Prof. Dr. LUBOR NIEDERLE: ŽIVOT STARYCH SLOVANtJ. DlLiyil. SVAZEK I. V PRAZE 1921, NAKLADEM BURSlKA A KOHOUTA, KNIHKUPCO UNIVERSITY KARLOVY A ČESK£ AKADEMIE VŽD A UMŠNf. VYDANO S PODPOROU MINISTERSTVA ŠKOLSTVf A nArodnI OSVŽTY, L. NIEDERLE: SLOVANSKE STAROŽITNOSTI. SVAZEK IX, L. Niederle: Slov. Starožitnosti. L. NIEDERLE: SLOVANSKE STAROŽITNOSTI. ODDIL KULTURNI. ŽIVOT STARyCH SLOVANU. Dl L III. NAPSAL LUBOR NIEDERLE. V PRAZE. NAKLADEM BURSIKA ® KOHOUTA, knihkupcu Češke university a Češke Akademie pro vedy, slovesnost a umen!. 1921 . ŽIVOT 4 STARyCH SLOVANU. zAklady KULTURNlCH STAROŽITNOSTI SLOVANSKyCH. DILU III. SVAZEK 1. NAPSAL LUBOR NIEDERLE, PROFESSOR ČEŠKE UNIVERSITV. V PRAZE. NAKLADEM BURSIKA © KOHOUTA, knihkupcu Češke university a Češke Akademie pro vedy, slovesnost a umen!. Vydano s podporou ministerstva školstv! a narodni osvety. 1921 . 327095 /V Tiskem Pražske akciove tiskarny v Praze. KAPITOLA VIII. hospodArstvi a ves. I. Uvod. Zakladni zpravy o trech formach hospodarskeho života: lovu, zemedelstvi (otazka nomadismu Slovanu a Germanu; premena v pevne usidleni) a chovu dobytka (theorie Peiskerovy). II. Priprava role. Trebeni a ždareni. Terminologie a nastroje. III. Radio a pluh. Priprež. Zpusob orani. Brany. Tvar a mira pole. IV. Osev, druhy jeho a sklizen. V. Mleti a mlyny (stoupy). VI. Pestovani zelenin a ovoce (vina). VII. Chov domacich zvirat. (Kone, hovezi dobytek, brav, pes, pastyri). Theorie Peiskerova a mlečne hospodarstvi. Drubež. VIII. Včelarstvi. IX. Honba. X. Rybolov. XI. Slovanska ves v celku. (Vznik. Ruzne typy. Celkova podoba. System roli. Terminologie pramenu. Hranice. Nazvy vsi a jejieh system.) I. UVOD. Zakladni formy hospodarske, kterymi si človek opatruje ve¬ zivu a kterymi prochazel život primitivnich narodu, trebas ne vždy stejnomerne, byly zprvu proste sbirani plodu v prirode vyrostlych bez pomoči lidske, potom racionalni zemedelstvi, potom lov zvere a rybareni a na konec chov domaciho dobytka spojeny s jeho pasenim. Sociolog-icka literatura zabyva se stale otazkami a odpo- vedmi, v jakem pomeru časovem a vyvojovem staly k sobe tyto formy primitivniho živobyti. Nejstarši je bez odporu lov zvere, rybareni a proste, hlavne ženami obstaravane sbirani jedlych vege- talnich plodu, vyrostlych bez pričineni človeka. Pri tomto prvnim stupni žil človek ode dne ke dni, patraje s mista na misto po zveri a dalši vyžive. Očividne je tento zpusob hospodareni spojen se stalou zmenou mista 1 a lide pri nem žiji oddelene, v menšich rodinach. Jen tam, kde se zdržuje zver ve velkych stadech, nastu- 1 Rodina lovce potrebuje k vyžive sve prostoru dosti rozsahleho. Lubbock odhadoval jej na 50.000 jiter (Vorg. der Kultur 271.). 6 puji' misto roztroušenych rodin vetši celky celvch rodu; lide se zdržuji a tahnou od mista k raistu ve velkych zastupech. Tu již take vznika společny okrsek honebni, revir, ktery se pomalu vymezuje proti jinym revirum. 0 dalšim stupni, o chovu dobytka a pastyrstvi, soudilo se drive obecne, že nasledoval po stupni prvnim, z nehož se vyvinul a že nutne byl pred dalšim tretim stupnem zemedelskym, orbou charakterisovanym. Ale tuto starou theorii pokladame dnes za prekonanou. Pastyrstvi nemusilo byti nutnym mezistupnem hospo- darstvi loveckeho a zemedelskeho. Zemedelstvi mohlo se vyvinouti *bezprostredne z prveho stupne, ale rovnež tak se vyvinul misty i chov dobytka primo z neho a to tam, kde lovec pocitil nedo- statek zvere a potrebu ji chraniti, ji chytati a chovati aspon samice a mladata za ohradami. Dalo se to asi tak, jako to podnes vidiine u Samojedu, kteri timto zpusobem chytaji a chovaji soby. 1 * Z po- čatku beži pri podobne domestikaci zvere jen o zasobu masa k potrave. Teprve pozdeji pri dalšim vyvoji meni se tento učel a raz v hospodareni mlečne" a prestava zabijem' pro maso. Zabijem' se potom vubec stava vyjimkou, luxusem a kona se jen priležitostne k obetem nebo k hostinam. Že pri tomto hospoda¬ reni žiji pastyri stale ješte po nomadsku a chodi z jednoho reviru do druheho, zejmena jinam v zime a jinam v lete, je zjevne. Treti forma, zemedelstvi, nemusila byti, jak bylo prave rečeno, poslednim stupnem v hospodarskem vyvoji. Ovšem dlužno pri tom dobre rozeznavati, co pri pojmu „zemedelstvi“ mame na mysli. Racionalni orba s pluhem je jiste forma pozdni, ale vedle m' bylo zemedelstvi mnohem primitivnejši, ktere sestavalo z umyslneho pestem' nekterych odedavna znamych a užitečnych rostlin za po¬ moči prosteho, lehkeho zkyprovani pudy zaostrenem kulem a mo- tykou v ruce lidske, tedy pouheho kopani , 3 — Hackbau je pro to termin Hahnuv — a tato forma byla jiste velmi časna a nasledo- vala misty hned po periode, v niž človek, poznavaje užitkove 1 Hildebrand Recht und Sitte auf den primit. wirt. Kulturstufen. Jena 19J7 1 ’. 23. Srv. tež Rachfahl Zur Gesch. des Grundeigentums. Jahrbiicher f. nat. ok. Stat. 1900, 9. 3 Ovšem, jak se človek dostal k toinu, aby se stal priživnlkem mladete u matky, je dosud zahadou. Hahn hledal v tom podnety naboženske, Hildebrand mysli spiše na pouhou nahodu, ktera privedla človeka, aby okusil mleka z vemene a shledal, že je chutne (Recht 25). 3 Janko navrhuje termin kopinarstvi (Pravek 58), jenž se mi vsak nechce libiti. 7 rostliny, proste jejich plody shiral . 1 Teprve z tohoto stupne vznikla vyšši forma zemedelstvi, charakterisovana pluhem a snad docela podminena chovem domacich zvirat, ktera pri ni vidime ve funkci sily tažne . 2 3 Ta forma je pak ovšem nejpozdejši. Pri prvotnim zemedelstvi neni ješte pozemkoveho majetku, nebof pudy schopne k seti je všude v prebytku a puda nema ceny. Je tu jen pravo užiti ji (totiž pravo siti a žiti) toho, kdo si pudu vypalenim a okopanim pripravil. Je proto volno každemu paliti, kopati a siti kdekoliv, tak jako loviti, drivi shirati nebo pasti dobytek. Puda sama o sobe je res nullius. Rovnež pri tomto stavu neexistuje jeste role stala, nybrž meni se rok od roku. Zeme je dosti a človek hleda proto, kdykoliv uzna za potrebi, pudu novou. Teprve, když se zeme počina hloubeji a obtižneji preko¬ pavati a kde je žirne pudy nedostatek, stava se role trvalejši." Nasledkem toho tento prvotni stupen zemedelsky nemusi byti spojen s pevnym usidlenim a sidla nebo dediny meni misto trebas rok co rok. Jednotlive tyto zjevy kulturni a zejmena jejich *zajemny po- mer časovy a vyvojovy zaviraji v sobe problemy, ktere jsou stale predmetem mnohych badani. U Praslovanu tyto otazky a problemy odpadaji na dobro, ponevadž prodelal tento primarni vyvoj hospo- darskych forem už pranarod Indoevropanu, v jehož nitru Slovane nebyli vubec ješte individualne vyvinuti. Nerozdeleni Indoevropane byli nejen lovci, rybari a pastyri stad, nybrž i zemedelci; je jen nejisto, jaky stupen zemedelstvi jim tehdy prinaležel, zdali jen nižši 1 Hahnovy spisy, obirajici se timto thematem, jsou: Die Hirse, seine Verbr. etc. (Berl.-Verh. 1894, 603), Das Alter der wirtschaftlichen Kultur der Menschheit. Hridelb. 1905. Entstehung der wirtsch. Arbeit. H. 1908, Entstehung der Pflug- kultur. H. 1909. V nich haj! časneho vzniku prače zemedelske a soudi, že byl zprvu človek (a sice žena v rodine) pouhym sberatelem („Sammler“) vegetalnich po- travin a z toho že prešel k primitivnimu pesteni techto vegetalii pomoči kopani („Hackbau“). Srv. na pr. Entst. d. Pflug-k. 6, 9, 20. Podobne prijimaji „Hackbau“ za prvni formu zemedelskou i Bos Jagd 1. c., Schurtz Urg. Kult. 1900 243, a take Hildebrand, jenž pri tom za prvotni upravu pudy poklada spalovani vegetace, pri nemž se sela semena proste do popela, jakmile prišel prvni dešf, jak toho jsou analogie dosud v Africe a Australii. (Recht 41.) - Hahn Entst. Pflugk. 57. 3 Hildebrand Recht 47 sl. Tyž soudi, že toto stale meneni pudy trva tak dlouho, dokud nenastane potreba role dve leta po sobe užiti, k čemuž je nutne p?eryti a obraceni pudy (61); k tomu ovšem neni hned treba pluhu, nybrž jen ryče nebo motyky. Misty v Sibiri domorodci ješte v XIX. stol, obryvali pudu jen pomoči ryču (Zelenin Coxa 13). 8 (kopani) čili zemedelstvi plužni . 1 Slovane, když vystoupili z indo- evropskeho luna do života, byli tedy podle vši pravdepodobnosti take lovci, pastyri stad a zemedelci. Jsou-li vsak jednotlive tyto hospodarske zjevy v slovanskem praveku tak zahaleny, že se jenom jazykozpyt dohaduje jejich počatku, — pro dobu, ktera je pred- metem našeho ličeni, totiž pro konec doby pohanske, mužeme po- vedeti vice, ponevadž nam nejen jazyk v současne literature a v pozdejšich shodach, ale i historie a archaeologie poskytuji tolik materialu, že se jim vytvari obraz značne podrobny, presny a určity. Pro tuto dobu take neexistuje otazka, co je starši a co puvodni, ponevadž v ni všechny formy hospodarstvi existovaly vedle sebe. Probereme je proto za sebou, ne podle stari, ale podle duležitosti, jakou maji pro tehdejši byt Slovanu, a take podle množstvi mate¬ rialu, jenž nam je znam. Ze pri tom ovšem naležite a podle mož¬ nosti prihledneme i k historickemu vyvoji, je na biledni. Drive vsak, než k tomu pristoupime, chci se predem dotknouti nekolika otazek všeobecneho razu, jejichž porozumeni nam bude nutne nebo vyhodne pro dalši vyklad detailni. O lovu neni treba mnoho predem hovorit, ale pro zemedelstvi a chov dobytka jsou jiste predbežne poznamky nutne. LOV. Vedle sbirani jedlych plodu veg^etalnich byl všude lov zvirat nejstaršim zpusobem shaneni vyživy a zustal všude i tam, kde zatim nastaly zpusoby nove, chov dobytka domaciho a zemedel¬ stvi. Tak se udržel i u Slovanu až do dob historickych. Lov divokych zvirat polnich a lesnich, jakož i lov ryb ve vodach byl u Slovanu tak bežnym doplnkem obživy, že se nepokladal ani za nejake pracne zamestnani, nybrž spiše za prijemne rozčilujici a zabavujici vyplneni volne chvile. Proto take, ač musime lov u sta- rych Slovanu pokladati za staly, denne se opakujici doplnek obživy, zejmena tam, kde obče byly bliže lesu, neni v tomto smyslu o nem zvlaštni reči ve zpravach o starem bytu slovanskem. Jen tu a tam slyšime o lovech knižecich , 2 jednou Kosmas dosvedčuje, že lovy v lesich byly hlavni zabavou českych jinochu 3 a Nestor pripo- 1 Ze indoevropsky pravek nebyl bez zemedelstvi, je dnes z jazykoveho a hlavne archaeolog-ickeho materiala zjevne. Lze uvažovati jen o tom, v jakem .stupni orba byla vyvinuta, specialne uživali-li radia nebo pluhu a jakeho tvaru. O tom srv. dale na str. 9. 2 Srv. Poučeni Monomachovo v let. Lavr. 3 242. 3 Kosmas I. 9. 9 mina mimochodem, že Poljane lovili v lesich kolem Kijeva. 1 Jinak je ovšem v literature, v jazyku a take v archaeologii plno drob- nych dokladu o tom, co se lovilo a čim se lovilo, tak že nam v odstavci, ktery bude dale nasledovati, vyjde dosti podrobny a nazorny obraz lovectvi slovanskeho na konci doby pohanske. Pri tom take uvidime, že nektere kraje a osady slovanske, jež nemely bud’ vubec roli, nebo jen malo a odkazany byly hlavne na lov, venovaly se predevšim jednomu druhu lovu, specialne slovan¬ skemu, totiž rybareni. Tak zejmena v jezernatych a lesnatych končinach vychodniho Nemecka a v Polesi. Tam se stalo rybar- stvi hlavni, ne-li vyhradni obživou obyvatel a ryba hlavni, celo- denni potravou. Ze však i v jinych krajich poskytovalo chytani ryb aspon prijemnou zabavu, vidime z toho, že za doby Bole- slavovy i kniže rusky sam si občas na Dnepru ryby zalovil. 2 Jinak se k lovu nepouta žadna sporna otazka, žadny problem. Je to zamestnani samozrejme, domači, davne a stale. Za to je vice sporu, v jake mire a ode kdy se zabyvali Slo¬ vane zemedelstvim a chovem dobytka. ZEMEDELSTVI. Již prvni zpravy historicke ukazuji nam Slovany jako narod, ktery zna a živi se zemedelstvim (doklady viz dale na str. 22.). Nemuže byti sporu, že slovansky byt mel zemedelsky raz už pred X. stoletim po Kr., a Ize o tom tim mene pochvbovati, ponevadž dnes vime, že zemedelstvi provozovali už Indoevropane.” A preče 1 Let. Lavr. 8 9, 72. 2 Srv. dale v dokladech o rybarstvi. 3 Znalost orby a pluhu priznavala se od staršich jazykozpytcu Indoevro- panum obecne, tak od Kuhna, Pieteta, Benfeye, Cuna, Ficka, (srv. u Schradera Sprachvergl. u. Urgesch. 3 * * * * 22 sl.) a teprve od V. Hehna zdvižen byl proti tomu odpor, ktery ostatne sdilel i A. Scideicher, P. von Bradke, a puvodne i O. Schrader. Tento odpor j‘e však nespravny a možno dnes existenci orby u starych Indoevropanu miti za fakt prokazany a to jak srovnavacim materialem jazykovym, tak zejmena i hojnymi archaeologickymi nalezy obili, naradi zemedelskeho, mlynu a pod. Srv. hlavne prače a stati Hoopse Reallex. germ. Alt. I. 17 sl., Wald- baume 345, 499 sl., Hirta Idg. 251 sl., 254, 259, 263, Braungarta Globus LXXVII. 187 a Urheimat d. Landvvirtschaft 6 sl., 51—53, Zelenina Coxa 12. Take Schrader dnes to uznava (Reallex. 7, 10, Sprachvergl. 204 :1 ). Ovšem, zdali meli už pluh a jak tento pluh vypadal, je otazka jina, na niž nelze bez vyhrady prisvedčiti. Primitivni druh, jakesi radio lze prijmouti, ale vice ne. Peisker vubec jim pluh upira (privatni sdeleni), ale Braungart jej prijima už pro dobu neolithickou (Urh. 7, 51, 53). 10 byl tento byt a jeho zemedelsky raz dlouho a namnoze dosud chybne pojiman. Vykladalo se o Slovanech, že byli už od praveku vyhradnimi zemedelci, kteri všude a predevšim živobyti sveho dobyvali orbou, kteri' racionalne obdelavah pudu, klidice z m' vedle jinych plodin zejmena obilniny na kaše a na chleb. Predstava sta- reho Slovana srostla teme? s predstavou kiidneho a usedleho rol- nika ] v protive ke Germanu zvyklemu na život volny, nevazany. Ale tento obraz pokojneho zemedelskeho bytu, pripoutaneho odedavna na pevna sidla a jednu a tutež opetovne vzdelavanou pudu, neni spravny. Predne nelze rici, že Slovane všichni, na ceie.m prostranstvi stareho Slovanstva byli rolnici, nebof značna čast jich vyrostla v lesich a zustala v nich i pozdeji sedeti. V slovanske pravlasti byla rozsahla uzemi, kde se orbe nedarilo, ba kde ji vubec byti nemohlo. Bylo to predevšim barinate a hustymi lesy kryte Polesi, uvnitr nehož jen mista nepatrna byla schopna lučeni a orani a kde hlavnim prostredkem vyživy a hlavnim zamestnanim bylo a zustalo vždy rybarstvi a trochu lovu.' Bylo treba v XIX. stoleti velkych a nesmirne nakladnych melioraci, aby aspon čast pudy poleske obracena byla v luka a urodna pole. :l A vedle vlast- niho Polesi byly i jine rozsahle končiny, o kterych se primo do- vidame, že tam Slovane, a to ješte v IX. a X. stol., žili bez roli, bez orby a beze sklizne obilnin. Sdeluji nam to zpravy Ibn Rosteha, Kardiziho a anonymniho perskeho g-eografa o vychodnich Slova¬ nech , 1 2 * 4 * kteri žili v lesich stredni Rusi a dosavadni podrobneji po- 1 Je to obvykla predstava staršich slavistu, mezi nimi i P. J. Šafanka (SS. I. 583), Hanuše (Wiss. sl. Mythus 371), J. Jirečka Sl. pravo 1., 74, Pala- ckeho (Dej. č. I. 43 6 ), Makuševa CKa3. HHOCTp. 118, Chvolsona IlGin. jlacra 125, Beljajeva BpeM. o6m. hct. ;ip. p. XXII. 37, kterou z novejšich sdileji i Samo- kvasov CIsb. aeMjin 94, Krek Einl. 2 110, 205—206, Czermak Dzieje Polski I. 164, Rostafiriski Siedziby 12, 17, Briickner Ene. pol. IV. 2, 193 a take Rhamm Wohnungf 198. Proti Šafarikovi se ozval už J. E. Vocel Pravek zeme češke (Praha 18o8) 264. 2 Rostafiriski Siedziby 20, 22, Kyrle MAW, 1918 144, Rouba Wisla IX. 735. Take J. Peisker ukazal dobre na tento vyznam Polesi, jenže se svymi dal- šimi vyvody, upiraje starym Siovanum vubec znalost orby, zašel priliš daleko a to proto, že kolebku jejich vymezil priliš uzce. Omezil ji jen na bariny poleske, kdežto zatim kolebka zabirala i urodnejši kraje kolkolem, kde byla mista vyhodna pro rolničeni ( Rostafiriski 12 sl., 16). n Srv. ŽS. I. 38, pozn. 2. 4 Ibn Rosteh: „zeme (Slovanu) jest rovna a lesnata. V lesich oni i žiji, Nemaji ani rev, ani roli“ [Harkavi Cica3. 264, Chvolson MGnh J(acTa 28). Kar- dizi: „Zeme Slovanu je rozsahly kraj plny stromu, a oni bydli vetšinou mezi 11 psane nalezy archaeologicke souhlasi s tim aspon potud, že ve stredni Rusi, na pr. v okoli Smolenska, ba i na Volyni, ukazuji na malou miru orby proti chovu dobytka a hojnemu lovu . 1 Na jihu, v severni stepi bylo zase rolničeni zadržovano utoky nomadu. Rovnež na zapade v lesnatych a jezernatych krajich vychodniho Nemecka, na pr. v Braniborsku a v Pomori, byly jeste v X.—XI. stoleti osady slovanske, ktere nemely bud’ žadnych roli, nebo jen v mire nepatrne , 2 a o Slovanech pristehovalych na Balkan pravi cisar Leo, že „pracemi rolnickymi neradi se zanašeli, oblibujice si spiše volnejši zpusob života a bez prače.“ 3 O Srbsku a Dal- macii mame pak jeste z XII. stol. zpravy, že tam rolničeni proti chovu dobytka bylo nepatrne, což zase souvisi s tamejšim hor- natym razem kraje.*' Je tedy dosti jednotlivych negativnich zprav. Ze vsak tyto zpravy nesmime zase gener.alisovati a starym Slova- num vubec upirati rolničeni, uvidime nejen z cele rady dokladu jazykovych a archaeologickych, nybrž i z jinych positivnich histo- rickych svedectvi, ktera dale budou uvedena. Proto zaver musi vyzniti v tom smyslu, že tam, kde Slovane žili na pude lesem kryte nebo barinate, a kde orba byla obtižna, zustavalo zemedel- stvi dlouho v skrovnych počatcich a ustupovalo zamestnanim jinym, zejmena lovu. To je prvni omezeni, ktere musime učiniti bežne predstave o starem Slovanu-rolniku. Druhe tyka se pak razu a vyše jeho orby, resp. otazky, pracoval-li racionalne a stale na pude jedne a teže. Vzhledem k tomu nutno rici, že Slovane i tam, kde rolničili, nebyli dlouho tak pevne usedli, jak se namnoze soudilo , 5 nybrž stromy. Nemaji rev a osetych poli." (ed. Bartold 99, 123, Marquart Streifziige 466). Persky g-eograf: „Oblast (Slovanu) je velka a je v ni mnoho celkovych lesu. Obyvatele žiji uprostred lesu a nemaji roli, krome prosa. Revy nemaji. ..“ (ed. Tumanskij 121. Srv. otisk ve Vestniku sl. star.*!. 14). Take Rosteh najinem mlste pripomina, že Slovane seji jen proso (Harkavi 265, Chvolson 31. Srv. Z. S. I. 179.). 1 Srv. nalezy u Gnezdova z IX.—X. stol. (Sizov Kypi. cmo.i. 115) nebo nalezy Melnikove z okoli Lučka na Volyni {Tpy;u>i XI. apx. c. Kijev 1. 509). Železne srpy, kosy a vubec zemedelske nastroje jsou v techto nalezech ridke. - Ibrahim (ed. Westberg 53) liči kraj obodricky slovy: „cela zeme jsou lu- činy, rakosi a bažiny.“ Dale srv. Bruckner Sl. Ans. 19, pozn. 43. :l Leo Taktika XVIII. 104. Srv. orig. ŽS. I. 35. 1 Podle zpravy Vilema Tyrskeho II. 17, XX. 4. Srv. Jireček Gesch. Serb. I. 148. s Srv. na pr. vyrok Krekuv (Einl. 2 205, 206) namireny proti Rosslerovi, jenž Slovanum osedlost upiral (Ob. Zeitp. 7), nebo Rhammuv („sefihaftes Volk"; Wohnbau 198). 12 menili a stridali sva sidla a tedy i sve role. Proti staremu nazoru o usedlosti vystoupil r. 1882 A. Meitzen s theorii, že Slovanž byli pastyrskymi nomady (jen s vedlejšim pomocnym rolničenim tridy chudši), podobne, jako pry to bylo u Germanu za doby Caesarovy a Tacitovy, o čemž se jeste dale zminfme, a r. 1895 rozvedl tuto theorii sire ve svem znamem dile hlavnim, kde k ni prišel ze zadruhy slovanske. 1 Po Meitzenovi pusobila v temž smyslu vydatne i Hildebrandova kniha „Recht und Sitte auf den versch. wirtsch. Kulturstufen“, vydana r. 1896, v niž autor rovnež dovo- zoval, že hospodarsky vyvoj u Germanu i u Slovanu prochazel stejnymi stupni, že oba narodove byli v dobe Kristove polo- nomadi se sidly dočasnymi, že jim byl hlavnim zamestnanim chov dobytka, s nimž v lete stoupali na vyšši strane horske, a že pozem- koveho majetku jeste nebylo. 2 Po Hildebrandovi postavil se proti zemedelstvi slovanskemu i J. Peisker se svymi stoupenci 1 a s hle- 1 Das Nomadenleben der Germanen und ihrer Nachbarn in Westeuropa. Verh. d. geogr. Tages in Halle 1882, 76. Srv. Volkshufe und Konigshufe (Fest- gabe fiir G. Hansen 1889 28). Siedelung und Agrarvvesen d. Westgermanen und Ostgermanen, der Kelten, Romer, Finnen und Slaven. 11. 138 sl., 214 (1895). Podobne predstavy pred nim meli vsak už Haxthausen, Huber. (Srv. dale cit. knihu P. Puntscharta 216). L ' L. C. 95, 111, 131-134, 141, 185, 186 sl. 3 Zur Sozialgeschichte Bohmens. Zs. f. Sozial- und Wirtschaftsgesch. V. 329 sl., 355, 368—370, (tež samostatne r. 1897 ve Weimaru); Vychodisko Meit- zenova ličeni agrarnich dejin germanskych a slovanskych CCHist. IV. 1 . 46.) O nestalosti srbskych vsi za pozdmho stredo- veku srv. Novakovič Cejio 137 sl. ;J Zur Sozialg-esch. B. 368. 4 Hlavni zpravy o tom jsou: Caesar BG. IV. 1 (o Suevech): Sed privati ac separati agri apud eos nihil est: neque longius anno remanere uno in loco colendi causa licet. VI. 22 : Ag-riculturae non študent . . . neque quisquam agri modum certum aut fines habet proprios; sed mag-istratus ac principes in annos singulos gentibus cognationibusque hominum, qui una coierunt, quantum et quo loco visum e$t agri attribuunt atque anno post alio transire cogunt. Strabo. VII. I. 3 (o Suevech): ttoivov 5 5 satlv arcaa' tol^ xa6 z'Q zi Tispi zčlc, '|jtsxavaaxacjsi^ sapa pšg Sta tyjv Xixdxyjxa to 5 gtou aai ota to pvj iirjds ^V/jaaupt^etv. aXx e iv aaAugtotg olv.stv šcpVjjispov š)(onat Tiapaaas^^v. ~po%y S' octzo -tov tfp£ji.|xd- xo)v fj tzXzCgtyi, aa^aTisp tol£ vopaatv, firax 5 sastvou^ [itpcjp-svot xd oIksicc xatc: appapagats ŽKdpccvzsg, oiirj d v do£ Yj, xp£7iovxat p£xa xtbv poay.7jpdx(ov. Tacitus Germ. 26: Agri pro numero cultorum in vice occupantur, quos mox inter se secundum dignationem partiuntur. Arva per annos mutant et superest ager. Zde 15 v podrobnostech počinali, dava sice stale podnet k ruznym vy- kladum a sporum mezi g-ermanisty, ale zaklad zustava pro mne nesporny, totiž to, že se puvodne stehovali se svymi pri'bytky s mlsta na misto , * 1 že menili zemedelskou pudu a že na ni ročne rolničili tak, že nebyli jen pouhymi stehujicimi se pastyri stad, jak se drive soudilo . 2 A je zatim podružnou vecf, v jake intensite a ex- už neni zminky o meneni sidel. Že meli role už v Ii. stoleti, videti i z toho, že vyslanci Cimbru zadali od rimskeho senatu „sedem et agros, in quibus conside- rent* (Liv. per. 65). Jine doklady z I. stol. viz u Hoopse Reallex. germ. Alt. I. 22. K e Getum srv. Hor. Carm. III. 24 (srv. Schrader Reallex. 15). 1 Proti pouhemu stridani roli pri pevne usedlosti svedči rozhodne zprava Caesarova a Strabonova o meneni mist (1. c. neque remanere uno in loco) a rov- než i zprava o lehke stavbe pribytku (Strabo 1. c., BG. VI. 22). - Tak drive soudili O. Hehn, O. Schrader, P. Bradke, A. Meitzen, F. Dahn, O. Gierke, W. Arnold, W. Sickel, K. Lamprecht, W. Wittich atd. Srv. historicky prehled v novem dile Alf. Dopsche Wirtsch. und soziale Grundlagen der europ. Kulturentwickelung I. (Wien 1918) 38, 56. Proti tomu se ozval R. Much v stati „Waren die Germanen Wanderhirten? (Zs. f. d. Alt. XXXVI. 97) r. 1892 a potom hlavne Hoops Waldbaume 483 sl., 508 sl., Reallex. germ. Alt. I. 42 sl., Hirt Idg. 264, Hildebrand Recht 54 sl., 112, 127—132 a F. Rachfahl Jahrbiicher f. National- okon. Stat. 1900, 161 sl., (atd. Dopsch 57). Hoops soudi, že tu nejde o vi¬ menu roli a každoročni ždareni nove pudy, nybrž jen o t. zv. Feldgraswirtschaft, pri niz se kus pudy, jednou obdelany, ponecha na leta ležeti ladem, a novy kus zora. Ačkoliv toto hospodarstvi bylo nevyhodne, rozhodovaly tu podle Hoopse v prvni rade patrne vojenske zasady a ctnosti germanske, o nichž piše Caesar (VI. 22) a jimž usedlost byla neprizniva. Za doby' Tacitovy vidime už pokrok k pevnym sidlum a vubec k stabilisovani majetkovych pomeru jednotlivcovych. Ostatne Hoops pomery Caesarem ličene ma za abnormalni, podminene stalym stavem valečnym. Take Dr. W. Fleischmann (Journ. f. Landwirtschaft. 1903 LI. 51, 83, 99) zavrhuje uplne stridani a pripoušti jen omezene stridani v jinych okrscich. Hildebrand (Recht 100—112) soudi, že vzdelavali každy rok určity vy- kazany kus pudy, a po roče opet jiny, tak že se role i dediny ročne menily (94, 112, 127 sl.). Fel. Rachfahl (Zur Geschichte d. Grundeigentums 1. c. 175, 192) pripoušti v dobach pred Kristem každoročni meneni sidel a poli i pastvin, ale stavi se pri tom proti pojmu nomadiscvani, ponevadž nemenili sidel behem roku. Žili od vytežku stad (hlavne masa, mleka a syra) a trochu te orby. S Fleisch- mannem souhlasi i Behlen Pflug 3. Na silne nomadisovani spolu s neustalym stridanim roli, ktere lesem zarustaly (wilde Waldfeldwirtschaft), soudi ješte Th. Goltz a A. Bilimovič ( Goltz Gesch. d. d. Landwirtschaft. Stuttg. 1902 I. 33, 41 sl., 54, Bilimovič TepM. 3eMJieycTp. saKOHO^aTejiBCTBO. 3^ hhb. H3b. Kijev 1908 X. 6). Naproti tomu Dopsch 1. c, 59 sl. stavi še po bok tem vykladatelum, kteri uznavaji u Germanu pevne osidleni s orbou spojene odedavna, a stav ličeny u Caesara pokladaji jen za vyjimečny, vznikly u Suevu valečnymi pomery, — vyklad, jehož sdileti nemohu. Fakta, jichž se dovolava, maji se jinak a valečny stav nebyl takove intensity, aby zmeny ty vysvetlil. Z archaeologu nemeckych jisty stupeh polonomadismu pripoušti i K. Schumacher Festschr. d. rom. germ. 16 tensite se to dalo v dobe Caesarove a v dobe Tacitove a za ja- kych okolnosti. Jista mira osedlosti byla ovšem pri tom už v dobe Kristove. Mamet’ nespornou radu svedectvi, a to u sameho Cae- sara a Tacita, že si staveli i vetši domy a mesta, a totež dosved- čuje archaeologie. * 1 V tu dobu tedy jen role stridali a jen na určitem menšim okrsku. Pri tom je prirozeno, že od doby Caesa- rovy pohyblivosti sidel ubyvaIo a že se tvorily stalejši okrsky. Kdy se dostavilo pevne, nezmenitelne osidleni (zajiste ovšem ne všude stejne) a s nim individualni majetek pudy, nevime. Ze zpravy Tacitovy nem' ješte obrat zjevny, ale v dobe riše francke už zde bylo, jak ruzne okolnosti ukazuji, v dobe karolinške ovšem tim bezpečneji. 2 3 V tu dobu sedely germanske obče už na jisto v pev- nych sidlech, v domech a dvorcich, ktere se již dale nestehovaly. Kolem pfibytku mely už pudu na stalo obdelanou, rozdelenou na trate (Schlag-Gewann) a na každe trati každy svobodny člen obče mel svuj vymereny dil. Role v každe trati byla zprvu obde¬ lana, druhy rok pak ponechana bez orani a zaseti a pokračovano u sousedni. Tak vznikla pomalu kolem obče puda na jednotlive role rozdelena, kdežto puda opodal Ježici, pokud obči naležela, byla na dale společnym majetkem, bud’ pastviskem pro stada nebo revirem honebnim. Hospodarstvi trojpolni zavedeno by!o v dobe karolinške. ® Ze neco podobneho bylo zprvu i u Slovanu, soudim z techto zprav historickych: 1. V I. stol. po Kr. vi Tacitus, že Venedi- Slovane sice domy staveji, ale pri tom di, že se potuluji na celem velkem prostranstvi mezi Peuciny (t. j. horami Karpatskimi) a Finny. 4 2. Rovnež ješte Prokopios v VI. stol. pravi o Slovanech, že bydli v bidnych chyšich roztroušeni a obyčejne promenuji misto sveho bydlišle , 5 3. S tim rovnež souhlasi i pozdejši zprava v Leo- Centralmus. Mainz 1902, 15. Jinak k temto otazkam srv. dnes prehled v dile Dopschove I. c. 1 Hoops Reallex I. 42. 2 Rachfakl Zur Gesch. d. Grundeigentums 1 c. 193. 3 Rachfcihl I. c. 194. Nekteri (Eichhorn, Landau, Much) soudili na hospo¬ darstvi trojpolni už ze slov Tacitovych „arva per annos mutant et superest ager“, ale Dopsi h spravne ukazuje, že toho z Tacita vyčisti nelze (Grundlagen I. 69). Slova ta ukazuj! pouze na hospodarstvi travni (Feidgrasvvirtschaft). 4 Tacitus 9, 46: (Veneti) nam quidquid inter Peucinos Fennosque silvarum ac montium erigitur latrociniis pererrant. 5 Prokopios III. 14: obcouat Si iv v.aAugaig oiv.zpaij S i$ay.yjfr/j pivo c uoJ-auj piv art’ aAArp.iov. aps^ovts; Si tog zdt izolli tov t^j ivoiy.7jaim; szaaTpt x.“P 0V - Srv. ŽS I. 26. 17 novych Taktikach, podle niž Slovane, drive než prekročili Dunaj a vešli na Balkan, žili Ve stavu kočovnem, a dalši zprava tamže, že pra- cemi rolnickymi neradi se zabyvaji, milujice spiše volny zpusob života. 1 Ba jeste ze stol. X. zachoval naš Kristian ve svem spise pamet starcu o tom, jak Cechove, dokud žili v pohanstvi, bez knižat a beze mest, bydlili v zemi, sem tam se'potulujice, — tedy totež, co neodvisle na jihu povedeli nam Prokopios s Leonem pro VI. stoleti. 2 Teto Kristianovy zpravy bych se ovšem samotne o sobe dovola- vati nemohl, maje na mysli antikisujici raz jeho ličeni, ale vedle druhycl» staršich, neodvislych a verohodnych, nemohu ani ji zde zamlčeti. To jsou tedy prime historicke zpravy o pohyblivem životu starych Slovanu. Neprimo pak na pohyblive hospodarstvi zda se ukazovati ješte jedna zprava v zname Tassilove zakladaci listine z r. 777, v niž se daruje klašteru kremsmimsterskemu 10 slovan¬ skih selskych rodin s ustanovenim: „quos infra terminum manent, que coniuravit ille iopan, qui Vocatur Physso." 3 Už VI. Levec dobre postrehl, mela-li dekanie zustati nadale infra ter¬ minum županem prisahou potvrzenem, že nebylo tomu tak drive. 4 Pred tim patrne rodiny ty mely ješte pohyblivy zpusob hospo- dareni. V celku tedy nemarne o Slovanech tak podrobnych zprav, jako jsou u Tacita a Caesara o Germanech, ale je jich preče dosti a spolehlivych, abychom z nich mohli souditi, že se i Slo¬ vane pred počatkem doby historicke nalezali v stavu pohyblivych sidel a pohybliveho hospodareni. Menili sva sidla ješte v polovine I. tisicileti a spolu s tim prirozene omezovalo se obdelavam' pudy na pouhou povrchni orbu se stalym stridanim roli. Pri tom však nechci popirati, že v tutež dobu nastavala nebo misty už nastala 1 Leon Takt. XVIII. 79: vo|ia8ty.cof zal aOirav zizt Sia^ovTtov Kpiv r t T:spatm8-rjva: xov ”Iaxpov, 106. 5')ay_sp(i); cpšpovTs; zobg oi\Xo uj zrjs "ficop-ffa;: Kovoup, Sta za šAsuD-eptoj-cepav [jtaAAov fftAetv adz& zrp Sta^m^rjv jiotsiaD-at. Srv. ŽS. 1. 32, 35. - Pekar l s 4: At vero Sclavi Boemie ipso sub Arctu o positi, cultibus ido- latrie dediti velat equus infrenis sine lege, sine ullo principe vel rectore, vel urbe uti bruta animalia sparsim vagantes terram šolam incolebant. 3 Schutni Archiv f. Heimatskunde I. 4, Kos Gradivo 1. 290. 1 Levec Pettauer Stud. III (MAG. 1905, 83) L Niedcrle: Slovanske starožitnosti. 2 18 promena v osidlem' pevne . 1 * * * 5 O tom, že by se to bylo dalo, jako u Germanu, z narizeni starešin, nemarne pro Slovany stareho do- kladu mimo dale uvedeny pozdni ohlas z Polesi a take nevime, jak velka byla oblast stehovaci. Ale je pravdepodobne, že nebyla neobmezena a že pro rod nebo obec obsahovala jen okrsek kolem centralniho hradište a společneho hrbitova, vetši nebo menši podle povahy kraje, uvnitr nehož se obdelani pudy a spojene s tim sid- leni dočasne menilo. Ovšem vedle toho jine rody nedrželi se vždy takovychto okrsku a šli proste stale ku predu nebo vubec cele rayony po- malu posunovali vpred. TakoVy byl zaklad slovanskeho stehovam. A to trvalo tak dlouho, až se postup zastavil z nekolika pričin: když dale nemohl pro kraj huste od jinych osidleny, když ustal tlak, jenž je nutil k pohybu, když je domači vnitrni pomery do- nutily zustati a omeziti se na určite uzemi, nebo když je k tomu donutily rozkazy a moc lidu jineho a pod. Pak vznikly omezene pevne rayony a uvnitr nich pevna strediska — hradište; kolem stredisk rody sice ješte nejakou dobu menily sva sidla a role, ale pomalu začaly vznikati dediny pevne s ohraničenou a rozde- lenou pudou, na niž se však ješte stridave hospodarilo ruznymi hospodari. Aspoii vidime, že v Polesi, kde se zachovalo tolik zbytku starobylych pomeru slovanskych v kraji mezi Turiji, Pri¬ peti a Styrem, starosta vsi vždy po trech letech rozdeluje znovu ornou pudu mezi usedliky obče, nasledkem čehož nikdo racionalne ji neobdelava, nebot’ vi, že v prištim trileti ji obdrži jiny. Puda se hnoji, každy vzdela jen tolik, co potrebuje pro rodinu, a často leži cele velke kusy ladem." Z uvedenych dokladfi soudim, že stari Slovane až do počatku doby historicke meli stav pohybliveho zemedelstvi, pri nemž se obirali vedle prači .polnich predevšim lovem a chovem dobytka. Vyrazu nomadisovani, kočovani nelze však o tom vubec užiti, po- nevadž v nem, i když je omezime sluvkem polo-, vezi vždy určity typ se stepi srostly a ji podmineny, čehož u Slovanu nebylo, 1 Pravi’-li ve IV. stol. Ammianus Marcellinus (XVII. 13) o Sarmatech v Uhrach, že bydlili v pevnych dedinach a prohlasil-Ii jsem z jinych duvodu Sar- maty tyto za Slovany uherske (SS. II. 138), nenl zprava ta v neprekonatelnem odporu s thesi vyše vyloženou, nebof v Uhrach na Dunaji nastal vlivem rlmskym obrat k racionalnemu rolničenl a k pevnemu usazeni nejdrive. Ješte vetši obrat musi uznati, kdo tyto Sarmaty ma za prave, nomadske Irance. 5 G. Kyrle MAG. Wien 1908, 144. 19 aspon ne pri tom stavu, o nemž jedname. Slovanska kolebka, jak jsme videli, nebyla na stepi, jen do ni trochu zabihala a jadro Slovanu žilo odedavna mimo step, v prostredl zcela jinem, s nlmž se srovnaval cely raz jejich hospodarskeho života. Jinak však dlužno znovu podotknouti a s durazem, že hospodarsky život Slovanu nebyl od počatku všude stejny a nevyvinoval se stejnymi formami, ponevadž pravlast Slovanu nezablrala kraje jednotneho, fy- sicky stejneho, nybrž kraje ruzne. Nelze zajiste hospodarsky ztotož- novati Braniborsko s Polesim, Rokytenska blata s Volyni a tyto zapadni a jižm' končiny s uzemlm lesem krytym a suchym stred- niho Ruska. Na techto ruznych oblastech, jež zapadaly v obvod pravlasti slovanske, musily se prirozene vyvinouti ruzne formy hospo- darske a v ruzne sile: na volynske neb podolske stepi predevšlm chov dobytka a rolničenl , 1 v Polesl lov lesni a rybarenl, v lesnate strednl Rusi všechny tri formy vedle sebe, ale lovu nejvlce a rol¬ ničenl jenom v trudnych počatclch. Zde se slovansky lid vyvljel odedavna jinak, než-li v stepi maloruske. Kdy tento pohyblivy zemedelsky stav u Slovanu prestal, možno odhadnouti jenom približne. V VI. až X. stol. vidlme, že už pevna sldla existujl, ale že tu jsou ješte žive reminiscence na byvaly stav pohyblivosti (Prokopios, Leon, Kristian). Soudil bych proto, že tato premena spada z nejvetšl časti do doby ko- lem poloviny I. tislciletl, a shledaval bych prlčinu jejl predevšlm v ukončenl velkeho stehovanl slovanskeho a v prirozene nastalem stabilisovanl sidel v novem, cizlm uzeml, ktere bylo už od jinych aspon z časti zaujato, takže volne pudy tolik nezbyvalo. S tim souvisl současne vliv a prlklad cizlch osad s hospodarstvlm raci¬ onalnim, jež Slovane behem stehovanl poznali jednak u svych sousedu, jednak u cizlch koloni!, pozustalych ve stredu uzeml Slovany nove okkupovaneho. To byly zajiste hlavne kolonie a dvorv rimske na Balkane, v Alpach," v celem Podunajl a na za- 1 Srv. Rostafinski Siedziby 12, 17 sl., 24. Na stepi puda bez velke namahy dava hojnost obili a proto soudi Rostafinski, že tam Slovane už od počatku byli rolnici na pevnych sidlech. Tam nebylo treba meniti pudu, ani ji stridave ponechavati uhorem, nybrž bjrlo možno stale Osevati jeden a tyž kus pudy (1. c. 17, 22). K veci srv. tež Meitzen Siedelung I. 1 sl. - V zakladaci listine klaštera v Kremsmiinsteru z r. 777 pripominaji se u Slovanu pole (agri) a jich zoravani, patrne na pude stale (Urkundenbuch des Landes ob d. Enns II. 3). Srv. k tomu Dopsch Alt. Soz. 117, jenž pravem už zde soudi na pole permanentni. Za to bych-nemohl podepsati vyroku jeho: „Die Slaven haben jedenfalls schon bei ihrem Eintritt in die Alpenlander ganz 2 * 20 padni' hranici zase osady a dvory germanske, ktere poznaly a adaptovaIy si nove hospodarske vymoženosti rimske drive nežli Slovane. Dale prestavala potreba se stehovati take tim, že na- sledkem rozmnoženi obči a pozdeji i vytvarenim majetku kniže- ciho, jinde pak i nasledkem nemecke okkupace nastala potreba rayony zemedelske a pastevni omeziti a i rozdeliti. Nebylo po- malu možno jiti dale, ponevadž se počalo naražeti na rayon obče jine. Pri tom nepochybuji, že promena bytu souvisi i s dalšim zjevem, ktery se teme? současne objevuje u Slovanu, totiž se vznikem prevelike ?ady slovanskych hradišf, jež utvorila pevny a staly obranny system celych žup a kmenu a jež ukazuji ve vrstvach pri stavbe uloženych kulturu kladenou do Vlil.—XI. stol., ktera vsak pri našich dnes jeste nedokona!ych vedomostech snadno mohla byti i o 1—2 stoleti starši. Vec ta vedla mne už jednou k domnence, že vznik techto hradišf u zapadnich Slovanu, kde je jich nejvice, souvisel snad s velkymi udalostmi valečnymi, ktere Slovany primely k budovani obrannych fortifikaci ve velkem, a takovouto udalosti mohly byti velmi dobre utoky Avaru z VI. až VII. stoleti, na vychode pak i utoky Pečeneg-u, Polovcu a Turku. Pak ovšem vybudovani tolika hradišf mohlo byti take jednou z pri- čin, ktera pripoutala rody a kmeny na určite okrsky v blizkosti opevneni, tedy jednou z pričin zmeny pohyblivych dedin v de- diny stale, pobliže hradište umistene tak, aby se v pripade ne- bezpeči obyvatelstvo rychle mohlo do neho uchyliti. A konečne je jeste jeden nepfimy archaelogicky doklad, ktery by take ukazoval, že pevne osidleni provedlo se po V.—VI. sto¬ leti. Velka slovanska pohrebište zname totiž teprve z konce prv- niho tisicileti po Kr. Kdyby se byli Slovane, at’ již v dobe Kristove, nebo teprve ve IV.—V. stol., hned pevne usadili v tom množ- stvi, v jakem podle historie zemi naplnili, vykazovala by archaeo- logie už dnes nejen jednotlive slovanske hroby ze IV.—VI. stol., ale i velka pohrebište. Tech však dosud neni a teprve do IX.—X. stol. mužeme klasti prvni. To jest zajiste zavažnym, tfebas jen neprimym dokladem, že Slovane na počatku historie nesedeli allgemein Ackerbau betrieben, und es waren damals bereits die Ackerfeste" — a druhou vetu, k niž jeste dodava: „Es konnte auch gar nicht anders sein“. Ne- vime dobre, kdy Slovane vstoupili do alpskych zemi. Sam soudim, že to počalo mnohem drive, než v dobe avarske. A pro tuto starou dobu, pro tyto počatky nenl zprav o zpusobu sldleni. Soudil bych však na zaklade zprav vyše uvedenych, že se sotva usadili pevne a obdelavali jednu a tutež roli. 21 jeste v pevnych sidlech, že se ješte pohybovali a pohrbivali sve mrtve v jedne dobe tu, v druhe na jinem miste a že proto velka pohrebište v teto dobe jeste se neutvorila . 1 Temito asi popudy na jihu snad už koncem rimskeho cisar- stvi, jinde vsak teprve od V.—VI. stol., od ukončeni velkych slo- vanskych vyboju a okkupaci, počala se promena pohyblivych sidel v pevna a tim zaroven i zmena stareho primitivniho zemedelstvi v zemedelstvi racionalni s obdelavanim pudy jedne a teže, na- mnoze i za pomoči noveho dokonalejšiho naradi . 2 Rozmohla se tedy orba u Slovanu teprve v teto dobe, a Slovane se stali teprve potom typickymi rolniky, ač jeste ne všude stejne rychle a ve stejne mire. Už vyše jsem predvedl historicke a archaeologicke doklady, ukazujici, že jeste v jdobe IX. až XI. stoleti byly rozsahle končiny, ne-li docela vetšina uzemi slovanskeho, ktere se k zemedelstvi, zejmena k pestem' obilnin, nehodily, ktere bylo nutno teprve težkou prači k tomu upraviti, a kde proto nadale zustal chov dobytka a lov s rybarenim a cliovem včel hlavnim slovanskem zamestnanim. Byly to lesnate končiny stfedniho a severniho Ruska (pokud byly slovanske), časti Polska a vychodni Germanie a zajiste i značne časti Balkanskeho poloostrova a zemi alpskych. Proto mohl jeste Leon napsati o Slovanech, že se rolnictvim neradi zabyvaji, J prave 1 Jedn otliva velka žarova pohrebište jsou znama v zemich zapadoslovan- skych sice už z doby rimskelio cisarstvi a z doby 1. tisicileti pr. Kr., ale nam chybi dosud prukaz, že by byla slovanska a potom nezapominejme, že se mohlo vetši pohrebište vytvoriti i pri rayonnim stehovani, tim zpusobem, že se mrtvi z riiznych mist svaželi na jeden tradični hrbitov. Prof. Pič sve doby sice vy- kladal, že Slovane kočovali až do rimske doby, protože vubec do te doby u českych poli popelnicovych, ktera mel za slovanska, sidlišt neni. (Pič, Star. 111. 6, 324, Aforismen 24.) Soud takto konstruovany neni vsak spravny nejen proto, že slovanskost techto poli prokazana neni (srv. me SS. I. 505, III. 244 a Pam. arch. 1914, 481), nybrž i proto, že sidlišf z doby predrimske je dosti znamo, a potom i proto, že z pcuheho sidlište nelze usuzovati na kratkodobe osidleni, neni-li to pečlivym rozborem nalezu zjišteno; a tento predpoklad dosud všude chybi. (Srv. muj članek v Praveku VII. 1 a Vil. 142.; Ostatne je zajimavo podotk- nouti, že si i v Rusku archaeolog-ove všimli otazky, zdali stari Slovane by)i pevne usedli, či zdali kočovali, tak A. Spicyn (PajjHM. Kypranti- 3an. apx. VIII. 1—2, 5) a C. Chvojka (jtp^Buie odiiTaTemi 100). Ale ruska archaeologie odpovedi neposkytla. 2 Že ovšem mohla byti mista, kde se pohyblive hospodarstvi ješte dele udrželo, je možne; srv. pomery balkanske. Peisker na pr. si predstavoval, že ve štyrskych Alpach ješte ve XIV. stol. byly role slovanske v stalem pohybu a župani že ješte v XIII. stoleti se nepromenili v zemedelce. (Zur Sozialgesch. 135, 139.) Ale to vše by vyžadovalo zjišteni. :1 Srv. vyše str. 17. 22 tak jako napsal Caesar o Germanech sve „agriculturae non študent'* 1 a proto vyše uvedem' zpravodajove orientalni mohli upirati roli Slovanum v IX. a X. stol. 3 Orba stala v tu dobu ješte velmi težkou prači. Za to vsak, kde obtiže byly prekonany, kde byly pokročile vzory, a kde puda byla k orbe zpusobila nebo docela prizniva a urodna, tam zemedelstvi rychle rozkvetlo. Jen tak mohl sou- časne s prave uvedenymi zpravami reckymi a arabskymi napsati Ibrahim ibn Ja'kub o zapadnich Slovanech, že byli „predevšim rolnici a že se orbou zabyvali nejvice ze všech severnich narodu, 1 jen tak pozdeji mohli psati Gallus o Polsku, že bylo odedavna bohate obilim, 4 Helmold o balticke Sclavanii, že byla bohata obilim a pastvinami, 1 ’ Herbord 11 a kniže Kazimir I. z r. 1170, že v Pomoranech byla „terra fertilissima frugum." 7 Na jihu v X. stol. zase cisar Konstantin di o Chorvatech, že žiji ze zemedelstvi, 8 a současne vyvinute zemedelstvi uherskych Slovanu v X. stoleti dosvedčuje cela rada slov p?ejatych ze slovanštiny od MacTaru/ 1 Sloveni, na pude priznive bylo v X. stoleti slovanske zeme¬ delstvi v plnem rozvoji. Z te doby mužeme si take již utvoriti 1 Caesar BG. VI. 22. 2 Srv. vyše str. 10. 3 Ed. Westberg 58, 59, 129, ed. Rožen 54. Westberg preklada: „Sie be- fleissigen sich des Ackerbaues und der Beschaffung ihres Unterhaltes und iiber- treffen darin alle Volker des Nordens . . . Sie saen in zwei Jahreszeiten im Soramer und Friihling und sammeln zwei Ernten ein. Und der grosste Teil ihrer Ernte besteht aus Hirse“. 4 Gallus ( Bielozvski MP H I.) a podobne Dtugoš ed. Frzedz. Hist. L 8, 56. Srv. citaty v ŽS. I. 162, 172 sl. 5 Helmold I. 87 (terra spaciosa, rertilis frumento, commoda pascuorum ubertate, abundans pisce et čarne et omnibus bonis). 6 Herbord II. 1: Terra piscium et ferarum copiosam incolis praebet abun- dantiam, omnigenumque frumentorum et leguminum sive seminum fertilissima est. V II. 41 pripomina se abundantia mellis et tritici. 7 Cod. Pomer. I. 70. Cely zapis zni: Ipsa enim terra et circa eam maritima loca sunt fertilissima frugum ac pecorum et piscium. 8 De adm. imp. 30 (iz. 'ufjc; špfaota; Jcoai). Take v listine kiaštera kremž- skeho z r. 777 čteme o Slovanech: „Et illi homines tributarii (i. e. Sclavi) arare debent ad ipsam curtem similiter quod antea fecerunt “ (Urkundenbuch des Lan- des ob der Enns II. 3). 9 Miklosich, Denkschr. Akad. \Vien. XXI. 14. Srv. na pr. madarske nazvy: iga, jarom (jho, jarmo), gereblye (hrabe), Iemes (lemeš), csoroszlya (čereslo), gerendely (gr^delt), borona (brana), asztag (stoh), csep (cep), kaczor (kosor), kasza (kosa), szita (sito,), resta (rešeto), szuszek (susek), ^zena (seno), leszka (lesa), szecska (sečka), jaszol (jesle), ganaj (hnuj), barazda (brazda), ugar (iihor), puszta (pusta), parlag (prelog), laz (laz). 23 o celem jeho razu, jeho technice a obyčejich obraz dosti podrobny, jak uvidime v odstavci dale sledujicim. Tehdy ovšem, jelikož mezi- tim prestalo stehovani a stridani pudy, jednotlive obče zaujimaly už staly kus zeme, vhodny k hospodareni, mely trvala, obranna hradište, pri nich trvale pribytky a kolem každe obče pudu, po- kud byla společnou prači promenena v ornou, rozdelenou mezi pravni členy obče, ponechavajice pastviny, les a vody k společ- nemu obecnimu uživam' — tedy asi tak, jako to bylo pred tim v Germanii. Každa rodina mela svuj dum a dvur, svou roli na každe trati a pravo na paseni i lov v obecnim okresu, pokud ne- prechazela do reviru obči sousednich. Heslem bylo zajiste už tehdy to, co o neco pozdeji vypovida Helmold o baltickych Slovanech Jindricha syna Gotšalkova, jenž se staral: „ut coleret vir agrum suum et exerceat laborem utilem et commodum. 1 CHOV DOBYTKA. Ze pri takovemto polnim hospodarstvi starych Slovanu byl chov dobytka nejen vedlejšim, druhym, ale primo duležitym vy- živnym zamestnanim, je na biledni. Nesly to s sebou prirozene dane životni podminky a je to take hojne doloženo, jak doklady literarnimi, tak i jazykovymi a archaelogickymi, ovšem teprve z doby a z kultury, o jejiž slovanskosti nemuže byti pochyby. Ruzne kosti domacich zvirat byly časteji hlašeny pri vykopech hrobu nebo sidlišt’ z druhe poloviny I. tisicileti po Kr. a vyličim dale podrob- neji jejich obsah a raz. 1 jazykove doklady vystoupi pri detailnim rozboru našich vedomosti a take historickych dokladu specialnich bude cela rada, takže se nam objevi pripadnymi nejen stare zpravy Maurikiovy o chovu všelikeho dobytka u jižnich Slovanu VI. sto- leti, 2 ale i pozdejši tradice o pradavnem chovu dobytka u Slovanu severnich. s Nemohu proto nikterak souhlasiti s poslednim vykladem Jana Peiskera, podle nehož stari Slovane dobytka nechovali, obi- rajice se pouze stridavym rolničenim pod vedenim šlechticke kasty puvodu ciziho, ktera jedine sama pro sebe prechovavala dobytek a uživala jeho produktu. Jan Peisker po delšim uvažovani dospel k teto predstave jednak na zaklade Meitzenovych a Hildebran- 1 Helmold I. 34. - Strat. XI. 5. Srv. ŽS. 1. 28. Na to naražl patrne i Leon Takt. XVIII. 79, 106. ;t Srv. o tom dale v podrobnem Učeni chovu dobytka. 24 dovych theorii o polonomadismu starych Germanu a Slovanu,' jednak na zaklade rozlišenl dvou trid narodnich v starem Slovan- stve, pastyrske šlechty (županu) proti rolnickemu lidu (smurdum), a pozdeji i na zaklade novejšich fiIologickych dohadu o vlivech Turku a Tataru na jazyk a kulturu slovanskou, z nichž mu vyrostla these o turkotatarskem puvodu županu. Ba Peisker došel na konec i k tomu dusledku, že vlastnf slovansky lid upel po drahna staleti v stfidave težke porobe panu, jednou g-ermansk^ch, po druhe asijskych, kteri mu až do X. stoleti po Kr. zabranovali chov dobytka, nutice jej jen k težke prači rolnicke, z niž brali ovšem užitek tež pro sebe." Budu miti, jak dale v teto kapitole, tak i na jinych mistech priležitost ukazati, jak konkretni doklady, o než se Peisker prede- všim opira, teme? šmahem jsou nespravne. Zde chci zatim predem povedeti nekolik slov povšechnych, pokud se tykaji slovanskeho hospodarstvi. Nechci Peiskerove theorii žup a županu upirati všechen re¬ alni podklad. Je tu neco, trebas jeste dnes nejasneho, co nevy- lučuje jeho vykladu. Je tu nejasny pojem prvotni župy, ktera po mem soudu vskutku mela vyznam territorialni , 3 a take nechci po- chybovati, že župane pozdejši historie jsou zbytkem vrstvy šlech- ticke, vedle lidu prosteho, zemedelskou prači zaujateho. Jejich postaveni rozlišovaly ve Styrsku jeste davky v XIII. stoleti . 4 Dale je tu prekvapujici shoda nazvu župan, jakož i č. pan z puvod- 1 Srv. vyše str. 12. 2 Peisker k temto theoriim dospel vlivem prači Meitzenovych a Hildebran- dovych o polonomadismu starych Germanu. Srv. o nich vyše, kde uvedeny take už prislušne starši stati a kriihy Peiskerovy. Pozdeji vsak od r. 1905 setkavame se u Peiskera se zvlaštni, jen jemu vlastni predstavou rozdilu županu a pracov- niho lidu, totiž s mong^olismem vrstvy prve, a rovnež s predstavou težke poroby, jakožto pričiny, ktera zabranovala lidu slovanskemu chov dobytka a nutila jej k orbe. Srv. spis jeho „Die alteren Beziehungen der Slawen zu Turkotataren und Germanen“ (Stuttg. 1905) a dale predbežnou publikaci „Neue Grundlagen der slaw. Altertumskunde. Ein Vorbericht." (Stuttg. 1910) a stat „The expansion of the Slavs" (Repr. from the Cambridge Medieval History. Vol. II. 1914). Polemiku vzniklou proti teto druhe časti jeho theorie uvedi jsem už v I. dilu ŽS. I. 163 sl. a na ni zde odkazuji. Pro tuto čast svych vykladu našel J. Peisker horliveho podporovatele v prednim ruskem filologu F. Koršovi (O HhKOTopHXt uHTOBbixT. cJiOBax-b 3 t. h. ypano-anTaficKnx'B. BSbiKOBT. (3an. p. reorp. o6m. 8th. ot;i, XXXIV. 1909 537). 3 Srv. zatim me SS. 185. * Peisker Zs. f. Soz. Gesch. V. 352 sl., 371, Levec Pett. Stud. III. 73, Dopsch Altere Soc. 75 sl. 25 niho hpan, praši, gbpan 1 s turkotatarskymi slovy kopan (avarsko- bulh. ~/.or.zv6z), kurd. čopan — reznik, event. i nper. šuban — pastyr, slovem asi od Turkmenu prejatym. 2 To jsou všechno veci, preš než nelze prejiti s lehkym od- mitnutim a ktere Peiskerovu domnenku o cizim, turkotatarskem puvodu vrstvy županske a o jejim odchylnem razu hospodarskem do značne miry podpiraji. Ale co je v Peiskerove theorii nemožne a uprilišene, je tvrzeni, že sami Slovane dobytka až do I. tisicileti po Kr. necho- vali a že ho chovati nemohli, ponevadž jim toho nedovolili cizi pani, jednou pani germanšti, po druhe prave vzpomenuti turko- tataršti župane. Slovan, pokud jej mužeme sledovati do minulosti, vždy choval domači dobytek, jak jsme prave videli a dale jeste uvidime, ba až do pevneho usidleni byl jiste vice lovcem a pa- styrem, nežli rolnikem. Uvadi-li Peisker na podporu sve theorie jedinou jen zpravu cisare Konstantina Porfyrogenneta, podle niž pry vychodni Slovane jeste v X. stoleti kupovali kravy, ovce i kone od Pečenegu, „ponevadž se z tohoto dobytka nic v Rusi nerodi", 3 a vyklada-li ji tak, jako by vskutku dokazovala nedo- statek chovu djmacich zvirat u Slovanu ruskych, 4 5 * * nečini tak pra¬ vem, ponevadž to proste nebylo pravda, jak vidno na pr. ze sou- časne zpravy Ibn Rosteha, Kardiziho, perskeho geografa a kijev- skeho letopisce a z mnoha jinych konkretnich dokladu histori- ckych, filologickych i archaeologickych, ktere dale uvedeme.’’ Zprava Konstantinova vuči tomu vsemu muže miti nanejvyše platnost rela¬ tivni a lokalni: na severu a v stredu lesnateho Ruska nebylo tolik dobytka jako u nomadskych Pečenegu, kde velka stada tvorila všechno bohatstvi naroda, a proto je Rusove od nich kupovali. 8 1 O. Hujer Listy fil. XXXI. 104, Idg. F. XXIV. 70. 2 Vyklad Hiibschmannuv (fšu-pana — ochrance dobytka) viz v Zs. d. d. morg. Ges. 49, 5 >0. 3 Konst. Porf. De adm. imp. 2: ayopat;ouaL yap (ot Tfos) &Ž aOxd)v (IlaT^tva- xtTttjv) poa$; xal trcTcoug xa.i izpopoczot . .. iizsi j iTjdijv kov 7cpo£cpYj|išvo)v ^q’)cov šv ‘P (ooCcf xa9-schaijxev. Srv. Peisker Beziehungen 4, 54, 105, 124, Grundlagen 6. 4 Peisker Bezieh. 4, 5. Peisker zde tomuto dokladu priklada nadobyčejnou vahu. 5 Viz dale odstavec o chovu dobytka na Rusi. 0 Nesmime take zapomenouti, že Konstantin mel asi na mysli jen určity omezeny pojem Rusi severni , normanske, jak vidno z ;eho uživani pojmu Rus, rusky v ostatnim textu. Jsou to pomery, ktere dosud trvaji. Severu ruskemu nestači domači produkce skotu a doplnuje ji zjihu. Uspenskij PyCT it Bh3. 10, Laskin Com. Kohct. I 66. Totež ostatne dosvedčil už Ibn Rosteh (Harkavi CKa3. 267). 26 Všeobecne platnosti pro ruske Slovany vubec, nerku-li pro kulturni' stav všech Slovanu, zprava Konstantinova miti naprosto nemuže. Že by pak Slovanum stridave Germani a Turkotatari byli nasilne zabranovali v chovu dobytka, proto neni ani v historii ani v archaeologii žadnych dokladu a nekolik malo prijatych slov, ktere Peisker ve smyslu sve theorie vyklada, neobstalo vuči filolo- gicke akribii J. Janka, A. Briicknera, J. Jagice a jinych, kteri k nim bliže prihledli , 1 * a neobstoji rovnež proti summe filologi- ckych dokladu, ktere budu moči dale uvesti ve prospech inten- sivniho dobytčiho chovu u starych Slovanu. Je sice jisto, že Turkotatari pusobili dosti na kulturu slovanskou, jiste vice, než se drive myslilo, a v tom leži velka zasluha Peiskera i nekterych jeho nasledovniku, na pr. F. Korše, že na doklady toho bud nove ukazali nebo vyznam jejich naležite vyzvedli, a nechci pochybovati, že se vliv tento vztahoval i na zjevy hospodarske.' Dale je možno, že se misty vytvo?il dočasne i stav, jaky ma Peisker na mysli, že totiž turkotataršti dobyvatele, na pr. avaršti na zapade, nebo pečenežšti na vychode, neprestavše byti nomady a pastevci stad, zahirali v zemi slovanske poddanym svym stada pro sebe, pro svuj užitek a ponechavali jim jenom rolničeni, nomadum od jak- živa cizi. Ale co neni možno pfijmouti, — a to je prave to hlavni v theorii Peiskerove, — je generalisovani a kontinuita tohoto stavu od dob predhistorickych až do stredoveku, je ona davna a trvala poroba pod stridajicimi se germanskimi nebo asijskymi pany 3 a je presne rozvrstveni hospodarske v t om smeru, že se pastyrstvim a chovem dobytka obirati mela j edine cizi« pastyrska šlechta (župani) a težkou orbou jedine porobeni Slovane (smurdi). To jsou veci nedoložene a nespravne, jak z dalšiho ličenf a bohda presvedčive vysvitne. 1 Srv. ŽS. I. 163, 167 sl. Srv. na pr. prejeti slov byk L, koza, volh, jsou-li Koršovy vyklady (srv. dale) spravne. Srv. tež ŽS. I. 164 pozn. 1. Je take zajimavo, že slov. vyraz kočovati je puvodu turkotatarskeho, džagf. - koč, tur. gdč (migrare), jak povedel už Matzenauer Listy fil. Vlil. 191. Srv. Jagič Archiv sl. Phil. IX. 165, Berneker EW. 1. 537. :1 Srv. Peisker Alt. Bez. 5 sl., 54, 101, 122, Grundlag en 5, Expansion 422 sl., 429 sl. Zde bych podotkl, ze Peisker zprvu r. 1896 došel jen k praveke nadvlade g-ermanske, kterou Germani meli nad pravlasti slovanskou. (Zur Soz. B. I. 87 sl.). Dokladem toho byla mu historie pluhu u Slovanu a prejeti germ. kuning do slov. jazyku. Predstava, kterou mel o historii pluhu, byla nespravna a Peisker pozdeji teto argumentace se vzdal. 27 Slovem, u Slovanu pravdepodobne odedavna, najisto však v prubehu I. tisicileti po Kr. existovaly mimo lov zemedelstvi i chov dobytka vedle sebe, a ruzna intensita každeho zamestnani zavisla byla predevšim na razu territoria, na nemž prave ten ktery lid žil. II. UPRAVA ROLE. Ve sve puvodni kolebce, jež byla rozložena široko kolem rokytenskych barin, nalezali Slovane vedle neprostupnych hvozdu i dosti mist, kde se mohli venovati zemedelstvi a zasevati semena do urodne i lehce zpracovatelne pudy. Zasahovalat’ i stepni puda do Volyne a Podob' a byla misty tak živna, že nepotrebovala mrvy a nepotrebovala ležeti uhorem . 1 Ale mimo tyto volne, lesem nepokryte končiny byla puda k orbe nevhodna, a když se narod rozmnožil a rozešel, obsadil namnoze opet kraje s pudou od pri- rody nepripravenou, kde všude musila nastoupiti k dosaženi urody prače mnohem nesnadnejši. Je dnes jeste nemožno nakresliti nebo popsati cely relief pudy, na niž se rozsadili Slovane ve sve nove rozlehle vlasti, a vyzna-. čiti pri tom misto, ktere bylo k sidleni volne a ktere bylo po- kryto lesy. Dosavadni predbežne prače dovoluji povedeti neco bližšiho jen o severozapadni časti, o Cechach, Morave, o zemich na Labi a Odre a pri pobreži baltickem,' ale o ostatnim ohrom- nem komplexu zemi Slovanstvem obydlenych nelze rici nic. Vime jenom, že Polsko bylo namnoze jediny veliky, z časti vodnaty, 1 Rostafinski Siedziby 12, 17, 22. Dosud se na černozemi hnoji jen misty, kde je vice vyčerpana. Braungart Urheimat 204, 210. Podle Petzholdta šaha černozem v Rusi na zapade k 51", na vychode k 57" širky, na jihozapade k 47" a na vychode k 54° ( Braungart 211). * Srv. Lippert Sozialgesch. Bohmens 1. Wien 1896, W. Friedrich Die histor. Geographie Bohmens bis zum Beginne d. d. Kolonisation (Abh. geogr. Ges. Wien. IX. Bd. 1912, 31), J. Eisner Vyvoj predhistor. osidleni zeme češke ČČH. XX (1914) 137, Hordk B. K historicke geografii Čech (Sbornik zem. XVIII. 1912), Sedlaček v Ottove Slovniku VI. 253, Černy Fr. Prispevky k histor. zemepisu Mo- ravy. Čas M. Mor. 1917, 7, O. Schliiter D. Siedelungswesen. Reallex. g. Alt. I. (1912) 408, Krtiill Hist. Geographie Deutschlands, Breslau 1903, Partsch Schle- sien Bresl. 1896—1911, Blume Siedelungskunde d. Magdeburger Borde (Mitth. Ver. f. Erdk. Halle 1908), E. Schmidt Gesch. d. Deutschtums im Lande Polen, Bromberg 1904, Einl. a Rostafinski Polska z czasovv przedhist.. Krak. 1886. 28 les , 1 že totež plati o stredni a severni Rusi slovanske, že Uhry byly pokryty lesem mimo jižni Slovensko a macTarskou nižinu stepni a patrne take i slovanske zeme balkanske a alpske. Slovem vime, že Slovane vyšedše z hlubokych lesu sve pravlasti, ocitli se z valne časti opet v lesich nebo pred nimi a chteli-li žiti v nich a dobi¬ vati si z pudy dostatečne a stale vyživy, musili na mnohych stra- nach s timto lesem podstoupiti zapas a jej udolati. Bylo nutno meniti nejen ridči porostliny, ale brzy i hluboke lesy v pole urodu poskytujici a to byla prače namahava a pomala. Jen krok za kro- kem menila se sterilni puda v plododarnou. Bylo treba odstrano- vati lesy a spalovati je. Zivych nebylo lze paliti. Ale stromy uschnou, jakmile se kura oloupa, a pak snadno shori. Nebo se stromy a krovi nejdrive vysekaji, oklesti, vetve i kmeny rozloži, a když naležite vyschly, zapali. Po shoreni se zbyly popel rovno- merne rozhazi, puda motykou a ryčem zpracuje a zarovna — a prvni role je k prijeti semene pripravena. Tak si počinali pri uprave novych roli ješte dlouho do dob historickych v Litve, Lo- tyšich a v strednim Rusku , 2 tak upravovali k orbe lesni strane na Tatrach a štyrskych Alpach jeste v XIX. stol., :; a podle R. Lasche je to zpusob, ktery je u primitivnich narodu dosud velmi rozšireny a celkem všude stejny . 4 Tento zpusob myceni lesu, zvany tfebenim T> nebo korčenim , e 1 Rostafiriski Polska z czasovv przedhist. Rocznik Akad. 1886. Piekosinski Ludnošc 93—95, Bajale Studya 195 sl. 2 Beljajev (H£ck. c.tobb BpeM. o6m hct. ;xpeBH. M. XXII. 46). Lotyši tak myti a pali Lesy dosud (Šejn Bisuop. C6. 111-12). 3 Rostafiriski Siedziby 21; Hlubek Die Landwirtschaft des H. Steiermarks, 1846 § 31 (srv. Peisker Vychodisko 18, Zur soz. Gesch. 353, Dopsch Alt. Soz. 98, Levec Pett. Stud. II. 113). 4 Laseh R. Die Landvvirtschaft der Naturvolker, Zeitschr. fur Sozialwiss. VII. 1904. 31, 37. Slovo trebiti, tribiti, csl. trebiti je vseslovanske ( Miklosich EW. 354) a znači očišfovani zeme vykopamm všech korenu a kmenu ( Marinov Fpa;],HBO 129). Už v Povesti vrem. let čteme k r. 1014 TpeČHTH nyTB (Let. lavr. 127 3 ) a v Ni¬ kon. Pandektech 36 rpF6HTU iihb\. K etymolo^ii srv. i Meringer JF. XVIII. 215. Od kor. ki>rč- ve smyslu mytiti. Srv. slovin. a srbeh. krčiti , krčevina , č. krč (opaleny parez, Gebauer Stč. sl. II. 136), pol. karez , karezozuač , kor- ezunk , malor. ko^V (ker), BtiKOpHVBaTH, r. Kop^iiTt, KopuoBaTL, Kop^ieBa, Kop^CBHHa. Miklosich EW. 155 a Berneker EW. I. 655. Berneker uvadi i v če- štine krčiti ve smyslu — roden. Sreznevskij MaT. L 1413 uvadi ke KBpHOBLe, KOp^OBte jen doklad z listiny kniž. Svidrig-aila z r. 1424. Stare srbske prameny vsak neznaji dnes obvyklych slov KpunTiT. KpneBHHa a uživaji jen TpeSHTiu pacTpe6iiTH jia3. Srv. Novakovič Cejio 168. 29 na zapade tež žddrenim , 1 2 3 4 byl u Slovanu odedavna znam a uživan, ale teprve od XI. stoleti mame o nem doklady historicke a vubec nem' pochyby, že myceni lesu ve velkem za učelem promeneni jich v urodna pole nastoupilo po slovanske oblasti teprve od XI. sto¬ leti, predevšim v XII. a XIII., popudem nemeckych snah koloni- sačnich, jak toho snesli doklady Hoops, Ohnesorg-e, Leo, Levec, Dopsch a jim . 2 Pred tim to ovšem take musime predpokladati, ale v mire mnohem menši , 5 nebof prvni slovanske osidleni hle- delo se zajiste omeziti na otevreny urodny kraj, ktery už davno pred tim ruzni praobyvatele osidlovali a vzdelavali. Stara theorie Arnoldova o Germanii, pokryte pralesem a barinami, v niž hned prvni osadnici musili ždariti, nem' spravna a nelze ji applikovati na osidleni slovanske . 4 Druhym hlavnim dokladem teto upravy pudy je rada starych nazvu osadnich nebo vubec topografickych (jmena vrchu a jednotlivych poloh), ktere se k ni vztahuji, tak zejmena nazvy odvozene od korene žer-, stupn. žar- a ždar (ze zžar), nebo gor- (Pohor, Pohorelec, Pohorela, Vyhorela atd.), nebo od korene pel-, stupn. pal-,° od kor. *terb, treb , 6 od kor. žeg- (Zihlica, Žihlava), dale jeste ruzne Poruby, Porqby, Prerajby, Polomy, Paseky, Proseky, Preseky, Oseky, Kluče, Klučeniny, Kučove, Kueoviny, Kopaniny, Myta, dale nazvy odvozene od ad- 1 Od kmene žer-, stupn. žar- (Miklosicli EW. 409). Miklosieh Sl. Ortsn. i. 84, II. 262 (Denkschr. XXI, XXIII) vykladal č. ždar — gespaltenes Holz (srv. pol. zdiary, hornol. zdžary). Ale Gebauer spravne ze zžar (Archiv sl. Phil. III. 76 a Peisker VI. 127). 2 Hoops Waldbaume 135 sl., Ohnesorge Ausbr. 361, Leo Untersuch. Thu- ring. 19, 67 sl., 72 sl., Levec Pett. Stud. III. 167 sl. 3 Srv. Hoops 1. c 100, Eisner ČČH. 1913. 144. 3 Arnold W. Ansiedelungen und Wanderungen d. d. Stamme. 1871. 249. Srv. Dopsch Grundlagen 34, 54. 5 Miklosich Sl. Ortsn. (Denkschr. XXIII. 2"08, 212, 217, 220, 222, 244). Velkou radu nemeckych pretvorenych jmen sebral A. Muka ze zemi polabskych (SzczEjtki 479, 517), vše z polab. žar, žarak, žarky atd. Dale srv. Dopsch Alt. Soz. 115, Friedrich Hist. Geogr. 24, Černy Pravek III. 10, Čas Mat. Mor. 1917 28, 37. Na Valašsku dosud slovo požar označuje statek se dvorem (Valek Čas. M. Mus. 1908, 117, Bartoš Dial. sl.). Letopisec ždarskeho klaštera (Fontes II. 531) vyklada ždar — plantatio recens. Srv. vy.še po n. 1. " K soupisu techto jmen (srv. č. Trebište, Trebnice, Trebič, Trebešice, Trebsko, Trebon a analogicke tvary jihoslovanske) srv. Miklosich Sl. Ortsn. II. 248 (Denkschr. XXIII), Muka Szcz^tki 505, 506, Fr. Černy Pravek III. 9 10. Rozlišovati vsak spravne nazvy tohoto druhu od tech, jež jsou odvozeny z per- sonalil, je velmi abtižne a leckdy nemožrie. 30 jektiva svetit 1 jsou vesmes nazvy ve smyslu mlst vzniklych z vy- kacenych nebo vypalenych lesu, 2 3 pri čemž ovšem dnes ješte ne- možno rici, jak jsou ktere z nich stare a specialne pokud jednot- live zasahuji do konce doby pohanske a v prvni dobu osidleni. Srovnavajice etymologicky vyznam jednotlivych korenu a nazvu a obsah historickych zprav, chteli sice nekteri rozlišovati vylučne oba zpusoby myceni lesa: paleni ohnem a trebeni bez pomoči ohne a určovati, kteremu z obou davali stari Slovane prednost, 2 ale nezda se mi, že by material, ktery mame po ruce, dovoloval vubec takoveto otazky a takove rozlišovani. Predne trebeni ve smyslu vyčišteni zeme od porostu a od korenu 4 * * 7 nevylučovalo predchoziha paleni, tak jako korčeni. Mimo to lze snad pro určite menši oblasti a pro určitou dobu hovoriti presneji o razu teto prače, ač i tu povstavaji spory, jak ukazala polemika Dopschova s Peiskerem'' nebo Piekosinskeho s Rostafinskym,'* — ale vysledky z toho nelze abstrahovati a generalisovati pro cele Slovanstvo. Že ždareni poskytovalo vetši vyhodu tim, že pudu současne mrvilo, je na biledni. Ale na druhe Strane je jisto, že nazvu, ktere by primo ukazovaly na paleni, je v nekterych končinach pomerne malo. 1 Nejstarši doklad, ktery mame, v listine z r. 777 o kraji na reče Kremži: „Tradimus autem et terram quam illi Sclavi cultam fecerant sine consensu nostro infra qui vocatur forst ad Todicha et ad Sirnicha“, 8 — nevys!ovuje se určiteji o zpusobu myceni. Zprvu Slovane, pokud žili pohyblive, upravovali si stale nove kusy pudy porostle a event. i lesni. Osevali ji jednou, snad i dva- krate, ale potom, zanechavše ji ležeti ladem, obratili se k poloze 1 Srv. radu nazvu v končinach kdysi českych (Fr. Stroh 72. Bericht des Mus. Linz 100). - Milclosich Sl. Ortsn. I. 82, II. 183, 219, 221, 223, Bartoš Dial. sl. s. v., Friedrich Hist. Geogr. Bohm. 24. 3 Jonko (Pravek 57) z vetšiho rozšireni jmen odvozenych od kor. treh soudi, že proste kaceni lesa byIo obvyklejši, ač jinak dopoušti i sloučeni obou zpusobu. Peisker predpokladal skorem vylučne paleni. 4 Srv. Marinov I paanno 129. ’ Dopsch Alt. Soz. 108, 115. Take Balzer obratil se proti Peiskerovi a ukazoval na rade dokladu, že se v XII.—XIII. stol. v Polsku iesy mytily (preseka) a nespalovaly (Kwart. hist. XIII. 250). “ Piekosihski I.udnošč 93 sl. 7 Dopsch , Piekosinski, Balzer 1. c. 8 Urkundenbuch von Kremsmiinster Nr. 1, Kos Gradivo I. 290. 31 nove a tu znovu obdelali . 1 Behem doby však a vlivem zkušenosti svych i odjinud prejatych poznali velike vyhody, ktere poskytuje racionalni obdelani jedne a teže pudy pobliže domu a celeho hospodafstvi, a to je privedlo k tomu, že sice i na dale nove kusy pudy ždarili a trebili, ale že je zaroven udržovali jako role stale, ktere si odpočivaly jen v kratkodobych prestavkach. Kdy se ujalo u Slovanu t. zv. trojpolni (trojburove) hospodareni, pri nemž na jedne a teže roli seje se po zorani jeden rok ožim (pšenice, žito), v druhem po ozimu jafina (oves, ječmen), načež v tretim roče puda odpočiva uhorem, nevime. Ale v X. stoleti existovalo už v zemi češke podle primeho svedectvi Ibrahima ibn Ja'kuba 2 a je proto pravdepodobno, že zde bylo už pred tim, aspon od te doby, co se vubec začalo intensivne na jedne roli hospodarit, pri čemž bych nechtel popirati ani vlivu ciziho. Na velke stari ukazuji už oba vyrazy ozimic a jarh, jarina, jarica, ktere jsou vseslovanske a stare . 3 Kdy se to však rozširilo i po jinych vychodnich a jižnich končinach Slovanstva, nemohu zatim rozhodnouti. Na jisto je nespravne, mini-li Beljajev, že se na Rusi nezjevilo pred XV. stoletim , 4 nebot’ se tam ožim a jar pripominaji už v zapisech XII. stoleti . 5 U Srbu mame sice doklady teprve 1 Že by byli Slovane, prišedše do Alp, hospodarili zprvu na vyšinach a horskych stranich, opomijejice udoli, je mineni V. Kammela (Anfange 151), pak J. Peiskera (Vychodisko 21) a VI. Levce (Pett. Stud. III. 68, 74), ktere v tomto vyhrazenem smyslu neni nalezite doloženo ani pro zeme alpske a zavisle je priliš na Peiskerove theorii o pastirskem nomadismu županu. Ma take proti sobe dosti hojnou starou nomenklatura v nižinach velkych rek. (Dopsch Alt. Soz. 54 sl., 62). Pro jine zeme nema to pak vubec platnosti. Srv. Balzer Kw. Hist. XIII. 249 sl. 2 Ibrahim VI. 3 (ed. Westberg 59): „seji v lete a na jare a berou dvoji sklizen. Nejvetši dil jejich sklizne sestava z prosa." Take Kosmas pfipomina segetes vernales et autumnales nekolikrate, hlavne pri zmince o urode r. 1123—1125 (III., 52, 57, 61). Srv. i kanovnika Pražskeho k r. 1250. V Slezsku jsou doklady od XIII. stol. Stengel Gesch. Schles. I. 301. K českym z XIII. stol. srv. Jasinskij namerne 41—42, k slovinskym z XIII. stol. srv. Peisker Zs. f. Sozialgesch. V. 352. - 1 slovin . jar, jarina, jarica, srb. jap, japuHa, japm;a, č. jarina, stč. jei, sloven. jarina, p. jarzi/na, luž. jarica, jerica, r. 5ipB, apima, apima; slovin. ožim, ozimina, b. 03 hmt>, srbch. 03iiMau;, 03HMHu,a, o.3 hm, č. ožim, ozimina, pol. ozi- mina, r oanMHHa, oaiaima, ositmb. Miklosich EW. ,100, 403, Berneker EW. I. 446, Budilovič Cji. II. 25. V češtine jsou doklady pro jer teprve od XIV. stol. ( Cebauer Stč. sl. I. 632) a take pro ožim (Veles, slov.) 4 Beljajev 1. c. 45. 5 V Novgorodskem letopisu I. k r. 6635 (1126: na očem, y6ti Mopo3B BBpmi, bcio n 03HMinyfe), slovo ah 1 ' v Novg. let. I. k r. 6669 (1161: bt> ji1>t1; 32 po XIII. stol. — 03 HMTJ i aapb, aapHHa v svatostefanskem chrysobulu banskeho klaštera ze XIV. stol. a jinych současnych pramenech, 1 — ale slovo 03HMHqa, 03HMbiii, 03MMbHUHbiit shledavame už v prekla- dech biblickych. 2 Take ze slovanskych Alp, kde ovšem pusobila v tu dobu nemecka kolonisace na vetši intensitu v hospodareni, mame do- klady o dvoji setbe už z X. stoleti. 3 Nazev uhor, ugor 'b od goreti i značil puvodne roli, na ktere bylo zbyle vysoke strnište spaleno, — že strniska byla vysoka, uvidime dale — načež ponechana ladem. Slovo je domači, je dale vseslovanske s a zajiste, uvažime-li všechny tyto okolnosti, i velmi stare. S jineho zase hlediska zvali stari Cechove pole delši dobu ladem ponechane — ulehla , 6 nebo, jak se zda, i priloh.' Tim je, myslim, existence trojpolniho hospodarstvi u Slovanu zaručena pri nejmenšim pro dobu karolinskou jako v sousednim Nemecku, kde se ostatne posunuje dnes rovnež do doby mnohem starši. 8 Rimane je praktikovali davno. 9 Pro zemi vytribenou a k orbe pripravenou meli Slovane už v starych dobach nekolik specialnich terminu, což zajiste svedči o pozornosti, s jakou se teto zemedelske priprave venovali. Nej- vice jich asi vzniklo od slova trebiti, jak ukazuje vyše vzpomenuta nppirop-fe bcc >khto a Ha oceni, y6n p.cio ^pB Mopo 3 T>. V Pskovske soudni g^ramote zr. 1397-1467 pripomma se pšenice jarm i ozimni [Sreznevskij MaT. II. b35, III. 1664). 1 Novakovič 3aK. cnOM. 625 XLIII. a 698 CLXIX. Srv. i Jireček Mittelalt. Serbien II. 40. 2 Srv. Sreznevskij 1. c. 3 Srv. dodatky u Dopsche Alt. Soz. 118 (k r. 925, 995—1005). Srv. i Levec Pett. Stud. III. 190. 4 Miklosich EW. 72. 5 Srv. č. uhor, luž. wuhor , pol. ugor, b- yrapB, srb. yrap, slovin. ugar, macT. ugar, malor. BLirap, yrop. Miklosich 1. c. Berneker EW. 334, Budilovič Cji. IL 24. U Sreznevskeho neni. 8 K rozšireni slova srv. Jungmann Sl. I. 36. Doloženo je už u Dalimila (ulehl ) ed. Mourek 11. Ulehlou zove se dnes na mor. Slovensku pole ladem ležici a neorane, kdežto uhor se hned po sklizni podvrhne a pak behem roku nekolikrat zora. 7 Na Slovensku preloh, na vychodni Morave slyšime v horach priloh, priloh (Bartoš Dial. sl. s. v., Narod, soupis I. 285), v Čechach priloha, priloh zaznamenal Jung-mann s. v. K tomu srv. srb. iiponor [Rovinskij Hepii.II. 578j, rus. nepenor^ (Dah). ^>rv Hoous Real!ex. g^. Alt. I. 24—25, Schliiter ibid. 1. 435, Heyne D. Alt. II. 11, 14, 47, Much Zs. f. d. Alt. XXXvI. 114 a Hanssen Zur G^sch. der Feldsysteme in Deutschland Zs. f. Staatswiss. 1865 (Agrarhist. Abh. I. 1880 123), Dopsch Grundlagen 76, 247, 389. 9 Magerstedt Bilder V. 220, Dopsch 1. c. 33 bohata nomenklatura a nekolik zachovalych appellativ: str. nprne- pe6b, noTepeb-b, Tepebt v dokladech od XIV. stoleti' po dnes, 1 dale polab. trebelh, trebina, trebenište, pol. trzebiež, trzebisko, srb. Tpede>KHHa. Take priseka, korčevina, klučovina, kučovina, kopanica, kopanina a p. jsou apellativa stara. 2 Vedle nich se vsak vysky- tuje odedavna jeste jedno slovo vseslovanske puvodu nejasneho, totiž laz ve smyslu louky nebo role, nove vznikle z vypaleneho, vymyceneho lesa. 3 Doloženo je mame už ze XII. —XIV. stol. u za- padnich i jižnich Slovanu. 4 Jinak se zeme od porostu očištena, 1 Dalb Cji. s v., Budilovič, Cjiau. II. 20, Sreznevskij Mar. III. 1290, 1^78. Muka Szczqtki 505—506, Vuk Karadžič Lex. s. v. 2 Slovo kopanina v tomto smyslu znamo je nejen na jihovych. Morave, v Slezsku (Cod. dipl. sik IV. 65), ale i v lubelske gubernii (Kolberg Lud. I. 88). V srbochorv. slyš me kopanica , v luž. . kopance. Nazev KoTCavetaa v Messenii ukazuje docela na dobu, v n,z prišli do Recka Slovane ( Miklosich Denkschr. XXIII. 183). Stare češke doklady ze XIV. stol. viz u Vacka Agr. Arch. V. 169. Slovo preseka v polskych listinach XIII. stol. znači povinnost mytiti cesty v lesich, ( Widajewicz Povvolovve-poradlne 15, 16) Srv. tež Bujak Studya 221. Take kujazuy znači podle Nehringa vymyceny kraj (Wojciechowski Chrobacya 11). 3 Doloženo v nove češtine (laz, na Morave a v Slezsku), v slovenštine laz , \az, ve smyslu louky nebo pole pri lese, v ruštine jiaamia, aaab, mytina lesni, v .^rbch. a slovin. laz, jiaaHHa, v tomže smyslu, v pol. laz — role ždarenim vznikle. Ze s!ovanštiny prešlo i do rum. laz, macf. laz, laza a albanštiny las-zi. Miklosich EW. 1^1, Slav. Elem. im Mag. 38 (Denkschr. XXI.), Berneker EW. I. 696, Budi¬ lovič Ga. I. 104. Miklosich se klonil pro cizi puvod (Denkschr. XXI. 82), Berneker sestavuje spiše se sl. Jiasirm, lezti. Jinak k zahadne etymoIogii tohoto slova srv. i mineni Jokla a Charpentiera v Arch. sl. Phil. XXVIII. 2, XXIX. 5, 15, XXXVII. 53. — Od slova laz je vytvoreno take mnoho topograf, nazvu. Srv. Friedrich Hist, Geogr. 24, Miklosich Denkschr. XXIII. 19/, Dopsch Alt. Soz. 116, Muka Sczqtd 549. Jen v Styrsku jich Dopsch počita na 40. 4 Kejstarši doklad na severu znam z listiny Kazimira pomoranskeho pro kiašter dargunsky z r. 1232 (Meki. Urk. I. 402 č. 398), v niž čteme Sywanof laz a Wodrozvi laz. — V češtine doložen nejdrive veršem Dalimilovym: (Cechove) prve leto laz vzkopachu a druhe leto radiem zorachu (Dal. C. 2 ed. Mourek 3 6), z čehož je patrno, že to už tehdy byl všem srozumitelny termin stary, a dale urbarem Rožmberskym ze XIV. stol. 113: agri qui vocantur lazovve. Srv. Gebauer Stč. sl. I. 210 (tam i dokIady ze slovniku XIV. stol.) a Vacek Agr. Arch. V. lo8. — Na jihu čteme v listine biskupa frisinskeho z r. 1181, mansos iuxta lazinich (za stsl. laztnik'L) propter novitatem gervt appellatos cum adtinenti silva (Zahn Cod. dipl. austr. fris. č. 117 a 118. Miklosich Denkschr. XXIII, 192). Eaznik dosud na moravskych Karpatech ten, kdo ma chalupu na lazu ( Bartoš Dial. sl. 178). K pol. \azak srv. Jireček Prove 146, \az$ka, srv. Bujak Studva 221. V stare srbštine ve smyslu ager novalis uvadi Daničič (PjcqiiiiK 11. 3) doklady ze XIV. stol. v listine Štepana Uroše III. (Mon. serb. 8/, 92, 94), a Novakovič (Cejio 163, 169) dalši z listiny Uroše I. (XIII. stol.). L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 3 34 ale zatim pred zoranim sama sobe ponechana, tudiž slehla zvala tež celina, celizna? Konečne take slovo lada, stsl. le^do a ledina, označovalo zemi k orbe jeste nepripravenou. Je to opet termin všesiovansky, a ponevadž ma mimo to i pfibuzne ohlasy v jinych rečech indoevropskych, - zajiste i prastary. ’ Naproti tomu puda nove orana slula novina 4 a puda vubec obdelana po cele Slovanštine oranica, orbnica, oranina nebo role, stsl. rolja, risih j a — od slovesa orati , 5 kdežto druhy všeslovansky termin pole, stsl. 1 Nazev celina doklada Budilovič (Cji. II. 20) ze všech slov. zemi: csl. celizna, r. uli.-nma, b. ucjihht,, učnima, srbch. njenima, cjelica, sloven. celina, č. celina (na Morave, Bartoš Dial. I. 305), luž. cylina, pol. calizna. Ceno ut.miHe. Chrys. Duš. 43. Miklosich Denkschr XXIII, 152. U Sreznevskebo Mar. III. 1449 čteme doklad z Pčely publ. biblioteky 1. 51: 3esina pyKa.Mii paTaiicKmm no.uo Hcnknana to uko nfrniiHa ecib. Stare slov. le^do, ledina prešlo v str. nagima, velkor. rinita, bel, n«;t3HHa, isijto — pole od porostu očištene, b. Jie^a, .lenima — horska Iouka, srbch. a slovin. ledina, — novina, pole nezorane, č. lado, pozdeji lada, luž. lado, ledo, pol. lada, polab. ladii — zeme. ( Berneker E\V. I. 705, Miklosich EW. 164, Budi¬ lovič C.iaB. II. 20). Odtud, jak znamo, vysvetluji množi i nazev Ljachove, Lechove. Pokud se tyče puvodu slova l^do, jenž zustava nejasny, lze je srovnati s nekolika patrne pribuznymi vyrazy indoevropskimi, tak šv. linda — Brachfeld, got. angls. sthn. tand, ir. land, lan. bret. lann, z čehož i fr. lande — pustina. To primelo Šachmatova (Archiv sl. Phil. XXXIII. 90) vykladati sl. l$do za prevzate kelt. landa, což však zamitl i Berneker 1. c., i Vasmer (Roczn. sl. VI. 191). Srv. i Hirt Sdg. 644 a Kluge EW. s. v. land. 3 V ruštine je slovo nagima doloženo už od XIII. stol. ( Sreznevskij Mar. II. 99), k čemuž srv. ješte Slovo sv. Serapiona ze XIII. stol. ( Baslajev Ilcr. Xp- 496), pak Poslani metrop. Klimenta k presb. Thome ed. Loparev 14 atd. Češke lado, pl. lada doklada slovnik Gebaueruv (I. 199) ve vyznamu terra inculta teprve z XV. a XVI. stol. Na jihu mame snad l^dinu doloženou už z doby pricbodu Slovanu do Recka vlak. nazvu .Viavrivc' (Miklosich Denkschr. XXIII. 195). 4 Nazev novina v tomto smyslu existuje v ruštine (noBima, norm. Dah, s. v.), na Balkane -u Srbu. (Rovinskij Mepnoropia II. 1, 574), v laštine na Morave (novina, novisko Bartoš Dial. I. 305), v češtine :(Jungmann s. v.) a po cele Polsce nomina, nomizna (Kolberg Lud. I. 88, Miklosich Denkschr. XXIII. 205). Lat. novale zač. novinu nalezame v urbarich XIV. stol. (Vacek Agr. Arch. V. 169). ' Csl. rolija, ralija, z prask orlija, srb. slovin. pan, ral, č. role, dial. rol a, p. rola, polab. riila, luž. rola, r. poni, pojmu — nauiHH, vedle oblastneho panb a opori i,e Sreznevskij Mar. III. 164, Budilovič, Cnap,. II. 23, Miklosich EW. 225. Tyž Sl. Ortsnamen II. (Denkschr. XXIII. 209) pfipojuje sem i tvary orava, ora- vica. Po.thji, poni,M shledavame už v prekladech Pisma (pojmn >rraTneHa Lev. XXVI. 5), v Letopise k r. 1103 (Lavr. 3 267 a v Ipat. k r. 1111) atd. Srv. Srez¬ nevskij 1. c Stare paru. nima je u Kyrilla Turovskeho Pismo Vasil. pečer. 352 ( Sreznevskij III. 65). Forma panbc, panim v Žiti Eutychiove 32., Min. čet. apr. 116 a v Žiti Jana Zlat. podle ruk. XV. stol. (I. c.). 35 polje, ačkoliv je take velmi stary, značil puvodne prostou rovinu a teprve pozdeji prešel ve smysl roviny zorane a osete. 1 Jiny vše- slovansky a rovnež stary vyraz pro obdelanou pudu je niva- a nem' mi možno dosud rozhodnouti, vezel-li v nem vyznam specialisovany a jaky. Za to neni v slovanštine doložen stridny tvar za prastary indoevropsky vyraz "agros: lat. ager, r. stin. ajras, prag-. * akraz, got. akrs, sthn. ackar, ags, aecer, stn. akr. ‘‘ Prače spojena s mycenim lesa byla, jak již podotčeno, sama sebou obtižna, ale hlavm' težka prača nastala teprve po skaceni a spalern' porostu s odstranovanim zbylych korenu a parezu, ze- jmena dokud se to dalo — a tak bylo dlouho, až do počatku doby historicke — pomoči drevenych, ostre zašpičatelych nastroju, predevšim motyk, trnokopu a ryčuč Ze drevene nastroje existovaly 1 Miklosich EW. 255. K piivodnimu vyznamu ukazuj! tež stara kmenova jmena Poljanu na Rusi, v Polsku a na Balkane. ( Miklosich Denkschr. XXIII. 218.) 2 Všeslov. niva ma vyznam pole obdelaneho ve všech slovnlclch slovan- skych. (Srv. tež Miklosich EW. 216, Denkschr. XXIII. 205, Buddovič OiaB. II. 23.) V tom smys ! u tež v Letopisu k r. 946 o Drevljanech : ir aijMiOTj, hhbbi cbos h aeiuii; ciiom ‘(Let. lavr. :: 57), v Besedach pap. Grigorija z X.—XI. stol. ( Sobolevskij MaT. 68) a u Kozmy presbytera bulh. z X. — XI. stol. (ncxpe6im> njiefenti um. hhbbt, Arkiv za povj. jug. IV. 71). Dalši staroruske doklady : Ostrom. evang. Luk. XII. 16, Jurj. ev. Mat. XIII. 38, Min. Putj. XI. st. 79 (mina n.iOHOHOCBHa«, Pand. Ant. XI. st. (jjkiana mrea;, Zlatostr. 1200 r. (Lima ne naciraa), Žiti Nifont. XIII. sl. 73 (iiiibbi iiorapasv n bchkt> ca;ri, vBa^ame) atd. Sreznevskij Hum. II. 445. Češke niva — locus arva, novalis ager v Mat. Verb. je glossa neprava (Patera-Sreznevskij 60) a doloženo je v češtine teprve v listinach z r. 1311, 1390, 1401 atd. (agri vulgariter nywa dieti). Srv. Vacek Agr. Arch. V. 169. Slovo niva obeas ma jeste v Rusku vyzriam lesniho podseku (Srv. Zelenin Coxa 115 a pro Polsko i Bajak Studya 351), jinak vsak vyznam pole (rran,ra, po.aa). Pokud se etymo!ogie tyče, srovnava Hirt slovo niva s r. vsi d; — Brack- land (Idg. 644). :! Srv. Hirt Idg. 644, Hoops Reallex. g. Alt. I. 24. 1 Slovo njč, ryl nebo jine podobne jelio tvary (rivec, rilec, rylo, ryj), utvo- rene od korene ry-, ryti, stsl. ryti, je rozšireno po celem Slovanstvu (Miklosich EW. 285). Slovo motyka je take vseslovanske: slovin. b. srb. MOTHKa, č. p. mo- tyka, luž. moteka, motyja, r. MOi BiKa, motbh a, lit. matikas (Miklosich EW. 203) a rovnež slovo lopata (Miklosich 174. Buclilovič C.Jian. II. 29). Doklady jsou už v nejstaršich pamatkach: motyka vyskytuje se v Letopise pri r. 1074 (Lavr. 3 191), v Zlatostruji 45, v Pateriku Peč. Novg. 34, v Kod. Mar. 7, 204, atd. (Sreznevskij MaT. II. 178), lopata v Ostrom. ev. Luk. III. 17, u Grigorija Naz. 13, Jana Exarcha v Šestodnevu (Kalajdovič 159: paian.MT. pa.no h ’ionary . - , ;;ac). Srv. Sreznevskij II. 47. Pbijio a MOTHKa je v Pateriku Sin. XI. st. 114, u Jana Exarcha v Sesto- dnevu 258, v-Kod. Supras. 160 (orni mcc motjjkbi h paJia BB3eMT.me, Konarna; atd. Srv. Sreznevskij III. 211. Stary rusky nastroj ke kopani slul poram,n od doložen je v Letopise pri r. 1091 tast vice iipiicTpoiis^ cent jihiih 3 * porb, a 36 u Slovanu dlouho jeste do doby historicke, ukazuje jednak po- merny nedostatek železnych motyk a ryču v nalezech IX. až XI. stoleti, jednak i to, že se dosud udrže!y v končinach, ktere zustaly kulture vzdalenejši. Tak se na pr. setkavame na nekterych imstech ruskeho Polesi' s nastroji zcela drevenymi, zhotovenymi ze dfeva duboveho nebo habroveho, predevšim motykami (MOTbiKa) a ryči (3acTynb, pbifla;ib), jež se formou rovnaji starym predhistorickym (obr. 1). Jinak byly železne nastroje patrne v cele stredni Evrope tehdy stejne, napodobujico starši formv rimske.' Obr. 1. Poleske drevene motyky a ryče podle A. Seržputovskeho. Ryče, pokud nebyly jeste cele drevene, mivaly (a tak už v rimske dobe) aspon kovane ostri, ktere se na drevene lopatv pripevnilo hrebiky (srv. obr. 1, č. 6 a obr. 2). Takovych kovani celych nebo kusu zname nekolik z nalezu z konce doby pohanske. :i Obrazu prače :iaprone HMH>Ke Konarii. Lavr. :i 203) a v Kijevopeč. Pater. I (ed. Viktorovd 8). Srv. polske rogal , rogalica. Jiny stary termin značici bud' motyku nebo drevene radio je kuka (srv. dale str. 40). Na Balkane Srbove a Bulhari uživaj! k myceni lesnich porostlin motyky zv. trnokop (Hac. II. 566, V. 84, Rovinskij ^IepHOrop. II. 1. 574, Marinov rpajpiBO 120), ale stari toho vyrazu doložiti nemohu. - 1 A. Seržputovskij MaT. rio oth. Poccin. I. (1900) 46—47. Z doby rimske viz podobne ryče a motyky u Lindenschmita Alt. III. Heft. 3, tab. 4—5 nebo u Jacobiho Saalburgf tab. 33 3 Srv. na pr. nalez v slov. vrstve u KI. Kiihnau bliže Dessavy na Mulile (jahreshefte f. Vorg. sachs. Lander I. 55), nebo naiez z Kečkemetu vedle slov- nadoby (Hampel Alt. III, 381). S em budou patrne naležeti i dva žel. ryče, ktere 37 hospodarske, jaky v XI. stoleti' poskytuji pro g-ermansko-francouzsky zapad nektere vyjevy na koberci bayeuxskem , 1 pro SIovany z te doby nemarne. Ze současnych miniatur nelze se ničeho dovolati, ale češke miniatury ze stoleti XIII. a XIV., ktere predvadeji ruzne vykony zemedelske za pomoči motyk a ryču, možno zcela dobre pokladati i za obraz prače, jaka se na polich a v lesich konala nekolik stoleti' pred tim." Pri dalši uprave pudy orne poskytl prvni mrvu popel spaleneho porostu a pozdeji i slama, totiž stebla obilni, ktera zprvu nechavali stati vysoko, pokud jich nepotfebovali na kryt strechy, uly a pod. Kdy Slovane počali uživati mrvy zvirecf, ne- vime. Ale podle vši pravdepodobnosti byl k tomu dan podnet už davno prirozenym pozorovanim, že puda pri paseni dobytka (ze- Obr. 2. JarnJ ryti pudy. Miniatura z bre- viare klaštera sv. Jiri. jmena ovci) na uhoru vydava bujnejši plodiny tam, kde zustal ležeti zvireci trus. Ze by byli už Indoevropane za jazykove jednoty znali a praktikovali takoveto umele hnojeni donašenim zvireciho J. PIč uvadi (v museu braniborskemi z Alt-Relise z doby hradištne a jež omy- iem poklada za radlice (Star. II. 3. 79). Podobne rimske viz u Lindenschmita 1. c. K motykam zobrazenym na obr. 1. srv. Swiatowit II. 2—3, ITsb. apx. o^irr. IV. 265 — 6. 1 O tomto znamenitem koberci kralovny Matildy, na nemž je vyšivanim znazorneno dobyti Angtie Vilemem normanskym a bitva u Hastingsu r. 1066, srv. bud dilo J. Comte La tapisserie de Bayeux, Pariš 1878 (velke dilo v Praze nepristupne) nebo starši /. Jubinal Anciennes tapisseries. Pariš 1838 (k textu se zde vztahuje tab. 16). L> Pripojeny obrazek z breviafe klaštera sv. Jiri z doby asi c. 1400 a dalši zapujčeny ochotne red. Cas. pratel star. (1915, 53, 61). Jine pod. nastroje ze současnych miniatur rukopisu univ. knih. uverejnii Zibrt Kroje 58. 38 trusu ze staji na pole, neni jisto, ale od doby historicke už to znali a Germani hnojili tim zpusobem už v dobe rimske. 1 * 3 4 5 Nebylo by tedy dobre ani Slovanum toho upirati, už take ne proto, že chov domacich zvifat a jisty nutny stupen čistoty samy sebou vedly k tomu, aby se fekalie z chlevu a staji uklizely a ukladaly pobliže domu, tedy aby se s nimi hospodarilo. Odtud k vyvaženi na roli je jen nepatrny a zcela prirozeny krok, k nemuž brzy vedla zminena již zkušenost. Take slovo gnojb (stupn. od gniti) je vse¬ slovanske a stare." Jinak vsak bych pripustil, že radnemu racional- nimu navaženi zvifeciho hnoje na pole a zaoravani jeho naučili se Slovane jako Germani teprve z kultury rimske, v niž to ovšem bylo obvykle a kde dobre rozumeli jeho duležitosti.' 1 Ale dlouho asi trvalo, než tomu navykli, a misty dlouho jeste radeji palili novy les a trebili pudu novou pro osev, než by se starali o stale udržo- vani a zlepšovani stare. Mame toho doklady z Rusi ješte z doby velmi pozdni, ze XVI. stol., 1 a v tom vezi take hlavni pričina dlouheho meneni roli a sidel, o nemž jsem vyše pojednal. Vice o teto prvni a zakladni časti technik.y zemedelske nevime ze stare doby nic. Beze vši pochyby vsak teto prači, jakož vubec každe težši prači zemedelske venovali se všichni členove rodu kollektivne, nebof jenom kollektivni společna prače zaručovala zdar. V tom je jeden ze zakladu slovanske zadruhy. Pri tom se prirozene prače odedavna delila tak, že všechny težši prače vedle nevolniku, kteri, jak jinde uslyšime, velmi brzy existovali i v obči slovanske, obstaravali zprvu mužšti členove rodu, kdežto ženy a deti braly vice podil na pracich lehčich, zejmena pri sklizni, kde bylo leckdy treba co nejuplnejšiho a nejrychlejšiho využiti všech domacich sil, aby se uroda dostala domu. Zaroven se ovšem i u Slovanu prače zemedelska kladla zejmena na bedra nevolnych obojiho pohlavi, trebas i zajatcu krve knižeci,' 1 a svobodni muži 1 Srv. Hooas Reallex. g-. Alt. I. 18, 25, Hirt ldg. 266, 649, Schrader Real- lex. 146. Ale doklad z kolovyeh staveb švycarskych, jejž uvadeji Hirt i Hoops pro Indoevropany, prakazne sily nema, nebot neni dokazano, že by kultura ta byla indoevropska. Srv. Berneker EW. I. 314, Mikiosich EW. 68, Budilovič C.iau. I. 243. 3 Tak soudi Rostafinski Siedziby 21. O racionalnim hnojeni rimskem srv. Bliimner Rom. Privatalt. (1911) 556 sl., Behlen 1 flug 52 sl., a Magerstedt Bilder rom. Landvv. 106 sl. 4 Beljajev Htci<. caout 46 (z r. 1530), Aristov ripOM. 58—59. 5 Tak vypravuje Saxo Gram. (ed. Holder 276), že dansky knežic Jarmerik, když byl ehycen baltickymi Slovany a delši dobu držan v zajeti, pracoval na roli. 39 vynikajicich rodu uvolnovali se od ni, pokud bylo lze, venujice se zamestnanim, jež pokladali za primerenejši mužum, predevšim lovu, tak jako bylo u Germanu. 1 Se vznikem a vyvojem soukromeho majetku mizel vsak čim dale tim vice kollektivism prače zeme- delske, ačkoliv se jeste v dobach pozdnich setkavame nejen se společnym ždarenim novych lad, jež se potom rozdelila mezi členy obče, nybrž i se společnym apparatem oracim, na pr. s jednim pluhem společnym pro celou ves. 2 Ostatne společna učast na pra- cich zemedelskych zavisela pozd.eji take na tom, jakeho puvodu byla ves, byla-li to jednotka rodinna, či rodova, či z ruznych ele¬ mentu složena po vuli vrchnostenske. 3 Pro všechnu prači s upravou pudy spojenou existovalo ode- davna naše moderni slovo zemedelstvi. Našel jsem aspon vyraz 3eMJieflk.iia.Ti> už v Žit i sv. Nauma Ochridskeho, tfidy v jedne z nej- staršich pamatek slovanskeho pisemnictvi, pochazejici ze sameho počatku X. stoleti. 4 V starych ruskych pamatkach objevuje se ve vyznamu prače polni i slovo opvflie. 0 III. RADLO, PLUH A ORANI. Ke zkypreni pudy sloužily zprvu všude ručni nastroje, kte- rymi se puda prekopala (srv. vyše str. 35), a teprve behem doby vyvinuly se nastroje zvlaštni, specialne upravene k dokonalejšimu zkyp?eni pudy, jejichž vykon nejen slovansky, ale i indoevropsky pravek označoval vyrazem: orani. Slovanske orati, naležejici k indo¬ evropskemu korenu ara — je prastare, je vseslovanske, jako jeho odvozeniny orač, rataj, ratar, oralo, ralo. A z indoevr. rovnice 1 Srv. Tacit 9. 14, 15 a Caesar VI. 21——23, 29. Že by byli u Slovanu v dobe pohanske muži jenom opatrovali dobytek a lovili, ponechavajice cele zeme¬ delstvi rukam žen (srv. Hirt Idg. 251, 253 sl., 640), neni primeho dokladu a neni to ani pravde podobne. Ani vyrok Tacituv „ajjriculturae non študent" nesmi se o Germanech vykladati v tomto absolutnim smyslu, nybrž jinak (srv. vyše str. 5), jak ostatne dalši text sam napovida. Ostatne o tom, pokud u Ger¬ manu existovalo společna obdelavam' roli, mineni se značne rozcbazeji. Viz o tom u Dopsche Grundlagen 1. 72. - Srv. doklady ze Štyrska ze XIV. stol. u Peiskera Zs. Soz. V. 353, 365 a Dopsche Alt. Soz. 93, 102, 105. V teže dobe byly zde i obče vubec bez pluhu což ukazuje na udrženi ždareni a kopanin. 3 Srv. k teto otazce Balzer Rewisya teoryi o piervv. osadn. Kwart. hist. XII. I. 4 Ed. Lovrov 18. 5 „OTOCJiara ero Ha CBOe opyftie“ v Ruske Pravde Vladimirove §_71, 72 {Vladimirskij-Budanov Chrest. 1. 59). 40 r. SpoTpov, kret. apatpov, lat. aratrum, arm. araur, ir. arathar, stisl. arthr, lit. arklas z *artlas, stsl. ora/o z *ordlo, *ortlo, "ortro — je videti, že orani nastrojeni zvlašte k tomu upravenym bylo znamo už Indoevropanum ve společne vlasti žijicitn, čemuž ostatne na- svedčuje i archaeologie . 1 2 3 Jak vzniklo orani, jakou ulohu mel pri tom chov dobytka, jaka byla forma prvotniho indoevropskeho nastroje oraciho, jsou veci, o nichž nelze jeste dnes povedeti nic positivniho.' S tim souvisi prirozene, že take o počatcich orby slovanske nic nevime. Nevime, kdy a kde počali Slovane uživati oradla, ani jak prvni nastroj vypadal. Jen tolik bych reki, že prvnim zakladem oraciho pristroje byla zajiste u Slovanu jako jinde pouha silna vetev nebo silny kmen s kratkou, odbočujici a na konci zašpičatelou odnoži, ktery, byl-li na rovnem konci tažen bud’ spojenyma rukama neko¬ lika lidi nebo silnejšim kusem dobytka, rozryval druhym, v ostry hak končicim, pudu. Puvodniho slovanskeho vyrazu pro tento nastroj nezname, ale zda se, že jej zprvu proste nazyvali pen, stsl. pfanb, jako dosud rikaji primitivnimu radiu v Morači na Černe Hore/' Take srbska KyKa etymologickym i zachovanym vyznamem zna^ila cosi podobneho, nastroj zahnuty, jimž se kamenita a kore- 1 Srv. i vetši časti indoevr. jazyku společny vyraz pro radlici: r. z 'voghsnis, lat. vomer, vomis z *vosmis (*vocsmis), sthn. viaganso z zuagasno, stn. mangsni za 'zuagnsi, prus. zuagnis (Hoops Reallex. g-. Alt. L, 18, Hi rt Idg. 644). V slovanštine se vsak prave tento vyraz ztratil. 2 Hlavni literatura jest: Braungart R. Die Ackerbaugerate in ihren prakt. Beziehungen. Heidelberg 1881. Die Urheimat der Landwirtschaft aller indogerm. Volker. Heidelberg 1912. Peisker J. Zur Sozialgeschichte Bohmens. Zs. f. Sozial- und Wirtschaftsgesch. Weimar 1897. V. W[eitzen A. Siedelung und Agrarwesen der Westgermanen und Ostgermanen etc. Bd. 1. Berlin 1895. Rhamm K. Ethno- graphische Beitrage zur germanisch-slavvischen Altertumskunde, 11. Braunschweig 1908. Zelenin Dm. PvccKa« coxa. Vjatka 1908. Behlen H. Der Pflug und das Pfliigen bei den Romern und in Mitteleuropa in vorgesch. Zeit. Dillenburg 1904. Sam jsem uverejnil podobnou studii, jejiž podstatny vytah zde pretiskuji, pod ti- tulem „ Radio a pluh ve Vestniku Nar. Mus. XII (1917) 1. K dejinam pluhu srv. jeste Mehler Erste Sammlung der bohm. Ackergerathe. Dresden 1794, Richter Der Pflug. Leipzig 1843, K. Rau Geschicbte des Pfluges, Diss. Heidelberg 1845, L. v. Rau Gesch. des Pfluges (Corresp. d. d. anthr. Ges. XIII. 1882), Fr. Schulze Antiquitates rusticae I. Diss. Jena 1820. Dalši viz u Braungarta Urh. 56 a u Behlena IX. 3 Rovinskij H epiioiopi m . II., 1, 535. Ostatne i v jednom ruskem textu XIII. stol. objevuje se iibhl ve vyznamu nejakeho naradi hospodarskeho, radia nebo ulu. Srv. Sreznevskij, Mar. I., 1255, II., 1760. 41 novita puda čistila, a podobne i stara socha. 1 * 3 Vedle tojio je vsak jisto, že prvni nam znamy nastroj, ktery skutečne a vyhradne sloužil k orani, a ktery k učelnemu rozryvani pudy byl vzadu opatren držadlem, jimž byl veden a zaroven primerene vtlačovan do pudy, zvan byl u Slovanu nazvem utvorenym od vyše uvede- neho indoevr. korene ara- a slovesa orati, to^tiž nazvem oralo, ralo, vzniklym z puvodniho *ortlod To je prvni prokazany slovansky nastroj orači i nejstarši jeho pojmenovanf. Nazvy pen, socha, kuka a rovnež orudi lze pro predchozi, jeste primitivnejši stupen pouze hypothesovati. Ze vyraz oralo a ralo je nejstaršim označenim a nastroj takto pojmenovany nejstarši formou slovanskeho skutečneho naradi ora- ciho, soudim z techto duvodu. Predne je ralo vyraz všeslovansky r ' a doložen už z nejstaršich textu slovanskych X. a XI. stoleti . 4 Je dale puvodu domaciho a 1 Karadžič Lex. s. v. V stb. zachovan vyraz jen ve složenine kukonosx (Sreznevskij Max. s. v.) — kosonosy, zato je dosud v bulh. KVKa — plužm hak, srb. Kyxa, KyKapa, slovin kokuba, luž. kokula v temž smyslu; r. KVKa je klika, pest’, a v češtine mame aspon deminutiva kučnice, dial. kučnica, kučovnica — druh težke motyky, ( Jungmann , Si. s. v., Bartoš, Dial. sl. sv v.). K temto slo¬ vanskem vyrazum srv. i lit. kukis — motyka, ir. cuar =± ohnuty a stind. kucati, kocayati — ohyba se (Bern e ker EW., L, 639, Miklosich EW., 145). Srb. KyK znači panevni kost ( Karadžič s. v.). Jako u sochy, take zde prešel misty termin kuka na držadlo zadni (v Herceg-ovine). K soše srv. dale str. 56. ~ Ostatne R. Meringer (Idg. F., XVII., 121) a po nem J. Janko (O stycich, 183, Vestnik na r rod., II., 70) se domnivaji, že i zde spojeni korene tohoto s lat. ramus, vetev, nem. Arm a sl. rame ukazuje, že nejstaršim oradlem byl kus kmene se zahnutou vetvi. Oba mimo to predpokladaji, že i stsl. or^dije, e. oruži zna- čilo puvodne nastroj orači (Janko 1. c. II. 75). 3 Csl. opajio, pajio, siovin. oralo, ralo, b. opajio, pajio, chorvsr. oralo, ralo, ralica, raonik, č. radio, radlice, pol. radio, radlica, ralnik, polab. radiu, radlaica, luž. radio, radlica, ralica, malor. pano, vrus. opano, belr. pajpno, Miklosich EW. 225, Budiloijič GnaB. II. 22. 4 Forma oralo z te doby neni doložena, ale zachovana u všech Jihoslovanu. Za to ralo čteme už v prekladu Pisma (Luk. IX. 62) Ostromirova Evangelia (B"L3Jio>Kb pvkli Ha pano), v Izborniku. z r. 1073, 36, (hmt>ch pyKOK) no pano), v Povesti vrem. let kVr. 942: ot pana jj.afcM^^aaHB), u Kyrilla Turovskeho v Slovu Ha hob. Heji;. (pano bt> opao^aKi, norpyncaiom,e), (Buslajev, Mct. xp. 356). Srv. i v Sestodnevu Jana Ex. (Kalajdovič 159): Becno rpe6m;e.MT» b i, Kopa6iix.^, paTaeMT> pano ii nonaTy a boiihomTj Komuna ;tae. Češke radio mame nejdrive u Dalimila c. 2 (Gebauer Stč. sl. I. 210). Take slova rataj a ratar jsou vse¬ slovanska (Budilovič II. 21) a stara. V stare slov. čteme paTaii už u Jana Exarcha bulh. 252, Sestodnev 22, v strus. prekladech Upira Licheho (Is. LXI. 5, Jer. LIL 16), v Izborniku r. 1073, 90, v Slove o pluku Igorovu atd. Srv. Srez- 42 uzce pribuzny s celou seru analogickych vyrazu indoevropskih, nebof'vzniki z puvodniho *ortlo, *ortro a toto z praidevr. *orotron, *arotron, jako r. apaxpov nebo lat. aratrum. Jsou tu tedy všechny jazykovedecke priznaky, ktere prokazuji velke stari. ^ Ale nejen s hlediska čiste jazykoveho objevuje se nam radio jako prastary nastroj slovansky — i historicke a archaeologicke doklady predvadeji nam je od X. stoleti jako nastroj Slovanum vlastni, pro ne typicky a pri tom nastroj mene dokonalv, mene produktivni a primitivnejši nežli byl pluh, ktery v techto dobach počal se u Slovanu objevovati vlivem rimskogermanskym. Stare slovanske radio objevuje se v pramenech latinskych od XII. stol. počinajic 1 pravidlem pod terminem uncus, ktery neni nic jineho než latinsky preklad strhnem. hake 1 a ukazuje zaroven svym vyznamem, že radio na rozdil od pluhu (aratrum) byl na¬ stroj v podobe haku, tedy s prostym, ohnutym a zaostrenem hri- delem. K tomu vyznaipu slova uncus — hake, jež ostatne prešlo take k Slovanum (srv. dale str. 44), pripojuje se jeste rada jinych akcessornich priznaku, jež vesmes ukazuji, že uncus-radlo byl nevskij MaT. III. 1('4. V češtine rataj doložen z XII. stol., osadami Rataje na Mo¬ rave (Prašek Sel. Arch. I. 7), v polštine z r. 1290 (Stenzel Urk. Bresl. Bisth.), v Pomoranech zachovalo se ratheger (Klein D. Proverb. Worterb. aus dem Dan- ziger Mundart 1792). Srv. Jireček Prove 309. 1 Je predne rada listin, v nichž se mluvi u Slovanu jen o dani z haku (uncus) a pak i listiny, v nichž se uncus primo ztotožnuje s radiem (radlici) nebo stavi proti aratrum. Srv. listiny Jindricha Saskeho z r. 1158 a 1174, v nichž se určuji poplatky Slovanum mekienburskym de unčo (Meki. Urk. I. 56, 110), dale listinu z r. 1169 (ib. I. 84), nebo listinu biskupa racesburskeho z r. 1230 (dabunt enim Sclaui de unčo tres modios siliglnis etc.), z Pomori, z ostrova Uznoima listinu z r. 1239, podle niz klašter uznoimsky bral z darovanych deviti roli (unči); de praedictis vero novem uncis tria tremodia silig-inis, tria . . . ordei . . . avenae. (Srv. Cod. Pom. dipl. I. 311, 586). Rovnež ve smiouve vevody Barnima I. s ka- pitolou Kamienskou r. 1273 čteme: M ordinatum quod de unčo episcopo 6 denarios et capitulo solidum (slavi) tribuent (Cod. Pom. I. 313) a v liineburske listine ve- vody Ottona z r. 1293: De una quaque domo de qua exit aratrum, VI. solidos denariorum Hamburgensium et III. solidos eiusdem monetae de una quaque domo, de qua exit hako ( Sudendorf , Urkundenbuch von Braunschvveigf-Liineburg' I. 75 cit. Meitzen Siedel II. 486). Take v nienburskem fragmentu z r. c. 1170 je do¬ ložen uncus jako mira davek a role (Anz. f. Kunde d. Vorzeit 1859. 361). Listina biskupstvi plockeno z r. 125/ primo pravi: „centum uncos, qui polonice dicuntur radia" ( Dreger Codex 412, cit. Jireček Prove 308), a v listine Vladislava Lokytka z r. 13z6 čteme: Duo aratra de ferro et unum uncum, qui dicitur vulgmriter redlicza (Kod. dypl. Wielkop. II. 1068). - Berneker, EW. I. 376. 43 jeste v XI. a XII. stoleti nastroj mnohem primitivnejši a nedoko- nalejši nežli současny pluh-aratrum. Je-li jeste dnes pri pomernem zdokonaleni radia vykon jeho menši a horši, bylo tomu tim spise na počatku historie. Odtud pochopime, proč vzniki rozdil nomen¬ klatur, ktery vidime ve vyrazu sulcare ligneo urico proti arare v basni o založeni klaštera lubi^žskeho 3 prave tak, jako v ruskem MepKa rb pri prači ralem konane proti naxaxb, nebo opaTb pri soše a pluhu," — odtud vzniki i rozdil slovanske miry polni hakem obdelane (uncus, aratrum parvum, aratrum slavicum) proti mire velkym pluhem obdelane (aratrum magnum), ktera byla nasledkem toho vetši, a dale ten rozdil, že v stare dobe stačila k taženi haku-radla menši priprež (normalne jeden kun nebo par volu), kdežto velky pluh, hloubeji pracujici, byl tažen pravidelne parem koni nebo dvema pary volu, a odtud konečne pochopime, že vzniki i značny rozdil mezi desatky, jež platil ten, kdo oral ha¬ kem, a ten, kdo oral velikym pluhem, nebot’ desatek prvniho byval v XIII. stol. polovični . 3 Na stari radia ukazuje konečne i to, že nej- starši polska dan polni ma nazev poradlne a ne poplužned Všechno 1 Et gens Poloniae pauper fuit haud operosa sulcans in sabulo lignis uncis sine ferro et vaccis bobus nisi scivit arare duobus“ ( Bielowski MPH. 111, 709, Wattenbach M. Lub. 15). Srv. muj ŽS. 1. 173. 2 Zelenin Coxa 10-11. Vyraz iiaxaTt čteme už v Povesti vrem. let k r. 946 (Perejasl. ruk.): „ nam 10 rt hhbbi ci:oh, a dale v Gramote igum. Antonia z doby pred r. 1147 (nama no moaeen 3eMjrfe). riamHbJi doložena Sreznevskym teprve ze XVI. stol. (Mar. II. 891). 3 Srv. na pr., jak v statutu Jana arcibisk. hnezdenskeho z r. 1262 určuje se poplatek takto: pro unoquoque aratro parvo, quod radio dicitur, lapidem cere pro magno autem, quod plug nominatur, duos lapides cere persoluat" (Cod. Wielkopolski I. Nr. 402). V listine Jana biskupa poznanskeho z r. 1288 určuje se osadnikum biechovvskym: de paruo aratro, quod radio dicitur quatuor scotos et dimidium et de magno hoc est de plugone, novem scotos presentabunt" (1. c. Nr. 692). Platilo se tedy z pole pluhem obdelaneho dvakrat vice než z radia (Piekosinski Ludnošč 100). Srv. i Ohnesorge Ausbr. 322, 324, 326, 355. 1 Dan z radia placena slula v Polsku a u baltickych Slovanu ve XII. stol. obvykle poradlne (tež poralne, obradlne a v,bledem k pripreži pozuolozve). Srv. hlavne spis J. Widajewicze Povvolovve — poradlne. (Studya nad hist. pravva pol. V. 4.) Lvov 1912, dale u Piekosinskeho Ludnošč 27, 31, Jirečka Prove 267 a Praska Sel. Arch. II. 231. Je sice velice sporno, zdali hlavni tri listiny XII. stol., ktere pri sprošteni robot i dani zminuji se o povvotovvem a poradlnem, jsou authenticke, či zda naležeji teprve dobe nasledujici, kdy vec už sporna neni (srv. Widajewicz 8, 11, 43 sl., 59 sl., 93 sl.), ale to se netyka naši otazky. Nazev tributu, af povstal teprve v XII. stoleti nebo drive, svedči preče jen o existenci radel a volu jakožto hlavniho nastroje a potahu v zemedelstvi polskem ve XII. stol. 44 to svedči, že radio (uncusj byl nastroj starši a primitivnejši, mene dokonaly nežli pluh. Stale antithese radia a pluhu vyznivaji v tomto smyslu a spojovani radia a haku se SIovany, jakož i prime označeni jeho za avatrum slavicum 1 nepripoušteji žadnych pochybnosti, že je meli Slovane v dobe, kdy už vedle nich u Nem- cuv a nemeckych kolonistu zavladl pluh. Nekolik pramenu pri- pomina take, že bylo v Polabi a v Pobalti u Nemcu mirou da- novou aratrum, u Slovanu pak uncus? Je tedy zjevno, že to byl nastroj severnim Slovanum vlastni. Toto stare radio udrželo se dodnes na mnohych mistech Slo¬ vanstva, trebas ne všude ve sve puvodni podobe. Nejstaršim a take nejjednoduššim typem je zajiste ta skupina radel nebo ral, misty take haky zvana, jejiž hridel tvori s radlici teleso bud’ zcela jednotne, neb aspon tak sestavene, že ryl (naralnik) pripevnen je na zahnuty konec bez vodorovne jej podporujici spodni klady, t. zv. plazu. Sem naleži predevšim maloruske pajio, vynikajici jednoduchosti a starobylosti a velkoruska dvojzuba tfanyjibKa, pa- nyra, uepKyma , 3 dale nejprimitivnejši tvar beloruske sošky 4 a sou- sedni stare radio polske , 8 u nas valašsky hak od horni Bečvy u a nekolik haku českych, T na jihu slovinska rezalnica, rezaunca , 8 a pred mm. Pri pluhu bylo by vzniklo poplužne. Foradlne vzpomina prvne listina miechovska r. 1198 (Wiciajevicz 6, 14, 43). O pozdejšich dokladech viz tamže str. 30, 33, 40, 41 a hlavne 43 sl., 59 sl., o vyznamu dane tamže 66, 90. Take v Čechach bylo poradlne tv pramenech XIII. stol. vomerales). Srv. Vacek Agr. Arch. V. 84. 1 U Helmolda I. 12 (slavicum aratrum par bourn aut unus conficit equus), 87. Vyrazu aratrum se uživalo občas i pro radio. - Srv. na pr. rozdil v knize zemske danskych kralu Valdemara II a Kri¬ štofa I. (Langenthal Gesch. d. t. Landvvirtschaft, Jena 1890. II. 66, Peisker Zur Soz. I. 37), nebo fragment nienbursky z doby c. 1170 v zemi srbske (Anz. fiir Kunde d. d. Vorz. 1859, 361). Srv. tež Wersebe 1. 316, Schirren Mem. Ac. Petr. II. Nr. 3 (1859), 5, 38, 88, 121, Meitzen Cod. dipl. Sil'. IV. 110, Ohnesorge Ausbr, 119, 322, 324, 326, 355, Pauli Liibeck. Zustande (Liib. 1847). 3 Srv. o nich u Zelenina Coxa 17 sl. ' A. Seržputovskij Mar. no oth. P. I. 48. 5 Gloger Z. Ene. staropol. IV. 137, Bujak Studya 401, Braungart Urh. fig. 171. " Houdek Čas olom. 1898, 88. Fotografii orani s h4kem pfineslo Album Valašska (J4ovy Jičin 1898) 26. Jiny horsky hak podobny našemu hdku ze se- verovych. Cech predvcdl M. Chytil v Sel. Archive Vlil. 128, ale bez bližšiho udani, jiny tehož typu z vysočiny Drahanske viz vyobrazeny v C. Svete 1913, č. 45. 7 Peisker Zur Soz. Gesch. B. 52, Braungart Urheimat 54 sl., 65. Sem na¬ lezi t. zv. rudohorsky percak, šumavsky krahulik a Braungartem zobrazene haky z Trutnovska a Rudohori ( Braungart obr. 22, 30, 34). 8 Rhamm Ethn. Beitr. II. 1. 988 (Taf. II. 12), Braungart Urh. 134 sl. 45 Obr. 3. Slovanska radia bez plazu: I. a III. radio polske (Braungart, Bujak), II. maloruske (Giildenstadt, Zelenin), IV. severočesky hak (Peisker), V. valašsky hak (Houdek). VI. beloruska soška (Seržputovskij), Vil. rezaunca ze So!čavy (Rhamm), VIII. ari z dol. Korutan (Braungart) a IX. ralica z Ravna (Stocky). Obr. 4. Slovanska radia s plazem: 1. hak meklenbursky (Braungart), 2. česky nakolesnik staršiho razu (Braungart), 3. moravske radio (Bartoš), 4. oralo z jižniho Styrska (Rhamm), 5. ralica ze Slavonie (Braungart), 6. stredočeske radio (Peisker), 7. černohorske ralo z Crmnice, 8- z Drobnaku, 9. z Cetinjskeho pole (Rovinsk ij),. 10. ral6 z Brestovice u Plovdiva, 12. ralica od Sofie (Jireček), 13. a 14. rala maloruska (Braungart). 46 nektere arly z Korutan 1 * 3 a ralica z Ravna v Hercegovine." Malo- ruske ralo byvalo ješte v XVIII. stoleti cele drevene, i ralnik, dnes železny. Ba zachovala se dosud rala cele drevena, z jednoho kusu zhotovena. Do druhe ponekud odchylne skupiny, ale take stejne starobyle, patri rada českych radel, jižnich oral (ral) a pak meklenbursky i zapadoprusky hak, pri nichž všech na spodu zadni časti zustala, resp. se vyvinula težši, po zemi se ploužici klada — plaz, jenž dodava radiu vetši stability proti typu predešlemu. ’ Puvodne nebyl plaz ničim než sesilenou, vodorovne odstavajici časti hridele, pozdeji utvoren z kladv pripojene. Naralnik pri tom snadno prechazi v podobu klinu na plazu šikmo postaveneho a po pripade i o hridel opfeneho. Sikme postaven! jeho v uhlu 40" až 50° je vubec typicke pro slovanske nastroje, ač ne vyhradne slo¬ vanske. 4 Tato skupina nezachovala se už tak v puvodni primitivni podobe, pribirajic ruzne vymoženosti v rozdeleni celkove formy i v detailech, na pr. odvalni desku, kolečka a pod., tak že se z ni leckde už vyvinuly skutečne prechody k pravemu pluhu, ktery byl take plazem opatren. Naleži sem na severu meklenbursky hak, v nemž mužeme videti prežitek stareho radia obodrickeho, 5 * dale t. zv. socha (Zoche) slezska, u t. zv. polabskv pluh z Nakla jižne od Ruppinu 7 a pomoransky oboravač zemaku, 8 dale č. nako- lesnilc, o neco malo odchylna plužice z Klatovska a Prachaticka, 1 Braungart Urh. 135, obr. 107. - Podle kresby ralice z Kotezu u Ravna, kterou mi zaslal p. A. Stocky. 3 Braung-art zove tento druh radel Keilpfliige nebo Sohlenpfliige proti typu hakovemu — Hackenpfliige, Handgerate (Urheim. 56 sl., 96 sl.), Peisker roze- znava Haken — Hakenpfliige — Pflughaken (Zur Soc. B. 51 sl.), Rhamin Ur- haken bez plazu a Pflughaken s plazem (Ethn. Beitr. II. 1. 963). Každym zpu- sobem vyvinul se znaeny rozdil mezi typem prvnim, kde ruka tlači ryč šikmo do zeme, a druhym, kde se plouži težky klin vodorovne po zemi, resp. v ryze, kterou si v zemi vytvari. 4 Peisker c. 51, Braungart Urh. 71. 5 Braungart Urh. 66, Peisker 1. c. 58 fig. 14, Behlen Pflug 64, a Thaer A. Grundsiitze der rat. Landvvirtschaft. Beri. 1868“, 41. Dalši literaturu viz u Bujaka Studya 398. 0 Braungart 67, obr. 35, J. Werner Die Zoche. Zs. f. Etn. 1903, 706. 7 Braungart 68, obr. 38. 8 H. Schu/nann Zs. f. Ethn. XXVII. 332. 47 radio stredočeske 1 a radio moravske, k nemuž patri i pluh, jimž cisar Josef II. oral na poli u Slavikovic,' ptužyca polska , 3 dale skupina oral z Korutanska a Styrska , 4 ralica ze Slavonie , 5 opa.TO z Bosny a Herceg-oviny , 8 pa.io z Černe Hory , 7 pano, pani-uja ze Srbska , 8 pajinua ze zap. Bulharska, jakož i pano z okoli Plovdiva 9 vesmes lehke konstrukce a konečne čast radel maIoruskych Petz- holdem a Peiskerem uvedenych . 10 Pripojeni slovinskeho a srbo- chorvatskeho rala tvori sice obtiž, ponevadž se pri tom naskytuje otazka, nejsou-li v teto forme, totiž ve forme haku s plazem, zde oplas, podplas zvanym,” prejata ze sousedniho nemeckeho arlu, pro což Rhamm uvedi radu duvodu . 12 Ale ponevadž nelze pred- pokladati, že by take ostatni Slovane zapadni a vychodni prejali 1 Peisker !. c. 56 si., 59-, 65 obr. 18, 24, Braungcirt Urh. 107 sl. 215 sl., obr. 61, 62, 174, 178—180, 181. Rozdil mezi nakolesnikem a plužici je neve!iky. Srv. Braungart 223. Dalši varianta nakole.sniku je hak t?ebonsky (Peisker 64). Jak vypada radio z Hlinecka, K. Adamek bliže nepopsal (Lid na Hlinecku. 1900, 34). Braungart soudi pri tom (Urh. 107—110), že česky nakolesnik prejali Slo¬ vane pri pristehovani do Cech v V.—Vlil. stoleti od staršich Indoevropanu. Jemu jest proto typ nakolesniku (Keilpflug) pluhem praindoevropskym, jenž se rovna staroreckym pluhum Homera a Hesioda a v pravlasti indoevropske uživano ho bylo od nepameti a odtud i do Recka prinesen. Neni tedy domačim slovanskem nebo českym pluhem, ale bylo ho už koncem I. tisicileti po Kr. od Cechu uživano (ovšem jeste ne na kolech). Srv. i str. 98—102. J Bartoš Dial. sl. II. 351, Dialektologie II. 449. Pluh ze Slavikovic chova se v Zem. museu v Brne (Mor. Čitanka 164). 3 Peisker 1. c. 61. Braungart 224 soudi však, že v Radomsku patri do sku- piny prvni (bez plazu). 4 Braungart Urh. 136 sl., Rhamm L c. taf. II. 13, Peisker 1. c. 68. '> Braungart Urh. 214, obr. 175. r> Braungart 1. c. 174. 7 Rovinskij MepHoropisi II. 1. 586—588. s Cpii. Eth. 36. XVI. 33, Hac. IX. 13. Vubec však dlužno litovati, že autofi etnografiekych prači o Srbsku nevenuji ralum pozornosti. 9 Marinov 1'pamiBO 134, Jireček Cesty 132. Srv. i Mrkvičkovo panneau v Č. Svete V. č. 16. Peisker 1. c. obr. 27. lu Peisker I. c. 68, Braungart Urh. 216, 226. 11 Rhamm Ethn. B. II. 1. 997. 12 Rhamm 1. c. 995 sl. Rhamm je si ovšem sam dobre vedom obtiži spo¬ jenih s jeho vykladem, že Slovinci, prišedše do Alp, prijali nem. ari. Podle neho Nemci v bavorskych Alpach a dale na jih neznali jeste na počatku stredo- veku Pflug, nybrž jen ari, ovšem bez koleček, bez rezalnice, s dvojreznou rad- lici a s dvema kridly. Srv. tež 1. c. 987 sl., 991 a Braungart Urh. 138, 162. I jini pokladaji ari za puvodni germ. nazev (Meringer). Co je ar viz u Rhamma 1. c. (srv. i Wohnung 291) a Braungarta 134 sl. 48 sva stara radia a orala z nem. arlu, jehož oblast je omezena na jihobavorskou oblast alpskou, musime i zde pripustiti, že Slovinci a Chorvate meli, prišedše do Alp, take sve hakovite oralo, jehož jmeno prešlo na nastroj sousednlch Nemcu. Možna však, že v dal- šim vyvoji tento zase pusobil zpet na pretvoren! rala v nekterych detailech (Riss — rezalnica, Federn — lemežnice). Všechna tato slovanska radia nebo hakv jsou p?ežitky starych primitivnich typu vice,mene modernisovane a nikoliv teprve po- zdejši degenerace vyspelych pluhu, jak se domnival Ed. Hahn. 1 Všechna ukazuji jeden společny zakladni typ sestavajici z kmene s ostrym koncem ku predu zahnutym nebo s hrotem (ralnikem) Obr. 5. Praebisioricka radia (1. z Rohuslanu, 2. z Dostrupu, 3. z Dobrohošti, 4. z Papowa.) ku predu šikmo do kmene pripevnenym, obe bez predchazejiciho, zemi rozkrajujiciho nože (krojidla) a bez lopatovite, asymetricke a vodorovne položene nebo na stranu naklonene radlice, ktera by plasty zerae ze spodu odkrajovala a je obracela. Kolečka na red nebo tvar rukojeti je už veci druhotnou a podružnou a take exi- stence plazu ve spodu neni pro radio nic rozhodujiciho. Tento zakladni typ radia byl znam a rozširen- v praveku i po jinych kon- činach Evropy a neni proto vyhradne slovansky. Byl patrne i u jinych Indoevropanu zakladnim tvarem oradla. Primitivni hak se zastrčenym rylem vidime v prehistorii Danska a Švedska na zna¬ tnem drevenem nastroji nalezenem v jutskem Dostrupu a na skalni kresbe v Bohuslanu pochazejici asi z doby bronzove, jiny typ, 1 Hahn Z s. f. Ethn. 1909, 975. / 49 opatreny plazem vidime v staroveku jižm' Evropy a to v nalezech stare Etrurie, Rima, Recka a Hispanie. Podobne vsak nalezneme v dile Braungartove i z dnešniho Švedska, ze Schwarzwaldu, z Poryni, z Francie, Spanelska, Italie (se Sardinii i Sicilil), Rumun- ska, z Albanie, dale z Kavkazu, Arabie, Turkestanu i Iranu . 1 Ve všech spatruje Braungart indoevropsky prapluh." Prihledneme-ii nym' k nomenklature haku a radel slovanskych, objevi se nam opet, že tytež zakladni časti maji po celem temer Slovanstvu stejne nazvy. Za vyllčenych predchazejicich okolnosti jest nemyslitelno, že by si byli jednotlivi slovanštl narodove po- stupne jeden od druheho vypujčili jeden a tyž nazev pro hlavnl současti radia. To dlužno vyložiti jinak: mame patrne pred sebou nazvy, jež melo radio už v dobe slovanske jednoty a jež z pra- jazyka prevzalv všechny jednotlive reči slovanske. Pro zakladni dreveny kmen nemajl dnešnl haky a radia jed- noho společneho nazvu . 3 Ješte nejrozšlrenejšl jest vyraz hridel z puvodnlho 'gr^delh, jehož je obecne užlvano i pri pluhu, a je-li puvodu slovanskeho, existoval již u stareho radia . 4 V žadu pri¬ pojen)? a ku predu obraceny ryl, puvodne nic jineho než pahyl 1 Prlslušne dokiady srv. v mem članku o radiu na str. 9. Pripojit k nim dlužno ješte Montelius Civ. prim. II. 1 pl. 204 (Etrurie) a Haberlandt Kultur- wiss. Beitr. 45 Taf. IV. (Albanie). 2 Braungart 97, 99, 111. Pokud bylo lze užiti znamycb obrovskych špiča- tych klinu z doby neoliticke za radlici pripevnenou k hrideli, nedovedu fici. Bylo by k tomu zajisle treba dukladnych praktickych pokusu. Pokusy takove konal noveji Pavel Quente s kiiny, nalezenimi ve vycli. Breznicku (Ost-Prieg-nitz) a vyoral v kypre pude brazdv dost hluboke. (Praeh. Zs. VI. 185. Srv. i članek H. Schumanna v Zs. f. Ethn. XXVII. 328). Ale v jine pude? 3 U českych nastroju slyšime hridel, zfidel, vridel, hakovnice, sloven. hriadel'. u rus. ^.tTinjio, ctc6jio, >KepTKa, rpti^Ka, paraut., 6n;io. oocucr. (u sochy), rp>iAHJiB, u pol. grqdziei, grizel, raoacz, woje (vvioje), u slovin. gredi, u srb. rpejteib, Bojna, oiioje, Bojc, u bulh. BOiime, obhiuc, cpeiiKa, cpstJiKa. rpena. rpe^ein.. 4 K rozšireni nazvu gredelj, v slov. jazycich srv. dale Miklosich EW. 78, Berneker EW. I. 349, Budilovič C.iaB. II. 23. Ze stare češlir,y a stare ruštiny nenachazim v tomto smyslu dokladu ani ve slovniku Gebauerove (I. 495), ani v Sreznevskeho Materialech. Pomer sl. gr^delu k nem. Grindel vyvolal spor, je-li gr^del slovanskeho nebo nemeckeho puvodu. Krek (Einl. 115), Matzenauer (L. F. Vil. 201), potom Briickn-i (Ciw. 29. Er.c. pol. IV. 2, 194) a Jagič (Archiv 1901, 536) uzuavali slovansky piivod, srovnavajice csl. gr^da, jini, jako Schrader (Idg. F. XVII. 33), Miklosich (EW. 78) a Berneker (EW. 349), nejsou rozhodnuti, ač se kloni spiše pro opak. Janko (Pravek 63) pripoušti aspoh možnost puvodu slovanskeho. L. Niederle : Slovanske starožitnosti. 4 50 zaostrene ohnute vetve nebo korene, na nejž se pozdeji nasadil železny nasadec, ma dnes take dosti jmen, ale dve mezi nimi jsou stara a vsem slov. jazykum společna: 1. ralnikh (z '^oralnikil) nebo naralnilcb, č. narad(l)nik x a 2. lemeš "b, 2 vyraz, jenž všude označuje železny ryl nebo i prenesene cele radio a znam je už z prvnich prekladu bible. 3 Slovo radlica, deminut. vedle radia, uži- vane dnes misty pro lemeš pluhu, 4 je sice take stare, ale ve smyslu tomto doloženo je teprve a ne zcela jiste ze XIV. stoletiV' Dalšim společnym a zajiste starym vyrazem je plaz, vznikly z predstavy, že lemeš položeny na vodorovnou kladku brazdou se plazi, 1 ' a ko- nečne dva vyrazy pro dalši nutnou součast, kterou se radio drželo a ridilo, totiž pro držadlo zapuštene do zadniho konce hridele a plazu, zvane bud’ kleč 7 nebo ješte časteji s nazvem od ruka od- vozenym: ručka, rukojat, ručica. s I U čes. radel slyšime obyčejne naradnik; naradlnik (doloženo už ve XIV. stol. v Poprave! knize panu z Rožmberka, ed. Mareš 4) nebo hak, u ruskych pa.itHUK i> (železny napajjbH[iK'b), napon), KomiCTb, 3y6b, u srboch. paomiK, u slovin. ralnik, u bolh. pa.idtiKb, najie^HHK-b, najimuHHKb — všude vedle nazvu lemeš. - Csl. acnenib za apoTpov, r. neMenn, (take ojiemrb), b. ;ieMe>Ki, srbeh. emeš, lemješ, lemiš, ljemeš, jemeš, slovin. lemež, č. lemeš, lemež, lemech, p. lemiesz (stp. lemi^sz), limiesz, luž. topon. Lemješovv. Srv. i lot. iemesis a mad. leines. Viz Miklosich EW. 164, Berneker FAV. 700, Budilovič II. 22. Puvodem nalezi k slovesu lemiti — lomiti. Zelenin pomyšli na csl. eMJiio (Coxa 34). “■ U Srbu, Polaku, Cechu i Rusu prechazi lemeš k vyznamu celeho radia. (Peisker Zur Soz. I. 25, Zelenin 96). Jinak jest doložen už v prekladu proroka lsaiaše II. 4, za r. ipOTpv/, v češtine teprve dokladem mene spolehIivym ze stol. XV. (Gebauer Sl. I. 225) a v polštine take lemy^sz teprve z doby c. 1500 v apo- kryfu o živote Ježišove ( Briickner Apokr>fy I. 347), Braungart Urh. 137 uvadi lemeš z Korutan ve smyslu odvalu. * Peisker 1. c. 63. Vyraz radlice doklada v češtine Dalimil (ed. Mourek 11: peezen na rad- lyczy polozyv). Z Polska uvadi Bujak (Studya, 405) radlici ve smyslu radia v listine krale Vladislava Lokytka z r. 1326: duo aratra de ferro et unum uneum, qui dicitur vulg-ariter redlizca Kod. dypl. Wielkop. II. č. 1068). U Jihoslovanu znači dnes ralica cele radio. II Čes. plaz (tež splaz, patka) zrn' v polštine ploz, ploza, pluz, spluž (tež nasad, stolek), v ruštine rro.’i03b (tež no^omBa nebo naTa), u sochy njiOTHHa, n.iOTa, nJiOTimo, uavTiuio (srv. Zelenin Coxa 33, 85), v slovinštine oplaz (Rhamm 1. c. 997) nebo podplaz (ib. tab II. 13), v srbštine naa3ai; (u Vasojeviču na Černe Hore) nebo rr.aaa (v Zete) vedle nocTaBa, nocraBaK (Crmnica, Drobnjaci, Čapljina i, v bulh. n. iaab, n:rb3i, iiaasnua (Marinov PpajtiiBo 131, 134). K tomu srv. i č. oplaz ve smyslu nezorane časti brazdy ( Jungmann s. v ). 7 Rus. KJUM-b, pol. kl^k, č. kleč, dial. klač, luž. klale, kiečk, od stb. klečati — klečeti (Berneker EW. I. 514). " O techto nazvech a jinych srv. podrobneji ve Vestniku Narodop. XII. 11. 51 Na konec nam tentyž celkovy tvar a tytež detaily dokladajl stare nalezy. Pokud se tyče celych zachovalych radel, našly se, pokud vi'm, v krajich Slovany obydlenych jen dva kusy velmi zajfmave a jiste velmi stare. Bohužel, prvni radio, nalezene r. 1850 v raše- liništi u Papowa bliže Torune (obr. 5, 4), nelze vubec presneji datovati, nasledkem čehož nelze take jeho slovansky puvod nikte- rak zabezpečiti. 1 Je to prosty hak, zhotoveny z duboveho korene, s drevenym, zahrocenym lemešem, jehož teleso zastava zaroven formu i funkci plazu a do jehož konce do žadu obraceneho zasa- Obr. 6. Premyslovo radio z kaple znojemske (1) a radio z kalendaria Carm. Salisburg-ensia (2). zena byla rukojef, dnes ztracena, — celkem tedy hak typu tak primitivniho, že mohl dobre naležeti už predslovanskemu obyvatel- stvu, ba i nejakemu lidu z doby indoevropske. Spise Ize pozdejši, skutečne slovanske dobe pričisti druhy nastroj, jenž byl v hloubi asi 3 m pod vrstvou ornice a rašeliny nalezen r. 1822 u Dobro- hošti (Dabergotz) v Braniborsku" a chova se ve sbirkach gymnasia v Novem Ruppine (obr. 5, 3). Je take cele dreveny, i šikmo po- 1 Radio naleza se dnes v museu torunskem. Srv. bližši popis u J. Wernera v Zs. f. Ethn. XXXV. 716, Braungarta Urh. 104, obr. 54 a Behlena Pflug 75. - Srv. Sieniazuski Pogled na dzieje Slowian zach. poln., Gniezno, 1881. Tit. list. Srv. dale reprodukce ve Sborniku Jelinkove II. 154, v Čas. olom. 1898, 87, U Behlene Pflug 158, Braungarta Urh. 55. 68, obr. 37, a v Mark. Forschun- gen IX. (1865), 323. Tab. 4 : 52 staveny lemeš jest jen z tvrdeho dreva. Rukojet’ chybi i zde. Braung-art poklada tento hak za neolithicky, ponevadž se našly pobliže neho tri kamenne mlaty, ale kdo vi, jak a odkud se pod rašelinu dostaly. Podobne predmety z rašelinišf nemohou byti, jak každy archaeolog- zna, samy sebou zadnjim prukazem pro současny puvod vedle nalezeneho radia, a to tim mene, že hak dobrohošf- sky ukazuje ustrojenim sveho plazu a lemeše na pokročilejši stadium vyvoje, podobaje se v konstrukci velice dnešnimu, puvodne ovšem slovanskemu haku meklenburskemu (obr. 4, 1). Proto bych sondi!, že dobrohoštske radio patrilo dobe slovanske. Vedle techto dvou zachovalych celych nastroju mame však ješte nektere kresby ze IX.-—XIII. stoleti, z nichž aspon jedna ne- popiratelne predvadi slovanske radio XII. stoleti. Je to radio, jež se naleza na zname fresce ze znojemske rotundy, predstavujici Premysla orače, pfijimajiciho u pluhu posly Libušiny. Freska po- chazi z poč. XIII. stoleti. 1 Hak ma dve kleče a lemeš se železnou radlici, a zapražen je par volu. Je to tedy typicky slovansky uncus historickych pramenu XI.—XIII. stoleti. Dalši stary obraz mohu zde uvesti z kalendaria sbirky nazvane Carmina Salisbur- g-ensia rukopisu mnichovskeho a jeho videnske varianty z počatku IX. stoleti." Predvadi allegorii mesice června (obr. 6) a na nem take vidime radio rukojeti držene a dvema vcly tažene; kresba je však hrubši a zbežnejši nežli v kapli znojemske. Jakkoliv v IX. a X. stoleti okoli Salcburku bylo plno osadniku slovanskych, nelze preče toto radio prohlasiti za určite slovanske. Ale take bych ho nevylučoval. Tyto nalezy a obrazy celych radel doplnuji ješte jednotlive radlice (lemeše), jež jsouce ze železa, časteji se zachovaly a leži po museich celkem nepovšimnuty. Železna radlice objevuje se, pokud vim, v nalezech stredni Evropy v dobe latenske a nasle- dujici rimske, a to v podobe silne, špičate lopaty tvaru užšiho, nebo širšiho trojhranu nebo listu, jenž zadnim koncem vytvorenym dvema po stranach ohrnutjimi okraji nastrčen byl na priseknuty 1 O teto fresce srv. me poznamky v Z. S. I. 429, kde uvedena starši literatura a zobrazeno faksimile cele sceny v barvach, podle reprodukce Lehne- rovy. Tehdy se obecne kladi puvod do XII. stoleti. Zatim však vyšla v Pamatkach XXVII. nova studie A. Matejčka „Nastenne malby znojemske rotundy sv. Kateriny“, v niž jsou fresky datovany počatkem stol. XIII. (str. 208). - Srv. G. Schwarzenski Die Salzburger Malerei. Tab. VII. (str. 13 s!.). 53 konec naralniku a nalezite pripevnen . 1 To je obvykla podoba železnych radlic latenskych a rimskych (vomer na dentale pripev- neny), vedle niž se objevuje tu a tam tvar odchylny, ale vždy je tato radlice soumerne vykrojena, af je plocha nebo žlabovita, obla. Nesoumerne radlice jsou již pozdejši a naležeji pouze pluhum' Upevneny byly na naralniku tak, že vyduty povrch normalne prišel nahoru . 2 V nalezech slovanskych z doby IX.—XII. stoleti jsou železne radlice ridke, asi proto, že vetšina radel mela lemeše jen drevene. Nalezu zcela presne datovaneho vubec neznam, ale je jich preče nekolik, ktere se našly za okolnosti ukazujicich na IX.—XI. stoleti. V Cechach ve tvrzi u Semič našla se radlice, srpy a kosy ve Obr. 7. Radlice staroslovanske (1. Zahlinice, 2. Slezsko, 3. Galuščino, 4. Brembola, 5. Radim.) vrstve, ktera ostatnim inventarem naleži do teto doby. Dale je v Češkem museu podobna, ale plocha radlice ze sidelni vrstvy hradištni u Radime (na „šancich“). Na Morave znam radlici, upo- minajici formou na radlice rimske, ktera byla nalezena na Sedli- skach u Zahlinic, v trati plne jinak veci z doby našich hradišt’," jine dve jsou z Ivanovič na Hane v museu olomouckem. Ze Slez- 1 Dokladv k latenskym a r!mskym nalezum srv. v mem članku ve Vestniku Nar. XII. 13 a 159—161. K nim pristupuje nekolik dalšich nalezu uherskych v Arch. Ert. 1897 335, 1901 215, 1902 437, 1910 131, 137 a jeden z Durinska (Gotze Alt. Thiir. tab. XVI 235). Tvar uzky je rozhodne starši. K latenskym srv. i Deohelette Manuel II. 1378. - Jakkoliv vidime obecne, že radlice na naralnik je pripevnena obloukem nahoru a ne vnitrni dutinou (srv. Braungart Urh. 128, 136 sl., 143 sl. atd.), preče na fotografu orala z Metkovicu shledal jsem zpusob opačny, na vrch dutinu. :1 O semicke a radimske radlici srv. u Pice Starož. III. 1. 314, 382. O za- hlinicke v Čas. olom. 1896 81. Znovu jsem je publikoval ve Vestniku narodop. 1916 1. 54 ska uverejnil nastroj radimskemu podobny Seger take ze stare vrstvy slovanske . 1 Určiteji zneji archaeologicke zpravy ruske. Zelezny naralnik z mohyly, datovane mincemi do XI. stoleti, našel se u Osinove Pustyne pobliže Perejaslavi, - ale jeho podoba mi neni znama, jakož i jinych nalezu ze stredniho PodnepriV' Nemohl jsem se behem valky o nich bliže informovati. Jiny nalezen byl v kurhanu u Brem- boly v kraji vladimerskem , 4 jiny češkemu z Radime podobny zobra- zuje Chanenko z nalezu u Galuščina v Cigurinskem ujezde . 0 Neni tedy toho sice mnoho, ale podoba radlic neboli lemešu slovan¬ skih z IX.—XII. stoleti je tim dostatečne doložena. Vidime, že byly pravidlem užši než široke tvary rimske nebo čudske a vždy symmetricke. Jednostranne radlice uvidime teprve v nalezech od XIV. stoleti. Na zaklade všeho tohoto historickeho, jazykoveho i archaeo- logickeho materialu mužeme rici, že slovanske radio kolem X. stol. bylo už obou zakladnich typu dnešnich; bylo bud’ hakem volnym nebo hakem položenym na plaz, kteryžto typ byl rozhodne už v teto dobe u Slovanu take v uživani. Zakladni kmen mel bud’ prostou do predu ohnutou haluz nebo koren z tvrdeho dreva na konci zaostreny (lemeš, oralnik). Zprvu a z nejvetši časti jeste v X.—XI. stoleti nebyl lemeš okovany, nebof ješte basnik XIV. stoleti a Dlugoš, ličice starou Polsku, podotkli, že nemela želez¬ nih radlic ; 7 ba maloruske ralo i polske radio byva!o ješte v XVIII. stoleti cele ze dreva 8 a srbska kuka byla takova do novych dob." Ale bylo prirozeno, že už v dobe pohanske prišli na myšlenku, nastrčiti na naralnik kovani železne, ponevadž se prosty dreveny ' V dile Fr. Kamper ScKIes. Landeskunde I. 24. (Leipz. 1913). 2 Uvarov Men. rpyji,i.i 11. 247. '• Dovnar Zapolskij P. hct. I. 450, Chanenko Jl,peBH. V. 16. Take na hra- dištich doby skythske našly se naralniky (Chvojka JtpeBH. 06. 40). 4 Uvarov M ep UH e, tab. XXIX. 14 a Spicyn Bjian- Kypr. 126. Forma je ponekud odchylna. 5 Chanenko Operni. II. Tab. 5. Stari vsak neni ovefene. IjpeBHOCril kaMCKoii 1 1vpn. Tab. XXX. str. 48. Zde uverejnene nalezv sošniku naležeji ruznym dobam a nelze je časove roztriditi. Bielouiski MPH. III. 709. Srv. zde vyše na str. 43. Dlugoš ed. Przezdz. Hist. pol. I. 56. Zelenin Coxa 17, 19, 123 a ('u h inski/ \ P vu H VII. 400. Že na Podhalu bylo drive v uživani radio jen drevene, pri nemž i lemeš byl ze dreva, srv. doklad v Mater. IX. Ethn. 90. 9 Karadžič Lex. s. v. (i. Dalsi kombinace, jez zde sledovati mista neni, pre- menily prostou sochu misty v dnešni kostromsko-jaroslavskou kosuli (KOcy:iH) t- j- sochu jednostrannou, na koso pracujici (Zelenin 67 sl., Braungart Urh. 192). 57 pridali radeji druhy tupy a uzky ralnik, tak že zadni deska ruske sochy vybiha dnes ve dva rohy — ho>kkh, pora, poiKKM se dvema jednostrannymi sošru'ky (odtud i nazev jeji pa3COxa). Polica se obyčejne preklada pri každem obratu sochy s jednoho ralniku na druhy (nepeKJiaflHaa coxa). Cela tato komplikace puvodniho radia a spojene s tim zlep- šeni jeho vykonnosti ukazuji vsak neomylne, že nebyla socha pred radiem, že neni dvojzuba ruska socha prvotnym oradlem slovan¬ skem, jak nekteri za to meli, 1 nybrž jen lokalnim, oblastnym vy- tvorem Slovanu vychodnich, a to Belorusu a Velkorusu, od nichž i Obr. 8. Orani sochou z ruk. Života sv. Sergia (XVI. stol.) a 2. nova ruska socha s prekladnou polici (Usov-Zelenin). prešla z časti i do Polska a Pruska v okoli Memelu." Každym zpusobem nelze sochy v tomto vyspelejšim tvaru doložiti u jinych Slovanu mimo Rusy a s nimi sousedici Polaky a nelze ji take ze starych literarnich pamatek doložiti pred XIV. stoletim.' 5 To jsou 1 Tak na pr. N. Aristov llpoM- 59 a V. Mozgovo j v stati IIjiyn. n roxa (Tpyp,u Bo.i. 3koh. 06m. 1881 T. III. Ot;i. II. 79, 187) podle Zelenina 1. c. 114. Nevim take, že by se byly našly ve starych nalezech dva ralniky vedle sebe. T^ke Rostafinski mysli (Siedziby 21), že Slovane znali odedavna sochu i pluh. - Srv. literarni doklady ve Vestniku nar. XII. 18. :i Srv. Beljajev BpeMeHHHKb XXII. 42, Zelenin I. c. 115, 121 a A. Uvarov Tpy£M II. 247, Polonska Hct. kv.u.t. aT.iact I. 39, tab, 29, 5. Apx. II.3B. 3aM. V. 101. Doklady z XV. stol. viz u Sreznevskeho Mar. III. 470, kde i rada do- 58 všechno zjevy, ktere mne rozhodne vedou k tomu, abych podobne jako Dm. Zelenin a Kar. Rhamm pokladal sochu za lokalni rusky vytvor pozdčjši radia. Byt’ i puvod jeji zustava nejasny, 1 vznikla zjevne v hospodarstvi lesnim, na pudach kamenitych a koreno- vitych, na ladech a lazech ze žd’a?enych lesu. Nebylo ji treba na p$de kyprejši, stepni. Proto vznikla v Bile a Velke Rusi a ne v Male a zde take zustalo radio, zatim co na sever od Polesi ovladla socha nebo nastroje ji pribuzne. Teprve pozdeji začal pluh vytiskovati obe. Ovšem take socha nezustala stati jen na forme prave popsane, nybrž vytvorila dalši formy prechodne k pluhu, podobne jako mela i prechody k radiu. PLUH. Nekolik dokladu nas poučilo, že zapadni Slovane v XII. stol. vedle radia znali jeste jeden nastroj orači, ktery zvali pluhem. Ale nejsou to jen listiny XIII. stoleti, v nichž se proti slovanskemu klada pro sochu ve vyznamu miry (z teže doby). V cirkevni slovanštine ma socha vyznam rozeklane vetve, tak v prekladu Pisma (Luk. XXII. 53) Jurjev. evang. z r. lil9, dale v Pandektu Antiochove 147,' z XI. stol. (Sreznevskij MaT- III. 469). K tomu srv. i sloveso ocoihhtii ve smyslu zbaviti kmen vetvi, osekati, prenesene pak i oddeliti v Zlatostruji XII. st. a v Izborniku 190 z r. 1073 ( Srez¬ nevskij II. 734). Teprve od XIV. stoleti nastupuje vyznam pluhu (Zelenin Coxa 115, 121). Mimo to i v rade dnešnich slovanskych jazyku zachovan jest jeste puvodni vyznam vetve nebo kmene rozeklaneho, tak v češtine, polštine, lužičtine, srbštine a ruštine (Miklosich EW. 313, Budilovič Gl. II. 115). Vedle toho v če¬ štine a polštine sluje sochou zadni držadlo českeho nakolesniku (Peisker Zur Soz. 52, Braungart Urh. 186), radia moravskeho (Bartoš Dial. II. 449) a polskeho (Kolberg Lud. V. 176, IX. 110). 1 Zde bych pripomnel, že Janko mysli na vliv iransky (Pravek 61), F. Tepluchov na puvod finsky (3eMJieji,. opyji,iH nepMCKOH T 4y^ii. IlepM. Kpaii I, 86. Srv. Zelenin 130), Braungart popira aspon puvod slovansky (Urheimat 162, 186). Pokud se tyče slovni stranky, je sporno, je-li socha vyraz domači či cizi. J. Zubaty a po nem J. Hujer (Uvod 49), J. Janko (Pravek 61) pokladaji jej za p?ejaty nejspiše prostrednictvim Skythu z nektereho jazyka indoiranskeho, kde mu odpovida stin. šakha a nper. ša/ — vetev. Srv. i Pedersen Idg. F. V. 49. Jim jsou však mineni odchylneho, zejmena Štrekelj (Archiv Sl. Phil., XXVIII. 48^), jenž predpoklada domači pratvar *saksa pribuzny se stn. sax, sthn. sahs nuž a s lat. saxum ostra skala, což by i u sochy ukazovalo na puvodni vyznam krajeti, ostre ryti . Schrader Urg*.’ 416, radii ji k lat. sec-are, sthn. seh, sage, stin. sas, šaša (srv. Janko o stycich 184). K vyrazu tomu patrila by pak i skupina keltoromanska (fr. soc-) a streč. ~£oy.O£. Pribuzne je i lit. szaka a got. hoha. Schrader však odlišuje sl. sochu od teto skupiny (Reallex. 630). Take R. Meringer poklada sl. sochu za prejate slovo g*ermanske *sacha z rady kpr. seg — schneiden (Idg. F. XVII. 117). Jinak srv. i Janko Vestnik Akad. 1917, 167. 59 haku — uncus stavi' pluh — aratrum. 1 Už v kijevske Povesti vrem. let dočitame se pri r. 981, že kniže Vladimir uložil Vjatičum dan od pluhu, jako jeho oteč mel; 2 v Ruske Pravde Vladimira Monomacha (ruk. synod.) objevuje se take pluh : a v Nikonovych Pandektech slovo n^yiapi> — orač. 4 Dalšich ruskych dokladu od XIII. stoleti uvadeti netreba. Ve stare češtine čteme pluh nejdrive ve XIV. stol. v prekladu kroniky Pulkavovy, a v polštine je v listi¬ nach XIII. stoleti 0 a v starych srbskych pamatkach od počatku stol. XIV. 7 Klasti letopisny doklad pluhu do konce X. stol. neni bezpečne, nebof sami Vjatiči r. 964 odpovedeli Svjatoslavovi, že plati dan od radia, 8 takže z vyroku r. 981 nelze na určito usouditi, že po 25 letech meli misto radia pluh. Mohl tu redaktor XII. stol. napsati proste na misto radia termin sve doby. Pri nejmenšim neni tedy prvni doklad bezpečny, ale od XII. stoleti nelze popirati, že pluh již u Slovanu existoval. Dnešni pluhy slovanske, byf se v podrobnostech mezi sebou lišily, vyznačuji se (odmyslime-li tvary predhodne) proti radiu a soše temito znaky: 1. Nemaji vubec hridele vzadu ohnute v hak, nybrž jen hridel rovnou, !l s niž je vzadu spojeno držadlo a massivni ram, nesouci radlici. 2. Pred radlici zasazen je do hridele svisly, malo ku predu name?eny nuž — čereslo nebo čertadlo,'" ktery ostrim napred obracenym zemi svisle nakrojuje a usnadnuje tim radlici podriznuti 1 Aratrum samo o sobe položene inuže ovšem znamenati obe a teprve v antithesi k vyrazu uncus, nebo pri bližšim označeni aratrum magnum, teuto- nicum, proti aratrum parvum, slavicum nabyva vyznamu pluhu proti radiu. 2 Let. lavr. :i 80: bt>35jo*:ii na hm aam> ott> n:iyra, mko - mcc h OTeu,i, ero imame. * Emcc ;ia;iL c.uy Focnonjtin. nnyn> h 6opoHV. (Sreznevskij Mar: II. 971.) 1 V rukop. Čudovskeho klaštera ze XIV. stol. (Sreznevskij Mar. II. 971.) 3 Fontes r. boh. V. 7, 2 1 3. Jinak se aratrum objevuje už v listinach XI. stol. (Hradišfska 1078). Jeden zemansky rod česky nesi v XIII. stol. jmeno Pluh (lat. Aratrum) a mel v erbu oboustrannou radlici. Peisker 1. c. 73. 8 Srv. vyše str. 43 pozn. 3. 7 Mon. serb. 98, 5 5 (v listinach Stepana Uroše II. a 111.), Novakovič 3a- KOHCiCH ciiOMemiUH (1912) 625, 635, 651 (v listinach krale Milutina a Uroše III.). 8 Let. Lavr. 3 63. 9 Vyraz u pluhu obvykly je jako u radia hridel (srv. vyše str. 49), vedle nehož slyšime ješte jine, o nichž srv. ve Vestniku Nar. XII. 153. 10 Vyraz čereslo je všeslovansky a stary, vznikly z *čerslo. Nalezi k čtrt^, čersti — rezati (indevr. kor. quert), tak jako druha, stejne rozširena a na jihu vladnouci forma črtalo. (Berneker I. 148, 172). Vedle toho vytvorilo se dosti nazvu lokalnich. Srv. o tom vice ve Vestniku Nar. XII.'154. 60 plastu zeme se strany i ze spodu. 3. Radlice sama, zvana obvykle opet všesl. lemeš, utvorena je plochou deskou železnou, ku predu ostre zahrocenou, ktera je dnes asymetricka, jednostranna a tak postavena, že pri orani pudu ostrym okrajem ze spodu podrezava a zaroven podebira. K ni je dale, obyčejne v pravo, pfipevnena deska ruzne zvana, ponejvice proste deska, pro niž take uživam vyznamnejšiho ruskeho vyrazu odval nebof čereslem a radlici odkrojeny pl|st pomaha odvaliti na stranu a obratiti tak, aby se dostala spodni čerstva ornice navrch, a stara, vyžila, s koreny a mrvou do zeme. To je prave nejvyznačnejši funkce pluhu proti pouhemu vyryvani zeme pri radiu, Asymetricky lemeš s odvalem je hlavnim priznakem pluhu. U radia jsme odvalu jeste dokazati nemohli, starši pluhy ješte všechny odvalu nemely, nebo mely-li, byl oboustranny, tak jako radlice byla zprvu ješte oboustranna, symetricka. 4. Predni čast hridele spočiva u pluhu obvykle na podstavci opatrenem plužici nebo kolečky (a zv. take kolečka, koleska), na jejichž ose pridelana je oj pro pfipfež. Temito vlastnostmi vykazuje konstrukce pluhu proti radiu nebo haku neobyčejny pokrok, zejmena pro jiste druhy pudy. V lesnate zemi, promišene koreny nebo kamenim, pluh ovšem mnoho ne- plati; zde lepe pomaha lehka dvojzuba socha nebo radio s tupou a uzkou vyryvajici radlici, ale na težke pude, kterou nutno hlou- beji orati a obraceti, aby prinesla naležitou urodu, kona pluh ne- ocenitelnou službu tim, že ji nerozryva jen povrchne, nybrž ji zabira široce i hluboko a obraci, — jednim slovem, ore mnohem dokonaleji. Znamena tedy sestrojeni pluhu proti staremu radiu vskutku velky pokrok, založeny predevšim ve vhodne konstrukci čeresla a jedno- stranneho lemeše s deskou, pak v odlehčeni pomoči kol. Je nyni na jeve, že Slovane, mluvice v XI. a XII. stol. jednou o radiu (haku) a podruhe o pluhu, rozeznavali pri tom nastroje dva: stary, primitivni od noveho, pokročilejšiho. Dosvedčuje to ne- jen udrženi teto distinkce v celem dalšim historickem vyvoji jejich hospodarstvi, nybrž i to, že současne prameny rozlišuji v zapado- slovanskych krajich zcela jasne i velikost i vykonnost radia (uncus, parvum aratrum) od pluhu (magmum aratrum), a pri tom zjevne lepši nastroj zovou po slovansku pluh." 1 O dalšich lokalnich nazvech srv. tamže 1. c. Srv. vyše na str. 43 uvedene polske Iistiny z r. 12o2 a 1288: aratrum parvum quod rad.o dicitur — aratrum magfnum quod plug nominatur (aratrum magnum, hoc est plug). * 61 Za tuto vetši vykonnost vdečil druhy nastroj prave vzpomenu- temu zarizeni, ktere poskytovalo prače vice a lepši, tedy rychlejši a dukladnejši zorani stejneho kusu pole. Kdežto uncus — radio zemi jen melce rozryvalo, byl aratrum — pluh upraven tak, aby radlice jeho zabirala vice pudy a aby ji lepe zpracovala pro osev a pro zdarnou vyživu kličicich obilnin. A že to byl vskutku již aspon v zakladech tyž pluh, ktery pozdeji a podnes timto nazvem je označen proti radiu, nemuže byti pochyby po tom vsem, co bylo povedeno a co dale dodam. Ovšem dokonaly pluh nevznikl naraz a nahle, nybrž postupem se vytvarel. Byla doba prechodniho vyvoje mezi radiem a pluhem. Ale jakmile k radiu byla pridana kolečka, odvalna deska a hlavne čereslo, nelze již mluviti o radiu, nybrž jen o pluhu, i když lemeš zustal stary, oboustranny, a i když snad cela stavba zustavala jako pred tim. Ptame-Ii se nyni, jak se vzal pluh u Slovanu, ocitame se pred otazkou nanejvyše nesnadnou a spornou. Jsou badatele, kteri i pluh pokladaji za vytvor ducha slovanskeho, jsou jini, kteri v nem vi¬ deli vynalez germansky, jini opet myslili na Gallii a Rim. Sam soudim, že je pluh puvodu rimskeho a že jej k Slovanum prinesli predevšim nemečti koloniste zemi slovanskych. ] Na to ukazuje predne, že radio (aratrum parvum, uncus) je nejen typicky uva- deno v hospodarstvi slovanskem, nybrž i Helmoldem, tedy znal¬ cem polabskych pomeru, primo označeno aratrum slavicum, 2 čimž zjevne druhy nastroj, zvany aratrum magnum, narodne byl odlišen jako neslovansky. Naproti tomu vidime velky pluh v hospo¬ darstvi nemeckych kolonistu v zemich zapadoslovanskych, nebof z jeho vykonu platili vetši davky, nežli Slovane ze svych radel. V Polabi na pr. vetši lany sluly „hollandske“ (iugera hollandresia, mansi hollandenses v pramenech od X I. stoleti) proti malym, jež zrejme byly vlastni Slovanum. Listina biskupa hamburskeho z r. 1142 vymluvne pripomina: „X1I. agri hollandenses bene culti". 1 Nemci byli v XI. a XII. stoleti nepopiratelne dale v zemedelstvi. Ale ne 1 Byli to zejmena koloniste z Poryni, Frieska a Nizozemi, kde zemedelstvi bylo mnohem pokročilejši než na vychode. Vnikani nemeckych kolonistu do slo- vanskeho Polabi počalo už v X. stoleti, ale hlavni proud, ktery naplnil nektere kraje slovanske a je pozdeji g-ermanisoval, počal ptichazeti od XII. stoleti. Srv. k tomu hlavne Helmolda 1. 57, 62, 64, 8! ; , 88, 91. 3 Helmold I. 12, 14, 87. Srv. citat vyše na str. 44. Helmold ovšem mini už prenesene kus pudy slov. radiem zorany. 3 Srv. W. Ohnesorge Ausbreitung- und Ende der Slawen (Liibeck 1911) 118 sl., 322 sl. 62 proto, že jejich vlastni domači' kultura by!a vyšši, nybrž proto, že drive než Slovane prijali, zužitkovali a assimilovali vyspele kul- tury jine, zprvu gallskou a pak zejmena rimskou. Tak bylo s mno- hymi jinymi kulturnimi prvky, tak bylo i s pluhem. Ve sporne otazce, jakeho jest severni pluh puvodu, nechybeji sice podnes badatele, kteri se domnfVaji, že byl produktem ducha nemeckeho , 1 2 ale sam soudim, že se učast Nemcu pri tom velice precenuje, a pokladam za mnohem pravdepodobnejši, ba dnes je¬ drne spravne, že za magnum aratrum, ktere meli v rukou nemečti koloniste a jež bylo nastrojem daleko lepšim než slovanske radlo- hak, vdečili i Nemci kulture cizi. Nemci podle všeho doplnili svuj stary hak nekolika vymoženostmi, ktere videli v sousednich vy- nikajicich dvou kulturach, jednak gallske, jednak, a to hlavne, rimske. Stalo se to vsak drive, nežli se dostali s nimi do inten- sivniho styku Slovane, a tak už pred dobou Karolingu a jeste vice v stol. X.—XII. mohli byti prostredniky techto novych vy- moženosti k Slovanum. Kdo uvaži na pr. na zaklade nove knihy Dopschovy , 3 za co všechno Nemci vdeči v agrarnich institucich a v agrarni technice Rimanimi a to už Nemci V.—VII. stoleti a jak zejmena riše francka založila sve pokroky na zaklade rimskem, 1 Tak A. Meitzen (Siedelung I. 275 sl.), L. Rau (Corresp. d. anthr. Ges. 1882), R. Brauns*art Ackergerathe 16, Urheimat 31, 45, R. Meringer Ido-. F. XVII. 109. H. Ranke Beitr. Anthr. Uro-. Bayern. V. 22, Hoops Reallex. g. Alt. I. 23 a patrne i Rhamm Ethn. B. II. 1. 969. Noveji zejmena Braungart se snaži dokazovati, že pluh je už pragermansky a nejmene pul tretiho tisice let stary. (Urh. 73. 102, 119-120, 220.) Druhym hlavnim zastancem vyspelosti a staro- bylosti pluhu germanskeho proti rimskemu byl A. Meitzen. Podle neho rimsky pluh byl a zustal take jen obyčejnym hakem, zlepšenym jen okovanim, zejmena. železnou radlici, a Rimane s nim, chtejiee dociliti dobre obdelaneho pole, musili orati podel i naprič (odtud i nutny typ* poli širšich, kvadratickych), kdežto Ger¬ mani už meli pluh s nožem, širokou plochou radlici i odvalem, ktery zem obracel a nasledkem toho mohli orati dostatečne brazdy pouze jednim smerem vedle sebe (odtud typ poli podeInych). Spiše Meitzen myslil pri vzniku tohoto pluhu na vlivy finskolaponske (1. c. 283). Proti tomuto nazoru vystoupil ostre predevšim H. Behlen Pflug- 9—30, 155, jenž dokazuje, že Rimane meli vedle haku prede¬ všim pluhy dokonalejši: hak s plazem (p. 16), jejž poklada Behlen už za nastroj mnohem dokonalejši (21), ba i pluhy s širokou radlici, s odvaly, čereslem a pred- nimi koly (42, 47, 63), kterych take pravidelne (63) uživali k dokonalejšimu orani vedle brazdeni hakem (47) a jimi obraceli hroudy (49). Proto je Behlen pro rimsky puvod germanskeho pluhu (153), podobne jako predetim Sophus Miiller Charrue 31, 35. Silne vlivy g-allskorimske ria vytvoreni germanskeho pluhu uznava i Heyne D. Alt. II. 36. Na Gally mysli Vacek Agr. Arch. V. 82. 2 Dopsch Grundlag-en passim., hlavne str. 224, 240, 250. 63 toho ovšem časne prevzeti' a adaptace pluhu neprekvapi. Ostatne pokud se koleček tyče, ktera pričitali Rimane sami určite rhaetskym Gallum, ta mohli Germani prevziti už drive od Gallu a s nimi snad i novou stavbu a novy nazev, nebof v prvni časti gallskeho plaumorati, 1 2 Pliniem v porušene forme zachovaneho, tkvi zrejme totež slovo, jako v lang. plovum, stangl. ploh, plogh (nagi. plough), stfr. ploch, sthn. ploh, pluag, pfluog, (nhn. Pflug), stn. plogr, dan. p lov, ploug, got. *plogs.~ To mohl byti prvni, gallsky vliv na vyvoj germanskeho pluhu. Ale mimo to nalezam dnes, — a to pokladam za duležitejši, — že hlavni attributy pluhu, kterymi se lisi od haku-radla a kterymi nad ne funkcionalne, jak svrchu povedeno, vynika: totiž nuž — čereslo pred radlici (culter), dale širokou, lopatovitou radlici (vo- mer) s deskami odvalovymi (aures, tabellae), ktera plasty zeme ze spodu rezala a i obracela (Varro de re rustica I. 29, Plin. XVIII. 173 a Virgil Georg. I. 172), mel již jeden druh pluhu rimskeho z počatku doby cisarske. Take plaz mel i predek na kolech (currus) byl v te dobe znam a doložen je pro severni Italii na počatku I. stoleti po Kr. Mame toho radu literarnich a hlavne archaeolo- gickych dokladu. Literarni zpravy byly již nekolikrate sneseny a rozebrany, ač ne vždy spravne vyloženy. 3 Pro nas je hlavni zprava Pliniova 0 tom, že jeden druh oradla mel nuž pred vomerem, dale Vergi- 1 Plinius NH. XVIII. 172: non pridem inventum in Raetia Galliae. ut duas adderent tali rotulas, quod genus vocant plaumorati. Korruptelu plaumorati dlužno emendovati bud s G. Baistem ploum Raeti sc. vocant (Wolfflins Archiv III. 285; tak i G. Dottin Rev. des et. anc, VII. 1905, 45), nebo s Fr. Bujakem a J. Rozwadowskym vyložiti ji z gall. plaum, plovum — pluh a ratum —. kolo (Bujak Studya 392), čimž by gallsky jeho puvod zaroveii byl filologicky do- svedčen. Kelticky nazev kola byl *rotos, *roton. A. Haider Altcelt. Sprachschatz (Leipz. 1902) II. 1233. Jine emendace viz MAG. Wien VIII. (Much), k textu sr v. 1 Foerster Zs. fiir rom. Phil. XXIX. 11, 15. 2 R. Meringer, ktery se otazkou vzniku pluhu po Strance jazykove nejvice obiral (Idg. F. XVI. 184 sl., XVII. 100 sl., XVIII. 244, srv. Janko O stycich 180 sl,), poklada za germ. pratvar *ployaz vedle druhotvaru *plou(az), a spojuje jej s kor. *blek-, jejž naleza i v lat. (bu)bulcus, a sthn. piegan, dn. pflegen — obstaravati neco a sice v primarnim pregnantnim vyznamu orati a musiti orati. K tomuto vyznamu srv. i Rhamm Ethn. B. II. 1. 971. 2 K rimskym pluhum stv. na pr. Baumeister Denkmaier I. 13, Bliimner Rom. Privatalt. 557 (zde starši literatura), Braungart Urh. 56 a hlavne Behlen Pflug 42 — 46, 94—95, a take stat ve vyborne knize A. F. Magerstedta Bilder aus der rom. Landvvirtschaft (Sonderhausen 1861) V. 133 sl. 64 liova o pluhu s odvalem a s kolečky v severni Italii, dale Palla- diova ze IV. stoleti o deskach odva!nych, kterymi bylo možno vyvyšene a širši’ brazdy orati, což nalezame take už v agrikultur¬ nim dile M. Terentia Varrona a v jedne poznamce Pliniove. Mimo to i zminky Pliniovy a jinych o obraceni drnu pluhem nasvedčuji existenci odvalu 1 a take zavedeni nože nebylo by dobre pocho- pitelne, kdyby bylo pri tom nebeželo pfedevšim o pomoč k obra¬ ceni vyorane pudy. Literarnich dokladu neni tedy mnoho, rovnež ne starych obrazu pluhu rimskeho, jež, jak nutno doznati, ponej- vice zobrazuji radio a jen zcela vyjimečne pluh s nožem a ko- lečky. 2 Znam jediny obraz vyryty na antickem jaspisovem amu¬ letu (obr. 9). Proto take ti, kteri se jen o ne opirali, očitali se v rozpacich nebo nabyvali o radlech rimskych nespravneho poneti. Obr. 9. RImsky pluh na amuletu vyryty (Saglio-Daremberg). Tim si potom vysvetlime neduveru, ba docela i odpor nekterych k predstave, že Rimane dospeli k forme skutečneho pluhu s no¬ žem, odvalem a kolečky. Tak Braungart pravi ješte v poslednim svem dile z r. 1912 zcela určite, že rimsky pluh nemel ani nože, ani odvalu." Vec se ma však zcela jinak, prohledneme-li trochu pečliveji pfistupne doklady archaeologicke. Material, ktery jsem mohl sebrati i za valky, kdy pristup do cele rady sbirek je znemožnen, stavi vec do zcela jineho svetla, než bylo dosud. Prave uvedene ' Plinius XVIII., 47 (171) 48, 49 (173, 1761, 20 (49, 3), Vergilius Georg. I. 169—175, Palladius I. 43, Varro Rer. rust. I. 29 (ed. Keil). Prislušne citaty a poznamky k tomu viz v me stati ve Vestniku Narod. XII. 158. 2 Saglio-Daremberg Diet. I. 356, fig. 438 podle Caglusa Rec. d’ant. Pariš 1762. V tab. 82, 6 (zde obr. lOi. Srv. i Behlen Pflug 21 sl. . 3 Braungart Urh. 250. Meitzen tohoto prikreho stanoviska nemel. Take Schulze zamital culter (Behlen 42), Magerstedt jej pfijima (V. 136). Ostatne vidno z textu i z nalezu, ze Rimane meli a rozeznavali ruzne druhy orade!, vetši a menši, nebo težke a lehke. Srv. Magersteclt V. 140 sl., Behlen 37 sl. 65 Braungartovo tvrzeni, s nimž ovšem stoji' nebo pada cela jeho germanska theorie, jest uplne nespravne, jakož vubec dilo jeho pri vsem cennem sebranem materialu predklada čtenari nehorazne a zakladni omjiljr . 1 Je naprosto nemožno popirati nadale, že by v rimske agrikulture vedle radia nebyli uživali hotoveho pluhu s kolečky, nožem a odvalni deskou, ovšem jeste na symmetricke radlici. Obr. 10. Rimske plužni nože a radlice z musea v Zahrebe, v Lublani a v Sarajeve. (1. Berak, 2. Bežanija, 15. Orešac, 4. Sir. Kula, 5—6 Virje, 7. Sisak. 8. Unec, 9. Vrnograč, 10. Sinjakovo, 11. Grude, 12. Dalj, 13. Virje, 14. Berak, 15—16. Podbakovača, 17. Unec, 18. Drnovo, 19 . Suhopolje, 23—22. Lovčic, 23. Vinkovci, 24. Novi Banovci, 25. Rakovac, 2\ Sotin, 'J 6. Vukovar. 28. Sotin.) Nejstarši doklady tohoto pluhu poskytlo pohrebište u obče Idrie di Bača, jež z vetši časti naleži už dobe pfedfimske a z menši časne rimske. A zde se našly radlice i nože. Dalši do- klady nalezeny byly v cele rade nalezu rimskych z Bosny a Herce¬ govini', dale ze Sremu, Chorvatska, Krajiny, z Uher a rovnež z ce- 1 Druhy z jeho velkych zakladnich omylu zaklada se na tom, že, ač znal vyznam jmen nmskych cisaru v Cottonske sbirce rukopisu (srv. Urh. 119), preče pluhy tam v obrazech nalezene, pochazejici z doby ang-losaske, pokladal za ger¬ manske pluhy ž- doby cisare Tiberia a Klaudia, tedy z I. stol. po Kr., a tim ve- den prohlasil, že Germani meli už v dobe Kristove dokonaly pluh s nožem, od- valem a kolečky (Urheimat 73, 102, 119-120, 220, 234). L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 5 66 leho Podunaji, Rakous a jižniho Nemecka a z Poryni. 1 Nalezy ty nam zaroven ukazuji značnou rozmanitost ve tvaru symmetri- ckych radel i ve tvaru nožu (obr. 10), jakož i velke rozdi'ly ve velikosti a tiži. Je videt, že pluh uživany te doby v severnich rim- skych provinciich byl rozmanite velikosti a patrne i ruzneho učelu. Popirati pri techto dokladech existenci skutečneho pluhu v rimske dobe cisarske a vykladati Pliniovu zpravu o culteru na¬ silne v jinem smyslu, jako Braungart, 2 3 než ve smyslu pluhu s nožem, nem' již možne. V dobe I.—IV. stoleti po Kr. skutečny pluh v se¬ vernich rimskych provinciich, na Balkane, na Dunaji a v Poryni tedy existovaI; tam jej take musili videti sousedni barbari, u nichž — to dlužno vyslovne konstatovati — pred touto dobou a za teto doby podobny pluh ani literarne, ani archaeologicky neni doložen. Mužeme proto duvodne souditi, že pokroči!y pluh, ktery meli v rukou nemečti hospodari v dobe karolinške a ovšem tim spiše koloniste XI. a XII. stoleti, byl kulturni vymoženosti, na jejiž kon- strukci byly pred tim učastny predevšim vlivy rimske. Na konci doby cisarske byl patrne pluh s koly, čereslem a odvalni radlici obvyklym zjevem v koloniich rimskych na Ryne, na Mohanu, na Dunaji i na Balkane, a neni pak divu, že se behem nasledujicich peti — šesti set let rozmohl i u Germanu v tychž končinach a na konec i v Polabi, kde se s nim všude setkavali Slovane a odkudž se rozchazeli koloniste nemečti houfne do slovanskych zemi bliž- šich i vzdalenejšich. Zejmena na Ryn, pak do Hollandu a take do Normandie kladi bych hlavni vyvoj noveho pluhu. Tam je predne raz pudy prihodnejši, — zcela jinak než na jihu Evropy, a pak je jiste nesmirne poučne, že se rimsky vyraz pro čereslo — culter dosud udržel u pluhu na dolnim Ryne, ve Vestfalsku (i coler ), v Nizozemi ( kouter) a v Anglii ( coltar ) jako zjevny pre- žitek rimskych vzoru plužnich, s nimiž se zde Germani seznamih. a 1 Sebral jsem je, uverejnil a obrazem doložil podrobne ve svem članku ve Vestniku Narodop. XII. 159—163. Dokladv tam uvedene doplniti mohu jeste nalezem krojidel rimskych ze Siimeghu v Uhrach (Arch. Ert. 1904, 196), z Get- tenau v Hessensku (VII. Bez. rom. germ. Kom. 157, 158) a radlice z Mihalydy (Arch. Ert. 1907, 437). • Urheimat 73. 3 Rhamm Ethn. B. II. 1. 994, boerster Zs. f. rom. Phil. XXIX. 17. V stare franc, basni Pelerinage de Čharlemagne z XI. nebo XII. stol. se dočitame, že Karel Veliky našel krale Hugona u pluhu, jehož hridel, kolečka i „coltres“ byly ze zlata (Pelerinage v. 283). 67 Zde patrne kdesi na dolnim Ryne složily se stare zaklady ger¬ manske s pokroky gallskymi 1 a nmskymi v novy celek, v novy pluh, jenž se pak rozešel po cele severni Evrope. Odtud vnikl i do Francie pod jmenem carruca (z čehož fr. charrue ) a ovladl celou severni' Francii od Bretagne až po Lotrinky, zatim co se jinde udržovalo stare radio — araire . 2 1 Na vliv g-alisky by mohlo ukazovati samo franc, slovo charrue — pluh. jež vzniklo z ga\. carruca — vozidlo na kolečkach. Srv. Diez Etym. W. I., 23, Walde Lat. etym. W. 135. Carruca doložena v Lex Salica a u Brequigniho Diplo¬ mata I. Nr. 250 {r. 700). Take do portug-aIštiny prešlo charrua ve smyslu pluhu. 2 Srv. zejmena W. Foerster Der Pflug in Frankreich. Zs. f. rom. Phil. XXIX. 1, 5 a Gillieron-Edmond Atlas ling\ de la France 246. Littre označuje charrue proti araire takto: „ (instrument) monte sur deux roues et un soc tranchant", a poklada jej za pluh težky. 5 * 68 Kompletni pluh s koly, nožem, event. i odvalem vidime take už na miniaturach ang!osaskych kalendaru (srv. obr. 11) z X. a XI. srbleti, 1 2 dale na povestnem koberci z Bayeux (obr. 12), jehož vyšivani podava nam tak nedostižne verny obraz kultury z okoli Vilema Dobyvatele po bitve u Hastingsu r. 1066," jiny v ruko- pise francouzskem (obr. 12) z XII. stoleti, ’ jiny z rukopisu XII. až XIII. stol. Demminem citovaneho. 4 5 * 7 Braungart uvadi docela z dila Struttova „Saxon Rarities of the Eight Century“ obraz pluhu z VIII. stoleti, ale nemohl jsem udaje tohoto pro nepristupnost originalu Struttova kontrolovati. 3 Take do sousedniho Danska a Švedska dostal se podle S. Miillera podobny vyvinuty pluh už ve stredoveku 8 a jednotlive vyrazy nemecke, označujici jeho hlavni časti, objevuji se v textech od VII. stoleti.' Ze pri tom cela stavba (kostra) pluhu neustrnula na jedne forme, je na biledni. 8 Ale sle- dovati to dale neni ukolem teto stati. Všechno to ukazuje, že Germanum byl znam skutečny pluh, pokročilejši než stare slovanske radio anebo stary germansky hak, už v druhe polovine I. tisicileti a že jim dlužno rozumeti aratrum magnum, kterym koloniste nemečti, hlavne hollandšti, orali podle uzemi slovanskeho a v nem, tak že i Slovane v XI. a XII. stoleti nastroj ten zajiste videli, poznali, porozumeli jeho vyhodam a pri- 1 Bibl. Cotton. Tiber. B. V. Britt. Mus. (srv. Hoops Reallex. g-. Alt. I. 25, tab. I., Heyne D. Alt. II. 39, Ginzrot Wagen. Tab. III. 1., Hamm Pflug und Pflugen (Landwirtsch. Wochenblatt des Ackerbau Ministeriums. Wien II. [1870] 457). Tyž pluh je vyobrazen v anglosaškem kalendari označenem Bibl. Cott. Iulius A. 6 (Miiller Charrue 29). 2 Srv. lubinal A. Ane. tapisseries. Pariš 1838 pl. 3. 3 Bibl. Nat. N. N. Latin. 15674. Morales de St. Gregoire sur. Job. XII. s. (Bibl. de 1’EcoIe des Chartres XXXI. Pariš 1871, 20). Srv. S. Miiller Charrue 30, odkudž prevzat horeni obrazek. 4 Demmin Ene. des beaux arts I. 423 (podle Villemina). 5 Braungart Urh. 121. 11 Miiller Charrue 31, 32. Nejaky stary pluh s nožem a lemešem našel se v Norsku u Drangdalu (Eker), ale nevi se, zdali je z doby pohanske, či pozdejši (dl Behlen 165). 7 Srv. doklady u Heyne D. Alt. II. 37 (dentalia) moltpret — Streichbrett; ligo — sech; v glossach byvaji tež zamenovana slova vomer sech, seche, sechte a schar ( Htyne 1. c. 38). 8 Pokud stara forma germanskych poli souvisi s ustrojem pluhu, chci .zatim ostaviti stranou, ponevadž otazka vzniku jednostranne radlice neni vyjas- nena. Ze ovšem deleni na lizke polni pasy svedči spiše pro orani pluhem zaho- novym, je zjevne. Jakysi teutonicus vomer je pripominan Claudianem (Eutr. 1.405), ale nevime o nem nic. 69 rožene začali jej napodobovati. Na dosavadnim historickem a archaeo- logfickem zaklade dospivam proto k zaveru, že Slovane pluh vi¬ deli a prevzali jeste pred koncem doby pohanske od sousednich Nemcu, s nimiž se uzce stykali a pospolu žili, u nichž se už delši' dobu pred tim byly ujaly ruzne zemedelske pokroky rimske a mezi nimi i novy druh oraciho nastroje opatreneho kolečky, nožem a lemešem s deskami odvalnimi. Už stari si byli dobre vedomi, že jakost a bohatstvi urody zavisla je predevšim na dobrote a vy- konnosti pluhu . 1 Nemohu proto sdileti ani stareho minem' Peiske- rova, k nemuž se dnes i Bujak priznava, že pluh vytvorili Slovane Obr. 12. 1. Pluh z koberce z Bayeux (A. Jubinal.) — 2. Pluh z franc, rukopisu XII. stol. (S. Miiller). samostatne , 2 ani jeho novejšiho vykladu, podle nehož stari Slovane v kolebce sve vubec oradel nemeli a pluh u nich vzniki za doby g-ermanskeho panstvi vlivem vzoru prišlych na černomorskou step 1 Srv. Magerstedt V. 140 (Plin. XVIII. 8). - Peisker souckl r. 1896 (Zur Soz. B. I. 77, 82, 88), že pravy pluh s čere- slem, jednostrannou radlici a odvalem vytvofili si sami Slovane a sice pod v.adou nomadskych Germanu. Od nich prejali vyraz kuning a sami predali jim plug-b, oralo, veslo. Pri tom už tehdy, jak se zda, hledal Peisker puvod slov. pluhu spiše na vychode nežli na zapade. Bujak zaklada svuj nazor na vyk!adu, že u starych Slovanu byla jednotkou polni miry t. zv. velky pluh, magnum aratrum, obsahujici asi 90 jiter a že proto Slovane meli takovyto težši pluh pred tim, než tam prišli Nemci, a sice Polaci i Cechove. (Studya391 sl. 407). Nemci nevvvinuli odvalu pred dobou rimskou (398). Bujak opira se pri tom ovšem o vysledky prače Peiskerovy, jež mezi tim Peisker opustil. Take Ed. Bogaslamski ma pluh za vynalez domači (Svviijtovvit Vlil. 41 sl.). 70 z Assyrie , 1 což vše jest v patrne souvislosti s jeho theorii o nad- mernem vlivu asijskem na starou kulturu slovanskou, jejž na konci tohoto dila nalezite a v celku posoudime. Naproti tomu dlužno konstatovati, že o puvodnim slovanskem pluhu pred dobou leto- pisnou nevime zhola nic, ani jak vypadal, ani jak a kde se objevil. Nechci sice popirati, že take naši theorii o rimskem, event. rimsko- gallskem puvodu pluhu chybi dosud evidentni pripojeni nmskych vzoru na g-ermanskou formu doby merovejske a karolinške, ale naš vyše vyloženy zaver ma pro sebe aspon jeden objektivni, jisty a rozhodujici zjev, totiž to, že pozdejši stredoveky pluh X.—XII. stoleti s kolečky, nožem a odvalem je nepopiratelne prokazan už 1 Peiskeruv vyklad o vzniku slovanskeho pluhu neda, doufejme, na sebe dlouho čekati. Zatim Peisker se mnou sdelil listem predstavu svou o vzniku pluhu, jak nasleduje : Podle Peiskera je starši, primarni u pluhu radlice jednostranna (polovični), dvoustranna mladši, sekundarni, povstavši složenim dvou radlic jednostrannych (radlovych) v radlici pluhovou. Pluh primarni povstati pak mohl jen v krajine, jejiž pudu nelze zdelati jinak, než takovymto oradlent. Pluh tento nesnese pev- neho odporu korenu a kamenu a muze byti upotreben jen na pude jich proste, tedy na stepi travnate. Na druhe Strane rovnež travnata step pluhu nevyhnutelne potrebuje, nedavajic se zdelati v roli radiem nebo sochou. Bujneho porostu trav- niho nelze jinak odstraniti nebo zahubiti, než obracenim korenu navrch pudy a to dovede jedine pluh, ovšem jen za velmi silneho potahu, začasto i o nekolika jhech, což zase predpoklada hojnost tažneho dobytka. Takovych pud pluh bezpodminečne vyžadujicich a umožnujicich neni v ob- lastech keltskych, germanskych a slovanskych, tim mene v Evrope jižni, tudiž zbijva pouze step černomorska jako vychodisko pluhu evropskeho, nikoliv vsak kolebka, kterou musime hledati dale v Assyrii, trebas bvchom odtamtud jeste tohoto pluhu neznali, jen kostru jinak upravenou na kameni Asarhaddonove ze VII. stol. v Biit. museu a na jlnem jeste pamatniku. Toto bliže nezname oradlo assyrske poklada Peisker za praotce všech pluhu, jež p?ešly do Eviopy ve dvou typech kostry sve, čtvercovem (stredo- a vychodoevropsky| a ramovem (persky, kavkazsky a skandinavsky). Ponevadž Herodot uvadi v Skythii kmeny rolnicke, musil tam pluh existovati už v V. stol. pr. Kr. Jej potom poznali nejprve asi Kelti sem prišedši, po nich Germani (Gotove, Herulove) a od nich piejali jej Slovane, kteri puvodne ve sve pravlasti v blatech poleskych vubec orby neznali, ji nepotrebovali, živice se misto obili bahenni rosou (Glyceria fluitans). I ber, jejž poznali od Židu cha- zarskych, obdelavah zprvu jen motykou a pozdeji iranskou sochou. Do stredni Evropy vnikl pluh jednak migraci gotskou, jednak prehnanymi sem Slovany ve jhu avarskem. Jeho rozšireni ve stredni Evrope bylo vsak až do nove doby malo rozmerne a jen sporadicke. Persky typ do Skandinavie prinesli zase Vikingove s otroky privlečenimi od Kavkazu. Kde se dostalo slovo plog, plugn k veci a kde vzniklo, je dosud neznamo. — Potud J. Peisker. Soudim, že Peisker opira se priliš o veličiny nezname a p?edpoklady, pro než nemuže prinesti ani historickych ani archaeologickych dokladu. 71 v rimske kulture prvnich stoleti po Kr., kdežto u Germanu se objevuje teprve nekolik stoleti potom, a u Slovanu jeste pozdeji. Nem' ani jednoho literarniho dokladu slovanskeho nebo german- skeho, kterym by byl tento pluh u Slovanu nebo Germanu pro- kazan v prvnich stoletich po Kr., kdežto na rimskem jihu jej už mame. To je v teto težke otazce jedine pevne a presne faktum, od nehož dlužno vychazeti, a uvažime-li pri tom, jak močne v prflr behu I. tisicileti po Kr. pusobila rimska kultura na cely german¬ ski svet ve všech smerech , 1 je zajiste za danych okolnosti zaver nejprirozenejši ten, že pokročily rimski pluh, jehož vyhody se za¬ jiste čim dale tim vice objevovaly a uplatnovaly, rozširil se pred dobou karolinskou na sever Evropy ke Germanum a odtud i k Slo- vanum. Naproti tomu nelze vzniku tohoto pluhu u Slovanu dosud ničim prokazati. Jen rozširenost vyrazu pluh v rečich slovanskih a jeho stari v Rusi, doložene od XII. stoleti, zustava duvodem pro puvod slovanskji, ale ten pozbiva sve vahy pro každeho, kdo zna, jak velka rada jinich analogickich virazu cizich (a take veci samich) prešla už pred X. stoletim do jazyka slovanskeho a roz- širila se po všech tehdejšich Slovanech. Theorie pak, ktera proti bojovnemu Germanu v staroveku stavela Slovana rolnika s pluhem v ruce a vyspelim zemedelstvim, ktera prirozene podpirala pred- stavu, že Slovan prejal sice z Germanie meč, strelu, korouhev, šlem, brneni a pod. veci a za to ji poskytl pluh, — theorie ta ztratila dnes svou podstatu. Slovane nebyli rolniky v te mire a tak davno, abychom tim byli vedeni pričitati jim vyvinute zeme- delstvi a pokročili pluh, jenž by se byl stal vzorem pro Germany a Rim. Puda kolebky slovanske a vzdalenost od starich kultur- nich oblasti už a priori svedči pro opak a totež nam ukazaly do- klady historičke a archaeologicke. Slovanum odedavna bylo vlastni jednoduche radio, a ne pluh, charakterisovani vymoženostmi vyše uvedenimi. Opakuji: Prvni zpravy historičke a nejstarši tradice zapado- slovanske, vypravujice o pravekem domačim bytu Cechu, Polaku, Polabanu a Pomoranu, zminuji se take jen o radiu (haku) a ne o pluhu 2 a rovnež umelec, kteri maloval v XIII. stoleti obrazy 1 Srv. vyše citovane vyvody Dopschovy na str. 62. 2 Tak tradice Dal.milova o nejstaršim stavu zeme češke, o Premyslu orači, o divci vaice (ed. Mourek 3 6, 11, 15), tak tradice polska o stare Polsce v zapisu klaštera lub ^žskeho (srv. vyše str. 43.) a u Dlugoše (Hist. I. 56). 72 v kapli znojemske, nakreslil podle tradice Premysla s radiem v ruce a ne s pluhem. 1 2 Konečne i to je vymluvne, že nejstarši dan zeme- delska sluje v Polsku, pravlasti slovanske — poradlne" a ne po- plužne. 1 to ukazuje, že puvodnim zemedelskym nastrojeni zde bylo radio a ne pluh. Radio bylo tedy spojeno tenkrate s pred- stavou stareho bytu slovanskeho. Ale v XII. stoleti pluh zde byl a ponevadž i kijevsky letopisec vyrazu toho vedle radia uživa, soudil bych, že znamost rimsko-germanskeho pluhu prešla k sever¬ nim Slovanum už delši dobu pred tim, asi v dobe karolinške a od nich dale k vychodnim do Kijeva, i na Litvu. Take neni vylou- čeno, že do Kijevska prišel i z Balkanu, kde jej* jižni Slovane mohli primo prevziti od Rimanu. Dovidame se na pr., že kolem r. 900 sv. Kliment, biskup ochridsky, jenž zemrel r. 916, učil Slovany bulharske jemnejšimu životu a lepšimu hospodareni. 3 Ale dokud nebude lze doložiti pluh u Slovanu v dobe, ktera pred- chazela nebo aspoh současna byla vyše uvedenym nalezum rim¬ skem, do te doby nelze než trvati na tom, že pluh u Slovanu nevznikl drive, než na jihu v Rime a na zapade v Poryni. To po- kladam za prosty a nutny zaver z dnešniho našeho vedeni. A o to tu hlavne beži. Proti tomu, že by težky a nemotorny malorusky pluh, jenž potrebuje k potahu 2—3 pary volu, 4 byl prvotnim oradlem ruskych Slovanu, svedči rozhodne už sama omezena schopnost pro jeden pouze druh prače, nebof on dovede pouze odkrojiti vrchni težke plasty zeme, ale nestači k zaverečnemu obdelani zeme pro osev. Tu musi pomoči radio a brany. Musi tedy malorusky sedlak užiti tri nastroju, pluh sam mu nestači. 5 To samo vylučuje, že by malo- rusky pluh mohl zde kdy byti prvotnim oradlem, nebof to zajiste vykonavalo prači plnou. Pro ni dostači však radio, upravujic pudu i na stepi i pro osev, což pluhem udelati nelze. V kolebce slo¬ vanske nemohl se ostatne pluh vytvoriti, nybrž jen takoveto uni- versalni radio. Drevljane, kteri podle slov knežny 01g-y r. 946 ob¬ delavah sve nivy, nemohli k tomu miti pluhu, a take vyrok kni- 1 Srv. vyše str. 51. 2 Srv. vyše str. 43. 3 Vita Clementi kap. 17, 18, 23. 4 Zelenin Coxa 111. 5 Tak Zelenin Coxa 113, 117 118. Zelenin je rozhodne pro prvenstvi radia pred pluhem v jižni Rusi a opira se zejmena Aristovu a jinym historikum, kteri stari pluhu uznavali [Aristov IIpoMBimjieHHOCTB npeBHeii Pycn. Ch6. 1866, 59). 73 žete Vladimfra Monomacha z r. 1103 ukazuje, že i na jižni stepni okrajine .Rusi orali tehdy s jednim konem, tedy radiem. 1 Jak prvni slovansky pluh vypadal, souditi mužeme, nemajice primych zprav, pouze z analogickych' obrazu anglosaskych a nor- manskych a z jazykovych shod v slovanske nomenklature, vyše uvedene. Skladal se patrne opet z hridele (gr^delb), dale z nože upevneneho na hrideli pred radlici a *čerslo, čertalo zvaneho, 2 dale z plazu, na nemž byl pripevnen lemeš a nad nim drevene deski/, zem odvalujici, a konečne ze dvou držadel vzadu, zvanych asi opet kleče nebo ručice. Napred byl pluh pripin4n na oj jha anebo jarma jako radio, ale tažen obvykle, ponevadž hloubeji a tim obtižne pracoval, dvema pary volu nebo parem koni. Vypadal tedy v celku tak, jako vyše uvedeny obraz anglosasky z XI. stoleti (obr 11). Pri tom vsak dlužno ješte na jednu vec ukazati s durazem. Jsem presvedčen, že se dnešni pluh nevytvoril naraz, ani na jihu, ani na zapade, nybrž postupne se zdokonaloval. To zejmena plati o lemeši. Už stare radio mohlo miti odvaly (srv. vyše str. 55), po- zdeji teprve pridano bylo čereslo a kolečka, nejpozdeji lemeš z oboustranne symetricke formy premenen byl v jednostranny, asy- metricky, jakoby rozpuleny, jimž se za podpory prislušne odvalni desky brazdy oraly jeste hloubeji a šire, slovem, dukladneji, trebas jen na jednu stranu a jednim smerem. A teprve vytvorenim teto jednostranne radlice dospel pluh sveho čile a dovršil svou vykonnost. Kdy jednostrannij lemeš vzniki a kde a jak se na tento po- krok prišlo, je otazka, na niž nemohu dati dosud uspokojivou odpo¬ ved’. V novem materialu z doby rimske, ktery mne z musei došel, objevila se mi sice už jednostranna radlice čtyrikrate v nalezfech bosenskych, chovanyrh v museu sarajevskem a za rimske poklada- nych (obr. 13), ale objev ten zustava dosud priliš ojedinely a na jeden kraj omezeny, abychom se mohli on bezpečne opriti. 3 Neznam dosud jineho nalezu, ani z doby merovejske, ani karolin¬ ške, ani ottonske, 4 ba ani obrazy z XII. a XIII. stoleti neukazuji nam hodnoverne radlice asymetricke. Teprve v nasledujici dobe 1 Let. Lavr. 3 57, 267. 2 Doloženo je č. črtadlo teprve v Mat. Verb. (cirtadlo — ligones, fossaria eo quod terram leuant quasi leuones. Ed. Patera-Sreznevskij 20) a pak ve slov- nicich XIV. stoleti. Srv. Gebauer Stč. sl. I. 188. 3 Srv. Vestnik Narodop. XII. 170. 4 Jakousi assjrmetrickou radlici (?) ohlasil take R. Stimming ze slov jamy u Neuendorfu (Westhavelland) —- ale podoba, učel ijstari je nejasne (Mannus VII. 131). 74 se objevuje nesporne. Obrazy pluhu z XIV. a XV. st. sice jeste namnoze nas nechavaji v pochjrbnostech, 1 ale z konce XIII. st. nebo z poč. XIV. mame v Cechach vzacny nalez v zemanske tvrzi Se- monicich u Smiric, kde se vedle rady jinych železnych nastroju a zbrani' nalezly i dva plužnf nože a dve široke jednostranne radlice železne s otkami (obr. 14) spolu s pražskym grošem Vaclava II. (1278—1305), kteryž, jako forma veci jinych, ukazuje na počatek XIV. nebo na konec XIII. stoleti. 2 Nechci však tim žici, že se jednostranny lemeš vyvinul v severni Evrope teprve v XIII. nebo XIV. stoleti. To jiste ne. Byl tu drive, ale kde nejdffve a od ktere doby, zatim nevime a take nevime, vznikl-Ii zde samostatne, či vlivem cizim, pri čemž bych nechtel vylučovati ani eventualni vliv vychodni. Ale i to možno, vzhledem k uvedenym domnele rimskym nalezum z Bosny, vysloviti jenom 1 Srv. Vestnik Nar. XII. str. 171, kde udana i prislušna literatura. 2 Nar. Vestn. XI. 1 a XII. 173. Zde na str. 171 a nasl. uvedenjr i dalšl doklady jednostrannyeh radlic z XIV. a nasl. stoleti. Obr. 13. Jednostranne radlice a otky rimske (?) z Bosny. (1. Vrnograč, 2. Sejkovač, 3. Gata, 4. Binač, 5—6. Proboj). Obr. 14. Radlice (1.), otka (2.) a krojidlo (3.) ze Semonic z doby kolem r. 1300. 75 s reservou. Musime vyčkati, neobjevi-li se na pr. v kulture skyth- ske nebo sarmatske. Ostatne se jednostranny lemeš preš sve vyhody ujimal i u Slo¬ vanu pomalu. Jeste v XVIII. stoletf byly u pluhu radlice obou- stranne dosti hojne a na Balkane zustalo tak dosud a i jinde. Vyvoj jednostranneho lemeše dokonan byl r. 1827 genialnim na¬ padem bratri Veverku a vynalezem t. zv. ruchadla, z nehož vy- tvoren byl železny pluh moderni. Jak z dosavadniho vykladu vidno, zustavil jsem stranou jazy- kovy pomer slov gall. plovum, germ. pflug z plogu a slov. plugih. Bylo by se mi sice hodilo, odvolati se na podporu meho vykladu i na bežny nazor nemeckych filologu, že slov. plugt> je prevzato z germanštiny, ale nechci se pri večnem rozboru dovolavati do- kladu filologickeho, ktery je preče jen ve sve podstate spora)?. 1 Nejstarši zminky o pluhu na slovanskem vychode ztotožnuji temer vyznam jeho s vyznamem slova radio. Letopis aspon zamenuje ve zprave o dani Vjatiču obe, mluve jednou o dani z radia, po druhe o dani z pluhu. Zdalo by se tedy, že zde velkeho rozdilu nebylo, a mimovolne vtira se myšlenka, zdali pluh neznačil zprvu u Slovanu jen radio plazem opatrene, tedy radio „ploužici“ se po zemi proti radiu volnemu, bez plazu (nem. Schvvinghacken). Pak bychom mohli souditi i na domači puvod slova plugh. Ale nejstarši zpravy zapadni, jak jsme vyše uvedli (str. 43), preče jen čini značny rozdil mezi aratrum parvum, quod radio dicitur, a aratrum magnum, quod plug nominatur. Zde je zaroven rozdil i určite vysloven a musime proto dati prednost vykladu, že pluh byl neco jineho než radio, nastroj vetši, dokonalejši, vy- konnejši, nastroj, jejž na rozdil od radia prevzali Slovane skrze 1 Otazka už davno' deli filologjr ve dva tabory. Jedni pokladaji slovo plug t. za puvodni a domači (utvorene od kmene plu-, jako sluga od slu-, strug od stru-) a Pflug za prejate. Tak soudil už Grimm (Gesch. d. Spr. 1848 I. 56), pak A. Kuhn, A. Schleicher, A. Matzenauer a noveji hlavne Krek Einl. 113, Kres IV. 107 a /. Jagič Archiv sl. Phil. 1901 536, Kultur d. Geg. 1. IX. 4, zprvu i Briickner Ciw. 29 a J. Peisker Zur Soz. I. 41, 47, 88. Druži naproti tomu maji sl. plugi, za prejate z germanštiny. Tak Uhlenbeck Idg. F. XVII. 113, Schrader Urg.'* II. 2, 210, ldg. F. XVII. 32, Hoops Waldbaume 506, Peisker Bez. 273 (87), Meringer I. F. XVI. 184, XVII. 100 sl., Zelenin Coxa 116, Rhamm Ethn. B. II. 1. 970, Janko O stycich 182, Vest. Narod. II. 71, O. Hujer Uvod do jaz. č. 49 a nove i Briickner Ene. pol. IV. 2. 194. 76 sousedm' Nemce ze zemedelstvi rimskeho. S tohoto vecneho hle- diska nabyva vice vj'ry ten filologicky zaver, jenž slov. plugh odvo- zuje z nemeckeho tvaru, nežli naopak. Vyraz g-ermansky (nebo snad gallsko-gfermansky) prešel k Slovanum s ved pred X. sto- letim, nejspiše už nekolik stoleti pred tim, když pozdni rimsky vzor pluhu rozšifil se do francke a allemanske Germanie a odtam- tud dale k Labi, k Šale a po Dunaji na vychod. Kdyby vsak pluh byl preče jen domači vyraz slovansky, mu- sili bychom za danych okolnosti vyložiti vec nejlepe v tom smyslu, že bychom pluh pokladali za specialni vyraz pro radio s plazem, ktere se v brazde ploužilo, naproti radiu vlastnimu. jež bez plazu drželo se volne v rukou (nem. Schvvinghacken). Na pozdejši nastroj rimsky s jednostrannou radlici, deskou a nožem vyraz pluh byl by prešel prirozene proto, že i tento zlepšeny nastroj opiral se v zemi o plaz. PR1PREŽ. JARMO (JHO). Pri prači radiem a pluhem konane duležitou ulohu mela sila, ktera je tahla — tedy priprež, již byla od. pradavna, snad už od vzniku sameho radia, sila zvireci. Predni konec hridele upraven byl totiž tak, že se mohlo k nemu pripoutati tažne zvire, obyčejne hovezi dobytek, pozdeji i kun. K pripoutani pripreže stačil kolik do diry v hrideli zastrčeny nebo tež pouhy zarez na konci hri¬ dele, za nejž se provazec nebo remen zachytil. 1 Kde nebylo dobytka, taženo bylo radio i lidmi, jako podnes vidime u našeho haku v horach Sudetskych, Drahanskych nebo v Kar- patech valašskych, 2 ale jinak hovori prameny jen o orani pomoči byku, volu, krav nebo koni, což musime miti tedy za pravidlo po celem Slovanstvu. Pri tom na radio stačil normalne jeden kun nebo par volu, kdežto težši pluh vyžadoval dvakrate tolik. Čita se na pr. v Polabi, Pobalti, v Polsku i Čechach mira pole podle toho, co radiem (uncus — arairum slavicum) bucF kun, nebo 1 Der nebo zarezu na kolik byva dnes nekolik a podle toUb, na ktere misto se posune kruh k zachyceni jha, reguluje se hloubka orani. Vidime to u českeho pluhu (Bartoš Dial. 11. 447, Slovnik 296), u maloruskeho (Čubinskij Tpy^i>i VII. 400), i u pruske sochy (Werner Zs. f. Eth. 1903, 719, srv. zde dale). Čim se kruh zavesi dale ku predu, tim ore pluh hloubeji a naopak. Zarizeni podobne sup- ponuje Braungart (Urh. 270) už pro radio dobrohoštske, ale nemohu toho zjistiti. Ostatne nechci pochybovati, že se na tento regulačni princip prišlo už davno. 2 Srv. Album Valašska (N. Jičin 1898) tab. 26 a čas. Česky Svet 1913 č. 45. 77 dva voli zorajt. 1 I v letopise Kijevskem dočitame se z vyroku kni- žete Vladimira r. 1103 a 1111, že rušti sedlaci (smerdi) orali jed- nim konem, tedy take lehčim radiem. 2 Podobne v Polsku, v L^- czyci a v Majovsku uživali pozdeji jednoho kone vedle paru volu. 3 Je to vše zaroven jednim z hlavnich dokladu, že Slovane, byt’ ne ve velkych stadech, preče jen všeobecne chovali tažny dobytek a kone, čemuž J. Peisker jeste pro X. stoleti odpiral. 4 Pri tom je velmi zajimavo, že take u Slovanu ma vyznačnou ulohu dobytek vyrezany, tedy voli. Jak vzniklo a z jakych pričin udrželo se toto orani s potahem volu po Slovanstvu, nelze verohodne vysvetliti. Novy vyklad Hahnuv lze uvesti jen jako nezdareny prikl&d pokusu dati odpoved’ na tuto otazku. 0 Jinak neni pochyby, že vyrezana zvirata maji v živote primitivnim zvlaštni postaveni a že take u Slovanu udržuje se potah volsky konservativne, ba misty skoro jako tradični prikaz a zakon teme? po celem Slovanstvu pri orani a i pri pohrbech. 0 1 Srv. Helmold I. 12, 14, 87. Pro Polsko svedči fund. listina klaštera trzeb- nickeho od Jindricha Bradatelvo z r. 1204 (Piekosinski Ludnošc 99, 101), pro Čechy srv. vyše str. 51. Helmold v k. 87 sice pravi: „Slavicum aratrnm perficitur duobus bubus et totidem equis“, ale v k. 12: „slavicum ergo aratrum par boum aut unus conficit equus“ a totež opakuje v k. 14. Ohnesorge vyklada rozdil od prvni zpravy tim, že zminka o 1 koni tyka se doby starši X. stol, kdežto zminka o 2 konich stoleti XII., kdy se zatim radio slovanske vlivem nemeckym stalo težši (Ausbreitung- 324). Jinak Bujak 353 sl. Peisker zase poukazuje s Langenthaleni, že i nemecky pluh byl misty tažen pouze jednim konem (Zur Soc. B. 37), ale vec ta, jako vyjimka nepada na vahu a potvrzuje obecne pravidlo. Dva voli jsou take u radia Premyslova v češke tradici. 2 Let, Lavr. 3 267 (r. 1103) a Let. Ipat. r. 1111 (ITCPJI II. L). Srv. citaty dale ve stati o chovu koni. 3 Bujak Studya 408 a Piekosinski Ludnctšč 28 sl., 88 sl. Proto se na pr. ve fundu klaštera lubiqžskeho r. 11 7 5 pfipominaji dva voli a jeden kun. (Cod. P<}!. mai. č. 21). O použivani koni srv. i Cod. ep. XV. L I. Nr. II. a, Nr. 234. 4 Srv. dale v stati o dobytku. 5 Hahn vysvetluje vec tim, že zprvu obklopova'a posvdtna zvirata (dobytek hovezi) posvatny vozik, doplnujice jej a tak pomalu prešla i k tahu jeho. Vul pak, jako specialni tažne zvire, stal se jim, ponevadž se seme pokladalo za uspešny predmet obeti pro vegetačniho demona, na zaklade čehož pohlavni ustroj byka byl odrezan, obetovan a zvire vyrezane stalo se pak svatym. (Hahn Entst. d. Pflu^k. 101 sl., 106, 148 sl, 155). Proto take, pravi Hahn, uživalo se jen vyrezanyi, no;t- 6pai;HHK-i>, pro jehlu cho3, 3ano3a, samrsKa (hucul.). pro obruč — K'V-It>6aK3 (belor.), v Srbsku a Chorvatsku obruč krčni — TeJLHr, v Bulharsku sluje horni deska ropHinue, spodni no;ičipa;uinK'i>, vnitrni jehla —\ cpbpKa vtrej.aa, miitc- Hima, vnejši .Kpaiina >i, b. xOMyTX, xomoti, omoti, slov. komot, č. chomout, p. chomut, luž. khomot, homot. ( Miklosich EW. 88, Berneker I. 395, srv. i 383 chanvh). Srv. prapribuzne r. X7][MŽJ, lit. kamanos. K vykladu slova chomut srv. V. Bogorodickij H3B. apx. o6iU- Kazan XI. 2 (1893) 139 (spojuje je se skr. sam.) 3 homutne in Olzaua ( Friedrich Cod. dipl. I. 254, 262). 5 Mediam partem de omni tbeloneo . . . quod dicitur homuthne. ( Friedrich Cod. I. 363). Listina podvržena byla asi v XIV. stol. 5 Friedrich I. 84 (1078), 111 (1126), Jireček Topogr. 44. V textech staro- eeskych objevuje se chonnit teprve v slovnicich XIV. stol. ( Gebauer Sl. I. 545). Od zapadnich Slovanu prejali slovo a patrne s nim vec i Nemci a to už v XI. stoleti, čož ukazuje zrejme na dalši stari chomutu slovanskeho. Srv. strhnl komat, nhn. kummet, kumt (Kluge EW. 7 271, Berneker EW. I. 396, Heyne D. H. II. 199, Schrader Idg. F. XVII 33). K etymologii srv. tež Meringer W. u. s. V. 146. Kun v chomoutu je zobrazen na koberci z Bayeux (viz zde obr. 17). 6 Sreznevskij III. 1386. 7 Saxo ed. Haider 567 (equus a sacerdote cum loramentis productus). 8 Jacob Waare 8 (cituje preklad Goejuv). 9 Bogorodickij 1. c. 140 sl. 83 Vyrazy, kterych uživali Slovane v stare dobe pro pripojeni tažneho dobytka k radiu nebo vozu, byly už tehdy derivaty kmene preg — zaprdhati, priprahati , vprahati a pod . 1 2 ORANI' A ROLE. Jak už vyše bylo rečeno, omezovaia se prače, kterou radio pri orani konalo, na to, že rylo do pudy, aniž vyrytou zem hlou- beji zahiralo a učelne prekladalo; pri tom ji rozhrnovalo na obe strany bud’ stejnomerne, nebo vice mene podle toho, na kterou stranu orač radio kleči naklonil. Proti tomu pluh hotovy, t. j. pluh opatreny nožem a jednostrannou odvalni radlici (nebo oboustran- nou sice, ale s jednostrannym odvalem) zahiral pudu hloubeji a plasty pudy stale na jednu stranu prevracel. Tim se stalo, že zpusob a i postup celeho orani na poli vy- vinul se jinak. Radiem se oraly brazdi od meze k mezi, načež se radio obratilo a oralo tesne vedle predešie brazdy novou na- zpet. Pluh jednostranne pracujici a jsa mimo to vet št a težši k obra- ceni, nemohl postupovati timto zpusobem, ponevadž by byl pudu na brazdu nahrnoval, a proto se u pluhu prirozene vyvinul postup jiny: bud’ se po vyryti prvni brazdy na kraji role obratil ke kraji druhemu a na nem oral smerem opačnym (rozoraval), což se opako- valo, až se obe rady brazd vprostred pole sešiy, :! nebo se začalo v prostredku a postupovalo se stridave ke kraji (orani do skladu). Stejnomernym nahrnovanim zeme na jednu stranu vytvo?il se na roli dlouhy dilec vyzdvižene a zkypfene pudy, pro nejž meli stari Slovane vyraz lecha (č. licha, stč. lecha), podnes vsem slovan¬ skem jazykum společny a doloženy už ze starych pfekladu Pisma . 4 1 Vyraz č. zaprdhati, priprahati je všeslovansky, srv. r. 3anp>iraTb, npn- nparaTb, srbeh. zaprezati, podprezati, b. 3anpiraTb, pol. zaprz^gac, zaprzsic. Vyraz no.nrBnp.Hacs ve smyslu težkeho skotu naleza se už v Izborniku r. 1073 hi. 259 (Sreznevskij MaT. 1066); npimpjraa. je tam doloženo teprve z listiny XV. stol. (le. 1448 II.). V letopisu Lavr. 3 11 čteme na počatku „Bi.np5inH kon« Hit BOJia“ a BHiipa»L — iugum v Pand. Ant. XI. st. (Srezr.evskij I. 398). 2 Slovo brazda, praši. '*borzda, je vseslovanske a State. ( Berneker EW. I. 75, Budilovič C:iaB. II. 24.) 3 iiraunuart Urh. 103, 108. 4 BT, 3 Jieroma Ha jifoua (Evang. sv. Marka VI. 40); e;iiuiy 6pa3Ry la- atama h a 3 t Ha Jiich najiaio (Žiti Meth.); 3a jiexy He EHfltTii (II. Pskov. let. 6984). Viz Sreznevskij Mar. II. 8V češtine doložena teprve v slovniku Preš- purskem 681 a ruk. Vodnanskem (1411). Gebauer s. v. K rozšireni slova lecha Berneker EW. I. 708, Budilovič CjiaB. II. 24. Pokud se tyee puvodu slova, 6 * srv. 84 Vedle neho vynikl pozdeji i vyraz zahoti, zagoni. Hon sam zna- menal puvodne brazdu, kterou zorala priprež radia nebo pluhu bez zastaven! až k obratu, a potom ovšem i delku všech stejnych brazd, tedy celeho kusu pole * 1 . V tomto smyslu setkavame se s honem už v ruskych pramenech XII. stol . 2 Ale že bylo jeho stari vetši, dokazuje jeho rozšireni po všech slovanskych jazycich. Slovo zahoti, ktere s nim souvisi, značilo patrne zprvu sklad brazd, lechu jednim honem docilenou, tedy v delce jednoho honu, pozdeji vsak prešlo na každy dilec zeme zkyprene a nahrnute a od ostatni pudy hlub- šim jarkem oddelene , 3 podobne jako slovinske ogon ; 4 misty orati Berneker vyklada je z idevr. * loisd , srovnavaje sthn. eisa — Wagenspur (strhn. leis, leise), lat. lira — brazda polni, a lit. h/se, stpr. lyso — zahon. Jagič pomy- šlel kdysi na spojeni s Jiaaa (Archiv sl. Phil. IV. 75). Podle Jungmanna ma č. licha 12 i vice brazd, bulharska širi 10—12 kroku (Berneker). 1 Srv. č. hon, hony, honce, r. rom,, pl. roHBi, srb. toh, (Berneker EW. I. 328). Ze XIV. stol. je doložen r. termin opari, B'L 3 roHOMT, ( Sreznevskij MaT. J. 347). Delka honu byla ovšem nestejna, nebot byla zavisla jednak na jakosti pudy, jednak na potahu a koneene i na uprave nastroje a když se pozdeji ustalila v miru, je tato prirozene take ruzna. V Rusku je delka honu okolo jedne versty (Bndilovič Cji. II. 24), ale i 50—80 kroku (Dah, sv.); v Čechach byla v XV. stoleti čitana 125 kroku (Pravo mestske Pražske), podle Pulkavy (83 b) pulpat- nacta honu bylo pulčtvrte vlaske mile, nebo podle Hajka z Liboean (Kron. 248) pet provazcu neboli 210 loket (Jireček Prove 77); slovniky češke XIV. stol. (Prešp. Rozk. Boh.) prekladaj! slovem hony lat. stadium (viz doklady u Gebauera Sl. I. 457) a patrne tyž česky vyraz mel na mysli i Kosmas, mluve o vzdalenosti sta- diove (I. 12). Srv. Jireček Prove 76. Pozdeji prešel hon ve vyznam kusu pole od meze- k mezi a počita se v Rusi 30—60 r v dalku a 7—10" v šiiku, tedy tolik co pri zahonu. (Dah 1. c.). O honu nemeekem (Gevvende) dl Meitzen (Siede- lung I. 87) že je 250 m d!ouhy i pro kone; rimsky actus (polovina jitra) byla plocha pole 120 stop dlouha a tolikež široka, tedy delka obyčejne brazdy byla 120 stop. (Srv. Magerstedt Bilder V. 146, Meitzen Sied. I. 277, 279). Plinius XVIII. 3, 9 vysiovne di: actus in quo boves agerentur cum aratro uno impetu iusto. hic erat CXX pedum, duplicatusque in ilongitudinem iugerum faciebat. Srv. tež Varro 5, 34. 2 Tpii roHLi KopOTKiii y Hoporo6yxai (Ustav gor. Smolenska r. 1150). breznevskij Mar. I. 550, kde dalši doklady ze XIV. stol. V stare češtine mame tento vyznam teprve v Mammotrektu univ. knihovny z XV. stol. (25) a v archi- vech kolinskych z teže doby (111). Srv. Gebauer Sl. I. 458. 3 Termin je severoslovansky a jevi ve vyznamu celkem jen nepatrne odchylky (Berneker EW. I. 328, Budilovič Cjmb. II. 24). V Rusi misty 3 aroi[T> deli se bra¬ zdami na lechy 1—2 sahy široke, jinde je to kus pole 50—80° dlouhy a 4" široky (Dah s. v. Jiexa a tohb a AKaR. Cjiob. s. v. 3aroHT>). Česky zahon v Slovniku Jungmannove je čast pole o 6, 8 a i vice brazdach (s. v.). K historii srv. Jasinskij Ocepku I. 171, 207 a Lamač Zprava maiostran. realky 1908 15—16, 1909, 7. 4 Berneker I. 328. 85 v zakon znači tolik, co orati do skladu (srv. vyše str. 83), tedy bra- zdou počinajici uprostred role, kdežto v rozhon znači orani bra¬ zdami, počinajicimi na kraji a postupujicimi do prostred. 1 S vyloženym rozdilem prače radlove a plužni souvisi dale i to, že role jednostrannym pluhem orany byly jen v jednom smeru a zprvu zajiste jen jednou, 2 kdežto u radia, pracujiciho melčeji a v fidčich brazdach, brzy se objevilo vyhodnym, ne-li nutnym, orati dvakrate a to jednou po delce role a podruhe kolmo nebo šikmo naprič. Dalšim a konečnym rozdilem prače obou oradel je pak prirozene vytvoreny utvar role. Pluh s jednostrannou radlici nebo s odvalem jednostrannym vyžadoval a dopouštel tvar v po¬ dobe dlouhych uzkych pasu, jen jednim smerem po delce zora- vanych, radio proti tomu pole pomerne širši, aby se mohlo pre- oravati naprič. V stare Italii, dokud se radiem pracovalo, nebo pluhem se symetrickou radlici, byla proto kvadratni forma poli a prične orani typicke. 3 Naproti tomu vidime v stredoveke Ger- manii vyvijeti se pasy dlouhe a uzke. 4 Jake byly formy prvnich poli u Slovanu, neni zprav. Ale z toho, že za prvni orači nastroj dlužno u nich pokladati radio, a pri radiu se nutne vyvijelo pre- oravani križem na rolich tvaru širšiho, dlužno tento tvar pokladati za staroslovansky. 5 Teprve pozdeji po zavedeni pluhu počaly se i u nich vyvijeti role dlouha a uzka, zejmena pri novych parcel- lacich, podle vzoru nemeckych. S tim souhlasi take jedna z nej- staršich naražek historickych. U Kosmy totiž Libuše, jejiž slova uvedena jsou zajiste podle stare tradice, takto charakterisuje pole, na nemž oral Premysl u Stadic: „huius in territorio est novale unum in longitudine et in latitudine XII (XXII?) passuum.“ Je to Premyslova čast trati cele (cum sit inter tot agros in medio po- situm) jak videti stejne delky i sire a velikosti podle Sedlačkova vypočtu 313 nebo 201 m~ (podle toho, j^ky kročej byl minen) nebo 1 Tak na mor. Slovensku (Narodopis lidu českosl. I. 287. Tamže vsak srovnej- hned, jak se meni vyznam i v jednom kraji). 2 Zdokonalene hospodarstvi ovšem i pri pluhu prišlo na vyhody dvojiho orani; zejmena na nekterych pudach jedno nestačilo. Prvni orani odstranuje povrchne strniska a drny (na mor. Slovensku se pravi „podmita se“) a teprve druhe jde hloubeji. 3 Srv. o tom u Behlena Pflug- 23, 48—63. Hlavni zprava je u Plinia XVIII. 19-20 (49). 4 Srv. Meitzen Siedl. I. 84, Braungart Urh. 77, 101, 103—112, 130. 5 Dosud se preorava naprič na pr. v Rusku (Čabinskij Tpyju>i VII. 400, Zelenin Coxa 18). 86 docela 1055—676 m~, je-li spravny zapis XXII kroku nekterych rukopisu. 1 Celkovy postup upravy role po vyždareni byl tedy asi tento: Vedly se brazdy, kterymi se cela trat’ společne vyždarena, campus lat. pramenu, — rozdelila podle možnosti na stejne časti, padelky (ager) pro každeho podilnika. Toto deleni bylo založeno na roz- mereni a rozdelem' brazdy podel cesty vedene. brAny. Už pri radiu, ale jeste vice pri pluhu, ktery vetši plasty ztvrdle zeme vyoraval a je obracel, objevilo se nutnym tvrde hroudy rozmelnovati. Toho se docilovalo odedavna tim, že se preš rozorane, hroudami pokryte pole za prihodneho stupne vlh- kosti tahl pristroj, jenž jednak svou tiži, jednak ostrymi hroty hroudy drtil. Pristroj ten už u Praslovanu slul brany. Nazev brany je všeslovansky 2 3 a stary, doložen jsa už z textu XII. stoleti. * Neni proto pochyby, že ex*stovaly již pred tim u Slo¬ vanu, tim spiše, že neco podobneho doloženo je už jinou jazy- kovou rovnici indoevropskou 4 a take odedavna znamo u sousednich Germanu. 5 Slovanske brany mely už pred XIII. stoletim podobu 1 Kosmas I. 5 (Fontes 11. 12). V kronice Pulkavove (XIV. stol.) latinskou vetu „qui ager conlinet in longitudine et latitud ne XII passus" preložil česky vydavatel slovy „A to pole i na del i na šir jma v sobe dvoje hony“ (Fontes. rer. boh. V. 7, 213). K vykladu viz Sedlaček Agr. Arch. VI. 29. 2 Z prask * borna vzniklo r. dopoHa, b. Špana, srbch. Špana, č. brana. pl. brany, p. brona, brony, kaš. barna, brona, luž. brona, brony, polab. borna (Berneker EW. I. 73, Budilovič C:iais. II. 25). Totež slovo prešlo do novo?ečtiny (S)Pdpva [Vasmer Roczn. sl. VI. 182). 3 V ustave Vladimira Vsevodoloviče čteme: »Ham, eny Trn, n.ayr"b ii 6o- pOHV.t ( Vladimirskij Budanov Chrest. I. 59). V stare češtine doloženy nejdrive glossou v Mat. Verb. z XIII. stok: (brana — serra dicitur lignura multos habens dentes, quod boves trahunt) a slovniky stok XIV. {Gebauer Stč. sl. I. 93). Zde bych ostatne pripomnel, že z rozhrani X. a XI. stok mame take u Kozmy presb. bulharskeho v Slove o bogomilech zminku o trhani plevele z roli (ncTpeSHTB njieBe.ati ii3T> hiibbi). Srv. Kukuljevič Sakcinski Archiv za povj. jug. IV. 71. 4 Hirt Idg. 644, Hoops Reallex. g. Alt. I. 19, Schrader Reallex. 153. Beži tu o rovnici r. ogivv) (z *d'zxtv7j), lat. occa, kornw. ocet, sthn. egjan (dn. Egge), lit. aketi, akečds, jež v slovanštine zachovana neni. 5 Srv. Hoops k c. 25, Braungart Urheim. 153 sl. Tyž dokazuje, že nej- dokonalejši brany meli vubec odedavna Germani. 87 bud’ našich bran ramovych s radou zubu, zprvu ovšem drevenych, 1 nebo drevene desky h?eby probite. Soudim tak z toho, že češke glossy ve slovniku Mater Verborum, pochazejicf z XIII. stol., pri- pominaji branu s mnoha zuby 2 3 a že take nalez semonicky o neco malo pozdejši vykazal vedle dvou pluhu značnou radu železnych hfebu od bran." Na zapade se podobne brany objevuji na ko- berci z Bayeux (obr. 17) na konci XI. stoleti. 4 Tato forma je vsak nejspiše puvodu nmskeho, jako jine vymoženosti polniho hospo- darstvi, o nichž jsme už vyše slyšeli. Brany rimske focca, crates dentata) byly budto ramove nebo deska s hrebiky na spodu, zv. irpex . 5 6 7 Ve sve puvodm' podobe byly vsak slovanske brany nejspiše jen pouhy osekany strom jedlovy, se suky vyčnivajicimi a za- špičatelymi, ktery se za radiem vleki po brazde a suky svymi hroudy rozryval, tedy asi takovy strom, jaky se jeste tu a tam upotrebuje na Rusi, zejmena v zapadlych koutech poleskych, pod jmenem BepmaJiHHa, oCTpora (t. j. ocrpbie pora), CMbiK-b, na severu i BOflOKyiua. eBT> 1901), 155. 4 Mira okopaneho pole (srv. take Konarn,) v Pravde Ruske kn. Jaroslava § 58 ( Vladimirskij-Budanov Xp. 55). Srv. dale Sreznevskij MaT. I. 1278, 1282. 5 Kohi. u Sreznevskeho MaT. I. 1270 uveden jenom ve smyslu — npejyfarL: »oace kto no3HaeTB Hennjti, cbok) yKpaaeifflyio ii noniieTt n to Becra no KOHaMB« z Karamzinovy Historie G. R. II. pozn. 88. V akademickem slovniku (IV. 1935) je kohb ve stredni (velkoruske) Rusi vyIožen jako čast pole, v nemž ma každy hospodar po jednom kuse (no.TOca, vnacTOKt). Srv. vyše str. 86 a Jasinskij OnepKii 148 sl., 157. Jinak stari konu nedovedu doložiti. 6 Jireček (Prove 3) predpokladal, že v XI. stol. korec mel 800" a dva korce že šly do 1 jitra. Jinak viz Vacek 1. c. 89. Desatkova merice pripomenuta Kosmou pri poč. XI. stol. nemela ovšem vztahu k plošne mire polni. K rozsahu techto mer na Balkane, kde byly pod vlivy byzantskymi, viz Jireček Mittelalt. Serb. II. 33. 90 nebylo . 1 Vidime jen, že se miry ty velice menily časem i odchy- lovaiy od sebe na ruznych mfstech, a nebyly zajiste stejne ani v dobach starych . 2 Pozdeji od nemecke kolonisace v XII. stol. a současneho s tim zavadeni nemeckych radu byly stare domači polni miry a s nimi i cele rozdelovani a rozmerovani pozemku veskych zatlačeny neme- ckym lanem , 3 lat. laneus (tež mansus, puvodne germ. hoba, pozdeji hube, kute), jehož vznik a vyvoj plny promen a take dosud značne nejasny, nespada v obsah našeho licem '. 4 Jen jedno bych podotkl. Když se tato nova mira začala applikovati na osady slovanske, povstavaly iany „slovanske“ ( mansus sclavicus, sclavinicus pramenu), ktere byly nejen menši proti nemeckym a kralovskym, nybrž take ruzne velikosti podle ruznych krajin, ruzne kvality pudy a take ruzne dobrotivosti panu . 5 Ale ani tyto lany slovanske nemaji co činiti se starou dobou, jejiž slovanskou kulturu zde ličime. 1 Srv. jen vyklady o ruzne velikosti slov. radia: Piekosinski Ludnošc wiesn. 103, Hasselbach Cod. Pom. I. 311, Meitzen Cod. Siles. IV. 58 a dale jeste po¬ znanj A. Briicknera Slaw. Ans. 16—17, Ohnesorga Ausbr. 118, 322, Sommer- felda Germ. 214, 233, Lea Unters. Thiir. 68, Bujaka Studya 363, Jirečka Prove 2, W. Boguslarvskeho Dzieje II. 627, a Peiskera Zur Soc. B. 27 sl. 2 Je zajiste nesmirne zajimavo a ukazuje to, jak se nekde starobyle pomery houževnate udržuji, vidime-li, že se na Balkane dosud meri na radia a pluhy. Na Černe Hore udava Rovinskij miru rala (prostoru obdelaneho parem volu za den) na c. 1820 m 2 , v Drobnjacich je to vsak čtverec o 60 m, tedy 3600 m 2 (Rovinskij Hepnoropitt II. 1. 576; Hacena epu. sest. I. 394). Pro riječskou na- hiji uvadi zase A. Jovicevic ralo o 3600 čtv. kroku (Hac. VII. 480). Srbsky pa.i podle Vuka Karadžiče (Lex. s. v.) znači 1600 (jj zeme čili dva dny orani. Zde na Černe Hore (v Rijece) analogicky s tim utvoril se i termin Marinca pro K rala a Koca JiHBa^e pro 2 rala (Hac. VII. 480). V Srbsku na Jadaru nazyvaji zase miru zeme ruTyr (Hac- IX. 669). Stare doklady srbske ze XIV. stoleti viz napred na str. 89. Podobne se meri dosud i v Bulharsku velkost pole jednodenni prači dvou volu ( Marinov tpajuiRO 130). 3 Take slovo lan, pol. lan, rus. dial. liana, je puvodu temneho, snad ze stnem. lehen, lehn, z čehož vzniklo i strlat. laneus. (Gebauer Stč. sl. II. 204, kde i doklady od XIII. stol.) Srv. Lamač I. c. 6. 4 Ke vzniku a vyvoji lanu srv. Meitzen Cod. dipl. siles. IV. 47, 58 Siedel. I. 73 sl., Heyne D. A. II. 12. K. Lamprecht D. Wirtschaftsleben im M. I. (Leipzig 1886) 322 sl., 346 sl., Bilimovič 56, Bujak Studya 379 sl., Piekosinski O lanach v Polsce, Rozpr. Ak. XXI., 80, Vacek Agr. Arch. V. 97, Jasinskij namerne 42, Dopsch Grundlagen I. 341, 346 (tento silne vyzdvihuje fimsky vliv na vyvoj hoby). 5 Levec Pettauer Studien III. (MAG. Wien XXXV.) 184 dovozoval, a po nem i Peisker, že slov. lan byl v alpskych zemich čtvrtinou lanu kralovskeho (c. 48 ha), tedy c. 12 ha, kdežto bavorsky byl o neco vetši, asi tretina (c. 15 ha). Srv. vsak, co k tomu podotyka Dopsch Alt. Soz. Wirtschaftverfassung 71 sl.. 91 Vedle techto vetšichmer, jejichž stabilita bylajen dočasna anebo mistni, vznikly i miry menši, pfesnejši a spolehlivejši, z časti vlivem agrometrie rimske. 1 Tvrditi, že by všechny presnejši nu'ry byly u Slo¬ vanu puvodu ciziho, bylo vy ovšem nespravne a nelze toho doložiti. K temto pfesnym miram na!ežely predne miry domači vzate z rozmeru udu lidskych krok, stopa — delka chodidla, prst, pid', — rozpon maliku a palce, u Hajka 10 prstu, loket — od ohybu lokte ke konci prstu, u Hajka 3 pide, palec, sevfena pest, dlan — čtyri prsty vedle sebe u korene, sah -- mira rozpeti rukou, co se „obsahne“, tak jako nem. Klafter, nebo r. ood opeyw, 2 dale miry veci určite delky, jako prut nebo žerd (lat. virga, pertica) ve staršim stredoveku obvykle 10 stop dlouha, J nebo provazec (funi- culusj, jejž u baltickych Slovanu doklada už Helmold ve XII. stol. -1 V latinskych listinach chorvatskych z r. 1000 pfipominaji se funi- culi nebo vretena, a v h!aholskych pozdeji užed jenž popira vubec pevneho rozmeru slovanskeho nebo bavorskeho lanu. U Slo¬ vanu polabskych se ma za to, že pravidlem slov. lan byl polovina nemeckeho (Schulze E. u Wu.ttkeho Sachs. Volkskunde 82), o polskych soudil Meitzen, že 3 šly na 2 nemecke (Cod. Siles: IV. 58), kdežto Fr. Piekosinski (1. c.), že radio polske bylo asi 15 jiter, polovina nem. lanu. Srv. vsak Bujak Studya 355, 365, 381. K českym starym lanum srv. Jireček Prove 144, 159—160, a Vacek 1. c. 99—102, 151, Lamač O staroč. merach 1908 6. V Durinsku odmerovani slov. lanu objevuje se v pramenech od konce XI. stoleti (Leo Unters. Thiir. 50 sl.), v Cechach pripominaji se manses už v listine vyšehradske (k XI. st., ale ze XII.) Srv. Friedrich I. 374, Vacek I. c. 97. 1 K miram rimskym a nemeckym srv. Meitzen Siedel. I. 90, 284, II. 542 sl., k vlivu rimskemu II. 559 sl. 2 Srv. pozdejši dok!ady a vyklady u Jirečka Prove 47, 155, 240, 296, 298, 324, a už stary vyklad Hajkuv, Kronika 247—248 (srv. Lamač 1. c. 10), jenž počina širi zrna ječmenneho. Už v XI. stol, pripomina Kosmas, že korec sypa- neho desatku ma byti zvyši 5 dlani a dvou prstu (modii quinque palmarum et duorum digitorum, Fontes II. 63). Vacek se domniva, že takova byla nejen vyše ale i sire (prumer) miry (1. c. 90). 3 Rimska pertica mela 12 stop (Meitzen Sied. I. 284, II. 559) a šlo jich deset do honu (actus, srv. vyše str. 84), francka zprvu 10, pak 15 stop (Vacek L c. 89), v Polsku za Kazimira Velkeho 15 stop (Bujak Studya 349 sl.) v Čechach v XIII. stol. tolikež (Vacek 94; tam vice o vyvoji prutu a provazu). Ve Francii pertica terrae pripomina se v listine Childeberta I. z r. 556 (MG. Dipl. I. 7). Na Mosele u Ryna mela pozdeji obvykIe c. 16 stop (Lamprecht DW. I. 343), a jitro u cesty obyčejne sire 5 prutu. Srv. Reallex. germ. Alt. III. 122. * Helmold I. 83, 88 (in funiculo sortis suae). 5 terrenum trium vretenorum, terrenum vreteni unius (Rački Doc. VII. 28 sl.). Srv. Jireček Mittel. Serb. II. 33. Ve XIV. stol. jsou i doklady z Makedonie. 6 Jireček tamže 34, Daničič cituje oy>Ke (III. 358) z listiny Štepana bosen- skeho z r. 1400. 92 Cizimi vlivy dostali se take z Nemecka do zap. slovanskych krajin školeni prisežni zememeriči. V Cechach je pripomina Hajek pro dobu biskupa Ekharta (1017—1023), v Polsku se objevuji perticarii v pramenech od XIII. stoleti. 1 IV. OSEV, DRUHY JEHO A SKLIZEN. Když byla puda naležite upravena, pristupovalo se k osevu- Rčeni „sime siti“ čteme na pr. už v Žiti' sv. Nauma Ochridskeho z počatku X. stoleti. 2 Vyraz slovansky vzniki z prastareho idevr. korene sei — odtud stsl. seti, a subst. seme, jež zustalo ve všech rečech slovanskych. 3 Doba osevu byla ode davna dvoji, jednak na podzim po sklizni, jednak na jare, ponevadž i vyrazy ožim a jar, /arina, jarica jsou vseslovanske, stare 4 a mimo to večne u Slovanu doloženy Ibrahimem ibn Jakubem už pro X. stoleti. 5 * Dale je pravdepodobno, že jim nebyly neznamy vyhody stridani ruznych druhu obili na jedne roli, ale dokladu toho pro starou dobu neznam. Že vyrustajici osem' chranili polnimi strašaky, vime aspon z Polabi. Tam staveli do poli košiky s navlečenimi na ne hadry.° Co se silo a pestovalo na konci doby pohanske ? Sily se byliny potrebne k vyžive, tedy predevšim obilniny a nektere jine, jež jsme poznali už podrobne v kapitole o potrave staro¬ slovanske, 7 tak že se zde mohu omeziti jen na zopakovani a doplnky nekterych dat dalšich, pokud maji vztah ku prači zemedelske. Jako jinde v Evrope, byly i u Slovanu nejdrive znamy ječmen, pšenice a proso a bylo by dnes, myslim, marno rozhodovati, co bylo z nich za- 1 Vacek Agr. Arch. V. 91, Bujak Studya 349 sl. O nemeckych agrimen- sorech viz Lamprecht D. W. im M. 1. 342. 2 Cine chtii (ed. Lavrov 18). Dalši radu dokladu od XI. stol. pro cfoie a cfcrn, cfismi viz u Sreznevskeho MaT. I. 894, 906 (Ostrom. ev. Luk. VIII. 5, Izbornik r. 1073, 200; Grig. Naz. 297 atd.), CI.inaTH u Kyrilla Turovskeho (Buslajev Hct. Xp. 357). 3 Srv. lat. sero za *siso, kymr. heu ( hil — seme), itr|«7, got. saia (stn. su ags. sawan, sts. saian, sthn. saen ze *sajan, nhn. saen), lit. seju, csl. seja,. Sub- stantivum lat. semen, sthn. samo, prus. semen, lit. semu, csl. sem$ (Hirt Idg. 644. Hoops Real!ex. g. Alt. I, 19, Miklosich EW. 294). 4 Srv. vyše str. 31, kde je podrobnejši vyklad o trojpolnim hospodarstvi. Ibrahim VI. 3 (ed. Westberg 59): „Seji v lete a na jare a berou dvoji sklizen." O pozdejšich dokladech viz vyše na str. 31. Take Nemci seli v breznu a v rijnu (Hoops Reallex. g. Alt. I. 25, Heyne Hausalt. II. 47). 3 Saxo ed. Holder 276 (fiscellam itaque byblo ac vimine textam, qua agrestes instar hominis formata aves aristis deturbare consveverant .. .). 7 ŽS. I. 177 sl. 93 sevano nejdrlve a v jakem poradi nastoupily druhy oštatnf. Musi byti zustaveno dalšimu zkoumani, mali pravdu J. Rostafinski, že zprvu znali vedle prosa jenom ječmen, ale neznali ani rži, ani pšenice, ani ovsa. 1 Na konci doby pohanske, tedy v IX.—XI. stoleti pesteno bylo vsak všechno a v textech pripominaji se tyto druhy obili: proso, k jehož pesteni dostačovalo pouhe okopavam', dale ječmen (stsl. ' [ j\čhmy, j^čbmenb), pšenice, stsl. pbšenica, a druh jeji pijr (stsl. pyro), rež (stsl. rbžb) a oves (stsl. ozrbst). 2 Vyraz žito je tež stary, ale značil puvodne obilni urodu vubec 3 a teprve pozdeji prešel misty na rež, misty na pšenici, jakož vubec vyznamy obilnin pro- delavaly pozdeji ruzne promeny a dnešni vyznam nemuže byti direk- tivou pro dobu pred 1000 nebo 2000 lety. Proso (Panicum miliaceum L.) a ber (Panicum italicum L., Setaria italica). Hahn a pred nim Hehn 4 pokladali proso vubec 1 Rostafinski Siedziby 16. O stari jednotlivych druhi v Evrope vubec, hlavne na zaklade nalezu archaeologickych, srv. Schrader Realiex. 291, Hirt Idg. 273, 651, Hoops Waldbaume 311, M. Muck Vorgesch. Nahr- und Nutzpflanzen. MAG. Wien 1908, 195, a starši prači G. Buschana Vorgesch. Botanik der Kultur- und Nutzpflanzen der alten Welt. Breslau 1895. Schrader a Hirt pokladaji za pivodni indoevropske obilniny proso, ječmen, pšenici a oves (snad i žito), kdežto Hoops jen pšenici, ječmen a proso. Žito a oves vskutku se objevuji teprve v nale- zech od konce doby bronzove v Evrope. Hoops se stavi take proti prvenstvi prosa (I. c. 310, 323). Much je pro evropsky puvod proti asijskemu. 2 Proso je vyraz všeslovansky {M iklosich EW. 265, Budilovič Cjiub. I. 97 319), a tež jiny druh ber, stsl. irbrh (Miklosich 25, Budilovič I. 97, Berneker EW. 1. 110). Ječmen je tež všeslovansky (Miklosich 104, Berneker I. 268, Budilovič 1. 96, 318) a i pšenice (Miklosich 270, Budilovič I, 96, 318) a druh jeji pyr, je-li to puvodni vyznam jeji ( Miklosich 269, Budilovič I.-97, 319), dale rež (Miklosich 285, Budilovič I. 95, 317) a oves (Miklosich 229, Budilovič I. 96, 318). K indoevr. rovnicim srv. Hirt Idg. 277, 653, 654, Hoops Waldbaume 344 sl. Zejmena je duležita, ač ne zcela jasna, rovnice rži vlastni Baltoslovanum, Germanum, Finum a snad i Thrakim. Srv. sthn. rokko, as. roggo z, 'roggan, *ruggn, stn. rugr, z 'rug iz, lit. ruoi/s, lot. rudzi, stsl. rbžb, thr. Ppfija, esthn. rukkis, fin. ruis, lap. rok (Hoops 447). 3 Všesl. žito — fructus od kor. živ (žiti, živq) Miklosich EW. 441. Doklady z X,—XI. stol. viz u Sreznevskeho MaT. I. 879. Jiny stary rusky vyraz je BtpBrnt (Let. Novg. I. k r. 1127, 1215. IICPJI. t. 5. 33. Srv. UpeBH. mock. apx. o6m. IV. Apx. Cjiob. 48 ), za dalši poklada Al. Bruckner gobino pro všechno obili (Ene. pol. IV. 2, 194). U Sreznevskeho jsou pro rodimo doklady z X.—XI. stol. ve smyslu — abundantia (MaT. I. 529). Take stare odiume melo tento vyznam v X. až XI. stol. Srv. doklady tamže II. 506. 4 Ed. Hahn Die Hirse, seine geogr. Verbreitung und seine Bedeutung fur die alteste Cultur. Beri. Verh. 1904, 603, 606. Podobne soudil na pr. O. Hehn Kulturpflanzen 544°, Brunnhofer Urg. d. Arier II. 188 sl., Heer Pflanzen d. Pfahl- bauten (Zurich 1865) 7. 94 za nejstarši plodinu vedle bobu (Vicia alba), proti čemuž se vsak noveji pravem namita, že pro toto prvenstvi nem' rozhodnych du- kazu. 1 Každym zpusobem oba uvedene druhy prosa vvšie z divo- keho druhu Panicum viride, rostouciho po cele stredni Evrope až po Finsko, 2 byly jednou z nejznamejšich a nejdfive p5stovanych obilnin a u Slovanu vubec plodinou nejrozširenejši. I tam, kde se jine druhy obili jeste nepestilv, rostlo na polich aspon proso, ktere, jak jsem už na jinem miste vyiožil,° bylo hlavni potravou starych Slovanu, bud’ v podobe prosne kaše nebo peciva. Proso nam u podunajskych Slovanu doklada už Priskos k r. 448, 4 dale v yi. stoleti Maurikiova Strategika a po nem Taktika Leonova, 1 ’ pro X. stoleti dokladaji nam je vyslovne arabšti a peršti zpravodajove Ibn Rosteh, Ibrahim ibn Ja’kub, anonymni persky geograf a jiny anonym arabsky, z nichž vidime zaroven, že aspon proso meli tam, kde jineho obili nebylo.° Z XI. stoleti k r. 1095 vzpomina kijevsky letopis, jak priletlo na Rus tolik kobylek, že pokryly celou zemi, až strašno bylo videti, a sežraly travu i proso. 1 A je- dina slovanska modlitba, kterou mame Rostehem slovne zacho- vanou ^ doby pohanske, obsahuje prave prosbu za urodu prosa. „Bože“, volal hospodar pozvedaje nadobku se zrnim prosnym, — „jenž jsi nas dosud opatroval krmi, dej nam ji opet v hojnosti!" 8 1 Srv. Hirt Idg. 274, Hooos Waldbaume 310 sl., 323, Reallex. o-. Alt. II. 529. 2 Hoops 1. c. 323, 326. Srv. ZS. I. 179. Kde byla jeho vlast, nevime, ale patrne nekde na jihu, ponevadž nesnaši dobre zimy. Centrum jeho kultury je dnes v pasu, jenž se tahne od severni Ciny preš stredni Asii do Ruska. Podle novych zkouman! V. Netolickeho druh Pannicum miliaceum existoval v Evrope od vych. Haliče do Svycar, po Berlin a do severni Italie, kdežto druh Setaria je dosud archaeologicky doložen jen z Alp a PorvnI. 3 ŽS. I. 178 sl. 1 Priskos 8 (srv. SS. II. 135 a ŽS. I. 178). Sem patrne nalezi i zprava Pliniova o Sarmatech (NH XVIII. 100, 101 . 5 Srv. tcxty v ŽS. I. 28, 35. 6 Ibn Rosteh ( Harkavi CKa3. 265, Chvolson 1I3B. 31): „Nejvice seji proso." Proto, pravi li dale Rosteh a po nem KardlzI, že Slovane nemajl obili, vztahuje se to patrne na ostatnl druhy obili mimo proso (Harkavi 264, Ma-quart Streif- zlig-e 466). Anon. persky geograf di spravneji (ed. Tumanskij 134): (Slovane) žiji v lesich a nemaji roli krome prosnych. — Srv. i anon. arabskeho u Charmoge Relation 367 (sej! hlavne proso). Ibrahim ibn Ja’kub pravi pak o Slovanech vubec, že nejvetšl dil jejich urody tvori proso (ed. Westberg 59, srv. cely citat vyše na str. 22). 7 Let. lavr. 3 * 5 6 7 222: npn;mma npy3ii n iiOKpjuma 3 cmjikj h oh EiiRtra CTpaumo, iiAflxy k no^HomiiuiMT, cTpaHain,, a;;yin,e TpaBv it npoca. 8 Rosteh 1. c. 95 V archaeologdckych nalezech setkavame se s drobnym zrnem prosnym ovšem zridka z pričin na jeve jdouclch, ale nektere do- klady tu preče jsou . 1 Ze všeho je zjevno, že proso bylo všude rozšireno po krajlch slovanskych. Vedle prosa vyskytuje se už od XI. stol. v staroruskych textech vyraz nbmeHO . 2 Proso vymlacene zvali všude jahtami — jagla , 3 Ječmen, pšenice, rež a oves. Co Ize positivniho povedeti o rozširem' po Slovanstvu techto vlastnich obilnin, jejichž stari nam už vyplynulo s hlediska jazykoveho, sezname z nasledujiciho prehledu zprav a nalezu, patricich konci doby pohanske . 4 Na Rusi bylo pestovano predevšim proso, jak jsme videli z uvedenych orientalnich zprav, ponevadž nejvetši čast uzemi SIovany osidleneho byla lesy zarostla, a nekde, jako v Polesi, 1 Z Tešetic na Morave, ale z doby bronzove (Wankel Cas. olom. 1885, 93), ze slovanske doby z kurhanu u Rybnice na Podoll (Spicyn 3an. apx. XI. 277), z jamy na slov. hradišti u Sargorodu u Vasilkova v kijev. gub. (II3B. apx. kom. II. IIpHJioac. 30), v jednom kurhanu na Donu a v Bolhanu bliže Olhopolu, jejichž narodnost ovšem nelze určiti (AnTp. Bbict. II. Ilpim. 24, Zbior XIV. 72, 74) Srv. ZS. I. 180. Mnoho prosa našlo se na hradišti u Goliny, kr. Jaroczyn (Man. nus I. 140, Vor- und Friihgesch. Alt. Posen 89). Konečne se v Uhrach u Si- raku (Novohrad) našly ve dvou hrobech slovanske nadoby s prosem (Hampel- Alt. II. 79, 84). Zbytky prosa ohlasil Chvojka z Kijeva (3p. 06. 56). - Mildosich EW. 270, Budilovič Cji. I. 98. Srv. doklady stare v ŽS. I. 178 a u Sreznevskeho U. 1780. 3 Berneker EW. 443, Budilovič I. 97. Stare doklady jsou v ruštine v Pat. Pečerskem Sim. posl. 7 (ar:n.i BapiiTi) z XIII. stol. ( Sreznevskij Mar. III. 1638) a v st. češtine u Dalimila C. 37, v slovniku Prešp. 697, u Boh. Fl. 293 atd. (Gebauer Stč. sl. I. 589). Doplnuji jimi i poslušne misto v ZS. I 178 pozn. 2. 4 Ječmen (Hordeum hexastichum L.) zda se byti z viastn ch obilnin nej- starši a zusta! namnoze i vyznačnym§ predmetem pri sakralnich aktech indo- evropskych. ( Hoops V/aldbaume 385.) Oba jeho zakladni druhy, dvojrady i vice- rady, maji puvod v M. Asii, Mesopotamii, Syrii a Persii. (Jinak Much 1. c. 209), Pšenice (Triticum vulgare) je take prastara a už v mladšim neolithu pestovano bylo nekolik druhu: Triticum vulgare Villars, Tr. dicoccum Schrank a zakrsla Triticum compactum Host. Ukazuje take puvodem na vychod do M. Asie a Syrie. (Jinak Much 206.) Špalda (Triticum spelta) je mladši ( Hoops 412 sl.) a prišla snad ze sev. Afriky. Rež (Secale cereale L.) vznikla z druhu Secale montanum Guss., jehož vlasti byla asi nižina sarmatska, turkestanska a perska ( Hoops 447, 450). Matersky druh ovsa (Avena sativa) byl divoky druh Avena fatua L., jehož vlast by!a take nekde v Asii nebo v jižnim Rusku ( Hoops 403—409). Žito a oves vyskytuji se v Evrope teprve od starši doby železne ( Hoops 399, 402, Hirt Idg. 655). K jednotlivym druhum srv. tež Hoopsovy stati v Germ. Reallex. II 190 242, 352, III. 508 a B. Nemec Rostliny na usvite vzdelanosti. Praha 1917, 25 sl. 96 nepestovalo se vubec dlouho nic a obyvatele jeho se misto obilnich plodu živili ponejvice plody zblochanu Glyceria fluitans, 1 traviny prehojne tam rostouci, jejiž zrno v polovici XIX. sto- leti' bylo hojne odtamtud a z Pruska exportovano. Take jine rostliny nahrazovaly na Rusi chlebni obili, na pr. lebeda (Atriplex L.), z niz si hotovili chleb skromni mniši klaštera pečerskeho. 2 Ze vsak byly na Rusi kraje, zejmena v stredni a jižni časti polostepni, kde se sily i prave obilniny, vidime z toho, že se tam od XI. stol. pripomma časteji nejen pecivo z mouky obilni, ze¬ jmena chleb, nybrž i jednotlive druhy obilni, a to pšenice, ječmen, rež, oves, pyro a rozeznava ječny nebo režny chleb (mouka). Vyrazy tyto, nebo od nich odvozena adjektiva, objevuji se v nej- staršich prekladech biblickych, jak v pozdejšich rukopisnych sbor- nicich, 3 tak už v Ostromirovu evangeliu, 4 a v jinych textech XI. stoleti. 5 * V historickych zpravach letopisu uvadi se pak v Ki¬ jevskem k r. 997 v Belg-orode oves, pšenice a otruby, pozdeji k r. 1229 neuroda rži po vši ruske zemi, k r. 1241 pšenice a proso, 0 a take Novgorodsky I. zminuje se nekolikrate o velke neurode rži a ovsa v rocich 1127, 1170, 1215. 7 Ustav Jaroslavuv pripomina kradež Inu, konope a žita, dale časteji i oves pro kone 8 1 Českyji zvali starši botanikove odemka, zblochan, tež sladunka (K. Domin), polsky piše Rostafinski siodyž. Plody teto zajimave traviny, ktera pry se drive sila i v Polsku a Slezsku, po uschnuti lodyhy vyt!oukaly se pisty a poskytovaly krupky sladši nežli proso. Kaše z nich (polska manna) nebyla pry ani v Cechach neznama. Lze z nich mliti i mouku; chleb sice špatne kvasi, podobne jako z mouky ryžove, aie nezada pšeničnemu. Nejvice o ni viz u hr. Berchtolda Oek. Techn. Flora Bohmens II. (183 b) a nove v stati K. Domina v ČČM. 1915, 58 sl. Srv. tež Rostafinski Siedz. 20. 2 Podle jedne povidky kijevopečerskeho Pateriku. Srv. Golubinskij Mct. p. 4. I. 1, 770. 3 Srv. Sreznevskij II. 596, 1759, 1780, III. 1675—1676. 4 Xjt 66 t, OTbMeHBHt, XHi.MAni.iij Jan VI. 9, 13, nBniemma Luk. III. 17, Jan XII. 24. 5 .Hhlmch-b, autMiiK-b, ULmeniiua u Upyra Lich. Jez. IV. 9, XLV. 11, Joil. I. 11, Izbornik r. 1073, 162, Grig. Naz. 320, Pater. Syn. XII. st. (Buslajev Hct. xp. 337), Nestor Žiti Feod. 19, x:vk6h pT.vKani.TH u Nestora Žiti Feod. 9, ntipo u Upyra ls. XXVIII. 25, Jez. IV. 9, OBtci. v Pov. vrem. let k r. 997, v Ruske Pravde Jarosl. i Vlad. Monomacha. Srv. Sreznevskij III. 1675. 0 Lavr. 3 125, 429, Ipat. (nCPJl II. 180). 7 Sreznevskij MaT. III. 205. (FICPJI III. 5.) 8 Vladimirskij-Badanov Xp. I. 221. 97 a cfrkevni Ustav Vladimiruv docela i modlitbu v poli režnem . 1 HeMOJiOMeHan noada je v jedne redakci Ruske Pravdy . 2 Take archaelogicky jsou v Rusi^ doloženy: pšenice a ječmen ve slovanskycn jamach na hradišti Motroninskem, u sela Paster- skeho a na hradišti Sargorodskern u Vasilkova , 3 ječmen v kurhanu u Bolhanu bUže Olhopole , 4 a v zakladech chramu na Kneži hore u Cernigova vedle kostry z XI.—XII. stol .; 5 spalena rež v jednom kurhane u sela Sedneva (Cernigov) a v jinem ze zolotonošskeho ujezdu poltavske gub . 6 7 Samokvasov z mohyl zeme severjanske uvadi nalezy rži, ovsa, ječmene a pšenice,' a zrna rži, ječmene nebo pšenice v kurhanu Gulbišči u Cernigova . 8 Když se obili v Rusi neurodilo, vypomohlo jako obilni zasobarna volžske Bul- harsko, kde se podle Rosteha a Fadlana dobre darila pšenice, ječmen, proso i jine druhy 9 a odkudž se pak obili do Ruska dovaželo . 10 Pokud se tyče Polska, Pomoran a Polabi, vzpomina cela rada listin od IX. do XII. stol. davky a miry ruznych obilnin, zejmena rži (siligo), 11 ovsa (avena) a pšenice (triticum) vedle lnu, medu a vosku . 12 Vedle toho podotyka Detmar, že srbšti Daleminci pe¬ stovali pšenici a oves . 13 O Polsku se zachovala tradice, že bylo 1 Sreznevskij MaT- III. 205. Svedectvi o pesteni rži a pšenice v Rusi z Žiti Feodosijova sebral už Beljajev Ht>CK. C. 70 B 7 . '40 sl. 5 Aristov IIpOM. 62. 3 Tpyp,Bi XII. apx. c. I. 99, 100. 4 Zbior XIV. 72, 74. 5 1I3B. apx. KOM. ripHJI. K- XXXII. T. 104. 6 KaTajiora. ebict. XI. apx. c. (K. 1899) 129, 131. 7 Samokvasov Cf>B. 3eMJia 97. 8 Monuibi p. 3eM;m 196. Podle Chvojkjj JlpeBH. 06. 53, 56, 61 jsou zbytky pšenice, prosa, ječmene a rži vubec hojne v slov. hrobech a sidlištich z Podnepri. 9 Harkavi CKa3- 86, 91, 263. Let. k r. 1024 (Lavr. 3 144). 11 Siligo v staroveku značilo genus trftici (Plin. XVIII. 7 (20), Isidor XVII. 2), ale v pozdejšim stredoveku tolik co secale ( Du Cange Gl. s. v.). 12 Klašteru fuldskemu davali v VIII.—IX. stoleti Slovane okolni desalky v mirach obili (carradae frumenti) nebo (obyčejne) .-ovsa (modii avenae), ridčeji i rži nebo pšenice. (Srv. vypisy u Kefrzghskeho O Stow. 37 sl.) Slovane v Meklen- bursku platili podle listin XII. stoleti miry (mensurae — kuriz — korec) rži. Srv. listiny Jindficha Saskžho z r. 1158, 1174 (Meki. Urk. I. 56, 110). V Polsku srv. na pr. davky rži v listine Meškove z r. 1145 (Cod. Pol. mai. č. 10). Pozdejšich dokladu netreba uvadeti. 13 Detmar I. 3. L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 7 98 odedavna bohate obilim, 1 2 což i o Pomoranech pripomina vyslovne Herbord a listina Kazimira L' Take Čechy byly v X. stol. bohate obilim, ba nejbohatši ze všech zemi na severu, aspon podle svedectvi Ibrahima ibn Ja kuba. Nebof špaldy (pšenice) dostalo se tam za maly peniz (knšar) tolik, co stačilo muži na mesic a ječmene pro kone na 40 dnu. 3 Pše¬ nice vzpomina legenda Kristianova 4 a pozdejšich zprav je už cela rada. 5 Neni proto divu, že se i v archaeologickych nalezech z kraju zapadnich setkavame občas se zbytky obili: rži, ovsa a pšenice. Uvadim je v poznamce. 6 7 0 Balkanu vime mene. Vedle zname stare zpravy Maurikiovy o pestovani plodin (VI. stol.) a zpravy v legende Demetriovske,' podle niž Slovane v okoli Solune pestovali obili (oriov), dovidame 1 Gallus (Bielovvski MPH L), Dlugoš ed. Przedz. Hist. I. 81, 56. Srv. citaty v ŽS. I. 162, 172—173. Take Ibrahim ibn Ja'kub podotyka, že zeme Meškova je bohata obilim (ed. Westberg 55). 2 Herbord II. 41 (srv. ŽS. I. 173), Cod. Pom. 1. 70. Srv. vyše str. 22. 3 III. 3. Srv. Westberg 53. O neco dale pripomina jeste Ibrahim, že se v Praze kupuje pšenice a mouka za male šatečky tkane (ib. 54, ed. Rosen 49). K vykladu srv. Westberg 1. c. 21, jenž pochybuje, že je zde vyraz špalda na miste, a navrhuje zameniti jej rži. Spalda nebo pšenice prekladaj! vsak bar. Rosen, de Goeje a Jakob. Spalda jest druh pšenice (Triticum spelta), jejiž nazev puvodem germansky — speli, prešel do iatiny a pak k Cechum a Polakum. Puvod druhu neni vsak germansky ; byl jen v stredni Evrope (Hoops Waldb. 412, 421, 442). 1 Ed. Pekaf 152. 5 Domači listiny pc*tvrzuji však davky obilne teprve od XII. a XIII. stoleti. Srv. Friedrich Cod. dipl. Acta spuria. Za to Kosmas k r. 1023 pripomina merice (modii) pšenice a ovsa (I. 40) a take k r. 1068 (II. 26). Dale srv. Jasinskij lla^CHie 42 a V. Prašek Sel. Archiv II. 1 sl. Na statku Hradku na Morave sely se podle listiny Leopolda VI. z r. 1227: žito, pšenice, ječmen, oves, konopi, mak, šafran, repa, len, čočka, zeli. Friedrich Codex II. 299: decimae frugum, siliginis, tritici, ordei, avenae, canapi, papaveri, crosi, rapparum, lini, lentis, caulium et omnium ex terra germinantium; insuper porcellorum, aucarum, anetarum, galli- narum, ovorum, mellis, agnellorum, vitulorum et omnium domesticorum brutorum). 6 Starši praehistoricke doklady z Moravy, Slezska a Lužice viz u Hoopse Waldb. 390, 396, 410, 444 sl., k nimž možno pripojiti zuhelnatele proso a pše¬ nici v tešeticke mohyle (c.as. olom. 1885, 93) a rež v kolove stavbe u Olomouce (MAG Wien 1871, 217, 238 a 18/2, 18). Z doby na určito slovanske uvedi bych pomerne hojne nalezy rži na hradištich vych. Nemecka ( Buschan Vorg. Botanik 53 sl., Hoops Waldbaume 4 '5). Na trech hradištich z poriči Saly a sice na Kuff- hauserburgu, dale na Burgu von Burghessler u Kossenu a Altenburgu u Merse- burgu konstatoval Schulz rež (Secale cereale) a pšenici druhu Tnticum com- pactum (Getreidereste aus dem Mittelalter. Ber. d. deut. botan. Ges. 1914, 633). 7 Maur. Strat. XI. 5. (SS. I. 28), Leg. Dem. 108. 99 se o Buiharech stoleti X. pouze, že meli nivy a obili, 1 a o Srbech teprve z XIII. stol., že zasevali pšenici, oves, rež (raž), proso a nejvice pšenice, nebot’ meropchove byli v dobe carstvi povinni obdelati 6 matu pšenice a jen 2 maty ovsa a prosa. 2 Je však velmi zajimavo, že si Srbove udrželi pro horsky druh sve pšenice vyraz bpmja, 3 jenž prevzat byl od Thraku (ipiUz), s jejichž zbytky setkali se v horach stredobalkanskych. 4 Vedle obili pestovaly se po Slovanstvu pred XI. stol. i lušte- niny, a to hlavne hrach (Pisum sativum) a čočka (Ervum lens), z jinych polnich plodin pak zejmena len (Linum angustifolium) a konope (Cannabis šaliva), k jejichž zužitkovani vratim se na miste jinem. O lušteninach pojednal jsem už pri potrave v kap. II. (ZS. I. 187 sl.).. Hrach i čočka objevuji se v nalezech poruznu v cele Evrope od doby již velmi stare, 5 6 z doby slovanske mne však neni ješte archaeolog-icky doklad znam. Literarne jsou do- loženy od XI. stoleti.® Sklizen. Jako byIo orani a osev na podzim a na jare, tak byla zase v lete sklizen hlavni udalosti v hospodarskem živote. Ke sklizni svolavany byly, zejmena v nejisty čas, zajiste. všechny volne sily obče, nejen otroci. 7 Jef sklizen sama prače takoveho druhu, že i slabšich sil, žen a deti mohlo byti využito. Ze však 1 Persky geograf ed. Tumanskii 134. 2 Jireček Mittelalt. Serb. II. 40, Čeda Miatovičj Oranje 224 (r.iacH. XXXVII. Srv. Trojanovič Cpn. jeaa. 18). 3 Cpn. Eth. 36. XVI. 305. Srv. Trojanovič MAG. Wien XXXIX, 173. 4 Slovo zach. u Galena. Alim. (viz Siephanus Thes. 1. gr. II. 418). 5 Hoops Waldb. 328, 398, 462, Buschan Vorg-. Bot. 200, Schrader Real- lex. 196, Much Vorg. Nahrpflanzen 214 (z neolithu). 6 Hrach (stsl. grachh z praši. * gorchi, ) je vyraz všeslovansky (Miklosich EW. 74, Berneker EW. I. 231) a nalezi k nemu i alb. groše, novor. '(potX°( a tur. grach, gerach. Srv. i Budilovič CaaE. I. 93, 315. Pripomina se už v Ustave Vladimirove o sudech (ropox'i,). Srv. Vladimirskij Budanov Xp. I. 38. Pozdejši ruske doklady viz u Sreznevskeho MaT. I. 559. Zde bych z XII. stol. uvedi ješte odpovedi Nifontovy čl. 38 (IIct. Bh6ji. VI. 32) a Ustav belečsky stol. XI. (Golu- binskij IIct. p. u. I. 2 2, 532). Čočka (stsl. šošovica, čočovica, sočovica, sočivo) je take vyraz všeslovansky ( Budilovič I. 92, 315, Miklosich EW. 313) vedle sta- reho l^šfa (z *lentja, srv. lat. lens, sthn. linsi, lit. lenszis,), jež se v zapadni slo- vanštine ztratilo. Oba vyrazy jsou literarne časteji doloženy v XI.—XII. stol. (Žiti Thedosia ed. Filaret 146, 166, Odpovedi Nifontovy 38, Upyr Jez. IV. 9, Izborn. 1073, 260, Pat. Sin. XI. st. 256. Srv. Sreznčvskij MaT. II. 100, III. 470, 1675. 7 Stary česky vyraz pro to byl shon. Srv. Emler Decem registra (Pr. 1881) 15§, 159 (dies qui shon dicuntur) z XV. stol. 7 * 100 i muži žali, vidno z toho, že v slovanskych ruskych mohy!ach na- leza se srp i po boku mužu, a to v hrobech, ktere zjevne naležely bojovnikum a ne otrokum. Ba i ve velkych mohylach IX. a X. stoleti z okoli Černigova, v t. zv. Gulbišči, v Černe mohyle a ve velkem kurhanu skupiny guščinske, v nichž spalena a pohrbena byla tela lidf zrejme vynikajicich, bohatyru s plnou zbroji valeč- nou, našel Dm. Samokvasov srpy mezi milodarjr . 1 2 Podobne byl srp v knižeci mohyle z IX. stoleti odkryte u Taganči nedaleko Kaneva." Česky sedlak Ostoj (na poč. XII. stol.) byl povinen panskemu dvoru v Uneticich o žni a senoseči pomahati tolika srpy, kolik bylo osob v jeho dome . 3 O dobe sklizne nemarne zprav, ale byla po ruznych končinach Slovanstva konana v tutež dobu jako dnes, ponevadž se klimaticke pomery stredni Evropy za posled- nich tisic let celkem nezmenily. Jaky vyznam prikladal slovansky lid sklizni — žatve , 4 vidime z toho, že po pokresteni nechtel v nedeli a ve svatek od ni upustiti. „Co je to za učeni, jež chce človeka odvraceti od nutnych a dobrych veci?“ namitl pomo- ransky sedlak knezi, ktery jej chtel ve svatek Nanebevzeti Panny Marie odvratit od žatvy . 5 A take mnich Vavrinec otežuje si na Ženu českeho nevolnika, že proti prikazani cirkve žala proso v nedeli . 6 Zatva byla nejduležitejši udalost pracovniho roku — odmena za všechnu prači zemi venovanou. Prirovnati tuto hospodarskou prači a vytežek jeji k činnosti celeho života bylo na snade, a rusky lid už od stare doby vyjadroval svou životni moudrost a zkušenost porekadlem: „Hto ue/iOBhiCb nocheTij, to h no>KHeTT >“. 7 Srp a kosa. K žatve obili uživalo se v Evrope od pradavnych dob dvou nastroju, srpu a kosy. 1 Samokvasov Mor. p. 3eMJiii 194, 196, 197, 199, 200. V petrohradskych kurhanech našel je vsak Ivanovski) jen u žen (Spicyn lleTp. Kypr. 35), a take v Belorusi žnou dnes ženy (MaT. no oth. Pocc. 1. 58). 2 Chojnovskij Apx. cb. 123. 3 Friedrich Cod. I. 130. 4 Všeslovansky termin žatva (»raTBa, HtATKa) doložen je z XI. stol. v ev. Ostrom. Jan IV. 35, v Pand. Antiochove (Amf.), u Grigpria Naz. 320, a taktež i sloveso acaTii, >Ki>Hy (Sreznevskij MaT. I. 845, 846). 5 Herbord III. 29 : Quae est haec doctrina, quae homines a rebus neces- sariis et bonis iubet cessare? Quando ergo collectas videbimus fruges nostras? 6 Passio Sti Venceslai lect. 12 (Fontes I. 180). K zakazu biskupa Sebire r. 1039 srv. Kosmas II. 2. 7 Kijevopeč. Paterik V. 12 (ed. Viktorova 161). 101 Srp je starši. Už nazev sam je stary společny vyraz indo¬ evropski 1 a take archaeolog , icky je srp doložen bezpečne od starši doby bronzove, tedy aspon od II. tisicileti pr. Kr . 2 V polich popel- nicovych Cech, Moravy a Vychodniho Nemecka vyskytuje se v periode lužicke a je hojny zejmena v bronzovych depotech pe- Obr. 18. Vyvoj praehistorickych srpu od doby rimske. (1. Stradonice, 2, 3. Carnuntum, 4. Kolin n. Rynem, 5, 6. Aboba, 7. Semice, 8. Gulbišče u Smolenska, 9. KI. Kiihnau u Desavy, ]0. Kotino u Petrohradu, 11. Borki u Rjazani, 12. Ljucin, 13. Litevsky typ z XI. stol., 14. Fohrde. 15. Zavod.) 1 Srv. r. ap7i7), lat. sarpere, sarpo, ir. serr, lot. sirpe, sthn. sarf, stsl. sri,p7> (Hirt Idg-. 644, Hoops Reallex. g. Alt. I. 19). Prešlo i k Finum (sirp, sirppi) Veske Cji. (fniHH. oth. 206. Stary slov. cptnt, ctprn., ci.pLni., tež cepnb (slovo zachovtino je ve všech slov. jazycich, srv. Miklosich EW. 294 Budilovič 11. 27) vyskytuje se už v starych prekladech Pisma a v Minejich XI. stol. Srv. doklady u Sreznevskeho MaT. III. 884. Že Pomorane žali na konci doby pohanske srpem (falx), svedči primo Herbord na jednom miste (II. 23); z Cech srv. citovanou listinu kanovnika Zbyhneva s poč. XII. stol. (Friedrich Cod. I. 130). ? Historii srpu praehistorickeho podal vedle J. Smolika (Pam. XI. 253) už r. 1894 J. Matiegka v članku „0 tvarech srpu a jich uživani v dobe predhistoricke" (Č. Lid. III. 359). Noveji ma neco A. Bezzenberger Zur Gesch. der Sichel (Man- nus II.) a Schrader Reallex. 763. 102 riody nasledujici, spadajici na konec doby bronzove. 1 Srp te doby byl maly a massivni, na jedne strane uplne plochy, na druhe se sesilenym okrajem zevniho oblouku, na nemž se naleza občas i maly zub pro lepši drženi srpu zasazeneho do rukojeti (pomoči rapiku nebo bez neho). Spička srpu byva často mirne nazpet za- hnuta, ostri pak je obyčejne hladke, nekdy vsak i jemne ozubene. V pozdejšich žarovych hrobech doby rimske u nas srpu neni, ale z Polska je Kostrzewski jednotlive hlasi. 2 Za to se opetne setka- vame se srpy v nalezech z konce doby pohanske, zcela určite slovanskych, ač ridčeji, než bychom očekavali, uvažime-li, jak se zatim vlivem a prikladem jinych i u Slovanu vyvinulo zemedelstvi.’ 1 Vyložil bych to predevšim materialem, z nehož byly nyni hoto- veny. Od doby latenske a rimske počaly se totiž delati srpy vesmes ze železa, nasledkem čehož v zemi snadneji podlehaly zkaze a proto se mene zachovaly. Tvar v dobe rimske je bud’ vytaženy, kratke, široke kose podobny anebo štihly, od rapiku v silnem oblouku vyklenuty (obr. 18) a tudiž už našim podobny. 4 Rovnež v dobe slovanske objevuji se v hrobech valnou vetšinou železne srpy štihle s obloukem vyklenutym nebo mirne protaže- 1 Buchtela Laus. Graber 42', Červinka Kultura poli 29, Černy Pop. po e 18, Eisner ČCH. 1913, 157, Pi'č Starož. I. 3. 22. Je take hojny v Čechach v kulture mohyiove. O srpech v depotech s!ezskych srv. Schles. Vorz. VI. 291 sl. a Beitr. Urg. Schles. III. 9 sl., v polskych nalezech latenske doby srv. Kostrzem- ski Ostgerm. Kultur 177. 2 Ostg. Kult. 178. 3 Na mnohe skupiny mohyl ruskych pripada v musejich 1 nebo 2 srpy. Z bobrujskeho ujezdu minske gub. oznamil V. Zavitnevič jediny (3an. apx. X. 334), z vykopu z okoli Rjazane žadny; Antonovič v spouste mohyl drevlanskych našel dva (PacK. up. 15), Sizov v znamenitem gnezdovskem mohy!niku žadny (Kypr. cmoji. 76, 115), Brandenburg v p?iladožskych kurhanech jeden (Kypr. 1 Ipiuia;'. 71.), Melnikova v zemi lučke žadny ( l py,u>i apx. c. Kijev I. 509). Zde v Rusi bylo by to lze vyložiti pomerne malym pestovanim obili (srv. vyše str. 10). Ale i z nalezu meklenburskych uvadi Beltz jen dva srpy (Alt. Meki. 358), a z množstvi českych hrobu z konce doby pohanske neznam nalezu žadneho. Jinde jich je vice. V guščinskych mohylach našel jich Samokvasov deset (Moninbi p. 3 . 200). 4 Srv. srpy ze Stradonic ( Pič Star. II. 2, 19, tab. XXXVI. 3), z Carnunta (Rom. Limes in Oest. IV. 107), nebo ze Saalburgu ( Jacobi Romercastell Saal- burg I. 444, 446) a dale Rich Worterb. 253, Bliimner Rom. Privatalt. 568. Že se rimske srpy hotovily po tovarnicku a rozvažely po Evrope, vidno i z toho, že Germani prejali rim. nazev secula — sthn. sihhula, strhn. sichel, ags. siccl (Heyne D. Hausalt. II. 50). 103 n^m , 1 ačkoliv nezanikly vedle nich ani typy kratši, širši a malo ohnute, jake se objevily na pr. v bulharske Abobe . 2 3 4 Ponekud odchylnym tvarem protahlejšim, spiše kose podobnym, vyznačovaly se v VIII. až X. stol. srpy litevske v hrobech tak časte, že se nekdy v mohyIe nenašlo nic než srp. :i Ale, pokud vim, tvar ten vyskytuje se jen zridka mezi Slovany. Ostri srpu vidime občas ozubene/ zjev to, ktery se vyskyto- val už v dobach predhistorickych, dale na srpech reckych a rim- skych 5 6 a udržel se na mnoha mistech v Evrope po dnešni den.° Z Cech znam doklad teprve ze XIV. stoleti . 7 Kosa je v stredni Evrope mnohem mladši srpu, nebot’ ji mu- žeme doložiti teprve od pozdni doby latenske nebo rimske . 8 Tvar 1 Mimo nalezy vyše na str. 100 vzpomenute z Gulbišče, Černe mohyly a z Taganči a dale v predešle poznamce 3, je jeste plno zminek o nalezech jedno- tlivych srpu v slovanske archaeol. literature, tak že se zde mohu zminiti jeste jen o vyznamnejšich a hlavne doprovoditi literarnimi udaji typy na str. 101 pfed- vedene. Dva srpy našly se v českych vrstvach hradištnlch v Semicich a na Levem Hradci (Pic Star. III. 1, 314, tab. XXXII. 6), jeden ozubeny ve vrstve u KI. Kiihnau bliže Dessavy (Jahreschr. f. Vorg. sachs. L- L 59), kosovity srp v hrobe u Zavodu ( Hampel Alt. I. 106), zlomek v Bilem Brde (Vjesnik N. S. VII. 36). Srpy pripomina dale Samokvasov z hrobu severjanskych (CbB. 3eji:iH 97) a guš- činskych (Mornnu p. 3ejmii 200), Antonovič z kurhanu u Malevanky bliže Zito- miru (PacK. ap. 15), Chanenko z Čerkass (,’IpeBH. V. 28), Chvojka z hrobu u Šargorodu (Tpyaw XII. apx. c- I. 101); dale jsou znamy odtud z kurhanu u sela Zelenky, Grišincu, z Knaži hory (srv. Katalog vystavy XI. arch. sjezdu str. 104, 105, 112, 115), z borisovskych kurhanu minske gub. (v Hist. museu v Moskve), z Žitomiru (Hamčenko ŽKiit. sror. 66) a z Kijeva z hrobu v usadbe Petrovskeho (Chvojka 3p. 06 . 74). 2 Aboba 310, tab. 59. 3 Srv. Spicyn 3an. apx. Vlil. 1896, 109, 110. Jiny typ je v Ljucine (JTioli,. jior. tab. XIV. 1, 2). K hojnym srpum z Passilna srv. Sizov Apx. IIsb. 3aM. 1896, 41. 4 Srv. Lichačev Tpyp;H VII. c. Jaroslav II. 117—118, Spicyn Kypr. r;;oB. a Kypr. nerp. 1. c., Brandenburg Kypr. lipan. 71. Z Polabi srv. vyše uvedeny nalez z KI. Kuhnau na Mulde. 6 Falces rostratae, denticulatae (Columella II. 20 (21) 3). Srv. Bliimner I. c. 568, Jacobi Saalburg 447, Rich s. v. falx. 6 Srv. stat’, kterou o tomto druhu srpu napsal H. Schuchardt „Sichel und Sage“ v Globu LXXX. 181 (1901). Srv. tež Zs. f. Ethn. 1915, 200. 7 Srv. žence z bible Velislavovy nebo dale uvedeny obraz v breviari kla- štera sv. Jiri (Čas. spol. pr. 1915, 57, Č. Lid VI. 219). Na teto str. ,Č. L. vy- obrazil redaktor nekolik srpu ze staročeskych miniatur XIV.—XVI. stoleti. Jsou podobne našim. 8 O latenske a rimske kose srv. literarni doklady uvedene vyše v pozn. 4, str. 102, obrazy pak ze Stradonic ( Pit Star. II. 3. tab. XXXVII.), z Idrie di Bača 104 meni se od dlouheho, v mirnem oblouku zahnuteho typu ke kose celkem rovne, jen na obou koncich vice mene zahnute (obr. 19). V dobe slovanske jest kosa celkem ridka v nalezech.' Bylo ji patrne mnohem mene upotrebovano nežli srpu. Tvar jeji rovna se druhemu typu rimskemu s rovnym ostrim na koncich zahnutym a s ruzne utvorenym pripojenim na žerd’ (obr. 19). Jsou vsak i formy menši, ohnutejši tak, že je nesnadno rozhodnouti, mame-li pred sebou kosu nebo vetši druh srpu a isou i kosy ozubene (Batnice u Jerichova). Obr. 19. Vyvoj kosy od doby rimske. (1. Idria di Bača, 2. Osterburken, 3. Carnuntum, 4 , 5 . Batnice u Jerichova, 6. Semice, 7. Alt-Kleppen u Zahane, 8. Kosa z petrohradskych mohyl [Spicyn].) Szombathp Graberfeld von Idria di Bača 305, 315, 319, 321, 330, z Latenu (Gross La Tene VIII. 19, 20), ze Steinsburgu (Gotze Alt. Thiir. tab. XVI. 232), z Okluk (Lipka tab. XX. 1), z Nasavrk (Pravek VII. 17), z Carnunta (Rom. Li¬ mes Ost. V. 78), z kastellu v Osterburken (Westd. Zs. XVI. 325) a dale nalezy u Lindenschmita Alt. III. 3, tab. 4., V. tab. 46. 1 Pič (Star. III. 1. 314) uvadi z Cech jen nalez ze Semič, ale za to se našly v slov. vrstvach u Fohrde (Havelland) a Batnice, kr. Jerichov (Mannus VII. 131). Z Rusi je ohlasil Brandenburg z kurhanu ladožskych (Kypr. npnjiaa. 71), Spicyn z okoli Gdova a Petrohradu (r^OB. Kypr. 37, IleTp. Kypr. 35), Cha- nenko z okoli Cerkassu (JlpeBH. V. 28); kus se našel na Knaži hore (Kat. vyst. XI. arch. s. 112), jine jsou v Hist. museu od Finskeho zalivu a našly se tež v Kamske Čudi (TpCB.ii. Kaji. Hy;ui 48, tab. XXX) a jinde jeste. Ceskou kosu z XIII. stol. viz na miniature breviare svatojirskeho (Čas. pratel star. 1915, 57). Srv. obr. 20. 105 Nazev kosa a slov. koša, kositi jsou vyrazy stare a všeslo- vanske 1 2 a prešly od Slovanu i do novorečtiny (xoata), albanštiny (koss) a mad’arštiny (kasza). Jak se zalo v te dobe srpem, bezpečne nevfme. U Rimanu byl znam troji zpusob: 1. umbricky, pri nemž se stebla zala jako kosou u zeme a hrste kladly na zem, 2. zpusob, pri nemž se ure- zavaly jen klasy a steblo cele ponechavalo stati, a 3. zpusob, pri nemž se steblo presekavalo uprostred a kratke snopy odnašely na mlat.” Z nemeckych miniatur XI. stoleti a nasledujicich vidime, že Nemci žali asi v polovine stebla, takže zustavalo vysoke str- nište, pak brali požate klasy do hrsti a kladli je na zem, načež je vidlemi nakladali na vozy. 3 Slovane beze vši pochyby žali take Obr. 20. a 21. Žatva obili kosou a srpem na miniaturach breviare Svatojirskeho. v prostredku nebo o neco niže, nad zemi (jako kosou). Soudim tak nejen z toho, že o neco pozdejši češke obrazy ze XIV. stol. uka- zuji presekavani stebel uprostred, na pr. v bibli Velislavove nebo v jinych současnych miniaturach, 4 nybrž predevšim z toho, že 1 Miklosich EW. 133, Berneker EW. I. 581, Budilovič C:i- II. 27. V slov- niku Sreznevskeho (I. 1204) doložena je vsak kosa teprve od XIV. stol., v staro- českem Gebauerove (II. 109) slovnikem Prešpurskym, Rozkochaneho a j. XIV. stol. a ruk. Svatovitskym 93. 2 Varro R. rust. I. 50, 1—2. Srv. Blumner 1. c. 568. 3 Srv. na pr. obrazy z anglosas. kalendare XI. stol. u Hoopsa Reallex. germ. Alt. I. Tab. I. str. 26, z žaltare utrechtskeho a z ashburnhamskeho pen- tateuchu, z kodexu Hrabana Maura (Hegne D. Hausalt. II. 49—53, III. fig. 15). 4 Vocel Velislavs Bilderbibel Taf. V. c. Srv. i tab. 24a. Dale srv. Zibrtem uverejnene obrazy ze žaltare pražske knihovny križovnicke, z rukopisu knihovny universitni pod sign. 13 C 1, z bible Severinovy z r. 1529 (C. Lid VI. 219) a obraz z doby c. 1400 v breviari Svatojirskem (Cas. pratel starož. 1915, 57). Zde obr. 21. 106 mame už od X. stol. doloženo vazam' požateho a hrabemi 1 shra- baneho obili do snopu pomoči povrisla. Musilo byti tedy steblo delši. Snopih je vyraz společny vsem Slovanum 2 3 a stary, doloženy už z X.—XI. stol. 2 Kratce potom vypravuje i Kosmas, že v XI. stol. vazali v Cechach obili do snopu a z 50 snopu delali kopy. 4 Sncpy vsak nebyly velke, jak ukazuje i obraz snopu v stodole (obr. 22) z češke bible Velislavovy. 5 Vetši hromady snopu sluly stogh. 6 7 Svazane obili se odnašelo nebo odvaželo bud’ na mlaty otevrene, nebo do primitivnich strechou krytych stodol (srv. obr. 22), 0 nichž jsem už podrobne pojednal v kap. V. ‘ Vyraz stodola je sice puvodu gfermanskeho (ze sthn. stadal), ale nemarne duvodu, proč bychom Slovanum i pred tim, než prejali vyraz stodola, upi¬ rali existenci podobnych pristreši pro ukladani obili pred deštem. Take o stari suširen pro vlhke obili bylo mnou už na prislušnem miste podrobneji pojednano. 8 Mlaty samy (stsl. gumbno 9 nebo to/cb, 10 1 Take hrabe, stsl. *graba je vyraz všeslovansky a stary ( Miklosich EW. 75, Berneker EW. I. 344, Budilovič C.■. II. 26). Domnenka Rostafinskeho, že Slo¬ vane puvodne klasy odtrhavali hrabemi (Siedziby 17—18), neni oduvodnena. Nalezu nebo obrazu starych hrabi ovšem neznam, teprve z bible Velislavovy (srv. pozn. predešlou), kde jsou hrabe už zcela podobne našim. Takove byly ostatne i hrabe Timske. Srv. nalez v Koline (Westd. Zs. XIX. tab. 19). Take vidle byly nastroj stary a všeslovansky (bii.13, Biojma) a doloženy už v prekladu bible (Sreznevslcij MaT. I. 257). K rozšireni slova po Slovanstvu srv. Budilovič C.-i. I. 116 a Miklosich EW. 391. - Stsl. choiit, a dale ve všech jazycich jižnich, v polštine, češtrne, polabštine a ruštine (Miklosich EW. 312). Povžislo, patrne take stare, je mimo češtinu 1 v polštine (powrzqslo, povvroslo v delce 2 slam a o 18—20 slamach. Kolberg Lud IX. 101); belorus. je nepaBac.TB (Mar- no era. P. I. 5 ). 3 Srv. Besedy pap. Grigorija (Sobolevskij MaT. 76), Ostromir. ev. Mat. XIII. 30. Daiši doklady viz u Sreznevskeho MaT. III. 453. „CRsr.k‘aT!. choiii.(“ čteme v Haličskem evangeliu (Buslajev IIct. Xp. 45). 4 Kosmas I. 40 (k r. 1023): Nam antea . . . pro decimatione duos messis acervos dabant; dicimus enim acervum quinquaginta manipulos habentem. Dnes ma češka a polska kopa 60 snopu (Wis!a XVI. 484). Kopa doložena Rus. Pravdou Vlad. Mon. ( Sreznevskij I. 1278). 5 Vocel Vel. Bilderbibel tab. 24 a srv. i rytinu na patene z Trzemeszna. 6 S togi,, S. stoh je vseslovanske ( Miklosich EW. 323, Budilovič Cji. II. 28). Doloženo je v Ipat. let. k r. 1146 (HCPJI. II. 27) a v prekladech Pisma (Is. VIII. 13, 14, XXII. 6. Srv. Sreznevskij III. 516/ 7 ŽS. I. 807. 8 ŽS. I. 811. 9 ŽS. I. 805-806. 10 V prekladu Pisma (ruk. XIV, st.) čteme suiaTHTH Ha roirh Sud. VI. 11, 37. Srv. i Slovo o pl. Ig. ed. Erben 10, (cit. na nasl. str.). Sreznevskij MaT. IH. 973. 107 čemuž odpovida v lat. textech area, v reckych cfo:9ihrjy„Yj) byly ote- vrena udupana mista vedle stodol a pobllže obytneho domu. Mlačeni. Na mlate byly klasy obilni vytloukany nejen du- potem kopyt zvirecich , 1 nybrž najisto v XI. stol. a zajiste již pred tim i cepem. Cep, stsl. cepb je slovo domači, všeslovanske, stare , 2 3 doloženo jsouc v tomto vyznamu z XII. stoleti Slovem o pluku Igorovu." Nemuže tedy byti pochyby, že cep znali a uživali i Slo- Obr. 22. Ukladani snopu do stodulky (z bible Velislavovy). 1 Tak se dosud deje na pr. v Bulharsku (srv. obrazy ve Svetozoru 1882, 536) a v Makedonii (Leipz. III. Zt. 1916 č. 3826) a pravdepodobne byIo už v stare dobe i na severu, aspon u Germanu (Schrader Reallex. 145 a Meyer Liiblce Wort. u. Sach. I. 211). Slovanske slovo pro tento zpusob bylo asi vrešti, vrbh Srv. slovin. vršiti a j. odvozeniny v slovan. jazycich (Miklosich EW. 383). 2 Cepb vzniklo z cepiti — findere, štepiti (Berneker EW. 1. 125, Miklosich EW. 299) a udrželo se v r. irfrib, nem,, belor. utiern,, malor. Mlin, srboch. cijep, slovin. cep, č. cep, ste. cep, p. cepy , luž. cypy, cepy, polab. cepdi. 3 Ed. Erben 10: Ha He,Mii3'fe choiili ctcjuott, ro.iOEMMH, mOjIOTmtt, nenn Ha touI: ^ktibott, K-ia,ayri>, rJ>ioi !, ;:yniy Oti, a ; taa. V stare češtine je mlačeni snopu cepy doloženo nejdrive z Alexandreidy (zlom. Svato- vitsky 2247) z doby kol. r. 1400 a ze slovniku XIV. stol. (Cebauer Stč. sl. I. 138). 108 vane X.—XI. stoleti. Ovšem zda se, že dvoudilny typ remenem spojen)?, 1 * prevzali teprve jako Germani ze vzoru rimskych (fla- gellum) a že pred tim mlatili obili jen vhodnymi k tomu kyji nebo palicemi." Ostatne i stare slovo mlatiti dosvedčuje, že bylo obili nečim mlačeno a slovo to je už v prekladech Pisma, v Slovu o pluku Ig-orove. 3 4 Archaeolog-ickeho dokladu pro cep nemam/ jenom obrazy ukazujici na dobu XIII.—XIV. stoleti, na pr. v bre- viari Svatojirskem (obr. 23) a na patene t. zv. Dubravčine z pol- skeho Tremešna kladene do XII.— XIII. stoleti. 5 Zde vidime v rukou mlatce dlouhou nasadu a na ni dlouhy (rozhodne Obr. 23. Mlačeni obili na miniature z breviare Svatojirskeho. _ __ \ 1 Ceska terminologie u čepu obvykla je: držak — bijak — femen (Jungmann s. v.). Na Morave slyšeti Ize i hulka — cepic — femen na svorce ( Bartoš Dial. sl. s. v.). V Polsku obvykle se di dieriak (tež cepisko, cepak) — bijak (tež cepak), jež jsou na konci ovazany uwiazaky a spojeny houžvi (g^zzva, gacki, tež cepiga). Srv. Gloger Budownictvo 78, Wazurzeniecki Wisla V. 569 (IX. 88). Na Bile Rusi slyšime uami.iHO — oiiu-b (MaT. no oth. P. 1. 59), na Male ue- ntoo — fiimeu (Kolberg Lud. I. 64). O forme techto kyju mimo Slovany viz v stati Mepera-Lubke Wort. u. Sach. I. 228. 3 MnaTUTK (Kniha soud. VI. 11 ruk. XIV. st.: Pe^eOHT. joiauanie nuie- hiiiuo Ha TOivb). MojIothtii (Slovo o pl. Ig. 1. c., Paterik Peč. Pol. posl. 10 atd.) Sreznevskij MaT. II. 158, 170. 4 Chanenko sice di (JtpeBH. I Ipn,'l.H. V. 16), že se našly v Podnepri ze stare slovanske doby lemeše a cepy, ale o tom dale nema zminky (ani v se¬ znamu jeho sbirky). 5 Cas. pratel star. 1915, 61. A. Przezdziecki i E. Rastazuiecki Wzory sztuk- sredniow. Varš. 1853. I. tab. 5. Autori kladou kalichy i patenu z Trzemeszna do X. stol. 109 delši nežli dnes) bijak na remenu. Je to tedy tataž podoba, kterou vidime na germanskych miniaturach XI. stoleti . 1 Vymlacene obili bylo čišteno, aby zrno oddeleno bylo od plev , 2 3 a sice bud’ v nejake se pohybujici nadobe, nebo spiše pro- hazovanim pomoči lopaty (vejice) tak, aby vitr nebo pohyb vzduchu oddelil a odnesi plevy . 8 Už v starych legendach svatovaclavskych čteme, že kniže Vaclav bedlive čistil obili pred semletim , 4 a take predstava, kterou mel na mysli autor Slova o pluku Igorovu, když mluvil o mlačeni cepem, spojena je se zrejmou naražkou na veti . 5 6 Germani potom vedle vejic uživali i sita ; 8 u Slovanu pro to ze stare doby dokladu neni. Slovo sito ma doklady pozdni , 1 ale lze i pro ne predpokladati stari mnohem vetši. Dnes ovšem i slovan¬ ska sedlak v zapadle Belorusi čisti obili sitem nebo rešetem . 8 Vymlacene a vyčištene zrno ukladali bud’ do jam v zemi vyhloubenych a dobre vypalenych, aby nevlhly, t. zv. žitnic, o nichž nas poučuji i stare zpravy i současne nalezy archaeologicke , 9 nebo do zasobaren ze dreva sroubenych (susekb, žitnica), ruzne veli¬ kosti. Byly to bud’ proste truhlice nebo i vetši domky, do nichž 1 Hoops Reallex. Tab. I. 3. Cepy zde vypadaji jako naše, jenže maji' mno¬ hem delši kyj, kterym se bije. Nemci vyraž pro cep prejali z lat. ftagellum, ktere doklada nejdrive Hieronymus ve IV. stol. Hoops (1. c. I. 27) ovšem mysli, že vec sama byla už pred tim u Germanu, kdežto Heyne pripoušti pred prijetim flag-ella jenom tlueeni kyji (D. Hausalt. II. 56 sl.), tak patrne i Schrader Real- lex. 146. K formam čepu srv. citovanou stat Mayera Liibke 231 sl. - Zrno a pleva jsou prastare vyrazy nejen vseslovanske, nybrž už indo¬ evropske. Csl. zrhno (Miklosich EW. 402) souvisi s lat. granum, ir. gran, got. kaurn, stn. ags. sthn. kom, prus. zgrne, lit. žir n is, lot. zirnis (Hirt Idg. 644). Csl. pleva z * pelva (všesl. se stridanim e, e, i, o, u, Miklosich EW. 237) souvisi s lit. pela 7 -, pr. pelzvo, sthn. spelta, spelza, lat. palea, stind. palavas (Hoops, Reallex. g. Alt. I. 20). 3 Jest zajiste pozoruhodno, že pro tuto čistici techniku existuje stara rov- nice v Iatine, germanštine a jazycich baltoslovanskych, souvisici s lat. ventus, sl. vethrh (stsl. vejati, srb. Biljam, č. viti, vejice, vejačka, vejeika, pol. wie- jaczka, u Huculu Bia^Ka, belor. irbnuKa; Hoops 1. c. I. 20, 27). 4 Oportet ed. Pekač 396, Orriente sole 412. Viz texty dale na str. 118 (u mlynu). 5 Srv. vyše citat na str. 107. 6 Hirt Idg. 645, Hoops 1. c. I. 28, Reallex. g. Alt. IV. 171, Heyne D. Hausalt. II. 59 (si). Zde viz i mlačeni a čišteni obili sitem na miniature anglosas. kalendare z XI. stol. (str. 61.) 7 Sreznevskij MaT. III. 360. 8 MaT. no 3th. P. I. 59. | 9 Srv. ŽS. 1. 799 sl. 110 bylo možno vstoupiti . 1 Zrni' merili dutymi drevenymi nadobami, pro než nam už prameny XI. a XII. stoleti zachovaly stare domači nazvy mera, merica , 2 korec, stb. korbcb , 3 4 proti nimž čteme v textech latinskych modius (tremodius), mensura, mansura. Už u Helmolda čteme: modius autem Slavorum vocatur ling-ua eorum curitce 4 a vedle neho nalezame současne tyž vyraz kuriz za lat. modius pri davkach obilnich, o nichž se zminuji polabsko-pomorske listiny XII. a XIII. stoleti . 5 Kosmas vymeruje modius peti pidemi a dvema palci, ale tuto miru zavedi teprve jako nove narizeni biskup Ekhart 1 Srv. ŽS. I. 803. Take mouka mleta chovana byla v techto žitnicich ne- boli susecich (srv. I. c.). 2 Slovo mera — [ištgov, mensura je vseslovanske a staie indoevropske. Srv. Berneker EW. 11. 50. Prichazi v textech od X.—XI. stol. (Bes. pap. Griv. Sobolevskij MaT. 68, Ostromir. ev. Mat. VII. 2, Izbornik r. 1073, Buslajev 266, Pand. Ant. Amf. Sreznevskij MaT. II. 242). Merica tam doložena neni. 3 Vyraz korbch vedle kort v Zogr. a Nikol. ev. Luk. XVI. 7 existujici teme? ve všech slov. rečich (r. KCpeirt, KopvilKT., slovin. korec, č. korec, stč. korec, p. korzec, luž. kore, polab. kiiorac, srv. Miklosich EW. 133, Berneker EW. I. 579) jest puvodu temneho. I obvykle Miklosichovo spojeni s kora (na- doba z kury) i Vasmerovo odvozeni z r. xof>og (toto z hebr. kor) nedoznalo obecneho schvaleni (srv. bliže o tom u Bernekera 1. c. a Sobolevskeho P4>B. LXX. 77 sl.), jakkoliv v Zograf. a Nikol, evang. zachovane (Luk. XVI. 7) kerb by ukazovalo na vzor recky. Hebr. kor je v lat. i reckem textu evangelia I. c. (Vacek Agr. Arch. V. 901. Z latiny prešlo do slov. jazyku copellus — K 1 :> a z rečtiny jeste do stare srbštiny Byzantsky a starosrbsky modius obsahoval podle Uspenskeho 40 liber obili a byl identicky s kibilem. Vetši mirou byla krina — 24 kralovskych modiu (Srv. Jireček Mittelalt. Serb. II. 33, 59 a Vasmer 3t. III. 100), jež se udržela podnes v Bulharsku. V darovaci listine Petra Črna z r. 1080 čteme stara de grano (Rački Doc. VII. 127). O vy- razu stara, starium — sextarius viz v slovniku Du-Cangeove. Nazvy merica a korec prešly i do madarštiny (mereze, korecz). 4 Helmold I. 87: Et precepit dux Sclavis, qui remanserant in terra Wagi- rorum, Polaborum, Obotritorum, Kicinorum, ut solverent reditus episcopales qui solvuntur apud Polanos et Pomeranos, hoc est de aratro tres modios sili- ginis et duodecim monetae publicae. Modius autem Sclavorum vocatur lingua eorum curitce. 3 Srv. listiny Jindricha Saskeho z r. 1158, 1169, 1174 (Meki. Urk. I. 58, 84, 110). R. 1158 čteme: Census autem Sclavorum erit de unčo tres mensurae siliginis, qui dicitur kuriz, solidus unus, toppus lini unus, pullus unus. R. 1169: Census autem Sclavorum de unčo tres mansurae, quod dicitur kuriz et solidus unus. R. 1174 (listina Jindrichova) opakuje totež, co r. 1158. Totež čteme jeste v listinach XIII. stol. (Cod. Pom. I. 311). V Čechach korec (chorus) je v listine z r. 1293 (Emler Reg. II. 698), v ruštine doložen KOpmb teprve z XV. stol. (Sreznevskij MaT. I. 1293). 111 v letech 1017—1023. 1 Zde bych pripomnel, že obilni dan, kterou zapadni' Slovane platili nemecke riši, resp. tomu, komu ji cisar nebo jeho zastupce prepustil, slula osep, osyp, puvodne osi>/rb. 1 2 Termin tento utvofen byl od slovesa suti ze *s'bpti jako nashpb, prisl,p'b, zasipi). Menši mirou bylo tež vsem Slovanum zname lukhno, nejspiše z prouti nebo z kury zhotovene a často i pri davkach medu vzpo- minane. 3 4 Jine drevene nadoby, jimiž se take obili merilo, byly vedle vyše vzpomenuteho kbelu, dale jihosl. stary a kriny na Rusi jeste yč>opoK-b, dale ueOpij (džber) a Kaflb. -1 Srovnej o nich dale stat’ v kapitole nasledujici, kde jednam o hotovenf dreveneho na- dobi. Mimo to se odvadelo obili i seno na vozy. Carrada annonae čteme v listine Otty I. z r. 949, 5 6 carrada frumenti (a tež carrada vini) v zapisech fuldskych. G 1 Kosmas I. 40 (k r. 1023); duos modios quinque palmarum et duorum digitorum. Jinak pfipomina Kosmas merice ovsa a pšenice jeste k r. 1068 (11.26), a v listinach jsou od XII. stol. (Friedrich Cod. I. 387, 390, 406). K vykladu me¬ rice Ekhartovy a pozdejšich českych mer srv. Vacek Agr. Arch. V. 90, 166. Vacek i kralovskou miru čtvrtne zvanou, kterou Vaclav I. ustanovil pražskemu obchodu r. 1249, poklada za korec. O merici soli čteme už v listine Spytihnevove z r. 1057 (Friedrich Cod. I. 55). O modiu u ChoVvatu v X. stol. viz Rački Doc. VII. 18. V listine Meškove z r. 1145 čteme: urna brasci, mensura tritici, modius avenae, capecia annonae (Cod. Pol. mai. I. č. 10). K miram dutym v Nemecku srv. Reallex. g. Alt. II. 556. 2 Srv. Briickner Ans. 17, jenž zde uvadi listiny všech zap. Slovanu z XII. až XV. stol., dale Guttmann Germanisation 118 sl. a H. Jireček Prove 228, 328. Osypy byly jeste v XVII. stol. (Sel. arch. VIII. 246). 3 Slovin. lokno, s. lukno, č. lukno r. :iy,\'HO. macT. lukma z * luki,no. (Miklosich EW. 175, Berneker EW. I. 740.) Etymologie nejista. U Jihoslovanu zustalo slovo to ve vyznamu davky obyvatelu pro farare. (Jireček Mittelalt. Scrb. II. 59). Polovina slula poluknica. V stare ruštine se pfipomina ji y K ho Mejiy už v Povesti vrem. let k r. 997 (Let. lavr 3 125) a v Ruske Pravde Vlad. Mon. po syn. textu ;iyKHO onca, co:i 03 y 108, 109 (Vlad. Budanov Chrest. I. 72). Srv. dale Sreznevskij MaT. II, 54. V češtine doloženo teprve od XIV. stol., nebof listina z r. 1240 (Reg. I.), kde se čte lukno mellis, je padelek (Gebauer Stč. sl. II. 289). 4 Srv. Sreznevskij MaT. III. 1439 (u;e6pT, OBca-, p>Kii) a I. 1172 (Ka;it), III. 1116 (yoopOK t). Doklady od XII. stol. V Pravde Ruske kn. Jaroslava čteme y6opoKi> noiCHa ropoxy, 100 KoneHt pwn, 16 Kameli p>Kii. (Vladimirskij-Buda- nov Chrest. 38, 55, 72; § 7, 58, 108). Cebr v starem Polsku za Piasta pfipomina Gallus I. 2 (decem situlae slavonice čebri MPH. I. 397). 5 Cod. Pom. I. 20. K vyznamu slova carrada, tež carrata, carradis, carrades _ onus carri viz Du Cange Gloss. s. v. — Currus fenni srv. u Piekosinskeho Ludnošč 35, 84, 90 (XIII. stol.), plaustrum fenni v listine z r. 1145 (Cod. Pol. mai. I. č. 10). 6 Drohnke Trad. et ant. fuld. str. 117, 123. 112 Jinych mer ze stare doby doloženo neni. Srv. vsak i dale staf o nadobi'. Obrady. Jak orani a osev, tak i sklizen mely jiste radu oby- čeju naboženskeho razu, modliteb, obeti nebo ritu mag-ickych a za- klinani, jak smime souditi z ruznych survivalu po Slovanstvu za- chovanych.' Jedina jen modlitba se nam zachovala, kterou zapsal Ibn Rosteh. Slovane pry pred žatvou, vzavše do hrsti zrni prosne a zvednuvše je k nebi, volali: „Pane, ty, jenž si nas opatroval potravou, dej nam ji i dnes v hojnosti ." 1 2 3 Jinak vime jenom to, co už bylo povedeno v II. dile Života Slovanu pri vyličeni slav¬ nosti a kultu vyročnich, nebot’ tyto, jak jsme videli, mely prave ponejvice podklad hospodarsky. :: Vyslovne se zemedelskou prači jsou vsak spojeny jen zminky o slavnosti Svantovitove . 4 V Rusi vznikla v lidu i predstava jakehosi božstvi zv. rijiyn>, jehož jmeno 1 Sem patri predne nektere zvyky pri orani a seti: modlitby za urodu, kladeni chleba, vajec, svecenych vetviček do prvni brazdy v Bile a Male Rusi, Polsku, v Bosne a Hercegovine (srv. Aničkov nična I. 330 sl. Lilek Wiss. Mitth. Bosn. IV. 436, Kolberg Lud. III. 152, šejn Bin. C6. I. 1, 237, 263, III. 227, 228, Kosinski Mat. VII. Etn. 48), zakopavam evangelii do brazdy (tamže), zabijem kohouta a kropeni jeho krvi (Cpn. Eth. 36. XVI. 257), obrad oboravani [Aničkov I. 266.), posypavani potahu (volu) chmelem v Polsku v XV. stol. pred prvnim oranim (Briickner Kaz. II. 329, 343), zastrkavani do pudy ratolesti pred oranim u Slovincu ( Aničkov I. 338). A nedavno jeste v samarske gubernii hospodar večer pred dnem osevu zavrel se v jizbe, zapalil svici a pred obrazy svate položil hrst zrn určenych k seti, načež se modlil za urodu. V jizbe mimo to byly zav?eny a zadelany všechny otvory. (3th- 06. 1895. 22, cit. Aničkov HicM I. 338). Radu drobnych pover ze zapadni Haliče sebral W. Kosinski (Mat. VII. Etn. 48). Tykaji se hlavne ochrany obili proti škodam. Pri žnich sem nalezi obetovani prvni nebo posledni hrsti klasu sv. Blažeji nebo demonu polnimu ( Stojlov A. Bpa^a na HiiBaTa Sof. 1903., Marinov rpa^HBO 140 — 1 6paaa Ha Rep,o Tocno^a, KiiTKa na ijejjo; srv. i ZS. II. 113,'/. Bystron Zwyczaje žniw. 30 sl., 40 sl.), sazeni tri klasu z prvni fury obilni v Plaliči (Mat. VII. Etn. 48), a'hlavne slavnosti dožinkove s ruznymi obrady zachovane po celem Slovanstvu (srv. na pr. Kolberg Lud. I. 163, 206, V. 100 Wista V. 788, Mater. VI. 227, VIL 48, VIII. 44, XII, 57, Šejn Bin. C6. III. 234 sl., B y stron 1. c. Zbior III. 8, 12, a hlavne Č. Zibrt Obžinky. Praha 1910). V Belorusi ( Šejn 1. c.) misty prvni snop donesou domu a postavi v jizbe pred ikony. V Polesi mimo to pripravuje i nejchudši bohate Dziady dvakrate do roka: pred početim jarnich prači a po sklizni (Rouba Wisla IX. 744). 2 Harkavi CKa3- 265. 3 ŽS. II. 242 sl. 5 Srv. ŽS. II. 240. (Saxo ed. Haider 566). 113 volali vedle KoIedy a Usena na večer pred narozenim Pane. 1 Ale ze stare doby to doloženo neni. V. MLETI A MLYNY. Poslednim aktem souvisicim se sklizni je v hospodarstvi uprava zrna obilniho v takovy stav, aby se mohlo pozivati. Jsou totiž dva druhy obilnin, krupičnate a moučnate. K prvnim naležeji ty, jejichž zrno po vyluštem' da hned kroupy, bud’ nasladle (tak z prosa a beru) nebo klihovite (z ječmene a ovsa), k druhym pak ty, jež poskytuji' po dozrani zrno bez rozemleti nepoživatelne, — tak žito (rež) a pšenice. 2 Rži a pšenice možno poživati bud’ pražene 3 * nebo v uprave nejakeho pečiva po semleti a teto posledni nutne upravy docilovalo se od praveku drcenim zrni mezi dvema kameny. Slovan¬ ski termin stary pro akt sam byl mleti* pro vyrobek pak mouka, stsl. majca, 5 6 vedle čehož existoval jeste pri prosu starši vyraz pbhati, pbš$ — tlouci, pbšeno — proso vymlačene. 0 Nejstarši mlyny praehistoricke predstavuji ploche, mirne kon- vexne vyhloubene a primerene uhlazene kameny, na nichž se hrst nasypaneho zrni rozstirala menšim hrudovitym, v ruce drženym kamenem (obr. 24). Takovato drtidla existovala v stredni Evrope už 1 Srv. KiiiiKaTB nayry (r. 1649), Veselovskij Pa3. VII. 108, Charuzin 3tsi. 06o3p. 1897 147, Afanasjev II. b. III. 748. O chozen! s ralem srv. Potebnja 06mch. II. 34, 96 sl. 2 Rostajiriski Siedziby 16. - t 3 O prvotnim praženi zrn viz Hoops Reallex. d. Alt. I. 20, o pražmu u Slo¬ vanu muj ZS. I. 182. * Slovo prastare, indoevropske (Hoops Reallex. I. 21) a vseslovanske (Ber- neker EW. II. 35, Miklosich EW. 186, Budilovič C.i. II. 30) od kor. mel. Dolo¬ ženo je už v textech XI. stol., na pr. v Ostromirove evangeliu (Mat. XXIV. 41) a v starych prekladech biblickych (Sreznevskij MaT. II. 158), v stare češtine od XIV. stol. (Cebauer Stč. sl. II. 380). Od toho jsou i substantiva mlevo- mlivo, melivo z *meIvo, melnikb a pristroj, jimž se mele — melnica (Berneker I. c.). Všesl. miin-b, mlijnrh, jež vyklada Miklosich za prevzate z germ. mulin, zatlačilo stare sl. meknica a žrbny (srv. dale). Mlynb v st. češtine u Dalimila (C. 72), v ruštine v listine z r. 1375 podolskeho knižete Alexandra (Sreznevskij MaT. II. 158). Take pro Me.TfcHima jsou u Sreznevskeho dok!a^y teprve od XIV. stoleti (I. c. II. 127). 5 Stsl. majka (Miklosich EW. 201, Budilovič II. 31). 6 Srv. ŽS. I. 178, a dale Meringer Worter u. Sach. I. 165, Hooos Reallex. d. A. I. 20. L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 8 114 za doby neolithicke 1 a udržela se dlouho až do dob fimskych ve forme jen malo pozmenene. 2 Dosud pak jsou namnoze v uživani u primitivnich narodu. Vedle toho se vsak, a to už od doby predrimske, objevuji v nalezech stredni Evropy drtidla dokonalejšl, pri nichž zrni roz- stirano bylo mezi dvema kamennymi kotouči, na sobe položenimi a na společnem čepu sedicimi, z nichž svrchni ma kolem čepu otvor, kudy zrni mezi oba kameny pada; otačen byl pomoči paky zasazene do otvoru ve svrchni ploše. Plocha treci spodniho kamene je bud’ rovna, nebo trochu kuželovite vyduta, podle čehož je ovšem upravena korrespondujici plocha drtidla horeniho. (Obr. 25—27). Tento druh mlyncu vyskytl se v stredni Evrope už pred kul- turou rimskou, ktera ostatne ve svych centrech v dobe Kristove mela mlyny konstrukce značne dokonale. 3 Ve Francii, kde jsou rotačni mlynce hojne v nalezech kultury g-allorimske, pokladaji je za vyrobky puvodu rimskeho nebo aspon podle rimskych vzoru robene. 4 Ale jsou nalezy, ktere ukazuji do doby jeste starši. Tak 1 Srv. na pr. Pic Star. I. 1, 148, Niederle Lidstvo 185, Czarnowski Swia- towit III. 83 (z jeskyn ojcowskych). V osade z doby bronzove u Inowrac!avi našly se tež (Praeh. Zs. VI. 97). 2 Srv. Coby Sur quelques meules a grains (Nice 1905. Extr. des Ann. de la Soc. des Lettres .. . des Alpes Mar. XIX. 96). 3 Srv. zejmena zvonovite mlyny pompejske (I. st. po Kr.), skladajici se z vysokeho kuželoviteho spodku (meta) a kalichoviteho svršku (catillus), u Riche Worterb. 399. Byly točeny nejen ručne pomoči otroku, ale i pomoči zvirat, ba i pomoči proudu vodniho, dopadajiciho na lopaty kola. jež pohyb prenašelo na mlyn. Jinak o antickych mlynech srv. Bliimner Technologie I. 23 sl. (novejši lite¬ ratura v dodatku IV. 519). 4 Srv. Goby 1. c. 98 a Lindet L. Les origines du moulin a grains. (Rev. arch. 1899, a stat s tymž titulem v Buli. de la Soc. d’Encour. 1900. VIII. a Le moulin et le pressoir. Buli. de l’Ass. p. Avanc. des Sc. 1904. Nr. 6). Oba tito archaeologove pričitaji jim puvod fimsky (Lindet 27, Goby 105) a tak i J. Pič (Star. II. 2. 98). Take se našly dosti hojne na hradištich s kulturou rimskou 115 v/y//m mame ze Slezska neklamny doklad, že existovaly už v starši dobe železne, tedy aspon nekolik set let pred Kr., nebof v Bykovu u Hlohova našel se žarovy hrob z teto doby, obloženy kameny, z nichž dva byly spodni žernovy ručniho rotačniho mlynce, jež se liši od pozdnich slovanskych pouze tim, že jsou mnohem tlustšf a nedokonaleji provrtany v stredni ose, kde se kolem čepu otačely.* Na konci doby pobanske mame tyto mlyny u Slovanu dolo¬ čene literarne i archaeologicky celou radou dokladu. V dobe te rikalo se mlecimu stroji žrbny, (z čehož odvozeny jsou i formy žrbnka, žrbvbna ze žrhrtbva, ži m Wb, žbrnovb, žer- nov, žbrnovbnica, kterežto slovo značilo puvodne prave rotačni Obr. 25. Rimsky mlynec ze Saalburgu. (podle L. Jacobiho.) Obr. 26. Žernovy. 1. z Grabiszyna u Vratislave, 2. z Aboby. z doby pred Kristovym narozenim na Mont Beuvray nebo na oppidu u Huns- bury, jako u nas na Stradonicich (Pič I. c.) a zejmena poučne exemplary na hra- dišti okluckera u Boskovic. Zde se jich našlo mnoho a velmi dokonale udelanycii. Spodni žernovy oklucke maji plochy obloukovite vydute, svrclmi jsou^ konkavni. Oba se otačely kolem čepu pomoči rukojeti v postranni ploše do jamky zadelane. Zajimavo je, že obyvatele okolni dosud melou mouku na takovychto ručnich mly- nech, lišicich se od starych jen tim, že maji dnes treci plochy lovne. Srv. F. Lipka a K. Snetina Stare hradisko. Brno 1913. 30. Do teže latensko-rimske doby patri nalez žernovu (ze dvou kamennych na sebe zapadlych kotouču) v jame v Jenišove Ojezde (Weinzierl Graberfeld bei Langugezd 31, Tab. XI. 1—2). Zajimava vy- obrazeni mlyncu z mohyl gallskych (Tene III.) a z Hunsbury viz u Decheletta Manuel d’arch. II. 1387 sl. 1 Srv. Mertins Wegweiser 89. 8 * 116 kamen. 1 Vyraz tento, jak ve smyslu jednotliveho kamene, tak i (v plur.) celeho mlynce objevuje se už v nejstaršich textech slovan- skych. 2 Vedle toho zname radu okrouhlych žernovu s dirou uprostred z nekolika nalezu hrobnich nebo ze sidelnich vrstev IX. až XII. stoleti. Nepopiratelne nejzajimavejši je nalez odkryty r. 1909 na hradišti u Rezaku (Mollendorf) v kraji lukovskem uvnitr stare peče hrnčirske, kde se podarilo rekonstruovati i velkou misu hlinenou, v niž se žernov nachazel (obr. 27), vše asi z doby kolem r. 1000 po Kr. 3 Mouka, ktera se pri otačeni svrchniho žernovu žerdi tvorila, vysypavala se na okraji a zustavala v hlinene mise. Podobne žernovy našly se i na jinych hradištich v okoli Lukova ze žuly, basaltuja porfyru, 4 5 dale u Grabiszynu (Grabschen) bliže Vratislave,’’ Obr. 27. Mlynec a žernovy (v prurezu) nalezene u Rezaku v Lužici. 1 Slovo je vseslovanske: slovin. žrme, žrmlje, b. >Kepili (ze »cpBH,H), č. žerna, žernov, p. žarna, iarnovo, r. »cepHOBt, br. acoputi, mr. VKopno, k čemuž srv. ipr. o-irnoywis, lit. g-irnos, lot. dzirnas, dzirnus ( Miklosich EW. 410, Budilovič Cji. II. 30) a g-ot. quairnus, stn. kvern, ags. cvveorn, stfr. quern, sthn. chuirna, cburna (Heyne D. Hausalt. II. 261 a Hoops Reallex. d. Alt. I. 21). Je to tedy vyraz a yec praveku indoevropskeho. 2 V nejstaršich prekladech Pisma setkavame se s bežnou frasi „M.TtTi. Bi, na pr. Ostromir. ev. Mat. XXIV. 41, v Knize čisel (V. kn. Mojž.) XI. 8 v ruk. Troj. Serg. Lavry, v Pand. Ant. XI. st. ( Sreznevskij MaT. I. 888), v Kod. Marian. ed. Jagič (žr^nivr,) a už v X. stol. u Kosmy presb. bulh. čteme žernovh (Arkiv za pov. IV. 92) a v preklade iegendy svatovaclavske JKBpHM. V stare češtine zname doklady: v žerbnech, žrnech, na žrnoviech teprve v textech XV. stol. [Gebauer Stč. sl. II. 380), ale jmeno obče Zernosekij doklada už listina litomericka z r. 1057 ( Friedrich Codex I. 57, 364). 3 H. Grosse Slaw. Rundvvall von Mollendorf. Zs. f. Ethn. 1909. 910, 925 sl. 4 Tamže 926. 5 Mertins Wegweiser 138, fig. 331 (zde obr. 26). 117 u Dembsenu a u Siedlemina v Poznansku J a jinde." Odjinud z kraju slovanskych ohlašeny byly nalezy žernovu VI. Antonovičem z nasypu mohyl drevljanskych, 1 2 3 a podobne našel i Szukiewicz u Kožlichy v gub. vilenske, ovšem puvodu a stan nejisteho. 4 Z jihu mohl bych zatim uvesti jen žernovy z hradište abobskeho. 5 Z Cech neznam dosud overenych mlyncu z hrobu nebo sidlišt IX.—XII. stoletf. 6 Za to byla pod horou Kunetickou odkryta r. 1889 dilna na žernovy typu dokonalejšiho než typ lukovsky. 7 Stari dilny se presne určiti neda, ale s polem popelnic typu lužickeho, ktere bylo vedle nalezeno, nema nic společneho ; je to dilna rozhodne pozdejši. Podobna byla pry konstatovana i na hofe Sobotce ve Slezsku. 8 Na Morave nalezi dva kameny okrouhle j. Cervinka v hrobech u Syrovina s hradištni keramikou. 9 Pravi-li tedy Nestor J skladatel Žiti prep. Feodosija pečerskeho, že tento svaty XI. stoleti mlel obili vlastnima rukama, 10 musime miti na mysli ručni mlynek s žernovy a rovnež tak pri zpravacb starych českych legend, že sv. Vaclav sam čistil a mlel pšenici 1 Mannus VII. 165, Roczn. tov. pozn. 1917, 120. 2 Nepristupny zustaly mi zpravy v Zs. f. Ethn. XXII. 607, XXVI. 415 sl. XXVIII. 372 a Luniewskeho v Pam. fiz. V. 1885. 3 Antonovič PacK. np. 5 (z nasypu mohyl u Včorajšiho, Grubska a BukuJ. 1 Szukietvicz Mat. X. 38, tab. VI. Tyž pravi, že našel na ruznych mistech Litvy i kameny ovalni, vaničkovite podoby, s drtidlem, ale stari nezjišteneho. 6 A6o6a 314, tab. LIX. 45 (zde obr. 26). 6 Z nejiste doby pochazi žernov žulovy z valu na Svakove u Sobeslave (Čas. pratel star. 1915. Gbzor arch. 30, 34) a jeste neurčitejš! je nalez u Predniho Ovence, zaznamenany kdysi V. Krolmusem (Zapuv Poutnik 1846, 222). Obec Žernoseky u Litomeric doklada nam už listina litomericka z r. 1057 (Friedrich I. 57). Jina stara jmena osad, v nichž se robily žernovy, jsou Zernovnik, Zernovec, Žernova (Sel. Arch. II. 21). Bez udani stari uvadi Hantschel ze severnich Čech jeste tato nalezište žernovu: Jablonec u Biliny, Libišice, Usti, Všechlapy (Fund- chronik 25, 43, 87, 89). r Diviš Čistecky V. C. Lid II. 708. Mlynky cele jsou v Češkem museu. Podle zpravy dra J. Axamita jsou stfepy z vrstvy te razu stradonickeho. 8 Mertins Wegweiser 139. Nejaka dilna na žernovy byla v XIII, stol. i v Opavsku, jak svedči listina Beneše z Branice z r. 1288 (Emler Reg. II. 622). 9 Ve sbirce Červinkove v Kojetine, nyni v Brne. 10 Lavr&v CdopmiKi XII. e. I. 45 : Kynaine vkhto h CBomia 'pyiKopHa zvane, 8 v Polesi,” na jihu v Černe Hore. 10 Všude je zakladem primitivni žrna, jen mechanismus pohybu byva ruzne vyvi- nuty. Nekde zustalo stare otačeni rukou pomoči paky u stropu nebo steny pripev- nene, jinde vidime již komplikovany mecha¬ nismus ku pohybu nohou. Mimo mleti dobyvalo se zrno nekterych obilnin i vytloukanim v stoupe, nebot’ slovo toto je stare, všeslovanske, 11 byf bylo pre- vzato z germanštiny. 12 Jak asi prvni stoupyvy- padaly, mužeme souditi ze starych prežitku zachovanych v Polsku a Polesi (obr. 30). Jsou to dute vyhloubene kmeny, v nichž tluče se zrno težkou drevenou palici. 1 " Mechanicke, na 1 V C. Lidu II. 596 (srv. i 226) zobrazil M. Vaclavek pokročilejši t. zv. velkou zrnu s nasypni truhlici (nebo košem), pohybovanou pomoči paky, na niž dva lide našlapuji. Vedle ni je vsak v uživani maly mlynek ručni, jenž dava mouku hrubši. Slovenske mlynce viz v Narod. Soupisu I. Slovensko str. 434. O starych žrnach na Morave napsal stat V. Prašek v Sel. Arch. II. 20. 2 Wista III. 666, VI. 428. Ve Wiste XV. tab. 1. jsou žrny z dzisienskeho okresu. 3 Wisla IX. 750. 4 Materyaly IX. 87 (z Czarneho Dunajce). 5 Kolbersr Lud. V. 154, 164. 6 Kolberg Lud. I. 79 tab. VII. (Cholm). 7 Grosse Zs. f. Ethn. 1909, 930. Stary mlynec z XIII. stol. u Lotyšu viz u Bielensteina Holzbauten 57. 8 Šuchevyč Tyn. II. 146 (srv. i 261). 9 Kyrle MAG- 1918, 134. 10 Haberlandt Kult. Beitrage 48, Rovinskij 1. c. II. 694. 11 Csl. st^pa, č. stoupa, stč. stupa r. a srb. cTyna, slovin. stupa , stopa, luž. stupa, p. stepa, stcpor, (Budilovič CnaB. II. 30). Srv. i nr. OToupTtfčja). V 5. knize Mojž. XI. 8 (v ruk. Troj. Serjr. lavry ze XIV. st. čteme: c6iipaxy n Mejiaxy ii b 5KepHOBaxr, n TOjraaxy b cTynaxr, n Bapaxy b jiap,Kaxt. (Sreznevskij MaT. III. 577). 12 Tak Miklosich EW. 324 (srv. sthn. stampfdn). 13 Srv. Wis!a XV. Tab. 2, a Mitth. anthr. G. Wienl918, 135. (Srv. i Kolberg Lud. I. 82 a Wista XI. 751); pod. lotyšskou zobrazil Mering-er (W. u. Sach. I. 1 64)- Obr. 30. Stoupa na vy- tloukani prosa a bukvic z Polesi (H. Kyrle). 123 principu paky založene tlučeni, jake maji na pr. stoupy na Černe Hore nebo na Morave, 1 bude už vytvor pozdejši. O tom, že roze- mlete obili bylo čišteno, patrne na sitech, 2 zminil jsem se vyše pri zprave o sv. Vaclavu (str. 118). Dosvedčuji to take zminky o otru- bach, doloženych Povesti vrem. let už pri r. 997 3 4 5 a Žitim prep. Feodosia z XI. stol. 1 Zda se, že i tu pusobil vliv kultury rimske, tak jako v Nemecku, kde jemna mouka docela dostala i nazev rimsky — simila:' VI. PESTOVANI zelenin a ovoce. Doplnkem domaciho hospodarstvi posud ličeneho bylo zahrad- nictvi, kterymžto vyrazem rozumim zde pesteni zelenin a ovoce ve zvlaštnich zahradach. Lepši druhy ovoce a zejmena vino nebyly Slovanum dlouho znamy a byla to zajiste teprve rimska kultura, jež jednak primo z Balkanu a z Podunaji, jednak — a to nejvice — neprimo prostrednictvim Germanu, kteri na Ryne a hornim Dunaj i mnohem drive, už v prvni dobe cisarske, prejimali ruzne vymoženo- sti rimske kultury, prinesla Slovanum i ušlechtilejši stromy ovocne a revu. 6 Mame prime svedectvi, že svaty Kliment, biskup ochridsky, jenž zemrel r. 916, učil Slovany bulharske jemnejšimu životu i lepšimu hospodarstvi a že mimo jine dal privezti z Recka stromy a zasazel je, ponevadž jich bylo do te doby v Ochride jen malo. 7 Vykladaje v I. dilu Života starych Slovanu o potrave a pri tom o zeleninach a ovoci, jež Slovane poživali, povedel jsem tam už podrobneji vše, co vime o pestovani ovocneho stromovi, zelenin, 1 Haberlandt Kult. Beitr. Tab. II. 5, I. 423. O stoupach psal J. Studnar v Sel. Archivu V. 90 a J. Petrak v Č. Lidu VII. 420. Vyrazy sito a rešeto jsou vseslovanske ( Budilovič Ca. II. 30) a patrne stare, ačkoliv je možno doložiti teprve z dob pozdejšich. Ze sito bylo už v inven- tari indoevropskem, nasvedčuje rovnice: lat. cribrum, ir. criathar, kom. croider, ag-s. hrTd(e)r, sthn. rit era ( Hoops Reallex. d. Alt. I. 21). 3 Let. lavr. 3 125: c6epf>Te no ropera OBca hjiii nmemmk, jih OTpy6eii. 4 ed. Filaret 171, 172, Lavrov 80 (riOMeat 6i cvciKa tt> ii b/b eaum, vl -i,;n, Mano OTpy6i>). Srv. i Pater. Sin. 21 (XI. st.): OTpy6bi BT,Kyuiame a po¬ zdejši doklady u Sreznevskeho MaT. II. 766. 5 Srv. Heyne D. Hausalt. II. 260, 266 6 ŽS. I 190. Srv: zejmena vyznam predpokladaneho prejeti sl. ovoce, stsl. ovoštb (prask ‘ovotje) ze sthn. obaz, ags. ojet, strhn. obez (I. c. 192) a zde dale na str. 125 uvedeny termin tirih, vhrthp h, vhrtogradh puvodu gotskeho. 7 Vita Clementis k. 17, 18, 23. 124 revy a vubec o prislušnem rimsko-germanskem vlivu. Mohu proto zde nato odkazati . 1 Opakuji jen tolik, že na konci doby pohanske, v X.—XI. stoleti, pripominaji se u Slovanu ovocne stromy už časteji a to jablone, hrušky, slivy, trešne, višne a orechy , 2 ze zelenin a luštenin pak cibule, česnek, zeli, bob, hrach, čočka, dyne, tykev, brst (Heracleum sphondylium), kapusta a repa. Mimo to vime, že pred tou dobou znali i chmel, af už jej prejali od Finnu a Turko- tataru, nebo na jeho vyznam k priprave napoje sami prišli , 3 a znali take luk a mrkev, okurku a mak, prejavše prve dve veci od Germanu, druhe dve od Reku z Carihradu . 4 Mak se pestoval pro olej, jehož se hojne uživalo. Ale dobre ovoce jižni zustalo i pri tom hledanym pfedmetem obchodu nebo vzacneho daru. Když se kniže Oleg vracel z Carihradu, privažel si domu i vino a ovoce, a Svjatoslav chtel preložiti knižeci sidlo ruske z Kijeva do Preslavi, ponevadž se do Preslavi schazelo bohatstvi ze všech kraju, mezi jinym z Carihradu vino a ruzne vzacne ovoce . 5 6 Zahrady s ovocnymi stromy a zeleninami ohrazene plotem pripominaji se na Rusi a na jihu v textech XI. a XII. stoleti,® ' 1 Srv. ŽS. 1. c. 2 Zde bych dopinkem uvedi jeste jmeno ričky Orechovna v srbske župe chu- ticke, pripomenute v listine Jindricha IV. z r. 1081 (Cod. Dipl. Sax. I. 1, 342). Pul vlaskeho orechu našel Fr. Cerny u Kobefic ve vrstve doby hradištne. 3 Srv. ŽS. 212. 4 2S. I. 193. O nemeckych zahradach v te dobe srv. Heyne D. Hausalt I. 62 sl., 98 sl., 185, Hoops Waldbaume 537 sl. Reallex. d. Alt. 1. 23, II. 113. 5 Letopis k r. 907, 969 (Lavr. 3 31, 66). Srv. ŽS. I. 194. Podobne r. 1228 pripomina Jaroslav cizi ovoce mezi zbožim na korabech (Let. Novg-. k r. 1228). 6 Tak vypravuje autor Žiti prep. Feodosija, že mniši pečeršti po peni ko- stelnim obirali se ničnimi pracemi: „p,faaaxy pynB}ioe CBoe ;rkjiQ apyroim,n Ace bx orpaj],'!; KoriaxyTB 3e5rMHaaro-paT],ii pacTeHiw“ (ed. Lav rov 55, ed. Filaret 146). Takove zahradky byly obvyklym attributem klašteru nebo mnichu. Mnich Rehor podle stareho textu mel zvlaštni zahradku: „iiM'liume ure celi D.iance-HHBiil Ma:ri> orpaa,en,-B, imiiKe se.aie cLaine h ^peBa njionoBiiTa". (Pat. peč. po ruk. r. 1462, 181. Viz Aristov IIpOM. 67). V kijevopečerskem Pateriku čteme o nem, že mel ,,MajieHKiii oropop;eii7>, raF poemi oboui.ii ii nao^OBiiiBin iiepeBJi“ (V. 5, ed. Viktorova 97). Jine doklady slova oropo.aa,, oropojmnK-b a orpaji,^ ve smyslu r-^Ttoc, hortus z XI.—XII. stoleti viz u Jagiče Kirchensl. Spr. 3 330 ve starych prekladech bible (Jurj. Dobril. Mstisl. Typogr. s. XII. srv. Assem. LXVIII, Mar. 468, Ex. 5, Dobr. 24, Stoj. 208b, C 235) a u Sreznevskeho Mar. II. 606, 609: Let. lavr. k r. 1149, 1151, Grig. Naz. 369, Luk. XIII. 19 v Ostrom. ev. 237, Is. LXI. 11 u Upyra Licheho, ve Sborniku r. 1079, 269, Nikon. Pand. 23, 45 (orpajpB npeKpacem, bcihcb apeBa oboiub iiMymn) atd. Oropop,t na ropL CB KanycTHHKOM"B čteme v listine smol. knižete Rostislava z r. 1150 125 v Čechach v latinskych listinach v XI. a XII. stol ., * 1 v Polsku v XIII." a v Dalmacii v XI . 3 4 Rikalo se jim domačim nazvem oro- POflt, orpafl"b, caflis — oba jsou vyrazy vseslovanske, — v Čechach i zagrada , 1 nebo take Bbprb (Bp'bfb), Bbprerrb, Bp-brrb, BbpTorpa/pb , 5 6 7 sloveni puvodu zahadneho, jež nekteri poklaaaji za prejeti z got. aurtigards, pri čemž vbrtb by bylo abstrahovano z vbrto-grad Tj , 8 nebo za slovo domači, odvozene od vbr%, vedi a naležejici ke kor. ver — zavirati . 1 Slovo zahrada, ohrad, ohrada puvodem svym jako nem. Garten 8 ukazuji, že zahrada puvodne nebyla ve smyslu na¬ šem ozdobnym mistem, oku lahodicim, nybrž ohrazenym kusem pudy u domu ku pesteni užitečnych rostlin, jenž tim byl označen za vyhradny majetek domu. Proto se kradež v ogrodu trestala prisneji, nežli kradež v otevrenem poli. Slechteni stromu naučili se Slovane od Rimanu. V Čechach objevuje se amputator arborum Lonata teprve v kladrubske listine (Vladimirskij Budanov Chr. I. 241). Ca;i;'B čteme v Žiti sv. Nauma Ochr. ed. Lavrov 13 a dale v Ipatej. let. k r. 1259 (caat KpaceHt), v Pskovskem let. I. k r. 995 (jiojioko caaOBoe) atd. Srv. Sreznevskij MaT. III. 240—242. Pozdejši doklady ogorodu a sadu v Rusi viz u Aristova IIpOM. 65 sl. 1 Tak čteme o zahradach ( horti nebo pomeria) v listine litomericke Spyti- hneva II. z r. 1057, v listine Sobeslava I. z r. 1130 nebo kan. Zbygneva z roku 1125—1140 ( Friedrich Cod. dipl. I. 55, 56, 113, 114, 130 atd.). Srv. tež Friedrich Hist. Geogr. B. 135. V XII. stol. pripomina se i hortulanus ( Friedrich Cod. 1.161). 2 Srv. statut elblqžsky (Helcel II. 32). O tom, co se pestovalo v Polsku v zahradach, srv. Rostafiriski Siedziby 23b. 3 Rački Doc. VII. 43, 48. 4 Budilovič Cn. II. 32, Briickner Ene. pol. IV. 2. 194. Srv. poplatek „za- gradne“ zvany, jejž pripomina listina vyšehradska z r. 1088 (fals. XII. stol.) u Friedricha Cod. I. 387, 390. 5 Pro BpT.TT>, Bp'BTOrpap.'k, BpBTBirt srv. radu dokladu z csl. textu od XI. stol. u Jagiče Kirchensl. Spr. 2 330. Ve všech nejstaršich textech vyskytuji se tato slova za r. otjtco; (srv. doklady), jen Ostromirovo evangeliutn nežna BpT>TT,, a nektere za ne piši rpajit. Slovo Bp-LTtn^, BepTenB zniči tež jeskyni (Mat. 21, 13, Marek 11, 17, Luk. 19, 46 a v Žiti sv. Nauma ed. Lavrov 20, 21). Dalši doklady ve smyslu sadu viz v Pat. Sin. XI. st. 223, 288 ( Sreznevskij MaT. I. 463, 464). 6 Tak už Šafarik SS. I. 469, Miklosich EW. 385, Uhlenbeck EW. s. v. aurtja, Loezve Altgerm. Elem. 317, 333, Murko Haus III. 111. Srv. i Štrekelj (Denkschr. Akad. Wien L. 73) Vyraz aurti vzniklo bud z lat. hortus nebo od *aurts — zelenina.' 7 Tak Berneker u Peiskera Bez. 84 (a patrne už Sreznevskij MaT. I. 464), Krek 147 a Mladenov Lepit, ejteii. 43, 51. 8 Heyne Hausalt. II. 62. 126 kladene do poč. XII. stol. 1 Jinak se obyčejna zelenina pestovala, tak jako u Germanu," take na poli, jenže se pri tom obdelavala ručnimi nastroji, ne pluhem, nebo tfmto jen v mire nepatrne. O nastrojich k tomu potrebnych srv. vyše na str. 36. V severni Rusi, kde ovoce by!o vždy pomer- ne malo, pripominaji se po- zdeji i repni role — pfenmna. 3 4 5 Jednim z duležitych pro¬ duktu prače zahradni byl rostlinny olej, jehož dobi¬ vali predevšim ze semena Ineneho a makoveho," 1 zprvu asi v stupach, o nichž jsem už vyše pojednal. Ale už v XI. stoleti tlačili jej i ve zvlaštnich k tomu uprave- nych lisech, jež roztiraly se¬ mena mezi dvema otačejicimi se kameny. Odtud mame termin tomhjio MaaibHoe v Po¬ učeni O IKiHXT> prep. Feodosija, vloženem do Letopisu k r. 1068. 5 Lisy byly tedy v zakladni konstrukci podobny mlyncum s žernovy a patrne take sdelany podle vzoru riiriskych (mola olearia ). Vetši statky rimske byly vždy opatreny lisovnami (torcular, torcularium) na olej a na vino. Popsal je Vitruvius a Columella a doložila i rada nalezu. Obr. 31. Zahradni motyky a ryče. (1. Aboba, 2. Kečkemet, 3. Kiihnau, 4. Aboba, 5. Vladimer, 6. Sčukovčina. 1 Friedrich C6d. I. 399, 432 (listina je falsum XIII. stol.). - Hoops Reallex. germ. Alt. I. 23. :> Aristov ITpoM. 66, 68. 4 Doklady pro uživani ruznych druhu domaciho oleje srv. v ZS. I. 199, k nimž dopln jeste citat z Ustavu belečskeho z konce XI. stol., v nemž se mezi jidly mnišskymi pripomina i ropoxi> ci, Mac.iOMT, apeBaHMMT, a ci> MaKOBtuit (Golubinskij Hct. p. n,. I. 2 2, 531—532). 5 Lavr. 3 165 IIpojiiiOTca Tomma Bimna>i n Macni>Haa. “ Srv. o nich Bliimner Rom. Priv. Alt. 72, 573. Dale srv. S. Clastrier, A. Gueb- hard a P. Goby Presses et moulins a huile primitifs (Buli. Soc. Prehist. 1910, L). 127 Ze se brzy začaly v zahrade pestovati i byliny okrasne, vonne a lečive , 1 netreba pochybovati, nebof je zcela prirozeno, že slo¬ vanska divka nebo žena, již se zalibily určite druhy kvetin, a když zvlaštni učinky jejich poznala, hledela je miti po ruce a na očfch. Ale ovšem zahradou v našem slova smyslu, tedy predevšim okras- nou a pochutiny pestujici, stala se slovanska zahrada teprve poz- deji, jednak prirozenym vyvojem, jednak vlivem vzoru cizich, rim- skych a rimskogermanskych. V Nemecku je vidime už v VIII. stol. u panskych sidel a klašteru, jak ukazuje Capitulare de villis Karla Velikeho a plan klaštera svatohavelskeho . 2 Take cirkevni vyklady o pojmu a predstave biblickeho raje pusobily asi na premenu puvodni zahrady užitkove v zahradu okrasnou, v niž pobyt je nadevše prijemny, v niž všechny smysly nalezaji mile občerstveni . 3 4 Zahradky takove pečlive ohrazene primkly se pak ješte užeji k pribytku, proste z te pričiny, že bylo bylinam v nich pestenym a z časti i cizim, z jihu prišlym, venovati mnoho a stale peče. A to by!o možno jenom v bezprostrednim sousedstvi domu. Pokud se tyče pestovani vina ve vinohradech, neni pochyby, že, jako do Nemecka, prišlo vino i k Slovanum z jihu, z kultury rimske, do Ruska ovšem i z recke. Že prostrednictvi nemecke i tu melo vynikajici ulohu, dosvedčuje samo slovo vino, ktere, ač je všeslovanske, pošlo z lat. vinum prošleho nemeckym a to gotskym prostredim, i slovo vinograda, souhlasici s got. zueinagards, sthn. zvingart, zoingarto, sts. zvingardo, ags. zuingeard* v nemž vložka gard ukazuje puvodem svym na ohraničeni a ohrazeni mista, kde se vino pestilo . 5 Je na biledni, že se do Germanie dostalo vino drive, než do vzdalenych a nehostinnych kraju slovanskych. Vlastni Germani sice ješte za Caesara vino odmitali , 0 ale za Tacita už je dobre znali a brzy se dovidame, jak z pohraničnich krajin, predevšim 1 O lečivych, resp. otravnych bylinach (aente starych ruskych pramenu) zminil jsem se už vyše ve stati o čarodejich (ŽS. II. 218) a vratim se k nim ješte na konci dila. 2 Cap. de villis 70. Srv. Heyne D. Hausalt. II. 82, 88—89, 93 sl. a Meitzen Siedel. I. 609. 3 Srv. o teto predstave raje v Nemecku Heyne 1. c. 97. 4 Srv. Uhlenbeck Archiv sl. Phil. XV. 492, Heyne D. Hausalt. II. 101 a to, co jsem povedel už v ZS. I. 216. 5 Srv. vyše str. 125 aurtigards. « BG. II. 15, IV. 2. 128 z Gallie a Podunaji, dodava se vino do Germanie. 1 Obyvatelum stare Pannonie dovoluje vyslovne cisar Probus r. 280 pestovati vino, 2 3 strane moselske byly už ve IV. stol. pokryty terrasovitymi vinicemi, ; v Noriku doloženy vinice z doby sv. Severina, 4 5 6 a tak nem' divu, že za doby merovejske a jeste vice za Karolingu vidime dalši postup revy do Nemecka a od IX.—X. stol. i do končin, ktere byly zatim osidleny Slovany. Nejdrive se naučili pestovati vino Slovane, kteri sedeli v AI- pach nebo v Uhrach v provinciich rimskych, a ovšem i Slovane, kteri vnikli na Balkan a videli pred sebou hrady, mesta a villy rimske se vsemi vymoženostmi tehdejši kultury. Jenže nemarne o tom z Balkanu žadnych starych dokladu, teprve velmi pozdnb’ a i v alpskych zemich pripominaji se doklady teprve v Vlil. a' IX. stoleti. 0 Take od Slovanu zapadniho Nemecka jsou doklady dosti časne, tak z okoli Fuldy, 7 dale z X. a XI. stol. z končin na Vere, Šale a Unstrute, z okoli Magdeburga, Anhaltu, Stare Marky, ba i z Brani- borska, Meklenburska, Pomoran aSlezska. 8 V Cechacb mame prvni zpravy o domačim pestovani vina z doby sv. Vaclava, 9 ačkoliv je 1 Germ. 23: proximi ripae (Germani) et vinum mercantur. 2 Eutropius 9, 17. 3 Ausonius Mosella 21. 4 Eugippius Vita Sev. 4. 5 Jireček Mittelalt. Serb. II. 40. Bulharum slovanskem pripomina vsak abstinenci vina už presbyter Kosmas (ed. Popruženko 85). 6 Friedrich Cod. 1. 6 (861). Srv. i Mon. Boica XXVIII. 193, 195 (listina Otty I. z r. 972), Mon. hist. duc. Carinth. I. 1 (864) a dale doklady u A. Crunda D. Besiedelung Niederosterreichs z r. 836 a 859 (Penks Geogr. Abh. VIII. 1. 61) a Dopsche Alt. Soz. 118 (776, 828, 970, 995). Ale zde se o Slovanech primo nemluvi. V kodexu Balduinove (1041—1060) pripominaji se „situlae vini secundum consuetudinem Sclavorum“ (Salzb. Urkundenbuch I. 236). 7 Srv. Drohnke Trad. et ant. fuldenses CXLIII, 16 a 63. Doklad z Bavor z r. 911 viz v Mon. Boica XXVIII. 144. 8 Doklady k tomu sebrany jsou ve spisech Reichelta Beitrage zur Gesch. des altesten Weinbaues in Deutschland u. dessen Nachbarlandern bis zum Jahre 1000 n. Chr. (1886), Nordhoffa Der vormalige Weinbau in Norddeutschland II. Ausg. 1883, k «emuž srv. dale Meyne D. Hausalt. II. 102—104, H. L. Krau.se Verh. bot. Ver. d. Prov. Brand. XXXIII 76 L, Hoops Waldbaume 564, Leo Unters. Thiir. 70, Kretschmer Hist. Geogr. 202. 9 Legenda Oportel ed. Pekar 396, 397, Oriente sole 412. Klašteru sv. Jiri naležela v XIII. stol. vinice na Petrine s vinari na Smichove ( Emler Rejr. II. 579), brevnovsky dostal pry od Boleslava II. vinare usidlene ve Veleslavine (Friedrich Cod. I. 348), boleslavska kapitola vinici s lisem u Dris se 7 vinari (ib. I. 359). 129 Kosmas (I. 5) klade už do doby Libušiny, z Polska teprve z Xll. ! stoletf, a to hlavne z kraje sandomirskeho. * 1 O Pomoransku pravi' vyslovne Herbord, že tam revu prinesi teprve biskup Otto bam- bersky počatkem XII. stol. 2 Dokladu od XII. stol. je už na zapade tolik, že jich nepotrebuji vyčitati. V slovanske Rusi bylo vino už drive znamo z kolonu reckych na Pontu,' 3 ale prvni zpravy o vinu ve vnitru Rusi jsou take teprve z X. a XI. stol. 4 * Jeste Ibn Rosteh a persky geograf napsali, že Slovane (mineni patrne rušti) vina nemaji. 6 Ostatne se podoba, že zde počali vino pestiti nejdrive Gotove v III. a IV. stol. po Kr. a od nich prejali asi sousedni Slovane vyraz vino i vinograda, jak jsem už vyše povedel. Vino preneseno bylo na sever zprvu jen k učelum cirkevnim, do klašteru a do zahrad knižat a panu, kteri je počali pestovati pod dozorem zvlašte k tomu vycvičenych vinaru — *-initores, vinerarii, cultores vinearum pramenu. Teprve pozdeji rozširilo se pestem vina i do lidu, vznikaly vinohrady i u malych obči, chra- nene nejen pevnymi ploty, ale i prisnymi zakony vinohradskymi. Ale preš mnohou peči zustaval v pude a v klimatu nepriznivem vysledek nepatrny a tak se behem doby od XV. stol. ze stred- niho a vychodniho Nemecka vinohrady opet ztratily a zustaly omezeny jen na kraje jižni a zapadni.* 3 Zkoušeno bylo behem doby mnoho druhu rev, — znamo je na pr. o Karlu Velikem, že sazel revy z Uher, Italie, Španelska, Burgundska, Champagne a z Lot- Jinak se vineae a vinitores pripominajt v Cechach jeste v listine litomericke z r. 1057, pak ve vyšehradske z r. 1130, na Morave v hradištske. z r. 1078 atd. a pozdeji od XII. stol. často. Srv. Friedrich Cod. dipl. I. 55, 57, 83, 85, 113, 364, Friedrich Hist. Geogr. B 135 a hlavne Vacek Agr. Arch. VI. 4 sl. 1 Smotka Mieszko stary 38, 54, 500, Bogus\awski Dzieje II. 551. Srv. listiny z r. 1136 Cod. Dipl. Pol. mai. 12) a Piekosinski Dok. 29 (1136), 88 (1155). Take podle Idrlslho byly v Polsnu vinohrady (Makušev Cica3. 119). 2 Herbord II. 41. 3 Vime na pr., že už stari Skythove pili vino nesmišene (Platon Nopoi 1. 9, Latyšev Scyth. I. 361). 4 Srv. vyše na str. 124 uvedene zpravy o Olegovi a vSvjatoslavovi. V Žiti prep. Feodosija (ed. Filaret 167) čteme, že jakdsi žena poslala do klaštera tri vo/.y džbanu vina „B 03 i,i mm cvnte Ktptuarr Cb biiht>mb“ (ed. Lovrov 76). Bhhhbih rpe3HB (jinde tež rpe3HO, rpb3HO) pripomind se v Ustavu belečskdm XI. stol. (Golubinskij Hct. p. n;. I. 2, 5t2), ddle v Jurjev. ev. 1119 r., 37. v Min. s nt. Novg. 67 a jinde. (Sreznevskij MaT. I. 586, 587. Doklady pro Bimorpajvi, viz tamže I. 2^9—260.) 6 Harkavi CKa3. 264; Pers. geograf ed. Tumanskij 135. 6 Heyne 1. c. 104. L Niederle: Slovanske starožitnosti. 9 130 rink 1 — ale o slovanskych zemich vime jen, že v Poodri a Prusku rostl jakysi zakrsly druh revy, jehož hrozny visely nad samou zemi a vyhrivaly se teplem z ni salajicim. O zpusobu pesteni nevime rovnež nic, ale bezpochyby ujaly se opet tradice rimske, už Colu- mellou vyličene. 2 Že v XI. stol. uživali na Rusi vinnych lisu (tomimo), videli jsme vyše z dokladu čerpaneho z Poučeni Feodosijova O Ka3HHX"b Bo)KiHXT>, 3 opetovaneho i v jinych pramenech současnych. 4 I z Cech mame z te doby zpravu o vinici s lisem u vsi Dris, darovane Bretislavem I. kapitole staroboleslavske. 5 6 Lisy ty byly jiste puvodu rimskeho. 0 Vinarske a vubec zahradni nože nenašly se sice, pokud vim, v nalezech slovanskych, ale z Moravy je zname už z prvni doby rimske. 7 8 Take v Nemecku zapadnim jsou z te doby s a zajiste že zustaly i do stoleti pozdejšich. 0 prichodu chmele k Slovanum srv. ŽS. I. 212. Z Cech mame prvni doklad v listine klaštera opatovskeho kladene do r. 1073, v niž Vratislav II. daroval tomuto klašteru vsi Brehy a Prelouč s chmelnicemi (omulus), a rovnež v listine vyšehradske, kde se mluvi o kralovskych chmelnicich v cele zemi. 9 VII. chov domAcich zvirat. Chov domacich zvirat je v stredni Evrope znam už z doby neolithicke a neni pochyby, že naležel praveku indoevropskemu. 10 Podle obvykleho mineni zoologu naš pes povstal ze specie Canis palustris doby neolithicke, kone ze dvou druhu divokych, od doby diluvialni doloženych, Equus caballus foss. a Eq. hemionus, hovezi 1 Heyne l. c. 110. 2 Columella de re rust. 3, 3. ' 3 Srv. vyše str. 126. 4 Ostrom. ev. Mat. XXI. 33, Pand. Ant. XI. 270, Kyrill Tur. ripiiTH. o *ieJi. Ayni. 134, Jefr. Krm. Trul. 62: CKBTbpHtaro JlnoHiica HMeHe, rpL3jii'£> nepyiu,e BT TO^Hji-fe, npH3BiBaTii. {Sreznevskij MaT. III. 983). 5 Friedrich Cod. I. 359 (listina napsana v XII sto!.): Drisech cum torculari. 6 O nich Bliimner Rom. Priv. Alt. 579 (torcu!ar-lis). 7 Srv. nalezy na hradišti u Okluk (Lipica tab. XVII. 13, 14). 8 Srv. Heyne Hausalt. II. 113, Lindenschm.it Alterthiimer III Heft 3, tab. 4. 9 Friedrich Cod. I. 369, 387. Obe listiny jsou falsa XII. stoleti. Vice o pe¬ steni chmele v Cechach viz u Vacka Agr. Arch. VI. 10 sl. 10 Mirt Idg. 42, 646, Schrader Sprachvergleichung U. 2 152, 201, Reallex. 913 sl., Meringer Zur indog. Viehzucht. Idg. F. XVIII. 232b. 131 dobytek ze dvou druhu, domaciho Bos primigenius a ciziho Bos brachyceros, ovce z druhu neolithickeho Ovis palustris, vepr z druhu Sus palustris a naše koza z druhu Caprus aegagrus. A podnes se udržuje mmeni, že nejvetši čast techto druhu neni ve stredni Evrope domači, nybrž puvodu orientalniho, nebo aspon jižniho . 1 Praslovane, jsouce časti evropskych Indoevropanu, byli tedy s domačimi zviraty obeznameni odedavna, ale odkud a v jakem postupu je poznali a do sveho chovu vzali jednotlive kusy, je pri dosavadnim stavu vedeni filologickeho a archaeologickeho ne- rozhodnutjim problemem. Archaeologie sice občas zaznamenava u nalezu ze zemi pozdeji Slovany obydlenych ruzne druhy kosti domacich zvirat, uloženych v popelovitych vrstvach starych sidlišf nebo v hrobech, ale jednak nebyva zaruky, že jsou to zbytky sidel skutečne slovanskych, což zejmena plati o kulture poli po- pelnicovych, jednak nelze souditi, chybi-li v nalezu jeden nebo druhy druh dobytka, že ho v te dobe v kraji vubec nebylo. Ze vsak na konci doby pohanske byl chov dobytka u Slovanu ob- vykly, dokladaji v dostatečne mire prameny historicke a archaeo- logicke, a to i u prosteho lidu, ne snad jen u majetne tridy šlech- ticke, bojaru a županu. Ba nektere zeme slovanske podle tradic — v stare dobe dobytkem nebo mlekem primo oplyvaly, tak na pr. Polsko a Podoli 2 nebo Pomori 3 a take Cechy , 4 a pravi-li v X. stoleti Ibrahim ibn Jakub, že Slovane maji všeho hojnost, že bydli v zemich bohatych na prostredky k živobyti , 5 mel tim zajiste na mysli, jak z dalšiho textu vidno, i hojnost domacich, užitečnych zvirat. Tehdy naležely k chovu domaciho dobytka tyto druhy domacich zvirat: vepr (prase, svine), ovce (beran, jar, 1 O puvodu domaciho dobytka v Evrope srv. aspon noveiši spisy Konr. Kellera Die Abstammung d. altesten Haustiere (Ziirich 1902), Natorgesch. d. Haustiere (Berlin 1905), dale i spis V. Hehna Kulturpflanzen und Hausthiere in ihrem Ubergang aus Asien. Berlin Vi. vyd. 1894, a A. Otto Zur Gesch. d. alt. Haustiere, Breslau 1890. 2 Gallus ed. Bielozuski 1. (srv. citat v ŽS. I. 173). Podobne mluvi Dtugoš ed. Przezdziecki I. 56 (frumento et pecore divites; cf X. 150 o Podoli). 3 Herbord 11. 41: Cervorum bubalorum et equulorum aggrestium . . . copia redundat omnis provincia; butirum de armento et lac de ovibus cum adipe agnorum et arietum. (Srv. i 111. 4). Podobne v listine Kazimirove z r. 1170 di se o zemi nad Regou, že je „fertilissima fnugum ac pecorum ac piscium. (Cod. Pom. I. 70). 4 Kosmas I. 2. 6 Ed. Westberg 58. 9 * 132 jehne), byk (krava, vul, tele) a kun (kobyla, hrebec, hribe). Prvnich druhu bylo nejvice, nejmčne posledniho, takže celkem bylyu Slovanu pomery takove, jako u soiisednich Germanu: 1 bravu bylo nejvice, skotu a koni mene, ale nikterak tak malo, jak se nekterym zdalo. Kun. O nejakem nedostatku domacich koni ve smyslu Peiske- rovy theorie (srv. dale str. 135) nemuže byti u Slovanu reči. Pri- hledneme zprvu k zapadnim. Vojsko jizdni u zap. Slovanu bylo ovšem mene četne v po- meru k pešimu a jeste Vidukind di o polabskych Slovanech, že meli velke množstvi pechoty a malo jezdcu. 2 Nicmene se v pra- menech časteji čini.zminky i o znamenitych jezdeckych oddilech ve vojšte Cechu a Polabanu. 3 O chovu jezdeckych koni v X. stol. svedči i zprava Ibrahimova o znamenitych dilnach pražskych na konske postroje, 4 a že raz našich koni byl dobry a vyborne po¬ vesti za hranicemi, vidime ze slov Kijevskeho letopisu pri r. 969, kde se vypravuje, jak se Svjatoslav hodlal vystehovati z Kyjeva do Preslavce na Dunaji, kamž se schazelo všechno bohatstvi a mezi jinym z Cech a Uher stribro a kone. 5 Dokladu o konich v hospodarstvi češkem a polskem je ve XII. a XIII. stol. hojnost, ale tech už nechci uvadeti. 6 7 Staršich zprav však neni. Za to listina z r. 903—6 pripomina kone a voly u Slovanu bavorskych ‘ a r. 937 platili docela Slovane v Braniborsku usazeni kone jako dah cisari Ottovi I. 8 Všude pak u zapadnich Slovanu vidime, že v hospo¬ darstvi jeden kun zastupoval dva voly a naopak. 9 Doklady z Hel- 1 Srv. Heyne D. Hausalt. II. 161 sl., Kretschmer Hist. Geogr. 203. 2 Vidukind I. 36. 3 Češka knežna r. 871 mela v pruvodu 644 koni (Meginh. Fuld. 74—75. Srv. Novotny ČD. I. 352) a podle Vidukinda poslal asi r. 977 Boleslav Meškovi dva pluky jezdcu na pomoč (III. 69). Doklady z pozdejši doby (XI.—XII. stol.) uvedeme pozdeji v kapitole o valečnictvi slovanskem, zejmena o vetšich oddilech iizdeckvch u Slovanu polabskvch a poiskvch. Srv. zatim Giesebrecht Wend. G. I. 283, ili 61, 95. 4 Ibrahim III. 1, 4 (JVestberg' 53). Srv. tradici Kosmovu I. 2. 5 Let. lavr. 3 6o, k r. 9b9. 6 Srv. aspon Friedrich Cod. dipl. I. 55 nebo Cod. Pol. mai. 28 (1175) a Piekosihski Doc. 29, 30, 88, 108, 117, 121, 128. Ve vsi Wlaszowe pracovalo r. 1153 na poli 60 volu a 10 koni (srv Bujah Studya 194, 307), ves Žoravin mela 25 koni, 6 volu a 3 kravy r. 1175 (Piekosihski 128). 7 Friedrich Cod. I. 35. 8 Riedel Cod. dipl. I. VIII. 90, Heinemann Cod. I. č. 4—5. 9 Srv. na pr. doklady u Piehosinskeho Ludnošc 28 sl., 88 sl., Cod. Pol. mai. č. 21 (1175). 133 molda o prači koni pri pluhu slovanskem uvedi jsem již vyše na str. 44. 1 Z Pomori mame docela zpravy z XII. stol., že tam i obyčejny vojin mel po jednom koni, kdežto bohati vice, až 30 2 a vysvetleni k tomu podava nejen současna zminka Herbordova, podle niž rodilo Pomori mnoho divokych koni a buvolu, nybrž i starši Ibrahimova z X. stol., ktera take potvrzuje, že Pomori bylo bohate na kone a že je odtamtud vyvaželi. 3 Typ tamejšich koni byl velky a silny. 4 5 Take o Slezsku čteme u pokračovatele Kosmova k r. 1132, že odtamtud Sobeslav privedi množstvi zajatcu a mnoho stad „indomitarum equarum“. B To všechno preče nebyl stav vyvolany nahle v X. stol. nejakou vnejši pričinou, nybrž jiste stary, v prirode kraje založeny. Vždyf už v Pliniovi čteme o sta- dech divokych koni na severu Evropy. 6 7 Ani archaeologicke nalezy z končin zapadnich Slovanu nejsou z doby IX.—XI. stol. bez kosti konskych. V Cechach znam dva nalezy z pohrebište u Libice, na Morave aspoh jeden hrob v Brne odkryty a kulturni jamy u Zbejšova 1 a v sousednim Sasku v hro- bech slovanskych U Leubingen našlo se nekolik koster konskych. 8 V hradištni vrstve Devina u Bratislavy našlo se množstvi kosti vep?ovych i konskych, a je-li Devin, jak se podoba, totožny s Do- vinou annalu Fuldskych zničenou r. 906, svedčilo by to zde na značny chov koni v stol. IX. a poč. X. 9 Take jinde shledavame se s chovem koni ve zbytcich dedin slovanskych, na pr. v zanikle vsi z VIII.—X. stol. u Kistrzynu na Varte, nebo ve vsich z teže 1 Helmold I. 12, 14, 87. 2 Herbord II. 23. Nobilita se v Pomori vubec merila podle poetu koni. Jine prameny pripominaji jizdne vojsko kmene Cyrcipanu a vevody pomoranskeho (Ebbo III. 5, Perts SS. III. 8). 3 Herbord II. 41 (srv. citat vyše na str. 131), Ibrahim ed. Westberg 52 (II. 1): „Zeme (Nakurova) je zeme s lacinym obilim a bohata konmi. Tjto jsou odsud vyvaženi do jinych zemi. Jeste v XVI. stol. chyta!i pry v Pomori divoke kone lassem ( Klenim Handbuch 134, Forbiger Geogr. III. 333). Stdda koni pasla se ve XII. st. na Ostrožne proti Uznoimu (Saxo 926—927, Giesebrecht W. G. III. 230). 4 Herbord II. 23. Take v Iy.uronsku byli kone vyborni (Helmold III. 16). 5 Fontes II. 216. Plinius VIII. 39 (16). 7 Pam. arch. XV. 694, 699, Červinka Pravek 319, 330. Srv. k tomu i ob¬ časni nalezy ostruh. Niederle Pam. arch. XXVII. 196. Nejsou sice hojne, ale take s , v ostatni Evrope jsou pomerne ridke ( Lindenschmit Handbuch 286). 8 Jahresschrift f. Vorg. sachs. Lander V. 44. Podobne v slov. vrstvach v okoli Dessavy (tamže 1. 54, 59). 9 Červinka Devin 31 sl. 134 doby v zemi havolske u Neuendorfu a Fohrde . 1 V zap. Prusich, dale v Prusku vychodnim a na Dvine a Vindave jsou kosti konske v hrobech dosti hojne, nebo jsou i zvlaštni hroby konske . 2 Rasu kom' určil zde Keller druhem Equus caballus . 3 Ani v Rusku nebyl koni nedostatek a nemohli bychom tvr- diti, že byli v X.—XI. stol. snad jen vylučne omezeni na majetek knižeci a bojarsky. Mamef zminku o konich u Dulebu za doby utisku avarskeho , 4 zminky o jizdnych četach ve vojšte Antu 5 a pozdeji ve vojšte knižat ruskych , 6 dale o velkych stadech knižecich ve XII. stol . 7 a z letopisu Kijevskeho vime, že na počatku tehož stoleti tahali v kijevske Rusi kone obvykle radia a vubec konali polni prače i prostym sedlakum-smerdum . 8 Rovnež kone a kobyly pripominaji se v prislušenstvi hospodarskeho dvora v Ustave Jaroslavove . 9 Neni proto nijak divu, nejsou-li v ruskych hrobech X.—XII. veku nalezy konskych kosti nebo ostruh vzacnosti . 10 1 Zs. f. Ethnol. 1915, 895 (Kickebusch), Mannus Vil. 127 (Stimmifig). 2 Lissauer Denkm. 175, Apx. Il3B. 3aM. IV. 40, V. 298, Hegdeck Sitzungs- ber. Ges. Prussia XIX. . 70, Dorr R. Die Graberfelder auf dem Silberberge. Elbi. 1898, 6, Peiser Pajki 6. 3 Keller Abst. d. Haust. 97. 4 Let. lavr. 3 11: am,e nofcaTii 6yasine 06-BpiiHy He salame bt> npsuni KOHa hh BOJia. Srv. však pozn. 3. na str. 137. 5 Prokopios I. 27 (k r. 537). 8 Letop. k r. 907 (Lavr. 3 29), k r. 997 (Lavr. 3 124), k r. 1103 (Lavr. 3 267). V tu dobu vedle domaclho chovu byli však na Rusi ceneni i uheršti a češti HHOXOHtn,H. Srv. Slovo o pl. Igor. (ed. Erben 4)-, Letopis k r. 969 a Aristov ITpoM. 43. 7 Ipat. let. 26 k r. 1146 pripomina stada kobyl 3000 a koni 1000. 8 Let. k r. 1103 (Lavr. 3 267): „M pe^e Bonoainiepa.: hhbho mii apy»cHHO, o*e aoma^HH 3KajiyeTe, eio>Ke kto opeTt; a cero vceMy He npoMbicmiTe, oace to HaaHeTB opaTH cMep^t h npnl>xaBT. IIojiOBHHH-t yp,apiiTb h cTpkjioio a jiomap,b ero noHMeTB.“ Totež je opakovano v Ipatejevskem let. k roku 1111 (IICPJI. II. 1): „ho ce mh khbho, 6paTe, onre CMepnoBB McajiyeTe h hxb KOHift a cero He noMBmuiaiome, o^re Ha BecHy HauHeTB CMepaa. tott> opam no- nia;n,Bio toio“, etc. 9 Vladimirov-Budanov Chrest. 1. 49, 54 (§ 42, 49). 10 Srv. sbirku dokladu v ZS. I. 257 sl., k niz dopln kurhan u s. Talneho (Umaii) kat. vyst. XI. arch. sj. 114; tamže pojednano i o zvyku pohrbivati cele kone s bojovnikem, zvyku puvodu orientalniho, jejž však praktikovali i Slovane, zejmena Krivici (Gorodcov Tpy;iBI XII. apx.' c. III. 286) a Poljane, v jejichž hrobech našel Antonovič velke množstvi koiiskych kosti (Chanenko JlpeBH. IIpiiHH. V. str. V.). O plemeni ruskych koni z nalezu viz Ossomski Zbior XII, 85. Nejlepe nam typ starych jihoruskych koni predvadeji nektere pamatky ze sar- matskych kurhanu, na pr. vaša čertomlycka (Minns Scyth. 159, 160, 161). 135 Pravi-li proto v X. stol. Ibn Rosteh, žijfci v Persii, že Slovane ničli skotu tažneho malo a jizdne kone jenom načelnik , 1 byl zcela jiste špatne informovan, nebof to proste nebylo pravda. A totež platiti musi na zaklade prave uvedenych zprav o vyroku cisare Konstantina Porfyrog-enneta, podle nehož prv Rusove nemeli ani krav, ani koni, ani ovci (!) a musili je kupovati od Pečeneg-u, po- nevadž se nic z techto zvirat v Rusi nerodi . 2 3 Obou techto vyroku použil J. Peisker — pomijeje naprosto ostatnich dokladu — k tvr- zeni, že Slovane rušti v X. stol. koni nemeli . 2 Ale to neni vyklad spravny. Obe zpravy prave uvedene (jakož i dalši v poznamce) pochazeji z jednoho pramene, ktery mel beze vši pochyby na mysli severni lesnate končiny ilmenske, ladožske a valdajske Rusi, kde tehdy sedeli soustredeni vlastni skandinavšti Rusove, utočici na Kaspicke more a kde nebylo ovšem zvirat domacich v takove mire jako na jihu a na vychode . 4 Proto musili Rusove kol jezera Ilmen- skeho nebo u Ladogy — a ty ma na mysli Konstantin i Rosteh — kupovati dobytek, kone i obili jinde, u sousednich nomadu a take u Slovanu . 5 Ale jinde v Rusi, zejmena v te, ktera hraničila a ča- stečne zabihala do pasu stepniho a polostepniho, bylo jiste koni 1 Harkavi Cxa3- 266, Chvolson M6ht, JlacT'b 31: ,,paoc>Haro ci Mano a BepxoBtixb Jiomaaeft iiM-feeTi, o«iiHt tojibko ynoM«HyTi,in HejiOBtK-b“ (t. j. kniže). Kardizi (ed. Bartold 123) odchyluje se od Rosteha tim, že na ana- log-ickem miste (oba vypisovali jeden starši pramen) misto „malo skotu" pravi „maji malo koni". Zprava tato byla prebirana i od pozdejšich autoru, na pr. Aufiho v XIII. stol., Šabangareje v XIV. stol. (Westberg Kb ana:m:iy II. 32). 2 De adm. imp. 2: dfopdgouot yap (oi 'Prag) aottov (IIaxJtvay.ix(i)v) poa; zal Ititcooj zal ?tpdpaxa, zai Iz xq6xojv supapšaxepov Sia^ioai zai xp')cp$p(i)xspov, litsi prjStjV xSv zpoeiprjpšvMV Jq)(ov Iv xqj 'Pfoata za9-eaxr)zsv. Vyrok Lva Diacona (VIII. 4, IX. 1), že Rusove neumeli bojovati na koni, vztahuje se jen na ?adny zpusob jizdneho boje rimskeho vojska proti ruskemu. 3 Peisker Bez. 4, 105. Expansion 423. Ro Peiskerovi to opakoval i Szels,- gotvski Drogi hand!owe 56—59. 4 Že na vychode u Bulharu, Pečenegu a MarJaru by!o množstvi koni, do- svedčuje Ibn Rosteh ( Harkavi 263, (chvolson 24) i Kardizi (ed. Bartold 120, 123) a Konstantin I. c. 5 Srv., jak Rosteh dl, že Rusove sedici na ostrove vodou obtočenem (t. j. u Ilmenu nebo Stare Ladogy) kupuji potravu od Slovanu (Harkavi Cxa3. 267). Starši original teto zpravy byl patrne i pramenem slovum Konstantinovem, že Rusove kupuji zase kravy, kone i ovce u Pečenegu, ponevadž z techto zvirat se nic u nich nerodi, čemuž nebylo tak u Slovanu ruskych, ani pokud se koni, ani hoveziho dobytka a zejmena ovci tyče, jak dale uvidime. Dosud vsak tento sever Rusi nemi dosti dobytka a opatruje si jej z jihu (Uspenskij Pyc b H Bh3. bi, X. B. 10). 136 dosti. I v potici Oky konstatoval Gorodcov silny chov koni. 1 Slovane tedy, kteri sedeli v lesich, meli jich malo, ač i tu je vidime v hrobech, ale o tom, že by Radimiči, Severjane, Poljane, Tiverci, Uljči a jim' jihorušti Slovane nebyli meli v V.—X. stol. koni, nemuže byti reči. Pomery v te dobe byly jiste tytež, jako pozdeji a tabuny divokych kom' pobihaly drive prave tak, jako v XI. stol., kdy je nejen na reče Rosi, ale i na Cernigovsku honil, chytal a poutal až po 10—20 najednou velky kniže Vladimir Monomach. 2 0 jižnich Slovanech vime aspon, že už v VI. a VII. stol. slou- žili spolu s Anty v byzantskem vojsku jako kavallerie, 3 že v Recku meli stada kom' 4 a v IX. stol. pokrestena riše chorvatska stavela pry do pole vedle 180 lodi a 100.000 pešich vojinu i 60.000 jezdcu, kdežto sousedni hornate Srbsko melo jich o neco mene. 5 * 7 Zcela bezpodstatne J. Peisker v dusledku sve theorie prohlašuje tuto massu jizdniho vojska za tridu starych poslovanenych Avaru. 0 Jako u jinych narodu byl i u Slovanu kun cenen nejvice ze všech domacich zvifat, zejmena kun jizdni, na nemž se jelo do boje. 1 Proto darovani kone bylo obvykle vyznamenani, kone byli attributy bohu a jimi nadani i schopnosti vešteckou. 8 To byl hlavni učel a vy- znam kone — jizdny, do boje. V prači hospodarske, jakkoliv byl vola silnejši, preče hovezimu dobytku ustupoval. Hovezi dobytek. Rovnež bylo hoveziho dobytka v X.—XI. stol. a i pred tim u Slovanu mnohem vice, než si nekteri predstavuji. 1 Gorodcov II3B. otji;. p. ^3. 1908. IV. 137. Na slovanskem hradišti done- ckem u Charkova našly se kosti koiiske, dobytči, ovci a prašeči (II3B. XII. apx. C. 120). 2 Tak vypravuj’e sam ve svem poučeni detem (Let. lavr. 3 242 k r. 1096). Tento druh divokeho kone, šedy, neveliky, s dlouhou hrivou, zv. tarpan, žil na rovinach jižni Rusi od praveku do poloviny XIX. stoleti. Srv. o tom vice v prači F. P. Keppena K 2 > iicTopin TapnaHa b'b Poccin 1896, I. a Dm. Anu- čina K/l BOnpocy o ^hschk^ Jiomaš^DCL B/b Poccin. (Tamže.) 3 Prokopios I. 27 k r. 537, Michal Syrsky XI. 15 k r. 692 (SS. II. 190). Že umeli zachazeti s konmi, vidime i ze zpravy Luitprandovv o slovanskych pa- cholcich u koni na Balkane (Poselstvi 23). Take Getae equites u Marcellina k r. 517 nebyli patrne nic jineho, nežli Slovane. (Srv. me SS. II. 189.) 4 Jan Efesky ed. Schonfeld 255. 5 Konst. Porf. de adm. 31. O pozdejšim chovu koni v Srbsku srv. Jireček Mittelalt. Serb. II. 28, 61. 0 Expansion 440. 7 Tak bylo i u Germanu (Heyne Hausalt. 167). 8 Srv. ŽS. II. 72, 136, 139. 137 Už Aristoteles vedel o rohatem dobytku v zemi Neuru — tedy v končinach slovanskych 1 — potom v VI. stol. po Kr. Maurikios pripomina hojnost damacich zvirat u Slovanu a Prokopios di, že zabijeji v obet’ svemu bohu skot, 2 a když brzy potom Avari na¬ padli zemi dulebskou, zaprahali do vozu misto volu neb koni ženy slovanske; J take stare tradice jednotlivjich zemi, ktere jsem už vyše uvedi, pamatuji vždy bohatstvi dobytka a pomery, v nichž se nam objevuji jednotlive zeme slovanske v stol. X.—XI., ukazuji zjevne, že značny chov hoveziho dobytka nebyl v te dobe ničim novym, nybrž starym hospodarskym zamestnanim, ktere uzce sou- viselo s rolničenim rovnež staršim, ba mužeme rici, do jiste miry je i podminovalo. Vyraz jho a jarmo, jaremh, jak jsme videli, je už v nejstaršich textech slovem domačim, starym a všeslovanskym a naleži jiste praveku vseslovanskemu. V dobe X. stol. a nejbliže nasledujici je už dokladu tolik a takovych, že se nam chov hoveziho dobytka objevuje bežnym zamestnanim všech Slovanu. Na Rusi čteme nejen v letopisu k roku 996, že na dvore velkeho knižete Vladimira bylo vždy dosti zve- riny a masa hoveziho pro bojary i družinu, 4 * nybrž čteme v Žiti prep. Feodosija o skotu v chlevech, jakož i o tom, že roku 1074 urodilo se po ruskych dedinach neobyčejne mnoho skotu. 6 Voly pripomina Kyrill Turovsky v Poučeni Ha Heflharo, 6 tažny skot (soumary) Mas "udi. 7 Pri pohrbu ruskeho velmože byli r. 922 pred očima Fadlanovyma zabiti kone i byci. 8 Pak ovšem neni divu, že se dočitame i o kradežich skotu a o trestech za to; tak v Ustavu belečskem z XI. stol. 9 a zejmena v Ruske Pravde, kde se vubec v ruskem statku te doby vyčitaji tato zvirata: skot, voli, byci, kravy, telata, jarci, ovce, kozy, kozli, svine, podsvinčata, berani 1 Klaud. Ael. Jtspi gomv V. 27, XVI. 33 (Latgšev Scyth. I. 603, 605). Take mezi fig-urkami zvirecimi z neolithickych nalezu v Koszylovcich u Za!eszczyku vidime predevšim byčky, psy a snad i ovce (Hadaczek La colonie industr. de Koszylowce, Lvov 1914). 2 Maurikios XI. 5: tcAtjD-os a.X6'[H)'/ TcavTotov; Prokopios III. 14. 3 Let. lavr. II 3 . Na tento doklad nekladu vsak vahy, ponevadž se muže vztahovati na tažna zvirata samych Avaru a ne na domači. 4 EbiBame mhoskctbo oti mhci, oti, cKOTa h ott, 3Bl>pnHbi (Lavr. 3 123). Srv. i episodu s bykem na Trubeži u Perejaslavi pri r. 992 (tamže 120). r> Ed. Lovrov 80, 93, ed. Filaret 171, 184. 6 Baslajev Hct. xp. 366. 7 Harkavi CKa3. 129, 136. 8 Srv. ŽS. I. 378. 9 Golubinskij IIct. p. u,epKBii I. 2. 547. 138 mimo kone, kobyly, hrebce a hribata . 1 Take nalezy v mohylach X.—XI. stol. potvrzuji chov dobytka u ruskych Slovanu. Tak jej potvrdil VI. Sizov pro obyvatelstvo kraje smolenskeho v X. stol ., 2 Zavitnevič pro zapadni kraje ruske pred IX. stol ., 3 Melnikova pro Volyn v kraji Lučanu , 4 Antonovič pro Drevljany , 5 6 7 Samokvasov v mohylach z okoli Cernigova , 8 Brandenburg v mohylach pri- ladožskych, T Bogdanov v moskevskych 8 atd. I jine popisy zminuji se o kostech domacich zvirat v hrobech a sidlištich slovanskych, ale nerozeznavaji bliže, jake to kosti jsou . 9 Ale už to, co vime, stoji zajiste v protive k vyše uvedene zprave Rostehove a Kon¬ stantinove o nedostatku dobytka v slovanske Rusi a ovšem i proti prislušnym dedukcim Peiskerovym. Sousedni nomadi Bulhari, Cha- zari, Pečenegove a pozdeji Polovci a Tatari meli ovšem dobytka vice, jak cely jejich raz stepniho živobyti s sebou prinašel , 10 a netreba pochybovati, že Rusove jej odtamtud odbirali, at’ koupi, af nasilim. Mame o tom i nekolik letopisnych zprav z XI.—XIII. stoleti . 11 Z te pričiny a take pro lepši a prihodnejši pudu bylo v jižni Rusi vždy daleko vice koni a skotu nežli v severni . 12 Ale jen tak dlužno rozumeti udanym zpravam orientalnim, že u Slovanu bylo skotu malo, t. j. bylo ho malo v pomeru k vychodnim Bul- harum, Madarum a Pečenegum, vedoucim s sebou stada ohromna. Obratme se ješte k zapadu. 1 Vladimirskij-Budanov Chr. I. 47, 49, 53 sl. (§ 33, 39, 42, 49, 50, 54, 56). 2 Sizov Cmoji. Kypr. 115. Tam kvetl chov dobytka. 3 Zavitnevič Tpvju.r XII. apx. c. I. 106. 4 TpyHBi apx. c. Kijev (1899) I. 483, 509. 5 U Chanenka JtpeBH. IIpHaHhnp. V str. V. 6 Samokvasov Mor. p. 3. 196 (v Gulbišči). K okoli Charkova srv. Hsb. XII. apx. c. 120. 7 Brandenburg Tpy;p,i apx. c. Jaroslav I. 9, 10. Srv. tež novgforodske (3an. apx. XI. 144). 8 Bogdanov MaT. Kypr. nep. 17. 9 Srv. na pr. nalezy v Sargorodu Tpyflti XII. apx. c. I. 93—101 a jine uvedene v ŽS. I. 171, 285. 10 Kardizi 120, 121, 123, Chvolson 21, 23, 31, H ar kavi Cicas. 91. 11 Srv. jich radu u Aristova IIpOM. 42. R. 1095 na pr. vzali Polovcura ,,ckotbi, KOHk, Bera6jiyH£i h vena,n,B“ (Let. lavr. 3 221), r. 1103 vzali „ckotbi h obubi h KOH-hii h BejiB6jiynBi h BexcS cb p;o6bitkomt> h ob Hejiap,BK)“ (tamže 269). Kone a skot se predavali na trzich. Rus. Pravda: „An;e jih 6y;iei'L TaTe6HO KynHJii> bt> Topry hjiii kohb, hjiii nopTB, hjiii CKOTHHa. Srv. Aristov 47. Jake by]y ve stare dobe ceny skotu na Rusi, viz u Aristova IIpOM. 296. 12 Aristov IIpOM. 44, 47. 139 Zde u Slovanu polabskych a bavorskych pripommaji se v kro- nikach a listinach X.—XI. stoleti časteji boves, pecus a sice i mezi davkami, ktere platili na pr. Srbove nemecke riši. 1 V Arkone se platila dan podle paru volu, t. j. podle radia, 2 a na Šale, když tamejšf Slovane činili pfekažky arcibiskupskym lovcum, brali jim za trest hovezi' dobytek a prodavali jej ve prospech biskupuv. 3 Mnoho skotu bylo v krajich pri baltickem mori. Ebbo pripomina multa boum paria ve Volgastu 4 5 6 7 a listina vevody Kazimira I. z roku 1170 velke bohatstvi skotu v Pomoranech. 0 Mezi valečnou koristi v bojich Luticu s Pomorany uvadi proto Herbord i hovezi doby- tek.° Dokladu archaeologickych je dosud malo, ale jen proto, že si kosti zvirecich v nalezech nebylo naležite všimano, tak ostatne, jako jinde po Slovanstvu.' Podobne pomery byly pred X. stol. i v Cechach, na Morave a v Polsku. Už od počatku IX. stoleti platili Cechove Pippinovi poplatkem „120 boves electos" 8 a take jedna listina Otty III. 1 Vidukind III. 68 pripomina boves et pecus v hradech polabskych a četna stada ovci a skotu r. 1177 v okoli Kaminu a Volinu (Giesebrecht W. G. III. 226), a Arnold zase četna stada vepru a volu v okoli Siegebergu (VI. 16). U Slovanu bavorskych pripomina listina z r. 903—6 boves (Friedrich Cod. I. 35; srv. zde vyše str. 132) a v statutu biskupa vvormskeho Burcharda, tykaiicim se zdejšich Slovanu z let 1012—1022, uvadi se trest za nasilne odvedeni vola z hospodarstvi (Dove Zs. f. d. Recht 1859, 384). Srbove od Mišne platili rovnež cisarovi Ottovi I.—III. desatky z plodin a z dobytka (decimationes frugum et pecudum), jak vidime z listin ottonskych z r. 948, 968, 973, 983, 996. (Cod. dipl. Sax. I. 1. 237, 243, 267, 276, Mon. boica XXVIII. 174). Listin XI. a XII. stol. už uvadeti netreba. 2 Quin annuatim ex singulis boum iugis quadragenos argenteos tributi no- mine penderent (Saxo ed. Flolder 572). 3 Dobenecke Reg. Thur. I. 911 (Leo Untersuch. Thiir. 65 pozn. 4, 62 pozn. 1); Si quis venatorem eius (archiepiscopi) disturbaverit... bovem iliius tollant et vendant. O cene penežni dobytka v Nemecku te doby srv. Lamprecht Das Wirtschafts!eben I. 11—12. 4 Ebbo III. 10. Škot zde pripomina i Herbord III. 4. 5 Cod. Pommer. I. 70, 6 Herbord III. 2. 7 Pro Pomorany srv. Lissauer Denkm. 175. U Hasenfelde, kr. Lubuš, našly se v sidlišti z doby bronzove (slovanske?) kosti skotu, kozi a nejvice prašeči. (Chybeji ovči, psi a konske.) Praeh. Zs. III. 330. U I*owraclavi byly kosti konske, dobytči, ovči, prašeči a kozi (tamže VI. 96), podobne i v pozdejšich slov. kultur- nich vrstvach v okoli Dessavy (Jahresschr. f. Vorg. sachs. L. I. 54, 59), v slov. vsi z VIII.—X. st. u Kistrzynu na Warte (Zs. f. Ethn. 1915, 895) a v kulturnich jamach slov. vsi u Neuendorfu a Fohrde v Braniborsku (Mannus VII. 127 sl.). 8 Kosmas II. 8. 140 z r. 991 zminuje se o poplatku dobytkem, odvadenem z Čech kostelu mag-deburskemu. 1 Zakaz Bretislavuv z r. 1039 uklada mezi jinym i pokutu voli selskemu lidu v Cechach. 2 O dobytku zmi- nujf se dale klašterni listiny z r. 1057, 1078, 1130, 1125—40, 1170 a j. a donace klaštera hradištskeho u Olomouce čiselnym vyčtem ukazuje nam asi na normalni čfselny pomer jednotlivych druhu na vetšim statku: „10 vaccae cum bubulco, 100 porci cum su- bulco, 200 oves cum duobus opilionibus, 40 equae cum tribus emissariis et cum duobus ag-azonibus. 3 V listine vyšehradske Sobe- slava 1. z r. 1130 doložen je poprve termin jalovica — vacca sterilis. 4 ArchaeoIog"ickych dokladu je vsak i u nas pramalo. 5 6 7 Z Polska mame vubec zpravy teprve pozdejši, ponevadž chybi starši listinny material. Ale i tu se setkavame nejen v XII. a XIII. stoleti 0 pravidlem s vo!y, kravami a ovcemi (boves, vaccae, oves), nybrž i se starou tradici, že Polsko bylo odedavna bohate na dobytek. T 0 Slovanech balkanskych mimo vyše uvedene zpravy Proko- piovy a Maurikiovy mohl bych poukazati jen na Omortag-uv napis ze Sulejmankoje, z nehož je patrno, že se zajatci vyplaceli dobyt- kem. 8 Jinak jsou u Srbu zpravy teprve z pozdniho stfedoveku. 9 U Slovanu alpskych mluvi o chovu hoveziho dobytka vsak už listiny VIII. a IX. stoleti. 10 1 Friedrich (Jod. I. 42. Kosmas II. 4. Take I. 5 v reči Libušine pripommaji se davky ze skotu a dobytka. 3 Friedrich Cod. dipl. I. 55, 83, 85, 113, 114, 130, 224 atd. (viz Index str. 551). 4 Tamže I. 114. 5 Pic Star. III. nema nic než tu a tam zminku o nalezu kosti „zvirecich“, ale jakych, neudano. Cervinka (Pravek 330) uvadi jen jamy od Zbejšova bliže Oslavan s množstvim kosti konskych, kravich, kozich, prasečich a psich a jinak pravi jeste (341), že se množstvi techto kosti naleza i ve vrstvach hradišf moravskych. Zji- šteny jsou na hradištich vedle Devina. (Cervinka Devin 30, 33). V Libici ohlasil Hellich v jame kosti psi, bera ni a teleci (Pam. XVII. 675). 6 Srv. na pr. doklady u Bujaka Studya 194, 307, 370, 373, 408, Piekosih- skeho Ludnosc 28 sl., 88 sl. Dan ze skotu a bravu slula v Polsku narzaz (Pieko- sinski 1. c.*38), Ze dva voli znamenali tolik co kun, vidno z tychž listin. Vubec voli v hospodarstvi platili nejvice. 7 Poloni veteres pecore et frumento divites (Dlug-oš Hist. I. 56 ed. Przedz.). Podobne u Galla na poč. (Bielozvski I. 395.) Srv. ŽS. I. 173. 8 Zlatarski CiojienMaHKbOHCKH^TT, HajunHCL Sof. 1913 31. (Otisk z H3B. Ha IrBjir. Apx. TJ,p. III.). 9 Jireček Mittelalt. Serb. II. 28, 61, Gesch. Serb. I, 148. 10 Dopsch Alt. Soz. 91. 141 Jake rasy byl stary slovansky dobytek, neni mi dosud pove- domo, ponevadž archaeologficke nalezy po teto Strance, pokud vfm, dosud prozkoumany nebyly. V stare Germanii byl pry doby- tek maly, nevzhledny a kratko- rohj ?. 1 V slov. dedine u Kistrzynu na Varte našel Kiekebusch dva druhy, jeden menši, kratkorohy a druhy vetši . 2 Naproti tomu na vychode na jihu Rusi ukazuji fi- gury byku, jež byly nalezeny v Majkope, velkou hlavu s rohy dlouhymi . 3 Brav. Nejvice bylo ovšem, a to po celem Slovanstvu, tak jako v sousednim Nemecku 4 bravu, t. j. ovci a vepru, jak je pri snazšim jejich chovu prirozeno a jak sam raz slovanske prirody namnoze s sebou prinašel. Vepri a ovce darily se i tam, kde nebylo pudy pro dobytek hovezi a stada jejich take všude počtem daleko byla vetši stad koni nebo dobytka. Dosvedčuji to primo arabske zpravy X. stoleti , 5 6 a i premnohe zminky v listinach polskych, če- skych a polabskych, v nichž se shledavame se zminkami o chovu ovci a vepru, o danich z tohoto dobytka, pri čemž čisla tu a tam uvedena ukazuji, že na statcich slovanskych stada bravu daleko p?evyšovala počet koni nebo hoveziho dobytka. ( ’ 1 Tacitus Ann. IV. 72, Germ. 5; Columella VI. 24. 2 Zs. f. Ethn. 1915, 895. 3 Aji6y>n> pne. apx. kosim. 19C6, 204 (č. 1275), Minns Scythians 144. 4 Heyrie Hausalt. II, 179 sl., 182, Meitzen Siedrlungen I. 605—612, Lam- orecht D. Wirtschaftsleben I. 11. 5 Tykaji se Rusi. Tak anon. persky geograf (ed. Tumanskij 135) a Rosteh (Chvolson 29 a Harkavi 264) pravi o Slovanech, že maji stada svini a podobne i stada ovec. Drevlane r. 945 pripomneli Igorovi bajku o viku vpadajicim na siado ovec (Let. lavr. 53). Ruska Pravda pripomina v hospodarstvi ruskem nekolikrate brav (srv. Vladimirskij-Budanov Xp. § 39, 42, 49). K poetu stad ruskych knižat XII,—XIV. stoleti srv. doklady u Aristova IlpOM. 45. 6 Srv. listiny citovane na str. 139, 140. Vepre ( porci) nebo selata ( porcelli) mezi deSatky, odvadenymi od Slovanu nemeckym panum pripominaji zejmena Iistiny Ottonu z r. 949, 970 a nejstarši zapisy klaštera fuldskeho (tež ovce, Cod. Pomer. I. 20 Cod. Sax, I. 1, 251; K$trzyriski O SIow. 37), nebo polska listina Bolesla- vova z r. 1065 (Kod. WieIkop. I. č. 3), pomoranska z r. 1136 (Cod. Pom. I. 28), mazovska z r. 1165 ( Piekosinski Doc. 108). U Slovanu na Šale pripomina je na listina na statku vedle 4 koni 159 ovci (Leo Unters. Thiir 72), k Morave srv. Obr. 32. Zlaty byček z Majkopu (Minns). 142 Tak bylo i na jihu, na pr. v jižnim Štyrsku ve XII. stoleti, kde se pripominaji časteji davky z ovci' v končinach slovanskych (obyčejne obec davala jednu ovci a jehne) a jeste vice davky z vepru, jejichž chov musil byti velmi značny a je doložen už listinami z r. 777, 973, tedy z VIII. a X. stoleti. * 1 S tim ovšem souvisi prirozene, že i v hrobech a sidlištich, pokud jsou kosti určeny, zbytky bravu prevažuji. 2 Take na Balkane, odkudž je jinak malo zprav o starem chovu dobytka, 3 doklada chov ovec Kozma presbyter bulharsky 4 5 a v XIII. stoleti Georgios Akropolites i Ge¬ orgios Pachymeros pripominaji v slovanskych krajinach Rhodopy a Stare planiny pastyre svinskych stad. B Konečne i hojne nalezy vlnenych latek a nužek ke strihani ovci v hrobech z konce doby pohanske, jež jsem uvedi již v I. dile Života starych Slovanu, 6 7 naležeji sem. Ovci nužky tvaru, jichž se dosud k strihani vlny uživa, jsou dosti hojne v hrobech od doby rimske až do konce doby pohanske a to v hrobech mužu i žen. Z Poučeni Feodosijova „0 Ka3H3X"b Bojkm^tA je patrno, že brav mel v XI. stoleti svuj podil na poverach, tak jako misty jeste dnes. Potkati svini na ceste pokladano bylo vždy za zle znameni. ‘ listinu hradištskou vyše citovanou (str. 140). Biskup wloclawsky mel r. 1238 kom 47'), volu 575, krav 1176, svini 1260, ovec 3174 na panstvi mazovskem a kujav- skem (Cod. dipl Pol. II. Nr. 23). 1 Levec Pett. Studien III. 190 a dalši doklady u A. Dopsche Alt. Soz. 87—88. ! Srv. doklady uvedene na str. 133, 138,140 a mimo to jeste z Moravy hroby u Ždanic (M. Centralcom. 1890, 262) a z Rusi (H3B. apx. kom. XV. 51, 3an. apx. XI. 144, Samokvasov Moriraai P. 3. 196 (Gulbišče), Sizov (Cmoji. Kypr. 9). V mohyiach volyiiskych a kiievskych našel Antonovič nejvice kosti beranich a soudi z toho, že tam ovce byla hlavnim domačim zviretem (Pa3- p;P eBjT[ - 5). Totež plati o vykopech sl. Melnikove na Volyni (Srv. Tpyp;Bi XI. apx. c. Kijev 1899. I. 483, 509) a Č. Chvojky v Kijevsku (Ilojia norp. 2, 5, 8, 15), kde bylo nejvice ovčich a prasečicli. Take na dunajskem Devine by!o mnoho kosti vepro- vych |Cervinka Devin 30 sl.). 3 Na chov vepru ukazuje vsak poznamka Pseudo-Caesariova o Slovanech, že poživaji vepre (Migne PG. XXXVIII. 986, dial. 110). 4 Kozma pripomina u bulh. domu X. stol. RBOpt OBvifi (Arkiv zapovj. IV. 77). 5 Srv. Jireček Mittelalt. Serb. II. 28, kde viz i pozde|ši doklady poslušne. K Dalmacii srv. Rački Doc. VII. 18 (r. 918); 6 ZS. I. 152, 410. V Cechach nalezly se v hrobech želenickych a dale na hradišti Vyšehradu, na Levem Hradci, na Hradku u Caslave (Pic Star. III. 1, tab. XV., XXIV, XXXI, XXXVIII.). 7 „Ame kto ycp»m,fcT-£ MepHopii3n.a, to B-b3BpamaeTcs jih eHimeub, jih cbhhlio (Let. Lavr. 165 3 ). Vyraz ep;HHen,i> Miklosich a Erben preložili vepr (Erben Nestoruv let. 264). 143 Pomerne nejmene objevuje se v zaznamech koza, 1 ačkoliv i ona je doložena všude, kde je vice zprav. Na Rusi ji pripomina Ustav JarosIavuv J a letopis pri r. 1074 vypravuje, jak si mnich Isak pečerskeho klaštera koupil kozla a jeho čerstve staženou kuži na se obleki.'' Z Dalmacie je z Jadery doklad z poč. X. stoleti.' 1 Archaeologficky doloženou kozu znam jen z vychodniho Nemecka a z Moravy. 5 6 Ke zpusobu chovu pripomnel bych, že už v stare dobe byl dobytek vyhanen na pastvu pohromade, bud’ z cele obče nebo z celeho rodu, tak jako tomu bylo v sousedni Germanu . 8 Pasli jej pasty?i, stsl. nacTbipij, nacTyxt, (tež nacTypt>, nacTyuibK'b), pl. nacTycM , 7 kteri v X. stol. nebyli jen jednotlivci, vedouci podle potreby dobytek na pastvu, nybrž už zvlaštni stav , 8 ktery mel 1 Koza, K03i>Jlb, K03HH už v Kod. Supr. 116, Dan. VIII. 5, 8, hbornik r. 1093, Pand. Ant. XI. st. 35, 271 atd. Srv. Sreznevskij MaT. I. 1246. 2 Vladimirskij-Budanov Xp. I. 49, 53 (K 03 a, K03ejrt). 3 Let. lavr. 3 4 186. 4 Rački Doc. VII. 18. 5 Lissauer Denkm. 175, Červinka Pravek 330 (Zbejšov). Srv. i nalez z doby bronz. u Hasenfelde (Pr. Zs. III. 300), z Inovvraclavi (tamže VI. 96), ze slov. vsi Kistrzynu na Varte (Zs. f. Elog. 1915. 895) a Neuendorfu a Fohrde v Braniborsku (Mannus VII. 127). 6 Srv. Bujak Studya 328, Heyne D. Hausalt. II, 203. 7 Slovo nacTyxT>, nacTyaibKt, nacTupt (od pasa ,, pasti — pasu, chranim) objevuje se v nejstaršich textech literarnich, tak v prekladech Pisma (srv. Ostrom, ev. Luk. II. 8, Jan X. 2, 10, Mat. XXVI. 32), dale u Kozmy presb. bulh. (ed. Popruženko 82, 86, u Grigoria Naz. 12, 87, 375, Pand. Ant. XI. st. 179 a 245, Izborniku 1073 r. 238, v Nestorove Žiti Feod. 2 atd., atd.; doklady jsou hojne. Srv. Sreznevskij MaT. II. 886, 887. K rozšireni u všech Slovanu srv. Budilovič C JI. II. 17. 8 O Rujane vime, že tam ve XII. stol. pasli dobytek stražci (custodes, podle Saxona ed. Holder 509). U knižecich a panskych dvoru vyvinuli se speci¬ alni pastyri a opatrovnici pro ruzne druhy dobytka. Sem nalezi ruzna označeni hlidaču ruznych druhu dobytka v latinskych listinach z Cech a Polska stol. XI. až XII.: boum opicarii, bubulci, agazones, vaccarum et equorum pastores emissarii, custodes nutritores, opiliones (ovium), porcarii, pecorarii, atd. (srv. Friedrich Cod. I. 58, 83, 111, 160, 382, 555, Kod. Malop. 8, Cod. Pom. I. 30, Piekosinski Doc. 13 88, 108, Vacek Agr. Arch. I. c. Tim vznikla i rada specialnich terminu do- macich, (srv. ruske kohiox-b, obuioxt>, KOHeBHiiKT,, OBiapi,, Aristov PIpOM. 45, Hruševskij KieB. Pycb I. 312), jež se ozyvaji i v starych topickych nazvech, jako Konjary, Konetopy, Svinary v Poodri (Muka Ortsnamen Neumarcks 45, 47 > 54), v Čechach Kravare, Kobylniky, Svinary (Jireček Topogr. ant. 56, 60, 146), Friedrichi. 476, 549), Konary u Hnezdna r. 1174 (Piekosinski Doc. 121). „Zvinar“ je ostatne doloženo už v listine vyšehradske (falsum XII. stol.), Friedrich I. 382. K analogickym pomerum v Nemecku srv. Heyne D. Hausalt. II. 205, 210 sl. 144 i sve starešin )^. 1 Jsou take literarne i obrazove charakterisovani určitymi, stale je provazejicimi attributy. Pastyr byl patrne typi- ckym každodennim zjevem v stire slovanske obči. Zavadeje dobytek na pastviny, mel na pleči zavešenou torbu, v jedne ruce dlouhou rovnou hul nebo hul na zpusob berly 2 a v druhe dlouhou i ohnutou troubu drevenou, z lyči stočenou, neb take pišfalu — svirelb. „nacTbipH CBupaiome" je označeni typicke už v nejstaršich tex- tech , 3 a trouby zase vidime časteji na obrazcich miniatur X.—XII. stoleti . 4 Udržely se ostatne podnes jako typicky attribut slovanske pastvy . 5 * Vedle techto stražcu opatroval dobytek na pastve (aby totiž se nezabehl, nebo nevnikl na pozemky cizi nebo obdelane, k pastve nenaležejici) i hlidaci pes, jak ukazuje i stari všesl. vy- razu yDbsij 8 i nalezy archaeologtcke . 7 Tato funkce psa je ostatne prastara a šaha až do praveku indoevropskeho . 8 Cely soubor do- bytka pasouciho se a hlidaneho označovan byl slovem stado, dolo- 1 Kozma presb. (ed. Popruženko 82): IIoc.iymaftTe nacTymcKna CTapfai- IHHHBI. 2 Srv. na pr. miniatury českych kodexu vyšehradskeho, z evangeliare piari- stickeho, hnezdenskeho, pastyre z fresek kaple znojemske, u Lehnera C. škola mak tab. XI., XXIV., Dejiny umesi I. 3, 379, 385, 399, 411, 417, 427, neb po- zdeji v bibli Velislavove (ed. Vocel) tab. 5a. Viz ZS. I. obr. 41, 54. 3 Tak u Kyrilla Turovskeho v Slove Bt HOByK) Henl;Jiio ( Buslajev Hct. xp. 356, v Žiti sv. Nauma ed. Lavrov 9, 32, v Zlatostruji 8, v Stichotv. XII. stol. 113, 114 ( Sreznevskij MaT. III. 274). 4 Srv. doklady uvedene v pozn. 2. a pozn. nasledujici. 5 Srv. mou stat Počatky slov. hudby Ve Vestn. narod. 1914, 56—58 a 60 (obr. 6). 0 Pro stari psa (u Praindoevropanu) svedči společna rovnice. r. z.let)v, lat. canis ir. cTi, sthn. hund, lit. šuo, sti. fva, av. spa, suno, arm. šun [Hirt Idg. 656). Jedina slovanština ztratila tento pravyraz, ponevadž se ujalo a po celem Slovan¬ stvu rozširilo jine slovo phsh, slovo ostatne puvodu nejasneho. Srv. Budilovič Ceri. I. 194, Miklosich EW. 271 (srovnava ai. paqu — dobytek, got. faihu, lat. oecus, pr. pecku a Hujer Uvod 48 od phstrh — pestry). Všesl. chrii, je puvodu asi germanskeho (Berneker EW. 412 10, Peisker Bez. 73) a r. co6aKa (p. kaš. sobaka) prejato z iranštiny. Srv. zend. p paka ( Miklosich EW. 312). 7 Archaeologicky doložen je pes z Pomori (Lissauer Denkm. 175), v Rusku z okoli Smolenska, Cernigova, Ladogy, Lovati a z Volyne (srv. ZS. I, 260, 261), z Cech (Pam. XVII. 675), z Moravy (Červinka Pravek 319) a z Inovraclavi z doby starši (Praeh. Zs. VI. 96). O ruskych psech napsal studii Dm. Anučin O KOCT;iX'b codaKH iis^b KypraHOBi, cMOJieHCKoft ry6. (JlpeB. IX. 66). Dale srv. 3an. XI. 180, H3 b. apx. k. XV. 51. 8 Hirt Idg. 282, Schrader Reallex. 382. O psech pastyrskych u Germanu srv. Heyne I. c. II. 219 sl. / 145 ženym z X. XI. stoleti', 1 nebo slovem čreda, čreda, rovnež tak starym." Dobytči'ch zvonku, na hrdle zavešenych, kterymi se stada skotu a bravu dosud hojne ozyvaji, a jež znamy byly už v hospo- darstvi rimskem, ze slovanske doby pohanske temer neznam; aspon doklady, ktere tu a tam se v sbirkach objevuji, nejsou pro tuto starou dobu plne zaručene. 3 Forma se totiž od nmskych dob 4 zachovala až po dnešm' den. Že pri tomto vyvinutem chovu do- bytka byly současne i zvlaštm' dvory a ohrady, obory pro dobytek a rovnež i zvlaštm' kryta staveni, chleVb neb chlevina zvana, v nichž, dodavam, stal dobytek už u jesli, do nichž se mu kladla krme/' je na biledni a pojednal jsem o tom podrobne již na miste jinem, pri popisu staveb hospodarskych. 6 Jine stare domači nazvy pro misto, kde byl dobytek, jsou jeste všesl. staja, č. staj, od kmene sta, stati 1 a dale v puvodnim vyznamu i skotnica doložena Ipa- tejevskym letopisem k r. 1146/ pri niž se analogicky vyvinula jiste dalši rada specifikovanych nazvu pro ukryty ruzneho druhu dobytka. 1 Všesl. stado (Miklosich EW. 319, Budilovič Ca. II. 18) od kor. sta- stati, je na pr. v Ostrorair. Ev. Luk. VIII. 32, XII. 32, Jan X. 16, v Izborniku r. 1073, 157. v Letopise z r. 945 atd. ( Sreznevskij MaT. III 489) a z X. stol. u Kozmy presb. (ed. Popruženko} 81. 2 Čreda, čreda z prask *čerda je vyraz nejen všeslovansky, ale totožny i s analouickvmi tvary v pr. kerdan, lit. kerdžus, got. hairda, sthn. herta, nhn. herda, sti. šdrdhas, av. sar 3 d 3 m, ir. crod, kymr. cordd ( Miklosich EW. 33, Berneker EW. I. 144). Briickner Ene. pol. IV. 2, 195 ma čredu za domači, ale pribuzne s herde. Berneker soudi na prejeti z nektere reči centumove v reči satemove, Hirt primo na prijeti z g-ermanštiny (I. c.), kdežto Janko na puvod domači (Pravek 55). Doložena je čreda ve smyslu stada už v prekladu bible (Jan XX- 17) a v Izbor¬ niku r. 1073, 145. Srv. Sreznevskij Mar. III. 1538. 3 Srv. na pr. z Polska (Zbior IV. 6, 29). U Stol. Belehradu (Fejer) našel se bronzovy zvonek vedle slovanskych zaušnic. ( Hampel Alt. III. 516). Ale jinde se tyž našel pri postroji konskem (ib. III. 497). V mohylach u Tomnikova našel se tež, ale pohrebište je finske ( Jastrebov .TLmiiH. ji. XIII. IH). V skythskych mohylach je bronz. zvoneček častejši. 4 Srv. Saalburg (Jacobi II. tab. XXXVI.). 5 Tak se pripominaji jasle (MCJiiij v Žiti sv. Nauma z X. stol. ed. Lavrov 15, 21, u Grigorija Nazian. XI st. 4, v Poučeni Hilariona ,,0 3aK0H'k“ ( Ponomarev Uajf. I. 64), dale v prekladech bible, na pr. v Ostromir. ev. Luk. XIII. 15 a jinde [Sreznevskij MaT. III. 1666). g rv 2S. I. 808. TropT' OBi.uiiVu bulharskych Slovanu pripomina v X. stol. Kozma presb. (Archiv za povj. jugosl. IV. 77). V ŽS. I. c. i vyklad o prejeti ndzvu chlev b z got. h lija nebo hlaiw. 7 Miklosich EW. 319, Budilovič CaaB. II. 113. Doklady ruske jsou už z XI. stoleti. Srv. ŽS. I. 810. 8 nCPJI. II. 27. Srv. ŽS. I. 783, 810. L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 10 146 Pri uvedenych dokladech nemuže byti, mysli'm, sporu, že nejen ve XII. a XI., ale i v X. stol. a pted mm byl chov dobytka u Slovanu zamestnanim bežnym, doplnujicim učelne rolničeni. Na vetšim šlechtickem nebo zadružnem statku by!o dobytka vice, na menšim mene, — ba nechci popirati, že byly kraje vubec chude dobytkem, kde zase honba, rybareni a brtnictvi bylo hlavnim zdro- jem vyživy, na pr. Polesi nebo okoli Valdajske. vyšiny, — ale v celku a prumerne dlužno doznati, že existoval chov dobytka všude po Slovanstvu a že byl u nižšich i chudšich vrstev, videli jsme take. U velmožu se vyjimkou objevuji i cizokrajni soumari. Tak se za doby Meška a Boleslava Chrabreho v Polsku a pri r. 1095 a 1103 u velkeho knižete v Kijeve pfipominaji velbloudi od Polovcu vzati 1 a z r. 1061 mame zpravu o chovu italskych mezku na Rusi. 2 Take osel nebyl neznamy; jmeno jeno — prevzate z got. asilus 3 4 5 6 — doklada nam už preklad Pisma 4 a v Kijevskem letopisu čteme pri r. 1074 roztomilou anekdotu o igumenu Nikonovi, na jehož miste se jednou v klaštere objevil osel. J Ze pak osli byli znami i v Cechach, nasvedčuje vypravovani Kosmovo. 1 ’ Na zakladš podaneho obrazu X.—XII. stol. je zaroven už a priori zjevno, že stav chovu dobytka, jaky u Slovanu v te dobe vidime, nevznikl a nemohl vzniknouti nahle, teprve v X. stoleti, nybrž že se pripravoval a existoval už dlouho pred tim. To jest zajiste prvni a prirozeny soud, k nemuž musime dojiti, i kdyby nebylo nekolika zprav staršich ze VI. a VII. stoleti. Proti' teto predstave postavil se však v poslednich letech velmi rozhodne J. Peisker s theorii, podle niž Slovane až do po- čatku doby historicke domacich zvirat nemeli, nemeli proto, že se z časti v zemi jejich nerodila, z časti pak jich miti nesmeli, nebof žili v stale porobe panu, kteri jim chovu nedovolili, kteri jej usur- 1 Detmar IV. 7, Herbord II. 4, let. Lavr. 3 221, 269. O velbloudech v Srbsku za Uroše II. srv. Jireček Mittelalt. Serb. II. 28, 29. Slovo csl. velhb^dh poklada Briiclcner Ene. pol. IV. 2, 196 za vypujčku z got. ulbandus. ■ HpeBii. M- IV. Apx. C.iob. 65. V Dalmacii r. 1090 pripomina se mulus (Rački Doc. VII. 153). 3 Briickner Ene. pol. IV. 2, 196. 4 Srv. Ostromir. ev. Luk. XIII. 15, Jan XII. 16, Jurjev. ev. Mat. XVIII. 6, Izbornik r. 1073, 173 (Sreznevskij MaT. II- 753). Vyraz oci>:n. prešel z lat. asellus skrze gotštinu (Janko Pravek 51, Heyne Hausait. II. 177). Specialne zamestna- vali v te dobe osly u mlynu. 5 Let. Lavr. 3 186. 6 Kosmas I. 11. 147 povali sami pro sebe, tak že dobytek Slovane sice videli, znali, ale sami ho miti nesmeli. Timto zpusobem vysvetluje si Peisker uvedene již zpravy Rosteha a Konstantina o nedostatku dobytka v Rusi v X. stoleti a potom hlavne ten zjev, že Slovane pro ne- ktere vyznamy chovu dobytčiho a nektere jeho produkty maji slova cizi, po jeho vykladu jednak germanska (nuta, skot, mleko), jednak turkotatarska (byki>, vol"b, koza, tvarogi>), jež jemu nebo prof. Kor- šovi jsou zrejmym svedectvim zminene krute a praveke poroby stri- dave germanske, stridave turkotatarske, hnetouci Slovany až do X. stoleti . 1 Ale Peiskeruv predpoklad i dalši z neho vyvody jsou bud’ pochybne, nebo nespravne a take konečny jeho resultat o krute stridave porobe, v niž všichni Slovane trpeli a pro niž dobytek chovati nemohli, po mem soudu s pravdou se nesrovnava. Bylo ovšem už pred nim postrehnuto, že dva kollektivni slo¬ vanske vyznamy pro dobytek — skoti* a nuta jsou puvodu ger- manskeho. Skoti* je vyraz všeslovansky, nuta je sice zachovano jen v ruštine, slovinčine a polabštine (srbštine), ale, jak vidno, ve všech trech hlavnich skupinach jazykovych.” Prvni vyraz je totožnji s got. skatts, sthn. scaz (pozdeji schatz), ags. sceatt, stn. skattr, vse z prag. *skattaz , 3 druhy s sthn. noz, ags. neat, stn. naut (srv. 1 Peisker Bez. 101, 104, Expansion 423, Grundlagen 4. K Peiskerovi pri¬ družil se zejmena Korš prači uvedenou dale v pozn. 1 na str. 150. Proti teto theorii vice mene ostre ozvali se predevšim: J. Janko ve Vestniku C. Akademie 1908, 100, ve Worter u. Sachen I. 109, Zs. f. d. Alt. 1909, 14. 248; L. Niederle v Arch. sl. Phil. XXXI. 569; V. Jagič tamže 591; S. Šestakov Il3B. apx. o6m. Kazan XXII. (1906) II.; M. Hruševskij 3an. Tob. IUcbv. T. CIII. 5—27; Fr. Krček Teorya Peiskera o niewoli pras!owianskiej Lw. 1909. 3 Skoti, je vseslovanske ( Miklosich EW. 303, Janko O stjrcich 172, Budi- lovič C;iai 3 . I. 183). Nuta ve vyznamu stada skotu je zachovano jen v r. Hyia, slovin. nuta, v polabštine nota a v luž. nutnica — dobytči dvur ( Miklosich EW. 217, Janko 177, Peisker Bez. 78). 3 Z germ. je odvadeji Schrader Idg. F. XVII. 33 (nerozhodne), Reallex. 115, 282, Heyne D. Hausalt. II. 161, Uhlenbeck Archiv sl. Phil. XV. 491, Got. W. 2 132, K luge GGPh. I. 3 361, Peisker Bez. 79, (265), Faist Got. W. 3 235, Torp Idg. W. III . 4 449, zprvu i Miklosich Fremdvv. 125, Briickner Civv. 25, Ene. pol. IV. 2, 195 (srv. Mladenov PepM. ejl. 107, jenž sam pripoušti prapribuzenstvi s rozlicnymi formanty d a t) a J. Janko O stycich (Vestnik Akad. 1908, 172 sl.), Pravek 54. Proti tomu Jagič pokladal za možne prejeti opačne (Archiv sl. Phil. 1901, 536 a v Kultur d. Geg. I. Abt. IX. 4 (Beri. 1908)' a drive už Krek Einl. 3 190. Miklosich v EW. 303. ponechal otazku nerozhodnutou. Falk a Torp uznavaji prapribuzenstvi obou tvaru (Et. Ordbog. II. 174) a pripoušti je i Janko 1. c. 10 * 148 finn. nauta), vše z prag. *nauta. 1 Etymologie slova skotb a pragerm. *skattaz neni ovšem jasna a take puvodni vyznam jeho nem na jisto postaven, ale prijima se obvykle, že *skattaz znamenal pu- vodne drobny peniz, potom majetek penežni , 2 potom majetek vubec a z toho že vzniki pozdeji vyznam dobytka, jakožto hlavniho pred- stavitele majetku. V teto dobe bylo by slovo prešlo do slovan- štiny, nebof v nejstaršich slovanskych textech ukazuje ješte vyznam oboji . 3 Tohoto domneleho prechodu slov skofo a nuta* použil Jan Peisker vedle jinych duvodu k podepreni sve theorie, ale ne- spravne, jak soudim ze dvou duvodu. Predne nelze pokladati skoti> za zcela jistou vypujčku z germanštiny pro jiste obtiže foneticke 5 a i večne, nebof bežny vyklad vyznamoveho vyvoje nepokladam za dosti prirozeny a nutny, totiž prechod z drobneho kovoveho penizu na hovezi dobytek, jak jej na pr. Janko predstavuje slovy: »Slovane sami rikali pohodlnym hromadnym jmenem dobytku, jak jej slychali jmenovati Germany (totiž nuta), anebo prenesli nazev stribrnych a jinych minci ( skatts ) na dobytek.“ 8 Za druhe nelze 1 Z oerm. je odvadeji Peisker Bez. 1. c., Uhlenbeck i. c., Janko 1. c. 2 Srv. Janko i. c. 172, 174; o etymolog-ii slova nuta tyž 178. 3 Sl. skoth ve smyslu pecunia nalezame už v slov. prekladu legendy sv. Vaclava z X. stol. ( Sobolevskij MaT. 98), dale v Nikon. Pand. 36, v Ruske Pravde Jarosl. (podle Synod. i Akad. ruk.). V letopisu Kijev, k r. 1018 čteme: »Hauaina ckotb cfinpaTn OTt >iyaca no 4 kvhbi a ot cTapocTi, no 10 rpiiBem> a oti> 0o>■:p b no 18 rpiiBem. 11 (Lavr. 3 140). Srv. dalši u Sreznevskeho MaT. III. 388. Take nem. marha prešlo k jižnim Slovanum nejen ve smyslu dobytka, ale dale (do madarštiny, rumunštiny) ve smyslu jmeni (Berneker EW. II. 19) a po- dobnou promenu ma i jihosl. blago (Štrekelj u Peiskera Bez. 80) nebo r. CTaTOKT., p. bycRo. Srv. doklady u Janka 175. Berneker tvrdi, že skot prešlo k Slovanum ve vyznamu majetku vubec a pak se teprve specialisovalo na domači zvirata (u Peiskera Bez. 79). Vyraz HyTa nalezame už v prekladu Pisma v I. knize Moj- žišove XXXII. 5, 8 XLV, 10 a Šestodnevu Jana Exarcha (Sreznevskij II. 477). 4 Vedle skotu a nuty prejali Slovane od Germanu ješte všesl. skopi, ze *skap, sthn. škaf , stn. skap a podle nekterych i všesl. svinija, což vsak nelze podstatneji doložiti. K skopu viz Miklosich EW. 302, Uhlenbeck Archiv sl. Phil. XV. 491. Strhn. schopez, schopz je ovšem zase prevzato z č. skopec. Slovo dolo- ženo je v slovanštine ve vyznamu „vyrezany“ od XI. stol. (Letopis k r. 1089, 1137, Grig-. Naz. 264). Svini poklada za germ. slovo Korš. C6opH. Bt uecTB noTamina 537. Peisker za vypujčku germanskou ma i slovo bram, (Bez. 72. 258.) Naproti tomu Jagič poklada svini a prase za slova slovanska (Archiv sl. Phil. XXXI. 593). 6 Srv. o nich u Janka 1. c. 173. On sam proto pripoušti prapribuznost. 0 Janko Pravek 54. 149 ani z event. prevzeti činiti zavery, ktere uvadi Peisker: nelze na- prosto uzavirati na nejaky zotročily stav Slovanu pod german¬ skimi pany, a to tim mene, že Slovane vedle skotu a nuty maji a meli ode davna jeste sve domači nazvy kollektivni: dobytek, od dobyti 1 a pak stari indoevropski viraz * govedo 2 pro celi kom- plex domacich zvirat- na dvorci. Proti tomu objevuje se skotb v pramenech X. a XI. stol. ve viznamu užšim a stavi se proti konim a bravu, nekdy i proti volum . 3 Vedle toho všesl. bravb, prask *borv' b, označovalo kollektivum dobytka veproveho a ovčiho i koziho . 4 Pri tom nechci se ani dokladati domnenkou Koršovou, že puvodni slov. nazev skotu byl phs t>, jenž teprve pozdeji prešel na stražce dobytka, zatim co zvirata sama Slovane počali zvati slovem skotb od Germanu prevzatim . 5 O dalšich vecnich duvo- dech, svedčicich proti Peiskerovi, zminim se ješte dale. Zatim se zde držim jeho filologie. Vice je domnelich vipujček z jazyku uraloaltajskich a tu- reckich, jež jsou zase podporou druhe časti Peiskerovy theorie, ktera vyklada o porobe, v niž byli Slovane pod pany turkotatar- skimi (z nich se vyvinula pozdejši pastirska trida županu), kteri rovnež jako Germani porobenemu sedlaku slovanskemu nedovolili chovati dobytek, usurpujice jej a jeho produkty jen pro sebe. Jelikož vsak Slovane dobytek u svich panu videli, prejali od nich take radu novich specialnich nazvu dobytčich, za než prof- Korš poklada virazy Ifoza, byk'b a voh mimo dva dalši puvodu za- 1 Srv. Let. k r. 1103 (Lavr. 3 269), Rus. Pravda Vlad. Mon. (Syn. spis.) a j. Sreznevskij MaT. I. 685. 2 Srv. stin. gaaš, av. gav, arm. kov, r. jiou;, lat. bos, sthn. chuo, asg. ko, jot. govs, vse z idevr. *g u oH [Ber/ieker EW. I. 338, Miklosich EW. 75, Hirt Idgf. 657). Stb. tvar *gov$do doložen je v kodexu Supras. 113, 7, (adj. gov^ždh). Srv. Sreznčvskij MaT. I. 533. Jinak k rozšifeni jeho u Slovanu viz Berneker 1. c. a Budilovič Cji. I. 181. 3 Tak u Kozmy presb. bulh. ed. Popruženko 85, nebo v slove sv. Grigorija z XI. stol. ( Sobolevskij MaT. 76, 78, a u Buslajevo Hct. Xp. J22 : ott, ckot'b jtce h bojiobTj h obbu, £, Ha^iJiK^). V Letopise čteme r. 1C95: „tio.noHHma ckotbi H KOH'li“, k r. 1103: KOBli II CKOT'1, . . . B3»IIia CKOTI.I II OBU,b, II KOIlh, II BejIT, 6jiy«n.“ a k r. 1141: „noiiMa ropotu TiopreBti OaromiBB n kohL, ii ckoti.i, II OBpt, II TOBapt (Lavr. 3 221, 269, 294), v Ruske Pravde Jar. (Syn. ruk.) ; n aaie KpajteTii ckotb na nojm luni obhii, mn K03LI, iijih cbiihlc (srv. Srez¬ nevskij MaT. III. 387). 4 Berneker EW. 75. 3 Korš C6. bt> necri, ItoTamiHa 546. Korš srovnava sti. pasu, avest. pasu, lat. pecu, got. faihu. 150 hadneho korih a bararih a tim primo a vyslovne podepira theorii Peiskerovu. 1 Proti Koršovu vykladu a dusledkum vedenym z toho pro theorii Peiskerovu Ize vsak rovnež mnoho namitnouti, jak z filo- logickeho hlediska, tak i z čiste vecnych duvodu. Filologicky neni turkotatarsky puvod tak zaručen, jak se Korš a Peisker domnivaji 2 a večne neni naprosto pochopitelno, jak se stalo, že Slovane, nesmejice chovati dobytek, meli pro mladata sve terminy (srv. dale str. 151) a pro dospela zvirata cizi. Korš sice vyklada, že pry jini Turkotatari dovolili chovati mladata a jen dospela brali a že proto Slovane pro dorostla prejali cizi nazvy od svych panu. Ale to je vyklad tak umely, že jiste nikoho neuspokoji. Je to psycho- logicky nemožne. Proto i kdyby byl vyklad Koršuv filologicky spravny — ač i o tom jsou velke pochybnosti — bylo by Ize z neho učiniti pouze ten zaver positivni, nepopiratelny a ovšem i odjinud doloženy, že Slovane byli po jistou dobu v uzkych sty- cich se sousedy turkotatarskymi, v stycich, ktere se prirozene uplat- nily i v hospodarskem živote, a tu zejmena v oboru pastirskem, nebof ten byl vyhradnim, tisiciletymi zkušenostmi naplnenym za- mestnanim turkotatarskych nomadu. Slovane prave v tomto odvetvi mohli videti u nich mnoho pro ne noveho, zajimaveho a prospeš- 1 F. Korš, O iriŠKOT Opi>IXT> 6bITOBtIXB C- T IOBaxT. 3aHMCTBOBaHHbIX b apeii- htlmii CnaBanajin H3T. t. h. ypa:ioajrraficKiixT > HabiKOBi, (Coopu. bi necn, T. H. IIoTamiua 546. 3an. p. reorp. oom. 3th. ot;i,. 34. Petr. 1909). Siova koza, baram,, bykt, kom, i volt jsou dnes vseslovanska (srv. Miklosich EW. 136, 128, 394, Berneker EW. 112, Budilovič Caan. 1. 182—184). Korš bgkh, (puvodne bukb) odvozuje z turkotat. buqa, sl. volt spojuje s čuv. vylich, čerem, z tolik, vog. volova, volov, vulu — skot a s tur. ulag, mong. ulaga, sl. koza se severotur. a irtyš. kdza, jihotur. kači, čuv. kačaga. , Berneker na pr. pochybuje o prejeti barona, a hl/kl, je mu stary všeslov. vyraz (EW. 1. 43, 112), take J. Janko ma pochybnosti opravnene a souhlasi s Bernekerem (Narod. Vestn. 1909, 176). Šachmatovovi bykt je slovo kelticke (Arcbiv sl. Phil. XXXIII. 88), proti čemuž se vsak ozval Vasmer (Roczn. st. VI. 191). Hirt (Idg 657) zase sestavuje sl. koza s alb. ked, ags. hoecin, hecen, lat. haidus — kozel, got. gaits. Bruckner (Ene. pol. IV. 2. 195) patrne ma volt, barant i koza za vyrazy slovanske, ač se jasne nevysIovuje. Leskien pokladal kone za slovo finske ( Schrader Lex. 1023), Hujer za slovanske od komoni, (Uvod 48, za to kobijla a beran za siova arijska), tak i Janko (Pravek 51), Berneker za nejiste (EW. I. 561), kdežto Jagič i konb, i komoni,, i kobyla spojuje s lat. caballus (Archiv XXXI. 593). Podotkl bych, že cizi je take srb. slovin. čes. a polske cap — kozel. Rozwadowski a Vasmer mysli na puvod iransky, srv. nper. čapiš (Roczn. staw. II. 109, III. 264 3 t. III. 222), G. Meyer na puvod albansky (Berneker EW. I. 120). 151 neho, a proto se v tomto smeru poučovali a leccos prejimali. Cely soubor Koršem a Peiskerem supponovanych prejeti slovnich da se proste vyložiti stykem s turkotatarskjimi nomady, pri čemž ovšem historie misty a občas nevylučuje ani panstvi hunskeho, avarskeho, bulharskeho a pečenežskeho, aniž by bylo treba sahati pri tom k vykladu o trvale, stalete porobe všech Slovanu a porobe tako- veho razu, o jake Peisker sni, pri niž uhneteni Slovane živili se jen lovem a trochou orby, zatim co jejich pani vyhradne pro sebe usurpovali produkty chovu dobytčiho, na než se Slovane jen di- vali. To pokladam za nedoložene a nedokazatelne. Styk, ktery zpusobil prevzeti nekolika slov, byl razu jineho. Sam bych mel na mysli predevšim trhy, na kterych Slovane od turkotatarskych sousedu kupovali dobytek . 1 Na trhy vodila se predevšim zvirata dospela, ktera pak hospodar doma plemenil, a odtud si snad vyložime nejlepe rozdil mezi terminologu z časti cizi dospelych a zcela domači terminologu mladat. Nejrozhodnejšim vsak dokladem toho, že Slovane ode davna, davno pred XI. stol., chovali zvirata domači a to velmi intensivne a intimne, je bohata nomenklatura k dobytku se vztahujici puvodu domaciho, slovanskeho, nomenklatura prastara, ponevadž je dolo- žena už z prvnich textu slovanskych X. a XI. stol. Ona ukazuje nepopiratelne, že Slovanum chov dobytka byl zamestnanim inten- sivnim, nebof se v ni setkavame i s rozlišovanim pohlavi a veku, nekdy i nekolikanasobnym. Intimnost zrovna mluvi z tohoto roz- lišeni terminu pro samce, samice, pro mladata a zajiste bylo po¬ trebi dlouhe doby pred X. stol., než se takova bohata nomen¬ klatura mohla vyvinouti. Naležeji sem nasledujici čiste slovanske a z časti i prastare indoevropske nazvy pro dobytek: tun>, srv. stpr. tauris, stnord. fjjorr, got. stiur, sthn. stior, lat. taurus, r. txu po?, stgall. tarvos ?;" *korva, stb. krava, srv. lit. kdrve z idevr. *qoru (r. z.spa Fčc) — rohaty, lat. cervus, stisl. hiortr, stang. heorot, sthn. hiruz; ' J tel%, telbcb, srv. lit. te las, lot. telš ; 1 * 4 un-b, unbi(b, lOHbUb — mladji byk ; 5 1 Srv. vyše str. 135, 138 a dale str. 154. v Miklosich EW. 365, Budilovič C:i. I. 183, Hirt Mg. 657. ■> Miklosich 132, Berneker I. 577, Budilovič I. 182. 4 Miklosich 348, Budilovič I. 183. 5 Berneker I. 459, Budilovič I. 182. 152 jalovica — mlada krava; 1 2 3 ov'h, ovenb, ovbca, srv. sti. aviš, lit. avis, f. 5'-; z oF.;, lat. ovis, ir. bi, got. ozuepi, ags. eozode, sthn. ouzuiti — stado ovci, stnord. aer, ags. eozvu, sthn. azui, strhn. ouzue — plemenice ovci; ■ ja ib, jarbcb, srv. lit. eras, lot . jers; f. sftcpo;, ir. heirp, umbr. erietu, lat. aries; ' iagn§, agnq, jagbncb, agbncb, srv. lat. agnus, r. apvd;, ir. uan, stkymr. oen, bret. oan z prakelt. *ognos, stang. eanian; 4 veprb, srv. lot. vepris, lat. aper, ags. eofur, sthn. ebur; 5 * 7 *porsb, *porsq, srv. pr. prastian, lit. paršas, paršinis, sthn. farah, farheli, lat. porcus, stir. o/c z *porc, alb. der, f. ZF?°Z :’ B svinija, srv. pr. szvintian, lot. sivenis, got. svein, sthn. svin, ags. su, f. cm;, tj;, lat. sus; ‘ Mimo to existoval jeste společny indoevropsky vyraz: sti . ajas, lit. ožiš, arm. aits, av. izaena, f. — z nehož vsak do stare bulharštiny zustalo jen slovo jazbno — stažena kuže. 8 Z nomenklatury druhu equus 9 zdaji se byti domačimi slovy slovanskimi: orjb (č. or, stpol. horz, str. opfa, srv. strhn. ors, ros); 10 komonb udržene v sev. slov. jazycich a v stpr. camnet ; 11 1 Berneker I. 444, Miklosich 99, Budilovič I. 183. 2 Miklosich 229, Budilovič 1. 184, Hirt 657, Heyne D. Hausalt. II. 183. 3 Miklosich 100, Berneker I. 447, Hirt 657. 4 Miklosich 1, Berneker I. 24, Budilovič 1. 184, Hirt 657. 5 Miklosich 381, Budilovič I. 189. 0 Miklosich 259, Budilovič I. 190, Hirt 657. 7 Miklosich 331, Budilovič I. 188, Hirt 657. 8 Hirt Idg. 657. Doloženo v prekladech bible a v Grig. Naz. XI. stol., v Izb. 1073 adj. Jiar.irbiiHM (viz Sreznevskij MaT. III. 1650). 9 Toto společne prastare slovo indoevropske (sti afvas, ar. aspa-, lit. ašva, f. Ikkoz, lat. equus, ir. ech, stsas. ehu) zatlačeno bylo v slovanštine behem doby novymi vyrazy a nelze ho vubec doložiti. 10 Budilovič I. 186, Miklosich 227 udava jen č. or a vedle nemecky tvar bez poznamky, Kluge EW. s. v. Ross spojuje se stn. (hros). G. lljinskij, CjiaB. aTHMOJlOrili. PI!. LXVI. 269 a Sobolevskij tamže LXV. 416 pokladaji vsak orjh za praslovanske. Sobolevskij predpoklada arja, lljinskij srovnavaje sti. arvant — kun, vychazi od korene 'or ('oreu) a vyklada orjb — silny samec. 11 Miklosich 126, Berneker I. 555. Take Janko ma komonb za praslovanske (Pravek 51) a Hujer (Uvod 48). 153 kobyla vseslovanske ; 1 * 3 žerbe^, stsl. žreb§, žrebbcb, srv. sti. garbhas, zend. garezva .” Za to vyraz konb, ač všeslovansky, je puvodu nejisteho." Touto bohatou domači terminologu odpovida filologfie slovanska nejlepe na filologicke doklady Peiskerovy theorie. A z toho je zajiste take zjevno, že stav X. a XI. stol., a to i pokud se tyče rozvoje tohoto fondu slovniho, i pokud se tyče premnohych vec- nych svrchu uvedenych dokladu, nemohl nastati nahle, nybrž že byl vysledkem dlouholeteho vyvoje predchazejiciho, tedy praslo- vanskeho, a že jakekoliv predpoklady a vyk!ady o tom, že Slo¬ vane pred X. stol. domacich zvirat nechovali, jsou bezpodstatne. Ostatne jsou mimo to jeste jine duvody a nemene važne. Predne nam už Maurikios pro VI. stol. po Kr. doložil, že Slovane meli hojnost všeho dobytka, a kratce pred nim dodal Prokopios, že obetovali bohum hovezi dobytek . 4 5 To jsou dve verohodne stare zpravy historicke, jež mužeme vždy uvesti, ne- chceme-li se již opirati o stare tradice, podle nichž jednotlive zeme slovanske oplyvaly od praveku dobytkem a mlekem . 0 Za druhe jsme poznali v X. a XI. stol. orbu slovanskou na takovem stupni, že byl nutne podminen použivanim zvireciho potahu, specialne, jalc z textu vidno, volskeho, tedy davnym chovem do- bytka. B Zemedelstvi slovanske a radio slovanske nebylo by do¬ spelo v X. stol. te vykonnosti, kdyby se byl současne s nimi ne- vyvijel primereny chov dobytka. Jarmo a jho jsou take pradavne postroje slovanske. Konečne jsme shledali v X.—XI. stol. existenci zvlaštni tfidy pastyrske, a rovnež to, že aspofi u zapadnich a vychodnich Slo¬ vanu mame doloženou existenci božstvi dobytek ochranujiciho, ktere na Rusi vyspe!o docela ve vyšši formu boha Velesa s idoIy a s epithetem ,,CKOTifi don>“, — to vse zajiste se spojenou s tim a vyše uvedenou bohatou nomenklaturou dobytka bude nadale pro kaž- deho strizliveho, apriorni fikci nezaujateho badatele dokladem, že chov dobytka je zamestnani Slovanum odedavna vlastni. Jedno, 1 Miklosich 122, Berneker I. 534, Budilovič I. 186. Puvodu jsou ovšem obe slova temneho, o čemž srv. u Bernekera 1. c. a take zde vyše str. 150. - M iklosich 410, Budilovič I. 187. 3 Srv. vyše str. 150. ’ Srv. str. 137. 5 Srv. str. 131 a dale 155. “ Srv. Hahn Entsteh. der Pflugkullur 57. 154 dve prejata slova germanska a dve, tri slova turkotatarska uka¬ zuj! jen na styk hospodarsky pri sražkach valečnych, pri koristeni dobytka nebo, jak myslim, hlavne pri obchodu, ale ne na porobu a dokonce ne na ten druh poroby, ktery ma na mysli Peisker, pri nemž by Slovane sami od praveku do X. stol. žadneho dobytka chovati nesmeli. Zde Peisker už priliš mnoho povolil sve fantasii. Dobytek hovezi nebyl u Slovanu chovan k tomu, aby se po- živalo jeho masa, — to dalo se jen vyjimkou pri obetech a slav- nostnich hostinach, kde mnoho lidi bylo pritomno 1 — nybrž pro jiny učel: jednak pro šilu pracovni, jednak pro hospodarstvi mlečne. To byla jeho dvoji hlavni uloha. Upotrebeni dobytka k potahu pri zemedelstvi seznali jsme již vyše na str. 76 sl. a znovu se k tomu vratime pri vykladu o vozidlech (vozu a sanich) staro¬ slovanskih v jedne z kapitol nejbližšich. Pokud se pak tyče druhe ulohy, neni pro mne pochyby, že Slovane od davnych dob a ovšem i na konci doby pohanske dobytek dojili a poživali mleka i čerstveho, sladkeho i kyseleho a sraženeho. Nemohu zase naprosto sdileti mineni Peiskerova, opreneho opet o domnele a nedokazane prevzeti sl. vyrazu mleko z germ. milk, že mleka sladkeho nepoživali, ponevadž jim v tom branili turkotataršti a germanšti vitezove, a že je pouze u Germanu videli a od nich prejali i nazev. 2 Nehledic ani k nedokazanemu prevzeti g. milk v sl. mleko, 3 je i večne i psychologicky naprosto pravde nepodobne, 1 Srv. ŽS. II. 185, Hirt Id?. 283 a HildebrancL Recht 25. Naopak, hovezi dobytek byl co možno chranen a odtud u Slovanu, podobne jako u jinych Indo- evropanu, vysvetl!me si vznik uctivani nebo i zbožnovani byka nebo kravy. Srv. Hirt 1. c. Že vsak Slovane nebyti vegetariani ve smyslu Peiskerove, ukazal jsem už v I. dile ŽS. str. 163 sl. Poživali vsak hlavne masa veproveho a ovčiho. Zde bych mohl nejvhodneji pripomenouti i novou theorii Hahnovu (Entsteh. der Pflugkultur 64 sl. 78, 88, 92), podle niz prvnimi domačimi zviraty s tal se hovezi dobytek na zaklade predstav naboženskych. Rohaty dobytek počal se chovat v ohradach, aby byl po ruce k obetem vegetačnlmu principu; pri tom si zvykl na človeka a zaroven se prišlo i na poživani mleka opet na mythologickem pod- kladu (93 sl.}. 2 Peisker Bez. 122, Expansion 423. 3 Vetšina srovn. filologu pokladala sl. mleko za slovo prejate, a sice starši formou *melko z nejake formy germanske, na niž ukazuje k proti indoevr. g (*melg). Tak soudili s malymi obmenami, rozchazejice se ve vykladani puvod- niho tvaru germanskeho nebo v určitosti, s jakou vyklad všeobecne byl prijiman, Miklosich (EW. 187), Kluge EW. s. v., R. Loezue (Kuhns Zs. f. vgl. Spr. 1904, 317, 333), H. Hirt P. B. Beitr. XXIII. 341, Idg. 645, Uhlenbeck u Peiskera Bez. 78, 155 že by pri prokazanem chovu hoveziho dobytka, pri domačim pra¬ starem terminu pro dojeni 1 a mlezivo 1 byli sla dkeho mleka ne- dbali a znali je jen od videni u svych gfermanskych panu. Velmi dobre to Peiskerovi vyložil J. Janko. ' Take smetana zda se byti prastary slovansky termin, nebof ji nachazime v češtine, ruštine, bulharštine, slovinčine, lužičtine i polštine. 4 Hojnost masla krav- skeho (butyrum) doložena je Herbordem z Pomori a z Ruska, ovšem teprve z XII. stol., ;) ale netreba pochybovati, že je znali pripra- vovati odedavna, zejmena vzpomeneme-li zpravy Pliniovy, že bar¬ bari na severu Evropy je pripravovali jako pred tim Skythove a ThrakoveT Jak je hotovili, zpravy neni, ale bezpochyby stloukanim. Schrader Reallex. 541, Briickher Cyw. 27, Heyne D. Hausalt. II. 305 a sam Peisker Bez. 78. V germanštine byl got. tvar milucs, sthn. miluh, stnord. mjolkr, ags. meoloc, mile, stsas. miluk. Naproti tomu zastaval slovansky puvod mleka už drive Krek Einl. 127, Budilovič OraB. II. 1. 56, Kirste Arch. sl. Phil. XII. 307 a predevšim vždy V. Jagič Archiv XI. 308, XXIII. 536. XXXI. 591, Kultur d. Geg. I. IX. 4 (1908). Nove se proti prejeti z germanštiny postavil zejmena J. Janko dukladnou filologickou studii (Vestn. č. akad. 1908, 141 sl.; Worter u. Sachen I. 99 sl.; čas. Giotta II. 38), v niž dovozuje, že sl. ‘‘melko — mleko je puvodu domaclho, z prajazyka indoevropskeho zdedene, ponevadž neni v germanštine slova, ktere by bylo mu vzorem, a ponevadž slovo lat. melca, jež ma Peisker take za germanske, by!o podle všeho domači, italske, znamenajic mleko kysele. Proti prejeti z germanštiny postavili se dale Mladenov I ep. e.Je.M. 81 (C6. nap. yMOTB„ VII, XXV), Berneker EW. II. 33, proti Jankovu vykladu A. Brdckner Lud XVII. 180. 1 Termin c/o/a, dojiti je všeslovansky a prastary ( Berneker EW. I. 205 a Budilovič CjiaB. II. 1. 19). 2 K mlezivu srv. Miklosich EW. 187, Berneker EW. II. 35, Budilovič II. 56, Janko 1. c. 169 a Jagič 1. c. Slovo pochazi tež od idevr. korene melg- (srv. Hirt Idg. 665, Schrader Reailex. 541); v s!ovanskych rečech častečne se ztratilo, ča- stečne nabylo vyznamu ruzne specialisovaneho, takže puvodni je nejisty. Srv. stsl. mlhzn, mlesti, r. MOJI03CBO — prvni mleko po porodu, malor. Mejib3M, b. M.at3HHU,a, M.n>3eHC, slovin. muza za molža, zmolznica, pol. miodzivo, sloven. mledzivo, č. mlezivo, č. mlznice - dojna krava nebo ovce, dial. migat cucat prst (na Podluži), srb. M:ia3, 3asi:iar», 3auuia3HTn, My3:mi;a, .M.T,e3HHna, MJie 3 HHau (posledni dcera nebo syn). Str. mo.i03hbg melo už ve XII. stol. vy- znam prvniho mleka po porodu. Srv. Otazky Kirikovy v Ilcr. Bno.i. VI. 48, čl. 90. K dnešnimu srv. Čubinskij Tpy»M VII. 438. Podle Sejna (Bt.jiop. coopH. III. 351) se MO.ioaeBO v Belorusi poživa. 3 Janko O stycich 169 sl. (Vestn. Akad. 1908). 4 Budilovič II. 57 (od si,metati). Ze sl. smetana vzniklo strhn. smant [Schrader Idg. F. XVII. 33). 5 Butyrum de armento (Herbord II. 41), Macao KpaBic (IIct. Bh6ji. VI. 73) 6 Plinius XXVIII. 133, Herodot IV. 2, Hippokrates de morbis IV. 20, Ana- xandrides u Atbenaia IV. 131. Srv. tež ŽS I. str. 198, pozn. 6. 156 Vedle kravskeho by!o na konci doby pohanske poživano i mleka ovčiho. 1 Jinak ovšem neni pochyby, že vedle mleka sladkeho jedli Slovane i kysele, sražene a tvarogb, z nehož umeli tež vyrabeti syr, stsl. sypb? Že syr byl v X.—XI. stol. bežnym pokrmem u Slo¬ vanu, doložil jsem radou starych zprav už v I. dfle Života Slovanu na str. 168, jež ostatne mohu dnes jeste dale doplniti. 0 O zpusobu pripravy syra nevime vsak nic bližšiho; 4 pouze se podoba, že nektere dirkovane nadoby, jejichž strepy se občas vyskytuji i v na- lezech X.—XII. stol., sloužily k priprave syra, a že dirkami odtekala prebytečna tekutina. Jsou ostatne velmi stare a znamy v Evrope už z dob neolithickych. 5 Pri vyrobe produktu ze sraženeho mleka Slovane asi leccos pochytili od svych turkotatarskych sousedu, a nebylo by divu, kdyby prave v tomto oboru našlo se pro to i nekolik duvodu filologlckych a kdyby na pr. slovo tvarog i> bylo vskutku puvodu turkotatarskeho, jak Peisker a Korš uči. Ale i tu 1 Ma se za to, že u Indoevropanu bylo vubec zprvu poživano mleko ovci a kozi a teprve pozdeji kravske [Hirt Idg. 300, 301). Doklad pro mleko ovci u Slovanu X. stol. mam u Kozmy presbytera bulharskeho, kde se pravi: ,,1'lMre M.neKO II BOJiHy BSCMinome ort CTaj;a.“ (Ed. Popruženko 81). ■* Spri, je vyraz všeslovansky ( Miklosich EW. 335, Budilovič CjiaB. 11. 1.57), k čemuž srv. lit. siiris, pr. suris, sur, alb. hin — vše od kmene *sur(i)o — ky- sely, trpky. Srv. Janko 1. c. 120, Schrader Reallex. 409. Doklady pro starobylost syra z textu od XI. stol. viz v ZS. I. 168. Tvarogr, je take vyraz všeslovansky [Miklosich EW. 366, Budilovič Ca. II. 58). O puvodu srv. dale str. 157. Jine všesl. slovo pro svarene mleko je urda (v srb., č., slov., pol., malor., rum.). Srv. Miklosich 372, Budilovič II. 57. 3 Srv. na pr., jak češka tradice prieitala Premyslu pri radiu sedicimu chleb a syr (Kosmas I. 6). Poplatek 30 syru (caseus) objevuje se v listine klaštera brevnovskeho z r. 993 (psano v XIII. stol.). Srv. Friedrich Cod. I. 349. Jeste starši doklady davek syra mame od Slovanu a!pskych ( Dopsch Alt. Soc. 91). 4 Pozdejši terminologii syrafskou na slov. salaši viz v C. Lidu XV. 172, na valašske u Savickeho v Zs. f. ost. Volkskunde XXI. 1915. K tomu srv. Wei- gand Zur Terminolog-ie der Molkerei. Inst. rum. Spr. 1910. XVI. 213. ° Hojne jsou u nas v kulture lužicko-knovizske (Busse Zs. f. Ethn. 1915, 60) a dale na hradištich z doby rimske, na pr. na okluckem ( Lipka-Snetina 37, tab. XXVIII.). Z doby pozdni znam podobnou nadobu z Hradku u Caslave (Pič Star. lil. 1. tab. XXXVIII. 39) a z Kistrzynu na Varte (Zs. f. Ethn. 1915, 893). Beltz (Alt. Taf. LXX. č. 22) vyobrazuje nadobu ze „slovanske“ doby, nalezenou v rašeliništi u Klabern (Teterov), ale slovanska prislušnost je pochybna. Ostatne je nejisto, jsou-li to nadoby k priprave syra či liturgicke (kaditelnice). Srv. o tom Busse 1. c. Z duvodu techto je tež pravde nepodobno, že by byli stari Germani syra neznali jen proto, že prejali pozdeji nazev latinsky caseus — nem. Kcise ( Janko Pravek 53) a sl. tvarog t, (strhn. ftuarc). 157 bylo proti cizimu puvodu tvarogu vys!oveno tolik a tak važnych pochybnostf , 1 2 * že ani v teto veci Peiskerova theorie neni nalezite podeprena. Vlivu hospodarstvi orientalniho, spec. nomadskeho, na Slovany a Litevce však popirati netreba. Touto cestou i k Litev- cum, kteri kdysi v stredni Rusi byli ve spojeni s vychodnimi Finy a zajiste i s Turkotatary, a k nimž možna zapadla i nejaka vybojna dynastie turkotatarska, dostal se obyčej dojiti kobyly a poživati opojneho napoje, pripraveneho z kobyliho mleka (kumysu), jak dosvedčuje znama zprava scholiasty Adama Bremskeho" i Wulf- stana ° o Estlandu a zajiste jen tak si musime vysvetliti podobnou zpravu ibn Rosteha o panovnicich ruskych Slovanu , 4 nebeži-li tu vubec o omylnou zamenu Slovanu s nekterym jinym narodem a 0 pozdejši pripisek. Analogicky passus u Kardiziho a Al Bekriho aspoii teto zpravy nema. Ostatne pri Baltickem mori u Prusu 1 u Slovanu lze vyložiti vec i velkym množstvim koni, ktere se tam rodilo a privadelo s sebou intensivni jejich chov . 5 S chovem dobytka jc uzce spojeno i pestovani luk a sena. Jakmile se chov dobytka v centralni Evrope stal stalym hospo- 1 Už Krek byl pro s!ovansky puvod (Einl. 382). Nove zejmena J. Janko snažil se prokazati, že tvarogh povstal z idevr. kmene tuer, od čehož sl. tvoriti, takže tvarogi, znamena vec uhnetenou, utvorenou ze sraženeho mleka. Formans og-b vidime i jinde v slovech črhtogb, pirogb, ostrogi,, batog-b, inog~b, lisog b (Janko Vestnik 1. c. 113, Worter u. Sachen I. 96). S timto vykladem projevil sou- hlas i Berneker (Janko 139) a Jagič (Archiv XXXI. 592). Pripomnel bych však, že sl. tvarogT, od tvoriti vykladal už G. Hey. Die slavv. Ansiedelungen im Konigr. Sachsen. Dresden 1893, 25. Peisker (veden jsa ostatne Miklosichem EW. 366) odvodi! tvarogT, od džag. turak, tur. torak, jak. tur (Bez. 122), s čimž souhlasi i Korš 1. c. 537 sl. 2 Adam IV. 18. Schol. 129: hoc usque hodie Gothi et Sembi facere dicuntur, quos ex lacte jumentorum inebriari certum est. Slova Gothi a Sembi emenduji se y Samogetae, ponevadz o podobnem zVyku u Germanu nem jmak me znamo. Ale vzhledem k dlouhym stykum Gothu s Litvoprusy i s Fluny nebylo by divu, kdyby se byli od nich naučili pripravč kumysu. Skythove, jak zndmo z Herodota (IV. 2), oslepovali otroky tou ydXaxxog etvszsv. Proč, neni však jasno. » Wulfstan u krale Alfreda podle Dahlmannova pfekladu (Sa/afik SS. II. 706) di: „Das Eastland ist sehr gross und es sind viel Stadte da und in jeder Stadt ein Konig, und da ist viel Honig und Fischfang; und der Konig und die reichsten MSnner trinken Pferdemilch und die unvermogenden und die Sklaven trinken Meth.“ 4 Rosteh di: „tento panovnik ma kobyly, jejichž mleko, kterč doji, je jeho jedinou (!j potravou". Srv. Marquart Streifzuge 468. Persky geograf na tomtež miste pravi v edici Tumanskeho (135) pouze „nnma iixi napel. mo:ioko“. 5 Srv. vyše str. 133. 158 darskym zamestnanim, bylo nutno starati se, aby zustalo dosti pice na zimu. V lete ji bylo nazbyt. Tu stačilo vyhnati dobytek do nejbližšiho okoli dediny, do haju, na horske Strane nebo na roli, ktera prave ležela uhorem, a zvirata se napasla do sytosti. Ale v zime, af už prezimoval na dedine v otev?enych ohradach, jako se to misty do nedavna dalo, na pr. v Bukovine, 1 nebo v krytych stajich a chlevech, 2 bylo pron potrebi hojne nashromaždene pice i mimo zrno, ktere občas davali konim; 3 tim se stala senoseč na počatku leta duležitym hospodarskym aktem, predchazejicim žatvu obilni. Toto obstaravani lučni pice pro do- bytek — seno, senožaf, senoseč, senokoš — pratum jsou stare, vseslovanske vyrazy — doloženo je už prvnimi texty z X.—XI. stoleti, 4 ale zajiste bylo u Slovanu prastare a spojeno hned s po- čatky chovu dobytka. Trava se sekala srpem nebo kosou, 5 a usu- šene seno shrabovalo se do stohu, 6 7 načež se bud’ odnašelo domu nebo odvaželo na sanich, na vozech. Vozy sena uvadeji se mezi davkami v Polsku ve XIII. stol. 1 Behem doby pastviny, kterych puvodne bylo vždy dosti volnych kolem nove založenych dedin, v hajich a na stranich, staly se společnym a vymezenym majetkem obče, s niž byly pak ovšem i rozdavany nebo prodavany. Proto se už v listinach XI. a XII. stoleti stale vedle prislušnych honiteb, 1 Jeste v XVIII. stoleti. Srv. Oster. Bauerniiaus 34. 2 Srv. o nich ŽS. I. 808 sl. 3 Tak na Rusi krmili kone v XI. st. ovsem (srv. vyše na str. 134 uvedene zpravy letopisne) a v Cechach v X. stol. ječmenem (Ibrahim III. § 1. 3 ed. Westberg 53). 4 Cžho nalezame už v nejstaršich prekladech Pisma sv., v Ostrom. ev. MaT. VI. 30, Jagič Kirchensl. Spr. 2 403, cbno a cf.HOVKaTi, v Besedach pap. Grigorija [Sobolevskij MaT. 78), ceno llcencKoe ct cl»HOMcaTMH v listine smolenskeho Rostislava z r. 1150 (Vladimirskij-Budanov Xp. I. 241) atd. Srv. Sreznevskij MaT. III. 896—897. Ruska Pravda zapovida kradež sena (Akad. spis) pod trestem. V starych srbskych listinach z XIII—XIV. stol. objevuji se terminy ehno kociitii, ctaOKOinfc, cliHOKoma, cIihokocl. (Mon. Serb. 64, 96, 98, 123 atd.) Srv. Daničič PjeHO CBepxy CTora ( Sreznevskij MaT. III. 516). Ve XIV. stol. davali do stohu 30 kuči ( Aristov IIpOM. 62). Srv. i Beljajev HTck. cjiobb 43. 7 Currus feni. Srv. Piekosinski Ludnošc wiesn. 34—35. Jina davka nare¬ zane pice slula narez. V listine Vladislava I. klašteru kladrubskemu z roku 1115 (falsum XIII. st.) čteme narez sive Dascuale porcorum (Friedrich Cod. I. 400). 159 rybaren, cest atd. pripominaji i pastviny — pascua. 1 Byly tedy v tu dobu současti dediny. Velehradska listina Premyslova z r. 1257 potvrzuje komunitu slovy: „omnia quae hominibus nostris in pascuis et lignis sunt communia, erunt..." 2 Společne vlastnictvi muze byti ovšem u pozdeji vzniklych obči produktem prava nemeckeho. 3 Obrady. Ze ruzne magicke obrady, jež shledavame v pozdej- šim slovanskem folkloru pri vyznačnych stadiich chovu dobytka, 4 * byly upotrebovany za doby pohanske, je samozrejme, trebas pro to neni primych starych svedectvi. Patri sem očistne obrady pri prvnim jarnim vyhaneni dobytka na pastvu, zejmena pri prekračovani prahu chlevniho,' 1 dale rozdelavani svateho ohne v kolibe, 6 obrady pri pripoušteni samcu a rodeni, pri prvnim dojeni, po porodu, pri kastraci, 7 pri stavbe novych domu a staji, provadeni dobytka skrze ohen, 8 a ruzna apotropaia proti kouzlum. 9 Udereni dobytka pri vy- haneni ratolesti brezovou (aby byl zdravy), je doloženo z Polska z XV. stoleti, rovnež jako posypavani volu chmelem pri prvnim orani. 10 Drubež. Vedle chovu dobytka pestovana byla současne i drubež, zejmena ptaci kuroviti. Všeslov. vyraz kuVb, kura a ku/§ je podle nekterych puvodu domaciho, 11 podle mineni jinych vsak prejat od Indoiranu 12 a s nim i ptak sam, jehož vlast se nalezala 1 Srv. na pr. listinu Jindrichovu z r. 1062 (Meki. Urk. I. 26) a zde dale str. 175. J Reg. II. 64, 73 (1257, 1258). 3 Balzer Rewizya teoryi 11, 13. 4 Srv. napr. Trojanovič PjiaBHn cpn. jicpTB. oOnMajn (Cpn. t‘TM. 36 . XVII. 25—29), Aničkov ntcua I. 308, 322, 334, Kaindl Lud. II. 201 sl. 8 Mater. VII. Etn. 21, £. Lid. I. 15. 6 ŽS. II, 82. 7 Že byla kastrace už tehdy znama (provadela se jednak roztloukanim varlat, jednak vyrezem), dosvedčuje stara existence slova voh ,, skopi, (srv. vyše str. 148). Hirt i slov. brav spojuje s sthn. barug — vyrezany vepr a s lat. fenre — tlouci (Idg. 658, tak i Janko Pravek 51). Roztloukani varlat byl asi stary zpusob bar¬ barski), vyrez prinesen nejspiše z Rima ( castrarc) , kde je dolozen ze staro- veku. (Srv. Heyne II. 197.) Hirt kastraci uznava za obvyklou už v praveku indo¬ evropskem (1. c. 291, 658). Provadeli to nejspiše pastyfi. 8 Šejn Mjiop. c6opn. III. 330 (na velkou sobotu). 9 Kaindl Lud. II. 203, Sazvicki Zs. Osterr. Volksk. XXI—XXII. 74. 10 Briickner Archiv XIV. 186, Ka3auia II. 329, 343, 389. 11 Berneke-r EW. I. 650 odvozuje je od tehož korene, jenž je v sl kujati s form. -ro-. 11 Se sl. kuri, (lit. kurkans, kurkinas, lot. kurkje) srovnavaji npers. xuros, pehl. x ros, kurd. koros, bel. kros, kurus, vesmes ve vyznamu kohout. Na tento cizi puvod soudili už Miklosich EW. 148, po nem zejmena Krek Einl. 216, Hehn Kulturpflanzen 324° (srv. SS. I. 79) a Janko Pravek 56. 160 podle Hehna v Indii a o nemž ješte stari Rekove chovali povest, že se rozširil z Persie. 1 2 Otazku tu mne rozhodnouti nelze, ale nehledic k ni, je jisto, že na konci doby pohanske byl kohout se slepici už obvyklym zjevem na každem slovanskem hospodar- stvi; zvani byli vedle zmineneho nazvu kurb, kura, kurica, kur$'~ i novymi vyrazy zrejme domačimi, k nimž naleži nejen $šesl. kokotkokoš b, a kogutb, 3 nybrž i rovnež všesl. kvoka a kloka, ač pro ne neni tak starych dokladu. 4 Take nkTeJit), nATbiii, je u Sreznevskeho doložen teprve pozde. Chov kohoutu a slepic je vsak i jinak doložen pro X. stoleti. V Cechach, jak se dovidame od Ibrahima ibn Ja’kuba, bylo v X. stoleti k dostani 10 kurat za knšar, t. j. maly peniz 5 6 a z X.—XII. stoleti mame mimo to radu listinnych dokladu, dosvedčujicich, že slovanšti poddani v riši nemecke odvadeli časteji mezi poplatky i slepice nebo mlade kohouty, nebo vejce slepiči. Tak bylo v okoli Fuldy, v Braniborsku, v Meklenbursku, v Lužici h a tak i v Cechach, v Polsku 7 a v zemich alpskych. 8 Chude vsi rybarske, ktere roli nemely, a jež tvorily leckdy slovanske pfedmesti nemeckeho mesta, odvadely kurata k vanocum a dostavaly proto i nazev „Hiihnen- 1 Menodotos u Athen. XIV. 655. Srv. Hehn 1. c. 315. 2 Kypi> v prekladech bible (srv. na pr. Mat. XXVI. 34, Ostrom. ev. a Cetveroev. z r. 1144; Kypnu,a v Cetveroev. 152 a v Jurjev ev. r. 1119. Srv. Sreznevskij MaT. I. 1378, 1379, Jagič Kirchensl. Spr. 355. 3 Všesl. kokoth, fem. kokoš i> a koguti* jsou tvary onomatopoeticke (srv. i stin. kukkutas, kukkubhas, r. xaxxapyj, lat. coco , dan. kok, šv. kokk, ae. cocc , an. cock , atd.). Miklosich EW. 122, Berneker EW. I. 540, Budilovič CnaB. I. 178, Forma koguti* je zapadoslovanska. Kokota a kokolul je už v prekladech bible, na pr. v Ostrom. ev. Mat. XXIII. 37, v Jurjev. ev. Luk. XIII. 34 atd. (Srv. Srez¬ nevskij I. 1248 Jagič Kirchsl. Spr. 355), dale v poučeni Hilariona XI. st. (Pono- marev IlaM. I. 66). 4 Take tyto vyrazy jsou onomatopoetickeho puvodu. Vyraz kloka, kločka je v ruštine, bulh., slovin., slovenštine, variant *kvoka, v č. kvočna , srbch. slovin. kvočka, p. kvoka. (Berneker EW. I. 521). Vasmer odvozuje kloka z r. xawx 2 (3t. III. 90). Srv. strhn. pozde doložene klucke (Heyne II. 192). Csl. petih , iJATLJTb a r. niTyx'L zustaly jen vyrazy lokalnimi. ' n Ed. W*stberg 53. 6 Kejrzynski O Stow. 37 si. (dokladv z okoli Fuldy), listina Otty I. z roku 949 pro Braniborsko (Cod. Pom. I. 20), listiny z r. 1158, 1169, 1174 (pullus unus de uhco), z Meklenburska (Meki. Urk. I. 56, 84. 110). Srv. i Briick- ner Ans. 19. O chovu slepic na statku češkem v r. 1125—40 srv. Friedrich Cod. I. 114, 130. O polskem srv. Piekosinski Ludnošč 102. 8 Dopsch Alt. Soc. Gesch. 96. 161 dorf . V ruskem hospodarstvi XI.—XII. veku doklada nam chov kur Ruska Pravda,' a že v archaeologickych nalezech kosti kohouti nejsou žadnou vzacnosti, mel jsem priležitost povedeti již jinde, 1 2 3 rovnež jako o podivuhodne uloze kohouta a slepice v survivalech obetnich. 4 Vedle kur chovaly se husy — stsl. gtjsb 5 * i kachny — stsl. jež byly starodavnem predmetem potravy a chovu vubec v stredni Evrope, 7 a jejichž perim se už tehdy vycpavaly podušky. 8 O poživani drubeže same nebo vajec srv., co jsem povedel již v kap. III. 9 V nadačni listine klaštera Brunvillerskeho z r. 1054 pripominaji se i castrati galli, 10 v listine kanovnika Zbygneva z let 1125—1140 anseres cum gallinis, pavones cum pavortissis. 1 ' Take chov holubu byl obvykly na slovanskych dvorech, a to ve zvlaštnich holubnicich. Když knežna Olga r. 946 oblehala Iskorosten, žadala od Drevljanu po 3 holubech z každeho dvora, a obdrževši je, poslala je nazpet s horici zapalnou latkou, kterou ptaci zapalili holubniky (ro;iydHmKe 6opTB nojfLTHeTt to 3 npojtaare a 3a aepeBO nojit rpiiBirb. A^Ke OueJiBi BtijiepeTt to 3 rpiiBHe npop,a»:e a 3a Mej;!, o ure 6ya,yTi> 6uejii,i Hejiaarenti, to 10 Kym, ; 6yAeTb jih ojieKB, to 5 Kym, : ‘ etc. (Buslajev Hct. xp. 397). Dale srv. V ladimirskij-Budanov Chr. I. 31, 63, 65, Aristov IlpoM. 36). Take OopTLHHKT, pfipomina se v Ustavu gfor. Smolenska r. 1150 a pozdeji časteji (Sreznevskij MaT. I. 155). Češke brt nalezame nejdrive v urbari rožemberskem ze XIV. stol. čl. 479 (septem brty in silvis, de quibus magister apum habet mediam partem), pak u Smila Flašky atd. Srv. Gebauer Stč. sl. I. 107. Z Polska doklada bare Gloger listinou z r. 1261 (Budownictvo 14). 5 Chvolson 116h JlacTa 28—29, Harkavi CKa3. 264. Vyraz ulišdž je ovšem jen Chvolsonovym vykladem nejasneho rukopisneho slova bez vokalu (srv. srbeh. ulište), Harkavi čte sidž. Chvolsonuv preklad prijal i Jacob Handelsart. 59. 3 Kardizi ed. Bartold 123. Men byla mira, jejiž velikost se po zemich me¬ nila. V Turkestanu mela okolo 2 pudu. 166 prirozeno, že i vyraz vosk t> je všes!ovansky a star )? 1 a rovnež i vyrazy včela, stsl. bhčela a jeho odvozeniny . 2 O pravekem stari' všeindoevr. slova medi > pojednal jsem už napred v kap. II . 3 Mista, kde staly uly u dediny nebo v lese, byla oddelena a ohrazena , 4 tak že tvorila včelin, a mame radu listin z XI. a XII. stoleti (o XIII. už nemluvic), kde se pripominaji takoveto včeliny (horti apum, mellificia, dopTt,) a kde spolu s dedinou byvaji darovany nebo prodavany.° V Ruske Pravde čteme o bortech knlžecich a take jine prameny XII. stol. ukazuji, že mela knižata ruska sve včeliny a take zvlašte k tomu vycvičene lidi, bortniky (dopTHHKi) tež JtpeBOJJast )). 8 Takovito brtnici (stč. tež včelnici, srboch. ulijari) byli iednak lide nesvobodni, jednak volni v najmu, kteri mohli prechazeti z mista na mišto. Venovali se vyhradne chovu včel a spojeae s tim vyrobe medu a take obchodu s nim . 7 Nejvetšiho rozvoje došii v Polsku v rozlehlych jeho končinach pokrytych list- 1 K všeslov. voskb srv. i lit. vaškas, lot. vasks, sthn. zvahs, r. t£og, lat. viscus ( Miklosich EW. 395, Budilovič Cji. II. 34). Stare doklady, počlnajic X. stol., viz vyše na str. 164, pozdeji u Sreznevskeho MaT. I. 30o. Schrader pripoušti, že voski, prešlo z germanštiny (Reallex. 86). s Csl. bbčela (Cod. Mar.), bbčela (Cod. Ass., Ostrom. ev.), r. mena, malor. nvojia, b. nveaa, srb. nie.ia, vejia, slovin. bčela, čbe/a, žbela, č. včela, p. pczo\a, pszczola, luž. pčoia, cola, polab. ciiola (Miklosich EW. 25, Berneker EW. I. 116, Budilovič CnaB. I. 116). Všechny formy jsou onomatopoetickeho puvodu od kor. buk-, nebo bhei, podle toho, dlužno-li vychazeti od stare formy 6"hčela, nebo bhčela (srv. Berneker 1. c,). 3 ŽS. I. 210 sl. Take slovo strcT-med je doloženo vedle češtiny i v csl. strbdb, v slovin. strd, v pol. stredz (Miklosich EW. 327, Budilovič CnaB. II. 34). Stare slovo je i cbchcti, pro divoky med ( Sreznevskij III. 270). 1 V Ruske Pravde čteme Mene b SoptTHaa a pozdeji časteji (Sreznevskij MaT. I. 155). 5 Cod. Pom. 1. 142 (villa Charnetiz cum mellificio), Piekosinski Dok. 14 (Badessovv villa cum mellificio et venatione). V listine smolenskeho knižete Rosti- slava (1150) čteme: „ceJio .SceHCKoe ci> SopTHHKOMi, [Vladimirskij-Budanov Xp. I. 241), v listine kn. Vsevoloda Jurjeviče (1136): „norocT& JImxobhvii cl 3eMjieio H cb ci> kohbmii ii Jrkci h 6opTn“ (srv. Sreznevskij I. 155 a Aristov 38), v Poslani metrop. Klementa k Thome (ed. Loparev 14) „6opTifi“. Radek custos apum pripomina se u nas v listine litomericke z r. 1057 ( Friedrich Cod. I. 58). Vice srv. u Vacka 1. c. 2 sl. 6 V smo!enskych kurhanech z X. stol. našel Sizov zvlaštni druhy malych ostruh o 1—2 zubech. Sizov se domniva, že snad sloužily brtnikum k lezeni na stromy (Sizov Cmoji. Kypr. 75, tab. IX. 20, 23). Brty byly i ve vyši 2—4 šahu aby k nim nemohl dobre ani zlodej, ani medved. Technicky termin pro toto lezeni byl Jia3HTB, odtud i termin speBOnaSB. 7 Srv. Aristov IIpoM. 33, 37, 40. 167 natymi lesy, zejmena lipami. Tam vznikly cele osady brtniku rizene zvlaštnimi pravy založenimi na davnych zdedenych obyčejich a v čele se starosty medovymi (starosta miodowy). Toto brtnictvo polske zanikalo prirozene rušenim lesu, ale udrželo se v Mazovsku až do XVI. stoleti. Na Rusi zase Podoli a Ukrajina byly jeste v XVI. a XVII. stol. hlavnim strediskem vče- larstvi 1 2 a na Litve a v Lotyšich je dosud toto zamestnani v plnem kve- tu.- Take na Balkane se udrželi. 3 Aby si' nikdo nemohl cizi’ dreva prisvojiti, brtnici označovali je svymi „pa33HaMeHaTb dopTb“ — a tim si brt nepravem prisvojil, byl za to potre- stan, podle narizeni Pravdy Ruske. 6 S rozvojem brtnictva souvisi zajiste i ucta k včelam po celem Slovanstvu rozširena. 6 Ba misty včeliny poživa!y i prava asylu, 1 Srv. o nem Bogus\avski Dzieje St. II. 548, Smoika Mieszko stary 35, 491 sl., Gloger Budovvnictvvo I. 14—15 (3 obrazy), Szaraniewicz Krit. Blicke 127, Braun- gart Urheimat 36, Lelezvel Bartnictvvo w Polsce, IV. Pol Obrazy z žycia i natury II. 237, Braun A. Z dziejovv bartnictwa w Polsce Kw. hist. 1911, 561. O ruskych bortnlclch po XII. stol. srv. Aristov PIpoM. 33 sl., o moravskych Čas. olom. 1906 118, Sel. Archiv IV. 1 sl., V. 218. Srv. i E. Domluvil Obrazy života roln. na Valašsku (Mezinci 1900) 16 a J. Chadt Ševetinsky Brtnictvi (Pisek 1913). 2 Srv- Bielenstein A. E. H. Studien aus dem Gebiete der lettisclien Archaeo- logie, Ethnographie und Mythologie I. [Bielenstein A. Die alte Waldbienenzueht der Letten a Holzbauten 184 sl.). 3 Jireček Mittelalter. Serb. II. 31 p., J. Živojnovič v Godišnjici III. (1879, 10), A Štručk. Maked. Falirten II. (Sarajevo 1908) 49. 4 Polskorusky pozdejši termin klejmo neni doložen ze stare doby. Srv. Ber- neker EW. I. 511, Jireček Prove 115. 5 Vladimirskij-Budanov Xp. I. 63. K popisu a obrazom starych ruskych znaku viz Aktm Kipim. Nr. 165,172, 202. Srv. tež Aristov Ilpo-ii. 31, 36, pozn. 98. Rovnež stare nemecke zakony znaji arbor signatus, decuriae in arboribus, quae vocantur characteres Ed. Roth. 319, Lex Visig VIII. 6, 1. Srv. Heyne D. Hausalt. II. 214—215. 6 Srv. k tomu Bystron Studya nad zwycz. lud. (Krak. 1917) 24 sl. a Ma- jervski Pszczola w poRciach i praktykach ludu naszego (Wis!a XV. 424), Troja- novič IkKpTE. 06. 28. zvlaštnimi znaky do pne vyrezanymi nožem nebo vysekanymi toporem nebo tež vypalenymi. 4 5 Bylo tomu v Rusi tak už v XI. stoleti, a když nekdo odstra¬ nil tento znak otesanim a nahradil svym — stary rusky termin byl pro to Obr. 33. Primitivni ul z Poles (Kyrle). I 168 jak toho mame stopy na moravskem Valašsku. 1 Ze stare doby toho vsak doložiti nelze. Jinak o zarizeni ulu na konci doby pohanske nevime nic a take ne o detailech chovu a ruznych pri tom provadenych praktikach. Bezpochyby se to vsak pred 1000 lety provadelo tak, jako to dosud shledavame v lesnatych a nepristupnych končinach Polsky, Belorusi nebo Balkanu. IX. LOV. Velmi prijemnym a pro vyživu vydatnym zamestnanim celo- ročnim byl lov zvere čtyrnohe, pernate a lov ryb. Vyložil jsem už v uvodu, že velka čast slovanskeho uzemi pokryta byla kdysi hustymi lesy, složenymi ze stromovi jehličnateho (hlavne bori, mene jedle, smrku a hojneho jalovčiho podrostu) nebo listnateho (nejvice bfiz, dubu, mene buku, javoru, brestu, jilmu, habru, olši, topolu, osyk, jasanu a lip) a zejmena kraj, v nemž odedavna byvala prarodina Slovanstva. Prikladem stareho stavu techto lesu jsou jeste dnes hvozdy Jansborsky a Belovesky, kde byla do nedavna mista, kam noha lidska nestoupla a slunce neproniklo. 2 3 Lesy slovanske oblasti byly do XI. stol. namnoze ješte ne- tknuty sekerou nebo žarem a byly proto tak bobate zveri, že lov poskytoval obyvatelstvu velmi rozmanitou zabavu. Vyraz OXOTBa, . OXOTa, ktery v stare slovanštine mel vyznam radosti a zabavy, r ' prešel v ruštine specialne ve vyznam lovu. Casem ovšem zabava se menila ve hru napinavou a nebezpečnou. Honba na medveda, rysa a vika, tak jako na divokeho tura, buvola ba i na jelena a kance ohrožovala často život lovce, ale radost z vitezstvi a nabyte koristi byla tim vetši a lovecke trofeje, jako turi rohy, jeleni parohy, kanci kly a ovšem i kožešiny byly zajiste už tehdy chloubou každeho hospodare a jeho synu. Ze se pak lovu veno- vali pfedevšim lide mladši a svobodni, z vynikajicich rodu, je na biledni. 4 Pfedevšim kniže se svou družinou nalezal v divokem lovu 1 Čas. olom. raus. 1906 121. 2 Srv. Rehman Ziemie II. 320, 381. 3 Sreznevskij Max. II. 837—833. 4 I Kosmas I. 9 mluvl o lovu jako o zamestnanl jinochu. Ke Germanum srv. Caesar VI. 28. Pravi-li Tacit (Germ. 15), že nevenuji mnoho času lovu, ale radeji si hovejl pri jidle a spanku, ma patrne na mysli muže starši. Srv. tež Heyne Hausalt. II. 229. 169 hlavni zabavu a zamestnani. Krasne a nazorne vyh’čil sve lovy v okoli’ Turova a Cernigova velky kniže Vladimir Monomach v po¬ učeni, ktere r. 1125 na smrtelnem loži zanechal svym detem. 1 Slovanske kraje oplyvaly nejrozmanitejšimi druhy zvere. Lo¬ vila se jednak zver, jejiž maso bylo jedle, tedy hlavne buvoli, jeleni, srnci, losi, kanci i zajici, v lesich polskoruskych i turi, vedle toho vsak snad jeste vice zver, jejiž kožešina byla cenna bud pro domači potrebu, nebo pro obchod. K nim naleželi tri velci dravci stredoevropskych lesu: medved, vik a rys, 2 a jeste vice rada malych dravcu: liska (hlavne černa), vydra, kuna, sobol, hranostaj, k nimž lze pripojiti i» bobra, 3 ježevce, krečka, 1 V tomto poučeni čteme: „A ce TpyjKaxT.es jiobbi jifor: noneace c4hoxt> b LTepHiiroBla a H3T, HepmirOBa EBimejjTi ii n . . .o jriiTa no CTy yraHHBajrB h umi napoveš Bceio chjiok> KpoM-fe HHoro jiOBa, KpoMi TypoBa, unče co ot- uejre jioBHJia. ecMB bchkb 3Bi>pi>. A ce b HepHiiroBi ecMT. : kohb HHKEdcb CBOHMa pyxaMa CBJiaaJTB ecMt bt> nymax"b 10 n 20 jkhbbixt. kohb a Kpoivris Toro jfce no Poch fena iiMajiT. ecMB cBonaia pyKasia Tfoice kohii HiiKiii«. Typa mu 2 aieTa.ua Ha po3kxi> n c KOHein., ojichb m« ojihht. Sojib a 2 jioch, o^hh-b HoraMii TonTajiB a npyr&ii poroaia 6ojtb, BenpB mii na 6enpt. nem, otthjib, aiefiBijiB mh y Kontna nojrBKjiajia yKyciui'B, jiiotbih 3B-fepB ckohhjTb ko mh-6 Ha Senpri n kohb co mhoio noBep>Ke; ii Eon& HCBpe>KeHa mh CBSnKiHe.“ (Lavr. 3 242). Jine pripominky knižecich lovu z XI.—XIII. stol. viz u Anstova IIpoM. 11. Že Polane lovili zver kolem Kijeva v X. stol., pravi letopis hned na počatku a pri r. 975 (Lavr. 3 9, 72). 8 Honbu na buvoly v českych lesich pripominaji annaly Einbardovy k r. 803 (MGH. I. 191), na medvedy v lese Lovia zvanem mnich Brunvillarsky (Bielovvski MPH. I. 348). Poučeni Monomachovo (1. c.) vzpomina lovu na tury, divoke kone, losy, jeleny a medvedy. „Uri quibus vulgus bubalorum nomen imponit" byli ve vychodni Germanii za Plinia (Vili. 15). 3as>me JIOBLUI pripomenuti jsou sice v Lavr. letopisu teprve pri r. 1270, ale Brandenburg našel už v staršich kurhanech z okoli Ladogy zaječi kosti vedle konskych, kravich a medvedich (Tpy;)BI apx. c. Jaroslav I. 10). K slovanskem nazvum jednotlivych zvirat srv. ŽS. I. 44. K nazvu rysa (doložen z XI. stol. u Sreznevskeho MaT. lil. 211, pBiCB, pBicima) bych pri- pomnel, že byl podle J. Zubateho nesporne prejat z iranštiny, maje ir. r v na¬ slovi. V stare Rusi zvali jej i nap:iyc'B. O knižeti Svjatoslavu pravi Ietopisec k r. 964: „xo«h nerBKO ara napayCB“ (Lavr. 3 63). Pokud se rozlišeni pojmu buvol (stsl. byvoh, z r. [3oti(3ct/.os) a tur tyče, dlužno pripomenouti, že už Plinius pripomina v Germanii v sousedstvi Skythie dva druhy: bison a urus: „quibus inperitum vulgus bubalorum nomen inponit" (VIII. 15, 16). V pozdejšich pra- menech pri označeni bubali nelze ovšem rici, ktery z obou druhu byl vlastne minen. Srv. Budilovič C Ji. I. 183, Miklosich EW. 27, Berneker EW. I. 116. Sthnem. glossy pripojuji bubalus k slovu zvisunt. Srv. Heyne D. H. II. 230, 23L 3 Hojnost bobru je doložena celou radou starych ričnich a mistnich jmen od bobr-h odvozenych, jako jsou Bobra, Bobrava (c. 1048), Bobrov, Bobrovi, Bobrica, Bobruvka, Bobrovice, Bobrovnice (v olom. listine z r. 1131, Friedrich 170 sysla * 1 a take veverku. Jejich jemne kožešiny byly na jihu Evropy velmi hledany a proto za nimi prichazeli neustale obchodnici do lesnatych kraju slovanskych, jak jsem se o tom již v kap. IV. zminil a znovu podrobneji v stati o obchodu vyložim. Slovanskolitevska jmena kuny a veverky prešla proto už do stare rečtiny (o uau- vaoajs) i latiny (viverra), a jmeno sede veverky belice do nem- činy . 2 Take dane platil slovansky lid namnoze temito kožemi 8 a vubec uslyšime dale v kapitolach nasledujicich, že se kuže kuniive- verči staly jednotkami platebnimi a nazev prešel docela i na po- zdejši' platidla kovova. I zapadni Nemci si cenili velice kuninu z Pruska a zemi zavislanskych . 4 5 Že pak centralni slovanske kraje oplyvaly vskutku touto zveri, mame jeste nekolik povšechnych svedectvi. Jsou sice po Strance formalni pod vlivem textu antickych, ale ve veci piši podle sku- tečnosti. Tak Dlugfoš pravi o Polsku: „silvestrium quoque ani- malium mardurum, castorum, ermellinorum et vulpium, quibus Polonorum regio pro ea tempestate ferax fuit“. 6 Herbord di o Po- moranech, zminiv se o bohatstvi ryb: „Ferinae cervorum, bu- valorum et equulorum agrestium, ursorum, aprorum, porcorum, omniumque ferarum copia redundat omnis provincia “. 6 Take v Ce- chach bylo podle tradice u Kosmy a Dalimila kdysi ryb a zvere plno , 7 a o Rusi už vyše uvedene zpravy svedči, že pole i lesy zveri oplyvaly. Dlugoš sam dodava o Rusi, že je „plena sebelli- Cod. !. 120. Srv. i 357). Srv. Siovn. geogr. pol. s. v. a Filevič IIct. ^p. P. I. 99, 120, Muka Ortsnamen d. Neumark 114 a radou historickych zaznamu v li- stinach od stol. XII. (Srv. na pr. Piekosiriski Doc. 29, 132, 137, z r. 1176, Cod. Pol. mai. 7, 11, 17, 27, 29, 41, 45, 62, 65, 77, 78, Cod. Pom. I. 30, 45). V Polsku a na Morave se pripommaji 1. cit. i bobrovnici, hlidači bobru. V Ustavu Vladi- mira Vsevoloda mluvi se o kradežlch bobru (Vladimirskij-Budanov XpecT. I. 63). Bobri obchod pripommaji i prameny arabske. Srv. Jacob Handelsart. 27, 33, 43, 46. 1 Podle letopiscovych slov o Drevljanech, Radimičich, Vjatičich a Sever- janech mohli bychom souditi, že chytali a poživeli i krečky a sysly (Let. Lavr. 3 12, 15). 2 O r. 5caovdx7js (tež t) -/.auvax7)) a lat. viverra srv. me SS. II. 165 a Ber- neker EW. I. 644. V nemecke basni XII. stol. Himelriche 262 čteme tuto zminku: „umbe chursenne unde bellice habent si neheine ruche" ( Heyne Hausalt. III. 281, poznamka 117). 3 Srv. Dlugošovu zpravu o stare Polsce (ed. Przedz. I. 56) a pozdejši do- k!ady listinne ze XII. stol. (decimationes pellicularum mardurinum et vulpinum v listine z r. 1136; Piekosinski Dok. 26, 29). 4 Srv. Adam IV. 18. 5 Ed. Przezdziecki I. 56. Srv. i I. 26. 6 Herbord II. 41. 7 Kosmas I. 2, Dalimil ed. Mourek 3 5. 171 orum, mardurum et aliarum nobilium pellium de animalibus", 1 2 a že odtud vyvaželi od Orientu kuže lišek černych i rudych, pak vy- der, hranostaju, černych sobolu a kun, dosvedčuje i nekolik orien- talnich zpravodaju z X. stol.' Zaji'mavy je po teto pričine i zapis ve fragmentu nienburskem z doby kolem r. 1170 (srv. o nem vyše str. 163), kde se v okoli Nemci a Nienburku na Šale priponama rada davek kožešin ze zvirat lesnich. 3 Ostatne i archaeologie ohlasila už časteji z konce doby pohanske kosti zvirat divokych v hrobech a sidelnich vrstvach. 4 Na lov se vydavali Slovane jednak se zbrani, pri čemž luk a kopi byly nezbytne, 5 jednak s ruznymi pristroji na chytani zvere, jakych je u kmenu v horach žijicich dosud nekolik. Tak mame zpravu z Rusi, že tam chytali v XI. stol. zver do tenat nebo siti, 6 ale mimo to i rozšireni a stari vyrazu tenato, osidlo, leč, past’, opatrena napjatou pružinou, zvanou pruhlo 7 •— to vše ukazuje, 1 Dtugoš 1. c. I. 26. 2 Ibn Rosteh, Chordadbih, Balchi, Chaukal ( Harkavi Ci 3aMeTaBinnM7> TeHeia . . . cna;i,e upe- Bejimcb 3 Miii (Lavr. 3 207), ddle obrazne v Žiti prep. Feodosia (ed Filaret 145, Lovrov 53): „Tir;n,a XpncTOBi. boiih-b mne^i, 113 nony CBoero, iiko riTnpa ne npyrJia itCTT.pnjiunof hih >iko C£pHa oti. TeHeia a v Pand. Antiocha 221: „TeHeTa 6o ii c6tii cyTL .^OTamiiarB cnacimiot MHptHBixS 6eci3,i>i“ (Srezrtevskij MaT. III. 948). Lov se siti pfipomina i Ruska Pravda Vladimira Vsev. v § 80. [Vladimirskij-Budanov Xp. I. 63). 7 Csl. teneto vedle tonoto, toneto, slovin. tenetvo, srb. tohot, č. tenato, r. TeHeTO, pr. tinklo, lit. tinklas, — vše od kor. ten- ( Miklosich EW. 350, Budi- 172 že se techto pristroju k lovu odedavna uživalo. Do pasti' chytali zvirata menši, zejmena lišky, kuny, tchore, lasice, jako podnes v Karpatech, vetši do osidel (v Karpatech Huculove chytaji do osidel nejen srnce, ale i medvedy) nebo do jam, jake pripomina už Caesar v Germanii , * 1 ale pro než nemam ze Slovanstva starych dokladu. Nechci vsak pochybovati, že takove jamy, jake popsal Suchevyč z vychodnich Karpat , 2 jsou i u Slovanu prastare. Ze stare Rusi je mimo to doloženo k lovu zvere i ptaku uži¬ vam' velkych siti — sit, stare setb je take slovo stare a vseslovan¬ ske 3 — zvanych rtepeBhcb nebo nepeBtca, nepeBhctie . 4 * Byly to pruseky v lese naprič pretažene siti, kterou lovec z ukrytu mohl spustiti, jakmile do ni vbehla zver. Už v X. stok, jak pravi leto- pisec, bylo mnoho mist s perevesy podel Dnepru a Desny. s Na Uralu a v orenburske gubernii lovi se jimi dosud . 6 7 Na jednotlive ptaky se strilelo šipy nebo se na ne ličily ruzne vyše vzpomenute lečky a kleče 1 a konečne i vetevky natrene lepem, ktery byl nej- lovič Cji. II. 15). Silo, osilo, silhch, č. osidlo je vseslovanske ( Miklosich EW. 295) a stare, doložene od XI. stol. (Sreznevskij MaT. II. 717, III. 351, 354). Csl. praglo, slovin. prog-la, pruglo, ch. pruglo, č. pruhlo, pruhel, pružina, luž. prudlo, pšudlo, r*. npyrno, od kmene pr$g- [Miklosich EW. 262). K dokladum srv. pozn. 1 a jine z textu Upyra Licheho a j. u Sreznevskeho MaT. II. 1612'. Rovnež bude vseslovanske slopec, pol. slopiec, r. npicjiorrb, druh pasti ( Miklosich Denlcschr. XXI. 87 a XXIII. 221, 235) a samo slovo past (pol. rus. slovin., Miklosich EW. 229), ale nejsou u. Sreznevskeho ze starši doby doloženy. 1 Caesar BG. VI. 28. Pozdejši dok!ady z Nemecka viz u Heyne D. Haus- alt. II. 240. 2 r3^n;yjiiuHHa I. 2, 235 (aanajiHimii na medvedy, Tejiimi na jeleny a srnce. Na vlky a medvedy kladou se i osidla chjiuj, na lišky past 3a3y6, na tchore, lasice, kuny noKOJionBa). 3 Seth utvoreno od kor. si — vazati tak, jako vyznamem blizke silo, osilo. Doloženo je (v obraznem smyslu) už texty XI. stol., na pr. Ostrom. evan- geliem Luk. XXI. 34, Pand. Ant. XI. stol. 110, 221, Grigoriem Naz. 43 a j. ( Srez¬ nevskij MaT. III. 902). K rozšireni srv. Miklosich EW. 295 a Budilovič CnaB II. 15. 4 Srv. zejmena doklady z Ruske Pravdy kn. Vladimira Vsev. § 92, 93 o kradeži perevesu a ptaku z nich [Aristov UpOM. 19, Vladimirskij-Budanov Xp. I. 66). V letopisu Perej. ruk. k r. 946 čteme tež nepeBhCHC ( Sreznevskij MaT. II. 900). ■ 6 Mista, kde byly perevesy, slula iiepeB'fccnma. V let. Lavr. k r. 947 čteme: ,,no 7lHbnpy nepeBbcim;a H no JtecHb (Lavr. 3 59), Srv. Sreznevskij 1. c. 0 Aristov IIpOM. 8. 7 KjrkrLKa v tomto smyslu neni vsak u Sreznevskeho doloženo. Chjio nebo CHJieu,t označoval oko, do nehož chyta)i ptaky (dnes ocejiKH z konskych žini v tambovske gubernii, srv. Aristov PIpOM. 7). Mluvi se o nich už ve XII. stol. v Otazkach Kirikovych (87): „TBOp>m hhih . . . uko 3acTaneTT> bt> cmibipk 173 spiše hotoven z bobuli jmeli (Viscum album). Csl. leph je slovo prastare a vseslovanske , * 1 a netreba nikterak mysliti teprve na rimsky puvod teto lovecke techniky z Italie doložene Varronem . 2 Zvlaštni a zvyšenou zabavu poskytoval lov na ptaky pomoči ochočenych sokolu, jestrabu a krahujcu. Kdy a odkud tento lov prišel ke Slovanum, znamo neni, ale nebyl jiste u nich domači. Naučili se mu nejspiše od sousedu turkotatarskych, kde kvetl odedavna. Ukazuje na to i prechod arab. sakr v lat. sacer (ital. sagro, fr. sacre, strhn. sackers) a všeslov. sokol, litev. saka/as . 3 Vime take, že lovci sokolove byli znamym obchodnim artiklem Orientu, kde zejmena turkestanšti platili za specialitu. Nejvzacnejši a nejsmelejši, pri tom však dressury schopni byli sokolove bili . 4 Pokud se tyče lovu s krahujci, tu take slov. vyraz krahuj z jtfuv. *korgujb poklada se za vypujčku z nektereho jazyka turkotatar- skeho a vypujčka ta opet ukazuje na prevzeti lovu krahujčiho . 5 * 7 Jak tomu bylo s počatky sokoliho lovu u Germanu, neni jisto , 8 Rimane a Thrakove jej znali už ze starši doby.‘ U Slovanu y>Ke yflaEHBimecH, Ty 3apiaai, He BHHiiiaj, a CHJitmb Toro ntna ecrt no- CTaBHjn>“ (P. I 1 CT. 6ii6ji. VI. 47j. Staiy z XI. stol. doloženy vyraz pro oko na chy- tani ptaku je dale Klicni,iu>, KJimibiUl ( Sreznevslcij I. 1219, 1235 z Pand. Ant. 226 a Slova Dan. Zat. 232 ( . Srv. macf kelepcze. 1 Vzniklo z indoevr. korene 'loipos. Srv. sti. lepas. r. uXoiyr] — mast, alb. 1’aparos — umazany got. laiba, stangl. laf, sthn. leiba — zbytek, prilepek ( Berneker EW I. 712). V slov. rečech objevuje se ve formach lep, lip, lep. Dolo/eno v Žiti Barlaama Josafatskeho: jrhnb TBOpa JiOBame nTima (Sreznevskij MaT. II. 74. Slova lepiti a lep~t,k~i> už drive). Lep na ptaky v stare češtine do¬ klada necolikrate Alexandreida (Gebauer Stč. sl. I. 228) a take v Mat. Verb. čteme lepp — viscum (Sreznevskij-Patera Pjiocch 25), rovnež jako v slov- nicich XIV. stol. 2 Varro de re rust. III. 7, 7. Srv. Heyne D. Hausal. II. 247. 3 Tak Jacob Handelsart. 54. 4 U Jacoba 1. c. 50 viz vyklad o honbe sokoli dosavade obvykle u Kirgizu, v Persii a vubec v Asii. 5 Všesl. kragujb za turkotatarskou vypujčku pokladaji Miklosich Turk Elem. I. 327, EW. 130 (z džag. karagu, ksrge), Schrader, Urg. II 3 . 145 ; Berneker EW. I. 570, i janko (Pravek 46). Schrader je ma za pfejeti praslovanske, Janko za pozdn , z doby po Kr. nar. Jiny stary rusky termin, doIoženy už v slove o pluku Igorove (ed. Erben 3) pro lovčiho sokola nebo jestrdba, je KperieTT, nebo KpeuaTl, (srv. Sreznevskij MaT. I. 132 ). Stsl. jastrebi, je vseslovanske ( MiklošičI, EW. 101). o Heyne jej u Germanu poklada za pradavny (Hausalt. II. 248), Janko proti tomu (O stvcich 13')- K"sti sokoli našly se v hrobech (Montelius Kultur 244b). Sokolu ky na kon ch vyobrazuje koberec z Bayeux ( Jubinal 3, 5). 7 Plin X. 23, Martial XIV. 216, Srv. Bliimner Rom. Privatalt. 528. 174 doložen je teprve od stol. IX . 1 Nejdrive se jim zabavovali jen knižata a velmoži, za prvni doby kresfanske i biskupove a du- chovni , 2 potom však pronikl i do lidu. V XI. stoleti byl aspon široce rozširen, a jelikož byl vycvičeny lovecky sokol nebo jestrab cennym kusem majetku, staraly se brzy psane domači rady a za- kony o tresty za ukradeni 3 a velmoži meli v te dobe už sve opa- trovniky sokolu, zv. sokolnici, sokolari, v lat. pramenech falco- narii. i 5 Že se pri techto lovech uživalo i honicich psu, rozumi se samo sebou a je to take določeno/’ Puvod všesl. slova hon, honba, honiti ukazuje, že podstata stareho lovu bylo bud’ nadhaneni a štvani prchajici zvefe tak dlouho, až vysilena byla dostižena a ubita, kdežto etymologicky puvod všesl. slova lov naznačuje podle Zubateho pomale, pližive stopovani, obchazeni a konečne zaskočeni zvere . 6 Pri tom zajiste nechybely ani ruzne čarodejne praktiky a t zankani zbrani, jake se dosud ozyvaji na pr. v lesich karpatskych . 7 Ale starych dokladu proto nemam. O okurovani 1 O Borisovi bulharskem čteme, že v IX. stol. poslal synum srbskeho knižete Muntimira darem dva otroky, par sokolu a par honicich psu (Konst. d. adm. imp. 32). Jine doklady jsou pozdejši. V poučeni Monomachove pravi velky kn že synum svym : H b jiobvhx-l jiobhhh HapanB caMT> ecjn, ;iep>KajiB, ii b KOHioctiXT> n o cOKOnfacL ii o ncTpa6kxa.. (Let. Lavr. 3 242 k r. 1096). V Slovu o pluku Igorovu čteme hned na počatku o Bojanovi: „Torp;a nyiiiaT.ueT7, ^ccaTb cokojtort. Ha CTaao ae6eHiH“ (ed. Erben str. 1). Podle Ipatejevskeho letopisu (133) dovolili Polovci knižeti Ig-oru Severskemu loviti s jestraby, když jej zajali. Lovu se psy, jestraby a inymi ptaky vzpomina i Ivan, metropolita kijevsky v letech 1080—1088 (3an. Akbh. XXII. Lip. 5, str. 7). V listinach se pripomba od XII. stoleti v Polsku. Srv. Cod. Pol. mai. č. 26 (1181), Widajewicz Powolowe 8 sl., 21, 29. O pozdejšim rozvoji lovu toho v Srbsku viz Jireček Mitteialt. Serb. III. 54 sl. 2 Ostav belečsky (XI. stol.) však zapovida: „ara,e emicKom. hociitt. acTpedi Ha pyipfe“ (Golubinskij IIct. p. h;. I. 2545, čl. 120). Tak bylo i na zapade. Dčtmar vypravuje, že biskup Arnulf z Halberstadtu, uvidev duchovniho se sokolem na ruce, zastavil jej a pokaral (Detmar VI. 59.). 3 K Ruske Pravde srv. Vladimirskij Budanov Chr. I. 32, 67, Aristov IIpoM. 19. 4 Sokolnici (Sreznevskij MaT. III. 459 od XIII. stol.). V Polsku mame osady Sokolniky doložene od XIII. stol. ( Bogustamski Dzieje II. 545). V Srbsku za Uroše II. a Stepana Dušana pripomba se i vyraz djerakar z byz. Ispanapto;, (tšpaš — sokol). Srv. Jireček Mitteialt Serb. I. 17. sl. Sokolar doložen u Račkiho Doc. VII. 82, 87 k r. 1070. 5 Srv. dale str. 175. Honba se psy znazornena je na koberci z Bayeux (ed. Jubinal 3, 4). 0 Janko Pravek 46, Zubaty Filol. Sbornik I. 163. 7 Srv. Sucheyy£ ryn;yjitmiiHa I. 2, 233. 175 siti loveckych (a rybarskych) a zankam' jich dočetl jsem se teprve v pramenech pozdejšich . 1 Po založeni pevnych sidel vznikly u vsi nejen okrsky stalych roli, nyDrž i stale okrsky honebni, naležejici určitemu rodu nebo obči. Melo tim byti vyvarovano konfliktum se sousedy a proto pozdeji byly presne vymezeny. Už z mnohych listin XI. a XII. stol. vidime, že se odevzdavaly dediny v drženi jineho nejen s rolemi, pastvami atd., ale i s honebnimi revit;y: „cum omnibus venati- onibus ". 2 Na uzemi, ktere naleželo knižeti , 3 nebo u Slovanu pod panstvim nemeckym panu nemeckemu, resp. riši, loviti se ovšem nesmelo a kdo tak činil, nebo kdo obtiže pusobil panskym lov- cum, byl prisne potrestan. Na Šale musil na pr. Slovan z trestu zaplatiti cely kus hoveziho dobytka . 4 * * * Že se v dusledku toho vy- vinula zvlaštni' trida jednak stražcu lesnich — hajnych , 0 a jednak lovcu panskych, je na biledni. Zaroven vsak uložena byla selskemu lidu ješte rada ruznycn jinych povinnosti pri panskych honech nebo lovištich. Dodaval honce k nadhaneni zvere, dodaval tenata a site, kopal jamy, nosil zbrane, odnašel ubitou zver a daval nocleh i jidlo panskym lovcum. Mimo to byli i zvlaštni opatrovnici psu loveckych ( psari), kteri je krmili tluči . 8 1 Briickner Kazania II. 330, 344. 2 Mohu uvesti jen pnklady nejstaršl. Srv. listinu cisare Otty z r. 995 (Meki. Urk. I. 23), listinu Jindricha z r. 1062 pri darovani Racesburgu (ib. I. 2b), listinu vyšehradskou Vratislavovu z r. 1088 (Friedrich Cod. I. 373. Falsum XII. stol.). Jinak z Polska, Polabi a českych zemi jsou jen doklady z XII. stoleti (srv. Friedrich I. 144, 198, 202, Piekosinski Dok. 14, 29, Riedel Cod. I. odd- XV, 2, XVI, 392, XVII, 427, 431 atd.). 3 Jlomima no bcM 3 e,uJiH knežny 01gy pripominaji se v Letopise už pri r. 947 (Lavr. 3 59). O dalšim srv. Aristov lipo, m. 16. 4 Leo Unters. Thiir. 66. e J-J a jny se pripomina poprve v češke listine z r. 1183 (napsane v XIII. stoleti): custodes silve, qui vulgariter dicuntur hayni ( Friedrich Cod. I. 419). Dalši doklady ze XIV. stol. viz u Gebauera Stč. sl. I. 400. Listi,.a češka z roku 1031, kde se čtlo : cum custodibus silvae, qui vulgariter lesni dicuntur (Erben Reg. č. 98) je falsum Bočkovo. Jinde se dočitame o hajnych specialistech ve XII. stol. V listine smolenskeho knižete Rostislava uveden je pfi selu Jasenskem ,,TeTepeBHHKi> 3a piKOio cj > >itCHOio“ ( Vladimirskij Budanov Chr. I. 241). Zejmena bylo mnoho stražcu bobfich sidel — bobrovniku (custodes castorum). Srv. vyše str. 169. 0 Od XIII. stol. vystupuje vvraz holota, krmnik a drive už vyraz psar pro opatrovniky psu ( Gebauer Stč. sl. I. 455, a listinu z r. 1258 v Kod- Malopol. 51). Srv. i Jireček Prove 74. Psary dokladaji stare ndzvy toponymicke v Polsku a v Čechach ( Piekosinski Rozpr. Akad. XIV, 233 Friedrich Cod. I. 252, 353, 176 X. RYBOLOV. S lovem zvere lesni a polni souvisel i lov ryb ve vodach. Rybarstvi bylo obvyklym zamestnanim lidu slovanskeho všude tam, kde sedel pri potocich, rekach nebo rybnicich, a tam, kde vod bylo mnoho, jako na pr. v jezernatem pasu uzemi' baltickeho nebo v Polesi, * 1 stalo se rybarstvi docela nejen hlavnim, nybrž misty i vyhradnim zamestnanim, prinašejicim dostatek obživy, po pripade i vydelku. Pojem Slovana srostl tam pak s pojmem rybare, dedina slovanska s dedinou rybarskou, obyčejne chudou, s bidnymi chy- šemi, 2 bez roli a bez chovu dobytka. Když r. 1127 bambersky biskup Otto u jezera Morickeho natrefil takovouto chyši, našel tam chudeho rybare, jenž nechtel od biskupa vziti ani penez, aniž co jineho a prosil jen o trochu soli. Sedm let pry nejedl chleba, jfen ryby, jež si v lete nasušil, aby mel na zimu; ale nemel soli k nim. 3 Ovšem vedle chudych rybaru i obyvatele bohatych a zeme- delstvim se obirajicich vsi rybafili ve vodach dedinami tekoucich, nebo pobliže rozlitych. Stare listiny XI.—XIII. stol. vzpominaji často pri postupu nebo prodeji dedin ze všech slovanskych kraju 376, 521, Jireček Topogr. ant. 123) . v Chorvatsku listiny z XI. stol. (Rački Doc. VII. 83, 128), v Srbsku listina dečanska ( Jireček Mittelalt. Serb I. 17 sl., 66, 70) a j. Tluč jf už. v dokumentu z XIII. stol. (Kod. Katedry Krak. 40 r. 1251). K druhu honcu naleželi tež ululatores v listine kladrubskeho klaštera z r, 1115, 1186 (fals. XIII. st.) Srv. Friedrich 1. c. I. 399, 431. — Srv. tež Piekosihski Lud- nošc 61—63. 1 Herbord II. 41 : Nam piscium illic, tam ex mari quam ex aquis et lacubus et stagnis habundantia est incredibilis, carratamque pro denario recentis acci- peres allecis, de cuius sapore vel crassitudine, gulositatis arguerer, si dicerem quod sentio. Take listina z r. 1170 pripomina „Loca fertilissima frugum ac pecorum et piscium." (Cod. Pom. I. 70). Když meškal Otto Bambersky v Ščetine, ulovili rvbafi v Odre dve tak veli e kambaly (rombones), že cele družine Otonove sloužily 14 dni potravou (Ebbo III. 17). 2 O techto rybarskych chyšich, jejichž slov. nazev chtjšh, prijali Nemci (Kietz, Kietze, Kietzin, Kizin srv. Cod. Pom. I 119), zminil jsem se už v ŽS. I. 793, kde uvedeny i stare doklady. Z nich Chron. Gotwicense di: „Ketzin vicum pi catorium denotat a voce venedica Kitze vel Kytze, časa piscatoria" (Riedel Mark Brandb. I. 350, II. 32, 264, srv. tež Briickner Sl. Ans. 19 a Gutt- mann Germ. 129, 140, Ohnesorge 219, 125). Balticky kmen Chyšanu mel asi jmeno od techto rybarskych chyši a žil asi hlavne z rybareni. Take v Poisku byly vsi ryba?ske, jak svedči listina pap. Innocence z r. 1136 a>ci- biskui stvi hnezdenskemu (villa piscatorum t j. Rybaki, Piekosihski Dok. 27). V pol. vsi u Kistrzynu na Varte našel Kiekebusch mnoho rybich kosti (Zs. f. Ethn.1915, 895). 3 Ebbo III. 4. 177 rybniho prava dediny, totiž vod, kde mela dedina sve piscaturae, piscationes, kde se ryby lovily i vnadily. Take se pripominaji i zvlaštm' piscaiores, vedle jinych zamestnam '. 1 Nemuže tedy byti pochyby, že rybarstvi bylo jednim z hlav- nich zamestnam' slovanskeho lidu v dobe pohanske. Ale mame pro to jeste jiny velice vymluvny doklad v slovanske rybarske nomenklature. Tato nomenklatura ukazuje nejenom radu shodnych a starych nazvu pro ryby rični, nybrž i velkou shodu v termino- log-ii rybarske. Po celem Slovanstvu dosud jsou rozši?eny tytež praktiky lovecke a tytež hlavni nazvy pristroju k loveni' ryb, a že jsou to nazvy stare, vidime už z dokladu XI. a XII. stoleti '. 2 Pri tom vidime i velkou vecnou bohatost: Slovane patrne už tehdy uživali rozmanitych praktik a nastroju k lovu rybimu, rozmanitych podle druhu ryb, podle doby ročni, podle stavu vody, znali i zrizovani zvlaštnich sadku na uchovavani ryb, znali ruzne zpusoby konservace, — slovem, všechno nasvedčuje, že rybarstvi bylo u nich zamestnanim pradavnym a zcela bežnym i vyvinutym, a jestliže pro nektere terminy, jež jsou domaciho puvodu a spo- lečne ješte dnešnim rečem slovanskem, nemohu uvesti dokladu 1 Dokladu je plno, zejmena z XII a naši. stoleti. Uvadim jednotlive aspon doklady z X. a XI ; Tak v listinach z r. 937, 993, 995, 997 (Riedel Cod. I. VIII. 90, VI. 185, XI. 153; Meki. Urk. I. 23), dale z r. 1006 ( Riede ! 1. VI. 186), 1062 (Meki. Urk. I. 26), 1071 (Cod. Sax- I. 335), 1036 ( Zahn Urk. Steierm. I. č. 49). Ke XII. stol. srv. napr. Cod. Pom. I. 61, 70, 72, 134, Cod. mai. Pol. I. 26, Riedel Cod. I. XV. 2, XVI. 392, XVII. 427, 434, Friedrich Cod. I, 114, 198, 202, 373, Piekosihski Dok. pol. 13, 27, 29. Že na Šale ve XII. stol. Slovane prodavali ryby kupcum, prichazejicim z Braniborska, doklada fragment nienbursky. Srv. tež citat vyše na str. 163. 2 K dosavadnimu rybarstvi a nastrojum rybarskym u Slovanu srv. nasle- dujici popisy: Jovičevič A. CKap;apcKO je3epo ii pndojiOB Ha ii>OMy ETHorp. 36. 1909. III. 196. Čurčič V. HaposHO pnSapcTBo y Bochii ii TcpneroBiiHii. fjiacHHK 3 eM. My3. 1914—1915 (nem. ve Wiss. Mitth. Bosn. Herzeg. XII. 490). Šuchevgč V. rynyjii>miiHa I. 2. 222 (MaT. ho yKp. eTH. IV.) Srv. i MaT. ;io 6th, XV. 167. Špatny Fr. Rybnikarstvi (Živa V. Praha 1870). Kožar Rybarstvo na Slovensku. Čas. muz. spol. 1902, 33. Anon. Rybarstvo na Litwie. Wisla IX. 95. Rybarstvo v Polesi Wisla IX. 744. Kolberg O. Lud. I. 12 (v Pokuti), I. 99 (Cholm), III. 88 (v Kujavach), V. 59 (v Mazovsku), XI. 136 (v Poznansku). Bartol Rybarstvi na Podluži (Lid a narod II. 2 17), J. Nohač Narodopis českoslov. lidu I. 398. Obširnou studii o starem rybarskem obchodu v Meklenbursku, ale teprve na zaklade pramenu XIII. a XIV. stoleti a s prihlednutim k pomerum pravnim vydala M. Genzmerova Das Fischgeverbe und der Fischhandel in Mecklenburg vom 12. bis zum 14. Jahrh. Diss. Merseburg. 1915. Dale srv. S laski B. Prače fil. VIII. 1. (o rybarstvi u Kašubu). L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 12 z XI.—XII. stol., nepochybuji preče z celeho stavu veci, že existovaly už v te dobe jako druhe, jež jsou doloženy. Mužeme vubec cely komplex všeslovanske rybarske terminologie a všeslovanskych rybar- skych praktik a pristroju bezpečne klasti do konce doby pohanske. Nejstarši zpusob lovu ryb vubec, udrženy take Slovany až po dnešni den, je lov pomoči ostre harpuny, kterou se, obyčejne v noči pri planouci pochodni nebo chvoji, v čiste vode ryby na- bodavaji. Sestava z železne vidlice 2—5zube, na kcncich zpetnymi haky opatrene (srv. obr. 34, 6), jež je tulejkou nastrčena na žerdi primere- ne dlouhe. Sluje č. ost, a lovi se s ni ryby za čiste vody ponejvice v noči, kdy zlakany žari planouci chvoje nebo pochodne vystupuji k povrchu vodyd Vyraz ost, stsl. ostb je v tomto special¬ nim smyslu všeslovansky 1 2 3 a zaroven doložen už zesto- leti XII. 3 Archaeologicky zaručeny jsou osti, ponej¬ vice jednostranne už v hrobech gnezdovskych z X. stoleti, dale v gdovskych, petrohradskych a merjanskych mohy!ach (obr. 34), a netreba pochybovati, že tak, jako dnes vypada, vypadala ost už pred 1000 lety. 4 Harpuny kostene byly ostatne dovaženy k Slo- vanum i z Orientu k lovu velkych ryb. B 1 Srv. Šuchevijč 223, Kolberg 1.72, Wis)a IX. 745, Kožar 1. c., Jovičevič 202,214. 2 Pochazi od kor. os- (osi,, osti,, os-iti, osttirB, ostri,, — vše je vse¬ slovanske) a souvisl s lat. acies, acutus, got. ahsa, r. dijojv. Miklosich EW. 227. 3 Srv. termin ascia u Ebbona III. 4. 4 Sv. Sizov Cmoji. Kypr. 116, Uvarov Mepane XXX. 29, Sp!cyn Kypr. neTp. 3, tab. XVIII. 11, 12, Kypr. r H OE. 36, (z XI,—XV. stol.), Chanenko JtpeEH. V. tab. 5, 76 (z Bukrina u Kaneva). Srv. i nalezy v Ljadine finnskem a v Ljucine litevskem (Jastrebov 52. tab. X. 26, 28, Jliomm. jior. XIV. 6). Zajimavou zpravu o tom, že aderbeidzanske ocelove harpuny obchodem byly dovaženy do Bulgaru a odtud zase k zapadnlm a severnim barbarum k lovu ryb, ma Abu Hamid, k nlž srovnej i Kazvinlho (II. 418). Jacob Handelsartikel 76, Waare 29. Obr. 34. Ruske osti (1.—2. Vojnosovovo a Gry- zovo, Petrolir. gub., 3. vladim, gub., 5. Ljucin, 6. osf huculska, Suchevyč). 179 Lov na udici jest umelejši, vyžaduje vice obezretnosti, vtipu a take znalosti ryb a proto vzniki rozhodne pozdeji lovu s harpu¬ nami. Ovšem pro konec doby pohanske je stejne a současne s predešlym doložen, jak radou dokladu slovnich, tak i archaeo- logickych. A take historicke doklady nechybeji, — aspon j dva z X. s XI. stol. Vypravujet’ Gallus, že počatkem XI. stol. kniže rusky v Kijeve sam občas na Dne- pru lovil ryby udici' 1 a bulh. pres- byter Kozmas pripomina v X. stol. u bulharskych Slovanu chytani ryb na udici s červy. 2 Take všesl. vyraz uda, udica ze stsl. ada, e^dica ukazuje na velike stari. 3 Nalezy stare, pokud je muže- me pokladati za verohodne, uka- zuji udici celkem tvaru jednostej- neho, 4 doloženeho od davne doby bronzove 5 (obr. 35). Jsou vsak fid- ke, bezpochyby proto, že slaby že¬ lezni drat v zemi snadno rzi setlel 1 Gallus I. 7: in navicula cum hamo piscabatur. Srv. i Kadlubek Chron. II. 12, ( Bielozuski MPH. II. 280). Ze take rimšti viadcove lovili radi na udice (tak i Antonius, Aug-ustus, Commodus), srv. doklady u Blumnera Rom. Priv. alt. 529. 2 JIOB>mi,iH pli6li yp;aMH ame ^epBii na yji;y He HaH3^TL He- MoryT"L h^ith PLi6bi (ed. Kukuljevič Arkiv IV. 87). Termin uda sam je ovšem doložen časteji. Srv. pozn. nasledujici. 3 Vyraz je všeslovansky a domači: stsl. da , %dica, slovin. odica, vodica, udica , b. BTjipmja, sr. y;n;m];a, č. udice, p. zv^da, w$dka, zu^dka, luž. vuda, huda , r. yma, yA Ka » srv * Ktev* uda, lot. uda. Srv. Miklosich EW. 222, Budilovic Cji! II. 16. Doložen je z X. stol u Kozmy presb. 1. c. a Besedach pap. Grij. (Sobolevskij MaT. 79), potom v Sborniku r. 1076, 70, u Georgia Ham. (Uvarov) 89. Srv. Sreznevskij MaT. II!. 1143. Jiny stary termin je lukota užity ve smyslu udice v knize Jobove XL. 20 podle ruk. XVI. stol. ( Sreznevskij MaT. II. 53). Srv. k ne mu i Aristova lip. 24. 4 Srv. z Čech nalezy z Lev. Hradce (Pič Star. III. 1» tab. XXXI. 13), z hradištne sidelni jamya Hradištka bliže Veltrub (Pam. 1915, hačky = udice ?), z Rusi od Kaneva (Chanenko V. 28), ze smolenskych kurnanu ( Sizov 116), 4 z hradište u sela Babiči bliže Čerkas (Katalog vyst. Charkov. sj. Kijev 1899 108), 6 z Knaži hory, 1 dvojna udice (ibidem 112), z hradište Moščinskeho (v Istor. Museu); z Pomoran jsou hojne s dlouhym nasadcem (Schumann Pommern 98). 5 Mortillet Origines de la navigation et de la peche. Pariš 1867, 32. 12* Obr. 35. Udice. (1.—4. Stradonice, 5. Levy Hradec, 6.—7. Gnezdovo, 8. Kamska Čud’.) 180 a se rozpadl. Pokud mi znamo, nemaji oček, jako rimske ze Strado- nic. Kostenych nebo z mušli rezanych udic ze slovanskih nalezu neznam. 1 Druhou skupinu pristroju, dnes k rybolovu uživanych, ale, jak hned uvidime, rovnež prastarych, tvori pletene site a koše. Siti na ryby uživalo se v Evrope již odedavna, aspon od doby neolithicke, jak nasvedčuji nalezy siti a hlinenych, je zatežujicich zavaži. Pokud se tyče Slovanu, vidime, že maji pro ne predevšim dva obecne, prastare a vseslovanske nazvy domači, stsl. setb 2 a mreža. 3 Take historicky je lov do site doložen už z XI. stoleti textem Kyrilla Turovskeho. 4 5 Za doby Ottona Bamberskeho v Pomo- ransku site, nastražene mezi kolini slovanskimi rybari v tamejšich rekach, velice pry stežovaly plavbu. 0 Ale nejen to. Dnešni rybo- lov slovansky rozeznava celou radu siti podle učelu, podle tvaru a velikosti, z nichž nektere maji nazvy po celem Slovanstvu roz- širene: tak nevod, 6 velka vlečna sif 20—30 m dlouha, 7 zatižena na spodni obrube (obrev , obpBa) zavažim (kameny), na horni udržo- vana na povrchu drevenimi plavaky nebo dinemi, dale sak — sit’ka pytlovita na vidlicovitem držadle 8 a čereh, sif na obloukovem križi 1 Jsou znamy z palaeolithu a neolithu evropskeho ( Mortillet 1. c.), v po- zdejši dobe z hrobu kamske Čudi (TtpeBH. Kaji. ktyHH. XXV). 2 Srv. co povedeno vyše na str. 172. 3 Prask *merža — stb. mreža , srb. Mpeaca, b. srpiitra, č. mriže, slov. mreža, pol. mrzeina, r. »iepeaca, mad. marazsa, rum. mreaž§ , alb. mreže, ( Miklosich EW. 193). Srv. Berneker EW. 11. 38 (srv. i 11. 46), Budilovič CnaB. II. 15. Ve smyslu site je užito slova npkaca v Ostromir. Ev. Mat. IV. 18, Jan XXI. 11, u Upyra Is. XIX. 8, v Minejich r. 1097, 21, v Pand. Ant. 197, vesmes v textech XI. stoleti ( Sreznevskij II. 128, 185). 4 Kyrill Cjiobo Ha 0OMHHy Hep;ijno ( Ponomarev IlaM. I. 139, Buslajev Hct. xp. 3j7): ptiSapu rjiy6iiay HcnHTaBBHie Mpeacto jiobiitbbi obp-ŽTaiOT-b. Mpeaca doloženo dale v Besedach pap. Grigorija ( Sobolevskij Mar. 67) a v jinych nejst. textech cirkevneslovanskych ( Jagič Kirchensl. Spr. 2 363). 5 Saxo ed. Holder 587 (navigationern crebra saepium obstacula a piscato- ribus defixa difficilem faciebant). 0 Csl. nevodi,, r. HeBop,a,, ch. nevod, č. nevod, pol. niewod, luž. navod, (Budilovič II. 16). 7 Jine druhy nevodu jsou jeste vetši i širši a kridly opatrene. K nevodum srv. Kolberg Lud III. 88, Wisla IX. 95, 66, 72, Bartoš I- c. hiohač I. c. 399, Špatny Rybnikarstvi 66; k velkym nevodum balkanskych jezer (až 250 m dlouhym) srv. Jovičevič 1. c. 198, 206 sl. 8 Miklosich EW. 287, Vasmer 3t. III. 170. Prejato z lat. saccus, r. cd/.y.oj. 181 upevnena. 1 Mimo to jsou keser — mechovita sif, a vat, vatka — sit’ jineho druhu, rozšireny aspon u Slovanu zapadnich a v Belorusi. 2 Take volkih — vlakh byl stary termin pro vlečnou sit’, nebof je nejen znam na severu, 3 ale prešel v tomto vyznamu na jihu do novorečtiny, — kde zni paAz.č;, podobne jako mreža — pip£a. 4 Už toto rozšireni terminologie z vetši časti domači (jen sak je zrejme puvodu reckolatinskeho) ukazuje za vyloženych okolnosti na dobu všeslovanskou. Mimo to jsou vsak jednotlive doloženy i texty velmi starymi, 5 najisto aspon nevodu uživali Slovane už pred 1000 let. 6 Obraz velke vlečne site (nevodu) mohu doložiti z Polska ze XIV. stol. (obr. 36,1) z illustrovaneho rukopisu ostrovskeho legendy o sv. Jadvize, 7 saku jen ze současne, ale všude stejne podoby (obr. 36, 2). Rovnež je prastary lov do zvlaštnich lahvovitych košu z vrbo- veho prouti spletenych a ve vode tak proti proudu umistenych, aby ryba otvorem tam snadno vnikla, ale zpet ven nemohla. Hlavni slovansky termin vrša z praši *vbrša je slovo nejen všeslo- vanske, ale i litoslovanske. 8 Stari jinych podobnych lovidel a jejich 1 Srv. č. čeren, pol. cierzeniec, srb. nepeHan;, — slovo puvodu nejasneho. (Berneker EW. I. 144). Prešlo i do macTarštiny — csereny, tak jako szak a varsa ( Miklosich Sl. Elem. im Mag. Denkschr. Akad. Wien XXI. 15). K podobe čerene srv. Nohač Narod soupis I. 398, Jovičevič 1. c. 201, 212 (Kapnlvt), Šuchevyč 1. c. 228. 2 Srv. Špatny 1. c. 66, Kolberg Lud I. 72, XI. 136, Wisla IX. 747. Keser prešel k Nemcu m — Kescher, Ketscher ( Heyne D. Haus. II. 254). 3 V Cholmsku, Poznansku, na Pokuti (Kolberg Lud. I. 72, 99, XI. 136). 4 Vasmer Roczn. s). VI 182, Budilovič II. 16. 5 Nevod nalezame už v Ostromir. Ev. Mat. XIII. 47, u Upyra Is. XIX. 8, v Letopisu k r. 6573 ( Sreznevskij II. 361), v X. Slovu sv. Grigorija z XI. stol. [Buslajev Hct. xp. 324), v stč. Mater verborum z XIII. stol.: nevod — tragum, genus est piscatoriae retis (Ed. Sreznevskij — Patera 28). V novgorod. Kupci 31 (Sreznevskij MaT. II. 1192, Aristov 23, 30) ze XIV. stoleti pripornimi se normaBLHtiii HeBOT^T,. V teže dobe nejaky druh site k nevodu potrebne zvali flijia, citaca (Sreznevskij III. 891, Aristov 23). 6 Nalezy konickych hlinenych zavaži, ktere byc!iom s jistotou mohli miti za zavaži slovanskych nevodu, jsou vsak pochybne a malo overene. Srv. Kostrzevuski Album zab. ks. pozn. IV. tab. LX1X, Sizov Cmoji. Kypr. 116. 7 Legenda o sw. Jadvvidze ed. K. Stronczynski (1880) obr. 55. 8 Srv. slovin. vrša, srb, Bpma (Bulhari slova Btpma už nemaji), č. vrš, slov. vrša, p. zviersza, luž. wjerša, r Bepma, lit. varžas ( Miklosich EW. 384, Budilovič Cji. II. 16). U Sreznevskeho doloženo neni. K vyk!adu etymologickemu srv. Zubatj Fil. Sborn. IV. 257 a Asboth Ciara no cnaBMHOBip;. II. 239, a Tor- bibrnsson Nord. Stud. 1904. 255. Vec i slovo prešly k Madarum (varsa, vorsa). K podobe vrše srv. Kolberg Lud. I. 72, Šuchevyč 1. c. 227, Wista IX. 97, Kožar 1. c. 33, Jovičevič 1. c. 203, 216. 182 nazvu, na pr. sloven. lesy nebo malorus. etiru vyšetriti zatim nemohu . 1 2 A ješte jine pristroje Slovane umeli staveti nebo klasti do rek za učelem rybolovu. Sem patri stavba jezu z prouti a kolu, ktere mely učel zadržovati ryby na určitem miste nebo je hnati k otvoru, za nimž uvazly v nastraženych košich nebo sitich. Takovy pristroj z drev pripomina v XII. stol. mnich sazavsky," Z Obr. 36. 1. Loven! ryb z ruk. ostrovskeho legendy o sv. Jadvize (r. 1353). 2. Sak. a v teže dobe listiny markrabete Ottona I. a II. sdeluji, že se v braniborskych vodach upravovaly „pali, tractus (tractiones) et gfurg-usta seu piscaturae (piscium capturae) prope pontem “. 3 Sem 1 Lesu prejali i Madari (lesza). Srv. o ni u Kožara 1. c. 33, o etiru u Šu- chevyče 1. c. 226. 2 Font. rer. boh. II. 244: unum stagnum et structurara lignorum ad pis‘ candum centum denariis comparatam. 3 V listine mark r. Ottona I. z r. 1187 pripominaji se „gurgusta seu piscium capturae ... piscationes magnae et parvae ac tractiones ... a dodava se: „nec aliquo genere piscationis possit nec debeat piscare, palos ponere, gurgusta vel aliquas capturas piscium de novo struere.“ V listine Ottona II. z r. 1204 čteme: „gurgU'ta sen piscium capturae. .. cum tractibus et gurgustis seu piscaturis prope pontem“ ( Riedel Cod. brand. I. VIII. 117, 125). V slovniku du Cangeove vyklada se slovo gurgustium, gurgustrium — locus in fluvio arctatus ad capiendas pisce-, časa brevis (vas vimineum), ubi pisces nutriuntur. Captura piscium v ričce Pene pripomina se r. 1173 (Cod. Pom. I. 86, srv. i 105, 109). Jiny termin pro to je crates aut sepes (Genzmerova Fischgevverbe 3), piscatoria saepes u Saxona ed. Holder 587. 183 patrne naleži' stary sl. vyraz s/up, 1 a pravdepodobne i sl. odra ve smyslu prični' barrlery z kolu . 2 3 Vyraz yezi> Ize sice dolo- žiti v ruštine teprve od XIII. stol. a v češtine od XIV.—XV. stol., ale na velke stan' ukazuje opetne rozšireni jeho po Slovanstvu . 8 Rus. KO/it ve smyslu rybarskeho zakoh' nalezam v pramenu stol. XII . 4 Chycene ryby chovaly se ve zvlaštnfch drevenych vyhloube- nych korytech, pro než mame ze XIII. stol. rus. vyraz KOHOfla ve smyslu dnešnfho pol. kloda , 5 nebo ve zvlaštnich z klad, kolu a prouti zbudovanych pnhradach, sadkach. To znači' patrne stary latinsky termin vivarium piscium , 6 piscina a i clausura piscium, ovšem ve spojeni' s prave vzpomenutou prehradou, pomoči již se ryby do sadku trvale chytaly. Takove clausurae piscium dokladaji nam ze slovanskych dedin hojne listiny od X. stol. počinajic . 7 Slovansky nazev pro takoveto vetši' nadrže rybni ze stare doby doložen neni. Srbština ma pro to vyznam Kopa, jenž se nachazi take v madarštine . 8 Jelikož pak podle pečlivych studii' 1 C. slap — past na ryby (Špatny), p. sl$p, druh site mezi kolim ( Kolberg Lud. XI. 136, Kariozvicz Sl. gwar V. 169). Srv. i jmena mlstni v severovych. Nemetku ( Muka Ortsnamen der Neumark 85). K star! tohoto slova srv. vyše vyklad na str. 172. 2 Tak na jižnl Morave ( Nohač 1. c. 399). 3 R. fol), e 3 t značilo prehradu rični z kolu a prouti, ktera se stavela obyčejne na jare a na podzim. Rikalo se fo-b dimi, 3a6iiTn {Aristov 22—23). K dokladum pro jez od XIV. stol. srv. Sreznevskij I. 821. Jezovniky (feoBHincb doklada vsak Aristov (ITp. 24) ze stol. XIII. Č. jez, pol. jaz (Wisla IX. 97). Srv. Gebauer s tč. sl. I. 640. 4 V listine prep. Barlaama Chutinskemu monastyru [Sreznevskij I. 1259, kde i dalši doklady ze XIV. stoletij. 5 Kariozvicz SI. gwar s. v. Kojiojta vedle ulu a brti pripomina se pri ruskem hospodarstvi v ruk. Klimentove z r. 1270 ( Sreznevskij I. 1255, II. 1760). 0 Vivaria piscium pripomina na Morave listina hradištska z roku 107.H (Friedrich Cod. I. 84, 196). Už Karel Veliky naridil, aby pri jeho dvorech zrizo- vana byla vivaria (Cap. de villis 21). 7 Clausurae piscium pripomina listina pomofanska z r. 1168 v provinci! Wanzlowe (Cod. Pom. I. 61), z r. 1178 v Merezine (ib. I. 109, 112), ve Voline u Lubinu listina Kazimirova z r. 1181 (ib. I. 119) a r. 1186 (ib. I. 142), jine tamže mezi r. Svinou a Svantungou (ib. I. 142). V Polsku znaji je listiny na Visle a Dobre v Cod. Pol. mai. 16—18, Piekosiriski Dokum. pol. 55 (na Visle a Brde). Srv. tež Smolka Mieszko Stary 34. V českych listinach jsou piscinae pripomenuty ve falšovanych listinach z XII. stol. na Botiči a v Lešfanech u Stribra {Friedrich Cod. I. 400, 418, 424). 8 Jovičevič I. c. 204, Janko Herkunft d. mag. Fischerei (Dritte asiat. Vorschungsreise d. Gr. Eug. Zichy I. Leipzig 1900, 133). Srv. referat Sirelia F. Anz. d. finn. ungr. Forsch. 1901 Heft 1—2. 184 J. Janko Madari cely rybarsky aparat prevzali v IX. stol. na svem pochodu jižni Rusi a hned potom po prichodu do Uher, je pravde- podobno, že i tento termin je stary slovanskv. Na Rusi ostatne dosud zove se na Oce ryba?ska nadrž koti .. 1 jiny stary nazev bylo asi diminutivum od sad !>, nebof jak č. sadek, pol. sadz, tak rus. caflOtrb znači totež (misto, kde se ryby nasazuji, srv. nasada) a pol. sadzek (sadzavvka) doložen je ze XIV. a XV. stoleti. 2 Mistum, kde se ryby chytaly, rikalo se v Rusi vubec JiOBHine. Takovato lovište pripominaji se v pramenech od XII. stol. na Volchove, Lovati a take v Haliči. 3 Ponevadž je k uspešnemu chytani ryb potrebi nejen obrat- nosti, ale i velke zkušenosti, vyvinul se i u Slovanu brzy zvlaštni stav rybaru, zejmena tam, kde jinak rybolov nebyl vyhradni nebo hlavni vyživou všeho lidu. Terminu pron ma stara slovanština nekolik v textech X. a XI. stoleti: rybar' b, rybakb, rybitv'h, rybith, rybolovb, ryboIovbcb za latinske piscator , 4 5 V Cechach pripominaji se piscatores už v listinach X. —XI. stoleti, 6 7 o Šale se dovidame, že tam r. 1076 dostali slovanšti ryba?i pravo loviti ryby, 6 v Polsku jsou piscatores v listinach od XII. stol. 1 a o zvlaštni tfide ryba?u v baltickych zemich zminil jsem se už nahore. 8 9 Take v Novg-orode v XII. stol. tvorili už zvlaštni živnost. 0 Z Cech, z Polska a Ruska zname z XIII. stol. i specialni druhy rybolovcu, pstružniky a jesetr- niky knižeci. 10 1 Poljakov I-tacji. no Kaiien. BiKy 76. 2 Srv. Bogus\awski Dzieje II. 556. 3 Srv. doklady i pozdejši u Aristova ITpoM. 21, 25—26. 3 Srv. Besedy pap. Grig-orija ( Sobolevskij Mar. 62), Ostrom. Ev- Luk V. 2, u Grig. Naz. 369, Četveroev. r. 1144 tamže, Min. Putj. XI. stol. 35, 36, Sticho- tvor. z r. 1157, 59, Ipatej. let. r. 6667 (1159) atd. ( Sreznevskij III. 208, 209). 5 Srv. lLtinu Boleslava III. z r. 1000, jinou z r. 1037—1055, hradištskou z r. 1087, litomerickou z r. 1057 (fals. XII. st.) a jine ( Friedrich Cod. I. 47, 52, 56 sl., 84 sl. a index s. v piscator (560). 6 Cod. Sak. I. 339. 7 Cod. Pni. mai. 11, 16, 17, 62, 65, Piekosinski Dok. 27. s Srv. vyše str. 180. R. 1170 priporinna se villa piscatorum (Cod. Pom. I. 70, 72). 9 Aristov IlpOM. 28. 10 „Unus piscator qui vulgaliter dicitur pstruznik" ve falsu listiny kladrubske z r. 1115 a 1186 (z XIII. st.). Srv. Friedrich Cod. I. 397, 429. V Polsce pripo- mina se ves Pstruzuici 1257, Pstransnici 1262 v okr. žamojskem (Kod. Malop. 53, 70, 311). K osetrnikum ruskym srv. Aristov 24. 185 Na pobreži Baltickeho more, kde kvetl už v starych dobach lov slanečku, 1 naučili se Slovane brzy tyto ryby konservovati. Jak k tomu dospeli, a ktere zpusoby konservace byly nejstarši (sušeni, uzeni, solem'), nevime. Zprava Gallova k r. 1107 pripomina pri utoku na Kolobfeh ryby solene, 2 zprava Ebbonova rybare na Morickem jezere, jenž si zase v lete nasušil ryb, aby mel dost na zimu. 3 Take v Podnepri znali konservovati, nebof se tam pripomina sušeni a velmi stary obchod a vyvoz ryb. 4 5 V Polesi pak, kde rybafeni v zime bylo velmi obtižne, nutily odedavna pomery kraje obyvatelstvo k tomu, aby si opatrovalo konservovane zasoby ryb na zimu, a to bud’ uzenych, nebo na vetru sušenych. A bez- pochyby počinalo si pri tom tak, jako dosud. Bud’to je na rychlo opekaji nad ohnem a napickuji na hulky, nebo kladou dobre osolene do chiebove peče, nejmčne na 12 hodin (tento zpusob je trvanlivejši), nebo zase suši na slunci a vetru. 6 Jine ryby davaji solene do beček a utlukou tak, že se utvori jakesi testo rybi, jež se uklada v bečkach do kleti a pozdeji v postu poživa. Bohatstvi ryb je v Polesi ohromne. Obyvatel- stvo male visky nachyta za doby jarnich vod až 4—5 tisic pudu ryb a v maličke melke ričce Smerdi, na niž leži me- stečko Lachva, dostane se jen pri jednom zataženi menši site 30 až 50 pudu. 6 1 Slecf (v pramenech hallec) lovil se na Rujane hlavne za podzimnlch vetru (Helmold II. 12). O obcbodu se sledi v Pomofanech viz zpravu Saxonovu (ed. Holder 869, 870) a Arnold vypravi (lil. 5), že v XI. a XII. stol. jezdili kupci k Danum kupovati slede. Herbord (II. 41) vyjadruje se o Pomori takto: „Nam piscium illic tam ex mari quam ex aquis et Iacubus et stagnis habundantia est incredibilis carratamque pro denario recentis acciperes allecis, de euius sapore vel crassitudine gulositatis arguerer, si dicerem quod sentio." Vyraz sled ze *seldh, rozširenv u všech zapadnich Slovanu, pochazi z nordickeho s'ild (Miklosich EW. 290). 2 Bielozvski MPH. I. 447 (pisces salsos apportabant alii). 3 Ebbo III. 4. Slovansky ryba? „tantam siccatorum piscium multitudinem aestivo tempore congregabat ut tota hieme superhabundaret." 1 Herodot IV. 53 Z X. stol po Kr. pripomina rabi Chasdaj rybni obchod od Donu z Chazarie do Byzance (Rački Doc. VII. 420). O konservovani ryb, zejmena sledu (strn. pekelherink, strhn. biicking) v Nemecku vubec viz Heyne D. Hausalt II. 251, k nazvu viz V. Rose Hermes VIII. 224. 5 O Lqczycanech vime z doby pozdejši, že svitili v chatach sušenymi pis- kori ( Rostafinski Siedziby 20). c Srv. zpravy N. Rouby ve Wis!e IX. 750. 186 XI. SLOVANSKA ves v celku. Vznik ruznych typu vsi. Zprvu, dokud Slovane jeste menili sva sidla, potulovali se po urodnem kraji otevrenem, kde se fidky porost pomerne Iehce ždaril a puda osevala. Soustava a tvar roli, rozsahlost jich, pak podoba a rozlehlost osady, — to vše nepadalo na vahu, nebot’ se to menilo pri každem pohybu sidel podle nove pot?eby a nove pudy. Ale pozdeji, když se obyvatelstvo razmnožilo a v prubehu I. tisfcileti po Kr. nastavalo pevne osidleni, začala soustava roli' i podoba osadv nabyvati určite tvarnosti, ponevadž byla na pevno, na stalo upravena, a ponevadž tu spolupusobily tradice založene na staletych zkušenostech. Se stabilitou pribytku a hospodarskych budov vznikala současne stabilita osady a počal se vyvijeti typ vsi podobne jako typ domu. Ale zaroven bylo již pozde k vytvo- reni jedine formy pro cele Slovanstvo. Slovane se mezi tim již dostali do nejruznejšich pomeru geografickych a hospodarskych. Zcela jiny zpusob života byl v jezernatem pasmu baltickem nebo poleskem, jiny na urodnem černozemu Podoli, Volyne, nebo nižiny uherske a opet jiny na svazich Karpat, Alp nebo v horach stredniho Balkanu, jiny na pobreži. Hospodarsky a domači byt, ktery je na prirodmch podminkach v prve rade zavisly, nemohl byti všude stejny, a meli-li Slovane, dokud žili pohromade na severu Karpat, jeden společny zpusob bydleni a staveni, — nevime sice o tom, ale je to možne, — od doby sveho rozchodu musili nutne vytvoriti vice typu, ktere v dalši dobe historicke se ujaly a upevnily. Jak vypadaly zevne stare vsi slovanske? Archaeologie všimala si dosud pramalo vzajemneho seskupeni pribytkvi a vubec je pra- malo radnych vykopavek starych osad slovanskych, a tak prave tam, kde bychom nejvice čekali poučeni a kde je pravem v bu- doucnosti čekati musime, — nedovidame se dosud temer nic. 1 Historie o podobe vsi slovanskych rovnež nema primych zprav. A tak jsme dnes odkazani jen na^to, co vynesla na svetlo pri- slušna čast srovnavaciho narodopisu a agrarni historie, ale tyto nauky, ktere se vedecky chopiIy prače teprve asi pred 50 lety, nejsou jeste tak daleko', aby nam mohly ]ioskytnouti vysledky pevne, všestranne a prohloubene. 1 Srv. dale str. 189. 187 Primarnim typem pevneho sidla byl zajiste i u Slovanu jeden dvorec, sidlo rodiny, trebas i značne rozmnožene, s velkym pri- bytkem, s prislušnymi kletmi a ostatnimi hospodarskymi budovami, okruženy sady a obdelanimi rolemi. Po čase vsak dalšim množe¬ nim rodiny nastala preče jen potreba tvoriti dvorce nove v nej- bližšim sousedstvi, nebo se stalo, že cely rozsahIy rod, pred tim se potulujici, rozhodl se usaditi a vytvo?il na raz celou skupinu pevnych dvoru se společnymi poli a pastvinami. Jak byly sestaveny? Jaka byla zakladna a podoba takovychto prvnich slovanskych vsi? Studium, pokud se dosud obiralo temito otazkami na zaklade srovnavani obrazcu pozdejšich dedin slovanskych a jejich katast- ralniho rozdeleni, 1 stanovilo na starem slovanskem uzemi tri za¬ kladni typy vsi: 1. tak zv. okrouhlice (Balzeruv pol. termin okolica, oko/nica, Mukuv luž. kulozv, kulozuac), pri niž obytne domy sestaveny jsou v tesnem spojeni do čary kruhovitemebo podkovovite tak, že upro- stred zustava okrouhle misto prazdne — naves. Domy maji vychod na naves, ale jinak jsou ploty spojeny navzajem a tvori jedinou neprostupnou prehradu. Za nimi nalezaji se hospodarska staveni, humna i zahrady vejirovite rozložene kolem zakladniho okrouhla a oplocene, dale jsou pole. Vstup do dediny otevira se jedinou 1 Studium o forme vsi počalo už Just. Moserem r. 1768 v jeho dejinach Osnabrticku a pozdeji Olufsenem r. 1821 (srv. Dopsch Grundlagen 8,22). Hledisko narodmch typu a ethnografickych rozdilu vnesli do otazky V. Jacobi (Forschungen uber das Agrarvvesen des altb. Osterlandes 1845 a Slawen und Teutschthum in Cultur und agrarhist. Studien Hann. 1856. 13 sl. Srv. Šembera Zap. Slov. 293) a J. Landau Territorien 1854, Bauernhof in Thiiringen 1862 (srv. Šembera 297). Zaklady moderniho studia položil vsak teprve Aug. Meitzen v dilech Urkunden schles. Dorfer zur Gesch. d. landl. Verhaltnisse (Cod. dipl. sil. IV. Breslau 1863), Kultur- zustande der Slavven in Schlesien vor der Kolonisation (Abh. schles. Gs. f. vaterl. Kultur. 1861 Hist. Abt. II.) a hlavne Siedelung und Agrarwesen etc. I. 26 sl., II. 437, 4>2, 669. Po Meitzenovi psali v smeru tom hlavne K. Inama-Sternegg (Interess. Formen der Flurverfassung in Osterr. Mitth. antr. Ges. Wien XXVI. 1896, Spuren slaw. Flurverfassung in Lungau, ihid. XXIX., 1899, 61) a VI. Levec Pettauer Studien I.—I I. (ib. 1898-1905), R. Mielke Das d. Dorf (Leipz. 1907), Bunker, Kniill. Srv. tež Kretschmer Hist. Geogr. 195 sl., Bilimovič A. D. FepjiaHCKoe 3 e.M.~ieycTp. 3 a k o h o ;ia r e ;t i, c t n o I. v hub. FI3b. KieB. 1908- 9 sl., Dopsch Grundlagen 32 sl. V slovanske literature uvedi bych prače V. Houdka O zpusobu stavby dedin moravskych (Čas. mus. ol. VI. 14), Fr. Piekosiiiskeho O pochodzeniu wsi polskiej (Ognisko 1903 č. 10; srv. i jeho Ludnošč 111), B. Janow- skeho O ksztalcie osad (Wisla XVII. 1903, 521) a hlavne vybornou kapitolu O. Balzera Chronologia najstarszych ksztaitovv wsi stow. i polskiej (Kvvart. hist. 1910 XXIV, 363), podle niž ref. E. Missalek v Sybel Hist. Zs. B. CXI. (1913). 188 cestou; když ta se zahradi, je cely vnitrek uzavfen a nepnstupny a vše, co je uvnitr, lide i dobytek, jest za plotem v relativnim bezpeči pred nepritelem nebo utokem viku. 1 Je to zajiste typ velmi dumyslny, a cela konstrukce, jak dobre pravi Balzer, vyrazem celistvosti, 2 plnic zaroven ukol i společneho sidleni i společne obrany (srv. obr. 37, 38). Primitivni rozhodne neni. Obr. 37. Plan vsi Klennowa ve Wendlandu hannoverskem (typ okrouhlice). Podle Tetznera. Jak je tento typ osady stary, nebude lze dotud bezpečne rici, pokud archaeologie nepromluvi slovo rozhodne. Zda se vsak, že je ve vychodnim Nemecku doložen už z doby pred Kr. nar., soudime-li z rady nalezu, z nichž vsak nektere vyžaduji jeste ove- 1 Na Morave u nekterych okrouhlic setkavarae se i se zachovalym nazvem trati „pred branou" (Narod. Soupis 1. obr. 27, str. 49). 2 Balzer Chronolog-ia 363. Srvv. tež Briickner Sl. Ans. 23. reni. 1 Na jisto vsak typ tento v Polabi již existovaI pred tim, nežli zemi tuto znovu od XII. stoleti kolonisovali Nemci, jejichž osady t ' 1 ! 1 iVimiimmal 1 Tak pry stare slov. sidlište u vsi Reppichova u Dessavy ukazuje plan okrouhlic (Jahreschrift f. Vorg. sachs. Lander 1. 61); jina byla objevena kolem močalu u Hasenfelde (Zs. f. hthn 1914, 439); Kiekebusch (Bilder aus der mark. Vorze t. Beri. 1917, 90) i hasenfeldskou s 10 domy kolem rybuič.ku (z VII.-VIII. Obr. 38. Čast katastralni mapy hannov. Wendlandu. (Podle Fetznera.) 190 v kraji sousednfm, jim vlastnim, projevuji typ volne roztroušenych statku — typ rozptyleny, t. zv. hromadny, nem. Haufendorf j * 1 kdežto končiny Slovany osidlene velmi hojne okrouhlice. Odtud vyšlo poznani, že okrouhlice jsou slovanske , 2 a dale i theorie, ktera vubec tento typ poklada za vyhradne slovansky, za charakteristiku slovanske vsi. Tak daleko ovšem jiti nelze, nebo! jsou i okrouhlice jinde a s nemeckymi jmeny , 3 4 a Slovane, jak uvidime, staveli vsi take do jinych forem, — ale nicmene v končinach zap. Slovanu mužeme proti nemeckemu typu hromadnemu prohlasiti okrouhlici za typ slovansky. Nalezame ji velmi hojne na severu v Meklen- burku a Oldenburku 1 i na jihu v Bavorich, ve Francich , 5 6 dale v celem Polabi a u Saly, odkudž jsou dosud vice znamy a nej- lepe popsany, G dale v Hornich Rakousich , 7 v Cechach a na Morave , 8 stol.) i noveji odkrytou ves z XI.-XII. stol. u Klesnice bliže Kistrzynu na Varte poklada určite za okrouhlici. Bylo by take duležito zjistiti plany starych slov. osad, jedchž zbytky našel Kostrzezuski v okoli Siedlemina v Poznansku (Roczn. , tow. pozn. 1917, 120, 122, Mannus VII. 167). Slov. osidleni u Sedinu (West- Priegnitz) nevykazuje tvar okrouhlice, ale neco bližšiho jinak udano neni (Praeh. Zs. 1918, 184). 1 Srv. o nem u A. Meitzena Siedel. I. 169, atd., O. Schliitera Reallex. germ. Altert. I. 432 sl., Heyne Hausalt. II. 8 2 Srv. vvše citovane stati V. Jacobiho, J. Landaua, A. Meitzena, Al. Sem- bery. Srv. i J. Vocel Pravek zeme češke 247, 283 a Balzer Chronologia 366. 3 Srv. dale citovany spis A. Schulze o Meklenbursku, dale A. Schliiter I. c. 436, a Friedrich Geogr. Hist. 97, Anhang- 1 t 7 sl., 136, Mucke Bausteine zur Heimatskunde des Luckauer Kreises. L. 1918. 419, 422. 4 A. Schulz. Die Siedelungen des Warrowgebietrs in Mecklenburg (Geogr. Arb. her. von W. Ule. Stuttg. 1909 Ref. Globus XCVI1. 162), Ohnesorge Aus- breitung 273 sl. (Oldenburg, Frehmarn). « 5 Srv. vyčet rozlohy u Meitzena Siedel. I. 416, II. 402 sl., 411 sl. Počinaji za rekami Ici, Regnici a Pegnici a hranice jde preš Amberg a Nabburg k Sumave a od Bambergu k Haide-Nabe. 6 Vedle vyše citovanych spisu V. Jacobiho, J. Landaua, srv. Briickner Sl. Ans. in Altmark 23, Vogel O. Die Ortschaften in Priegnitz (Progr. Realgymn. zu Perlberg 1904; zde v Braniborsku z 233 vsi je 161 podelnych a 74 okrouhlic, jež seskupeny jsou hlavne na horni Stepenici), Andree R. Volkskunde Braun- schvveigs 509 a Die Wendendorfer im Werder bei Vorfelde (Globus LXVI. 1894 Nr. 7). Dale srv. Schulze E. Dorf und Flurlage v dile R. Wuttke Sachs. Volkskunde Dresd 1^00, 96 sl. 102, Meitzen II. 437, 441 sl., 477. 7 Strnadi (Archiv. f. ost Gesch. Bd. 104, 473). Jedna z nich sluje Bohmdorf. 8 Houdek Čas. olom. mus. 1889, 16, Niederle Narod. Soupis L 48, Cervinka Cas. olom. mus. 1914, 8, sl. (na Morave jsou hojnejši jen na Hane), Friedrich Hist. Geogr. Bohm. 139 sl. (starych okrouhlic v Cechach napočetl 157 v kraji puvodne zalesnenem, srv. i Anhang). 191 v Lužici, 1 ridčeji v Slezsku. 2 V Krakovsku jsou po nich jeste stopy, ale dale z Polska a z Rusi, rovnež jako u jižnich Slovanu typ okrouhlice dosud predveden nebyl. 3 Je tedy slovansky, ale jen lokalni a na zapade; ani za zapadoslovansky typ ho prohlasiti nelze. 2. Druhy typ slovanskych osad je typ radovy, ulicoVy, v ter- minologii Balzerowe ulicozuka, nem. Strassendorf. Pri nem jsou pribytky seskupeny podel cesty, bud’ po jedne nebo po obou str&nach a pole jsou bud’ v neladu, pomichane anebo pravidelne se- skupena a rozdelena. Rozšireni teto formy fadove lisi se velice od predešle. Predne ji vidime po celem Slovanstvu i tam, kde je oblast. okrouhlic, 4 za druhe pak, čim dale jdeme od zapadnich hranic z Polabi k vychodu a na jih, tim se stava tento typ častejši a typičtejši. Tak už v Cechach a na Morave a Slezsku je ho vice, 5 typicky je v Polsku, 6 v Rusku 7 a take v Alpach 8 i na Balkane se s nim setkavame, 9 trebas bych dnes jeste nemohl rici, v jakem kvantitativnim pomeru je k typum jinym. Dlužno ovšem hned rici, že čast radovych slovanskych vsi dostala svou nynejši formaci teprve od XII. stoleti vlivem prava nemeckeho, totiž ty vsi, ktere jevi tak pravidelne seskupeni poli v zahumni a na ostatnich tratich, že mohlo vzniknouti jedine najednou presnym rozmerenim a pres¬ nem rozdelenim cele plužiny z narizeni vrchnosti svetske nebo 1 Knothe (Webers Arch, f. sachs. Gesch. N. F. 1876, II. 300), Hey Sl. Ans. in Sachsen 5, Wjacs\awk Čas. Mat. Serb. 1918, 6, Mucke Bausteine 417 (k nim jako dalši stupen vyvoje čita Muka i t. zv. Rechteck 421). 2 Meitzen Cod. dipl. Sil. IV. 1863, 62, 104, Siedelung II. 259. Zde jsou už celkem ridke (tvpicka je ves dvouradaj a hlavni oblast je v kraji rybnickem a trebnickem, v okoli Vel. Hlohova^a Horni Lužice. 3 Balzer Chron. 365. V Polesi ma domači lid jen fadove vsi (Kyrle MAG. 1918, 121). Take prof. Cvijic' mi sdelil r. 1914, že nežna v Srbsku okrouhlic, mimo vyjimky nahodne vznikle kolem studny (ves Bunar v Jagodine). 4 Na pr. v Lužici (Černy Wobydl. 38). 5 Houdek 1. c., Narod. Soupis I. 44, Rkamm Wohn. 236, Domluvil Obrazy 20. Friedrich Hist. Geogr. 141, Meitz : n Cod. dipl. Sil. IV. 104, 111, Jasinskij OuepKH 143. 6 G/oger Budovvn. 123, 184 (už Cromer to potvrzuje), Kolberg Lud IX. 83, XI. 129, Janozuski Wisla XVII. 521, Balzer Chronol. 367 sl. 7 Rhamm Wohn. 134, Šejn BLji. CdopH. III. 357, 505, 510, Meitzen II. 220 (nove), Charuzin OuepKT. 36. Kyrle MAG. Wien 1918, 121 (Polesi). 8 Levec Pett. Studien III. 157, 163 (Mag. XXXV.). 9 Balzer 368. Srv. i Hac. cpn. 3eM. V. 27—29 (Bosna), Cvijic Ilpo6jieMi,i LXXVII. 192 cirkevni, 1 — ale i tyto dediny, pokud jejich vznik spada pred tuto dobu, byly puvodne typu radoveho, nebof by nove rozme- reni a rozdeleni roli nebylo pohnulo planem vlastni osady. 2 3 (Obr. 39.) Miti každou ulicovku za pozdni typ cizi kolonisace, je jiste nespravne. Je tedy i radova ves typem vseslovanskem, a to velmi.starym. Pomer jeji k okrouhlici neni gfeneticky. Že by byla povstala ze staršich okrouhlic tim zpusobem (když totiž nebylo pri'množeni dediny mista pro nove domy v obvodu kruhu), že začaly se nove domy staveti mimo dedinu s tendenci vytvoriti ulici, neverim. Kde ■to vskutku nastalo, je to zrejme videti,' 1 ale toho u normalnich ulicovek neni. Ty povstaly patrne samostatne jako okrouhlice, ba Balzer ma je (ovšem mimo zmineny druh pozdejši s pravidelnym rozdelenim roli) vubec za starši okrouhlic, 4 a myslim pravem, ačkoliv bych chtel vyčkati potvrzeni z nalezu archaeologfickjrch, ktere dosud hlasily jen okrouhlice (srv. vyše str. 189). Zatim vsak by tomu nasvedčoval ten zjev, že se okrouhlice objevuji jen na te časti Slovanstva, kde se Slovane setkali s prudkym a trvalym naporem Nemcu, kdežto všude jinde a zejmena v pravlasti, kde zustali take pomerne nejdele uchovani od cizich utoku a vlivu, okrouhlice vubec neni. A preče bycnom čekali v techto končinach aspon stopy po jeji existenci, kdyby byla byvala formou puvodni a Praslovanum vlastni. Okrouhlice mam proto jen za zjev druhotny a lokalni, vyvinuty z pričiny dvoji. Jednak je to typ, ktery vzniki v rovine z topickych pomeru (kolem rybničku), jednak, a to hlavne vzniki na zaklade obrannem. Proto ji vidime predevšim v zemi, ktera byla od VIII. stoleti vydana neustalemu utoku nemeckemu. Vodnaty a rovny kraj nutil_ primo k vytvoreni dediny co možna v sebe uzavrene, nemohouci se opriti o žadnou obrannou posici prirodni; ovšem vytvorily se i v končinach zalesnenych a zvine- 1 Tak zrejme na pr. svedči listina Opo!czyka z r. 1378, v niž se pravi: „quia agri .. . non in una linea secundum jux Teutonicum annexivum, sed secun- dum Rutenorum consuetudinem sparsim et particulatim sunt distincti.“ Srv. Balzer Chron 370, 386 a Levec Pett. Stud- III. 167, Meitzen Siedel, II. 412. K teto formaci roli srv. dale jeste str. 197. 2 Narod. Soupis I. 48. Tak soudi i Balzer 1. c. 371. 3 Srv. na pr. katastralni plan Jarošova na moravskem Slovensku (Narodo¬ pisni Soupis I. obr. 27). 4 Balzer 372 sl., 386. Ostatne i Meitzen uznaval je za slovansky typ vedle okrouhlic (Siedelung II. 387 sl.). 193 nych, na pr. v Cechach. 5 Že by okrouhlice byly prežitkem prvot- niho nomadismu Slovanu nebo Germanu, 1 2 nemysh'm, jejich rozši- reni na to neukazuje. Hlavni duraz kladi bych pri nich na princip obranny — byla to mala hradište — a bylo by zajimavo, osvedči-li se pravdou poznamka, kterou Balzer pripojil, že tam, kde je okrou¬ hlice, zda se byti mene hradišf nežli na vychode, kde jich nenf. 3 Jestliže vsak J. Peisker poklada ve smyslu sve theorie, o niž srv. vyklad podany na str. 23 a 146 sl., okrouhlice za avarske košary pro brav a dobytek, kolem nichž rozestaveny byly. chyše slovanskych parobu, nemohu vykladu toho sdileti. Je na jeve, že Avari neprišli tak daleko, aby mohli od Oldenburska počinajic v celem Polabi, v' Pošali a v Pomohani dati popud k vytvareni okrouhlic. Peisker 1 Friedrich Hist. Geogr. 141. Zajimavo by by!o take overiti rozlišeni, ktere ma Schulz (srv. Globus XCV11. 162) o Meklenbursku, kde pry sidla na težke pude jsou same okrouhlice, na lehke formy ruzne. 3 Tak A. Schulze (Wuttke Sachs. Volksk. 103). Schulze je proto nepoklada za vyhradne slovanske. s Vyrok ten je pfiliš povšechne pronesen, abychom mohli pri nynejšim stavu archaeologie jej overiti. Nevim, odkud jej Balzer ma. L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 13 194 totiž mini, že Avari nutili Slovany k teto forme vsi', aby, mezi nimi zimujice, meli kde sva stada pfes noc zavirati. 1 Ostatne pred¬ stava ta pada s celou upfilišnelou predstavou Peiskerovou o pan- stvi avarskem nad Slovany. A take nem' zcela nova. Vyložil ji v podstate, — maje okrouhlice za vyhradny typ nomadu, J. R. Mucke. 2 3. Konečne nelze vyloučiti z historie formaci vsi s!ovanskych ani tvpu rozptyleneho, vznikleho razmnoženim jednotlivych dvorcu tam, kde ruzne pohnutky nebyly pro vznik forem uzavrenych. Tento typ osady bez určite linie a určiteho planu vyvinul se predevšim tam, kde territorium podporovalo nebo primo vynuco- valo rozvinuti dediny na zaklade principu dvorcu vice mene od sebe vzdalenych, jako to bylo nutne na pr. na horskych stranich Alp nebo horstev balkanskych. Možno bezpečne rici, že byl už od počatku tam, kde se podnes zachovaly osady podobne, ba byl v menšich rozmerech i jinde, puvodne, kde se pozdeji vyvinuly formy uzavrene. Je to zajiste take jeden z nejstaršich typu slovan- skeho osidleni, ne-li vubec nejstarši a lze jej take dobre spojiti s existenci zadruhy, 3 jak vidno na prikladech srbskych, kde z jed- noho rodu pomalu rozrustaji i vsi rozptyleneho (Cvijičova rozbiteho, pasdnjaH) typu. 4 5 Ostatne tname pro to doklad už ze VI. stoleti. Prvni historicka zprava Prokopiova, ktera nam sice jen nekolika s!ovy, ale lapidarne liči byt tehdejšich Slovanu, dotyka se formace vsi temito slovy: „otxoOai 5š sv xažupaij oiz.Tpat? oi s a 7.7] v 7] p, s v 51 Tiožkij) |xev ais ' aX a f/Au)'/, 0 a ma tedy zrejme na mysli typ dvorcu rozptylenych. Svedectvi to se ovšem vztahuje primo na Slovany balkanske, kteri v VI. stoleti po Kr. prichazeli usidlovati se na Balkane a kteri tedy žili v teto dobe v abnormalnich po- merech, ba, jak z dalsich slov Prokopiovych vidno, nemeli vubec jeste pevnych sidel, — ale utvar rozptyleny zustal tam na ho- 1 Theorii tuto sdelil J. Peisker se mnou pisemne. Mimo to srv. jeho Expan- sion 442. 2 J. R. Mucke Urg. des Ackerbaues und der Viehzucht 1898 215—231. Srv. Bihmovič I. c. 27. 3 Srv. Balzer Chron. 387 sl. Balzer ukazuje, že zadruhove zfizeni vyšlo z jednodvorcove dediny a jen s ni se da shodnouti (393, 401). Když vznikly vsi o rade dvoru, vznikly z toho i nove rady se starostou v čele. Houdek spo- joval paušalne se zadruhou okrouhlici. (Cas. olom. 1889, 74.). 4 Srv. Cvijič IIpodjieMLi LXVII. sl. (starovlašsky typ), Hadži IO>KHa CTapa Cpfiiija 100, 106. K bulharskemu typu techto vsi srv. Jireček Bulgarien 148 sl. 5 Prokopios BG. III. 14 195 rach podnes. Ostatne mame i odjinud svedectvi, ktera ukazuji, že jeste jinde v XI.—XIII. stol. existovaly u Slovanu osady jedno¬ dvorcove, rozptjdene, 1 a take vyše uvedena listina Opolczykova z r. 1378, vykladajici, že podle stareho zvyku slovanskeho byly „agri sparsim et particulatim distincti“, 2 svedči spiše pro prvotni nepravidelnou formaci osady než pro pravidelnou ves fadovou nebo okrouhlici. Balzer proto formu roztroušenych jednotlivych dvorcu poklada nejen za samostatnou a domači, nybrž primo za "nejstarši typ slovanskych osad, 3 4 tak jako bylo u sousednich Germanu, Litvo- lotyšu (Prusu) a Finnu. 1 Tim se ovšem nevylučuje, že i pozdeji v dobach historickych povstavaly dediny dvorcove. Celkem vzato je chronologie techto typu asi tato: Nejstarši a prvotni byly i u Slovanu jednotlive dvorce, jež podle toho, jak od sebe byly vzdaleny, tvorily eventualne i osady, rozptylene sice, ale preče jen jednu hromadu tvorici a jedno pleme predstavujicL Z typu jednodvorcoveho vznikly potom rozrostem vsi uzavrene, fadove, s nepravidelnym rozdeienim poli, kterež však povstati moh!y za vhodnych topickych podminek (na pr. u potoka) i na raz pri stehovani kmenu, bez predchozi formace jednodvorcove. Vubec byla forma vsi silne zavisla na formaci pudy. Radpve vsi s pravi- delnym rozdelenim dlouhych roli jsou však vesmes formace pozdejši, vznikle vlivem nemeckych kolonistu a vlivem novych nemeckych instituci agrarnich. Pokud se okrouhlic tyče, musime otazku chrono- logie nechati zatim nerozrešenou, až co prinese archaeologie. Zatim vše ukazuje spiše na pozdejši dobu, tedy na treti, nejmladši stupen. Ale na konci I. tisicileti už každym zpusobem existovaly všechny tri zakladni typy u Slovanu vedle sebe a vznikaly spontane z da- nych podminek, zejmena territorialnich. Polsko ve XIII. stol. a take Cechy i Morava ukazuji na současnou existenci všech uvedenych 1 Srv. Balzer 376—8, Bujak Studya 314. 319 sl. Typicky doklad poskytuje Balzerovi diplom hnezdensky z r. 1136, v nemž čteme: „villa... quam tenuit olim Stan arator episcopi “ Cele selo patrne jednodvorcove mel tedy orač Stan. Balzer vubec soudi, že osady se jmeny na -ov, -ova, -ovo byly z vetši časti puvodne takovato jednodvorcova sela, označujici statek jednoho hospodafe. 2 Srv. vyše str. 192. 3 Balzer Chron. 379. 4 Ke Germanum srv. Tac. Germ. 16 a Heyne Hausalt. 11, k Finnum Cha- ruzin OiepiCb 36—37, k Litvolotyšum Bielenstein Holzbauten 141 sl., 144. K roku 1110 pfipomina Gallus o Prusich, že bydlili bez mest a vsi ve dvorcich rozpty- lenych (Chron. III. 24). Viz Bujak Studya 314. 13 * 196 typu a ovšem I vsi radovych s pravidelnym rozdelenim.’ Take typ jednotlivych dvorcu trval dale, kde to podminovaly hospodarske pričiny, mezi vsemi, za okrajem jich i opodal . 1 2 3 Celkovd podoba Vsi. Jak vidno z toho, co jsem dosud pove¬ del, byl celkovy vzhled slovanske osady na konci doby pohanske dosti rozmanity. Vedle jednotlivych dvorcu, obklopenych stavenimi hospodarskymi a zejmena kletmi," byla osada stavčna bucf do okrouhlice, nebo do dvou rad, na horach pak do formy vice mene rozptylene i tam, kde obyvatelstvo společnou rukou ždarilo a upra- vovalo role. Obydli byla drevena, z neotesanych kmenu stromo- vych, jizbou do navsi obracena a predevšim pokud možna k vy- chodu nebo k jihu orientovana. Za nimi byla humna s prislušnymi budovami hospodarskymi, potom plot obranny (palissady) a za nimi prvni trat poli a trati dalši. Soubor cele pudy kulturni, Peis- kerem vhodne plužinou nazvany, byl zprvu nepravidelne rozložen, plochy pro trati polni byly vybrany na vhodnych mistech ruzne položenych, takže mezi nimi a ovšem jeste vice za nimi zbyvalo dost volnych pastvin i lesa (puda nekulturni — občina), jež byly a zustaly i pozdeji společnym majetkem všech starousedlych oby- vatel . 4 Rovnež zbylo dosti mista pro cesty vedouci k rolim a past- vinam, opatrene na duležitych mistech i branami a v lesich zase- kami (prisekami, zatesy). Zprvu, dokud i plužina byla společnym majetkem rodiny a spo- lečne obdelavana, nebylo v ni podilu pro jednotlive členy osady. Jakmile se vsak rozrostem rodiny vyvinulo individualni vlastnictvi, byla plužina rozdelena, a to tak, že v každe trati (v lat. pramenech 1 Balzer Chron. 386—7, Friedrich Hist. Geogr. 139—142 a Anhang. L. Čer- vinka poklada na Morave za nejstarši typ okrouhlice (do IX, stol.), pak ulicovky a za nejmladši typ dvorcovy (Čas. olom. musea 1914. 73). Pravdu vsak ma v tom, že zaktadani trvalych vsi na Morave souviselo hlavne s rozvojem riše velkomo- ravske (77). Podobne mineni o stari okrouhlic mel i J. Vocel (Pravek 283) a V. Houdek (Čas. ol. 1889, 75), kdežto Fr. Černy naopak mel za starši ulicovku (Čas. Mus. Mor. 1917, 9). - Srv. Bujak Studya 314 sl.; take Fr. Sujan poklada okrouhlice za utvar pozdejši. (Čas. Mat. Mor. 1916, 57). 3 Srv. Z5. 1. 748 sl. Obraz staropolske vsi nakreslil Piekosiriski Ludnošč 99, 104. 4 Doklady z XIII. stol. o společnem uživani pastvin, lesu a vod viz u Jasin- skeho namerne 37—38, Bujaka Studya 320, Balzera Rewizya teorii. Odb. 11 — 13.. V listine Premyslove r. 1257 se di: omnia que hominibus nostris in pascuis et lignis sunt communia (Reg. II. 64, 73). Jagic slovo občina, o6in,ima vykladal od o6a, — quod circum est (Arch. sl. Pn. IX. 162). 197 campus) dostal každy starousedly člen osady svuj podil (padelek, ager,) a každy misto pri ceste. 1 Tyto trati a podily byly u Slovanu zprvu nepravidelne položeny, 2 3 byly poetu ruzneho a take velikosti a podoby ruzne, nejvice kvadraticke, asi v podobe šachovnice, jak zminena listina Opolczykova a Diugoš vzpominaji, 8 a nač i Kosmas naraži, 4 5 což souvisi jednak s p?irozenym postupnym zahi¬ ranim plužiny, jednak s dedickym delenim, jednak i s prači, kterou konalo slovanske radio. Oralo se jim totiž podel i na prič jako u Rimanu. Naproti tomu dlouhe pruhy polni u mladšich. radovych vsi, stejne široke a dlouhe, jsou vysledkem novych mereni na lany pred se vzatych po vzoru nemeckem (srv. vyše str. 191). V Nemecku se s timto presnym delenim setkavame už. od doby Karlovy a vytvoreny jsou jim dva typy radovych vsi, — a to t. zv. Wa.ldhufend.orf a Marschhufendorf? Tyto formy sou- viseji najisto se zavedenim noveho pluhu jednostranneho. Trafovou soustavu českou doklada listina kanovnika Zbyhneva z poč. XII. stol., uvadejic u poplužniho dvora v Uneticich 28 poli (ag-ri) v peti tratich. 6 Rozmer poli byl pri tom ruzny a ridil se tim, jak velka vhodna plocha pro celou traf polni byla po ruce, ale zajiste byly role v prvnich dobach nevelike. Potvrzujf to nejen udaje z XII. a XIII. stoleti, 7 ale i stara zajimava tradice u Kosmy, kde Libuše vyme- ruje kus pole, na nemž oral Premysl se dvema voly, na 12 kroku 1 Pro tu hlavni cestu predpoklada Piekosinski (1. c. 10')) termin ula, z če- hož diminutivum ulica. - Meitzen Sied. I. 277, II. 412, Schulze 1. c. 103, Peisker Knechtsehaft 68, Biljah Studya 319, 336, Bilimovič BBe^eHie 58, Balzer Chron. 370, 382, Vacelc Agr. Archiv V. 171. Srv. hlavne vyše uvedenou listinu Opolczykovu (str. 192). 3 Agri in modum scacorum situati (Lib. ben. I. 413. Srv. Bujah Studya,. 333, 335). 4 Kosmas naraži zrejme na nepravidelne rozloženi trati, když, vzpominaje na ulehli, kterou Premysl oral pri priehodu poslu, dodava: „novale, quod mirum in modum, cum sit inter tot agros in medio positum, ad nullum tamen per- tinet ag-rum (I. 5). Srv. Vacek Agr. Arch. V. 172. 5 Srv. o ničli bliže u Meitzena Cod. Siles. IV. 69, Siedelung I. 277, O. Schliiter Reallex. germ. Alt. I. 437, E. Schulze u R. Wutthe Sachs. Volkskunde 88, 99 sl., Balzer Chron. 386, Jasinskij Tla^eHie 39, Levec Pett. Studien III. 157, Bilimovič 1'epM. aaKOH. 19-22. 8 Friedrich Cod. I. 130, Vacek 1. c. V. 172. 7 Jasinskij Hareme 40 sl. Velikost roli se ovšem brzy menila postupnym delenim dediny mezi novou generaci. Srv. o tom u Peiskera Knechtsehaft 68 Piekosinski soudi, že prvotni rozmery neprekročovaly 15 jiter (Ludnošd 104). 198 delky a šfrky. 1 * Rovnež velkost cele obče byla preruzna, podle ,toho, jak rod byl rozmnožen, nebo jake byly vnejši podmi'nky, ktere bud’ vice nebo mene lakaly nove pristehovalce, na pr. tam, kde byla ode davna tržište obchodniT A když pozdeji pri nove uprave sedlaci podeleni byli od panu Iany, o nichž jsem se zminil svrchu na str. 90, vidime opet, že lany nebyly všude stejne veli¬ kosti, nybrž že se silne menily a že take počet byl ruzny. 3 V sidle knižecim nebo ve velkem dvore knižecim a cirkevnim lišilo se hospodarstvi od veskeho jednak tim, že bylo zde vše soustredeno ve dvore nebo v jeho nejbližšim sousedstvi, jednak, a to hlavne, tim, že cela prače hospodarska byla specialisovana a vazana na určite jednotlivce nebo tndy z nevolniku ke dvorci pripoutanych. Tak vidime hned z listin doby, konci pohanstvi nejbližšich, že se pfipominaji pri dvore zvlaštni orači, ženci, vinari, pro chov dobytka pak ovčaci, svinari, kravari, volari, honci koni, pasaci, skotaci, dale včelari, rybafi a lovci, psovodi, pro domači zamestnani pfadleny, pekari, mlynari, variči piva, k čemuž pri- stoupila jeste rada femeslniku pracujicich pro dvur: koželuzi, remerlari, sediari, ševci, hrnčiri, lahevnici atd. Specialni doklady ke vsem a prislušnou lat. terminologii uvedli jsme již passim na prislušnych mistech dosavadnich vykladu o živote starych Slovanu (srv. I. 408, 512, 111. 41, 119, 125, 129, 143, 166, 174) a uvedeme jeste dale v stati o remeslech. 4 Všechny časti slovanskych dedin objevuji se v latinske termi¬ nologii darovacich a kupnich listin od X. stol. počinajic. V celko- vem svem ochozu nebo ujezdu (ambitus, circuitus, circuitio) 5 6 mela normalni obec vedle prislušnosti dvorci nejbližšich, sve trati (cam- pus) s rolemi (agri), sve pastviny (pascua), kde společny pastyr pasi stada, sve cesty (via), mela lovište v lese (venatio cum sepi- 1 Srv. vyše str. 85. ~ O poetu rodin a lidi v stare vsi polske viz u Bujaka Studya 301 sl. 3 Jasinskij Hareme 37, Vacek IV. 21, Sommerfeld Germ. Pom. 63, E. Schulze -u Vuttke Sachs. Volksk. 98 sl., Levec Pett. Stud. III. 167 sl. 4 Pekny obrazek knižeclho dvoru X. stol. nastinil Fr. V acek v Ag-r. Arch. V. 16 sl. 6 Ke vzniku a pozdejšimu vyznamu techto terminu vztahujicich se na obvod obecni pudy srv. Jireček Prove 215, 375, Prašek. Sel. Arch. I. 10, Friedrich Hist. Geogr. 25, Bujak Studya 342, 346, Peisker Knechtschaft 20, V acek Agr. Arch. VI. 20. V listine vevody Friedricha z■ r. 1181 čteme: „ambitus boemice ugiez apellatus 1 ' (Friedrich Cod. I. 263), a totež v listine Vladislavove z r. 1159 (ib. I. 192). 199 bus, clausurae) i ve vodach (piscatio, piscatura), kde pro ryby upravovany by]y i jezy a rybarny (piscina, clausura), mela sve včel!ny (hortus apum, mellificium) a mela už v X. a XI. stoleti i jednotlive mlyny (molendinum, mola) na potocich a rekach, jak jsem o tom vyložil podrobneji vyše na str. 83, 119, 124, 159, 166, 175. fo všechno prinaleželo obči a to maji' listiny na mysli, kdy- koliv uživaj! obratu: villa cum appendiciis suis, — cum omnibus ad eam pertinentibus, — curn pertinentiis suis — cum circuitionibus suis et omnibus attinentiis — cum omnibus utilitatibus, často i s vice mene podrobnym vyčtem techto součast!. Doklady toho jsou nesčetne. Typicky zn! cela frase na pr. v listine Jindrichove z r. 1062, kterou daruje Ottovi saskemu Races- burg, takto: cum venationibus, moliš, molendinis, piscationibus, pas- cuis, 1 nebo jeste podrobneji v listine Jindrichove z r. 1067, kde se pripomina ves Diesfurt u Doln! Moravy: cum omnibus appen¬ diciis, vineis, agris, pratis, campis, pascuis, silvis, venationibus forestis, forestaviis, areis, edificiis, terris cultis, aquis aquarumque decursibus, moliš, molendinis, piscationibus, exitibus et reditibus, viis et inviis, mercatis, theloneis 2 — v listine Kresimirove z roku 1059: cum terris arabilibus sive non, silvis, saltibus, puteis, fon- tibus, pascuis in valle aut montibus, pratis siccis aut virentibus et loči eius locis omnibus, 3 4 5 k čemuž jinde jeste pfistupuj! formule: cum curtilibus, mobilibus et inmobilibus, cortibus, praedis, areis, campis, sepibus, venationibus, cum frumento et ceteris terrae fruc- tibus, limitibus, iunctis et subiunctis, compascuis, paludibus, rivis, aedificiis, mellificiis etc. J Jak jednotlive d!ly obecniho uzem!, tak i celek jeho byl ohra- ničovan mezi — stb. mezda z praši. *medja h — a mimo to jeste vyznačnymi predmety, bud’ umele postavenymi, jako byly kameny i s vytesanymi znaky, mohyly, nebo od pr!rody umiste- nymi (osamely veliky strom, studna, pramen, rybn!k, po pripade i cely uval nebo hrbet vyšinovy). V listine Trpimirove z r. 852 pfipominaj! se »termini cum lapideis et ferro signato“," v jine Kresi- 1 Meki. Urk. I. 26. 2 Jahrb. Wiener Lit. Bd. 39, Anz. 38. 3 Rački Doc. VII. 53. 4 K nekterym nedosti jasnym terminum pertinenci srv. Dopsch Wirtsch. Grundlagen I. 345—349. 5 Miklosich EW. 185. Srv. IloJiciiiiaji moril a mezni duby v Pravde Ruske (Vladimirskij-Budanov Xp. 1.64). u Rački Doc. VII. 4. 200 mirove rada prirozenych znaku . 1 V znamych listinach pomorskych XI. stoleti' uvadeji se pomezni' duby a mohyly. 2 Zaroven byly ovšem hranici i polni cesty, jako limites u rimskych centurii . 3 V Neme- cku byvala role i oplocena . 4 Nazvy osad. Pro popsany soubor dvorcu s celym prislušen- stvim vy tvoril a si stara slovanština dve obecna appellativa selo a vbsb, č. ves, za než v pramenech latinskych čteme obvykle vlila, take villula, vicus, locus, v ?eckych ztopvj. Puvod slova selo je jasny, za to ubsb zustava temna. Ti, kteri je spojuji se sl. vbsb — omnis, vykladaji, že selo značilo puvodne sidlo jedne rodiny, a ves selo rozmnožene. Ale tento vyznam vsi neni zaručen a nelze vy- loučiti, že jako selo i ves značily puvodne jeden statek rodinny a že teprve vyvojem prirozenym rozšifil se pojem obou na celou skupinu statku k sobe naležejicich . 5 Jinak dlužno oba vyrazy miti za stare. Jsou vseslovanske 0 a oba doloženy už z prvnich pisem- nych pamatek slovanskych, tak že o velkem jich stari nemuže byti pochybnosti . 7 Selo a ves stavi se v nich v protivu gradu a ni v. Tak byIo tedy už pred X. stoletim. Pozdeji v temže smyslu 1 Tamže 53, 69 (r. 1059, 1067). Srv. i Vladislavovu lislinu u Friedricha Cod. 1. 205. a Meki. Urk. I. 112, 40, Nr. 247, 398, Cod. Pom. I. 91. 3 Dopsčh (irundlaoen 334. 4 Heyne D. Alt. 11. 18, 21 sl. 5 Srv. Vacek Agr. Arch. IV. 21, Šujan ČMat. M. 1916, 60, Sedlaček tamže 1906, 8, 1911, 200, ČČHist. XIX. 447, Jireček Mittelalt. Serb. II. 31. Wojcic- chowski Chrobacjra 228, 231. O ruznych vykladech stareho ruskeho sela viz M. Jasinskij Ceno h BepBL P. lIpaBRM (Hsb. y hub. KieB. 1896 III. 5). Puvodni vyznam je tolik co 3 ,Bopmu,e, kus zeme vzdelane s jednim dvorcem. Sujan Fr. (1. c.) vyklada, že stary nazev dedina počal v X stol. ustupovati nazvu ves, po- nevadž všechen (ves) lid pripadal knižeti. 0 Miklosich EW. 289, 399, Krek Einl. 139. 7 Selo doloženo je prameny za lat. villa, ager, r. oi'/tog, ŠTiauži;. ttfpo;, y.(n ;L7 ( od X. stol. (Sobolevskij MaT. 76, Jagič Kirchensl. Spr. L> 295, 393, Srez- nevskij Max. III. 326). Srv. na pr. v Letopisu bned na počatku ,,Hrpnma jieaao ceni.i“ a dale v smlouve z r. 907 : ,,TBopnTi> liaKOCTn b cejit;xi> bt> CTpanl; nameii“, kr. 988: „jiiot;h Ha i n cejioMi.“ atd. U Kosmy presbytera čteme: npHKyim >tKjT,aame rpajpa Bbca h bbcii, a Lavr. let. k. r. 1093 (Let. 218 3 ). Srv. dalši doklady u Sreznevskeho I. 473. V polštine vyskytuje se slovo ves (Domecela vez) v listine Petra arcib. hnezdenskeho z r. 1176 ( Piekosinski Dok. 133), v Cechach ve jmenu Bdeneves v listine r. 1197 (Friedrich Cod. I. 331), Brezineves z r. 1158 69 (tamže 215). 201 povstalo jeste nekolik nazvu s platnosti vice lokalni, jako č. pol. osada, nebo rus. /jepeBHH,' a take sem možno položiti i všeslo- vanskou dedinu (dziedzina , flhflHHa), jež puvodne značila uzemni statek po dedu zdedeny a deleny mezi potomstvo. 2 Vedle techto obecnych appellativ vznikaly brzy i specialni nazvy osad, pri nichž se setkavame nejčasteji s tremi kateg-oriemi jmen: 1. se jmeny rodovymi, patronymickymi, utvorenymi konco- vkou -ci, -ici, noveji -ice na (pr. Stadice, Litomerice, Boletice, Be- nešovice, Drslavice, Ježyce, Boleszyce, Dalechowice atd.), 2. se jmeny possessivnimi, utvorenymi od jmena vlastnikova koncovkou -ov, -ova, -ovo pri mužskych, -in, -ina, -ino pri ženskych jmenech, nebo i zmekčenim koncovky jmena osobniho (na pr. Bolechow, Orlow, Holešov, Radotin, Czarnocin, Eebin, Litomyšl, Boleslav, Poznan) a konečne 3. se jmeny vztahujicimi se k prirodni povaze mista, na nemž osada stala, tedy topografickymi nebo fysiografic- kymi (Biata, Rudka, Sedlec, Roztoky, Javornik). K nim pristupuji pak ješte jine podružnejši skupiny, o nichž se zminuji dale, zejmena kulturne zajimava jmena služebna, ozna- čujici zamestnani obyvatelu. Slovanska nauka už pred lety počala si bedliveji všimati techto ruznych nazvu osadnich a nekteri badatele pokusili se uvesti je v chronolog-icky vyvoj. Byli to zejmena polsti historikove Tad. Wojciechowski a Fr. Piekosinski, 3 u nas v Cechach pak H. Jireček, J. E. Vocel a V. Houdek/ kteri se tim obirali a ves- mes soudili, že patronymicka jmena na -ici jsou nejstarši, že pred- stavuji obraz puvodniho slovanskeho osidleni na zaklade rodovem, kdežto jmena topicka jsou mladši, podle nekterych docela nejmladši kategorii. Mineni toto sdileno je do doby nejnovejši® a stoupenci 1 Označeni sela, jež vzniklo vykacenim lesa. Srv. Janko Nar. Vestn. II. 72. * Srv. o ni u Peiskera Knechtschaft 34, Vacka Agr. Arch. V. 170, Bujaka Studya 358. Jirečka Prove 39. K dokladum Gebauer Stč. sl. I. 218, Sreznevskij Mar. I. 782. 3 T. Wojciechowski Chrobacya I. Krak. 1873, Fr Piekosinski O powstaniu spoleczenstvva polskiego (Rozpr. Akad. XIV. 112, 270), Rycerstvo polskie, Krak. 1901. 111. V.—XXXVII., Ludnošc' wiesniacza w Polsce (Studya I. Krak. 1896, 5). Rozbor Wojciechowskeho a Piekosinskeho u Bujaka Studya 173 sl. '' H. Jireček Slov. Pravo I. 65, Vocel Pravek 278, 282, 292, Houdek Čas. ol. mus. 1889, 16. Seznam patronymik českych podal H. Jireček Topoo-raphia hist. 183. 5 Srv. O. Balzer Kwart. hist. XII 41, XIII. 244, Ke t lrzynski O Slow. 32, Potkanski Studya nad šredn. osadn. Polski (Buli. Ac. 1906 XI. 4—16), Muka Orstnamen d. Neumark 16, Červinka Čas. musea olom. 1914, 69, Vacek (Agr. Arch. VI. 18). 202 • jeho rozchazeji se hlavne jen v určeni doby, do ktere se patro- nomika typicky tvorila a udržovala. 1 Ale novejši' studie 2 ukazaly, že tento chronologicky system stoji na pude velmi sypke. Patronymika jsou sice už v listinach X. a XI. stol., 3 ale stejne stara je i čast possessiv i čast jmen topografickych. Ba ze statistiky Bujakem ;sestavene z pramenu XIV.—XV. stol., hlavne z Dlugošova Liber beneficiorum, bylo by techto vlastne nejvice (už v VIII. stol. preš 45°/ 0 ) a to v kon- činach nejdrive osidlenych, na pr. v okoli Krakova. 4 V českych listinach X. — XII. stol. je jich take dost, ač ne nejvice. 5 6 A pfi- hledneme-li k jednotlivym pripadum, vidime, že patronymika v Pol- sku byla v rozkvetu jeste v XII.—XIII. stoleti, ba že povstavala jeste ve XIV.—XVI. stol. ze jmen cirkevnich a kfesfanskych (srv. Biskupice, Opatovice, Vitkovice, Hartmanice, Bernatice atd.), tak jako possessiva z panskych jmen. Ostatne nejsou všechna jmena na -ice skutečna patronymika rodova. 5 Rovnež topicka jmena tvorila se stale nova a nelze naprosto rici, že by uvedene tri hlavni ka- tegorie byly po sobe nas!edovaly v určitem poradi. Už v nejstarši dobe vznikala jmena všech kategorii (hlavne treti) vedle sebe a pri 1 T. Wojciechowski kladi konec okresu patronymickych vsi do V. stol. (Chro- bacya 335). Fr. Piekosinski, prizpusobuje odpovecT sve theorii o Lechitech a vy- bojnem prichodu šlechty polske (srv. me SS. III. 230), položil osady s jmeny patronymickymi a possessivnymi (vsi „dzieržawcze“, jednodvorcove) do prvni doby osidleni Polska v VI. stol. (Ludnosc 4 sl.), a soudi, že by nam mapa jich dala obraz osidleni Polska v VI. stol. (9). V cele oblasti polske (piastovske) našel patronymik c. 3100, possessiv 7700. Jireček (1. c.) soudi, že osadv rodove prestaly se zakladati od stol. X., kdy v Cechach rodove zrizeni bylo podvraceno, Vacek 1. c. soudi, že prevrat nastal už v VII. stol. a že rodove osady se už nezakladaly v IX. stoleti. 2 Fr. Bujak Nazwy miejscowe jako podstavva do historyi osiedienia w Polsce. Krak. Akad. 1904. Srv. Buli. Ac. 1904, 72 sl., Studya nad osadn. Malopolski 173, 240, 285 sl., K. Potkanski O piervvotnem osadnictvvie w Polsce. Rozpr. i spravv. T. 24 str. XXVII. (Bujak Studya 180), Studya nad šredniow. osadnictwem Polski (Spraw. Akad. 1906. XI. Nr. 4). Srv. tež vyše uvedenou studii Balzerovu. Bujak našel v 3175 osadach malopolskych v Dluo-ošove knize beneficii 22 2% patronymik, 27'8% possessiv a 42% topografik. 3 Srv. na pr. listiny s jmeny osad polabskych X. stol. u Heinemanna Cod. Anh. I. 4 Bajale Nazwy 76, Studya 290. Rovnež zbyva vyložiti, proč v nekterych krajinach Rusi prevlada jeden, v jinych druhy typ jmen. Srv. W. Czermak Dzieje Polski I. (1906) 217. 5 Friedrich Codex I. Index. Odhaduji jich asi na polovinu jmen na -ice. 6 Studya 240, 245, 257. 203 tom vznik patronymik nelze zaraziti dobou IX. nebo X. stoleti. Z 710 starych patronymik malopolskych Bujakem sebranych bylo jich 120, tedy petina, odvozeno od jmen krest’anskych. Vubec predhistoricke stari osady nelze určovati z razu jmen, nezname-li historii jejiho založeni nebo aspon doklady jejiho stari z pramenu historickych a z archaeologickych vykopu. Z doby na jisto mladši, krestanske, jsou jen nazvy, ktere jsou utvoreny od jmen krest’anskych svatych, od jmen rytirskych a pan- skych (af possessiva, nebo patronymika), dale jmena kolonii vlady- kami od XII. stol. osazenych, jež byly zavazany k službe vojenske — t. zv. wsi zuojskozue Wojciechowskeho nebo wlodycze Pieko- sinskeho, 1 2 a konečne vsi služebne, remeslnicke nebo živnostenske, nebot’ i je jich vznik je teprve vysledkem vyvoje zrizeni panskeho a hradniho od X. do XIII. stol. Sem naležeji na pr. polske a če¬ ške nazvy Koniary, Skotniki, Kuchary, Piekary, Owczary, Swiniary, Lagiewniki, Szczytniki, Žerdniki, Grotniki, Strzelce, Bobrovvniki, Sokolniki, Rudniki, Zlotniki, Mydlniki, Mydlovary, Smolary, Deh- tary, Kolodeje, Štitary, Kovary, Bečvary, Rataje, Lončari a po¬ dobne." Jednotliva remesla a remeslnici byli u Slovanu již pred tim, jak jsem vyše na nekolika mistech ukazal, ale cele osady specialnich remeslniku jsou teprve vysledkem zrizeni panskych. 1 Piekosinski Ludnosc 13, Bujak Studya 257. 2 Piekosinski Ludnosc 10, Bujak 261. KAPJTOLA IX. zamestnAni REMESLNA. I. Uvod. II. Kovy vubec, jejich dobyvani a zpracovani. Pece železne,- kovarstvi. Nadobi kovove. Ocel. III. Zlatnictvi a jeho hlavni tech- niky současne. (Filigran, inkrustace, email, platovani, tausia, niello atd.). IV. Keramika. V. Prače ve dreve. VI. Predeni a tkani. VII. Hry a zabavy. I. UVOD. Zamestnani, o nichž jsme dosud jednali, vztahuji se vesmes k porizeni vyživy. Druha rada, rovnež už prastara, vztahuje se k dobyvani surovin a k vyrobe včci hmotnych, pro domači byt vice mene nezbytnych. Zajiste i zde robil si zprvu každy hospo- dar vše potrebne doma a sam, sam stavel ze dreva svuj pribytek, sam si hotovil nadobi i latky na sve odevy, sam pleti koše, sam dobyval z rud kovy a z nich vytvarel nastroje i zbran. Ale behem let se ve všech techto oborech prače vyvinuli lide dovedni, ktefi se v určitych vyrobach specialisovali, jedne nebo druhe se vy- hradne venovali nejen pro sebe, nybrž i pro potrebu jinych, a ktefi znalost i pokroky v ni udržovali v rodine, tak že se- tim vyvijela zamestnani dedična. Kdy v rozličnych oborech tato specialisace nastavala, kdy vznikala jednotliva remesla, neni povčdomo, ale prameny XI. a XII. stoleti, zejmena nejstarši listiny češke, polske a pomorske, uvadeji už cele rady lidi remeslne v jistem oboru pracujicich a podle neho i nazvanych a neni zajiste pochyby, že cely tento stav byl zde už pred XI. stoletim, již na konci doby pohanske. A rovnež neni pochyby, že podobne pomery byly sou¬ časne i na vychode, a že se na jihu Slovanstva nektera remesla vlivem kultury rimske vyvinula jeste mnohem drive, možno pokla- dati za jiste. 205 V staršich pamatkach do XI. stoleti jmenuji se vedle uvede¬ nih ruznych delniku pri hospodarstvi a chovu dobytka jeste sutores, pellifices (albi et nigri), pistores, coqu.i, molendinarii, car- pentarii, murarii, pictores, lignarii fabri, scutarii, scutellarum et cijphorum artifices, figu/li, armarii, tornarii scutellarum, k nimž v českych listinach XII. veku 1 pristupuji rotarii, aurifices, toreu- mata facientes, tornatores picariorurn, rudnici, scsitari, sagittarii, becsuari, lagenarii, cupedinaiii, scutellarii, picarii (pkelnici), cali- ciarii (csassnici), plaustrifices (vozidlnici), ferrarii (železnici) atd. a podobne remeslniky jmenuji' i listiny polske a pomorske, zo- vouce je obecne artifices, operatores. Na jihu, na Balkane, objevuji se s latinskimi nebo slovanskimi nazvy teprve v zapisech z konce stredoveku . 2 * 0 nekterich z techto zamestnani remeslne provadenich mel jsem priležitost zminiti se už v predchazejicich kapitolach Života starich Slovanu, tak o kožešnicich, koželuzich a ševcich v kapitole o hotoveni odevu , 2 o tesarstvi a kamenictvi pri stavbach 4 a po- zdeji na vhodnejšim mfste, než je zde, promluvim obširne o zbro- jirstvi, totiž pri vikladu o slovanskich zbranich. Zde chci pove- deti, co vime jeste o virobe keramiky, o prači tkalcovske, tesar¬ ske a bednarske a predevšim o virobe predmetu kovovich vubec, at’ ve vihni kovarske nebo v dilne zlatnicke, a ovšem tež o pred- chazejicim dolovani na kovy a virobe prislušnich surovin. Cela skupina remesel, jež se poji k dobivam' kovu a k prači v nich, upouta nas nejvice proto, že o ni pomerne mnoho vime, jak z historie, tak i z archaeologie. Kovy drahe (stribro a zlato) i všedrii železo mely nesmirnou ulohu v kulturnim vivoji stareho sveta, prvni jako representanti bohatstvi a moči, druhi jako nejpotrebnejši material celeho živobyti, od ktereho se človek takrka neodloučil. Nasledkem toho je o nich v psanich pramenech mnoho zminek. Ale vedle 1 Srv. na pr. listinu- litomerickou z r. 1057 (uprava XII. stol.), hradištskou z r. 1078 (Friedrich Cod. dipl. I. 56, 84), boleslavskou z XII. stol. (ibid. 359), vyšehradskou z XII. stol. (ibid. 371) a ostrovskou z r. 1045 (fals. XIV. stol. ibid. 355). 2 O techto remeslnicich (srb. siajcTopu, b. TCMiiiTapc) viz u Jirečka Staat I. 71 a II. 41. a ŽS. I. 408. Dodatkem bych pripomnel, že pro vydelanou kuži maji teme? všechny slov. jazyky '(zapadn! a jižni) spoiečne slovo jircha, irha, ircha (srv. Bernelcer EW. I. 432), ktere je vsak prevzato z strhn. irch, erch, erich, sthn. iruh a to z lat. *(h)ircus — kozel. 1 ŽS. I. 830, 831. 206 toho jsou to pjredevšim tytež kovove veci, ktere houževnate odo- lavaly zubu času a zachovaly se proto v značne mire v nalezech hrobnich a sidelnich. Archaeologie recka, rimska, g-ermanska nebo slovanska jest mimo nauku o keramice namnoze jen historii vy- roby kovodelne. Z velke časti poznali jsme již vyrobky teto prače pri popisu časti krojovych a zejmena vyzdoby satu a tela v kapi- tole 111.; druhou velkou čast uvidime v jedne z nasledujicich kapi- tol, vojenstvi venovane, ve skupine zbrani a veci s vojenstvim sou- visicich. Ale vedle toho zbyva ješte mnoho, o čem nas poučuje historie nebo archaeologie, zejmena cely vyklad všeobecnych ota- zek o tom, jak a kde byly kovy dobyvany a pripravovany, jake byly ruzne techniky kovodelne od hrube prače kovarske až po nejjemnejši šperk ze zlata nebo stribra. To tedy bude predevšim obsahem teto kapitoly, k niž prirozene pripojim i vyklad o zlat- nicke vyrobe šperku z materialu jinych, z drahokamu, skla a emailu. Co vime o ostatnich remeslech a dalšim dennim zamestnani sta- reho Slovana, je proti vykladu o prači kovodelne jen rozmeru nepatrneho. II. KOVY, JICH DOBYVANI A ZPRACOVANL Nemuže byti sporu, že Slovane již v dobe sve jednoty sezna¬ mih se s hlavnimi kovy, ktere se vyskytovaly v praehistoricke kulture Evropy, totiž se zlatem, medi, cinem, stribrem, železem a jejich ruznymi sloučeninami. Doklada to predne archaeologie, ukazujic, že zlato, med a cin byly znamy nejen v jižni, ale i v stredni a severni Evrope od konce III. tisicileti pr. Kr. a železo od konce II. 1 * Zlato, ponevadž se naleza na povrchu zeme ryzi, upoutalo nej- drive pozornost a setkavame se s nim už v dobe kamenne; med’ možno v stredni Evrope doložiti z konce III. tisicileti, cin (v bronzu) o neco malo pozdeji. (Antimonu použivali již v starši dobe bron- zove v Uhrach.) Stribro ve stredni Evrope zname teprve v kulture hallstattske (jinde již mnohem drive, zejmena v Recku a ve Spa- nelsku) a olovo současne s nim, nebof se pravidlem v rude pro- 1 Historii techto kovu venovana je značna literatura. Starši viz v mem Lidstvu v dobe predhistoricke 227, novejši data pak u O. Montelia Chronologie der alt. Bronzezeit (Braunschvveig 1900) a v tehož statich „0ber das erste Auf- treten des Eisens" (Korresp.-Bl. d. anthr. Ges. 1900 142) a „Wann begann die allgem. Vervvendung des Eisens" (Praeh, Zs. V, 289). Dale srv. O. Schradera Sprachvergl. und Urgeschichte II. 29 3 . 207 vazeji. Železo v Recku vyskytlo se v skalnich hrobech mykenskych z XII.—XI. stoleti a temer současne i v Italii (v Aegypte je už za XVIII. dynastie) a sporadicky počalo se brzy objevovati i na se¬ veru. Ale vlastni dobu železnou počma tam Montelius teprve VII. stoletim. Pri techto pomerech neni možno, aby tyto kovy byly zustaly neznamy zakarpatskym Slovanum. A totež nam potvrzuje i srovnavaci jazykozpyt indoevropsky. Obecnou a starou indoevropskou rovnici ma sice jen mecF (skr. ayas, av. ayah, lat. aes, got. aiz, z *ajos, *ajesos) a stribro (sti. raja- tam, av. erezatam, arm. arcath, lat. argentum, ir. argat^ u niž prave slovansky pratvar je ztracen , 1 2 3 * 5 ale na velke stari zlata, stribra, olova a železa u Slovanu ukazuji společne terminy s baltskou a s germanskou vetvi: stsl. železo, prus. gelzo, lit. gelžis, lot. dzelzs, dzelzis, — stb. zlato, lot. zelts, got. gulp, — sl. shrebro. lit. sido.bras, got. silubr, — sl. olovo, stpr. alzvis, lot. a/va, lit. alvasr Nelze tedy byti v pochybnostech, že i Slovane, jejichž kolebka se nalezala mezi germanskou, baltskou, thrackou a iranskou, meli znamost techto hlavnich kovu z časti už z dob indoevropskeho praveku, z časti z doby sve jednoty jazykove. Vseslovanske nazvy zlato (z prask zolto), železo, stribro, olovo 3 mužeme všim pravem pokladati za prastare, praslovanske a s nimi ovšem i znamost techto kovu u Slovanu. Jsou take vesmes doloženy už v nejstaršich tex- tech, jichž se zde pri povaze cele veci nepotrebuji ani dovolavati. Pouze za praar. *ajos nastoupil u Slovanu nazev jiny puvodu nejasneho — med, stsl. medb,‘ 1 jinak vsak nazev jiste stary, nebof nic 1 Srv. Mirt Idg. 685, Schrader Sprachvergl. II. 58, Reallex. 488, 540, Janko Narod. Vest. 1908, 76. O možnem spojen! indoevropskych a s nimi se srovna- vajicich ugrofinskych nazvu srv. Munkacsi Ethn. M. aus Ung. IV. 45, 84, Niederle Puvod Slovanu 120 a Vichman Suom vaški sanan vestineet permilaisissa kielissa (Virittaja 1897 Nr. 2), o čemž viz ref. A. Pogodina v NjCMUFI. 1897 VI. 421 a ve Vestniku sl. star. I. 104. Puvodni vyznam slova *ajes neni vsak jasny. 2 Mirt 1. c., Schrader 1. c. 42, 53. 89, Reallex. 175, 298, 765. K vyrazu pro zlato srv. jeste sti. hataka z haltaka, k jmenu železa i r. x a V/.o; z 7.a/.ydc (Hirt 1. c.). Csl. svinbCh — olovo (slovin. svinec, r. CBHHeirt) je v lit. švinas a lot. svins (Miklosich EW. 331). 3 Doklady tvaru v jednotlivych jazycich slovanskych srv. u Miklosiche EW. 221, 336, 400, 408 a Buddoviče n. C:i. I. 58; Bernekeruv EW. jeste k nim nedošel. 5 Miklosich EW. 1914 srovnaval sti. sviditas — roztaveny, lit. svideti, svidu — lesknouti se a sthn. smid — kovar, smida, kov. a po nem množi. Srv. vsak Berneker EW. II. 46, jenž sam upozornuje jeste na sl. smždi, — fuscus, a Krek Einl. 182. 208 nevadi, abychom ho nepoložili do prasIovanštiny. Jet’ všeslovansk ^ 1 a doložen texty nejstaršimi . 2 A hned bych podotkl, že take všesl. ruda je slovo stare, ktere, jak se podoba, puvodne znamenalo take mecT, t. j. nejaky rudy kov . 3 * 5 * Prešlo už za praveku arijskeho ze slova urudu jazyka sumirskeho stykem s Finny a s Mezopotamii, tak jako sti. lohas, lit. ruda, lat. raudus, stper. *rauda, stn. raudi, a take finn. vojt. rauta, karel. rauda, mordv. i-udas, zyrj. ruda.* J. Schmidtovi bylo prejeti' to jednim z hlavnich duvodu, na za¬ klade jichž hledal kolebku arijskou pobliže Babylonie. u Pokud se tyee vyrazu pro cin a mosaz, tu prvni je prejat z nhn. Zinn a take druhy lze snadno vyložiti jen z nem. Messing, kdežto vyklad opačny, odvadejici Messing- z prask mos^gj' b, po- skytuje vetši obtiže . 0 Jinak ovšem primych dokladu historickych a archaeologickych 0 upotrebeni, dolovani a zpracovani uvedenych kovu u Slovanu lze dodati teprve z doby po Kristove narozeni. Staršich histori- ckych zprav o Slovanech neni a archaeoloo-icke doklady, jak jsem mel již nekolikrate priležitost povedeti, jsou sporne, nebot’ kulturu t. zv. žarovych poli popelnicovych v oblasti zapadniho Slovanstva 1 analogicke k nim hroby a sidlište ve vychodnim lze jen hypo- theticky pokladati za slovanske . 7 8 Nicmene stoji za zminku, že jsou v nich zprvu veci bronzove, potom železne typickymi milodary, prve pro periodu t. zv. lužickou, druhe počinajic periodou slezskou a že se i zlato a antimon v nich občas objevuji. s Zjišteneho stribra dosud neznam, V hrobech najisto slovanskych, z doby kolem X. stoleti nem' take o kovove veci nouze, kdyko!iv se v hrobe s milodary se- tkame. L! šperku až do IX. stoleti prevažuje bronz, smesi nečiste, 1 Miklosich 1. c., Berneker 1. c. 2 Pro X. stol. srv. Sobolevskij MaT. 24 a dale u Sreznevskeho MaT. II. 238: M-feftL na pr. u Grig-. -Naz. XI. stol. 77, Pand. Antw XI. st., M-fcftBHima v Pam. Sin. XI. st. 167, v Izb. r. 1073, Min. r. 1096 ceHT. 122 atd. za xccXy.6g. 3 Srv. Miklosich EW. 284, Budilovič HepB. Cji. I. 56. ' l Schrader Sprachvergl. II. 62, 75, 87. Indoevr. pratvar byl raudhci. 5 Urheiraat der Indogerm. 9 (1890). Srv. Schrader Sprachvergl. I. 105. 0 Miklosich EW. 29, 202, Berneker EW. 130. Take jine lokalni vyrazy jsou prejaty, jako slovin. a srb. kositer z vccojizspog. Pratvar vyrazu mosaz, Messing , Mossing odvadi se ze jmena kavkazskeho kmene Mossynoiku (srv. Moaa6vo:xo^ y_aXy.og u Pseudo-Arist. de mirab. ausc. Schrader Sprachvergl. II. 75), tedy asi z nejakeho pratvaru *moss nebo *mossun. 7 Srv. SS. lil. 39, 43, 234, 243. 8 Srv. Buchtela-Niederle Rukovet 67, 71, 73. 209 pomišene olovem a zinkem, 1 potom vsak na vetšine slovanskeho džemi ovlada stribro, ovšem často špatne, a stava se pro Slovany primo priznačnym materialem. 2 V nalezech je zlata pomerne malo a jine kovy vyskytly se vubec jen zridka, jedine olovo a cin pri esovitych zaušnicich, 3 ale za to stribra dost. Take zpravy leto- pisne mluvi hlavne o stribre. K r. 1204 priporoma letopisec, že zlata bylo malo v družine knižeci: „He Kjiaflaxy Ha cboh HteHbi 3.iaTbix-b o6pyueM, ho xo>Kaxy >xeHbi mxt> btj cepe6pk“. 4 A když chtel kniže Vladimir r. 1150 poplatek ve stribre na obyvatelich goroda Mičska, oni, nemajice zasob, vzali šperky stribrne z uši a siji, slili je a odevzdali Vladimiru. 5 6 Železo bylo v te dobe i u Slovanu kovem nejobyčejnejšim. Zeleznych veci je doloženo množstvi ruzneho učelu a ruznych tvaru, jak je jeste, pokud jsou znamy, dale pozname. Železa, slo- vem, bylo dosti v každe domačnosti, a pravili-li, podle zname ane- kdoty Theofylaktovy, tri zajati Slovane cisari Maurikiovi r. 591, že prichazeji z daleke zeme na severu,* kde neznaji vojny a zbrani a kde vubec neni železa, 0 — byla to zrejme bud’ jen smyšlenka Theofylaktova, nebo, bylo-li to vskutku zajatymi Slovany prone- seno, byla to jen vymluva vyzvedaču, vedome nepravdiva. Dobijvani kovu. Zpusob dobyvani kovu zavisly byl na pome- rech, v jakych se kov na povrchu zeme vyskytoval. Odkryte ryzi kovy vybirany byly z naplavu ryžovanim, kovu skrytych ve vrstvach hornin pod povrchem, at’ v podobe ryzich zrn, šupin, nitek, nebo 1 Analys chemickych bylo vsak vykonano dosud malo, nejvice u esovitych zaušnic [Brandenburg KypraHii Ilpiuiaa. 41, Helm Verh. Beri. 1895, 762, Schles. Vorz. IV. 568). Ostatne už Vocel (Arch. Par. I., Pravek 30) rozpoznal, že pfizna- kem pozdnich slovanskych bronzu je zinek misto činu, a pomoči chemicke analysy určovatl chtel takto i puvod i pozdn! star! slovanskych bronzu. 2 Srv. ZS. I- 626, 682. Tak bylo zejmena v Polsku a na jihu Rusi, na Vo- iyni. Na severu v Priladoži vsak prevažoval bronz jeste v X. a XI. stoletl (Bran¬ denburg Kypran&i Ilpiuiap;. 26, TpyAU apx. c- Jaroslav I. 9, 10). 3 Srv. doklady dale na str. 219. 4 Sof. let. I. na poč. (nCIIJI. V. 87). 5 Let. Ipaf. 56. Srv. Aristov IIpOM- 126. 6 Theofylaktos Sim. VI. 2, Anastasius ed. Boor 165, Theofanes ed. Boor 268. Srv. co jsem o cene teto anekdoty vyložil už v SS. II. 217 a v članku Po- čatky slov. hudby ve Vestniku narod. 1914. I o jinych severnich narodech roz- šireny byly už pred tim podobne zpravy, na odpor vši skutečnosti, na pr. o Aestech a o Finnech u Tacita (G. 45, 46). Tacitus napsal i o Germanech, že maji malo železa (G. 6). L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 14 210 chemicky sloučenych v rudach, dobyvaIo se dolovanim pomoči nastroju k tomu vhodnych. Jak - a kde stari Slovane mista takova odkryli, jak v nich prači započali a rozdelali, nemarne zprav. Neni vsak pochyby, že prišli na ne z časti sami tim, že na pr. v pisku rek ryzi kov upoutal pozornost, nebo jinde zase tiže a vzhled rud privedly je k pokusu dostati z nich kov. Ale tomuto pokusu musilo preče jen predchazeti poučeni o kovu i o jeho dobyvani a to dostali od cizich kupcu, dolovatelu a kovodelniku, kteri prichazeli za obchodem do slovanske zeme, nebo s kterymi se setkavali na obchodnich a valečnych vypravach do cizich uzemi. Domnivam se vubec, že všechny kovy mimo zlato, ktere se nalezaio v napla- venem pisku rek dale uvedenych, seznali Slovane teprve prostred- nictvim cizim, ale ovšem v dobach davnych a ruznych; tak mecT a cin jednak z jihovychodu Evropy prostrednictvim Finnu a Skythu, jednak od illyrskothrackeho obyvatelstva Karpat a Uher (odtud i antimon), železo pak asi tymiž cestami z Orientu a z jihu Evropy. Zprvu je poznavali čiste, v hotovych vyrobcich, pozdeji i nečiste, v rudach, pri čemž se jim vyjasnoval i zpusob, jakym jich možno z rudy dobyti. A teprve po tom se časteji stavalo, že sami prišli na podobna ložiska domači tim, že podezrele horniny shledavali a zkoušeli, i když na ne nebyli od cizincu upozorneni. Konečne pak pri rozchodu z pravlasti padli leckde už na hotove starši doly a proste se tam uchopili dalši prače. Tak bylo v Alpach, v Karpatech sedmihradskych a na Balkane. Jakych nastroju se pri ryžovani a dolovani uživalo, neni zprav a ani archaeologicky nejsou doloženy ze stare kultury slovanske. V stare Dacii našla se sice v dolech cela rada nastroju z doby stare, ale nelze dnes naprosto rozhodnouti, jsou-li to nalezv z doby rimske, či predrimske, či pozdejši, z prvni okkupace slovanske. Netreba však pochybovati, že Slovane uživali k dolovani celkem tychž nastroju, jako pred tim Rimane nebo jini starši obyvatele zeme, ponevadž tvar jejich je zcela zavisly na učelu a zpusobu prače a na všech mistech vyvinul se tyž. Tytež železne špičaky jednostranne nebo dvojstranne, tataž dlata ruzne velikosti a sily, tytež motyky, kladiva a tytež težke kamenne mlaty na rozbijeni rud, jake sebral a popsal G. Teglas z ruznych dolu stare Dacie, 1 nebo jake se nalezaji na hradištich v doby rimske, na pr. u nas 1 C. Teglas Praehist. Gold- und Steingrubenbauwerkzeug-e aus Dacien. (Ost. Zs. f. Berg- und Hiittenwesen XXXVI. 1888) Tab. XVI. 211 na stradonickem, 1 sloužily patrne i hornikum slovanskem (obr. 40). Ze štol nosily se všude rudy v košicich a mešich k tavirnam, ktere bylv v sousedstvi a jejichž konstrukci pozname pozdeji. Slovem, Teglas zcela dobre povedel, že cely zpusob dolovani z doby rimske a z doby stredoveke nelze rozlišiti, neni-li pro to zvlaštnich pomucek, zejmena napisu. Pouze starou dulni terminologii slovanskou mužeme si do jiste miry zrekonstruovati. Nejobvyklejši termin pro doly byl odvozen z prastareho arijskeho slova *raudha, jež zprvu značilo určity kov od Mesopotamie prinašeny (med’ a bronz), potom pak vubec Obr. 40. Rimske dolovaci naradi z Dacie (podle G. Teglase). rudy kov anebo i horninu kov obsahujici, zejmena ty horniny, ktere červenavou, „rudou“ barvou byly vyznačeny (tedy železne). Od tohoto zevšeobecneleho vyznamu odvozeno bylo pozdeji nej- vice lokalnich nazvu pro mista, kde se ruda ze zeme dobyvala, jak ukazuji nesčislne po Slovanstvu roztroušene Rudy (v sing. nebo pluralu), Rudice, Rudniky, Rudnice, Rudavy, Rudaky, Rudky, Rudne (vsi), Rudne, Rudna, nebo i formy jine, ridči: Rudimov, Rudeči, Ruden, Rudenko, Rudance (Rudence), Rudikov, Rudik, Rudina (Rudine), Rudolec, Rudov, Rudačka, Rudak, Rudakov, Rudakovo, Rudany, Rudale, Rudavice, Rudce, Rudkovo, Rudlevo atd. 2 3 K tomu naleželo i obvykle staroslovanske pojmenovani toho, kdo se specialne zabyval dolovanim kovu, nazvem — rudnik i, ; shledavame se s nim v listinach zapadoslovanskych od XI. stoleti. Jine nazvy 1 Stradonice (Pic Star. II. 2, tab. 35—38). -> Pič (Pam. XV. 79) napočital v Polsku jmen Ruda preš 15J, Rudnia preš 200, a rovnež sta Rudni pripomina Filevič v zap. Rusi (I'IcT. ;ip. Pycn I. 96, 97). Postači nahlednouti do polskeho Stowniku geograficzneho s. v. 3 Ve vyšehradske listine Vratislavove z r. 1088 (fals. XII. stol., ale s ter- miny starymi), čteme: „ministeriales, qui vulgariter dicuntur rudrtici" (Friedrich Cod. dipl. I. 379, 384). V Slovniku Sreznevskeho slova pyftHHKi> neni, jen py;;a, py«Hufi, ale slovo existovalo i v stare ruštine nepochybne. V stare srbštine mame pyj(apt. 14* 212 stejneho vyznamu jsou už z časti lokalni, z časti pozdejšiho vzniku. Tak v Cechach vedle terminu dol, doly, jama, od čehož odvozeny doloplazi 1 a jamnici, 2 ujal se pro stribrne doly prosty nazev hor (Kašperske, Kutne, Stribrne, Male, Nalžovske, Brezove Hory atd.). V starem Srbsku slyšime i pyna — za ital. fossa a pynHHK —• labo- rator fossarum. 3 4 5 Jina zajimava skupina starych nazvu je jilovna, jilovati (z rudy dobyvati) a od toho odvozeny jilovec, jejž už ze XIV. stoleti doklada nejen nazev horniho mesta Jiloveho v stred- nich Cechach, ale i primo češke glossy v latinske listine kn. Breti- slava z r. 1045, 4 kde čteme: „ad custodiam aurifossorum qui vulgo ylouci dicuntur et in Ylou habitant ibique in vicinia ab antiquo aurum de terra ylouant seu decutiunt a fecibus terre sepa- rant et lavant extractum.“ Zajimavy je jeste p<3 celem stredoevropskem Slovanstvu roz- šireny nazev pro doly bana, č. bane, jenž vzniki v stredoveku z pojmu značiciho z prvu nadobu banatou (strlat. balnea) a od- tud každou dutinu kulovate zaklenutou, jake se drive hloubily do zeme rudonosne (srv. nem. termin Glocke) a do nichž se sestu- povalo vrchem. 6 7 S terminem timto shledavame se v Cechach, na Slovensku, na Balkane (v stare dobe) a v Haliči, kde prešel i na nazev salin. Kod. kat. krak. I. Nr. 12, str. 17 (artifices auri et argenti inventores, fossores seu alterius metalli videlicet plumbi et heris seu etiam salis). 215 (Hunyad) a v Rude. 1 Ale o tom, kdy a jak zde počali pracovat, a jak ■ dalece se vubec učastnili dolovani, nem' st&rych zprav. Pouze nomenklatura k tomu mi'sty ukazuje. 2 Totež plati o dolech balkanskych, kde se dobyvalo v dobach ?Imskych a ve stredo- veku zlato v naplavech horniho Vrbasu, dale v udoli Lašvy a v udoli Fojnice i Zaležnice i na okolnich vyšinach, dale v Make- donii a v pohorl Bermijskem, v Pierii, na Strymonu, v Thrakii, na Thasu, na jižnlm pobrežl, pak v horach Pang-ajskjlch a na Hebru," — kamž se všude dostali Slovane v VI. a VII. stoletl. Ale o slo¬ vanskem dolovani z te doby neni zprav, teprve z konce stredo- veku. 4 0 Kuronsku pripomlna sice už Adam Bremsky (III. 16); že „aurum ibi plurimum“, ale nejvetšl čast zlata, s nlmž se setkavame v ruskych nalezech, byla najisto provenience cizi, uralske, altajske a zakavkazske. Na Uralu a na Altaji nalezajl se stare što!y, t. zv. uy,acKifl KonM, na med’, strlbro a zlato, a nem' teme? šachty dnes otevrene, ktere by nebylo byvalo použito již za starych dob. To skonstatovali již stari ruštl cestovatele Pallas, Lepechin, Gmelin, Ryčkov a potvrdily prače novych g-eolog-u. 6 Zlato naleza se mlsty, na pr. v mijaskem okruhu na Uralu v samorostlych kusech do 1—2 pudu vahy. Když r. 1838 prišlo narlzenl odevzdavati valouny težšl než libra do musea horniho ustavu, sešlo se tam za 2 leta r. 1841 na 27 pudu zlatych kusu, a hned na to r. 1842 byl v mi¬ jaskem kraji nalezen valoun čisteho zlata ve vaze 2 pudu a 7 liber. A všechno to bohatstvl naleza se teme? na povrchu a bylo ho v starych dobach nepomerne vice. Zlato starych ruskych mohyl, zejmena jihoruskych, bude proto ponejvlce odtud, rovnež jako st?Ibro, kterym zase oplyvaji nalezy z konce I. tislciletl po Kr. 1 Teglas Ost. Zs. f. Berg- und Hiittenwesen XXXVI. 1888, Pošepmj MAG. Wien XXII. (44). Dale! viz u Hintze I. 247 sl. Na Slovenska jsou doly hlavne u Kremniee a Stavnice. 2 Kočubinskij Tpy;tu apx. c. Jaroslav I. 18, 21 (Zalatna). :l Foullon H. B. Jahrb. geol. Reichsanst. 1892. Bd. 42. I. 1, Bliimner Tecbnologie IV. 18, 20—21. 4 Tyto zpravy o slov. dolovani sebral Konst. Jireček Staat II. 43 sl. Zlate :ryžovny by!y u Prizrenu a Novipazaru; nejduležitejši pro Balkan byly vsak doly na stribro. 5 O zlatu a vubec kovech z Uralu a Asie srv. V. Florinskij IlepB. Gl. I. 210, Eichivald O >-iy;(CKiix'i Kon»XT> (Tpyju>i boct. ot«. apx. o6m.) Petr. III. 1. Srv. i 3an. apx. o6in,. IX. 2, 270, 558, Sjogren Zur Metallkunde der alten Finnen und anderer tschud. Volker (Gess. Schr. Petr. 1861, I. 625), Tomctschek MAG. XVIII., Beck Gesch. Eisens. I. 2 277 a Hintze Miner. I. 262 sl. 216 Za hlavni rayon, odkud prichazely drahe kovy, poklada V. M. Florinskij Akmolinskou oblast, zejmena na jihu s karkaralinskym okruhem. Tam bylo vše a na povrchu, tak že na kovy každy prišel. Ale take Semipalatinska oblast a zapadni Altaj davaly dosti zlata a stribra, a v okruhu barnaulskem, jakož i v stepich mezi Bar- naulem a Semipalatinskem byl kdysi obyvateli organisovan zvlaštni prumysl a obchod s t. zv. mohylovym zlatem. Tolik ho byvalo v mohylach nevykradenych. V jednom kurhanu na r. Aleji našlo se ho preš 60 liber. A všechno to bohatstvf bylo puvodu doma- ciho. 1 Stribro. O stribru plati v celku totež, co o zlatu. Pravil jsem už vyše na str. 209, že stribro, kov v staršich dobach vzacny (patrne pro obtižne jeho dobyvani), stal se na konci doby pohan- ske u Slovanu typickym materialem pro šperky. V X. a XI. stol. prevažuji v bohatšich hrobech slovanskych šperky stribrne, jež si chudši hledeli napodobiti ze slitiny mene cenne (s olovem a cinem). V drevljanskych mohylach bylo 72°/ 0 stribrnych a 28°/ 0 bronzovych veci. 2 Vetšina techto šperku, zejmena honosnejši s do- konalou filigranovou technikou, byla puvodu orientalniho a dona- šena do zemi slovanskych a nordickych, predevšim ovšem do Ruska, z blizkeho Orientu, z Turkestanu, MesPpotamie, Armenie, Syrie, dale i z Indie, vesmes ze zemi, ktere už v staroveku prosluly do- byvanim stribra. 3 Zejmena Mala Asie jim oplyvala, najme ve forme galenitu. Stribrne žily jsou dale hojne a bohate v horach Armenie, Kavkazu, Lazistanu, Kurdistanu, Azerbeidžanu, Elbrusu, Chorasanu a v Persii u Rhagesu bliže Teheranu. Take Ural v rukou finnskych poskytoval stribro a ovšem i vzdalena horstva vnitroasijska (srv. vyše na teto str.). Proto take finnske kraje na Volze a Kame, zejmena 1 Florinskij 214 sl. Hintze 1. c. za hlavni mista dolovani uvadi na Uralu a v okoli Nikito-Ivdel, Bog-oslovsk, Nikolaje-Pavlinsk, Nižne-Tagilsk, Nevjansk, Berezovsk, Gornošit, Sysertsk, Kyštimsk, Mijask, Trojick, Verchne-Uraisk, Orsk; na Altaji Zmejevou horu, Syrjenovsk a ryžovny v horach od Obu do Nerčinska. 2 Antonovič JtpeBJi. Mor. 18. Vyjimku čini severni kurhany v Priladoži (Brandenburg PIpajiaH- k. 26). 3 Srv. Bliimner Technol. IV. 31 sl., 142, Morgan Rev. d’ethn. I. (1911) 4, Arne Suede 96 sl., A. Frantz Das Silber im Alterthume. Berg- und Hiitte-Zt. 1880. Jaky byl dostatek stribra v M. Asii a Syrii, vidime ze zpravy Polybiovy (31, 3, 16), podle niž jedeu favorit syrskeho krale pri slavnostnim pruvodu dal predvesti 1000 nosiči s težkym stribrnym načinim. V Palaestine za Salomouna bylo stribra tolik, že nemelo ceny a take v Rime se tropil neslychany luxus se: stribrem (Petronius 27). Srv. Sittl Archaeologie 213. 217 stara Biarmie, oplyvaly v X. a XI. stoleti stribrem, massivnimi šperky a cizim nadobim. 1 3aKamcKoe cepedpo bylo dobre znamo v stare Rusi a o jeho dobyvam' za Uralem mame už zpravy ze XII. stoleti. Tak pry Novgorodci chodili k Jugre kupovati stribro vedle sobolin. 2 Z časti bylo však stribro u Slovanu i puvodu domaciho. Na¬ učili se je znati a dobyvati pozdeji než zlato, železo a med’, 3 ale jestli ne drive, tak koncem I. tisfcileti po Kr. zmineny import a spojena s tim velka potreba stribra a snaha po imitaci cizich šperku podnitily i zvyšenou domači vyrobu materialu z rud. Pove¬ del jsem už vyše na str. 214, že podle starych letopisu zeme češka a polska op!yvaly zlatem a stribrem, a na stare dolovan' ukazuji rovnež dane typicky ve stribre ukladane českym, polabskym a po¬ morskem Slovanum od stol. X. 4 a pak bohatstvi ve stribre, s kte- rym se shledavame v Cechach v majetku knižecim. 5 Jinak opet jako svrchu pri zlate prameny dokladaji je teprve od XII. a hlavne XIII. stoleti v Cechach, na Morave, Slezsku, Polsku a v Pomoranech a jsou to take vetšinou tytež lisiiny, jež jsem už vyše uvedi. 6 / 1 Srv. doklady v ZS. I. 648 sl. a zde v stati o nadobach. Dale srv. Flo- rinskij HepB. Ca. I. 199 sl., Hintze Min. I. 230. 2 Novg. let. 21. Srv. dale Aristov UpOM. 128, Florinshij llepB-.CjiaB. I. 73. V Uralu jsou hlavni doly u Blagodatu a Bogoslavska, v Orenbursku u Kočkaru, v Altaji na Zmejeve hore (Hintze I. 230). 3 Herodot sice di (I. 215, IV. 71), že Skythove a Massageti jeho doby jeste stribra neznali, jen zlato a med’, ale to neni spravne. Rovnež Germani podle Tacita dlouho ho neuživali (Germ. 5). Prvni velke doly v Germanii byly podle Detmara II. 13 (8) a Widukinda I[I. 63 odkryty za Otty I. u Goslaru (srv. Waitz Heinrich I. Exc. 15). Jinak se v Rusku stribro objevuje už v dobe medene v po- kladu galičskem a na Kubani (Tallgren Kupferzeit I. 26, 5'i). 4 Srv. vyše str. 214 a dale davky Slovanu srbskych z r. 948, 968, 970, 973 (Cod. dipl. Sax. I. 1. 237, 243, 251, Cod. Pom. I. 22), českych r. 991 (Friedrich Cod. I. 42), davky Pomoranu Polakum (Herbord II. 30), Obotritu Sasum (Helmold I. 83) a Novgorodskych Slovanu Kijevu (Lavr. let. 127 3 k roku, 1014), Luticu r. 973 (Cod. Pom. I. 22). 5 Srv. zpravy o tom sebrane Pičem Pam. XV. 75. Stribro češke by!o dova- ženo i na Rus v X. stoleti (Let. Lavr. 8o 3 k r. 969). - c V Cechach se stribro na Mži pripomina poprve r. 1188 (argentaria super Mzea. Friedrich Cod. I. 290). Jinak o pozdejšich vehlasnych českych dolech u Jihlavy, Nemeckeho Brodu, Kutne Hory, Jachymova s okolim a Pribrame a jinych, o nichž srv. podrobne u Hrabaka (Hornictvi I. 56—184) neni starych zprav pred XIII. stoletim mimo nejakou tu povest u Hajka. K Opavsku viz uvedenou listinu Beneše z Branice (1288). Ve Slezsku u Bytomi r. 1136 (Piekosinski Doc. 29, Cod. Mai. Pol. I. p. 10) se pripominaji argenti fossores v listine pap. Innocence VI. arcibiskupovi hnezdenskemu. Jinak pro XIII. stol. srv. vyše str. 214. \ 218 V zemi ruske doklada stribrne doly Ma sudi a Ibn al Vardi ', 1 2 3 z Balkanu jsou zpravy z konce stredoveku." V techto zemich je znamo z doby historicke plno stribro- nosnych dolu a hor, :l ale kdy se kde počalo dolovati, nevime. Stribro se tu mi'sty naleza i ryzi v podobe dratku, zrnek, ale jen velmi Zridka; obyčejne jsou to rudy, ktere je obsahuji, a to nej- vice lestenec oloveny (galenit) nebo bohatši lestenec stribrny (argentit), bojne v žilach prahornich vrstev . 4 Zpusob, jakym stari Slovane z rud stribro dostavali, neni znam, ale nelišil se patrne od stare, už Pliniem popsane methody, pri niž se ruda ztavila nejdrive v t. zv. surove olovo, stagnum (stannum), sloučeninu stribra a olova, načež dalšim žihanim (okysličovanim) olovo od¬ stranimo, ovšem nikdy ne tak, aby zbylo stribro -tiplne čiste . 5 6 To byly patrne kovy, kterych se hojne v X. a XI. stoleti u Slovanu použivalo k imitaci ciziho stribra . 0 O ostatnich kovech mužeme povedeti jen malo. K činu a olovu nejduležitejši byla by zprava Ibrahima ibn Ja’kuba o kup- cich, kteri v X. stol. prichazeli do Prahy se všech stran (i mussul- mani), aby tam za sve zboži a byzantske penize kupovali otroky, cin a olovo , 7 — kdyby tento text nebyl pochybny. Jini totiž prekladaji „cin a kožešiny“, jini docela „bobrovinu a kožešiny“. Zda se tedy jen nakup činu byti bezpečnejši, už take proto, že 1 Harkavi CKa3. 130, 154. 2 Jireček Staat II. 44. Hlavni doly byly v Srebrnici v Bosne (st. Domavia) na Kopaoniku (montagna deli argento XVI. stol.) a u Janjeva, ale i jinak bylo jich dosti na Tare, u Rasy, u Peče, Kratova, Osogovske planiny, Kilstendilu, Berkovice. 3 Srv. hr K. Sternberg Umrisse einer Gesch. d. bohm. Bergvverke (Prag, 1836) passim a Urkb. str. 4 sl., d Elvert Zur Gesch. d. Bergbaues 7 sl., 22 sl., 25, Rehman Ziemie Polski II. 85, £6, Bogus\azvski Dzieje SIow. II. 557, Hrabak Hornictvi I. 53 sl. 1 O dalšich rudach a taveni jich viz u Hrabaka l. c. 5 Plin. XXXIV. 159. Srv. Bliimner Techn. IV. 150, 153. 6 Sizov Apx. H3b. 3a»i. 1895. VI. 10. I jinde v staroveku použivali takovychto imitaci a Strabo pro jakousi maloasijskou smišeninu pripo- mina termin tpsuSdp^^po; (XIII. 610), ale podstata jeji nem' znama (Bliimner 1. c. 96). 7 Tak preklada Westberg Reisebericht Ibr. ibn Ja’kubs 20, kdežto baron Rožen preklada: „mouku, cin a kožešiny“, de Goeje: „otroky, bobrovinu a jine kožešiny“, Schefer : „otroky a hedvab“, Jacob (Studien Heft IV. 132): „otroky, cin, kožešiny“ (srv. Westberg 1. c. 20, a str. 7). Jsou to všechno jen konjektury nehlaskovaneho arab. textu. 219 je pravdepodobnejši (znamenal by ovšem starou 1 exploitaci cino- vych dolu v Rudohori), kdežto nakup olova je už a priori pode- zrely. Bylo by težko pochopiti pri hojnosti galenitu v Evrope a blizkem Oriente, proč by byli kupci mussulmanšti jezdili kupo¬ vati olovo, tedy tovar tak težky, až do Cech. Jinak ovšem v Ce- chach a jinde, kde se stribro z rud dobyvalo, bylo i olova dosti 2 a proto se take potkavame často s o!ovnatymi bronzy nebo olove- nymi a cinovymi imitacemi šperku v X. a XI. stoleti . 1 Stare doly olovene pripomina Istachri na jihu Rusi v Arte ; 4 Jacob za nejlepši poklada rudy z Lysych hor zeme Donecke . 5 Ve XII. stoleti. mely cirkve ruske olovene strechy od domacich mistru zhotovene .* 1 Pokud se tyče činu pro cely zapadni starovek, hlavnim export- nim mistem byla vždy jižni Brittanie (Cornvall a Devon) a trochu i hispanske pobreži, pro vychodni Evropu pak vedle toho i Cho- rasan a Zadni Indie. Kniha Bolš. Certeže pripomina horu cinovou na Kirgizske stepi u pramenu reky Išimu a Sary-su, Strabon cinove doly v Drangiane a Chordadbih v Maadenu , 1 ale hlavni byly vždy ' O rudohorskem činu a jeho dobyvani mame historicke zpravy teprve z XIII. stol. (srv. Sternberg Umrisse I. 275 a Hrabak Hornictvi I. 190 sl.). Nic- mene Hajek zaznamenal starou povest o odkryti činu u Krupky (Graupen) pri r. 1146, a take dalši zpravy z XIII. stol., pokladajice doly za promlčene, ukazuj!, že stari musilo byti mnohem vetši. Avšak, jak daleko smime j!ti nazpet, nevime. K činu a olovu z Pomoranska srv. vyše na str. 214 uvedenou listinu Mestvinovu z r. 1294 (fodinae stanni plumbi), k olovu srv. pak privilegia Boleslavova z r. 1257, 1262 (Cod. Malop. 53, 72) a vyše uvedena krakovska z r. 1221—1224 a Benešovu listinu z r. 1288 (str. 214). Dnes v Polsku dobyva se olovo vedle železa a zinku na mnohych mistech (a sice galenit se 70°/u kovu), nejvice ve Slezsku u Tarnowskych hor a Bytomi, pak u Sievvierze a Olkusze, v horach klelecko-sandomirskych a u Chrzanova v Haliči. Zpravy stare vztahuji se na kraj u Bytomi, Szarleje a Di}browky, dnes vyčerpany (Geogr, et ethn. de la Pologne. Frib.-Laus. 1916, I. 1, 26). - Hrabak 1. c. 242. Dolovani ve Stnbfe klade listina do XII. stol. 3 Jedna zaušnice z Pruska, kterou analysoval Helm, mela 53'4°/ 0 olova a 46'6% činu (Verh. Beri. 1895, 762), jina z Male Tynice ve Slezsku analysovana Krokerem 90’57„ olova a 9°/ 0 činu (Schles. Vorzeit. IV. 568). J ine naušnice označene za olovene hlašeny byly z Hradku v Praze, z Lipan a ze Slezska z Tynice a Neu- stadtu (Srv. ŽS. I. 600). Ale i cinove se občas vyskytly na pr. u Velime, Debrnu, Libejic v Čechach, u Židlochovic na Morave a uvedenych dvou mist ve Slezsku {1. c.), i na Biiem Brde v Chorvatsku (Vjestnik VII. 40). O ruskych špercich z imitovaneho stribra srv. ŽS. I. 636 a Arne Suede 102, 104. 4 Harkavi CKa3. 193, srv. i TpyAbi III. ap\. c- I. 347. 5 Jacob Htndelsart. 66. fi Aristov IlpoM. 119—120. 7 Florinskij IlepB. Cji. II. 348—354, Strabon XV. II. 19, Tomaschek MAG- Wien, XVIII. (8). 220 v severnim Chorasanu v kraji mešhedskeiji a kučanskem, pak i v Hindu- kuši (Bamyian) a v Zabajkah'. Predni Indie činu zprvu nedodavala, za to ze Zadni' vozil se už v prvnich stoletfch po Kr., hlavne z Peraku, kde se cely export soustredil v pristavu Kalahu. 1 Proto take permske bronzy, rovnež jako sibirske a činske, mivaji dosti silne procento činu, až 20°/ 0 i vice. 2 * V slovanskem kraji bylo ho vsak po malu, i kdybychom uznali za spravnou uvedenou zpravu Ja’kubovu o Cechach. Nalezište pomorska zminena v lis¬ tine Mestvinove byla zajiste jen nepatrna. ! Všude byl hlavni cino- nosnou rudou cinovec (kassiterid), jenž roztapen se sodou na uhli, odkysličuje se v cin. O antimonu vime jen, že vyskytuje se ve vetšim množstvi už v bronzech velmi starych v Uhrach vyrabenych, ktere se obchodem dostavaly i na sever. 4 Slovane se teprve po okkupaci dolu šfav- nickych, kremnickych, freiberskych a pribramskych seznamih s lestencem antimonovem (antimonit). V praehistoricke jejich industrii nema antimon žadneho vyznamu. Za to zinek je vyznam- nejši proto, že se objevuje od X. stol. jako typicka součast bronzu (srv. dale str. 222), a to nejen na zapade, nybrž i v nejsevernejšich končinach, jak vidime z analys bronzu mohyl ladožskych, uverej- nenych gen. Brandenburgem. Obsahuji od 1—13° 0 zinku. Ovšem jak se tam dostaval, a kde se vubec tyto bronzy (v Priladoži jsou to ponejvice veci razu nordickeho) robily, nevime a nemohu povedeti, zdali už slovanšti kovolijci znali čisty kov. Take neni dokladu, z nehož bychom mohli souditi, že byly exploitovany dnešni doly zinkove nalezajici se v Polsku u Olkusze a Siev/ierze, ve Slezsku u Tarnowskych hor a Bytomi a v Haliči u Kqtu. 5 Ani 1 Tomaschek 1. c. (10), Pollak MAG. XVIII. (8), Bliimner Techn. IV. 81, Beer OTi cocTaBt ApeBHeii 6poH3u (flp. Mock. VI. 234). Jine prače pojednavajici o olovu a emu v staroveku jsou: E. Reyer Allg-. Gesch. d. Zinnes. Osterr. Zs. f. Berg- u. Huttcnwesen 1880, Babst G. L’etain, Pariš l H 84(Les metaux dans l’ant. et au moyen age). Etudes sur 1’etain dans l’ant. Pariš 1886 (Ac. Inscr. Buli.), A.Frantz Blei und Zinn im Alt. (Berg- u. Hiitt. Zt. 1880)„ K. B. Hoffmanu Das Blei bei den Volkern des Altertums (Beri. 1885). 2 Arne Suede 217. :1 Srv. vyše str. 214. 4 Srv. H e Im Otto (Corresp. Bi. 1897, 52, Beri. Verh. 1897, 123, Zs. f. Ethrr. 1894 Heft VI.) a Krohnke O Chem. Untersuchungen an vorg. Bronzen Schles- vvig-Holsteins. Kiel 1897. Diss. (poklada primišeni antimonu za neumyslne). 5 Geogr, et eth. de la Pologne I. 1. 25. 221 Industrie anticka, ač mosaz znala ( aurichalcum , op eiya.Xy.oi;), nedo- vedla ho robiti . 1 Medi Slovane zprvu take neznali (srv. ztratu stridnice za sumir. akkad. urudu, o nemž učinena zminka vyše na str. 208). Med a stary bronz, s kterym se setkavame ostatne nepriliš hojne v predhistorickych nalezech končin Slovany obydlenych, byly pu- vodu ciziho a prinašeny obchodniky jednak od vychodu (z Uralu, Turkestanu, Kurdistanu a M. Asie), jednak z Balkanu (Euboia, Argolis, Sikyon, Makedonie) a z Italie, kamž se zase svažely z dolu na Sinai, Kypru a z Hispanie. 2 Do Poznanska šel značny import už na konci doby neolithicke. 3 Když pak nastal vetši im- port zlata a stribra k Slovanum a s nim stoupla i domači' vyroba techto kovu, med’ a bronz ustoupily vubec do pozadi. Na šperky davaly se drahe kovy, na zbran a nastroj železo a na konci doby pohanske jsou vskutku bronzove nebo medene predmety u Slovanu pomerne ridke, V kurhanech drevljanskych bylo 72°/ 0 šperku strl- brnych a bronzovych jen 28°/ 0 . 4 I to nasved^uje, že domači vyroby medi misty vubec nebylo, misty že byla jen v mire nepatrne. Zminek v historickych pramenech je malo a nesahaji pred XIII. stoleti. 5 6 Ze všeho je patrno, že po cely pravek až do konce doby pohan¬ ske hlavnim pramenem medi byly doly cizi, pro vychodni Slovany specialne, tak jako pro Finny, doly uralske a chorasanske, kde všude bylo medi dost vedle zlata a stribra, zejmena v horach Chorasan- skych a Karadažskych sev. Tabrisu a v okruhu mijaskem na Urale, kde je plno medenych „čudskych kop“. ( ‘ Take na Altaji na Zmejeve hofe, u Loktevky, Belousovky. Ale zbytky prastarych dolu medenych se šachtami 10—150° hlubokymi našly se noveji 1 Srv. Frantz Zink und Messing- im Alterthum (Berg- und Hiitt. Zt. 1880) -a Bliimner Techn. IV. 92, 193. 2 Srv. Bliimner Techn, IV. 57—67, 164. Dale srv. C- Bischoff Das Kupfer ■in der vorhist. Zeit. Berlin 1865, M.Much Das vorgesch. Kupferbergvverg auf dem Mitterberg bei Bischofshofen (Wien 1879), O. Montelius Arch. f. Anthr. XXVI. 470. ■ 3 Mannus IX. 151. 4 Antonovič UpeBJi. Kypr. 18. 5 Srv. vyše na str. 214 uvedenou listinu z r. 1221—4224 z Malopolska a listinu Beneše z Branice z r. 1288 o zlate, stribre, olovu a medi v Opavsku (Emler Reg. II. 622). V Polsku jsou stare doIy ve vyšinach u Kielcu, hlavne u mist Miedzianka a Miedziana gora (Geogr, de la Pol. 27). Srv. tež Hrabak Hornictvi I. 217. 6 Pollak 1. c. 7, Hintze I. 206 (Bogoslovsk, Nižne Tagilsk a j.), Florinskij j. 216 sl., kde vyčet hlavnich rudniku. Take Skythove a Massageti meli podle Herodota šperky zlate a zbrane medene (Her. I. 215, IV. 71). 222 i v bachmutskem ujezde jekaterinoslavske gubernie, patrne už z doby predslovanske. 1 Ostatne o tom, jakym zpusobem Slovane zpracovavali bronz, v jake mire znali a uživali jednotlivych jeho sloučenin, vime malo už z toho duvodu, že bronzu, o nichž mužeme Pici určite, že byly puvodu slovanskeho, bylo pramalo analysovano. Jsou to predevšim jen nektere nalezy ruske, hlavne ze severni Rusi, puvodu ponejvice nordickeho nebo finnskeho a sibirskeho, o nichž mame radu analys publikovanych gen. Brandenburgem, VI. Celincevem a T. Arnem. 2 Jako vyznačne charakteristikon bronzu z petrohrad- skych a priladožskycli mohyl objevuje se naprosty nedostatek činu (nic nebo kolem l°/ 0 ) a za to dosti olova (až 15—20°/ 0 ) a zinku (až 10—13°/ 0 ) vedle nepatrne primesi železa (1—4%). Totež konstatoval už J. E. Vocel u bronzu slovanske doby pochazejicich z Čech. 3 4 Naproti tomu sibirska a črnska zrcatka ukazala Vlad. Celin- cevu velmi mnoho činu, 23—24°/ 0 , vedle primesi olova a podobne zrcadla s napisy arabskymi. 1 Veci ze stredni Rusi, na pr. z Ljady u Tambova, jsou celkem uprostred mezi prvnim a druhym po- merem. 5 6 Nektere bronzy sibirske maji až 15°/ 0 zinku/’ Železo. Železo bylo u Slovanu kovem nejobyčejnejšim a nej- hojnejšim a take o jeho vyrobe i spotrebe vime nejvice, ne sice z historie, ale z archaeologie. Nektere vynikajici železne objekty ze slovanskych nalezli byvaji sice take puvodu ciziho, tak nordicke meče nebo orientalni Šavle a topory, ale ostatek je vesmes vyro- bek kovafu domacich. A že industrie železna byla na počatku doby historicke v rozkvetu, vidime i z hojnych stop po mistni domači vyrobe železa z rud, totiž ze zbytku peci a taviren. Histo- 1 Tpy;;ti XIII. apx. c. I. 245. 2 Brandenburg Kypr. IIpiina.T,. 30, 34, 37, 41, 44, 51; Tpya,bi kom. Apx. o6m. no npoii3Eoji,CTBy XHMHKO-TexH. ana:ni30B7. HpeBHiixb 6poH3x rio^t pe;p llBanoBCKoro n Bpaii;;eH6ypra (Petr. Ib82, 1884), Arne Suede 219. Jedna fibule byla teme? jen z medi (73'5°/ 0 ) a zinku (24%). Take Bibra našel v bron- zech z kurhanu vladimerske gubernie z doby slovanske vedle činu (4 11%) i zinek (2—7%). Bibra Die Bronzen- und Kupferleg. der alten Vblker Eri. 1869 105, srv. Vocel Uber Bedeutung- 30. 3 Vocel Pam. II. 297, 'Arch. Par. II. 4 (170), 7 (173). 4 Čelincev Xji5umecKm aHa:in3"b 6pon3. 3epi je v tomto vyznamu stare a vseslovanske, ba už litvo- slovanske 4 a take sama konstrukce peci na rovine, v lese, kde 1 Wankel MAG. 1879, 312, tab. I. K paleni rudy v tyg-liclch do peci po- stavenych srv. mineni Schlizovo a OIshausenovo v Zs. f. Ethn. XLI. 67, 69 a Hrabakovo 1. c. II. 56. " Bliimner Techn. IV. 140, 217, 223, 227 (a II. 190). Aegyptske leži na zemi vedle peče, delnik na nich stoji a drže v ruce provaz, stfidave jeden zveda a druhy tlači. 3 Beck I." 331 sl., Luschan 1. c. 24. K tavirnam potuinych ciganu srv. tamže 780, 1033. 4 Berneker EW. II. 46. Srv. i lit. maiszas, lot. maiss, maikss, stpr. moasis. Poprve se vyskytuje v tomto smyslu u Sreznevskeho (Mar. II. 253) HaaMeHie MiniBHOe v Slovu Dan. Zatočnika (Und. 20), v češtine u Husa, v ruk. Hra- deckem a slovniku Prešpurskem (XIV. stol.). Srv. Gebauer Sl. s. v. Z teže doby je obraz kovarskeho mechu v Bibli Velislavove (obr. 45). 231 nebylo lze docfliti prirozeneho tahu tak, jako na vetrnych stranich, dale kde vidime jamy melke, nasvedčuje, že se uživalo nejakych umelych dmychadel. Ostatne vetši zahnuta roura, u Nakla nalezena (srv. vyše str. 228), je asi zbytkem takoveho mechu, jenž byl o roure ohnivzdorne, do peci zastrčene a na druhe strane nepro- dyšne spojene s velkym koženym mechem, na nejž rudnik pri- šlapoval asi tak, jako to vidime na obrazech ze stareho Aegypta a Indie. 1 zpracovAni' kovu. Už od nejstarši doby kovove setkavame se v Evrope s obema zakladnimi technikami, kterymi se surovy kov pretvarel vužitečny vyrobek, •— v nastroj, zbran nebo šperk. Dalo se to jednak ko¬ vanim kovu chladneho nebo rozpaleneho, jednak litim kovu roz- topeneho do forem. Obe techniky zustaly zakladem vši kovodelne prače i u starych Slovanu, nebof v kulture slovanske, pokud ji mužeme sledovati nazpet, shledavame se s vyrobky obou druhu, a uživalo se te neb one techniky podle učelu prače a pak podle toho, ktera z nich lepe kovu vyhovovala. Medene, bronzove, ci- nove veci byly vetšinou nebo vesmes litv, z časti i zlate a stribrne, veci železne vsak vetšinou kovany. 0 slevani kovu u Slovanu nemarne vubec historickych zprav a vime o nem prave jen z artefaktu nalezanych ve stnrych hrobech a sidlech a zhotovenych litim do forem (kadlubu). Techto forem, kterych se po stredni Evrope našlo mnoho ze starši doby bron¬ zove, zname však jen malo, o nichž bychom mohli rici, že slou- žily rukam slovanskeho delnika. Jsou to ponejvice jen formy ne- patrnych veci okrasnych z doby X.—XII. stoleti a z končin rus- kych. 2 Jinde je podobny nalez skutečnou vzacnosti, na pr. v Ce- chach kadlub na jehlice, nalezeny na Levem Hradci. :; Slevačskou dilnu se zbytky bronzu v jame našel J. Pic na Vyšehrade, ale zda se, že je z doby pozdejši. 4 1 Bliimner I. c., Beck I. 3 75, 97, 237. 3 Sem naležeji na pr. formičky na liti stribrnych a zlatych šperku asi z XII. stoleti, nalezene na ruznych mistech v Kijeve (Kondakov KaajUJ 142 144, Ot- HeTb za 1«94, 2, 37), kadluby na križky z XI. stol. (Pič Kovy 85), kadluby z hradišt dneprovskych ( Chvojka JJpeBH. 06. 53). " Pam. 14, 580, Pič Pam. XV. 84. ’ Pam. XV. 83, Star. KI. 313. 232 Vice vime o stare technice kovarske. Zde predne nomenklatura kovarska, tataž ve všech rečech slovanskych, ukazuje na velkou starobylost sahajici beze vsi pochyby už do doby jednoty slo¬ vanske: stb. kov%, kovati (*kuti) — cudere, a odvozena z toho slova kovač b, kovalh (č. kovaf), kov' b, okovih, podkoval dale na- stroje ku prači potrebne, č. kovadlina, stč. kovadlo (všesl. formy vytvoreny s predi, na — stb. nako¬ valo, nakovalbno, r. naKOBa.ibHfl), klešte (v csl. klešta, pak oby- čejne v pluralu), kladivo v jižni a zap. slovanštine, 2 jakož i termin s^pojiti — conjung-ere." Jsou tež vesmes doloženy už v textech nejstaršich.' Za druhe pak mimo množstvi vyrobku, zhotovenych kovanim, našlo se z doby knižeci nekolik nastroju kovarskych, ba i zbytky dilny kovarske. Takoveto zbytky byly nalezeny na hradišti Šarg-orodu, 3 dale u Siedlmina v Poznansku a Czernikowe v Po- moransku, 15 dale v Cechach na 1 Berneker EW. I. 592, Miklosich EW. 153, Budilovič CnaB. II. 35. Ke kovu, kuti nalezi i (s form. sni) str. Ky3HB, xy3HBLU> (srv. r. kvshb, p. kužnia, kužnica, č. kouzen, kužna. Berneker EW. I. 655, Budilovič I. c.). K stari srovn. dok!ady z nejstaršich textu u Sreznevskeho I. 1241 (Kona.JB, KOBajitH«, KOBa- Hiie, KOBaTH, KOBaui,). Sem take nalezi stare ruske Kip mi, Koprni, Kopnim — kovaf, KtpHHHima — kovarna (Sreznevskij I. 1412, doklady od XI. stoleti). 3 Berneker 592, 517, 506, Miklosich 153, 117, 119, Budilovič I. c. 36. 3 Slovin. pajati, srb. enojimi, cnajani, č. spajeti, pajka, p. spojič, wpajač, r. na»TB, cnanTT., npmiaiiBaTB ( Miklosich EW. 254). Sioveso sxpojiti značilo puvodne svafovani dvou kovu. Srv. Zuhaty Fil. Sborn. 1911, 97. 4 U Kozmy presb. bulh. X. stol. (ed. Popruženko 52) čteme: n cocy;ia 3JiaTii h cpeSpeaa ne. Moacert KOBain am,e ne hojiojkhtb ero na HaKOBaniint, ii KJiaHiiBOMi) Ta*KHMi 6neTB. Dale srv. Is. XLI. 7 (Upyr): Kp'L>ut kobbii KJianiiBTjMB, I. Sir. XXXVIII. 29: KOBajn, c6;ut 6jiii3t> KtoBajiBHir, Min. Putj. XI. stol. 40: yrJiB npiiiM'B / K.iliu;aMii ( Sreznevskij Mar. I. 1242, 1241, 1229). Klešte pripomma Kosmas II. 45. 5 Chvojka IfeB. apx. k. II. lIpiiJio>K. 30. V drevljanske mohyle u Pere- sopnice našla se v okovane truhličce mala kovadlina s mlatem (Melnikova Tpy’p,i XI. apji. c. I. 507). Srv. 6br. 46. 0 Roczn. Tow. Pozn, 1917, 115, Verh. Beri. 1900, 413. Obr. 45. Kovar z bible Velislavovy. 233 hradišti Vlaslavi u Trebenic asi z XI. stol., 1 a nem' vyloučeno, že i povestna velka dilna kovarska, Wankelem v Byči skale odkryta, nenaležela dobe hallstattske, ale mnohem pozdejši, než byl halstatt- sky pohreb, tak jako nedaleke tavi'rny železa. 2 Mimo to mame ve Velislavove bibli obraz (obr. 45), jak asi vypadala dilna kovarska na konci XIII. stol., a ten se zajiste nelišil mnoho od obrazu o nejake stoleti staršiho. 3 * 5 Na formu nastroju kovarskych, kterou vytvorila potreba sama pribuznou po celem svete,' 1 pusobily jiste nastroje rimske, nebof podoba jejich k staroslovanskem je velika. u Ostatne mužeme zajiste smele rici, že se za cele tisicileti v kovarske dilne teme? nic ne- zmenilo, a že byla za doby rimske i ijradištni tataž jako dnes. Ani mech dmychaci neschazel v stol. XI.*' Kdy se vyroba kovarska specialisovala ve zvlaštni samostatne remeslo, nevime, ale zajiste už velmi brzy jednotlivci v obcich venovali se se zalibou teto prači a nabyli v ni daleko vetši zruč- 1 Jslalezena zde kovadlina s kleštemi tvaru stareho (obr. 47). Srv. Pič Star. III. 311. Wankel MAG. 1879, 319, 322 klade to sice do Hallstattu asi do III. stol. pr. Kr., ponevadž pry dilna jako obetište pokryta byla vrstvou vapencovych kusu, ale mezi predmety v dilne nalezenimi vedle klesti, kovadliny, 8 kladiv, dlat atd. uvadi i železne srpy a kliče. 3 Velisl. bible ed. Vocel tab. VII. 1 Srv. Andree Parallelen I. 153. 5 Sbirky fimskych nastroju a vytvoru kovarskych viz u Bliimnera Techn. IV. 289 sl., 364—373, u Becka Gesch. Eis. F, 538 sl., u Lindenschmita Alt. HV. V. 256, tab. 46. 0 Srv. vyše str. 230 pozn. 4. Konstrukci mechu (folles) popsal koncem XI. stol. Theofillus (Schedula III. 4). 234 nosti než jinv prosty hospodar, ktery se svymi potrebami počal pak k nim dochazeti. Terminy kovač b, kova\ b, korči jsou prastare a doloženy už v nejstaršich slovanskych textech (srv. vyše str. 232) a take v českych a polskych listinach XI. a XII. stoleti vedle Železniku (ferrarii), jejichž femeslo neni zcela jasne, 1 doloženi jsou i hojni fabri — patrne kovari." Jejich zamest- nanim po vsich a pod- hradich bylo vyrabeti pro obec naradi a na- stroje hospodarske: kosy, srpy, pily, sekery, kladiva, klešte, hreby, p?esky, retezy, zamky, kliče, zvonky a pod.' a potom zajiste i oby- čejne druhy zbrani a nožu. Ti, kteri se na¬ učili dobre zbrane ho- tovit, stali se brzy zvlaštni a velmi va- ženou tridou zbrojiru (fabri armorum), ze- jmena ti, kteri dovedli hotoviti hlavni kusy vyzbroje (meče, Šavle, pancire a prilby), k nimž bylo treba zvlaštni dovednosti, kdežto ostatni druhy že- leznych zbrani, hroty šipu, kopi a kovane štity snaze už hotovili po dedinach zvlaštni vyrobci štitu, puklic, hrotu (scutellarii, scu- tarii, sagfittarii, bucularii), sami to drobni kovari. Ale o techto zbrojirich pojedname vice na prislušnych mistech v kapitole o vy- zbroji slovanske. Vyroba a uživani kovovych nadob k zavešeni Obr. 48. Stnbrna misa sassanidska ze sbirky hr. Strojanova (podle Kondakova). 1 Ale bezpochybv znači ferrarius vyrobce železa, nebof čteme vetu: ferrarii qui solvunt ferramenta guater in anno — a odvadeli tedy dan v železe. Srv. doklady vyše ria str. 224. Tam i o slove Železnik. 2 V listine litomericke r. 1057, hradištske r. 1078, v boleslavske r. 1046 (fals. XII. stol.) atd. (Friedricfi Cod. I. 56, 57,* 58, 84, 360). O kličich a zamcich srv. ŽS. I. 839. V jednom hrobe voIynskem našla Melnikova žel. okovanou skrinku (Tpy;z,w XI. apx. C. Kijev I. 541, tab. VIII. 4); podobnou zname z Gnezdova a z kurbanu u Jaroslavi (Sizov Cmo«i. Kypr. 59). O zvoncich, ktere nosil dobytek na krku, srv. vyše str. 145. Nejsou presne do- Ioženy ze slov. nalezu, ale vše ukazuje, že zde byly take. 235 nebo postaven! nad ohen bylo sice z časti prevzato od germanskych Gotu v II. a IV. stol., jak by ukazoval vyraz kotel'\>, prejaty z got. 'katils, *katilus, ] ale jinak netreba pochybovati, že dovedli v I. tisici- leti po Kr. i slovanšti delnici vytepavati medene a železne nadoby, ba snad se pokoušeli i o zlate a stribrne. Že jich uživala i slo¬ vanska knižata, nemuže byti sporu. Je to take doloženo nekolika starymi zpravami' a bohatstvim drahocenneho nadobi honosily se i nektere pohanske chramy polabskych Slovanu" a ovšem i sou- časne kresfanske cirkve ruske. J Na jihu ovšem setkavame se s po¬ dobnem načinim v chramech IX. stol. a v do nacnostech X. stol.'' 1 Got. *katils nebo *katilus z lat. cahnus (stri. ketill, ags. cetel, cyte[ y sthn. chezzil, kezzel), z čehož všesl. koti,ih (Miklosich EW. 135, Berneker EW. I. 5911. K prevzeti srv. Berneker I. c. a Mladenov TepM. ejieiu. 6\ Mladenov a Meillet (Etudes sur l’etym. I. 186) mysli na prime prevzeti z latiny. 2 Srv. Saxo Gram. ed. Holder 362, Herbord II. 32. Gallus I. 6, Anon. de conv. Bag\ 7. (Srv. citat v ŽS. I. 205.) 3 Monach. Priefl. II. 12 v Stetine (plurima vaša aurea et argentca), Herbord II. 32 (crateres aurei vel arg-entei in quibus epulari et potare nobiles solebant, cornua etiam grandia taurorum deaurata etgemmis intexta . . . mucrones et cultros, multamque suppellectilem preciosam, raram et visu pulcram ibi conservabant). 4 Stribrne kaditelnice, panikadila a zlate nadoby pripominaji se v chramu ustrojenem Andrejem Bogoljubskym r. 1158 v Bogoljubove. Ostatne už Vladimir okrašlil cirkve kijevske a jine drahocennymi krizi, ikonami a nadobami (Let. Lavr.' 1 113, 119).. Srv. vice u Aristova Upo.M. 121 sl. 5 Srv. listinu Trpimirovu z r. 852, testament Ondre)e z r. 918 a Agapije z r. 999 ( Rački Mon. VII. 3, 18, 26). 236 Ale jinak neni pochyby, že prevalna vetšina nadob ze zlata a stribra, ktere se poruznu nalezly v zemich Slovany obydlenych, je puvodu ciziho, bud’ rimskeho a reckeho z dilen pontskych, nebo, a to nejvice, orientalniho, z dilen perskych. Peršti a turkestanšti vlad- cove oplyvali bohatstvim drahocennych nadob, o čemž mame ostatne i svedectvi staroveka. 1 * * v Forma zlatych a stribrnych nadob je dosti rozmanita. V nalezech puvodu by- zantskehonebo orientalniho prevažujiširoke nizke misy uvnitr nebo i zevne ozdobene rytou a tepanou prači. Zejmenajsou zname¬ nite zname t. zv. sassanidske (obr. 48), znač- nejšich rozmeru," pak menši misky s kratkymi širokymi a vodorovnymi držadly, charakteri- sticky do tupe špičky seriznutymi a upon- kou zbobenymi,' 5 nebo s držadlem dlou- hym (obr. 49, 2 a 51), dale šalky s postran- nim uchem, jež se nosily zavešeny na pas. „ Typicky pohar z doby VI.—Vlil. stol., Obr. 50. Byzantsky stnbrnv .v v , , v . . „, v , , , , , džban z Vrapu (Jos Strzy -* enz sc vsa * i udrzuje jeste v stoletich nasle- govvski). dujicich (Taganča), je nizky kalich, sesta- vajici obyčejne z nizke široke misky na nevysoke nožce, jež miva pode dnem nasazeny nebo vytepany plechovy nodus (49—56). Noha poharu je nizka, i když nadoba sama (cuppa) je vetši a tvaru vyššiho, jako vidime na poharu z Pereščepiny. Vedle mis a poharu je pro orientalne-byzantske nadobi ty- picky ješte džbah vysoky s protaženym uzkym hrdlem a s roz- mernym lehkym, silne odstavajicim uchem (obr. 50, 51), vedle nehož jsou ovšem i formy ponekud v profilu odchylne a s uchy menšimi, jednoduchymi nebo dvojitymi. Džban vrapsky na obr. 50 poklada Strzygowski za vyrobek byzantsky. 4 1 Cicero in Verrem IV. 62, Auson. Ep. ed. Peiper II. 311, Plul. Aem. 33, Athen. 4. 147, Menander (ed. Migne 836). Take poklad vandalskeho krale, ktery Belisar ukoristil pro Carihrad, byl ohromny (Prok. Vand. II. 3—4, 9) a rovnež Theodorichem gotskym sebrany poklad kralovsky (Prok. Got. II. 29, III. 1. J°r- danis Rom. 375). Srv. Th. Hampe Reallex. germ. Alt. II. 266. ■ Smirnov J. O caccaHn;jcKnx'L 6jiio^,axi>. Kaz. 1894, Smirnov J. Bo- 'ciOHHoe cepcbpo. Petr. 1909, Tolstoj-Kondakov P. Jlp. III. 76. :l Misky tyto puvodu stfedoasijskeho nalezeny jsou v rade pokladu. Srv. Tolstoj-Kondakov III. 139, Strzygowski Altai-Iran 10—12, 105. ' I. Strzygowskeho Altai-Iran und Vblkervvanderung. Leipz. 1917, 55. Obr. 51. Zlate a stribrne nadob! z poldadu nalezeneho u Nagy-Szent-Mik!ose (podle J. Hampela). 238 Nazorny pfiklad tohoto pro VII.—X. stol. typickeho nadobi ze zlata a stribra poskytl jednak poklad nalezeny r. 1902 u Vrapu v kraji elbassanskem, 1 2 jednak znam)?, již r. 1799 nalezeny poklad u Nagy-Szent Miklose v stol. torontalske ” a konečne poklad od- kryty r. 1912 u vsi Male Pereščepiny v konstantinogradskem uj. poltavske gubernie' 1 vedle množstvi jinych a jednotlivych nalezu. 4 * 6 * Všechny tyto poklady pochazeji asi z« VII —Vlil. stol., byt’ po pripade ukryty byly o neco pozdeji. Tak vypada typicke ho- nosne nadobi stolni teto doby. Technika je tepana s pfipojenou rytinou nebo i emailovou inkrustaci. Skelne nebo drahokamove vykladani dosud v nalezech chyb ; , ačkoliv je literarne doložil už Plinius.' 1 V te dobe Slovane, jakkoliv meli již uzke styky s industrii byzantskou i orientalni, neukazuji ve sve domači vyrobe takovy stupen vyspelosti technicke, abychom mohli pripustiti, že dovedli tyto cizi skvostne importy napodobiti nebo podobne veci vyrabeti. Jenom na jihu, kde, jako v Dalmacii, splyvali již s kulturou rimskou, dovidame se o domači vyrobe stribrneho nadobi pro kostel a tedy i pro dum, 1 ' ale ani tu nevime pfesneji, co je to ta domači vy- roba, znači-li to dilny domači (v Dalmacii) se slovanskimi či s ci- zimi mistry. Totež plati o zmince Kosmy bulharskeho (X. stol.), ktery pripomina kovafe, vytepavajiciho kladivem na kovadline zlate a stribrne nadobi.' Jinde u Slovanu, zejmena na severu, nemuže byti, myslim, zatim reči o domači slovanske vyrobe. Na Rusi teprve po tom, když Vladimir povolal r. 989 mistry z Byzance, 8 a když vznikla jejich vlivem rada dilen v Kijeve, Novgorode, Suzdali, Vladimeri, Cernigove, Rjazani, mužeme počitati s rozkvetem domaciho, sku- 1 Popsal jej Strzyg-owski v spise uvedenem v pozn. predešle jna str. 1 sl.). 2 Srv. Hampel Alt. II. 401 (kde uplna starši literatura , III. 288 sl. a tehož spis Der Goldfund von Nagy-Szent-Miklos. Bud. 1885. 3 Srv. I. A. Zareckij Kaajvb Haiijt- npn co.it Ma:iaa ITepemeniina Koh- CTaHTHHorp. y. IIo.'it. ryo. Polt. 1912 (Otisk z IX. seš. Trudu polt. uč. arch. kom.) a Farmakovskij Jahrbuch d. d. arch. Inst. 1913. Anz. 229. Hampe (Real- lex. g. Alt. II. 278) klade jej do VII. stol., ale nektere nadoby do V. — VI. stol. 1 Srv. vyše citovany spis A. Smirnova. 6 Plin. XXXIII. (2) 5. '' Trpimirova listina z r. 852 (Rački Mon. VII. 3). ' Ed. Popruženko 52. Srv. citat vyše na str. 232. s Srv. let. Lavr. 3 119. 239 tečne slovanskeho zlatnictvi, 1 jak o tom v nasledujicim odstavci vice povirne, a take na zapade v Polsku a Cechach nemuže byti, myslim, pred X. stol. reči o domači vyrobe drahocenneho nadobi. Pohar, ktery se našel v Rusi v slovanskem hrobe u Tag-anči z IX. až X. stol. (Tag-anča, srv. dale str. 240), nese na sobe zrejme cizi raz, rovnež jako jine soudobe poruznu nalezene nadoby (srv. dale). Patrne se i zde mistni vyroba omezovala se na nadobi hrubši, Obr. 52. Kotle železne a medene (1—2 z mohyly u vsi Sjaznigy na r. Paši, 3, 4 z Gnezdova). k potrebe domači, tedy hlavne na kotle železne a medene nebo bronzove, na drobnejši jednoduche misky, vše robene z plechu bud’ vytepaneho, anebo, jak nalezy často ukazuji, i z vice kusu sbiteho. Literarne jsou na Rusi MfeflflHMua a MtflaHbiii cocy;n< do- loženy teprve z XI. stol." a z teže doby pfipomina se v češke listine vyšehradske k r. 1088 Odolen caldarius. ' 1 Stare zpravy letopisu o zlatnickych a stribrnickych pracich pro kostely jsou vesmes teprve z doby XII. a XIII. stol. Srv. Aristov IIpOM. 121 sl. Vyrobu kalichu podrobne vyklada Theofilus III. 26, 27, 30, 42—44 (Quellenschr. f. fC. VII.I. 2 Pat. Sin. XI. stol. (Buslajev 337), Min. r. 10% ccht. 122 (Sreznevskij Mat. II. 239). ;f Friedrich Cod. I. 385 (fals. XII. sto!. 1 . 240 Ale nalezy nanj ukazuji hrube kotle železne nebo lepši bron- zove prače domači' už v X. stol. a ovšem i v XI. a XII. Bronzovy kotlik arabske prače našel se v ljadinskem pohrebišti u Tambova, 1 2 3 jinak však to, co se našlo v Gnezdovu,' u Jarčeva" bliže Smo- lenska, v Černe mohyle, 4 5 * dale v mohylach petrohradskeho kraje a v Priladoži,' 1 je bez odporu prače domači, slovanska nebo var- jažska. Tytež veci vidime u Finnu na r. Ljade. 8 Bronzova nadobka na 3 nožkach s držadlem (kotlik) našla se v slov. hrobech ža- rovych na Sofijskem namesti v Kijeve. 7 Stribrny pohar (obr. 53) našel se, pokud vim, dosud jediny v hrobe jakehosi slov. bohatyra z IX.—X. stol. u Taganče bliže Kaneva, 8 pohar jiny, vedle medeneho kotle a bronzove nadoby, ozdobeny čtyrmi silne tepanymi medaillony, nalezal se v pokladu nal. v Kijeve r. 1824 u Michajlovskeho monastyru, ale ten svym puvodem patri už do stol. XII.—XIII., kam nas vede zejmena tech- nika medaillonu, traktament figur a recke napisy. 9 Byl však prače ruske, jako spolu nalezena miška stribrna bez podnožky. Kondakov ji ma za nejstarši znamou prači ruskou. Jedna miška bronzova orientalni formy (s orientalnim uchem, srv. obr. 49), ale hrube prače, nese na uchu obraz Krista s andelem — zrejma to ruska prače podle vzoru orientalnich. 10 Ciši stribrem okovanou našli u kostry v slov. mohyle na Verchni Jurkoviči v Kijeve. 11 1 Jastrebov JIsjihh. Mor. 11, 14, 45. 2 Spicyn II 3 B. apx. K. V. 11, XV. 15, fig-. 125, 141, Sizov Cmoji. Kvpr. 89. 3 V kurhanech u Jarčeva kus bronz. nadoby (113B. XI. apx. c. 66 ). 4 Samolcvasov Mor. p. 3 e.MJi» 200. 5 Brandenburg Ilpiiiia^;. k. 7, 70, IX. 3, Jastrebov JIn;piH. Mor- 45, 1I3B. apx. o 6 u;. X. II. 7, Ivanovskij-Spicyn Ileip. Kypr. 33. 0 Jastrebov 1. c. 14, 45. U Rossavy (Kanev) našel Samokvasov v kurhane (slo¬ vanskem?) bronz. kotel s ostatky dreveneho vedra (Mor. p. 3 e m; m 224). Medeny kotlik a bronz. nadobaze slov. kurhanu u Taganče mi nejsou znamy. Srv. nasl. pozn. 8 . 7 Chvojka JtpeBH. 06 . 56. Podle tehož pramene objevily se medene nadoby i na hradištich slovanskych v Podnepri (51, 52). 8 Chojnovskij Apx. cBiniHia o npeRKaKTb CjiaBaHt n Pycn I. (Kij. 1896), 122, tab. X. Chojnovskij vročil nalez do VIII.—IX. stol. 9 Kondakov Kjia;;bi 97, 100. Poklad ten ceiy se ztratil a zname jej jen z obrazu z r. 1825. Take medena nadoba Z pokladu v usadbe Ign. Leskova v Ki¬ jeve (r. 1876) neni mi znama (je ve sbirce kijev. university). Ale poklad byl tež z XII. stol. (Kondakov 1. c. 113). Jina recka misa bronzova s obrazem Krista (X.—XI. stol.) nalezena byla v Kijeve, tamže i čiše a misy orientalni, krasne, ale pozdni ( Chanenko UpeBH. V. tab. 11, VI. tab. 23, 25). 10 Chanenko J(peBH. VI. tab. 40. 11 Apx. ;rf;T. 1899, 75. 241 Na zapade pohar, jenž by mohl pochazeti ze slovanskeho hrobu, je kalich, nalezeny v Petohazu v župe Sopronske (obr. 56). Mistr jeho byl vsak Neslovan, jak svedči jmeno na nodu zapsane — Gundpald, a take forma je zapadni, s Tassilovym kalichem shodna. Pochazi asi z Vlil. stoleti'. 1 Romansky kalich z hrobu kolinskeho v Cechach je dnes z časti doplnen a ne spravne. 2 Jak je vidno, mela v te dobe čiše slovanska podobu misky vice mene hluboke na nizke, široke nožce. I z hliny byl tento tvar napodobovan a museum v Gere chova vzacny pohar hlineny (obr. 54), jehož slovansky puvod zrejme hlasa vlnice provedena pod okrajem. 3 Obr. 53. Striibrny pohar z mohyly v Taganči. Obr. 54. Hlineny pohar slovansky z Kostric u Gery. Take vyroba oceli a jejiho kaleni nebyla lepšim kovarum ne- znama. Starovek anticky dobre rozeznaval pouhe železo (m'S7]pos, ferrum) od tvrde oceli chalybs) a dovedi ji hotoviti tim, že mekke žhave železo tvrdil nejdfive kovanim a pak ponorenim do studene vody. 4 Jako jine praktiky rimske, tak zajiste i tato prešla na sever do Germanie a k Slovanum a aspon pro konec I. tisicileti nelze pochybovati o znalosti oceli u Slovanu. Podle zpravy perskeho geografa z X. stol. v Kijeve a v Urtabu hoto- 1 Hampel Alt. I. 62. II. 428, III. 324, Creutz Gesch. edl. Met. 75. Cuppa je z medi, nodus vylity olovem, v nemž tkvi nyt, na nemž cuppa sedi. Med jevi stopy pozlačeni. Tassiluv pohar pochazi z r. 777. (Hampe Reallex. g-erm. Alt. II. 293, ta&. 22). 2 Pič Pam. XV. 715, Star. III. .tab. XX. 3 Je pod značkou Kostritz v museu v Gere (zprava dra. J. Schranila). 1 Srv. Bliimner Techn. IV. 205, 212, 342 sl. Srv. i vyše uvedenou prači Gurltovu a Pahlerovu a Becka Gesch. Eis. I. 2 830. V staroveku vynikala zna- menitou povesti ocel indicka a hispanska (keltiberska). L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 16 242 vily se meče z vyborne pružne oceli. 1 Slovo samo ocel, stb. ocelb je vseslovanske, ale vzniklo jako sthn. ecchil z lat. acuale. 2 Ocel vyrobena nahlym chlazemm je velmi krehka a proto se zku- šenosti nalezi spravny postup chlazem' s rychlosti učelu primerenou- Toto upravovani oceli do určiteho stupne tvrdosti nazyva se napou- štenirn nebo kalenim a to proto, že pri nem ocel na povrchu nabiha ruznymi barvami, počinajic žlutohnedou, pak purpurove fialovou, jasnomodrou až do temne modre (pri ohrati od 220° C—316°C). Pri tom se dodava oceli libovolny stupen tvrdosti a pevnosti. 3 Kalem' Obr. 55. Pohar z pokladu Michajlovskeho klaštera v Kijeve (N. Kondakov). Obr. 56. Medeny a pozla¬ čen^ pohar z Petohazu (J. Hampel). oceli dokladaji už stare texty slovanske, vzpominajice kalenych strel a Šavli v rukou slovanskych, 4 ale že kalene zbrane k starym Rusum prichazely hojne i z Orientu, vidime z prevzatych strus. terminu pro kalenou ocel xapanynj a 6yjiaTi. v Slovu o pluku Ig-orove a Zadon- štine. Oba terminy prevzaty z turečtiny, resp. perštiny.° O zvlaštnim druhu kalene, t. zv. damaskovane oceli, rovnež z Orientu rozširenem, ale už v dobe rimske znamem, 6 zminim se v kapitole o zbranich. 1 Ed. Tumanskij 136. 2 Srv. Miklosich EW. 219. 3 Hrabak Horn. II. 9. 4 ITemi, ncKymaeTi. bo Kaneme (I. Sir. XXXI. 30), TpBninaaro on,ijia (Min. Putj. XI. st. 21), ca6.ni Ka.aeHbia, CTpijiBi KaaeHBia v Slovu o pl. Igorovu (ed. Erben 5, 8). Srv. Sreznevskij MaT. I. 1183, II. 842. 0 Sreznevskij MaT. I. 192. II. 13ol, Berneker EW. I. 103, 385. Srv. xapa- jipKHBia Komm a nemi v Slovu Igor. ed. Erben 5, 6. 6 Srv. Lindenschmit Handb. 223, Hojjiller Oprema (Vjesnik XII. 106). 243 III. ZLATNICTVI A JEHO HLAVNI TECHNIKY SOUČASNE. Nejznamenitejšiho vyvoje, dospivajiciho k skutečne virtuosite prače a k umeleckemu podani, dosahly obe kovodelne techniky, doplnene novymi tendenci čiste dekoračnich, v drobne vyrobe zlatnicke a stribrnicke . 1 v* Rudimenty tohoto remesla byly zajiste i u Slovanu odedavna, ale vyroba, jež se nam predstavuje v slovanske kulture na konci doby pohanske, je puvodu ciziho. Sperky teto doby jsou bucF venkoncem vyrobky cizi, germanske, orientalni a byzantske, nebo, jsou-li puvodu domaciho, vznikly ažna male vyjimky aspon v dilnach, ktere pracovaly podle vzoru cizich, nebo primo pod vedenim stribrniku a zlatniku cizich, predevšim byzantskych. Dosvedčuji to techniky nove applikovane a drive v domačim remesle naprosto nezname, prače s filigranem, s niellem a tausii, s platovanim a inkrustaci kovu ruznych, i drahokamu, skla a emailu, jakož take cely stil dekoru, o nemž pozdeji vice zase s umeleckeho hlediska pojedname. Zde n£\j> zajima jen stranka technicka. Celkem mužeme smele rici, že pred dobou techto vlivu nebylo u Slovanu zlatnictvi a stribrnictvi, ktere by stalo za reč a že to dosti dlouho trvalo, nežli se nove vlivy ujaly. Leželaf pravlast Slovanu, jak jsem mel priležitost již nekolikrate vytknouti, opodal a priliš s cesty hlavnim obchodnim draham, ktere v staroveku pri- našely vymoženosti jihu a vychodu na sever Evropy. Germani byli jim bliže a proto lepe na tom. K Slovanum dostaly se tyto kul¬ turni vlivy teprve pozdeji, asi od IV.—V. stol. po Kr. a tehdy puso- benim jejich ujalo se remeslo zlatnicke a stribrnicke aspon v nekolika vetšich obchodnich centrech a knižecich sidlech. Ale pred IX. stol. se nevzmohlo. Teprve od teto doby možno i u Slovanu stopovati existenci zlatniku a stribrniku a zajistiti existenci dilen a vubec mluviti o vzmahajicim se rozkvetu teto industrie. Že nema pravdu Mertins, jenž upiral Slovanum i v dobe hradištni technicke vy- 1 Z novejši obecne Iiteratury, pokud ma zrem' k starym dobam, uvedi bych M. Rosenberg Gesch. der Goldschmiedekunst auf techn. Grundlage. Einfiihrung. (Frankf. 1910). Abt. Niello (Frankf. 19081, Abt. Granulation (1915), M. Creutz Kunstg-esch. d. edlen Metalle (Liier-Creutz Gesch. d. Metallkunst. II. Bd.) Stuttg. 1909, F. de Lasteyrie Histoire de 1’orfevrerie. Pariš 1877*, de Linas Emaillerie, toreutique, metallurgie etc. Pariš 1£81, Molinier Histoire gen. des arts appl. a 1’industriel V. Par. 1896, Forrer Gesch. d. Gold- und Silberschmuckes. St. 1905. 16 * 244 spelosti v metallurgii a umeleckeho smj^slu, 1 uvidime nesporne z vykladu, ktery nasteduje. Počatky tohoto rozvoje slovanskeho zlatnictvi' souvisi' prede- všim na jedne strane s rozkvetem, ktereho toto remeslo nabylo v Nemecku a ve Francii za Karla Velikeho, za Karla Holeho a jeho nastupcu, kdy vedle vehlasne školy karolinške v Remeši vznikly v X. stoleti znamenite dilny v Reichenave, Reznu, Metach, Priimu, Sv. Havlu, Fulde, Essenu, Mohuči, Hildesheimu a zejmena v Trieru, kde zlatnictvi' a vubec umeni podporovali predevšim biskupove Egbert z Trieru (977—993) nebo Bernward z Hildesheimu (993 —1022); 2 na druhe strane souvisi se styky, do kterych se dostali vychodni Slovane s riši byzantskou od doby velikeho knižete Vladimira. O Cechach se dovidame, že sv. Vaclav volal stribrniky a zlat- tu'ky (aurifices et argentarios) z ciziny, chteje vyzdobiti kostel pražsky, 3 a z ciziny byla zajiste i bohata vyzdoba chramu českych, o niž mame zpravy v nejstaršich legendach a letopisech z XI. a XII. stoleti. 4 Ale vedle toho byla u nas i domači vyroba. V listine boleslavske datovane do r. 1046 (fals. XII. stol.) pripomina se „alius qui toreumata facit, Nema“ a o neco dale „aurifex Coiata“, 5 v listine vyšehradske z r. 1185: „Prowod aurifex et filius eius“ a „duo can- delabra deaurata". 6 V Besedach pap. Rehore čteme slovo 3^aTapb. 7 Totež plati o Polsku, nebof Kosmas k r. 1039 vzpomina vel- kych zlatych pokladu ukoristenych Bretislavem v Polsku zejmena z pokladny krakovske a kostela hnezdenskeho, 8 jež tam take Gal¬ lus pripomina 9 a domači artifices auri et argenti nebo aurifices jsou take v polskych listinach z r. 1155 a 1221—1224. 10 Z teže doby zname ves ZIotniky u Kielcu. 11 « Zdali skvostne šperky a zbrane, 1 Mertins Wegweiser 131. 2 Srv. Molinier Hist. des arts IV. 1. 71 sl., Labarte Hist. des arts ind. I. 133 sl. Creutz Kunstg-esch. d. edlen Met. 86—97, 104, 116, 126, 133, 138, Hampe Reallex. g-. Alt. II. 293 sl. 3 Legenda Oportet ed. Pekaf 404; srv. i Fontes r. b. I. 157. (Gumpold 16). 4 Sebral je Lehner Dej. umen! nar. čes. III. 572 sl. 5 Friedrich Codex I. 359, 360. 6 Friedrich I. 279. 7 Sobolevskij MaT. 62. 8 Kosmas II. 2, 5 (aurum et argentum infinilum nimis). 9 Gallus I. 6, 30. 10 Piekosihski Doc. 89, Kod. Kap. Krak. 17 (č. XII.). 11 Z r. 1174—6 ( Piekosihski Doc. 121). Jine Z!otniky u Opoli a Checin z XIII. a XIV. stol. doklada Bo^uslazuski Dzieje Sl. II. 578. Jinak soupis techto nazvu srv. u Miklosiche Ortsnamen II. Denkschr. XXIII. 261. 245 ktere popisuji životopisci Ottonovi a jim na modlach chramu pomorsk^ch, 1 byly prače domači či cizi, nelze ovšem rici. Ale jejich zlate a stribrne idoly (Radogost ze zlata, Triglav zlaty a stnbrny) a rovnež ruske pohanske idoly se stribrnymi hlavami a zlatymi vousy, nedelali jiste kresfanšti zlatnici rečti, nebo rimšti. 2 Take z jihu mame časne zpravy o stribrnem naradi v slovanskem majetku 3 a Tomas ze Salony vypravi, že v polo- vine XI. stoleti Laurentius arcibiskup (r. 1060) staral se velice o vyzdobu chramu v Salone a poslal docela sveho služebnika do Antiochie, aby se tam naučil prači zlatnicke a stribrnicke. 4 Ten pak, když se dobre vyučen vratil, vyrobil všechno kostelni načini podle vzoru antiochejskych (omnia perfecit opere sculptorio artis ingenio antiochenae). A to nebyl jiste jediny domači zlatnik na vychode vyučeny. Take z listiny Trpimirovy z roku 852 je vidno, že si drahe kostelni načini robili v Dalmacii sami a v jine z roku 1080 jmenuje se Grubiza aurifex, jehož jmeno je slo¬ vanske. 5 Ba byli domači zlatnici i po vsech srbskych, jak vidno ze zakazu Stepana Dušana, kterymž zapovedeno zlatnikum sedeti mimo mista trhova. 6 A že na Rusi už v X. a XI. stoleti vznikly znamenite dilny zlatnicke, poučily nas vykopy poslednich predvalečnych let, zejmena v Kijeve. Kniže Vladimir privezi sice pro kijevske chramy r. 988 bohoslužebne nadobi a križe z Korsune a povolal do Kijeva mistry z Recka, 7 ale tito mistri zustali sedeti, vytvorili v Kijeve dilny a dali vznik domači škole zlatnicke. Podobne dilny vznikly brzy i ve Velkem Novgorode, v Rjazani, Suzdali, Vladimeri, Cernigove, a nemuže byti pochyby, že se domači remeslo už v XI. stoleti rozmohlo. Vedle Kijevska zejmena v suzdalske oblasti vidime v tomto smeru primo rozkvet v dobe od poloviny XII. do pol. XIII. stoleti. Zachovalo se tam 1 Herbord II. 32, Saxo Gram. XIV. Srv. ZS. II. 137, 149, 151, 290. 2 ŽS. II. 93. 3 Srv. testament priora Ondreje z r. 918 (Rački Doc. VII. 18), nebo listinu z r. 1076 (ib. 104). 4 Tomas Hist. Sal. XVI. ed. Rački Mon. spect. XXVI. 48. Vice o techto zlatnicich v Dubrovnice a Kotom (zlatari) vime teprve z konce stredoveku. * Rački Doc. VIL 3, 131. 0 Jireček Staat II. 41, 42. 7 Letopis k r. 988 a 989 (Lavr. 3 113, 119). Pozdeji volali na Rus i mistry z Polska a Nemec (Aristov IIpoM. 122 sl.). V Suzdali byli ve XII. stol. Bci>xi> 3eMe^B MacTepti. 246 mnoho cenneho materialu i po dedinach. 1 Jinak starši' zpravy jsou nepatrne. Zdali zlate pečeti, ktere meli u sebe r. 945 poslove rušti v Byzanci, 2 byly prači domači, nevime, ale r. 996 čteme v letopise že dal Vladimir vykovati v Kijeve stribrne lžice pro svou vernou družinu 3 a velke množstvi zlata a stribra, kterym se honosily kni- žeci pokladny v XI. stoleti, nesestavalo zajiste jen z penez a zlata nezpracovaneho. 4 Rovnež spousta šperku, s kterymi se setkavame v ruskych mohylach XI. a XII. stoleti a dale na hradištich a v su- tinach knižecich dvorcu nebo chramuzte doby, 5 6 ukazuje z časti nepo- chybny domači raz, na pr. ve vyvoji zlatych a stribrnych naramku, prstenu, naušnic a zejmena t. zv. zaušnic a kruhu do vlasu (bh- COMHbiH KOJitia), ktere jsem podrobne probral už v prvnim dile Života Slovanu. Dale se setkavame s pracemi, ktere sice vznikly jako imitace vzoru cizich nebo primo ješte pod vedenim cizich mistru, nebof jejich technika dekoračni je cizi (na pr. prihradkovy email), ale ktere jsou slovanskeho puvodu, nebof napisy na nich jsou slo¬ vanske. 0 Nebo zase nachazime čiste typicke slovanske veci, jako esovite zaušnice zhotovene jinou technikou a zdobene byzantsko- orientalnim dekorem. 7 A konečne, jak jsem vyše podotkl, vykopy poslednich let privedly nam pred oči primo i dilny zlatnicke a emailerske. Takove našel C. Chvojka na miste stareho hradu kijevskeho pri vykopech zakladu u Desjatinne cirkve v usadbe Petrovskeho s tygliky (obr. 57), v nichž se email rozpouštel 8 1 O vzniku techto dilen srv. Kondakov P. ,’ipeBii. V. 10, 26, 35 sl. 125, VI. 1 sl. K Suzdali srv. zpravu o obnove chramu sv. Bohorodičky r. 1194 (Let. Lavr. a 390). Dale srv. pro XII. a nasl. stoleti Aristova IIpOM. 121, sl. O vyznamu Korsuni srv. Kondakov P. ;’] >en.H. V. 27, Chanenko T(peBH. V. 5, Spicyn 3an- apx. 06111 ;. V. 263. 2 Let. Lavr . 3 47. O nejstaršich (z XII. st.) zachovalych pecetech ruskych srv. Aristov TIpoM. 125. 3 Tamže 123. 4 Srv. zminku letopisnou k r. 1068 .^Bop-b >Ke khsdkb pa 3 rpa 6 Hina 6 ea- micjieHHoe mho>i{lctbo 3 JiaTa a cpe 6 pa“ (Let. Lavr . 3 167, 192). 5 O ruskych pokladech z doby X.—XIII. stol. srv. nedokončene dosud dilo N. Kondakova PyccKie KJia^Bi I. Petr. 1896. Ovšem od vydani tohoto dila byla opet nalezena cela rada pokladu, o nichž srv. na pr. (')t i :CT I, apx. kom. za r. 1903 str. 184, za r. 1906, 124, Chanenko JlpeBH. V. 19 sl., VI. 34. O pokladu z Pereščepeniky učinili jsme již zminku vyše (str. 238). 6 Srv. križ z Belocerkve u Vasilkova (ŽS. I. 645) a zde na obr. 80. Sem patri i vyše (na str. 240) popsany kalich z pokladu nal. r. 1824 v Kijeve. 7 Srv. Zs. f. Ethn. 1905 366 a Verh. Beri. 1892. Taf. IX. 8 Zpravu i obrazy mi laskave zaslal p. Chvojka. Srv. i jeho spis JlpeBH. 06 . 71. 247 a stopy jine di'lny domnival se nalezti i na hradišti Šargorodskem ve vasilkovskem ujezde. 1 Zde všude pracovali zlatnici svetšti. Ale že se prače podobne pestily i od mnichu v klašterich, je pri učelu prači, ktery byl namnoze bohoslužebneho razu, prirozeno. Take vime z tradic o kijevske pečerske Lavre, že mnich Erazm všechno sve zlato a stribro upotrebil na vyzdobu ikon. 2 Zlatnickych nastroju z nalezu neznam. Podobneho nalezu, jaky byl učinen v hrobe z V. nebo VI. stol. u Caulaincourtu v Pikardii, 3 v slovanskych zemich neni. Zlato a stribro, ktereho starovek užival k temto pracim, bylo nestejne hodnoty, od čisteho až po velmi nečiste deviti- Obr. 57. TyjrHky s rozp!avenym emailem ze sutin hradu Vladimirova v Kijeve (podle fot. C. Chvojky). karatove zlato a stribro s 37—50°/ 0 primesku. 4 Podle toho take barva byla ruzna. Pracovalo se tak, že zakladni tvar šperku, nebo zlateho, stfibrneho nadobi zhotoven byl bud’ na male kovadline pomoči ruznych jemnych nastroju, 5 nebo ulit ve 1 H3B. apx. kom. II. IIpiiJi. 30. 2 Golubinskij IIct. p. p. I. 1. 766. 3 Reallex. germ. Alt. II. 270. 4 Analys je malo. Stribrna zaušnice slovanska ze Sredne Vsi v Krajine ukazala stribra 87'2, medi 11‘6, olova l'l°/ 0 ( Šmid Altsl. Graber 23). Stribrne veci v slovanskych hrobecb uherskych jsou z nečisteho materialu nebo kovu žlutaveho (Hampel Alt. II. 605 a jinde passim). V ruskem zlate XI.—XII. stoleti je dosti silny primesek stribra, na pr. až 30°/ 0 ve vladimirskem pokladu ( Tolstoj- Kondakov jtp. V. 37). Že prubi?sky kamen znali už v stredoveku, viz u liga Quellenschriften f. K. IV. str. XVII. 5 O zlatnickych nastrojich vubec srv. u Rosenberga Gesch. d. Goldschmied- kunst. Einf. 67, 19, 84, o antickych u Bliimnera Techn. IV. 275, 307 sl., o šved¬ skih u Montelia Cultur 298. Popis dilny a nastroju z XI. stoleti viz v traktatu Theofilove Schedula III. 4—22. V Cechach Kosmas k r. 1125 pripomina pri prači zlatnicke zlate rydlo — stilus aureus (III. 59). Ovšem nalezu podobnych, jaky se našel u Coulaincourtu, kde se v hrobe nalezal cely instrumenta? zlatni- cky, ze slov. kraju dosud nezname. 248 forme, 1 nekdy hned s hrubou markantneji vystupuji'ci' vyzdobou. Ale vetšina vyzdoby byla teprve potom zvlaštnimi dekoračnimi technikami na hotovy zaklad nanesena a prave tyto techniky, jejichž učelem bylo jeste zvyšiti krasu a honosnost zlateho nebo stribrneho tvaru, byly vesmes puvodem cizi', bucT z Germanie, nebo z Byzance, nebo, a to nejvice, z Orientu prišle. Probereme je nyni jednu po druhe, pokud pro starou slovanskou industrii maji vy- znam. Neujaly se všechny stejne, nejvice, jak uvidime, orientalni filigran, jenž se stal do jiste miry v XI. a XII. stol. i specialne slovanskem, vedle neho pak i nektere emaily. Drive však, než pfistoupime k temto vyzdobnym technikam, dlužno se nekolika slovy zminiti o tom, jakym zpusobem dociloval staroveky zlatnik spojovani ruznych časti šperku nebo nadob na sebe, nebof to je zakladem i vsi dodatečne zevni vyzdoby. Toto spojovani, dnes montovdrdm zvane, dalo se nekolika zpusoby, za staroveku však predevšim teme? vyhradne dvema: nytovanim po¬ moči nytu a spajenim pomoči pajky. 2 Nytovani provadi se vždy viditelne a často tak, aby zaroven i čara spojovaci i rada nytu pri ni pusobily ornamentalne, jak nejlepe vidno na starych plechovych nadobach nebo na okrajich a svrchni ploše šperku, na pr. presek nebo fibuli merovejskych. 3 U bronzoveho nebo železneho plechu je to vubec technika nej- obvyklejši, u zlata a stribra vyskytuje se ridčeji; zde misto ni na- stoupilo velmi brzy už v davnem staroveku pripojovani jednoho kusu na druhy pomoči pevne je svirajiciho pojitka — t. zv. pajky. Spajeni drahych kovu je celkem jednoduche a technika tato znama byla v starem Aegypte 3000 let pr. Kr., v Troji (c. 2500), v Mykenach a v ostatnim Recku (c. 1500), a ovšem i v Italii (c. 900); ale od doby rimske, kdy prišla i na sever Evropy (podle H. Mote- findta c. 150 let po Kr.), zda se, šla ponekud na zpet a v XI.—XII. stoleti neumeli s ni už tak zachazeti jako drive. Princip jeji spo- čiva v tom, že pajka, jež sestava z kovu barvy co možna teže jako predmet, musi byti mnohem snaze tavitelna, než zakladni 1 Kadluby na liti šperku a križku našly se v Kijeve r. 1893 na Frolove hore, ovšem teprve z XI.—XIII. stoleti. Srv. Kondakov Knap,Li I, 143, 144, Pič Star. III. 133, 136, 140. s Jine spojovani pomoči nastrčeni dvou časti na sebe, pomoči šroubku, šarnyru, pera neni pro nas duležite. 3 Srv. na pr. presku z Apahidy a ji podobne nebo zname kruhovite sponky langobardske (Rosenberg Gesch. Einf. 1J1). 249 hmota predmetu, nebot’ by jinak pri žaru, jenž pajku roztavi, roztekl se nebo aspon deformoval apoškodil i predmet sam. K tomu čili jsou tri druhy pajky: 1. tvrda se zlatem (ev. pro stribro se stribrem) a medi nebo i zinkem, 2. mekka stribrna, v niž je stribra mene a 3. obyčejna, mekka pajka beze zlata a beze stribra, jen z činu a olova, jejiž upotfebeni je sice snadne, ale drahemu kovu nezdrave. Uživa se ji jen tam, kde by drobne kousky šperku ne- snesly primeho žaru ohne. Postup pajeni je pak tento: Zlatnik privaže dve časti, jež chce spojiti, k sobe, a očistiv je boraxem, nanese tam štetičkou pi!iny pripravene pajky (t. zv. paillons), rozpali je na 250° nebo, je-li potrebi, zavede dmuchavkou jeste vyšši žar a pajka, roztopivši se, naplni spojne misto a po vychladnuti pevne drži obe časti pri sobe. 1 V anticke industrii podle zpravy Pliniovy (XXXIII. 94) uživalo pry se k pajeni zlata t. zv. chrysokolly ( chrysocolla ), pro železo hliny, pro med’ cadmie a kamence, pro olovo činu, pro cin činu s olejem a pro stagnum (srv. vyše str. 218) s bronzem nebo stribrem take oleje, — ale z toho je videti, že si Plinius spleti vlastni pajky se substancemi, kterymi se pajena mista pred tim natirala. Sama chrysokolla neni nam ve svem složeni (hlavne mala- chit) jasna. 2 Pokud pak ve staroveku uživali boraxu, nevime. V XI. stoleti se vsak pajeni s boraxem pokladalo za neco, co se samo sebou rozumi, 3 a zajiste ani foukani do žaru rourkou k pajce namirenou nebylo již neznamo. 4 Za techto pomeru nemohlo byti pajeni neznamo ani Slova- num pri tolikerych jejich stycich s industrii orientalni a rimsko- byzantskou a pri tolika vzorech šperku importovanych. 5 Zlatnicke 1 Rosenberg Gesch. Einf. 99—104, H. Motefindt Zur Gesch. d. Lottechnik in vor- und friihgesch. Zeit. Bonner Jahrb. H. 123 (1916), F. Feldhaus Die gesch. Entwickelung d. Technik d. Lotens, Berlin, Die Technik der Vorzeit etc. (Leipzig a Berlin 1914), F. Wiist Legier- und Lotkunst (Weimar 1895), V. Schlosser Das Loten und die Bearbeitung der Metalle (Wien 1905 3 ). 2 Rosenberg 1. c. 104, Bliimner Techn. IV. 293 sl., 298, Saglio-Daremberg I 2 , 1133, Motefindt 1. c. 187. 3 Srv. Theofilus III. 31, 51^—52, 76, 91 (de solidatura argenti, de solidatura auri). Jine recepty viz u t. zv. Heraclia z X. stol. ( lig Quellenschr. f. K. IV. 68). 4 Motefindt 1. c. 184. 5 Podle novych studii H. Motefindta (1. c. 149, 167, 187) objevuji se prvni spajene veci na severu c. 150 po Kr., pripajeni ušek na medaillonech a pod. počina v 10. stol. V belogostickem pokladu z XI. stol. maji dve kruhove presky krychlovite konce pripajene pomoči jakesi pajky oloveneho vzhledu (Ban. apx. VII. 1. 154). V slovanskych kurhanech kurske a poltavske gubernie našel sice 250 dilny, jež pomoči' mistru byzantskych vznikly na vychode v Kijeve, Rjazani, Suzdali, nebo pomoči italskych na zapade v Praze, do¬ vedi zajiste hned uživati pajky. Ukazuji na to imitovane veci s filigranem a prihradkovym emailem. Ale drobni a venkovšti delnici neumeli pajeti anebo nemeli prislušnych veci k tomu. Aspon se setkavame ješte v IX. a X. stoleti s vecmi, ktere jsftu neumele nytovany misto pajeni. I v znamenite mohyle jakehosi slovanskeho knižete v Taganči u Kaneva nalezene byly stribrne veci jenom sbity a nic nytovaneho neb pajeneho. 1 Filigran. Prvni a nejstarši technikou, ktera jednotlivymi vzory prichazela k Slovanum už ze starych reckych kolonii nad Pontem, ktera vsak ovladla ve velkem teprve v importu arabskem X. a XI. stoleti a od te doby se ujala i v dilnach slovanskych, byla appli- kace t. zv. filigranu (filum granum). 2 Filigran v obvyklem širšim slova smyslu byl dvojiho zpusobu: 1. filigran dratkovij a retizkovy (r. CKaHb) a 2. filigran zrnity neboli granulaced Prvni vytvafel na hladkem povrchu šperku roz- manite ozdoby pomoči pripajenych dratku, proužku nebo retizku z kroucenych nitek. Druhy sestavoval dekorativni perličkovite linie a plošky, zejmena typicke rady trojuhelničku vedle sebe zubovite kladenych pomoči pripajenych drobnych kuliček, 4 nebo vytvarel formy hrozničkovite z perliček na sebe nastavenych. S obojim setkavame se v praveku již davno pred Kristovym narozenim. Granulaci a to velmi krasnou nalezame v Aegypte od dobv XII. dynastie na vecech z Dahšuru a na prekrasnem naramku s jmenem Ramsa II. v Bubastide nalezenem 5 (obr.. 58), potom v starych Dm. Samokvasov pravidlem stribrne (a bronzove) kroužky bez spojenych koncu, k sobe priloženych, ale občas preče take kroužky se spajenymi konci (Mor. pyc # 3eMjm 213, 214). 1 Srv. Chojnovslcij Apx. cb^- 124. Take šperky, jež jsem videl ve sbirce kijevske university z kurhanu v Podoli u Jordanske cirkve, maji uška prinytovana i na arab. dirhemy. 2 Srv. hlavne Rosenberg Gesch. d. Goldschm. Abt. Granulation (Frankfurt 1915), Motefindt 1. c. 169 sl. 3 Nekteri prekladaji vyrazem zrnozlat (Goldkom). 4 Tyto kuličky robily se v stare dobe ruzne (srv. recepty u Theofila III. 35—37 sl.) K dnešni vyrobe srv. Blumner Techn. IV. 317, Rosenberg Gesch. Granul. 8 sl. O zpusobu, jakym byly v stare dobe pripajovany a ktery nam je tajem- stvim, viz u Rosenberga 12. 6 Srv. Illustr. London News 1908. Aug\ 1, 158 a Motefindt 1. c. 171. Take v aegyptske sbirce v Louvru (I. posch.) je rada granulovanych zlatych šperku. 251 vrstvach trojskych a kretskych, v Mykenach, kde je velmi hojna v mladšich hrobech.b dale v klassickych hrobech reckychr a rovnež v Italii, kde ji prejali a k rozkvetu privedli zejmena Etruskove . 1 2 3 Odtud prešla technika i dale na sever a to jednak cestami z Italie do Svycar a jižniho Nemecka, jednak preš recke pontske kolonie do skythosarmatske Rusi, kde se s granulovanym filigra- nem setkavame v mohylach ze VI.—II. stoleti pr. Kr . 4 V stredni Evrope objevuji se prvni granulace na naram- cich, zaponkach a sponkach v mladši' dobe latenske , 5 ale v severni a pak v zavislan- skem kraji nelze ji proka- zati pred cisarskou dobou rimskou a to jen v skromne mire na konci tutulu a ber- loku, na esovitych zapon¬ kach, v podobe hrozničku nebo na sponkach v podobe prstencu perličkovanych ko- lem oblouku a pochev pe- 1 Motejindt 172. Tyž 1. c. hleda docela vychodisko v Aegejskem mori a v Troji naproti Bissingovi, jenž granulaci vyvadi z Aegypta. 2 Ke klass. Recku viz Hadaczek Ohrschmuck 31, 35, 37, 45, 50, k recke Italii (ib. 15, 16, 22) hlavne na naušnicich hrozničky ozdobenych. 3 Motejindt 174, Riegrl Spatrom. K. 206, Hadaczek Ohrschmuck d. Griechen und Etrusker (Wien 1903) 53, 58—62, Montelius Civ. prim. I. pl. 102 (Certosa). 4 V ?eckych koloniich je zrnity filigran ridči a zastoupen na ceU ach tepa. nou granulaci, za to ?etizkovy je velmi hojny. Z mohyl a pokladu skythosarmat- skych uvadim na pr. pochvu dyky (Chanenko III., tab. 45), naušnice z Novosilky (Šwiatowit V. 61) a z Vel. Budku u Romen (sbirka J. Linničenka), pochvu meče z Romnu z polt. gub. ( Minns 186) a jine veci publikovane Tolstym a Kondako- vem v jeho Pyc. JlpeBH. II. 45, 87, 121, 157, III. 117—119, a konečne pochvu a šperky z nalezu u Vetrovic (Furtmangler Der Goldfund von Vettersfelde. Beri. 1883 tab. I. a III.). Srv. tež naušnice ze skytske mohyly Karagodeuašch (MaT. XIII. tab. 3). Obemykani granatu granulaci vidime na vecech z mohyly glivičske a artjuchovske (Minns Schyth. 431, 434 5). 5 Motejindt 177, Almgren Fibelformen 123 sl. 252 rovjrch. 1 Od I. stoleti' po Kr. umeli i v nordickych zemich hoto- viti filig-ran. 2 3 To vše je už domači' severni prače, ne import z ci- ziny. V te dobe take je hojnejši v koloniich černomorskych 1 a z techto končin pochazeji i znamenite vzory granulovanych sponek a zavesek z nalezu zakrevskeho. 4 5 6 * Drateny fiiigran prodelava celkem tutež historii. 8 Take jej vidime v Aegypte od XII. dynastie, v nejštaršich vrstvach Troje, v Mykenach, v Italii od IX. stoleti, v Spanelsku od konce VIL, a v jižni ponticke Rusi v dilnach reckych V.—IV. stol. odkudž pronikaly na sever Evropy prvni importy ve IV.—III. stol. pr. Kr., Obr. 59. Filigranem ozdobene medaillony z nalezu v SziIagy-Somlyo (podle J. Hampela). ale jako domači vyrobek objevuje se i drateny filigran teprve od rimske doby cisarske a to na hranici starši a mladši jeji fase (c. 150—200 let po Kr.) na zaveskach, zaponkach, stribrnych per- lach; i sponky byvaji časteji ovinuty dratem. 8 V jižni Rusi na¬ učili se Germani obrubovati filigranovym dratem inkrustovane 1 Hostmann Graberfeld von Darzau tab. 8., Blume Germ. Stamme 90 93 sl., tab. IV. 111, 112, Pič Star. II. 3. tab. 84, str. 111, Y25,\Kemke Silberfund 90, Tischler Ostpreuss. Alt. Taf. III., VIII., Kostrzezvski Polska 131. 2 Montelius Praeh. Zs. II. 252. 3 Chojnovskij Apx. cb. tab. I.—II., Omen, 3a 1903 r. 45, 46, 50. Srv. tež rimske medaillony z nalezu v Szilag-y-Somlyo (Hampel Abt. III. 15—19). 4 Grempler I. Fund, tab. 5, II. Fund, tab. 3, 7. 5 Srv. Motefindt 179—182 a vyše pozn. 4 na str. 251. 6 Srv. Grempler Fund von Sackrau I. tab. 5, II. tab. 3., 7 (a zde obr. 60, 61) Blume Germ. Stamme I., 29. 37, tab. V. 27, Almgren Fibelformen tab. II. V' VI. VII. a IX. 253 kameny na sponkach, což bylo v Pontu znamo a hotoveno už davno pred tim . 1 2 Take do slovanskeho uzemi začaly v tu dobu prichazeti jedno- tlive krasne importovane veci filigranove, ktere musily vzbuditi pozornost a zajem domacich delniku. Uvadim na pr. krasny po- klad nalezeny u Ostrovian v Saryši z konce III. nebo IV. stol.,” nebo citovany již bohaty nalez u Zakreva (Sackrau) ve Slezsku z doby o neco pozdejši, nebo jednotlive honosne šperky (sponky) nalezene u Kijeva, u Cernigova a jinde , 3 ale bez odporu nejvetši Obr. 60. Filigranem zdobeny naramek a sponka Obr. 61. Sponka ze Za- z Ostrovian na Slovensku. kreva ve Slezsku. obliby a hojneho domaciho napodobeni doznala technika tato u Slovanu teprve v X.— XII. stoleti, kdy prichazelo do zemi slovan- skych (nejvice ovšem do Rusi) velke množstvi šperku a jinych honosnych veci z dilen arabskoperskych a turkestanskych, v nichž se te doby snoubi!y vlivy umeni byzantskeho s vkusem a techni- kou orientalni. Poklady techto arabskych importu roztroušene po 1 Salin Altgerm. Thierornamentik (Stockh. 1904) 18—19,41—45, Kubitschek Jahrbuch f. Alt. V, tab. 1, 6, Hampel Alt. III. 12, 20—23, 29—31, 36. V kata- kombach kercskych srv. nalezy z I.—II. stol. (Otuctt, 3a 1903 r- 45, 46), z IV.—V. (ib. 3 a 1904, 70, 78), Kondakov-Tolstoj JtpeBH. II. 154 sl.; veci z hrobu g-liniščskeho a artjuchovskeho naležeji už II.—III. stol. pr. Kr. Minns Scyth. 431, 434—435; 2 Hampel Goldfund von Nagy-Szent.-Miklos 152 (v nalezu tom je mince Herennia Etruscilla 249—251), Arneth Gold- und Silbermonumente tab. IX. 3 Tolstoj-Kondakov JIpeBii. III. 147, 154, Salin Thierornam. 13, 14, 42—44 a sbirky v Eremitaži v skrini 59, 65. 254 severnich zemich slovanskych a ovšem pomišene s vecmi z dilen byzantskych nebo i nordickych, jsou znamy v nemecke archaeo- logii pod nazvem „Hacksilberfunde“, ponevadž v nich byva stribro, ktere sloužilo platidlem na vahu, na mnoze polamano nebo roz- sekano tak, jak je obchodnici po osadach sebrali, vymenuji'ce stare pokažene za nove. Jsou velmi hojne ve vychodnim Neme- cku až po Labe a take dale na vychode v Polsku, zabihajice odsud na sever do Skandinavie a na jih do Cech i Uher. Take v Rusi našla se jich rada z X., XI. a XII. stoleti. 1 Že zašly i na 11 12 13 14 Obr. 62. Stribrny poklad z Rudelsdorfu u Nemci ve Slezsku. Balkan, kde byl vychodiskem Carihrad, ukazuje rada šperku shromaždena v museu kninskem. 2 Sperky, ktere v techto pokladech a v současnych slovanskych hrobech vidime, jsou predevšim robeny technikou filigranovou, vytečnou na starych originalech vychodnich a mene dokonalou na imitacich, ktere hotovili obchodnici sami nebo podle jejich vzoru slovanšti stribrnici ve svych dilnach. (Ze v te dobe a i v techto pokladech ovladalo u Slovanu stribro, bylo už vyše vzpo- menuto na str. 216.) Vedle massivnfch naramku a zaponek ple- 1 Uplny vyčet techto pokladu nas zde nezajima, nybrž jedine technika kovo- vych jejich šperku. Vyčet a zemepisne rozšireni podam pozdeji v kapitole, vyli- čujici obchod, jenž prochazel zememi slovanskimi. 2 Starohrv. Prosv. V. a VIL 255 chovych raženym ornamentem zdobenych, vedle vitych nahrdelniku a naramku, vedle prstenu, zaušnic a minci hlavne abassidskych a samanidskych (ovšem i zapadnich) z X. a XI. stoleti, obsahuji tyto obchodnl depoty množstvi' naušnic prolamovanych, kovovych perel a zavesku do nahrdelniku vesmes zdobenych technikou filigranovou. Naušnice maji ponejvice bubinky na dratu navlečene, prolamo- vane nebo granulaci zdobene, lunice a jine zavesky jsou pokryty granulovanymi a retizkovyrai vzory ruzne sestavenymi a rovnež tak hojne perly kovove. Tytež veci nalezame i v současnych hro- Obr. 63. Filigranove naušnice z pokladu naiezeneho v Kretkach (okr. rypinsky). bech, ridko sice, ale nekdy i v kusech znamenitych. Srv. zde obr. 62—65. 1 Ze všeho je videti, že tento druh filigranovych šperku došel u Slovanu velke obliby. Byl hojne kupovan od cizich obchodniku a take od domacich napodobovan, ale tyto imitace poznavame dosti snadno po špatnejšim kovu, hrubšim filigranu a vubec ne- dokonale technice. Leckdy je i granulace, na originalu pajena, na imitaci proste zpodobena hrubou granulaci v kadlubu odlitou. Zejmena arabske lunice byly takto napodobeny odlevanim do kadlubu bud’ v špatnem stribre, nebo v bronzu se značnou primesi činu 1 Srv mimo to i prislušne vyklady a obrazy v I. dilu ZS. str. 618 sl. 625, 635, 678, a tab. 32. 33, 36; u lolsteho-Kondakova HpeBH. V. 60—68, 96—101, 119,155, 165, Spici/na Bjiajv Kypr. (I 13 B. apx. k. Nr. 15, 139—142), Arne Suede 1C8 sl., 209 sl. 256 nebo olova. Jedno stredisko techto imitaci' (srv. obr. 66) musilo byti v jihozapadm' Rusi, jine na severu pobliže LadogyP Ale i bohate naušnice tempelhofskeho typu (srv. obr. 63) nalezaji se jen na zapade Slovanstva a proto Arne hleda tam i jejich dilnu. 1 2 Za na- podobeninu bych mel i stribrne granulovane prsteny, jež se našly v slov. hrobech u Bileho Brda, Kloštra a Svinjarevcu. 3 Take na Balkane ujala se tato technika v domacičh dilnach slovanskych v tako ve mire, že se udržela na nekterych mistech až do nove doby, zejmena v stribrnictvi starosrbskem, dalmatskem a take bulharskem. Dosud jsou v Prizrenu, v Peči i v sousedni Obr. 64. Granulovana lunice z Gnezdova. Albanii kvetouci' dilny na filigranove šperky, 4 a rovnež jsem se setkal s krasnymi domačimi vykony v Bulharsku. Mužeme proto smele rici, že se stribrny filigranovy šperk stal v X. a XI. stoleti charakteristikem pro Slovany, hlavne vychodni a jižni, a ač puvodem nebyl než imitaci zboži ciziho, stal se vyra- zem dotnaciho umeni. V tom smyslu mohl bych dati souhlas tem ruskym archaeologum, kteri filigranovou techniku staroruskych šperku prohlašovali za slovanskou, jako VI. Antonovič. Ale puvo¬ dem slovanske nejsou. Kde vzniki filigran, zejmena granulovany, o tom bylo drive pronašeno ruzne mineni. Hampel a Kemke my- 1 Arne Suede 110, 111. Zobrazena lunice pochazi z pohrebište u Pilinu, kde se jich našlo nekolik (Hampel III. 411, 520, 528). Srv. Brandenburg 1. c. 48. 2 Arne 209. 3 Vjesnik hrv. VII. 41, 79, 88. 4 Srv. A. Haberlandt Kulturvviss. Beitrag-e zur Volkskunde von Montenegro, Albanien. Wien 1917, 93. 257 slili na kolonie pontske, 1 Aspelin na sibirske Finny, 2 Almgren na puvod pontsky nebo etrusky, s nimž počita i dnes Motefindt, 3 vetšina se však priklonovala bud’ k puvodu reckobyzantskemu, tak Uvarov, Falke, Chanenko, Friedel, 4 nebo spiše k orientalnimu, jako Pič a Virchow, 5 piri čemž ostatne hranice mezi tim, co ma byti orientalni, arabske a co byzantske, nebyla nikdy presna. Sam se domnivam, že technika granulačni a snad i dratkovy fili- gran vzaly puvod na nekterem miste zapadni Asie, odkudž v techto dobach prichazelo nejvice šperku do slovanske Evropy, a kde se take oboji technika filigranova, dratkova i granulovana, udržela v kvetu až po dnešni den, zejmena v Samarkande, pak v syrskem Beirutu a v Zendžanu v sev. Persii. 6 Obr. 65. Granulovana naušnice z mohyl po- Ijanskych (J. Chojnovskij). Obr. 66. Hruba imitace g-ranulovane lunice z Pilinu a hrozničkovita naušnice z hrobu u Vel. Varadina (J. Hampel). Nejčistši poklady ukazuji nam zrejme tam na vychod, na pr. po- klad od Spasska (Kazan) z r. 1869 (obr. 67) nebo ze Sobakajky u Lajševa a z Biljarska, 7 nebo veci v Bolgaru nalezene. 8 Vyznačny zrnity filigran nesou i polovecke šperky z XI.—XII. stoleti 9 a na 1 Hampel Goldfund von Nagy Szt. Miklos 166, Kemke Silberfund von Marienhof 87, 89, 90. 2 Aspelin Civ. prim. des peuples perm. Leiden 1878, 11. 3 Almgren Fibelformen 123—125. Motefindt Bonner Jahrb. 123, 174—175. 4 Uvarov Meriens 108, Chanenko JlpeBH. V. 7, Friedel Hervorr. Kunstgeg - . 6, 10, Falke Der Mainzer Goldschmuck 1913, 27. 5 Pič Star. III. 88, 133, Virchoiu Jahreshefte der Ges. f. Anthr. Gorlitz 1894, 220. 6 Kemke 84, Jacob Waare 24. 7 Spicyn II 3'I. kojiji. O p CM (Petr. 1907) 16 — ‘18, 8 Tolstoj - Kondakov Jtp. V. 99. Srv. ze jmena siilgamy s kridelky (ŽS. I. 572;. 9 Chanenko JlpCBH. V. 26. L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 17 258 vecech z tatarskych mohyl sibirskych je granulace take obvykla. 1 Že se ostatne prave tento druh stribrnych granulovanych šperku rozširil obchodem arabskym, vidno z toho, že i daleko za Evropou se s nim setkavame jako s arabskym importem, na pr. na ostro- vech malajskych. 2 Take spousta minci arabskych z X. a XI. stol. (z IX. jsou jen ridke) v Rusi severni a Skandinavii ukazuje ne- omy!ne na vyvinuty obchod arabsky v teto dobe. Jen ve Svedsku napočetl T. Arne na 40.Q00 techto minci a jen na Gctlande našly se na 280 mistech. 3 Na sever s nimi prišel i orientalni systein važni. 4 Tim ovšem nepravim, že každy z techto pokladu nebo každy kus ciziho, origirialniho šperku je z Turkestanu, Mesopotamie nebo z Persie nebo z Indie. Na Balkan zajiste prochazely prostredim byzantskych dilen a take jinde se neobjevuji nalezy čiste orien¬ talni, nybrž stylu smišeneho. Odtud si pak vysvetlime, že v ne- kterych pokladech veci, jinak puvodu orientalniho, nesou preče raz jiny, byzantsky nebo na severu i nordicky, a jsou take dosti hojne provazeny zrejmymi vyrobky dilen byzantskych nebo nor- dickych. Prikladem podobnym je zmineny již poklad v Tokaji na¬ lezen^ (obr. 68) a do X. stoleti naležejici. 5 Severni veci vedle čiste vychodnich ma zase na pr. belog-osticky poklad, tak nordicke sponky kruhove nebo kruhy do vlasu fedovskeho typu (srv. ŽS. I. 609) vedle krasnych lunic filigranovych vychodni prače, ba i vedle lunic a drobnych ozdob niellovanych s arabskymi napisy. 6 7 Ostatne rozlišiti, co je v jednotlivostech turkestanske, perske, arabske a co byzantske nebo korsunske, je ješte obtižno. Nejisteho puvodu (aspon, pokud to mame v našich nalezech) jsou zejmena hrozničkovite naušnice staršich tvaru, o nichž nevime, vznikly-li na Pontu z feckych vzoru, či v Oriente, ‘ nejiste jsou puvodem i ko- šičkovite prolamovane, t. zv. keszthelskeho typu neboli blaten- skeho. Za to bych pozdejši evropske hroznovite odrudy, na pr. 1 Radiov Ch6. flpeBH. I, III. 131—132. (J Burjatu se setkavame stale s tlmto granulovanym šperkem (srv. sblrky v petrohr. museu akademie). 2 Grempler a Heger MAG. XXII. 217. 3 O nich viz obširneji v kap. o obchodu. Zatim srv. vyčet u T. Arne Suede 62, 89, A. Markova TonorpaiJiij! KJiaROBT> boctohhbixt3 mohcti Petr. 1910 a H. Franka Die baltiscb-arab. Fundmiinzen (Mitt. aus der liv. Gesch, XVIII. Riga, 1908). 4 Arne Suede 176 sl. 6 Srv. o nem u Hampela Alt. II. 489. 6 3an. apx. VII. 1. 155—158. 7 Srv. ŽS. 1. 613-614. 259 Obr. 67. Filigranove a niellovane šperky z pokladu nalezeneho u Spasska bliže Kazane. (Podle A. Spicyna.) 260 pyramidy granulovane a prolamovane (inkrustovane) kostky pokla- dal už za vJ?robky dilen byzantskych nebo italskych (langobardskych) a gotskych. Vždy však vice než technika po vi' nam stilovy rozbor Obr. 68. Naušnice filigranove z pokladu tokajskeho (J. Hampel). dekorace a jeji motivu, což se pokusim vyložiti v stati o počatcich umeni slovanskeho. VYZDOBA RAŽENA. Už svrchu jsem pripomnel, že v pokladech filigranoveho stri- bra X. a XI. stoleti vyskytuji se velmi často i stribrne veci ple- chove nebo massivni, ktere maji vyzdobu raženou, t. j. povrch • O ® ® ^ ^ >% Ga m- XIV I. 122, Aristov PIpoM. 162 sl., Badi- lovič CjiaB. I. 54, 291. Doklady kristalu, topasu, amethystu, almandinu, chaicedonu, karneolu objevuji se v nalezech teprve od konce doby pohanske, a to v nahrdel- nicich. Srv. ŽS. I. 631. 2 Staroveka tradice kladla sice nalez skelne hmoty do Foenicie (Plin. XXXVI. 191, Heraclius de col. III. 5), ale nejstarši sklo zname z Aegypta, a to ruzno- barevne z XII. dynastie, tedy c. r. 3000, perle, amuletty už z I. dyn. ( Kisa A. Das Glas im Altertume. Leipz. 1908, I. 16, 34), a tam tedy dlužno hledati puvod. Toto prvni sklo bylo lite a tlačene, foukane nastupuje teprve po dobe Ptolemaiovcu. Foukanych nadob neni pred dobou rimskou, takže se na tuto techniku prišlo asi v dobe Kristove (o starši a mladši technice pri vyrobe nadob viz Kisa I. 3, 12 sl., 51, 295, Bliimner Techn. IV. 386). Z Aegypta rozšlrilo se sklo do Foenicie, kde rozkvetlo sklarstvi v Sidone a Tyru ( Kisa I. 90), potom do Persie a Assyrie, kde se s aeg. vyrobky setkavame v prvni polovine I. tis. pr. Kr. ( Kisa 1.102—104). V Palestine a Syrii vznikla domači industrie teprve v rimske dobe cisarske, a to hlavne na Hebronu ( Kisa I. 99). Vedle toho zustaval vsak Aegypt stale centrem vsi vyroby, a to jednak v Naukratide a Thebach, jednak, a to pfedevšim, v Ale- xandrii, ktara v dobe rimske byla hlavnim mistem, odkudž se sklo ve velkem vyvaželo po riši rimske ( Kisa I. 76 sl. 87). Vedle ni v popredi zustaly ješte Theby a syrsky Sidon Kisa všechny praehistoricke perly, prsteny, naramky poklada za export aegyptsky (I. 109 sl.). Prirozene se mezi tim industrie prenesla i do Italie, nejdrive na Sicilii a do Etrurie, v dobč cisarske do Kampanie (Cumae, Bajae, Liternum, Puteoli) a take do Rima ( Kisa I. 170 sl.). Sklo tak zlacinelo, že za Nerona byl v Rime skleneny pohar za medeny peniz, a to se udrželo až do doby Hadrianovy. Od II. stol. šla vyroba i do Gallie na Ryn a do Brittanie (Kisa 1.183). Take byzantske dilny se staly znamymi, zejmena od VI. do XI. stol., vyrobou skla barevneho na mosaiky a barevnymi pohary (srv. v XI. stol. pochvalu Theofilovu). O vyrobe v Olbii srv. Uvarov Rech. 121. V slovanskych hrobech jsou velmi hojne kolliery z perel (hlavne modrych nebo zelenych) a zavesky, tu a tam nejaka naušnice s navlečenou perlou nebo naramek a ješte ridčeji nadobka, — všechno ovšem import cizi. Srv. ŽS. I. 630, 669. 273 benou ozdobou slovanskych žen, 1 2 to plati i o dosti hojnych skle- nenych naramcich' a ovšem i o sklenenych nadobach, časteji se vyskytnuvšich ve slovanskych hrobech. 3 Pochazi-li vseslovan¬ ska vyraz sklo, stsl. stbklo (a take lit. stiklas, stpr. stiklo) z got. stikls, jak se obyčejne soudi, 4 ukazoval by tento prechod, že Slo¬ vane poznali sklo prostrednictvim Germanu, a to bezpochyby opet černomorskych Gotu. Ale nelze vyloučiti ani pochodu opačneho a domaciho puvodu souvisiciho se slovesem stekati, 5 6 7 v kteremžto pripade by byli zase drive Slovane roztopene sklo poznali včerno- morskem kraji a prenesli nazev k sousednim Germanum. To by ovšem pfedpokladalo i domači vyrobu slovanskou pred X. stol., což neni pravdepodobne.® Ani perly a koraly, ani naramky, ani na- doby nevykazuji nic, z čeho bychom mohli souditi na puvod do¬ mači. Jsou to všechno zjevne importy ve velkem z dilen syrskych, byzantskych a olbijskych a Slovane podle všeho nepočali pracovati se sklem drive, než když poznali a počali napodobiti byzantsky email a skelne glazury (srv. str. 246), čehož nebylo pred Vladimirem. Sklenene naramky, tak hojne v pozdnich slov. hrobech jihozapadni Rusi, delaly se patrne už v dilne (asi z X. stol.), kterou našel Chvojka v usadbe Petrovskeho v Kijeve/ ale drobne skleničky tenkych sten z kijevskych hrobu IX. a X. stol. jsou najisto jeste orientalni. 8 1 O ruzne technice a vyrobe sklenenych perel jednobarevnych i mnoho- barevnych srv. Bliimner IV. 386 sl., Tischler Uber Ag-gry-Perlen (Schriften phys. ok. Ges. XXVII. 1886 a Kita I. 118—134. Popisy o vyrobe na počatku stredo- veku viz u Heraclia (ed. lig Quellenscbriften, sv. IV.) a Theofila (ib. sv. II.), ze staroveku u Plinia II. 36. 2 Srv. ŽS. I. 669 a Zavitnevič Apx. H 3 b. 3aiu. 1893, 61, Chvojka JIpeBH. 06 . 71—75. 8 Srv. dale pozn. 7. 4 Srv. Meringer MAG. 1904, 177, Schrader Reallex. 297, Brunner Germ. Reallex. II. 260. Take o rus. raa 3 T> (dnes — oko) domnival se A. Pogodin, že bylo prejato z nektereho germ. nareči, v nemž se nachazelo slovo glaza z *gleza, jakožto vyraz pro pruh!edny kamen, jantar, sklo. Srv. lat. glesum z germ. prejate, insula Glesaria ( Pogodin BkcT. p. apx. o 6 m. Na otisku neni uddn ani rok, ani dil, ani strana). Podobne prijimali prevzeti z germanštiny Matzenauer, Nehring, Hirt, kdežto Berneker mysli spiše na pfibuznost. (EW. I. 301.) 5 Srv. Jagič Archiv sl. Phil. 1901, 536. Drive spojovali sl. strbklo se semit. šakal, skyth. sakrium (Dobrovskij Monse Landesgesch. 11. str. XVII, Šafarik Abkunft 187). 6 Vocel (Pravek 492) se domnival, že korale a prstenky sklenene se delaly v Cechach v dobe pohanske. 7 JlpeBH. 06 . 71—75. 8 Tamže 72. Teprve hrube veci XII.stoleti poklada Chvojka za domači vyrobek. 18 L. Niederle: Slovanske Sta-rožitnosti. 274 EMAIL. Nenašlo-li inkrustovani drahokamy valneho ohlasu v domači industrii slovanske, doznaly ho vice techniky, ktere sice ze stej- neho umeleckeho citeni vychazely, — pusobiti totiž dojmem ba- revnym — ale ktere uživaly k tomu učelu materialu jineho: 1. vy- plnovam dekoračnich ploch vrstvami barevneho emailu a 2. vy- kladani jich kovem ruzne barvy, nejčasteji železne plochy zlatem a stribrem. Email 1 ve všech dobach sveho vyvoje značil skelnou hmotu barevnou, nanesenou za horkeho stavu, tedy roztopenou, na plo- chu.kovovou a s ni stavenou. To je rozdil od inkrustace skelne, ktera pokladala povrch kovu skelnymi platky za studena. Technika emailovani, jak se posud provadi, je v zaklade tato: 2 Silne olovnata a ruznymi kysličniky zbarvena litina skelna roztluče se na prašek a s trochou vody udela se kašička (voda se musi občas šiiti a take nekolik kapek kyseliny dušične pomaha smes vyčistit), ktera se Ižičkou nanese na povrch kovu, bud’ proste vedle sebe nebo do bunek, načež se to vloži do peci, kde se všech stran pusobi na povrch predmetu ^tejnomerny žar. Skelna hmota se roztopi a s kovem stavi. Potom se necha predmet pomalu vystyd- nouti, nebof jinak by email popraskal a nakonec se vybrousi a vylešti. 1 Slovo email je franc, tvar strlat. smaltum, ital. smalto, nem. Smalte, Schmelz, vse od sthn. smelzan a značilo puvodne slitinu zlata a stribra, potom i skla na kovu. Dnes znači slitinu skelnou i emailovany predmet sam. Ch. de Linas pokladal smaltum za )atinisovany tvar slova 'hashmal u Hezechiela. Na zapade se objevuje poprve v pol. IX. stol. v Lib. pont. Nr. 513 (S. Leo IV. 847—853): fecit tabulam de smalto (Gaz. arch. 1884. 140). 2 Srv. Bucher Geseh. d. techn. Kunste (Stuttgart 1875) 1. 3—5, Tischler Emailscheibe 22, Pič Star. II. 2, 44. K starovekemu emailu vubec a jeho dejinam srv. tuto dale citovanou literaturu: Labarte Jul. Recherches sur la peinture en email dans l’antiquite et au moyen age. Par. 1856, Darcel A. Notice des emaux. Par. 1867, De 1’emaillerie (Gaz. des beaux arts, XXII. 265), Cohausen A . Rom. Schmelzschmuck. Ann. des Ver. f. nass. Alt. XII. 1873, Schulz J. Der by- zant. Zellenschmelz. Frankf. 1890, Tischler O. Uber vorrom. Email (Correspbl. anthr. Ges. 1886, 128), Uber nachroai. Email (ibid. 1890, 17), Eine Emailscheibe von Oberhof und kurzer Abriss der Gesch. des Emails. Konig-sb. 1887, Kon- dakov N. Bii3aHT. 3 Ma.ni. Co6p. A. B. SBeHiiropOACKaro. Petr- 1889—92 (ci- tuji vydani nemecke), k čemuž naležeji i tyto studie: Schulz J. Die byz. Zellen- emails der Samml. Swenig-orodskoi. Aachen 1884, BockF. Die byz. Zellenschmelze der Samml. A. von Svvenig-orodski. Aachen 1896 a Stašev V. Hist. du livre: Les emaux byz. A. W. Zwenig-orodskoi. Petr. 1898. 275 Podle svetelne jakosti je email bud’ prusvitny nebo neprfi- hledny (opakni), čehož se dociluje primesi kosteneho popela nebo kysličniku einoveho. Podle zpusobu nanašeni rozeznavaji se pak tyto druhy: 1. email bunkovy neboli prihradkovy (email cloisonne, Zellen- schmelz, neperopoflMaTaa SMajib), pri nemž se pasta dava do zvlašt- nich dratkovych bunek na povrch kovu pripajenych; 2. email jamkovy (em. champleve, Grubenschmelz, BbieivmaTafl SMajib), pri nemž se dava do jamek, na povrchu kovu vyhloubenych; 3. em. reliefovy (em. translucide sur ciselure en relief ou en haut relief, de ronde basse), pri nemž se klade email ve vrstve vyvy- šene na kresbu jehlou na ploše provedenou, anebo na silne vy- čnivajici reliefni dekor, jenž dostane na sebe emailovy povlak; 4. em. malovany (em. peint) je skutečna malba vedle sebe kladenymi emaily na hladkem povrchu kovu, ale tohoto druhu emailu (t. zv. limožskeho) v stare dobe nebylo. Svou koloristickou povahou ukazuje email puvodem do Ori¬ entu, a tam se take setkavame s pribuznymi polevy už davno pred Kristem. Ale dlužno dobre uvažovati, pokud je to pravy email. O Aegypfanech piše se v staršich knihach (Tischler, Kondakov, Mariette, Pič, Labarte), že znali email už za XVIII. a XVII. dynastie, ba i drive, tedy pred r. 1600 pr. Kr., nicmene novejši studie toho nepotvrdily. V pokladu dahšurske pyramidy našly se znamenite pektoraly Usertesena II., Amenemhata III. a Usertesena III., dale mame pektoral Aahotepin a Ramsa II., naramek teže kralovny, vasu Setiho I. a jine, ale všechny tyto veci maji podle A. Kisy pouze bunky inkrustovane drahokamy (lapis lazuli, tyrkys) nebo skelnymi pastami za studena. 1 Neni to tedy ješte pravy email ža- rem v bunkach roztopeny, nybrž jen kamenny platek nebo ba- revna opakni pasta. A. Kisa soudi, že se pravy email v Aegypte objevuje teprve v dobe Ptolemaiovcu (III.—-I. stol.), a to jako email jamkovy, na pr. na špercich ethiopske kralovny, nalez^nych v pyramide v Meroe. 2 1 O nalezu dahšurskem srv. obrazy v Illustrationu 1894 č. 2674, k dalšimu srv. Kisa Glas im Altert. I. 147, ktery rozhodne popira pravy email, ač jinak zlatnicka prače shoduje se s technikou pro bunkovy email. Tak soudi i Rosen- berg Aeg. Einlagen in Gold und Silber (Frankf. 1905). Na naramku Aahotepine jsou bunky plneny roztlučenym sklem v nejakem pojidle (Creutz Kunstgesch. 1, 3). O aeg-yptske technice barviti sklo srv. u Kisy I. 51, sl. bO na zaklade badani Flinderse Petrie v nalezech tell-el-amarnskych. 2 Kisa 1. 148. 18 * 276 0 Foenicii a Assyrii nemužeme zatim žici nic, než že tam byly davno znamy skelne polevy na cihlach a stenach , 1 a v sta¬ rem Recku nelze datovati praveho emailu pred IV. stol ., 2 z kte- režto doby a nejbližši' znarae drobne, modre emailovane šperky v jižni Italii nebo v hrobech jihoruskych, vyrobene patrne v dil- nach tamejšich reckych kolonii '. 3 Homerovo 7)žex.Tpov se dnes za pravy email nepoklada; v tomto smyslu užil ho teprve na konci XI. stol. po Kr. Theofilus . 4 Je tedy pri nejmenšim nejisto, smi'me-li stari' praveho emailu na kovovych špercich posunouti v Orientu pred dobu AIexandrovu. Ale preš to nechci pochybovati, že pred tim vzniki v Oriente, a to nejspiše v Aegypte, ponevadž tam už od dob pradavnych, jak jsme prave videli, znali nejen robiti barevne polevy na cihly a skelne pasty, ale i zlatnickou prihradkovou techniku. Od vkladani studenych hotovych past do pripravenych bunek k tomu, aby se misto studene pasty tam dala skelna hmota horka roztavena, je v praxi zlatnicke krok jen nevelky, a ten pri sve praxi zlatnici aegyptšti pred dobou ptolemaiovskou patrne udelali. Bližši určeni teto doby zavisi vsak na dalšich nalezech, jež se nepochybne brzy dostavi. S timto objevenim se emailu v Aegypte, Recku a již. Italii souvisi primo i emaily gallske, s kterymi se setkavame v gallske kulture švycarske, ponejvice v hrobech z teto doby. B Pred tim 1 Kondakov Byz. Em. 6. 2 Hadaczek Ohrschinuck 9, 53 pripomina sice „buiikovy email“ v eleusin- skych hrobech IX.—VIII. stol., ale bude to spiše jen pasta skelna za studena vložena. 3 Kisa I. 149, Kondakov Byz. Em. 16, 42, Spicyn 3an. apx. 1903, 150, Riegl Spatrom. Ind. 185. Nejvice dokladu najde se v dile Minnsove ze starych kurhanu skythskych nal. u Tomakovky, v Kul Obe, v skupine kubanske, dale na zlatem naramku z Golubinske Staniče, na reckych špercich z mohyly artju- chovske z III.—II. stol. (Minns Scyth. 64, 158, 195, 197, 202, 208, 223, 430-432). Veci posledni ma Minns za prvni doklad feckeho bunkoveho emailu (404). Tall- gren cituje emailovanv naramek ze Solochy (Kupfer und Bronzezeit II. 167). Take v kobanskem pohrebišti našel se ruznobarevny email, ale jeho datovani neni bezpečne (Spicyn 3an. apx. 1903, 149). 4 Theofilus Schedula III. 53. Srv. Kisa I. 146, 149. * Srv. Viollier Les sepultures du second age du fer (Gen. 1916) 27, Wied- mer-Stern Das gall. Graberfeld bei Miinsingen-29, 70, Dechelette Manuel II. 1548. Kondakov Byz. Em. 83—89 neznal ješte dobre techto emailu a kladi proto prechod emailu do Gallie teprve do IV. a V. stol. po Kr. Byva však težko roz- lišit zvetraly email od zvetraleho koralu, jenž ve vyzdobe gallske kvetl v I. La¬ terni. Když obchod s koralem ustal, nahradili si jej emailem. 277 nem v stredm' a zapadni Evrope nic podobneho, ani pravy email, ani studena inkrustace. Tento email prišel do Gallie patrne preš Massilii z Orientu nebo ze stredm' Italie obchodem a našel brzy domači napodobeni v Massilii a pozdeji v sevgrnich dilnach gallskych, jejichž kovova industrie byla v te dobe neobyčejne pokročila. Tento gallsky email je vždy jen jamkovy (nebo ryhovy), barvy obvykle červene, zridka bile , 1 a shledavame se s nim nejčasteji u latenskych sponek na patkach (misto staršich koralu) a obloučcich nebo na ornamen- talnich vyplnich rete^u k zavešem' meču, dale na ruznych ozdob- nych kovanich, zaponkach, ba i na hlavičkach hrebiku . 2 Celkem jeho vznik a jeho rozšireni, souvisici s rozchodem gallske neboli latenske kultury v poslednich stoletich pr. Kr., neposkytuji nic zahadneho. Za to jsou zahadnejši emaily, ktere po tomto.latenskem nastupuji v zapadni i stredm' Evrope a označovany jsou namnoze jen neurčite jako barbarske emaily doby rimske. V dobe rimske nastupuje totiž množstvi emailovanych šperku, hlavne deštičkovitych sponek, ale i ruzneho kovani, zavesku, pre¬ sek, ozdobnych držadel atd. Emaily jsou opet jamkove, ale mnoho- barevne — bile, žlute, červene, modre i zelene, a vytvareji dekor složeny v podobe terčovite. Objevuji se ponejvice v severni Gallii na Ryne a v Britannii (musea ve Wormsu, Brusselu, Liittichu, Na- muru jsou jich plna) a dosti hojne i v Podunaji, kdežto v Italii je jich malo. Malo jich je take v Rusi i na pontskem pobreži, za to opet vice na Kavkaze. Jak se mame nym' na ne divati? Je to dalši stupen, tedy pouhe pokračovani kultury gallske, či vzniki teprve vlivem rimskym a v dilnach rimskych? Jsou to emaily barbarske či rimske? Labarte, Kondakov, Cohausen, Sem- per a dnes ješte Kisa 3 pokladaji to za barbarsky produkt, za gallsky a dovolavaji se hlavne zpravy rhetora Flavia Filostrata z konce II. nebo z počatku III. stol. po Kr., ktera dotvrzuje emai- 1 PolychromnI emailerstvi rozkvetlo v gallske kulture teprve v prvnich sto¬ letich po Kr. (Latene IV.) v Britannii (Dechelette Manuel II. 1193). 3 Srv. nalezy dilen v starem Bibracte (Bulliot et de Fontenay L’art d’email- lerie chez les Edouens. Par. 1875), nebo na našich Stradonicich (Pic Star. II. 2. 44) a nalezy spon a retezu v našich hrobech latenskych (ib. II. 1, 26, 46, II. 2, 46). 3 Labarte Recherches 1885, Kondakov Byz. Em. 25, Cohausen Rom. Schm (Lindenschmit AHV. I. 2, 3, II. 1. Beil 1., II. 3. Beil), Semper Stil. II. 185, Kisa Glas I. 151 sl. 278 lerstvi u barbaru sidlicich te doby u Oceanu, tedy patrne u Gallit. 1 2 Kisa proto mysli, že stary rozvoj gallskeho emailerstvi' porušila sice na čas rimska inv ase, ale že pozdeji znovu rozkvetlo a expor- tovalo emaily do cele Evropy. Podle Kisy nelze v samem Rime prokazati emailu pred III. stol."’ Naproti tomuto mineni už Lindenschmit a noveji zejmena Rieg-1 3 priznavali temto „barbarskym“ emailum I.—IV. stol. po Kr. puvod rimsky a s minenim timto souhlasil bych z nekolika du- vodu. Predne se objevuji veci ty nejvice ne uvnitr barbarskych zemi, ale na hranici riše rimske v provincialnich strediskach, v nichž byla vubec vyvinuta velka industrie rimska, takže vše ukazuje na Obr. 75. Emailovane sponky a zaveska z nalezu doby merovejske. (1. Kranj, 2. Museum ve Vidni [Rieg-1], 3. Szilagy-Somlyo, 4. Sisek [Brunšmid], 5. Reichenball.) vyrobu v dilnach rimskych a sice tovarnickou, nebof se stejne kusy nalezaji na vzdalenych mistech Evropy. Ovšem vkus nebyl již klassicky, nybrž barbarsky, ponevadž veci vznikly pod vlivem starši barbarske industrie gallske a byly asi take predevšim pro barbary delany. Za druhe neni myslitelno, že by pri prechodu emailu z Orientu do Recka a do Massilie byl zustal Rim se stredni Italii stranou, zejmena vidime-li, že prejal z Aeg-ypta sklo a i sklo barevne. To je proste nemyslitelne. Sklo barevne, tedy podstata hmoty emailove, robilo se v Rime už v I. stol. pr. Kr. Konečne pak nelze prehlednouti, že nejstarši emaily tohoto druhu vyskytly se v rimskych hrobech u Xanten nedaleko Mohuče s mincemi 1 Tetina (faai -ca XP*M-“ xa xo us žv ’2xeav

Kypna.Ti pacKOiioKi no nacTii boso- "paaaiaa B epxH. npuTOKOBT, Bojifh n Jtu-fenpa (M. 1899) a Baron de Baye Les bronzes emailles de Mostchina (Pariš 1891); k mežigorskemu Chojnovskij Apx. cbLh. o npeai Poccin. Petr. 1853. 3 Srv. Chanenko JJp. Ilp. V. 6 7, tab. XIII. 250. 19 ’ 292 platovAni A VYKLADANl' KOVEM. Vedle inkrustace drahokamove a skelne oblibili si Slovane a take napodobovali platovani a vykladani ploch kovovych vrstvam i kovu jineho, opet za učelem docileni skvelejšich barevnych dojmu. Take puvod teto techniky dlužno hledati jinde, jak dale vyloži'm, ale v VIII.—XI. stol. vidime i u s!ovanskych bojovniku takto vyzdobene šperky a zbrane, ktere nebyly vesmes puvodu ciziho. Stribreni a zlacern' celych ploch, totiž pokladani celeho po- vrchu kovove veci tenkou vrstvou stribra nebo zlata, naučili se Slovane dokonale. Jsou tri druhy zlacern' nebo stribreni: 1. plato- vanim za studena, t. j. pokryvanim mene cenneho kovu tenkym lfstkem zlata; 2. zlacenfm v ohni a 3. processem galvanickym v lažni pomoči proudu galvanickeho. 1 Tento treti druh znamy od XIX. stol. odpada a zbyvaji pro starou dobu pouze prve dva. Pri prvnim zlaty list (zastupuje jej i dratek vedle sebe huste točenj?) otoči se kolem predmetu a prinytuje se nebo pripaji, prilepi nebo take jen pritluče tak, že drži adhesi. Pri druhem zlati se predmet v ohni pomoči sloučeniny zlata a rtuti (amalgamu), ktera se nanese na predmet. V ohni rtuf vyprcha a zlato zustane na kovu. Technika tato ma tu vyhodu, že se muže zlatiti jen čast predmetu. Obe tyto techniky znali stari dobre a mame o nich zpravy od Plinia až po recepty v dile Heracliove a Theofilove. 2 Obe se take dostaly do znamosti dilnam slovanskem. Vidime aspon, že prave ten druh šperku, ktery od VIII. do XII. stol. byl u nich tak obliben, že se stal specificky slovanskou ozdobou hlavy, totiž t. zv. zaušnice, kroužky na jednom konci esovite zatočene a ve vlasech upevnene, 3 jež si Slovane beze vši pochyby sami robili, jsou z velke časti bronzove a na povrchu obloženy tenkou vrstvou stribrnou 1 Srv. Rosenberg Ge.sch. d. Goldschm. Einf. 125. 2 Umeli to už v Aejrypte a Mykenach (Rosenberg 1. c.). Plinius zminuje se o platovani v kn. XXXIII. 19—20, 42, 61, ale do techniky popisovane jasne ne- vidime. Theofilovy recepty v XI. stol. viz v kn. III. 35—38, HeracIiovy ve spisu De color. II. 16, III. 13—20. Tento pro amalgam zlaty udava pomer 1:7, Theo- filus pro amalgam zlaty 1:8, pro stribrny 1:5 (Rosenberg 129—130, Bliimner Techn. IV. 308 sl., Sitte Arch. 215). V stare rimske industrii byl zvlaštni stav pozlacovaču — xpua«)xa(, inauratores. — O kladeni pozlatka na vec viz u Theo- fila I. 23, 24. 3 ŽS. I. 588. 293 nebo i zlatou. 1 2 V slov. pohrebišti odkrytem u Kloštru v Chor- vatsku našlo se mezi 105 bronzovymi zaušnicemi 3 / r> postribrenych nebo stribrem platovanych. _ A take jine veci se objevuji cele po¬ stribrene nebo pozlačene, tak na pr. sekerka v Podskali nalezena se stopami postribreni, 3 nebo pozlačene bronzove a postribrene že¬ lezne ostruhy z hrobu u Biskupije a Vrliky v Dalmacii. 4 5 6 Konečne mame u Kosmy z počatku XII. stoleti zpravu, ktera, byf obrazne, pripomina obdivuhodne pozlacovani. 8 Jinak se ma vec s častečnym vykladanim plochy jinym kovem, pri nčmž ze zakladni tmave pudy vystupuje jasne leskla stribrna nebo zlata dekorace, nebo i ruda medena. To jest už technika obtižnejši, ktera sice take nalezla u Slovanu obliby, ale mene na- podobeni. Rozeznavati mužeme dva druhy: a) v lastni vy kladam, pri nemž spodni puda vyložena je obrazci v ploškach, a b) tauso- vani, pri nemž je puda ozdobena obrazy v čarach kreslenymi. K tomuto druhu druži se pak effektem pribuzne, ale technicky jinak provadene niello. Puvod / prvniho druhu dlužno patrne hledati v industrii cizi, orientalni, nebof se s nim shledavame, a to ve znamenitych vzo- rech, na čepelich dyk ae^ptsk^ch z II. tisicileti pr. Kr.,° a rovnež je zname ze stareho umeni assyrskeho a indickeho. 7 Odtud prešla vec do Recka, kde již mykenske hroby poskytly prekrasne do- klady dyk, 8 odtud objevuji se jednotlive vykladane veci v mo- hylach skythskych, 9 odtud to konečne prišlo i do Italie, do Rima 10 1 Postribrene našly se velmi hojne, na pr. v Čechach na Levem Hradci, na Hradku v Praze, v Repove, u Spikal, Libane, Otmik, Podboran (Pič Pam. XV. 85). Pozlačene jsou ridke; z Čech uvadim na pr. z hrobu na Hradku v Praze, z Chrudime, z Hradce Kralove a kroužek z pokladu sv. Vaclava (Soupis. poklad svatovacl. 125). Take v mohyle u Žiželic našel se podobny (Praeh. Obzor 1915,18). 2 Vjesnik hrv. arh. dr. N. S. Vil. 78. 3 Pič Star. III. 111. 4 Starohrv. Prosvjeta III. 31, 34, 37, 106. V nalezech jihovychodniho Ruska konstatoval tuto techniku B. Posta asi od II. stol. po Rr. (Dritte Reise 385, srv. i 378, 384, 490). 5 Kosmas k r. 1125 (Fontes II. 195): stilo aures mirifice deaurare. 6 Rosenberg Aeg. Einlage in Gold und Silber (Franki. 1905). Nepristupne. 7 Bliimner Techn. IV. 270. 8 Perrot-Chipiez Hist. de l’art, VI. Pl. XVII.—XIX. Ddle srv. Bliimner IV. 274. 9 Tolstoj-Kondakov Ant. 237 (Kul Oba), 242 (Lucrovaja). Z recke jakesi dilny černomorske pochazeji deštičky, z nichž jedna je zlatem položena, ale s vybra- nymi figurami ptaka a jelena, v drahem pokladu zakfevskem (Grempler II. Fund von Sackrau, Tab. VI. 8, 9). 49 Srv. rimske veci u Tindenschmito AHV. III. IX. 4. 294 a dale k severnim barbarum, kde se s vykladanymi vecmi setka- vame už v dobe rimske. 1 Vykladanl provadelo se tim zpusobem, že široke pasky, ze- jmena podoby zvlrecl a rostlinne, sty!isovane do rozmeru dane plochy, byly na kovovou pudu položeny a pritloukany tak, že držely jednak adhesl, jednak zachycenlm se do ryh pred tim pri- pravenych. 2 3 Slovane se s vykladanymi vecmi seznamili ze dvou stran. Jednak industril rimskou, jednak, a to vice, prlmymi importy orientalnlmi, jake se občas objevujl v nalezech zemi slovanskych. Bohatšl lide, velmoži a knlžata slovanska radi kupovali skvostne Obr. 81. Železna sekera vykladana zlatem a stribrem z Biljarska. (VI. Sizov.) vykladane zbrane od cizlch obchodnIku. s Že se vsak technice teto naučili i domači delnici, dosvedčuje nekolik kusu prače jednoduššl a hrubšl a to že i na krlžclch a obrazclch ruskych ze stol. XI. a XII. setkavame se s inkrustacl strlbrnou i olovenou. 4 5 To jiste ne- byly importy z ciziny, tak jako ne všechny platovane současne naušnice, kolty, nakrčnlky, naramky a prsteny. B Krasnym dokladem vykladane zbrane je železny topor z XII. stoletl nalezeny dle prvnlho udanl v Biljarsku u Cistopole (obr. 81). 1 Kossinna Zs. f. Ethn. 1905, 370, 375 sl., Lindenschmit AHV. IV. tab. 47, Kostrzemski Ostgerm. Kultur der Latene-Zeit (1919) 10, 89. V dobe latenske ornamentace zbrani provadena byla leptanlm. Srv. VI. Antoaovič Przegl. archaeol. 1919, I. 99. Rovnež jsou v dobe merovejske (srv. Brenner VII. Ber. r. germ. Komm. 260). Podle Salina (Tierom. 307) byla na severu inkrustace železa strl¬ brem obllbena v dobe II. stilu zverneho, tedy mezi r. 600 a 700. 5 BLiimner Techn. IV. 273. 3 Take na Balkane to bylo oblibeno, nebof podle zpravy Symeona Logo- theta V. 20 (Migne 110, 1161) car bulharsky Symeon dal svemu vojsku pred Carihradem štity a kopi se stribrnymi a zlatymi ozdobami po vzoru byzantskem. 4 Chanenko Up. PyccKie KpecTLi. Uvod, JtpeBH. ripi-tRH. V. 6. 5 Chanenko Tp. lip. V. 6. 295 Povrch jeho je stribrem platovan a v tom vytvoren zlatymi pruhy zverny a rostlinny ornament. Forma zbrane a stil dekoru je orien- talni, ale inicialka A ukazuje na puvod domači'. 1 Technicky pri- buzna, ale formy jine a stilu jineho je sekerka medi, stnbrem a bronzem vykladana z Osterbergu u Gubina (obr. 82), kterou Lin- denschmit kladi priliš časne do VII.—VIII. stol. 2 a pak jeste jedna r. 1876 nalezena v Schauenburgu v Hornich Rakousich. 3 Obe jsou vykladany stnbrem v podobe to- tožneho jelena s hlavou do žadu obracenou a obe mohou byti Obr. 82. Vykladane sekery z Oster¬ bergu u Gubina (nahore) a z Potiskali v Praze (dole). spiše domačim vyrobkem, evrop¬ skem. Rovnež lze za domači slo¬ vanska vyrobek pokladati dve se- kerky v Praze v Podskali nalezene (obr. 82). Jedna, kdysi postribrena, je ozdobena vbitymi kroužky a druha zlatymi pasky s jakousi do nich vtlačenou vyzdobou. 4 Zde bych take pripomnel, že jeden typ terčovite sponky kettlašskeho stilu byva cele pokryt kovovym listem s vytlačenym ornamentem. 5 Druhy druh teto vyzdoby znamy pod jmenem tausovani (tausia), zaležel v tom, že povrch kovoveho predmetu vyložen byl vyzdobou linearni, jež se provadela dvojim zpusobem: 1. bud byly stri- brne, zlate nebo bronzove nite a pasky vloženy do ryh pred tim vyrytych na hladke ploše železne (bronzove) a pevne tam vbity, nebo 2. byl predmet, na pr. železny, cele pokryt tenkym listem stribra na drsny povrch pevne pritlučenym, načež se teprve v listu 1 Sizov JtpcBHui »:eJit»3HLiH TonopiiK-B kojui. McTop. My3ea (Apx. H3B. 3 aM. 1897, 145), Tolsto j-Kofidakov P. Up. VI. 88 spojuji jej na zaklade ini- tialky A s družinou knižete Andreja Bogoljubskeho. 2 Lindenschmit AHV. IV. 41, Jentsch Progr. Gymn. Guben 1885, tab. II. 3 Sacken Mitth. CC. V. Heft. I. 1879, Much Atlas XCVI. Z vychodu od Černeho more p?išly take ozdoby z nalezu zakfevskeho zlatymi listky vykladane (Crempler II. Fund von Sackrau, tab. VI.). Stnbrem platovane zbrane vyskytuji se v Kuronsku a Livonsku (Baer Graber der Liven, Taf. IV. 7). * Pič Star. III. 111. 5 Jahrbuch Zentr. Komm. I. tab. 9 (1906), Život Sl. I. 547. 296 ornament vy?ezal a vybral. 4 Na pracich takto tausovanych shleda- vame pak obrazce i velmi komplikovane a huste tak, že linearni' dekorace vyplnuje cele volne plochy, na pr. sponek, okuti presek a pasu, rukojeti, pochev nebo i hrotu dyk, meču a pod. Ornament je bud’ svetly na tmave pude nebo tmavy na svetle, podle toho, pracovano-li postupem prvnim nebo druhym. 1 2 Tausovani vyskytuje se sice ve vetši mire teprve na vecech rimskych, ale puvodu je jiste staršiho a ciziho. Se zlatymi vbitymi , ozdobami (kroužky, mesi'čky, šip- AVrVvVVVV A ky, hvezdičky) vedle rytin setka- vame se v severni Evrope už v.dobe latenske a rimske, zejmena O o e o o o ® o « o o S55H5555555 čWVVVVi 5Z5Z5Z5E5E2 gmilllillliiiHiifn na zbranich, kopich, dykach, se- r jL llr JL lir JL lif JL i!f J kerach, kdež patrne tyto znaky t i L iAAy\^.^\A sloužil y za apotropaia, 3 a už v teto dobe dostavaly se veci podobne i do končin slovanskych, jak do- Obr 83. Ozdobne proužky tausovane. svedcuje sekyrka ze žaroveho po- hrebišto u Kazmierze v Poznan- sku nebo nalez kopi z Grunowky a kopi z Georgendorfu ve Slezsku, kr. Stenava. 4 Technika vkladati do rytin zlate nebo stfi- brne vložky je tak blizka a pribuzna s platovanim aegyptskych, assyrskych a mykenskych zbrani,, že mužeme i pro tausovani po- čitati s podnetem orientalnim. Rim se pak teto techniky vice ujal vedle niella 5 6 a bu0OQG>g>QO Obr. 86. Ozdobne proužky niellovane. Obr. 87. Niellovana stribrna ozdoba pasu z fimskeho hrobu u Aquinka (J. Hampel). je znali i v Byzanci, je prirozeno a setkavame se s nim na dato- vanych byzantskych križcich a špercich, hlavne snubnich prstenech, už od VI. stol. 4 Od Černeho more nebo z rimskych dilen rozširilo se niello od V. stol. i na sever Evropy ke Germanum, 5 kde se 1 Srv. k nemu hlavne Salin Thierorn. 159 a Lindenschmit Handb. 434. 2 Z dilen techto kolonii pochazeji niella nalezu zakrevskeho s motivy rec- kymi i vychodnimi (Črempler Der II. u. III. Fund von Sackrau, Taf. VI,—VII.) a stribrny diskus niellovany z kurhanu v Ghnišči u Kerče (Minns Scyth. 433 434) s napišem krale Rheskuporida (211 228). 3 Srv. Lindenschmit AHV. IV. 57 (na konci pochvy z hrobu fimskeho v Ko¬ line, ale ornament je orientalniho razu) a hlavne članek A. Hcklern Romai eziist ovdiszek (Ozdobne ulomky fimskych pasfl). Arch. Ert. 1910, 242. Vocel mel niello za produkt byzantsky, jenž prešel do Italie a odtud na sever (Pravek 191). 4 Diehl Manuel 289, 298, 664. 5 Tischler Emailscheibe 11 sice di, že se niello objevuje už v Latenu, ale dokladu neuvadi. Bylo by prišlo pfes Massilii, jako email. Na klassicky vliv mysli Salin Thierorn. 162 sl. 300 Obr. 88. Niellovane ozdoby pasove z Volyne. 1 Grubsk (Volyn), 2 Lučk (VoIyn), 3—15 Gorodec u Lučka (Volyn). 301 ujalo v stoletich nasledujicich, hlavne na severu, ač nikdy v takove mire, jako jine inkrustace, zejmena pribuzna tausia. 1 Take k Slo- vanum se dostalo, ale teprve pozdeji, nebot’ neni zatim doklada z doby pred X. XI. stol. Objevuje se u ruskych Slovanu, k nimž dostavalo se nejen z Byzance, nybrž v te dobe i z Orientu, od Kaspickeho more, nebot prave nejvyznamnejši nalez, totiž niello- vane pasove kovani nalezene v slovanske mohyle u Gorodce na Volyni asi z X. stoleti, 2 nese zrejmy raz orientalni (na obr. 88, 3 15), jak ukaže na pr. srovnani s niellem pokladu čimkentskeho, pochazejiciho ze Sairamsu (okr. Čimkent, obl. Syr Darja) a ulo- Obr. 89. Niellovane ozdoby 1—3 z Gnezdova, 4—5 zlatovercho- michailovskeho monastyru, 6 z Gajevky. ženeho asi koncem XII. stol. 3 Jine sem patrici veci ze slovanskych hrobu jsou ozdoby pasove od kostry z Gajevky (Voronež), nale¬ zene s byzant. mincemi XI. stol., 4 5 a dale niklovane pasove ozdoby (stribfene s černymi hvezdami a pod.) z mohyIniku u Gnezdova tobr. 89) a na Zmijovem ostrove na Dnepru 6 — rovnež s motivy 1 Salin 76 mysli na cestu černomorskou. K vyrobe nordickž a ornamentice srv. fig. 106, lila str. 155, 160 sl. a Lindenschmit Handbuch 433. Arne (Suede 98, 206) poklada pozdm' skandinavski niella za importy arabski nebo ruske. 2 Steinheil Jlivr. lom-iioft P. 1904, 151, Niederle ZS. I. 569, odkudž nilez znovu reprodnkuji. J,ne doklady z hrobu jsou fidke. Ke Gnezdovu (z X. stoleti) srv. Sizov Kypr. Cmoji. 44, 45, tab. III. 39, v hrobe knižecim kolinskem je niello na pasove zaponce (Pič lik 337). 3 Spicyn Ii 3 -L KOJIJI. 3pe.Mirra-.Ka 6-7, Arne Suede 97, 99. 4 OT^eTi) apx. kom. 3a 1905 r. 95. 5 Sizov Cmoji. Kypr. 45, tab. III. 302 vychodnimi. V pokladu belogostickem z XI. stoleti' (Belog-ostick u R6stova) našly se stribrne veci niellovane s arabskymi napisy. 1 Jine veci, jako k?ižky a prsteny, jsou vsak puvodu byzantskeho nebo z domacich dilen ruskych, v nichž se pracovalo podle by- zantskych predpisu. Na domači prači XII.—XIII. stol. ukazuji ze- jmena stribrne naušnice „kolty“ zvane (srv. vyše str. 290), nalezene v Kijeve v pokladu Jessikorskeho, v pokladu terichovskem, sach- novskem a prsteny z pokladu zlatovercho-michajlovskeho klaštera v K ; jeve 2 (obr. 89, 4 —5). Obyčejne beži o cern na stribre, na zlate je ridka. Chanenko uvadi jen kolty z pokladu nalezene r. 1901 v usadbe Orlovove v Kijeve. 3 Je zrejmo, že niello bylo od XI. stol., hlavne vsak ve XII. a XIII. stol. na Rusi v mode a tam se take udrželo v domači indu¬ strij v t. zv. prači tulske. Na zapade v Nemecku uplatnilo se znovu znamenite v XI. stol. v zlatnicke dilne klaštera helmershausenskeho v dilech Rogkerovych. 4 IV. KERAMIKA. Napsati dejiny slovanske keramiky je dnes jeste nemožne, iakkoliv k tomu poskytuje archaeologie již mnoho latky. Pričinou toho je proste to, že sice zname dobre, jaka byla slovanska kera¬ mika na konci doby pohanske a i v druhe polovine I. tisicileti po Kr., — ale nezname bezpečne vyvojove fase, jež ji predcha- zela, nebof neni dosud zjišteno, ktere druhy hrobu a sidlišf naležeji Slovanum pred periodou slov. hrobu kostrovych a žaro- vych z konce doby pohanske. Prave keramika, jež by zde mela byti pro nas hlavnim vodit- kem, nechava nas na holičkach, ponevadž dosud neposkytuje zrejmeho vyvojoveho spojeni mezi keramikou zminenych hrobu pozdnich a keramikou kultur staršich. Ze všech techto staršich jedine t. zv. kultura poli popelnicovych rozIoženych mezi Labem a Dneprem muže činiti z jistych duvodu naroky na to, aby byla pokladaria za praslovanskou; ale ani to neni bez značnych po¬ dobnosti a nelze proto ani jeii keramiku miti a uvadeti bezpečne 1 Spicyn 3an. apx- VIL 1, 157—158. 5 Chanenko ftp. V. 6, tab. XXVIII. 973, XXIX. 969-970, Kondakov Byz. Em. 344, 358, 374, Pycc. KJiaflti tab. III. 5—6, OTqeii 3a 1903 r. 185 sl., 191. 3 JtpeBH. 1. c. 4 Falke-Frauberger D. Schmelzarbeiten 13 sl. 303 za slovanskou staršiho stupne. Pokud vsak ma vyznam pro po¬ znam’ kultur uzemi pozdeji slovanskeho, vyložil jsem o ni vše, co je duležito, prehledne v L, II. a III. dilu svych historickych Staro- žitnosti, kamž (zejmena do III. dilu) odkazuji . 1 Zde postači povedeti, že keramika tato prodelala do V. stol. po Kr. radu vyvojovych fasi, ne vždy jasne mezi sebou spojenych, pokud se formy, techniky i vyzdoby tyče, že je dale vždy robena v ruce, bez kola hrnčir- skeho, zprvu hrubši, teme? bez ozdob, pozdeji i velmi jemnych sten a povrchu hlazeneho, lešteneho a časteji zdobeneho rysovanim, k nemuž v rimske dobe pristupujf i pasy ornamentu vtlačenych. Potom asi v IV—V. stoleti po Kr. mizi a misto m' se počina objevovati v zemich slovanskych keramika jina, ktera se tu udržuje až do pozdni doby historicke, až do XII. i XIII. stoleti a ktera bez odporu naležela Slovanum. Poznana byla nejdrive ze strepu kulturnich vrstev zapadoslovanskych hradišt’ a nazvana odtud neme- ckymi archaeology keramikou hradištni — Burgwal/typus , 2 jmenem, jež se ujalo již v evropske archaeologii všeobecne. To je kera¬ mika, s niž se Slovane objevuji na konci doby pohanske, jak v hrobech, tak i v sidlištich. Okrsek jeji šaha od zapadnich hranic sIovanskych na Labi, Šale, Mohanu a Innu, dale od Savy a Du- naje (na poloostrove Balkanskem neni dosud dostatečnych nalezu prislušne slov, kultury) až po Jaroslav, Rjazan, Vladimir na vy- chode 3 a po V. Novg-orod a Ladogu na severu , 4 odkud preska¬ kuje ojedinele jednak i do Skandinavie , 5 * jednak k Nižnemu Nov¬ gorodu a na stredni Volhu , 0 ba i na Kamu . 7 Slovem, byla všude, 1 SS. I. 479 sl., II. 497, III. 235 sl. 2 Pokud vim, označoval tento druh keramiky za slovansky prvni K ruše D. Alt. (srv. Kalina Opferplatze 55), ale bez ndsledovatelu. Ujalo se to teprve od prači Lischovych (Jahrb. mekl. Gesch. 1847, 435), VoceIovych (Arch. Para- lellen II. 54, 1855) a vykladu Virchowovych r. 1880 na anthr. sjezdu berlinskem (Archiv f. Anthr. XIII. 76). Srv. ŽS. I. 226. 3 Srv. moji stat Bemerkung-en zu einigen Charakteristiken d. altsl. GrUber. WMG. XXIV. Sep. Abdr. 51. Ve sblrkach Historickeho musea v Moskve vidlme ji v nalezech g-ub. moskevske, kalužske (na Žizdfe, od Mosalu ze Spasskeho gorodce), a jaroslavske (Rybinsk, Jaroslav). 4 Shledavame se s ni v kurhanech XI. stol. novohradske gubernie (3an. apx. VII. 1. 101, 114, 117 Spicyn IleTp. Kypr. tab. XIX. 15, 16), u Ladogy a Helsingforsu (Pic Star. III. 24, 131, Brandenburg Kypr. npmia«. X. 1-8), u Pskova (3an. apx. V. 1. 68). 5 Pič 1. c., Arne Suede 205. 8 Niederle Bemerkungen 52, Hist. mus. v Moskve. 7 Spicyn JJpeBH. Kam. L IyRH' tab. XXIX. 23. 304 Obr. 90. Hlavm' typy slovanske hradištni keramiky. 305 kde v te dobe pobyvali Slovane, od nichž prechazela k sousedum, na pr. k Finnum a na Litvu. 1 Keramika hradištni objevuje se pravidelne v podobe bez- ucheho hrnce, mirne vysokeho, sličnych proporci s mirne ova- lenym okrajem, a pod hrdlem ponekud zuženym, byva ozdobena rytymi čarami, bud’ vodorovne ležicimi nebo nejčasteji ve vlnach soubežnych, nebo nekolika fadami ozdob do mekke hliny vtlače- nych, v podobe šikmych, punktovanych čar, ridčeji v podobe koleček, križku, hvezdiček, složenych trojuhelničku. Dodati sluši, že hrnec sam je pravidlem bezuchy. Teprve pozdni tvary nabyvaji malych uch, v starši dobe je to jen velika individualni vyjimka. 2 Na otvor nadoby kladla se občas poklička s kulatym nebo plo- chym knoflikem. 3 To jest hlavni typicky tvar hradištni keramiky, a mluvi-li se nekde proste o nadobe hradištniho razu, ma se tim na mysli tento tvar s touto vyzdobou. Vedle neho vyskytuji se však občas i hrnečky uzke, nahore silne rozširene, nebo zase hrnečky hrdla silne zuženeho, tak že nabyvaji podoby nizke nebo tež vy- soke lahvice (obr. 90). Jinak je dekor stejny: čary vodorovne ryte nebo vlnice, 4 5 a rovnež je všem temto typum společny jeden znak technicky: jsou robeny na kole hrnčirskem, pri jehož rychlem otačeni vytvoril se snadno nejen ovaleny okraj, a!e i ryhy ozdobne rovne nebo vlnite podle toho, priložen-li byl zevne na vyduf hre- benovity nastroj klidne nebo v mirnem pohybu.‘’ S timto kolem hrnčirskym souviseji take značky občas na zevnim dne nadoby vytlačene, jež nejsou nic jineho, než positivni otisky znaku na kole 1 Swiatowit VIII. 16 (Jasudovo). 2 Srv. nadobu s dvema uchy z Altstadtu v Durinsku (Cotze Alt. Tliiirin- g-ens XLI.), nebo nadobku, v niž nalezen poklad minci u Schvvannu v Meklenbursku (Beltz. Alt. II. tab. 70, 18). Hojnejši jsou ucha na nadobach ruskych z XII. a XIII. stoleti s vlnici malovanou, jakych se nalezlo dosti v Kijeve v usadbe dra I etrov- skeho. Srv. tež hrneček z pokladu u Kondakova R.ia^Li 125. 3 Srv. na pr. Mannus VII. 129 sl. 4 Značny vyber ruznych techto forem viz u Pice Star. III. 125 135, a tab. IX,—XL. Pripojeny obraz 90. pr. dvadi nadoby z nasleduj.cich nalezišf: 1 Michel- dorf, 2 Bobzin [Meklenburk], 3 Želenice [Čechy], 4 Miche'dorf, 5—6 Sjazniga u Ladogy, 6 Pusta Šelyp [Novohrad]. 7 Gnezdovo u bmolenska, 8 Nemčice [Morava], 9 Želenice, 10 Selo Novoje [Vladini, gub ], 11 Ze enice, 12 Bijelo Brdo [Chorvatsko], 13 Roudnice [čecby]. 5 Pič Starož. III. 129. Snad se to delalo hrebenem, jaky se nalezi na pr. u Svojšic (Pič 1. c.). Podobne srw u Beltze Alt. Meki. tab. 69. 12, Gotze Alt. Thiir. tab. XXIV, 368. L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 20 306 negativne vyrytych nebo zvlaštnich kolku. Jsou dosti rozmanite. Vyber nejčastejšich predvadi obr. 91. 1 Jak v te dobe vypadalo kolo hrnčirske, mužeme si predsta¬ viti ze zachovanych obrazu reckych a ?imskych a nekolika je do- provazejicich zprav. 2 Prejali-li Slovane vzory rimske keramiky a robili-li je nadale uplne stejne, prejali patrne s nimi i pristroj — Obr. 91. Vyber značek na dne slovanskych nadob z Čech a z Ruska. (1-6 Želenice, 7 Melnik, 8-16 Gnezdovo, 17 Tverska gub., 18-22 Levy Hradec, 23—29 Časlav, 30—34 Hradec Kralove, 35 Časlav). kolo rimske, ač nem' vyloučeno, že je už pred tim poznali. Vniklo totiž kolo na sever gallogermanske Evropy už ve IV-—III. stoleti pr. Kr. a v dobe te objevuji se podle J. Kostrzewskeho prvni 1 Srv. tež Uvarov C6opHiiK-B II. 107, Sizov Cmoji. Kypr. 110—114, Pič Star. III. 327, tab. XVI., XXXIII., XXXIX., Hellich Pam. 1916, I. Obširnou stat vydal M. Nahr Die Bodenstempel auf wend. und fruhdeutsch. Gefassen des IX.—XIV. Jahrh. (Mannus X. 16). 2 Srv. Bliimner Techn. II. 36 sl. Kolo slulo r. , rldko i Topvos, lat. rota (fig-ularis). 307 nadoby na nem delane i ve vychodni Germanu. 1 Starši' druh kola skladal se z jednoduche svrchni desky, na niž nadoba stala a ktera se otačela rukou na čepu desky spodni, pevne sedici (obr. 92). Mladši typ mel svrchm' desku spojenou sloupem s velkym spodnim volantem, roztačenym bud rukou nebo nohou hrnčire nebo jeho pomočnika, 2 jenž sloužil zaroven setrvačnikem pro beh desky svrchm' (obr. 93, 94). Ze v dobe anticke byl znam i pristroj nohou hnany, mame do- klady z Hesychia (^sSotpo^aAoc) a z III. stol. pr. Kr. u Je s. Siracha. 3 4 Je dale pravdepodobno, že už tehdy se nejdrive postavil na kolo jen hruby model nadoby silnejšich sten a teprve, když trochu Obr. 92. Kolo hrnčirske od Konga a kolo staroaegyptske (Franchet). zaschl, že se z neho pomoči' ostrych ob!ych nožiku vykroužila nadoba definitivni formy a vyzdoby t. zv. turnasaži.* Prirozeno je však, že se vedle nadob na kruhu točenych delaly stale jeste nadoby v ruce, ponevadž vedle hrnčiru remeslnych, kteri se vyvi- nuli v nekterych dedinach, 5 i lecktery hospodar nebo začatečnik pokoušel se vytvareti pro domačnost hrubši keramiku. 6 I v same 1 V strednl Evrope prvni stopy jeho vidime už v časne dobe latenske (Dechelette Manuel 11. 1458, 1480, Kosinna Mannus II. 242, Lindenschmit Alt. V. 282, Kostrzezuski Ostergerm. Kultur 11). Ovšern z pravlasti si ho Slovane, jak Vocel kdysi soudil (Pravek 484), neprinesli. 2 Srv. Franchet L. Ceramique primitive Pariš 1911, 58—64, 3 Bliimner 1. c. 4 Franchet 1. c. 64—65 (tournassage). 6 Odtud vznik!y nektere stare niizvy vsi Hrnčire (XIV. st. Gebauer Stč. sl I. 499) > Hrnčif v Čechaeh, Lončary (Lančar) u Pišfan, Hrnčiarovce (r. 1113) u Nitry a' Trnavy, nebo stare Girinchar z r. 1109, Geruncher z r. 1251 (srv. Asboth Ctbth no CJiaBUHOEhff. II. 229), Grnčari, Grnčarice, Gn.nsčarevo, Grnčara u Srbu, Hančary, Hančarov v ruske Haliči, pol. Garnczarsko (srv. Miklosich Ortsnamen II. Denkschr. XXIII. 168) a srb.-ch. Lončari, Lončarica, Lončarsko selo, brdo (tamže 197). 3 Srv. v rukou delane nadoby z kultur uherskych u Hampela I. 140, 147, u Gotze Praeh. Zs. IV. 335 sl. Take v Recku se stdle delaly v ruce (Bliimner II. 41). 20 * 308 Italii za doby rimske delaly se stale nadoby, zejmena vetši, v rukou. 1 Remeslni hrnčiri (csl. npHbMap-b, rp-bHbwap-b, rpbHbMap-b , 2 z toho mad’. grencsar — gerencse) v lat. pramenech figuli zvani pripo- minaji se u nas v listine hradištske z r. 1078, v olomucke z roku 1130, dale ve falšovane listine vyšehradske z r. 1088, kladrubske z r. 1115 a 1186 3 a v Sofijskem letopisu k r. 991 pripomina se Obr. 93. Hrnčir brettonsky (Franchet.) Obr. 94. Hrnčirsky kruh huculsky (Suchevyč). (1 verchnak, 2 vereteno, 3 spidnak, 4 lavica, 5 žabka). Pid’bljanin vezouci do mesta na trh hrnce. 4 Vedle vlastnich hrnčiru pripominaji se občas i lahevmci — lagenarii 5 a ve vyšehradske listine z r. 1088 i čašnici — caliciarii . 8 1 Bliimner II. 41. Srv. Plinius 35, 159. 2 Dalši doklady viz u Sreznevskeho MaT. I. 617 (z XI. st. Upyr Is. XLI. 25). 3 Friedrich Cod. I. 84, 119 (Sadlouici tota in qua sunt figuli, t. j. Zadlo- vice u Mohelnice), 377, 398, 430. 4 Hjije paHO na p^Ky (Bojixobt>) xot^ ropHeu;n Be3TH btj rdpoAT* (nCJI. V. 121). Srv. cely citat v ŽS. II. 95. 5 Srv. Friedrich Cod. I. 376 (v listine z r. 1088, fals. XII. stol. Artifex legenarum et doliorum a jiny lagenarius pripominaji se v listine polskeho klaštera v Tynci z r. 1119-—1124 a pap. Innocence z r. 1136 (Piekosinski Doc. 13, 14, 30). 6 Falsum z XII. stoleti (caliciarii qui slavice dicuntur csasnici). Friedrich Cod. I. 383. K vykladu srv. Miklosich Denkschr. XXI. 86. 309 Paleni, ktere byIo v staršich dobach praehistorickych zcela primitivni' na polootevrenem ohni, 1 2 dospelo behem doby značne dokonalosti a od doby rimske nalezame nadoby dokonale palene v pecich, v nichž se žar lepe soustredil, silne zvyšil a intensivneji na propaleni latek pusobil. Zvuk sten je od te doby zvonivy a lom tvrdy a ostry. Hrnčirske peče existovaly v stredni Evrope už v dobe pred- rimske;" v rimske jich bylo plno a vyvinutych 3 a neni proto divu, že se s nimi setkavame u Slovanu na konci I. tisicileti po Kr. Zbytky peci hrnčirske (vedle mlynarske dil- ny) našly se na slovanskem hradišti u Rezaku (Mollendorf) v kraji lukov- skem asi z doby ca r. 1000, 4 po¬ dobna na Dreviči v Cechach, 5 jinou z XI.—XII. stoleti odkryl v Krome- riži J. Simonides. 6 7 Z Belgorodky ohlasil ji asi z X. stoleti C. Chvojka, ‘ ze Siedlemina v Poznansku J. Ko- strzewski uvnitr chaty slovanske. 8 Peci ty se v celku nelišily [od tech, ktere si robi dosud vesničti hrnčiri v Karpatech nebo na Rusi. 9 Podobna se našla ve valu u Budyšina se strepy hradištnimi. 10 Jakkoliv nepodleha pochybnosti, že tato keramika v druhe polovici I. tisicileti po Kr. naleži Slovanum a čim dale tim vice se stava pro ne priznačnou, zustavajic teme? vyhradne omezena na kraje, v nichž v te dobe sedeli pouze Slovane, — preče puvod 1 Srv. Franchet 1. c. 117 sl., 122 sl. 2 U Poznane z doby slezskeho typu ( Kostrzezvski Polska 67). 3 Srv. Blumner Techn. II. 23 sl., Sitte Arch. 177, Schliz Fundber. aus Schwaben XIII. 55, W6rter und Sachen III. 142 sl. (?eck6 a etruske 139, 143). Rimska pec nalezena u Vinkovcu (Vjesnik arh. dr. 1919, 186). 4 H. Grosse Zs. f. Ethn. 1909, 928. 5 Dr. Prokop Obzor praeh. II. (1911) 26 sl. 6 Čas. olom. mus. 1892, 85. 7 Chvojka UpeBH. 0<5iit. 91. Byla tvaru hruškoviteho se dvema otvory, ktere byly zadelany. Pri otevrenl ukdzalo se, že byla naplnena nidobami. Velikost peci byla 3 25 m v delce, 2 m v širi a 0 8 m ve vyši. 8 Roczn. tow. pozn. 1917, 120. 8 Srv. Šuchevyč fynyJl. II. 263, Polonskaja Ilcrop. Kyjn,i. AiJiacb I. tab. 29. 10 Srv. Praeh. Zs. 1916, 125. Obr. 95. Ruska pec hrnčirska (Polonskaja). 310 jeji nem čiste domači, neni slovansky. Je dnes jisto, že jej musime hledati v rimske keramice strednich dunajskych provincii, hlavne Rhaetie, Norika a PannOnie . 1 Tam keramika vyličene podoby na kruhu robena a vlnovkou zdobena vyznačuje čiste rimske nalezy, sidla a pohrebište už ze stol. I. a II., na pr. v Salzburku, v Birgel- steinu u Salzburku, v Ptuji, v Brigantiu, u Winklarn, v rimske peci u Helpfau , 2 a odtud se s počatky jejimi, totiž se zakladni technikou, formou a vyzdobou (rytou vlnovkou), shledavame i na mistech, kam za doby Kristovy pronikal obchod a vliv rimske provincialni industrie, jako v Cechach na hradišti u Stradonic, na Morave na hradišti okluckem u Boskovic, na sidlišti v Podbabe a v Krči u Prahy, nebo na hradišti u Puchova nad Vahem. V Cechach se objevuji styky teto rimske keramiky s kulturou t. zv. stradonickou a dobrichovskou . 3 Patrne po celem prostranstvi severnich rimskych provincii od Britannie a Ryna, kde se take naleza , 4 až po dolni Dunaj počala se v I. stoleti podle vzoru latenskych vyrabeti tato prakticka, solidni a preče ve svych jednoduchych tvarech a jednoduche vy- zdobe slična keramika. Slovane, kteri pronikali v cisarske dobe rimske do Čech, do Moravy a do severnich Uher, tedy až k po- dunajskym provinciim, — v Puchove nad Vahem byla snad i rim- 1 These tato je v archaeologii již dlouho platna a stale se potvrzuje. Na- značil ji už r. 1880 R. Much (Verh d. Congr. d. anthr. Gesch. Berlin 1880, 74, srv. me Bemerkungen 52) a podrobneji oduvodnil jsem ji sam v člancich »Pri¬ spevek k oceneni vlnovky na našich nadobach" (Čas. musea olom. 1891, 101) a „Bemerkung-en zu ein. Char. d. altsl. Graber" 51—54, pozdeji prejali toto mineni a nove doklady snašeli Pič Pam. XVII. 487 sl., XVIII. 393, Červinka Pravek 1907, 79, Beltz Alt. Meckl. 367, Axam.it Pam. arch. 1919, 12. Pič 1. c. a Star. III. 131 odchylil se od bežneho nazirani potud, že podle neho Slovane neprejali toho typu primo od Rimanu, nybrž prostrednictvim Germanu, nebot ozdoby kol- kem vtlačene pričeti na vrub germanskeho vlivu (z keramiky merovejske), což je z časti spravne. Ale jeho chronologie neni spravna, nebof počita, že prešla k Slovanum tato keramika teprve c. r. 500 po Kr. 2 Srv. me Bemerkungen 53, Jahrbuch f. Alt. IV. 1910, 33 (Brigantium), Heger Ausgrabungen etc. bei Amstetten, Wien 189,3 (Winklarn), Mitth. Central- komm. 1893, 99. V Gallii shledavame rytou vlnovku občas už na nadobach I. fase latenske (Dechelette Manuel II. 1464, 1468). 3 Srv. Pič Star. II. 2, Lipka Stare hradisko tab. 26, Jira Obzor praeh. I. 52, Axamit Pam. XXVIII- 130, XXIX. 11. Na Morave objevuje se tato keramika take v naleZech doby rimske v Krenovicich, Hrubčicich, Brezolupech, Cechuvkach atd. (Červinka Pravek Mor. 290, 293. 298, Pravek 1910, 58, Čas. ol. 1905, 111, Cerny Pole popelnicova 25). 4 Niederle Bemerkungen 53 sl. 311 ska dilna keramicka — prijali ji, napodobili a tak si ji oblibili, že se u nich ujala nadobro a zustala i po upadku rimske kultury a v zaplave germanske jako vyhradne slovanska narodni keramika, jako jeden z hlavnich priznaku slovanskosti v slovanske kulture z konce I. tisicileti po Kr. Tento vyklad ovšem všeho nevysvetluje. Zustava totiž za- hadou, proč se prave jenom u Slovanu rimsky vzor ujal a ne za- roven u jinych narodu pri Dunaji sedicich: Germanu, Avaru nebo Madaru 1 * III a dale proč Slovane jen ten jeden typ prijali a ne jine z bohateho vyberu rimske keramiky. Pričinu toho shledaval bych v tom, že Slovane byli mnohem vice praedisponovani k prevzeti teto nove keramiky nežli jini. Oni patrne již pred tim uživali forem podobnych, kdežto nadobi Ger- * manu nebo Avaru silne se lišilo od rimskeho, takže prizpusobit si rimske vzory bylo pro ne mnohem nesnadnejši, nežli pro Slo- vany, kteri pouhym prijetim hrnčirskeho kruhu a vlnice pozmenili starou svou formu a vyzdobu v typ hradištni. Domnenku tuto, doufam, potvrdi i archaeologie. Starši slo¬ vanska keramika, ktera typus hradištni s vlnici predchazela a kterou mužeme dnes sledovati v nekolika pohrebištich s počatky hradištni keramiky jak na jihu v Chorvatsku a v zemich alpskych, tak i ve vychodnim Polabi v Polsku, ba i na dneprovske Rusi, ukazuje totiž časteji hrnce podobneho tvaru, s hrdlem zuženym a bucf jen malo nebo vubec neovalenym, jejichž vyzdoba se sklada bucf z pasu vodorovnych rytych linii, nebo pasu cikcakovite lomenych, križenych a dale z vyzdoby tlačene, pri niž kratke punktovane čary šikmo kolem vydute kladene v jednom nebo vice pasech jsou nejobyčejnejši a predstavuji nam typicky staroslovanski ornament, ktery, jak jsem vyše povedel (str. 305), zustal hojny i v pozdejši, vlastni keramice hradištni. 2 Tuto keramiku a tuto vyzdobu pokla- 1 Zde vynechavam Sarmaty, ponevadž jsou zihadou. Hampelovy t. zv. sar- matske hrbitovy prejaly tyž prototyp hradištni keramiky jako Slovand a maji ty tež formy vyvojove, kdežto ostatni kovovy materidl je orientdlni. Ate časove vše spada do VI—IX. stol., kdy o Sarmatech v Uhrdch nevime, kdy Sarmaty zv ani byli Slovane. Neni možno, že by byIo zustalo tolik Sarmatfi, jak bylo nutno souditi z hrobu a Slovane žadni vedle nich. Spiše bych soudil, že tu Slovane namnoze prejali kulturu bjzantskoorientšlni, kterou rob.ly byzantskd dilny pro Hun, iy mys i; m) p r e drim?kou keramiku shledavam na pr. v hrobech u Vel. Gorice (Vjesnik arch. X. 128, 133) nebo současne u Mistelbachu (Jahrb. f. Alt. III 227) obe z doby velmi časne, z VI.—VII. stol. Take na severu v Polabi 312 dam za domači' slovansky vytvor, vznikly samostatne od rimskych vzoru. Zdali vsak tento archaicky neboli predhradištni typ smime g - eneticky spojovati s hrnci staršich kultur poli' popelnico- vych, v nichž se podobny vysoky hrnec objevuje typicky od stupne lužickeho, 1 je jina otazka, na niž odpoved’ souvisi s rozluštenim velkeho problemu slovanskosti techto poli. A priori ovšem spojeni' vyloučiti nelze. A totež by platilo o druhem, nizkem tvaru hrnce ve vyduti nalomenem k podobe dvojiteho kužele a s hrdlem rov- nym neb ovalenym. Upomina jeste silne na popelnice severnich žarovych poli z cisarske doby rimske (obr. 96, 14, 15). Vyzdoba je podobna, z pasu vodorovne vyrytych nebo vlnic, ale nedbalejši." Vše dela dojem starši formy, kterou mužeme priraditi časove k predešle, ačkoliv se jednotlive formy udržely až do XI. stoleti, setkavame se s temito primarnimi hrnci, jenže vyzdoba se zde na severu typicky sklada z pasu križujicich se čar, vedle šikmo itavenych nebo cikcakovych (obr. 96). Srv. nalezy z okoli Dessavy na Mulde (Jahresber. f. Vorg. sachs. L. I. tab. V.), na hradištich Ruppinskeho kraje ( Bartelt-Waa£e Burgvvalle d. R. Kreises tab. I.), u Inovvraclave (Kalliefe Praeh. Zs. VI. 106 sl.), u Marienvvalde v Braniborsku (D. Nachr. 1892, 52), u Ketzina (vych. Havelland, mus. Beri.), u PawIovic bliže Poznane (Feldmanozvski Wykopalisko Pawtow. Pozn. 1877 tab.) a zejmena v ja- mach u vesnice Fohrde v Havellandu (Mannus VII. 129). Take Beltr (Alt. I. 371) di, že lze rozeznavati dvoji keramiku slovanskou, starši bez kola a mladši na kole delanou (vedle ni ovšem tež bez kola), ktera ma však ve forme jen male rozdily. Na hradišti u Neu-Niekohru ve spodni vrstve byla tato starši, na vrchu mladši. Srv. i strepy z hradište u Pawlowic v Poznansku (Album zab. IV. tab. 68). Velmi poučne jsou i nektere nalezy z Povisli a Podnepri. Sem prišla vina rimskeho vlivu pozdeji a proto ješte v nalezech z konce 1. tisicileti (kdy tu ovšem sedeli pouze Slovane) vidime tuto keramiku a rovnež i v X. stoleti vedle kera- miky hradištne jako survival starši. l ak na pr. v Gnezdovu u Smolenska ( Spicijn H3B. apx. XV. 65—67), v Korzybie, Kozimine, Rostkowu, Orzymovicich v gub. plocke (Svviatovvit III. tab. XI., VII. 12, 29, 31, tab. I., V.), v Benkensteinu u Elbl^gu (Mitth. Copern. Verh. Thorn Heft XXII. 3, 15). O Gnezdovu pravi Sizov vyslovne ve svem rozboru, že typ ten je domači a starši nejen s hlediska technickeho, ale i proto, že se vyskytuje v staršich mohylach stredni Rusi, jež se bliži dobe stehovani narodu (Sizov 1. c. 105). Zajimavo je ovšem, že tytež hrnce shledavame i na jihu v nalezech sarmatskeho razu (Braun H3B. apx. , XIX. 83) v tavrieeske gubernii. V Cechach a na Morave musime teprve vyčkati dalšich nalezu. Zde se ovšem ujal, jak z geograficke polohy vyplyva, rimsky typ nejdrive, ale jsem presvedčen, že se i u nas objevi formy protoslovanske. 1 Niederle-Buchtela Rukovef č. archaeol. 66 sl. 2 Sem naležeji dve nadoby z Objezierze v Poznansku (Album zab. IV. tab. 69), nadobka ze Zakolan (Pič Star. III. tab. X. 20), ze Stove u Nov. Bukova v Meklen- bursku (Beltz Alt. II. tab. 70, 21), jež je zajimava provrtanymi dirami, jež sloužiIy k provlečeni provazcu, a nadoba z Bobzinu s pokličkou (ib. 70, 20). 313 Obr. 96. Predhradištni typy slovanske keramiky. 1 Varin, 2 Mistelbach, 3 Bogojeva (Bačka), 4—6 Fohrde, 7 Neuendorf, 8 Stary Žukov (VoIyn) 9 Rostkowo (Plock), 10—12 Gnezdovo, 13 Lossnig u StreKna na Labi. 14 Objezierze (Obornik),' 15 Schwann (Meki.), 16 Treboul (Čechy). 314 na pr. nadoba, v nlž se našel poklad minci u Schwannu v Meklen- bursku (obr. 96, 15). Od prave naznačeneho staršiho predhradištniho typu byl jen snadny krok k typu latensko-rimskemu, resp. hradištnimu. Celkova forma zustala, jen okraj byl vice, určiteji ovalen, do dekoru vlo¬ žena vlnice, 1 vše vytvoreno na kruhu — a hradištm' typ byl zde. Ovšem ani novy tvar nezustal bez dalšiho vyvoje. Jenže se vyvoj netykal zakladni formy a vyzdoby, jako spiše jen detailu techni- ckych. Hlina je pozdeji jinak mišena, - čistši, bez zrnek piskovych, paleni je dokonalejši (strepy zvoni), barva svetlejši, šedava, ovaleni hrdla je silnejši, ostre a hranate a take ryta vyzdoba nabyva ostrosti: počnou opet prevladati pasy vodorovnych, hluboce vy- rytych linii a vlnice sama se splošfuje (srv. obr. 90, 13). V Rusi se docela objevuje i malovani. (Srv. nalezy v usadbe dra Petrovskeho v Kijeve). Tento vyvoj počina markantneji vystupovati v XI. stol. a ješte vice v nasledujicich, ale to je už doba, jejiž kulturu zde neličim. 2 Je však jiste zajimavo podotknouti, že se stary hradištni typ vlnici zdobeny uchoval dosud na ruznych mistech Slovanstva jako lidovy vyrobek pro domači potrebu kuchynskou. Lze se s nim shledati na tržištich v Petrohrade, Moskve, Sergijevu, Dubrovnice, 3 a vlnovka je hojna i na nadobach ruznych forem ze Slavonie. 4 Vedle tohoto vlastniho typu hradištneho s jeho stupnem archaickym vyskytuje se jen zridka v nalezech slovanskych jina nadoba atypicka. Mis neni, což je podivne, ale občas se objevuji hrnce tak nizke a široke, že tvori prechod k misam. Vedle nich a lahvi svrchu vzpomenutych objevila se čutora, v stare slovanštine plosky zvana, 5 vedle esovitych zaušnic u Horgoše v Congradu ; 6 v Leissovskem Mlyne u Frankfurtu nad Odrou našla se hlinena nadoba v podobe žebrovane cisty se stribrnym pokladem z XI. 1 O tom, proč pry si Slovane zamilovali vlnici a jak vubec povstala, vyklada R. Moschkau. (Mannus IX. 196). 2 H. Grosse Zs. f. Ethn. 1909, 910 (srv. ref. v Pam. XXVI. 164), Beliz Alt. 367. 3 Niederle Bemerkungen 52, Pič Star. III. 129. 4 Srv. sbirku nadob na ocet v Rumjancovskem museu v Moskve. 5 Slovo plosky, ploska (t. j. ploska lahvice) je vseslovanske a stare, dolo¬ čene ze XII. stol. v Nikon. Pandektech 45 (Sreznevskij MaT. II. 968). Srv. zde dale str. 322. 6 Arch. Ert. 1894, 199. Forma je už stara, anticka. Srv. Montelius Civ. prim. II. 268. 315 stoleti, v Turove u Plocka hrneček s pokličkou polepenou kuli- čkami." Ale to jsou všechno hole vyjimky. Za to se občas, ač ridko, objevi' nadobka dirkovana, uživana patrne k hotoveni syra. :; Lokalni, byzantsko-orientalni vytvor IX.—X. stoleti je malovana keramika nalezena ve zriceninach kostela v Patleine u Preslavi. * 4 * Nadobi z jineho materialu. Misto poharu z hliny uživali Slovane, pokud nemeli kovovych a sklenenych (srv. str. 238 a 318), k piti bud’ poharku drevenych, 6 nebo z kury zhotovenych po zpusobu srbske krbulje , 8 nebo a to nejvice, dutych rohu zvirecich. V keramice te doby je tvar, ktery bychom mohli prohlasiti za pohar nebo čiši, vyjimkou (obr. 54). Naproti tomu vidime na nekolika zachovanych sochach staroslo¬ vanskih ohnuty roh jako typicky attribut 7 a s tim se shoduje i zprava Saxonova, že socha Svantovitova v Arkone mela v ruce roh na vino ( cornu ) z ruzneho kovu zhotoveny, 8 i Herbordova, že velmožove stetinšti pivali v kontinach z velkych, zlatem a drahokamy ozdobenych rohu turich, 9 i Gallova o picich rozich na dvore Boleslava Chrabreho. 10 Tyto rohy pici (podobne byly ovšem take k troubeni, cornua potibus apta — cornua cantibus apta v chramech štetinskych rozeznava Herbord), jichž bylo 1 Hervorr. Kunstgeg. Tab. II. 2 Šwiatowit II. 23, tab. 2. 3 Srv. sidlište u Kistrzynu na Warte (Zs. f. Ethn. 1915, 893), pozdni hroby žarove u Butzova (Virchoiv Vor£. Alt. d. Mark. Brandenburg 1886, Abt. VI. Tab. 4) a rašelinište u Teterova (Beltz Alt. II. tab. 70, 22), je-li tento n4lez vskutku slovansky. 4 H 3 b. 6T.jir. o6m. IV. 128, tab. 34 39. 6 Nalezu je prirozene malo, a jeste nejspiše kovani, jimž byl okraj ozdoben. Drevena čiška našla se v kurhanech u Gnezdova (Spicyn Hsb. apx. XV. 15), jina stribrem kovana v mohyle na Horni Jurkoviči v Kijeve z IX.-X. stol. (Apx. JliT. 1899 78, 1903, 360). Ve Vych. Prusku, ale z doby rimske, našel se dreveny pohar u Wackern (Kemke 38). Soustružnici drevenych midob (formatores pica- riorum) pnpominaji se v českych listinach teprve v pol. XII. stoleti. (Friedrich Cod. I. 161). Naražku na dfevene pici nadobi ruš i Gallus I. 6. 6 Trojanovič Archiv f. Anthr. XXVII. 248. 7 Srv. relief z Altenkirchenu a sochy ze Zbruče, Galdowa-Jedrychowa, z Rosenbergu (ŽS. II. 143, 144, 147, pozn. 4). 3 Saxo Gram. XIV. (Haider 564), Z. S, II. 137, 290. 9 Cornua etiam grandia taurorum agrestium deaurata et gemmis intexta potibus apta et cornua cantibus apta. (Herbord II. 32). Z Rusi pici roh dokldda Ustav Jaroslavuv o cy,nhx'B (Goetz Prawda r. 2t). 10 Gallus I. 6 (Bielowski MPH. I. 401). 316 obecne uživano i u sousedu slovanskych, u Germanu 1 i v Ori- ente , 2 hotoveny byly z prirezanych rohu dobytka domaciho, velke z rohu tunch; okrouhly otvor byval u lepšich exemplaru okovan (u vzacnych stribrem a zlatem) a pri tom i na povrchu ozdoben umelou rezbou. Obyčejnych okovanych rohu nebo zbytku kovani' našlo se v hrobech zemi slovanskych nemnoho a provenience ne- jiste . 3 Nejkrasnejši kusy na povrchu skvostne zdo- bene našel Dm. Samo- kvasov v Černe mohyle u Cernigova, ale nemohu rici bezpečne, naležely-li do kategorie rohu picich či troubicich (olifantu), jakych krasne kusy cho- vaji se v Praze v pokla- du svatovitskem a v po- kladu mesta Jasz-Bereny n j- ■ D , , ........ v Uhrach . 4 Dva rohy čer- Ubr. y/. Kekonstruovany roh pici z Lubsowa , v Prusku. nigovske, Samokvasovem označene jako čiše (i ynoTpe6jTeHiii qejiOB- nepenoBT. bi, anoxy aoncTopn- necKyK5. Praha 1901). 5 Letopis Kijev, k r. 972 (Lavr. 72 ). 0 Theofanes ed. Boor 491, Kedrenos II. 42. 1 Spicyn iKMHn. 1899, Vlil. 326, Antonovič UpeBJi. pacK. 14 (u Zitomiru). Take u nas našly se v staršich kulturach kusy lebek, jež zavdaly podnet k po¬ dobnemu vykladu (Knie.s Čas. ol. mus. 1897, 118, Schneider Verh. beri. 1898, 214, Želizko 1. c. 17). 320 Terminologie. Zbyva mi jeste ukazati na terminy, kterych Slovane uživali na konci doby pohanske pro sve nadobi. Voditkem je tu opet rozšireni nazvu po Slovanstvu, dale, je-li domaciho puvodu a je-li literarne ze stare doby doložen. Ovšem nutno podotknouti, že nelze vždy rozhodnouti, pokud dale uvedene nazvy naležeji rade vlastni, hlinene keramiky, pokud nadobi kovovemu, a pokud nadobi ze dreva nebo i z prouti zhotovenemu, o nemž se zminuji zase na miste jinem. Giarnb, ghrnbcb, č. hrnec, stb. grhnbčdtb. Srv. lat. fornus, furnus, sti. ghrnas — žar (Berneker EW. I. 371, Miklosich EW. 64.). Vyraz všeslovansky a stary (Supr. 396, 20, 21, Izb. 1073 r. 64, Pam. Sin. XI. st. 173, Pand. Ant. XI. st. 86, Upyr, Is. XLI. 25 atd). ropHeub Macaa v Rus. Pravde kn. Jar. 56 ( Vladimir - skij-Budanov Xp. 1. 55). Sreznevskij MaT. I. 616 — 617. Lonbcb (hrnec), slov. lončar (hrnčir). Puvod nejisty a jen u Jiho- slovanu. Berneker I. 732, Miklosich 174. U Sreznevskeho neni. *Sa t d r b, stb. s^dbno (Miklosich 315, Budilovič n. Ca. II. 128). Vyraz všeslovansky a stary (srv. i lit. sudas). CyflHHa v Po¬ vesti vrem. let. Let. Lavr. s 13, cyA"b v I. knize Mojžišove XLI1I. 11, u Feod. Peč. I. 196, Jak. Bor. Gl. 116 atd. (Srez¬ nevskij MaT. III. 602), CbcyflT> v Ostrom. ev. Mat. XIII. 48, Jan XIX. 29, v Čud. psalt. XI. st. II. 9 atd. (Sreznevskij III. 833—834). Snad to znači nadobu puvodne drevenou (tak Janko Pravek 98). Chban^, čbvartb puvodu temneho (Berneker I. 165, Miklosich 37, Sobolevskij POB. 1914, 431 a Skok Archiv sl. Phil. 1914, 337, 2). Vyraz všeslovansky a stary (srv. i lit. zbonas, izbonas). Doložen z XII. stol. v ev. sv. Marka VII. 8 (Cetveroev. r. 1114 a Jurjev. ev. r. 1119), adj. MbBaHbUfiM v Pam. Sin. XI. st. 119. Srv. Sreznevskij MaT. III. 1554. Laty (gen. latbve), csl. /a/T> vt, lat^va, lat^ka, puvodu nejisteho. (Berneker I. 694, Miklosich 161.) Vyraz všeslovansky a stary. V letopisu k r. 997 se pravi, že Belohradčane ze studni vedry vylevali vodu b jiutkh (Let. Lavr. 126 3 ). Je už take v nej- staršich prekladech bible (Sreznevskij MaT. II. 12). *Cerp' b, csl. črepb (č. strep), z nehož se už v stare dobe vyvinul vyznam čerpaci nadobky (srv. lat. testa). Viz Berneker I. 147, Miklosich 34. Všeslovanske a stare. Hbpnajio v Izb. pred 321 1300 r., noHbpnaJibHHK-b v Ostr. ev. Jan IV. 11 (Jurj. ev.), MbpnajibHHKi. v Prol. maj. 12 atd. Srv. Sreznevskij MaT. II. 1330, III. 1567, Jagic Kirchensl. Spr. 293. Kubit pohar (Berneker I. 636). Vseslovanske, ale puvodu ne- jisteho. a doloženy teprve v Ipatej. let. k r, 1175, 1288 avl. Pskovskem k r. 1473 (Sreznevskij MaT. I. 135 6). Jakob sestavuje i arab. kub — pohar (Handel 149). Grofa (č. hrotek, menši nadoba špičata) puvodu nejisteho (Ber¬ neker I. 354, Miklosich 79). Vyraz všeslovansky a stary (Greg. Naz. XI. st. 304, Sreznevskij I. 598). Pfejatych nazvu z reči sousednich, hlavne recke, turecke, latinske a germanske, je take cela rada, ponejvfce v jižni a vy- chodni vetvi slovanske. Mohu se zde zminiti hlavne o tech, ktere jsou duležitejši a ktere nalezam u Sreznevskeho nebo Miklosiche v nejstarši literature slovanske tak, že prejeti jejich spada pred XI. stoletf, jeste do konce doby pohanske. Laghv b (č. lahev), vyraz všeslovansky, prejaty z sthn. lagela, strhn. laegel, lagel a to z lat. lagena (Berneker I. 685, Miklosich 159). Na stari u zap. Slovanu ukazuje termin lagenarii z XII. stol. (srv. vyše str. 308). V češtine je doložena lahvice teprve ze XIV. stol., na jihu je vsak JiarBMpa už v starych prekladech bible (Sreznevskij II. 2). Kupa ve smyslu čfše, všeslov., pfejato ve dvou radach z lat. cuppa, cupa (Berneker I. 645, Miklosich 147, Vasmer 3t. II. 250). Doloženo vsak teprve od XIV. stoleti (Berneker 1. c.). Srv. tež Romansky Lehnworter (XV. Jahresbericht Inst. f. rum. Spr. 117). Čbb-hr-h (č. džber), vseslovanska vypujčka J z sthn. zwibar, zubar (Miklosich 37, Berneker I. 165). Vyraz je stary. U Galla I. 2 (BieIowski MPH. I. 397) čteme: situlae sclavonice čebri, a v listine Mstislava Daniloviče Volynskeho r. 1289: riHTb pedpoBt. OBca h p>km (Sreznevskij III. 1439). Ki^bčagi j krbčaga (nadoba) prejato z tur. korčag, altaj. kurčuk (Berneker I. 665, Miklosich 156). Vyraz všeslovansky a stary (Besedy pap. Grig. Sobolevskij MaT. 66 Upyr. Jer. XXV. 6, Četvercev. 1144 r. 102, Let. Kij. k r. 997 (Lavr. 126 3 ), Nestor Žiti Feod. 20 atd. Srv. Sreznevskij I. 1411). \ 1 Zubaty to vsak pokladal za domači L. F. 28, 116. Skok toto slovo i čtbam, poklada za vypujčku z germanštiny (1. c.). ... 21 L. Niederle: Slovanske starožitnosti. 322 Bljudo, bljudh (široka nadoba, misa) je prastara vypujčka z got. biups, tedy z III.—IV. stol. po Kr. (Berneker I. 64, Miklosich 15), jež prošla teme? vsemi slov. rečmi jednak ve vyznamu misy, jednak podnosu a stolu. 1 Določeno v Ostrom. ev. Mar. VI. 28, v Jurj. ev. 1119 r. Mat. XXIII. 23, u Jana Ex. Bulh. 164, v gramote z r. 1130, v Pat. Sin. XI. st- 203, atd. Srv. Srez¬ nevskij MaT. I. 120. Misa, stb. misa (Ttivaij), vyraz všesIovansky, prejaty z sthn. mias, mies, got. mes a to z lat. mensa, mesa (Berneker II. 61, Vas- mer 3t. III. 126, Murko MAG. XXXVI. 125, Sobolevskij POB. 1884, 316, Miklosich 198). Prejeti je stare. U Sreznev- skeho je doklad z ruk. XII. stol. Poučeni Konstantina bulhar- skeho 242, 245 (MaT. II. 153). Čaša (stb. čaša, č. čiše), vyraz všeslovansky, prejaty z iranštiny (Berneker I. 137, Vasmer Roczn. sl., VI. 173, Miklosich 31) a stary, doloženy od X. stol. (Kosma presb. Arkiv IV. 76, 80, Besedy pap. Grig. ed. Sobolevskij MaT. 80, Ostrom. ev. Mat. X. 42, Izb. r. 1073, 121 atd. Sreznevskij MaT. III. 1483). Neni vyloučeno, že čaša označovala puvodne mišku z lebky zhotovenou, u Skythu obvyklou (srv. vyše str. 319). *Kony, koni>vb (č. konev) prejate do zapadni a pak vychodni slovanštiny ze strhn. kanne, sthn. kanna (Berneker I. 558, Miklosich 128). Jinak Vasmer 3t. II. 245 a III. 94. Stari ne- jiste. V stare češtine je določena teprve v prekladech bibli- ckych z XV. stol. (Gebauer Stč. sl. II. 93). Krina, (o)krinrb, krinica — č. okrin (Berneker I. 617, Miklosich 140). Podle Vasmera 3t. II. 248 z r. xpYjva — -/.p^VT] (srv. III. 101). Všeslovanske a stare (Supras. 291, 8; Jurjev. ev. Mat. V. 15; Ev. XII. st. Mar. IV. 21 KpuHa, KpiiH-b za r. pooios; okphht> u Upyra Zach. IX. 15). Srv. Sreznevskij MaT. I. 1324, II. 648. Z jinych vyrazu jsou v XI. nebo XII. stoleti doloženy: str. uapa — čiše z mong. čara (Berneker I. 136, Sreznevskij III. 1471), potir t> —r pohar z Tionrjptov (Vasmer 3t. II. 268, III. 159, Sreznev¬ skij II. 1291), plosky, ploska — čutora z flasca (Vasmer II. 265, Sreznevskij II. 968), lochanb nebo tachanb — pelvis (Berneker I. 685 z Orientu, assyr. lahannu, arab. Iaqan, Vasmer III. 116 z r. < ‘7ayaviov), stamna — džban (Vasmer II. 279, Sreznevskij III. 491), 1 Srv. Murko MAG. XXXVI. 120, Meringer Sitzb. Akad. W. 144. VI. 92, 96. 323 koVbkalb — drevena čiše (Vasmer III. 71, Sreznevskij I. 1243) z r. v.auy*ažov. M. Vasmer mezi vypujčkami z rečtiny z doby pred- kresfanske uvadi jeste u Sreznevskeho nedoložene konata — na- doba na vino (3t. II. 217,245). Nejasneho puvodu je jeste konob^ (stbulh. a strus.) doložene v nejstaršich textech ve smyslu reckeho pelvis (Berneker I. 558, Sreznevskij I. 1269). V. PRAČE VE DREVE A PRIBUZNE. Vedle metallurgie, zlatnictvi a hrnčirstvi 'ustupuji všechna ostatni remesla silne do pozadi. Ne že by nebyla v stare kulture slovanske prichazela k naležite platnosti, — ba nektera z nich, jako bednarstvi nebo tkalcovstvi byla jiste zamestnanim nad jine rozširenym, — ale zprav o nich je pramalo a material, jenž byl použivan k prači tak podlehl behem času chemickym a mecha- nickym procesum, že se v nalezech setkavame jen s nepatrnymi zetlelymi zbytky nebo nejakym kouskem kovani, a tim je poznani naše velmi znesnadneno a omezeno. Pokud se tyče prači ve dreve, je jisto, že byly vedle prači tesarskych pri stavbč domu a hotoveni kusu nabytku, popsanych už v I. dile Života starych Slovanu na str. 820 a nasl., 1 robeny predevšim jeste všelijake druhy drevenych nadob, ruzne velikosti a ruznych tvaru. Nemarne vsak o nich bližšich vedomosti, pouze rada starych slov, jednak domacich, jednak cizich ukazuje, že jich bylo uživano už v XI. a X. stoleti a ovšem i drive. Hotovili je remeslnici, pro než stara latinska listina klaštera vyšehradskeho pripisovana k r. 1088, ale o neco pozdejši, zachovala domači termin bečvar . 2 Take soustružnici, tornarii, tornatores listin XI. až XIII. stol. 3 patri k temto delnikum ve dreve, rovnež jako koiari, 1 Take jine velke prače svedči o obratnosti a vyši tesarskeho remesla u Slovanu, tak na pr. stavby mostu p?es Sdvu (pro Avary) a kcnstrukce stroju valečnych, zejmena veži dobyvacich, o nichž viz bliže v kapitole o obchodnich cestach a valečnictvi, dale stavby lodi a vozi, o nichž taklti), rozši?eny u vy- chodnich a zapadnich Slovanu (Berneker I. 467, Miklosich 108). Stari nejiste. U Sreznevskeho neni, u Gebauera rovnež ne. Praši. * 3 t dorbh, dorb T> ve vyznamu nadoby (Berneker I. 211, Miklo¬ sich 49) zachovan jen v ruštine, kdež už v XI. stol. v Izbor- niku (1073 r.) 33 čteme: BOfly ueperMSf h bt> yAopodb yTb^y JltlOTb (Sreznevskij III. 1154). Všeslov. košb značilo puvodne vubec pletivo, pletenou nadobu (Berneker I. 586, Miklosich 134) a doloženo je Ostrom. ev- (Jan VI. 13) a Nestorovym Žitim Feod. 41 (Sreznevskij I. 1306). Tak i všesl. krošna (č. krosna), jež souvisi puvodem se sl. krosno ve vyznamu tkaciho stavu (Berneker I. 623). Pro ohebnou koru nebo dužinu, z niž se koše a nadoby ro- 1 Janko Pravek 247. 3 Deminutivum konci ukazuje na predchozi korh, trebas toto se neudrželo (je jen v Zogr. a Nikol, evang-eliu Luk. XVI. 7). Berneker (I. 579) vsak mysli zde spiše na prevzeti r. *6p °S - mensura, jako Vasmer. 9x. II. 246, III. 97, Jagič Festschrift 272. 326 biljr, 1 byl prastary indoevr. termin /«6i> podnes všeslovansky (Berneker I. 741, Miklosich 175). Specialne zvana tak byla stena sita a mlynskeho koše pozdeji i mira duta. Jmena mistni od toho odvozena (Lubno, Lubnica, Lubyna, Lubny, Luby, Lubenec, Lubnica, Lubienka) jsou hojna a mons Lubnic se pripomina už r. 973. 2 V ruštine jsou vsak u Sreznevskeno doklady teprve ze XVI. stol. 3 K vyrazum zjevne odjinud prevzatym patri: *B’bčy (gen. btčve), b^čbvb, b^čbka (č. bečva, bečka) — dreveny sud, jehož nazev prejat byl bud’ z sthn. *butihha, strhn. boteche, botech, nebo spiše z 1. J3 oottis, ^outtiov, lat. butis (Berneker 1. 105, Vasmer 3 t. II. 217, 223, Miklosich 25). Slovo je všeslov a značne stare, nebof je doklada i Nestorovo Žiti prep. Feodosija 22 (viz Sreznevskij I. 201) i stč. bečvar z XII. stol. (srv. vyše str. 323). Take zpusob skladam' beček z duh je patrne prevzat, nebof i toto slovo duha, ač rozšireno ve všech trech vetvich slovanskych, je puvodu ciziho z it. doga (z strlat. doga) nebo strhn. duge. 4 Zprava I. Novgorodskeho letopisu k roku 1204 ukazuje, že ruske bočky byly sbity hrebiky (Sreznevskij 1. c.). Kadb — vetši drevena nadoba z desek; nazev všeslovansky, ale prevzaty z r. '/aot(ov) z xa§o? — vedro, lat. cadus. (Berneker I. 466, Miklosich 108, Vasmer 3 t. II. 236, III. 71). Je už v prvnich prekladech Pisma za ?. xopog nebo xaSos, dale u Upyra (Is. XL. 15), v Letopisu k r. 997 atd. Viz u Srez- nevskeho I. 1172. V češtine doložen často od XIV. stol. (Gebauer II. 6). Prešpursky slovnik preklada kad — dolium. V Ruske Pravde kn. Jaroslava (§ 58) meri se rež na kopny nebo kadi (Vladimirskij-Budanov Xp. 55). P^borh, ajbor^kh (č. ubor, uborek), nadobka nejspiše z kury zhoto- vena. 5 Vyraz všeslovansky, ale prejaty z sthn. ambar — Eimer 1 K stare Rusi srv. Aristov I [pOMHiin. up. Pycn 101. V smlouvach ze XIII. stol. pripomlnaj! se KopoObii XMi;iibHBie a jiBHjiHBie, Kopoota v Novg. let. lc r. 6736 (j;apBi bt> Kopo6baxx). Sreznevskij I. 1288. 2 Zahn Cod. Austr. (1870) 37, Miklosich Ortsnam. II. Denkschr. XXIII. 197. 3 MaT. II. 48. 4 Berneker EW. I. 233, Schrader Reallex. 236. 5 NasvedčujI tomu stare češke zpravy a mistni survivaly uborku, hotovene z lipove kury a lyka ke shirani jahod nebo trešni (obr. 103). Srv. o tom članek J. Soukupa Uborek v Č. Lidu. XVI. 401. Jake všechny nadoby prakticke a trvale ze udelati z kury a lyči, ukazuje stat Jul. Wichmanna o nadobach uživanych u Čeremišu (Anz. d. ethn. Abt. ung. Nat. Mus. VII. 1915, 101). 327 (Miklosich 221) a to v dobe stare, nebot na zapade doklada jej už češka glossa v Mater Verborum z XIII. stoleti 1 2 a slov- niky staročeske ze XIV. stol.," na vychode v Rusi je v Ruske Pravde kn. Jaroslava a Vladimira Monomacha jako mira pšena (Sreznevskij MaT. III. 1116). k-bhblb (č. kbel) modius, prešlo k Slovanum z sthn. *kubil, strhn. kiibel (to z lat. cupellus, cupella). Srv. Berneker I. 658, Miklosich 154. Je už v starych prekladech bible (Sreznevskij I. 1387), dale v Pat. Sin. XI. st. 107, v Nikon. Pand. 35 jako mira pšenice (Sreznevskij ib.). Madari prejali kbel od Slovanu — kobol. Z ostatnich uvedi bych jeste, že všeslovanske a stare slovo je hbdbnb (č. bedna določena ze XIV. stol. v sl. Prešpurskem), což je prejato z germ. *budin a to opet. z lat. *butina (Berneker I. 106) a snad i všesl. necky (csl. nbštvy. srbch. načve, r. hombu, Miklosich 218) prejato je z g. nuosk, což značilo nadobu vy- dlabanou, koryto. 3 HombBa, HbtgbBa ve smyslu velke nadoby je doloženo už v Pat. Sin. XI. stol. 264. Z lat. dolium vzniklo strus. flejiBa, fle;ibBb, fleBJib doložene už v prekladu I. kn. Mojž. XL. 10, 12 a u Grig. Naz. XI. st. 193 (Sreznevskij I. 651, 767, II. 480). Z historickych zprav pripominaji se na pr. bečky nebo lukna medu v knižecim sklepu (mednici) v Belgorode, pak vedra a kadi tamže vedle studnic, 4 5 kadi obili v Ruske Pravde kniž. Jaroslava, 6 a take persky geograf X. stol. a Ibn Rosteh potvrzuji, že Slovane chovali medove vino ve velkych nadobach ze dreva. 0 A když biskup Otto Bambersky krtil ve Štetine lid, tu vstupovali jednotlivci do velkych sudu nebo kadi naplnenych vodou a tam byli polevani a krteni. 7 0 podobe jednotlivych techto nadob teme? nic nevime. Jedine z dosavadnich typicky konservativnich forem smime souditi na stare a vedle toho pouze vederko nebo-Ii okoVb je nam dobre znam i archaeologicky, ponevadž provazi tak hojne slovanske 1 Uborech — calatus, sumber ( Patera-Sreznevskij Tjioccbi 36). 2 Soukup 1. c. 402. 3 Meringer Idg. F. XVII. 152, Janko Ndrod. Vestnik H. 1907. 76. Srv. i ŽS. I. 513. Berneker vsak (Zbornik Jag. 602) prijima prask *m,ktva ve vyznamu korvta a s nim souhlasi i Mladenov l'e P M. eJieM. 91. 4 Let. k r. 996 a 997 (Lavr. 3 123, 125). 5 Srv. citaty vyše str. 11 i pozn. 4. 6 Ed. Tumanskij 135. 7 Herbord. II. 16, 36. 328 hroby kostrove z IX.—XI. stol., 1 že preš stav mnohdy silne zetlely a porouchany mužeme si jeho podobu dobre rekonstruovati. Je to ostatne totež vederko, ktere nalezame i v kostrovych hrobech sousednich Germanu v dobe merovejske, 2 ba i v staršich hrobech žarovych vychodni Germanie, jejichž narodnost je nejista. 3 Zhoto- veno bylo z rady rovnych dužin spojenych dvoji kovanou obruči pri dne a druhou pri horenim kraji (nekdy i treti' a čtvrtou uprostred), ktera byla opatrena oky k zachyceni obloukoviteho železneho držadla (srv. obr. 104). Starši' typ ma rafy široke a ozdobnejši, mladši z hrobu X. a XI. stoleti uzke a jednoduche. Velke nadoby mely ovšem i obruče drevene, lyčim svazane, jak vidime ješte na obrazech legfendy sv. Jadwigy z r. 1353. 4 Jen zridka byva u Slovanu kovani ozdobnejši, 5 obyčejne e to prosta hladka obruč a nahore prosty železny prut s ohnutymi haky na koncich. To je typicke slovanske vedro neb okov IX.— XI. stoleti. Naleza se v hrobech žen i mužu a nosila se patrne, jako pozdeji na ramenou zavešena po dvou na drevene tyči zv. asi jarmo, jak smime souditi z toho, že se misty nazvu toho do- sud uživa. 6 1 Nalezy okovanych veder v slov. hrobech jsou velmi hojne a nepotrebuji jich zde všech vyčitati. U nas v Cechach našly se na pr. u Libic, Zakolan, Zelenic, Kralovic (Pič Star. lil. tab. IX. 10, X. 22, 24, XV. 67, Siblik ustne), z Polska bych ukazal na hroby u Wierzbic, Orszymowic, Kozimin, Korzybia (Swiatowit. VII. tab. III. V. str. 14, 29), z Ruska na mohyly z Priladoži (Brandenburg Kypr. npmi. IX. 7), v Gnezdovu (H3B. apx. XV. 11 str. 15, 60, Sizov Cmoji. tcypr. 79), na Berezine (Zavitnevič 3an. apx. X. 331), na Soži ( Spici/n Paji,im. Kypr. 12, 16), na Volyni, kde jsou velmi hojne (Antonovič u Chanenka JIpeBH. V. str. V. PacK. np. 14, Melnikova Tpyni>i apx. c- KieB't. I. 1901, 493, 495) a v mohylach černisrovskych ( Samokvasov Mor. p. 3en. 194, 196, 197, 200), sednevskych a starodubskych (tamže 205, 2C9), v Haliči (Zbior VI. 58, VII. 43) a v Kijeve (Chvojka UpeBH. 06. 54). Take na jihu se našly na pr. u V. Gorice (Vjesnik. N. S. X. 129) nebo v slov. hrobe u Horgoše (Hampel Alt. II. 536). 2 Lindenschmit Handbuch 476. 3 Srv. Blume Germ. Stamme 144, Grempler II. Grabfund von Sackrau. 6, tab. I. 2. 4 Stronczgnski Legenda o šw. Jadvvidze Krak. 1883. tab. 15. 5 Obruč s bronz. a stribrnymi hrebiky našla se na Volyni (Melnikova 1. c. 502), bohate vederko, ale zničene byIo v hrobe kolinskem (Pič Star. III. 128), ine ‘s bronz. kovanim je v Brne- Z franckych hrobu viz krasna kovani u Linden- schmita (Alt. III. 2 tab. 6, Handbuch tab. XXXI.), z Anglie u Baye (Ind. anglo- sax. tab. XIII.). V hrobe u Zakreva (1. c.), dale v hrobe u Szel^gu bliže Poznane (Album zab. pozn. IV. tab. 65, 66) a v nalezu u Ostrovian (Hampel Goldfund 157) našla se krasna vederka prlslušnosti nezname, asi ze IV. stoleti. 6 Tak dosud v rus. Polsku (Wista XVI. 173). 329 Pokud se pak tyče sudu nebo kadi velkych, v nichž se cho- valo vino a v nichž krtil Otto Bambersky lid ve Štetine, byly nejspiše podoby te, našim podobne, jakou vidime na obrazich ze XIV. stol. k leg-ende o sv. Jadvize . 1 Sterbiny mezi dužinami nebo proutim byly vylevany smolou. Obr. 104. Okovana vederka z časti z hrobu slovanskych, z časti puvodu nejisteho. (1 Ghezdovo, 2 Vel. Gorice, 3 Volyn, 4 Szelag, 5 Zakolany, 6 Ostroviany). V Čechach mame tento vykon doloženy již listinami klade- nymi do XI. stoleti, v nichž se pro smolare (lat. picarius) objevuje i stary slov. termin pkelnik 1 2 od stsl. pbkid, phculh (odtud i peklo) — smola . 3 Rovnež vyraz smola je doložen již nejstaršimi pamatkami 4 a jmena od neho odvozena jako Smolnik, Smolniky, Smolnice, 1 Stronczgiiski Leg. o šw. Jadwidze Krak. 1880. tab. 15, 17, 51, 57. 2 V listine boleslavske k r. 1046 (spravne z XII. stol.) a ve vyšehradske k r. 1088 (z XII. st.) picarii qui dicuntur pkelnici (Friedrich Cod. I. 360, 381, 384, 385). 3 Stary slov. termin souvisici se sthn. veh a lat. pix (Miklosich EW. 270). 4 Sreznevskij MaT. IH. 445. 330 Smolna, Smolin, Smolina, Smoliče, Smolov jsou rozširena po celem Slovanstvu. 1 I mesto Smolensk dostalo odtud sve jmeno. V cent¬ ralni' Rusi kraj na hornim Dnepru proslul vyrobou a vyvozem smoly, tak že se tam vyvinul i zvlaštni smolny prumysl. 2 V Bra- niborsku už z praveku, ale nejvice z doby velkeho stehovani narodu nalezaji se kusy smoly (smes z brezove smoly a vosku, jež hori a dosti pnjemne voni) velmi hojne v popelnicich. 3 Odjinud znam jen jednotlive nalezy. 4 * Smoly se dobyvalo, jako pozdeji, na jare natrhavanim nebo strouhanim kury stromu a na podzim se- škrabovanim pryskyrice. Nastroje, jichž se použivalo pri techto pracich k otesavani, dlabani, rezani a spojovani drev, byly vedle kladiva a klesti vzpo- menutych již svrchu pri kovarstvi (str. 232) predevšim sekera, sekyra, i dale dlato, stsl. *delto z praši. *do/to, e pila, 1 7 guozdb, a skoba, 8 klin, 9 vesmes s nazvy vseslovanskimi a starymi. Všechny lze zaroven doložiti i archaeologficky, zejmena sekeru v ruz- nych formach vyvoje, ale o tom podrobneji pojedname v kapitole o zbrani, kam sekera svymi archaeologickymi nalezy predevšim 1 Srv. Miklosich Denkschr. XXIII. 235 a Chadt J. Dehtarstvi a smolarstvi. (PIsek 1913) 6. * Dovnar-Zapolskij IIcT. P. 411. 3 R. Stimming, v Praeh. Zs. VI. 192. 4 Na pr. z Mostkovic na Morave ( Cervinka Kultura poli popeln. 19) nebo v jetine mohyle u Sedneva v Cernigov. ujezde (Samokvasov Mor. p. 3. 205). 0 Vyraz seky.ra , sekyra je všesiovansky ( Miklosich EW. 290) a stary. Srv. Ostrom. Ev. Mat. III. 10, Luk. III. 9, Soud. IX. 48, Grigorija Naz. XI. st. 14. Min. r. 1097, 31 atd. u Sreznevskeho Max. III. 892. Srv. tež lat. securis a skyth. (iran.) sagaris. Take testa je doložena už z XI. a XII. stol. u Upyra a v Zlato- struji (Sreznevskij III. 952). 0 Vseslovanske a domači slovo od slov. didb^, dtlti ( Berneker EW. I. 183, 208, Miklosich EW. 40); prešlo i k Finnum ( Veske KyjiT. oth. 197). Doloženo je RjiaTO u Upyra Is. XL1V. 12 (Sreznevskij I. 669). Skupina *delto je jiho- slovanska. 7 Všeslov pila (Miklosich EW. 246) je termin prevzaty z sthn. fila. (Briickner Ciw. 26, Schrader Reallex. 698). Doloženo z XI. stol u Upyra Am. I. 3, v Minejieh Putj. 42 (Sreznevskij II. 931). 8 Gvozd' s — clavus (Berneker EW. I. 365, Miklosich EW. 81) čteme v Sborn. r. 1076, v Ostromir. evangeliu (Jan XX. 25) a v nejstaršich prekladech Pisma (viz doklady u Sreznevskeho I. 511). Skoba je take vseslovanske slovo (Miklosich EW. 301), ale stari nejisteho, u Sreznevskeho doloženo teprve z XV. až XVI. stol. 9 Berneker EW. I. 519, Miklosich EW. 119. 331 nalezi. Pro vrtaky u Slovanu dokladu neni a bylo by možno souditi, že se dfry bud vydlabovaly nebo vypalovaly pomoči žhaveho železa nebo kamenu, jako se v Srbsku dosud deje . 1 2 3 Ale Saxo Crammatik nekolikrate vypravuje, jak se nepratelske locfstvo v Baltickem mori ničilo tim, že se v noči navrtaly lode v pristavu a diry na oko ucpaly,“ což se sotva mohlo dati primitivnim zpusobem (nejspiše jeste pomoči rozpalenych želez, ale ta sotva byla pri ruce). Na to musil byti vrtak. Nalezame jej take v rukou normannskeho tesare pri stavbe lodi na koberci bayeuxskem z konce XI. stol . 4 Ovšem u Slovanu samych doložen neni, jen kostena šidla na delani der do latky mekke . 5 VI. PREDENI A TKANI LATEK. Mel jsem priležitost naznačiti už v stati o odevu staroslovan¬ skem a latkach , 6 7 jež sloužily k jeho hotoveni, že byl tento material prevalnou vetšinou roben doma. Mimo drahe Iatky cizi, jež nositi mohli vsak jen bohati a vynikajici lide, sloužily k hotoveni odevu jednak kožešiny doma ziskane a doma vydelane,‘ jednak latky vlnene, Inene a konopne, vyrobene rovnež doma z vlny ovci a z vlaken lnu nebo konopi. Priprava techto Iatek naležela zajiste k stalym zamestnanim žen slovanskych. Najisto bylo již tehdy jednou z prvnich povinnosti hospodyne pečovati, aby doma bylo 1 Srv. dale kap: XI. Železne pily nalezaji se už v kulture latenske a rimske (srv. hradište oklucke u Lipkg tab. XX.) a bronzove jeste drive ve Skandinavii (Montelius Kultur 48.) Ze slovanske doby znam jen nalez ve Fohrde v Brani- borsku (Mannus VIJ. 131). Dlato se asi leckdy nalezd mezi rzi porušenymi kusy železa a rovnež tak hfebiky, jichž ostatne byvd v nžkterych slovanskych hrobeeh velke množstvi kolem koster, zejmena na Volyni (Srv. ŽS. 1. 354). Jak vypadaji, viz v Trudech .XI. arch. s. I. 487 (8—15 cm delky). K temto ndstrojum z ndlezu nemeckych srv. Montelius Kultur 186, 308, Kostrzezuski Ostg. Kultur. 174. z rimskych Lindenschmit AH V. V. tab. 18, 46 (str. 93, 255, 366). Mimo to sou- bor nastroju tesarskych vidime zobrazeny na koberci z Bayeux (ed. Jubinal pl. 11-12). 2 Trojanovič v Archivu f. Anthr. XXVII. 264. 3 Saxo ed. Holder 141. 4 Ed. Jubinal pl. H—12. 5 Srv. na pr. ndlezy ve Fohrde v Braniborsku (Mannus VII. 129 tab. 22). 3 Srv. ŽS. II. 409. 7 Termin koželuh zapsdn je ve vyšehradske listine r. 1088 (z XII. stol.) - koselug (Friedrich Cod. I. 384). O terminech pellifex albus et n iger, sutor albus et niger viz v ŽS. I. 408. 332 včas postarano o odev a aby v truhlicich uloženy byly zasoby platna a vlny pro ošaceni' cele rodiny, jako je dosud zvykem tam, kde stara domači vyroba latek nebyla vytlačena vyrobou tovar- nickou, na pr. v horach Karpatskych nebo balkanskych. Slovanska rodina pred 1000 lety byla tim spiše odkazana na domači vyrobu latek, protože nemela vubec možnosti opatriti si je jinde. Obchod dal se jen latkami drahocennymi a v množstvi nepatrnem. Byla proto nucena venovati mnoho času na pestem' vlny, Inu a konopi a na vyrobu latek z nich. Vyroba tato ve všech smerech je proto prastara. Znali ji už Indoevropane ve sve pra- vlasti a jednote 1 a že ji znali evropšti narodove už od tisicu let pr. Kr., doklada neklamne množstvi preslenu, objevujicich se v nalezech všech dob, neolithem počinaje. Ba ani tkani na stavu, ovšem primitivne zarizenem, nelze upriti stare indoevropske kulture. 2 Priprava vlny. Pokud se tyče latek vlnenych a pribuznych plstenych, dokladaji nam vyrobu jich jednak zbytky latek nale- zenych v hrobech slovanskych X.—XI. stoleti 8 a jednak železne nužky ovčarske, jež rovnež tyto hroby dosti hojne provazeji a znamy jsou ve stredni Evrope už od doby latensko-rimske. 4 Na- strihana vina byla nejdrive vyprana, odtučnena a potom ostnatym hrebenem rozčesana a zbavena všech nečistot, upravena bucT v plsf nebo ve vlakna, vše to zpusobem, jenž nam neni doložen. Ale netreba pochybovati, že b»yl v principu a v provedeni tyž, jakym na pr. dosud prosti sedlaci bulharšti nebo rušti svoji vinu pri- pravuji. 5 * * Len a konopi. Z vegetalnich latek pesten byl v stredni Evrope odedavna len (Linum augustifolium), jak jsem už v predešle kapitole doložil a vedle neho konopi (Cannabis sativa), kteražto rost- lina prešla však k Slovanum a od nich dale ke Germanum teprve 1 Srv. Janko Vestnik nar. 1907, 74, Schrader Reallex. 788, 938, Sprach- vergl. 257 3 ,- Hirt Idg. 331, 674 sl. - Srv. Schrader Lex. 938 ! Srv. doklady v ŽS. I. 410. 4 Srv. doklady a obrazy v ŽS. I. 151. 5 Mirčev D. IIpoMHin’ 1 . 3aHaTiia bt, MaKeflOHHa (CSopHHK^ aecTB Ha npo$. JI. MHJieTHMB, Sof. 1912, 242). O Male Rusi viz Tpyai>i XII. c- III. 201. O priprave vlny ve starem rimskem hospodarstvi viz podrobne vyličeni u Bliim- nera Techn. I 2 . 106. . r 333 pozdeji, nejspiše prostrednictvim iranskych Skythu.' Skythove znali a upotrebovali konopl za doby Herodotovy k učelu jinemu, totiž jako prostredku narkotickeho,” ale že v te dobe sloužila vlakna teto rostliny i k odevu, vidime ze současne zpravy Herodotovy o sousednich Thracich, kteri si hotovili odev z konopi. 1 2 3 Pro pestem' Inu a konopi na konci doby pohanske mame mnoho archaeo!ogickych dokladu a historickych zprav, 4 zejmena o tom, že kusy platna a svazky lnu (toppus lini) sloužily v IX. až XIII. stol. za platidlo, jak v obchodu smennem, tak i pri placeni davek vrchnostenskych. 5 6 7 Take Pravda ruska (§ 24, 25) stanovi tresty za kradež lnu, konopi a platna. 8 Zpusob pripravy pred- stavuji nam pak jednak presleny, hojne na sidlištich nalezene, jednak dosti stare obrazy a konečne analogicka domači prače pradelnicka a tkalcovska, jak se starou tradici zachovala jeste na mnohych zapadlejšich mistech Slovanstva, jsouc patrne v podstate tataž jako pred tisicem let.‘ Pomoči techto voditek mužeme si predstaviti, jak se predlo a tkalo u Slovanu v X. stol. 1 ŽS. I. 409. Že konopi rostlo hojne v Pomori, dosvedčuje Herbord II. 41. Ostatne ve vych. Nemecku je jeho pestovani doloženo už z doby hallstattske, nebot H. Busse rozpoznal v nadobach žaroveho pohrebište u Wilmersdorfu v Brani- borsku semena konopna (Beri. Verh. 1897, 223). Naopak v jame sidelne u Frehne (Ost-Prieg-nitz) z III.—IV. st. po Kr. se našlo semeno Inene (Beri. Verh. 1897, 361). 2 ŽS. I. 137. 3 Herodot IV. 74 (totež Hesychios u Latyševa Scythica I. 852). 4 Srv. ŽS. I, 409—410. Termin toppus je stare všegermanske slovo topp (svazek), za než jen hornonemecky jazyk ma zopj. Odtud vniklo do romanskych jazyku (top, toupet, toppo, tope) i k Slovanurn. 5 Doklady techto dani podal jsem už v ŽS. I. 409 a mohu je zde doplniti jeste temito dalšimi. Dve z r. 889 a 923 jsou v zapisech fuldskych (K$trzyriski S!ow. 37, 38, Mon. Boica XXVIII. 97, 161), dale srv. !istiny tykajici se Slovanu polabskych z r. 948, 968, 970, 983 (Cod. dipl. Sax. I. 1, 237, 243, 251, 267), ddle listinu racesburskeho privilegia z r. 1230 (Cod. Pom. I. 311) a jinou z r. 1239 (ib. 586), dale doklad u Slovanu na Šale z XI. stoleti (Dobnecker Reg. Tur. I. č. 811, viz Leo Unters. Thiir. 62) a u Obotritu u Helmolda I. 12, 14. Take v Brun- šviku u Helmstedtu platili r. 1160 Slovane dani: cum melle fasciculum lini qui slavice dicitur tob (Andree Br. Volkskunde 501'). Slovani polsti na Varte r. 1145 platili tres kitaš lini (Cod. mai. Pol. I. 15). Take v Rusi byly v XII a XIII. stol. ddvky lnu, pfize a platna (Aristov IIpOM. ffp. P. 137). O platne v obchodu smen¬ nem povim vice v kapitole X. 6 Vladimirskij-Budanov XpecT. I. 221. 7 O tkalcovstvi československem srv. zejmena članek A. a J. Jakubce Češke tkalcovstvi rukodilnč v Čes. Lidu IV. 34 a dhle rfizne stati v Čes. Lidu, II 515 V 131, VII 71, IX. 161, 390, v Pohl’adech XI. 533 (Križko), v Narodo¬ pisnem’ Soupisu I. 302 (Husek) a v Bartošove Dialektologii 454 a Dial. Slovniku 334 Stebla požateho konopi' nebo Inu byla nejdrive delši' dobu mačena ve vode. Potom byla usušena a na jakemsi pristroji, se- stavaji'ci'm z uzkeho korytka, mačkana a otirana pritlačenim dreve- neho nože a hrebenem česana, zbavena drevnatych latek, t. zv. pazderi, načež oddelena vlakna „koudel“ byla k učelu predeni Obr. 105. Presleny z nalezu slovanskych (2—13). (1 Rimske vreteno z Mohuče [Bliimner], 2 Gnezdovo, 3 Caslav, 4 Treboul, 5 Dummersdorf, 6 Gdov, 7 Volyn [kijevsky typ], 8 Fohrde, 9 Treboul, 10 Vacov, 11—12 Csiko, 13 Kijev. nastrčena a uvazana na svrchni konec, nekdy i rozeklany, tyče preslice, ktera byla bud’ dole v podstavci upevnena nebo prad- lenou pod paždim držena a k pasu pripevnena. Pristroju k tomu 396. O predeni a tkani na Balkane srv. Vid Vuletič Vukasovič v Eth. 36. XIII. (1909) 499, Hadži Vasiljevič Jy>KHa CTapa Cp6nja I. 297, Mirčev D. CoopmiKi. e-l vecTE Ha MHJieTHHt 239, D. Marinov C6op. Hap. 5" t m. XVIII. II. 94. Z Polska a Karpat viz ruzne zminky u Kolberga Lud. (passim), pak v Mater. antr. IX. 93, ve Wisle XIX. 2 (Licinski), VII. 79, 429, X. 114 (Šwi$tek), V. Šuchevyče Tyiiyjn>- mHHa II. 147, 254, z Lužice u W. Schulenburga Ub. das Spinnen in der Lausitz (Beri. Verh. 1882, 35), z Polesi u Kijrle MAG. Wien 1918, 138 sl. Dale srv. jeste J. Heierli Die Anfange d. Weberei (Anz. schweiz. Alt. 1887, 423, tab. 27, 29), Fischbach Die Gesch. d. Textilkunst, Hanau 1883, H. Ephraim Ober die Ent- wickelung p der Webetechnik und i. Verbr. ausserhalb Europas. Ethn. Studie 1904 (Mitth. des stadt. Mus. fiir Volkerkunde. Leipz. Bd. I. Heft 1), G. Buschan Die Anfange d. Weberei der Vorzeit (Beri. Verh. 1889, 227), Bliimner Techn. I 2 . 135. 335 bylo užlvano podobnych jako dnes, nebof terminolog-ie jejich je vseslovanska: medlica, hreben, praslice, koudel 1 a beze vši po- chyby stara, 1 když nem' literarne ze stare doby doložena. Z koudele na preslici nastrčeneho a privazaneho soukala se vlakna na vreteno, na oblou tyčinku 30-40 cm dlouhou, hrotovite zakončenou a opatrenou dole hlinenym nebo kamennym prstenem Obr. 106. Predouci Boho- rodička z kijevske Sv. Sofie. Obr. 107. Predouci divka z konce XIII. stol. v bibli Velislavove (J. Vocel). (preslen, praslen), jenž pri vrteni udržuje cele vreteno v rovnovaze a setrvačnosti, dokud nem' prizi dostatečne zatiženo. Vlakno se zadrhlo na špičce vretena, načež pradlena pravou rukou vretenem točic, druhou nan z koudele soukala vlakna tak dlouho, lehce je slintc, až bylo plne. Vreteno a preslen doklada nam opet nejen 1 K rozšlrenl techto nazvu po Slovanstvu srv. tabulku na str. 336. Hrebenu ostnateho neznam v češtine, ale na stejnou puvodni pfedstavu ukazuje i u nas termin česati len. Nazev pfize, preslice a k tomu stridne tvary slovanske pocha- zeji od praši, pr^d;}, presti — pristi (Miklosich EW. 261). Bulhali misto p?eslice uživaji vyrazu xypKa, což vzniklo z lat. furca — vidlice, a ukazujeta puvodni vidličnaty tvar pteslice, iaky dosud i jinde shledavame, na pr. na Černd Hore. Koudel, kudel (a vedi. tvar kužel) a stlidnice slovanske jsnu ze stsl. 'k^dih, (Berneker EW. I. 598). Ze starši doby doloženo je jen npacTii, v Ostromirove Ev. (Mat. VI. 28). v Nestorove Žiti Feod. 14 a j., a npacnnua, npacao v ru S kych pramenech o neco pozdejšich. Srv. doklady u Sreznevskeho Mar. II. 1719. 336 337 jejich rozšireni po Slovanstvu a velmi stare prameny, 1 nybrž i rada preslenu (obr. 105) ze slovanskych nalezu IX,— XI. stol. 2 a konečne i velmi stare obrazy, zejmena predouci Bohorodička (obr. 106) na mosaice v kijevskem soboru sv. Sofie z poč. XI. stol. 3 Z Čech mame nejstarši miniaturu predouci češke divky v bibli Velislavove ze stol. XIII. nebo poc. XIV. 4 Srv. obr. 107. Na preslenu z červene bridlice nalezenem v Kijeve v usadbe Jesikorskeho r. 1885 čteme docela slovansky napis, a to na jedne strane jasny: TKOpu ick npAMO a na druhe nejasny: cah.HK (obr. 105, 13) Kondakov vyklada prvni v tom smyslu, že vreteno s preslenem dlužno držeti a vrteti naklonene (He np^MO), a v druhem se domyšli rady no cojiOHb, t. j. „doko!a po slunci". 5 Potom počalo vlastni tkani. 1 Vreteno je vseslovanske (Miklosich EW. 384), st. vreteno z *verteno a prešlo i do finnštiny vartina, podobne jako koudel — finn. kuontalo (Šachmatov Kh bo- npocy 810 sl. a Veske CaaB. $hh. OTHomema 258). Doloženo je už c. r. 1000 v chorvatskych listinach jako mira delkova (Rački Doc. VII. 28 sl.), potom v Po¬ vesti vrem. let k r. 980 (BpeTeHO Lavr. 3 79), a v prekladu prupovedi Salomou- novych XXXI. 19 (Sreznevskij I. 321). Latinsky slulo vreteno fusus, pFeslen verti- cillns, turbo ( Bliimner Techn. I. 2 123). Srv. obr. 105, 1. 2 Nalezu preslenu je takova spousta, že netreba a take nelze jich zde všech uvadeti. Jsou obyčejne hlinene, dobre palene, obyčejne bez ozdob s primitivnimi vroubky na okraji a cikcakovitou linii nebo vtlačenymi body na kuželi. Vedle hli- nenych objevuji se občas i p?esleny z mekčich nerostu, z bridlice, vapence, ale i z kristalu a skla. Zvlaštni druh vyraben byl z červene bridlice v IX. a X. stol. na Volyni pobliže Ovruče (Antonovič PacK- 15, 20, Melnikovd TpyKBi XI. apx. c. I. 509) a odtud rozvažen do ostatni Rusi. Nalezly se tyto volynske vyrobky i na Pripeti a Stuhne (Zbior V. 1881), na Mste (H3B. apx. XV. 5), v kurhanech petrohradskych (Spicyn Kypr. neip. 32), gdovskych (Spicyn r«OB. K ypr. 35), priladožskych (Brandenburg IIpnjiaH- Kypr. 54), severskych (Samokvasov Mor. p. 3. 218) i merjanskych (Kondakov Jtp. P. V. 88). Jednim z nich je preslen kijevsky s ndpisem dale uvedenym. V Uhrach, zda se, vyznačuji slovanske hroby presleny ryte (srv. obr. 105, 11—12). V hrobe drevljanskčm nalezen červeny pte- slen u ruky ženy, tak, že tato patrne držela v ruce vreteno. K pfeslenum kul- tury merovejske viz Lindenschmit Handbuch 417, k jejich chronologii Gotze Altthur. Funde von Weimar 23, k uživam' jich M. Kimakovicz Spinn- und Webe- werkzeu ? e, WUrzburg- 1910, 12. K predeni Inu jsou vhodny p?esleny težši, ale k predeni vlny jen Iehkč, z kfiry vyrezane (Gotze Das Spinnen mit Spindel und Wistel, Beri. Verh. 1896, 473). 3 JlpeBHOCTH pocc. roc. Tab. 7 a 31. 4 Ed. Vocel tab. 5 a. Srv. Č. Lid IV. 54, kde je i jiny obraz podobne pfe- douci divky z bible Severynovy z r. 1527. 5 Kondakov Kjiaju>i 127, P. jtpeBH. V. 120. L. Niederle: Slovanskd starožitnosti. 22 338 Dnes, nežli tkadlec zasedne k stavu, musi' si napred pripraviti prizi soukanim na civky a snovanim, což se deje pomoči zvlaštnich pristroju. Z hrubych civek snova se osnova, male slouži za utek ke tkani. Potom prenese osnovu na stav konstrukce dosti složite, pripevni ji a zvlaštnim mechanismem pohybuje brdem a prohazuje člunkem, prolkavaje osnovu utkem naprič. 1 Tkadlec pred 1000 lety nemel dnešniho apparatu, resp. mel jej a ostatni pristroje v uprave primitivnejši nebo si z časti vubec pomahal bez nich. Nedovedeme jich uplne rekonstruovati, ale že pochod stary byl preče jen v zakladech tyž jako dnes, možno souditi z toho, že terminy jednotlivych pristroju, i časti stavu i jejich funkci označujici: prize, pasmo, nit’, motati, soukati, sno¬ vati, navijeti, motovidlo, vratidlo, osnova, stav (stan), hrdo, tkati, utek atd. jsou vseslovanske, jak pripojena tabulka ukazuje. 2 Stejne zneji v Cechach a na Slovensku jako v Dalmacii, v Makedonii, v Bulharsku, Polsku, v Lužici i v Rusku, ba i na Litve a v Lo- tyšich. Take Madari prevzali pri svem prichodu skoro cele nazvo- slovi od Slovanu: takacs, ontok, pereszlen, paszma, motola, borda, pazdorja, guzsaly, tilo, gereben, mocsola, csev, osztovat. 3 Jsou to tedy všechno terminy stare, i když je nemarne všechny literarne doložene z nejstaršich dob. 4 Neni myslitelno, že by se společna terminologie teto domači prastare prače byla expost teprve roz- širila po Slovanstvu rozchodem z jednoho kraje. Byla zde nejen na počatku historie, dokud slovanske vetve žily jeste v užšim styku, nybrž už v dobe jednoty slovanske. Najisto tedy na konci doby pohanske uživali Slovane pri predeni vretena s pre- 1 Srv. podrobny popis y Jana a Aloise Jakubce v C. Lidu IV. 35 sl. • 2 Srv. Miklosich EW. 312, 216, 261, 233, 203, 319, lo, Berneker I. 118 (btrdo). Tamtež srv. i pribuzne formy litvolotyšske. 3 Srv. Miklosich Denkschr. Akad. XXI. 15 sl. 4 Slova TtKaTii, TT>KaHie, TtKaJiBilib doložena jsou v prekladech pisma a v textech XII. stol. (Sreznevskij lll ; 1043), ocHOBa, CHOBara v uvedenem smyslu jsou teprve v Pochvale Georgia Pisidskeho v ruk. XVI. stol. (ib. III. 453), ve sinyslu prenesenem vsak (tolik jako počatek, zaklad) už mnohem drive (ib. II. 731). BpaTHJio je v Poučeni Jana Zlatousteho 277 (ruk. XV. st.) a u Georgia Hamar- tola 86 (ruk. XIV. a XV. stol.). Hhtb je v dokladech XI. stol. v Minejich 1097, 39 a v Nestorove Žiti Feodosiove (Sreznevskij II. 453). Vreteno ma společny indoevrop. koren vert — točiti, srv. Schrader Sprachvergl. 264 3 . ria3p;epHe je u Upyra Is. I. 31 (ib. II. 860). Utek je v prave glosse Mater Verb. (ed. Patera Sreznevskij 36). KpacHO ve vyznamu stavu je u Georgia Hamartola 72 (Srez¬ nevskij I. 1317). 339 slici, uživali dale nejakeho motovidla a navijaku a meli stav tkaci, ktery podle vši pravdepodobnosti byl stojaty, jak ostatne uka¬ zuje sam nazev jeho stan 'b nebo stav 'b od stati, vedle nazvu kros na . 1 Prvni prači na tomto stavu, ktery v zaklade sestaval z ramu 0 dvou vertikalnich tramcich spojenych nahore vodorovnym, bylo zavesiti osnovu (totiž vlakna osnovu tvorfci) na horeni pričny tram, srovnati ji naležite a dole zatižiti,” aby visela dolu napjata. Dole tramce puvodne nebylo, teprve pozdeji; spiše byla vlakna osnovy i dole srovnana a spojena pričnou šnurou . 1 Nym' beželo o to, nite prične (utek) provlekati tak, aby se každa pravidelne a stridave križila s každou niti osnovy. Zprvu se utek proste propletal, ale behem doby (v Evrope už velmi davne) vytvoren byl pristroj, ktery k ulehčeni teto prače licha a suda vlakna osnovy od sebe najednou oddeloval a zaroven pusobil, že pri opetnem vedeni utku licha a suda vlakna polohu svou ra- zem menila. K tomu posloužily rovne dve tyče, jedna pohybliva, jejiž mechanism dale vysvetlim, a utek se pak v draze, t. j. v pro¬ store jimi mezi vlakny utvorene prohazoval, navinut na civku ulo- ženou ve zvlaštnim člunku (r. lat. radius) nebo na vidlici, mečik. Prohozena prična nit pritlačila se na ostatni, již hotovou tkaninu zprvu pomoči dreveneho nebo železneho pravitka v po¬ dobe mečiku s držadlem, odkudž r. nazev aTrah-Tj, andt^iov, lat. 1 Take jine indoevr. reči ukazuji na puvodnost stavu stojateho. Srv. r. iazog, lat. stamen, lit. stakles — stav, stn. vefstaar, skr. sthavi — tkadlec (Schra- der Sprachvergl. 262 3 ). Je vsak sporno, zdali Rimane vedle stojateho stanu meli 1 ležaty, jehož domovem se zda byti asijsky vychod. Bliimner nove proti staršimu mineni popira, že by byl tam druhy existoval (Tecbn. I. 2 137) a soudi, že meli dva druhy stojateho stavu; pri jednom se sthlo, pfi druhčm sedelo. Kdy prišel Iežaty, nevi se. Kimakowicz soudi (1. c. 48), že pfinesli ležaty stav už ti ndrodove, co prišli s kov>. Pfed tim byl tu v neolithu stojaty. 2 Zatiženi delo se pri pleteni radou drobnych zavaži z provrtanych kamenii nebo z hliny udžlanjch a je pravdepodobno, že čast t. zv. pfeslenu sloužila i k tomuto učelu. Srv. Bliimner Tecbn. I 2 . 146. Velkych jehlancovitych zšvaži se jiste k tomu neuživalo, ale menšich ano. Na to ukazuji nejen stav faroersky, nybrž i stare fecke z maleb vasovych. Srv. BlUmner 1. c. a Kimakovicz 37—39. Nicmene Kimakovicz i proti temto obrazum md ndmitky, vykliidaje je vesmes za stavy k pleteni a ne k tkani (1. c. 4, 37, 39). Tkalcovskemu stavu zavaži vubec upira a misto nich napina osnovu dolnim pričnym ramcem. Hlinčnd zdvaži vedle preslenu našla se v sidelnich jamach slovanskč vsi ve Fohrde (Havelland). Man- nus VII. 129. 3 Bliimner 1. c. 146 22 ' 340 spatha, 1 2 3 jež pozdeji v Rime nahradil dreveny hreben pecten), ktery zuby mezi vlakna zajel a je stlačil." Jak recky, rimsky a germansky stav, tak take stary slovansky nelišil se asi od stavu, jaky se dosud zachoval mfsty v Norsku a zejmena na ostrovech Faroerskych.° Vyobrazuji jej proto i zde na obr. 108 schematicky se strany s prislušnym vy- kladem. Na pričnem tramci (z) visi napjata, zavažimi (g) zatižena osnova, roz- delena pomoči dvou tyči b a c na osnovu sudych (x) a lichych vlaken (y), pri čemž c je pohybliva a slouži k meneni poloby vlaken. Pri zakladni po- loze A visi suda vlakna x rovne dolu; licha y jsou oddelena tyči b a drahou a prohodi se utek. Když se prohozena nit pritlači malym pravitkem nahoru k tkanine m, vytahne se tyč c ku predu, vlakna x a y zmeni vzajemnou polohu zpet — a tak se to opakuje dale. 4 Take stare recke stavy na malbach vasovych i aegyptske ukazuji tento druh norskeho, g-ermanskeho stavu, jaky se ostatne zachoval i misty po Slovanstvu. Znam jej na pr. v Starem Srbsku, v Djakove, v Hercegovine. 5 1 Blumner 1. c. 154, Kimakomicz 1. c. 58. 2 Blumner 1. c. 159. Starši druh antickeho stavu tvoril tkaninu u horniho pričneho tramce a pritlačoval tedy utek nahoru, mladši druh naproti tomu dolu, k dolenimu pričnemu tramci, jenž u staršiho typu vubec nebyl [Blumner 146, 160). 3 Obraz je velice rozširen po archaeologicke literature podle reprodukce, kterou podal prvni Worsaae v Nord. Oldsag-er 1859, Taf. 159. Zda se byti vsak v nekterych mistech rekonstruovan (upevneni osnovy) a to ne spravne ( Kima- kovicz 36). Prislušne k tomu schema prevzal jsem z Bliimnera fig, 58, 59. Obraz celeho stavu viz tež v mem Lidstvu v dobe predhistoricke str. 198. 4 Srv. Blumner 1. c. 156. 5 Zde jej našel ješte r. 1916 A. Haberlcndt Kultur. Beitrage 150, taf. XI. 20. Ale celkoveho radneho obrazu nepodal. Obr. 108. Schema nordickeho stavu (podle Bliimnera). a drahou j3 se tyč c prohodi utek 341 Nepochybuji podle všech znamek, že na takovem tkali už stari' Slovane. Jenom, jak se zda, použivali mlsto rozdelovaciho pra- vitka, jež je na obraze nordickeho stavu, dokonalejšiho hrebene, jaky byl znam už v kulture anticke 1 a pro nejž existuje stary všeslov. nazev brdo. Funkce brda, jehož očky probihaji nite osnovy, spočiva dnes v tom, že pri šlapnuti tkadlce na podnožku polo- vina brda sestoupi, stahne s sebou nite ji pro- 1 , bihajici, načež tkadlec prohodi člunek a nit pa- prskem prirazi. Pri šlapnuti' druhou nohou se to opakuje, ale tak, že niti, ktere byly drive nahore, stahnou se dolu, a člunek znovu pro- tkava naprič . 2 V nalezech hrobnich i v sidlištich z druhe polovice I. tisicileti vyskytuji se občas dlouhe uzke hrebeny, z časti jednostranne, s držadlem čtyrhrannym nebo oblym, z časti i oboustranne, na povrchu rytinou ozdobene (srv. obr. 109). Nalezaji se občas v Meklenbursku, Pomoranech i v Rusku. Učel jejich nebyl jasny a neni po- savad. Snad sloužily pri tkani . 3 Jako v Recku, v Italii a u Germanu, tak i u Slovanu bylo dlouho predeni' a tkam' vy- hradnym zamestnanim žen a zustalo namnoze podnes. Jen pri prvni priprave vlny a Inu nebo konopi pomahali muži. Vlastni predem' a tkam' latek obstaravaly ženy a naleželo to i k zamest- nam' žen z rodu nejvyššich. Vreteno bylo symbolem ženske prače. Nad hrobem sve dcery Liudg-ardy dal Otta I. zavesiti r. 953 vre¬ teno stribrne 4 a Karel Velky nakazal dceram pristi, ponevadž je to nejlepši' prostredek proti nude. 5 Co je v starem textilm'm umeni slovanskem domaciho puvodu a co prinesla do m' vyšši' kultura rimska, ktera, jak jsme již videli, tolikerym zlepšenim pomohla stare industrii severnich narodu, nelze povedeti. Vlivy takove musime vsak i zde pripustiti, zejmena v konstrukci pristroje tkaciho a je tudiž možno, že ledacos, co Obr. 109. Tkaci (?) hrebeny. 1 Šverin, 2 Vladimir. 1 Bliimner 1. c. 159 (u Varrona, Vergilia). 4 Jakubec 1. c. 41. 3 Srv. Beltz Alt. Meckl. 370, Schumann Kult. Pommerns 99, tab. V. 18, Spicyn H3B. apx. XV. 155, fig. 382. Srv. tež Kimakovicz 1. c. 56. 4 Detmar II. 39. 5 Einhard Vita Caroli 19. 342 se dnes objevuje u všech Slovanu, nebylo puvodu slovanskeho a že puvodni stav slovansky pred prichodem vlivu rimskych, resp. rimsko-germanskych, byl primitivnejši. Na pusobeni techto vlivu mužeme na pr. souditi ze zpravy, že v Halberstadte sv. Liutbirga v IX. stol. učila tkati divky z okoli a zajiste že učila je pokrokum, ktere zatim z rimske industrie pronikly na sever . 1 Mezi obyvateli halberstadskeho okoli byli pak take Slovane. Zvlaštni druh tkani pomoči čty?hrannych prkenek, v rozich provrtanych, vyvinul se v Mesopotamii, odkudž se dostal i do Armenie, a Lehmann, jenž jej zde poznal , 2 domniva se, že odsud pronikl i do severnich zemi, kde se našel cely soubor techto prkenek v jedne lodi vikinške z IX. stol. nalezene u Tonsbergu a podobne i v hrobech u Andulnu a Leisten-Jacobu v kraji me- melskem z V.—VI. stol. V tomto kraji je vubec vice stop po tomto druhu tkani , 3 ale dale u Slovanu stopy po nem v stare dobe neznam. Rovnež nemarne u starych Slovanu zpravy nebo jineho do- kladu o pleteni, ktere dlužno dobre rozeznavati od tkani na stavu a ktere se take provadelo se zavešenou osnovou . 4 Ale nechci pochybovati, že je i Slovane znali odedavna a starožitna technika, aegyptske pribuzna, kterou ma pleteni „na krosienkach“ na Slo- vensku a u Rusinu podolskych, ukazuje jiste na velke stari a dav- nou tradici . 5 Jeste dale nazpet šaha pak sam idevr. koren prek, srv. ?. TzlivM, lat. plecto, sthn. flihtu, sl. pletq, skr. pragna-pletivo . 6 VII. HRY A ZABAVY. Zamestnani a prače dosud vyličene nevyplnovaIy veškereho ži¬ vota v rodine a v obči. Dostavovala se behem času prirozena po- 1 Vita St. Liutbirgae 6. O tom, jak Karel Veliky podporoval textilni umeni, viz u Stephaniho Wohnbau II. 376, 673. 2 Lehmann-Haupt K. Armenien (Berlin 1910) I. 73 sl. 3 M. Lehmann-Filhes Uber Brettchenweberei, Berlin 1901, A. Gotze Brett- chenvveberei im Altertum (Zs. f. Ethn. 1908, 481). Kimakozvicz 1. c. 40 ma vsak proti severnim dokladum nektere pochybnosti. Naopak Fuhsc klade je už do mladši doby rimske (Reallex. g. A. IV. 490). 4 Kirnakozuicz 1. c. 32. % 5 R. Bibova. O starobylosti a puvodnosti pleteni u Slovanu. (Čas. mus. olom. 1907, č. 93,* 20), M. Smolkova O puvodnosti a starobylosti pleteni čipek na Uher. Slovensku (Čas. pratel III. 97), O staroby!em pleteni na krosienkach (Narod. Sbornik X. 1904). Ve Vestniku VII. 29 ma R. Bibova zpravy o tkacich prkenkach v Čechach na tkani tkalounu. 6 Schrader Sprachvergl. 260 3 . 343 treba nejen odpočinku a besed)?, 1 nybrž i potreba zabavy, v niž se telo i duše odpoutaly od všednich potreb i starosti a touhu po živote a radosti ze života na jevo daly zabavou a hrou, predevšim vsak tancem a pisni. I o sv. Vaclavu čteme ve stare slovanske le¬ gende, že na dvore Boleslavove „Haua Hrpa™ h BecejitiTHCH 11 . 2 Her a zabav bylo jiste dost a ruznych. Netreba pochybovati, že v lecktere hre naši mladeže slovanske zachovano je kus staro- veku, 3 trebas to u jednotlivych doložiti nemužeme. Take valečne hry, napodobujici bitvu nebo predvadejici nejaky dramaticky my- thicky boj s demony a pod. byly znamy a zejmena hry pri tryz- nach a hry, ktere provazely slavnosti rusalne, byly predevšim to- hoto razu. Pokud jich podstata a vznik byly domači a pokud imitacemi cizich vzoru, na pr. t. zv. gotskych her byzantskych, povedel jsem vyše na miste prislušnem. 4 1 na slovanskych kni- žecich dvorech provozovaly se podobne hry a vliv byzantskych a rimskych cirku videl bych v zavodech konskych, jichž je vzpo- menuto na Rusi v Ipatejevskem letopisu k r. 1150“ nebo v Srbsku z doby o neco pozdejši. 6 Dramaticke hry ,,ludi scenici", jež pri- pomina prieflingensk)? mnich ve Voline na poč. XII. stoleti, 7 byly asi vesmes razu naboženskeho, tedy čast obradu relig-iosnich a ne pouha zabava lidova, podobne jako ruzne sceny a mysterie pri slavnostech vyročnich, o nichž jsem již v kap, VI. (str. 242 sl.) 1 Vseslovanske slovo beseda, stsl. beseda, besedovati pravdepodobne je odvozeno od sedeti. Srv. Berneker EW. 1. 52 a v Zborniku Jagičove 599. Dolo- ženo je už nejstaršlmi texty. Srv. Sreznevs/cij MaT. I. 83. 3 Ed. Pastrnek 67 (31). 3 O detskych hrach ve Štetine zminuje se Herbord III. 19 a že ruske deti chodily z XI. stol. na hry, doklada Žiti' Feodosijovo (ed. Filaret ) 132, 133. 4 ŽS 1 280 II. 57, 246. O techto gotskych hrach byz. dvornlho ceremo- nielu, t. j. zapasech v gotskem uboru konanych 5. ledna, srv. Veselovskij Pa3. XIV. 282—285. 5 nCPJI. II. 56 vypravuje, že Uhri na dvore Jaroslavove byli veseli: „Torj;a yKe yrpe Ha $apex'L h na cKOKax-£ nrpaxyT£ Ha %0caaB.au p,Bopl>, smoroe MHO*ecTBO“ a Kijevane se diviU Uhrum i jich konim. Kadlubek docela pžipomind zavody kohske u Polaku v mythicke dobe Leska II. (MPH. II. 263), ale to je ovšem zcela nehodnoverne. Spiše Ize souditi ze slov Tacitovych (Germ. 32), že germanšti Tencteri na Ryne odedavna pestovali tento šport. 3 Jireček Staat III. 55 sl., Archiv sl. Phil. XIV. 73, XV. 457 b. 7 Mon priefl. II. 17: videres per totam civitatem ludos scemcos agi, cla- more ac strepitu omnia commisceri. Ludi pri slavnosti Juliova sloupu pfipominany jsou Ebbonem tamtež (III. D- Stary termin pro tyto hry byl rjiy M j.eme (rjiy- Mti;1 - o^vaic), rJj y MbI ^ !OTh ' Ilov - korm£! ' Starine VL 981 ‘ 344 obširneji pojednal. Dale se pripominaji i jakesi vitezne tance — nejspiše opet razu valečneho. Když jednou jakysi slovansky bo- jovnik zvftezil v souboji nad Danem, prijali ho soudruhove s vel- kym pruvodem a velkolepymi viteznymi tanci . 1 Jinak se pri pohanskych slavnostech zapadnich Slovanu pri¬ pominaji vždy hry, zpevy a tance. Herbord vypravuje o pomoran- skem hradu Pyrici, že tam videl svatek pohansky: „dies festus v paganorum quem luxu, cantuque gens vesana celebrans voci- feratione alta nos redidit attonitos “, 2 na Voline sloup Juliuv byl oslavovan hrami a tanci pohanskymi 3 a take v starem Polsku podle tradice DIugošovy byvaly pohanske hry s tanci a zpevy lasciv- .niho razu . 4 Obr. 110. Hraci kostky z Kijeva, Gnezdova a Teterova. A tak bylo zajiste po celem Slovanstvu. I letopisec kijevsky vzpomina her a zabav mezi dedinami pohanskych kmenu ruskych 5 a take Kosmas vložil do baje o českych amazonkach zminku o hrach jinochu a divek . 6 K domačim hram patrila predevšim hra v kostky, jak do- svedčuji vedle zprav i občasne nalezy kostek hracich v slovan¬ skih hrobech a v sidlech IX.—XI. stol . 7 Nekdy jsou to proste 1 Saxo Gram. ed. Holder 83: victorem socium Sclavi ingenti donatum pompa magnificis excepere tripudiis. Take Vršovici češti tančili kolem svazaneho knižete Jaromira hrajice po vojensku (saltant saltu ludentes militari, saltantes in equis trans corpus. Kosmas I. 34). 2 Herbord II. 14. Srv. Ebbo II. 1, Ebbo III. 3. 3 Ebbo III. 1 (ludis et saltationibus paganico more). 4 Dlugoš ed. Przezdziecki I. 48: ludi . . . ad quos peragendos multitudo utriusque sexus ex vicis et coloniis in urbes convenire pro diebus institutis iussa, ludos huius modi impudicis lascivisque decantationibus et gestibus manuumque plausu et delicata fractura ceterisque venereis cantibus, plausibus et actibus . . . depromebant. 5 Let. Lavr. 13 3 . Srv. ŽS. II. . 6 Kosmas I. 9. 7 Nalezenjr na pr. ve velke mohyle u Gnezdova ( Sizov Kypr. Cmoji. 10, 58, 97, tab. VI, XIII), v Starem gorode kijevskem s vecmi X.—XI. stol. ( Cha- nenko UpeBH. V., tab. XX), v meklenb. hrobe V.- —VIII. stol. u Teterova (Beltz Alt. tab. 68), v mohyle u Volinu (Verh. Beri. 1899, 220). Predmet hlineny a ko- 345 kustky zaprstni (astragaly), jindy ploche deštičky čfsly označene (jamkami nebo kroužky), takove, jake se nalezaji i jinde v sou- časnych nalezech Evropy a jsou puvodu ciziho. * 1 Kustky byly formou puvodni a domači. Odtud i nazev „kostky, kocth“. Zejmena se hra v kostky ujala ve stare Rusi a to patrne vlivem byzantskym a nordickym a že hrana byla naružive, dosvedčuje zakaz, s kte- rym se shledavame r. 1166 v Poučeni arcibiskupa novgorodskeho Ilije.“ Rikalo se tomu v stare Rusi nrpaTb bt> kocth, bi. ji mn . 3 Současne vsak jsou hry v kostky doloženy i v Čechach a v Srbsku. 4 5 Jakousi hru v mič musili take znati v Rusi podle vyroku leto- piscova pri roku 1097: „h ednina Yrpw aKbi h b m ™ 115 a take v Alexandreide 36 čteme „noc^aa'b ra ecMb Mswb “. 6 Je to patrne hra byzantska nebo rimska, ale bližšiho o ni nevim. Rovnež byla znama v Germanih 7 Ale žadne hry a zabavy nemilovali stari Slovane tak, jako vlastni pisen, hudbu a taneč. O tom vsem vsak podrobneji, co vime, vyložim v kapitole o počatcich hudebniho umeni slovanskeho. steny podobny kostce pri hfe „bt> maniKii" našel Chojnovskij v sutinach kijev- skeho dvorce (PacK. ec:ihkokh. RBopa 1893, tab. XIV) a kostky se tež našly v zakladech cirkve Desjatinne pri kostre detske (II3B. apx. kom. XXXII. I Ipn'l. 129). Hraci berani astragaly znam z hrobu voIynskych ( Melnikova 'l’py;u,i XI. apx. c. I. 495), drevljanskych (zde v mesci, Antonovič PacK. 14, IvaTajion. bbict. XI. apx. c. 115), kijevskych (ib. 157), černigovskvch (ib. 128) a ze staršich mohyl charkov- skych (Gorodcev Tpva« XII. apx. c. I. 194). Take v hrobe u Korchova u Witten- bergu v Meklenbursku se našel (Beltz Alt. tab. 59, č. 89). Nejstarši takove kostky objevuji se v stredni Evrope s počatky vlivu rimskeho v kulture t. zv. stradonicke, tedy asi v dobe Kristove, na pr. v stanici Latenske, u nas na Stradonicich (Pic Star. II. 2. 84) nebo na severu v rim. hrobe u Kelle nedaleko Rebelu (Beltz Alt. tab. 59, 90). 1 Vašnivou zalibu v hracich kostkach meli už Germani doby Tacitovy (Germ. 24, 25), davajice v sazku nejen cele jmeni, ale trebas i osobni svobodu. O hre v kostky u Germanu viz Lindenschmit Handb. 484, Sizov 123, ve Švedsku Mon- telius Kultur 190, 246, 307, 309, Reallex. Germ. I. 312, II. 233. 2 Golubinskij I4ct. p. U- I 2 . 662. Sizov myslil na puvod nordicky (1. c. 123), Chojnovskij (1. c. 75) soudil, že je prinesla Olga, pfedtim že se hralo pouze v kosti. 3 Srv. v Poučeni are. Luky: „Rpy3Hii E'L jmKii nrpaiOTT.“ (Vladimirov n 0 yu. 243). Srv. Sreznevskij II. 21 (jihkt, — čislo). Termin hra — i ? ra je vse¬ slovanski (Berneker I. 422). 4 Kosmas I. 7, Jireček Mittelalt. Serb. III. 58. 5 Let. Lavr. 261 3 . G Sreznevskij MaT. II. 260. 7 Reallex. g. Alt. I. 160. OPRAVy A DOPLNKy. K str. 53 pripoj, že železne radio typu slovanskeho našlo se nove i v jame u vsi Jaronova u Hlubčic (Praeh. Zs. 1918, 112). K str. 91 pripoj, že take v Rusi merili na provazce BepBi, BT>pBB (Sreznevskij MaT. I. 461). K str. H5 pripoj, že V. Parvan našel v Ulmetu v Dobrudži radu rimskych žer- novu ze VI. stol. z doby, kdy Slovane tuto pevnustku obsadili (Ceta- cea Ulmetuni I. 92). K str. 150 pripoj, že J. Loevventhal spojuje sl. kon s litev. kamanos (Kuhns Zs. 47, 146, Roczn. .sl. Vlil. 296). K str. 155 pripoj ke zmince o Al. Brucknerovi, že odvozuje mleko z praši. *molka — vlhkost (Kuhns Zs. 45, 101, Roczn. sl. VI. 269). K str. 173 do pozn. 5 pripoj, že Berneker odvozuje slovo jestrab (astr^bl.) od adj. *astn (EW. I. 32) a že Jagič je prohlasil za domači, slovanske (Archiv XX. 535). K str. 182 pripoj k pozn. 2, že se lignorum ad piscandum structura na Sazave pripomina tež v listine Bretislavove z r. 1037 (Friedrich Cod. I. 51). K str. 183 pozn. 1 pripoj, že J. Rozvvadovvski slupu dava puvod finnsky (i u zap. Slovanu). Roczn. sl. VI. 52. K str. 215 pozn. 5 pripoj, že doklady o dobyvani zlata v stredni Asii sebral W. Tomaschek v Sitzungsber. Akademie Wien. Hist. Cl. CXVII. 750. K str. 222 pripoj, že radu rozboru ruskych bronzu (hlavne z kurhanu Karago- deuašch) uverejnil Lappo-Danilevskij v MaTep. XIII. 16—20. K str. 293 pozn. 9 pripoj, že medene misy vykladane stribrem našel N. Vese- lovskij v kurhanech kubanskych (Tpy;ibi XII. apx. c. I. 366). Na str. 341 k pozn. 1 pripoj: Takove železne pravitko našlo se u Veleslavina bliže Prahy v hrobe razu merovejskeho. Je ve sbirce J. Jiry v Dej- vicich. REJSTRIK. *asjros 35 analysy kovu 219, 222, 247 antimon 220 aratrum V pramenech 42, aratrum sla- • vicum 44 ari 46, 47 bane, bana 212 baran 150 bečka 326, bečvari 323, 326 bedna 327 ber 93 bljudo 322 brany 86 brav 141, 149 brazda 83 brdo 338, 341 brf 165, brtnici 166 bulatt 242 byk 149 caliciarii 308 carpentarii 324 carrada (mira) 111 uedpi, 111 cep 107 celina 34 cin 208 clausura piscium 183 culter u pluhu 63, 66 čara (čiše) 322 čaša 322, časnici 308 čereslo, oertadlo 59 čern viz niello čereh 180 čiše z Iebek 319 člunek tkaci 339 čreda 145 črepi, (strep) 320 čtvrtne 111 dedina 201 delva, delLVL 327 derevna (nazev) 201 deska u pluhu 60 diže 324 dlato 330 dnina 89 dobytek hovezi 136 dojeni 155 doloplaz 212, doly 212 drubež 159 dvorec zaklad vsi 187 • džban 320 džber 321 email 274 sl., staroveky 275, kettlaš- sky 280, 285, byzantsky 281, slo¬ vanski 285, tygliky na email 247, 290, ruske imitace emailu 291 etir 182 fig-uli 308 filigran 250, granulovany 250 sl., drat- kovy 252 finift 283 glasura 318 glaz"L 273 g-ov^do 149 g-vozdi)' 330 hak 42 harpuny 178 hnuj, gnoj 38 holub, holubnik 161 hon 88 hromadny typ vsi 190 hrnčiri 308 hrnec 320 hridel (gredelj,) 49, 59 hrot(ek) 321 hry 342, v kostky 344, v mič 345 humno 106 husa 161 charaluga 242 chimitet 283 chlev 145 chmel 124, 130 chomuta, chomutne 82 chov zvirat domacich 23, 130 sl, chrysocolla 249 inkrustace 264, orientalni puvod 267 jahla 95 jama, jamnik 212 jarina, jara 31 jarmo 79 jesle 145 jestrab lovci 173 jez 183 jho 79 jilovati, jilovec 212 jitro (jutro) 89 kad 111, 326 kadlub 325 kachna 161 k bel 89. 110, 327 keramika slovanska 302, predhradištni 312, puvod rimsky 310 keser 181 kladivo 232 kleč 50 klešte 232 klin 330 kohout, kokot 160 koloda, klada 183 kolty 290 konata 323 konev, kony 322 konoba 323 konopi 332 KOHT, 89 kopani 6 kopanina 33 KonBHa 89 korec 89, 110, 325 korčeni pudy 28 kosa 103 kostky 344 koš 324, 325 kotel 235, 239 kota, 184 koudel 334, 335 kovadlina 232 kovari 232, 234 kovy vubec 206, dobyvani 209, zpra- covani 231 kovi,kalr> 323 koza 143, 149 krahujec lovci 173 krina 110, 322 krosno, krosna 325, 338, 339 kn,čag:& 321 kuba, 321 kuka 36, 41 KBSbjrb 110 Kapnil (kova?) 232 kumys 157 kun 132, jmeno 150, 153 kupa 321 kur, kura 159 lada viz l^do lagenarii 308 lahev 321 lahevnici 308 lan 90 latka, latva, laty 320 laz 33 leč 171 lecha 83 l^do, ledina 34 lemeš 50, jednostranny 73 len 332 lep 173 lesa 182 Iisy na olej 126, na vino 130 locham, 322 loni>cB, lončar 320 lopata 35 lov u Slovanu 8, 168 iub 326 lukno 111, 325 mak 124 med 162, davky medove 163 med 207, doly 221 medlice 335 mech kovarsky 230 merice 89, 110 mez polni 199 miry polni 88, miry z udu prevzate 91 misa 322 mlačeni 107 ' mleko 154 mleti 113, mlyn 114, mlyny vesnicke 119, vodni a vetrne 119, 120 mlezivo 155 mlynari 119 modius 110 motyka 35 mosaz 208, 221 mouka 113 mreža 180 V mrva 37 m-Ltt 110 nadoby kovove 234 sl., stribrne a zlate 238, sklenene 318 nakovalo 232 naralnik 50 na'stroje polni a zahradni 35, 126 necky 327 nevod 180 nielio 298 niva 35 nomadism Slovanu 13 novina 34 nuta 147 nytovani 248 občina 196 obrady rolnicke 112, pri chovu do- bytka 159 ocel 241 kalena a damaskovana 242 odval 60 odra 183 ogon 84 okov 325, v hrobech 328 okrouhlice 187 okrin 322 olovo 207 oradlo 40, 41 orani, orač 39 oranica, ornica 34 osada (nazev) 201 osep, osyp 111 osev 92 osidlo 171 osnova 338 osten 78 osf 178 otka 78 otruby 123 ovoce pestovani 123 ožim 31 padelek polni (ager) 197 pajky 248 pastviny u obči 159 pastyri 143 past 171 peče hrnčirske 309 Peiskerova theorie o chovu dobytka u Slovanu 23, 146 a koni 135 pen (ul) 165 perevesy 172 pes 144 picarii 329 pila 330 pkelnici 329 platovani kovem 292 plaz 46 plužice 46, 47 pleteni 342 pIosky 314, 322 plaz 50 pleva 1C9 pluh 58, nazev 63, 75, ve smyslu role 88, pluh rimsky 63, st?edoveky 66 plužina 196 pogon 88 pohary 236, 240 poklady stribrne 254 pole (vyznam) 35 poradli 88 poradlne 43 potiri> 322 preseka 33 proso 93 provazec (mira) 91 pruhlo 171 prut (mira) 91 predeni 331 preslen 335 preslice 334 priloh 32 pripfež 76 pšeno 113 radlica 50, nalezy 53 radio, ralo 41 sl., variety slov. radel 44 ralica 46, 47 ralnik 50 rataj 39 ražena vyzdoba 260 roh pici 315 rog-alja 35 role, rolja 34, velkost a tvar 85, upra¬ va 27 rotarii 324 rozhon 85 ruda 208, 211, 223 rudnik 211 ryč, ryl 35 rybolov 176, ryb konservovani 185 rybari 184 radovy typ vsi 191 remeslnici (nazvy v pramenech) 205 sad, sadek 184 sak 180 sekera 330 selo 200 senoseč 158 sif 172, na ryby 180 sklizen obili 99, sena 158 sklo 272, u Slovanu 273 skoba 330 skot 147 skotnica 145 sled 185 slup 183 smetana 155 smolari 329 snop 106 socha slezska 46, ruska 56 sokol lovci 173 soustružnici 323 spajeni 232, 248 spatha (u stavu) 339 srp 100 stado 144 stag-num 218, 249 staj 145 staja, stajenie 88 stamna 322 stara, starium 110 stav tkalcovsky 339 stehovani Slovanu 13, 18 stodola 106 stoh 106 stoupa 122 stribro 207, doly 216 sud, sudno 320 susek 109 syr 156 tausovani 295 tenato 171 tesla 330 tkani 331 tornarii 323 trat polni (campus) 197 trebeni pudy 28, 33 trhy na dobytek 135, 138, 151, 154 trojpolni hospodarstvi 31 tvaroh 156 ubor, uborek 111, 326 udice 179 udorobt 325 ujrorB, ubor 32 61 165 ulehla 32 uncus (hak) 42 utek 338 vat, vatka 181 včelarstvi 162 vedro 324 vejice 109 ves v celku 186, formy 187, okrouh- lice 187, hromadna 190, radova 191, rozbita 194, wojskowa 203, nazvy 200 vino 127 vinohrad 127 vinohradnici 129 vivaria piscium 183 vlakt 181 w1oka 89 volt, vul 149, v pripreži 77 vosk 164, 166 vozidlnici 324 vrša 181 vrt ograd 125 vreteno (rr'ya) 91, pri tkan! 335 vykladan! drahokamy a sklem 264 sl., kovem 292 zabavy 342 zahon 84 zahrada 124 zavody koni 343 zblochan (Glyceria) 96 zemedelstvi počatky 6, u Slovanu 9, u Indoevropanu 9, vyznam slova 39 zememeriči 92 zeleniny 123 zinek 220 zlaceni a stribren! 292 zlatnictv! 243 sl., zlatnici 244, zlat- nicke dilny 246 zlato 207, doly 212 ždaren! pudy, ždar, žar 29 železo 207, dobveani 222, tav!rny že¬ leza 225, Železnik 224, 234 žitnice 109 žrny, žernov 115 župan (Peiskeruv vyklad) 24 Obr. 111. Radlice z nalezu kamsk! Čudi (A. Spicyn). OBSAH. Kap. VIII. HOSPODARSTVI A VES. 1 btrana I. Uvod. Zakladni zpravy o trech formach hospodarskeho života: lovu, zemedelstvi (otazka nomadismu Slovanu a Germanu; premena v pevne usidleni) a chovu dobytka (theorie Peiskerova). II. Priprava role. Trebeni a ždareni. Terminologie a nastroje. III. Radio a pluh. Priprež. Zpusob orani. Brany. Tvar a mira pole. IV. Osev, druhy jeho a sklizeii. V. Mleti a mlyny (stoupy). VI. Pestovani zelenin a ovoce (vina). VII. Chov do- macich zvirat. (Kone, hovezi dobytek, brav, pes, pastyfi.) Theorie Peiske¬ rova a mlečne hospodarstvi. Drubež. VIII. Včelarstvi. IX. Honba. X. Rybo- lov. XI. Slovanska ves v celku. (Vznik. Ruzne typy. Celkova podoba. System roli. Terminologie pramenu. Hranice. Nazvy vsi a jejich system.) 1 Kap. IX. ZAMESTNANI REMESLNA. I. Uvod. II. Kovy vubec, jejich dobyvani a zpracovani. Pece železne, ko- varstvi. Nadobi kovove. Ocel. III. Zlatnictvi a jeho hlavni techniky sou- časne. (Filigran, inkrustace, email, platovani, tausia, niello atd.) IV. Ker; - mika. V. Prače ve dreve. VI. Predeni a tkani. VII. Hry a zabavy . . . 204 REJSTRIK 346 I ffffre ■ •: NARODNA IN UNIVERZITETNA KNJIŽNICA DS II 327 095 3 , II 298300577 SLOVANSKE STAROŽITNOSTI prof, Dra. Lubora Niederla skladaj! se ze dvou oddilu: historickeho, vy- ličujiciho vznik a historicke počatky narodu slo¬ vanskih a kulturnih«, vyličujiciho štarou kul- turu slovanskou na konci doby pohanske. ODDILU PRVNfHO / * vyšly dosud dily tri: I. Puvod a počdtky naroda slovanskčho, II. Slovanč jižni, III. Slovanč zdpadni, konečny IV. dil venovan bude Slovanum v^- chodnim. ODDILU DRUHEHO (kulturniho), jenž bude sestavati ze tri dilu, vyšly dosud čtyri svazky: Dilu prvniho sv. I. 0 tčlesndm životč star^ch Slovanu, II. 0 šalu a pribytcich Dilu druheho sv. I. 0 mythologii slovanske. Dilu tretiho sv. I. 0 hospoddrstv? a remeslech star^ch Slovanu. Svazek II. dilu druheho (o pravu staroslovan¬ skem) pripravuje prof. Dr. K. Kadlec. Svazek II. dilu III. vyliči obchod, vojenstvi a umeni staroslovanske, čimž cele dilo bude ukončeno. Tento oddil kulturni vydan je take pod samo- statnym titulem ŽIVOT STARYCH SLOVAN0. Tiskem Pražske Akciove Tiskarny v Praze, Marianska ulice č. 3. II