DOBER PAJDÁS KALENDÁRIUM po sztátom szlovenszkom jeziki. na 1900. návadno leto. Z doszta lejpim, dobrim i hasznovitim cstenyóm. II. letni tecsáj. Cejna 30 kr. Szent-Gotthárd, Vö dáni od Wellisch Bé1a. Tábla za stempelne. I. Skála. a) za vekszelne do 6 mejszecov, b) pri trzstveni kontraktusaj, c) pri dúzsni piszmaj do 3 mejszecov. II. Skála. Za one dokumentuse, steri niti pod I., niti pod III. skálo ne szlisijo. III. Skála. a) za küpilne i drüge kontraktuse, b) pri dopüscsávanyaj, c) pri szlüzsbeni kontraktusaj, d) pri kvitingaj orszácskoga spilanyá, e) pri obicsávanaj, f) pri dúzsni piszmaj na dugse vrejme, g) pri drüstveni kontraktusaj. DOBER PAJDÁS KALENDÁRIUM po sztárom szlovenszkom jeziki. na 1900. návadno leto. Z doszta lejpim, dobrim i hasznovitim cstenyóm. II. letni-tecsáj. SZENT-GOTTHÁRD. VÖ DÁNI OD WELLISCH BÉLA. CEJNA 30 KR. Wellísch Béla nyomdai műintézetéből Szent-Gotthárdon. Vladajócsa králeszka hizsa. Ferencz József I. (Károly), Ausztriánszki Caszar, Apost. Kráo Vogrszki, rojeni 1830. leta aug. 18-ga; na trónus szo sztópili 1848. leta dec. 2-ga; za Vogrszkoga Krála szo koronüvani 1867. leta jun. 8-ga. Ozsenili szo sze 1854. leta ápr. 24-ga. Erzsébet (Amália, Eugénia) bajorszkov král. hercegovicov, kí szo rojeni 1837. leta dec. 24-ga ino szo za Vogrszko Kralíco koronüvani 1867. leta jun. 8-a. Vumrli szo 1898. leta szept. 10-ga. Deca Ny. Velicsánsztv. Gizella (Ludovika, Mária), rojeni 1856. jul. 12-ga, omozseni z Leopoldom, bajorszkim král. hercegom. Rudolf (Ferencz, Károly, Jó-zsef), rojeni 1858. aug. 21-ga, vumrli 1889. jan. 30-ga. Nyihova Dovica: Stefánia král. heregovica z Belgiuma. Nyidva hcsí: Erzsébet, rojena 1883. Szept. 2. Maria Valéria (Mathilda, Amália), rojeni 1868. ápr. 22-ga, omozseni z Ferenc Szalvator král. hercegom. Nyidva deca: Franciska, rojena 1892. jan. 27-ga; Ferenc Károly, rojeni 1893. febr. 17-ga; Hubert, rojeni 1894. ápr. 30-ga; Hedvig, rojena 1896. máj. 10-ga. Brátja Ny. Vel. Krála. Miksa (Ferdinánd), rojeni l832., vumrli 1867. Nyihova Dovica: Charlotta (Auguszta) král. hercegovica z Belgiuma. Károly Lajos, roj. 1883., vumrli 1896. Nyihova Dovica: Mária Terézia král. heregovica z Portugála. Deca: Ferencz Ferdinánd, rojeni 1863. dec. 18-ga; Ottó (Ferenc, József), rojeni 1865. ápr. 21-ga, nyihova zsena: Mária Jozefa, hercegovica z Szachszkoga; Ferdinánd (Károly Lajos), rojeni 1868. dec. 27-ga; Margaretha Zsófia, rojena 1870. máj. 13-ga; Mária Anunciáta, rojena 1876. jul. 31-ga; Erzsébet, rojena 1878. jul. 7-ga. Lajos Victor, rojeni 1842. máj. 15. József král. herceg ino nyihova familija. József (Károly Lajos), rojeni 1833. márcz. 2-ga; ozsenyeni szo z Klotild (Mária, Adél, Amália), Szachszko-Koburg-Gothae hercegovicov. Njidva deca: Mária Dorothea, rojena 1867. jun. 14-ga, omozsena z Fülöpom. Orleánszkim hercegom; Margita rojena 1876. jul. 6-ga; József, rojeni 1872. aug. 9-ga, ozsenyeni z Augusztov, král. hercegovicov; Erzsébet, rojena 1833. márc. 27-ga; Klotilda, rojena 1884. máj. 10-ga. Návadno 1900. leto. má 365 dní, sze z pondelkom zacsne i z pondelkom dokoncsa. Zacsétek 1900. leta. Obcsinszko leto sze zacsne jan. 1-ga. Cerkveno leto na I. adv. nedelo, dec. 2. Lejtni csaszi. Szprotoletje sze zacsne márcz. 20-ga. Leto sze zacsne jun. 21-ga. Jeszén sze zacsne Szept. 23-ga. Zíma sze zacsne dec. 21-ga. Presztopni szvétki. Fasenska nedela je febr. 25-ga. Pepeonica je febr. 28-ga. Vüzemszka nedela je ápr. 15-ga. Krízsni dnévi szo máj. 21, 22. i 23-ga. Vnébosztoplenyé je máj. 24-ga. Riszálszka nedela je jun. 3-ga. Tejlovo je jun. 14-ga. Prva adventszka nedela dec. 2-ga. Csetvéri Kvatri. I. Kvatri szo márc. 7., 9. i 10-ga. II. Kvatri szo jun. 6., 8. i 9-ga. III. Kvatri szo szept. 19., 21. i 22-ga. IV. Kvatri szo dec. 19., 21. i 22-ga. Vladajócsa planeta. Merkur, stero zvejzdo — ár je ona med vszejmi planetami nájblizse pri szunci — za toga volo szamo na rejci i malo vrejmena vídimo, pred pred szuncsenim ízhodom ino taki po szuncsenom záhodi. Merkur je okóli 8 milliónov míl dalecs od szunca, nasa zemla pa 20 milliónov míl; Merkura leto je 88 dnévov dúgo, nase zemlé pa 365 dnévov. Znaménye meszecsnoga preminyávanya. Mlád. Prvi krajnik. Pun. Zádnyi krajnik. Znaménye zodiacusa. Szprotolesnya: oven, bík, dvojcseti. Lejtna: rak, oroszlán, devojka. Jeszénszka: vága, skorpion, sztrelec. Zimszka: bak, polejvka, ribe. Potemnenya szunca i meszeca. V 1900-tom leti bode dvóje szuncsno — ino edno meszecsno potemnenye, z med sterimi bomo mí eti szamo to prvo szuncsno potemnenye lehko vidili. I. Popuno szuncseno potemnenye bode máj. 28-ga, po poldnévi od 4½ vöre do 6. vöre. Vidécse de pri nasz v Európi, v szrednyoj i szevernoj Ameriki, na Atlanticskoga Oceána szeverni i Szevernoga Ledenoga Mórja tálaj, z záhodnoj Ázsii ino szevernoj Afriki. II. Krajno meszecsno potemnenye bode jun. 13-ga, od 4½ vöre do 5. vöre pred poldnévom; vidlívo de v záhodni krajínaj. III. Prsztanszko szuncseno potemnenye nov. 22-ga od 5½ vöre do 11½ vöre pred poldnévom; szamo de v júzsni krajínaj vidlívo. Január má 31 dní. Szredzimec ali Szvecsén. Február má 28 dní. Pozimec ali Szűsec. Március má 31 dní. Predmladnyek ali Máli-Tráven. Aprílis má 30 dní. Szredmladnyek ali Velki-Tráven. Május má 31 dní. Pomladnyek ali Riszálscsek. Aprilis má 30 dní. Szredmladnyek ali Velki-Tráven. Május má 31 dní. Pomladnyek ali Riszálscsek. Junius má 30 dní. Predletnyek ali Ivánscsek. Julius má 31 dní. Szredletnyek ali Jakopescsek. Augusztus má 31 dní. Poletnyek ali Mésnyek. Szeptember má 30 dní. Predjeszénec ali Mihálscsek. Október má 31 dní. Szredjeszénec ali Vszeszvescsek. November má 30 dní. Pojeszénec ali Andrejscsek. December má 31 dní. Predzimec ali Proszínec. Te sztólejtni prorok. Edno leto je zse v vecsnoszt preminolo, Kak szam tü odsztavo tó lejpo krajíno, Gda szte vküpszprávleni bilí okól méne, Pazivsi na ona, kákse bode vrejme. Kí me je tak bógao, dobro je obhodo. Ali steri me nej: króto sze je znoro. Záto vrlo moje ti lüdsztvo szlovenszko Poszlühni me i zdaj, za volo obcsinszko; Ár szo vnóga ona, ki szo vszejm vam szkrivna, Pred znanosztjov mojov, kak odprejta kniga. Dokecs szte ni mirno delali na póli, Miszlécsi da dobro ide vsze tam gori: Vu planetaj szam jasz te zse vsze prevido, Blagoszlov i vszáke-féle szükesíno. Veszelila szo me ta dobra znaménya Ino zsalosztila lagoja videnya; Vasoj radoszti szam sze naprej radüvao, Ino vszo nevolo zse naprej zsalüvao. Ali vüpao szam sze, i vüpam sze v Bógi, Ar ki sze v Nyem vüpa, nigdár sze ne znori; Csi nasz zse kastiga z ednov rokóv szvojov, Li na hitroma nasz blagoszlávla z drügov; Ka i kak On ravna, dobro je vsze Ono, Cslovik za razmeti nemre delo nyegvo. Zdaj me pa poszlünte, ka szam vu planetaj Vözbrodávao, tam gor na nebeszki zvejzdaj; Kak sze je v prvejsi lejtaj vsze szpunilo, Tak sze i zdaj szpuni, verite mi eto! Zima. Kak sze nam z Szredzimcom nóvo leto zacsne, Osztrejse de vrejme, i mrzlo vetróvje; Ka nam v sztárom leti da Predzimec mejszec, Escse de vecs sznegá, gda pride Szredzimecz. Ali osztro vrejme popüsztí li hitro, Lejpo vrejme zimszko, de nasz veszelilo; Ino ár Pozimec dén nam zse poduzsa, Járki do z vodóv, i ceszté pune blata. Nego poszüsi sze po maloma zemla, Ár sznejg pomensáva escse szüha vejka; Bejlo póle nam po etom gráta csarno, I zgübi natúra szvoje odevalo. Dober vért sze v etom mirnom zimszkom csaszi, Szkrbí, naj sze z rédom nüca vsze pri hrámi; Naj sze spara krma, kakti i vsza szlama, Ár je dúgo vrejme tá do Szredlejtnyeka. Grable i raszuhe, vszákeféle stile, K rédi szi vért zdaj zse napraviti more; I csi vrejme pride, gda ne de vecs cajta, Kak je dobro te, csi je v rendi motika. Szprotoletje. Gda nam notri pride zse Predmladnyek mejszec, Vsze vecs nede dugo, ka de zime konec; Tráva sze pomali bode zeleníla, Szenica po drevji veszélo szpejvala. Vrábli do sze z gümla tüdi vkraj jemáli, Ár nájdo zse sztrosek po cejlom határi; Ali da szo vrábli, kelko stécs ji mámo, Za gószance szami denok szlabi jáko: Záto i vért more z szvojmi dományimi, Nyim vu etom deli na lehkóto bidti. Szamo tak sze lehko trósta szád na jészen Csi tó sztvár ne nihá na dale za szemen. Vu Szredmladnyek mejszci drügo delo bode, Tam vünej na póli, za márho i vérte; Ár sztrmeno csi de ravno v lejpom rászti Mo za szprotolesnya tüd’ mogli orati. I gda pride lejpi mejszec k nam Pomladnyek, Vérti szkrbnomi de mokro cselo, hrbet. Ali dobro je tak, Bóg nasz je tak sztvóro, Z trüdom szi vszi szladki pocsinek szlüzsimo. Leto. Csi mo z szprotolesnyim doszta meli dela, Escse vecs mo meli te, da pride zsétva; I gda zse Predletnyek mejszec topeo bode, Povóli de krme i dobro szprávlanye. Gor te zse na delo, ne zaműdmo vrejme, Ár za dobrim tüdi i lagoje pride; Csi nasz eto rávnics ne bi gor drzsalo, Itak je kvár krmi, csi je vrejme vlazsno. Gda nasz pa Szredletnyek z zsétvov bode szílo, Z etim delom sze tud’ pascsiti moremo; Ino v blagoszlovnom csaszi lejpe zsétve, Naj sze ne müdí vért, naj ponüca dnéve. Ár ga po tom páli vozsnya gor zadrzsí, Prasiti, orati meo de pá na szkrbi; Ino na hajdíno tud’ naj ne pozábi, Naj sze v krilo zemlé v dobrom cajti szprávi. Gda bi pa Poletnyek mejszec zse k nám priseo, Rejpno v zemló djáti je pá nyegva miszeo; I gda vrejme príde veszéle mlatídve, Tak nam lejtni csasz na ednók tá odide. Jeszén. Lejpo toplo jeszén, escse i prevrócso Meli mo v zacsétek, za krumpicsov brátvo; Cejli Predjeszénec mejszec de vedrni, Szamo máli dezsgyek bomo vcsászi meli. Tak i kukorico lehko fájn szprávimo, Gda bi zse prvlé oprav’li drűgo delo; Za szejanye escse malo je prerano, Rájsi szi oránye prvlé opravimo. Ki tak rávnics doszta nema za szejati, Zakaj bi sze pascso z onim zse zacsnoti? Ár je nájvecs vrejdna Ferenca szejátev, Kak nam Szredjeszénec mejszec vöpokázse Meo de vért te vrejme dúgo ino lejpo, Dokecs szemen szprávi i brátvo obilno; Ali repa de zse keszno gor jemála, Nihájmo jo rászti, ár de jeszén dúga. Pojeszénec mejszec de szühi i lejpi, Ali te Predzimec mejszec z tejm mokrejsi; Szkrben vért szi delo te zse tak oprávi, Naj, gda zíma príde, vsze má notri v hrámi. Szejanya. Kak sze vért szkrbi za vsze vünesnye delo, Tak dobra vertinya na szkrbi má kühnyo; Za szküho pa nájvecs vö z ográdca vzeme, V lejpom rédi záto ga zse meti more. Okápati, pleti, szejati, szaditi, Vsze má szvoje vrejme, neszmi sze müditi; Zelenyé, saláto vszigdár k rédi meti, Gda zse kaj trbej, szi taki naprejvzéti: Tó naj bode prva szkrb vszáke vertinye, Ár letina dobra tó naprej pomore; Vértsztva dohótek sze tak naprejpomága, Ino de nam krána vszigdár vözebrána. Szád. Dobro leto bode za szád, verte meni, Csi je vszáko drejvo meo vért vszigdár v rendi; Ki je szvoje drevje pucao ino gájo, Tüdi vcsászi ono csi szi je okápo: Pune do v jeszén te v ogradi jablani, Grűske ino szlive, csresnye i gosztani; Drejvo tüdi zselej gnoj pri szebi meti, Kak drűge rasztline, csi scsémo kaj meti, Szádte záto drevje! kak nájvecs pri hrámi, Vsze povszédi gde je meszto vu ográdci, Ár zahválnejsega niscse nemre meti, Kak je szadoveno — drevje — vu imetki! Vetrovje, dezsgyovje, vodíne. Veter bode i dezsgy tüdi v etom leti, Ali nej tak doszta, kak bi mogli meti; Tü i tam vihér kaj kvára tud’ naprávi, Ali z tejm de véksi haszek na határi. Ár vihér i veter zrák zcsiszti, osznajzsi, Naj, ka je vu zsítki, vsze sze naj pomladí; Eti nam obláke tüdi vküpszprávijo, Naj na szüho dobrotiven dezsgy dobimo. Tak sze te po etom znóva vsze okrejpi, Csi mo rávno z vodóv kaj nevóle meli: Vékse baje záto ne de po határi, Kak kre vodín velki, dale po országi. Betégi. Hej! beteg csloveka nigdár ne povrzse, Csi ga zse nihá kaj, nazáj sze povrne; V deli vasom záto bojte mertücslívi, Nájbole pa v vszákom jeli ino pili. Ki szi szvoj zsalódec prevecs vönapuni, Beteg ga vloví, ár tejlo szi oszkruni; Ki pa, da je vrócsi ino svica v tejli. Kaj mrzloga pijé, plüzi sztoji k szmrti. Paziti tak záto moremo na zdrávje, Ár je nej na haszek, ka nam dobro szpádne. Csi bi pa nedovejcs koga beteg vlóvo, Rájsi naj szi vrásztvo küpi, kak pa skrinyo. Szlova od vrloga mojega szlovenszkoga lüdsztva. Zdaj, gda szam na krátci vsze ono povedao, Ka szam naprejvido, gda szam zvejzde merkao: Szlovó vzemem záto od vász prijátelje, Ki zse vszi nadale szkrblívi osztante! Delavnoszt, szkrblívoszt ino mertücslivoszt, Tak, kak ne pozábte na Bogá-bojáznoszt: Csi te tak zsiveli, vu vszem te veszéli, Ino zadobíte ednók lón vu nébi! Z Bógom tak osztani, mo lüdsztvo szlovenszko! Bóg vam blagoszlovi eto nóvo leto! Te szrecse-krajczar. Prípoveszt. Ednók je bio, csi je bio, bio je eden sziromaski cslovik. Ete sziromaski cslovik je telko decé meo, ka nyim je niti racsúna nej znao. Kelko stécs krát sze je vküpcsteti prijao nyé, vszigdár sze je zmejsao, ár kak je je csteti zacsno: eden, dva, tri, stiri, vküper szo sze zmejsali kak píscsanci ino sze je pá znóva lehko príjao racsúnati. Hej, moj Bóg, doszta sze je zsalosztio, glavó szi tro te sziromaski cslovik, ár je escse i sziromaskejsi bio kak cerkvena mis i niti szühoga krüha je nej meo vszeli domá v skrinyi. Tak szi je miszlo ednók vu szebi, ka on zse koncsibár dvanájszet szvoje decé odposle v szlűzsbo, ove drűge pa te zse nikak gorzdrzsí. Bolelo ga je szrcé, gda je na tó miszlo, ali ka bi vcsíno? Vej pa nemre glédati, ka bi nyemi pred okóm mérali od gláda. Eden dén je te v rendo posztavo to deco na dvoriscsi, i v obedvej rendi je rávnics dvanájszet-dvanájszet decé prislo. — No, moji drági színi, — právi nyim — do széga mao, kak szam znao, szam vasz gori hráno, dale vasz pa nemrem vecs. Dvanájszet vasz tü osztáne z menov, dvanájszet vasz pa na szlüzsbo more idti. Nego steri dvanájszet ji naj ide? Ár je te sziromaski cslovik ednáko rad meo vszo szvojo deco. Miszli szi edno malo, meo je v pruszlekovoj zsepki eden krajcar, etoga vövzeme ino právi: — Lübléni moji színi, ete krajczar gorilücsim, i csi de nyemi z napiszkom sztrán lezsála odzgoraj, te do na právom kraji sztojécsi sli na szlüzsbo, csi de nyemi pa z korónov sztran obrnyena gori, te do na lejvom kraji. — Dobro je, lübléni nas ocsa! — krícsala szo deca, — na stero stécs sztrán szpádne, mí mo z dobrim szrcom sli. Gorilücsi sziromaski cslovik te krajcar i z napiszkom sztrán lezsi odzgoraj. Hej, moj Bóg, szkuza je tüdi i vöszpádnola z oká tomi sziromaskomi csloveki, ár med na právom kraji sztojécsimi je bio nyegov nájménsi szin Gyurica, steri je escse máli, szlab decsko bio med ovimi. Pravo je tüdi: 30 — Oh, Gyurica moj, Gyurica moj, osztani ti domá, steri stécs de z dobrim szrcom só meszto tébe, málicski szi ti escse za szlűzsbo. Ali Gyurica je etak pravo: — Ne jócste sze, lübléni moj ocsa, záto, ka szam te nájménsi, ne bojím sze jasz szlűzsbe. Pomágao de mi zse te dober Bég. Szlovó vzeme tak ti dvanájszet decskov od ocsé i od domá odsztávleni dvanejszet szvoji bratov i med britkimi szkuzami odidejo po szvejti. Nego kak bi zse vö sli nad vráta, te sziromaski cslovik je i on eden szvoj krajcar tüdi tá dao Gyurici: Pravo je: — Szráni ga, moj szinek, ka pa csi de ti escse na szrecso té krajcar. Gyurica je szráno krajcar i z tejm idejo dol po vulici. Kama szo sli, lüdsztvo sze je vöposztavilo pred vráta i nej je biló csloveka, ki ne bi objókao te popótnike, nej je biló csloveka, ki dobro ne bi zselo nyim. Gda szo z vészi vöprisli na határ, escse szo ednók nazájpoglednoli ti decski, krenscsáke szo gorzdignoli i z teskim szrcom szo dale sli. Szamo te máli Gyurica je bio isztinszko veszéli. On je nabüdjávao, batrívao szvoje brate. Sli szo, sli szo ti decski, prejk bregóv, dolin, prejk po logáj, poláj i od ránoga jütra do kesznoka vecséra szo niti i nej posztanoli. Vu dné szo sli i vnocsi szo szi pocsivali. Tak je minolo te sészt dnévov i sészt nócsi. V sésztoj nocsi sze je Gyurici tak szenyalo, ka na drügi dén k ednomi táksemi grádi pridejo, steri sze v nocsi i vu dné verti, ali csi szo notri v nyega prisli, ali nej, na ono sze je nej mogao vecs zmiszliti, gda sze je prebűdo. V jütro je povedao te té szen szvojim bratom i te szo dale potüvali. Sli szo, sli szo ino kak szo prejk ednoga velkoga logá prisli, z kraja nyegovoga szo zaglednoli v dalecsini nikaj velkoga csarnoga, stero sze je tak vrtelo, tak náglo vrtelo, ka szo sze nyim escse i ocsí bliszkali od glédanya. — Tó tiszti vrtécsi grád more bidti! — szo kricsali ti decski. Pascsimo sze tá, poglednimo ga blizse. Ti decski szo zdaj zse bole bejzsali, kak sli i kak je szunce na szrejdi néba szvejtilo, tam szo sztáli pred vrtécsim grádom. Ocsi i vűszta szo nyim posztanola od csüdivanya. — Hej, da bi dobro biló eszi notri pridti, — szi je zdehno Gyurica. — Ka szi tó miszlis, — szo pravili ovi drűgi — ne posztáne on za naso volo. Zatejm szo zacsnoli racsunati, ka kelko vrát i óken má té velki csaren grád. Vküp szo i zracsunali okóli pétsztó óken ino edno pétdeszét vrát, ali vecs je moglo bidti. Po isztini je pa szedemsztó óken i szedemdeszétszedem vrát meo on grád. Ino ka bi szi miszlili, na kom sze je vrto te grád? Na kokosecsoj nógi. Tak je, na kokosecsoj nógi sze je vrto. Opazo je tó Gyurica i ka szi je zmiszlo, ka nej, vö je vzéo z pruszlekove zsepke szvoj krajcarek, zacilao je kokosecso nogó i kak bi ovi drűgi tó v pamet vzéli, zse je leto te krajcar. Hej, zacsüjte csüdo, deca! Jáko je zacinkalo nikaj, gvüsno ne vejm ka ka, lehko kokosecsa nóga, ali kaj drügo, zadoszta je tó, ka sze je grád na ednók sztavo v szvojem vrtéli. Kelko vrát je meo te grád, vsze szo sze na ednók goródprla i vu vszáksi vrátaj sze je dvanájszet szoldákov pokázalo. Tam szo sztáli oni z vöpotegnyenimi nyihovimi száblami v rokáj ino szo csakali, ka ka de sze godilo zdaj. Doli szo glédali v dol, iszkali szo z ocsmi, 31 ka sto more tam bidti, sto je vcsino tó velkó csüdo, ka je grád pósztao. Na ednók szo szamo v pamet vzéli ti dvanájszet decskov. — Hej, deca! — kricsali szo z prvi vrát szoldácje — vi szte sztavili grád? — Mi! — odgóvoro je batrivno Gyurica. Szoldácje szo vecs tüdi nej pravili, dol szo bejzsali po sztubaj, med szé szo vzéli te decske ino szo gor sli z nyimi v grád. Rávnics szo je pred krála gnali. Ár szo v tisztom grádi te csaren kráo prebívali. Kráo szo rávnics tam sztáli na trnáci ino nad dúgo cejv szvoje pipe szo velki dim pűscsali. Nego na ednók szo szamo vövzéli z szvoje vűszt to na dúgoj cejvi pipo i szo dolskricsali na decske: — Hodte szamo, hodte! No, vej csi szo steli, ali nej, idti szo zse mogli, ár szo szoldácje tam sli za nyimi i szo je gnali pred szebov. Tak szo prisli te gori na folas, pred krála. Naprej je só Gyurica, za nyim nyegovi bratovje. Dol szo vzéli szvoje krscsáke ino szo sze poklonili z postenim tálom. — Bóg nyim daj dober dén, szvetli kráo! — Bóg daj! szo odgovorili kráo. — No ka za póti máte eti sze? Odgóvoro je Gyurica: — Szvetli nas kráo! zsitek i szmrt v nyihovo rokó polozsimo, mi szi szlűzsbo iscsemo i tak szmo prisli do eti máo. — Dobro je, dobro, ali moj vrtécsi grád kak szte vüpali sztaviti? sze obrégnejo na nyé kráo i ozmice csememo vküperpotégnejo. — Szvetli nas kráo, szamo za tó sze nyim molim, — pravo je Gyurica — ka naj moje brate ne dájo bantüvati, ár szo oni nedúzsni. Jasz szam lücso z ednim krajcarom to kokosecso nógo, od tisztoga sze je sztavo grád. — Káksi sentani krajcar je tó? — szo pitali kráo. — Moj ocsa szo mi ga dáli, gda szmo z dóma sli; tó je zádnyi nyihov krajcar bio, i toga szo tüdi meni dáli. Tak lepó je pravo vsze tó Gyurica, ka je králi vöszpádnola pipa z vüszt, z oká pa vö prisla szkuza. — Pa szte za isztino vszi ednoga ocsé deca vi? — pítajo kráo. — Oh szveteo nas kráo, — je odgóvoro Gyurica — mámo escse domá dvanájszet bratov! — Dvanájszet! Te vasz je pa stiridvajszeti! No glejte jasz szam kráo, pa szamo edno csér mám, sziná pa ednoga nej! Hm, hm! — i szteplejo szvojo glavó te sztári kráo, ka sze nyim je trószila ta velka bejla nyihova bráda tüdi. — Na, ne bojte sze decski, ne bom vasz bantüvao i vasz gorvzemem v szlűzsbo. Nego tó vam naprej povejm, ka je pri meni jáko zsmetna ta szlűzsbo. Mám jasz eden ménes, v tisztom je jezerodvejsztó konyóv. Ete morete vi obcsuvati. Vidite ejni na koleke potégnyeni doszta gláv, na ovom kráji dvora? Decski szo tá poglednoli, kama szo kráo z pipaszárom kázali. Tak je, tam je biló goroprávleni eden sereg kolekv i na vszákoga je edna gláva bila goripotégnyena. — Vidimo, proszimo lepó, — je prazo Gyurica. 32 — Na vidite, tej szo vszi szlűzsili pri meni ino záto szam nyim dao glavé na koleke zoszmicati, ár szo nej znali tak paziti te drági ménes, ka nyim ne bi vkradnyeniva bilá eden ali dvá konya vszáko nócs. Záto vam jasz naprej povejm, ka ví tüdi tak obhodite, csi de vam szamo eden kony vkrádnyeni vö z ménesa. Ali csi je pa dobro obcsuvate, za goszpodo vasz posztávim, na mojo králeszko rejcs vam povejm. Gyurica je, csi szo sze bár nyegovi bratovje edno malo sztrsznoli, na ednók pravo: — Eden zsitek, edno szmrt mámo, szveteo nas kráo, prejk vzememo te ménes. Kráo szo szi te z vszejmi dvanájsztimi decski v róke szégnoli, za tejm szo vino dáli prineszti ino szo áldomás pilí. Biló je tam i jejsztvine povóli, dobro szo sze tüdi najeli decski, tak kak bobén. — Hej, — zdihávali szo szi med jelom ti decski, — csi bi nasemi lüblénomi ocsi ino nasim drágim bratom mogli kaj dati z eti dobri falatov! Po obejdi szo kráo te nazáj pelali te decske v stalo. Na, tó szi lehko premiszlite, ka je sztrasno velka stala mogla tó bidti. Kak nej, csi je jezerodvejsztó konyov biló v nyoj. Od nyihovoga zlátoga koszminya sze je szamo tak szvejtila stala od znótra, kak csi bi vö bila zoszvetlena z jezernimi pa z jezernimi szvejcsami. Jaszli szo tüdi z csisztoga zláta bilé vsze, i z csisztoga zláta szo bilí ti lanci tüdi, z sterimi szo k jaszlam bili zvézani. Decskom szo sze celo bliszketale ocsi od velke szvetloszti. — Na, — szo pravili te kráo — eti je ti jezerodvejsztó konyóv. Na vszákoga pride sztó—sztó. Zdaj vcsaszi zacsneti tüdi vaso szlüzsbo, escse dnesz v nocsi vöni morete szpati na trávniki. Decski szo vcsaszi k deli príjali. Odkapcsili szo lance i te konye szo vö szpüsztili na dvor, po sztó. Zatejm szo vö sli z gráda; vö na trávnik. Nájnaprej je só tó nájsztarejse decsko z szvojimi sztómi, za nyim ovi drügi, nájodzaja Gyurica. Nego rávnics kak je vö steo sztópiti nad vráta, v kóti za etimi je ednoga hitvánoga, grhasztoga konya ovárao. Nazáj sze je obrno k nyemi i poglado ga je z rokóv. — Ka pa ti domá osztánes? — Tak sze mi vidi, ka na tébe niscse ne ma szkrb. — Tak je, tak, ti dober decsko, — pravo je te kony — na méne niscse nema szkrb. Gyurica je z csüdivanyom glédao na toga konya. — Ka? Pa ti gucsati znás? Káksi eden kony szi te ti? — Táltos kony szam, máli moj prijáteo. Zahváli szi, ka szi me poglado, ár bom ti escse dosztakrát na haszek. Ovi drügi hlápci do szega mao szo me vszigdár bili, kukli, ali tak szo szi vzéli haszek. Ó, jasz te ne bom bio, — je pravo Gyurica — ár jasz znám, ka sztvár tüdi boli bitje. Hodi z menov sziromaski máli kony, hodi na trávnik ino tam va sze zse spilala vküper. Te kony sze je tüdi nej dáo dugo prosziti, nego je so z Gyuricov. On ga je pa lepó obíno za sinyek ino tak szta sla vdiljek po vulici, za zlátimi konyi. Ali ka gucsim, deca, komaj szta vösztópila na vráta, pitati ga zacsne te kony: — Ti Gyurica, gde más te krajcar? — Moj krajcar? Pa ti od nyega tüdi znás? 35 — Kak ne bi znao! Vej szam vido, gda szi lűcso z nyim to kokosecso nogó. Idi szamo tá, pa ga gorvzemi, ár bos ga escse gda lehko nücao. Gyurica je tá bejzsao k kokosecsoj nógi, pa rávnics tam pod zádnyim skramplom je bio te nyegov krajcar. Kak ga je vkrajvzéo, ne ednók sze je geno grád i zacsno sze je vrteti kak veter. — Ka pa te, kak pridemo nazáj notri? — je pitao Gyurica. — Od toga sze ne boj, vej ga zse sztávijo kráo, csi nazáj pridemo; csi pa nej, te ga ti sztávis z krajcarom. Med tejm szta vdíljek sla po vulici. Sztrasno lüdsztva sze je szpravilo vö pred hizse i tak szo csüdivali ti jezeródvejsztó zláti konyóv, kak szo z glasznim cinkanyom, topkanyom vdíljek sli po várasi. Doszta ji je zsalosztno kricsalo za timi decski: — Sziromácje decski, vi tüdi nedte dugo zsiveli! Dobro próti vecséri je biló, kak szo vö prisli na trávnik. Konyi szo na ednók lovíli za to lejpo, velko trávo, stera je do kólin szégala ino tak szo jo dobro jeli, da zse eden tjeden ne bi nikaj dóbili. Ti decski szo szi dolszposzeli okóli edne vretine i tam odnet szo paszili na konye. Zatejm sze je mrácsnoti hapilo ino szo k coj glédali, ka bi szi ogen nalozsili na szrejdi trávnika. Z blizsányega logá szo szi veje nanoszili vküper, na velko szo je szklali i vúzsgali szo je. Gda je te ogen kak nájbole goro, iszkre szo vöpokale, gorletele próti nébi, tak je pravo Gyurica szvojim bratom: — No zdaj, decski, hodmo okóli ménesa, poglednimo okóli edno malo. Decski szo tüdi i odisli, ali táltos kony je nazajcukno Gyurico. — Ti szamo osztani tü! — Ka scsés, drági moj kony? — Tó, drági moj mládi vért, ka ti escse niti ne vejs, od koga mores csuvati te zláte konye. — Nej jasz. — Znaj tak: od víl. — Gde sze drzsijo one? — Tü v blizsányem lógi. — I gda prídejo eszi? — Rávnics ob polnocsi, máli moj vért. — Na, naj szamo priídejo, vej je zse poberémo v réd. — Szamo pomali, pomali. Vecs z pametjov, kak z mocsjov, — pravo je táltos kony. — Ka bi pa te delali? — Ka? Nájprvlé te tó pitam: máte pipe? — Nemamo mí. — No, csi nemamo, te bejzsiva nazáj v grád. Máje kráo jezero ji tüdi. Proszi od nyi. Gyurica je nej mogao zarazmeti, ka ka scsé te táltos kony z pipami. — Gor szi szedi na mene, — ga opomina te kony. — Tak! Vej me ne bos mogao nosziti! — Szamo szi szedi! Gori szi je szeo na nyega i kony sze je v ednom ocsnom-megnenyi tam posztavo pred grádom. Té sze je vrto, frisko kak veter, ali kony je nej márao za tó: prejk je szkocso ober ti nájprvejsi vrát, rávnics na szrejdo dvora. 34 Kráo szo tam szedeli na trnáci i zdaj tüdi, püscsali szo dím nad szvoj dúgi pipaszár ino od velkoga csüdivanya szo nyim escse i vüszta odprejta osztanola, kak sze je Gyurica pred nyi posztavo. — Ka je za nevóle, moj szin Gyurica, ka je za nevóle? — ga pitajo kráo. — Zakaj szi nazj prisao? — Viszokószten moj goszpód, po pipe szam prisao, csi nyim ne de zsao. — Po pipe? Zakaj do vam pipe? — Doszta je komárov, szumicsov na trávniki, — odgóvoro je po jálnom Gyurica — nemremo je vkraj sztirati nacsi, szamo z pipami. Proszim ponízno nyihovo Viszokószt, naj dájo meni i mojim bratom dvanájszet píp. — Na, csi szamo tó nevolo máte, te vam lehko pomorem. — Z tejm szo sze nazájobrnoli kráo, i kricsali szo inasi. — Ka zapovedávajo viszokószten moj kráo? — Prineszi vö z pipatóriuma dvanájszet selmecki pip z dúgimi pipaszárami. Inas je odisao i za edno malo je nazájprisao z dvanájsztimi selmeczkimi pipami na dúgi ceváj. Ta vszáka je dugso cejv mejla, kak je Gyurica bio velki. — Na Gyurica, tü je ti dvanájszet pip, ali te mi dobro pazite na konye, ár ovacsi vídis etam ejne koleke? — Vídim, vídim, szvetli moj kráo, nego tá ne pridejo nase glavé. — Dobro je, dobro, — szo hmkali kráo i sztepali szo glavó na ete gvüsne recsí. Med tejm je pa Gyurica gorszkocso na toga hitvánoga táltos konya, szalutejrao sze je králi po szoldacskom i z tejm hopp! szamo je vö zleto tak z dvora vu grádi. Kráo szo z csüdivanyom glédali za nyim. Oni szo do széga máo niti na pamet nej vzéli toga hitvánoga konya, steri je tak leto, kak ftics, pa nema perót. Dugo szo szi premislávali, ka gde bi szi mogao szpraviti te mali decsko toga letécsega konya. Ali kak bi za nyím steli szkricsati, Gyurico je zse nej biló vecs z tim konyom, vünej je bio páli na trávniki. Szunce je rávno dolodislo, pasztérszki ognyi szo pa, stere szo decski nalozsili, dalecs szvejtili i tákso szvekloszt napravili na tom trávniki, kak csi bi szveteo dén bio. Szem-tá sze je nanizávao plamén, gor sze je zdigávao, visziko kak türen, pokalo je perinye. V várasi szo tó miszlili lüdjé, ka tam vöni na trávniki káksi komediás raketlne pűscsa. Decski szo tam hodili okóli ménesa, kak sze je Gyurica mod nyé posztavo. — Na decski, — pravo je nyim — prineszao szam vam pipe. — Zakaj pa? — szo sze csudivali ti ovi drügi. — Kadíli mo dnesz vecsér, záto ka je doszta szumicov. — Niti ednoga málicskoga komára nega eti, — szo pravili ti ovi. — Vej zse bódo, csi ji nega. Eden, dvá, frisko je vzemte med zobé. — I niti je nej csakao odgovora, on szám je potiszno vszákomi v vüszta to pipo. — Ali vej pa v tej nega nancs dohána, — szo pravili ti decski. — Tó ga más, pa ga nega, — sze je zaszepno Gyurica. Ali te táltos kony sze je k Gyurici potégno, z glavóv sze k nyemi nagno ino nyemi etak pravo: 35 — Niti nej trbej v nyé právoga dohána. Hodi z menov, naberiva bezovcovo lisztje, od toga dína szo bojijo vile. Na eden dober lücsáj je bezovcovo grmóvje biló ino Gyurica je tá bejzsao z táltosom. Za edno malo szta zse i nazáj prisla z preci doszta szűhim bezovcovim lisztjom. Dobro szo szi naklali pipe vszi, pri ognyi szo je vúzsgali ino szo zacsnoli pusiti. Doli szo szi szposzeli okóli ognya i pri tihom gucsi szo kadíli. Ali nej szo mogli dugo kaditi, omámleni szo grátali szkoro vszi. — Dente doli te pipe, — pravo je te kony, — jasz vam zse povejm, gda je páli morete vuzsgáti. Tí decski szo doli djáli pipe i pripovedávali szo szi do polnócsi. Te je te táltos kony na glász zabrzao. Decski szo vszi na nogé szposzkákali. — Gor szi vuzsgite pipe, decski, i vszáki naj bezsi k szvojemi ménesi: Kak szamo morete, tak mocsno kádte. — Ali zakaj? zakaj? — szo pitali ti decski. — Záto ka pridejo te lagoje vile. Kak edná k vám pride, szamo nyoj v ocsi kádte. Tak je, isztino je meo te táltos kony: prisle szo lagoje vile. Tam szo sze drzsale v blizsányem lógi, tam odnet szo hodile vö vszáko nócs na králov trávnik. Pasztérje, steri szo do tejmáo bili, kakstécs szo sze vrsenili, nej szo mogli tak osztáti, ka ne bi zászpali, ár nyim je niksi csüden vetrics prisao na nyihovo lice i csi szo rávnics sztáli: sztojecski szo zászpali ino vile szo szi te po szvojoj vóli zabérale vö te nájlépse konye. Ete csüden vetrics je ti lagoji vil szapa bila i nej je biló próti tomi drűgoga vrásztva, kak dím bezovcoga lísztja. Ali ovi drűgi sziromácje pasztérje szo tó nej znali. Csi bi v pamet vzéli, csi bi dobri bili na toga hitvánoga konya, zagvüsno bi nyim povedao tó on tüdi. Hej, deca, kákse edno s-kanye, b-kanye je nasztanolo na trávniki, gda szo szo te lagoje vile pleszecski szmejacski, z velkim hikanyom na ednók szamo na trávniki posztavile. Dvanájszet ji je prislo, na vszáksi sztó konyóv edna. Vszáka vila, po ednoj, je deszét—dvajszti konyov vküpzagrábila i tak je odbejzsala z nyimi nazáj proti lógi. Tak je, prvlé. Ali zdaj szo nyim pa i vűszta i ocsi odprejte osztanole, kak szo vidle, ka vsze povszédi eden decsko sztoji, z odpretimi ocsmi, velki dim püscsajócsi vö z pip. Lehko szo pihale one te csüden, szen delajócsi vetrics, decski szo tüdi nej manyácje bili ino szo nazáj pihali na nyé dim bezovcoga lisztja. Na, nasztanolo je na tó kihanye, pihanye, tikanye. — Pciha! pciha — sze je csülo eti odnet tüdi, tam odnet tüdi. Te táltos kony je pa li szploj bátrivao nyé: — Pisite, pisite, decski, ne bojte sze! Nego pihali szo i oni nej nyim je trbelo doszta gucsa. Te lagoje vile szo jóvkale — tróbile od csemérov, z dúgimi, spicsasztimi szvojimi nohéti szo decskom lica vsze vküpposkrábale, ali ti decski szo tüdi nej pri méri bili, z nyihovimi palicami szo je tak po postenom táli kukli po nohtáj. Na ednók je szamo glaszno fücskanye biló csüti na trávniki. Vile szo z velkim híkanom, csemérno javkajócse bejzsale za fücskanyom. Nyihove voditelce fücskanye je biló tó. No, tam je lezsála javkajócsa, sztonyajócsa pred Gyuricov, steri jo je tak mogao slignoti po glávi, ka sze je ona na 36 ednók dolprevrgla na zemló. Vile szo na hitroma gorpopadnole szvojo vezérojco i med velkim preklinyanyom, prtenyom szo preminole, kak csi bi je ta mati zemla pozsrla. — No decski, — právi nyim te táltos — dobro szte sze oponásali, ali escse dvej nócsi te i mocsne probe meli. Vütro dvakrat telko vil pride eszi i te ne do zadoszta pipe. Nego zdaj szi zse doli lehko lézsete, szpite pri méri, nikaj sze ne pripeti vecs tomi ménesi. Decski szo szi dolszpolegli okóli ognya, nego prvlé szo dolpokleknoli i hválo dáli Bógi, ka nyim je pomágao, molili szo za domá odsztávlenoga ocso szvojega, za brate nyihove, na pa escse í za táltos konya. Zatejm szo szpáli do jütra. No, ka sze nyim je szenyalo: ka miszlite? Od tiszte mále hizsice, gde eden sziromaski cslovik prebíva z dvanájsztimi szvojimi színi ino sze szkuzí za nyé v nocsi i vu dné. Rano v gojdno szo gorisztanoli, mujli szo sze, zatejm szo vküpzavrnoli te ménes ino domó szo ga gnali k vrtécsemi grádi, naj vídijo kráo, ka niti eden ne fali z ménesa. Krao szo zse tam kadíli na trnáci i zdaleka szo pridti vidli ménes. Ednók szo ga poglednoli szamo, ino szo zse znali, ka nikaj ne fali z nyega. — Hm, — szo szi pogucsávali v szebi — tó szo sentani decski. Kaj táksega szam escse nej vido vecs, pa szam zse obsztarno. V velkom nyúvom csüdivanyi escse nyim je i pipa vöszpádnola z vűszt; ali zmiszlite szi szamo, kakse velko csüdo sze je zgódilo: te vrtécsi grád je na ednók szamo henyao, pa je Gyurica z szvojim szrecse- krajcarom niti nancs lücso nej to kokosecso nogó. More bidti jo od csüdivanya henyao. More bidti. Nájnaprej sze je Gyurica neszao na tom hitvánom táltos konyi. Haj, kak je plészao zdaj ete od dobre szvoje vóle! Kak je kopao zemló! Gda je te cejli ménes notri prisao v dvor, Gyurica Je te pred trnác szkocso z szvojim konyom, szalutejrao sze je po szoldacskom i pravo: — Viszokószten moj kráo, zsitek i szmrt nyim v roké polozsim, nikaj ne fali z ménesa! — Vido szam jasz zse tó dalecs eti odnet, moj szin Gyuri, — pravili szo krao — ali ne prevüpaj sze. Vejm vido, ka de dnesz v nocsi? Escse v szvetlom dnévi, kak szo nakrmili ti jezerodvejsztó konyov, szo je znóva vögnali na trávnik. Cejloga várasa lüdsztvo sze je vöszpravilo na ceszto, ali zdaj szo szi zse vszi od toga gucsali, ka táksega kaj je escse nej vido szvejt: niti eden kony ne fali z ménesa. — Nikse sentano pokolenye morejo bidti tej decski, — szi je zagucsávao eden pa drűgi cslovik. Gyurica je na málom táltos konyi szedo zdaj tüdi, i nej je glédao niti na právo, niti na lejvo, szamo naprej, vszigdár za ménesom. Vcsászi i vcsászi szi je pogucsávao z szvojim konyom: — Hej, drági moj máli kony, da bi ete nócs tüdi tak szrecsni bili! — je pravo Gyurica. — Pri tebi je szrecse-krajcar? — ga pita te kony. — Pri meni — odgóvoro je Gyurica i szi za pruszlekovo zsepko prime. Tam je bio te krajcar. — No, szamo dobro pazi na nyega, ár bos ga escse lehko nücao. — Vej sze ne bojijo od nyega vile. — Nej ti ga trbej za vil volo. — Za koga pa te? 37 — Za královo volo. — Tó ne razmim. — Vej bos zse razmo po jütri v gojdno. Med tejm szo vö prisli na trávnik. Ti konyi szo sze jeszti príjali to lejpo velko trávo, decski szo pa drva, veje noszili vküp, ka bi ogen kürili. - Nyihahaha! — je zhrzao te táltos kony — doszta drv nam trbej dnesz, vecs kak vcsera. Vszáki szi naj zószed ogen zakűri, ino z bezovca. — Doszta víl príde dnesz? — je pítao Gyurica. — Tak míszlim, ka okóli szto. Erzsa nyihova kralíca sze jáko csemerí, csűtim nyéni szláp. Decski szo na tó szamo csíszti bezovec szekali vö z szvojimi szekirami, dvanájszet velki küpov szo napravili i kak sze je zakmícsilo, vcsaszi szo je i vúzsgali. Tákso velko szvetloszt je daló tej dvanájszt ognyov, ka je cejli váras vöpobegno. Tó szo szi miszlili, ka gorí vílszki lóg. Okóli polnócsi szo szi ti decski gorvúzsgali pipe i tak je csakao vszáki póleg szvojega ognya te vile. Na, vej szo prisle tüdi i one ob polnocsi. Zse szo ózdalecs píhale nyihov szen delajócsi szláp. Decski, szamo ka szo doli nej szpokapali z szvóji nóg, Gyurica sze je pa za táltosa mogao prijéti, ka naj doli ne bi szpadno. — Szamo pazlívo, mládi moj vért, ne boj sze, — je bátrivao Gyurico te kony. I prisle szo te víle z sztrasnim íkanyom-hikanyom, erdécsi nyihov gvant je szamo tak leto za nyimi gor v zráki. Plészale, vrtele, lűcsale szo sze v zráki, doli-doli szo vdarile i z dúgimi nohtámi szvojimi tak pogladile vcsászi te decske, ka nyim je escse krv vö prisla po tisztom. Ali na zemló sze nej mogle dolsztópiti, ár nyim je v ocsí prisao gde od ognya, gde od pipe dím i csi szo rokó glih gor djalé na steroga konya, vcsaszi szo je kloncnoli po nohtáj z szvojimi palicami. Visziko gori v zráki sze je pa száma Erzsa kralica vozila v szvojem zlátom hintóvi. Dvanájszet zláti konyov je biló vprezseni v té hintóv, z etoga je vrseníla, bátrivala Erzsa kralíca szvoje vile: — Zgrabte ga! Zsente ga! Ne püszti sze! — je csüti biló vszeli Erzse kralíce mocsen glász. Ali zahmán je biló vsze nyéno batrivanye, zahmán vsza nyéna zapóvid. Sztó ji je biló i niti ednoga konya sze nej mogle odegnati. Na drűgi dén v jütro szo ti decski vsze vküperposkrádbani domó sli v te vrtécsi grád, ali nikaj szo nej márali: niti eden kony je nej falio. Kráo szo tam szedeli zdaj tüdi na trnáci i szo zse ózdalecs krícsali: — Vrli decski szte! Vídim zse, ka niti eden kony ne falí z ménesa. Dobro szo podvoriti dáli decskom ino szo obecsali, ka csi trétjo nócs tüdi tak obcsuvajo ménes; z Gyurice kráo gráta, z nyegovoga ocso pa bratov pa hercegje. Decski szo zatejm nakrmili konye i nazáj szo sli ob trétjim na trávnik. — Pri tebi je szrecse-krajcar? — pitao je Gyurico te táltos kony. — Pri meni, — je odgóvoro Gyurica. — Na, dobro je, ár bos ga vütro v gojdno jáko nücao. — Zakaj bi ga nücao? - Vejs zse vido, szamo szkrb mej. Ne, eti más, jasz szam tüdi najsao eden krajcar dnesz na ceszti. Száni ga. Nikák de te tó nócs tak lepó proszo tvoj szrecse-krajcar, ka ga tí zagvüsno i tá dás. Daj nyemi te tá tisz- 38 toga, steroga szam ti jasz dáo. Deni szi ga v lejvo zsepko. Ali ne pozábi, ka te szrecse-krajcar v právoj zsebki más! Gyurica szi je nej mogao premiszliti, ka sto de on kí de tak lepó proszo od nyega te szrecse-krajcar. Obpíta záto toga táltos konya: sto de tiszti. — Ta králeszka csér, — je pravo te táltos kony. — Pa májo kráo csér? — Nej nyim je csér, nego vnükica, telko je zse sztara szkoro, kak tí. Med tejm sze je mrácsnoti zácsalo i ti decski szo veje pa drvi zacsnoli na küpe szkládati. Kelko je szamo biló bezovca na trávniki, vsze szo ga do zádnyega vküpznoszili na tó zádnyo nócs. Csi escse i dnesz mogli nazájztirati te vile, vecs ne do probale szrecse. Rávnics szo vúzsgali zse te küpe, gda je táltos kony szamo na ednók mocsno zhrzao. — Nyihaha! Idejo kráo! Tak je, prav je meo te táltos kony: pripelali szo sze kráo z sesztimi konyami v szvojem hintóvi. Póleg nyí je szedejla nyúva vnükica, edna z zlátimi vlaszmí deklina, stera je tak lejpa bíla, ka je na szunce mocsi biló glédati, ali na nyó nej. Decski szo v rendo sztópili i tak szo sze szalutejrali králi. Na decski, — szo nyim pravili — prisao szam jasz tüdi, ka naj z szvojimi ocsmí vídim, ka delate, kak odzsenéte vkraj te vile. Za tejm szo doli sztópili z hintóva, inasje sze nyim dvanájszet blazín szklali na zemló pred eden ogeny i kráo szo szi z szvojov vnükov vréd dolszeli na te blazíne. Za tejm szo szi pipo názsgali i tak szi pogucsávali z timi decski. Gyurica je dobro znao pripovedávati i cejli vecsér je pripovedávao toj králeszkoj cséri, ka naj ne bi sznena grátala. Csí je edno prípoveszt vöpevedao, tak lepó je proszila Gyurico: Pravi mi escse edne, Gyurica, tak je lejpa bíla tá! Tak je odislo vrejme do polnocsi. Te sze je pa za tejm edno tákse delo zgódilo, káksega szo ti decski escse niti i vszenyi nej vidili. Gda je notri v várasi dvanájszet bíjla v törni vöra, v tisztoj szekundi, szo vile napunile te trávnik. Moglo ji je bidti okóli jezero, i szamo ka szo, sze tak szinyávale, tíszkale na trávniki pa gori v zráki. Vrtele szo sze, plészale, ijlcalehíjkale, krícsale szo vszeféle nerázumne recsí, ali stere szo sze gor v zráki szűkale, one szo i li na hitroma dolszpokapale na zemló. Omámlane szo grátale od bezovcoga díma, dol szo szpadnole na zemló tak, ka je vsze grmejla zemla pod nyimi. Ove drűge szo sze pa tak premetávale, kak pijáni lüdjé. Tó szam vam pa escse niti nej povedao, ka szi je na denésnyi vecsér vszej dvanájszet decskov, dúge korbácse szpravilo szebi. Hej, biló je te pókanye, sliganye, ka je vsze fűcskao od nyega trávnik, pa lóg! Mála králeszka vnüka sze je k coj k dedeki potégnola, ali escse i tomi sztáromi králi je vöszpádnola pipa z vűszt. Ali i blazíne szo sze tüdi vöszpocsujszkale od nyi. Na ednók szo szamo na pamet vzéli, ka na trdoj zemli szedíjo. — Sentani decski szo tó! — szo múvili v szebi krao — escse i mené szo presztrasili. Sztári szam grátao zse, ali tákse reberíje szam escse nej vecs vido. Decski szo pa med tejm, kelko víl je szamo biló, vsze vküpszpolóvili i z korbácsami je vküperzvézali za roké. Tak szo neszli, vlekli te te omá- 39 mlene vile pred krála. Gyurica je szám to Erzso kralíco pelao, stera sze je z szvojega hintóva dolí prekubicnola ino sze je preci szkúkla. — Viszokoszten moj krao, zsitek i szmrt nyim v róke poloszim — zacsno je szvoj gucs Gyurica — tü szo te vile vsze, ne do vecs ménes bantüvale. Tü je i száma kralíca tüdi. Csi scséjo, zdaj do vsze eto robi nyihovi. — Dobro je moj szin, Gyuri, zadovolen szam z tebov. Escse je zdaj, v toj nocsi, notri dám odegnati v moj grád ino je tam nikám v temnici. Ví pa v gojdno domó prizsenite ménes i ka szam vam obecsao, tó szpúnim. Z tejm szo naprejvzéli kráo edno málo zláto fűcsko, v nyó szo pihnoli i za edno szekundo je sztó szoldákov sztaló pred nyimi v rendi. — Odzsente ete vile v grád ino je zaprte notri. Ali csi sze szamo edna odszlobodí, glavé vam dám vzéti. Szoldácje szo te odisle z timi vilami, kráo szo pa escse edno malo tam osztanoli med decski. Znali szo oni dobro, ka Zakaj szo osztali tam. Na tó szo vönávcsili domá szvojo vnüko, ka naj vkraj szproszi od Gyurice te szrecse-krajcar. Csi de on te pri nyi, te Gyurica naj szamo príde v grád. Ár je králi je zsao grátalo, ka je Gyurici pa nyegovim bratom tak doszta obecsao. Mláda králeszka csér je tá sla k Gyurici ino je nyemi z tak szladkim, z tak lejpim glászom: — Drági, lübléni Gyurica! Csűjla szam, ka tí eden tak lejpi krajcar más, daj ga meni. Escse je i pogládila Gyurico na obrázi. Gyurica sze je niti z ednov recsjóv nej dáo vecs prosziti, notri je szégno v pruszlekovo zsepko i tá nyoj je dáo krajcar. Tak je, szamo ka nej te szrecse-krajcar. — Oh, da szi dober, ó da szi lübléni, — právila je ta kraleszka csí. — Vütro ti pa jasz dám nikaj lejpoga za senk, vido bos zse. I tó je zaisztino vö z szrcá právila ta králeszka csi. Nej szi je miszlila, ka bí nyoj Gyurica taki na prvo rejcs tá dáo te szrecse-krajcar i eta dobroszrcsnoszt nyoj je dobro szpádnola. Szumlejla je, ka nyéni dedek nikaj lagojega scséjo vcsiniti z Gyuricov i gori szi je djála, ka csi de nyoj szamo mogócse, nyemi pomore vütro. Zse völücsi ona Gyurici te krajcar, csi vütro v gojdno pod grád pride i ne bi mogao brezi nyega notri pridti. Z táksim szrcsnim glászom je vzéla szlovó od Gyurice: — Lehko nócs, Gyurica! Bóg te naj blagoszlovi. Vütro va sze páli vidila. Kráo, kak szo vidli, ka je pri nyihovoj vnüki te krajcar, szo notri v hintóv szeli ino szo sze domó pelali. Kak szo zse odisli, táltos kony sze je k Gyurici posztavo i tó nyemi je pravo: — Znás zdaj, zakaj nücajo kráo te krajcar. — Vej ga nemajo oni, nega nyihova vnükica. — Pa ga denok oni májo. Tiszti krajcar je zse notri v královoj zsepki. — I zakaj ga trbej nyim? — Zakaj? Szamo záto, ka tí naj ne bi mogao sztaviti grád i ka naj ne pridete notri. Ár je králi zse zsao grátalo, ka szo vám obecsali králesztvo. Vcsera je erdécsega krála szin bio pri nyi ino je králeszko csér za zseno proszo. I kráo szo nyemi obecsali nyó z králescsinov vréd. 40 — Ali nikaj ne de z toga! — je szkricsao Gyurica. — Nej, csi je pri tebi te szrecse-krajcar. Pogledni ga szamo. Te szrecse-krajcar je zaisztino tam bio v Gyuricinoj zsepki. — Dobro je. V grád zse notripridemo. Ali te bos escse i z erdécsega krála szinóm meo nevolo. — Idem pred nyega! — je pravo Gyurica i tak je zasligno z szvojim korbácsom, ka je cejli váras gorszpokákao od sztrahote. V jütro szo sze ti decski te vküpszpravili, vküp szo zagnali te ménes ino szo ga z veszélim popejvanyom gnali próti vrtécsemi grádi. Kráo szo tam szedeli zdaj tüdi na trnáci, velki dim szo delali z dúge ceví szvoje pipe i jálno szo szi obracsali ocsí. — Szamo hodte, hodte, — szo szi pogucsávali v szebi — sze zse ne pridete vecs notri. Na tó szo szi niti nej miszlili, ka csi ti decski ne prídejo notri, te nyim ménes vöni osztáne i ka pa csi szi kaj zmíszlijo ti decski ino szi ménes v szvojo domovino odzsenéjo. Králeszka csi je pri ednom okni szedejla i tam csákala, gda ti decski domo pridejo. Póleg nyé sze je naszlonyávao vö toga erdécsega krála szin tüdi, ali ta králeszka csér ga je niti nancs nej poglédnola. Ona szi je tüdi nikaj pogucsávala v szebi. Tó szi je právila: Szamo hodte, hodte, doli vam lücsim zse te szrecse-krajcar, ka notri pridete. Ár znajte tó, ka je vecsér isztina prejk dála te krajcar, nego kak szo sztári zászpali, vö nyim ga je vzéla z zsepke. Gyurica sze je zdaj tüdi na táltos konyi neszao, steri je v dobroj szvojoj vóli szploj popleszávao z nyim. Gda je te rávnics pod grád prisao, králeszka csí je doli püsztila te krajcar. Erdécsega krála szin je, komi szo te sztári kráo povedali, ka z káksim jálnim nácsinom sze scséjo odszloboditi od Gyurice i od nyegovi bratov, frisko popadno za králeszke cséri rokó, ali zse je keszno biló. — Ka!? — je szkákao v szvoji cseméraj — ti szi nyemi nazáj lücsila te szrecse-krajcar!? Eto delo te tó znamenüje, ka nescses moja zsena bidti! — Miszli szi, ka znás, — je právila králeszka csi — ali jasz ne dopüsz- tim, ka bi ejne sziromaske decske znorili. — Jasz ji pa bújem vszej dvanájszet! — je tróbo te erdécsi králeszki szin. — Zadoszta de ti eden tüdi! — ga je csemerila ta králeszka csí. Krajcar je rávno pred Gyurico doliszpadno i Gyurica, bár je dobro znao, ka nyemi niksi haszek na vzeme, je dolszkocso z táltos konya i gorivzéo te krajcar. — Tó je dobro znaménye! — je pravo te táltos kony. — Tak miszlim jasz tüdi, — právi Gyurica i z krscsákom sze je gori pokloni kraleszkoj cséri, stera sze je tak lübléno oszmejávala doli na nyega, ka sze je erdécsi králeszki szin malo nej razpocso od csemérov. Gyurica je na hitroma v zsepko djao krajcar, za tejm je gori szkocso na táltos konya i vö je vzéo z zsebke te právi szrecse-krajcar. Dobro je zacilao to kokosecso nogó, za tejm pa csing-ling, jáko je zacinkao i na hitroma henyao te vrtécsi grád i kelko vrát je szamo meo, vsze szo sze goródprla. Sztáromi králi je z sztrahote vöszpádnola pipa zvüszt. 41 — Presmentani pojbje! — tróbili szo kráo — tej szo itak szkóz prisli po mojoj pámeti. — Tá szo szegnoli v pruszlekovo zsebko, pa je nej biló tam vecs krajcara! Nej szo szi mogli zmiszlili, ka ka sze je zgódilo, sto bi nyim vkradno te csüden krajcar. — Vcsaszi mi zazovte sze mojo vnüko! — szo tróbili na inase. Pripelali szo nyim to králeszko csér. — Ti szi mi vzéla vö z zsebke te szrecse-krajcar? — Jasz, — pravila je batrivno ta deklina. — Dol ga je tüdi lücsila tomi decski, — tózso jo je erdécsi kralics. — Nej ti trbej, ka bi me tózso, — právila je nazáj ta králeszka csér — brezi tébe bi tüdi povejdala! V toj szekunde sze je prineszao Gyurica pred trnác na táltos konyi. Ali ete je zse nej vecs bio te hitváni, nego velki, lejpi zlátoga koszminya kony. Po szoldacskom sze je szalutejrao Gyurica i pravo je: — Viszokoszten moj kráo, zsítek i szmrt nyim vu róke polozsim, te tri dnéve szmo dolzaszlüzsili, z ménesa niti i eden kony ne fali: csákamo zdaj zse te obecsani lón. — Tak je, — szo pravili te sztári kráo, — ali da mi je malo szledi na pamet prislo, ka szam toga erdécsega krála színi tüdi obecsao králevcsino, ino escse i vnüko mojo. Ka bom tak csinécsi zdaj? — Jasz ne püsztim szvoj jus, — je kricsao te erdécsi králeszki szin. — Jasz pa ne bom tvoja zsena, — právila je nyemi ta králeszka csí. — Csida bos pa te, ti neszramna deklina, stera szi znorila szvojega dedeka? — pítali szo jo te sztári kráo, — Koga stécs, ali nej erdécsega králeszkoga sziná. — Oh, znám zse jasz, ka koga scsé ona, — je pravo med gucs te erdécsi králeszki szin. — Na ejnom páverszkim decskom szo nyoj sztanole ocsi. — Na nyem, ja csi bi rad znao! — Gyurica je pa nej pravo nikaj med tejm, szamo je csakao, csakao. — Vej mo zse vidli, ka steroga bodes med nama dvema! — je kricsao te erdécsi králeszki szin. Z tejm je notribejzsao, edno száblo je prineszao vö i jo je v róke potiszno Gyurici. Za tejm je szvojo zsáblo potégno vö, naprej szi je dáo prignati szvojega konya i gor je szkocso na nyega. — Med nama dvema zdaj eden tü more osztáti! — sze je ruszto te erdécsi králeszki szin. — Jasz tüdi tó scsém, — je odgóvoro Gyurica. Z sztem sze je zacsnolo bitje med nyima. Na szredíno dvora sze je neszao Gyurica, ravno tak i te erdécsi králeszki szin tüdi. Na ednók szta vdarila vküper z szvojimi száblami, ka szamo tak letelo perinye vö z ocla. Gyurica je zdaj meo oprvim száblo v rokaj, mlájsi je bio od erdécsega králeszkoga sziná, ali záto je itak bisztro vkraj vdaro vszáki szekáj. — Csákaj me szamo, — miszlo szi je v szebi te erdécsi králeszki szin — zdaj te pa szmeknem ino konec de ti te tvojemi zsítki. I tak je vcsino, kak szi je miszlo. Na ednók je szamo, kak je Gyurica mocsno zahmajno z száblov próti nyemi, te erdécsi králeszki szin na nágloma vkraj szkocso z szvojim konyom i je próti nyegovim prszam szmekno. 42 Csi v toj szekundi táltos kony vkraj ne bi szkocso, Gyurica bi zagvüsno mrtev bio. Ali da je te táltos kony vkraj szkocso, szábla je nej zavádila, te erdécsi králeszki szin sze je pa prevecs nagnovsi zsupsz! — dolprevrgo na zemló tak, ka je szamo tak zjekno. Gyurica je k toga erdécsega králeszkoga sziná prszam podrzsao spic od szvoje száble i etak je pravo: — V mojoj róki ti je tvoj zsitek, erdécsi králeszki szin! Vmóro bi te lehko, ali ne vmorím te, csi rávno znam, ka sze tí ne bi szmilüvao mení. Sztani gori ino sze poberi nazáj v tvojo domovino. Te erdécsi králeszki szin je med glasznim jávkanyom sztano gori, z velkov zsmécsavov sze je szpravo gor na szvojega konya i niti eden pogléd nej imajócsi za krála, niti za králeszko csér, vö sze je póbrao z gráda. Nancs szo nyemi hira nej csüli vecs. Gyurica je pa med tejm dolsztópo z szvojega táltos konya, lepó pamali je nyemi poglado sinyek, glavó, hrbet, za tejm je gori só na trnác, pred krála. Tam szi je dolipoklekno pred krála i z nyim vréd ta králeszka csí tüdi. Sztári kráo szo nyima pa na glavó polozsili szvoje trepetajócse roké i blagoszlovili szo nyidva. Tak szo pravili na zádnye: motika, lopata, pa te velki zvón vaj naj szamo razvézse. Na, nasztonolo je te v tom vrtécsem grádi edno gosztüvanye. Toga sziromaskoga csloveka i domá bodócsi nyegovi dvanájszet szinóv szo escse i on dén dáli ta pripelati v zlátom, bársonszkom hintóvi. Nyega i nyegove sziné vsze goroblekli v goszpodszki gvant, v táksi, kak ga szamo hercegje noszijo. Gyurici szo pa escse i koróno polozsili na glavó. Cejliva dvá tjedna v nocsi i vu dné je trpelo gosztüvanye, gde szo escse tí plantavi kódisje plészali! Gda je te to dva-tjedna trpécse gosztüvanye minolo, szta szi Gyurica pa zsena nyegova, naj malo szvejt poglédneta, v edno orehovo-lüscsanyo notri szela ino sze po Müri dolpüsztila. Vütro naj k vám prídeta! Te szokol. Kaukázuska legenda. „Lüdjé preminíjo. Cslovecsánsztvo osztáne. Záto moremo v sztári knigaj iszkati, ka sze je vcseraj pri nasz zgódilo, da naj tak známo, ka vütro pri nasz naprej príde!“ Zsívo je pred dúgim vrejmenom v Kaukázii eden mogócsi kráo, koga ocsno-megnenye je zapóvid bíla, koga csela-nategnenye szmrt. Nyegov szmehláj lübézen, nyegove roké-dánye zsitek. Eden te nájvernejsi nyegov szluga sze je zvao Lokisz. Batrivnoszt ino vdánoszt szo bilé nyegove lasztivnoszti, on je bio tanácsnik szvojega Ravnitela v szpráviscsaj, on ga je szprevájao po lovini na elefante ino oroszláne — ár szo te escse bile ete divjácsine v Kaukázii — ino vu bojne. Brezi konca zavüpanye je bio lón Lokisza, — 43 kráo nyemi je prejk dáó klűcse od kincsov szvoji ino pri nyegovom verosztüvanyi je só na pocsinek. Tivárisje nyegovi szo sze szpitávali med szebom: Zakaj je vecs on od nász? Celó táksi je kak mi ovi drűgi. Ali bi nyegova szábla kamen mogla prejk vszejcsti? Krugla z nyegove pűkse tri neprijátele búje na ednók? Jeli vrág szedi na spúci nyegovoga mecsa? Jeli sze more szám cejlomi seregi neprijátelov próti posztaviti brezi toga, ka rane ne bi dóbo? Lokisz, steromi szo eti csemérni gucsi k vüham prisli, je pravo k tim nájlagojosim: „Ví szi ne zmíszlite, ka brezi vsze premíslenoszti nepravico csiníte vasemi tivárisi!“ „Kakda?“ píta eden z med ovi drűgi. „Vi pozábite na tó, ka sze doszta zselej od onoga, steromi sze doszta dá. Csi z med vász vcsiní steri kákso falingo — de zveksinom szamo vkraj sztirani. Csi jasz vcsiním kaj próti mojoj dúzsnoszti, me zagvüsno gor obejszijo. Tak je ta právda. Nájvéksa kastiga na nájvekse prelomlenyé vernoszti. I jasz szam mrtelon cslovik, kak vszi ví, i jasz lehko prevídim, pozábim te nájprednyejse regule: „Ne daj sze po lejpi gucsaj tvojega tivárisa zapelati!“ „Ne ovadi tvojo szkrivnoszt zsenszki!“ „Nájemno dejte ne drzsi za szvoje právo!“ „Ár dnesz tó miszlimo, ka sze lehko vüpamo nasemi prijáteli, ino vütro te zse vö ovádi. Sto z vász ne pozna brbrajo zsenszk? Ino tak i trétja zapóvid sze tüdi szpuni. Jasz mám domá, v szvojoj hizsi ednoga zse nej celo máloga nájemnoga sziná; on sze je pri meni hráno, pri meni je bio gvantani, gor szkrmleni. Ali kázste nyemi szamo zláto . . . “ „Dobro gucsís ti,“ právi nyemi v gucs eden nyegov nevoscsenik, „ali tí sze nikaj ne mas za bojati!“ „Miszlite vi?“ je odgóvoro Lokisz. „Prvlé kak nam szunce deszétkrát oszvejti spice bregóv, presztojim i jasz to sztrasno probo, ino na mecs moj sze príszégnem naprej, ka te vidili, da szam vam isztino gucsao!“ Zadovolni z szebov, szo razodisli neprijátelje Lokiszovi. Na drügi dén je odpotüvao tüdi i kráo, naj bi v ednom dalésnyem táli országa eden poszeo opravo, ino prejk da Lokiszi szvoje kincse, med etimi tüdi ednoga szokola, steroga je jáko rad meo. Te veren szluga szi je pa gor djáo, naj szvoje regule vöszproba. * „Zakaj szi tí tak zamisleni?“ pítala je Mirab, ta mláda zsena Lokiszova, edno jütro szvojega mozsá, „zakaj glédas tak zsalosztnó pred szébe?“ „Ja, jasz szam zsaloszten, Mirab! Ali ne szmejm ti ovaditi, ka me tezsi. Tiho bidti tak nemrete vé zsenszke!“ „Szam právila zse gda szamo edno nepremisleno rejcs mojim prijátelkinyam?“ „Lehko szi escse prílike nej mejla k coj!“ „Ali tó miszlis, ka ne vejm paziti na moj gucs?“ „Zakaj ne bi? Ti szi tüdi zsenszka!“ Mirab sze je vjejla na erdécse vüsztnice szvoje ino dvej szkuzi szta zleteli z nyéni lejpi ócsi dol po rózsnatom líci nyénom. Lokisz sze je z poszebnim poglédom zgledávao na szvojo lejpo zseno ino právi: 44 „Ne boj csemerna; moja szkrivnoszt je telko, kak moj — zsítek!“ „Je tvoj zsítek nej vecs vrejden meni, kak moj?“ „Lepó ti zahválim za tó! Ali tí sze nedovejcs lehko vöovádis!“ „Nej, nej, jasz obdrzsím tvojo szkrivnoszt, priszégnem ti na tó, tak bom pázilá na ono, kak na lepoto szvojo!“ ,,Taksemi obetanyi vecs ne bom duzse próti sztáo. Eszi poszlüsaj záto. Vcsera je eden potüvajocsi mágosz prisao k meni. Tí znás, ka táksi lüdjé vsze znájo i vídijo. On mi je pravo: Lokisz, tí szi szrecsen cslovik. Vu vszem ti dobro ide; ali edna szrecsa ti escse fali, ka na mas nikse decé, ino jasz znám, ka eto tvojega ino tvoje lejpe zsené, Mirabinomi szrci velka zsaloszt!“ Mírab gor szkricsi: „Ah, kak je vgono ete cslovik zselo moje düse. Ja, on je zaisztino te eden mágusz!“ „Jasz tüdi tak miszlim“, je pravo Lokisz, „ino poszlüsaj me, ka mi je dale pravo. Nyemi je zsmetno biló za náj ino dáo mi je edno vrásztvo, ka ednoga sziná dobíva na tó!“ „Ednoga sziná! Oh kincs moje dűse! Pa te . . .?“ „Jasz morem ednoga mládoga, zdravoga szokola bujti, poszkübiti, nyega szpecsti . . .“ „Ino jasz ga morem pojeszti!“ „Zavádila szi!“ „Jasz poznam ednoga táksega szokola“, je právila dale Mirab, ,,v králeszkoj palacsi jeszte!“ „Na tiho, na tiho gúcsi, oh Mirab!“ „No — je tebi nej vola?“ „Zgódilo sze je zse, moja drága — szokol je zse bujti, poszkübleni, szpecseni —“ „Daj mi ga sze, ka ga pojejm!“ „Tam lezsi na diváni, v tvojem róbci zaszükani. Ali nikomi niti edno rejcs nej od toga — ovacsi szam pogübleni!“ Mirab priszégne ino Lokisz odide vö. Mirab sze okóli zglédne, csi jo niscse ne bi vido, vzeme szokola vö z róbca ino szprávi sze k coj, ka bí ga potrosila. Te sztópi notri v hizso Benima, nyéna szesztra. Nej nyoj je mogócse biló zse toga csüdnovitoga fticsa pred notrísztopécsov szkriti, ino Benima pita: „Ka szkrivas tí pred menov?“ „Nikaj, celó nikaj nej. Ka szi zse nóvoga csűla dnesz praviti v ednom, pa v drűgom meszti?“ „Od toga je zdaj nej gucs. Jasz szamo tó nóvo znám, ka ti nikaj szkrivas pred menov.“ „Nikaj nej, zagvüsno nikaj nej!“ „No, te mi pa pokázsi, ka je v tom róbci . . .“ „Tó je edna sztrasna szkrivnoszt, Benima!“ „Te sze pa bojis, ka bi te jasz ovádila? Dobro, te ti pa tüdi ne povejm ka mi je moj mózs z szvoje zadnye póti domó prineszao.“ „Ne boj szrdita. Premiszli szi, ka na mojem jeziki zsivlenye mojega mozsá sztojí. Pa tak le ne bi velko pazko mogla meti?“ „Tiho boj te. Jasz bom tüdi tak csiníla!“ „No, te tí pa szamo dvej rejcsi povejm: V tom róbci szam jasz ed- 45 noga poszebnoga szokola zakrila ino csi bom jejla z nyega, je pravo eden móder mágusz, te ednoga sziná dobim!“ „Za isztino?“ „Ja! Ja!“ „Oh lübléna moja, daj mi edno malo z nyega!“ „Za nikso cejno nej.“ „Szamo edno málo perót!“ „Nej, nej.“ „Mirab drága dűsa moja, szamo edno bedrico eden málicski falájcsicsek . . .“ Bemina je tak lepó proszila szvojo szesztro ino tak sze je zapriszégala na vsze kraje, dokecs nyoj je ta szlaba Mirab edno perót vkraj vrejzala. „Káksa velka szrecsa je tó“, szkricsí ona gor, „jasz tüdi mati posztánem ino moje szesztranice Arkum pa Leila ta od nevoscsenószti . . .“ „Isztina, moja drága, ali jasz te opomínam, niti edno rejcs nej od szokola!“ „Kak szi tó mores miszliti?“ „Ár je tó králov szokol.“ „Tó szi je escse premiszliti sztrasno ino kak sze je zgódilo vsze tó?“ „Moj mózs de tak pravo, ka je szokol odleto ino tak, sze vüpam — vsze dobro posztáne.“ Obedvej zsenszki, premislavajócs na szrecso, stera na nyedvi csáka potrosita osztánke szokola ino odíteta na rázno. Ali Bemina je povejdala tó na nyó zavüpano szkrivnoszt vcsaszi toj prvoj zsenszki, z sterov sze je szrécsala. Vecsér szo pa zse vszi lüdjé znali. Kak sze je kráo nazápvrno, je szvojega vernoga Lokisza dáo zvati ino pítao ga je, med doszta drűgimí orszácskimi poszlami, od szvójega lüblénoga szokola tüdi. Te Lokisz pred nogé szvojega Goszpóda szpádne ino z zsalosztnim glászom vadlüje, ka je te drágí ftics odleto ino ti kaukázuski orli szo ga zdaj zse more biti razcsejszali. „Sztani gori!“ právi nyemi krao, „tó je edna neszrecsa, steroj mo zse iszkali pomáganye“. Ali vecsér zacsűje gucsa od Lokiszovi nevoscseníkov. Opíta Mirábo, stero je k szebi dáo prizvati, ino ona je nej mejla to batrivnoszt, ka bi szvojega mozsá zagovoríla. Krao je szrdíti pószlao, ár je tak znorjeni bio, ino gor szi dene, szvojega vernoga szlüzsbeníka, na példo drűgim mocsno pokastigali. Pred szébe ga dá prizvati ino nyemi právi: „Dvajszeti lejt dugo szam vervao v tebi ino tí szi me zdaj zse tak dobro znoro. Sto zná, kelkokrát szi me prvlé zse tüdi na nósz vodo, napelao. Lazsí napelávanye düh szi tí. Pripravi sze k szmrti. Vütro bode tvoj zádnyi dén“. Ti prednyejsi od krála med szébe vzemejo Lokisza ino ga szprevájajo v tenmico. Mirab nyim próti príde, jócse sze ino za odpüscsenye proszi. „Ne razcsejsi tvoj slájer“, právi nyoj Lokisz, „ne szkűbi szi vö tvoje lejpe vlaszé. Bozsa ino krála vola szo naj szpuni. Ino ví, moji szlüzsbeni tivárisje, szedmo szi doli ino gúcsimo kaj“. 46 Ze tejm dolpolozsi na trdo sztolico temnice dvá, z zlátom napunyeniva zsaklícsa ino právi: „Tó je moje nihánye; jasz sze od széga máo kincse ete zémle ne bom nücao vecs. Raztálam ga tak med onimi, stere jasz lűbim“. Te sze narínejo vszi k nyemi, ino glédajo te z zlátom naszípani zsakle, kak da bi je pozsrejti steli. On pa szégne notri v zlát z punov prgíscsov ino naprávi z nyega vecs küpov. „Ete küp bode mejla moja zsena, ár szam jasz lűbo nyó ino nyoj mám zahváliti nisterne blázse vöre na etom nevolnom szvejti. Ne bi záto pravica bílanyó za toga volo od herbíja szpraviti, ka mi je glavó vzéla. Prvlé sze tá nihá zima ino leto, szunce ino mejszec, kak bi zsenszka szvojo natúro preobrnóla. Zsenszke bi vsze rade znale, brbrajo sze povszédi, rade dolvnásajo szvoje nájblizsnejse ino tak nevejo edno szkrivnoszt obdrzsati, kak eden nóvi gvant dugo sparati. — Te drügi küp sze moji szlüzsbeni tivárisov i pajdásov dosztája, kí szo moji prijátelje bilí; szpodobni szo oni prijátelom etoga szveje — zakaj bi mogli oni záto prázni od méne vkraj idti? Trétji küp osztáne mojemi nájemnomi színi Muzimi — ino te strti onomi, steri me vütro z zsítka v szmrt szprárvi“. Csesztnícje krádeszkoga dvora, szlüzsbeni pajdásje Lokiszovi, sterim szo zláti — küpi ocsí celo vkraj vzéli, szo nej znali ka bi vcsínili. „No?“ píta je Lokisz, „steri szi vütro tó delo z menov naprejvzeme?“ Te k nyemi sztópi te mládi Muzim ino právi: „Zakaj bi te mí tak niháli, steri nájblizse sztojímo k tebi. Zakaj bi lücki mogli vcsiniti to dúzsnoszt, stero mí tüdi lehko oprávimo. Jasz te szám zagrlim vütro“. „Tó szam csakao od tébe, szin edne kacse!“ szkricsí gor Lokisz. „Ka právite vszi na tó delo, tivárisje moji?“ je gúcsao dale z sztrnyenim glászom ino tá obrnyeni k okóli sztojécsim“, szo moje regule nej pravicsne bilé: „Ne daj sze po lejpi gucsaj tvojega tivárisa zapelati!“ „Ne ovadi tvoje szkrivno delo zsenszki!“ „Nájemno dejte ne drzsi za tvoja právo!“ „Vszi vidite zdaj, kak szo sze szpunile na meni, záto mojemi sztálisi ne bodite vecs nevoscséni ino jasz bodem zse k coj glédao od széga máo, kak bi mojemi goszpódi pa verno mogao szlűzsiti“. „Kakda? Ino te bujti szokol? Ali ti kráo odpüsztí?“ szo krícsali nisterni z med okóli sztojécsi. „Moja drága Mirab“, je pravo Lokisz szvojoj zseni, „tí szi szamo ednoga celó prósztoga kokóta pojejla! Idi, ino povej králi, ka nyegov szokol zsivé, veszéli zsivé v ednoj hizsi králeszke palacse“. Kráo szi je nigdár nej mogao odpüsztiti — ka je Lokiszi nej vervao. Lokisz je pa z szrcá odpűszto szvojoj zseni, ár je lejpa bíla, ino lepota je szvetloszt ober tenze zsenszke; lepota zsenszke je szkoro nej telko, kak jákoszt ino modrószt. Szamo edno sztojí ober nyé — dobróta szrcá. 47 Szrecsa ino Blagoszlov. Pripoveszt. Szrecsa ino Blagoszlov szta sze zse dugo stükala med szebov, ka steri bi znao vecs dobroga vcsiniti z lüsztvom. Ednók, kak bi sze pa stükala na konci ednoga várasa, próti nyima ide eden sziromaski cslovik. Ete sziromák cslovik je z toga zsívo od ednoga dnéva do drügoga, ka je z brezovoga sibja meklé pleo, notri je je neszao v váras, i tam je nyé ódao, kak je mogao. Právi te Blagoszlov: — Glej, Szrecsa, etam ide eden sziromaski cslovik, zdaj ti pa pokázsem, ka ne de vecs meklé vézao. — Kak je te k nyima prisao te sziromaski cslovik, Blagoszlov je vö vzéo z szvoje zsebke sztó rajnski ino nyemi etak právi: — No tí sziromaski cslovík, eti ti dám sztó rajnski, zacsni kaj z nyimi. — Te sziromaski cslovik sze je lepó zahválo za pejneze, za tejm notri ide vu váras, kak nájhitrej odá meklé ino sze páscsi domó. Zsena nyemi je nej bíla domá ino pejneze, ár je nikse féle drűge skrinye nej meo, je notriszkrio v lado med zámecsko ino je odisao v lóg po drva, naj bi mejla, pri kom bi obed kühala nyegova zsena. Kak je odisao, príde nyemi domó zsena. Vö zagrábi z lade eden piszker (lonec) zámecske, neszé jo k trzsci, odá jo ino szi za one pejneze eden máli piszkrícs kukoricsne mele kűpi za zsgánike. Ali te sziromák cslovik, kak je domó prisao, szi je niti nej doliszeo, odbezsí v klejt, ka bi szi vözvéo pejneze z lade. Iscse je, íscse je, gor premejsa zámecsko, ali pejnez ne nájde. Zové zseno: — Hej, zsenszká! sztó rajnski szam meo v zámecski eti v ladi, kama szi je djála? — Jáko sze zacsne szmejati na tó zsenszka: Odnoro szi lehko tí? Cejlo tvoje pokolenye je nej melo nigdár sztó rajnski! — Ali naj te tak, pa tak sztvorí, — je preklinyao te sziromaski cslovik, — ali je melo, ali nej, nego jasz szam meo. Povedao je zseni, ka nyemi je eden goszpodszki cslovik sztó rajnski dáo na konci várasa, i on je te pejneze v zámecsko notri v lado djáo. — No, csi szi tá djáo, — je právila zsenszka, — te je tiszti sztó rajnskov pri trzsci. Rávno zdaj szam nyemi odála eden piszker zámecske. Bejzsala szta abadvá k trzsci ino szta nyemi pravila, naj nyima nazáj dá ti sztó rajnski. — Nóriva szta vüva? — pravo je trzsec. — Kak szta na szvejti dugo, szta escse nej vidla sztó rajnski. Poberta sze tü odnet, da sze vama ne bi kaj zgódilo. Zobszton je bila dobra rejcs, lagoja rejcs, trzsec je nej dáo nazáj ti szto rajnski. Túzsen je grátao te sziromaski cslovík, zsalosztio sze je. Glej, glej ednók je meo szamo sztó rajnski ino nyé je tüdi na hitroma zgübo. Vö je odisao v lóg, napravo je eden zvézek mekéo, ino na drűgi dén v gojdno je z nyimi v váras só. Blagoszlov ino Szrecsa szta zdaj tüdi tam sztalá na konci várasa, ino Szrecsa je zse z daleka szpoznao toga sziromaskoga csloveka. 48 — No, glédaj! — sze je drázsila z Blagoszlovom, — etam ide pá te sziromaski cslovik, prijáteo Blagoszlov. Vídis, vídis, nikaj nyemi je nej valálo tvoji sztó rajnski. Csemeren je grátao Blagoszlov, i szkricsí na toga sziromaskoga csloveka: — Szam ti nej zse pravo, ka te naj ne vídim vecs z meklami? — Oh Goszpód moj, — právi te sziromaski cslovik, — naj ne do csemorní, ali nej szam meo szrecse z timi szto rajnski. — Csűjes! — ga je drázsila Szrecsa, — nej je meo szrecse. — Dobro je, — právi pá Blagoszlov, — dam ti escse szto rajnski, ali naj te te zse ne vídim vecs z meklami. Zahválo je te sziromaski cslovik ti sztó rajnski. Niti je notri nej neszao te meklé vu váras, doli je je vrgao na kraj ceszté ino bejzsao domó. Zsena nyemi je pá nej bíla domá i pejneze je zdaj v eden z pepélom pun piszker szkrio, zatejm je odisao v lóg po drva, ár je ednoga falácsicska nej meo domá. Dokecs je on v lógi bio, domó pride zsenszka, ino sze zsaloszti v szebi: Moj Bóg, moj Bóg, ali dugo ne príde domó moj mózs, pa niti za edne zsgánike valón mele ne mam pri hizsi. Premisláva szi, ka bi denok escse lehko odála, ka bi za tiszte pejneze te melo kűpíla. Na pamet nyój príde, ka má escse eden piszker pepéla. Zgrábi záto te piszker, bezsi z nyim k ledrari, ino ga odá. Gda je te sziromaski cslovik domó prisao z lóga, zsgánicje szo sze zse hladíli na sztoli. Ali te sziromaski cslovik szi je zdaj escse tüdi nej dol szeo k sztoli, só je, naj bi vö vzéo ti sztó rajnski z pepelnátoga piszkra. No, ali lehko je só, niti glásza je nej biló piszkri. — Hej zsena! — je krícsao ta sziromaski cslovik, — gde je pepéo? — Na szrejdi na sztóli — je odgovoríla csemerno zsenszka, — csi pepéla ne bi biló, dnesz ne bi jela zsgánikov. — Ka pa szto rajnski, kama szi je djála? — Csűjes tí, — právi zsenszka, ne mej me vecs za nimacso. — Ali naj te tak, pa tak vdári, tó je nej noríja. Sztó rajnski szam notriszkrio v pepéo, niti ednoga krajcara je nej falílo z nyí. — No, csi szi tá szkrio, te szamo bejzsiva k ledrari, ár szam nyemi odála te pepéo. Bezsita k ledrari, proszita nazáj ti sztó rajnski. Ali ledrari je tüdi nej trbelo vecs, popádne eden bot ino vösztira z szvoje hizse te neszrécsne. Hej moj Bóg! malo sze je v gübe nej metao te sziromaski cslovik od velke zsaloszti. Zdaj je pá zse meklé mogao vézati, csi od gláda ne bi prejdti steo. Vö je odisao zsaloszten v lóg, vézao je meklé med med szkuzami ino szi zgucsáva: Bole bi biló csi sze ne bi naródo na té szvejt, kak csi bom szploj tak neszrecsen v mojem zsivlenyi. Na drűgi dén je páli neszao meklé v váras. Blagoszlov pa Szrecsa szta zdaj tüdi tam sztalá na konci várasa. — Ehe! glédaj szamo Blagoszlov prijáteo — drázsila ga je Szrecsa, — etam ide pá te sziromaski cslovik, meklé neszé na hrbti. — No, Blagoszlovi je tüdi nej trbelo vecs. Jáko csemerno kricsí na toga sziromaskoga csloveka: — Ti grdi bozsnyák, ka szam ti pravo? kama szi djáo ti sztó rajnski? — Oh drági, lübléni moj goszpód, naj ne do csemerni na méne! — molo sze je te sziromaski cslovik — ali nemrem szi pomágati, csi ne mam szrecse. 49 — No tí sziromaski cslovik, — právila je te szrecsa, ne bodi zsaloszten, meo bos od széga máo szrecso. Ne! dam ti eden krajcar, idi domó, pa ne mej drűgo szkrb. Te sziromaski cslovik sze je zahválo na krajcari, za tejm je notri só v váras, ódao je meklé, kűpo je edno malo kukoricsne mele, ka naj z onov szvojo zseno pomíri, za tiszti krajcár pa, steroga je od Szrecse dóbo, je kűpo trí orehe. Z tejm je próti dómi só. Kak ide, po póti, vídi kak sze tróje decé bíje za niksi szveteo kamen. Píta to deco: — Za kaj sze pa bíjete ví tű? — Glédajte, sztric moj, — právi tó edno dejte, — jasz szam ovárao ob prvim ete szvetli kamen, pa mi ga nescseta sze dati. — Nej je isztina, — právi to drűgo i to trétje dejte tüdí, ár szam ga jasz ovárao ob prvim. Tó nyím právi te te sziromaski cslovik: — No, ali ne bíjte sze vecs za toga nikaj vrejdnoga volo, ne, dám vam vszákomi eden ori, sze mi dajte té kamen. Deca szo veszéla grátala nad orehmi ino tá szo dalá te szvetli kamen tomi sziromaskomi csloveki. Domo pride te sziromaski cslovik. Doli dene kamen na szto, ino kak vecsér kmica nasztáne, kamen tak szveteo gráta, ka sze je Cejla hizsa szvejtila od nyega. Rávno, kak bi szi gúcsati stela te sziromaski cslovik pa nyegova zsena, ka ka je tó za ednoga kamna, notri sztópi vu hizso eden goszpodín ino píta nyidva: — Od koga je tá velka szvetloszt? Právi te sziromaski cslovik: — Ja, od etoga kamna, proszim lepó. — Znáte ka, moj cslovik, — právi te goszpodín, — dolkűpim od vász té kamen. — Ka mi dájo za nyega? — Dám vam edno korbülo szrebrni pejnez. Premisláva szi v szebi te sziromaski cslovik, csi szo nyemí zse vcsaszi na prvo rejcs edno korbülo szrebrni pejnez obecsali, te je zagvüsno vecs vrejden te kamen. — Oh, za telko ga ne dám tá, — je pravo te sziromaski cslovik, — drágo blágo je tó. — No dobro je, dám vam za nyega dvej korbüli szrebra. — Nemrem ga tak dati, je pravo te sziromaski cslovik. — Te vam pa trí korbüle szrebra dám za nyega. Tak sze je napravo te te sziromaski cslovik, kak da bi szi jáko pre-mislávao, Csi bi ga dáo tá, ali nej. Pita szvojo zseno! — No zsena, ka miszlis? Tá ga dáva za trí korbüle szrebra? — Jasz ne máram, — je právila zsenszka, — csi je tebi po vóli, dajva ga tá. Te goszpodín je pa eden bogat trzsec bío. Rávno je z szenya só domó z vnozsíno pejnezmi. Vcsaszi je doli dáo zmeriti z szvoji kól trí korbüle szrebrni pejnez ino odneszao je te szvetli kamen, steri je drági gyémánt bio. Na, zdaj je zse meo zadoszta pejnez te sziromaski cslovik, lehko szi je pomágao. Kűpo szi je edno lejpo kmetíjo, jünce, konye, szvinyé. Prvi vért je grátao vu vészi. Ino od széga máo je nej zse meklé noszo vecs v 50 váras, nego psenico je dáo voziti. Escse je niti edno leto nej minolo, ka je sészt vozóv psenice dáo pelati v váras. Pred vszáki vóz je sészt jüncov biló naprezseni. On szám sze je pa na ednom lejpom konyi neszao za kólami. Blagoszlov pa szrecsa szta zdaj tűdi tam sztalá na konci várasa. Právi te Szrecsa k Blagoszlovi: — Vídis tam ejnoga goszpodszkoga csloveka, Blagoszlov prijáteo? — Vidim ga; kak ga ne bi vido! — Poznas ga? — Nej; kak bi ga poznao, csi szam ga escse nigdár nej vido. — No vídis, pa je té te tvoj szíromaski meklárszki cslovik, — právila je Szrecsa. —Glédaj ga, kak sze je pomogao z mojega krajcara. Blagoszlov erdécsi gráta ino je pravo: — Isztino más, Szrecsa moja drága, blagoszlov brezi szrecse ne valá doszta! Kak naj gnojímo z mesterszkim gnojom? Csi vért ne ma zadoszta gnojá ali csi v pognojenoj zemli ne ma onoga póva, steroga bi po pravici mogao dobíti, csi nyemi trávnicje ne dávajo vecs zadoszta szená ali ótave: te dober vért z mesterszkim gnojom poprávi szvojo zemlo, po sterom te — kak je tó zdaj zse vőposzvedocseno — z ménsim sztroskom doszta véksi póv dobí v szilji alí v krmi, kak csi bi gnoj z stalé nücao. Ka kak ino káksi mesterszki gnoj sze nüca pri ednom i pri drűgom póví, tó na krátci naprejdám. Gnojenyé psenice. Psenico z szuperfoszfátom moremo gnojiti te, csi je zemla naprej z stalé gnoj dobíla. Csi je pa nej, te ammoniák-szuperfoszfát moremo nücati pred szeja- nyom; tó i po szejanyi lehko vcsinímo, nego te ga notri moremo povlácsiti. Z obedvá mesterszkiva gnojá od 150 do 200 kg. moremo potoriti na eden plüg zemlé tak, kak je szlabejsa ali mocsnejsa zemla. Psenica po ovszi. Da dvoje klásznato szilje raszté edno za ovim, tak mesterszki gnoj moremo nücati. Nücamo ga pa etak: zse naprej na szprotolejtje, gda ovesz szejamo, dámo zemli zadoszta szuperfoszfáta, na eden plüg 180 kg., pa po etom te ovesz ino psenico lehko póvamo; ali po ovszi dámo szamo 100 kg. szuperfoszfáta, ino psenici v jeszén rávno telko. Z chilisalétromon bodócse drűgo gnojenyé nam psenica jáko zahváli. Potorimo jo na szprotoletje, na konci áprilisa, z 50—60 kg. chilisalétromom na eden plüg. Gnojenyé zsita. Zsito sze po klasznatom szilji, zvün mesterszkoga gnojá, noemre dobro póvati; ali je naj po pseníci, ali po jecsméni szejamo, mesterszki gnoj moremo nücati. Escse i te, csi bi zemla zadoszta mocsna bíla. 51 Zsito je med vszejmi klasznátimi rasztlinami nájbole zahválno próti szuperfoszfáti. Rávnics je tak moremo gnojiti, kak psenico; dajmo nyemi pred szejanyom ali po szejanyi na eden plüg 120—150 kg. szuperfoszfáta. Kak psenica, tak tüdi i zsito nam jáko nazáj plácsa, csi nyemi na szprotoletje 40—50 kg. drűgoga gnojá dámo na eden plüg. Csi bi pa zemla jáko bozsna bíla za zsito, te meszto szuperfoszfáta na eden plüg okóli 150 kg. ammoniák-szuperfoszfáta dajmo zsiti. Gnojényi trávnikov. Trávnicje, poprejk nájbole potrebűjejo foszforsav ino káli gnojenyé. Na szprotoletje trávnikom kak v nájbole rasztoplenejsem sztálisi moremo dati foszforsav, nájmre pa káli-szuperfoszfát. Na eden plüg ga 150—200 kg. nücamo tak, kak mocsnejse ali szlabejse scémo gnojiti: Káli-szuperfoszfát tak moremo nücati, ka ete mesterszki gnoj rano na szprotoletje na trávnik ednáko raztorimo ino z bránov preci notripovlácsimo. Gnojenyé detelice. Detelica nam tüdi zahváli foszforov gnoj, rávnics tak, kak i lucerna. Pri obedvej krmi te dobímo nájvéksi póv, csi keszno v jeszén ali rano na szprotoletje na eden plüg 150—200 kg. káli-szuperfoszfáta potorimo ino dobro notripovlácsimo. Graoko ino grah rávnics tak moremo gnojiti. Kak sze pa jecsmen, ovesz, kukorica, krumpicsje, tikvi, repa ino poprejk gorice morejo gnojiti i káksi mesterszki gnoj sze nüca pri eti — od toga pá drügócs. Krváva vűs. (Vértetü.) Krváva vűs je jablanam i tüdi grűskam te najvéksi nepríjáteo, záto ár od tó sztvári popádjeno drejvo, csi nyemi cslovecsa róka ne pomore, nej szamo vszigdár menye ali celó vecs nikaj ne rodí, nego sze i tüdi vöposzehne. Kak lehko krvávo vűs szpoznamo? Krváva vűs na jablani szamo na lejszi, tó je na sztebri, ino na vejkaj pride naprej (na rejci escse i v zemli, na korenyej mládi grűsek) ino vszigdár szamo na ranyeni i z mládov szkorjov bodócsi oni mesztaj, stera szo od vetróvja i dezsgya obranyena, tó je na sztebra nej k vötri obrnyenoj sztráni ino na veja doli, próti zemli gledajócsi tálaj szójo te vüsí. Na ednákoj i zdravoj szkórji sztebra ino veja, tak tüdí na lísztji sze krváve vüsí sztálno ne drzsíjo. Krváva vüs ne príde naprej po ednom, nego na ednom meszti zaprva v málom, na dale pa jáko v velkom racsúni. Gde sze je na drejva rani ali na rane mládoj szkórji krváva vűs dolpüsztíla, tam te nyé, z nyihovoga tejla 52 vörasztécsi fini, celo bejli pamuk pokríva. Te pamuk na szprotoletje, v mokrejsem leti nej szamo ka to cejlo rano pokríje na drejvi, nego z onoga i doli viszí: v szühom julius, augusztus mejszecaj je pa zse menye toga pamuka, ali na jeszén notri do zíme pá jáko raszté, V zími komaj nájdemo kaj pamuka na drevnoj rani, ali rana je módre fárbe. Csi od etaksega vűsnoga szállása ete pamuk na ráhi dolvzememo, pod nyim te cejlo drevno rano, okóli kak je mláda szkórja, z vűsmí napunyeno lekho vídimo, Krváva vűs, gda je sztarejsa, je do 1½ milímetrov mála, brezi peróti sztvár, od zgoraj je bejlo — pepelnáte fárbe, ino odzaja jo te bejli pamuk pokriva; csi te pamuk dol z nyé vzememo, vidli mo nyéno cejlo fárbo, stera je kmicsno barnaszta. Csi te krváve vüsí z nasim prsztom na rázno zmuzsgyímo ino je na bejli papér gor namázsemo, ona krpa de rávnícs táksa, kak poszűsena krv; za toga volo i tó vűs za „krváva vűs“ zovémo. Kak zsivé i kak sze pladi krváva vűs? Krváva vűs v ednom leti 10 do 15 plodov má i od etoga te tó szhája, ka sze na drejni ranaj tak frisko naplodi, ka te mláde zse nemajo vecs meszta med sztárimi, nego sze dale morejo odszeliti. Gda je pa cecáonica eti vűsi jáko fina i szlaba, záto sze té vandrajócse sztvarí na drejva szamo oni tálaj lehko dolpüsztijo, gde escse drejvo nema trde i sztáre kózse, ino gde te tüdi i doszta mézge lehko nájdejo. Táksa meszta szo nóva ali sztarejse vrejzanye na drejvi i veji, ali pa ovacsi naprávlene rane, stere zse cejlijo, ino vszigdár nyihov najznotresnyi táo; na dale letosnye mláde vejke, nájbole pa te divje: ali dokécs sze na ranaj bodócse vüsí jáko frisko plodijo, do tecsasz sze na mládi vejkaj bodócse po mali povnozsávajo; pri lísztji szedécse vüsí na táksi mládi vejkaj szo zaprva szamo 3—4. Szledi sze pa i ete tüdi povnozsíjo ino pamuk vöpűscsajo, pod sterim sze te kak plodijo dale, kak te sztáre. Zakaj szo pogibelne krváve vüsí? Záto, ár ne dopüsztíjo zarászti drevne rane; nóve rane naprávijo na mládi vejkaj v tak velkom racsúni, ka sze drejvo od dnéva do dnéva bole i bole szüsí, záto ka nyemi vüsí mézgo vöcécajo. Tákse drejvo, csi rávno i kaj száda má, onoga, ár ga nemre dozoriti, prvlé delszpüsztí, ino ár tüdi i nyéne vejke celó vö ne zrasztéjo, szkóz zíme nájvecskrát vözmrzne. Kak sze moremo brániti próti krvávim vüsám? Gde krváva vűs zse dugo kvár dela ino sze je na velko drejvo szprávila gor, tam te — csi je drejvo vrejdno gorobdrzsati — onoga drejva koróno moremo ponoviti, (tó szamo od szprotoletja máo od juniusa zádnye dní lehko vcsinímo) ino na táksi nácsin, ka toga drejva vsze ménse vejke, na steri sze vüsí drzsíjo, dolzrejzsemo ino vcsaszi razsgémo, ti osztányeni vejk ino sztebra vszáko nóvo i sztáro rano pa, csi szo one vüsíve ali rávno csíszte, ali z terpetínszkim oliom, ali z petrololov — emulzio v, ali z káksím stécs drűgim rasztlínszkim oliom dobro notri namázsemo, zatejm pa vsze rane ali z cepnimvószkom, ali pa z drűgim dobrim, trdo osztányenim mazalom na telko notri namázsemo, ka vszáka najménsa rana celó ino szploj pokrita more bidti, naj do nyé vüsí vecs tak ne prídejo. Potrejbno je, ka pri vejk dolrejzanyi na zemló szpadajócse vüsí tüdi preprávimo tak, ka ono zemló naj preci globoko gorszkopamo, na stero je veje dolkapalo, vszegavejcs brczi 53 toga, ka bi korenyé vrázili. Ino da na zemló szpádnyeni vűsi eden táo jáko rad nazáj príde na sztebro, ino escse edno malo pod zemló na prvo korenyé okóli sztebra sze szprávi, záto je potrejbno, ka naj preprávlamo té táo vűsi tüdi, stero sze tak zgodi, ka zemló pri sztebri okóli malo gorszkopamo ino sztebro z korenyóm vréd z petrolove — emulzie 5—6 krátnov vodenovov gornapüscsenkov, dobro dolzaperémo. Ali ne szmejmo pozábiti na tó nigdár, ka eto cejlo nase delo, szamo ednók oprávleno, nam za vszigdár ne de valálo: za toga volo je potrejbno, ka na etakse drejvo szploj moremo szkrb meti, i csi sze na nyem káksa mála vüsíva — krpa pá vöpokázse (ka je szkoro tak, kak gvüsno,) ono krpo tak, kak szmo prvle delali, pa vcsaszi prepraviti moremo. Na prepravlánye krvávi — vűsi je prílicsen vszáki csasz leta, nájbole pa jeszén, zíma íno nájbole szprotoletje, dokecs drejvo escse lísztja ne ma. Jáko vüsívo ino zse sztáro drevje je nájbógse vcsaszi vövszejcsti ino zezsgati. Z drűge krajíne prineseno drevje ali cepje sze pa dobro more na szkrbi meti: csi sze vüsí vzemejo na pamet na etaksi, one vcsaszi moremo prepraviti. Csi szmo preprávlanye vűsi na sterom drejvi zse ednók zacsnoli, tam te na ono drevje szploj szkrb moremo meti: csi sze znóva kázsejo vüsi, one te znóva zapraviti moremo. Poprejk na tó moremo szkrb meti, ka naj po prvom zaprávlanyi vűsi v 14-ti dnévaj escse po 2—3-krát, escse i vecslcrát moremo te vüsí znóva i znóva zaprávlati, ár one szamo po etaksem szkrbnom i vecskrát ponovlenom deli lehko celó preprávimo. Kak naprávimo petrolovo-emulzio? V ednom lítri mlácsne vodé 15 deka zsájfe szkühamo gor ino k etomi te dvá litra, edno malo szegretoga petrola k coj zmejsamo. Csi dobro emulzio scsémo napraviti, te tó zmejsanye z sprudlnom dobro moremo razgoniti tak, ka de ono kak szmeteno gószto. Eto emulzio te pri sztarejsem drevji i vejkaj po 5—6-krátnom, pri mládom drevji i veji pa po 15—16-krátnom vodenom gornapüscsenyi moremo nücati. Kak naprávimo mrzlo tecsécsi cejpni vószk? 166 deka kolofóniuma (tó je vöpüscsena borova szmola), 3 deka csarne kovacske szmolé ino 6 deka lojá na ógnyi, alí nej ober plaména, vküpraztopímo ino z ognya dolvzévsi, med szplojnim mejsanyom 7 deka preszejanoga pepéla ino 18 deka mocsnoga spiritusza denemo k coj. Csí bi szledi trdi zacsno gracsüvati te cejpni vószk: vszigdár nyemi malo spiritusza k coj zmejsamo. Kak naprávimo za gószance-keljé? V 50 deka repicsnom oliji 10 deka szvinszke mászti raztopímo gor, íno eto tak dugo szegrejvamo, dokecs sze nam eden trétji táo z etoga vkraj ne szpári; csi eto zse gotovo mámo, te páli vu 10 deka terpentíni moremo 10 deka kolofóniuma gorrasztopiti ino tó dvóje féle zmejsanico vküpzmejsati; csi de prevecs gószta, te jo znóva moremo gorszegreti ino malo repicsnoga olja k coj vlejáti, csi je pa prerejtka, te jo pa duzse moremo na ognyi meti, ali nej ober ali kre plaména. Eto gószacsno-keljé te zse cejlo leto lehko nücamo tak, ka je pri sztarejsem drevji na 1 ali na 1½ meter visziko od zemlé, na 2—3 prszte na serci, okóli na sztebro na ténci gornamázsemo; csi sze po vrócsi tjednaj ali mejszecaj poszüsi, te te rinek pá znóva namázsemo. Pri mládom drevji pa prvle z kusztoga papéra ali z kákse ponücane kózse rínek moremo na sztebro privézati i keljé na ete rínek namázsemo gori. Na etom keljej sze te vsze krváve-vüsi, gószance, mravle lepó zgrábijo i na nyem prejdejo, csi od zemlé po sztebri gori na drejvo scséjo prídti. Blizsánya orszácska szenya i proscsénya. a) V nasoj okroglíni. Alsó-Lendva (Lendava), jan. 25., v szrednoposztni csetrtek, po riszálaj na drűgi pondelek, jul. 28., aug. 28-, okt. 28., pred Bozsicsom v csetrtek. Bagonya (Bogojína), máj. 19., szept 4. Battyánd (Püconci), máj. 28., jul. 10., szept. 10., nov. 10. Battyánfalva (Rakicsan), márc. 26., pred riszálmi v tork, jul. 2., aug. 16., okt. 8. Bellatinc (Beltinci), jan. 20., febr. 24., ápr. 25., jun. 27., jul. 15., nov. 5. Csákány, febr. 25., máj. 2., jun. 8., aug. 6., szept 8. ino 29., nov. 25. Csáktornya (Csarkovec), febr. 3., na velki pondejlek, jun. 30., aug. 3., okt. 13., nov. 25. Csendlak (Tisina), febr. 25., jun. 5., szept. 9. Cserencsócz (Cserencsovci), na dén Szv. Krízsa. Csesztreg, jan. 19., máj. 16., aug. 25., okt. 31. Deklezsin (Deklezsovje), jun. 18., aug. 21. Dobra (Neuhaus), na prvi pondelek po Szv. Stevan králi ino po Vszejszvétcaj. Dobronak (Dobrónik), po tejlovom v pondelek, jul. 25. Dráva-Vásárhely (Nedeliscse), márc. 10., jun. 15., po Angelszkoj nedeli v pondelek, dec. 13. Felsö-Lendva (Grád), márc. 28., jun. 20., aug. 16., szept. 29., nov. 30. Felső-Szölnök(ZgornyiSzanik), jan. 1., máj. 1., jun. 1. Gyanafalva (Jennersdorf, Zsenávci), febr. 14., máj. 12., aug. 23., nov. 25. Hidegkut (Cankava), po Cvetnoj- i Szv. Trojsztva-nedeli v pondelek, na dén Ruperta v szeptembri, nov. 11. Hodos, márc. 10., jul. 5., aug. 19., okt. 4. Korong (Króg), máj. 4. Kottor (Kottoriba), márc. 9., jun. 27., szept. 30., nov. 30., po máj. 3-em v nedelo, po szept. 15-om v nedelo. Körmend (Kermedin), febr. 2., márc. 12., ápr. 5., máj. 10., jun. 24., jul. 20., aug. 24., szept. 21., okt. 18., nov. 11., dec. 13. Kőszeg (Güns), na dén pred Cvetnov nedelov, na dén pred riszálmi, pred Jakabovom, po Egidiusa dnévi, pred Orsolov, i v pondejlek po 3. Advenszkoj nedeli. Kuzma, na dén Vnéboidenya G. Letenye (Letina), febr. 24., jun. 2., jul. 29., aug. 25., okt. 6. Lenti (Lentiba), febr. 22., ápr. 10., dec. 6. Mártonhely (Martyánci), máj. 21., aug., 10., nov. 11. Mura-Szerdahely (Szerdiscse), máj. 1., jun. 2., aug. 19., okt. 26. Muraszombat (Szobota), pred Fasenkom v tork, dvá tjedna pred Vüzemszkim pondelkom, na on pondelek, za eden mejszec po Vüzemszkom pondelki, jun. 24., aug. 24., okt. 15., dec. 6. Nagy-Dolincz (Velki-Dolinci), jun. 16., dec. 6. Nagy-Kanizsa, febr. 2., pred Vüzmom, pred Riszálmi, pred aug. 15., pred okt. 15., pred dec. 8. eden tjeden vszaki dén. Német-Ujvár (Güssing), po dnévi Szvecsníce, na velki pondelek, po dnévi Tejlovoga, aug. 2., szept. 1., okt. „30, dec. 3. Őri-Szent-Péter, febr. 28., márc. 21., máj. 18., jun. 20., aug. 1., nov. 4. Pálmafa (Púzsofci), na dén Margejte. Perlak, na Fasenk, po Riszálaj v tork, po Jakobovom v tork, na Mihalovo. Péterhegy (Gornyi Petróvci), jun. 4., jul. 4., szept. 8., okt. 28. Rába-Szent-Márton, po Vüzmi na drűgi pondelek, aug. 10., nov. 28. Rácz-Kanizsa (Raszkrs), po Vüzmi v szrejdo, máj. 16., jun. 24., aug. 10. Stridó (Strigova), márc. 19., jul. 22., szept. 30., dec. 4. Szent-Benedek, v pondelek pred Fasenkom, z pondejlek po posztni Kvatraj, na velki pondejlek, v pondejlek po jeszénszki Kvatraj, v pondejlek pred Bozsicsom. Szent-Gothárd (Monoster), na vszáki pondejlek po Csetvéri Kvatraj, na velki csetrtek, máj. 1., jul. 22., okt. 18. Szent-Györgyvölgye, febr. 19., ápr. 12., jun. 8., aug. 10. Szent-Ilona (Szv. Jeléna,), máj. 22., szept. 22. Szent-Sebestyén (Szv. Sebes-csán), na dén Szebescsána, na prvo nedelo po Vüzmi. Szombathely, pred fasenszkim torkom, pred Jürjavim, pred Tejlovom, predmálov-mesov, pred Andrásovom vszáki tork i v szrejdo. Tótlak (Szelo), v nedelo po Szpnoj Maríji, v nedelo po Miklosovom. Turnischa (Törniscse), po Vüzmi na drűgi pondejlek, pred Riszálmi v csetrtek, na Antonovo, pred Velkovmesov v csetrtek, na dén po Máloj-mesi, csarnoga tjedna v csetrtek, okt. 4. Zala-Egerszeg, febr. 14., po Cvetnoj nedeli ino po Tür-javom v pondejlek, po Riszálaj v tork, jul. 22., szept. 9., okt. 28., nov. 30., dec. 28. b) Na Horvatszkom. Krapina, márc. 19., máj. 5. i 16., jun. 27., jul. 16., aug. 13., szept. 10. i 29., nov. 11., dec. 6. Légrád, na Gregor pápa dén, na Bartholomeusovo, aug. 14., na dén Lucíje. Ljubesica, jan. 17., febr. 27., na Józsefovo, po Vüzmi v tork, po Riszálaj na 5. dén, na dén Szprne-Maríje, jul. 15., aug. 6. i 24., szept. 21., nov. 30. Ludbreg, ápr. 30., jul. l6., szept. 8., dec. 21. Toplice (póleg Varasdina), pred Matyasovim ino pred Józsefovim v pondelek, máj. 1. ino 15., v pondelek pred Cyrill i Methodom, v pondelek pred Zvísenyom Szv. Krizsa, v pondelek pred Martinom. Varasd (Varasdin), ápr. 24., jun. 24., jul. 25., nov. 5., dec. 21. c) Na Stajerszkom. Fehring, na Fasenszki pondelek, prvi tork po Laetári nedeli, v tork v krízsnom tjedni, dec. 21, Fridau (Ormozs), na velki pétek, máj. 25., na prvi pondelek po Jakobovom, szept. 21., nov. 11. Fürstenfeld, na 3. posztno nedelo, v pondejlek po Rogáte, jun. 24., aug. 28., v pondejlek po Miklosovom. Luttenberg (Lotmerk), vszáki kváterni tork, v tork po vüzmi. Pettau (Naptüj), ápr. 23., aug. 6., vsigdár trí dní po szpólom; nov. 25. Radkersburg (Radgona), 14 dní pred Fasenszkim pondelkom, v tork po prvoj nedeli po Riszálaj, na Lovrencovo, nov. 15. „HUNGÁRIA“ za mesterszki-gnoj zsvepleno-kiszilíno ino za kémiszka-napravlenyá drűstvo vu Budapesti. Dolipolozsena summa 4,000.000 (milliónov) korón. Preporácsamo nasim vértom, zdaj zse obcsinszko poznani ino vszákeféle póv gvüsno naprejpomagajócsi Szuperfoszfát zváni mesterszki nas gnoj, steri je, za volo lehkoga raztoplenyá szvojega, do eti máo na najvéksi haszek med vszejm mesterszkim gnojóm. Z etoga mesterszkoga-gnojá, pod psenico, zsito ino jecsmen na eden vogrszki-plüg (1200 □ klaftarov) 100 Kilogramov moremo vzéti, csi je zemla escse zadoszta mocsna, csi bi pa zse jáko vöpotégnyena bíla, te 150 Kilogramov na eden plüg. Za nücanye regula. Szuperfoszfát zváni mesterszki gnoj vszigdár te moremo raztoriti, csi je zemla zse zádnyikrát gorizorána i naprejpovlácsena; te najprvlé notrizaszejamo szilje, na ono pa taki szuperfoszfát, ino te obodvóje z ednim notripovlácsimo. Z tem ednim delom szi tak dvóji dober póv naprej preszkrbímo. Jáko preporácsamo tüdi nasim prijátelom vértom, na pridócse szprotoletje Za trávnike Compozício (vküpzmejsani gnoj, z sterim jáko doszta krme lehko privértivamo. Vsze rendelüvanye sze MELIS i PINTÉR goszpodi, kak fabrike prejdnyim-agentom v SZOMBATHELY more poszlati. Kancellária je: Széll Kálmán utca, 7. sz. Anekdóte. Grobján. Nótri sztópi vesznícskí mózs v edno fájno trzstvo, gde szo krenscsáke odávali. Po dúgom iszkanyí szi vözaberé ednoga, ino píta ka kosta. Odavajócsa goszpodicsina nyemi právi, ka dvá rajnska. „Hm! nej je lagoje. Ali gde szo te lüknye z krscsáka? píta jo te mózs. „Kákse lüknye?“ ga píta ta frájla. „No tiszte, nad stere bi tiszti szomár szvoje vüha vöporino, steri bi za té krscsák dvá rajnska dáo. V ostaríji. Vendég: Kelnar! je escse itak nej gotova ta jejsztvina, stero szam proszo? Kelnar: Dehogy nej! zse je od vcsera máo, szamo ka jo edno malo szegreti moremo. Potrdjené. Ocsa: Moj szin! ne zseni sze, ár je vszáki tiszti, ki sze ozseni szomár! Mati: No sztári, kak spájszno gucsís, lehko szi sze tí nej ozseno? Ocsa: No ja, da pa rávnics záto znám! Pogibelen cslovik. Ednoga csesztnika szo vövrgli z nyegove szlűzsbe. Gda je té glász zvedo, je etak szkrícsao gor: „Za toga volo de escse doszta lűdi moglo mrejti!“ Na eto szo ga zgrabili, naj bi sze vöovado, ka ka namejni. „Pred dvajsztimi lejtmi — je pravo — szam doktorszki egzámen polozso dol, ino zdaj, gda szo mi mojo szlűzsbo vkraj vzéli szi pá moj sztári szlűzs morem naprejvzéti. Csi je pa szám probao. V ednoj vesznici, je za napájanye edno nóvo kopanyo dao napraviti rítar, stera je notri v sztejno bíla püscsena. Med poglavármi szo nistemi tó pravili, ka je kopanya prevecs globoko v sztenó djána, ka mára nemre szvoje glavé notridjászti, pa piti. Ednoga esküdta szo záto vöposzlali, steli tá pridócsi, zmejri, kak je sörka pa dúga, szvojo glavó za probe volo notripotíszne, ino nazájpridócsi tak právi ovim drűgim poglavárom, ka nad tiszto lűknyo escse to nájvékse márse lehko szvojo glavó notridene. Betezsnik i patikárus. Notri ide níki betezsnik v apotheko, ino sze tózsi, ka szi je zsalódec pokvaro, pa vrásztvo proszi. „Eti je — právi patikárus — 20 krájcarov kosta!“ „Jaj, da je drágo — právi te botezsnik pa nej biló malo falejsega, káksega ponücanoga vrásztva. Rekrút v sóli. Lajdinant: „Ka more szoldák nájprvlé csiniti, csi na szabadság scsé idti?“ Rekrut: „Nájprvlé more örmesteri eden liter vína plácsatí. Eden busa k drűgomi. „Jaj kuma! vej je pa teska, britka ta szmrt, da bi bár zse moja zsena pretrpeti mogla!“ Ednákiva szta. Prvi suszterszki inas: Znás Franci, ka je rázlocska med nasim májsztrom i szomárom? Drűgi suszterszki inas: Nej! Májszter, (steri szo nad malo odprejte dvori csüli to na nyí gledócs nej jáko lejpo pítanye, na ednók szamo vöszkocsijo, ino za vüho popádnovsi inasa, na nyega kricsíjo): No zdaj, csi vö ne povejs, te . . . Prvi suszterszki inas (javkajócsi): Jaj, goszpon májszter, nikaj nej! Májszter (zadovolni): Dobro je, ka szi povedao, ár bi te ovacsi tak narezao, kak na dvóje dno bobén. V csárdi. Vendég: Goszpód! naj mi eden líter vína prineszéjo. (Csárdás prineszé to víno, pa k coj eden kolek, (kolics). Vendég: Ka pa, za koj je pa té kolek? Csárdás: Tó k coj víni ide, záto ka sze ví vszigdár szposzvádite na szlejdnye, pa nescsem, ka bi mi sztolce vküptrli, nego sze van naprej poszkrbím za bote tüdi. Szkrovnoszt. „Ka ti je sepetao kuma notri v vüho?“ pita szvojega mozsá zsena. „Znás múcsati?“ pita jo nazáj mózs. „Oh ja!“ je odgovorila zsenszka. „Jasz tüdi!“ je pravo mózs. Csisztócsa. Officer: Tí szvinya, z zsépnim róbcom bríses vö kupice? Szluga: Proszim lepó, goszpon lajtinant, ve je z mojim zsépnim róbcom brísem! Betyárszki spájsz. Só je desgy, ka je vsze teklo. Robi szo vöglédali z tomnicsnoga okna, med zseleznimi krízsi. „Poberéte sze vkraj odnet!“ kricsí na nyé, vünej hodécsi sztrázsar. „Zsao vam je, jeli, ka szmo mí na szühom!?“ nyemi právi nazáj eden gazember. Isztina je. „Nemre nacsi bidti, — je právila edna brbrava zsenszka szvojemi mozsévi, — nasa deklina je nej od méne herbala, nyéni grdi, nazájgucsécsi jezik.“ „Isztina je, — právi nyoj mózs — ár je tvoj jezik escse na meszti.“ Vö sze je zgúcsao. Terjajócsi: „Tak? víno znáte ví piti, ali ti pét rajnski mi dati, na tó nemate pejnez!“ Duzsník: „Drági prijáteo, ví nemate pravice; isztina, ka jasz víno pijém, ali ka bi je plácsao, tó mi nemrete na ócsi vrcsti.“ Kártasje. „Kuma zse páli vsze adutte v rókaj májo; tak sze mi vídi, ka szo sze v niksoj szvinszkoj planeti mogli naroditi.“ Nej je pravo, ka bí ov vkradno. Nikák je notri obtózso szvojega poznánca. „Z tejm me je ogrizávao, ka szam ga okradno“, právi tomi szodci. „Tó szam jasz nej pravo“, — sze je vözgucsávao te poznánec. „Tak je biló to delo, ke szam jasz moj bugyeljárus zgűbo, pa mi ga je on iszkati pomágao. Bugyelláris szam nej mogao nájdti. Te szam nyemi tak pravo, ka no pajdás! csi mi tí nebi pomágaj iszkati, te bi vszegavejcs mogao bugyellárus nájdti.“ V díljek po vészi. András vért: Nikaj sze naj ne bojíjo Számlin szószid! . . . Ne vejo, ka steri pesz laja, tiszti ne vjej? Számlin: Jesz znám, ali csi te pesz zná? Vö sze je ovado. Vendég: Csűjejo me goszpód, ovi dén szo mi z toga nájbozsnejsega nyúvoga vína dáli za piti. Pó dnéva me je gláva bolejla od nyega. Ostarjás: Po dnéva? No, te szam vam nej z toga nájbozsnejsega dáo. Escse bozsnejse mám. Ocsa i szinek z pipov. Ti smrklavi huncfut — sze deréjo ocsa na 10 lejt sztaroga, kadécsega szvojega sziná — deni dol to pipo, ár tí ovacsi sinyek zaszüknem, Szi me vido, tí cafutas grdi, v deszétom mojem leti kaditi? Batrivnoszt. V menazsarii, goszpód: „Sto de v eto tigrisovo-klonyo notri só, nyemi 1000 rajnski dám!“ Eden nazócsi bodócsi: Jasz bom só notri, gpszpód, nego prvlé to bestio vö szplódijo tam odnet! Vö sze je zgúcsao. Velki veter je píhao. Czigán je repo kradno, ino rávnics te vlecse vö edno, kak je vért tá prisao. „Ja, ka pa delas, cigán?“ „Oh Bóg mi vídi diso, ka sze lovini, ár bi me ovacsi veter znao odneszti!“ Zadomesztíla je. Ocsa: Ejnye Nanica, kak szi sze podsztópila mami tó praviti, ka szo „lagoji“; vcsaszi idi tá nazáj k nyim, popravi szvojo falingo, pa nyim povej, ka ti je zsao, ka szi pravila. Nanica: Mama! zsao mi je, ka szi lagoja. Miszli kadécsega csloveka. „Gor szo podignoli cejno dohána, pa tobáka. Ne bi vecs szmeo kaditi. Pa escse tó tüdi szvedocsijo ti modri piszmoznánci, ka dím dohána kvarí csloveka rázum.“ „No hát, csi je tó tak, te bom escse bole mogao kaditi, naj menye rázuma mám i hitrej pozábim, ka za tákse dráge pejneze pűscsam z szébe té grdi dim.“ Lübézen gószta. Tetica: Povej mi Maricsika, ob kelki te ví dnesz obid meli? Maricsika: Tak szo mama pravili, ka te, gda tetica odídejo . . . Miszeo. Spájszno je tó! Idem pejneze proszit na pószodo, ino na ednom meszti mi tak právijo: ka mi ne dájo, ár me ne poznajo; na drűgom meszti sze pa z tejm gucsíjo vö, ka mi nemrejo dati, ár me zse poznajo. Dobro zselenye. Prvi zsidov: Tó ti zselejm, ka celó dol zavértivaj . . . Drűgi zsidov: Dobro je, naj zavertivam, nego te k tebi prídem kódivat ino ti zselejm, ka mi nidti eden krajcar ne bi mogao dati. Rázlocsek. Szabolica: Jaj, goszpon lajtinant, lagoje delo je ta szoldacsíja! Moj szirmák Jancsi je celó vküp-potrejti prisao domó tam odnet. Lajtinant: Ali naj glédajo, dobra zsenszka, vej szam jasz, tüdi szoldák, pa sze i jasz morem mantrati. Szabolica: Jaj, goszpon lajtinant, pri nyi je tó vsze inacsi! Ali moj szin posteno mestríjo má! Opomínanye! Pred küpilom drügi falejsi ali nikaj nej vrejdni balzsamov, steri bi sze za právoga odávali, vszákoga opomínam! Szamo je moj balzsam, z zelénim trzskim ino z obrámbov stemplnom „Thierry Balzsam“ te právi, Szám csíszti Thierry’ov-balzsam. Od zdrávja-poglavrásztva zviziterani i na mesztí niháni. Oprávlanye glászkov pod trzstvo-poglavárszkov obrambov sztojí. Jedino meszto, gde sze ete balzsam dela i gde sze dobí, je od poglavársztva dopüscsena ino v trsztvo-poglavársztvo notri szpelana Balzsamszka-Fabrika Apothekara Thierry A.-a v Pregradi póleg Rohitsch-szlatine sztüdence. Ete balzsam sze lehko nüca od znótra i od zvüna. On je 1. Edno nezapopadlívo dobro vrásztvo pri vszej betegaj plücs ino prszi, zlehcsí násec i vöplüvanye, sztávi bolécsi kaseo, ino zvrácsi ecse tüdi sztáre tákse boleznoszti. 2. Pomága jáko pri zvuzsgányi-sinyeka, zamuknyenoszti ino pri vszej betegaj sinyeka i. t. d. 3. Odzsené vszáko trésliko z koréna. 4. Zvrácsi na csísztoma vsze betege jéter, zsalódca ino drób, nájbole pa krcs v zsalódci, kóliko i trganye v tejli. 5. Odtira bolecsíno ino zvrácsi zlatníco i hämorhoido. 6. Naprávi lehki sztolec ino zcsíszti krv, dróba, vzeme hipochondrio ino melancholio i szprávi appetitus ino ceranye. 7. Prevecs dobro vrácsi zobno bolecsíno pri vótli zobáj, vüsztnic-prhnenye ino vsze zobne i vűsztne bolecsíne ino vlísa kucanye i szmrdécso szapo od vüszt i zsalódca. 8. Je dobro vrásztvo próti glísztam, próti epilepszili ali vélkomi betegi. 9. Nüca sze od zvüna kák csüdnovito vrásztvo za vsze rane, nóve i sztáre, kraszte, otejk, mehércseke, lisáj, lécso, zazsgáne rane, zmrzsnyenye kotrige, szráp, sén ino vözmetávanye krví, gorszpókano kózso i. t. d. ino vtísa gláve bolecsíno, sümlenye, trganye, protín, vüh bolecsíne i t. d. vsze eto za nüc-piszmo, stelo je k vszákomi glázski k coj djáno, na csíszto raztolmacsi. Je poprejk tak od znótra, tak od zvüna za nájbogse szpoznano domácse vrásztvo, stero je celó naturálszko, fál ino neskodlívo ino pri niksoj familiji, za influinze, cholere ino drűgi zgrablívi betegov volo, kak prvo pomáganye, ne bi faliti szmelo. Edna jedína proba vecs navcsí ino pokázse, kak eto na glász dávanye. Právi ino csíszti je ete balzsam szamo te, csi je vszáki glázsek z poszrebranim kapszelnom zaprejti, na sterom je moje fabrike imé Adolf Thierry, apotheka k „Angeli varüvácsi v Pregradi“ notri pritisnyena, ino csi je vszáki glázsek z odzgoraj povejdanim zelénim stemplnom i za nücanye-popiszkom, steri rávno táksi stemplin má, notri poviti. Za toga volo na dolpopíszani zeléni stemplin paziti trbej! Steri moj právi balzsam falicsno delajo, onoga pod mojim iménom trzsijo, naj bi z etaksim tálom lüdsztvo norili, szo od méne póleg právde na eto delo gledócs sztoji, szigurnoj tozsbi podvrzseni ino kastigani. Gde sze moj právi balzsam ne trzsi, z one krajíne sze balzsam zráven od mene naj dá prineszti ino atressz moj je: Angela-csuvára-Apotheka, Thierry A. vu Pregradi, póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Brezi vszega sztroska poslem na vszáko posto vu Ausztrii-vogrszkom országi 12 máli ali 6 duplisni gláskov za 4 koróne, v Bosonijo ino v Hercegovino 12 máli ali 6 duplisni gláskov za 4 koróna 60 fìllérov. Menye od 12 máli ali od 6 duplisni gláskov nemrem poszlati Posílam csi sze pejnezi naprej k meni poslejo ali csi sze oni, gda pakk príde, na posti doliplácsajo. Thierry Adolf, Apothekar vu Pregradi, póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Vsza eta vrásztva sze práva dobíjo od Angela-csuvára-apotheke Thierry Adolfa vu Pregradi póleg Rohítsch szlatine-sztüdenca. Schutzengel-Apotheka des A.THIERRY in PREGRADA Mócs ino valánye právoga Centifolie-Flastroma (prvlé za engliski Csüdnoviti-Flastrom zváni). Z etim flastromom je edno 14 lejt sztaro csontnoprhnenye, stero je niscse nej mogao zvrácsiti, ciló popunoma vözvrácseno, na nóvics pa edna 22 lejt sztara k raki szpodobna rana. Engliski Csüdnovit-flastrom, edno za nájtezskejse ino vö zréda velkoga valánya, escse tém sztarejsim bolecsínam csloveka tüdi pomagajócse vrásztvo, steromi poleg valánya ino za vtísanye bolecsín nega pára, z nájvéksim szvojim tálom vu concentráciji erdécse rózse „rosa centifolia“ bodócsem csüdnovitom naturálszkoga vrásztva-mócsi sztojí, zjedinyeno z drűgimi, rávno tó mócs imajócsemi dobro poznánimi vrásztvami. Engliski Csüdnoviti-flastrom sze nüca: pri ranyeni ceckaj nadavajócsi zsenszk, csi sze v ceckaj mlejko sztávi, csi oni za séna volo obtrdnejo, pri vszeféle sztári ranaj, za tekócse rane nóg ali csont, za kákse stécs drűge rane, za szolno reumo, za otecsene nogé, escse na csontno prhnócso; pri vdárjeni szmeknyeni-, sztreljeni-, vrejzani-ino zmuzsnyeni ranaj; za vöpotegnyene vszej sztranszki tálov z nasega tejla, kak: glazsojne ino leszeni spíc, kaméncsekov, spríja, trnya i t. d.; pri vszákom otecsenyi, zrászti, lisáji, krasztaj, escse pri raki; pri csemérnom nohéti, otecsenoszti, mehéraj, ranyeni nogáj, zazsgáni ranaj káksestécs forme, pri zmrzsenyi kotrigaj gorszprászkanoszti kózse, sinyeka otecsenoszti, mozolaj, pri tecsáji vüh ino za kraszte pri deci i t. d. Centifolie-flastrom csi je sztarejsi, bele valá te za szvoje mócsi volo! Jáko je dobro, od etoga jedíno právoga flastroma vszigdár domá pri hizsi kaj meti. Menye od dvá tegelna nemremo odposzlati; odposzlánye sze lehko zgodí csi sze naprejposlejo ali na posti dolplácsajo pejnezi. Kostata z postov, z piszmom i z pakuvanyom vréd 2 tegelna 3 koróne 40 fìllérov. Doszta zahválni píszem od nyegove mócsi vszáki lehki dobí. Opomínam vszákoga, pri kűpili flastroma, naj vszefelé drüge nej za nüc flastrome ne kűpi, ár je na vszákvm právom tegelni Stempln ino moja fabrika „Angela-varüváesa Apotheka Thierry A.-a v Pregradi“ gorpritísznyena. — Kí moj právi flastrom k coj delajo ino falsajo do od mené za právde gledócs, stera stemplne bráni, szigurno naszledüvani; ránics tak, kak trzsci táksi falsiflcátov. Jedína fabrika: Angela-varüvácsa-apotheka Thierry A.-a vu Pregradi, póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Depó mám v nájvecsi apotekaj. — Gde depó-a nega, naj sze flastrom te od méne zrendelűje ino atresz sze píse: „Angela-varüvácsaapotheki Thierry A.-a v Pregradi, póleg Rohitsch szlatine-sztüdenci. Numerum obrámbe-stemplnoga Regisztra za Ausztrio-Vogrszki ország je: 4524. Vsza eta vrásztva sze práva dobíjo od Angela-csuvára-apotheke Thierry Adolfa vu Pregradi póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Mirabile Pain-Expeller szamo z zvünesnyim tálom za nüc. Csüdnovito dobro pomága, csi sze notrizrible próti protíni, trganyi v kotrigaj, sztároj i vugíbanszkoj reumi, hrbtnoj i krízsecovoj boleznoszti, oszlabosztaj, vünesnyi presladjenyaj, zvinyenosztaj, v kotríg otecsenosztaj ino zvuzsgányaj i t. d. tak, kak zvünesnye za mócs vrásztvo za vsze z velkoga dela i prigíbanya zhajajócse odzgoraj povejdane bolecsíne. Právi je szamo z gorinapíszane firme ino stemplnom i z kapszelnom dolzaprejti vö z fabrike. Menye od 2 glázska sze nemre odposzlati ino kostata na vszáko posto Ausztrie-Vogrszkoga országa ino Nemskoga drzsánya odposzleniva, pri naprej poszlani pejnezaj ali na posti vöplácsaniva 2 glázska 3 koróne 40 fillérov. Angela-varüvácsa-apotheka Thierry A.-a v Pregradi, póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Práva engliska kózse-branyena pomáda nema v szebi nikakse navarne ali prepovejdane tále, pomore frisko ino dobro próti vszejm boleznoszti kózse, bráni nyó od vszáke pogibelnoszti vrejmena ino trákov szunca. Vkrájszprávi z csüdnovitim tálom vsze necsisztócse obráza ino tejla kózse, tak kak prepelicsasztócso, jéterne-krp, vimmerle i t. d., grbe ino pókanye kózse, osztre i erdécse roké gladke i cartaszte vcsiní ino dá po dúgom nücanyi obrázi mládo friskócso ino cartlasztócso, cejloj kózsi pa poprejk rózsnato i zdravo vövidenye. Vszáki vecsér, prvlé kak bi szpát sli, szi notri zribamo obráz ino on táo kózse, steroga za mládoga i lepsega scsémo vcsiniti celó na ráhi, zavíjemo szi roké z rokavicami notri ino nihámi tak pomádo szkóz nócs szvoje delo opraviti. Vjütro sze z friskóv, mrzlov vodóv ino z ksksov dobrov zsájfov (najbógsa je moja Borax-zsájfa) dolioperémo. Vszáki teglin more na pokrivali imé moje fabrike meti: Angela-csuvára-apotheka Thierry A.-a vu Pregradi. Eden teglin práve engliske Csüdnovite pomáde kosta 1 koróno 60 flllérov, edna Boraxzsáfja pa 80 fìllérov. Za posto ino za kísto extra 80 fillérov. Dobí sze z právim eng- liskim obrnyenim receptom vréd vu Angela-csuvári-apothaki v Pregradi, póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Hámatinszke-Pastille (Kruglice) po právom francuskom recepti z csisztoga Liebíg-szkoga meszávövzétja, zdrüzsene z chemiskimi tálimi, szo to nájbógse vrásztvo próti blejdoszti, sziromaskócso v krvi ino z eti zhajajócsi betegov. Ete naprávijo nazáj zadoszta krví v tejli ino napunijo ono. Pri vszákom znaményi sziromaskócse krví ino blejdoszti, stera lehko po trüdnoszti ino kotríg szlaboszti, szrcá premocsnom bítjí, zsmetnom odihávanyi, zsalódca gori nej delanyi, po zsalódcom krcsi, mámici, po prevecs velkoj bolecsíni gláve i t. d. od toga betega vlovlenom betezsníki vcsaszi szpoznamo, naj ne zamüdímo sze te próti etomi betegi posztaviti ino zrendelüvati ete Hämatinszke-Pastille, stere szo jedíno ino dobro valáno vrásztvo próti blejdnoszti ino sziromastva krví. Ete Hämatinszke-Pasztille sze na vszáko rendelüvanye friske naprávijo vu Angela-csuvára-apothekí Thierry A.-a v Pregradi, póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Edna skatula kosta 3 koróne 40 fillérov, za posto ino pakovanye 60 fillérov vecs. Vszáka kastula more z podpiszkom naredníka prevídjena bidti. Vsza eta vrásztva sze práva dobíjo od Angela-csuvára-apotheke Thierry Adolfa vu Pregradi póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Zagorszki szyrup za prszi. Edno jáko prijétno k szej vzéti vrásztvo kak za sztarejse tak za deco próti krcsi, konyszkomi i zadavajócsemi kasli, prsznomi ino plűcsnomi katarrusi, sleimi, bolecsemi vömetanyi, praznoj bolecsini, vtisávano ino oblehcsene vrásztvo pri vszej, escse i pri sztári boleznoszti prsz ino plűcs. — Ednoga pol glazsa kosta i koróno 20 fillérov, eden cejli glazs 2 koróni 20 fillérov. — Po posti poslani, za kisto 80 fllérov vecs. — Vszáki glazs more z kovine kapszl, z iménom moje firme notri pritísnyeno imé meti. — Delani je ino odávani od Angela-csuvára-apotheke Thyerry A.-a vu Pregradi póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Právi engliski Tannochinin, za rászt vlászov pomáda. Sztávi vökápanye vlászi, preráno prejdenye ino szejroszt vlászov, nikaj je nej nevarna, ino od vszáke drűge pomade je vecs vrejdna. Eden teglin kosta 2 koróni. Ha posti poszlana, za kisto 80 fillérov vecs. Vszáki teglin more na pokrivali mojo firmo notrisztienyeno meti „Angela-csuvára-apotheka Thierry A.-a v Pregradi, póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Práve engliske Cascara-Sagrada-krvcsisztécse-pillule. Edna skatula 60 fllérov, 1 pakk z 6-timi kastulami 3 koróne. Za posto ino za kistico 60 fillérov vecs. Jáko je preporácsam za bógsi sztolec, brezi vsze bolecsine. Vszáka kastula more z mojim podpiszkom A. THIERRY pravídjena bidti. Gde niksega depó-s moji vrásztv nega, sze zrávna od mené zrendelűjejo mo moj atressz je: Angela-csuvára-apotheki Thierry Adolfa v Pregradi, póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. ZA TANÁCS. Právi engliski Obcsinszki za ték-i za zsalódec práh od apothekára THIERRY A.-a v PREGRADI póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Nájbógse domácse vrásztvo za zsalódec mocsno-posztavlenyé, za appetitus delanye, zsalódca gorzdelávanye, za tejla v mocsnom sztálisi drzsánye, ino próti vszemi sztávlanyi v nasem csrejvi, nájbole, pa ga preporácsam próti velkoj szitoszti ino próti trdoj, masztnoj hráni i próti velkomi pili ali z eti zhajajócsi betégmi. — Zcsiszti tüdi i krv íno prezsené napravlanyé ali dalerazpresztiranye vszej, od nej dobro delanoga zsalódca voidócsi betegov. — Z etoga práha sze edna ali dvej kávi szkivi-zslici vzemeta eden frtáo vöre po vszákoj jejsztvini z ednov kupicov vodé ali bógse je z dobrim vínom ino na tó sze escse te edna kupico vodé ali vína szpijé. — Edna skatula kosta 2 koróni. — Za posto ino pakovanye 80 fillérov vecs. — Vszáka skatula more z právim znaményom podpíszanya naredníka „Thierry Adolf“ previdjena bidti. — Gde etoga vöszkazajócsega práha nega depóta, zrendelűje sze zráven od méne ino atressz moj je: Thierry-a Angela-csuvára-apotheka v Pregradi, póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Za zlatníco práh, gvüsna pomócs, zvrácsi ino vkrajszprávi zlatníco, (zláto zsilo, krv od sztolca). Szamo sze od zvüna nuca, brezi ka sto delati ne bi mogao. Vsze ovo drűge za nücanye-píszmo kázse, stero je k skatuli kcoj djána. Vszáka kastula more moje imé meti. Edna kastula kosta brezi vszákoga drűgoga vödávanya 4 fl. Právi práh sze dobí szamo pri Angela-csuvári-apotheki Thierry A.-a vu Pregradi póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Právi zagorszki za márho práh za konye, rogláto márho, birke ino za szvinyé, dobro vrácsi ino zdravo dela. 10 paklnov kosta z postov vréd 3 fl. 50 kr. Právi sze dobí szamo do Angelacsuvára-apotheke Thierry Adolfa vu Pregradi, póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Vsza eta vrásztva sze práva dobíjo od Angela-csuvára-apotheke Thierry Adolfa vu Pregradi póleg Rohitsch szlatine-sztüdenca. Kvapil doktora Pilule za zdrávje. Zse 20 lejt v nüci. Szamo sze pri apothekari Friedrich Jánosi vu Malaczki, poleg Marcha, lehko dobíjo. Cejna: Eden zvézek t tesztimi skatulami 1 frt 05 krov. Csi sze k etoj cejni 20 krov kcoj dene íno sze pejnezi te k meni poslejo, te brezi sztroskov poslem nyé na stero stécs posto v cejloj monarchíi. Zahválna píszma. Jáko postüváni Goszpon Apothekar Friedrih János v Malaczki! Jasz nyí za odszloboditela mojega zsivlenya szpoznam ino vszékoga veszélja zsítka, ár szo mi nyihove za zdrávje pilule vu mojem teskom betégi tak dobro pomágale, ka szam nyim to najvékso hvála dúzsen; csi nyim nyihovo dobrotivnoszt glih nemrem nazájpovrnóti: zahválen nyim osztánem z nájvéksim tálom. Vzemejo naj záto mojo zahválnoszt gori z sterov osztánem do moje szmrti nyihov pokoren szluga. Csávos, 1898. okt. 12. Schulz Károly. Postüváni Goszpon Apothekar! Dúzsen szam nyim na znánye dati, ka mi nyihove z Malaczke Karpatszke pilule zse 5 lejt gordrzsíjo zdrávje, za etoga volo jasz lehko vszákomi betezsníki nyihove pilule, kak nájbóse vrásztvo próti odszpodányim-zsmetnosztaj, preporácsam. Proszim nyih naj mi z ednim 3 zvézke po posti poslejo. Z nájvéksim postüványom. Willenz, 1899. febr. 10. Hörmann Stevan,grofoszki vért. Plemeniti Goszpon Apothekar vu Malaczki! Proszim nyih, naj bodo tak dobri meni eden zvézek z nyihovi hiresni karpatszki pilul odposzlati, ár szo one meni kak nájbógse vrásztvo ino lehko nyé za pomócsi volo vszákomi preporácsam za toga volo, ka one escse próti najszarejsim bolecsínaj pomócs dája. Z velkim postüványom. Vucsevci, 1899. apr. 10. Mohr J. Postüváni Goszpód! Proszim nyih, naj mi z nyihovi glaszovitni Karpatszki Pilul z Malaczke 2 zvézka poslejo, ár szo mi one v zsablódcnoj bolecsíni i zsalódcnom katarrusi jáko pomágale, za toga volo nyé vszákomi zsalódcno bolecsíno imajócsemi kak nájbole lehko preporácsam. Z postüványom. Süttő, 1899. jun. 13. Arily Ivan sloszar. Plemeniti Goszpon Apothekar! Zse okóli 5 lejt nyihovim glaszovitnim Karpatszkim-Pilulam z Malaczke lehko zahválim moje zdrávje, ino one szo mi na gordrzsánya mojega zdrávja zdaj zse nej szamo za haszek, nego i potrejbne tak, ka niti vecs brezi nyih nemrem bidti. Proszim, naj mi z nyih escse 2 zvézka poslejo. Z velkim postüványom, Budapest, 1899. ápr. 29. Miklos Stevan csetník pri posti. Postüváni Goszpon Apothekar! Proszim nyih, naj mi 3 zvézke z nyihovi hiresni zdrávja-pilul po posti poslejo. Z veszéljom nyim lehko na znánye dám, ka csi szam vu moji mládi lejtaj rávnics vecskrát betezsen bio, ali od tisztoga máo, kak nyihove karpatszke pilule nücam, szam kak nájbole zdrav. Jasz z mojov zsenóv vréd proszim Bogá, naj nyim dúga lejta zdrávje podelí, ka naj szám sziromaskim betezsníkom na duzse pomágati morejo. Z velkim postüvanyom, G. Sz. Miklós, 1899. máj. 12. Szelei-Kiss János. Plemeniti Goszpon Apothekar! Proszim nyih, naj mi z glaszoviti nyihovi Karpatszki Pilul z Malaczke eden zvézek po posti poslejo, stere mi tak jáko pomágajo. Jasz szam 63 lejt sztar, doszta szam betezsen bio, ali zdaj szam celo zdrav, kak nyíhove hiresne pilule nücam. Jedína moja zsela je tó, naj nyim Bóg nyihovo dobróto jezerokrát nazájpovrné z sterov szo na haszek cslovecsánsztvi. Z velkim postüvanyom, ÓHodos, 1899. jan. 6. Németh Boldizsár, vért. Postüváni Goszpód! Proszim nyih, naj mi 3 zvézke z nyihovi glaszoviti zdrávja pilul poslejo, ár szo mi one na velko pomócs. Z postüványom, Kis-Harta, 1898. aug. 8. Draskovits Zsigmond, ref. farar. Rum, szlivovivo, drozsgyeno i lezsalno zsganico, nedelo vszefelé Likvöre ino spirituálicsne pítvine, tak tüdi JESZIH szi lehko vszáki domá v nájbógsem sztálisi, po mrzlo i póti brezi apparátusov naprávi z prejmie doblenimi Essenci ino ätheriskimi olijami od WATTERICH A.-a Budapest, Dohány-utca 5. Dobó z vínszki mehérov, vínszkoga essenza, gelatíne, odjeszinszkoga ino csíszto delajócsega práha, pelinszkoga essenca ino napravlenyá próti vszejm vínszki betegaj. Za manipuleranye knige i couranti zóbsztom. HIMBERSZKI- INO CITRONSZISZAFT. Carbolova kiszilína ino desinfekcionszki práh. Méhki zaticje, z cína kapszlinye. Vszeféle Apparátusje za delanye pítvin. Der gestrenge Herr Gemahl hat nichts dagegen, die Schönheitsmitteln vom Apotheker David aus Essek zu benützen. Gegen Sommersprossen und andere Flecken kostet meine Dr. Spitzer’sche Pomade 35 kr., 60 kr., 1∙10 kr., bei älteren Gesichtsflecken meine wirksamere Pompadour-Pasta 1∙50, 2∙50 kr., Juvenil (zu 1 u.2fl.) 3Tage damit eingeschmiert, sind die Mitesser wie weggebissen. Vor dem Einschmieren welche immer dieser 3 Mittel soll man sich mit der besonderen Detergon-Seife (in Dosen mit Bajonettverschluss 50 kr., 1 fl., 1∙50 kr.) waschen. Freude bereite ich den früh Ergrauten mit meinem gerade verjüngenden unschödlichen Haarfarbemittel Probefl. l, 2 u. 4fl. Antegrin-Pulver. Bei Krankheiten der Hausthiere gebe man, ohne viel nachzudenken und herumzufragen, nur Antegrin, das Umstehen z. B. der Schweine zu verhüten. Erfahrungsgemäss ist für 100 Stück 10, 15 bis 20 Klgr., für l0 Stück 2½ Klgr. nötig und kostet eine Gebe kaum 3 kr., womit grossem Schaden vorgebeugt wird, wenn man als Schutzmittel immer in Vorrath hält und auch während der Mast zeitweise davon füttert. Eine Rolle Antegrin zu 40 kr. genügt zur Rettung eines Ferkels, in einer Rolle um 1 fl. ist beiläufig so viel, wie in 3 Rollen zu 40 kr. 1 Klgr: kostet 2 fl. 2½ Klgr. sende schon franco um 5∙16 kr. 5 Kilo Postpaquet in einem gewogen, kostet statt 10 fl. 9∙50 kr. Aber 10 Klgr. nur 17 fl. Über 10 Klgr. jedes Klgr. l∙60 kr. Zu bestellen pr Post- oder Bahn-Nachnahme nur bei J. DÁVID Apotheker in Essek. In Budapest bei J. v. Török, Apotheker, Király-utcza 12. szám. Erste Ungarische Glasfabriks-Actien-Gesellschaft. Budapest, V. Bez. Franz-Josephsplatz Nr. 8. Wien. I. Bez. Hofgarten-Gasse Nr. 1. Fabrik: Herencsvölgy (Sohler Com.), welche mit der Glas-Garnitur-Lieferung für die Ofner königl. Burg betraut wurde. — Offorirt von diesem Muster: 12 St. Wasser- gläser 12 StückWeinbecher 12 St. Llqueurbecher 12 Stück Bierbecher 1 St. Bierkrug 1 StückWeinflasche 1 St. Wasserflasche 1 St. Liqueurflasche 52 Stück Zusammen No. I. Feines Cristall Glas,glatt fl. 6∙50 No. II. Detto mit matter Schatirung fl. 7∙50 No. III. Dettto mit sechs matten Streichen fl. 7∙50 No. IV. Detto mit „Olga“ Gravirung fl. 10∙50 No. V. Detto mit feiner Spitzen Gravirung fl. 12∙50 Emballage wird nicht berechnet. Unsere Fabrik verfertigt und liefert in sorgfältiger Emballage alle Sorten feine geschliffene, gepresste Glaswaren. — Preiscourante gratis und franco. — Bei uns unbekannten Bestellung gegen Baar oder Nachnahme. ERSTE UNGARISCHE GLASFABRIKS-ACTIEN-GESELLSCHAFT. Budapest, V. Bez. Franz-Josephsplatz No. 8. Vszigdar terpécsi „Plodjenyá-Kalendárium“ najhasznovitejsi hizsni sztvári. Za merkanye. Engliski Csüdnoviti-balzsam ino Engliski Csüdnovitiflastrom. Eto dvóje neszpopadlívo domácse vrásztvo, stero niti pri ednoj familiji ne bi szmelo faliti, tak, kak vsze drügo vrásztvo od Angela csuvára Apotheke Thierry A.-a v Pregradi je zse vu vszej krajínaj hiresno grátalo ino za toga volo sze vszákomi z nájbógsim tálom preporácsa. (Pogledni oznanüvanye!) Vu Wellisch Béle knigotrzstvi v Szent-Gotthárdi sze dobíjo szledécse szlovenszke knige: Szercé Jezus molitvena kniga Cejna v platénom zvézki . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70 kr. „ „ „ „ z küklami . . . . . . . . . . . . . . . 80 „ „ v kózse-zvézki, z zlátim vrejzanyom, z kapcsami i z küklami . . . . . . . . . . . . . . . 1 frt 30 „ Sztarsínov pozdravlenyá kniga . . . • 35 „ Paduánszkoga Szvétoga Antona knizsiea . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .10 „ Sze pazi! Ki vsze tróje knige na ednók proszi, on vsze trí szamo za 1 frt dobi.