TEKST PES AM A
koje če pevati
PEVAČKO DRUŠTVO SLOVAČKIH UČITELJA (SSSU)
na svojim koncertima po Jugoslaviji u oktobru 1929
1'ekstovi pesama nalaze se u posebnoj knjižici, a' na programu je naznačeno u zagradi pod kojim se brojem
u knjižici nalaze
SLOVA SBOROV A PIESNI,
ktore prednesie
SPEVÄCKY S BOR SLO VENSKYCH UČITELO V (SSSU)
na svojom koncertnom zajazde po Jugoslavii v oktobri 1929
Patrične slova možno naj st’ podla čisla v zatvorke uvedeneho na zvlaštnom programe dnešneho koncertu
SlOV. GRAF IA -JČ SPOL. BPATIS1 AVk
Prof Miloš Ruppeldt
dirigent SSSU.
j. L. bella:	/.	Sviatok	Slo venska.	štefan krCmery
(Venovane SSSU)
Sväf, Slovensko, sväf!	Sväf, Slovensko, sväf!
Svätievalo s’ v utrpem,	Večna pravda Vianoc svätych,
v pokorem, v pohanem,	o slobode v putäch jatych,
dnes, ked’ rabstvo v slavu	meni	o porabe vrahov kliatych,
precudesny zvrat:	zvifazila, hlad’!
sväf, Slovensko, sväf!	Sväf, Slovensko, sväf!
Sväf, Slovensko, sväf!
Vysvihni sa dušou vrelou pred trön vecny Spasitel’ov, piesnou svätou preveselou rujno zaplesaf ...
Sväf, Slovensko, sväf!
V. Figm-Bystry:	2.	Zmraka	Sa . . .	Ivan	Krasko.
Zmraka sa, pojdeme, k noci sa chyli.	Oblaky mzko su, rak letia, letia . .
Od hory, od lesa tak plače, kvi'li ! 2aluiü Zlifale žaIob>r marne’
Vycitky neznämych duše sa chytia.	ktos’ prüiS übohy z šireho sveta,
.. . Vyplnif nädeje nebolo sily —
zapadly, zapadly, zapadly vo shone žitia. že veril, že čakal, že starne, starne.
Zmraka sa, stmieva sa. Shora i s dola havrany vesluju do noci spešne . . .
Ktos’ priliš ubohy o pomoč vola, do tvari hadže nam spomienky hriešne . ..
Zmraka sa, pojdeme . .. Noe je už zpola.
J. B. Foerster :	^. Orač,	K.	Dostdl-Lutinov
Oräm, oräm od zäpadu k zoram. Oräm, oräm v srdci dolüm, horam Od zor do zäpadu oram do upadu. Nohy rozedräny, ruce rude rany, Tvan nalehaje, krvi zalevaje.
Svate seju zrni, klate klidim trni, posmfvany, stvany, hložfm zasypany. Dva tisice roku porad slzy v oku, oram, oräm, slzy v oku oräm.
Leos Janaček.
Ach
vojna, vojna!
Ach vojna, vojna neščasna vojna, dyž na nu jxt musim.
Sama kralovna do Moravy psala, aby Janoška na vojnu dostala.
Ja nepojedu, hlavenka me boli,
U bile vody Janošek stoji, hlavenka ho boli.
Jamčku nestoj, komčky nastroj, pojedeš do vojny.
Moja hlavenka všecka porubana moja galanka všecka uplakana.
Ach vojna, vojna neščasna vojna, dyž nu nu jft musim. Mam hezke devče, opustit! je musim.
,	,	,	v v/v	v v/v
D.	Jenko, upravil I. Kadavy. $. (_()	CUS1S,	CUS1S	. . .	?
V V/V V V/V Pl /1	V	/	•
Co cusis, cusis, blovaku muzny?!
Pretri si oči,	Slava ča	zovie do boja	v pole!
Striasf raz už	puta tej	davnej	nevole,
striasi raz už puta davnej nevole!
Čo čušiš, čušiš, Slovaku muzny!
Či ešte žiješ? Či ešte čuješ	Hriešniče vel’ky, vzmuž sa a treskni
tu divü kliatbu, tie vzdychy fažke ? jarmo o zem tu, nech minie mrak. Či ešte narod verne miluješ,	Nech	svet ten vidi, nech svet ten	čuje,
či s’ hotov odfsi v boje vifazske?	že	žije Slovak, že žije junak!
V. Kopecky:	6	•	Vzal	bych	£a,	dievčatko . . .
Vzal bych fa, dievčatko, ale načo, Vzal bych ča,	dievčatko, ale načo,
ked’ si ty tak malo — a ledačo.	ked’ si ty tak malo — a ledačo.
Ani mi chlebička nenapečieš,	Nevieš kravy	dojit, ani mütif,
ani mi izbicky nevymeties.	ani košelečky	peknej ušif.
A.	H. Krč mery.	j.	Hoj	že	Bože	...
A. Sladkovič.
Hojže Bože, jak to boli,	každy svojou pošiel stranou
ked’ sa junač roztratf	hnany žitia nevofou:
po tom širom sveta poli	v osamelych sa havranov
na ehlebovej postati:	zmenil krdel sokolov.
Hojže Bože, Bože drahy	len sa potom neuchyfuj
ber len •— ved’ čože ztratim?	pred ostatnou potrebou:
Na svet ten som prišiel nahy	pomiluj, Bože, pomiluj,
a nahy sa navratim:	ked ostanem sam s Tebou!
Vinko Krek.
8- Ljubezen in pomlad.
(Anton Funtek)
Na okno trka cič droban odpri, odpri mi ljubi stan!
O	kaj ti pojem ptiček mlad: Pomlad, pomlad je zunaj tvojih vrat. Odpri tedaj, ti cvet deklet! Pomlad, pomlad je spet.
P. Krizkovsky :
9■ Utonula.
Bude vojna, bude. kto pak na nu pujde? Ktera mä mileho sobe üprimneho, ta nankat bude.
Ja bych take jela, kdybych kone mela, konička vraneho, pekne sedlaneho, sedla bych na neho.
Co bys tam, ma mila, co bys tam delala?
U Dunaje stala kosulenky prala, to bych tam delala!
Bež, ma mila, domu, poruč Panu Bohu, až ja z vojny prijdu, ja si tebe vezmu.
Suh a j z vojny prijde, a on si me vezme. bude-li jen Pan Buh chtet.
Sedm let doohazi, mileho neslysim, ach, Bože, rozbože, ach, ja se utopim.
K Dunaji bežela,
Dunaje sa ptala:
Jsi-li tak hluboka, jak su ja vysoka? bych do te skočila?
Jeji bile nohy do pisku sahaly,
Jeji bile ruce brehu se chytaly.
Jeji Černe vlasy po vode plovaly.
T V V	/	V’
Jeji cerne oci k nebi se zdvihaly!
Cichutko, cichutenko zanuce sobie piosenke te stara, zatarta, te sama cos ty mi spiewala Mamo, gdym byl jeszcze malenki i ciagna! Cien za sukienko zvolajac: Mamo, Matenko!
Cichutko, cichutenko te piosenke sobie zanuce, a potem žalošnie zaplacze, kiedy w jej dwiekach zobacze, že juž do Ciebe nie wroce, Mamo, Matenko!
Cichutko, cichutenko zanuce sobie piosenke te sama zatarta, te sama, cos ty mi spiewala Mamo.
Vit. Novak:
P. Bezruč :
Ej, ztepili šuhaji v čižmach vy,	Tak jako to	tähne z vonnych rev,
ej, dievčata v suknici rude.	tak jako ty	kypls, mä sloko,
Tak veselo byvalo v Kyjove,	tak	hon ta	ohniva slovacka krev,
Tak veselo v Kyjove bude.	tak ret pah'	a hon oko.
Kdo chce nas bit, kdo chce nas urazit?
My nevime o pänu žadnem, jak veselo dovedem žit a pit, tak veselo na poli padnem.
Josef Suk:	12.	Ban	vrazdinsky a kral Marias.
(Na slova l’udovej poesie srbskej.)
Vino pije Dojčin Petar Varazdinsky ban — za den propil trista zlatych, nepostači džban, propil jeste vrana kone, zlaty budzovan.
Pokarali jej Matiaš kral za to, zeme pan:
Za den, Dojčin Petre, hodny varazdinsky ban!
Za den propils trista zlatych až nestaa džban! Ješte propils vrana kone, zlaty budzovan.
Avšak na to Dojčin Petar Varazdinsky ban:
Nekarej mne, Matiaši! Tys muj kral a pan, ale kdy bys Ty v te krčme sedel jako ja — a tam devče černych oči libal jako ja, cely Pest bys i s Budmem propils jako ja.
M. Schneider-Trnavsky : IJA. Slovenska hymna.	Dlhomir	Polsky	:
Bože! Cos’ račil slovenskemu 1’udu po tisicročnom hroznom utrpeni laskave vratii otcovsku zas hr"du, aby žil na nej jarma pozbaveny.
Zdobeny vencom slobody, cti, prava: nech sa Ti za to večna slava vzdava.
M. Schneider- Trnavsky :
ijb.Hla, slietol orol!	vl	Wa&ner:
(Venovane SŠSU)
Hl’a slietol orol k temenu Tatier, by duša vdychla život jarnych chyil’, by shliadol rod svoj a uzrel drahü mater a k prači našiel v odpočinku sil!
I plnou tuhou nadra rozopial, ved’ videl bajne-davno znamy kraj, ved’ poznal l’ud ten, jeho bol i žial’, trpel a citil až po vzletny maj!
Hl’a, slietol orol k temenu Tatier,	Je duša smutna, ved’ narod plače,
bars osud doprial davnej tužby kmit5	ved’ tvrdej kory zdyma bolna hrud’.
beda nam, osirelym dečom.	Nuž predsa miesta v nekonečnej čaše,
kde desny život trudne treba žif! a tužba, nadej musia pominut?
m. Schneider- t rnavsky. i jc. Na Bradle zadumčivom.
Martin Sladkovič,
Na Bradle zadumčivom, na samom jeho holom končiari, tam v skale, v štrku šivom, tam v rodnom chotari, spi Milan general.
Na Bradlo sokoli, orli hTa letia, oj bystri, smeli junači!
Ke tužby sa to vo vas nietia? Čo znači zrak vaš horiaci?
Nas tužba tiahne k našmu generalu, pozdravit si ho prevrele, vzdaf mu česf a zapet chvalu, a vypočuf čo povele.
M. Schneider-Trnavsky
ijd, Padol kamen.
(Venovane SSSU)
Padol kamen, žblnkol potok čisty, fukol vietor, zakyvaly listy.
Zapiskal som notu, pisklo vtača v hore, zavolal som do hor čiernych, ozvalo sa v bore. A ten potok žblnka a ten list sa kyva, a to vtača piska, hora sa ozyva.
Ozvala sa hora, ozvala sa skala, len ta moja najmilejšia, ta sa neozvala.
Janko Jesensky:
M. Schneider-Trnavsky •
ij.e. Veje vietor . . .
i.
Veje vietor po doline, moja mladosč len tak hynie. Len tak hynie, až zahynie, ako listok v bukovine.
Moja mladosč i podoba tak mi hynie ako voda. Voda zhynie, druha pride, moja mladosf viac nepride.
II.
Boly easy, boly, ale sa minuly, a po malej chvili minieme sa i my.
III.
Za horami, za dolami lučka zelena, prechodi sa švarne dievča, čierne oči rna. Čierne oči ma, na mna pozera, lička, ako ta ružička, to moja mila.
IV.
Moja žena rozum nema,
prepila mi volky s cudzimi paholky poza humnä. A ja jej zas urobim špas,
prepijem jej kudel, motovidlo, kužel, bude to špas. Motovidlo i vreteno, motovidlo, küdel’, na čomže by priadla, do čierneho diabla, moja žena rozum nema!
Eud. Vansa :	J	^	Kolo	Tatier	čiernava.
(Upqmienka na roky 1848	49.)
Samo Tomašik :
Kolo Tatier čiernava, Blyska, bije hrom!
Stena Vah i Orava,
Mutny tečie Hron.
Už zvonil vrah v tu dobu Slovakovi do hrobu,
Už mu zvonil, zvonil, Zvonil do hrobu.
Zpoza Tatier vychodi Zora čer ven a,
Čo že nam s nou prichodi? Slavy odmena.
Slava hodnym junakom, Pokoj sväty rodäkom Slava, slava, slava Hodnym junakom.
Iv pi-zajc:	ij.	Curičica	mala.
(Dr. Ante Benesič.)
Curičica mala vrtom skakuitala.
Rovno cvieče brala, parazmišljat stala, kome biga dala!
Ljuto zaplakala, sebe proklinjala, što jc tako mala a ljubit bi znala!
Oj, da je začarala vojna tako mala,
oj, onda by znala! kom bi svieče dala! ljubiti by znala! curičica mala!
Šta če? još je mala!
Emii Axman:	I(sa	Ked’	ja smutny pojdem.
Ked’ ja smutny pojdem A ja ju zanecham	A ja sa nevratim
na tu vojnu,	kamarädom,	bo som mlady,
komu ja zanecham	až sa ja navrätim	za mnou nezaplače
moju milu.	z vojny domov.	v svete ziadny.
Emil Axman: \6b. Sedemdesiat sukien mala ...
Sedemdesiat sukien mala	Pod obločkom vyskakoval,
a predsa sa nevydala.	styri	groše	ukazoval,
A ja nemäm iba, iba jednu,	dajte mi to dievča vaše,
pytajü ma 'až za Viednu.	dam vam tieto štyri groše.
E.	I. M. Lihovecky:	Bačovske	piesne.
Ja som bača vel’mi stary, nedožijem do jari, nebudü mi kukučky kukaf na tom mojom košiari. Höre sa ovecky, hore dolinami, ja .som bača stary, nevladzem za vami.
Ani kukuk, ani sova, ani sojka klebetnä, nebude ma viac prebudzaf lastovička štebetna. Hej, dziny, dziny ...
Ja, bača stary, nemožem spavač, čujte valasi, mam väm razpravaf: jak mate ovečky opatrovati, ked’ chcete užitok hojny z nich brati.
Hopsa, Zuzka, srdce moje, ked’ ja zomrem všetko tvoje: nohavice, župica i barania čapica.
Balta, obušek, osekan, tulec, tešinka i čakan,
i	ta stajna drevena a v nej krava červena.
Tieto dudy s trima hučky nech si vezme syn do ručky, a na nich si pohräva, ked’ sa času dostava.
Krpce moje daj žobrakom, kapsu pohrabnym spevakom, knazovi daj jahničku za mu hriešnu dušičku.
Zelena sa bučina, spevom huči dolina, ja sa pustim do zboji, nech si bača sam doji.
Do zboja sa, chlapci, majme, ovce s bačom zanechajme! Sem ten vatral, sem ho daj a valašku prichystaj!
L. Izak-Miloš Lihovecky ;	^'Yh
Zahučalv hory...
Zahučaly hory, zahučaly lesy, kdeže sa podely moje mlade časy? Moje mlade časy nezazily kräsy, moje mlade leta nezazily sveta!
Dolina, dolina, kamenny chodniček: kde je naša verna laska, švarny šuhajiček?
Šuhajova laska a moja sloboda: naše verne milovanie, ako v koši voda.
Hej, pod Krivänom, tam je kräsny svet Tam rastu chlapci, bystry ako kvet; nebo tam len jasne svieti, tam ma každy vesel byti — pod Krivanom, pod Krivanom.
Umočil ma daždik na dvore, prenočuj ma mila v komore.
Kde si sa umočil, tam sa suš, ani si mi frajer, ani muž.
Načo že si prišiel v sobotu, ked’ som mala velku robotu: ked’ som mala čistili, umyvai a ty si ma prišiel objimai.
(Slov. lud. piesen.)
Povievaj, vetričku hore dolinečku, a z daj mi doneseš nakü novinečku.
Novina, novina, čo je za novina, vydrnske dzievčence popadaly s breha.
A kej popadaly na Boha volaiy: „Pomahaj nam .Bože, u7 pomoči neni.”
Anička, Anička, na kohos’ volala, kej si sa v tej bystrej vodzenke topela?
„Bola bych volala na sveho mileho, len kej som ja bola daleko od neho.”
Mikulaš Moyze s:
19.	Šarisske fudove piesne.
Hej, totu, totu, hej! mojej milej notu, ktoru ona rada mala, rada na nu tancovala.
Zahraj cigan fras ce trime, bo še mojej milej drime. Hej! totu, totu, hej! mojej milej notu.
Ped bučkom, pod bučkom havran vodu pije, nešdastna hodzina: žena muža bije, a un še jej pyta a un še jej modli: nebi ma ženičko, už ja budzem dobry.
Umarla ciganka na doline, biju še cigani na perine.
Cigani, cigani nebite še, ma ciganka dve periny, rozdelte še.
B. Pokorny:
20.	Prevez, prevez, prievozmčku
Prevez, prevez prievozmčku, mam za vodou frajeročku, mam za vodou za hlbokou a pod horou pod vvsokou.
Nemam člnka, nemam vesla, voda mi ho preč odniesla, prišiel prival od Krivdna, zahnal mi ho do Komarna.
II.	III.
Ked’ mi srdce chore, kcd’ ma tiesen mori, vyjdem si ja pod večierkom de zelenej liory.
Kukulienka kuka, hlas jej sladko rynie a do srdca bolaveho potešenie plyriie.
IV.
Tečie voda ze skaly, do tej panskej zahrady.
Anička ju vylieva,
Jamčko sa jej diva.
B. Pokorny:	20 C Pime Dzuro.
Pime Dzuro, pime Jan, vedz sme oba z Krpelian. Prečo by sme nepili, vedz sme z jednej dzedzinv. Lepšie mesto Žilina, než uhorska krajina.
b. Pokorny:	2o	f Vysoko zomička.
Vysoko zornička, dobru noc Anička; ešte vyššie nebe Pan Boh daj aj tebe.
Dobru noe, dobru noc, ale nie každemu, len tomu dievčatku, čo ja chodim k nemu.
B.	Pokorny:	20	g Dobry večer vam.
Dobry večer vam, pani šenkarka, či tu nebolo moja frajerka?
Anička, dušička, kde si bola? že si si čižmičky zarosila?
Bola som v hajičku,
žala som travičku, duša moja.
A ja som po tri dni travu kosil, a som si čižmičky nezarosil.
A ja som hrabala,
teba som čakala, duša moja.
Ej, bola, bola, za dvermi stala, chcela tancovaf, ale sa bala.
Kebych ja vedel, kto s nu tancoval, veru bych sa s mm do krve zrubal.
Karol Ruppeldc:	21. Nestiskaj mi, šuhaj, ručku.
Nesnskaj mi, šuhaj, ručku, čo chceš ja neviem, tvojim slzam, tvcjmu smutku ja nerozumiem, nehnevaj sa, ked sa smejem, zarty vysträjam, spevy, tance, že milujem a svet rada mam.
L’übim si ja otca, matku, celu rodinu, rubim svoje kamarätky, celu dedinu.
L’ubim vsetkych dobrych Tudi, Tubim aj teba.
Co chceš viacej, bud vesely, netrap sam seba!
J. Valasfan-Dolinsky :	22. Dobru noc, ma mila.
Dobru noc, ma mila, dobru noc!
Nech ti je sam Pan Boh na pomoč.
Dobru noc, dobre spi, nech sa ti snfvaju o mne sny!
Snivajže sa ti sniček snivaj, ked vstaneš, sničeku vieru daj!
2e ia. ja milujem: moje srdiečko ti darujem.