2023 R A S T O Č I S L O V A R J I ePravopis ePravopis 2023 oblikovanje in Prelom Duša Divjak Race Zbirka: Rastoči slovarji oblikovanje naslovnice ISSN 2536-2968 Brane Vidmar Urednik zbirke: Andrej Perdih Tehnična urednica zbirke: Duša Divjak Race Slovar se povezuje z zbirko Pravopisne kategorije ePravopisa. Prva e-izdaja je pod pogoji licence Creative Commons CC-BY-NC-ND 4.0 prosto dostopna: izdajatelj https://doi.org/10.3986/9789610508496 ZRC SAZU, Inštitut za slovenski jezik Frana Ramovša Glavni uredniki zanj Manca Černivec Kozma Ahačič ORCID: https://orcid.org/0000-0003-2811-2154 Helena Dobrovoljc Založnik ORCID: https://orcid.org/0000-0002-3568-8453 Tina Lengar Verovnik ZRC SAZU, Založba ZRC ORCID: https://orcid.org/0000-0002-8454-6160 zanj Urška Vranjek Ošlak Oto Luthar ORCID: https://orcid.org/0000-0003-3374-4228 Glavni urednik Založbe Peter Weiss Aleš Pogačnik ORCID: https://orcid.org/0000-0003-0609-2252 Ljubljana 2024 avtorji slovarskih sestavkov Manca Černivec, Helena Dobrovoljc, Tina Publikacija je nastala v okviru programa Lengar Verovnik, Pia Rednak, Urška Vranjek P6-0038, ki ga financira ARIS, in programa Ošlak, Peter Weiss, Teja Završnik Naravna in kulturna dediščina slovenskega naroda, ki ga financira SAZU. Sodelovanje pri pravorečnih podatkih Luka Horjak, Marta Kocjan Barle, Pia Rednak Kataložni zapis o publikaciji (CIP) pripravili v Narodni in univerzitetni knjižnici v Ljubljani. COBISS.SI-ID 191071235 strokovna sodelavka ISBN 978-961-05-0849-6 (PDF) Teja Završnik PriPrava Gradivske zbirke normativnih zadreG Eva Avguštin, Manca Černivec, Helena Dobrovoljc, Tina Lengar Verovnik, Matej Meterc, Pia Rednak, Matevž Treven, Urška Vranjek Ošlak, Peter Weiss, Teja Završnik tehnološka PodPora Janoš Ježovnik, Urška Vranjek Ošlak, Andrej Perdih ePravopis 2023 Uvod O nastajanju slovarja Koncept ePravopisa (do l. 2017 z imenom Slovar pravopisnih težav) se je začel oblikovati, ko je bilo v okviru aplikativnega raziskovalnega projekta z naslovom »Slovenski pravopisni priročnik v knjižni, elektronski in spletni različici« (L6-0166, 2008–2011)1 ugotovljeno, da je treba namesto skrajšane različice Slovenskega pravopisa 2001, ki je bila načrtovana v okviru raziskovalnega programa »Slovenski jezik v sinhronem in diahronem razvoju«, zasnovati priročnik, ki bo bolj specializiran za pravopisna oz. normativna vprašanja, ob tem pa prenoviti in dopolniti tudi pravopisna pravila. V okviru omenjenega projekta je dvočlanska delovna skupina Inštituta za slovenski jezik Frana Ramovša ZRC SAZU na osnovi 7500 redakcij črk od A do G pripravila predloge za redigiranje, ki so izhajali iz pravil veljavnega pravopisa. V obliki tipskega prikaza po skupinah jih je predstavila v monografiji Slovenski pravopisni priročnik med normo in predpisom (Dobrovoljc, Jakop 2011), ob tem pa pripravila nabor najbolj očitnih vrzeli v pravopisnih pravilih, kakor so se kazale v obdobju 2008–2011. Odločitev za specializirani pravopisni priročnik je potrdil tudi Znanstveni svet inštituta, ki je slovar poimenoval Slovar pravopisnih težav, v letu 2013 pa sprejel pobudo delovne skupine in strokovne javnosti za ustanovitev standardizacijskega telesa. Na predlog ZRC SAZU je SAZU v letu 2013 ustanovila Pravopisno komisijo pri SAZU (dalje PK), ki se je v letu 2016 preimenovala in nosi ime Pravopisna komisija pri SAZU in ZRC SAZU.2 Njena naloga je priprava novih pravopisnih pravil. Ob pravilih nastaja kot njihova gradivska razširitev pravopisni slovar z imenom ePravopis. Osnova za redakcijsko delo pri njem je zbirka normativnih zadreg, pri kateri sodeluje vsa redakcijska skupina, občasno z zunanjimi sodelavci in študentsko pomočjo. Redakcijsko delo poteka problemsko, tj. po problemskih sklopih, in se zato lahko odvija vzporedno s prenovo pravopisnih pravil. Vsako pravilo je rezultat preučitve gradiva v prejšnjih pravilih, pripomb kritikov obstoječega pravopisa, vprašanj v Jezikovni svetovalnici Inštituta za slovenski jezik Frana Ramovša ZRC SAZU3 in različnega gradiva, predvsem korpusnega. Vsako pravilo je nato preverjeno s pripravo pripadajočih slovarskih sestavkov v ePravopisu, kar daje povratno informacijo in preverbo ustrezne ubeseditve. Odločitev za problemski pristop, ki uporabnika seznanja v prvi vrsti s problematičnimi mesti, je bila utemeljena v strokovni literaturi.4 Ta ponekod prinaša tudi utemeljitve odstopanj od zasnove, pred-stavljene v monografiji iz leta 2011, problemske študije pa so zbrane v monografijah, pripravljenih v 1 Slovenski pravopisni priročnik v knjižni, elektronski in spletni različici: . 2 Spletišče Pravopisne komisije pri SAZU in ZRC SAZU: . 3 Jezikovna svetovalnica: . 4 Dobrovoljc, Helena, Jakop, Nataša. Sodobni pravopisni priročnik med normo in predpisom. 1. izd. Ljubljana: Založba ZRC, 2012; Dobrovoljc, Helena. Spremembe pravopisnih konceptov v elektronski dobi. V: Krakar-Vogel, Boža (ur.). Slavistika v regijah – Nova Gorica, (Zbornik Slavističnega društva Slovenije 24). Ljubljana: Zveza društev Slavistično društvo Slovenije, 2013, str. 69–75; Dobrovoljc, Helena, Bizjak Končar, Aleksandra. Vprašanja obvestilnosti sodobnega pravopisnega slovarja. V: Jesenšek, Marko (ur.). Izzivi sodobnega slovenskega slovaropisja, (Mednarodna knjižna zbirka Zora 75). Maribor: Mednarodna založba Oddelka za slovanske jezike in književnosti, Filozofska fakulteta, 2011, str. 86–109; Dobrovoljc, Helena. Povezljivost pravopisnih pravil in slovarja. Sanje pravopiscev 20. stoletja. V: Erjavec, Tomaž (ur.), Fišer, Darja (ur.). Zbornik konference Jezikovne tehnologije in digitalna humanistika, 29. september – 1. oktober 2016, Filozofska fakulteta, Univerza v Ljubljani, Ljubljana. http://www.sdjt.si/ wp/wp-content/uploads/2016/09/JTDH-2016_Dobrovoljc_Povezljivost-pravopisnih-pravil-in-slovarja.pdf; Dobrovoljc, Helena, Lengar Verovnik, Tina. Slovar pravopisnih težav kot sopotnik pravopisnih pravil in pomenskorazlagalnega slovarja. V: Smolej, Mojca (ur.). Slovnica in slovar – aktualni jezikovni opis, (Obdobja, 34). Ljubljana: Znanstvena založba Filozofske fakultete. 2015, del 1, str. 163–171. 4 Pravopisni sekciji Inštituta za slovenski jezik Frana Ramovša: Pravopisna stikanja (2012),5 Pravopisna razpotja (2015)6 in Pravopis na zrnu graha (2022).7 ePravopis in slovenski pravopisi 1899–2001 Pravopisni slovarji v obdobju od 1899 (Levec SP 1899) do 2001 so nastajali kot kompromisi med osnovno nalogo (gradivsko razširjanje pravopisnih pravil) in vlogami, ki jih je narekovala družba.8 Do leta 1950 je bilo to predvsem opozarjanje na napake v črno-beli maniri jezikovnih brusov, po letu 1950 tudi širjenje koncepta obvestilnosti pravopisnega slovarja, ker (še) ni bilo pomenskorazlagalnega slovarja. Razlog za širjenje obvestilnosti po izidu Slovarja slovenskega knjižnega jezika (dalje SSKJ; 1970–1991) pa je predvsem korekcija in usklajevanje SSKJ-ja s spoznanji nove slovenske slovnice (Jože Toporišič, Slovenska slovnica, več izdaj v letih 1976–2004). V primerjavi s predhodniki je ePravopis razbremenjen vseh drugih nalog razen osnovne – »gradivsko razširjati pravopisna pravila« –,9 kar konkretno pomeni uslovarjati predvsem tisto besedišče, ki ga normativno opredeljujejo pravopisna pravila. Sočasno nastajanje pravil in slovarja izboljšuje pravila, saj omogoča sprotno preverjanje njihovih ubeseditev, zato zahteva poleg uslovarjanja osnovnega tudi uslovarjanje nekoliko razširjenega nabora besedja. To morda ne bo del končne izdaje pravopisa, je pa vključeno v spletno izdajo slovarja na portalu Fran in v t. i. zbirko normativnih zadreg, ki predstavlja izhodišče za slovar. Normativnost ePravopisa in vprašanje knjižnega jezika ePravopis je normativni slovar. To je slovar, ki zarisuje meje med jezikom, ki je družbeno sprejet kot skupni jezikovni idiom oz. knjižni jezik in se uporablja v javnosti z reprezentativno in povezovalno vlogo, ter jezikom, ki zaradi svoje regionalnosti oz. družbene omejenosti na posebne položaje ali skupine teh lastnosti nima. Normativnost slovarja je posledica strokovnega dogovora ali konsenza glede mej knjižnega jezika. Normativnost ePravopisa izhaja iz normativnih načel (spodaj), ki jih upoštevamo pri pripravi pravopisnih pravil. Pravopisna pravila Pravopis 8.0 opisujejo in s tem tudi določajo rabo jezikovnih sredstev, ki jih uporabljamo v vseh sporazumevalnih položajih, predvsem pa v tistih, v katerih je raba knjižnega jezika pričakovana ali celo zakonsko predpisana. S konceptom razširjene knjižnosti je utemeljeno uslovarjanje besedja in oblik, ki se pojavljajo v manj formalnih ubesedovalnih položajih, saj se v knjižnem jeziku izražamo tudi v okoliščinah, ki dopuščajo manjšo stopnjo formalnosti in za katere je značilno gospodarnejše izražanje. Manj formalno besedje je pogosto rezultat poenobesedenja ( burbonka ‘burbonska vrtnica’, dizel ‘dizelsko gorivo’, parkinson ‘Parkinsonova/parkinsonova bolezen’) ali skrajšanja ( demo ‘demonstracijski’, evro ‘evrski’, kripto ‘kriptiran, virtualen’, narko ‘narkomanski’) in ga je mogoče nadomestiti z nezaznamovanim, ki je pomensko jasnejše in nedvoumno. Manj formalna je tudi izbira oblik (in tvorb), s katerimi se približujemo značilnostim pogovarjalnosti (npr. Srečo, or. s Srečom, svoj. prid. Srečov). 5 Pravopisna stikanja. Razprave o pravopisnih vprašanjih: . 6 Pravopisna razpotja. Razprave o pravopisnih vprašanjih: . 7 Pravopis na zrnu graha. Razprave o pravopisnih vprašanjih: . 8 O okoliščinah izhajanja slovenskih pravopisih podrobneje v zbirki »Slovenske slovnice in pravopisi. Portal slovenskih slovnic in pravopisov od 1584 do danes« na portalu Fran: . 9 O tem T. Lengar Verovnik (2004) v Družboslovnih razpravah: Norma knjižne slovenščine med kodifikacijo in jezikovno rabo v obdobju 1950–2001. 5 Normativna načela Pri normiranju upoštevamo splošna normativna oz. kodifikacijska načela (načelo izročila, načelo jezikovne rabe, načelo sistema in načelo jezikovne gospodarnosti) ter težnjo knjižnojezikovnega standarda po jezikovni enotnosti. Normativne odločitve oz. odločitve, katera jezikovna sredstva so za knjižni jezik sprejemljiva in katera ne, so tesno povezane z odločitvijo, kako bo knjižni jezik definiran – kot raznolika in spremenljiva ali kot enovita in do sprememb zadržana pojavnost. V skladu s tem se Pravopisna komisija odloča po naslednjih načelih, ki se lahko od ravnine do ravnine nekoliko razlikujejo. Hierarhično najpomembnej- še merilo, s katerim presojamo ustaljenost jezikovnih sredstev, je konvencija; na drugem mestu je ocena, v kolikšni meri opazovano jezikovno sredstvo zadosti raznolikim funkcionalnim potrebam skupnosti; na tretjem mestu je stopnja skladnosti z obstoječim jezikovnim sistemom. Ob tem nas gradivsko preobilje na ravni pisnega jezika in občutno pomanjkanje gradiva za preučevanje govorjenega jezika spodbuja h kritični presoji najprej jezikovnih izbir uporabnikov jezika, nato pa tudi k skrbi za izogibanje subjektivnosti sodelujočih jezikoslovcev. V razmerju do obstoječih priročnikov knjižnega jezika je ePravopis v večji meri kot dosedanja dela, nastala na osnovi listkovnega gradiva 20. stoletja, naklonjen sprostitvi knjižnojezikovne norme in uvaja neformalno knjižnost, ki so jo v SSKJ še opredeljevali kot knjižno pogovorno zvrst, v SP 2001 pa kot pogovorno in praktičnosporazumevalno zvrst. Normativna veljavnost Status slovarskih sestavkov, predstavljenih na spletišču Fran, je odvisen od potrditve Pravopisne komisije pri SAZU in ZRC SAZU, tj. standardizacijskega telesa. Zato je ta del spletišča zasnovan dinamično, o čemer priča tudi oznaka »Predlog« (podatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave) oz. »Potrjeno« (ob potrditvi Pravopisne komisije). Dejstvo, da pravopisni slovar izhaja iz pravopisnih pravil in da je potrjevanje slovarskih sestavkov povezano prednostno s sprejetjem pravopisnih pravil, slovar normativno povezuje s predlogom novih pravopisnih pravil, ki so pod imenom Pravopis 8.0 10 objavljena na portalu Fran v zavihku »Zbirke«. Prve objave (konec leta 2019 poglavji »Pisna znamenja« in »Krajšave«, v začetku leta 2021 »Velika in mala začetnica« in »Prevzete besede in besedne zveze«) so bile namenjene javni razpravi. V letu 2022 pa »Glasoslovni oris«, tj. prvo poglavje »Slovničnega orisa za pravopis«. Obvestilnost slovarja Obvestilnost slovarskega dela ePravopisa je omejena na probleme izrazne in oblikoslovne (deloma tudi skladenjske) ravnine jezika, pri ugotavljanju katerih se sklicujemo na različne analize uporabniških normativnih zadreg, tako tradicionalnih kot tistih, ki jih prinašata jezikovni razvoj in neskladje z aktualno kodifikacijo. Normativne zadrege odkrivamo na različne načine: • z ugotavljanjem dvojnične norme v knjižnem jeziku, zlasti na izrazni jezikovni ravni (npr. naglasne: Aleš [alêš] in Aleš [áleš]; besedotvorne: Abelardev in Abelardov [abelárjev]; kripto svet in kriptovaluta; pravopisne: Ahilova in ahilova peta; oblikoslovne: Aljoša, rod. Aljoše in Aljoša; amper, rod. amperja in ampera; ABS, rod. ABS-a in ABS; gospod, im. mn. gospodi/ gospodje); 10 Pravopis 8.0. Pravila novega slovenskega pravopisa za javno razpravo: . 6 • s primerjavami stanja v knjižni in pogovorni normi ( Marko, rod. Marka in/ali Markota; brucevanje in/ali brucovanje ipd.), ki na drug način odražajo bodisi jezikovno neustaljenost bodisi odklone od sistemskih jezikovnih vzorcev; • z iskanjem razlogov za zavračanje kodifikacije ali predlaganih rešitev (pregled vseh pravopisnih polemik, nastalih v obdobju izhajanja slovenskih pravopisov 20. stoletja);11 • s spremljanjem aktualne normativne problematike, ki jo razkrivajo vprašanja uporabnikov v Jezikovni svetovalnici Inštituta za slovenski jezik Frana Ramovša ZRC SAZU. Posebna pozornost je namenjena problemom, ki jih lahko na grobo opredelimo kot težave v teh problemskih sklopih: • neprekrivno razmerje glas – črka, npr. izgovor črke l v samostalnikih stol in predal ter izglagolskih tvorjenkah in zloženkah tipa zakonodajalec; • zapis skupaj ali narazen, npr. visoko usposobljen – visokorasel; • raba velike in male začetnice, npr. prometni babilon – stolp v Babilonu; ob imenih znamk tudi vpliv apelativizacije na zapis ( Coca-Cola – kokakola); vpliv pomenskih prenosov na zapis ( pegan – Pegan); vpliv skrajšanih večbesednih lastnih imen na rabo začetnice ( Microsoft Word – Word/ word); raba imen v zvezah in frazeoloških enotah ( prestopiti rubikon/Rubikon); • raba ločil in posebnih pisnih znamenj, npr. O’Neill, črno-bel, 2001–2010, 10 %, 10%, 12,4 °C; • zapis prevzetih besed, npr. bypass – bajpas, in razmerje do v slovenščini tvorjenih ali s prevodom nastalih sopomenk ( obvod); • oblikoslovne in besedotvorne posebnosti, zlasti težavne sklonske in besedotvorne oblike, npr. pisec: intervju s piscem, piščev vidik; Fritz: s Fritzem/Fritzom, Fritzev/Fritzov; oboa: igra na oboo, trio oboj; Bonn: Bonnčan, bonski/bonnski; Pengov: s Pengovom, Pengovov; pojasnilo glede določne ali nedoločne oblike lastnostnega pridevnika in vrstnega pridevnika, npr. arktičen – v stalni besedni zvezi kot vrstni pridevnik: arktična tundra nasproti liberalen: socialno je liberalen, finančno pa konzervativen – v stalni besedni zvezi kot vrstni pridevnik liberalni demokrat; pojasnila glede neštevnosti opozarjajo predvsem na snovnost, npr. žlička burbonske vanilije/vanilje; • posebnosti v skladenjski zgradbi, npr. beseda v vlogi imenovalnega prilastka: mesto Ljubljana, rod. mesta Ljubljana/Ljubljane; črka gama, rod. črke gama. Posebnosti slovarskih prikazov v ePravopisu Pri zasnovi sodobnega pravopisnega slovarja je bilo treba upoštevati, da je z elektronsko dobo in spletnimi možnostmi objavljanja prišlo tudi do premika v načinih zapisa slovarske informacije: če je bilo v klasičnih knjižnih publikacijah treba skrbeti za krajšanje slovarskih metapodatkov in shematiziranje ponavljajočih se slovarskih elementov, kar je z vidika informativnosti pogosto omejevalno, v spletnih objavah to ni več potrebno, razen če želimo po slovarju brskati s telefonom ali drugimi napravami z manjšim zaslonom. V primerjavi s slovarji pretekle dobe smo se odločili za: • ponazoritev rabe posamezne iztočnice s ponazarjalnimi zgledi, ki tudi pri simbolih, okrajšavah in lastnih imenih niso več izpuščeni; • izrecno poimenovanje posameznih elementov slovarske zgradbe (v spletni različici so prikazani v tako imenovanih namigih (angl. tooltip)); 11 Pereča pravopisna vprašanja 20. stoletja, kakor so bila razvidna iz polemik v obdobju 1899–2001, so predstavljena v monografiji Pravopisje na Slovenskem (Dobrovoljc 2004). 7 • neokrajšano navajanje pojasnil o rabi in uvajanje novih pojasnil (npr. brez vejice, kot del imena, v datumu, v etimologiji, v imenih datotek, v spletnih naslovih, v zvezi okrajšav, z vejico, z vezajem ipd.); • izrecno uvajanje posameznih slovničnih, pa tudi distribucijskih posebnosti, tj. s pojasnili ( navadno nesklonljivo, pri stopnjevanju); • za neokrajšan prikaz sklanjatvenih posebnosti v naglasno-paradigmatskih vzorcih pri oblikoslovno težavnih besedah; • neokrajšan izpis izgovorov, in sicer pri samostalnikih tako v rodilniku kot v orodniku; • dodajanje za pravopisje pomembnih podatkov o besedotvorni motiviranosti posameznih besed oz. povezanosti v okviru besedne družine (npr. ničejanstvo < Nietzsche; adamit, adamitka, adamitski < Adam); • izrecna opozorila na povezane iztočnice, ki so sopomenke ( evangeličan, sopomenka protestant) ali nadrejene sopomenke ( luteran, ustrezneje protestant, evangeličan); • uvedbo razlikovanja pri lastnih imenih med polnimi in skrajšanimi imeni ( Jadransko morje – Jadran), med enakovrednimi soobstajajočimi imeni ( Perujski tok – Humboldtov tok), med imeni s časovnim razmerjem ( Kamniško sedlo – Jermanova vrata), med imeni z normativnim razmerjem ( Sredozemlje – Mediteran), med imeni, ki niso več v uradni rabi ( Volgograd – Stalingrad); • predstavitev besedotvornih dvojnic tipa rotarijec in rotarijanec v okviru ene slovarske iztočnice. Problemski pristop omogoča po eni strani postopno dodajanje novih redakcij na splet, po drugi strani pa zahteva dinamičen pristop k slovarskemu konceptu, ki se bo z dodajanjem novih informacij, relevantnih za uporabnike, postopoma nadgrajeval. Mikro- in makrostrukturno širjenje slovarskih sestavkov Koncept rastočega slovarja pri ePravopisu ni omejen le na makrostrukturo, kot je mogoče sklepati iz dejstva, da je letno v slovar dodanih več problemskih sklopov, zaradi katerih raste geslovnik slovarja. Slovarske redakcije se obvestilno širijo tudi mikrostrukturno, predvsem zaradi novih podatkov ob problemskih sklopih, ki jih prinašajo nova pravopisna pravila, nastajajoča ob slovarju oz. vzporedno z njim. Prvine slovarske zgradbe Zgradba slovarskega sestavka oz. mikrostruktura specializiranega pravopisnega slovarja prinaša: • zapis besede, tj. iztočnico; • variantni zapis, tj. zapis morebitne dvojnice; • izgovor, tj. zapis izgovora iztočničnice, pri samostalnikih tudi zapis rodilniške oblike ali vseh oblik, če prihaja do izgovornih posebnosti (npr. preglas, predložna raba), pri pridevnikih neosnovnih oblik za ženski in srednji spol ali vseh oblik, če prihaja do izgovornih posebnosti (npr. predložna raba); • pregibanje, in sicer rodilniške končnice pri samostalniku, pregibala za ženski in srednji spol pri pridevniku in sedanjiško obliko pri glagolu; • dvojnice pri pregibanju, ki jih nakazujejo oznake ali pa so razvidne iz prikazane paradigme; • besednovrstno določitev iztočnice; 8 • pravopisno uvrstitev (npr. v kategorijo lastnih imen ali med kratice, simbole ...); • pomensko uvrstitev (pri lastnih imenih identifikacijo, pri občnih poimenovanjih po potrebi pomen-skorazlikovalno razlago); • zglede rabe, med katerimi najdemo tako ponazarjalno gradivo kot tipične besedne zveze, ki jih pri besedah ni mogoče zajeti z zapisom besede v iztočnični obliki: (1) raba v neimenovalniških sklonih, npr. zaradi neobstojnega polglasnika, preglasa, kategorije živosti ali posebnosti pri pregibanju; (2) oblika primerniške stopnje pri lastnostnih pridevnikih in prislovih; (3) sklonljivost oz. nesklonljivost pri prilastkih pred imeni in predimki; (4) raba prostor-skega predloga v oz. na in njegovega nasprotnostnega para iz oz. z pri zemljepisnih imenih in pona-tančenje rab različnih predlogov ( iti na Ojstrico, toda plezati v Ojstrici); (5) ponazoritev rabe vrstnega pridevnika, pri čemer posebno pozornost namenjamo tistim pridevnikom, ki so homonimni z določno obliko kakovostnih pridevnikov; (6) raba stalnih besednih zvez in frazeoloških enot; (7) skladenjska raba pisnih leksikalnih krajšav oz. simbolov, okrajšav, kratic, pri čemer s primeri (8) ponazarjamo njihovo stičnost ob vključevanju v besedilo in rabo, kadar so sestavina tvorjenk ali besednih zvez; (9) časovna zaznamovanost leksemov z oznakama zastarelo ali starinsko in pojasnilom nekdaj; (10) socialnozvrstno razlikovanje med knjižnojezikovno nevtralnimi, neformalno rabljenimi in pogovornimi ter žargonskimi izrazi, (11) čustvenostna zaznamovanost z razlikovanjem med ljubkovalnim in manjšalnim ter slabšalnim; (12) raba kulturno specifičnih izrazov, ki je nakazana s pojasnilom, iz katerega je razvidno, iz katerega okolja prihaja pisno podomačeni ali nepodomačeni, torej neprevedeni izraz; (13) raba manj formalnega besedja, ki ga uvaja oznaka manj formalno; • povezane podatke, ki pri prevzetih imenih in pisno podomačenih poimenovanjih prinaša podatek o izvirnem zapisu in jeziku, iz katerega jezika je ime oz. poimenovanje prevzeto; • normativna napotila, ki so v obliki bodisi ustreznejše sopomenke bodisi ustreznejšega zapisa; slovar izrecno usmerja s kazalko glej, k podobnim ali povezanim iztočnicam napoti z vodilko primerjaj; • normativno pojasnilo, v katerem so opisana odstopanja od sistemskih možnosti bodisi v knjižnem jeziku bodisi v neformalnih ali regionalnih besedilnih oblikah; • dvojnične iztočnice, povezane z oznakama in ter tudi, ki sledita določilom v pravopisnih pravilih ali kažeta na večjo ali manjšo pogostnost dvojnice, če je izbira poljubna; • povezane iztočnice, med katerimi navajamo zlasti pridevnike na - ski in - ov/- ev oz. in ter prebivalska imena; pri tvorjenih besedah se slovarski sestavek zaključi s podatkom o izhodiščni (netvorjeni) besedi; • druge z iztočnico povezane podatke, in sicer (a) pravopisno kategorijo, ki iztočnico umešča v problemski ali normativni okvir slovenskega knjižnega jezika; (b) podatek o referenčnem poglavju pravopisnih pravil Pravopis 8.0, (c) podatek o obravnavi z iztočnico povezane problematike v Jezikovni svetovalnici Inštituta za slovenski jezik ZRC SAZU. Povezava s pravopisnimi pravili Druga pomembna specifika ePravopisa je povezana z utemeljevalno-aplikativno zasnovo, ki je pri pravopisnih delih v slovenščini in večini primerljivih evropskih jezikov že tradicionalno prisotna. Upoštevajoč možnosti spletnega medija, smo posamezne problemske sklope slovarja v razdelku »Pravopisna kategorija« povezali z argumentacijo pravopisne rešitve, ki bo vodilo za snovalce pre-novljenih pravopisnih pravil in hkrati informacija o ugotovljenih premikih v jezikovni rabi. 9 Slovar Status slovarskih sestavkov »predlog« opozarja, da bo slovar ePravopisa normativno veljaven šele po potrditvi pripadajočih pravopisnih pravil. Vsa gesla se povezujejo z zbirko Pravopisne kategorije ePravopisa 2023, v kateri so pojasnjena normativna odstopanja glede na SP 2001 ter načela pri gradnji geslovnika in morebitne spremembe slovarskih sestavkov. Aalto -a [álto, rod. álta] m; ime bitja, osebno ime {I} ednina: im. [abelár], rod. [abelárja] in [abelára], |priimek|; |finski arhitekt|: arhitekturni dosežki daj. [abelárju] in [abeláru], tož. [abelárja] in [abelára], Alvarja Aalta; sodelovanje z Alvarjem Aaltom mest. [pri abelárju] in [pri abeláru], or. [z‿abelárjem] {B} Aaltov in [z‿abelárom]; dvojina: im. [abelárja] in [abelára], {O} ednina: im. Aalto, rod. Aalta, daj. Aaltu, tož. Aalta, rod. [abelárje] in [abeláro], daj. [abelárjema] in mest. pri Aaltu, or. z Aaltom; dvojina: im. Aalta, rod. [abelároma], tož. [abelárja] in [abelára], mest. [pri Aaltov, daj. Aaltoma, tož. Aalta, mest. pri Aaltih, or. z abelárjih] in [pri abelárih], or. [z‿abelárjema] in Aaltoma; množina: im. Aalti, rod. Aaltov, daj. Aaltom, [z‿abelároma]; množina: im. [abelárji] in [abelári], tož. Aalte, mest. pri Aaltih, or. z Aalti rod. [abelárje] in [abeláro], daj. [abelárjem] StatuS: Predlog in [abelárom], tož. [abelárje] in [abeláre], mest. PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) [pri abelárjih] in [pri abelárih], or. [z‿abelárji] in [z‿abelári] Aaltov -a -o [álto, ž. áltova, s. áltovo] prid. StatuS: Predlog Aaltov oblikovalski slog; Aaltova arhitektura na PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Finskem; Aaltovo pohištvo (< Aalto) {O} moški: ednina: im. Aaltov, rod. Aaltovega, daj. Abelard -a [abelárt, rod. abelárda] m; ime bitja, osebno Aaltovemu, tož. Aaltov (živostno Aaltovega), mest. ime pri Aaltovem, or. z Aaltovim; dvojina: im. Aaltova, |francoski filozof in teolog|; ◎ fr. Pierre Abélard, lat. rod. Aaltovih, daj. Aaltovima, tož. Aaltova, mest. pri Petrus Abaelardus; gl. Abélard Aaltovih, or. z Aaltovima; množina: im. Aaltovi, StatuS: Predlog rod. Aaltovih, daj. Aaltovim, tož. Aaltove, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Imena Aaltovih, or. z Aaltovimi zgodovinskih osebnosti ženski: ednina: im. Aaltova, rod. Aaltove, daj. Aaltovi, tož. Aaltovo, mest. pri Aaltovi, or. z Aaltovo; dvojina: Abélardev prid.; obširneje glej pri Abélardov im. Aaltovi, rod. Aaltovih, daj. Aaltovima, tož. Aaltovi, mest. pri Aaltovih, or. z Aaltovima; množina: im. Abélardov -a -o in Abélardev -a -o [prva oblika Aaltove, rod. Aaltovih, daj. Aaltovim, tož. Aaltove, abelárje/abeláro, ž. abelárjeva/abelárova, s. mest. pri Aaltovih, or. z Aaltovimi abelárjevo/abelárovo] [druga oblika abelárje, ž. srednji: ednina: im. Aaltovo, rod. Aaltovega, daj. abelárjeva, s. abelárjevo] prid. Aaltovemu, tož. Aaltovo, mest. pri Aaltovem, or. Abélardovi/Abélardevi učenci; Abélardova/ z Aaltovim; dvojina: im. Aaltovi, rod. Aaltovih, Abélardeva dela (< Abélard) daj. Aaltovima, tož. Aaltovi, mest. pri Aaltovih, or. {O} moški: ednina: im. Abélardov in Abélardev, rod. z Aaltovima; množina: im. Aaltova, rod. Aaltovih, Abélardovega in Abélardevega, daj. Abélardovemu daj. Aaltovim, tož. Aaltova, mest. pri Aaltovih, or. z in Abélardevemu, tož. Abélardov in Abélardev Aaltovimi (živostno Abélardovega in Abélardevega), mest. pri StatuS: Predlog Abélardovem in pri Abélardevem, or. z Abélardovim PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) in z Abélardevim; dvojina: im. Abélardova in Abélardeva, rod. Abélardovih in Abélardevih, daj. Abélard -a [abelár, rod. abelárja in abelára] m; ime Abélardovima in Abélardevima, tož. Abélardova in bitja, osebno ime Abélardeva, mest. pri Abélardovih in pri Abélardevih, |priimek|; |francoski filozof in teolog|: filozofska dela or. z Abélardovima in z Abélardevima; množina: Pierra Abélarda; kot zgodovinsko ime tudi podomačeno im. Abélardovi in Abélardevi, rod. Abélardovih in v obliki Peter Abelard dopisovanje med Petrom Abélardevih, daj. Abélardovim in Abélardevim, tož. Abelardom in Heloizo Abélardove in Abélardeve, mest. pri Abélardovih {B} Abélardov in Abélardev in pri Abélardevih, or. z Abélardovimi in z {O} ednina: im. Abélard, rod. Abélarda, daj. Abélardu, Abélardevimi tož. Abélarda, mest. pri Abélardu, or. z Abélardom in ženski: ednina: im. Abélardova in Abélardeva, z Abélardem; dvojina: im. Abélarda, rod. Abélardov rod. Abélardove in Abélardeve, daj. Abélardovi in in Abélardev, daj. Abélardoma in Abélardema, tož. Abélardevi, tož. Abélardovo in Abélardevo, mest. pri Abélarda, mest. pri Abélardih, or. z Abélardoma in z Abélardovi in pri Abélardevi, or. z Abélardovo in z Abélardema; množina: im. Abélardi, rod. Abélardov Abélardevo; dvojina: im. Abélardovi in Abélardevi, in Abélardev, daj. Abélardom in Abélardem, tož. rod. Abélardevih in Abélardovih, daj. Abélardovima in Abélarde, mest. pri Abélardih, or. z Abélardi Abélardevima, tož. Abélardovi in Abélardevi, mest. pri 11 Abélardovih in pri Abélardevih, or. z Abélardovima or. z Acovim redko z Acevim; dvojina: im. Acova in z Abélardevima; množina: im. Abélardove in redko Aceva, rod. Acovih redko Acevih, daj. Acovima Abélardeve, rod. Abélardovih in Abélardevih, daj. redko Acevima, tož. Acova redko Aceva, mest. pri Abélardevim in Abélardovim, tož. Abélardove in Acovih redko pri Acevih, or. z Acovima redko z Abélardeve, mest. pri Abélardovih in pri Abélardevih, Acevima; množina: im. Acovi redko Acevi, rod. or. z Abélardovimi in z Abélardevimi Acovih redko Acevih, daj. Acovim redko Acevim, tož. srednji: ednina: im. Abélardovo in Abélardevo, rod. Acove redko Aceve, mest. pri Acovih redko pri Acevih, Abélardovega in Abélardevega, daj. Abélardovemu or. z Acovimi redko z Acevimi in Abélardevemu, tož. Abélardovo in Abélardevo, ženski: ednina: im. Acova redko Aceva, rod. Acove mest. pri Abélardovem in pri Abélardevem, or. redko Aceve, daj. Acovi redko Acevi, tož. Acovo redko z Abélardovim in z Abélardevim; dvojina: im. Acevo, mest. pri Acovi redko pri Acevi, or. z Acovo Abélardovi in Abélardevi, rod. Abélardovih in redko z Acevo; dvojina: im. Acovi redko Acevi, rod. Abélardevih, daj. Abélardovima in Abélardevima, tož. Acovih redko Acevih, daj. Acovima redko Acevima, Abélardovi in Abélardevi, mest. pri Abélardovih in pri tož. Acovi redko Acevi, mest. pri Acovih redko pri Abélardevih, or. z Abélardovima in z Abélardevima; Acevih, or. z Acovima redko z Acevima; množina: množina: im. Abélardova in Abélardeva, rod. im. Acove redko Aceve, rod. Acovih redko Acevih, daj. Abélardovih in Abélardevih, daj. Abélardovim in Acovim redko Acevim, tož. Acove redko Aceve, mest. Abélardevim, tož. Abélardova in Abélardeva, mest. pri pri Acovih redko pri Acevih, or. z Acovimi redko z Abélardovih in pri Abélardevih, or. z Abélardovimi in Acevimi z Abélardevimi srednji: ednina: im. Acovo redko Acevo, rod. Acovega StatuS: Predlog redko Acevega, daj. Acovemu redko Acevemu, tož. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Acovo redko Acevo, mest. pri Acovem redko pri Acevem, or. z Acovim redko z Acevim; dvojina: im. Acev prid.; obširneje glej pri Acov Acovi redko Acevi, rod. Acovih redko Acevih, daj. Acovima redko Acevima, tož. Acovi redko Acevi, Aco -a [áco, rod. áca] m; ime bitja, osebno ime mest. pri Acovih redko pri Acevih, or. z Acovima redko |moško ime|: predavanje Aca Pepevnika; Z Acom/ z Acevima; množina: im. Acova redko Aceva, rod. Acem se že dolgo nisva videla Acovih redko Acevih, daj. Acovim redko Acevim, tož. {B} Acov redko Acev Acova redko Aceva, mest. pri Acovih redko pri Acevih, {O} ednina: im. Aco, rod. Aca, daj. Acu, tož. Aca, or. z Acovimi redko z Acevimi mest. pri Acu, or. z Acom redko z Acem; dvojina: im. StatuS: Predlog Aca, rod. Acov redko Acev, daj. Acoma redko Acema, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih tož. Aca, mest. pri Acih, or. z Acoma redko z Acema; moških imen) množina: im. Aci, rod. Acov redko Acev, daj. Acom redko Acem, tož. Ace, mest. pri Acih, or. z Aci Acre -ja [ákre, rod. ákreja] m; zemljepisno ime {I} ednina: im. [áco], rod. [áca], daj. [ácu], tož. [áca], |zvezna država v Braziliji|: tropski deževni gozd v mest. [pri ácu], or. [z‿ácom] redko [z‿ácem]; dvojina: Acreju; meja med Acrejem in Perujem; kot prilastek, v im. [áca], rod. [áco] redko [áce], daj. [ácoma] redko imenovalniku pragozd brazilske zvezne države Acre [ácema], tož. [áca], mest. [pri ácih], or. [z‿ácoma] Kje? v Acreju redko [z‿ácema]; množina: im. [áci], rod. [áco] redko Od kod? iz Acreja [áce], daj. [ácom] redko [ácem], tož. [áce], mest. [pri Kam? v Acre ácih], or. [z‿áci] {B} Acrejčan, Acrejčanka; Acrejčanov, Acrejčankin; StatuS: Predlog acrejski PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) {O} ednina: im. Acre, rod. Acreja, daj. Acreju, tož. Acre, mest. pri Acreju, or. z Acrejem Acov -a -o redko -a -o [áco, ž. ácova, s. ácovo redko {I} ednina: im. [ákre], rod. [ákreja], daj. [ákreju], tož. áce, ž. áceva, s. ácevo] prid. [ákre], mest. [pri ákreju], or. [z‿ákrejem] Acova/Aceva delavnica; Acovo/Acevo predavanje StatuS: Predlog (< Aco) PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) {O} moški: enot ednina: im. Acov redko Acev, rod. Acovega redko Acevega, daj. Acovemu redko Acevemu, tož. Acov redko Acev (živostno Acovega redko Acevega), mest. pri Acovem redko pri Acevem, 12 Adamič -a [adámič, rod. adámiča] m; ime bitja, osebno Adamičevim, tož. Adamičeva, mest. pri Adamičevih, ime or. z Adamičevimi |slovenski priimek|: roman Louisa Adamiča; StatuS: Predlog sodelovanje s skladateljem Bojanom Adamičem PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) bronasta, srebrna, zlata medalja Bojana Adamiča |nagrada|: Za 30-letno članstvo v godbi so mu Adamičeva ulica -e -e [adámičeva úlica, rod. podelili zlato medaljo Bojana Adamiča; listina Bojana adámičeve úlice] ž; zemljepisno ime Adamiča |nagrada|: prejemnik listine Bojana Adamiča |ime več ulic|: Preselili so se na/v Adamičevo ulico; {B} Adamičev prim. Adamičev {O} ednina: im. Adamič, rod. Adamiča, daj. {O} ednina: im. Adamičeva ulica, rod. Adamičeve Adamiču, tož. Adamiča, mest. pri Adamiču, or. z ulice, daj. Adamičevi ulici, tož. Adamičevo ulico, Adamičem; dvojina: im. Adamiča, rod. Adamičev, daj. mest. pri Adamičevi ulici, or. z Adamičevo ulico Adamičema, tož. Adamiča, mest. pri Adamičih, or. z StatuS: Predlog Adamičema; množina: im. Adamiči, rod. Adamičev, PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena daj. Adamičem, tož. Adamiče, mest. pri Adamičih, or. z Adamiči Adelijina dežela -e -e [adelíjina dežêla, rod. {I} ednina: im. [adámič], rod. [adámiča], daj. adelíjine dežêle] ž; zemljepisno ime [adámiču], tož. [adámiča], mest. [pri adámiču], |del antarktične obale|: Po Adelijini deželi sta or. [z‿adámičem]; dvojina: im. [adámiča], rod. poimenovana adelijski pingvin in meteorit, najden [adámiče], daj. [adámičema], tož. [adámiča], mest. leta 1912; raziskovalna postaja v Adelijini deželi; ◎ [pri adámičih], or. [z‿adámičema]; množina: im. fr. Terre Adélie [adámiči], rod. [adámiče], daj. [adámičem], tož. Kje? v Adelijini deželi [adámiče], mest. [pri adámičih], or. [z‿adámiči] Od kod? iz Adelijine dežele StatuS: Predlog Kam? v Adelijino deželo PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); {B} adelijski Poimenovanja nagrad, odlikovanj, častnih nazivov {O} ednina: im. Adelijina dežela, rod. Adelijine dežele, daj. Adelijini deželi, tož. Adelijino deželo, Adamičev -a -o [adámiče, ž. adámičeva, s. mest. pri Adelijini deželi, or. z Adelijino deželo adámičevo] prid. StatuS: Predlog Adamičevo delo; Adamičeva priredba pesmi »Oj, PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Triglav, moj dom«; prim. Adamičeva ulica (< Adamič) Adelijina obala -e -e [adelíjina obála, rod. adelíjine {O} moški: ednina: im. Adamičev, rod. obále] ž; zemljepisno ime Adamičevega, daj. Adamičevemu, tož. Adamičev |drugo ime za Adelijino deželo|: zemljevid Adelijine (živostno Adamičevega), mest. pri Adamičevem, obale; ◎ fr. Terre Adélie; prim. Adelijina dežela or. z Adamičevim; dvojina: im. Adamičeva, rod. Kje? na Adelijini obali Adamičevih, daj. Adamičevima, tož. Adamičeva, mest. Od kod? z Adelijine obale pri Adamičevih, or. z Adamičevima; množina: im. Kam? na Adelijino obalo Adamičevi, rod. Adamičevih, daj. Adamičevim, tož. {B} adelijski Adamičeve, mest. pri Adamičevih, or. z Adamičevimi {O} ednina: im. Adelijina obala, rod. Adelijine obale, ženski: ednina: im. Adamičeva, rod. Adamičeve, daj. daj. Adelijini obali, tož. Adelijino obalo, mest. pri Adamičevi, tož. Adamičevo, mest. pri Adamičevi, Adelijini obali, or. z Adelijino obalo or. z Adamičevo; dvojina: im. Adamičevi, rod. StatuS: Predlog Adamičevih, daj. Adamičevima, tož. Adamičevi, mest. PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin pri Adamičevih, or. z Adamičevima; množina: im. Adamičeve, rod. Adamičevih, daj. Adamičevim, tož. Adelijina zemlja -e -e [adelíjina zêmlja, rod. Adamičeve, mest. pri Adamičevih, or. z Adamičevimi adelíjine zêmlje] ž; zemljepisno ime srednji: ednina: im. Adamičevo, rod. Adamičevega, |drugo ime za Adelijino deželo|: Jules Dumont daj. Adamičevemu, tož. Adamičevo, mest. pri dÙrville je odkril Adelijino zemljo; ◎ fr. Terre Adamičevem, or. z Adamičevim; dvojina: im. Adélie; Adamičevi, prim. Adelijina dežela rod. Adamičevih, daj. Adamičevima, tož. Adamičevi, Kje? v Adelijini zemlji mest. pri Adamičevih, or. z Adamičevima; Od kod? iz Adelijine zemlje množina: im. Adamičeva, rod. Adamičevih, daj. Kam? v Adelijino zemljo 13 {B} adelijski srednji: ednina: im. afarsko, rod. afarskega, daj. {O} ednina: im. Adelijina zemlja, rod. Adelijine afarskemu, tož. afarsko, mest. pri afarskem, or. zemlje, daj. Adelijini zemlji, tož. Adelijino zemljo, z afarskim; dvojina: im. afarski, rod. afarskih, mest. pri Adelijini zemlji, or. z Adelijino zemljo daj. afarskima, tož. afarski, mest. pri afarskih, or. StatuS: Predlog z afarskima; množina: im. afarska, rod. afarskih, PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin daj. afarskim, tož. afarska, mest. pri afarskih, or. z afarskimi adelijski -a -o [adelíjski] prid. StatuS: Predlog adelijski svet PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen plemen) adelijski pingvin |pingvin|: kolonija adelijskih pingvinov; Najhladnejše obdobje na Antarktiki afganistančev -a -o [afgánistanče, ž. preneseta samo cesarski in adelijski pingvin afgánistančeva, s. afgánistančevo in avgánistanče, ž. {O} moški: ednina: im. adelijski, rod. adelijskega, daj. avgánistančeva, s. avgánistančevo] prid. adelijskemu, tož. adelijski (živostno adelijskega), mest. afganistančeva sijoča dlaka (< afganistanec) pri adelijskem, or. z adelijskim; dvojina: im. adelijska, {O} moški: ednina: im. afganistančev, rod. rod. adelijskih, daj. adelijskima, tož. adelijska, mest. pri afganistančevega, daj. afganistančevemu, tož. adelijskih, or. z adelijskima; množina: im. adelijski, afganistančev (živostno afganistančevega), mest. rod. adelijskih, daj. adelijskim, tož. adelijske, mest. pri pri afganistančevem, or. z afganistančevim; adelijskih, or. z adelijskimi dvojina: im. afganistančeva, rod. afganistančevih, ženski: ednina: im. adelijska, rod. adelijske, daj. daj. afganistančevima, tož. afganistančeva, mest. adelijski, tož. adelijsko, mest. pri adelijski, or. z pri afganistančevih, or. z afganistančevima; adelijsko; dvojina: im. adelijski, rod. adelijskih, daj. množina: im. afganistančevi, rod. afganistančevih, adelijskima, tož. adelijski, mest. pri adelijskih, or. z daj. afganistančevim, tož. afganistančeve, mest. pri adelijskima; množina: im. adelijske, rod. adelijskih, afganistančevih, or. z afganistančevimi daj. adelijskim, tož. adelijske, mest. pri adelijskih, or. z ženski: ednina: im. afganistančeva, rod. adelijskimi afganistančeve, daj. afganistančevi, tož. srednji: ednina: im. adelijsko, rod. adelijskega, daj. afganistančevo, mest. pri afganistančevi, or. z adelijskemu, tož. adelijsko, mest. pri adelijskem, or. afganistančevo; dvojina: im. afganistančevi, z adelijskim; dvojina: im. adelijski, rod. adelijskih, rod. afganistančevih, daj. afganistančevima, tož. daj. adelijskima, tož. adelijski, mest. pri adelijskih, or. afganistančevi, mest. pri afganistančevih, or. z z adelijskima; množina: im. adelijska, rod. adelijskih, afganistančevima; množina: im. afganistančeve, daj. adelijskim, tož. adelijska, mest. pri adelijskih, or. z rod. afganistančevih, daj. afganistančevim, tož. adelijskimi afganistančeve, mest. pri afganistančevih, or. z StatuS: Predlog afganistančevimi PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, srednji: ednina: im. afganistančevo, rod. pokrajin, otokov) afganistančevega, daj. afganistančevemu, tož. afganistančevo, mest. pri afganistančevem, or. afarski -a -o [afárski] prid. z afganistančevim; dvojina: im. afganistančevi, Na robu ognjenika afarski nomadi že stoletja rod. afganistančevih, daj. afganistančevima, tož. pridobivajo sol (< Afar) afganistančevi, mest. pri afganistančevih, or. z {O} moški: ednina: im. afarski, rod. afarskega, daj. afganistančevima; množina: im. afganistančeva, afarskemu, tož. afarski (živostno afarskega), mest. pri rod. afganistančevih, daj. afganistančevim, tož. afarskem, or. z afarskim; dvojina: im. afarska, rod. afganistančeva, mest. pri afganistančevih, or. z afarskih, daj. afarskima, tož. afarska, mest. pri afarskih, afganistančevimi or. z afarskima; množina: im. afarski, rod. afarskih, StatuS: Predlog daj. afarskim, tož. afarske, mest. pri afarskih, or. z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz občnih afarskimi poimenovanj) ženski: ednina: im. afarska, rod. afarske, daj. afarski, tož. afarsko, mest. pri afarski, or. z afarsko; dvojina: afrodiziak -a [afrodízijak, rod. afrodízijaka] m im. afarski, rod. afarskih, daj. afarskima, tož. afarski, |spolno dražilo|: čokolada kot afrodiziak; Najbolj mest. pri afarskih, or. z afarskima; množina: im. znana uporabnica afrodiziakov je bila Kleopatra afarske, rod. afarskih, daj. afarskim, tož. afarske, mest. {O} ednina: im. afrodiziak, rod. afrodiziaka, daj. pri afarskih, or. z afarskimi afrodiziaku, tož. afrodiziaka, mest. pri afrodiziaku, 14 or. z afrodiziakom; dvojina: im. afrodiziaka, rod. Agricolovi, mest. pri Agricolovih, or. z Agricolovima; afrodiziakov, daj. afrodiziakoma, tož. afrodiziaka, množina: im. Agricolova, rod. Agricolovih, daj. mest. pri afrodiziakih, or. z afrodiziakoma; množina: Agricolovim, tož. Agricolova, mest. pri Agricolovih, im. afrodiziaki, rod. afrodiziakov, daj. afrodiziakom, or. z Agricolovimi tož. afrodiziake, mest. pri afrodiziakih, or. z afrodiziaki StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih PravoPiSna kategorija: Prevzeta občna poimenovanja moških imen) Agricola -e in Agricola -a [agríkola, rod. agríkole in agrigentski -a -o [agridžéntski] prid. agríkola] m; ime bitja, osebno ime Igra je napisana v agrigentskem narečju (< |priimek v več jezikih|: delo nemškega mineraloga Agrigento) Georgiusa Agricole/Agricola; Bil je prijatelj z {O} moški: ednina: im. agrigentski, rod. nemškim reformatorjem Johannom Agricolo/ agrigentskega, daj. agrigentskemu, tož. agrigentski Agricolom; Prevajanje Biblije v finščino je bilo za (živostno agrigentskega), mest. pri agrigentskem, Agricolo/Agricola težavno delo or. z agrigentskim; dvojina: im. agrigentska, rod. {B} Agricolov agrigentskih, daj. agrigentskima, tož. agrigentska, {O} ednina: im. Agricola, rod. Agricole in Agricola, mest. pri agrigentskih, or. z agrigentskima; množina: daj. Agricoli in Agricolu, tož. Agricolo in Agricola, im. agrigentski, rod. agrigentskih, daj. agrigentskim, mest. pri Agricoli in pri Agricolu, or. z Agricolo in z tož. agrigentske, mest. pri agrigentskih, or. z Agricolom; dvojina: im. Agricoli in Agricola, rod. agrigentskimi Agricol in Agricolov, daj. Agricolama in Agricoloma, ženski: ednina: im. agrigentska, rod. agrigentske, daj. tož. Agricoli in Agricola, mest. pri Agricolah in agrigentski, tož. agrigentsko, mest. pri agrigentski, pri Agricolih, or. z Agricolama in z Agricoloma; or. z agrigentsko; dvojina: im. agrigentski, rod. množina: im. Agricole in Agricoli, rod. Agricol agrigentskih, daj. agrigentskima, tož. agrigentski, mest. in Agricolov, daj. Agricolam in Agricolom, tož. pri agrigentskih, or. z agrigentskima; množina: im. Agricole, mest. pri Agricolah in pri Agricolih, or. z agrigentske, rod. agrigentskih, daj. agrigentskim, tož. Agricolami in z Agricoli agrigentske, mest. pri agrigentskih, or. z agrigentskimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. agrigentsko, rod. agrigentskega, PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) daj. agrigentskemu, tož. agrigentsko, mest. pri agrigentskem, or. z agrigentskim; dvojina: im. Agricolov -a -o [agríkolo, ž. agríkolova, s. agrigentski, rod. agrigentskih, daj. agrigentskima, agríkolovo] prid. tož. agrigentski, mest. pri agrigentskih, or. z Agricolov finski prevod Biblije; uvod k Agricolovi agrigentskima; množina: im. agrigentska, rod. knjigi o kovinah (< Agricola) agrigentskih, daj. agrigentskim, tož. agrigentska, mest. {O} moški: ednina: im. Agricolov, rod. pri agrigentskih, or. z agrigentskimi Agricolovega, daj. Agricolovemu, tož. Agricolov StatuS: Predlog (živostno Agricolovega), mest. pri Agricolovem, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih or. z Agricolovim; dvojina: im. Agricolova, rod. naselbinskih/krajevnih imen) Agricolovih, daj. Agricolovima, tož. Agricolova, mest. pri Agricolovih, or. z Agricolovima; množina: im. Ähtäri -ja [êhteri, rod. êhterija] m; zemljepisno ime Agricolovi, rod. Agricolovih, daj. Agricolovim, tož. |kraj na Finskem|: živalski vrt v Ähtäriju; Estonsko Agricolove, mest. pri Agricolovih, or. z Agricolovimi mesto Audru je pobrateno z Ähtärijem; kot prilastek, v ženski: ednina: im. Agricolova, rod. Agricolove, daj. imenovalniku jezero v kraju Ähtäri Agricolovi, tož. Agricolovo, mest. pri Agricolovi, Kje? v Ähtäriju or. z Agricolovo; dvojina: im. Agricolovi, rod. Od kod? iz Ähtärija Agricolovih, daj. Agricolovima, tož. Agricolovi, mest. Kam? v Ähtäri pri Agricolovih, or. z Agricolovima; množina: im. {B} Ähtärijčan, Ähtärijčanka; Ähtärijčanov, Agricolove, rod. Agricolovih, daj. Agricolovim, tož. Ähtärijčankin; ähtärijski Agricolove, mest. pri Agricolovih, or. z Agricolovimi {O} ednina: im. Ähtäri, rod. Ähtärija, daj. Ähtäriju, tož. srednji: ednina: im. Agricolovo, rod. Agricolovega, Ähtäri, mest. pri Ähtäriju, or. z Ähtärijem daj. Agricolovemu, tož. Agricolovo, mest. pri {I} ednina: im. [êhteri], rod. [êhterija], daj. [êhteriju], Agricolovem, or. z Agricolovim; dvojina: im. tož. [êhteri], mest. [pri êhteriju], or. [z‿êhterijem] Agricolovi, rod. Agricolovih, daj. Agricolovima, tož. StatuS: Predlog 15 PravoPiSna kategorija: Finščina; Imena krajev mest. pri Ahtisaarijevih, or. z Ahtisaarijevima; množina: im. Ahtisaarijeva, rod. Ahtisaarijevih, Ahtisaari -ja [áhtisari, rod. áhtisarija] m; ime bitja, daj. Ahtisaarijevim, tož. Ahtisaarijeva, mest. pri osebno ime Ahtisaarijevih, or. z Ahtisaarijevimi |priimek|; |finski politik|: Marttiju Ahtisaariju so StatuS: Predlog podelili Nobelovo nagrado za mir; sodelovanje z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Ahtisaarijem {B} Ahtisaarijev {O} ednina: im. Ahtisaari, rod. Ahtisaarija, daj. Aivar -ja [ájvar, rod. ájvarja] m; ime bitja, osebno ime Ahtisaariju, tož. Ahtisaarija, mest. pri Ahtisaariju, |estonsko moško ime|: V Talinu smo se srečali z or. z Ahtisaarijem; dvojina: im. Ahtisaarija, rod. Aivarjem Ahtisaarijev, daj. Ahtisaarijema, tož. Ahtisaarija, mest. {B} Aivarjev pri Ahtisaarijih, or. z Ahtisaarijema; množina: im. {O} ednina: im. Aivar, rod. Aivarja, daj. Aivarju, tož. Ahtisaariji, rod. Ahtisaarijev, daj. Ahtisaarijem, tož. Aivarja, mest. pri Aivarju, or. z Aivarjem; dvojina: im. Ahtisaarije, mest. pri Ahtisaarijih, or. z Ahtisaariji Aivarja, rod. Aivarjev, daj. Aivarjema, tož. Aivarja, {I} ednina: im. [áhtisari], rod. [áhtisarija], daj. mest. pri Aivarjih, or. z Aivarjema; množina: im. [áhtisariju], tož. [áhtisarija], mest. [pri áhtisariju], Aivarji, rod. Aivarjev, daj. Aivarjem, tož. Aivarje, mest. or. [z‿áhtisarijem]; dvojina: im. [áhtisarija], rod. pri Aivarjih, or. z Aivarji [áhtisarije], daj. [áhtisarijema], tož. [áhtisarija], mest. {I} ednina: im. [ájvar], rod. [ájvarja], daj. [ájvarju], [pri áhtisarijih], or. [z‿áhtisarijema]; množina: im. tož. [ájvarja], mest. [pri ájvarju], or. [z‿ájvarjem]; [áhtisariji], rod. [áhtisarije], daj. [áhtisarijem], tož. dvojina: im. [ájvarja], rod. [ájvarje], daj. [ájvarjema], [áhtisarije], mest. [pri áhtisarijih], or. [z‿áhtisariji] tož. [ájvarja], mest. [pri ájvarjih], or. [z‿ájvarjema]; StatuS: Predlog množina: im. [ájvarji], rod. [ájvarje], daj. [ájvarjem], PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) tož. [ájvarje], mest. [pri ájvarjih], or. [z‿ájvarji] StatuS: Predlog Ahtisaarijev -a -o [áhtisarije, ž. áhtisarijeva, s. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (osebna, áhtisarijevo] prid. moška) Ahtisaarijev mirovni načrt za Kosovo; Ahtisaarijevo mirovno delo (< Ahtisaari) Aivarjev -a -o [ájvarje, ž. ájvarjeva, s. ájvarjevo] {O} moški: ednina: im. Ahtisaarijev, rod. prid. Ahtisaarijevega, daj. Ahtisaarijevemu, tož. Aivarjeva hiša (< Aivar) Ahtisaarijev (živostno Ahtisaarijevega), mest. {O} moški: ednina: im. Aivarjev, rod. Aivarjevega, pri Ahtisaarijevem, or. z Ahtisaarijevim; daj. Aivarjevemu, tož. Aivarjev (živostno Aivarjevega), dvojina: im. Ahtisaarijeva, rod. Ahtisaarijevih, mest. pri Aivarjevem, or. z Aivarjevim; dvojina: im. daj. Ahtisaarijevima, tož. Ahtisaarijeva, mest. pri Aivarjeva, rod. Aivarjevih, daj. Aivarjevima, tož. Ahtisaarijevih, or. z Ahtisaarijevima; množina: im. Aivarjeva, mest. pri Aivarjevih, or. z Aivarjevima; Ahtisaarijevi, rod. Ahtisaarijevih, daj. Ahtisaarijevim, množina: im. Aivarjevi, rod. Aivarjevih, daj. tož. Ahtisaarijeve, mest. pri Ahtisaarijevih, or. z Aivarjevim, tož. Aivarjeve, mest. pri Aivarjevih, or. z Ahtisaarijevimi Aivarjevimi ženski: ednina: im. Ahtisaarijeva, rod. Ahtisaarijeve, ženski: ednina: im. Aivarjeva, rod. Aivarjeve, daj. daj. Ahtisaarijevi, tož. Ahtisaarijevo, mest. pri Aivarjevi, tož. Aivarjevo, mest. pri Aivarjevi, or. z Ahtisaarijevi, or. z Ahtisaarijevo; dvojina: Aivarjevo; dvojina: im. Aivarjevi, rod. Aivarjevih, daj. im. Ahtisaarijevi, rod. Ahtisaarijevih, daj. Aivarjevima, tož. Aivarjevi, mest. pri Aivarjevih, or. z Ahtisaarijevima, tož. Ahtisaarijevi, mest. pri Aivarjevima; množina: im. Aivarjeve, rod. Aivarjevih, Ahtisaarijevih, or. z Ahtisaarijevima; množina: im. daj. Aivarjevim, tož. Aivarjeve, mest. pri Aivarjevih, Ahtisaarijeve, rod. Ahtisaarijevih, daj. Ahtisaarijevim, or. z Aivarjevimi tož. Ahtisaarijeve, mest. pri Ahtisaarijevih, or. z srednji: ednina: im. Aivarjevo, rod. Aivarjevega, daj. Ahtisaarijevimi Aivarjevemu, tož. Aivarjevo, mest. pri Aivarjevem, or. srednji: ednina: im. Ahtisaarijevo, rod. z Aivarjevim; dvojina: im. Aivarjevi, rod. Aivarjevih, Ahtisaarijevega, daj. Ahtisaarijevemu, tož. daj. Aivarjevima, tož. Aivarjevi, mest. pri Aivarjevih, Ahtisaarijevo, mest. pri Ahtisaarijevem, or. z or. z Aivarjevima; množina: im. Aivarjeva, rod. Ahtisaarijevim; dvojina: im. Ahtisaarijevi, rod. Aivarjevih, daj. Aivarjevim, tož. Aivarjeva, mest. pri Ahtisaarijevih, daj. Ahtisaarijevima, tož. Ahtisaarijevi, Aivarjevih, or. z Aivarjevimi 16 StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. alabamski, rod. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) alabamskega, daj. alabamskemu, tož. alabamski (živostno alabamskega), mest. pri alabamskem, Ajdovska deklica -e -e [ájdoska déklica, rod. or. z alabamskim; dvojina: im. alabamska, rod. ájdoske déklice] ž; zemljepisno ime alabamskih, daj. alabamskima, tož. alabamska, mest. |ime stene v Julijskih Alpah|: Pot vodi tik pod pri alabamskih, or. z alabamskima; množina: im. Ajdovsko deklico; Plezala sta po Ajdovski deklici v alabamski, rod. alabamskih, daj. alabamskim, tož. severni steni Prisanka; prim. ajdovski, deklica alabamske, mest. pri alabamskih, or. z alabamskimi {O} ednina: im. Ajdovska deklica, rod. Ajdovske ženski: ednina: im. alabamska, rod. alabamske, daj. deklice, daj. Ajdovski deklici, tož. Ajdovsko deklico, alabamski, tož. alabamsko, mest. pri alabamski, or. z mest. pri Ajdovski deklici, or. z Ajdovsko deklico alabamsko; dvojina: im. alabamski, rod. alabamskih, StatuS: Predlog daj. alabamskima, tož. alabamski, mest. pri alabamskih, PravoPiSne kategorije: Pravopisne zanimivosti; or. z alabamskima; množina: im. alabamske, rod. Nekrajevna imena; Imena objektov in stavb alabamskih, daj. alabamskim, tož. alabamske, mest. pri alabamskih, or. z alabamskimi Akvitanija -e [akvitánija, rod. akvitánije] ž; srednji: ednina: im. alabamsko, rod. alabamskega, daj. zemljepisno ime alabamskemu, tož. alabamsko, mest. pri alabamskem, |pokrajina v Franciji|: V srednjem veku je bila or. z alabamskim; dvojina: im. alabamski, rod. Akvitanija kraljestvo in vojvodstvo; Pipinov alabamskih, daj. alabamskima, tož. alabamski, mest. pohod na Akvitanijo; Bordeaux je največje mesto pri alabamskih, or. z alabamskima; množina: im. v Akvitaniji; kot prilastek Obiskali smo vinorodno alabamska, rod. alabamskih, daj. alabamskim, tož. pokrajino Akvitanijo/Akvitanija; Burdigala (danes alabamska, mest. pri alabamskih, or. z alabamskimi Bordeaux) je leta 80 postala glavno mesto rimske StatuS: Predlog province Akvitanije/Akvitanija; ◎ fr. Aquitaine PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Kje? v Akvitaniji pokrajin, otokov) Od kod? iz Akvitanije Kam? v Akvitanijo Alagoas -a [alagóas, rod. alagóasa] m; zemljepisno ime {B} Akvitanec, Akvitanka; Akvitančev, Akvitankin; |zvezna država v Braziliji|: pridelovanje bombaža akvitanski v Alagoasu; kot prilastek, v imenovalniku glavno mesto {O} ednina: im. Akvitanija, rod. Akvitanije, daj. zvezne države Alagoas Akvitaniji, tož. Akvitanijo, mest. pri Akvitaniji, or. z Kje? v Alagoasu Akvitanijo Od kod? iz Alagoasa StatuS: Predlog Kam? v Alagoas P {B} Alagoašan, Alagoašanka; Alagoašanov, ravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Alagoašankin; alagoaški Alabama -e [alabáma, rod. alabáme] ž; zemljepisno {O} ednina: im. Alagoas, rod. Alagoasa, daj. Alagoasu, ime tož. Alagoas, mest. pri Alagoasu, or. z Alagoasom |zvezna država v Združenih državah Amerike|: StatuS: Predlog volitve v Alabami; kot prilastek, navadno v imenovalniku PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) orkan v zvezni državi Alabama enot Kje? v Alabami Od kod? iz Alabame Ålandski otoki -ih -ov [ólantski otóki, rod. Kam? v Alabamo ólantskih otóko] m mn.; zemljepisno ime {B} Alabamec, Alabamka; Alabamčev, Alabamkin; |odvisno ozemlje Finske|: Uradni jezik Ålandskih alabamski otokov je švedščina; volitve na Ålandskih otokih; {O} ednina: im. Alabama, rod. Alabame, daj. Alabami, ◎ šved. Landskapet Åland, fin. Ahvenanmaa; prim. tož. Alabamo, mest. pri Alabami, or. z Alabamo ålandski, otok, Ålandsko otočje (< Åland) StatuS: Predlog Kje? na Ålandskih otokih PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Od kod? z Ålandskih otokov enot Kam? na Ålandske otoke {B} Ålandskootočan, Ålandskootočanka; alabamski -a -o [alabámski] prid. Ålandskootočanov, Ålandskootočankin; ålandski in alabamska univerza (< Alabama) ålandskootoški 17 {O} množina: im. Ålandski otoki, rod. Ålandskih srednji: ednina: im. aleksandrinsko, rod. otokov, daj. Ålandskim otokom, tož. Ålandske otoke, aleksandrinskega, daj. aleksandrinskemu, tož. mest. pri Ålandskih otokih, or. z Ålandskimi otoki aleksandrinsko, mest. pri aleksandrinskem, or. StatuS: Predlog z aleksandrinskim; dvojina: im. aleksandrinski, PravoPiSne kategorije: Imena otokov, polotokov, otočij; rod. aleksandrinskih, daj. aleksandrinskima, tož. Nekrajevna imena; Finščina aleksandrinski, mest. pri aleksandrinskih, or. z aleksandrinskima; množina: im. aleksandrinska, Ålandsko otočje -ega -a [ólantsko otóčje, rod. rod. aleksandrinskih, daj. aleksandrinskim, tož. ólantskega otóčja] s; zemljepisno ime aleksandrinska, mest. pri aleksandrinskih, or. z |odvisno ozemlje Finske|: Uradni jezik Ålandskega aleksandrinskimi otočja je švedščina; volitve na Ålandskem otočju; StatuS: Predlog ◎ šved. Landskapet Åland, fin. Ahvenanmaa; prim. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih ålandski, Ålandski otoki naselbinskih/krajevnih imen) Kje? na Ålandskem otočju Od kod? z Ålandskega otočja Aleuti -ov [aleúti, rod. aleúto] m mn.; zemljepisno ime Kam? na Ålandsko otočje |otočje v Tihem oceanu|: Na Aleutih so se na začetku {B} Ålandskootočan, Ålandskootočanka; 20. stoletja zelo namnožili morski ježki; ◎ angl. Ålandskootočanov, Ålandskootočankin; ålandski in Aleutian Islands ålandskootoški Kje? na Aleutih {O} ednina: im. Ålandsko otočje, rod. Ålandskega Od kod? z Aleutov otočja, daj. Ålandskemu otočju, tož. Ålandsko otočje, Kam? na Aleute mest. pri Ålandskem otočju, or. z Ålandskim otočjem {B} Aleutčan, Aleutčanka; Aleutčanov, Aleutčankin; S aleutski tatuS: Predlog P {O} ravoPiSne kategorije: Imena otokov, polotokov, otočij; množina: im. Aleuti, rod. Aleutov, daj. Aleutom, Nekrajevna imena; Finščina tož. Aleute, mest. pri Aleutih, or. z Aleuti StatuS: Predlog aleksandrinski -a -o [aleksandrínski] prid. PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij zastarelo |aleksandrijski|: reforma aleksandrinskega koledarja; aleksandrinska šola algherski -a -o [algêrski] prid. aleksandrinski verz |jambski verz|: Ep je napisan Skuhala je špagete z alghersko botargo (< Alghero) v aleksandrinskem verzu; prim. aleksandrinec, {O} moški: ednina: im. algherski, rod. algherskega, aleksandrijski (< Aleksander Veliki, daj. algherskemu, tož. algherski (živostno algherskega), Aleksandrija) mest. pri algherskem, or. z algherskim; dvojina: im. {O} moški: algherska, rod. algherskih, daj. algherskima, tož. ednina: im. aleksandrinski, rod. aleksandrinskega, algherska, daj. aleksandrinskemu, tož. mest. pri algherskih, or. z algherskima; aleksandrinski (živostno aleksandrinskega), mest. množina: im. algherski, rod. algherskih, daj. pri aleksandrinskem, algherskim, or. z aleksandrinskim; tož. algherske, mest. pri algherskih, or. z algherskimi dvojina: im. aleksandrinska, rod. aleksandrinskih, ženski: daj. aleksandrinskima, tož. aleksandrinska, mest. ednina: im. algherska, rod. algherske, daj. pri aleksandrinskih, algherski, or. z aleksandrinskima; tož. alghersko, mest. pri algherski, or. z alghersko; dvojina: im. algherski, rod. algherskih, daj. množina: im. aleksandrinski, rod. aleksandrinskih, algherskima, daj. aleksandrinskim, tož. aleksandrinske, mest. pri tož. algherski, mest. pri algherskih, or. z aleksandrinskih, algherskima; or. z aleksandrinskimi množina: im. algherske, rod. algherskih, ženski: daj. algherskim, tož. algherske, mest. pri algherskih, or. ednina: im. aleksandrinska, rod. aleksandrinske, z algherskimi daj. aleksandrinski, tož. aleksandrinsko, srednji: mest. pri aleksandrinski, or. z ednina: im. alghersko, rod. algherskega, daj. aleksandrinsko; algherskemu, tož. alghersko, mest. pri algherskem, or. dvojina: im. aleksandrinski, z algherskim; rod. aleksandrinskih, daj. aleksandrinskima, tož. dvojina: im. algherski, rod. algherskih, aleksandrinski, mest. pri aleksandrinskih, or. z daj. algherskima, tož. algherski, mest. pri algherskih, aleksandrinskima; or. z algherskima; množina: im. algherska, rod. množina: im. aleksandrinske, algherskih, rod. aleksandrinskih, daj. aleksandrinskim, tož. daj. algherskim, tož. algherska, mest. pri aleksandrinske, algherskih, mest. pri aleksandrinskih, or. z or. z algherskimi aleksandrinskimi StatuS: Predlog 18 PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih im. alzaški, rod. alzaških, daj. alzaškima, tož. alzaški, naselbinskih/krajevnih imen) mest. pri alzaških, or. z alzaškima; množina: im. alzaške, rod. alzaških, daj. alzaškim, tož. alzaške, mest. Aljaževa pot -e -i [aljáževa pót, rod. aljáževe potí] pri alzaških, or. z alzaškimi ž; zemljepisno ime srednji: ednina: im. alzaško, rod. alzaškega, daj. |pohodniška pot na Gorenjskem|; |skrajšano ime za alzaškemu, tož. alzaško, mest. pri alzaškem, or. Aljaževo pot od doma do doma|: žig Aljaževe poti; z alzaškim; dvojina: im. alzaški, rod. alzaških, pohod po Aljaževi poti; kontrolne točke na Aljaževi daj. alzaškima, tož. alzaški, mest. pri alzaških, or. poti; prim. Aljažev (< Aljaž1) z alzaškima; množina: im. alzaška, rod. alzaških, Kje? na Aljaževi poti daj. alzaškim, tož. alzaška, mest. pri alzaških, or. z Od kod? z Aljaževe poti alzaškimi Kam? na Aljaževo pot StatuS: Predlog {O} ednina: im. Aljaževa pot, rod. Aljaževe poti, daj. PravoPiSni kategoriji: Poimenovanja bolezni, iger, jedi; Aljaževi poti, tož. Aljaževo pot, mest. pri Aljaževi Pridevniki (iz imen držav, celin, pokrajin, otokov) poti, or. z Aljaževo potjo {I} ednina: im. [aljáževa pót], rod. [aljáževe potí], daj. Amapa -e [amápa, rod. amápe] ž; zemljepisno ime [aljáževi póti], tož. [aljáževo pót], mest. [pri aljáževi |zvezna država v Braziliji|: rudnik zlata v Amapi; póti], or. [z‿aljáževo potjó] kot prilastek, v imenovalniku amazonski pragozd dežele StatuS: Predlog Amapa; ◎ port. Amapá PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Kje? v Amapi Od kod? iz Amape Alzacija -e [alzácija, rod. alzácije] ž; zemljepisno ime Kam? v Amapo |pokrajina v Franciji|: Ozemlje Alzacije je bilo {B} Amapčan, Amapčanka; Amapčanov, vrnjeno Franciji z versajskim mirom; rudarsko Amapčankin; amapski območje v Alzaciji; kot prilastek vinogradniki iz {O} ednina: im. Amapa, rod. Amape, daj. Amapi, tož. francoske pokrajine Alzacije/Alzacija; ◎ fr. Alsace Amapo, mest. pri Amapi, or. z Amapo Kje? v Alzaciji StatuS: Predlog Od kod? iz Alzacije PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Kam? v Alzacijo enot {B} Alzačan, Alzačanka; Alzačanov, Alzačankin; alzaški Amazonas1 -a [amazónas, rod. amazónasa] m; {O} ednina: im. Alzacija, rod. Alzacije, daj. Alzaciji, zemljepisno ime tož. Alzacijo, mest. pri Alzaciji, or. z Alzacijo |zvezna država v Braziliji|: V Amazonasu je uradni StatuS: Predlog jezik portugalščina; kot prilastek, v imenovalniku V PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin zvezni državi Amazonas je veliko indijanskih plemen alzaški -a -o [alzáški] prid. Kje? v Amazonasu Med alzaškimi vini prevladujejo bele sorte; Od kod? iz Amazonasa Francoska vojska je alzaškega Juda stotnika Alfreda Kam? v Amazonas Dreyfusa obtožila vohunjenja {B} Amazonašan, Amazonašanka; Amazonašanov, alzaški ovčar |pes|: Ponekod v Evropi je nemški ovčar Amazonašankin; amazonaški poznan tudi kot alzaški ovčar; alzaška pogača |jed|: {O} ednina: im. Amazonas, rod. Amazonasa, daj. Za predjed so nam pripravili alzaško pogačo (< Amazonasu, tož. Amazonas, mest. pri Amazonasu, or. Alzacija) z Amazonasom {O} moški: ednina: im. alzaški, rod. alzaškega, daj. StatuS: Predlog alzaškemu, tož. alzaški (živostno alzaškega), mest. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) pri alzaškem, or. z alzaškim; enot dvojina: im. alzaška, rod. alzaških, daj. alzaškima, tož. alzaška, mest. pri alzaških, or. z alzaškima; množina: im. alzaški, rod. Amazonas2 -a [amasónas, rod. amasónasa] m; alzaških, daj. alzaškim, tož. alzaške, mest. pri alzaških, zemljepisno ime or. z alzaškimi |zvezna država v Venezueli|: Glavno mesto ženski: ednina: im. alzaška, rod. alzaške, daj. alzaški, Amazonasa je Puerto Ayacucho; V Amazonasu je tož. alzaško, mest. pri alzaški, or. z alzaško; dvojina: uradni jezik španščina; kot prilastek, v imenovalniku 19 etnične skupine v zvezni državi Amazonas {I} ednina: im. [ambróš], rod. [ambróža], daj. Kje? v Amazonasu [ambróžu], tož. [ambróš] (živostno [ambróža]), mest. Od kod? iz Amazonasa [pri ambróžu], or. [z‿ambróžem] Kam? v Amazonas StatuS: Predlog {B} Amazonašan, Amazonašanka; Amazonašanov, PravoPiSna kategorija: Imena krajev Amazonašankin; amazonaški {O} ednina: im. Amazonas, rod. Amazonasa, daj. Amundsen -a [ámuntsen, rod. ámuntsena] m; ime Amazonasu, tož. Amazonas, mest. pri Amazonasu, or. bitja, osebno ime z Amazonasom |priimek|; |norveški raziskovalec|: Odprava polarnega StatuS: Predlog raziskovalca Roalda Amundsena je dosegla južni PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) tečaj; Z Amundsenom sta preletela severni tečaj; enot; Španščina prim. Amundsen-Scottova raziskovalna postaja {B} Amundsenov Ambrož1 -a [ambróš, rod. ambróža] m; ime bitja, {O} ednina: im. Amundsen, rod. Amundsena, daj. osebno ime Amundsenu, tož. Amundsena, mest. pri Amundsenu, |moško ime|: skladba Ambroža Čopija; |svetnik|: or. z Amundsenom; dvojina: im. Amundsena, rod. v zvezi sveti/sv. Ambrož grob svetega/sv. Ambroža Amundsenov, daj. Amundsenoma, tož. Amundsena, v milanski stolnici; |priimek|: pogovor z Janezom mest. pri Amundsenih, or. z Amundsenoma; množina: Ambrožem im. Amundseni, rod. Amundsenov, daj. Amundsenom, {B} Ambrožev tož. Amundsene, mest. pri Amundsenih, or. z {O} ednina: im. Ambrož, rod. Ambroža, daj. Amundseni Ambrožu, tož. Ambroža, mest. pri Ambrožu, or. z StatuS: Predlog Ambrožem; dvojina: im. Ambroža, rod. Ambrožev, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) daj. Ambrožema, tož. Ambroža, mest. pri Ambrožih, or. z Ambrožema; množina: im. Ambroži, rod. Amundsenov -a -o [ámuntseno, ž. ámuntsenova, s. Ambrožev, daj. Ambrožem, tož. Ambrože, mest. pri ámuntsenovo] prid. Ambrožih, or. z Ambroži Amundsenovo osvajanje južnega pola (< {I} ednina: im. [ambróš], rod. [ambróža], daj. Amundsen) [ambróžu], tož. [ambróža], mest. [pri ambróžu], {O} moški: ednina: im. Amundsenov, rod. or. [z‿ambróžem]; dvojina: im. [ambróža], rod. Amundsenovega, daj. Amundsenovemu, tož. [ambróže], daj. [ambróžema], tož. [ambróža], mest. Amundsenov (živostno Amundsenovega), mest. [pri ambróžih], or. [z‿ambróžema]; množina: im. pri Amundsenovem, or. z Amundsenovim; [ambróži], rod. [ambróže], daj. [ambróžem], tož. dvojina: im. Amundsenova, rod. Amundsenovih, [ambróže], mest. [pri ambróžih], or. [z‿ambróži] daj. Amundsenovima, tož. Amundsenova, mest. StatuS: Predlog pri Amundsenovih, or. z Amundsenovima; PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) množina: im. Amundsenovi, rod. Amundsenovih, daj. Amundsenovim, tož. Amundsenove, mest. pri Ambrož2 -a [ambróš, rod. ambróža] m; zemljepisno Amundsenovih, or. z Amundsenovimi ime ženski: ednina: im. Amundsenova, rod. |skrajšano ime za Ambrož pod Krvavcem|: Kmetije Amundsenove, daj. Amundsenovi, tož. Amundsenovo, na/pri Ambrožu so posejane daleč ena od druge; mest. pri Amundsenovi, or. z Amundsenovo; kolesarjenje na Ambrož; tudi živostno kolesarjenje na dvojina: im. Amundsenovi, rod. Amundsenovih, Ambroža; prim. Ambrož pod Krvavcem daj. Amundsenovima, tož. Amundsenovi, mest. Kje? na Ambrožu in pri Ambrožu pri Amundsenovih, or. z Amundsenovima; Od kod? z Ambroža in od Ambroža množina: im. Amundsenove, rod. Amundsenovih, Kam? na Ambrož tudi na Ambroža in k Ambrožu daj. Amundsenovim, tož. Amundsenove, mest. pri {B} Ambrožan in Ambrožar, Ambrožanka in Amundsenovih, or. z Amundsenovimi Ambrožarka; Ambrožanov in Ambrožarjev, srednji: ednina: im. Amundsenovo, rod. Ambrožankin in Ambrožarkin; ambroški in Amundsenovega, daj. Amundsenovemu, tož. ambrožarski Amundsenovo, mest. pri Amundsenovem, or. {O} ednina: im. Ambrož, rod. Ambroža, daj. z Amundsenovim; dvojina: im. Amundsenovi, Ambrožu, tož. Ambrož (živostno Ambroža), mest. pri rod. Amundsenovih, daj. Amundsenovima, tož. Ambrožu, or. z Ambrožem Amundsenovi, mest. pri Amundsenovih, or. z 20 Amundsenovima; množina: im. Amundsenova, rod. andrapradeških, daj. andrapradeškima, tož. rod. Amundsenovih, daj. Amundsenovim, tož. andrapradeški, mest. pri andrapradeških, or. z Amundsenova, mest. pri Amundsenovih, or. z andrapradeškima; množina: im. andrapradeška, Amundsenovimi rod. andrapradeških, daj. andrapradeškim, tož. StatuS: Predlog andrapradeška, mest. pri andrapradeških, or. z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) andrapradeškimi StatuS: Predlog Andra Pradeš ~ -a [ándra prádeš, rod. ándra PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, prádeša] m; zemljepisno ime pokrajin, otokov) |zvezna država v Indiji|: V Andra Pradešu je uradni jezik telugu; kot prilastek, v imenovalniku V indijski Andrea1 -e in Andrea -a [andrêa, rod. andrêe in državi Andra Pradeš se drobnica prehranjuje z andrêa] m; ime bitja, osebno ime bombaževcem; ◎ teluš. Āndhra Pradēś |moško ime v več jezikih|: nastop italijanskega Kje? v Andra Pradešu tenorista Andree/Andrea Bocellija Od kod? iz Andra Pradeša {B} Andreev Kam? v Andra Pradeš {O} ednina: im. Andrea, rod. Andree in Andrea, daj. {B} Andrapradešan, Andrapradešanka; Andrei in Andreu, tož. Andreo in Andrea, mest. pri Andrapradešanov, Andrapradešankin; andrapradeški Andrei in pri Andreu, or. z Andreo in z Andreom; {O} ednina: im. Andra Pradeš, rod. Andra Pradeša, dvojina: im. Andrei in Andrea, rod. Andrej in daj. Andra Pradešu, tož. Andra Pradeš, mest. pri Andra Andreev, daj. Andreama in Andreema, tož. Andrei Pradešu, or. z Andra Pradešem in Andrea, mest. pri Andreah in pri Andreih, or. z {I} ednina: im. [ándra prádeš], rod. [ándra prádeša], Andreama in z Andreema; množina: im. Andree daj. [ándra prádešu], tož. [ándra prádeš], mest. [pri in Andrei, rod. Andrej in Andreev, daj. Andream ándra prádešu], or. [z‿ándra prádešem] in Andreem, tož. Andree, mest. pri Andreah in pri StatuS: Predlog Andreih, or. z Andreami in z Andrei PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) {I} ednina: im. [andrêa], rod. [andrêe] in [andrêa], enot daj. [andrêi] in [andrêu], tož. [andrêo] in [andrêa], mest. [pri andrêi] in [pri andrêu], or. [z‿andrêo] in andrapradeški -a -o [ándraprádeški] prid. [z‿andrêom]; dvojina: im. [andrêi] in [andrêa], rod. andrapradeško glavno mesto (< Andra Pradeš) [andrêj] in [andrêe], daj. [andrêama] in [andrêema], {O} moški: ednina: im. andrapradeški, rod. tož. [andrêi] in [andrêa], mest. [pri andrêah] in andrapradeškega, daj. andrapradeškemu, tož. [pri andrêih], or. [z‿andrêama] in [z‿andrêema]; andrapradeški (živostno andrapradeškega), mest. množina: im. [andrêe] in [andrêi], rod. [andrêj] in pri andrapradeškem, or. z andrapradeškim; [andrêe], daj. [andrêam] in [andrêem], tož. [andrêe], dvojina: im. andrapradeška, rod. andrapradeških, mest. [pri andrêah] in [pri andrêih], or. [z‿andrêami] in daj. andrapradeškima, tož. andrapradeška, mest. [z‿andrêi] pri andrapradeških, or. z andrapradeškima; StatuS: Predlog množina: im. andrapradeški, rod. andrapradeških, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) daj. andrapradeškim, tož. andrapradeške, mest. pri andrapradeških, or. z andrapradeškimi Andrea2 -e [andrêa, rod. andrêe] ž; ime bitja, osebno ženski: ednina: im. andrapradeška, rod. ime andrapradeške, daj. andrapradeški, tož. andrapradeško, |žensko ime|: S partnerko Andreo imata kmetijo in mest. pri andrapradeški, or. z andrapradeško; sirarno dvojina: im. andrapradeški, rod. andrapradeških, {B} Andrein in Andrejin daj. andrapradeškima, tož. andrapradeški, mest. {O} ednina: im. Andrea, rod. Andree, daj. Andrei, tož. pri andrapradeških, or. z andrapradeškima; Andreo, mest. pri Andrei, or. z Andreo; dvojina: im. množina: im. andrapradeške, rod. andrapradeških, Andrei, rod. Andrej, daj. Andreama, tož. Andrei, mest. daj. andrapradeškim, tož. andrapradeške, mest. pri pri Andreah, or. z Andreama; množina: im. Andree, andrapradeških, or. z andrapradeškimi rod. Andrej, daj. Andream, tož. Andree, mest. pri srednji: ednina: im. andrapradeško, rod. Andreah, or. z Andreami andrapradeškega, daj. andrapradeškemu, tož. {I} ednina: im. [andrêa], rod. [andrêe], daj. [andrêi], andrapradeško, mest. pri andrapradeškem, or. tož. [andrêo], mest. [pri andrêi], or. [z‿andrêo]; z andrapradeškim; dvojina: im. andrapradeški, dvojina: im. [andrêi], rod. [andrêj], daj. [andrêama], 21 tož. [andrêi], mest. [pri andrêah], or. [z‿andrêama]; in Andrewevemu, tož. Andrewov in Andrewev množina: im. [andrêe], rod. [andrêj], daj. [andrêam], (živostno Andrewovega in Andrewevega), mest. pri tož. [andrêe], mest. [pri andrêah], or. [z‿andrêami] Andrewovem in pri Andrewevem, or. z Andrewovim StatuS: Predlog in z Andrewevim; dvojina: im. Andrewova in PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) Andreweva, rod. Andrewovih in Andrewevih, daj. Andrewovima in Andrewevima, tož. Andrewova in Andreja -e [andrêja, rod. andrêje] ž; ime bitja, osebno Andreweva, mest. pri Andrewovih in pri Andrewevih, ime or. z Andrewovima in z Andrewevima; množina: |žensko ime|: S sestro Andrejo sta julija prehodili im. Andrewovi in Andrewevi, rod. Andrewovih in 800 kilometrov od francoskih Pirenejev do Santiaga Andrewevih, daj. Andrewovim in Andrewevim, tož. de Compostela Andrewove in Andreweve, mest. pri Andrewovih {B} Andrejin in pri Andrewevih, or. z Andrewovimi in z {O} ednina: im. Andreja, rod. Andreje, daj. Andreji, Andrewevimi tož. Andrejo, mest. pri Andreji, or. z Andrejo; dvojina: ženski: ednina: im. Andrewova in Andreweva, im. Andreji, rod. Andrej, daj. Andrejama, tož. Andreji, rod. Andrewove in Andreweve, daj. Andrewovi in mest. pri Andrejah, or. z Andrejama; množina: im. Andrewevi, tož. Andrewovo in Andrewevo, mest. pri Andreje, rod. Andrej, daj. Andrejam, tož. Andreje, Andrewovi in pri Andrewevi, or. z Andrewovo in z mest. pri Andrejah, or. z Andrejami Andrewevo; dvojina: im. Andrewovi in Andrewevi, StatuS: Predlog rod. Andrewevih in Andrewovih, daj. Andrewovima in PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) Andrewevima, tož. Andrewovi in Andrewevi, mest. pri Andrewovih in pri Andrewevih, or. z Andrewovima Andrew -a [êndru, rod. êndruja] m; ime bitja, osebno in z Andrewevima; množina: im. Andrewove in ime Andreweve, rod. Andrewovih in Andrewevih, daj. |angleško moško ime|: muzikal Andrewa Lloyda Andrewevim in Andrewovim, tož. Andrewove in Webbra; pogovor s princem Andrewom/Andrewem Andreweve, mest. pri Andrewovih in pri Andrewevih, {B} Andrewov in Andrewev or. z Andrewovimi in z Andrewevimi {O} ednina: im. Andrew, rod. Andrewa, daj. Andrewu, srednji: ednina: im. Andrewovo in Andrewevo, rod. tož. Andrewa, mest. pri Andrewu, or. z Andrewom in Andrewovega in Andrewevega, daj. Andrewovemu z Andrewem; dvojina: im. Andrewa, rod. Andrewov in Andrewevemu, tož. Andrewovo in Andrewevo, in Andrewev, daj. Andrewoma in Andrewema, tož. mest. pri Andrewovem in pri Andrewevem, or. Andrewa, mest. pri Andrewih, or. z Andrewoma in z z Andrewovim in z Andrewevim; dvojina: im. Andrewema; množina: im. Andrewi, rod. Andrewov Andrewovi in Andrewevi, rod. Andrewovih in in Andrewev, daj. Andrewom in Andrewem, tož. Andrewevih, daj. Andrewovima in Andrewevima, tož. Andrewe, mest. pri Andrewih, or. z Andrewi Andrewovi in Andrewevi, mest. pri Andrewovih in pri {I} ednina: im. [êndru], rod. [êndruja], daj. [êndruju], Andrewevih, or. z Andrewovima in z Andrewevima; tož. [êndruja], mest. [pri êndruju], or. [z‿êndrujem]; množina: im. Andrewova in Andreweva, rod. dvojina: im. [êndruja], rod. [êndruje], daj. Andrewovih in Andrewevih, daj. Andrewovim in [êndrujema], tož. [êndruja], mest. [pri êndrujih], Andrewevim, tož. Andrewova in Andreweva, mest. pri or. [z‿êndrujema]; množina: im. [êndruji], rod. Andrewovih in pri Andrewevih, or. z Andrewovimi in [êndruje], daj. [êndrujem], tož. [êndruje], mest. [pri z Andrewevimi êndrujih], or. [z‿êndruji] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih P moških imen) ravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) Andrewev prid.; obširneje glej pri Andrewov Andrzej -a [ándžej, rod. ándžeja] m; ime bitja, osebno ime Andrewov -a -o in Andrewev -a -o [êndruje, ž. |poljsko moško ime|: slikarske stvaritve Andrzeja êndrujeva, s. êndrujevo] prid. Wróblewskega; intervju z režiserjem Andrzejem Andrewovi/Andrewevi cilji; Odšli smo k Wajdo Andrewovi/Andrewevi družini na Aljasko (< {B} Andrzejev Andrew) {O} ednina: im. Andrzej, rod. Andrzeja, daj. {O} moški: Andrzeju, tož. Andrzeja, mest. pri Andrzeju, or. z ednina: im. Andrewov in Andrewev, rod. Andrewovega Andrzejem; in Andrewevega, daj. Andrewovemu dvojina: im. Andrzeja, rod. Andrzejev, 22 daj. Andrzejema, tož. Andrzeja, mest. pri Andrzejih, or. or. z Anouilhovima in z Anouilhevima; množina: z Andrzejema; množina: im. Andrzeji, rod. Andrzejev, im. Anouilhovi in Anouilhevi, rod. Anouilhovih in daj. Andrzejem, tož. Andrzeje, mest. pri Andrzejih, or. Anouilhevih, daj. Anouilhovim in Anouilhevim, tož. z Andrzeji Anouilhove in Anouilheve, mest. pri Anouilhovih {I} ednina: im. [ándžej], rod. [ándžeja], daj. in pri Anouilhevih, or. z Anouilhovimi in z [ándžeju], tož. [ándžeja], mest. [pri ándžeju], or. Anouilhevimi [z‿ándžejem]; dvojina: im. [ándžeja], rod. [ándžeje], ženski: ednina: im. Anouilhova in Anouilheva, daj. [ándžejema], tož. [ándžeja], mest. [pri ándžejih], rod. Anouilhove in Anouilheve, daj. Anouilhovi in or. [z‿ándžejema]; množina: im. [ándžeji], rod. Anouilhevi, tož. Anouilhovo in Anouilhevo, mest. pri [ándžeje], daj. [ándžejem], tož. [ándžeje], mest. [pri Anouilhovi in pri Anouilhevi, or. z Anouilhovo in z ándžejih], or. [z‿ándžeji] Anouilhevo; dvojina: im. Anouilhovi in Anouilhevi, StatuS: Predlog rod. Anouilhovih in Anouilhevih, daj. Anouilhovima PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška); in Anouilhevima, tož. Anouilhovi in Anouilhevi, Poljščina mest. pri Anouilhovih in pri Anouilhevih, or. z Anouilhovima in z Anouilhevima; množina: im. Anouilh -a [anúj, rod. anúja] m; ime bitja, osebno ime Anouilhove in Anouilheve, rod. Anouilhovih in |priimek|; |francoski dramatik|: dramatika Jeana Anouilhevih, daj. Anouilhovim in Anouilhevim, tož. Anouilha; V Parizu se je srečal z Anouilhom/ Anouilhove in Anouilheve, mest. pri Anouilhovih Anouilhem in pri Anouilhevih, or. z Anouilhovimi in z {B} Anouilhov in Anouilhev Anouilhevimi {O} ednina: im. Anouilh, rod. Anouilha, daj. Anouilhu, srednji: ednina: im. Anouilhovo in Anouilhevo, rod. tož. Anouilha, mest. pri Anouilhu, or. z Anouilhom in Anouilhovega in Anouilhevega, daj. Anouilhovemu z Anouilhem; dvojina: im. Anouilha, rod. Anouilhov in Anouilhevemu, tož. Anouilhovo in Anouilhevo, in Anouilhev, daj. Anouilhoma in Anouilhema, tož. mest. pri Anouilhovem in pri Anouilhevem, or. Anouilha, mest. pri Anouilhih, or. z Anouilhoma in z z Anouilhovim in z Anouilhevim; dvojina: im. Anouilhema; množina: im. Anouilhi, rod. Anouilhov Anouilhovi in Anouilhevi, rod. Anouilhovih in in Anouilhev, daj. Anouilhom in Anouilhem, tož. Anouilhevih, daj. Anouilhovima in Anouilhevima, Anouilhe, mest. pri Anouilhih, or. z Anouilhi tož. Anouilhovi in Anouilhevi, mest. pri Anouilhovih {I} ednina: im. [anúj], rod. [anúja], daj. [anúju], tož. in pri Anouilhevih, or. z Anouilhovima in z [anúja], mest. [pri anúju], or. [z‿anújem]; dvojina: im. Anouilhevima; množina: im. Anouilhova in [anúja], rod. [anúje], daj. [anújema], tož. [anúja], mest. Anouilheva, rod. Anouilhovih in Anouilhevih, daj. [pri anújih], or. [z‿anújema]; množina: im. [anúji], Anouilhovim in Anouilhevim, tož. Anouilhova in rod. [anúje], daj. [anújem], tož. [anúje], mest. [pri Anouilheva, mest. pri Anouilhovih in pri Anouilhevih, anújih], or. [z‿anúji] or. z Anouilhovimi in z Anouilhevimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Anouilhev prid.; obširneje glej pri Anouilhov Anteus -eja [ánteus, rod. ánteja] m; ime bitja, osebno ime Anouilhov -a -o in Anouilhev -a -o [anúje, ž. |grška bajeslovna oseba|; ◎ gr. Ἀνθεύς, prečrkovano anújeva, s. anújevo] prid. Anthéus; gl. Antej Anouilhov/Anouilhev eksistencialistični pesimizem; StatuS: Predlog O Anouilhovem/Anouilhevem življenju vemo zelo PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena malo (< Anouilh) {O} moški: ednina: im. Anouilhov in Anouilhev, rod. Antoine -na [antán, rod. antána] m; ime bitja, osebno Anouilhovega in Anouilhevega, daj. Anouilhovemu ime in Anouilhevemu, tož. Anouilhov in Anouilhev |francosko moško ime|: biografski film o Antoinu de (živostno Anouilhovega in Anouilhevega), mest. pri Saint-Exupéryju; |priimek|; |francoski matematik|: Po Anouilhovem in pri Anouilhevem, or. z Anouilhovim Louisu Antoinu je poimenovana matematična enačba in z Anouilhevim; dvojina: im. Anouilhova in {B} Antoinov Anouilheva, rod. Anouilhovih in Anouilhevih, daj. {O} ednina: im. Antoine, rod. Antoina, daj. Antoinu, Anouilhovima in Anouilhevima, tož. Anouilhova in tož. Antoina, mest. pri Antoinu, or. z Antoinom; Anouilheva, mest. pri Anouilhovih in pri Anouilhevih, dvojina: im. Antoina, rod. Antoinov, daj. Antoinoma, 23 tož. Antoina, mest. pri Antoinih, or. z Antoinoma; StatuS: Predlog množina: im. Antoini, rod. Antoinov, daj. Antoinom, PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) tož. Antoine, mest. pri Antoinih, or. z Antoini enot; Španščina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) Apure1 -ja [apúre, rod. apúreja] m; zemljepisno ime |reka v Venezueli|: Pretok Apureja je največji med Antoinov -a -o [antáno, ž. antánova, s. majem in oktobrom; kot prilastek, v imenovalniku antánovo] prid. poplavna ravnica reke Apure pogovor z Antoinovim očetom {B} apurejski Antoinova enačba |matematična enačba|: Parni tlak {O} ednina: im. Apure, rod. Apureja, daj. Apureju, tož. izračunajte po Antoinovi enačbi (< Antoine) Apure, mest. pri Apureju, or. z Apurejem {O} moški: ednina: im. Antoinov, rod. {I} ednina: im. [apúre], rod. [apúreja], daj. [apúreju], Antoinovega, daj. Antoinovemu, tož. Antoinov tož. [apúre], mest. [pri apúreju], or. [z‿apúrejem] (živostno Antoinovega), mest. pri Antoinovem, StatuS: Predlog or. z Antoinovim; dvojina: im. Antoinova, rod. PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Španščina Antoinovih, daj. Antoinovima, tož. Antoinova, mest. pri Antoinovih, or. z Antoinovima; množina: im. Apure2 -ja [apúre, rod. apúreja] m; zemljepisno ime Antoinovi, rod. Antoinovih, daj. Antoinovim, tož. |zvezna država v Venezueli|: guverner Apureja; Antoinove, mest. pri Antoinovih, or. z Antoinovimi meja med Apurejem in Kolumbijo; kot prilastek, v ženski: ednina: im. Antoinova, rod. Antoinove, imenovalniku glavno mesto zvezne države Apure daj. Antoinovi, tož. Antoinovo, mest. pri Antoinovi, Kje? v Apureju or. z Antoinovo; dvojina: im. Antoinovi, rod. Od kod? iz Apureja Antoinovih, daj. Antoinovima, tož. Antoinovi, mest. Kam? v Apure pri Antoinovih, or. z Antoinovima; množina: im. {B} Apurejčan, Apurejčanka; Apurejčanov, Antoinove, rod. Antoinovih, daj. Antoinovim, tož. Apurejčankin; apurejski Antoinove, mest. pri Antoinovih, or. z Antoinovimi {O} ednina: im. Apure, rod. Apureja, daj. Apureju, tož. srednji: ednina: im. Antoinovo, rod. Antoinovega, daj. Apure, mest. pri Apureju, or. z Apurejem Antoinovemu, tož. Antoinovo, mest. pri Antoinovem, {I} ednina: im. [apúre], rod. [apúreja], daj. [apúreju], or. z Antoinovim; dvojina: im. Antoinovi, rod. tož. [apúre], mest. [pri apúreju], or. [z‿apúrejem] Antoinovih, daj. Antoinovima, tož. Antoinovi, mest. StatuS: Predlog pri Antoinovih, or. z Antoinovima; množina: im. PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) Antoinova, rod. Antoinovih, daj. Antoinovim, tož. enot; Španščina Antoinova, mest. pri Antoinovih, or. z Antoinovimi StatuS: Predlog Arabija -e [arábija, rod. arábije] ž; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih |drugo ime za Arabski polotok|: naftni mogotec moških imen) iz Arabije; potovanje v Arabijo; prim. Arabski polotok Anzoátegui -ja [ansoátegi, rod. ansoátegija] m; Kje? v Arabiji zemljepisno ime Od kod? iz Arabije |zvezna država v Venezueli|: domorodna ljudstva v Kam? v Arabijo Anzoáteguiju; meja z Anzoáteguijem; kot prilastek, v {B} Arabec, Arabka; Arabčev, Arabkin; arabski imenovalniku guverner zvezne države Anzoátegui {O} ednina: im. Arabija, rod. Arabije, daj. Arabiji, tož. Kje? v Anzoáteguiju Arabijo, mest. pri Arabiji, or. z Arabijo Od kod? iz Anzoáteguija StatuS: Predlog Kam? v Anzoátegui PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij {B} Anzoáteguijčan, Anzoáteguijčanka; Anzoáteguijčanov, Anzoáteguijčankin; anzoátegijski Arabski polotok -ega -a [arápski pólotok, rod. {O} ednina: im. Anzoátegui, rod. Anzoáteguija, arápskega pólotọka in arápski polotòk, rod. arápskega daj. Anzoáteguiju, tož. Anzoátegui, mest. pri polotóka] m; zemljepisno ime Anzoáteguiju, or. z Anzoáteguijem |polotok v Aziji|: puščave Arabskega polotoka; {I} ednina: im. [ansoátegi], rod. [ansoátegija], daj. plantaže kave na Arabskem polotoku; ◎ arab. [ansoátegiju], tož. [ansoátegi], mest. [pri ansoátegiju], Šibh al-jazira al-ʻarabiya / Jazirat al-ʻArab; prim. or. [z‿ansoátegijem] arabski, polotok 24 Kje? na Arabskem polotoku Arezzo -a [aréco, rod. aréca] m; zemljepisno ime Od kod? z Arabskega polotoka |kraj in pokrajina v Italiji|: Italijanski pesnik Kam? na Arabski polotok Francesco Petrarca se je rodil leta 1304 v Arezzu; {O} ednina: im. Arabski polotok, rod. Arabskega vlak med Rimom in Arezzom/Arezzem; kot prilastek, polotoka, daj. Arabskemu polotoku, tož. Arabski v imenovalniku Pokrajini Casentino in Pratomagno se polotok, mest. pri Arabskem polotoku, or. z Arabskim razprostirata severno od mesta Arezzo; prim. Gvido polotokom iz Arezza, dʼArezzo StatuS: Predlog Kje? v Arezzu PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij Od kod? iz Arezza Kam? v Arezzo Aragua -e [arága, rod. aráge] ž; zemljepisno ime {B} Arečan, Arečanka; Arečanov, Arečankin; areški |zvezna država v Venezueli|: naravna dediščina v {O} ednina: im. Arezzo, rod. Arezza, daj. Arezzu, Aragui; kot prilastek, v imenovalniku guverner zvezne tož. Arezzo, mest. pri Arezzu, or. z Arezzom redko z države Aragua Arezzem Kje? v Aragui {I} ednina: im. [aréco], rod. [aréca], daj. [arécu], Od kod? iz Arague tož. [aréco], mest. [pri arécu], or. [z‿arécom] redko Kam? v Araguo [z‿arécem] {B} Araguanec, Araguanka; Araguančev, StatuS: Predlog Araguankin; araguanski PravoPiSne kategorije: Imena krajev; Imena pokrajin; {O} ednina: im. Aragua, rod. Arague, daj. Aragui, tož. Italijanščina Araguo, mest. pri Aragui, or. z Araguo StatuS: Predlog Arhimedes -da [arhimédes, rod. arhiméda] m; ime PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) bitja, osebno ime enot; Španščina |starogrški matematik, fizik, izumitelj, geograf in astronom|; ◎ gr. Ἀρχιμήδης, prečrkovano Archimédes; Arakan1 -a [arakán, rod. arakána] m; zemljepisno ime gl. Arhimed |pokrajina v Mjanmaru|: ljudstva v Arakanu; kot StatuS: Predlog prilastek, v imenovalniku Naselili so se v pokrajini PravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti Arakan; |staro ime za zvezno državo Rakhine|: glavno mesto Arakana Aristotel -a im. tudi Aristoteles [aristótel im. tudi Kje? v Arakanu aristóteles, rod. aristótela] m; ime bitja, osebno ime Od kod? iz Arakana |grški filozof|: Po Aristotelu je čudenje začetek Kam? v Arakan filozofiranja; ◎ {B} Arakanec, Arakanka; Arakančev, Arakankin; gr. Ἀριστοτέλης, prečrkovano Aristotéles arakanski {B} Aristotelov {O} ednina: im. Arakan, rod. Arakana, daj. Arakanu, {O} ednina: im. Aristotel tudi Aristoteles, rod. tož. Arakan, mest. pri Arakanu, or. z Arakanom Aristotela, daj. Aristotelu, tož. Aristotela, mest. pri StatuS: Predlog Aristotelu, or. z Aristotelom PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin StatuS: Predlog P Arakan ravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti 2 -a [arakán, rod. arakána] m; zemljepisno ime |gorovje v Mjanmaru|: severni Arakan; Najvišja Aristoteles -la [aristóteles, gora v Arakanu je Mount Victoria; rod. aristótela] m; ime kot prilastek, v bitja, osebno ime imenovalniku Treking po gorovju Arakan; ◎ mjanmar. |grški filozof|; ◎ Arakan Yoma gr. Ἀριστοτέλης, prečrkovano Aristotéles; gl. Aristotel Kje? v Arakanu S Od kod? iz Arakana tatuS: Predlog P Kam? v Arakan ravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti {O} ednina: im. Arakan, rod. Arakana, daj. Arakanu, aristotelik tož. Arakan, mest. pri Arakanu, or. z Arakanom -a [aristótelik, rod. aristótelika tudi S aristotélik, rod. aristotélika] m tatuS: Predlog P |privrženec filozofske smeri, ki temelji na načelih ravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Aristotelovega nauka|: razlika med aristoteliki in 25 platonisti; nazori aristotelikov (< Aristotel) Aristotelovem, or. z Aristotelovim; dvojina: im. {B} aristotelikov Aristotelovi, rod. Aristotelovih, daj. Aristotelovima, {O} ednina: im. aristotelik, rod. aristotelika, daj. tož. Aristotelovi, mest. pri Aristotelovih, or. z aristoteliku, tož. aristotelika, mest. pri aristoteliku, Aristotelovima; množina: im. Aristotelova, rod. or. z aristotelikom; dvojina: im. aristotelika, rod. Aristotelovih, daj. Aristotelovim, tož. Aristotelova, aristotelikov, daj. aristotelikoma, tož. aristotelika, mest. mest. pri Aristotelovih, or. z Aristotelovimi pri aristotelikih, or. z aristotelikoma; množina: im. StatuS: Predlog aristoteliki, rod. aristotelikov, daj. aristotelikom, tož. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz imen aristotelike, mest. pri aristotelikih, or. z aristoteliki zgodovinskih osebnosti) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice aristotelovski prid.; obširneje glej pri aristotelski nazorskih, političnih in vojaških skupin aristotelski -a -o in aristotelovski -a -o aristotelizem -zma [aristọtelízəm, rod. [aristótelski in aristóteloski] prid. aristọtelízma] m aristotelska/aristotelovska filozofija; aristotelska/ |filozofska smer, ki temelji na načelih Aristotelovega aristotelovska logika (< Aristotel) nauka|: radikalni aristotelizem; temeljne teze {O} moški: ednina: im. aristotelski tudi aristotelovski, aristotelizma; privrženci aristotelizma (< Aristotel) rod. aristotelskega tudi aristotelovskega, daj. {O} ednina: im. aristotelizem, rod. aristotelizma, aristotelskemu tudi aristotelovskemu, tož. aristotelski daj. aristotelizmu, tož. aristotelizem, mest. pri tudi aristotelovski (živostno aristotelskega tudi aristotelizmu, or. z aristotelizmom; dvojina: aristotelovskega), mest. pri aristotelskem tudi im. aristotelizma, rod. aristotelizmov, daj. pri aristotelovskem, or. z aristotelskim tudi z aristotelizmoma, tož. aristotelizma, mest. pri aristotelovskim; dvojina: im. aristotelska tudi aristotelizmih, or. z aristotelizmoma; množina: im. aristotelovska, rod. aristotelskih tudi aristotelovskih, aristotelizmi, rod. aristotelizmov, daj. aristotelizmom, daj. aristotelskima tudi aristotelovskima, tož. tož. aristotelizme, mest. pri aristotelizmih, or. z aristotelska tudi aristotelovska, mest. pri aristotelskih aristotelizmi tudi aristotelovskih, or. z aristotelskima tudi z StatuS: Predlog aristotelovskima; množina: im. aristotelski tudi PravoPiSna kategorija: Smeri, nazori, gibanja aristotelovski, rod. aristotelskih tudi aristotelovskih, daj. aristotelskim tudi aristotelovskim, tož. Aristotelov -a -o [aristótelo, ž. aristótelova, s. aristotelske tudi aristotelovske, mest. pri aristotelskih aristótelovo] prid. tudi aristotelovskih, or. z aristotelskimi tudi z Aristotelovi spisi; Aristotelova »Poetika«; aristotelovskimi Aristotelova definicija tragedije (< Aristotel) ženski: ednina: im. aristotelska tudi aristotelovska, {O} moški: ednina: im. Aristotelov, rod. rod. aristotelske tudi aristotelovske, daj. aristotelski Aristotelovega, daj. Aristotelovemu, tož. Aristotelov tudi aristotelovski, tož. aristotelsko tudi aristotelovsko, (živostno Aristotelovega), mest. pri Aristotelovem, mest. pri aristotelski tudi pri aristotelovski, or. z or. z Aristotelovim; dvojina: im. Aristotelova, rod. aristotelsko tudi z aristotelovsko; dvojina: im. Aristotelovih, daj. Aristotelovima, tož. Aristotelova, aristotelski tudi aristotelovski, rod. aristotelskih mest. pri Aristotelovih, or. z Aristotelovima; množina: tudi aristotelovskih, daj. aristotelskima tudi im. Aristotelovi, rod. Aristotelovih, daj. Aristotelovim, aristotelovskima, tož. aristotelski tudi aristotelovski, tož. Aristotelove, mest. pri Aristotelovih, or. z mest. pri aristotelskih tudi pri aristotelovskih, or. z Aristotelovimi aristotelskima tudi z aristotelovskima; množina: im. ženski: ednina: im. Aristotelova, rod. Aristotelove, aristotelske tudi aristotelovske, rod. aristotelskih tudi daj. Aristotelovi, tož. Aristotelovo, mest. pri aristotelovskih, daj. aristotelskim tudi aristotelovskim, Aristotelovi, or. z Aristotelovo; dvojina: im. tož. aristotelske tudi aristotelovske, mest. pri Aristotelovi, rod. Aristotelovih, daj. Aristotelovima, aristotelskih tudi aristotelovskih, or. z aristotelskimi tož. Aristotelovi, mest. pri Aristotelovih, or. z tudi z aristotelovskimi Aristotelovima; množina: im. Aristotelove, rod. srednji: ednina: im. aristotelsko tudi aristotelovsko, Aristotelovih, daj. Aristotelovim, tož. Aristotelove, rod. aristotelskega tudi aristotelovskega, daj. mest. pri Aristotelovih, or. z Aristotelovimi aristotelskemu tudi aristotelovskemu, tož. aristotelsko srednji: ednina: im. Aristotelovo, rod. Aristotelovega, tudi aristotelovsko, mest. pri aristotelskem tudi daj. Aristotelovemu, tož. Aristotelovo, mest. pri pri aristotelovskem, or. z aristotelskim tudi z 26 aristotelovskim; dvojina: im. aristotelski tudi arizonskemu, tož. arizonsko, mest. pri arizonskem, or. aristotelovski, rod. aristotelskih tudi aristotelovskih, z arizonskim; dvojina: im. arizonski, rod. arizonskih, daj. aristotelskima tudi aristotelovskima, tož. daj. arizonskima, tož. arizonski, mest. pri arizonskih, aristotelski tudi aristotelovski, mest. pri aristotelskih or. z arizonskima; množina: im. arizonska, rod. tudi aristotelovskih, or. z aristotelskima tudi z arizonskih, daj. arizonskim, tož. arizonska, mest. pri aristotelovskima; množina: im. aristotelska tudi arizonskih, or. z arizonskimi aristotelovska, rod. aristotelskih tudi aristotelovskih, StatuS: Predlog daj. aristotelskim tudi aristotelovskim, tož. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, aristotelska tudi aristotelovska, mest. pri aristotelskih pokrajin, otokov) tudi pri aristotelovskih, or. z aristotelskimi tudi z aristotelovskimi Arkansas1 -a [arkánsas, rod. arkánsasa] m; StatuS: Predlog zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Pridevniki (povezani s pripadniki |reka v Združenih državah Amerike|: pritoki in pripadnicami nazorskih, političnih, vojaških Arkansasa; kot prilastek, navadno v imenovalniku kanjon skupin) reke Arkansas; ◎ angl. Arkansas River {B} arkansaški in Arkansasov Arizona -e [arizóna, rod. arizóne] ž; zemljepisno ime {O} ednina: im. Arkansas, rod. Arkansasa, daj. |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Arkansasu, tož. Arkansas, mest. pri Arkansasu, or. z severna Arizona; raziskovanje Velikega kanjona v Arkansasom Arizoni; kot prilastek, navadno v imenovalniku Kanjon StatuS: Predlog je ustvarila reka Kolorado na severu zvezne države PravoPiSna kategorija: Imena voda Arizona Kje? v Arizoni Arkansas2 -a [arkánsas, rod. arkánsasa] m; Od kod? iz Arizone zemljepisno ime Kam? v Arizono |zvezna država v Združenih državah Amerike|: {B} Arizonec, Arizonka; Arizončev, Arizonkin; guverner iz Arkansasa; kot prilastek, navadno v arizonski imenovalniku univerza v ameriški zvezni državi {O} ednina: im. Arizona, rod. Arizone, daj. Arizoni, Arkansas tož. Arizono, mest. pri Arizoni, or. z Arizono Kje? v Arkansasu StatuS: Predlog Od kod? iz Arkansasa PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Kam? v Arkansas enot {B} Arkansašan, Arkansašanka; Arkansašanov, Arkansašankin; arkansaški arizonski -a -o [arizónski] prid. {O} ednina: im. Arkansas, rod. Arkansasa, daj. arizonski kanjon; arizonska puščava Arkansasu, tož. Arkansas, mest. pri Arkansasu, or. z arizonska cipresa |rastlina|: Pelodna zrna arizonske Arkansasom ciprese so v zraku januarja in februarja (< Arizona) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. arizonski, rod. arizonskega, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) daj. arizonskemu, tož. arizonski (živostno arizonskega), enot mest. pri arizonskem, or. z arizonskim; dvojina: im. arizonska, rod. arizonskih, daj. arizonskima, tož. arkansaški -a -o [arkánsaški] prid. arizonska, mest. pri arizonskih, or. z arizonskima; arkansaški guverner; hiša na arkansaškem podeželju množina: im. arizonski, rod. arizonskih, daj. (< Arkansas2) arizonskim, tož. arizonske, mest. pri arizonskih, or. z {O} moški: ednina: im. arkansaški, rod. arizonskimi arkansaškega, daj. arkansaškemu, tož. arkansaški ženski: ednina: im. arizonska, rod. arizonske, daj. (živostno arkansaškega), mest. pri arkansaškem, arizonski, tož. arizonsko, mest. pri arizonski, or. z or. z arkansaškim; dvojina: im. arkansaška, rod. arizonsko; dvojina: im. arizonski, rod. arizonskih, daj. arkansaških, daj. arkansaškima, tož. arkansaška, mest. arizonskima, tož. arizonski, mest. pri arizonskih, or. z pri arkansaških, or. z arkansaškima; množina: im. arizonskima; množina: im. arizonske, rod. arizonskih, arkansaški, rod. arkansaških, daj. arkansaškim, tož. daj. arizonskim, tož. arizonske, mest. pri arizonskih, or. arkansaške, mest. pri arkansaških, or. z arkansaškimi z arizonskimi ženski: ednina: im. arkansaška, rod. arkansaške, daj. srednji: ednina: im. arizonsko, rod. arizonskega, daj. arkansaški, tož. arkansaško, mest. pri arkansaški, 27 or. z arkansaško; dvojina: im. arkansaški, rod. arunačalpradeški -a -o [arunáčalprádeški] prid. arkansaških, daj. arkansaškima, tož. arkansaški, mest. arunačalpradeška zgodovina (< Arunačal Pradeš) pri arkansaških, or. z arkansaškima; množina: im. {O} moški: ednina: im. arunačalpradeški, rod. arkansaške, rod. arkansaških, daj. arkansaškim, tož. arunačalpradeškega, daj. arunačalpradeškemu, tož. arkansaške, mest. pri arkansaških, or. z arkansaškimi arunačalpradeški (živostno arunačalpradeškega), mest. srednji: ednina: im. arkansaško, rod. arkansaškega, pri arunačalpradeškem, or. z arunačalpradeškim; daj. arkansaškemu, tož. arkansaško, mest. pri dvojina: im. arunačalpradeška, rod. arkansaškem, or. z arkansaškim; dvojina: im. arunačalpradeških, daj. arunačalpradeškima, tož. arkansaški, rod. arkansaških, daj. arkansaškima, tož. arunačalpradeška, mest. pri arunačalpradeških, or. z arkansaški, mest. pri arkansaških, or. z arkansaškima; arunačalpradeškima; množina: im. arunačalpradeški, množina: im. arkansaška, rod. arkansaških, daj. rod. arunačalpradeških, daj. arunačalpradeškim, tož. arkansaškim, tož. arkansaška, mest. pri arkansaških, or. arunačalpradeške, mest. pri arunačalpradeških, or. z z arkansaškimi arunačalpradeškimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. arunačalpradeška, rod. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, arunačalpradeške, daj. arunačalpradeški, tož. pokrajin, otokov) arunačalpradeško, mest. pri arunačalpradeški, or. z arunačalpradeško; dvojina: im. arunačalpradeški, Artur2 -ja [ártur, rod. árturja] m; ime bitja, osebno ime rod. arunačalpradeških, daj. arunačalpradeškima, tož. |angleški bajeslovni kralj|: Na splošno so arunačalpradeški, mest. pri arunačalpradeških, or. z zgodovinski viri o Arturju nejasni; v zvezi kralj Artur arunačalpradeškima; množina: im. arunačalpradeške, Dolgo je veljalo, da je lik kralja Arturja popolnoma rod. arunačalpradeških, daj. arunačalpradeškim, tož. izmišljen; ◎ angl. Arthur arunačalpradeške, mest. pri arunačalpradeških, or. z {B} Arturjev arunačalpradeškimi {O} ednina: im. Artur, rod. Arturja, daj. Arturju, tož. srednji: ednina: im. arunačalpradeško, rod. Arturja, mest. pri Arturju, or. z Arturjem arunačalpradeškega, daj. arunačalpradeškemu, tož. {I} ednina: im. [ártur], rod. [árturja], daj. [árturju], tož. arunačalpradeško, mest. pri arunačalpradeškem, or. [árturja], mest. [pri árturju], or. [z‿árturjem] z arunačalpradeškim; dvojina: im. arunačalpradeški, StatuS: Predlog rod. arunačalpradeških, daj. arunačalpradeškima, tož. PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena arunačalpradeški, mest. pri arunačalpradeških, or. z arunačalpradeškima; množina: im. arunačalpradeška, Arunačal Pradeš ~ -a [arunáčal prádeš, rod. rod. arunačalpradeških, daj. arunačalpradeškim, tož. arunáčal prádeša] m; zemljepisno ime arunačalpradeška, mest. pri arunačalpradeških, or. z |zvezna država v Indiji|: vzhodni Arunačal Pradeš; arunačalpradeškimi Kultura indijskih staroselcev v Arunačal Pradešu StatuS: Predlog izginja; kot prilastek, v imenovalniku etnične skupine PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, na območju zvezne države Arunačal Pradeš; ◎ hind. pokrajin, otokov) Aruṇācal Pradeś Kje? v Arunačal Pradešu Assange -gea [asánš, rod. asánža] m; ime bitja, osebno Od kod? iz Arunačal Pradeša ime Kam? v Arunačal Pradeš |francoski priimek|: zgodba Juliana Paula Assangea; {B} Arunačalpradešan, Arunačalpradešanka; intervju z ustanoviteljem WikiLeaksa Julianom Arunačalpradešanov, Arunačalpradešankin; Assangeom/Assangeem arunačalpradeški {B} Assangeov in Assangeev {O} ednina: im. Arunačal Pradeš, rod. Arunačal {O} ednina: im. Assange, rod. Assangea, daj. Pradeša, daj. Arunačal Pradešu, tož. Arunačal Pradeš, Assangeu, tož. Assangea, mest. pri Assangeu, or. z mest. pri Arunačal Pradešu, or. z Arunačal Pradešem Assangeom in z Assangeem; dvojina: im. Assangea, {I} ednina: im. [arunáčal prádeš], rod. [arunáčal rod. Assangeov in Assangeev, daj. Assangeoma in prádeša], daj. [arunáčal prádešu], tož. [arunáčal Assangeema, tož. Assangea, mest. pri Assangeih, prádeš], mest. [pri arunáčal prádešu], or. [z‿arunáčal or. z Assangeoma in z Assangeema; množina: prádešem] im. Assangei, rod. Assangeov in Assangeev, daj. StatuS: Predlog Assangeom in Assangeem, tož. Assangee, mest. pri PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Assangeih, or. z Assangei enot {I} ednina: im. [asánš], rod. [asánža], daj. [asánžu], 28 tož. [asánža], mest. [pri asánžu], or. [z‿asánžem]; Assangeeva, rod. Assangeovih in Assangeevih, daj. dvojina: im. [asánža], rod. [asánže], daj. [asánžema], Assangeovim in Assangeevim, tož. Assangeova tož. [asánža], mest. [pri asánžih], or. [z‿asánžema]; in Assangeeva, mest. pri Assangeovih in pri množina: im. [asánži], rod. [asánže], daj. [asánžem], Assangeevih, or. z Assangeovimi in z Assangeevimi tož. [asánže], mest. [pri asánžih], or. [z‿asánži] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) astrahan -a [ástrahan, rod. ástrahana] m Assangeev prid.; obširneje glej pri Assangeov |krzno ovc iz Astrahana|: imitacija astrahana; oblačila iz astrahana; Kučmo je obšila z astrahanom; Assangeov -a -o in Assangeev -a -o [asánže, ž. prim. Astrahan asánževa, s. asánževo] prid. {B} astrahanski Na Assangeovem/Assangeevem WikiLeaksu so {O} ednina: im. astrahan, rod. astrahana, daj. objavili zbirko dokumentov (< Assange) astrahanu, tož. astrahan, mest. pri astrahanu, or. z {O} moški: ednina: im. Assangeov in Assangeev, rod. astrahanom; dvojina: im. astrahana, rod. astrahanov, Assangeovega in Assangeevega, daj. Assangeovemu daj. astrahanoma, tož. astrahana, mest. pri astrahanih, in Assangeevemu, tož. Assangeov in Assangeev or. z astrahanoma; množina: im. astrahani, rod. (živostno Assangeovega in Assangeevega), mest. astrahanov, daj. astrahanom, tož. astrahane, mest. pri pri Assangeovem in pri Assangeevem, or. z astrahanih, or. z astrahani Assangeovim in z Assangeevim; dvojina: im. StatuS: Predlog Assangeova in Assangeeva, rod. Assangeovih in PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice Assangeevih, daj. Assangeovima in Assangeevima, tož. Assangeova in Assangeeva, mest. pri Assangeovih Astrahan -a [ástrahan, rod. ástrahana] m; zemljepisno in pri Assangeevih, or. z Assangeovima in z ime Assangeevima; množina: im. Assangeovi in |kraj v Rusiji|: krzno kodrastih ovc iz Astrahana; Assangeevi, rod. Assangeovih in Assangeevih, daj. pristanišče v Astrahanu; ◎ rus. Астрахань; prim. Assangeovim in Assangeevim, tož. Assangeove astrahan in Assangeeve, mest. pri Assangeovih in pri Kje? v Astrahanu Assangeevih, or. z Assangeovimi in z Assangeevimi Od kod? iz Astrahana ženski: ednina: im. Assangeova in Assangeeva, Kam? v Astrahan rod. Assangeove in Assangeeve, daj. Assangeovi in {B} Astrahančan, Astrahančanka; Astrahančanov, Assangeevi, tož. Assangeovo in Assangeevo, mest. pri Astrahančankin; astrahanski Assangeovi in pri Assangeevi, or. z Assangeovo in z {O} ednina: im. Astrahan, rod. Astrahana, daj. Assangeevo; dvojina: im. Assangeovi in Assangeevi, Astrahanu, tož. Astrahan, mest. pri Astrahanu, or. z rod. Assangeovih in Assangeevih, daj. Assangeovima Astrahanom in Assangeevima, tož. Assangeovi in Assangeevi, StatuS: Predlog mest. pri Assangeovih in pri Assangeevih, or. z PravoPiSna kategorija: Imena krajev Assangeovima in z Assangeevima; množina: im. Assangeove in Assangeeve, rod. Assangeovih in astrahanka -e [ástrahanka, rod. ástrahanke] ž Assangeevih, daj. Assangeovim in Assangeevim, tož. manj formalno |pokrivalo iz astrahana|: Poveljnik je Assangeove in Assangeeve, mest. pri Assangeovih imel na glavi astrahanko in pri Assangeevih, or. z Assangeovimi in z {O} ednina: im. astrahanka, rod. astrahanke, daj. Assangeevimi astrahanki, tož. astrahanko, mest. pri astrahanki, srednji: ednina: im. Assangeovo in Assangeevo, rod. or. z astrahanko; dvojina: im. astrahanki, rod. Assangeovega in Assangeevega, daj. Assangeovemu astrahank, daj. astrahankama, tož. astrahanki, mest. in Assangeevemu, tož. Assangeovo in Assangeevo, pri astrahankah, or. z astrahankama; množina: im. mest. pri Assangeovem in pri Assangeevem, or. astrahanke, rod. astrahank, daj. astrahankam, tož. z Assangeovim in z Assangeevim; dvojina: im. astrahanke, mest. pri astrahankah, or. z astrahankami Assangeovi in Assangeevi, rod. Assangeovih in StatuS: Predlog Assangeevih, daj. Assangeovima in Assangeevima, PravoPiSna kategorija: Pravopisne zanimivosti tož. Assangeovi in Assangeevi, mest. pri Assangeovih in pri Assangeevih, or. z Assangeovima in z astrahanski -a -o [ástrahanski] prid. Assangeevima; množina: im. Assangeova in |nanašajoč se na krzno ovc|: astrahansko krzno; 29 nakup astrahanskih kučem; |nanašajoč se na kraj v hotelov; ◎ arab. Aswan Rusiji|: astrahanski ribiči; astrahanska stepa; prim. Kje? v Asuanu Astrahanski kanat (< astrahan, Astrahan) Od kod? iz Asuana {O} moški: ednina: im. astrahanski, rod. Kam? v Asuan astrahanskega, daj. astrahanskemu, tož. astrahanski {B} Asuančan, Asuančanka; Asuančanov, (živostno astrahanskega), mest. pri astrahanskem, Asuančankin; asuanski or. z astrahanskim; dvojina: im. astrahanska, rod. {O} ednina: im. Asuan, rod. Asuana, daj. Asuanu, tož. astrahanskih, daj. astrahanskima, tož. astrahanska, Asuan, mest. pri Asuanu, or. z Asuanom mest. pri astrahanskih, or. z astrahanskima; množina: StatuS: Predlog im. astrahanski, rod. astrahanskih, daj. astrahanskim, PravoPiSna kategorija: Imena krajev tož. astrahanske, mest. pri astrahanskih, or. z astrahanskimi asuanski -a -o [ásuanski] prid. ženski: ednina: im. astrahanska, rod. astrahanske, daj. |nanašajoč se na mesto|: Vsi egipčanski sarkofagi so astrahanski, tož. astrahansko, mest. pri astrahanski, izklesani iz rdečkastega asuanskega granita; asuanski or. z astrahansko; dvojina: im. astrahanski, rod. kamnolom; prim. Asuanski jez (< Asuan) astrahanskih, daj. astrahanskima, tož. astrahanski, {O} moški: ednina: im. asuanski, rod. asuanskega, mest. pri astrahanskih, or. z astrahanskima; množina: daj. asuanskemu, tož. asuanski (živostno asuanskega), im. astrahanske, rod. astrahanskih, daj. astrahanskim, mest. pri asuanskem, or. z asuanskim; dvojina: tož. astrahanske, mest. pri astrahanskih, or. z im. asuanska, rod. asuanskih, daj. asuanskima, tož. astrahanskimi asuanska, mest. pri asuanskih, or. z asuanskima; srednji: ednina: im. astrahansko, rod. astrahanskega, množina: im. asuanski, rod. asuanskih, daj. asuanskim, daj. astrahanskemu, tož. astrahansko, mest. pri tož. asuanske, mest. pri asuanskih, or. z asuanskimi astrahanskem, or. z astrahanskim; dvojina: im. ženski: ednina: im. asuanska, rod. asuanske, daj. astrahanski, rod. astrahanskih, daj. astrahanskima, asuanski, tož. asuansko, mest. pri asuanski, or. z tož. astrahanski, mest. pri astrahanskih, or. z asuansko; dvojina: im. asuanski, rod. asuanskih, daj. astrahanskima; množina: im. astrahanska, rod. asuanskima, tož. asuanski, mest. pri asuanskih, or. z astrahanskih, daj. astrahanskim, tož. astrahanska, mest. asuanskima; množina: im. asuanske, rod. asuanskih, pri astrahanskih, or. z astrahanskimi daj. asuanskim, tož. asuanske, mest. pri asuanskih, or. z StatuS: Predlog asuanskimi PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih srednji: ednina: im. asuansko, rod. asuanskega, daj. naselbinskih/krajevnih imen) asuanskemu, tož. asuansko, mest. pri asuanskem, or. z asuanskim; dvojina: im. asuanski, rod. asuanskih, Astrahanski kanat -ega -a [ástrahanski kanát, rod. daj. asuanskima, tož. asuanski, mest. pri asuanskih, or. ástrahanskega kanáta] m; zemljepisno ime z asuanskima; množina: im. asuanska, rod. asuanskih, nekdaj |turška država v 15. stoletju|: kan daj. asuanskim, tož. asuanska, mest. pri asuanskih, or. z Astrahanskega kanata; vojna za Astrahanski kanat; asuanskimi V Astrahanskem kanatu so živeli astrahanski Tatari StatuS: Predlog in Nogajci; ◎ mong. Хажитархан ханлыгы, tatar. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Xacitarxan xanlığı; prim. astrahanski naselbinskih/krajevnih imen) Kje? v Astrahanskem kanatu Od kod? iz Astrahanskega kanata Asunción -a [asunsjón, rod. asunsjóna] m; zemljepisno Kam? v Astrahanski kanat ime {O} ednina: im. Astrahanski kanat, rod. |glavno mesto Paragvaja|: Etnografski muzej v Astrahanskega kanata, daj. Astrahanskemu kanatu, Asunciónu je ustanovila in vodila Slovenka; kot tož. Astrahanski kanat, mest. pri Astrahanskem prilastek, v imenovalniku Središče mesta Asunción je kanatu, or. z Astrahanskim kanatom Trg herojev StatuS: Predlog Kje? v Asunciónu PravoPiSna kategorija: Imena držav Od kod? iz Asuncióna Kam? v Asunción Asuan -a [ásuan, rod. ásuana] m; zemljepisno ime {B} Asunciónčan, Asunciónčanka; Asunciónčanov, |kraj v Egiptu|: Material, iz katerega so izklesani Asunciónčankin; asunciónski sarkofagi, izvira iz kamnolomov pri Asuanu; Med {O} ednina: im. Asunción, rod. Asuncióna, daj. Luksorjem in Asuanom pluje več kot 400 plavajočih Asunciónu, tož. Asunción, mest. pri Asunciónu, or. z 30 Asunciónom Italijanščina StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Španščina Augusta2 -e [agústa, rod. agúste] ž; zemljepisno ime |kraj v Italiji|: Vrnili so se iz Auguste na Siciliji Atanazij Aleksandrijski -a -ega [atanázij Kje? v Augusti aleksandríjski, rod. atanázija aleksandríjskega] m; ime Od kod? iz Auguste bitja, osebno ime Kam? v Augusto |svetnik|: Cirila Aleksandrijskega pogosto {B} Augustčan, Augustčanka; Augustčanov, upodabljajo skupaj z Atanazijem Aleksandrijskim; Augustčankin; augustski skrajšano Življenjepis Antona Puščavnika pripisujejo {O} ednina: im. Augusta, rod. Auguste, daj. Augusti, Atanaziju; v zvezi sveti/sv. Atanazij relikvije svetega/sv. tož. Augusto, mest. pri Augusti, or. z Augusto Atanazija; ◎ gr. Αθανάσιος Αλεξανδρείας, prečrkovano StatuS: Predlog Athanásios Alexandreías PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina {O} ednina: im. Atanazij Aleksandrijski, rod. Atanazija Aleksandrijskega, daj. Atanaziju Augusta3 -e [ogásta, rod. ogáste] ž; zemljepisno ime Aleksandrijskemu, tož. Atanazija Aleksandrijskega, |kraj v Združenih državah Amerike|: golfski turnir v mest. pri Atanaziju Aleksandrijskem, or. z Atanazijem Augusti Aleksandrijskim Kje? v Augusti {I} ednina: im. [atanázij aleksandríjski], rod. Od kod? iz Auguste [atanázija aleksandríjskega], daj. [atanáziju Kam? v Augusto aleksandríjskemu], tož. [atanázija aleksandríjskega], {B} Augustčan, Augustčanka; Augustčanov, mest. [pri atanáziju aleksandríjskem], or. Augustčankin; augustski [z‿atanázijem aleksandríjskim] {O} ednina: im. Augusta, rod. Auguste, daj. Augusti, StatuS: Predlog tož. Augusto, mest. pri Augusti, or. z Augusto PravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena krajev August -a [agúst, rod. agústa in águst, rod. águsta] m; ime bitja, osebno ime Aun -a [áu̯n, rod. áu̯na] m; ime bitja, osebno ime |moško ime v več jezikih|: Z Augustom sva šla na |estonski priimek|: Rudarski muzej so zgradili na literarni večer pobudo Arva Auna {B} Augustov {B} Aunov {O} ednina: im. August, rod. Augusta, daj. Augustu, {O} ednina: im. Aun, rod. Auna, daj. Aunu, tož. Auna, tož. Augusta, mest. pri Augustu, or. z Augustom; mest. pri Aunu, or. z Aunom; dvojina: im. Auna, rod. dvojina: im. Augusta, rod. Augustov, daj. Augustoma, Aunov, daj. Aunoma, tož. Auna, mest. pri Aunih, or. z tož. Augusta, mest. pri Augustih, or. z Augustoma; Aunoma; množina: im. Auni, rod. Aunov, daj. Aunom, množina: im. Augusti, rod. Augustov, daj. Augustom, tož. Aune, mest. pri Aunih, or. z Auni tož. Auguste, mest. pri Augustih, or. z Augusti StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) Aunov -a -o [áu̯no, ž. áu̯nova, s. áu̯novo] prid. Augusta1 -e [agústa, rod. agúste] ž; ime bitja, osebno Aunov scenarij (< Aun) ime {O} moški: ednina: im. Aunov, rod. Aunovega, daj. |žensko ime v več jezikih|: sin gospe Auguste; dela Aunovemu, tož. Aunov (živostno Aunovega), mest. nemške pisateljice Auguste Bender pri Aunovem, or. z Aunovim; dvojina: im. Aunova, {B} Augustin rod. Aunovih, daj. Aunovima, tož. Aunova, mest. pri {O} ednina: im. Augusta, rod. Auguste, daj. Augusti, Aunovih, or. z Aunovima; množina: im. Aunovi, tož. Augusto, mest. pri Augusti, or. z Augusto; rod. Aunovih, daj. Aunovim, tož. Aunove, mest. pri dvojina: im. Augusti, rod. August, daj. Augustama, Aunovih, or. z Aunovimi tož. Augusti, mest. pri Augustah, or. z Augustama; ženski: ednina: im. Aunova, rod. Aunove, daj. Aunovi, množina: im. Auguste, rod. August, daj. Augustam, tož. tož. Aunovo, mest. pri Aunovi, or. z Aunovo; dvojina: Auguste, mest. pri Augustah, or. z Augustami im. Aunovi, rod. Aunovih, daj. Aunovima, tož. Aunovi, StatuS: Predlog mest. pri Aunovih, or. z Aunovima; množina: im. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); Aunove, rod. Aunovih, daj. Aunovim, tož. Aunove, 31 mest. pri Aunovih, or. z Aunovimi {B} Avončan, Avončanka; Avončanov, Avončankin; srednji: ednina: im. Aunovo, rod. Aunovega, daj. avonski Aunovemu, tož. Aunovo, mest. pri Aunovem, or. {O} ednina: im. Avon, rod. Avona, daj. Avonu, tož. z Aunovim; dvojina: im. Aunovi, rod. Aunovih, Avon, mest. pri Avonu, or. z Avonom daj. Aunovima, tož. Aunovi, mest. pri Aunovih, or. StatuS: Predlog z Aunovima; množina: im. Aunova, rod. Aunovih, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) daj. Aunovim, tož. Aunova, mest. pri Aunovih, or. z enot Aunovimi StatuS: Predlog Avon2 -a [êjvon, rod. êjvona] m; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) |reka v Angliji|: okljuk Avona; veslanje po Avonu; kot prilastek, v imenovalniku letovišče ob reki Avon Auschwitz1 -a [ášvic, rod. ášvica] m; zemljepisno {B} avonski ime {O} ednina: im. Avon, rod. Avona, daj. Avonu, tož. nekdaj |nemško ime kraja Oświęcim v času druge Avon, mest. pri Avonu, or. z Avonom svetovne vojne|: železniška proga v Auschwitzu; StatuS: Predlog prim. Oświęcim PravoPiSna kategorija: Imena voda Kje? v Auschwitzu Od kod? iz Auschwitza Avon3 -a [avón, rod. avóna] m; stvarno ime Kam? v Auschwitz |podjetje|: Pri Avonu so znesek od prodaje namenili {B} Auschwičan, Auschwičanka; Auschwičanov, za boj proti raku na dojkah; Umetnica ličenja Auschwičankin; auschwiški sodeluje z Avonom; kot prilastek, v imenovalniku {O} ednina: im. Auschwitz, rod. Auschwitza, daj. Ustanovitev kozmetičnega podjetja Avon sega v leto Auschwitzu, tož. Auschwitz, mest. pri Auschwitzu, or. 1886; |znamka|: kot prilastek, v imenovalniku kozmetika z Auschwitzem in z Auschwitzom Avon {I} ednina: im. [ášvic], rod. [ášvica], daj. [ášvicu], {B} Avonov tož. [ášvic], mest. [pri ášvicu], or. [z‿ášvicem] {O} ednina: im. Avon, rod. Avona, daj. Avonu, tož. StatuS: Predlog Avon, mest. pri Avonu, or. z Avonom PravoPiSna kategorija: Imena krajev StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Znamke in Auschwitz2 -a [ášvic, rod. ášvica] m; zemljepisno izdelki ime |nacistično koncentracijsko taborišče|: Doživel Avonov -a -o [avóno, ž. avónova, s. avónovo] prid. je grozote Auschwitza; kot prilastek, v imenovalniku Avonov sklad za boj proti raku dojk; Dela v interniranci taborišča Auschwitz Avonovem raziskovalnem centru v New Yorku; Kje? v Auschwitzu nakup Avonove kozmetike (< Avon3) Od kod? iz Auschwitza {O} moški: ednina: im. Avonov, rod. Avonovega, Kam? v Auschwitz daj. Avonovemu, tož. Avonov (živostno Avonovega), {B} auschwiški mest. pri Avonovem, or. z Avonovim; dvojina: {O} ednina: im. Auschwitz, rod. Auschwitza, daj. im. Avonova, rod. Avonovih, daj. Avonovima, tož. Auschwitzu, tož. Auschwitz, mest. pri Auschwitzu, or. Avonova, mest. pri Avonovih, or. z Avonovima; z Auschwitzem in z Auschwitzom množina: im. Avonovi, rod. Avonovih, daj. Avonovim, {I} ednina: im. [ášvic], rod. [ášvica], daj. [ášvicu], tož. Avonove, mest. pri Avonovih, or. z Avonovimi tož. [ášvic], mest. [pri ášvicu], or. [z‿ášvicem] ženski: ednina: im. Avonova, rod. Avonove, daj. StatuS: Predlog Avonovi, tož. Avonovo, mest. pri Avonovi, or. z PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Avonovo; dvojina: im. Avonovi, rod. Avonovih, daj. Avonovima, tož. Avonovi, mest. pri Avonovih, or. z Avon1 -a [êjvon, rod. êjvona] m; zemljepisno ime Avonovima; množina: im. Avonove, rod. Avonovih, nekdaj |grofija v Angliji|: Središče Avona je bilo daj. Avonovim, tož. Avonove, mest. pri Avonovih, or. z mesto Bristol; kot prilastek, v imenovalniku Mesto je Avonovimi postalo del grofije Avon leta 1974 srednji: ednina: im. Avonovo, rod. Avonovega, daj. Kje? v Avonu Avonovemu, tož. Avonovo, mest. pri Avonovem, or. Od kod? iz Avona z Avonovim; dvojina: im. Avonovi, rod. Avonovih, Kam? v Avon daj. Avonovima, tož. Avonovi, mest. pri Avonovih, or. 32 z Avonovima; množina: im. Avonova, rod. Avonovih, [z‿êu̯repejem] daj. Avonovim, tož. Avonova, mest. pri Avonovih, or. z StatuS: Predlog Avonovimi PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz stvarnih Azeglio -a [adzéljo, rod. adzélja] m; ime bitja, osebno imen) ime |italijansko moško ime|: srečanje s predsednikom avonski -a -o [êjvonski] prid. Carlom Azegliem/Azegliom Ciampijem |nanašajoč se na reko|: avonsko povodje; |nanašajoč {B} Azegliev in Azegliov se na upravno enoto|: avonski grof {O} ednina: im. Azeglio, rod. Azeglia, daj. Azegliu, avonski labod/bard |vzdevek Williama Shakespeara/ tož. Azeglia, mest. pri Azegliu, or. z Azegliem in z Shakespearja|: Pisca primerjajo z avonskim Azegliom; dvojina: im. Azeglia, rod. Azegliev in labodom/bardom (< Avon2, Avon1) Azegliov, daj. Azegliema in Azeglioma, tož. Azeglia, {O} moški: ednina: im. avonski, rod. avonskega, daj. mest. pri Azegliih, or. z Azegliema in z Azeglioma; avonskemu, tož. avonski (živostno avonskega), mest. množina: im. Azeglii, rod. Azegliev in Azegliov, pri avonskem, or. z avonskim; dvojina: im. avonska, daj. Azegliem in Azegliom, tož. Azeglie, mest. pri rod. avonskih, daj. avonskima, tož. avonska, mest. pri Azegliih, or. z Azeglii avonskih, or. z avonskima; množina: im. avonski, {I} ednina: im. [adzéljo], rod. [adzélja], daj. [adzélju], rod. avonskih, daj. avonskim, tož. avonske, mest. pri tož. [adzélja], mest. [pri adzélju], or. [z‿adzéljem]; avonskih, or. z avonskimi dvojina: im. [adzélja], rod. [adzélje], daj. [adzéljema], ženski: ednina: im. avonska, rod. avonske, daj. tož. [adzélja], mest. [pri adzéljih], or. [z‿adzéljema]; avonski, tož. avonsko, mest. pri avonski, or. z avonsko; množina: im. [adzélji], rod. [adzélje], daj. [adzéljem], dvojina: im. avonski, rod. avonskih, daj. avonskima, tož. [adzélje], mest. [pri adzéljih], or. [z‿adzélji] tož. avonski, mest. pri avonskih, or. z avonskima; StatuS: Predlog množina: im. avonske, rod. avonskih, daj. avonskim, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); tož. avonske, mest. pri avonskih, or. z avonskimi Italijanščina srednji: ednina: im. avonsko, rod. avonskega, daj. avonskemu, tož. avonsko, mest. pri avonskem, or. Babelj -a [bábəl’, rod. báblja] m; ime bitja, osebno ime z avonskim; dvojina: im. avonski, rod. avonskih, |priimek|; |ruski pisatelj|: Babelj je pisal zgoščene daj. avonskima, tož. avonski, mest. pri avonskih, or. zgodbe, ki izražajo nasilje revolucije; zgodbe z avonskima; množina: im. avonska, rod. avonskih, ruskega pisatelja in dramatika Isaaka Bablja daj. avonskim, tož. avonska, mest. pri avonskih, or. z {B} Babljev avonskimi {O} ednina: im. Babelj, rod. Bablja, daj. Bablju, tož. StatuS: Predlog Bablja, mest. pri Bablju, or. z Babljem; dvojina: im. PravoPiSne kategorije: Pridevniki (iz imen voda); Bablja, rod. Babljev, daj. Babljema, tož. Bablja, mest. Pridevniki (iz imen držav, celin, pokrajin, otokov); pri Babljih, or. z Babljema; množina: im. Bablji, rod. Psevdonimi (vzdevki ter skrivna in umetniška Babljev, daj. Babljem, tož. Bablje, mest. pri Babljih, or. imena) z Bablji {I} ednina: im. [bábəl’], rod. [báblja], daj. [báblju], Äyräpää -ja [êu̯repe, rod. êu̯repeja] m; zemljepisno ime tož. [báblja], mest. [pri báblju], or. [z‿bábljem]; nekdaj |kraj na Finskem|: zimska vojna v Äyräpääju; dvojina: im. [báblja], rod. [báblje], daj. [bábljema], narodna noša prebivalcev Äyräpääja; kot prilastek, v tož. [báblja], mest. [pri bábljih], or. [z‿bábljema]; imenovalniku prebivalci kraja Äyräpää množina: im. [báblji], rod. [báblje], daj. [bábljem], tož. Kje? v Äyräpääju [báblje], mest. [pri bábljih], or. [z‿báblji] Od kod? iz Äyräpääja StatuS: Predlog Kam? v Äyräpää PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {B} Äyräpääjčan, Äyräpääjčanka; Äyräpääjčanov, Äyräpääjčankin; äyräpääjski Babljev -a -o [báblje, ž. bábljeva, s. bábljevo] prid. {O} ednina: im. Äyräpää, rod. Äyräpääja, daj. Babljev pisateljski opus; Babljeva drama (< Babelj) Äyräpääju, tož. Äyräpää, mest. pri Äyräpääju, or. z {O} moški: ednina: im. Babljev, rod. Babljevega, daj. Äyräpääjem Babljevemu, tož. Babljev (živostno Babljevega), mest. {I} ednina: im. [êu̯repe], rod. [êu̯repeja], daj. pri Babljevem, or. z Babljevim; dvojina: im. Babljeva, [êu̯repeju], tož. [êu̯repe], mest. [pri êu̯repeju], or. rod. Babljevih, daj. Babljevima, tož. Babljeva, mest. pri 33 Babljevih, or. z Babljevima; množina: im. Babljevi, badogliancev; nekdaj, slabšalno |Italijan|: Italijani so rod. Babljevih, daj. Babljevim, tož. Babljeve, mest. pri bili v domobranskih glasilih slabšalno poimenovani Babljevih, or. z Babljevimi badoglianci ženski: ednina: im. Babljeva, rod. Babljeve, daj. {B} badogliančev tudi badoljevčev tudi badoglievčev Babljevi, tož. Babljevo, mest. pri Babljevi, or. z {O} ednina: im. badoglianec tudi badoljevec tudi Babljevo; dvojina: im. Babljevi, rod. Babljevih, daj. badoglievec, rod. badoglianca tudi badoljevca tudi Babljevima, tož. Babljevi, mest. pri Babljevih, or. z badoglievca, daj. badogliancu tudi badoljevcu Babljevima; množina: im. Babljeve, rod. Babljevih, tudi badoglievcu, tož. badoglianca tudi badoljevca daj. Babljevim, tož. Babljeve, mest. pri Babljevih, or. z tudi badoglievca, mest. pri badogliancu tudi pri Babljevimi badoljevcu tudi pri badoglievcu, or. z badogliancem srednji: ednina: im. Babljevo, rod. Babljevega, daj. tudi z badoljevcem tudi z badoglievcem; dvojina: im. Babljevemu, tož. Babljevo, mest. pri Babljevem, or. badoglianca tudi badoljevca tudi badoglievca, rod. z Babljevim; dvojina: im. Babljevi, rod. Babljevih, badogliancev tudi badoljevcev tudi badoglievcev, daj. Babljevima, tož. Babljevi, mest. pri Babljevih, or. daj. badogliancema tudi badoljevcema tudi z Babljevima; množina: im. Babljeva, rod. Babljevih, badoglievcema, tož. badoglianca tudi badoljevca daj. Babljevim, tož. Babljeva, mest. pri Babljevih, or. z tudi badoglievca, mest. pri badogliancih tudi pri Babljevimi badoljevcih tudi pri badoglievcih, or. z badoglianci StatuS: Predlog tudi z badoljevcema tudi z badoglievcema; množina: PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) im. badoglianci tudi badoljevci tudi badoglievci, rod. badogliancev tudi badoljevcev tudi badoglievcev, daj. Bacon -a [bêjkon, rod. bêjkona] m; ime bitja, osebno badogliancem tudi badoljevcem tudi badoglievcem, ime tož. badogliance tudi badoljevce tudi badoglievce, |priimek|; |britanski filozof|: Razstava je bila mest. pri badogliancih tudi pri badoljevcih tudi pri posvečena Francisu Baconu badoglievcih, or. z badoglianci tudi z badoljevci tudi z {B} Baconov badoglievci {O} ednina: im. Bacon, rod. Bacona, daj. Baconu, tož. {I} ednina: im. [badoljánəc] tudi [badóljevəc], rod. Bacona, mest. pri Baconu, or. z Baconom; dvojina: im. [badoljánca] tudi [badóljeca], daj. [badoljáncu] tudi Bacona, rod. Baconov, daj. Baconoma, tož. Bacona, [badóljecu], tož. [badoljánca] tudi [badóljeca], mest. pri Baconih, or. z Baconoma; množina: im. mest. [pri badoljáncu] tudi [pri badóljecu], or. Baconi, rod. Baconov, daj. Baconom, tož. Bacone, [z‿badoljáncem] tudi [z‿badóljecem]; dvojina: im. mest. pri Baconih, or. z Baconi [badoljánca] tudi [badóljeca], rod. [badoljánce] StatuS: Predlog tudi [badóljece], daj. [badoljáncema] tudi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) [badóljecema], tož. [badoljánca] tudi [badóljeca], mest. [pri badoljáncih] tudi [pri badóljecih], or. Baďan -a [bádjan, rod. bádjana] m; zemljepisno ime [z‿badoljáncema] tudi [z‿badóljecema]; množina: |kraj na Slovaškem|: Okolica Baďana je bila im. [badoljánci] tudi [badóljeci], rod. [badoljánce] poseljena že v mlajši kameni dobi; kot prilastek, tudi [badóljece], daj. [badoljáncem] tudi v imenovalniku V vasi Baďan se je rodil literarni [badóljecem], tož. [badoljánce] tudi [badóljece], zgodovinar Valaský mest. [pri badoljáncih] tudi [pri badóljecih], or. Kje? v Baďanu [z‿badoljánci] tudi [z‿badóljeci] Od kod? iz Baďana StatuS: Predlog Kam? v Baďan PravoPiSni kategoriji: Pripadniki in pripadnice nazorskih, {B} Baďančan, Baďančanka; Baďančanov, političnih in vojaških skupin; Nadomestna imena in Baďančankin; baďanski poimenovanja {O} ednina: im. Baďan, rod. Baďana, daj. Baďanu, tož. Baďan, mest. pri Baďanu, or. z Baďanom badoglievec m; obširneje glej pri badoglianec StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina badoljevec m; obširneje glej pri badoglianec badoglianec -nca tudi badoljevec -vca tudi Bahýľ -a [báhil’, rod. báhilja] m; ime bitja, osebno ime badoglievec -vca [badoljánəc, rod. badoljánca tudi |priimek|; |slovaški izumitelj|: Med izumi Jána badóljevəc, rod. badóljeca] m Bahýľa je tudi dvigalo na Bratislavski grad |podpornik Pietra Badoglia|: politične akcije {B} Bahýľev 34 {O} ednina: im. Bahýľ, rod. Bahýľa, daj. Bahýľu, tož. naselbinskih/krajevnih imen) Bahýľa, mest. pri Bahýľu, or. z Bahýľem; dvojina: im. Bahýľa, rod. Bahýľev, daj. Bahýľema, tož. Bahýľa, Baltazarini -ja [baltadzaríni, rod. baltadzarínija] m; mest. pri Bahýľih, or. z Bahýľema; množina: im. ime bitja, osebno ime Bahýľi, rod. Bahýľev, daj. Bahýľem, tož. Bahýľe, mest. |vzdevek Balthasarja de Beaujoyeulxa, italijanskega pri Bahýľih, or. z Bahýľi violinista in skladatelja|: V Parizu so bili navušeni {I} ednina: im. [báhiľ], rod. [báhilja], daj. [báhilju], nad Baltazarinijem tož. [báhilja], mest. [pri báhilju], or. [z‿báhiljem]; {B} Baltazarinijev dvojina: im. [báhilja], rod. [báhilje], daj. [báhiljema], {O} ednina: im. Baltazarini, rod. Baltazarinija, tož. [báhilja], mest. [pri báhiljih], or. [z‿báhiljema]; daj. Baltazariniju, tož. Baltazarinija, mest. pri množina: im. [báhilji], rod. [báhilje], daj. [báhiljem], Baltazariniju, or. z Baltazarinijem tož. [báhilje], mest. [pri báhiljih], or. [z‿báhilji] {I} ednina: im. [baltadzaríni], rod. [baltadzarínija], StatuS: Predlog daj. [baltadzaríniju], tož. [baltadzarínija], mest. [pri PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) baltadzaríniju], or. [z‿baltadzarínijem] StatuS: Predlog Bakar -kra [bákar, rod. bákra] m; zemljepisno ime PravoPiSni kategoriji: Psevdonimi (vzdevki ter skrivna in |kraj na Hrvaškem|: V srednjem veku je bil Bakar umetniška imena); Italijanščina pomembno upravno središče; Rojen je bil v Bakru Kje? v Bakru Balzac -a [balzák, rod. balzáka] m; ime bitja, osebno Od kod? iz Bakra ime Kam? v Bakar |priimek|; |francoski pisatelj|: S Stendhalom in {B} Bakrčan, Bakrčanka; Bakrčanov, Bakrčankin; Balzacom se je začelo realistično romanopisje; za bakrski rojstnim imenom s predimkom kip Honoréja de Balzaca {O} ednina: im. Bakar, rod. Bakra, daj. Bakru, tož. {B} Balzacov Bakar, mest. pri Bakru, or. z Bakrom {O} ednina: im. Balzac, rod. Balzaca, daj. Balzacu, StatuS: Predlog tož. Balzaca, mest. pri Balzacu, or. z Balzacom; PravoPiSna kategorija: Imena krajev dvojina: im. Balzaca, rod. Balzacov, daj. Balzacoma, tož. Balzaca, mest. pri Balzacih, or. z Balzacoma; bakrski -a -o [bákərski] prid. množina: im. Balzaci, rod. Balzacov, daj. Balzacom, namestitev v bakrskem hotelu; prim. Bakrski zaliv tož. Balzace, mest. pri Balzacih, or. z Balzaci (< Bakar) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. bakrski, rod. bakrskega, daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) bakrskemu, tož. bakrski (živostno bakrskega), mest. pri bakrskem, or. z bakrskim; dvojina: im. bakrska, Bamberg -a [bámberk, rod. bámberga] m; zemljepisno rod. bakrskih, daj. bakrskima, tož. bakrska, mest. pri ime bakrskih, or. z bakrskima; množina: im. bakrski, |kraj v Nemčiji|: Bamberg je v preteklosti dobil rod. bakrskih, daj. bakrskim, tož. bakrske, mest. pri vzdevek »nemški Rim«, ker stoji na sedmih gričih; bakrskih, or. z bakrskimi zgodovina Bamberga; stolnica v Bambergu; kot ženski: ednina: im. bakrska, rod. bakrske, daj. bakrski, prilastek, navadno v imenovalniku grb mesta Bamberg tož. bakrsko, mest. pri bakrski, or. z bakrsko; dvojina: Kje? v Bambergu im. bakrski, rod. bakrskih, daj. bakrskima, tož. bakrski, Od kod? iz Bamberga mest. pri bakrskih, or. z bakrskima; množina: im. Kam? v Bamberg bakrske, rod. bakrskih, daj. bakrskim, tož. bakrske, {B} Bamberžan, Bamberžanka; Bamberžanov, mest. pri bakrskih, or. z bakrskimi Bamberžankin; bamberški srednji: ednina: im. bakrsko, rod. bakrskega, daj. {O} ednina: im. Bamberg, rod. Bamberga, daj. bakrskemu, tož. bakrsko, mest. pri bakrskem, or. Bambergu, tož. Bamberg, mest. pri Bambergu, or. z z bakrskim; dvojina: im. bakrski, rod. bakrskih, Bambergom daj. bakrskima, tož. bakrski, mest. pri bakrskih, or. StatuS: Predlog z bakrskima; množina: im. bakrska, rod. bakrskih, PravoPiSna kategorija: Imena krajev daj. bakrskim, tož. bakrska, mest. pri bakrskih, or. z bakrskimi bamberški -a -o [bámberški] prid. StatuS: Predlog flavtistka bamberškega simfoničnega orkestra; PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih bamberški škofi; bamberška škofija; prim. 35 Bamberški jezdec, Bamberški simfoniki (< Symphoniker; prim. bamberški (< Bamberg) Bamberg) {O} množina: im. Bamberški simfoniki, rod. {O} moški: ednina: im. bamberški, rod. Bamberških simfonikov, daj. Bamberškim bamberškega, daj. bamberškemu, tož. bamberški simfonikom, tož. Bamberške simfonike, mest. pri (živostno bamberškega), mest. pri bamberškem, Bamberških simfonikih, or. z Bamberškimi simfoniki or. z bamberškim; dvojina: im. bamberška, rod. StatuS: Predlog bamberških, daj. bamberškima, tož. bamberška, PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena mest. bamberških, or. z bamberškima; množina: im. bamberški, rod. bamberških, daj. bamberškim, tož. Banská Bystrica -e -e [bánska bístrica, rod. bánske bamberške, mest. bamberških, or. z bamberškimi bístrice] ž; zemljepisno ime ženski: ednina: im. bamberška, rod. bamberške, daj. |kraj na Slovaškem|: rudarska preteklost Banske bamberški, tož. bamberško, mest. pri bamberški, Bystrice; staro mestno jedro v Banski Bystrici or. z bamberško; dvojina: im. bamberški, rod. Kje? v Banski Bystrici bamberških, daj. bamberškima, tož. bamberški, mest. Od kod? iz Banske Bystrice pri bamberških, or. z bamberškima; množina: im. Kam? v Bansko Bystrico bamberške, rod. bamberških, daj. bamberškim, tož. {B} Banskobystričan in Bystričan, bamberške, mest. bamberških, or. z bamberškimi Banskobystričanka in Bystričanka; srednji: ednina: im. bamberško, rod. bamberškega, Banskobystričanov in Bystričanov, daj. bamberškemu, tož. bamberško, mest. pri Banskobystričankin in Bystričankin; banskobystriški bamberškem, or. z bamberškim; dvojina: im. in bystriški bamberški, rod. bamberških, daj. bamberškima, tož. {O} ednina: im. Banská Bystrica, rod. Banske bamberški, mest. bamberških, or. z bamberškima; Bystrice, daj. Banski Bystrici, tož. Bansko Bystrico, množina: im. bamberška, rod. bamberških, daj. mest. pri Banski Bystrici, or. z Bansko Bystrico bamberškim, tož. bamberška, mest. pri bamberških, or. StatuS: Predlog z bamberškimi PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Banská Štiavnica -e -e [bánska štjánica, rod. naselbinskih/krajevnih imen) bánske štjánice] ž; zemljepisno ime |kraj na Slovaškem|: Banská Štiavnica leži ob Bamberški jezdec -ega -a [bámberški jézdəc, rod. zahodnih obronkih Slovaškega rudogorja; Do leta bámberškega jézdeca in bámberškega jézdəca] m; 1918 je v Banski Štiavnici delovala znamenita stvarno ime rudarska akademija |gotski kip|: Ogledali smo si Bamberškega jezdeca Kje? v Banski Štiavnici in grobnico Henrika II.; Z Bamberškim jezdecem je Od kod? iz Banske Štiavnice predstavljen simbol viteštva; ◎ nem. Der Bamberger Kam? v Bansko Štiavnico Reiter; prim. bamberški (< Bamberg) {B} Banskoštiavničan in Štiavničan, {O} ednina: im. Bamberški jezdec, rod. Banskoštiavničanka in Štiavničanka; Bamberškega jezdeca, daj. Bamberškemu jezdecu, Banskoštiavničanov in Štiavničanov, tož. Bamberškega jezdeca, mest. pri Bamberškem Banskoštiavničankin in Štiavničankin; jezdecu, or. z Bamberškim jezdecem banskoštiavniški in štiavniški {I} ednina: im. [bámberški jézdəc], rod. [bámberškega {O} ednina: im. Banská Štiavnica, rod. Banske jézdəca], daj. [bámberškemu jézdəcu], tož. Štiavnice, daj. Banski Štiavnici, tož. Bansko [bámberškega jézdəca], mest. [pri bámberškem Štiavnico, mest. pri Banski Štiavnici, or. z Bansko jézdəcu], or. [z‿bámberškim jézdəcem] Štiavnico StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev Bamberški simfoniki -ih -ov [bámberški banskobistriški -a -o [bánskobístriški] prid. simfóniki, rod. bámberških simfóniko] m mn.; stvarno banskobistriško rudarstvo (< Banská Bystrica) ime {O} moški: ednina: im. banskobistriški, rod. |simfonični orkester|: koncert Bamberških banskobistriškega, daj. banskobistriškemu, tož. simfonikov; V Cankarjevem domu je nastopil banskobistriški (živostno banskobistriškega), mest. z Bamberškimi simfoniki; ◎ nem. Bamberger pri banskobistriškem, or. z banskobistriškim; 36 dvojina: im. banskobistriška, rod. banskobistriških, banskoštiavniškega, daj. banskoštiavniškemu, tož. daj. banskobistriškima, tož. banskobistriška, mest. banskoštiavniško, mest. pri banskoštiavniškem, or. pri banskobistriških, or. z banskobistriškima; z banskoštiavniškim; dvojina: im. banskoštiavniški, množina: im. banskobistriški, rod. banskobistriških, rod. banskoštiavniških, daj. banskoštiavniškima, tož. daj. banskobistriškim, tož. banskobistriške, mest. pri banskoštiavniški, mest. pri banskoštiavniških, or. z banskobistriških, or. z banskobistriškimi banskoštiavniškima; množina: im. banskoštiavniška, ženski: ednina: im. banskobistriška, rod. rod. banskoštiavniških, daj. banskoštiavniškim, tož. banskobistriške, daj. banskobistriški, tož. banskoštiavniška, mest. pri banskoštiavniških, or. z banskobistriško, mest. pri banskobistriški, or. z banskoštiavniškimi banskobistriško; dvojina: im. banskobistriški, StatuS: Predlog rod. banskobistriških, daj. banskobistriškima, tož. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih banskobistriški, mest. pri banskobistriških, or. z naselbinskih/krajevnih imen) banskobistriškima; množina: im. banskobistriške, rod. banskobistriških, daj. banskobistriškim, tož. Barbarin rov -ega -a [bárbarin rò, rod. banskobistriške, mest. pri banskobistriških, or. z bárbarinega rôva] m; zemljepisno ime banskobistriškimi |opuščen rudnik v Hudi Jami|: V Barbarinem rovu srednji: ednina: im. banskobistriško, rod. so kopali premog; kot prilastek, navadno v imenovalniku banskobistriškega, daj. banskobistriškemu, tož. film o odkritju povojnega grobišča v rudniku banskobistriško, mest. pri banskobistriškem, or. Barbarin rov; |grobišče|: kot prilastek, v imenovalniku z banskobistriškim; dvojina: im. banskobistriški, urejanje vojnega grobišča Barbarin rov; Posmrtne rod. banskobistriških, daj. banskobistriškima, tož. ostanke žrtev iz grobišča Barbarin rov so pokopali v banskobistriški, mest. pri banskobistriških, or. z spominskem parku banskobistriškima; množina: im. banskobistriška, Kje? v Barbarinem rovu rod. banskobistriških, daj. banskobistriškim, tož. Od kod? iz Barbarinega rova banskobistriška, mest. pri banskobistriških, or. z Kam? v Barbarin rov banskobistriškimi {O} ednina: im. Barbarin rov, rod. Barbarinega rova, StatuS: Predlog daj. Barbarinemu rovu, tož. Barbarin rov, mest. pri PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Barbarinem rovu, or. z Barbarinim rovom naselbinskih/krajevnih imen) StatuS: Predlog banskoštiavniški -a -o [bánskoštjániški] prid. PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb banskoštiavniški rudarski muzej; banskoštiavniško Barcelona -e [barcelóna, rod. barcelóne in zlato (< Banská Štiavnica) barselóna, rod. barselóne] ž; zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. banskoštiavniški, rod. |kraj v Španiji, glavno mesto Katalonije|: Na banskoštiavniškega, daj. banskoštiavniškemu, tož. olimpijskih igrah v Barceloni je osvojil bronasto banskoštiavniški (živostno banskoštiavniškega), mest. kolajno; Picassov muzej v Barceloni; kot prilastek pri banskoštiavniškem, or. z banskoštiavniškim; Urbanistična zasnova mesta Barcelona/Barcelone je dvojina: im. banskoštiavniška, rod. banskoštiavniških, naklonjena širitvi na vse strani daj. banskoštiavniškima, tož. banskoštiavniška, mest. Kje? v Barceloni pri banskoštiavniških, or. z banskoštiavniškima; Od kod? iz Barcelone množina: im. banskoštiavniški, rod. banskoštiavniških, Kam? v Barcelono daj. banskoštiavniškim, tož. banskoštiavniške, mest. pri {B} Barcelončan, Barcelončanka; Barcelončanov, banskoštiavniških, or. z banskoštiavniškimi Barcelončankin; barcelonski ženski: ednina: im. banskoštiavniška, rod. {O} ednina: im. Barcelona, rod. Barcelone, daj. banskoštiavniške, daj. banskoštiavniški, tož. Barceloni, tož. Barcelono, mest. pri Barceloni, or. z banskoštiavniško, mest. pri banskoštiavniški, or. z Barcelono banskoštiavniško; dvojina: im. banskoštiavniški, StatuS: Predlog rod. banskoštiavniških, daj. banskoštiavniškima, tož. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Španščina banskoštiavniški, mest. pri banskoštiavniških, or. z banskoštiavniškima; množina: im. banskoštiavniške, Barents -a [bárents, rod. bárentsa] m; ime bitja, osebno rod. banskoštiavniških, daj. banskoštiavniškim, tož. ime banskoštiavniške, mest. pri banskoštiavniških, or. z |priimek|; |nizozemski raziskovalec in pomorščak|: banskoštiavniškimi atlas Willema Barentsa; Po Barentsu so poimenovali srednji: ednina: im. banskoštiavniško, rod. Barentsovo morje, naselje Barentsburg, Barentsov 37 otok in Barentsovo regijo (živostno Bartschevega), mest. pri Bartschevem, {B} Barentsov or. z Bartschevim; dvojina: im. Bartscheva, rod. {O} ednina: im. Barents, rod. Barentsa, daj. Bartschevih, daj. Bartschevima, tož. Bartscheva, mest. Barentsu, tož. Barentsa, mest. pri Barentsu, or. z pri Bartschevih, or. z Bartschevima; množina: im. Barentsom; dvojina: im. Barentsa, rod. Barentsov, daj. Bartschevi, rod. Bartschevih, daj. Bartschevim, tož. Barentsoma, tož. Barentsa, mest. pri Barentsih, or. z Bartscheve, mest. pri Bartschevih, or. z Bartschevimi Barentsoma; množina: im. Barentsi, rod. Barentsov, ženski: ednina: im. Bartscheva, rod. Bartscheve, daj. daj. Barentsom, tož. Barentse, mest. pri Barentsih, or. z Bartschevi, tož. Bartschevo, mest. pri Bartschevi, Barentsi or. z Bartschevo; dvojina: im. Bartschevi, rod. StatuS: Predlog Bartschevih, daj. Bartschevima, tož. Bartschevi, mest. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) pri Bartschevih, or. z Bartschevima; množina: im. Bartscheve, rod. Bartschevih, daj. Bartschevim, tož. Barentsovo morje -ega -a [bárentsovo mórje, rod. Bartscheve, mest. pri Bartschevih, or. z Bartschevimi bárentsovega mórja] s; zemljepisno ime srednji: ednina: im. Bartschevo, rod. Bartschevega, |del Severnega ledenega morja|: dežela med daj. Bartschevemu, tož. Bartschevo, mest. pri Barentsovim in Severnim morjem; ◎ norv. Bartschevem, or. z Bartschevim; dvojina: im. Barentshavet (< Barents) Bartschevi, rod. Bartschevih, daj. Bartschevima, tož. {O} ednina: im. Barentsovo morje, rod. Barentsovega Bartschevi, mest. pri Bartschevih, or. z Bartschevima; morja, daj. Barentsovemu morju, tož. Barentsovo množina: im. Bartscheva, rod. Bartschevih, daj. morje, mest. pri Barentsovem morju, or. z Bartschevim, tož. Bartscheva, mest. pri Bartschevih, Barentsovim morjem or. z Bartschevimi {I} ednina: im. [bárentsovo mórje], rod. [bárentsovega StatuS: Predlog mórja], daj. [bárentsovemu mórju], tož. [bárentsovo PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) mórje], mest. [pri bárentsovem mórju], or. [z‿bárentsovim mórjem] Báťa -e tudi Báťa -a [bátja, rod. bátje tudi bátja] m; StatuS: Predlog ime bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Imena voda |priimek|; |češki podjetnik|: poslovni uspeh Tomáša Báťe; prim. Bata Bartsch -a [bárč, rod. bárča] m; ime bitja, osebno ime {B} Báťev |nemški priimek|: Roman pisatelja Bartscha {O} ednina: im. Báťa, rod. Báťe tudi Báťa, daj. Báťi »Nemška bol« se odvija v mariborski okolici; Z tudi Báťu, tož. Báťo tudi Báťa, mest. pri Báťi tudi pri Andreasom Bartschem je v Münchnu odprla galerijo Báťu, or. z Báťo tudi z Báťem; dvojina: im. Báťi tudi stripov in karikatur Báťa, rod. Bátij tudi Báťev, daj. Báťama tudi Báťema, {B} Bartschev tož. Báťi tudi Báťa, mest. pri Báťah tudi pri Báťih, or. z {O} ednina: im. Bartsch, rod. Bartscha, daj. Bartschu, Báťama tudi z Báťema; množina: im. Báťe tudi Báťi, tož. Bartscha, mest. pri Bartschu, or. z Bartschem; rod. Bátij tudi Báťev, daj. Báťam tudi Báťem, tož. Báťe, dvojina: im. Bartscha, rod. Bartschev, daj. Bartschema, mest. pri Báťah tudi pri Báťih, or. z Báťami tudi z Báťi tož. Bartscha, mest. pri Bartschih, or. z Bartschema; {I} ednina: im. [bátja], rod. [bátje] tudi [bátja], daj. množina: im. Bartschi, rod. Bartschev, daj. Bartschem, [bátji] tudi [bátju], tož. [bátjo] tudi [bátja], mest. [pri tož. Bartsche, mest. pri Bartschih, or. z Bartschi bátji] tudi [pri bátju], or. [z‿bátjo] tudi [z‿bátjem]; {I} ednina: im. [bárč], rod. [bárča], daj. [bárču], tož. dvojina: im. [bátji] tudi [bátja], rod. [bátij] tudi [bárča], mest. [pri bárču], or. [z‿bárčem]; dvojina: im. [bátje], daj. [bátjama] tudi [bátjema], tož. [bátji] [bárča], rod. [bárče], daj. [bárčema], tož. [bárča], mest. tudi [bátja], mest. [pri bátjah] tudi [pri bátjih], or. [pri bárčih], or. [z‿bárčema]; množina: im. [bárči], [z‿bátjama] tudi [z‿bátjema]; množina: im. [bátje] rod. [bárče], daj. [bárčem], tož. [bárče], mest. [pri tudi [bátji], rod. [bátij] tudi [bátje], daj. [bátjam] tudi bárčih], or. [z‿bárči] [bátjem], tož. [bátje], mest. [pri bátjah] tudi [pri bátjih], StatuS: Predlog or. [z‿bátjami] tudi [z‿bátji] PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Bartschev -a -o [bárče, ž. bárčeva, s. bárčevo] prid. izdaja Bartscheve grbovne knjige (< Bartsch) Bata -e [báta, rod. báte] ž; stvarno ime {O} moški: ednina: im. Bartschev, rod. |podjetje|: proizvodnja Bate; kot prilastek, v imenovalniku Bartschevega, daj. Bartschevemu, tož. Bartschev prepoznavnost podjetja Bata; |znamka|: kot prilastek, 38 v imenovalniku obutev znamke Bata; ◎ češ. Báťa; prim. ženski: ednina: im. bazovska, rod. bazovske, daj. Báťa bazovski, tož. bazovsko, mest. pri bazovski, or. z {B} Batin bazovsko; dvojina: im. bazovski, rod. bazovskih, daj. {O} ednina: im. Bata, rod. Bate, daj. Bati, tož. Bato, bazovskima, tož. bazovski, mest. pri bazovskih, or. z mest. pri Bati, or. z Bato bazovskima; množina: im. bazovske, rod. bazovskih, StatuS: Predlog daj. bazovskim, tož. bazovske, mest. pri bazovskih, or. PravoPiSne kategorije: Stvarna lastna imena; Znamke in z bazovskimi izdelki; Češčina srednji: ednina: im. bazovsko, rod. bazovskega, daj. bazovskemu, tož. bazovsko, mest. pri bazovskem, or. Baza 20 -e ~ [báza dvájset, rod. báze dvájset] ž; z bazovskim; dvojina: im. bazovski, rod. bazovskih, zemljepisno ime daj. bazovskima, tož. bazovski, mest. pri bazovskih, or. |delovno naselje partizanskega vodstva v Kočevskem z bazovskima; množina: im. bazovska, rod. bazovskih, rogu med drugo svetovno vojno|: razglasitev daj. bazovskim, tož. bazovska, mest. pri bazovskih, or. Baze 20 za kulturni spomenik; Ogledali so si vseh z bazovskimi šestindvajset barak na Bazi 20 StatuS: Predlog Kje? v Bazi 20 in na Bazi 20 PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Pridevniki Od kod? iz Baze 20 in z Baze 20 (iz zemljepisnih naselbinskih/krajevnih imen) Kam? v Bazo 20 {O} ednina: im. Baza 20, rod. Baze 20, daj. Bazi 20, Béarn -a [beárn in beárən, rod. béárna] m; zemljepisno tož. Bazo 20, mest. pri Bazi 20, or. z Bazo 20 ime StatuS: Predlog |pokrajina v Franciji|: zgodovina Béarna; V Béarnu PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena je ustanovil zdravilišče; kot prilastek, v imenovalniku objektov in stavb izlet po pokrajini Béarn Kje? v Béarnu Bazovica -e [bazovíca, rod. bazovíce] ž; zemljepisno Od kod? iz Béarna ime Kam? v Béarn |kraj blizu Trsta v Italiji|: fojba pri Bazovici; proslava {B} Béarnčan, Béarnčanka; Béarnčanov, na/v Bazovici; ◎ it. Basovizza Béarnčankin; béarnski Kje? na Bazovici in v Bazovici {O} ednina: im. Béarn, rod. Béarna, daj. Béarnu, tož. Od kod? z Bazovice in iz Bazovice Béarn, mest. pri Béarnu, or. z Béarnom Kam? na Bazovico in v Bazovico StatuS: Predlog {B} Bazovec, Bazovka; Bazovčev, Bazovkin; PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin bazovski {O} ednina: im. Bazovica, rod. Bazovice, daj. Béatrice -- [beatrís, rod. beatrís] ž; ime bitja, osebno Bazovici, tož. Bazovico, mest. pri Bazovici, or. z ime Bazovico |francosko žensko ime|: Glavni junak romana se StatuS: Predlog spozna s skrivnostno Francozinjo Béatrice PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena {B} Béatricein krajev {O} ednina: im. Béatrice, rod. Béatrice, daj. Béatrice, tož. Béatrice, mest. pri Béatrice, or. z Béatrice; bazovski -a -o [bazôvski] prid. dvojina: im. Béatrice, rod. Béatrice, daj. Béatrice, tož. Štirje ustreljeni bazovski junaki veljajo za prve žrtve Béatrice, mest. pri Béatrice, or. z Béatrice; množina: fašizma v Evropi im. Béatrice, rod. Béatrice, daj. Béatrice, tož. Béatrice, bazovska fojba |kraška jama in grobišče v bližini mest. pri Béatrice, or. z Béatrice Trsta, danes spomenik|: spravni poklon žrtvam ob StatuS: Predlog bazovski fojbi (< Bazovica) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) {O} moški: ednina: im. bazovski, rod. bazovskega, daj. bazovskemu, tož. bazovski (živostno bazovskega), Běchovice -c [bjéhovice, rod. bjéhovic] ž mn.; mest. pri bazovskem, or. z bazovskim; dvojina: zemljepisno ime im. bazovska, rod. bazovskih, daj. bazovskima, tož. |del Prage|: železniška postaja v Běchovicah; kot bazovska, mest. pri bazovskih, or. z bazovskima; prilastek, v imenovalniku lega praške mestne četrti množina: im. bazovski, rod. bazovskih, daj. bazovskim, Běchovice na vzhodu mesta tož. bazovske, mest. pri bazovskih, or. z bazovskimi Kje? v Běchovicah 39 Od kod? iz Běchovic Slovaščina Kam? v Běchovice {B} Běchovičan, Běchovičanka; Běchovičanov, Bellevue -ja [belví, rod. belvíja] m; zemljepisno ime Běchovičankin; běchoviški |stavba v Ljubljani|: propadanje Bellevueja; {O} množina: im. Běchovice, rod. Běchovic, daj. Ljubljančani so se s kočijo vozili na Bellevue Běchovicam, tož. Běchovice, mest. pri Běchovicah, or. na nedeljsko kosilo; V Bellevueju je bila nekoč z Běchovicami gostinska šola; zaklonišče pod Bellevuejem v StatuS: Predlog Šiški; kot prilastek, v imenovalniku sprehajalne poti pod PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Češčina hotelom Bellevue Kje? v Bellevueju in na Bellevueju Bela hiša -e -e [béla híša, rod. béle híše] ž; Od kod? iz Bellevueja in z Bellevueja zemljepisno ime Kam? v Bellevue in na Bellevue |ameriška predsedniška palača|: selitev iz Bele hiše; {B} bellevuejski V službo se je vozil v Belo hišo; V Ovalni pisarni {O} ednina: im. Bellevue, rod. Bellevueja, daj. v Beli hiši je doprsni kip Winstona Churchilla; Bellevueju, tož. Bellevue, mest. pri Bellevueju, or. z v prenesenem pomenu |predsedstvo ali predsednik Bellevuejem Združenih držav Amerike|: politika Bele hiše; {I} ednina: im. [belví], rod. [belvíja], daj. [belvíju], tož. kandidat za Belo hišo; spor med Belo hišo in [belví], mest. [pri belvíju], or. [z‿belvíjem] Kremljem; ◎ angl. White House StatuS: Predlog Kje? v Beli hiši PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Od kod? iz Bele hiše Kam? v Belo hišo bellevuejski -a -o [belvíjski] prid. {O} ednina: im. Bela hiša, rod. Bele hiše, daj. Beli bellevuejska kavarna (< Bellevue) hiši, tož. Belo hišo, mest. pri Beli hiši, or. z Belo hišo {O} moški: ednina: im. bellevuejski, rod. StatuS: Predlog bellevuejskega, daj. bellevuejskemu, tož. bellevuejski PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb (živostno bellevuejskega), mest. pri bellevuejskem, or. z bellevuejskim; dvojina: im. bellevuejska, rod. Beli kamen -ega -mna [béli kámən, rod. bélega bellevuejskih, daj. bellevuejskima, tož. bellevuejska, kámna] m; zemljepisno ime mest. pri bellevuejskih, or. z bellevuejskima; množina: |jama na Dolenjskem|: raziskovanje Belega kamna; im. bellevuejski, rod. bellevuejskih, daj. bellevuejskim, Jamarji so se odpravili v Beli kamen tož. bellevuejske, mest. pri bellevuejskih, or. z Kje? v Belem kamnu bellevuejskimi Od kod? iz Belega kamna ženski: ednina: im. bellevuejska, rod. bellevuejske, Kam? v Beli kamen daj. bellevuejski, tož. bellevuejsko, mest. pri {O} ednina: im. Beli kamen, rod. Belega kamna, daj. bellevuejski, or. z bellevuejsko; dvojina: im. Belemu kamnu, tož. Beli kamen, mest. pri Belem bellevuejski, rod. bellevuejskih, daj. bellevuejskima, kamnu, or. z Belim kamnom tož. bellevuejski, mest. pri bellevuejskih, or. z StatuS: Predlog bellevuejskima; množina: im. bellevuejske, rod. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena bellevuejskih, daj. bellevuejskim, tož. bellevuejske, mest. pri bellevuejskih, or. z bellevuejskimi Beli Karpati -ih -ov [béli karpáti, rod. bélih srednji: ednina: im. bellevuejsko, rod. bellevuejskega, karpáto] m mn.; zemljepisno ime daj. bellevuejskemu, tož. bellevuejsko, mest. pri |gorovje v Evropi|: V mesto Trenčín smo se pripeljali bellevuejskem, or. z bellevuejskim; dvojina: im. čez Bele Karpate; Po Belih Karpatih poteka naravna bellevuejski, rod. bellevuejskih, daj. bellevuejskima, meja med Slovaško in Češko; ◎ slš. Biele Karpaty tož. bellevuejski, mest. pri bellevuejskih, or. z Kje? v Belih Karpatih bellevuejskima; množina: im. bellevuejska, rod. Od kod? iz Belih Karpatov bellevuejskih, daj. bellevuejskim, tož. bellevuejska, Kam? v Bele Karpate mest. pri bellevuejskih, or. z bellevuejskimi {O} množina: im. Beli Karpati, rod. Belih Karpatov, StatuS: Predlog daj. Belim Karpatom, tož. Bele Karpate, mest. pri PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Belih Karpatih, or. z Belimi Karpati naselbinskih/krajevnih imen) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; 40 Belokranjec -njca [bẹlokránjəc, rod. bẹlokránʼca] m; {O} ednina: im. Beňačková, rod. Beňačkove, daj. ime bitja, prebivalsko ime Beňačkovi, tož. Beňačkovo, mest. pri Beňačkovi, gostoljubnost Belokranjcev (< Bela krajina) or. z Beňačkovo; dvojina: im. Beňačkovi, rod. {B} Belokranjčev Beňačkovih, daj. Beňačkovima, tož. Beňačkovi, mest. {O} ednina: im. Belokranjec, rod. Belokranjca, daj. pri Beňačkovih, or. z Beňačkovima; množina: im. Belokranjcu, tož. Belokranjca, mest. pri Belokranjcu, Beňačkove, rod. Beňačkovih, daj. Beňačkovim, tož. or. z Belokranjcem; dvojina: im. Belokranjca, rod. Beňačkove, mest. pri Beňačkovih, or. z Beňačkovimi Belokranjcev, daj. Belokranjcema, tož. Belokranjca, StatuS: Predlog mest. pri Belokranjcih, or. z Belokranjcema; množina: PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) im. Belokranjci, rod. Belokranjcev, daj. Belokranjcem, tož. Belokranjce, mest. pri Belokranjcih, or. z Beneškoslovensko hribovje -ega Belokranjci -a [benéškoslovénsko hribôje, rod. {I} ednina: im. [bẹlokránjəc], rod. [bẹlokránʼca], benéškoslovénskega hribôja] s; zemljepisno ime daj. [bẹlokránʼcu], tož. [bẹlokránʼca], mest. [pri |hribovje v Beneški Sloveniji|: Kamnine bẹlokránʼcu], or. [z‿bẹlokránʼcem]; dvojina: Beneškoslovenskega hribovja so večinoma im. [bẹlokránʼca], rod. [bẹlokránʼce], daj. eocenskega izvora; vrhovi v Beneškoslovenskem [bẹlokránʼcema], tož. [bẹlokránʼca], mest. [pri hribovju; prim. beneškoslovenski (< Beneška bẹlokránʼcih], or. [z‿bẹlokránʼcema]; množina: im. Slovenija) [bẹlokránʼci], rod. [bẹlokránʼce], daj. [bẹlokránʼcem], Kje? v Beneškoslovenskem hribovju tož. [bẹlokránʼce], mest. [pri bẹlokránʼcih], or. Od kod? iz Beneškoslovenskega hribovja [z‿bẹlokránʼci] Kam? v Beneškoslovensko hribovje StatuS: Predlog {O} ednina: im. Beneškoslovensko hribovje, PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (države, rod. Beneškoslovenskega hribovja, daj. celine, pokrajine, otoki) Beneškoslovenskemu hribovju, tož. Beneškoslovensko hribovje, mest. pri Beloveška pušča -e -e [belovéška púšča, rod. Beneškoslovenskem hribovju, or. z belovéške púšče] ž; zemljepisno ime Beneškoslovenskim hribovjem |pragozd na meji med Poljsko in Belorusijo|: zobri v StatuS: Predlog Beloveški pušči; ◎ pol. Puszcza Białowieska PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij {O} ednina: im. Beloveška pušča, rod. Beloveške pušče, daj. Beloveški pušči, tož. Beloveško puščo, Bengalija -e [bengálija, rod. bengálije] ž; zemljepisno mest. pri Beloveški pušči, or. z Beloveško puščo ime StatuS: Predlog |pokrajina na Indijski podcelini|: V gozdnatih PravoPiSni kategoriji: Imena pokrajin; Poljščina predelih Bengalije menda živi le še nekaj nosorogov; Najzgodnejšo omembo Bengalije zasledimo v Beloveški gozd -ega -a [belovéški gòst, rod. starogrških virih okoli leta 100 pr. n. št.; poselitev v belovéškega gôzda tudi belovéški góst, rod. Bengaliji; ◎ beng. Bangla/ Bôngo belovéškega gózda] m; zemljepisno ime Kje? v Bengaliji |drugo ime za Beloveško puščo|: Povprečna starost Od kod? iz Bengalije dreves v Beloveškem gozdu je sto let; ◎ pol. Puszcza Kam? v Bengalijo Białowieska; prim. Beloveška pušča {B} Bengalec, Bengalka; Bengalčev, Bengalkin; {O} ednina: im. Beloveški gozd, rod. Beloveškega bengalski gozda, daj. Beloveškemu gozdu, tož. Beloveški {O} ednina: im. Bengalija, rod. Bengalije, daj. gozd, mest. pri Beloveškem gozdu, or. z Beloveškim Bengaliji, tož. Bengalijo, mest. pri Bengaliji, or. z gozdom Bengalijo StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena pokrajin; Poljščina PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Beňačková -e [bénjačkova, rod. bénjačkove] ž; ime Bengalski zaliv -ega -a [bengálski zalí, rod. bitja, osebno ime bengálskega zalíva] m; zemljepisno ime |priimek|; |slovaška operna pevka|: nastop |zaliv v severovzhodnem delu Indijskega oceana|: sopranistke Gabriele Beňačkove; za izražanje svojine Andamanski otoki ležijo v Bengalskem zalivu; sopran Beňačkove plovba čez Bengalski zaliv; ◎ angl. Bay of Bengal; 41 prim. bengalski (< Bengalija) Bergogliovem, or. z Bergoglievim in z Bergogliovim; Kje? v Bengalskem zalivu dvojina: im. Bergoglieva in Bergogliova, rod. Od kod? iz Bengalskega zaliva Bergoglievih in Bergogliovih, daj. Bergoglievima Kam? v Bengalski zaliv in Bergogliovima, tož. Bergoglieva in Bergogliova, {B} bengalskozalivski mest. pri Bergoglievih in pri Bergogliovih, or. z {O} ednina: im. Bengalski zaliv, rod. Bengalskega Bergoglievima in z Bergogliovima; množina: im. zaliva, daj. Bengalskemu zalivu, tož. Bengalski Bergoglievi in Bergogliovi, rod. Bergoglievih in zaliv, mest. pri Bengalskem zalivu, or. z Bengalskim Bergogliovih, daj. Bergoglievim in Bergogliovim, tož. zalivom Bergoglieve in Bergogliove, mest. pri Bergoglievih StatuS: Predlog in pri Bergogliovih, or. z Bergoglievimi in z PravoPiSna kategorija: Imena voda Bergogliovimi ženski: ednina: im. Bergoglieva in Bergogliova, Beniak -a [bénjak, rod. bénjaka] m; ime bitja, osebno rod. Bergoglieve in Bergogliove, daj. Bergoglievi ime in Bergogliovi, tož. Bergoglievo in Bergogliovo, |priimek|; |slovaški pesnik|: simbolizem Valentína mest. pri Bergoglievi in pri Bergogliovi, or. Beniaka z Bergoglievo in z Bergogliovo; dvojina: im. {B} Beniakov Bergoglievi in Bergogliovi, rod. Bergoglievih in {O} ednina: im. Beniak, rod. Beniaka, daj. Beniaku, Bergogliovih, daj. Bergoglievima in Bergogliovima, tož. Beniaka, mest. pri Beniaku, or. z Beniakom; tož. Bergoglievi in Bergogliovi, mest. pri Bergoglievih dvojina: im. Beniaka, rod. Beniakov, daj. Beniakoma, in pri Bergogliovih, or. z Bergoglievima in z tož. Beniaka, mest. pri Beniakih, or. z Beniakoma; Bergogliovima; množina: im. Bergoglieve in množina: im. Beniaki, rod. Beniakov, daj. Beniakom, Bergogliove, rod. Bergoglievih in Bergogliovih, daj. tož. Beniake, mest. pri Beniakih, or. z Beniaki Bergoglievim in Bergogliovim, tož. Bergoglieve StatuS: Predlog in Bergogliove, mest. pri Bergoglievih in pri PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Bergogliovih, or. z Bergoglievimi in z Bergogliovimi srednji: ednina: im. Bergoglievo in Bergogliovo, rod. Bergen-Belsen -sna [bêrgәn-bélzәn, rod. bêrgәn- Bergoglievega in Bergogliovega, daj. Bergoglievemu bélzna] m; zemljepisno ime in Bergogliovemu, tož. Bergoglievo in Bergogliovo, |koncentracijsko taborišče v Nemčiji|: osvoboditev mest. pri Bergoglievem in pri Bergogliovem, or. Bergen-Belsna; spominski muzej v Bergen-Belsnu; z Bergoglievim in z Bergogliovim; dvojina: im. kot prilastek, v imenovalniku Ana Frank je umrla v Bergoglievi in Bergogliovi, rod. Bergoglievih in taborišču Bergen-Belsen Bergogliovih, daj. Bergoglievima in Bergogliovima, Kje? v Bergen-Belsnu tož. Bergoglievi in Bergogliovi, mest. pri Bergoglievih Od kod? iz Bergen-Belsna in pri Bergogliovih, or. z Bergoglievima in z Kam? v Bergen-Belsen Bergogliovima; množina: im. Bergoglieva in {B} bergen-belsenski Bergogliova, rod. Bergoglievih in Bergogliovih, daj. {O} ednina: im. Bergen-Belsen, rod. Bergen-Belsna, Bergoglievim in Bergogliovim, tož. Bergoglieva daj. Bergen-Belsnu, tož. Bergen-Belsen, mest. pri in Bergogliova, mest. pri Bergoglievih in pri Bergen-Belsnu, or. z Bergen-Belsnom Bergogliovih, or. z Bergoglievimi in z Bergogliovimi S S tatuS: Predlog tatuS: Predlog P P ravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb ravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Bergogliev -a -o in Bergogliov -a -o [bergólje, ž. Bergoglio -a [bergóljo, rod. bergólja] m; ime bitja, bergóljeva, s. bergóljevo] prid. osebno ime V filmu so prikazane Bergoglieve/Bergogliove |priimek|; |rojstni priimek papeža|: Papeško ime italijanske korenine; Bergoglievo/Bergogliovo ime Jorgeja Maria/Marie Bergoglia je Frančišek; je med kandidati za papeža krožilo že leta 2005 (< Katoličani so z Bergogliem/Bergogliom dobili Bergoglio) prvega papeža iz Latinske Amerike; prim. Frančišek {O} moški: ednina: im. Bergogliev in Bergogliov, {B} Bergogliev in Bergogliov rod. Bergoglievega in Bergogliovega, daj. {O} ednina: im. Bergoglio, rod. Bergoglia, daj. Bergoglievemu in Bergogliovemu, tož. Bergogliev Bergogliu, tož. Bergoglia, mest. pri Bergogliu, or. z in Bergogliov (živostno Bergoglievega in Bergogliem in z Bergogliom; dvojina: im. Bergoglia, Bergogliovega), mest. pri Bergoglievem in pri rod. Bergogliev in Bergogliov, daj. Bergogliema in 42 Bergoglioma, tož. Bergoglia, mest. pri Bergogliih, Berkshire Hathaway ~ -a [bêrkšir hêtavej, rod. or. z Bergogliema in z Bergoglioma; množina: bêrkšir hêtaveja] m; zemljepisno ime im. Bergoglii, rod. Bergogliev in Bergogliov, daj. |podjetje|: strokovnjak za zavarovanja v Berkshire Bergogliem in Bergogliom, tož. Bergoglie, mest. pri Hathawayu; Pri prevzemu družbe je sodeloval z Bergogliih, or. z Bergoglii Berkshire Hathawayem; kot prilastek, v imenovalniku {I} ednina: im. [bergóljo], rod. [bergólja], daj. delnice podjetja Berkshire Hathaway (< Berkshire2) [bergólju], tož. [bergólja], mest. [pri bergólju], {O} ednina: im. Berkshire Hathaway, rod. Berkshire or. [z‿bergóljem]; dvojina: im. [bergólja], rod. Hathawaya, daj. Berkshire Hathawayu, tož. Berkshire [bergólje], daj. [bergóljema], tož. [bergólja], mest. Hathaway, mest. pri Berkshire Hathawayu, or. z [pri bergóljih], or. [z‿bergóljema]; množina: im. Berkshire Hathawayem [bergólji], rod. [bergólje], daj. [bergóljem], tož. {I} ednina: im. [bêrkšir hêtavej], rod. [bêrkšir [bergólje], mest. [pri bergóljih], or. [z‿bergólji] hêtaveja], daj. [bêrkšir hêtaveju], tož. [bêrkšir StatuS: Predlog hêtavej], mest. [pri bêrkšir hêtaveju], or. [z‿bêrkšir PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); hêtavejem] Italijanščina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena Bergogliov prid.; obširneje glej pri Bergogliev berkshirski -a -o [bárkširski] prid. Berkshire1 -ra [bárkšir, rod. bárkšira] m; zemljepisno prašič berkshirske pasme (< Berkshire1) ime {O} moški: ednina: im. berkshirski, rod. |grofija v Angliji|: Berkshire leži v srednjem toku berkshirskega, daj. berkshirskemu, tož. berkshirski Temze; kraljevi konjeniški šov v Berkshiru; kot (živostno berkshirskega), mest. pri berkshirskem, prilastek, v imenovalniku grad Windsor v grofiji or. z berkshirskim; dvojina: im. berkshirska, rod. Berkshire berkshirskih, daj. berkshirskima, tož. berkshirska, Kje? v Berkshiru mest. pri berkshirskih, or. z berkshirskima; množina: Od kod? iz Berkshira im. berkshirski, rod. berkshirskih, daj. berkshirskim, Kam? v Berkshire tož. berkshirske, mest. pri berkshirskih, or. z {B} Berkshirčan, Berkshirčanka; Berkshirčanov, berkshirskimi Berkshirčankin; berkshirski ženski: ednina: im. berkshirska, rod. berkshirske, daj. {O} ednina: im. Berkshire, rod. Berkshira, daj. berkshirski, tož. berkshirsko, mest. pri berkshirski, Berkshiru, tož. Berkshire, mest. pri Berkshiru, or. z or. z berkshirsko; dvojina: im. berkshirski, rod. Berkshirom berkshirskih, daj. berkshirskima, tož. berkshirski, mest. StatuS: Predlog pri berkshirskih, or. z berkshirskima; množina: im. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) berkshirske, rod. berkshirskih, daj. berkshirskim, tož. enot berkshirske, mest. pri berkshirskih, or. z berkshirskimi srednji: ednina: im. berkshirsko, rod. berkshirskega, Berkshire2 -ra [bêrkšir, rod. bêrkšira] m; zemljepisno daj. berkshirskemu, tož. berkshirsko, mest. pri ime berkshirskem, or. z berkshirskim; dvojina: im. |okrožje v Massachusettsu|: Berkshire leži na vzhodu berkshirski, rod. berkshirskih, daj. berkshirskima, Združenih držav Amerike; Največje mesto in sedež tož. berkshirski, mest. pri berkshirskih, or. z Berkshira je Pittsfield; Prvi angleški naseljenci so se berkshirskima; množina: im. berkshirska, rod. v Berkshiru naselili v 18. stoletju berkshirskih, daj. berkshirskim, tož. berkshirska, mest. Kje? v Berkshiru pri berkshirskih, or. z berkshirskimi Od kod? iz Berkshira StatuS: Predlog Kam? v Berkshire PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, {B} Berkshirčan, Berkshirčanka; Berkshirčanov, pokrajin, otokov) Berkshirčankin; berkshirski {O} ednina: im. Berkshire, rod. Berkshira, daj. Berry1 -ja [bêri, rod. bêrija] m; ime bitja, osebno ime Berkshiru, tož. Berkshire, mest. pri Berkshiru, or. z |priimek|; |ameriški glasbenik|: zapuščina Chucka Berkshirom Berryja; nastop s Chuckom Berryjem StatuS: Predlog {B} Berryjev PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) {O} ednina: im. Berry, rod. Berryja, daj. Berryju, tož. enot Berryja, mest. pri Berryju, or. z Berryjem; dvojina: im. 43 Berryja, rod. Berryjev, daj. Berryjema, tož. Berryja, {O} ednina: im. Beşiktaş, rod. Beşiktaşa, daj. mest. pri Berryjih, or. z Berryjema; množina: im. Beşiktaşu, tož. Beşiktaş, mest. pri Beşiktaşu, or. z Berryji, rod. Berryjev, daj. Berryjem, tož. Berryje, mest. Beşiktaşem pri Berryjih, or. z Berryji {I} ednina: im. [bešíktaš], rod. [bešíktaša], daj. {I} ednina: im. [bêri], rod. [bêrija], daj. [bêriju], tož. [bešíktašu], tož. [bešíktaš], mest. [pri bešíktašu], or. [bêrija], mest. [pri bêriju], or. [z‿bêrijem]; dvojina: [z‿bešíktašem] im. [bêrija], rod. [bêrije], daj. [bêrijema], tož. [bêrija], StatuS: Predlog mest. [pri bêrijih], or. [z‿bêrijema]; množina: im. PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena [bêriji], rod. [bêrije], daj. [bêrijem], tož. [bêrije], mest. [pri bêrijih], or. [z‿bêriji] beşiktaški -a -o [bešíktaški] prid. StatuS: Predlog beşiktaški nogometni klub; beşiktaško pristanišče (< PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Beşiktaš) {O} moški: ednina: im. beşiktaški, rod. Berry2 -- [bêri, rod. bêri] ž; ime bitja, osebno ime beşiktaškega, daj. beşiktaškemu, tož. beşiktaški |angleški priimek|: navadno ob ženskem imenu ali (živostno beşiktaškega), mest. pri beşiktaškem, samostalniku v vlogi poklicnega, vljudnostnega, akademskega or. z beşiktaškim; dvojina: im. beşiktaška, rod. naziva spletna stran igralke Halle Berry; Gospodična beşiktaških, daj. beşiktaškima, tož. beşiktaška, mest. Berry nikoli ne je po dvajseti uri zvečer pri beşiktaških, or. z beşiktaškima; množina: im. {O} ednina: im. Berry, rod. Berry, daj. Berry, tož. beşiktaški, rod. beşiktaških, daj. beşiktaškim, tož. Berry, mest. pri Berry, or. z Berry; dvojina: im. Berry, beşiktaške, mest. pri beşiktaških, or. z beşiktaškimi rod. Berry, daj. Berry, tož. Berry, mest. pri Berry, or. z ženski: ednina: im. beşiktaška, rod. beşiktaške, daj. Berry; množina: im. Berry, rod. Berry, daj. Berry, tož. beşiktaški, tož. beşiktaško, mest. pri beşiktaški, or. z Berry, mest. pri Berry, or. z Berry beşiktaško; dvojina: im. beşiktaški, rod. beşiktaških, StatuS: Predlog daj. beşiktaškima, tož. beşiktaški, mest. pri beşiktaških, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) or. z beşiktaškima; množina: im. beşiktaške, rod. beşiktaških, daj. beşiktaškim, tož. beşiktaške, mest. pri Berry3 -ja [berí, rod. beríja] m beşiktaških, or. z beşiktaškimi |pokrajina v Franciji|: V Berryju se je rodil francoski srednji: ednina: im. beşiktaško, rod. beşiktaškega, daj. pisatelj Balzac; kot prilastek, v imenovalniku lončenina iz beşiktaškemu, tož. beşiktaško, mest. pri beşiktaškem, pokrajine Berry or. z beşiktaškim; dvojina: im. beşiktaški, rod. Kje? v Berryju beşiktaških, daj. beşiktaškima, tož. beşiktaški, mest. Od kod? iz Berryja pri beşiktaških, or. z beşiktaškima; množina: im. Kam? v Berry beşiktaška, rod. beşiktaških, daj. beşiktaškim, tož. {B} Berryjčan, Berryjčanka; Berryjčanov, beşiktaška, mest. pri beşiktaških, or. z beşiktaškimi Berryjčankin; berryjski StatuS: Predlog {O} ednina: im. Berry, rod. Berryja, daj. Berryju, tož. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Berry, mest. pri Berryju, or. z Berryjem naselbinskih/krajevnih imen) {I} ednina: im. [berí], rod. [beríja], daj. [beríju], tož. [berí], mest. [pri beríju], or. [z‿beríjem] Bevk -a [bék, rod. béka] m; ime bitja, osebno ime StatuS: Predlog |priimek|; |slovenski pisatelj|: zgodovinska trilogija PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Franceta Bevka {B} Bevkov Beşiktaş -a [bešíktaš, rod. bešíktaša] m; zemljepisno {O} ednina: im. Bevk, rod. Bevka, daj. Bevku, tož. ime Bevka, mest. pri Bevku, or. z Bevkom; dvojina: im. |okrožje v Carigradu|: zgodovina Beşiktaşa; Bevka, rod. Bevkov, daj. Bevkoma, tož. Bevka, mest. pristanišče v Beşiktaşu; trajektne povezave z pri Bevkih, or. z Bevkoma; množina: im. Bevki, rod. Beşiktaşem; kot prilastek, v imenovalniku mošeje v Bevkov, daj. Bevkom, tož. Bevke, mest. pri Bevkih, or. okrožju Beşiktaş z Bevki Kje? v Beşiktaşu StatuS: Predlog Od kod? iz Beşiktaşa PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Kam? v Beşiktaş {B} Beşiktaşan, Beşiktaşanka; Beşiktaşanov, Bezlaj -a [bezláj, rod. bezlája] m; ime bitja, osebno ime Beşiktaşankin; beşiktaški |priimek|; |slovenski jezikoslovec|: etimološki 44 slovar Franceta Bezlaja; Teza o južnoslovanskem Od kod? izza Bežigrada naselitvenem valu iz Panonske nižine je obstajala že Kam? za Bežigrad pred Bezlajem {B} Bežigrajčan, Bežigrajčanka; Bežigrajčanov, {B} Bezlajev Bežigrajčankin; bežigrajski {O} ednina: im. Bezlaj, rod. Bezlaja, daj. Bezlaju, tož. {O} ednina: im. Bežigrad, rod. Bežigrada, daj. Bezlaja, mest. pri Bezlaju, or. z Bezlajem; dvojina: im. Bežigradu, tož. Bežigrad, mest. pri Bežigradu, or. z Bezlaja, rod. Bezlajev, daj. Bezlajema, tož. Bezlaja, Bežigradom mest. pri Bezlajih, or. z Bezlajema; množina: im. StatuS: Predlog Bezlaji, rod. Bezlajev, daj. Bezlajem, tož. Bezlaje, mest. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena pri Bezlajih, or. z Bezlaji {I} ednina: im. [bezláj], rod. [bezlája], daj. [bezláju], bežigrajski -a -o [béžigrajski] prid. tož. [bezlája], mest. [pri bezláju], or. [z‿bezlájem]; bežigrajski športni stadion; bežigrajska gimnazija (< dvojina: im. [bezlája], rod. [bezláje], daj. [bezlájema], Bežigrad, Ljubljana Bežigrad) tož. [bezlája], mest. [pri bezlájih], or. [z‿bezlájema]; {O} moški: ednina: im. bežigrajski, rod. množina: im. [bezláji], rod. [bezláje], daj. [bezlájem], bežigrajskega, daj. bežigrajskemu, tož. bežigrajski tož. [bezláje], mest. [pri bezlájih], or. [z‿bezláji] (živostno bežigrajskega), mest. pri bežigrajskem, StatuS: Predlog or. z bežigrajskim; dvojina: im. bežigrajska, rod. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) bežigrajskih, daj. bežigrajskima, tož. bežigrajska, mest. pri bežigrajskih, or. z bežigrajskima; množina: im. Bezlajev -a -o [bezláje, ž. bezlájeva, s. bezlájevo] bežigrajski, rod. bežigrajskih, daj. bežigrajskim, tož. prid. bežigrajske, mest. pri bežigrajskih, or. z bežigrajskimi Bezlajev slovar; Bezlajeva raziskava vodnih imen (< ženski: ednina: im. bežigrajska, rod. bežigrajske, daj. Bezlaj) bežigrajski, tož. bežigrajsko, mest. pri bežigrajski, {O} moški: ednina: im. Bezlajev, rod. Bezlajevega, or. z bežigrajsko; dvojina: im. bežigrajski, rod. daj. Bezlajevemu, tož. Bezlajev (živostno Bezlajevega), bežigrajskih, daj. bežigrajskima, tož. bežigrajski, mest. mest. pri Bezlajevem, or. z Bezlajevim; dvojina: im. pri bežigrajskih, or. z bežigrajskima; množina: im. Bezlajeva, rod. Bezlajevih, daj. Bezlajevima, tož. bežigrajske, rod. bežigrajskih, daj. bežigrajskim, tož. Bezlajeva, mest. pri Bezlajevih, or. z Bezlajevima; bežigrajske, mest. pri bežigrajskih, or. z bežigrajskimi množina: im. Bezlajevi, rod. Bezlajevih, daj. srednji: ednina: im. bežigrajsko, rod. bežigrajskega, Bezlajevim, tož. Bezlajeve, mest. pri Bezlajevih, or. z daj. bežigrajskemu, tož. bežigrajsko, mest. pri Bezlajevimi bežigrajskem, or. z bežigrajskim; dvojina: im. ženski: ednina: im. Bezlajeva, rod. Bezlajeve, daj. bežigrajski, rod. bežigrajskih, daj. bežigrajskima, tož. Bezlajevi, tož. Bezlajevo, mest. pri Bezlajevi, or. z bežigrajski, mest. pri bežigrajskih, or. z bežigrajskima; Bezlajevo; dvojina: im. Bezlajevi, rod. Bezlajevih, daj. množina: im. bežigrajska, rod. bežigrajskih, daj. Bezlajevima, tož. Bezlajevi, mest. pri Bezlajevih, or. z bežigrajskim, tož. bežigrajska, mest. pri bežigrajskih, Bezlajevima; množina: im. Bezlajeve, rod. Bezlajevih, or. z bežigrajskimi daj. Bezlajevim, tož. Bezlajeve, mest. pri Bezlajevih, StatuS: Predlog or. z Bezlajevimi PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih srednji: ednina: im. Bezlajevo, rod. Bezlajevega, daj. naselbinskih/krajevnih imen) Bezlajevemu, tož. Bezlajevo, mest. pri Bezlajevem, or. z Bezlajevim; dvojina: im. Bezlajevi, rod. Bezlajevih, Białka -e [bjálka, rod. bjálke] ž; zemljepisno ime daj. Bezlajevima, tož. Bezlajevi, mest. pri Bezlajevih, |reka na Slovaškem in Poljskem|: Slovaško ime or. z Bezlajevima; množina: im. Bezlajeva, rod. Białke je Biela voda; tok reke Białke; prim. Biela Bezlajevih, daj. Bezlajevim, tož. Bezlajeva, mest. pri voda Bezlajevih, or. z Bezlajevimi {B} Białkin; białški StatuS: Predlog {O} ednina: im. Białka, rod. Białke, daj. Białki, tož. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Białko, mest. pri Białki, or. z Białko StatuS: Predlog Bežigrad -a [béžigrat, rod. béžigrada] m; zemljepisno PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Poljščina ime |del Ljubljane|: stadion za Bežigradom; prim. Biela voda -e -e [bjéla vôda, rod. bjéle vôde] ž; Ljubljana Bežigrad zemljepisno ime Kje? za Bežigradom |reka na Slovaškem in Poljskem|: izvir Biele vode v 45 Visokih Tatrah; kot prilastek, v imenovalniku Stali smo PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina ob izlivu reke Biela voda; prim. Białka {B} bielovodski Bill -a [bíl, rod. bíla] m; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. Biela voda, rod. Biele vode, daj. Bieli |angleško moško ime|: V New Yorku se je srečal vodi, tož. Bielo vodo, mest. pri Bieli vodi, or. z Bielo s takratnim ameriškim predsednikom Billom vodo Clintonom StatuS: Predlog {B} Billov PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Slovaščina {O} ednina: im. Bill, rod. Billa, daj. Billu, tož. Billa, mest. pri Billu, or. z Billom; dvojina: im. Billa, rod. bielovodski -a -o [bjelovôtski] prid. Billov, daj. Billoma, tož. Billa, mest. pri Billih, or. z bielovodski most (< Biela voda) Billoma; množina: im. Billi, rod. Billov, daj. Billom, {O} moški: ednina: im. bielovodski, rod. tož. Bille, mest. pri Billih, or. z Billi bielovodskega, daj. bielovodskemu, tož. bielovodski StatuS: Predlog (živostno bielovodskega), mest. pri bielovodskem, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) or. z bielovodskim; dvojina: im. bielovodska, rod. bielovodskih, daj. bielovodskima, tož. bielovodska, Bischofshofen -fna [bíšofshófən, rod. bíšofshófna] mest. pri bielovodskih, or. z bielovodskima; množina: m; zemljepisno ime im. bielovodski, rod. bielovodskih, daj. bielovodskim, |kraj v Avstriji|: železnica do Bischofshofna; Škof tož. bielovodske, mest. pri bielovodskih, or. z Rupert naj bi posmrtne ostanke Maksimilijana bielovodskimi Celjskega prenesel v Bischofshofen; pridobivanje ženski: ednina: im. bielovodska, rod. bielovodske, daj. železa v Bischofshofnu; kot prilastek, v imenovalniku bielovodski, tož. bielovodsko, mest. pri bielovodski, Tekma novoletne skakalne turneje se bo odvijala v or. z bielovodsko; dvojina: im. bielovodski, rod. avstrijskem mestu Bischofshofen bielovodskih, daj. bielovodskima, tož. bielovodski, Kje? v Bischofshofnu mest. pri bielovodskih, or. z bielovodskima; množina: Od kod? iz Bischofshofna im. bielovodske, rod. bielovodskih, daj. bielovodskim, Kam? v Bischofshofen tož. bielovodske, mest. pri bielovodskih, or. z {B} Bischofshofenčan, Bischofshofenčanka; bielovodskimi Bischofshofenčanov, Bischofshofenčankin; srednji: ednina: im. bielovodsko, rod. bielovodskega, bischofshofenski daj. bielovodskemu, tož. bielovodsko, mest. pri {O} ednina: im. Bischofshofen, rod. Bischofshofna, bielovodskem, or. z bielovodskim; dvojina: im. daj. Bischofshofnu, tož. Bischofshofen, mest. pri bielovodski, rod. bielovodskih, daj. bielovodskima, Bischofshofnu, or. z Bischofshofnom tož. bielovodski, mest. pri bielovodskih, or. z StatuS: Predlog bielovodskima; množina: im. bielovodska, rod. PravoPiSna kategorija: Imena krajev bielovodskih, daj. bielovodskim, tož. bielovodska, mest. pri bielovodskih, or. z bielovodskimi Biserna reka -e -e [bíserna réka, rod. bíserne réke] StatuS: Predlog ž; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen voda) |reka na Kitajskem|: mokrišča v delti Biserne reke; prevoz premoga po Biserni reki; ◎ po pinjinu Bielsko-Biała Bielskega-Białe [bjélsko-bjála, rod. Zhujiang bjélskega-bjále] ž; zemljepisno ime {B} bisernorečni |kraj na Poljskem|: Prihaja iz Bielskega-Białe; kot {O} ednina: im. Biserna reka, rod. Biserne reke, daj. prilastek, v imenovalniku V mestu Bielsko-Biała so Biserni reki, tož. Biserno reko, mest. pri Biserni reki, univerza in vrsta drugih šol or. z Biserno reko Kje? v Bielskem-Białi StatuS: Predlog Od kod? iz Bielskega-Białe PravoPiSna kategorija: Imena voda Kam? v Bielsko-Biało {B} Bielsko-Białčan, Bielsko-Białčanka; Bielsko- Biskajski zaliv -ega -a [biskájski zalí, rod. Białčanov, Bielsko-Białčankin; bielsko-białski biskájskega zalíva] m; zemljepisno ime {O} ednina: im. Bielsko-Biała, rod. Bielskega-Białe, |zaliv v Atlantskem oceanu|: prečkanje Biskajskega daj. Bielskemu-Białi, tož. Bielsko-Biało, mest. pri zaliva; pristaniško mesto v Biskajskem zalivu; Pluli Bielskem-Białi, or. z Bielskim-Biało so po Biskajskem zalivu; ◎ fr. Golfe du Gascogne, StatuS: Predlog šp. Golfo de Vizcaya, bask. Bizkaiko Golkoa 46 Kje? v Biskajskem zalivu reka Mučka bistrica v Bistriškem jarku; kot prilastek, Od kod? iz Biskajskega zaliva navadno v rodilniku hribi nad dolino Bistriškega jarka Kam? v Biskajski zaliv Kje? v Bistriškem jarku {O} ednina: im. Biskajski zaliv, rod. Biskajskega Od kod? iz Bistriškega jarka zaliva, daj. Biskajskemu zalivu, tož. Biskajski zaliv, Kam? v Bistriški jarek mest. pri Biskajskem zalivu, or. z Biskajskim zalivom {O} ednina: im. Bistriški jarek, rod. Bistriškega jarka, StatuS: Predlog daj. Bistriškemu jarku, tož. Bistriški jarek, mest. pri PravoPiSna kategorija: Imena voda Bistriškem jarku, or. z Bistriškim jarkom StatuS: Predlog Bistra1 -e [bístra, rod. bístre] ž; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena |kraj pri Vrhniki|: Nekdanji kartuzijanski samostan v Bistri je ljubljanski trgovec in tovarnar Galle bistrski -a -o in bistrški -a -o [bístərski in bístərški] spremenil v Galetov grad; zbirka starodobnikov v prid. Tehniškem muzeju Slovenije iz Bistre |nanašajoč se na kraj|: bistrski/bistrški grad; Kje? v Bistri |nanašajoč se na potok|: bistrski/bistrški izvir; Od kod? iz Bistre |nanašajoč se na grad ali samostan|: Bistrska/bistrška Kam? v Bistro kartuzija se je sprva imenovala »Vesela dolina« (< {B} Bistričan, Bistričanka; Bistričanov, Bistričankin; Bistra2, Bistra3, Bistra1) bistrski in bistrški {O} moški: ednina: im. bistrski in bistrški, {O} ednina: im. Bistra, rod. Bistre, daj. Bistri, tož. rod. bistrskega in bistrškega, daj. bistrskemu in Bistro, mest. pri Bistri, or. z Bistro bistrškemu, tož. bistrski in bistrški (živostno bistrskega StatuS: Predlog in bistrškega), mest. pri bistrskem in pri bistrškem, PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena or. z bistrskim in z bistrškim; dvojina: im. bistrska in krajev bistrška, rod. bistrskih in bistrških, daj. bistrskima in bistrškima, tož. bistrska in bistrška, mest. pri bistrskih Bistra2 -e [bístra, rod. bístre] ž; zemljepisno ime in pri bistrških, or. z bistrskima in z bistrškima; |potok pri Vrhniki|: izviri Bistre; kot prilastek Kraj je množina: im. bistrski in bistrški, rod. bistrskih in poimenovan po potoku Bistri/Bistra bistrških, daj. bistrskim in bistrškim, tož. bistrske {B} bistrski in bistrški in bistrške, mest. pri bistrskih in pri bistrških, or. z {O} ednina: im. Bistra, rod. Bistre, daj. Bistri, tož. bistrskimi in z bistrškimi Bistro, mest. pri Bistri, or. z Bistro ženski: ednina: im. bistrska in bistrška, rod. bistrske StatuS: Predlog in bistrške, daj. bistrski in bistrški, tož. bistrsko in PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena bistrško, mest. pri bistrski in pri bistrški, or. z bistrsko voda in z bistrško; dvojina: im. bistrski in bistrški, rod. bistrških in bistrskih, daj. bistrskima in bistrškima, tož. Bistra3 -e [bístra, rod. bístre] ž; zemljepisno ime bistrski in bistrški, mest. pri bistrskih in pri bistrških, |samostan in grad pri Vrhniki|: Bistro je leta 1670 or. z bistrskima in z bistrškima; množina: im. bistrske prizadel močan potres; kot prilastek, v imenovalniku in bistrške, rod. bistrskih in bistrških, daj. bistrškim in Tehniški muzej Slovenije zaseda prostore gradu bistrskim, tož. bistrske in bistrške, mest. pri bistrskih in Bistra nedaleč od Vrhnike; Menihi samostana Bistra pri bistrških, or. z bistrskimi in z bistrškimi so smeli loviti ribe v Cerkniškem jezeru že pred srednji: ednina: im. bistrsko in bistrško, rod. letom 1459; V kartuziji Bistra je v 14. in 15. stoletju bistrskega in bistrškega, daj. bistrskemu in potekalo živahno kulturno in intelektualno življenje bistrškemu, tož. bistrsko in bistrško, mest. pri {B} bistrski in bistrški bistrskem in pri bistrškem, or. z bistrskim in z {O} ednina: im. Bistra, rod. Bistre, daj. Bistri, tož. bistrškim; dvojina: im. bistrski in bistrški, rod. Bistro, mest. pri Bistri, or. z Bistro bistrskih in bistrških, daj. bistrskima in bistrškima, tož. StatuS: Predlog bistrski in bistrški, mest. pri bistrskih in pri bistrških, PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena or. z bistrskima in z bistrškima; množina: im. bistrska objektov in stavb in bistrška, rod. bistrskih in bistrških, daj. bistrskim in bistrškim, tož. bistrska in bistrška, mest. pri bistrskih in Bistriški jarek -ega -rka [bístriški járək, rod. pri bistrških, or. z bistrskimi in z bistrškimi bístriškega járka] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |dolina v severni Sloveniji|: dno Bistriškega jarka; PravoPiSne kategorije: Pravopisne zanimivosti; 47 Pridevniki (iz zemljepisnih naselbinskih/krajevnih StatuS: Predlog imen); Pridevniki (iz imen voda) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki); Češčina bistrški prid.; obširneje glej pri bistrski boben -bna [bóbən, rod. bóbna] m |glasbilo|: igrati na boben; zvok basovskega bobna; Bizeljsko gričevje -ega -a [bizélʼsko gričéje, rod. udarjati po afriških bobnih; |bobnu podoben del bizélʼskega gričéja] s naprave, stroja|: kroglica iz loterijskega bobna; |pokrajina v Posavju|: zaselek v Bizeljskem gričevju; navijalni boben na ribiški palici vinogradi Bizeljskega gričevja; prim. bizeljski (< srebrni, zlati boben |nagrada|: prejemnik zlatega Bizeljsko) bobna za televizijski in tiskani oglas; Podelili so 25 Kje? v Bizeljskem gričevju zlatih in 45 srebrnih bobnov; priti, spraviti na boben Od kod? iz Bizeljskega gričevja |izgubiti premoženje, gospodarsko propasti; prodati Kam? v Bizeljsko gričevje na dražbi|: Veliki dolgovi so ga skoraj spravili {B} bizeljskogričevski na boben; Podjetje je prišlo na boben; prim. Zlati {O} ednina: im. Bizeljsko gričevje, rod. Bizeljskega boben gričevja, daj. Bizeljskemu gričevju, tož. Bizeljsko {B} bobenski gričevje, mest. pri Bizeljskem gričevju, or. z {O} ednina: im. boben, rod. bobna, daj. bobnu, tož. Bizeljskim gričevjem boben, mest. pri bobnu, or. z bobnom; dvojina: im. StatuS: Predlog bobna, rod. bobnov, daj. bobnoma, tož. bobna, mest. PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin pri bobnih, or. z bobnoma; množina: im. bobni, rod. bobnov, daj. bobnom, tož. bobne, mest. pri bobnih, or. Bleiweis -a [blájvajs, rod. blájvajsa] m; ime bitja, z bobni osebno ime StatuS: Predlog |priimek|; |slovenski urednik|: Politična kariera PravoPiSna kategorija: Poimenovanja nagrad, Janeza Bleiweisa se je začela s Kmetijskimi in odlikovanj, častnih nazivov rokodelskimi novicami; Cesar Franc Jožef I. je Bleiweisu podelil plemiški viteški stan in plemiški bobenček -čka [bóbənčək, rod. bóbənčka] m pridevek Trsteniški manjšalno |boben|: udarjati po bobenčku; Membrana {B} Bleiweisov bobenčka je bila izdelana iz kože telička; manjšalno {O} ednina: im. Bleiweis, rod. Bleiweisa, daj. |bobnu podoben del naprave, stroja|: pištola na Bleiweisu, tož. Bleiweisa, mest. pri Bleiweisu, or. z bobenček; manj formalno |bobnič|: Med potapljanjem Bleiweisom; dvojina: im. Bleiweisa, rod. Bleiweisov, mu je počil bobenček ustrezneje bobnič; poškodba daj. Bleiweisoma, tož. Bleiweisa, mest. pri Bleiweisih, ušesnih bobenčkov ustrezneje bobničev or. z Bleiweisoma; množina: im. Bleiweisi, rod. {O} ednina: im. bobenček, rod. bobenčka, daj. Bleiweisov, daj. Bleiweisom, tož. Bleiweise, mest. pri bobenčku, tož. bobenček, mest. pri bobenčku, or. z Bleiweisih, or. z Bleiweisi bobenčkom; dvojina: im. bobenčka, rod. bobenčkov, StatuS: Predlog daj. bobenčkoma, tož. bobenčka, mest. pri bobenčkih, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) or. z bobenčkoma; množina: im. bobenčki, rod. bobenčkov, daj. bobenčkom, tož. bobenčke, mest. pri Bloudek -dka [blôdək, rod. blôtka] m; ime bitja, bobenčkih, or. z bobenčki osebno ime StatuS: Predlog |priimek|; |češki plezalec|: vzponi Jana Bloudka; |slovenski letalski konstruktor, športnik, načrtovalec bobenski -a -o [bóbənski] prid. športnih objektov|: Med letoma 1925 in 1929 je |nanašajoč se na glasbilo|: bobenski bas; bobenska bil Stanko Bloudek večkratni prvak Jugoslavije v opna (< boben) umetnostnem drsanju {O} moški: ednina: im. bobenski, rod. bobenskega, {B} Bloudkov daj. bobenskemu, tož. bobenski (živostno bobenskega), {O} ednina: im. Bloudek, rod. Bloudka, daj. Bloudku, mest. pri bobenskem, or. z bobenskim; dvojina: im. tož. Bloudka, mest. pri Bloudku, or. z Bloudkom; bobenska, rod. bobenskih, daj. bobenskima, tož. dvojina: im. Bloudka, rod. Bloudkov, daj. Bloudkoma, bobenska, mest. pri bobenskih, or. z bobenskima; tož. Bloudka, mest. pri Bloudkih, or. z Bloudkoma; množina: im. bobenski, rod. bobenskih, daj. množina: im. Bloudki, rod. Bloudkov, daj. Bloudkom, bobenskim, tož. bobenske, mest. pri bobenskih, or. z tož. Bloudke, mest. pri Bloudkih, or. z Bloudki bobenskimi 48 ženski: ednina: im. bobenska, rod. bobenske, daj. [bóbnarji], rod. [bóbnarje], daj. [bóbnarjem], tož. bobenski, tož. bobensko, mest. pri bobenski, or. z [bóbnarje], mest. [pri bóbnarjih], or. [z‿bóbnarji] bobensko; dvojina: im. bobenski, rod. bobenskih, daj. StatuS: Predlog bobenskima, tož. bobenski, mest. pri bobenskih, or. z PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) bobenskima; množina: im. bobenske, rod. bobenskih, daj. bobenskim, tož. bobenske, mest. pri bobenskih, or. bobnič -a [bóbnič, rod. bóbniča] m z bobenskimi manjšalno |boben|: igranje na bobnič; |mrena med srednji: ednina: im. bobensko, rod. bobenskega, daj. zunanjim in srednjim ušesom|: počen bobnič; bobenskemu, tož. bobensko, mest. pri bobenskem, or. z Sluhovod je od srednjega ušesa ločen z bobničem; bobenskim; dvojina: im. bobenski, rod. bobenskih, daj. prim. Bobnič bobenskima, tož. bobenski, mest. pri bobenskih, or. z {O} ednina: im. bobnič, rod. bobniča, daj. bobniču, tož. bobenskima; množina: im. bobenska, rod. bobenskih, bobnič, mest. pri bobniču, or. z bobničem; dvojina: im. daj. bobenskim, tož. bobenska, mest. pri bobenskih, or. bobniča, rod. bobničev, daj. bobničema, tož. bobniča, z bobenskimi mest. pri bobničih, or. z bobničema; množina: im. StatuS: Predlog bobniči, rod. bobničev, daj. bobničem, tož. bobniče, mest. pri bobničih, or. z bobniči bobnar -ja [bóbnar, rod. bóbnarja] m {I} ednina: im. [bóbnič], rod. [bóbniča], daj. [bóbniču], |kdor igra na bobne|: jazzovski/džezovski bobnar; tož. [bóbnič], mest. [pri bóbniču], or. [z‿bóbničem]; sodelovanje z bobnarjem in tolkalcem; prim. Bobnar dvojina: im. [bóbniča], rod. [bóbniče], daj. {B} bobnarjev; bobnarski [bóbničema], tož. [bóbniča], mest. [pri bóbničih], {O} ednina: im. bobnar, rod. bobnarja, daj. bobnarju, or. [z‿bóbničema]; množina: im. [bóbniči], rod. tož. bobnarja, mest. pri bobnarju, or. z bobnarjem; [bóbniče], daj. [bóbničem], tož. [bóbniče], mest. [pri dvojina: im. bobnarja, rod. bobnarjev, daj. bobnarjema, bóbničih], or. [z‿bóbniči] tož. bobnarja, mest. pri bobnarjih, or. z bobnarjema; StatuS: Predlog množina: im. bobnarji, rod. bobnarjev, daj. bobnarjem, PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice tož. bobnarje, mest. pri bobnarjih, or. z bobnarji {I} ednina: im. [bóbnar], rod. [bóbnarja], daj. Bobnič -a [bóbnič, rod. bóbniča] m; ime bitja, osebno [bóbnarju], tož. [bóbnarja], mest. [pri bóbnarju], ime or. [z‿bóbnarjem]; dvojina: im. [bóbnarja], rod. |slovenski priimek|: sodelovanje z Bobničem [bóbnarje], daj. [bóbnarjema], tož. [bóbnarja], mest. {B} Bobničev [pri bóbnarjih], or. [z‿bóbnarjema]; množina: im. {O} ednina: im. Bobnič, rod. Bobniča, daj. Bobniču, [bóbnarji], rod. [bóbnarje], daj. [bóbnarjem], tož. tož. Bobniča, mest. pri Bobniču, or. z Bobničem; [bóbnarje], mest. [pri bóbnarjih], or. [z‿bóbnarji] dvojina: im. Bobniča, rod. Bobničev, daj. Bobničema, StatuS: Predlog tož. Bobniča, mest. pri Bobničih, or. z Bobničema; PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice množina: im. Bobniči, rod. Bobničev, daj. Bobničem, tož. Bobniče, mest. pri Bobničih, or. z Bobniči Bobnar -ja [bóbnar, rod. bóbnarja] m; ime bitja, osebno {I} ednina: im. [bóbnič], rod. [bóbniča], daj. [bóbniču], ime tož. [bóbniča], mest. [pri bóbniču], or. [z‿bóbničem]; |slovenski priimek|: fizikalni projekt Jake/Jaka dvojina: im. [bóbniča], rod. [bóbniče], daj. Bobnarja; pogovor z Bobnarjem; prim. bobnar [bóbničema], tož. [bóbniča], mest. [pri bóbničih], {B} Bobnarjev or. [z‿bóbničema]; množina: im. [bóbniči], rod. {O} ednina: im. Bobnar, rod. Bobnarja, daj. Bobnarju, [bóbniče], daj. [bóbničem], tož. [bóbniče], mest. [pri tož. Bobnarja, mest. pri Bobnarju, or. z Bobnarjem; bóbničih], or. [z‿bóbniči] dvojina: im. Bobnarja, rod. Bobnarjev, daj. StatuS: Predlog Bobnarjema, tož. Bobnarja, mest. pri Bobnarjih, or. z PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Bobnarjema; množina: im. Bobnarji, rod. Bobnarjev, daj. Bobnarjem, tož. Bobnarje, mest. pri Bobnarjih, or. Bobuľová -e [bóbuljova, rod. bóbuljove] ž; ime bitja, z Bobnarji osebno ime {I} ednina: im. [bóbnar], rod. [bóbnarja], daj. |priimek|; |slovaška igralka|: Barbaro Bobuľovo so [bóbnarju], tož. [bóbnarja], mest. [pri bóbnarju], gledalci spoznali v številnih italijanskih filmih; za or. [z‿bóbnarjem]; dvojina: im. [bóbnarja], rod. izražanje svojine igralski uspehi Bobuľove [bóbnarje], daj. [bóbnarjema], tož. [bóbnarja], mest. {O} ednina: im. Bobuľová, rod. Bobuľove, daj. [pri bóbnarjih], or. [z‿bóbnarjema]; množina: im. Bobuľovi, tož. Bobuľovo, mest. pri Bobuľovi, or. z 49 Bobuľovo; dvojina: im. Bobuľovi, rod. Bobuľovih, Kje? v Bodíkih daj. Bobuľovima, tož. Bobuľovi, mest. pri Bobuľovih, Od kod? iz Bodíkov or. z Bobuľovima; množina: im. Bobuľove, rod. Kam? v Bodíke Bobuľovih, daj. Bobuľovim, tož. Bobuľove, mest. pri {B} Bodíčan, Bodíčanka; Bodíčanov, Bodíčankin; Bobuľovih, or. z Bobuľovimi bodíški StatuS: Predlog {O} množina: im. Bodíky, rod. Bodíkov, daj. Bodíkom, PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) tož. Bodíke, mest. pri Bodíkih, or. z Bodíki StatuS: Predlog boccaccievski -a -o in boccacciovski -a -o PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina [bokáčeski] prid. |tak, kot je pri Boccacciu|: boccaccievska/ Bodoveljska grapa -e -e [bodôvəl’ska grápa, rod. boccacciovska novela (< Boccaccio) bodôvəl’ske grápe] ž; zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. boccaccievski, rod. |dolina na Gorenjskem|: cesta skozi Bodoveljsko boccaccievskega, daj. boccaccievskemu, tož. grapo; grobišče v Bodoveljski grapi; prim. boccaccievski (živostno boccaccievskega), mest. bodoveljski (< Bodovlje) pri boccaccievskem, or. z boccaccievskim; Kje? v Bodoveljski grapi dvojina: im. boccaccievska, rod. boccaccievskih, Od kod? iz Bodoveljske grape daj. boccaccievskima, tož. boccaccievska, mest. Kam? v Bodoveljsko grapo pri boccaccievskih, or. z boccaccievskima; {O} ednina: im. Bodoveljska grapa, rod. Bodoveljske množina: im. boccaccievski, rod. boccaccievskih, grape, daj. Bodoveljski grapi, tož. Bodoveljsko grapo, daj. boccaccievskim, tož. boccaccievske, mest. pri mest. pri Bodoveljski grapi, or. z Bodoveljsko grapo boccaccievskih, or. z boccaccievskimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. boccaccievska, rod. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena boccaccievske, daj. boccaccievski, tož. boccaccievsko, mest. pri boccaccievski, or. z boccaccievsko; bodoveljski -a -o [bodôvǝl’ski] prid. dvojina: im. boccaccievski, rod. boccaccievskih, bodoveljski most; prim. Bodoveljska grapa (< daj. boccaccievskima, tož. boccaccievski, mest. Bodovlje) pri boccaccievskih, or. z boccaccievskima; {O} moški: ednina: im. bodoveljski, rod. množina: im. boccaccievske, rod. boccaccievskih, bodoveljskega, daj. bodoveljskemu, tož. bodoveljski daj. boccaccievskim, tož. boccaccievske, mest. pri (živostno bodoveljskega), mest. pri bodoveljskem, boccaccievskih, or. z boccaccievskimi or. z bodoveljskim; dvojina: im. bodoveljska, rod. srednji: ednina: im. boccaccievsko, rod. bodoveljskih, daj. bodoveljskima, tož. bodoveljska, boccaccievskega, daj. boccaccievskemu, tož. mest. pri bodoveljskih, or. z bodoveljskima; množina: boccaccievsko, mest. pri boccaccievskem, or. im. bodoveljski, rod. bodoveljskih, daj. bodoveljskim, z boccaccievskim; dvojina: im. boccaccievski, tož. bodoveljske, mest. pri bodoveljskih, or. z rod. boccaccievskih, daj. boccaccievskima, tož. bodoveljskimi boccaccievski, mest. pri boccaccievskih, or. z ženski: ednina: im. bodoveljska, rod. bodoveljske, daj. boccaccievskima; množina: im. boccaccievska, bodoveljski, tož. bodoveljsko, mest. pri bodoveljski, rod. boccaccievskih, daj. boccaccievskim, tož. or. z bodoveljsko; dvojina: im. bodoveljski, rod. boccaccievska, mest. pri boccaccievskih, or. z bodoveljskih, daj. bodoveljskima, tož. bodoveljski, boccaccievskimi mest. pri bodoveljskih, or. z bodoveljskima; množina: StatuS: Predlog im. bodoveljske, rod. bodoveljskih, daj. bodoveljskim, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (povezani s pripadniki tož. bodoveljske, mest. pri bodoveljskih, or. z in pripadnicami nazorskih, političnih, vojaških bodoveljskimi skupin) srednji: ednina: im. bodoveljsko, rod. bodoveljskega, daj. bodoveljskemu, tož. bodoveljsko, mest. pri boccacciovski prid.; obširneje glej pri boccaccievski bodoveljskem, or. z bodoveljskim; dvojina: im. bodoveljski, rod. bodoveljskih, daj. bodoveljskima, Bodíky -ov [bódiki, rod. bódiko] m mn.; zemljepisno tož. bodoveljski, mest. pri bodoveljskih, or. z ime bodoveljskima; množina: im. bodoveljska, rod. |kraj na Slovaškem|: knjižnica v Bodíkih; kot bodoveljskih, daj. bodoveljskim, tož. bodoveljska, prilastek, v imenovalniku Kraj Bodíky leži ob slovaško- mest. pri bodoveljskih, or. z bodoveljskimi madžarski meji StatuS: Predlog 50 PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih StatuS: Predlog naselbinskih/krajevnih imen) PravoPiSna kategorija: Imena krajev Bodovlje -velj [bodôlje, rod. bodôvəlʼ] ž mn.; Bolek -lka tudi Bolek -leka [bôlək, rod. bôlka tudi zemljepisno ime bôlek, rod. bôleka] m; ime bitja, osebno ime |kraj v občini Škofja Loka|: krajani Bodovelj; |kratka oblika moškega imena Boleslav|: Z Bolkom proizvodni obrat v Bodovljah; kot prilastek, v sta izstopila iz tramvaja; |domišljijski lik|: v zvezi imenovalniku pri vasi Bodovlje so odkrili grobišče Lolek in Bolek Risanke z Lolekom in Bolekom si je ostankov povojnih pobojev ogledala več kot milijarda ljudi; |priimek|; |češki Kje? v Bodovljah pisatelj|: opus gledališčnika Emila Bolka Od kod? iz Bodovelj {B} Bolkov tudi Bolekov Kam? v Bodovlje {O} ednina: im. Bolek, rod. Bolka tudi Boleka, daj. {B} Bodoveljčan, Bodoveljčanka; Bodoveljčanov, Bolku tudi Boleku, tož. Bolka tudi Boleka, mest. pri Bodoveljčankin; bodoveljski Bolku tudi pri Boleku, or. z Bolkom tudi z Bolekom; {O} množina: im. Bodovlje, rod. Bodovelj, daj. dvojina: im. Bolka tudi Boleka, rod. Bolkov tudi Bodovljam, tož. Bodovlje, mest. pri Bodovljah, or. z Bolekov, daj. Bolkoma tudi Bolekoma, tož. Bolka Bodovljami tudi Boleka, mest. pri Bolkih tudi pri Bolekih, or. z {I} množina: im. [bodôlje], rod. [bodôvәlʼ], daj. Bolkoma tudi z Bolekoma; množina: im. Bolki tudi [bodôljam], tož. [bodôlje], mest. [pri bodôljah], or. Boleki, rod. Bolkov tudi Bolekov, daj. Bolkom tudi [z‿bodôljami] Bolekom, tož. Bolke tudi Boleke, mest. pri Bolkih tudi StatuS: Predlog pri Bolekih, or. z Bolki tudi z Boleki PravoPiSna kategorija: Imena krajev StatuS: Predlog PravoPiSne kategorije: Češčina; Lastna imena (osebna, Bogota -e [bógota, rod. bógote tudi bogóta, rod. moška); Lastna imena (priimki) bogóte] ž; zemljepisno ime |glavno mesto Kolumbije|: Udeležil sem se festivalov bolivar -ja [bolívar, rod. bolívarja] m; ime bitja, osebno v Bogoti in Montevideu; kot prilastek gledališki ime festival v kolumbijski prestolnici Bogota/Bogoti; ◎ |denarna enota|: venezuelski bolivar; tečaj bolivarja; šp. Bogotá bankovec za 100 bolivarjev; prim. Bolívar1, Kje? v Bogoti Bolívar2 Od kod? iz Bogote {B} bolivarski Kam? v Bogoto {O} ednina: im. bolivar, rod. bolivarja, daj. bolivarju, {B} Bogotčan, Bogotčanka; Bogotčanov, tož. bolivar, mest. pri bolivarju, or. z bolivarjem; Bogotčankin; bogotski dvojina: im. bolivarja, rod. bolivarjev, daj. {O} ednina: im. Bogota, rod. Bogote, daj. Bogoti, tož. bolivarjema, tož. bolivarja, mest. pri bolivarjih, or. z Bogoto, mest. pri Bogoti, or. z Bogoto bolivarjema; množina: im. bolivarji, rod. bolivarjev, StatuS: Predlog daj. bolivarjem, tož. bolivarje, mest. pri bolivarjih, or. z PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Španščina bolivarji {I} ednina: im. [bolívar], rod. [bolívarja], daj. Bohinjska Bela -e -e [bohínʼska béla, rod. bohínʼske [bolívarju], tož. [bolívarja], mest. [pri bolívarju], béle] ž; zemljepisno ime or. [z‿bolívarjem]; dvojina: im. [bolívarja], rod. |kraj v občini Bled|: prebivalci Bohinjske Bele; [bolívarje], daj. [bolívarjema], tož. [bolívarja], mest. vojašnica na Bohinjski Beli [pri bolívarjih], or. [z‿bolívarjema]; množina: im. Kje? na Bohinjski Beli tudi v Bohinjski Beli [bolívarji], rod. [bolívarje], daj. [bolívarjem], tož. Od kod? z Bohinjske Bele tudi iz Bohinjske Bele [bolívarje], mest. [pri bolívarjih], or. [z‿bolívarji] Kam? na Bohinjsko Belo tudi v Bohinjsko Belo StatuS: Predlog {B} Bohinjskobelan in Belan, Bohinjskobelanka PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice in Belanka; Bohinjskobelanov in Belanov, Bohinjskobelankin in Belankin; bohinjskobelski in Bolívar1 -ja [bolívar, rod. bolívarja] m; ime bitja, belski tudi belanski osebno ime {O} ednina: im. Bohinjska Bela, rod. Bohinjske Bele, |priimek|; |južnoameriški narodni junak|: Bolivija je daj. Bohinjski Beli, tož. Bohinjsko Belo, mest. pri poimenovana po Simónu Bolívarju; Pod generalom Bohinjski Beli, or. z Bohinjsko Belo Bolivarjem so se južnoameriška ljudstva osvobodila 51 španske prevlade; prim. bolivar Bolívarjevih, daj. Bolívarjevima, tož. Bolívarjevi, {B} Bolívarjev mest. pri Bolívarjevih, or. z Bolívarjevima; množina: {O} ednina: im. Bolívar, rod. Bolívarja, daj. Bolívarju, im. Bolívarjeve, rod. Bolívarjevih, daj. Bolívarjevim, tož. Bolívarja, mest. pri Bolívarju, or. z Bolívarjem; tož. Bolívarjeve, mest. pri Bolívarjevih, or. z dvojina: im. Bolívarja, rod. Bolívarjev, daj. Bolívarjevimi Bolívarjema, tož. Bolívarja, mest. pri Bolívarjih, or. z srednji: ednina: im. Bolívarjevo, rod. Bolívarjevega, Bolívarjema; množina: im. Bolívarji, rod. Bolívarjev, daj. Bolívarjevemu, tož. Bolívarjevo, mest. pri daj. Bolívarjem, tož. Bolívarje, mest. pri Bolívarjih, or. Bolívarjevem, or. z Bolívarjevim; dvojina: im. z Bolívarji Bolívarjevi, rod. Bolívarjevih, daj. Bolívarjevima, {I} ednina: im. [bolívar], rod. [bolívarja], daj. tož. Bolívarjevi, mest. pri Bolívarjevih, or. z [bolívarju], tož. [bolívarja], mest. [pri bolívarju], Bolívarjevima; množina: im. Bolívarjeva, rod. or. [z‿bolívarjem]; dvojina: im. [bolívarja], rod. Bolívarjevih, daj. Bolívarjevim, tož. Bolívarjeva, mest. [bolívarje], daj. [bolívarjema], tož. [bolívarja], mest. pri Bolívarjevih, or. z Bolívarjevimi [pri bolívarjih], or. [z‿bolívarjema]; množina: im. StatuS: Predlog [bolívarji], rod. [bolívarje], daj. [bolívarjem], tož. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) [bolívarje], mest. [pri bolívarjih], or. [z‿bolívarji] StatuS: Predlog Bonča -e tudi Bonča -a [bónča, rod. bónče tudi bónča] PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) m; ime bitja, osebno ime |moško ime|; |slovenski arhitekt|: arhitekturno Bolívar2 -ja [bolívar, rod. bolívarja] m; zemljepisno ime ustvarjanje Miloša Bonče; monografija o arhitektu |zvezna država v Venezueli|: planote in hribi v Bonči Bolívarju; meja med Bolívarjem in Brazilijo; kot {B} Bončev prilastek, v imenovalniku indijansko prebivalstvo države {O} ednina: im. Bonča, rod. Bonče tudi Bonča, daj. Bolívar; prim. bolivar Bonči tudi Bonču, tož. Bončo tudi Bonča, mest. pri Kje? v Bolívarju Bonči tudi pri Bonču, or. z Bončo tudi z Bončem; Od kod? iz Bolívarja dvojina: im. Bonči tudi Bonča, rod. Bonč tudi Bončev, Kam? v Bolívar daj. Bončama tudi Bončema, tož. Bonči tudi Bonča, {B} Bolívarčan, Bolívarčanka; Bolívarčanov, mest. pri Bončah tudi pri Bončih, or. z Bončama tudi z Bolívarčankin; bolívarski Bončema; množina: im. Bonče tudi Bonči, rod. Bonč {O} ednina: im. Bolívar, rod. Bolívarja, daj. Bolívarju, tudi Bončev, daj. Bončam tudi Bončem, tož. Bonče tož. Bolívar, mest. pri Bolívarju, or. z Bolívarjem tudi Bonče, mest. pri Bončah tudi pri Bončih, or. z {I} ednina: im. [bolívar], rod. [bolívarja], daj. Bončami tudi z Bonči [bolívarju], tož. [bolívar], mest. [pri bolívarju], or. {I} ednina: im. [bónča], rod. [bónče] tudi [bónča], [z‿bolívarjem] daj. [bónči] tudi [bónču], tož. [bónčo] tudi [bónča], StatuS: Predlog mest. [pri bónči] tudi [pri bónču], or. [z‿bónčo] tudi PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) [z‿bónčem]; dvojina: im. [bónči] tudi [bónča], rod. enot; Španščina [bónč] tudi [bónče], daj. [bónčama] tudi [bónčema], tož. [bónči] tudi [bónča], mest. [pri bónčah] tudi [pri Bolívarjev -a -o [bolívarje, ž. bolívarjeva, s. bónčih], or. [z‿bónčama] tudi [z‿bónčema]; množina: bolívarjevo] prid. im. [bónče] tudi [bónči], rod. [bónč] tudi [bónče], daj. Bolívarjev spomenik (< Bolívar [bónčam] tudi [bónčem], tož. [bónče] tudi [bónče], 1) {O} moški: mest. [pri bónčah] tudi [pri bónčih], or. [z‿bónčami] ednina: im. Bolívarjev, rod. Bolívarjevega, tudi [z‿bónči] daj. Bolívarjevemu, tož. Bolívarjev ( S živostno Bolívarjevega), mest. pri Bolívarjevem, tatuS: Predlog P or. z Bolívarjevim; ravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) dvojina: im. Bolívarjeva, rod. Bolívarjevih, daj. Bolívarjevima, tož. Bolívarjeva, mest. pri Bolívarjevih, or. z Bolívarjevima; Bončev -a -o [bónče, ž. bónčeva, s. bónčevo] prid. množina: im. Bolívarjevi, rod. Bolívarjevih, daj. Bolívarjevim, Bončev projekt; Bončev opus (< Bonča) tož. Bolívarjeve, mest. pri Bolívarjevih, or. z {O} moški: ednina: im. Bončev, rod. Bončevega, daj. Bolívarjevimi Bončevemu, tož. Bončev (živostno Bončevega), mest. ženski: ednina: im. Bolívarjeva, rod. Bolívarjeve, daj. pri Bončevem, or. z Bončevim; dvojina: im. Bončeva, Bolívarjevi, tož. Bolívarjevo, mest. pri Bolívarjevi, rod. Bončevih, daj. Bončevima, tož. Bončeva, mest. pri or. z Bolívarjevo; dvojina: im. Bolívarjevi, rod. Bončevih, or. z Bončevima; množina: im. Bončevi, 52 rod. Bončevih, daj. Bončevim, tož. Bončeve, mest. pri Borisova, mest. pri Borisovih, or. z Borisovima; Bončevih, or. z Bončevimi množina: im. Borisovi, rod. Borisovih, daj. Borisovim, ženski: ednina: im. Bončeva, rod. Bončeve, daj. tož. Borisove, mest. pri Borisovih, or. z Borisovimi Bončevi, tož. Bončevo, mest. pri Bončevi, or. z ženski: ednina: im. Borisova, rod. Borisove, daj. Bončevo; dvojina: im. Bončevi, rod. Bončevih, daj. Borisovi, tož. Borisovo, mest. pri Borisovi, or. z Bončevima, tož. Bončevi, mest. pri Bončevih, or. z Borisovo; dvojina: im. Borisovi, rod. Borisovih, daj. Bončevima; množina: im. Bončeve, rod. Bončevih, Borisovima, tož. Borisovi, mest. pri Borisovih, or. z daj. Bončevim, tož. Bončeve, mest. pri Bončevih, or. z Borisovima; množina: im. Borisove, rod. Borisovih, Bončevimi daj. Borisovim, tož. Borisove, mest. pri Borisovih, or. z srednji: ednina: im. Bončevo, rod. Bončevega, daj. Borisovimi Bončevemu, tož. Bončevo, mest. pri Bončevem, or. srednji: ednina: im. Borisovo, rod. Borisovega, daj. z Bončevim; dvojina: im. Bončevi, rod. Bončevih, Borisovemu, tož. Borisovo, mest. pri Borisovem, or. daj. Bončevima, tož. Bončevi, mest. pri Bončevih, or. z Borisovim; dvojina: im. Borisovi, rod. Borisovih, z Bončevima; množina: im. Bončeva, rod. Bončevih, daj. Borisovima, tož. Borisovi, mest. pri Borisovih, or. daj. Bončevim, tož. Bončeva, mest. pri Bončevih, or. z z Borisovima; množina: im. Borisova, rod. Borisovih, Bončevimi daj. Borisovim, tož. Borisova, mest. pri Borisovih, or. z StatuS: Predlog Borisovimi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Boris -a [bóris, rod. bórisa] m; ime bitja, osebno ime moških imen) |moško ime|: roman zamejskega pisatelja Borisa Pahorja; srečanje z Borisom Boris Prvi m; ime bitja, osebno ime; obširneje glej pri {B} Borisov Boris I. {O} ednina: im. Boris, rod. Borisa, daj. Borisu, tož. Borisa, mest. pri Borisu, or. z Borisom; dvojina: im. borovička -e [bórovička, rod. bórovičke] ž Borisa, rod. Borisov, daj. Borisoma, tož. Borisa, mest. |brinovo žganje|: Borovičko si turisti zapomnijo kot pri Borisih, or. z Borisoma; množina: im. Borisi, rod. tradicionalno slovaško žganje Borisov, daj. Borisom, tož. Borise, mest. pri Borisih, or. {O} ednina: im. borovička, rod. borovičke, daj. z Borisi borovički, tož. borovičko, mest. pri borovički, or. z StatuS: Predlog borovičko; dvojina: im. borovički, rod. borovičk, daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) borovičkama, tož. borovički, mest. pri borovičkah, or. z borovičkama; množina: im. borovičke, rod. Boris I. -a I. tudi Boris Prvi -a -ega [bóris prvi, rod. borovičk, daj. borovičkam, tož. borovičke, mest. pri bóris prvega] m; ime bitja, osebno ime borovičkah, or. z borovičkami |bolgarski kralj|: S krstom se je Boris I. preimenoval StatuS: Predlog v Mihaela; vladavina Borisa I.; pokristjanjenje PravoPiSni kategoriji: Prevzeta občna poimenovanja; Bolgarov pod Borisom I. Slovaščina {O} ednina: im. Boris I. tudi Boris Prvi, rod. Borisa I. tudi Borisa Prvega, daj. Borisu I. tudi Borisu Prvemu, Borovský -ega [bôroski, rod. bôroskega] m; ime tož. Borisa I. tudi Borisa Prvega, mest. pri Borisu I. bitja, osebno ime tudi pri Borisu Prvem, or. z Borisom I. tudi z Borisom |češki priimek|: spomenik Borovskemu; za izražanje Prvim svojine knjiga Borovskega StatuS: Predlog {O} ednina: im. Borovský, rod. Borovskega, daj. PravoPiSni kategoriji: Imena zgodovinskih osebnosti; Borovskemu, tož. Borovskega, mest. pri Borovskem, Stalni pridevki ob osebnih imenih or. z Borovskim; dvojina: im. Borovska, rod. Borovskih, daj. Borovskima, tož. Borovska, mest. pri Borisov -a -o [bóriso, ž. bórisova, s. bórisovo] prid. Borovskih, or. z Borovskima; množina: im. Borovski, Berem Borisove spomine; Prejel je Borisovo pismo rod. Borovskih, daj. Borovskim, tož. Borovske, mest. (< Boris) pri Borovskih, or. z Borovskimi {O} moški: ednina: im. Borisov, rod. Borisovega, StatuS: Predlog daj. Borisovemu, tož. Borisov (živostno Borisovega), PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki); Češčina mest. pri Borisovem, or. z Borisovim; dvojina: im. Borisova, rod. Borisovih, daj. Borisovima, tož. 53 Bosch1 -a [bóš, rod. bóša] m; ime bitja, osebno ime |priimek|; |slovaški pesnik|: Za motiv pesmi je |priimek|; |nemški kemik|: Bergius je skupaj z Martinu Bošňáku služila udeležba v bitki proti rojakom Carlom Boschem leta 1931 dobil Nobelovo Turkom nagrado {B} Bošňákov {B} Boschev {O} ednina: im. Bošňák, rod. Bošňáka, daj. Bošňáku, {O} ednina: im. Bosch, rod. Boscha, daj. Boschu, tož. tož. Bošňáka, mest. pri Bošňáku, or. z Bošňákom; Boscha, mest. pri Boschu, or. z Boschem; dvojina: dvojina: im. Bošňáka, rod. Bošňákov, daj. Bošňákoma, im. Boscha, rod. Boschev, daj. Boschema, tož. Boscha, tož. Bošňáka, mest. pri Bošňákih, or. z Bošňákoma; mest. pri Boschih, or. z Boschema; množina: im. množina: im. Bošňáki, rod. Bošňákov, daj. Bošňákom, Boschi, rod. Boschev, daj. Boschem, tož. Bosche, mest. tož. Bošňáke, mest. pri Bošňákih, or. z Bošňáki pri Boschih, or. z Boschi StatuS: Predlog {I} ednina: im. [bóš], rod. [bóša], daj. [bóšu], tož. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) [bóša], mest. [pri bóšu], or. [z‿bóšem]; dvojina: im. [bóša], rod. [bóše], daj. [bóšema], tož. [bóša], mest. Botticelli -ja [botičéli, rod. botičélija] m; ime bitja, [pri bóših], or. [z‿bóšema]; množina: im. [bóši], rod. osebno ime [bóše], daj. [bóšem], tož. [bóše], mest. [pri bóših], or. |priimek|; |italijanski slikar|: Perugino je v Vatikanu [z‿bóši] sodeloval s Sandrom Botticellijem; v prenesenem StatuS: Predlog pomenu |Botticellijeva dela|: ponaredki Botticellija; v PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) prenesenem pomenu |Botticellijev slog|: Slika »Sestri« spominja na Botticellija Bosch2 -a [bós, rod. bósa] m; ime bitja, osebno ime {B} Botticellijev |priimek|; |nizozemski slikar|: »Triptih skušnjav« {O} ednina: im. Botticelli, rod. Botticellija, daj. Hieronymusa Boscha; sodelovanje s slikarjem Botticelliju, tož. Botticellija, mest. pri Botticelliju, Boschom or. z Botticellijem; dvojina: im. Botticellija, rod. {B} Boschov Botticellijev, daj. Botticellijema, tož. Botticellija, mest. {O} ednina: im. Bosch, rod. Boscha, daj. Boschu, tož. pri Botticellijih, or. z Botticellijema; množina: im. Boscha, mest. pri Boschu, or. z Boschom; dvojina: im. Botticelliji, rod. Botticellijev, daj. Botticellijem, tož. Boscha, rod. Boschov, daj. Boschoma, tož. Boscha, Botticellije, mest. pri Botticellijih, or. z Botticelliji mest. pri Boschih, or. z Boschoma; množina: im. {I} ednina: im. [botičéli], rod. [botičélija], daj. Boschi, rod. Boschov, daj. Boschom, tož. Bosche, mest. [botičéliju], tož. [botičélija], mest. [pri botičéliju], pri Boschih, or. z Boschi or. [z‿botičélijem]; dvojina: im. [botičélija], rod. {I} ednina: im. [bós], rod. [bósa], daj. [bósu], tož. [botičélije], daj. [botičélijema], tož. [botičélija], mest. [bósa], mest. [pri bósu], or. [z‿bósom]; dvojina: im. [pri botičélijih], or. [z‿botičélijema]; množina: im. [bósa], rod. [bóso], daj. [bósoma], tož. [bósa], mest. [botičéliji], rod. [botičélije], daj. [botičélijem], tož. [pri bósih], or. [z‿bósoma]; množina: im. [bósi], rod. [botičélije], mest. [pri botičélijih], or. [z‿botičéliji] [bóso], daj. [bósom], tož. [bóse], mest. [pri bósih], or. StatuS: Predlog [z‿bósi] PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); StatuS: Predlog Italijanščina PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Bosch3 -a [bóš, rod. bóša] m; stvarno ime Božev -a -o [bóže, ž. bóževa, s. bóževo] prid. |podjetje|: V Boschu so zamenjali vodjo/vodja Božev sosed; Boževa poročna priča (< Božo) nabave; |znamka|: kot prilastek, v imenovalniku normativno PojaSnilo: Pod vplivom pogovornega jezika se pri elektronika motorja Bosch tvorbi pridevnika v manj formalnih knjižnojezikovnih položajih {B} Boschev opušča preglas v zapisu in govoru, npr. Božov [bóžov-]. {O} ednina: im. Bosch, rod. Boscha, daj. Boschu, tož. {O} moški: ednina: im. Božev, rod. Boževega, daj. Bosch, mest. pri Boschu, or. z Boschem Boževemu, tož. Božev (živostno Boževega), mest. {I} ednina: im. [bóš], rod. [bóša], daj. [bóšu], tož. [bóš], pri Boževem, or. z Boževim; dvojina: im. Boževa, mest. [pri bóšu], or. [z‿bóšem] rod. Boževih, daj. Boževima, tož. Boževa, mest. pri S Boževih, or. z Boževima; tatuS: Predlog množina: im. Boževi, rod. P Boževih, daj. Boževim, tož. Boževe, mest. pri Boževih, ravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena or. z Boževimi Bošňák -a [bóšnjak, rod. bóšnjaka] m; ime bitja, ženski: ednina: im. Boževa, rod. Boževe, daj. Boževi, osebno ime tož. Boževo, mest. pri Boževi, or. z Boževo; dvojina: 54 im. Boževi, rod. Boževih, daj. Boževima, tož. Boževi, množina: im. [bráci], rod. [bráco] redko [bráce], mest. pri Boževih, or. z Boževima; množina: im. daj. [brácom] redko [brácem], tož. [bráce], mest. [pri Boževe, rod. Boževih, daj. Boževim, tož. Boževe, mest. brácih], or. [z‿bráci] pri Boževih, or. z Boževimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Boževo, rod. Boževega, daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) Boževemu, tož. Boževo, mest. pri Boževem, or. z Boževim; dvojina: im. Boževi, rod. Boževih, Bracov -a -o redko -a -o [bráco, ž. brácova, s. daj. Boževima, tož. Boževi, mest. pri Boževih, or. brácovo redko bráce, ž. bráceva, s. brácevo] prid. z Boževima; množina: im. Boževa, rod. Boževih, praznovanje Bracovega/Bracevega rojstnega dneva/ daj. Boževim, tož. Boževa, mest. pri Boževih, or. z dne (< Braco) Boževimi {O} moški: ednina: im. Bracov redko Bracev, rod. StatuS: Predlog Bracovega redko Bracevega, daj. Bracovemu redko PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Bracevemu, tož. Bracov redko Bracev (živostno moških imen) Bracovega redko Bracevega), mest. pri Bracovem redko pri Bracevem, or. z Bracovim redko z Bracevim; Božo -a [bóžo, rod. bóža] m; ime bitja, osebno ime dvojina: im. Bracova redko Braceva, rod. Bracovih |moško ime|: lirika Boža Voduška; pogovor z Božem redko Bracevih, daj. Bracovima redko Bracevima, normativno PojaSnilo: Pod vplivom pogovornega jezika se tož. Bracova redko Braceva, mest. pri Bracovih redko pri sklanjanju v manj formalnih knjižnojezikovnih položajih pri Bracevih, or. z Bracovima redko z Bracevima; opušča preglas v zapisu in govoru, npr. z Božom [z‿bóžom]. {B} Božev množina: im. Bracovi redko Bracevi, rod. Bracovih {O} redko Bracevih, daj. Bracovim redko Bracevim, tož. ednina: im. Božo, rod. Boža, daj. Božu, tož. Boža, Bracove redko Braceve, mest. pri Bracovih redko pri mest. pri Božu, or. z Božem; dvojina: im. Boža, rod. Božev, Bracevih, or. z Bracovimi redko z Bracevimi daj. Božema, tož. Boža, mest. pri Božih, or. z Božema; ženski: ednina: im. Bracova redko Braceva, rod. množina: im. Boži, rod. Božev, daj. Božem, Bracove redko Braceve, daj. Bracovi redko Bracevi, tož. Bože, mest. pri Božih, or. z Boži {I} tož. Bracovo redko Bracevo, mest. pri Bracovi redko pri ednina: im. [bóžo], rod. [bóža], daj. [bóžu], tož. [bóža], Bracevi, or. z Bracovo redko z Bracevo; dvojina: im. mest. [pri bóžu], or. [z‿bóžem]; dvojina: im. [bóža], Bracovi redko Bracevi, rod. Bracovih redko Bracevih, rod. [bóže], daj. [bóžema], tož. [bóža], mest. [pri bóžih], daj. Bracovima redko Bracevima, tož. Bracovi redko or. [z‿bóžema]; množina: im. [bóži], rod. [bóže], Bracevi, mest. pri Bracovih redko pri Bracevih, daj. [bóžem], tož. [bóže], mest. [pri bóžih], or. [z‿bóži] or. z Bracovima redko z Bracevima; množina: im. Bracove redko Braceve, rod. Bracovih redko Bracevih, StatuS: Predlog daj. Bracovim redko Bracevim, tož. Bracove redko PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) Braceve, mest. pri Bracovih redko pri Bracevih, or. z Bracovimi Bracev redko z Bracevimi prid.; obširneje glej pri Bracov srednji: ednina: im. Bracovo redko Bracevo, rod. Bracovega redko Bracevega, daj. Bracovemu redko Braco -a [bráco, rod. bráca] m; ime bitja, osebno ime Bracevemu, tož. Bracovo redko Bracevo, mest. pri |moško ime|: uglasbitve Braca Doblekarja; Z Bracovem redko pri Bracevem, or. z Bracovim redko Bracom/Bracem sva bila cimra z Bracevim; dvojina: im. Bracovi redko Bracevi, {B} Bracov redko Bracev rod. Bracovih redko Bracevih, daj. Bracovima redko {O} ednina: im. Braco, rod. Braca, daj. Bracu, tož. Bracevima, tož. Bracovi redko Bracevi, mest. pri Braca, mest. pri Bracu, or. z Bracom redko z Bracem; Bracovih redko pri Bracevih, or. z Bracovima redko dvojina: im. Braca, rod. Bracov redko Bracev, daj. z Bracevima; množina: im. Bracova redko Braceva, Bracoma redko Bracema, tož. Braca, mest. pri Bracih, rod. Bracovih redko Bracevih, daj. Bracovim redko or. z Bracoma redko z Bracema; množina: im. Braci, Bracevim, tož. Bracova redko Braceva, mest. pri rod. Bracov redko Bracev, daj. Bracom redko Bracem, Bracovih redko pri Bracevih, or. z Bracovimi redko z tož. Brace, mest. pri Bracih, or. z Braci Bracevimi {I} ednina: im. [bráco], rod. [bráca], daj. [brácu], StatuS: Predlog tož. [bráca], mest. [pri brácu], or. [z‿brácom] redko PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih [z‿brácem]; dvojina: im. [bráca], rod. [bráco] redko moških imen) [bráce], daj. [brácoma] redko [brácema], tož. [bráca], mest. [pri brácih], or. [z‿brácoma] redko [z‿brácema]; 55 bramborak -a [brámborak, rod. brámboraka] m Breclja, mest. pri Breclju, or. z Brecljem; dvojina: |jed|: navadno v množini Bramborake lahko opišemo im. Breclja, rod. Brecljev, daj. Brecljema, tož. Breclja, kot krompirjeve palačinke mest. pri Brecljih, or. z Brecljema; množina: im. {O} ednina: im. bramborak, rod. bramboraka, daj. Breclji, rod. Brecljev, daj. Brecljem, tož. Breclje, mest. bramboraku, tož. bramborak, mest. pri bramboraku, pri Brecljih, or. z Breclji or. z bramborakom; dvojina: im. bramboraka, rod. {I} ednina: im. [brécəlʼ], rod. [bréclja], daj. [bréclju], bramborakov, daj. bramborakoma, tož. bramboraka, tož. [bréclja], mest. [pri bréclju], or. [z‿brécljem]; mest. pri bramborakih, or. z bramborakoma; množina: dvojina: im. [bréclja], rod. [bréclje], daj. [brécljema], im. bramboraki, rod. bramborakov, daj. bramborakom, tož. [bréclja], mest. [pri brécljih], or. [z‿brécljema]; tož. bramborake, mest. pri bramborakih, or. z množina: im. [bréclji], rod. [bréclje], daj. [brécljem], bramboraki tož. [bréclje], mest. [pri brécljih], or. [z‿bréclji] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSne kategorije: Prevzeta občna poimenovanja; PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Poimenovanja bolezni, iger, jedi; Češčina Brecl -a [brécəl, rod. brécla] m; ime bitja, osebno ime Bray1 -a [brêj, rod. brêja] m; ime bitja, osebno ime |slovenski priimek|: nesporazum z Breclom |angleški priimek|: snemalni dan z režiserjem {B} Breclov Kevinom Brayem {O} ednina: im. Brecl, rod. Brecla, daj. Breclu, tož. {B} Brayev Brecla, mest. pri Breclu, or. z Breclom; dvojina: im. {O} ednina: im. Bray, rod. Braya, daj. Brayu, tož. Brecla, rod. Breclov, daj. Brecloma, tož. Brecla, mest. Braya, mest. pri Brayu, or. z Brayem; dvojina: im. pri Breclih, or. z Brecloma; množina: im. Brecli, rod. Braya, rod. Brayev, daj. Brayema, tož. Braya, mest. Breclov, daj. Breclom, tož. Brecle, mest. pri Breclih, or. pri Brayih, or. z Brayema; množina: im. Brayi, rod. z Brecli Brayev, daj. Brayem, tož. Braye, mest. pri Brayih, or. z StatuS: Predlog Brayi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {I} ednina: im. [brêj], rod. [brêja], daj. [brêju], tož. [brêja], mest. [pri brêju], or. [z‿brêjem]; dvojina: im. Břeclav -a [bžécla, rod. bžéclava] m; zemljepisno ime [brêja], rod. [brêje], daj. [brêjema], tož. [brêja], mest. |kraj na Češkem|: grad v Břeclavu; kot prilastek, v [pri brêjih], or. [z‿brêjema]; množina: im. [brêji], rod. imenovalniku železniška postaja v mestu Břeclav [brêje], daj. [brêjem], tož. [brêje], mest. [pri brêjih], Kje? v Břeclavu or. [z‿brêji] Od kod? iz Břeclava StatuS: Predlog Kam? v Břeclav PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {B} Břeclavčan, Břeclavčanka; Břeclavčanov, Břeclavčankin; břeclavski Bray2 -ja [bré, rod. brêja] m {O} ednina: im. Břeclav, rod. Břeclava, daj. Břeclavu, |pokrajina v Franciji|: pašniki v Brayju tož. Břeclav, mest. pri Břeclavu, or. z Břeclavom Kje? v Brayju StatuS: Predlog Od kod? iz Brayja PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina Kam? v Bray {B} Brayjčan, Brayjčanka; Brayjčanov, Brayjčankin; Breiner -ja [brájner, rod. brájnerja] m; ime bitja, brayjski osebno ime {O} ednina: im. Bray, rod. Brayja, daj. Brayju, tož. |priimek|; |slovaški pianist in skladatelj|: koncert Bray, mest. pri Brayju, or. z Brayjem Petra Breinerja {I} ednina: im. [bré], rod. [brêja], daj. [brêju], tož. {B} Breinerjev [bré], mest. [pri brêju], or. [z‿brêjem] {O} ednina: im. Breiner, rod. Breinerja, daj. Breinerju, StatuS: Predlog tož. Breinerja, mest. pri Breinerju, or. z Breinerjem; PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin dvojina: im. Breinerja, rod. Breinerjev, daj. Breinerjema, tož. Breinerja, mest. pri Breinerjih, or. z Brecelj -clja [brécəlʼ, rod. bréclja] m; ime bitja, osebno Breinerjema; množina: im. Breinerji, rod. Breinerjev, ime daj. Breinerjem, tož. Breinerje, mest. pri Breinerjih, or. |slovenski priimek|: kantavtor Marko Brecelj z Breinerji {B} Brecljev {I} ednina: im. [brájner], rod. [brájnerja], daj. {O} ednina: im. Brecelj, rod. Breclja, daj. Breclju, tož. [brájnerju], tož. [brájnerja], mest. [pri brájnerju], 56 or. [z‿brájnerjem]; dvojina: im. [brájnerja], rod. Litovska; podpis mirovne pogodbe v Brest-Litovsku; [brájnerje], daj. [brájnerjema], tož. [brájnerja], mest. gl. Brest [pri brájnerjih], or. [z‿brájnerjema]; množina: im. Kje? v Brest-Litovsku [brájnerji], rod. [brájnerje], daj. [brájnerjem], tož. Od kod? iz Brest-Litovska [brájnerje], mest. [pri brájnerjih], or. [z‿brájnerji] Kam? v Brest-Litovsk StatuS: Predlog {B} Brest-Litovščan, Brest-Litovščanka; Brest- PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Litovščanov, Brest-Litovščankin; brest-litovški in brest-litovski Brescia -e [bréša, rod. bréše] ž; zemljepisno ime {O} ednina: im. Brest-Litovsk, rod. Brest-Litovska, |kraj in pokrajina v Italiji|: letalski miting v Brescii daj. Brest-Litovsku, tož. Brest-Litovsk, mest. pri Brest- Kje? v Brescii Litovsku, or. z Brest-Litovskom Od kod? iz Brescie StatuS: Predlog Kam? v Brescio PravoPiSna kategorija: Imena krajev {B} Brescian, Brescianka; Brescianov, Bresciankin; breški brest-litovski prid.; obširneje glej pri brest-litovški {O} ednina: im. Brescia, rod. Brescie, daj. Brescii, tož. Brescio, mest. pri Brescii, or. z Brescio brest-litovški -a -o in brest-litovski -a -o [brést-StatuS: Predlog lítoški in brést-lítoski] prid. PravoPiSne kategorije: Imena krajev; Imena pokrajin; brest-litovški/brest-litovski spopadi; brest-litovška/ Italijanščina brest-litovska trdnjava; prim. Brest-litovski mir (< Brest-Litovsk) Bresse -ssa [brés, rod. brésa] m; zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. brest-litovški in brest- |pokrajina v Franciji|: Bresse je pokrajina v vzhodni litovski, rod. brest-litovškega in brest-litovskega, Franciji; zgodovina Bressa; reja piščancev v Bressu; daj. brest-litovškemu in brest-litovskemu, tož. brest-kot prilastek, v imenovalniku Pasma kokoši je bila litovški in brest-litovski (živostno brest-litovškega vzgojena v francoski pokrajini Bresse in brest-litovskega), mest. pri brest-litovškem in pri Kje? v Bressu brest-litovskem, or. z brest-litovškim in z brest- Od kod? iz Bressa litovskim; dvojina: im. brest-litovška in brest- Kam? v Bresse litovska, rod. brest-litovških in brest-litovskih, daj. {B} Brešan, Brešanka; Brešanov, Brešankin; breški brest-litovškima in brest-litovskima, tož. brest- {O} ednina: im. Bresse, rod. Bressa, daj. Bressu, tož. litovška in brest-litovska, mest. pri brest-litovških Bresse, mest. pri Bressu, or. z Bressom in brest-litovskih, or. z brest-litovškima in z brest- StatuS: Predlog litovskima; množina: im. brest-litovški in brest- PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin litovski, rod. brest-litovških in brest-litovskih, daj. brest-litovškim in brest-litovskim, tož. brest-litovške Brest -a [brést, rod. brésta] m; zemljepisno ime in brest-litovske, mest. pri brest-litovških in brest- |kraj v Belorusiji|: zgodovina Bresta; Premagali so litovskih, or. z brest-litovškimi in z brest-litovskimi ekipo iz Bresta; Staro ime za Brest je Brest-Litovsk; ženski: ednina: im. brest-litovška in brest-litovska, kot prilastek, v imenovalniku sinoda v mestu Brest; ◎ rod. brest-litovške in brest-litovske, daj. brest-litovški belorus. Брэст in brest-litovski, tož. brest-litovško in brest-litovsko, Kje? v Brestu mest. pri brest-litovški in pri brest-litovski, or. z brest- Od kod? iz Bresta litovško in z brest-litovsko; dvojina: im. brest-litovški Kam? v Brest in brest-litovski, rod. brest-litovških in brest-litovskih, {B} Brestovčan, Brestovčanka; Brestovčanov, daj. brest-litovškima in brest-litovskima, tož. brest- Brestovčankin; brestovski litovški in brest-litovski, mest. pri brest-litovških in {O} ednina: im. Brest, rod. Bresta, daj. Brestu, tož. pri brest-litovskih, or. z brest-litovškima in z brest- Brest, mest. pri Brestu, or. z Brestom litovskima; množina: im. brest-litovške in brest- StatuS: Predlog litovske, rod. brest-litovških in brest-litovskih, daj. PravoPiSna kategorija: Imena krajev brest-litovškim in brest-litovskim, tož. brest-litovške in brest-litovske, mest. pri brest-litovških in brest- Brest-Litovsk -a [brést-lítosk, rod. brést-lítoska] litovskih, or. z brest-litovškimi in z brest-litovskimi m; zemljepisno ime srednji: ednina: im. brest-litovško in brest-litovsko, |staro ime za Brest|: umik Rdeče armade do Brest- rod. brest-litovškega in brest-litovskega, daj. brest- 57 litovškemu in brest-litovskemu, tož. brest-litovško in {O} moški: ednina: im. breški, rod. breškega, daj. brest-litovsko, mest. pri brest-litovškem in pri brest- breškemu, tož. breški (živostno breškega), mest. pri litovskem, or. z brest-litovškim in z brest-litovskim; breškem, or. z breškim; dvojina: im. breška, rod. dvojina: im. brest-litovški in brest-litovski, rod. brest- breških, daj. breškima, tož. breška, mest. pri breških, litovških in brest-litovskih, daj. brest-litovškima in or. z breškima; množina: im. breški, rod. breških, daj. brest-litovskima, tož. brest-litovški in brest-litovski, breškim, tož. breške, mest. pri breških, or. z breškimi mest. pri brest-litovških in brest-litovskih, or. z ženski: ednina: im. breška, rod. breške, daj. breški, brest-litovškima in z brest-litovskima; množina: im. tož. breško, mest. pri breški, or. z breško; dvojina: im. brest-litovška in brest-litovska, rod. brest-litovških in breški, rod. breških, daj. breškima, tož. breški, mest. brest-litovskih, daj. brest-litovškim in brest-litovskim, pri breških, or. z breškima; množina: im. breške, rod. tož. brest-litovška in brest-litovska, mest. pri brest- breških, daj. breškim, tož. breške, mest. pri breških, or. litovških in pri brest-litovskih, or. z brest-litovškimi z breškimi in z brest-litovskimi srednji: ednina: im. breško, rod. breškega, daj. StatuS: Predlog breškemu, tož. breško, mest. pri breškem, or. z PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih breškim; dvojina: im. breški, rod. breških, daj. naselbinskih/krajevnih imen) breškima, tož. breški, mest. pri breških, or. z breškima; množina: im. breška, rod. breških, daj. breškim, tož. brestovski -a -o [bréstoski] prid. breška, mest. pri breških, or. z breškimi brestovski muzej; brestovsko letališče (< Brest) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. brestovski, rod. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih brestovskega, daj. brestovskemu, tož. brestovski naselbinskih/krajevnih imen) (živostno brestovskega), mest. pri brestovskem, or. z brestovskim; dvojina: im. brestovska, rod. Bretanja -e [bretánja, rod. bretánje] ž; zemljepisno ime brestovskih, daj. brestovskima, tož. brestovska, mest. |pokrajina v Franciji|: francoska Bretanja; Za pri brestovskih, or. z brestovskima; množina: im. francosko sol iz Bretanje je značilna umazana barva; brestovski, rod. brestovskih, daj. brestovskim, tož. Uradni jezik v Bretanji je francoščina, ponekod pa se brestovske, mest. pri brestovskih, or. z brestovskimi uporablja tudi bretonščina; kot prilastek Leta 1420 se ženski: ednina: im. brestovska, rod. brestovske, daj. je Rais pri 16 letih bojeval za nasledstvo vojvodine brestovski, tož. brestovsko, mest. pri brestovski, Bretanje/Bretanja; ljudski ples iz francoske pokrajine or. z brestovsko; dvojina: im. brestovski, rod. Bretanje/Bretanja; ◎ fr. Bretagne, breton. Breizh brestovskih, daj. brestovskima, tož. brestovski, mest. Kje? v Bretanji pri brestovskih, or. z brestovskima; množina: im. Od kod? iz Bretanje brestovske, rod. brestovskih, daj. brestovskim, tož. Kam? v Bretanjo brestovske, mest. pri brestovskih, or. z brestovskimi {B} Bretonec, Bretonka; Bretončev, Bretonkin; srednji: ednina: im. brestovsko, rod. brestovskega, bretonski tudi bretanjski daj. brestovskemu, tož. brestovsko, mest. pri {O} ednina: im. Bretanja, rod. Bretanje, daj. Bretanji, brestovskem, or. z brestovskim; dvojina: im. tož. Bretanjo, mest. pri Bretanji, or. z Bretanjo brestovski, rod. brestovskih, daj. brestovskima, tož. StatuS: Predlog brestovski, mest. pri brestovskih, or. z brestovskima; PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin množina: im. brestovska, rod. brestovskih, daj. brestovskim, tož. brestovska, mest. pri brestovskih, or. bretanjski prid.; obširneje glej pri bretonski z brestovskimi StatuS: Predlog bretonski -a -o tudi bretanjski -a -o [bretónski tudi PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih bretán’ski] prid. naselbinskih/krajevnih imen) bretonski hugenot; bretonski jezik; otoki ob bretonski obali breški -a -o [bréški] prid. bretonski cikel |srednjeveške junaške pesmi o kralju |nanašajoč se na Brescio|: Med počitnicami so v Arturju|: Snov bretonskega cikla je keltskega izvora; breških šolah opravili redna vzdrževalna dela; opevanje kralja Arturja v bretonskem ciklu; bretonski |nanašajoč se na Breže|: breško mestno obzidje ptičar |pes|: leglo bretonskih ptičarjev (< Bretanja) breški pfenig |srednjeveški srebrnik|: Z breškim {O} moški: ednina: im. bretonski tudi bretanjski, pfenigom so plačevali ne samo v vzhodnih Alpah, rod. bretonskega tudi bretanjskega, daj. bretonskemu temveč vse do Bosne in Ogrske (< Brescia, Breže) tudi bretanjskemu, tož. bretonski tudi bretanjski 58 (živostno bretonskega tudi bretanjskega), mest. pri dvojina: im. [brésca], rod. [brésce], daj. [bréscema], bretonskem tudi pri bretanjskem, or. z bretonskim tudi tož. [brésca], mest. [pri bréscih], or. [z‿bréscema]; z bretanjskim; dvojina: im. bretonska tudi bretanjska, množina: im. [brésci], rod. [brésce], daj. [bréscem], rod. bretonskih tudi bretanjskih, daj. bretonskima tudi tož. [brésce], mest. [pri bréscih], or. [z‿brésci] bretanjskima, tož. bretonska tudi bretanjska, mest. pri StatuS: Predlog bretonskih tudi bretanjskih, or. z bretonskima tudi z PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) bretanjskima; množina: im. bretonski tudi bretanjski, rod. bretonskih tudi bretanjskih, daj. bretonskim tudi Březina1 -e in Březina -a [bžézina, rod. bžézine in bretanjskim, tož. bretonske tudi bretanjske, mest. pri bžézina] m; ime bitja, osebno ime bretonskih tudi bretanjskih, or. z bretonskimi tudi z |priimek|; |češki skladatelj|: opera Aleša Březine/ bretanjskimi Březina ženski: ednina: im. bretonska tudi bretanjska, {B} Březinov rod. bretonske tudi bretanjske, daj. bretonski tudi {O} ednina: im. Březina, rod. Březine in Březina, daj. bretanjski, tož. bretonsko tudi bretanjsko, mest. pri Březini in Březinu, tož. Březino in Březina, mest. pri bretonski tudi pri bretanjski, or. z bretonsko tudi z Březini in pri Březinu, or. z Březino in z Březinom; bretanjsko; dvojina: im. bretonski tudi bretanjski, dvojina: im. Březini in Březina, rod. Březin in rod. bretonskih tudi bretanjskih, daj. bretonskima tudi Březinov, daj. Březinama in Březinoma, tož. Březini bretanjskima, tož. bretonski tudi bretanjski, mest. pri in Březina, mest. pri Březinah in pri Březinih, or. z bretonskih tudi pri bretanjskih, or. z bretonskima tudi z Březinama in z Březinoma; množina: im. Březine bretanjskima; množina: im. bretonske tudi bretanjske, in Březini, rod. Březin in Březinov, daj. Březinam rod. bretonskih tudi bretanjskih, daj. bretonskim tudi in Březinom, tož. Březine, mest. pri Březinah in pri bretanjskim, tož. bretonske tudi bretanjske, mest. pri Březinih, or. z Březinami in z Březini bretonskih tudi bretanjskih, or. z bretonskimi tudi z StatuS: Predlog bretanjskimi PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina srednji: ednina: im. bretonsko tudi bretanjsko, rod. bretonskega tudi bretanjskega, daj. bretonskemu tudi Březina2 -e [bžézina, rod. bžézine] ž; zemljepisno ime bretanjskemu, tož. bretonsko tudi bretanjsko, mest. pri |kraj na Češkem|: Danes v Březini živi več kot tisoč bretonskem tudi pri bretanjskem, or. z bretonskim tudi prebivalcev; kot prilastek, v imenovalniku Prva omemba z bretanjskim; dvojina: im. bretonski tudi bretanjski, vasi Březina je iz leta 1365 rod. bretonskih tudi bretanjskih, daj. bretonskima tudi Kje? v Březini bretanjskima, tož. bretonski tudi bretanjski, mest. pri Od kod? iz Březine bretonskih tudi bretanjskih, or. z bretonskima tudi z Kam? v Březino bretanjskima; množina: im. bretonska tudi bretanjska, {B} Březinčan, Březinčanka; Březinčanov, rod. bretonskih tudi bretanjskih, daj. bretonskim tudi Březinčankin; březinski bretanjskim, tož. bretonska tudi bretanjska, mest. pri {O} ednina: im. Březina, rod. Březine, daj. Březini, tož. bretonskih tudi pri bretanjskih, or. z bretonskimi tudi z Březino, mest. pri Březini, or. z Březino bretanjskimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, pokrajin, otokov) Brežčev -a -o [bréšče, Brezec ž. bréščeva, s. bréščevo] prid. -zca [brézəc, rod. brésca] m; ime bitja, osebno Brežčeva domačija (< Brezec) ime |slovenski priimek|: Z Brezcem sva se pogovorila o {O} moški: ednina: im. Brežčev, rod. Brežčevega, načrtih daj. Brežčevemu, tož. Brežčev (živostno Brežčevega), {B} Brežčev mest. pri Brežčevem, or. z Brežčevim; dvojina: {O} im. Brežčeva, rod. Brežčevih, daj. Brežčevima, tož. ednina: im. Brezec, rod. Brezca, daj. Brezcu, tož. Brezca, Brežčeva, mest. pri Brežčevih, or. z Brežčevima; mest. pri Brezcu, or. z Brezcem; dvojina: im. Brezca, množina: im. Brežčevi, rod. Brežčevih, daj. Brežčevim, rod. Brezcev, daj. Brezcema, tož. Brezca, mest. pri Brezcih, tož. Brežčeve, mest. pri Brežčevih, or. z Brežčevimi or. z Brezcema; množina: im. Brezci, rod. Brezcev, ženski: ednina: im. Brežčeva, rod. Brežčeve, daj. daj. Brezcem, tož. Brezce, mest. pri Brezcih, Brežčevi, tož. Brežčevo, mest. pri Brežčevi, or. z or. z Brezci {I} Brežčevo; dvojina: im. Brežčevi, rod. Brežčevih, daj. ednina: im. [brézəc], rod. [brésca], daj. [bréscu], Brežčevima, tož. Brežčevi, mest. pri Brežčevih, or. z tož. [brésca], mest. [pri bréscu], or. [z‿bréscem]; Brežčevima; množina: im. Brežčeve, rod. Brežčevih, 59 daj. Brežčevim, tož. Brežčeve, mest. pri Brežčevih, or. or. [z‿bríci] z Brežčevimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Brežčevo, rod. Brežčevega, daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Brežčevemu, tož. Brežčevo, mest. pri Brežčevem, or. z Brežčevim; dvojina: im. Brežčevi, rod. Brežčevih, Bric2 -a [bríc, rod. bríca] m; ime bitja, prebivalsko ime daj. Brežčevima, tož. Brežčevi, mest. pri Brežčevih, or. Zaradi revščine in drugih težav se je leta 1924 z Brežčevima; množina: im. Brežčeva, rod. Brežčevih, mnogo Bricev izselilo v Argentino (< Brda) daj. Brežčevim, tož. Brežčeva, mest. pri Brežčevih, or. {B} Bričev z Brežčevimi {O} ednina: im. Bric, rod. Brica, daj. Bricu, tož. Brica, StatuS: Predlog mest. pri Bricu, or. z Bricem; dvojina: im. Brica, rod. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Bricev, daj. Bricema, tož. Brica, mest. pri Bricih, or. z Bricema; množina: im. Brici, rod. Bricev, daj. Bricem, Breže Brež [bréže, rod. bréš] ž mn.; zemljepisno ime tož. Brice, mest. pri Bricih, or. z Brici |kraj v Avstriji|: Zaradi kakovosti srebra iz Brež {I} ednina: im. [bríc], rod. [bríca], daj. [brícu], tož. na Koroškem so bili breški pfenigi zelo cenjeni; [bríca], mest. [pri brícu], or. [z‿brícem]; dvojina: im. Lectarska obrt v Brežah na Koroškem je bila [bríca], rod. [bríce], daj. [brícema], tož. [bríca], mest. omenjena že leta 1365; ◎ nem. Friesach [pri brícih], or. [z‿brícema]; množina: im. [bríci], rod. Kje? v Brežah [bríce], daj. [brícem], tož. [bríce], mest. [pri brícih], Od kod? iz Brež or. [z‿bríci] Kam? v Breže StatuS: Predlog {B} Brežanec, Brežanka; Brežančev, Brežankin; PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (države, breški celine, pokrajine, otoki) {O} množina: im. Breže, rod. Brež, daj. Brežam, tož. Breže, mest. pri Brežah, or. z Brežami Brie1 -- [brí, rod. brí] ž; ime bitja, osebno ime {I} množina: im. [bréže], rod. [bréš], daj. [bréžam], tož. |angleško žensko ime|: srečanje z Brie [bréže], mest. [pri bréžah], or. [z‿bréžami] {B} Briejin StatuS: Predlog {O} ednina: im. Brie, rod. Brie, daj. Brie, tož. Brie, PravoPiSna kategorija: Imena krajev mest. pri Brie, or. z Brie; dvojina: im. Brie, rod. Brie, daj. Brie, tož. Brie, mest. pri Brie, or. z Brie; množina: Brežice2 -ic [bréžice, rod. bréžic] ž mn.; zemljepisno im. Brie, rod. Brie, daj. Brie, tož. Brie, mest. pri Brie, or. ime z Brie |grad v Brežicah|: v zvezi grad Brežice Grad Brežice StatuS: Predlog je danes najvidnejša stavba v Brežicah; navadno PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) kot prilastek, v imenovalniku muzej v gradu Brežice; Koncerti potekajo na gradovih Brežice in Mokrice Brie2 -ja [brí, rod. bríja] m {O} množina: im. Brežice, rod. Brežic, daj. Brežicam, |pokrajina v Franciji|: sir iz Brieja; gozdovi v Brieju; tož. Brežice, mest. pri Brežicah, or. z Brežicami kot prilastek, v imenovalniku sirarka iz pokrajine Brie; StatuS: Predlog prim. brie PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Kje? v Brieju Bric1 -a [bríc, rod. bríca] m; ime bitja, osebno ime Od kod? iz Brieja |slovenski priimek|: čitalniška dejavnost Iva Brica; Kam? v Brie pogovor s predsednikom kluba Rudijem Bricem {B} Briejčan, Briejčanka; Briejčanov, Briejčankin; {B} Bričev brijski {O} ednina: im. Bric, rod. Brica, daj. Bricu, tož. Brica, {O} ednina: im. Brie, rod. Brieja, daj. Brieju, tož. Brie, mest. pri Bricu, or. z Bricem; dvojina: im. Brica, rod. mest. pri Brieju, or. z Briejem Bricev, daj. Bricema, tož. Brica, mest. pri Bricih, or. z {I} ednina: im. [brí], rod. [bríja], daj. [bríju], tož. [brí], Bricema; množina: im. Brici, rod. Bricev, daj. Bricem, mest. [pri bríju], or. [z‿bríjem] tož. Brice, mest. pri Bricih, or. z Brici StatuS: Predlog {I} ednina: im. [bríc], rod. [bríca], daj. [brícu], tož. PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin [bríca], mest. [pri brícu], or. [z‿brícem]; dvojina: im. [bríca], rod. [bríce], daj. [brícema], tož. [bríca], mest. Brika -e [bríka, rod. bríke] ž; ime bitja, prebivalsko ime [pri brícih], or. [z‿brícema]; množina: im. [bríci], rod. [bríce], pesem o Brikah (< Brda) daj. [brícem], tož. [bríce], mest. [pri brícih], {B} Brikin 60 {O} ednina: im. Brika, rod. Brike, daj. Briki, tož. Briko, |hrib nad Grosupljem|: gozd na Brinjskem hribu; mest. pri Briki, or. z Briko; dvojina: im. Briki, rod. Mestno naselje se je razvilo pod gozdnatim Brik, daj. Brikama, tož. Briki, mest. pri Brikah, or. z Brinjskim hribom; prim. brinjski Brikama; množina: im. Brike, rod. Brik, daj. Brikam, Kje? na Brinjskem hribu tož. Brike, mest. pri Brikah, or. z Brikami Od kod? z Brinjskega hriba StatuS: Predlog Kam? na Brinjski hrib PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (države, {O} ednina: im. Brinjski hrib, rod. Brinjskega hriba, celine, pokrajine, otoki) daj. Brinjskemu hribu, tož. Brinjski hrib, mest. pri Brinjskem hribu, or. z Brinjskim hribom Brinje -a [brínje, rod. brínja] s; zemljepisno ime StatuS: Predlog |kraj v občini Dol pri Ljubljani|: Zbrali so se PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij sovaščani iz Brinja; skladišče radioaktivnih odpadkov v Brinju; kot prilastek, v imenovalniku Doma Brje Brij [brje, rod. brij] ž mn.; zemljepisno ime je iz vasice Brinje blizu Dola pri Ljubljani |kraj v občini Ajdovščina|: S furmanskim vozom Kje? v Brinju je tovoril vino iz/z Brij v Trst; martinovanje v/na Od kod? iz Brinja Brjah; kot prilastek, v imenovalniku promocija vasi Brje Kam? v Brinje kot vinorodnega kraja {B} Brinjčan, Brinjčanka; Brinjčanov, Brinjčankin; Kje? v Brjah in na Brjah brinjski Od kod? iz Brij in z Brij {O} ednina: im. Brinje, rod. Brinja, daj. Brinju, tož. Kam? v Brje in na Brje Brinje, mest. pri Brinju, or. z Brinjem {B} Bric, Brika; Bričev, Brikin; brski StatuS: Predlog {O} množina: im. Brje, rod. Brij, daj. Brjam, tož. Brje, PravoPiSna kategorija: Imena krajev mest. pri Brjah, or. z Brjami {I} množina: im. [brje], rod. [brij], daj. [brjam], tož. brinjski -a -o [brínʼski] prid. [brje], mest. [pri brjah], or. [z‿brjami] brinjsko skladišče radioaktivnih odpadkov; prim. StatuS: Predlog Brinjski hrib (< Brinje) PravoPiSna kategorija: Imena krajev {O} moški: ednina: im. brinjski, rod. brinjskega, daj. brinjskemu, tož. brinjski (živostno brinjskega), mest. Bródka -e tudi Bródka -a [brútka, rod. brútke tudi pri brinjskem, or. z brinjskim; dvojina: im. brinjska, brútka] m; ime bitja, osebno ime rod. brinjskih, daj. brinjskima, tož. brinjska, mest. pri |priimek|; |poljski hitrostni drsalec|: zlata olimpijska brinjskih, or. z brinjskima; množina: im. brinjski, medalja Zbigniewa Bródke rod. brinjskih, daj. brinjskim, tož. brinjske, mest. pri {B} Bródkov brinjskih, or. z brinjskimi {O} ednina: im. Bródka, rod. Bródke tudi Bródka, daj. ženski: ednina: im. brinjska, rod. brinjske, daj. Bródki tudi Bródku, tož. Bródko tudi Bródka, mest. pri brinjski, tož. brinjsko, mest. pri brinjski, or. z brinjsko; Bródki tudi pri Bródku, or. z Bródko tudi z Bródkom; dvojina: im. brinjski, rod. brinjskih, daj. brinjskima, dvojina: im. Bródki tudi Bródka, rod. Bródk tudi tož. brinjski, mest. pri brinjskih, or. z brinjskima; Bródkov, daj. Bródkama tudi Bródkoma, tož. Bródki množina: im. brinjske, rod. brinjskih, daj. brinjskim, tudi Bródka, mest. pri Bródkah tudi pri Bródkih, or. tož. brinjske, mest. pri brinjskih, or. z brinjskimi z Bródkama tudi z Bródkoma; množina: im. Bródke srednji: ednina: im. brinjsko, rod. brinjskega, daj. tudi Bródki, rod. Bródk tudi Bródkov, daj. Bródkam brinjskemu, tož. brinjsko, mest. pri brinjskem, or. tudi Bródkom, tož. Bródke, mest. pri Bródkah tudi pri z brinjskim; dvojina: im. brinjski, rod. brinjskih, Bródkih, or. z Bródkami tudi z Bródki daj. brinjskima, tož. brinjski, mest. pri brinjskih, or. StatuS: Predlog z brinjskima; množina: im. brinjska, rod. brinjskih, PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) daj. brinjskim, tož. brinjska, mest. pri brinjskih, or. z brinjskimi Brodziński -ega [brodžínski, rod. brodžínskega] m; StatuS: Predlog ime bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih |priimek|; |poljski pesnik|: predavanje o Kazimierzu naselbinskih/krajevnih imen) Brodzińskem; za izražanje svojine romantične pesmi Brodzińskega Brinjski hrib -ega -a [brínʼski hríp, rod. brínʼskega {O} ednina: im. Brodziński, rod. Brodzińskega, hríba] m; zemljepisno ime daj. Brodzińskemu, tož. Brodzińskega, mest. pri 61 Brodzińskem, or. z Brodzińskim; dvojina: im. brooklynskih, daj. brooklynskim, tož. brooklynska, Brodzińska, rod. Brodzińskih, daj. Brodzińskima, mest. pri brooklynskih, or. z brooklynskimi tož. Brodzińska, mest. pri Brodzińskih, or. z StatuS: Predlog Brodzińskima; množina: im. Brodziński, rod. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Brodzińskih, daj. Brodzińskim, tož. Brodzińske, mest. nenaselbinskih/nekrajevnih imen) pri Brodzińskih, or. z Brodzińskimi StatuS: Predlog Brooklynski most -ega -u in -ega -a [brúklinski PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) móst, rod. brúklinskega mostú in brúklinskega mósta] m; zemljepisno ime Brooklyn -a [brúklin, rod. brúklina] m; zemljepisno |most v New Yorku|: odprtje Brooklynskega mostu/ ime mosta; balada o Brooklynskem mostu; poševne |del New Yorka|: Naselili so se v mafijskem predelu zatege na Brooklynskem mostu; ◎ angl. Brooklyn Brooklyna; umetniška razstava v Brooklynu; kot Bridge; prim. brooklynski (< Brooklyn) prilastek, v imenovalniku V newyorško četrt Brooklyn je Kje? na Brooklynskem mostu priplul z ladjo Od kod? z Brooklynskega mostu in z Brooklynskega Kje? v Brooklynu mosta Od kod? iz Brooklyna Kam? na Brooklynski most Kam? v Brooklyn {O} ednina: im. Brooklynski most, rod. {B} Brooklynčan, Brooklynčanka; Brooklynčanov, Brooklynskega mostu in Brooklynskega mosta, Brooklynčankin; brooklynski daj. Brooklynskemu mostu, tož. Brooklynski most, {O} ednina: im. Brooklyn, rod. Brooklyna, daj. mest. pri Brooklynskem mostu, or. z Brooklynskim Brooklynu, tož. Brooklyn, mest. pri Brooklynu, or. z mostom Brooklynom {I} ednina: im. [brúklinski móst], rod. [brúklinskega StatuS: Predlog mostú] in [brúklinskega mósta], daj. [brúklinskemu PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena móstu], tož. [brúklinski móst], mest. [pri brúklinskem móstu], or. [z‿brúklinskim móstom] brooklynski -a -o [brúklinski] prid. StatuS: Predlog Govori z brooklynskim naglasom; prim. PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Brooklynski most, Brooklynski muzej (< Brooklyn) Brooklynski muzej -ega -a [brúklinski muzêj, rod. {O} moški: ednina: im. brooklynski, rod. brúklinskega muzêja] m; zemljepisno ime brooklynskega, daj. brooklynskemu, tož. brooklynski |muzej v New Yorku|: odprtje Brooklynskega (živostno brooklynskega), mest. pri brooklynskem, muzeja; razstava v Brooklynskem muzeju; dogodek or. z brooklynskim; dvojina: im. brooklynska, rod. pred Brooklynskim muzejem; ◎ angl. Brooklyn brooklynskih, daj. brooklynskima, tož. brooklynska, Museum; prim. brooklynski (< Brooklyn) mest. pri brooklynskih, or. z brooklynskima; množina: Kje? v Brooklynskem muzeju im. brooklynski, rod. brooklynskih, daj. brooklynskim, Od kod? iz Brooklynskega muzeja tož. brooklynske, mest. pri brooklynskih, or. z Kam? v Brooklynski muzej brooklynskimi {O} ednina: im. Brooklynski muzej, rod. ženski: ednina: im. brooklynska, rod. brooklynske, Brooklynskega muzeja, daj. Brooklynskemu muzeju, daj. brooklynski, tož. brooklynsko, mest. pri tož. Brooklynski muzej, mest. pri Brooklynskem brooklynski, or. z brooklynsko; dvojina: im. muzeju, or. z Brooklynskim muzejem brooklynski, rod. brooklynskih, daj. brooklynskima, {I} ednina: im. [brúklinski muzêj], rod. [brúklinskega tož. brooklynski, mest. pri brooklynskih, or. z muzêja], daj. [brúklinskemu muzêju], tož. [brúklinski brooklynskima; množina: im. brooklynske, rod. muzêj], mest. [pri brúklinskem muzêju], or. brooklynskih, daj. brooklynskim, tož. brooklynske, [z‿brúklinskim muzêjem] mest. pri brooklynskih, or. z brooklynskimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. brooklynsko, rod. brooklynskega, PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb daj. brooklynskemu, tož. brooklynsko, mest. pri brooklynskem, or. z brooklynskim; dvojina: im. Browning1 -a [bránink, rod. bráninga] m; ime bitja, brooklynski, rod. brooklynskih, daj. brooklynskima, osebno ime tož. brooklynski, mest. pri brooklynskih, or. z |priimek|; |angleški pisec|: verzi Roberta Browninga; brooklynskima; množina: im. brooklynska, rod. |ameriški inženir|: Nov tip pištole z osmimi naboji je 62 nastal v delavnici Johna Mosesa Browninga ženski: ednina: im. brska, rod. brske, daj. brski, tož. {B} Browningov brsko, mest. pri brski, or. z brsko; dvojina: im. brski, {O} ednina: im. Browning, rod. Browninga, daj. rod. brskih, daj. brskima, tož. brski, mest. pri brskih, or. Browningu, tož. Browninga, mest. pri Browningu, z brskima; množina: im. brske, rod. brskih, daj. brskim, or. z Browningom; dvojina: im. Browninga, rod. tož. brske, mest. pri brskih, or. z brskimi Browningov, daj. Browningoma, tož. Browninga, mest. srednji: ednina: im. brsko, rod. brskega, daj. brskemu, pri Browningih, or. z Browningoma; množina: im. tož. brsko, mest. pri brskem, or. z brskim; dvojina: Browningi, rod. Browningov, daj. Browningom, tož. im. brski, rod. brskih, daj. brskima, tož. brski, mest. pri Browninge, mest. pri Browningih, or. z Browningi brskih, or. z brskima; množina: im. brska, rod. brskih, StatuS: Predlog daj. brskim, tož. brska, mest. pri brskih, or. z brskimi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Browning2 -- [bránink, rod. bránink] ž; ime bitja, naselbinskih/krajevnih imen) osebno ime |angleški priimek|: navadno ob ženskem imenu ali Brudzew -a [brúdze, rod. brúdzeva] m; zemljepisno samostalniku v vlogi poklicnega, vljudnostnega, akademskega ime naziva soneti angleške pesnice Elisabeth Barrett |kraj na Poljskem|: V bližini Brudzewa teče tretja Browning največja poljska reka Varta; kot prilastek, v imenovalniku {O} ednina: im. Browning, rod. Browning, daj. ostanki srednjeveške utrdbe v kraju Brudzew Browning, tož. Browning, mest. pri Browning, or. z Kje? v Brudzewu Browning Od kod? iz Brudzewa StatuS: Predlog Kam? v Brudzew PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {B} Brudzewčan, Brudzewčanka; Brudzewčanov, Brudzewčankin; brudzewski Browning3 -a [bránink, rod. bráninga] m; stvarno {O} ednina: im. Brudzew, rod. Brudzewa, daj. ime Brudzewu, tož. Brudzew, mest. pri Brudzewu, or. z |podjetje|: V Browningu izdelujejo lovsko orožje; Brudzewom |znamka|: kot prilastek, v imenovalniku Šel sem do avta StatuS: Predlog in iz vrečke vzel pištolo Browning; navadno z malo PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina začetnico browning |orožje znamke Browning|: Si že kdaj streljal z Browningom/browningom?; živostno Iz bryndza -e [bríndza, rod. bríndze] ž plašča je izvlekel svojega Browninga/browninga |mehki ovčji sir|: degustacija slovaške bryndze {B} Browningov {O} ednina: im. bryndza, rod. bryndze, daj. bryndzi, {O} ednina: im. Browning, rod. Browninga, daj. tož. bryndzo, mest. pri bryndzi, or. z bryndzo; dvojina: Browningu, tož. Browning (živostno Browninga), im. bryndzi, rod. bryndz, daj. bryndzama, tož. bryndzi, mest. pri Browningu, or. z Browningom; dvojina: im. mest. pri bryndzah, or. z bryndzama; množina: im. Browninga, rod. Browningov, daj. Browningoma, bryndze, rod. bryndz, daj. bryndzam, tož. bryndze, tož. Browninga, mest. pri Browningih, or. z mest. pri bryndzah, or. z bryndzami Browningoma; množina: im. Browningi, rod. StatuS: Predlog Browningov, daj. Browningom, tož. Browninge, mest. PravoPiSni kategoriji: Prevzeta občna poimenovanja; pri Browningih, or. z Browningi Slovaščina StatuS: Predlog Buckinghamshire -ra [bákingemšir, rod. PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena bákingemšira] m; zemljepisno ime |grofija v Angliji|: Buchinghamshire ima bogato brski -a -o [brski] prid. zgodovino; Med drugo svetovno vojno je bilo v brski običaji ob martinovem; brsko vinogradniško Buckinghamshiru veliko poljskih naselij; kot prilastek, društvo (< Brje) v imenovalniku najdba anglosaških novcev v grofiji {O} moški: ednina: im. brski, rod. brskega, daj. Buckinghamshire brskemu, tož. brski (živostno brskega), mest. pri Kje? v Buckinghamshiru brskem, or. z brskim; dvojina: im. brska, rod. brskih, Od kod? iz Buckinghamshira daj. brskima, tož. brska, mest. pri brskih, or. z brskima; Kam? v Buckinghamshire množina: im. brski, rod. brskih, daj. brskim, tož. brske, {B} Buckinghamshirčan, Buckinghamshirčanka; mest. pri brskih, or. z brskimi Buckinghamshirčanov, Buckinghamshirčankin; 63 buckinghamshirski Budala, mest. pri Budalu, or. z Budalom; dvojina: {O} ednina: im. Buckinghamshire, rod. im. Budala, rod. Budalov, daj. Budaloma, tož. Budala, Buckinghamshira, daj. Buckinghamshiru, tož. mest. pri Budalih, or. z Budaloma; množina: im. Buckinghamshire, mest. pri Buckinghamshiru, or. z Budali, rod. Budalov, daj. Budalom, tož. Budale, mest. Buckinghamshirom pri Budalih, or. z Budali StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) enot Budau1 -a [budá, rod. budáva] m; ime bitja, osebno buckinghamshirski -a -o [bákingemširski] prid. ime buckinghamshirska grofica (< Buckinghamshire) |slovenski priimek|: Skupaj z Budauom je bil med {O} moški: ednina: im. buckinghamshirski, soustanovitelji ustanove rod. buckinghamshirskega, daj. {B} Budauov buckinghamshirskemu, tož. buckinghamshirski {O} ednina: im. Budau, rod. Budaua, daj. Budauu, tož. (živostno buckinghamshirskega), mest. pri Budaua, mest. pri Budauu, or. z Budauom; dvojina: buckinghamshirskem, or. z buckinghamshirskim; im. Budaua, rod. Budauov, daj. Budauoma, tož. dvojina: im. buckinghamshirska, rod. Budaua, mest. pri Budauih, or. z Budauoma; množina: buckinghamshirskih, daj. buckinghamshirskima, tož. im. Budaui, rod. Budauov, daj. Budauom, tož. Budaue, buckinghamshirska, mest. pri buckinghamshirskih, mest. pri Budauih, or. z Budaui or. z buckinghamshirskima; množina: im. StatuS: Predlog buckinghamshirski, rod. buckinghamshirskih, daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) buckinghamshirskim, tož. buckinghamshirske, mest. pri buckinghamshirskih, or. z buckinghamshirskimi Budau2 -- [budá, rod. budá] ž; ime bitja, osebno ime ženski: ednina: im. buckinghamshirska, rod. |priimek|; |slovenska pisateljica|: navadno ob ženskem buckinghamshirske, daj. buckinghamshirski, tož. imenu ali samostalniku v vlogi poklicnega, vljudnostnega, buckinghamshirsko, mest. pri buckinghamshirski, or. z akademskega naziva Najbolj znana popevka z buckinghamshirsko; dvojina: im. buckinghamshirski, besedilom Elze Budau je zagotovo »Poletna noč« rod. buckinghamshirskih, daj. buckinghamshirskima, {O} ednina: im. Budau, rod. Budau, daj. Budau, tož. tož. buckinghamshirski, mest. pri buckinghamshirskih, Budau, mest. pri Budau, or. z Budau; dvojina: im. or. z buckinghamshirskima; množina: im. Budau, rod. Budau, daj. Budau, tož. Budau, mest. pri buckinghamshirske, rod. buckinghamshirskih, daj. Budau, or. z Budau; množina: im. Budau, rod. Budau, buckinghamshirskim, tož. buckinghamshirske, mest. daj. Budau, tož. Budau, mest. pri Budau, or. z Budau pri buckinghamshirskih, or. z buckinghamshirskimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. buckinghamshirsko, rod. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) buckinghamshirskega, daj. buckinghamshirskemu, tož. buckinghamshirsko, mest. pri Buenos Aires ~ -a [bénos ájres, rod. bénos ájresa] buckinghamshirskem, or. z buckinghamshirskim; m; zemljepisno ime dvojina: im. buckinghamshirski, rod. |glavno mesto Argentine|: guverner Buenos Airesa; buckinghamshirskih, daj. buckinghamshirskima, tož. V arhivu hrani družinsko dopisovanje med Jelšanami buckinghamshirski, mest. pri buckinghamshirskih, in Buenos Airesom od leta 1920 do danes; kot or. z buckinghamshirskima; množina: im. prilastek tekma v argentinski prestolnici Buenos buckinghamshirska, rod. buckinghamshirskih, daj. Airesu buckinghamshirskim, tož. buckinghamshirska, mest. Kje? v Buenos Airesu pri buckinghamshirskih, or. z buckinghamshirskimi Od kod? iz Buenos Airesa StatuS: Predlog Kam? v Buenos Aires PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, {B} Buenosaireščan, Buenosaireščanka; pokrajin, otokov) Buenosaireščanov, Buenosaireščankin; buenosaireški {O} ednina: im. Buenos Aires, rod. Buenos Airesa, Budal -a [budál in budá, rod. budála] m; ime bitja, daj. Buenos Airesu, tož. Buenos Aires, mest. pri osebno ime Buenos Airesu, or. z Buenos Airesom |slovenski priimek|: srečanje z Budalom StatuS: Predlog {B} Budalov PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Španščina {O} ednina: im. Budal, rod. Budala, daj. Budalu, tož. 64 Buonarroti -ja [bonaróti, rod. bonarótija] m; ime burgundca, mest. pri burgundcih, or. z burgundcema; bitja, osebno ime množina: im. burgundci, rod. burgundcev, daj. |priimek|; |italijanski kipar, arhitekt, slikar in pesnik|: burgundcem, tož. burgundce, mest. pri burgundcih, or. avtobiografija Michelangela Buonarrotija z burgundci {B} Buonarrotijev {I} ednina: im. [burgúndəc], rod. [burgúntca], daj. {O} ednina: im. Buonarotti, rod. Buonarottija, daj. [burgúntcu], tož. [burgúndəc] (živostno [burgúntca]), Buonarottiju, tož. Buonarottija, mest. pri Buonarottiju, mest. [pri burgúntcu], or. [z‿burgúntcem]; dvojina: or. z Buonarottijem; dvojina: im. Buonarottija, rod. im. [burgúntca], rod. [burgúntce], daj. [burgúntcema], Buonarottijev, daj. Buonarottijema, tož. Buonarottija, tož. [burgúntca], mest. [pri burgúntcih], or. mest. pri Buonarottijih, or. z Buonarottijema; [z‿burgúntcema]; množina: im. [burgúntci], rod. množina: im. Buonarottiji, rod. Buonarottijev, [burgúntce], daj. [burgúntcem], tož. [burgúntce], daj. Buonarottijem, tož. Buonarottije, mest. pri mest. [pri burgúntcih], or. [z‿burgúntci] Buonarottijih, or. z Buonarottiji StatuS: Predlog {I} ednina: im. [bonaróti], rod. [bonarótija], PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice daj. [bonarótiju], tož. [bonarótija], mest. [pri bonarótiju], or. [z‿bonarótijem]; dvojina: Burgundec -dca [burgúndəc, rod. burgúntca] m; ime im. [bonarótija], rod. [bonarótije], daj. bitja, prebivalsko ime [bonarótijema], tož. [bonarótija], mest. [pri V 14. in 15. stol. so velikemu delu Nizozemske bonarótijih], or. [z‿bonarótijema]; množina: im. zavladali francoski Burgundci; dediščina [bonarótiji], rod. [bonarótije], daj. [bonarótijem], Burgundcev; prim. burgundec (< Burgundija) tož. [bonarótije], mest. [pri bonarótijih], or. {B} Burgundčev [z‿bonarótiji] {O} ednina: im. Burgundec, rod. Burgundca, daj. StatuS: Predlog Burgundcu, tož. Burgundca, mest. pri Burgundcu, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); or. z Burgundcem; dvojina: im. Burgundca, rod. Italijanščina Burgundcev, daj. Burgundcema, tož. Burgundca, mest. pri Burgundcih, or. z Burgundcema; množina: im. Burbonija -e [burbónija, rod. burbónije] ž; Burgundci, rod. Burgundcev, daj. Burgundcem, tož. zemljepisno ime Burgundce, mest. pri Burgundcih, or. z Burgundci |pokrajina v Franciji|: Burbonija je poimenovana po {I} ednina: im. [burgúndəc], rod. [burgúntca], daj. vladarski rodbini Burboni; reja oslov v Burboniji; ◎ [burgúntcu], tož. [burgúntca], mest. [pri burgúntcu], fr. Bourbonnais or. [z‿burgúntcem]; dvojina: im. [burgúntca], rod. Kje? v Burboniji [burgúntce], daj. [burgúntcema], tož. [burgúntca], Od kod? iz Burbonije mest. [pri burgúntcih], or. [z‿burgúntcema]; Kam? v Burbonijo množina: im. [burgúntci], rod. [burgúntce], daj. {B} Burbonec, Burbonka; Burbončev, Burbonkin; [burgúntcem], tož. [burgúntce], mest. [pri burgúntcih], burbonski or. [z‿burgúntci] {O} ednina: im. Burbonija, rod. Burbonije, daj. StatuS: Predlog Burboniji, tož. Burbonijo, mest. pri Burboniji, or. z PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (države, Burbonijo celine, pokrajine, otoki) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Burgundija -e [burgúndija, rod. burgúndije] ž; zemljepisno ime burgundec -dca [burgúndəc, rod. burgúntca] m |pokrajina v Franciji|: cistercijanski rokopisi iz |vino|: jopič v barvi burgundca; Za stare burgundce Burgundije; V romanu je opisano vsakdanje življenje je primerna temperatura od 16 do 18 stopinj Celzija; v srednjeveški Burgundiji; kot prilastek vina vinorodne Spil je burgundec do zadnje kaplje; Piemontska pokrajine Burgundije/Burgundija; ◎ fr. Bourgogne vina so podobna burgundcem; neštevno steklenica Kje? v Burgundiji burgundca; živostno Ob glavni jedi smo pili Od kod? iz Burgundije burgundca; prim. Burgundec (< Burgundija) Kam? v Burgundijo {O} ednina: im. burgundec, rod. burgundca, daj. {B} Burgundec, Burgundka; Burgundčev, burgundcu, tož. burgundec (živostno burgundca), Burgundkin; burgundski mest. pri burgundcu, or. z burgundcem; dvojina: im. {O} ednina: im. Burgundija, rod. Burgundije, daj. burgundca, rod. burgundcev, daj. burgundcema, tož. Burgundiji, tož. Burgundijo, mest. pri Burgundiji, or. z 65 Burgundijo {O} ednina: im. Buscetta, rod. Buscette in Buscetta, StatuS: Predlog daj. Buscetti in Buscettu, tož. Buscetto in Buscetta, PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin mest. pri Buscetti in pri Buscettu, or. z Buscetto in z Buscettom; dvojina: im. Buscetti in Buscetta, rod. burgundski -a -o [burgúntski] prid. Buscett in Buscettov, daj. Buscettama in Buscettoma, burgundski vojvoda; burgundsko rdeče vino tož. Buscetti in Buscetta, mest. pri Buscettah in burgundska omaka |jed|: file z burgundsko omako; pri Buscettih, or. z Buscettama in z Buscettoma; burgundska šola |glasbena smer|: skladatelji množina: im. Buscette in Buscetti, rod. Buscett in burgundske šole (< Burgundija) Buscettov, daj. Buscettam in Buscettom, tož. Buscette, {O} moški: ednina: im. burgundski, rod. mest. pri Buscettah in pri Buscettih, or. z Buscettami in burgundskega, daj. burgundskemu, tož. burgundski z Buscetti (živostno burgundskega), mest. pri burgundskem, StatuS: Predlog or. z burgundskim; dvojina: im. burgundska, rod. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); burgundskih, daj. burgundskima, tož. burgundska, Italijanščina mest. pri burgundskih, or. z burgundskima; množina: im. burgundski, rod. burgundskih, daj. burgundskim, Bush -a [búš, rod. búša] m; ime bitja, osebno ime tož. burgundske, mest. pri burgundskih, or. z |angleški priimek|: inavguracijski nagovor Georgea burgundskimi Herberta Walkerja Busha; Reaganova prednost pred ženski: ednina: im. burgundska, rod. burgundske, daj. Bushem burgundski, tož. burgundsko, mest. pri burgundski, {B} Bushev or. z burgundsko; dvojina: im. burgundski, rod. {O} ednina: im. Bush, rod. Busha, daj. Bushu, tož. burgundskih, daj. burgundskima, tož. burgundski, Busha, mest. pri Bushu, or. z Bushem; dvojina: im. mest. pri burgundskih, or. z burgundskima; množina: Busha, rod. Bushev, daj. Bushema, tož. Busha, mest. im. burgundske, rod. burgundskih, daj. burgundskim, pri Bushih, or. z Bushema; množina: im. Bushi, rod. tož. burgundske, mest. pri burgundskih, or. z Bushev, daj. Bushem, tož. Bushe, mest. pri Bushih, or. burgundskimi z Bushi srednji: ednina: im. burgundsko, rod. burgundskega, {I} ednina: im. [búš], rod. [búša], daj. [búšu], tož. daj. burgundskemu, tož. burgundsko, mest. pri [búša], mest. [pri búšu], or. [z‿búšem]; dvojina: im. burgundskem, or. z burgundskim; dvojina: im. [búša], rod. [búše], daj. [búšema], tož. [búša], mest. burgundski, rod. burgundskih, daj. burgundskima, [pri búših], or. [z‿búšema]; množina: im. [búši], rod. tož. burgundski, mest. pri burgundskih, or. z [búše], daj. [búšem], tož. [búše], mest. [pri búših], or. burgundskima; množina: im. burgundska, rod. [z‿búši] burgundskih, daj. burgundskim, tož. burgundska, mest. StatuS: Predlog pri burgundskih, or. z burgundskimi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSne kategorije: Poimenovanja bolezni, iger, jedi; Bushev -a -o [búše, ž. búševa, s. búševo] prid. Pridevniki (iz imen držav, celin, pokrajin, otokov); Busheva mandat; Busheva administracija (< Bush) Smeri, nazori, gibanja {O} moški: ednina: im. Bushev, rod. Bushevega, daj. Bushevemu, tož. Bushev (živostno Bushevega), mest. burgundsko [burgúntsko] prisl. pri Bushevem, or. z Bushevim; dvojina: im. Busheva, burgundsko rdeča barva; v prislovni zvezi, s predlogom rod. Bushevih, daj. Bushevima, tož. Busheva, mest. pri po burgundsko pripraviti jed po burgundsko; z Bushevih, or. z Bushevima; množina: im. Bushevi, izpuščeno glagolsko obliko govedina po burgundsko (< rod. Bushevih, daj. Bushevim, tož. Busheve, mest. pri Burgundija, Burgundec) Bushevih, or. z Bushevimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. Busheva, rod. Busheve, daj. PravoPiSna kategorija: Poimenovanja bolezni, iger, jedi Bushevi, tož. Bushevo, mest. pri Bushevi, or. z Bushevo; dvojina: im. Bushevi, rod. Bushevih, daj. Buscetta -e in Buscetta -a [bušéta, rod. bušéte in Bushevima, tož. Bushevi, mest. pri Bushevih, or. z bušéta] m; ime bitja, osebno ime Bushevima; množina: im. Busheve, rod. Bushevih, |italijanski priimek|: Vsa Italija je bila po pričevanjih daj. Bushevim, tož. Busheve, mest. pri Bushevih, or. z Tommasa Buscette/Buscetta pripravljena na veliki Bushevimi proces proti mafiji in njenim sodelavcem srednji: ednina: im. Bushevo, rod. Bushevega, daj. {B} Buscettov Bushevemu, tož. Bushevo, mest. pri Bushevem, or. 66 z Bushevim; dvojina: im. Bushevi, rod. Bushevih, Bystrík -a [bístrik, rod. bístrika] m; ime bitja, osebno daj. Bushevima, tož. Bushevi, mest. pri Bushevih, or. ime z Bushevima; množina: im. Busheva, rod. Bushevih, |slovaško moško ime|: spomin na svetega Bystríka; daj. Bushevim, tož. Busheva, mest. pri Bushevih, or. z pesniške zbirke Bystríka Muránskega Bushevimi {B} Bystríkov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Bystrík, rod. Bystríka, daj. Bystríku, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) tož. Bystríka, mest. pri Bystríku, or. z Bystríkom; dvojina: im. Bystríka, rod. Bystríkov, daj. Bystríkoma, Buzzati -ja [budzáti, rod. budzátija] m; ime bitja, tož. Bystríka, mest. pri Bystríkih, or. z Bystríkoma; osebno ime množina: im. Bystríki, rod. Bystríkov, daj. Bystríkom, |priimek|; |italijanski pisatelj|: Iz italijanščine tož. Bystríke, mest. pri Bystríkih, or. z Bystríki je prevedel roman Dina Buzzatija z naslovom StatuS: Predlog »Tatarska puščava« PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); {B} Buzzatijev Slovaščina {O} ednina: im. Buzzati, rod. Buzzatija, daj. Buzzatiju, tož. Buzzatija, mest. pri Buzzatiju, or. z Buzzatijem; Cabral -a [kabrál, rod. kabrála] m; ime bitja, osebno dvojina: im. Buzzatija, rod. Buzzatijev, daj. ime Buzzatijema, tož. Buzzatija, mest. pri Buzzatijih, or. z |priimek|; |portugalski pomorščak|: Odkritje Brazilije Buzzatijema; množina: im. Buzzatiji, rod. Buzzatijev, leta 1500 pripisujejo portugalskemu navigatorju daj. Buzzatijem, tož. Buzzatije, mest. pri Buzzatijih, or. Pedru Álvaresu Cabralu z Buzzatiji {B} Cabralov {I} ednina: im. [budzáti], rod. [budzátija], daj. {O} ednina: im. Cabral, rod. Cabrala, daj. (k/h) [budzátiju], tož. [budzátija], mest. [pri budzátiju], Cabralu, tož. Cabrala, mest. pri Cabralu, or. s or. [z‿budzátijem]; dvojina: im. [budzátija], rod. Cabralom; dvojina: im. Cabrala, rod. Cabralov, daj. [budzátije], daj. [budzátijema], tož. [budzátija], mest. (k/h) Cabraloma, tož. Cabrala, mest. pri Cabralih, or. s [pri budzátijih], or. [z‿budzátijema]; množina: im. Cabraloma; množina: im. Cabrali, rod. Cabralov, daj. [budzátiji], rod. [budzátije], daj. [budzátijem], tož. (k/h) Cabralom, tož. Cabrale, mest. pri Cabralih, or. s [budzátije], mest. [pri budzátijih], or. [z‿budzátiji] Cabrali StatuS: Predlog {I} ednina: im. [kabrál], rod. [kabrála], daj. [(h‿) PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); kabrálu], tož. [kabrála], mest. [pri kabrálu], or. Italijanščina [s‿kabrálom]; dvojina: im. [kabrála], rod. [kabrálo], daj. [(h‿)kabráloma], tož. [kabrála], mest. [pri Bydgoszcz -a [bídgošč, rod. bídgošča] m; zemljepisno kabrálih], or. [s‿kabráloma]; množina: im. [kabráli], ime rod. [kabrálo], daj. [(h‿)kabrálom], tož. [kabrále], |kraj na Poljskem|: V Bydgoszczu je sedež Univerze mest. [pri kabrálih], or. [s‿kabráli] Kazimirja Velikega; kot prilastek, v imenovalniku V StatuS: Predlog mestu Bydgoszcz je edini evropski muzej, posvečen PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) zgodovini mila Kje? v Bydgoszczu Cage -gea [kêjč, rod. kêjdža] m; ime bitja, osebno ime Od kod? iz Bydgoszcza |angleški priimek|: koncert Johna Miltona Kam? v Bydgoszcz Cagea; Koreografije je ustvarjal v sodelovanju z {B} Bydgoszczan, Bydgoszczanka; Bydgoszczanov, avantgardnim skladateljem Cageom/Cageem Bydgoszczankin; bydgoški {B} Cageov in Cageev {O} ednina: im. Bydgoszcz, rod. Bydgoszcza, daj. {O} ednina: im. Cage, rod. Cagea, daj. (k/h) Cageu, Bydgoszczu, tož. Bydgoszcz, mest. pri Bydgoszczu, tož. Cagea, mest. pri Cageu, or. s Cageom in s Cageem; or. z Bydgoszczem dvojina: im. Cagea, rod. Cageov in Cageev, daj. (k/h) {I} ednina: im. [bídgošč], rod. [bídgošča], daj. Cageoma in (k/h) Cageema, tož. Cagea, mest. pri [bídgošču], tož. [bídgošč], mest. [pri bídgošču], or. Cageih, or. s Cageoma in s Cageema; množina: im. [z‿bídgoščem] Cagei, rod. Cageov in Cageev, daj. (k/h) Cageom in StatuS: Predlog (k/h) Cageem, tož. Cagee, mest. pri Cageih, or. s Cagei PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina {I} ednina: im. [kêjč], rod. [kêjdža], daj. [(h‿)kêjdžu], tož. [kêjdža], mest. [pri kêjdžu], or. [s‿kêjdžem]; dvojina: im. [kêjdža], rod. [kêjdže], daj. [(h‿) 67 kêjdžema], tož. [kêjdža], mest. [pri kêjdžih], or. [kêjdževega]), mest. [pri kêjdževem], or. [s‿kêjdžema]; množina: im. [kêjdži], rod. [kêjdže], [s‿kêjdževim]; dvojina: im. [kêjdževa], rod. daj. [(h‿)kêjdžem], tož. [kêjdže], mest. [pri kêjdžih], [kêjdževih], daj. [(h‿)kêjdževima], tož. [kêjdževa], or. [s‿kêjdži] mest. [pri kêjdževih], or. [s‿kêjdževima]; množina: im. StatuS: Predlog [kêjdževi], rod. [kêjdževih], daj. [(h‿)kêjdževim], tož. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) [kêjdževe], mest. [pri kêjdževih], or. [s‿kêjdževimi] ženski: ednina: im. [kêjdževa], rod. [kêjdževe], daj. Cageev prid.; obširneje glej pri Cageov [(h‿)kêjdževi], tož. [kêjdževo], mest. [pri kêjdževi], or. [s‿kêjdževo]; dvojina: im. [kêjdževi], rod. Cageov -a -o in Cageev -a -o [kêjdže, ž. kêjdževa, [kêjdževih], daj. [(h‿)kêjdževima], tož. [kêjdževi], s. kêjdževo] prid. mest. [pri kêjdževih], or. [s‿kêjdževima]; množina: im. Cageove/Cageeve filmske vloge; Inovacije je vpeljal [kêjdževe], rod. [kêjdževih], daj. [(h‿)kêjdževim], tož. pod Cageovim/Cageevim vplivom (< Cage) [kêjdževe], mest. [pri kêjdževih], or. [s‿kêjdževimi] {O} moški: srednji: ednina: im. Cageov in Cageev, rod. ednina: im. [kêjdževo], rod. [kêjdževega], Cageovega in Cageevega, daj. (k/h) Cageovemu in daj. [(h‿)kêjdževemu], tož. [kêjdževo], mest. [pri (k/h) Cageevemu, tož. Cageov in Cageev (živostno kêjdževem], or. [s‿kêjdževim]; dvojina: im. Cageovega in Cageevega), mest. pri Cageovem [kêjdževi], rod. [kêjdževih], daj. [(h‿)kêjdževima], tož. in pri Cageevem, or. s Cageovim in s Cageevim; [kêjdževi], mest. [pri kêjdževih], or. [s‿kêjdževima]; dvojina: im. Cageova in Cageeva, rod. Cageovih in množina: im. [kêjdževa], rod. [kêjdževih], daj. [(h‿) Cageevih, daj. (k/h) Cageovima in (k/h) Cageevima, kêjdževim], tož. [kêjdževa], mest. [pri kêjdževih], or. tož. Cageova in Cageeva, mest. pri Cageovih in pri [s‿kêjdževimi] Cageevih, or. s Cageovima in s Cageevima; množina: StatuS: Predlog im. Cageovi in Cageevi, rod. Cageovih in Cageevih, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) daj. (k/h) Cageovim in (k/h) Cageevim, tož. Cageove in Cageeve, mest. pri Cageovih in pri Cageevih, or. s Calais -a [kalé, rod. kalêja] m Cageovimi in s Cageevimi |kraj v Franciji|: Iz Calaisa je mogoče videti bele ženski: ednina: im. Cageova in Cageeva, rod. pečine Dovra; ladje med Dovrom in Calaisom/ Cageove in Cageeve, daj. (k/h) Cageovi in (k/h) Calaisem; kot prilastek, v imenovalniku Stari del mesta Cageevi, tož. Cageovo in Cageevo, mest. pri Cageovi Calais se nahaja na umetnem otoku, obkroženem s in pri Cageevi, or. s Cageovo in s Cageevo; dvojina: kanali in pristanišči im. Cageovi in Cageevi, rod. Cageovih in Cageevih, Kje? v Calaisu daj. (k/h) Cageovima in (k/h) Cageevima, tož. Cageovi Od kod? iz Calaisa in Cageevi, mest. pri Cageovih in pri Cageevih, or. s Kam? v Calais Cageovima in s Cageevima; množina: im. Cageove {B} Calaisčan, Calaisčanka; Calaisčanov, in Cageeve, rod. Cageovih in Cageevih, daj. (k/h) Calaisčankin; calaijski Cageovim in (k/h) Cageevim, tož. Cageove in {O} ednina: im. Calais, rod. Calaisa, daj. (k/h) Calaisu, Cageeve, mest. pri Cageovih in pri Cageevih, or. s tož. Calais, mest. pri Calaisu, or. s Calaisom in s Cageovimi in s Cageevimi Calaisem srednji: ednina: im. Cageovo in Cageevo, rod. {I} ednina: im. [kalé], rod. [kalêja], daj. [(h‿)kalêju], Cageovega in Cageevega, daj. (k/h) Cageovemu in tož. [kalé], mest. [pri kalêju], or. [s‿kalêjem] (k/h) Cageevemu, tož. Cageovo in Cageevo, mest. StatuS: Predlog pri Cageovem in pri Cageevem, or. s Cageovim PravoPiSna kategorija: Imena krajev in s Cageevim; dvojina: im. Cageovi in Cageevi, rod. Cageovih in Cageevih, daj. (k/h) Cageovima Calvinov2 -a -o [kêlvino, ž. kêlvinova, s. in (k/h) Cageevima, tož. Cageovi in Cageevi, mest. kêlvinovo] prid. pri Cageovih in pri Cageevih, or. s Cageovima in |nanašajoč se na angleško moško ime|: Calvinova s Cageevima; množina: im. Cageova in Cageeva, zaročenka; |nanašajoč se na angleški priimek|: rod. Cageovih in Cageevih, daj. (k/h) Cageovim in Calvinova odkritja (< Calvin2) (k/h) Cageevim, tož. Cageova in Cageeva, mest. {O} moški: ednina: im. Calvinov, rod. Calvinovega, pri Cageovih in pri Cageevih, or. s Cageovimi in s daj. (k/h) Calvinovemu, tož. Calvinov (živostno Cageevimi Calvinovega), mest. pri Calvinovem, or. s {I} moški: ednina: im. [kêjdže], rod. [kêjdževega], Calvinovim; dvojina: im. Calvinova, rod. Calvinovih, daj. [(h‿)kêjdževemu], tož. [kêjdže] (živostno daj. (k/h) Calvinovima, tož. Calvinova, mest. pri 68 Calvinovih, or. s Calvinovima; množina: im. Od kod? iz Camargua Calvinovi, rod. Calvinovih, daj. (k/h) Calvinovim, tož. Kam? v Camargue Calvinove, mest. pri Calvinovih, or. s Calvinovimi {B} Camaržan, Camaržanka; Camaržanov, ženski: ednina: im. Calvinova, rod. Calvinove, daj. Camaržankin; camarški in kamarški (k/h) Calvinovi, tož. Calvinovo, mest. pri Calvinovi, {O} ednina: im. Camargue, rod. Camargua, daj. (k/h) or. s Calvinovo; dvojina: im. Calvinovi, rod. Camarguu, tož. Camargue, mest. pri Camarguu, or. s Calvinovih, daj. (k/h) Calvinovima, tož. Calvinovi, Camarguom mest. pri Calvinovih, or. s Calvinovima; množina: im. {I} ednina: im. [kamárk], rod. [kamárga], daj. [(h‿) Calvinove, rod. Calvinovih, daj. (k/h) Calvinovim, tož. kamárgu], tož. [kamárk], mest. [pri kamárgu], or. Calvinove, mest. pri Calvinovih, or. s Calvinovimi [s‿kamárgom] srednji: ednina: im. Calvinovo, rod. Calvinovega, StatuS: Predlog daj. (k/h) Calvinovemu, tož. Calvinovo, mest. PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin pri Calvinovem, or. s Calvinovim; dvojina: im. Calvinovi, rod. Calvinovih, daj. (k/h) Calvinovima, camarški prid.; obširneje glej pri kamarški tož. Calvinovi, mest. pri Calvinovih, or. s Calvinovima; množina: im. Calvinova, rod. Calvinovih, daj. (k/h) Camões -a [kamójš, rod. kamójša] m; ime bitja, osebno Calvinovim, tož. Calvinova, mest. pri Calvinovih, or. s ime Calvinovimi |priimek|; |portugalski pesnik|: sarkofag pesnika {I} moški: ednina: im. [kêlvino], rod. [kêlvinovega], Camõesa; Portugalska lirika je dosegla vrh s daj. [(h‿)kêlvinovemu], tož. [kêlvino] (živostno Camõesem; za rojstnim imenom s predimkom Po Luísu [kêlvinovega]), mest. [pri kêlvinovem], or. Vazu de Camõesu je poimenovana literarna nagrada [s‿kêlvinovim]; dvojina: im. [kêlvinova], rod. {B} Camõesev [kêlvinovih], daj. [(h‿)kêlvinovima], tož. [kêlvinova], {O} ednina: im. Camões, rod. Camõesa, daj. (k/h) mest. [pri kêlvinovih], or. [s‿kêlvinovima]; Camõesu, tož. Camõesa, mest. pri Camõesu, or. s množina: im. [kêlvinovi], rod. [kêlvinovih], daj. [(h‿) Camõesem; dvojina: im. Camõesa, rod. Camõesev, kêlvinovim], tož. [kêlvinove], mest. [pri kêlvinovih], daj. (k/h) Camõesema, tož. Camõesa, mest. pri or. [s‿kêlvinovimi] Camõesih, or. s Camõesema; množina: im. Camõesi, ženski: ednina: im. [kêlvinova], rod. [kêlvinove], daj. rod. Camõesev, daj. (k/h) Camõesem, tož. Camõese, [(h‿)kêlvinovi], tož. [kêlvinovo], mest. [pri kêlvinovi], mest. pri Camõesih, or. s Camõesi or. [s‿kêlvinovo]; dvojina: im. [kêlvinovi], rod. {I} ednina: im. [kamójš], rod. [kamójša], daj. [(h‿) [kêlvinovih], daj. [(h‿)kêlvinovima], tož. [kêlvinovi], kamójšu], tož. [kamójša], mest. [pri kamójšu], mest. [pri kêlvinovih], or. [s‿kêlvinovima]; množina: or. [s‿kamójšem]; dvojina: im. [kamójša], rod. im. [kêlvinove], rod. [kêlvinovih], daj. [(h‿) [kamójše], daj. [(h‿)kamójšema], tož. [kamójša], kêlvinovim], tož. [kêlvinove], mest. [pri kêlvinovih], mest. [pri kamójših], or. [s‿kamójšema]; množina: im. or. [s‿kêlvinovimi] [kamójši], rod. [kamójše], daj. [(h‿)kamójšem], tož. srednji: ednina: im. [kêlvinovo], rod. [kêlvinovega], [kamójše], mest. [pri kamójših], or. [s‿kamójši] daj. [(h‿)kêlvinovemu], tož. [kêlvinovo], mest. StatuS: Predlog [pri kêlvinovem], or. [s‿kêlvinovim]; dvojina: PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) im. [kêlvinovi], rod. [kêlvinovih], daj. [(h‿) kêlvinovima], tož. [kêlvinovi], mest. [pri kêlvinovih], Camõesev -a -o [kamójše, ž. kamójševa, s. or. [s‿kêlvinovima]; množina: im. [kêlvinova], rod. kamójševo] prid. [kêlvinovih], daj. [(h‿)kêlvinovim], tož. [kêlvinova], Camõesev ep »Luzijada«; Camõeseva lirika mest. [pri kêlvinovih], or. [s‿kêlvinovimi] Camõeseva nagrada |nagrada|: prejemniki Camõeseve StatuS: Predlog nagrade (< Camões) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {O} moški: ednina: im. Camõesev, rod. Camõesevega, Camargue daj. (k/h) Camõesevemu, tož. -gua [kamárk, rod. kamárga] m; Camõesev (živostno Camõesevega), mest. pri zemljepisno ime Camõesevem, or. s Camõesevim; dvojina: |pokrajina v Franciji|: Camargue je znan po im. Camõeseva, rod. Camõesevih, daj. (k/h) ogromnem številu ptic; obala Camargua; močvirja Camõesevima, tož. Camõeseva, mest. pri Camõesevih, v Camarguu; kot prilastek, v imenovalniku soline v or. s Camõesevima; množina: im. Camõesevi, rod. pokrajini Camargue Camõesevih, daj. (k/h) Camõesevim, tož. Camõeseve, Kje? v Camarguu mest. pri Camõesevih, or. s Camõesevimi 69 ženski: ednina: im. Camõeseva, rod. Camõeseve, {O} ednina: im. Campi Flegrei, rod. Campi Flegreia, daj. (k/h) Camõesevi, tož. Camõesevo, mest. daj. (k/h) Campi Flegreiu, tož. Campi Flegrei, mest. pri pri Camõesevi, or. s Camõesevo; dvojina: Campi Flegreiu, or. s Campi Flegreiem im. Camõesevi, rod. Camõesevih, daj. (k/h) {I} ednina: im. [kámpi flegrêj], rod. [kámpi flegrêja], Camõesevima, tož. Camõesevi, mest. pri Camõesevih, daj. [(h‿)kámpi flegrêju], tož. [kámpi flegrêj], mest. or. s Camõesevima; množina: im. Camõeseve, rod. [pri kámpi flegrêju], or. [s‿kámpi flegrêjem] Camõesevih, daj. (k/h) Camõesevim, tož. Camõeseve, StatuS: Predlog mest. pri Camõesevih, or. s Camõesevimi PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Italijanščina srednji: ednina: im. Camõesevo, rod. Camõesevega, daj. (k/h) Camõesevemu, tož. Camõesevo, mest. Camus -a [kamí, rod. kamíja] m; ime bitja, osebno ime pri Camõesevem, or. s Camõesevim; dvojina: |priimek|; |francoski pisatelj in filozof|: im. Camõesevi, rod. Camõesevih, daj. (k/h) Protitotalitaristična misel se je v Franciji razvila Camõesevima, tož. Camõesevi, mest. pri Camõesevih, z Albertom Camusom/Camusem; |Camusova/ or. s Camõesevima; množina: im. Camõeseva, rod. Camuseva dela|: v prenesenem pomenu Pred časom sem Camõesevih, daj. (k/h) Camõesevim, tož. Camõeseva, se znova navdušil nad Camusom/Camusem mest. pri Camõesevih, or. s Camõesevimi {B} Camusov in Camusev {I} moški: ednina: im. [kamójše], rod. {O} ednina: im. Camus, rod. Camusa, daj. (k/h) [kamójševega], daj. [(h‿)kamójševemu], tož. Camusu, tož. Camusa, mest. pri Camusu, or. s [kamójše] (živostno [kamójševega]), mest. [pri Camusom in s Camusem; dvojina: im. Camusa, rod. kamójševem], or. [s‿kamójševim]; dvojina: Camusov in Camusev, daj. (k/h) Camusoma in (k/h) im. [kamójševa], rod. [kamójševih], daj. [(h‿) Camusema, tož. Camusa, mest. pri Camusih, or. s kamójševima], tož. [kamójševa], mest. [pri Camusoma in s Camusema; množina: im. Camusi, kamójševih], or. [s‿kamójševima]; množina: rod. Camusov in Camusev, daj. (k/h) Camusom in im. [kamójševi], rod. [kamójševih], daj. [(h‿) (k/h) Camusem, tož. Camuse, mest. pri Camusih, or. s kamójševim], tož. [kamójševe], mest. [pri Camusi kamójševih], or. [s‿kamójševimi] {I} ednina: im. [kamí], rod. [kamíja], daj. [(h‿) ženski: ednina: im. [kamójševa], rod. [kamójševe], kamíju], tož. [kamíja], mest. [pri kamíju], or. daj. [(h‿)kamójševi], tož. [kamójševo], mest. [s‿kamíjem]; dvojina: im. [kamíja], rod. [kamíje], [pri kamójševi], or. [s‿kamójševo]; dvojina: daj. [(h‿)kamíjema], tož. [kamíja], mest. [pri kamíjih], im. [kamójševi], rod. [kamójševih], daj. [(h‿) or. [s‿kamíjema]; množina: im. [kamíji], rod. kamójševima], tož. [kamójševi], mest. [pri [kamíje], daj. [(h‿)kamíjem], tož. [kamíje], mest. [pri kamójševih], or. [s‿kamójševima]; množina: kamíjih], or. [s‿kamíji] im. [kamójševe], rod. [kamójševih], daj. [(h‿) StatuS: Predlog kamójševim], tož. [kamójševe], mest. [pri PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) kamójševih], or. [s‿kamójševimi] srednji: ednina: im. [kamójševo], rod. [kamójševega], Capua -e [kápua, rod. kápue] ž; zemljepisno ime daj. [(h‿)kamójševemu], tož. [kamójševo], |kraj v Italiji|: Cesta je vodila ob morju do Capue; mest. [pri kamójševem], or. [s‿kamójševim]; Vojska je vkorakala v Capuo; prim. Kapua dvojina: im. [kamójševi], rod. [kamójševih], daj. Kje? v Capui [(h‿)kamójševima], tož. [kamójševi], mest. [pri Od kod? iz Capue kamójševih], or. [s‿kamójševima]; množina: Kam? v Capuo im. [kamójševa], rod. [kamójševih], daj. [(h‿) {B} Capuanec, Capuanka; Capuančev, Capuankin; kamójševim], tož. [kamójševa], mest. [pri capuanski kamójševih], or. [s‿kamójševimi] {O} ednina: im. Capua, rod. Capue, daj. (k/h) Capui, StatuS: Predlog tož. Capuo, mest. pri Capui, or. s Capuo PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz priimkov); {I} ednina: im. [kápua], rod. [kápue], daj. [(h‿)kápui], Poimenovanja nagrad, odlikovanj, častnih nazivov tož. [kápuo], mest. [pri kápui], or. [s‿kápuo] StatuS: Predlog Campi Flegrei ~ -a [kámpi flegrêj, rod. kámpi PravoPiSni kategoriji: Italijanščina; Imena krajev flegrêja] m; zemljepisno ime |ognjeniško območje v Italiji|: ogled Campi Flegreia; Carabobo -a [karabóbo, rod. karabóba] m; kot prilastek, v imenovalniku proučevanje ognjenika zemljepisno ime Campi Flegrei; prim. Flegrejske poljane |zvezna država v Venezueli|: osamosvojitvena vojna 70 v Carabobu; kot prilastek, v imenovalniku prestolnica Carpaccieve in Carpacciove, rod. Carpaccievih zvezne države Carabobo in Carpacciovih, daj. (k/h) Carpaccievim in (k/h) Kje? v Carabobu Carpacciovim, tož. Carpaccieve in Carpacciove, Od kod? iz Caraboba mest. pri Carpaccievih in pri Carpacciovih, or. s Kam? v Carabobo Carpaccievimi in s Carpacciovimi {B} Carabobčan, Carabobčanka; Carabobčanov, srednji: ednina: im. Carpaccievo in Carpacciovo, Carabobčankin; carabobski rod. Carpaccievega in Carpacciovega, daj. (k/h) {O} ednina: im. Carabobo, rod. Caraboba, daj. (k/h) Carpaccievemu in (k/h) Carpacciovemu, tož. Carabobu, tož. Carabobo, mest. pri Carabobu, or. s Carpaccievo in Carpacciovo, mest. pri Carpaccievem Carabobom in pri Carpacciovem, or. s Carpaccievim in {I} ednina: im. [karabóbo], rod. [karabóba], daj. [(h‿) s Carpacciovim; dvojina: im. Carpaccievi in karabóbu], tož. [karabóbo], mest. [pri karabóbu], or. Carpacciovi, rod. Carpaccievih in Carpacciovih, daj. [s‿karabóbom] (k/h) Carpaccievima in (k/h) Carpacciovima, tož. StatuS: Predlog Carpaccievi in Carpacciovi, mest. pri Carpaccievih PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) in pri Carpacciovih, or. s Carpaccievima in s enot; Španščina Carpacciovima; množina: im. Carpaccieva in Carpacciova, rod. Carpaccievih in Carpacciovih, Carpacciev -a -o in Carpacciov -a -o [karpáče, ž. daj. (k/h) Carpaccievim in (k/h) Carpacciovim, tož. karpáčeva, s. karpáčevo] prid. Carpaccieva in Carpacciova, mest. pri Carpaccievih Carpaccieva/Carpacciova slika »Marija z otrokom in in pri Carpacciovih, or. s Carpaccievimi in s svetniki«; Carpaccieva/Carpacciova hiša je koprski Carpacciovimi kulturni spomenik (< Carpaccio) {I} moški: ednina: im. [karpáče], rod. normativno PojaSnilo: Svojilni pridevnik iz imen na končni [karpáčevega], daj. [(h‿)karpáčevemu], tož. - io je v knjižni slovenščini tvorjen s pisno preglašenim in [karpáče] (živostno [karpáčevega]), mest. [pri nepreglašenim priponskim obrazilom -ev/ -ov ( Carpacciev/ karpáčevem], or. [s‿karpáčevim]; dvojina: Carpacciov), v uradnem imenu ulice pa je uveljavljena le im. [karpáčeva], rod. [karpáčevih], daj. [(h‿) nepreglašena oblika (Carpacciov trg). {O} moški: karpáčevima], tož. [karpáčeva], mest. [pri karpáčevih], ednina: im. Carpacciev in Carpacciov, or. [s‿karpáčevima]; množina: im. [karpáčevi], rod. rod. Carpaccievega in Carpacciovega, daj. (k/h) Carpaccievemu [karpáčevih], daj. [(h‿)karpáčevim], tož. [karpáčeve], in (k/h) Carpacciovemu, tož. Carpacciev mest. [pri karpáčevih], or. [s‿karpáčevimi] in Carpacciov (živostno Carpaccievega ženski: ednina: im. [karpáčeva], rod. [karpáčeve], in Carpacciovega), mest. pri Carpaccievem daj. [(h‿)karpáčevi], tož. [karpáčevo], mest. in pri Carpacciovem, or. s Carpaccievim in s Carpacciovim; [pri karpáčevi], or. [s‿karpáčevo]; dvojina: dvojina: im. Carpaccieva in Carpacciova, im. [karpáčevi], rod. [karpáčevih], daj. [(h‿) rod. Carpaccievih in Carpacciovih, daj. (k/h) Carpaccievima karpáčevima], tož. [karpáčevi], mest. [pri karpáčevih], in (k/h) Carpacciovima, tož. Carpaccieva or. [s‿karpáčevima]; množina: im. [karpáčeve], rod. in Carpacciova, mest. pri Carpaccievih [karpáčevih], daj. [(h‿)karpáčevim], tož. [karpáčeve], in pri Carpacciovih, or. s Carpaccievima in s Carpacciovima; mest. [pri karpáčevih], or. [s‿karpáčevimi] množina: im. Carpaccievi in Carpacciovi, srednji: ednina: im. [karpáčevo], rod. [karpáčevega], rod. Carpaccievih in Carpacciovih, daj. [(h‿)karpáčevemu], tož. [karpáčevo], mest. daj. (k/h) Carpaccievim in (k/h) Carpacciovim, tož. Carpaccieve [pri karpáčevem], or. [s‿karpáčevim]; dvojina: in Carpacciove, mest. pri Carpaccievih im. [karpáčevi], rod. [karpáčevih], daj. [(h‿) in pri Carpacciovih, or. s Carpaccievimi in s Carpacciovimi karpáčevima], tož. [karpáčevi], mest. [pri karpáčevih], ženski: or. [s‿karpáčevima]; množina: im. [karpáčeva], rod. ednina: im. Carpaccieva in Carpacciova, rod. Carpaccieve [karpáčevih], daj. [(h‿)karpáčevim], tož. [karpáčeva], in Carpacciove, daj. (k/h) Carpaccievi in (k/h) Carpacciovi, mest. [pri karpáčevih], or. [s‿karpáčevimi] tož. Carpaccievo in Carpacciovo, StatuS: Predlog mest. pri Carpaccievi in pri Carpacciovi, or. s Carpaccievo PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) in s Carpacciovo; dvojina: im. Carpaccievi in Carpacciovi, rod. Carpaccievih in carpaccio -a [karpáčo, rod. karpáča] m Carpacciovih, daj. (k/h) Carpaccievima in (k/h) |jed|; prim. Carpaccio; gl. karpačo Carpacciovima, tož. Carpaccievi in Carpacciovi, StatuS: Predlog mest. pri Carpaccievih in pri Carpacciovih, or. s PravoPiSne kategorije: Italijanščina; Poimenovanja Carpaccievima in s Carpacciovima; bolezni, iger, jedi; Enakozvočnice množina: im. 71 Carpaccio -a [karpáčo, rod. karpáča] m; ime bitja, carrara -e tudi karara -e [karára, rod. karáre] ž osebno ime |vrsta marmorja|; gl. kararski |priimek|; |italijanski slikar|: opus Vittoreja StatuS: Predlog Carpaccia; razstava o beneškem slikarju Vittoreju PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice Carpacciu; Po Carpacciu je poimenovana jed karpačo; v prenesenem pomenu |Carpaccieva/ Carrara1 -e in Carrara -a [karára, rod. karáre in Carpacciova dela|: S Carpacciem/Carpacciom se karára] m; ime bitja, osebno ime postavljajo vsi najpomembnejši muzeji na svetu |italijanski priimek|: Razstavo je pripravil v {B} Carpacciev in Carpacciov sodelovanju s Carraro/Carrarom {O} ednina: im. Carpaccio, rod. Carpaccia, daj. {B} Carrarov (k/h) Carpacciu, tož. Carpaccia, mest. pri Carpacciu, {O} ednina: im. Carrara, rod. Carrare in Carrara, daj. or. s Carpacciem in s Carpacciom; dvojina: im. Carrari in Carraru, tož. Carraro in Carrara, mest. pri Carpaccia, rod. Carpacciev in Carpacciov, daj. Carrari in pri Carraru, or. s Carraro in s Carrarom; (k/h) Carpacciema in (k/h) Carpaccioma, tož. dvojina: im. Carrari in Carrara, rod. Carrar in Carpaccia, mest. pri Carpacciih, or. s Carpacciema in s Carrarov, daj. Carrarama in Carraroma, tož. Carrari Carpaccioma; množina: im. Carpaccii, rod. Carpacciev in Carrara, mest. pri Carrarah in pri Carrarih, or. s in Carpacciov, daj. (k/h) Carpacciem in (k/h) Carrarama in s Carraroma; množina: im. Carrare Carpacciom, tož. Carpaccie, mest. pri Carpacciih, or. s in Carrari, rod. Carrar in Carrarov, daj. Carraram Carpaccii in Carrarom, tož. Carrare, mest. pri Carrarah in pri {I} ednina: im. [karpáčo], rod. [karpáča], daj. [(h‿) Carrarih, or. s Carrarami in s Carrari karpáču], tož. [karpáča], mest. [pri karpáču], or. {I} ednina: im. [karára], rod. [karáre] in [karára], daj. [s‿karpáčem]; dvojina: im. [karpáča], rod. [karpáče], [(h‿)karári] in [(h‿)karáru], tož. [karáro] in [karára], daj. [(h‿)karpáčema], tož. [karpáča], mest. [pri mest. [pri karári] in [pri karáru], or. [s‿karáro] in karpáčih], or. [s‿karpáčema]; množina: im. [karpáči], [s‿karárom]; dvojina: im. [karári] in [karára], rod. rod. [karpáče], daj. [(h‿)karpáčem], tož. [karpáče], [karár] in [karáro], daj. [(h‿)karárama] in [(h‿) mest. [pri karpáčih], or. [s‿karpáči] karároma], tož. [karári] in [karára], mest. [pri karárah] StatuS: Predlog in [pri karárih], or. [s‿karárama] in [s‿karároma]; PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); množina: im. [karáre] in [karári], rod. [karár] in Italijanščina [karáro], daj. [(h‿)karáram] in [(h‿)karárom], tož. [karáre], mest. [pri karárah] in [pri karárih], or. Carpacciov prid.; obširneje glej pri Carpacciev [s‿karárami] in [s‿karári] StatuS: Predlog Carpacciov trg -ega -a [karpáče trk, rod. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); karpáčevega trga] m; zemljepisno ime Italijanščina |trg v Kopru|: vodnjak na Carpacciovem trgu; prim. Carpacciov Carrara2 -e [karára, rod. karáre] ž; zemljepisno ime normativno PojaSnilo: Svojilni pridevnik iz imen na končni |kraj v Italiji|: kamnolom v Carrari; kot prilastek, v - io je v knjižni slovenščini tvorjen s pisno preglašenim in imenovalniku marmor iz mesta Carrara nepreglašenim priponskim obrazilom -ev/ -ov ( Carpacciev/ Carpacciov), v uradnem imenu ulice pa je uveljavljena le Kje? v Carrari nepreglašena oblika (Carpacciov trg). Od kod? iz Carrare Kje? na Carpacciovem trgu Kam? v Carraro Od kod? s Carpacciovega trga {B} Carrarčan, Carrarčanka; Carrarčanov, Kam? na Carpacciov trg Carrarčankin; carrarski {O} {O} ednina: im. Carpacciov trg, rod. Carpacciovega ednina: im. Carrara, rod. Carrare, daj. (k/h) trga, daj. (k/h) Carpacciovemu trgu, tož. Carpacciov Carrari, tož. Carraro, mest. pri Carrari, or. s Carraro trg, mest. pri Carpacciovem trgu, or. s Carpacciovim {I} ednina: im. [karára], rod. [karáre], daj. [(h‿)karári], trgom tož. [karáro], mest. [pri karári], or. [s‿karáro] {I} ednina: im. [karpáče trk], rod. [karpáčevega StatuS: Predlog trga], daj. [(h‿)karpáčevemu trgu], tož. [karpáče PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina trg], mest. [pri karpáčevem trgu], or. [s‿karpáčevim trgom] Caruso -a [karúzo, rod. karúza] m; ime bitja, osebno StatuS: Predlog ime P |priimek|; |italijanski operni pevec|: zadnji nastop ravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena 72 Enrica Carusa mest. [pri katandzáru] in [pri katancáru], or. {B} Carusov [s‿katandzárom] in [s‿katancárom] {O} ednina: im. Caruso, rod. Carusa, daj. (k/h) Carusu, StatuS: Predlog tož. Carusa, mest. pri Carusu, or. s Carusom; dvojina: PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina im. Carusa, rod. Carusov, daj. (k/h) Carusoma, tož. Carusa, mest. pri Carusih, or. s Carusoma; množina: Cavazza -e redko -a [kaváca, rod. kaváce redko im. Carusi, rod. Carusov, daj. (k/h) Carusom, tož. kaváca] m; ime bitja, osebno ime Caruse, mest. pri Carusih, or. s Carusi |priimek|: film Borisa Cavazze/Cavazza {I} ednina: im. [karúzo], rod. [karúza], daj. [(h‿) normativno PojaSnilo: Sklanjanje po 1. moški sklanjatvi, pri karúzu], tož. [karúza], mest. [pri karúzu], or. kateri je v orodniku pričakovana preglašena oblika, je redko. [s‿karúzom]; V manj formalnem knjižnem in pogovornem jeziku zasledimo dvojina: im. [karúza], rod. [karúzo], nepreglašene oblike v zapisu in govoru, npr. s Cavazzom daj. [(h‿)karúzoma], tož. [karúza], mest. [pri karúzih], [s‿kavácom]. or. [s‿karúzoma]; množina: im. [karúzi], rod. [karúzo], {B} Cavazzev daj. [(h‿)karúzom], tož. [karúze], mest. [pri karúzih], {O} ednina: im. Cavazza, rod. Cavazze redko Cavazza, or. [s‿karúzi] daj. (k/h) Cavazzi redko (k/h) Cavazzu, tož. Cavazzo StatuS: Predlog redko Cavazza, mest. pri Cavazzi redko pri Cavazzu, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Italijanščina or. s Cavazzo redko s Cavazzem; dvojina: im. Cavazzi redko Cavazza, rod. Cavazz redko Cavazzev, daj. (k/h) Cavazzama Caslano redko (k/h) Cavazzema, tož. Cavazzi redko -a [kazláno, rod. kazlána] m; zemljepisno ime Cavazza, mest. pri Cavazzah redko pri Cavazzih, or. s |kraj v Švici, na meji z Italijo|: Etapno zmago si je Cavazzama redko s Cavazzema; množina: im. Cavazze privozil z drznim spustom v Caslano; kot prilastek, v redko Cavazzi, rod. Cavazz redko Cavazzev, daj. (k/h) imenovalniku jezero ob kraju Caslano Cavazzam redko (k/h) Cavazzem, tož. Cavazze, mest. Kje? v Caslanu pri Cavazzah redko pri Cavazzih, or. s Cavazzami Od kod? iz Caslana redko s Cavazzi Kam? v Caslano {I} ednina: im. [kaváca], rod. [kaváce] redko [kaváca], {B} Caslančan, Caslančanka; Caslančanov, daj. [(h‿)kaváci] redko [(h‿)kavácu], tož. [kaváco] Caslančankin; caslanski redko [kaváca], mest. [pri kaváci] redko [pri kavácu], {O} ednina: im. Caslano, rod. Caslana, daj. (k/h) or. [s‿kaváco] redko [s‿kavácem]; dvojina: im. Caslanu, tož. Caslano, mest. pri Caslanu, or. s [kaváci] redko [kaváca], rod. [kavác] redko [kaváce], Caslanom daj. [(h‿)kavácama] redko [(h‿)kavácema], tož. {I} ednina: im. [kazláno], rod. [kazlána], daj. [(h‿) [kaváci] redko [kaváca], mest. [pri kavácah] redko kazlánu], tož. [kazláno], mest. [pri kazlánu], or. [pri kavácih], or. [s‿kavácama] redko [s‿kavácema]; [s‿kazlánom] množina: im. [kaváce] redko [kaváci], rod. [kavác] StatuS: Predlog redko [kaváce], daj. [(h‿)kavácam] redko [(h‿) PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina kavácem], tož. [kaváce], mest. [pri kavácah] redko [pri kavácih], or. [s‿kavácami] redko [s‿kaváci] Catanzaro -a [katandzáro, rod. katandzára in StatuS: Predlog katancáro, rod. katancára] m; zemljepisno ime PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); |kraj v Italiji|: Prihaja z juga Italije, iz Catanzara; kot Italijanščina prilastek, v imenovalniku sodišče v južnoitalijanskem mestu Catanzaro Cavazzev -a -o [kaváce, ž. kaváceva, s. kavácevo Kje? v Catanzaru redko kaváče, ž. kaváčeva, s. kaváčevo] prid. Od kod? iz Catanzara Cavazzeva filmska vloga (< Cavazza) Kam? v Catanzaro normativno PojaSnilo: Pri tvorbi pridevnika je pričakovana {B} Catanzarčan, Catanzarčanka; Catanzarčanov, preglašena oblika. V manj formalnem knjižnem in pogovornem Catanzarčankin; catanzarski jeziku se pojavljajo nepreglašene oblike v zapisu in govoru, {O} ednina: im. Catanzaro, rod. Catanzara, daj. (k/h) npr. Cavazzov [kavácov-]. Catanzaru, tož. Catanzaro, mest. pri Catanzaru, or. s {O} moški: ednina: im. Cavazzev, rod. Cavazzevega, Catanzarom daj. (k/h) Cavazzevemu, tož. Cavazzev (živostno {I} ednina: im. [katandzáro] in [katancáro], rod. Cavazzevega), mest. pri Cavazzevem, or. s [katandzára] in [katancára], daj. [(h‿)katandzáru] Cavazzevim; dvojina: im. Cavazzeva, rod. in [(h‿)katancáru], tož. [katandzáro] in [katancáro], Cavazzevih, daj. (k/h) Cavazzevima, tož. Cavazzeva, 73 mest. pri Cavazzevih, or. s Cavazzevima; množina: im. rod. [kavácevega] redko [kaváčevega], daj. [(h‿) Cavazzevi, rod. Cavazzevih, daj. (k/h) Cavazzevim, kavácevemu] redko [(h‿)kaváčevemu], tož. tož. Cavazzeve, mest. pri Cavazzevih, or. s [kavácevo] redko [kaváčevo], mest. [pri kavácevem] Cavazzevimi redko [pri kaváčevem], or. [s‿kavácevim] redko ženski: ednina: im. Cavazzeva, rod. Cavazzeve, [s‿kaváčevim]; dvojina: im. [kavácevi] redko daj. (k/h) Cavazzevi, tož. Cavazzevo, mest. pri [kaváčevi], rod. [kavácevih] redko [kaváčevih], daj. Cavazzevi, or. s Cavazzevo; dvojina: im. Cavazzevi, [(h‿)kavácevima] redko [(h‿)kaváčevima], tož. rod. Cavazzevih, daj. (k/h) Cavazzevima, tož. [kavácevi] redko [kaváčevi], mest. [pri kavácevih] Cavazzevi, mest. pri Cavazzevih, or. s Cavazzevima; redko [pri kaváčevih], or. [s‿kavácevima] redko množina: im. Cavazzeve, rod. Cavazzevih, daj. (k/h) [s‿kaváčevima]; množina: im. [kaváceva] redko Cavazzevim, tož. Cavazzeve, mest. pri Cavazzevih, or. [kaváčeva], rod. [kavácevih] redko [kaváčevih], s Cavazzevimi daj. [(h‿)kavácevim] redko [(h‿)kaváčevim], tož. srednji: ednina: im. Cavazzevo, rod. Cavazzevega, [kaváceva] redko [kaváčeva], mest. [pri kavácevih] daj. (k/h) Cavazzevemu, tož. Cavazzevo, mest. redko [pri kaváčevih], or. [s‿kavácevimi] redko pri Cavazzevem, or. s Cavazzevim; dvojina: [s‿kaváčevimi] im. Cavazzevi, rod. Cavazzevih, daj. (k/h) StatuS: Predlog Cavazzevima, tož. Cavazzevi, mest. pri Cavazzevih, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) or. s Cavazzevima; množina: im. Cavazzeva, rod. Cavazzevih, daj. (k/h) Cavazzevim, tož. Cavazzeva, Ceará -e [seára, rod. seáre] ž; zemljepisno ime mest. pri Cavazzevih, or. s Cavazzevimi |zvezna država v Braziliji|: glavno mesto Ceare; {I} moški: ednina: im. [kaváce] redko [kaváče], peščena obala v Ceari; kot prilastek, v imenovalniku rod. [kavácevega] redko [kaváčevega], daj. [(h‿) guverner države Ceará kavácevemu] redko [(h‿)kaváčevemu], tož. Kje? v Ceari [kaváce] redko [kaváče] (živostno [kavácevega] Od kod? iz Ceare redko [kaváčevega]), mest. [pri kavácevem] Kam? v Cearo redko [pri kaváčevem], or. [s‿kavácevim] redko {B} Cearčan, Cearčanka; Cearčanov, Cearčankin; [s‿kaváčevim]; dvojina: im. [kaváceva] redko cearski [kaváčeva], rod. [kavácevih] redko [kaváčevih], daj. {O} ednina: im. Ceará, rod. Ceare, daj. Ceari, tož. [(h‿)kavácevima] redko [(h‿)kaváčevima], tož. Cearo, mest. pri Ceari, or. s Cearo [kaváceva] redko [kaváčeva], mest. [pri kavácevih] StatuS: Predlog redko [pri kaváčevih], or. [s‿kavácevima] redko PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) [s‿kaváčevima]; množina: im. [kavácevi] redko enot [kaváčevi], rod. [kavácevih] redko [kaváčevih], daj. [(h‿)kavácevim] redko [(h‿)kaváčevim], tož. Cehovska dvorana -e -e [céhoska dvorána, rod. [kaváceve] redko [kaváčeve], mest. [pri kavácevih] céhoske dvoráne] ž; zemljepisno ime redko [pri kaváčevih], or. [s‿kavácevimi] redko |renesančna stavba v Krakovu|: Krakovsko cehovsko [s‿kaváčevimi] stavbo Sukiennice v slovenščino prevajamo kar kot ženski: ednina: im. [kaváceva] redko [kaváčeva], Cehovska dvorana; ◎ pol. Sukiennice rod. [kaváceve] redko [kaváčeve], daj. [(h‿) Kje? v Cehovski dvorani kavácevi] redko [(h‿)kaváčevi], tož. [kavácevo] redko Od kod? iz Cehovske dvorane [kaváčevo], mest. [pri kavácevi] redko [pri kaváčevi], Kam? v Cehovsko dvorano or. [s‿kavácevo] redko [s‿kaváčevo]; dvojina: im. {O} ednina: im. Cehovska dvorana, rod. Cehovske [kavácevi] redko [kaváčevi], rod. [kavácevih] redko dvorane, daj. Cehovski dvorani, tož. Cehovsko [kaváčevih], daj. [(h‿)kavácevima] redko [(h‿) dvorano, mest. pri Cehovski dvorani, or. s Cehovsko kaváčevima], tož. [kavácevi] redko [kaváčevi], dvorano mest. [pri kavácevih] redko [pri kaváčevih], or. StatuS: Predlog [s‿kavácevima] redko [s‿kaváčevima]; množina: PravoPiSni kategoriji: Imena objektov in stavb; Poljščina im. [kaváceve] redko [kaváčeve], rod. [kavácevih] redko [kaváčevih], daj. [(h‿)kavácevim] redko [(h‿) Céline1 kaváčevim], -na [selín, rod. selína] m; ime bitja, osebno ime tož. [kaváceve] redko [kaváčeve], |priimek|; |francoski pisatelj|: besedila mest. [pri kavácevih] redko [pri kaváčevih], or. [s‿kavácevimi] Louisa-Ferdinanda Célina; vzporednice med redko [s‿kaváčevimi] srednji: Zupanom in Célinom ednina: im. [kavácevo] redko [kaváčevo], {B} Célinov 74 {O} ednina: im. Céline, rod. Célina, daj. Célinu, tož. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) Célina, mest. pri Célinu, or. s Célinom; dvojina: im. Célina, rod. Célinov, daj. Célinoma, tož. Célina, mest. Centralni park -ega -a [centrálni párk, rod. pri Célinih, or. s Célinoma; množina: im. Célini, rod. centrálnega párka] m; zemljepisno ime Célinov, daj. Célinom, tož. Céline, mest. pri Célinih, or. |park v New Yorku|: zelene površine Centralnega s Célini parka; Centralnemu parku pravijo tudi zelena pljuča {I} ednina: im. [selín], rod. [selína], daj. [selínu], tož. New Yorka; ◎ angl. Central Park [selína], mest. [pri selínu], or. [s‿selínom]; dvojina: Kje? v Centralnem parku im. [selína], rod. [selíno], daj. [selínoma], tož. [selína], Od kod? iz Centralnega parka mest. [pri selínih], or. [s‿selínoma]; množina: im. Kam? v Centralni park [selíni], rod. [selíno], daj. [selínom], tož. [selíne], {O} ednina: im. Centralni park, rod. Centralnega mest. [pri selínih], or. [s‿selíni] parka, daj. Centralnemu parku, tož. Centralni park, StatuS: Predlog mest. pri Centralnem parku, or. s Centralnim parkom PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Céline2 -- [selín, rod. selín] ž; ime bitja, osebno ime |francosko žensko ime|: koncert Céline Dion cesenski -a -o [čezénski] prid. {B} Célinin cesenski hipodrom (< Cesena) {O} ednina: im. Céline, rod. Céline, daj. Céline, tož. {O} moški: ednina: im. cesenski, rod. cesenskega, daj. Céline, mest. pri Céline, or. s Céline; dvojina: im. cesenskemu, tož. cesenski (živostno cesenskega), mest. Céline, rod. Céline, daj. Céline, tož. Céline, mest. pri pri cesenskem, or. s cesenskim; dvojina: im. cesenska, Céline, or. s Céline; množina: im. Céline, rod. Céline, rod. cesenskih, daj. cesenskima, tož. cesenska, mest. pri daj. Céline, tož. Céline, mest. pri Céline, or. s Céline cesenskih, or. s cesenskima; množina: im. cesenski, StatuS: Predlog rod. cesenskih, daj. cesenskim, tož. cesenske, mest. pri PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) cesenskih, or. s cesenskimi ženski: ednina: im. cesenska, rod. cesenske, daj. Celjska kotlina -e -e [cêl’ska kotlína, rod. cêl’ske cesenski, tož. cesensko, mest. pri cesenski, or. s kotlíne] ž; zemljepisno ime cesensko; dvojina: im. cesenski, rod. cesenskih, daj. |kotlina v Savinjski dolini|: naravne lepote Celjske cesenskima, tož. cesenski, mest. pri cesenskih, or. s kotline; hmeljarstvo v Celjski kotlini; prim. celjski cesenskima; množina: im. cesenske, rod. cesenskih, (< Celje) daj. cesenskim, tož. cesenske, mest. pri cesenskih, or. s Kje? v Celjski kotlini cesenskimi Od kod? iz Celjske kotline srednji: ednina: im. cesensko, rod. cesenskega, daj. Kam? v Celjsko kotlino cesenskemu, tož. cesensko, mest. pri cesenskem, or. {B} celjskokotlinski s cesenskim; dvojina: im. cesenski, rod. cesenskih, {O} ednina: im. Celjska kotlina, rod. Celjske kotline, daj. cesenskima, tož. cesenski, mest. pri cesenskih, or. daj. Celjski kotlini, tož. Celjsko kotlino, mest. pri s cesenskima; množina: im. cesenska, rod. cesenskih, Celjski kotlini, or. s Celjsko kotlino daj. cesenskim, tož. cesenska, mest. pri cesenskih, or. s StatuS: Predlog cesenskimi PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Cene -ta [cêne, rod. cêneta] m; ime bitja, osebno ime naselbinskih/krajevnih imen) |moško ime|: lirika Ceneta Vipotnika; kot prilastek, v imenovalniku Ime Cene je nastalo po krajšanju iz Cezar -ja [cézar, rod. cézarja] m; ime bitja, osebno ime imena Vincenc |rimski cesar|; |dolgo ime Gaj Julij Cezar|: Prvi rimski {B} Cenetov cesar je bil Gaj Julij Cezar Oktavijan; Za pravo {O} ednina: im. Cene, rod. Ceneta, daj. Cenetu, tož. rimsko dobo štejemo čas, ki sovpada z začetkom Ceneta, mest. pri Cenetu, or. s Cenetom; dvojina: im. cesarstva, s Cezarjem in Avgustom; ◎ lat. Caius Ceneta, rod. Cenetov, daj. Cenetoma, tož. Ceneta, mest. Iulius Caesar; prim. cezar pri Cenetih, or. s Cenetoma; množina: im. Ceneti, rod. {B} Cezarjev Cenetov, daj. Cenetom, tož. Cenete, mest. pri Cenetih, {O} ednina: im. Cezar, rod. Cezarja, daj. Cezarju, tož. or. s Ceneti Cezarja, mest. pri Cezarju, or. s Cezarjem StatuS: Predlog {I} ednina: im. [cézar], rod. [cézarja], daj. [cézarju], 75 tož. [cézarja], mest. [pri cézarju], or. [s‿cézarjem] Chaplinom; dvojina: im. Chaplina, rod. Chaplinov, StatuS: Predlog daj. Chaplinoma, tož. Chaplina, mest. pri Chaplinih, or. PravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti s Chaplinoma; množina: im. Chaplini, rod. Chaplinov, daj. Chaplinom, tož. Chapline, mest. pri Chaplinih, or. Cezary -ja [cezári, rod. cezárija] m; ime bitja, osebno s Chaplini ime StatuS: Predlog |poljsko moško ime|: novinarsko delo Cezaryja PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Gerońa {B} Cezaryjev Chaplin2 -- [čêplin, rod. čêplin] ž; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. Cezary, rod. Cezaryja, daj. Cezaryju, |priimek|; |britanska igralka|: navadno ob ženskem tož. Cezaryja, mest. pri Cezaryju, or. s Cezaryjem; imenu ali samostalniku v vlogi poklicnega, vljudnostnega, dvojina: im. Cezaryja, rod. Cezaryjev, daj. akademskega naziva Nagrado so podelili Geraldine Cezaryjema, tož. Cezaryja, mest. pri Cezaryjih, or. s Chaplin Cezaryjema; množina: im. Cezaryji, rod. Cezaryjev, {O} ednina: im. Chaplin, rod. Chaplin, daj. Chaplin, daj. Cezaryjem, tož. Cezaryje, mest. pri Cezaryjih, or. s tož. Chaplin, mest. pri Chaplin, or. s Chaplin; dvojina: Cezaryji im. Chaplin, rod. Chaplin, daj. Chaplin, tož. Chaplin, {I} ednina: im. [cezári], rod. [cezárija], daj. [cezáriju], mest. pri Chaplin, or. s Chaplin; množina: im. Chaplin, tož. [cezárija], mest. [pri cezáriju], or. [s‿cezárijem]; rod. Chaplin, daj. Chaplin, tož. Chaplin, mest. pri dvojina: im. [cezárija], rod. [cezárije], daj. Chaplin, or. s Chaplin [cezárijema], tož. [cezárija], mest. [pri cezárijih], StatuS: Predlog or. [s‿cezárijema]; množina: im. [cezáriji], rod. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) [cezárije], daj. [cezárijem], tož. [cezárije], mest. [pri cezárijih], or. [s‿cezáriji] Chapman1 -a [čêpmen, rod. čêpmena] m; ime bitja, StatuS: Predlog osebno ime PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); |angleški priimek|: avtobiografija Grahama Poljščina Chapmana {B} Chapmanov Chalupka -e tudi Chalupka -a [hálupka, rod. hálupke {O} ednina: im. Chapman, rod. Chapmana, daj. tudi hálupka] m; ime bitja, osebno ime Chapmanu, tož. Chapmana, mest. pri Chapmanu, |priimek|; |slovaški pesnik|: pesmi Sama Chalupke or. s Chapmanom; dvojina: im. Chapmana, rod. {B} Chalupkov Chapmanov, daj. Chapmanoma, tož. Chapmana, mest. {O} ednina: im. Chalupka, rod. Chalupke tudi pri Chapmanih, or. s Chapmanoma; množina: im. Chalupka, daj. Chalupki tudi Chalupku, tož. Chalupko Chapmani, rod. Chapmanov, daj. Chapmanom, tož. tudi Chalupka, mest. pri Chalupki tudi pri Chalupku, Chapmane, mest. pri Chapmanih, or. s Chapmani or. s Chalupko tudi s Chalupkom; dvojina: im. StatuS: Predlog Chalupki tudi Chalupka, rod. Chalupk tudi Chalupkov, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) daj. Chalupkama tudi Chalupkoma, tož. Chalupki tudi Chalupka, mest. pri Chalupkah tudi pri Chalupkih, Chapman2 -- [čêpmen, rod. čêpmen] ž; ime bitja, or. s Chalupkama tudi s Chalupkoma; množina: im. osebno ime Chalupke tudi Chalupki, rod. Chalupk tudi Chalupkov, |angleški priimek|: navadno ob ženskem imenu ali daj. Chalupkam tudi Chalupkom, tož. Chalupke, mest. samostalniku v vlogi poklicnega, vljudnostnega, akademskega pri Chalupkah tudi pri Chalupkih, or. s Chalupkami naziva skladbe Tracy Chapman tudi s Chalupki {O} ednina: im. Chapman, rod. Chapman, daj. S Chapman, tatuS: Predlog tož. Chapman, mest. pri Chapman, or. s P Chapman; ravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) dvojina: im. Chapman, rod. Chapman, daj. Chapman, tož. Chapman, mest. pri Chapman, or. Chaplin1 -a [čêplin, rod. čêplina] m; ime bitja, osebno s Chapman; množina: im. Chapman, rod. Chapman, ime daj. Chapman, tož. Chapman, mest. pri Chapman, or. s |priimek|; |britanski igralec|: filmska umetnost Chapman Charlieja Chaplina StatuS: Predlog {B} Chaplinov PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Chaplin, rod. Chaplina, daj. Chaplinu, tož. Chaplina, mest. pri Chaplinu, or. s Chapmanov -a -o [čêpmeno, ž. čêpmenova, s. 76 čêpmenovo] prid. šárlih], or. [s‿šárli] Chapmanov nastop; Chapmanove konstrukcije StatuS: Predlog Chapmanova/chapmanova zebra |žival|: čreda PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) Chapmanovih/chapmanovih zeber (< Chapman1) {O} moški: ednina: im. Chapmanov, rod. Charles2 -a [čárls, rod. čárlsa in čárəls, rod. čárəlsa] Chapmanovega, daj. Chapmanovemu, tož. m; ime bitja, osebno ime Chapmanov (živostno Chapmanovega), mest. pri |angleško moško ime|: Diana se je razšla s princem Chapmanovem, or. s Chapmanovim; dvojina: Charlesom; Rojstno ime kralj Karla III. je Charles im. Chapmanova, rod. Chapmanovih, daj. Philip Arthur George; prim. Karel III. Chapmanovima, tož. Chapmanova, mest. pri {B} Charlesov Chapmanovih, or. s Chapmanovima; množina: im. {O} ednina: im. Charles, rod. Charlesa, daj. Chapmanovi, rod. Chapmanovih, daj. Chapmanovim, Charlesu, tož. Charlesa, mest. pri Charlesu, or. s tož. Chapmanove, mest. pri Chapmanovih, or. s Charlesom; dvojina: im. Charlesa, rod. Charlesov, daj. Chapmanovimi Charlesoma, tož. Charlesa, mest. pri Charlesih, or. s ženski: ednina: im. Chapmanova, rod. Chapmanove, Charlesoma; množina: im. Charlesi, rod. Charlesov, daj. Chapmanovi, tož. Chapmanovo, mest. pri daj. Charlesom, tož. Charlese, mest. pri Charlesih, or. s Chapmanovi, or. s Chapmanovo; dvojina: im. Charlesi Chapmanovi, rod. Chapmanovih, daj. Chapmanovima, StatuS: Predlog tož. Chapmanovi, mest. pri Chapmanovih, or. s PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) Chapmanovima; množina: im. Chapmanove, rod. Chapmanovih, daj. Chapmanovim, tož. Chapmanove, charolais -a tudi šarole -ja [šarolé, rod. šarolêja] m mest. pri Chapmanovih, or. s Chapmanovimi |govedo|: križanec s charolaisom/charolaisem; srednji: ednina: im. Chapmanovo, rod. kot prilastek, v imenovalniku razstava goveda pasme Chapmanovega, daj. Chapmanovemu, tož. charolais; čreda krav charolais; prim. Charolais Chapmanovo, mest. pri Chapmanovem, or. s {O} ednina: im. charolais tudi šarole, rod. charolaisa Chapmanovim; dvojina: im. Chapmanovi, rod. tudi šaroleja, daj. charolaisu tudi šaroleju, tož. Chapmanovih, daj. Chapmanovima, tož. Chapmanovi, charolaisa tudi šaroleja, mest. pri charolaisu tudi pri mest. pri Chapmanovih, or. s Chapmanovima; šaroleju, or. s charolaisom in s charolaisem tudi s množina: im. Chapmanova, rod. Chapmanovih, šarolejem; dvojina: im. charolaisa tudi šaroleja, daj. Chapmanovim, tož. Chapmanova, mest. pri rod. charolaisov in charolaisev tudi šarolejev, daj. Chapmanovih, or. s Chapmanovimi charolaisoma in charolaisema tudi šarolejema, tož. StatuS: Predlog charolaisa tudi šaroleja, mest. pri charolaisih tudi pri PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz priimkov); šarolejih, or. s charolaisoma in s charolaisema tudi Izlastnoimenski pridevniki na - ov/- ev ali - in v stalnih s šarolejema; množina: im. charolaisi tudi šaroleji, besednih zvezah rod. charolaisov in charolaisev tudi šarolejev, daj. charolaisom in charolaisem tudi šarolejem, tož. Charles1 -a [šárl in šárəl, rod. šárla] m; ime bitja, charolaise tudi šaroleje, mest. pri charolaisih tudi pri osebno ime šarolejih, or. s charolaisi tudi s šaroleji |francosko moško ime|: Roman se začne z opisom {I} ednina: im. [šarolé], rod. [šarolêja], daj. [šarolêju], Charlesa Bovaryja tož. [šarolêja], mest. [pri šarolêju], or. [s‿šarolêjem]; {B} Charlesov dvojina: im. [šarolêja], rod. [šarolêje], daj. {O} ednina: im. Charles, rod. Charlesa, daj. [šarolêjema], tož. [šarolêja], mest. [pri šarolêjih], Charlesu, tož. Charlesa, mest. pri Charlesu, or. s or. [s‿šarolêjema]; množina: im. [šarolêji], rod. Charlesom; dvojina: im. Charlesa, rod. Charlesov, daj. [šarolêje], daj. [šarolêjem], tož. [šarolêje], mest. [pri Charlesoma, tož. Charlesa, mest. pri Charlesih, or. s šarolêjih], or. [s‿šarolêji] Charlesoma; množina: im. Charlesi, rod. Charlesov, StatuS: Predlog daj. Charlesom, tož. Charlese, mest. pri Charlesih, or. s PravoPiSni kategoriji: Enakozvočnice; Prevzeta občna Charlesi poimenovanja {I} ednina: im. [šárl] in [šárəl], rod. [šárla], daj. [šárlu], tož. [šárla], mest. [pri šárlu], or. [s‿šárlom]; dvojina: ChatGPT -ja tudi ChatGPT -- [čêdgpət, rod. im. [šárla], rod. [šárlo], daj. [šárloma], tož. [šárla], čêdgpətja tudi čêdgpət in čêdgépẹté, rod. mest. [pri šárlih], or. [s‿šárloma]; množina: im. [šárli], čêdgépẹtêja tudi čêdgépẹté] m; stvarno ime rod. [šárlo], daj. [šárlom], tož. [šárle], mest. [pri |spletno orodje|: tečaj uporabe ChatGPT-ja; Pri 77 pisanju si pomaga s ChatGPT-jem; kot prilastek, v ChatGPT-jevih, or. s ChatGPT-jevima; množina: im. imenovalniku Kako se bodo s klepetalnim robotom ChatGPT-jeva, rod. ChatGPT-jevih, daj. ChatGPT- ChatGPT soočili učitelji in učiteljice? jevim, tož. ChatGPT-jeva, mest. pri ChatGPT-jevih, normativno PojaSnilo: V slovarjih knjižnega jezika je bilo or. s ChatGPT-jevimi doslej predvideno le končniško naglaševanje kratic. Ta StatuS: Predlog možnost je v praksi redka, a ni nepravilna. P {B} ChatGPT-jev ravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Svojilni pridevniki (iz stvarnih imen) {O} ednina: im. ChatGPT tudi ChatGPT, rod. ChatGPT-ja tudi ChatGPT, daj. ChatGPT-ju tudi Cheb ChatGPT, -a [hép, rod. héba] m; zemljepisno ime tož. ChatGPT tudi ChatGPT, mest. pri ChatGPT-ju |kraj na Češkem|: tradicija izdelovanja violin v tudi ChatGPT, or. s ChatGPT-jem tudi ChatGPT Chebu; kot prilastek, v imenovalniku razglednica iz mesta {I} Cheb ednina: im. [čêdgpət] in [čêdgépẹté], rod. [čêdgpətja] Kje? v Chebu in [čêdgépẹtêja] tudi [čêdgpət] tudi [čêdgépẹté], Od kod? iz Cheba daj. [čêdgpətju] in [čêdgépẹtêju] Kam? v Cheb tudi [čêdgpət] tudi [čêdgépẹté], tož. [čêdgpət] {B} Chebčan, Chebčanka; Chebčanov, Chebčankin; in [čêdgépẹté] tudi [čêdgpət] tudi [čêdgépẹté], chebski mest. [pri čêdgpətju] in [pri čêdgépẹtêju] tudi [čêdgpət] {O} ednina: im. Cheb, rod. Cheba, daj. Chebu, tož. tudi [čêdgépẹté], or. [s‿čêdgpətjem] in [s‿čêdgépẹtêjem] Cheb, mest. pri Chebu, or. s Chebom tudi [čêdgpət] tudi [čêdgépẹté] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina PravoPiSne kategorije: Pravopisne zanimivosti; Kratice; Znamke in izdelki chemniški -a -o [kémniški] prid. ChatGPT-jev -a -o [čêdgpətje, chemniška konferenca; chemniška glasbena založba ž. čêdgpətjeva, (< Chemnitz) s. čêdgpətjevo in čêdgépẹtêjeu̯, ž. čêdgépẹtêjeva, {O} moški: s. čêdgépẹtêjevo] prid. ednina: im. chemniški, rod. ChatGPT-jev nasvet; Morda bodo imeli chemniškega, daj. (k/h) chemniškemu, tož. chemniški ChatGPT-jevi nasledniki vgrajene tudi sisteme (živostno chemniškega), mest. pri chemniškem, etičnih vrednot (< ChatGPT) or. s chemniškim; dvojina: im. chemniška, rod. {O} moški: chemniških, daj. (k/h) chemniškima, tož. chemniška, ednina: im. ChatGPT-jev, rod. ChatGPT- jevega, mest. pri chemniških, or. s chemniškima; množina: im. daj. ChatGPT-jevemu, tož. ChatGPT-jev ( chemniški, rod. chemniških, daj. (k/h) chemniškim, živostno ChatGPT-jevega), mest. pri ChatGPT-jevem, tož. chemniške, mest. pri chemniških, or. s or. s ChatGPT-jevim; dvojina: im. ChatGPT-jeva, rod. ChatGPT-jevih, chemniškimi daj. ChatGPT-jevima, tož. ChatGPT- jeva, ženski: ednina: im. chemniška, rod. chemniške, mest. pri ChatGPT-jevih, or. s ChatGPT-jevima; daj. (k/h) chemniški, tož. chemniško, mest. pri množina: im. ChatGPT-jevi, rod. ChatGPT-jevih, chemniški, or. s chemniško; dvojina: im. chemniški, daj. ChatGPT-jevim, tož. ChatGPT-jeve, mest. pri ChatGPT-jevih, rod. chemniških, daj. (k/h) chemniškima, tož. or. s ChatGPT-jevimi ženski: chemniški, mest. pri chemniških, or. s chemniškima; ednina: im. ChatGPT-jeva, rod. ChatGPT- jeve, množina: im. chemniške, rod. chemniških, daj. (k/h) daj. ChatGPT-jevi, tož. ChatGPT-jevo, mest. pri ChatGPT-jevi, chemniškim, tož. chemniške, mest. pri chemniških, or. or. s ChatGPT-jevo; dvojina: im. ChatGPT-jevi, s chemniškimi rod. ChatGPT-jevih, daj. ChatGPT- jevima, srednji: ednina: im. chemniško, rod. chemniškega, tož. ChatGPT-jevi, mest. pri ChatGPT-jevih, daj. (k/h) chemniškemu, tož. chemniško, mest. or. s ChatGPT-jevima; množina: im. ChatGPT- jeve, pri chemniškem, or. s chemniškim; dvojina: rod. ChatGPT-jevih, daj. ChatGPT-jevim, im. chemniški, rod. chemniških, daj. (k/h) tož. ChatGPT-jeve, mest. pri ChatGPT-jevih, or. s ChatGPT-jevimi chemniškima, tož. chemniški, mest. pri chemniških, srednji: or. s chemniškima; množina: im. chemniška, rod. ednina: im. ChatGPT-jevo, rod. ChatGPT- jevega, chemniških, daj. (k/h) chemniškim, tož. chemniška, daj. ChatGPT-jevemu, tož. ChatGPT-jevo, mest. pri chemniških, or. s chemniškimi mest. pri ChatGPT-jevem, or. s ChatGPT-jevim; {I} moški: ednina: im. [kémniški], rod. [kémniškega], dvojina: im. ChatGPT-jevi, rod. ChatGPT-jevih, daj. [(h‿)kémniškemu], tož. [kémniški] (živostno daj. ChatGPT-jevima, tož. ChatGPT-jevi, mest. pri [kémniškega]), mest. [pri kémniškem], or. 78 [s‿kémniškim]; dvojina: im. [kémniška], rod. Kam? v Chichén-Itzo [kémniških], daj. [(h‿)kémniškima], tož. [kémniška], {B} chichéniški mest. [pri kémniških], or. [s‿kémniškima]; {O} ednina: im. Chichén-Itzá, rod. Chichén-Itze, daj. množina: im. [kémniški], rod. [kémniških], daj. [(h‿) Chichén-Itzi, tož. Chichén-Itzo, mest. pri Chichén-Itzi, kémniškim], tož. [kémniške], mest. [pri kémniških], or. or. s Chichén-Itzo [s‿kémniškimi] StatuS: Predlog ženski: ednina: im. [kémniška], rod. [kémniške], daj. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Španščina [(h‿)kémniški], tož. [kémniško], mest. [pri kémniški], or. [s‿kémniško]; dvojina: im. [kémniški], rod. Chiesa -e in Chiesa -a [kjéza, rod. kjéze in kjéza] m; [kémniških], daj. [(h‿)kémniškima], tož. [kémniški], ime bitja, osebno ime mest. [pri kémniških], or. [s‿kémniškima]; množina: |priimek|: odločilni gol Enrica Chiese/Chiesa im. [kémniške], rod. [kémniških], daj. [(h‿) {B} Chiesov kémniškim], tož. [kémniške], mest. [pri kémniških], or. {O} ednina: im. Chiesa, rod. Chiese in Chiesa, daj. [s‿kémniškimi] (k/h) Chiesi in (k/h) Chiesu, tož. Chieso in Chiesa, srednji: ednina: im. [kémniško], rod. [kémniškega], mest. pri Chiesi in pri Chiesu, or. s Chieso in s daj. [(h‿)kémniškemu], tož. [kémniško], mest. Chiesom; dvojina: im. Chiesi in Chiesa, rod. Chies [pri kémniškem], or. [s‿kémniškim]; dvojina: in Chiesov, daj. (k/h) Chiesama in (k/h) Chiesoma, im. [kémniški], rod. [kémniških], daj. [(h‿) tož. Chiesi in Chiesa, mest. pri Chiesah in pri Chiesih, kémniškima], tož. [kémniški], mest. [pri kémniških], or. s Chiesama in s Chiesoma; množina: im. Chiese or. [s‿kémniškima]; množina: im. [kémniška], rod. in Chiesi, rod. Chies in Chiesov, daj. (k/h) Chiesam [kémniških], daj. [(h‿)kémniškim], tož. [kémniška], in (k/h) Chiesom, tož. Chiese in Chiese, mest. pri mest. [pri kémniških], or. [s‿kémniškimi] Chiesah in pri Chiesih, or. s Chiesami in s Chiesi StatuS: Predlog {I} ednina: im. [kjéza], rod. [kjéze] in [kjéza], daj. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih [(h‿)kjézi] in [(h‿)kjézu], tož. [kjézo] in [kjéza], naselbinskih/krajevnih imen) mest. [pri kjézi] in [pri kjézu], or. [s‿kjézo] in [s‿kjézom]; dvojina: im. [kjézi] in [kjéza], rod. [kjéz] Chemnitz -a [kémnic, rod. kémnica] m; zemljepisno in [kjézo], daj. [(h‿)kjézama] in [(h‿)kjézoma], tož. ime [kjézi] in [kjéza], mest. [pri kjézah] in [pri kjézih], or. |kraj v Nemčiji|: muzej v Chemnitzu; povezovanje [s‿kjézama] in [s‿kjézoma]; množina: im. [kjéze] in med Chemnitzem/Chemnitzom, Novo Gorico in [kjézi], rod. [kjéz] in [kjézo], daj. [(h‿)kjézam] in Gorico [(h‿)kjézom], tož. [kjéze] in [kjéze], mest. [pri kjézah] Kje? v Chemnitzu in [pri kjézih], or. [s‿kjézami] in [s‿kjézi] Od kod? iz Chemnitza StatuS: Predlog Kam? v Chemnitz PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); {B} Chemničan, Chemničanka; Chemničanov, Italijanščina Chemničankin; chemniški {O} ednina: im. Chemnitz, rod. Chemnitza, daj. (k/h) Chlumec -a [hlúmǝc, rod. hlúmca] m; zemljepisno ime Chemnitzu, tož. Chemnitz, mest. pri Chemnitzu, or. s |kraj na Češkem|: kolesarska pot v bližini Chlumca; Chemnitzem in s Chemnitzom kot prilastek, v imenovalniku Ime mesta Chlumec je {I} ednina: im. [kémnic], rod. [kémnica], daj. [(h‿) povezano s hribom, ki ga porašča gozd kémnicu], tož. [kémnic], mest. [pri kémnicu], or. Kje? v Chlumcu [s‿kémnicem] Od kod? iz Chlumca StatuS: Predlog Kam? v Chlumec PravoPiSna kategorija: Imena krajev {B} Chlumčan, Chlumčanka; Chlumčanov, Chlumčankin; chlumški Chichén-Itzá -e [čičén-íca, rod. čičén-íce] ž; {O} ednina: im. Chlumec, rod. Chlumca, daj. zemljepisno ime Chlumcu, tož. Chlumec, mest. pri Chlumcu, or. s |majevsko mesto|: Morali bi si ogledati svetovno Chlumcem znano Chichén-Itzo, a je bila zaprta; piramida El {I} ednina: im. [hluməc], rod. [hlumca], daj. [hlumcu], Castillo v Chichén-Itzi; kot prilastek, v imenovalniku tož. [hluməc], mest. [pri hlumcu], or. [s‿hlumcem] majevske piramide v mestu Chichén-Itzá StatuS: Predlog Kje? v Chichén-Itzi PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina Od kod? iz Chichén-Itze 79 Chmielnicki -ega [hmjelnícki, rod. hmjelníckega] {O} ednina: im. Chrudim, rod. Chrudima, daj. m; zemljepisno ime Chrudimu, tož. Chrudim, mest. pri Chrudimu, or. s |kraj v Ukrajini|: Sprehod po botaničnem parku v Chrudimom Chmielnickem StatuS: Predlog Kje? v Chmielnickem PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina Od kod? iz Chmielnickega Kam? v Chmielnicki Chytilová -e [hítilova, rod. hítilove] ž; ime bitja, {B} Chmielničan, Chmielničanka; Chmielničanov, osebno ime Chmielničankin; chmielniški |priimek|; |češka filmska režiserka|: Věri Chytilovi {O} ednina: im. Chmielnicki, rod. Chmielnickega, je češkoslovaška oblast onemogočala svobodno daj. Chmielnickemu, tož. Chmielnicki, mest. pri izražanje; za izražanje svojine film Chytilove Chmielnickem, or. s Chmielnickim {O} ednina: im. Chytilová, rod. Chytilove, daj. StatuS: Predlog Chytilovi, tož. Chytilovo, mest. pri Chytilovi, or. s PravoPiSna kategorija: Imena krajev Chytilovo; dvojina: im. Chytilovi, rod. Chytilovih, daj. Chytilovima, tož. Chytilovi, mest. pri Chytilovih, or. s Chodov -a [hódo, rod. hódova] m; zemljepisno ime Chytilovima; množina: im. Chytilove, rod. Chytilovih, |del Prage|: primer gotske arhitekture v Chodovu; daj. Chytilovim, tož. Chytilove, mest. pri Chytilovih, kot prilastek, v imenovalniku sprehod po mestni četrti or. s Chytilovimi Chodov StatuS: Predlog Kje? v Chodovu PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Od kod? iz Chodova Kam? v Chodov Cieśla -e tudi Cieśla -a [čéšla, rod. čéšle tudi čéšla] m; {B} Chodovčan, Chodovčanka; Chodovčanov, ime bitja, osebno ime Chodovčankin; chodovski |poljski priimek|: abstraktne in ekspresionistične {O} ednina: im. Chodov, rod. Chodova, daj. Chodovu, stvaritve Macieja Cieśle tož. Chodov, mest. pri Chodovu, or. s Chodovom {B} Cieślov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Cieśla, rod. Cieśle tudi Cieśla, daj. PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Češčina Cieśli tudi Cieślu, tož. Cieślo tudi Cieśla, mest. pri Cieśli tudi pri Cieślu, or. s Cieślo tudi s Cieślom; Chorzów -a [hóžo, rod. hóžova] m; zemljepisno ime dvojina: im. Cieśli tudi Cieśla, rod. Cieśel tudi Cieślov, |kraj na Poljskem|: sinagoga v Chorzówu; kot prilastek, daj. Cieślama tudi Cieśloma, tož. Cieśli tudi Cieśla, v imenovalniku rudarstvo v mestu Chorzów mest. pri Cieślah tudi pri Cieślih, or. s Cieślama tudi s Kje? v Chorzówu Cieśloma; množina: im. Cieśle tudi Cieśli, rod. Cieśel Od kod? iz Chorzówa tudi Cieślov, daj. Cieślam tudi Cieślom, tož. Cieśle, Kam? v Chorzów mest. pri Cieślah tudi pri Cieślih, or. s Cieślami tudi s {B} Chorzówčan, Chorzówčanka; Chorzówčanov, Cieśli Chorzówčankin; chorzówski StatuS: Predlog {O} ednina: im. Chorzów, rod. Chorzówa, daj. PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Chorzówu, tož. Chorzów, mest. pri Chorzówu, or. s Chorzówom Cieszkowski -ega [češkôski, rod. češkôskega] m; StatuS: Predlog ime bitja, osebno ime PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina |priimek|; |poljski filozof in ekonomist|: Izraz historiozofija pripisujejo Augustu Cieszkowskemu; Chrudim -a [hrudím, rod. hrudíma] m; zemljepisno za izražanje svojine filozofija Cieszkowskega ime {O} ednina: im. Cieszkowski, rod. Cieszkowskega, |kraj na Češkem|: mestni park v Chrudimu; kot daj. Cieszkowskemu, tož. Cieszkowskega, prilastek, v imenovalniku kužno znamenje na trgu v mest. pri Cieszkowskem, or. s Cieszkowskim; mestu Chrudim dvojina: im. Cieszkowska, rod. Cieszkowskih, Kje? v Chrudimu daj. Cieszkowskima, tož. Cieszkowska, mest. pri Od kod? iz Chrudima Cieszkowskih, or. s Cieszkowskima; množina: im. Kam? v Chrudim Cieszkowski, rod. Cieszkowskih, daj. Cieszkowskim, {B} Chrudimčan, Chrudimčanka; Chrudimčanov, tož. Cieszkowske, mest. pri Cieszkowskih, or. s Chrudimčankin; chrudimski Cieszkowskimi 80 StatuS: Predlog Cimber2 -a [címbər, rod. címbra] m; ime bitja, PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) prebivalsko ime |pripadnik starodavnega evropskega plemena|; gl. Cieszyn -a [čéšin, rod. čéšina] m; zemljepisno ime Kimber |kraj na Poljskem|: kulturno dogajanje v Cieszynu; StatuS: Predlog meja med Českim Těšinom in Cieszynom; kot PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; prilastek, v imenovalniku sprehod do mesta Cieszyn Prebivalska imena (plemena, ljudstva, narodi) Kje? v Cieszynu Od kod? iz Cieszyna Cimbrinja1 -e [címbrinja, rod. címbrinje] ž; ime bitja, Kam? v Cieszyn prebivalsko ime {B} Cieszynčan, Cieszynčanka; Cieszynčanov, |pripadnica nemške jezikovne manjšine v severni Cieszynčankin; cieszynski Italiji|: pletenice Cimbrinj (< Cimber1) {O} ednina: im. Cieszyn, rod. Cieszyna, daj. Cieszynu, {B} Cimbrinjin tož. Cieszyn, mest. pri Cieszynu, or. s Cieszynom {O} ednina: im. Cimbrinja, rod. Cimbrinje, daj. StatuS: Predlog Cimbrinji, tož. Cimbrinjo, mest. pri Cimbrinji, or. s PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Cimbrinjo; dvojina: im. Cimbrinji, rod. Cimbrinj, daj. Cimbrinjama, tož. Cimbrinji, mest. pri Cimbrinjah, Cikuta -e in Cikuta -a [cikúta, rod. cikúte in cikúta] or. s Cimbrinjama; množina: im. Cimbrinje, rod. m; ime bitja, osebno ime Cimbrinj, daj. Cimbrinjam, tož. Cimbrinje, mest. pri |slovenski priimek|: Bralec se z lahkoto poistoveti z Cimbrinjah, or. s Cimbrinjami glavnim junakom Juretom Cikuto/Cikutom StatuS: Predlog {B} Cikutov PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; {O} ednina: im. Cikuta, rod. Cikute in Cikuta, daj. Prebivalska imena (plemena, ljudstva, narodi) Cikuti in Cikutu, tož. Cikuto in Cikuta, mest. pri Cikuti in pri Cikutu, or. s Cikuto in s Cikutom; dvojina: im. Cimbrinja2 -e [címbrinja, rod. címbrinje] ž; ime bitja, Cikuti in Cikuta, rod. Cikut in Cikutov, daj. Cikutama prebivalsko ime in Cikutoma, tož. Cikuti in Cikuta, mest. pri Cikutah in |pripadnica starodavnega evropskega plemena|; gl. pri Cikutih, or. s Cikutama in s Cikutoma; množina: Kimbrinja im. Cikute in Cikuti, rod. Cikut in Cikutov, daj. S Cikutam tatuS: Predlog in Cikutom, tož. Cikute, mest. pri Cikutah in P pri Cikutih, ravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; or. s Cikutami in s Cikuti Prebivalska imena (plemena, ljudstva, narodi) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) cimbrski -a -o [címbərski] prid. Cimber cimbrska nemščina; prim. Cimber2 1 -a [címbər, rod. címbra] m; ime bitja, {O} moški: prebivalsko ime ednina: im. cimbrski, rod. cimbrskega, |pripadnik nemške jezikovne manjšine v severni daj. cimbrskemu, tož. cimbrski (živostno cimbrskega), Italiji|; mest. pri cimbrskem, or. s cimbrskim; v množini Cimbri |nemška jezikovna manjšina dvojina: v severni Italiji|: Cimbri naseljujejo 13 gorskih im. cimbrska, rod. cimbrskih, daj. cimbrskima, tož. občin na območju Lessinie; muzej Cimbrov; ◎ cimbrska, mest. pri cimbrskih, or. s cimbrskima; nem. Zimbern množina: im. cimbrski, rod. cimbrskih, daj. cimbrskim, {B} Cimber, Cimbrinja; Cimbrov, Cimbrinjin; tož. cimbrske, mest. pri cimbrskih, or. s cimbrskimi cimbrski ženski: ednina: im. cimbrska, rod. cimbrske, daj. {O} cimbrski, tož. cimbrsko, mest. pri cimbrski, or. s ednina: im. Cimber, rod. Cimbra, daj. Cimbru, tož. Cimbra, cimbrsko; mest. pri Cimbru, or. s Cimbrom; dvojina: im. cimbrski, rod. cimbrskih, daj. dvojina: im. Cimbra, cimbrskima, tož. cimbrski, mest. pri cimbrskih, or. s rod. Cimbrov, daj. Cimbroma, tož. Cimbra, cimbrskima; mest. pri Cimbrih, or. s Cimbroma; množina: im. cimbrske, rod. cimbrskih, množina: im. Cimbri, daj. cimbrskim, tož. cimbrske, mest. pri cimbrskih, or. s rod. Cimbrov, daj. Cimbrom, tož. Cimbre, cimbrskimi mest. pri Cimbrih, or. s Cimbri srednji: S ednina: im. cimbrsko, rod. cimbrskega, daj. tatuS: Predlog cimbrskemu, tož. cimbrsko, mest. pri cimbrskem, or. PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Prebivalska imena (plemena, ljudstva, narodi) s cimbrskim; dvojina: im. cimbrski, rod. cimbrskih, daj. cimbrskima, tož. cimbrski, mest. pri cimbrskih, or. s cimbrskima; množina: im. cimbrska, rod. cimbrskih, 81 daj. cimbrskim, tož. cimbrska, mest. pri cimbrskih, or. s |priimek|; |slovenski slikar|: slike Jožeta Ciuhe cimbrskimi {B} Ciuhov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Ciuha, rod. Ciuhe tudi Ciuha, daj. PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Pridevniki Ciuhi tudi Ciuhu, tož. Ciuho tudi Ciuha, mest. pri Ciuhi (iz imen plemen) tudi pri Ciuhu, or. s Ciuho tudi s Ciuhom; dvojina: im. Ciuhi tudi Ciuha, rod. Ciuh tudi Ciuhov, daj. Cimperman -a [címpərman, rod. címpərmana] m; Ciuhama tudi Ciuhoma, tož. Ciuhi tudi Ciuha, mest. pri ime bitja, osebno ime Ciuhah tudi pri Ciuhih, or. s Ciuhama tudi s Ciuhoma; |priimek|; |slovenski pesnik|: Pajk je Pavlini množina: im. Ciuhe tudi Ciuhi, rod. Ciuh tudi Ciuhov, prepovedal dopisovanje z Josipom Cimpermanom daj. Ciuham tudi Ciuhom, tož. Ciuhe, mest. pri Ciuhah {B} Cimpermanov tudi pri Ciuhih, or. s Ciuhami tudi s Ciuhi {O} ednina: im. Cimperman, rod. Cimpermana, StatuS: Predlog daj. Cimpermanu, tož. Cimpermana, mest. pri PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Cimpermanu, or. s Cimpermanom; dvojina: im. Cimpermana, rod. Cimpermanov, daj. Civitavecchia -e [čivitavékja, rod. čivitavékje] ž; Cimpermanoma, tož. Cimpermana, mest. pri zemljepisno ime Cimpermanih, or. s Cimpermanoma; množina: im. |kraj v Italiji|: Mavri so zavzeli tudi Civitavecchio; V Cimpermani, rod. Cimpermanov, daj. Cimpermanom, Civitavecchii se je začela 43. dirka od Tirenskega do tož. Cimpermane, mest. pri Cimpermanih, or. s Jadranskega morja; kot prilastek, v imenovalniku Ladja je Cimpermani izplula iz pristanišča Civitavecchia blizu Rima StatuS: Predlog Kje? v Civitavecchii PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Od kod? iz Civitavecchie Kam? v Civitavecchio cistercijanec -nca [cistercijánəc, rod. cistercijánca] {B} Civitavečan, Civitavečanka; Civitavečanov, m Civitavečankin; civitaveški |redovnik|: katekizem cistercijanca Lenarta {O} ednina: im. Civitavecchia, rod. Civitavecchie, Pacherneckerja; Patra/p. Simona Ašiča poznamo daj. Civitavecchii, tož. Civitavecchio, mest. pri kot stiškega cistercijanca, ki je zdravil z zelišči; Civitavecchii, or. s Civitavecchio Bernard je v samostanu Cistercium ustanovil red StatuS: Predlog cistercijancev; sopomenka cistercijan (< Citeaux) PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina {B} cistercijančev {O} ednina: im. cistercijanec, rod. cistercijanca, daj. Cjuha -e tudi Cjuha -a [cjúha, rod. cjúhe tudi cjúha] cistercijancu, tož. cistercijanca, mest. pri cistercijancu, m; ime bitja, osebno ime or. s cistercijancem; dvojina: im. cistercijanca, rod. |priimek|: Fotografu Cjuhi niso dovolili fotografirati cistercijancev, daj. cistercijancema, tož. cistercijanca, {B} Cjuhov mest. pri cistercijancih, or. s cistercijancema; {O} ednina: im. Cjuha, rod. Cjuhe tudi Cjuha, daj. množina: im. cistercijanci, rod. cistercijancev, Cjuhi tudi Cjuhu, tož. Cjuho tudi Cjuha, mest. pri Cjuhi daj. cistercijancem, tož. cistercijance, mest. pri tudi pri Cjuhu, or. s Cjuho tudi s Cjuhom; dvojina: cistercijancih, or. s cistercijanci im. Cjuhi tudi Cjuha, rod. Cjuh tudi Cjuhov, daj. {I} ednina: im. [cistercijánəc], rod. [cistercijánca], Cjuhama tudi Cjuhoma, tož. Cjuhi tudi Cjuha, mest. pri daj. [cistercijáncu], tož. [cistercijánca], mest. [pri Cjuhah tudi pri Cjuhih, or. s Cjuhama tudi s Cjuhoma; cistercijáncu], or. [s‿cistercijáncem]; dvojina: množina: im. Cjuhe tudi Cjuhi, rod. Cjuh tudi Cjuhov, im. [cistercijánca], rod. [cistercijánce], daj. daj. Cjuham tudi Cjuhom, tož. Cjuhe, mest. pri Cjuhah [cistercijáncema], tož. [cistercijánca], mest. [pri tudi pri Cjuhih, or. s Cjuhami tudi s Cjuhi cistercijáncih], or. [s‿cistercijáncema]; množina: StatuS: Predlog im. [cistercijánci], rod. [cistercijánce], daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) [cistercijáncem], tož. [cistercijánce], mest. [pri cistercijáncih], or. [s‿cistercijánci] Ćmielów -a [čmjélo, rod. čmjélova] m; zemljepisno StatuS: Predlog ime PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice redov |kraj na Poljskem|: muzej porcelana v Ćmielówu; kot prilastek, v imenovalniku Prva omemba mesta Ćmielów Ciuha -e tudi Ciuha -a [cjúha, rod. cjúhe tudi cjúha] je iz 14. stoletja m; ime bitja, osebno ime Kje? v Ćmielówu 82 Od kod? iz Ćmielówa Coelhovimi Kam? v Ćmielów {I} moški: ednina: im. [koélje], rod. [koéljevega], {B} Ćmielówčan, Ćmielówčanka; Ćmielówčanov, daj. [(h‿)koéljevemu], tož. [koélje] (živostno Ćmielówčankin; ćmielówski [koéljevega]), mest. [pri koéljevem], or. {O} ednina: im. Ćmielów, rod. Ćmielówa, daj. [s‿koéljevim]; dvojina: im. [koéljeva], rod. Ćmielówu, tož. Ćmielów, mest. pri Ćmielówu, or. s [koéljevih], daj. [(h‿)koéljevima], tož. [koéljeva], Ćmielówom mest. [pri koéljevih], or. [s‿koéljevima]; množina: im. StatuS: Predlog [koéljevi], rod. [koéljevih], daj. [(h‿)koéljevim], tož. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina [koéljeve], mest. [pri koéljevih], or. [s‿koéljevimi] ženski: ednina: im. [koéljeva], rod. [koéljeve], daj. Coelhev -a -o in Coelhov -a -o [koélje, ž. [(h‿)koéljevi], tož. [koéljevo], mest. [pri koéljevi], koéljeva, s. koéljevo] prid. or. [s‿koéljevo]; dvojina: im. [koéljevi], rod. Coelhev/Coelhov slog pisanja; prevod Coelheve/ [koéljevih], daj. [(h‿)koéljevima], tož. [koéljevi], Coelhove knjige (< Coelho) mest. [pri koéljevih], or. [s‿koéljevima]; množina: im. {O} moški: ednina: im. Coelhev in Coelhov, rod. [koéljeve], rod. [koéljevih], daj. [(h‿)koéljevim], tož. Coelhevega in Coelhovega, daj. (k/h) Coelhevemu [koéljeve], mest. [pri koéljevih], or. [s‿koéljevimi] in (k/h) Coelhovemu, tož. Coelhev in Coelhov srednji: ednina: im. [koéljevo], rod. [koéljevega], (živostno Coelhevega in Coelhovega), mest. pri daj. [(h‿)koéljevemu], tož. [koéljevo], mest. [pri Coelhevem in pri Coelhovem, or. s Coelhevim in s koéljevem], or. [s‿koéljevim]; dvojina: im. [koéljevi], Coelhovim; dvojina: im. Coelheva in Coelhova, rod. rod. [koéljevih], daj. [(h‿)koéljevima], tož. [koéljevi], Coelhevih in Coelhovih, daj. (k/h) Coelhevima in mest. [pri koéljevih], or. [s‿koéljevima]; množina: im. (k/h) Coelhovima, tož. Coelheva in Coelhova, mest. [koéljeva], rod. [koéljevih], daj. [(h‿)koéljevim], tož. pri Coelhevih in pri Coelhovih, or. s Coelhevima in [koéljeva], mest. [pri koéljevih], or. [s‿koéljevimi] s Coelhovima; množina: im. Coelhevi in Coelhovi, StatuS: Predlog rod. Coelhevih in Coelhovih, daj. (k/h) Coelhevim in PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) (k/h) Coelhovim, tož. Coelheve in Coelhove, mest. pri Coelhevih in pri Coelhovih, or. s Coelhevimi in s Coelho -a [koéljo, rod. koélja] m; ime bitja, osebno ime Coelhovimi |priimek|; |brazilski pisatelj|: roman »Alkimist« ženski: ednina: im. Coelheva in Coelhova, rod. pisatelja Paula Coelha; pogovor s Paulom Coelhem/ Coelheve in Coelhove, daj. (k/h) Coelhevi in Coelhom (k/h) Coelhovi, tož. Coelhevo in Coelhovo, mest. {B} Coelhev in Coelhov pri Coelhevi in pri Coelhovi, or. s Coelhevo in s {O} ednina: im. Coelho, rod. Coelha, daj. (k/h) Coelhovo; dvojina: im. Coelhevi in Coelhovi, rod. Coelhu, tož. Coelha, mest. pri Coelhu, or. s Coelhem Coelhevih in Coelhovih, daj. (k/h) Coelhevima in in s Coelhom; dvojina: im. Coelha, rod. Coelhev in (k/h) Coelhovima, tož. Coelhevi in Coelhovi, mest. Coelhov, daj. (k/h) Coelhema in (k/h) Coelhoma, pri Coelhevih in pri Coelhovih, or. s Coelhevima in tož. Coelha, mest. pri Coelhih, or. s Coelhema in s s Coelhovima; množina: im. Coelheve in Coelhove, Coelhoma; množina: im. Coelhi, rod. Coelhev in rod. Coelhevih in Coelhovih, daj. (k/h) Coelhevim in Coelhov, daj. (k/h) Coelhem in (k/h) Coelhom, tož. (k/h) Coelhovim, tož. Coelheve in Coelhove, mest. Coelhe, mest. pri Coelhih, or. s Coelhi pri Coelhevih in pri Coelhovih, or. s Coelhevimi in s {I} ednina: im. [koéljo], rod. [koélja], daj. [(h‿) Coelhovimi koélju], tož. [koélja], mest. [pri koélju], or. srednji: ednina: im. Coelhevo in Coelhovo, rod. [s‿koéljem]; dvojina: im. [koélja], rod. [koélje], daj. Coelhevega in Coelhovega, daj. (k/h) Coelhevemu in [(h‿)koéljema], tož. [koélja], mest. [pri koéljih], or. (k/h) Coelhovemu, tož. Coelhevo in Coelhovo, mest. [s‿koéljema]; množina: im. [koélji], rod. [koélje], pri Coelhevem in pri Coelhovem, or. s Coelhevim daj. [(h‿)koéljem], tož. [koélje], mest. [pri koéljih], or. in s Coelhovim; dvojina: im. Coelhevi in Coelhovi, [s‿koélji] rod. Coelhevih in Coelhovih, daj. (k/h) Coelhevima StatuS: Predlog in (k/h) Coelhovima, tož. Coelhevi in Coelhovi, mest. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) pri Coelhevih in pri Coelhovih, or. s Coelhevima in s Coelhovima; množina: im. Coelheva in Coelhova, Coelhov prid.; obširneje glej pri Coelhev rod. Coelhevih in Coelhovih, daj. (k/h) Coelhevim in (k/h) Coelhovim, tož. Coelheva in Coelhova, mest. Cojedes -a [kohédes, rod. kohédesa] m; zemljepisno pri Coelhevih in pri Coelhovih, or. s Coelhevimi in s ime 83 |zvezna država v Venezueli|: termalne vode v Corneillevi, rod. Corneillevih, daj. (k/h) Corneillevim, Cojedesu; kot prilastek, v imenovalniku guverner zvezne tož. Corneilleve, mest. pri Corneillevih, or. s države Cojedes Corneillevimi Kje? v Cojedesu ženski: ednina: im. Corneilleva, rod. Corneilleve, Od kod? iz Cojedesa daj. (k/h) Corneillevi, tož. Corneillevo, mest. Kam? v Cojedes pri Corneillevi, or. s Corneillevo; dvojina: {B} Cojedešan, Cojedešanka; Cojedešanov, im. Corneillevi, rod. Corneillevih, daj. (k/h) Cojedešankin; cojedeški Corneillevima, tož. Corneillevi, mest. pri Corneillevih, {O} ednina: im. Cojedes, rod. Cojedesa, daj. (k/h) or. s Corneillevima; množina: im. Corneilleve, rod. Cojedesu, tož. Cojedes, mest. pri Cojedesu, or. s Corneillevih, daj. (k/h) Corneillevim, tož. Corneilleve, Cojedesom mest. pri Corneillevih, or. s Corneillevimi {I} ednina: im. [kohédes], rod. [kohédesa], daj. [(h‿) srednji: ednina: im. Corneillevo, rod. Corneillevega, kohédesu], tož. [kohédes], mest. [pri kohédesu], or. daj. (k/h) Corneillevemu, tož. Corneillevo, mest. [s‿kohédesom] pri Corneillevem, or. s Corneillevim; dvojina: StatuS: Predlog im. Corneillevi, rod. Corneillevih, daj. (k/h) PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) Corneillevima, tož. Corneillevi, mest. pri Corneillevih, enot; Španščina or. s Corneillevima; množina: im. Corneilleva, rod. Corneillevih, daj. (k/h) Corneillevim, tož. Corneilleva, Corneille -lla [kornêj, rod. kornêja] m; ime bitja, mest. pri Corneillevih, or. s Corneillevimi osebno ime {I} moški: ednina: im. [kornêje], rod. [kornêjevega], |priimek|; |francoski dramatik in pesnik|: politične daj. [(h‿)kornêjevemu], tož. [kornêje] (živostno tragedije Pierra Corneilla; študija o francoskem [kornêjevega]), mest. [pri kornêjevem], or. gledališču pred Corneillem; v prenesenem pomenu [s‿kornêjevim]; dvojina: im. [kornêjeva], rod. |Corneilleva dela|: Uprizarjali so Corneilla in Racina [kornêjevih], daj. [(h‿)kornêjevima], tož. [kornêjeva], {B} Corneillev mest. [pri kornêjevih], or. [s‿kornêjevima]; {O} ednina: im. Corneille, rod. Corneilla, daj. (k/h) množina: im. [kornêjevi], rod. [kornêjevih], daj. [(h‿) Corneillu, tož. Corneilla, mest. pri Corneillu, or. s kornêjevim], tož. [kornêjeve], mest. [pri kornêjevih], Corneillem; dvojina: im. Corneilla, rod. Corneillev, or. [s‿kornêjevimi] daj. (k/h) Corneillema, tož. Corneilla, mest. pri ženski: ednina: im. [kornêjeva], rod. [kornêjeve], daj. Corneillih, or. s Corneillema; množina: im. Corneilli, [(h‿)kornêjevi], tož. [kornêjevo], mest. [pri kornêjevi], rod. Corneillev, daj. (k/h) Corneillem, tož. Corneille, or. [s‿kornêjevo]; dvojina: im. [kornêjevi], rod. mest. pri Corneillih, or. s Corneilli [kornêjevih], daj. [(h‿)kornêjevima], tož. [kornêjevi], {I} ednina: im. [kornêj], rod. [kornêja], daj. [(h‿) mest. [pri kornêjevih], or. [s‿kornêjevima]; množina: kornêju], tož. [kornêja], mest. [pri kornêju], or. im. [kornêjeve], rod. [kornêjevih], daj. [(h‿) [s‿kornêjem]; dvojina: im. [kornêja], rod. [kornêje], kornêjevim], tož. [kornêjeve], mest. [pri kornêjevih], daj. [(h‿)kornêjema], tož. [kornêja], mest. [pri or. [s‿kornêjevimi] kornêjih], or. [s‿kornêjema]; množina: im. [kornêji], srednji: ednina: im. [kornêjevo], rod. [kornêjevega], rod. [kornêje], daj. [(h‿)kornêjem], tož. [kornêje], daj. [(h‿)kornêjevemu], tož. [kornêjevo], mest. mest. [pri kornêjih], or. [s‿kornêji] [pri kornêjevem], or. [s‿kornêjevim]; dvojina: StatuS: Predlog im. [kornêjevi], rod. [kornêjevih], daj. [(h‿) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) kornêjevima], tož. [kornêjevi], mest. [pri kornêjevih], or. [s‿kornêjevima]; množina: im. [kornêjeva], rod. Corneillev -a -o [kornêje, ž. kornêjeva, s. [kornêjevih], daj. [(h‿)kornêjevim], tož. [kornêjeva], kornêjevo] prid. mest. [pri kornêjevih], or. [s‿kornêjevimi] uprizoritev Corneillevega »Cida«; Corneilleve drame StatuS: Predlog so pisane v aleksandrincu (< Corneille) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {O} moški: ednina: im. Corneillev, rod. Corneillevega, daj. (k/h) Corneillevemu, tož. Cortenuova -e [kortenôva, rod. kortenôve] ž; Corneillev (živostno Corneillevega), mest. pri zemljepisno ime Corneillevem, or. s Corneillevim; dvojina: |kraj v Italiji|: ogled Cortenuove; kot prilastek, v im. Corneilleva, rod. Corneillevih, daj. (k/h) imenovalniku Friderik II. je pri kraju Cortenuova Corneillevima, tož. Corneilleva, mest. pri dosegel zmago Corneillevih, or. s Corneillevima; množina: im. bitka pri Cortenuovi/Custozzi |zgodovinski dogodek|: 84 Friderik II. je v bitki pri Cortenuovi izbojeval zmago {B} Courrègesev in Courrègesov nad severnoitalijanskimi mesti {O} ednina: im. Courrèges, rod. Courrègesa, daj. (k/h) Kje? v Cortenuovi Courrègesu, tož. Courrèges (živostno Courrègesa), Od kod? iz Cortenuove mest. pri Courrègesu, or. s Courrègesom in s Kam? v Cortenuovo Courrègesem {B} Cortenuovčan, Cortenuovčanka; {I} ednina: im. [kuréš] in [kurêš], rod. [kuréža] in Cortenuovčanov, Cortenuovčankin; cortenuovski [kurêža], daj. [(h‿)kuréžu] in [(h‿)kurêžu], tož. {O} ednina: im. Cortenuova, rod. Cortenuove, [kuréža] in [kurêža], mest. [pri kuréžu] in [pri kurêžu], daj. (k/h) Cortenuovi, tož. Cortenuovo, mest. pri or. [s‿kuréžem] in [s‿kurêžem] Cortenuovi, or. s Cortenuovo StatuS: Predlog {I} ednina: im. [cortenôva], rod. [cortenôve], PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Znamke in daj. [(h‿)cortenôvi], tož. [cortenôvo], mest. [pri izdelki cortenôvi], or. [s‿cortenôvo] StatuS: Predlog Courrègesev prid.; obširneje glej pri Courregèsov PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina Courrègesov -a -o in Courrègesev -a -o [kuréže, Courrèges1 -a [kuréš, rod. kuréža in kurêš, rod. ž. kuréževa, s. kuréževo in kurêže, ž. kurêževa, s. kurêža] m; ime bitja, osebno ime kurêževo] prid. |priimek|; |francoski modni oblikovalec|: |nanašajoč se na modnega oblikovalca|: oblikovalski slog Andréja Courrègesa; spor Mary Courrègesove/Courrègeseve kreacije; |nanašajoč se Quant z Andréjem Courrègesom/Courrègesem na podjetje|: Courrègesovi/Courrègesevi oblikovalci {B} Courrègesov in Courrègesev (< Courrèges1, Courrèges2) {O} ednina: im. Courrèges, rod. Courrègesa, daj. (k/h) {O} moški: ednina: im. Courrègesov in Courrègesev, Courrègesu, tož. Courrègesa, mest. pri Courrègesu, rod. Courrègesovega in Courrègesevega, daj. or. s Courrègesom in s Courrègesem; dvojina: im. (k/h) Courrègesovemu in (k/h) Courrègesevemu, Courrègesa, rod. Courrègesov in Courrègesev, tož. Courrègesov in Courrègesev (živostno daj. (k/h) Courrègesoma in (k/h) Courrègesema, Courrègesovega in Courrègesevega), mest. pri tož. Courrègesa, mest. pri Courrègesih, or. s Courrègesovem in pri Courrègesevem, or. s Courrègesoma in s Courrègesema; množina: im. Courrègesovim in s Courrègesevim; dvojina: im. Courrègesi, rod. Courrègesov in Courrègesev, daj. Courrègesova in Courrègeseva, rod. Courrègesovih (k/h) Courrègesom in (k/h) Courrègesem, tož. in Courrègesevih, daj. (k/h) Courrègesovima in (k/h) Courrègese, mest. pri Courrègesih, or. s Courrègesi Courrègesevima, tož. Courrègesova in Courrègeseva, {I} ednina: im. [kuréš] in [kurêš], rod. [kuréža] in mest. pri Courrègesovih in pri Courrègesevih, or. s [kurêža], daj. [(h‿)kuréžu] in [(h‿)kurêžu], tož. Courrègesovima in s Courrègesevima; množina: im. [kuréža] in [kurêža], mest. [pri kuréžu] in [pri Courrègesovi in Courrègesevi, rod. Courrègesovih kurêžu], or. [s‿kuréžem] in [s‿kurêžem]; dvojina: in Courrègesevih, daj. (k/h) Courrègesovim in (k/h) im. [kuréža] in [kurêža], rod. [kuréže] in [kurêže], Courrègesevim, tož. Courrègesove in Courrègeseve, daj. [(h‿)kuréžema] in [(h‿)kurêžema], tož. [kuréža] mest. pri Courrègesovih in pri Courrègesevih, or. s in [kurêža], mest. [pri kuréžih] in [pri kurêžih], or. Courrègesovimi in s Courrègesevimi [s‿kuréžema] in [s‿kurêžema]; množina: im. [kuréži] ženski: ednina: im. Courrègesova in Courrègeseva, in [kurêži], rod. [kuréže] in [kurêže], daj. [(h‿) rod. Courrègesove in Courrègeseve, daj. kuréžem] in [(h‿)kurêžem], tož. [kuréže] in [kurêže], (k/h) Courrègesovi in (k/h) Courrègesevi, mest. [pri kuréžih] in [pri kurêžih], or. [s‿kuréži] in tož. Courrègesovo in Courrègesevo, mest. [s‿kurêži] pri Courrègesovi in pri Courrègesevi, or. s StatuS: Predlog Courrègesovo in s Courrègesevo; dvojina: im. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Courrègesovi in Courrègesevi, rod. Courrègesovih in Courrègesevih, daj. (k/h) Courrègesovima in (k/h) Courrèges2 -a [kuréš, rod. kuréža in kurêš, rod. Courrègesevima, tož. Courrègesovi in Courrègesevi, kurêža] m; stvarno ime mest. pri Courrègesovih in pri Courrègesevih, or. s |podjetje|: ustanovitelj Courrègesa; sodelovanje s Courrègesovima in s Courrègesevima; množina: im. Courrègesom/Courrègesem; kot prilastek, v imenovalniku Courrègesove in Courrègeseve, rod. Courrègesovih oblačila modne hiše Courrèges; |znamka|: kot prilastek, in Courrègesevih, daj. (k/h) Courrègesovim in (k/h) v imenovalniku kolekcija znamke Courrèges Courrègesevim, tož. Courrègesove in Courrègeseve, 85 mest. pri Courrègesovih in pri Courrègesevih, or. s kuréževih] in [pri kurêževih], or. [s‿kuréževima] Courrègesovimi in s Courrègesevimi in [s‿kurêževima]; množina: im. [kuréževa] in srednji: ednina: im. Courrègesovo in Courrègesevo, [kurêževa], rod. [kuréževih] in [kurêževih], daj. [(h‿) rod. Courrègesovega in Courrègesevega, daj. kuréževim] in [(h‿)kurêževim], tož. [kuréževa] in (k/h) Courrègesovemu in (k/h) Courrègesevemu, [kurêževa], mest. [pri kuréževih] in [pri kurêževih], or. tož. Courrègesovo in Courrègesevo, mest. pri [s‿kuréževimi] in [s‿kurêževimi] Courrègesovem in pri Courrègesevem, or. s StatuS: Predlog Courrègesovim in s Courrègesevim; dvojina: im. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Courrègesovi in Courrègesevi, rod. Courrègesovih in Courrègesevih, daj. (k/h) Courrègesovima in (k/h) Coward1 -a [kávǝrt, rod. kávǝrda] m; ime bitja, osebno Courrègesevima, tož. Courrègesovi in Courrègesevi, ime mest. pri Courrègesovih in pri Courrègesevih, or. s |angleški priimek|: drama Noëla Cowarda Courrègesovima in s Courrègesevima; množina: im. {B} Cowardov Courrègesova in Courrègeseva, rod. Courrègesovih {O} ednina: im. Coward, rod. Cowarda, daj. (k/h) in Courrègesevih, daj. (k/h) Courrègesovim in (k/h) Cowardu, tož. Cowarda, mest. pri Cowardu, or. s Courrègesevim, tož. Courrègesova in Courrègeseva, Cowardom; dvojina: im. Cowarda, rod. Cowardov, mest. pri Courrègesovih in pri Courrègesevih, or. s daj. (k/h) Cowardoma, tož. Cowarda, mest. pri Courrègesovimi in s Courrègesevimi Cowardih, or. s Cowardoma; množina: im. Cowardi, {I} moški: ednina: im. [kuréže] in [kurêže], rod. rod. Cowardov, daj. (k/h) Cowardom, tož. Cowarde, [kuréževega] in [kurêževega], daj. [(h‿)kuréževemu] mest. pri Cowardih, or. s Cowardi in [(h‿)kurêževemu], tož. [kuréže] in [kurêže] {I} ednina: im. [kávǝrt], rod. [kávǝrda], daj. [(h‿) (živostno [kuréževega] in [kurêževega]), mest. [pri kávǝrdu], tož. [kávǝrda], mest. [pri kávǝrdu], kuréževem] in [pri kurêževem], or. [s‿kuréževim] or. [s‿kávǝrdom]; dvojina: im. [kávǝrda], rod. in [s‿kurêževim]; dvojina: im. [kuréževa] in [kávǝrdo], daj. [(h‿)kávǝrdoma], tož. [kávǝrda], [kurêževa], rod. [kuréževih] in [kurêževih], daj. [(h‿) mest. [pri kávǝrdih], or. [s‿kávǝrdoma]; množina: im. kuréževima] in [(h‿)kurêževima], tož. [kuréževa] in [kávǝrdi], rod. [kávǝrdo], daj. [(h‿)kávǝrdom], tož. [kurêževa], mest. [pri kuréževih] in [pri kurêževih], [kávǝrde], mest. [pri kávǝrdih], or. [s‿kávǝrdi] or. [s‿kuréževima] in [s‿kurêževima]; množina: StatuS: Predlog im. [kuréževi] in [kurêževi], rod. [kuréževih] in PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) [kurêževih], daj. [(h‿)kuréževim] in [(h‿)kurêževim], tož. [kuréževe] in [kurêževe], mest. [pri kuréževih] in Coward2 -- [kávǝrt, rod. kávǝrt] ž; ime bitja, osebno ime [pri kurêževih], or. [s‿kuréževimi] in [s‿kurêževimi] |priimek|: navadno ob ženskem imenu ali samostalniku v ženski: ednina: im. [kuréževa] in [kurêževa], rod. vlogi poklicnega, vljudnostnega, akademskega naziva knjiga [kuréževe] in [kurêževe], daj. [(h‿)kuréževi] in Rosalind Coward [(h‿)kurêževi], tož. [kuréževo] in [kurêževo], mest. {O} ednina: im. Coward, rod. Coward, daj. (k/h) [pri kuréževi] in [pri kurêževi], or. [s‿kuréževo] Coward, tož. Coward, mest. pri Coward, or. s Coward; in [s‿kurêževo]; dvojina: im. [kuréževi] in dvojina: im. Coward, rod. Coward, daj. (k/h) Coward, [kurêževi], rod. [kuréževih] in [kurêževih], daj. [(h‿) tož. Coward, mest. pri Coward, or. s Coward; množina: kuréževima] in [(h‿)kurêževima], tož. [kuréževi] in im. Coward, rod. Coward, daj. (k/h) Coward, tož. [kurêževi], mest. [pri kuréževih] in [pri kurêževih], Coward, mest. pri Coward, or. s Coward or. [s‿kuréževima] in [s‿kurêževima]; množina: {I} ednina: im. [kávǝrt], rod. [kávǝrt], daj. [(h‿) im. [kuréževe] in [kurêževe], rod. [kuréževih] in kávǝrt], tož. [kávǝrt], mest. [pri kávǝrt], or. [s‿kávǝrt]; [kurêževih], daj. [(h‿)kuréževim] in [(h‿)kurêževim], dvojina: im. [kávǝrt], rod. [kávǝrt], daj. [(h‿)kávǝrt], tož. [kuréževe] in [kurêževe], mest. [pri kuréževih] in tož. [kávǝrt], mest. [pri kávǝrt], or. [s‿kávǝrt]; [pri kurêževih], or. [s‿kuréževimi] in [s‿kurêževimi] množina: im. [kávǝrt], rod. [kávǝrt], daj. [(h‿)kávǝrt], srednji: ednina: im. [kuréževo] in [kurêževo], tož. [kávǝrt], mest. [pri kávǝrt], or. [s‿kávǝrt] rod. [kuréževega] in [kurêževega], daj. [(h‿) StatuS: Predlog kuréževemu] in [(h‿)kurêževemu], tož. [kuréževo] PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) in [kurêževo], mest. [pri kuréževem] in [pri kurêževem], or. [s‿kuréževim] in [s‿kurêževim]; Crau -ja [kró, rod. krója] m; zemljepisno ime dvojina: im. [kuréževi] in [kurêževi], rod. [kuréževih] |pokrajina v Franciji|: zgodovina Crauja; namakanje in [kurêževih], daj. [(h‿)kuréževima] in [(h‿) polj v Crauju kurêževima], tož. [kuréževi] in [kurêževi], mest. [pri Kje? v Crauju 86 Od kod? iz Crauja mu, da pripada crocejanstvu (< Croce) Kam? v Crau {O} ednina: im. crocejanstvo, rod. crocejanstva, daj. {B} Craujčan, Craujčanka; Craujčanov, Craujčankin; crocejanstvu, tož. crocejanstvo, mest. pri crocejanstvu, craujski or. s crocejanstvom; dvojina: im. crocejanstvi, rod. {O} ednina: im. Crau, rod. Crauja, daj. (k/h) Crauju, crocejanstev, daj. crocejanstvoma, tož. crocejanstvi, tož. Crau, mest. pri Crauju, or. s Craujem mest. pri crocejanstvih, or. s crocejanstvoma; množina: {I} ednina: im. [kró], rod. [krója], daj. [(h‿)króju], tož. im. crocejanstva, rod. crocejanstev, daj. crocejanstvom, [kró], mest. [pri króju], or. [s‿krójem] tož. crocejanstva, mest. pri crocejanstvih, or. s StatuS: Predlog crocejanstvi PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin {I} ednina: im. [kročejánstvo], rod. [kročejánstva], daj. [kročejánstvu], tož. [kročejánstvo], mest. crejski -a -o [krêjski] prid. [pri kročejánstvu], or. [s‿kročejánstvom]; crejska srednjeveška utrdba (< Crest) dvojina: im. [kročejánstvi], rod. [kročejánste], {O} moški: ednina: im. crejski, rod. crejskega, daj. daj. [kročejánstvoma], tož. [kročejánstvi], mest. crejskemu, tož. crejski (živostno crejskega), mest. pri [pri kročejánstvih], or. [s‿kročejánstvoma]; crejskem, or. s crejskim; dvojina: im. crejska, rod. množina: im. [kročejánstva], rod. [kročejánste], crejskih, daj. crejskima, tož. crejska, mest. pri crejskih, daj. [kročejánstvom], tož. [kročejánstva], mest. [pri or. s crejskima; množina: im. crejski, rod. crejskih, daj. kročejánstvih], or. [s‿kročejánstvi] crejskim, tož. crejske, mest. pri crejskih, or. s crejskimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. crejska, rod. crejske, daj. crejski, PravoPiSna kategorija: Smeri, nazori, gibanja tož. crejsko, mest. pri crejski, or. s crejsko; dvojina: im. crejski, rod. crejskih, daj. crejskima, tož. crejski, mest. Cumberland -a [kámbərlent, rod. kámbərlenda] m; pri crejskih, or. s crejskima; množina: im. crejske, rod. zemljepisno ime crejskih, daj. crejskim, tož. crejske, mest. pri crejskih, |grofija v Angliji|: rudišča v Cumberlandu; kot or. s crejskimi prilastek, v imenovalniku vikinška grobnica v grofiji srednji: ednina: im. crejsko, rod. crejskega, daj. Cumberland crejskemu, tož. crejsko, mest. pri crejskem, or. s Kje? v Cumberlandu crejskim; dvojina: im. crejski, rod. crejskih, daj. Od kod? iz Cumberlanda crejskima, tož. crejski, mest. pri crejskih, or. s Kam? v Cumberland crejskima; množina: im. crejska, rod. crejskih, daj. {B} Cumberlandčan, Cumberlandčanka; crejskim, tož. crejska, mest. pri crejskih, or. s crejskimi Cumberlandčanov, Cumberlandčankin; StatuS: Predlog cumberlandski PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Pridevniki {O} ednina: im. Cumberland, rod. Cumberlanda, (iz zemljepisnih naselbinskih/krajevnih imen) daj. (k/h) Cumberlandu, tož. Cumberland, mest. pri Cumberlandu, or. s Cumberlandom Crest -a [kré, rod. krêja] m {I} ednina: im. [kámbərlent], rod. [kámbərlenda], |kraj v Franciji|: Trdnjava v Crestu je ena najvišjih v daj. [(h‿)kámbərlendu], tož. [kámbərlend], mest. [pri Evropi; razlivanje reke Drome pri Crestu kámbərlendu], or. [s‿kámbərlendom] Kje? v Crestu StatuS: Predlog Od kod? iz Cresta PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Kam? v Crest enot {B} Crestčan, Crestčanka; Crestčanov, Crestčankin; crejski cumberlandski -a -o [kámbərlentski] prid. {O} ednina: im. Crest, rod. Cresta, daj. (k/h) Crestu, cumberlandski vojvoda tož. Crest, mest. pri Crestu, or. s Crestom in s Crestem cumberlandska omaka |jed|: govedina s cumberlandsko {I} ednina: im. [kré], rod. [krêja], daj. [(h‿)krêju], tož. omako; prim. Cumberlandski (< Cumberland) [kré], mest. [pri krêju], or. [s‿krêjem] {O} moški: ednina: im. cumberlandski, rod. StatuS: Predlog cumberlandskega, daj. (k/h) cumberlandskemu, tož. PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena cumberlandski (živostno cumberlandskega), mest. pri krajev cumberlandskem, or. s cumberlandskim; dvojina: im. cumberlandska, rod. cumberlandskih, daj. (k/h) crocejanstvo -a [kročejánstvo, rod. kročejánstva] s cumberlandskima, tož. cumberlandska, mest. pri |smer, ki izhaja iz Crocejeve filozofije|: Očitali so cumberlandskih, or. s cumberlandskima; množina: 87 im. cumberlandski, rod. cumberlandskih, daj. (k/h) StatuS: Predlog cumberlandskim, tož. cumberlandske, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen držav, celin, cumberlandskih, or. s cumberlandskimi pokrajin, otokov); Poimenovanja bolezni, iger, jedi ženski: ednina: im. cumberlandska, rod. cumberlandske, daj. (k/h) cumberlandski, tož. Cumberlandski -ega [kámbərlentski, rod. cumberlandsko, mest. pri cumberlandski, or. s kámbərlentskega] m; ime bitja, osebno ime cumberlandsko; dvojina: im. cumberlandski, rod. |pripadnik vladarske rodbine v Veliki Britaniji|: princ cumberlandskih, daj. (k/h) cumberlandskima, tož. Cumberlandski; Vojvodi Viljemu Cumberlandskemu cumberlandski, mest. pri cumberlandskih, or. s so nadeli vzdevek mesar; v množini Cumberlandski cumberlandskima; množina: im. cumberlandske, družina Cumberlandskih; prim. cumberlandski (< rod. cumberlandskih, daj. (k/h) cumberlandskim, Cumberland) tož. cumberlandske, mest. pri cumberlandskih, or. s cumberlandskimi {B} Cumberlandski, Cumberlandska; cumberlandski srednji: {O} ednina: im. Cumberlandski, rod. ednina: im. cumberlandsko, rod. cumberlandskega, Cumberlandskega, daj. (k/h) Cumberlandskemu, tož. daj. (k/h) cumberlandskemu, Cumberlandskega, mest. pri Cumberlandskem, or. tož. cumberlandsko, mest. pri cumberlandskem, or. s cumberlandskim; s Cumberlandskim; dvojina: im. Cumberlandska, dvojina: im. cumberlandski, rod. Cumberlandskih, daj. (k/h) Cumberlandskima, rod. cumberlandskih, daj. (k/h) cumberlandskima, tož. Cumberlandska, mest. pri Cumberlandskih, or. tož. cumberlandski, mest. pri cumberlandskih, or. s cumberlandskima; s Cumberlandskima; množina: im. Cumberlandski, množina: im. cumberlandska, rod. Cumberlandskih, daj. (k/h) Cumberlandskim, rod. cumberlandskih, daj. (k/h) cumberlandskim, tož. Cumberlandske, mest. pri Cumberlandskih, or. s tož. cumberlandska, mest. pri cumberlandskih, or. s cumberlandskimi Cumberlandskimi {I} moški: {I} ednina: im. [kámbərlentski], rod. ednina: im. [kámbərlentski], rod. [kámbərlentskega], [kámbərlentskega], daj. [(h‿)kámbərlentskemu], daj. [(h‿)kámbərlentskemu], tož. [kámbərlentski] (živostno [kámbərlentskega]), tož. [kámbərlentski] (živostno [kámbərlentskega]), mest. [pri kámbərlentskem], or. [s‿kámbərlentskim]; mest. [pri kámbərlentskem], or. [s‿kámbərlentskim]; dvojina: im. [kámbərlentska], rod. [kámbərlentskih], dvojina: im. [kámbərlentska], rod. [kámbərlentskih], daj. [(h‿)kámbərlentskima], tož. [kámbərlentska], daj. [(h‿)kámbərlentskima], tož. [kámbərlentska], mest. [pri kámbərlentskih], or. [s‿kámbərlentskima]; mest. [pri kámbərlentskih], or. [s‿kámbərlentskima]; množina: im. [kámbərlentski], rod. [kámbərlentskih], množina: im. [kámbərlentski], rod. [kámbərlentskih], daj. [(h‿)kámbərlentskim], tož. [kámbərlentske], mest. daj. [(h‿)kámbərlentskim], tož. [kámbərlentske], mest. [pri kámbərlentskih], [pri kámbərlentskih], or. [s‿kámbərlentskimi] or. [s‿kámbərlentskimi] ženski: StatuS: Predlog ednina: im. [kámbərlentska], rod. [kámbərlentske], PravoPiSna kategorija: Imena vladarskih in plemiških daj. [(h‿)kámbərlentski], tož. [kámbərlentsko], rodbin mest. [pri kámbərlentski], or. [s‿kámbərlentsko]; dvojina: im. [kámbərlentski], Cumbria -e [kámbrija, rod. [kámbərlentskih], daj. [(h‿)kámbərlentskima], rod. kámbrije] ž; zemljepisno tož. [kámbərlentski], mest. [pri kámbərlentskih], or. ime [s‿kámbərlentskima]; |grofija v Angliji|: vojvoda Cumbrie; V Cumbrii sta množina: im. [kámbərlentske], obiskala lokalno skupnost in kmetovalce; rod. [kámbərlentskih], daj. [(h‿)kámbərlentskim], kot prilastek, tož. [kámbərlentske], mest. [pri kámbərlentskih], or. v imenovalniku V grofiji Cumbria leži najvišji vrh [s‿kámbərlentskimi] Anglije srednji: Kje? v Cumbrii ednina: im. [kámbərlentsko], rod. [kámbərlentskega], daj. [(h‿)kámbərlentskemu], Od kod? iz Cumbrie tož. [kámbərlentsko], mest. [pri kámbərlentskem], or. Kam? v Cumbrio [s‿kámbərlentskim]; {B} Cumbrijčan, Cumbrijčanka; Cumbrijčanov, dvojina: im. [kámbərlentski], Cumbrijčankin; cumbrijski rod. [kámbərlentskih], daj. [(h‿)kámbərlentskima], {O} tož. [kámbərlentski], mest. [pri kámbərlentskih], or. ednina: im. Cumbria, rod. Cumbrie, daj. (k/h) [s‿kámbərlentskima]; Cumbrii, tož. Cumbrio, mest. pri Cumbrii, or. s množina: im. [kámbərlentska], Cumbrio rod. [kámbərlentskih], daj. [(h‿)kámbərlentskim], {I} tož. [kámbərlentska], mest. [pri kámbərlentskih], or. ednina: im. [kámbrija], rod. [kámbrije], daj. [(h‿) [s‿kámbərlentskimi] kámbriji], tož. [kámbrijo], mest. [pri kámbriji], or. [s‿kámbrijo] 88 StatuS: Predlog [kámbrijsko], mest. [pri kámbrijskem], or. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) [s‿kámbrijskim]; dvojina: im. [kámbrijski], enot rod. [kámbrijskih], daj. [(h‿)kámbrijskima], tož. [kámbrijski], mest. [pri kámbrijskih], or. cumbrijski -a -o [kámbrijski] prid. [s‿kámbrijskima]; množina: im. [kámbrijska], cumbrijski griči; cumbrijsko podeželje (< rod. [kámbrijskih], daj. [(h‿)kámbrijskim], Cumbria) tož. [kámbrijska], mest. [pri kámbrijskih], or. {O} moški: [s‿kámbrijskimi] ednina: im. cumbrijski, rod. cumbrijskega, daj. (k/h) cumbrijskemu, tož. StatuS: Predlog cumbrijski (živostno cumbrijskega), mest. pri PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, cumbrijskem, or. s cumbrijskim; pokrajin, otokov) dvojina: im. cumbrijska, rod. cumbrijskih, daj. (k/h) cumbrijskima, tož. cumbrijska, mest. pri cumbrijskih, or. s Cuneo1 -a [kúneo, rod. kúnea] m; ime bitja, osebno ime cumbrijskima; množina: im. cumbrijski, rod. |italijanski priimek|: zmaga Damiana Cunea cumbrijskih, daj. (k/h) cumbrijskim, tož. cumbrijske, {B} Cuneov mest. pri cumbrijskih, or. s cumbrijskimi {O} ednina: im. Cuneo, rod. Cunea, daj. (k/h) Cuneu, ženski: ednina: im. cumbrijska, rod. cumbrijske, tož. Cunea, mest. pri Cuneu, or. s Cuneom; dvojina: im. daj. (k/h) cumbrijski, tož. cumbrijsko, mest. pri Cunea, rod. Cuneov, daj. (k/h) Cuneoma, tož. Cunea, cumbrijski, or. s cumbrijsko; dvojina: im. cumbrijski, mest. pri Cuneih, or. s Cuneoma; množina: im. Cunei, rod. cumbrijskih, daj. (k/h) cumbrijskima, tož. rod. Cuneov, daj. (k/h) Cuneom, tož. Cunee, mest. pri cumbrijski, mest. pri cumbrijskih, or. s cumbrijskima; Cuneih, or. s Cunei množina: im. cumbrijske, rod. cumbrijskih, daj. (k/h) {I} ednina: im. [kúneo], rod. [kúnea], daj. [(h‿)kúneu], cumbrijskim, tož. cumbrijske, mest. pri cumbrijskih, tož. [kúnea], mest. [pri kúneu], or. [s‿kúneom]; or. s cumbrijskimi dvojina: im. [kúnea], rod. [kúneo], daj. [(h‿) srednji: ednina: im. cumbrijsko, rod. cumbrijskega, kúneoma], tož. [kúnea], mest. [pri kúneih], or. daj. (k/h) cumbrijskemu, tož. cumbrijsko, mest. [s‿kúneoma]; množina: im. [kúnei], rod. [kúneo], pri cumbrijskem, or. s cumbrijskim; dvojina: daj. [(h‿)kúneom], tož. [kúnee], mest. [pri kúneih], or. im. cumbrijski, rod. cumbrijskih, daj. (k/h) [s‿kúnei] cumbrijskima, tož. cumbrijski, mest. pri cumbrijskih, StatuS: Predlog or. s cumbrijskima; množina: im. cumbrijska, rod. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); cumbrijskih, daj. (k/h) cumbrijskim, tož. cumbrijska, Italijanščina mest. pri cumbrijskih, or. s cumbrijskimi {I} moški: ednina: im. [kámbrijski], rod. Cuneo2 -a [kúneo, rod. kúnea] m; zemljepisno ime [kámbrijskega], daj. [(h‿)kámbrijskemu], tož. |kraj in pokrajina v Italiji|: Cuneo je ena od osmih [kámbrijski] (živostno [kámbrijskega]), mest. [pri pokrajin, ki sestavljajo italijansko deželo Piemont; kámbrijskem], or. [s‿kámbrijskim]; dvojina: svetovno prvenstvo v italijanskem Cuneu; kot im. [kámbrijska], rod. [kámbrijskih], daj. [(h‿) prilastek, v imenovalniku Rodila se je v majhni vasici v kámbrijskima], tož. [kámbrijska], mest. [pri bližini mesta Cuneo kámbrijskih], or. [s‿kámbrijskima]; množina: Kje? v Cuneu im. [kámbrijski], rod. [kámbrijskih], daj. [(h‿) Od kod? iz Cunea kámbrijskim], tož. [kámbrijske], mest. [pri Kam? v Cuneo kámbrijskih], or. [s‿kámbrijskimi] {B} Cunejčan, Cunejčanka; Cunejčanov, ženski: ednina: im. [kámbrijska], rod. [kámbrijske], Cunejčankin; cunejski daj. [(h‿)kámbrijski], tož. [kámbrijsko], mest. {O} ednina: im. Cuneo, rod. Cunea, daj. (k/h) Cuneu, [pri kámbrijski], or. [s‿kámbrijsko]; dvojina: tož. Cuneo, mest. pri Cuneu, or. s Cuneom im. [kámbrijski], rod. [kámbrijskih], daj. [(h‿) {I} ednina: im. [kúneo], rod. [kúnea], daj. [(h‿)kúneu], kámbrijskima], tož. [kámbrijski], mest. [pri tož. [kúneo], mest. [pri kúneu], or. [s‿kúneom] kámbrijskih], or. [s‿kámbrijskima]; množina: StatuS: Predlog im. [kámbrijske], rod. [kámbrijskih], daj. [(h‿) PravoPiSne kategorije: Imena krajev; Imena pokrajin; kámbrijskim], tož. [kámbrijske], mest. [pri Italijanščina kámbrijskih], or. [s‿kámbrijskimi] srednji: ednina: im. [kámbrijsko], rod. Custoza -e tudi Custozza -e [kustóca, rod. kustóce] ž; [kámbrijskega], daj. [(h‿)kámbrijskemu], tož. zemljepisno ime 89 |kraj v Italiji|: mednarodni festival v Custozi; kot Čapkov -a -o [čápko, ž. čápkova, s. čápkovo] prid. prilastek, v imenovalniku Turisti niso mogli mimo Čapkov pisalni stroj; Roboti se prvič pojavijo v znamenitega kraja Custoza Čapkovi igri »R. U. R.« (< Čapek) bitka pri Custozi/Custozzi |zgodovinski dogodek|: {O} moški: ednina: im. Čapkov, rod. Čapkovega, daj. V italijanski zgodovini sta se zgodili dve bitki pri Čapkovemu, tož. Čapkov (živostno Čapkovega), mest. Custozi/Custozzi: prva leta 1848, druga pa 1866 pri Čapkovem, or. s Čapkovim; dvojina: im. Čapkova, Kje? v Custozi rod. Čapkovih, daj. Čapkovima, tož. Čapkova, mest. pri Od kod? iz Custoze Čapkovih, or. s Čapkovima; množina: im. Čapkovi, Kam? v Custozo rod. Čapkovih, daj. Čapkovim, tož. Čapkove, mest. pri {B} Custočan, Custočanka; Custočanov, Čapkovih, or. s Čapkovimi Custočankin; custoški ženski: ednina: im. Čapkova, rod. Čapkove, daj. {O} ednina: im. Custoza tudi Custozza, rod. Custoze Čapkovi, tož. Čapkovo, mest. pri Čapkovi, or. s tudi Custozze, daj. (k/h) Custozi tudi (k/h) Custozzi, Čapkovo; dvojina: im. Čapkovi, rod. Čapkovih, daj. tož. Custozo tudi Custozzo, mest. pri Custozi tudi pri Čapkovima, tož. Čapkovi, mest. pri Čapkovih, or. s Custozzi, or. s Custozo tudi s Custozzo Čapkovima; množina: im. Čapkove, rod. Čapkovih, {I} ednina: im. [kustóca], rod. [kustóce], daj. [(h‿) daj. Čapkovim, tož. Čapkove, mest. pri Čapkovih, or. s kustóci], tož. [kustóco], mest. [pri kustóci], or. Čapkovimi [s‿kustóco] srednji: ednina: im. Čapkovo, rod. Čapkovega, daj. StatuS: Predlog Čapkovemu, tož. Čapkovo, mest. pri Čapkovem, or. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina s Čapkovim; dvojina: im. Čapkovi, rod. Čapkovih, daj. Čapkovima, tož. Čapkovi, mest. pri Čapkovih, or. Custozza ž; zemljepisno ime; obširneje glej pri Custoza s Čapkovima; množina: im. Čapkova, rod. Čapkovih, daj. Čapkovim, tož. Čapkova, mest. pri Čapkovih, or. s Czeladź -a [čélač, rod. čéladža] m; zemljepisno ime Čapkovimi |kraj na Poljskem|: staro mestno jedro Czeladźa; kot StatuS: Predlog prilastek, v imenovalniku neoklasicistična palača v mestu PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Czeladź Kje? v Czeladźu Čaputová -e [čáputova, rod. čáputove] ž; ime bitja, Od kod? iz Czeladźa osebno ime Kam? v Czeladź |priimek|; |slovaška političarka|: srečanje s slovaško {B} Czeladźan, Czeladźanka; Czeladźanov, predsednico Čaputovo; za izražanje svojine govor Czeladźankin; czelaški Zuzane Čaputove {O} ednina: im. Czeladź, rod. Czeladźa, daj. Czeladźu, {O} ednina: im. Čaputová, rod. Čaputove, daj. tož. Czeladź, mest. pri Czeladźu, or. s Czeladźem Čaputovi, tož. Čaputovo, mest. pri Čaputovi, or. s {I} ednina: im. [čélač], rod. [čéladža], daj. [čéladžu], Čaputovo; dvojina: im. Čaputovi, rod. Čaputovih, daj. tož. [čélač], mest. [pri čéladžu], or. [s‿čéladžem] Čaputovima, tož. Čaputovi, mest. pri Čaputovih, or. s StatuS: Predlog Čaputovima; množina: im. Čaputove, rod. Čaputovih, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina daj. Čaputovim, tož. Čaputove, mest. pri Čaputovih, or. s Čaputovimi Čapek -pka [čápǝk, rod. čápka] m; ime bitja, osebno StatuS: Predlog ime PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) |priimek|; |češki pisatelj|: Karel Čapek je prvi uporabil besedo robot; utopični roman Karla Čapka Čeljuskin -a [čeljúskin, rod. čeljúskina] m; ime bitja, {B} Čapkov osebno ime {O} ednina: im. Čapek, rod. Čapka, daj. Čapku, tož. |ruski polarni raziskovalec|: Čeljuskinov rt so Čapka, mest. pri Čapku, or. s Čapkom; dvojina: im. poimenovali po Semjonu Ivanoviču Čeljuskinu Čapka, rod. Čapkov, daj. Čapkoma, tož. Čapka, mest. {B} Čeljuskinov pri Čapkih, or. s Čapkoma; množina: im. Čapki, rod. {O} ednina: im. Čeljuskin, rod. Čeljuskina, daj. Čapkov, daj. Čapkom, tož. Čapke, mest. pri Čapkih, or. Čeljuskinu, tož. Čeljuskina, mest. pri Čeljuskinu, s Čapki or. s Čeljuskinom; dvojina: im. Čeljuskina, rod. StatuS: Predlog Čeljuskinov, daj. Čeljuskinoma, tož. Čeljuskina, mest. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina pri Čeljuskinih, or. s Čeljuskinoma; množina: im. Čeljuskini, rod. Čeljuskinov, daj. Čeljuskinom, tož. 90 Čeljuskine, mest. pri Čeljuskinih, or. s Čeljuskini Kje? v Čertižnah StatuS: Predlog Od kod? iz Čertižen PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Kam? v Čertižné {B} Čertiženčan, Čertiženčanka; Čertiženčanov, Čeljuskinov rt -ega -a [čeljúskino rt, rod. Čertiženčankin; čertiženski čeljúskinovega rta] m; zemljepisno ime {O} množina: im. Čertižné, rod. Čertižen, daj. |rt v Rusiji|: Obplul je Čeljuskinov rt; ◎ rus. мыс Čertižnam, tož. Čertižne, mest. pri Čertižnah, or. s Челюскина Čertižnami Kje? na Čeljuskinovem rtu {I} množina: im. [čertížne], rod. [čertížәn], daj. Od kod? s Čeljuskinovega rta [čertížnam], tož. [čertížne], mest. [pri čertížnah], or. Kam? na Čeljuskinov rt [s‿čertížnami] {B} čeljuskinovortski StatuS: Predlog {O} ednina: im. Čeljuskinov rt, rod. Čeljuskinovega PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina rta, daj. Čeljuskinovemu rtu, tož. Čeljuskinov rt, mest. pri Čeljuskinovem rtu, or. s Čeljuskinovim rtom Červjakov -a [červjakô, rod. červjakôva] m; ime StatuS: Predlog bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena |ruski priimek|: Červjakovu ni bilo niti malo nerodno {O} ednina: im. Červjakov, rod. Červjakova, daj. Čenstohova -e [čenstohôva, rod. čenstohôve] ž; Červjakovu, tož. Červjakova, mest. pri Červjakovu, zemljepisno ime or. s Červjakovom; dvojina: im. Červjakova, rod. |kraj na Poljskem|: V Čenstohovo se vsako leto Červjakovov, daj. Červjakovoma, tož. Červjakova, odpravi nekaj milijonov romarjev; Papež Frančišek mest. pri Červjakovih, or. s Červjakovoma; množina: je Čenstohovo imenoval duhovna prestolnica im. Červjakovi, rod. Červjakovov, daj. Červjakovom, Poljske; kot prilastek, v imenovalniku arheološke tož. Červjakove, mest. pri Červjakovih, or. s najdbe lužiške kulture iz mesta Čenstohova; ◎ pol. Červjakovi Częstochowa StatuS: Predlog Kje? v Čenstohovi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Od kod? iz Čenstohove Kam? v Čenstohovo Český Těšín -ega -a [čéski tjéšin, rod. čéskega {B} Čenstohovčan, Čenstohovčanka; tjéšina] m; zemljepisno ime Čenstohovčanov, Čenstohovčankin; čenstohovski |kraj na Češkem|: meja med Českim Těšínom in {O} ednina: im. Čenstohova, rod. Čenstohove, daj. Cieszynom; kot prilastek, v imenovalniku Reka Olza loči Čenstohovi, tož. Čenstohovo, mest. pri Čenstohovi, or. mesto Cieszyn od mesta Český Těšín s Čenstohovo Kje? v Českem Těšínu StatuS: Predlog Od kod? iz Českega Těšína PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Kam? v Český Těšín {B} Těšínčan, Těšínčanka; Těšínčanov, Těšínčankin; Čenstohovska Marija -e -e [čenstohôska maríja, těšínski rod. čenstohôske maríje] ž; stvarno ime {O} ednina: im. Český Těšín, rod. Českega Těšína, |umetniško delo|: ikona Čenstohovske Marije; ◎ pol. daj. Českemu Těšínu, tož. Česki Těšín, mest. pri Obraz Matki Boskiej Częstochowskiej Českem Těšínu, or. s Českim Těšínom {O} ednina: im. Čenstohovska Marija, rod. StatuS: Predlog Čenstohovske Marije, daj. Čenstohovski Mariji, tož. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina Čenstohovsko Marijo, mest. pri Čenstohovski Mariji, or. s Čenstohovsko Marijo Češko-moravska planota -e -e [čéško-moráska StatuS: Predlog planôta, rod. čéško-moráske planôte] ž; zemljepisno PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Poljščina ime |planota, ki se razteza med Češko in Moravsko|: Čertižné -ižen [čêrtižne, rod. čêrtižən] ž mn.; Geološka sestava Češko-moravske planote je zelo zemljepisno ime pestra; ◎ češ. Českomoravská vrchovina |kraj na Slovaškem|: mejni prehod v bližini Čertižen; Kje? na Češko-moravski planoti kot prilastek, v imenovalniku Vas Čertižné so omenjali v Od kod? s Češko-moravske planote pisnih virih že leta 1431 Kam? na Češko-moravsko planoto 91 {O} ednina: im. Češko-moravska planota, rod. Češko- Črnogorsko primorje -ega -a [čərnogórsko moravske planote, daj. Češko-moravski planoti, tož. primórje, rod. čərnogórskega primórja] s; zemljepisno Češko-moravsko planoto, mest. pri Češko-moravski ime planoti, or. s Češko-moravsko planoto |obalno območje v Črni gori|: podnebje StatuS: Predlog Črnogorskega primorja; nahajališča nafte v PravoPiSni kategoriji: Češčina; Nekrajevna imena Črnogorskem primorju; ◎ čg. Црногорско приморје / Crnogorsko primorje; prim. črnogorski, primorje Čevljarski most -ega -u in -ega -a [čeljárski móst, (< Črna gora) rod. čeljárskega mostú in čeljárskega mósta] m; Kje? v Črnogorskem primorju zemljepisno ime Od kod? iz Črnogorskega primorja |most v Ljubljani|: obnova Čevljarskega mostu/ Kam? v Črnogorsko primorje mosta; ulično gledališče na Čevljarskem mostu {O} ednina: im. Črnogorsko primorje, rod. Kje? na Čevljarskem mostu Črnogorskega primorja, daj. Črnogorskemu primorju, Od kod? s Čevljarskega mostu in s Čevljarskega tož. Črnogorsko primorje, mest. pri Črnogorskem mosta primorju, or. s Črnogorskim primorjem Kam? na Čevljarski most StatuS: Predlog {O} ednina: im. Čevljarski most, rod. Čevljarskega PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena mostu in Čevljarskega mosta, daj. Čevljarskemu mostu, tož. Čevljarski most, mest. pri Čevljarskem Črnokalska utrdba -e -e [čərnokáska utrdba, mostu, or. s Čevljarskim mostom rod. čərnokáske utrdbe] ž; zemljepisno ime {I} ednina: im. [čeljárski móst], rod. [čeljárskega |utrdba|: ostanki Črnokalske utrdbe; Domačini mostú] in [čeljárskega mósta], daj. [čeljárskemu Črnokalsko utrdbo imenujejo tudi Grad ali Stari móstu], tož. [čeljárski móst], mest. [pri čeljárskem grad; izlet na Črnokalsko utrdbo; prim. črnokalski móstu], or. [s‿čeljárskim móstom] {O} ednina: im. Črnokalska utrdba, rod. Črnokalske StatuS: Predlog utrdbe, daj. Črnokalski utrdbi, tož. Črnokalsko utrdbo, PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb mest. pri Črnokalski utrdbi, or. s Črnokalsko utrdbo StatuS: Predlog Čezsibirska železnica -e -e [čes̄ibírska želéznica, PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb rod. čes̄ibírske želéznice] ž; zemljepisno ime |železnica med Rusijo in Ruskim Daljnim vzhodom|: črnokalski -a -o [čərnokáski] prid. promet na Čezsibirski železnici; Na obisk v Moskvo |nanašajoč se na kraj|: črnokalski klanec; plezanje v se je odpravil z vlakom po Čezsibirski železnici; v črnokalski steni; |nanašajoč se na viadukt|: gradnja prenesenem pomenu, navadno z malo začetnico čezsibirska črnokalskega odseka; črnokalski viadukt; prim. železnica |vlak, ki vozi po Čezsibirski železnici|: Črnokalska utrdba pot s čezsibirsko železnico; (< Črni Kal1, Črni Kal2) prim. Transsibirska {O} moški: železnica ednina: im. črnokalski, rod. črnokalskega, daj. črnokalskemu, tož. črnokalski {O} ednina: im. Čezsibirska železnica, rod. (živostno črnokalskega), mest. pri črnokalskem, Čezsibirske železnice, daj. Čezsibirski železnici, tož. or. s črnokalskim; dvojina: im. črnokalska, rod. Čezsibirsko železnico, mest. pri Čezsibirski železnici, črnokalskih, daj. črnokalskima, tož. črnokalska, mest. or. s Čezsibirsko železnico pri črnokalskih, or. s črnokalskima; množina: im. StatuS: Predlog črnokalski, rod. črnokalskih, daj. črnokalskim, tož. PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb črnokalske, mest. pri črnokalskih, or. s črnokalskimi ženski: ednina: im. črnokalska, rod. črnokalske, daj. Čopova ulica -e -e [čôpova úlica, rod. čôpove úlice] črnokalski, tož. črnokalsko, mest. pri črnokalski, ž; zemljepisno ime or. s črnokalsko; dvojina: im. črnokalski, rod. |ime več ulic|: stojnica na/v Čopovi ulici; prim. črnokalskih, daj. črnokalskima, tož. črnokalski, mest. Čopov (< Čop) pri črnokalskih, or. s črnokalskima; množina: im. {O} ednina: im. Čopova ulica, rod. Čopove ulice, črnokalske, rod. črnokalskih, daj. črnokalskim, tož. daj. Čopovi ulici, tož. Čopovo ulico, mest. pri Čopovi črnokalske, mest. pri črnokalskih, or. s črnokalskimi ulici, or. s Čopovo ulico srednji: ednina: im. črnokalsko, rod. črnokalskega, StatuS: Predlog daj. črnokalskemu, tož. črnokalsko, mest. pri PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena črnokalskem, or. s črnokalskim; dvojina: im. črnokalski, rod. črnokalskih, daj. črnokalskima, tož. 92 črnokalski, mest. pri črnokalskih, or. s črnokalskima; srednji: ednina: im. črnuško, rod. črnuškega, daj. množina: im. črnokalska, rod. črnokalskih, daj. črnuškemu, tož. črnuško, mest. pri črnuškem, or. črnokalskim, tož. črnokalska, mest. pri črnokalskih, or. s črnuškim; dvojina: im. črnuški, rod. črnuških, s črnokalskimi daj. črnuškima, tož. črnuški, mest. pri črnuških, or. StatuS: Predlog s črnuškima; množina: im. črnuška, rod. črnuških, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih daj. črnuškim, tož. črnuška, mest. pri črnuških, or. s naselbinskih/krajevnih imen) črnuškimi Črno morje -ega -a [črno mórje, rod. črnega StatuS: Predlog mórja] s; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih |morje med jugovzhodno Evropo in Malo Azijo|: naselbinskih/krajevnih imen) turistični kraji ob Črnem morju; Na dopust bodo šli v Grčijo ali na Črno morje; Na dnu Črnega morja Čudsko jezero -ega -a [čútsko jézero, rod. čútskega so odkrili antično trgovsko ladjo; plinovod v Črnem jézera] s; zemljepisno ime morju; ◎ bolg. Черно море, gruz. Shavi zghva, romun. |jezero v Estoniji|: Aleksander Nevski je na Marea Neagră, rus. Чёрное море, tur. Karadeniz, ukr. zaledenelem Čudskem jezeru porazil viteze Чорне море nemškega viteškega reda; ribolov v Čudskem jezeru; {B} črnomorski ◎ est. Peipsi järv, rus. Чудско озеро {O} ednina: im. Črno morje, rod. Črnega morja, daj. {B} čudskojezerski Črnemu morju, tož. Črno morje, mest. pri Črnem {O} ednina: im. Čudsko jezero, rod. Čudskega jezera, morju, or. s Črnim morjem daj. Čudskemu jezeru, tož. Čudsko jezero, mest. pri StatuS: Predlog Čudskem jezeru, or. s Čudskim jezerom PravoPiSna kategorija: Imena voda StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena voda Črnuče -uč [čərnúče, rod. čərnúč] ž mn.; zemljepisno ime Ďáblice -ic [djáblice, rod. djáblic] ž mn.; zemljepisno |del Ljubljane|: pešpot s/iz Črnuč v Šiško; cesta med ime Domžalami in Črnučami; prim. Ljubljana Črnuče |del Prage|: zastava Ďáblic; V Ďáblicah je bil leta Kje? na Črnučah in v Črnučah 1953 zgrajen prvi stanovanjski blok v Pragi; kot Od kod? s Črnuč in iz Črnuč prilastek, v imenovalniku V mestni četrti Ďáblice je več Kam? v Črnuče kot 64 ulic {B} Črnučan, Črnučanka; Črnučanov, Črknučankin; Kje? v Ďáblicah črnuški Od kod? iz Ďáblic {O} množina: im. Črnuče, rod. Črnuč, daj. Črnučam, Kam? v Ďáblice tož. Črnuče, mest. pri Črnučah, or. s Črnučami {B} Ďábličan, Ďábličanka; Ďábličanov, Ďábličankin; StatuS: Predlog ďábliški PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena {O} množina: im. Ďáblice, rod. Ďáblic, daj. Ďáblicam, tož. Ďáblice, mest. pri Ďáblicah, or. z Ďáblicami črnuški -a -o [čərnúški] prid. StatuS: Predlog črnuški most; črnuški vrtičkarji; prim. Črnuški PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Češčina bajer (< Črnuče, Ljubljana Črnuče) {O} moški: Dąbrowska -e [dombrôska, ednina: im. črnuški, rod. črnuškega, daj. rod. dombrôske] ž; črnuškemu, tož. črnuški (živostno črnuškega), mest. ime bitja, osebno ime pri črnuškem, or. s črnuškim; |priimek|; |poljska pisateljica|: Mario Dąbrowsko dvojina: im. črnuška, rod. črnuških, daj. črnuškima, tož. črnuška, mest. pri poznamo kot pisateljico in prevajalko; za izražanje črnuških, or. s črnuškima; množina: im. črnuški, svojine dnevniki Dąbrowske; prim. Dąbrowski rod. črnuških, daj. črnuškim, tož. črnuške, mest. pri {O} ednina: im. Dąbrowska, rod. Dąbrowske, daj. črnuških, or. s črnuškimi Dąbrowski, tož. Dąbrowsko, mest. pri Dąbrowski, ženski: ednina: im. črnuška, rod. črnuške, daj. črnuški, or. z Dąbrowsko; dvojina: im. Dąbrowski, rod. tož. črnuško, mest. pri črnuški, or. s črnuško; dvojina: Dąbrowskih, daj. Dąbrowskima, tož. Dąbrowski, mest. im. črnuški, rod. črnuških, daj. črnuškima, tož. črnuški, pri Dąbrowskih, or. z Dąbrowskima; množina: im. mest. pri črnuških, or. s črnuškima; množina: im. Dąbrowske, rod. Dąbrowskih, daj. Dąbrowskim, tož. črnuške, rod. črnuških, daj. črnuškim, tož. črnuške, Dąbrowske, mest. pri Dąbrowskih, or. z Dąbrowskimi mest. pri črnuških, or. s črnuškimi StatuS: Predlog 93 PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) načrtih za naprej; |svetnik|: v zvezi sveti/sv. Damijan Veliki zvon je posvečen svetima/sv. Kozmi/Kozmu Dąbrowski -ega [dombrôski, rod. dombrôskega] in Damijanu; |priimek|: Dinamika BDP-ja po mnenju m; ime bitja, osebno ime ekonomista Damijana kaže na to, da se recesija |priimek|; |poljski general in vojaški zgodovinar|: poglablja Pesem, posvečena Janu Henryku Dąbrowskemu, je {B} Damijanov danes poljska državna himna; za izražanje svojine legije {O} ednina: im. Damijan, rod. Damijana, daj. Dąbrowskega; prim. Dąbrowska Damijanu, tož. Damijana, mest. pri Damijanu, or. z {O} ednina: im. Dąbrowski, rod. Dąbrowskega, Damijanom; dvojina: im. Damijana, rod. Damijanov, daj. Dąbrowskemu, tož. Dąbrowskega, mest. pri daj. Damijanoma, tož. Damijana, mest. pri Damijanih, Dąbrowskem, or. z Dąbrowskim; dvojina: im. or. z Damijanoma; množina: im. Damijani, rod. Dąbrowska, rod. Dąbrowskih, daj. Dąbrowskima, Damijanov, daj. Damijanom, tož. Damijane, mest. pri tož. Dąbrowska, mest. pri Dąbrowskih, or. z Damijanih, or. z Damijani Dąbrowskima; množina: im. Dąbrowski, rod. StatuS: Predlog Dąbrowskih, daj. Dąbrowskim, tož. Dąbrowske, mest. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) pri Dąbrowskih, or. z Dąbrowskimi StatuS: Predlog Damjan -a [damján, rod. damjána in dámjan, rod. PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) dámjana] m; ime bitja, osebno ime |moško ime|: zmaga Damjana Frasa; Damjanu se dama -e [dáma, rod. dáme] ž je pokvaril računalnik; |priimek|: Zaostal je za zelo privzdignjeno |spoštljiv naziv za odraslo žensko dobro pripravljenim Jernejem Damjanom |: dama srednjih let; kot nagovor skupine, navadno v {B} Damjanov množini Spoštovane dame in cenjeni gospodje; {O} ednina: im. Damjan, rod. Damjana, daj. Dame in gospodje, prosim vas, da se odmaknete Damjanu, tož. Damjana, mest. pri Damjanu, or. z od vrat vagona; sopomenka gospa; |odrasla ženska z Damjanom; dvojina: im. Damjana, rod. Damjanov, odličnim vedenjem|: V rodno vas se je vrnila dama; daj. Damjanoma, tož. Damjana, mest. pri Damjanih, or. Vzgajali so jo kot damo; Nastopila je v vlogi dame z Damjanoma; množina: im. Damjani, rod. Damjanov, s kamelijami v Traviati; |šahovska figura|: Črno daj. Damjanom, tož. Damjane, mest. pri Damjanih, or. damo je postavil na a8; mat z damo; |igra|: pravila z Damjani za damo; |igralna karta s podobo dame, kraljice|: StatuS: Predlog pikova, karova, križeva ali srčeva dama PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) prva dama |naziv za zakonsko in zunajzakonsko partnerico najvišjih predstavnikov v državi|: Danaa -ae im. tudi Danae [dánaa im. tudi danáe, rod. nekdanja prva dama ZDA; |vodilna in uspešna dánae] ž; ime bitja, osebno ime ženska|: V ospredju je bila Tina Maze, prva |grška bajeslovna oseba|: Zevs je k Danai prišel v dama slovenskega alpskega smučanja; srčna dama obliki dežja; prim. Danaja |partnerica, izvoljenka|: Za svojo srčno damo je {B} Danaiin in Danajin izbral akademsko kiparko; dvorna dama |osebna {O} ednina: im. Danaa tudi Danae, rod. Danae, daj. pomočnica na dvoru|: Kraljica Elizabeta II. je imela Danai, tož. Danao, mest. pri Danai, or. z Danao sedem dvornih dam z različnimi vlogami {I} ednina: im. [danáa] tudi [danáe], rod. [danáe], daj. {B} damin [danái], tož. [danáo], mest. [pri danái], or. [z‿danáo] {O} ednina: im. dama, rod. dame, daj. dame, tož. damo, StatuS: Predlog mest. pri dame, or. z damo; dvojina: im. dami, rod. PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena dam, daj. damama, tož. dami, mest. pri damah, or. z damama; množina: im. dame, rod. dam, daj. damam, Danae2 -e [danáe, rod. danáe] ž; ime bitja, osebno ime tož. dame, mest. pri damah, or. z damami |grška bajeslovna oseba|; gl. Danaja2 StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSne kategorije: Pravopisne zanimivosti; Nazivi in PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena naslovi ob imenu; Poimenovanja bolezni, iger, jedi Danae ž; ime bitja, osebno ime; obširneje glej pri Danaa Damijan -a [damiján, rod. damijána in dámijan, rod. dámijana] m; ime bitja, osebno ime Danain -a -o in Danajin -a -o [danáin in danájin] |moško ime|: Z Damijanom smo se pogovarjali o prid. 94 Danain/Danajin sin Perzej (< Danaa, Danae1) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. Danain in Danajin, rod. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Danainega in Danajinega, daj. Danainemu in Danajinemu, tož. Danain in Danajin (živostno Danev -a [danéu̯, rod. danéva] m; ime bitja, osebno ime Danainega in Danajinega), mest. pri Danainem in pri |priimek|: fotografiranje z gospodom Danevom Danajinem, or. z Danainim in z Danajinim; dvojina: {B} Danevov im. Danaina in Danajina, rod. Danainih in Danajinih, {O} ednina: im. Danev, rod. Daneva, daj. Danevu, tož. daj. Danainima in Danajinima, tož. Danaina in Daneva, mest. pri Danevu, or. z Danevom; dvojina: Danajina, mest. pri Danainih in pri Danajinih, or. z im. Daneva, rod. Danevov, daj. Danevoma, tož. Danainima in z Danajinima; množina: im. Danaini in Daneva, mest. pri Danevih, or. z Danevoma; množina: Danajini, rod. Danainih in Danajinih, daj. Danainim im. Danevi, rod. Danevov, daj. Danevom, tož. Daneve, in Danajinim, tož. Danaine in Danajine, mest. pri mest. pri Danevih, or. z Danevi Danainih in pri Danajinih, or. z Danainimi in z StatuS: Predlog Danajinimi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) ženski: ednina: im. Danaina in Danajina, rod. Danaine in Danajine, daj. Danaini in Danajini, tož. Danaino Daniela -e [danjéla, rod. danjéle] ž; ime bitja, osebno in Danajino, mest. pri Danaini in pri Danajini, or. ime z Danaino in z Danajino; dvojina: im. Danaini in |žensko ime v več jezikih|: S hčerko Danielo se je Danajini, rod. Danainih in Danajinih, daj. Danainima vselila v prazno podeželsko hišo in Danajinima, tož. Danaini in Danajini, mest. pri {B} Danielin Danainih in pri Danajinih, or. z Danainima in z {O} ednina: im. Daniela, rod. Daniele, daj. Danieli, tož. Danajinima; množina: im. Danaine in Danajine, rod. Danielo, mest. pri Danieli, or. z Danielo; dvojina: im. Danainih in Danajinih, daj. Danainim in Danajinim, Danieli, rod. Daniel, daj. Danielama, tož. Danieli, mest. tož. Danaine in Danajine, mest. pri Danainih in pri pri Danielah, or. z Danielama; množina: im. Daniele, Danajinih, or. z Danainimi in z Danajinimi rod. Daniel, daj. Danielam, tož. Daniele, mest. pri srednji: ednina: im. Danaino in Danajino, rod. Danielah, or. z Danielami Danainega in Danajinega, daj. Danainemu in StatuS: Predlog Danajinemu, tož. Danaino in Danajino, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); Danainem in pri Danajinem, or. z Danainim in z Slovaščina Danajinim; dvojina: im. Danaini in Danajini, rod. Danainih in Danajinih, daj. Danainima in Danajinima, Dantejeva jama -e -e [dántejeva jáma, rod. tož. Danaini in Danajini, mest. pri Danainih in pri dántejeve jáme] ž; zemljepisno ime Danajinih, or. z Danainima in z Danajinima; množina: |drugo ime za Zadlaško jamo|: V Dantejevi jami im. Danaina in Danajina, rod. Danainih in Danajinih, naj bi pesnik Dante Alighieri dobil navdih za pekel daj. Danainim in Danajinim, tož. Danaina in Danajina, v svoji »Božanski komediji«; prim. Dantejev, mest. pri Danainih in pri Danajinih, or. z Danainimi in z Danajinimi Zadlaška jama (< Dante) Kje? v Dantejevi jami StatuS: Predlog Od kod? iz Dantejeve jame PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih ženskih imen) Kam? v Dantejevo jamo {O} ednina: im. Dantejeva jama, rod. Dantejeve jame, Danajin daj. Dantejevi jami, tož. Dantejevo jamo, mest. pri prid.; obširneje glej pri Danain Dantejevi jami, or. z Dantejevo jamo S Daneu tatuS: Predlog -a [danéu̯, rod. danéva] m; ime bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena |priimek|; |slovenski košarkar|: pogovori z Ivom Daneuom niso bili uspešni darkerka -e [dárkerka, {B} Daneuov rod. dárkerke] ž |pripadnica subkulture|: V srednji šoli sem postala {O} ednina: im. Daneu, rod. Daneua, daj. Daneuu, tož. Daneua, darkerka; sopomenka darkerica (< darker) mest. pri Daneuu, or. z Daneuom; dvojina: {B} darkerkin im. Daneua, rod. Daneuov, daj. Daneuoma, tož. Daneua, {O} mest. pri Daneuih, or. z Daneuoma; ednina: im. darkerka, rod. darkerke, daj. darkerki, množina: tož. darkerko, mest. pri darkerki, or. z darkerko; im. Daneui, rod. Daneuov, daj. Daneuom, tož. Daneue, mest. pri Daneuih, or. z Daneui dvojina: im. darkerki, rod. darkerk, daj. darkerkama, tož. darkerki, mest. pri darkerkah, or. z darkerkama; 95 množina: im. darkerke, rod. darkerk, daj. darkerkam, da imajo delci lastnosti valovanja; teorija Louisa de tož. darkerke, mest. pri darkerkah, or. z darkerkami Broglia; sodelovanje z de Brogliem StatuS: Predlog {B} de Brogliev PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice {O} ednina: im. de Broglie, rod. de Broglia, daj. de umetnostnih, kulturnih, subkulturnih in športnih Brogliu, tož. de Broglia, mest. pri de Brogliu, or. z de skupin Brogliem; dvojina: im. de Broglia, rod. de Brogliev, Dave -a [dêjv, rod. dêjva] m; ime bitja, osebno ime daj. de Brogliema, tož. de Broglia, mest. pri de |angleško moško ime|: Srečno je poročena z Daveom Brogliih, or. z de Brogliema; množina: im. de Broglii, {B} Daveov rod. de Brogliev, daj. de Brogliem, tož. de Broglie, {O} ednina: im. Dave, rod. Davea, daj. Daveu, tož. mest. pri de Brogliih, or. z de Broglii Davea, mest. pri Daveu, or. z Daveom; dvojina: im. {I} ednina: im. [də brôj], rod. [də brôja], daj. [də Davea, rod. Daveov, daj. Daveoma, tož. Davea, mest. brôju], tož. [də brôja], mest. [pri də brôju], or. [z‿də pri Daveih, or. z Daveoma; množina: im. Davei, rod. brôjem]; dvojina: im. [də brôja], rod. [də brôje], daj. Daveov, daj. Daveom, tož. Davee, mest. pri Daveih, or. [də brôjema], tož. [də brôja], mest. [pri də brôjih], z Davei or. [z‿də brôjema]; množina: im. [də brôji], rod. [də StatuS: Predlog brôje], daj. [də brôjem], tož. [də brôje], mest. [pri də PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) brôjih], or. [z‿də brôji] StatuS: Predlog da Verrazzano ~ -a [da veracáno, rod. da veracána] PravoPiSna kategorija: Priimki s predimki m; ime bitja, osebno ime |priimek|; |italijanski raziskovalec|: Da Verrazzano je de Brogliev ~ -a ~ -o [də brôje, ž. də brôjeva, s. də v 16. stoletju raziskoval obalo Atlantika; Sodeloval brôjevo] prid. je v ekspediciji pod vodstvom Giovannija da de Brogliev prispevek k fiziki; de Broglieva Verrazzana ugotovitev o valovnem delovanju {B} da Verrazzanov de Broglieva valovna dolžina |fizikalna količina|: de {O} ednina: im. da Verrazzano, rod. da Verrazzana, Broglieva valovna dolžina elektrona (< de Broglie) daj. da Verrazzanu, tož. da Verrazzana, mest. pri {O} moški: ednina: im. de Brogliev, rod. de da Verrazzanu, or. z da Verrazzanom; dvojina: Broglievega, daj. de Broglievemu, tož. de Brogliev im. da Verrazzana, rod. da Verrazzanov, daj. da (živostno de Broglievega), mest. pri de Broglievem, Verrazzanoma, tož. da Verrazzana, mest. pri da or. z de Broglievim; dvojina: im. de Broglieva, rod. Verrazzanih, or. z da Verrazzanoma; množina: de Broglievih, daj. de Broglievima, tož. de Broglieva, im. da Verrazzani, rod. da Verrazzanov, daj. da mest. pri de Broglievih, or. z de Broglievima; Verrazzanom, tož. da Verrazzane, mest. pri da množina: im. de Broglievi, rod. de Broglievih, daj. de Verrazzanih, or. z da Verrazzani Broglievim, tož. de Broglieve, mest. pri de Broglievih, StatuS: Predlog or. z de Broglievimi PravoPiSni kategoriji: Priimki s predimki; Italijanščina ženski: ednina: im. de Broglieva, rod. de Broglieve, daj. de Broglievi, tož. de Broglievo, mest. pri de Debraď -a [débrat, rod. débradja] m; zemljepisno ime Broglievi, or. z de Broglievo; dvojina: im. de |kraj na Slovaškem|: zgodovina Debraďa; kot prilastek, Broglievi, rod. de Broglievih, daj. de Broglievima, v imenovalniku jamski svet v bližini vasi Debraď tož. de Broglievi, mest. pri de Broglievih, or. z de Kje? v Debraďu Broglievima; množina: im. de Broglieve, rod. de Od kod? iz Debraďa Broglievih, daj. de Broglievim, tož. de Broglieve, mest. Kam? v Debraď pri de Broglievih, or. z de Broglievimi {B} Debraďan, Debraďanka; Debraďanov, srednji: ednina: im. de Broglievo, rod. de Debraďankin; debraďski Broglievega, daj. de Broglievemu, tož. de Broglievo, {O} ednina: im. Debraď, rod. Debraďa, daj. Debraďu, mest. pri de Broglievem, or. z de Broglievim; tož. Debraď, mest. pri Debraďu, or. z Debraďem dvojina: im. de Broglievi, rod. de Broglievih, daj. StatuS: Predlog de Broglievima, tož. de Broglievi, mest. pri de PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina Broglievih, or. z de Broglievima; množina: im. de Broglieva, rod. de Broglievih, daj. de Broglievim, de Broglie ~ -a [də brôj, rod. də brôja] m; ime bitja, tož. de Broglieva, mest. pri de Broglievih, or. z de osebno ime Broglievimi |priimek|; |francoski fizik|: De Broglie je ugotovil, StatuS: Predlog 96 PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz imen s tož. [degája], mest. [pri degáju], or. [z‿degájem]; predimki); Izlastnoimenski pridevniki na - ov/- ev ali dvojina: im. [degája], rod. [degáje], daj. [degájema], - in v stalnih besednih zvezah tož. [degája], mest. [pri degájih], or. [z‿degájema]; množina: im. [degáji], rod. [degáje], daj. [degájem], Dębski -ega [démpski, rod. démpskega] m; ime bitja, tož. [degáje], mest. [pri degájih], or. [z‿degáji] osebno ime StatuS: Predlog |priimek|; |poljski skladatelj|: srečanje s skladateljem PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Krzesimirjem Dębskim; za izražanje svojine filmska glasba Dębskega Degasev prid.; obširneje glej pri Degasov {O} ednina: im. Dębski, rod. Dębskega, daj. Dębskemu, tož. Dębskega, mest. pri Dębskem, or. Degasov -a -o in Degasev -a -o [degáje, ž. z Dębskim; dvojina: im. Dębska, rod. Dębskih, degájeva, s. degájevo] prid. daj. Dębskima, tož. Dębska, mest. pri Dębskih, or. Izginila je ena od dragocenih Degasovih/Degasevih z Dębskima; množina: im. Dębski, rod. Dębskih, slik (< Degas) daj. Dębskim, tož. Dębske, mest. pri Dębskih, or. z {O} moški: ednina: im. Degasov in Degasev, rod. Dębskimi Degasovega in Degasevega, daj. Degasovemu in StatuS: Predlog Degasevemu, tož. Degasov in Degasev (živostno PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Degasovega in Degasevega), mest. pri Degasovem in pri Degasevem, or. z Degasovim in z Degasevim; Děčín -a [djéčin, rod. djéčina] m; zemljepisno ime dvojina: im. Degasova in Degaseva, rod. Degasovih |kraj na Češkem|: grad v Děčínu; kot prilastek, v in Degasevih, daj. Degasovima in Degasevima, tož. imenovalniku Pluli so po Labi mimo mesta Děčín Degasova in Degaseva, mest. pri Degasovih in pri Kje? v Děčínu Degasevih, or. z Degasovima in z Degasevima; Od kod? iz Děčína množina: im. Degasovi in Degasevi, rod. Degasovih Kam? v Děčín in Degasevih, daj. Degasovim in Degasevim, tož. {B} Děčínčan, Děčínčanka; Děčínčanov, Degasove in Degaseve, mest. pri Degasovih in pri Děčínčankin; děčínski Degasevih, or. z Degasovimi in z Degasevimi {O} ednina: im. Děčín, rod. Děčína, daj. Děčínu, tož. ženski: ednina: im. Degasova in Degaseva, rod. Děčín, mest. pri Děčínu, or. z Děčínom Degasove in Degaseve, daj. Degasovi in Degasevi, StatuS: Predlog tož. Degasovo in Degasevo, mest. pri Degasovi in pri PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina Degasevi, or. z Degasovo in z Degasevo; dvojina: im. Degasovi in Degasevi, rod. Degasovih in Degasevih, Dedalos -la [dédalos, rod. dédala] m; ime bitja, osebno daj. Degasovima in Degasevima, tož. Degasovi in ime Degasevi, mest. pri Degasovih in pri Degasevih, |grška bajeslovna oseba|; ◎ gr. Δαίδαλος, prečrkovano or. z Degasovima in z Degasevima; množina: im. Dáidalos; gl. Dedal Degasove in Degaseve, rod. Degasovih in Degasevih, StatuS: Predlog daj. Degasovim in Degasevim, tož. Degasove in PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena Degaseve, mest. pri Degasovih in pri Degasevih, or. z Degasovimi in z Degasevimi Degas -a [degá, rod. degája] m; ime bitja, osebno ime srednji: ednina: im. Degasovo in Degasevo, rod. |priimek|; |francoski umetnik|: umetnine Edgarja Degasovega in Degasevega, daj. Degasovemu in Degasa; Impresionistka Mary Cassatt se je v Franciji Degasevemu, tož. Degasovo in Degasevo, mest. pri spoprijateljila z Edgarjem Degasom/Degasem Degasovem in pri Degasevem, or. z Degasovim in {B} Degasov in Degasev z Degasevim; dvojina: im. Degasovi in Degasevi, {O} ednina: im. Degas, rod. Degasa, daj. Degasu, rod. Degasovih in Degasevih, daj. Degasovima in tož. Degasa, mest. pri Degasu, or. z Degasom in z Degasevima, tož. Degasovi in Degasevi, mest. pri Degasem; dvojina: im. Degasa, rod. Degasov in Degasovih in pri Degasevih, or. z Degasovima in z Degasev, daj. Degasoma in Degasema, tož. Degasa, Degasevima; množina: im. Degasova in Degaseva, mest. pri Degasih, or. z Degasoma in z Degasema; rod. Degasovih in Degasevih, daj. Degasovim in množina: im. Degasi, rod. Degasov in Degasev, daj. Degasevim, tož. Degasova in Degaseva, mest. pri Degasom in Degasem, tož. Degase, mest. pri Degasih, Degasovih in pri Degasevih, or. z Degasovimi in z or. z Degasi Degasevimi {I} ednina: im. [degá], rod. [degája], daj. [degáju], StatuS: Predlog 97 PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Delovimi StatuS: Predlog dekanica -e [dekánica, rod. dekánice] ž PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz stvarnih |položajni naziv; vodja fakultete|: Deloval je kot imen) pomočnik dekanice poslovne šole; pred imenom spremni dopis dekanice doktorice Jane Novak; prim. dekanja (< dekan) Demänová -e [démenova, rod. démenove] ž; {B} dekaničin zemljepisno ime {O} ednina: im. dekanica, rod. dekanice, daj. dekanici, |kraj na Slovaškem|: počitnice v Demänovi tož. dekanico, mest. pri dekanici, or. z dekanico; Kje? v Demänovi dvojina: im. dekanici, rod. dekanic, daj. dekanicama, Od kod? iz Demänove tož. dekanici, mest. pri dekanicah, or. z dekanicama; Kam? v Demänovo množina: im. dekanice, rod. dekanic, daj. dekanicam, {B} Demänovčan, Demänovčanka; Demänovčanov, tož. dekanice, mest. pri dekanicah, or. z dekanicami Demänovčankin; demänovski StatuS: Predlog {O} ednina: im. Demänová, rod. Demänove, daj. PravoPiSna kategorija: Nazivi in naslovi ob imenu Demänovi, tož. Demänovo, mest. pri Demänovi, or. z Demänovo dekanka1 -e [dekánka, rod. dekánke] ž StatuS: Predlog |položajni naziv; vodja fakultete|: dekanka PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev ekonomske fakultete ustrezneje dekanjadekanica/ (< dekan) Demänovska ledena jama -e -e -e [démenoska {B} dekankin ledéna jáma, rod. démenoske ledéne jáme] ž; {O} ednina: im. dekanka, rod. dekanke, daj. dekanki, zemljepisno ime tož. dekanko, mest. pri dekanki, or. z dekanko; |jama na Slovaškem|: raziskave mikrookolja v dvojina: im. dekanki, rod. dekank, daj. dekankama, Demänovski ledeni jami; ◎ slš. Demänovská ľadová tož. dekanki, mest. pri dekankah, or. z dekankama; jaskyňa množina: im. dekanke, rod. dekank, daj. dekankam, tož. {O} ednina: im. Demänovska ledena jama, rod. dekanke, mest. pri dekankah, or. z dekankami Demänovske ledene jame, daj. Demänovski ledeni StatuS: Predlog jami, tož. Demänovsko ledeno jamo, mest. pri PravoPiSna kategorija: Nazivi in naslovi ob imenu Demänovski ledeni jami, or. z Demänovsko ledeno jamo Delov -a -o [délo, ž. délova, s. délovo] prid. StatuS: Predlog Delov poročevalec; prispevki v Delovih pismih PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Nekrajevna imena bralcev (< Delo) {O} moški: ednina: im. Delov, rod. Delovega, daj. demänovski -a -o [démenoski] prid. Delovemu, tož. Delov (živostno Delovega), mest. pri demänovske turistične znamenitosti (< Demänová) Delovem, or. z Delovim; dvojina: im. Delova, rod. {O} moški: ednina: im. demänovski, rod. Delovih, daj. Delovima, tož. Delova, mest. pri Delovih, demänovskega, daj. demänovskemu, tož. demänovski or. z Delovima; množina: im. Delovi, rod. Delovih, (živostno demänovskega), mest. pri demänovskem, daj. Delovim, tož. Delove, mest. pri Delovih, or. z or. z demänovskim; dvojina: im. demänovska, rod. Delovimi demänovskih, daj. demänovskima, tož. demänovska, ženski: ednina: im. Delova, rod. Delove, daj. Delovi, mest. pri demänovskih, or. z demänovskima; množina: tož. Delovo, mest. pri Delovi, or. z Delovo; dvojina: im. demänovski, rod. demänovskih, daj. demänovskim, im. Delovi, rod. Delovih, daj. Delovima, tož. Delovi, tož. demänovske, mest. pri demänovskih, or. z mest. pri Delovih, or. z Delovima; množina: im. demänovskimi Delove, rod. Delovih, daj. Delovim, tož. Delove, mest. ženski: ednina: im. demänovska, rod. demänovske, pri Delovih, or. z Delovimi daj. demänovski, tož. demänovsko, mest. pri srednji: ednina: im. Delovo, rod. Delovega, daj. demänovski, or. z demänovsko; dvojina: im. Delovemu, tož. Delovo, mest. pri Delovem, or. demänovski, rod. demänovskih, daj. demänovskima, z Delovim; dvojina: im. Delovi, rod. Delovih, tož. demänovski, mest. pri demänovskih, or. z daj. Delovima, tož. Delovi, mest. pri Delovih, or. demänovskima; množina: im. demänovske, rod. z Delovima; množina: im. Delova, rod. Delovih, demänovskih, daj. demänovskim, tož. demänovske, daj. Delovim, tož. Delova, mest. pri Delovih, or. z mest. pri demänovskih, or. z demänovskimi 98 srednji: ednina: im. demänovsko, rod. demänovskega, Od kod? iz Devína daj. demänovskemu, tož. demänovsko, mest. pri Kam? v Devín demänovskem, or. z demänovskim; dvojina: im. {B} Devínčan, Devínčanka; Devínčanov, demänovski, rod. demänovskih, daj. demänovskima, Devínčankin; devínski tož. demänovski, mest. pri demänovskih, or. z {O} ednina: im. Devín, rod. Devína, daj. Devínu, tož. demänovskima; množina: im. demänovska, rod. Devín, mest. pri Devínu, or. z Devínom demänovskih, daj. demänovskim, tož. demänovska, StatuS: Predlog mest. pri demänovskih, or. z demänovskimi PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Devín2 -a [dêvin, rod. dêvina] m; zemljepisno ime naselbinskih/krajevnih imen) |grad na Slovaškem|: arheološke najdbe z/iz Devína; kot prilastek, v imenovalniku sprehod po gradu Devín Detroit -a [ditrôjt, rod. ditrôjta in ditrójt, rod. ditrójta] Kje? na Devínu m; zemljepisno ime Od kod? z/iz Devína |kraj v Združenih državah Amerike|: Spremljal jo Kam? v Devín je od Tokia do Detroita; avtomobilska industrija {B} devínski v Detroitu; kot prilastek, v imenovalniku predmestje {O} ednina: im. Devín, rod. Devína, daj. Devínu, tož. industrijskega mesta Detroit Devín, mest. pri Devínu, or. z Devínom Kje? v Detroitu StatuS: Predlog Od kod? iz Detroita PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena objektov in Kam? v Detroit stavb {B} Detroitčan, Detroitčanka; Detroitčanov, Detroitčankin; detroitski Devin1 -a [devín, rod. devína] m; zemljepisno ime {O} ednina: im. Detroit, rod. Detroita, daj. Detroitu, |kraj pri Trstu|: Rilkejeva sprehajalna pot v Devinu; tož. Detroit, mest. pri Detroitu, or. z Detroitom izlet v Devin; ◎ it. Duino StatuS: Predlog Kje? v Devinu PravoPiSna kategorija: Imena krajev Od kod? iz Devina Kam? v Devin Deutsch -a [dôjč, rod. dôjča] m; ime bitja, osebno ime {B} Devinčan, Devinčanka; Devinčanov, |nemški priimek|: razstava umetnika Johannesa Devinčankin; devinski Deutscha; Nič ni hotela slišati o poroki z Deutschem {O} ednina: im. Devin, rod. Devina, daj. Devinu, tož. {B} Deutschev Devin, mest. pri Devinu, or. z Devinom {O} ednina: im. Deutsch, rod. Deutscha, daj. StatuS: Predlog Deutschu, tož. Deutscha, mest. pri Deutschu, or. z PravoPiSna kategorija: Imena krajev Deutschem; dvojina: im. Deutscha, rod. Deutschev, daj. Deutschema, tož. Deutscha, mest. pri Deutschih, Devin2 -a [devín, rod. devína] m; zemljepisno ime or. z Deutschema; množina: im. Deutschi, rod. |grad pri Trstu|: plemkinja z Devina; v zvezi grad Deutschev, daj. Deutschem, tož. Deutsche, mest. pri Devin Grad Devin se nahaja na slovenskem etničnem Deutschih, or. z Deutschi poselitvenem območju; navadno kot prilastek, v {I} ednina: im. [dôjč], rod. [dôjča], daj. [dôjču], tož. imenovalniku V bližini gradu Devin so ruševine [dôjča], mest. [pri dôjču], or. [z‿dôjčem]; dvojina: im. njegovega predhodnika; nekdaj |upravna enota pri [dôjča], rod. [dôjče], daj. [dôjčema], tož. [dôjča], mest. Trstu|: v zvezi gospostvo Devin Gospostvo Devin je [pri dôjčih], or. [z‿dôjčema]; množina: im. [dôjči], spadalo pod Kranjsko ustrezneje devinsko gospostvo; rod. [dôjče], daj. [dôjčem], tož. [dôjče], mest. [pri navadno kot prilastek, v imenovalniku V renti gospostva dôjčih], or. [z‿dôjči] Devin sta bila pomembna zlasti pšenica in oves StatuS: Predlog ustrezneje devinskega gospostva; ◎ it. Castello di PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Duino Kje? na Devinu Devín1 -a [dévin, rod. dévina] m; zemljepisno ime Od kod? z Devina |kraj na Slovaškem|: Donava v Devínu pogosto Kam? na Devin poplavlja; kot prilastek, v imenovalniku ogled kraja {B} devinski Devín {O} ednina: im. Devin, rod. Devina, daj. Devinu, tož. Kje? v Devínu Devin, mest. pri Devinu, or. z Devinom 99 StatuS: Predlog daj. devinskim, tož. devinske, mest. pri devinskih, or. z PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb devinskimi srednji: ednina: im. devinsko, rod. devinskega, daj. devínski -a -o [djévinski] prid. devinskemu, tož. devinsko, mest. pri devinskem, or. |nanašajoč se na kraj|: devínska sprehajalna pot z devinskim; dvojina: im. devinski, rod. devinskih, z razgledom na Moravo; |nanašajoč se na grad|: daj. devinskima, tož. devinski, mest. pri devinskih, or. devínske arheološke najdbe (< Devín1, Devín2) z devinskima; množina: im. devinska, rod. devinskih, {O} moški: ednina: im. devínski, rod. devínskega, daj. daj. devinskim, tož. devinska, mest. pri devinskih, or. z devínskemu, tož. devínski (živostno devínskega), mest. devinskimi pri devínskem, or. z devínskim; dvojina: im. devínska, StatuS: Predlog rod. devínskih, daj. devínskima, tož. devínska, mest. pri PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih devínskih, or. z devínskima; množina: im. devínski, naselbinskih/krajevnih imen) rod. devínskih, daj. devínskim, tož. devínske, mest. pri devínskih, or. z devínskimi devon -a [devón, rod. devóna] m ženski: ednina: im. devínska, rod. devínske, daj. |geološko obdobje|: Praproti so se pojavile v devonu; devínski, tož. devínsko, mest. pri devínski, or. z prim. Devon devínsko; dvojina: im. devínski, rod. devínskih, daj. {O} ednina: im. devon, rod. devona, daj. devonu, tož. devínskima, tož. devínski, mest. pri devínskih, or. z devon, mest. pri devonu, or. z devonom devínskima; množina: im. devínske, rod. devínskih, StatuS: Predlog daj. devínskim, tož. devínske, mest. pri devínskih, or. z PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice devínskimi srednji: ednina: im. devínsko, rod. devínskega, daj. devonski -a -o [devónski] prid. devínskemu, tož. devínsko, mest. pri devínskem, or. kamnine iz devonskega obdobja; devonski apnenec z devínskim; dvojina: im. devínski, rod. devínskih, na Jezerskem (< devon) daj. devínskima, tož. devínski, mest. pri devínskih, or. {O} moški: ednina: im. devonski, rod. devonskega, z devínskima; množina: im. devínska, rod. devínskih, daj. devonskemu, tož. devonski (živostno devonskega), daj. devínskim, tož. devínska, mest. pri devínskih, or. z mest. pri devonskem, or. z devonskim; dvojina: im. devínskimi devonska, rod. devonskih, daj. devonskima, tož. StatuS: Predlog devonska, mest. pri devonskih, or. z devonskima; PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih množina: im. devonski, rod. devonskih, daj. naselbinskih/krajevnih imen) devonskim, tož. devonske, mest. pri devonskih, or. z devonskimi devinski -a -o [devínski] prid. ženski: ednina: im. devonska, rod. devonske, daj. |nanašajoč se na grad|: devinsko plemstvo; devonski, tož. devonsko, mest. pri devonski, or. z |nanašajoč se na kraj|: devinska plaža; Z devinskim devonsko; dvojina: im. devonski, rod. devonskih, daj. sporazumom je bila Julijska krajina razdeljena na devonskima, tož. devonski, mest. pri devonskih, or. z cono A in cono B devonskima; množina: im. devonske, rod. devonskih, devinski sporazum |dokument|: Na podlagi daj. devonskim, tož. devonske, mest. pri devonskih, or. beograjskega in devinskega sporazuma je bilo z devonskimi osvobojeno ozemlje razdeljeno na cono A in cono B srednji: ednina: im. devonsko, rod. devonskega, daj. z Morganovo linijo (< Devin1, Devin2) devonskemu, tož. devonsko, mest. pri devonskem, or. z {O} moški: ednina: im. devinski, rod. devinskega, daj. devonskim; dvojina: im. devonski, rod. devonskih, daj. devinskemu, tož. devinski (živostno devinskega), mest. devonskima, tož. devonski, mest. pri devonskih, or. z pri devinskem, or. z devinskim; dvojina: im. devinska, devonskima; množina: im. devonska, rod. devonskih, rod. devinskih, daj. devinskima, tož. devinska, mest. pri daj. devonskim, tož. devonska, mest. pri devonskih, or. devinskih, or. z devinskima; množina: im. devinski, z devonskimi rod. devinskih, daj. devinskim, tož. devinske, mest. pri StatuS: Predlog devinskih, or. z devinskimi ženski: ednina: im. devinska, rod. devinske, daj. di Buoninsegna ~ -e in di Buoninsegna ~ -a [di devinski, tož. devinsko, mest. pri devinski, or. z boninsénja, rod. di boninsénje in di boninsénja] m; devinsko; dvojina: im. devinski, rod. devinskih, daj. ime bitja, osebno ime devinskima, tož. devinski, mest. pri devinskih, or. z |priimek|; |italijanski slikar|: Di Buoninsegna je devinskima; množina: im. devinske, rod. devinskih, utemeljitelj sienskega slikarstva; Nanj sta vplivala di 100 Buoninsegna in di Bondone; slikarski opus Duccia di di Buoninsegnevimi Buoninsegne/Buoninsegna StatuS: Predlog {B} di Buoninsegnev PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz priimkov); {O} ednina: im. di Buoninsegna, rod. di Buoninsegne Svojilni pridevniki (iz imen s predimki) in di Buoninsegna, daj. di Buoninsegni in di Buoninsegnu, tož. di Buoninsegno in di Buoninsegna, Diderot -a [didró, rod. didrója] m; ime bitja, osebno ime mest. pri di Buoninsegni in pri di Buoninsegnu, or. z |priimek|; |francoski pisatelj in filozof|: zbirka di Buoninsegno in z di Buoninsegnem filozofskih spisov Denisa Diderota; Filozof {I} ednina: im. [di boninsénja], rod. [di boninsénje] d'Alembert je z Diderotom/Diderotem izdajal in [di boninsénja], daj. [di boninsénji] in znamenito »Enciklopedijo« [di boninsénju], tož. [di boninsénjo] in [di {B} Diderotov in Diderotev boninsénja], mest. [pri di boninsénji] in [pri {O} ednina: im. Diderot, rod. Diderota, daj. Diderotu, di boninsénju], or. [z‿di boninsénjo] in [z‿di tož. Diderota, mest. pri Diderotu, or. z Diderotom in boninsénjem] z Diderotem; dvojina: im. Diderota, rod. Diderotov StatuS: Predlog in Diderotev, daj. Diderotoma in Diderotema, tož. PravoPiSni kategoriji: Priimki s predimki; Italijanščina Diderota, mest. pri Diderotih, or. z Diderotoma in z Diderotema; množina: im. Dideroti, rod. Diderotov di Buoninsegnev ~ -a ~ -o [di boninsénje, ž. di in Diderotev, daj. Diderotom in Diderotem, tož. boninsénjeva, s. di boninsénjevo] prid. Diderote, mest. pri Diderotih, or. z Dideroti bogastvo di Buoninsegnevega opusa; Di {I} ednina: im. [didró], rod. [didrója], daj. [didróju], Buoninsegneva slika je nastala s tehniko tempere tož. [didrója], mest. [pri didróju], or. [z‿didrójem]; in lepljenja zlatih lističev na leseno podlago (< di dvojina: im. [didrója], rod. [didróje], daj. [didrójema], Buoninsegna) tož. [didrója], mest. [pri didrójih], or. [z‿didrójema]; {O} moški: ednina: im. di Buoninsegnev, rod. di množina: im. [didróji], rod. [didróje], daj. [didrójem], Buoninsegnevega, daj. di Buoninsegnevemu, tož. di tož. [didróje], mest. [pri didrójih], or. [z‿didróji] Buoninsegnev (živostno di Buoninsegnevega), mest. StatuS: Predlog pri di Buoninsegnevem, or. z di Buoninsegnevim; PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) dvojina: im. di Buoninsegneva, rod. di Buoninsegnevih, daj. di Buoninsegnevima, tož. di Diderotev prid.; obširneje glej pri Diderotov Buoninsegneva, mest. pri di Buoninsegnevih, or. z di Buoninsegnevima; množina: im. di Buoninsegnevi, Diderotov -a -o in Diderotev -a -o [didróje, ž. rod. di Buoninsegnevih, daj. di Buoninsegnevim, tož. didrójeva, s. didrójevo] prid. di Buoninsegneve, mest. pri di Buoninsegnevih, or. z temelj Diderotove/Dideroteve gledališke estetike (< di Buoninsegnevimi Diderot) ženski: ednina: im. di Buoninsegneva, rod. di {O} moški: ednina: im. Diderotov in Diderotev, rod. Buoninsegneve, daj. di Buoninsegnevi, tož. di Diderotovega in Diderotevega, daj. Diderotovemu Buoninsegnevo, mest. pri di Buoninsegnevi, or. z di in Diderotevemu, tož. Diderotov in Diderotev Buoninsegnevo; dvojina: im. di Buoninsegnevi, rod. (živostno Diderotovega in Diderotevega), mest. pri di Buoninsegnevih, daj. di Buoninsegnevima, tož. di Diderotovem in pri Diderotevem, or. z Diderotovim Buoninsegnevi, mest. pri di Buoninsegnevih, or. z di in z Diderotevim; dvojina: im. Diderotova in Buoninsegnevima; množina: im. di Buoninsegneve, Dideroteva, rod. Diderotovih in Diderotevih, daj. rod. di Buoninsegnevih, daj. di Buoninsegnevim, tož. Diderotovima in Diderotevima, tož. Diderotova in di Buoninsegneve, mest. pri di Buoninsegnevih, or. z Dideroteva, mest. pri Diderotovih in pri Diderotevih, di Buoninsegnevimi or. z Diderotovima in z Diderotevima; množina: srednji: ednina: im. di Buoninsegnevo, rod. di im. Diderotovi in Diderotevi, rod. Diderotovih in Buoninsegnevega, daj. di Buoninsegnevemu, tož. di Diderotevih, daj. Diderotovim in Diderotevim, tož. Buoninsegnevo, mest. pri di Buoninsegnevem, or. z di Diderotove in Dideroteve, mest. pri Diderotovih in pri Buoninsegnevim; dvojina: im. di Buoninsegnevi, rod. Diderotevih, or. z Diderotovimi in z Diderotevimi di Buoninsegnevih, daj. di Buoninsegnevima, tož. di ženski: ednina: im. Diderotova in Dideroteva, Buoninsegnevi, mest. pri di Buoninsegnevih, or. z di rod. Diderotove in Dideroteve, daj. Diderotovi in Buoninsegnevima; množina: im. di Buoninsegneva, Diderotevi, tož. Diderotovo in Diderotevo, mest. pri rod. di Buoninsegnevih, daj. di Buoninsegnevim, tož. Diderotovi in pri Diderotevi, or. z Diderotovo in z di Buoninsegneva, mest. pri di Buoninsegnevih, or. z Diderotevo; dvojina: im. Diderotovi in Diderotevi, 101 rod. Diderotovih in Diderotevih, daj. Diderotovima in ob imenu animator pri Waltu Disneyju; |znamka|: kot Diderotevima, tož. Diderotovi in Diderotevi, mest. pri prilastek, v imenovalniku Nove oddaje bodo predvajali Diderotovih in pri Diderotevih, or. z Diderotovima pod blagovno znamko Disney in z Diderotevima; množina: im. Diderotove in {B} Disneyjev Dideroteve, rod. Diderotovih in Diderotevih, daj. {O} ednina: im. Disney, rod. Disneyja, daj. Disneyju, Diderotovim in Diderotevim, tož. Diderotove in tož. Disney (živostno Disneyja), mest. pri Disneyju, or. Dideroteve, mest. pri Diderotovih in pri Diderotevih, z Disneyjem or. z Diderotovimi in z Diderotevimi {I} ednina: im. [dízni], rod. [díznija], daj. [dízniju], srednji: ednina: im. Diderotovo in Diderotevo, rod. tož. [dízni] (živostno [díznija]), mest. [pri dízniju], or. Diderotovega in Diderotevega, daj. Diderotovemu [z‿díznijem] in Diderotevemu, tož. Diderotovo in Diderotevo, StatuS: Predlog mest. pri Diderotovem in pri Diderotevem, or. PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Znamke in z Diderotovim in z Diderotevim; dvojina: im. izdelki Diderotovi in Diderotevi, rod. Diderotovih in Diderotevih, daj. Diderotovima in Diderotevima, tož. Disneyjev -a -o [díznije, ž. díznijeva, s. díznijevo] Diderotovi in Diderotevi, mest. pri Diderotovih in pri prid. Diderotevih, or. z Diderotovima in z Diderotevima; |nanašajoč se na osebo|: delo Disneyjevega množina: im. Diderotova in Dideroteva, rod. imitatorja; |nanašajoč se na podjetje|: Disneyjev Diderotovih in Diderotevih, daj. Diderotovim in risani film »Levji kralj« (< Disney1, Disney2) Diderotevim, tož. Diderotova in Dideroteva, mest. pri {O} moški: ednina: im. Disneyjev, rod. Diderotovih in pri Diderotevih, or. z Diderotovimi in Disneyjevega, daj. Disneyjevemu, tož. Disneyjev z Diderotevimi (živostno Disneyjevega), mest. pri Disneyjevem, StatuS: Predlog or. z Disneyjevim; dvojina: im. Disneyjeva, rod. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Disneyjevih, daj. Disneyjevima, tož. Disneyjeva, mest. pri Disneyjevih, or. z Disneyjevima; množina: im. Disney1 -ja [dízni, rod. díznija] m; ime bitja, osebno ime Disneyjevi, rod. Disneyjevih, daj. Disneyjevim, tož. |priimek|; |ameriški producent in režiser|: risarska Disneyjeve, mest. pri Disneyjevih, or. z Disneyjevimi domišljija Walta Disneyja; film o animatorju ženski: ednina: im. Disneyjeva, rod. Disneyjeve, daj. Disneyju; v prenesenem pomenu |Disneyeva filmska Disneyjevi, tož. Disneyjevo, mest. pri Disneyjevi, dela|: Otroci so z Disneyjem obkroženi z vseh strani; or. z Disneyjevo; dvojina: im. Disneyjevi, rod. Disneyja radi gledajo tudi odrasli Disneyjevih, daj. Disneyjevima, tož. Disneyjevi, mest. {B} Disneyjev pri Disneyjevih, or. z Disneyjevima; množina: im. {O} ednina: im. Disney, rod. Disneyja, daj. Disneyju, Disneyjeve, rod. Disneyjevih, daj. Disneyjevim, tož. tož. Disneyja, mest. pri Disneyju, or. z Disneyjem; Disneyjeve, mest. pri Disneyjevih, or. z Disneyjevimi dvojina: im. Disneyja, rod. Disneyjev, daj. srednji: ednina: im. Disneyjevo, rod. Disneyjevega, Disneyjema, tož. Disneyja, mest. pri Disneyjih, or. z daj. Disneyjevemu, tož. Disneyjevo, mest. pri Disneyjema; množina: im. Disneyji, rod. Disneyjev, Disneyjevem, or. z Disneyjevim; dvojina: im. daj. Disneyjem, tož. Disneyje, mest. pri Disneyjih, or. z Disneyjevi, rod. Disneyjevih, daj. Disneyjevima, tož. Disneyji Disneyjevi, mest. pri Disneyjevih, or. z Disneyjevima; {I} ednina: im. [dízni], rod. [díznija], daj. [dízniju], množina: im. Disneyjeva, rod. Disneyjevih, daj. tož. [díznija], mest. [pri dízniju], or. [z‿díznijem]; Disneyjevim, tož. Disneyjeva, mest. pri Disneyjevih, dvojina: im. [díznija], rod. [díznije], daj. [díznijema], or. z Disneyjevimi tož. [díznija], mest. [pri díznijih], or. [z‿díznijema]; StatuS: Predlog množina: im. [dízniji], rod. [díznije], daj. [díznijem], PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz priimkov); tož. [díznije], mest. [pri díznijih], or. [z‿dízniji] Svojilni pridevniki (iz stvarnih imen) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Divača -e [diváča, rod. diváče] ž; zemljepisno ime |kraj v Sloveniji|: godbeniki iz Divače; železniški tir Disney2 -ja [dízni, rod. díznija] m; stvarno ime med Divačo in Koprom |skrajšano ime za The Walt Disney Company|; Kje? v Divači |podjetje|: Pri Disneyju se je zaposlil leta 1935; kot Od kod? iz Divače prilastek, v imenovalniku Miki Miška je korporaciji Kam? v Divačo Disney prinesel že milijarde dolarjev dobička; tudi {B} Divačan, Divačanka; Divačanov, Divačankin; 102 divaški Kam? na Divaški Kras {O} ednina: im. Divača, rod. Divače, daj. Divači, tož. {B} divaškokraški Divačo, mest. pri Divači, or. z Divačo {O} ednina: im. Divaški Kras, rod. Divaškega Krasa, StatuS: Predlog daj. Divaškemu Krasu, tož. Divaški Kras, mest. pri PravoPiSna kategorija: Imena krajev Divaškem Krasu, or. z Divaškim Krasom StatuS: Predlog Divaška jama -e -e [diváška jáma, rod. diváške PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin jáme] ž; zemljepisno ime |jama pri Divači|: ogled Divaške jame; predavanje v Doberdob1 -a [dọberdóp, rod. dọberdóba] m; Divaški jami; prim. divaški (< Divača) zemljepisno ime Kje? v Divaški jami |kraj v Italiji|: park v središču Doberdoba; V Od kod? iz Divaške jame Doberdobu so leta 2016 odkrili spomenik padlim Kam? v Divaško jamo Slovencem na soški fronti; ◎ it. Doberdò del Lago {O} ednina: im. Divaška jama, rod. Divaške jame, daj. Kje? v Doberdobu Divaški jami, tož. Divaško jamo, mest. pri Divaški Od kod? iz Doberdoba jami, or. z Divaško jamo Kam? v Doberdob StatuS: Predlog {B} Doberdobčan, Doberdobčanka; Doberdobčanov, PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Doberdobčankin; doberdobski {O} ednina: im. Doberdob, rod. Doberdoba, daj. divaški -a -o [diváški] prid. Doberdobu, tož. Doberdob, mest. pri Doberdobu, or. z divaška železniška postaja; divaško letališče; prim. Doberdobom Divaška jama, Divaški Kras (< Divača) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. divaški, rod. divaškega, daj. PravoPiSna kategorija: Imena krajev divaškemu, tož. divaški (živostno divaškega), mest. pri divaškem, or. z divaškim; dvojina: im. divaška, Doberdob2 -a [dọberdóp, rod. dọberdóba] m; stvarno rod. divaških, daj. divaškima, tož. divaška, mest. pri ime divaških, or. z divaškima; množina: im. divaški, |roman|: Komične epizode Doberdoba so zelo rod. divaških, daj. divaškim, tož. divaške, mest. pri verjetno nastajale pod Haškovim vplivom; kot divaških, or. z divaškimi prilastek, v imenovalniku V romanu Doberdob je ženski: ednina: im. divaška, rod. divaške, daj. divaški, Prežihov Voranc opisal izkušnjo vojne in razmere na tož. divaško, mest. pri divaški, or. z divaško; dvojina: soški fronti im. divaški, rod. divaških, daj. divaškima, tož. divaški, {O} ednina: im. Doberdob, rod. Doberdoba, daj. mest. pri divaških, or. z divaškima; množina: im. Doberdobu, tož. Doberdob, mest. pri Doberdobu, or. z divaške, rod. divaških, daj. divaškim, tož. divaške, Doberdobom mest. pri divaških, or. z divaškimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. divaško, rod. divaškega, daj. PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena divaškemu, tož. divaško, mest. pri divaškem, or. z divaškim; dvojina: im. divaški, rod. divaških, Doberdobska planota -e -e [dọberdópska planôta, daj. divaškima, tož. divaški, mest. pri divaških, or. rod. dọberdópske planôte] ž; zemljepisno ime z divaškima; množina: im. divaška, rod. divaških, |planota v Italiji|: Med 1. svetovno vojno je prek daj. divaškim, tož. divaška, mest. pri divaških, or. z Doberdobske planote potekala soška fronta; divaškimi Doberdob je največje slovenske naselje na StatuS: Predlog Doberdobski planoti; prim. doberdobski (< PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Doberdob1) naselbinskih/krajevnih imen) Kje? na Doberdobski planoti Od kod? z Doberdobske planote Divaški Kras -ega -a [diváški krás, rod. diváškega Kam? na Doberdobsko planoto krása] m; zemljepisno ime {O} ednina: im. Doberdobska planota, rod. |pokrajina v zahodni Sloveniji|: živalstvo Divaškega Doberdobske planote, daj. Doberdobski planoti, tož. Krasa; vrtače na Divaškem Krasu; prim. divaški, Doberdobsko planoto, mest. pri Doberdobski planoti, Kras2 or. z Doberdobsko planoto Kje? na Divaškem Krasu StatuS: Predlog Od kod? z Divaškega Krasa PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena 103 doberdobski -a -o [dọberdópski] prid. |jezero pri Doberdobu|: ekosistem presihajočega Na ozemlju doberdobske občine je enajst večjih in Doberdobskega jezera; pristanek vodnega letala na manjših vasi; Pesmi pojejo v doberdobskem narečju; Doberdobskem jezeru; trdota vode v Doberdobskem prim. Doberdobsko jezero, Doberdobski Kras, jezeru; ◎ it. Lago di Doberdò; prim. doberdobski (< Doberdobska planota (< Doberdob1) Doberdob1) {O} moški: ednina: im. doberdobski, rod. {O} ednina: im. Doberdobsko jezero, rod. doberdobskega, daj. doberdobskemu, tož. doberdobski Doberdobskega jezera, daj. Doberdobskemu jezeru, (živostno doberdobskega), mest. pri doberdobskem, tož. Doberdobsko jezero, mest. pri Doberdobskem or. z doberdobskim; dvojina: im. doberdobska, rod. jezeru, or. z Doberdobskim jezerom doberdobskih, daj. doberdobskima, tož. doberdobska, StatuS: Predlog mest. pri doberdobskih, or. z doberdobskima; PravoPiSna kategorija: Imena voda množina: im. doberdobski, rod. doberdobskih, daj. doberdobskim, tož. doberdobske, mest. pri Dobšinska ledena jama -e -e -e [dópšinska ledéna doberdobskih, or. z doberdobskimi jáma, rod. dópšinske ledéne jáme] ž; zemljepisno ime ženski: ednina: im. doberdobska, rod. doberdobske, |jama na Slovaškem|: Dobšinsko ledeno jamo daj. doberdobski, tož. doberdobsko, mest. pri uvrščamo med najdaljše v Evropi; ◎ slš. Dobšinská doberdobski, or. z doberdobsko; dvojina: im. ľadová jaskyňa doberdobski, rod. doberdobskih, daj. doberdobskima, Kje? v Dobšinski ledeni jami tož. doberdobski, mest. pri doberdobskih, or. z Od kod? iz Dobšinske ledene jame doberdobskima; množina: im. doberdobske, rod. Kam? v Dobšinsko ledeno jamo doberdobskih, daj. doberdobskim, tož. doberdobske, {O} ednina: im. Dobšinska ledena jama, rod. mest. pri doberdobskih, or. z doberdobskimi Dobšinske ledene jame, daj. Dobšinski ledeni jami, srednji: ednina: im. doberdobsko, rod. tož. Dobšinsko ledeno jamo, mest. pri Dobšinski doberdobskega, daj. doberdobskemu, tož. ledeni jami, or. z Dobšinsko ledeno jamo doberdobsko, mest. pri doberdobskem, or. z StatuS: Predlog doberdobskim; dvojina: im. doberdobski, rod. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Nekrajevna imena doberdobskih, daj. doberdobskima, tož. doberdobski, mest. pri doberdobskih, or. z doberdobskima; Dodge1 -gea [dôč, rod. dôdža] m; ime bitja, osebno ime množina: im. doberdobska, rod. doberdobskih, |angleško moško ime|: Še vedno ohranja stike s daj. doberdobskim, tož. doberdobska, mest. pri svojim očetom Dodgeom/Dodgeem; |angleški doberdobskih, or. z doberdobskimi priimek|: Spominjal jo je na Henryja Dodgea StatuS: Predlog {B} Dodgeov in Dodgeev PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih {O} ednina: im. Dodge, rod. Dodgea, daj. Dodgeu, naselbinskih/krajevnih imen) tož. Dodgea, mest. pri Dodgeu, or. z Dodgeom in z Dodgeem; dvojina: im. Dodgea, rod. Dodgeov in Doberdobski Kras -ega -a [dọberdópski krás, rod. Dodgeev, daj. Dodgeoma in Dodgeema, tož. Dodgea, dọberdópskega krása] m; zemljepisno ime mest. pri Dodgeih, or. z Dodgeoma in z Dodgeema; |pokrajina v severni Italiji|: površje Doberdobskega množina: im. Dodgei, rod. Dodgeov in Dodgeev, Krasa; boji soške fronte na Doberdobskem Krasu; ◎ daj. Dodgeom in Dodgeem, tož. Dodgee, mest. pri it. Carso di Doberdò; prim. doberdobski, Kras2 Dodgeih, or. z Dodgei Kje? na Doberdobskem Krasu {I} ednina: im. [dôč], rod. [dôdža], daj. [dôdžu], tož. Od kod? z Doberdobskega Krasa [dôdža], mest. [pri dôdžu], or. [z‿dôdžem]; dvojina: Kam? na Doberdobski Kras im. [dôdža], rod. [dôdže], daj. [dôdžema], tož. {B} doberdobskokraški [dôdža], mest. [pri dôdžih], or. [z‿dôdžema]; množina: {O} ednina: im. Doberdobski Kras, rod. im. [dôdži], rod. [dôdže], daj. [dôdžem], tož. [dôdže], Doberdobskega Krasa, daj. Doberdobskemu Krasu, mest. [pri dôdžih], or. [z‿dôdži] tož. Doberdobski Kras, mest. pri Doberdobskem StatuS: Predlog Krasu, or. z Doberdobskim Krasom PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Dodge2 -gea [dôč, rod. dôdža] m; stvarno ime |podjetje|: Pri Dodgeu upajo, da bo njihov avtomobil Doberdobsko jezero -ega -a [dọberdópsko jézero, najuspešnejši na evropskih trgih; kot prilastek, v rod. dọberdópskega jézera] s; zemljepisno ime imenovalniku lastnik tovarne Dodge; |znamka|: kot 104 prilastek, v imenovalniku Podjetje Chrysler je lastnik Dodgeevih, or. z Dodgeovima in z Dodgeevima; znamke Dodge; navadno z malo začetnico dodge množina: im. Dodgeove in Dodgeeve, rod. Dodgeovih |vozilo znamke Dodge|: Tržišče so zasuli razkošni in Dodgeevih, daj. Dodgeovim in Dodgeevim, tož. avtomobili: Cadillaci/cadillaci, Dodgei/dodgei, Dodgeove in Dodgeeve, mest. pri Dodgeovih in pri Chevroleti/chevroleti; živostno Pred hišo je imel Dodgeevih, or. z Dodgeovimi in z Dodgeevimi parkiranega 50 let starega Dodgea/dodgea srednji: ednina: im. Dodgeovo in Dodgeevo, rod. {B} Dodgeov in Dodgeev Dodgeovega in Dodgeevega, daj. Dodgeovemu in {O} ednina: im. Dodge, rod. Dodgea, daj. Dodgeu, Dodgeevemu, tož. Dodgeovo in Dodgeevo, mest. pri tož. Dodge (živostno Dodgea), mest. pri Dodgeu, or. z Dodgeovem in pri Dodgeevem, or. z Dodgeovim in Dodgeom in z Dodgeem; dvojina: im. Dodgea, rod. z Dodgeevim; dvojina: im. Dodgeovi in Dodgeevi, Dodgeov in Dodgeev, daj. Dodgeoma in Dodgeema, rod. Dodgeovih in Dodgeevih, daj. Dodgeovima in tož. Dodgea, mest. pri Dodgeih, or. z Dodgeoma in z Dodgeevima, tož. Dodgeovi in Dodgeevi, mest. pri Dodgeema; množina: im. Dodgei, rod. Dodgeov in Dodgeovih in pri Dodgeevih, or. z Dodgeovima in z Dodgeev, daj. Dodgeom in Dodgeem, tož. Dodgee, Dodgeevima; množina: im. Dodgeova in Dodgeeva, mest. pri Dodgeih, or. z Dodgei rod. Dodgeovih in Dodgeevih, daj. Dodgeovim in {I} ednina: im. [dôč], rod. [dôdža], daj. [dôdžu], Dodgeevim, tož. Dodgeova in Dodgeeva, mest. pri tož. [dôč] (živostno [dôdža]), mest. [pri dôdžu], or. Dodgeovih in pri Dodgeevih, or. z Dodgeovimi in z [z‿dôdžem]; dvojina: im. [dôdža], rod. [dôdže], Dodgeevimi daj. [dôdžema], tož. [dôdža], mest. [pri dôdžih], or. StatuS: Predlog [z‿dôdžema]; množina: im. [dôdži], rod. [dôdže], PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz priimkov); daj. [dôdžem], tož. [dôdže], mest. [pri dôdžih], or. Svojilni pridevniki (iz stvarnih imen) [z‿dôdži] StatuS: Predlog Dofineja -e [dofinêja, rod. dofinêje] ž; zemljepisno ime PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Znamke in |pokrajina v Franciji|: Ozemlje Dofineje so v antiki izdelki naseljevala galska plemena; Najvišja gora v Dofineji je visoka 4102 metrov; kolesarska dirka po Dofineji; Dodgeev prid.; obširneje glej pri Dodgeov kot prilastek, v imenovalniku kolesarjenje po pokrajini Dofineji/Dofineja; ◎ fr. Dauphiné; prim. Kriterij po Dodgeov -a -o in Dodgeev -a -o [dôdže, ž. Dofineji dôdževa, s. dôdževo] prid. Kje? v Dofineji |nanašajoč se na osebo|: Dodgeov/Dodgeev prijatelj; Od kod? iz Dofineje |nanašajoč se na podjetje|: Dodgeov/Dodgeev Kam? v Dofinejo poltovornjak (< Dodge1, Dodge2) {B} Dofinejec, Dofinejka; Dofinejčev, Dofinejkin; {O} moški: ednina: im. Dodgeov in Dodgeev, rod. dofinejski Dodgeovega in Dodgeevega, daj. Dodgeovemu in {O} ednina: im. Dofineja, rod. Dofineje, daj. Dofineji, Dodgeevemu, tož. Dodgeov in Dodgeev (živostno tož. Dofinejo, mest. pri Dofineji, or. z Dofinejo Dodgeovega in Dodgeevega), mest. pri Dodgeovem StatuS: Predlog in pri Dodgeevem, or. z Dodgeovim in z Dodgeevim; PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin dvojina: im. Dodgeova in Dodgeeva, rod. Dodgeovih in Dodgeevih, daj. Dodgeovima in Dodgeevima, tož. Dofinejske Alpe -ih Alp [dofinêjske álpe, rod. Dodgeova in Dodgeeva, mest. pri Dodgeovih in pri dofinêjskih álp] ž mn.; zemljepisno ime Dodgeevih, or. z Dodgeovima in z Dodgeevima; |gorovje v Franciji|: tritisočaki Dofinejskih Alp; množina: im. Dodgeovi in Dodgeevi, rod. Dodgeovih dolina v Dofinejskih Alpah; ◎ fr. Alpes du Dauphiné; in Dodgeevih, daj. Dodgeovim in Dodgeevim, tož. prim. dofinejski (< Dofineja) Dodgeove in Dodgeeve, mest. pri Dodgeovih in pri Kje? v Dofinejskih Alpah Dodgeevih, or. z Dodgeovimi in z Dodgeevimi Od kod? iz Dofinejskih Alp ženski: ednina: im. Dodgeova in Dodgeeva, rod. Kam? v Dofinejske Alpe Dodgeove in Dodgeeve, daj. Dodgeovi in Dodgeevi, {O} množina: im. Dofinejske Alpe, rod. Dofinejskih tož. Dodgeovo in Dodgeevo, mest. pri Dodgeovi Alp, daj. Dofinejskim Alpam, tož. Dofinejske Alpe, in pri Dodgeevi, or. z Dodgeovo in z Dodgeevo; mest. pri Dofinejskih Alpah, or. z Dofinejskimi dvojina: im. Dodgeovi in Dodgeevi, rod. Dodgeovih Alpami in Dodgeevih, daj. Dodgeovima in Dodgeevima, tož. StatuS: Predlog Dodgeovi in Dodgeevi, mest. pri Dodgeovih in pri PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij 105 dofinejski -a -o [dofinêjski] prid. Dolgi most -ega -u in -ega -a [dôgi móst, rod. dofinejski turizem; izlet po dofinejskih hribih; prim. dôgega mostú in dôgega mósta] m; zemljepisno ime Dofinejske Alpe (< Dofineja) |del Ljubljane|: Pri Dolgem mostu Mali graben {O} moški: ednina: im. dofinejski, rod. prečka železniško progo in južno obvoznico; dofinejskega, daj. dofinejskemu, tož. dofinejski |parkirišče|: odhod avtobusa z Dolgega mostu/mosta (živostno dofinejskega), mest. pri dofinejskem, or. z Kje? na Dolgem mostu dofinejskim; dvojina: im. dofinejska, rod. dofinejskih, Od kod? z Dolgega mostu in z Dolgega mosta daj. dofinejskima, tož. dofinejska, mest. pri dofinejskih, Kam? na Dolgi most or. z dofinejskima; množina: im. dofinejski, rod. {O} ednina: im. Dolgi most, rod. Dolgega mostu in dofinejskih, daj. dofinejskim, tož. dofinejske, mest. pri Dolgega mosta, daj. Dolgemu mostu, tož. Dolgi most, dofinejskih, or. z dofinejskimi mest. pri Dolgem mostu, or. z Dolgim mostom ženski: ednina: im. dofinejska, rod. dofinejske, daj. {I} ednina: im. [dôgi móst], rod. [dôgega mostú] in dofinejski, tož. dofinejsko, mest. pri dofinejski, or. z [dôgega mósta], daj. [dôgemu móstu], tož. [dôgi dofinejsko; dvojina: im. dofinejski, rod. dofinejskih, móst], mest. [pri dôgem móstu], or. [z‿dôgim daj. dofinejskima, tož. dofinejski, mest. pri dofinejskih, móstom] or. z dofinejskima; množina: im. dofinejske, rod. StatuS: Predlog dofinejskih, daj. dofinejskim, tož. dofinejske, mest. pri PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena dofinejskih, or. z dofinejskimi srednji: ednina: im. dofinejsko, rod. dofinejskega, daj. Don -a [dón, rod. dóna] m; zemljepisno ime dofinejskemu, tož. dofinejsko, mest. pri dofinejskem, |reka v Rusiji|: zajezitev Dona; kot prilastek, v or. z dofinejskim; dvojina: im. dofinejski, rod. imenovalniku Celoten padec reke Don znaša le 179 dofinejskih, daj. dofinejskima, tož. dofinejski, mest. metrov; ◎ rus. Дон pri dofinejskih, or. z dofinejskima; množina: im. {B} Donov; donski dofinejska, rod. dofinejskih, daj. dofinejskim, tož. {O} ednina: im. Don, rod. Dona, daj. Donu, tož. Don, dofinejska, mest. pri dofinejskih, or. z dofinejskimi mest. pri Donu, or. z Donom StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, PravoPiSna kategorija: Pravopisne zanimivosti; Imena pokrajin, otokov) voda Đoković -a [džókovič, rod. džókoviča] m; ime bitja, Donbas -a [donbás, rod. donbása] m; zemljepisno ime osebno ime |drugo ime za Doneški bazen|: Termoelektrarne |srbski priimek|: dvoboj med Đokovićem in so večinoma uporabljale premog iz Donbasa; Federerjem separatistične skupine v Donbasu; ◎ ukr. Донба́с, rus. {B} Đokovićev Донба́сс; prim. Doneški bazen {O} ednina: im. Đoković, rod. Đokovića, daj. Kje? v Donbasu Đokoviću, tož. Đokovića, mest. pri Đokoviću, or. z Od kod? iz Donbasa Đokovićem; dvojina: im. Đokovića, rod. Đokovićev, Kam? v Donbas daj. Đokovićema, tož. Đokovića, mest. pri Đokovićih, {B} Donbašan, Donbašanka; Donbašanov, or. z Đokovićema; množina: im. Đokovići, rod. Donbašankin; donbaški Đokovićev, daj. Đokovićem, tož. Đokoviće, mest. pri {O} ednina: im. Donbas, rod. Donbasa, daj. Donbasu, Đokovićih, or. z Đokovići tož. Donbas, mest. pri Donbasu, or. z Donbasom {I} ednina: im. [džókovič], rod. [džókoviča], daj. StatuS: Predlog [džókoviču], tož. [džókoviča], mest. [pri džókoviču], PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin or. [z‿džókovičem]; dvojina: im. [džókoviča], rod. [džókoviče], daj. [džókovičema], tož. [džókoviča], donbaški -a -o [donbáški] prid. mest. [pri džókovičih], or. [z‿džókovičema]; množina: donbaški predel; donbaški rudarji (< Donbas) im. [džókoviči], rod. [džókoviče], daj. [džókovičem], {O} moški: ednina: im. donbaški, rod. donbaškega, tož. [džókoviče], mest. [pri džókovičih], or. daj. donbaškemu, tož. donbaški (živostno donbaškega), [z‿džókoviči] mest. pri donbaškem, or. z donbaškim; dvojina: im. StatuS: Predlog donbaška, rod. donbaških, daj. donbaškima, tož. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) donbaška, mest. pri donbaških, or. z donbaškima; množina: im. donbaški, rod. donbaških, daj. donbaškim, tož. donbaške, mest. pri donbaških, or. z 106 donbaškimi z doneškim; dvojina: im. doneški, rod. doneških, ženski: ednina: im. donbaška, rod. donbaške, daj. daj. doneškima, tož. doneški, mest. pri doneških, or. donbaški, tož. donbaško, mest. pri donbaški, or. z z doneškima; množina: im. doneška, rod. doneških, donbaško; dvojina: im. donbaški, rod. donbaških, daj. daj. doneškim, tož. doneška, mest. pri doneških, or. z donbaškima, tož. donbaški, mest. pri donbaških, or. z doneškimi donbaškima; množina: im. donbaške, rod. donbaških, StatuS: Predlog daj. donbaškim, tož. donbaške, mest. pri donbaških, or. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen voda) z donbaškimi srednji: ednina: im. donbaško, rod. donbaškega, daj. Donov -a -o [dóno, ž. dónova, s. dónovo] prid. donbaškemu, tož. donbaško, mest. pri donbaškem, or. z Donova delta meri 600 kvadratnih kilometrov (< donbaškim; dvojina: im. donbaški, rod. donbaških, daj. Don) donbaškima, tož. donbaški, mest. pri donbaških, or. z {O} moški: ednina: im. Donov, rod. Donovega, daj. donbaškima; množina: im. donbaška, rod. donbaških, Donovemu, tož. Donov (živostno Donovega), mest. daj. donbaškim, tož. donbaška, mest. pri donbaških, or. pri Donovem, or. z Donovim; dvojina: im. Donova, z donbaškimi rod. Donovih, daj. Donovima, tož. Donova, mest. pri StatuS: Predlog Donovih, or. z Donovima; množina: im. Donovi, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, rod. Donovih, daj. Donovim, tož. Donove, mest. pri pokrajin, otokov) Donovih, or. z Donovimi ženski: ednina: im. Donova, rod. Donove, daj. Donovi, Donec -a [donéc, rod. donéca] m; zemljepisno ime tož. Donovo, mest. pri Donovi, or. z Donovo; dvojina: |reka v Rusiji in Ukrajini|: porečje Doneca; Ozemlje im. Donovi, rod. Donovih, daj. Donovima, tož. Donovi, kanata je obsegalo stepe med Dneprom in Donecem; mest. pri Donovih, or. z Donovima; množina: im. kot prilastek, v imenovalniku jezovi na reki Donec; ◎ ukr. Donove, rod. Donovih, daj. Donovim, tož. Donove, Сіверський Донець, rus. Северский Донец mest. pri Donovih, or. z Donovimi {B} doneški srednji: ednina: im. Donovo, rod. Donovega, daj. {O} ednina: im. Donec, rod. Doneca, daj. Donecu, tož. Donovemu, tož. Donovo, mest. pri Donovem, or. Donec, mest. pri Donecu, or. z Donecem z Donovim; dvojina: im. Donovi, rod. Donovih, {I} ednina: im. [donéc], rod. [donéca], daj. [donécu], daj. Donovima, tož. Donovi, mest. pri Donovih, or. tož. [donéc], mest. [pri donécu], or. [z‿donécem] z Donovima; množina: im. Donova, rod. Donovih, StatuS: Predlog daj. Donovim, tož. Donova, mest. pri Donovih, or. z PravoPiSna kategorija: Imena voda Donovimi StatuS: Predlog doneški -a -o [donéški] prid. PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Pridevniki |nanašajoč se na reko Donec|: doneški jezovi; (iz imen voda) doneški pritoki; |nanašajoč se na mesto Doneck|: doneška regija; doneško letališče; prim. Doneški Donovaly -ov [dónovali, rod. dónovalo] m mn.; bazen, Doneška ljudska republika (< Donec, zemljepisno ime Doneck) |kraj na Slovaškem|: Zimo preživlja v Donovalih {O} moški: ednina: im. doneški, rod. doneškega, daj. Kje? v Donovalih doneškemu, tož. doneški (živostno doneškega), mest. Od kod? iz Donovalov pri doneškem, or. z doneškim; dvojina: im. doneška, Kam? v Donovale rod. doneških, daj. doneškima, tož. doneška, mest. pri {B} Donovalčan, Donovalčanka; Donovalčanov, doneških, or. z doneškima; množina: im. doneški, Donovalčankin; donovalski rod. doneških, daj. doneškim, tož. doneške, mest. pri {O} množina: im. Donovaly, rod. Donovalov, daj. doneških, or. z doneškimi Donovalom, tož. Donovale, mest. pri Donovalih, or. z ženski: ednina: im. doneška, rod. doneške, daj. Donovali doneški, tož. doneško, mest. pri doneški, or. z doneško; StatuS: Predlog dvojina: im. doneški, rod. doneških, daj. doneškima, PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev tož. doneški, mest. pri doneških, or. z doneškima; množina: im. doneške, rod. doneških, daj. doneškim, Doria1 -e in Doria -a [dórja, rod. dórje in dórja] m; tož. doneške, mest. pri doneških, or. z doneškimi ime bitja, osebno ime srednji: ednina: im. doneško, rod. doneškega, daj. |priimek|; |rodbinsko ime vplivne genovske družine|: doneškemu, tož. doneško, mest. pri doneškem, or. Ladja je plula pod vodstvom admirala Andree/ 107 Andrea Dorie/Doria; kot prilastek, v imenovalniku člani ženski: ednina: im. Dorieva, rod. Dorieve, daj. aristokratske družine Doria Dorievi, tož. Dorievo, mest. pri Dorievi, or. z Dorievo; {B} Doriev dvojina: im. Dorievi, rod. Dorievih, daj. Dorievima, {O} ednina: im. Doria, rod. Dorie in Doria, daj. Dorii tož. Dorievi, mest. pri Dorievih, or. z Dorievima; in Doriu, tož. Dorio in Doria, mest. pri Dorii in pri množina: im. Dorieve, rod. Dorievih, daj. Dorievim, Doriu, or. z Dorio in z Doriem; dvojina: im. Dorii in tož. Dorieve, mest. pri Dorievih, or. z Dorievimi Doria, rod. Dorij in Doriev, daj. Doriama in Doriema, srednji: ednina: im. Dorievo, rod. Dorievega, daj. tož. Dorii in Doria, mest. pri Doriah in pri Doriih, or. z Dorievemu, tož. Dorievo, mest. pri Dorievem, or. Doriama in z Doriema; množina: im. Dorie in Dorii, z Dorievim; dvojina: im. Dorievi, rod. Dorievih, rod. Dorij in Doriev, daj. Doriam in Doriem, tož. Dorie, daj. Dorievima, tož. Dorievi, mest. pri Dorievih, or. mest. pri Doriah in pri Doriih, or. z Doriami in z Dorii z Dorievima; množina: im. Dorieva, rod. Dorievih, {I} ednina: im. [dórja], rod. [dórje] in [dórja], daj. daj. Dorievim, tož. Dorieva, mest. pri Dorievih, or. z [dórji] in [dórju], tož. [dórjo] in [dórja], mest. [pri Dorievimi dórji] in [pri dórju], or. [z‿dórjo] in [z‿dórjem]; StatuS: Predlog dvojina: im. [dórji] in [dórja], rod. [dórij] in [dórje], PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) daj. [dórjama] in [dórjema], tož. [dórji] in [dórja], mest. [pri dórjah] in [pri dórjih], or. [z‿dórjama] Dorset -a [dórset, rod. dórseta] m; zemljepisno ime in [z‿dórjema]; množina: im. [dórje] in [dórji], |grofija v Angliji|: tudorski dvorec v Dorsetu; kot rod. [dórij] in [dórje], daj. [dórjam] in [dórjem], prilastek, v imenovalniku viktorijanska hiša v angleški tož. [dórje], mest. [pri dórjah] in [pri dórjih], or. grofiji Dorset [z‿dórjami] in [z‿dórji] Kje? v Dorsetu StatuS: Predlog Od kod? iz Dorseta PravoPiSne kategorije: Lastna imena (priimki); Imena Kam? v Dorset vladarskih in plemiških rodbin; Italijanščina {B} Dorsetčan, Dorsetčanka; Dorsetčanov, Dorsetčankin; dorsetski Doria2 -e [dórja, rod. dórje] ž; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. Dorset, rod. Dorseta, daj. Dorsetu, tož. |italijansko žensko ime|: Na poroki je imela ob sebi Dorset, mest. pri Dorsetu, or. z Dorsetom mamo Dorio StatuS: Predlog {B} Doriin PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) {O} ednina: im. Doria, rod. Dorie, daj. Dorii, tož. enot Dorio, mest. pri Dorii, or. z Dorio; dvojina: im. Dorii, rod. Dorij, daj. Doriama, tož. Dorii, mest. pri Doriah, Dózsa -e in Dózsa -a [dóža, rod. dóže in dóža] m; ime or. z Doriama; množina: im. Dorie, rod. Dorij, daj. bitja, osebno ime Doriam, tož. Dorie, mest. pri Doriah, or. z Doriami |priimek|; |madžarski vodja kmečkih uporov|: V {I} ednina: im. [dórja], rod. [dórje], daj. [dórji], tož. Budimpešti je po uporniku Györgyu Dózsi/Dózsu [dórjo], mest. [pri dórji], or. [z‿dórjo]; dvojina: im. poimenovan trg; Z Dózso/Dózsem se je boril tudi [dórji], rod. [dórij], daj. [dórjama], tož. [dórji], mest. njegov brat [pri dórjah], or. [z‿dórjama]; množina: im. [dórje], {B} Dózsev rod. [dórij], daj. [dórjam], tož. [dórje], mest. [pri {O} ednina: im. Dózsa, rod. Dózse in Dózsa, daj. dórjah], or. [z‿dórjami] Dózsi in Dózsu, tož. Dózso in Dózsa, mest. pri Dózsi StatuS: Predlog in pri Dózsu, or. z Dózso in z Dózsem; dvojina: im. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); Dózsi in Dózsa, rod. Dózs in Dózsev, daj. Dózsama in Italijanščina Dózsema, tož. Dózsi in Dózsa, mest. pri Dózsah in pri Dózsih, or. z Dózsama in z Dózsema; množina: im. Doriev -a -o [dórje, ž. dórjeva, s. dórjevo] prid. Dózse in Dózsi, rod. Dózs in Dózsev, daj. Dózsam in Dorievo ladjevje (< Doria1) Dózsem, tož. Dózse, mest. pri Dózsah in pri Dózsih, or. {O} moški: ednina: im. Doriev, rod. Dorievega, daj. z Dózsami in z Dózsi Dorievemu, tož. Doriev (živostno Dorievega), mest. {I} ednina: im. [dóža], rod. [dóže] in [dóža], daj. [dóži] pri Dorievem, or. z Dorievim; dvojina: im. Dorieva, in [dóžu], tož. [dóžo] in [dóža], mest. [pri dóži] in rod. Dorievih, daj. Dorievima, tož. Dorieva, mest. pri [pri dóžu], or. [z‿dóžo] in [z‿dóžem]; dvojina: im. Dorievih, or. z Dorievima; množina: im. Dorievi, [dóži] in [dóža], rod. [dóš] in [dóže], daj. [dóžama] in rod. Dorievih, daj. Dorievim, tož. Dorieve, mest. pri [dóžema], tož. [dóži] in [dóža], mest. [pri dóžah] in [pri Dorievih, or. z Dorievimi dóžih], or. [z‿dóžama] in [z‿dóžema]; množina: im. 108 [dóže] in [dóži], rod. [dóš] in [dóže], daj. [dóžam] in drameljski -a -o [drámǝl’ski] prid. [dóžem], tož. [dóže], mest. [pri dóžah] in [pri dóžih], pohod drameljskih planincev; vinogradi na prisojni or. [z‿dóžami] in [z‿dóži] strani drameljskih gričev; prim. Drameljska StatuS: Predlog planinska pot (< Dramlje) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {O} moški: ednina: im. drameljski, rod. drameljskega, daj. drameljskemu, tož. drameljski Dózsev -a -o [dóže, ž. dóževa, s. dóževo] prid. (živostno drameljskega), mest. pri drameljskem, predaja Dózseve vojske (< Dózsa) or. z drameljskim; dvojina: im. drameljska, rod. {O} moški: ednina: im. Dózsev, rod. Dózsevega, daj. drameljskih, daj. drameljskima, tož. drameljska, mest. Dózsevemu, tož. Dózsev (živostno Dózsevega), mest. pri drameljskih, or. z drameljskima; množina: im. pri Dózsevem, or. z Dózsevim; dvojina: im. Dózseva, drameljski, rod. drameljskih, daj. drameljskim, tož. rod. Dózsevih, daj. Dózsevima, tož. Dózseva, mest. pri drameljske, mest. pri drameljskih, or. z drameljskimi Dózsevih, or. z Dózsevima; množina: im. Dózsevi, ženski: ednina: im. drameljska, rod. drameljske, daj. rod. Dózsevih, daj. Dózsevim, tož. Dózseve, mest. pri drameljski, tož. drameljsko, mest. pri drameljski, Dózsevih, or. z Dózsevimi or. z drameljsko; dvojina: im. drameljski, rod. ženski: ednina: im. Dózseva, rod. Dózseve, daj. drameljskih, daj. drameljskima, tož. drameljski, mest. Dózsevi, tož. Dózsevo, mest. pri Dózsevi, or. z pri drameljskih, or. z drameljskima; množina: im. Dózsevo; dvojina: im. Dózsevi, rod. Dózsevih, daj. drameljske, rod. drameljskih, daj. drameljskim, tož. Dózsevima, tož. Dózsevi, mest. pri Dózsevih, or. z drameljske, mest. pri drameljskih, or. z drameljskimi Dózsevima; množina: im. Dózseve, rod. Dózsevih, srednji: ednina: im. drameljsko, rod. drameljskega, daj. Dózsevim, tož. Dózseve, mest. pri Dózsevih, or. z daj. drameljskemu, tož. drameljsko, mest. pri Dózsevimi drameljskem, or. z drameljskim; dvojina: im. srednji: ednina: im. Dózsevo, rod. Dózsevega, daj. drameljski, rod. drameljskih, daj. drameljskima, tož. Dózsevemu, tož. Dózsevo, mest. pri Dózsevem, or. drameljski, mest. pri drameljskih, or. z drameljskima; z Dózsevim; dvojina: im. Dózsevi, rod. Dózsevih, množina: im. drameljska, rod. drameljskih, daj. daj. Dózsevima, tož. Dózsevi, mest. pri Dózsevih, or. drameljskim, tož. drameljska, mest. pri drameljskih, or. z Dózsevima; množina: im. Dózseva, rod. Dózsevih, z drameljskimi daj. Dózsevim, tož. Dózseva, mest. pri Dózsevih, or. z StatuS: Predlog Dózsevimi PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih StatuS: Predlog naselbinskih/krajevnih imen) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Dramlje -melj [drámlje, rod. dráməlʼ] ž mn.; Drameljska planinska pot -e -e -i [drámǝl’ska zemljepisno ime planínska pót, rod. drámǝl’ske planínske potí] ž; |kraj v občini Šentjur|: srednjeveški kip Križanega iz zemljepisno ime Dramelj; zaselki v Dramljah |planinska pot na Štajerskem|: Zbral je vse žige z Kje? v Dramljah Drameljske planinske poti; pohod po Drameljski Od kod? iz Dramelj planinski poti; prim. drameljski Kam? v Dramlje Kje? na Drameljski planinski poti {B} Drameljčan, Drameljčanka; Drameljčanov, Od kod? z Drameljske planinske poti Drameljčankin; drameljski Kam? na Drameljsko planinsko pot {O} množina: im. Dramlje, rod. Dramelj, daj. {O} ednina: im. Drameljska planinska pot, rod. Dramljam, tož. Dramlje, mest. pri Dramljah, or. z Drameljske planinske poti, daj. Drameljski planinski Dramljami poti, tož. Drameljsko planinsko pot, mest. pri {I} množina: im. [drámlje], rod. [drámәlʼ], daj. Drameljski planinski poti, or. z Drameljsko planinsko [drámljam], tož. [drámlje], mest. [pri drámljah], or. potjo [z‿drámljami] {I} ednina: im. [drámǝl’ska planínska pót], rod. StatuS: Predlog [drámǝl’ske planínske potí], daj. [drámǝl’ski PravoPiSna kategorija: Imena krajev planínski póti], tož. [drámǝl’sko planínsko pót], mest. [pri drámǝl’ski planínski póti], or. [z‿drámǝl’sko Draveljska gmajna -e -e [drávǝl’ska gmájna, rod. planínsko potjó] drávǝl’ske gmájne] ž; zemljepisno ime StatuS: Predlog |soseska v Ljubljani|: stanovalci Draveljske gmajne; PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena ulice v Draveljski gmajni; kot prilastek, v imenovalniku 109 stanovanja v soseski Draveljska gmajna; prim. tož. Dravlje, mest. pri Dravljah, or. z Dravljami draveljski (< Dravlje) {I} množina: im. [drálje], rod. [dráәlʼ], daj. Kje? v Draveljski gmajni [dráljam], tož. [drálje], mest. [pri dráljah], or. Od kod? iz Draveljske gmajne [z‿dráljami] Kam? v Draveljsko gmajno StatuS: Predlog {O} ednina: im. Draveljska gmajna, rod. Draveljske PravoPiSna kategorija: Imena krajev gmajne, daj. Draveljski gmajni, tož. Draveljsko gmajno, mest. pri Draveljski gmajni, or. z Draveljsko Drejčkov -a -o [drêjčko, ž. drêjčkova, s. gmajno drêjčkovo] prid. StatuS: Predlog Sedijo v Drejčkovi sobi in kartajo; Drejčkove igrače PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena (< Drejček) {O} moški: ednina: im. Drejčkov, rod. draveljski -a -o [drávǝl’ski] prid. Drejčkovega, daj. Drejčkovemu, tož. Drejčkov draveljski skavti; draveljska stanovanjska soseska; (živostno Drejčkovega), mest. pri Drejčkovem, or. z prim. Draveljska gmajna (< Dravlje) Drejčkovim; dvojina: im. Drejčkova, rod. Drejčkovih, {O} moški: ednina: im. draveljski, rod. daj. Drejčkovima, tož. Drejčkova, mest. pri Drejčkovih, draveljskega, daj. draveljskemu, tož. draveljski or. z Drejčkovima; množina: im. Drejčkovi, rod. (živostno draveljskega), mest. pri draveljskem, or. z Drejčkovih, daj. Drejčkovim, tož. Drejčkove, mest. pri draveljskim; dvojina: im. draveljska, rod. draveljskih, Drejčkovih, or. z Drejčkovimi daj. draveljskima, tož. draveljska, mest. pri draveljskih, ženski: ednina: im. Drejčkova, rod. Drejčkove, daj. or. z draveljskima; množina: im. draveljski, rod. Drejčkovi, tož. Drejčkovo, mest. pri Drejčkovi, or. z draveljskih, daj. draveljskim, tož. draveljske, mest. pri Drejčkovo; dvojina: im. Drejčkovi, rod. Drejčkovih, draveljskih, or. z draveljskimi daj. Drejčkovima, tož. Drejčkovi, mest. pri Drejčkovih, ženski: ednina: im. draveljska, rod. draveljske, daj. or. z Drejčkovima; množina: im. Drejčkove, rod. draveljski, tož. draveljsko, mest. pri draveljski, or. z Drejčkovih, daj. Drejčkovim, tož. Drejčkove, mest. pri draveljsko; dvojina: im. draveljski, rod. draveljskih, Drejčkovih, or. z Drejčkovimi daj. draveljskima, tož. draveljski, mest. pri draveljskih, srednji: ednina: im. Drejčkovo, rod. Drejčkovega, daj. or. z draveljskima; množina: im. draveljske, rod. Drejčkovemu, tož. Drejčkovo, mest. pri Drejčkovem, draveljskih, daj. draveljskim, tož. draveljske, mest. pri or. z Drejčkovim; dvojina: im. Drejčkovi, rod. draveljskih, or. z draveljskimi Drejčkovih, daj. Drejčkovima, tož. Drejčkovi, mest. srednji: ednina: im. draveljsko, rod. draveljskega, daj. pri Drejčkovih, or. z Drejčkovima; množina: im. draveljskemu, tož. draveljsko, mest. pri draveljskem, Drejčkova, rod. Drejčkovih, daj. Drejčkovim, tož. or. z draveljskim; dvojina: im. draveljski, rod. Drejčkova, mest. pri Drejčkovih, or. z Drejčkovimi draveljskih, daj. draveljskima, tož. draveljski, mest. StatuS: Predlog pri draveljskih, or. z draveljskima; množina: im. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih draveljska, rod. draveljskih, daj. draveljskim, tož. moških imen) draveljska, mest. pri draveljskih, or. z draveljskimi StatuS: Predlog Drożdżowski -ega [droždžôski, rod. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih droždžôskega] m; ime bitja, osebno ime nenaselbinskih/nekrajevnih imen) |poljski priimek|: kitarski nastop Mirosława Drożdżowskega; za izražanje svojine učenci Dravlje -velj [drálje, rod. drávəlʼ] ž mn.; zemljepisno Drożdżowskega ime {O} ednina: im. Drożdżowski, rod. Drożdżowskega, |del Ljubljane|: Na ozemlju današnjih Dravelj so daj. Drożdżowskemu, tož. Drożdżowskega, prebivali že stari Rimljani; Cerkev svetega/sv. Roka mest. pri Drożdżowskem, or. z Drożdżowskim; so v Dravljah sezidali leta 1646 dvojina: im. Drożdżowska, rod. Drożdżowskih, Kje? v Dravljah daj. Drożdżowskima, tož. Drożdżowska, mest. Od kod? iz Dravelj pri Drożdżowskih, or. z Drożdżowskima; Kam? v Dravlje množina: im. Drożdżowski, rod. Drożdżowskih, {B} Draveljčan in Draveljc, Draveljčanka daj. Drożdżowskim, tož. Drożdżowske, mest. pri in Draveljka; Draveljčanov in Draveljčev, Drożdżowskih, or. z Drożdżowskimi Draveljčankin in Draveljkin; draveljski StatuS: Predlog {O} množina: im. Dravlje, rod. Dravelj, daj. Dravljam, PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) 110 Društvo Škuc -a ~ [drúštvo škúc, rod. drúštva škúc] Dudkovimi s; stvarno ime StatuS: Predlog |organizacija|: kulturni program Društva Škuc; PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) gledališka dejavnost v Društvu Škuc; prim. Škuc {O} ednina: im. Društvo Škuc, rod. Društva Škuc, daj. Dudkov2 -a -o in Dudokov -a -o [dútko, ž. Društvu Škuc, tož. Društvo Škuc, mest. pri Društvu dútkova, s. dútkovo in dúdoko, ž. dúdokova, s. Škuc, or. z Društvom Škuc dúdokovo] prid. StatuS: Predlog Dudkova/Dudokova predavanja (< Dudok) PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena {O} moški: ednina: im. Dudkov in Dudokov, rod. Dudkovega in Dudokovega, daj. Dudkovemu in Dudek -dka [dúdək, rod. dútka] m; ime bitja, osebno Dudokovemu, tož. Dudkov in Dudokov (živostno ime Dudkovega in Dudokovega), mest. pri Dudkovem in |priimek v več jezikih|: Čeh Michal Dudek mi je pri Dudokovem, or. z Dudkovim in z Dudokovim; pomagal pri nalogi; Želeli so premagati poljskega dvojina: im. Dudkova in Dudokova, rod. Dudkovih vratarja Dudka; |vzdevek|: Dudek je bil zelo naiven; in Dudokovih, daj. Dudkovima in Dudokovima, tož. Cinober je prepričal Dudka, da mu je prodal del Dudkova in Dudokova, mest. pri Dudkovih in pri posesti na Dravi; tudi ob imenu, navadno za pomišljajem V Dudokovih, or. z Dudkovima in z Dudokovima; nadaljevanki je igral vlogo Andrije Draža Katalenića množina: im. Dudkovi in Dudokovi, rod. Dudkovih – Dudka in Dudokovih, daj. Dudkovim in Dudokovim, tož. {B} Dudkov Dudkove in Dudokove, mest. pri Dudkovih in pri {O} ednina: im. Dudek, rod. Dudka, daj. Dudku, tož. Dudokovih, or. z Dudkovimi in z Dudokovimi Dudka, mest. pri Dudku, or. z Dudkom; dvojina: im. ženski: ednina: im. Dudkova in Dudokova, rod. Dudka, rod. Dudkov, daj. Dudkoma, tož. Dudka, mest. Dudkove in Dudokove, daj. Dudkovi in Dudokovi, pri Dudkih, or. z Dudkoma; množina: im. Dudki, rod. tož. Dudkovo in Dudokovo, mest. pri Dudkovi in pri Dudkov, daj. Dudkom, tož. Dudke, mest. pri Dudkih, Dudokovi, or. z Dudkovo in z Dudokovo; dvojina: im. or. z Dudki Dudkovi in Dudokovi, rod. Dudkovih in Dudokovih, StatuS: Predlog daj. Dudkovima in Dudokovima, tož. Dudkovi in PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Dudokovi, mest. pri Dudkovih in pri Dudokovih, Psevdonimi (vzdevki ter skrivna in umetniška or. z Dudkovima in z Dudokovima; množina: im. imena) Dudkove in Dudokove, rod. Dudkovih in Dudokovih, daj. Dudkovim in Dudokovim, tož. Dudkove in Dudkov1 -a -o [dútko, ž. dútkova, s. dútkovo] prid. Dudokove, mest. pri Dudkovih in pri Dudokovih, or. z Dudkov zdravnik; Dudkova napaka (< Dudek) Dudkovimi in z Dudokovimi {O} moški: ednina: im. Dudkov, rod. Dudkovega, srednji: ednina: im. Dudkovo in Dudokovo, rod. daj. Dudkovemu, tož. Dudkov (živostno Dudkovega), Dudkovega in Dudokovega, daj. Dudkovemu in mest. pri Dudkovem, or. z Dudkovim; dvojina: Dudokovemu, tož. Dudkovo in Dudokovo, mest. pri im. Dudkova, rod. Dudkovih, daj. Dudkovima, tož. Dudkovem in pri Dudokovem, or. z Dudkovim in Dudkova, mest. pri Dudkovih, or. z Dudkovima; z Dudokovim; dvojina: im. Dudkovi in Dudokovi, množina: im. Dudkovi, rod. Dudkovih, daj. Dudkovim, rod. Dudkovih in Dudokovih, daj. Dudkovima in tož. Dudkove, mest. pri Dudkovih, or. z Dudkovimi Dudokovima, tož. Dudkovi in Dudokovi, mest. pri ženski: ednina: im. Dudkova, rod. Dudkove, daj. Dudkovih in pri Dudokovih, or. z Dudkovima in z Dudkovi, tož. Dudkovo, mest. pri Dudkovi, or. z Dudokovima; množina: im. Dudkova in Dudokova, Dudkovo; dvojina: im. Dudkovi, rod. Dudkovih, daj. rod. Dudkovih in Dudokovih, daj. Dudkovim in Dudkovima, tož. Dudkovi, mest. pri Dudkovih, or. z Dudokovim, tož. Dudkova in Dudokova, mest. pri Dudkovima; množina: im. Dudkove, rod. Dudkovih, Dudkovih in pri Dudokovih, or. z Dudkovimi in z daj. Dudkovim, tož. Dudkove, mest. pri Dudkovih, or. z Dudokovimi Dudkovimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Dudkovo, rod. Dudkovega, daj. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Dudkovemu, tož. Dudkovo, mest. pri Dudkovem, or. z Dudkovim; dvojina: im. Dudkovi, rod. Dudkovih, Dudok -dka in Dudok -a [dúdok, rod. dútka in daj. Dudkovima, tož. Dudkovi, mest. pri Dudkovih, or. dúdoka] m; ime bitja, osebno ime z Dudkovima; množina: im. Dudkova, rod. Dudkovih, |priimek|; |slovaški jezikoslovec|: članek Miroslava daj. Dudkovim, tož. Dudkova, mest. pri Dudkovih, or. z Dudka/Dudoka 111 {B} Dudkov in Dudokov PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Dudok, rod. Dudka in Dudoka, daj. Dudoku in Dudku, tož. Dudoka in Dudka, mest. pri Ďurdiaková -e [djúrdjakova, rod. djúrdjakove] ž; Dudoku in pri Dudku, or. z Dudokom in z Dudkom; ime bitja, osebno ime dvojina: im. Dudoka in Dudka, rod. Dudokov in |priimek|; |slovaška igralka|: V predstavi je nastopila Dudkov, daj. Dudokoma in Dudkoma, tož. Dudoka Judita Ďurdiaková; za izražanje svojine gledališka in Dudka, mest. pri Dudokih in pri Dudkih, or. z kariera Ďurdiakove; prim. Ďurdiak Dudokoma in z Dudkoma; množina: im. Dudoki in {O} ednina: im. Ďurdiaková, rod. Ďurdiakove, daj. Dudki, rod. Dudokov in Dudkov, daj. Dudokom in Ďurdiakovi, tož. Ďurdiakovo, mest. pri Ďurdiakovi, Dudkom, tož. Dudoke in Dudke, mest. pri Dudokih in or. z Ďurdiakovo; dvojina: im. Ďurdiakovi, rod. pri Dudkih, or. z Dudoki in z Dudki Ďurdiakovih, daj. Ďurdiakovima, tož. Ďurdiakovi, StatuS: Predlog mest. pri Ďurdiakovih, or. z Ďurdiakovima; množina: PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Slovaščina im. Ďurdiakove, rod. Ďurdiakovih, daj. Ďurdiakovim, tož. Ďurdiakove, mest. pri Ďurdiakovih, or. z Dudokov prid.; obširneje glej pri Dudkov2 Ďurdiakovimi StatuS: Predlog Duero -a [dêro, rod. dêra tudi dvêro, rod. dvêra] m; PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) zemljepisno ime |reka v Španiji in na Portugalskem|: meja na Dueru; Ďuríček -čka [djúričək, rod. djúrička] m; ime bitja, Na Dueru jezovi uravnavajo pretok vode; kot prilastek, osebno ime v imenovalniku Valladolid je mesto v Španiji ob reki |priimek|; |slovaški igralec|: filmski nastop Jaroslava Duero; ◎ port. Douro; prim. Douro Ďuríčka; prim. Ďuríčková {B} duerski {B} Ďuríčkov {O} ednina: im. Duero, rod. Duera, daj. Dueru, tož. {O} ednina: im. Ďuríček, rod. Ďuríčka, daj. Ďuríčku, Duero, mest. pri Dueru, or. z Duerom tož. Ďuríčka, mest. pri Ďuríčku, or. z Ďuríčkom; StatuS: Predlog dvojina: im. Ďuríčka, rod. Ďuríčkov, daj. Ďuríčkoma, PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Španščina tož. Ďuríčka, mest. pri Ďuríčkih, or. z Ďuríčkoma; množina: im. Ďuríčki, rod. Ďuríčkov, daj. Ďuríčkom, Dunajski simfoniki -ih -ov [dúnajski simfóniki, tož. Ďuríčke, mest. pri Ďuríčkih, or. z Ďuríčki rod. dúnajskih simfóniko] m mn.; stvarno ime StatuS: Predlog |simfonični orkester|: koncert Dunajskih simfonikov; PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Nastopila je z Dunajskimi simfoniki; ◎ nem. Wiener Symphoniker; prim. dunajski (< Dunaj) Ďuríčková -e [djúričkova, rod. djúričkove] ž; ime {O} množina: im. Dunajski simfoniki, rod. Dunajskih bitja, osebno ime simfonikov, daj. Dunajskim simfonikom, tož. |priimek|; |slovaška pesnica|: Mária Ďuríčková je Dunajske simfonike, mest. pri Dunajskih simfonikih, prevajala iz ruščine, češčine in nemščine; za izražanje or. z Dunajskimi simfoniki svojine pesniška zbirka Ďuríčkove; prim. Ďuríček StatuS: Predlog {O} ednina: im. Ďuríčková, rod. Ďuríčkove, daj. PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena Ďuríčkovi, tož. Ďuríčkovo, mest. pri Ďuríčkovi, or. z Ďuríčkovo; dvojina: im. Ďuríčkovi, rod. Ďurdiak -a [djúrdjak, rod. djúrdjaka] m; ime bitja, Ďuríčkovih, daj. Ďuríčkovima, tož. Ďuríčkovi, mest. osebno ime pri Ďuríčkovih, or. z Ďuríčkovima; množina: im. |priimek|; |slovaški igralec|: filmske vloge Juraja Ďuríčkove, rod. Ďuríčkovih, daj. Ďuríčkovim, tož. Ďurdiaka; prim. Ďurdiaková Ďuríčkove, mest. pri Ďuríčkovih, or. z Ďuríčkovimi {B} Ďurdiakov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Ďurdiak, rod. Ďurdiaka, daj. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Ďurdiaku, tož. Ďurdiaka, mest. pri Ďurdiaku, or. z Ďurdiakom; dvojina: im. Ďurdiaka, rod. Ďurdiakov, Ďurišin -a [djúrišin, rod. djúrišina] m; ime bitja, osebno daj. Ďurdiakoma, tož. Ďurdiaka, mest. pri Ďurdiakih, ime or. z Ďurdiakoma; množina: im. Ďurdiaki, rod. |priimek|; |slovaški literarni teoretik|: literarnovedne Ďurdiakov, daj. Ďurdiakom, tož. Ďurdiake, mest. pri študije Dionýza Ďurišina Ďurdiakih, or. z Ďurdiaki {B} Ďurišinov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Ďurišin, rod. Ďurišina, daj. Ďurišinu, 112 tož. Ďurišina, mest. pri Ďurišinu, or. z Ďurišinom; [pri džédžicih], or. [z‿džédžicema]; množina: im. dvojina: im. Ďurišina, rod. Ďurišinov, daj. Ďurišinoma, [džédžici], rod. [džédžice], daj. [džédžicem], tož. tož. Ďurišina, mest. pri Ďurišinih, or. z Ďurišinoma; [džédžice], mest. [pri džédžicih], or. [z‿džédžici] množina: im. Ďurišini, rod. Ďurišinov, daj. Ďurišinom, StatuS: Predlog tož. Ďurišine, mest. pri Ďurišinih, or. z Ďurišini PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Dzurinda -e tudi Dzurinda -a [dzúrinda, rod. dzúrinde tudi dzúrinda] m; ime bitja, osebno ime Düsseldorf -a [díseldọrf, rod. díseldọrfa in dísəldọrf, |priimek|; |slovaški politik|: vlada Mikuláša rod. dísəldọrfa] m; zemljepisno ime Dzurinde; prim. Dzurindová |kraj v Nemčiji|: grafični sejem v Düsseldorfu {B} Dzurindov Kje? v Düsseldorfu {O} ednina: im. Dzurinda, rod. Dzurinde tudi Od kod? iz Düsseldorfa Dzurinda, daj. Dzurindi tudi Dzurindu, tož. Dzurindo Kam? v Düsseldorf tudi Dzurinda, mest. pri Dzurindi tudi pri Dzurindu, or. {B} Düsseldorfčan, Düsseldorfčanka; z Dzurindo tudi z Dzurindom; dvojina: im. Dzurindi Düsseldorfčanov, Düsseldorfčankin; düsseldorfski tudi Dzurinda, rod. Dzurind tudi Dzurindov, daj. {O} ednina: im. Düsseldorf, rod. Düsseldorfa, daj. Dzurindama tudi Dzurindoma, tož. Dzurindi tudi Düsseldorfu, tož. Düsseldorf, mest. pri Düsseldorfu, Dzurinda, mest. pri Dzurindah tudi pri Dzurindih, or. z Düsseldorfom or. z Dzurindama tudi z Dzurindoma; množina: im. StatuS: Predlog Dzurinde tudi Dzurindi, rod. Dzurind tudi Dzurindov, PravoPiSna kategorija: Imena krajev daj. Dzurindam tudi Dzurindom, tož. Dzurinde, mest. pri Dzurindah tudi pri Dzurindih, or. z Dzurindami Dvořák -a [dvóržak, rod. dvóržaka] m; ime bitja, tudi z Dzurindi osebno ime StatuS: Predlog |priimek|; |češki skladatelj|: opere Antonína Leopolda PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Dvořáka; Dvořáka prištevamo med predstavnike glasbene romantike Dzurindová -e [dzúrindova, rod. dzúrindove] ž; ime {B} Dvořákov bitja, osebno ime {O} ednina: im. Dvořák, rod. Dvořáka, daj. Dvořáku, |priimek|; |slovaška pisateljica|: Zgodbo je napisala tož. Dvořáka, mest. pri Dvořáku, or. z Dvořákom; Zuzana Dzurindová; za izražanje svojine film po dvojina: im. Dvořáka, rod. Dvořákov, daj. Dvořákoma, scenariju Dzurindove; prim. Dzurinda tož. Dvořáka, mest. pri Dvořákih, or. z Dvořákoma; {O} ednina: im. Dzurindová, rod. Dzurindove, daj. množina: im. Dvořáki, rod. Dvořákov, daj. Dvořákom, Dzurindovi, tož. Dzurindovo, mest. pri Dzurindovi, tož. Dvořáke, mest. pri Dvořákih, or. z Dvořáki or. z Dzurindovo; dvojina: im. Dzurindovi, rod. StatuS: Predlog Dzurindovih, daj. Dzurindovima, tož. Dzurindovi, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina mest. pri Dzurindovih, or. z Dzurindovima; množina: im. Dzurindove, rod. Dzurindovih, daj. Dzurindovim, Dziedzic -a [džédžic, rod. džédžica] m; ime bitja, tož. Dzurindove, mest. pri Dzurindovih, or. z osebno ime Dzurindovimi |priimek|; |poljski pisatelj in pesnik|: pesmi Emila StatuS: Predlog Dziedzica PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) {B} Dziedzičev {O} ednina: im. Dziedzic, rod. Dziedzica, daj. Dźwirzyno -a [džvižíno, rod. džvižína] m; zemljepisno Dziedzicu, tož. Dziedzica, mest. pri Dziedzicu, or. z ime Dziedzicem; dvojina: im. Dziedzica, rod. Dziedzicev, |kraj na Poljskem|: pristanišče v Dźwirzynu; kot daj. Dziedzicema, tož. Dziedzica, mest. pri Dziedzicih, prilastek, v imenovalniku Skozi mesto Dźwirzyno poteka or. z Dziedzicema; množina: im. Dziedzici, rod. mednarodna kolesarska pot okoli Baltskega morja Dziedzicev, daj. Dziedzicem, tož. Dziedzice, mest. pri Kje? v Dźwirzynu Dziedzicih, or. z Dziedzici Od kod? iz Dźwirzyna {I} ednina: im. [džédžic], rod. [džédžica], daj. Kam? v Dźwirzyno [džédžicu], tož. [džédžica], mest. [pri džédžicu], {B} Dźwirzynčan, Dźwirzynčanka; Dźwirzynčanov, or. [z‿džédžicem]; dvojina: im. [džédžica], rod. Dźwirzynčankin; dźwirzynski [džédžice], daj. [džédžicema], tož. [džédžica], mest. {O} ednina: im. Dźwirzyno, rod. Dźwirzyna, daj. 113 Dźwirzynu, tož. Dźwirzyno, mest. pri Dźwirzynu, or. z {I} ednina: im. [êč], rod. [êdža], daj. [êdžu], tož. Dźwirzynom [êdža], mest. [pri êdžu], or. [z‿êdžem]; dvojina: im. StatuS: Predlog [êdža], rod. [êdže], daj. [êdžema], tož. [êdža], mest. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina [pri êdžih], or. [z‿êdžema]; množina: im. [êdži], rod. [êdže], daj. [êdžem], tož. [êdže], mest. [pri êdžih], or. dʼArezzo -a [daréco, rod. daréca] m; ime bitja, osebno [z‿êdži] ime StatuS: Predlog |priimek|; |toskanski pesnik|: DʼArezzo je ustanovitelj PravoPiSna kategorija: Psevdonimi (vzdevki ter skrivna toskanske pesniške šole; Najvidnejši predstavniki in umetniška imena) sladkega novega sloga so bili dʼArezzo, Cavalcanti in Alighieri; pesnitve Guittoneja/Guittona dʼArezza; Edge2 -gea [êč, rod. êdža] m; stvarno ime prim. Arezzo |dolgo ime Microsoft Edge|; |spletni iskalnik|: Po {B} dʼArezzov redko dʼArezzev spletu brskam z Edgeom/Edgeem; kot prilastek, v {O} ednina: im. dʼArezzo, rod. dʼArezza, daj. dʼArezzu, imenovalniku Z iskalnikom Edge je zagotovljena tož. dʼArezza, mest. pri dʼArezzu, or. z dʼArezzom redko boljša zaščita pred zlonamernimi napadi z dʼArezzem {B} Edgeov in Edgeev {I} ednina: im. [daréco], rod. [daréca], daj. [darécu], {O} ednina: im. Edge, rod. Edgea, daj. Edgeu, tož. tož. [daréca], mest. [pri darécu], or. [z‿darécom] redko Edge, mest. pri Edgeu, or. z Edgeom in z Edgeem [z‿darécem] {I} ednina: im. [êč], rod. [êdža], daj. [êdžu], tož. [êč], StatuS: Predlog mest. [pri êdžu], or. [z‿êdžem] PravoPiSni kategoriji: Priimki s predimki; Italijanščina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena dʼAzeglio -a [dadzéljo, rod. dadzélja] m; ime bitja, osebno ime Edgeev prid.; obširneje glej pri Edgeov |priimek|; |drugo ime italijanskega politika Massima Taparellija|: znamenita misel Massima d'Azeglia; Edgeov -a -o in Edgeev -a -o [êdže, ž. êdževa, s. D'Azeglio je dejal: »Naredili smo Italijo, zdaj êdževo] prid. moramo narediti še Italijane!« |nanašajoč se na osebo|: Najbolj opazen dogodek {B} dʼAzegliev in dʼAzegliov na dražbi je bila prodaja Edgeove/Edgeeve kitare; {O} ednina: im. dʼAzeglio, rod. dʼAzeglia, daj. |nanašajoč se na spletni iskalnik|: Za hitro iskanje dʼAzegliu, tož. dʼAzeglia, mest. pri dʼAzegliu, or. z po spletu uporabljam Edgeov/Edgeev način brez dʼAzegliem in z dʼAzegliom beleženja zgodovine (< Edge1, Edge1) {I} ednina: im. [dadzéljo], rod. [dadzélja], daj. {O} moški: ednina: im. Edgeov in Edgeev, rod. [dadzélju], tož. [dadzélja], mest. [pri dadzélju], or. Edgeovega in Edgeevega, daj. Edgeovemu in [z‿dadzéljem] Edgeevemu, tož. Edgeov in Edgeev (živostno StatuS: Predlog Edgeovega in Edgeevega), mest. pri Edgeovem in pri PravoPiSne kategorije: Priimki s predimki; Psevdonimi Edgeevem, or. z Edgeovim in z Edgeevim; dvojina: (vzdevki ter skrivna in umetniška imena); im. Edgeova in Edgeeva, rod. Edgeovih in Edgeevih, Italijanščina daj. Edgeovima in Edgeevima, tož. Edgeova in Edgeeva, mest. pri Edgeovih in pri Edgeevih, or. z Edge1 -gea [êč, rod. êdža] m; ime bitja, osebno ime Edgeovima in z Edgeevima; množina: im. Edgeovi in |vzdevek irskega pevca Davida Howella Evansa|: Edgeevi, rod. Edgeovih in Edgeevih, daj. Edgeovim Pesem je napisal z Bonom in Edgeom/Edgeem iz in Edgeevim, tož. Edgeove in Edgeeve, mest. pri skupine U2; tudi v obliki The Edge nastop kitarista The Edgeovih in pri Edgeevih, or. z Edgeovimi in z Edgea Edgeevimi {B} Edgeov in Edgeev ženski: ednina: im. Edgeova in Edgeeva, rod. {O} ednina: im. Edge, rod. Edgea, daj. Edgeu, tož. Edgeove in Edgeeve, daj. Edgeovi in Edgeevi, Edgea, mest. pri Edgeu, or. z Edgeom in z Edgeem; tož. Edgeovo in Edgeevo, mest. pri Edgeovi in pri dvojina: im. Edgea, rod. Edgeov in Edgeev, daj. Edgeevi, or. z Edgeovo in z Edgeevo; dvojina: im. Edgeoma in Edgeema, tož. Edgea, mest. pri Edgeih, Edgeovi in Edgeevi, rod. Edgeovih in Edgeevih, daj. or. z Edgeoma in z Edgeema; množina: im. Edgei, Edgeovima in Edgeevima, tož. Edgeovi in Edgeevi, rod. Edgeov in Edgeev, daj. Edgeom in Edgeem, tož. mest. pri Edgeovih in pri Edgeevih, or. z Edgeovima in Edgee, mest. pri Edgeih, or. z Edgei z Edgeevima; množina: im. Edgeove in Edgeeve, rod. 114 Edgeovih in Edgeevih, daj. Edgeovim in Edgeevim, pri egejskih, or. z egejskimi tož. Edgeove in Edgeeve, mest. pri Edgeovih in pri srednji: ednina: im. egejsko, rod. egejskega, daj. Edgeevih, or. z Edgeovimi in z Edgeevimi egejskemu, tož. egejsko, mest. pri egejskem, or. srednji: ednina: im. Edgeovo in Edgeevo, rod. z egejskim; dvojina: im. egejski, rod. egejskih, Edgeovega in Edgeevega, daj. Edgeovemu in daj. egejskima, tož. egejski, mest. pri egejskih, or. Edgeevemu, tož. Edgeovo in Edgeevo, mest. pri z egejskima; množina: im. egejska, rod. egejskih, Edgeovem in pri Edgeevem, or. z Edgeovim in z daj. egejskim, tož. egejska, mest. pri egejskih, or. z Edgeevim; dvojina: im. Edgeovi in Edgeevi, rod. egejskimi Edgeovih in Edgeevih, daj. Edgeovima in Edgeevima, StatuS: Predlog tož. Edgeovi in Edgeevi, mest. pri Edgeovih in pri PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen voda) Edgeevih, or. z Edgeovima in z Edgeevima; množina: im. Edgeova in Edgeeva, rod. Edgeovih in Edgeevih, Egejsko morje -ega -a [egêjsko mórje, rod. daj. Edgeovim in Edgeevim, tož. Edgeova in Edgeeva, egêjskega mórja] s; zemljepisno ime mest. pri Edgeovih in pri Edgeevih, or. z Edgeovimi in |del Sredozemskega morja med Evropo in Azijo|: z Edgeevimi otoki v Egejskem morju; Preživel je brodolom na StatuS: Predlog Egejskem morju; Pluli so čez Egejsko morje; ◎ stgr. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz stvarnih Αιγαίο πέλαγος, prečrkovano Aigaío pélagos, tur. Ege imen) Denizi; prim. egejski (< Egej) {B} egejski Edinburg -a [édinburk, rod. édinburga] m; {O} ednina: im. Egejsko morje, rod. Egejskega morja, zemljepisno ime daj. Egejskemu morju, tož. Egejsko morje, mest. pri |glavno mesto Škotske|: Največje škotsko mesto Egejskem morju, or. z Egejskim morjem ni Edinburg, temveč Glasgow; sedež škotskega StatuS: Predlog parlamenta v Edinburgu; kot prilastek, v imenovalniku PravoPiSna kategorija: Imena voda festival v škotski prestolnici Edinburg; ◎ angl. Edinburgh egipčanski -a -o [egipčánski] prid. Kje? v Edinburgu |nanašajoč se na Egipčane|: egipčanski bog; Od kod? iz Edinburga egipčanska civilizacija; Najstarejša egipčanska Kam? v Edinburg pisava je bila ideografska; prim. egiptovski (< {B} Edinburžan, Edinburžanka; Edinburžanov, Egipčan Edinburžankin; edinburški ) {O} {O} moški: ednina: im. egipčanski, rod. ednina: im. Edinburg, rod. Edinburga, daj. Edinburgu, egipčanskega, daj. egipčanskemu, tož. egipčanski tož. Edinburg, mest. pri Edinburgu, or. z Edinburgom (živostno egipčanskega), mest. pri egipčanskem, or. z egipčanskim; dvojina: im. egipčanska, rod. StatuS: Predlog egipčanskih, daj. egipčanskima, tož. egipčanska, mest. PravoPiSna kategorija: Imena krajev pri egipčanskih, or. z egipčanskima; množina: im. egipčanski, egejski rod. egipčanskih, daj. egipčanskim, tož. -a -o [egêjski] prid. egipčanske, mest. pri egipčanskih, or. z egipčanskimi arheološka najdba egejskega posodja; Lepoto ženski: ednina: im. egipčanska, rod. egipčanske, daj. egejskih otokov so opevali mnogi pesniki; prim. egipčanski, tož. egipčansko, mest. pri egipčanski, Egejsko morje or. z egipčansko; dvojina: im. egipčanski, rod. {O} moški: ednina: im. egejski, rod. egejskega, daj. egipčanskih, daj. egipčanskima, tož. egipčanski, mest. egejskemu, tož. egejski (živostno egejskega), mest. pri egipčanskih, or. z egipčanskima; množina: im. pri egejskem, or. z egejskim; dvojina: im. egejska, egipčanske, rod. egipčanskih, daj. egipčanskim, tož. rod. egejskih, daj. egejskima, tož. egejska, mest. pri egipčanske, mest. pri egipčanskih, or. z egipčanskimi egejskih, or. z egejskima; množina: im. egejski, rod. srednji: ednina: im. egipčansko, rod. egipčanskega, egejskih, daj. egejskim, tož. egejske, mest. pri egejskih, daj. egipčanskemu, tož. egipčansko, mest. pri or. z egejskimi egipčanskem, or. z egipčanskim; dvojina: im. ženski: ednina: im. egejska, rod. egejske, daj. egejski, egipčanski, rod. egipčanskih, daj. egipčanskima, tož. tož. egejsko, mest. pri egejski, or. z egejsko; dvojina: egipčanski, mest. pri egipčanskih, or. z egipčanskima; im. egejski, rod. egejskih, daj. egejskima, tož. egejski, množina: im. egipčanska, rod. egipčanskih, daj. mest. pri egejskih, or. z egejskima; množina: im. egipčanskim, tož. egipčanska, mest. pri egipčanskih, egejske, rod. egejskih, daj. egejskim, tož. egejske, mest. or. z egipčanskimi 115 StatuS: Predlog im. Elżbieti, rod. Elżbiet, daj. Elżbietama, tož. Elżbieti, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, mest. pri Elżbietah, or. z Elżbietama; množina: im. pokrajin, otokov) Elżbiete, rod. Elżbiet, daj. Elżbietam, tož. Elżbiete, mest. pri Elżbietah, or. z Elżbietami Elizejske poljane -ih poljan [elizêjske poljáne, rod. StatuS: Predlog elizêjskih polján] ž mn.; zemljepisno ime PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); |avenija v Parizu|: parada na Elizejskih poljanah; kot Poljščina prilastek, v imenovalniku vožnja po aveniji Elizejske poljane; ◎ fr. Champs Elysées Emilia1 -e [emílija, rod. emílije] ž; ime bitja, osebno ime {O} množina: im. Elizejske poljane, rod. Elizejskih |žensko ime v več jezikih|: Knjiga pripoveduje poljan, daj. Elizejskim poljanam, tož. Elizejske zgodbo o Emilii poljane, mest. pri Elizejskih poljanah, or. z Elizejskimi {B} Emiliin in Emilijin poljanami {O} ednina: im. Emilia, rod. Emilie, daj. Emilii, tož. StatuS: Predlog Emilio, mest. pri Emilii, or. z Emilio; dvojina: im. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Emilii, rod. Emilij, daj. Emiliama, tož. Emilii, mest. pri Emiliah, or. z Emiliama; množina: im. Emilie, rod. Elva1 -e [élva, rod. élve] ž; zemljepisno ime Emilij, daj. Emiliam, tož. Emilie, mest. pri Emiliah, or. |kraj v Estoniji|: jezero v Elvi; tekaški maraton med z Emiliami Elvo in Otepääjem; kot prilastek, v imenovalniku Rodila StatuS: Predlog se je v estonskem mestu Elva PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) Kje? v Elvi Od kod? iz Elve Emilia2 -e [emílja, rod. emílje] ž; ime bitja, osebno ime Kam? v Elvo |italijansko žensko ime|: Z Emilio iz Siene se {B} Elvčan, Elvčanka; Elvčanov, Elvčankin; elvski pogovarjam le italijansko {O} ednina: im. Elva, rod. Elve, daj. Elvi, tož. Elvo, {B} Emiliin mest. pri Elvi, or. z Elvo {O} ednina: im. Emilia, rod. Emilie, daj. Emilii, tož. StatuS: Predlog Emilio, mest. pri Emilii, or. z Emilio; dvojina: im. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev Emilii, rod. Emilj, daj. Emiliama, tož. Emilii, mest. pri Emiliah, or. z Emiliama; množina: im. Emilie, rod. Elva2 -e [élva, rod. élve] ž; ime bitja, osebno ime Emilj, daj. Emiliam, tož. Emilie, mest. pri Emiliah, or. |žensko ime|: Bili smo na obisku pri Elvi z Emiliami {B} Elvin {I} ednina: im. [emílja], rod. [emílje], daj. [emílji], tož. {O} ednina: im. Elva, rod. Elve, daj. Elvi, tož. Elvo, [emíljo], mest. [pri emílji], or. [z‿emíljo]; dvojina: im. mest. pri Elvi, or. z Elvo; dvojina: im. Elvi, rod. Elv, [emílji], rod. [emílʼ], daj. [emíljama], tož. [emílji], mest. daj. Elvama, tož. Elvi, mest. pri Elvah, or. z Elvama; [pri emíljah], or. [z‿emíljama]; množina: im. [emílje], množina: im. Elve, rod. Elv, daj. Elvam, tož. Elve, mest. rod. [emílʼ], daj. [emíljam], tož. [emílje], mest. [pri pri Elvah, or. z Elvami emíljah], or. [z‿emíljami] {I} ednina: im. [élva], rod. [élve], daj. [élvi], tož. StatuS: Predlog [élvo], mest. [pri élvi], or. [z‿élvo]; dvojina: im. [élvi], PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); rod. [élu̯] in [élu], daj. [élvama], tož. [élvi], mest. [pri Italijanščina élvah], or. [z‿élvama]; množina: im. [élve], rod. [élu̯] in [élu], daj. [élvam], tož. [élve], mest. [pri élvah], or. Emiliin1 -a -o in Emilijin -a -o [emílijin] prid. [z‿élvami] praznovanje rojstnega dne Emiliinega/Emilijinega StatuS: Predlog očeta (< Emilia2) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) {O} moški: ednina: im. Emiliin in Emilijin, rod. Emiliinega in Emilijinega, daj. Emiliinemu in Elżbieta -e [elžbjéta, rod. elžbjéte] ž; ime bitja, osebno Emilijinemu, tož. Emiliin in Emilijin (živostno ime Emiliinega in Emilijinega), mest. pri Emiliinem in pri |poljsko žensko ime|: Med poljskimi plemkinjami je Emilijinem, or. z Emiliinim in z Emilijinim; dvojina: bilo veliko Elżbiet im. Emiliina in Emilijina, rod. Emiliinih in Emilijinih, {B} Elżbietin daj. Emiliinima in Emilijinima, tož. Emiliina in {O} ednina: im. Elżbieta, rod. Elżbiete, daj. Elżbieti, Emilijina, mest. pri Emiliinih in pri Emilijinih, or. z tož. Elżbieto, mest. pri Elżbieti, or. z Elżbieto; dvojina: Emiliinima in z Emilijinima; množina: im. Emiliini in 116 Emilijini, rod. Emiliinih in Emilijinih, daj. Emiliinim gejzirjih, or. z Enkeladovimi gejzirji in Emilijinim, tož. Emiliine in Emilijine, mest. pri {I} množina: im. [enkéladovi gejzírji], rod. Emiliinih in pri Emilijinih, or. z Emiliinimi in z [enkéladovih gejzírje], daj. [enkéladovim gejzírjem], Emilijinimi tož. [enkéladove gejzírje], mest. [pri enkéladovih ženski: ednina: im. Emiliina in Emilijina, rod. gejzírjih], or. [z‿enkéladovimi gejzírji] Emiliine in Emilijine, daj. Emiliini in Emilijini, StatuS: Predlog tož. Emiliino in Emilijino, mest. pri Emiliini in pri PravoPiSna kategorija: Imena nebesnih teles in pojavov Emilijini, or. z Emiliino in z Emilijino; dvojina: im. Emiliini in Emilijini, rod. Emiliinih in Emilijinih, Enno -a [éno, rod. éna] m; ime bitja, osebno ime daj. Emiliinima in Emilijinima, tož. Emiliini in |moško ime v več jezikih|: predavanje Nemca Emilijini, mest. pri Emiliinih in pri Emilijinih, or. z Enna Schmidta o temeljnem dohodku; Na odpravo Emiliinima in z Emilijinima; množina: im. Emiliine in smo odšli z mornarjem Ennom iz/z Nizozemske; Emilijine, rod. Emiliinih in Emilijinih, daj. Emiliinim |priimek|; |estonski pisatelj|: simbolika v delih Ernsta in Emilijinim, tož. Emiliine in Emilijine, mest. pri Enna Emiliinih in pri Emilijinih, or. z Emiliinimi in z {B} Ennov Emilijinimi {O} ednina: im. Enno, rod. Enna, daj. Ennu, tož. Enna, srednji: ednina: im. Emiliino in Emilijino, rod. mest. pri Ennu, or. z Ennom; dvojina: im. Enna, rod. Emiliinega in Emilijinega, daj. Emiliinemu in Ennov, daj. Ennoma, tož. Enna, mest. pri Ennih, or. z Emilijinemu, tož. Emiliino in Emilijino, mest. pri Ennoma; množina: im. Enni, rod. Ennov, daj. Ennom, Emiliinem in pri Emilijinem, or. z Emiliinim in tož. Enne, mest. pri Ennih, or. z Enni z Emilijinim; dvojina: im. Emiliini in Emilijini, StatuS: Predlog rod. Emiliinih in Emilijinih, daj. Emiliinima in PravoPiSne kategorije: Estonščina; Lastna imena Emilijinima, tož. Emiliini in Emilijini, mest. pri (osebna, moška); Lastna imena (priimki) Emiliinih in pri Emilijinih, or. z Emiliinima in z Emilijinima; množina: im. Emiliina in Emilijina, rod. Ennov -a -o [éno, ž. énova, s. énovo] prid. Emiliinih in Emilijinih, daj. Emiliinim in Emilijinim, Ennova rojstna hiša (< Enno) tož. Emiliina in Emilijina, mest. pri Emiliinih in pri {O} moški: ednina: im. Ennov, rod. Ennovega, daj. Emilijinih, or. z Emiliinimi in z Emilijinimi Ennovemu, tož. Ennov (živostno Ennovega), mest. StatuS: Predlog pri Ennovem, or. z Ennovim; dvojina: im. Ennova, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih rod. Ennovih, daj. Ennovima, tož. Ennova, mest. pri ženskih imen) Ennovih, or. z Ennovima; množina: im. Ennovi, rod. Ennovih, daj. Ennovim, tož. Ennove, mest. pri Emilijin prid.; obširneje glej pri Emiliin1 Ennovih, or. z Ennovimi ženski: ednina: im. Ennova, rod. Ennove, daj. Ennovi, Enkelad -a [enkélat, rod. enkélada] m; zemljepisno ime tož. Ennovo, mest. pri Ennovi, or. z Ennovo; dvojina: |Saturnova luna|: površina Enkelada; odprava na im. Ennovi, rod. Ennovih, daj. Ennovima, tož. Ennovi, Enkelad; kot prilastek, v imenovalniku Na Saturnovi luni mest. pri Ennovih, or. z Ennovima; množina: im. Enkelad je sonda odkrila ocean Ennove, rod. Ennovih, daj. Ennovim, tož. Ennove, Kje? na Enkeladu mest. pri Ennovih, or. z Ennovimi Od kod? z Enkelada srednji: ednina: im. Ennovo, rod. Ennovega, daj. Kam? na Enkelad Ennovemu, tož. Ennovo, mest. pri Ennovem, or. {O} ednina: im. Enkelad, rod. Enkelada, daj. Enkeladu, z Ennovim; dvojina: im. Ennovi, rod. Ennovih, tož. Enkelada, mest. pri Enkeladu, or. z Enkeladom daj. Ennovima, tož. Ennovi, mest. pri Ennovih, or. StatuS: Predlog z Ennovima; množina: im. Ennova, rod. Ennovih, PravoPiSna kategorija: Imena nebesnih teles in pojavov daj. Ennovim, tož. Ennova, mest. pri Ennovih, or. z Ennovimi Enkeladovi gejzirji -ih -rjev [enkéladovi gejzírji, StatuS: Predlog rod. enkéladovih gejzírje] m mn.; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih |ledeni gejzirji na Enkeladu|: izbruh Enkeladovih moških imen) gejzirjev (< Enkelad) {O} množina: im. Enkeladovi gejzirji, rod. Enzev prid.; obširneje glej pri Enzov Enkeladovih gejzirjev, daj. Enkeladovim gejzirjem, tož. Enkeladove gejzirje, mest. pri Enkeladovih Enzo -a [énco, rod. énca] m; ime bitja, osebno ime 117 |italijansko moško ime|: dirkališče Enza in Dina Enzovem redko pri Enzevem, or. z Enzovim redko Ferrarija v Imoli; pogovor z Enzom/Enzem z Enzevim; dvojina: im. Enzovi redko Enzevi, {B} Enzov redko Enzev rod. Enzovih redko Enzevih, daj. Enzovima redko {O} ednina: im. Enzo, rod. Enza, daj. Enzu, tož. Enza, Enzevima, tož. Enzovi redko Enzevi, mest. pri Enzovih mest. pri Enzu, or. z Enzom redko z Enzem; dvojina: redko pri Enzevih, or. z Enzovima redko z Enzevima; im. Enza, rod. Enzov redko Enzev, daj. Enzoma redko množina: im. Enzova redko Enzeva, rod. Enzovih redko Enzema, tož. Enza, mest. pri Enzih, or. z Enzoma redko Enzevih, daj. Enzovim redko Enzevim, tož. Enzova z Enzema; množina: im. Enzi, rod. Enzov redko Enzev, redko Enzeva, mest. pri Enzovih redko pri Enzevih, or. daj. Enzom redko Enzem, tož. Enze, mest. pri Enzih, or. z Enzovimi redko z Enzevimi z Enzi StatuS: Predlog {I} ednina: im. [énco], rod. [énca], daj. [éncu], PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) tož. [énca], mest. [pri éncu], or. [z‿éncom] redko [z‿éncem]; dvojina: im. [énca], rod. [énco] redko Eratostenes -na [eratóstenes, rod. eratóstena] m; ime [énce], daj. [éncoma] redko [éncema], tož. [énca], bitja, osebno ime mest. [pri éncih], or. [z‿éncoma] redko [z‿éncema]; |starogrški matematik, geograf, astronom, pesnik in množina: im. [énci], rod. [énco] redko [énce], daj. atlet|; ◎ gr. Ἐρατοσθένης, prečrkovano Eratosthénes; [éncom] redko [éncem], tož. [énce], mest. [pri éncih], gl. Eratosten or. [z‿énci] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Italijanščina Ercolanov -a -o [erkoláno, ž. erkolánova, s. erkolánovo] prid. Enzov -a -o redko -a -o [énco, ž. éncova, s. éncovo Ercolanova povezava z mafijo (< Ercolano1) redko énce, ž. énceva, s. éncevo] prid. {O} moški: ednina: im. Ercolanov, rod. Enzov/Enzev rekord; Enzov/Enzev športni avto (< Ercolanovega, daj. Ercolanovemu, tož. Ercolanov Enzo) (živostno Ercolanovega), mest. pri Ercolanovem, {O} moški: ednina: im. Enzov redko Enzev, rod. or. z Ercolanovim; dvojina: im. Ercolanova, rod. Enzovega redko Enzevega, daj. Enzovemu redko Ercolanovih, daj. Ercolanovima, tož. Ercolanova, mest. Enzevemu, tož. Enzov redko Enzev (živostno Enzovega pri Ercolanovih, or. z Ercolanovima; množina: im. redko Enzevega), mest. pri Enzovem redko pri Ercolanovi, rod. Ercolanovih, daj. Ercolanovim, tož. Enzevem, or. z Enzovim redko z Enzevim; dvojina: Ercolanove, mest. pri Ercolanovih, or. z Ercolanovimi im. Enzova redko Enzeva, rod. Enzovih redko Enzevih, ženski: ednina: im. Ercolanova, rod. Ercolanove, daj. daj. Enzovima redko Enzevima, tož. Enzova redko Ercolanovi, tož. Ercolanovo, mest. pri Ercolanovi, Enzeva, mest. pri Enzovih redko pri Enzevih, or. z or. z Ercolanovo; dvojina: im. Ercolanovi, rod. Enzovima redko z Enzevima; množina: im. Enzovi Ercolanovih, daj. Ercolanovima, tož. Ercolanovi, mest. redko Enzevi, rod. Enzovih redko Enzevih, daj. pri Ercolanovih, or. z Ercolanovima; množina: im. Enzovim redko Enzevim, tož. Enzove redko Enzeve, Ercolanove, rod. Ercolanovih, daj. Ercolanovim, tož. mest. pri Enzovih redko pri Enzevih, or. z Enzovimi Ercolanove, mest. pri Ercolanovih, or. z Ercolanovimi redko z Enzevimi srednji: ednina: im. Ercolanovo, rod. Ercolanovega, ženski: ednina: im. Enzova redko Enzeva, rod. Enzove daj. Ercolanovemu, tož. Ercolanovo, mest. pri redko Enzeve, daj. Enzovi redko Enzevi, tož. Enzovo Ercolanovem, or. z Ercolanovim; dvojina: im. redko Enzevo, mest. pri Enzovi redko pri Enzevi, or. Ercolanovi, rod. Ercolanovih, daj. Ercolanovima, tož. z Enzovo redko z Enzevo; dvojina: im. Enzovi redko Ercolanovi, mest. pri Ercolanovih, or. z Ercolanovima; Enzevi, rod. Enzovih redko Enzevih, daj. Enzovima množina: im. Ercolanova, rod. Ercolanovih, daj. redko Enzevima, tož. Enzovi redko Enzevi, mest. pri Ercolanovim, tož. Ercolanova, mest. pri Ercolanovih, Enzovih redko pri Enzevih, or. z Enzovima redko z or. z Ercolanovimi Enzevima; množina: im. Enzove redko Enzeve, rod. StatuS: Predlog Enzovih redko Enzevih, daj. Enzovim redko Enzevim, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) tož. Enzove redko Enzeve, mest. pri Enzovih redko pri Enzevih, or. z Enzovimi redko z Enzevimi Ericsson -a [êriksọn, rod. êriksọna] m; ime bitja, srednji: ednina: im. Enzovo redko Enzevo, rod. osebno ime Enzovega redko Enzevega, daj. Enzovemu redko |švedski priimek|: Podjetje je predstavilo Larsa Enzevemu, tož. Enzovo redko Enzevo, mest. pri Magnusa Ericssona, očeta telekomunikacije 118 {B} Ericssonov PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev {O} ednina: im. Ericsson, rod. Ericssona, daj. Ericssonu, tož. Ericssona, mest. pri Ericssonu, or. z Esterházy -ja [ésterhazi, rod. ésterhazija] m; ime Ericssonom; dvojina: im. Ericssona, rod. Ericssonov, bitja, osebno ime daj. Ericssonoma, tož. Ericssona, mest. pri Ericssonih, |priimek|; |madžarski pisatelj|: pogovor z or. z Ericssonoma; množina: im. Ericssoni, rod. madžarskim pisateljem Pétrom Esterházyjem; Ericssonov, daj. Ericssonom, tož. Ericssone, mest. pri |pripadnik madžarske plemiške rodbine|: Haydn je Ericssonih, or. z Ericssoni večino svojega ustvarjalnega časa prebil v službi StatuS: Predlog kneza Esterhazyja; v množini Esterházyji |madžarska PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) plemiška rodbina|: Esterházyji so okoli leta 1717 obnovili grajsko poslopje; Začetki madžarske Ertl -a [êrtəl, rod. êrtla] m; ime bitja, osebno ime plemiške družine Esterházyjev segajo v srednji vek; |slovenski priimek|: intervju z ministrom Ertlom; kot prilastek, v imenovalniku potomec znane madžarske Odlikovanje Tomaža Ertla je sprožilo veliko polemik družine Esterházy {B} Ertlov {B} Esterházyjev {O} ednina: im. Ertl, rod. Ertla, daj. Ertlu, tož. Ertla, {O} ednina: im. Esterházy, rod. Esterházyja, daj. mest. pri Ertlu, or. z Ertlom; dvojina: im. Ertla, rod. Esterházyju, tož. Esterházyja, mest. pri Esterházyju, Ertlov, daj. Ertloma, tož. Ertla, mest. pri Ertlih, or. z or. z Esterházyjem; dvojina: im. Esterházyja, rod. Ertloma; množina: im. Ertli, rod. Ertlov, daj. Ertlom, Esterházyjev, daj. Esterházyjema, tož. Esterházyja, tož. Ertle, mest. pri Ertlih, or. z Ertli mest. pri Esterházyjih, or. z Esterházyjema; množina: StatuS: Predlog im. Esterházyji, rod. Esterházyjev, daj. Esterházyjem, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) tož. Esterházyje, mest. pri Esterházyjih, or. z Esterházyji Espírito Santo -a -a [espírito sánto, rod. espírita {I} ednina: im. [ésterhazi], rod. [ésterhazija], daj. sánta] m; zemljepisno ime [ésterhaziju], tož. [ésterhazija], mest. [pri ésterhaziju], |zvezna država v Braziliji|: prebivalci Espírita Santa; or. [z‿ésterhazijem]; dvojina: im. [ésterhazija], rod. deževna poletja v Espíritu Santu; kot prilastek, v [ésterhazije], daj. [ésterhazijema], tož. [ésterhazija], imenovalniku jezera v zvezni državi Espírito Santo mest. [pri ésterhazijih], or. [z‿ésterhazijema]; Kje? v Espíritu Santu množina: im. [ésterhaziji], rod. [ésterhazije], Od kod? iz Espírita Santa daj. [ésterhazijem], tož. [ésterhazije], mest. [pri Kam? v Espírito Santo ésterhazijih], or. [z‿ésterhaziji] {B} Espíritosantčan, Espíritosantčanka; StatuS: Predlog Espíritosantčanov, Espíritosantčankin; PravoPiSni kategoriji: Imena vladarskih in plemiških espíritosantski rodbin; Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Espírito Santo, rod. Espírita Santa, daj. Espíritu Santu, tož. Espírito Santo, mest. pri Estonska nacionalna knjižnica -e -e -e [estónska Espíritu Santu, or. z Espíritom Santom nacijonálna knjížnica, rod. estónske nacijonálne StatuS: Predlog knjížnice] ž; stvarno ime PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) |knjižnica v Estoniji|: Spletni seminar je pripravila enot Estonska nacionalna knjižnica; digitalni arhiv v Estonski nacionalni knjižnici; ◎ est. Eesti Espoo -pa [éspo, rod. éspa] m; zemljepisno ime Rahvusraamatukogu (< Estonija) |kraj na Finskem|: festival v Espu; podzemna Kje? v Estonski nacionalni knjižnici železniška povezava med Espom in Helsinki; Od kod? iz Estonske nacionalne knjižnice kot prilastek, v imenovalniku Evropsko prvenstvu je Kam? v Estonsko nacionalno knjižnico potekalo v finskem mestu Espoo {O} ednina: im. Estonska nacionalna knjižnica, Kje? v Espu rod. Estonske nacionalne knjižnice, daj. Estonski Od kod? iz Espa nacionalni knjižnici, tož. Estonsko nacionalno Kam? v Espo knjižnico, mest. pri Estonski nacionalni knjižnici, or. z {B} Espčan, Espčanka; Espčanov, Espčankin; espski Estonsko nacionalno knjižnico {O} ednina: im. Espoo, rod. Espa, daj. Espu, tož. Espo, StatuS: Predlog mest. pri Espu, or. z Espom PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Stvarna lastna imena StatuS: Predlog 119 Eustachi -ja [estáhi, rod. estáhija] m; ime bitja, Eustachijevim; dvojina: im. Eustachijevi, rod. osebno ime Eustachijevih, daj. Eustachijevima, tož. Eustachijevi, |priimek|; |italijanski anatom|: znanstveno mest. pri Eustachijevih, or. z Eustachijevima; delo Bartolomea Eustachija; Po Eustachiju so množina: im. Eustachijeva, rod. Eustachijevih, poimenovali Evstahijevo/evstahijevo cev daj. Eustachijevim, tož. Eustachijeva, mest. pri {B} Eustachijev Eustachijevih, or. z Eustachijevimi {O} ednina: im. Eustachi, rod. Eustachija, daj. StatuS: Predlog Eustachiju, tož. Eustachija, mest. pri Eustachiju, PravoPiSni kategoriji: Izlastnoimenski pridevniki na or. z Eustachijem; dvojina: im. Eustachija, rod. -ov/-ev ali -in v stalnih besednih zvezah; Svojilni Eustachijev, daj. Eustachijema, tož. Eustachija, mest. pridevniki (iz osebnih moških imen) pri Eustachijih, or. z Eustachijema; množina: im. Eustachiji, rod. Eustachijev, daj. Eustachijem, tož. evrazijčev -a -o [erázijče, ž. erázijčeva, s. Eustachije, mest. pri Eustachijih, or. z Eustachiji erázijčevo] prid. {I} ednina: im. [estáhi], rod. [estáhija], daj. Skozi gozd je odmeval evrazijčev lajež (< [estáhiju], tož. [estáhija], mest. [pri estáhiju], evrazijec) or. [z‿estáhijem]; dvojina: im. [estáhija], rod. {O} moški: ednina: im. evrazijčev, rod. [estáhije], daj. [estáhijema], tož. [estáhija], mest. evrazijčevega, daj. evrazijčevemu, tož. evrazijčev [pri estáhijih], or. [z‿estáhijema]; množina: im. (živostno evrazijčevega), mest. pri evrazijčevem, [estáhiji], rod. [estáhije], daj. [estáhijem], tož. or. z evrazijčevim; dvojina: im. evrazijčeva, rod. [estáhije], mest. [pri estáhijih], or. [z‿estáhiji] evrazijčevih, daj. evrazijčevima, tož. evrazijčeva, mest. StatuS: Predlog pri evrazijčevih, or. z evrazijčevima; množina: im. PravoPiSna kategorija: Italijanščina evrazijčevi, rod. evrazijčevih, daj. evrazijčevim, tož. evrazijčeve, mest. pri evrazijčevih, or. z evrazijčevimi Eustachijev -a -o [estáhije, ž. estáhijeva, s. ženski: ednina: im. evrazijčeva, rod. evrazijčeve, daj. estáhijevo] prid. evrazijčevi, tož. evrazijčevo, mest. pri evrazijčevi, Eustachijevo raziskovanje nadledvičnih žlez or. z evrazijčevo; dvojina: im. evrazijčevi, rod. Evstahijeva/evstahijeva cev podomačeno |ušesna evrazijčevih, daj. evrazijčevima, tož. evrazijčevi, mest. troblja|: Da bi se tlaki lahko izenačevali, mora biti pri evrazijčevih, or. z evrazijčevima; množina: im. Evstahijeva/evstahijeva cev, ki povezuje srednje evrazijčeve, rod. evrazijčevih, daj. evrazijčevim, tož. uho in žrelo, odprta; Evstahijeva/evstahijeva tuba evrazijčeve, mest. pri evrazijčevih, or. z evrazijčevimi podomačeno |ušesna troblja|: Evstahijevo/evstahijevo srednji: ednina: im. evrazijčevo, rod. evrazijčevega, tubo so poimenovali po italijanskem anatomu daj. evrazijčevemu, tož. evrazijčevo, mest. pri Bartolomeu Eustachiju (< Eustachi) evrazijčevem, or. z evrazijčevim; dvojina: im. {O} moški: ednina: im. Eustachijev, rod. evrazijčevi, rod. evrazijčevih, daj. evrazijčevima, tož. Eustachijevega, daj. Eustachijevemu, tož. Eustachijev evrazijčevi, mest. pri evrazijčevih, or. z evrazijčevima; (živostno Eustachijevega), mest. pri Eustachijevem, množina: im. evrazijčeva, rod. evrazijčevih, daj. or. z Eustachijevim; dvojina: im. Eustachijeva, rod. evrazijčevim, tož. evrazijčeva, mest. pri evrazijčevih, Eustachijevih, daj. Eustachijevima, tož. Eustachijeva, or. z evrazijčevimi mest. pri Eustachijevih, or. z Eustachijevima; StatuS: Predlog množina: im. Eustachijevi, rod. Eustachijevih, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz občnih daj. Eustachijevim, tož. Eustachijeve, mest. pri poimenovanj) Eustachijevih, or. z Eustachijevimi ženski: ednina: im. Eustachijeva, rod. Eustachijeve, Fabian1 -a [fábijan, rod. fábijana] m; ime bitja, osebno daj. Eustachijevi, tož. Eustachijevo, mest. pri ime Eustachijevi, or. z Eustachijevo; dvojina: im. |moško ime v več jezikih|: S Fabianom in Anžetom Eustachijevi, rod. Eustachijevih, daj. Eustachijevima, smo obiskali živalski vrt; |priimek v več jezikih|: tož. Eustachijevi, mest. pri Eustachijevih, or. z Hiša Lojzeta Fabiana je stara 200 let Eustachijevima; množina: im. Eustachijeve, rod. {B} Fabianov Eustachijevih, daj. Eustachijevim, tož. Eustachijeve, {O} ednina: im. Fabian, rod. Fabiana, daj. Fabianu, tož. mest. pri Eustachijevih, or. z Eustachijevimi Fabiana, mest. pri Fabianu, or. s Fabianom; dvojina: srednji: ednina: im. Eustachijevo, rod. im. Fabiana, rod. Fabianov, daj. Fabianoma, tož. Eustachijevega, daj. Eustachijevemu, tož. Fabiana, mest. pri Fabianih, or. s Fabianoma; množina: Eustachijevo, mest. pri Eustachijevem, or. z im. Fabiani, rod. Fabianov, daj. Fabianom, tož. Fabiane, 120 mest. pri Fabianih, or. s Fabiani Fabjan -a [fábjan, rod. fábjana in fabján, rod. StatuS: Predlog fabjána] m; ime bitja, osebno ime PravoPiSne kategorije: Lastna imena (osebna, moška); |moško ime|: Na praznovanje je povabil tudi Lastna imena (priimki); Italijanščina Fabjana, svojega nadrejenega; |priimek|: zahteve trenerja Fabjana; kot prilastek, v imenovalniku V moštvu Fabian3 -a [fêjbijen, rod. fêjbijena] m; ime bitja, osebno so bili kar štirje bratje Fabjan ime {B} Fabjanov |angleško moško ime|: zmagovalni gol vezista {O} ednina: im. Fabjan, rod. Fabjana, daj. Fabjanu, tož. Fabiana Delpha; |angleški priimek|: podvig Fabjana, mest. pri Fabjanu, or. s Fabjanom; dvojina: nekdanjega astronavta Johna Fabiana im. Fabjana, rod. Fabjanov, daj. Fabjanoma, tož. {B} Fabianov Fabjana, mest. pri Fabjanih, or. s Fabjanoma; množina: {O} ednina: im. Fabian, rod. Fabiana, daj. Fabianu, tož. im. Fabjani, rod. Fabjanov, daj. Fabjanom, tož. Fabjane, Fabiana, mest. pri Fabianu, or. s Fabianom; dvojina: mest. pri Fabjanih, or. s Fabjani im. Fabiana, rod. Fabianov, daj. Fabianoma, tož. StatuS: Predlog Fabiana, mest. pri Fabianih, or. s Fabianoma; množina: PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) im. Fabiani, rod. Fabianov, daj. Fabianom, tož. Fabiane, mest. pri Fabianih, or. s Fabiani Falcón -a [falkón, rod. falkóna] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |zvezna država v Venezueli|: narodni park v Falcónu; PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); kot prilastek, v imenovalniku zastava zvezne države Lastna imena (priimki) Falcón Kje? v Falcón Fabián -a [fabján, rod. fabjána] m; ime bitja, osebno Od kod? iz Falcóna ime Kam? v Falcón |moško ime v več jezikih|: V Španiji je srečal {B} Falcónčan, Falcónčanka; Falcónčanov, Fabiána; |priimek v več jezikih|: sodelovanje s Falcónčankin; falcónski slovitim Fabiánom {O} ednina: im. Falcón, rod. Falcóna, daj. Falcónu, tož. {B} Fabiánov Falcon, mest. pri Falcónu, or. s Falcónom {O} ednina: im. Fabián, rod. Fabiána, daj. Fabiánu, tož. StatuS: Predlog Fabiána, mest. pri Fabiánu, or. s Fabiánom; dvojina: PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) im. Fabiána, rod. Fabiánov, daj. Fabiánoma, tož. enot; Španščina Fabiána, mest. pri Fabiánih, or. s Fabiánoma; množina: im. Fabiáni, rod. Fabiánov, daj. Fabiánom, tož. Fabiáne, Fándly -ja [fándli, rod. fándlija] m; ime bitja, osebno mest. pri Fabiánih, or. s Fabiáni ime StatuS: Predlog |priimek|; |slovaški pisatelj|: V delih Juraja Fándlyja PravoPiSne kategorije: Lastna imena (osebna, moška); se seznanimo tudi s čebelarstvom Lastna imena (priimki); Španščina {B} Fándlyjev {O} ednina: im. Fándly, rod. Fándlyja, daj. Fándlyju, Fabijan -a [fábijan, rod. fábijana in fabiján, rod. tož. Fándlyja, mest. pri Fándlyju, or. s Fándlyjem; fabijána] m; ime bitja, osebno ime dvojina: im. Fándlyja, rod. Fándlyjev, daj. Fándlyjema, |moško ime|: večerja s Fabijanom; |svetnik|: v zvezi tož. Fándlyja, mest. pri Fándlyjih, or. s Fándlyjema; sveti/sv. Fabijan God svetega/sv. Fabijana je 20. množina: im. Fándlyji, rod. Fándlyjev, daj. Fándlyjem, januarja; |slovenski priimek|: gospod Janez Fabijan tož. Fándlyje, mest. pri Fándlyjih, or. s Fándlyji {B} Fabijanov {I} ednina: im. [fándli], rod. [fándlija], daj. [fándliju], {O} ednina: im. Fabijan, rod. Fabijana, daj. Fabijanu, tož. [fándlija], mest. [pri fándliju], or. [s‿fándlijem]; tož. Fabijana, mest. pri Fabijanu, or. s Fabijanom; dvojina: im. [fándlija], rod. [fándlije], daj. dvojina: im. Fabijana, rod. Fabijanov, daj. Fabijanoma, [fándlijema], tož. [fándlija], mest. [pri fándlijih], tož. Fabijana, mest. pri Fabijanih, or. s Fabijanoma; or. [s‿fándlijema]; množina: im. [fándliji], rod. množina: im. Fabijani, rod. Fabijanov, daj. Fabijanom, [fándlije], daj. [fándlijem], tož. [fándlije], mest. [pri tož. Fabijane, mest. pri Fabijanih, or. s Fabijani fándlijih], or. [s‿fándliji] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Lastna imena (priimki) 121 Fanzago -a [fancágo, rod. fancága] m; ime bitja, im. Farnesejevi, rod. Farnesejevih, daj. Farnesejevim, osebno ime tož. Farnesejeve, mest. pri Farnesejevih, or. s |priimek|; |italijanski arhitekt in kipar|: baročna Farnesejevimi arhitektura Cosima Fanzaga ženski: ednina: im. Farnesejeva, rod. Farnesejeve, daj. {B} Fanzagov Farnesejevi, tož. Farnesejevo, mest. pri Farnesejevi, {O} ednina: im. Fanzago, rod. Fanzaga, daj. Fanzagu, or. s Farnesejevo; dvojina: im. Farnesejevi, rod. tož. Fanzaga, mest. pri Fanzagu, or. s Fanzagom; Farnesejevih, daj. Farnesejevima, tož. Farnesejevi, dvojina: im. Fanzaga, rod. Fanzagov, daj. Fanzagoma, mest. pri Farnesejevih, or. s Farnesejevima; množina: tož. Fanzaga, mest. pri Fanzagih, or. s Fanzagoma; im. Farnesejeve, rod. Farnesejevih, daj. Farnesejevim, množina: im. Fanzagi, rod. Fanzagov, daj. Fanzagom, tož. Farnesejeve, mest. pri Farnesejevih, or. s tož. Fanzage, mest. pri Fanzagih, or. s Fanzagi Farnesejevimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Farnesejevo, rod. Farnesejevega, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); daj. Farnesejevemu, tož. Farnesejevo, mest. pri Italijanščina Farnesejevem, or. s Farnesejevim; dvojina: im. Farnesejevi, rod. Farnesejevih, daj. Farnesejevima, Farnese -ja [farnéze, rod. farnézeja] m; ime bitja, tož. Farnesejevi, mest. pri Farnesejevih, or. s osebno ime Farnesejevima; množina: im. Farnesejeva, rod. |priimek|; |rodbinsko ime|: Odpravila sta se h Farnesejevih, daj. Farnesejevim, tož. Farnesejeva, kardinalu Alessandru Farneseju; kot prilastek, v mest. pri Farnesejevih, or. s Farnesejevimi imenovalniku Palačo so za družino Farnese postavili StatuS: Predlog leta 1517; v množini Farneseji |italijanska rodbina|: PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) S Farneseji je imel v času svojega uradovanja kar nekaj težav Ferencz -a [fêrenc, rod. fêrenca] m; ime bitja, osebno {B} Farnesejev ime {O} ednina: im. Farnese, rod. Farneseja, daj. |madžarsko moško ime|: Poročila se je z grofom Farneseju, tož. Farneseja, mest. pri Farneseju, or. s Ferenczem/Ferenczom Farnesejem; dvojina: im. Farneseja, rod. Farnesejev, {B} Ferenczev in Ferenczov daj. Farnesejema, tož. Farneseja, mest. pri Farnesejih, {O} ednina: im. Ferencz, rod. Ferencza, daj. Ferenczu, or. s Farnesejema; množina: im. Farneseji, rod. tož. Ferencza, mest. pri Ferenczu, or. s Ferenczem in Farnesejev, daj. Farnesejem, tož. Farneseje, mest. pri s Ferenczom; dvojina: im. Ferencza, rod. Ferenczev Farnesejih, or. s Farneseji in Ferenczov, daj. Ferenczema in Ferenczoma, tož. {I} ednina: im. [farnéze], rod. [farnézeja], daj. Ferencza, mest. pri Ferenczih, or. s Ferenczema in s [farnézeju], tož. [farnézeja], mest. [pri farnézeju], Ferenczoma; množina: im. Ferenczi, rod. Ferenczev or. [s‿farnézejem]; dvojina: im. [farnézeja], rod. in Ferenczov, daj. Ferenczem in Ferenczom, tož. [farnézeje], daj. [farnézejema], tož. [farnézeja], mest. Ferencze, mest. pri Ferenczih, or. s Ferenczi [pri farnézejih], or. [s‿farnézejema]; množina: im. {I} ednina: im. [fêrenc], rod. [fêrenca], daj. [fêrencu], [farnézeji], rod. [farnézeje], daj. [farnézejem], tož. tož. [fêrenca], mest. [pri fêrencu], or. [s‿fêrencem]; [farnézeje], mest. [pri farnézejih], or. [s‿farnézeji] dvojina: im. [fêrenca], rod. [fêrence], daj. StatuS: Predlog [fêrencema], tož. [fêrenca], mest. [pri fêrencih], or. PravoPiSne kategorije: Lastna imena (priimki); Imena [s‿fêrencema]; množina: im. [fêrenci], rod. [fêrence], vladarskih in plemiških rodbin; Italijanščina daj. [fêrencem], tož. [fêrence], mest. [pri fêrencih], or. [s‿fêrenci] Farnesejev -a -o [farnézeje, ž. farnézejeva, s. StatuS: Predlog farnézejevo] prid. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) Leta 1731 je Farnesejevo posestvo podedoval Karel Burbonski; prim. Farnesejevo gledališče, Ferenczev -a -o in Ferenczov -a -o [fêrenče, ž. Farnesejeva palača (< Farnese) fêrenčeva, s. fêrenčevo] prid. {O} moški: ednina: im. Farnesejev, rod. Pred poslopjem stoji Ferenczev/Ferenczov kip (< Farnesejevega, daj. Farnesejevemu, tož. Farnesejev Ferencz) (živostno Farnesejevega), mest. pri Farnesejevem, {O} moški: ednina: im. Ferenczev in Ferenczov, rod. or. s Farnesejevim; dvojina: im. Farnesejeva, rod. Ferenczevega in Ferenczovega, daj. Ferenczevemu Farnesejevih, daj. Farnesejevima, tož. Farnesejeva, in Ferenczovemu, tož. Ferenczev in Ferenczov mest. pri Farnesejevih, or. s Farnesejevima; množina: (živostno Ferenczevega in Ferenczovega), mest. pri 122 Ferenczevem in pri Ferenczovem, or. s Ferenczevim {O} množina: im. Fiesole, rod. Fiesol, daj. Fiesolam, in s Ferenczovim; dvojina: im. Ferenczeva in tož. Fiesole, mest. pri Fiesolah, or. s Fiesolami Ferenczova, rod. Ferenczevih in Ferenczovih, daj. StatuS: Predlog Ferenczevima in Ferenczovima, tož. Ferenczeva in PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina Ferenczova, mest. pri Ferenczevih in pri Ferenczovih, or. s Ferenczevima in s Ferenczovima; množina: Fiľakovo -a [fíljakovo, rod. fíljakova] m; zemljepisno im. Ferenczevi in Ferenczovi, rod. Ferenczevih in ime Ferenczovih, daj. Ferenczevim in Ferenczovim, tož. |kraj na Slovaškem|: grad v Fiľakovu; kot prilastek, v Ferenczeve in Ferenczove, mest. pri Ferenczevih in pri imenovalniku madžarsko govoreči prebivalci mesta Ferenczovih, or. s Ferenczevimi in s Ferenczovimi Fiľakovo ženski: ednina: im. Ferenczeva in Ferenczova, Kje? v Fiľakovu rod. Ferenczeve in Ferenczove, daj. Ferenczevi in Od kod? iz Fiľakova Ferenczovi, tož. Ferenczevo in Ferenczovo, mest. pri Kam? v Fiľakovo Ferenczevi in pri Ferenczovi, or. s Ferenczevo in s {B} Fiľakovčan, Fiľakovčanka; Fiľakovčanov, Ferenczovo; dvojina: im. Ferenczevi in Ferenczovi, Fiľakovčankin; fiľakovski rod. Ferenczevih in Ferenczovih, daj. Ferenczevima in {O} ednina: im. Fiľakovo, rod. Fiľakova, daj. Ferenczovima, tož. Ferenczevi in Ferenczovi, mest. pri Fiľakovu, tož. Fiľakovo, mest. pri Fiľakovu, or. s Ferenczevih in pri Ferenczovih, or. s Ferenczevima Fiľakovom in s Ferenczovima; množina: im. Ferenczeve in StatuS: Predlog Ferenczove, rod. Ferenczevih in Ferenczovih, daj. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina Ferenczevim in Ferenczovim, tož. Ferenczeve in Ferenczove, mest. pri Ferenczevih in pri Ferenczovih, Finski zaliv -ega -a [fínski zalí, rod. fínskega or. s Ferenczevimi in s Ferenczovimi zalíva] m; zemljepisno ime srednji: ednina: im. Ferenczevo in Ferenczovo, rod. |zaliv v Baltskem morju|: obala Finskega zaliva; Ferenczevega in Ferenczovega, daj. Ferenczevemu plovba po Finskem zalivu; otoki v Finskem zalivu; ◎ in Ferenczovemu, tož. Ferenczevo in Ferenczovo, fin. Suomenlahti; prim. finski (< Finska, Finsko) mest. pri Ferenczevem in pri Ferenczovem, or. {O} ednina: im. Finski zaliv, rod. Finskega zaliva, daj. s Ferenczevim in s Ferenczovim; dvojina: im. Finskemu zalivu, tož. Finski zaliv, mest. pri Finskem Ferenczevi in Ferenczovi, rod. Ferenczevih in zalivu, or. s Finskim zalivom Ferenczovih, daj. Ferenczevima in Ferenczovima, tož. S Ferenczevi tatuS: Predlog in Ferenczovi, mest. pri Ferenczevih in pri P Ferenczovih, ravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena voda or. s Ferenczevima in s Ferenczovima; množina: im. Ferenczeva in Ferenczova, rod. Flaubert Ferenczevih -a [flobêr, rod. flobêrja in flobêra] m; ime in Ferenczovih, daj. Ferenczevim in Ferenczovim, bitja, osebno ime tož. Ferenczeva in Ferenczova, mest. pri Ferenczevih |priimek|; |francoski pisatelj|: roman Gustava in pri Ferenczovih, or. s Ferenczevimi in s Ferenczovimi Flauberta; V eseju je Dostojevskega primerjal s Flaubertom/Flaubertem; v prenesenem pomenu StatuS: Predlog |Flaubertova dela|: citat iz Flauberta PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih moških imen) {B} Flaubertov in Flaubertev {O} ednina: im. Flaubert, rod. Flauberta, daj. Flaubertu, Ferenczov tož. Flauberta, mest. pri Flaubertu, or. s prid.; obširneje glej pri Ferenczev Flaubertom in s Flaubertem; dvojina: im. Flauberta, rod. Flaubertov in Flaubertev, daj. Flaubertoma in Fiesole Fiesol [fjézole, rod. fjézol] ž mn.; zemljepisno Flaubertema, tož. Flauberta, mest. pri Flaubertih, ime or. s Flaubertoma in s Flaubertema; množina: |kraj v Italiji|: V Fiesolah se je sestal z nekaterimi im. Flauberti, rod. Flaubertov in Flaubertev, daj. svetovalci; kot prilastek, v imenovalniku Tisti dan smo si Flaubertom in Flaubertem, tož. Flauberte, mest. pri ogledali etruščansko mesto Fiesole Flaubertih, or. s Flauberti Kje? v Fiesolah {I} ednina: im. [flobêr], rod. [flobêrja] in [flobêra], Od kod? iz Fiesol daj. [flobêrju] in [flobêru], tož. [flobêrja] in [flobêra], Kam? v Fiesole mest. [pri flobêrju] in [pri flobêru], or. [s‿flobêrjem] {B} Fiesolčan, Fiesolčanka; Fiesolčanov, in [s‿flobêrom]; dvojina: im. [flobêrja] in [flobêra], Fiesolčankin; fiesolski rod. [flobêrje] in [flobêro], daj. [flobêrjema] in 123 [flobêroma], tož. [flobêrja] in [flobêra], mest. [pri poletel prvi Nasin raketoplan; kot prilastek, navadno v flobêrjih] in [pri flobêrih], or. [s‿flobêrjema] in imenovalniku guverner zvezne države Florida; volilni [s‿flobêroma]; množina: im. [flobêrji] in [flobêri], izid v državi Florida rod. [flobêrje] in [flobêro], daj. [flobêrjem] Kje? na Floridi tudi v Floridi in [flobêrom], tož. [flobêrje] in [flobêre], mest. Od kod? s Floride tudi iz Floride [pri flobêrjih] in [pri flobêrih], or. [s‿flobêrji] in Kam? na Florido tudi v Florido [s‿flobêri] {B} Floridčan, Floridčanka; Floridčanov, StatuS: Predlog Floridčankin; floridski PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Florida, rod. Floride, daj. Floridi, tož. Florido, mest. pri Floridi, or. s Florido Flegrejska polja -ih polj [flegrêjska pólja, rod. StatuS: Predlog flegrêjskih polʼ] s mn.; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) |drugo ime za Flegrejske poljane|: Tla Flegrejskih enot polj zahodno od Neaplja so že tisočletja nemirna; ◎ it. Campi Flegrei; prim. Flegrejske poljane, polje floridski -a -o [flóritski] prid. {O} množina: im. Flegrejska polja, rod. Flegrejskih floridski polotok; tekma floridskih Panterjev; polj, daj. Flegrejskim poljem, tož. Flegrejska polja, kapetan floridske Vročice; floridsko močvirje mest. pri Flegrejskih poljih, or. s Flegrejskimi polji Everglades {I} množina: im. [flegrêjska pólja], rod. [flegrêjskih floridski dišečnik |rastlina|: ekstrakt floridskega pólʼ], daj. [flegrêjskim póljem], tož. [flegrêjska pólja], dišečnika; prim. Floridski preliv (< Florida2) mest. [pri flegrêjskih póljih], or. [s‿flegrêjskimi pólji] {O} moški: ednina: im. floridski, rod. floridskega, daj. StatuS: Predlog floridskemu, tož. floridski (živostno floridskega), mest. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena pri floridskem, or. s floridskim; dvojina: im. floridska, rod. floridskih, daj. floridskima, tož. floridska, mest. pri Flegrejske poljane -ih poljan [flegrêjske poljáne, floridskih, or. s floridskima; množina: im. floridski, rod. flegrêjskih polján] ž mn.; zemljepisno ime rod. floridskih, daj. floridskim, tož. floridske, mest. pri |ognjeniško območje v Italiji|: Na Flegrejskih floridskih, or. s floridskimi poljanah so ostanki velikanskega ognjenika; ◎ it. ženski: ednina: im. floridska, rod. floridske, daj. Campi Flegrei; prim. poljana floridski, tož. floridsko, mest. pri floridski, or. s {O} množina: im. Flegrejske poljane, rod. Flegrejskih floridsko; dvojina: im. floridski, rod. floridskih, daj. poljan, daj. Flegrejskim poljanam, tož. Flegrejske floridskima, tož. floridski, mest. pri floridskih, or. s poljane, mest. pri Flegrejskih poljanah, or. s floridskima; množina: im. floridske, rod. floridskih, Flegrejskimi poljanami daj. floridskim, tož. floridske, mest. pri floridskih, or. s S floridskimi tatuS: Predlog P srednji: ravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena ednina: im. floridsko, rod. floridskega, daj. floridskemu, tož. floridsko, mest. pri floridskem, or. Florida1 -e [flórida, rod. flóride] ž; zemljepisno ime s floridskim; dvojina: im. floridski, rod. floridskih, |polotok v Severni Ameriki|: raziskovanje aligatorjev daj. floridskima, tož. floridski, mest. pri floridskih, or. na Floridi; kot prilastek, navadno v imenovalniku Orkan s floridskima; množina: im. floridska, rod. floridskih, ogroža obmorska mesta na polotoku Florida daj. floridskim, tož. floridska, mest. pri floridskih, or. s Kje? na Floridi floridskimi Od kod? s Floride StatuS: Predlog Kam? na Florido PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, {B} Floridčan, Floridčanka; Floridčanov, pokrajin, otokov) Floridčankin; floridski {O} ednina: im. Florida, rod. Floride, daj. Floridi, tož. Floridski preliv -ega -a [flóritski prelí, rod. Florido, mest. pri Floridi, or. s Florido flóritskega prelíva] m; zemljepisno ime S |preliv med Mehiškim zalivom in Atlantskim tatuS: Predlog P oceanom|: Begunci s Kube so prek Floridskega ravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij preliva pribežali v ZDA; Skozi Floridski preliv teče Florida2 -e [flórida, rod. flóride] ž; zemljepisno ime Zalivski tok; migracije čez Floridski preliv; ◎ angl. |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Straits of Florida, šp. Estrechos de Florida; prim. Leta 1981 je s Kennedyjevega izstrelišča na Floridi floridski (< Florida2) 124 Kje? v Floridskem prelivu Franc1 -a [fránc in frànc, rod. fránca] m; ime bitja, Od kod? iz Floridskega preliva osebno ime Kam? v Floridski preliv |moško ime|: zahvala gospodu Francu; S Francem {B} floridskoprelivski se je spoznal v osnovni šoli; prim. Franc Jožef I. , {O} ednina: im. Floridski preliv, rod. Floridskega Franc I. Francoski preliva, daj. Floridskemu prelivu, tož. Floridski {B} Frančev preliv, mest. pri Floridskem prelivu, or. s Floridskim {O} ednina: im. Franc, rod. Franca, daj. Francu, tož. prelivom Franca, mest. pri Francu, or. s Francem; dvojina: im. StatuS: Predlog Franca, rod. Francev, daj. Francema, tož. Franca, mest. PravoPiSna kategorija: Imena voda pri Francih, or. s Francema; množina: im. Franci, rod. Francev, daj. Francem, tož. France, mest. pri Francih, Foix -a [fóš, rod. fóša] m; osebno ime, ime bitja or. s Franci |priimek|; |katalonski pesnik|: avantgardne ideje {I} ednina: im. [fránc] in [frànc], rod. [fránca], Josepa Vicença Foixa; korespondenca s Foixem daj. [fráncu], tož. [fránca], mest. [pri fráncu], or. {B} Foixev [s‿fráncem]; dvojina: im. [fránca], rod. [fránce], {O} ednina: im. Foix, rod. Foixa, daj. Foixu, tož. Foixa, daj. [fráncema], tož. [fránca], mest. [pri fráncih], or. mest. pri Foixu, or. s Foixem; dvojina: im. Foixa, rod. [s‿fráncema]; množina: im. [fránci], rod. [fránce], Foixev, daj. Foixema, tož. Foixa, mest. pri Foixih, or. s daj. [fráncem], tož. [fránce], mest. [pri fráncih], or. Foixema; množina: im. Foixi, rod. Foixev, daj. Foixem, [s‿fránci] tož. Foixe, mest. pri Foixih, or. s Foixi StatuS: Predlog {I} ednina: im. [fóš], rod. [fóša], daj. [fóšu], tož. [fóša], PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) mest. [pri fóšu], or. [s‿fóšem]; dvojina: im. [fóša], rod. [fóše], daj. [fóšema], tož. [fóša], mest. [pri fóših], Franc2 -a [fránc in frànc, rod. fránca] m; ime bitja, or. [s‿fóšema]; množina: im. [fóši], rod. [fóše], daj. osebno ime [fóšem], tož. [fóše], mest. [pri fóših], or. [s‿fóši] |slovenski priimek|: predavanje Milana Franca; StatuS: Predlog Treniral je skupaj z Urbanom Francem PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {B} Frančev {O} ednina: im. Franc, rod. Franca, daj. Francu, tož. Foixev -a -o [fóše, ž. fóševa, s. fóševo] prid. Franca, mest. pri Francu, or. s Francem; dvojina: im. prevod Foixevih pesmi (< Foix1) Franca, rod. Francev, daj. Francema, tož. Franca, mest. {O} moški: ednina: im. Foixev, rod. Foixevega, daj. pri Francih, or. s Francema; množina: im. Franci, rod. Foixevemu, tož. Foixev (živostno Foixevega), mest. Francev, daj. Francem, tož. France, mest. pri Francih, pri Foixevem, or. s Foixevim; dvojina: im. Foixeva, or. s Franci rod. Foixevih, daj. Foixevima, tož. Foixeva, mest. pri {I} ednina: im. [fránc] in [frànc], rod. [fránca], Foixevih, or. s Foixevima; množina: im. Foixevi, daj. [fráncu], tož. [fránca], mest. [pri fráncu], or. rod. Foixevih, daj. Foixevim, tož. Foixeve, mest. pri [s‿fráncem]; dvojina: im. [fránca], rod. [fránce], Foixevih, or. s Foixevimi daj. [fráncema], tož. [fránca], mest. [pri fráncih], or. ženski: ednina: im. Foixeva, rod. Foixeve, daj. [s‿fráncema]; množina: im. [fránci], rod. [fránce], Foixevi, tož. Foixevo, mest. pri Foixevi, or. s Foixevo; daj. [fráncem], tož. [fránce], mest. [pri fráncih], or. dvojina: im. Foixevi, rod. Foixevih, daj. Foixevima, [s‿fránci] tož. Foixevi, mest. pri Foixevih, or. s Foixevima; StatuS: Predlog množina: im. Foixeve, rod. Foixevih, daj. Foixevim, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) tož. Foixeve, mest. pri Foixevih, or. s Foixevimi srednji: ednina: im. Foixevo, rod. Foixevega, daj. François -a [fransá, rod. fransája] m; ime bitja, Foixevemu, tož. Foixevo, mest. pri Foixevem, or. osebno ime s Foixevim; dvojina: im. Foixevi, rod. Foixevih, |francosko moško ime|: roman Françoisa Rabelaisa; daj. Foixevima, tož. Foixevi, mest. pri Foixevih, or. razprava s Françoisom/Françoisem Hollandom s Foixevima; množina: im. Foixeva, rod. Foixevih, {B} Françoisov in Françoisev daj. Foixevim, tož. Foixeva, mest. pri Foixevih, or. s {O} ednina: im. François, rod. Françoisa, daj. Foixevimi Françoisu, tož. Françoisa, mest. pri Françoisu, or. s StatuS: Predlog Françoisom in s Françoisem; dvojina: im. Françoisa, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) rod. Françoisov in Françoisev, daj. Françoisoma in Françoisema, tož. Françoisa, mest. pri Françoisih, 125 or. s Françoisoma in s Françoisema; množina: s Françoisovim in s Françoisevim; dvojina: im. im. Françoisi, rod. Françoisov in Françoisev, daj. Françoisovi in Françoisevi, rod. Françoisovih in Françoisom in Françoisem, tož. Françoise, mest. pri Françoisevih, daj. Françoisovima in Françoisevima, Françoisih, or. s Françoisi tož. Françoisovi in Françoisevi, mest. pri Françoisovih {I} ednina: im. [fransá], rod. [fransája], daj. in pri Françoisevih, or. s Françoisovima in s [fransáju], tož. [fransája], mest. [pri fransáju], Françoisevima; množina: im. Françoisova in or. [s‿fransájem]; dvojina: im. [fransája], rod. Françoiseva, rod. Françoisovih in Françoisevih, daj. [fransáje], daj. [fransájema], tož. [fransája], mest. Françoisovim in Françoisevim, tož. Françoisova [pri fransájih], or. [s‿fransájema]; množina: im. in Françoiseva, mest. pri Françoisovih in pri [fransáji], rod. [fransáje], daj. [fransájem], tož. Françoisevih, or. s Françoisovimi in s Françoisevimi [fransáje], mest. [pri fransájih], or. [s‿fransáji] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz osebnih PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) moških imen); Svojilni pridevniki (iz priimkov) Françoisev prid.; obširneje glej pri Françoisov Frančev -a -o [fránče, ž. fránčeva, s. fránčevo] prid. Peljali smo se s Frančevim avtomobilom; Frančeva Françoisov -a -o in Françoisev -a -o [fransáje, rojstna hiša; prim. Frančev most (< Franc1) ž. fransájeva, s. fransájevo] prid. {O} moški: ednina: im. Frančev, rod. Frančevega, Françoisov/Françoisev brat Jean-Jacques Rousseau; daj. Frančevemu, tož. Frančev (živostno Frančevega), Françoisov/Françoisev portret (< François) mest. pri Frančevem, or. s Frančevim; dvojina: {O} moški: ednina: im. Françoisov in Françoisev, rod. im. Frančeva, rod. Frančevih, daj. Frančevima, tož. Françoisovega in Françoisevega, daj. Françoisovemu Frančeva, mest. pri Frančevih, or. s Frančevima; in Françoisevemu, tož. Françoisov in Françoisev množina: im. Frančevi, rod. Frančevih, daj. Frančevim, (živostno Françoisovega in Françoisevega), mest. tož. Frančeve, mest. pri Frančevih, or. s Frančevimi pri Françoisovem in pri Françoisevem, or. s ženski: ednina: im. Frančeva, rod. Frančeve, daj. Françoisovim in s Françoisevim; dvojina: im. Frančevi, tož. Frančevo, mest. pri Frančevi, or. s Françoisova in Françoiseva, rod. Françoisovih in Frančevo; dvojina: im. Frančevi, rod. Frančevih, daj. Françoisevih, daj. Françoisovima in Françoisevima, Frančevima, tož. Frančevi, mest. pri Frančevih, or. s tož. Françoisova in Françoiseva, mest. pri Frančevima; množina: im. Frančeve, rod. Frančevih, Françoisovih in pri Françoisevih, or. s Françoisovima daj. Frančevim, tož. Frančeve, mest. pri Frančevih, or. s in s Françoisevima; množina: im. Françoisovi in Frančevimi Françoisevi, rod. Françoisovih in Françoisevih, daj. srednji: ednina: im. Frančevo, rod. Frančevega, daj. Françoisovim in Françoisevim, tož. Françoisove Frančevemu, tož. Frančevo, mest. pri Frančevem, or. in Françoiseve, mest. pri Françoisovih in pri s Frančevim; dvojina: im. Frančevi, rod. Frančevih, Françoisevih, or. s Françoisovimi in s Françoisevimi daj. Frančevima, tož. Frančevi, mest. pri Frančevih, or. ženski: ednina: im. Françoisova in Françoiseva, s Frančevima; množina: im. Frančeva, rod. Frančevih, rod. Françoisove in Françoiseve, daj. Françoisovi in daj. Frančevim, tož. Frančeva, mest. pri Frančevih, or. s Françoisevi, tož. Françoisovo in Françoisevo, mest. pri Frančevimi Françoisovi in pri Françoisevi, or. s Françoisovo in s StatuS: Predlog Françoisevo; dvojina: im. Françoisovi in Françoisevi, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih rod. Françoisevih in Françoisovih, daj. Françoisovima moških imen) in Françoisevima, tož. Françoisovi in Françoisevi, mest. pri Françoisovih in pri Françoisevih, or. s Frančev most -ega -u in -ega -a [fránče móst, rod. Françoisovima in s Françoisevima; množina: im. fránčevega mostú in fránčevega mósta] m; zemljepisno Françoisove in Françoiseve, rod. Françoisovih in ime Françoisevih, daj. Françoisevim in Françoisovim, tož. |staro ime za osrednji most Tromostovja|: Špitalski Françoisove in Françoiseve, mest. pri Françoisovih most je leta 1842 nadomestil most iz kamna, ki se je in pri Françoisevih, or. s Françoisovimi in s po nadvojvodi Francu Karlu imenoval Frančev most; Françoisevimi napis na Frančevem mostu; prim. Frančev srednji: ednina: im. Françoisovo in Françoisevo, rod. Kje? na Frančevem mostu Françoisovega in Françoisevega, daj. Françoisovemu Od kod? s Frančevega mostu in s Frančevega mosta in Françoisevemu, tož. Françoisovo in Françoisevo, Kam? na Frančev most mest. pri Françoisovem in pri Françoisevem, or. {O} ednina: im. Frančev most, rod. Frančevega 126 mostu in Frančevega mosta, daj. Frančevemu mostu, frankfurtski -a -o [fránkfurtski] prid. tož. Frančev most, mest. pri Frančevem mostu, or. s frankfurtski nebotičniki; frankfurtska borza Frančevim mostom frankfurtska klobasa |jed|: štručka s frankfurtsko {I} ednina: im. [fránče móst], rod. [fránčevega klobaso; prim. frankfurtarica (< Frankfurt ob mostú] in [fránčevega mósta], daj. [fránčevemu Majni) móstu], tož. [fránče móst], mest. [pri fránčevem {O} moški: ednina: im. frankfurtski, rod. móstu], or. [s‿fránčevim móstom] frankfurtskega, daj. frankfurtskemu, tož. frankfurtski StatuS: Predlog (živostno frankfurtskega), mest. pri frankfurtskem, PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb or. s frankfurtskim; dvojina: im. frankfurtska, rod. frankfurtskih, daj. frankfurtskima, tož. frankfurtska, frankfurtarica -e [fránkfúrtarica, rod. mest. pri frankfurtskih, or. s frankfurtskima; množina: fránkfúrtarice] ž im. frankfurtski, rod. frankfurtskih, daj. frankfurtskim, nekdaj, manj formalno |črno-rdeče-rumena nemška tož. frankfurtske, mest. pri frankfurtskih, or. s zastava|: Po mestu so obesili frankfurtarice; manj frankfurtskimi formalno |frankfurtska klobasa|: kuhana prekajena ženski: ednina: im. frankfurtska, rod. frankfurtske, daj. frankfurtarica; prim. frankfurtski frankfurtski, tož. frankfurtsko, mest. pri frankfurtski, {O} ednina: im. frankfurtarica, rod. frankfurtarice, or. s frankfurtsko; dvojina: im. frankfurtski, rod. daj. frankfurtarici, tož. frankfurtarico, mest. pri frankfurtskih, daj. frankfurtskima, tož. frankfurtski, frankfurtarici, or. s frankfurtarico; dvojina: im. mest. pri frankfurtskih, or. s frankfurtskima; množina: frankfurtarici, rod. frankfurtaric, daj. frankfurtaricama, im. frankfurtske, rod. frankfurtskih, daj. frankfurtskim, tož. frankfurtarici, mest. pri frankfurtaricah, or. s tož. frankfurtske, mest. pri frankfurtskih, or. s frankfurtaricama; množina: im. frankfurtarice, rod. frankfurtskimi frankfurtaric, daj. frankfurtaricam, tož. frankfurtarice, srednji: ednina: im. frankfurtsko, rod. frankfurtskega, mest. pri frankfurtaricah, or. s frankfurtaricami daj. frankfurtskemu, tož. frankfurtsko, mest. pri StatuS: Predlog frankfurtskem, or. s frankfurtskim; dvojina: im. PravoPiSna kategorija: Poimenovanja bolezni, iger, jedi frankfurtski, rod. frankfurtskih, daj. frankfurtskima, tož. frankfurtski, mest. pri frankfurtskih, or. s Frankfurt na Majni m; zemljepisno ime; obširneje glej frankfurtskima; množina: im. frankfurtska, rod. pri Frankfurt ob Majni frankfurtskih, daj. frankfurtskim, tož. frankfurtska, mest. pri frankfurtskih, or. s frankfurtskimi Frankfurt ob Majni -a ~ ~ in Frankfurt na StatuS: Predlog Majni -a ~ ~ [fránkfurt ob májni, rod. fránkfurta ob PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz zemljepisnih májni in fránkfurt na májni, rod. fránkfurta na májni] naselbinskih/krajevnih imen); Poimenovanja bolezni, m; zemljepisno ime iger, jedi |kraj v Nemčiji|: knjižni sejem v Frankfurtu ob Majni / Frankfurtu na Majni; skrajšano Okolica Frankfurta je Frankfurtski knjižni sejem -ega -ega -jma eno najpomembnejših nemških industrijskih središč; [fránkfurtski knjížni sêjǝm, rod. fránkfurtskega sedeži bank v Frankfurtu; ◎ nem. Frankfurt am Main knjížnega sêjma] m; stvarno ime Kje? v Frankfurtu ob Majni in v Frankfurtu na Majni |knjižni sejem v Nemčiji|: častna gostja Od kod? iz Frankfurta ob Majni in iz Frankfurta na Frankfurtskega knjižnega sejma; predstavitev Majni slovenske literature na Frankfurtskem knjižnem Kam? v Frankfurt ob Majni in v Frankfurt na Majni sejmu; za vrstilnim števnikom z veliko začetnico Osrednja {B} Frankfurtčan, Frankfurtčanka; Frankfurtčanov, tema 63. Frankfurtskega knjižnega sejma je bila Frankfurtčankin; frankfurtski digitalizacija; ◎ nem. Frankfurter Buchmesse; prim. {O} ednina: im. Frankfurt ob Majni in Frankfurt na frankfurtski (< Frankfurt ob Majni) Majni, rod. Frankfurta ob Majni in Frankfurta na Kje? na Frankfurtskem knjižnem sejmu Majni, daj. Frankfurtu ob Majni in Frankfurtu na Od kod? s Frankfurtskega knjižnega sejma Majni, tož. Frankfurt ob Majni in Frankfurt na Majni, Kam? na Frankfurtski knjižni sejem mest. pri Frankfurtu ob Majni in pri Frankfurtu na {O} ednina: im. Frankfurtski knjižni sejem, rod. Majni, or. s Frankfurtom ob Majni in s Frankfurtom Frankfurtskega knjižnega sejma, daj. Frankfurtskemu na Majni knjižnemu sejmu, tož. Frankfurtski knjižni sejem, StatuS: Predlog mest. pri Frankfurtskem knjižnem sejmu, or. s PravoPiSna kategorija: Imena krajev Frankfurtskim knjižnim sejmom 127 StatuS: Predlog Franzevi in Franzovi, rod. Franzevih in Franzovih, daj. PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena Franzevim in Franzovim, tož. Franzeve in Franzove, mest. pri Franzevih in pri Franzovih, or. s Franzevimi Frankl -kla [fránkəl, rod. fránkla] m; ime bitja, osebno in s Franzovimi ime ženski: ednina: im. Franzevi in Franzovi, rod. |priimek v več jezikih|: sestanek s Franklom; Franzeve in Franzove, daj. Franzevi in Franzovi, |avstrijski nevrolog in psihiater|: znamenita misel tož. Franzevo in Franzovo, mest. pri Franzevi in pri psihiatra Viktorja Frankla Franzovi, or. s Franzevo in s Franzovo; dvojina: im. {B} Franklov Franzevi in Franzovi, rod. Franzevih in Franzovih, daj. {O} ednina: im. Frankl, rod. Frankla, daj. Franklu, tož. Franzevima in Franzovima, tož. Franzevi in Franzovi, Frankla, mest. pri Franklu, or. s Franklom; dvojina: mest. pri Franzevih in pri Franzovih, or. s Franzevima im. Frankla, rod. Franklov, daj. Frankloma, tož. in s Franzovima; množina: im. Franzeve in Franzove, Frankla, mest. pri Franklih, or. s Frankloma; množina: rod. Franzevih in Franzovih, daj. Franzevim in im. Frankli, rod. Franklov, daj. Franklom, tož. Frankle, Franzovim, tož. Franzeve in Franzove, mest. pri mest. pri Franklih, or. s Frankli Franzevih in pri Franzovih, or. s Franzevimi in s StatuS: Predlog Franzovimi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) srednji: ednina: im. Franzevo in Franzovo, rod. Franzevega in Franzovega, daj. Franzevemu in Franz -a [fránc, rod. fránca] m; ime bitja, osebno ime Franzovemu, tož. Franzevo in Franzovo, mest. pri |moško ime|: monografija o Franzu Kafki; Sestal Franzevem in pri Franzovem, or. s Franzevim in se je s Franzem/Franzom iz Avstrije; |priimek|; s Franzovim; dvojina: im. Franzevi in Franzovi, |slovenski scenograf|: scenografija Ernesta Franza rod. Franzevih in Franzovih, daj. Franzevima in {B} Franzev in Franzov Franzovima, tož. Franzevi in Franzovi, mest. pri {O} ednina: im. Franz, rod. Franza, daj. Franzu, tož. Franzevih in pri Franzovih, or. s Franzevima in s Franza, mest. pri Franzu, or. s Franzem in s Franzom; Franzovima; množina: im. Franzeva in Franzova, rod. dvojina: im. Franza, rod. Franzev in Franzov, daj. Franzevih in Franzovih, daj. Franzevim in Franzovim, Franzema in Franzoma, tož. Franza, mest. pri Franzih, tož. Franzeva in Franzova, mest. pri Franzevih in pri or. s Franzema in s Franzoma; množina: im. Franzi, Franzovih, or. s Franzevimi in s Franzovimi rod. Franzev in Franzov, daj. Franzem in Franzom, tož. StatuS: Predlog Franze, mest. pri Franzih, or. s Franzi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih {I} ednina: im. [fránc], rod. [fránca], daj. [fráncu], moških imen) tož. [fránca], mest. [pri fráncu], or. [s‿fráncem]; dvojina: im. [fránca], rod. [fránce], daj. [fráncema], Franzov prid.; obširneje glej pri Franzev tož. [fránca], mest. [pri fráncih], or. [s‿fráncema]; množina: im. [fránci], rod. [fránce], daj. [fráncem], Freycinet1 -a [fresiné, rod. fresinêja] m; ime bitja, tož. [fránce], mest. [pri fráncih], or. [s‿fránci] osebno ime StatuS: Predlog |francoski priimek|: Po Freycinetu se imenuje PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) standard za urejanje dimenzij zapornic na rečnih kanalih; za rojstnim imenom s predimkom vlada Charlesa Franzev -a -o in Franzov -a -o [fránče, ž. de Freycineta; zemljevidi Louisa de Freycineta fránčeva, s. fránčevo] prid. {B} Freycinetov in Freycinetev Franzeva/Franzova družina je izvirala iz Tržiča; {O} ednina: im. Freycinet, rod. Freycineta, daj. Ni upošteval Franzevega/Franzovega navodila (< Freycinetu, tož. Freycineta, mest. pri Freycinetu, Franz) or. s Freycinetom in s Freycinetem; dvojina: im. {O} moški: ednina: im. Franzev in Franzov, rod. Freycineta, rod. Freycinetov in Freycinetev, daj. Franzevega in Franzovega, daj. Franzevemu in Freycinetoma in Freycinetema, tož. Freycineta, mest. Franzovemu, tož. Franzev in Franzov (živostno pri Freycinetih, or. s Freycinetoma in s Freycinetema; Franzevega in Franzovega), mest. pri Franzevem in pri množina: im. Freycineti, rod. Freycinetov in Franzovem, or. s Franzevim in s Franzovim; dvojina: Freycinetev, daj. Freycinetom in Freycinetem, tož. im. Franzeva in Franzova, rod. Franzevih in Franzovih, Freycinete, mest. pri Freycinetih, or. s Freycineti daj. Franzevima in Franzovima, tož. Franzeva in {I} ednina: im. [fresiné], rod. [fresinêja], daj. Franzova, mest. pri Franzevih in pri Franzovih, [fresinêju], tož. [fresinêja], mest. [pri fresinêju], or. s Franzevima in s Franzovima; množina: im. or. [s‿fresinêjem]; dvojina: im. [fresinêja], rod. 128 [fresinêje], daj. [fresinêjema], tož. [fresinêja], mest. rod. Freyjevih, daj. Freyjevima, tož. Freyjeva, mest. pri [pri fresinêjih], or. [s‿fresinêjema]; množina: im. Freyjevih, or. s Freyjevima; množina: im. Freyjevi, [fresinêji], rod. [fresinêje], daj. [fresinêjem], tož. rod. Freyjevih, daj. Freyjevim, tož. Freyjeve, mest. pri [fresinêje], mest. [pri fresinêjih], or. [s‿fresinêji] Freyjevih, or. s Freyjevimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. Freyjeva, rod. Freyjeve, daj. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Priimki s Freyjevi, tož. Freyjevo, mest. pri Freyjevi, or. s predimki Freyjevo; dvojina: im. Freyjevi, rod. Freyjevih, daj. Freyjevima, tož. Freyjevi, mest. pri Freyjevih, or. s Freycinet2 -a [fresiné, rod. fresinêja] m; zemljepisno Freyjevima; množina: im. Freyjeve, rod. Freyjevih, ime daj. Freyjevim, tož. Freyjeve, mest. pri Freyjevih, or. s |polotok na/v Tasmaniji|: Evropejci so se na Freyjevimi Freycinetu prvič izkrcali leta 1791; kot prilastek, v srednji: ednina: im. Freyjevo, rod. Freyjevega, daj. imenovalniku narodni park na polotoku Freycinet; ◎ Freyjevemu, tož. Freyjevo, mest. pri Freyjevem, or. angl. Freycinet Peninsula s Freyjevim; dvojina: im. Freyjevi, rod. Freyjevih, Kje? na Freycinetu daj. Freyjevima, tož. Freyjevi, mest. pri Freyjevih, or. Od kod? s Freycineta s Freyjevima; množina: im. Freyjeva, rod. Freyjevih, Kam? na Freycinet daj. Freyjevim, tož. Freyjeva, mest. pri Freyjevih, or. s {B} Freycinetčan, Freycinetčanka; Freycinetčanov, Freyjevimi Freycinetčankin; freycinetski StatuS: Predlog {O} ednina: im. Freycinet, rod. Freycineta, daj. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Freycinetu, tož. Freycine, mest. pri Freycinetu, or. s Freycinetom in s Freycinetem Frýdek-Místek Frýdka-Místka [frídək-místək, rod. {I} ednina: im. [fresiné], rod. [fresinêja], daj. frítka-místka] m; zemljepisno ime [fresinêju], tož. [fresiné], mest. [pri fresinêju], or. |kraj na Moravskem|: festival pobratenih mest v [s‿fresinêjem] Frýdku-Místku; kot prilastek, v imenovalniku zgodovina StatuS: Predlog mesta Frýdek-Místek PravoPiSni kategoriji: Imena otokov, polotokov, otočij; Kje? v Frýdku-Místku Nekrajevna imena Od kod? iz Frýdka-Místka Kam? v Frýdek-Místek Freycinet3 -a [fresiné, rod. fresinêja] m; zemljepisno {B} Frýdekmíščan, Frýdekmíščanka; ime Frýdekmíščanov, Frýdekmíščankin; frýdekmíški |narodni park na Tasmaniji|: V Freycinetu prevladuje {O} ednina: im. Frýdek-Místek, rod. Frýdka-Místka, rožnati glinenec, ki daje goram značilno barvo; kot daj. Frýdku-Místku, tož. Frýdek-Místek, mest. pri prilastek, navadno v imenovalniku ogled narodnega parka Frýdku-Místku, or. s Frýdkom-Místkom Freycinet StatuS: Predlog Kje? v Freycinetu PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina Od kod? iz Freycineta Kam? v Freycinet Furlanija – Julijska krajina -e -e -e [furlaníja {O} ednina: im. Freycinet, rod. Freycineta, daj. – júlijska krájina, rod. furlaníje – júlijske krájine] ž; Freycinetu, tož. Freycine, mest. pri Freycinetu, or. s zemljepisno ime Freycinetom in s Freycinetem |pokrajina v Italiji|: komisija za varstvo okolja {I} ednina: im. [fresiné], rod. [fresinêja], daj. Furlanije – Julijske krajine; slovenska manjšina [fresinêju], tož. [fresiné], mest. [pri fresinêju], or. v Furlaniji – Julijski krajini; ◎ it. Friuli-Venezia [s‿fresinêjem] Giulia, furl. Friûl-Vignesie Julie ; prim. Furlanija StatuS: Predlog Kje? v Furlaniji – Julijski krajini PravoPiSni kategoriji: Imena otokov, polotokov, otočij; Od kod? iz Furlanije – Julijske krajine Nekrajevna imena Kam? v Furlanijo – Julijsko krajino {O} ednina: im. Furlanija – Julijska krajina, rod. Freyjev -a -o [frêje, ž. frêjeva, s. frêjevo] prid. Furlanije – Julijske krajine, daj. Furlaniji – Julijski obisk Freyjevega sošolca (< Frey1) krajini, tož. Furlanijo – Julijsko krajino, mest. pri {O} moški: ednina: im. Freyjev, rod. Freyjevega, daj. Furlaniji – Julijski krajini, or. s Furlanijo – Julijsko Freyjevemu, tož. Freyjev (živostno Freyjevega), mest. krajino pri Freyjevem, or. s Freyjevim; dvojina: im. Freyjeva, StatuS: Predlog 129 PravoPiSni kategoriji: Imena pokrajin; Italijanščina Galiani -ja [galjáni, rod. galjánija] m; ime bitja, osebno ime Gal -a [gál in gáu̯, rod. gála] m; ime bitja, osebno ime |priimek|; |italijanski pisatelj in ekonomist|: obletnica |moško ime|: Z Galom sva se o podrobnostih rojstva Ferdinanda Galianija dogovorila kar po telefonu; |domišljijski lik|: v zvezi {B} Galianijev škrat Gal učenost škrata Gala {O} ednina: im. Galiani, rod. Galianija, daj. Galianiju, {B} Galov tož. Galianija, mest. pri Galianiju, or. z Galianijem; {O} ednina: im. Gal, rod. Gala, daj. Galu, tož. Gala, dvojina: im. Galianija, rod. Galianijev, daj. mest. pri Galu, or. z Galom; dvojina: im. Gala, rod. Galianijema, tož. Galianija, mest. pri Galianijih, or. z Galov, daj. Galoma, tož. Gala, mest. pri Galih, or. z Galianijema; množina: im. Galianiji, rod. Galianijev, Galoma; množina: im. Gali, rod. Galov, daj. Galom, daj. Galianijem, tož. Galianije, mest. pri Galianijih, or. tož. Gale, mest. pri Galih, or. z Gali z Galianiji StatuS: Predlog {I} ednina: im. [galjáni], rod. [galjánija], daj. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); [galjániju], tož. [galjánija], mest. [pri galjániju], Domišljijska imena or. [z‿galjánijem]; dvojina: im. [galjánija], rod. [galjánije], daj. [galjánijema], tož. [galjánija], mest. galaţski -a -o [galáški] prid. [pri galjánijih], or. [z‿galjánijema]; množina: im. galaţske soseske; galaţsko pristanišče (< Galaţi) [galjániji], rod. [galjánije], daj. [galjánijem], tož. {O} moški: ednina: im. galaţski, rod. galaţskega, daj. [galjánije], mest. [pri galjánijih], or. [z‿galjániji] galaţskemu, tož. galaţski (živostno galaţskega), mest. StatuS: Predlog pri galaţskem, or. z galaţskim; dvojina: im. galaţska, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); rod. galaţskih, daj. galaţskima, tož. galaţska, mest. pri Italijanščina galaţskih, or. z galaţskima; množina: im. galaţski, rod. galaţskih, daj. galaţskim, tož. galaţske, mest. pri Galianijev -a -o [galjánije, ž. galjánijeva, s. galaţskih, or. z galaţskimi galjánijevo] prid. ženski: ednina: im. galaţska, rod. galaţske, daj. Galianijeva teorija koristnosti (< Galiani) galaţski, tož. galaţsko, mest. pri galaţski, or. z galaţsko; {O} moški: ednina: im. Galianijev, rod. dvojina: im. galaţski, rod. galaţskih, daj. galaţskima, Galianijevega, daj. Galianijevemu, tož. Galianijev tož. galaţski, mest. pri galaţskih, or. z galaţskima; (živostno Galianijevega), mest. pri Galianijevem, množina: im. galaţske, rod. galaţskih, daj. galaţskim, or. z Galianijevim; dvojina: im. Galianijeva, rod. tož. galaţske, mest. pri galaţskih, or. z galaţskimi Galianijevih, daj. Galianijevima, tož. Galianijeva, srednji: ednina: im. galaţsko, rod. galaţskega, daj. mest. pri Galianijevih, or. z Galianijevima; množina: galaţskemu, tož. galaţsko, mest. pri galaţskem, or. im. Galianijevi, rod. Galianijevih, daj. Galianijevim, z galaţskim; dvojina: im. galaţski, rod. galaţskih, tož. Galianijeve, mest. pri Galianijevih, or. z daj. galaţskima, tož. galaţski, mest. pri galaţskih, or. Galianijevimi z galaţskima; množina: im. galaţska, rod. galaţskih, ženski: ednina: im. Galianijeva, rod. Galianijeve, daj. daj. galaţskim, tož. galaţska, mest. pri galaţskih, or. z Galianijevi, tož. Galianijevo, mest. pri Galianijevi, galaţskimi or. z Galianijevo; dvojina: im. Galianijevi, rod. StatuS: Predlog Galianijevih, daj. Galianijevima, tož. Galianijevi, mest. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih pri Galianijevih, or. z Galianijevima; množina: im. naselbinskih/krajevnih imen) Galianijeve, rod. Galianijevih, daj. Galianijevim, tož. Galianijeve, mest. pri Galianijevih, or. z Galianijevimi Galerija Škuc -e ~ [galeríja škúc, rod. galeríje srednji: ednina: im. Galianijevo, rod. Galianijevega, škúc] ž; stvarno ime daj. Galianijevemu, tož. Galianijevo, mest. pri |galerija v Ljubljani|: umetniški vodja Galerije Škuc; Galianijevem, or. z Galianijevim; dvojina: im. razstava v Galeriji Škuc; prim. Škuc Galianijevi, rod. Galianijevih, daj. Galianijevima, {O} ednina: im. Galerija Škuc, rod. Galerije Škuc, daj. tož. Galianijevi, mest. pri Galianijevih, or. z Galeriji Škuc, tož. Galerijo Škuc, mest. pri Galeriji Galianijevima; množina: im. Galianijeva, rod. Škuc, or. z Galerijo Škuc Galianijevih, daj. Galianijevim, tož. Galianijeva, mest. S pri Galianijevih, or. z Galianijevimi tatuS: Predlog P S ravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena tatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) 130 Gallus -a [gálus, rod. gálusa] m; ime bitja, osebno ime Garcíi in García, rod. Garcíj in Garcíev, daj. Garcíama |vzdevek slovenskega skladatelja Jakoba Handla|: in Garcíema, tož. Garcíi in García, mest. pri Garcíah in Častno mesto v parku pripada Gallusu, ki naj bi pri Garcíih, or. z Garcíama in z Garcíema; množina: bil rojen v Ribnici; tudi ob imenu, lahko za pomišljajem im. Garcíe in Garcíi, rod. Garcíj in Garcíev, daj. Francoski muzikolog se veliko ukvarja z deli Garcíam in Garcíem, tož. Garcíe, mest. pri Garcíah in Jakoba Petelina – Gallusa; kot prilastek, v imenovalniku pri Garcíih, or. z Garcíami in z Garcíi Skladatelj Jakob Petelin si je vzdevek Gallus {I} ednina: im. [garsíja], rod. [garsíje] in [garsíja], najverjetneje privzel sam; v prenesenem pomenu daj. [garsíji] in [garsíju], tož. [garsíjo] in [garsíja], |Gallusova dela|: Program predstave je bil vedno mest. [pri garsíji] in [pri garsíju], or. [z‿garsíjo] in enak: začeli so z Gallusom, nadaljevali pa z [z‿garsíjem]; dvojina: im. [garsíji] in [garsíja], rod. Mozartom [garsíj] in [garsíje], daj. [garsíjama] in [garsíjema], {B} Gallusov tož. [garsíji] in [garsíja], mest. [pri garsíjah] in {O} ednina: im. Gallus, rod. Gallusa, daj. Gallusu, tož. [pri garsíjih], or. [z‿garsíjama] in [z‿garsíjema]; Gallusa, mest. pri Gallusu, or. z Gallusom; dvojina: množina: im. [garsíje] in [garsíji], rod. [garsíj] in im. Gallusa, rod. Gallusov, daj. Gallusoma, tož. [garsíje], daj. [garsíjam] in [garsíjem], tož. [garsíje], Gallusa, mest. pri Gallusih, or. z Gallusoma; množina: mest. [pri garsíjah] in [pri garsíjih], or. [z‿garsíjami] in im. Gallusi, rod. Gallusov, daj. Gallusom, tož. Galluse, [z‿garsíji] mest. pri Gallusih, or. z Gallusi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Španščina PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) García2 -e [garsíja, rod. garsíje] ž; zemljepisno ime Gančani -ov [gánčani, rod. gánčano] m mn.; |kraj v Španiji|: pot iz Garcíe do Barcelone zemljepisno ime Kje? v Garcíi |kraj v občini Beltinci|: mladi nogometaši iz Od kod? iz Garcíe Gančanov; Po nekaj kilometrih prispemo v Gančane; Kam? v Garcío kot prilastek, v imenovalniku Nekoč je bilo v vasi {B} Garcíjčan, Garcíjčanka; Garcíjčanov, Gančani veliko sodarjev Garcíjčanka; garcíjski Kje? v Gančanih {O} ednina: im. García, rod. Garcíe, daj. Garcíi, tož. Od kod? iz Gančanov Garcío, mest. pri Garcíi, or. z Garcío Kam? v Gančane StatuS: Predlog {B} Gančanec, Gančanka; Gančančev, Gančankin; PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Španščina gančanski {O} množina: im. Gančani, rod. Gančanov, daj. García Lorca -e -e in García Lorca -a -a [garsíja Gančanom, tož. Gančane, mest. pri Gančanih, or. z lórka, rod. garsíje lórke in garsíja lórka] m; ime bitja, Gančani osebno ime StatuS: Predlog |španski pesnik|: Tam je spoznal španskega pesnika PravoPiSna kategorija: Imena krajev Federica Garcío Lorco / García Lorca; pogosto skrajšano Romantični slog Lorci/Lorcu zagotavlja Ganimedes -da [ganimédes, rod. ganiméda] m; ime priljubljenost; za izražanje svojine pesnitve Garcíe bitja, osebno ime Lorce / García Lorca |grška bajeslovna oseba|; ◎ gr. Γανυμήδης, prečrkovano {O} ednina: im. García Lorca, rod. Garcíe Lorce in Ganymédes; gl. Ganimed1 García Lorca, daj. Garcíi Lorci in Garcíu Lorcu, tož. StatuS: Predlog Garcío Lorco in García Lorca, mest. pri Garcíi Lorci PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena in pri Garcíu Lorcu, or. z Garcío Lorco in z Garcíem Lorcom; dvojina: im. Garcíi Lorci in García Lorca, García1 -e in García -a [garsíja, rod. garsíje in rod. Garcíj Lorc in Garcíev Lorcov, daj. Garcíama garsíja] m; ime bitja, osebno ime Lorcama in Garcíema Lorcoma, tož. Garcíi Lorci in |španski priimek|: sodelovanje z Garcío/Garcíem; García Lorca, mest. pri Garcíah Lorcah in pri Garcíih prim. García Lorca, García Márquez Lorcih, or. z Garcíama Lorcama in z Garcíema {B} Garcíev Lorcoma; množina: im. Garcíe Lorce in Garcíi Lorci, {O} rod. Garcíj Lorc in Garcíev Lorcov, daj. Garcíam ednina: im. García, rod. Garcíe in García, daj. Garcíi in Garcíu, tož. Garcío in García, mest. pri Garcíi Lorcam in Garcíem Lorcom, tož. Garcíe Lorce, in pri Garcíu, or. z Garcío in z Garcíem; mest. pri Garcíah Lorcah in pri Garcíih Lorcih, or. z dvojina: im. 131 Garcíami Lorcami in z Garcíi Lorci [garsíja márkesa], mest. [pri garsíjah márkesih] in {I} ednina: im. [garsíja lórka], rod. [garsíje lórke] in [pri garsíjih márkesih], or. [z‿garsíjama márkesoma] [garsíja lórka], daj. [garsíji lórki] in [garsíju lórku], in [z‿garsíjema márkesoma]; množina: im. [garsíje tož. [garsíjo lórko] in [garsíja lórka], mest. [pri garsíji márkesi] in [garsíji márkesi], rod. [garsíj márkeso] lórki] in [pri garsíju lórku], or. [z‿garsíjo lórko] in in [garsíje márkeso], daj. [garsíjam márkesom] in [z‿garsíjem lórkom]; dvojina: im. [garsíji lórki] in [garsíjem márkesom], tož. [garsíje márkese], mest. [garsíja lórka], rod. [garsíj lórk] in [garsíje lórko], [pri garsíjah márkesih] in [pri garsíjih márkesih], or. daj. [garsíjama lórkama] in [garsíjema lórkoma], tož. [z‿garsíjami márkesi] in [z‿garsíji márkesi] [garsíji lórki] in [garsíja lórka], mest. [pri garsíjah StatuS: Predlog lórkah] in [pri garsíjih lórkih], or. [z‿garsíjama PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Španščina lórkama] in [z‿garsíjema lórkoma]; množina: im. [garsíje lórke] in [garsíji lórki], rod. [garsíj lórk] in Garros -a [garós, rod. garósa] m; ime bitja, osebno ime [garsíje lórko], daj. [garsíjam lórkam] in [garsíjem |priimek|; |francoski letalski pionir in vojaški pilot|: lórkom], tož. [garsíje lórke], mest. [pri garsíjah lórkah] višinski rekord letalca Rolanda Garrosa; prim. in [pri garsíjih lórkih], or. [z‿garsíjami lórkami] in Roland Garros1, Roland Garros2 [z‿garsíji lórki] {B} Garrosov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Garros, rod. Garrosa, daj. Garrosu, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Španščina tož. Garrosa, mest. pri Garrosu, or. z Garrosom; dvojina: im. Garrosa, rod. Garrosov, daj. Garrosoma, García Márquez -e -a in García Márquez -a tož. Garrosa, mest. pri Garrosih, or. z Garrosoma; -a [garsíja márkes, rod. garsíje márkesa in garsíja množina: im. Garrosi, rod. Garrosov, daj. Garrosom, márkesa] m; ime bitja, osebno ime tož. Garrose, mest. pri Garrosih, or. z Garrosi |kolumbijski pisatelj|: Roman »Sto let samote« velja StatuS: Predlog za osrednje delo Gabriela Garcíe/García Márqueza; PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Lastna pogosto skrajšano romani nobelovca Márqueza; za imena (priimki) izražanje svojine roman Garcíe/García Márqueza z naslovom »Polkovnik nima nikogar, ki bi mu pisal« Garrosov -a -o [garóso, ž. garósova, s. garósovo] {O} ednina: im. García Márquez, rod. Garcíe prid. Márqueza in García Márqueza, daj. Garcíi Márquezu Garossovi letalski podvigi (< Garros) in Garcíu Márquezu, tož. Garcío Márqueza in {O} moški: ednina: im. Garrosov, rod. García Márqueza, mest. pri Garcíi Márquezu in pri Garrosovega, daj. Garrosovemu, tož. Garrosov Garcíu Márquezu, or. z Garcío Márquezom in z (živostno Garrosovega), mest. pri Garrosovem, Garcíem Márquezom; dvojina: im. Garcíi Márqueza or. z Garrosovim; dvojina: im. Garrosova, rod. in García Márqueza, rod. Garcíj Márquezov in Garrosovih, daj. Garrosovima, tož. Garrosova, mest. Garcíev Márquezov, daj. Garcíama Márquezoma pri Garrosovih, or. z Garrosovima; množina: im. in Garcíema Márquezoma, tož. Garcíi Márqueza in Garrosovi, rod. Garrosovih, daj. Garrosovim, tož. García Márqueza, mest. pri Garcíah Márquezih in Garrosove, mest. pri Garrosovih, or. z Garrosovimi pri Garcíih Márquezih, or. z Garcíama Márquezoma ženski: ednina: im. Garrosova, rod. Garrosove, daj. in z Garcíema Márquezoma; množina: im. Garcíe Garrosovi, tož. Garrosovo, mest. pri Garrosovi, or. z Márquezi in Garcíi Márquezi, rod. Garcíj Márquezov Garrosovo; dvojina: im. Garrosovi, rod. Garrosovih, in Garcíev Márquezov, daj. Garcíam Márquezom in daj. Garrosovima, tož. Garrosovi, mest. pri Garrosovih, Garcíem Márquezom, tož. Garcíe Márqueze, mest. pri or. z Garrosovima; množina: im. Garrosove, rod. Garcíah Márquezih in pri Garcíih Márquezih, or. z Garrosovih, daj. Garrosovovim, tož. Garrosove, mest. Garcíami Márquezi in z Garcíi Márquezi pri Garrosovih, or. z Garrosovimi {I} ednina: im. [garsíja márkes], rod. [garsíje srednji: ednina: im. Garrosovo, rod. Garrosovega, daj. márkesa] in [garsíja márkesa], daj. [garsíji márkesu] Garrosovemu, tož. Garrosovo, mest. pri Garrosovem, in [garsíju márkesu], tož. [garsíjo márkesa] in or. z Garrosovim; dvojina: im. Garrosovi, rod. [garsíja márkesa], mest. [pri garsíji márkesu] in Garrosovih, daj. Garrosovima, tož. Garrosovi, mest. [pri garsíju márkesu], or. [z‿garsíjo márkesom] pri Garrosovih, or. z Garrosovima; množina: im. in [z‿garsíjem márkesom]; dvojina: im. [garsíji Garrosova, rod. Garrosovih, daj. Garrosovim, tož. márkesa] in [garsíja márkesa], rod. [garsíj márkeso] Garrosova, mest. pri Garrosovih, or. z Garrosovimi in [garsíje márkeso], daj. [garsíjama márkesoma] StatuS: Predlog in [garsíjema márkesoma], tož. [garsíji márkesa] in PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Svojilni 132 pridevniki (iz priimkov) Gascogne, šp. Golfo de Vizcaya, bask. Bizkaiko Golkoa; prim. gaskonjski; gl. Biskajski zaliv (< Gaskonja -e [gaskónja, rod. gaskónje] ž; zemljepisno Gaskonja) ime StatuS: Predlog |pokrajina v Franciji|: zgodba o mušketirju iz PravoPiSna kategorija: Imena voda Gaskonje; V predrimskem času so Gaskonjo poseljevali Akvitanci; kot prilastek ozemeljski spor gavčev -a -o [gáče, ž. gáčeva, s. gáčevo] prid. zaradi pokrajine Gaskonje/Gaskonja; ◎ fr. Gascogne |nanašajoč se na pastirja na konju|: gavčev konj (< Kje? v Gaskonji gavčo) Od kod? iz Gaskonje {O} moški: ednina: im. gavčev, rod. gavčevega, daj. Kam? v Gaskonjo gavčevemu, tož. gavčev (živostno gavčevega), mest. {B} Gaskonjec, Gaskonjka; Gaskonjčev, pri gavčevem, or. z gavčevim; dvojina: im. gavčeva, Gaskonjkin; gaskonjski rod. gavčevih, daj. gavčevima, tož. gavčeva, mest. pri {O} ednina: im. Gaskonja, rod. Gaskonje, daj. gavčevih, or. z gavčevima; množina: im. gavčevi, Gaskonji, tož. Gaskonjo, mest. pri Gaskonji, or. z rod. gavčevih, daj. gavčevim, tož. gavčeve, mest. pri Gaskonjo gavčevih, or. z gavčevimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. gavčeva, rod. gavčeve, daj. PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin gavčevi, tož. gavčevo, mest. pri gavčevi, or. z gavčevo; dvojina: im. gavčevi, rod. gavčevih, daj. gavčevima, gaskonjski -a -o [gaskón’ski] prid. tož. gavčevi, mest. pri gavčevih, or. z gavčevima; gaskonjski mušketir; gaskonjsko narečje množina: im. gavčeve, rod. gavčevih, daj. gavčevim, mali gaskonjski grifon |pes|: vzreja malih gaskonjskih tož. gavčeve, mest. pri gavčevih, or. z gavčevimi grifonov; prim. Gaskonjski zaliv (< Gaskonja) srednji: ednina: im. gavčevo, rod. gavčevega, daj. {O} moški: ednina: im. gaskonjski, rod. gavčevemu, tož. gavčevo, mest. pri gavčevem, or. gaskonjskega, daj. gaskonjskemu, tož. gaskonjski z gavčevim; dvojina: im. gavčevi, rod. gavčevih, (živostno gaskonjskega), mest. pri gaskonjskem, daj. gavčevima, tož. gavčevi, mest. pri gavčevih, or. or. z gaskonjskim; dvojina: im. gaskonjska, rod. z gavčevima; množina: im. gavčeva, rod. gavčevih, gaskonjskih, daj. gaskonjskima, tož. gaskonjska, mest. daj. gavčevim, tož. gavčeva, mest. pri gavčevih, or. z pri gaskonjskih, or. z gaskonjskima; množina: im. gavčevimi gaskonjski, rod. gaskonjskih, daj. gaskonjskim, tož. StatuS: Predlog gaskonjske, mest. pri gaskonjskih, or. z gaskonjskimi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz občnih ženski: ednina: im. gaskonjska, rod. gaskonjske, daj. poimenovanj) gaskonjski, tož. gaskonjsko, mest. pri gaskonjski, or. z gaskonjsko; dvojina: im. gaskonjski, rod. Gazeta Wyborcza -e -e [gazéta vibórča, rod. gaskonjskih, daj. gaskonjskima, tož. gaskonjski, mest. gazéte vibórče] ž; stvarno ime pri gaskonjskih, or. z gaskonjskima; množina: im. |poljski časopis|: intervju v Gazeti Wyborczi; gaskonjske, rod. gaskonjskih, daj. gaskonjskim, tož. kot prilastek, v imenovalniku novinar revije Gazeta gaskonjske, mest. pri gaskonjskih, or. z gaskonjskimi Wyborcza srednji: ednina: im. gaskonjsko, rod. gaskonjskega, {O} ednina: im. Gazeta Wyborcza, rod. Gazete daj. gaskonjskemu, tož. gaskonjsko, mest. pri Wyborcze, daj. Gazeti Wyborczi, tož. Gazeto gaskonjskem, or. z gaskonjskim; dvojina: im. Wyborczo, mest. pri Gazeti Wyborczi, or. z Gazeto gaskonjski, rod. gaskonjskih, daj. gaskonjskima, tož. Wyborczo gaskonjski, mest. pri gaskonjskih, or. z gaskonjskima; StatuS: Predlog množina: im. gaskonjska, rod. gaskonjskih, daj. PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Poljščina gaskonjskim, tož. gaskonjska, mest. pri gaskonjskih, or. z gaskonjskimi Gdansk -a [gdánsk, rod. gdánska] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |kraj na Poljskem|: pomorski muzej v Gdansku; kot PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, prilastek, v imenovalniku turistične znamenitosti mesta pokrajin, otokov) Gdansk; ◎ pol. Gdańsk Kje? v Gdansku Gaskonjski zaliv -ega -a [gaskón’ski zalí, rod. Od kod? iz Gdanska gaskón’skega zalíva] m; zemljepisno ime Kam? v Gdansk |zaliv v Atlantskem oceanu|; ◎ fr. Golfe du {B} Gdanščan, Gdanščanka; Gdanščanov, 133 Gdanščankin; gdanski {O} ednina: im. Gdansk, rod. Gdanska, daj. Gdansku, Gea4 -e [gêa, rod. gêe] ž; stvarno ime tož. Gdansk, mest. pri Gdansku, or. z Gdanskom |znamka|: kot prilastek, v imenovalniku kakovost StatuS: Predlog olivnega olja Gea PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina {B} Gein in Gejin {O} ednina: im. Gea, rod. Gee, daj. Gei, tož. Geo, mest. gdanski -a -o [gdánski] prid. pri Gei, or. z Geo gdanska ladjedelnica; Na gdanskih ulicah je od StatuS: Predlog nekdaj mogoče kupiti nakit iz jantarja; podpis PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena gdanskega sporazuma Geja -e [gêja, rod. gêje] ž; ime bitja, osebno ime gdanski robač |vrsta jabolk|: Zorenje gdanskega |žensko ime|: srečanje z Gejo robača pričakujte v drugi polovici septembra; prim. {B} Gejin Gdanski zaliv (< Gdansk) {O} ednina: im. Geja, rod. Geje, daj. Geji, tož. Gejo, {O} moški: ednina: im. gdanski, rod. gdanskega, daj. mest. pri Geji, or. z Gejo; dvojina: im. Geji, rod. Gej, gdanskemu, tož. gdanski (živostno gdanskega), mest. daj. Gejama, tož. Geji, mest. pri Gejah, or. z Gejama; pri gdanskem, or. z gdanskim; dvojina: im. gdanska, množina: im. Geje, rod. Gej, daj. Gejam, tož. Geje, mest. rod. gdanskih, daj. gdanskima, tož. gdanska, mest. pri pri Gejah, or. z Gejami gdanskih, or. z gdanskima; množina: im. gdanski, StatuS: Predlog rod. gdanskih, daj. gdanskim, tož. gdanske, mest. pri PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) gdanskih, or. z gdanskimi ženski: ednina: im. gdanska, rod. gdanske, daj. generalica -e [generálica, rod. generálice] ž gdanski, tož. gdansko, mest. pri gdanski, or. z gdansko; |nosilka najvišjega čina v kopenski vojski ali dvojina: im. gdanski, rod. gdanskih, daj. gdanskima, v letalstvu|: srečanje slovenskih in madžarskih tož. gdanski, mest. pri gdanskih, or. z gdanskima; generalov in generalic ustrezneje generalk; pred imenom množina: im. gdanske, rod. gdanskih, daj. gdanskim, Prva znana kitajska bojevnica je generalica Hao Fu, tož. gdanske, mest. pri gdanskih, or. z gdanskimi ki poveljevala 13.000 vojakom ustrezneje generalka; srednji: ednina: im. gdansko, rod. gdanskega, daj. prim. gen. (< general) gdanskemu, tož. gdansko, mest. pri gdanskem, or. {B} generaličin z gdanskim; dvojina: im. gdanski, rod. gdanskih, {O} ednina: im. generalica, rod. generalice, daj. daj. gdanskima, tož. gdanski, mest. pri gdanskih, or. generalici, tož. generalico, mest. pri generalici, or. z z gdanskima; množina: im. gdanska, rod. gdanskih, generalico; dvojina: im. generalici, rod. generalic, daj. daj. gdanskim, tož. gdanska, mest. pri gdanskih, or. z generalicama, tož. generalici, mest. pri generalicah, gdanskimi or. z generalicama; množina: im. generalice, rod. StatuS: Predlog generalic, daj. generalicam, tož. generalice, mest. pri PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih generalicah, or. z generalicami naselbinskih/krajevnih imen) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Nazivi in naslovi ob imenu Gdanski zaliv -ega -a [gdánski zalí, rod. gdánskega zalíva] m; zemljepisno ime Geneviève -- [ženejê, rod. ženejê in žənəjê, |zaliv na jugovzhodu Baltskega morja|: letovišče rod. žənəjê] ž; ime bitja, osebno ime v Gdanskem zalivu; ◎ pol. Zatoka Gdańska; prim. |francosko žensko ime|: predavanje francoske gdanski (< Gdansk) filozofinje Geneviève Fraisse {O} ednina: im. Gdanski zaliv, rod. Gdanskega zaliva, {B} Genevièvin daj. Gdanskemu zalivu, tož. Gdanski zaliv, mest. pri {O} ednina: im. Geneviève, rod. Geneviève, daj. (k/h) Gdanskem zalivu, or. z Gdanskim zalivom Geneviève, tož. Geneviève, mest. pri Geneviève, or. z StatuS: Predlog Geneviève; dvojina: im. Geneviève, rod. Geneviève, PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Poljščina daj. (k/h) Geneviève, tož. Geneviève, mest. pri Geneviève, or. z Geneviève; množina: im. Geneviève, Gea2 -e [gêa, rod. gêe] ž; ime bitja, religijsko ime rod. Geneviève, daj. (k/h) Geneviève, tož. Geneviève, |grška boginja zemlje|; ◎ lat. Gaia, gr. Γαῖα, mest. pri Geneviève, or. z Geneviève prečrkovano Gaîa; gl. Gaja1 {I} ednina: im. [ženejê] in [žənəjê], rod. StatuS: Predlog [ženejê] in [žənəjê], daj. [(g‿)ženejê] in PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena [(g‿)žənəjê], tož. [ženejê] in [žənəjê], mest. 134 [pri ženejê] in [pri žənəjê], or. [z‿ženejê] in Gibraltarska ožina -e -e [gíbraltarska ožína, rod. [z‿žənəjê]; dvojina: im. [ženejê] in [žənəjê], gíbraltarske ožíne] ž; zemljepisno ime rod. [ženejê] in [žənəjê], daj. [(g‿)ženejê] in |drugo ime za Gibraltarski preliv|: Arabci so želeli [(g‿)žənəjê], tož. [ženejê] in [žənəjê], mest. čez Gibraltarsko ožino prodreti v Evropo; promet [pri ženejê] in [pri žənəjê], or. [z‿ženejê] in skozi Gibraltarsko ožino; tokovi v Gibraltarski ožini; [z‿žənəjê]; množina: im. [ženejê] in [žənəjê], prim. Gibraltarski preliv rod. [ženejê] in [žənəjê], daj. [(g‿)ženejê] in Kje? v Gibraltarski ožini [(g‿)žənəjê], tož. [ženejê] in [žənəjê], mest. Od kod? iz Gibraltarske ožine [pri ženejê] in [pri žənəjê], or. [z‿ženejê] in Kam? v Gibraltarsko ožino [z‿žənəjê] {O} ednina: im. Gibraltarska ožina, rod. Gibraltarske StatuS: Predlog ožine, daj. Gibraltarski ožini, tož. Gibraltarsko ožino, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) mest. pri Gibraltarski ožini, or. z Gibraltarsko ožino StatuS: Predlog Georgia -e [džórdža, rod. džórdže] ž; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Imena voda |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Georgio so poimenovali po britanskem kralju Juriju Gibraltarska vrata -ih vrat [gíbraltarska ráta, II.; grobnica Martina Luthra Kinga v Georgii; kot rod. gíbraltarskih rát in gíbraltarska vráta, rod. prilastek, navadno v imenovalniku Alabama je prestolnica gíbraltarskih vrát] s mn.; zemljepisno ime ameriške zvezne države Georgia |drugo ime za Gibraltarski preliv|: plovba skozi Kje? v Georgii Gibraltarska vrata; izmenjevanje vodnih mas v Od kod? iz Georgie Gibraltarskih vratih; prim. Gibraltarski preliv Kam? v Georgio Kje? v Gibraltarskih vratih {B} Georgian, Georgianka; Georgianov, Od kod? iz Gibraltarskih vrat Georgiankin; georški Kam? v Gibraltarska vrata {O} ednina: im. Georgia, rod. Georgie, daj. (k/h) {O} množina: im. Gibraltarska vrata, rod. Georgii, tož. Georgio, mest. pri Georgii, or. z Georgio Gibraltarskih vrat, daj. Gibraltarskim vratom, tož. {I} ednina: im. [džórdža], rod. [džórdže], daj. [(g‿) Gibraltarska vrata, mest. pri Gibraltarskih vratih, or. z džórdži], tož. [džórdžo], mest. [pri džórdži], or. Gibraltarskimi vrati [z‿džórdžo] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena voda PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) enot Gibraltarski preliv -ega -a [gíbraltarski prelí, rod. gíbraltarskega prelíva] m; zemljepisno ime Georgija -e [geórgija, rod. geórgije] ž; zemljepisno ime |morski preliv med Atlantskim oceanom in |zvezna država v Združenih državah Amerike|; ◎ Sredozemskim morjem|: plovna pot čez Gibraltarski angl. Georgia; gl. Georgia preliv; pretok vode skozi Gibraltarski preliv; lov StatuS: Predlog mečaric v Gibraltarskem prelivu; ◎ šp. Estrecho de PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Gibraltar, arab. El Boghaz Djebel Tariq, angl. Strait enot of Gibraltar, stgr. Ἡράκλειαι Στῆλαι, prečrkovano Herákleioi stêlai; prim. gibraltarski (< Gibraltar) Gerlahovka -e [gêrlahoka, rod. gêrlahoke] ž; Kje? v Gibraltarskem prelivu zemljepisno ime Od kod? iz Gibraltarskega preliva |gora v Visokih Tatrah|: vzpon na Gerlahovko; ◎ slš. Kam? v Gibraltarski preliv Gerlachovský štít {B} gibraltarskoprelivski Kje? na Gerlahovki {O} ednina: im. Gibraltarski preliv, rod. Od kod? z Gerlahovke Gibraltarskega preliva, daj. Gibraltarskemu prelivu, Kam? na Gerlahovko tož. Gibraltarski preliv, mest. pri Gibraltarskem {O} ednina: im. Gerlahovka, rod. Gerlahovke, daj. prelivu, or. z Gibraltarskim prelivom Gerlahovki, tož. Gerlahovko, mest. pri Gerlahovki, or. StatuS: Predlog z Gerlahovko PravoPiSna kategorija: Imena voda StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; Gibson -a [gípson, rod. gípsona] m; ime bitja, osebno Slovaščina ime 135 |priimek|; |ameriški igralec|: V filmu je ob tož. Gilberta, mest. pri Gilbertu, or. z Gilbertom; Melu Gibsonu, ki je bil Hamlet, igrala kraljico; dvojina: im. Gilberta, rod. Gilbertov, daj. Gilbertoma, sodelovanje z Gibsonom tož. Gilberta, mest. pri Gilbertih, or. z Gilbertoma; {B} Gibsonov množina: im. Gilberti, rod. Gilbertov, daj. Gilbertom, {O} ednina: im. Gibson, rod. Gibsona, daj. Gibsonu, tož. Gilberte, mest. pri Gilbertih, or. z Gilberti tož. Gibsona, mest. pri Gibsonu, or. z Gibsonom; StatuS: Predlog dvojina: im. Gibsona, rod. Gibsonov, daj. Gibsonoma, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Lastna tož. Gibsona, mest. pri Gibsonih, or. z Gibsonoma; imena (osebna, moška) množina: im. Gibsoni, rod. Gibsonov, daj. Gibsonom, Gilbertev prid.; obširneje glej pri Gilbertov1 tož. Gibsone, mest. pri Gibsonih, or. z Gibsoni StatuS: Predlog Gilbertov1 -a -o in Gilbertev -a -o [prva oblika PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) žilbêrje/žilbêro, ž. žilbêrjeva/žilbêrova, s. žilbêrjevo/žilbêrovo] [druga oblika žilbêrje, ž. Gilbert1 -a [žilbêr, rod. žilbêrja in žilbêra] m; ime žilbêrjeva, s. žilbêrjevo] prid. bitja, osebno ime Gilbertovo/Gilbertevo odkritje |francosko ime|: V šestdesetih letih sem rad poslušal Gilbertov/gilbertov sindrom |bolezen|: odkrivanje Gilberta Becauda; |priimek|; |francoski zdravnik|: Gilbertovega/gilbertovega sindroma pri Za odkritje bolezni so nagradili Nicolasa Augustina novorojenčkih (< Gilbert1) Gilberta {O} moški: ednina: im. Gilbertov in Gilbertev, rod. {B} Gilbertov in Gilbertev Gilbertovega in Gilbertevega, daj. Gilbertovemu {O} ednina: im. Gilbert, rod. Gilberta, daj. (k/h) in Gilbertevemu, tož. Gilbertov in Gilbertev Gilbertu, tož. Gilberta, mest. pri Gilbertu, or. z (živostno Gilbertovega in Gilbertevega), mest. pri Gilbertom in z Gilbertem; dvojina: im. Gilberta, rod. Gilbertovem in pri Gilbertevem, or. z Gilbertovim in Gilbertov in Gilbertev, daj. (k/h) Gilbertoma in (k/h) z Gilbertevim; dvojina: im. Gilbertova in Gilberteva, Gilbertema, tož. Gilberta, mest. pri Gilbertih, or. z rod. Gilbertovih in Gilbertevih, daj. Gilbertovima in Gilbertoma in z Gilbertema; množina: im. Gilberti, Gilbertevima, tož. Gilbertova in Gilberteva, mest. pri rod. Gilbertov in Gilbertev, daj. (k/h) Gilbertom in Gilbertovih in pri Gilbertevih, or. z Gilbertovima in z (k/h) Gilbertem, tož. Gilberte, mest. pri Gilbertih, or. z Gilbertevima; množina: im. Gilbertovi in Gilbertevi, Gilberti rod. Gilbertovih in Gilbertevih, daj. Gilbertovim in {I} ednina: im. [žilbêr], rod. [žilbêrja] in [žilbêra], Gilbertevim, tož. Gilbertove in Gilberteve, mest. pri daj. [(g‿)žilbêrju] in [(g‿)žilbêru], tož. [žilbêrja] Gilbertovih in pri Gilbertevih, or. z Gilbertovimi in z in [žilbêra], mest. [pri žilbêrju] in [pri žilbêru], or. Gilbertevimi [z‿žilbêrjem] in [z‿žilbêrom]; dvojina: im. [žilbêrja] ženski: ednina: im. Gilbertova in Gilberteva, in [žilbêra], rod. [žilbêrje] in [žilbêro], daj. [(g‿) rod. Gilbertove in Gilberteve, daj. Gilbertovi in žilbêrjema] in [(g‿)žilbêroma], tož. [žilbêrja] in Gilbertevi, tož. Gilbertovo in Gilbertevo, mest. pri [žilbêra], mest. [pri žilbêrjih] in [pri žilbêrih], or. Gilbertovi in pri Gilbertevi, or. z Gilbertovo in z [z‿žilbêrjema] in [z‿žilbêroma]; množina: im. Gilbertevo; dvojina: im. Gilbertovi in Gilbertevi, [žilbêrji] in [žilbêri], rod. [žilbêrje] in [žilbêro], rod. Gilbertevih in Gilbertovih, daj. Gilbertovima in daj. [(g‿)žilbêrjem] in [(g‿)žilbêrom], tož. [žilbêrje] Gilbertevima, tož. Gilbertovi in Gilbertevi, mest. pri in [žilbêre], mest. [pri žilbêrjih] in [pri žilbêrih], or. Gilbertovih in pri Gilbertevih, or. z Gilbertovima in z [z‿žilbêrji] in [z‿žilbêri] Gilbertevima; množina: im. Gilbertove in Gilberteve, StatuS: Predlog rod. Gilbertovih in Gilbertevih, daj. Gilbertevim in PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Gilbertovim, tož. Gilbertove in Gilberteve, mest. pri Gilbertovih in pri Gilbertevih, or. z Gilbertovimi in z Gilbert2 -a [gílbert, rod. gílberta] m; ime bitja, osebno Gilbertevimi ime srednji: ednina: im. Gilbertovo in Gilbertevo, rod. |angleško moško ime|: Pod mentorstvom filozofa Gilbertovega in Gilbertevega, daj. Gilbertovemu in Gilberta Ryla je začel pisati doktorat; |angleški Gilbertevemu, tož. Gilbertovo in Gilbertevo, mest. pri priimek|: poraz Avstralca Gilberta in Američana Gilbertovem in pri Gilbertevem, or. z Gilbertovim in Chuna; |angleški fizik|: razprava Williama Gilberta o z Gilbertevim; dvojina: im. Gilbertovi in Gilbertevi, magnetizmu rod. Gilbertovih in Gilbertevih, daj. Gilbertovima in {B} Gilbertov Gilbertevima, tož. Gilbertovi in Gilbertevi, mest. pri {O} ednina: im. Gilbert, rod. Gilberta, daj. Gilbertu, Gilbertovih in pri Gilbertevih, or. z Gilbertovima in z 136 Gilbertevima; množina: im. Gilbertova in Gilberteva, StatuS: Predlog rod. Gilbertovih in Gilbertevih, daj. Gilbertovim in PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena Gilbertevim, tož. Gilbertova in Gilberteva, mest. pri Gilbertovih in pri Gilbertevih, or. z Gilbertovimi in z Gioacchino -a [džoakíno, rod. džoakína] m; ime bitja, Gilbertevimi osebno ime StatuS: Predlog |italijansko moško ime|: Pravo ime papeža Leona PravoPiSne kategorije: Svojilni pridevniki (iz priimkov); XIII. je bilo Gioacchino Vincenzo Pecci Izlastnoimenski pridevniki na -ov/-ev ali -in v stalnih {B} Gioacchinov besednih zvezah; Poimenovanja bolezni, iger, jedi {O} ednina: im. Gioacchino, rod. Gioacchina, daj. (k/h) Gioacchinu, tož. Gioacchina, mest. Gilbertov2 -a -o [gílberto, ž. gílbertova, s. pri Gioacchinu, or. z Gioacchinom; dvojina: gílbertovo] prid. im. Gioacchina, rod. Gioacchinov, daj. (k/h) Gilbertovo raziskovanje magnetizma (< Gilbert2) Gioacchinoma, tož. Gioacchina, mest. pri Gioacchinih, {O} moški: ednina: im. Gilbertov, rod. or. z Gioacchinoma; množina: im. Gioacchini, Gilbertovega, daj. Gilbertovemu, tož. Gilbertov rod. Gioacchinov, daj. (k/h) Gioacchinom, tož. (živostno Gilbertovega), mest. pri Gilbertovem, Gioacchine, mest. pri Gioacchinih, or. z Gioacchini or. z Gilbertovim; dvojina: im. Gilbertova, rod. {I} ednina: im. [džoakíno], rod. [džoakína], daj. [(g‿) Gilbertovih, daj. Gilbertovima, tož. Gilbertova, mest. džoakínu], tož. [džoakína], mest. [pri džoakínu], pri Gilbertovih, or. z Gilbertovima; množina: im. or. [z‿džoakínom]; dvojina: im. [džoakína], rod. Gilbertovi, rod. Gilbertovih, daj. Gilbertovim, tož. [džoakíno], daj. [(g‿)džoakínoma], tož. [džoakína], Gilbertove, mest. pri Gilbertovih, or. z Gilbertovimi mest. [pri džoakínih], or. [z‿džoakínoma]; množina: ženski: ednina: im. Gilbertova, rod. Gilbertove, daj. im. [džoakíni], rod. [džoakíno], daj. [(g‿)džoakínom], Gilbertovi, tož. Gilbertovo, mest. pri Gilbertovi, tož. [džoakíne], mest. [pri džoakínih], or. [z‿džoakíni] or. z Gilbertovo; dvojina: im. Gilbertovi, rod. StatuS: Predlog Gilbertovih, daj. Gilbertovima, tož. Gilbertovi, mest. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); pri Gilbertovih, or. z Gilbertovima; množina: im. Italijanščina Gilbertove, rod. Gilbertovih, daj. Gilbertovim, tož. Gilbertove, mest. pri Gilbertovih, or. z Gilbertovimi Gioachino -a [džoakíno, rod. džoakína] m; ime bitja, srednji: ednina: im. Gilbertovo, rod. Gilbertovega, osebno ime daj. Gilbertovemu, tož. Gilbertovo, mest. pri |italijansko moško ime|: V šahovski partiji Giulia Gilbertovem, or. z Gilbertovim; dvojina: im. Poleria in Gioachina Greca je bila uporabljena Gilbertovi, rod. Gilbertovih, daj. Gilbertovima, tož. sicilijanska obramba Gilbertovi, mest. pri Gilbertovih, or. z Gilbertovima; {B} Gioachinov množina: im. Gilbertova, rod. Gilbertovih, daj. {O} ednina: im. Gioachino, rod. Gioachina, daj. (k/h) Gilbertovim, tož. Gilbertova, mest. pri Gilbertovih, or. Gioachinu, tož. Gioachina, mest. pri Gioachinu, z Gilbertovimi or. z Gioachinom; dvojina: im. Gioachina, rod. StatuS: Predlog Gioachinov, daj. (k/h) Gioachinoma, tož. Gioachina, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) mest. pri Gioachinih, or. z Gioachinoma; množina: im. Gioachini, rod. Gioachinov, daj. (k/h) Gioachinom, Gimnastično društvo Zelena jama -ega -a ~ ~ tož. Gioachine, mest. pri Gioachinih, or. z Gioachini [gimnástično drúštvo zelêna jáma, rod. gimnástičnega {I} ednina: im. [džoakíno], rod. [džoakína], daj. [(g‿) drúštva zelêna jáma] s; stvarno ime džoakínu], tož. [džoakína], mest. [pri džoakínu], |društvo|: dvorana Gimnastičnega društva Zelena or. [z‿džoakínom]; dvojina: im. [džoakína], rod. jama; vpis v Gimnastično društvo Zelena jama; [džoakíno], daj. [(g‿)džoakínoma], tož. [džoakína], skrajšano s kratico vodja programa v GD-ju/GD Zelena mest. [pri džoakínih], or. [z‿džoakínoma]; množina: jama; skrajšano, sklonljivo telovadka Zelene jame; prim. im. [džoakíni], rod. [džoakíno], daj. [(g‿)džoakínom], Zelena jama tož. [džoakíne], mest. [pri džoakínih], or. [z‿džoakíni] {O} ednina: im. Gimnastično društvo Zelena StatuS: Predlog jama, rod. Gimnastičnega društva Zelena jama, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); daj. Gimnastičnemu društvu Zelena jama, Italijanščina tož. Gimnastično društvo Zelena jama, mest. pri Gimnastičnem društvu Zelena jama, or. z Giulietta -a [džuljéta, rod. džuljéte] ž; ime bitja, Gimnastičnim društvom Zelena jama osebno ime 137 |italijansko žensko ime|: Večkrat je sodeloval z ženo tož. Givenchyjeva, mest. pri Givenchyjevih, or. z Giulietto Givenchyjevimi {B} Giuliettin {I} moški: ednina: im. [živanšíje], rod. {O} ednina: im. Giulietta, rod. Giuliette, daj. (k/h) [živanšíjevega], daj. [(g‿)živanšíjevemu], tož. Giulietti, tož. Giulietto, mest. pri Giulietti, or. z [živanšíje] (živostno [živanšíjevega]), mest. [pri Giulietto; dvojina: im. Giulietti, rod. Giuliett, daj. (k/h) živanšíjevem], or. [z‿živanšíjevim]; dvojina: Giuliettama, tož. Giulietti, mest. pri Giuliettah, or. z im. [živanšíjeva], rod. [živanšíjevih], daj. [(g‿) Giuliettama; množina: im. Giuliette, rod. Giuliett, daj. živanšíjevima], tož. [živanšíjeva], mest. [pri (k/h) Giuliettam, tož. Giuliette, mest. pri Giuliettah, or. živanšíjevih], or. [z‿živanšíjevima]; množina: z Giuliettami im. [živanšíjevi], rod. [živanšíjevih], daj. [(g‿) {I} ednina: im. [džuljéta], rod. [džuljéte], daj. [(g‿) živanšíjevim], tož. [živanšíjeve], mest. [pri džuljéti], tož. [džuljéto], mest. [pri džuljéti], or. živanšíjevih], or. [z‿živanšíjevimi] [z‿džuljéto]; dvojina: im. [džuljéti], rod. [džuljét], daj. ženski: ednina: im. [živanšíjeva], rod. [živanšíjeve], [(g‿)džuljétama], tož. [džuljéti], mest. [pri džuljétah], daj. [(g‿)živanšíjevi], tož. [živanšíjevo], mest. or. [z‿džuljétama]; množina: im. [džuljéte], rod. [pri živanšíjevi], or. [z‿živanšíjevo]; dvojina: [džuljét], daj. [(g‿)džuljétam], tož. [džuljéte], mest. im. [živanšíjevi], rod. [živanšíjevih], daj. [(g‿) [pri džuljétah], or. [z‿džuljétami] živanšíjevima], tož. [živanšíjevi], mest. [pri StatuS: Predlog živanšíjevih], or. [z‿živanšíjevima]; množina: PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); im. [živanšíjeve], rod. [živanšíjevih], daj. [(g‿) Italijanščina živanšíjevim], tož. [živanšíjeve], mest. [pri živanšíjevih], or. [z‿živanšíjevimi] Givenchyjev -a -o [živanšíje, ž. živanšíjeva, s. srednji: ednina: im. [živanšíjevo], rod. živanšíjevo] prid. [živanšíjevega], daj. [(g‿)živanšíjevemu], tož. |nanašajoč se na priimek|: Givenchyjeve napredne [živanšíjevo], mest. [pri živanšíjevem], or. ideje; |nanašajoč se na podjetje|: Givenchyjevi [z‿živanšíjevim]; dvojina: im. [živanšíjevi], oblikovalci (< Givenchy1, Givenchy2) rod. [živanšíjevih], daj. [(g‿)živanšíjevima], {O} moški: ednina: im. Givenchyjev, rod. tož. [živanšíjevi], mest. [pri živanšíjevih], or. Givenchyjevega, daj. (k/h) Givenchyjevemu, tož. [z‿živanšíjevima]; množina: im. [živanšíjeva], Givenchyjev (živostno Givenchyjevega), mest. pri rod. [živanšíjevih], daj. [(g‿)živanšíjevim], Givenchyjevem, or. z Givenchyjevim; dvojina: tož. [živanšíjeva], mest. [pri živanšíjevih], or. im. Givenchyjeva, rod. Givenchyjevih, daj. (k/h) [z‿živanšíjevimi] Givenchyjevima, tož. Givenchyjeva, mest. pri StatuS: Predlog Givenchyjevih, or. z Givenchyjevima; množina: PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz priimkov); im. Givenchyjevi, rod. Givenchyjevih, daj. (k/h) Svojilni pridevniki (iz stvarnih imen) Givenchyjevim, tož. Givenchyjeve, mest. pri Givenchyjevih, or. z Givenchyjevimi Glamorgan -a [glamórgan, rod. glamórgana] m; ženski: ednina: im. Givenchyjeva, rod. Givenchyjeve, zemljepisno ime daj. (k/h) Givenchyjevi, tož. Givenchyjevo, mest. |grofija v Angliji|: grad v Glamorganu; kot prilastek, v pri Givenchyjevi, or. z Givenchyjevo; dvojina: imenovalniku Živi na posestvu v grofiji Glamorgan im. Givenchyjevi, rod. Givenchyjevih, daj. (k/h) Kje? v Glamorganu Givenchyjevima, tož. Givenchyjevi, mest. pri Od kod? iz Glamorgana Givenchyjevih, or. z Givenchyjevima; množina: Kam? v Glamorgan im. Givenchyjeve, rod. Givenchyjevih, daj. (k/h) {B} Glamorgančan, Glamorgančanka; Givenchyjevim, tož. Givenchyjeve, mest. pri Glamorgančanov, Glamorgančankin; glamorganski Givenchyjevih, or. z Givenchyjevimi {O} ednina: im. Glamorgan, rod. Glamorgana, daj. srednji: ednina: im. Givenchyjevo, rod. Glamorganu, tož. Glamorgan, mest. pri Glamorganu, Givenchyjevega, daj. (k/h) Givenchyjevemu, or. z Glamorganom tož. Givenchyjevo, mest. pri Givenchyjevem, or. StatuS: Predlog z Givenchyjevim; dvojina: im. Givenchyjevi, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) rod. Givenchyjevih, daj. (k/h) Givenchyjevima, enot tož. Givenchyjevi, mest. pri Givenchyjevih, or. z Givenchyjevima; množina: im. Givenchyjeva, Glavni trg -ega -a [glávni trk, rod. glávnega trga] rod. Givenchyjevih, daj. (k/h) Givenchyjevim, m; zemljepisno ime 138 |ime več trgov|: staro mestno jedro na Glavnem trgu; |prekop, ki povezuje kraj Gliwice z reko Odro|: Po praznična okrasitev Glavnega trga Gliwiškem prekopu ladje plujejo od leta 1939; ◎ pol. Kje? na Glavnem trgu Kanał Gliwicki; prim. gliwiški (< Gliwice) Od kod? z Glavnega trga Kje? v Gliwiškem prekopu Kam? na Glavni trg Od kod? iz Gliwiškega prekopa {O} ednina: im. Glavni trg, rod. Glavnega trga, daj. Kam? v Gliwiški prekop Glavnemu trgu, tož. Glavni trg, mest. pri Glavnem {O} ednina: im. Gliwiški prekop, rod. Gliwiškega trgu, or. z Glavnim trgom prekopa, daj. Gliwiškemu prekopu, tož. Gliwiški StatuS: Predlog prekop, mest. pri Gliwiškem prekopu, or. z Gliwiškim PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena prekopom StatuS: Predlog Gliwice -ic [glivíce, rod. glivíc] ž mn.; zemljepisno ime PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Poljščina |kraj na Poljskem|: obrambni zid v Gliwicah Kje? v Gliwicah Gniezno -a [gnjézno, rod. gnjézna] m; zemljepisno ime Od kod? iz Gliwic |kraj na Poljskem|: V stolnici v Gnieznu se je leta Kam? v Gliwice 1000 nemški cesar Oton III. sestal s poljskim {B} Gliwičan, Gliwičanka; Gliwičanov, vladarjem Boleslavom Hrabrim; kot prilastek, v Gliwičankin; gliwiški imenovalniku zgodovina mesta Gniezno {O} množina: im. Gliwice, rod. Gliwic, daj. Gliwicam, Kje? v Gnieznu tož. Gliwice, mest. pri Gliwicah, or. z Gliwicami Od kod? iz Gniezna StatuS: Predlog Kam? v Gniezno PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina {B} Gniezenčan, Gniezenčanka; Gniezenčanov, Gniezenčankin; gniezenski gliwiški -a -o [glivíški] prid. {O} ednina: im. Gniezno, rod. Gniezna, daj. Gnieznu, gliwiški grb; gliwiško industrijsko območje; prim. tož. Gniezno, mest. pri Gnieznu, or. z Gnieznom Gliwiški prekop (< Gliwice) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. gliwiški, rod. gliwiškega, daj. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina gliwiškemu, tož. gliwiški (živostno gliwiškega), mest. pri gliwiškem, or. z gliwiškim; dvojina: im. gliwiška, Gobineau -ja [gobinó, rod. gobinója] m; ime bitja, rod. gliwiških, daj. gliwiškima, tož. gliwiška, mest. pri osebno ime gliwiških, or. z gliwiškima; množina: im. gliwiški, |priimek|; |francoski pisatelj|: eseji grofa Gobineauja; rod. gliwiških, daj. gliwiškim, tož. gliwiške, mest. pri za rojstnim imenom s predimkom dopisovanje s gliwiških, or. z gliwiškimi francoskim pisateljem Josephom Arthurjem de ženski: ednina: im. gliwiška, rod. gliwiške, daj. Gobineaujem gliwiški, tož. gliwiško, mest. pri gliwiški, or. z {B} Gobineaujev gliwiško; dvojina: im. gliwiški, rod. gliwiških, daj. {O} ednina: im. Gobineau, rod. Gobineauja, daj. gliwiškima, tož. gliwiški, mest. pri gliwiških, or. z Gobineauju, tož. Gobineauja, mest. pri Gobineauju, gliwiškima; množina: im. gliwiške, rod. gliwiških, or. z Gobineaujem; dvojina: im. Gobineauja, rod. daj. gliwiškim, tož. gliwiške, mest. pri gliwiških, or. z Gobineaujev, daj. Gobineaujema, tož. Gobineauja, gliwiškimi mest. pri Gobineaujih, or. z Gobineaujema; množina: srednji: ednina: im. gliwiško, rod. gliwiškega, daj. im. Gobineauji, rod. Gobineaujev, daj. Gobineaujem, gliwiškemu, tož. gliwiško, mest. pri gliwiškem, or. tož. Gobineauje, mest. pri Gobineaujih, or. z z gliwiškim; dvojina: im. gliwiški, rod. gliwiških, Gobineauji daj. gliwiškima, tož. gliwiški, mest. pri gliwiških, or. {I} ednina: im. [gobinó], rod. [gobinója], daj. z gliwiškima; množina: im. gliwiška, rod. gliwiških, [gobinóju], tož. [gobinója], mest. [pri gobinóju], daj. gliwiškim, tož. gliwiška, mest. pri gliwiških, or. z or. [z‿gobinójem]; dvojina: im. [gobinója], rod. gliwiškimi [gobinóje], daj. [gobinójema], tož. [gobinója], mest. StatuS: Predlog [pri gobinójih], or. [z‿gobinójema]; množina: im. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih [gobinóji], rod. [gobinóje], daj. [gobinójem], tož. naselbinskih/krajevnih imen) [gobinóje], mest. [pri gobinójih], or. [z‿gobinóji] StatuS: Predlog Gliwiški prekop -ega -opa [glivíški prekòp, rod. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Priimki s glivíškega prekópa] m; zemljepisno ime predimki 139 Gogolj -a [gógol’, rod. gógolja] m; ime bitja, osebno Goiás -a [gojás, rod. gojása] m; zemljepisno ime ime |zvezna država v Braziliji|: Na severu Goiása je |priimek|; |ruski pisatelj|: V Rusiji se je realizem vlažno in vroče podnebje; nacionalni park v Goiásu; razmahnil zlasti v delih Gogolja, Turgenjeva, kot prilastek, v imenovalniku zastava zvezne države Tolstoja in Dostojevskega; v prenesenem pomenu Goiás |Gogoljeva dela|: Temeljno vprašanje razprave je, Kje? v Goiásu kako brati Gogolja; Mladega Dostojevskega je Od kod? iz Goiása primerjal z Nikolajem Vasiljevičem Gogoljem; ◎ rus. Kam? v Goiás Гоголь {B} Goiášan, Goiášanka; Goiášanov, Goiášankin; {B} Gogoljev goiáški {O} ednina: im. Gogolj, rod. Gogolja, daj. Gogolju, {O} ednina: im. Goiás, rod. Goiása, daj. Goiásu, tož. tož. Gogolja, mest. pri Gogolju, or. z Gogoljem; Goiás, mest. pri Goiásu, or. z Goiásom dvojina: im. Gogolja, rod. Gogoljev, daj. Gogoljema, StatuS: Predlog tož. Gogolja, mest. pri Gogoljih, or. z Gogoljema; PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) množina: im. Gogolji, rod. Gogoljev, daj. Gogoljem, enot tož. Gogolje, mest. pri Gogoljih, or. z Gogolji {I} ednina: im. [gógol’], rod. [gógolja], daj. [gógolju], Goldschmidt -a [góltšmit, rod. góltšmita] m; ime tož. [gógolja], mest. [pri gógolju], or. [z‿gógoljem]; bitja, osebno ime dvojina: im. [gógolja], rod. [gógolje], daj. |priimek|; |norveški geolog|: Prvi opis strukture [gógoljema], tož. [gógolja], mest. [pri gógoljih], perovskita je zasluga Viktorja Goldschmidta; or. [z‿gógoljema]; množina: im. [gógolji], rod. |nemški astronom|: Po Hermannu Goldschmidtu se [gógolje], daj. [gógoljem], tož. [gógolje], mest. [pri imenuje krater na Luni gógoljih], or. [z‿gógolji] {B} Goldschmidtov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Goldschmidt, rod. Goldschmidta, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) daj. Goldschmidtu, tož. Goldschmidta, mest. pri Goldschmidtu, or. z Goldschmidtom; dvojina: Gogoljev -a -o [gógolje, ž. gógoljeva, s. gógoljevo] im. Goldschmidta, rod. Goldschmidtov, daj. prid. Goldschmidtoma, tož. Goldschmidta, mest. pri mnenja o Gogoljevem »Revizorju« (< Gogolj) Goldschmidtih, or. z Goldschmidtoma; množina: {O} moški: ednina: im. Gogoljev, rod. im. Goldschmidti, rod. Goldschmidtov, daj. Gogoljevega, daj. Gogoljevemu, tož. Gogoljev Goldschmidtom, tož. Goldschmidte, mest. pri (živostno Gogoljevega), mest. pri Gogoljevem, Goldschmidtih, or. z Goldschmidti or. z Gogoljevim; dvojina: im. Gogoljeva, rod. StatuS: Predlog Gogoljevih, daj. Gogoljevima, tož. Gogoljeva, mest. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) pri Gogoljevih, or. z Gogoljevima; množina: im. Gogoljevi, rod. Gogoljevih, daj. Gogoljevim, tož. Golia -e in Golia -a [gólja, rod. gólje in gólja] m; ime Gogoljeve, mest. pri Gogoljevih, or. z Gogoljevimi bitja, osebno ime ženski: ednina: im. Gogoljeva, rod. Gogoljeve, daj. |priimek|; |slovenski pesnik in dramatik|: Leta 1920 Gogoljevi, tož. Gogoljevo, mest. pri Gogoljevi, or. z se je poročila z literatom Pavlom Golio/Goliem Gogoljevo; dvojina: im. Gogoljevi, rod. Gogoljevih, {B} Goliev daj. Gogoljevima, tož. Gogoljevi, mest. pri Gogoljevih, {O} ednina: im. Golia, rod. Golie in Golia, daj. Golii in or. z Gogoljevima; množina: im. Gogoljeve, rod. Goliu, tož. Golio in Golia, mest. pri Golii in pri Goliu, Gogoljevih, daj. Gogoljevim, tož. Gogoljeve, mest. pri or. z Golio in z Goliem; dvojina: im. Golii in Golia, Gogoljevih, or. z Gogoljevimi rod. Golj in Goliev, daj. Goliama in Goliema, tož. Golii srednji: ednina: im. Gogoljevo, rod. Gogoljevega, daj. in Golia, mest. pri Goliah in pri Goliih, or. z Goliama Gogoljevemu, tož. Gogoljevo, mest. pri Gogoljevem, in z Goliema; množina: im. Golie in Golii, rod. Golj or. z Gogoljevim; dvojina: im. Gogoljevi, rod. in Goliev, daj. Goliam in Goliem, tož. Golie, mest. pri Gogoljevih, daj. Gogoljevima, tož. Gogoljevi, mest. Goliah in pri Goliih, or. z Goliami in z Goliemi pri Gogoljevih, or. z Gogoljevima; množina: im. {I} ednina: im. [gólja], rod. [gólje] in [gólja], daj. Gogoljeva, rod. Gogoljevih, daj. Gogoljevim, tož. [gólji] in [gólju], tož. [góljo] in [gólja], mest. [pri gólji] Gogoljeva, mest. pri Gogoljevih, or. z Gogoljevimi in [pri gólju], or. [z‿góljo] in [z‿góljem]; dvojina: im. StatuS: Predlog [gólji] in [gólja], rod. [gólʼ] in [gólje], daj. [góljama] PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) in [góljema], tož. [gólji] in [gólja], mest. [pri góljah] in 140 [pri góljih], or. [z‿góljama] in [z‿góljema]; množina: Gönczevega in Gönczovega, daj. Gönczevemu in im. [gólje] in [gólji], rod. [gólʼ] in [gólje], daj. Gönczovemu, tož. Gönczev in Gönczov (živostno [góljam] in [góljem], tož. [gólje], mest. [pri góljah] in Gönczevega in Gönczovega), mest. pri Gönczevem [pri góljih], or. [z‿góljami] in [z‿góljemi] in pri Gönczovem, or. z Gönczevim in z Gönczovim; StatuS: Predlog dvojina: im. Gönczeva in Gönczova, rod. Gönczevih PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) in Gönczovih, daj. Gönczevima in Gönczovima, tož. Gönczeva in Gönczova, mest. pri Gönczevih in pri Golián -a [góljan, rod. góljana] m; ime bitja, osebno ime Gönczovih, or. z Gönczevima in z Gönczovima; |priimek|; |slovaški general|: poveljstvo Jána Goliána množina: im. Gönczevi in Gönczovi, rod. Gönczevih {B} Goliánov in Gönczovih, daj. Gönczevim in Gönczovim, tož. {O} ednina: im. Golián, rod. Goliána, daj. Goliánu, Gönczeve in Gönczove, mest. pri Gönczevih in pri tož. Goliána, mest. pri Goliánu, or. z Goliánom; Gönczovih, or. z Gönczevimi in z Gönczovimi dvojina: im. Goliána, rod. Goliánov, daj. Goliánoma, ženski: ednina: im. Gönczeva in Gönczova, rod. tož. Goliána, mest. pri Goliánih, or. z Goliánoma; Gönczeve in Gönczove, daj. Gönczevi in Gönczovi, množina: im. Goliáni, rod. Goliánov, daj. Goliánom, tož. Gönczevo in Gönczovo, mest. pri Gönczevi tož. Goliáne, mest. pri Goliánih, or. z Goliáni in pri Gönczovi, or. z Gönczevo in z Gönczovo; StatuS: Predlog dvojina: im. Gönczevi in Gönczovi, rod. Gönczevih PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) in Gönczovih, daj. Gönczevima in Gönczovima, tož. Gönczevi in Gönczovi, mest. pri Gönczevih in pri Göncz -a [génc, rod. génca in gnc, rod. gnca] m; ime Gönczovih, or. z Gönczevima in z Gönczovima; bitja, osebno ime množina: im. Gönczeve in Gönczove, rod. Gönczevih |priimek|; |madžarski zgodovinar, pisatelj in in Gönczovih, daj. Gönczevim in Gönczovim, tož. politik|: poslansko vprašanje Lászla Göncza; Gönczeve in Gönczove, mest. pri Gönczevih in pri |madžarski politik|: Večkrat se je sešel z madžarskim Gönczovih, or. z Gönczevimi in z Gönczovimi predsednikom Arpádom Gönczem/Gönczom srednji: ednina: im. Gönczevo in Gönczovo, rod. {B} Gönczev in Gönczov Gönczevega in Gönczovega, daj. Gönczevemu in {O} ednina: im. Göncz, rod. Göncza, daj. Gönczu, Gönczovemu, tož. Gönczevo in Gönczovo, mest. pri tož. Göncza, mest. pri Gönczu, or. z Gönczem in z Gönczevem in pri Gönczovem, or. z Gönczevim in Gönczom; dvojina: im. Göncza, rod. Gönczev in z Gönczovim; dvojina: im. Gönczevi in Gönczovi, Gönczov, daj. Gönczema in Gönczoma, tož. Göncza, rod. Gönczevih in Gönczovih, daj. Gönczevima in mest. pri Gönczih, or. z Gönczema in z Gönczoma; Gönczovima, tož. Gönczevi in Gönczovi, mest. pri množina: im. Gönczi, rod. Gönczev in Gönczov, Gönczevih in pri Gönczovih, or. z Gönczevima in z daj. Gönczem in Gönczom, tož. Göncze, mest. pri Gönczovima; množina: im. Gönczeva in Gönczova, Gönczih, or. z Gönczi rod. Gönczevih in Gönczovih, daj. Gönczevim in {I} ednina: im. [génc] in [gnc], rod. [génca] Gönczovim, tož. Gönczeva in Gönczova, mest. pri in [gnca], daj. [géncu] in [gncu], tož. [génca] Gönczevih in pri Gönczovih, or. z Gönczevimi in z in [gnca], mest. [pri géncu] in [pri gncu], or. Gönczovimi [z‿géncem] in [z‿gncem]; dvojina: im. [génca] in StatuS: Predlog [gnca], rod. [génce] in [gnce], daj. [géncema] in PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) [gncema], tož. [génca] in [gnca], mest. [pri géncih] in [pri gncih], or. [z géncema] in [z‿gncema]; Gönczov prid.; obširneje glej pri Gönczev množina: im. [génci] in [gnci], rod. [génce] in [gnce], daj. [géncem] in [gncem], tož. [génce] Gonzaga1 -e in Gonzaga -a [gondzága, rod. in [gnce], mest. [pri géncih] in [pri gncih], or. gondzáge in gondzága] m; ime bitja, osebno ime [z‿génci] in [z‿gnci] |priimek|; |rodbinsko ime|: Postal je majordom na StatuS: Predlog dvoru Ludvika Gonzage/Gonzaga; kot prilastek, v PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) imenovalniku dvorni slikar vladajoče družine Gonzaga; v množini Gonzagi |italijanska rodbina|: dvor Gonzagov Gönczev -a -o in Gönczov -a -o [génče, ž. v Mantovi génčeva, s. génčevo in gnče, ž. gnčeva, s. {B} Gonzagov gnčevo] prid. {O} ednina: im. Gonzaga, rod. Gonzage in Gonzaga, Gönczeva/Gönczova politična kariera (< Göncz) daj. Gonzagi in Gonzagu, tož. Gonzago in Gonzaga, {O} moški: ednina: im. Gönczev in Gönczov, rod. mest. pri Gonzagi in pri Gonzagu, or. z Gonzago in z 141 Gonzagom; dvojina: im. Gonzagi in Gonzaga, rod. Gornjegrajski -ega [górnjegrájski, rod. Gonzag in Gonzagov, daj. Gonzagama in Gonzagoma, górnjegrájskega] m; ime bitja, osebno ime tož. Gonzagi in Gonzaga, mest. pri Gonzagah in |pripadnik štajerske plemiške rodbine|: O življenju pri Gonzagih, or. z Gonzagama in z Gonzagoma; viteškega pesnika Gornjegrajskega vemo zelo množina: im. Gonzage in Gonzagi, rod. Gonzag malo; v množini Gornjegrajski |štajerska plemiška in Gonzagov, daj. Gonzagam in Gonzagom, tož. rodbina|: baroni Gornjegrajski; V zbirki viteške Gonzage, mest. pri Gonzagah in pri Gonzagih, or. z lirike so odkrili besedila treh lirikov, ki pripadajo Gonzagami in z Gonzagi plemiškim rodbinam Žovneških, Gornjegrajskih StatuS: Predlog in Ostrovrharjev; ◎ nem. Oberburg; prim. PravoPiSne kategorije: Lastna imena (priimki); Imena gornjegrajski vladarskih in plemiških rodbin; Italijanščina {B} Gornjegrajski, Gornjegrajska; gornjegrajski {O} ednina: im. Gornjegrajski, rod. Gornjegrajskega, Gonzaga2 -e [gondzága, rod. gondzáge] ž; zemljepisno daj. Gornjegrajskemu, tož. Gornjegrajskega, ime mest. pri Gornjegrajskem, or. z Gornjegrajskim; |kraj v Italiji|: postanek v Gonzagi dvojina: im. Gornjegrajska, rod. Gornjegrajskih, Kje? v Gonzagi daj. Gornjegrajskima, tož. Gornjegrajska, mest. Od kod? iz Gonzage pri Gornjegrajskih, or. z Gornjegrajskima; Kam? v Gonzago množina: im. Gornjegrajski, rod. Gornjegrajskih, {B} Gonzačan, Gonzačanka; Gonzačanov, daj. Gornjegrajskim, tož. Gornjegrajske, mest. pri Gonzačankin; gonzaški Gornjegrajskih, or. z Gornjegrajskimi {O} ednina: im. Gonzaga, rod. Gonzage, daj. Gonzagi, StatuS: Predlog tož. Gonzago, mest. pri Gonzagi, or. z Gonzago PravoPiSna kategorija: Imena vladarskih in plemiških StatuS: Predlog rodbin PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina gornjeradgonski -a -o tudi radgonski -a -o Gonzaga3 -e [gonzága, rod. gonzáge] ž; stvarno ime [górnjerádgonski tudi rádgonski] prid. |podjetje|: Poleg osvajanja novih trgov so v Gonzagi gornjeradgonski mejni prehod; gornjeradgonska največ pozornosti posvetili razvoju pisarniškega folklorna skupina (< Gornja Radgona) pohištva; kot prilastek, v imenovalniku Leta 1998 je {O} moški: ednina: im. gornjeradgonski ustanovil družbo Gonzaga iz Nove Gorice tudi radgonski, rod. gornjeradgonskega tudi {B} Gonzagin radgonskega, daj. gornjeradgonskemu tudi {O} ednina: im. Gonzaga, rod. Gonzage, daj. Gonzagi, radgonskemu, tož. gornjeradgonski tudi tož. Gonzago, mest. pri Gonzagi, or. z Gonzago radgonski (živostno gornjeradgonskega tudi StatuS: Predlog radgonskega), mest. pri gornjeradgonskem tudi PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena pri radgonskem, or. z gornjeradgonskim tudi z radgonskim; dvojina: im. gornjeradgonska tudi Gornja Radgona -e -e [górnja rádgona, rod. górnje radgonska, rod. gornjeradgonskih tudi radgonskih, rádgone] ž; zemljepisno ime daj. gornjeradgonskima tudi radgonskima, |kraj v Sloveniji|: krajani Gornje Radgone; sejem v tož. gornjeradgonska tudi radgonska, mest. Gornji Radgoni; prim. Radgona pri gornjeradgonskih tudi radgonskih, or. z Kje? v Gornji Radgoni gornjeradgonskima tudi z radgonskima; množina: im. Od kod? iz Gornje Radgone gornjeradgonski tudi radgonski, rod. gornjeradgonskih Kam? v Gornjo Radgono tudi radgonskih, daj. gornjeradgonskim tudi {B} Gornjeradgončan in Radgončan, radgonskim, tož. gornjeradgonske tudi radgonske, Gornjeradgončanka in Radgončanka; mest. pri gornjeradgonskih tudi radgonskih, or. z Gornjeradgončanov in Radgončanov, gornjeradgonskimi tudi z radgonskimi Gornjeradgončankin in Radgončankin; ženski: ednina: im. gornjeradgonska tudi gornjeradgonski tudi radgonski radgonska, rod. gornjeradgonske tudi radgonske, daj. {O} ednina: im. Gornja Radgona, rod. Gornje gornjeradgonski tudi radgonski, tož. gornjeradgonsko Radgone, daj. Gornji Radgoni, tož. Gornjo Radgono, tudi radgonsko, mest. pri gornjeradgonski tudi mest. pri Gornji Radgoni, or. z Gornjo Radgono pri radgonski, or. z gornjeradgonsko tudi z StatuS: Predlog radgonsko; dvojina: im. gornjeradgonski tudi PravoPiSna kategorija: Imena krajev radgonski, rod. gornjeradgonskih tudi radgonskih, 142 daj. gornjeradgonskima tudi radgonskima, Od kod? iz Gorzówa Wielkopolskega tož. gornjeradgonski tudi radgonski, mest. Kam? v Gorzów Wielkopolski pri gornjeradgonskih tudi pri radgonskih, or. {B} Gorzówčan, Gorzówčanka; Gorzówčanov, z gornjeradgonskima tudi z radgonskima; Gorzówčankin; gorzówski množina: im. gornjeradgonske tudi radgonske, {O} ednina: im. Gorzów Wielkopolski, rod. Gorzówa rod. gornjeradgonskih tudi radgonskih, daj. Wielkopolskega, daj. Gorzówu Wielkopolskemu, gornjeradgonskim tudi radgonskim, tož. tož. Gorzów Wielkopolski, mest. pri Gorzówu gornjeradgonske tudi radgonske, mest. pri Wielkopolskem, or. z Gorzówom Wielkopolskim gornjeradgonskih tudi radgonskih, or. z StatuS: Predlog gornjeradgonskimi tudi z radgonskimi PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina srednji: ednina: im. gornjeradgonsko tudi radgonsko, rod. gornjeradgonskega tudi radgonskega, Göttingen -a [gétingen, rod. gétingena] m; daj. gornjeradgonskemu tudi radgonskemu, zemljepisno ime tož. gornjeradgonsko tudi radgonsko, mest. pri |kraj v Nemčiji|: inštitut iz Göttingena; Leta 1772 gornjeradgonskem tudi pri radgonskem, or. z je bilo v Göttingenu ustanovljeno literarno gibanje; gornjeradgonskim tudi z radgonskim; dvojina: im. kot prilastek, navadno v imenovalniku V nemškem gornjeradgonski tudi radgonski, rod. gornjeradgonskih univerzitetnem mestu Göttingen so našli pisma tudi radgonskih, daj. gornjeradgonskima tudi Alberta Einsteina radgonskima, tož. gornjeradgonski tudi radgonski, Kje? v Göttingenu mest. pri gornjeradgonskih tudi radgonskih, Od kod? iz Göttingena or. z gornjeradgonskima tudi z radgonskima; Kam? v Göttingen množina: im. gornjeradgonska tudi radgonska, {O} ednina: im. Göttingen, rod. Göttingena, daj. rod. gornjeradgonskih tudi radgonskih, daj. Göttingenu, tož. Göttingen, mest. pri Göttingenu, or. z gornjeradgonskim tudi radgonskim, tož. Göttingenom gornjeradgonska tudi radgonska, mest. pri StatuS: Predlog gornjeradgonskih tudi pri radgonskih, or. z PravoPiSna kategorija: Imena krajev gornjeradgonskimi tudi z radgonskimi StatuS: Predlog göttingenski -a -o [gétingenski] prid. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih pesniki göttingenskega kroga; göttingenska pasma naselbinskih/krajevnih imen) prašičev; Brata Grimm sta bila del göttingenske sedmerice (< Göttingen) Górski -ega [gúrski, rod. gúrskega] m; ime bitja, {O} moški: ednina: im. göttingenski, rod. osebno ime göttingenskega, daj. göttingenskemu, tož. göttingenski |priimek|: Po Kazimierzu Górskemu se imenuje (živostno göttingenskega), mest. pri göttingenskem, stadion v Varšavi; za izražanje svojine strategija or. z göttingenskim; dvojina: im. göttingenska, rod. Górskega göttingenskih, daj. göttingenskima, tož. göttingenska, {O} ednina: im. Górski, rod. Górskega, daj. Górskemu, mest. pri göttingenskih, or. z göttingenskima; tož. Górskega, mest. pri Górskem, or. z Górskim; množina: im. göttingenski, rod. göttingenskih, dvojina: im. Górska, rod. Górskih, daj. Górskima, tož. daj. göttingenskim, tož. göttingenske, mest. pri Górska, mest. pri Górskih, or. z Górskima; množina: göttingenskih, or. z göttingenskimi im. Górski, rod. Górskih, daj. Górskim, tož. Górske, ženski: ednina: im. göttingenska, rod. göttingenske, mest. pri Górskih, or. z Górskimi daj. göttingenski, tož. göttingensko, mest. pri StatuS: Predlog göttingenski, or. z göttingensko; dvojina: im. PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) göttingenski, rod. göttingenskih, daj. göttingenskima, tož. göttingenski, mest. pri göttingenskih, or. z Gorzów Wielkopolski -a -ega [góžo göttingenskima; množina: im. göttingenske, rod. vjelkopólski, rod. góžova vjelkopólskega] m; göttingenskih, daj. göttingenskim, tož. göttingenske, zemljepisno ime mest. pri göttingenskih, or. z göttingenskimi |kraj na Poljskem|: V bližini Gorzówa srednji: ednina: im. göttingensko, rod. Wielkopolskega je največje nahajališče nafte na göttingenskega, daj. göttingenskemu, tož. Poljskem; kot prilastek, v imenovalniku Mesto Gorzów göttingensko, mest. pri göttingenskem, or. z Wielkopolski leži na zahodu Poljske göttingenskim; dvojina: im. göttingenski, rod. Kje? v Gorzówu Wielkopolskem göttingenskih, daj. göttingenskima, tož. göttingenski, 143 mest. pri göttingenskih, or. z göttingenskima; {I} ednina: im. [grádac], rod. [grátca], daj. [grátcu], tož. množina: im. göttingenska, rod. göttingenskih, [grádac], mest. [pri grátcu], or. [z‿grátcem] daj. göttingenskim, tož. göttingenska, mest. pri StatuS: Predlog göttingenskih, or. z göttingenskimi PravoPiSna kategorija: Imena krajev StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Gradac2 -dca [grádac, rod. grátca] m; zemljepisno ime naselbinskih/krajevnih imen) |grad v Beli krajini|: Med drugo svetovno vojno je Gradac služil kot bolnišnica; graščaki z Gradca; kot Gottsched -a [gótšet, rod. gótšeda] m; ime bitja, prilastek, v imenovalniku park gradu/grada Gradac osebno ime {B} gradaški tudi graški |priimek|; |nemški literarni teoretik|: dela Johanna {O} ednina: im. Gradac, rod. Gradca, daj. Gradcu, tož. Christopha Gottscheda; Goethe je pri Gottschedu Gradac, mest. pri Gradcu, or. z Gradcem poslušal predavanja o umetnosti {I} ednina: im. [grádac], rod. [grátca], daj. [grátcu], tož. {B} Gottschedov [grádac], mest. [pri grátcu], or. [z‿grátcem] {O} ednina: im. Gottsched, rod. Gottscheda, daj. StatuS: Predlog Gottschedu, tož. Gottscheda, mest. pri Gottschedu, PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb or. z Gottschedom; dvojina: im. Gottscheda, rod. Gottschedov, daj. Gottschedoma, tož. Gottscheda, gradaški -a -o tudi graški -a -o [gradáški tudi gráški] mest. pri Gottschedih, or. z Gottschedoma; množina: prid. im. Gottschedi, rod. Gottschedov, daj. Gottschedom, |nanašajoč se na kraj Gradac|: gradaški grad; tož. Gottschede, mest. pri Gottschedih, or. z Gottschedi gradaška železarna; |nanašajoč se na grad Gradac|: StatuS: Predlog gradaški graščaki (< Gradac2) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {O} moški: ednina: im. gradaški tudi graški, rod. gradaškega tudi graškega, daj. gradaškemu tudi Gozdni Karpati -ih -ov [gózdni karpáti, rod. graškemu, tož. gradaški (živostno gradaškega tudi gózdnih karpáto] m mn.; zemljepisno ime graški (živostno graškega), mest. pri gradaškem tudi pri |gorovje v Evropi|: Gozdne Karpate imenujejo graškem, or. z gradaškim tudi z graškim; dvojina: im. tudi Vzhodni Beskidi; mesto ob vznožju Gozdnih gradaška tudi graška, rod. gradaških tudi graških, daj. Karpatov; ◎ slš. Poloniny, pol. Beskidy Lesiste, ukr. gradaškima tudi graškima, tož. gradaška tudi graška, Lisysti Karpaty, romun. Carpáţii Orientali mest. pri gradaških tudi pri graških, or. z gradaškima Kje? v Gozdnih Karpatih tudi z graškima; množina: im. gradaški tudi graški, rod. Od kod? iz Gozdnih Karpatov gradaških tudi graških, daj. gradaškim tudi graškim, Kam? v Gozdne Karpate tož. gradaške tudi graške, mest. pri gradaških tudi pri {O} množina: im. Gozdni Karpati, rod. Gozdnih graških, or. z gradaškimi tudi z graškimi Karpatov, daj. Gozdnim Karpatom, tož. Gozdne ženski: ednina: im. gradaška tudi graška, rod. gradaške Karpate, mest. pri Gozdnih Karpatih, or. z Gozdnimi tudi graške, daj. gradaški tudi graški, tož. gradaško Karpati tudi graško, mest. pri gradaški tudi pri graški, or. z StatuS: Predlog gradaško tudi z graško; dvojina: im. gradaški tudi PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; graški, rod. gradaških tudi graških, daj. gradaškima tudi Slovaščina graškima, tož. gradaški tudi graški, mest. pri gradaških tudi pri graških, or. z gradaškima tudi z graškima; Gradac1 -dca [grádac, rod. grátca] m; zemljepisno ime množina: im. gradaške tudi graške, rod. gradaških tudi |kraj v občini Metlika|: Gradac je vas v Beli krajini; graških, daj. gradaškim tudi graškim, tož. gradaške grad v Gradcu; cesta med Podzemljem in Gradcem; tudi graške, mest. pri gradaških tudi pri graških, or. z kot prilastek, navadno v imenovalniku Železarna je v kraju gradaškimi tudi z graškimi Gradac delovala v 19. stoletju srednji: ednina: im. gradaško tudi graško, rod. Kje? v Gradcu gradaškega tudi graškega, daj. gradaškemu tudi Od kod? iz Gradca graškemu, tož. gradaško tudi graško, mest. pri Kam? v Gradac gradaškem tudi pri graškem, or. z gradaškim tudi {B} Gradčan, Gradčanka; Gradčanov, Gradčankin; z graškim; dvojina: im. gradaški tudi graški, rod. gradaški tudi graški gradaških tudi graških, daj. gradaškima tudi graškima, {O} ednina: im. Gradac, rod. Gradca, daj. Gradcu, tož. tož. gradaški tudi graški, mest. pri gradaških tudi pri Gradac, mest. pri Gradcu, or. z Gradcem graških, or. z gradaškima tudi z graškima; množina: 144 im. gradaška tudi graška, rod. gradaških tudi graških, Graševih, or. z Graševima; množina: im. Graševi, daj. gradaškim tudi graškim, tož. gradaška tudi graška, rod. Graševih, daj. Graševim, tož. Graševe, mest. pri mest. pri gradaških tudi pri graških, or. z gradaškimi Graševih, or. z Graševimi tudi z graškimi ženski: ednina: im. Graševa, rod. Graševe, daj. StatuS: Predlog Graševi, tož. Graševo, mest. pri Graševi, or. z Graševo; PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih dvojina: im. Graševi, rod. Graševih, daj. Graševima, naselbinskih/krajevnih imen) tož. Graševi, mest. pri Graševih, or. z Graševima; množina: im. Graševe, rod. Graševih, daj. Graševim, Gramozna jama -e -e [gramózna jáma, rod. tož. Graševe, mest. pri Graševih, or. z Graševimi gramózne jáme] ž; zemljepisno ime srednji: ednina: im. Graševo, rod. Graševega, daj. |spomeniško območje v Ljubljani|: ureditev Graševemu, tož. Graševo, mest. pri Graševem, or. Gramozne jame; slovesnost v Gramozni jami z Graševim; dvojina: im. Graševi, rod. Graševih, Kje? v Gramozni jami daj. Graševima, tož. Graševi, mest. pri Graševih, or. Od kod? iz Gramozne jame z Graševima; množina: im. Graševa, rod. Graševih, Kam? v Gramozno jamo daj. Graševim, tož. Graševa, mest. pri Graševih, or. z {O} ednina: im. Gramozna jama, rod. Gramozne Graševimi jame, daj. Gramozni jami, tož. Gramozno jamo, mest. StatuS: Predlog pri Gramozni jami, or. z Gramozno jamo PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog graški prid.; obširneje glej pri gradaški PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Grašo -a [grášo, rod. gráša] m; ime bitja, osebno ime Gramsci -ja [grámši, rod. grámšija] m; ime bitja, |priimek|; |hrvaški pevec|: Duet je posnel s Petrom osebno ime Grašem in Nušo Derendo |priimek|; |italijanski politik|: delo italijanskega normativno PojaSnilo: Pod vplivom pogovornega jezika se marksista Antonia Gramscija pri sklanjanju v manj formalnih knjižnojezikovnih položajih {B} Gramscijev opušča preglas v zapisu in govoru, npr. z Grašom [z‿grášom]. {O} {B} Grašev ednina: im. Gramsci, rod. Gramscija, daj. Gramsciju, tož. Gramscija, mest. pri Gramsciju, {O} ednina: im. Grašo, rod. Graša, daj. Grašu, tož. or. z Gramscijem; Graša, dvojina: im. Gramscija, rod. mest. pri Grašu, or. z Grašem; dvojina: im. Gramscijev, daj. Gramscijema, tož. Gramscija, mest. Graša, rod. Grašev, daj. Grašema, tož. Graša, mest. pri Gramscijih, or. z Gramscijema; pri Graših, množina: im. or. z Grašema; množina: im. Graši, rod. Gramsciji, rod. Gramscijev, daj. Gramscijem, tož. Grašev, daj. Grašem, tož. Graše, mest. pri Graših, or. z Gramscije, mest. pri Gramscijih, or. z Gramsciji Graši {I} {I} ednina: im. [grámši], rod. [grámšija], daj. ednina: im. [grášo], rod. [gráša], daj. [grášu], tož. [grámšiju], tož. [grámšija], mest. [pri grámšiju], [gráša], mest. [pri grášu], or. [z‿grášem]; dvojina: im. or. [z‿grámšijem]; [gráša], dvojina: im. [grámšija], rod. rod. [gráše], daj. [grášema], tož. [gráša], mest. [grámšije], daj. [grámšijema], tož. [grámšija], mest. [pri gráših], or. [z‿grášema]; množina: im. [gráši], rod. [pri grámšijih], or. [z‿grámšijema]; [gráše], množina: im. daj. [grášem], tož. [gráše], mest. [pri gráših], [grámšiji], rod. [grámšije], daj. [grámšijem], tož. or. [z‿gráši] [grámšije], mest. [pri grámšijih], or. [z‿grámšiji] StatuS: Predlog S PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) tatuS: Predlog P ravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Italijanščina Greenwich -a [grínič, rod. gríniča] m; zemljepisno ime |del Londona|: Ničelni poldnevnik poteka skozi Grašev -a -o [gráše, ž. gráševa, s. gráševo] prid. Greenwich; ogled Kraljevega observatorija v Grašev nastop na Evrosongu (< Grašo) Greenwichu; Prenos se bo začel ob 21. uri po n Greenwichu ustrezneje greenwiškem času; listina o ormativno PojaSnilo: Pod vplivom pogovornega jezika se pri tvorbi pridevnika v manj formalnih knjižnojezikovnih položajih sodelovanju med Greenwichem in Mariborom; prim. opušča preglas v zapisu in govoru, npr. Grašov [grášov-]. Kraljevi observatorij Greenwich {O} moški: ednina: im. Grašev, rod. Graševega, daj. Kje? v Greenwichu Graševemu, tož. Grašev (živostno Graševega), mest. Od kod? iz Greenwicha pri Graševem, or. z Graševim; dvojina: im. Graševa, Kam? v Greenwich rod. Graševih, daj. Graševima, tož. Graševa, mest. pri {B} Greenwičan, Greenwičanka; Greenwičanov, 145 Greenwičankin; greenwiški StatuS: Predlog {O} ednina: im. Greenwich, rod. Greenwicha, daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Greenwichu, tož. Greenwich, mest. pri Greenwichu, or. z Greenwichem grkokatoličan -a [grkokatoličán, rod. {I} ednina: im. [grínič], rod. [gríniča], daj. [gríniču], grkokatoličána] m tož. [grínič], mest. [pri gríniču], or. [z‿gríničem] |pripadnik katoličanov vzhodnega obreda|: V Metliki StatuS: Predlog je okoli 340 grkokatoličanov; sopomenka grkokatolik PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena {B} grkokatoličanov {O} ednina: im. grkokatoličan, rod. grkokatoličana, greenwiški -a -o [gríniški] prid. daj. grkokatoličanu, tož. grkokatoličana, mest. pri greenwiški čas; greenwiški poldnevnik; greenwiški grkokatoličanu, or. z grkokatoličanom; dvojina: observatorij (< Greenwich) im. grkokatoličana, rod. grkokatoličanov, daj. {O} moški: ednina: im. greenwiški, rod. grkokatoličanoma, tož. grkokatoličana, mest. pri greenwiškega, daj. greenwiškemu, tož. greenwiški grkokatoličanih, or. z grkokatoličanoma; množina: (živostno greenwiškega), mest. pri greenwiškem, im. grkokatoličani, rod. grkokatoličanov, daj. or. z greenwiškim; dvojina: im. greenwiška, rod. grkokatoličanom, tož. grkokatoličane, mest. pri greenwiških, daj. greenwiškima, tož. greenwiška, mest. grkokatoličanih, or. z grkokatoličani pri greenwiških, or. z greenwiškima; množina: im. StatuS: Predlog greenwiški, rod. greenwiških, daj. greenwiškim, tož. PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice greenwiške, mest. pri greenwiških, or. z greenwiškimi jezikovnih, rasnih in verskih skupin ženski: ednina: im. greenwiška, rod. greenwiške, daj. greenwiški, tož. greenwiško, mest. pri greenwiški, grkokatolikinja -e [grkokatólikinja, rod. or. z greenwiško; dvojina: im. greenwiški, rod. grkokatólikinje] ž greenwiških, daj. greenwiškima, tož. greenwiški, mest. |pripadnica katoličanov vzhodnega obreda|: pri greenwiških, or. z greenwiškima; množina: im. Anastasija je po svoji materi Ukrajinka in greenwiške, rod. greenwiških, daj. greenwiškim, tož. grkokatolikinja; sopomenka grkokatoličanka (< greenwiške, mest. pri greenwiških, or. z greenwiškimi grkokatolik) srednji: ednina: im. greenwiško, rod. greenwiškega, {B} grkokatolikinjin daj. greenwiškemu, tož. greenwiško, mest. pri {O} ednina: im. grkokatolikinja, rod. grkokatolikinje, greenwiškem, or. z greenwiškim; dvojina: im. daj. grkokatolikinji, tož. grkokatolikinjo, mest. pri greenwiški, rod. greenwiških, daj. greenwiškima, tož. grkokatolikinji, or. z grkokatolikinjo; dvojina: greenwiški, mest. pri greenwiških, or. z greenwiškima; im. grkokatolikinji, rod. grkokatolikinj, daj. množina: im. greenwiška, rod. greenwiških, daj. grkokatolikinjama, tož. grkokatolikinji, mest. greenwiškim, tož. greenwiška, mest. pri greenwiških, pri grkokatolikinjah, or. z grkokatolikinjama; or. z greenwiškimi množina: im. grkokatolikinje, rod. grkokatolikinj, StatuS: Predlog daj. grkokatolikinjam, tož. grkokatolikinje, mest. pri PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih grkokatolikinjah, or. z grkokatolikinjami nenaselbinskih/nekrajevnih imen) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice Grimm -a [grím, rod. gríma] m; ime bitja, osebno ime jezikovnih, rasnih in verskih skupin |priimek|; |nemški pisatelj|: Med otroškimi knjigami je zmagalo delo »Zvezdni tolarji« Jacoba in Grobišče Barbara rov -a ~ ~ [grobíšče bárbara Wilhelma Grimma z ilustracijami Marlenke Stupice; rò, rod. grobíšča bárbara rò] m; zemljepisno ime dopisovanje med Jacobom Grimmom in Jernejem |kulturni spomenik|: razglasitev Grobišča Barbara Kopitarjem; kot prilastek, v imenovalniku zbirka pravljic rov v Hudi jami za kulturni spomenik državnega bratov Grimm pomena; prim. Barbara rov, Barbarin rov {B} Grimmov Kje? v Grobišču Barbara rov {O} ednina: im. Grimm, rod. Grimma, daj. Grimmu, Od kod? iz Grobišča Barbara rov tož. Grimma, mest. pri Grimmu, or. z Grimmom; Kam? v Grobišče Barbara rov dvojina: im. Grimma, rod. Grimmov, daj. Grimmoma, {O} ednina: im. Grobišče Barbara rov, rod. Grobišča tož. Grimma, mest. pri Grimmih, or. z Grimmoma; Barbara rov, daj. Grobišču Barbara rov, tož. Grobišče množina: im. Grimmi, rod. Grimmov, daj. Grimmom, Barbara rov, mest. pri Grobišču Barbara rov, or. z tož. Grimme, mest. pri Grimmih, or. z Grimmi Grobiščem Barbara rov 146 {I} ednina: im. [grobíšče bárbara rò], rod. [grobíšča Gruševih, or. z Gruševimi bárbara rò], daj. [grobíšču bárbara rò], tož. ženski: ednina: im. Gruševa, rod. Gruševe, daj. [grobíšče bárbara rò], mest. [pri grobíšču bárbara Gruševi, tož. Gruševo, mest. pri Gruševi, or. z rò], or. [z‿grobíščem bárbara rò] Gruševo; dvojina: im. Gruševi, rod. Gruševih, daj. StatuS: Predlog Gruševima, tož. Gruševi, mest. pri Gruševih, or. z PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Gruševima; množina: im. Gruševe, rod. Gruševih, daj. Gruševim, tož. Gruševe, mest. pri Gruševih, or. z Gruša1 -e in Gruša -a [grúša, rod. grúše in grúša] m; Gruševimi ime bitja, osebno ime srednji: ednina: im. Gruševo, rod. Gruševega, daj. |češki priimek|: prevodi Jiříja Gruše/Gruša; Gruševemu, tož. Gruševo, mest. pri Gruševem, or. sodelovanje z Grušo/Grušem z Gruševim; dvojina: im. Gruševi, rod. Gruševih, {B} Grušev daj. Gruševima, tož. Gruševi, mest. pri Gruševih, or. {O} ednina: im. Gruša, rod. Gruše in Gruša, daj. Gruši z Gruševima; množina: im. Gruševa, rod. Gruševih, in Grušu, tož. Grušo in Gruša, mest. pri Gruši in pri daj. Gruševim, tož. Gruševa, mest. pri Gruševih, or. z Grušu, or. z Grušo in z Grušem; dvojina: im. Gruši in Gruševimi Gruša, rod. Gruš in Grušev, daj. Grušama in Grušema, StatuS: Predlog tož. Gruši in Gruša, mest. pri Grušah in pri Gruših, or. z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Grušama in z Grušema; množina: im. Gruše in Gruši, rod. Gruš in Grušev, daj. Grušam in Grušem, tož. Grzesiuk -a [gžéšuk, rod. gžéšuka] m; ime bitja, Gruše, mest. pri Grušah in pri Gruših, or. z Grušami in osebno ime z Gruši |priimek|; |poljski pisatelj, pesnik, pevec in komik|: {I} ednina: im. [grúša], rod. [grúše] in [grúša], daj. dokumentarni film o Stanisławu Grzesiuku [grúši] in [grúšu], tož. [grúšo] in [grúša], mest. [pri {B} Grzesiukov grúši] in [pri grúšu], or. [z‿grúšo] in [z‿grúšem]; {O} ednina: im. Grzesiuk, rod. Grzesiuka, daj. dvojina: im. [grúši] in [grúša], rod. [grúš] in [grúše], Grzesiuku, tož. Grzesiuka, mest. pri Grzesiuku, or. z daj. [grúšama] in [grúšema], tož. [grúši] in [grúša], Grzesiukom; dvojina: im. Grzesiuka, rod. Grzesiukov, mest. [pri grúšah] in [pri grúših], or. [z‿grúšama] daj. Grzesiukoma, tož. Grzesiuka, mest. pri Grzesiukih, in [z‿grúšema]; množina: im. [grúše] in [grúši], or. z Grzesiukoma; množina: im. Grzesiuki, rod. rod. [grúš] in [grúše], daj. [grúšam] in [grúšem], Grzesiukov, daj. Grzesiukom, tož. Grzesiuke, mest. pri tož. [grúše], mest. [pri grúšah] in [pri grúših], or. Grzesiukih, or. z Grzesiuki [z‿grúšami] in [z‿grúši] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Guárico -a [garíko, rod. garíka] m; zemljepisno ime Gruša2 -e [grúša, rod. grúše] ž; ime bitja, osebno ime |zvezna država v Venezueli|: karneval v Guáricu; kot |žensko ime|: Iščemo varuško za hčerko Grušo prilastek, v imenovalniku glavno mesto zvezne države {B} Grušin Guárico {O} ednina: im. Gruša, rod. Gruše, daj. Gruši, tož. Kje? v Guáricu Grušo, mest. pri Gruši, or. z Grušo; dvojina: im. Gruši, Od kod? iz Guárica rod. Gruš, daj. Grušama, tož. Gruši, mest. pri Grušah, Kam? v Guárico or. z Grušama; množina: im. Gruše, rod. Gruš, daj. {B} Guáričan, Guáričanka; Guáričanov, Grušam, tož. Gruše, mest. pri Grušah, or. z Grušami Guáričankin; guáriški StatuS: Predlog {O} ednina: im. Guárico, rod. Guárica, daj. Guáricu, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) tož. Guárico, mest. pri Guáricu, or. z Guáricom StatuS: Predlog Grušev -a -o [grúše, ž. grúševa, s. grúševo] prid. PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) Gruševi prevodi (< Gruša1) enot; Španščina {O} moški: ednina: im. Grušev, rod. Gruševega, daj. Gruševemu, tož. Grušev (živostno Gruševega), mest. Guercino -a [gerčíno, rod. gerčína] m; ime bitja, pri Gruševem, or. z Gruševim; dvojina: im. Gruševa, osebno ime rod. Gruševih, daj. Gruševima, tož. Gruševa, mest. pri |vzdevek Giovannija Francesca Barbierija, Gruševih, or. z Gruševima; množina: im. Gruševi, italijanskega baročnega slikarja|: Po smrti Gregorja rod. Gruševih, daj. Gruševim, tož. Gruševe, mest. pri XV. se je Guercino vrnil v domači kraj; tudi za členom 147 razstava slik Il Guercina Hacquet -a [aké, rod. akêja] m; ime bitja, osebno ime {B} Guercinov |priimek|; |francoski naravoslovec in etnograf|: {O} ednina: im. Guercino, rod. Guercina, daj. Krajšava Hacq. se uporablja za označevanje Guercinu, tož. Guercina, mest. pri Guercinu, or. z Hacqueta kot avtorja ob navedbi botaničnega imena; Guercinom spor med Balthasarjem Hacquetom/Hacquetem StatuS: Predlog in Scopolijem; kot zgodovinsko ime tudi podomačeno v PravoPiSni kategoriji: Psevdonimi (vzdevki ter skrivna in obliki Baltazar Hacquet botanične raziskave Baltazarja umetniška imena); Italijanščina Hacqueta {B} Hacquetov in Hacquetev Guido1 -a [gído, rod. gída] m; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. Hacquet, rod. Hacqueta, daj. |italijansko moško ime|: oljne slike italijanskega Hacquetu, tož. Hacqueta, mest. pri Hacquetu, or. s/z slikarja Guida Renija; kot prilastek, v imenovalniku Hacquetom in s/z Hacquetem; dvojina: im. Hacqueta, Slovenski ustreznik imena Guido je Gvido rod. Hacquetov in Hacquetev, daj. Hacquetoma in {B} Guidov Hacquetema, tož. Hacqueta, mest. pri Hacquetih, {O} ednina: im. Guido, rod. Guida, daj. Guidu, tož. or. s/z Hacquetoma in s/z Hacquetema; množina: Guida, mest. pri Guidu, or. z Guidom; dvojina: im. im. Hacqueti, rod. Hacquetov in Hacquetev, daj. Guida, rod. Guidov, daj. Guidoma, tož. Guida, mest. Hacquetom in Hacquetem, tož. Hacquete, mest. pri pri Guidih, or. z Guidoma; množina: im. Guidi, rod. Hacquetih, or. s/z Hacqueti Guidov, daj. Guidom, tož. Guide, mest. pri Guidih, or. {I} ednina: im. [aké], rod. [akêja], daj. [akêju], tož. z Guidi [akêja], mest. [pri akêju], or. [z‿akêjem]; dvojina: im. StatuS: Predlog [akêja], rod. [akêje], daj. [akêjema], tož. [akêja], mest. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); [pri akêjih], or. [z‿akêjema]; množina: im. [akêji], rod. Italijanščina [akêje], daj. [akêjem], tož. [akêje], mest. [pri akêjih], or. [z‿akêji] Guido2 -a [gído, rod. gída] m; ime bitja, osebno ime StatuS: Predlog |špansko moško ime|: Z Guidom se je bilo PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) težko pogajati za ceno; |španski priimek|: dela argentinskega arhitekta Ángela Guida Hadrijan2 -a [hádrijan, rod. hádrijana] m; ime bitja, {B} Guidov osebno ime {O} ednina: im. Guido, rod. Guida, daj. Guidu, tož. |rimski cesar|; |dolgo ime Publij Elij Hadrijan|: Guida, mest. pri Guidu, or. z Guidom; dvojina: im. mavzolej cesarja Hadrijana; Pod Hadrijanom so Guida, rod. Guidov, daj. Guidoma, tož. Guida, mest. zgradili Panteon; ◎ lat. Publius Aelius Hadrianus pri Guidih, or. z Guidoma; množina: im. Guidi, rod. {B} Hadrijanov Guidov, daj. Guidom, tož. Guide, mest. pri Guidih, or. {O} ednina: im. Hadrijan, rod. Hadrijana, daj. z Guidi Hadrijanu, tož. Hadrijana, mest. pri Hadrijanu, or. s StatuS: Predlog Hadrijanom PravoPiSne kategorije: Lastna imena (osebna, moška); StatuS: Predlog Lastna imena (priimki); Španščina PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Imena zgodovinskih osebnosti Gvinejski zaliv -ega -a [gvinêjski zalí, rod. gvinêjskega zalíva] m; zemljepisno ime Hailuoto -a [hájluọto, rod. hájluọta] m; zemljepisno |zaliv v Atlantskem oceanu|: država na jugu ime Gvinejskega zaliva; vodni tokovi v Gvinejskem |otok na Finskem|: trajekt na Hailuoto; kot prilastek, v zalivu; ◎ angl. Gulf of Guinea, fr. Golfe de Guinée; imenovalniku Dopust smo preživeli na otoku Hailuoto prim. gvinejski (< Gvineja) Kje? na Hailuotu Kje? v Gvinejskem zalivu Od kod? s Hailuota Od kod? iz Gvinejskega zaliva Kam? na Hailuoto Kam? v Gvinejski zaliv {B} Hailuotčan, Hailuotčanka; Hailuotčanov, {O} ednina: im. Gvinejski zaliv, rod. Gvinejskega Hailuotčankin; hailuotski zaliva, daj. Gvinejskemu zalivu, tož. Gvinejski zaliv, {O} ednina: im. Hailuoto, rod. Hailuota, daj. Hailuotu, mest. pri Gvinejskem zalivu, or. z Gvinejskim zalivom tož. Hailuotoo, mest. pri Hailuotu, or. s Hailuotom StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena voda PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev 148 Häkkinen -a [hêkinen, rod. hêkinena] m; ime bitja, fotografije Halleyjevega kometa; srečanje sonde s osebno ime Halleyjevim kometom; prim. Halleyjev (< Halley) |finski priimek|: vožnja Mike/Mika Häkkinena; {O} ednina: im. Halleyjev komet, rod. Halleyjevega Häkkinenu so pripravili presenečenje kometa, daj. Halleyjevemu kometu, tož. Halleyjev {B} Häkkinenov komet, mest. pri Halleyjevem kometu, or. s {O} ednina: im. Häkkinen, rod. Häkkinena, daj. Halleyjevim kometom Häkkinenu, tož. Häkkinena, mest. pri Häkkinenu, StatuS: Predlog or. s Häkkinenom; dvojina: im. Häkkinena, rod. PravoPiSna kategorija: Imena nebesnih teles in pojavov Häkkinenov, daj. Häkkinenoma, tož. Häkkinena, mest. pri Häkkinenih, or. s Häkkinenoma; množina: im. Hampshire -ra [hêmpšir, rod. hêmpšira] m; Häkkineni, rod. Häkkinenov, daj. Häkkinenom, tož. zemljepisno ime Häkkinene, mest. pri Häkkinenih, or. s Häkkineni |grofija v Angliji|: britanski Hampshire; dvorec v StatuS: Predlog Hampshiru; kot prilastek, v imenovalniku Jane Austen se PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) je rodila v grofiji Hampshire Kje? v Hampshiru Häkkinenov -a -o [hêkineno, ž. hêkinenova, s. Od kod? iz Hampshira hêkinenovo] prid. Kam? v Hampshire Häkkinenova družina (< Häkkinen) {B} Hampshirčan, Hampshirčanka; Hampshirčanov, {O} moški: ednina: im. Häkkinenov, rod. Hampshirčankin; hampshirski Häkkinenovega, daj. Häkkinenovemu, tož. {O} ednina: im. Hampshire, rod. Hampshira, daj. Häkkinenov (živostno Häkkinenovega), mest. pri Hampshiru, tož. Hampshire, mest. pri Hampshiru, or. s Häkkinenovem, or. s Häkkinenovim; dvojina: Hampshirom im. Häkkinenova, rod. Häkkinenovih, daj. StatuS: Predlog Häkkinenovima, tož. Häkkinenova, mest. pri PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Häkkinenovih, or. s Häkkinenovima; množina: im. enot Häkkinenovi, rod. Häkkinenovih, daj. Häkkinenovim, tož. Häkkinenove, mest. pri Häkkinenovih, or. s hampshirski -a -o [hêmpširski] prid. Häkkinenovimi hampshirski dvorec (< Hampshire) ženski: ednina: im. Häkkinenova, rod. Häkkinenove, {O} moški: ednina: im. hampshirski, rod. daj. Häkkinenovi, tož. Häkkinenovo, mest. pri hampshirskega, daj. hampshirskemu, tož. hampshirski Häkkinenovi, or. s Häkkinenovo; dvojina: (živostno hampshirskega), mest. pri hampshirskem, im. Häkkinenovi, rod. Häkkinenovih, daj. or. s hampshirskim; dvojina: im. hampshirska, rod. Häkkinenovima, tož. Häkkinenovi, mest. pri hampshirskih, daj. hampshirskima, tož. hampshirska, Häkkinenovih, or. s Häkkinenovima; množina: im. mest. pri hampshirskih, or. s hampshirskima; Häkkinenove, rod. Häkkinenovih, daj. Häkkinenovim, množina: im. hampshirski, rod. hampshirskih, tož. Häkkinenove, mest. pri Häkkinenovih, or. s daj. hampshirskim, tož. hampshirske, mest. pri Häkkinenovimi hampshirskih, or. s hampshirskimi srednji: ednina: im. Häkkinenovo, rod. ženski: ednina: im. hampshirska, rod. hampshirske, Häkkinenovega, daj. Häkkinenovemu, tož. daj. hampshirski, tož. hampshirsko, mest. pri Häkkinenovo, mest. pri Häkkinenovem, or. s hampshirski, or. s hampshirsko; dvojina: im. Häkkinenovim; dvojina: im. Häkkinenovi, rod. hampshirski, rod. hampshirskih, daj. hampshirskima, Häkkinenovih, daj. Häkkinenovima, tož. Häkkinenovi, tož. hampshirski, mest. pri hampshirskih, or. s mest. pri Häkkinenovih, or. s Häkkinenovima; hampshirskima; množina: im. hampshirske, rod. množina: im. Häkkinenova, rod. Häkkinenovih, hampshirskih, daj. hampshirskim, tož. hampshirske, daj. Häkkinenovim, tož. Häkkinenova, mest. pri mest. pri hampshirskih, or. s hampshirskimi Häkkinenovih, or. s Häkkinenovimi srednji: ednina: im. hampshirsko, rod. StatuS: Predlog hampshirskega, daj. hampshirskemu, tož. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) hampshirsko, mest. pri hampshirskem, or. s hampshirskim; dvojina: im. hampshirski, rod. Halleyjev komet -ega -a [hêlije komét, rod. hampshirskih, daj. hampshirskima, tož. hampshirski, hêlijevega kométa in hélije komét, rod. hélijevega mest. pri hampshirskih, or. s hampshirskima; kométa] m; zemljepisno ime množina: im. hampshirska, rod. hampshirskih, |nebesno telo|: Leta 1910 so bile posnete prve daj. hampshirskim, tož. hampshirska, mest. pri 149 hampshirskih, or. s hampshirskimi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih StatuS: Predlog moških imen) PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, pokrajin, otokov) Harrison -a [hêrison, rod. hêrisona] m; ime bitja, osebno ime Hannu -ja [hánu, rod. hánuja] m; ime bitja, osebno ime |angleško ime|: film »Begunec« s Harrisonom |finsko moško ime|: roman Hannuja Rajaniemija; Na Fordom v glavni vlogi; |priimek|; |angleški izmenjavi sem se družil s Fincem Hannujem glasbenik|: Prodali so kitaro nekdanjega Beatla {B} Hannujev Georgea Harrisona {O} ednina: im. Hannu, rod. Hannuja, daj. Hannuju, {B} Harrisonov tož. Hannuja, mest. pri Hannuju, or. s Hannujem; {O} ednina: im. Harrison, rod. Harrisona, daj. dvojina: im. Hannuja, rod. Hannujev, daj. Hannujema, Harrisonu, tož. Harrisona, mest. pri Harrisonu, or. s tož. Hannuja, mest. pri Hannujih, or. s Hannujema; Harrisonom; dvojina: im. Harrisona, rod. Harrisonov, množina: im. Hannuji, rod. Hannujev, daj. Hannujem, daj. Harrisonoma, tož. Harrisona, mest. pri Harrisonih, tož. Hannuje, mest. pri Hannujih, or. s Hannuji or. s Harrisonoma; množina: im. Harrisoni, rod. {I} ednina: im. [hánu], rod. [hánuja], daj. [hánuju], Harrisonov, daj. Harrisonom, tož. Harrisone, mest. pri tož. [hánuja], mest. [pri hánuju], or. [s‿hánujem]; Harrisonih, or. s Harrisoni dvojina: im. [hánuja], rod. [hánuje], daj. [hánujema], StatuS: Predlog tož. [hánuja], mest. [pri hánujih], or. [s‿hánujema]; PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) množina: im. [hánuji], rod. [hánuje], daj. [hánujem], tož. [hánuje], mest. [pri hánujih], or. [s‿hánuji] Hašek -ška [hášək, rod. háška] m; ime bitja, osebno ime StatuS: Predlog |priimek|; |češki pisatelj in vojak|: Jaroslava Haška PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (osebna, najbolje poznamo po njegovem liku Švejku; Leta moška) 2005 so Hašku v praškem Žižkovu odkrili konjeniški spomenik Hannujev -a -o [hánuje, ž. hánujeva, s. hánujevo] {B} Haškov prid. {O} ednina: im. Hašek, rod. Haška, daj. Hašku, tož. Hannujev prijatelj; Hannujevo pripovedništvo (< Haška, mest. pri Hašku, or. s Haškom; dvojina: im. Hannu) Haška, rod. Haškov, daj. Haškoma, tož. Haška, mest. {O} moški: ednina: im. Hannujev, rod. pri Haških, or. s Haškoma; množina: im. Haški, rod. Hannujevega, daj. Hannujevemu, tož. Hannujev Haškov, daj. Haškom, tož. Haške, mest. pri Haških, or. (živostno Hannujevega), mest. pri Hannujevem, s Haški or. s Hannujevim; dvojina: im. Hannujeva, rod. StatuS: Predlog Hannujevih, daj. Hannujevima, tož. Hannujeva, mest. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina pri Hannujevih, or. s Hannujevima; množina: im. Hannujevi, rod. Hannujevih, daj. Hannujevim, tož. Hauc -a [hác, rod. háca] m; ime bitja, osebno ime Hannujeve, mest. pri Hannujevih, or. s Hannujevimi |priimek|: vodstvo s Haucem na čelu ženski: ednina: im. Hannujeva, rod. Hannujeve, daj. {B} Haučev Hannujevi, tož. Hannujevo, mest. pri Hannujevi, {O} ednina: im. Hauc, rod. Hauca, daj. Haucu, tož. or. s Hannujevo; dvojina: im. Hannujevi, rod. Hauca, mest. pri Haucu, or. s Haucem; dvojina: im. Hannujevih, daj. Hannujevima, tož. Hannujevi, mest. Hauca, rod. Haucev, daj. Haucema, tož. Hauca, mest. pri Hannujevih, or. s Hannujevima; množina: im. pri Haucih, or. s Haucema; množina: im. Hauci, rod. Hannujeve, rod. Hannujevih, daj. Hannujevim, tož. Haucev, daj. Haucem, tož. Hauce, mest. pri Haucih, or. Hannujeve, mest. pri Hannujevih, or. s Hannujevimi s Hauci srednji: ednina: im. Hannujevo, rod. Hannujevega, {I} ednina: im. [hác], rod. [háca], daj. [hácu], tož. daj. Hannujevemu, tož. Hannujevo, mest. pri [háca], mest. [pri hácu], or. [s‿hácem]; dvojina: Hannujevem, or. s Hannujevim; dvojina: im. im. [háca], rod. [háce], daj. [hácema], tož. [háca], Hannujevi, rod. Hannujevih, daj. Hannujevima, tož. mest. [pri hácih], or. [s‿hácema]; množina: im. Hannujevi, mest. pri Hannujevih, or. s Hannujevima; [háci], rod. [háce], daj. [hácem], tož. [háce], mest. množina: im. Hannujeva, rod. Hannujevih, daj. [pri hácih], or. [s‿háci] Hannujevim, tož. Hannujeva, mest. pri Hannujevih, or. StatuS: Predlog s Hannujevimi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog 150 Haüy -ja [aví, rod. avíja] m; ime bitja, osebno ime tož. [avíjeve], mest. [pri avíjevih], or. [z‿avíjevimi] |priimek|; |francoski pedagog|: šola za slepe ženski: ednina: im. [avíjeva], rod. [avíjeve], daj. Valentina Haüyja; |francoski mineralog|: [avíjevi], tož. [avíjevo], mest. [pri avíjevi], or. mineraloške raziskave Renéja Justa Haüyja [z‿avíjevo]; dvojina: im. [avíjevi], rod. [avíjevih], {B} Haüyjev daj. [avíjevima], tož. [avíjevi], mest. [pri avíjevih], or. {O} ednina: im. Haüy, rod. Haüyja, daj. Haüyju, tož. [z‿avíjevima]; množina: im. [avíjeve], rod. [avíjevih], Haüyja, mest. pri Haüyju, or. s/z Haüyjem; dvojina: daj. [avíjevim], tož. [avíjeve], mest. [pri avíjevih], or. im. Haüyja, rod. Haüyjev, daj. Haüyjema, tož. Haüyja, [z‿avíjevimi] mest. pri Haüyjih, or. s/z Haüyjema; množina: im. srednji: ednina: im. [avíjevo], rod. [avíjevega], daj. Haüyji, rod. Haüyjev, daj. Haüyjem, tož. Haüyje, mest. [avíjevemu], tož. [avíjevo], mest. [pri avíjevem], or. pri Haüyjih, or. s/z Haüyji [z‿avíjevim]; dvojina: im. [avíjevi], rod. [avíjevih], {I} ednina: im. [aví], rod. [avíja], daj. [avíju], tož. daj. [avíjevima], tož. [avíjevi], mest. [pri avíjevih], or. [avíja], mest. [pri avíju], or. [z‿avíjem]; dvojina: im. [z‿avíjevima]; množina: im. [avíjeva], rod. [avíjevih], [avíja], rod. [avíje], daj. [avíjema], tož. [avíja], mest. daj. [avíjevim], tož. [avíjeva], mest. [pri avíjevih], or. [pri avíjih], or. [z‿avíjema]; množina: im. [avíji], rod. [z‿avíjevimi] [avíje], daj. [avíjem], tož. [avíje], mest. [pri avíjih], or. StatuS: Predlog [z‿avíji] PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Havaji1 -ev [haváji, rod. haváje] m mn.; zemljepisno ime Haüyjev -a -o [avíje, ž. avíjeva, s. avíjevo] prid. |otočje v Tihem oceanu|: ognjeniki na Havajih; |nanašajoč se na francoskega pedagoga|: Haüyjeva Vulkanski pepel s Havajev je prekril tudi izobraževalna ustanova za slepe; |nanašajoč se Marshallovo otočje; kot prilastek, navadno v imenovalniku na francoskega mineraloga|: Haüyjeve raziskave obala ameriškega otočja Havaji; ◎ havaj. Mokupuni o morfološke strukture kamnin (< Haüy) Hawai‘i, angl. Hawaiian Islands {O} moški: ednina: im. Haüyjev, rod. Haüyjevega, Kje? na Havajih daj. Haüyjevemu, tož. Haüyjev (živostno Haüyjevega), Od kod? s Havajev mest. pri Haüyjevem, or. s/z Haüyjevim; dvojina: Kam? na Havaje im. Haüyjeva, rod. Haüyjevih, daj. Haüyjevima, tož. {B} Havajec, Havajka; Havajčev, Havajkin; havajski Haüyjeva, mest. pri Haüyjevih, or. s/z Haüyjevima; {O} množina: im. Havaji, rod. Havajev, daj. Havajem, množina: im. Haüyjevi, rod. Haüyjevih, daj. tož. Havaje, mest. pri Havajih, or. s Havaji Haüyjevim, tož. Haüyjeve, mest. pri Haüyjevih, or. s/z {I} množina: im. [haváji], rod. [haváje], daj. Haüyjevimi [havájem], tož. [haváje], mest. [pri havájih], or. ženski: ednina: im. Haüyjeva, rod. Haüyjeve, daj. [s‿haváji] Haüyjevi, tož. Haüyjevo, mest. pri Haüyjevi, or. s/z StatuS: Predlog Haüyjevo; dvojina: im. Haüyjevi, rod. Haüyjevih, daj. PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij Haüyjevima, tož. Haüyjevi, mest. pri Haüyjevih, or. s/z Haüyjevima; množina: im. Haüyjeve, rod. Haüyjevih, Havaji2 -ev [haváji, rod. haváje] m mn.; zemljepisno daj. Haüyjevim, tož. Haüyjeve, mest. pri Haüyjevih, or. ime s/z Haüyjevimi |zvezna država v Združenih državah Amerike|: srednji: ednina: im. Haüyjevo, rod. Haüyjevega, daj. Glavno mesto Havajev je Honolulu; priseljevanje Haüyjevemu, tož. Haüyjevo, mest. pri Haüyjevem, or. na Havaje; kot prilastek, v imenovalniku kongres zvezne s/z Haüyjevim; dvojina: im. Haüyjevi, rod. Haüyjevih, države Havaji; ◎ havaj. Hawai‘i, angl. Hawaii daj. Haüyjevima, tož. Haüyjevi, mest. pri Haüyjevih, Kje? na Havajih or. s/z Haüyjevima; množina: im. Haüyjeva, rod. Od kod? s Havajev Haüyjevih, daj. Haüyjevim, tož. Haüyjeva, mest. pri Kam? na Havaje Haüyjevih, or. s/z Haüyjevimi {B} Havajec, Havajka; Havajčev, Havajkin; havajski {I} moški: ednina: im. [avíje], rod. [avíjevega], {O} množina: im. Havaji, rod. Havajev, daj. Havajem, daj. [avíjevemu], tož. [avíje] (živostno [avíjevega]), tož. Havaje, mest. pri Havajih, or. s Havaji mest. [pri avíjevem], or. [z‿avíjevim]; dvojina: {I} množina: im. [haváji], rod. [haváje], daj. im. [avíjeva], rod. [avíjevih], daj. [avíjevima], tož. [havájem], tož. [haváje], mest. [pri havájih], or. [avíjeva], mest. [pri avíjevih], or. [z‿avíjevima]; [s‿haváji] množina: im. [avíjevi], rod. [avíjevih], daj. [avíjevim], StatuS: Predlog 151 PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Havel -vla [hávəl, rod. háu̯la] m; ime bitja, osebno ime enot |priimek|; |češki politik, pisatelj in dramatik|: literarno ustvarjanje Václava Havla; srečanje s havajski -a -o [havájski] prid. češkim predsednikom Havlom havajski otok Oahu; rezbarije havajskih {B} Havlov domorodcev; havajska masaža; cvetlični vzorci {O} ednina: im. Havel, rod. Havla, daj. Havlu, tož. havajskih srajc Havla, mest. pri Havlu, or. s Havlom; dvojina: im. havajska gos |žival|: gojenje havajskih gosi; prim. Havla, rod. Havlov, daj. Havloma, tož. Havla, mest. Havajski otoki (< Havaji2, Havaji1) pri Havlih, or. s Havloma; množina: im. Havli, rod. {O} moški: ednina: im. havajski, rod. havajskega, daj. Havlov, daj. Havlom, tož. Havle, mest. pri Havlih, or. s havajskemu, tož. havajski (živostno havajskega), mest. Havli pri havajskem, or. s havajskim; dvojina: im. havajska, StatuS: Predlog rod. havajskih, daj. havajskima, tož. havajska, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina havajskih, or. s havajskima; množina: im. havajski, rod. havajskih, daj. havajskim, tož. havajske, mest. pri Havířov -a [háviržo, rod. háviržova] m; zemljepisno havajskih, or. s havajskimi ime ženski: ednina: im. havajska, rod. havajske, daj. |kraj na Češkem|: Zagorje ob Savi je pobrateno s havajski, tož. havajsko, mest. pri havajski, or. s Havířovom; kot prilastek, v imenovalniku Obiskali so havajsko; dvojina: im. havajski, rod. havajskih, daj. najmlajše češko mesto Havířov havajskima, tož. havajski, mest. pri havajskih, or. s Kje? v Havířovu havajskima; množina: im. havajske, rod. havajskih, Od kod? iz Havířova daj. havajskim, tož. havajske, mest. pri havajskih, or. s Kam? v Havířov havajskimi {B} Havířovčan, Havířovčanka; Havířovčanov, srednji: ednina: im. havajsko, rod. havajskega, daj. Havířovčankin; havířovski havajskemu, tož. havajsko, mest. pri havajskem, or. {O} ednina: im. Havířov, rod. Havířova, daj. Havířovu, s havajskim; dvojina: im. havajski, rod. havajskih, tož. Havířov, mest. pri Havířovu, or. s Havířovom daj. havajskima, tož. havajski, mest. pri havajskih, or. {I} ednina: im. [háviržo], rod. [háviržova], daj. s havajskima; množina: im. havajska, rod. havajskih, [háviržovu], tož. [háviržo], mest. [pri háviržovu], or. daj. havajskim, tož. havajska, mest. pri havajskih, or. s [s‿háviržovom] havajskimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, pokrajin, otokov) Havlov -a -o [hálo, ž. hálova, s. hálovo] prid. Havajski otoki -ih -ov [havájski otóki, rod. Osebe v Havlovih dramah skušajo preživeti v havájskih otóko] m mn.; zemljepisno ime težavnem okolju in ohraniti človečnost (< Havel) |otočje v Tihem oceanu in zvezna država v {O} moški: ednina: im. Havlov, rod. Havlovega, daj. Združenih državah Amerike|: Leta 1778 je kapitan Havlovemu, tož. Havlov (živostno Havlovega), mest. Cook prvič pristal na Havajskih otokih; ◎ havaj. pri Havlovem, or. s Havlovim; dvojina: im. Havlova, Mokupuni o Hawai‘i, angl. Hawaiian Islands; prim. rod. Havlovih, daj. Havlovima, tož. Havlova, mest. pri havajski, Havaji1, Havaji2 Havlovih, or. s Havlovima; množina: im. Havlovi, Kje? na Havajskih otokih rod. Havlovih, daj. Havlovim, tož. Havlove, mest. pri Od kod? s Havajskih otokov Havlovih, or. s Havlovimi Kam? na Havajske otoke ženski: ednina: im. Havlova, rod. Havlove, daj. {B} Havajskootočan, Havajskootočanka; Havlovi, tož. Havlovo, mest. pri Havlovi, or. s Havajskootočanov, Havajskootočankin; havajski in Havlovo; dvojina: im. Havlovi, rod. Havlovih, daj. havajskootoški Havlovima, tož. Havlovi, mest. pri Havlovih, or. s {O} množina: im. Havajski otoki, rod. Havajskih Havlovima; množina: im. Havlove, rod. Havlovih, otokov, daj. Havajskim otokom, tož. Havajske otoke, daj. Havlovim, tož. Havlove, mest. pri Havlovih, or. s mest. pri Havajskih otokih, or. s Havajskimi otoki Havlovimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Havlovo, rod. Havlovega, daj. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Havlovemu, tož. Havlovo, mest. pri Havlovem, or. enot s Havlovim; dvojina: im. Havlovi, rod. Havlovih, daj. Havlovima, tož. Havlovi, mest. pri Havlovih, or. 152 s Havlovima; množina: im. Havlova, rod. Havlovih, Havrilla -e tudi Havrilla -a [hárila, rod. hárile tudi daj. Havlovim, tož. Havlova, mest. pri Havlovih, or. s hárila] m; ime bitja, osebno ime Havlovimi |priimek|; |slovaški kipar|: klasično in konceptualno StatuS: Predlog kiparstvo Vladimírja Havrille PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {B} Havrillov {O} ednina: im. Havrilla, rod. Havrille tudi Havrilla, Havránek -nka [háranǝk, rod. háranka] m; ime daj. Havrilli tudi Havrillu, tož. Havrillo tudi Havrilla, bitja, osebno ime mest. pri Havrilli tudi pri Havrillu, or. s Havrillo tudi |priimek|; |češki jezikoslovec|: Havránek je predaval s Havrillom; dvojina: im. Havrilli tudi Havrilla, tudi v Ljubljani; slovnica Bohuslava Havránka in rod. Havrill tudi Havrillov, daj. Havrillama tudi Aloisa Jedličke Havrilloma, tož. Havrilli tudi Havrilla, mest. pri {B} Havránkov Havrillah tudi pri Havrillih, or. s Havrillama tudi s {O} ednina: im. Havránek, rod. Havránka, daj. Havrilloma; množina: im. Havrille tudi Havrilli, rod. Havránku, tož. Havránka, mest. pri Havránku, or. s Havrill tudi Havrillov, daj. Havrillam tudi Havrillom, Havránkom; dvojina: im. Havránka, rod. Havránkov, tož. Havrille, mest. pri Havrillah tudi pri Havrillih, or. s daj. Havránkoma, tož. Havránka, mest. pri Havránkih, Havrillami tudi s Havrilli or. s Havránkoma; množina: im. Havránki, rod. StatuS: Predlog Havránkov, daj. Havránkom, tož. Havránke, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Havránkih, or. s Havránki StatuS: Predlog Haydn -a [hájdən, rod. hájdna] m; ime bitja, osebno ime PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina |priimek|; |avstrijski skladatelj|: simfonije Josepha Haydna; Mozart je bil skupaj s Haydnom in Havránkov -a -o [háranko, ž. hárankova, s. Beethovnom ena osrednjih osebnosti dunajske hárankovo] prid. klasike Havrankova delitev knjižnega jezika na štiri {B} Haydnov funkcijske stile (< Havránek) {O} ednina: im. Haydn, rod. Haydna, daj. Haydnu, tož. {O} moški: ednina: im. Havránkov, rod. Haydna, mest. pri Haydnu, or. s Haydnom; dvojina: Havránkovega, daj. Havránkovemu, tož. Havránkov im. Haydna, rod. Haydnov, daj. Haydnoma, tož. (živostno Havránkovega), mest. pri Havránkovem, Haydna, mest. pri Haydnih, or. s Haydnoma; množina: or. s Havránkovim; dvojina: im. Havránkova, rod. im. Haydni, rod. Haydnov, daj. Haydnom, tož. Haydne, Havránkovih, daj. Havránkovima, tož. Havránkova, mest. pri Haydnih, or. s Haydni mest. pri Havránkovih, or. s Havránkovima; množina: StatuS: Predlog im. Havránkovi, rod. Havránkovih, daj. Havránkovim, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) tož. Havránkove, mest. pri Havránkovih, or. s Havránkovimi Häyry -ja [hêu̯ri, rod. hêu̯rija] m; ime bitja, osebno ime ženski: ednina: im. Havránkova, rod. Havránkove, daj. |finski priimek|: predavanje Mattija Häyryja; S Havránkovi, tož. Havránkovo, mest. pri Havránkovi, Häyryjem se ni strinjal nihče or. s Havránkovo; dvojina: im. Havránkovi, rod. {B} Häyryjev Havránkovih, daj. Havránkovima, tož. Havránkovi, {O} ednina: im. Häyry, rod. Häyryja, daj. Häyryju, mest. pri Havránkovih, or. s Havránkovima; množina: tož. Häyryja, mest. pri Häyryju, or. s Häyryjem; im. Havránkove, rod. Havránkovih, daj. Havránkovim, dvojina: im. Häyryja, rod. Häyryjev, daj. Häyryjema, tož. Havránkove, mest. pri Havránkovih, or. s tož. Häyryja, mest. pri Häyryjih, or. s Häyryjema; Havránkovimi množina: im. Häyryji, rod. Häyryjev, daj. Häyryjem, srednji: ednina: im. Havránkovo, rod. Havránkovega, tož. Häyryje, mest. pri Häyryjih, or. s Häyryji daj. Havránkovemu, tož. Havránkovo, mest. pri {I} ednina: im. [hêu̯ri], rod. [hêu̯rija], daj. [hêu̯riju], Havránkovem, or. s Havránkovim; dvojina: im. tož. [hêu̯rija], mest. [pri hêu̯riju], or. [s‿hêu̯rijem]; Havránkovi, rod. Havránkovih, daj. Havránkovima, dvojina: im. [hêu̯rija], rod. [hêu̯rije], daj. [hêu̯rijema], tož. Havránkovi, mest. pri Havránkovih, or. s tož. [hêu̯rija], mest. [pri hêu̯rijih], or. [s‿hêu̯rijema]; Havránkovima; množina: im. Havránkova, rod. množina: im. [hêu̯riji], rod. [hêu̯rije], daj. [hêu̯rijem], Havránkovih, daj. Havránkovim, tož. Havránkova, tož. [hêu̯rije], mest. [pri hêu̯rijih], or. [s‿hêu̯riji] mest. pri Havránkovih, or. s Havránkovimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) 153 Häyryjev -a -o [hêu̯rije, ž. hêu̯rijeva, s. hêu̯rijevo] Hemingwayu, or. s Hemingwayem; dvojina: prid. im. Hemingwaya, rod. Hemingwayev, daj. Häyryjeve razprave o bioetiki (< Häyry) Hemingwayema, tož. Hemingwaya, mest. pri {O} moški: ednina: im. Häyryjev, rod. Hemingwayih, or. s Hemingwayema; množina: im. Häyryjevega, daj. Häyryjevemu, tož. Häyryjev Hemingwayi, rod. Hemingwayev, daj. Hemingwayem, (živostno Häyryjevega), mest. pri Häyryjevem, or. s tož. Hemingwaye, mest. pri Hemingwayih, or. s Häyryjevim; dvojina: im. Häyryjeva, rod. Häyryjevih, Hemingwayi daj. Häyryjevima, tož. Häyryjeva, mest. pri Häyryjevih, {I} ednina: im. [hémingvej], rod. [hémingveja], or. s Häyryjevima; množina: im. Häyryjevi, rod. daj. [hémingveju], tož. [hémingveja], mest. [pri Häyryjevih, daj. Häyryjevim, tož. Häyryjeve, mest. pri hémingveju], or. [s‿hémingvejem]; dvojina: Häyryjevih, or. s Häyryjevimi im. [hémingveja], rod. [hémingveje], daj. ženski: ednina: im. Häyryjeva, rod. Häyryjeve, daj. [hémingvejema], tož. [hémingveja], mest. [pri Häyryjevi, tož. Häyryjevo, mest. pri Häyryjevi, or. s hémingvejih], or. [s‿hémingvejema]; množina: im. Häyryjevo; dvojina: im. Häyryjevi, rod. Häyryjevih, [hémingveji], rod. [hémingveje], daj. [hémingvejem], daj. Häyryjevima, tož. Häyryjevi, mest. pri Häyryjevih, tož. [hémingveje], mest. [pri hémingvejih], or. or. s Häyryjevima; množina: im. Häyryjeve, rod. [s‿hémingveji] Häyryjevih, daj. Häyryjevim, tož. Häyryjeve, mest. pri StatuS: Predlog Häyryjevih, or. s Häyryjevimi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) srednji: ednina: im. Häyryjevo, rod. Häyryjevega, daj. Häyryjevemu, tož. Häyryjevo, mest. pri Häyryjevem, Hemingwayev -a -o [hémingveje, ž. or. s Häyryjevim; dvojina: im. Häyryjevi, rod. hémingvejeva, s. hémingvejevo] prid. Häyryjevih, daj. Häyryjevima, tož. Häyryjevi, mest. V Hemingwayevi knjigi »Starec in morje« nastopa pri Häyryjevih, or. s Häyryjevima; množina: im. mako, vrsta morskega psa Häyryjeva, rod. Häyryjevih, daj. Häyryjevim, tož. Hemingwayeva nagrada |nagrada|: Med prejemniki Häyryjeva, mest. pri Häyryjevih, or. s Häyryjevimi Hemingwayeve nagrade je tudi najbolj znani StatuS: Predlog slovenski filozof (< Hemingway) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {O} moški: ednina: im. Hemingwayev, rod. Hemingwayevega, daj. Hemingwayevemu, tož. Heidelberg -a [hájdelberk, rod. hájdelberga in Hemingwayev (živostno Hemingwayevega), mest. hájdəlberk, rod. hájdəlberga] m; zemljepisno ime pri Hemingwayevem, or. s Hemingwayevim; |kraj v Nemčiji|: Kot profesor gostuje v Heidelbergu dvojina: im. Hemingwayeva, rod. Hemingwayevih, Kje? v Heidelbergu daj. Hemingwayevima, tož. Hemingwayeva, mest. Od kod? iz Heidelberga pri Hemingwayevih, or. s Hemingwayevima; Kam? v Heidelberg množina: im. Hemingwayevi, rod. Hemingwayevih, {B} Heidelberžan, Heidelberžanka; Heidelberžanov, daj. Hemingwayevim, tož. Hemingwayeve, mest. pri Heidelberžankin; heidelberški Hemingwayevih, or. s Hemingwayevimi {O} ednina: im. Heidelberg, rod. Heidelberga, daj. ženski: ednina: im. Hemingwayeva, rod. Heidelbergu, tož. Heidelberg, mest. pri Heidelbergu, Hemingwayeve, daj. Hemingwayevi, tož. or. s Heidelbergom Hemingwayevo, mest. pri Hemingwayevi, or. s StatuS: Predlog Hemingwayevo; dvojina: im. Hemingwayevi, PravoPiSna kategorija: Imena krajev rod. Hemingwayevih, daj. Hemingwayevima, tož. Hemingwayevi, mest. pri Hemingwayevih, or. s Hemingway -a [hémingvej, rod. hémingveja] m; ime Hemingwayevima; množina: im. Hemingwayeve, bitja, osebno ime rod. Hemingwayevih, daj. Hemingwayevim, tož. |priimek|; |ameriški pisatelj in novinar|: Ob stoletnici Hemingwayeve, mest. pri Hemingwayevih, or. s rojstva Ernesta Millerja Hemingwaya so odprli Hemingwayevimi razstavo slik in rokopisov; Film prikazuje odnos srednji: ednina: im. Hemingwayevo, rod. med pisateljem Ernestom Hemingwayem in njegovo Hemingwayevega, daj. Hemingwayevemu, tož. ženo; v prenesenem pomenu |Hemingwayeva dela|: Bral Hemingwayevo, mest. pri Hemingwayevem, or. je Hemingwaya s Hemingwayevim; dvojina: im. Hemingwayevi, {B} Hemingwayev rod. Hemingwayevih, daj. Hemingwayevima, tož. {O} ednina: im. Hemingway, rod. Hemingwaya, Hemingwayevi, mest. pri Hemingwayevih, or. s daj. Hemingwayu, tož. Hemingwaya, mest. pri Hemingwayevima; množina: im. Hemingwayeva, 154 rod. Hemingwayevih, daj. Hemingwayevim, tož. Hercegnovi -ega [hêrcegnôvi, rod. hêrcegnôvega] Hemingwayeva, mest. pri Hemingwayevih, or. s m; zemljepisno ime Hemingwayevimi |kraj v Črni gori|: gostje iz Hercegnovega; Svetnik StatuS: Predlog Leopold Mandič se je rodil v Hercegnovem; ◎ čg. PravoPiSne kategorije: Svojilni pridevniki (iz priimkov); Херцег Нови / Herceg Novi Izlastnoimenski pridevniki na -ov/-ev ali -in v stalnih Kje? v Hercegnovem besednih zvezah; Poimenovanja nagrad, odlikovanj, Od kod? iz Hercegnovega častnih nazivov Kam? v Hercegnovi {B} Hercegnovčan, Hercegnovčanka; Hepburnov -a -o [hêbərno, ž. hêbərnova, s. Hercegnovčanov, Hercegnovčankin; hercegnovski hêbərnovo] prid. {O} ednina: im. Hercegnovi, rod. Hercegnovega, Hepburnov latinizacijski sistem daj. Hercegnovemu, tož. Hercegnovi, mest. pri Hepburnov latinizacijski sistem; Hepburnovo prečrkovanje Hercegnovem, or. s Hercegnovim |sistem za prečrkovanje iz japonščine|: Za StatuS: Predlog Hepburnovo prečrkovanje / Hepburnov latinizacijski PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena sistem je značilno, da za zapis japonskih besed krajev uporablja angleška fonetična pravila; prim. hepburn (< Hepburn2) hercegnovski -a -o [hêrcegnôski] prid. {O} moški: ednina: im. Hepburnov, rod. sprehod po hercegnovski obali; hercegnovske Hepburnovega, daj. Hepburnovemu, tož. Hepburnov znamenitosti (< Hercegnovi) (živostno Hepburnovega), mest. pri Hepburnovem, {O} moški: ednina: im. hercegnovski, rod. or. s Hepburnovim; dvojina: im. Hepburnova, rod. hercegnovskega, daj. hercegnovskemu, tož. Hepburnovih, daj. Hepburnovima, tož. Hepburnova, hercegnovski (živostno hercegnovskega), mest. mest. pri Hepburnovih, or. s Hepburnovima; množina: pri hercegnovskem, or. s hercegnovskim; im. Hepburnovi, rod. Hepburnovih, daj. Hepburnovim, dvojina: im. hercegnovska, rod. hercegnovskih, tož. Hepburnove, mest. pri Hepburnovih, or. s daj. hercegnovskima, tož. hercegnovska, mest. Hepburnovimi pri hercegnovskih, or. s hercegnovskima; ženski: ednina: im. Hepburnova, rod. Hepburnove, množina: im. hercegnovski, rod. hercegnovskih, daj. Hepburnovi, tož. Hepburnovo, mest. pri daj. hercegnovskim, tož. hercegnovske, mest. pri Hepburnovi, or. s Hepburnovo; dvojina: im. hercegnovskih, or. s hercegnovskimi Hepburnovi, rod. Hepburnovih, daj. Hepburnovima, ženski: ednina: im. hercegnovska, rod. hercegnovske, tož. Hepburnovi, mest. pri Hepburnovih, or. s daj. hercegnovski, tož. hercegnovsko, mest. pri Hepburnovima; množina: im. Hepburnove, rod. hercegnovski, or. s hercegnovsko; dvojina: Hepburnovih, daj. Hepburnovim, tož. Hepburnove, im. hercegnovski, rod. hercegnovskih, daj. mest. pri Hepburnovih, or. s Hepburnovimi hercegnovskima, tož. hercegnovski, mest. pri srednji: ednina: im. Hepburnovo, rod. Hepburnovega, hercegnovskih, or. s hercegnovskima; množina: daj. Hepburnovemu, tož. Hepburnovo, mest. pri im. hercegnovske, rod. hercegnovskih, daj. Hepburnovem, or. s Hepburnovim; dvojina: im. hercegnovskim, tož. hercegnovske, mest. pri Hepburnovi, rod. Hepburnovih, daj. Hepburnovima, hercegnovskih, or. s hercegnovskimi tož. Hepburnovi, mest. pri Hepburnovih, or. s srednji: ednina: im. hercegnovsko, rod. Hepburnovima; množina: im. Hepburnova, rod. hercegnovskega, daj. hercegnovskemu, tož. Hepburnovih, daj. Hepburnovim, tož. Hepburnova, hercegnovsko, mest. pri hercegnovskem, or. mest. pri Hepburnovih, or. s Hepburnovimi s hercegnovskim; dvojina: im. hercegnovski, StatuS: Predlog rod. hercegnovskih, daj. hercegnovskima, tož. PravoPiSni kategoriji: Izlastnoimenski pridevniki na hercegnovski, mest. pri hercegnovskih, or. s -ov/-ev ali -in v stalnih besednih zvezah; Svojilni hercegnovskima; množina: im. hercegnovska, pridevniki (iz priimkov) rod. hercegnovskih, daj. hercegnovskim, tož. hercegnovska, mest. pri hercegnovskih, or. s Herakel -kla [hêrakəl, rod. hêrakla] m; ime bitja, hercegnovskimi osebno ime StatuS: Predlog |grška bajeslovna oseba|; gl. Heraklej PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Pridevniki S (iz zemljepisnih naselbinskih/krajevnih imen) tatuS: Predlog P ravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena 155 Hercinsko gorstvo -ega -a [hercínsko gôrstvo, rod. {O} ednina: im. Highfield, rod. Highfielda, daj. hercínskega gôrstva] s; zemljepisno ime Highfieldu, tož. Highfielda, mest. pri Highfieldu, |drugo ime za Variskično gorstvo|: V zahodni Evropi or. s Highfieldom; dvojina: im. Highfielda, rod. se razteza Hercinsko gorstvo; ◎ angl. Hercynian Highfieldov, daj. Highfieldoma, tož. Highfielda, mest. mountain belt / Variscides; prim. Variskično pri Highfieldih, or. s Highfieldoma; množina: im. gorstvo Highfieldi, rod. Highfieldov, daj. Highfieldom, tož. Kje? v Hercinskem gorstvu Highfielde, mest. pri Highfieldih, or. s Highfieldi Od kod? iz Hercinskega gorstva StatuS: Predlog Kam? v Hercinsko gorstvo PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {B} hercinski {O} ednina: im. Hercinsko gorstvo, rod. Hercinskega Hiiumaa -me [híjuma, rod. híjume] ž; zemljepisno ime gorstva, daj. Hercinskemu gorstvu, tož. Hercinsko |otok v Baltskem morju|: Obala Hiiume je precej gorstvo, mest. pri Hercinskem gorstvu, or. s razčlenjena; gnezdišča ptic na Hiiumi; kot prilastek, v Hercinskim gorstvom imenovalniku Nemška bojna ladja je potonila v bližini StatuS: Predlog otoka Hiiumaa PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Kje? na Hiiumi Od kod? s Hiiume Hermann -a [hêrman, rod. hêrmana] m; ime bitja, Kam? na Hiiumo osebno ime {B} Hiiumčan, Hiiumčanka; Hiiumčanov, |nemško moško ime|: Na zimskih olimpijskih igrah Hiiumčankin; hiiumski je za klubskim kolegom Hermannom osvojil drugo {O} ednina: im. Hiiumaa, rod. Hiiume, daj. Hiiumi, mesto; roman Hermanna Hesseja tož. Hiiumo, mest. pri Hiiumi, or. s Hiiumo {B} Hermannov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Hermann, rod. Hermanna, daj. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena otokov, Hermannu, tož. Hermanna, mest. pri Hermannu, polotokov, otočij or. s Hermannom; dvojina: im. Hermanna, rod. Hermannov, daj. Hermannoma, tož. Hermanna, mest. Himačal Pradeš ~ -a [himáčal prádeš, rod. himáčal pri Hermannih, or. s Hermannoma; množina: im. prádeša] m; zemljepisno ime Hermanni, rod. Hermannov, daj. Hermannom, tož. |zvezna država v Indiji|: budistični samostani v Hermanne, mest. pri Hermannih, or. s Hermanni Himačal Pradešu; prelaz na meji med Ladakom in StatuS: Predlog Himačal Pradešem; kot prilastek, v imenovalniku Zapise PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) o pridelavi ovsa v indijski zvezni državi Himačal Pradeš najdemo že v indijskem epu Mahabharata; ◎ Heyerdahl -a [hêjerdal, rod. hêjerdala] m; ime bitja, hind. Himācal Pradeś osebno ime Kje? v Himačal Pradešu |priimek|; |norveški raziskovalec|: ekspedicija Thora Od kod? iz Himačal Pradeša Heyerdahla Kam? v Himačal Pradeš {B} Heyerdahlov {B} Himačalpradešan, Himačalpradešanka; {O} ednina: im. Heyerdahl, rod. Heyerdahla, daj. Himačalpradešanov, Himačalpradešankin; Heyerdahlu, tož. Heyerdahla, mest. pri Heyerdahlu, himačalpradeški or. s Heyerdahlom; dvojina: im. Heyerdahla, rod. {O} ednina: im. Himačal Pradeš, rod. Himačal Heyerdahlov, daj. Heyerdahloma, tož. Heyerdahla, Pradeša, daj. Himačal Pradešu, tož. Himačal Pradeš, mest. pri Heyerdahlih, or. s Heyerdahloma; množina: mest. pri Himačal Pradešu, or. s Himačal Pradešem im. Heyerdahli, rod. Heyerdahlov, daj. Heyerdahlom, {I} ednina: im. [himačál prádeš], rod. [himačál tož. Heyerdahle, mest. pri Heyerdahlih, or. s prádeša], daj. [himačál prádešu], tož. [himačál Heyerdahli prádeš], mest. [pri himačál prádešu], or. [s‿himačál S prádešem] tatuS: Predlog P S ravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) tatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Highfield -a [hájfilt, rod. hájfilda] m; ime bitja, osebno enot ime |priimek|: monografija doktorja Highfielda himačalpradeški -a -o [himáčalprádeški] prid. {B} Highfieldov himačalpradeške hidroelektrarne (< Himačal 156 Pradeš) hinduistka; sopomenka hindujka (< hindujec) {O} moški: ednina: im. himačalpradeški, rod. {B} hinduistkin himačalpradeškega, daj. himačalpradeškemu, tož. {O} ednina: im. hinduistka, rod. hinduistke, daj. himačalpradeški (živostno himačalpradeškega), mest. hinduistki, tož. hinduistko, mest. pri hinduistki, or. s pri himačalpradeškem, or. s himačalpradeškim; hinduistko; dvojina: im. hinduistki, rod. hinduistk, daj. dvojina: im. himačalpradeška, rod. himačalpradeških, hinduistkama, tož. hinduistki, mest. pri hinduistkah, daj. himačalpradeškima, tož. himačalpradeška, mest. or. s hinduistkama; množina: im. hinduistke, rod. pri himačalpradeških, or. s himačalpradeškima; hinduistk, daj. hinduistkam, tož. hinduistke, mest. pri množina: im. himačalpradeški, rod. himačalpradeških, hinduistkah, or. s hinduistkami daj. himačalpradeškim, tož. himačalpradeške, mest. pri StatuS: Predlog himačalpradeških, or. s himačalpradeškimi PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice ženski: ednina: im. himačalpradeška, rod. jezikovnih, rasnih in verskih skupin himačalpradeške, daj. himačalpradeški, tož. himačalpradeško, mest. pri himačalpradeški, or. s hiphopovec -vca [híphôpovəc, rod. híphôpoca] m himačalpradeško; dvojina: im. himačalpradeški, |pripadnik subkulture|: široke hlače, priljubljene pri rod. himačalpradeških, daj. himačalpradeškima, tož. hiphopovcih; |izvajalec ali poslušalec hiphoperske himačalpradeški, mest. pri himačalpradeških, or. s glasbe|: Poslušalci so različni, od raperjev/reperjev, himačalpradeškima; množina: im. himačalpradeške, hiphopovcev do metalcev; sopomenka hiphoper (< rod. himačalpradeških, daj. himačalpradeškim, tož. hiphop) himačalpradeške, mest. pri himačalpradeških, or. s {B} hiphopovčev himačalpradeškimi {O} ednina: im. hiphopovec, rod. hiphopovca, daj. srednji: ednina: im. himačalpradeško, rod. hiphopovcu, tož. hiphopovca, mest. pri hiphopovcu, himačalpradeškega, daj. himačalpradeškemu, tož. or. s hiphopovcem; dvojina: im. hiphopovca, rod. himačalpradeško, mest. pri himačalpradeškem, or. hiphopovcev, daj. hiphopovcema, tož. hiphopovca, s himačalpradeškim; dvojina: im. himačalpradeški, mest. pri hiphopovcih, or. s hiphopovcema; množina: rod. himačalpradeških, daj. himačalpradeškima, tož. im. hiphopovci, rod. hiphopovcev, daj. hiphopovcem, himačalpradeški, mest. pri himačalpradeških, or. s tož. hiphopovce, mest. pri hiphopovcih, or. s himačalpradeškima; množina: im. himačalpradeška, hiphopovci rod. himačalpradeških, daj. himačalpradeškim, tož. {I} ednina: im. [híphôpovəc], rod. [híphôpoca], himačalpradeška, mest. pri himačalpradeških, or. s daj. [híphôpocu], tož. [híphôpoca], mest. [pri himačalpradeškimi híphôpocu], or. [s‿híphôpocem]; dvojina: StatuS: Predlog im. [híphôpoca], rod. [híphôpoce], daj. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, [híphôpocema], tož. [híphôpoca], mest. [pri pokrajin, otokov) híphôpocih], or. [s‿híphôpocema]; množina: im. [híphôpoci], rod. [híphôpoce], daj. [híphôpocem], hinduist -a [hinduíst, rod. hinduísta] m tož. [híphôpoce], mest. [pri híphôpocih], or. |pripadnik hinduizma|: spopadi med hinduisti in [s‿híphôpoci] muslimani; Množica hinduistov se je udeležila StatuS: Predlog verskega kopanja v reki Ganges; sopomenka hindujec PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice {B} hinduistov umetnostnih, kulturnih, subkulturnih in športnih {O} ednina: im. hinduist, rod. hinduista, daj. skupin hinduistu, tož. hinduista, mest. pri hinduistu, or. s hinduistom; dvojina: im. hinduista, rod. hinduistov, hiphopovka -e [híphôpoka, rod. híphôpoke] ž daj. hinduistoma, tož. hinduista, mest. pri hinduistih, or. |pripadnica subkulture|: stil urbane hiphopovke; s hinduistoma; množina: im. hinduisti, rod. hinduistov, |izvajalka ali poslušalka hiphoperske glasbe|: daj. hinduistom, tož. hinduiste, mest. pri hinduistih, or. pesem mednarodno znane hiphopovke; sopomenka s hinduisti hiphoperka (< hiphop) StatuS: Predlog {B} hiphopovkin PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice {O} ednina: im. hiphopovka, rod. hiphopovke, daj. jezikovnih, rasnih in verskih skupin hiphopovki, tož. hiphopovko, mest. pri hiphopovki, or. s hiphopovko; dvojina: im. hiphopovki, rod. hinduistka -e [hinduístka, rod. hinduístke] ž hiphopovk, daj. hiphopovkama, tož. hiphopovki, |pripadnica hinduizma|: Igralka je sporočila, da je mest. pri hiphopovkah, or. s hiphopovkama; množina: 157 im. hiphopovke, rod. hiphopovk, daj. hiphopovkam, hitlerjevk, daj. hitlerjevkama, tož. hitlerjevki, mest. tož. hiphopovke, mest. pri hiphopovkah, or. s pri hitlerjevkah, or. s hitlerjevkama; množina: im. hiphopovkami hitlerjevke, rod. hitlerjevk, daj. hitlerjevkam, tož. StatuS: Predlog hitlerjevke, mest. pri hitlerjevkah, or. s hitlerjevkami PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice StatuS: Predlog umetnostnih, kulturnih, subkulturnih in športnih PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice skupin nazorskih, političnih in vojaških skupin hipijka -e [hípijka, rod. hípijke] ž Hliňany -ov [hlínjani, rod. hlínjanov] m mn.; |pripadnica subkulture|: Po srcu je hipijka; Med zemljepisno ime občinstvom je bilo veliko hipijk; sopomenka hipijevka |kraj na Češkem|: grad v Hliňanih; kot prilastek, v (< hipi) imenovalniku prebivalci vasi Hliňany {B} hipijkin Kje? v Hliňanih {O} ednina: im. hipijka, rod. hipijke, daj. hipijki, tož. Od kod? iz Hliňanov hipijko, mest. pri hipijki, or. s hipijko; dvojina: im. Kam? v Hliňane hipijki, rod. hipijk, daj. hipijkama, tož. hipijki, mest. pri {B} Hliňančan, Hliňančanka; Hliňančanov, hipijkah, or. s hipijkama; množina: im. hipijke, rod. Hliňančankin; hliňanski hipijk, daj. hipijkam, tož. hipijke, mest. pri hipijkah, or. {O} ednina: im. Hliňany, rod. Hliňanov, daj. s hipijkami Hliňanom, tož. Hliňane, mest. pri Hliňanih, or. s StatuS: Predlog Hliňani PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice StatuS: Predlog umetnostnih, kulturnih, subkulturnih in športnih PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina skupin hitlerjevec -vca [hítlerjevəc, rod. hítlerjeca] m Hmeljnicki -ega [hmel’nícki, rod. hmel’níckega] m; |privrženec Hitlerja|: Zmerjali so ga s hitlerjevcem; ime bitja, osebno ime sopomenka hitlerjanec (< Hitler) |priimek|; |kozaški poveljnik, hetman|: {B} hitlerjevčev Hmeljnickemu pripisujejo močan vpliv na ukrajinsko {O} ednina: im. hitlerjevec, rod. hitlerjevca, daj. zgodovino; za izražanje svojine upor Hmeljnickega hitlerjevcu, tož. hitlerjevca, mest. pri hitlerjevcu, {O} ednina: im. Hmeljnicki, rod. Hmeljnickega, or. s hitlerjevcem; dvojina: im. hitlerjevca, rod. daj. Hmeljnickemu, tož. Hmeljnickega, mest. pri hitlerjevcev, daj. hitlerjevcema, tož. hitlerjevca, mest. Hmeljnickem, or. s Hmeljnickim; dvojina: im. pri hitlerjevcih, or. s hitlerjevcema; množina: im. Hmeljnicka, rod. Hmeljnickih, daj. Hmeljnickima, hitlerjevci, rod. hitlerjevcev, daj. hitlerjevcem, tož. tož. Hmeljnicka, mest. pri Hmeljnickih, or. s hitlerjevce, mest. pri hitlerjevcih, or. s hitlerjevci Hmeljnickima; množina: im. Hmeljnicki, rod. {I} ednina: im. [hítlerjevәc], rod. [hítlerjeca], daj. Hmeljnickih, daj. Hmeljnickim, tož. Hmeljnicke, mest. [hítlerjecu], tož. [hítlerjeca], mest. [pri hítlerjecu], pri Hmeljnickih, or. s Hmeljnickimi or. [s‿hítlerjecem]; dvojina: im. [hítlerjeca], rod. StatuS: Predlog [hítlerjece], daj. [hítlerjecema], tož. [hítlerjeca], PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) mest. [pri hítlerjecih], or. [s‿hítlerjecema]; množina: im. [hítlerjeci], rod. [hítlerjece], Hnúšťa -e [hnúštja, rod. hnúštje] ž; zemljepisno ime daj. [hítlerjecem], tož. [hítlerjece], mest. [pri |kraj na Slovaškem|: železarska preteklost Hnúšťe; hítlerjecih], or. [s‿hítlerjeci] kot prilastek, v imenovalniku cerkvena arhitektura mesta StatuS: Predlog Hnúšťa PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice Kje? v Hnušťi nazorskih, političnih in vojaških skupin Od kod? iz Hnušťe Kam? v Hnušťo hitlerjevka -e [hítlerjeka, rod. hítlerjeke] ž {B} Hnušťan, Hnušťanka; Hnušťanov, Hnušťankin; |privrženka Hitlerja| sopomenka hitlerjanka (< Hitler) hnuški {B} hitlerjevkin {O} ednina: im. Hnušťa, rod. Hnušťe, daj. Hnušťi, tož. {O} ednina: im. hitlerjevka, rod. hitlerjevke, daj. Hnušťo, mest. pri Hnušťi, or. s Hnušťo hitlerjevki, tož. hitlerjevko, mest. pri hitlerjevki, StatuS: Predlog or. s hitlerjevko; dvojina: im. hitlerjevki, rod. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina 158 hobitovski -a -o [hóbitoski] prid. Hoferjevi tudi Hofrovi, rod. Hoferjevih tudi Hofrovih, Živi v prijetni hobitovski hišici (< hobit) daj. Hoferjevima tudi Hofrovima, tož. Hoferjevi {O} moški: ednina: im. hobitovski, rod. tudi Hofrovi, mest. pri Hoferjevih tudi pri Hofrovih, hobitovskega, daj. hobitovskemu, tož. hobitovskega, or. s Hoferjevima tudi s Hofrovima; množina: im. mest. pri hobitovskem, or. s hobitovskim; dvojina: im. Hoferjeve tudi Hofrove, rod. Hoferjevih tudi Hofrovih, hobitovska, rod. hobitovskih, daj. hobitovskima, tož. daj. Hoferjevim tudi Hofrovim, tož. Hoferjeve tudi hobitovska, mest. pri hobitovskih, or. s hobitovskima; Hofrove, mest. pri Hoferjevih tudi pri Hofrovih, or. s množina: im. hobitovski, rod. hobitovskih, daj. Hoferjevimi tudi s Hofrovimi hobitovskim, tož. hobitovske, mest. pri hobitovskih, or. srednji: ednina: im. Hoferjevo tudi Hofrovo, rod. s hobitovskimi Hoferjevega tudi Hofrovega, daj. Hoferjevemu tudi ženski: ednina: im. hobitovska, rod. hobitovske, daj. Hofrovemu, tož. Hoferjevo tudi Hofrovo, mest. pri hobitovski, tož. hobitovsko, mest. pri hobitovski, Hoferjevem tudi pri Hofrovem, or. s Hoferjevim tudi or. s hobitovsko; dvojina: im. hobitovski, rod. s Hofrovim; dvojina: im. Hoferjevi tudi Hofrovi, hobitovskih, daj. hobitovskima, tož. hobitovski, mest. rod. Hoferjevih tudi Hofrovih, daj. Hoferjevima tudi pri hobitovskih, or. s hobitovskima; množina: im. Hofrovima, tož. Hoferjevi tudi Hofrovi, mest. pri hobitovske, rod. hobitovskih, daj. hobitovskim, tož. Hoferjevih tudi pri Hofrovih, or. s Hoferjevima tudi hobitovske, mest. pri hobitovskih, or. s hobitovskimi s Hofrovima; množina: im. Hoferjeva tudi Hofrova, srednji: ednina: im. hobitovsko, rod. hobitovskega, rod. Hoferjevih tudi Hofrovih, daj. Hoferjevim tudi daj. hobitovskemu, tož. hobitovsko, mest. pri Hofrovim, tož. Hoferjeva tudi Hofrova, mest. pri hobitovskem, or. s hobitovskim; dvojina: im. Hoferjevih tudi pri Hofrovih, or. s Hoferjevimi tudi s hobitovski, rod. hobitovskih, daj. hobitovskima, tož. Hofrovimi hobitovski, mest. pri hobitovskih, or. s hobitovskima; StatuS: Predlog množina: im. hobitovska, rod. hobitovskih, daj. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz stvarnih hobitovskim, tož. hobitovska, mest. pri hobitovskih, or. imen) s hobitovskimi StatuS: Predlog Hofrov prid.; obširneje glej pri Hoferjev PravoPiSna kategorija: Pridevniki (povezani s pripadniki in pripadnicami jezikovnih, rasnih in verskih skupin) Horac -a [horác, rod. horáca] m; ime bitja, osebno ime |rimski pesnik|; |dolgo ime Kvint Horacij Flak|; ◎ lat. Hoferjev -a -o tudi Hofrov -a -o [hóferje, ž. Quintus Horatius Flaccus; gl. Horacij hóferjeva, s. hóferjevo tudi hófro, ž. hófrova, s. StatuS: Predlog hófrovo] prid. PravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti |nanašajoč se na priimek|: Bolnišnico so postavili na Hoferjevi domačiji; |nanašajoč se na podjetje|: Horacij -a im. tudi Horacius [horácij im. tudi Hoferjev oglasni letak; Hoferjeva blagovna znamka horácijus, rod. horácija] m; ime bitja, osebno ime (< Hofer1, Hofer2) |rimski pesnik|: S Horacijem se pojavijo epistole; Po {O} moški: ednina: im. Hoferjev tudi Hofrov, rod. Horaciju naj bi bil cilj besedne umetnosti vzgajanje Hoferjevega tudi Hofrovega, daj. Hoferjevemu in zabavanje bralcev; v prenesenem pomenu |Horacijeva tudi Hofrovemu, tož. Hoferjev tudi Hofrov (živostno dela|: Seneka je svoj navdih črpal v Horaciju; ◎ dolgo Hoferjevega tudi Hofrovega), mest. pri Hoferjevem ime Kvint Horacij Flak, lat. Quintus Horatius Flaccus tudi pri Hofrovem, or. s Hoferjevim tudi s Hofrovim; {B} Horacijev dvojina: im. Hoferjeva tudi Hofrova, rod. Hoferjevih {O} ednina: im. Horacij tudi Horacius, rod. Horacija, tudi Hofrovih, daj. Hoferjevima tudi Hofrovima, tož. daj. Horaciju, tož. Horacija, mest. pri Horaciju, or. s Hoferjeva tudi Hofrova, mest. pri Hoferjevih tudi Horacijem pri Hofrovih, or. s Hoferjevima tudi s Hofrovima; {I} ednina: im. [horácij] tudi [horácijus], rod. množina: im. Hoferjevi tudi Hofrovi, rod. Hoferjevih [horácija], daj. [horáciju], tož. [horácija], mest. [pri tudi Hofrovih, daj. Hoferjevim tudi Hofrovim, tož. horáciju], or. [s‿horácijem] Hoferjeve tudi Hofrove, mest. pri Hoferjevih tudi pri StatuS: Predlog Hofrovih, or. s Hoferjevimi tudi s Hofrovimi PravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti ženski: ednina: im. Hoferjeva tudi Hofrova, rod. Hoferjeve tudi Hofrove, daj. Hoferjevi tudi Hofrovi, Horacijev -a -o in Horačev -a -o [horácije, ž. tož. Hoferjevo tudi Hofrovo, mest. pri Hoferjevi tudi pri horácijeva, s. horácijevo] prid. Hofrovi, or. s Hoferjevo tudi s Hofrovo; dvojina: im. Horacijev izrek »Carpe diem«; Horacijeva poetika 159 (< Horacij) prilastek, v imenovalniku prva omemba vasi Hôrka v 14. {O} moški: ednina: im. Horacijev, rod. stoletju Horacijevega, daj. Horacijevemu, tož. Horacijev Kje? v Hôrki (živostno Horacijevega), mest. pri Horacijevem, Od kod? iz Hôrke or. s Horacijevim; dvojina: im. Horacijeva, rod. Kam? v Hôrko Horacijevih, daj. Horacijevima, tož. Horacijeva, mest. {B} Hôrčan, Hôrčanka; Hôrčanov, Hôrčankin; pri Horacijevih, or. s Horacijevima; množina: im. hôrški Horacijevi, rod. Horacijevih, daj. Horacijevim, tož. {O} ednina: im. Hôrka, rod. Hôrke, daj. Hôrki, tož. Horacijeve, mest. pri Horacijevih, or. s Horacijevimi Hôrko, mest. pri Hôrki, or. s Hôrko ženski: ednina: im. Horacijeva, rod. Horacijeve, daj. StatuS: Predlog Horacijevi, tož. Horacijevo, mest. pri Horacijevi, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina or. s Horacijevo; dvojina: im. Horacijevi, rod. Horacijevih, daj. Horacijevima, tož. Horacijevi, mest. Horný Dudváh -ega -a [hórni dúdvah, rod. hórnega pri Horacijevih, or. s Horacijevima; množina: im. dúdvaha] m; zemljepisno ime Horacijeve, rod. Horacijevih, daj. Horacijevim, tož. |reka na Slovaškem|: tok Hornega Dudváha; kot Horacijeve, mest. pri Horacijevih, or. s Horacijevimi prilastek, v imenovalniku Reka Horný Dudváh se izliva srednji: ednina: im. Horacijevo, rod. Horacijevega, v Čierno vodo daj. Horacijevemu, tož. Horacijevo, mest. pri {B} hornodudváški Horacijevem, or. s Horacijevim; dvojina: im. {O} ednina: im. Horný Dudváh, rod. Hornega Horacijevi, rod. Horacijevih, daj. Horacijevima, tož. Dudváha, daj. Hornemu Dudváhu, tož. Horni Dudváh, Horacijevi, mest. pri Horacijevih, or. s Horacijevima; mest. pri Hornem Dudváhu, or. s Hornim Dudváhom množina: im. Horacijeva, rod. Horacijevih, daj. StatuS: Predlog Horacijevim, tož. Horacijeva, mest. pri Horacijevih, or. PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Slovaščina s Horacijevimi StatuS: Predlog Hoxha -e in Hoxha -a [hódža, rod. hódže in hódža] PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih m; ime bitja, osebno ime moških imen) |priimek|; |albanski politik|: režim Enverja Hoxhe/ Hoxha; Po drugi svetovni vojni so oblast v Albaniji Horacius -ija [horácijus, rod. horácija] m; ime bitja, prevzeli komunisti z Enverjem Hoxho/Hoxhem osebno ime {B} Hoxhev |rimski pesnik|; gl. Horacij {O} ednina: im. Hoxha, rod. Hoxhe in Hoxha, daj. StatuS: Predlog Hoxhi in Hoxhu, tož. Hoxho in Hoxha, mest. pri Hoxhi PravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti in pri Hoxhu, or. s Hoxho in s Hoxhem; dvojina: im. Hoxhi in Hoxha, rod. Hoxh in Hoxhev, daj. Hoxhama Horačev prid.; obširneje glej pri Horacijev in Hoxhema, tož. Hoxhi in Hoxha, mest. pri Hoxhah in pri Hoxhih, or. s Hoxhama in s Hoxhema; množina: Horáková -e [hórakova, rod. hórakove] ž; ime bitja, im. Hoxhe in Hoxhi, rod. Hoxh in Hoxhev, daj. osebno ime Hoxham in Hoxhem, tož. Hoxhe in Hoxhe, mest. pri |priimek|; |češka pisateljica|: Hedvika Černovická si Hoxhah in pri Hoxhih, or. s Hoxhami in s Hoxhi je nadela psevdonim Abigail Horáková; za izražanje {I} ednina: im. [hódža], rod. [hódže] in [hódža], daj. svojine drama Horákove [hódži] in [hódžu], tož. [hódžo] in [hódža], mest. [pri {O} ednina: im. Horáková, rod. Horákove, daj. hódži] in [pri hódžu], or. [s‿hódžo] in [s‿hódžem]; Horákovi, tož. Horákovo, mest. pri Horákovi, or. s dvojina: im. [hódži] in [hódža], rod. [hódž] in Horákovo; dvojina: im. Horákovi, rod. Horákovih, daj. [hódže], daj. [hódžama] in [hódžema], tož. [hódži] Horákovima, tož. Horákovi, mest. pri Horákovih, or. s in [hódža], mest. [pri hódžah] in [pri hódžih], or. Horákovima; množina: im. Horákove, rod. Horákovih, [s‿hódžama] in [s‿hódžema]; množina: im. [hódže] daj. Horákovim, tož. Horákove, mest. pri Horákovih, in [hódži], rod. [hódž] in [hódže], daj. [hódžam] in or. s Horákovimi [hódžem], tož. [hódže] in [hódže], mest. [pri hódžah] S in [pri hódžih], or. [s‿hódžami] in [s‿hódži] tatuS: Predlog P S ravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina tatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Hôrka -e [hórka, rod. hórke] ž; zemljepisno ime |kraj na Slovaškem|: gotska cerkev v Hôrki; kot 160 Hoxhev -a -o [hódže, ž. hódževa, s. hódževo] prid. StatuS: Predlog Nekoč je na trgu stal Hoxhev kip (< Hoxha) PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Češčina {O} moški: ednina: im. Hoxhev, rod. Hoxhevega, daj. Hoxhevemu, tož. Hoxhev (živostno Hoxhevega), Hradčani2 -ov [hrátčani, rod. hrátčano] m mn.; mest. pri Hoxhevem, or. s Hoxhevim; dvojina: zemljepisno ime im. Hoxheva, rod. Hoxhevih, daj. Hoxhevima, tož. |grad v Pragi|: Plečniku je češki predsednik Masaryk Hoxheva, mest. pri Hoxhevih, or. s Hoxhevima; zaupal obnovo dvorca Hradčani; kot prilastek, v množina: im. Hoxhevi, rod. Hoxhevih, daj. Hoxhevim, imenovalniku zgodovina gradu Hradčani; ◎ češ. tož. Hoxheve, mest. pri Hoxhevih, or. s Hoxhevimi Hradčany ženski: ednina: im. Hoxheva, rod. Hoxheve, daj. {O} množina: im. Hradčani, rod. Hradčanov, daj. Hoxhevi, tož. Hoxhevo, mest. pri Hoxhevi, or. s Hradčanom, tož. Hradčane, mest. pri Hradčanih, or. s Hoxhevo; dvojina: im. Hoxhevi, rod. Hoxhevih, daj. Hradčani Hoxhevima, tož. Hoxhevi, mest. pri Hoxhevih, or. s StatuS: Predlog Hoxhevima; množina: im. Hoxheve, rod. Hoxhevih, PravoPiSni kategoriji: Imena objektov in stavb; Češčina daj. Hoxhevim, tož. Hoxheve, mest. pri Hoxhevih, or. s Hoxhevimi Hradec Králové -dca ~ [hrádəc králove, rod. hrátca srednji: ednina: im. Hoxhevo, rod. Hoxhevega, daj. králove] m; zemljepisno ime Hoxhevemu, tož. Hoxhevo, mest. pri Hoxhevem, or. |kraj na Češkem|: prebivalec Hradca Králové; kot s Hoxhevim; dvojina: im. Hoxhevi, rod. Hoxhevih, prilastek, v imenovalniku lega mesta Hradec Králové ob daj. Hoxhevima, tož. Hoxhevi, mest. pri Hoxhevih, or. Labi s Hoxhevima; množina: im. Hoxheva, rod. Hoxhevih, Kje? v Hradcu Králové daj. Hoxhevim, tož. Hoxheva, mest. pri Hoxhevih, or. s Od kod? iz Hradec Králové Hoxhevimi Kam? v Hradec Králové StatuS: Predlog {B} Hradeckrálovčan, Hradeckrálovčanka; PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Hradeckrálovčanov, Hradeckrálovčankin; hradeckrálovški Hrabal -a [hrábal, rod. hrábala] m; ime bitja, osebno {O} množina: im. Hradec Králové, rod. Hradca ime Králové, daj. Hradcu Králové, tož. Hradec Králové, |priimek|; |češki pisatelj|: Prva besedila Bohumila mest. pri Hradcu Králové, or. s Hradcem Králové Hrabala so bila avantgardna; Hrabalu je uspelo StatuS: Predlog napisati osem filmskih scenarijev PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina {B} Hrabalov {O} ednina: im. Hrabal, rod. Hrabala, daj. Hrabalu, tož. Hriberšek -ška [hríbəršək, rod. hríbərška] m; ime Hrabala, mest. pri Hrabalu, or. s Hrabalom; dvojina: bitja, osebno ime im. Hrabala, rod. Hrabalov, daj. Hrabaloma, tož. |priimek|: intervju s Hriberškom; kot prilastek, Hrabala, mest. pri Hrabalih, or. s Hrabaloma; množina: v imenovalniku V enem letu so celotno kmetijo im. Hrabali, rod. Hrabalov, daj. Hrabalom, tož. Hrabale, Hriberšek preusmerili v ekološko pridelovanje sadja mest. pri Hrabalih, or. s Hrabali {B} Hriberškov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Hriberšek, rod. Hriberška, daj. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Hriberšku, tož. Hriberška, mest. pri Hriberšku, or. s Hriberškom; dvojina: im. Hriberška, rod. Hriberškov, Hradčani1 -ov [hrátčani, rod. hrátčano] m mn.; daj. Hriberškoma, tož. Hriberška, mest. pri Hriberških, zemljepisno ime or. s Hriberškoma; množina: im. Hriberški, rod. |del Prage|: ogled Hradčanov; katedrala svetega Vida Hriberškov, daj. Hriberškom, tož. Hriberške, mest. pri na Hradčanih; razgled s Hradčanov; ◎ češ. Hradčany Hriberških, or. s Hriberški Kje? na Hradčanih StatuS: Predlog Od kod? s Hradčanov PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Kam? na Hradčane {B} Hradčanec, Hradčanka; Hradčanov, Hradčankin; Hribršek -ška [hríbəršək, rod. hríbərška] m; ime bitja, hradčanski osebno ime {O} množina: im. Hradčani, rod. Hradčanov, daj. |priimek|: Hribršek je priimek, tvorjen iz vzdevka ali Hradčanom, tož. Hradčane, mest. pri Hradčanih, or. s priimka Hriber; poznanstvo s Hribrškom Hradčani {B} Hribrškov 161 {O} ednina: im. Hribršek, rod. Hribrška, daj. hueški Hribršku, tož. Hribrška, mest. pri Hribršku, or. s {O} ednina: im. Huesca, rod. Huesce, daj. Huesci, tož. Hribrškom; dvojina: im. Hribrška, rod. Hribrškov, daj. Huesco, mest. pri Huesci, or. s/z Huesco Hribrškoma, tož. Hribrška, mest. pri Hribrških, or. s {I} ednina: im. [véska] in [éska], rod. [véske] in Hribrškoma; množina: im. Hribrški, rod. Hribrškov, [éske], daj. [véski] in [éski], tož. [vésko] in [ésko], daj. Hribrškom, tož. Hribrške, mest. pri Hribrških, or. s mest. [pri véski] in [pri éski], or. [z‿vésko] in Hribrški [z‿ésko] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Španščina Hronec -nca [hrónəc, rod. hrónca] m; zemljepisno ime Huittinen -a [hújtinen, rod. hújtinena] m; zemljepisno |kraj na Slovaškem|: V Hroncu se je rodil slovaški ime olimpionik Alojz Sokol; kot prilastek, v imenovalniku |kraj na Finskem|: arheološko najdišče v Huittinenu; biatlon v bližini mesta Hronec kot prilastek, v imenovalniku rudnik zlata v kraju Kje? v Hroncu Huittinen Od kod? iz Hronca Kje? v Huittinenu Kam? v Hronec Od kod? iz Huittinena {B} Hrončan, Hrončanka; Hrončanov, Hrončankin; Kam? v Huittinen hronški {B} Huittinenčan, Huittinenčanka; Huittinenčanov, {O} ednina: im. Hronec, rod. Hronca, daj. Hroncu, tož. Huittinenčankin; huittinenski Hronec, mest. pri Hroncu, or. s Hroncem {O} ednina: im. Huittinen, rod. Huittinena, daj. {I} ednina: im. [hrónəc], rod. [hrónca], daj. [hróncu], Huittinenu, tož. Huittinen, mest. pri Huittinenu, or. s tož. [hrónəc], mest. [pri hróncu], or. [s‿hróncem] Huittinenom StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev Hronský -ega [hrónski, rod. hrónskega] m; ime bitja, Hula -e tudi Hula -a [húla, rod. húle tudi húla] m; ime osebno ime bitja, osebno ime |umetniško ime, vzdevek Jozefa Cígerja, slovaškega |priimek|; |poljski smučarski skakalec|: olimpijski pisatelja|: Med deli Hronskega je tudi priredba dosežki Stefana Hule slovaških ljudskih pravljic; za izražanje svojine {B} Hulov uredniško delo Hronskega {O} ednina: im. Hula, rod. Hule tudi Hula, daj. Huli tudi {O} ednina: im. Hronský, rod. Hronskega, daj. Hulu, tož. Hulo tudi Hula, mest. pri Huli tudi pri Hulu, Hronskemu, tož. Hronskega, mest. pri Hronskem, or. or. s Hulo tudi s Hulom; dvojina: im. Huli tudi Hula, s Hronskim; dvojina: im. Hronska, rod. Hronskih, rod. Hul tudi Hulov, daj. Hulama tudi Huloma, tož. Huli daj. Hronskima, tož. Hronska, mest. pri Hronskih, or. tudi Hula, mest. pri Hulah tudi pri Hulih, or. s Hulama s Hronskima; množina: im. Hronski, rod. Hronskih, tudi s Huloma; množina: im. Hule tudi Huli, rod. Hul daj. Hronskim, tož. Hronske, mest. pri Hronskih, or. s tudi Hulov, daj. Hulam tudi Hulom, tož. Hule, mest. pri Hronskimi Hulah tudi pri Hulih, or. s Hulami tudi s Huli StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Psevdonimi (vzdevki PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) ter skrivna in umetniška imena) Humberside -da [hámbərsajt, rod. hámbərsajda] m; Huesca -e [véska, rod. véske in éska, rod. éske] ž; zemljepisno ime zemljepisno ime nekdaj |grofija v Angliji|: Humberside je bil |kraj v Španiji|: puščavsko območje med Frago in ustanovljen leta 1974; grb Humbersida; kot prilastek, v Huesco; kot prilastek, v imenovalniku Sveti/sv. Lorenc je imenovalniku Grofija Humberside je bila ukinjena leta papeški gral pred mučeniško smrtjo poslal v rojstno 1996 mesto Huesca Kje? v Humbersidu Kje? v Huesci Od kod? iz Humbersida Od kod? iz Huesce Kam? v Humberside Kam? v Huesco {B} Humbersidčan, Humbersidčanka; {B} Hueščan, Hueščanka; Hueščanov, Hueščankin; Humbersidčanov, Humbersidčankin; humbersidski 162 {O} ednina: im. Humberside, rod. Humbersida, daj. Hynek -nka [hínək, rod. hínka] m; ime bitja, osebno ime Humbersidu, tož. Humberside, mest. pri Humbersidu, |češko moško ime|: Mnogi Čehi so se v 19. stoletju or. s Humbersidom preimenovali iz Ignaca v Hynka; |priimek|; |češki StatuS: Predlog založnik|: založba Aloisa Hynka PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) {B} Hynkov enot {O} ednina: im. Hynek, rod. Hynka, daj. Hynku, tož. Hynka, mest. pri Hynku, or. s Hynkom; dvojina: im. Hume -ma [hjúm, rod. hjúma] m; ime bitja, osebno ime Hynka, rod. Hynkov, daj. Hynkoma, tož. Hynka, mest. |priimek|; |škotski filozof|: Pri škotskem pri Hynkih, or. s Hynkoma; množina: im. Hynki, rod. razsvetljenskem filozofu Davidu Humu je opazen Hynkov, daj. Hynkom, tož. Hynke, mest. pri Hynkih, skepticizem or. s Hynki {B} Humov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Hume, rod. Huma, daj. Humu, tož. PravoPiSne kategorije: Češčina; Lastna imena (priimki); Huma, mest. pri Humu, or. s Humom; dvojina: im. Lastna imena (osebna, moška) Huma, rod. Humov, daj. Humoma, tož. Huma, mest. pri Humih, or. s Humoma; množina: im. Humi, rod. Ibsen -a tudi Ibsen -sna [ípsen, rod. ípsena tudi ípsən, Humov, daj. Humom, tož. Hume, mest. pri Humih, or. rod. ípsna] m; ime bitja, osebno ime s Humi |priimek|; |norveški dramatik|: drama norveškega StatuS: Predlog dramatika Henrika Ibsena; Veliko se je družil z PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) norveškim dramatikom Ibsenom; v prenesenem pomenu |Ibsenova dela|: Slovenci smo se z Ibsenom srečali Humenné -ja [húmene, rod. húmeneja] m; zemljepisno prvič leta 1892 ime {B} Ibsenov tudi Ibsnov |kraj na Slovaškem|: kip dobrega vojaka Švejka v {O} ednina: im. Ibsen, rod. Ibsena tudi Ibsna, daj. Humennéju; kot prilastek, v imenovalniku pravoslavna Ibsenu tudi Ibsnu, tož. Ibsena tudi Ibsna, mest. pri cerkev v mestu Humenné Ibsenu tudi pri Ibsnu, or. z Ibsenom tudi z Ibsnom; Kje? v Humenneju dvojina: im. Ibsena tudi Ibsna, rod. Ibsenov tudi Od kod? iz Humenneja Ibsnov, daj. Ibsenoma tudi Ibsnoma, tož. Ibsena tudi Kam? v Humenné Ibsna, mest. pri Ibsenih tudi pri Ibsnih, or. z Ibsenoma {B} Humennéjec, Humennéjka; Humennéjčev, tudi z Ibsnoma; množina: im. Ibseni tudi Ibsni, rod. Humennéjkin; humenejski Ibsenov tudi Ibsnov, daj. Ibsenom tudi Ibsnom, tož. {O} ednina: im. Humenné, rod. Humenneja, daj. Ibsene tudi Ibsne, mest. pri Ibsenih tudi pri Ibsnih, or. z Humenneju, tož. Humenné, mest. pri Humenneju, or. s Ibseni tudi z Ibsni Humennejem StatuS: Predlog {I} ednina: im. [húmene], rod. [húmeneja], daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) [húmeneju], tož. [húmene], mest. [pri húmeneju], or. [s‿húmenejem] Ibsenov -a -o tudi Ibsnov -a -o [ípseno, ž. ípsenova, StatuS: Predlog s. ípsenovo tudi ípsno, ž. ípsnova, s. ípsnovo] prid. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina Ibsenova drama (< Ibsen) {O} moški: ednina: im. Ibsenov tudi Ibsnov, rod. Hurban -a [húrban, rod. húrbana] m; ime bitja, osebno Ibsenovega tudi Ibsnovega, daj. Ibsenovemu tudi ime Ibsnovemu, tož. Ibsenov tudi Ibsnov (živostno |priimek|; |slovaški pisatelj|: politična dejavnost Ibsenovega tudi Ibsnovega), mest. pri Ibsenovem Jozefa Hurbana tudi pri Ibsnovem, or. z Ibsenovim tudi z Ibsnovim; {B} Hurbanov dvojina: im. Ibsenova tudi Ibsnova, rod. Ibsenovih {O} ednina: im. Hurban, rod. Hurbana, daj. Hurbanu, tudi Ibsnovih, daj. Ibsenovima tudi Ibsnovima, tož. tož. Hurbana, mest. pri Hurbanu, or. s Hurbanom; Ibsenova tudi Ibsnova, mest. pri Ibsenovih tudi pri dvojina: im. Hurbana, rod. Hurbanov, daj. Hurbanoma, Ibsnovih, or. z Ibsenovima tudi z Ibsnovima; množina: tož. Hurbana, mest. pri Hurbanih, or. s Hurbanoma; im. Ibsenovi tudi Ibsnovi, rod. Ibsenovih tudi Ibsnovih, množina: im. Hurbani, rod. Hurbanov, daj. Hurbanom, daj. Ibsenovim tudi Ibsnovim, tož. Ibsenove tudi tož. Hurbane, mest. pri Hurbanih, or. s Hurbani Ibsnove, mest. pri Ibsenovih tudi pri Ibsnovih, or. z StatuS: Predlog Ibsenovimi tudi z Ibsnovimi PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) ženski: ednina: im. Ibsenova tudi Ibsnova, rod. 163 Ibsenove tudi Ibsnove, daj. Ibsenovi tudi Ibsnovi, idahovskih, or. z idahovskimi tož. Ibsenovo tudi Ibsnovo, mest. pri Ibsenovi tudi pri ženski: ednina: im. idahovska, rod. idahovske, daj. Ibsnovi, or. z Ibsenovo tudi z Ibsnovo; dvojina: im. idahovski, tož. idahovsko, mest. pri idahovski, or. z Ibsenovi tudi Ibsnovi, rod. Ibsenovih tudi Ibsnovih, daj. idahovsko; dvojina: im. idahovski, rod. idahovskih, Ibsenovima tudi Ibsnovima, tož. Ibsenovi tudi Ibsnovi, daj. idahovskima, tož. idahovski, mest. pri idahovskih, mest. pri Ibsenovih tudi pri Ibsnovih, or. z Ibsenovima or. z idahovskima; množina: im. idahovske, rod. tudi z Ibsnovima; množina: im. Ibsenove tudi Ibsnove, idahovskih, daj. idahovskim, tož. idahovske, mest. pri rod. Ibsenovih tudi Ibsnovih, daj. Ibsenovim tudi idahovskih, or. z idahovskimi Ibsnovim, tož. Ibsenove tudi Ibsnove, mest. pri srednji: ednina: im. idahovsko, rod. idahovskega, daj. Ibsenovih tudi pri Ibsnovih, or. z Ibsenovimi tudi z idahovskemu, tož. idahovsko, mest. pri idahovskem, Ibsnovimi or. z idahovskim; dvojina: im. idahovski, rod. srednji: ednina: im. Ibsenovo tudi Ibsnovo, rod. idahovskih, daj. idahovskima, tož. idahovski, mest. Ibsenovega tudi Ibsnovega, daj. Ibsenovemu tudi pri idahovskih, or. z idahovskima; množina: im. Ibsnovemu, tož. Ibsenovo tudi Ibsnovo, mest. pri idahovska, rod. idahovskih, daj. idahovskim, tož. Ibsenovem tudi pri Ibsnovem, or. z Ibsenovim tudi idahovska, mest. pri idahovskih, or. z idahovskimi z Ibsnovim; dvojina: im. Ibsenovi tudi Ibsnovi, StatuS: Predlog rod. Ibsenovih tudi Ibsnovih, daj. Ibsenovima tudi PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Ibsnovima, tož. Ibsenovi tudi Ibsnovi, mest. pri pokrajin, otokov) Ibsenovih tudi pri Ibsnovih, or. z Ibsenovima tudi z Ibsnovima; množina: im. Ibsenova tudi Ibsnova, rod. Idrijska ulica -e -e [ídrijska úlica, rod. ídrijske Ibsenovih tudi Ibsnovih, daj. Ibsenovim tudi Ibsnovim, úlice] ž; zemljepisno ime tož. Ibsenova tudi Ibsnova, mest. pri Ibsenovih tudi pri |ime več ulic|: hiša na/v Idrijski ulici; prim. idrijski Ibsnovih, or. z Ibsenovimi tudi z Ibsnovimi {O} ednina: im. Idrijska ulica, rod. Idrijske ulice, daj. StatuS: Predlog Idrijski ulici, tož. Idrijsko ulico, mest. pri Idrijski ulici, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) or. z Idrijsko ulico StatuS: Predlog Ibsnov prid.; obširneje glej pri Ibsenov PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Idaho -a [ájdaho, rod. ájdaha] m; zemljepisno ime Inari1 -ja [ínari, rod. ínarija] m; zemljepisno ime |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Idahu |kraj na Finskem|: V Inariju so štirje uradni jeziki; pravimo tudi država draguljev; muzej krompirja cestne povezave z Inarijem; kot prilastek, v imenovalniku v Idahu; kot prilastek, v imenovalniku zakoni zvezne Samijci so se najgosteje naselili okoli mest Inari in države Idaho Rovaniemi Kje? v Idahu Kje? v Inariju Od kod? iz Idaha Od kod? iz Inarija Kam? v Idaho Kam? v Inari {B} Idahovec, Idahovka; Idahovčev, Idahovkin; {B} Inarijčan, Inarijčanka; Inarijčanov, Inarijčankin; idahovski inarijski {O} ednina: im. Idaho, rod. Idaha, daj. Idahu, tož. {O} ednina: im. Inari, rod. Inarija, daj. Inariju, tož. Idaho, mest. pri Idahu, or. z Idahom Inari, mest. pri Inariju, or. z Inarijem StatuS: Predlog {I} ednina: im. [ínari], rod. [ínarija], daj. [ínariju], tož. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) [ínari], mest. [pri ínariju], or. [z‿ínarijem] enot StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev idahovski -a -o [ájdahoski] prid. idahovski guverner (< Idaho) Inari2 -ja [ínari, rod. ínarija] m; zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. idahovski, rod. idahovskega, |jezero na Finskem|: V Inariju najdemo postrv, daj. idahovskemu, tož. idahovski (živostno jezerskega lososa, arktičnega ogljena, belo ribo, idahovskega), mest. pri idahovskem, or. z idahovskim; lipana, ostriža in ščuko; Na Inariju je več kot 3300 dvojina: im. idahovska, rod. idahovskih, daj. gozdnih otokov; kot prilastek, v imenovalniku vožnja z idahovskima, tož. idahovska, mest. pri idahovskih, motornimi sanmi ob jezeru Inari; ◎ fin. Inarijärvi or. z idahovskima; množina: im. idahovski, rod. {B} inarijski idahovskih, daj. idahovskim, tož. idahovske, mest. pri {O} ednina: im. Inari, rod. Inarija, daj. Inariju, tož. 164 Inari, mest. pri Inariju, or. z Inarijem so zaprli v 20. stoletju; kot prilastek, v imenovalniku {I} ednina: im. [ínari], rod. [ínarija], daj. [ínariju], tož. Zavetnica mesta Inowrocław je kraljica Jadwiga [ínari], mest. [pri ínariju], or. [z‿ínarijem] Kje? v Inowrocławu StatuS: Predlog Od kod? iz Inowrocława PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena voda Kam? v Inowrocław {B} Inowrocławčan, Inowrocławčanka; Indiana -e [indijána, rod. indijáne] ž; zemljepisno ime Inowrocławčanov, Inowrocławčankin; |zvezna država v Združenih državah Amerike|: inowrocławski Prvi prebivalci na ozemlju današnje Indiane so bili {O} ednina: im. Inowrocław, rod. Inowrocława, Irokezi; rudarstvo v Indiani; kot prilastek, navadno v daj. Inowrocławu, tož. Inowrocław, mest. pri imenovalniku kongres ameriške zvezne države Indiana Inowrocławu, or. z Inowrocławom Kje? v Indiani StatuS: Predlog Od kod? iz Indiane PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Kam? v Indiano {B} Indianec, Indianka; Indiančev, Indiankin; intermezzo -a [intermédzo, rod. intermédza] m indianski |instrumentalni odlomek v operi|: Na klavirju se {O} ednina: im. Indiana, rod. Indiane, daj. Indiani, tož. je predstavil z intermezzom iz opere »Cavalleria Indiano, mest. pri Indiani, or. z Indiano rusticana«; |krajša instrumentalna skladba|: Po StatuS: Predlog predstavitvi finalistov je sledil glasbeni intermezzo PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) godalnega kvarteta in solistov; |vmesni čas, enot dogodek|: Pozabili so neprijetni intermezzo in dobre volje sedeli pri mizi še par ur indianski -a -o [indijánski] prid. {O} ednina: im. intermezzo, rod. intermezza, daj. indianski senator (< Indiana) intermezzu, tož. intermezzo, mest. pri intermezzu, {O} moški: ednina: im. indianski, rod. indianskega, or. z intermezzom; dvojina: im. intermezza, rod. daj. indianskemu, tož. indianski (živostno indianskega), intermezzov, daj. intermezzoma, tož. intermezza, mest. mest. pri indianskem, or. z indianskim; dvojina: im. pri intermezzih, or. z intermezzoma; množina: im. indianska, rod. indianskih, daj. indianskima, tož. intermezzi, rod. intermezzov, daj. intermezzom, tož. indianska, mest. pri indianskih, or. z indianskima; intermezze, mest. pri intermezzih, or. z intermezzi množina: im. indianski, rod. indianskih, daj. StatuS: Predlog indianskim, tož. indianske, mest. pri indianskih, or. z PravoPiSne kategorije: Prevzeta občna poimenovanja; indianskimi Italijanščina; Glasbeni izrazi ženski: ednina: im. indianska, rod. indianske, daj. indianski, tož. indiansko, mest. pri indianski, or. z Iowa -e [ájova, rod. ájove] ž; zemljepisno ime indiansko; dvojina: im. indianski, rod. indianskih, daj. |zvezna država v Združenih državah Amerike|: indianskima, tož. indianski, mest. pri indianskih, or. z izkoriščanje obnovljivih virov energije v severni indianskima; množina: im. indianske, rod. indianskih, in zahodni Iowi; kot prilastek, navadno v imenovalniku daj. indianskim, tož. indianske, mest. pri indianskih, or. univerza v ameriški zvezni državi Iowa z indianskimi Kje? v Iowi srednji: ednina: im. indiansko, rod. indianskega, daj. Od kod? iz Iowe indianskemu, tož. indiansko, mest. pri indianskem, or. Kam? v Iowo z indianskim; dvojina: im. indianski, rod. indianskih, {B} Iowec, Iowka; Iowčev, Iowkin; iowski daj. indianskima, tož. indianski, mest. pri indianskih, {O} ednina: im. Iowa, rod. Iowe, daj. Iowi, tož. Iowo, or. z indianskima; množina: im. indianska, rod. mest. pri Iowi, or. z Iowo indianskih, daj. indianskim, tož. indianska, mest. pri StatuS: Predlog indianskih, or. z indianskimi PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) StatuS: Predlog enot PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, pokrajin, otokov) iowski -a -o [ájoski] prid. iowski senator (< Iowa) Inowrocław -a [inovrócla, rod. inovróclava in {O} moški: ednina: im. iowski, rod. iowskega, daj. inorócla, rod. inoróclava] m; zemljepisno ime iowskemu, tož. iowski (živostno iowskega), mest. pri |kraj na Poljskem|: Zadnji rudnik soli v Inowrocławu iowskem, or. z iowskim; dvojina: im. iowska, rod. 165 iowskih, daj. iowskima, tož. iowska, mest. pri iowskih, bil italijanski režiser Roberto Rossellini or. z iowskima; množina: im. iowski, rod. iowskih, daj. {B} Isabellin iowskim, tož. iowske, mest. pri iowskih, or. z iowskimi {O} ednina: im. Isabella, rod. Isabelle, daj. Isabelli, tož. ženski: ednina: im. iowska, rod. iowske, daj. iowski, Isabello, mest. pri Isabelli, or. z Isabello; dvojina: im. tož. iowsko, mest. pri iowski, or. z iowsko; dvojina: im. Isabelli, rod. Isabell, daj. Isabellama, tož. Isabelli, mest. iowski, rod. iowskih, daj. iowskima, tož. iowski, mest. pri Isabellah, or. z Isabellama; množina: im. Isabelle, pri iowskih, or. z iowskima; množina: im. iowske, rod. rod. Isabell, daj. Isabellam, tož. Isabelle, mest. pri iowskih, daj. iowskim, tož. iowske, mest. pri iowskih, Isabellah, or. z Isabellami or. z iowskimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. iowsko, rod. iowskega, daj. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); iowskemu, tož. iowsko, mest. pri iowskem, or. z Italijanščina iowskim; dvojina: im. iowski, rod. iowskih, daj. iowskima, tož. iowski, mest. pri iowskih, or. z Istanbul -a [ístanbul, rod. ístanbula in ístambul, rod. iowskima; množina: im. iowska, rod. iowskih, daj. ístambula] m; zemljepisno ime iowskim, tož. iowska, mest. pri iowskih, or. z iowskimi |kraj v Turčiji|: filmski festival v Istanbulu; prim. StatuS: Predlog Carigrad PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Kje? v Istanbulu pokrajin, otokov) Od kod? iz Istanbula Kam? v Istanbul Irijska globel -e -e [írijska globéu̯ in írijska globél, {B} Istanbulčan, Istanbulčanka; Istanbulčanov, rod. írijske globéli] ž; zemljepisno ime Istanbulčankin; istanbulski |globel v Fatimi na Portugalskem|: romanje v Irijsko {O} ednina: im. Istanbul, rod. Istanbula, daj. Istanbulu, globel; prikazovanje Marije v Irijski globeli; pobočje tož. Istanbul, mest. pri Istanbulu, or. z Istanbulom nad Irijsko globeljo; ◎ port. Cova da Iria StatuS: Predlog Kje? v Irijski globeli PravoPiSna kategorija: Imena krajev Od kod? iz Irijske globeli Kam? v Irijsko globel Istrska županija -e -e [ístərska županíja, rod. {O} ednina: im. Irijska globel, rod. Irijske globeli, ístərske županíje] ž; stvarno ime daj. Irijski globeli, tož. Irijsko globel, mest. pri Irijski |upravna pokrajinska enota na Hrvaškem|: statut globeli, or. z Irijsko globeljo Istrske županije; občine v Istrski županiji; ◎ hr. {I} ednina: im. [írijska globéu̯] in [írijska globél], Istarska županija; prim. istrski (< Istra) rod. [írijske globéli], daj. [írijski globéli], tož. [írijsko Kje? v Istrski županiji globéu̯] in [írijsko globél], mest. [pri írijski globéli], Od kod? iz Istrske županije or. [z‿írijsko globéljo] Kam? v Istrsko županijo StatuS: Predlog {O} ednina: im. Istrska županija, rod. Istrske županije, PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena daj. Istrski županiji, tož. Istrsko županijo, mest. pri Istrski županiji, or. z Istrsko županijo Isabela -e [isabéla, rod. isabéle] ž; ime bitja, osebno ime StatuS: Predlog |žensko ime v več jezikih|: Povprašali smo jo, kako z PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) malo Isabelo preživljata skupne trenutke enot {B} Isabelin {O} ednina: im. Isabela, rod. Isabele, daj. Isabeli, tož. Istrski ipsilon -ega -a [ístərski ípsilọn, rod. Isabelo, mest. pri Isabeli, or. z Isabelo; dvojina: im. ístərskega ípsilọna] m; zemljepisno ime Isabeli, rod. Isabel, daj. Isabelama, tož. Isabeli, mest. pri |avtocestni odsek v Istri|: reški krak Istrskega Isabelah, or. z Isabelama; množina: im. Isabele, rod. ipsilona; promet na Istrskem ipsilonu; povezava Isabel, daj. Isabelam, tož. Isabele, mest. pri Isabelah, or. slovenskega cestnega kraka z Istrskim ipsilonom; z Isabelami prim. istrski (< Istra) StatuS: Predlog Kje? na Istrskem ipsilonu PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) Od kod? z Istrskega ipsilona Isabella Kam? na Istrski ipsilon -e [izabéla, rod. izabéle] ž; ime bitja, osebno {O} ednina: im. Istrski ipsilon, rod. Istrskega ipsilona, ime daj. Istrskemu ipsilonu, tož. Istrski ipsilon, mest. pri |italijansko žensko ime|: Oče Isabelle Rossellini je Istrskem ipsilonu, or. z Istrskim ipsilonom 166 StatuS: Predlog množina: im. Ivanove, rod. Ivanovih, daj. Ivanovim, PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb tož. Ivanove, mest. pri Ivanovih, or. z Ivanovimi srednji: ednina: im. Ivanovo, rod. Ivanovega, daj. Istrski maraton -ega -a [ístərski máratọn, rod. Ivanovemu, tož. Ivanovo, mest. pri Ivanovem, or. ístərskega máratọna] m; stvarno ime z Ivanovim; dvojina: im. Ivanovi, rod. Ivanovih, |tekaška prireditev|: Trasa Istrskega maratona daj. Ivanovima, tož. Ivanovi, mest. pri Ivanovih, or. je zaradi reliefa precej razgibana; Na Istrskem z Ivanovima; množina: im. Ivanova, rod. Ivanovih, maratonu je tekel na najdaljši razdalji; za vrstilnim daj. Ivanovim, tož. Ivanova, mest. pri Ivanovih, or. z števnikom z veliko začetnico zmagovalec 4. Istrskega Ivanovimi maratona; prim. maraton, istrski (< Istra) StatuS: Predlog {O} ednina: im. Istrski maraton, rod. Istrskega PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih maratona, daj. Istrskemu maratonu, tož. Istrski moških imen) maraton, mest. pri Istrskem maratonu, or. z Istrskim maratonom Ivanov izvir -ega -a [ívano izvír, rod. ívanovega StatuS: Predlog izvíra] m; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena |izvir pri Razkrižju|: voda iz Ivanovega izvira; prireditev ob Ivanovem izviru; prim. Ivanov (< Iška -e [íška, rod. íške] ž; zemljepisno ime Ivan) |reka v Sloveniji|: most čez Iško v Tomišlju; kot {O} ednina: im. Ivanov izvir, rod. Ivanovega izvira, prilastek, v imenovalniku Obiskali smo Iški vintgar, daj. Ivanovemu izviru, tož. Ivanov izvir, mest. pri sotesko reke Iške Ivanovem izviru, or. z Ivanovim izvirom {B} iški StatuS: Predlog {O} ednina: im. Iška, rod. Iške, daj. Iški, tož. Iško, mest. PravoPiSna kategorija: Imena voda pri Iški, or. z Iško StatuS: Predlog Ivica -e tudi Ivica -a [ívica, rod. ívice tudi ívica] m; PravoPiSna kategorija: Imena voda ime bitja, osebno ime |moško ime|: Zahvalili smo se gospodu Ivici; Z Ivico Ivan -a [ívan, rod. ívana] m; ime bitja, prebivalsko ime je prečkal Islandijo |moško ime|: portret Ivana Cankarja; Želela je plesati {B} Ivičev z Ivanom {O} ednina: im. Ivica, rod. Ivice tudi Ivica, daj. Ivici {B} Ivanov tudi Ivicu, tož. Ivico tudi Ivica, mest. pri Ivici tudi pri {O} ednina: im. Ivan, rod. Ivana, daj. Ivanu, tož. Ivana, Ivicu, or. z Ivico tudi z Ivicem; dvojina: im. Ivici tudi mest. pri Ivanu, or. z Ivanom; dvojina: im. Ivana, rod. Ivica, rod. Ivic tudi Ivicev, daj. Ivicama tudi Ivicema, Ivanov, daj. Ivanoma, tož. Ivana, mest. pri Ivanih, or. z tož. Ivici tudi Ivica, mest. pri Ivicah tudi pri Ivicih, or. z Ivanoma; množina: im. Ivani, rod. Ivanov, daj. Ivanom, Ivicama tudi z Ivicema; množina: im. Ivice tudi Ivici, tož. Ivane, mest. pri Ivanih, or. z Ivani rod. Ivic tudi Ivicev, daj. Ivicam tudi Ivicem, tož. Ivice, StatuS: Predlog mest. pri Ivicah tudi pri Ivicih, or. z Ivicami tudi z Ivici PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) {I} ednina: im. [ívica], rod. [ívice] tudi [ívica], daj. [ívici] tudi [ívicu], tož. [ívico] tudi [ívica], mest. [pri Ivanov -a -o [ívano, ž. ívanova, s. ívanovo] prid. ívici] tudi [pri ívicu], or. [z‿ívico] tudi [z‿ívicem]; Ivanova hči; Ivanovo življenje; prim. Ivanov izvir dvojina: im. [ívici] tudi [ívica], rod. [ívic] tudi [ívice], (< Ivan) daj. [ívicama] tudi [ívicema], tož. [ívici] tudi [ívica], {O} moški: ednina: im. Ivanov, rod. Ivanovega, daj. mest. [pri ívicah] tudi [pri ívicih], or. [z‿ívicama] Ivanovemu, tož. Ivanov (živostno Ivanovega), mest. tudi [z‿ívicema]; množina: im. [ívice] tudi [ívici], pri Ivanovem, or. z Ivanovim; dvojina: im. Ivanova, rod. [ívic] tudi [ívice], daj. [ívicam] tudi [ívicem], rod. Ivanovih, daj. Ivanovima, tož. Ivanova, mest. pri tož. [ívice], mest. [pri ívicah] tudi [pri ívicih], or. Ivanovih, or. z Ivanovima; [z‿ívicami] množina: im. Ivanovi, tudi [z‿ívici] rod. Ivanovih, daj. Ivanovim, tož. Ivanove, mest. pri StatuS: Predlog Ivanovih, or. z Ivanovimi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) ženski: ednina: im. Ivanova, rod. Ivanove, daj. Ivanovi, tož. Ivanovo, mest. pri Ivanovi, or. z Ivanovo; Ivičev -a -o [íviče, ž. ívičeva, s. ívičevo] prid. dvojina: im. Ivanovi, rod. Ivanovih, daj. Ivanovima, Ivičevi starši; Ivičeva popevka (< Ivica) tož. Ivanovi, mest. pri Ivanovih, or. z Ivanovima; {O} moški: ednina: im. Ivičev, rod. Ivičevega, daj. 167 Ivičevemu, tož. Ivičev (živostno Ivičevega), mest. StatuS: Predlog pri Ivičevem, or. z Ivičevim; dvojina: im. Ivičeva, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) rod. Ivičevih, daj. Ivičevima, tož. Ivičeva, mest. pri Ivičevih, or. z Ivičevima; množina: im. Ivičevi, rod. izolanka -e [izolánka, rod. izolánke] ž Ivičevih, daj. Ivičevim, tož. Ivičeve, mest. pri Ivičevih, |sladica|: recept za izolanko; Za sladico je naročil or. z Ivičevimi izolanko s sladoledom; prim. Izolanka ženski: ednina: im. Ivičeva, rod. Ivičeve, daj. Ivičevi, {O} ednina: im. izolanka, rod. izolanke, daj. izolanki, tož. Ivičevo, mest. pri Ivičevi, or. z Ivičevo; dvojina: tož. izolanko, mest. pri izolanki, or. z izolanko; im. Ivičevi, rod. Ivičevih, daj. Ivičevima, tož. Ivičevi, dvojina: im. izolanki, rod. izolank, daj. izolankama, mest. pri Ivičevih, or. z Ivičevima; množina: im. tož. izolanki, mest. pri izolankah, or. z izolankama; Ivičeve, rod. Ivičevih, daj. Ivičevim, tož. Ivičeve, mest. množina: im. izolanke, rod. izolank, daj. izolankam, tož. pri Ivičevih, or. z Ivičevimi izolanke, mest. pri izolankah, or. z izolankami srednji: ednina: im. Ivičevo, rod. Ivičevega, daj. StatuS: Predlog Ivičevemu, tož. Ivičevo, mest. pri Ivičevem, or. PravoPiSna kategorija: Poimenovanja bolezni, iger, jedi z Ivičevim; dvojina: im. Ivičevi, rod. Ivičevih, daj. Ivičevima, tož. Ivičevi, mest. pri Ivičevih, or. Jaan -a [ján, rod. jána] m; ime bitja, osebno ime z Ivičevima; množina: im. Ivičeva, rod. Ivičevih, |estonsko moško ime|: Leta 2001 je nagrado vilenica daj. Ivičevim, tož. Ivičeva, mest. pri Ivičevih, or. z prejel estonski pesnik Jaan Kaplinski; glasba Jaana Ivičevimi Tätteja StatuS: Predlog {B} Jaanov PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih {O} ednina: im. Jaan, rod. Jaana, daj. Jaanu, tož. Jaana, moških imen) mest. pri Jaanu, or. z Jaanom; dvojina: im. Jaana, rod. Jaanov, daj. Jaanoma, tož. Jaana, mest. pri Jaanih, or. z Iwo Jima ~ -e [ívo džíma, rod. ívo džíme] ž; Jaanoma; množina: im. Jaani, rod. Jaanov, daj. Jaanom, zemljepisno ime tož. Jaane, mest. pri Jaanih, or. z Jaani |japonski otok|: vulkanski izvor Iwo Jime; fotografija StatuS: Predlog postavljanja ameriške zastave na Iwo Jimi; kot PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (osebna, prilastek, v imenovalniku japonsko preimenovanje otoka moška) Iwo Jima bitka za Iwo Jimo |zgodovinski dogodek|: V ZDA Jaanov -a -o [jáno, ž. jánova, s. jánovo] prid. so bitko za Iwo Jimo poimenovali tudi operacija Detachment; ◎ Jaanov prvenec (< Jaan) po hepburnu Iōtō {O} moški: ednina: im. Jaanov, rod. Jaanovega, daj. Kje? na Iwo Jimi Jaanovemu, tož. Jaanov (živostno Jaanovega), mest. Od kod? z Iwo Jime pri Jaanovem, or. z Jaanovim; dvojina: im. Jaanova, Kam? na Iwo Jimo {B} Iwojimec, Iwojimka; Iwojimčev, Iwojimkin; rod. Jaanovih, daj. Jaanovima, tož. Jaanova, mest. pri iwojimski Jaanovih, or. z Jaanovima; množina: im. Jaanovi, {O} rod. Jaanovih, daj. Jaanovim, tož. Jaanove, mest. pri ednina: im. Iwo Jima, rod. Iwo Jime, daj. Iwo Jimi, Jaanovih, or. z Jaanovimi tož. Iwo Jimo, mest. pri Iwo Jimi, or. z Iwo Jimo ženski: ednina: im. Jaanova, rod. Jaanove, daj. StatuS: Predlog Jaanovi, tož. Jaanovo, mest. pri Jaanovi, or. z Jaanovo; PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij dvojina: im. Jaanovi, rod. Jaanovih, daj. Jaanovima, Izabela tož. Jaanovi, mest. pri Jaanovih, or. z Jaanovima; -e [izabéla, rod. izabéle] ž; ime bitja, osebno množina: im. Jaanove, rod. Jaanovih, daj. Jaanovim, ime tož. Jaanove, mest. pri Jaanovih, or. z Jaanovimi |žensko ime|: Športnika je spremljala žena Izabela; srednji: ednina: im. Jaanovo, rod. Jaanovega, daj. prim. Izabela Francoska, Izabela Portugalska Jaanovemu, tož. Jaanovo, mest. pri Jaanovem, or. {B} Izabelin z Jaanovim; dvojina: im. Jaanovi, rod. Jaanovih, {O} ednina: im. Izabela, rod. Izabele, daj. Izabeli, tož. daj. Jaanovima, tož. Jaanovi, mest. pri Jaanovih, or. Izabelo, mest. pri Izabeli, or. z Izabelo; dvojina: im. z Jaanovima; množina: im. Jaanova, rod. Jaanovih, Izabeli, rod. Izabel, daj. Izabelama, tož. Izabeli, mest. daj. Jaanovim, tož. Jaanova, mest. pri Jaanovih, or. z pri Izabelah, or. z Izabelama; množina: im. Izabele, Jaanovimi rod. Izabel, daj. Izabelam, tož. Izabele, mest. pri StatuS: Predlog Izabelah, or. z Izabelami PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih 168 moških imen) lepo urejen vrt; Brez Janezove pomoči nam ne bi uspelo; |nanašajoč se na svetopisemsko osebo|: Jablonec -nca [jáblonəc, rod. jáblonca] m; zemljepisno Janezov evangelij; Janezovo pričevanje (< Janez1) ime {O} moški: ednina: im. Janezov, rod. Janezovega, |kraj na Slovaškem|: Prva pisna omemba Jablonca daj. Janezovemu, tož. Janezov (živostno Janezovega), je v latinski listini iz leta 1356; kot prilastek, v mest. pri Janezovem, or. z Janezovim; dvojina: imenovalniku lega vasi Jablonec im. Janezova, rod. Janezovih, daj. Janezovima, tož. Kje? v Jabloncu Janezova, mest. pri Janezovih, or. z Janezovima; Od kod? iz Jablonca množina: im. Janezovi, rod. Janezovih, daj. Janezovim, Kam? v Jablonec tož. Janezove, mest. pri Janezovih, or. z Janezovimi {B} Jablončan, Jablončanka; Jablončanov, ženski: ednina: im. Janezova, rod. Janezove, daj. Jablončankin; jablonški Janezovi, tož. Janezovo, mest. pri Janezovi, or. z {O} ednina: im. Jablonec, rod. Jablonca, daj. Jabloncu, Janezovo; dvojina: im. Janezovi, rod. Janezovih, daj. tož. Jablonec, mest. pri Jabloncu, or. z Jabloncem Janezovima, tož. Janezovi, mest. pri Janezovih, or. z {I} ednina: im. [jáblonəc], rod. [jáblonca], daj. Janezovima; množina: im. Janezove, rod. Janezovih, [jábloncu], tož. [jáblonəc], mest. [pri jábloncu], or. daj. Janezovim, tož. Janezove, mest. pri Janezovih, or. z [z‿jábloncem] Janezovimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Janezovo, rod. Janezovega, daj. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev Janezovemu, tož. Janezovo, mest. pri Janezovem, or. z Janezovim; dvojina: im. Janezovi, rod. Janezovih, Jakobova pot -e -i [jákobova pót, rod. jákobove daj. Janezovima, tož. Janezovi, mest. pri Janezovih, or. potí] ž; zemljepisno ime z Janezovima; množina: im. Janezova, rod. Janezovih, |romarska pot v Evropi|: Unesco je Jakobove poti daj. Janezovim, tož. Janezova, mest. pri Janezovih, or. z v Franciji vpisal v seznam svetovne dediščine; Janezovimi romanje po Jakobovi poti; ◎ šp. El Camino de StatuS: Predlog Santiago; prim. Camino, Jakobov (< Jakob) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Kje? na Jakobovi poti moških imen) Od kod? z Jakobove poti Kam? na Jakobovo pot Janovic -a [jánovic, rod. jánovica] m; ime bitja, osebno {O} ednina: im. Jakobova pot, rod. Jakobove poti, daj. ime Jakobovi poti, tož. Jakobovo pot, mest. pri Jakobovi |priimek|; |slovaški pisatelj|: scenarij Tomaša poti, or. z Jakobovo potjo; dvojina: im. Jakobovi Janovica poti, rod. Jakobovih poti, daj. Jakobovima potema, {B} Janovičev tož. Jakobovi poti, mest. pri Jakobovih poteh, or. z {O} ednina: im. Janovic, rod. Janovica, daj. Janovicu, Jakobovima potema; množina: im. Jakobove poti, rod. tož. Janovica, mest. pri Janovicu, or. z Janovicem; Jakobovih poti, daj. Jakobovim potem, tož. Jakobove dvojina: im. Janovica, rod. Janovicev, daj. Janovicema, poti, mest. pri Jakobovih poteh, or. z Jakobovimi tož. Janovica, mest. pri Janovicih, or. z Janovicema; potmi množina: im. Janovici, rod. Janovicev, daj. Janovicem, {I} ednina: im. [jákobova pót], rod. [jákobove potí], tož. Janovice, mest. pri Janovicih, or. z Janovici daj. [jákobovi póti], tož. [jákobovo pót], mest. [pri {I} ednina: im. [jánovic], rod. [jánovica], daj. jákobovi póti], or. [z‿jákobovo potjó]; dvojina: [jánovicu], tož. [jánovica], mest. [pri jánovicu], im. [jákobovi potí], rod. [jákobovih potí], daj. or. [z‿jánovicem]; dvojina: im. [jánovica], rod. [jákobovima potéma], tož. [jákobovi potí], mest. [jánovice], daj. [jánovicema], tož. [jánovica], mest. [pri jákobovih potéh], or. [z‿jákobovima potéma]; [pri jánovicih], or. [z‿jánovicema]; množina: im. množina: im. [jákobove potí], rod. [jákobove potí], daj. [jánovici], rod. [jánovice], daj. [jánovicem], tož. [jákobovim potém], tož. [jákobove potí], mest. [pri [jánovice], mest. [pri jánovicih], or. [z‿jánovici] jákobovih potéh], or. [z‿jákobovimi potmí] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Janů1 -ja [jánu, rod. jánuja] m; ime bitja, osebno ime Janezov -a -o [jánezo, ž. jánezova, s. jánezovo] |priimek|; |češki arhitekt|: Za Karla Janůja je bilo prid. pomembno zgledovanje pri sovjetskih arhitektih |nanašajoč se na moško ime|: Janezov oče je imel {B} Janůjev 169 {O} ednina: im. Janů, rod. Janůja, daj. Janůju, tož. PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice Janůja, mest. pri Janůju, or. z Janůjem; dvojina: im. umetnostnih, kulturnih, subkulturnih in športnih Janůja, rod. Janůjev, daj. Janůjema, tož. Janůja, mest. skupin pri Janůjih, or. z Janůjema; množina: im. Janůji, rod. Janůjev, daj. Janůjem, tož. Janůje, mest. pri Janůjih, or. Jaruzelski -ega [jaruzélski, rod. jaruzélskega] m; ime z Janůji bitja, osebno ime {I} ednina: im. [jánu], rod. [jánuja], daj. [jánuju], |priimek|; |poljski politik|: Vlada Wojciecha tož. [jánuja], mest. [pri jánuju], or. [z‿jánujem]; Jaruzelskega je zatrla demokratično gibanje v dvojina: im. [jánuja], rod. [jánuje], daj. [jánujema], osemdesetih letih 20. stoletja; za izražanje svojine tož. [jánuja], mest. [pri jánujih], or. [z‿jánujema]; politika Jaruzelskega množina: im. [jánuji], rod. [jánuje], daj. [jánujem], tož. {O} ednina: im. Jaruzelski, rod. Jaruzelskega, [jánuje], mest. [pri jánujih], or. [z‿jánuji] daj. Jaruzelskemu, tož. Jaruzelskega, mest. pri StatuS: Predlog Jaruzelskem, or. z Jaruzelskim; dvojina: im. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Jaruzelska, rod. Jaruzelskih, daj. Jaruzelskima, tož. Jaruzelska, mest. pri Jaruzelskih, or. z Jaruzelskima; Janů2 -- [jánu, rod. jánu] ž; ime bitja, osebno ime množina: im. Jaruzelski, rod. Jaruzelskih, daj. |priimek|; |češka pevka in igralka|: navadno ob ženskem Jaruzelskim, tož. Jaruzelske, mest. pri Jaruzelskih, or. z imenu ali samostalniku v vlogi poklicnega, vljudnostnega, Jaruzelskimi akademskega naziva glasbena uspešnica Petre Janů StatuS: Predlog {O} ednina: im. Janů, rod. Janů, daj. Janů, tož. Janů, PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) mest. pri Janů, or. z Janů; dvojina: im. Janů, rod. Janů, daj. Janů, tož. Janů, mest. pri Janů, or. z Janů; množina: Järvenpää1 -ja [jêrvempe, rod. jêrvempeja] m; ime im. Janů, rod. Janů, daj. Janů, tož. Janů, mest. pri Janů, bitja, osebno ime or. z Janů |finski priimek|: pogovor s Fincem Järvenpääjem StatuS: Predlog {B} Järvenpääjev PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina {O} ednina: im. Järvenpää, rod. Järvenpääja, daj. Järvenpääju, tož. Järvenpääja, mest. pri Järvenpääju, Janževski vrh -ega -a [jánžeski vrh, rod. or. z Järvenpääjem; dvojina: im. Järvenpääja, rod. jánžeskega vrha] m; zemljepisno ime Järvenpääjev, daj. Järvenpääjema, tož. Järvenpääja, |vrh na Pohorju|: razgled z Janževskega vrha; cerkev mest. pri Järvenpääjih, or. z Järvenpääjema; množina: na Janževskem vrhu; prim. Janževski Vrh im. Järvenpääji, rod. Järvenpääjev, daj. Järvenpääjem, Kje? na Janževskem vrhu tož. Järvenpääje, mest. pri Järvenpääjih, or. z Od kod? z Janževskega vrha Järvenpääji Kam? na Janževski vrh {I} ednina: im. [jêrvempe], rod. [jêrvempeja], {O} ednina: im. Janževski vrh, rod. Janževskega vrha, daj. [jêrvempeju], tož. [jêrvempeja], mest. [pri daj. Janževskemu vrhu, tož. Janževski vrh, mest. pri jêrvempeju], or. [z‿jêrvempejem]; dvojina: im. Janževskem vrhu, or. z Janževskim vrhom [jêrvempeja], rod. [jêrvempeje], daj. [jêrvempejema], StatuS: Predlog tož. [jêrvempeja], mest. [pri jêrvempejih], or. PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij [z‿jêrvempejema]; množina: im. [jêrvempeji], rod. [jêrvempeje], daj. [jêrvempejem], tož. [jêrvempeje], japijka -e [jápijka, rod. jápijke] ž mest. [pri jêrvempejih], or. [z‿jêrvempeji] |ambiciozna in snobovska mlada ženska|: StatuS: Predlog petindvajset let stara japijka; V osemdesetih so prišle PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) nove ženske, japijke v moških suknjičih; sopomenka japijevka (< japi) Järvenpää2 -ja [jêrvempe, rod. jêrvempeja] m; {B} japijkin zemljepisno ime {O} ednina: im. japijka, rod. japijke, daj. japijki, tož. |kraj na Finskem|: ptičji rezervat v Järvenpääju; japijko, mest. pri japijki, or. z japijko; dvojina: im. železniška povezava z Järvenpääjem; kot prilastek, japijki, rod. japijk, daj. japijkama, tož. japijki, mest. pri v imenovalniku Ogledali smo si znamenitosti mesta japijkah, or. z japijkama; množina: im. japijke, rod. Järvenpää japijk, daj. japijkam, tož. japijke, mest. pri japijkah, or. Kje? v Järvenpääju z japijkami Od kod? iz Järvenpääja StatuS: Predlog Kam? v Järvenpää 170 {B} Järvenpääjčan, Järvenpääjčanka; Jaševima, tož. Jaševi, mest. pri Jaševih, or. z Jaševima; Järvenpääjčanov, Järvenpääjčankin; järvenpääjski množina: im. Jaševa, rod. Jaševih, daj. Jaševim, tož. {O} ednina: im. Järvenpää, rod. Järvenpääja, daj. Jaševa, mest. pri Jaševih, or. z Jaševimi Järvenpääju, tož. Järvenpää, mest. pri Järvenpääju, or. StatuS: Predlog z Järvenpääjem PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih {I} ednina: im. [jêrvempe], rod. [jêrvempeja], daj. moških imen) [jêrvempeju], tož. [jêrvempe], mest. [pri jêrvempeju], or. [z‿jêrvempejem] Jelínek -nka [jélinək, rod. jélinka] m; ime bitja, osebno StatuS: Predlog ime PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev |priimek|; |češki pesnik|: melanholične pesmi Bohdana Jelínka Jaša -e tudi Jaša -a [jáša, rod. jáše tudi jáša] m; ime {B} Jelínkov bitja, osebno ime {O} ednina: im. Jelínek, rod. Jelínka, daj. Jelínku, tož. |moško ime|: poezija Jaše Zlobca; pogovor z Jašo Jelínka, mest. pri Jelínku, or. z Jelínkom; dvojina: {B} Jašev im. Jelínka, rod. Jelínkov, daj. Jelínkoma, tož. Jelínka, {O} ednina: im. Jaša, rod. Jaše tudi Jaša, daj. Jaši tudi mest. pri Jelínkih, or. z Jelínkoma; množina: im. Jašu, tož. Jašo tudi Jaša, mest. pri Jaši tudi pri Jašu, or. Jelínki, rod. Jelínkov, daj. Jelínkom, tož. Jelínke, mest. z Jašo tudi z Jašem; dvojina: im. Jaši tudi Jaša, rod. pri Jelínkih, or. z Jelínki Jaš tudi Jašev, daj. Jašama tudi Jašema, tož. Jaši tudi StatuS: Predlog Jaša, mest. pri Jašah tudi pri Jaših, or. z Jašama tudi z PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Jašema; množina: im. Jaše tudi Jaši, rod. Jaš tudi Jašev, daj. Jašam tudi Jašem, tož. Jaše, mest. pri Jašah tudi pri Jelšane1 Jelšan [je̯šáne, rod. je̯šán in jelšáne, rod. Jaših, or. z Jašami tudi z Jaši jelšán] ž mn.; zemljepisno ime {I} ednina: im. [jáša], rod. [jáše] tudi [jáša], daj. [jáši] |kraj v Sloveniji|: pivovarna v Jelšanah tudi [jášu], tož. [jášo] tudi [jáša], mest. [pri jáši] tudi [pri Kje? v Jelšanah jášu], or. [z‿jášo] tudi [z‿jášem]; dvojina: im. [jáši] Od kod? iz Jelšan tudi [jáša], rod. [jáš] tudi [jáše], daj. [jášama] tudi Kam? v Jelšane [jášema], tož. [jáši] tudi [jáša], mest. [pri jášah] tudi [pri {B} Jelšanec tudi Jelševec, Jelšanka tudi Jelševka; jáših], or. [z‿jášama] tudi [z‿jášema]; množina: im. Jelšančev tudi Jelševčev, Jelšankin tudi Jelševkin; [jáše] tudi [jáši], rod. [jáš] tudi [jáše], daj. [jášam] tudi jelšanski tudi jelševski [jášem], tož. [jáše], mest. [pri jášah] tudi [pri jáših], or. {O} množina: im. Jelšane, rod. Jelšan, daj. Jelšanam, [z‿jášami] tudi [z‿jáši] tož. Jelšane, mest. pri Jelšanah, or. z Jelšanami StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) PravoPiSna kategorija: Imena krajev Jašev -a -o [jáše, ž. jáševa, s. jáševo] prid. Jelšane2 Jelšan [je̯šáne, rod. je̯šán in jelšáne, rod. Jaševa življenjska zgodba; ogled Jaševe razstave (< jelšán] ž mn.; zemljepisno ime Jaša) |polno ime Mednarodni mejni prehod Jelšane|; nekdaj {O} moški: ednina: im. Jašev, rod. Jaševega, daj. |mejni prehod|: Na Jelšanah se za vstop v državo Jaševemu, tož. Jašev (živostno Jaševega), mest. pri čaka 20 minut; kot prilastek, v imenovalniku Prečkali Jaševem, or. z Jaševim; dvojina: im. Jaševa, rod. smo mejni prehod Jelšane Jaševih, daj. Jaševima, tož. Jaševa, mest. pri Jaševih, {O} množina: im. Jelšane, rod. Jelšan, daj. Jelšanam, or. z Jaševima; množina: im. Jaševi, rod. Jaševih, daj. tož. Jelšane, mest. pri Jelšanah, or. z Jelšanami Jaševim, tož. Jaševe, mest. pri Jaševih, or. z Jaševimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. Jaševa, rod. Jaševe, daj. Jaševi, PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena tož. Jaševo, mest. pri Jaševi, or. z Jaševo; dvojina: im. Jaševi, rod. Jaševih, daj. Jaševima, tož. Jaševi, mest. Jesenská -e [jésenska, rod. jésenske] ž; ime bitja, pri Jaševih, or. z Jaševima; množina: im. Jaševe, rod. osebno ime Jaševih, daj. Jaševim, tož. Jaševe, mest. pri Jaševih, or. |priimek|; |češka prevajalka in pisateljica|: z Jaševimi dopisovanje Milene Jesenske s Kafko; Jesenski so srednji: ednina: im. Jaševo, rod. Jaševega, daj. leta 1994 podelili naziv pravični med narodi; za Jaševemu, tož. Jaševo, mest. pri Jaševem, or. z izražanje svojine biografija Jesenske; prim. Jesenský Jaševim; dvojina: im. Jaševi, rod. Jaševih, daj. {O} ednina: im. Jesenská, rod. Jesenske, daj. Jesenski, 171 tož. Jesensko, mest. pri Jesenski, or. z Jesensko; Jilemnicke, mest. pri Jilemnickih, or. z Jilemnickimi dvojina: im. Jesenski, rod. Jesenskih, daj. Jesenskima, StatuS: Predlog tož. Jesenski, mest. pri Jesenskih, or. z Jesenskima; PravoPiSni kategoriji: Češčina; Lastna imena (priimki) množina: im. Jesenske, rod. Jesenskih, daj. Jesenskim, tož. Jesenske, mest. pri Jesenskih, or. z Jesenskimi Jilemnický -ega [jílemnjicki, rod. jílemnjickega] m; StatuS: Predlog ime bitja, osebno ime PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) |priimek|; |slovaški pisatelj|: Psevdonim Petra Jilemnickega je Peter Malý; za izražanje svojine Jesenský -ega [jésenski, rod. jésenskega] m; ime bitja, socialni realizem Jilemnickega; prim. Jilemnická osebno ime {O} ednina: im. Jilemnický, rod. Jilemnickega, |priimek|; |slovaški pisatelj|: Pisatelj Janko Jesenský daj. Jilemnickemu, tož. Jilemnickega, mest. pri je znan po psihološko skrbno zasnovanih literarnih Jilemnickem, or. z Jilemnickim; dvojina: im. likih; za izražanje svojine roman Jesenskega; prim. Jilemnicka, rod. Jilemnickih, daj. Jilemnickima, tož. Jesenská Jilemnicka, mest. pri Jilemnickih, or. z Jilemnickima; {O} ednina: im. Jesenský, rod. Jesenskega, daj. množina: im. Jilemnicki, rod. Jilemnickih, daj. Jesenskemu, tož. Jesenskega, mest. pri Jesenskem, or. Jilemnickim, tož. Jilemnicke, mest. pri Jilemnickih, or. z Jesenskim; dvojina: im. Jesenska, rod. Jesenskih, z Jilemnickimi daj. Jesenskima, tož. Jesenska, mest. pri Jesenskih, or. StatuS: Predlog z Jesenskima; množina: im. Jesenski, rod. Jesenskih, PravoPiSni kategoriji: Češčina; Lastna imena (priimki) daj. Jesenskim, tož. Jesenske, mest. pri Jesenskih, or. z Jesenskimi Jiří -ja [jírži, rod. jíržija] m; ime bitja, osebno ime StatuS: Predlog |češko moško ime|: politično angažirane pesmi Jiřija PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Wolkerja; V njihovi družini je veliko Jiřijev {B} Jiřijev Jež -a [jéš, rod. jéža] m; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. Jiři, rod. Jiřija, daj. Jiřiju, tož. Jiřija, |priimek|; |slovenski skladatelj|: zborovska dela mest. pri Jiřiju, or. z Jiřijem; dvojina: im. Jiřija, rod. Jakoba Ježa; |slovenski prevajalec|: Prevod je nastal Jiřijev, daj. Jiřijema, tož. Jiřija, mest. pri Jiřijih, or. z v sodelovanju z Nikom Ježem; prim. jež Jiřijema; množina: im. Jiřiji, rod. Jiřijev, daj. Jiřijem, {B} Ježev tož. Jiřije, mest. pri Jiřijih, or. z Jiřiji {O} ednina: im. Jež, rod. Ježa, daj. Ježu, tož. Ježa, mest. {I} ednina: im. [jírži], rod. [jíržija], daj. [jíržiju], tož. pri Ježu, or. z Ježem; dvojina: im. Ježa, rod. Ježev, [jíržija], mest. [pri jíržiju], or. [z‿jíržijem]; dvojina: daj. Ježema, tož. Ježa, mest. pri Ježih, or. z Ježema; im. [jíržija], rod. [jíržije], daj. [jíržijema], tož. [jíržija], množina: im. Ježi, rod. Ježev, daj. Ježem, tož. Ježe, mest. mest. [pri jíržijih], or. [z‿jíržijema]; množina: im. pri Ježih, or. z Ježi [jíržiji], rod. [jíržije], daj. [jíržijem], tož. [jíržije], mest. {I} ednina: im. [jéš], rod. [jéža], daj. [jéžu], tož. [jéža], [pri jíržijih], or. [z‿jíržiji] mest. [pri jéžu], or. [z‿jéžem]; dvojina: im. [jéža], StatuS: Predlog rod. [jéže], daj. [jéžema], tož. [jéža], mest. [pri jéžih], PravoPiSni kategoriji: Češčina; Lastna imena (osebna, or. [z‿jéžema]; množina: im. [jéži], rod. [jéže], daj. moška) [jéžem], tož. [jéže], mest. [pri jéžih], or. [z‿jéži] StatuS: Predlog Jocev prid.; obširneje glej pri Jocov PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Joco -a [jóco, rod. jóca] m; ime bitja, osebno ime Jilemnická -e [jílemnjicka, rod. jílemnjicke] ž; ime |moško ime|: fotografska monografija Joca bitja, osebno ime Žnidaršiča; Danes se bom na kosilu srečal z Jocom/ |priimek|; |slovaška pisateljica|: pisma Ružene Jocem Jilemnicke; za izražanje svojine feministični nazori {B} Jocov redko Jocev Jilemnicke; prim. Jilemnický {O} ednina: im. Joco, rod. Joca, daj. Jocu, tož. Joca, {O} ednina: im. Jilemnická, rod. Jilemnicke, daj. mest. pri Jocu, or. z Jocom redko z Jocem; dvojina: Jilemnicki, tož. Jilemnicko, mest. pri Jilemnicki, im. Joca, rod. Jocov redko Jocev, daj. Jocoma redko or. z Jilemnicko; dvojina: im. Jilemnicki, rod. Jocema, tož. Joca, mest. pri Jocih, or. z Jocoma redko z Jilemnickih, daj. Jilemnickima, tož. Jilemnicki, mest. Jocema; množina: im. Joci, rod. Jocov redko Jocev, daj. pri Jilemnickih, or. z Jilemnickima; množina: im. Jocom redko Jocem, tož. Joce, mest. pri Jocih, or. z Joci Jilemnicke, rod. Jilemnickih, daj. Jilemnickim, tož. {I} ednina: im. [jóco], rod. [jóca], daj. [jócu], tož. 172 [jóca], mest. [pri jócu], or. [z‿jócom] redko [z‿jócem]; jodlarica -e [jódlarica, rod. jódlarice] ž dvojina: im. [jóca], rod. [jóco] redko [jóce], daj. |ženska, ki jodla|: glasovne sposobnosti jodlarice; [jócoma] redko [jócema], tož. [jóca], mest. [pri jócih], slabšalno |Avstrijka ali prebivalka alpskih dežel|: or. [z‿jócoma] redko [z‿jócema]; množina: im. [jóci], Čestitali so ji za zmago nad jodlaricami; sopomenka rod. [jóco] redko [jóce], daj. [jócom] redko [jócem], jodlarka (< jodlar) tož. [jóce], mest. [pri jócih], or. [z‿jóci] {B} jodlaričin StatuS: Predlog {O} ednina: im. jodlarica, rod. jodlarice, daj. jodlarici, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) tož. jodlarico, mest. pri jodlarici, or. z jodlarico; dvojina: im. jodlarici, rod. jodlaric, daj. jodlaricama, Jocov -a -o redko -a -o [jóco, ž. jócova, s. jócovo tož. jodlarici, mest. pri jodlaricah, or. z jodlaricama; redko jóce, ž. jóceva, s. jócevo] prid. množina: im. jodlarice, rod. jodlaric, daj. jodlaricam, Jocovi/Jocevi prijatelji tož. jodlarice, mest. pri jodlaricah, or. z jodlaricami Jocovo/Jocevo triglavsko priznanje |nagrada|: prejemnik StatuS: Predlog Jocovega/Jocevega triglavskega priznanja; prim. PravoPiSna kategorija: Nadomestna imena in Jocova ulica (< Joco) poimenovanja {O} moški: ednina: im. Jocov redko Jocev, rod. Jocovega redko Jocevega, daj. Jocovemu redko Joensuu1 -ja [jóensu, rod. jóensuja] m; osebno ime, ime Jocevemu, tož. Jocov redko Jocev (živostno Jocovega bitja redko Jocevega), mest. pri Jocovem redko pri Jocevem, |priimek|; |finski pisatelj|: kriminalistični romani or. z Jocovim redko z Jocevim; dvojina: im. Jocova Mattija Yrjänäja Joensuuja; literarni večer z redko Joceva, rod. Jocovih redko Jocevih, daj. Jocovima Joensuujem redko Jocevima, tož. Jocova redko Joceva, mest. pri {B} Joensuujev Jocovih redko pri Jocevih, or. z Jocovima redko z {O} ednina: im. Joensuu, rod. Joensuuja, daj. Jocevima; množina: im. Jocovi redko Jocevi, rod. Joensuuju, tož. Joensuuja, mest. pri Joensuuju, or. z Jocovih redko Jocevih, daj. Jocovim redko Jocevim, Joensuujem; dvojina: im. Joensuuja, rod. Joensuujev, tož. Jocove redko Joceve, mest. pri Jocovih redko pri daj. Joensuujema, tož. Joensuuja, mest. pri Joensuujih, Jocevih, or. z Jocovimi redko z Jocevimi or. z Joensuujema; množina: im. Joensuuji, rod. ženski: ednina: im. Jocova redko Joceva, rod. Jocove Joensuujev, daj. Joensuujem, tož. Joensuuje, mest. pri redko Joceve, daj. Jocovi redko Jocevi, tož. Jocovo redko Joensuujih, or. z Joensuuji Jocevo, mest. pri Jocovi redko pri Jocevi, or. z Jocovo {I} ednina: im. [jóensu], rod. [jóensuja], daj. redko z Jocevo; dvojina: im. Jocovi redko Jocevi, rod. [jóensuju], tož. [jóensuja], mest. [pri jóensuju], Jocovih redko Jocevih, daj. Jocovima redko Jocevima, or. [z‿jóensujem]; dvojina: im. [jóensuja], rod. tož. Jocovi redko Jocevi, mest. pri Jocovih redko pri [jóensuje], daj. [jóensujema], tož. [jóensuja], mest. Jocevih, or. z Jocovima redko z Jocevima; množina: [pri jóensujih], or. [z‿jóensujema]; množina: im. im. Jocove redko Joceve, rod. Jocovih redko Jocevih, [jóensuji], rod. [jóensuje], daj. [jóensujem], tož. daj. Jocovim redko Jocevim, tož. Jocove redko Joceve, [jóensuje], mest. [pri jóensujih], or. [z‿jóensuji] mest. pri Jocovih redko pri Jocevih, or. z Jocovimi StatuS: Predlog redko z Jocevimi PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) srednji: ednina: im. Jocovo redko Jocevo, rod. Jocovega redko Jocevega, daj. Jocovemu redko Joensuu2 -ja [jóensu, rod. jóensuja] m; zemljepisno ime Jocevemu, tož. Jocovo redko Jocevo, mest. pri Jocovem |kraj na Finskem|: mestna hiša v Joensuuju; redko pri Jocevem, or. z Jocovim redko z Jocevim; pobratena mesta z Joensuujem; kot prilastek, v dvojina: im. Jocovi redko Jocevi, rod. Jocovih redko imenovalniku Cilj mesta Joensuu je postati ogljično Jocevih, daj. Jocovima redko Jocevima, tož. Jocovi nevtralno mesto do leta 2025 redko Jocevi, mest. pri Jocovih redko pri Jocevih, or. z Kje? v Joensuuju Jocovima redko z Jocevima; množina: im. Jocova redko Od kod? iz Joensuuja Joceva, rod. Jocovih redko Jocevih, daj. Jocovim redko Kam? v Joensuu Jocevim, tož. Jocova redko Joceva, mest. pri Jocovih {B} Joensuujčan, Joensuujčanka; Joensuujčanov, redko pri Jocevih, or. z Jocovimi redko z Jocevimi Joensuujčankin; joensuujski StatuS: Predlog {O} ednina: im. Joensuu, rod. Joensuuja, daj. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Joensuuju, tož. Joensuu, mest. pri Joensuuju, or. z moških imen) Joensuujem {I} ednina: im. [jóensu], rod. [jóensuja], daj. 173 [jóensuju], tož. [jóensu], mest. [pri jóensuju], or. [z‿jóensujem] Jõgeva -e [jkeva, rod. jkeve] ž; zemljepisno ime StatuS: Predlog |kraj v Estoniji|: sovjetska okupacija Jõgeve; PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev Estonska pesnica Betti Alver se je rodila v Jõgevi Kje? v Jõgevi Joensuujev -a -o [jóensuje, ž. jóensujeva, s. Od kod? iz Jõgeve jóensujevo] prid. Kam? v Jõgevo Joensuujeva dela so prevedena v več jezikov (< {B} Jõgevčan, Jõgevčanka; Jõgevčanov, Joensuu2) Jõgevčankin; jõgevski {O} moški: ednina: im. Joensuujev, rod. {O} ednina: im. Jõgeva, rod. Jõgeve, daj. Jõgevi, tož. Joensuujevega, daj. Joensuujevemu, tož. Joensuujev Jõgevo, mest. pri Jõgevi, or. z Jõgevo (živostno Joensuujevega), mest. pri Joensuujevem, StatuS: Predlog or. z Joensuujevim; dvojina: im. Joensuujeva, rod. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev Joensuujevih, daj. Joensuujevima, tož. Joensuujeva, mest. pri Joensuujevih, or. z Joensuujevima; množina: Jõhvi -ja [jhvi, rod. jhvija] m; zemljepisno ime im. Joensuujevi, rod. Joensuujevih, daj. Joensuujevim, |kraj v Estoniji|: sprehajališče v Jõhviju; cestne tož. Joensuujeve, mest. pri Joensuujevih, or. z povezave z Jõhvijem; kot prilastek, v imenovalniku Joensuujevimi sovjetska okupacija mesta Jõhvi ženski: ednina: im. Joensuujeva, rod. Joensuujeve, daj. Kje? v Jõhviju Joensuujevi, tož. Joensuujevo, mest. pri Joensuujevi, Od kod? iz Jõhvija or. z Joensuujevo; dvojina: im. Joensuujevi, rod. Kam? v Jõhvi Joensuujevih, daj. Joensuujevima, tož. Joensuujevi, {B} Jõhvijčan, Jõhvijčanka; Jõhvijčanov, mest. pri Joensuujevih, or. z Joensuujevima; množina: Jõhvijčankin; jõhvijski im. Joensuujeve, rod. Joensuujevih, daj. Joensuujevim, {O} ednina: im. Jõhvi, rod. Jõhvija, daj. Jõhviju, tož. tož. Joensuujeve, mest. pri Joensuujevih, or. z Jõhvi, mest. pri Jõhviju, or. z Jõhvijem Joensuujevimi {I} ednina: im. [jhvi], rod. [jhvija], daj. [jhviju], tož. srednji: ednina: im. Joensuujevo, rod. Joensuujevega, [jhvi], mest. [pri jhviju], or. [z‿jhvijem] daj. Joensuujevemu, tož. Joensuujevo, mest. pri StatuS: Predlog Joensuujevem, or. z Joensuujevim; dvojina: im. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev Joensuujevi, rod. Joensuujevih, daj. Joensuujevima, tož. Joensuujevi, mest. pri Joensuujevih, or. z Jordan1 -a [džórdan, rod. džórdana] m; ime bitja, Joensuujevima; množina: im. Joensuujeva, rod. osebno ime Joensuujevih, daj. Joensuujevim, tož. Joensuujeva, |angleško moško ime|: Pogosto misli na Jordana; mest. pri Joensuujevih, or. z Joensuujevimi Predstavo si je ogledala z Jordanom; |angleški StatuS: Predlog priimek|: športni dosežki Michaela Jordana PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {B} Jordanov {O} ednina: im. Jordan, rod. Jordana, daj. Jordanu, tož. Jœuf -a [žêf, rod. žêfa tudi žf, rod. žfa] m; Jordana, mest. pri Jordanu, or. z Jordanom; dvojina: zemljepisno ime im. Jordana, rod. Jordanov, daj. Jordanoma, tož. |kraj v Franciji|: Michel François Platini se je rodil v Jordana, mest. pri Jordanih, or. z Jordanoma; množina: Jœufu na severu Francije im. Jordani, rod. Jordanov, daj. Jordanom, tož. Jordane, Kje? v Jœufu mest. pri Jordanih, or. z Jordani Od kod? iz Jœufa StatuS: Predlog Kam? v Jœuf PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); {B} Jœufčan, Jœufčanka; Jœufčanov, Jœufčankin; Lastna imena (priimki) jœufski {O} ednina: im. Jœuf, rod. Jœufa, daj. Jœufu, tož. Jœuf, Jordan2 -a [jórdan, rod. jórdana] m; zemljepisno ime mest. pri Jœufu, or. z Jœufom |reka v Jordaniji|: okljuk Jordana; Jezusov krst v {I} ednina: im. [žêf] tudi [žf], rod. [žêfa] tudi [žfa], Jordanu; kot prilastek, v imenovalniku most čez reko daj. [žêfu] tudi [žfu], tož. [žêf] tudi [žf], mest. [pri Jordan; prim. Dolina Jordana žêfu] tudi [pri žfu], or. [z‿žêfom] tudi [z‿žfom] {B} Jordanov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Jordan, rod. Jordana, daj. Jordanu, tož. PravoPiSna kategorija: Imena krajev Jordan, mest. pri Jordanu, or. z Jordanom 174 StatuS: Predlog Jordanovih, or. z Jordanovimi PravoPiSna kategorija: Imena voda srednji: ednina: im. Jordanovo, rod. Jordanovega, daj. Jordanovemu, tož. Jordanovo, mest. pri Jordanovem, jordanijski prid.; obširneje glej pri jordanski1 or. z Jordanovim; dvojina: im. Jordanovi, rod. Jordanovih, daj. Jordanovima, tož. Jordanovi, mest. Jordanov1 -a -o [džórdano, ž. džórdanova, s. pri Jordanovih, or. z Jordanovima; množina: im. džórdanovo] prid. Jordanova, rod. Jordanovih, daj. Jordanovim, tož. |nanašajoč se na angleško moško ime|: Jordanov sin; Jordanova, mest. pri Jordanovih, or. z Jordanovimi |nanašajoč se na angleški priimek|: Jordanova vrnitev StatuS: Predlog (< Jordan1) PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen voda) {O} moški: ednina: im. Jordanov, rod. Jordanovega, daj. Jordanovemu, tož. Jordanov jordanski2 -a -o [jórdanski] prid. (živostno Jordanovega), mest. pri Jordanovem, or. z jordanski pritoki; jordansko porečje; prim. Jordanovim; dvojina: im. Jordanova, rod. Jordanovih, Jordanski tektonski jarek (< Jordan2) daj. Jordanovima, tož. Jordanova, mest. pri Jordanovih, {O} moški: ednina: im. jordanski, rod. jordanskega, or. z Jordanovima; množina: im. Jordanovi, rod. daj. jordanskemu, tož. jordanski (živostno jordanskega), Jordanovih, daj. Jordanovim, tož. Jordanove, mest. pri mest. pri jordanskem, or. z jordanskim; dvojina: im. Jordanovih, or. z Jordanovimi jordanska, rod. jordanskih, daj. jordanskima, tož. ženski: ednina: im. Jordanova, rod. Jordanove, daj. jordanska, mest. pri jordanskih, or. z jordanskima; Jordanovi, tož. Jordanovo, mest. pri Jordanovi, or. z množina: im. jordanski, rod. jordanskih, daj. Jordanovo; dvojina: im. Jordanovi, rod. Jordanovih, jordanskim, tož. jordanske, mest. pri jordanskih, or. z daj. Jordanovima, tož. Jordanovi, mest. pri Jordanovih, jordanskimi or. z Jordanovima; množina: im. Jordanove, rod. ženski: ednina: im. jordanska, rod. jordanske, daj. Jordanovih, daj. Jordanovim, tož. Jordanove, mest. pri jordanski, tož. jordansko, mest. pri jordanski, or. z Jordanovih, or. z Jordanovimi jordansko; dvojina: im. jordanski, rod. jordanskih, daj. srednji: ednina: im. Jordanovo, rod. Jordanovega, daj. jordanskima, tož. jordanski, mest. pri jordanskih, or. z Jordanovemu, tož. Jordanovo, mest. pri Jordanovem, jordanskima; množina: im. jordanske, rod. jordanskih, or. z Jordanovim; dvojina: im. Jordanovi, rod. daj. jordanskim, tož. jordanske, mest. pri jordanskih, or. Jordanovih, daj. Jordanovima, tož. Jordanovi, mest. z jordanskimi pri Jordanovih, or. z Jordanovima; množina: im. srednji: ednina: im. jordansko, rod. jordanskega, daj. Jordanova, rod. Jordanovih, daj. Jordanovim, tož. jordanskemu, tož. jordansko, mest. pri jordanskem, or. Jordanova, mest. pri Jordanovih, or. z Jordanovimi z jordanskim; dvojina: im. jordanski, rod. jordanskih, StatuS: Predlog daj. jordanskima, tož. jordanski, mest. pri jordanskih, PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz osebnih or. z jordanskima; množina: im. jordanska, rod. moških imen); Svojilni pridevniki (iz priimkov) jordanskih, daj. jordanskim, tož. jordanska, mest. pri jordanskih, or. z jordanskimi Jordanov2 -a -o [jórdano, ž. jórdanova, s. StatuS: Predlog jórdanovo] prid. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen voda) Jordanov pritok; Jordanova struga (< Jordan2) {O} moški: ednina: im. Jordanov, rod. Jordanski tektonski jarek -ega -ega -rka Jordanovega, daj. Jordanovemu, tož. Jordanov [jórdanski tektónski járək, rod. jórdanskega (živostno Jordanovega), mest. pri Jordanovem, or. z tektónskega járka] m; zemljepisno ime Jordanovim; dvojina: im. Jordanova, rod. Jordanovih, |dolina v Jordaniji|: območje Jordanskega daj. Jordanovima, tož. Jordanova, mest. pri Jordanovih, tektonskega jarka; vlažen zrak v Jordanskem or. z Jordanovima; množina: im. Jordanovi, rod. tektonskem jarku; skrajšano potovanje vzdolž Jordanovih, daj. Jordanovim, tož. Jordanove, mest. pri Jordanskega jarka; preseljevanje judovskih ljudstev Jordanovih, or. z Jordanovimi v Jordanskem jarku; dežela med Jordanskim ženski: ednina: im. Jordanova, rod. Jordanove, daj. jarkom in Sredozemskim morjem; ◎ arab. Al-Ghor/ Jordanovi, tož. Jordanovo, mest. pri Jordanovi, or. z Al-Ghawr, hebr. Bik'at HaYarden; prim. jordanski2, Jordanovo; dvojina: im. Jordanovi, rod. Jordanovih, Dolina Jordana (< Jordan2) daj. Jordanovima, tož. Jordanovi, mest. pri Jordanovih, Kje? v Jordanskem tektonskem jarku or. z Jordanovima; množina: im. Jordanove, rod. Od kod? iz Jordanskega tektonskega jarka Jordanovih, daj. Jordanovim, tož. Jordanove, mest. pri Kam? v Jordanski tektonski jarek 175 {O} ednina: im. Jordanski tektonski jarek, rod. tož. jorkširsko in yorkshirsko, mest. pri jorkširski in Jordanskega tektonskega jarka, daj. Jordanskemu pri yorkshirski, or. z jorkširsko in z yorkshirsko; tektonskemu jarku, tož. Jordanski tektonski jarek, dvojina: im. jorkširski in yorkshirski, rod. jorkširskih mest. pri Jordanskem tektonskem jarku, or. z in yorkshirskih, daj. jorkširskima in yorkshirskima, Jordanskim tektonskim jarkom tož. jorkširski in yorkshirski, mest. pri jorkširskih in pri StatuS: Predlog yorkshirskih, or. z jorkširskima in z yorkshirskima; PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena množina: im. jorkširske in yorkshirske, rod. jorkširskih in yorkshirskih, daj. jorkširskim in yorkshirskim, tož. Jörg -a [jêrk, rod. jêrga in jrk, rod. jrga] m; ime bitja, jorkširske in yorkshirske, mest. pri jorkširskih in pri osebno ime yorkshirskih, or. z jorkširskimi in z yorkshirskimi |nemško moško ime|: Opazoval je Jörga pri kartanju; srednji: ednina: im. jorkširsko in yorkshirsko, rod. Z nekdanjim koroškim deželnim glavarjem Jörgom jorkširskega in yorkshirskega, daj. jorkširskemu Haiderjem so bili v sporu zaradi dvojezičnih tabel in yorkshirskemu, tož. jorkširsko in yorkshirsko, {B} Jörgov mest. pri jorkširskem in pri yorkshirskem, or. z {O} ednina: im. Jörg, rod. Jörga, daj. Jörgu, tož. Jörga, jorkširskim in z yorkshirskim; dvojina: im. jorkširski mest. pri Jörgu, or. z Jörgom; dvojina: im. Jörga, rod. in yorkshirski, rod. jorkširskih in yorkshirskih, daj. Jörgov, daj. Jörgoma, tož. Jörga, mest. pri Jörgih, or. z jorkširskima in yorkshirskima, tož. jorkširski in Jörgoma; množina: im. Jörgi, rod. Jörgov, daj. Jörgom, yorkshirski, mest. pri jorkširskih in pri yorkshirskih, tož. Jörge, mest. pri Jörgih, or. z Jörgi or. z jorkširskima in z yorkshirskima; množina: StatuS: Predlog im. jorkširska in yorkshirska, rod. jorkširskih in PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) yorkshirskih, daj. jorkširskim in yorkshirskim, tož. jorkširska in yorkshirska, mest. pri jorkširskih in pri Jorkšir -a [jórkšir, rod. jórkšira] m; zemljepisno ime yorkshirskih, or. z jorkširskimi in z yorkshirskimi |grofija v Angliji|; ◎ angl. Yorkshire; gl. Yorkshire StatuS: Predlog S PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen držav, celin, tatuS: Predlog P pokrajin, otokov); Poimenovanja bolezni, iger, jedi ravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) enot Jukka -e in Jukka -a [júka, rod. júke in júka] m; ime jorkširski -a -o in yorkshirski -a -o [jórkširski] bitja, osebno ime prid. |finsko moško ime|: Na razstavi so bila razstavljena jorkširski/yorkshirski vojvoda; Živi na jorkširskem/ dela dveh finskih oblikovalcev stekla, Jana yorkshirskem podeželju Torstenssona in Jukke/Jukka Isotala; Sodeluje s jorkširski/yorkshirski terier |žival|: mešanec med finskim producentom Jukko/Jukkom Immonenom čivavo in jorkširskim/yorkshirskim terierjem; kot {B} Jukkov prilastek, v imenovalniku psička pasme jorkširski/ {O} ednina: im. Jukka, rod. Jukke in Jukka, daj. Jukki yorkshirski terier; jorkširski/yorkshirski puding |jed|: in Jukku, tož. Jukko in Jukka, mest. pri Jukki in pri govedina z jorkširskim pudingom (< Yorkshire) Jukku, or. z Jukko in z Jukkom; dvojina: im. Jukki in {O} moški: Jukka, rod. Jukk in Jukkov, daj. Jukkama in Jukkoma, ednina: im. jorkširski in yorkshirski, rod. jorkširskega in yorkshirskega, daj. jorkširskemu in tož. Jukki in Jukka, mest. pri Jukkah in pri Jukkih, yorkshirskemu, tož. jorkširski (živostno jorkširskega or. z Jukkama in z Jukkoma; množina: im. Jukke in Jukki, in yorkshirski (živostno yorkshirskega), mest. pri rod. Jukk in Jukkov, daj. Jukkam in Jukkom, tož. jorkširskem Jukke, in pri yorkshirskem, or. z jorkširskim in z mest. pri Jukkah in pri Jukkih, or. z Jukkami in yorkshirskim; z Jukki dvojina: im. jorkširska in yorkshirska, rod. jorkširskih in yorkshirskih, daj. jorkširskima in StatuS: Predlog yorkshirskima, tož. jorkširska in yorkshirska, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (osebna, jorkširskih moška) in pri yorkshirskih, or. z jorkširskima in z yorkshirskima; množina: im. jorkširski in yorkshirski, rod. jorkširskih in yorkshirskih, daj. jorkširskim in Jukkov -a -o [júko, ž. júkova, s. júkovo] prid. yorkshirskim, tož. jorkširske in yorkshirske, mest. pri Jukkove skladbe; Jukkovo ustvarjanje (< Jukka) jorkširskih in pri yorkshirskih, or. z jorkširskimi in z {O} moški: ednina: im. Jukkov, rod. Jukkovega, daj. yorkshirskimi Jukkovemu, tož. Jukkov (živostno Jukkovega), mest. ženski: ednina: im. jorkširska in yorkshirska, rod. pri Jukkovem, or. z Jukkovim; dvojina: im. Jukkova, jorkširske in yorkshirske, daj. jorkširski in yorkshirski, rod. Jukkovih, daj. Jukkovima, tož. Jukkova, mest. pri 176 Jukkovih, or. z Jukkovima; množina: im. Jukkovi, Juninemu, tož. Junino, mest. pri Juninem, or. z rod. Jukkovih, daj. Jukkovim, tož. Jukkove, mest. pri Juninim; dvojina: im. Junini, rod. Juninih, daj. Jukkovih, or. z Jukkovimi Juninima, tož. Junini, mest. pri Juninih, or. z Juninima; ženski: ednina: im. Jukkova, rod. Jukkove, daj. množina: im. Junina, rod. Juninih, daj. Juninim, tož. Jukkovi, tož. Jukkovo, mest. pri Jukkovi, or. z Junina, mest. pri Juninih, or. z Juninimi Jukkovo; dvojina: im. Jukkovi, rod. Jukkovih, daj. StatuS: Predlog Jukkovima, tož. Jukkovi, mest. pri Jukkovih, or. z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Jukkovima; množina: im. Jukkove, rod. Jukkovih, ženskih imen) daj. Jukkovim, tož. Jukkove, mest. pri Jukkovih, or. z Jukkovimi Junkers -a [júnkers, rod. júnkersa in júnkərs, rod. srednji: ednina: im. Jukkovo, rod. Jukkovega, daj. júnkərsa] m; ime bitja, osebno ime Jukkovemu, tož. Jukkovo, mest. pri Jukkovem, or. |nemški priimek|: Ime Huga Junkersa je najbolj z Jukkovim; dvojina: im. Jukkovi, rod. Jukkovih, znano v letalstvu daj. Jukkovima, tož. Jukkovi, mest. pri Jukkovih, or. {B} Junkersov z Jukkovima; množina: im. Jukkova, rod. Jukkovih, {O} ednina: im. Junkers, rod. Junkersa, daj. daj. Jukkovim, tož. Jukkova, mest. pri Jukkovih, or. z Junkersu, tož. Junkersa, mest. pri Junkersu, or. z Jukkovimi Junkersom; dvojina: im. Junkersa, rod. Junkersov, daj. StatuS: Predlog Junkersoma, tož. Junkersa, mest. pri Junkersih, or. z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Junkersoma; množina: im. Junkersi, rod. Junkersov, moških imen) daj. Junkersom, tož. Junkerse, mest. pri Junkersih, or. z Junkersi Július -a [júljus, rod. júljusa] m; ime bitja, osebno ime StatuS: Predlog |slovaško moško ime|: Njen prvi vnuk Július se je PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) rodil v Bratislavi {B} Júliusov Juno1 -a [júno, rod. júna] m; stvarno ime {O} ednina: im. Július, rod. Júliusa, daj. Júliusu, tož. |Nasino vesoljsko plovilo|: Pred Junom je bila Júliusa, mest. pri Júliusu, or. z Júliusom; dvojina: im. malce manj kot pet let trajajoča pot; kot prilastek, v Júliusa, rod. Júliusov, daj. Júliusoma, tož. Júliusa, mest. imenovalniku Če plovila Juno ne bi uničili, bi treščilo pri Júliusih, or. z Júliusoma; množina: im. Júliusi, rod. na katero od Jupitrovih lun in tja prineslo mikrobe z Júliusov, daj. Júliusom, tož. Júliuse, mest. pri Júliusih, Zemlje; prim. Juno4 or. z Júliusi {B} Junov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Juno, rod. Juna, daj. Junu, tož. Juno, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); mest. pri Junu, or. z Junom Slovaščina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena Junin -a -o [júnin] prid. |nanašajoč se na žensko ime|: Junin 19-letni sin bo Juno4 -- [júno, rod. júno] ž; stvarno ime igralec; Tilen se je nekega dne znašel v Juninem |Nasino vesoljsko plovilo|: Juno se je Jupitru razredu; |nanašajoč se na vesoljsko plovilo|: Junina približala na zgolj 4200 kilometrov; slike Jupitrovih pot med planeti (< Juno2) oblakov, posnete z Juno; kot prilastek, v imenovalniku {O} moški: ednina: im. Junin, rod. Juninega, daj. vertikalno kroženje sonde Juno; prim. Juno1 Juninemu, tož. Junin (živostno Juninega), mest. pri {B} Junin Juninem, or. z Juninim; dvojina: im. Junina, rod. {O} ednina: im. Juno, rod. Juno, daj. Juno, tož. Juno, Juninih, daj. Juninima, tož. Junina, mest. pri Juninih, mest. pri Juno, or. z Juno or. z Juninima; množina: im. Junini, rod. Juninih, daj. StatuS: Predlog Juninim, tož. Junine, mest. pri Juninih, or. z Juninimi PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena ženski: ednina: im. Junina, rod. Junine, daj. Junini, tož. Junino, mest. pri Junini, or. z Junino; dvojina: im. Junonin -a -o [junónin] prid. Junini, rod. Juninih, daj. Juninima, tož. Junini, mest. Pes je spal v postelji ob Junoninih nogah (< pri Juninih, or. z Juninima; množina: im. Junine, rod. Junona Juninih, ) daj. Juninim, tož. Junine, mest. pri Juninih, or. z Juninimi {O} moški: ednina: im. Junonin, rod. Junoninega, srednji: daj. Junoninemu, tož. Junonin (živostno Junoninega), ednina: im. Junino, rod. Juninega, daj. mest. pri Junoninem, or. z Junoninim; dvojina: 177 im. Junonina, rod. Junoninih, daj. Junoninima, tož. Jurčečevim, tož. Jurčečeve, mest. pri Jurčečevih, or. z Junonina, mest. pri Junoninih, or. z Junoninima; Jurčečevimi množina: im. Junonini, rod. Junoninih, daj. Junoninim, ženski: ednina: im. Jurčečeva, rod. Jurčečeve, daj. tož. Junonine, mest. pri Junoninih, or. z Junoninimi Jurčečevi, tož. Jurčečevo, mest. pri Jurčečevi, or. z ženski: ednina: im. Junonina, rod. Junonine, daj. Jurčečevo; dvojina: im. Jurčečevi, rod. Jurčečevih, daj. Junonini, tož. Junonino, mest. pri Junonini, or. z Jurčečevima, tož. Jurčečevi, mest. pri Jurčečevih, or. z Junonino; dvojina: im. Junonini, rod. Junoninih, daj. Jurčečevima; množina: im. Jurčečeve, rod. Jurčečevih, Junoninima, tož. Junonini, mest. pri Junoninih, or. z daj. Jurčečevim, tož. Jurčečeve, mest. pri Jurčečevih, Junoninima; množina: im. Junonine, rod. Junoninih, or. z Jurčečevimi daj. Junoninim, tož. Junonine, mest. pri Junoninih, or. z srednji: ednina: im. Jurčečevo, rod. Jurčečevega, daj. Junoninimi Jurčečevemu, tož. Jurčečevo, mest. pri Jurčečevem, or. srednji: ednina: im. Junonino, rod. Junoninega, daj. z Jurčečevim; dvojina: im. Jurčečevi, rod. Jurčečevih, Junoninemu, tož. Junonino, mest. pri Junoninem, or. daj. Jurčečevima, tož. Jurčečevi, mest. pri Jurčečevih, z Junoninim; dvojina: im. Junonini, rod. Junoninih, or. z Jurčečevima; množina: im. Jurčečeva, rod. daj. Junoninima, tož. Junonini, mest. pri Junoninih, or. Jurčečevih, daj. Jurčečevim, tož. Jurčečeva, mest. pri z Junoninima; množina: im. Junonina, rod. Junoninih, Jurčečevih, or. z Jurčečevimi daj. Junoninim, tož. Junonina, mest. pri Junoninih, or. z StatuS: Predlog Junoninimi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz religijskih, Jurčičeva pot -e -i [júrčičeva pót, rod. júrčičeve mitoloških, domišljijskih imen) potí] ž; zemljepisno ime |pohodniška pot na Dolenjskem|: trasa Jurčičeve Jurčec -a [júrčəc, rod. júrčeca in júrčəca] m; ime bitja, poti; spomeniki na Jurčičevi poti; Pohodniki so se od osebno ime Višnje gore do Muljave odpravili po Jurčičevi poti; |priimek|; |slovenski novinar, esejist in pisatelj|: prim. Jurčičev (< Jurčič) Dolinar si je iz Rima dopisoval z Jurčecem v Buenos Kje? na Jurčičevi poti Airesu Od kod? z Jurčičeve poti {B} Jurčečev Kam? na Jurčičevo pot {O} ednina: im. Jurčec, rod. Jurčeca, daj. Jurčecu, tož. {O} ednina: im. Jurčičeva pot, rod. Jurčičeve poti, daj. Jurčeca, mest. pri Jurčecu, or. z Jurčecem; dvojina: im. Jurčičevi poti, tož. Jurčičevo pot, mest. pri Jurčičevi Jurčeca, rod. Jurčecev, daj. Jurčecema, tož. Jurčeca, poti, or. z Jurčičevo potjo mest. pri Jurčecih, or. z Jurčecema; množina: im. {I} ednina: im. [júrčičeva pót], rod. [júrčičeve potí], Jurčeci, rod. Jurčecev, daj. Jurčecem, tož. Jurčece, mest. daj. [júrčičevi póti], tož. [júrčičevo pót], mest. [pri pri Jurčecih, or. z Jurčeci júrčičevi póti], or. [z‿júrčičevo potjó] {I} ednina: im. [júrčəc], rod. [júrčeca], daj. [júrčecu], StatuS: Predlog tož. [júrčeca], mest. [pri júrčecu], or. [z‿júrčecem]; PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena dvojina: im. [júrčeca], rod. [júrčece], daj. [júrčecema], tož. [júrčeca], mest. [pri júrčecih], or. Jürgen -a tudi Jürgen -gna [jírgen, rod. jírgena tudi [z‿júrčecema]; množina: im. [júrčeci], rod. [júrčece], jírgən, rod. jírgna] m; ime bitja, osebno ime daj. [júrčecem], tož. [júrčece], mest. [pri júrčecih], or. |nemško moško ime|: filozofija Jürgena Habermasa [z‿júrčeci] {B} Jürgenov tudi Jürgnov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Jürgen, rod. Jürgena tudi Jürgna, daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Jürgenu tudi Jürgnu, tož. Jürgen, mest. pri Jürgenu tudi pri Jürgnu, or. z Jürgenom tudi z Jürgnom; dvojina: Jurčečev -a -o [júrčeče, ž. júrčečeva, s. júrčečevo im. Jürgena in Jürgna, rod. Jürgenov in Jürgnov, in júrčəče, ž. júrčəčeva, s. júrčəčevo] prid. daj. Jürgenom in Jürgnom, tož. Jürgena in Jürgna, Jurčečev roman »Ljubljanski triptih« (< Jurčec) mest. pri Jürgenih in pri Jürgnih, or. z Jürgenoma in {O} moški: ednina: im. Jurčečev, rod. Jurčečevega, z Jürgnoma; množina: im. Jürgeni in Jürgnki, rod. daj. Jurčečevemu, tož. Jurčečev (živostno Jurčečevega), Jürgenov in Jürgnov, daj. Jürgenom in Jürgnom, tož. mest. pri Jurčečevem, or. z Jurčečevim; dvojina: im. Jürgene in Jürgne, mest. pri Jürgenih in pri Jürgnih, or. Jurčečeva, rod. Jurčečevih, daj. Jurčečevima, tož. z Jürgeni in z Jürgni Jurčečeva, mest. pri Jurčečevih, or. z Jurčečevima; StatuS: Predlog množina: im. Jurčečevi, rod. Jurčečevih, daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) 178 Jürgenov -a -o tudi Jürgnov -a -o [jírgeno, ž. Jurgiti, rod. Jurgit, daj. Jurgitama, tož. Jurgiti, mest. pri jírgenova, s. jírgenovo tudi jírgno, ž. jírgnova, s. Jurgitah, or. z Jurgitama; množina: im. Jurgite, rod. jírgnovo] prid. Jurgit, daj. Jurgitam, tož. Jurgite, mest. pri Jurgitah, or. Obiskali so Jürgenovo farmo plazilcev (< Jürgen) z Jurgitami {O} moški: ednina: im. Jürgenov tudi Jürgnov, rod. StatuS: Predlog Jürgenovega tudi Jürgnovega, daj. Jürgenovemu PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) tudi Jürgnovemu, tož. Jürgenov tudi Jürgnov (živostno Jürgenovega tudi Jürgnovega), mest. pri Jürgnov prid.; obširneje glej pri Jürgenov Jürgenovem tudi pri Jürgnovem, or. z Jürgenovim tudi z Jürgnovim; dvojina: im. Jürgenova tudi Jürgnova, Jurica -e redko -a [júrica, rod. júrice redko júrica] m; rod. Jürgenovih tudi Jürgnovih, daj. Jürgenovima tudi ime bitja, osebno ime Jürgnovima, tož. Jürgenova tudi Jürgnova, mest. pri |južnoslovansko moško ime|: roman Jurice Pavičića Jürgenovih tudi pri Jürgnovih, or. z Jürgenovima tudi {B} Juričev z Jürgnovima; množina: im. Jürgenovi tudi Jürgnovi, {O} ednina: im. Jurica, rod. Jurice redko Jurica, daj. rod. Jürgenovih tudi Jürgnovih, daj. Jürgenovim tudi Jurici redko Juricu, tož. Jurico redko Jurica, mest. pri Jürgnovim, tož. Jürgenove tudi Jürgnove, mest. pri Jurici redko pri Juricu, or. z Jurico redko z Juricem; Jürgenovih tudi pri Jürgnovih, or. z Jürgenovimi tudi z dvojina: im. Jurici redko Jurica, rod. Juric redko Jürgnovimi Juricev, daj. Juricama redko Juricema, tož. Jurici ženski: ednina: im. Jürgenova tudi Jürgnova, rod. redko Jurica, mest. pri Juricah redko pri Juricih, or. z Jürgenove tudi Jürgnove, daj. Jürgenovi tudi Jürgnovi, Juricama redko z Juricema; množina: im. Jurice redko tož. Jürgenovo tudi Jürgnovo, mest. pri Jürgenovi Jurici, rod. Juric redko Juricev, daj. Juricam redko tudi pri Jürgnovi, or. z Jürgenovo tudi z Jürgnovo; Juricem, tož. Jurice, mest. pri Juricah redko pri Juricih, dvojina: im. Jürgenovi tudi Jürgnovi, rod. Jürgnovih or. z Juricami redko z Jurici tudi Jürgenovih, daj. Jürgenovima tudi Jürgnovima, {I} ednina: im. [júrica], rod. [júrice] redko [júrica], tož. Jürgenovi tudi Jürgnovi, mest. pri Jürgenovih tudi daj. [júrici] redko [júricu], tož. [júrico] redko [júrica], pri Jürgnovih, or. z Jürgenovima tudi z Jürgnovima; mest. [pri júrici] redko [pri júricu], or. [z‿júrico] redko množina: im. Jürgenove tudi Jürgnove, rod. Jürgenovih [z‿júricem]; dvojina: im. [júrici] redko [júrica], rod. tudi Jürgnovih, daj. Jürgnovim tudi Jürgenovim, tož. [júric] redko [júrice], daj. [júricama] redko [júricema], Jürgenove tudi Jürgnove, mest. pri Jürgenovih tudi pri tož. [júrici] redko [júrica], mest. [pri júricah] redko Jürgnovih, or. z Jürgenovimi tudi z Jürgnovimi [pri júricih], or. [z‿júricama] redko [z‿júricema]; srednji: ednina: im. Jürgenovo tudi Jürgnovo, rod. množina: im. [júrice] redko [júrici], rod. [júric] redko Jürgenovega tudi Jürgnovega, daj. Jürgenovemu tudi [júrice], daj. [júricam] redko [júricem], tož. [júrice], Jürgnovemu, tož. Jürgenovo tudi Jürgnovo, mest. pri mest. [pri júricah] redko [pri júricih], or. [z‿júricami] Jürgenovem tudi pri Jürgnovem, or. z Jürgenovim tudi redko [z‿júrici] z Jürgnovim; dvojina: im. Jürgenovi tudi Jürgnovi, StatuS: Predlog rod. Jürgenovih tudi Jürgnovih, daj. Jürgenovima tudi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) Jürgnovima, tož. Jürgenovi tudi Jürgnovi, mest. pri Jürgenovih tudi pri Jürgnovih, or. z Jürgenovima tudi Jurič -a [júrič, rod. júriča] m; ime bitja, osebno ime z Jürgnovima; množina: im. Jürgenova tudi Jürgnova, |priimek|: filozofska dela Ivana Juriča; Z Juričem se rod. Jürgenovih tudi Jürgnovih, daj. Jürgenovim tudi nista dobro poznala Jürgnovim, tož. Jürgenova tudi Jürgnova, mest. pri {B} Juričev Jürgenovih tudi pri Jürgnovih, or. z Jürgenovimi tudi z {O} ednina: im. Jurič, rod. Juriča, daj. Juriču, tož. Jürgnovimi Juriča, mest. pri Juriču, or. z Juričem; dvojina: im. StatuS: Predlog Juriča, rod. Juričev, daj. Juričema, tož. Juriča, mest. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih pri Juričih, or. z Juričema; množina: im. Juriči, rod. moških imen) Juričev, daj. Juričem, tož. Juriče, mest. pri Juričih, or. z Juriči Jurgita -e [jurgíta, rod. jurgíte] ž; ime bitja, osebno ime {I} ednina: im. [júrič], rod. [júriča], daj. [júriču], tož. |litovsko/litvansko žensko ime|: nastop [júriča], mest. [pri júriču], or. [z‿júričem]; dvojina: mezosopranistke Jurgite Adamonytė im. [júriča], rod. [júriče], daj. [júričema], tož. [júriča], {B} Jurgitin mest. [pri júričih], or. [z‿júričema]; množina: im. {O} ednina: im. Jurgita, rod. Jurgite, daj. Jurgiti, tož. [júriči], rod. [júriče], daj. [júričem], tož. [júriče], mest. Jurgito, mest. pri Jurgiti, or. z Jurgito; dvojina: im. [pri júričih], or. [z‿júriči] 179 StatuS: Predlog Od kod? z Jutlandije PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Kam? na Jutlandijo {B} Jutlandec, Jutlandka; Jutlandčev, Jutlandkin; Juričev -a -o [júriče, ž. júričeva, s. júričevo] prid. jutlandski V Juričevem gozdu je veliko bukovega lesa; {O} ednina: im. Jutlandija, rod. Jutlandije, daj. Juričevo mnenje (< Jurica, Jurič) Jutlandiji, tož. Jutlandijo, mest. pri Jutlandiji, or. z {O} moški: ednina: im. Juričev, rod. Juričevega, daj. Jutlandijo Juričevemu, tož. Juričev (živostno Juričevega), mest. StatuS: Predlog pri Juričevem, or. z Juričevim; dvojina: im. Juričeva, PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij rod. Juričevih, daj. Juričevima, tož. Juričeva, mest. pri Juričevih, or. z Juričevima; množina: im. Juričevi, Jutrova dežela -e -e [jútrova dežêla, rod. jútrove rod. Juričevih, daj. Juričevim, tož. Juričeve, mest. pri dežêle] ž; zemljepisno ime Juričevih, or. z Juričevimi nekdaj |ozemlje vzhodno od Sredozemskega morja|: ženski: ednina: im. Juričeva, rod. Juričeve, daj. Iz Jutrove dežele so poleg čajev in svile prišla še Juričevi, tož. Juričevo, mest. pri Juričevi, or. z mnoga zelišča; v množini potovanje po Jutrovih Juričevo; dvojina: im. Juričevi, rod. Juričevih, daj. deželah; prim. Jutrovo Juričevima, tož. Juričevi, mest. pri Juričevih, or. z Kje? v Jutrovi deželi Juričevima; množina: im. Juričeve, rod. Juričevih, Od kod? iz Jutrove dežele daj. Juričevim, tož. Juričeve, mest. pri Juričevih, or. z Kam? v Jutrovo deželo Juričevimi {B} jutrovodeželski in jutrovski srednji: ednina: im. Juričevo, rod. Juričevega, daj. {O} ednina: im. Jutrova dežela, rod. Jutrove dežele, Juričevemu, tož. Juričevo, mest. pri Juričevem, or. daj. Jutrovi deželi, tož. Jutrovo deželo, mest. pri Jutrovi z Juričevim; dvojina: im. Juričevi, rod. Juričevih, deželi, or. z Jutrovo deželo; dvojina: im. Jutrovi daj. Juričevima, tož. Juričevi, mest. pri Juričevih, or. deželi, rod. Jutrovih dežel, daj. Jutrovima deželama, z Juričevima; množina: im. Juričeva, rod. Juričevih, tož. Jutrovi deželi, mest. pri Jutrovih deželah, or. z daj. Juričevim, tož. Juričeva, mest. pri Juričevih, or. z Jutrovima deželama; množina: im. Jutrove dežele, Juričevimi rod. Jutrovih dežel, daj. Jutrovim deželam, tož. Jutrove StatuS: Predlog dežele, mest. pri Jutrovih deželah, or. z Jutrovimi PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz osebnih deželami moških imen); Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Jurjevanjska draga -e -e [jurjevánʼska drága, rod. jurjevánʼske dráge] ž; zemljepisno ime Jutrovo -ega [jútrovo, rod. jútrovega] s; zemljepisno |prireditveni prostor v Črnomlju|: prenova ime Jurjevanjske drage; jurjevanje v Jurjevanjski dragi nekdaj |ozemlje vzhodno od Sredozemskega morja|: Kje? v Jurjevanjski dragi prišleki z Jutrovega; mir na Jutrovem Od kod? iz Jurjevanjske drage Kje? na Jutrovem Kam? v Jurjevanjsko drago Od kod? z Jutrovega {O} ednina: im. Jurjevanjska draga, rod. Jurjevanjske Kam? na Jutrovo drage, daj. Jurjevanjski dragi, tož. Jurjevanjsko drago, {B} jutrovski mest. pri Jurjevanjski dragi, or. z Jurjevanjsko drago {O} ednina: im. Jutrovo, rod. Jutrovega, daj. StatuS: Predlog Jutrovemu, tož. Jutrovo, mest. pri Jutrovem, or. z PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Jutrovim StatuS: Predlog Jutlandija -e [jutlándija, rod. jutlándije] ž; PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin zemljepisno ime |polotok na Danskem in v Nemčiji|: peščena obala Južna Avstralija -e -e [júžna astrálija, rod. júžne Jutlandije; kot prilastek, v imenovalniku pristanišče na astrálije] ž; zemljepisno ime severnem delu polotoka Jutlandija |zvezna država v Avstraliji|: Glavno mesto Južne bitka pri Jutlandiji |zgodovinski dogodek|: Z bitko pri Avstralije je Adelajda/Adelaide; Leta 1894 so ženske Jutlandiji se je začela največja pomorska bitka prve iz Južne Avstralije prve v Avstraliji dobile pravico, svetovne vojne; ◎ dan. Jylland, nem. Jütland da volijo in so izvoljene v parlament; kot prilastek, Kje? na Jutlandiji v imenovalniku gozdni požari v zvezni državi Južna 180 Avstralija; ◎ angl. South Australia Južni križ -ega -a [júžni kríš, rod. júžnega kríža] m; Kje? v Južni Avstraliji zemljepisno ime Od kod? iz Južne Avstralije |ozvezdje|: Na nebu ni našel Južnega križa; zvezde Kam? v Južno Avstralijo v Južnem križu; kot prilastek Ozvezdje Južni križ {B} Južnoavstralec, Južnoavstralka; Južnoavstralčev, / Južnega križa sestavljajo štiri zvezde; zreti v Južnoavstralkin; južnoavstralski ozvezdje Južni križ / Južnega križa {O} ednina: im. Južna Avstralija, rod. Južne dežela pod Južnim križem |Argentina|: romarji iz dežele Avstralije, daj. Južni Avstraliji, tož. Južno Avstralijo, pod Južnim križem mest. pri Južni Avstraliji, or. z Južno Avstralijo Kje? v Južnem križu StatuS: Predlog Od kod? iz Južnega križa PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Kam? v Južni križ enot {O} ednina: im. Južni križ, rod. Južnega križa, daj. Južnemu križu, tož. Južni križ, mest. pri Južnem križu, Južna Dakota -e -e [júžna dakóta, rod. júžne or. z Južnim križem dakóte] ž; zemljepisno ime {I} ednina: im. [júžni kríš], rod. [júžnega kríža], daj. |zvezna država v Združenih državah Amerike|: [júžnemu krížu], tož. [júžni kríš], mest. [pri júžnem guverner Južne Dakote; indijanski rezervat v Južni krížu], or. [z‿júžnim krížem] Dakoti; kot prilastek, navadno v imenovalniku Glavna StatuS: Predlog turistična atrakcija zvezne države Južna Dakota je PravoPiSna kategorija: Imena nebesnih teles in pojavov Mount Rushmore; ◎ angl. South Dakota Kje? v Južni Dakoti Južni Yorkshire -ega -ra [júžni jórkšir, rod. Od kod? iz Južne Dakote júžnega jórkšira] m; zemljepisno ime Kam? v Južno Dakoto |grofija v Angliji|: Južni Yorkshire je bil ustanovljen {B} Južnodakotčan, Južnodakotčanka; leta 1974; Ogledali smo si več mest v Južnem Južnodakotčanov, Južnodakotčankin; južnodakotski Yorkshiru; kot prilastek, v imenovalniku Rodil se je v {O} ednina: im. Južna Dakota, rod. Južne Dakote, grofiji Južni Yorkshire; ◎ angl. South Yorkshire daj. Južni Dakoti, tož. Južno Dakoto, mest. pri Južni Kje? v Južnem Yorkshiru Dakoti, or. z Južno Dakoto Od kod? iz Južnega Yorkshira StatuS: Predlog Kam? v Južni Yorkshire PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) {B} Južnoyorkshirčan, Južnoyorkshirčanka; enot Južnoyorkshirčanov, Južnoyorkshirčankin; južnojorkširski in južnoyorkshirski Južna Karolina -e -e [júžna karolína, rod. júžne {O} ednina: im. Južni Yorkshire, rod. Južnega karolíne] ž; zemljepisno ime Yorkshira, daj. Južnemu Yorkshiru, tož. Južni |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Južno Yorkshire, mest. pri Južnem Yorkshiru, or. z Južnim Karolino so poimenovali po britanskem kralju Karlu Yorkshirom I.; senator iz Južne Karoline; kot prilastek, navadno StatuS: Predlog v imenovalniku prestolnica zvezne države Južna PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Karolina; ◎ angl. South Carolina enot Kje? v Južni Karolini Od kod? iz Južne Karoline južnoavstralski -a -o [júžnoastrálski] prid. Kam? v Južno Karolino Urulu je ime Ayers Rock dobil po južnoavstralskem {B} Južnokarolinčan, Južnokarolinčanka; politiku; predsednik južnoavstralske vlade (< Južna Južnokarolinčanov, Južnokarolinčankin; Avstralija) južnokarolinski {O} moški: ednina: im. južnoavstralski, rod. {O} ednina: im. Južna Karolina, rod. Južne Karoline, južnoavstralskega, daj. južnoavstralskemu, tož. daj. Južni Karolini, tož. Južno Karolino, mest. pri Južni južnoavstralski (živostno južnoavstralskega), mest. Karolini, or. z Južno Karolino pri južnoavstralskem, or. z južnoavstralskim; StatuS: Predlog dvojina: im. južnoavstralska, rod. južnoavstralskih, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) daj. južnoavstralskima, tož. južnoavstralska, mest. enot pri južnoavstralskih, or. z južnoavstralskima; množina: im. južnoavstralski, rod. južnoavstralskih, daj. južnoavstralskim, tož. južnoavstralske, mest. pri 181 južnoavstralskih, or. z južnoavstralskimi južnodakotskima; množina: im. južnodakotska, ženski: ednina: im. južnoavstralska, rod. rod. južnodakotskih, daj. južnodakotskim, tož. južnoavstralske, daj. južnoavstralski, tož. južnodakotska, mest. pri južnodakotskih, or. z južnoavstralsko, mest. pri južnoavstralski, or. z južnodakotskimi južnoavstralsko; dvojina: im. južnoavstralski, StatuS: Predlog rod. južnoavstralskih, daj. južnoavstralskima, tož. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, južnoavstralski, mest. pri južnoavstralskih, or. z pokrajin, otokov) južnoavstralskima; množina: im. južnoavstralske, rod. južnoavstralskih, daj. južnoavstralskim, tož. južnokarolinski -a -o [južnokarolínski] prid. južnoavstralske, mest. pri južnoavstralskih, or. z južnokarolinska obala; ladje v južnokarolinskem južnoavstralskimi pristanišču (< Južna Karolina) srednji: ednina: im. južnoavstralsko, rod. {O} moški: ednina: im. južnokarolinski, rod. južnoavstralskega, daj. južnoavstralskemu, tož. južnokarolinskega, daj. južnokarolinskemu, tož. južnoavstralsko, mest. pri južnoavstralskem, or. južnokarolinski (živostno južnokarolinskega), mest. z južnoavstralskim; dvojina: im. južnoavstralski, pri južnokarolinskem, or. z južnokarolinskim; rod. južnoavstralskih, daj. južnoavstralskima, tož. dvojina: im. južnokarolinska, rod. južnokarolinskih, južnoavstralski, mest. pri južnoavstralskih, or. z daj. južnokarolinskima, tož. južnokarolinska, mest. južnoavstralskima; množina: im. južnoavstralska, pri južnokarolinskih, or. z južnokarolinskima; rod. južnoavstralskih, daj. južnoavstralskim, tož. množina: im. južnokarolinski, rod. južnokarolinskih, južnoavstralska, mest. pri južnoavstralskih, or. z daj. južnokarolinskim, tož. južnokarolinske, mest. pri južnoavstralskimi južnokarolinskih, or. z južnokarolinskimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. južnokarolinska, rod. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, južnokarolinske, daj. južnokarolinski, tož. pokrajin, otokov) južnokarolinsko, mest. pri južnokarolinski, or. z južnokarolinsko; dvojina: im. južnokarolinski, južnodakotski -a -o [južnodakótski] prid. rod. južnokarolinskih, daj. južnokarolinskima, tož. južnodakotski senator; južnodakotski hribi Black južnokarolinski, mest. pri južnokarolinskih, or. z Hills (< Južna Dakota) južnokarolinskima; množina: im. južnokarolinske, {O} moški: ednina: im. južnodakotski, rod. rod. južnokarolinskih, daj. južnokarolinskim, tož. južnodakotskega, daj. južnodakotskemu, tož. južnokarolinske, mest. pri južnokarolinskih, or. z južnodakotski (živostno južnodakotskega), mest. južnokarolinskimi pri južnodakotskem, or. z južnodakotskim; srednji: ednina: im. južnokarolinsko, rod. dvojina: im. južnodakotska, rod. južnodakotskih, južnokarolinskega, daj. južnokarolinskemu, tož. daj. južnodakotskima, tož. južnodakotska, mest. južnokarolinsko, mest. pri južnokarolinskem, or. pri južnodakotskih, or. z južnodakotskima; z južnokarolinskim; dvojina: im. južnokarolinski, množina: im. južnodakotski, rod. južnodakotskih, rod. južnokarolinskih, daj. južnokarolinskima, tož. daj. južnodakotskim, tož. južnodakotske, mest. pri južnokarolinski, mest. pri južnokarolinskih, or. z južnodakotskih, or. z južnodakotskimi južnokarolinskima; množina: im. južnokarolinska, ženski: ednina: im. južnodakotska, rod. rod. južnokarolinskih, daj. južnokarolinskim, tož. južnodakotske, daj. južnodakotski, tož. južnodakotsko, južnokarolinska, mest. pri južnokarolinskih, or. z mest. pri južnodakotski, or. z južnodakotsko; južnokarolinskimi dvojina: im. južnodakotski, rod. južnodakotskih, StatuS: Predlog daj. južnodakotskima, tož. južnodakotski, mest. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, pri južnodakotskih, or. z južnodakotskima; pokrajin, otokov) množina: im. južnodakotske, rod. južnodakotskih, daj. južnodakotskim, tož. južnodakotske, mest. pri Jyväskylä -ja [jíveskile, rod. jíveskileja] m; južnodakotskih, or. z južnodakotskimi zemljepisno ime srednji: ednina: im. južnodakotsko, rod. |kraj na Finskem|: festival umetnosti v Jyväskyläju; južnodakotskega, daj. južnodakotskemu, tož. prometne povezave z Jyväskyläjem; kot prilastek, v južnodakotsko, mest. pri južnodakotskem, or. imenovalniku Odraščal je v kraju Jyväskylä z južnodakotskim; dvojina: im. južnodakotski, Kje? v Jyväskyläju rod. južnodakotskih, daj. južnodakotskima, tož. Od kod? iz Jyväskyläja južnodakotski, mest. pri južnodakotskih, or. z Kam? v Jyväskylä 182 {B} Jyväskyläjčan, Jyväskyläjčanka; Kairo, mest. pri Kairu, or. s Kairom Jyväskyläjčanov, Jyväskyläjčankin; jyväskyläjski StatuS: Predlog {O} ednina: im. Jyväskylä, rod. Jyväskyläja, daj. PravoPiSna kategorija: Imena krajev Jyväskyläju, tož. Jyväskylä, mest. pri Jyväskyläju, or. z Jyväskyläjem Kalevala1 -e [kalevála, rod. kalevále] ž; zemljepisno {I} ednina: im. [jíveskile], rod. [jíveskileja], daj. ime [jíveskileju], tož. [jíveskile], mest. [pri jíveskileju], or. |mitološka pokrajina|: planjave Kalevale; potovanje [z‿jíveskilejem] v Kalevalo StatuS: Predlog Kje? v Kalevali PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev Od kod? iz Kalevale Kam? v Kalevalo Kaczyński -ega [kačínski, rod. kačínskega] m; ime {B} Kalevalčan, Kalevalčanka; Kalevalčanov, bitja, osebno ime Kalevalčankin; kalevalski |priimek|; |poljski politik|: Jarosławu Kaczyńskemu {O} ednina: im. Kalevala, rod. Kalevale, daj. Kalevali, očitajo evroskepticizem; za izražanje svojine politični tož. Kalevalo, mest. pri Kalevali, or. s Kalevalo načrti Kaczyńskega StatuS: Predlog {O} ednina: im. Kaczyński, rod. Kaczyńskega, PravoPiSna kategorija: Domišljijska in mitološka daj. Kaczyńskemu, tož. Kaczyńskega, mest. pri zemljepisna imena Kaczyńskem, or. s Kaczyńskim; dvojina: im. Kaczyńska, rod. Kaczyńskih, daj. Kaczyńskima, tož. Kalevala2 -e [kalevála, rod. kalevále] ž; stvarno ime Kaczyńska, mest. pri Kaczyńskih, or. s Kaczyńskima; |finski narodni ep|: 52 run Kalevale; karelijske/ množina: im. Kaczyński, rod. Kaczyńskih, daj. karelske zgodbe v Kalevali; kot prilastek, v imenovalniku Kaczyńskim, tož. Kaczyńske, mest. pri Kaczyńskih, or. prevod finskega epa Kalevala; |drama Daneta Zajca|: s Kaczyńskimi Zajc je za Kalevalo prejel Grumovo nagrado StatuS: Predlog {B} kalevalski PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Kalevala, rod. Kalevale, daj. Kalevali, tož. Kalevalo, mest. pri Kalevali, or. s Kalevalo Kadlečík -a [kádlečik, rod. kádlečika] m; ime bitja, StatuS: Predlog osebno ime PravoPiSni kategoriji: Finščina; Stvarna lastna imena |priimek|; |slovaški pisatelj in pesnik|: dvojezični haiku Ivana Kadlečíka kalimerov -a -o [kalimêro, ž. kalimêrova, s. {B} Kadlečíkov kalimêrovo] prid. {O} ednina: im. Kadlečík, rod. Kadlečíka, daj. Presedala mi je nenehna kalimerova tožba o Kadlečíku, tož. Kadlečíka, mest. pri Kadlečíku, or. s zapostavljenosti (< kalimero) Kadlečíkom; dvojina: im. Kadlečíka, rod. Kadlečíkov, {O} moški: ednina: im. kalimerov, rod. daj. Kadlečíkoma, tož. Kadlečíka, mest. pri Kadlečíkih, kalimerovega, daj. kalimerovemu, tož. kalimerov or. s Kadlečíkoma; množina: im. Kadlečíki, rod. (živostno kalimerovega), mest. pri kalimerovem, Kadlečíkov, daj. Kadlečíkom, tož. Kadlečíke, mest. pri or. s kalimerovim; dvojina: im. kalimerova, rod. Kadlečíkih, or. s Kadlečíki kalimerovih, daj. kalimerovima, tož. kalimerova, mest. StatuS: Predlog pri kalimerovih, or. s kalimerovima; množina: im. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) kalimerovi, rod. kalimerovih, daj. kalimerovim, tož. kalimerove, mest. pri kalimerovih, or. s kalimerovimi Kairo -a [kájro, rod. kájra] m; zemljepisno ime ženski: ednina: im. kalimerova, rod. kalimerove, daj. |glavno mesto Egipta|: dopisnik iz Kaira; Služboval kalimerovi, tož. kalimerovo, mest. pri kalimerovi, je v Kairu, Solunu in Atenah; v prenesenem pomenu or. s kalimerovo; dvojina: im. kalimerovi, rod. |vlada, ki ima sedež v Kairu|: V soglasju s Kairom so kalimerovih, daj. kalimerovima, tož. kalimerovi, mest. v Egipt napotili reševalne ekipe; ◎ arab. al-Qahira pri kalimerovih, or. s kalimerovima; množina: im. Kje? v Kairu kalimerove, rod. kalimerovih, daj. kalimerovim, tož. Od kod? iz Kaira kalimerove, mest. pri kalimerovih, or. s kalimerovimi Kam? v Kairo srednji: ednina: im. kalimerovo, rod. kalimerovega, {B} Kairčan, Kairčanka; Kairčanov, Kairčankin; daj. kalimerovemu, tož. kalimerovo, mest. pri kairski kalimerovem, or. s kalimerovim; dvojina: im. {O} ednina: im. Kairo, rod. Kaira, daj. Kairu, tož. kalimerovi, rod. kalimerovih, daj. kalimerovima, tož. 183 kalimerovi, mest. pri kalimerovih, or. s kalimerovima; Kaljulaidovi, or. s Kaljulaidovo; dvojina: im. množina: im. kalimerova, rod. kalimerovih, daj. Kaljulaidovi, rod. Kaljulaidovih, daj. Kaljulaidovima, kalimerovim, tož. kalimerova, mest. pri kalimerovih, tož. Kaljulaidovi, mest. pri Kaljulaidovih, or. s or. s kalimerovimi Kaljulaidovima; množina: im. Kaljulaidove, rod. StatuS: Predlog Kaljulaidovih, daj. Kaljulaidovim, tož. Kaljulaidove, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz občnih mest. pri Kaljulaidovih, or. s Kaljulaidovimi poimenovanj) srednji: ednina: im. Kaljulaidovo, rod. Kaljulaidovega, daj. Kaljulaidovemu, tož. Kaljulaid1 -a [káljulajt, rod. káljulajta] m; ime bitja, Kaljulaidovo, mest. pri Kaljulaidovem, or. s osebno ime Kaljulaidovim; dvojina: im. Kaljulaidovi, rod. |estonski priimek|: Premagal je Estonca Kena Kaljulaidovih, daj. Kaljulaidovima, tož. Kaljulaidovi, Kristofferja Kaljulaida mest. pri Kaljulaidovih, or. s Kaljulaidovima; {B} Kaljulaidov množina: im. Kaljulaidova, rod. Kaljulaidovih, {O} ednina: im. Kaljulaid, rod. Kaljulaida, daj. daj. Kaljulaidovim, tož. Kaljulaidova, mest. pri Kaljulaidu, tož. Kaljulaida, mest. pri Kaljulaidu, Kaljulaidovih, or. s Kaljulaidovimi or. s Kaljulaidom; dvojina: im. Kaljulaida, rod. StatuS: Predlog Kaljulaidov, daj. Kaljulaidoma, tož. Kaljulaida, mest. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) pri Kaljulaidih, or. s Kaljulaidoma; množina: im. Kaljulaidi, rod. Kaljulaidov, daj. Kaljulaidom, tož. Kalle -ja [kále, rod. káleja] m; ime bitja, osebno ime Kaljulaide, mest. pri Kaljulaidih, or. s Kaljulaidi |moško ime v več jezikih|: V Stockholmu nas je StatuS: Predlog sprejel Kalle; roman Finca Kalleja Päätala; srečanje PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) z estonskim ministrom Kallejem Laanetom {B} Kallejev Kaljulaid2 -- [káljulajt, rod. káljulajt] ž; ime bitja, {O} ednina: im. Kalle, rod. Kalleja, daj. Kalleju, tož. osebno ime Kalleja, mest. pri Kalleju, or. s Kallejem; dvojina: |estonski priimek|: navadno ob ženskem imenu ali im. Kalleja, rod. Kallejev, daj. Kallejema, tož. Kalleja, samostalniku v vlogi poklicnega, vljudnostnega, akademskega mest. pri Kallejih, or. s Kallejema; množina: im. naziva Srečal se je s predsednico Estonije Kersti Kalleji, rod. Kallejev, daj. Kallejem, tož. Kalleje, mest. Kaljulaid pri Kallejih, or. s Kalleji {O} ednina: im. Kaljulaid, rod. Kaljulaid, daj. {I} ednina: im. [kále], rod. [káleja], daj. [káleju], tož. Kaljulaid, tož. Kaljulaid, mest. pri Kaljulaid, or. s [káleja], mest. [pri káleju], or. [s‿kálejem]; dvojina: Kaljulaid; dvojina: im. Kaljulaid, rod. Kaljulaid, im. [káleja], rod. [káleje], daj. [kálejema], tož. daj. Kaljulaid, tož. Kaljulaid, mest. pri Kaljulaid, or. [káleja], mest. [pri kálejih], or. [s‿kálejema]; množina: s Kaljulaid; množina: im. Kaljulaid, rod. Kaljulaid, im. [káleji], rod. [káleje], daj. [kálejem], tož. [káleje], daj. Kaljulaid, tož. Kaljulaid, mest. pri Kaljulaid, or. s mest. [pri kálejih], or. [s‿káleji] Kaljulaid StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSne kategorije: Estonščina; Finščina; Lastna PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) imena (osebna, moška) Kaljulaidov -a -o [káljulájto, ž. káljulájtova, s. Kallejev -a -o [káleje, ž. kálejeva, s. kálejevo] prid. káljulájtovo] prid. Kallejeva hiša na Švedskem; Kallejevo posestvo na Kaljulaidov trener (< Kaljulaid1) finskem podeželju (< Kalle) {O} moški: ednina: im. Kaljulaidov, rod. {O} moški: ednina: im. Kallejev, rod. Kallejevega, Kaljulaidovega, daj. Kaljulaidovemu, tož. Kaljulaidov daj. Kallejevemu, tož. Kallejev (živostno Kallejevega), (živostno Kaljulaidovega), mest. pri Kaljulaidovem, mest. pri Kallejevem, or. s Kallejevim; dvojina: im. or. s Kaljulaidovim; dvojina: im. Kaljulaidova, rod. Kallejeva, rod. Kallejevih, daj. Kallejevima, tož. Kaljulaidovih, daj. Kaljulaidovima, tož. Kaljulaidova, Kallejeva, mest. pri Kallejevih, or. s Kallejevima; mest. pri Kaljulaidovih, or. s Kaljulaidovima; množina: im. Kallejevi, rod. Kallejevih, daj. množina: im. Kaljulaidovi, rod. Kaljulaidovih, Kallejevim, tož. Kallejeve, mest. pri Kallejevih, or. s daj. Kaljulaidovim, tož. Kaljulaidove, mest. pri Kallejevimi Kaljulaidovih, or. s Kaljulaidovimi ženski: ednina: im. Kallejeva, rod. Kallejeve, daj. ženski: ednina: im. Kaljulaidova, rod. Kaljulaidove, Kallejevi, tož. Kallejevo, mest. pri Kallejevi, or. s daj. Kaljulaidovi, tož. Kaljulaidovo, mest. pri Kallejevo; dvojina: im. Kallejevi, rod. Kallejevih, daj. 184 Kallejevima, tož. Kallejevi, mest. pri Kallejevih, or. s Kaluži tudi pri Kalužu, or. s Kalužo tudi s Kalužem; Kallejevima; množina: im. Kallejeve, rod. Kallejevih, dvojina: im. Kaluži tudi Kaluža, rod. Kaluž tudi daj. Kallejevim, tož. Kallejeve, mest. pri Kallejevih, or. Kalužev, daj. Kalužama tudi Kalužema, tož. Kaluži s Kallejevimi tudi Kaluža, mest. pri Kalužah tudi pri Kalužih, or. s srednji: ednina: im. Kallejevo, rod. Kallejevega, daj. Kalužama tudi s Kalužema; množina: im. Kaluže tudi Kallejevemu, tož. Kallejevo, mest. pri Kallejevem, or. Kaluži, rod. Kaluž tudi Kalužev, daj. Kalužam tudi s Kallejevim; dvojina: im. Kallejevi, rod. Kallejevih, Kalužem, tož. Kaluže tudi Kaluže, mest. pri Kalužah daj. Kallejevima, tož. Kallejevi, mest. pri Kallejevih, tudi pri Kalužih, or. s Kalužami tudi s Kaluži or. s Kallejevima; množina: im. Kallejeva, rod. {I} ednina: im. [kalúža], rod. [kalúže] tudi [kalúža], Kallejevih, daj. Kallejevim, tož. Kallejeva, mest. pri daj. [kalúži] tudi [kalúžu], tož. [kalúžo] tudi [kalúža], Kallejevih, or. s Kallejevimi mest. [pri kalúži] tudi [pri kalúžu], or. [s‿kalúžo] StatuS: Predlog tudi [s‿kalúžem]; dvojina: im. [kalúži] tudi [kalúža], PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih rod. [kalúž] tudi [kalúže], daj. [kalúžama] tudi moških imen) [kalúžema], tož. [kalúži] tudi [kalúža], mest. [pri kalúžah] tudi [pri kalúžih], or. [s‿kalúžama] tudi Kalše Kalš [kálše, rod. kálš] ž mn.; zemljepisno ime [s‿kalúžema]; množina: im. [kalúže] tudi [kalúži], rod. |kraj v občini Slovenska Bistrica|: krajani Kalš; [kalúž] tudi [kalúže], daj. [kalúžam] tudi [kalúžem], Prodamo stanovanjsko hišo v Kalšah; kot prilastek, v tož. [kalúže] tudi [kalúže], mest. [pri kalúžah] tudi [pri imenovalniku Na lokalni cesti zunaj naselja Kalše se je kalúžih], or. [s‿kalúžami] tudi [s‿kalúži] zgodila prometna nesreča StatuS: Predlog Kje? v Kalšah PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Od kod? iz Kalš Kam? v Kalše Kalužev -a -o [kalúže, ž. kalúževa, s. kalúževo] {B} Kalšan, Kalšanka; Kalšanov, Kalšankin; kalški prid. {O} množina: im. Kalše, rod. Kalš, daj. Kalšam, tož. Kalužev naslednik; Kaluževo mnenje (< Kaluža) Kalše, mest. pri Kalšah, or. s Kalšami {O} moški: ednina: im. Kalužev, rod. Kaluževega, StatuS: Predlog daj. Kaluževemu, tož. Kalužev (živostno Kaluževega), PravoPiSna kategorija: Imena krajev mest. pri Kaluževem, or. s Kaluževim; dvojina: im. Kaluževa, rod. Kaluževih, daj. Kaluževima, tož. kaluža -e [kalúža, rod. kalúže] ž Kaluževa, mest. pri Kaluževih, or. s Kaluževima; |luža, mlaka|: kaluža za napajanje živine; umetne množina: im. Kaluževi, rod. Kaluževih, daj. lovske kaluže; Dež je travnik spremenil v blatno Kaluževim, tož. Kaluževe, mest. pri Kaluževih, or. s kalužo; |del ladijskega dna za nabiranje vode|: Kaluževimi praznjenje kaluž pod podnicami; Na stenah strojnice ženski: ednina: im. Kaluževa, rod. Kaluževe, daj. se nabira kondenz, ki se steka v kaluže; prim. Kaluža Kaluževi, tož. Kaluževo, mest. pri Kaluževi, or. s {B} kalužin Kaluževo; dvojina: im. Kaluževi, rod. Kaluževih, daj. {O} ednina: im. kaluža, rod. kaluže, daj. kaluži, tož. Kaluževima, tož. Kaluževi, mest. pri Kaluževih, or. s kalužo, mest. pri kaluži, or. s kalužo; dvojina: im. Kaluževima; množina: im. Kaluževe, rod. Kaluževih, kaluži, rod. kaluž, daj. kalužama, tož. kaluži, mest. pri daj. Kaluževim, tož. Kaluževe, mest. pri Kaluževih, or. kalužah, or. s kalužama; množina: im. kaluže, rod. s Kaluževimi kaluž, daj. kalužam, tož. kaluže, mest. pri kalužah, or. s srednji: ednina: im. Kaluževo, rod. Kaluževega, daj. kalužami Kaluževemu, tož. Kaluževo, mest. pri Kaluževem, or. StatuS: Predlog s Kaluževim; dvojina: im. Kaluževi, rod. Kaluževih, PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice daj. Kaluževima, tož. Kaluževi, mest. pri Kaluževih, or. s Kaluževima; množina: im. Kaluževa, rod. Kaluževih, Kaluža -e tudi Kaluža -a [kalúža, rod. kalúže tudi daj. Kaluževim, tož. Kaluževa, mest. pri Kaluževih, or. kalúža] m; ime bitja, osebno ime s Kaluževimi |slovenski priimek|: V projektu so po besedah Kaluže StatuS: Predlog pripravili etični kodeks; Poročila se je z Matijem PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Kalužo; prim. kaluža {B} Kalužev kamarški -a -o in camarški -a -o [kamárški] prid. {O} ednina: im. Kaluža, rod. Kaluže tudi Kaluža, daj. kamarški/camarški vinogradi; kamarška/camarška Kaluži tudi Kalužu, tož. Kalužo tudi Kaluža, mest. pri bikoborba; kamarško/camarško močvirje 185 kamarški konj |žival|: paša kamarških konjev/konj; V or. [s‿kamárško]; dvojina: im. [kamárški], rod. Škocjanski zatok so iz Camargua pripeljali kamarške [kamárških], daj. [(h‿)kamárškima], tož. [kamárški], konje (< Camargue) mest. [pri kamárških], or. [s‿kamárškima]; množina: {O} moški: ednina: im. kamarški in camarški, rod. im. [kamárške], rod. [kamárških], daj. [(h‿) kamarškega in camarškega, daj. (h) kamarškemu in kamárškim], tož. [kamárške], mest. [pri kamárških], or. (h/k) camarškemu, tož. kamarški in camarški (živostno [s‿kamárškimi] kamarškega in camarškega), mest. pri kamarškem srednji: ednina: im. [kamárško], rod. [kamárškega], in pri camarškem, or. s kamarškim in s camarškim; daj. [(h‿)kamárškemu], tož. [kamárško], mest. dvojina: im. kamarška in camarška, rod. kamarških in [pri kamárškem], or. [s‿kamárškim]; dvojina: camarških, daj. (h) kamarškima in (h/k) camarškima, im. [kamárški], rod. [kamárških], daj. [(h‿) tož. kamarška in camarška, mest. pri kamarških kamárškima], tož. [kamárški], mest. [pri kamárških], in camarških, or. s kamarškima in s camarškima; or. [s‿kamárškima]; množina: im. [kamárška], rod. množina: im. kamarški in camarški, rod. kamarških in [kamárških], daj. [(h‿)kamárškim], tož. [kamárška], camarških, daj. (h) kamarškim in (h/k) camarškim, mest. [pri kamárških], or. [s‿kamárškimi] tož. kamarške in camarške, mest. pri kamarških in StatuS: Predlog camarških, or. s kamarškimi in s camarškimi PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, ženski: ednina: im. kamarška in camarška, rod. pokrajin, otokov) kamarške in camarške, daj. (h) kamarški in (h/k) camarški, tož. kamarško in camarško, mest. pri Kamieniec -a [kamjénjec, rod. kamjénjeca] m; kamarški in pri camarški, or. s kamarško in s zemljepisno ime camarško; dvojina: im. kamarški in camarški, rod. |kraj na Poljskem|: V Kamieniecu govorijo tudi kamarških in camarških, daj. (h) kamarškima in kašubščino; kot prilastek, v imenovalniku ogled kraja (h/k) camarškima, tož. kamarški in camarški, mest. Kamieniec pri kamarških in pri camarških, or. s kamarškima in Kje? v Kamiencu s camarškima; množina: im. kamarške in camarške, Od kod? iz Kamienca rod. kamarških in camarških, daj. (h) kamarškim in Kam? v Kamieniec (h/k) camarškim, tož. kamarške in camarške, mest. {B} Kamieniečan, Kamieniečanka; Kamieniečanov, pri kamarških in camarških, or. s kamarškimi in s Kamieniečankin; kamienieški camarškimi {O} ednina: im. Kamieniec, rod. Kamienieca, daj. srednji: ednina: im. kamarško in camarško, rod. Kamieniecu, tož. Kamieniec, mest. pri Kamieniecu, or. kamarškega in camarškega, daj. (h) kamarškemu in s Kamieniecem (h/k) camarškemu, tož. kamarško in camarško, mest. {I} ednina: im. [kamjénjec], rod. [kamjénjeca], pri kamarškem in pri camarškem, or. s kamarškim daj. [kamjénjecu], tož. [kamjénjec], mest. [pri in s camarškim; dvojina: im. kamarški in camarški, kamjénjecu], or. [s‿kamjénjecem] rod. kamarških in camarških, daj. (h) kamarškima in StatuS: Predlog (h/k) camarškima, tož. kamarški in camarški, mest. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina pri kamarških in camarških, or. s kamarškima in s camarškima; množina: im. kamarška in camarška, Kamienna Góra -e -e [kamjéna gúra, rod. kamjéne rod. kamarških in camarških, daj. (h) kamarškim in gúre] ž; zemljepisno ime (h/k) camarškim, tož. kamarška in camarška, mest. |kraj na Poljskem|: baročna cerkev v Kamienni Góri; pri kamarških in pri camarških, or. s kamarškimi in s kot prilastek, v imenovalniku zgodovina mesta Kamienna camarškimi Góra {I} moški: ednina: im. [kamárški], rod. [kamárškega], Kje? v Kamienni Góri daj. [(h‿)kamárškemu], tož. [kamárški] (živostno Od kod? iz Kamienne Góre [kamárškega]), mest. [pri kamárškem], or. Kam? v Kamienno Góro [s‿kamárškim]; dvojina: im. [kamárška], rod. {B} Kamiennogórčan, Kamiennogórčanka; [kamárških], daj. [(h‿)kamárškima], tož. [kamárška], Kamiennogórčanov, Kamiennogórčankin; mest. [pri kamárških], or. [s‿kamárškima]; kamiennogórski množina: im. [kamárški], rod. [kamárških], daj. [(h‿) {O} ednina: im. Kamienna Góra, rod. Kamienne kamárškim], tož. [kamárške], mest. [pri kamárških], or. Góre, daj. Kamienni Góri, tož. Kamienno Góro, mest. [s‿kamárškimi] pri Kamienni Góri, or. s Kamienno Góro ženski: ednina: im. [kamárška], rod. [kamárške], daj. StatuS: Predlog [(h‿)kamárški], tož. [kamárško], mest. [pri kamárški], PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina 186 Kamiński -ega [kamínski, rod. kamínskega] m; ime daj. kansaškim, tož. kansaška, mest. pri kansaških, or. s bitja, osebno ime kansaškimi |priimek|; |poljski filmski režiser|: režija Janusza StatuS: Predlog Kamińskega; za izražanje svojine film Kamińskega PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, {O} ednina: im. Kamiński, rod. Kamińskega, daj. pokrajin, otokov) Kamińskemu, tož. Kamińskega, mest. pri Kamińskem, or. s Kamińskim; dvojina: im. Kamińska, rod. Kapitol1 -a [kapitól, rod. kapitóla] m; zemljepisno ime Kamińskih, daj. Kamińskima, tož. Kamińska, mest. |skrajšano ime za Kapitolski grič v Rimu|: Ob pri Kamińskih, or. s Kamińskima; množina: im. vznožju Kapitola stoji 70 metrov visok spomenik; Kamiński, rod. Kamińskih, daj. Kamińskim, tož. Na rimskem Kapitolu je stalo starodavno svetišče, Kamińske, mest. pri Kamińskih, or. s Kamińskimi posvečeno Jupitru; ◎ lat. Capitolium; prim. StatuS: Predlog Kapitolski grič1 PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Kje? na Kapitolu Od kod? s Kapitola Kansas -a [kánzas, rod. kánzasa] m; zemljepisno ime Kam? na Kapitol |zvezna država v Združenih državah Amerike|: {B} kapitolski Skoraj 90 odstotkov zemlje v Kansasu je namenjenih {O} ednina: im. Kapitol, rod. Kapitola, daj. Kapitolu, kmetijstvu; kot prilastek, navadno v imenovalniku tož. Kapitol, mest. pri Kapitolu, or. s Kapitolom V ameriški zvezni državi Kansas pustošijo StatuS: Predlog najnevarnejši tornadi Severne Amerike PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Kje? v Kansasu Od kod? iz Kansasa Kapitol2 -a [kapitól, rod. kapitóla] m; zemljepisno ime Kam? v Kansas |skrajšano ime za Kapitolski grič v Washingtonu|: {B} Kansaščan, Kansaščanka; Kansaščanov, sedeže kongresa na Kapitolu; ◎ angl. Capitol Hill; Kansaščankin; kansaški prim. Kapitolski grič3 {O} ednina: im. Kansas, rod. Kansasa, daj. Kansasu, Kje? na Kapitolu tož. Kansas, mest. pri Kansasu, or. s Kansasom Od kod? s Kapitola StatuS: Predlog Kam? na Kapitol PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) {B} kapitolski enot {O} ednina: im. Kapitol, rod. Kapitola, daj. Kapitolu, tož. Kapitol, mest. pri Kapitolu, or. s Kapitolom kansaški -a -o [kánzaški] prid. StatuS: Predlog kansaške prerije; kansaško mesto Wichita (< PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Kansas) {O} moški: ednina: im. kansaški, rod. kansaškega, Kapitol3 -a [kapitól, rod. kapitóla] m; zemljepisno ime daj. kansaškemu, tož. kansaški (živostno kansaškega), |stavba kongresa Združenih držav Amerike|: vdor v mest. pri kansaškem, or. s kansaškim; dvojina: Kapitol; rotunda v Kapitolu; ◎ angl. United States im. kansaška, rod. kansaških, daj. kansaškima, tož. Capitol kansaška, mest. pri kansaških, or. s kansaškima; Kje? v Kapitolu množina: im. kansaški, rod. kansaških, daj. kansaškim, Od kod? iz Kapitola tož. kansaške, mest. pri kansaških, or. s kansaškimi Kam? v Kapitol ženski: ednina: im. kansaška, rod. kansaške, daj. {B} kapitolski kansaški, tož. kansaško, mest. pri kansaški, or. s {O} ednina: im. Kapitol, rod. Kapitola, daj. Kapitolu, kansaško; dvojina: im. kansaški, rod. kansaških, daj. tož. Kapitol, mest. pri Kapitolu, or. s Kapitolom kansaškima, tož. kansaški, mest. pri kansaških, or. s StatuS: Predlog kansaškima; množina: im. kansaške, rod. kansaških, PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb daj. kansaškim, tož. kansaške, mest. pri kansaških, or. s kansaškimi kapitolski -a -o [kapitólski] prid. srednji: ednina: im. kansaško, rod. kansaškega, daj. |nanašajoč se na rimsko vzpetino|: Jupiter, Junona in kansaškemu, tož. kansaško, mest. pri kansaškem, or. Minerva predstavljajo kapitolsko trojico; Branilce s kansaškim; dvojina: im. kansaški, rod. kansaških, rimskega griča so rešile kapitolske gosi; V čast daj. kansaškima, tož. kansaški, mest. pri kansaških, or. Jupitra so prirejali kapitolske igre; |nanašajoč se s kansaškima; množina: im. kansaška, rod. kansaških, na stavbo Kongresa Združenih držav Amerike|: 187 kapitolska policija; Protestniki so se zbrali pod |predel Washingtona|: Iz mestne ravnice vznožjem kapitolskega stopnišča; |nanašajoč se Washingtona izstopa Kapitolski grič, ki je dobra na Kongres Združenih držav Amerike|: Ne strinja orientacijska točka; stavba kongresa na Kapitolskem se s kapitolsko oblastjo; prim. Kapitolski trg, griču; ◎ angl. Capitol Hill; prim. kapitolski Kapitolski muzeji (< Kapitol3, Kapitol2, Kje? na Kapitolskem griču Kapitol3, Kapitolski grič1) Od kod? s Kapitolskega griča {O} moški: ednina: im. kapitolski, rod. Kam? na Kapitolski grič kapitolskega, daj. kapitolskemu, tož. kapitolski {B} kapitolskogriški in kapitolski (živostno kapitolskega), mest. pri kapitolskem, or. s {O} ednina: im. Kapitolski grič, rod. Kapitolskega kapitolskim; dvojina: im. kapitolska, rod. kapitolskih, griča, daj. Kapitolskemu griču, tož. Kapitolski grič, daj. kapitolskima, tož. kapitolska, mest. pri kapitolskih, mest. pri Kapitolskem griču, or. s Kapitolskim gričem or. s kapitolskima; množina: im. kapitolski, rod. {I} ednina: im. [kapitólski gríč], rod. [kapitólskega kapitolskih, daj. kapitolskim, tož. kapitolske, mest. pri gríča], daj. [kapitólskemu gríču], tož. [kapitólski gríč], kapitolskih, or. s kapitolskimi mest. [pri kapitólskem gríču], or. [s‿kapitólskim ženski: ednina: im. kapitolska, rod. kapitolske, daj. gríčem] kapitolski, tož. kapitolsko, mest. pri kapitolski, or. s StatuS: Predlog kapitolsko; dvojina: im. kapitolski, rod. kapitolskih, PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena daj. kapitolskima, tož. kapitolski, mest. pri kapitolskih, or. s kapitolskima; množina: im. kapitolske, rod. Kapitolski grič3 -ega -a [kapitólski gríč, rod. kapitolskih, daj. kapitolskim, tož. kapitolske, mest. pri kapitólskega gríča] m; zemljepisno ime kapitolskih, or. s kapitolskimi |stavba Kongresa Združenih držav Amerike|: srednji: ednina: im. kapitolsko, rod. kapitolskega, daj. Na stopnišču Kapitolskega griča v Washingtonu kapitolskemu, tož. kapitolsko, mest. pri kapitolskem, zapriseže ameriški predsednik; zasedanje kongresa or. s kapitolskim; dvojina: im. kapitolski, rod. na Kapitolskem griču; v prenesenem pomenu |Kongres kapitolskih, daj. kapitolskima, tož. kapitolski, mest. Združenih držav Amerika|: poziv Kapitolskega griča pri kapitolskih, or. s kapitolskima; množina: im. Beli hiši; lobiji s Kapitolskega griča; Na odločitev kapitolska, rod. kapitolskih, daj. kapitolskim, tož. predsednika so se takoj odzvali na Kapitolskem kapitolska, mest. pri kapitolskih, or. s kapitolskimi griču; ◎ angl. United States Capitol; prim. kapitolski StatuS: Predlog Kje? na Kapitolskem griču PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Od kod? s Kapitolskega griča nenaselbinskih/nekrajevnih imen) Kam? na Kapitolski grič {B} kapitolskogriški in kapitolski Kapitolski grič1 -ega -a [kapitólski gríč, rod. {O} ednina: im. Kapitolski grič, rod. Kapitolskega kapitólskega gríča] m; zemljepisno ime griča, daj. Kapitolskemu griču, tož. Kapitolski grič, |rimska vzpetina|: Na Kapitolskem griču je bilo mest. pri Kapitolskem griču, or. s Kapitolskim gričem ustanovljeno mesto Rim; ◎ lat. Capitolium; prim. {I} ednina: im. [kapitólski gríč], rod. [kapitólskega kapitolski gríča], daj. [kapitólskemu gríču], tož. [kapitólski gríč], Kje? na Kapitolskem griču mest. [pri kapitólskem gríču], or. [s‿kapitólskim Od kod? s Kapitolskega griča gríčem] Kam? na Kapitolski grič StatuS: Predlog {B} kapitolskogriški in kapitolski PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb {O} ednina: im. Kapitolski grič, rod. Kapitolskega griča, daj. Kapitolskemu griču, tož. Kapitolski grič, Kapitolski muzeji -ih -ev [kapitólski muzêji, rod. mest. pri Kapitolskem griču, or. s Kapitolskim gričem kapitólskih muzêje] m mn.; stvarno ime {I} ednina: im. [kapitólski gríč], rod. [kapitólskega |muzej v Rimu|: odprtje Kapitolskih muzejev v 18. gríča], daj. [kapitólskemu gríču], tož. [kapitólski gríč], stoletju; razstava v Kapitolskih muzejih; ◎ it. Musei mest. [pri kapitólskem gríču], or. [s‿kapitólskim Capitolini; prim. kapitolski (< Kapitol1) gríčem] {O} množina: im. Kapitolski muzeji, rod. Kapitolskih StatuS: Predlog muzejev, daj. Kapitolskim muzejem, tož. Kapitolske PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij muzeje, mest. pri Kapitolskih muzejih, or. s Kapitolskimi muzeji Kapitolski grič2 -ega -a [kapitólski gríč, rod. {I} množina: im. [kapitólski muzêji], rod. [kapitólskih kapitólskega gríča] m; zemljepisno ime muzêje], daj. [kapitólskim muzêjem], tož. 188 [kapitólske muzêje], mest. [pri kapitólskih muzêjih], Philip Arthur George; kronanje Karla III.; britanska or. [s‿kapitólskimi muzêji] monarhija pod kraljem Karlom III.; ◎ angl. Charles StatuS: Predlog III PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena {O} ednina: im. Karel III. tudi Karel Tretji, rod. Karla III. tudi Karla Tretjega, daj. Karlu III. tudi Karlu Kapitolski trg -ega -a [kapitólski trk, rod. Tretjemu, tož. Karla III. tudi Karla Tretjega, mest. pri kapitólskega trga] m; zemljepisno ime Karlu III. tudi pri Karlu Tretjem, or. s Karlom III. tudi |trg v Rimu|: upodobitev Kapitolskega trga na s Karlom Tretjim kovancu za dva evra; palača na Kapitolskem trgu; StatuS: Predlog ◎ it. Piazza del Campidoglio; prim. kapitolski (< PravoPiSni kategoriji: Imena zgodovinskih osebnosti; Kapitol1) Stalni pridevki ob osebnih imenih Kje? na Kapitolskem trgu Od kod? s Kapitolskega trga Karel Tretji m; ime bitja, osebno ime; obširneje glej pri Kam? na Kapitolski trg Karel III. {O} ednina: im. Kapitolski trg, rod. Kapitolskega trga, daj. Kapitolskemu trgu, tož. Kapitolski trg, mest. pri Karibski otoki -ih -ov [karípski otóki, rod. Kapitolskem trgu, or. s Kapitolskim trgom karípskih otóko] m mn.; zemljepisno ime StatuS: Predlog |otočje v Karibskem morju|: kolonizacija Karibskih PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena otokov; počitnice na Karibskih otokih; ◎ angl. Carribean Islands, fr. Îles Caraïbes, šp. Islas karara ž; obširneje glej pri carrara Caribes; prim. karibski, Karibsko otočje {B} Karibskootočan, Karibskootočanka; Kärdla -e [kêrtla, rod. kêrtle] ž; zemljepisno ime Karibskootočanov, Karibskootočankin; karibski in |kraj v Estoniji|: pristanišče v Kärdli; Skozi Kärdlo karibskootoški teče več rek {O} množina: im. Karibski otoki, rod. Karibskih Kje? v Kärdli otokov, daj. Karibskim otokom, tož. Karibske otoke, Od kod? iz Kärdle mest. pri Karibskih otokih, or. s Karibskimi otoki Kam? v Kärdlo StatuS: Predlog {B} Kärdelčan, Kärdelčanka; Kärdelčanov, PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij Kärdelčankin; kärdelski {O} ednina: im. Kärdla, rod. Kärdle, daj. Kärdli, tož. Karibsko morje -ega -a [karípsko mórje, rod. Kärdlo, mest. pri Kärdli, or. s Kärdlo karípskega mórja] s; zemljepisno ime StatuS: Predlog |morje južno od Mehiškega zaliva|: Najgloblja PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev točka Karibskega morja je Kajmanski jarek; otok v Karibskem morju; Na Karibskem morju se pojavljajo Karel -rla [kárəl, rod. kárla] m; ime bitja, osebno ime zimski viharji |moško ime|: Karel me je povabil na izlet; poezija {B} karibski in karibskomorski Karla Destovnika – Kajuha; Šli smo na kosilo {O} ednina: im. Karibsko morje, rod. Karibskega h Karlu; prim. Karel Boromejski, Karel I. morja, daj. Karibskemu morju, tož. Karibsko morje, Avstrijski, Karel III. , Karel II. Plešasti mest. pri Karibskem morju, or. s Karibskim morjem {B} Karlov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Karel, rod. Karla, daj. Karlu, tož. PravoPiSna kategorija: Imena voda Karla, mest. pri Karlu, or. s Karlom; dvojina: im. Karla, rod. Karlov, daj. Karloma, tož. Karla, mest. pri Karibsko otočje -ega -a [karípsko otóčje, rod. Karlih, or. s Karloma; množina: im. Karli, rod. Karlov, karípskega otóčja] s; zemljepisno ime daj. Karlom, tož. Karle, mest. pri Karlih, or. s Karli |otočje v Karibskem morju|: Karibsko otočje S imenujemo tudi Zahodna Indija; Vudu so na tatuS: Predlog P Karibsko otočje prinesli zahodnoafriški sužnji; otoki ravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) v Karibskem otočju; ◎ angl. Carribean Islands, fr. Karel III. -rla III. tudi Karel Tretji -rla -ega [kárəl Îles Caraïbes, šp. Islas Caribes; prim. karibski, trétji, rod. kárla trétjega] m; ime bitja, osebno ime Karibski otoki |angleški kralj|: Karel III. je bil rojen kot Charles {B} Karibčan in Karibskootočan, Karibčanka in 189 Karibskootočanka; Karibčanov in Karibskootočanov, StatuS: Predlog Karibčankin in Karibskootočankin; karibski in PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) karibskootoški {O} ednina: im. Karibsko otočje, rod. Karibskega Karlčkov -a -o [kárlčko, ž. kárlčkova, s. kárlčkovo otočja, daj. Karibskemu otočju, tož. Karibsko otočje, in kárəlčko, ž. kárəlčkova, s. kárəlčkovo] prid. mest. pri Karibskem otočju, or. s Karibskim otočjem V lutkovnem gledališču so si ogledali nove StatuS: Predlog Karlčkove zgodbice (< Karlček) PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij {O} moški: ednina: im. Karlčkov, rod. Karlčkovega, daj. Karlčkovemu, tož. Karlčkov Karl -a [kárl in kárəl, rod. kárla] m; ime bitja, osebno (živostno Karlčkovega), mest. pri Karlčkovem, or. s ime Karlčkovim; dvojina: im. Karlčkova, rod. Karlčkovih, |nemško moško ime|: »Komunistični manifest« Karla daj. Karlčkovima, tož. Karlčkova, mest. pri Karlčkovih, Marxa; kot prilastek, v imenovalniku Nemško ime Karl or. s Karlčkovima; množina: im. Karlčkovi, rod. naj bi nastalo iz starovisokonemške besede karl v Karlčkovih, daj. Karlčkovim, tož. Karlčkove, mest. pri pomenu »mož, soprog« Karlčkovih, or. s Karlčkovimi {B} Karlov ženski: ednina: im. Karlčkova, rod. Karlčkove, daj. {O} ednina: im. Karl, rod. Karla, daj. Karlu, tož. Karla, Karlčkovi, tož. Karlčkovo, mest. pri Karlčkovi, or. s mest. pri Karlu, or. s Karlom; dvojina: im. Karla, rod. Karlčkovo; dvojina: im. Karlčkovi, rod. Karlčkovih, Karlov, daj. Karloma, tož. Karla, mest. pri Karlih, or. s daj. Karlčkovima, tož. Karlčkovi, mest. pri Karlčkovih, Karloma; množina: im. Karli, rod. Karlov, daj. Karlom, or. s Karlčkovima; množina: im. Karlčkove, rod. tož. Karle, mest. pri Karlih, or. s Karli Karlčkovih, daj. Karlčkovim, tož. Karlčkove, mest. pri StatuS: Predlog Karlčkovih, or. s Karlčkovimi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) srednji: ednina: im. Karlčkovo, rod. Karlčkovega, daj. Karlčkovemu, tož. Karlčkovo, mest. pri Karlčkovem, Karla -e [kárla, rod. kárle] ž; ime bitja, osebno ime or. s Karlčkovim; dvojina: im. Karlčkovi, rod. |žensko ime|: očala učiteljice Karle Karlčkovih, daj. Karlčkovima, tož. Karlčkovi, mest. {B} Karlin pri Karlčkovih, or. s Karlčkovima; množina: im. {O} ednina: im. Karla, rod. Karle, daj. Karli, tož. Karlo, Karlčkova, rod. Karlčkovih, daj. Karlčkovim, tož. mest. pri Karli, or. s Karlo; dvojina: im. Karli, rod. Karlčkova, mest. pri Karlčkovih, or. s Karlčkovimi Karl, daj. Karlama, tož. Karli, mest. pri Karlah, or. s StatuS: Predlog Karlama; množina: im. Karle, rod. Karl, daj. Karlam, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih tož. Karle, mest. pri Karlah, or. s Karlami moških imen) {I} ednina: im. [kárla], rod. [kárle], daj. [kárli], tož. [kárlo], mest. [pri kárli], or. [s‿kárlo]; dvojina: im. Karlov -a -o [kárlo, ž. kárlova, s. kárlovo] prid. [kárli], rod. [kárl] in [kárәl], daj. [kárlama], tož. [kárli], Karlova družina mest. [pri kárlah], or. [s‿kárlama]; množina: im. Karlova nagrada |nagrada|: prejemnik Karlove [kárle], rod. [kárl] in [kárәl], daj. [kárlam], tož. [kárle], nagrade; S Karlovo nagrado nagrajujejo prispevke mest. [pri kárlah], or. [s‿kárlami] k evropski integraciji; prim. Karlovi Vari (< Karl, StatuS: Predlog Karel, Karol) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) {O} moški: ednina: im. Karlov, rod. Karlovega, daj. Karlovemu, tož. Karlov (živostno Karlovega), mest. Karlček -čka [kárlčək, rod. kárlčka in kárəlčək, rod. pri Karlovem, or. s Karlovim; dvojina: im. Karlova, kárəlčka] m; ime bitja, osebno ime rod. Karlovih, daj. Karlovima, tož. Karlova, mest. pri |manjšalnica moškega imena|: Karlček je Miklavžu Karlovih, or. s Karlovima; množina: im. Karlovi, sam napisal pismo; Karlčku so prijatelji pomagali rod. Karlovih, daj. Karlovim, tož. Karlove, mest. pri upihniti prvo svečko na torti Karlovih, or. s Karlovimi {B} Karlčkov ženski: ednina: im. Karlova, rod. Karlove, daj. {O} ednina: im. Karlček, rod. Karlčka, daj. Karlčku, Karlovi, tož. Karlovo, mest. pri Karlovi, or. s Karlovo; tož. Karlčka, mest. pri Karlčku, or. s Karlčkom; dvojina: im. Karlovi, rod. Karlovih, daj. Karlovima, dvojina: im. Karlčka, rod. Karlčkov, daj. Karlčkoma, tož. Karlovi, mest. pri Karlovih, or. s Karlovima; tož. Karlčka, mest. pri Karlčkih, or. s Karlčkoma; množina: im. Karlove, rod. Karlovih, daj. Karlovim, množina: im. Karlčki, rod. Karlčkov, daj. Karlčkom, tož. Karlove, mest. pri Karlovih, or. s Karlovimi tož. Karlčke, mest. pri Karlčkih, or. s Karlčki srednji: ednina: im. Karlovo, rod. Karlovega, daj. 190 Karlovemu, tož. Karlovo, mest. pri Karlovem, or. {O} ednina: im. karpačo, rod. karpača, daj. karpaču, s Karlovim; dvojina: im. Karlovi, rod. Karlovih, tož. karpačo, mest. pri karpaču, or. s karpačem; daj. Karlovima, tož. Karlovi, mest. pri Karlovih, or. dvojina: im. karpača, rod. karpačev, daj. karpačema, s Karlovima; množina: im. Karlova, rod. Karlovih, tož. karpača, mest. pri karpačih, or. s karpačema; daj. Karlovim, tož. Karlova, mest. pri Karlovih, or. s množina: im. karpači, rod. karpačev, daj. karpačem, tož. Karlovimi karpače, mest. pri karpačih, or. s karpači StatuS: Predlog {I} ednina: im. [karpáčo], rod. [karpáča], daj. PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz osebnih [karpáču], tož. [karpáčo], mest. [pri karpáču], or. moških imen); Poimenovanja nagrad, odlikovanj, [s‿karpáčem]; dvojina: im. [karpáča], rod. [karpáče], častnih nazivov daj. [karpáčema], tož. [karpáča], mest. [pri karpáčih], or. [s‿karpáčema]; množina: im. [karpáči], rod. Karlovi Vari -ih -ov [kárlovi vári, rod. kárlovih [karpáče], daj. [karpáčem], tož. [karpáče], mest. [pri váro] m mn.; zemljepisno ime karpáčih], or. [s‿karpáči] |kraj na Češkem|: filmski festival v Karlovih Varih; StatuS: Predlog kot prilastek, v imenovalniku Mesto Karlovi Vari je PravoPiSni kategoriji: Enakozvočnice; Poimenovanja dobilo ime po Karlu IV.; |zdravilišče na Češkem|: bolezni, iger, jedi Najtoplejši izviri Karlovih Varov se lahko približajo 74 °C; kot prilastek, v imenovalniku letovanje v kartuzijanec -nca [kartuzijánəc, rod. kartuzijánca] zdravilišču Karlovi Vari; ◎ češ. Karlovy Vary m Kje? v Karlovih Varih |redovnik|: V Žički kartuziji so prebivali bratje Od kod? iz Karlovih Varov kartuzijanci; vinarstvo pleterskih kartuzijancev; Kam? v Karlove Vare sopomenka kartuzijan (< kartuzija) {B} Karlovarčan, Karlovarčanka; Karlovarčanov, {B} kartuzijančev Karlovarčankin; karlovarski {O} ednina: im. kartuzijanec, rod. kartuzijanca, daj. {O} množina: im. Karlovi Vari, rod. Karlovih Varov, kartuzijancu, tož. kartuzijanca, mest. pri kartuzijancu, daj. Karlovim Varom, tož. Karlove Vare, mest. pri or. s kartuzijancem; dvojina: im. kartuzijanca, rod. Karlovih Varih, or. s Karlovimi Vari kartuzijancev, daj. kartuzijancema, tož. kartuzijanca, StatuS: Predlog mest. pri kartuzijancih, or. s kartuzijancema; množina: PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina im. kartuzijanci, rod. kartuzijancev, daj. kartuzijancem, tož. kartuzijance, mest. pri kartuzijancih, or. s Karol -rla in Karol -a [károl, rod. kárla in károla] m; kartuzijanci ime bitja, osebno ime {I} ednina: im. [kartuzijánəc], rod. [kartuzijánca], |moško ime|: zborovske skladbe Karla/Karola daj. [kartuzijáncu], tož. [kartuzijánca], mest. [pri Pahorja; |poljsko moško ime|: govor Karla/Karola kartuzijáncu], or. [s‿kartuzijáncem]; dvojina: Wojtyłe/Wojtyła ob izvolitvi za papeža im. [kartuzijánca], rod. [kartuzijánce], daj. {B} Karlov in Karolov [kartuzijáncema], tož. [kartuzijánca], mest. [pri {O} ednina: im. Karol, rod. Karla in Karola, daj. Karlu kartuzijáncih], or. [s‿kartuzijáncema]; množina: in Karolu, tož. Karla in Karola, mest. pri Karlu in pri im. [kartuzijánci], rod. [kartuzijánce], daj. Karolu, or. s Karlom in s Karolom; dvojina: im. Karla [kartuzijáncem], tož. [kartuzijánce], mest. [pri in Karola, rod. Karlov in Karolov, daj. Karloma in kartuzijáncih], or. [s‿kartuzijánci] Karoloma, tož. Karla in Karola, mest. pri Karlih in pri StatuS: Predlog Karolih, or. s Karloma in s Karoloma; množina: im. PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice redov Karli in Karoli, rod. Karlov in Karolov, daj. Karlom in Karolom, tož. Karle in Karole, mest. pri Karlih in pri Kastelčev -a -o [kastélče, ž. kastélčeva, s. Karolih, or. s Karli in s Karoli kastélčevo] prid. StatuS: Predlog Kastelčev slovar; meditativna proza v Kastelčevih PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); delih (< Kastelec1) Poljščina {O} moški: ednina: im. Kastelčev, rod. Kastelčevega, daj. Kastelčevemu, tož. Kastelčev karpačo -a [karpáčo, rod. karpáča] m (živostno Kastelčevega), mest. pri Kastelčevem, |jed|: goveji, brancinov, škampov karpačo; prim. or. s Kastelčevim; dvojina: im. Kastelčeva, rod. Carpaccio Kastelčevih, daj. Kastelčevima, tož. Kastelčeva, mest. {B} karpačev pri Kastelčevih, or. s Kastelčevima; množina: im. 191 Kastelčevi, rod. Kastelčevih, daj. Kastelčevim, tož. Kastelčankin; kastelski Kastelčeve, mest. pri Kastelčevih, or. s Kastelčevimi {O} ednina: im. Kastelec, rod. Kastelca, daj. Kastelcu, ženski: ednina: im. Kastelčeva, rod. Kastelčeve, daj. tož. Kastelec, mest. pri Kastelcu, or. s Kastelcem Kastelčevi, tož. Kastelčevo, mest. pri Kastelčevi, {I} ednina: im. [kastélәc], rod. [kastéca], daj. or. s Kastelčevo; dvojina: im. Kastelčevi, rod. [kastécu], tož. [kastélәc], mest. [pri kastécu], or. Kastelčevih, daj. Kastelčevima, tož. Kastelčevi, mest. [s‿kastécem] pri Kastelčevih, or. s Kastelčevima; množina: im. StatuS: Predlog Kastelčeve, rod. Kastelčevih, daj. Kastelčevim, tož. PravoPiSna kategorija: Imena krajev Kastelčeve, mest. pri Kastelčevih, or. s Kastelčevimi srednji: ednina: im. Kastelčevo, rod. Kastelčevega, Kastelec3 -lca [kastéləc, rod. kastélca] m; zemljepisno daj. Kastelčevemu, tož. Kastelčevo, mest. pri ime Kastelčevem, or. s Kastelčevim; dvojina: im. |predor na Primorskem|: Omejitev v Kastelcu je 100 Kastelčevi, rod. Kastelčevih, daj. Kastelčevima, tož. km/h; kot prilastek, v imenovalniku nesreča v predoru Kastelčevi, mest. pri Kastelčevih, or. s Kastelčevima; Kastelec množina: im. Kastelčeva, rod. Kastelčevih, daj. {B} kastelski Kastelčevim, tož. Kastelčeva, mest. pri Kastelčevih, or. {O} ednina: im. Kastelec, rod. Kastelca, daj. Kastelcu, s Kastelčevimi tož. Kastelec, mest. pri Kastelcu, or. s Kastelcem StatuS: Predlog {I} ednina: im. [kastélәc], rod. [kastélca], daj. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) [kastélcu], tož. [kastélәc], mest. [pri kastélcu], or. [s‿kastélcem] Kastelec1 -lca [kastéləc, rod. kastélca] m; ime bitja, StatuS: Predlog osebno ime PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena |priimek|; |slovenski duhovnik in leksikograf|: Kastelec je svoje delo navezal na slovstvo kastelski -a -o [kastéski] prid. slovenskih protestantov; prevodi Matije/Matija kastelske ulice; kastelsko gradišče (< Kastelec2) Kastelca; sodelovanje Gregorja Vorenca z Matijo/ {O} moški: ednina: im. kastelski, rod. kastelskega, Matijem Kastelcem daj. kastelskemu, tož. kastelski (živostno kastelskega), {B} Kastelčev mest. pri kastelskem, or. s kastelskim; dvojina: {O} ednina: im. Kastelec, rod. Kastelca, daj. Kastelcu, im. kastelska, rod. kastelskih, daj. kastelskima, tož. tož. Kastelca, mest. pri Kastelcu, or. s Kastelcem; kastelska, mest. pri kastelskih, or. s kastelskima; dvojina: im. Kastelca, rod. Kastelcev, daj. Kastelcema, množina: im. kastelski, rod. kastelskih, daj. kastelskim, tož. Kastelca, mest. pri Kastelcih, or. s Kastelcema; tož. kastelske, mest. pri kastelskih, or. s kastelskimi množina: im. Kastelci, rod. Kastelcev, daj. Kastelcem, ženski: ednina: im. kastelska, rod. kastelske, daj. tož. Kastelce, mest. pri Kastelcih, or. s Kastelci kastelski, tož. kastelsko, mest. pri kastelski, or. s {I} ednina: im. [kastélәc], rod. [kastélca], daj. kastelsko; dvojina: im. kastelski, rod. kastelskih, daj. [kastélcu], tož. [kastélca], mest. [pri kastélcu], kastelskima, tož. kastelski, mest. pri kastelskih, or. s or. [s‿kastélcem]; dvojina: im. [kastélca], rod. kastelskima; množina: im. kastelske, rod. kastelskih, [kastélce], daj. [kastélcema], tož. [kastélca], mest. [pri daj. kastelskim, tož. kastelske, mest. pri kastelskih, or. s kastélcih], or. [s‿kastélcema]; množina: im. [kastélci], kastelskimi rod. [kastélce], daj. [kastélcem], tož. [kastélce], mest. srednji: ednina: im. kastelsko, rod. kastelskega, daj. [pri kastélcih], or. [s‿kastélci] kastelskemu, tož. kastelsko, mest. pri kastelskem, or. StatuS: Predlog s kastelskim; dvojina: im. kastelski, rod. kastelskih, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) daj. kastelskima, tož. kastelski, mest. pri kastelskih, or. s kastelskima; množina: im. kastelska, rod. kastelskih, Kastelec2 -lca [kastéləc, rod. kastéca] m; zemljepisno daj. kastelskim, tož. kastelska, mest. pri kastelskih, or. s ime kastelskimi |kraj v slovenski Istri|: turistična kmetija v Kastelcu; StatuS: Predlog avtocesta med Kozino in Kastelcem; kot prilastek, v PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih imenovalniku spodmol pri vasi Kastelec naselbinskih/krajevnih imen) Kje? v Kastelcu Od kod? iz Kastelca kataster -tra [katástər, rod. katástra] m Kam? v Kastelec |uradni seznam zemljišč s podatki o parcelah|: vpis {B} Kastelčan, Kastelčanka; Kastelčanov, v zemljiški kataster; Preverili so podatke iz katastra; 192 |uradni popis|: kataster planinskih poti; izdelava StatuS: Predlog katastra onesnaženj slovenskih voda PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice franciscejski kataster |kataster, pripravljen v času jezikovnih, rasnih in verskih skupin cesarja Franca I. za popis dajatev|: Patent o izdelavi franciscejskega katastra je veljal za ves avstrijski del katolikinja -e [katólikinja, rod. katólikinje] ž habsburške monarhije; terezijanski kataster |kataster, |pripadnica katoliške vere|: Pred smrtjo je postala pripravljen v času Marije Terezije za popis dajatev|: katolikinja; zakon med protestantom in katolikinjo; Leta 1748 je Marija Terezija ukazala velik projekt, sopomenka katoličanka (< katoličan) tako imenovani terezijanski kataster {B} katolikinjin {B} katastrski {O} ednina: im. katolikinja, rod. katolikinje, daj. {O} ednina: im. kataster, rod. katastra, daj. katastru, katolikinji, tož. katolikinjo, mest. pri katolikinji, tož. kataster, mest. pri katastru, or. s katastrom; or. s katolikinjo; dvojina: im. katolikinji, rod. dvojina: im. katastra, rod. katastrov, daj. katastroma, katolikinj, daj. katolikinjama, tož. katolikinji, mest. tož. katastra, mest. pri katastrih, or. s katastroma; pri katolikinjah, or. s katolikinjama; množina: im. množina: im. katastri, rod. katastrov, daj. katastrom, katolikinje, rod. katolikinj, daj. katolikinjam, tož. tož. katastre, mest. pri katastrih, or. s katastri katolikinje, mest. pri katolikinjah, or. s katolikinjami StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pravopisne zanimivosti PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice jezikovnih, rasnih in verskih skupin Katinski gozd -ega -a [kátinski gòst, rod. kátinskega gôzda tudi kátinski góst, rod. kátinskega Kaurismäki -ja [káu̯rismeki, rod. káu̯rismekija] m; gózda] m; zemljepisno ime ime bitja, osebno ime |pokrajina v Rusiji|: skupinski grobovi Katinskega |finski priimek|: filmi Akija Kaurismäkija; gozda; zločin v Katinskem gozdu; ◎ rus. Ка́тынский sodelovanje s Kaurismäkijem лес {B} Kaurismäkijev Kje? v Katinskem gozdu {O} ednina: im. Kaurismäki, rod. Kaurismäkija, Od kod? iz Katinskega gozda daj. Kaurismäkiju, tož. Kaurismäkija, mest. pri Kam? v Katinski gozd Kaurismäkiju, or. s Kaurismäkijem; dvojina: {O} ednina: im. Katinski gozd, rod. Katinskega im. Kaurismäkija, rod. Kaurismäkijev, daj. gozda, daj. Katinskemu gozdu, tož. Katinski gozd, Kaurismäkijema, tož. Kaurismäkija, mest. pri mest. pri Katinskem gozdu, or. s Katinskim gozdom Kaurismäkijih, or. s Kaurismäkijema; množina: {I} ednina: im. [kátinski gòst] tudi [kátinski góst], im. Kaurismäkiji, rod. Kaurismäkijev, daj. rod. [kátinskega gôzda] tudi [kátinskega gózda], Kaurismäkijem, tož. Kaurismäkije, mest. pri daj. [kátinskemu gôzdu] tudi [kátinskemu gózdu], Kaurismäkijih, or. s Kaurismäkiji tož. [kátinski gòst] tudi [kátinski góst], mest. [pri {I} ednina: im. [káu̯rismeki], rod. [káu̯rismekija], kátinskem gôzdu] tudi [pri kátinskem gózdu], or. daj. [káu̯rismekiju], tož. [káu̯rismekija], mest. [pri [s‿kátinskim gôzdom] tudi [s‿kátinskim gózdom] káu̯rismekiju], or. [s‿káu̯rismekijem]; dvojina: StatuS: Predlog im. [káu̯rismekija], rod. [káu̯rismekije], daj. PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin [káu̯rismekijema], tož. [káu̯rismekija], mest. [pri káu̯rismekijih], or. [s‿káu̯rismekijema]; množina: katolik -a [katólik, rod. katólika] m im. [káu̯rismekiji], rod. [káu̯rismekije], daj. |pripadnik katoliške vere|: srečanje slovenskih in [káu̯rismekijem], tož. [káu̯rismekije], mest. [pri hrvaških katolikov; Karel IX. je vladal v času velikih káu̯rismekijih], or. [s‿káu̯rismekiji] verskih spopadov med katoliki; V slovenščini StatuS: Predlog je priporočljiveje pisati katoličan kakor katolik; PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) sopomenka katoličan {B} katolikov Kaurismäkijev -a -o [káu̯rismekije, ž. {O} ednina: im. katolik, rod. katolika, daj. katoliku, káu̯rismekijeva, s. káu̯rismekijevo] prid. tož. katolika, mest. pri katoliku, or. s katolikom; Kaurismäkijev humor; Kaurismäkijeva muza (< dvojina: im. katolika, rod. katolikov, daj. katolikoma, Kaurismäki) tož. katolika, mest. pri katolikih, or. s katolikoma; {O} moški: ednina: im. Kaurismäkijev, rod. množina: im. katoliki, rod. katolikov, daj. katolikom, Kaurismäkijevega, daj. Kaurismäkijevemu, tož. tož. katolike, mest. pri katolikih, or. s katoliki Kaurismäkijev (živostno Kaurismäkijevega), mest. 193 pri Kaurismäkijevem, or. s Kaurismäkijevim; tož. Kawalca, mest. pri Kawalcih, or. s Kawalcema; dvojina: im. Kaurismäkijeva, rod. Kaurismäkijevih, množina: im. Kawalci, rod. Kawalcev, daj. Kawalcem, daj. Kaurismäkijevima, tož. Kaurismäkijeva, mest. tož. Kawalce, mest. pri Kawalcih, or. s Kawalci pri Kaurismäkijevih, or. s Kaurismäkijevima; {I} ednina: im. [kaválәc], rod. [kaválca], daj. množina: im. Kaurismäkijevi, rod. Kaurismäkijevih, [kaválcu], tož. [kaválca], mest. [pri kaválcu], or. daj. Kaurismäkijevim, tož. Kaurismäkijeve, mest. pri [s‿kaválcem]; dvojina: im. [kaválca], rod. [kaválce], Kaurismäkijevih, or. s Kaurismäkijevimi daj. [kaválcema], tož. [kaválca], mest. [pri kaválcih], ženski: ednina: im. Kaurismäkijeva, rod. or. [s‿kaválcema]; množina: im. [kaválci], rod. Kaurismäkijeve, daj. Kaurismäkijevi, tož. [kaválce], daj. [kaválcem], tož. [kaválce], mest. [pri Kaurismäkijevo, mest. pri Kaurismäkijevi, or. s kaválcih], or. [s‿kaválci] Kaurismäkijevo; dvojina: im. Kaurismäkijevi, StatuS: Predlog rod. Kaurismäkijevih, daj. Kaurismäkijevima, tož. PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Kaurismäkijevi, mest. pri Kaurismäkijevih, or. s Kaurismäkijevima; množina: im. Kaurismäkijeve, Kazan -a [kazán, rod. kazána] m; zemljepisno ime rod. Kaurismäkijevih, daj. Kaurismäkijevim, tož. |kraj v Rusiji|: Na univerzi v Kazanu sta študirala Kaurismäkijeve, mest. pri Kaurismäkijevih, or. s tudi Tolstoj in Lenin; ◎ rus. Каза́нь Kaurismäkijevimi Kje? v Kazanu srednji: ednina: im. Kaurismäkijevo, rod. Od kod? iz Kazana Kaurismäkijevega, daj. Kaurismäkijevemu, tož. Kam? v Kazan Kaurismäkijevo, mest. pri Kaurismäkijevem, or. {B} Kazančan, Kazančanka; Kazančanov, s Kaurismäkijevim; dvojina: im. Kaurismäkijevi, Kazančankin; kazanski rod. Kaurismäkijevih, daj. Kaurismäkijevima, tož. {O} ednina: im. Kazan, rod. Kazana, daj. Kazanu, tož. Kaurismäkijevi, mest. pri Kaurismäkijevih, or. s Kazan, mest. pri Kazanu, or. s Kazanom Kaurismäkijevima; množina: im. Kaurismäkijeva, StatuS: Predlog rod. Kaurismäkijevih, daj. Kaurismäkijevim, tož. PravoPiSna kategorija: Imena krajev Kaurismäkijeva, mest. pri Kaurismäkijevih, or. s Kaurismäkijevimi Kazanska katedrala -e -e [kazánska katedrála, StatuS: Predlog rod. kazánske katedrále] ž; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) |katedrala v Moskvi|: gradnja Kazanske katedrale; Na ogled je postavljena ikona Matere Božje v Kavkaško gorovje -ega -a [kakaško gorôje, rod. Kazanski katedrali; ◎ rus. Казанский собор; prim. kakaškega gorôja] s; zemljepisno ime kazanski |drugo ime za Kavkaz|: Pastirji v Kavkaškem {O} ednina: im. Kazanska katedrala, rod. Kazanske gorovju so že pred stoletji znali pridelati kefir; širne katedrale, daj. Kazanski katedrali, tož. Kazansko stepe pred Kavkaškim gorovjem; prim. Kavkaz katedralo, mest. pri Kazanski katedrali, or. s Kazansko Kje? v Kavkaškem gorovju katedralo Od kod? iz Kavkaškega gorovja StatuS: Predlog Kam? v Kavkaško gorovje PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb {O} ednina: im. Kavkaško gorovje, rod. Kavkaškega gorovja, daj. Kavkaškemu gorovju, tož. Kavkaško kazanski -a -o [kazánski] prid. gorovje, mest. pri Kavkaškem gorovju, or. s kazanski Tatari; ikona kazanske Matere Božje; Kavkaškim gorovjem prim. Kazanski kanat, Kazanska katedrala (< StatuS: Predlog Kazan) PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij {O} moški: ednina: im. kazanski, rod. kazanskega, Kawalec daj. kazanskemu, tož. kazanski (živostno kazanskega), -lca [kaváləc, rod. kaválca] m; ime bitja, mest. pri kazanskem, or. s kazanskim; dvojina: osebno ime im. kazanska, rod. kazanskih, daj. kazanskima, tož. |priimek|; |poljski igralec|: film z igralcem Jackom kazanska, mest. pri kazanskih, or. s kazanskima; Kawalcem množina: im. kazanski, rod. kazanskih, daj. kazanskim, {B} Kawalčev tož. kazanske, mest. pri kazanskih, or. s kazanskimi {O} ednina: im. Kawalec, rod. Kawalca, daj. Kawalcu, ženski: ednina: im. kazanska, rod. kazanske, daj. tož. Kawalca, mest. pri Kawalcu, or. s Kawalcem; kazanski, tož. kazansko, mest. pri kazanski, or. s dvojina: im. Kawalca, rod. Kawalcev, daj. Kawalcema, kazansko; dvojina: im. kazanski, rod. kazanskih, daj. 194 kazanskima, tož. kazanski, mest. pri kazanskih, or. s StatuS: Predlog kazanskima; množina: im. kazanske, rod. kazanskih, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); daj. kazanskim, tož. kazanske, mest. pri kazanskih, or. s Poljščina kazanskimi srednji: ednina: im. kazansko, rod. kazanskega, daj. Kazimierz2 -a [kažímješ, rod. kažímježa] m; kazanskemu, tož. kazansko, mest. pri kazanskem, or. zemljepisno ime s kazanskim; dvojina: im. kazanski, rod. kazanskih, |del Krakova|: sprehod po Kazimierzu daj. kazanskima, tož. kazanski, mest. pri kazanskih, or. Kje? v Kazimierzu s kazanskima; množina: im. kazanska, rod. kazanskih, Od kod? iz Kazimierza daj. kazanskim, tož. kazanska, mest. pri kazanskih, or. s Kam? v Kazimierz kazanskimi {B} Kazimierzan, Kazimierzanka; Kazimierzanov, StatuS: Predlog Kazimierzankin; kazimieški PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih {O} ednina: im. Kazimierz, rod. Kazimierza, daj. naselbinskih/krajevnih imen) Kazimierzu, tož. Kazimierz, mest. pri Kazimierzu, or. s Kazimierzom Kazanski kanat -ega -a [kazánski kanát, rod. {I} ednina: im. [kažímješ], rod. [kažímježa], daj. kazánskega kanáta] m; zemljepisno ime [kažímježu], tož. [kažímješ], mest. [pri kažímježu], or. nekdaj |turška država v 15. in 16. stoletju|: kan [s‿kažímježem] Kazanskega kanata; Ivan Grozni je Kazanski kanat StatuS: Predlog pripojil Rusiji; plemstvo v Kazanskem kanatu; ◎ PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Poljščina tatar. Казан ханлыгы, rus. Казанское ханство; prim. kazanski (< Kazan) Keats -a [kíts, rod. kítsa] m; ime bitja, osebno ime Kje? v Kazanskem kanatu |priimek|; |angleški pesnik|: elegija za Johna Keatsa; Od kod? iz Kazanskega kanata dopisovanje med Johnom Keatsom in Fanny Brawne Kam? v Kazanski kanat {B} Keatsov {O} ednina: im. Kazanski kanat, rod. Kazanskega {O} ednina: im. Keats, rod. Keatsa, daj. Keatsu, tož. kanata, daj. Kazanskemu kanatu, tož. Kazanski Keatsa, mest. pri Keatsu, or. s Keatsom; dvojina: im. kanat, mest. pri Kazanskem kanatu, or. s Kazanskim Keatsa, rod. Keatsov, daj. Keatsoma, tož. Keatsa, mest. kanatom pri Keatsih, or. s Keatsoma; množina: im. Keatsi, rod. StatuS: Predlog Keatsov, daj. Keatsom, tož. Keatse, mest. pri Keatsih, PravoPiSna kategorija: Imena držav or. s Keatsi StatuS: Predlog Kazimierz1 -a [kažímješ, rod. kažímježa] m; ime bitja, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) osebno ime |poljsko moško ime|: komedije Adama Kazimierza Keatsov -a -o [kítso, ž. kítsova, s. kítsovo] prid. Czartoryskega Keatsove ode (< Keats) {B} Kazimierzev {O} moški: ednina: im. Keatsov, rod. Keatsovega, {O} ednina: im. Kazimierz, rod. Kazimierza, daj. daj. Keatsovemu, tož. Keatsov (živostno Keatsovega), Kazimierzu, tož. Kazimierza, mest. pri Kazimierzu, mest. pri Keatsovem, or. s Keatsovim; dvojina: im. or. s Kazimierzem; dvojina: im. Kazimierza, rod. Keatsova, rod. Keatsovih, daj. Keatsovima, tož. Kazimierzev, daj. Kazimierzema, tož. Kazimierza, Keatsova, mest. pri Keatsovih, or. s Keatsovima; mest. pri Kazimierzih, or. s Kazimierzema; množina: množina: im. Keatsovi, rod. Keatsovih, daj. Keatsovim, im. Kazimierzi, rod. Kazimierzev, daj. Kazimierzem, tož. Keatsove, mest. pri Keatsovih, or. s Keatsovimi tož. Kazimierze, mest. pri Kazimierzih, or. s ženski: ednina: im. Keatsova, rod. Keatsove, daj. Kazimierzi Keatsovi, tož. Keatsovo, mest. pri Keatsovi, or. s {I} ednina: im. [kažímješ], rod. [kažímježa], daj. Keatsovo; dvojina: im. Keatsovi, rod. Keatsovih, daj. [kažímježu], tož. [kažímježa], mest. [pri kažímježu], Keatsovima, tož. Keatsovi, mest. pri Keatsovih, or. s or. [s‿kažímježem]; dvojina: im. [kažímježa], rod. Keatsovima; množina: im. Keatsove, rod. Keatsovih, [kažímježe], daj. [kažímježema], tož. [kažímježa], daj. Keatsovim, tož. Keatsove, mest. pri Keatsovih, or. mest. [pri kažímježih], or. [s‿kažímježema]; s Keatsovimi množina: im. [kažímježi], rod. [kažímježe], daj. srednji: ednina: im. Keatsovo, rod. Keatsovega, daj. [kažímježem], tož. [kažímježe], mest. [pri kažímježih], Keatsovemu, tož. Keatsovo, mest. pri Keatsovem, or. or. [s‿kažímježi] s Keatsovim; dvojina: im. Keatsovi, rod. Keatsovih, 195 daj. Keatsovima, tož. Keatsovi, mest. pri Keatsovih, or. grofije Kent s Keatsovima; množina: im. Keatsova, rod. Keatsovih, Kje? v Kentu daj. Keatsovim, tož. Keatsova, mest. pri Keatsovih, or. Od kod? iz Kenta s Keatsovimi Kam? v Kent StatuS: Predlog {B} Kentčan, Kentčanka; Kentčanov, Kentčankin; PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) kentski {O} ednina: im. Kent, rod. Kenta, daj. Kentu, tož. Kent, Kehra -e [kéhra, rod. kéhre] ž; zemljepisno ime mest. pri Kentu, or. s Kentom |kraj v Estoniji|: zastava Kehre; tovarna papirja v StatuS: Predlog Kehri PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Kje? v Kehri enot Od kod? iz Kehre Kam? v Kehro Kentov -a -o [kénto, ž. kéntova, s. kéntovo] prid. {B} Kehrčan, Kehrčanka; Kehrčanov, Kehrčankin; Kentov poslovni znanec; Kentovo posestvo (< kehrski Kent1) {O} ednina: im. Kehra, rod. Kehre, daj. Kehri, tož. {O} moški: ednina: im. Kentov, rod. Kentovega, daj. Kehro, mest. pri Kehri, or. s Kehro Kentovemu, tož. Kentov (živostno Kentovega), mest. StatuS: Predlog pri Kentovem, or. s Kentovim; dvojina: im. Kentova, PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev rod. Kentovih, daj. Kentovima, tož. Kentova, mest. pri Kentovih, or. s Kentovima; množina: im. Kentovi, Keila -e [kêjla, rod. kêjle] ž; zemljepisno ime rod. Kentovih, daj. Kentovim, tož. Kentove, mest. pri |kraj v Estoniji|: zgodovina Keile; železniška postaja Kentovih, or. s Kentovimi v Keili ženski: ednina: im. Kentova, rod. Kentove, daj. Kje? v Keili Kentovi, tož. Kentovo, mest. pri Kentovi, or. s Od kod? iz Keile Kentovo; dvojina: im. Kentovi, rod. Kentovih, daj. Kam? v Keilo Kentovima, tož. Kentovi, mest. pri Kentovih, or. s {B} Keilčan, Keilčanka; Keilčanov, Keilčankin; Kentovima; množina: im. Kentove, rod. Kentovih, keilski daj. Kentovim, tož. Kentove, mest. pri Kentovih, or. s {O} ednina: im. Keila, rod. Keile, daj. Keili, tož. Keilo, Kentovimi mest. pri Keili, or. s Keilo srednji: ednina: im. Kentovo, rod. Kentovega, daj. StatuS: Predlog Kentovemu, tož. Kentovo, mest. pri Kentovem, or. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev s Kentovim; dvojina: im. Kentovi, rod. Kentovih, daj. Kentovima, tož. Kentovi, mest. pri Kentovih, or. Kent1 -a [ként, rod. kénta] m; ime bitja, osebno ime s Kentovima; množina: im. Kentova, rod. Kentovih, |moško ime v več jezikih|: glasba Šveda Kenta daj. Kentovim, tož. Kentova, mest. pri Kentovih, or. s Olofssona; V predstavi je upodobil grofa Kenta; Kentovimi Sodeloval je v kvartetu s Kentom Kesslerjem; StatuS: Predlog |angleški priimek|: Potegoval se je za filmsko vlogo PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Clarka Kenta {B} Kentov kentski -a -o [kéntski] prid. {O} ednina: im. Kent, rod. Kenta, daj. Kentu, tož. kentsko plemstvo; kentska grofija; kentska kneginja; Kenta, mest. pri Kentu, or. s Kentom; dvojina: im. prim. Kentski (< Kent2) Kenta, rod. Kentov, daj. Kentoma, tož. Kenta, mest. {O} moški: ednina: im. kentski, rod. kentskega, daj. pri Kentih, or. s Kentoma; množina: im. Kenti, rod. kentskemu, tož. kentski (živostno kentskega), mest. Kentov, daj. Kentom, tož. Kente, mest. pri Kentih, or. s pri kentskem, or. s kentskim; dvojina: im. kentska, Kenti rod. kentskih, daj. kentskima, tož. kentska, mest. pri StatuS: Predlog kentskih, or. s kentskima; množina: im. kentski, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); rod. kentskih, daj. kentskim, tož. kentske, mest. pri Lastna imena (priimki) kentskih, or. s kentskimi ženski: ednina: im. kentska, rod. kentske, daj. kentski, Kent2 -a [ként, rod. kénta] m; zemljepisno ime tož. kentsko, mest. pri kentski, or. s kentsko; dvojina: |grofija v Angliji|: Podedoval je velika posestva im. kentski, rod. kentskih, daj. kentskima, tož. kentski, v Kentu; kot prilastek, v imenovalniku obala angleške mest. pri kentskih, or. s kentskima; množina: im. 196 kentske, rod. kentskih, daj. kentskim, tož. kentske, kentuckyjski -a -o [kentákijski] prid. mest. pri kentskih, or. s kentskimi zmagovalni konj kentuckyjskega derbija; Govoril je srednji: ednina: im. kentsko, rod. kentskega, daj. s kentuckyjskim naglasom (< Kentucky) kentskemu, tož. kentsko, mest. pri kentskem, or. {O} moški: ednina: im. kentuckyjski, rod. s kentskim; dvojina: im. kentski, rod. kentskih, kentuckyjskega, daj. kentuckyjskemu, tož. daj. kentskima, tož. kentski, mest. pri kentskih, or. kentuckyjski (živostno kentuckyjskega), mest. s kentskima; množina: im. kentska, rod. kentskih, pri kentuckyjskem, or. s kentuckyjskim; daj. kentskim, tož. kentska, mest. pri kentskih, or. s dvojina: im. kentuckyjska, rod. kentuckyjskih, kentskimi daj. kentuckyjskima, tož. kentuckyjska, mest. pri StatuS: Predlog kentuckyjskih, or. s kentuckyjskima; množina: im. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, kentuckyjski, rod. kentuckyjskih, daj. kentuckyjskim, pokrajin, otokov) tož. kentuckyjske, mest. pri kentuckyjskih, or. s kentuckyjskimi Kentski -ega [kéntski, rod. kéntskega] m; ime bitja, ženski: ednina: im. kentuckyjska, rod. kentuckyjske, osebno ime daj. kentuckyjski, tož. kentuckyjsko, mest. pri |pripadnik vladarske rodbine v Veliki Britaniji|: kentuckyjski, or. s kentuckyjsko; dvojina: im. vojvoda Kentski; obisk princa Kentskega; v množini kentuckyjski, rod. kentuckyjskih, daj. kentuckyjskima, Kentski |vladarska rodbina v Evropi|: družina tož. kentuckyjski, mest. pri kentuckyjskih, or. s Kentskih; prim. kentski (< Kent2) kentuckyjskima; množina: im. kentuckyjske, rod. {B} Kentski, Kentska; kentski kentuckyjskih, daj. kentuckyjskim, tož. kentuckyjske, {O} ednina: im. Kentski, rod. Kentskega, daj. mest. pri kentuckyjskih, or. s kentuckyjskimi Kentskemu, tož. Kentskega, mest. pri Kentskem, or. srednji: ednina: im. kentuckyjsko, rod. s Kentskim; dvojina: im. Kentska, rod. Kentskih, kentuckyjskega, daj. kentuckyjskemu, tož. daj. Kentskima, tož. Kentska, mest. pri Kentskih, or. kentuckyjsko, mest. pri kentuckyjskem, or. s s Kentskima; množina: im. Kentski, rod. Kentskih, kentuckyjskim; dvojina: im. kentuckyjski, rod. daj. Kentskim, tož. Kentske, mest. pri Kentskih, or. s kentuckyjskih, daj. kentuckyjskima, tož. kentuckyjski, Kentskimi mest. pri kentuckyjskih, or. s kentuckyjskima; StatuS: Predlog množina: im. kentuckyjska, rod. kentuckyjskih, PravoPiSna kategorija: Imena vladarskih in plemiških daj. kentuckyjskim, tož. kentuckyjska, mest. pri rodbin kentuckyjskih, or. s kentuckyjskimi StatuS: Predlog Kentucky -ja [kentáki, rod. kentákija] m; zemljepisno PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, ime pokrajin, otokov) |zvezna država v Združenih državah Amerike|: plantaže tobaka v Kentuckyju; meja med Kępy -ja [kémpi, rod. kémpija] m; zemljepisno ime Tennesseejem in Kentuckyjem; kot prilastek, navadno |kraj na Poljskem|: cerkev v Kępyju; kot prilastek, v v imenovalniku vojaško sodišče v zvezni državi imenovalniku postanek v kraju Kępy Kentucky Kje? v Kępyju Kje? v Kentuckyju Od kod? iz Kępyja Od kod? iz Kentuckyja Kam? v Kępy Kam? v Kentucky {B} Kępyjčan, Kępyjčanka; Kępyjčanov, {B} Kentuckyjec, Kentuckyjka; Kentuckyjčev, Kępyjčankin; kępyjski Kentuckyjkin; kentuckyjski {O} ednina: im. Kępy, rod. Kępyja, daj. Kępyju, tož. {O} ednina: im. Kentucky, rod. Kentuckyja, daj. Kępy, mest. pri Kępyju, or. s Kępyjem Kentuckyju, tož. Kentucky, mest. pri Kentuckyju, or. s {I} ednina: im. [kémpi], rod. [kémpija], daj. [kémpiju], Kentuckyjem tož. [kémpi], mest. [pri kémpiju], or. [s‿kémpijem] {I} ednina: im. [kentáki], rod. [kentákija], daj. StatuS: Predlog [kentákiju], tož. [kentáki], mest. [pri kentákiju], or. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina [s‿kentákijem] StatuS: Predlog Kerčev -a -o [kérče, ž. kérčeva, s. kérčevo in PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) kêrče, ž. kêrčeva, s. kêrčevo] prid. enot Kerčev prijatelj (< Kerec1) {O} moški: ednina: im. Kerčev, rod. Kerčevega, daj. 197 Kerčevemu, tož. Kerčev (živostno Kerčevega), mest. Kereca, mest. pri Kerecu, or. s Kerecem; dvojina: im. pri Kerčevem, or. s Kerčevim; dvojina: im. Kerčeva, Kereca, rod. Kerecev, daj. Kerecema, tož. Kereca, mest. rod. Kerčevih, daj. Kerčevima, tož. Kerčeva, mest. pri pri Kerecih, or. s Kerecema; množina: im. Kereci, rod. Kerčevih, or. s Kerčevima; množina: im. Kerčevi, Kerecev, daj. Kerecem, tož. Kerece, mest. pri Kerecih, rod. Kerčevih, daj. Kerčevim, tož. Kerčeve, mest. pri or. s Kereci Kerčevih, or. s Kerčevimi {I} ednina: im. [keréc], rod. [keréca], daj. [kerécu], ženski: ednina: im. Kerčeva, rod. Kerčeve, daj. tož. [keréca], mest. [pri kerécu], or. [s‿kerécem]; Kerčevi, tož. Kerčevo, mest. pri Kerčevi, or. s dvojina: im. [keréca], rod. [keréce], daj. [kerécema], Kerčevo; dvojina: im. Kerčevi, rod. Kerčevih, daj. tož. [keréca], mest. [pri kerécih], or. [s‿kerécema]; Kerčevima, tož. Kerčevi, mest. pri Kerčevih, or. s množina: im. [keréci], rod. [keréce], daj. [kerécem], Kerčevima; množina: im. Kerčeve, rod. Kerčevih, tož. [keréce], mest. [pri kerécih], or. [s‿keréci] daj. Kerčevim, tož. Kerčeve, mest. pri Kerčevih, or. s StatuS: Predlog Kerčevimi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) srednji: ednina: im. Kerčevo, rod. Kerčevega, daj. Kerčevemu, tož. Kerčevo, mest. pri Kerčevem, or. Kerečev -a -o [keréče, ž. keréčeva, s. keréčevo] s Kerčevim; dvojina: im. Kerčevi, rod. Kerčevih, prid. daj. Kerčevima, tož. Kerčevi, mest. pri Kerčevih, or. Kerečeva kmetija (< Kerec2) s Kerčevima; množina: im. Kerčeva, rod. Kerčevih, {O} moški: ednina: im. Kerečev, rod. Kerečevega, daj. Kerčevim, tož. Kerčeva, mest. pri Kerčevih, or. s daj. Kerečevemu, tož. Kerečev (živostno Kerečevega), Kerčevimi mest. pri Kerečevem, or. s Kerečevim; dvojina: im. StatuS: Predlog Kerečeva, rod. Kerečevih, daj. Kerečevima, tož. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Kerečeva, mest. pri Kerečevih, or. s Kerečevima; množina: im. Kerečevi, rod. Kerečevih, daj. Kerec1 -rca [kérəc, rod. kérca in kêrəc, rod. kêrca] m; Kerečevim, tož. Kerečeve, mest. pri Kerečevih, or. s ime bitja, osebno ime Kerečevimi |slovenski priimek|: Kerec je na službenem ženski: ednina: im. Kerečeva, rod. Kerečeve, daj. potovanju; S Kercem sem odšel v Argentino Kerečevi, tož. Kerečevo, mest. pri Kerečevi, or. s {B} Kerčev Kerečevo; dvojina: im. Kerečevi, rod. Kerečevih, daj. {O} ednina: im. Kerec, rod. Kerca, daj. Kercu, tož. Kerečevima, tož. Kerečevi, mest. pri Kerečevih, or. s Kerca, mest. pri Kercu, or. s Kercem; dvojina: im. Kerečevima; množina: im. Kerečeve, rod. Kerečevih, Kerca, rod. Kercev, daj. Kercema, tož. Kerca, mest. daj. Kerečevim, tož. Kerečeve, mest. pri Kerečevih, or. pri Kercih, or. s Kercema; množina: im. Kerci, rod. s Kerečevimi Kercev, daj. Kercem, tož. Kerce, mest. pri Kercih, or. s srednji: ednina: im. Kerečevo, rod. Kerečevega, daj. Kerci Kerečevemu, tož. Kerečevo, mest. pri Kerečevem, or. {I} ednina: im. [kérәc] in [kêrəc], rod. [kérca] in s Kerečevim; dvojina: im. Kerečevi, rod. Kerečevih, [kêrca], daj. [kércu] in [kêrcu], tož. [kérca] in [kêrca], daj. Kerečevima, tož. Kerečevi, mest. pri Kerečevih, or. mest. [pri kércu] in [pri kêrcu], or. [s‿kércem] in s Kerečevima; množina: im. Kerečeva, rod. Kerečevih, [s‿kêrcem]; dvojina: im. [kérca] in [kêrca], rod. daj. Kerečevim, tož. Kerečeva, mest. pri Kerečevih, or. [kérce] in [kêrce], daj. [kércema] in [kêrcema], tož. s Kerečevimi [kérca] in [kêrca], mest. [pri kércih] in [pri kêrcih], StatuS: Predlog or. [s‿kércema] in [s‿kêrcema]; množina: im. [kérci] PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) in [kêrci], rod. [kérce] in [kêrce], daj. [kércem] in [kêrcem], tož. [kérce] in [kêrce], mest. [pri kércih] in Keuruu -ja [kéu̯ru, rod. kéu̯ruja] m; zemljepisno ime [pri kêrcih], or. [s‿kérci] in [s‿kêrci] |kraj na Finskem|: poletna tržnica v Keuruuju; StatuS: Predlog Madžarsko mesto je pobrateno s Keuruujem PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Kje? v Keuruuju Od kod? iz Keuruuja Kerec2 -a [keréc, rod. keréca] m; ime bitja, osebno ime Kam? v Keuruu |slovenski priimek|: Kerec je na sestanek prišel {B} Keuruujčan, Keuruujčanka; Keuruujčanov, zadnji; S kmetom Kerecem sva se pogovarjala o Keuruujčankin; keuruujski nakupu kmetijskih zemljišč {O} ednina: im. Keuruu, rod. Keuruuja, daj. Keuruuju, {B} Kerečev tož. Keuruu, mest. pri Keuruuju, or. s Keuruujem {O} ednina: im. Kerec, rod. Kereca, daj. Kerecu, tož. {I} ednina: im. [kéu̯ru], rod. [kéu̯ruja], daj. [kéu̯ruju], 198 tož. [kéu̯ru], mest. [pri kéu̯ruju], or. [s‿kéu̯rujem] (iz imen plemen) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev Kimbrijski polotok -ega -oka [kímbrijski pólotok, rod. kímbrijskega pólotọka in kímbrijski polotòk, rod. Kimber -bra [kímbər, rod. kímbra] m; ime bitja, kímbrijskega polotóka] m; zemljepisno ime prebivalsko ime |antično ime za Jutlandijo|: Na Kimbrijskem |pripadnik starodavnega evropskega plemena|; polotoku so živeli Tevtoni, Kimbri in Harudi; kot v množini Kimbri |starodavno evropsko pleme|: prilastek, v imenovalniku Izraz Kimbrijski polotok Strokovna javnost ni enotna glede germanskega ali najdemo že v Ptolemajevih delih; ◎ dan. Den keltskega izvora Kimbrov; Kimbrom zgodovinarji Kimbriske Halvø, nem. Kimbrische Halbinsel, pripisujejo, da so v 2. stoletju pr. n. št. napadali lat. Chersonesus Cimbrica; prim. Jutlandija, rimski imperij kimbrijski (< Kimber) {B} Kimber, Kimbrinja; Kimbrov, Kimbrinjin; Kje? na Kimbrijskem polotoku kimbrijski Od kod? s Kimbrijskega polotoka {O} ednina: im. Kimber, rod. Kimbra, daj. Kimbru, tož. Kam? na Kimbrijski polotok Kimbra, mest. pri Kimbru, or. s Kimbrom; dvojina: {O} ednina: im. Kimbrijski polotok, rod. im. Kimbra, rod. Kimbrov, daj. Kimbroma, tož. Kimbrijskega polotoka, daj. Kimbrijskemu polotoku, Kimbra, mest. pri Kimbrih, or. s Kimbroma; množina: tož. Kimbrijski polotok, mest. pri Kimbrijskem im. Kimbri, rod. Kimbrov, daj. Kimbrom, tož. Kimbre, polotoku, or. s Kimbrijskim polotokom mest. pri Kimbrih, or. s Kimbri StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; otokov, polotokov, otočij Prebivalska imena (plemena, ljudstva, narodi) Kimbrinja -e [kímbrinja, rod. kímbrinje] ž; ime bitja, kimbrijski -a -o [kímbrijski] prid. prebivalsko ime Poznani kimbrijski poglavarji so imeli na videz |pripadnica starodavnega evropskega plemena|: keltska imena; prim. Kimbrijski polotok (< Zgodovinski viri opisujejo sivolase ostarele Kimber) Kimbrinje kot svečenice, ki so žrtvovale vojne {O} moški: ednina: im. kimbrijski, rod. ujetnike; prerokovanje Kimbrinj (< Kimber) kimbrijskega, daj. kimbrijskemu, tož. kimbrijski {B} Kimbrinjin (živostno kimbrijskega), mest. pri kimbrijskem, {O} ednina: im. Kimbrinja, rod. Kimbrinje, daj. or. s kimbrijskim; dvojina: im. kimbrijska, rod. Kimbrinji, tož. Kimbrinjo, mest. pri Kimbrinji, or. s kimbrijskih, daj. kimbrijskima, tož. kimbrijska, mest. Kimbrinjo; dvojina: im. Kimbrinji, rod. Kimbrinj, daj. pri kimbrijskih, or. s kimbrijskima; množina: im. Kimbrinjama, tož. Kimbrinji, mest. pri Kimbrinjah, kimbrijski, rod. kimbrijskih, daj. kimbrijskim, tož. or. s Kimbrinjama; množina: im. Kimbrinje, rod. kimbrijske, mest. pri kimbrijskih, or. s kimbrijskimi Kimbrinj, daj. Kimbrinjam, tož. Kimbrinje, mest. pri ženski: ednina: im. kimbrijska, rod. kimbrijske, daj. Kimbrinjah, or. s Kimbrinjami kimbrijski, tož. kimbrijsko, mest. pri kimbrijski, {I} ednina: im. [kímbrinja], rod. [kímbrinje], daj. or. s kimbrijsko; dvojina: im. kimbrijski, rod. [kímbrinji], tož. [kímbrinjo], mest. [pri kímbrinji], kimbrijskih, daj. kimbrijskima, tož. kimbrijski, mest. or. [s‿kímbrinjo]; dvojina: im. [kímbrinji], rod. pri kimbrijskih, or. s kimbrijskima; množina: im. [kímbrinʼ], daj. [kímbrinjama], tož. [kímbrinji], mest. kimbrijske, rod. kimbrijskih, daj. kimbrijskim, tož. [pri kímbrinjah], or. [s‿kímbrinjama]; množina: kimbrijske, mest. pri kimbrijskih, or. s kimbrijskimi im. [kímbrinje], rod. [kímbrinʼ], daj. [kímbrinjam], srednji: ednina: im. kimbrijsko, rod. kimbrijskega, tož. [kímbrinje], mest. [pri kímbrinjah], or. daj. kimbrijskemu, tož. kimbrijsko, mest. pri [s‿kímbrinjami] kimbrijskem, or. s kimbrijskim; dvojina: im. StatuS: Predlog kimbrijski, rod. kimbrijskih, daj. kimbrijskima, tož. PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; kimbrijski, mest. pri kimbrijskih, or. s kimbrijskima; Prebivalska imena (plemena, ljudstva, narodi) množina: im. kimbrijska, rod. kimbrijskih, daj. kimbrijskim, tož. kimbrijska, mest. pri kimbrijskih, or. Kitajski zid -ega -u in -ega -a [kitájski zít, rod. s kimbrijskimi kitájskega zidú in kitájskega zída] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |skrajšano ime za Veliki kitajski zid|: Gradnja PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Pridevniki Kitajskega zidu/zida je trajala več kot 2000 let; Po 199 Kitajskem zidu se je vila množica ljudi; v prenesenem ženski: ednina: im. klingonska, rod. klingonske, daj. pomenu, navadno z malo začetnico kitajski zid |velika klingonski, tož. klingonsko, mest. pri klingonski, ovira, zapreka|: Med državama je že dolgo kitajski or. s klingonsko; dvojina: im. klingonski, rod. zid; ◎ po pinjinu Wanli Changcheng; prim. kitajski, klingonskih, daj. klingonskima, tož. klingonski, mest. Veliki kitajski zid (< Kitajska) pri klingonskih, or. s klingonskima; množina: im. Kje? na Kitajskem zidu klingonske, rod. klingonskih, daj. klingonskim, tož. Od kod? s Kitajskega zidu in s Kitajskega zida klingonske, mest. pri klingonskih, or. s klingonskimi Kam? na Kitajski zid srednji: ednina: im. klingonsko, rod. klingonskega, {O} ednina: im. Kitajski zid, rod. Kitajskega zidu in daj. klingonskemu, tož. klingonsko, mest. pri Kitajskega zida, daj. Kitajskemu zidu, tož. Kitajski klingonskem, or. s klingonskim; dvojina: im. zid, mest. pri Kitajskem zidu, or. s Kitajskim zidom klingonski, rod. klingonskih, daj. klingonskima, tož. S klingonski, tatuS: Predlog mest. pri klingonskih, or. s klingonskima; PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb množina: im. klingonska, rod. klingonskih, daj. klingonskim, tož. klingonska, mest. pri klingonskih, or. Klavdij2 -a [kládij, rod. kládija] m; ime bitja, osebno s klingonskimi ime StatuS: Predlog |rimski cesar|; |dolgo ime Tiberij Klavdij Druz Neron PravoPiSna kategorija: Pridevniki (povezani s pripadniki Germanik|: Pod cesarjem Klavdijem je Norik postal in pripadnicami jezikovnih, rasnih in verskih skupin) provinca; ◎ lat. Tiberius Claudius Drusus Nero Germanicus Klunove toplice -ih toplic [klúnove toplíce, rod. {B} Klavdijev klúnovih toplíc] ž mn.; zemljepisno ime {O} ednina: im. Klavdij, rod. Klavdija, daj. Klavdiju, |kopališče v Sloveniji|: kopalci v Klunovih toplicah; tož. Klavdija, mest. pri Klavdiju, or. s Klavdijem Posebnost Klunovih toplic je voda s stalno {I} ednina: im. [kládij], rod. [kládija], daj. temperaturo 27 stopinj Celzija [kládiju], tož. [kládija], mest. [pri kládiju], or. Kje? v Klunovih toplicah [s‿kládijem] Od kod? iz Klunovih toplic StatuS: Predlog Kam? v Klunove toplice P {O} ravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti množina: im. Klunove toplice, rod. Klunovih toplic, daj. Klunovim toplicam, tož. Klunove toplice, Klekl -a [klékəl, rod. klékla] m; ime bitja, osebno ime mest. pri Klunovih toplicah, or. s Klunovimi toplicami |priimek|; |prekmurski politik in pisatelj|: članek StatuS: Predlog Jožefa Klekla PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb {B} Kleklov {O} ednina: im. Klekl, rod. Klekla, daj. Kleklu, tož. Kmecl -a [kmécəl, rod. kmécla] m; ime bitja, osebno Klekla, mest. pri Kleklu, or. s Kleklom; dvojina: im. ime Klekla, rod. Kleklov, daj. Klekloma, tož. Klekla, mest. |priimek|; |slovenski literarni zgodovinar|: literarne pri Kleklih, or. s Klekloma; množina: im. Klekli, rod. raziskave Matjaža Kmecla Kleklov, daj. Kleklom, tož. Klekle, mest. pri Kleklih, {B} Kmeclov or. s Klekli {O} ednina: im. Kmecl, rod. Kmecla, daj. Kmeclu, tož. S Kmecla, tatuS: Predlog mest. pri Kmeclu, or. s Kmeclom; dvojina: PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) im. Kmecla, rod. Kmeclov, daj. Kmecloma, tož. Kmecla, mest. pri Kmeclih, or. s Kmecloma; množina: klingonski -a -o [klíngonski] prid. im. Kmecli, rod. Kmeclov, daj. Kmeclom, tož. Kmecle, Med umetne jezike spada tudi klingonski jezik (< mest. pri Kmeclih, or. s Kmecli klingonec) StatuS: Predlog {O} moški: PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) ednina: im. klingonski, rod. klingonskega, daj. klingonskemu, tož. klingonskega, mest. pri klingonskem, or. s klingonskim; Kmeť -a [kmét, dvojina: im. rod. kmétja] m; ime bitja, osebno ime klingonska, rod. klingonskih, daj. klingonskima, tož. |priimek|; |slovaški botanist, etnograf, arheolog in klingonska, mest. pri klingonskih, or. s klingonskima; geolog|: Med izkopaninami Andreja Kmeťa je tudi mamutovo okostje množina: im. klingonski, rod. klingonskih, daj. klingonskim, tož. klingonske, mest. pri klingonskih, or. {B} Kmeťev s klingonskimi {O} ednina: im. Kmeť, rod. Kmeťa, daj. Kmeťu, tož. 200 Kmeťa, mest. pri Kmeťu, or. s Kmeťem; dvojina: im. {B} Kočevarjev Kmeťa, rod. Kmeťev, daj. Kmeťema, tož. Kmeťa, mest. {O} ednina: im. Kočevar, rod. Kočevarja, daj. pri Kmeťih, or. s Kmeťema; množina: im. Kmeťi, rod. Kočevarju, tož. Kočevarja, mest. pri Kočevarju, Kmeťev, daj. Kmeťem, tož. Kmeťe, mest. pri Kmeťih, or. s Kočevarjem; dvojina: im. Kočevarja, rod. or. s Kmeťi Kočevarjev, daj. Kočevarjema, tož. Kočevarja, mest. {I} ednina: im. [kmét], rod. [kmétja], daj. [kmétju], pri Kočevarjih, or. s Kočevarjema; množina: im. tož. [kmétja], mest. [pri kmétju], or. [s‿kmétjem]; Kočevarji, rod. Kočevarjev, daj. Kočevarjem, tož. dvojina: im. [kmétja], rod. [kmétje], daj. [kmétjema], Kočevarje, mest. pri Kočevarjih, or. s Kočevarji tož. [kmétja], mest. [pri kmétjih], or. [s‿kmétjema]; {I} ednina: im. [kočévar], rod. [kočévarja], daj. množina: im. [kmétji], rod. [kmétje], daj. [kmétjem], [kočévarju], tož. [kočévarja], mest. [pri kočévarju], tož. [kmétje], mest. [pri kmétjih], or. [s‿kmétji] or. [s‿kočévarjem]; dvojina: im. [kočévarja], rod. StatuS: Predlog [kočévarje], daj. [kočévarjema], tož. [kočévarja], PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) mest. [pri kočévarjih], or. [s‿kočévarjema]; množina: im. [kočévarji], rod. [kočévarje], daj. [kočévarjem], Knobel -bla [knóbəl, rod. knóbla] m; ime bitja, osebno tož. [kočévarje], mest. [pri kočévarjih], or. ime [s‿kočévarji] |nemški priimek|: V Ljubljano je prišel dve leti za StatuS: Predlog Knoblom PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (iz imen {B} Knoblov krajev) {O} ednina: im. Knobel, rod. Knobla, daj. Knoblu, tož. Knobla, mest. pri Knoblu, or. s Knoblom; dvojina: im. Kočevarka -e [kočévarka, rod. kočévarke] ž; ime Knobla, rod. Knoblov, daj. Knobloma, tož. Knobla, bitja, prebivalsko ime mest. pri Knoblih, or. s Knobloma; množina: im. |kočevska Nemka|: narodna noša Kočevark; prim. Knobli, rod. Knoblov, daj. Knoblom, tož. Knoble, mest. kočevski, Nemka (< Kočevje) pri Knoblih, or. s Knobli {B} Kočevarkin StatuS: Predlog {O} ednina: im. Kočevarka, rod. Kočevarke, daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Kočevarki, tož. Kočevarko, mest. pri Kočevarki, or. s Kočevarko; dvojina: im. Kočevarki, rod. Kocbek -a [kódzbek, rod. kódzbeka] m; ime bitja, Kočevark, daj. Kočevarkama, tož. Kočevarki, mest. osebno ime pri Kočevarkah, or. s Kočevarkama; množina: im. |priimek|; |slovenski pesnik in pisatelj|: Prebral Kočevarke, rod. Kočevark, daj. Kočevarkam, tož. sem Pahorjev intervju z Edvardom Kocbekom; v Kočevarke, mest. pri Kočevarkah, or. s Kočevarkami prenesenem pomenu |Kocbekova dela|: Naključnost in StatuS: Predlog negotovost pri predvojnem Kocbeku nista pogosto PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (iz imen izpostavljeni; |slovenski pesnik, slikar in dramatik|: krajev) pesniška zbirka Matjaža Kocbeka {B} Kocbekov Kočevje -a [kočéje, rod. kočéja] s; zemljepisno ime {O} ednina: im. Kocbek, rod. Kocbeka, daj. |kraj v Sloveniji|: Na Rinži v Kočevju pozimi Kocbeku, tož. Kocbeka, mest. pri Kocbeku, or. s domujejo race; Ob cesti med Kočevjem in Bregom Kocbekom; dvojina: im. Kocbeka, rod. Kocbekov, daj. nastaja podjetniška cona Kocbekoma, tož. Kocbeka, mest. pri Kocbekih, or. s Kje? v Kočevju Kocbekoma; množina: im. Kocbeki, rod. Kocbekov, Od kod? iz Kočevja daj. Kocbekom, tož. Kocbeke, mest. pri Kocbekih, or. s Kam? v Kočevje Kocbeki {B} Kočevec, Kočevka; Kočevčev, Kočevkin; StatuS: Predlog kočevski PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Kočevje, rod. Kočevja, daj. Kočevju, tož. Kočevje, mest. pri Kočevju, or. s Kočevjem Kočevar2 -ja [kočévar, rod. kočévarja] m; ime bitja, {I} ednina: im. [kočéje], rod. [kočéja], daj. prebivalsko ime [kočéju], tož. [kočéje], mest. [pri kočéju], or. |kočevski Nemec|: Z izseljenim Kočevarjem se je [s‿kočéjem] pogovarjal v kočevarščini; srečanje Kočevarjev StatuS: Predlog staroselcev; izseljevanje Kočevarjev; prim. kočevski, PravoPiSna kategorija: Imena krajev Nemec2 (< Kočevje) 201 Koidula -- in Koidula -e [kójtula, rod. kójtula in pri Kolářih, or. s Kolářema; množina: im. Koláři, rod. kójtule] ž; ime bitja, osebno ime Kolářev, daj. Kolářem, tož. Koláře, mest. pri Kolářih, |priimek|; |estonska pesnica|: pesmi Lydie Koidula/ or. s Koláři Koidule {I} ednina: im. [kolárš], rod. [kolárža], daj. [koláržu], {B} Koidulin tož. [kolárža], mest. [pri koláržu], or. [s‿koláržem]; {O} ednina: im. Koidula, rod. Koidula in Koidule, dvojina: im. [kolárža], rod. [kolárže], daj. daj. Koidula in Koiduli, tož. Koidula in Koidulo, [koláržema], tož. [kolárža], mest. [pri koláržih], or. mest. pri Koidula in pri Koiduli, or. s Koidula in [s‿koláržema]; množina: im. [kolárži], rod. [kolárže], s Koidulo; dvojina: im. Koidula in Koiduli, rod. daj. [koláržem], tož. [kolárže], mest. [pri koláržih], or. Koidula in Koidul, daj. Koidula in Koidulama, tož. [s‿kolárži] Koidula in Koiduli, mest. pri Koidula in pri Koidulah, StatuS: Predlog or. s Koidula in s Koidulama; množina: im. Koidula PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina in Koidule, rod. Koidula in Koidul, daj. Koidula in Koidulam, tož. Koidula in Koidule, mest. pri Koidula Kolářev -a -o [kólarže, ž. kólarževa, s. kólarževo] in pri Koidulah, or. s Koidula in s Koidulami prid. StatuS: Predlog Kolářevi kolaži (< Kolář) PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) {O} moški: ednina: im. Kolářev, rod. Kolářevega, daj. Kolářevemu, tož. Kolářev (živostno Kolářevega), Koidulin -a -o [kójtulin] prid. mest. pri Kolářevem, or. s Kolářevim; dvojina: Koidulin spomenik v Pärnuju; uglasbitev Koidulinih im. Kolářeva, rod. Kolářevih, daj. Kolářevima, tož. pesmi (< Koidula) Kolářeva, mest. pri Kolářevih, or. s Kolářevima; {O} moški: ednina: im. Koidulin, rod. Koidulinega, množina: im. Kolářevi, rod. Kolářevih, daj. Kolářevim, daj. Koidulinemu, tož. Koidulin (živostno tož. Kolářeve, mest. pri Kolářevih, or. s Kolářevimi Koidulinega), mest. pri Koidulinem, or. s Koidulinim; ženski: ednina: im. Kolářeva, rod. Kolářeve, daj. dvojina: im. Koidulina, rod. Koidulinih, daj. Kolářevi, tož. Kolářevo, mest. pri Kolářevi, or. s Koidulinima, tož. Koidulina, mest. pri Koidulinih, or. s Kolářevo; dvojina: im. Kolářevi, rod. Kolářevih, daj. Koidulinima; množina: im. Koidulini, rod. Koidulinih, Kolářevima, tož. Kolářevi, mest. pri Kolářevih, or. s daj. Koidulinim, tož. Koiduline, mest. pri Koidulinih, Kolářevima; množina: im. Kolářeve, rod. Kolářevih, or. s Koidulinimi daj. Kolářevim, tož. Kolářeve, mest. pri Kolářevih, or. s ženski: ednina: im. Koidulina, rod. Koiduline, daj. Kolářevimi Koidulini, tož. Koidulino, mest. pri Koidulini, or. s srednji: ednina: im. Kolářevo, rod. Kolářevega, daj. Koidulino; dvojina: im. Koidulini, rod. Koidulinih, Kolářevemu, tož. Kolářevo, mest. pri Kolářevem, or. daj. Koidulinima, tož. Koidulini, mest. pri Koidulinih, s Kolářevim; dvojina: im. Kolářevi, rod. Kolářevih, or. s Koidulinima; množina: im. Koiduline, rod. daj. Kolářevima, tož. Kolářevi, mest. pri Kolářevih, or. Koidulinih, daj. Koidulinim, tož. Koiduline, mest. pri s Kolářevima; množina: im. Kolářeva, rod. Kolářevih, Koidulinih, or. s Koidulinimi daj. Kolářevim, tož. Kolářeva, mest. pri Kolářevih, or. s srednji: ednina: im. Koidulino, rod. Koidulinega, daj. Kolářevimi Koidulinemu, tož. Koidulino, mest. pri Koidulinem, or. StatuS: Predlog s Koidulinim; dvojina: im. Koidulini, rod. Koidulinih, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) daj. Koidulinima, tož. Koidulini, mest. pri Koidulinih, or. s Koidulinima; množina: im. Koidulina, rod. Kollár -ja [kólar, rod. kólarja] m; ime bitja, osebno ime Koidulinih, daj. Koidulinim, tož. Koidulina, mest. pri |priimek|; |slovaški pesnik in pisatelj|: odmev idej Koidulinih, or. s Koidulinimi Jána Kollárja v slovanskem svetu StatuS: Predlog {B} Kollárjev PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {O} ednina: im. Kollár, rod. Kollárja, daj. Kollárju, tož. Kollárja, mest. pri Kollárju, or. s Kollárjem; Kolář -a [kólarš, rod. kólarža] m; ime bitja, osebno ime dvojina: im. Kollárja, rod. Kollárjev, daj. Kollárjema, |priimek|; |češki pesnik in likovni umetnik|: grafike tož. Kollárja, mest. pri Kollárjih, or. s Kollárjema; Jiříja Kolářa; pogovor s Kolářem množina: im. Kollárji, rod. Kollárjev, daj. Kollárjem, {B} Kolářev tož. Kollárje, mest. pri Kollárjih, or. s Kollárji {O} ednina: im. Kolář, rod. Kolářa, daj. Kolářu, tož. {I} ednina: im. [kólar], rod. [kólarja], daj. [kólarju], Kolářa, mest. pri Kolářu, or. s Kolářem; dvojina: im. tož. [kólarja], mest. [pri kólarju], or. [s‿kólarjem]; Kolářa, rod. Kolářev, daj. Kolářema, tož. Kolářa, mest. dvojina: im. [kólarja], rod. [kólarje], daj. [kólarjema], 202 tož. [kólarja], mest. [pri kólarjih], or. [s‿kólarjema]; {O} ednina: im. Koloradska planota, rod. Koloradske množina: im. [kólarji], rod. [kólarje], daj. [kólarjem], planote, daj. Koloradski planoti, tož. Koloradsko tož. [kólarje], mest. [pri kólarjih], or. [s‿kólarji] planoto, mest. pri Koloradski planoti, or. s Koloradsko StatuS: Predlog planoto PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Kolodvorska ulica -e -e [kolodvórska úlica, rod. kolodvórske úlice] ž; zemljepisno ime koloradski -a -o [kolorátski] prid. |ime več ulic|: Zavil je na/v Kolodvorsko ulico |nanašajoč se na državo|: koloradska prestolnica {O} ednina: im. Kolodvorska ulica, rod. Kolodvorske Denver; koloradsko smučarsko središče; |nanašajoč ulice, daj. Kolodvorski ulici, tož. Kolodvorsko ulico, se na reko|: koloradske brzice mest. pri Kolodvorski ulici, or. s Kolodvorsko ulico koloradski hrošč |žival|: V nasadih krompirja lahko StatuS: Predlog koloradski hrošč povzroči veliko škode; ličinka PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena koloradskega hrošča; škropivo proti koloradskemu hrošču; koloradska jelka |rastlina|: nasad koloradskih Kolorado1 -a [kolorádo, rod. koloráda] m; zemljepisno jelk; prim. Koloradska planota (< Kolorado2, ime Kolorado1) |reka v Združenih državah Amerike in Mehiki|: S {O} moški: ednina: im. koloradski, rod. helikopterjem sem letel nad kanjonom Kolorada; koloradskega, daj. koloradskemu, tož. koloradski jez na Koloradu; plavanje v Koloradu; kot prilastek, v (živostno koloradskega), mest. pri koloradskem, imenovalniku kanjon reke Kolorado; ◎ angl. Colorado or. s koloradskim; dvojina: im. koloradska, rod. River, šp. Río Colorado koloradskih, daj. koloradskima, tož. koloradska, mest. {B} koloradski pri koloradskih, or. s koloradskima; množina: im. {O} ednina: im. Kolorado, rod. Kolorada, daj. koloradski, rod. koloradskih, daj. koloradskim, tož. Koloradu, tož. Kolorado, mest. pri Koloradu, or. s koloradske, mest. pri koloradskih, or. s koloradskimi Koloradom ženski: ednina: im. koloradska, rod. koloradske, daj. StatuS: Predlog koloradski, tož. koloradsko, mest. pri koloradski, PravoPiSna kategorija: Imena voda or. s koloradsko; dvojina: im. koloradski, rod. koloradskih, daj. koloradskima, tož. koloradski, mest. Kolorado2 -a [kolorádo, rod. koloráda] m; zemljepisno pri koloradskih, or. s koloradskima; množina: im. ime koloradske, rod. koloradskih, daj. koloradskim, tož. |zvezna država v Združenih državah Amerike|: koloradske, mest. pri koloradskih, or. s koloradskimi oporišče v hribovitem Koloradu; kot prilastek, navadno srednji: ednina: im. koloradsko, rod. koloradskega, v imenovalniku Glavno mesto zvezne države Kolorado daj. koloradskemu, tož. koloradsko, mest. pri je Denver; ◎ angl. Colorado koloradskem, or. s koloradskim; dvojina: im. Kje? v Koloradu koloradski, rod. koloradskih, daj. koloradskima, tož. Od kod? iz Kolorada koloradski, mest. pri koloradskih, or. s koloradskima; Kam? v Kolorado množina: im. koloradska, rod. koloradskih, daj. {B} Koloradčan, Koloradčanka; Koloradčanov, koloradskim, tož. koloradska, mest. pri koloradskih, or. Koloradčankin; koloradski s koloradskimi {O} ednina: im. Kolorado, rod. Kolorada, daj. StatuS: Predlog Koloradu, tož. Kolorado, mest. pri Koloradu, or. s PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen držav, celin, Koloradom pokrajin, otokov); Pridevniki (iz imen voda) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Komac -a [kómac, rod. kómaca] m; ime bitja, osebno enot ime |priimek|; |slovenski gorski vodnik|: vzponi Jožeta Koloradska planota -e -e [kolorátska planôta, rod. Komaca; Kugy se je s Komacem povzpel na Jalovec kolorátske planôte] ž; zemljepisno ime {B} Komačev |planota v Združenih državah Amerike|: Reka {O} ednina: im. Komac, rod. Komaca, daj. Komacu, Kolorado je izdolbla kanjon v Koloradsko planoto; tož. Komaca, mest. pri Komacu, or. s Komacem; kanjoni na Koloradski planoti; ◎ angl. Colorado dvojina: im. Komaca, rod. Komacev, daj. Komacema, Plateau; prim. koloradski (< Kolorado1) tož. Komaca, mest. pri Komacih, or. s Komacema; 203 množina: im. Komaci, rod. Komacev, daj. Komacem, {B} Komenc, Komenka; Komenčev, Komenkin; tož. Komace, mest. pri Komacih, or. s Komaci komenski {I} ednina: im. [kómac], rod. [kómaca], daj. {O} ednina: im. Komen, rod. Komna, daj. Komnu, tož. [kómacu], tož. [kómaca], mest. [pri kómacu], or. Komen, mest. pri Komnu, or. s Komnom [s‿kómacem]; dvojina: im. [kómaca], rod. [kómace], StatuS: Predlog daj. [kómacema], tož. [kómaca], mest. [pri kómacih], PravoPiSna kategorija: Imena krajev or. [s‿kómacema]; množina: im. [kómaci], rod. [kómace], daj. [kómacem], tož. [kómace], mest. [pri komenski -a -o [kómənski] prid. kómacih], or. [s‿kómaci] V preteklosti so komenski apnenec uporabljali za StatuS: Predlog strešno kritino; koncert v komenski cerkvi; prim. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Komenski Kras, Tržaško-komenska planota (< Komen) Komačev -a -o [kómače, ž. kómačeva, s. {O} moški: ednina: im. komenski, rod. komenskega, kómačevo] prid. daj. komenskemu, tož. komenski (živostno Komačev prijatelj; Komačeva domačija (< Komac) komenskega), mest. pri komenskem, or. s komenskim; normativno PojaSnilo: Svojilni pridevnik iz imen na končni dvojina: im. komenska, rod. komenskih, daj. c je v knjižni slovenščini tvorjen s preglašenim priponskim obrazilom -ev ( Komac – Komačev). Nepreglašena oblika v komenskima, tož. komenska, mest. pri komenskih, uradnem imenu ulice (Komacova ulica) je bila uveljavljena or. s komenskima; množina: im. komenski, rod. pod vplivom pretekle kodifikacije. komenskih, daj. komenskim, tož. komenske, mest. pri {O} moški: ednina: im. Komačev, rod. komenskih, or. s komenskimi Komačevega, daj. Komačevemu, tož. Komačev ženski: ednina: im. komenska, rod. komenske, daj. (živostno Komačevega), mest. pri Komačevem, komenski, tož. komensko, mest. pri komenski, or. s or. s Komačevim; dvojina: im. Komačeva, rod. komensko; dvojina: im. komenski, rod. komenskih, Komačevih, daj. Komačevima, tož. Komačeva, mest. daj. komenskima, tož. komenski, mest. pri komenskih, pri Komačevih, or. s Komačevima; množina: im. or. s komenskima; množina: im. komenske, rod. Komačevi, rod. Komačevih, daj. Komačevim, tož. komenskih, daj. komenskim, tož. komenske, mest. pri Komačeve, mest. pri Komačevih, or. s Komačevimi komenskih, or. s komenskimi ženski: ednina: im. Komačeva, rod. Komačeve, daj. srednji: ednina: im. komensko, rod. komenskega, daj. Komačevi, tož. Komačevo, mest. pri Komačevi, komenskemu, tož. komensko, mest. pri komenskem, or. s Komačevo; dvojina: im. Komačevi, rod. or. s komenskim; dvojina: im. komenski, rod. Komačevih, daj. Komačevima, tož. Komačevi, mest. komenskih, daj. komenskima, tož. komenski, mest. pri Komačevih, or. s Komačevima; množina: im. pri komenskih, or. s komenskima; množina: im. Komačeve, rod. Komačevih, daj. Komačevim, tož. komenska, rod. komenskih, daj. komenskim, tož. Komačeve, mest. pri Komačevih, or. s Komačevimi komenska, mest. pri komenskih, or. s komenskimi srednji: ednina: im. Komačevo, rod. Komačevega, StatuS: Predlog daj. Komačevemu, tož. Komačevo, mest. pri PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Komačevem, or. s Komačevim; dvojina: im. naselbinskih/krajevnih imen) Komačevi, rod. Komačevih, daj. Komačevima, tož. Komačevi, mest. pri Komačevih, or. s Komačevima; Komenski Kras -ega -a [kómənski krás, rod. množina: im. Komačeva, rod. Komačevih, daj. kómənskega krása] m; zemljepisno ime Komačevim, tož. Komačeva, mest. pri Komačevih, or. |pokrajina v zahodni Sloveniji|: preučevanje s Komačevimi Komenskega Krasa; gradišča na Komenskem Krasu; StatuS: Predlog prim. komenski, Kras2 PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Kje? na Komenskem Krasu Od kod? s Komenskega Krasa Komen -a [kómən, rod. kómna] m; zemljepisno ime Kam? na Komenski Kras |kraj na Primorskem|: zgodovina Komna; zadružni {B} komenskokraški dom v Komnu; Prvi pisni podatki o Komnu segajo {O} ednina: im. Komenski Kras, rod. Komenskega v leto 1247; kot prilastek, navadno v imenovalniku Kraju Krasa, daj. Komenskemu Krasu, tož. Komenski Komen pravijo tudi kraški Pariz Kras, mest. pri Komenskem Krasu, or. s Komenskim Kje? v Komnu Krasom Od kod? iz Komna StatuS: Predlog Kam? v Komen PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin 204 Konôpka -e tudi Konôpka -a [kónopka, rod. {O} ednina: im. koper, rod. kopra, daj. kopru, tož. kónopke tudi kónopka] m; ime bitja, osebno ime koper, mest. pri kopru, or. s koprom; dvojina: im. |priimek|; |slovaški dirkač|: avtomobilistični uspehi kopra, rod. koprov, daj. koproma, tož. kopra, mest. pri Miroslava Konôpke koprih, or. s koproma; množina: im. kopri, rod. koprov, {B} Konôpkov daj. koprom, tož. kopre, mest. pri koprih, or. s kopri {O} ednina: im. Konôpka, rod. Konôpke tudi StatuS: Predlog Konôpka, daj. Konôpki tudi Konôpku, tož. Konôpko PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice tudi Konôpka, mest. pri Konôpki tudi pri Konôpku, or. s Konôpko tudi s Konôpkom; dvojina: im. Konôpki Koper -pra [kópər, rod. kópra] m; zemljepisno ime tudi Konôpka, rod. Konôpk tudi Konôpkov, daj. |kraj v Sloveniji|: zgodovina Kopra; italijanska Konôpkama tudi Konôpkoma, tož. Konôpki tudi narodna skupnost v Kopru; ekskurzija v Koper; Konôpka, mest. pri Konôpkah tudi pri Konôpkih, kot prilastek, v imenovalniku oglejski patriarhi v mestu or. s Konôpkama tudi s Konôpkoma; množina: im. Koper; ◎ it. Capodistria; prim. koper, Luka Koper1 Konôpke tudi Konôpki, rod. Konôpk tudi Konôpkov, Kje? v Kopru daj. Konôpkam tudi Konôpkom, tož. Konôpke, mest. Od kod? iz Kopra pri Konôpkah tudi pri Konôpkih, or. s Konôpkami tudi Kam? v Koper s Konôpki {B} Koprčan, Koprčanka; Koprčanov, Koprčankin; StatuS: Predlog koprski PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Koper, rod. Kopra, daj. Kopru, tož. Koper, mest. pri Kopru, or. s Koprom Konopnicka -e [konopnícka, rod. konopnícke] ž; StatuS: Predlog ime bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Imena krajev |priimek|; |poljska pesnica|: Za Mario Konopnicko je značilno opevanje narave; za izražanje svojine poezija kopernikanski -a -o [kopernikánski] prid. Konopnicke kopernikanski heliocentrizem; kopernikanska {O} ednina: im. Konopnicka, rod. Konopnicke, daj. astronomija Konopnicki, tož. Konopnicko, mest. pri Konopnicki, kopernikanski obrat, preobrat |velika sprememba pri or. s Konopnicko; dvojina: im. Konopnicki, rod. razumevanju nečesa ustaljenega|: Kant je s »Kritiko Konopnickih, daj. Konopnickima, tož. Konopnicki, čistega uma« povzročil kopernikanski preobrat v mest. pri Konopnickih, or. s Konopnickima; množina: filozofiji; Karapandža je napravil kopernikanski im. Konopnicke, rod. Konopnickih, daj. Konopnickim, obrat v jugoslovanski gastronomiji (< Kopernik) tož. Konopnicke, mest. pri Konopnickih, or. s {O} moški: ednina: im. kopernikanski, rod. Konopnickimi kopernikanskega, daj. kopernikanskemu, tož. StatuS: Predlog kopernikanski (živostno kopernikanskega), mest. PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) pri kopernikanskem, or. s kopernikanskim; dvojina: im. kopernikanska, rod. kopernikanskih, Kope Kop [kôpe, rod. kôp] ž mn.; zemljepisno ime daj. kopernikanskima, tož. kopernikanska, mest. |smučišče na Pohorju|: Urejena je tekaška proga s pri kopernikanskih, or. s kopernikanskima; Kop proti Ribniški koči; smučanje na Kopah; kot množina: im. kopernikanski, rod. kopernikanskih, prilastek, v imenovalniku turistična infrastruktura na daj. kopernikanskim, tož. kopernikanske, mest. pri smučišču Kope kopernikanskih, or. s kopernikanskimi Kje? na Kopah ženski: ednina: im. kopernikanska, rod. Od kod? s Kop kopernikanske, daj. kopernikanski, tož. Kam? na Kope kopernikansko, mest. pri kopernikanski, or. s {B} kopski kopernikansko; dvojina: im. kopernikanski, {O} ednina: im. Kope, rod. Kop, daj. Kopam, tož. rod. kopernikanskih, daj. kopernikanskima, tož. Kope, mest. pri Kopah, or. s Kopami kopernikanski, mest. pri kopernikanskih, or. s StatuS: Predlog kopernikanskima; množina: im. kopernikanske, PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena rod. kopernikanskih, daj. kopernikanskim, tož. kopernikanske, mest. pri kopernikanskih, or. s koper -pra [kópər, rod. kópra in kôpər, rod. kôpra] m kopernikanskimi |začimbna rastlina|: Omaki primešamo sesekljan srednji: ednina: im. kopernikansko, rod. koper; solata s krompirjem in koprom; prim. Koper kopernikanskega, daj. kopernikanskemu, tož. 205 kopernikansko, mest. pri kopernikanskem, or. koprskimi s kopernikanskim; dvojina: im. kopernikanski, StatuS: Predlog rod. kopernikanskih, daj. kopernikanskima, tož. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih kopernikanski, mest. pri kopernikanskih, or. s naselbinskih/krajevnih imen) kopernikanskima; množina: im. kopernikanska, rod. kopernikanskih, daj. kopernikanskim, tož. Koprski zaliv -ega -a [kópərski zalí, rod. kopernikanska, mest. pri kopernikanskih, or. s kópərskega zalíva] m; zemljepisno ime kopernikanskimi |zaliv v Jadranskem morju|: pomorska karta StatuS: Predlog Koprskega zaliva; Ladjo so zasidrali v Koprski zaliv; PravoPiSna kategorija: Pridevniki (povezani s pripadniki vožnja z barko po Koprskem zalivu; prim. koprski in pripadnicami nazorskih, političnih, vojaških (< Koper) skupin) Kje? v Koprskem zalivu Od kod? iz Koprskega zaliva Koprska brda -ih brd [kópərska brda, rod. Kam? v Koprski zaliv kópərskih brt] s mn.; zemljepisno ime {O} ednina: im. Koprski zaliv, rod. Koprskega zaliva, |drugo ime za Koprsko gričevje|: flišno območje daj. Koprskemu zalivu, tož. Koprski zaliv, mest. pri Koprskih brd; vinogradniške terase v Koprskih Koprskem zalivu, or. s Koprskim zalivom brdih; prim. koprski, Koprsko primorje (< StatuS: Predlog Koper) PravoPiSna kategorija: Imena voda Kje? v Koprskih brdih Od kod? iz Koprskih brd Koprsko gričevje -ega -a [kópərsko gričéje, rod. Kam? v Koprska brda kópərskega gričéja] s {O} množina: im. Koprska brda, rod. Koprskih brd, |gričevje v jugozahodni Sloveniji|: flišna tla daj. Koprskim brdom, tož. Koprska brda, mest. pri Koprskega gričevja; bukovi gozdovi v Koprskem Koprskih brdih, or. s Koprskimi brdi gričevju; prim. koprski (< Koper) {I} množina: im. [kóprska brda], rod. [kóprskih brt], Kje? v Koprskem gričevju daj. [kóprskim brdom], tož. [kóprska brda], mest. Od kod? iz Koprskega gričevja [pri kóprskih brdih], or. [s‿kóprskimi brdi] Kam? v Koprsko gričevje StatuS: Predlog {O} ednina: im. Koprsko gričevje, rod. Koprskega PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin gričevja, daj. Koprskemu gričevju, tož. Koprsko gričevje, mest. pri Koprskem gričevju, or. s Koprskim koprski -a -o [kópərski] prid. gričevjem koprska tržnica; privez v koprskem pristanišču; prim. StatuS: Predlog Koprski zaliv, Monald Koprski (< Koper) PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin {O} moški: ednina: im. koprski, rod. koprskega, daj. koprskemu, tož. koprski (živostno koprskega), mest. Koprsko primorje -ega -a [kópərsko primórje, rod. pri koprskem, or. s koprskim; dvojina: im. koprska, kópərskega primórja] s; zemljepisno ime rod. koprskih, daj. koprskima, tož. koprska, mest. pri |obalno območje v Sloveniji|: podnebje Koprskega koprskih, or. s koprskima; množina: im. koprski, primorja; razvoj kmetijstva v Koprskem primorju; rod. koprskih, daj. koprskim, tož. koprske, mest. pri prim. koprski (< Koper) koprskih, or. s koprskimi Kje? v Koprskem primorju ženski: ednina: im. koprska, rod. koprske, daj. koprski, Od kod? iz Koprskega primorja tož. koprsko, mest. pri koprski, or. s koprsko; dvojina: Kam? v Koprsko primorje im. koprski, rod. koprskih, daj. koprskima, tož. koprski, {O} ednina: im. Koprsko primorje, rod. Koprskega mest. pri koprskih, or. s koprskima; množina: im. primorja, daj. Koprskemu primorju, tož. Koprsko koprske, rod. koprskih, daj. koprskim, tož. koprske, primorje, mest. pri Koprskem primorju, or. s mest. pri koprskih, or. s koprskimi Koprskim primorjem srednji: ednina: im. koprsko, rod. koprskega, daj. StatuS: Predlog koprskemu, tož. koprsko, mest. pri koprskem, or. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena s koprskim; dvojina: im. koprski, rod. koprskih, daj. koprskima, tož. koprski, mest. pri koprskih, or. korbačik -a [kôrbačik, rod. kôrbačika] m s koprskima; množina: im. koprska, rod. koprskih, |jed, prekajeni rezanci iz ovčjega sira|: navadno v daj. koprskim, tož. koprska, mest. pri koprskih, or. s 206 množini Malico je sestavljal tudi šop korbačikov Kostabijev -a -o [kóstapije, ž. kóstapijeva, s. {O} ednina: im. korbačik, rod. korbačika, daj. kóstapijevo] prid. korbačiku, tož. korbačika, mest. pri korbačiku, or. s Kostabijeve slike (< Kostabi) korbačikom; dvojina: im. korbačika, rod. korbačikov, {O} moški: ednina: im. Kostabijev, rod. daj. korbačikoma, tož. korbačika, mest. pri korbačikih, Kostabijevega, daj. Kostabijevemu, tož. Kostabijev or. s korbačikoma; množina: im. korbačiki, rod. (živostno Kostabijevega), mest. pri Kostabijevem, korbačikov, daj. korbačikom, tož. korbačike, mest. pri or. s Kostabijevim; dvojina: im. Kostabijeva, rod. korbačikih, or. s korbačiki Kostabijevih, daj. Kostabijevima, tož. Kostabijeva, StatuS: Predlog mest. pri Kostabijevih, or. s Kostabijevima; množina: PravoPiSne kategorije: Prevzeta občna poimenovanja; im. Kostabijevi, rod. Kostabijevih, daj. Kostabijevim, Slovaščina; Poimenovanja bolezni, iger, jedi tož. Kostabijeve, mest. pri Kostabijevih, or. s Kostabijevimi Kościuszko -a [koščúško, rod. koščúška] m; ime bitja, ženski: ednina: im. Kostabijeva, rod. Kostabijeve, daj. osebno ime Kostabijevi, tož. Kostabijevo, mest. pri Kostabijevi, |priimek|; |poljsko-litovski vojskovodja|: zasluge or. s Kostabijevo; dvojina: im. Kostabijevi, rod. Tadeusza Kościuszka v vojni za neodvisnost Kostabijevih, daj. Kostabijevima, tož. Kostabijevi, Združenih držav Amerike; spomenik Tadeuszu mest. pri Kostabijevih, or. s Kostabijevima; množina: Kościuszku im. Kostabijeve, rod. Kostabijevih, daj. Kostabijevim, {B} Kościuszkov tož. Kostabijeve, mest. pri Kostabijevih, or. s {O} ednina: im. Kościuszko, rod. Kościuszka, daj. Kostabijevimi Kościuszku, tož. Kościuszka, mest. pri Kościuszku, srednji: ednina: im. Kostabijevo, rod. Kostabijevega, or. s Kościuszkom; dvojina: im. Kościuszka, rod. daj. Kostabijevemu, tož. Kostabijevo, mest. pri Kościuszkov, daj. Kościuszkoma, tož. Kościuszka, Kostabijevem, or. s Kostabijevim; dvojina: im. mest. pri Kościuszkih, or. s Kościuszkoma; množina: Kostabijevi, rod. Kostabijevih, daj. Kostabijevima, im. Kościuszki, rod. Kościuszkov, daj. Kościuszkom, tož. Kostabijevi, mest. pri Kostabijevih, or. s tož. Kościuszke, mest. pri Kościuszkih, or. s Kostabijevima; množina: im. Kostabijeva, rod. Kościuszki Kostabijevih, daj. Kostabijevim, tož. Kostabijeva, StatuS: Predlog mest. pri Kostabijevih, or. s Kostabijevimi PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Kostabi -ja [kóstapi, rod. kóstapija] m; ime bitja, osebno ime kostel -a [kostél, rod. kostéla] m |estonski priimek|: razstava Marka Kostabija; |utrjena naselbina na vzpetini, gradišče|: Dvorec ima sodelovanje s Kostabijem obliko renesančnega kostela; sopomenka gradišče; {B} Kostabijev prim. Kostel3 {O} ednina: im. Kostabi, rod. Kostabija, daj. {O} ednina: im. kostel, rod. kostela, daj. kostelu, tož. Kostabiju, tož. Kostabija, mest. pri Kostabiju, or. s kostel, mest. pri kostelu, or. s kostelom; dvojina: im. Kostabijem; dvojina: im. Kostabija, rod. Kostabijev, kostela, rod. kostelov, daj. kosteloma, tož. kostela, daj. Kostabijema, tož. Kostabija, mest. pri Kostabijih, mest. pri kostelih, or. s kosteloma; množina: im. or. s Kostabijema; množina: im. Kostabiji, rod. kosteli, rod. kostelov, daj. kostelom, tož. kostele, mest. Kostabijev, daj. Kostabijem, tož. Kostabije, mest. pri pri kostelih, or. s kosteli Kostabijih, or. s Kostabiji StatuS: Predlog {I} ednina: im. [kóstapi], rod. [kóstapija], daj. [kóstapiju], tož. [kóstapija], mest. [pri kóstapiju], Kostel1 -a [kôste, rod. kostéla] m; zemljepisno ime or. [s‿kóstapijem]; dvojina: im. [kóstapija], rod. |kraj v Sloveniji|: folklorna skupina iz Kostela; [kóstapije], daj. [kóstapijema], tož. [kóstapija], mest. festival v Kostelu; [pri kóstapijih], prim. kostel or. [s‿kóstapijema]; množina: im. Kje? v Kostelu [kóstapiji], rod. [kóstapije], daj. [kóstapijem], tož. Od kod? iz Kostela [kóstapije], mest. [pri kóstapijih], or. [s‿kóstapiji] Kam? v Kostel StatuS: Predlog {B} Kostelec, Kostelka; Kostelčev, Kostelkin; PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) kostelski {O} ednina: im. Kostel, rod. Kostela, daj. Kostelu, tož. Kostel, mest. pri Kostelu, or. s Kostelom 207 StatuS: Predlog Kostel1, Kostel2, Kostel3) PravoPiSna kategorija: Imena krajev {O} moški: ednina: im. kostelski, rod. kostelskega, daj. kostelskemu, tož. kostelski (živostno kostelskega), Kostel2 -a [kôste, rod. kostéla] m; zemljepisno ime mest. pri kostelskem, or. s kostelskim; dvojina: im. |pokrajina ob reki Kolpi|: turizem na območju kostelska, rod. kostelskih, daj. kostelskima, tož. Kostela; kot prilastek, v imenovalniku kulturna dediščina kostelska, mest. pri kostelskih, or. s kostelskima; pokrajine Kostel; prim. kostel, Kostelsko množina: im. kostelski, rod. kostelskih, daj. kostelskim, Kje? v Kostelu tož. kostelske, mest. pri kostelskih, or. s kostelskimi Od kod? iz Kostela ženski: ednina: im. kostelska, rod. kostelske, daj. Kam? v Kostel kostelski, tož. kostelsko, mest. pri kostelski, or. s {O} ednina: im. Kostel, rod. Kostela, daj. Kostelu, tož. kostelsko; dvojina: im. kostelski, rod. kostelskih, daj. Kostel, mest. pri Kostelu, or. s Kostelom kostelskima, tož. kostelski, mest. pri kostelskih, or. s StatuS: Predlog kostelskima; množina: im. kostelske, rod. kostelskih, PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin daj. kostelskim, tož. kostelske, mest. pri kostelskih, or. s kostelskimi Kostel3 -a [kôste, rod. kostéla] m; zemljepisno ime srednji: ednina: im. kostelsko, rod. kostelskega, daj. |grad v Kostelu|: razvaline Kostela; graščak s kostelskemu, tož. kostelsko, mest. pri kostelskem, or. Kostela; kot prilastek, v imenovalniku arheološka s kostelskim; dvojina: im. kostelski, rod. kostelskih, odkopavanja na gradu Kostel; prim. kostel daj. kostelskima, tož. kostelski, mest. pri kostelskih, or. {O} s kostelskima; ednina: im. Kostel, rod. Kostela, daj. Kostelu, tož. množina: im. kostelska, rod. kostelskih, Kostel, mest. pri Kostelu, or. s Kostelom daj. kostelskim, tož. kostelska, mest. pri kostelskih, or. S s kostelskimi tatuS: Predlog P StatuS: Predlog ravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz zemljepisnih Kostelska grajska pešpot -e -e -i [kostéska naselbinskih/krajevnih imen); Pridevniki (iz imen grájska péšpót, držav, celin, pokrajin, otokov) rod. kostéske grájske péšpotí] ž; zemljepisno ime |pohodniška pot na Kostelskem|: zemljevid Koszalin -a [košálin, rod. košálina] m; zemljepisno ime Kostelske grajske pešpoti; markacije na Kostelski |kraj na Poljskem|: gotska katedrala v Koszalinu; kot grajski pešpoti; pot do gradu/grada po Kostelski prilastek, v imenovalniku ostanki srednjeveškega obzidja grajski pešpoti; mesta Koszalin prim. kostelski (< Kostel2, Kostel3) Kje? v Koszalinu Kje? na Kostelski grajski pešpoti Od kod? iz Koszalina Od kod? s Kostelske grajske pešpoti Kam? v Koszalin Kam? na Kostelsko grajsko pešpot {O} {B} Koszalinčan, Koszalinčanka; Koszalinčanov, ednina: im. Kostelska grajska pešpot, rod. Kostelske grajske pešpoti, Koszalinčankin; koszalinski daj. Kostelski grajski pešpoti, {O} tož. Kostelsko grajsko pešpot, mest. pri ednina: im. Koszalin, rod. Koszalina, daj. Kostelski grajski pešpoti, Koszalinu, tož. Koszalin, mest. pri Koszalinu, or. s or. s Kostelsko grajsko pešpotjo Koszalinom {I} StatuS: Predlog ednina: im. [kostéska grájska péšpót], rod. [kostéske grájske péšpotí], P daj. [kostéski grájski ravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina péšpóti], tož. [kostésko grájsko péšpót], mest. [pri kostéski grájski péšpóti], Košaški dol1 or. [s‿kostésko grájsko -ega -a [košáški dól, rod. košáškega péšpotjó] dóla] m; zemljepisno ime S |del Maribora|: V šestdesetih letih 20. stoletja so tatuS: Predlog P staro ulico skozi Košake poimenovali Košaški ravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena dol; upokojenec iz Košaškega dola; kot prilastek, v kostelski -a -o [kostéski] imenovalniku Cesta vodi proti zaselku Košaški dol prid. |nanašajoč se na kraj|: kostelski grad; |nanašajoč Kje? v Košaškem dolu se na pokrajino|: kostelska vas; kostelsko narečje; Od kod? iz Košaškega dola |nanašajoč se na grad|: Na grbu je upodobljen Kam? v Košaški dol {O} kostelski stolp; ednina: im. Košaški dol, rod. Košaškega dola, prim. Kostelska grajska pešpot (< daj. Košaškemu dolu, tož. Košaški dol, mest. pri 208 Košaškem dolu, or. s Košaškim dolom Košiški okraj -ega -a [kóšiški okràj, rod. kóšiškega StatuS: Predlog okrája] m; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena |upravna pokrajinska enota na Slovaškem|: jezikovna pestrost Košiškega okraja; ◎ slš. Košický kraj Košaški dol2 -ega -a [košáški dól, rod. košáškega Kje? v Košiškem okraju dóla] m; zemljepisno ime Od kod? iz Košiškega okraja |avtobusno postajališče v Mariboru|: linija od Kam? v Košiški okraj Košaškega dola do Bresternice; kot prilastek, v {B} košiškookrajski imenovalniku Pot nadaljuje do postajališča Košaški dol {O} ednina: im. Košiški okraj, rod. Košiškega okraja, {O} ednina: im. Košaški dol, rod. Košaškega dola, daj. Košiškemu okraju, tož. Košiški okraj, mest. pri daj. Košaškemu dolu, tož. Košaški dol, mest. pri Košiškem okraju, or. s Košiškim okrajem Košaškem dolu, or. s Košaškim dolom {I} ednina: im. [kóšiški okráj], rod. [kóšiškega StatuS: Predlog okrája], daj. [kóšiškemu okráju], tož. [kóšiški okráj], PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena mest. [pri kóšiškem okráju], or. [s‿kóšiškim okrájem] StatuS: Predlog Košice -ic [kóšice, rod. kóšic] ž mn.; zemljepisno ime PravoPiSni kategoriji: Imena pokrajin; Slovaščina |kraj na Slovaškem|: Ogledali so si znamenitosti Košic; živalski vrt v Košicah Koštunica -e tudi Koštunica -a [koštúnica, rod. Kje? v Košicah koštúnice tudi koštúnica] m; ime bitja, osebno ime Od kod? iz Košic |priimek|; |nekdanji srbski premier|: delegacija na Kam? v Košice obisku pri Koštunici; politični stiki z Vojislavom {B} Košičan, Košičanka; Košičanov, Košičankin; Koštunico košiški {B} Koštuničev {O} množina: im. Košice, rod. Košic, daj. Košicam, {O} ednina: im. Koštunica, rod. Koštunice tudi tož. Košice, mest. pri Košicah, or. s Košicami Koštunica, daj. Koštunici tudi Koštunicu, tož. StatuS: Predlog Koštunico tudi Koštunica, mest. pri Koštunici tudi PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev pri Koštunicu, or. s Koštunico tudi s Koštunicem; dvojina: im. Koštunici tudi Koštunica, rod. Koštunic košiški -a -o [kóšiški] prid. tudi Koštunicev, daj. Koštunicama tudi Koštunicema, košiške ulice; košiško mestno obzidje (< Košice) tož. Koštunici tudi Koštunica, mest. pri Koštunicah tudi {O} moški: ednina: im. košiški, rod. košiškega, daj. pri Koštunicih, or. s Koštunicama tudi s Koštunicema; košiškemu, tož. košiški (živostno košiškega), mest. množina: im. Koštunice tudi Koštunici, rod. Koštunic pri košiškem, or. s košiškim; dvojina: im. košiška, tudi Koštunicev, daj. Koštunicam tudi Koštunicem, tož. rod. košiških, daj. košiškima, tož. košiška, mest. pri Koštunice tudi Koštunice, mest. pri Koštunicah tudi pri košiških, or. s košiškima; množina: im. košiški, rod. Koštunicih, or. s Koštunicami tudi s Koštunici košiških, daj. košiškim, tož. košiške, mest. pri košiških, {I} ednina: im. [koštúnica], rod. [koštúnice] tudi or. s košiškimi [koštúnica], daj. [koštúnici] tudi [koštúnicu], tož. ženski: ednina: im. košiška, rod. košiške, daj. košiški, [koštúnico] tudi [koštúnica], mest. [pri koštúnici] tudi tož. košiško, mest. pri košiški, or. s košiško; dvojina: [pri koštúnicu], or. [s‿koštúnico] tudi [s‿koštúnicem]; im. košiški, rod. košiških, daj. košiškima, tož. košiški, dvojina: im. [koštúnici] tudi [koštúnica], rod. mest. pri košiških, or. s košiškima; množina: im. [koštúnic] tudi [koštúnice], daj. [koštúnicama] tudi košiške, rod. košiških, daj. košiškim, tož. košiške, mest. [koštúnicema], tož. [koštúnici] tudi [koštúnica], pri košiških, or. s košiškimi mest. [pri koštúnicah] tudi [pri koštúnicih], or. srednji: ednina: im. košiško, rod. košiškega, daj. [s‿koštúnicama] tudi [s‿koštúnicema]; množina: košiškemu, tož. košiško, mest. pri košiškem, or. im. [koštúnice] tudi [koštúnici], rod. [koštúnic] tudi s košiškim; dvojina: im. košiški, rod. košiških, [koštúnice], daj. [koštúnicam] tudi [koštúnicem], tož. daj. košiškima, tož. košiški, mest. pri košiških, or. [koštúnice] tudi [koštúnice], mest. [pri koštúnicah] s košiškima; množina: im. košiška, rod. košiških, tudi [pri koštúnicih], or. [s‿koštúnicami] tudi daj. košiškim, tož. košiška, mest. pri košiških, or. s [s‿koštúnici] košiškimi StatuS: Predlog S P tatuS: Predlog ravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) P ravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih naselbinskih/krajevnih imen) 209 Koštuničev -a -o [koštúniče, ž. koštúničeva, s. |priimek|; |slovaška pesnica|: Prva zbirka Eve koštúničevo] prid. Kováčove je izšla leta 1973; prim. Kováč Koštuničev nacionalizem; Koštuničeva vlada (< {O} ednina: im. Kováčová, rod. Kováčove, daj. Koštunica) Kováčovi, tož. Kováčovo, mest. pri Kováčovi, or. s {O} moški: ednina: im. Koštuničev, rod. Kováčovo; dvojina: im. Kováčovi, rod. Kováčovih, Koštuničevega, daj. Koštuničevemu, tož. Koštuničev daj. Kováčovima, tož. Kováčovi, mest. pri Kováčovih, (živostno Koštuničevega), mest. pri Koštuničevem, or. s Kováčovima; množina: im. Kováčove, rod. or. s Koštuničevim; dvojina: im. Koštuničeva, rod. Kováčovih, daj. Kováčovim, tož. Kováčove, mest. pri Koštuničevih, daj. Koštuničevima, tož. Koštuničeva, Kováčovih, or. s Kováčovimi mest. pri Koštuničevih, or. s Koštuničevima; množina: StatuS: Predlog im. Koštuničevi, rod. Koštuničevih, daj. Koštuničevim, PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) tož. Koštuničeve, mest. pri Koštuničevih, or. s Koštuničevimi kozak -a [kozák, rod. kozáka] m ženski: ednina: im. Koštuničeva, rod. Koštuničeve, v carski Rusiji |pripadnik vojaško organizirane daj. Koštuničevi, tož. Koštuničevo, mest. pri skupnosti|: Šolohov v romanu »Tihi Don« opiše Koštuničevi, or. s Koštuničevo; dvojina: im. podobo svobodnega kozaka Grigorija; donski, Koštuničevi, rod. Koštuničevih, daj. Koštuničevima, zaporoški, ruski, uralski kozaki; Po zmagi kozaškega tož. Koštuničevi, mest. pri Koštuničevih, or. s hetmana Bogdana Hmeljnickega nad poljsko vojsko Koštuničevima; množina: im. Koštuničeve, rod. so kozaki leta 1648 razglasili državo; ataman Koštuničevih, daj. Koštuničevim, tož. Koštuničeve, donskih kozakov; upor ukrajinskih kozakov proti mest. pri Koštuničevih, or. s Koštuničevimi nadvladi poljskega plemstva srednji: ednina: im. Koštuničevo, rod. Koštuničevega, {B} kozakov; kozaški daj. Koštuničevemu, tož. Koštuničevo, mest. pri {O} ednina: im. kozak, rod. kozaka, daj. kozaku, tož. Koštuničevem, or. s Koštuničevim; dvojina: im. kozaka, mest. pri kozaku, or. z kozakom; dvojina: Koštuničevi, rod. Koštuničevih, daj. Koštuničevima, im. kozaka, rod. kozakov, daj. kozakoma, tož. kozaka, tož. Koštuničevi, mest. pri Koštuničevih, or. s mest. pri kozakih, or. z kozakoma; množina: im. Koštuničevima; množina: im. Koštuničeva, rod. kozaki, rod. kozakov, daj. kozakom, tož. kozake, mest. Koštuničevih, daj. Koštuničevim, tož. Koštuničeva, pri kozakih, or. z kozaki mest. pri Koštuničevih, or. s Koštuničevimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Pripadniki PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) in pripadnice nazorskih, političnih in vojaških skupin Kováč -a [kôvač, rod. kôvača] m; ime bitja, osebno ime kozaški -a -o [kozáški] prid. |priimek|; |slovaški režiser|: filmsko delo Ctiborja ukrajinske kozaške pesmi; knjiga o kozaškem Kováča; prim. Kováčová atamanu Tarasu Buljbi (< kozak) {B} Kováčev {O} moški: ednina: im. kozaški, rod. kozaškega, daj. {O} ednina: im. Kováč, rod. Kováča, daj. Kováču, tož. kozaškemu, tož. kozaški (živostno kozaškega), mest. Kováča, mest. pri Kováču, or. s Kováčem; dvojina: im. pri kozaškem, or. s kozaškim; dvojina: im. kozaška, Kováča, rod. Kováčev, daj. Kováčema, tož. Kováča, rod. kozaških, daj. kozaškima, tož. kozaška, mest. pri mest. pri Kováčih, or. s Kováčema; množina: im. kozaških, or. s kozaškima; množina: im. kozaški, Kováči, rod. Kováčev, daj. Kováčem, tož. Kováče, rod. kozaških, daj. kozaškim, tož. kozaške, mest. pri mest. pri Kováčih, or. s Kováči kozaških, or. s kozaškimi {I} ednina: im. [kôvač], rod. [kôvača], daj. [kôvaču], ženski: ednina: im. kozaška, rod. kozaške, daj. tož. [kôvača], mest. [pri kôvaču], or. [s‿kôvačem]; kozaški, tož. kozaško, mest. pri kozaški, or. s kozaško; dvojina: im. [kôvača], rod. [kôvače], daj. [kôvačema], dvojina: im. kozaški, rod. kozaških, daj. kozaškima, tož. [kôvača], mest. [pri kôvačih], or. [s‿kôvačema]; tož. kozaški, mest. pri kozaških, or. s kozaškima; množina: im. [kôvači], rod. [kôvače], daj. [kôvačem], množina: im. kozaške, rod. kozaških, daj. kozaškim, tož. [kôvače], mest. [pri kôvačih], or. [s‿kôvači] tož. kozaške, mest. pri kozaških, or. s kozaškimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. kozaško, rod. kozaškega, daj. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Slovaščina kozaškemu, tož. kozaško, mest. pri kozaškem, or. s kozaškim; dvojina: im. kozaški, rod. kozaških, Kováčová -e [kôvačova, rod. kôvačove] ž; ime bitja, daj. kozaškima, tož. kozaški, mest. pri kozaških, or. osebno ime s kozaškima; množina: im. kozaška, rod. kozaških, 210 daj. kozaškim, tož. kozaška, mest. pri kozaških, or. s |kraj na Poljskem|: Zasnova cerkve v Koźminku je kozaškimi srednjeveška; kot prilastek, v imenovalniku lega mesta StatuS: Predlog Koźminek jugovzhodno od Poznanja PravoPiSna kategorija: Pravopisne zanimivosti Kje? v Koźminku Od kod? iz Koźminka kozjanski -a -o [kozjánski] prid. Kam? v Koźminek kolesarjenje po kozjanskih gričih; kozjanska noša; {B} Koźminčan, Koźminčanka; Koźminčanov, jabolčni sok iz starih sort kozjanskih jabolk; prim. Koźminčankin; koźminski Kozjanski park, Kozjansko gričevje, Praznik {O} ednina: im. Koźminek, rod. Koźminka, daj. kozjanskega jabolka (< Kozjansko) Koźminku, tož. Koźminek, mest. pri Koźminku, or. s {O} moški: Koźminkom ednina: im. kozjanski, rod. kozjanskega, daj. kozjanskemu, tož. kozjanski (živostno StatuS: Predlog kozjanskega), mest. pri kozjanskem, or. s kozjanskim; PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina dvojina: im. kozjanska, rod. kozjanskih, daj. kozjanskima, tož. kozjanska, mest. pri kozjanskih, or. s Krakov -a [kráko, rod. krákova] m; zemljepisno ime kozjanskima; množina: im. kozjanski, rod. kozjanskih, |kraj na Poljskem|: Staro mestno jedro Krakova daj. kozjanskim, tož. kozjanske, mest. pri kozjanskih, je bilo leta 1978 uvrščeno na Unescov seznam or. s kozjanskimi svetovne dediščine; V Krakovu je 40 parkov in pet ženski: ednina: im. kozjanska, rod. kozjanske, daj. naravnih rezervatov; kot prilastek, v imenovalniku Po eni kozjanski, tož. kozjansko, mest. pri kozjanski, or. s od teorij ime mesta Krakov izhaja iz besede vrana ali kozjansko; dvojina: im. kozjanski, rod. kozjanskih, krokar; ◎ pol. Kraków daj. kozjanskima, tož. kozjanski, mest. pri kozjanskih, Kje? v Krakovu or. s kozjanskima; množina: im. kozjanske, rod. Od kod? iz Krakova kozjanskih, daj. kozjanskim, tož. kozjanske, mest. pri Kam? v Krakov kozjanskih, or. s kozjanskimi {B} Krakovčan, Krakovčanka; Krakovčanov, srednji: ednina: im. kozjansko, rod. kozjanskega, daj. Krakovčankin; krakovski kozjanskemu, tož. kozjansko, mest. pri kozjanskem, or. {O} ednina: im. Krakov, rod. Krakova, daj. Krakovu, s kozjanskim; dvojina: im. kozjanski, rod. kozjanskih, tož. Krakov, mest. pri Krakovu, or. s Krakovom daj. kozjanskima, tož. kozjanski, mest. pri kozjanskih, StatuS: Predlog or. s kozjanskima; množina: im. kozjanska, rod. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina kozjanskih, daj. kozjanskim, tož. kozjanska, mest. pri kozjanskih, or. s kozjanskimi Krakovo -ega [krákovo, rod. krákovega] s; StatuS: Predlog zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, |del Ljubljane|: Za Mirjem so bile nekoč samostojne pokrajin, otokov) vasi Trnovo, Krakovo in Kurja vas; Stanuje v Krakovem Kozjanski park -ega -a [kozjánski párk, rod. Kje? v Krakovem kozjánskega párka] m; zemljepisno ime Od kod? iz Krakovega |park na Kozjanskem|: obiskovalci Kozjanskega Kam? v Krakovo parka; Raziskovali so stavbno dediščino na območju {B} Krakovčan, Krakovčanka; Krakovčanov, Kozjanskega parka; grad Podsreda v Kozjanskem Krakovčankin; krakovski parku; prim. kozjanski (< Kozjansko) {O} ednina: im. Krakovo, rod. Krakovega, daj. Kje? v Kozjanskem parku Krakovemu, tož. Krakovo, mest. pri Krakovem, or. s Od kod? iz Kozjanskega parka Krakovim Kam? v Kozjanski park StatuS: Predlog {O} ednina: im. Kozjanski park, rod. Kozjanskega PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena parka, daj. Kozjanskemu parku, tož. Kozjanski park, mest. pri Kozjanskem parku, or. s Kozjanskim parkom Krakovska Madona -e -e [krákoska madôna, StatuS: Predlog rod. krákoske madône in krákoska madóna, rod. P krákoske madóne] ravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena ž; stvarno ime |umetniško delo|; prim. krakovski; gl. Krakovska Koźminek -a [kožmínək, rod. kožmínka] m; Marija (< Krakovo) zemljepisno ime StatuS: Predlog 211 PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Poljščina {O} ednina: im. Krakovski gozd, rod. Krakovskega gozda, daj. Krakovskemu gozdu, tož. Krakovski Krakovska Marija -e -e [krákoska maríja, rod. gozd, mest. pri Krakovskem gozdu, or. s Krakovskim krákoske maríje] ž; stvarno ime gozdom |umetniško delo|: Krakovsko Marijo hranijo v StatuS: Predlog Narodni galeriji v Ljubljani; prim. krakovski (< PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Krakovo) {O} ednina: im. Krakovska Marija, rod. Krakovske Krakovski kongres -ega -a [krákoski kongrés, Marije, daj. Krakovski Mariji, tož. Krakovsko Marijo, rod. krákoskega kongrésa] m; stvarno ime mest. pri Krakovski Mariji, or. s Krakovsko Marijo |srečanje monarhov v Krakovu|: zavezništva, S sklenjena na Krakovskem kongresu; ◎ tatuS: Predlog pol. Zjazd PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Poljščina krakowski; prim. kongres, krakovski (< Krakov) {O} ednina: im. Krakovski kongres, rod. Krakovskega krakovski -a -o [krákoski] prid. kongresa, daj. Krakovskemu kongresu, tož. Krakovski |nanašajoč se na Krakovo, del Ljubljane|: V eni kongres, mest. pri Krakovskem kongresu, or. s izmed krakovskih ulic stoji rojstna hiša Riharda Krakovskim kongresom Jakopiča; |nanašajoč se na Krakov, poljsko mesto|: StatuS: Predlog Karol Wojtyła je bil nekaj časa krakovski nadškof; PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Stvarna lastna imena prim. Krakovska Marija, Krakovski kongres, Krakovski sporazum (< Krakov, Krakovo) Krakovski sporazum -ega -a [krákoski {O} moški: sporazúm, ednina: im. krakovski, rod. rod. krákoskega sporazúma] m; stvarno ime krakovskega, daj. krakovskemu, tož. krakovski |mirovni sporazum|: S Krakovskim sporazumom se (živostno krakovskega), mest. pri krakovskem, or. s je končala poljsko-tevtonska vojna; ◎ pol. Traktat krakovskim; dvojina: im. krakovska, rod. krakovskih, krakowski (< Krakov) daj. krakovskima, tož. krakovska, mest. pri krakovskih, {O} ednina: im. Krakovski sporazum, rod. or. s krakovskima; množina: im. krakovski, rod. Krakovskega sporazuma, daj. Krakovskemu krakovskih, daj. krakovskim, tož. krakovske, mest. pri sporazumu, tož. Krakovski sporazum, mest. krakovskih, or. s krakovskimi pri Krakovskem sporazumu, or. s Krakovskim ženski: ednina: im. krakovska, rod. krakovske, daj. sporazumom krakovski, tož. krakovsko, mest. pri krakovski, or. s StatuS: Predlog krakovsko; dvojina: im. krakovski, rod. krakovskih, PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Stvarna lastna imena daj. krakovskima, tož. krakovski, mest. pri krakovskih, or. s krakovskima; množina: im. krakovske, rod. Krakus -a [krákus, rod. krákusa] m; zemljepisno ime krakovskih, daj. krakovskim, tož. krakovske, mest. pri |gomila v Krakovu na Poljskem|: mitski izvor krakovskih, or. s krakovskimi Krakusa; ◎ pol. Kopiec Krakus srednji: ednina: im. krakovsko, rod. krakovskega, daj. {O} ednina: im. Krakus, rod. Krakusa, daj. Krakusu, krakovskemu, tož. krakovsko, mest. pri krakovskem, tož. Krakus, mest. pri Krakusu, or. s Krakusom or. s krakovskim; dvojina: im. krakovski, rod. StatuS: Predlog krakovskih, daj. krakovskima, tož. krakovski, mest. PravoPiSni kategoriji: Imena objektov in stavb; Poljščina pri krakovskih, or. s krakovskima; množina: im. krakovska, rod. krakovskih, daj. krakovskim, tož. Kráľ -a [král’, rod. králja] m; ime bitja, osebno ime krakovska, mest. pri krakovskih, or. s krakovskimi |priimek|; |slovaški pesnik|: udeležba Janka Kráľa v StatuS: Predlog marčni revoluciji PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih {B} Kráľev naselbinskih/krajevnih imen) {O} ednina: im. Kráľ, rod. Kráľa, daj. Kráľu, tož. Kráľa, mest. pri Kráľu, or. s Kráľem; dvojina: im. Krakovski gozd -ega -a [krákoski gòst, rod. Kráľa, rod. Kráľev, daj. Kráľema, tož. Kráľa, mest. krákoskega gôzda tudi krákoski góst, rod. pri Kráľih, or. s Kráľema; množina: im. Kráľi, rod. krákoskega gózda] m; zemljepisno ime Kráľev, daj. Kráľem, tož. Kráľe, mest. pri Kráľih, or. s |mokrišče|: ogrožene živali v Krakovskem gozdu Kráľi Kje? v Krakovskem gozdu {I} ednina: im. [král’], rod. [králja], daj. [králju], tož. Od kod? iz Krakovskega gozda [králja], mest. [pri králju], or. [s‿králjem]; dvojina: Kam? v Krakovski gozd im. [králja], rod. [králje], daj. [králjema], tož. [králja], 212 mest. [pri králjih], or. [s‿králjema]; množina: im. tož. krase, mest. pri krasih, or. s krasi [králji], rod. [králje], daj. [králjem], tož. [králje], mest. StatuS: Predlog [pri králjih], or. [s‿králji] PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Kras1 -a [krás, rod. krása] m; ime bitja, osebno ime |rimski vojskovodja|: vojaške zmage Marka Licinija Kraljeva palača -e -e [kraljéva paláča, rod. kraljéve Krasa; spor med Krasom in Pompejem; ◎ dolgo ime paláče] ž; zemljepisno ime Mark Licinij Kras, lat. Marcus Licinius Crassus |uradna rezidenca španske kraljeve družine v {B} Krasov Madridu|: Kraljeva družina se je preselila iz Kraljeve {O} ednina: im. Kras, rod. Krasa, daj. Krasu, tož. palače; državne slovesnosti v Kraljevi palači; ◎ šp. Krasa, mest. pri Krasu, or. s Krasom; dvojina: im. Palacio Real Krasa, rod. Krasov, daj. Krasoma, tož. Krasa, mest. Kje? v Kraljevi palači pri Krasih, or. s Krasoma; množina: im. Krasi, rod. Od kod? iz Kraljeve palače Krasov, daj. Krasom, tož. Krase, mest. pri Krasih, or. s Kam? v Kraljevo palačo Krasi {O} ednina: im. Kraljeva palača, rod. Kraljeve palače, StatuS: Predlog daj. Kraljevi palači, tož. Kraljevo palačo, mest. pri PravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti Kraljevi palači, or. s Kraljevo palačo StatuS: Predlog Kras2 -a [krás, rod. krása] m; zemljepisno ime PravoPiSni kategoriji: Imena objektov in stavb; |pokrajina v jugozahodni Sloveniji|: pogozdovanje Španščina slovenskega Krasa; požari na Krasu; prim. kras, Divaški Kras, Doberdobski Kras, Komenski Kraljevi observatorij Greenwich -ega -a Kras, Sežanski Kras, Tržaški Kras ~ [kraljévi opservatórij grínič, rod. kraljévega Kje? na Krasu opservatórija grínič] m; zemljepisno ime Od kod? s Krasa |observatorij v Greenwichu|: ravnatelj Kraljevega Kam? na Kras observatorija Greenwich; Skozi Kraljevi observatorij {B} Kraševec, Kraševka; Kraševčev, Kraševkin; Greenwich je zarisana črta poldnevnika; astronom kraški v Kraljevem observatoriju Greenwich; ◎ angl. Royal {O} ednina: im. Kras, rod. Krasa, daj. Krasu, tož. Kras, Observatory, Greenwich; prim. Greenwich mest. pri Krasu, or. s Krasom Kje? v Kraljevem observatoriju Greenwich StatuS: Predlog Od kod? iz Kraljevega observatorija Greenwich PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Kam? v Kraljevi observatorij Greenwich {O} ednina: im. Kraljevi observatorij Greenwich, rod. Kras3 -a [krás, rod. krása] m; stvarno ime Kraljevega observatorija Greenwich, daj. Kraljevemu |podjetje|: direktor sežanskega Krasa; zaposleni v observatoriju Greenwich, tož. Kraljevi observatorij Krasu; kot prilastek, v imenovalniku izdelki podjetja Greenwich, mest. pri Kraljevem observatoriju Kras; |znamka|: kot prilastek, v imenovalniku kilogram Greenwich, or. s Kraljevim observatorijem pršuta Kras Greenwich {B} Krasov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Kras, rod. Krasa, daj. Krasu, tož. Kras, PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb mest. pri Krasu, or. s Krasom StatuS: Predlog kras -a [krás, rod. krása] m PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena |svet z značilnimi oblikami zaradi delovanja vode v apnencu|: značilnosti alpskega, dinarskega Krasov1 -a -o [kráso, ž. krásova, s. krásovo] prid. in primorskega krasa; udorni pojavi na krasu; Krasova kandidatura za konzula; Krasovo |sestava tal|: povečana mineralizacija v krasu; prim. prijateljevanje s Cezarjem (< Kras1) Dolenjski kras , Notranjski kras {O} moški: ednina: im. Krasov, rod. Krasovega, daj. {B} kraški Krasovemu, tož. Krasov (živostno Krasovega), mest. {O} ednina: im. kras, rod. krasa, daj. krasu, tož. kras, pri Krasovem, or. s Krasovim; dvojina: im. Krasova, mest. pri krasu, or. s krasom; dvojina: im. krasa, rod. rod. Krasovih, daj. Krasovima, tož. Krasova, mest. pri krasov, daj. krasoma, tož. krasa, mest. pri krasih, or. s Krasovih, or. s Krasovima; množina: im. Krasovi, krasoma; množina: im. krasi, rod. krasov, daj. krasom, 213 rod. Krasovih, daj. Krasovim, tož. Krasove, mest. pri mest. pri kremljih, or. s kremljema; množina: im. Krasovih, or. s Krasovimi kremlji, rod. kremljev, daj. kremljem, tož. kremlje, ženski: ednina: im. Krasova, rod. Krasove, daj. mest. pri kremljih, or. s kremlji Krasovi, tož. Krasovo, mest. pri Krasovi, or. s {I} ednina: im. [kréməl’], rod. [krémlja], daj. Krasovo; dvojina: im. Krasovi, rod. Krasovih, daj. [krémlju], tož. [kréməl’], mest. [pri krémlju], or. Krasovima, tož. Krasovi, mest. pri Krasovih, or. s [s‿krémljem]; dvojina: im. [krémlja], rod. [krémlje], Krasovima; množina: im. Krasove, rod. Krasovih, daj. [krémljema], tož. [krémlja], mest. [pri krémljih], daj. Krasovim, tož. Krasove, mest. pri Krasovih, or. s or. [s‿krémljema]; množina: im. [krémlji], rod. Krasovimi [krémlje], daj. [krémljem], tož. [krémlje], mest. [pri srednji: ednina: im. Krasovo, rod. Krasovega, daj. krémljih], or. [s‿krémlji] Krasovemu, tož. Krasovo, mest. pri Krasovem, or. StatuS: Predlog s Krasovim; dvojina: im. Krasovi, rod. Krasovih, PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice daj. Krasovima, tož. Krasovi, mest. pri Krasovih, or. s Krasovima; množina: im. Krasova, rod. Krasovih, Kremelj -mlja [krémǝl’, rod. krémlja] m; zemljepisno daj. Krasovim, tož. Krasova, mest. pri Krasovih, or. s ime Krasovimi |skrajšano ime za Moskovski kremelj|: Sovjetska StatuS: Predlog vlada se je preselila v Kremelj leta 1918; vladar v Kremlju; v prenesenem pomenu |vlada Ruske Krasov2 -a -o [kráso, ž. krásova, s. krásovo] prid. federacije|: Izjavo je podal uradni Kremelj; Krasovo vodstvo; Krasova pršutarna (< Kras3) tiskovni predstavnik Kremlja; spor med Belo {O} moški: ednina: im. Krasov, rod. Krasovega, daj. hišo in Kremljem; ◎ rus. Кремль; prim. kremelj, Krasovemu, tož. Krasov (živostno Krasovega), mest. Moskovski kremelj pri Krasovem, or. s Krasovim; dvojina: im. Krasova, Kje? v Kremlju rod. Krasovih, daj. Krasovima, tož. Krasova, mest. pri Od kod? iz Kremlja Krasovih, or. s Krasovima; množina: im. Krasovi, Kam? v Kremelj rod. Krasovih, daj. Krasovim, tož. Krasove, mest. pri {B} kremeljski Krasovih, or. s Krasovimi {O} množina: im. Kremelj, rod. Kremlja, daj. Kremlju, ženski: ednina: im. Krasova, rod. Krasove, daj. tož. Kremelj, mest. pri Kremlju, or. s Kremljem Krasovi, tož. Krasovo, mest. pri Krasovi, or. s {I} ednina: im. [kréməl’], rod. [krémlja], daj. Krasovo; dvojina: im. Krasovi, rod. Krasovih, daj. [krémlju], tož. [kréməl’], mest. [pri krémlju], or. Krasovima, tož. Krasovi, mest. pri Krasovih, or. s [s‿krémljem] Krasovima; množina: im. Krasove, rod. Krasovih, StatuS: Predlog daj. Krasovim, tož. Krasove, mest. pri Krasovih, or. s PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Imena objektov Krasovimi in stavb srednji: ednina: im. Krasovo, rod. Krasovega, daj. Krasovemu, tož. Krasovo, mest. pri Krasovem, or. kremeljski -a -o [krémǝl’ski] prid. s Krasovim; dvojina: im. Krasovi, rod. Krasovih, |nanašajoč se na utrdbo|: slovesnost v kremeljski daj. Krasovima, tož. Krasovi, mest. pri Krasovih, or. palači; kremeljsko obzidje; |nanašajoč se na s Krasovima; množina: im. Krasova, rod. Krasovih, vlado|: kremeljski vrh; vrh kremeljske politične daj. Krasovim, tož. Krasova, mest. pri Krasovih, or. s nomenklature (< Kremelj) Krasovimi {O} moški: ednina: im. kremeljski, rod. StatuS: Predlog kremeljskega, daj. kremeljskemu, tož. kremeljski PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz stvarnih (živostno kremeljskega), mest. pri kremeljskem, imen) or. s kremeljskim; dvojina: im. kremeljska, rod. kremeljskih, daj. kremeljskima, tož. kremeljska, mest. kremelj -mlja [kréməl’, rod. krémlja] m pri kremeljskih, or. s kremeljskima; množina: im. v ruskem okolju |utrdba|: Najbolj poznan kremelj v kremeljski, rod. kremeljskih, daj. kremeljskim, tož. Rusiji je Moskovski kremelj; Gradnja kremljev je kremeljske, mest. pri kremeljskih, or. s kremeljskimi trajala vse do začetka 18. stoletja; prim. Kremelj, ženski: ednina: im. kremeljska, rod. kremeljske, daj. Moskovski kremelj kremeljski, tož. kremeljsko, mest. pri kremeljski, {O} ednina: im. kremelj, rod. kremlja, daj. kremlju, tož. or. s kremeljsko; dvojina: im. kremeljski, rod. kremelj, mest. pri kremlju, or. s kremljem; dvojina: im. kremeljskih, daj. kremeljskima, tož. kremeljski, mest. kremlja, rod. kremljev, daj. kremljema, tož. kremlja, pri kremeljskih, or. s kremeljskima; množina: im. 214 kremeljske, rod. kremeljskih, daj. kremeljskim, tož. srednji: ednina: im. Kreševo, rod. Kreševega, daj. kremeljske, mest. pri kremeljskih, or. s kremeljskimi Kreševemu, tož. Kreševo, mest. pri Kreševem, or. srednji: ednina: im. kremeljsko, rod. kremeljskega, s Kreševim; dvojina: im. Kreševi, rod. Kreševih, daj. kremeljskemu, tož. kremeljsko, mest. pri daj. Kreševima, tož. Kreševi, mest. pri Kreševih, or. kremeljskem, or. s kremeljskim; dvojina: im. s Kreševima; množina: im. Kreševa, rod. Kreševih, kremeljski, rod. kremeljskih, daj. kremeljskima, tož. daj. Kreševim, tož. Kreševa, mest. pri Kreševih, or. s kremeljski, mest. pri kremeljskih, or. s kremeljskima; Kreševimi množina: im. kremeljska, rod. kremeljskih, daj. StatuS: Predlog kremeljskim, tož. kremeljska, mest. pri kremeljskih, or. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih s kremeljskimi moških imen) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Kreševa močvara -e -e [kréševa močvára, rod. nenaselbinskih/nekrajevnih imen) kréševe močváre] ž; zemljepisno ime |močvirje iz zbirke pravljic »Močvirniki« Barbare kreolec -lca [kreóləc, rod. kreólca] m Simoniti|: izginjanje Kreševe močvare; V Kreševi |potomec evropskih priseljencev, zlasti Špancev, v močvari se vse vode ustavijo Latinski Ameriki|: Prebivalci Belizeja so večinoma Kje? v Kreševi močvari kreolci ustrezneje kreoli; |govorec kreolščine|: Od kod? iz Kreševe močvare Podobnosti med vsemi kreolci povezujejo z Kam? v Kreševo močvaro univerzalno slovnico ustrezneje kreoli {O} ednina: im. Kreševa močvara, rod. Kreševe {B} kreolčev močvare, daj. Kreševi močvari, tož. Kreševo močvaro, {O} ednina: im. kreolec, rod. kreolca, daj. kreolcu, tož. mest. pri Kreševi močvari, or. s Kreševo močvaro kreolca, mest. pri kreolcu, or. s kreolcem; dvojina: im. StatuS: Predlog kreolca, rod. kreolcev, daj. kreolcema, tož. kreolca, PravoPiSna kategorija: Domišljijska in mitološka mest. pri kreolcih, or. s kreolcema; množina: im. zemljepisna imena kreolci, rod. kreolcev, daj. kreolcem, tož. kreolce, mest. pri kreolcih, or. s kreolci Krešo -a [kréšo, rod. kréša] m; ime bitja, osebno ime {I} ednina: im. [kreóləc], rod. [kreólca], daj. |moško ime v več jezikih|: zmaga Krčana Kreša [kreólcu], tož. [kreólca], mest. [pri kreólcu], or. Omerzela; Anita je na koncert odšla z možem [s‿kreólcem]; dvojina: im. [kreólca], rod. [kreólce], Krešem in otroki daj. [kreólcema], tož. [kreólca], mest. [pri kreólcih], or. {B} Krešev [s‿kreólcema]; množina: im. [kreólci], rod. [kreólce], {O} ednina: im. Krešo, rod. Kreša, daj. Krešu, tož. daj. [kreólcem], tož. [kreólce], mest. [pri kreólcih], or. Kreša, mest. pri Krešu, or. s Krešem; dvojina: im. [s‿kreólci] Kreša, rod. Krešev, daj. Krešema, tož. Kreša, mest. StatuS: Predlog pri Kreših, or. s Krešema; množina: im. Kreši, rod. PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice Krešev, daj. Krešem, tož. Kreše, mest. pri Kreših, or. s jezikovnih, rasnih in verskih skupin Kreši {I} ednina: im. [kréšo], rod. [kréša], daj. [kréšu], tož. Krešev -a -o [kréše, ž. kréševa, s. kréševo] prid. [kréša], mest. [pri kréšu], or. [s‿kréšem]; dvojina: im. Kreševa hiša; Kreševo rojstno mesto (< Krešo) [kréša], rod. [kréše], daj. [kréšema], tož. [kréša], mest. {O} moški: ednina: im. Krešev, rod. Kreševega, daj. [pri kréših], or. [s‿kréšema]; množina: im. [kréši], rod. Kreševemu, tož. Krešev (živostno Kreševega), mest. [kréše], daj. [kréšem], tož. [kréše], mest. [pri kréših], pri Kreševem, or. s Kreševim; dvojina: im. Kreševa, or. [s‿kréši] rod. Kreševih, daj. Kreševima, tož. Kreševa, mest. pri StatuS: Predlog Kreševih, or. s Kreševima; množina: im. Kreševi, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) rod. Kreševih, daj. Kreševim, tož. Kreševe, mest. pri Kreševih, or. s Kreševimi Kriterij po Dofineji -a ~ ~ [kritêrij po dofinêji, rod. ženski: ednina: im. Kreševa, rod. Kreševe, daj. kritêrija po dofinêji] m; stvarno ime Kreševi, tož. Kreševo, mest. pri Kreševi, or. s Kreševo; |kolesarska prireditev|: etapa Kriterija po Dofineji; dvojina: im. Kreševi, rod. Kreševih, daj. Kreševima, zmaga na Kriteriju po Dofineji; ◎ fr. Critérium du tož. Kreševi, mest. pri Kreševih, or. s Kreševima; Dauphiné (< Dofineja) množina: im. Kreševe, rod. Kreševih, daj. Kreševim, {O} ednina: im. Kriterij po Dofineji, rod. Kriterija tož. Kreševe, mest. pri Kreševih, or. s Kreševimi po Dofineji, daj. Kriteriju po Dofineji, tož. Kriterij 215 po Dofineji, mest. pri Kriteriju po Dofineji, or. s Kje? na Kriváňu Kriterijem po Dofineji Od kod? s Kriváňa {I} ednina: im. [kritêrij po dofinêji], rod. [kritêrija Kam? na Kriváň po dofinêji], daj. [kritêriju po dofinêji], tož. [kritêrij {B} kriváňski po dofinêji], mest. [pri kritêriju po dofinêji], or. {O} ednina: im. Kriváň, rod. Kriváňa, daj. Kriváňu, [s‿kritêrijem po dofinêji] tož. Kriváň, mest. pri Kriváňu, or. s Kriváňem StatuS: Predlog {I} ednina: im. [krívan’], rod. [krívanja], daj. PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena [krívanju], tož. [krívan’], mest. [pri krívanju], or. [s‿krívanjem] Kriváň1 -a [krívan’, rod. krívanja] m; ime bitja, osebno StatuS: Predlog ime PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena vzpetin in |slovaški priimek|: vpliv Juraja Kriváňa na razvoj gorovij slovaškega športnega padalstva; S Kriváňem je češkoslovaška reprezentanca osvojila medalje na Križanke -ank [krížanke, rod. krížank] ž mn.; svetovnih prvenstvih zemljepisno ime {B} Kriváňov |stavba v Ljubljani; prireditveni prostor|: Pri {O} ednina: im. Kriváň, rod. Kriváňa, daj. Kriváňu, prenovi Križank se je Plečnik zgledoval po načelih tož. Kriváňa, mest. pri Kriváňu, or. s Kriváňem; renesančnih arhitektov; V Križanke so v 13. stoletju dvojina: im. Kriváňa, rod. Kriváňev, daj. Kriváňema, prišli križniki; koncert v Križankah tož. Kriváňa, mest. pri Kriváňih, or. s Kriváňema; Kje? v Križankah množina: im. Kriváňi, rod. Kriváňev, daj. Kriváňem, Od kod? iz Križank tož. Kriváňe, mest. pri Kriváňih, or. s Kriváňi Kam? v Križanke {I} ednina: im. [krívan’], rod. [krívanja], daj. {O} množina: im. Križanke, rod. Križank, daj. [krívanju], tož. [krívanja], mest. [pri krívanju], Križankam, tož. Križanke, mest. pri Križankah, or. s or. [s‿krívanjem]; dvojina: im. [krívanja], rod. Križankami [krívanje], daj. [krívanjema], tož. [krívanja], mest. StatuS: Predlog [pri krívanjih], or. [s‿krívanjema]; množina: im. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena [krívanji], rod. [krívanje], daj. [krívanjem], tož. [krívanje], mest. [pri krívanjih], or. [s‿krívanji] Krk -a [krk, rod. krka] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |otok v Kvarnerju|: naftovod s Krka; most na Krk; PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Organizirali so slikarsko kolonijo na Krku Kje? na Krku Kriváň2 -a [krívan’, rod. krívanja] m; zemljepisno ime Od kod? s Krka |kraj na Slovaškem|: lega Kriváňa na vzhodu Kam? na Krk Zvolenske kotline; kot prilastek, v imenovalniku {B} Krčan, Krčanka; Krčanov, Krčankin; krški Nadmorska višina vasi Kriváň je 390 metrov {O} ednina: im. Krk, rod. Krka, daj. Krku, tož. Krk, Kje? v Kriváňu mest. pri Krku, or. s Krkom Od kod? iz Kriváňa StatuS: Predlog Kam? v Kriváň PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij {B} Kriváňčan, Kriváňčanka; Kriváňčanov, Kriváňčankin; kriváňski Krkonoši -ev [kərkonóši, rod. kərkonóše] m mn.; {O} ednina: im. Kriváň, rod. Kriváňa, daj. Kriváňu, zemljepisno ime tož. Kriváň, mest. pri Kriváňu, or. s Kriváňem |hribovje na Češkem in Poljskem|: Najvišji vrh {I} ednina: im. [krívan’], rod. [krívanja], daj. Češke leži v Krkonoših; ◎ pol. Karkonosze, češ. [krívanju], tož. [krívan’], mest. [pri krívanju], or. Krkonoše [s‿krívanjem] Kje? v Krkonoših StatuS: Predlog Od kod? iz Krkonošev PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev Kam? v Krkonoše {O} množina: im. Krkonoši, rod. Krkonošev, daj. Kriváň3 -a [krívan’, rod. krívanja] m; zemljepisno ime Krkonošem, tož. Krkonoše, mest. pri Krkonoših, or. s |gora v Visokih Tatrah|: vzpon na Kriváň; S Krkonoši Kriváňem je povezan del slovaške narodne {I} množina: im. [kərkonóši], rod. [kərkonóše], simbolike daj. [kərkonóšem], tož. [kərkonóše], mest. [pri 216 kərkonóših], or. [s‿kərkonóši] {I} ednina: im. [krónplác], rod. [krónpláca], daj. StatuS: Predlog [krónplácu], tož. [krónplác], mest. [pri krónplácu], or. PravoPiSne kategorije: Imena vzpetin in gorovij; [s‿krónplácem] Poljščina; Češčina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Kroměříž -a [krómnjeržiš, rod. krómnjeržiža] m; zemljepisno ime Kronplatz2 -a [krónplác, rod. krónpláca] m; |kraj na Češkem|: znameniti grajski vrtovi v zemljepisno ime Kroměřižu; kot prilastek, v imenovalniku Mesto |smučišče v Dolomitih|: smučanje na Kronplatzu; Kroměříž je naravno regionalno središče ob reki kot prilastek, v imenovalniku dolina pod smučiščem Moravski Kronplatz; |turistična regija v Dolomitih|: smučišče Kje? v Kroměřižu na Kronplatzu Od kod? iz Kroměřiža Kje? na Kronplatzu tudi v Kronplatzu Kam? v Kroměřiž Od kod? s Kronplatza tudi iz Kronplatza {B} Kroměřižan, Kroměřižanka; Kroměřižanov, Kam? na Kronplatz tudi v Kronplatz Kroměřižankin; kroměřiški {B} kronplaški {O} ednina: im. Kroměřiž, rod. Kroměřiža, daj. {O} ednina: im. Kronplatz, rod. Kronplatza, daj. Kroměřižu, tož. Kroměřiž, mest. pri Kroměřižu, or. s Kronplatzu, tož. Kronplatz, mest. pri Kronplatzu, or. s Kroměřižem Kronplatzem in s Kronplatzom {I} ednina: im. [krómnjeržiš], rod. [krómnjeržiža], {I} ednina: im. [krónplác], rod. [krónpláca], daj. daj. [krómnjeržižu], tož. [krómnjeržiš], mest. [pri [krónplácu], tož. [krónplác], mest. [pri krónplácu], or. krómnjeržižu], or. [s‿krómnjeržižem] [s‿krónplácem] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina PravoPiSne kategorije: Imena vzpetin in gorovij; Imena objektov in stavb; Nekrajevna imena Krompachy -ov [krómpahi, rod. krómpaho] m mn.; zemljepisno ime Kross -a [krós, rod. krósa] m; ime bitja, osebno ime |kraj na Slovaškem|: V Krompachih se je rodil |priimek|; |estonski pisatelj|: Dela Jaana Krossa so dramatik Július Barč; kot prilastek, v imenovalniku prevedena v številne jezike železarstvo v mestu Krompachy {B} Krossov Kje? v Krompachih {O} ednina: im. Kross, rod. Krossa, daj. Krossu, tož. Od kod? iz Krompachov Krossa, mest. pri Krossu, or. s Krossom; dvojina: im. Kam? v Krompache Krossa, rod. Krossov, daj. Krossoma, tož. Krossa, mest. {B} Krompašan, Krompašanka; Krompašanov, pri Krossih, or. s Krossoma; množina: im. Krossi, rod. Krompašankin; krompaški Krossov, daj. Krossom, tož. Krosse, mest. pri Krossih, {O} množina: im. Krompachy, rod. Krompachov, daj. or. s Krossi Krompachom, tož. Krompache, mest. pri Krompachih, StatuS: Predlog or. s Krompachi PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina Krossov -a -o [króso, ž. krósova, s. krósovo] prid. Krossovi romani; Krossova nominacija za Nobelovo Kronplatz1 -a [krónplác, rod. krónpláca] m; nagrado (< Kross) zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. Krossov, rod. Krossovega, |gora v Dolomitih|: S kolesom smo odšli na vrh daj. Krossovemu, tož. Krossov (živostno Krossovega), Kronplatza; južno pobočje Kronplatza; kot prilastek, v mest. pri Krossovem, or. s Krossovim; dvojina: im. imenovalniku muzej na gori Kronplatz Krossova, rod. Krossovih, daj. Krossovima, tož. Kje? na Kronplatzu Krossova, mest. pri Krossovih, or. s Krossovima; Od kod? s Kronplatza množina: im. Krossovi, rod. Krossovih, daj. Kam? na Kronplatz Krossovim, tož. Krossove, mest. pri Krossovih, or. s {B} kronplaški Krossovimi {O} ednina: im. Kronplatz, rod. Kronplatza, daj. ženski: ednina: im. Krossova, rod. Krossove, daj. Kronplatzu, tož. Kronplatz, mest. pri Kronplatzu, or. s Krossovi, tož. Krossovo, mest. pri Krossovi, or. s Kronplatzem in s Kronplatzom Krossovo; dvojina: im. Krossovi, rod. Krossovih, daj. 217 Krossovima, tož. Krossovi, mest. pri Krossovih, or. s pri Kundih, or. s Kundama in s Kundoma; množina: Krossovima; množina: im. Krossove, rod. Krossovih, im. Kunde in Kundi, rod. Kund in Kundov, daj. daj. Krossovim, tož. Krossove, mest. pri Krossovih, or. Kundam in Kundom, tož. Kunde, mest. pri Kundah in s Krossovimi pri Kundih, or. s Kundami in s Kundi srednji: ednina: im. Krossovo, rod. Krossovega, daj. StatuS: Predlog Krossovemu, tož. Krossovo, mest. pri Krossovem, or. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) s Krossovim; dvojina: im. Krossovi, rod. Krossovih, daj. Krossovima, tož. Krossovi, mest. pri Krossovih, or. Kunda2 -e [kúnta, rod. kúnte] ž; zemljepisno ime s Krossovima; množina: im. Krossova, rod. Krossovih, |kraj v Estoniji|: arheološka dediščina Kunde; daj. Krossovim, tož. Krossova, mest. pri Krossovih, or. tovarna cementa v Kundi s Krossovimi Kje? v Kundi StatuS: Predlog Od kod? iz Kunde PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Kam? v Kundo {B} Kundčan, Kundčanka; Kundčanov, Kundčankin; Kubacki -ega [kubácki, rod. kubáckega] m; ime bitja, kundski osebno ime {O} ednina: im. Kunda, rod. Kunde, daj. Kundi, tož. |priimek|; |poljski smučarski skakalec|: skakalni Kundo, mest. pri Kundi, or. s Kundo rekord Dawida Kubackega; Zaostal je le za StatuS: Predlog Dawidom Kubackim; za izražanje svojine zmaga PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev Kubackega {O} ednina: im. Kubacki, rod. Kubackega, daj. Kuopio -a [kúopijo, rod. kúopija] m; zemljepisno ime Kubackemu, tož. Kubackega, mest. pri Kubackem, or. |kraj na Finskem|: pristanišče v Kuopiu; pobratena s Kubackim; dvojina: im. Kubacka, rod. Kubackih, mesta s Kuopiem/Kuopiom daj. Kubackima, tož. Kubacka, mest. pri Kubackih, or. Kje? v Kuopiu s Kubackima; množina: im. Kubacki, rod. Kubackih, Od kod? iz Kuopia daj. Kubackim, tož. Kubacke, mest. pri Kubackih, or. s Kam? v Kuopio Kubackimi {B} Kuopijčan, Kuopijčanka; Kuopijčanov, StatuS: Predlog Kuopijčankin; kuopijski PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Kuopio, rod. Kuopia, daj. Kuopiu, tož. Kuopio, mest. pri Kuopiu, or. s Kuopiem in s Kujavija -e [kujávija, rod. kujávije] ž; zemljepisno ime Kuopiom |pokrajina na Poljskem|: Za Kujavijo je značilen {I} ednina: im. [kúopijo], rod. [kúopija], daj. [kúopiju], nižinski svet; ◎ pol. Kujawy tož. [kúopijo], mest. [pri kúopiju], or. [s‿kúopijem] Kje? v Kujaviji StatuS: Predlog Od kod? iz Kujavije PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev Kam? v Kujaviji {B} Kujavijec, Kujavijka; Kujavijčev, Kujavijkin; Kuressaare -ja [kúresare, rod. kúresareja] m; kujavijski zemljepisno ime {O} ednina: im. Kujavija, rod. Kujavije, daj. Kujaviji, |kraj v Estoniji|: zgodovina Kuressaareja; grad v tož. Kujavijo, mest. pri Kujaviji, or. s Kujavijo Kuressaareju; trajektne povezave s Kuressaarejem StatuS: Predlog Kje? v Kuressaareju PravoPiSni kategoriji: Imena pokrajin; Poljščina Od kod? iz Kuressaareja Kam? v Kuressaare Kunda1 -e in Kunda -a [kúnda, rod. kúnde in kúnda] {B} Kuressaarejčan, Kuressaarejčanka; m; ime bitja, osebno ime Kuressaarejčanov, Kuressaarejčankin; kuressaarejski |priimek v več jezikih|: Pogovarjala sem se z {O} ednina: im. Kuressaare, rod. Kuressaareja, daj. gospodom Kundo/Kundom Kuressaareju, tož. Kuressaare, mest. pri Kuressaareju, {B} Kundov or. s Kuressaarejem {O} ednina: im. Kunda, rod. Kunde in Kunda, daj. {I} ednina: im. [kúresáre], rod. [kúresáreja], daj. Kundi in Kundu, tož. Kundo in Kunda, mest. pri Kundi [kúresáreju], tož. [kúresáre], mest. [pri kúresáreju], or. in pri Kundu, or. s Kundo in s Kundom; dvojina: im. [s‿kúresárejem] Kundi in Kunda, rod. Kund in Kundov, daj. Kundama StatuS: Predlog in Kundoma, tož. Kundi in Kunda, mest. pri Kundah in PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev 218 [kústurice], daj. [kústuricam] tudi [kústuricem], tož. Kuśniewicz -a [kušnjévič, rod. kušnjéviča] m; ime [kústurice] tudi [kústurice], mest. [pri kústuricah] tudi bitja, osebno ime [pri kústuricih], or. [s‿kústuricami] tudi [s‿kústurici] |priimek|; |poljski pesnik in pisatelj|: pesmi Andrzeja StatuS: Predlog Kuśniewicza PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {B} Kuśniewiczev {O} ednina: im. Kuśniewicz, rod. Kuśniewicza, Kusturičev -a -o [kústuriče, ž. kústuričeva, s. daj. Kuśniewiczu, tož. Kuśniewicza, mest. pri kústuričevo] prid. Kuśniewiczu, or. s Kuśniewiczem; dvojina: Kusturičev film »Črna mačka, beli mačkon«; im. Kuśniewicza, rod. Kuśniewiczev, daj. scenarist Kusturičevih filmov (< Kusturica) Kuśniewiczema, tož. Kuśniewicza, mest. pri {O} moški: ednina: im. Kusturičev, rod. Kuśniewiczih, or. s Kuśniewiczema; množina: im. Kusturičevega, daj. Kusturičevemu, tož. Kusturičev Kuśniewiczi, rod. Kuśniewiczev, daj. Kuśniewiczem, (živostno Kusturičevega), mest. pri Kusturičevem, tož. Kuśniewicze, mest. pri Kuśniewiczih, or. s or. s Kusturičevim; dvojina: im. Kusturičeva, rod. Kuśniewiczi Kusturičevih, daj. Kusturičevima, tož. Kusturičeva, {I} ednina: im. [kušnjévič], rod. [kušnjéviča], daj. mest. pri Kusturičevih, or. s Kusturičevima; množina: [kušnjéviču], tož. [kušnjéviča], mest. [pri kušnjéviču], im. Kusturičevi, rod. Kusturičevih, daj. Kusturičevim, or. [s‿kušnjévičem]; dvojina: im. [kušnjéviča], rod. tož. Kusturičeve, mest. pri Kusturičevih, or. s [kušnjéviče], daj. [kušnjévičema], tož. [kušnjéviča], Kusturičevimi mest. [pri kušnjévičih], or. [s‿kušnjévičema]; ženski: ednina: im. Kusturičeva, rod. Kusturičeve, daj. množina: im. [kušnjéviči], rod. [kušnjéviče], Kusturičevi, tož. Kusturičevo, mest. pri Kusturičevi, daj. [kušnjévičem], tož. [kušnjéviče], mest. [pri or. s Kusturičevo; dvojina: im. Kusturičevi, rod. kušnjévičih], or. [s‿kušnjéviči] Kusturičevih, daj. Kusturičevima, tož. Kusturičevi, StatuS: Predlog mest. pri Kusturičevih, or. s Kusturičevima; množina: PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) im. Kusturičeve, rod. Kusturičevih, daj. Kusturičevim, tož. Kusturičeve, mest. pri Kusturičevih, or. s Kusturica -e tudi Kusturica -a [kústurica, rod. Kusturičevimi kústurice tudi kústurica] m; ime bitja, osebno ime srednji: ednina: im. Kusturičevo, rod. Kusturičevega, |priimek|; |srbski režiser|: filmi Emirja Kusturice; daj. Kusturičevemu, tož. Kusturičevo, mest. pri sodelovanje z režiserjem Emirjem Kusturico Kusturičevem, or. s Kusturičevim; dvojina: im. {B} Kusturičev Kusturičevi, rod. Kusturičevih, daj. Kusturičevima, {O} ednina: im. Kusturica, rod. Kusturice tudi tož. Kusturičevi, mest. pri Kusturičevih, or. s Kusturica, daj. Kusturici tudi Kusturicu, tož. Kusturico Kusturičevima; množina: im. Kusturičeva, rod. tudi Kusturica, mest. pri Kusturici tudi pri Kusturicu, Kusturičevih, daj. Kusturičevim, tož. Kusturičeva, or. s Kusturico tudi s Kusturicem; dvojina: im. mest. pri Kusturičevih, or. s Kusturičevimi Kusturici tudi Kusturica, rod. Kusturic tudi Kusturicev, StatuS: Predlog daj. Kusturicama tudi Kusturicema, tož. Kusturici tudi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Kusturica, mest. pri Kusturicah tudi pri Kusturicih, or. s Kusturicama tudi s Kusturicema; množina: im. Kuzbas -a [kuzbás, rod. kuzbása] m; zemljepisno ime Kusturice tudi Kusturici, rod. Kusturic tudi Kusturicev, |drugo ime za Kuzneški bazen|: izkopavanje daj. Kusturicam tudi Kusturicem, tož. Kusturice tudi premoga v Kuzbasu; ◎ ukr. Кузбас, rus. Кузбасс; Kusturice, mest. pri Kusturicah tudi pri Kusturicih, or. prim. Kuzneški bazen s Kusturicami tudi s Kusturici Kje? v Kuzbasu {I} ednina: im. [kústurica], rod. [kústurice] tudi Od kod? iz Kuzbasa [kústurica], daj. [kústurici] tudi [kústuricu], tož. Kam? v Kuzbas [kústurico] tudi [kústurica], mest. [pri kústurici] tudi {B} kuzbaški [pri kústuricu], or. [s‿kústurico] tudi [s‿kústuricem]; {O} ednina: im. Kuzbas, rod. Kuzbasa, daj. Kuzbasu, dvojina: im. [kústurici] tudi [kústurica], rod. tož. Kuzbas, mest. pri Kuzbasu, or. s Kuzbasom [kústuric] tudi [kústurice], daj. [kústuricama] tudi StatuS: Predlog [kústuricema], tož. [kústurici] tudi [kústurica], PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena mest. [pri kústuricah] tudi [pri kústuricih], or. [s‿kústuricama] tudi [s‿kústuricema]; množina: kuzbaški -a -o [kuzbáški] prid. im. [kústurice] tudi [kústurici], rod. [kústuric] tudi kuzbaški rudarji; kuzbaški rudarski revir (< Kuzbas) 219 {O} moški: ednina: im. kuzbaški, rod. kuzbaškega, kuzneškima, tož. kuzneški, mest. pri kuzneških, or. s daj. kuzbaškemu, tož. kuzbaški (živostno kuzbaškega), kuzneškima; množina: im. kuzneške, rod. kuzneških, mest. pri kuzbaškem, or. s kuzbaškim; dvojina: im. daj. kuzneškim, tož. kuzneške, mest. pri kuzneških, or. kuzbaška, rod. kuzbaških, daj. kuzbaškima, tož. s kuzneškimi kuzbaška, mest. pri kuzbaških, or. s kuzbaškima; srednji: ednina: im. kuzneško, rod. kuzneškega, daj. množina: im. kuzbaški, rod. kuzbaških, daj. kuzbaškim, kuzneškemu, tož. kuzneško, mest. pri kuzneškem, or. tož. kuzbaške, mest. pri kuzbaških, or. s kuzbaškimi s kuzneškim; dvojina: im. kuzneški, rod. kuzneških, ženski: ednina: im. kuzbaška, rod. kuzbaške, daj. daj. kuzneškima, tož. kuzneški, mest. pri kuzneških, or. kuzbaški, tož. kuzbaško, mest. pri kuzbaški, or. s s kuzneškima; množina: im. kuzneška, rod. kuzneških, kuzbaško; dvojina: im. kuzbaški, rod. kuzbaških, daj. daj. kuzneškim, tož. kuzneška, mest. pri kuzneških, or. kuzbaškima, tož. kuzbaški, mest. pri kuzbaških, or. s s kuzneškimi kuzbaškima; množina: im. kuzbaške, rod. kuzbaških, StatuS: Predlog daj. kuzbaškim, tož. kuzbaške, mest. pri kuzbaških, or. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih s kuzbaškimi naselbinskih/krajevnih imen) srednji: ednina: im. kuzbaško, rod. kuzbaškega, daj. kuzbaškemu, tož. kuzbaško, mest. pri kuzbaškem, or. Kvietik -a [kvjétik, rod. kvjétika] m; ime bitja, osebno s kuzbaškim; dvojina: im. kuzbaški, rod. kuzbaških, ime daj. kuzbaškima, tož. kuzbaški, mest. pri kuzbaških, or. |priimek|; |slovaški igralec|: vloga Štefana Kvietika s kuzbaškima; množina: im. kuzbaška, rod. kuzbaških, {B} Kvietikov daj. kuzbaškim, tož. kuzbaška, mest. pri kuzbaških, or. {O} ednina: im. Kvietik, rod. Kvietika, daj. Kvietiku, s kuzbaškimi tož. Kvietika, mest. pri Kvietiku, or. s Kvietikom; StatuS: Predlog dvojina: im. Kvietika, rod. Kvietikov, daj. Kvietikoma, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, tož. Kvietika, mest. pri Kvietikih, or. s Kvietikoma; pokrajin, otokov) množina: im. Kvietiki, rod. Kvietikov, daj. Kvietikom, tož. Kvietike, mest. pri Kvietikih, or. s Kvietiki Kuzneck -a [kuznéck, rod. kuznécka] m; zemljepisno StatuS: Predlog ime PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) |staro ime za Novokuzneck|: kopanje premoga v Kuznecku; ◎ rus. Кузне́цк Kyösti -ja [kíjesti, rod. kíjestija] m; ime bitja, osebno Kje? v Kuznecku ime Od kod? iz Kuznecka |finsko moško ime|: rekviem skladatelja Kyöstija Kam? v Kuzneck Haatanena; pogovor s Kyöstijem {B} Kuznečan, Kuznečanka; Kuznečanov, {B} Kyöstijev Kuznečankin; kuzneški {O} ednina: im. Kyösti, rod. Kyöstija, daj. Kyöstiju, {O} ednina: im. Kuzneck, rod. Kuznecka, daj. tož. Kyöstija, mest. pri Kyöstiju, or. s Kyöstijem; Kuznecku, tož. Kuzneck, mest. pri Kuznecku, or. s dvojina: im. Kyöstija, rod. Kyöstijev, daj. Kyöstijema, Kuzneckom tož. Kyöstija, mest. pri Kyöstijih, or. s Kyöstijema; StatuS: Predlog množina: im. Kyöstiji, rod. Kyöstijev, daj. Kyöstijem, PravoPiSna kategorija: Imena krajev tož. Kyöstije, mest. pri Kyöstijih, or. s Kyöstiji {I} ednina: im. [kíjesti], rod. [kíjestija], daj. [kíjestiju], kuzneški -a -o [kuznéški] prid. tož. [kíjestija], mest. [pri kíjestiju], or. [s‿kíjestijem]; kuzneški Tatari; prim. Kuzneški bazen (< dvojina: im. [kíjestija], rod. [kíjestije], daj. Kuzneck) [kíjestijema], tož. [kíjestija], mest. [pri kíjestijih], {O} moški: ednina: im. kuzneški, rod. kuzneškega, or. [s‿kíjestijema]; množina: im. [kíjestiji], rod. daj. kuzneškemu, tož. kuzneški (živostno kuzneškega), [kíjestije], daj. [kíjestijem], tož. [kíjestije], mest. [pri mest. pri kuzneškem, or. s kuzneškim; dvojina: im. kíjestijih], or. [s‿kíjestiji] kuzneška, rod. kuzneških, daj. kuzneškima, tož. StatuS: Predlog kuzneška, mest. pri kuzneških, or. s kuzneškima; PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (osebna, množina: im. kuzneški, rod. kuzneških, daj. kuzneškim, moška) tož. kuzneške, mest. pri kuzneških, or. s kuzneškimi ženski: ednina: im. kuzneška, rod. kuzneške, daj. Kyöstijev -a -o [kíjestije, ž. kíjestijeva, s. kuzneški, tož. kuzneško, mest. pri kuzneški, or. s kíjestijevo] prid. kuzneško; dvojina: im. kuzneški, rod. kuzneških, daj. Kyöstijev poklic; Kyöstijeva glasba (< Kyösti) 220 {O} moški: ednina: im. Kyöstijev, rod. Franzom Kyöstijevega, daj. Kyöstijevemu, tož. Kyöstijev {I} ednina: im. [láčni fránc], rod. [láčnega fránca], (živostno Kyöstijevega), mest. pri Kyöstijevem, daj. [láčnemu fráncu], tož. [láčnega fránca], mest. [pri or. s Kyöstijevim; dvojina: im. Kyöstijeva, rod. láčnem fráncu], or. [z‿láčnim fráncem] Kyöstijevih, daj. Kyöstijevima, tož. Kyöstijeva, mest. StatuS: Predlog pri Kyöstijevih, or. s Kyöstijevima; množina: im. PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena Kyöstijevi, rod. Kyöstijevih, daj. Kyöstijevim, tož. Kyöstijeve, mest. pri Kyöstijevih, or. s Kyöstijevimi Lačni Franz2 -a -a [láčni fránc, rod. láčnega fránca] ženski: ednina: im. Kyöstijeva, rod. Kyöstijeve, daj. m; ime bitja Kyöstijevi, tož. Kyöstijevo, mest. pri Kyöstijevi, |član glasbene skupine Lačni Franz|: Lačni Franzi or. s Kyöstijevo; dvojina: im. Kyöstijevi, rod. so do leta 1983 večinoma nastopali v drugih Kyöstijevih, daj. Kyöstijevima, tož. Kyöstijevi, mest. jugoslovanskih republikah; kitarist Lačnih Franzev/ pri Kyöstijevih, or. s Kyöstijevima; množina: im. Franzov Kyöstijeve, rod. Kyöstijevih, daj. Kyöstijevim, tož. {O} ednina: im. Lačni Franz, rod. Lačnega Franza, Kyöstijeve, mest. pri Kyöstijevih, or. s Kyöstijevimi daj. Lačnemu Franzu, tož. Lačnega Franza, mest. pri srednji: ednina: im. Kyöstijevo, rod. Kyöstijevega, Lačnem Franzu, or. z Lačnim Franzem in z Lačnim daj. Kyöstijevemu, tož. Kyöstijevo, mest. pri Franzom; dvojina: im. Lačna Franza, rod. Lačnih Kyöstijevem, or. s Kyöstijevim; dvojina: im. Franzev in Lačnih Franzov, daj. Lačnima Franzema Kyöstijevi, rod. Kyöstijevih, daj. Kyöstijevima, tož. in Lačnima Franzoma, tož. Lačna Franza, mest. pri Kyöstijevi, mest. pri Kyöstijevih, or. s Kyöstijevima; Lačnih Franzih, or. z Lačnim Franzema in z Lačnima množina: im. Kyöstijeva, rod. Kyöstijevih, daj. Franzoma; množina: im. Lačni Franzi, rod. Lačnih Kyöstijevim, tož. Kyöstijeva, mest. pri Kyöstijevih, or. Franzev in Lačnih Franzov, daj. Lačnim Franzem in s Kyöstijevimi Lačnim Franzom, tož. Lačne Franze, mest. pri Lačnih StatuS: Predlog Franzih, or. z Lačnimi Franzi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {I} ednina: im. [láčni fránc], rod. [láčnega fránca], daj. [láčnemu fráncu], tož. [láčnega fránca], mest. [pri Kysuca -e [kísuca, rod. kísuce] ž; zemljepisno ime láčnem fráncu], or. [z‿láčnim fráncem]; dvojina: |reka na Slovaškem|: pritok Kysuce im. [láčna fránca], rod. [láčnih fránce], daj. [láčnima {B} Kysucin; kysuški fráncema], tož. [láčna fránca], mest. [pri láčnih {O} ednina: im. Kysuca, rod. Kysuce, daj. Kysuci, tož. fráncih], or. [z‿láčnim fráncema]; množina: im. [láčni Kysuco, mest. pri Kysuci, or. s Kysuco fránci], rod. [láčnih fránce], daj. [láčnim fráncem], StatuS: Predlog tož. [láčne fránce], mest. [pri láčnih fráncih], or. PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Slovaščina [z‿láčnimi fránci] StatuS: Predlog Laba -e [lába, rod. lábe] ž; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice |reka v Nemčiji in na Češkem|: plovba po Labi; umetnostnih, kulturnih, subkulturnih in športnih ladijski promet na Labi; količina vode v Labi; ◎ češ. skupin Labe, nem. Elbe {B} Labin; labski Lanc -a [lánc, rod. lánca] m; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. Laba, rod. Labe, daj. Labi, tož. Labo, |priimek|; |slovenski slikar in literat|: kiparska mest. pri Labi, or. z Labo razstava Aladina Lanca; sodelovanje z Aladinom StatuS: Predlog Lancem; |avstrijski zdravnik|: Arthurju Lancu so PravoPiSni kategoriji: Češčina; Imena voda podelili naziv pravični med narodi {B} Lančev Lačni Franz1 -a -a [láčni fránc, rod. láčnega fránca] {O} ednina: im. Lanc, rod. Lanca, daj. Lancu, tož. m; stvarno ime Lanca, mest. pri Lancu, or. z Lancem; dvojina: im. |glasbena skupina|: uspešnice Lačnega Franza; Lanca, rod. Lancev, daj. Lancema, tož. Lanca, mest. Z Lačnim Franzem/Franzom je posnel priredbo pri Lancih, or. z Lancema; množina: im. Lanci, rod. »Zdravljice«; kot prilastek, v imenovalniku koncert Lancev, daj. Lancem, tož. Lance, mest. pri Lancih, or. skupine Lačni Franz; prim. Franz z Lanci {O} ednina: im. Lačni Franz, rod. Lačnega Franza, {I} ednina: im. [lánc], rod. [lánca], daj. [láncu], tož. daj. Lačnemu Franzu, tož. Lačnega Franza, mest. pri [lánca], mest. [pri láncu], or. [z‿láncem]; dvojina: im. Lačnem Franzu, or. z Lačnim Franzem in z Lačnim [lánca], rod. [lánce], daj. [láncema], tož. [lánca], mest. 221 [pri láncih], or. [z‿láncema]; množina: im. [lánci], rod. Kje? v Languedocu [lánce], daj. [láncem], tož. [lánce], mest. [pri láncih], Od kod? iz Languedoca or. [z‿lánci] Kam? v Languedoc StatuS: Predlog {B} Languedočan, Languedočanka; Languedočanov, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Languedočankin; languedoški {O} ednina: im. Languedoc, rod. Languedoca, daj. Lančev -a -o [lánče, ž. lánčeva, s. lánčevo] prid. Languedocu, tož. Languedoc, mest. pri Languedocu, predstavitev Lančeve slikarske in literarne or. z Languedocom ustvarjalnosti; Lančeva pesnitev »Živa kri«; Lančeva StatuS: Predlog pomoč Judom (< Lanc) PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin {O} moški: ednina: im. Lančev, rod. Lančevega, daj. Lančevemu, tož. Lančev (živostno Lančevega), mest. Lanza -e redko -a [lánca, rod. lánce redko lánca] m; pri Lančevem, or. z Lančevim; dvojina: im. Lančeva, ime bitja, osebno ime rod. Lančevih, daj. Lančevima, tož. Lančeva, mest. pri |priimek|: Na veleposlaništvu je zamenjal Lančevih, or. z Lančevima; množina: im. Lančevi, dosedanjega predstavnika Lanzo/Lanza rod. Lančevih, daj. Lančevim, tož. Lančeve, mest. pri normativno PojaSnilo: Sklanjanje po 1. moški sklanjatvi, pri Lančevih, or. z Lančevimi kateri je v orodniku pričakovana preglašena oblika, je redko. V ženski: manj formalnem knjižnem in pogovornem jeziku se pojavljajo ednina: im. Lančeva, rod. Lančeve, daj. nepreglašene oblike v zapisu in govoru, npr. z Lanzom Lančevi, tož. Lančevo, mest. pri Lančevi, or. z [z‿láncom]. Lančevo; dvojina: im. Lančevi, rod. Lančevih, daj. {B} Lanzev Lančevima, tož. Lančevi, mest. pri Lančevih, or. z {O} ednina: im. Lanza, rod. Lanze redko Lanza, daj. Lančevima; množina: im. Lančeve, rod. Lančevih, Lanzi redko Lanzu, tož. Lanzo redko Lanza, mest. pri daj. Lančevim, tož. Lančeve, mest. pri Lančevih, or. z Lanzi redko pri Lanzu, or. z Lanzo redko z Lanzem; Lančevimi dvojina: im. Lanzi redko Lanza, rod. Lanz redko srednji: ednina: im. Lančevo, rod. Lančevega, daj. Lanzev, daj. Lanzama redko Lanzema, tož. Lanzi Lančevemu, tož. Lančevo, mest. pri Lančevem, or. redko Lanza, mest. pri Lanzah redko pri Lanzih, or. z z Lančevim; dvojina: im. Lančevi, rod. Lančevih, Lanzama redko z Lanzema; množina: im. Lanze redko daj. Lančevima, tož. Lančevi, mest. pri Lančevih, or. Lanzi, rod. Lanz redko Lanzev, daj. Lanzam redko z Lančevima; množina: im. Lančeva, rod. Lančevih, Lanzem, tož. Lanze, mest. pri Lanzah redko pri Lanzih, daj. Lančevim, tož. Lančeva, mest. pri Lančevih, or. z or. z Lanzami redko z Lanzi Lančevimi {I} ednina: im. [lánca], rod. [lánce] redko [lánca], StatuS: Predlog daj. [lánci] redko [láncu], tož. [lánco] redko [lánca], PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) mest. [pri lánci] redko [pri láncu], or. [z‿lánco] redko [z‿láncem]; dvojina: im. [lánci] redko [lánca], rod. Landes -a [lênts, rod. lêntsa] m; ime bitja, osebno ime [lánc] redko [lánce], daj. [láncama] redko [láncema], |angleški priimek|: knjiga angleškega zgodovinarja tož. [lánci] redko [lánca], mest. [pri láncah] redko [pri Davida Landesa láncih], or. [z‿láncama] redko [z‿láncoma]; množina: {B} Landesov im. [lánce] redko [lánci], rod. [lánc] redko [lánce], daj. {O} ednina: im. Landes, rod. Landesa, daj. Landesu, [láncam] redko [láncem], tož. [lánce], mest. [pri láncah] tož. Landesa, mest. pri Landesu, or. z Landesom; redko [pri láncih], or. [z‿láncami] redko [z‿lánci] dvojina: im. Landesa, rod. Landesov, daj. Landesoma, StatuS: Predlog tož. Landesa, mest. pri Landesih, or. z Landesoma; PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); množina: im. Landesi, rod. Landesov, daj. Landesom, Italijanščina tož. Landese, mest. pri Landesih, or. z Landesi StatuS: Predlog Lanzev -a -o [lánce, ž. lánceva, s. láncevo redko PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) lánče, ž. lánčeva, s. lánčevo] prid. Lanzev nagovor (< Lanza) Languedoc -a [langdôk, rod. langdôka in langədôk, normativno PojaSnilo: Pri tvorbi pridevnika je pričakovana rod. langədôka] m; zemljepisno ime preglašena oblika. V manj formalnem knjižnem in pogovornem |pokrajina v Franciji|: mediteranska obala jeziku se pojavljajo nepreglašene oblike v zapisu in govoru, Languedoca; trgatev v Languedocu; kot prilastek, v npr. Lanzov [láncov-]. imenovalniku Ragbi je v pokrajini Languedoc zelo {O} moški: ednina: im. Lanzev, rod. Lanzevega, daj. priljubljen Lanzevemu, tož. Lanzev (živostno Lanzevega), mest. 222 pri Lanzevem, or. z Lanzevim; dvojina: im. Lanzeva, Lara1 -e [lára, rod. láre] ž; ime bitja, osebno ime rod. Lanzevih, daj. Lanzevima, tož. Lanzeva, mest. pri |žensko ime|: Z Laro sva šla v živalski vrt Lanzevih, or. z Lanzevima; množina: im. Lanzevi, {B} Larin rod. Lanzevih, daj. Lanzevim, tož. Lanzeve, mest. pri {O} ednina: im. Lara, rod. Lare, daj. Lari, tož. Laro, Lanzevih, or. z Lanzevimi mest. pri Lari, or. z Laro; dvojina: im. Lari, rod. Lar, ženski: ednina: im. Lanzeva, rod. Lanzeve, daj. daj. Larama, tož. Lari, mest. pri Larah, or. z Larama; Lanzevi, tož. Lanzevo, mest. pri Lanzevi, or. z množina: im. Lare, rod. Lar, daj. Laram, tož. Lare, mest. Lanzevo; dvojina: im. Lanzevi, rod. Lanzevih, daj. pri Larah, or. z Larami Lanzevima, tož. Lanzevi, mest. pri Lanzevih, or. z StatuS: Predlog Lanzevima; množina: im. Lanzeve, rod. Lanzevih, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) daj. Lanzevim, tož. Lanzeve, mest. pri Lanzevih, or. z Lanzevimi Lara2 -e [lára, rod. láre] ž; zemljepisno ime srednji: ednina: im. Lanzevo, rod. Lanzevega, daj. |zvezna država v Venezueli|: reke v Lari; kot prilastek, Lanzevemu, tož. Lanzevo, mest. pri Lanzevem, or. v imenovalniku guverner zvezne države Lara z Lanzevim; dvojina: im. Lanzevi, rod. Lanzevih, Kje? v Lari daj. Lanzevima, tož. Lanzevi, mest. pri Lanzevih, or. Od kod? iz Lare z Lanzevima; množina: im. Lanzeva, rod. Lanzevih, Kam? v Laro daj. Lanzevim, tož. Lanzeva, mest. pri Lanzevih, or. z {B} Larčan, Larčanka; Larčanov, Larčankin; larski Lanzevimi {O} ednina: im. Lara, rod. Lare, daj. Lari, tož. Laro, StatuS: Predlog mest. pri Lari, or. z Laro PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) Lappeenranta -e [lápenranta, rod. lápenrante] ž; enot; Španščina zemljepisno ime |kraj na Finskem|: obrobje Lappeenrante; trdnjava v Larin -a -o [lárin] prid. Lappeenranti; kot prilastek, v imenovalniku Ogledali smo Larina pustolovščina v Afriki (< Lara1) si mesto Lappeenranta {O} moški: ednina: im. Larin, rod. Larinega, daj. Kje? v Lappeenranti Larinemu, tož. Larin (živostno Larinega), mest. pri Od kod? iz Lappeenrante Larinem, or. z Larinim; dvojina: im. Larina, rod. Kam? v Lappeenranto Larinih, daj. Larinima, tož. Larina, mest. pri Larinih, {B} Lappeenrantčan, Lappeenrantčanka; or. z Larinima; množina: im. Larini, rod. Larinih, daj. Lappeenrantčanov, Lappeenrantčankin; Larinim, tož. Larine, mest. pri Larinih, or. z Larinimi lappeenrantski ženski: ednina: im. Larina, rod. Larine, daj. Larini, {O} ednina: im. Lappeenranta, rod. Lappeenrante, tož. Larino, mest. pri Larini, or. z Larino; dvojina: im. daj. Lappeenranti, tož. Lappeenranto, mest. pri Larini, rod. Larinih, daj. Larinima, tož. Larini, mest. Lappeenranti, or. z Lappeenranto pri Larinih, or. z Larinima; množina: im. Larine, rod. StatuS: Predlog Larinih, daj. Larinim, tož. Larine, mest. pri Larinih, or. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Finščina z Larinimi srednji: ednina: im. Larino, rod. Larinega, daj. Lapua -e [lápua, rod. lápue] ž; zemljepisno ime Larinemu, tož. Larino, mest. pri Larinem, or. z |kraj na Finskem|: tovarna streliva v Lapui; kot Larinim; dvojina: im. Larini, rod. Larinih, daj. prilastek, v imenovalniku fašistično gibanje iz finskega Larinima, tož. Larini, mest. pri Larinih, or. z Larinima; mesta Lapua množina: im. Larina, rod. Larinih, daj. Larinim, tož. Kje? v Lapui Larina, mest. pri Larinih, or. z Larinimi Od kod? iz Lapue StatuS: Predlog Kam? v Lapuo PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih {B} Lapuanec, Lapuanka; Lapuančev, Lapuankin; ženskih imen) lapuanski {O} ednina: im. Lapua, rod. Lapue, daj. Lapui, tož. La Spezia ~ -e [la spécja, rod. la spécje] ž; Lapuo, mest. pri Lapui, or. z Lapuo zemljepisno ime StatuS: Predlog |kraj v Italiji|: pristanišče v La Spezii; kot prilastek, v PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev imenovalniku V lokalnem narečju se členek pri imenu mesta La Spezia uporablja le redko 223 Kje? v La Spezii tož. Lavazzo, mest. pri Lavazzi, or. z Lavazzo; Od kod? iz La Spezie dvojina: im. Lavazzi, rod. Lavazz, daj. Lavazzama, Kam? v La Spezio tož. Lavazzi, mest. pri Lavazzah, or. z Lavazzama; {B} Laspečan, Laspečanka; Laspečanov, množina: im. Lavazze, rod. Lavazz, daj. Lavazzam, tož. Laspečankin; laspeški Lavazze, mest. pri Lavazzah, or. z Lavazzami {O} ednina: im. La Spezia, rod. La Spezie, daj. La {I} ednina: im. [laváca], rod. [laváce], daj. [laváci], tož. Spezii, tož. La Spezio, mest. pri La Spezii, or. z La [laváco], mest. [pri laváci], or. [z‿laváco]; dvojina: Spezio im. [laváci], rod. [lavác], daj. [lavácama], tož. [laváci], StatuS: Predlog mest. [pri lavácah], or. [z‿lavácama]; množina: im. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina [laváce], rod. [lavác], daj. [lavácam], tož. [laváce], mest. [pri lavácah], or. [z‿lavácami] Lavazza1 -e redko -a [laváca, rod. laváce redko StatuS: Predlog laváca] m; ime bitja, osebno ime PravoPiSne kategorije: Stvarna lastna imena; Znamke in |priimek|; |italijanski poslovnež|: trgovina Luigija izdelki; Italijanščina Lavazze/Lavazza v Torinu normativno PojaSnilo: Sklanjanje po 1. moški sklanjatvi, pri Lavazzev -a -o [laváce, ž. laváceva, s. lavácevo kateri je v orodniku pričakovana preglašena oblika, je redko. V redko laváče, ž. laváčeva, s. laváčevo] prid. manj formalnem knjižnem in pogovornem jeziku se pojavljajo nepreglašene oblike v zapisu in govoru, npr. z Lavazzom |nanašajoč se na priimek|: Lavazzeva pisarna (< [z‿lávacom]. Lavazza1) {B} Lavazzev normativno PojaSnilo: Pri tvorbi pridevnika je pričakovana {O} preglašena oblika. V manj formalnem knjižnem in pogovornem ednina: im. Lavazza, rod. Lavazze redko Lavazza, jeziku se pojavljajo nepreglašene oblike v zapisu in govoru, daj. Lavazzi redko Lavazzu, tož. Lavazzo redko npr. Lavazzov [lavácov-]. Lavazza, mest. pri Lavazzi redko pri Lavazzu, or. z {O} moški: ednina: im. Lavazzev redko Lavazzov, Lavazzo redko z Lavazzem; dvojina: im. Lavazzi redko rod. Lavazzevega redko Lavazzovega, daj. Lavazza, rod. Lavazz redko Lavazzev, daj. Lavazzama Lavazzevemu redko Lavazzovemu, tož. Lavazzev redko Lavazzema, tož. Lavazzi redko Lavazza, mest. pri redko Lavazzov (živostno Lavazzevega redko Lavazzah redko pri Lavazzih, or. z Lavazzama redko Lavazzovega), mest. pri Lavazzevem redko pri z Lavazzema; množina: im. Lavazze redko Lavazzi, Lavazzovem, or. z Lavazzevim redko z Lavazzovim; rod. Lavazz redko Lavazzev, daj. Lavazzam redko dvojina: im. Lavazzeva redko Lavazzova, rod. Lavazzem, tož. Lavazze, mest. pri Lavazzah redko pri Lavazzevih redko Lavazzovih, daj. Lavazzevima Lavazzih, or. z Lavazzami redko z Lavazzi redko Lavazzovima, tož. Lavazzeva redko Lavazzova, {I} ednina: im. [laváca], rod. [laváce] redko [laváca], mest. pri Lavazzevih redko pri Lavazzovih, or. z daj. [laváci] redko [lavácu], tož. [laváco] redko [laváca], Lavazzevima redko z Lavazzovima; množina: im. mest. [pri laváci] redko [pri lavácu], or. [z‿laváco] Lavazzevi redko Lavazzovi, rod. Lavazzevih redko redko [z‿lavácem]; dvojina: im. [laváci] redko Lavazzovih, daj. Lavazzevim redko Lavazzovim, tož. [laváca], rod. [lavác] redko [laváce], daj. [lavácama] Lavazzeve redko Lavazzove, mest. pri Lavazzevih redko [lavácema], tož. [laváci] redko [laváca], mest. [pri redko pri Lavazzovih, or. z Lavazzevimi redko z lavácah] redko [pri lavácih], or. [z‿lavácama] redko Lavazzovimi [z‿lavácema]; množina: im. [laváce] redko [laváci], ženski: ednina: im. Lavazzeva redko Lavazzova, rod. rod. [lavác] redko [laváce], daj. [lavácam] redko Lavazzeve redko Lavazzove, daj. Lavazzevi redko [lavácem], tož. [laváce], mest. [pri lavácah] redko [pri Lavazzovi, tož. Lavazzevo redko Lavazzovo, mest. lavácih], or. [z‿lavácami] redko [z‿laváci] pri Lavazzevi redko pri Lavazzovi, or. z Lavazzevo StatuS: Predlog redko z Lavazzovo; dvojina: im. Lavazzevi redko PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Lavazzovi, rod. Lavazzevih redko Lavazzovih, daj. Italijanščina Lavazzevima redko Lavazzovima, tož. Lavazzevi redko Lavazzovi, mest. pri Lavazzevih redko pri Lavazzovih, Lavazza2 -e [laváca, rod. laváce] ž; stvarno ime or. z Lavazzevima redko z Lavazzovima; množina: im. |podjetje|: Prenosni kavni avtomat so razvili v Lavazzeve redko Lavazzove, rod. Lavazzevih redko sodelovanju z Lavazzo; |znamka|: kot prilastek, v Lavazzovih, daj. Lavazzevim redko Lavazzovim, tož. imenovalniku Poznavalci pokušajo kavo Lavazza v Lavazzeve redko Lavazzove, mest. pri Lavazzevih najrazličnejših izvedbah redko pri Lavazzovih, or. z Lavazzevimi redko z {B} Lavazzin Lavazzovimi {O} ednina: im. Lavazza, rod. Lavazze, daj. Lavazzi, srednji: ednina: im. Lavazzevo redko Lavazzovo, rod. 224 Lavazzevega redko Lavazzovega, daj. Lavazzevemu Lawrenceu redko Lavazzovemu, tož. Lavazzevo redko Lavazzovo, Kje? v Lawrenceu mest. pri Lavazzevem redko pri Lavazzovem, or. Od kod? iz Lawrencea z Lavazzevim redko z Lavazzovim; dvojina: im. Kam? v Lawrence Lavazzevi redko Lavazzovi, rod. Lavazzevih redko {B} Lawrenšan, Lawrenšanka; Lawrenšanov, Lavazzovih, daj. Lavazzevima redko Lavazzovima, Lawrenšankin; lawrenški tož. Lavazzevi redko Lavazzovi, mest. pri Lavazzevih {O} ednina: im. Lawrence, rod. Lawrencea, daj. redko pri Lavazzovih, or. z Lavazzevima redko Lawrenceu, tož. Lawrence, mest. pri Lawrenceu, or. z z Lavazzovima; množina: im. Lavazzeva redko Lawrenceom Lavazzova, rod. Lavazzevih redko Lavazzovih, daj. StatuS: Predlog Lavazzevim redko Lavazzovim, tož. Lavazzeva PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) redko Lavazzova, mest. pri Lavazzevih redko pri Lavazzovih, or. z Lavazzevimi redko z Lavazzovimi Leech -a [líč, rod. líča] m; ime bitja, osebno ime StatuS: Predlog |priimek|; |angleški jezikoslovec|: raziskave PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Geoffreyja Neila Leecha; intervju z Geoffreyjem Leechem Lawrence1 -cea [lórens, rod. lórensa] m; ime bitja, {B} Leechev osebno ime {O} ednina: im. Leech, rod. Leecha, daj. Leechu, tož. |angleško ime|: tetralogija romanov Lawrencea Leecha, mest. pri Leechu, or. z Leechem; dvojina: Durella; pogovor z Lawrenceom; |priimek|; |britanski im. Leecha, rod. Leechev, daj. Leechema, tož. Leecha, pisatelj|: romani Davida Herberta Richardsa mest. pri Leechih, or. z Leechema; množina: im. Lawrencea Leechi, rod. Leechev, daj. Leechem, tož. Leeche, mest. {B} Lawrenceov pri Leechih, or. z Leechi {O} ednina: im. Lawrence, rod. Lawrencea, daj. {I} ednina: im. [líč], rod. [líča], daj. [líču], tož. [líča], Lawrenceu, tož. Lawrencea, mest. pri Lawrenceu, mest. [pri líču], or. [z‿líčem]; dvojina: im. [líča], or. z Lawrenceom; dvojina: im. Lawrencea, rod. rod. [líče], daj. [líčema], tož. [líča], mest. [pri líčih], Lawrenceov, daj. Lawrenceoma, tož. Lawrencea, mest. or. [z‿líčema]; množina: im. [líči], rod. [líče], daj. pri Lawrenceih, or. z Lawrenceoma; množina: im. [líčem], tož. [líče], mest. [pri líčih], or. [z‿líči] Lawrencei, rod. Lawrenceov, daj. Lawrenceom, tož. StatuS: Predlog Lawrencee, mest. pri Lawrenceih, or. z Lawrencei PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Leechev -a -o [líče, ž. líčeva, s. líčevo] prid. Lastna imena (priimki) Leecheva jezikoslovna dela (< Leech) {O} moški: ednina: im. Leechev, rod. Leechevega, Lawrence2 -- [lórens, rod. lórens] ž; ime bitja, osebno daj. Leechevemu, tož. Leechev (živostno Leechevega), ime mest. pri Leechevem, or. z Leechevim; dvojina: im. |priimek|; |ameriška igralka|: navadno ob ženskem Leecheva, rod. Leechevih, daj. Leechevima, tož. imenu ali samostalniku v vlogi poklicnega, vljudnostnega, Leecheva, mest. pri Leechevih, or. z Leechevima; akademskega naziva film z Jennifer Lawrence v glavni množina: im. Leechevi, rod. Leechevih, daj. vlogi Leechevim, tož. Leecheve, mest. pri Leechevih, or. z {O} ednina: im. Lawrence, rod. Lawrence, daj. Leechevimi Lawrence, tož. Lawrence, mest. pri Lawrence, or. z ženski: ednina: im. Leecheva, rod. Leecheve, daj. Lawrence; dvojina: im. Lawrence, rod. Lawrence, Leechevi, tož. Leechevo, mest. pri Leechevi, or. z daj. Lawrence, tož. Lawrence, mest. pri Lawrence, or. Leechevo; dvojina: im. Leechevi, rod. Leechevih, daj. z Lawrence; množina: im. Lawrence, rod. Lawrence, Leechevima, tož. Leechevi, mest. pri Leechevih, or. z daj. Lawrence, tož. Lawrence, mest. pri Lawrence, or. z Leechevima; množina: im. Leecheve, rod. Leechevih, Lawrence daj. Leechevim, tož. Leecheve, mest. pri Leechevih, or. StatuS: Predlog z Leechevimi PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) srednji: ednina: im. Leechevo, rod. Leechevega, daj. Leechevemu, tož. Leechevo, mest. pri Leechevem, or. Lawrence3 -cea [lórens, rod. lórensa] m; zemljepisno z Leechevim; dvojina: im. Leechevi, rod. Leechevih, ime daj. Leechevima, tož. Leechevi, mest. pri Leechevih, |ime več ameriških mest|: kansaška univerza v or. z Leechevima; množina: im. Leecheva, rod. 225 Leechevih, daj. Leechevim, tož. Leecheva, mest. pri z Legiševim; dvojina: im. Legiševi, rod. Legiševih, Leechevih, or. z Leechevimi daj. Legiševima, tož. Legiševi, mest. pri Legiševih, or. StatuS: Predlog z Legiševima; množina: im. Legiševa, rod. Legiševih, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) daj. Legiševim, tož. Legiševa, mest. pri Legiševih, or. z Legiševimi Legiša -e in Legiša -a [legíša, rod. legíše in legíša] StatuS: Predlog m; ime bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) |priimek|; |slovenski literarni zgodovinar|: leksikografsko delo Lina Legiše/Legiša; Lili Novy Lehotský -ega [léhotski, rod. léhotskega] m; ime bitja, je z Linom Legišo/Legišem uredila knjigo »Lirika v osebno ime času moderne« |priimek|; |slovaški pevec in skladatelj|: Lehotskemu {B} Legišev je uspelo ustvariti vrsto glasbenih uspešnic; za {O} ednina: im. Legiša, rod. Legiše in Legiša, daj. izražanje svojine kariera Lehotskega Legiši in Legišu, tož. Legišo in Legiša, mest. pri Legiši {O} ednina: im. Lehotský, rod. Lehotskega, daj. in pri Legišu, or. z Legišo in z Legišem; dvojina: im. Lehotskemu, tož. Lehotskega, mest. pri Lehotskem, or. Legiši in Legiša, rod. Legiš in Legišev, daj. Legišama z Lehotskim; dvojina: im. Lehotska, rod. Lehotskih, in Legišema, tož. Legiši in Legiša, mest. pri Legišah in daj. Lehotskima, tož. Lehotska, mest. pri Lehotskih, or. pri Legiših, or. z Legišama in z Legišema; množina: z Lehotskima; množina: im. Lehotski, rod. Lehotskih, im. Legiše in Legiši, rod. Legiš in Legišev, daj. daj. Lehotskim, tož. Lehotske, mest. pri Lehotskih, or. z Legišam in Legišem, tož. Legiše in Legiše, mest. pri Lehotskimi Legišah in pri Legiših, or. z Legišami in z Legiši StatuS: Predlog {I} ednina: im. [legíša], rod. [legíše] in [legíša], daj. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) [legíši] in [legíšu], tož. [legíšo] in [legíša], mest. [pri legíši] in [pri legíšu], or. [z‿legíšo] in [z‿legíšem]; Lehtinen -a [léhtinen, rod. léhtinena] m; ime bitja, dvojina: im. [legíši] in [legíša], rod. [legíš] in [legíše], osebno ime daj. [legíšama] in [legíšema], tož. [legíši] in [legíša], |finski priimek|: Moštvo je podaljšalo pogodbo s mest. [pri legíšah] in [pri legíših], or. [z‿legíšama] in Fincem Lehtinenom [z‿legíšema]; množina: im. [legíše] in [legíši], rod. {B} Lehtinenov [legíš] in [legíše], daj. [legíšam] in [legíšem], tož. {O} ednina: im. Lehtinen, rod. Lehtinena, daj. [legíše] in [legíše], mest. [pri legíšah] in [pri legíših], Lehtinenu, tož. Lehtinena, mest. pri Lehtinenu, or. z or. [z‿legíšami] in [z‿legíši] Lehtinenom; dvojina: im. Lehtinena, rod. Lehtinenov, StatuS: Predlog daj. Lehtinenoma, tož. Lehtinena, mest. pri Lehtinenih, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) or. z Lehtinenoma; množina: im. Lehtineni, rod. Lehtinenov, daj. Lehtinenom, tož. Lehtinene, mest. pri Legišev -a -o [legíše, ž. legíševa, s. legíševo] prid. Lehtinenih, or. z Lehtineni Legišev učbenik; Legiševa »Zgodovina slovenskega StatuS: Predlog slovstva« (< Legiša) PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) {O} moški: ednina: im. Legišev, rod. Legiševega, daj. Legiševemu, tož. Legišev (živostno Legiševega), Lehtinenov -a -o [léhtineno, ž. léhtinenova, s. mest. pri Legiševem, or. z Legiševim; dvojina: léhtinenovo] prid. im. Legiševa, rod. Legiševih, daj. Legiševima, tož. Lehtinenov poklic (< Lehtinen) Legiševa, mest. pri Legiševih, or. z Legiševima; {O} moški: ednina: im. Lehtinenov, rod. množina: im. Legiševi, rod. Legiševih, daj. Legiševim, Lehtinenovega, daj. Lehtinenovemu, tož. Lehtinenov tož. Legiševe, mest. pri Legiševih, or. z Legiševimi (živostno Lehtinenovega), mest. pri Lehtinenovem, ženski: ednina: im. Legiševa, rod. Legiševe, daj. or. z Lehtinenovim; dvojina: im. Lehtinenova, rod. Legiševi, tož. Legiševo, mest. pri Legiševi, or. z Lehtinenovih, daj. Lehtinenovima, tož. Lehtinenova, Legiševo; dvojina: im. Legiševi, rod. Legiševih, daj. mest. pri Lehtinenovih, or. z Lehtinenovima; množina: Legiševima, tož. Legiševi, mest. pri Legiševih, or. z im. Lehtinenovi, rod. Lehtinenovih, daj. Lehtinenovim, Legiševima; množina: im. Legiševe, rod. Legiševih, tož. Lehtinenove, mest. pri Lehtinenovih, or. z daj. Legiševim, tož. Legiševe, mest. pri Legiševih, or. z Lehtinenovimi Legiševimi ženski: ednina: im. Lehtinenova, rod. Lehtinenove, srednji: ednina: im. Legiševo, rod. Legiševega, daj. daj. Lehtinenovi, tož. Lehtinenovo, mest. pri Legiševemu, tož. Legiševo, mest. pri Legiševem, or. Lehtinenovi, or. z Lehtinenovo; dvojina: im. 226 Lehtinenovi, rod. Lehtinenovih, daj. Lehtinenovima, Leibnizevem in pri Leibnizovem, or. z Leibnizevim tož. Lehtinenovi, mest. pri Lehtinenovih, or. z in z Leibnizovim; dvojina: im. Leibnizeva in Lehtinenovima; množina: im. Lehtinenove, rod. Leibnizova, rod. Leibnizevih in Leibnizovih, daj. Lehtinenovih, daj. Lehtinenovim, tož. Lehtinenove, Leibnizevima in Leibnizovima, tož. Leibnizeva in mest. pri Lehtinenovih, or. z Lehtinenovimi Leibnizova, mest. pri Leibnizevih in pri Leibnizovih, srednji: ednina: im. Lehtinenovo, rod. Lehtinenovega, or. z Leibnizevima in z Leibnizovima; množina: daj. Lehtinenovemu, tož. Lehtinenovo, mest. pri im. Leibnizevi in Leibnizovi, rod. Leibnizevih in Lehtinenovem, or. z Lehtinenovim; dvojina: im. Leibnizovih, daj. Leibnizevim in Leibnizovim, tož. Lehtinenovi, rod. Lehtinenovih, daj. Lehtinenovima, Leibnizeve in Leibnizove, mest. pri Leibnizevih in pri tož. Lehtinenovi, mest. pri Lehtinenovih, or. z Leibnizovih, or. z Leibnizevimi in z Leibnizovimi Lehtinenovima; množina: im. Lehtinenova, rod. ženski: ednina: im. Leibnizevi in Leibnizovi, Lehtinenovih, daj. Lehtinenovim, tož. Lehtinenova, rod. Leibnizeve in Leibnizove, daj. Leibnizevi in mest. pri Lehtinenovih, or. z Lehtinenovimi Leibnizovi, tož. Leibnizevo in Leibnizovo, mest. pri StatuS: Predlog Leibnizevi in pri Leibnizovi, or. z Leibnizevo in z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Leibnizovo; dvojina: im. Leibnizevi in Leibnizovi, rod. Leibnizevih in Leibnizovih, daj. Leibnizevima in Leibniz -a [lájbnic, rod. lájbnica] m; osebno ime, ime Leibnizovima, tož. Leibnizevi in Leibnizovi, mest. pri bitja Leibnizevih in pri Leibnizovih, or. z Leibnizevima |priimek|; |nemški filozof in matematik|: Leibniz je in z Leibnizovima; množina: im. Leibnizeve in za množenje in deljenje uporabljal element, ki se Leibnizove, rod. Leibnizevih in Leibnizovih, daj. danes imenuje Leibnizevo/Leibnizovo kolo; spor Leibnizevim in Leibnizovim, tož. Leibnizeve in med Leibnizem/Leibnizom in Newtonom; za rojstnim Leibnizove, mest. pri Leibnizevih in pri Leibnizovih, imenom s predimkom matematika Gottfrieda Wilhelma or. z Leibnizevimi in z Leibnizovimi von Leibniza srednji: ednina: im. Leibnizevo in Leibnizovo, rod. {B} Leibnizev in Leibnizov Leibnizevega in Leibnizovega, daj. Leibnizevemu {O} ednina: im. Leibniz, rod. Leibniza, daj. Leibnizu, in Leibnizovemu, tož. Leibnizevo in Leibnizovo, tož. Leibniza, mest. pri Leibnizu, or. z Leibnizem in mest. pri Leibnizevem in pri Leibnizovem, or. z Leibnizom; dvojina: im. Leibniza, rod. Leibnizev z Leibnizevim in z Leibnizovim; dvojina: im. in Leibnizov, daj. Leibnizema in Leibnizoma, tož. Leibnizevi in Leibnizovi, rod. Leibnizevih in Leibniza, mest. pri Leibnizih, or. z Leibnizema in z Leibnizovih, daj. Leibnizevima in Leibnizovima, tož. Leibnizoma; množina: im. Leibnizi, rod. Leibnizev Leibnizevi in Leibnizovi, mest. pri Leibnizevih in pri in Leibnizov, daj. Leibnizem in Leibnizom, tož. Leibnizovih, or. z Leibnizevima in z Leibnizovima; Leibnize, mest. pri Leibnizih, or. z Leibnizi množina: im. Leibnizeva in Leibnizova, rod. {I} ednina: im. [lájbnic], rod. [lájbnica], daj. [lájbnicu], Leibnizevih in Leibnizovih, daj. Leibnizevim in tož. [lájbnica], mest. [pri lájbnicu], or. [z‿lájbnicem]; Leibnizovim, tož. Leibnizeva in Leibnizova, mest. pri dvojina: im. [lájbnica], rod. [lájbnice], daj. Leibnizevih in pri Leibnizovih, or. z Leibnizevimi in [lájbnicema], tož. [lájbnica], mest. [pri lájbnicih], z Leibnizovimi or. [z‿lájbnicema]; množina: im. [lájbnici], rod. StatuS: Predlog [lájbnice], daj. [lájbnicem], tož. [lájbnice], mest. [pri PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) lájbnicih], or. [z‿lájbnici] StatuS: Predlog Leibnizov prid.; obširneje glej pri Leibnizev PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Leino -a [lêjno, rod. lêjna] m; ime bitja, osebno ime Leibnizev -a -o in Leibnizov -a -o [lájbniče, ž. |priimek|; |finski pisatelj|: pesniška zbirka Eina Leina lájbničeva, s. lájbničevo] prid. {B} Leinov Leibnizevi/Leibnizovi izumi {O} ednina: im. Leino, rod. Leina, daj. Leinu, tož. Leibnizevo/Leibnizovo kolo |element v računskem stroju Leina, mest. pri Leinu, or. z Leinom; dvojina: im. za množenje in deljenje|: Leibnizevo/Leibnizovo Leina, rod. Leinov, daj. Leinoma, tož. Leina, mest. kolo omogoča množenje in deljenje (< Leibniz) pri Leinih, or. z Leinoma; množina: im. Leini, rod. {O} moški: ednina: im. Leibnizev in Leibnizov, rod. Leinov, daj. Leinom, tož. Leine, mest. pri Leinih, or. z Leibnizevega in Leibnizovega, daj. Leibnizevemu Leini in Leibnizovemu, tož. Leibnizev in Leibnizov StatuS: Predlog (živostno Leibnizevega in Leibnizovega), mest. pri PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) 227 Leinov -a -o [lêjno, ž. lêjnova, s. lêjnovo] prid. [lénča], mest. [pri lénču], or. [z‿lénčem]; dvojina: im. Leinov literarni slog (< Leino) [lénča], rod. [lénče], daj. [lénčema], tož. [lénča], mest. {O} moški: ednina: im. Leinov, rod. Leinovega, daj. [pri lénčih], or. [z‿lénčema]; množina: im. [lénči], rod. Leinovemu, tož. Leinov (živostno Leinovega), mest. [lénče], daj. [lénčem], tož. [lénče], mest. [pri lénčih], pri Leinovem, or. z Leinovim; dvojina: im. Leinova, or. [z‿lénči] rod. Leinovih, daj. Leinovima, tož. Leinova, mest. pri StatuS: Predlog Leinovih, or. z Leinovima; množina: im. Leinovi, PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) rod. Leinovih, daj. Leinovim, tož. Leinove, mest. pri Leinovih, or. z Leinovimi Lendvai -a [léndvaj, rod. léndvaja] m; ime bitja, ženski: ednina: im. Leinova, rod. Leinove, daj. osebno ime Leinovi, tož. Leinovo, mest. pri Leinovi, or. z Leinovo; |priimek|; |madžarski priimek|: kolumne Paula dvojina: im. Leinovi, rod. Leinovih, daj. Leinovima, Lendvaia; Nastopili so z dirigentom Ervinom tož. Leinovi, mest. pri Leinovih, or. z Leinovima; Lendvaiem množina: im. Leinove, rod. Leinovih, daj. Leinovim, {B} Lendvaiev tož. Leinove, mest. pri Leinovih, or. z Leinovimi {O} ednina: im. Lendvai, rod. Lendvaia, daj. srednji: ednina: im. Leinovo, rod. Leinovega, daj. Lendvaiu, tož. Lendvaia, mest. pri Lendvaiu, or. z Leinovemu, tož. Leinovo, mest. pri Leinovem, or. Lendvaiem; dvojina: im. Lendvaia, rod. Lendvaiev, z Leinovim; dvojina: im. Leinovi, rod. Leinovih, daj. Lendvaiema, tož. Lendvaia, mest. pri Lendvaiih, daj. Leinovima, tož. Leinovi, mest. pri Leinovih, or. or. z Lendvaiema; množina: im. Lendvaii, rod. z Leinovima; množina: im. Leinova, rod. Leinovih, Lendvaiev, daj. Lendvaiem, tož. Lendvaie, mest. pri daj. Leinovim, tož. Leinova, mest. pri Leinovih, or. z Lendvaiih, or. z Lendvaii Leinovimi {I} ednina: im. [léndvaj], rod. [léndvaja], daj. StatuS: Predlog [léndvaju], tož. [léndvaja], mest. [pri léndvaju], PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) or. [z‿léndvajem]; dvojina: im. [léndvaja], rod. [léndvaje], daj. [léndvajema], tož. [léndvaja], mest. Leipziški knjižni sejem -ega -ega -jma [lájpciški [pri léndvajih], or. [z‿léndvajema]; množina: im. knjížni sêjǝm, rod. lájpciškega knjížnega sêjma] m; [léndvaji], rod. [léndvaje], daj. [léndvajem], tož. stvarno ime [léndvaje], mest. [pri léndvajih], or. [z‿léndvaji] |knjižni sejem v Nemčiji|: nagrade Leipziškega StatuS: Predlog knjižnega sejma; razstavljavci na Leipziškem PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) knjižnem sejmu; ◎ nem. Leipziger Buchmesse; prim. leipziški (< Leipzig) Lendvaiev -a -o [léndvaje, ž. léndvajeva, s. Kje? na Leipziškem knjižnem sejmu léndvajevo] prid. Od kod? z Leipziškega knjižnega sejma Lendvaiev koncert; Lendvaieve kolumne (< Kam? na Leipziški knjižni sejem Lendvai) {O} ednina: im. Leipziški knjižni sejem, rod. {O} moški: ednina: im. Lendvaiev, rod. Leipziškega knjižnega sejma, daj. Leipziškemu Lendvaievega, daj. Lendvaievemu, tož. Lendvaiev knjižnemu sejmu, tož. Leipziški knjižni sejem, mest. (živostno Lendvaievega), mest. pri Lendvaievem, pri Leipziškem knjižnem sejmu, or. z Leipziškim or. z Lendvaievim; dvojina: im. Lendvaieva, rod. knjižnim sejmom Lendvaievih, daj. Lendvaievima, tož. Lendvaieva, StatuS: Predlog mest. pri Lendvaievih, or. z Lendvaievima; množina: PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena im. Lendvaievi, rod. Lendvaievih, daj. Lendvaievim, tož. Lendvaieve, mest. pri Lendvaievih, or. z Lenčo -a [lénčo, rod. lénča] m; ime bitja, osebno ime Lendvaievimi |priimek|; |slovaški pisatelj|: roman Jána Lenča ženski: ednina: im. Lendvaieva, rod. Lendvaieve, daj. {B} Lenčev Lendvaievi, tož. Lendvaievo, mest. pri Lendvaievi, {O} ednina: im. Lenčo, rod. Lenča, daj. Lenču, tož. or. z Lendvaievo; dvojina: im. Lendvaievi, rod. Lenča, mest. pri Lenču, or. z Lenčem; dvojina: im. Lendvaievih, daj. Lendvaievima, tož. Lendvaievi, Lenča, rod. Lenčev, daj. Lenčema, tož. Lenča, mest. mest. pri Lendvaievih, or. z Lendvaievima; množina: pri Lenčih, or. z Lenčema; množina: im. Lenči, rod. im. Lendvaieve, rod. Lendvaievih, daj. Lendvaievim, Lenčev, daj. Lenčem, tož. Lenče, mest. pri Lenčih, or. tož. Lendvaieve, mest. pri Lendvaievih, or. z z Lenči Lendvaievimi {I} ednina: im. [lénčo], rod. [lénča], daj. [lénču], tož. srednji: ednina: im. Lendvaievo, rod. Lendvaievega, 228 daj. Lendvaievemu, tož. Lendvaievo, mest. pri PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Lendvaievem, or. z Lendvaievim; dvojina: im. moških imen) Lendvaievi, rod. Lendvaievih, daj. Lendvaievima, tož. Lendvaievi, mest. pri Lendvaievih, or. z Lepik -a [lépik, rod. lépika] m; ime bitja, osebno ime Lendvaievima; množina: im. Lendvaieva, rod. |estonski priimek|: patriotske pesmi estonskega Lendvaievih, daj. Lendvaievim, tož. Lendvaieva, mest. pesnika Kaljuja Lepika pri Lendvaievih, or. z Lendvaievimi {B} Lepikov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Lepik, rod. Lepika, daj. Lepiku, tož. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Lepika, mest. pri Lepiku, or. z Lepikom; dvojina: im. Lepika, rod. Lepikov, daj. Lepikoma, tož. Lepika, mest. Lennart -a [lénart, rod. lénarta] m; ime bitja, osebno pri Lepikih, or. z Lepikoma; množina: im. Lepiki, rod. ime Lepikov, daj. Lepikom, tož. Lepike, mest. pri Lepikih, |moško ime v več jezikih|: portret grof Lennarta; Bili or. z Lepiki smo na obisku pri Lennartu na Švedskem StatuS: Predlog {B} Lennartov PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Lennart, rod. Lennarta, daj. Lennartu, tož. Lennarta, mest. pri Lennartu, or. z Lepikov -a -o [lépiko, ž. lépikova, s. lépikovo] prid. Lennartom; dvojina: im. Lennarta, rod. Lennartov, daj. Lepikova zbirka poezije (< Lepik) Lennartoma, tož. Lennarta, mest. pri Lennartih, or. z {O} moški: ednina: im. Lepikov, rod. Lepikovega, Lennartoma; množina: im. Lennarti, rod. Lennartov, daj. Lepikovemu, tož. Lepikov (živostno Lepikovega), daj. Lennartom, tož. Lennarte, mest. pri Lennartih, or. z mest. pri Lepikovem, or. z Lepikovim; dvojina: im. Lennarti Lepikova, rod. Lepikovih, daj. Lepikovima, tož. StatuS: Predlog Lepikova, mest. pri Lepikovih, or. z Lepikovima; PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (osebna, množina: im. Lepikovi, rod. Lepikovih, daj. moška) Lepikovim, tož. Lepikove, mest. pri Lepikovih, or. z Lepikovimi Lennartov -a -o [lénarto, ž. lénartova, s. lénartovo] ženski: ednina: im. Lepikova, rod. Lepikove, daj. prid. Lepikovi, tož. Lepikovo, mest. pri Lepikovi, or. z Lennartov rojak; Lennartova kmetija (< Lennart) Lepikovo; dvojina: im. Lepikovi, rod. Lepikovih, daj. {O} moški: ednina: im. Lennartov, rod. Lepikovima, tož. Lepikovi, mest. pri Lepikovih, or. z Lennartovega, daj. Lennartovemu, tož. Lennartov Lepikovima; množina: im. Lepikove, rod. Lepikovih, (živostno Lennartovega), mest. pri Lennartovem, daj. Lepikovim, tož. Lepikove, mest. pri Lepikovih, or. or. z Lennartovim; dvojina: im. Lennartova, rod. z Lepikovimi Lennartovih, daj. Lennartovima, tož. Lennartova, mest. srednji: ednina: im. Lepikovo, rod. Lepikovega, daj. pri Lennartovih, or. z Lennartovima; množina: im. Lepikovemu, tož. Lepikovo, mest. pri Lepikovem, or. z Lennartovi, rod. Lennartovih, daj. Lennartovim, tož. Lepikovim; dvojina: im. Lepikovi, rod. Lepikovih, daj. Lennartove, mest. pri Lennartovih, or. z Lennartovimi Lepikovima, tož. Lepikovi, mest. pri Lepikovih, or. z ženski: ednina: im. Lennartova, rod. Lennartove, daj. Lepikovima; množina: im. Lepikova, rod. Lepikovih, Lennartovi, tož. Lennartovo, mest. pri Lennartovi, daj. Lepikovim, tož. Lepikova, mest. pri Lepikovih, or. or. z Lennartovo; dvojina: im. Lennartovi, rod. z Lepikovimi Lennartovih, daj. Lennartovima, tož. Lennartovi, mest. StatuS: Predlog pri Lennartovih, or. z Lennartovima; množina: im. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Lennartove, rod. Lennartovih, daj. Lennartovim, tož. Lennartove, mest. pri Lennartovih, or. z Lennartovimi Lesage -gea [lesáš, rod. lesáža in ləsáš, rod. ləsáža] m; srednji: ednina: im. Lennartovo, rod. Lennartovega, ime bitja, osebno ime daj. Lennartovemu, tož. Lennartovo, mest. pri |priimek|; |francoski razsvetljenski pisec|: drame Lennartovem, or. z Lennartovim; dvojina: im. Alaina-Renéja Lesagea; |francoski modni podjetnik|: Lennartovi, rod. Lennartovih, daj. Lennartovima, tož. Z obleko Françoisa Lesagea so počastili spomin na Lennartovi, mest. pri Lennartovih, or. z Lennartovima; ekološko katastrofo na obali Bretanje; Z mojstrom množina: im. Lennartova, rod. Lennartovih, daj. vezenin Lesageom/Lesageem so sodelovali vidni Lennartovim, tož. Lennartova, mest. pri Lennartovih, modni kreatorji or. z Lennartovimi {B} Lesageov in Lesageev StatuS: Predlog {O} ednina: im. Lesage, rod. Lesagea, daj. Lesageu, 229 tož. Lesagea, mest. pri Lesageu, or. z Lesageom in [líbən’], mest. [pri líbnju], or. [z‿líbnjem] z Lesageem; dvojina: im. Lesagea, rod. Lesageov StatuS: Predlog in Lesageev, daj. Lesageoma in Lesageema, tož. PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Češčina Lesagea, mest. pri Lesageih, or. z Lesageoma in z Lesageema; množina: im. Lesagei, rod. Lesageov in Libijska puščava -e -e [líbijska puščáva, rod. Lesageev, daj. Lesageom in Lesageem, tož. Lesagee, líbijske puščáve] ž; zemljepisno ime mest. pri Lesageih, or. z Lesagei |puščava v severnem in vzhodnem delu Sahare|: {I} ednina: im. [lesáš] in [ləsáš], rod. [lesáža] in zaloge nafte pod Libijsko puščavo; ◎ arab. As Sahra [ləsáža], daj. [lesážu] in [ləsážu], tož. [lesáža] al-Libiyah / As Sahra al-Gharbiyah in [ləsáža], mest. [pri lesážu] in [pri ləsážu], or. Kje? v Libijski puščavi [z‿lesážem] in [z‿ləsážem]; dvojina: im. [lesáža] in Od kod? iz Libijske puščave [ləsáža], rod. [lesáže] in [ləsáže], daj. [lesážema] in Kam? v Libijsko puščavo [ləsážema], tož. [lesáža] in [ləsáža], mest. [pri lesážih] {B} libijskopuščavski in [pri ləsážih], or. [z‿lesážema] in [z‿ləsážema]; {O} ednina: im. Libijska puščava, rod. Libijske množina: im. [lesáži] in [ləsáži], rod. [lesáže] in puščave, daj. Libijski puščavi, tož. Libijsko puščavo, [ləsáže], daj. [lesážem] in [ləsážem], tož. [lesáže] mest. pri Libijski puščavi, or. z Libijsko puščavo in [ləsáže], mest. [pri lesážih] in [pri ləsážih], or. StatuS: Predlog [z‿lesáži] in [z‿ləsáži] PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Ligabue -ja [ligabúe, rod. ligabúeja] m; ime bitja, osebno ime Levstikova pot -e -i [léstikova pót, rod. léstikove |priimek|; |italijanski kantavtor|: Nastopil je z potí] ž; zemljepisno ime zvezdnikom Lucianom Ligabuejem; |italijanski |pohodniška pot na Dolenjskem|: Izhodišče 22 slikar|: dela slikarja Antonia Ligabueja kilometrov dolge Levstikove poti je v Litiji, konec {B} Ligabuejev pa na Čatežu; navdušenje nad Levstikovo potjo; {O} ednina: im. Ligabue, rod. Ligabueja, daj. Slovenisti in slavisti se vsako leto novembra Ligabueju, tož. Ligabueja, mest. pri Ligabueju, or. z odpravijo po Levstikovi poti; prim. Levstikov (< Ligabuejem; dvojina: im. Ligabueja, rod. Ligabuejev, Levstik) daj. Ligabuejema, tož. Ligabueja, mest. pri Ligabuejih, Kje? na Levstikovi poti or. z Ligabuejema; množina: im. Ligabueji, rod. Od kod? z Levstikove poti Ligabuejev, daj. Ligabuejem, tož. Ligabueje, mest. pri Kam? na Levstikovo pot Ligabuejih, or. z Ligabueji {O} ednina: im. Levstikova pot, rod. Levstikove poti, {I} ednina: im. [ligabúe], rod. [ligabúeja], daj. daj. Levstikovi poti, tož. Levstikovo pot, mest. pri [ligabúeju], tož. [ligabúeja], mest. [pri ligabúeju], Levstikovi poti, or. z Levstikovo potjo or. [z‿ligabúejem]; dvojina: im. [ligabúeja], rod. {I} ednina: im. [léstikova pót], rod. [léstikove potí], [ligabúeje], daj. [ligabúejema], tož. [ligabúeja], mest. daj. [léstikovi póti], tož. [léstikovo pót], mest. [pri [pri ligabúejih], or. [z‿ligabúejema]; množina: im. léstikovi póti], or. [z‿léstikovo potjó] [ligabúeji], rod. [ligabúeje], daj. [ligabúejem], tož. StatuS: Predlog [ligabúeje], mest. [pri ligabúejih], or. [z‿ligabúeji] PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Libeň -bňa [líbən’, rod. líbnja] m; zemljepisno ime Italijanščina |del Prage|: V Libňu je bil izveden atentat na Heydricha; kot prilastek, v imenovalniku V mestu Libeň Liiv -a [lí, rod. líva] m; ime bitja, osebno ime je veliko judovskih stavb |priimek|; |estonski pesnik in pisatelj|: kratke Kje? v Libňu zgodbe Juhana Liiva; Po Liivu je poimenovanih več Od kod? iz Libňa estonskih ulic Kam? v Libeň {B} Liivov {B} Libeňčan, Libeňčanka; Libeňčanov, {O} ednina: im. Liiv, rod. Liiva, daj. Liivu, tož. Liiva, Libeňčankin; libeňski mest. pri Liivu, or. z Liivom; dvojina: im. Liiva, rod. {O} ednina: im. Libeň, rod. Libňa, daj. Libňu, tož. Liivov, daj. Liivoma, tož. Liiva, mest. pri Liivih, or. z Libeň, mest. pri Libňu, or. z Libňem Liivoma; množina: im. Liivi, rod. Liivov, daj. Liivom, {I} ednina: im. [líbən’], rod. [líbnja], daj. [líbnju], tož. tož. Liive, mest. pri Liivih, or. z Liivi 230 StatuS: Predlog in limousina, mest. pri limuzinu in pri limousinu, PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) or. z limuzinom in z limousinom; dvojina: im. limuzina in limousina, rod. limuzinov in limousinov, Liivov -a -o [lívo, ž. lívova, s. lívovo] prid. daj. limuzinoma in limousinoma, tož. limuzina in Liivova poezija; Liivovo ustvarjanje (< Liiv) limousina, mest. pri limuzinih in pri limousinih, or. z {O} moški: ednina: im. Liivov, rod. Liivovega, daj. limuzinoma in z limousinoma; množina: im. limuzini Liivovemu, tož. Liivov (živostno Liivovega), mest. in limousini, rod. limuzinov in limousinov, daj. pri Liivovem, or. z Liivovim; dvojina: im. Liivova, limuzinom in limousinom, tož. limuzine in limousine, rod. Liivovih, daj. Liivovima, tož. Liivova, mest. pri mest. pri limuzinih in pri limousinih, or. z limuzini in z Liivovih, or. z Liivovima; množina: im. Liivovi, limousini rod. Liivovih, daj. Liivovim, tož. Liivove, mest. pri StatuS: Predlog Liivovih, or. z Liivovimi PravoPiSni kategoriji: Prevzeta občna poimenovanja; ženski: ednina: im. Liivova, rod. Liivove, daj. Liivovi, Enakozvočnice tož. Liivovo, mest. pri Liivovi, or. z Liivovo; dvojina: im. Liivovi, rod. Liivovih, daj. Liivovima, tož. Liivovi, Lincolnshire -ra [línkonšir, rod. línkonšira] m; mest. pri Liivovih, or. z Liivovima; množina: im. zemljepisno ime Liivove, rod. Liivovih, daj. Liivovim, tož. Liivove, |grofija v Angliji|: Lincolnshire je podeželsko mest. pri Liivovih, or. z Liivovimi območje; Isaac Newton se je rodil v Lincolnshiru; srednji: ednina: im. Liivovo, rod. Liivovega, daj. kot prilastek, v imenovalniku opat v grofiji Lincolnshire Liivovemu, tož. Liivovo, mest. pri Liivovem, or. Kje? v Lincolnshiru z Liivovim; dvojina: im. Liivovi, rod. Liivovih, Od kod? iz Lincolnshira daj. Liivovima, tož. Liivovi, mest. pri Liivovih, or. Kam? v Lincolnshire z Liivovima; množina: im. Liivova, rod. Liivovih, {B} Lincolnshirčan, Lincolnshirčanka; daj. Liivovim, tož. Liivova, mest. pri Liivovih, or. z Lincolnshirčanov, Lincolnshirčankin; lincolnshirski Liivovimi {O} ednina: im. Lincolnshire, rod. Lincolnshira, daj. StatuS: Predlog Lincolnshiru, tož. Lincolnshire, mest. pri Lincolnshiru, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) or. z Lincolnshirom StatuS: Predlog limousin m; obširneje glej pri limozin PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) enot Limousin -a [limuzên, rod. limuzêna] m; zemljepisno ime lincolnshirski -a -o [línkonširski] prid. |pokrajina v Franciji|: Pasma krav izhaja iz lincolnshirsko govedo; lincolnshirsko podeželje (< Limousina; gozdovi v Limousinu; kot prilastek, v Lincolnshire) imenovalniku Konjak starajo v hrastovih sodih iz {O} moški: ednina: im. lincolnshirski, rod. pokrajine Limousin; prim. limozin lincolnshirskega, daj. lincolnshirskemu, tož. Kje? v Limousinu lincolnshirski (živostno lincolnshirskega), mest. Od kod? iz Limousina pri lincolnshirskem, or. z lincolnshirskim; Kam? v Limousin dvojina: im. lincolnshirska, rod. lincolnshirskih, {B} Limousinčan, Limousinčanka; Limousinčanov, daj. lincolnshirskima, tož. lincolnshirska, mest. Limousinčankin; limousinski pri lincolnshirskih, or. z lincolnshirskima; {O} ednina: im. Limousin, rod. Limousina, daj. množina: im. lincolnshirski, rod. lincolnshirskih, Limousinu, tož. Limousin, mest. pri Limousinu, or. z daj. lincolnshirskim, tož. lincolnshirske, mest. pri Limousinom lincolnshirskih, or. z lincolnshirskimi S ženski: tatuS: Predlog ednina: im. lincolnshirska, rod. lincolnshirske, PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin daj. lincolnshirski, tož. lincolnshirsko, mest. pri lincolnshirski, or. z lincolnshirsko; dvojina: limozin -a in limousin -a [limuzín, rod. limuzína] m im. lincolnshirski, rod. lincolnshirskih, daj. |govedo|: križanec z limozinom/limousinom; kot lincolnshirskima, tož. lincolnshirski, mest. pri prilastek, v imenovalniku rejec pasme limuzin/limousin; lincolnshirskih, or. z lincolnshirskima; množina: prim. Limousin im. lincolnshirske, rod. lincolnshirskih, daj. {O} lincolnshirskim, tož. lincolnshirske, mest. pri ednina: im. limuzin in limousin, rod. limuzina in limousina, lincolnshirskih, daj. limuzinu in limousinu, tož. limuzina or. z lincolnshirskimi 231 srednji: ednina: im. lincolnshirsko, rod. Liptovský Mikuláš -ega -a [líptoski míkulaš, rod. lincolnshirskega, daj. lincolnshirskemu, tož. líptoskega míkulaša] m; zemljepisno ime lincolnshirsko, mest. pri lincolnshirskem, or. |kraj na Slovaškem|: V bližini Liptovskega Mikuláša z lincolnshirskim; dvojina: im. lincolnshirski, so na ogled primeri slovaške ljudske arhitekture; rod. lincolnshirskih, daj. lincolnshirskima, tož. slalom na divjih vodah v Liptovskem Mikulášu lincolnshirski, mest. pri lincolnshirskih, or. z Kje? v Liptovskem Mikulášu lincolnshirskima; množina: im. lincolnshirska, Od kod? iz Liptovskega Mikuláša rod. lincolnshirskih, daj. lincolnshirskim, tož. Kam? v Liptovski Mikuláš lincolnshirska, mest. pri lincolnshirskih, or. z {B} Mikulášan, Mikulášanka; Mikulášanov, lincolnshirskimi Mikulášankin; mikuláški StatuS: Predlog {O} ednina: im. Liptovský Mikuláš, rod. Liptovskega PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Mikuláša, daj. Liptovskemu Mikulášu, tož. Liptovski pokrajin, otokov) Mikuláš, mest. pri Liptovskem Mikulášu, or. z Liptovskim Mikulášem Lipp -a [líp, rod. lípa] m; ime bitja, osebno ime {I} ednina: im. [líptoski míkulaš], rod. [líptoskega |priimek|; |estonski pesnik|: poezija Martina Lippa; míkulaša], daj. [líptoskemu míkulašu], tož. [líptoski Lippu so postavili spomenik míkulaš], mest. [pri líptoskem míkulašu], or. {B} Lippov [z‿líptoskim míkulašem] {O} ednina: im. Lipp, rod. Lippa, daj. Lippu, tož. StatuS: Predlog Lippa, mest. pri Lippu, or. z Lippom; dvojina: im. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev Lippa, rod. Lippov, daj. Lippoma, tož. Lippa, mest. pri Lippih, or. z Lippoma; množina: im. Lippi, rod. Litoměřice -c [lítomnjeržice, rod. lítomnjeržic] ž Lippov, daj. Lippom, tož. Lippe, mest. pri Lippih, or. z mn.; zemljepisno ime Lippi |kraj na Češkem|: močne poplave v Litoměřicah StatuS: Predlog Kje? v Litoměřicah PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) Od kod? iz Litoměřic Kam? v Litoměřice Lippov -a -o [lípo, ž. lípova, s. lípovo] prid. {B} Litoměřičan, Litoměřičanka; Litoměřičanov, Lippova pesem o estonski zastavi (< Lipp) Litoměřičankin; litoměřiški {O} moški: ednina: im. Lippov, rod. Lippovega, daj. {O} množina: im. Litoměřice, rod. Litoměřic, daj. Lippovemu, tož. Lippov (živostno Lippovega), mest. Litoměřicam, tož. Litoměřice, mest. pri Litoměřicah, pri Lippovem, or. z Lippovim; dvojina: im. Lippova, or. z Litoměřicami rod. Lippovih, daj. Lippovima, tož. Lippova, mest. pri StatuS: Predlog Lippovih, or. z Lippovima; množina: im. Lippovi, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina rod. Lippovih, daj. Lippovim, tož. Lippove, mest. pri Lippovih, or. z Lippovimi Litomyšl -a [lítomišəl, rod. lítomišla] m; zemljepisno ženski: ednina: im. Lippova, rod. Lippove, daj. ime Lippovi, tož. Lippovo, mest. pri Lippovi, or. z |kraj na Češkem|: renesančni grad v Litomyšlu; kot Lippovo; dvojina: im. Lippovi, rod. Lippovih, daj. prilastek, v imenovalniku V mestu Litomyšl je rojstna Lippovima, tož. Lippovi, mest. pri Lippovih, or. z hiša Bedřicha Smetane Lippovima; množina: im. Lippove, rod. Lippovih, Kje? v Litomyšlu daj. Lippovim, tož. Lippove, mest. pri Lippovih, or. z Od kod? iz Litomyšla Lippovimi Kam? v Litomyšl srednji: ednina: im. Lippovo, rod. Lippovega, daj. {B} Litomyšlčan, Litomyšlčanka; Litomyšlčanov, Lippovemu, tož. Lippovo, mest. pri Lippovem, or. Litomyšlčankin; litomyšlski z Lippovim; dvojina: im. Lippovi, rod. Lippovih, {O} ednina: im. Litomyšl, rod. Litomyšla, daj. daj. Lippovima, tož. Lippovi, mest. pri Lippovih, or. Litomyšlu, tož. Litomyšl, mest. pri Litomyšlu, or. z z Lippovima; množina: im. Lippova, rod. Lippovih, Litomyšlom daj. Lippovim, tož. Lippova, mest. pri Lippovih, or. z StatuS: Predlog Lippovimi PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Ljubljana Bežigrad -e -a [ljubljána béžigrat, rod. ljubljáne béžigrada] ž; zemljepisno ime 232 |del Ljubljane|: Z obvoznice je zavil pri izvozu za gradu tudi Ljubljanskega grada, daj. Ljubljanskemu Ljubljano Bežigrad; prim. Bežigrad gradu, tož. Ljubljanski grad, mest. pri Ljubljanskem Kje? v Ljubljani Bežigradu gradu, or. z Ljubljanskim gradom Od kod? iz Ljubljane Bežigrada {I} ednina: im. [ljubljánski grát], rod. [ljubljánskega Kam? v Ljubljano Bežigrad gradú] tudi [ljubljánskega gráda], daj. [ljubljánskemu {B} Bežigrajčan, Bežigrajčanka; Bežigrajčanov, grádu], tož. [ljubljánski grát], mest. [pri ljubljánskem Bežigrajčankin; bežigrajski grádu], or. [z‿ljubljánskim grádom] {O} ednina: im. Ljubljana Bežigrad, rod. Ljubljane StatuS: Predlog Bežigrada, daj. Ljubljani Bežigradu, tož. Ljubljano PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Bežigrad, mest. pri Ljubljani Bežigradu, or. z Ljubljano Bežigradom Llull -a [ljúlʼ, rod. ljúlja] m; ime bitja, osebno ime StatuS: Predlog |priimek|; |katalonski teolog in filozof|: nauki PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Ramona Llulla; korespondenca z Ramonom Llullem {B} Llullev Ljubljana Črnuče -e -uč [ljubljána čərnúče, rod. {O} ednina: im. Llull, rod. Llulla, daj. Llullu, tož. ljubljáne čərnúč] ž; zemljepisno ime Llulla, mest. pri Llullu, or. z Llullem; dvojina: im. |del Ljubljane|: odbojkarji Ljubljane Črnuč; prim. Llulla, rod. Llullev, daj. Llullema, tož. Llulla, mest. Črnuče pri Llullih, or. z Llullema; množina: im. Llulli, rod. Kje? v Ljubljani Črnučah Llullev, daj. Llullem, tož. Llulle, mest. pri Llullih, or. z Od kod? iz Ljubljane Črnuč Llulli Kam? v Ljubljano Črnuče {I} ednina: im. [ljúlʼ], rod. [ljúlja], daj. [ljúlju], tož. {B} Črnučan, Črnučanka; Črnučanov, Črknučankin; [ljúlja], mest. [pri ljúlju], or. [z‿ljúljem]; dvojina: im. črnuški [ljúlja], rod. [ljúlje], daj. [ljúljema], tož. [ljúlja], mest. {O} ednina: im. Ljubljana Črnuče, rod. Ljubljane [pri ljúljih], or. [z‿ljúljema]; množina: im. [ljúlji], rod. Črnuč, daj. Ljubljani Črnučam, tož. Ljubljano Črnuče, [ljúlje], daj. [ljúljem], tož. [ljúlje], mest. [pri ljúljih], mest. pri Ljubljani Črnučah, or. z Ljubljano Črnučami or. [z‿ljúlji] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Ljubljanska kotlina -e -e [ljubljánska kotlína, rod. Llullev -a -o [ljúlje, ž. ljúljeva, s. ljúljevo] prid. ljubljánske kotlíne] ž; zemljepisno ime Llullev položaj v katalonski kulturi je mogoče |kotlina v zgornjem porečju Save|: megla v primerjati z Dantejevim mestom v italijanski; Ljubljanski kotlini; Ljubljansko kotlino na severu Llullevo pokristjanjevanje Arabcev (< Llull) zapirajo Kamniško-Savinjske Alpe; Ljubljansko {O} moški: ednina: im. Llullev, rod. Llullevega, daj. barje je najbolj ploski del Ljubljanske kotline; prim. Llullevemu, tož. Llullev (živostno Llullevega), mest. ljubljanski (< Ljubljana) pri Llullevem, or. z Llullevim; dvojina: im. Llulleva, Kje? v Ljubljanski kotlini rod. Llullevih, daj. Llullevima, tož. Llulleva, mest. pri Od kod? iz Ljubljanske kotline Llullevih, or. z Llullevima; množina: im. Llullevi, Kam? v Ljubljansko kotlino rod. Llullevih, daj. Llullevim, tož. Llulleve, mest. pri {B} ljubljanskokotlinski Llullevih, or. z Llullevimi {O} ednina: im. Ljubljanska kotlina, rod. Ljubljanske ženski: ednina: im. Llulleva, rod. Llulleve, daj. kotline, daj. Ljubljanski kotlini, tož. Ljubljansko Llullevi, tož. Llullevo, mest. pri Llullevi, or. z kotlino, mest. pri Ljubljanski kotlini, or. z Ljubljansko Llullevo; dvojina: im. Llullevi, rod. Llullevih, daj. kotlino Llullevima, tož. Llullevi, mest. pri Llullevih, or. z S Llullevima; tatuS: Predlog množina: im. Llulleve, rod. Llullevih, PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena daj. Llullevim, tož. Llulleve, mest. pri Llullevih, or. z Llullevimi Ljubljanski grad -ega -u [ljubljánski grát, rod. srednji: ednina: im. Llullevo, rod. Llullevega, daj. ljubljánskega gradú tudi ljubljánskega gráda] m; Llullevemu, tož. Llullevo, mest. pri Llullevem, or. zemljepisno ime z Llullevim; dvojina: im. Llullevi, rod. Llullevih, |grad v Ljubljani|: tirna vzpenjača na Ljubljanski daj. Llullevima, tož. Llullevi, mest. pri Llullevih, or. grad; muzej v stolpu Ljubljanskega gradu z Llullevima; množina: im. Llulleva, rod. Llullevih, {O} ednina: im. Ljubljanski grad, rod. Ljubljanskega daj. Llullevim, tož. Llulleva, mest. pri Llullevih, or. z 233 Llullevimi Od kod? iz Łomże StatuS: Predlog Kam? v Łomżo PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {B} Łomżan, Łomżanka; Łomżanov, Łomżankin; łomški Łobez -a [lóbes, rod. lóbeza] m; zemljepisno ime {O} ednina: im. Łomża, rod. Łomże, daj. Łomżi, tož. |kraj na Poljskem|: Łobez omenjajo viri iz 12. Łomżo, mest. pri Łomżi, or. z Łomżo stoletja; kot prilastek, v imenovalniku zgodovina mesta StatuS: Predlog Łobez PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Kje? v Łobezu Od kod? iz Łobeza Lorca -e in Lorca -a [lórka, rod. lórke in lórka] m; Kam? v Łobez ime bitja, osebno ime {B} Łobežan, Łobežanka; Łobežanov, Łobežankin; |španski priimek|: srečanje z Lorco/Lorcom; prim. łobeški García Lorca {O} ednina: im. Łobez, rod. Łobeza, daj. Łobezu, tož. {B} Lorcov Łobez, mest. pri Łobezu, or. z Łobezom {O} ednina: im. Lorca, rod. Lorce in Lorca, daj. Lorci StatuS: Predlog in Lorcu, tož. Lorco in Lorca, mest. pri Lorci in pri PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Lorcu, or. z Lorco in z Lorcom; dvojina: im. Lorci in Lorca, rod. Lorc in Lorcov, daj. Lorcama in Lorcoma, Lodž -a [lóč, rod. lódža] m; zemljepisno ime tož. Lorci in Lorca, mest. pri Lorcah in pri Lorcih, or. z |kraj na Poljskem|: študij v Lodžu; kot prilastek, v Lorcama in z Lorcoma; množina: im. Lorce in Lorci, imenovalniku Izvor imena mesta Lodž je povezan s rod. Lorc in Lorcov, daj. Lorcam in Lorcom, tož. Lorce, poljskim izrazom za ladjo; ◎ pol. Łódź mest. pri Lorcah in pri Lorcih, or. z Lorcami in z Lorci Kje? v Lodž StatuS: Predlog Od kod? iz Lodža PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Španščina Kam? v Lodž {B} Lodžan, Lodžanka; Lodžanov, Lodžankin; loški Lorena1 -e [loréna, rod. loréne] ž; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. Lodž, rod. Lodža, daj. Lodžu, tož. |žensko ime v več jezikih|: Obiskali smo gospo Lodž, mest. pri Lodžu, or. z Lodžem Loreno {I} ednina: im. [lóč], rod. [lódža], daj. [lódžu], tož. {B} Lorenin [lóč], mest. [pri lódžu], or. [z‿lódžem] {O} ednina: im. Lorena, rod. Lorene, daj. Loreni, tož. StatuS: Predlog Loreno, mest. pri Loreni, or. z Loreno; dvojina: im. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Loreni, rod. Loren, daj. Lorenama, tož. Loreni, mest. pri Lorenah, or. z Lorenama; množina: im. Lorene, rod. Lomniški ščit -ega -a [lómniški ščít, rod. Loren, daj. Lorenam, tož. Lorene, mest. pri Lorenah, or. lómniškega ščíta] m; zemljepisno ime z Lorenami |gora v Visokih Tatrah|: Na 2634 metrov visoki StatuS: Predlog Lomniški ščit se je mogoče peljati z gondolo; ◎ slš. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) Lomnický štít Kje? na Lomniškem ščitu Lorena2 -e [loréna, rod. loréne] ž; zemljepisno ime Od kod? z Lomniškega ščita |pokrajina v Franciji|: nahajališča železove rude v Kam? na Lomniški ščit Loreni; kot prilastek, v imenovalniku premogovni bazen {O} ednina: im. Lomniški ščit, rod. Lomniškega ščita, pokrajine Lorena; ◎ fr. Lorraine daj. Lomniškemu ščitu, tož. Lomniški ščit, mest. pri Kje? v Loreni Lomniškem ščitu, or. z Lomniškim ščitom Od kod? iz Lorene StatuS: Predlog Kam? v Loreno PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; {B} Lorenec, Lorenka; Lorenčev, Lorenkin; lorenski Slovaščina {O} ednina: im. Lorena, rod. Lorene, daj. Loreni, tož. Loreno, mest. pri Loreni, or. z Loreno Łomża -e [lómža, rod. lómže] ž; zemljepisno ime StatuS: Predlog |kraj na Poljskem|: Sinagoga v Łomżi je bila uničena PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin leta 1941; kot prilastek, v imenovalniku Prva svetovna vojna mestu Łomża ni prizanašala lorenski -a -o [lorénski] prid. Kje? v Łomżi palača lorenskih vojvod; lorenska stopnjasta 234 pokrajina; Južno od Luksemburga se razteza PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); lorenska nižina Italijanščina lorenska begonija |rastlina|: V suhem zraku lorenskim begonijam odpadajo cvetovi in listi; lorenski križ |križ Loško pogorje -ega -a [lóško pogórje, rod. lóškega z dvema prečkama|: kip svetnika z lorenskim križem pogórja] s; zemljepisno ime v roki (< Lorena2) |drugo ime za Škofjeloško hribovje|: vrhovi Loškega {O} moški: ednina: im. lorenski, rod. lorenskega, daj. pogorja; izlet v Loško pogorje; prim. Škofjeloško lorenskemu, tož. lorenski (živostno lorenskega), mest. hribovje pri lorenskem, or. z lorenskim; dvojina: im. lorenska, Kje? v Loškem pogorju rod. lorenskih, daj. lorenskima, tož. lorenska, mest. pri Od kod? iz Loškega pogorja lorenskih, or. z lorenskima; množina: im. lorenski, Kam? v Loško pogorje rod. lorenskih, daj. lorenskim, tož. lorenske, mest. pri {O} ednina: im. Loško pogorje, rod. Loškega pogorja, lorenskih, or. z lorenskimi daj. Loškemu pogorju, tož. Loško pogorje, mest. pri ženski: ednina: im. lorenska, rod. lorenske, daj. Loškem pogorju, or. z Loškim pogorjem lorenski, tož. lorensko, mest. pri lorenski, or. z StatuS: Predlog lorensko; dvojina: im. lorenski, rod. lorenskih, daj. PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij lorenskima, tož. lorenski, mest. pri lorenskih, or. z lorenskima; množina: im. lorenske, rod. lorenskih, Louisiana -e [lujzijána, rod. lujzijáne] ž; zemljepisno daj. lorenskim, tož. lorenske, mest. pri lorenskih, or. z ime lorenskimi |zvezna država v Združenih državah Amerike|: srednji: ednina: im. lorensko, rod. lorenskega, daj. kolonizacija Louisiane; indijanska plemena v lorenskemu, tož. lorensko, mest. pri lorenskem, or. Louisiani; kot prilastek, navadno v imenovalniku guverner z lorenskim; dvojina: im. lorenski, rod. lorenskih, zvezne države Louisiana daj. lorenskima, tož. lorenski, mest. pri lorenskih, or. Kje? v Louisiani z lorenskima; množina: im. lorenska, rod. lorenskih, Od kod? iz Louisiane daj. lorenskim, tož. lorenska, mest. pri lorenskih, or. z Kam? v Louisiano lorenskimi {B} Louisianec, Louisianka; Louisiančev, StatuS: Predlog Louisiankin; louisianski PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, {O} ednina: im. Louisiana, rod. Louisiane, daj. pokrajin, otokov) Louisiani, tož. Louisiano, mest. pri Louisiani, or. z Louisiano Lorenzo -a [lorénco, rod. lorénca] m; ime bitja, osebno StatuS: Predlog ime PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) |moško ime|: esej Lorenza Valle/Valla enot {B} Lorenzov redko Lorenzev {O} ednina: im. Lorenzo, rod. Lorenza, daj. Lorenzu, louisianski -a -o [lujzijánski] prid. tož. Lorenza, mest. pri Lorenzu, or. z Lorenzom redko poslušanje louisianskega cajuna; louisianska z Lorenzem; dvojina: im. Lorenza, rod. Lorenzov kreolščina; louisianska močvirja redko Lorenzev, daj. Lorenzoma redko Lorenzema, tož. louisianski leopardji pes catahoula |pes|: leglo Lorenza, mest. pri Lorenzih, or. z Lorenzoma redko louisianskega leopardjega psa catahoula (< z Lorenzema; množina: im. Lorenzi, rod. Lorenzov Louisiana) redko Lorenzev, daj. Lorenzom redko Lorenzem, tož. Lorenze, {O} moški: ednina: im. louisianski, rod. mest. pri Lorenzih, or. z Lorenzi {I} louisianskega, daj. louisianskemu, tož. louisianski ednina: im. [lorénco], rod. [lorénca], daj. [loréncu], (živostno louisianskega), mest. pri louisianskem, tož. [lorénca], mest. [pri loréncu], or. [z‿loréncom] or. z louisianskim; dvojina: im. louisianska, rod. redko [z‿loréncem]; dvojina: im. [lorénca], rod. [lorénco] louisianskih, daj. louisianskima, tož. louisianska, mest. redko [lorénce], daj. [loréncoma] redko [loréncema], pri louisianskih, or. z louisianskima; množina: im. tož. [lorénca], mest. [pri loréncih], louisianski, rod. louisianskih, daj. louisianskim, tož. or. [z‿loréncoma] redko [z‿loréncema]; množina: louisianske, mest. pri louisianskih, or. z louisianskimi im. [lorénci], rod. [lorénco] redko [lorénce], daj. [loréncom] ženski: ednina: im. louisianska, rod. louisianske, daj. redko [loréncem], tož. [lorénce], mest. [pri loréncih], louisianski, tož. louisiansko, mest. pri louisianski, or. [z‿lorénci] or. z louisiansko; dvojina: im. louisianski, rod. StatuS: Predlog louisianskih, daj. louisianskima, tož. louisianski, mest. 235 pri louisianskih, or. z louisianskima; množina: im. rod. lubańskih, daj. lubańskima, tož. lubańska, mest. pri louisianske, rod. louisianskih, daj. louisianskim, tož. lubańskih, or. z lubańskima; množina: im. lubański, louisianske, mest. pri louisianskih, or. z louisianskimi rod. lubańskih, daj. lubańskim, tož. lubańske, mest. pri srednji: ednina: im. louisiansko, rod. louisianskega, lubańskih, or. z lubańskimi daj. louisianskemu, tož. louisiansko, mest. pri ženski: ednina: im. lubańska, rod. lubańske, daj. louisianskem, or. z louisianskim; dvojina: im. lubański, tož. lubańsko, mest. pri lubański, or. z louisianski, rod. louisianskih, daj. louisianskima, tož. lubańsko; dvojina: im. lubański, rod. lubańskih, daj. louisianski, mest. pri louisianskih, or. z louisianskima; lubańskima, tož. lubański, mest. pri lubańskih, or. z množina: im. louisianska, rod. louisianskih, daj. lubańskima; množina: im. lubańske, rod. lubańskih, louisianskim, tož. louisianska, mest. pri louisianskih, daj. lubańskim, tož. lubańske, mest. pri lubańskih, or. z or. z louisianskimi lubańskimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. lubańsko, rod. lubańskega, daj. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, lubańskemu, tož. lubańsko, mest. pri lubańskem, or. pokrajin, otokov) z lubańskim; dvojina: im. lubański, rod. lubańskih, daj. lubańskima, tož. lubański, mest. pri lubańskih, or. Lovrenc Brindiški -a -ega [lôrenc bríndiški, rod. z lubańskima; množina: im. lubańska, rod. lubańskih, lôrenca bríndiškega] m; ime bitja, osebno ime daj. lubańskim, tož. lubańska, mest. pri lubańskih, or. z |svetnik|: krstno ime Lovrenca Brindiškega; v zvezi lubańskimi sveti/sv. Lovrenc Brindiški nauk svetega/sv. Lovrenca StatuS: Predlog Brindiškega; ◎ it. Lorenzo da Brindisi; prim. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih brindisijski (< Brindisi) naselbinskih/krajevnih imen) {O} ednina: im. Lovrenc Brindiški, rod. Lovrenca Brindiškega, daj. Lovrencu Brindiškemu, tož. Lublin -a [lúblin, rod. lúblina] m; zemljepisno ime Lovrenca Brindiškega, mest. pri Lovrencu |kraj na Poljskem|: turistični ogled podzemlja v Brindiškem, or. z Lovrencem Brindiškim Lublinu; kot prilastek, v imenovalniku Po mestu Lublin {I} ednina: im. [lôrenc bríndiški], rod. [lôrenca so poimenovali Lublinski trikotnik bríndiškega], daj. [lôrencu bríndiškemu], tož. Kje? v Lublinu [lôrenca bríndiškega], mest. [pri lôrencu Od kod? iz Lublina bríndiškem], or. [z‿lôrencem bríndiškim] Kam? v Lublin StatuS: Predlog {B} Lublinčan, Lublinčanka; Lublinčanov, PravoPiSni kategoriji: Imena zgodovinskih osebnosti; Lublinčankin; lublinski Stalni pridevki ob osebnih imenih {O} ednina: im. Lublin, rod. Lublina, daj. Lublinu, tož. Lublin, mest. pri Lublinu, or. z Lublinom Lubań -a [lúbanʼ, rod. lúbanja] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |kraj na Poljskem|: zemljevid Lubańa; železniške PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina povezave z Lubańem Kje? v Lubańu Lublinska unija -e -e [lúblinska uníja, rod. Od kod? iz Lubańa lúblinske uníje] m; stvarno ime Kam? v Lubań |sporazum med Poljsko in Litvo|: Njegov politični {B} Lubańčan, Lubańčanka; Lubańčanov, dosežek je bila Lublinska unija, združitev Poljske Lubańčankin; lubański in Litve v Republiko obeh narodov; ◎ pol. Unia {O} ednina: im. Lubań, rod. Lubańa, daj. Lubańu, tož. lubelska, litov. Liublino unija; prim. lublinski (< Lubań, mest. pri Lubańu, or. z Lubańem Lublin) {I} ednina: im. [lúbanʼ], rod. [lúbanja], daj. [lúbanju], {O} ednina: im. Lublinska unija, rod. Lublinske unije, tož. [lúbanʼ], mest. [pri lúbanju], or. [z‿lúbanjem] daj. Lublinski uniji, tož. Lublinsko unijo, mest. pri StatuS: Predlog Lublinski uniji, or. z Lublinsko unijo PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Poljščina lubański -a -o [lúban’ski] prid. lubańske znamenitosti (< Lubań) lublinski -a -o [lúblinski] prid. {O} moški: ednina: im. lubański, rod. lubańskega, daj. O dogodku so poročali lublinski lokalni mediji; prim. lubańskemu, tož. lubański (živostno lubańskega), mest. Lublinsko višavje, Lublinska unija, Lublinski pri lubańskem, or. z lubańskim; dvojina: im. lubańska, trikotnik (< Lublin) 236 {O} moški: ednina: im. lublinski, rod. lublinskega, Ľubor -ja [ljúbor, rod. ljúborja] m; ime bitja, osebno daj. lublinskemu, tož. lublinski (živostno lublinskega), ime mest. pri lublinskem, or. z lublinskim; dvojina: |slovaško moško ime|: odkritja Ľuborja Kresáka im. lublinska, rod. lublinskih, daj. lublinskima, tož. {B} Ľuborjev lublinska, mest. pri lublinskih, or. z lublinskima; {O} ednina: im. Ľubor, rod. Ľuborja, daj. Ľuborju, tož. množina: im. lublinski, rod. lublinskih, daj. lublinskim, Ľuborja, mest. pri Ľuborju, or. z Ľuborjem; dvojina: tož. lublinske, mest. pri lublinskih, or. z lublinskimi im. Ľuborja, rod. Ľuborjev, daj. Ľuborjema, tož. ženski: ednina: im. lublinska, rod. lublinske, daj. Ľuborja, mest. pri Ľuborjih, or. z Ľuborjema; množina: lublinski, tož. lublinsko, mest. pri lublinski, or. z im. Ľuborji, rod. Ľuborjev, daj. Ľuborjem, tož. Ľuborje, lublinsko; dvojina: im. lublinski, rod. lublinskih, daj. mest. pri Ľuborjih, or. z Ľuborji lublinskima, tož. lublinski, mest. pri lublinskih, or. z {I} ednina: im. [ljúbor], rod. [ljúborja], daj. [ljúborju], lublinskima; množina: im. lublinske, rod. lublinskih, tož. [ljúborja], mest. [pri ljúborju], or. [z‿ljúborjem]; daj. lublinskim, tož. lublinske, mest. pri lublinskih, or. z dvojina: im. [ljúborja], rod. [ljúborje], daj. lublinskimi [ljúborjema], tož. [ljúborja], mest. [pri ljúborjih], srednji: ednina: im. lublinsko, rod. lublinskega, daj. or. [z‿ljúborjema]; množina: im. [ljúborji], rod. lublinskemu, tož. lublinsko, mest. pri lublinskem, or. [ljúborje], daj. [ljúborjem], tož. [ljúborje], mest. [pri z lublinskim; dvojina: im. lublinski, rod. lublinskih, ljúborjih], or. [z‿ljúborji] daj. lublinskima, tož. lublinski, mest. pri lublinskih, or. StatuS: Predlog z lublinskima; množina: im. lublinska, rod. lublinskih, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); daj. lublinskim, tož. lublinska, mest. pri lublinskih, or. z Slovaščina lublinskimi StatuS: Predlog Ľudovít -a [ljúdovit, rod. ljúdovita] m; ime bitja, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih osebno ime naselbinskih/krajevnih imen) |slovaško moško ime|: vloga Ľudovíta Štúra pri razvoju knjižne slovaščine Lublinski trikotnik -ega -a [lúblinski trikótnik, {B} Ľudovítov rod. lúblinskega trikótnika] m; stvarno ime {O} ednina: im. Ľudovít, rod. Ľudovíta, daj. |zavezništvo med Litvo, Poljsko in Ukrajino|: Ľudovítu, tož. Ľudovíta, mest. pri Ľudovítu, or. z strategija Lublinskega trikotnika glede migrantske Ľudovítom; dvojina: im. Ľudovíta, rod. Ľudovítov, krize; ◎ litov. Liublino trikampis, pol. Trójkąt daj. Ľudovítoma, tož. Ľudovíta, mest. pri Ľudovítih, or. Lubelski, ukr. Liublinskyi trykutnyk; prim. lublinski z Ľudovítoma; množina: im. Ľudovíti, rod. Ľudovítov, (< Lublin) daj. Ľudovítom, tož. Ľudovíte, mest. pri Ľudovítih, or. {O} ednina: im. Lublinski trikotnik, rod. Lublinskega z Ľudovíti trikotnika, daj. Lublinskemu trikotniku, tož. Lublinski StatuS: Predlog trikotnik, mest. pri Lublinskem trikotniku, or. z PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Lublinskim trikotnikom Slovaščina StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Poljščina Luik -a [lújk, rod. lújka] m; ime bitja, osebno ime |estonski priimek|: srečanje z nekdanjim estonskim Lublinsko višavje -ega -a [lúblinsko višáje, rod. obrambnim ministrom Jürijem Luikom lúblinskega višája] s; zemljepisno ime {B} Luikov |višavje na Poljskem|: vegetacija v Lublinskem {O} ednina: im. Luik, rod. Luika, daj. Luiku, tož. višavju; ◎ pol. Wyżyna Lubelska; prim. Lublin Luika, mest. pri Luiku, or. z Luikom; dvojina: im. Kje? v Lublinskem višavju Luika, rod. Luikov, daj. Luikoma, tož. Luika, mest. Od kod? iz Lublinskega višavja pri Luikih, or. z Luikoma; množina: im. Luiki, rod. Kam? v Lublinsko višavje Luikov, daj. Luikom, tož. Luike, mest. pri Luikih, or. z {O} ednina: im. Lublinsko višavje, rod. Lublinskega Luiki višavja, daj. Lublinskemu višavju, tož. Lublinsko StatuS: Predlog višavje, mest. pri Lublinskem višavju, or. z PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) Lublinskim višavjem StatuS: Predlog Luikov -a -o [lújko, ž. lújkova, s. lújkovo] prid. PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; Poljščina Luikov asistent; Luikovo novinarsko delo (< Luik) {O} moški: ednina: im. Luikov, rod. Luikovega, daj. 237 Luikovemu, tož. Luikov (živostno Luikovega), mest. dvojina: im. Łukasza, rod. Łukaszev, daj. Łukaszema, pri Luikovem, or. z Luikovim; dvojina: im. Luikova, tož. Łukasza, mest. pri Łukaszih, or. z Łukaszema; rod. Luikovih, daj. Luikovima, tož. Luikova, mest. pri množina: im. Łukaszi, rod. Łukaszev, daj. Łukaszem, Luikovih, or. z Luikovima; množina: im. Luikovi, tož. Łukasze, mest. pri Łukaszih, or. z Łukaszi rod. Luikovih, daj. Luikovim, tož. Luikove, mest. pri {I} ednina: im. [lúkaš], rod. [lúkaša], daj. [lúkašu], Luikovih, or. z Luikovimi tož. [lúkaša], mest. [pri lúkašu], or. [z‿lúkašem]; ženski: ednina: im. Luikova, rod. Luikove, daj. dvojina: im. [lúkaša], rod. [lúkaše], daj. [lúkašema], Luikovi, tož. Luikovo, mest. pri Luikovi, or. z tož. [lúkaša], mest. [pri lúkaših], or. [z‿lúkašema]; Luikovo; dvojina: im. Luikovi, rod. Luikovih, daj. množina: im. [lúkaši], rod. [lúkaše], daj. [lúkašem], Luikovima, tož. Luikovi, mest. pri Luikovih, or. z tož. [lúkaše], mest. [pri lúkaših], or. [z‿lúkaši] Luikovima; množina: im. Luikove, rod. Luikovih, StatuS: Predlog daj. Luikovim, tož. Luikove, mest. pri Luikovih, or. z PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Luikovimi Poljščina srednji: ednina: im. Luikovo, rod. Luikovega, daj. Luikovemu, tož. Luikovo, mest. pri Luikovem, or. Ľupčianka -e [ljúpčjanka, rod. ljúpčjanke] ž; z Luikovim; dvojina: im. Luikovi, rod. Luikovih, zemljepisno ime daj. Luikovima, tož. Luikovi, mest. pri Luikovih, or. |potok na Slovaškem|: izvir Ľupčianke v Nizkih z Luikovima; množina: im. Luikova, rod. Luikovih, Tatrah daj. Luikovim, tož. Luikova, mest. pri Luikovih, or. z {B} Ľupčiankin; ľupčianski Luikovimi {O} ednina: im. Ľupčianka, rod. Ľupčianke, daj. StatuS: Predlog Ľupčianki, tož. Ľupčianko, mest. pri Ľupčianki, or. z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Ľupčianko StatuS: Predlog Luka Koper1 -e ~ [lúka kópər, rod. lúke kópər] ž; PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Slovaščina zemljepisno ime |pristanišče v Kopru|: potniški terminal Luke Koper; luteranec -nca [luteránəc, rod. luteránca] m Ladja je priplula v Luko Koper iz Malezije; prim. starinsko |pripadnik luteranstva|: prekmurski luterani; Koper Na svetu je okoli 800 milijonov protestantov, od tega Kje? v Luki Koper okoli 60 milijonov luterancev ustrezneje protestanti, Od kod? iz Luke Koper ustrezneje evangeličani; sopomenka luteran (< Luther) Kam? v Luko Koper {B} luterančev {O} ednina: im. Luka Koper, rod. Luke Koper, daj. {O} ednina: im. luteranec, rod. luteranca, daj. Luki Koper, tož. Luko Koper, mest. pri Luki Koper, luterancu, tož. luteranca, mest. pri luterancu, or. z or. z Luko Koper luterancem; dvojina: im. luteranca, rod. luterancev, StatuS: Predlog daj. luterancema, tož. luteranca, mest. pri luterancih, or. PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb z luterancema; množina: im. luteranci, rod. luterancev, daj. luterancem, tož. luterance, mest. pri luterancih, or. Luka Koper2 -e ~ [lúka kópər, rod. lúke kópər] ž; z luteranci stvarno ime {I} ednina: im. [luteránəc], rod. [luteránca], daj. |podjetje|: delnice Luke Koper; Bil je pravnik v Luki [luteráncu], tož. [luteránca], mest. [pri luteráncu], Koper; prim. Koper or. [z‿luteráncem]; dvojina: im. [luteránca], rod. {O} ednina: im. Luka Koper, rod. Luke Koper, daj. [luteránce], daj. [luteráncema], tož. [luteránca], mest. Luki Koper, tož. Luko Koper, mest. pri Luki Koper, [pri luteráncih], or. [z‿luteráncema]; množina: im. or. z Luko Koper [luteránci], rod. [luteránce], daj. [luteráncem], tož. StatuS: Predlog [luteránce], mest. [pri luteráncih], or. [z‿luteránci] PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice Łukasz -a [lúkaš, rod. lúkaša] m; ime bitja, osebno ime jezikovnih, rasnih in verskih skupin |poljsko moško ime|: V oddaji so prikazali vtise poljskega turista Łukasza ob obisku Slovenije Luzi -ja [lúci, rod. lúcija] m; ime bitja, osebno ime {B} Łukaszev |priimek|; |italijanski pesnik, pedagog in politik|: Na {O} ednina: im. Łukasz, rod. Łukasza, daj. Łukaszu, prireditvi so se spomnili politika Maria Luzija tož. Łukasza, mest. pri Łukaszu, or. z Łukaszem; {B} Luzijev 238 {O} ednina: im. Luzi, rod. Luzija, daj. Luziju, tož. {I} ednina: im. [mártu], rod. [mártuja], daj. [mártuju], Luzija, mest. pri Luziju, or. z Luzijem; dvojina: im. tož. [mártu], mest. [pri mártuju], or. [z‿mártujem] Luzija, rod. Luzijev, daj. Luzijema, tož. Luzija, mest. StatuS: Predlog pri Luzijih, or. z Luzijema; množina: im. Luziji, rod. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev Luzijev, daj. Luzijem, tož. Luzije, mest. pri Luzijih, or. z Luziji Maciej -a [máčej, rod. máčeja] m; ime bitja, osebno ime {I} ednina: im. [lúci], rod. [lúcija], daj. [lúciju], tož. |poljsko moško ime|: Pogosto je poslušal pripovedi [lúcija], mest. [pri lúciju], or. [z‿lúcijem]; dvojina: strica Macieja im. [lúcija], rod. [lúcije], daj. [lúcijema], tož. [lúcija], {B} Maciejev mest. [pri lúcijih], or. [z‿lúcijema]; množina: im. {O} ednina: im. Maciej, rod. Macieja, daj. Macieju, [lúciji], rod. [lúcije], daj. [lúcijem], tož. [lúcije], mest. tož. Macieja, mest. pri Macieju, or. z Maciejem; [pri lúcijih], or. [z‿lúciji] dvojina: im. Macieja, rod. Maciejev, daj. Maciejema, StatuS: Predlog tož. Macieja, mest. pri Maciejih, or. z Maciejema; PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); množina: im. Macieji, rod. Maciejev, daj. Maciejem, Italijanščina tož. Macieje, mest. pri Maciejih, or. z Macieji {I} ednina: im. [máčej], rod. [máčeja], daj. [máčeju], Lužiška Nisa -e -e [lúžiška nísa, rod. lúžiške níse] tož. [máčeja], mest. [pri máčeju], or. [z‿máčejem]; ž; zemljepisno ime dvojina: im. [máčeja], rod. [máčeje], daj. [máčejema], |reka na Poljskem, Češkem in v Nemčiji|: izliv tož. [máčeja], mest. [pri máčejih], or. [z‿máčejema]; Lužiške Nise v Odro; ◎ pol. Nysa Łużycka, češ. množina: im. [máčeji], rod. [máčeje], daj. [máčejem], Lužická Nisa, nem. Lausitzer Neiße tož. [máčeje], mest. [pri máčejih], or. [z‿máčeji] {B} lužiškoniški StatuS: Predlog {O} ednina: im. Lužiška Nisa, rod. Lužiške Nise, daj. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Lužiški Nisi, tož. Lužiško Niso, mest. pri Lužiški Nisi, Poljščina or. z Lužiško Niso StatuS: Predlog Maćkowiak -a [mačkôjak, rod. mačkôjaka] m; PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Poljščina ime bitja, osebno ime |priimek|; |poljski atlet|: zlata medalja Roberta LʼAquila -e [lákila, rod. lákile] ž; zemljepisno ime Maćkowiaka |kraj v Italiji|: Kotlina L'Aquile je bila naseljena že v {B} Maćkowiakov antiki; kot prilastek, v imenovalniku V mestu L'Aquila so {O} ednina: im. Maćkowiak, rod. Maćkowiaka, kar štirje borovi gozdovi daj. Maćkowiaku, tož. Maćkowiaka, mest. pri Kje? v LʼAquili Maćkowiaku, or. z Maćkowiakom; dvojina: Od kod? iz LʼAquile im. Maćkowiaka, rod. Maćkowiakov, daj. Kam? v LʼAquilo Maćkowiakoma, tož. Maćkowiaka, mest. pri {B} Laquilčan, Laquilčanka; Laquilčanov, Maćkowiakih, or. z Maćkowiakoma; množina: im. Laquilčankin; laquilski Maćkowiaki, rod. Maćkowiakov, daj. Maćkowiakom, {O} ednina: im. LʼAquila, rod. LʼAquile, daj. LʼAquili, tož. Maćkowiake, mest. pri Maćkowiakih, or. z tož. LʼAquilo, mest. pri LʼAquili, or. z LʼAquilo Maćkowiaki StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Maardu -ja [mártu, rod. mártuja] m; zemljepisno ime Mačkov graben1 -ega -bna [máčko grábǝn, rod. |kraj v Estoniji|: jezero Maardu v Maarduju; máčkovega grábna] m; zemljepisno ime transportna povezava z Maardujem |potok v Polhograjskem hribovju|: izgradnja Kje? v Maarduju zadrževalnika na območju Mačkovega grabna; Od kod? iz Maarduja vodna pregrada v Mačkovem grabnu; kot prilastek, v Kam? v Maardu imenovalniku hidrološko modeliranje potoka Mačkov {B} Maardujčan, Maardujčanka; Maardujčanov, graben Maardujčankin; maardujski {O} ednina: im. Mačkov graben, rod. Mačkovega {O} ednina: im. Maardu, rod. Maarduja, daj. grabna, daj. Mačkovemu grabnu, tož. Mačkov graben, Maarduju, tož. Maardu, mest. pri Maarduju, or. z mest. pri Mačkovem grabnu, or. z Mačkovim grabnom Maardujem StatuS: Predlog 239 PravoPiSna kategorija: Imena voda rod. madžapradeških, daj. madžapradeškima, tož. madžapradeški, mest. pri madžapradeških, or. z Mačkov graben2 -ega -bna [máčko grábǝn, rod. madžapradeškima; množina: im. madžapradeške, máčkovega grábna] m; zemljepisno ime rod. madžapradeških, daj. madžapradeškim, tož. |dolina v Polhograjskem hribovju|: izgradnja ceste v madžapradeške, mest. pri madžapradeških, or. z Mačkovem grabnu; Na mostu v Mačkovem grabnu madžapradeškimi stoji tabla za konec vasi Polhov Gradec srednji: ednina: im. madžapradeško, rod. Kje? v Mačkovem grabnu madžapradeškega, daj. madžapradeškemu, tož. Od kod? iz Mačkovega grabna madžapradeško, mest. pri madžapradeškem, or. Kam? v Mačkov graben z madžapradeškim; dvojina: im. madžapradeški, {O} ednina: im. Mačkov graben, rod. Mačkovega rod. madžapradeških, daj. madžapradeškima, tož. grabna, daj. Mačkovemu grabnu, tož. Mačkov graben, madžapradeški, mest. pri madžapradeških, or. z mest. pri Mačkovem grabnu, or. z Mačkovim grabnom madžapradeškima; množina: im. madžapradeška, StatuS: Predlog rod. madžapradeških, daj. madžapradeškim, tož. PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin madžapradeška, mest. pri madžapradeških, or. z madžapradeškimi Madža Pradeš ~ -a [mádža prádeš, rod. mádža StatuS: Predlog prádeša] m; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, |zvezna država v Indiji|: zaloge boksita v Madža pokrajin, otokov) Pradešu; kot prilastek, v imenovalniku prestolnica zvezne države Madža Pradeš; ◎ hind. Madhya Pradeś Mäe -ja [mêe, rod. mêeja] m; ime bitja, osebno ime Kje? v Madža Pradešu |priimek|; |estonski politik|: spomini Hjalmarja Mäeja Od kod? iz Madža Pradeša na nemško okupacijo v Estoniji; Med okupacijo je Kam? v Madža Pradeš sodeloval z Mäejem {B} Madžapradešan, Madžapradešanka; {B} Mäejev Madžapradešanov, Madžapradešankin; {O} ednina: im. Mäe, rod. Mäeja, daj. Mäeju, tož. madžapradeški Mäeja, mest. pri Mäeju, or. z Mäejem; dvojina: im. {O} ednina: im. Madža Pradeš, rod. Madža Pradeša, Mäeja, rod. Mäejev, daj. Mäejema, tož. Mäeja, mest. daj. Madža Pradešu, tož. Madža Pradeš, mest. pri pri Mäejih, or. z Mäejema; množina: im. Mäeji, rod. Madža Pradešu, or. z Madža Pradešem Mäejev, daj. Mäejem, tož. Mäeje, mest. pri Mäejih, or. {I} ednina: im. [mádža prádeš], rod. [mádža prádeša], z Mäeji daj. [mádža prádešu], tož. [mádža prádeš], mest. [pri {I} ednina: im. [mêe], rod. [mêeja], daj. [mêeju], tož. mádža prádešu], or. [z‿mádža prádešem] [mêeja], mest. [pri mêeju], or. [z‿mêejem]; dvojina: StatuS: Predlog im. [mêeja], rod. [mêeje], daj. [mêejema], tož. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) [mêeja], mest. [pri mêejih], or. [z‿mêejema]; množina: enot im. [mêeji], rod. [mêeje], daj. [mêejem], tož. [mêeje], mest. [pri mêejih], or. [z‿mêeji] madžapradeški -a -o [mádžaprádeški] prid. StatuS: Predlog madžapradeško ljudstvo (< Madža Pradeš) PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) {O} moški: ednina: im. madžapradeški, rod. madžapradeškega, daj. madžapradeškemu, tož. Mäejev -a -o [mêeje, ž. mêejeva, s. mêejevo] prid. madžapradeški (živostno madžapradeškega), mest. objava Mäejevih spominov (< Mäe) pri madžapradeškem, or. z madžapradeškim; {O} moški: ednina: im. Mäejev, rod. Mäejevega, daj. dvojina: im. madžapradeška, rod. madžapradeških, Mäejevemu, tož. Mäejev (živostno Mäejevega), mest. daj. madžapradeškima, tož. madžapradeška, mest. pri Mäejevem, or. z Mäejevim; dvojina: im. Mäejeva, pri madžapradeških, or. z madžapradeškima; rod. Mäejevih, daj. Mäejevima, tož. Mäejeva, mest. pri množina: im. madžapradeški, rod. madžapradeških, Mäejevih, or. z Mäejevima; množina: im. Mäejevi, daj. madžapradeškim, tož. madžapradeške, mest. pri rod. Mäejevih, daj. Mäejevim, tož. Mäejeve, mest. pri madžapradeških, or. z madžapradeškimi Mäejevih, or. z Mäejevimi ženski: ednina: im. madžapradeška, rod. ženski: ednina: im. Mäejeva, rod. Mäejeve, daj. madžapradeške, daj. madžapradeški, tož. Mäejevi, tož. Mäejevo, mest. pri Mäejevi, or. z madžapradeško, mest. pri madžapradeški, or. z Mäejevo; dvojina: im. Mäejevi, rod. Mäejevih, daj. madžapradeško; dvojina: im. madžapradeški, Mäejevima, tož. Mäejevi, mest. pri Mäejevih, or. z 240 Mäejevima; množina: im. Mäejeve, rod. Mäejevih, množina: im. Magrittova, rod. Magrittovih, daj. daj. Mäejevim, tož. Mäejeve, mest. pri Mäejevih, or. z Magrittovim, tož. Magrittova, mest. pri Magrittovih, Mäejevimi or. z Magrittovimi srednji: ednina: im. Mäejevo, rod. Mäejevega, daj. StatuS: Predlog Mäejevemu, tož. Mäejevo, mest. pri Mäejevem, or. PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Svojilni z Mäejevim; dvojina: im. Mäejevi, rod. Mäejevih, pridevniki (iz priimkov) daj. Mäejevima, tož. Mäejevi, mest. pri Mäejevih, or. z Mäejevima; množina: im. Mäejeva, rod. Mäejevih, Maine1 -a [mêjn, rod. mêjna] m; zemljepisno ime daj. Mäejevim, tož. Mäejeva, mest. pri Mäejevih, or. z |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Mäejevimi gozdnata notranjost Maina; farme v Mainu; kot StatuS: Predlog prilastek, v imenovalniku volitve v zvezni državi Maine PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Kje? v Mainu Od kod? iz Maina Magritte -tta [magrít, rod. magríta] m; ime bitja, Kam? v Maine osebno ime {B} Mainčan, Mainčanka; Mainčanov, Mainčankin; |priimek|; |belgijski nadrealistični slikar|: umetniška mainski dela Renéja Magritta; muzej, posvečen slikarju {O} ednina: im. Maine, rod. Maina, daj. Mainu, tož. Magrittu Maine, mest. pri Mainu, or. z Mainom {B} Magrittov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Magritte, rod. Magritta, daj. Magrittu, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) tož. Magritta, mest. pri Magrittu, or. z Magrittom; enot dvojina: im. Magritta, rod. Magrittov, daj. Magrittoma, tož. Magritta, mest. pri Magrittih, or. z Magrittoma; Maine2 -a [mên, rod. mêna] m; zemljepisno ime množina: im. Magritti, rod. Magrittov, daj. Magrittom, |provinca v Franciji|: Maine danes zajema tož. Magritte, mest. pri Magrittih, or. z Magritti departmaja Mayenne in Sarthe; Družina Laval je bila StatuS: Predlog ena od najmočnejših družin v Mainu; kot prilastek, v PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Lastna imenovalniku francoska revolucija v provinci Maine imena (priimki) Kje? v Mainu Od kod? iz Maina Magrittov -a -o [magríto, ž. magrítova, s. Kam? v Maine magrítovo] prid. {B} Mainčan, Mainčanka; Mainčanov, Mainčankin; Najbolj znane Magrittove slike so ovitki rockovskih mainski albumov (< Magritte) {O} ednina: im. Maine, rod. Maina, daj. Mainu, tož. {O} moški: ednina: im. Magrittov, rod. Maine, mest. pri Mainu, or. z Mainom Magrittovega, daj. Magrittovemu, tož. Magrittov StatuS: Predlog (živostno Magrittovega), mest. pri Magrittovem, PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena or. z Magrittovim; dvojina: im. Magrittova, rod. Magrittovih, daj. Magrittovima, tož. Magrittova, mest. mainski1 -a -o [mêjnski] prid. pri Magrittovih, or. z Magrittovima; množina: im. mainska atlantska obala (< Maine1) Magrittovi, rod. Magrittovih, daj. Magrittovim, tož. {O} moški: ednina: im. mainski, rod. mainskega, daj. Magrittove, mest. pri Magrittovih, or. z Magrittovimi mainskemu, tož. mainski (živostno mainskega), mest. ženski: ednina: im. Magrittova, rod. Magrittove, daj. pri mainskem, or. z mainskim; dvojina: im. mainska, Magrittovi, tož. Magrittovo, mest. pri Magrittovi, rod. mainskih, daj. mainskima, tož. mainska, mest. pri or. z Magrittovo; dvojina: im. Magrittovi, rod. mainskih, or. z mainskima; množina: im. mainski, Magrittovih, daj. Magrittovima, tož. Magrittovi, mest. rod. mainskih, daj. mainskim, tož. mainske, mest. pri pri Magrittovih, or. z Magrittovima; množina: im. mainskih, or. z mainskimi Magrittove, rod. Magrittovih, daj. Magrittovim, tož. ženski: ednina: im. mainska, rod. mainske, daj. Magrittove, mest. pri Magrittovih, or. z Magrittovimi mainski, tož. mainsko, mest. pri mainski, or. z srednji: ednina: im. Magrittovo, rod. Magrittovega, mainsko; dvojina: im. mainski, rod. mainskih, daj. daj. Magrittovemu, tož. Magrittovo, mest. pri mainskima, tož. mainski, mest. pri mainskih, or. z Magrittovem, or. z Magrittovim; dvojina: im. mainskima; množina: im. mainske, rod. mainskih, Magrittovi, rod. Magrittovih, daj. Magrittovima, tož. daj. mainskim, tož. mainske, mest. pri mainskih, or. z Magrittovi, mest. pri Magrittovih, or. z Magrittovima; mainskimi 241 srednji: ednina: im. mainsko, rod. mainskega, daj. Mäkäräinen1 -a [mêkerejnen, rod. mêkerejnena] m; mainskemu, tož. mainsko, mest. pri mainskem, or. ime bitja, osebno ime z mainskim; dvojina: im. mainski, rod. mainskih, |finski priimek|: V Helsinkih smo prenočili pri daj. mainskima, tož. mainski, mest. pri mainskih, or. Mäkäräinenu z mainskima; množina: im. mainska, rod. mainskih, {B} Mäkäräinenov daj. mainskim, tož. mainska, mest. pri mainskih, or. z {O} ednina: im. Mäkäräinen, rod. Mäkäräinena, mainskimi daj. Mäkäräinenu, tož. Mäkäräinena, mest. pri StatuS: Predlog Mäkäräinenu, or. z Mäkäräinenom; dvojina: PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, im. Mäkäräinena, rod. Mäkäräinenov, daj. pokrajin, otokov) Mäkäräinenoma, tož. Mäkäräinena, mest. pri Mäkäräinenih, or. z Mäkäräinenoma; množina: im. mainski2 -a -o [mênski] prid. Mäkäräineni, rod. Mäkäräinenov, daj. Mäkäräinenom, knez mainske frankovske države (< Maine2) tož. Mäkäräinene, mest. pri Mäkäräinenih, or. z {O} moški: ednina: im. mainski, rod. mainskega, daj. Mäkäräineni mainskemu, tož. mainski (živostno mainskega), mest. StatuS: Predlog pri mainskem, or. z mainskim; dvojina: im. mainska, PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) rod. mainskih, daj. mainskima, tož. mainska, mest. pri mainskih, or. z mainskima; množina: im. mainski, Mäkäräinen2 -- [mêkerejnen, rod. mêkerejnen] ž; rod. mainskih, daj. mainskim, tož. mainske, mest. pri ime bitja, osebno ime mainskih, or. z mainskimi |priimek|: navadno ob ženskem imenu ali samostalniku ženski: ednina: im. mainska, rod. mainske, daj. v vlogi poklicnega, vljudnostnega, akademskega naziva S mainski, tož. mainsko, mest. pri mainski, or. z Kaiso Mäkäräinen se je borila za veliki kristalni mainsko; dvojina: im. mainski, rod. mainskih, daj. globus mainskima, tož. mainski, mest. pri mainskih, or. z {O} ednina: im. Mäkäräinen, rod. Mäkäräinen, daj. mainskima; množina: im. mainske, rod. mainskih, Mäkäräinen, tož. Mäkäräinen, mest. pri Mäkäräinen, daj. mainskim, tož. mainske, mest. pri mainskih, or. z or. z Mäkäräinen; dvojina: im. Mäkäräinen, rod. mainskimi Mäkäräinen, daj. Mäkäräinen, tož. Mäkäräinen, mest. srednji: ednina: im. mainsko, rod. mainskega, daj. pri Mäkäräinen, or. z Mäkäräinen; množina: im. mainskemu, tož. mainsko, mest. pri mainskem, or. Mäkäräinen, rod. Mäkäräinen, daj. Mäkäräinen, tož. z mainskim; dvojina: im. mainski, rod. mainskih, Mäkäräinen, mest. pri Mäkäräinen, or. z Mäkäräinen daj. mainskima, tož. mainski, mest. pri mainskih, or. StatuS: Predlog z mainskima; množina: im. mainska, rod. mainskih, PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) daj. mainskim, tož. mainska, mest. pri mainskih, or. z mainskimi Mäkäräinenov -a -o [mêkerejneno, ž. StatuS: Predlog mêkerejnenova, s. mêkerejnenovo] prid. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Mäkäräinenova hiša (< Mäkäräinen1) pokrajin, otokov) {O} moški: ednina: im. Mäkäräinenov, rod. Mäkäräinenovega, daj. Mäkäräinenovemu, tož. Majewski -ega [majéski, rod. majéskega] m; ime Mäkäräinenov (živostno Mäkäräinenovega), mest. bitja, osebno ime pri Mäkäräinenovem, or. z Mäkäräinenovim; |priimek|; |poljski filmski režiser|: Režiserju Lechu dvojina: im. Mäkäräinenova, rod. Mäkäräinenovih, Majewskemu je blizu tudi pesniško ustvarjanje; za daj. Mäkäräinenovima, tož. Mäkäräinenova, mest. izražanje svojine film Majewskega pri Mäkäräinenovih, or. z Mäkäräinenovima; {O} ednina: im. Majewski, rod. Majewskega, množina: im. Mäkäräinenovi, rod. Mäkäräinenovih, daj. Majewskemu, tož. Majewskega, mest. pri daj. Mäkäräinenovim, tož. Mäkäräinenove, mest. pri Majewskem, or. z Majewskim; dvojina: im. Mäkäräinenovih, or. z Mäkäräinenovimi Majewska, rod. Majewskih, daj. Majewskima, tož. ženski: ednina: im. Mäkäräinenova, rod. Majewska, mest. pri Majewskih, or. z Majewskima; Mäkäräinenove, daj. Mäkäräinenovi, tož. množina: im. Majewski, rod. Majewskih, daj. Mäkäräinenovo, mest. pri Mäkäräinenovi, or. z Majewskim, tož. Majewske, mest. pri Majewskih, or. z Mäkäräinenovo; dvojina: im. Mäkäräinenovi, Majewskimi rod. Mäkäräinenovih, daj. Mäkäräinenovima, tož. StatuS: Predlog Mäkäräinenovi, mest. pri Mäkäräinenovih, or. z PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Mäkäräinenovima; množina: im. Mäkäräinenove, 242 rod. Mäkäräinenovih, daj. Mäkäräinenovim, tož. tož. Makuce, mest. pri Makucih, or. z Makuci Mäkäräinenove, mest. pri Mäkäräinenovih, or. z {I} ednina: im. [makúc], rod. [makúca], daj. Mäkäräinenovimi [makúcu], tož. [makúca], mest. [pri makúcu], or. srednji: ednina: im. Mäkäräinenovo, rod. [z‿makúcem]; dvojina: im. [makúca], rod. [makúce], Mäkäräinenovega, daj. Mäkäräinenovemu, tož. daj. [makúcema], tož. [makúca], mest. [pri makúcih], Mäkäräinenovo, mest. pri Mäkäräinenovem, or. or. [z‿makúcema]; množina: im. [makúci], rod. z Mäkäräinenovim; dvojina: im. Mäkäräinenovi, [makúce], daj. [makúcem], tož. [makúce], mest. [pri rod. Mäkäräinenovih, daj. Mäkäräinenovima, tož. makúcih], or. [z‿makúci] Mäkäräinenovi, mest. pri Mäkäräinenovih, or. z StatuS: Predlog Mäkäräinenovima; množina: im. Mäkäräinenova, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) rod. Mäkäräinenovih, daj. Mäkäräinenovim, tož. Mäkäräinenova, mest. pri Mäkäräinenovih, or. z Makučev -a -o [makúče, ž. makúčeva, s. Mäkäräinenovimi makúčevo] prid. StatuS: Predlog monografija o Makučevem umetniškem opusu; PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Makučevi lesorezi (< Makuc) normativno PojaSnilo: Svojilni pridevnik iz imen na končni Makekova kočna -e -e [mákekova kóčna, rod. c je v knjižni slovenščini tvorjen s preglašenim priponskim mákekove kóčne] ž; zemljepisno ime obrazilom -ev ( Makuc – Makučev). Nepreglašena oblika v |dolina v Kamniško-Savinjskih Alpah|: sprehod po uradnem imenu ulice (Makucova ulica) je bila uveljavljena dolini Makekove kočne; kmetija Makek v Makekovi pod vplivom pretekle kodifikacije. kočni; podor v Makekovi kočni {O} moški: ednina: im. Makučev, rod. Makučevega, daj. Makučevemu, tož. Makučev Kje? v Makekovi kočni (živostno Makučevega), mest. pri Makučevem, or. z Od kod? iz Makekove kočne Makučevim; dvojina: im. Makučeva, rod. Makučevih, Kam? v Makekovo kočno {B} kočenski daj. Makučevima, tož. Makučeva, mest. pri Makučevih, {O} or. z Makučevima; množina: im. Makučevi, rod. ednina: im. Makekova kočna, rod. Makekove kočne, Makučevih, daj. Makučevim, tož. Makučeve, mest. pri daj. Makekovi kočni, tož. Makekovo kočno, Makučevih, or. z Makučevimi mest. pri Makekovi kočni, or. z Makekovo kočno ženski: ednina: im. Makučeva, rod. Makučeve, daj. StatuS: Predlog Makučevi, tož. Makučevo, mest. pri Makučevi, or. z PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Makučevo; dvojina: im. Makučevi, rod. Makučevih, Maksimijan daj. Makučevima, tož. Makučevi, mest. pri Makučevih, -a [maksimiján, rod. maksimijána] m; or. z Makučevima; množina: im. Makučeve, rod. ime bitja, osebno ime Makučevih, daj. Makučevim, tož. Makučeve, mest. pri |rimski cesar|; |dolgo ime Avrelij Valerij Maksimijan|: Makučevih, or. z Makučevimi Dioklecijanov sovladar Maksimijan je živel na srednji: ednina: im. Makučevo, rod. Makučevega, daj. Siciliji; ◎ lat. Aurelius Valerius Maximianus Makučevemu, tož. Makučevo, mest. pri Makučevem, {B} Maksimijanov or. z Makučevim; dvojina: im. Makučevi, rod. {O} ednina: im. Maksimijan, rod. Maksimijana, Makučevih, daj. Makučevima, tož. Makučevi, mest. daj. Maksimijanu, tož. Maksimijana, mest. pri pri Makučevih, or. z Makučevima; množina: im. Maksimijanu, or. z Maksimijanom Makučeva, rod. Makučevih, daj. Makučevim, tož. StatuS: Predlog Makučeva, mest. pri Makučevih, or. z Makučevimi PravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Makuc -a [makúc, rod. makúca] m; ime bitja, osebno ime Mala draga -e -e [mála drága, rod. mále dráge] ž; |priimek|; |slovenski slikar in grafik|: grafike zemljepisno ime Vladimirja Makuca ; sodelovanje z Makucem |ime več zalivov na Hrvaškem|: obala Male drage; {B} Makučev kot prilastek, v imenovalniku plaža v zalivu Mala draga {O} ednina: im. Makuc, rod. Makuca, daj. Makucu, Kje? v Mali dragi tož. Makuca, mest. pri Makucu, or. z Makucem; Od kod? iz Male drage dvojina: im. Makuca, rod. Makucev, daj. Makucema, Kam? v Malo drago tož. Makuca, mest. pri Makucih, or. z Makucema; {B} malodraški množina: im. Makuci, rod. Makucev, daj. Makucem, {O} ednina: im. Mala draga, rod. Male drage, daj. Mali 243 dragi, tož. Malo drago, mest. pri Mali dragi, or. z Malo Kam? v Malo peščeno puščavo drago {B} malopeščenopuščavski StatuS: Predlog {O} ednina: im. Mala peščena puščava, rod. Male PravoPiSna kategorija: Imena voda peščene puščave, daj. Mali peščeni puščavi, tož. Malo peščeno puščavo, mest. pri Mali peščeni puščavi, or. z Malá Fatra -e -e [mála fátra, rod. mále fátre] ž; Malo peščeno puščavo zemljepisno ime StatuS: Predlog |gorovje v Evropi|: Del Male Fatre je zavarovan kot PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena narodni park; kanjoni in slapovi v Mali Fatri Kje? v Mali Fatri Malé Borové -ih Borov [mále bórove, rod. málih Od kod? iz Male Fatre bóro] ž mn.; zemljepisno ime Kam? v Malo Fatro |kraj na Slovaškem|: ljudska arhitektura v Malih {O} ednina: im. Malá Fatra, rod. Male Fatre, daj. Mali Borovah; kot prilastek, v imenovalniku prebivalci vasi Fatri, tož. Malo Fatro, mest. pri Mali Fatri, or. z Malo Malé Borové Fatro Kje? v Malih Borovah StatuS: Predlog Od kod? iz Malih Borov PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; Kam? v Malé Borové Slovaščina {B} Maloborovčan, Maloborovčanka; Maloborovčanov, Maloborovčankin; maloborovski Mala Kopa -e -e [mála kôpa, rod. mále kôpe] ž; {O} množina: im. Malé Borové, rod. Malih Borov, daj. zemljepisno ime Malim Borovam, tož. Male Borove, mest. pri Malih |vzpetina na Pohorju|: Pot po zahodnih obronkih Borovah, or. z Malimi Borovami Pohorja do Male Kope je primerna za pohodnike, {I} množina: im. [mále bórove], rod. [málih bóro], jezdece in kolesarje; smučarske proge na Mali in daj. [málim bórovam], tož. [mále bórove], mest. [pri Veliki Kopi; prim. Kope málih bórovah], or. [z‿málimi bórovami] Kje? na Mali Kopi StatuS: Predlog Od kod? z Male Kope PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina Kam? na Malo Kopo {O} ednina: im. Mala Kopa, rod. Male Kope, daj. Mali Mali grad1 -ega -u in -ega -a [máli grát, rod. málega Kopi, tož. Malo Kopo, mest. pri Mali Kopi, or. z Malo gradú in málega gráda] m; zemljepisno ime Kopo |vzpetina v Kamniku|: pobočje Malega gradu/grada; StatuS: Predlog kapela na Malem gradu PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Kje? na Malem gradu Od kod? z Malega gradu in z Malega grada Mala ledena jama -e -e -e [mála ledéna jáma, rod. Kam? na Mali grad mále ledéne jáme] ž; zemljepisno ime {B} malograjski |jama na Goriškem|: obisk Male ledene jame; sekanje {O} ednina: im. Mali grad, rod. Malega gradu in ledu v Mali ledeni jami Malega grada, daj. Malemu gradu, tož. Mali grad, Kje? v Mali ledeni jami mest. pri Malem gradu, or. z Malim gradom Od kod? iz Male ledene jame {I} ednina: im. [máli grát], rod. [málega gradú] in Kam? v Malo ledeno jamo [málega gráda], daj. [málemu grádu], tož. [máli grát], {O} ednina: im. Mala ledena jama, rod. Male ledene mest. [pri málem grádu], or. [z‿málim grádom] jame, daj. Mali ledeni jami, tož. Malo ledeno jamo, StatuS: Predlog mest. pri Mali ledeni jami, or. z Malo ledeno jamo PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Mali grad2 -ega -u in -ega -a [máli grát, rod. málega gradú in málega gráda] m; zemljepisno ime Mala peščena puščava -e -e -e [mála peščéna |ime več gradov|: Andeški so bili lastniki Starega in puščáva, rod. mále peščéne puščáve] ž; zemljepisno ime Malega gradu/grada v Kamniku; knjižnica v Malem |puščava v Zahodni Avstraliji|: Prečkal je Malo gradu na Ptuju peščeno puščavo; ◎ angl. Little Sandy Desert {O} ednina: im. Mali grad, rod. Malega gradu in Kje? v Mali peščeni puščavi Malega grada, daj. Malemu gradu, tož. Mali grad, Od kod? iz Male peščene puščave mest. pri Malem gradu, or. z Malim gradom 244 {I} ednina: im. [máli grát], rod. [málega gradú] in Manet -a [mané, rod. manêja] m; ime bitja, osebno ime [málega gráda], daj. [málemu grádu], tož. [máli grát], |priimek|; |francoski slikar|: slikarska dela Édouarda mest. [pri málem grádu], or. [z‿málim grádom] Maneta; V Parizu se je družil z Manetom/Manetem StatuS: Predlog {B} Manetov in Manetev PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb {O} ednina: im. Manet, rod. Maneta, daj. Manetu, tož. Maneta, mest. pri Manetu, or. z Manetom in z Malý Dunaj -ega -a [máli dúnaj, rod. málega Manetem; dvojina: im. Maneta, rod. Manetov in dúnaja] m; zemljepisno ime Manetev, daj. Manetoma in Manetema, tož. Maneta, |reka na Slovaškem|: izliv Malega Dunaja v Váh; kot mest. pri Manetih, or. z Manetoma in z Manetema; prilastek, v imenovalniku most čez reko Malý Dunaj množina: im. Maneti, rod. Manetov in Manetev, daj. normativno PojaSnilo: Uporablja se tudi povsem poslovenjena Manetom in Manetem, tož. Manete, mest. pri Manetih, oblika imena, tj. Mala Donava, ki je ženskega spola in ni or. z Maneti evidentiran eksonim. {I} ednina: im. [mané], rod. [manêja], daj. [manêju], {B} malodunajski tož. [manêja], mest. [pri manêju], or. [z‿manêjem]; {O} ednina: im. Malý Dunaj, rod. Malega Dunaja, daj. dvojina: im. [manêja], rod. [manêje], daj. Malemu Dunaju, tož. Mali Dunaj, mest. pri Malem [manêjema], tož. [manêja], mest. [pri manêjih], or. Dunaju, or. z Malim Dunajem [z‿manêjema]; množina: im. [manêji], rod. [manêje], {I} ednina: im. [máli dúnaj], rod. [málega dúnaja], daj. daj. [manêjem], tož. [manêje], mest. [pri manêjih], or. [málemu dúnaju], tož. [máli dúnaj], mest. [pri málem [z‿manêji] dúnaju], or. [z‿málim dúnajem] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Slovaščina Manetev prid.; obširneje glej pri Manetov Małysz -a [máliš, rod. máliša] m; ime bitja, osebno ime |priimek|; |poljski smučarski skakalec|: polet Adama Manetov -a -o Małysza; skakalni dvoboj z Małyszem in Manetev -a -o [manêje, ž. manêjeva, {B} Małyszev s. manêjevo] prid. Manetov/Manetev slikarski slog; Manetova/ {O} ednina: im. Małysz, rod. Małysza, daj. Małyszu, Maneteva »Olimpija« (< Manet) tož. Małysza, mest. pri Małyszu, or. z Małyszem; {O} moški: ednina: im. Manetov in Manetev, rod. dvojina: im. Małysza, rod. Małyszev, daj. Małyszema, Manetovega in Manetevega, daj. Manetovemu in tož. Małysza, mest. pri Małyszih, or. z Małyszema; Manetevemu, tož. Manetov in Manetev (živostno množina: im. Małyszi, rod. Małyszev, daj. Małyszem, Manetovega in Manetevega), mest. pri Manetovem tož. Małysze, mest. pri Małyszih, or. z Małyszi {I} in pri Manetevem, or. z Manetovim in z Manetevim; ednina: im. [máliš], rod. [máliša], daj. [málišu], tož. [máliša], mest. [pri málišu], or. [z‿málišem]; dvojina: im. Manetova in Maneteva, rod. Manetovih in Manetevih, daj. Manetovima in Manetevima, tož. dvojina: im. [máliša], rod. [máliše], daj. [málišema], Manetova in Maneteva, mest. pri Manetovih in pri tož. [máliša], mest. [pri máliših], or. [z‿málišema]; Manetevih, or. z Manetovima in z Manetevima; množina: im. [máliši], rod. [máliše], daj. [málišem], tož. [máliše], mest. [pri máliših], or. [z‿máliši] množina: im. Manetovi in Manetevi, rod. Manetovih in Manetevih, daj. Manetovim in Manetevim, tož. StatuS: Predlog Manetove in Maneteve, mest. pri Manetovih in pri PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Manetevih, or. z Manetovimi in z Manetevimi Máňa ženski: -e [mánja, ednina: im. Manetova in Maneteva, rod. rod. mánje] ž; ime bitja, osebno ime Manetove |češko žensko ime|: Na poti smo se ustavili pri in Maneteve, daj. Manetovi in Manetevi, prijateljici Máňi tož. Manetovo in Manetevo, mest. pri Manetovi in pri Manetevi, {B} Máňin or. z Manetovo in z Manetevo; dvojina: im. Manetovi {O} in Manetevi, rod. Manetevih in Manetovih, ednina: im. Máňa, rod. Máňe, daj. Máňi, tož. Máňo, daj. Manetovima in Manetevima, tož. Manetovi in mest. pri Máňi, or. z Máňo; dvojina: im. Máňi, Manetevi, mest. pri Manetovih in pri Manetevih, rod. Máň, daj. Máňama, tož. Máňi, mest. pri Máňah, or. z Máňama; or. z Manetovima in z Manetevima; množina: im. množina: im. Máňe, rod. Máň, daj. Máňam, Manetove in Maneteve, rod. Manetovih in Manetevih, tož. Máňe, mest. pri Máňah, or. z Máňami daj. Manetevim in Manetovim, tož. Manetove in StatuS: Predlog Maneteve, mest. pri Manetovih in pri Manetevih, or. z PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); Češčina Manetovimi in z Manetevimi 245 srednji: ednina: im. Manetovo in Manetevo, rod. manhattanskih, or. z manhattanskimi Manetovega in Manetevega, daj. Manetovemu in srednji: ednina: im. manhattansko, rod. Manetevemu, tož. Manetovo in Manetevo, mest. pri manhattanskega, daj. manhattanskemu, tož. Manetovem in pri Manetevem, or. z Manetovim in manhattansko, mest. pri manhattanskem, or. z Manetevim; dvojina: im. Manetovi in Manetevi, z manhattanskim; dvojina: im. manhattanski, rod. Manetovih in Manetevih, daj. Manetovima in rod. manhattanskih, daj. manhattanskima, tož. Manetevima, tož. Manetovi in Manetevi, mest. pri manhattanski, mest. pri manhattanskih, or. z Manetovih in pri Manetevih, or. z Manetovima in z manhattanskima; množina: im. manhattanska, Manetevima; množina: im. Manetova in Maneteva, rod. manhattanskih, daj. manhattanskim, tož. rod. Manetovih in Manetevih, daj. Manetovim in manhattanska, mest. pri manhattanskih, or. z Manetevim, tož. Manetova in Maneteva, mest. pri manhattanskimi Manetovih in pri Manetevih, or. z Manetovimi in z StatuS: Predlog Manetevimi PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih StatuS: Predlog nenaselbinskih/nekrajevnih imen) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Männik -a [mênik, rod. mênika] m; ime bitja, osebno Manhattan -ttna [mǝnhêtǝn, rod. mǝnhêtna] m; ime zemljepisno ime |estonski priimek|: literarno ustvarjanje Eduarda |del New Yorka|: urbani kanjoni v spodnjem delu Männika Manhattna; Na Manhattan sem šel čez Brooklynski {B} Männikov most; prim. Spodnji Manhattan {O} ednina: im. Männik, rod. Männika, daj. Kje? na Manhattnu Männiku, tož. Männika, mest. pri Männiku, or. z Od kod? z Manhattna Männikom; dvojina: im. Männika, rod. Männikov, daj. Kam? na Manhattan Männikoma, tož. Männika, mest. pri Männikih, or. z {B} Manhattančan, Manhattančanka; Männikoma; množina: im. Männiki, rod. Männikov, Manhattančanov, Manhattančankin; manhattanski daj. Männikom, tož. Männike, mest. pri Männikih, or. z {O} ednina: im. Manhattan, rod. Manhattna, daj. Männiki Manhattnu, tož. Manhattan, mest. pri Manhattnu, or. z StatuS: Predlog Manhattnom PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Männikov -a -o [mêniko, ž. mênikova, s. mênikovo] prid. manhattanski -a -o [mǝnhêtǝnski] prid. Männikov roman (< Männik) manhattanski nebotičniki; manhattanske soseske; {O} moški: ednina: im. Männikov, rod. prim. Manhattanski most (< Manhattan) Männikovega, daj. Männikovemu, tož. Männikov {O} moški: ednina: im. manhattanski, rod. (živostno Männikovega), mest. pri Männikovem, manhattanskega, daj. manhattanskemu, tož. or. z Männikovim; dvojina: im. Männikova, rod. manhattanski (živostno manhattanskega), mest. Männikovih, daj. Männikovima, tož. Männikova, mest. pri manhattanskem, or. z manhattanskim; pri Männikovih, or. z Männikovima; množina: im. dvojina: im. manhattanska, rod. manhattanskih, Männikovi, rod. Männikovih, daj. Männikovim, tož. daj. manhattanskima, tož. manhattanska, mest. Männikove, mest. pri Männikovih, or. z Männikovimi pri manhattanskih, or. z manhattanskima; ženski: ednina: im. Männikova, rod. Männikove, daj. množina: im. manhattanski, rod. manhattanskih, Männikovi, tož. Männikovo, mest. pri Männikovi, daj. manhattanskim, tož. manhattanske, mest. pri or. z Männikovo; dvojina: im. Männikovi, rod. manhattanskih, or. z manhattanskimi Männikovih, daj. Männikovima, tož. Männikovi, mest. ženski: ednina: im. manhattanska, rod. manhattanske, pri Männikovih, or. z Männikovima; množina: im. daj. manhattanski, tož. manhattansko, mest. pri Männikove, rod. Männikovih, daj. Männikovim, tož. manhattanski, or. z manhattansko; dvojina: Männikove, mest. pri Männikovih, or. z Männikovimi im. manhattanski, rod. manhattanskih, daj. srednji: ednina: im. Männikovo, rod. Männikovega, manhattanskima, tož. manhattanski, mest. pri daj. Männikovemu, tož. Männikovo, mest. pri manhattanskih, or. z manhattanskima; množina: Männikovem, or. z Männikovim; dvojina: im. im. manhattanske, rod. manhattanskih, daj. Männikovi, rod. Männikovih, daj. Männikovima, tož. manhattanskim, tož. manhattanske, mest. pri Männikovi, mest. pri Männikovih, or. z Männikovima; 246 množina: im. Männikova, rod. Männikovih, daj. ženski: ednina: im. Mantegneva, rod. Mantegneve, Männikovim, tož. Männikova, mest. pri Männikovih, daj. Mantegnevi, tož. Mantegnevo, mest. pri or. z Männikovimi Mantegnevi, or. z Mantegnevo; dvojina: im. StatuS: Predlog Mantegnevi, rod. Mantegnevih, daj. Mantegnevima, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) tož. Mantegnevi, mest. pri Mantegnevih, or. z Mantegnevima; množina: im. Mantegneve, rod. Mantegna -e in Mantegna -a [manténja, rod. Mantegnevih, daj. Mantegnevim, tož. Mantegneve, manténje in manténja] m; ime bitja, osebno ime mest. pri Mantegnevih, or. z Mantegnevimi |priimek|; |italijanski slikar|: freske Andree/Andrea srednji: ednina: im. Mantegnevo, rod. Mantegnevega, Mantegne/Mantegna; povezave med Bellinijem in daj. Mantegnevemu, tož. Mantegnevo, mest. pri Mantegno/Mantegnem Mantegnevem, or. z Mantegnevim; dvojina: im. {B} Mantegnev Mantegnevi, rod. Mantegnevih, daj. Mantegnevima, {O} ednina: im. Mantegna, rod. Mantegne in tož. Mantegnevi, mest. pri Mantegnevih, or. z Mantegna, daj. Mantegni in Mantegnu, tož. Mantegno Mantegnevima; množina: im. Mantegneva, rod. in Mantegna, mest. pri Mantegni in pri Mantegnu, Mantegnevih, daj. Mantegnevim, tož. Mantegneva, or. z Mantegno in z Mantegnem; dvojina: im. mest. pri Mantegnevih, or. z Mantegnevimi Mantegni in Mantegna, rod. Mantegn in Mantegnev, StatuS: Predlog daj. Mantegnama in Mantegnema, tož. Mantegni in PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Mantegna, mest. pri Mantegnah in pri Mantegnih, or. z Mantegnama in z Mantegnema; množina: im. Maranhão -a [maranjáo, rod. maranjáa] m; Mantegne in Mantegni, rod. Mantegn in Mantegnev, zemljepisno ime daj. Mantegnam in Mantegnem, tož. Mantegne, mest. |zvezna država v Braziliji|: amazonski pragozd v pri Mantegnah in pri Mantegnih, or. z Mantegnami in Maranhãu; kot prilastek, v imenovalniku industrija v z Mantegni zvezni državi Maranhão {I} ednina: im. [manténja], rod. [manténje] in Kje? v Maranhãu [manténja], daj. [manténji] in [manténju], tož. Od kod? iz Maranhãa [manténjo] in [manténja], mest. [pri manténji] in Kam? v Maranhão [pri manténju], or. [z‿manténjo] in [z‿manténjem]; {B} Maranhãjčan, Maranhãjčanka; Maranhãjčanov, dvojina: im. [manténji] in [manténja], rod. [manténʼ] in Maranhãjčankin; maranhãjski [manténje], daj. [manténjama] in [manténjema], tož. {O} ednina: im. Maranhão, rod. Maranhãa, daj. [manténji] in [manténja], mest. [pri manténjah] in [pri Maranhãu, tož. Maranhão, mest. pri Maranhãu, or. z manténjih], or. [z‿manténjama] in [z‿manténjema]; Maranhãom množina: im. [manténje] in [manténji], rod. [manténʼ] StatuS: Predlog in [manténje], daj. [manténjam] in [manténjem], tož. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) [manténje], mest. [pri manténjah] in [pri manténjih], enot or. [z‿manténjami] in [z‿manténji] StatuS: Predlog Marche1 -cha [márš, rod. márša] m; zemljepisno ime PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); |pokrajina v Franciji|: Marche leži v osrednji Italijanščina Franciji; zgodovina Marcha; živinoreja v Marchu Kje? v Marchu Mantegnev -a -o [manténje, ž. manténjeva, s. Od kod? iz Marcha manténjevo] prid. Kam? v Marche Mantegneve freske; Mantegnevo delo (< {B} Marchan, Marchanka; Marchanov, Marchankin; Mantegna) marški {O} moški: ednina: im. Mantegnev, rod. {O} ednina: im. Marche, rod. Marcha, daj. Marchu, tož. Mantegnevega, daj. Mantegnevemu, tož. Mantegnev Marche, mest. pri Marchu, or. z Marchem (živostno Mantegnevega), mest. pri Mantegnevem, {I} ednina: im. [márš], rod. [márša], daj. [máršu], tož. or. z Mantegnevim; dvojina: im. Mantegneva, rod. [márš], mest. [pri máršu], or. [z‿máršem] Mantegnevih, daj. Mantegnevima, tož. Mantegneva, StatuS: Predlog mest. pri Mantegnevih, or. z Mantegnevima; množina: PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin im. Mantegnevi, rod. Mantegnevih, daj. Mantegnevim, tož. Mantegneve, mest. pri Mantegnevih, or. z Marche2 -cha [márke, rod. márkeja] m; zemljepisno Mantegnevimi ime 247 |pokrajina v Italiji|; gl. Marke Ďuríčkove StatuS: Predlog {B} Máriin PravoPiSni kategoriji: Imena pokrajin; Italijanščina {O} ednina: im. Mária, rod. Márie, daj. Márii, tož. Mário, mest. pri Márii, or. z Mário; dvojina: im. Márii, Marcin -a [márčin, rod. márčina] m; ime bitja, osebno rod. Márij, daj. Máriama, tož. Márii, mest. pri Máriah, ime or. z Máriama; množina: im. Márie, rod. Márij, daj. |poljsko moško ime|: skladbe Marcina Patrzałka Máriam, tož. Márie, mest. pri Máriah, or. z Máriami {B} Marcinov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Marcin, rod. Marcina, daj. Marcinu, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); tož. Marcina, mest. pri Marcinu, or. z Marcinom; Slovaščina dvojina: im. Marcina, rod. Marcinov, daj. Marcinoma, tož. Marcina, mest. pri Marcinih, or. z Marcinoma; Mariánské Lázně -ih Lázen [márijanske láznje, množina: im. Marcini, rod. Marcinov, daj. Marcinom, rod. márijanskih lázənʼ] ž mn.; zemljepisno ime tož. Marcine, mest. pri Marcinih, or. z Marcini |kraj na Češkem|: V Mariánskih Láznah so StatuS: Predlog počitnikovali vladarji, umetniki in druge slavne PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); osebe; Največja znamenitost Mariánskih Lázen je sto Poljščina mineralnih vrelcev z visoko vsebnostjo ogljikovega dioksida; kot prilastek, v imenovalniku mineralni vrelci v Marek -rka tudi Marek -a [márək, rod. márka tudi zdravilišču Mariánské Lázně márek, rod. máreka] m; ime bitja, osebno ime Kje? v Mariánskih Láznah |slovansko moško ime|: filmske vloge Marka Vašute; Od kod? iz Mariánskih Lázen |slovanski priimek|: pedagoška kariera Jiříja Marka; Kam? v Mariánské Lázně prim. Marková {B} Mariánskolázenčan, Mariánskolázenčanka; {B} Markov tudi Marekov Mariánskolázenčanov, Mariánskolázenčankin; {O} ednina: im. Marek, rod. Marka tudi Mareka, daj. mariánskolázenski Marku tudi Mareku, tož. Marka tudi Mareka, mest. pri {O} množina: im. Mariánské Lázně, rod. Mariánskih Marku tudi pri Mareku, or. z Markom tudi z Marekom; Lázen, daj. Mariánskim Láznam, tož. Mariánské dvojina: im. Marka tudi Mareka, rod. Markov tudi Lázně, mest. pri Mariánskih Láznah, or. z Marekov, daj. Markoma tudi Marekoma, tož. Marka Mariánskimi Láznami tudi Mareka, mest. pri Markih tudi pri Marekih, or. z {I} množina: im. [márijanske láznje], rod. Markoma tudi z Marekoma; množina: im. Marki tudi [márijanskih lázәnʼ], daj. [márijanskim láznjam], tož. Mareki, rod. Markov tudi Marekov, daj. Markom tudi [márijanské láznje], mest. [pri márijanskih láznjah], Marekom, tož. Marke tudi Mareke, mest. pri Markih or. [z‿márijanskimi láznjami] tudi pri Marekih, or. z Marki tudi z Mareki StatuS: Predlog S P tatuS: Predlog ravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina P ravoPiSne kategorije: Poljščina; Lastna imena (priimki); Lastna imena (osebna, moška) Marianski jarek -ega -rka in Marijanski jarek -ega -rka [marijánski járək, rod. marijánskega járka] Maria2 -e [márja, rod. márje] ž; ime bitja, osebno ime m; zemljepisno ime |poljsko žensko ime|: Srečala se je s prijateljico |morski jarek v Tihem oceanu|: dno Marianskega/ Mario Marijanskega jarka; brezno v Marianskem/ {B} Mariin Marijanskem jarku; ◎ angl. Mariana Trench {O} ednina: im. Maria, rod. Marie, daj. Marii, tož. Kje? v Marianskem jarku in v Marijanskem jarku Mario, mest. pri Marii, or. z Mario; dvojina: im. Marii, Od kod? iz Marianskega jarka in iz Marijanskega rod. Marij, daj. Mariama, tož. Marii, mest. pri Mariah, jarka or. z Mariama; množina: im. Marie, rod. Marij, daj. Kam? v Marianski jarek in v Marijanski jarek Mariam, tož. Marie, mest. pri Mariah, or. z Mariami {O} ednina: im. Marianski jarek in Marijanski S jarek, rod. Marianskega jarka in Marijanskega jarka, tatuS: Predlog P daj. Marianskemu jarku in Marijanskemu jarku, ravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); Poljščina tož. Marianski jarek in Marijanski jarek, mest. pri Marianskem jarku in pri Marijanskem jarku, or. z Mária -e [márja, rod. márje] ž; ime bitja, osebno ime Marianskim jarkom in z Marijanskim jarkom |slovaško žensko ime|: pesniška zbirka Márie StatuS: Predlog 248 PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Mariuccii, tož. Mariuccio, mest. pri Mariuccii, or. z Mariuccio; dvojina: im. Mariuccii, rod. Mariucci, daj. Maribor -a [máribọr, rod. máribọra] m; zemljepisno Mariucciama, tož. Mariuccii, mest. pri Mariucciah, ime or. z Mariucciama; množina: im. Mariuccie, rod. |kraj v Sloveniji|: staro mestno središče Maribora; Mariucci, daj. Mariucciam, tož. Mariuccie, mest. pri V Mariboru vsako poletje poteka Festival Lent; Mariucciah, or. z Mariucciami prim. Dravske elektrarne Maribor, Letališče StatuS: Predlog Edvarda Rusjana Maribor PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); Kje? v Mariboru Italijanščina Od kod? iz Maribora Kam? v Maribor Marke Mark [márke, rod. márk] ž mn.; zemljepisno ime {B} Mariborčan, Mariborčanka; Mariborčanov, |pokrajina v Italiji|: Marke so znane po čevljarski Mariborčankin; mariborski tradiciji; jadranska obala Mark; potres v Markah; {O} ednina: im. Maribor, rod. Maribora, daj. Mariboru, kot prilastek, v imenovalniku polja sončnic v italijanski tož. Maribor, mest. pri Mariboru, or. z Mariborom pokrajini Marke; ◎ it. Marche StatuS: Predlog Kje? v Markah PravoPiSna kategorija: Imena krajev Od kod? iz Mark Kam? v Marke Máriin -a -o [márjin] prid. {B} Marčan, Marčanka; Marčanov, Marčankin; Máriina hčerka (< Maria) marški {O} moški: {O} množina: im. Marke, rod. Mark, daj. Markam, tož. ednina: im. Máriin, rod. Máriinega, daj. Máriinemu, Marke, tož. Máriin (živostno Máriinega), mest. mest. pri Markah, or. z Markami pri Máriinem, or. z Máriinim; StatuS: Predlog dvojina: im. Máriina, rod. Máriinih, daj. Máriinima, tož. Máriina, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Imena pokrajin; Italijanščina Máriinih, or. z Máriinima; množina: im. Máriini, rod. Máriinih, daj. Máriinim, tož. Máriine, mest. pri Marková -e [márkova, rod. márkove] ž; ime bitja, Máriinih, or. z Máriinimi osebno ime ženski: |priimek|; |češka astronomka|: Markovo je zanimal ednina: im. Máriina, rod. Máriine, daj. Máriini, tož. Máriino, mest. pri Máriini, or. z Máriino; vpliv Sonca na Zemljo; dvojina: za izražanje svojine razprave im. Máriini, rod. Máriinih, daj. Máriinima, tož. Máriini, Markove; prim. Marek mest. pri Máriinih, or. z Máriinima; množina: im. {O} ednina: im. Marková, rod. Markove, daj. Markovi, Máriine, rod. Máriinih, daj. Máriinim, tož. Máriine, tož. Markovo, mest. pri Markovi, or. z Markovo; mest. pri Máriinih, or. z Máriinimi dvojina: im. Markovi, rod. Markovih, daj. Markovima, srednji: ednina: im. Máriino, rod. Máriinega, daj. tož. Markovi, mest. pri Markovih, or. z Markovima; Máriinemu, tož. Máriino, mest. pri Máriinem, or. množina: im. Markove, rod. Markovih, daj. Markovim, z Máriinim; dvojina: im. Máriini, rod. Máriinih, tož. Markove, mest. pri Markovih, or. z Markovimi daj. Máriinima, tož. Máriini, mest. pri Máriinih, or. StatuS: Predlog z Máriinima; množina: im. Máriina, rod. Máriinih, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina daj. Máriinim, tož. Máriina, mest. pri Máriinih, or. z Máriinimi Márquez -a [márkes, rod. márkesa] m; ime bitja, StatuS: Predlog osebno ime PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih |španski priimek|: Tretje mesto je pripadlo špancu ženskih imen) Marcu Márquezu {B} Márquezov Marijanski jarek m; zemljepisno ime; obširneje glej pri {O} ednina: im. Márquez, rod. Márqueza, daj. Marianski jarek Márquezu, tož. Márqueza, mest. pri Márquezu, or. z Márquezom; dvojina: im. Márqueza, rod. Márquezov, Mariuccia -e [marjúča, rod. marjúče] ž; ime bitja, daj. Márquezoma, tož. Márqueza, mest. pri Márquezih, osebno ime or. z Márquezoma; množina: im. Márquezi, rod. |žensko ime|: Z Mariuccio sva stali na pragu Márquezov, daj. Márquezom, tož. Márqueze, mest. pri {B} Mariucciin Márquezih, or. z Márquezi {O} {I} ednina: im. [márkes], rod. [márkesa], daj. ednina: im. Mariuccia, rod. Mariuccie, daj. [márkesu], tož. [márkesa], mest. [pri márkesu], 249 or. [z‿márkesom]; dvojina: im. [márkesa], rod. delih Bohuslava Martinůja [márkeso], daj. [márkesoma], tož. [márkesa], mest. {B} Martinůjev [pri márkesih], or. [z‿márkesoma]; množina: im. {O} ednina: im. Martinů, rod. Martinůja, daj. [márkesi], rod. [márkeso], daj. [márkesom], tož. Martinůju, tož. Martinůja, mest. pri Martinůju, or. z [márkese], mest. [pri márkesih], or. [z‿márkesi] Martinůjem; dvojina: im. Martinůja, rod. Martinůjev, StatuS: Predlog daj. Martinůjema, tož. Martinůja, mest. pri Martinůjih, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Španščina or. z Martinůjema; množina: im. Martinůji, rod. Martinůjev, daj. Martinůjem, tož. Martinůje, mest. pri Marsala -e [marsála, rod. marsále] ž; zemljepisno ime Martinůjih, or. z Martinůji |kraj v Italiji|: Marsalo so zgradili na ruševinah {I} ednina: im. [mártinu], rod. [mártinuja], daj. starodavnega kartažanskega mesta; vroče poletje v [mártinuju], tož. [mártinuja], mest. [pri mártinuju], Marsali; ◎ sicil. Maissala or. [z‿mártinujem]; dvojina: im. [mártinuja], rod. Kje? v Marsali [mártinuje], daj. [mártinujema], tož. [mártinuja], Od kod? iz Marsale mest. [pri mártinujih], or. [z‿mártinujema]; Kam? v Marsalo množina: im. [mártinuji], rod. [mártinuje], daj. {B} Marsalčan, Marsalčanka; Marsalčanov, [mártinujem], tož. [mártinuje], mest. [pri mártinujih], Marsalčankin; marsalski or. [z‿mártinuji] {O} ednina: im. Marsala, rod. Marsale, daj. Marsali, StatuS: Predlog tož. Marsalo, mest. pri Marsali, or. z Marsalo PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina Maryland -a [mêrilent, rod. mêrilenda] m; zemljepisno ime Martin4 -a [mártin, rod. mártina] m; zemljepisno ime |zvezna država v Združenih državah Amerike|: |kraj na Slovaškem|: nekdanja težka industrija v guverner Marylanda; mesto v Marylandu; kot prilastek, Martinu; kot prilastek, v imenovalniku kulturne ustanove navadno v imenovalniku mornariške akademije v zvezni mesta Martin državi Maryland Kje? v Martinu Kje? v Marylandu Od kod? iz Martina Od kod? iz Marylanda Kam? v Martin Kam? v Maryland {B} Martinčan, Martinčanka; Martinčanov, {B} Marylandec, Marylandka; Marylandčev, Martinčankin; martinski Marylandkin; marylandski {O} ednina: im. Martin, rod. Martina, daj. Martinu, tož. {O} ednina: im. Maryland, rod. Marylanda, daj. Martin, mest. pri Martinu, or. z Martinom Marylandu, tož. Maryland, mest. pri Marylandu, or. z StatuS: Predlog Marylandom PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Martina -e [mártina, rod. mártine] ž; ime bitja, osebno enot ime |žensko ime v več jezikih|: pismo prijateljice Martine marylandski -a -o [mêrilentski] prid. {B} Martinin marylandski guverner; marylandski univerzitetni {O} ednina: im. Martina, rod. Martine, daj. Martini, raziskovalci; marylandsko podeželje (< Maryland) tož. Martino, mest. pri Martini, or. z Martino; dvojina: {O} moški: ednina: im. marylandski, rod. im. Martini, rod. Martin, daj. Martinama, tož. Martini, marylandskega, daj. marylandskemu, tož. marylandski mest. pri Martinah, or. z Martinama; množina: im. (živostno marylandskega), mest. pri marylandskem, Martine, rod. Martin, daj. Martinam, tož. Martine, mest. or. z marylandskim; dvojina: im. marylandska, rod. pri Martinah, or. z Martinami marylandskih, daj. marylandskima, tož. marylandska, StatuS: Predlog mest. pri marylandskih, or. z marylandskima; PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); množina: im. marylandski, rod. marylandskih, Slovaščina daj. marylandskim, tož. marylandske, mest. pri marylandskih, or. z marylandskimi Martinů -ja [mártinu, rod. mártinuja] m; ime bitja, ženski: ednina: im. marylandska, rod. marylandske, osebno ime daj. marylandski, tož. marylandsko, mest. pri |priimek|; |češki skladatelj|: češka ljudska motivika v marylandski, or. z marylandsko; dvojina: im. 250 marylandski, rod. marylandskih, daj. marylandskima, Matjaščeve, mest. pri Matjaščevih, or. z Matjaščevimi tož. marylandski, mest. pri marylandskih, or. z srednji: ednina: im. Matjaščevo, rod. Matjaščevega, marylandskima; množina: im. marylandske, rod. daj. Matjaščevemu, tož. Matjaščevo, mest. pri marylandskih, daj. marylandskim, tož. marylandske, Matjaščevem, or. z Matjaščevim; dvojina: im. mest. pri marylandskih, or. z marylandskimi Matjaščevi, rod. Matjaščevih, daj. Matjaščevima, tož. srednji: ednina: im. marylandsko, rod. Matjaščevi, mest. pri Matjaščevih, or. z Matjaščevima; marylandskega, daj. marylandskemu, tož. množina: im. Matjaščeva, rod. Matjaščevih, daj. marylandsko, mest. pri marylandskem, or. z Matjaščevim, tož. Matjaščeva, mest. pri Matjaščevih, marylandskim; dvojina: im. marylandski, rod. or. z Matjaščevimi marylandskih, daj. marylandskima, tož. marylandski, StatuS: Predlog mest. pri marylandskih, or. z marylandskima; PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) množina: im. marylandska, rod. marylandskih, daj. marylandskim, tož. marylandska, mest. pri Matjašec1 -šca [matjášəc, rod. matjášca] m; ime bitja, marylandskih, or. z marylandskimi osebno ime StatuS: Predlog |slovenski priimek|: Matjašec rad uporablja PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, akvarelno tehniko; Strinjal se je z gospodom pokrajin, otokov) Matjašcem {B} Matjaščev Masaryk -a [másarik, rod. másarika] m; ime bitja, {O} ednina: im. Matjašec, rod. Matjašca, daj. osebno ime Matjašcu, tož. Matjašca, mest. pri Matjašcu, or. z |priimek|; |češki politik, sociolog in filozof|: Tomáša Matjašcem; dvojina: im. Matjašca, rod. Matjašcev, daj. Garrigueja Masaryka so za predsednika izvolili kar Matjašcema, tož. Matjašca, mest. pri Matjašcih, or. z štirikrat; Po Masaryku je poimenovanih tudi nekaj Matjašcema; množina: im. Matjašci, rod. Matjašcev, ulic v Sloveniji; |češki slikar|: impresionistične slike daj. Matjašcem, tož. Matjašce, mest. pri Matjašcih, or. z Herberta Masaryka Matjašci {B} Masarykov {I} ednina: im. [matjášәc], rod. [matjášca], daj. {O} ednina: im. Masaryk, rod. Masaryka, daj. [matjášcu], tož. [matjášca], mest. [pri matjášcu], Masaryku, tož. Masaryka, mest. pri Masaryku, or. z or. [z‿matjášcem]; dvojina: im. [matjášca], rod. Masarykom; dvojina: im. Masaryka, rod. Masarykov, [matjášce], daj. [matjášcema], tož. [matjášca], mest. daj. Masarykoma, tož. Masaryka, mest. pri Masarykih, [pri matjášcih], or. [z‿matjášcema]; množina: im. or. z Masarykoma; množina: im. Masaryki, rod. [matjášci], rod. [matjášce], daj. [matjášcem], tož. Masarykov, daj. Masarykom, tož. Masaryke, mest. pri [matjášce], mest. [pri matjášcih], or. [z‿matjášci] Masarykih, or. z Masaryki StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Matjašec2 -a [matjašéc, rod. matjašéca] m; ime bitja, Matjaščev -a -o [matjášče, ž. matjáščeva, s. osebno ime matjáščevo] prid. |slovenski priimek|: Sestanka se je udeležil namesto Matjaščeva likovna razstava (< Matjašec1) Matjašeca; Skupaj s predsednikom Matjašecem so {O} moški: ednina: im. Matjaščev, rod. izvoli upravni odbor Matjaščevega, daj. Matjaščevemu, tož. Matjaščev {B} Matjašečev (živostno Matjaščevega), mest. pri Matjaščevem, {O} ednina: im. Matjašec, rod. Matjašeca, daj. or. z Matjaščevim; dvojina: im. Matjaščeva, rod. Matjašecu, tož. Matjašeca, mest. pri Matjašecu, or. z Matjaščevih, daj. Matjaščevima, tož. Matjaščeva, mest. Matjašecem; dvojina: im. Matjašeca, rod. Matjašecev, pri Matjaščevih, or. z Matjaščevima; množina: im. daj. Matjašecema, tož. Matjašeca, mest. pri Matjašecih, Matjaščevi, rod. Matjaščevih, daj. Matjaščevim, tož. or. z Matjašecema; množina: im. Matjašeci, rod. Matjaščeve, mest. pri Matjaščevih, or. z Matjaščevimi Matjašecev, daj. Matjašecem, tož. Matjašece, mest. pri ženski: ednina: im. Matjaščeva, rod. Matjaščeve, daj. Matjašecih, or. z Matjašeci Matjaščevi, tož. Matjaščevo, mest. pri Matjaščevi, {I} ednina: im. [matjašéc], rod. [matjašéca], daj. or. z Matjaščevo; dvojina: im. Matjaščevi, rod. [matjašécu], tož. [matjašéca], mest. [pri matjašécu], Matjaščevih, daj. Matjaščevima, tož. Matjaščevi, mest. or. [z‿matjašécem]; dvojina: im. [matjašéca], rod. pri Matjaščevih, or. z Matjaščevima; množina: im. [matjašéce], daj. [matjašécema], tož. [matjašéca], Matjaščeve, rod. Matjaščevih, daj. Matjaščevim, tož. mest. [pri matjašécih], or. [z‿matjašécema]; 251 množina: im. [matjašéci], rod. [matjašéce], daj. iz Matkovega kota; gorski greben med Matkovim [matjašécem], tož. [matjašéce], mest. [pri matjašécih], kotom in Logarsko dolino; kot prilastek, navadno v or. [z‿matjašéci] rodilniku domačija nad dolino Matkovega kota StatuS: Predlog Kje? v Matkovem kotu PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Od kod? iz Matkovega kota Kam? v Matkov kot Matjašečev -a -o [matjašéče, ž. matjašéčeva, s. {O} ednina: im. Matkov kot, rod. Matkovega kota, matjašéčevo] prid. daj. Matkovemu kotu, tož. Matkov kot, mest. pri Matjašečev mandat (< Matjašec2) Matkovem kotu, or. z Matkovim kotom {O} moški: ednina: im. Matjašečev, rod. StatuS: Predlog Matjašečevega, daj. Matjašečevemu, tož. Matjašečev PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena (živostno Matjašečevega), mest. pri Matjašečevem, or. z Matjašečevim; dvojina: im. Matjašečeva, rod. Mato Grosso -a -a [máto gróso, rod. máta grósa] m; Matjašečevih, daj. Matjašečevima, tož. Matjašečeva, zemljepisno ime mest. pri Matjašečevih, or. z Matjašečevima; množina: |zvezna država v Braziliji|: prebivalci Mata im. Matjašečevi, rod. Matjašečevih, daj. Matjašečevim, Grossa; narodni park v Matu Grossu; kot prilastek, v tož. Matjašečeve, mest. pri Matjašečevih, or. z imenovalniku prestolnica zvezne države Mato Grosso Matjašečevimi Kje? v Matu Grossu ženski: ednina: im. Matjašečeva, rod. Matjašečeve, Od kod? iz Mata Grossa daj. Matjašečevi, tož. Matjašečevo, mest. pri Kam? v Mato Grosso Matjašečevi, or. z Matjašečevo; dvojina: im. {B} Matogrošan, Matogrošanka; Matogrošanov, Matjašečevi, rod. Matjašečevih, daj. Matjašečevima, Matogrošankin; matogroški tož. Matjašečevi, mest. pri Matjašečevih, or. z {O} ednina: im. Mato Grosso, rod. Mata Grossa, Matjašečevima; množina: im. Matjašečeve, rod. daj. Matu Grossu, tož. Mato Grosso, mest. pri Matu Matjašečevih, daj. Matjašečevim, tož. Matjašečeve, Grossu, or. z Matom Grossom mest. pri Matjašečevih, or. z Matjašečevimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Matjašečevo, rod. Matjašečevega, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) daj. Matjašečevemu, tož. Matjašečevo, mest. pri enot Matjašečevem, or. z Matjašečevim; dvojina: im. Matjašečevi, rod. Matjašečevih, daj. Matjašečevima, Matthew -a [mêtju, rod. mêtjuja] m; ime bitja, osebno tož. Matjašečevi, mest. pri Matjašečevih, or. z ime Matjašečevima; množina: im. Matjašečeva, rod. |angleško moško ime|: zgodba škotskega avtorja Matjašečevih, daj. Matjašečevim, tož. Matjašečeva, Jamesa Matthewa Barrieja o Petru Panu; Poročena je mest. pri Matjašečevih, or. z Matjašečevimi z igralcem Matthewom/Matthewem StatuS: Predlog {B} Matthewov in Matthewev PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {O} ednina: im. Matthew, rod. Matthewa, daj. Matthewu, tož. Matthewa, mest. pri Matthewu, or. z Matkova kopa -e -e [mátkova kôpa, rod. mátkove Matthewom in z Matthewem; dvojina: im. Matthewa, kôpe] ž; zemljepisno ime rod. Matthewov in Matthewev, daj. Matthewoma in |gora v Kamniško-Savinjskih Alpah|: opis smeri na Matthewema, tož. Matthewa, mest. pri Matthewih, Matkovi kopi; vzpon na Matkovo kopo or. z Matthewoma in z Matthewema; množina: Kje? na Matkovi kopi im. Matthewi, rod. Matthewov in Matthewev, daj. Od kod? z Matkove kope Matthewom in Matthewem, tož. Matthewe, mest. pri Kam? na Matkovo kopo Matthewih, or. z Matthewi {O} ednina: im. Matkova kopa, rod. Matkove kope, {I} ednina: im. [mêtju], rod. [mêtjuja], daj. [mêtjuju], daj. Matkovi kopi, tož. Matkovo kopo, mest. pri tož. [mêtjuja], mest. [pri mêtjuju], or. [z‿mêtjujem]; Matkovi kopi, or. z Matkovo kopo dvojina: im. [mêtjuja], rod. [mêtjuje], daj. StatuS: Predlog [mêtjujema], tož. [mêtjuja], mest. [pri mêtjujih], PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij or. [z‿mêtjujema]; množina: im. [mêtjuji], rod. [mêtjuje], daj. [mêtjujem], tož. [mêtjuje], mest. [pri Matkov kot -ega -a [mátko kót, rod. mátkovega mêtjujih], or. [z‿mêtjuji] kóta] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |dolina v Kamniško-Savinjskih Alpah|: označena pot PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) 252 Matthewev prid.; obširneje glej pri Matthewov moških imen) Matthewov -a -o in Matthewev -a -o [mêtjuje, ž. Matti -ja [máti, rod. mátija] m; ime bitja, osebno ime mêtjujeva, s. mêtjujevo] prid. |moško ime v več jezikih|: Prejel je nagrado za Matthewov/Matthewev prijatelj; Matthewova/ vlogo Mattija v Brechtovi drami »Gospod Puntila in Mattheweva družina (< Matthew) njegov hlapec Matti«; Orkester je nastopil s finskim {O} moški: ednina: im. Matthewov in Matthewev, solistom Mattijem Salminenom rod. Matthewovega in Matthewevega, daj. {B} Mattijev Matthewovemu in Matthewevemu, tož. Matthewov {O} ednina: im. Matti, rod. Mattija, daj. Mattiju, tož. in Matthewev (živostno Matthewovega in Mattija, mest. pri Mattiju, or. z Mattijem; dvojina: Matthewevega), mest. pri Matthewovem in pri im. Mattija, rod. Mattijev, daj. Mattijema, tož. Mattija, Matthewevem, or. z Matthewovim in z Matthewevim; mest. pri Mattijih, or. z Mattijema; množina: im. dvojina: im. Matthewova in Mattheweva, rod. Mattiji, rod. Mattijev, daj. Mattijem, tož. Mattije, mest. Matthewovih in Matthewevih, daj. Matthewovima pri Mattijih, or. z Mattiji in Matthewevima, tož. Matthewova in Mattheweva, {I} ednina: im. [máti], rod. [mátija], daj. [mátiju], mest. pri Matthewovih in pri Matthewevih, or. z tož. [mátija], mest. [pri mátiju], or. [z‿mátijem]; Matthewovima in z Matthewevima; množina: im. dvojina: im. [mátija], rod. [mátije], daj. [mátijema], Matthewovi in Matthewevi, rod. Matthewovih in tož. [mátija], mest. [pri mátijih], or. [z‿mátijema]; Matthewevih, daj. Matthewovim in Matthewevim, tož. množina: im. [mátiji], rod. [mátije], daj. [mátijem], Matthewove in Mattheweve, mest. pri Matthewovih tož. [mátije], mest. [pri mátijih], or. [z‿mátiji] in pri Matthewevih, or. z Matthewovimi in z StatuS: Predlog Matthewevimi PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (osebna, ženski: ednina: im. Matthewova in Mattheweva, moška) rod. Matthewove in Mattheweve, daj. Matthewovi in Matthewevi, tož. Matthewovo in Matthewevo, mest. Mattijev -a -o [mátije, ž. mátijeva, s. mátijevo] pri Matthewovi in pri Matthewevi, or. z Matthewovo prid. in z Matthewevo; dvojina: im. Matthewovi in film o Mattijevem življenju (< Matti) Matthewevi, rod. Matthewevih in Matthewovih, {O} moški: ednina: im. Mattijev, rod. Mattijevega, daj. Matthewovima in Matthewevima, tož. daj. Mattijevemu, tož. Mattijev (živostno Mattijevega), Matthewovi in Matthewevi, mest. pri Matthewovih mest. pri Mattijevem, or. z Mattijevim; dvojina: im. in pri Matthewevih, or. z Matthewovima in z Mattijeva, rod. Mattijevih, daj. Mattijevima, tož. Matthewevima; množina: im. Matthewove in Mattijeva, mest. pri Mattijevih, or. z Mattijevima; Mattheweve, rod. Matthewovih in Matthewevih, daj. množina: im. Mattijevi, rod. Mattijevih, daj. Matthewevim in Matthewovim, tož. Matthewove Mattijevim, tož. Mattijeve, mest. pri Mattijevih, or. z in Mattheweve, mest. pri Matthewovih in pri Mattijevimi Matthewevih, or. z Matthewovimi in z Matthewevimi ženski: ednina: im. Mattijeva, rod. Mattijeve, daj. srednji: ednina: im. Matthewovo in Matthewevo, Mattijevi, tož. Mattijevo, mest. pri Mattijevi, or. z rod. Matthewovega in Matthewevega, daj. Mattijevo; dvojina: im. Mattijevi, rod. Mattijevih, daj. Matthewovemu in Matthewevemu, tož. Matthewovo Mattijevima, tož. Mattijevi, mest. pri Mattijevih, or. z in Matthewevo, mest. pri Matthewovem in pri Mattijevima; množina: im. Mattijeve, rod. Mattijevih, Matthewevem, or. z Matthewovim in z Matthewevim; daj. Mattijevim, tož. Mattijeve, mest. pri Mattijevih, or. dvojina: im. Matthewovi in Matthewevi, rod. z Mattijevimi Matthewovih in Matthewevih, daj. Matthewovima srednji: ednina: im. Mattijevo, rod. Mattijevega, daj. in Matthewevima, tož. Matthewovi in Matthewevi, Mattijevemu, tož. Mattijevo, mest. pri Mattijevem, or. mest. pri Matthewovih in pri Matthewevih, or. z z Mattijevim; dvojina: im. Mattijevi, rod. Mattijevih, Matthewovima in z Matthewevima; množina: im. daj. Mattijevima, tož. Mattijevi, mest. pri Mattijevih, Matthewova in Mattheweva, rod. Matthewovih in or. z Mattijevima; množina: im. Mattijeva, rod. Matthewevih, daj. Matthewovim in Matthewevim, tož. Mattijevih, daj. Mattijevim, tož. Mattijeva, mest. pri Matthewova in Mattheweva, mest. pri Matthewovih Mattijevih, or. z Mattijevimi in pri Matthewevih, or. z Matthewovimi in z StatuS: Predlog Matthewevimi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih StatuS: Predlog moških imen) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih 253 Maučec -a [máu̯čəc, rod. máu̯čeca in máu̯čəca] m; množina: im. Maučečeva, rod. Maučečevih, daj. ime bitja, osebno ime Maučečevim, tož. Maučečeva, mest. pri Maučečevih, |slovenski priimek|: Gol je zadel kapetan Maučec; or. z Maučečevimi Maučeca ni bilo v službo; Intervju z Janezom StatuS: Predlog Maučecem PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {B} Maučečev {O} ednina: im. Maučec, rod. Maučeca, daj. Mauriziev -a -o in Mauriziov -a -o [marícje, ž. Maučecu, tož. Maučeca, mest. pri Maučecu, or. z marícjeva, s. marícjevo] prid. Maučecem; dvojina: im. Maučeca, rod. Maučecev, daj. Mauriziev/Mauriziov klavir; Maurizieva/Mauriziova Maučecema, tož. Maučeca, mest. pri Maučecih, or. z družina (< Maurizio) Maučecema; množina: im. Maučeci, rod. Maučecev, {O} moški: ednina: im. Mauriziev in Mauriziov, rod. daj. Maučecem, tož. Maučece, mest. pri Maučecih, or. z Maurizievega in Mauriziovega, daj. Maurizievemu Maučeci in Mauriziovemu, tož. Mauriziev in Mauriziov {I} ednina: im. [máu̯čəc], rod. [máu̯čeca] in (živostno Maurizievega in Mauriziovega), mest. pri [máu̯čəca], daj. [máu̯čecu] in [máu̯čəcu], tož. Maurizievem in pri Mauriziovem, or. z Maurizievim [máu̯čeca] in [máu̯čəca], mest. [pri máu̯čecu] in [pri in z Mauriziovim; dvojina: im. Maurizieva in máu̯čəcu], or. [z‿máu̯čecem] in [z‿máu̯čəcem]; Mauriziova, rod. Maurizievih in Mauriziovih, daj. dvojina: im. [máu̯čeca] in [máu̯čəca], rod. [máu̯čece] Maurizievima in Mauriziovima, tož. Maurizieva in in [máu̯čəce], daj. [máu̯čecema] in [máu̯čəcema], tož. Mauriziova, mest. pri Maurizievih in pri Mauriziovih, [máu̯čeca] in [máu̯čəca], mest. [pri máu̯čecih] in [pri or. z Maurizievima in z Mauriziovima; množina: máu̯čəcih], or. [z‿máu̯čecema] in [z‿máu̯čəcema]; im. Maurizievi in Mauriziovi, rod. Maurizievih in množina: im. [máu̯čeci] in [máu̯čəci], rod. [máu̯čece] Mauriziovih, daj. Maurizievim in Mauriziovim, tož. in [máu̯čəce], daj. [máu̯čecem] in [máu̯čəcem], tož. Maurizieve in Mauriziove, mest. pri Maurizievih in pri [máu̯čece] in [máu̯čəce], mest. [pri máu̯čecih] in [pri Mauriziovih, or. z Maurizievimi in z Mauriziovimi máu̯čəcih], or. [z‿máu̯čeci] in [z‿máu̯čəci] ženski: ednina: im. Maurizieva in Mauriziova, StatuS: Predlog rod. Maurizieve in Mauriziove, daj. Maurizievi in PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Mauriziovi, tož. Maurizievo in Mauriziovo, mest. pri Maurizievi in pri Mauriziovi, or. z Maurizievo in z Maučečev -a -o [máu̯čeče, ž. máu̯čečeva, Mauriziovo; dvojina: im. Maurizievi in Mauriziovi, s. máu̯čečevo in máu̯čəče, ž. máu̯čəčeva, s. rod. Maurizievih in Mauriziovih, daj. Maurizievima in máu̯čəčevo] prid. Mauriziovima, tož. Maurizievi in Mauriziovi, mest. pri Maučečev prijatelj; Maučečevo podjetje (< Maurizievih in pri Mauriziovih, or. z Maurizievima Maučec) in z Mauriziovima; množina: im. Maurizieve in {O} moški: ednina: im. Maučečev, rod. Mauriziove, rod. Maurizievih in Mauriziovih, daj. Maučečevega, daj. Maučečevemu, tož. Maučečev Maurizievim in Mauriziovim, tož. Maurizieve in (živostno Maučečevega), mest. pri Maučečevem, Mauriziove, mest. pri Maurizievih in pri Mauriziovih, or. z Maučečevim; dvojina: im. Maučečeva, rod. or. z Maurizievimi in z Mauriziovimi Maučečevih, daj. Maučečevima, tož. Maučečeva, mest. srednji: ednina: im. Maurizievo in Mauriziovo, rod. pri Maučečevih, or. z Maučečevima; množina: im. Maurizievega in Mauriziovega, daj. Maurizievemu Maučečevi, rod. Maučečevih, daj. Maučečevim, tož. in Mauriziovemu, tož. Maurizievo in Mauriziovo, Maučečeve, mest. pri Maučečevih, or. z Maučečevimi mest. pri Maurizievem in pri Mauriziovem, or. ženski: ednina: im. Maučečeva, rod. Maučečeve, daj. z Maurizievim in z Mauriziovim; dvojina: im. Maučečevi, tož. Maučečevo, mest. pri Maučečevi, Maurizievi in Mauriziovi, rod. Maurizievih in or. z Maučečevo; dvojina: im. Maučečevi, rod. Mauriziovih, daj. Maurizievima in Mauriziovima, tož. Maučečevih, daj. Maučečevima, tož. Maučečevi, mest. Maurizievi in Mauriziovi, mest. pri Maurizievih in pri pri Maučečevih, or. z Maučečevima; množina: im. Mauriziovih, or. z Maurizievima in z Mauriziovima; Maučečeve, rod. Maučečevih, daj. Maučečevim, tož. množina: im. Maurizieva in Mauriziova, rod. Maučečeve, mest. pri Maučečevih, or. z Maučečevimi Maurizievih in Mauriziovih, daj. Maurizievim in srednji: ednina: im. Maučečevo, rod. Maučečevega, Mauriziovim, tož. Maurizieva in Mauriziova, mest. pri daj. Maučečevemu, tož. Maučečevo, mest. pri Maurizievih in pri Mauriziovih, or. z Maurizievimi in Maučečevem, or. z Maučečevim; dvojina: im. z Mauriziovimi Maučečevi, rod. Maučečevih, daj. Maučečevima, tož. StatuS: Predlog Maučečevi, mest. pri Maučečevih, or. z Maučečevima; PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih 254 moških imen) tož. mazurke, mest. pri mazurkah, or. z mazurkami StatuS: Predlog Maurizio -a [marícjo, rod. marícja] m; ime bitja, PravoPiSna kategorija: Poljščina osebno ime |italijansko moško ime|: Vlogo Maurizia Guccija je Mazurska jezera -ih jezer [mazúrska jézera, rod. v filmu igral Adam Driver; koncert z Mauriziem/ mazúrskih jézer] s mn.; zemljepisno ime Mauriziom Pollinijem |jezera na Poljskem|: povezava med Mazurskimi {B} Mauriziev in Mauriziov jezeri in Baltskim morjem; ◎ pol. Jeziora Mazurskie; {O} ednina: im. Maurizio, rod. Maurizia, daj. prim. mazurski (< Mazurija) Mauriziu, tož. Maurizia, mest. pri Mauriziu, or. z {O} množina: im. Mazurska jezera, rod. Mazurskih Mauriziem in z Mauriziom; dvojina: im. Maurizia, jezer, daj. Mazurskim jezerom, tož. Mazurska jezera, rod. Mauriziev in Mauriziov, daj. Mauriziema in mest. pri Mazurskih jezerih, or. z Mazurskimi jezeri Maurizioma, tož. Maurizia, mest. pri Mauriziih, or. z StatuS: Predlog Mauriziema in z Maurizioma; množina: im. Maurizii, PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Poljščina rod. Mauriziev in Mauriziov, daj. Mauriziem in Mauriziom, tož. Maurizie, mest. pri Mauriziih, or. z Mazzini -ja [macíni, rod. macínija] m; ime bitja, Maurizii osebno ime {I} ednina: im. [marícjo], rod. [marícja], daj. |priimek|; |slovenski pisatelj|: kolumna Mihe/ [marícju], tož. [marícja], mest. [pri marícju], Miha Mazzinija; |italijanski politik in novinar|: or. [z‿marícjem]; dvojina: im. [marícja], rod. Organizacija »Mlada Italija« je delovala pod [marícje], daj. [marícjema], tož. [marícja], mest. vodstvom Giuseppeja/Giuseppa Mazzinija [pri marícjih], or. [z‿marícjema]; množina: im. {B} Mazzinijev [marícji], rod. [marícje], daj. [marícjem], tož. {O} ednina: im. Mazzini, rod. Mazzinija, daj. [marícje], mest. [pri marícjih], or. [z‿marícji] Mazziniju, tož. Mazzinija, mest. pri Mazziniju, or. z StatuS: Predlog Mazzinijem; dvojina: im. Mazzinija, rod. Mazzinijev, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); daj. Mazzinijema, tož. Mazzinija, mest. pri Mazzinijih, Italijanščina or. z Mazzinijema; množina: im. Mazziniji, rod. Mazzinijev, daj. Mazzinijem, tož. Mazzinije, mest. pri Mauriziov prid.; obširneje glej pri Mauriziev Mazzinijih, or. z Mazziniji {I} ednina: im. [macíni], rod. [macínija], daj. Mazurija -e [mazúrija, rod. mazúrije] ž; zemljepisno [macíniju], tož. [macínija], mest. [pri macíniju], ime or. [z‿macínijem]; dvojina: im. [macínija], rod. |pokrajina na Poljskem|: jezera v Mazuriji; Mazurijo [macínije], daj. [macínijema], tož. [macínija], mest. imenujejo tudi dežela jezer ali Pojezerje; ◎ pol. [pri macínijih], or. [z‿macínijema]; množina: im. Mazury [macíniji], rod. [macínije], daj. [macínijem], tož. Kje? v Mazuriji [macínije], mest. [pri macínijih], or. [z‿macíniji] Od kod? iz Mazurije StatuS: Predlog Kam? v Mazuriji PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); {B} Mazurijec, Mazurijka; Mazurijčev, Mazurijkin; Italijanščina mazurski {O} ednina: im. Mazurija, rod. Mazurije, daj. Mazuriji, Medijske toplice -ih toplic [medíjske toplíce, rod. tož. Mazurijo, mest. pri Mazuriji, or. z Mazurijo medíjskih toplíc] ž mn.; zemljepisno ime StatuS: Predlog nekdaj |zdravilišče v Sloveniji|: hotelsko-bazenski PravoPiSni kategoriji: Imena pokrajin; Poljščina kompleks v Medijskih toplicah na/v Izlakah; projekt oživitve Medijskih toplic; kot prilastek, v imenovalniku mazurka -e [mazúrka, rod. mazúrke] ž Začetki zdravilišča Medijske toplice segajo v drugo v poljskem okolju |ples|: hitrost plesnih gibov pri polovico 19. stoletja mazurki; |glasba za ta ples|: mazurke Čajkovskega Kje? v Medijskih toplicah {O} ednina: im. mazurka, rod. mazurke, daj. mazurki, Od kod? iz Medijskih toplic tož. mazurko, mest. pri mazurki, or. z mazurko; Kam? v Medijske toplice dvojina: im. mazurki, rod. mazurk, daj. mazurkama, {O} množina: im. Medijske toplice, rod. Medijskih tož. mazurki, mest. pri mazurkah, or. z mazurkama; toplic, daj. Medijskim toplicam, tož. Medijske množina: im. mazurke, rod. mazurk, daj. mazurkam, toplice, mest. pri Medijskih toplicah, or. z Medijskimi 255 toplicami [menášeje], daj. [menášejema], tož. [menášeja], mest. StatuS: Predlog [pri menášejih], or. [z‿menášejema]; množina: im. PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb [menášeji], rod. [menášeje], daj. [menášejem], tož. [menášeje], mest. [pri menášejih], or. [z‿menášeji] Mehiški zaliv -ega -a [méhiški zalí, rod. StatuS: Predlog méhiškega zalíva] m; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) |zaliv v Atlantskem oceanu|: odkritje naftnih nahajališč v Mehiškem zalivu; Znanstveniki so na Menašejev -a -o [menášeje, ž. menášejeva, s. dnu Mehiškega zaliva odkrili nenavadno jezero; menášejevo] prid. ◎ angl. Gulf of Mexico, šp. Golfo de México; prim. Menašejeve umetnostnozgodovinske razprave (< mehiški (< Mehika) Menaše) Kje? v Mehiškem zalivu {O} moški: ednina: im. Menašejev, rod. Od kod? iz Mehiškega zaliva Menašejevega, daj. Menašejevemu, tož. Menašejev Kam? v Mehiški zaliv (živostno Menašejevega), mest. pri Menašejevem, {B} mehiškozalivski or. z Menašejevim; dvojina: im. Menašejeva, rod. {O} ednina: im. Mehiški zaliv, rod. Mehiškega zaliva, Menašejevih, daj. Menašejevima, tož. Menašejeva, daj. Mehiškemu zalivu, tož. Mehiški zaliv, mest. pri mest. pri Menašejevih, or. z Menašejevima; množina: Mehiškem zalivu, or. z Mehiškim zalivom im. Menašejevi, rod. Menašejevih, daj. Menašejevim, StatuS: Predlog tož. Menašejeve, mest. pri Menašejevih, or. z PravoPiSna kategorija: Imena voda Menašejevimi ženski: ednina: im. Menašejeva, rod. Menašejeve, daj. Menart -a [ménart, rod. ménarta] m; ime bitja, osebno Menašejevi, tož. Menašejevo, mest. pri Menašejevi, ime or. z Menašejevo; dvojina: im. Menašejevi, rod. |priimek|; |slovenski pesnik|: pesniška zbirka Janeza Menašejevih, daj. Menašejevima, tož. Menašejevi, Menarta; Pred Menartom bi lahko slovenske mest. pri Menašejevih, or. z Menašejevima; množina: prevajalce Hugojeve poezije prešteli na prste ene im. Menašejeve, rod. Menašejevih, daj. Menašejevim, roke tož. Menašejeve, mest. pri Menašejevih, or. z {B} Menartov Menašejevimi {O} ednina: im. Menart, rod. Menarta, daj. Menartu, srednji: ednina: im. Menašejevo, rod. Menašejevega, tož. Menarta, mest. pri Menartu, or. z Menartom; daj. Menašejevemu, tož. Menašejevo, mest. pri dvojina: im. Menarta, rod. Menartov, daj. Menartoma, Menašejevem, or. z Menašejevim; dvojina: im. tož. Menarta, mest. pri Menartih, or. z Menartoma; Menašejevi, rod. Menašejevih, daj. Menašejevima, množina: im. Menarti, rod. Menartov, daj. Menartom, tož. Menašejevi, mest. pri Menašejevih, or. z tož. Menarte, mest. pri Menartih, or. z Menarti Menašejevima; množina: im. Menašejeva, rod. StatuS: Predlog Menašejevih, daj. Menašejevim, tož. Menašejeva, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) mest. pri Menašejevih, or. z Menašejevimi StatuS: Predlog Menaše -ja [menáše, rod. menášeja] m; ime bitja, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) osebno ime |priimek|; |slovenski umetnostni zgodovinar in Menzel -zla [méncəl, rod. méncla] m; ime bitja, osebno kritik|: leksikon Luca Menašeja; Polemiziral je z ime Menašejem |priimek|; |češki režiser|: film Jiříja Menzla {B} Menašejev {B} Menzlov {O} ednina: im. Menaše, rod. Menašeja, daj. {O} ednina: im. Menzel, rod. Menzla, daj. Menzlu, tož. Menašeju, tož. Menašeja, mest. pri Menašeju, or. z Menzla, mest. pri Menzlu, or. z Menzlom; dvojina: im. Menašejem; dvojina: im. Menašeja, rod. Menašejev, Menzla, rod. Menzlov, daj. Menzloma, tož. Menzla, daj. Menašejema, tož. Menašeja, mest. pri Menašejih, mest. pri Menzlih, or. z Menzloma; množina: im. or. z Menašejema; množina: im. Menašeji, rod. Menzli, rod. Menzlov, daj. Menzlom, tož. Menzle, Menašejev, daj. Menašejem, tož. Menašeje, mest. pri mest. pri Menzlih, or. z Menzli Menašejih, or. z Menašeji StatuS: Predlog {I} ednina: im. [menáše], rod. [menášeja], daj. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina [menášeju], tož. [menášeja], mest. [pri menášeju], or. [z‿menášejem]; dvojina: im. [menášeja], rod. 256 Merc -a [mêrc, rod. mêrca] m; ime bitja, osebno ime Mesikäppov, daj. Mesikäppoma, tož. Mesikäppa, mest. |priimek|; |slovenski pisatelj|: romani Dušana Merca; pri Mesikäppih, or. z Mesikäppoma; množina: im. Z Dušanom Mercem sva se pogovarjala o njegovih Mesikäppi, rod. Mesikäppov, daj. Mesikäppom, tož. delih Mesikäppe, mest. pri Mesikäppih, or. z Mesikäppi {B} Merčev StatuS: Predlog {O} ednina: im. Merc, rod. Merca, daj. Mercu, tož. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) Merca, mest. pri Mercu, or. z Mercem; dvojina: im. Merca, rod. Mercev, daj. Mercema, tož. Merca, mest. Mesikäppov -a -o [mêsikepo, ž. mêsikepova, s. pri Mercih, or. z Mercema; množina: im. Merci, rod. mêsikepovo] prid. Mercev, daj. Mercem, tož. Merce, mest. pri Mercih, or. Mesikäppove ilustracije (< Mesikäpp) z Merci {O} moški: ednina: im. Mesikäppov, rod. {I} ednina: im. [mêrc], rod. [mêrca], daj. [mêrcu], Mesikäppovega, daj. Mesikäppovemu, tož. tož. [mêrca], mest. [pri mêrcu], or. [z‿mêrcem]; Mesikäppov (živostno Mesikäppovega), mest. dvojina: im. [mêrca], rod. [mêrce], daj. [mêrcema], pri Mesikäppovem, or. z Mesikäppovim; tož. [mêrca], mest. [pri mêrcih], or. [z‿mêrcema]; dvojina: im. Mesikäppova, rod. Mesikäppovih, množina: im. [mêrci], rod. [mêrce], daj. [mêrcem], tož. daj. Mesikäppovima, tož. Mesikäppova, mest. pri [mêrce], mest. [pri mêrcih], or. [z‿mêrci] Mesikäppovih, or. z Mesikäppovima; množina: im. StatuS: Predlog Mesikäppovi, rod. Mesikäppovih, daj. Mesikäppovim, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) tož. Mesikäppove, mest. pri Mesikäppovih, or. z Mesikäppovimi Merčev -a -o [mêrče, ž. mêrčeva, s. mêrčevo] prid. ženski: ednina: im. Mesikäppova, rod. Mesikäppove, Merčev prvenec; Merčeve kratke zgodbe (< Merc) daj. Mesikäppovi, tož. Mesikäppovo, mest. pri {O} moški: ednina: im. Merčev, rod. Merčevega, daj. Mesikäppovi, or. z Mesikäppovo; dvojina: Merčevemu, tož. Merčev (živostno Merčevega), mest. im. Mesikäppovi, rod. Mesikäppovih, daj. pri Merčevem, or. z Merčevim; dvojina: im. Merčeva, Mesikäppovima, tož. Mesikäppovi, mest. pri rod. Merčevih, daj. Merčevima, tož. Merčeva, mest. pri Mesikäppovih, or. z Mesikäppovima; množina: im. Merčevih, or. z Merčevima; množina: im. Merčevi, Mesikäppove, rod. Mesikäppovih, daj. Mesikäppovim, rod. Merčevih, daj. Merčevim, tož. Merčeve, mest. pri tož. Mesikäppove, mest. pri Mesikäppovih, or. z Merčevih, or. z Merčevimi Mesikäppovimi ženski: ednina: im. Merčeva, rod. Merčeve, daj. srednji: ednina: im. Mesikäppovo, rod. Merčevi, tož. Merčevo, mest. pri Merčevi, or. z Mesikäppovega, daj. Mesikäppovemu, tož. Merčevo; dvojina: im. Merčevi, rod. Merčevih, daj. Mesikäppovo, mest. pri Mesikäppovem, or. Merčevima, tož. Merčevi, mest. pri Merčevih, or. z z Mesikäppovim; dvojina: im. Mesikäppovi, Merčevima; množina: im. Merčeve, rod. Merčevih, rod. Mesikäppovih, daj. Mesikäppovima, tož. daj. Merčevim, tož. Merčeve, mest. pri Merčevih, or. z Mesikäppovi, mest. pri Mesikäppovih, or. z Merčevimi Mesikäppovima; množina: im. Mesikäppova, rod. srednji: ednina: im. Merčevo, rod. Merčevega, daj. Mesikäppovih, daj. Mesikäppovim, tož. Mesikäppova, Merčevemu, tož. Merčevo, mest. pri Merčevem, or. mest. pri Mesikäppovih, or. z Mesikäppovimi z Merčevim; dvojina: im. Merčevi, rod. Merčevih, StatuS: Predlog daj. Merčevima, tož. Merčevi, mest. pri Merčevih, or. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) z Merčevima; množina: im. Merčeva, rod. Merčevih, daj. Merčevim, tož. Merčeva, mest. pri Merčevih, or. z Mestni trg -ega -a [méstni trk, rod. méstnega trga] Merčevimi m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |ime več trgov|: tržnica na Mestnem trgu; obiskovalci PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Mestnega trga Kje? na Mestnem trgu Mesikäpp -a [mêsikep, rod. mêsikepa] m; ime bitja, Od kod? z Mestnega trga osebno ime Kam? na Mestni trg |estonski priimek|: razstava Aarneja Mesikäppa {O} ednina: im. Mestni trg, rod. Mestnega trga, daj. {B} Mesikäppov Mestnemu trgu, tož. Mestni trg, mest. pri Mestnem {O} ednina: im. Mesikäpp, rod. Mesikäppa, daj. trgu, or. z Mestnim trgom Mesikäppu, tož. Mesikäppa, mest. pri Mesikäppu, StatuS: Predlog or. z Mesikäppom; dvojina: im. Mesikäppa, rod. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena 257 Mia -e [míja, rod. míje] ž; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. Michigan, rod. Michigana, daj. |žensko ime|: Za rojstni dan so Mii pripravili Michiganu, tož. Michigan, mest. pri Michiganu, or. z presenečenje; Z Mio je šel na izlet; V Sloveniji je Michiganom skoraj 3000 Mij StatuS: Predlog {B} Miin in Mijin PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) {O} ednina: im. Mia, rod. Mie, daj. Mii, tož. Mio, enot mest. pri Mii, or. z Mio; dvojina: im. Mii, rod. Mij, daj. Miama, tož. Mii, mest. pri Miah, or. z Miama; michiganski -a -o [míšigenski] prid. množina: im. Mie, rod. Mij, daj. Miam, tož. Mie, mest. michiganski guverner; Diplomiral je na michiganski pri Miah, or. z Miami državni univerzi; prim. Michigansko jezero (< StatuS: Predlog Michigan) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) {O} moški: ednina: im. michiganski, rod. michiganskega, daj. michiganskemu, tož. michiganski Michal -a [míhal, rod. míhala] m; ime bitja, osebno ime (živostno michiganskega), mest. pri michiganskem, |slovaško moško ime|: Petra ima dva brata: Michala or. z michiganskim; dvojina: im. michiganska, rod. in Tomaša michiganskih, daj. michiganskima, tož. michiganska, {B} Michalov mest. pri michiganskih, or. z michiganskima; {O} ednina: im. Michal, rod. Michala, daj. Michalu, množina: im. michiganski, rod. michiganskih, tož. Michala, mest. pri Michalu, or. z Michalom; daj. michiganskim, tož. michiganske, mest. pri dvojina: im. Michala, rod. Michalov, daj. Michaloma, michiganskih, or. z michiganskimi tož. Michala, mest. pri Michalih, or. z Michaloma; ženski: ednina: im. michiganska, rod. michiganske, množina: im. Michali, rod. Michalov, daj. Michalom, daj. michiganski, tož. michigansko, mest. pri tož. Michale, mest. pri Michalih, or. z Michali michiganski, or. z michigansko; dvojina: im. StatuS: Predlog michiganski, rod. michiganskih, daj. michiganskima, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); tož. michiganski, mest. pri michiganskih, or. z Slovaščina michiganskima; množina: im. michiganske, rod. michiganskih, daj. michiganskim, tož. michiganske, Michał -a [míhal, rod. míhala] m; ime bitja, osebno ime mest. pri michiganskih, or. z michiganskimi |poljsko moško ime|: improvizacije saksofonista srednji: ednina: im. michigansko, rod. Michała Wróblewskega; kot prilastek, v imenovalniku Na michiganskega, daj. michiganskemu, tož. Poljskem je ime Michał znano že od srednjega veka michigansko, mest. pri michiganskem, or. z {B} Michałov michiganskim; dvojina: im. michiganski, rod. {O} ednina: im. Michał, rod. Michała, daj. Michału, michiganskih, daj. michiganskima, tož. michiganski, tož. Michała, mest. pri Michału, or. z Michałom; mest. pri michiganskih, or. z michiganskima; dvojina: im. Michała, rod. Michałov, daj. Michałoma, množina: im. michiganska, rod. michiganskih, tož. Michała, mest. pri Michałih, or. z Michałoma; daj. michiganskim, tož. michiganska, mest. pri množina: im. Michałi, rod. Michałov, daj. Michałom, michiganskih, or. z michiganskimi tož. Michałe, mest. pri Michałih, or. z Michałi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); pokrajin, otokov) Poljščina Michigansko jezero -ega -a [míšigensko jézero, Michigan -a [míšigen, rod. míšigena] m; zemljepisno rod. míšigenskega jézera] s; zemljepisno ime ime |jezero v Združenih državah Amerike|: obala |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Michiganskega jezera; jadranje na Michiganskem severni in južni polotok Michigana; volitve v jezeru; potapljanje v Michiganskem jezeru; ◎ angl. Michiganu; kot prilastek, navadno v imenovalniku zakoni Lake Michigan; prim. michiganski (< Michigan) zvezne države Michigan {O} ednina: im. Michigansko jezero, rod. Kje? v Michiganu Michiganskega jezera, daj. Michiganskemu jezeru, Od kod? iz Michigana tož. Michigansko jezero, mest. pri Michiganskem Kam? v Michigan jezeru, or. z Michiganskim jezerom {B} Michiganec, Michiganka; Michigančev, StatuS: Predlog Michigankin; michiganski PravoPiSna kategorija: Imena voda 258 Mickiewicz -a [mickjévič, rod. mickjéviča] m; ime moških imen) bitja, osebno ime |priimek|; |poljski pesnik in dramatik|: Najbolj Mičo -a [míčo, rod. míča] m; ime bitja, osebno ime znan ep Adama Mickiewicza je »Gospod Tadej«; |moško ime; okrajšano ime|: Mitjo/Mitja prijatelji Preučeval je razlike med Mickiewiczem in kličemo Mičo; Z Mičem sva šla na kavo Prešernom; v prenesenem pomenu |Mickiewiczeva {B} Mičev dela|: Preučeval je razlike med Mickiewiczem in {O} ednina: im. Mičo, rod. Miča, daj. Miču, tož. Miča, Prešernom mest. pri Miču, or. z Mičem; dvojina: im. Miča, rod. {B} Mickiewiczev Mičev, daj. Mičema, tož. Miča, mest. pri Mičih, or. z {O} ednina: im. Mickiewicz, rod. Mickiewicza, Mičema; množina: im. Miči, rod. Mičev, daj. Mičem, daj. Mickiewiczu, tož. Mickiewicza, mest. pri tož. Miče, mest. pri Mičih, or. z Miči Mickiewiczu, or. z Mickiewiczem; dvojina: {I} ednina: im. [míčo], rod. [míča], daj. [míču], tož. im. Mickiewicza, rod. Mickiewiczev, daj. [míča], mest. [pri míču], or. [z‿míčem]; dvojina: im. Mickiewiczema, tož. Mickiewicza, mest. pri [míča], rod. [míče], daj. [míčema], tož. [míča], mest. Mickiewiczih, or. z Mickiewiczema; množina: im. [pri míčih], or. [z‿míčema]; množina: im. [míči], rod. Mickiewiczi, rod. Mickiewiczev, daj. Mickiewiczem, [míče], daj. [míčem], tož. [míče], mest. [pri míčih], or. tož. Mickiewicze, mest. pri Mickiewiczih, or. z [z‿míči] Mickiewiczi StatuS: Predlog {I} ednina: im. [mickjévič], rod. [mickjéviča], daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) [mickjéviču], tož. [mickjéviča], mest. [pri mickjéviču], or. [z‿mickjévičem]; dvojina: im. [mickjéviča], rod. Miin -a -o in Mijin -a -o [míjin] prid. [mickjéviče], daj. [mickjévičema], tož. [mickjéviča], Praznovali smo Miin/Mijin rojstni dan (< Mia) mest. [pri mickjévičih], or. [z‿mickjévičema]; {O} moški: ednina: im. Miin in Mijin, rod. Miinega množina: im. [mickjéviči], rod. [mickjéviče], in Mijinega, daj. Miinemu in Mijinemu, tož. Miin in daj. [mickjévičem], tož. [mickjéviče], mest. [pri Mijin (živostno Miinega in Mijinega), mest. pri Miinem mickjévičih], or. [z‿mickjéviči] in pri Mijinem, or. z Miinim in z Mijinim; dvojina: im. StatuS: Predlog Miina in Mijina, rod. Miinih in Mijinih, daj. Miinima PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) in Mijinima, tož. Miina in Mijina, mest. pri Miinih in pri Mijinih, or. z Miinima in z Mijinima; množina: im. Mičev -a -o [míče, ž. míčeva, s. míčevo] prid. Miini in Mijini, rod. Miinih in Mijinih, daj. Miinim in Mičevi prijatelji; Mičeva pripoved (< Mičo) Mijinim, tož. Miine in Mijine, mest. pri Miinih in pri {O} moški: ednina: im. Mičev, rod. Mičevega, daj. Mijinih, or. z Miinimi in z Mijinimi Mičevemu, tož. Mičev (živostno Mičevega), mest. ženski: ednina: im. Miina in Mijina, rod. Miine in pri Mičevem, or. z Mičevim; dvojina: im. Mičeva, Mijine, daj. Miini in Mijini, tož. Miino in Mijino, rod. Mičevih, daj. Mičevima, tož. Mičeva, mest. pri mest. pri Miini in pri Mijini, or. z Miino in z Mijino; Mičevih, or. z Mičevima; množina: im. Mičevi, rod. dvojina: im. Miini in Mijini, rod. Miinih in Mijinih, Mičevih, daj. Mičevim, tož. Mičeve, mest. pri Mičevih, daj. Miinima in Mijinima, tož. Miini in Mijini, mest. or. z Mičevimi pri Miinih in pri Mijinih, or. z Miinima in z Mijinima; ženski: ednina: im. Mičeva, rod. Mičeve, daj. Mičevi, množina: im. Miine in Mijine, rod. Miinih in Mijinih, tož. Mičevo, mest. pri Mičevi, or. z Mičevo; dvojina: daj. Miinim in Mijinim, tož. Miine in Mijine, mest. pri im. Mičevi, rod. Mičevih, daj. Mičevima, tož. Mičevi, Miinih in pri Mijinih, or. z Miinimi in z Mijinimi mest. pri Mičevih, or. z Mičevima; množina: im. srednji: ednina: im. Miino in Mijino, rod. Miinega Mičeve, rod. Mičevih, daj. Mičevim, tož. Mičeve, mest. in Mijinega, daj. Miinemu in Mijinemu, tož. Miino in pri Mičevih, or. z Mičevimi Mijino, mest. pri Miinem in pri Mijinem, or. z Miinim srednji: ednina: im. Mičevo, rod. Mičevega, daj. in z Mijinim; dvojina: im. Miini in Mijini, rod. Miinih Mičevemu, tož. Mičevo, mest. pri Mičevem, or. in Mijinih, daj. Miinima in Mijinima, tož. Miini in z Mičevim; dvojina: im. Mičevi, rod. Mičevih, Mijini, mest. pri Miinih in pri Mijinih, or. z Miinima daj. Mičevima, tož. Mičevi, mest. pri Mičevih, or. in z Mijinima; množina: im. Miina in Mijina, rod. z Mičevima; množina: im. Mičeva, rod. Mičevih, Miinih in Mijinih, daj. Miinim in Mijinim, tož. Miina daj. Mičevim, tož. Mičeva, mest. pri Mičevih, or. z in Mijina, mest. pri Miinih in pri Mijinih, or. z Miinimi Mičevimi in z Mijinimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih 259 ženskih imen) in Mikov, daj. Mikam in Mikom, tož. Mike, mest. pri Mikah in pri Mikih, or. z Mikami in z Miki Mija -e [míja, rod. míje] ž; ime bitja, osebno ime StatuS: Predlog |žensko ime|: Gospe Miji je poslal rože; V Sloveniji PravoPiSne kategorije: Finščina; Lastna imena (osebna, je nekaj več kot 1000 Mij moška); Psevdonimi (vzdevki ter skrivna in {B} Mijin umetniška imena) {O} ednina: im. Mija, rod. Mije, daj. Miji, tož. Mijo, mest. pri Miji, or. z Mijo; dvojina: im. Miji, rod. Mij, Mika2 -e [míka, rod. míke] ž; ime bitja, osebno ime daj. Mijama, tož. Miji, mest. pri Mijah, or. z Mijama; |žensko ime|: Z Miko že celo večnost nisva bili na množina: im. Mije, rod. Mij, daj. Mijam, tož. Mije, mest. kavi pri Mijah, or. z Mijami {B} Mikin StatuS: Predlog {O} ednina: im. Mika, rod. Mike, daj. Miki, tož. Miko, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) mest. pri Miki, or. z Miko; dvojina: im. Miki, rod. Mik, daj. Mikama, tož. Miki, mest. pri Mikah, or. z Mikama; Mijin -a -o [míjin] prid. množina: im. Mike, rod. Mik, daj. Mikam, tož. Mike, Ogledali smo si Mijino razstavo slik (< Mija) mest. pri Mikah, or. z Mikami {O} moški: ednina: im. Mijin, rod. Mijinega, daj. StatuS: Predlog Mijinemu, tož. Mijin (živostno Mijinega), mest. pri PravoPiSna kategorija: Živalska imena Mijinem, or. z Mijinim; dvojina: im. Mijina, rod. Mijinih, daj. Mijinima, tož. Mijina, mest. pri Mijinih, Miklošič -a [míklošič, rod. míklošiča] m; ime bitja, or. z Mijinima; množina: im. Mijini, rod. Mijinih, daj. osebno ime Mijinim, tož. Mijine, mest. pri Mijinih, or. z Mijinimi |priimek|; |slovenski jezikoslovec|: jezikoslovno ženski: ednina: im. Mijina, rod. Mijine, daj. Mijini, delo Franca Miklošiča; Razprava razkriva napetost tož. Mijino, mest. pri Mijini, or. z Mijino; dvojina: im. med Miklošičem in Jagićem v odnosu do vloge Mijini, rod. Mijinih, daj. Mijinima, tož. Mijini, mest. starocerkvenoslovanskega jezika pri Mijinih, or. z Mijinima; množina: im. Mijine, rod. {B} Miklošičev Mijinih, daj. Mijinim, tož. Mijine, mest. pri Mijinih, or. {O} ednina: im. Miklošič, rod. Miklošiča, daj. z Mijinimi Miklošiču, tož. Miklošiča, mest. pri Miklošiču, or. z srednji: ednina: im. Mijino, rod. Mijinega, daj. Miklošičem; dvojina: im. Miklošiča, rod. Miklošičev, Mijinemu, tož. Mijino, mest. pri Mijinem, or. z daj. Miklošičema, tož. Miklošiča, mest. pri Miklošičih, Mijinim; dvojina: im. Mijini, rod. Mijinih, daj. or. z Miklošičema; množina: im. Miklošiči, rod. Mijinima, tož. Mijini, mest. pri Mijinih, or. z Mijinima; Miklošičev, daj. Miklošičem, tož. Miklošiče, mest. pri množina: im. Mijina, rod. Mijinih, daj. Mijinim, tož. Miklošičih, or. z Miklošiči Mijina, mest. pri Mijinih, or. z Mijinimi {I} ednina: im. [míklošič], rod. [míklošiča], daj. StatuS: Predlog [míklošiču], tož. [míklošiča], mest. [pri míklošiču], PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih or. [z‿míklošičem]; dvojina: im. [míklošiča], rod. ženskih imen) [míklošiče], daj. [míklošičema], tož. [míklošiča], mest. [pri míklošičih], or. [z‿míklošičema]; Mijin prid.; obširneje glej pri Miin množina: im. [míklošiči], rod. [míklošiče], daj. [míklošičem], tož. [míklošiče], mest. [pri míklošičih], Mika1 -e in Mika -a [míka, rod. míke in míka] m; ime or. [z‿míklošiči] bitja, osebno ime StatuS: Predlog |moško ime v več jezikih|: balet po romanu Mike/ PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Mika Waltarija; |umetniško ime Michaela Holbrooka Pennimana ml., britanskega glasbenika|: Zapela je v Miklošičev -a -o [míklošiče, ž. míklošičeva, s. duetu z Miko/Mikom míklošičevo] prid. {B} Mikov Miklošičev spomenik; Miklošičev uradni naziv je bil {O} ednina: im. Mika, rod. Mike in Mika, daj. Miki in Franc vitez pl. Miklošič; Miklošičeva slovnica; prim. Miku, tož. Miko in Mika, mest. pri Miki in pri Miku, Miklošičev park (< Miklošič) or. z Miko in z Mikom; dvojina: im. Miki in Mika, {O} moški: ednina: im. Miklošičev, rod. rod. Mik in Mikov, daj. Mikama in Mikoma, tož. Miki Miklošičevega, daj. Miklošičevemu, tož. Miklošičev in Mika, mest. pri Mikah in pri Mikih, or. z Mikama (živostno Miklošičevega), mest. pri Miklošičevem, in z Mikoma; množina: im. Mike in Miki, rod. Mik or. z Miklošičevim; dvojina: im. Miklošičeva, rod. 260 Miklošičevih, daj. Miklošičevima, tož. Miklošičeva, tož. Mikovo, mest. pri Mikovi, or. z Mikovo; dvojina: mest. pri Miklošičevih, or. z Miklošičevima; množina: im. Mikovi, rod. Mikovih, daj. Mikovima, tož. Mikovi, im. Miklošičevi, rod. Miklošičevih, daj. Miklošičevim, mest. pri Mikovih, or. z Mikovima; množina: im. tož. Miklošičeve, mest. pri Miklošičevih, or. z Mikove, rod. Mikovih, daj. Mikovim, tož. Mikove, Miklošičevimi mest. pri Mikovih, or. z Mikovimi ženski: ednina: im. Miklošičeva, rod. Miklošičeve, srednji: ednina: im. Mikovo, rod. Mikovega, daj. daj. Miklošičevi, tož. Miklošičevo, mest. pri Mikovemu, tož. Mikovo, mest. pri Mikovem, or. Miklošičevi, or. z Miklošičevo; dvojina: im. z Mikovim; dvojina: im. Mikovi, rod. Mikovih, Miklošičevi, rod. Miklošičevih, daj. Miklošičevima, daj. Mikovima, tož. Mikovi, mest. pri Mikovih, or. tož. Miklošičevi, mest. pri Miklošičevih, or. z z Mikovima; množina: im. Mikova, rod. Mikovih, Miklošičevima; množina: im. Miklošičeve, rod. daj. Mikovim, tož. Mikova, mest. pri Mikovih, or. z Miklošičevih, daj. Miklošičevim, tož. Miklošičeve, Mikovimi mest. pri Miklošičevih, or. z Miklošičevimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Miklošičevo, rod. Miklošičevega, PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz osebnih daj. Miklošičevemu, tož. Miklošičevo, mest. pri moških imen); Svojilni pridevniki (iz priimkov) Miklošičevem, or. z Miklošičevim; dvojina: im. Miklošičevi, rod. Miklošičevih, daj. Miklošičevima, Mikronezija2 -e [mikronézija, rod. mikronézije] ž; tož. Miklošičevi, mest. pri Miklošičevih, or. z zemljepisno ime Miklošičevima; množina: im. Miklošičeva, rod. |otočja v Tihem oceanu|: zemljevid Mikronezije; ◎ Miklošičevih, daj. Miklošičevim, tož. Miklošičeva, angl. Micronesia mest. pri Miklošičevih, or. z Miklošičevimi Kje? v Mikroneziji StatuS: Predlog Od kod? iz Mikronezije PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Kam? v Mikronezijo {B} Mikronezijec, Mikronezijka; Mikronezijčev, Miklošičev park -ega -a [míklošiče párk, rod. Mikronezijkin; mikronezijski míklošičevega párka] m; zemljepisno ime {O} ednina: im. Mikronezija, rod. Mikronezije, daj. |park v Ljubljani|: okolica Miklošičevega parka; Mikroneziji, tož. Mikronezijo, mest. pri Mikroneziji, sejem v Miklošičevem parku; prim. Miklošičev (< or. z Mikronezijo Miklošič) StatuS: Predlog Kje? v Miklošičevem parku PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij Od kod? iz Miklošičevega parka Kam? v Miklošičev park mikuláški -a -o [míkulaški] prid. {O} ednina: im. Miklošičev park, rod. Miklošičevega Značilen mikuláški šport je hokej na ledu (< parka, daj. Miklošičevemu parku, tož. Miklošičev Liptovský Mikuláš) park, mest. pri Miklošičevem parku, or. z {O} moški: ednina: im. mikuláški, rod. Miklošičevim parkom mikuláškega, daj. mikuláškemu, tož. mikuláški StatuS: Predlog (živostno mikuláškega), mest. pri mikuláškem, or. z PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena mikuláškim; dvojina: im. mikuláška, rod. mikuláških, daj. mikuláškima, tož. mikuláška, mest. pri mikuláških, Mikov -a -o [míko, ž. míkova, s. míkovo] prid. or. z mikuláškima; množina: im. mikuláški, rod. |nanašajoč se na finsko moško ime|: Spoznali smo mikuláških, daj. mikuláškim, tož. mikuláške, mest. pri Mikovo družino; |nanašajoč se na umetniško ime mikuláških, or. z mikuláškimi Michaela Holbrooka Pennimana ml., britanskega ženski: ednina: im. mikuláška, rod. mikuláške, daj. glasbenika|: Mikov nastop; Mikove uspešnice (< mikuláški, tož. mikuláško, mest. pri mikuláški, or. z Mika1) mikuláško; dvojina: im. mikuláški, rod. mikuláških, {O} moški: ednina: im. Mikov, rod. Mikovega, daj. daj. mikuláškima, tož. mikuláški, mest. pri mikuláških, Mikovemu, tož. Mikov (živostno Mikovega), mest. or. z mikuláškima; množina: im. mikuláške, rod. pri Mikovem, or. z Mikovim; dvojina: im. Mikova, mikuláških, daj. mikuláškim, tož. mikuláške, mest. pri rod. Mikovih, daj. Mikovima, tož. Mikova, mest. pri mikuláških, or. z mikuláškimi Mikovih, or. z Mikovima; množina: im. Mikovi, srednji: ednina: im. mikuláško, rod. mikuláškega, daj. rod. Mikovih, daj. Mikovim, tož. Mikove, mest. pri mikuláškemu, tož. mikuláško, mest. pri mikuláškem, Mikovih, or. z Mikovimi or. z mikuláškim; dvojina: im. mikuláški, rod. ženski: ednina: im. Mikova, rod. Mikove, daj. Mikovi, mikuláških, daj. mikuláškima, tož. mikuláški, mest. 261 pri mikuláških, or. z mikuláškima; množina: im. {O} ednina: im. Minnesota, rod. Minnesote, daj. mikuláška, rod. mikuláških, daj. mikuláškim, tož. Minnesoti, tož. Minnesoto, mest. pri Minnesoti, or. z mikuláška, mest. pri mikuláških, or. z mikuláškimi Minnesoto StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) naselbinskih/krajevnih imen) enot Miłosz -a [míloš, rod. míloša] m; ime bitja, osebno ime minnesotski -a -o [minesótski] prid. |poljsko moško ime|: Miłoszi godujejo 25. januarja; |nanašajoč se na državo|: minnesotski guverner; |priimek|; |poljski pisatelj, pesnik, diplomat|: minnesotsko mesto Rochester; |nanašajoč se Czesława Miłosza uvrščajo med najbolj znane na reko|: minnesotski pritoki (< Minnesota2, poljske nobelovce Minnesota1) {B} Miłoszev {O} moški: ednina: im. minnesotski, rod. {O} ednina: im. Miłosz, rod. Miłosza, daj. Miłoszu, minnesotskega, daj. minnesotskemu, tož. minnesotski tož. Miłosza, mest. pri Miłoszu, or. z Miłoszem; (živostno minnesotskega), mest. pri minnesotskem, dvojina: im. Miłosza, rod. Miłoszev, daj. Miłoszema, or. z minnesotskim; dvojina: im. minnesotska, rod. tož. Miłosza, mest. pri Miłoszih, or. z Miłoszema; minnesotskih, daj. minnesotskima, tož. minnesotska, množina: im. Miłoszi, rod. Miłoszev, daj. Miłoszem, mest. pri minnesotskih, or. z minnesotskima; množina: tož. Miłosze, mest. pri Miłoszih, or. z Miłoszi im. minnesotski, rod. minnesotskih, daj. minnesotskim, {I} ednina: im. [míloš], rod. [míloša], daj. [mílošu], tož. minnesotske, mest. pri minnesotskih, or. z tož. [míloša], mest. [pri mílošu], or. [z‿mílošem]; minnesotskimi dvojina: im. [míloša], rod. [míloše], daj. [mílošema], ženski: ednina: im. minnesotska, rod. minnesotske, tož. [míloša], mest. [pri míloših], or. [z‿mílošema]; daj. minnesotski, tož. minnesotsko, mest. pri množina: im. [míloši], rod. [míloše], daj. [mílošem], minnesotski, or. z minnesotsko; dvojina: im. tož. [míloše], mest. [pri míloših], or. [z‿míloši] minnesotski, rod. minnesotskih, daj. minnesotskima, StatuS: Predlog tož. minnesotski, mest. pri minnesotskih, or. z PravoPiSne kategorije: Poljščina; Lastna imena (priimki); minnesotskima; množina: im. minnesotske, rod. Lastna imena (osebna, moška) minnesotskih, daj. minnesotskim, tož. minnesotske, mest. pri minnesotskih, or. z minnesotskimi Minnesota1 -e [minesóta, rod. minesóte] ž; srednji: ednina: im. minnesotsko, rod. minnesotskega, zemljepisno ime daj. minnesotskemu, tož. minnesotsko, mest. pri |reka v Združenih državah Amerike|: izliv Minnesote minnesotskem, or. z minnesotskim; dvojina: im. v Misisipi; kot prilastek, navadno v imenovalniku minnesotski, rod. minnesotskih, daj. minnesotskima, indijanske vasi na obali reke Minnesota; ◎ angl. tož. minnesotski, mest. pri minnesotskih, or. z Minnesota River minnesotskima; množina: im. minnesotska, rod. {B} minnesotski minnesotskih, daj. minnesotskim, tož. minnesotska, {O} ednina: im. Minnesota, rod. Minnesote, daj. mest. pri minnesotskih, or. z minnesotskimi Minnesoti, tož. Minnesoto, mest. pri Minnesoti, or. z StatuS: Predlog Minnesoto PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, StatuS: Predlog pokrajin, otokov) PravoPiSna kategorija: Imena voda Minnesotski zvon -ega -a [minesótski zvón, rod. Minnesota2 -e [minesóta, rod. minesóte] ž; minesótskega zvóna] m; stvarno ime zemljepisno ime |mladinsko glasilo slovenskih izseljencev|: številka |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Minnesotskega zvona; pisma v Minnesotskem zvonu indijanski rezervat v Minnesoti; kot prilastek, navadno {O} ednina: im. Minnesotski zvon, rod. v imenovalniku Indijanski jezik v ameriški državi Minnesotskega zvona, daj. Minnesotskemu zvonu, Minnesota ima skoraj 6000 glagolskih oblik tož. Minnesotski zvon, mest. pri Minnesotskem zvonu, Kje? v Minnesoti or. z Minnesotskim zvonom Od kod? iz Minnesote StatuS: Predlog Kam? v Minnesoto PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena {B} Minnesotčan, Minnesotčanka; Minnesotčanov, Minnesotčankin; minnesotski 262 mira -e [míra, rod. míre] ž im. miramarski, rod. miramarskih, daj. miramarskim, |nagrada|: dobitnica mire; kot prilastek, v imenovalniku tož. miramarske, mest. pri miramarskih, or. z Nagrado mira podelijo za izjemne dosežke na miramarskimi področju literarne ustvarjalnosti; podelitev nagrade ženski: ednina: im. miramarska, rod. miramarske, daj. mira miramarski, tož. miramarsko, mest. pri miramarski, {O} ednina: im. mira, rod. mire, daj. miri, tož. miro, or. z miramarsko; dvojina: im. miramarski, rod. mest. pri miri, or. z miro; dvojina: im. miri, rod. mir, miramarskih, daj. miramarskima, tož. miramarski, daj. mirama, tož. miri, mest. pri mirah, or. z mirama; mest. pri miramarskih, or. z miramarskima; množina: množina: im. mire, rod. mir, daj. miram, tož. mire, mest. im. miramarske, rod. miramarskih, daj. miramarskim, pri mirah, or. z mirami tož. miramarske, mest. pri miramarskih, or. z StatuS: Predlog miramarskimi PravoPiSna kategorija: Poimenovanja nagrad, srednji: ednina: im. miramarsko, rod. miramarskega, odlikovanj, častnih nazivov daj. miramarskemu, tož. miramarsko, mest. pri miramarskem, or. z miramarskim; dvojina: im. Miramar1 -a [miramár, rod. miramára] m; zemljepisno miramarski, rod. miramarskih, daj. miramarskima, ime tož. miramarski, mest. pri miramarskih, or. z |kraj pri Trstu|: Miramar so poimenovali po gradu v miramarskima; množina: im. miramarska, rod. bližini; ◎ it. Miramare miramarskih, daj. miramarskim, tož. miramarska, mest. Kje? v Miramaru pri miramarskih, or. z miramarskimi Od kod? iz Miramara StatuS: Predlog Kam? v Miramar PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Pridevniki {B} Miramarčan, Miramarčanka; Miramarčanov, (iz zemljepisnih nenaselbinskih/nekrajevnih imen) Miramarčankin; miramarski {O} ednina: im. Miramar, rod. Miramara, daj. Miranda1 -e [miránda, rod. miránde] ž; ime bitja, Miramaru, tož. Miramar, mest. pri Miramaru, or. z osebno ime Miramarom |žensko ime|: Z ženo Mirando sta bila ambasadorja StatuS: Predlog akcije PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena {B} Mirandin krajev {O} ednina: im. Miranda, rod. Mirande, daj. Mirandi, tož. Mirando, mest. pri Mirandi, or. z Mirando; Miramar2 -a [miramár, rod. miramára] m; zemljepisno dvojina: im. Mirandi, rod. Mirand, daj. Mirandama, ime tož. Mirandi, mest. pri Mirandah, or. z Mirandama; |grad pri Trstu|: v zvezi grad Miramar Park pred množina: im. Mirande, rod. Mirand, daj. Mirandam, tož. gradom Miramar je bil zamišljen kot zasebni vrt; ◎ Mirande, mest. pri Mirandah, or. z Mirandami it. Castello di Miramare StatuS: Predlog {B} miramarski PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) {O} ednina: im. Miramar, rod. Miramara, daj. Miramaru, tož. Miramar, mest. pri Miramaru, or. z Miranda2 -e [miránda, rod. miránde] ž; zemljepisno Miramarom ime StatuS: Predlog |zvezna država v Venezueli|: verski festival v PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena Mirandi; kot prilastek, v imenovalniku guverner zvezne objektov in stavb države Miranda Kje? v Mirandi miramarski -a -o [miramárski] prid. Od kod? iz Mirande miramarski grad; Ogledali smo si razstavo ptic Kam? v Mirando v miramarskem parku; Ob miramarskem rtiču je {B} Mirandčan, Mirandčanka; Mirandčanov, morski naravoslovni rezervat (< Miramar1) Mirandčankin; mirandski {O} moški: ednina: im. miramarski, rod. {O} ednina: im. Miranda, rod. Mirande, daj. Mirandi, miramarskega, daj. miramarskemu, tož. miramarski tož. Mirando, mest. pri Mirandi, or. z Mirando (živostno miramarskega), mest. pri miramarskem, StatuS: Predlog or. z miramarskim; dvojina: im. miramarska, rod. PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) miramarskih, daj. miramarskima, tož. miramarska, enot; Španščina mest. pri miramarskih, or. z miramarskima; množina: 263 Mirandin -a -o [mirándin] prid. Od kod? z Mirne Preslišal je posmeh v Mirandinem glasu (< Kam? na Mirno Miranda1) {B} Mirnčan, Mirnčanka; Mirnčanov, Mirnčankin; {O} moški: ednina: im. Mirandin, rod. mirnski Mirandinega, daj. Mirandinemu, tož. Mirandin {O} ednina: im. Mirna, rod. Mirne, daj. Mirni, tož. (živostno Mirandinega), mest. pri Mirandinem, Mirno, mest. pri Mirni, or. z Mirno or. z Mirandinim; dvojina: im. Mirandina, rod. StatuS: Predlog Mirandinih, daj. Mirandinima, tož. Mirandina, mest. PravoPiSna kategorija: Imena krajev pri Mirandinih, or. z Mirandinima; množina: im. Mirandini, rod. Mirandinih, daj. Mirandinim, tož. Mirna3 -e [mírna, rod. mírne] ž; zemljepisno ime Mirandine, mest. pri Mirandinih, or. z Mirandinimi |reka v Sloveniji|: dolina Mirne; mlini na Mirni; ženski: ednina: im. Mirandina, rod. Mirandine, daj. ribolov na sulce v Mirni; kot prilastek dolina reke Mirandini, tož. Mirandino, mest. pri Mirandini, or. z Mirne/Mirna Mirandino; dvojina: im. Mirandini, rod. Mirandinih, {B} Mirnin; mirnski daj. Mirandinima, tož. Mirandini, mest. pri Mirandinih, {O} ednina: im. Mirna, rod. Mirne, daj. Mirni, tož. or. z Mirandinima; množina: im. Mirandine, rod. Mirno, mest. pri Mirni, or. z Mirno Mirandinih, daj. Mirandinim, tož. Mirandine, mest. pri StatuS: Predlog Mirandinih, or. z Mirandinimi PravoPiSna kategorija: Imena voda srednji: ednina: im. Mirandino, rod. Mirandinega, daj. Mirandinemu, tož. Mirandino, mest. pri Mirandinem, Mirna4 -e [mírna, rod. mírne] ž; zemljepisno ime or. z Mirandinim; dvojina: im. Mirandini, rod. |grad na Dolenjskem|: ministerial Majnhard z Mirne; Mirandinih, daj. Mirandinima, tož. Mirandini, mest. vitez z Mirne; kot prilastek, v imenovalniku arkade pri Mirandinih, or. z Mirandinima; množina: im. gradu/grada Mirna; oskrbnik na gradu Mirna Mirandina, rod. Mirandinih, daj. Mirandinim, tož. {B} mirnski Mirandina, mest. pri Mirandinih, or. z Mirandinimi {O} ednina: im. Mirna, rod. Mirne, daj. Mirni, tož. StatuS: Predlog Mirno, mest. pri Mirni, or. z Mirno PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih StatuS: Predlog ženskih imen) PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Mirna1 -e [mírna, rod. mírne] ž; ime bitja, osebno ime Mirnin -a -o [mírnin] prid. |žensko ime|: Gremo k sestrični Mirni |nanašajoč se na žensko ime|: Mirnin prijatelj; {B} Mirnin Mirnino življenje; |nanašajoč se na reko|: Mirnin {O} ednina: im. Mirna, rod. Mirne, daj. Mirni, tož. izvir; Mirnini pritoki (< Mirna1) Mirno, mest. pri Mirni, or. z Mirno; dvojina: im. {O} moški: ednina: im. Mirnin, rod. Mirninega, daj. Mirni, rod. Mirn, daj. Mirnama, tož. Mirni, mest. pri Mirninemu, tož. Mirnin (živostno Mirninega), mest. Mirnah, or. z Mirnama; množina: im. Mirne, rod. pri Mirninem, or. z Mirninim; dvojina: im. Mirnina, Mirn, daj. Mirnam, tož. Mirne, mest. pri Mirnah, or. z rod. Mirninih, daj. Mirninima, tož. Mirnina, mest. pri Mirnami Mirninih, or. z Mirninima; množina: im. Mirnini, {I} ednina: im. [mírna], rod. [mírne], daj. [mírni], tož. rod. Mirninih, daj. Mirninim, tož. Mirnine, mest. pri [mírno], mest. [pri mírni], or. [z‿mírno]; dvojina: im. Mirninih, or. z Mirninimi [mírni], rod. [mírn] in [mírən], daj. [mírnama], tož. ženski: ednina: im. Mirnina, rod. Mirnine, daj. [mírni], mest. [pri mírnah], or. [z‿mírnama]; množina: Mirnini, tož. Mirnino, mest. pri Mirnini, or. z Mirnino; im. [mírne], rod. [mírn] in [mírən], daj. [mírnam], tož. dvojina: im. Mirnini, rod. Mirninih, daj. Mirninima, [mírne], mest. [pri mírnah], or. [z‿mírnami] tož. Mirnini, mest. pri Mirninih, or. z Mirninima; StatuS: Predlog množina: im. Mirnine, rod. Mirninih, daj. Mirninim, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) tož. Mirnine, mest. pri Mirninih, or. z Mirninimi srednji: ednina: im. Mirnino, rod. Mirninega, daj. Mirna2 -e [mírna, rod. mírne] ž; zemljepisno ime Mirninemu, tož. Mirnino, mest. pri Mirninem, or. |kraj na Dolenjskem|: zgodovina Mirne; Leta 1848 z Mirninim; dvojina: im. Mirnini, rod. Mirninih, je bilo na Mirni volišče za frankfurtske volitve; kot daj. Mirninima, tož. Mirnini, mest. pri Mirninih, or. prilastek, navadno v imenovalniku preimenovanje ulic v z Mirninima; množina: im. Mirnina, rod. Mirninih, naselju Mirna daj. Mirninim, tož. Mirnina, mest. pri Mirninih, or. z Kje? na Mirni Mirninimi 264 StatuS: Predlog Mississippi River PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih {B} misisipijski in misisipski; Misisipijev ženskih imen) {O} ednina: im. Misisipi, rod. Misisipija, daj. Misisipiju, tož. Misisipi, mest. pri Misisipiju, or. z Mirnska dolina -e -e [mírnska dolína, rod. mírnske Misisipijem dolíne in mírənska dolína, rod. mírənske dolíne] ž; {I} ednina: im. [misisípi], rod. [misisípija], daj. zemljepisno ime [misisípiju], tož. [misisípi], mest. [pri misisípiju], or. |pokrajina na Dolenjskem|: industrializacija Mirnske [z‿misisípijem] doline; pletarstvo v Mirnski dolini; prim. mirnski StatuS: Predlog Kje? v Mirnski dolini PravoPiSna kategorija: Imena voda Od kod? iz Mirnske doline Kam? v Mirnsko dolino Misisipi2 -ja [misisípi, rod. misisípija] m; zemljepisno {O} ednina: im. Mirnska dolina, rod. Mirnske doline, ime daj. Mirnski dolini, tož. Mirnsko dolino, mest. pri |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Mirnski dolini, or. z Mirnsko dolino guverner Misisipija; močvirno nižavje v Misisipiju; StatuS: Predlog kot prilastek, navadno v imenovalniku Elvis Presley se je PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin rodil 8. januarja 1935 v zvezni državi Misisipi; ◎ angl. Mississippi mirnski -a -o [mírnski in mírənski] prid. Kje? v Misisipiju |nanašajoč se na reko|: mirnski pritoki; mirnsko Od kod? iz Misisipija porečje; |nanašajoč se na kraj|: mirnski grad; Kam? v Misisipi mirnska tovarna; |nanašajoč se na grad|: mirnski {B} Misisipijčan, Misisipijčanka; Misisipijčanov, graščak; mirnski gospodje; prim. Mirnska dolina (< Misisipijčankin; misisipijski in misisipski Mirna {O} ednina: im. Misisipi, rod. Misisipija, daj. 2, Mirna3, Mirna4) {O} moški: Misisipiju, tož. Misisipi, mest. pri Misisipiju, or. z ednina: im. mirnski, rod. mirnskega, daj. mirnskemu, Misisipijem tož. mirnski (živostno mirnskega), mest. pri mirnskem, {I} or. z mirnskim; ednina: im. [misisípi], rod. [misisípija], daj. dvojina: im. mirnska, [misisípiju], rod. mirnskih, daj. mirnskima, tož. mirnska, mest. pri tož. [misisípi], mest. [pri misisípiju], or. mirnskih, [z‿misisípijem] or. z mirnskima; množina: im. mirnski, rod. mirnskih, daj. mirnskim, tož. mirnske, mest. pri StatuS: Predlog mirnskih, or. z mirnskimi PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) ženski: enot ednina: im. mirnska, rod. mirnske, daj. mirnski, tož. mirnsko, mest. pri mirnski, or. z mirnsko; Misisipijev -a -o [misisípije, dvojina: im. mirnski, rod. mirnskih, daj. mirnskima, ž. misisípijeva, s. tož. mirnski, mest. pri mirnskih, or. z mirnskima; misisípijevo] prid. množina: im. mirnske, rod. mirnskih, daj. mirnskim, Misisipijevi pritoki; prim. Misisipijeva delta (< tož. mirnske, mest. pri mirnskih, or. z mirnskimi Misisipi1) srednji: ednina: im. mirnsko, rod. mirnskega, daj. {O} moški: ednina: im. Misisipijev, rod. mirnskemu, tož. mirnsko, mest. pri mirnskem, or. Misisipijevega, daj. Misisipijevemu, tož. Misisipijev z mirnskim; dvojina: im. mirnski, rod. mirnskih, (živostno Misisipijevega), mest. pri Misisipijevem, daj. mirnskima, tož. mirnski, mest. pri mirnskih, or. or. z Misisipijevim; dvojina: im. Misisipijeva, rod. z mirnskima; množina: im. mirnska, rod. mirnskih, Misisipijevih, daj. Misisipijevima, tož. Misisipijeva, daj. mirnskim, tož. mirnska, mest. pri mirnskih, or. z mest. pri Misisipijevih, or. z Misisipijevima; množina: mirnskimi im. Misisipijevi, rod. Misisipijevih, daj. Misisipijevim, StatuS: Predlog tož. Misisipijeve, mest. pri Misisipijevih, or. z PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Misisipijevimi naselbinskih/krajevnih imen) ženski: ednina: im. Misisipijeva, rod. Misisipijeve, daj. Misisipijevi, tož. Misisipijevo, mest. pri Misisipi1 -ja [misisípi, rod. misisípija] m; zemljepisno Misisipijevi, or. z Misisipijevo; dvojina: im. ime Misisipijevi, rod. Misisipijevih, daj. Misisipijevima, |reka v Združenih državah Amerike|: delta tož. Misisipijevi, mest. pri Misisipijevih, or. z Misisipija; plavanje v Misisipiju; kot prilastek, Misisipijevima; množina: im. Misisipijeve, rod. v imenovalniku parniki na reki Misisipi; ◎ angl. Misisipijevih, daj. Misisipijevim, tož. Misisipijeve, 265 mest. pri Misisipijevih, or. z Misisipijevimi ženski: ednina: im. misisipijska in misisipska, srednji: ednina: im. Misisipijevo, rod. Misisipijevega, rod. misisipijske in misisipske, daj. misisipijski in daj. Misisipijevemu, tož. Misisipijevo, mest. pri misisipski, tož. misisipijsko in misisipsko, mest. pri Misisipijevem, or. z Misisipijevim; dvojina: im. misisipijski in pri misisipski, or. z misisipijsko in z Misisipijevi, rod. Misisipijevih, daj. Misisipijevima, misisipsko; dvojina: im. misisipijski in misisipski, tož. Misisipijevi, mest. pri Misisipijevih, or. z rod. misisipijskih in misisipskih, daj. misisipijskima in Misisipijevima; množina: im. Misisipijeva, rod. misisipskima, tož. misisipijski in misisipski, mest. pri Misisipijevih, daj. Misisipijevim, tož. Misisipijeva, misisipijskih in pri misisipskih, or. z misisipijskima mest. pri Misisipijevih, or. z Misisipijevimi in z misisipskima; množina: im. misisipijske in StatuS: Predlog misisipske, rod. misisipijskih in misisipskih, daj. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen voda) misisipijskim in misisipskim, tož. misisipijske in misisipske, mest. pri misisipijskih in misisipskih, or. z Misisipijeva delta -e -e [misisípijeva délta, rod. misisipijskimi in z misisipskimi misisípijeve délte] ž; zemljepisno ime srednji: ednina: im. misisipijsko in misisipsko, rod. |rečna delta v Združenih državah Amerike|: poplavne misisipijskega in misisipskega, daj. misisipijskemu in ravnice Misisipijeve delte; močvirja v Misisipijevi misisipskemu, tož. misisipijsko in misisipsko, mest. pri delti; ◎ angl. Mississippi Delta; prim. Misisipijev (< misisipijskem in pri misisipskem, or. z misisipijskim Misisipi1) in z misisipskim; dvojina: im. misisipijski in Kje? v Misisipijevi delti misisipski, rod. misisipijskih in misisipskih, daj. Od kod? iz Misisipijeve delte misisipijskima in misisipskima, tož. misisipijski in Kam? v Misisipijevo delto misisipski, mest. pri misisipijskih in misisipskih, {O} ednina: im. Misisipijeva delta, rod. Misisipijeve or. z misisipijskima in z misisipskima; množina: delte, daj. Misisipijevi delti, tož. Misisipijevo delto, im. misisipijska in misisipska, rod. misisipijskih in mest. pri Misisipijevi delti, or. z Misisipijevo delto misisipskih, daj. misisipijskim in misisipskim, tož. S misisipijska in misisipska, mest. pri misisipijskih in tatuS: Predlog P pri misisipskih, or. z misisipijskimi in z misisipskimi ravoPiSna kategorija: Imena voda StatuS: Predlog misisipijski -a -o in misisipski -a -o [misisípijski in PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, misisípski] pokrajin, otokov); Pridevniki (iz imen voda) prid. |nanašajoč se na državo|: misisipijsko/misisipsko mesto Filadelfija; misisipijska/misisipska zastava; misisipski prid.; obširneje glej pri misisipijski |nanašajoč se na reko|: misisipijska/misisipska delta; poplave v misisipijskem/misisipskem porečju Miskolc -a [míškolc, rod. míškolca] m; zemljepisno pita iz misisipijskega/misisipskega blata |jed|: recept za ime pito iz misisipijskega/misipskega blata; misisipijska/ |kraj na Madžarskem|: letališče v Miskolcu; misisipska kultura |indijanska kultura|: indijanske železnica med Budimpešto in Miskolcem gomile misisipijske/misisipske kulture; teokratska Kje? v Miskolcu družbena ureditev misisipijske/misisipske kulture (< Od kod? iz Miskolca Misisipi2, Misisipi1) Kam? v Miskolc {O} moški: {B} Miskolčan, Miskolčanka; Miskolčanov, ednina: im. misisipijski in misisipski, rod. misisipijskega in misisipskega, daj. misisipijskemu Miskolčankin; miskolški in misisipskemu, tož. misisipijski in misisipski {O} ednina: im. Miskolc, rod. Miskolca, daj. (živostno misisipijskega in misisipskega), mest. pri Miskolcu, tož. Miskolc, mest. pri Miskolcu, or. z misisipijskem in pri misisipskem, or. z misisipijskim Miskolcem in z misisipskim; {I} dvojina: im. misisipijska in ednina: im. [míškolc], rod. [míškolca], daj. misisipska, rod. misisipijskih in misisipskih, daj. [míškolcu], tož. [míškolc], mest. [pri míškolcu], or. misisipijskima in misisipskima, tož. misisipijska in [z‿míškolcem] misisipska, mest. pri misisipijskih in misisipskih, StatuS: Predlog or. z misisipijskima in z misisipskima; množina: PravoPiSna kategorija: Imena krajev im. misisipijski in misisipski, rod. misisipijskih in misisipskih, daj. misisipijskim in misisipskim, tož. miskolški -a -o [míškolški] prid. misisipijske in misisipske, mest. pri misisipijskih in miskolška industrija (< Miskolc) misisipskih, or. z misisipijskimi in z misisipskimi {O} moški: ednina: im. miskolški, rod. miskolškega, 266 daj. miskolškemu, tož. miskolški (živostno |plezališče v jugozahodni Sloveniji|: senčni del Mišje miskolškega), mest. pri miskolškem, or. z miskolškim; peči; plezanje v Mišji peči; parkirišče pod Mišjo dvojina: im. miskolška, rod. miskolških, daj. pečjo; kot prilastek, v imenovalniku V plezališču Mišja miskolškima, tož. miskolška, mest. pri miskolških, peč je preplezal smer Sreča vrtnice z oceno 8b or. z miskolškima; množina: im. miskolški, rod. Kje? v Mišji peči miskolških, daj. miskolškim, tož. miskolške, mest. pri Od kod? iz Mišje peči miskolških, or. z miskolškimi Kam? v Mišjo peč ženski: ednina: im. miskolška, rod. miskolške, daj. {O} ednina: im. Mišja peč, rod. Mišje peči, daj. Mišji miskolški, tož. miskolško, mest. pri miskolški, or. z peči, tož. Mišjo peč, mest. pri Mišji peči, or. z Mišjo miskolško; dvojina: im. miskolški, rod. miskolških, pečjo daj. miskolškima, tož. miskolški, mest. pri miskolških, {I} ednina: im. [míšja péč], rod. [míšje pečí], daj. or. z miskolškima; množina: im. miskolške, rod. [míšji pêči], tož. [míšjo péč], mest. [pri míšji pêči], or. miskolških, daj. miskolškim, tož. miskolške, mest. pri [z‿míšjo pečjó] miskolških, or. z miskolškimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. miskolško, rod. miskolškega, daj. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena miskolškemu, tož. miskolško, mest. pri miskolškem, or. z miskolškim; dvojina: im. miskolški, rod. Mišo -a [míšo, rod. míša] m; ime bitja, osebno ime miskolških, daj. miskolškima, tož. miskolški, mest. |moško ime v več jezikih|: koncert Miša Kovača; Z pri miskolških, or. z miskolškima; množina: im. Mišem sva se dobila na železniški postaji miskolška, rod. miskolških, daj. miskolškim, tož. {B} Mišev miskolška, mest. pri miskolških, or. z miskolškimi {O} ednina: im. Mišo, rod. Miša, daj. Mišu, tož. Miša, StatuS: Predlog mest. pri Mišu, or. z Mišem; dvojina: im. Miša, rod. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Mišev, daj. Mišema, tož. Miša, mest. pri Miših, or. z naselbinskih/krajevnih imen) Mišema; množina: im. Miši, rod. Mišev, daj. Mišem, tož. Miše, mest. pri Miših, or. z Miši Mišev -a -o [míše, ž. míševa, s. míševo] prid. {I} ednina: im. [míšo], rod. [míša], daj. [míšu], tož. Miševa nevesta; Miševi evergrini (< Mišo) [míša], mest. [pri míšu], or. [z‿míšem]; dvojina: im. {O} moški: ednina: im. Mišev, rod. Miševega, daj. [míša], rod. [míše], daj. [míšema], tož. [míša], mest. Miševemu, tož. Mišev (živostno Miševega), mest. [pri míših], or. [z‿míšema]; množina: im. [míši], rod. pri Miševem, or. z Miševim; dvojina: im. Miševa, [míše], daj. [míšem], tož. [míše], mest. [pri míših], or. rod. Miševih, daj. Miševima, tož. Miševa, mest. pri [z‿míši] Miševih, or. z Miševima; množina: im. Miševi, rod. StatuS: Predlog Miševih, daj. Miševim, tož. Miševe, mest. pri Miševih, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) or. z Miševimi ženski: ednina: im. Miševa, rod. Miševe, daj. Miševi, Mladá Boleslav -e -- [mláda bólesla, rod. mláde tož. Miševo, mest. pri Miševi, or. z Miševo; dvojina: bólesla] m; zemljepisno ime im. Miševi, rod. Miševih, daj. Miševima, tož. Miševi, |kraj na Češkem|: V Mladi Boleslav je veliko mest. pri Miševih, or. z Miševima; množina: im. železniško križišče; kot prilastek, v imenovalniku Miševe, rod. Miševih, daj. Miševim, tož. Miševe, mest. Današnje mesto Mladá Boleslav je ustanovil vojvoda pri Miševih, or. z Miševimi Boleslav II. srednji: ednina: im. Miševo, rod. Miševega, daj. Kje? v Mladi Boleslav Miševemu, tož. Miševo, mest. pri Miševem, or. Od kod? iz Mlade Boleslav z Miševim; dvojina: im. Miševi, rod. Miševih, Kam? v Mlado Boleslav daj. Miševima, tož. Miševi, mest. pri Miševih, or. {B} Mladoboleslavčan, Mladoboleslavčanka; z Miševima; množina: im. Miševa, rod. Miševih, Mladoboleslavčanov, Mladoboleslavčankin; daj. Miševim, tož. Miševa, mest. pri Miševih, or. z mladoboleslavski Miševimi {O} ednina: im. Mladá Boleslav, rod. Mlade Boleslav, StatuS: Predlog daj. Mladi Boleslav, tož. Mlado Boleslav, mest. pri PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Mladi Boleslav, or. z Mlado Boleslav moških imen) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina Mišja peč -e -i [míšja péč, rod. míšje pečí] ž; zemljepisno ime 267 Mĺkva -e tudi Mĺkva -a [mlkva, rod. mlkve tudi PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina mlkva] m; ime bitja, osebno ime |slovaški priimek|: Turistično znamenitost nam je Modrý Kameň2 -ega -mňa [módri kámen’, rod. razkazal vodič Mĺkva; Pismo je bilo namenjeno módrega kámnja] m; zemljepisno ime Mĺkvi |grad na Slovaškem|: Na/v Modrem Kamňu naj bi {B} Mĺkvov prenočil Matija Korvin; kot prilastek, v imenovalniku {O} ednina: im. Mĺkva, rod. Mĺkve tudi Mĺkva, daj. bitke pri gradu Modrý Kameň Mĺkvi tudi Mĺkvu, tož. Mĺkvo tudi Mĺkva, mest. pri {O} ednina: im. Modrý Kameň, rod. Modrega Kamňa, Mĺkvi tudi pri Mĺkvu, or. z Mĺkvo tudi z Mĺkvom; daj. Modremu Kamňu, tož. Modri Kameň, mest. pri dvojina: im. Mĺkvi tudi Mĺkva, rod. Mĺkev tudi Modrem Kamňu, or. z Modrim Kamňem Mĺkvov, daj. Mĺkvama tudi Mĺkvoma, tož. Mĺkvi {I} ednina: im. [módri kámәn’], rod. [módrega tudi Mĺkva, mest. pri Mĺkvah tudi pri Mĺkvih, or. z kámnja], daj. [módremu kámnju], tož. [módri Mĺkvama tudi z Mĺkvoma; množina: im. Mĺkve tudi kámәn’], mest. [pri módrem kámnju], or. [z‿módrim Mĺkvi, rod. Mĺkev tudi Mĺkvov, daj. Mĺkvam tudi kámnjem] Mĺkvom, tož. Mĺkve, mest. pri Mĺkvah tudi pri Mĺkvih, StatuS: Predlog or. z Mĺkvami tudi z Mĺkvi PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena objektov in StatuS: Predlog stavb PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Mõisaküla -e [mjsakila, rod. mjsakile] ž; Mňačko -a [mnjáčko, rod. mnjáčka] m; ime bitja, zemljepisno ime osebno ime |kraj v Estoniji|: zgodovina Mõisaküle; muzej v |priimek|; |slovaški pisatelj|: bivanje pisatelja Mõisaküli Ladislava Mňačka v emigraciji Kje? v Mõisaküli {B} Mňačkov Od kod? iz Mõisaküle {O} ednina: im. Mňačko, rod. Mňačka, daj. Mňačku, Kam? v Mõisakülo tož. Mňačka, mest. pri Mňačku, or. z Mňačkom; {B} Mõisakülčan, Mõisakülčanka; Mõisakülčanov, dvojina: im. Mňačka, rod. Mňačkov, daj. Mňačkoma, Mõisakülčankin; mõisakülski tož. Mňačka, mest. pri Mňačkih, or. z Mňačkoma; {O} ednina: im. Mõisaküla, rod. Mõisaküle, daj. množina: im. Mňački, rod. Mňačkov, daj. Mňačkom, Mõisaküli, tož. Mõisakülo, mest. pri Mõisaküli, or. z tož. Mňačke, mest. pri Mňačkih, or. z Mňački Mõisakülo StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev Modrý Kameň1 -ega -mňa [módri kámǝn’, rod. Mojmir -ja tudi Mojmir -a [mójmir, rod. mójmirja módrega kámnja] m; zemljepisno ime tudi mójmira] m; ime bitja, osebno ime |kraj na Slovaškem|: V Modrem Kamňu živi nekaj |moško ime|: skladbe Mojmirja Sepeta; pogovor z več kot 1500 prebivalcev Mojmirjem Kje? v Modrem Kamňu {B} Mojmirjev tudi Mojmirov Od kod? iz Modrega Kamňa {O} ednina: im. Mojmir, rod. Mojmirja tudi Mojmira, Kam? v Modri Kameň daj. Mojmirju tudi Mojmiru, tož. Mojmirja tudi {B} Modrokameňčan in Kameňčan, Mojmira, mest. pri Mojmirju tudi pri Mojmiru, or. z Modrokameňčanka in Kameňčanka; Mojmirjem tudi z Mojmirom; dvojina: im. Mojmirja Modrokameňčanov in Kameňčanov, tudi Mojmira, rod. Mojmirjev tudi Mojmirov, daj. Modrokameňčankin in Kameňčankin; Mojmirjema tudi Mojmiroma, tož. Mojmirja tudi modrokameňski in kameňski Mojmira, mest. pri Mojmirjih tudi pri Mojmirih, {O} ednina: im. Modrý Kameň, rod. Modrega Kamňa, or. z Mojmirjema tudi z Mojmiroma; množina: im. daj. Modremu Kamňu, tož. Modri Kameň, mest. pri Mojmirji tudi Mojmiri, rod. Mojmirjev tudi Mojmirov, Modrem Kamňu, or. z Modrim Kamňem daj. Mojmirjem tudi Mojmirom, tož. Mojmirje tudi {I} ednina: im. [módri kámәn’], rod. [módrega Mojmire, mest. pri Mojmirjih tudi pri Mojmirih, or. z kámnja], daj. [módremu kámnju], tož. [módri Mojmirji tudi z Mojmiri kámәn’], mest. [pri módrem kámnju], or. [z‿módrim {I} ednina: im. [mójmir], rod. [mójmirja] tudi kámnjem] [mójmira], daj. [mójmirju] tudi [mójmiru], tož. StatuS: Predlog [mójmirja] tudi [mójmira], mest. [pri mójmirju] tudi 268 [pri mójmiru], or. [z‿mójmirjem] tudi [z‿mójmirom]; tož. Mojmirjeva tudi Mojmirova, mest. pri dvojina: im. [mójmirja] tudi [mójmira], rod. Mojmirjevih tudi pri Mojmirovih, or. z Mojmirjevima [mójmirje] tudi [mójmiro], daj. [mójmirjema] tudi z Mojmirovima; množina: im. Mojmirjevi tudi tudi [mójmiroma], tož. [mójmirja] tudi [mójmira], Mojmirovi, rod. Mojmirjevih tudi Mojmirovih, daj. mest. [pri mójmirjih] tudi [pri mójmirih], or. Mojmirjevim tudi Mojmirovim, tož. Mojmirjeve [z‿mójmirjema] tudi [z‿mójmiroma]; množina: tudi Mojmirove, mest. pri Mojmirjevih tudi pri im. [mójmirji] tudi [mójmiri], rod. [mójmirje] tudi Mojmirovih, or. z Mojmirjevimi tudi z Mojmirovimi [mójmiro], daj. [mójmirjem] tudi [mójmirom], tož. ženski: ednina: im. Mojmirjeva tudi Mojmirova, rod. [mójmirje] tudi [mójmire], mest. [pri mójmirjih] tudi Mojmirjeve tudi Mojmirove, daj. Mojmirjevi tudi [pri mójmirih], or. [z‿mójmirji] tudi [z‿mójmiri] Mojmirovi, tož. Mojmirjevo tudi Mojmirovo, mest. StatuS: Predlog pri Mojmirjevi tudi pri Mojmirovi, or. z Mojmirjevo PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) tudi z Mojmirovo; dvojina: im. Mojmirjevi tudi Mojmirovi, rod. Mojmirjevih tudi Mojmirovih, daj. Mojmir I. -ja I. tudi Mojmir I. -a -ega tudi Mojmir Mojmirjevima tudi Mojmirovima, tož. Mojmirjevi Prvi -ja -ega tudi Mojmir Prvi -a -ega [mójmir prvi, tudi Mojmirovi, mest. pri Mojmirjevih tudi pri rod. mójmirja prvega tudi mójmira prvega] m; ime Mojmirovih, or. z Mojmirjevima tudi z Mojmirovima; bitja, osebno ime množina: im. Mojmirjeve tudi Mojmirove, rod. |velikomoravski knez|: upor moravskega kneza Mojmirjevih tudi Mojmirovih, daj. Mojmirjevim Mojmirja I.; Mojmirju I. je uspelo združiti nekaj tudi Mojmirovim, tož. Mojmirjeve tudi Mojmirove, slovanskih kneževin in leta 833 ustanoviti Veliko mest. pri Mojmirjevih tudi pri Mojmirovih, or. z Moravsko; skrajšano spor Pribine/Pribina s knezom Mojmirjevimi tudi z Mojmirovimi Mojmirjem srednji: ednina: im. Mojmirjevo tudi Mojmirovo, rod. {O} ednina: im. Mojmir I. tudi Mojmir Prvi, rod. Mojmirjevega tudi Mojmirovega, daj. Mojmirjevemu Mojmirja I. tudi Mojmira I. tudi Mojmirja Prvega tudi Mojmirovemu, tož. Mojmirjevo tudi Mojmirovo, tudi Mojmira Prvega, daj. Mojmirju I. tudi Mojmiru mest. pri Mojmirjevem tudi pri Mojmirovem, or. I. tudi Mojmirju Prvemu tudi Mojmiru Prvemu, tož. z Mojmirjevim tudi z Mojmirovim; dvojina: im. Mojmirja I. tudi Mojmira I. tudi Mojmirja Prvega Mojmirjevi tudi Mojmirovi, rod. Mojmirjevih tudi tudi Mojmira Prvega, mest. pri Mojmirju I. tudi pri Mojmirovih, daj. Mojmirjevima tudi Mojmirovima, Mojmiru I. tudi pri Mojmirju Prvem tudi pri Mojmiru tož. Mojmirjevi tudi Mojmirovi, mest. pri Mojmirjevih Prvem, or. z Mojmirjem I. tudi z Mojmirom I. tudi z tudi pri Mojmirovih, or. z Mojmirjevima tudi z Mojmirjem Prvim tudi z Mojmirom Prvim Mojmirovima; množina: im. Mojmirjeva tudi {I} ednina: im. [mójmir prvi], rod. [mójmirja Mojmirova, rod. Mojmirjevih tudi Mojmirovih, daj. prvega] tudi [mójmira prvega], daj. [mójmirju Mojmirjevim tudi Mojmirovim, tož. Mojmirjeva prvemu] tudi [mójmiru prvemu], tož. [mójmirja tudi Mojmirova, mest. pri Mojmirjevih tudi pri prvega] tudi [mójmira prvega], mest. [pri mójmirju Mojmirovih, or. z Mojmirjevimi tudi z Mojmirovimi prvem] tudi [pri mójmiru prvem], or. [z‿mójmirjem StatuS: Predlog prvim] tudi [z‿mójmirom prvim] PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih StatuS: Predlog moških imen) PravoPiSni kategoriji: Imena zgodovinskih osebnosti; Stalni pridevki ob osebnih imenih Mojmirov prid.; obširneje glej pri Mojmirjev Mojmirjev -a -o tudi Mojmirov -a -o [mójmirje, Mojmir Prvi m; ime bitja, osebno ime; obširneje glej pri ž. mójmirjeva, s. mójmirjevo tudi mójmiro, ž. Mojmir I. mójmirova, s. mójmirovo] prid. Mojmirjev poklic; Mojmirjeva ideja (< Mojmir) Monagas -a [monágas, rod. monágasa] m; zemljepisno {O} moški: ednina: im. Mojmirjev tudi Mojmirov, ime rod. Mojmirjevega tudi Mojmirovega, daj. |zvezna država v Venezueli|: naravna dediščina v Mojmirjevemu tudi Mojmirovemu, tož. Mojmirjev tudi Monagasu; meja med Monagasom in Bolívarjem; kot Mojmirov (živostno Mojmirjevega tudi Mojmirovega), prilastek, v imenovalniku grb zvezne države Monagas mest. pri Mojmirjevem tudi pri Mojmirovem, or. Kje? v Monagasu z Mojmirjevim tudi z Mojmirovim; dvojina: im. Od kod? iz Monagasa Mojmirjeva tudi Mojmirova, rod. Mojmirjevih tudi Kam? v Monagas Mojmirovih, daj. Mojmirjevima tudi Mojmirovima, {B} Monagašan, Monagašanka; Monagašanov, 269 Monagašankin; monagaški Montaignevih, daj. Montaignevim, tož. Montaigneve, {O} ednina: im. Monagas, rod. Monagasa, daj. mest. pri Montaignevih, or. z Montaignevimi Monagasu, tož. Monagas, mest. pri Monagasu, or. z srednji: ednina: im. Montaignevo, rod. Monagasom Montaignevega, daj. Montaignevemu, tož. StatuS: Predlog Montaignevo, mest. pri Montaignevem, or. z PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) Montaignevim; dvojina: im. Montaignevi, rod. enot; Španščina Montaignevih, daj. Montaignevima, tož. Montaignevi, mest. pri Montaignevih, or. z Montaignevima; Montaigne -gna [montênʼ, rod. montênja] m; ime množina: im. Montaigneva, rod. Montaignevih, bitja, osebno ime daj. Montaignevim, tož. Montaigneva, mest. pri |priimek|; |francoski renesančni pisatelj in filozof|: Montaignevih, or. z Montaignevimi Montaigne se je zgledoval po Seneki in Plutarhu; StatuS: Predlog filozofski dialog z Montaignem; za rojstnim imenom s PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) predimkom dnevnik Michela Eyquema de Montaigna {B} Montaignev Montana -e [montána, rod. montáne] ž; zemljepisno {O} ednina: im. Montaigne, rod. Montaigna, daj. ime Montaignu, tož. Montaigna, mest. pri Montaignu, |zvezna država v Združenih državah Amerike|: V or. z Montaignem; dvojina: im. Montaigna, rod. obsežnih gorstvih Montane izvirajo številne reke; Montaignev, daj. Montaignema, tož. Montaigna, mest. indijanski rezervati v Montani; kot prilastek, navadno v pri Montaignih, or. z Montaignema; množina: im. imenovalniku nacionalni park v zvezni državi Montana Montaigni, rod. Montaignev, daj. Montaignem, tož. Kje? v Montani Montaigne, mest. pri Montaignih, or. z Montaigni Od kod? iz Montane {I} ednina: im. [montênʼ], rod. [montênja], daj. Kam? v Montano [montênju], tož. [montênja], mest. [pri montênju], {B} Montanec, Montanka; Montančev, Montankin; or. [z‿montênjem]; dvojina: im. [montênja], rod. montanski [montênje], daj. [montênjema], tož. [montênja], mest. {O} ednina: im. Montana, rod. Montane, daj. Montani, [pri montênjih], or. [z‿montênjema]; množina: im. tož. Montano, mest. pri Montani, or. z Montano [montênji], rod. [montênje], daj. [montênjem], tož. StatuS: Predlog [montênje], mest. [pri montênjih], or. [z‿montênji] PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) StatuS: Predlog enot PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Priimki s predimki montanski -a -o [montánski] prid. montanski rančarji; montanske oblasti; montanske Montaignev -a -o [montênje, ž. montênjeva, s. planjave (< Montana) montênjevo] prid. {O} moški: ednina: im. montanski, rod. Montaignev skepticizem; Montaignevi »Eseji« (< montanskega, daj. montanskemu, tož. montanski Montaigne) (živostno montanskega), mest. pri montanskem, {O} moški: ednina: im. Montaignev, rod. or. z montanskim; dvojina: im. montanska, rod. Montaignevega, daj. Montaignevemu, tož. montanskih, daj. montanskima, tož. montanska, mest. Montaignev (živostno Montaignevega), mest. pri montanskih, or. z montanskima; množina: im. pri Montaignevem, or. z Montaignevim; montanski, rod. montanskih, daj. montanskim, tož. dvojina: im. Montaigneva, rod. Montaignevih, montanske, mest. pri montanskih, or. z montanskimi daj. Montaignevima, tož. Montaigneva, mest. pri ženski: ednina: im. montanska, rod. montanske, daj. Montaignevih, or. z Montaignevima; množina: im. montanski, tož. montansko, mest. pri montanski, Montaignevi, rod. Montaignevih, daj. Montaignevim, or. z montansko; dvojina: im. montanski, rod. tož. Montaigneve, mest. pri Montaignevih, or. z montanskih, daj. montanskima, tož. montanski, mest. Montaignevimi pri montanskih, or. z montanskima; množina: im. ženski: ednina: im. Montaigneva, rod. Montaigneve, montanske, rod. montanskih, daj. montanskim, tož. daj. Montaignevi, tož. Montaignevo, mest. pri montanske, mest. pri montanskih, or. z montanskimi Montaignevi, or. z Montaignevo; dvojina: im. srednji: ednina: im. montansko, rod. montanskega, Montaignevi, rod. Montaignevih, daj. Montaignevima, daj. montanskemu, tož. montansko, mest. pri tož. Montaignevi, mest. pri Montaignevih, or. z montanskem, or. z montanskim; dvojina: im. Montaignevima; množina: im. Montaigneve, rod. montanski, rod. montanskih, daj. montanskima, tož. 270 montanski, mest. pri montanskih, or. z montanskima; |naravni prehod na Češkem med Moravsko in množina: im. montanska, rod. montanskih, daj. Šlezijo|: gosta poseljenost Moravskih vrat; Naši montanskim, tož. montanska, mest. pri montanskih, or. predniki so se skozi Moravska vrata podali proti z montanskimi Jadranu; ◎ češ. Moravská brána (< Moravska) StatuS: Predlog Kje? na Moravskih vratih PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Od kod? z Moravskih vrat pokrajin, otokov) Kam? na Moravska vrata {O} množina: im. Moravska vrata, rod. Moravskih Monza1 -e [mónca, rod. mónce] ž; zemljepisno ime vrat, daj. Moravskim vratom, tož. Moravska vrata, |kraj v Italiji|: Na mednarodni kolesarski dirki mest. pri Moravskih vratih, or. z Moravskimi vrati v okolici Monze se je najbolje izkazal kolesar StatuS: Predlog Radenske PravoPiSni kategoriji: Češčina; Nekrajevna imena Kje? v Monzi Od kod? iz Monze Moravske toplice -ih toplic [moráske toplíce, rod. Kam? v Monzo moráskih toplíc] ž mn.; zemljepisno ime {B} Mončan, Mončanka; Mončanov, Mončankin; nekdaj |zdravilišče v Sloveniji|: Kopanje v termalni monški vodi Moravskih toplic blagodejno vpliva na {O} ednina: im. Monza, rod. Monze, daj. Monzi, tož. organizem; Vrhunski športniki v Moravske toplice Monzo, mest. pri Monzi, or. z Monzo prihajajo na regeneracijo StatuS: Predlog Kje? v Moravskih toplicah PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina Od kod? iz Moravskih toplic Kam? v Moravske toplice Monza2 -e [mónca, rod. mónce] ž; zemljepisno ime {O} množina: im. Moravske toplice, rod. Moravskih |skrajšano ime za dirkališče Autodromo Nazionale toplic, daj. Moravskim toplicam, tož. Moravske Monza v Italiji|: Dirkač si je od nesreče v Monzi že toplice, mest. pri Moravskih toplicah, or. z opomogel Moravskimi toplicami Kje? v Monzi StatuS: Predlog Od kod? iz Monze PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Kam? v Monzo {B} monški Morgan -a [mórgan, rod. mórgana] m; ime bitja, {O} ednina: im. Monza, rod. Monze, daj. Monzi, tož. osebno ime Monzo, mest. pri Monzi, or. z Monzo |angleško moško ime|: film z Morganom StatuS: Predlog Freemanom; |priimek|; |britanski general|: V drugi PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb svetovni vojni so Williamu Duthieju Morganu dali vzdevek Opica Moravska -e [moráska, rod. moráske] ž; {B} Morganov zemljepisno ime {O} ednina: im. Morgan, rod. Morgana, daj. |pokrajina na Češkem|: vinogradništvo na Morganu, tož. Morgana, mest. pri Morganu, or. z Moravskem; ◎ češ. Morava Morganom; dvojina: im. Morgana, rod. Morganov, Kje? na Moravskem daj. Morganoma, tož. Morgana, mest. pri Morganih, or. Od kod? z Moravske z Morganoma; množina: im. Morgani, rod. Morganov, Kam? na Moravsko daj. Morganom, tož. Morgane, mest. pri Morganih, or. {B} Moravec, Moravka; Moravčev, Moravkin; z Morgani moravski StatuS: Predlog {O} ednina: im. Moravska, rod. Moravske, daj. PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Lastna Moravski, tož. Moravsko, mest. pri Moravski, or. z imena (osebna, moška) Moravsko StatuS: Predlog Morganov -a -o [mórgano, ž. mórganova, s. PravoPiSni kategoriji: Češčina; Imena pokrajin mórganovo] prid. Morganov viteški položaj Moravska vrata -ih vrat [moráska ráta, rod. Morganova črta/linija |črta, ki je označevala povojno moráskih rát in moráska vráta, rod. moráskih mejo med Italijo in Jugoslavijo|: Leta 1947, po vrát] s mn.; zemljepisno ime sklenitvi mirovne pogodbe z Italijo, so Morganovo 271 črto/linijo odpravili (< Morgan) Od kod? iz Moskovskega kremlja {O} moški: ednina: im. Morganov, rod. Kam? v Moskovski kremelj Morganovega, daj. Morganovemu, tož. Morganov {B} kremeljski (živostno Morganovega), mest. pri Morganovem, {O} ednina: im. Moskovski kremelj, rod. or. z Morganovim; dvojina: im. Morganova, rod. Moskovskega kremlja, daj. Moskovskemu kremlju, Morganovih, daj. Morganovima, tož. Morganova, tož. Moskovski kremelj, mest. pri Moskovskem mest. pri Morganovih, or. z Morganovima; množina: kremlju, or. z Moskovskim kremljem im. Morganovi, rod. Morganovih, daj. Morganovim, {I} ednina: im. [móskoski krémǝl’], rod. tož. Morganove, mest. pri Morganovih, or. z [móskoskega krémlja], daj. [móskoskemu Morganovimi krémlju], tož. [móskoski krémǝl’], mest. [pri ženski: ednina: im. Morganova, rod. Morganove, daj. móskoskem krémlju], or. [z‿móskoskim Morganovi, tož. Morganovo, mest. pri Morganovi, krémljem] or. z Morganovo; dvojina: im. Morganovi, rod. StatuS: Predlog Morganovih, daj. Morganovima, tož. Morganovi, mest. PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Imena objektov pri Morganovih, or. z Morganovima; množina: im. in stavb Morganove, rod. Morganovih, daj. Morganovim, tož. Morganove, mest. pri Morganovih, or. z Morganovimi Moste Most [móste, rod. móst] ž mn.; zemljepisno ime srednji: ednina: im. Morganovo, rod. Morganovega, |del Ljubljane|: pravljični december v Mostah; daj. Morganovemu, tož. Morganovo, mest. pri selitev iz Most v Sostro Morganovem, or. z Morganovim; dvojina: im. Kje? v Mostah Morganovi, rod. Morganovih, daj. Morganovima, Od kod? iz Most tož. Morganovi, mest. pri Morganovih, or. z Kam? v Moste Morganovima; množina: im. Morganova, rod. {B} Moščan, Moščanka; Moščanov, Moščankin; Morganovih, daj. Morganovim, tož. Morganova, mest. moščanski pri Morganovih, or. z Morganovimi {O} množina: im. Moste, rod. Most, daj. Mostam, tož. StatuS: Predlog Moste, mest. pri Mostah, or. z Mostami PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Svojilni StatuS: Predlog pridevniki (iz priimkov) PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena krajev Mościcki -ega [moščícki, rod. moščíckega] m; ime bitja, osebno ime Most prijateljstva -u ~ in -a ~ [móst prijátel’stva, |priimek|; |poljski politik|: Predsedovanje poljski rod. mostú prijátel’stva in mósta prijátel’stva] m; vladi je Ignacyju Mościckemu preprečila druga zemljepisno ime svetovna vojna; za izražanje svojine odstop Mościckega |most v Estoniji|: gradnja Mostu/Mosta prijateljstva; {O} ednina: im. Mościcki, rod. Mościckega, daj. Z Mostom prijateljstva sta povezani Estonija in Mościckemu, tož. Mościckega, mest. pri Mościckem, Rusija; ◎ est. Sõpruse sild, rus. Нарвский мост or. z Mościckim; dvojina: im. Mościcka, rod. Дружбы Mościckih, daj. Mościckima, tož. Mościcka, mest. pri Kje? na Mostu prijateljstva Mościckih, or. z Mościckima; množina: im. Mościcki, Od kod? z Mostu prijateljstva in z Mosta prijateljstva rod. Mościckih, daj. Mościckim, tož. Mościcke, mest. Kam? na Most prijateljstva pri Mościckih, or. z Mościckimi {O} ednina: im. Most prijateljstva, rod. Mostu StatuS: Predlog prijateljstva in Mosta prijateljstva, daj. Mostu PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) prijateljstva, tož. Most prijateljstva, mest. pri Mostu prijateljstva, or. z Mostom prijateljstva Moskovski kremelj -ega -mlja [móskoski StatuS: Predlog krémǝl’, rod. móskoskega krémlja] m; zemljepisno ime PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena objektov in |vladni objekt v Rusiji|: Car Peter Veliki je preselil stavb prestolnico v Sankt Peterburg, Moskovski kremelj pa je še naprej ostal carska rezidenca; načrt moščanski -a -o [moščánski] prid. Moskovskega kremlja; stavbe v Moskovskem moščanska gimnazija; ureditev moščanske tržnice (< kremlju; ◎ rus. Моско́вский Кремль; prim. kremelj, Moste) moskovski, Kremelj {O} moški: ednina: im. moščanski, rod. Kje? v Moskovskem kremlju moščanskega, daj. moščanskemu, tož. moščanski 272 (živostno moščanskega), mest. pri moščanskem, Möttöläjevih, daj. Möttöläjevima, tož. Möttöläjeva, or. z moščanskim; dvojina: im. moščanska, rod. mest. pri Möttöläjevih, or. z Möttöläjevima; množina: moščanskih, daj. moščanskima, tož. moščanska, mest. im. Möttöläjevi, rod. Möttöläjevih, daj. Möttöläjevim, pri moščanskih, or. z moščanskima; množina: im. tož. Möttöläjeve, mest. pri Möttöläjevih, or. z moščanski, rod. moščanskih, daj. moščanskim, tož. Möttöläjevimi moščanske, mest. pri moščanskih, or. z moščanskimi ženski: ednina: im. Möttöläjeva, rod. Möttöläjeve, daj. ženski: ednina: im. moščanska, rod. moščanske, daj. Möttöläjevi, tož. Möttöläjevo, mest. pri Möttöläjevi, moščanski, tož. moščansko, mest. pri moščanski, or. z Möttöläjevo; dvojina: im. Möttöläjevi, rod. or. z moščansko; dvojina: im. moščanski, rod. Möttöläjevih, daj. Möttöläjevima, tož. Möttöläjevi, moščanskih, daj. moščanskima, tož. moščanski, mest. mest. pri Möttöläjevih, or. z Möttöläjevima; množina: pri moščanskih, or. z moščanskima; množina: im. im. Möttöläjeve, rod. Möttöläjevih, daj. Möttöläjevim, moščanske, rod. moščanskih, daj. moščanskim, tož. tož. Möttöläjeve, mest. pri Möttöläjevih, or. z moščanske, mest. pri moščanskih, or. z moščanskimi Möttöläjevimi srednji: ednina: im. moščansko, rod. moščanskega, srednji: ednina: im. Möttöläjevo, rod. Möttöläjevega, daj. moščanskemu, tož. moščansko, mest. pri daj. Möttöläjevemu, tož. Möttöläjevo, mest. pri moščanskem, or. z moščanskim; dvojina: im. Möttöläjevem, or. z Möttöläjevim; dvojina: im. moščanski, rod. moščanskih, daj. moščanskima, tož. Möttöläjevi, rod. Möttöläjevih, daj. Möttöläjevima, moščanski, mest. pri moščanskih, or. z moščanskima; tož. Möttöläjevi, mest. pri Möttöläjevih, or. z množina: im. moščanska, rod. moščanskih, daj. Möttöläjevima; množina: im. Möttöläjeva, rod. moščanskim, tož. moščanska, mest. pri moščanskih, or. Möttöläjevih, daj. Möttöläjevim, tož. Möttöläjeva, z moščanskimi mest. pri Möttöläjevih, or. z Möttöläjevimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Pridevniki PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) (iz zemljepisnih nenaselbinskih/nekrajevnih imen) Mrożek -a [mróžək, rod. mróžka] m; ime bitja, osebno Möttölä -ja [métele, rod. mételeja] m; ime bitja, osebno ime ime |priimek|; |poljski dramatik in pisatelj|: novela |finski priimek|: Igral je s Fincem Möttöläjem Sławomira Mrożka {B} Möttöläjev {O} ednina: im. Mrożek, rod. Mrożka, daj. Mrożku, {O} ednina: im. Möttölä, rod. Möttöläja, daj. tož. Mrożka, mest. pri Mrożku, or. z Mrożkom; Möttöläju, tož. Möttöläja, mest. pri Möttöläju, or. z dvojina: im. Mrożka, rod. Mrożkov, daj. Mrożkoma, Möttöläjem; dvojina: im. Möttöläja, rod. Möttöläjev, tož. Mrożka, mest. pri Mrożkih, or. z Mrożkoma; daj. Möttöläjema, tož. Möttöläja, mest. pri Möttöläjih, množina: im. Mrożki, rod. Mrożkov, daj. Mrożkom, or. z Möttöläjema; množina: im. Möttöläji, rod. tož. Mrożke, mest. pri Mrożkih, or. z Mrożki Möttöläjev, daj. Möttöläjem, tož. Möttöläje, mest. pri StatuS: Predlog Möttöläjih, or. z Möttöläji PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) {I} ednina: im. [métele], rod. [mételeja], daj. [mételeju], tož. [mételeja], mest. [pri mételeju], muc -a [múc, rod. múca] m or. [z‿mételejem]; dvojina: im. [mételeja], rod. ljubkovalno |maček|: črn muc; Na prireditev je prišel z [mételeje], daj. [mételejema], tož. [mételeja], mest. mucem [pri mételejih], or. [z‿mételejema]; množina: im. normativno PojaSnilo: Pod vplivom pogovornega jezika se [mételeji], rod. [mételeje], daj. [mételejem], tož. pri sklanjanju v manj formalnih knjižnojezikovnih položajih [mételeje], mest. [pri mételejih], or. [z‿mételeji] preglas opušča v zapisu in govoru, npr. z mucom [z‿múcom]. S {B} mucev tatuS: Predlog redko mučev P {O} ravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) ednina: im. muc, rod. muca, daj. mucu, tož. muca, mest. pri mucu, or. z mucem; dvojina: im. muca, rod. Möttöläjev -a -o [mételeje, ž. mételejeva, s. mucev, daj. mucema, tož. muca, mest. pri mucih, or. z mételejevo] prid. mucema; množina: im. muci, rod. mucev, daj. mucem, Möttöläjeva hiša v Lahtiju (< Möttölä) tož. muce, mest. pri mucih, or. z muci {O} moški: {I} ednina: im. [múc], rod. [múca], daj. [múcu], tož. ednina: im. Möttöläjev, rod. Möttöläjevega, [múca], daj. Möttöläjevemu, tož. Möttöläjev mest. [pri múcu], or. [z‿múcem]; dvojina: im. ( [múca], živostno Möttöläjevega), mest. pri Möttöläjevem, rod. [múce], daj. [múcema], tož. [múca], mest. [pri múcih], or. z Möttöläjevim; or. [z‿múcema]; množina: im. [múci], dvojina: im. Möttöläjeva, rod. 273 rod. [múce], daj. [múcem], tož. [múce], mest. [pri redko Mučeve, rod. Mucevih redko Mučevih, daj. múcih], or. [z‿múci] Mucovim redko Mučevim, tož. Muceve redko Mučeve, StatuS: Predlog mest. pri Mucevih redko pri Mučevih, or. z Mucevimi PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice redko z Mučevimi srednji: ednina: im. Mucevo redko Mučevo, rod. Muc -a [múc, rod. múca] m; ime bitja, osebno ime Mucevega redko Mučevega, daj. Mucevemu redko |priimek|; |slovenski slikar in ilustrator|: ilustracije Mučevemu, tož. Mucevo redko Mučevo, mest. pri Dušana Muca; Pavček je v sodelovanju z Mucem Mucevem redko pri Mučevem, or. z Mucevim redko pripravil slikanico za otroke z Mučevim; dvojina: im. Mucevi redko Mučevi, normativno PojaSnilo: Pod vplivom pogovornega jezika se rod. Mucevih redko Mučevih, daj. Mucevima redko pri sklanjanju v manj formalnih knjižnojezikovnih položajih Mučevima, tož. Mucevi redko Mučevi, mest. pri preglas opušča v zapisu in govoru, npr. z Mucom [z‿múcom]. Mucevih redko pri Mučevih, or. z Mucevima redko {B} Mucev redko Mučev z Mučevima; množina: im. Muceva redko Mučeva, {O} ednina: im. Muc, rod. Muca, daj. Mucu, tož. Muca, rod. Mucevih redko Mučevih, daj. Mucevim redko mest. pri Mucu, or. z Mucem; dvojina: im. Muca, rod. Mučevim, tož. Muceva redko Mučeva, mest. pri Mucev, daj. Mucema, tož. Muca, mest. pri Mucih, or. z Mucevih redko pri Mučevih, or. z Mucevimi redko z Mucema; množina: im. Muci, rod. Mucev, daj. Mucem, Mučevimi tož. Muce, mest. pri Mucih, or. z Muci StatuS: Predlog {I} ednina: im. [múc], rod. [múca], daj. [múcu], tož. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) [múca], mest. [pri múcu], or. [z‿múcem]; dvojina: im. [múca], rod. [múce], daj. [múcema], tož. [múca], mest. Mucha -e tudi Mucha -a [múha, rod. múhe in múha] [pri múcih], or. [z‿múcema]; množina: im. [múci], m; ime bitja, osebno ime rod. [múce], daj. [múcem], tož. [múce], mest. [pri |priimek|; |češki slikar in grafik|: prepoznaven stil múcih], or. [z‿múci] Alfonsa Muche StatuS: Predlog {B} Muchov PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Mucha, rod. Muche tudi Mucha, daj. Muchi tudi Muchu, tož. Mucho tudi Mucha, mest. pri Mucev -a -o redko -a -o [múce, ž. múceva, s. Muchi tudi pri Muchu, or. z Mucho tudi z Muchom; múcevo redko múče, ž. múčeva, s. múčevo] prid. dvojina: im. Muchi tudi Mucha, rod. Much tudi Mucev/Mučev mlin (< Muc) Muchov, daj. Muchama tudi Muchoma, tož. Muchi normativno PojaSnilo: Pod vplivom pogovornega jezika se pri tudi Mucha, mest. pri Muchah tudi pri Muchih, or. tvorbi pridevnika v manj formalnih knjižnojezikovnih položajih z Muchama tudi z Muchoma; množina: im. Muche preglas opušča v zapisu in govoru, npr. Mucov [múcov-]. {O} moški: tudi Muchi, rod. Much tudi Muchov, daj. Mucham ednina: im. Mucev redko Mučev, rod. Mucevega tudi Muchom, tož. Muche, mest. pri Muchah tudi pri redko Mučevega, daj. Mucevemu redko Mučevemu, Muchih, or. z Muchami tudi z Muchi tož. Mucev redko Mučev (živostno Mucevega StatuS: Predlog redko Mučevega), mest. pri Mucevem PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina redko pri Mučevem, or. z Mucevim redko z Mučevim; dvojina: im. Muceva redko Mučeva, rod. Mucevih Mučev redko Mučevih, daj. Mucevima redko Mučevima, prid.; obširneje glej pri Mucev tož. Muceva redko Mučeva, mest. pri Mucevih redko pri Mučevih, or. z Mucevima redko z Mučevima; Mučka bistrica -e -e [múčka bístrica, rod. múčke bístrice] množina: im. Mucevi redko Mučevi, rod. Mucevih ž; zemljepisno ime redko Mučevih, daj. Mucevim redko Mučevim, tož. |reka v severni Sloveniji|: struga Mučke bistrice; Muceve redko Mučeve, mest. pri Mucevih redko pri spust v dolino Mučke bistrice; izliv potoka v Mučko Mučevih, or. z Mucevimi redko z Mučevimi bistrico; športne aktivnosti na Mučki bistrici; prim. ženski: ednina: im. Muceva redko Mučeva, rod. mutski (< Muta) Muceve redko Mučeve, daj. Mucevi redko Mučevi, normativno PojaSnilo: Pri tvorbi pridevnikov z obrazilom -ski iz imena Muta se končni t navadno ohranja ( Muta – mutski), tož. Mucevo redko Mučevo, mest. pri Mucevi redko pri le izjemoma pa se premenjuje s š: Muta – muški ( hrvaški, Mučevi, or. z Mucevo redko z Mučevo; dvojina: im. lenarški, kolovraški ipd.). Le v samostojnih zemljepisnih Mucevi redko Mučevi, rod. Mucovih redko Mučevih, imenih je oblika pridevnika v imenu enaka narečni obliki na daj. Mucevima redko Mučevima, tož. Mucevi redko -čki (Mučka bistrica). Mučevi, mest. pri Mucevih redko pri Mučevih, or. z {B} bistriški in mučkobistriški Mucevima redko z Mučevima; množina: im. Muceve {O} ednina: im. Mučka bistrica, rod. Mučke bistrice, 274 daj. Mučki bistrici, tož. Mučko bistrico, mest. pri {B} Mujev Mučki bistrici, or. z Mučko bistrico {O} ednina: im. Mujo, rod. Muja, daj. Muju, tož. Muja, StatuS: Predlog mest. pri Muju, or. z Mujem; dvojina: im. Muja, rod. PravoPiSna kategorija: Imena voda Mujev, daj. Mujema, tož. Muja, mest. pri Mujih, or. z Mujema; množina: im. Muji, rod. Mujev, daj. Mujem, Mučko polje -ega -a [múčko pólje, rod. múčkega tož. Muje, mest. pri Mujih, or. z Muji pólja] s; zemljepisno ime {I} ednina: im. [mújo], rod. [múja], daj. [múju], tož. |ravnina ob reki Dravi pri Muti|: arheološke najdbe [múja], mest. [pri múju], or. [z‿mújem]; dvojina: im. z Mučkega polja; tek na smučeh po Mučkem polju; [múja], rod. [múje], daj. [mújema], tož. [múja], mest. prim. mutski (< Muta) [pri mújih], or. [z‿mújema]; množina: im. [múji], rod. normativno PojaSnilo: Pri tvorbi pridevnikov z obrazilom -ski [múje], daj. [mújem], tož. [múje], mest. [pri mújih], iz imena Muta se končni t navadno ohranja ( Muta – mutski), or. [z‿múji] le izjemoma pa se premenjuje s š: Muta – muški ( hrvaški, StatuS: Predlog lenarški, kolovraški ipd.). Le v samostojnih zemljepisnih imenih je oblika pridevnika v imenu enaka narečni obliki na PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) -čki (Mučko polje). Kje? na Mučkem polju Munihov kuk1 -ega -a [múniho kúk, rod. Od kod? z Mučkega polja múnihovega kúka] m; zemljepisno ime Kam? na Mučko polje |hrib nad Mostom na Soči|: pobočje Munihovega {O} ednina: im. Mučko polje, rod. Mučkega polja, daj. kuka; vzpon na Munihov kuk Mučkemu polju, tož. Mučko polje, mest. pri Mučkem Kje? na Munihovem kuku polju, or. z Mučkim poljem Od kod? z Munihovega kuka S Kam? na Munihov kuk tatuS: Predlog P {O} ravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena ednina: im. Munihov kuk, rod. Munihovega kuka, daj. Munihovemu kuku, tož. Munihov kuk, mest. pri Mujev -a -o [múje, ž. mújeva, s. mújevo] prid. Munihovem kuku, or. z Munihovim kukom Mujev brat; Mujeva slika (< Mujo) S tatuS: Predlog {O} moški: PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij ednina: im. Mujev, rod. Mujevega, daj. Mujevemu, tož. Mujev (živostno Mujevega), mest. pri Mujevem, or. z Mujevim; Munihov kuk2 -ega -a [múniho kúk, rod. dvojina: im. Mujeva, rod. Mujevih, daj. Mujevima, tož. Mujeva, mest. pri múnihovega kúka] m; zemljepisno ime Mujevih, or. z Mujevima; |arheološko najdišče|: raziskovanje Munihovega množina: im. Mujevi, rod. Mujevih, daj. Mujevim, tož. Mujeve, mest. pri kuka; najdbe na Munihovem kuku Mujevih, or. z Mujevimi Kje? na Munihovem kuku ženski: Od kod? z Munihovega kuka ednina: im. Mujeva, rod. Mujeve, daj. Mujevi, tož. Mujevo, mest. pri Mujevi, or. z Mujevo; Kam? na Munihov kuk dvojina: im. Mujevi, rod. Mujevih, daj. Mujevima, tož. Mujevi, {O} ednina: im. Munihov kuk, rod. Munihovega kuka, mest. pri Mujevih, or. z Mujevima; daj. Munihovemu kuku, tož. Munihov kuk, mest. pri množina: im. Mujeve, rod. Mujevih, daj. Mujevim, tož. Mujeve, Munihovem kuku, or. z Munihovim kukom mest. pri Mujevih, or. z Mujevimi StatuS: Predlog srednji: P ednina: im. Mujevo, rod. Mujevega, daj. ravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Mujevemu, tož. Mujevo, mest. pri Mujevem, or. z Mujevim; dvojina: im. Mujevi, rod. Mujevih, Murańka -e in Murańka -a [murán’ka, rod. daj. Mujevima, tož. Mujevi, mest. pri Mujevih, or. murán’ke tudi murán’ka] m; ime bitja, osebno ime z Mujevima; množina: im. Mujeva, rod. Mujevih, |priimek|; |poljski smučarski skakalec|: uvrstitev daj. Mujevim, tož. Mujeva, mest. pri Mujevih, or. z Klemensa Murańke/Murańka po prvi seriji Mujevimi {B} Murańkov S {O} tatuS: Predlog ednina: im. Murańka, rod. Murańke tudi P Murańka, daj. Murańki tudi Murańku, tož. Murańko ravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih moških imen) tudi Murańka, mest. pri Murańki tudi pri Murańku, or. z Murańko tudi z Murańkom; dvojina: im. Mujo -a [mújo, rod. múja] m; ime bitja, osebno ime Murańki tudi Murańka, rod. Murańk tudi Murańkov, |moško ime v več jezikih|: šale o Muju in Hasu; daj. Murańkama tudi Murańkoma, tož. Murańki tudi Pripeljal se je z Mujem Murańka, mest. pri Murańkah tudi pri Murańkih, 275 or. z Murańkama tudi z Murańkoma; množina: im. {O} ednina: im. Murn, rod. Murna, daj. Murnu, tož. Murańke tudi Murańki, rod. Murańk tudi Murańkov, Murna, mest. pri Murnu, or. z Murnom; dvojina: im. daj. Murańkam tudi Murańkom, tož. Murańke, mest. pri Murna, rod. Murnov, daj. Murnoma, tož. Murna, mest. Murańkah tudi pri Murańkih, or. z Murańkami tudi z pri Murnih, or. z Murnoma; množina: im. Murni, rod. Murańki Murnov, daj. Murnom, tož. Murne, mest. pri Murnih, StatuS: Predlog or. z Murni PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Murgaš -a [múrgaš, rod. múrgaša] m; ime bitja, osebno ime Murnov -a -o [múrno, ž. múrnova, s. múrnovo] |priimek|; |slovaški izumitelj|: patenti Jozefa Murgaša prid. na področju brezžične komunikacije Murnova poezija; Murnova prva pesniška zbirka je {B} Murgašev izšla leta 1903 (< Murn) {O} ednina: im. Murgaš, rod. Murgaša, daj. Murgašu, {O} moški: ednina: im. Murnov, rod. Murnovega, tož. Murgaša, mest. pri Murgašu, or. z Murgašem; daj. Murnovemu, tož. Murnov (živostno Murnovega), dvojina: im. Murgaša, rod. Murgašev, daj. Murgašema, mest. pri Murnovem, or. z Murnovim; dvojina: tož. Murgaša, mest. pri Murgaših, or. z Murgašema; im. Murnova, rod. Murnovih, daj. Murnovima, tož. množina: im. Murgaši, rod. Murgašev, daj. Murgašem, Murnova, mest. pri Murnovih, or. z Murnovima; tož. Murgaše, mest. pri Murgaših, or. z Murgaši množina: im. Murnovi, rod. Murnovih, daj. Murnovim, {I} ednina: im. [múrgaš], rod. [múrgaša], daj. tož. Murnove, mest. pri Murnovih, or. z Murnovimi [múrgašu], tož. [múrgaša], mest. [pri múrgašu], ženski: ednina: im. Murnova, rod. Murnove, daj. or. [z‿múrgašem]; dvojina: im. [múrgaša], rod. Murnovi, tož. Murnovo, mest. pri Murnovi, or. z [múrgaše], daj. [múrgašema], tož. [múrgaša], mest. Murnovo; dvojina: im. Murnovi, rod. Murnovih, daj. [pri múrgaših], or. [z‿múrgašema]; množina: im. Murnovima, tož. Murnovi, mest. pri Murnovih, or. z [múrgaši], rod. [múrgaše], daj. [múrgašem], tož. Murnovima; množina: im. Murnove, rod. Murnovih, [múrgaše], mest. [pri múrgaših], or. [z‿múrgaši] daj. Murnovim, tož. Murnove, mest. pri Murnovih, or. z StatuS: Predlog Murnovimi PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) srednji: ednina: im. Murnovo, rod. Murnovega, daj. Murnovemu, tož. Murnovo, mest. pri Murnovem, or. Murge Murg [múrdže, rod. múrč] ž mn.; zemljepisno z Murnovim; dvojina: im. Murnovi, rod. Murnovih, ime daj. Murnovima, tož. Murnovi, mest. pri Murnovih, or. |planota v Italiji|: Ta gričevnati predel se imenuje z Murnovima; množina: im. Murnova, rod. Murnovih, Murge; vrtače na Murgah; kot prilastek, v imenovalniku daj. Murnovim, tož. Murnova, mest. pri Murnovih, or. z Planoto Murge v Apuliji obdajajo valoviti hribi Murnovimi Kje? na Murgah StatuS: Predlog Od kod? z Murg PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Kam? na Murge {O} množina: im. Murge, rod. Murg, daj. Murgam, tož. muški prid.; obširneje glej pri mutski Murge, mest. pri Murgah, or. z Murgami {I} množina: im. [múrdže], rod. [múrč], daj. Muta -e [múta, rod. múte] m; zemljepisno ime [múrdžam], tož. [múrdže], mest. [pri múrdžah], or. |kraj v severni Sloveniji|: kovači z Mute; ribogojnica [z‿múrdžami] na Muti StatuS: Predlog Kje? na Muti PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Italijanščina Od kod? z Mute Kam? na Muto Murn -a [múrn in múrən, rod. múrna] m; ime bitja, {B} Mutčan tudi Mučan, Mutčanka tudi Mučanka; osebno ime Mutčanov tudi Mučanov, Mutčankin tudi Mučankin; |priimek|; |slovenski pesnik|: pesmi Josipa Murna mutski in muški – Aleksandrova; Cankar je pokopan v skupnem {O} ednina: im. Muta, rod. Mute, daj. Muti, tož. Muto, grobu moderne skupaj z Murnom, Kettejem in mest. pri Muti, or. z Muto Župančičem; v prenesenem pomenu |Murnova dela|: StatuS: Predlog Veliko sem bral Murna; prim. Aleksandrov PravoPiSna kategorija: Imena krajev {B} Murnov 276 mutski -a -o in muški -a -o [mútski in múški] prid. |psevdonim Marcela Duchampa|: Duchamp je mutski/muški kovači; mutska/muška industrija; prim. pisoar pod psevdonimom Richard Mutt razstavil kot Mučka bistrica, Mučko polje (< Muta) umetniško delo {O} moški: ednina: im. mutski in muški, rod. {B} Muttov mutskega in muškega, daj. mutskemu in muškemu, {O} ednina: im. Mutt, rod. Mutta, daj. Muttu, tož. tož. mutski in muški (živostno mutskega in muškega), Mutta, mest. pri Muttu, or. z Muttom mest. pri mutskem in pri muškem, or. z mutskim StatuS: Predlog in z muškim; dvojina: im. mutska in muška, rod. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); mutskih in muških, daj. mutskima in muškima, tož. Psevdonimi (vzdevki ter skrivna in umetniška mutska in muška, mest. pri mutskih in pri muških, imena) or. z mutskima in z muškima; množina: im. mutski in muški, rod. mutskih in muških, daj. mutskim in Muttov1 -a -o [múto, ž. mútova, s. mútovo] prid. muškim, tož. mutske in muške, mest. pri mutskih in pri Muttov zgodovinski roman; Muttovo uredniško delo muških, or. z mutskimi in z muškimi (< Mutt1) ženski: ednina: im. mutska in muška, rod. mutske in {O} moški: ednina: im. Muttov, rod. Muttovega, daj. muške, daj. mutski in muški, tož. mutsko in muško, Muttovemu, tož. Muttov (živostno Muttovega), mest. mest. pri mutski in pri muški, or. z mutsko in z muško; pri Muttovem, or. z Muttovim; dvojina: im. Muttova, dvojina: im. mutski in muški, rod. mutskih in muških, rod. Muttovih, daj. Muttovima, tož. Muttova, mest. pri daj. mutskima in muškima, tož. mutski in muški, Muttovih, or. z Muttovima; množina: im. Muttovi, mest. pri mutskih in pri muških, or. z mutskima in z rod. Muttovih, daj. Muttovim, tož. Muttove, mest. pri muškima; množina: im. mutske in muške, rod. mutskih Muttovih, or. z Muttovimi in muških, daj. mutskim in muškim, tož. mutske in ženski: ednina: im. Muttova, rod. Muttove, daj. muške, mest. pri mutskih in pri muških, or. z mutskimi Muttovi, tož. Muttovo, mest. pri Muttovi, or. z in z muškimi Muttovo; dvojina: im. Muttovi, rod. Muttovih, daj. srednji: ednina: im. mutsko in muško, rod. mutskega Muttovima, tož. Muttovi, mest. pri Muttovih, or. z in muškega, daj. mutskemu in muškemu, tož. mutsko Muttovima; množina: im. Muttove, rod. Muttovih, in muško, mest. pri mutskem in pri muškem, or. z daj. Muttovim, tož. Muttove, mest. pri Muttovih, or. z mutskim in z muškim; dvojina: im. mutski in muški, Muttovimi rod. mutskih in muških, daj. mutskima in muškima, srednji: ednina: im. Muttovo, rod. Muttovega, daj. tož. mutski in muški, mest. pri mutskih in pri muških, Muttovemu, tož. Muttovo, mest. pri Muttovem, or. or. z mutskima in z muškima; množina: im. mutska z Muttovim; dvojina: im. Muttovi, rod. Muttovih, in muška, rod. mutskih in muških, daj. mutskim in daj. Muttovima, tož. Muttovi, mest. pri Muttovih, or. muškim, tož. mutska in muška, mest. pri mutskih in pri z Muttovima; množina: im. Muttova, rod. Muttovih, muških, or. z mutskimi in z muškimi daj. Muttovim, tož. Muttova, mest. pri Muttovih, or. z StatuS: Predlog Muttovimi PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih StatuS: Predlog naselbinskih/krajevnih imen) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Mutt1 -a [mút, rod. múta] m; ime bitja, osebno ime Muttov2 -a -o [máto, ž. mátova, s. mátovo] prid. |priimek|; |estonski pisatelj|: literarne kritike Mihkela Muttov prijatelj Jeff (< Mutt2) Mutta {O} moški: ednina: im. Muttov, rod. Muttovega, daj. {B} Muttov Muttovemu, tož. Muttov (živostno Muttovega), mest. {O} ednina: im. Mutt, rod. Mutta, daj. Muttu, tož. pri Muttovem, or. z Muttovim; dvojina: im. Muttova, Mutta, mest. pri Muttu, or. z Muttom; dvojina: im. rod. Muttovih, daj. Muttovima, tož. Muttova, mest. pri Mutta, rod. Muttov, daj. Muttoma, tož. Mutta, mest. Muttovih, or. z Muttovima; množina: im. Muttovi, pri Muttih, or. z Muttoma; množina: im. Mutti, rod. rod. Muttovih, daj. Muttovim, tož. Muttove, mest. pri Muttov, daj. Muttom, tož. Mutte, mest. pri Muttih, or. z Muttovih, or. z Muttovimi Mutti ženski: ednina: im. Muttova, rod. Muttove, daj. StatuS: Predlog Muttovi, tož. Muttovo, mest. pri Muttovi, or. z PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) Muttovo; dvojina: im. Muttovi, rod. Muttovih, daj. Muttovima, tož. Muttovi, mest. pri Muttovih, or. z Mutt2 -a [mát, rod. máta] m; ime bitja, osebno ime Muttovima; množina: im. Muttove, rod. Muttovih, |angleško moško ime|: stripi o Muttu in Jeffu; daj. Muttovim, tož. Muttove, mest. pri Muttovih, or. z 277 Muttovimi Müürseppovi, mest. pri Müürseppovih, or. z srednji: ednina: im. Muttovo, rod. Muttovega, daj. Müürseppovima; množina: im. Müürseppova, Muttovemu, tož. Muttovo, mest. pri Muttovem, or. rod. Müürseppovih, daj. Müürseppovim, tož. z Muttovim; dvojina: im. Muttovi, rod. Muttovih, Müürseppova, mest. pri Müürseppovih, or. z daj. Muttovima, tož. Muttovi, mest. pri Muttovih, or. Müürseppovimi z Muttovima; množina: im. Muttova, rod. Muttovih, StatuS: Predlog daj. Muttovim, tož. Muttova, mest. pri Muttovih, or. z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Muttovimi StatuS: Predlog Nádvorie -a [nádvorje, rod. nádvorja] s; zemljepisno PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) ime |stavba v Trnavi na Slovaškem|: kulturni dogodek v Müürsepp -a [mírsep, rod. mírsepa] m; ime bitja, Nadvoriu osebno ime Kje? v Nádvoriu |estonski priimek|: V reprezentanci je igral z Od kod? iz Nádvoria Martinom Müürseppom Kam? v Nádvorie {B} Müürseppov {O} ednina: im. Nádvorie, rod. Nádvoria, daj. {O} ednina: im. Müürsepp, rod. Müürseppa, daj. Nádvoriu, tož. Nádvorie, mest. pri Nádvoriu, or. z Müürseppu, tož. Müürseppa, mest. pri Müürseppu, Nádvoriem or. z Müürseppom; dvojina: im. Müürseppa, rod. StatuS: Predlog Müürseppov, daj. Müürseppoma, tož. Müürseppa, PravoPiSni kategoriji: Imena objektov in stavb; mest. pri Müürseppih, or. z Müürseppoma; množina: Slovaščina im. Müürseppi, rod. Müürseppov, daj. Müürseppom, tož. Müürseppe, mest. pri Müürseppih, or. z Müürseppi Nagaland -a [nágalant, rod. nágalanda] m; StatuS: Predlog zemljepisno ime PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) |zvezna država v Indiji|: ljudstvo iz Nagalanda; kot prilastek, v imenovalniku kmetijstvo v zvezni državi Müürseppov -a -o [mírsepo, ž. mírsepova, s. Nagaland; ◎ hind. Nāgāland mírsepovo] prid. Kje? v Nagalandu Müürseppova košarkarska kariera (< Müürsepp) Od kod? iz Nagalanda {O} moški: ednina: im. Müürseppov, rod. Kam? v Nagaland Müürseppovega, daj. Müürseppovemu, tož. {B} Nagalandec, Nagalandka; Nagalandčev, Müürseppov (živostno Müürseppovega), mest. Nagalandka; nagalandski pri Müürseppovem, or. z Müürseppovim; {O} ednina: im. Nagaland, rod. Nagalanda, daj. dvojina: im. Müürseppova, rod. Müürseppovih, Nagalandu, tož. Nagaland, mest. pri Nagalandu, or. z daj. Müürseppovima, tož. Müürseppova, mest. Nagalandom pri Müürseppovih, or. z Müürseppovima; StatuS: Predlog množina: im. Müürseppovi, rod. Müürseppovih, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) daj. Müürseppovim, tož. Müürseppove, mest. pri enot Müürseppovih, or. z Müürseppovimi ženski: ednina: im. Müürseppova, rod. Müürseppove, nagalandski -a -o [nágalantski] prid. daj. Müürseppovi, tož. Müürseppovo, mest. pri nagalandski festival; nagalandski minister za Müürseppovi, or. z Müürseppovo; dvojina: plemenske zadeve (< Nagaland) im. Müürseppovi, rod. Müürseppovih, daj. {O} moški: ednina: im. nagalandski, rod. Müürseppovima, tož. Müürseppovi, mest. pri nagalandskega, daj. nagalandskemu, tož. nagalandski Müürseppovih, or. z Müürseppovima; množina: (živostno nagalandskega), mest. pri nagalandskem, im. Müürseppove, rod. Müürseppovih, daj. or. z nagalandskim; dvojina: im. nagalandska, rod. Müürseppovim, tož. Müürseppove, mest. pri nagalandskih, daj. nagalandskima, tož. nagalandska, Müürseppovih, or. z Müürseppovimi mest. pri nagalandskih, or. z nagalandskima; množina: srednji: ednina: im. Müürseppovo, rod. im. nagalandski, rod. nagalandskih, daj. nagalandskim, Müürseppovega, daj. Müürseppovemu, tož. tož. nagalandske, mest. pri nagalandskih, or. z Müürseppovo, mest. pri Müürseppovem, or. nagalandskimi z Müürseppovim; dvojina: im. Müürseppovi, ženski: ednina: im. nagalandska, rod. nagalandske, rod. Müürseppovih, daj. Müürseppovima, tož. daj. nagalandski, tož. nagalandsko, mest. pri 278 nagalandski, or. z nagalandsko; dvojina: im. Nagyevimi nagalandski, rod. nagalandskih, daj. nagalandskima, srednji: ednina: im. Nagyevo, rod. Nagyevega, daj. tož. nagalandski, mest. pri nagalandskih, or. z Nagyevemu, tož. Nagyevo, mest. pri Nagyevem, or. nagalandskima; množina: im. nagalandske, rod. z Nagyevim; dvojina: im. Nagyevi, rod. Nagyevih, nagalandskih, daj. nagalandskim, tož. nagalandske, daj. Nagyevima, tož. Nagyevi, mest. pri Nagyevih, or. mest. pri nagalandskih, or. z nagalandskimi z Nagyevima; množina: im. Nagyeva, rod. Nagyevih, srednji: ednina: im. nagalandsko, rod. nagalandskega, daj. Nagyevim, tož. Nagyeva, mest. pri Nagyevih, or. z daj. nagalandskemu, tož. nagalandsko, mest. pri Nagyevimi nagalandskem, or. z nagalandskim; dvojina: im. StatuS: Predlog nagalandski, rod. nagalandskih, daj. nagalandskima, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) tož. nagalandski, mest. pri nagalandskih, or. z nagalandskima; množina: im. nagalandska, rod. Narodni park Beloveška pušča -ega -a ~ ~ nagalandskih, daj. nagalandskim, tož. nagalandska, [národni párk belovéška púšča, rod. národnega párka mest. pri nagalandskih, or. z nagalandskimi belovéška púšča] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |narodni park na Poljskem|: populacija zobrov iz PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Narodnega parka Beloveška pušča (< Beloveška pokrajin, otokov) pušča) {O} ednina: im. Narodni park Beloveška pušča, rod. Nagy -a [náč, rod. nádža] m; ime bitja, osebno ime Narodnega parka Beloveška pušča, daj. Narodnemu |priimek|; |madžarski politik|: vlada Imreja Nagya; parku Beloveška pušča, tož. Narodni park Beloveška spor Sovjetov z Nagyem pušča, mest. pri Narodnem parku Beloveška pušča, or. {B} Nagyev z Narodnim parkom Beloveška pušča {O} ednina: im. Nagy, rod. Nagya, daj. Nagyu, tož. StatuS: Predlog Nagya, mest. pri Nagyu, or. z Nagyem; dvojina: im. PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Poljščina Nagya, rod. Nagyev, daj. Nagyema, tož. Nagya, mest. pri Nagyih, or. z Nagyema; množina: im. Nagyi, rod. Narodni park Lahemaa -ega -a ~ [národni párk Nagyev, daj. Nagyem, tož. Nagye, mest. pri Nagyih, or. láhema, rod. národnega párka láhema] m; zemljepisno z Nagyi ime {I} ednina: im. [náč], rod. [nádža], daj. [nádžu], tož. |narodni park v Estoniji|: gozdovi Narodnega parka [nádža], mest. [pri nádžu], or. [z‿nádžem]; dvojina: Lahemaa; dvorci v Narodnem parku Lahemaa; ◎ est. im. [nádža], rod. [nádže], daj. [nádžema], tož. [nádža], Lahemaa rahvuspark mest. [pri nádžih], or. [z‿nádžema]; množina: im. Kje? v Narodnem parku Lahemaa [nádži], rod. [nádže], daj. [nádžem], tož. [nádže], mest. Od kod? iz Narodnega parka Lahemaa [pri nádžih], or. [z‿nádži] Kam? v Narodni park Lahemaa StatuS: Predlog {O} ednina: im. Narodni park Lahemaa, rod. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Narodnega parka Lahemaa, daj. Narodnemu parku Lahemaa, tož. Narodni park Lahemaa, mest. pri Nagyev -a -o [nádže, ž. nádževa, s. nádževo] prid. Narodnem parku Lahemaa, or. z Narodnim parkom Nagyev kip; V revoluciji so podpirali Nagyevo vlado Lahemaa (< Nagy) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. Nagyev, rod. Nagyevega, daj. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Nekrajevna imena Nagyevemu, tož. Nagyev (živostno Nagyevega), mest. pri Nagyevem, or. z Nagyevim; dvojina: im. Nagyeva, Narodni park Soomaa -ega -a ~ [národni párk rod. Nagyevih, daj. Nagyevima, tož. Nagyeva, mest. pri sóma, rod. národnega párka sóma] m; zemljepisno ime Nagyevih, or. z Nagyevima; množina: im. Nagyevi, |narodni park v Estoniji|: V zadnjih 70 letih se je rod. Nagyevih, daj. Nagyevim, tož. Nagyeve, mest. pri območje Narodnega parka Soomaa zmanjšalo; Nagyevih, or. z Nagyevimi visoka barja v Narodnem parku Soomaa; ◎ est. ženski: ednina: im. Nagyeva, rod. Nagyeve, daj. Soomaa rahvuspark Nagyevi, tož. Nagyevo, mest. pri Nagyevi, or. z Kje? v Narodnem parku Soomaa Nagyevo; dvojina: im. Nagyevi, rod. Nagyevih, daj. Od kod? iz Narodnega parka Soomaa Nagyevima, tož. Nagyevi, mest. pri Nagyevih, or. z Kam? v Narodni park Soomaa Nagyevima; množina: im. Nagyeve, rod. Nagyevih, {O} ednina: im. Narodni park Soomaa, rod. daj. Nagyevim, tož. Nagyeve, mest. pri Nagyevih, or. z Narodnega parka Soomaa, daj. Narodnemu parku 279 Soomaa, tož. Narodni park Soomaa, mest. pri Natlačnov, daj. Natlačenoma tudi Natlačnoma, tož. Narodnem parku Soomaa, or. z Narodnim parkom Natlačena tudi Natlačna, mest. pri Natlačenih tudi Soomaa pri Natlačnih, or. z Natlačenoma tudi z Natlačnoma; StatuS: Predlog množina: im. Natlačeni tudi Natlačni, rod. Natlačenov PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Nekrajevna imena tudi Natlačnov, daj. Natlačenom tudi Natlačnom, tož. Natlačene tudi Natlačne, mest. pri Natlačenih tudi pri Narva1 -e [nárva, rod. nárve] ž; zemljepisno ime Natlačnih, or. z Natlačeni tudi z Natlačni |kraj v Estoniji|: bombardiranje Narve med drugo StatuS: Predlog svetovno vojno; Hermannov grad v Narvi; kot PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) prilastek, v imenovalniku termoelektrarna v mestu Narva Kje? v Narvi Natlačenov -a -o tudi Natlačnov -a -o [natláčeno, Od kod? iz Narve ž. natláčenova, s. natláčenovo tudi natláčno, ž. Kam? v Narvo natláčnova, s. natláčnovo] prid. {B} Narvijčan, Narvijčanka; Narvijčanov, Italijani so zaradi Natlačenovega umora usmrtili 24 Narvijčankin; narvijski talcev; Natlačenova politika (< Natlačen) {O} ednina: im. Narva, rod. Narve, daj. Narvi, tož. {O} moški: ednina: im. Natlačenov tudi Natlačnov, Narvo, mest. pri Narvi, or. z Narvo rod. Natlačenovega tudi Natlačnovega, daj. StatuS: Predlog Natlačenovemu tudi Natlačnovemu, tož. Natlačenov PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev tudi Natlačnov (živostno Natlačenovega tudi Natlačnovega), mest. pri Natlačenovem tudi pri Narva2 -e [nárva, rod. nárve] ž; zemljepisno ime Natlačnovem, or. z Natlačenovim tudi z Natlačnovim; |reka v Estoniji|: V vikinški dobi so Narvo dvojina: im. Natlačenova tudi Natlačnova, rod. uporabljali kot trgovsko pot; slapovi na Narvi; kot Natlačenovih tudi Natlačnovih, daj. Natlačenovima prilastek meja med Estonijo in Rusijo na reki Narvi; ◎ tudi Natlačnovima, tož. Natlačenova tudi Natlačnova, est. Narva jõgi mest. pri Natlačenovih tudi pri Natlačnovih, or. z {B} narvijski Natlačenovima tudi z Natlačnovima; množina: im. {O} ednina: im. Narva, rod. Narve, daj. Narvi, tož. Natlačenovi tudi Natlačnovi, rod. Natlačenovih tudi Narvo, mest. pri Narvi, or. z Narvo Natlačnovih, daj. Natlačenovim tudi Natlačnovim, tož. StatuS: Predlog Natlačenove tudi Natlačnove, mest. pri Natlačenovih PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena voda tudi pri Natlačnovih, or. z Natlačenovimi tudi z Natlačnovimi Narva3 -e [nárva, rod. nárve] ž; zemljepisno ime ženski: ednina: im. Natlačenova tudi Natlačnova, rod. |zaliv v Estoniji|: obala Narve; svetilnik v Narvi; kot Natlačenove tudi Natlačnove, daj. Natlačenovi tudi prilastek, v imenovalniku Podmornica naj bi v zalivu Natlačnovi, tož. Natlačenovo tudi Natlačnovo, mest. Narva potopila tovorno ladjo; ◎ est. Narva laht pri Natlačenovi tudi pri Natlačnovi, or. z Natlačenovo {O} ednina: im. Narva, rod. Narve, daj. Narvi, tož. tudi z Natlačnovo; dvojina: im. Natlačenovi tudi Narvo, mest. pri Narvi, or. z Narvo Natlačnovi, rod. Natlačnovih tudi Natlačenovih, StatuS: Predlog daj. Natlačenovima tudi Natlačnovima, tož. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena voda Natlačenovi tudi Natlačnovi, mest. pri Natlačenovih tudi pri Natlačnovih, or. z Natlačenovima tudi z Natlačen -a tudi Natlačen -čna [natláčen, rod. Natlačnovima; množina: im. Natlačenove tudi natláčena tudi natláčәn, rod. natláčna] m; ime bitja, Natlačnove, rod. Natlačenovih tudi Natlačnovih, daj. osebno ime Natlačnovim tudi Natlačenovim, tož. Natlačenove |slovenski priimek|; |ban Dravske banovine|: tudi Natlačnove, mest. pri Natlačenovih tudi pri atentat na bana Marka Natlačena; Pri oblikovanju Natlačnovih, or. z Natlačenovimi tudi z Natlačnovimi političnega programa, znanega kot »londonske srednji: ednina: im. Natlačenovo tudi Natlačnovo, točke«, je sodeloval tudi Natlačen rod. Natlačenovega tudi Natlačnovega, daj. {B} Natlačenov tudi Natlačnov Natlačenovemu tudi Natlačnovemu, tož. Natlačenovo {O} ednina: im. Natlačen, rod. Natlačena tudi tudi Natlačnovo, mest. pri Natlačenovem tudi pri Natlačna, daj. Natlačenu tudi Natlačnu, tož. Natlačena Natlačnovem, or. z Natlačenovim tudi z Natlačnovim; tudi Natlačna, mest. pri Natlačenu tudi pri Natlačnu, dvojina: im. Natlačenovi tudi Natlačnovi, rod. or. z Natlačenom tudi z Natlačnom; dvojina: im. Natlačenovih tudi Natlačnovih, daj. Natlačenovima Natlačena tudi Natlačna, rod. Natlačenov tudi tudi Natlačnovima, tož. Natlačenovi tudi Natlačnovi, 280 mest. pri Natlačenovih tudi pri Natlačnovih, or. z navdušenec Natlačenovima tudi z Natlačnovima; množina: im. {O} ednina: im. navdušenec, rod. navdušenca, daj. Natlačenova tudi Natlačnova, rod. Natlačenovih tudi navdušencu, tož. navdušenca, mest. pri navdušencu, Natlačnovih, daj. Natlačenovim tudi Natlačnovim, tož. or. z navdušencem; dvojina: im. navdušenca, rod. Natlačenova tudi Natlačnova, mest. pri Natlačenovih navdušencev, daj. navdušencema, tož. navdušenca, tudi pri Natlačnovih, or. z Natlačenovimi tudi z mest. pri navdušencih, or. z navdušencema; množina: Natlačnovimi im. navdušenci, rod. navdušencev, daj. navdušencem, StatuS: Predlog tož. navdušence, mest. pri navdušencih, or. z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) navdušenci {I} ednina: im. [nadúšenəc], rod. [nadúšenca], Natlačnov prid.; obširneje glej pri Natlačenov daj. [nadúšencu], tož. [nadúšenca], mest. [pri nadúšencu], or. [z‿nadúšencem]; dvojina: Natuzzi1 -ja [natúci, rod. natúcija] m; ime bitja, osebno im. [nadúšenca], rod. [nadúšence], daj. ime [nadúšencema], tož. [nadúšenca], mest. [pri |priimek|; |italijanski poslovnež|: Na drugo nadúšencih], or. [z‿nadúšencema]; množina: im. mesto lestvice najpremožnejših je revija uvrstila [nadúšenci], rod. [nadúšence], daj. [nadúšencem], Pasqualeja/Pasquala Natuzzija tož. [nadúšence], mest. [pri nadúšencih], or. {B} Natuzzijev [z‿nadúšenci] {O} ednina: im. Natuzzi, rod. Natuzzija, daj. StatuS: Predlog Natuzziju, tož. Natuzzija, mest. pri Natuzziju, or. z Natuzzijem; dvojina: im. Natuzzija, rod. Natuzzijev, navdušenka -e [nadúšenka, rod. nadúšenke] ž daj. Natuzzijema, tož. Natuzzija, mest. pri Natuzzijih, |ženska, ki se nad čim nadušuje|: tehnološka or. z Natuzzijema; množina: im. Natuzziji, rod. navdušenka Natuzzijev, daj. Natuzzijem, tož. Natuzzije, mest. pri {O} ednina: im. navdušenka, rod. navdušenke, daj. Natuzzijih, or. z Natuzziji navdušenki, tož. navdušenko, mest. pri navdušenki, {I} ednina: im. [natúci], rod. [natúcija], daj. [natúciju], or. z navdušenko; dvojina: im. navdušenki, rod. tož. [natúcija], mest. [pri natúciju], or. [z‿natúcijem]; navdušenk, daj. navdušenkama, tož. navdušenki, mest. dvojina: im. [natúcija], rod. [natúcije], daj. pri navdušenkah, or. z navdušenkama; množina: [natúcijema], tož. [natúcija], mest. [pri natúcijih], im. navdušenke, rod. navdušenk, daj. navdušenkam, or. [z‿natúcijema]; množina: im. [natúciji], rod. tož. navdušenke, mest. pri navdušenkah, or. z [natúcije], daj. [natúcijem], tož. [natúcije], mest. [pri navdušenkami natúcijih], or. [z‿natúciji] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); navdušenski -a -o [nadúšenski] prid. Italijanščina |nanašajoč se na navdušence|: Masovni trg je neprimerno večji od navdušenskega; navdušenska Natuzzi2 -ja [natúci, rod. natúcija] m; stvarno ime publika (< navdušenec) |podjetje|: tiskovni predstavnik Natuzzija; Podjetje {O} moški: ednina: im. navdušenski, rod. sodeluje z Natuzzijem že dvajset let; |znamka|: navdušenskega, daj. navdušenskemu, tož. navdušenski kot prilastek, v imenovalniku razstava oblazinjenega (živostno navdušenskega), mest. pri navdušenskem, pohištva Natuzzi or. z navdušenskim; dvojina: im. navdušenska, rod. {B} Natuzzijev navdušenskih, daj. navdušenskima, tož. navdušenska, {O} ednina: im. Natuzzi, rod. Natuzzija, daj. mest. pri navdušenskih, or. z navdušenskima; Natuzziju, tož. Natuzzi, mest. pri Natuzziju, or. z množina: im. navdušenski, rod. navdušenskih, Natuzzijem daj. navdušenskim, tož. navdušenske, mest. pri {I} ednina: im. [natúci], rod. [natúcija], daj. [natúciju], navdušenskih, or. z navdušenskimi tož. [natúci], mest. [pri natúciju], or. [z‿natúcijem] ženski: ednina: im. navdušenska, rod. navdušenske, StatuS: Predlog daj. navdušenski, tož. navdušensko, mest. pri PravoPiSne kategorije: Stvarna lastna imena; Znamke in navdušenski, or. z navdušensko; dvojina: im. izdelki; Italijanščina navdušenski, rod. navdušenskih, daj. navdušenskima, tož. navdušenski, mest. pri navdušenskih, or. z navdušenec -nca [nadúšenəc, rod. nadúšenca] m navdušenskima; množina: im. navdušenske, rod. |kdor se nad čim navdušuje|: računalniški navdušenskih, daj. navdušenskim, tož. navdušenske, 281 mest. pri navdušenskih, or. z navdušenskimi daj. nebraškim, tož. nebraška, mest. pri nebraških, or. z srednji: ednina: im. navdušensko, rod. nebraškimi navdušenskega, daj. navdušenskemu, tož. StatuS: Predlog navdušensko, mest. pri navdušenskem, or. z PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, navdušenskim; dvojina: im. navdušenski, rod. pokrajin, otokov) navdušenskih, daj. navdušenskima, tož. navdušenski, mest. pri navdušenskih, or. z navdušenskima; Nedvěd -a [nêdvjet, rod. nêdvjeda] m; ime bitja, osebno množina: im. navdušenska, rod. navdušenskih, ime daj. navdušenskim, tož. navdušenska, mest. pri |priimek|; |slovensko-češki skladatelj|: Antona navdušenskih, or. z navdušenskimi Nedvěda je pritegnila funkcija ravnatelja StatuS: Predlog Filharmonične družbe v Ljubljani; Nedvědu so najbolj ležale zborovske skladbe Nebraska -e [nebráska, rod. nebráske] ž; zemljepisno {B} Nedvědov ime {O} ednina: im. Nedvěd, rod. Nedvěda, daj. |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Nedvědu, tož. Nedvěda, mest. pri Nedvědu, or. z Najvišji vrh Nebraske ima 1653 metrov; žitna polja v Nedvědom; dvojina: im. Nedvěda, rod. Nedvědov, daj. Nebraski; kot prilastek, navadno v imenovalniku senatorji Nedvědoma, tož. Nedvěda, mest. pri Nedvědih, or. z ameriške zvezne države Nebraska Nedvědoma; množina: im. Nedvědi, rod. Nedvědov, Kje? v Nebraski daj. Nedvědom, tož. Nedvěde, mest. pri Nedvědih, or. z Od kod? iz Nebraske Nedvědi Kam? v Nebrasko StatuS: Predlog {B} Nebraščan, Nebraščanka; Nebraščančev, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Nebraščankin; nebraški {O} ednina: im. Nebraska, rod. Nebraske, daj. Nedžev -a -o [nédže, ž. nédževa, s. nédževo] prid. Nebraski, tož. Nebrasko, mest. pri Nebraski, or. z praznovanje Nedževega rojstnega dneva/dne (< Nebrasko Nedžo) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. Nedžev, rod. Nedževega, daj. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Nedževemu, tož. Nedžev (živostno Nedževega), mest. enot pri Nedževem, or. z Nedževim; dvojina: im. Nedževa, rod. Nedževih, daj. Nedževima, tož. Nedževa, mest. pri nebraški -a -o [nebráški] prid. Nedževih, or. z Nedževima; množina: im. Nedževi, nebraški pravosodni minister; nebraška poledenitev rod. Nedževih, daj. Nedževim, tož. Nedževe, mest. pri v Severni Ameriki; raziskovanje nebraške zgodovine Nedževih, or. z Nedževimi (< Nebraska) ženski: ednina: im. Nedževa, rod. Nedževe, daj. {O} moški: ednina: im. nebraški, rod. nebraškega, daj. Nedževi, tož. Nedževo, mest. pri Nedževi, or. z nebraškemu, tož. nebraški (živostno nebraškega), mest. Nedževo; dvojina: im. Nedževi, rod. Nedževih, daj. pri nebraškem, or. z nebraškim; dvojina: im. nebraška, Nedževima, tož. Nedževi, mest. pri Nedževih, or. z rod. nebraških, daj. nebraškima, tož. nebraška, mest. pri Nedževima; množina: im. Nedževe, rod. Nedževih, nebraških, or. z nebraškima; množina: im. nebraški, daj. Nedževim, tož. Nedževe, mest. pri Nedževih, or. z rod. nebraških, daj. nebraškim, tož. nebraške, mest. pri Nedževimi nebraških, or. z nebraškimi srednji: ednina: im. Nedževo, rod. Nedževega, daj. ženski: ednina: im. nebraška, rod. nebraške, daj. Nedževemu, tož. Nedževo, mest. pri Nedževem, or. nebraški, tož. nebraško, mest. pri nebraški, or. z z Nedževim; dvojina: im. Nedževi, rod. Nedževih, nebraško; dvojina: im. nebraški, rod. nebraških, daj. daj. Nedževima, tož. Nedževi, mest. pri Nedževih, or. nebraškima, tož. nebraški, mest. pri nebraških, or. z z Nedževima; množina: im. Nedževa, rod. Nedževih, nebraškima; množina: im. nebraške, rod. nebraških, daj. Nedževim, tož. Nedževa, mest. pri Nedževih, or. z daj. nebraškim, tož. nebraške, mest. pri nebraških, or. z Nedževimi nebraškimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. nebraško, rod. nebraškega, daj. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih nebraškemu, tož. nebraško, mest. pri nebraškem, or. moških imen) z nebraškim; dvojina: im. nebraški, rod. nebraških, daj. nebraškima, tož. nebraški, mest. pri nebraških, or. Nedžo -a [nédžo, rod. nédža] m; ime bitja, osebno ime z nebraškima; množina: im. nebraška, rod. nebraških, |moško ime v več jezikih|: Z Nedžem je potoval po 282 Evropi Neševimi {B} Nedžev StatuS: Predlog {O} ednina: im. Nedžo, rod. Nedža, daj. Nedžu, tož. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz Nedža, mest. pri Nedžu, or. z Nedžem; dvojina: im. psevdonimov) Nedža, rod. Nedžev, daj. Nedžema, tož. Nedža, mest. pri Nedžih, or. z Nedžema; množina: im. Nedži, rod. Nešo -a [néšo, rod. néša] m; ime bitja, osebno ime Nedžev, daj. Nedžem, tož. Nedže, mest. pri Nedžih, or. |okrajšano moško ime|: Nenada so prijatelji klicali z Nedži Nešo; intervju z Nešem Tokalićem {I} ednina: im. [nédžo], rod. [nédža], daj. [nédžu], tož. {B} Nešev [nédža], mest. [pri nédžu], or. [z‿nédžem]; dvojina: {O} ednina: im. Nešo, rod. Neša, daj. Nešu, tož. Neša, im. [nédža], rod. [nédže], daj. [nédžema], tož. [nédža], mest. pri Nešu, or. z Nešem; dvojina: im. Neša, rod. mest. [pri nédžih], or. [z‿nédžema]; množina: im. Nešev, daj. Nešema, tož. Neša, mest. pri Neših, or. z [nédži], rod. [nédže], daj. [nédžem], tož. [nédže], mest. Nešema; množina: im. Neši, rod. Nešev, daj. Nešem, [pri nédžih], or. [z‿nédži] tož. Neše, mest. pri Neših, or. z Neši StatuS: Predlog {I} ednina: im. [néšo], rod. [néša], daj. [néšu], tož. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) [néša], mest. [pri néšu], or. [z‿néšem]; dvojina: im. [néša], rod. [néše], daj. [néšema], tož. [néša], mest. Němcová -e [njémcova, rod. njémcove] ž; ime bitja, [pri néših], or. [z‿néšema]; množina: im. [néši], rod. osebno ime [néše], daj. [néšem], tož. [néše], mest. [pri néših], or. |priimek|; |češka pisateljica|: Němcovi je pisanje [z‿néši] predstavljalo tudi pobeg iz vsakdanjih stisk; za StatuS: Predlog izražanje svojine realistične povesti Božene Němcove PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) {O} ednina: im. Němcová, rod. Němcove, daj. Němcovi, tož. Němcovo, mest. pri Němcovi, or. z Nevada -e [neváda, rod. neváde] ž; zemljepisno ime Němcovo; dvojina: im. Němcovi, rod. Němcovih, daj. |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Němcovima, tož. Němcovi, mest. pri Němcovih, or. z Prvi Evropejci, ki so raziskovali Nevado, so bili Němcovima; množina: im. Němcove, rod. Němcovih, Španci; rudniki srebra v Nevadi; kot prilastek, navadno v daj. Němcovim, tož. Němcove, mest. pri Němcovih, or. imenovalniku puščava v zvezni državi Nevada z Němcovimi Kje? v Nevadi StatuS: Predlog Od kod? iz Nevade PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Kam? v Nevado {B} Nevadec, Nevadka; Nevadčev, Nevadkin; Nešev -a -o [néše, ž. néševa, s. néševo] prid. nevadski Neševe fotografije (< Nešo) {O} ednina: im. Nevada, rod. Nevade, daj. Nevadi, tož. {O} moški: ednina: im. Nešev, rod. Neševega, daj. Nevado, mest. pri Nevadi, or. z Nevado Neševemu, tož. Nešev (živostno Neševega), mest. StatuS: Predlog pri Neševem, or. z Neševim; dvojina: im. Neševa, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) rod. Neševih, daj. Neševima, tož. Neševa, mest. pri enot Neševih, or. z Neševima; množina: im. Neševi, rod. Neševih, daj. Neševim, tož. Neševe, mest. pri Neševih, nevadski -a -o [nevátski] prid. or. z Neševimi nevadski pregovor; nevadska slana puščava; ženski: ednina: im. Neševa, rod. Neševe, daj. Neševi, nevadska zakonodaja; šerifi nevadskih okrožij (< tož. Neševo, mest. pri Neševi, or. z Neševo; dvojina: Nevada) im. Neševi, rod. Neševih, daj. Neševima, tož. Neševi, {O} moški: ednina: im. nevadski, rod. nevadskega, mest. pri Neševih, or. z Neševima; množina: im. daj. nevadskemu, tož. nevadski (živostno nevadskega), Neševe, rod. Neševih, daj. Neševim, tož. Neševe, mest. mest. pri nevadskem, or. z nevadskim; dvojina: pri Neševih, or. z Neševimi im. nevadska, rod. nevadskih, daj. nevadskima, tož. srednji: ednina: im. Neševo, rod. Neševega, daj. nevadska, mest. pri nevadskih, or. z nevadskima; Neševemu, tož. Neševo, mest. pri Neševem, or. množina: im. nevadski, rod. nevadskih, daj. nevadskim, z Neševim; dvojina: im. Neševi, rod. Neševih, tož. nevadske, mest. pri nevadskih, or. z nevadskimi daj. Neševima, tož. Neševi, mest. pri Neševih, or. ženski: ednina: im. nevadska, rod. nevadske, daj. z Neševima; množina: im. Neševa, rod. Neševih, nevadski, tož. nevadsko, mest. pri nevadski, or. z daj. Neševim, tož. Neševa, mest. pri Neševih, or. z nevadsko; dvojina: im. nevadski, rod. nevadskih, daj. 283 nevadskima, tož. nevadski, mest. pri nevadskih, or. z rod. newhampshirskih, daj. newhampshirskima, tož. nevadskima; množina: im. nevadske, rod. nevadskih, newhampshirski, mest. pri newhampshirskih, or. z daj. nevadskim, tož. nevadske, mest. pri nevadskih, or. newhampshirskima; množina: im. newhampshirske, z nevadskimi rod. newhampshirskih, daj. newhampshirskim, tož. srednji: ednina: im. nevadsko, rod. nevadskega, daj. newhampshirske, mest. pri newhampshirskih, or. z nevadskemu, tož. nevadsko, mest. pri nevadskem, or. newhampshirskimi z nevadskim; dvojina: im. nevadski, rod. nevadskih, srednji: ednina: im. newhampshirsko, rod. daj. nevadskima, tož. nevadski, mest. pri nevadskih, or. newhampshirskega, daj. newhampshirskemu, tož. z nevadskima; množina: im. nevadska, rod. nevadskih, newhampshirsko, mest. pri newhampshirskem, or. daj. nevadskim, tož. nevadska, mest. pri nevadskih, or. z newhampshirskim; dvojina: im. newhampshirski, z nevadskimi rod. newhampshirskih, daj. newhampshirskima, tož. StatuS: Predlog newhampshirski, mest. pri newhampshirskih, or. z PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, newhampshirskima; množina: im. newhampshirska, pokrajin, otokov) rod. newhampshirskih, daj. newhampshirskim, tož. newhampshirska, mest. pri newhampshirskih, or. z New Hampshire ~ -ra [njú hêmpšir, rod. njú newhampshirskimi hêmpšira] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |zvezna država v Združenih državah Amerike|: obala PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, New Hampshira; volitve v New Hampshiru; kot pokrajin, otokov) prilastek, navadno v imenovalniku Čez ameriško zvezno državo New Hampshire poteka Apalaška pot New Jersey ~ -ja [njú džêrsi, rod. njú džêrsija] m; Kje? v New Hampshiru zemljepisno ime Od kod? iz New Hampshira |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Kam? v New Hampshire tekma z Vragi iz New Jerseyja; zasebna univerza {B} Newhampshirčan, Newhampshirčanka; v New Jerseyju; Meja med New Yorkom in New Newhampshirčanov, Newhampshirčankin; Jerseyjem poteka po reki Hudson; kot prilastek, navadno newhampshirski v imenovalniku guverner zvezne države New Jersey {O} ednina: im. New Hampshire, rod. New Kje? v New Jerseyju Hampshira, daj. New Hampshiru, tož. New Od kod? iz New Jerseyja Hampshire, mest. pri New Hampshiru, or. z New Kam? v New Jersey Hampshirom {B} Newjerseyjčan, Newjerseyjčanka; StatuS: Predlog Newjerseyjčančev, Newjerseyjčankin; newjerseyjski PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) {O} ednina: im. New Jersey, rod. New Jerseyja, enot daj. New Jerseyju, tož. New Jersey, mest. pri New Jerseyju, or. z New Jerseyjem newhampshirski -a -o [njuhêmpširski] prid. {I} ednina: im. [njú džêrsi], rod. [njú džêrsija], daj. newhampshirsko mesto Manchester; [njú džêrsiju], tož. [njú džêrsi], mest. [pri njú džêrsiju], newhampshirsko soočenje predsedniških kandidatov or. [z‿njú džêrsijem] (< New Hampshire) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. newhampshirski, rod. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) newhampshirskega, daj. newhampshirskemu, tož. enot newhampshirski (živostno newhampshirskega), mest. pri newhampshirskem, or. z newhampshirskim; newjerseyjski -a -o [njudžêrsijski] prid. dvojina: im. newhampshirska, rod. newhampshirskih, newjerseyjski guverner; newjerseyjska obalna straža daj. newhampshirskima, tož. newhampshirska, mest. (< New Jersey) pri newhampshirskih, or. z newhampshirskima; {O} moški: ednina: im. newjerseyjski, rod. množina: im. newhampshirski, rod. newhampshirskih, newjerseyjskega, daj. newjerseyjskemu, tož. daj. newhampshirskim, tož. newhampshirske, mest. pri newjerseyjski (živostno newjerseyjskega), mest. newhampshirskih, or. z newhampshirskimi pri newjerseyjskem, or. z newjerseyjskim; ženski: ednina: im. newhampshirska, rod. dvojina: im. newjerseyjska, rod. newjerseyjskih, newhampshirske, daj. newhampshirski, tož. daj. newjerseyjskima, tož. newjerseyjska, mest. newhampshirsko, mest. pri newhampshirski, or. z pri newjerseyjskih, or. z newjerseyjskima; newhampshirsko; dvojina: im. newhampshirski, množina: im. newjerseyjski, rod. newjerseyjskih, 284 daj. newjerseyjskim, tož. newjerseyjske, mest. pri Newyorčankin; newyorški newjerseyjskih, or. z newjerseyjskimi {O} ednina: im. New York, rod. New Yorka, daj. New ženski: ednina: im. newjerseyjska, rod. Yorku, tož. New York, mest. pri New Yorku, or. z newjerseyjske, daj. newjerseyjski, tož. newjerseyjsko, New Yorkom mest. pri newjerseyjski, or. z newjerseyjsko; StatuS: Predlog dvojina: im. newjerseyjski, rod. newjerseyjskih, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) daj. newjerseyjskima, tož. newjerseyjski, mest. enot pri newjerseyjskih, or. z newjerseyjskima; množina: im. newjerseyjske, rod. newjerseyjskih, Newyorška borza -e -e [njujórška bórza, rod. daj. newjerseyjskim, tož. newjerseyjske, mest. pri njujórške bórze] ž; stvarno ime newjerseyjskih, or. z newjerseyjskimi |organizacija|: srednji: ednina: im. newjerseyjsko, rod. elektronsko trgovanje Newyorške borze; tečaj newjerseyjskega, daj. newjerseyjskemu, tož. delnic na Newyorški borzi newjerseyjsko, mest. pri newjerseyjskem, or. zlom Newyorške borze |zgodovinski dogodek|: Črni z newjerseyjskim; dvojina: im. newjerseyjski, četrtek, petek, ponedeljek in torek so bile štiri rod. newjerseyjskih, daj. newjerseyjskima, tož. stopnje ob zlomu Newyorške borze leta 1929 newjerseyjski, mest. pri newjerseyjskih, or. z ; ◎ angl. The New York Stock Exchange; prim. newjerseyjskima; množina: im. newjerseyjska, newyorški rod. newjerseyjskih, daj. newjerseyjskim, tož. Kje? na Newyorški borzi newjerseyjska, mest. pri newjerseyjskih, or. z Od kod? z Newyorške borze newjerseyjskimi Kam? na Newyorško borzo StatuS: Predlog {O} ednina: im. Newyorška borza, rod. Newyorške PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, borze, daj. Newyorški borzi, tož. Newyorško borzo, pokrajin, otokov) mest. pri Newyorški borzi, or. z Newyorško borzo StatuS: Predlog New York1 ~ -a [njú jórk, rod. njú jórka] m; PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena zemljepisno ime |kraj v Združenih državah Amerike|: mestna okrožja Newyorška filharmonija -e -e [njujórška New Yorka; Udeležil se je maratona v New Yorku; filharmoníja, rod. njujórške filharmoníje] ž; stvarno ime kot prilastek, navadno v imenovalniku zgodovina mesta |orkester|: koncert Newyorške filharmonije; New York; ◎ angl. New York City Dirigiral je Newyorški filharmoniji; ◎ angl. New York Kje? v New Yorku Philharmonic; prim. newyorški Od kod? iz New Yorka {O} ednina: im. Newyorška filharmonija, rod. Kam? v New York Newyorške filharmonije, daj. Newyorški filharmoniji, {B} Newyorčan, Newyorčanka; Newyorčanov, tož. Newyorško filharmonijo, mest. pri Newyorški Newyorčankin; newyorški filharmoniji, or. z Newyorško filharmonijo {O} ednina: im. New York, rod. New Yorka, daj. New S Yorku, tatuS: Predlog tož. New York, mest. pri New Yorku, or. z P New Yorkom ravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena StatuS: Predlog newyorški -a -o [njujórški] prid. PravoPiSna kategorija: Imena krajev |nanašajoč se na državo|: newyorški filharmoniki; newyorška senatorka; newyorško glavno mesto New York2 ~ -a [njú jórk, rod. njú jórka] m; Albany; |nanašajoč se na kraj|: tečaji delnic zemljepisno ime na newyorškem Wall Streetu; Leta 1931 so na |zvezna država v Združenih državah Amerike|: newyorškem Manhattnu odprli Empire State Glavno mesto New Yorka je Albany; V New Yorku Building; newyorške četrti; trgovanje na newyorških je največ kmetijskih površin ter gozdov, rek, gora in jezer; borzah; prim. Newyorški maraton, Newyorška kot prilastek, navadno v imenovalniku vrhovno sodišče zvezne države New York borza, Newyorška filharmonija (< New York2, Kje? v New Yorku New York1) Od kod? iz New Yorka {O} moški: ednina: im. newyorški, rod. Kam? v New York newyorškega, daj. newyorškemu, tož. newyorški {B} Newyorčan, Newyorčanka; Newyorčanov, (živostno newyorškega), mest. pri newyorškem, 285 or. z newyorškim; dvojina: im. newyorška, rod. or. z nezemljanom; dvojina: im. nezemljana, rod. newyorških, daj. newyorškima, tož. newyorška, mest. nezemljanov, daj. nezemljanoma, tož. nezemljana, pri newyorških, or. z newyorškima; množina: im. mest. pri nezemljanih, or. z nezemljanoma; množina: newyorški, rod. newyorških, daj. newyorškim, tož. im. nezemljani, rod. nezemljanov, daj. nezemljanom, newyorške, mest. pri newyorških, or. z newyorškimi tož. nezemljane, mest. pri nezemljanih, or. z ženski: ednina: im. newyorška, rod. newyorške, daj. nezemljani newyorški, tož. newyorško, mest. pri newyorški, StatuS: Predlog or. z newyorško; dvojina: im. newyorški, rod. PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; newyorških, daj. newyorškima, tož. newyorški, mest. Enakozvočnice pri newyorških, or. z newyorškima; množina: im. newyorške, rod. newyorških, daj. newyorškim, tož. Nezemljan -a [nèzemlján in nèzemljàn, rod. newyorške, mest. pri newyorških, or. z newyorškimi nèzemljána] m srednji: ednina: im. newyorško, rod. newyorškega, |bitje iz vesolja|: tudi z malo začetnico Iz plovila je daj. newyorškemu, tož. newyorško, mest. pri izstopil dober meter visok Nezemljan/nezemljan newyorškem, or. z newyorškim; dvojina: im. zelene barve; sopomenka vesoljec; prim. nezemljan (< newyorški, rod. newyorških, daj. newyorškima, tož. zemlja, Zemlja) newyorški, mest. pri newyorških, or. z newyorškima; {B} Nezemljanov množina: im. newyorška, rod. newyorških, daj. {O} ednina: im. Nezemljan, rod. Nezemljana, daj. newyorškim, tož. newyorška, mest. pri newyorških, or. Nezemljanu, tož. Nezemljana, mest. pri Nezemljanu, z newyorškimi or. z Nezemljanom; dvojina: im. Nezemljana, rod. StatuS: Predlog Nezemljanov, daj. Nezemljanoma, tož. Nezemljana, PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen držav, celin, mest. pri Nezemljanih, or. z Nezemljanoma; množina: pokrajin, otokov); Pridevniki (iz zemljepisnih im. Nezemljani, rod. Nezemljanov, daj. Nezemljanom, naselbinskih/krajevnih imen) tož. Nezemljane, mest. pri Nezemljanih, or. z Nezemljani Newyorški maraton -ega -a [njujórški máratọn, StatuS: Predlog rod. njujórškega máratọna] m; stvarno ime PravoPiSna kategorija: Pravopisne zanimivosti |tekaška prireditev|: trasa Newyorškega maratona; tekači na Newyorškem maratonu; za vrstilnim števnikom nezemljanka -e [nèzemljánka, rod. nèzemljánke] ž z veliko začetnico zmagovalec 42. Newyorškega |nadnaravno, religijsko bitje|: Na slikah so bile maratona; prim. maraton narisane podobe angelov ter nezemljanov in {O} ednina: im. Newyorški maraton, rod. nezemljank; sopomenka nebeščanka; |bitje iz Newyorškega maratona, daj. Newyorškemu vesolja|: tudi z veliko začetnico Film prikazuje invazijo maratonu, tož. Newyorški maraton, mest. pri amazonskih Nezemljank/nezemljank; sopomenka Newyorškem maratonu, or. z Newyorškim vesoljka; prim. Nezemljanka (< zemlja, Zemlja) maratonom {B} nezemljankin StatuS: Predlog {O} ednina: im. nezemljanka, rod. nezemljanke, daj. PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena nezemljanki, tož. nezemljanko, mest. pri nezemljanki, or. z nezemljanko; dvojina: im. nezemljanki, rod. nezemljan -a [nèzemlján in nèzemljàn, rod. nezemljank, daj. nezemljankama, tož. nezemljanki, nèzemljána] m mest. pri nezemljankah, or. z nezemljankama; |nadnaravno, religijsko bitje|: V ljubezenski drami množina: im. nezemljanke, rod. nezemljank, igra nezemljana, ki ravnokar umrle spremlja na daj. nezemljankam, tož. nezemljanke, mest. pri njihovi poti v nebesa; sopomenka nebeščan; |bitje iz nezemljankah, or. z nezemljankami vesolja|: tudi z veliko začetnico Iz plovila je izstopil StatuS: Predlog dober meter visok nezemljan/Nezemljan zelene PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; barve; sopomenka vesoljec; v prenesenem pomenu Enakozvočnice |športnik z nadpovprečnimi sposobnostmi|: Po tekmi so igralca označili za nezemljana; prim. Nezemljan Nezemljanka -e [nèzemljánka, rod. nèzemljánke] ž (< zemlja, Zemlja) |bitje iz vesolja|: tudi z malo začetnico Film prikazuje {B} nezemljanov invazijo amazonskih Nezemljank/nezemljank; {O} ednina: im. nezemljan, rod. nezemljana, daj. sopomenka vesoljka; prim. nezemljanka (< zemlja, nezemljanu, tož. nezemljana, mest. pri nezemljanu, 286 Zemlja) or. z Niitovimi {B} Nezemljankin ženski: ednina: im. Niitova, rod. Niitove, daj. Niitovi, {O} ednina: im. Nezemljanka, rod. Nezemljanke, tož. Niitovo, mest. pri Niitovi, or. z Niitovo; dvojina: daj. Nezemljanki, tož. Nezemljanko, mest. pri im. Niitovi, rod. Niitovih, daj. Niitovima, tož. Niitovi, Nezemljanki, or. z Nezemljanko; dvojina: im. mest. pri Niitovih, or. z Niitovima; množina: im. Nezemljanki, rod. Nezemljank, daj. Nezemljankama, Niitove, rod. Niitovih, daj. Niitovim, tož. Niitove, mest. tož. Nezemljanki, mest. pri Nezemljankah, or. z pri Niitovih, or. z Niitovimi Nezemljankama; množina: im. Nezemljanke, rod. srednji: ednina: im. Niitovo, rod. Niitovega, daj. Nezemljank, daj. Nezemljankam, tož. Nezemljanke, Niitovemu, tož. Niitovo, mest. pri Niitovem, or. mest. pri Nezemljankah, or. z Nezemljankami z Niitovim; dvojina: im. Niitovi, rod. Niitovih, StatuS: Predlog daj. Niitovima, tož. Niitovi, mest. pri Niitovih, or. PravoPiSna kategorija: Pravopisne zanimivosti z Niitovima; množina: im. Niitova, rod. Niitovih, daj. Niitovim, tož. Niitova, mest. pri Niitovih, or. z Niemi -ja [níjemi, rod. níjemija] m; ime bitja, osebno Niitovimi ime StatuS: Predlog |finski priimek|: V klubu je igral z Niemijem PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {B} Niemijev {O} ednina: im. Niemi, rod. Niemija, daj. Niemiju, Niobe -e [nijóbe, rod. nijóbe] ž; ime bitja, osebno ime tož. Niemija, mest. pri Niemiju, or. z Niemijem; |grška bajeslovna oseba|; ◎ gr. Νιόβη, prečrkovano dvojina: im. Niemija, rod. Niemijev, daj. Niemijema, Nióbe; gl. Nioba tož. Niemija, mest. pri Niemijih, or. z Niemijema; StatuS: Predlog množina: im. Niemiji, rod. Niemijev, daj. Niemijem, PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena tož. Niemije, mest. pri Niemijih, or. z Niemiji {I} ednina: im. [níjemi], rod. [níjemija], daj. [níjemiju], Niżnik -a [nížnik, rod. nížnika] m; ime bitja, osebno ime tož. [níjemija], mest. [pri níjemiju], or. [z‿níjemijem]; |priimek|; |poljski smučarski skakalec|: nastop dvojina: im. [níjemija], rod. [níjemije], daj. Adama Niżnika v Zakopanah [níjemijema], tož. [níjemija], mest. [pri níjemijih], {O} ednina: im. Niżnik, rod. Niżnika, daj. Niżniku, or. [z‿níjemijema]; množina: im. [níjemiji], rod. tož. Niżnika, mest. pri Niżniku, or. z Niżnikom; [níjemije], daj. [níjemijem], tož. [níjemije], mest. [pri dvojina: im. Niżnika, rod. Niżnikov, daj. Niżnikoma, níjemijih], or. [z‿níjemiji] tož. Niżnika, mest. pri Niżnikih, or. z Niżnikoma; StatuS: Predlog množina: im. Niżniki, rod. Niżnikov, daj. Niżnikom, PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) tož. Niżnike, mest. pri Niżnikih, or. z Niżniki StatuS: Predlog Niit -a [nít, rod. níta] m; ime bitja, osebno ime PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) |estonski priimek|: Študiral sem skupaj s Heldurjem Niitom Noah -a [noá, rod. noája] m; ime bitja, osebno ime {B} Niitov |francosko moško ime|: Duhovnik je blagoslovil {O} ednina: im. Niit, rod. Niita, daj. Niitu, tož. Niita, zvezo med Julio in Noahom; |francoski priimek|: mest. pri Niitu, or. z Niitom; dvojina: im. Niita, rod. tekma Justine Henin z veteranom Yannickom Niitov, daj. Niitoma, tož. Niita, mest. pri Niitih, or. z Noahom/Noahem Niitoma; množina: im. Niiti, rod. Niitov, daj. Niitom, {B} Noahov in Noahev tož. Niite, mest. pri Niitih, or. z Niiti {O} ednina: im. Noah, rod. Noaha, daj. Noahu, tož. StatuS: Predlog Noaha, mest. pri Noahu, or. z Noahom in z Noahem; PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) dvojina: im. Noaha, rod. Noahov in Noahev, daj. Noahoma in Noahema, tož. Noaha, mest. pri Noahih, Niitov -a -o [níto, ž. nítova, s. nítovo] prid. or. z Noahoma in z Noahema; množina: im. Noahi, Niitovo delo o estonski folkloristiki (< Niit) rod. Noahov in Noahev, daj. Noahom in Noahem, tož. {O} moški: ednina: im. Niitov, rod. Niitovega, daj. Noahe, mest. pri Noahih, or. z Noahi Niitovemu, tož. Niitov (živostno Niitovega), mest. {I} ednina: im. [noá], rod. [noája], daj. [noáju], tož. pri Niitovem, or. z Niitovim; dvojina: im. Niitova, [noája], mest. [pri noáju], or. [z‿noájem]; dvojina: im. rod. Niitovih, daj. Niitovima, tož. Niitova, mest. pri [noája], rod. [noáje], daj. [noájema], tož. [noája], mest. Niitovih, or. z Niitovima; množina: im. Niitovi, rod. [pri noájih], or. [z‿noájema]; množina: im. [noáji], Niitovih, daj. Niitovim, tož. Niitove, mest. pri Niitovih, rod. [noáje], daj. [noájem], tož. [noáje], mest. [pri 287 noájih], or. [z‿noáji] prilastek, v imenovalniku V kraju Nokia so izdelovali StatuS: Predlog gumijaste škornje PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Kje? v Nokii Od kod? iz Nokie Noahev prid.; obširneje glej pri Noahov1 Kam? v Nokio {B} Nokijčan, Nokijčanka; Nokijčanov, Noahov -a -o tudi Noahev -a -o [noáje, ž. noájeva, Nokijčankin; nokijski s. noájevo] prid. {O} ednina: im. Nokia, rod. Nokie, daj. Nokii, tož. Noahova zmaga na Rolandu Garrosu (< Noah1) Nokio, mest. pri Nokii, or. z Nokio {O} moški: ednina: im. Noahov tudi Noahev, rod. StatuS: Predlog Noahovega tudi Noahevega, daj. Noahovemu tudi PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev Noahevemu, tož. Noahov tudi Noahev (živostno Noahovega tudi Noahevega), mest. pri Noahovem Nõmme -ja [nme, rod. nmeja] m; zemljepisno ime tudi pri Noahevem, or. z Noahovim tudi z Noahevim; |del Talina|: grb Nõmmeja; grad v Nõmmeju dvojina: im. Noahova tudi Noaheva, rod. Noahovih Kje? v Nõmmeju tudi Noahevih, daj. Noahovima tudi Noahevima, Od kod? iz Nõmmeja tož. Noahova tudi Noaheva, mest. pri Noahovih tudi Kam? v Nõmme pri Noahevih, or. z Noahovima tudi z Noahevima; {B} Nõmmejčan, Nõmmejčanka; Nõmmejčanov, množina: im. Noahovi tudi Noahevi, rod. Noahovih Nõmmejčankin; nõmmejski tudi Noahevih, daj. Noahovim tudi Noahevim, tož. {O} ednina: im. Nõmme, rod. Nõmmeja, daj. Noahove tudi Noaheve, mest. pri Noahovih tudi pri Nõmmeju, tož. Nõmme, mest. pri Nõmmeju, or. z Noahevih, or. z Noahovimi tudi z Noahevimi Nõmmejem ženski: ednina: im. Noahova tudi Noaheva, rod. {I} ednina: im. [nme], rod. [nmeja], daj. [nmeju], Noahove tudi Noaheve, daj. Noahovi tudi Noahevi, tož. [nme], mest. [pri nmeju], or. [z‿nmejem] tož. Noahovo tudi Noahevo, mest. pri Noahovi tudi pri StatuS: Predlog Noahevi, or. z Noahovo tudi z Noahevo; dvojina: im. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev Noahovi tudi Noahevi, rod. Noahovih tudi Noahevih, daj. Noahovima tudi Noahevima, tož. Noahovi tudi Noov prid.; obširneje glej pri Noahov2 Noahevi, mest. pri Noahovih tudi pri Noahevih, or. z Noahovima tudi z Noahevima; množina: im. Noahove Norfolk -a [nórfolk, rod. nórfolka] m; zemljepisno ime tudi Noaheve, rod. Noahovih tudi Noahevih, daj. |grofija v Angliji|: dvorec v Norfolku; kot prilastek, v Noahovim tudi Noahevim, tož. Noahove tudi Noaheve, imenovalniku Vsako leto kolesarimo po grofiji Norfolk mest. pri Noahovih tudi pri Noahevih, or. z Noahovimi Kje? v Norfolku tudi z Noahevimi Od kod? iz Norfolka srednji: ednina: im. Noahovo tudi Noahevo, rod. Kam? v Norfolk Noahovega tudi Noahevega, daj. Noahovemu tudi {B} Norfolčan, Norfolčanka; Norfolčanov, Noahevemu, tož. Noahovo tudi Noahevo, mest. pri Norfolčankin; norfolški Noahovem tudi pri Noahevem, or. z Noahovim tudi {O} ednina: im. Norfolk, rod. Norfolka, daj. Norfolku, z Noahevim; dvojina: im. Noahovi tudi Noahevi, tož. Norfolk, mest. pri Norfolku, or. z Norfolkom rod. Noahovih tudi Noahevih, daj. Noahovima tudi StatuS: Predlog Noahevima, tož. Noahovi tudi Noahevi, mest. pri PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Noahovih tudi pri Noahevih, or. z Noahovima tudi enot z Noahevima; množina: im. Noahova tudi Noaheva, rod. Noahovih tudi Noahevih, daj. Noahovim tudi norfolški -a -o [nórfolški] prid. Noahevim, tož. Noahova tudi Noaheva, mest. pri norfolški knez; naslednik norfolškega vojvode Noahovih tudi pri Noahevih, or. z Noahovimi tudi z norfolški terier |pes|: leglo norfolških terierjev; Noahevimi kot prilastek, v imenovalniku Čeprav so pasmo psov StatuS: Predlog norfolški terier priznali šele leta 1964, sega njena PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih zgodovina 200 let v preteklost; norfolški kasač moških imen) |konj|: vzreja norfolških kasačev; prim. Norfolški, Norfolški hrbet (< Norfolk) Nokia1 -e [nókija, rod. nókije] ž; zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. norfolški, rod. norfolškega, |kraj na Finskem|: železniška postaja v Nokii; kot daj. norfolškemu, tož. norfolški (živostno norfolškega), 288 mest. pri norfolškem, or. z norfolškim; dvojina: im. maja 1945; Zavezniki so prve pogovore o izkrcanju norfolška, rod. norfolških, daj. norfolškima, tož. v Normandiji začeli maja leta 1943; invazija na norfolška, mest. pri norfolških, or. z norfolškima; Normandijo |zgodovinski dogodek|: Po invaziji na množina: im. norfolški, rod. norfolških, daj. Normandijo so zahodni zavezniki zavzeli francosko norfolškim, tož. norfolške, mest. pri norfolških, or. z pristaniško mesto Cherbourg; ◎ fr. Normandie norfolškimi Kje? v Normandiji ženski: ednina: im. norfolška, rod. norfolške, daj. Od kod? iz Normandije norfolški, tož. norfolško, mest. pri norfolški, or. z Kam? v Normandijo norfolško; dvojina: im. norfolški, rod. norfolških, daj. {B} Normandijec, Normandijka; Normandijčev, norfolškima, tož. norfolški, mest. pri norfolških, or. z Normandijkin; normandijski norfolškima; množina: im. norfolške, rod. norfolških, {O} ednina: im. Normandija, rod. Normandije, daj. daj. norfolškim, tož. norfolške, mest. pri norfolških, or. Normandiji, tož. Normandijo, mest. pri Normandiji, or. z norfolškimi z Normandijo srednji: ednina: im. norfolško, rod. norfolškega, daj. StatuS: Predlog norfolškemu, tož. norfolško, mest. pri norfolškem, or. z PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin norfolškim; dvojina: im. norfolški, rod. norfolških, daj. norfolškima, tož. norfolški, mest. pri norfolških, or. z normandijski -a -o [normandíjski] prid. norfolškima; množina: im. norfolška, rod. norfolških, normandijska obala; normandijsko podeželje daj. norfolškim, tož. norfolška, mest. pri norfolških, or. normandijska četverica neuradno poimenovanje za z norfolškimi Normandijski format |Nemčija, Francija, Rusija in StatuS: Predlog Ukrajina|: sodelovanje v normandijski četverici PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, za rešitev ukrajinskega vprašanja; srečanje pokrajin, otokov) normandijske četverice; prim. Normandijsko gričevje (< Normandija) Norfolški -ega [nórfolški, rod. nórfolškega] m; ime {O} moški: ednina: im. normandijski, rod. bitja, osebno ime normandijskega, daj. normandijskemu, tož. |pripadnik vladarske rodbine v Veliki Britaniji|: grof normandijski (živostno normandijskega), mest. Norfolški; Četrtega vojvodo Norfolškega so usmrtili pri normandijskem, or. z normandijskim; zaradi vpletenosti v zaroto; v množini Norfolški dvojina: im. normandijska, rod. normandijskih, posestva Norfolških; prim. norfolški (< Norfolk) daj. normandijskima, tož. normandijska, mest. pri {B} Norfolški, Norfolška; norfolški normandijskih, or. z normandijskima; množina: im. {O} ednina: im. Norfolški, rod. Norfolškega, daj. normandijski, rod. normandijskih, daj. normandijskim, Norfolškemu, tož. Norfolškega, mest. pri Norfolškem, tož. normandijske, mest. pri normandijskih, or. z or. z Norfolškim; dvojina: im. Norfolška, rod. normandijskimi Norfolških, daj. Norfolškima, tož. Norfolška, mest. ženski: ednina: im. normandijska, rod. normandijske, pri Norfolških, or. z Norfolškima; množina: im. daj. normandijski, tož. normandijsko, mest. pri Norfolški, rod. Norfolških, daj. Norfolškim, tož. normandijski, or. z normandijsko; dvojina: Norfolške, mest. pri Norfolških, or. z Norfolškimi im. normandijski, rod. normandijskih, daj. StatuS: Predlog normandijskima, tož. normandijski, mest. pri PravoPiSna kategorija: Imena vladarskih in plemiških normandijskih, or. z normandijskima; množina: rodbin im. normandijske, rod. normandijskih, daj. normandijskim, tož. normandijske, mest. pri Normandija -e [normandíja, rod. normandíje] ž; normandijskih, or. z normandijskimi zemljepisno ime srednji: ednina: im. normandijsko, rod. |pokrajina v Franciji|: romanizacija Normandije; V normandijskega, daj. normandijskemu, tož. Normandiji proizvajajo jabolčno žganje kalvados; kot normandijsko, mest. pri normandijskem, or. prilastek Kamamber/camembert izdelujejo v francoski z normandijskim; dvojina: im. normandijski, pokrajini Normandiji/Normandija rod. normandijskih, daj. normandijskima, tož. bitka za Normandijo |zgodovinski dogodek|: film normandijski, mest. pri normandijskih, or. z o bitki za Normandijo; izkrcanje v Normandiji normandijskima; množina: im. normandijska, |zgodovinski dogodek|: operacija izkrcanja v rod. normandijskih, daj. normandijskim, tož. Normandiji; Film prikazuje dogajanje od izkrcanja normandijska, mest. pri normandijskih, or. z v Normandiji na dan D leta 1944 do nemške predaje normandijskimi 289 StatuS: Predlog or. z northumberlandskim; dvojina: im. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, northumberlandski, rod. northumberlandskih, daj. pokrajin, otokov) northumberlandskima, tož. northumberlandski, mest. pri northumberlandskih, or. z northumberlandskima; Northumberland -a [nọrtámbərlent, rod. množina: im. northumberlandska, rod. nọrtámbərlenda] m; zemljepisno ime northumberlandskih, daj. northumberlandskim, tož. |grofija v Angliji|: vojvoda Northumberlanda; northumberlandska, mest. pri northumberlandskih, or. grad Alnwick v Northumberlandu; kot prilastek, v z northumberlandskimi imenovalniku V grofiji Northumberland so se redno StatuS: Predlog pojavljali upori proti vladi PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Kje? v Northumberlandu pokrajin, otokov) Od kod? iz Northumberlanda Kam? v Northumberland Northumberlandski -ega [nọrtámbərlentski, rod. {B} Northumberlandčan, Northumberlandčanka; nọrtámbərlentskega] m; ime bitja, osebno ime Northumberlandčanov, Northumberlandčankin; |pripadnik vladarske rodbine v Veliki Britaniji|: northumberlandski Imenovan je bil za vojvodo Northumberlandskega; {O} ednina: im. Northumberland, rod. v množini Northumberlandski |vladarska rodbina v Northumberlanda, daj. Northumberlandu, tož. Evropi|: Dvorec je bil dom družine Percy, grofov Northumberland, mest. pri Northumberlandu, or. z Northumberlandskih; prim. northumberlandski (< Northumberlandom Northumberland) StatuS: Predlog {B} Northumberlandski, Northumberlandska; PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) northumberlandski enot {O} ednina: im. Northumberlandski, rod. Northumberlandskega, daj. Northumberlandskemu, northumberlandski -a -o [nọrtámbərlentski] prid. tož. Northumberlandskega, mest. pri northumberlandski grof; northumberlandska Northumberlandskem, or. z Northumberlandskim; vojvodinja; northumberlandska pokrajina; prim. dvojina: im. Northumberlandska, rod. Northumberlandski (< Northumberland) Northumberlandskih, daj. Northumberlandskima, tož. {O} moški: ednina: im. northumberlandski, rod. Northumberlandska, mest. pri Northumberlandskih, northumberlandskega, daj. northumberlandskemu, tož. or. z Northumberlandskima; množina: im. northumberlandski (živostno northumberlandskega), Northumberlandski, rod. Northumberlandskih, daj. mest. pri northumberlandskem, or. Northumberlandskim, tož. Northumberlandske, mest. z northumberlandskim; dvojina: im. pri Northumberlandskih, or. z Northumberlandskimi northumberlandska, rod. northumberlandskih, daj. StatuS: Predlog northumberlandskima, tož. northumberlandska, mest. PravoPiSna kategorija: Imena vladarskih in plemiških pri northumberlandskih, or. z northumberlandskima; rodbin množina: im. northumberlandski, rod. northumberlandskih, daj. northumberlandskim, tož. Noteć -a [nóteč, rod. nóteča] m; zemljepisno ime northumberlandske, mest. pri northumberlandskih, or. |reka na Poljskem|: Utrdbe vzdolž Noteća so z northumberlandskimi varovale pomorjansko mejo; kot prilastek, v ženski: ednina: im. northumberlandska, rod. imenovalniku vodne poti po rekah Noteć in Odra northumberlandske, daj. northumberlandski, tož. {B} noteški northumberlandsko, mest. pri northumberlandski, or. z {O} ednina: im. Noteć, rod. Noteća, daj. Noteću, tož. northumberlandsko; dvojina: im. northumberlandski, Noteć, mest. pri Noteću, or. z Notećem rod. northumberlandskih, daj. northumberlandskima, {I} ednina: im. [nóteč], rod. [nóteča], daj. [nóteču], tož. tož. northumberlandski, mest. pri northumberlandskih, [nóteč], mest. [pri nóteču], or. [z‿nótečem] or. z northumberlandskima; množina: im. StatuS: Predlog northumberlandske, rod. northumberlandskih, daj. PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Poljščina northumberlandskim, tož. northumberlandske, mest. pri northumberlandskih, or. z northumberlandskimi Novak1 -a [novák, rod. nováka] m; ime bitja, osebno ime srednji: ednina: im. northumberlandsko, rod. |slovenski priimek|: življenje Janeza Novaka; northumberlandskega, daj. northumberlandskemu, tož. srečanje s pisateljem Novakom; kot prilastek, navadno northumberlandsko, mest. pri northumberlandskem, v imenovalniku Med Slovenci je priimek Novak med 290 najpogostejšimi ameriška Nova Mehika; puščava v Novi Mehiki; kot {B} Novakov prilastek, navadno v imenovalniku guverner zvezne države {O} ednina: im. Novak, rod. Novaka, daj. Novaku, tož. Nova Mehika; ◎ angl. New Mexico, šp. Nuevo México Novaka, mest. pri Novaku, or. z Novakom; dvojina: Kje? v Novi Mehiki im. Novaka, rod. Novakov, daj. Novakoma, tož. Od kod? iz Nove Mehike Novaka, mest. pri Novakih, or. z Novakoma; množina: Kam? v Novo Mehiko im. Novaki, rod. Novakov, daj. Novakom, tož. Novake, {B} Novomehičan, Novomehičanka; mest. pri Novakih, or. z Novaki Novomehičančev, Novomehičankin; novomehiški StatuS: Predlog {O} ednina: im. Nova Mehika, rod. Nove Mehike, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) daj. Novi Mehiki, tož. Novo Mehiko, mest. pri Novi Mehiki, or. z Novo Mehiko Novak2 -- [novák, rod. novák] ž; ime bitja, osebno ime StatuS: Predlog |priimek|: navadno ob ženskem imenu ali samostalniku v PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) vlogi poklicnega, vljudnostnega, akademskega naziva nastop enot pianistke Zdenke Novak; intervju s poslanko Novak {O} ednina: im. Novak, rod. Novak, daj. Novak, tož. Nove Fužine -ih Fužin [nôve fužíne, rod. nôvih Novak, mest. pri Novak, or. z Novak; dvojina: im. fužín] ž mn.; zemljepisno ime Novak, rod. Novak, daj. Novak, tož. Novak, mest. z |del Ljubljane|: stanovanjski bloki na območju Novih Novak, or. z Novak; množina: im. Novak, rod. Novak, Fužin; gradnja stanovanj na Novih Fužinah; prim. daj. Novak, tož. Novak, mest. pri Novak, or. z Novak Fužine StatuS: Predlog Kje? na Novih Fužinah tudi v Novih Fužinah PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Od kod? z Novih Fužin tudi iz Novih Fužin Kam? na Nove Fužine tudi v Nove Fužine Novák -a [nôvak, rod. nôvaka] m; ime bitja, osebno ime {B} Novofužinec, Novofužinka; Novofužinčev, |slovaški, hrvaški priimek|: dosežki nogometaša Novofužinkin; novofužinski Igorja Nováka {O} množina: im. Nove Fužine, rod. Novih Fužin, daj. {B} Novákov Novim Fužinam, tož. Nove Fužine, mest. pri Novih {O} ednina: im. Novák, rod. Nováka, daj. Nováku, tož. Fužinah, or. z Novimi Fužinami Nováka, mest. pri Nováku, or. z Novákom; dvojina: StatuS: Predlog im. Nováka, rod. Novákov, daj. Novákoma, tož. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Nováka, mest. pri Novákih, or. z Novákoma; množina: im. Nováki, rod. Novákov, daj. Novákom, tož. Nováke, novojužnowaleški -a -o [nôvojúžnovélški] prid. mest. pri Novákih, or. z Nováki novojužnowaleški premier (< Novi južni Wales) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. novojužnowaleški, rod. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) novojužnowaleškega, daj. novojužnowaleškemu, tož. novojužnowaleški (živostno novojužnowaleškega), Nováková -e [nôvakova, rod. nôvakove] ž; ime bitja, mest. pri novojužnowaleškem, or. z osebno ime novojužnowaleškim; dvojina: im. novojužnowaleška, |priimek|: Pred muzejem nas je pričakala vodička rod. novojužnowaleških, daj. novojužnowaleškima, Nováková; prim. Novák tož. novojužnowaleška, mest. pri novojužnowaleških, {O} ednina: im. Nováková, rod. Novákove, daj. or. z novojužnowaleškima; množina: im. Novákovi, tož. Novákovo, mest. pri Novákovi, or. z novojužnowaleški, rod. novojužnowaleških, daj. Novákovo; dvojina: im. Novákovi, rod. Novákovih, novojužnowaleškim, tož. novojužnowaleške, mest. pri daj. Novákovima, tož. Novákovi, mest. pri Novákovih, novojužnowaleških, or. z novojužnowaleškimi or. z Novákovima; množina: im. Novákove, rod. ženski: ednina: im. novojužnowaleška, rod. Novákovih, daj. Novákovim, tož. Novákove, mest. pri novojužnowaleške, daj. novojužnowaleški, tož. Novákovih, or. z Novákovimi novojužnowaleško, mest. pri novojužnowaleški, or. z StatuS: Predlog novojužnowaleško; dvojina: im. novojužnowaleški, PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) rod. novojužnowaleških, daj. novojužnowaleškima, tož. novojužnowaleški, mest. pri novojužnowaleških, Nova Mehika -e -e [nôva méhika, rod. nôve or. z novojužnowaleškima; množina: im. méhike] ž; zemljepisno ime novojužnowaleške, rod. novojužnowaleških, daj. |zvezna država v Združenih državah Amerike|: novojužnowaleškim, tož. novojužnowaleške, mest. pri 291 novojužnowaleških, or. z novojužnowaleškimi preteklosti gojili lan; kot prilastek, v imenovalniku srednji: ednina: im. novojužnowaleško, rod. ostanki jarkov iz druge svetovne vojne ob kraju novojužnowaleškega, daj. novojužnowaleškemu, tož. Novoť novojužnowaleško, mest. pri novojužnowaleškem, Kje? v Novoťu or. z novojužnowaleškim; dvojina: im. Od kod? iz Novoťa novojužnowaleški, rod. novojužnowaleških, daj. Kam? v Novoť novojužnowaleškima, tož. novojužnowaleški, mest. {B} Novoťan, Novoťanka; Novoťanov, Novoťankin; pri novojužnowaleških, or. z novojužnowaleškima; novoťski množina: im. novojužnowaleška, rod. {O} ednina: im. Novoť, rod. Novoťa, daj. Novoťu, tož. novojužnowaleških, daj. novojužnowaleškim, tož. Novoť, mest. pri Novoťu, or. z Novoťem novojužnowaleška, mest. pri novojužnowaleških, or. z {I} ednina: im. [nôvot], rod. [nôvotja], daj. [nôvotju], novojužnowaleškimi tož. [nôvot], mest. [pri nôvotju], or. [z‿nôvotjem] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev pokrajin, otokov) Novotná -e [nôvotna, rod. nôvotne] ž; ime bitja, osebno novomehiški -a -o [novoméhiški] prid. ime novomehiški Indijanci; novomehiška puščava |priimek|; |češka pisateljica|: Rojstno ime Božene Chihuahuan (< Nova Mehika) Němcove je Barbora Novotná; za izražanje svojine {O} moški: ednina: im. novomehiški, rod. selitev Novotne v Prago; prim. Novotný novomehiškega, daj. novomehiškemu, tož. {O} ednina: im. Novotná, rod. Novotne, daj. Novotni, novomehiški (živostno novomehiškega), mest. tož. Novotno, mest. pri Novotni, or. z Novotno; pri novomehiškem, or. z novomehiškim; dvojina: im. Novotni, rod. Novotnih, daj. Novotnima, dvojina: im. novomehiška, rod. novomehiških, tož. Novotni, mest. pri Novotnih, or. z Novotnima; daj. novomehiškima, tož. novomehiška, mest. pri množina: im. Novotne, rod. Novotnih, daj. Novotnim, novomehiških, or. z novomehiškima; množina: im. tož. Novotne, mest. pri Novotnih, or. z Novotnimi novomehiški, rod. novomehiških, daj. novomehiškim, StatuS: Predlog tož. novomehiške, mest. pri novomehiških, or. z PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina novomehiškimi ženski: ednina: im. novomehiška, rod. novomehiške, Novotný -ega [nôvotni, rod. nôvotnega] m; ime bitja, daj. novomehiški, tož. novomehiško, mest. pri osebno ime novomehiški, or. z novomehiško; dvojina: |češki priimek|: sklad, imenovan po Novotnem; za im. novomehiški, rod. novomehiških, daj. izražanje svojine pesmi Novotnega; prim. Novotná novomehiškima, tož. novomehiški, mest. pri {O} ednina: im. Novotný, rod. Novotnega, daj. novomehiških, or. z novomehiškima; množina: im. Novotnemu, tož. Novotnega, mest. pri Novotnem, or. novomehiške, rod. novomehiških, daj. novomehiškim, z Novotnim; dvojina: im. Novotna, rod. Novotnih, tož. novomehiške, mest. pri novomehiških, or. z daj. Novotnima, tož. Novotna, mest. pri Novotnih, or. novomehiškimi z Novotnima; množina: im. Novotni, rod. Novotnih, srednji: ednina: im. novomehiško, rod. daj. Novotnim, tož. Novotne, mest. pri Novotnih, or. z novomehiškega, daj. novomehiškemu, tož. Novotnimi novomehiško, mest. pri novomehiškem, or. z StatuS: Predlog novomehiškim; dvojina: im. novomehiški, rod. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina novomehiških, daj. novomehiškima, tož. novomehiški, mest. pri novomehiških, or. z novomehiškima; Nový Jičín -ega -a [nôvi jíčin, rod. nôvega jíčina] m; množina: im. novomehiška, rod. novomehiških, zemljepisno ime daj. novomehiškim, tož. novomehiška, mest. pri |kraj na Češkem|: staro mestno jedro Novega Jičína; novomehiških, or. z novomehiškimi kot prilastek, v imenovalniku stara pošta v mestu Nový StatuS: Predlog Jičín PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Kje? v Novem Jičínu pokrajin, otokov) Od kod? iz Novega Jičína Kam? v Nový Jičín Novoť -a [nôvot, rod. nôvotja] m; zemljepisno ime {B} Novojičínčan, Novojičínčanka; Novojičínčanov, |kraj na Slovaškem|: Prebivalci Novoťa so v Novojičínčankin; novojičínski 292 {O} ednina: im. Nový Jičín, rod. Novega Jičína, daj. Esparti, or. z Nuevo Esparto Novemu Jičínu, tož. Nový Jičín, mest. pri Novem StatuS: Predlog Jičínu, or. z Novim Jičínom PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) StatuS: Predlog enot; Španščina PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina Nykänen -a [níkenen, rod. níkenena] m; ime bitja, Nowa Huta -e -e [nôva húta, rod. nôve húte] ž; osebno ime zemljepisno ime |finski priimek|: olimpijska medalja Mattija |del Krakova|: gostota poselitve v Nowi Huti; Nykänena; pogovor z Nykänenom kot prilastek, v imenovalniku vožnja s tramvajem po {B} Nykänenov mestnem delu Nowa Huta {O} ednina: im. Nykänen, rod. Nykänena, daj. Kje? v Nowi Huti Nykänenu, tož. Nykänena, mest. pri Nykänenu, or. z Od kod? iz Nowe Hute Nykänenom; dvojina: im. Nykänena, rod. Nykänenov, Kam? v Nowo Huto daj. Nykänenoma, tož. Nykänena, mest. pri Nykänenih, {B} Nowohutčan, Nowohutčanka; Nowohutčanov, or. z Nykänenoma; množina: im. Nykäneni, rod. Nowohutčankin; nowohutski Nykänenov, daj. Nykänenom, tož. Nykänene, mest. pri {O} ednina: im. Nowa Huta, rod. Nowe Hute, daj. Nykänenih, or. z Nykäneni Nowi Huti, tož. Nowo Huto, mest. pri Nowi Huti, or. z StatuS: Predlog Nowo Huto PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Poljščina Nykänenov -a -o [níkeneno, ž. níkenenova, s. níkenenovo] prid. Nowy Korczyn -ega -a [nôvi kórčin, rod. nôvega Nykänenova kariera (< Nykänen) kórčina] m; zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. Nykänenov, rod. |kraj na Poljskem|: sprehod po Nowem Korczynu; Nykänenovega, daj. Nykänenovemu, tož. Nykänenov kot prilastek, v imenovalniku sinagoga v mestu Nowy (živostno Nykänenovega), mest. pri Nykänenovem, Korczyn or. z Nykänenovim; dvojina: im. Nykänenova, rod. Kje? v Nowem Korczynu Nykänenovih, daj. Nykänenovima, tož. Nykänenova, Od kod? iz Nowega Korczyna mest. pri Nykänenovih, or. z Nykänenovima; Kam? v Nowy Korczyn množina: im. Nykänenovi, rod. Nykänenovih, {B} Nowokorczynčan, Nowokorczynčanka; daj. Nykänenovim, tož. Nykänenove, mest. pri Nowokorczynčanov, Nowokorczynčankin; Nykänenovih, or. z Nykänenovimi nowokorczynski ženski: ednina: im. Nykänenova, rod. Nykänenove, {O} ednina: im. Nowy Korczyn, rod. Nowega daj. Nykänenovi, tož. Nykänenovo, mest. pri Korczyna, daj. Nowemu Korczynu, tož. Nowy Nykänenovi, or. z Nykänenovo; dvojina: im. Korczyn, mest. pri Nowem Korczynu, or. z Nowim Nykänenovi, rod. Nykänenovih, daj. Nykänenovima, Korczynom tož. Nykänenovi, mest. pri Nykänenovih, or. z StatuS: Predlog Nykänenovima; množina: im. Nykänenove, rod. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Nykänenovih, daj. Nykänenovim, tož. Nykänenove, mest. pri Nykänenovih, or. z Nykänenovimi Nueva Esparta -e -e [nuéva espárta, rod. nuéve srednji: ednina: im. Nykänenovo, rod. espárte] ž; zemljepisno ime Nykänenovega, daj. Nykänenovemu, tož. |zvezna država v Venezueli|: otoki Nueve Esparte; Nykänenovo, mest. pri Nykänenovem, or. z tropsko rastlinje v Nuevi Esparti; kot prilastek, v Nykänenovim; dvojina: im. Nykänenovi, rod. imenovalniku himna zvezne države Nueva Esparta Nykänenovih, daj. Nykänenovima, tož. Nykänenovi, Kje? v Nuevi Esparti mest. pri Nykänenovih, or. z Nykänenovima; Od kod? iz Nueve Esparte množina: im. Nykänenova, rod. Nykänenovih, Kam? v Nuevo Esparto daj. Nykänenovim, tož. Nykänenova, mest. pri {B} Nuevoespartčan, Nuevoespartčanka; Nykänenovih, or. z Nykänenovimi Nuevoespartčanov, Nuevoespartčankin; StatuS: Predlog nuevoespartski PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {O} ednina: im. Nueva Esparta, rod. Nueve Esparte, daj. Nuevi Esparti, tož. Nuevo Esparto, mest. pri Nuevi 293 Õim -a [jm, rod. jma] m; ime bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Imena krajev |estonski priimek|: članek Haldurja Õima o semantiki; Na turnirju je igral proti Tõnuju Õimu Oklahoma2 -e [oklahóma, rod. oklahóme] ž; {B} Õimov zemljepisno ime {O} ednina: im. Õim, rod. Õima, daj. Õimu, tož. Õima, |zvezna država v Združenih državah Amerike|: mest. pri Õimu, or. z Õimom; dvojina: im. Õima, rod. indijanski jeziki v Oklahomi; kot prilastek, navadno Õimov, daj. Õimoma, tož. Õima, mest. pri Õimih, or. z v imenovalniku neurja v ameriški zvezni državi Õimoma; množina: im. Õimi, rod. Õimov, daj. Õimom, Oklahoma tož. Õime, mest. pri Õimih, or. z Õimi Kje? v Oklahomi StatuS: Predlog Od kod? iz Oklahome PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) Kam? v Oklahomo {B} Oklahomec, Oklahomka; Oklahomčev, Õimov -a -o [jmo, ž. jmova, s. jmovo] prid. Oklahomkin; oklahomski Õimovi šahovski komentarji; Õimovo poučevanje {O} ednina: im. Oklahoma, rod. Oklahome, daj. estonskega jezika (< Õim) Oklahomi, tož. Oklahomo, mest. pri Oklahomi, or. z {O} moški: ednina: im. Õimov, rod. Õimovega, daj. Oklahomo Õimovemu, tož. Õimov (živostno Õimovega), mest. StatuS: Predlog pri Õimovem, or. z Õimovim; dvojina: im. Õimova, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) rod. Õimovih, daj. Õimovima, tož. Õimova, mest. pri enot Õimovih, or. z Õimovima; množina: im. Õimovi, rod. Õimovih, daj. Õimovim, tož. Õimove, mest. pri oklahomski -a -o [oklahómski] prid. Õimovih, or. z Õimovimi |nanašajoč se na državo|: oklahomski Indijanci; ženski: ednina: im. Õimova, rod. Õimove, daj. oklahomski guverner; oklahomska teksaščina; Õimovi, tož. Õimovo, mest. pri Õimovi, or. z Õimovo; |nanašajoč se na kraj|: oklahomsko predmestje (< dvojina: im. Õimovi, rod. Õimovih, daj. Õimovima, Oklahoma2, Oklahoma1) tož. Õimovi, mest. pri Õimovih, or. z Õimovima; {O} moški: ednina: im. oklahomski, rod. množina: im. Õimove, rod. Õimovih, daj. Õimovim, oklahomskega, daj. oklahomskemu, tož. oklahomski tož. Õimove, mest. pri Õimovih, or. z Õimovimi (živostno oklahomskega), mest. pri oklahomskem, srednji: ednina: im. Õimovo, rod. Õimovega, daj. or. z oklahomskim; dvojina: im. oklahomska, rod. Õimovemu, tož. Õimovo, mest. pri Õimovem, or. oklahomskih, daj. oklahomskima, tož. oklahomska, z Õimovim; dvojina: im. Õimovi, rod. Õimovih, mest. pri oklahomskih, or. z oklahomskima; množina: daj. Õimovima, tož. Õimovi, mest. pri Õimovih, or. im. oklahomski, rod. oklahomskih, daj. oklahomskim, z Õimovima; množina: im. Õimova, rod. Õimovih, tož. oklahomske, mest. pri oklahomskih, or. z daj. Õimovim, tož. Õimova, mest. pri Õimovih, or. z oklahomskimi Õimovimi ženski: ednina: im. oklahomska, rod. oklahomske, daj. StatuS: Predlog oklahomski, tož. oklahomsko, mest. pri oklahomski, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) or. z oklahomsko; dvojina: im. oklahomski, rod. oklahomskih, daj. oklahomskima, tož. oklahomski, Oklahoma1 -e [oklahóma, rod. oklahóme] ž; mest. pri oklahomskih, or. z oklahomskima; množina: zemljepisno ime im. oklahomske, rod. oklahomskih, daj. oklahomskim, |kraj v Združenih državah Amerike|: bombardiranje tož. oklahomske, mest. pri oklahomskih, or. z vladnega poslopja v Oklahomi; kot prilastek, navadno oklahomskimi v imenovalniku predmestje mesta Oklahoma; ◎ angl. srednji: ednina: im. oklahomsko, rod. oklahomskega, Oklahoma City daj. oklahomskemu, tož. oklahomsko, mest. pri Kje? v Oklahomi oklahomskem, or. z oklahomskim; dvojina: im. Od kod? iz Oklahome oklahomski, rod. oklahomskih, daj. oklahomskima, Kam? v Oklahomo tož. oklahomski, mest. pri oklahomskih, or. z {B} Oklahomec, Oklahomka; Oklahomčev, oklahomskima; množina: im. oklahomska, rod. Oklahomkin; oklahomski oklahomskih, daj. oklahomskim, tož. oklahomska, {O} ednina: im. Oklahoma, rod. Oklahome, daj. mest. pri oklahomskih, or. z oklahomskimi Oklahomi, tož. Oklahomo, mest. pri Oklahomi, or. z StatuS: Predlog Oklahomo PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen držav, celin, StatuS: Predlog pokrajin, otokov); Pridevniki (iz zemljepisnih 294 naselbinskih/krajevnih imen) Olsenove tudi Olsnove, mest. pri Olsenovih tudi pri Olsnovih, or. z Olsenovimi tudi z Olsnovimi Olomuc -a [ólomuc, rod. ólomuca] m; zemljepisno ime ženski: ednina: im. Olsenova tudi Olsnova, rod. |kraj na Češkem|: Univerza Palackega v Olomucu; Olsenove tudi Olsnove, daj. Olsenovi tudi Olsnovi, kot prilastek, v imenovalniku muzeji mesta Olomuc tož. Olsenovo tudi Olsnovo, mest. pri Olsenovi tudi pri Kje? v Olomucu Olsnovi, or. z Olsenovo tudi z Olsnovo; dvojina: im. Od kod? iz Olomuca Olsenovi tudi Olsnovi, rod. Olsenovih tudi Olsnovih, Kam? v Olomuc daj. Olsenovima tudi Olsnovima, tož. Olsenovi tudi {B} Olomučan, Olomučanka; Olomučanov, Olsnovi, mest. pri Olsenovih tudi pri Olsnovih, or. z Olomučankin; olomuški Olsenovima tudi z Olsnovima; množina: im. Olsenove {O} ednina: im. Olomuc, rod. Olomuca, daj. Olomucu, tudi Olsnove, rod. Olsenovih tudi Olsnovih, daj. tož. Olomuc, mest. pri Olomucu, or. z Olomucem Olsenovim tudi Olsnovim, tož. Olsenove tudi Olsnove, {I} ednina: im. [ólomuc], rod. [ólomuca], daj. mest. pri Olsenovih tudi pri Olsnovih, or. z Olsenovimi [ólomucu], tož. [ólomuc], mest. [pri ólomucu], or. tudi z Olsnovimi [z‿ólomucem] srednji: ednina: im. Olsenovo tudi Olsnovo, rod. StatuS: Predlog Olsenovega tudi Olsnovega, daj. Olsenovemu tudi PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina Olsnovemu, tož. Olsenovo tudi Olsnovo, mest. pri Olsenovem tudi pri Olsnovem, or. z Olsenovim tudi Olsen -a tudi Olsen -sna [ólsen, rod. ólsena tudi ólsən, z Olsnovim; dvojina: im. Olsenovi tudi Olsnovi, rod. ólsna] m; ime bitja, osebno ime rod. Olsenovih tudi Olsnovih, daj. Olsenovima tudi |priimek v več jezikih|: organizacijsko-teoretična Olsnovima, tož. Olsenovi tudi Olsnovi, mest. pri dela in Johana Olsena; Tekmoval je skupaj z Olsenovih tudi pri Olsnovih, or. z Olsenovima tudi danskim spidvejistom Olejem Olsenom z Olsnovima; množina: im. Olsenova tudi Olsnova, {B} Olsenov tudi Olsnov rod. Olsenovih tudi Olsnovih, daj. Olsenovim tudi {O} ednina: im. Olsen, rod. Olsena tudi Olsna, daj. Olsnovim, tož. Olsenova tudi Olsnova, mest. pri Olsenu tudi Olsnu, tož. Olsena tudi Olsna, mest. pri Olsenovih tudi pri Olsnovih, or. z Olsenovimi tudi z Olsenu tudi pri Olsnu, or. z Olsenom tudi z Olsnom; Olsnovimi dvojina: im. Olsena tudi Olsna, rod. Olsenov tudi StatuS: Predlog Olsnov, daj. Olsenoma tudi Olsnoma, tož. Olsena PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) tudi Olsna, mest. pri Olsenih tudi pri Olsnih, or. z Olsenoma tudi z Olsnoma; množina: im. Olseni tudi Olsnov prid.; obširneje glej pri Olsenov Olsni, rod. Olsenov tudi Olsnov, daj. Olsenom tudi Olsnom, tož. Olsene tudi Olsne, mest. pri Olsenih tudi Olsztyn -a [ólštin, rod. ólština] m; zemljepisno ime pri Olsnih, or. z Olseni tudi z Olsni |kraj na Poljskem|: planetarij v Olsztynu; kot prilastek, StatuS: Predlog v imenovalniku turistične znamenitosti mesta Olsztyn PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Kje? v Olsztynu Od kod? iz Olsztyna Olsenov -a -o tudi Olsnov -a -o [ólseno, ž. Kam? v Olsztyn ólsenova, s. ólsenovo tudi ólsno, ž. ólsnova, s. {B} Olsztynčan, Olsztynčanka; Olsztynčanov, ólsnovo] prid. Olsztynčankin; olsztynski Olsenova teorija; Olsenovo raziskovanje Grenlandije {O} ednina: im. Olsztyn, rod. Olsztyna, daj. Olsztynu, (< Olsen) tož. Olsztyn, mest. pri Olsztynu, or. z Olsztynom {O} moški: ednina: im. Olsenov tudi Olsnov, rod. StatuS: Predlog Olsenovega tudi Olsnovega, daj. Olsenovemu tudi PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Olsnovemu, tož. Olsenov tudi Olsnov (živostno Olsenovega tudi Olsnovega), mest. pri Olsenovem Oľšavka -e [ól’šaka, rod. ól’šake] ž; zemljepisno ime tudi pri Olsnovem, or. z Olsenovim tudi z Olsnovim; |kraj na Slovaškem|: Oľšavko zgodovinski viri dvojina: im. Olsenova tudi Olsnova, rod. Olsenovih prvič omenjajo leta 1245; kot prilastek, v imenovalniku tudi Olsnovih, daj. Olsenovima tudi Olsnovima, tož. Ohranjen je pečat vasi Oľšavka iz 19. stoletja Olsenova tudi Olsnova, mest. pri Olsenovih tudi Kje? v Oľšavki pri Olsnovih, or. z Olsenovima tudi z Olsnovima; Od kod? iz Oľšavke množina: im. Olsenovi tudi Olsnovi, rod. Olsenovih Kam? v Oľšavko tudi Olsnovih, daj. Olsenovim tudi Olsnovim, tož. {B} Oľšavčan, Oľšavčanka; Oľšavčanov, 295 Oľšavčankin; oľšavski srednji: ednina: im. Öpikovo, rod. Öpikovega, daj. {O} ednina: im. Oľšavka, rod. Oľšavke, daj. Oľšavki, Öpikovemu, tož. Öpikovo, mest. pri Öpikovem, or. tož. Oľšavko, mest. pri Oľšavki, or. z Oľšavko z Öpikovim; dvojina: im. Öpikovi, rod. Öpikovih, StatuS: Predlog daj. Öpikovima, tož. Öpikovi, mest. pri Öpikovih, or. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina z Öpikovima; množina: im. Öpikova, rod. Öpikovih, daj. Öpikovim, tož. Öpikova, mest. pri Öpikovih, or. z Opatovski rudniki kremena -ih -ov ~ [opatôski Öpikovimi rúdniki kreména, rod. opatôskih rúdniko kreména] StatuS: Predlog m mn.; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) |rudniki na Poljskem|: Starodavne Opatovske rudnike kremena so odkrili v prvi polovici dvajsetega Oravské Veselé -ih Vesel [óraske vésele, rod. stoletja; ◎ pol. Krzemionki, pol. Krzemionki óraskih vésel] ž mn.; zemljepisno ime Opatowskie |kraj na Slovaškem|: Iz Oravskih Vesel se lahko {O} množina: im. Opatovski rudniki kremena, rod. povzpnemo na goro Pilsko; kot prilastek, v imenovalniku Opatovskih rudnikov kremena, daj. Opatovskim industrija v kraju Oravské Veselé rudnikom kremena, tož. Opatovske rudnike kremena, Kje? v Oravskih Veselah mest. pri Opatovskih rudnikih kremena, or. z Od kod? iz Oravskih Vesel Opatovskimi rudniki kremena Kam? v Oravské Veselé StatuS: Predlog {B} Oravskoveselčan, Oravskoveselčanka; PravoPiSni kategoriji: Imena objektov in stavb; Poljščina Oravskoveselčanov, Oravskoveselčankin; oravskoveselski Öpik -a [épik, rod. épika] m; ime bitja, osebno ime {O} množina: im. Oravské Veselé, rod. Oravskih |priimek|; |estonski astronom|: teorija o nastanku Vesel, daj. Oravskim Veselam, tož. Oravske Vesele, kometov Ernsta Juliusa Öpika; Po Öpiku so mest. pri Oravskih Veselah, or. z Oravskimi Veselami poimenovali asteroid StatuS: Predlog {B} Öpikov PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina {O} ednina: im. Öpik, rod. Öpika, daj. Öpiku, tož. Öpika, mest. pri Öpiku, or. z Öpikom; dvojina: im. Orechová Potôň -e ~ [órehova póton’, rod. Öpika, rod. Öpikov, daj. Öpikoma, tož. Öpika, mest. órehove póton’] ž; zemljepisno ime pri Öpikih, or. z Öpikoma; množina: im. Öpiki, rod. |kraj na Slovaškem|: grb Orechove Potôň; kot prilastek, Öpikov, daj. Öpikom, tož. Öpike, mest. pri Öpikih, or. v imenovalniku populacija naselja Orechová Potôň z Öpiki Kje? v Orechovi Potôň StatuS: Predlog Od kod? iz Orechove Potôň PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) Kam? v Orechovo Potôň {B} Orechovopotôňčan, Orechovopotôňčanka; Öpikov -a -o [épiko, ž. épikova, s. épikovo] prid. Orechovopotôňčanov, Orechovopotôňčankin; Öpikov članek o oddaljenosti Andromedine orechovopotôňski galaksije; Öpikove študije astronomskih teles (< {O} ednina: im. Orechová Potôň, rod. Orechove Öpik) Potôň, daj. Orechovi Potôň, tož. Orechovo Potôň, mest. {O} moški: ednina: im. Öpikov, rod. Öpikovega, daj. pri Orechovi Potôň, or. z Orechovo Potôň Öpikovemu, tož. Öpikov (živostno Öpikovega), mest. StatuS: Predlog pri Öpikovem, or. z Öpikovim; dvojina: im. Öpikova, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina rod. Öpikovih, daj. Öpikovima, tož. Öpikova, mest. pri Öpikovih, or. z Öpikovima; množina: im. Öpikovi, Oregon -a [óregọn, rod. óregọna] m; zemljepisno ime rod. Öpikovih, daj. Öpikovim, tož. Öpikove, mest. pri |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Öpikovih, or. z Öpikovimi gozdarsko mesto v Oregonu; kot prilastek, navadno v ženski: ednina: im. Öpikova, rod. Öpikove, daj. imenovalniku Lincolnu so ponudili mesto guvernerja Öpikovi, tož. Öpikovo, mest. pri Öpikovi, or. z zvezne države Oregon, a je ponudbo zavrnil Öpikovo; dvojina: im. Öpikovi, rod. Öpikovih, daj. Kje? v Oregonu Öpikovima, tož. Öpikovi, mest. pri Öpikovih, or. z Od kod? iz Oregona Öpikovima; množina: im. Öpikove, rod. Öpikovih, Kam? v Oregon daj. Öpikovim, tož. Öpikove, mest. pri Öpikovih, or. z {B} Oregonec, Oregonka; Oregončev, Oregonkin; Öpikovimi oregonski 296 {O} ednina: im. Oregon, rod. Oregona, daj. Oregonu, or. z oregonskima; množina: im. oregonske, rod. tož. Oregon, mest. pri Oregonu, or. z Oregonom oregonskih, daj. oregonskim, tož. oregonske, mest. pri StatuS: Predlog oregonskih, or. z oregonskimi PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) srednji: ednina: im. oregonsko, rod. oregonskega, daj. enot oregonskemu, tož. oregonsko, mest. pri oregonskem, or. z oregonskim; dvojina: im. oregonski, rod. Oregonska peticija -e -e [óregọnska petícija, rod. oregonskih, daj. oregonskima, tož. oregonski, mest. óregọnske petícije] ž; stvarno ime pri oregonskih, or. z oregonskima; množina: im. |peticija|: podpisniki Oregonske peticije; Z oregonska, rod. oregonskih, daj. oregonskim, tož. Oregonsko peticijo podpisniki pozivajo k neodvisni oregonska, mest. pri oregonskih, or. z oregonskimi preiskavi podnebnih sprememb; ◎ angl. The Oregon StatuS: Predlog Treaty; prim. oregonski (< Oregon) PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, {O} ednina: im. Oregonska peticija, rod. Oregonske pokrajin, otokov) peticije, daj. Oregonski peticiji, tož. Oregonsko peticijo, mest. pri Oregonski peticiji, or. z Oregonsko Orehovška brda -ih brd [oréhoška brda, rod. peticijo oréhoških brt] s mn.; zemljepisno ime StatuS: Predlog |vzpetina v zahodni Sloveniji|: greben Orehovških PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena brd; posegi v Orehovška brda Kje? na Orehovških brdih Oregonska pot -e -i [óregọnska pót, rod. óregọnske Od kod? z Orehovških brd potí] ž; zemljepisno ime Kam? na Orehovška brda |priseljenska pot v Združenih državah Amerike|: {O} množina: im. Orehovška brda, rod. Orehovških nevarnosti Oregonske poti; Po Oregonski poti so brd, daj. Orehovškim brdom, tož. Orehovška brda, se kolonisti preseljevali na ameriški zahod; ◎ angl. mest. pri Orehovških brdih, or. z Orehovškimi brdi Oregon Trail; prim. oregonski (< Oregon) {I} množina: im. [oréhoška brda], rod. Kje? na Oregonski poti [oréhoških brt], daj. [oréhoškim brdom], tož. Od kod? z Oregonske poti [oréhoška brda], mest. [pri oréhoških brdih], or. Kam? na Oregonsko pot [z‿oréhoškimi brdi] {O} ednina: im. Oregonska pot, rod. Oregonske poti, StatuS: Predlog daj. Oregonski poti, tož. Oregonsko pot, mest. pri PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Oregonski poti, or. z Oregonsko potjo {I} ednina: im. [óregọnska pót], rod. [óregọnske potí], Orgoník -a [órgonik, rod. órgonika] m; ime bitja, daj. [óregọnski póti], tož. [óregọnsko pót], mest. [pri osebno ime óregọnski póti], or. [z‿óregọnsko potjó] |priimek|; |slovaški pesnik|: ljudski motivi v pesmih StatuS: Predlog Martina Orgoníka Kunovskega; prim. Orgoníková PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena {B} Orgoníkov {O} ednina: im. Orgoník, rod. Orgoníka, daj. oregonski -a -o [óregọnski] prid. Orgoníku, tož. Orgoníka, mest. pri Orgoníku, or. z oregonski zakon; potovanje po oregonski divjini; Orgoníkom; dvojina: im. Orgoníka, rod. Orgoníkov, prim. Oregonska peticija, Oregonska pot (< daj. Orgoníkoma, tož. Orgoníka, mest. pri Orgoníkih, Oregon) or. z Orgoníkoma; množina: im. Orgoníki, rod. {O} moški: Orgoníkov, daj. Orgoníkom, tož. Orgoníke, mest. pri ednina: im. oregonski, rod. oregonskega, Orgoníkih, daj. oregonskemu, tož. oregonski or. z Orgoníki (živostno oregonskega), mest. pri oregonskem, or. z StatuS: Predlog oregonskim; PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) dvojina: im. oregonska, rod. oregonskih, daj. oregonskima, tož. oregonska, mest. pri oregonskih, or. z oregonskima; Orgoníková -e [órgonikova, množina: im. oregonski, rod. rod. órgonikove] ž; ime oregonskih, daj. oregonskim, tož. oregonske, mest. pri bitja, osebno ime oregonskih, or. z oregonskimi |priimek|; |slovaška pesnica|: didaktična poezija ženski: ednina: im. oregonska, rod. oregonske, daj. Zdene Orgoníkove; prim. Orgoník oregonski, tož. oregonsko, mest. pri oregonski, or. z {O} ednina: im. Orgoníková, rod. Orgoníkove, daj. oregonsko; dvojina: im. oregonski, rod. oregonskih, Orgoníkovi, tož. Orgoníkovo, mest. pri Orgoníkovi, daj. oregonskima, tož. oregonski, mest. pri oregonskih, or. z Orgoníkovo; dvojina: im. Orgoníkovi, rod. 297 Orgoníkovih, daj. Orgoníkovima, tož. Orgoníkovi, naselbinskih/krajevnih imen) mest. pri Orgoníkovih, or. z Orgoníkovima; množina: im. Orgoníkove, rod. Orgoníkovih, daj. Orgoníkovim, Ormoško jezero -ega -a [órmoško jézero, rod. tož. Orgoníkove, mest. pri Orgoníkovih, or. z órmoškega jézera] s; zemljepisno ime Orgoníkovimi |umetno jezero v Ormožu|: južno obrežje Ormoškega StatuS: Predlog jezera; divje race na Ormoškem jezeru; prim. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Slovaščina ormoški (< Ormož) {O} ednina: im. Ormoško jezero, rod. Ormoškega Ormoške lagune -ih lagun [órmoške lagúne, rod. jezera, daj. Ormoškemu jezeru, tož. Ormoško jezero, órmoških lagún] ž mn.; zemljepisno ime mest. pri Ormoškem jezeru, or. z Ormoškim jezerom |mokrišče pri Ormožu|: Območje Ormoških lagun so StatuS: Predlog razglasili za naravni rezervat; V 80. letih prejšnjega PravoPiSna kategorija: Imena voda stoletja so bile v Ormoških lagunah zabeležene nekatere izjemno redke ptice; prim. ormoški (< Ormož -a [órmoš, rod. órmoža] m; zemljepisno ime Ormož) |kraj v Sloveniji|: kurenti iz Ormoža; cesta med Kje? v Ormoških lagunah Ormožem in Ptujem Od kod? iz Ormoških lagun Kje? v Ormožu Kam? v Ormoške lagune Od kod? iz Ormoža {O} množina: im. Ormoške lagune, rod. Ormoških Kam? v Ormož lagun, daj. Ormoškim lagunam, tož. Ormoške {B} Ormožan, Ormožanka; Ormožanov, lagune, mest. pri Ormoških lagunah, or. z Ormoškimi Ormožankin; ormoški lagunami {O} ednina: im. Ormož, rod. Ormoža, daj. Ormožu, StatuS: Predlog tož. Ormož, mest. pri Ormožu, or. z Ormožem PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena {I} ednina: im. [órmoš], rod. [órmoža], daj. [órmožu], tož. [órmož], mest. [pri órmožu], or. [z‿órmožem] ormoški -a -o [órmoški] prid. StatuS: Predlog ormoški grad; ormoška tovarna sladkorja; v PravoPiSna kategorija: Imena krajev prenesenem pomenu |vinarsko podjetje v Ormožu|: v zvezi ormoška klet muškatna penina iz ormoške kleti; Oshev -a -o in Oshov -a -o [óše, ž. óševa, s. óševo] prim. Ormoške lagune (< Ormož) prid. {O} moški: ednina: im. ormoški, rod. ormoškega, daj. Oshev/Oshov ašram; Osheva/Oshova meditacija (< ormoškemu, tož. ormoški (živostno ormoškega), mest. Osho) pri ormoškem, or. z ormoškim; dvojina: im. ormoška, {O} moški: ednina: im. Oshev in Oshov, rod. rod. ormoških, daj. ormoškima, tož. ormoška, mest. pri Oshevega in Oshovega, daj. Oshevemu in Oshovemu, ormoških, or. z ormoškima; množina: im. ormoški, tož. Oshev in Oshov (živostno Oshevega in Oshovega), rod. ormoških, daj. ormoškim, tož. ormoške, mest. pri mest. pri Oshevem in pri Oshovem, or. z Oshevim ormoških, or. z ormoškimi in z Oshovim; dvojina: im. Osheva in Oshova, rod. ženski: ednina: im. ormoška, rod. ormoške, daj. Oshevih in Oshovih, daj. Oshevima in Oshovima, tož. ormoški, tož. ormoško, mest. pri ormoški, or. z Osheva in Oshova, mest. pri Oshevih in pri Oshovih, ormoško; dvojina: im. ormoški, rod. ormoških, daj. or. z Oshevima in z Oshovima; množina: im. Oshevi ormoškima, tož. ormoški, mest. pri ormoških, or. z in Oshovi, rod. Oshevih in Oshovih, daj. Oshevim in ormoškima; množina: im. ormoške, rod. ormoških, Oshovim, tož. Osheve in Oshove, mest. pri Oshevih in daj. ormoškim, tož. ormoške, mest. pri ormoških, or. z pri Oshovih, or. z Oshevimi in z Oshovimi ormoškimi ženski: ednina: im. Osheva in Oshova, rod. Osheve srednji: ednina: im. ormoško, rod. ormoškega, daj. in Oshove, daj. Oshevi in Oshovi, tož. Oshevo in ormoškemu, tož. ormoško, mest. pri ormoškem, or. Oshovo, mest. pri Oshevi in pri Oshovi, or. z Oshevo z ormoškim; dvojina: im. ormoški, rod. ormoških, in z Oshovo; dvojina: im. Oshevi in Oshovi, rod. daj. ormoškima, tož. ormoški, mest. pri ormoških, or. Oshevih in Oshovih, daj. Oshevima in Oshovima, tož. z ormoškima; množina: im. ormoška, rod. ormoških, Oshevi in Oshovi, mest. pri Oshevih in pri Oshovih, daj. ormoškim, tož. ormoška, mest. pri ormoških, or. z or. z Oshevima in z Oshovima; množina: im. Osheve ormoškimi in Oshove, rod. Oshevih in Oshovih, daj. Oshevim in StatuS: Predlog Oshovim, tož. Osheve in Oshove, mest. pri Oshevih in PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih pri Oshovih, or. z Oshevimi in z Oshovimi 298 srednji: ednina: im. Oshevo in Oshovo, rod. {O} moški: ednina: im. osimski, rod. osimskega, daj. Oshevega in Oshovega, daj. Oshevemu in Oshovemu, osimskemu, tož. osimski (živostno osimskega), mest. tož. Oshevo in Oshovo, mest. pri Oshevem in pri pri osimskem, or. z osimskim; dvojina: im. osimska, Oshovem, or. z Oshevim in z Oshovim; dvojina: rod. osimskih, daj. osimskima, tož. osimska, mest. pri im. Oshevi in Oshovi, rod. Oshevih in Oshovih, daj. osimskih, or. z osimskima; množina: im. osimski, Oshevima in Oshovima, tož. Oshevi in Oshovi, rod. osimskih, daj. osimskim, tož. osimske, mest. pri mest. pri Oshevih in pri Oshovih, or. z Oshevima in osimskih, or. z osimskimi z Oshovima; množina: im. Osheva in Oshova, rod. ženski: ednina: im. osimska, rod. osimske, daj. Oshevih in Oshovih, daj. Oshevim in Oshovim, tož. osimski, tož. osimsko, mest. pri osimski, or. z osimsko; Osheva in Oshova, mest. pri Oshevih in pri Oshovih, dvojina: im. osimski, rod. osimskih, daj. osimskima, or. z Oshevimi in z Oshovimi tož. osimski, mest. pri osimskih, or. z osimskima; StatuS: Predlog množina: im. osimske, rod. osimskih, daj. osimskim, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz tož. osimske, mest. pri osimskih, or. z osimskimi psevdonimov) srednji: ednina: im. osimsko, rod. osimskega, daj. osimskemu, tož. osimsko, mest. pri osimskem, or. Osho -a [óšo, rod. óša] m; ime bitja, osebno ime z osimskim; dvojina: im. osimski, rod. osimskih, |vzdevek Chandre/Chandra Mohana Jaina, indijskega daj. osimskima, tož. osimski, mest. pri osimskih, or. duhovnega učitelja|: Prebral sem knjigo učitelja z osimskima; množina: im. osimska, rod. osimskih, Osha; meditacija z mojstrom Oshem/Oshom daj. osimskim, tož. osimska, mest. pri osimskih, or. z {B} Oshev in Oshov osimskimi {O} ednina: im. Osho, rod. Osha, daj. Oshu, tož. Osha, StatuS: Predlog mest. pri Oshu, or. z Oshem in z Oshom PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Pridevniki {I} ednina: im. [óšo], rod. [óša], daj. [óšu], tož. [óša], (iz zemljepisnih naselbinskih/krajevnih imen) mest. [pri óšu], or. [z‿óšem] StatuS: Predlog Osimski sporazumi -ih -ov [ózimski sporazúmi, PravoPiSna kategorija: Psevdonimi (vzdevki ter skrivna rod. ózimskih sporazúmo] m mn.; stvarno ime in umetniška imena) |pogodba o meji, manjšinah in sodelovanju med Italijo in Jugoslavijo, sklenjena 10. novembra 1975|: Oshov prid.; obširneje glej pri Oshev Z razpadom Jugoslavije sta leta 1992 Slovenija in Hrvaška postali pravni naslednici Osimskih Osimo -a [ózimo, rod. ózima] m; zemljepisno ime sporazumov; ◎ fr. Traité d'Osimo, angl. Treaty of |kraj v Italiji|: V Osimu so bili po načelih helsinške Osimo; prim. osimski (< Osimo) listine podpisani Osimski sporazumi {O} množina: im. Osimski sporazumi, rod. Osimskih Kje? v Osimu sporazumov, daj. Osimskim sporazumom, tož. Od kod? iz Osima Osimske sporazume, mest. pri Osimskih sporazumih, Kam? v Osimo or. z Osimskimi sporazumi {B} Osimčan, Osimčanka; Osimčanov, Osimčankin; {I} množina: im. [ózimski sporazúmi], rod. [ózimskih osimski sporazúmo], daj. [ózimskim sporazúmom], {O} ednina: im. Osimo, rod. Osima, daj. Osimu, tož. tož. [ózimske sporazúme], mest. [pri ózimskih Osimo, mest. pri Osimu, or. z Osimom sporazúmih], or. [z‿ózimskimi sporazúmi] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSne kategorije: Pravopisne zanimivosti; Imena PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Stvarna krajev; Italijanščina lastna imena osimski -a -o [ózimski] prid. Ostrovrhar -ja [ostrovrhar, rod. ostrovrharja] m; vodja osimskih pogovorov ime bitja, osebno ime osimska cesta |cesta, zgrajena po protokolu Osimskih |pripadnik kranjske plemiške družine|: legenda o sporazumov|: V Brda se pripelješ iz Nove Gorice Viljemu Ostrovrharju; dvoboj Friderika Čreteškega preko Soče po osimski cesti; osimska meja |meja, z Rudolfom Ostrovrharjem; v množini Ostrovrharji določena med Italijo in nekdanjo Jugoslavijo leta |kranjska plemiška rodbina|: Plemiče, ki so živeli na 1975|: Gradivo o osimskih mejah zadeva tako gradu nad Svibnim, viri imenujejo na več načinov: Slovenijo kot Hrvaško; prim. Osimski sporazumi po domačem kraju (Svibenski), po izvornem (< Osimo) imenu rodbine (Scharfenbergerji) in s slovenskim 299 prevodom nemškega imena (Ostrovrharji); grofovski rod. Ostrovrharjevih, daj. Ostrovrharjevima, tož. grb Ostrovrharjev; ◎ nem. Scharfenberg, drugo ime Ostrovrharjevi, mest. pri Ostrovrharjevih, or. z Svibenski; prim. Svibenski Ostrovrharjevima; množina: im. Ostrovrharjeva, {B} Ostrovrhar, Ostrovrharka; ostrovrharski rod. Ostrovrharjevih, daj. Ostrovrharjevim, tož. {O} ednina: im. Ostrovrhar, rod. Ostrovrharja, daj. Ostrovrharjeva, mest. pri Ostrovrharjevih, or. z Ostrovrharju, tož. Ostrovrharja, mest. pri Ostrovrharju, Ostrovrharjevimi or. z Ostrovrharjem; dvojina: im. Ostrovrharja, rod. StatuS: Predlog Ostrovrharjev, daj. Ostrovrharjema, tož. Ostrovrharja, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz imen mest. pri Ostrovrharjih, or. z Ostrovrharjema; zgodovinskih osebnosti) množina: im. Ostrovrharji, rod. Ostrovrharjev, daj. Ostrovrharjem, tož. Ostrovrharje, mest. pri Oświęcim -a [ošvjénčim, rod. ošvjénčima] m; Ostrovrharjih, or. z Ostrovrharji zemljepisno ime {I} ednina: im. [ostrovrhar], rod. [ostrovrharja], |kraj na Poljskem|: Obiskali smo muzej in sinagogo daj. [ostrovrharju], tož. [ostrovrharja], mest. [pri v Oświęcimu; kot prilastek, v imenovalniku lega mesta ostrovrharju], or. [z‿ostrovrharjem]; dvojina: Oświęcim im. [ostrovrharja], rod. [ostrovrharje], daj. Kje? v Oświęcimu [ostrovrharjema], tož. [ostrovrharja], mest. [pri Od kod? iz Oświęcima ostrovrharjih], or. [z‿ostrovrharjema]; množina: Kam? v Oświęcim im. [ostrovrharji], rod. [ostrovrharje], daj. {B} Oświęcimčan, Oświęcimčanka; Oświęcimčanov, [ostrovrharjem], tož. [ostrovrharje], mest. [pri Oświęcimčankin; oświęcimski ostrovrharjih], or. [z‿ostrovrharji] {O} ednina: im. Oświęcim, rod. Oświęcima, daj. StatuS: Predlog Oświęcimu, tož. Oświęcim, mest. pri Oświęcimu, or. z PravoPiSni kategoriji: Imena zgodovinskih osebnosti; Oświęcimom Imena vladarskih in plemiških rodbin StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Ostrovrharjev -a -o [ostrovrharje, ž. ostrovrharjeva, s. ostrovrharjevo] prid. Ošvienčim -a [ošvjénčim, rod. ošvjénčima] m; razvaline Ostrovrharjevega gradu/grada (< zemljepisno ime Ostrovrhar) |kraj na Poljskem|; gl. Oświęcim {O} moški: ednina: im. Ostrovrharjev, rod. StatuS: Predlog Ostrovrharjevega, daj. Ostrovrharjevemu, tož. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Ostrovrharjev (živostno Ostrovrharjevega), mest. pri Ostrovrharjevem, or. z Ostrovrharjevim; Otepää -ja [ótepe, rod. ótepeja] m; zemljepisno ime dvojina: im. Ostrovrharjeva, rod. Ostrovrharjevih, |kraj v Estoniji|: jezero v Otepääju; avtobusna daj. Ostrovrharjevima, tož. Ostrovrharjeva, mest. povezava med Otepääjem in Rõugerejem; kot pri Ostrovrharjevih, or. z Ostrovrharjevima; prilastek, v imenovalniku tekmovanje v smučarskem množina: im. Ostrovrharjevi, rod. Ostrovrharjevih, teku v kraju Otepää daj. Ostrovrharjevim, tož. Ostrovrharjeve, mest. pri Kje? v Otepääju Ostrovrharjevih, or. z Ostrovrharjevimi Od kod? iz Otepääja ženski: ednina: im. Ostrovrharjeva, rod. Kam? v Otepää Ostrovrharjeve, daj. Ostrovrharjevi, tož. {B} Otepääjčan, Otepääjčanka; Otepääjčanov, Ostrovrharjevo, mest. pri Ostrovrharjevi, or. z Otepääjčankin; otepääjski Ostrovrharjevo; dvojina: im. Ostrovrharjevi, {O} ednina: im. Otepää, rod. Otepääja, daj. Otepääju, rod. Ostrovrharjevih, daj. Ostrovrharjevima, tož. tož. Otepää, mest. pri Otepääju, or. z Otepääjem Ostrovrharjevi, mest. pri Ostrovrharjevih, or. z {I} ednina: im. [ótepe], rod. [ótepeja], daj. [ótepeju], Ostrovrharjevima; množina: im. Ostrovrharjeve, tož. [ótepe], mest. [pri ótepeju], or. [z‿ótepejem] rod. Ostrovrharjevih, daj. Ostrovrharjevim, tož. StatuS: Predlog Ostrovrharjeve, mest. pri Ostrovrharjevih, or. z PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev Ostrovrharjevimi srednji: ednina: im. Ostrovrharjevo, rod. Oulu -ja [ôu̯lu, rod. ôu̯luja] m; zemljepisno ime Ostrovrharjevega, daj. Ostrovrharjevemu, tož. |kraj na Finskem|: pristanišče v Ouluju; pobratena Ostrovrharjevo, mest. pri Ostrovrharjevem, or. mesta z Oulujem; kot prilastek, v imenovalniku z Ostrovrharjevim; dvojina: im. Ostrovrharjevi, predmestje mesta Oulu 300 Kje? v Ouluju prtič/sudarij iz Ovieda |katoliška relikvija|: S prtičem/ Od kod? iz Ouluja sudarijem iz Ovieda se povezujeta še dve relikviji: Kam? v Oulu torinski prt in ikona Mandilion {B} Oulujčan, Oulujčanka; Oulujčanov, Kje? v Oviedu Oulujčankin; oulujski Od kod? iz Ovieda {O} ednina: im. Oulu, rod. Ouluja, daj. Ouluju, tož. Kam? v Oviedo Oulu, mest. pri Ouluju, or. z Oulujem {B} Oviedčan, Oviedčanka; Oviedčanov, {I} ednina: im. [ôu̯lu], rod. [ôu̯luja], daj. [ôu̯luju], tož. Oviedčankin; oviedski [ôu̯lu], mest. [pri ôu̯luju], or. [z‿ôu̯lujem] {O} ednina: im. Oviedo, rod. Ovieda, daj. Oviedu, tož. StatuS: Predlog Oviedo, mest. pri Oviedu, or. z Oviedom PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Španščina Õun -a [u̯n, rod. u̯na] m; ime bitja, osebno ime |estonski priimek|: roman Elmarja Õuna Ožďany -ov [oždjáni, rod. oždjáno] m mn.; {B} Õunov zemljepisno ime {O} ednina: im. Õun, rod. Õuna, daj. Õunu, tož. Õuna, |kraj na Slovaškem|: V Ožďanih se je šolal pesnik mest. pri Õunu, or. z Õunom; dvojina: im. Õuna, rod. Jan Botto; kot prilastek, v imenovalniku evangeličanska Õunov, daj. Õunoma, tož. Õuna, mest. pri Õunih, or. z cerkev v kraju Ožďany Õunoma; množina: im. Õuni, rod. Õunov, daj. Õunom, Kje? v Ožďanih tož. Õune, mest. pri Õunih, or. z Õuni Od kod? iz Ožďanov StatuS: Predlog Kam? v Ožďane PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) {B} Ožďančan, Ožďančanka; Ožďančanov, Ožďančankin; ožďanski Õunov -a -o [u̯no, ž. ə̀u̯nova, s. ə̀u̯novo] prid. {O} množina: im. Ožďany, rod. Ožďanov, daj. Õunovo prozaistično delo (< Õun) Ožďanom, tož. Ožďane, mest. pri Ožďanih, or. z {O} moški: ednina: im. Õunov, rod. Õunovega, daj. Ožďani Õunovemu, tož. Õunov (živostno Õunovega), mest. StatuS: Predlog pri Õunovem, or. z Õunovim; dvojina: im. Õunova, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina rod. Õunovih, daj. Õunovima, tož. Õunova, mest. pri Õunovih, or. z Õunovima; množina: im. Õunovi, Pääbo -a [pêpo, rod. pêpa] m; ime bitja, osebno ime rod. Õunovih, daj. Õunovim, tož. Õunove, mest. pri |estonski priimek|: Mama Svanteja Pääba je Estonka; Õunovih, or. z Õunovimi intervju s Pääbom ženski: ednina: im. Õunova, rod. Õunove, daj. Õunovi, {B} Pääbov tož. Õunovo, mest. pri Õunovi, or. z Õunovo; dvojina: {O} ednina: im. Pääbo, rod. Pääba, daj. Pääbu, tož. im. Õunovi, rod. Õunovih, daj. Õunovima, tož. Õunovi, Pääba, mest. pri Pääbu, or. s Pääbom; dvojina: im. mest. pri Õunovih, or. z Õunovima; množina: im. Pääba, rod. Pääbov, daj. Pääboma, tož. Pääba, mest. Õunove, rod. Õunovih, daj. Õunovim, tož. Õunove, pri Pääbih, or. s Pääboma; množina: im. Pääbi, rod. mest. pri Õunovih, or. z Õunovimi Pääbov, daj. Pääbom, tož. Pääbe, mest. pri Pääbih, or. s srednji: ednina: im. Õunovo, rod. Õunovega, daj. Pääbi Õunovemu, tož. Õunovo, mest. pri Õunovem, or. StatuS: Predlog z Õunovim; dvojina: im. Õunovi, rod. Õunovih, PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) daj. Õunovima, tož. Õunovi, mest. pri Õunovih, or. z Õunovima; množina: im. Õunova, rod. Õunovih, Pääbov -a -o [pêpo, ž. pêpova, s. pêpovo] prid. daj. Õunovim, tož. Õunova, mest. pri Õunovih, or. z Pääbova raziskava genoma neandertalca (< Pääbo) Õunovimi {O} moški: ednina: im. Pääbov, rod. Pääbovega, daj. StatuS: Predlog Pääbovemu, tož. Pääbov (živostno Pääbovega), mest. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) pri Pääbovem, or. s Pääbovim; dvojina: im. Pääbova, rod. Pääbovih, daj. Pääbovima, tož. Pääbova, mest. pri Oviedo -a [ovjédo, rod. ovjéda] m; zemljepisno ime Pääbovih, or. s Pääbovima; množina: im. Pääbovi, |kraj v Španiji, glavno mesto kneževine Asturije|: rod. Pääbovih, daj. Pääbovim, tož. Pääbove, mest. pri Podnebje Ovieda je zmerno oceansko; kot prilastek, Pääbovih, or. s Pääbovimi v imenovalniku Središče mesta Oviedo je precej ženski: ednina: im. Pääbova, rod. Pääbove, daj. hribovito Pääbovi, tož. Pääbovo, mest. pri Pääbovi, or. s 301 Pääbovo; dvojina: im. Pääbovi, rod. Pääbovih, daj. Paasilinnovi, rod. Paasilinnovih, daj. Paasilinnovima, Pääbovima, tož. Pääbovi, mest. pri Pääbovih, or. s tož. Paasilinnovi, mest. pri Paasilinnovih, or. s Pääbovima; množina: im. Pääbove, rod. Pääbovih, Paasilinnovima; množina: im. Paasilinnove, rod. daj. Pääbovim, tož. Pääbove, mest. pri Pääbovih, or. s Paasilinnovih, daj. Paasilinnovim, tož. Paasilinnove, Pääbovimi mest. pri Paasilinnovih, or. s Paasilinnovimi srednji: ednina: im. Pääbovo, rod. Pääbovega, daj. srednji: ednina: im. Paasilinnovo, rod. Pääbovemu, tož. Pääbovo, mest. pri Pääbovem, or. Paasilinnovega, daj. Paasilinnovemu, tož. s Pääbovim; dvojina: im. Pääbovi, rod. Pääbovih, Paasilinnovo, mest. pri Paasilinnovem, or. s daj. Pääbovima, tož. Pääbovi, mest. pri Pääbovih, or. Paasilinnovim; dvojina: im. Paasilinnovi, rod. s Pääbovima; množina: im. Pääbova, rod. Pääbovih, Paasilinnovih, daj. Paasilinnovima, tož. Paasilinnovi, daj. Pääbovim, tož. Pääbova, mest. pri Pääbovih, or. s mest. pri Paasilinnovih, or. s Paasilinnovima; Pääbovimi množina: im. Paasilinnova, rod. Paasilinnovih, StatuS: Predlog daj. Paasilinnovim, tož. Paasilinnova, mest. pri PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Paasilinnovih, or. s Paasilinnovimi StatuS: Predlog Paasilinna -e in Paasilinna -a [pásilina, rod. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) pásiline in pásilina] m; ime bitja, osebno ime |priimek|; |finski pisatelj|: roman Aarta Paasilinne/ Päätalo -a [pêtalo, rod. pêtala] m; ime bitja, osebno ime Paasilinna; v prenesenem pomenu |Paasilinnova dela|: |priimek|; |finski pisatelj|: roman Kalleja Päätala; film Zelo rad bere Paasilinno/Paasilinna o Päätalu {B} Paasilinnov {B} Päätalov {O} ednina: im. Paasilinna, rod. Paasilinne in {O} ednina: im. Päätalo, rod. Päätala, daj. Päätalu, tož. Paasilinna, daj. Paasilinni in Paasilinnu, tož. Päätala, mest. pri Päätalu, or. s Päätalom; dvojina: im. Paasilinno in Paasilinna, mest. pri Paasilinni in Päätala, rod. Päätalov, daj. Päätaloma, tož. Päätala, pri Paasilinnu, or. s Paasilinno in s Paasilinnom; mest. pri Päätalih, or. s Päätaloma; množina: im. dvojina: im. Paasilinni in Paasilinna, rod. Paasilinn in Päätali, rod. Päätalov, daj. Päätalom, tož. Päätale, mest. Paasilinnov, daj. Paasilinnama in Paasilinnoma, tož. pri Päätalih, or. s Päätali Paasilinni in Paasilinna, mest. pri Paasilinnah in pri StatuS: Predlog Paasilinnih, or. s Paasilinnama in s Paasilinnoma; PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) množina: im. Paasilinne in Paasilinni, rod. Paasilinn in Paasilinnov, daj. Paasilinnam in Paasilinnom, tož. Päätalov -a -o [pêtalo, ž. pêtalova, s. pêtalovo] prid. Paasilinne, mest. pri Paasilinnah in pri Paasilinnih, or. prevodi Päätalovih del (< Päätalo) s Paasilinnami in s Paasilinni {O} moški: ednina: im. Päätalov, rod. Päätalovega, StatuS: Predlog daj. Päätalovemu, tož. Päätalov (živostno Päätalovega), PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) mest. pri Päätalovem, or. s Päätalovim; dvojina: im. Päätalova, rod. Päätalovih, daj. Päätalovima, tož. Paasilinnov -a -o [pásilino, ž. pásilinova, s. Päätalova, mest. pri Päätalovih, or. s Päätalovima; pásilinovo] prid. množina: im. Päätalovi, rod. Päätalovih, daj. Paasilinnova situacijska komika; Junak Päätalovim, tož. Päätalove, mest. pri Päätalovih, or. s Paasilinnovih del je neprilagojen individualist, sit Päätalovimi sodobnega življenja (< Paasilinna) ženski: ednina: im. Päätalova, rod. Päätalove, daj. {O} moški: ednina: im. Paasilinnov, rod. Päätalovi, tož. Päätalovo, mest. pri Päätalovi, or. s Paasilinnovega, daj. Paasilinnovemu, tož. Paasilinnov Päätalovo; dvojina: im. Päätalovi, rod. Päätalovih, daj. (živostno Paasilinnovega), mest. pri Paasilinnovem, Päätalovima, tož. Päätalovi, mest. pri Päätalovih, or. s or. s Paasilinnovim; dvojina: im. Paasilinnova, rod. Päätalovima; množina: im. Päätalove, rod. Päätalovih, Paasilinnovih, daj. Paasilinnovima, tož. Paasilinnova, daj. Päätalovim, tož. Päätalove, mest. pri Päätalovih, or. mest. pri Paasilinnovih, or. s Paasilinnovima; s Päätalovimi množina: im. Paasilinnovi, rod. Paasilinnovih, srednji: ednina: im. Päätalovo, rod. Päätalovega, daj. daj. Paasilinnovim, tož. Paasilinnove, mest. pri Päätalovemu, tož. Päätalovo, mest. pri Päätalovem, or. Paasilinnovih, or. s Paasilinnovimi s Päätalovim; dvojina: im. Päätalovi, rod. Päätalovih, ženski: ednina: im. Paasilinnova, rod. Paasilinnove, daj. Päätalovima, tož. Päätalovi, mest. pri Päätalovih, daj. Paasilinnovi, tož. Paasilinnovo, mest. pri or. s Päätalovima; množina: im. Päätalova, rod. Paasilinnovi, or. s Paasilinnovo; dvojina: im. Päätalovih, daj. Päätalovim, tož. Päätalova, mest. pri 302 Päätalovih, or. s Päätalovimi množina: im. Pajeva, rod. Pajevih, daj. Pajevim, tož. StatuS: Predlog Pajeva, mest. pri Pajevih, or. s Pajevimi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Padska nižina -e -e [pátska nižína, rod. pátske moških imen) nižíne] ž; zemljepisno ime |drugo ime za Padsko nižavje|: Padova je zanimivo Pajo -a [pájo, rod. pája] m; ime bitja, osebno ime kulturno in gospodarsko središče v Padski nižini; |moško ime v več jezikih|: Pajo je odličen ◎ it. Pianura Padana / Val Padana; prim. padski, nogometaš; Paja ni bilo na zabavi; Jajo je z bratom Padsko nižavje (< Pad) Pajem kupil čarobni mlinček Kje? v Padski nižini srebrna, zlata plaketa Paja Kolarića |nagrada|: Od kod? iz Padske nižine Tamburaši so prejeli srebrno plaketo Paja Kolarića Kam? v Padsko nižino {B} Pajev {B} padskonižinski in padski {O} ednina: im. Pajo, rod. Paja, daj. Paju, tož. Paja, {O} ednina: im. Padska nižina, rod. Padske nižine, mest. pri Paju, or. s Pajem; dvojina: im. Paja, rod. daj. Padski nižine, tož. Padsko nižino, mest. pri Padski Pajev, daj. Pajema, tož. Paja, mest. pri Pajih, or. s nižini, or. s Padsko nižino Pajema; množina: im. Paji, rod. Pajev, daj. Pajem, tož. S Paje, tatuS: Predlog mest. pri Pajih, or. s Paji P {I} ravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena ednina: im. [pájo], rod. [pája], daj. [páju], tož. [pája], mest. [pri páju], or. [s‿pájem]; dvojina: im. Padsko nižavje -ega -a [pátsko nižáje, rod. [pája], rod. [páje], daj. [pájema], tož. [pája], mest. pátskega nižája] s; zemljepisno ime [pri pájih], or. [s‿pájema]; množina: im. [páji], rod. |pokrajina v Italiji|: lega sredi prostranega Padskega [páje], daj. [pájem], tož. [páje], mest. [pri pájih], or. nižavja; ◎ it. Pianura Padana / Val Padana; prim. [s‿páji] padski (< Pad) StatuS: Predlog Kje? v Padskem nižavju PravoPiSni kategoriji: Poimenovanja nagrad, odlikovanj, častnih nazivov; Lastna imena (osebna, moška) Od kod? iz Padskega nižavja Kam? v Padsko nižavje {B} padskonižavski in padski Paljetak -tka [páljetak, rod. páljetka] m; ime bitja, {O} ednina: im. Padsko nižavje, rod. Padskega osebno ime nižavja, daj. Padskemu nižavju, tož. Padsko nižavje, |priimek|; |hrvaški pesnik in prevajalec|: Pri mest. pri Padskem nižavju, or. s Padskim nižavjem dramatizaciji se je opirala na prevod Prešernovih S poezij Luke/Luka Paljetka; literarni večer z Luko/ tatuS: Predlog P Lukom Paljetkom ravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena {B} Paljetkov Pajev -a -o [páje, {O} ž. pájeva, s. pájevo] prid. ednina: im. Paljetak, rod. Paljetka, daj. Paljetku, Pajev brat Jajo (< Pajo) tož. Paljetka, mest. pri Paljetku, or. s Paljetkom; {O} moški: dvojina: im. Paljetka, rod. Paljetkov, daj. Paljetkoma, ednina: im. Pajev, rod. Pajevega, daj. Pajevemu, tož. Paljetka, mest. pri Paljetkih, or. s Paljetkoma; tož. Pajev (živostno Pajevega), mest. pri Pajevem, množina: im. Paljetki, rod. Paljetkov, daj. Paljetkom, or. s Pajevim; dvojina: im. Pajeva, rod. Pajevih, tož. Paljetke, mest. pri Paljetkih, or. s Paljetki daj. Pajevima, tož. Pajeva, mest. pri Pajevih, StatuS: Predlog or. s Pajevima; množina: im. Pajevi, rod. Pajevih, daj. Pajevim, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) tož. Pajeve, mest. pri Pajevih, or. s Pajevimi ženski: ednina: im. Pajeva, rod. Pajeve, daj. Pajevi, Paljetkov -a -o [páljetko, tož. Pajevo, mest. pri Pajevi, or. s Pajevo; ž. páljetkova, s. dvojina: im. Pajevi, páljetkovo] rod. Pajevih, daj. Pajevima, tož. Pajevi, mest. prid. pri Pajevih, Paljetkov prevod opusa Franceta Prešerna v or. s Pajevima; množina: im. Pajeve, rod. Pajevih, daj. Pajevim, tož. Pajeve, mest. pri Pajevih, or. hrvaščino (< Paljetak) s Pajevimi {O} moški: ednina: im. Paljetkov, rod. srednji: Paljetkovega, ednina: im. Pajevo, rod. Pajevega, daj. daj. Paljetkovemu, tož. Paljetkov Pajevemu, tož. Pajevo, mest. pri Pajevem, or. s (živostno Paljetkovega), mest. pri Paljetkovem, Pajevim; dvojina: im. Pajevi, rod. Pajevih, daj. or. s Paljetkovim; dvojina: im. Paljetkova, rod. Pajevima, tož. Pajevi, mest. pri Pajevih, or. s Pajevima; Paljetkovih, daj. Paljetkovima, tož. Paljetkova, mest. 303 pri Paljetkovih, or. s Paljetkovima; množina: im. or. s pankerkama tudi s punkerkama; množina: im. Paljetkovi, rod. Paljetkovih, daj. Paljetkovim, tož. pankerke tudi punkerke, rod. pankerk tudi punkerk, Paljetkove, mest. pri Paljetkovih, or. s Paljetkovimi daj. pankerkam tudi punkerkam, tož. pankerke tudi ženski: ednina: im. Paljetkova, rod. Paljetkove, punkerke, mest. pri pankerkah tudi pri punkerkah, or. s daj. Paljetkovi, tož. Paljetkovo, mest. pri Paljetkovi, pankerkami tudi s punkerkami or. s Paljetkovo; dvojina: im. Paljetkovi, rod. StatuS: Predlog Paljetkovih, daj. Paljetkovima, tož. Paljetkovi, mest. PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice pri Paljetkovih, or. s Paljetkovima; množina: im. umetnostnih, kulturnih, subkulturnih in športnih Paljetkove, rod. Paljetkovih, daj. Paljetkovim, tož. skupin Paljetkove, mest. pri Paljetkovih, or. s Paljetkovimi srednji: ednina: im. Paljetkovo, rod. Paljetkovega, daj. pankovec -vca tudi punkovec -vca [pánkovəc, rod. Paljetkovemu, tož. Paljetkovo, mest. pri Paljetkovem, pánkoca] m or. s Paljetkovim; dvojina: im. Paljetkovi, rod. |pripadnik subkulture|: uporništvo pankovcev; Paljetkovih, daj. Paljetkovima, tož. Paljetkovi, mest. |izvajalec ali poslušalec pankerske glasbe|: nastop pri Paljetkovih, or. s Paljetkovima; množina: im. pankovcev iz Italije; sopomenka panker (< pank) Paljetkova, rod. Paljetkovih, daj. Paljetkovim, tož. {B} pankovčev tudi punkovčev Paljetkova, mest. pri Paljetkovih, or. s Paljetkovimi {O} ednina: im. pankovec tudi punkovec, rod. StatuS: Predlog pankovca tudi punkovca, daj. pankovcu tudi punkovcu, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) tož. pankovca tudi punkovca, mest. pri pankovcu tudi pri punkovcu, or. s pankovcem tudi s punkovcem; Panamska zemeljska ožina -e -e -e [pánamska dvojina: im. pankovca tudi punkovca, rod. pankovcev zêməl’ska ožína, rod. pánamske zêməl’ske ožíne] ž; tudi punkovcev, daj. pankovcema tudi punkovcema, zemljepisno ime tož. pankovca tudi punkovca, mest. pri pankovcih tudi |ožina med Karibskim morjem in Tihim oceanom|: pri punkovcih, or. s pankovcema tudi s punkovcema; dvig Panamske zemeljske ožine; Panamski prekop množina: im. pankovci tudi punkovci, rod. pankovcev je plovna pot skozi Panamsko zemeljsko ožino; ◎ šp. tudi punkovcev, daj. pankovcem tudi punkovcem, tož. Istmo de Panamá; prim. panamski (< Panama) pankovce tudi punkovce, mest. pri pankovcih tudi pri Kje? v Panamski zemeljski ožini punkovcih, or. s pankovci tudi s punkovci Od kod? iz Panamske zemeljske ožine {I} ednina: im. [pánkovəc], rod. [pánkoca], daj. Kam? v Panamsko zemeljsko ožino [pánkocu], tož. [pánkoca], mest. [pri pánkocu], {O} ednina: im. Panamska zemeljska ožina, rod. or. [s‿pánkocem]; dvojina: im. [pánkoca], rod. Panamske zemeljske ožine, daj. Panamski zemeljski [pánkoce], daj. [pánkocema], tož. [pánkoca], ožini, tož. Panamsko zemeljsko ožino, mest. pri mest. [pri pánkocih], or. [s‿pánkocema]; množina: Panamski zemeljski ožini, or. s Panamsko zemeljsko im. [pánkoci], rod. [pánkoce], daj. [pánkocem], ožino tož. [pánkoce], mest. [pri pánkocih], or. StatuS: Predlog [s‿pánkoci] PravoPiSna kategorija: Imena voda StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice pankerka -e tudi punkerka -e [pánkerka, rod. umetnostnih, kulturnih, subkulturnih in športnih pánkerke] ž skupin |pripadnica subkulture|: Ko sva šla mimo stare pankerke, mi je ta pomahala z letakom; sopomenka Panonija1 -e [panónija, rod. panónije] ž; zemljepisno pankerica; |izvajalka ali poslušalka pankovske ime glasbe|: hčerka slavne pankerke; sopomenka pankerica |drugo ime za Panonsko nižavje|: Madžari oziroma (< pank) Ogri so se naselili v Panoniji v zgodnjem srednjem {B} pankerkin tudi punkerkin veku; prim. Panonsko nižavje {O} ednina: im. pankerka tudi punkerka, rod. pankerke Kje? v Panoniji tudi punkerke, daj. pankerki tudi punkerki, tož. Od kod? iz Panonije pankerko tudi punkerko, mest. pri pankerki tudi pri Kam? v Panonijo punkerki, or. s pankerko tudi s punkerko; dvojina: {B} panonski im. pankerki tudi punkerki, rod. pankerk tudi punkerk, {O} ednina: im. Panonija, rod. Panonije, daj. Panoniji, daj. pankerkama tudi punkerkama, tož. pankerki tudi tož. Panonijo, mest. pri Panoniji, or. s Panonijo punkerki, mest. pri pankerkah tudi pri punkerkah, StatuS: Predlog 304 PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena s panonskim; dvojina: im. panonski, rod. panonskih, daj. panonskima, tož. panonski, mest. pri panonskih, or. Panonija2 -e [panónija, rod. panónije] ž; zemljepisno s panonskima; množina: im. panonska, rod. panonskih, ime daj. panonskim, tož. panonska, mest. pri panonskih, or. nekdaj |rimska provinca|: Rimljani so čez Hrušico s panonskimi speljali cesto proti Emoni in naprej v Panonijo; ◎ lat. StatuS: Predlog Panonnia, gr. Παννονία, prečrkovano Pannonía PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Kje? v Panoniji nenaselbinskih/nekrajevnih imen) Od kod? iz Panonije Kam? v Panonijo Panonski bazen -ega -a [panónski bazén, rod. {B} Panonec, Panonka; Panončev, Panonkin; panónskega bazéna] m; zemljepisno ime panonski |drugo ime za Panonsko nižavje|: geološki model {O} ednina: im. Panonija, rod. Panonije, daj. Panoniji, Panonskega bazena; prim. panonski, Panonsko tož. Panonijo, mest. pri Panoniji, or. s Panonijo nižavje (< Panonija1) StatuS: Predlog Kje? v Panonskem bazenu PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Od kod? iz Panonskega bazena Kam? v Panonski bazen Panonska nižina -e -e [panónska nižína, rod. {O} ednina: im. Panonski bazen, rod. Panonskega panónske nižíne] ž; zemljepisno ime bazena, daj. Panonskemu bazenu, tož. Panonski |drugo ime za Panonsko nižavje|: kmetijstvo bazen, mest. pri Panonskem bazenu, or. s Panonskim Panonske nižine; prim. panonski, Panonsko bazenom nižavje (< Panonija1) StatuS: Predlog Kje? v Panonski nižini PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Od kod? iz Panonske nižine Kam? v Panonsko nižino Panonsko nižavje -ega -a [panónsko nižáje, rod. {B} panonskonižinski panónskega nižája] s; zemljepisno ime {O} ednina: im. Panonska nižina, rod. Panonske |pokrajina v Srednji Evropi|: obrobni del Panonskega nižine, daj. Panonski nižini, tož. Panonsko nižino, nižavja; ◎ angl. Panonnian Plain; prim. panonski (< mest. pri Panonski nižini, or. s Panonsko nižino Panonija1) StatuS: Predlog Kje? v Panonskem nižavju PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Od kod? iz Panonskega nižavja Kam? v Panonsko nižavje panonski -a -o [panónski] prid. {B} panonskonižavski Za panonski svet so značilne ravnine in gričevja; {O} ednina: im. Panonsko nižavje, rod. Panonskega prim. Panonsko nižavje, Panonska nižina, nižavja, daj. Panonskemu nižavju, tož. Panonsko Panonski bazen (< Panonija1) nižavje, mest. pri Panonskem nižavju, or. s Panonskim {O} moški: ednina: im. panonski, rod. panonskega, nižavjem daj. panonskemu, tož. panonski (živostno panonskega), StatuS: Predlog mest. pri panonskem, or. s panonskim; dvojina: im. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena panonska, rod. panonskih, daj. panonskima, tož. panonska, mest. pri panonskih, or. s panonskima; Panzacchi -ja [pancáki, rod. pancákija] m; ime bitja, množina: im. panonski, rod. panonskih, daj. osebno ime panonskim, tož. panonske, mest. pri panonskih, or. s |priimek|; |italijanski pesnik in politik|: dela Enrica panonskimi Panzacchija ženski: ednina: im. panonska, rod. panonske, daj. {B} Panzacchijev panonski, tož. panonsko, mest. pri panonski, or. s {O} ednina: im. Panzacchi, rod. Panzacchija, daj. panonsko; dvojina: im. panonski, rod. panonskih, daj. Panzacchiju, tož. Panzacchija, mest. pri Panzacchiju, panonskima, tož. panonski, mest. pri panonskih, or. s or. s Panzacchijem; dvojina: im. Panzacchija, rod. panonskima; množina: im. panonske, rod. panonskih, Panzacchijev, daj. Panzacchijema, tož. Panzacchija, daj. panonskim, tož. panonske, mest. pri panonskih, or. mest. pri Panzacchijih, or. s Panzacchijema; množina: s panonskimi im. Panzacchiji, rod. Panzacchijev, daj. Panzacchijem, srednji: ednina: im. panonsko, rod. panonskega, daj. tož. Panzacchije, mest. pri Panzacchijih, or. s panonskemu, tož. panonsko, mest. pri panonskem, or. Panzacchiji 305 {I} ednina: im. [pancáki], rod. [pancákija], daj. s Paracelsusovo tudi s Paracelsovo; dvojina: im. [pancákiju], tož. [pancákija], mest. [pri pancákiju], Paracelsusovi tudi Paracelsovi, rod. Paracelsusevih or. [s‿pancákijem]; dvojina: im. [pancákija], rod. tudi Paracelsovih, daj. Paracelsusovima tudi [pancákije], daj. [pancákijema], tož. [pancákija], Paracelsovima, tož. Paracelsusovi tudi Paracelsovi, mest. [pri pancákijih], or. [s‿pancákijema]; množina: mest. pri Paracelsusovih tudi pri Paracelsovih, or. s im. [pancákiji], rod. [pancákije], daj. [pancákijem], Paracelsusovima tudi s Paracelsovima; množina: im. tož. [pancákije], mest. [pri pancákijih], or. Paracelsusove tudi Paracelsove, rod. Paracelsusovih [s‿pancákiji] tudi Paracelsovih, daj. Paracelsusevim tudi StatuS: Predlog Paracelsovim, tož. Paracelsusove tudi Paracelsove, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); mest. pri Paracelsusovih tudi pri Paracelsovih, or. s Italijanščina Paracelsusovimi tudi s Paracelsovimi srednji: ednina: im. Paracelsusovo tudi Paracelsovo, Para -e [pára, rod. páre] ž; zemljepisno ime rod. Paracelsusovega tudi Paracelsovega, daj. |zvezna država v Braziliji|: pragozd v Pari; kot Paracelsusovemu tudi Paracelsovemu, tož. prilastek, v imenovalniku glavno mesto zvezne države Paracelsusovo tudi Paracelsovo, mest. pri Para; ◎ port. Pará Paracelsusovem tudi pri Paracelsovem, or. s Kje? v Pari Paracelsusovim tudi s Paracelsovim; dvojina: im. Od kod? iz Pare Paracelsusovi tudi Paracelsovi, rod. Paracelsusovih Kam? v Paro tudi Paracelsovih, daj. Paracelsusovima tudi {B} Parec, Parka; Parčev, Parkin; parski Paracelsovima, tož. Paracelsusovi tudi Paracelsovi, {O} ednina: im. Para, rod. Pare, daj. Pari, tož. Paro, mest. pri Paracelsusovih tudi pri Paracelsovih, or. s mest. pri Pari, or. s Paro Paracelsusovima tudi s Paracelsovima; množina: im. StatuS: Predlog Paracelsusova tudi Paracelsova, rod. Paracelsusovih PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) tudi Paracelsovih, daj. Paracelsusovim tudi enot Paracelsovim, tož. Paracelsusova tudi Paracelsova, mest. pri Paracelsusovih tudi pri Paracelsovih, or. s Paracelsov prid.; obširneje glej pri Paracelsusov Paracelsusovimi tudi s Paracelsovimi StatuS: Predlog Paracelsusov -a -o tudi Paracelsov -a -o PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz imen [paracélzuso, ž. paracélzusova, s. paracélzusovo tudi zgodovinskih osebnosti) paracélzo, ž. paracélzova, s. paracélzovo] prid. Paracelsusov vzornik je bil Luther (< Paracelsus) Paraíba -e [paraíba, rod. paraíbe] ž; zemljepisno ime {O} moški: |zvezna država v Braziliji|: pustni karneval v Paraíbi; ednina: im. Paracelsusov tudi Paracelsov, rod. Paracelsusovega tudi Paracelsovega, kot prilastek, v imenovalniku zastava zvezne države daj. Paracelsusovemu tudi Paracelsovemu, Paraíba tož. Paracelsusov tudi Paracelsov (živostno Kje? v Paraíbi Paracelsusovega tudi Paracelsovega), mest. pri Od kod? iz Paraíbe Paracelsusovem tudi pri Paracelsovem, or. s Kam? v Paraíbo Paracelsusovim tudi s Paracelsovim; {B} Paraíbčan, Paraíbčanka; Paraíbčanov, dvojina: im. Paracelsusova tudi Paracelsovega, rod. Paracelsusovih Paraíbčankin; paraíbski tudi Paracelsovih, daj. Paracelsusovima tudi {O} ednina: im. Paraíba, rod. Paraíbe, daj. Paraíbi, tož. Paracelsovima, tož. Paracelsusova tudi Paracelsova, Paraíbo, mest. pri Paraíbi, or. s Paraíbo mest. pri Paracelsusovih tudi pri Paracelsovih, or. s StatuS: Predlog Paracelsusovima tudi s Paracelsovima; množina: im. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Paracelsusovi tudi Paracelsovi, rod. Paracelsusovih enot tudi Paracelsovih, daj. Paracelsusovim tudi Paracelsovim, tož. Paracelsusove tudi Paracelsove, Parana1 e [parána, rod. paráne] m; zemljepisno ime mest. pri Paracelsusovih tudi pri Paracelsovih, or. s |zvezna država v Braziliji|: pridelovanje kave v Paracelsusovimi tudi s Paracelsovimi Parani; kot prilastek, v imenovalniku guverner brazilske ženski: ednina: im. Paracelsusova tudi Paracelsova, južne države Parana; ◎ port. Paraná rod. Paracelsusove tudi Paracelsove, daj. Paracelsusovi Kje? v Parani tudi Paracelsovi, tož. Paracelsusovo tudi Paracelsovo, Od kod? iz Parane mest. pri Paracelsusovi tudi pri Paracelsovi, or. Kam? v Parano 306 {B} Parančan, Parančanka; Parančanov, rod. Pärtovih, daj. Pärtovima, tož. Pärtova, mest. pri Parančankin; paranski Pärtovih, or. s Pärtovima; množina: im. Pärtovi, {O} ednina: im. Parana, rod. Parane, daj. Parani, tož. rod. Pärtovih, daj. Pärtovim, tož. Pärtove, mest. pri Parano, mest. pri Parani, or. s Parano Pärtovih, or. s Pärtovimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. Pärtova, rod. Pärtove, daj. Pärtovi, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) tož. Pärtovo, mest. pri Pärtovi, or. s Pärtovo; dvojina: enot im. Pärtovi, rod. Pärtovih, daj. Pärtovima, tož. Pärtovi, mest. pri Pärtovih, or. s Pärtovima; množina: im. Parana2 -e [parána, rod. paráne] ž; zemljepisno ime Pärtove, rod. Pärtovih, daj. Pärtovim, tož. Pärtove, |reka v Braziliji|: izliv reke Iguaçu v Parano; mest. pri Pärtovih, or. s Pärtovimi kajakaška proga na Parani; kot prilastek, navadno v srednji: ednina: im. Pärtovo, rod. Pärtovega, daj. imenovalniku delta reke Parana; plavalni maraton na Pärtovemu, tož. Pärtovo, mest. pri Pärtovem, or. reki Parana; ◎ port. Paraná s Pärtovim; dvojina: im. Pärtovi, rod. Pärtovih, {B} paranski daj. Pärtovima, tož. Pärtovi, mest. pri Pärtovih, or. {O} ednina: im. Parana, rod. Parane, daj. Parani, tož. s Pärtovima; množina: im. Pärtova, rod. Pärtovih, Parano, mest. pri Parani, or. s Parano daj. Pärtovim, tož. Pärtova, mest. pri Pärtovih, or. s StatuS: Predlog Pärtovimi PravoPiSna kategorija: Imena voda StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Pärnu -ja [pêrnu, rod. pêrnuja] m; zemljepisno ime |kraj v Estoniji|: plaže v Pärnuju; letalska povezava s Pasquale -ja tudi Pasquale -la [paskále, rod. Pärnujem paskáleja tudi paskála] m; ime bitja, osebno ime Kje? v Pärnuju |italijansko moško ime|: K Pasqualeju je pristopil Od kod? iz Pärnuja Antonio Kam? v Pärnu {B} Pasqualejev tudi Pasqualov {B} Pärnujčan, Pärnujčanka; Pärnujčanov, {O} ednina: im. Pasquale, rod. Pasqualeja tudi Pärnujčankin; pärnujski Pasquala, daj. Pasqualeju tudi Pasqualu, tož. {O} ednina: im. Pärnu, rod. Pärnuja, daj. Pärnuju, tož. Pasqualeja tudi Pasquala, mest. pri Pasqualeju tudi Pärnu, mest. pri Pärnuju, or. s Pärnujem pri Pasqualu, or. s Pasqualejem tudi s Pasqualom; {I} ednina: im. [pêrnu], rod. [pêrnuja], daj. [pêrnuju], dvojina: im. Pasqualeja tudi Pasquala, rod. Pasqualejev tož. [pêrnu], mest. [pri pêrnuju], or. [s‿pêrnujem] tudi Pasqualov, daj. Pasqualejema tudi Pasqualoma, StatuS: Predlog tož. Pasqualeja tudi Pasquala, mest. pri Pasqualejih tudi PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev pri Pasqualih, or. s Pasqualejema tudi s Pasqualoma; množina: im. Pasqualeji tudi Pasquali, rod. Pasqualejev Pärt -a [pêrt, rod. pêrta] m; ime bitja, osebno ime tudi Pasqualov, daj. Pasqualejem tudi Pasqualom, tož. |priimek|; |estonski skladatelj|: interpretacija Pasqualeje tudi Pasquale, mest. pri Pasqualejih tudi pri simfonije Arva Pärta; film o estonskem skladatelju Pasqualih, or. s Pasqualeji tudi s Pasquali Pärtu {I} ednina: im. [paskále], rod. [paskáleja] tudi {B} Pärtov [paskála], daj. [paskáleju] tudi [paskálu], tož. {O} ednina: im. Pärt, rod. Pärta, daj. Pärtu, tož. Pärta, [paskáleja] tudi [paskála], mest. [pri paskáleju] mest. pri Pärtu, or. s Pärtom; dvojina: im. Pärta, rod. tudi [pri paskálu], or. [s‿paskálejem] tudi Pärtov, daj. Pärtoma, tož. Pärta, mest. pri Pärtih, or. s [s‿paskálom]; dvojina: im. [paskáleja] tudi Pärtoma; množina: im. Pärti, rod. Pärtov, daj. Pärtom, [paskála], rod. [paskáleje] tudi [paskálo], tož. Pärte, mest. pri Pärtih, or. s Pärti daj. [paskálejema] tudi [paskáloma], tož. S [paskáleja] tatuS: Predlog tudi [paskála], mest. [pri paskálejih] PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) tudi [pri paskálih], or. [s‿paskálejema] tudi [s‿paskáloma]; množina: im. [paskáleji] tudi Pärtov -a -o [pêrto, ž. pêrtova, s. pêrtovo] prid. [paskáli], rod. [paskáleje] tudi [paskálo], daj. Pärtove skladbe; V filmu so uporabili Pärtovo glasbo [paskálejem] tudi [paskálom], tož. [paskáleje] tudi (< Pärt) [paskále], mest. [pri paskálejih] tudi [pri paskálih], {O} moški: or. [s‿paskáleji] tudi [s‿paskáli] ednina: im. Pärtov, rod. Pärtovega, daj. Pärtovemu, tož. Pärtov (živostno Pärtovega), mest. StatuS: Predlog pri Pärtovem, or. s Pärtovim; PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); dvojina: im. Pärtova, 307 Italijanščina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Pasqualejev -a -o tudi Pasqualov -a -o [paskáleje, moških imen) ž. paskálejeva, s. paskálejevo tudi paskálo, ž. paskálova, s. paskálovo] prid. Pasqualov prid.; obširneje glej pri Pasqualejev Mizarska delavnica je bila last Pasqualejevega očeta (< Pasquale) Patarei -a [pátarej, rod. pátareja] m; zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. Pasqualejev tudi Pasqualov, nekdaj |zapor v Estoniji|: zaporniška celica v Patareiu; rod. Pasqualejevega tudi Pasqualovega, daj. kot prilastek, v imenovalniku muzej v nekdanjem zaporu Pasqualejevemu tudi Pasqualovemu, tož. Pasqualejev Patarei; ◎ est. Patarei vangla tudi Pasqualov (živostno Pasqualejevega tudi Kje? v Patareiu Pasqualovega), mest. pri Pasqualejevem tudi pri Od kod? iz Patareia Pasqualovem, or. s Pasqualejevim tudi s Pasqualovim; Kam? v Patarei dvojina: im. Pasqualejeva tudi Pasqualova, rod. {O} ednina: im. Patarei, rod. Patareia, daj. Patareiu, Pasqualejevih tudi Pasqualovih, daj. Pasqualejevima tož. Patarei, mest. pri Patareiu, or. s Patareiem tudi Pasqualovima, tož. Pasqualejeva tudi Pasqualova, {I} ednina: im. [pátarej], rod. [pátareja], daj. [pátareju], mest. pri Pasqualejevih tudi pri Pasqualovih, or. s tož. [pátarej], mest. [pri pátareju], or. [s‿pátarejem] Pasqualejevima tudi s Pasqualovima; množina: im. StatuS: Predlog Pasqualejevi tudi Pasqualovi, rod. Pasqualejevih tudi PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena objektov in Pasqualovih, daj. Pasqualejevim tudi Pasqualovim, tož. stavb Pasqualejeve tudi Pasqualove, mest. pri Pasqualejevih tudi pri Pasqualovih, or. s Pasqualejevimi tudi s Paternu -ja [paternú, rod. paternúja] m; ime bitja, Pasqualovimi osebno ime ženski: ednina: im. Pasqualejeva tudi Pasqualova, |priimek|; |slovenski literarni zgodovinar|: predavanje rod. Pasqualejeve tudi Pasqualove, daj. Pasqualejevi prešernoslovca Borisa Paternuja; literarni večer z tudi Pasqualovi, tož. Pasqualejevo tudi Pasqualovo, Borisom Paternujem mest. pri Pasqualejevi tudi pri Pasqualovi, or. {B} Paternujev s Pasqualejevo tudi s Pasqualovo; dvojina: im. {O} ednina: im. Paternu, rod. Paternuja, daj. Paternuju, Pasqualejevi tudi Pasqualovi, rod. Pasqualejevih tož. Paternuja, mest. pri Paternuju, or. s Paternujem; tudi Pasqualovih, daj. Pasqualejevima tudi dvojina: im. Paternuja, rod. Paternujev, daj. Pasqualovima, tož. Pasqualejevi tudi Pasqualovi, Paternujema, tož. Paternuja, mest. pri Paternujih, or. s mest. pri Pasqualejevih tudi pri Pasqualovih, or. s Paternujema; množina: im. Paternuji, rod. Paternujev, Pasqualejevima tudi s Pasqualovima; množina: im. daj. Paternujem, tož. Paternuje, mest. pri Paternujih, or. Pasqualejeve tudi Pasqualove, rod. Pasqualejevih tudi s Paternuji Pasqualovih, daj. Pasqualejevim tudi Pasqualovim, tož. {I} ednina: im. [paternú], rod. [paternúja], daj. Pasqualejeve tudi Pasqualove, mest. pri Pasqualejevih [paternúju], tož. [paternúja], mest. [pri paternúju], tudi pri Pasqualovih, or. s Pasqualejevimi tudi s or. [s‿paternújem]; dvojina: im. [paternúja], rod. Pasqualovimi [paternúje], daj. [paternújema], tož. [paternúja], mest. srednji: ednina: im. Pasqualejevo tudi Pasqualovo, [pri paternújih], or. [s‿paternújema]; množina: im. rod. Pasqualejevega tudi Pasqualovega, daj. [paternúji], rod. [paternúje], daj. [paternújem], tož. Pasqualejevemu tudi Pasqualovemu, tož. Pasqualejevo [paternúje], mest. [pri paternújih], or. [s‿paternúji] tudi Pasqualovo, mest. pri Pasqualejevem tudi pri StatuS: Predlog Pasqualovem, or. s Pasqualejevim tudi s Pasqualovim; PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) dvojina: im. Pasqualejevi tudi Pasqualovi, rod. Pasqualejevih tudi Pasqualovih, daj. Pasqualejevima Paternujev -a -o [paternúje, ž. paternújeva, s. tudi Pasqualovima, tož. Pasqualejevi tudi Pasqualovi, paternújevo] prid. mest. pri Pasqualejevih tudi pri Pasqualovih, or. s Paternujeva razprava; Paternujeve ugotovitve o Pasqualejevima tudi s Pasqualovima; množina: im. Prešernovem pesniškem delu (< Paternu) Pasqualejeva tudi Pasqualova, rod. Pasqualejevih tudi {O} moški: ednina: im. Paternujev, rod. Pasqualovih, daj. Pasqualejevim tudi Pasqualovim, tož. Paternujevega, daj. Paternujevemu, tož. Paternujev Pasqualejeva tudi Pasqualova, mest. pri Pasqualejevih (živostno Paternujevega), mest. pri Paternujevem, tudi pri Pasqualovih, or. s Pasqualejevimi tudi s or. s Paternujevim; dvojina: im. Paternujeva, rod. Pasqualovimi Paternujevih, daj. Paternujevima, tož. Paternujeva, 308 mest. pri Paternujevih, or. s Paternujevima; množina: or. s Pavelčkovo; dvojina: im. Pavelčkovi, rod. im. Paternujevi, rod. Paternujevih, daj. Paternujevim, Pavelčkovih, daj. Pavelčkovima, tož. Pavelčkovi, mest. tož. Paternujeve, mest. pri Paternujevih, or. s pri Pavelčkovih, or. s Pavelčkovima; množina: im. Paternujevimi Pavelčkove, rod. Pavelčkovih, daj. Pavelčkovim, tož. ženski: ednina: im. Paternujeva, rod. Paternujeve, daj. Pavelčkove, mest. pri Pavelčkovih, or. s Pavelčkovimi Paternujevi, tož. Paternujevo, mest. pri Paternujevi, srednji: ednina: im. Pavelčkovo, rod. Pavelčkovega, or. s Paternujevo; dvojina: im. Paternujevi, rod. daj. Pavelčkovemu, tož. Pavelčkovo, mest. pri Paternujevih, daj. Paternujevima, tož. Paternujevi, Pavelčkovem, or. s Pavelčkovim; dvojina: im. mest. pri Paternujevih, or. s Paternujevima; množina: Pavelčkovi, rod. Pavelčkovih, daj. Pavelčkovima, im. Paternujeve, rod. Paternujevih, daj. Paternujevim, tož. Pavelčkovi, mest. pri Pavelčkovih, or. s tož. Paternujeve, mest. pri Paternujevih, or. s Pavelčkovima; množina: im. Pavelčkova, rod. Paternujevimi Pavelčkovih, daj. Pavelčkovim, tož. Pavelčkova, mest. srednji: ednina: im. Paternujevo, rod. Paternujevega, pri Pavelčkovih, or. s Pavelčkovimi daj. Paternujevemu, tož. Paternujevo, mest. pri StatuS: Predlog Paternujevem, or. s Paternujevim; dvojina: im. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Paternujevi, rod. Paternujevih, daj. Paternujevima, moških imen) tož. Paternujevi, mest. pri Paternujevih, or. s Paternujevima; množina: im. Paternujeva, rod. Pavko -a [páko, rod. páka] m; ime bitja, osebno ime Paternujevih, daj. Paternujevim, tož. Paternujeva, mest. |priimek|: sadovnjak Jožeta Pavka; delovni sestanek pri Paternujevih, or. s Paternujevimi s predsednikom Pavkom StatuS: Predlog {B} Pavkov PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {O} ednina: im. Pavko, rod. Pavka, daj. Pavku, tož. Pavka, mest. pri Pavku, or. s Pavkom; dvojina: im. Pavelček -čka [pávəlčək, rod. pávəlčka] m; ime bitja, Pavka, rod. Pavkov, daj. Pavkoma, tož. Pavka, mest. osebno ime pri Pavkih, or. s Pavkoma; množina: im. Pavki, rod. manjšalno |moško ime|: Pavelček se rad igra z mlajšim Pavkov, daj. Pavkom, tož. Pavke, mest. pri Pavkih, or. bratcem; Teta je Pavelčka poučevala latinščino s Pavki {B} Pavelčkov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Pavelček, rod. Pavelčka, daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Pavelčku, tož. Pavelčka, mest. pri Pavelčku, or. s Pavelčkom; dvojina: im. Pavelčka, rod. Pavelčkov, Pavkov -a -o [páko, ž. pákova, s. pákovo] prid. daj. Pavelčkoma, tož. Pavelčka, mest. pri Pavelčkih, or. sprehod po Pavkovem sadovnjaku; Pavkova s Pavelčkoma; množina: im. Pavelčki, rod. Pavelčkov, zapuščina (< Pavko) daj. Pavelčkom, tož. Pavelčke, mest. pri Pavelčkih, or. {O} moški: ednina: im. Pavkov, rod. Pavkovega, daj. s Pavelčki Pavkovemu, tož. Pavkov (živostno Pavkovega), mest. StatuS: Predlog pri Pavkovem, or. s Pavkovim; dvojina: im. Pavkova, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) rod. Pavkovih, daj. Pavkovima, tož. Pavkova, mest. pri Pavkovih, or. s Pavkovima; množina: im. Pavkovi, Pavelčkov -a -o [pávəlčko, ž. pávəlčkova, s. rod. Pavkovih, daj. Pavkovim, tož. Pavkove, mest. pri pávəlčkovo] prid. Pavkovih, or. s Pavkovimi Pavelčkova mama se je oglasila v šoli pri razredniku; ženski: ednina: im. Pavkova, rod. Pavkove, daj. prim. Pavelčkova piščalka (< Pavelček) Pavkovi, tož. Pavkovo, mest. pri Pavkovi, or. s {O} moški: ednina: im. Pavelčkov, rod. Pavkovo; dvojina: im. Pavkovi, rod. Pavkovih, daj. Pavelčkovega, daj. Pavelčkovemu, tož. Pavelčkov Pavkovima, tož. Pavkovi, mest. pri Pavkovih, or. s (živostno Pavelčkovega), mest. pri Pavelčkovem, Pavkovima; množina: im. Pavkove, rod. Pavkovih, or. s Pavelčkovim; dvojina: im. Pavelčkova, rod. daj. Pavkovim, tož. Pavkove, mest. pri Pavkovih, or. s Pavelčkovih, daj. Pavelčkovima, tož. Pavelčkova, Pavkovimi mest. pri Pavelčkovih, or. s Pavelčkovima; množina: srednji: ednina: im. Pavkovo, rod. Pavkovega, daj. im. Pavelčkovi, rod. Pavelčkovih, daj. Pavelčkovim, Pavkovemu, tož. Pavkovo, mest. pri Pavkovem, or. tož. Pavelčkove, mest. pri Pavelčkovih, or. s s Pavkovim; dvojina: im. Pavkovi, rod. Pavkovih, Pavelčkovimi daj. Pavkovima, tož. Pavkovi, mest. pri Pavkovih, or. ženski: ednina: im. Pavelčkova, rod. Pavelčkove, daj. s Pavkovima; množina: im. Pavkova, rod. Pavkovih, Pavelčkovi, tož. Pavelčkovo, mest. pri Pavelčkovi, daj. Pavkovim, tož. Pavkova, mest. pri Pavkovih, or. s 309 Pavkovimi daj. Pavlinim, tož. Pavlina, mest. pri Pavlinih, or. s StatuS: Predlog Pavlinimi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Pavla -e [pála, rod. pále] ž; ime bitja, osebno ime ženskih imen) |žensko ime|: prispevek o alpinistki Pavli Jesih; Za mamo Pavlo so postavili manjšo hišico Pavol -vla in Pavol -a [pávol, rod. páu̯la in pávola] {B} Pavlin m; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. Pavla, rod. Pavle, daj. Pavli, tož. Pavlo, |slovaško moško ime|: soneti Pavla/Pavola Országha mest. pri Pavli, or. s Pavlo; dvojina: im. Pavli, rod. Hviezdoslava Pavel, daj. Pavlama, tož. Pavli, mest. pri Pavlah, or. s {B} Pavlov in Pavolov Pavlama; množina: im. Pavle, rod. Pavel, daj. Pavlam, {O} ednina: im. Pavol, rod. Pavla in Pavola, daj. Pavlu tož. Pavle, mest. pri Pavlah, or. s Pavlami in Pavolu, tož. Pavla in Pavola, mest. pri Pavlu in pri {I} ednina: im. [pála], rod. [pále], daj. [páli], tož. Pavolu, or. s Pavlom in s Pavolom; dvojina: im. Pavla [pálo], mest. [pri páli], or. [s‿pálo]; dvojina: im. in Pavola, rod. Pavlov in Pavolov, daj. Pavloma in [páli], rod. [pál] in [pávəl], daj. [pálama], tož. Pavoloma, tož. Pavla in Pavola, mest. pri Pavlih in pri [páli], mest. [pri pálah], or. [s‿pálama]; množina: Pavolih, or. s Pavloma in s Pavoloma; množina: im. im. [pále], rod. [pál] in [pávəl], daj. [pálam], tož. Pavli in Pavoli, rod. Pavlov in Pavolov, daj. Pavlom in [pále], mest. [pri pálah], or. [s‿pálami] Pavolom, tož. Pavle in Pavole, mest. pri Pavlih in pri StatuS: Predlog Pavolih, or. s Pavli in s Pavoli PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Pavlihova pratika -e -e [palíhova prátika, rod. Slovaščina palíhove prátike] ž; stvarno ime nekdaj |slovenski časopis|: koledar v Pavlihovi Paweł -wła [pávəl, rod. pála] m; ime bitja, osebno ime pratiki; Vsako leto sem bral Pavlihovo pratiko; prim. |poljsko moško ime|: Roman opisuje zgodbo pratika (< Pavliha2) Pawła in Władka, potujočih trgovcev; kot prilastek, v {O} ednina: im. Pavlihova pratika, rod. Pavlihove imenovalniku Slovenska različica poljskega moškega pratike, daj. Pavlihovi pratiki, tož. Pavlihovo pratiko, imena Paweł je Pavel mest. pri Pavlihovi pratiki, or. s Pavlihovo pratiko {B} Pawłov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Paweł, rod. Pawła, daj. Pawłu, tož. PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena Pawła, mest. pri Pawłu, or. s Pawłom; dvojina: im. Pawła, rod. Pawłov, daj. Pawłoma, tož. Pawła, mest. Pavlin -a -o [pálin] prid. pri Pawłih, or. s Pawłoma; množina: im. Pawłi, rod. Pavlin čebelnjak; Pavlina sestra (< Pavla) Pawłov, daj. Pawłom, tož. Pawłe, mest. pri Pawłih, or. {O} moški: s Pawłi ednina: im. Pavlin, rod. Pavlinega, daj. Pavlinemu, tož. Pavlin (živostno Pavlinega), mest. {I} ednina: im. [pávəl], rod. [pála], daj. [pálu], tož. pri Pavlinem, or. s Pavlinim; [pála], dvojina: im. Pavlina, mest. [pri pálu], or. [s‿pálom]; dvojina: rod. Pavlinih, daj. Pavlinima, tož. Pavlina, mest. pri im. [pála], rod. [pálo], daj. [páloma], tož. [pála], Pavlinih, or. s Pavlinima; množina: im. Pavlini, rod. mest. [pri pálih], or. [s‿páloma]; množina: im. Pavlinih, daj. Pavlinim, tož. Pavline, mest. pri Pavlinih, [páli], rod. [pálo], daj. [pálom], tož. [pále], mest. or. s Pavlinimi [pri pálih], or. [s‿páli] ženski: ednina: im. Pavlina, rod. Pavline, daj. Pavlini, StatuS: Predlog tož. Pavlino, mest. pri Pavlini, or. s Pavlino; dvojina: PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); im. Pavlini, rod. Pavlinih, daj. Pavlinima, tož. Pavlini, Poljščina mest. pri Pavlinih, or. s Pavlinima; množina: im. Pavline, rod. Pavlinih, daj. Pavlinim, tož. Pavline, mest. Pegasus -aza [pégasus, rod. pégaza] m; ime bitja, pri Pavlinih, or. s Pavlinimi osebno ime srednji: ednina: im. Pavlino, rod. Pavlinega, daj. |grški bajeslovni konj|; ◎ gr. Πήγασος, prečrkovano Pavlinemu, tož. Pavlino, mest. pri Pavlinem, or. Pégasos; gl. Pegaz s Pavlinim; dvojina: im. Pavlini, rod. Pavlinih, StatuS: Predlog daj. Pavlinima, tož. Pavlini, mest. pri Pavlinih, or. PravoPiSna kategorija: Živalska imena s Pavlinima; množina: im. Pavlina, rod. Pavlinih, 310 Peipsi -ja [pêjpsi, rod. pêjpsija] m; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij |jezero v Estoniji|; gl. Čudsko jezero StatuS: Predlog pelješki -a -o [pélješki] prid. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena voda pelješki plavac; pelješki polotok; prim. Pelješki kanal, Pelješki most (< Pelješac) pekrski -a -o [pékərski] prid. {O} moški: ednina: im. pelješki, rod. pelješkega, daj. pekrski vinogradi; Pod vinogradniškimi pekrskimi pelješkemu, tož. pelješki (živostno pelješkega), mest. goricami ležijo sadovnjaki pri pelješkem, or. s pelješkim; dvojina: im. pelješka, pekrski dogodki |zgodovinski dogodek|: proslava v rod. peljeških, daj. pelješkima, tož. pelješka, mest. pri spomin na pekrske dogodke; S pekrskimi dogodki se peljeških, or. s pelješkima; množina: im. pelješki, je začela osamosvojitvena vojna za Slovenijo; prim. rod. peljeških, daj. pelješkim, tož. pelješke, mest. pri Pekrska gorca (< Pekre) peljeških, or. s pelješkimi {O} moški: ednina: im. pekrski, rod. pekrskega, daj. ženski: ednina: im. pelješka, rod. pelješke, daj. pekrskemu, tož. pekrski (živostno pekrskega), mest. pelješki, tož. pelješko, mest. pri pelješki, or. s pelješko; pri pekrskem, or. s pekrskim; dvojina: im. pekrska, dvojina: im. pelješki, rod. peljeških, daj. pelješkima, rod. pekrskih, daj. pekrskima, tož. pekrska, mest. pri tož. pelješki, mest. pri peljeških, or. s pelješkima; pekrskih, or. s pekrskima; množina: im. pekrski, množina: im. pelješke, rod. peljeških, daj. pelješkim, rod. pekrskih, daj. pekrskim, tož. pekrske, mest. pri tož. pelješke, mest. pri peljeških, or. s pelješkimi pekrskih, or. s pekrskimi srednji: ednina: im. pelješko, rod. pelješkega, daj. ženski: ednina: im. pekrska, rod. pekrske, daj. pekrski, pelješkemu, tož. pelješko, mest. pri pelješkem, or. tož. pekrsko, mest. pri pekrski, or. s pekrsko; dvojina: s pelješkim; dvojina: im. pelješki, rod. peljeških, im. pekrski, rod. pekrskih, daj. pekrskima, tož. pekrski, daj. pelješkima, tož. pelješki, mest. pri peljeških, or. mest. pri pekrskih, or. s pekrskima; množina: im. s pelješkima; množina: im. pelješka, rod. peljeških, pekrske, rod. pekrskih, daj. pekrskim, tož. pekrske, daj. pelješkim, tož. pelješka, mest. pri peljeških, or. s mest. pri pekrskih, or. s pekrskimi pelješkimi srednji: ednina: im. pekrsko, rod. pekrskega, daj. StatuS: Predlog pekrskemu, tož. pekrsko, mest. pri pekrskem, or. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih s pekrskim; dvojina: im. pekrski, rod. pekrskih, naselbinskih/krajevnih imen) daj. pekrskima, tož. pekrski, mest. pri pekrskih, or. s pekrskima; množina: im. pekrska, rod. pekrskih, Pelješki kanal -ega -a [pélješki kanál, rod. daj. pekrskim, tož. pekrska, mest. pri pekrskih, or. s pélješkega kanála] m; zemljepisno ime pekrskimi |ožina med Pelješcem in Korčulo|: most čez Pelješki StatuS: Predlog kanal; plovba skozi Pelješki kanal; vetrovi v PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz zemljepisnih Pelješkem kanalu; prim. pelješki naselbinskih/krajevnih imen); Poimenovanja Kje? v Pelješkem kanalu zgodovinskih dogodkov Od kod? iz Pelješkega kanala Kam? v Pelješki kanal Pelješac -šca [pélješac, rod. pélješca] m; zemljepisno {O} ednina: im. Pelješki kanal, rod. Pelješkega ime kanala, daj. Pelješkemu kanalu, tož. Pelješki kanal, |polotok na Hrvaškem|: požar na Pelješcu; most med mest. pri Pelješkem kanalu, or. s Pelješkim kanalom Pelješcem in celino; kot prilastek, navadno v imenovalniku StatuS: Predlog obala polotoka Pelješac PravoPiSna kategorija: Imena voda Kje? na Pelješcu Od kod? s Pelješca Pelješki most -ega -u in -ega -a [pélješki móst, rod. Kam? na Pelješac pélješkega mostú in pélješkega mósta] m; zemljepisno {B} Pelješčan, Pelješčanka; Pelješčanov, ime Pelješčankin; pelješki |most na Hrvaškem|: Načrte Pelješkega mostu/mosta {O} ednina: im. Pelješac, rod. Pelješca, daj. Pelješcu, je pripravil slovenski inženir; Najvišja dovoljena tož. Pelješac, mest. pri Pelješcu, or. s Pelješcem višina za ladje, ki bodo plule pod Pelješkim mostom, {I} ednina: im. [pélješac], rod. [pélješca], daj. je 55 metrov; prim. pelješki [pélješcu], tož. [pélješac], mest. [pri pélješcu], or. Kje? na Pelješkem mostu [s‿pélješcem] Od kod? s Pelješkega mostu in s Pelješkega mosta StatuS: Predlog Kam? na Pelješki most 311 {O} ednina: im. Pelješki most, rod. Pelješkega pensilvanijskim, tož. pensilvanske in pensilvanijske, mostu in Pelješkega mosta, daj. Pelješkemu mostu, mest. pri pensilvanskih in pensilvanijskih, or. s tož. Pelješki most, mest. pri Pelješkem mostu, or. s pensilvanskimi in s pensilvanijskimi Pelješkim mostom ženski: ednina: im. pensilvanska in pensilvanijska, {I} ednina: im. [pélješki móst], rod. [pélješkega rod. pensilvanske in pensilvanijske, daj. pensilvanski mostú] in [pélješkega mósta], daj. [pélješkemu in pensilvanijski, tož. pensilvansko in pensilvanijsko, móstu], tož. [pélješki móst], mest. [pri pélješkem mest. pri pensilvanski in pri pensilvanijski, or. móstu], or. [s‿pélješkim móstom] s pensilvansko in s pensilvanijsko; dvojina: im. StatuS: Predlog pensilvanski in pensilvanijski, rod. pensilvanskih PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb in pensilvanijskih, daj. pensilvanskima in pensilvanijskima, tož. pensilvanski in pensilvanijski, Pensilvanija -e [pensilvánija, rod. pensilvánije] ž; mest. pri pensilvanskih in pri pensilvanijskih, zemljepisno ime or. s pensilvanskima in s pensilvanijskima; |zvezna država v Združenih državah Amerike|: množina: im. pensilvanske in pensilvanijske, rod. V Pensilvaniji je bila podpisana Deklaracija o pensilvanskih in pensilvanijskih, daj. pensilvanskim in neodvisnosti; kot prilastek, navadno v imenovalniku pensilvanijskim, tož. pensilvanske in pensilvanijske, guverner zvezne države Pensilvanija; ◎ angl. mest. pri pensilvanskih in pensilvanijskih, or. s Pennsylvania pensilvanskimi in s pensilvanijskimi Kje? v Pensilvaniji srednji: ednina: im. pensilvansko in pensilvanijsko, Od kod? iz Pensilvanije rod. pensilvanskega in pensilvanijskega, daj. Kam? v Pensilvanijo pensilvanskemu in pensilvanijskemu, tož. {B} Pensilvanec, Pensilvanka; Pensilvančev, pensilvansko in pensilvanijsko, mest. pri Pensilvankin; pensilvanski in pensilvanijski pensilvanskem in pri pensilvanijskem, or. s {O} ednina: im. Pensilvanija, rod. Pensilvanije, daj. pensilvanskim in s pensilvanijskim; dvojina: im. Pensilvaniji, tož. Pensilvanijo, mest. pri Pensilvaniji, pensilvanski in pensilvanijski, rod. pensilvanskih or. s Pensilvanijo in pensilvanijskih, daj. pensilvanskima in StatuS: Predlog pensilvanijskima, tož. pensilvanski in pensilvanijski, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) mest. pri pensilvanskih in pensilvanijskih, or. s enot pensilvanskima in s pensilvanijskima; množina: im. pensilvanska in pensilvanijska, rod. pensilvanskih pensilvanijski prid.; obširneje glej pri pensilvanski in pensilvanijskih, daj. pensilvanskim in pensilvanijskim, tož. pensilvanska in pensilvanijska, pensilvanski -a -o in pensilvanijski -a -o mest. pri pensilvanskih in pri pensilvanijskih, or. s [pensilvánski in pensilvánijski] prid. pensilvanskimi in s pensilvanijskimi pensilvanski/pensilvanijski rudniki; izseljevanje StatuS: Predlog Prekmurcev v pensilvanski/pensilvanijski Betlehem; PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, pensilvanska/pensilvanijska nemščina pokrajin, otokov) pensilvanski javor |rastlina|: sivo rjavkasta skorja pensilvanskega javorja (< Pensilvanija) Pentagon -a [péntagọn, rod. péntagọna] m; {O} moški: ednina: im. pensilvanski in zemljepisno ime pensilvanijski, rod. pensilvanskega in |stavba obrambnega ministrstva Združenih držav pensilvanijskega, daj. pensilvanskemu in Amerike|: Gradnjo Pentagona so začeli med drugo pensilvanijskemu, tož. pensilvanski in pensilvanijski svetovno vojno; teroristični napad na poslopje (živostno pensilvanskega in pensilvanijskega), mest. Pentagona; sedež ministrstva v Pentagonu; v pri pensilvanskem in pri pensilvanijskem, or. s prenesenem pomenu |obrambno ministrstvo Združenih pensilvanskim in s pensilvanijskim; držav Amerike|: tiskovni predstavnik Pentagona; dvojina: im. pensilvanska in pensilvanijska, rod. pensilvanskih Iz Pentagona so sporočili, da ameriški vojaki in pensilvanijskih, daj. pensilvanskima in upoštevajo mednarodna načela o ravnanju z pensilvanijskima, tož. pensilvanska in pensilvanijska, zaporniki; prim. pentagon mest. pri pensilvanskih in pensilvanijskih, or. s Kje? v Pentagonu pensilvanskima in s pensilvanijskima; množina: im. Od kod? iz Pentagona pensilvanski in pensilvanijski, rod. pensilvanskih Kam? v Pentagon in pensilvanijskih, daj. pensilvanskim in {B} pentagonski 312 {O} ednina: im. Pentagon, rod. Pentagona, daj. Peruzzijema; množina: im. Peruzziji, rod. Peruzzijev, Pentagonu, tož. Pentagon, mest. pri Pentagonu, or. s daj. Peruzzijem, tož. Peruzzije, mest. pri Peruzzijih, or. Pentagonom s Peruzziji StatuS: Predlog {I} ednina: im. [perúci], rod. [perúcija], daj. [perúciju], PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb tož. [perúcija], mest. [pri perúciju], or. [s‿perúcijem]; dvojina: im. [perúcija], rod. [perúcije], daj. Pernambuco -a [pernambúko, rod. pernambúka] m; [perúcijema], tož. [perúcija], mest. [pri perúcijih], zemljepisno ime or. [s‿perúcijema]; množina: im. [perúciji], rod. |zvezna država v Braziliji|: Iz Pernambuca se je [perúcije], daj. [perúcijem], tož. [perúcije], mest. [pri začelo naseljevanje severne Brazilije; kot prilastek, perúcijih], or. [s‿perúciji] v imenovalniku Glavno mesto zvezne države StatuS: Predlog Pernambuco je pristaniško mesto PravoPiSne kategorije: Lastna imena (priimki); Imena Kje? v Pernambucu vladarskih in plemiških rodbin; Italijanščina Od kod? iz Pernambuca Kam? v Pernambuco Perzijski zaliv -ega -a [pêrzijski zalí, rod. {B} Pernambučan, Pernambučanka; Pernambučanov, pêrzijskega zalíva] m; zemljepisno ime Pernambučankin; pernambuški |zaliv v Indijskem oceanu|: prvenstvo držav {O} ednina: im. Pernambuco, rod. Pernambuca, daj. Perzijskega zaliva; naftne ploščadi v Perzijskem Pernambucu, tož. Pernambuco, mest. pri Pernambucu, zalivu; ◎ perz. Khalīj-e Fārs, arab. al-halig al-ʻarabi; or. s Pernambucom prim. perzijski (< Perzija) StatuS: Predlog Kje? v Perzijskem zalivu PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Od kod? iz Perzijskega zaliva enot Kam? v Perzijski zaliv {B} perzijskozalivski Perugia -e [perúdža, rod. perúdže] ž; zemljepisno ime {O} ednina: im. Perzijski zaliv, rod. Perzijskega |kraj v Italiji|: Vrnil se je iz Perugie; kot prilastek, zaliva, daj. Perzijskemu zalivu, tož. Perzijski zaliv, navadno v imenovalniku festival čokolade v mestu mest. pri Perzijskem zalivu, or. s Perzijskim zalivom Perugia StatuS: Predlog Kje? v Perugii PravoPiSna kategorija: Imena voda Od kod? iz Perugie Kam? v Perugio Pescara -e [peskára, rod. peskáre] ž; zemljepisno ime {B} Perugian, Perugianka; Perugianov, Perugiankin; |kraj v Italiji|: Reprezentanti se podajajo na peruški sredozemske igre v Pescaro; kot prilastek, v {O} ednina: im. Perugia, rod. Perugie, daj. Perugii, tož. imenovalniku V okolici mesta Pescara je kupil 80 Perugio, mest. pri Perugii, or. s Perugio hektarjev vinogradov StatuS: Predlog Kje? v Pescari PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina Od kod? iz Pescare Kam? v Pescaro Peruzzi -ja [perúci, rod. perúcija] m; ime bitja, osebno {B} Pescarčan, Pescarčanka; Pescarčanov, ime Pescarčankin; pescarski |priimek v več jezikih|: Peruzziju se žoge skoraj {O} ednina: im. Pescara, rod. Pescare, daj. Pescari, tož. ni bilo treba dotakniti, tako dobri so bili njegovi Pescaro, mest. pri Pescari, or. s Pescaro soigralci; |italijanski arhitekt|: Gradnjo palače je StatuS: Predlog zaupal Baldassareju/Baldassaru Peruzziju; |slovenski PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina kipar|: Spomenik je zasnoval Svetoslav (tudi Svitoslav) Peruzzi; |pripadnik italijanske rodbine|: kot Pesniški dvor -ega -a [pésniški dvór, rod. prilastek, v imenovalniku Člani družine Peruzzi so bili pésniškega dvóra] m; zemljepisno ime bankirji; v množini Peruzziji Peruzziji izvirajo iz Firenc |dvorec pri Pesnici pri Mariboru|: Prva omemba {B} Peruzzijev Pesniškega dvora je iz 12. stoletja; pridelava jabolk {O} ednina: im. Peruzzi, rod. Peruzzija, daj. Peruzziju, na Pesniškem dvoru; prim. Pesniški Dvor tož. Peruzzija, mest. pri Peruzziju, or. s Peruzzijem; {O} ednina: im. Pesniški dvor, rod. Pesniškega dvora, dvojina: im. Peruzzija, rod. Peruzzijev, daj. daj. Pesniškemu dvoru, tož. Pesniški dvor, mest. pri Peruzzijema, tož. Peruzzija, mest. pri Peruzzijih, or. s Pesniškem dvoru, or. s Pesniškim dvorom 313 StatuS: Predlog petrovemu, tož. petrov (živostno petrovega), mest. PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb pri petrovem, or. s petrovim; dvojina: im. petrova, rod. petrovih, daj. petrovima, tož. petrova, mest. pri Petelinji greben -ega -a [petelínji grebén, rod. petrovih, or. s petrovima; množina: im. petrovi, rod. petelínjega grebéna] m; zemljepisno ime petrovih, daj. petrovim, tož. petrove, mest. pri petrovih, |gora v Avstriji|: Smukači se bodo pomerili na or. s petrovimi Petelinjem grebenu; sloviti smuk s Petelinjega ženski: ednina: im. petrova, rod. petrove, daj. petrovi, grebena v znamenitem Kitzbühlu; Pohodniki so tož. petrovo, mest. pri petrovi, or. s petrovo; dvojina: se odpravili proti Petelinjemu grebenu; ◎ nem. im. petrovi, rod. petrovih, daj. petrovima, tož. petrovi, Hahnenkamm; prim. greben mest. pri petrovih, or. s petrovima; množina: im. Kje? na Petelinjem grebenu petrove, rod. petrovih, daj. petrovim, tož. petrove, mest. Od kod? s Petelinjega grebena pri petrovih, or. s petrovimi Kam? na Petelinji greben srednji: ednina: im. petrovo, rod. petrovega, daj. {O} ednina: im. Petelinji greben, rod. Petelinjega petrovemu, tož. petrovo, mest. pri petrovem, or. grebena, daj. Petelinjemu grebenu, tož. Petelinji s petrovim; dvojina: im. petrovi, rod. petrovih, greben, mest. pri Petelinjem grebenu, or. s Petelinjim daj. petrovima, tož. petrovi, mest. pri petrovih, or. grebenom s petrovima; množina: im. petrova, rod. petrovih, StatuS: Predlog daj. petrovim, tož. petrova, mest. pri petrovih, or. s P petrovimi ravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij StatuS: Predlog Petelinji rt -ega -a [petelínji rt, rod. petelínjega PravoPiSna kategorija: Izlastnoimenski pridevniki na rta] m; zemljepisno ime - ov/- ev ali - in v stalnih besednih zvezah |rt v Izoli|: ureditev kopališča na Petelinjem rtu Kje? na Petelinjem rtu Pevčev -a -o [péče, ž. péčeva, s. péčevo] prid. Od kod? s Petelinjega rta Pevčev film; prim. pevčev (< Pevec) Kam? na Petelinji rt {O} moški: ednina: im. Pevčev, rod. Pevčevega, daj. {O} ednina: im. Petelinji rt, rod. Petelinjega rta, daj. Pevčevemu, tož. Pevčev (živostno Pevčevega), mest. Petelinjemu rtu, tož. Petelinji rt, mest. pri Petelinjem pri Pevčevem, or. s Pevčevim; dvojina: im. Pevčeva, rtu, or. s Petelinjim rtom rod. Pevčevih, daj. Pevčevima, tož. Pevčeva, mest. pri StatuS: Predlog Pevčevih, or. s Pevčevima; množina: im. Pevčevi, PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena rod. Pevčevih, daj. Pevčevim, tož. Pevčeve, mest. pri Pevčevih, or. s Pevčevimi Pětihosty -ov [pjétihosti, rod. pjétihosto] m mn.; ženski: ednina: im. Pevčeva, rod. Pevčeve, daj. zemljepisno ime Pevčevi, tož. Pevčevo, mest. pri Pevčevi, or. s |kraj na Češkem|: V Pětihostih živi približno 240 Pevčevo; dvojina: im. Pevčevi, rod. Pevčevih, daj. prebivalcev; kot prilastek, v imenovalniku Ob kraju Pevčevima, tož. Pevčevi, mest. pri Pevčevih, or. s Pětihosty se nahaja avtocesta Pevčevima; množina: im. Pevčeve, rod. Pevčevih, Kje? v Pětihostih daj. Pevčevim, tož. Pevčeve, mest. pri Pevčevih, or. s Od kod? iz Pětihostov Pevčevimi Kam? v Pětihoste srednji: ednina: im. Pevčevo, rod. Pevčevega, daj. {B} Pětihostčan, Pětihostčanka; Pětihostčanov, Pevčevemu, tož. Pevčevo, mest. pri Pevčevem, or. Pětihostčankin; pětihostski s Pevčevim; dvojina: im. Pevčevi, rod. Pevčevih, {O} ednina: im. Pětihosty, rod. Pětihostov, daj. daj. Pevčevima, tož. Pevčevi, mest. pri Pevčevih, or. Pětihostom, tož. Pětihoste, mest. pri Pětihostih, or. s s Pevčevima; množina: im. Pevčeva, rod. Pevčevih, Pětihosti daj. Pevčevim, tož. Pevčeva, mest. pri Pevčevih, or. s S Pevčevimi tatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) petrov -a -o [pétro, ž. pétrova, s. pétrovo] prid. Pevec -vca [pévǝc, rod. péca] m; ime bitja, osebno ime petrovo uho |školjka|: Biseri rastejo tudi v nekaterih |priimek|; |slovenski igralec in režiser|: celovečerec vrstah petrovega ušesa; prim. Petrov (< Peter) Metoda Pevca »Pod njenim oknom«; Snemal je film {O} moški: ednina: im. petrov, rod. petrovega, daj. z Metodom Pevcem; prim. pevec 314 {B} Pevčev pezinške tudi pezinoške, daj. pezinški tudi pezinoški, {O} ednina: im. Pevec, rod. Pevca, daj. Pevcu, tož. tož. pezinško tudi pezinoško, mest. pri pezinški tudi pri Pevca, mest. pri Pevcu, or. s Pevcem; dvojina: im. pezinoški, or. s pezinško tudi s pezinoško; dvojina: im. Pevca, rod. Pevcev, daj. Pevcema, tož. Pevca, mest. pezinški tudi pezinoški, rod. pezinških tudi pezinoških, pri Pevcih, or. s Pevcema; množina: im. Pevci, rod. daj. pezinškima tudi pezinoškima, tož. pezinški tudi Pevcev, daj. Pevcem, tož. Pevce, mest. pri Pevcih, or. s pezinoški, mest. pri pezinških tudi pri pezinoških, or. s Pevci pezinškima tudi s pezinoškima; množina: im. pezinške {I} ednina: im. [pévәc], rod. [péca], daj. [pécu], tož. tudi pezinoške, rod. pezinških tudi pezinoških, [péca], mest. [pri pécu], or. [s‿pécem]; dvojina: daj. pezinškim tudi pezinoškim, tož. pezinške tudi im. [péca], rod. [péce], daj. [pécema], tož. [péca], pezinoške, mest. pri pezinških tudi pezinoških, or. s mest. [pri pécih], or. [s‿pécema]; množina: im. pezinškimi tudi s pezinoškimi [péci], rod. [péce], daj. [pécem], tož. [péce], mest. srednji: ednina: im. pezinško tudi pezinoško, rod. [pri pécih], or. [s‿péci] pezinškega tudi pezinoškega, daj. pezinškemu tudi StatuS: Predlog pezinoškemu, tož. pezinško tudi pezinoško, mest. pri PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) pezinškem tudi pri pezinoškem, or. s pezinškim tudi s pezinoškim; dvojina: im. pezinški tudi pezinoški, Pezinok -nka in Pezinok -a [pézinok, rod. pézinka rod. pezinških tudi pezinoških, daj. pezinškima tudi in pézinoka] m; zemljepisno ime pezinoškima, tož. pezinški tudi pezinoški, mest. pri |kraj na Slovaškem|: Iz Pezinka/Pezinoka smo mami pezinških tudi pezinoških, or. s pezinškima tudi s prinesli majoliko; odbojkarski turnir v Pezinku/ pezinoškima; množina: im. pezinška tudi pezinoška, Pezinoka rod. pezinških tudi pezinoških, daj. pezinškim tudi Kje? v Pezinku in v Pezinoku pezinoškim, tož. pezinška tudi pezinoška, mest. pri Od kod? iz Pezinka in iz Pezinoka pezinških tudi pri pezinoških, or. s pezinškimi tudi s Kam? v Pezinok pezinoškimi {B} Pezinčan in Pezinočan, Pezinčanka in StatuS: Predlog Pezinočanka; Pezinčanov in Pezinočanov, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Pezinčankin in Pezinočankin; pezinški in pezinoški naselbinskih/krajevnih imen) {O} ednina: im. Pezinok, rod. Pezinka in Pezinoka, daj. Pezinku in Pezinoku, tož. Pezinok, mest. pri Pezinku in piatraneamški -a -o [pjatraneámški] prid. pri Pezinoku, or. s Pezinkom in s Pezinokom piatraneamški muzej; piatraneamška zgodovina; StatuS: Predlog prim. Piatra Neamţ PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev {O} moški: ednina: im. piatraneamški, rod. piatraneamškega, daj. piatraneamškemu, tož. pezinoški prid.; obširneje glej pri pezinški piatraneamški (živostno piatraneamškega), mest. pri piatraneamškem, or. s piatraneamškim; pezinški -a -o tudi pezinoški -a -o [pézinški tudi dvojina: im. piatraneamška, rod. piatraneamških, pézinoški] prid. daj. piatraneamškima, tož. piatraneamška, mest. Osrednja tema pezinškega muzeja je vinarstvo (< pri piatraneamških, or. s piatraneamškima; Pezinok) množina: im. piatraneamški, rod. piatraneamških, {O} moški: ednina: im. pezinški tudi pezinoški, rod. daj. piatraneamškim, tož. piatraneamške, mest. pri pezinškega tudi pezinoškega, daj. pezinškemu tudi piatraneamških, or. s piatraneamškimi pezinoškemu, tož. pezinški tudi pezinoški (živostno ženski: ednina: im. piatraneamška, rod. pezinškega tudi pezinoškega), mest. pri pezinškem tudi piatraneamške, daj. piatraneamški, tož. piatraneamško, pri pezinoškem, or. s pezinškim tudi s pezinoškim; mest. pri piatraneamški, or. s piatraneamško; dvojina: im. pezinška tudi pezinoška, rod. pezinških dvojina: im. piatraneamški, rod. piatraneamških, tudi pezinoških, daj. pezinškima tudi pezinoškima, daj. piatraneamškima, tož. piatraneamški, mest. tož. pezinška tudi pezinoška, mest. pri pezinških tudi pri piatraneamških, or. s piatraneamškima; pezinoških, or. s pezinškima tudi s pezinoškima; množina: im. piatraneamške, rod. piatraneamških, množina: im. pezinški tudi pezinoški, rod. pezinških daj. piatraneamškim, tož. piatraneamške, mest. pri tudi pezinoških, daj. pezinškim tudi pezinoškim, piatraneamških, or. s piatraneamškimi tož. pezinške tudi pezinoške, mest. pri pezinških tudi srednji: ednina: im. piatraneamško, rod. pezinoških, or. s pezinškimi tudi s pezinoškimi piatraneamškega, daj. piatraneamškemu, tož. ženski: ednina: im. pezinška tudi pezinoška, rod. piatraneamško, mest. pri piatraneamškem, or. 315 s piatraneamškim; dvojina: im. piatraneamški, Kje? v Piazzi Armerini rod. piatraneamških, daj. piatraneamškima, tož. Od kod? iz Piazze Armerine piatraneamški, mest. pri piatraneamških, or. s Kam? v Piazzo Armerino piatraneamškima; množina: im. piatraneamška, {B} Armerinčan, Armerinčanka; Armerinčanov, rod. piatraneamških, daj. piatraneamškim, tož. Armerinčankin; armerinski in piazzaarmerinski piatraneamška, mest. pri piatraneamških, or. s {O} ednina: im. Piazza Armerina, rod. Piazze piatraneamškimi Armerine, daj. Piazzi Armerini, tož. Piazzo Armerino, StatuS: Predlog mest. pri Piazzi Armerini, or. s Piazzo Armerino PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih StatuS: Predlog naselbinskih/krajevnih imen) PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina Piatra Neamţ ~ -a [pjátra neámc, rod. pjátra Pichincha1 -e tudi Pichincha -a [pičínča, rod. pičínče neámca] m; zemljepisno ime tudi pičínča] m; zemljepisno ime |kraj v Romuniji|: zgodovina Piatra Neamţa; okrožja |vulkan v Andih|: dostop do Pichinche; vzpon v Piatra Neamţu; železniške povezave s Piatra na Pichincho; kot prilastek, v imenovalniku mesto na Neamţem/Neamţom vznožju vulkana Pichincha Kje? v Piatra Neamţu Kje? na Pichinchi tudi na Pichinchu Od kod? iz Piatra Neamţa Od kod? s Pichinche tudi s Pichincha Kam? v Piatra Neamţ Kam? na Pichincho tudi na Pichincha {B} Piatraneamčan, Piatraneamčanka; {B} pichinški Piatraneamčanov, Piatraneamčankin; piatraneamški {O} ednina: im. Pichincha, rod. Pichinche tudi {O} ednina: im. Piatra Neamţ, rod. Piatra Neamţa, Pichincha, daj. Pichinchi tudi Pichinchu, tož. daj. Piatra Neamţu, tož. Piatra Neamţ, mest. pri Piatra Pichincho tudi Pichincha, mest. pri Pichinchi tudi pri Neamţu, or. s Piatra Neamţem in s Piatra Neamţom Pichinchu, or. s Pichincho tudi s Pichinchem {I} ednina: im. [pjátra neámc], rod. [pjátra neámca], StatuS: Predlog daj. [pjátra neámcu], tož. [pjátra neámc], mest. [pri PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; pjátra neámcu], or. [s‿pjátra neámcem] Španščina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena krajev Pichincha2 -e tudi Pichincha -a [pičínča, rod. pičínče tudi pičínča] m; zemljepisno ime Piauí -ja [pjaví, rod. pjavíja] m; zemljepisno ime |provinca v Ekvadorju|: nasadi vrtnic v Pichinchi; |zvezna država v Braziliji|: plantaže kavčukovcev v meja med Pichincho in Cotopaxijem; kot prilastek, v Piauíju; meja s Piauíjem; kot prilastek, v imenovalniku imenovalniku glavno mesto province Pichincha prazgodovinska najdišča v zvezni državi Piauí bitka pri Pichinchi |zgodovinski dogodek|: Z bitko pri Kje? v Piauíju Pichinchi so se Ekvadorci osvobodili od Špancev Od kod? iz Piauíja Kje? v Pichinchi tudi v Pichinchu Kam? v Piauí Od kod? iz Pichinche tudi iz Pichincha {B} Piauíjčan, Piauíjčanka; Piauíjčanov, Kam? v Pichincho tudi v Pichincha Piauíjčankin; piauíjski {B} Pichinchan, Pichinchanka; Pichinchanov, {O} ednina: im. Piauí, rod. Piauíja, daj. Piauíju, tož. Pichinchankin; pichinški Piauí, mest. pri Piauíju, or. s Piauíjem {O} ednina: im. Pichincha, rod. Pichinche tudi {I} ednina: im. [pjaví], rod. [pjavíja], daj. [pjavíju], tož. Pichincha, daj. Pichinchi tudi Pichinchu, tož. [pjaví], mest. [pri pjavíju], or. [s‿pjavíjem] Pichincho tudi Pichincha, mest. pri Pichinchi tudi pri StatuS: Predlog Pichinchu, or. s Pichincho tudi s Pichinchem PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) StatuS: Predlog enot PravoPiSne kategorije: Imena pokrajin; Španščina; Poimenovanja zgodovinskih dogodkov Piazza Armerina -e -e [pjáca armerína, rod. pjáce armeríne] ž; zemljepisno ime pichinški -a -o [pičínški] prid. |kraj v Italiji|: rimske terme v Piazzi Armerini; |nanašajoč se na vulkan|: pichinški pepel; |nanašajoč prebivalci Piazze Armerine; kot prilastek, v imenovalniku se na provinco|: pichinško cvetličarstvo (< V okviru obiska na Siciliji sem se ustavil v kraju Pichincha1, Pichincha2) Piazza Armerina {O} moški: ednina: im. pichinški, rod. pichinškega, 316 daj. pichinškemu, tož. pichinški (živostno pichinškega), Pierrovo; dvojina: im. Pierrovi, rod. Pierrovih, daj. mest. pri pichinškem, or. s pichinškim; dvojina: im. Pierrovima, tož. Pierrovi, mest. pri Pierrovih, or. s pichinška, rod. pichinških, daj. pichinškima, tož. Pierrovima; množina: im. Pierrove, rod. Pierrovih, pichinška, mest. pri pichinških, or. s pichinškima; daj. Pierrovim, tož. Pierrove, mest. pri Pierrovih, or. s množina: im. pichinški, rod. pichinških, daj. Pierrovimi pichinškim, tož. pichinške, mest. pri pichinških, or. s srednji: ednina: im. Pierrovo, rod. Pierrovega, daj. pichinškimi Pierrovemu, tož. Pierrovo, mest. pri Pierrovem, or. ženski: ednina: im. pichinška, rod. pichinške, daj. s Pierrovim; dvojina: im. Pierrovi, rod. Pierrovih, pichinški, tož. pichinško, mest. pri pichinški, or. s daj. Pierrovima, tož. Pierrovi, mest. pri Pierrovih, or. pichinško; dvojina: im. pichinški, rod. pichinških, daj. s Pierrovima; množina: im. Pierrova, rod. Pierrovih, pichinškima, tož. pichinški, mest. pri pichinških, or. s daj. Pierrovim, tož. Pierrova, mest. pri Pierrovih, or. s pichinškima; množina: im. pichinške, rod. pichinških, Pierrovimi daj. pichinškim, tož. pichinške, mest. pri pichinških, or. StatuS: Predlog s pichinškimi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih srednji: ednina: im. pichinško, rod. pichinškega, daj. moških imen) pichinškemu, tož. pichinško, mest. pri pichinškem, or. s pichinškim; dvojina: im. pichinški, rod. pichinških, Piešťany -ov [pjéštjani, rod. pjéštjano] m mn.; daj. pichinškima, tož. pichinški, mest. pri pichinških, zemljepisno ime or. s pichinškima; množina: im. pichinška, rod. |kraj na Slovaškem|: zdraviliški turizem v Piešťanih; pichinških, daj. pichinškim, tož. pichinška, mest. pri kot prilastek, v imenovalniku vojaški muzej v mestu pichinških, or. s pichinškimi Piešťany StatuS: Predlog Kje? v Piešťanih PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen držav, celin, Od kod? iz Piešťanov pokrajin, otokov); Pridevniki (iz zemljepisnih Kam? v Piešťane nenaselbinskih/nekrajevnih imen) {B} Piešťančan, Piešťančanka; Piešťančanov, Piešťančankin; piešťanski Pierre -rra [pjêr, rod. pjêra] m; ime bitja, osebno ime {O} množina: im. Piešťany, rod. Piešťanov, daj. |francosko moško ime|: Pierre je francoska oblika Piešťanom, tož. Piešťane, mest. pri Piešťanih, or. s imena Peter; Marie Curie je z možem Pierrom Piešťani Curiejem proučevala radioaktivne snovi; kot prilastek, StatuS: Predlog v imenovalniku Poznamo ga pod imenom Pierre PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina {B} Pierrov {O} ednina: im. Pierre, rod. Pierra, daj. Pierru, tož. Pikardija -e [pikardíja, rod. pikardíje] ž; zemljepisno Pierra, mest. pri Pierru, or. s Pierrom; dvojina: im. ime Pierra, rod. Pierrov, daj. Pierroma, tož. Pierra, mest. |pokrajina v Franciji|: gotska arhitektura v Pikardiji; pri Pierrih, or. s Pierroma; množina: im. Pierri, rod. pšenica iz Pikardije; kot prilastek Galsko pleme je Pierrov, daj. Pierrom, tož. Pierre, mest. pri Pierrih, or. s živelo na območju današnje pokrajine Pikardije/ Pierri Pikardija; ◎ fr. Picardie StatuS: Predlog Kje? v Pikardiji PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) Od kod? iz Pikardije Kam? v Pikardijo Pierrov -a -o [pjêro, ž. pjêrova, s. pjêrovo] prid. {B} Pikardijec, Pikardijka; Pikardijčev, Pikardijkin; Prepoznal je Pierrov glas; Na Pierrovi kmetiji smo pikardijski poskusili šest različnih vrst vina (< Pierre) {O} ednina: im. Pikardija, rod. Pikardije, daj. Pikardiji, {O} moški: ednina: im. Pierrov, rod. Pierrovega, daj. tož. Pikardijo, mest. pri Pikardiji, or. s Pikardijo Pierrovemu, tož. Pierrov (živostno Pierrovega), mest. StatuS: Predlog pri Pierrovem, or. s Pierrovim; dvojina: im. Pierrova, PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin rod. Pierrovih, daj. Pierrovima, tož. Pierrova, mest. pri Pierrovih, or. s Pierrovima; množina: im. Pierrovi, pikardijski -a -o [pikardíjski] prid. rod. Pierrovih, daj. Pierrovim, tož. Pierrove, mest. pri pikardijsko narečje; Obiskali smo pikardijsko mesto Pierrovih, or. s Pierrovimi Amiens ženski: ednina: im. Pierrova, rod. Pierrove, daj. pikardijski ovčar |pes|: vzreja pikardijskih ovčarjev; Pierrovi, tož. Pierrovo, mest. pri Pierrovi, or. s pikardijska terca |glasbeni interval|: Johann Sebastian 317 Bach je v svojih skladbah uporabljal pikardijsko {B} Piombinčan, Piombinčanka; Piombinčanov, terco; pikardijsko potenje |bolezen|: V zgodnjem 18. Piombinčankin; piombinski stoletju se je po Franciji širilo pikardijsko potenje (< {O} ednina: im. Piombino, rod. Piombina, daj. Pikardija) Piombinu, tož. Piombino, mest. pri Piombinu, or. s {O} moški: ednina: im. pikardijski, rod. Piombinom pikardijskega, daj. pikardijskemu, tož. pikardijski StatuS: Predlog (živostno pikardijskega), mest. pri pikardijskem, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina or. s pikardijskim; dvojina: im. pikardijska, rod. pikardijskih, daj. pikardijskima, tož. pikardijska, mest. Piotr -a [pjótər, rod. pjótra] m; ime bitja, osebno ime pri pikardijskih, or. s pikardijskima; množina: im. |poljsko moško ime|: S Piotrom sva si ogledala pikardijski, rod. pikardijskih, daj. pikardijskim, tož. muzej v Varšavi pikardijske, mest. pri pikardijskih, or. s pikardijskimi {B} Piotrov ženski: ednina: im. pikardijska, rod. pikardijske, daj. {O} ednina: im. Piotr, rod. Piotra, daj. Piotru, tož. pikardijski, tož. pikardijsko, mest. pri pikardijski, Piotra, mest. pri Piotru, or. s Piotrom; dvojina: im. or. s pikardijsko; dvojina: im. pikardijski, rod. Piotra, rod. Piotrov, daj. Piotroma, tož. Piotra, mest. pikardijskih, daj. pikardijskima, tož. pikardijski, mest. pri Piotrih, or. s Piotroma; množina: im. Piotri, rod. pri pikardijskih, or. s pikardijskima; množina: im. Piotrov, daj. Piotrom, tož. Piotre, mest. pri Piotrih, or. s pikardijske, rod. pikardijskih, daj. pikardijskim, tož. Piotri pikardijske, mest. pri pikardijskih, or. s pikardijskimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. pikardijsko, rod. pikardijskega, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); daj. pikardijskemu, tož. pikardijsko, mest. pri Poljščina pikardijskem, or. s pikardijskim; dvojina: im. pikardijski, rod. pikardijskih, daj. pikardijskima, tož. Pisa -e [píza, rod. píze] ž; zemljepisno ime pikardijski, mest. pri pikardijskih, or. s pikardijskima; |kraj v Italiji|: Nagnjeni zvonik stolnice v Pisi je množina: im. pikardijska, rod. pikardijskih, daj. znan po vsem svetu; kot prilastek, navadno v imenovalniku pikardijskim, tož. pikardijska, mest. pri pikardijskih, turistični ogled toskanskega mesta Pisa or. s pikardijskimi Kje? v Pisi StatuS: Predlog Od kod? iz Pise PravoPiSne kategorije: Pridevniki (iz imen držav, celin, Kam? v Piso pokrajin, otokov); Glasbeni izrazi; Poimenovanja {B} Pisanec, Pisanka; Pisančev, Pisankin; pisanski bolezni, iger, jedi {O} ednina: im. Pisa, rod. Pise, daj. Pisi, tož. Piso, mest. pri Pisi, or. s Piso Pindsko gorstvo -ega -a [píntsko gôrstvo, rod. StatuS: Predlog píntskega gôrstva] s; zemljepisno ime PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina |gorovje v Grčiji|: Gora Olimp je le malo višja od Pindskega gorstva; ◎ gr. Πίνδος, prečrkovano Píndos Pisateljska grobnica -e -e [pisátelʼska gróbnica, Kje? v Pindskem gorstvu rod. pisátelʼske gróbnice] ž; zemljepisno ime Od kod? iz Pindskega gorstva |spomenik na Navju|: napis na plošči Pisateljske Kam? v Pindsko gorstvo grobnice; Posmrtne ostanke Frana Levstika so {B} pindskogorski prenesli v Pisateljsko grobnico maja 1888 {O} ednina: im. Pindsko gorstvo, rod. Pindskega Kje? v Pisateljski grobnici gorstva, daj. Pindskemu gorstvu, tož. Pindsko gorstvo, Od kod? iz Pisateljske grobnice mest. pri Pindskem gorstvu, or. s Pindskim gorstvom Kam? v Pisateljsko grobnico StatuS: Predlog {O} ednina: im. Pisateljska grobnica, rod. Pisateljske PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij grobnice, daj. Pisateljski grobnici, tož. Pisateljsko grobnico, mest. pri Pisateljski grobnici, or. s Piombino -a [pjombíno, rod. pjombína] m; Pisateljsko grobnico zemljepisno ime StatuS: Predlog |kraj v Italiji|: Pluli so mimo Piombina in Elbe; kot PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb prilastek, v imenovalniku utrdba v mestu Piombino Kje? v Piombinu Pisciotta -e in Pisciotta -a [pišóta, rod. pišóte in Od kod? iz Piombina pišóta] m; osebno ime, ime bitja Kam? v Piombino |italijanski priimek|: Članek je prirejen po Pisciotti/ 318 Pisciottu {I} ednina: im. [pívәc], rod. [píca], daj. [pícu], tož. {B} Pisciottov [píca], mest. [pri pícu], or. [s‿pícem]; dvojina: im. {O} ednina: im. Pisciotta, rod. Pisciotte in Pisciotta, [píca], rod. [píce], daj. [pícema], tož. [píca], mest. daj. Pisciotti in Pisciottu, tož. Pisciotto in Pisciotta, [pri pícih], or. [s‿pícema]; množina: im. [píci], rod. mest. pri Pisciotti in pri Pisciottu, or. s Pisciotto in s [píce], daj. [pícem], tož. [píce], mest. [pri pícih], Pisciottom; dvojina: im. Pisciotti in Pisciotta, rod. or. [s‿píci] Pisciott in Pisciottov, daj. Pisciottama in Pisciottoma, StatuS: Predlog tož. Pisciotti in Pisciotta, mest. pri Pisciottah in pri PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Pisciottih, or. s Pisciottama in s Pisciottoma; množina: im. Pisciotte in Pisciotti, rod. Pisciott in Pisciottov, Pivka1 -e [píka, rod. píke] ž; zemljepisno ime daj. Pisciottam in Pisciottom, tož. Pisciotte, mest. |kraj v Pivški kotlini|: Presihajoče jezero je na pri Pisciottah in pri Pisciottih, or. s Pisciottami in s vzhodnem obrobju Pivke; likovna galerija v Pivki Pisciotti Kje? v Pivki StatuS: Predlog Od kod? iz Pivke PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Kam? v Pivko Italijanščina {B} Pivčan, Pivčanka; Pivčanov, Pivčankin; pivški {O} ednina: im. Pivka, rod. Pivke, daj. Pivki, tož. Pivčev -a -o [píče, ž. píčeva, s. píčevo] prid. Pivko, mest. pri Pivki, or. s Pivko Pivčev pomočnik; Pivčeva vojaška kariera; prim. StatuS: Predlog pivčev (< Pivec) PravoPiSna kategorija: Imena krajev {O} moški: ednina: im. Pivčev, rod. Pivčevega, daj. Pivčevemu, tož. Pivčev (živostno Pivčevega), mest. Pivka2 -e [píka, rod. píke] ž; zemljepisno ime pri Pivčevem, or. s Pivčevim; dvojina: im. Pivčeva, |kraška reka ponikalnica v Pivški kotlini|: Rak se po rod. Pivčevih, daj. Pivčevima, tož. Pivčeva, mest. pri treh kilometrih podvodnega toka izlije v Pivko ob Pivčevih, or. s Pivčevima; množina: im. Pivčevi, robu Planinskega polja; kot prilastek načrt za ureditev rod. Pivčevih, daj. Pivčevim, tož. Pivčeve, mest. pri pešpoti ob reki Pivki; Na ravnini ob ponikalnici Pivčevih, or. s Pivčevimi Pivki so travniki in njive ženski: ednina: im. Pivčeva, rod. Pivčeve, daj. Pivčevi, {B} pivški tož. Pivčevo, mest. pri Pivčevi, or. s Pivčevo; dvojina: {O} ednina: im. Pivka, rod. Pivke, daj. Pivki, tož. im. Pivčevi, rod. Pivčevih, daj. Pivčevima, tož. Pivčevi, Pivko, mest. pri Pivki, or. s Pivko mest. pri Pivčevih, or. s Pivčevima; množina: im. StatuS: Predlog Pivčeve, rod. Pivčevih, daj. Pivčevim, tož. Pivčeve, PravoPiSna kategorija: Imena voda mest. pri Pivčevih, or. s Pivčevimi srednji: ednina: im. Pivčevo, rod. Pivčevega, daj. Pivška kotlina -e -e [píška kotlína, rod. píške Pivčevemu, tož. Pivčevo, mest. pri Pivčevem, or. kotlíne] ž; zemljepisno ime s Pivčevim; dvojina: im. Pivčevi, rod. Pivčevih, |kotlina med dinarskimi planotami, Krasom in daj. Pivčevima, tož. Pivčevi, mest. pri Pivčevih, or. Brkini|: razstava na temo dediščine Pivške kotline; s Pivčevima; množina: im. Pivčeva, rod. Pivčevih, Po večjem deževju v Pivški kotlini nastanejo daj. Pivčevim, tož. Pivčeva, mest. pri Pivčevih, or. s presihajoča jezera; prim. pivški (< Pivka) Pivčevimi Kje? v Pivški kotlini StatuS: Predlog Od kod? iz Pivške kotline PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Kam? v Pivško kotlino {B} pivškokotlinski Pivec -vca [pívǝc, rod. píca] m; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. Pivška kotlina, rod. Pivške kotline, |slovenski priimek|: avstro-ogrski kontraadmiral daj. Pivški kotlini, tož. Pivško kotlino, mest. pri Pivški Rupert Pivec; Člani sveta so se večinoma strinjali s kotlini, or. s Pivško kotlino Pivcem; prim. pivec StatuS: Predlog {B} Pivčev PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena {O} ednina: im. Pivec, rod. Pivca, daj. Pivcu, tož. Pivca, mest. pri Pivcu, or. s Pivcem; dvojina: im. Pjast -a [pjást, rod. pjásta] m; ime bitja, osebno ime Pivca, rod. Pivcev, daj. Pivcema, tož. Pivca, mest. pri |pripadnik poljske vladarske rodbine|: Zgodovina Pivcih, or. s Pivcema; množina: im. Pivci, rod. Pivcev, poljskih kraljev se začenja pri Pjastu Mešku I.; kot daj. Pivcem, tož. Pivce, mest. pri Pivcih, or. s Pivci prilastek, v imenovalniku kralj iz dinastije Pjast; v množini 319 Pjasti |poljska dinastija|: Šlezija je bila podrejena PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Pjastom še v 17. stoletju {B} Pjast, Pjastinja; Pjastov, Pjastinjin; pjastovski Poglajen -a tudi Poglajen -jna [poglájen, rod. {O} ednina: im. Pjast, rod. Pjasta, daj. Pjastu, tož. poglájena tudi poglájәn, rod. poglájna] m; ime bitja, Pjasta, mest. pri Pjastu, or. s Pjastom; dvojina: im. osebno ime Pjasta, rod. Pjastov, daj. Pjastoma, tož. Pjasta, mest. |slovenski priimek|: Na izletu je srečal Metoda pri Pjastih, or. s Pjastoma; množina: im. Pjasti, rod. Poglajena; Poročila se je s Poglajenom Pjastov, daj. Pjastom, tož. Pjaste, mest. pri Pjastih, or. s {B} Poglajenov tudi Poglajnov Pjasti {O} ednina: im. Poglajen, rod. Poglajena tudi StatuS: Predlog Poglajna, daj. Poglajenu tudi Poglajnu, tož. Poglajena PravoPiSni kategoriji: Imena vladarskih in plemiških tudi Poglajna, mest. pri Poglajenu tudi pri Poglajnu, rodbin; Poljščina or. s Poglajenom tudi s Poglajnom; dvojina: im. Poglajena tudi Poglajna, rod. Poglajenov tudi Płock -a [plóck, rod. plócka] m; zemljepisno ime Poglajnov, daj. Poglajenoma tudi Poglajnoma, tož. |kraj na Poljskem|: Płocku so bile mestne pravice Poglajena tudi Poglajna, mest. pri Poglajenih tudi dodeljene že v 13. stoletju; kot prilastek, v imenovalniku pri Poglajnih, or. s Poglajenoma tudi s Poglajnoma; Film so posneli v mestu Płock množina: im. Poglajeni tudi Poglajni, rod. Poglajenov Kje? v Płocku tudi Poglajnov, daj. Poglajenom tudi Poglajnom, tož. Od kod? iz Płocka Poglajene tudi Poglajne, mest. pri Poglajenih tudi pri Kam? v Płock Poglajnih, or. s Poglajeni tudi s Poglajni {B} Płočan, Płočanka; Płočanov, Płočankin; płoški StatuS: Predlog {O} ednina: im. Płock, rod. Płocka, daj. Płocku, tož. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Płock, mest. pri Płocku, or. s Płockom StatuS: Predlog Poglajenov -a -o tudi Poglajnov -a -o [poglájeno, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina ž. poglájenova, s. poglájenovo tudi poglájno, ž. poglájnova, s. poglájnovo] prid. Plzen -zna [plzən, rod. plzna] m; zemljepisno ime Poglajenova hiša (< Poglajen) |kraj na Češkem|: evropsko prvenstvo v Plznu; kot {O} moški: ednina: im. Poglajenov tudi Poglajnov, prilastek, v imenovalniku dvorana v mestu Plzen; ◎ češ. rod. Poglajenovega tudi Poglajnovega, daj. Plzeň Poglajenovemu tudi Poglajnovemu, tož. Poglajenov Kje? v Plznu tudi Poglajnov (živostno Poglajenovega tudi Od kod? iz Plzna Poglajnovega), mest. pri Poglajenovem tudi pri Kam? v Plzen Poglajnovem, or. s Poglajenovim tudi s Poglajnovim; {B} Plzenčan, Plzenčanka; Plzenčanov, Plzenčankin; dvojina: im. Poglajenova tudi Poglajnova, rod. plzenski Poglajenovih tudi Poglajnovih, daj. Poglajenovima {O} ednina: im. Plzen, rod. Plzna, daj. Plznu, tož. tudi Poglajnovima, tož. Poglajenova tudi Poglajnova, Plzen, mest. pri Plznu, or. s Plznom mest. pri Poglajenovih tudi pri Poglajnovih, or. s StatuS: Predlog Poglajenovima tudi s Poglajnovima; množina: im. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina Poglajenovi tudi Poglajnovi, rod. Poglajenovih tudi Poglajnovih, daj. Poglajenovim tudi Poglajnovim, tož. Podařilová -e [pódaržilova, rod. pódaržilove] ž; ime Poglajenove tudi Poglajnove, mest. pri Poglajenovih bitja, osebno ime tudi pri Poglajnovih, or. s Poglajenovimi tudi s |priimek|; |češka baletna plesalka|: Nagrado so Poglajnovimi podelili Terezi Podařilovi; intervju s Podařilovo; za ženski: ednina: im. Poglajenova tudi Poglajnova, rod. izražanje svojine uspehi Podařilove Poglajenove tudi Poglajnove, daj. Poglajenovi tudi {O} ednina: im. Podařilová, rod. Podařilove, daj. Poglajnovi, tož. Poglajenovo tudi Poglajnovo, mest. Podařilovi, tož. Podařilovo, mest. pri Podařilovi, pri Poglajenovi tudi pri Poglajnovi, or. s Poglajenovo or. s Podařilovo; dvojina: im. Podařilovi, rod. tudi s Poglajnovo; dvojina: im. Poglajenovi tudi Podařilovih, daj. Podařilovima, tož. Podařilovi, mest. Poglajnovi, rod. Poglajnovih tudi Poglajenovih, daj. pri Podařilovih, or. s Podařilovima; množina: im. Poglajenovima tudi Poglajnovima, tož. Poglajenovi Podařilove, rod. Podařilovih, daj. Podařilovim, tož. tudi Poglajnovi, mest. pri Poglajenovih tudi pri Podařilove, mest. pri Podařilovih, or. s Podařilovimi Poglajnovih, or. s Poglajenovima tudi s Poglajnovima; StatuS: Predlog množina: im. Poglajenove tudi Poglajnove, rod. 320 Poglajenovih tudi Poglajnovih, daj. Poglajnovim tudi StatuS: Predlog Poglajenovim, tož. Poglajenove tudi Poglajnove, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) mest. pri Poglajenovih tudi pri Poglajnovih, or. s Poglajenovimi tudi s Poglajnovimi Pogorelec1 -lca [pogorélǝc, rod. pogoréca] m; srednji: ednina: im. Poglajenovo tudi Poglajnovo, osebno ime, ime bitja rod. Poglajenovega tudi Poglajnovega, daj. |slovenski priimek|: Knjigo je prevedel Tine Poglajenovemu tudi Poglajnovemu, tož. Poglajenovo Pogorelec; pogovor s Pogorelcem tudi Poglajnovo, mest. pri Poglajenovem tudi pri {B} Pogorelčev Poglajnovem, or. s Poglajenovim tudi s Poglajnovim; {O} ednina: im. Pogorelec, rod. Pogorelca, daj. dvojina: im. Poglajenovi tudi Poglajnovi, rod. Pogorelcu, tož. Pogorelca, mest. pri Pogorelcu, or. s Poglajenovih tudi Poglajnovih, daj. Poglajenovima Pogorelcem; dvojina: im. Pogorelca, rod. Pogorelcev, tudi Poglajnovima, tož. Poglajenovi tudi Poglajnovi, daj. Pogorelcema, tož. Pogorelca, mest. pri Pogorelcih, mest. pri Poglajenovih tudi pri Poglajnovih, or. s or. s Pogorelcema; množina: im. Pogorelci, rod. Poglajenovima tudi s Poglajnovima; množina: im. Pogorelcev, daj. Pogorelcem, tož. Pogorelce, mest. pri Poglajenova tudi Poglajnova, rod. Poglajenovih tudi Pogorelcih, or. s Pogorelci Poglajnovih, daj. Poglajenovim tudi Poglajnovim, tož. {I} ednina: im. [pogorélәc], rod. [pogoréca], daj. Poglajenova tudi Poglajnova, mest. pri Poglajenovih [pogorécu], tož. [pogoréca], mest. [pri pogorécu], tudi pri Poglajnovih, or. s Poglajenovimi tudi s or. [s‿pogorécem]; dvojina: im. [pogoréca], rod. Poglajnovimi [pogoréce], daj. [pogorécema], tož. [pogoréca], StatuS: Predlog mest. [pri pogorécih], or. [s‿pogorécema]; množina: PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) im. [pogoréci], rod. [pogoréce], daj. [pogorécem], tož. [pogoréce], mest. [pri pogorécih], or. Poglajnov prid.; obširneje glej pri Poglajenov [s‿pogoréci] StatuS: Predlog Pogorelčev -a -o [pogoréče, ž. pogoréčeva, s. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) pogoréčevo] prid. Pogorelčev mandat; Pogorelčevo delo (< Pogorelec2 -- [pogorélǝc, rod. pogorélǝc] ž; ime bitja, Pogorelec1) osebno ime {O} moški: ednina: im. Pogorelčev, rod. |priimek|; |slovenska jezikoslovka|: navadno ob ženskem Pogorelčevega, daj. Pogorelčevemu, tož. Pogorelčev imenu ali samostalniku v vlogi poklicnega, vljudnostnega, (živostno Pogorelčevega), mest. pri Pogorelčevem, akademskega naziva delo Brede Pogorelec; predavanja or. s Pogorelčevim; dvojina: im. Pogorelčeva, rod. profesorice Pogorelec Pogorelčevih, daj. Pogorelčevima, tož. Pogorelčeva, {O} ednina: im. Pogorelec, rod. Pogorelec, daj. mest. pri Pogorelčevih, or. s Pogorelčevima; množina: Pogorelec, tož. Pogorelec, mest. pri Pogorelec, or. s im. Pogorelčevi, rod. Pogorelčevih, daj. Pogorelčevim, Pogorelec; dvojina: im. Pogorelec, rod. Pogorelec, tož. Pogorelčeve, mest. pri Pogorelčevih, or. s daj. Pogorelec, tož. Pogorelec, mest. pri Pogorelec, or. Pogorelčevimi s Pogorelec; množina: im. Pogorelec, rod. Pogorelec, ženski: ednina: im. Pogorelčeva, rod. Pogorelčeve, daj. Pogorelec, tož. Pogorelec, mest. pri Pogorelec, or. s daj. Pogorelčevi, tož. Pogorelčevo, mest. pri Pogorelec Pogorelčevi, or. s Pogorelčevo; dvojina: im. StatuS: Predlog Pogorelčevi, rod. Pogorelčevih, daj. Pogorelčevima, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) tož. Pogorelčevi, mest. pri Pogorelčevih, or. s Pogorelčevima; množina: im. Pogorelčeve, rod. Pogorelec3 -lca [pogorélǝc, rod. pogoréca] m; Pogorelčevih, daj. Pogorelčevim, tož. Pogorelčeve, zemljepisno ime mest. pri Pogorelčevih, or. s Pogorelčevimi |vzpetina nad Dolenjskimi Toplicami|: razgled srednji: ednina: im. Pogorelčevo, rod. Pogorelčevega, s Pogorelca; pohod na Pogorelec; smučišče pod daj. Pogorelčevemu, tož. Pogorelčevo, mest. pri Pogorelcem Pogorelčevem, or. s Pogorelčevim; dvojina: im. Kje? na Pogorelcu Pogorelčevi, rod. Pogorelčevih, daj. Pogorelčevima, Od kod? s Pogorelca tož. Pogorelčevi, mest. pri Pogorelčevih, or. s Kam? na Pogorelec Pogorelčevima; množina: im. Pogorelčeva, rod. {B} pogorelški Pogorelčevih, daj. Pogorelčevim, tož. Pogorelčeva, {O} ednina: im. Pogorelec, rod. Pogorelca, daj. mest. pri Pogorelčevih, or. s Pogorelčevimi Pogorelcu, tož. Pogorelec, mest. pri Pogorelcu, or. s 321 Pogorelcem {I} ednina: im. [pogorélәc], rod. [pogoréca], daj. poitoujski -a -o [pu̯atújski] prid. [pogorécu], tož. [pogorélәc], mest. [pri pogorécu], poitoujska mokrišča; poitoujska noša (< Poitou) or. [s‿pogorécem] {O} moški: ednina: im. poitoujski, rod. StatuS: Predlog poitoujskega, daj. poitoujskemu, tož. poitoujski PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij (živostno poitoujskega), mest. pri poitoujskem, or. s poitoujskim; dvojina: im. poitoujska, rod. pogorelški -a -o [pogoréški] prid. poitoujskih, daj. poitoujskima, tož. poitoujska, mest. pogorelški golosek; pogorelško vzletišče za jadralne pri poitoujskih, or. s poitoujskima; množina: im. padalce; pogorelško zavetišče (< Pogorelec3) poitoujski, rod. poitoujskih, daj. poitoujskim, tož. {O} moški: ednina: im. pogorelški, rod. poitoujske, mest. pri poitoujskih, or. s poitoujskimi pogorelškega, daj. pogorelškemu, tož. pogorelški ženski: ednina: im. poitoujska, rod. poitoujske, daj. (živostno pogorelškega), mest. pri pogorelškem, poitoujski, tož. poitoujsko, mest. pri poitoujski, or. s or. s pogorelškim; dvojina: im. pogorelška, rod. poitoujsko; dvojina: im. poitoujski, rod. poitoujskih, pogorelških, daj. pogorelškima, tož. pogorelška, mest. daj. poitoujskima, tož. poitoujski, mest. pri poitoujskih, pri pogorelških, or. s pogorelškima; množina: im. or. s poitoujskima; množina: im. poitoujske, rod. pogorelški, rod. pogorelških, daj. pogorelškim, tož. poitoujskih, daj. poitoujskim, tož. poitoujske, mest. pri pogorelške, mest. pri pogorelških, or. s pogorelškimi poitoujskih, or. s poitoujskimi ženski: ednina: im. pogorelška, rod. pogorelške, daj. srednji: ednina: im. poitoujsko, rod. poitoujskega, daj. pogorelški, tož. pogorelško, mest. pri pogorelški, poitoujskemu, tož. poitoujsko, mest. pri poitoujskem, or. s pogorelško; dvojina: im. pogorelški, rod. or. s poitoujskim; dvojina: im. poitoujski, rod. pogorelških, daj. pogorelškima, tož. pogorelški, mest. poitoujskih, daj. poitoujskima, tož. poitoujski, mest. pri pogorelških, or. s pogorelškima; množina: im. pri poitoujskih, or. s poitoujskima; množina: im. pogorelške, rod. pogorelških, daj. pogorelškim, tož. poitoujska, rod. poitoujskih, daj. poitoujskim, tož. pogorelške, mest. pri pogorelških, or. s pogorelškimi poitoujska, mest. pri poitoujskih, or. s poitoujskimi srednji: ednina: im. pogorelško, rod. pogorelškega, StatuS: Predlog daj. pogorelškemu, tož. pogorelško, mest. pri PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, pogorelškem, or. s pogorelškim; dvojina: im. pokrajin, otokov) pogorelški, rod. pogorelških, daj. pogorelškima, tož. pogorelški, mest. pri pogorelških, or. s pogorelškima; Poliziano -a [policjáno, rod. policjána] m; ime bitja, množina: im. pogorelška, rod. pogorelških, daj. osebno ime pogorelškim, tož. pogorelška, mest. pri pogorelških, or. |vzdevek Agnola Ambroginija, italijanskega s pogorelškimi humanista|: Po odhodu iz Firenc so Poliziana StatuS: Predlog videvali v severni Italiji; Mirandolovo prijateljevanje PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih s pesnikom Polizianom nenaselbinskih/nekrajevnih imen) {B} Polizianov {O} ednina: im. Poliziano, rod. Poliziana, daj. Poitou -ja [pu̯atú, rod. pu̯atúja] m; zemljepisno ime Polizianu, tož. Poliziana, mest. pri Polizianu, or. s |pokrajina v Franciji|: hribovja v Poitouju; Vazali Polizianom so v 13. stoletju zaprli pot med Normandijo in StatuS: Predlog Poitoujem; kot prilastek, v imenovalniku kolesarjenje po PravoPiSni kategoriji: Psevdonimi (vzdevki ter skrivna in francoski pokrajini Poitou umetniška imena); Italijanščina Kje? v Poitouju Od kod? iz Poitouja Pollaiolo m; ime bitja, osebno ime; obširneje glej pri Kam? v Poitou Pollaiuolo {B} Poitoujčan, Poitoujčanka; Poitoujčanov, Poitoujčankin; poitoujski Pollaiuolo -a tudi Pollaiolo -a [polajólo, rod. {O} ednina: im. Poitou, rod. Poitouja, daj. Poitouju, polajóla tudi polajólo, rod. polajóla] m; ime bitja, tož. Poitou, mest. pri Poitouju, or. s Poitoujem osebno ime {I} ednina: im. [pu̯atú], rod. [pu̯atúja], daj. [pu̯atúju], |priimek|; |italijanski umetnik in arhitekt|: V tož. [pu̯atú], mest. [pri pu̯atúju], or. [s‿pu̯atújem] njegovem času so ustvarjali slikarji Pollaiuolo, Lippi StatuS: Predlog in Botticelli; za rojstnim imenom s predimkom Nagrobnik PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin je delo Antonia del Pollaiuola 322 {B} Pollaiuolov tudi Pollaiolov Portugueskin; portugueški {O} ednina: im. Pollaiuolo tudi Pollaiolo, rod. {O} ednina: im. Portuguesa, rod. Portuguese, daj. Pollaiuola tudi Pollaiola, daj. Pollaiuolu tudi Pollaiolu, Portuguesi, tož. Portugueso, mest. pri Portuguesi, or. s tož. Pollaiuola tudi Pollaiola, mest. pri Pollaiuolu tudi Portugueso pri Pollaiolu, or. s Pollaiuolom tudi s Pollaiolom; StatuS: Predlog dvojina: im. Pollaiuola tudi Pollaiola, rod. Pollaiuolov PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) tudi Pollaiolov, daj. Pollaiuoloma tudi Pollaioloma, enot; Španščina tož. Pollaiuola tudi Pollaiola, mest. pri Pollaiuolih tudi pri Pollaiolih, or. s Pollaiuoloma tudi s Pollaioloma; Poutiainen1 -a [pôu̯tijajnen, rod. pôu̯tijajnena] m; množina: im. Pollaiuoli tudi Pollaioli, rod. Pollaiuolov ime bitja, osebno ime tudi Pollaiolov, daj. Pollaiuolom tudi Pollaiolom, tož. |finski priimek|: koncert Arija Poutiainena Pollaiuole tudi Pollaiole, mest. pri Pollaiuolih tudi pri {B} Poutiainenov Pollaiolih, or. s Pollaiuoli tudi s Pollaioli {O} ednina: im. Poutiainen, rod. Poutiainena, daj. StatuS: Predlog Poutiainenu, tož. Poutiainena, mest. pri Poutiainenu, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); or. s Poutiainenom; dvojina: im. Poutiainena, rod. Italijanščina Poutiainenov, daj. Poutiainenoma, tož. Poutiainena, mest. pri Poutiainenih, or. s Poutiainenoma; množina: poloneza -e [polonéza, rod. polonéze] ž im. Poutiaineni, rod. Poutiainenov, daj. Poutiainenom, v poljskem okolju |ples|: Zaplesali so polonezo; |glasba tož. Poutiainene, mest. pri Poutiainenih, or. s za ta ples|: Pianistka je izvajale Chopinove poloneze Poutiaineni in mazurke StatuS: Predlog {O} ednina: im. poloneza, rod. poloneze, daj. polonezi, PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) tož. polonezo, mest. pri polonezi, or. s polonezo; dvojina: im. polonezi, rod. polonez, daj. polonezama, Poutiainen2 -- [pôu̯tijajnen, rod. pôu̯tijajnen] ž; ime tož. polonezi, mest. pri polonezah, or. s polonezama; bitja, osebno ime množina: im. poloneze, rod. polonez, daj. polonezam, |finski priimek|: navadno ob ženskem imenu ali tož. poloneze, mest. pri polonezah, or. s polonezami samostalniku v vlogi poklicnega, vljudnostnega, akademskega StatuS: Predlog naziva zmaga smučarke Tanje Poutianen PravoPiSna kategorija: Poljščina {O} ednina: im. Poutianen, rod. Poutianen, daj. Poutianen, tož. Poutianen, mest. pri Poutianen, or. s Ponická -e [pónicka, rod. pónicke] ž; ime bitja, osebno Poutianen; dvojina: im. Poutianen, rod. Poutianen, ime daj. Poutianen, tož. Poutianen, mest. pri Poutianen, or. |priimek|; |slovaška pisateljica|: Leta 1989 so s Poutianen; množina: im. Poutianen, rod. Poutianen, Ponicko zaprli zaradi državljanske nepokorščine; za daj. Poutianen, tož. Poutianen, mest. pri Poutianen, or. s izražanje svojine disidentstvo Hane Ponicke Poutianen {O} ednina: im. Ponická, rod. Ponicke, daj. Ponicki, StatuS: Predlog tož. Ponicko, mest. pri Ponicki, or. s Ponicko; dvojina: PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) im. Ponicki, rod. Ponickih, daj. Ponickima, tož. Ponicki, mest. pri Ponickih, or. s Ponickima; množina: Poutiainenov -a -o [pôu̯tijajneno, ž. im. Ponicke, rod. Ponickih, daj. Ponickim, tož. Ponicke, pôu̯tijajnenova, s. pôu̯tijajnenovo] prid. mest. pri Ponickih, or. s Ponickimi Poutiainenova violina (< Poutiainen1) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. Poutiainenov, rod. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Poutiainenovega, daj. Poutiainenovemu, tož. Poutiainenov (živostno Poutiainenovega), mest. Portuguesa -e [pọrtugésa, rod. pọrtugése] ž; pri Poutiainenovem, or. s Poutiainenovim; zemljepisno ime dvojina: im. Poutiainenova, rod. Poutiainenovih, |zvezna država v Venezueli|: Glavno gospodarska daj. Poutiainenovima, tož. Poutiainenova, mest. dejavnost v Portuguesi je kmetijstvo; kot prilastek, v pri Poutiainenovih, or. s Poutiainenovima; imenovalniku glavno mesto zvezne države Portuguesa množina: im. Poutiainenovi, rod. Poutiainenovih, Kje? v Portuguesi daj. Poutiainenovim, tož. Poutiainenove, mest. pri Od kod? iz Portuguese Poutiainenovih, or. s Poutiainenovimi Kam? v Portugueso ženski: ednina: im. Poutiainenova, rod. {B} Portuguesec, Portugueska; Portuguesčev, Poutiainenove, daj. Poutiainenovi, tož. Poutiainenovo, 323 mest. pri Poutiainenovi, or. s Poutiainenovo; redko Pozzevih, daj. Pozzovim redko Pozzevim, tož. dvojina: im. Poutiainenovi, rod. Poutiainenovih, Pozzove redko Pozzeve, mest. pri Pozzovih redko pri daj. Poutiainenovima, tož. Poutiainenovi, mest. Pozzevih, or. s Pozzovimi redko s Pozzevimi pri Poutiainenovih, or. s Poutiainenovima; ženski: ednina: im. Pozzova redko Pozzeva, rod. množina: im. Poutiainenove, rod. Poutiainenovih, Pozzove redko Pozzeve, daj. Pozzovi redko Pozzevi, daj. Poutiainenovim, tož. Poutiainenove, mest. pri tož. Pozzovo redko Pozzevo, mest. pri Pozzovi redko pri Poutiainenovih, or. s Poutiainenovimi Pozzevi, or. s Pozzovo redko s Pozzevo; dvojina: im. srednji: ednina: im. Poutiainenovo, rod. Pozzovi redko Pozzevi, rod. Pozzovih redko Pozzevih, Poutiainenovega, daj. Poutiainenovemu, tož. daj. Pozzovima redko Pozzevima, tož. Pozzovi redko Poutiainenovo, mest. pri Poutiainenovem, or. Pozzevi, mest. pri Pozzovih redko pri Pozzevih, s Poutiainenovim; dvojina: im. Poutiainenovi, or. s Pozzovima redko s Pozzevima; množina: im. rod. Poutiainenovih, daj. Poutiainenovima, tož. Pozzove redko Pozzeve, rod. Pozzovih redko Pozzevih, Poutiainenovi, mest. pri Poutiainenovih, or. s daj. Pozzovim redko Pozzevim, tož. Pozzove redko Poutiainenovima; množina: im. Poutiainenova, Pozzeve, mest. pri Pozzovih redko pri Pozzevih, or. s rod. Poutiainenovih, daj. Poutiainenovim, tož. Pozzovimi redko s Pozzevimi Poutiainenova, mest. pri Poutiainenovih, or. s srednji: ednina: im. Pozzovo redko Pozzevo, rod. Poutiainenovimi Pozzovega redko Pozzevega, daj. Pozzovemu redko StatuS: Predlog Pozzevemu, tož. Pozzovo redko Pozzevo, mest. pri PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Pozzovem redko pri Pozzevem, or. s Pozzovim redko s Pozzevim; dvojina: im. Pozzovi redko Pozzevi, Poznanj -a [póznan’, rod. póznanja] m; zemljepisno rod. Pozzovih redko Pozzevih, daj. Pozzovima redko ime Pozzevima, tož. Pozzovi redko Pozzevi, mest. pri |kraj na Poljskem|: opera v Poznanju; kot prilastek, v Pozzovih redko pri Pozzevih, or. s Pozzovima redko imenovalniku staro mestno jedro mesta Poznanj; ◎ pol. s Pozzevima; množina: im. Pozzova redko Pozzeva, Poznań rod. Pozzovih redko Pozzevih, daj. Pozzovim redko Kje? v Poznanju Pozzevim, tož. Pozzova redko Pozzeva, mest. pri Od kod? iz Poznanja Pozzovih redko pri Pozzevih, or. s Pozzovimi redko s Kam? v Poznanj Pozzevimi {B} Poznanjčan, Poznanjčanka; Poznanjčanov, StatuS: Predlog Poznanjčankin; poznanjski PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {O} ednina: im. Poznanj, rod. Poznanja, daj. Poznanju, tož. Poznanj, mest. pri Poznanju, or. s Poznanjem Pozzuoli -ja [pocóli, rod. pocólija] m; zemljepisno {I} ednina: im. [póznanʼ], rod. [póznanja], daj. ime [póznanju], tož. [póznanʼ], mest. [pri póznanju], or. |kraj v Italiji|: Potovali smo s trajektom, ki vozi med [s‿póznanjem] Pozzuolijem in Ischio; kot prilastek, v imenovalniku StatuS: Predlog Otroška leta je preživela v vasici Pozzuoli v bližini PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Neaplja Kje? v Pozzuoliju Pozzev prid.; obširneje glej pri Pozzov Od kod? iz Pozzuolija Kam? v Pozzuoli Pozzov -a -o redko -a -o [póco, ž. pócova, s. pócovo {B} Pozzuolijec, Pozzuolijka; Pozzuolijčev, redko póce, ž. póceva, s. pócevo] prid. Pozzuolijkin; pozzuolijski Pozzovi/Pozzevi načrti (< Pozzo) {O} ednina: im. Pozzuoli, rod. Pozzuolija, daj. {O} moški: Pozzuoliju, ednina: im. Pozzov redko Pozzev, rod. tož. Pozzuoli, mest. pri Pozzuoliju, or. s Pozzovega redko Pozzevega, daj. Pozzovemu redko Pozzuolijem Pozzevemu, tož. Pozzov redko Pozzev (živostno {I} ednina: im. [pocóli], rod. [pocólija], daj. Pozzovega redko Pozzevega), mest. pri Pozzovem [pocóliju], tož. [pocóli], mest. [pri pocóliju], or. redko pri Pozzevem, or. s Pozzovim redko s Pozzevim; [s‿pocólijem] dvojina: im. Pozzova redko Pozzeva, rod. Pozzovih StatuS: Predlog redko Pozzevih, daj. Pozzovima redko Pozzevima, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina tož. Pozzova redko Pozzeva, mest. pri Pozzovih redko pri Pozzevih, or. s Pozzovima redko s Pozzevima; Prašičji zaliv -ega -a [prašíčji zalí, rod. prašíčjega množina: im. Pozzovi redko Pozzevi, rod. Pozzovih zalíva] m; zemljepisno ime 324 |zaliv na južni obali Kube|: ameriško izkrcanje v {B} Přemyslov Prašičjem zalivu {O} ednina: im. Přemysl, rod. Přemysla, daj. invazija v Prašičjem zalivu |zgodovinski dogodek|: Přemyslu, tož. Přemysla, mest. pri Přemyslu, or. s Kubanski begunci so leta 1961 pod vodstvom Přemyslom; dvojina: im. Přemysla, rod. Přemyslov, Cie skušali izvesti invazijo v Prašičjem zalivu na daj. Přemysloma, tož. Přemysla, mest. pri Přemyslih, Kubi; Prašičji zaliv v prenesenem pomenu, tudi v množini or. s Přemysloma; množina: im. Přemysli, rod. |kraj neuspešne vojaške akcije, neuspešna vojaška Přemyslov, daj. Přemyslom, tož. Přemysle, mest. pri akcija sploh|: Pekre so postale slovenski Prašičji Přemyslih, or. s Přemysli zaliv; Nevmešavanje ZDA v evropske zadeve se je StatuS: Predlog sčasoma razširilo v vse Prašičje zalive tega sveta; ◎ PravoPiSne kategorije: Imena vladarskih in plemiških šp. Bahía de Cochinos rodbin; Češčina; Lastna imena (osebna, moška) Kje? v Prašičjem zalivu Od kod? iz Prašičjega zaliva Přerov -a [pšêro, rod. pšêrova] m; zemljepisno ime Kam? v Prašičji zaliv |kraj na Češkem|: renesančna arhitektura v Přerovu; {B} prašičjezalivski kot prilastek, v imenovalniku izkopanine mamutovih {O} ednina: im. Prašičji zaliv, rod. Prašičjega zaliva, kosti v mestu Přerov daj. Prašičjemu zalivu, tož. Prašičji zaliv, mest. pri Kje? v Přerovu Prašičjem zalivu, or. s Prašičjim zalivom; dvojina: im. Od kod? iz Přerova Prašičja zaliva, rod. Prašičjih zalivov, daj. Prašičjima Kam? v Přerov zalivoma, tož. Prašičje zalive, mest. pri Prašičjih {B} Přerovčan, Přerovčanka; Přerovčanov, zalivih, or. s Prašičjimi zalivi; množina: im. Prašičji Přerovčankin; přerovski zalivi, rod. Prašičjih zalivov, daj. Prašičjim zalivom, {O} ednina: im. Přerov, rod. Přerova, daj. Přerovu, tož. tož. Prašičje zalive, mest. pri Prašičjih zalivih, or. s Přerov, mest. pri Přerovu, or. s Přerovom Prašičjimi zalivi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Španščina prevc -a [préc, rod. préca] m Praznik kozjanskega jabolka -a ~ ~ [práznik v prenesenem pomenu |vrhunski smučarski skakalec|: V kozjánskega jáboka, rod. práznika kozjánskega skakalni šoli rastejo novi prevci; prim. Prevc jáboka] m; stvarno ime {B} prevčev |prireditev|: razstave Praznika kozjanskega jabolka; {O} ednina: im. prevc, rod. prevca, daj. prevcu, tož. Na Prazniku kozjanskega jabolka podelijo naziv prevca, mest. pri prevcu, or. s prevcem; dvojina: im. carjevič leta; kot prilastek, v imenovalniku razstavljavci prevca, rod. prevcev, daj. prevcema, tož. prevca, mest. na turistični prireditvi Praznik kozjanskega jabolka; pri prevcih, or. s prevcema; množina: im. prevci, rod. za vrstilnim števnikom z veliko začetnico program 23. prevcev, daj. prevcem, tož. prevce, mest. pri prevcih, Praznika kozjanskega jabolka; prim. kozjanski (< or. s prevci Kozjansko) {I} ednina: im. [préc], rod. [préca], daj. [précu], {O} množina: im. Praznik kozjanskega jabolka, tož. [préca], mest. [pri précu], or. [s‿précem]; rod. Praznika kozjanskega jabolka, daj. Prazniku dvojina: im. [préca], rod. [préce], daj. [précema], kozjanskega jabolka, tož. Praznik kozjanskega tož. [préca], mest. [pri précih], or. [s‿précema]; jabolka, mest. pri Prazniku kozjanskega jabolka, or. s množina: im. [préci], rod. [préce], daj. [précem], Praznikom kozjanskega jabolka tož. [préce], mest. [pri précih], or. [s‿préci] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice Přemysl -a [pšémisəl, rod. pšémisla] m; ime bitja, Prevc -a [préc, rod. préca] m; ime bitja, osebno ime osebno ime |slovenski priimek|: intervju s Petrom Prevcem; v |moško ime|: operna kariera Přemysla Kočija; množini kot prilastek, v imenovalniku Bratom Prevc so v |pripadnik češke dinastije|: nasilna smrt zadnjega Kranju pripravili sprejem; prim. prevc Přemysla; kot prilastek, v imenovalniku propad češke {B} Prevčev dinastije Přemysl; v množini Přemysli |češka dinastija|: {O} ednina: im. Prevc, rod. Prevca, daj. Prevcu, tož. Ozemlje Přemyslov je segalo tudi na področje Prevca, mest. pri Prevcu, or. s Prevcem; dvojina: im. današnje Avstrije Prevca, rod. Prevcev, daj. Prevcema, tož. Prevca, mest. 325 pri Prevcih, or. s Prevcema; množina: im. Prevci, rod. Primc -a [prímc, rod. prímca] m; ime bitja, osebno ime Prevcev, daj. Prevcem, tož. Prevce, mest. pri Prevcih, |slovenski priimek|: Zaposlil se je pri pleskarskem or. s Prevci mojstru Primcu; Pogovor z olimpijcem Igorjem {I} ednina: im. [préc], rod. [préca], daj. [précu], Primcem tož. [préca], mest. [pri précu], or. [s‿précem]; {B} Primčev dvojina: im. [préca], rod. [préce], daj. [précema], {O} ednina: im. Primc, rod. Primca, daj. Primcu, tož. tož. [préca], mest. [pri précih], or. [s‿précema]; Primca, mest. pri Primcu, or. s Primcem; dvojina: im. množina: im. [préci], rod. [préce], daj. [précem], Primca, rod. Primcev, daj. Primcema, tož. Primca, mest. tož. [préce], mest. [pri précih], or. [s‿préci] pri Primcih, or. s Primcema; množina: im. Primci, rod. StatuS: Predlog Primcev, daj. Primcem, tož. Primce, mest. pri Primcih, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) or. s Primci {I} ednina: im. [prímc], rod. [prímca], daj. [prímcu], Prevčev -a -o [préče, ž. préčeva, s. préčevo] tož. [prímca], mest. [pri prímcu], or. [s‿prímcem]; prid. dvojina: im. [prímca], rod. [prímce], daj. [prímcema], Prevčev polet; Prevčeva družina (< Prevc) tož. [prímca], mest. [pri prímcih], or. [s‿prímcema]; {O} moški: ednina: im. Prevčev, rod. Prevčevega, množina: im. [prímci], rod. [prímce], daj. [prímcem], daj. Prevčevemu, tož. Prevčev (živostno Prevčevega), tož. [prímce], mest. [pri prímcih], or. [s‿prímci] mest. pri Prevčevem, or. s Prevčevim; dvojina: StatuS: Predlog im. Prevčeva, rod. Prevčevih, daj. Prevčevima, tož. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Prevčeva, mest. pri Prevčevih, or. s Prevčevima; množina: im. Prevčevi, rod. Prevčevih, daj. Prevčevim, Primčev -a -o [prímče, ž. prímčeva, s. prímčevo] tož. Prevčeve, mest. pri Prevčevih, or. s Prevčevimi prid. ženski: ednina: im. Prevčeva, rod. Prevčeve, daj. Primčeva graščina (< Primc) Prevčevi, tož. Prevčevo, mest. pri Prevčevi, or. s {O} moški: ednina: im. Primčev, rod. Primčevega, Prevčevo; dvojina: im. Prevčevi, rod. Prevčevih, daj. daj. Primčevemu, tož. Primčev (živostno Primčevega), Prevčevima, tož. Prevčevi, mest. pri Prevčevih, or. s mest. pri Primčevem, or. s Primčevim; dvojina: im. Prevčevima; množina: im. Prevčeve, rod. Prevčevih, Primčeva, rod. Primčevih, daj. Primčevima, tož. daj. Prevčevim, tož. Prevčeve, mest. pri Prevčevih, or. s Primčeva, mest. pri Primčevih, or. s Primčevima; Prevčevimi množina: im. Primčevi, rod. Primčevih, daj. srednji: ednina: im. Prevčevo, rod. Prevčevega, daj. Primčevim, tož. Primčeve, mest. pri Primčevih, or. s Prevčevemu, tož. Prevčevo, mest. pri Prevčevem, or. Primčevimi s Prevčevim; dvojina: im. Prevčevi, rod. Prevčevih, ženski: ednina: im. Primčeva, rod. Primčeve, daj. daj. Prevčevima, tož. Prevčevi, mest. pri Prevčevih, or. Primčevi, tož. Primčevo, mest. pri Primčevi, or. s s Prevčevima; množina: im. Prevčeva, rod. Prevčevih, Primčevo; dvojina: im. Primčevi, rod. Primčevih, daj. daj. Prevčevim, tož. Prevčeva, mest. pri Prevčevih, or. s Primčevima, tož. Primčevi, mest. pri Primčevih, or. s Prevčevimi Primčevima; množina: im. Primčeve, rod. Primčevih, StatuS: Predlog daj. Primčevim, tož. Primčeve, mest. pri Primčevih, or. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) s Primčevimi srednji: ednina: im. Primčevo, rod. Primčevega, daj. Příbram -a [pšíbram, rod. pšíbrama] m; zemljepisno Primčevemu, tož. Primčevo, mest. pri Primčevem, or. ime s Primčevim; dvojina: im. Primčevi, rod. Primčevih, |kraj na Češkem|: steklarska industrija v okolici daj. Primčevima, tož. Primčevi, mest. pri Primčevih, or. Příbrama; kot prilastek, v imenovalniku rudarska tradicija s Primčevima; množina: im. Primčeva, rod. Primčevih, mesta Příbram daj. Primčevim, tož. Primčeva, mest. pri Primčevih, or. Kje? v Příbramu s Primčevimi Od kod? iz Příbrama StatuS: Predlog Kam? v Příbram PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {B} Příbramčan, Příbramčanka; Příbramčanov, Příbramčankin; příbramski Primic1 -a [prímic, rod. prímica] m; ime bitja, osebno {O} ednina: im. Příbram, rod. Příbrama, daj. Příbramu, ime tož. Příbram, mest. pri Příbramu, or. s Příbramom |priimek|; |slovenski razsvetljenec|: Janez Nepomuk StatuS: Predlog Primic je v Gradcu ustanovil Slovensko društvo; PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina korespondenca med Kopitarjem in Primicem 326 {B} Primičev Primičevih, or. s Primičevimi {O} ednina: im. Primic, rod. Primica, daj. Primicu, tož. srednji: ednina: im. Primičevo, rod. Primičevega, daj. Primica, mest. pri Primicu, or. s Primicem; dvojina: Primičevemu, tož. Primičevo, mest. pri Primičevem, im. Primica, rod. Primicev, daj. Primicema, tož. or. s Primičevim; dvojina: im. Primičevi, rod. Primica, mest. pri Primicih, or. s Primicema; množina: Primičevih, daj. Primičevima, tož. Primičevi, mest. im. Primici, rod. Primicev, daj. Primicem, tož. Primice, pri Primičevih, or. s Primičevima; množina: im. mest. pri Primicih, or. s Primici Primičeva, rod. Primičevih, daj. Primičevim, tož. {I} ednina: im. [prímic], rod. [prímica], daj. Primičeva, mest. pri Primičevih, or. s Primičevimi [prímicu], tož. [prímica], mest. [pri prímicu], or. StatuS: Predlog [s‿prímicem]; dvojina: im. [prímica], rod. [prímice], PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) daj. [prímicema], tož. [prímica], mest. [pri prímicih], or. [s‿prímicema]; množina: im. [prímici], rod. primorje -a [primórje, rod. primórja] s [prímice], daj. [prímicem], tož. [prímice], mest. [pri |svet pri morju|: podnebje primorja; Origano prímicih], or. [s‿prímici] uspeva predvsem v primorju in na otokih; Meja StatuS: Predlog med submediteranskim primorjem in celinsko PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) notranjostjo; prim. Črnogorsko primorje, Koprsko primorje, Slovensko primorje Primic2 -- [prímic, rod. prímic] ž; ime bitja, osebno ime {B} primorski |slovenski priimek|; |muza Franceta Prešerna|: {O} ednina: im. primorje, rod. primorja, daj. primorju, navadno ob ženskem imenu ali samostalniku v vlogi tož. primorje, mest. pri primorju, or. s primorjem; poklicnega, vljudnostnega, akademskega naziva portret meščanke Julije Primic; akrostih Juliji Primic dvojina: im. primorji, rod. primorij, daj. primorjema, {O} tož. primorji, mest. pri primorjih, or. s primorjema; ednina: im. Primic, rod. Primic, daj. Primic, tož. Primic, množina: im. primorja, rod. primorij, daj. primorjem, mest. pri Primic, or. s Primic; dvojina: im. Primic, tož. primorja, mest. pri primorjih, or. s primorji rod. Primic, daj. Primic, tož. Primic, mest. pri S Primic, tatuS: Predlog or. s Primic; množina: im. Primic, rod. Primic, daj. Primic, tož. Primic, mest. pri Primic, or. s Primic Prisega Horacijev -e ~ [priséga horácije, rod. StatuS: Predlog prisége horácije] ž; stvarno ime PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) |slikarsko delo|: »Prisega Horacijev« je delo Primičev francoskega slikarja Jacquesa-Louisa Davida; -a -o [prímiče, ž. prímičeva, s. naročilo »Prisege Horacijev«; prímičevo] kot prilastek, v prid. Primičeva pobuda za ustanovitev stolice slovenskega imenovalniku motivi na sliki »Prisega Horacijev« (< jezika v Gradcu; Primičevo literarno in preporodno Horacij) delo; Primičevo pismo Vodniku; portret Primičeve {O} ednina: im. Prisega Horacijev, rod. Prisege Julije Horacijev, daj. Prisegi Horacijev, tož. Prisego ustrezneje Julije Primic; Prešernov akrostih Horacijev, Primičevi Juliji mest. pri Prisegi Horacijev, or. s Prisego ustrezneje Juliji Primic (< Primic1) Horacijev n ormativno PojaSnilo: V preteklosti je bila pri tvorbi svojilnega pridevnika pogosta nepreglašena oblika, npr. pri Prešernu – StatuS: Predlog Primicova Julija. PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena {O} moški: ednina: im. Primičev, rod. Primičevega, daj. Primičevemu, tož. Primičev (živostno Provansa -e [provánsa, rod. provánse] ž; zemljepisno Primičevega), mest. pri Primičevem, or. s Primičevim; ime dvojina: im. Primičeva, rod. Primičevih, daj. |pokrajina v Franciji|: ljudske skladbe iz Provanse; Primičevima, tož. Primičeva, mest. pri Primičevih, polja sivke v Provansi; kot prilastek antična arhitektura or. s Primičevima; množina: im. Primičevi, rod. v pokrajini Provansi/Provansa; ◎ fr. Provence Primičevih, daj. Primičevim, tož. Primičeve, mest. pri Kje? v Provansi Primičevih, or. s Primičevimi Od kod? iz Provanse ženski: ednina: im. Primičeva, rod. Primičeve, daj. Kam? v Provanso Primičevi, tož. Primičevo, mest. pri Primičevi, or. s {B} Provansalec, Provansalka; Provansalčev, Primičevo; dvojina: im. Primičevi, rod. Primičevih, Provansalkin; provansalski daj. Primičevima, tož. Primičevi, mest. pri Primičevih, {O} ednina: im. Provansa, rod. Provanse, daj. or. s Primičevima; množina: im. Primičeve, rod. Provansi, tož. Provanso, mest. pri Provansi, or. s Primičevih, daj. Primičevim, tož. Primičeve, mest. pri Provanso 327 StatuS: Predlog Psihe -e [psíhe, rod. psíhe] ž; ime bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin |grška bajeslovna oseba|; ◎ gr. Ψυχή, prečrkovano Psyché; gl. Psiha provansalski -a -o [provansálski] prid. StatuS: Predlog provansalski jezik; lirika provansalskih trubadurjev; PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena polja provansalske sivke provansalska omaka |jed|: piščančji file v provansalski Pskovsko jezero -ega -a [pǝskôu̯sko jézero, rod. omaki (< Provansa) pǝskôu̯skega jézera] s; zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. provansalski, rod. |jezero v Estoniji|: obala Pskovskega jezera; otoki v provansalskega, daj. provansalskemu, tož. Pskovskem jezeru; ◎ est. Pihkva järv, rus. Псковское provansalski (živostno provansalskega), mest. pri озеро provansalskem, or. s provansalskim; dvojina: im. {B} pskovskojezerski provansalska, rod. provansalskih, daj. provansalskima, {O} ednina: im. Pskovsko jezero, rod. Pskovskega tož. provansalska, mest. pri provansalskih, or. s jezera, daj. Pskovskemu jezeru, tož. Pskovsko jezero, provansalskima; množina: im. provansalski, rod. mest. pri Pskovskem jezeru, or. s Pskovskim jezerom provansalskih, daj. provansalskim, tož. provansalske, StatuS: Predlog mest. pri provansalskih, or. s provansalskimi PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena voda ženski: ednina: im. provansalska, rod. provansalske, daj. provansalski, tož. provansalsko, mest. pri Ptujske toplice -ih toplic [ptújske toplíce, rod. provansalski, or. s provansalsko; dvojina: im. ptújskih toplíc] ž mn.; zemljepisno ime provansalski, rod. provansalskih, daj. provansalskima, |staro ime za Terme Ptuj|: kopanje v Ptujskih tož. provansalski, mest. pri provansalskih, or. s toplicah; bazeni Ptujskih toplic; prim. Terme Ptuj provansalskima; množina: im. provansalske, rod. Kje? v Ptujskih toplicah provansalskih, daj. provansalskim, tož. provansalske, Od kod? iz Ptujskih toplic mest. pri provansalskih, or. s provansalskimi Kam? v Ptujske toplice srednji: ednina: im. provansalsko, rod. {O} množina: im. Ptujske toplice, rod. Ptujskih toplic, provansalskega, daj. provansalskemu, tož. daj. Ptujskim toplicam, tož. Ptujske toplice, mest. pri provansalsko, mest. pri provansalskem, or. s Ptujskih toplicah, or. s Ptujskimi toplicami provansalskim; dvojina: im. provansalski, rod. StatuS: Predlog provansalskih, daj. provansalskima, tož. provansalski, PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb mest. pri provansalskih, or. s provansalskima; množina: im. provansalska, rod. provansalskih, Púchov -a [púho, rod. púhova] m; zemljepisno ime daj. provansalskim, tož. provansalska, mest. pri |kraj na Slovaškem|: industrija v Púchovu; provansalskih, kot or. s provansalskimi prilastek, v imenovalniku nogometna tradicija mesta StatuS: Predlog Púchov PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen držav, celin, Kje? v Púchovu pokrajin, otokov); Poimenovanja bolezni, iger, jedi Od kod? iz Púchova Kam? v Púchov Przemyśl -a [pšémišəl, rod. pšémišla] m; zemljepisno {B} Púchovčan, Púchovčanka; Púchovčanov, ime Púchovčankin; púchovski |kraj na Poljskem|: grad v Przemyślu; kot prilastek, v {O} ednina: im. Púchov, rod. Púchova, daj. Púchovu, imenovalniku katedrala v mestu Przemyśl tož. Púchov, mest. pri Púchovu, or. s Púchovom Kje? v Przemyślu {I} ednina: im. [púho], rod. [púhova], daj. [púhovu], Od kod? iz Przemyśla tož. [púho], mest. [pri púhovu], or. [s‿púhovom] Kam? v Przemyśl StatuS: Predlog {B} Przemyślčan, Przemyślčanka; Przemyślčanov, PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev Przemyślčankin; przemyślski {O} ednina: im. Przemyśl, rod. Przemyśla, daj. Pudzianowski -ega [pudžanôski, Przemyślu, rod. tož. Przemyśl, mest. pri Przemyślu, or. s pudžanôskega] Przemyślom m; ime bitja, osebno ime |poljski priimek|: Pogovarjal se je s Pudzianowskim; StatuS: Predlog za izražanje svojine zmaga Pudzianowskega PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina {O} ednina: im. Pudzianowski, rod. Pudzianowskega, daj. Pudzianowskemu, tož. Pudzianowskega, 328 mest. pri Pudzianowskem, or. s Pudzianowskim; Pyhäjärvi -ja [píhejervi, rod. píhejervija] m; dvojina: im. Pudzianowska, rod. Pudzianowskih, zemljepisno ime daj. Pudzianowskima, tož. Pudzianowska, mest. |ime več jezer na Finskem|: otoki v Pyhäjärviju; pri Pudzianowskih, or. s Pudzianowskima; drsanje na Pyhäjärviju; kot prilastek, v imenovalniku množina: im. Pudzianowski, rod. Pudzianowskih, ribolov na/v jezeru Pyhäjärvi daj. Pudzianowskim, tož. Pudzianowske, mest. pri {B} pyhäjärvijski Pudzianowskih, or. s Pudzianowskimi {O} ednina: im. Pyhäjärvi, rod. Pyhäjärvija, daj. StatuS: Predlog Pyhäjärviju, tož. Pyhäjärvi, mest. pri Pyhäjärviju, or. s PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Pyhäjärvijem {I} ednina: im. [píhejervi], rod. [píhejervija], daj. punkerka ž; obširneje glej pri pankerka [píhejerviju], tož. [píhejervi], mest. [pri píhejerviju], or. [s‿píhejervijem] punkovec m; obširneje glej pri pankovec StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena voda Püssi -ja [písi, rod. písija] m; zemljepisno ime |kraj v Estoniji|: pepelna gora v Püssiju; cestna Quagliev -a -o in Quagliov -a -o [kálje, ž. povezava s Püssijem káljeva, s. káljevo] prid. Kje? v Püssiju V letih od 2002 do 2006 so restavratorji obnovili Od kod? iz Püssija znamenite Quaglieve/Quagliove freske v ljubljanski Kam? v Püssi stolnici (< Quaglio) {B} Püssijčan, Püssijčanka; Püssijčanov, {O} moški: ednina: im. Quagliev in Quagliov, rod. Püssijčankin; püssijski Quaglievega in Quagliovega, daj. (k/h) Quaglievemu {O} ednina: im. Püssi, rod. Püssija, daj. Püssiju, tož. in (k/h) Quagliovemu, tož. Quagliev in Quagliov Püssi, mest. pri Püssiju, or. s Püssijem (živostno Quaglievega in Quagliovega), mest. pri {I} ednina: im. [písi], rod. [písija], daj. [písiju], tož. Quaglievem in pri Quagliovem, or. s/z Quaglievim [písi], mest. [pri písiju], or. [s‿písijem] in s/z Quagliovim; dvojina: im. Quaglieva in StatuS: Predlog Quagliova, rod. Quaglievih in Quagliovih, daj. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev (k/h) Quaglievima in (k/h) Quagliovima, tož. Quaglieva in Quagliova, mest. pri Quaglievih in pri Puzo -a [púco, rod. púca] m; ime bitja, osebno ime Quagliovih, or. s/z Quaglievima in s/z Quagliovima; |italijanski priimek|: Po dolgem času se je spet srečal množina: im. Quaglievi in Quagliovi, rod. Quaglievih s Puzom/Puzem; |ameriški pisatelj italijanskega in Quagliovih, daj. (k/h) Quaglievim in (k/h) rodu|: scenarij Maria Puza Quagliovim, tož. Quaglieve in Quagliove, mest. pri {B} Puzov redko Puzev Quaglievih in pri Quagliovih, or. s/z Quaglievimi in {O} ednina: im. Puzo, rod. Puza, daj. Puzu, tož. Puza, s/z Quagliovimi mest. pri Puzu, or. s Puzom redko s Puzem; dvojina: ženski: ednina: im. Quaglieva in Quagliova, rod. im. Puza, rod. Puzov redko Puzev, daj. Puzoma redko Quaglieve in Quagliove, daj. (k/h) Quaglievi in (k/h) Puzema, tož. Puza, mest. pri Puzih, or. s Puzoma redko Quagliovi, tož. Quaglievo in Quagliovo, mest. pri s Puzema; množina: im. Puzi, rod. Puzov redko Puzev, Quaglievi in pri Quagliovi, or. s/z Quaglievo in s/z daj. Puzom redko Puzem, tož. Puze, mest. pri Puzih, or. Quagliovo; dvojina: im. Quaglievi in Quagliovi, rod. s Puzi Quaglievih in Quagliovih, daj. (k/h) Quaglievima in {I} ednina: im. [púco], rod. [púca], daj. [púcu], (k/h) Quagliovima, tož. Quaglievi in Quagliovi, mest. tož. [púca], mest. [pri púcu], or. [s‿púcom] redko pri Quaglievih in pri Quagliovih, or. s/z Quaglievima [s‿púcem]; dvojina: im. [púca], rod. [púco] redko in s/z Quagliovima; množina: im. Quaglieve in [púce], daj. [púcoma] redko [púcema], tož. [púca], Quagliove, rod. Quaglievih in Quagliovih, daj. (k/h) mest. [pri púcih], or. [s‿púcoma] redko [s‿púcema]; Quaglievim in (k/h) Quagliovim, tož. Quaglieve in množina: im. [púci], rod. [púco] redko [púce], daj. Quagliove, mest. pri Quaglievih in pri Quagliovih, or. [púcom] redko [púcem], tož. [púce], mest. [pri púcih], s/z Quaglievimi in s/z Quagliovimi or. [s‿púci] srednji: ednina: im. Quaglievo in Quagliovo, rod. StatuS: Predlog Quaglievega in Quagliovega, daj. (k/h) Quaglievemu PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); in (k/h) Quagliovemu, tož. Quaglievo in Quagliovo, Italijanščina mest. pri Quaglievem in pri Quagliovem, or. s/z Quaglievim in s/z Quagliovim; dvojina: im. Quaglievi 329 in Quagliovi, rod. Quaglievih in Quagliovih, daj. [(h‿)káljema], tož. [kálja], mest. [pri káljih], or. (k/h) Quaglievima in (k/h) Quagliovima, tož. [s‿káljema]; množina: im. [kálji], rod. [kálje], Quaglievi in Quagliovi, mest. pri Quaglievih in pri daj. [(h‿)káljem], tož. [kálje], mest. [pri káljih], or. Quagliovih, or. s/z Quaglievima in s/z Quagliovima; [s‿kálji] množina: im. Quaglieva in Quagliova, rod. Quaglievih StatuS: Predlog in Quagliovih, daj. (k/h) Quaglievim in (k/h) PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Quagliovim, tož. Quaglieva in Quagliova, mest. pri Italijanščina Quaglievih in pri Quagliovih, or. s/z Quaglievimi in s/z Quagliovimi Quagliov prid.; obširneje glej pri Quagliev {I} moški: ednina: im. [kálje], rod. [káljevega], daj. [(h‿)káljevemu], tož. [kálje] (živostno Quasimodov -a -o [kvazímodo, ž. kvazímodova, [káljevega]), mest. [pri káljevem], or. s. kvazímodovo in kazímodo, ž. kazímodova, s. [s‿káljevim]; dvojina: im. [káljeva], rod. kazímodovo] prid. [káljevih], daj. [(h‿)káljevima], tož. [káljeva], |nanašajoč se na italijansko ime|: Dekle se pred mest. [pri káljevih], or. [s‿káljevima]; množina: im. preganjalci zateče v Quasimodov zvonik; |nanašajoč [káljevi], rod. [káljevih], daj. [(h‿)káljevim], tož. se na italijanskega pesnika|: Pogosto sem se [káljeve], mest. [pri káljevih], or. [s‿káljevimi] spomnila Quasimodovih verzov (< Quasimodo) ženski: ednina: im. [káljeva], rod. [káljeve], daj. {O} moški: ednina: im. Quasimodov, rod. [(h‿)káljevi], tož. [káljevo], mest. [pri káljevi], Quasimodovega, daj. (k/h) Quasimodovemu, tož. or. [s‿káljevo]; dvojina: im. [káljevi], rod. Quasimodov (živostno Quasimodovega), mest. pri [káljevih], daj. [(h‿)káljevima], tož. [káljevi], Quasimodovem, or. s/z Quasimodovim; dvojina: mest. [pri káljevih], or. [s‿káljevima]; množina: im. im. Quasimodova, rod. Quasimodovih, daj. (k/h) [káljeve], rod. [káljevih], daj. [(h‿)káljevim], tož. Quasimodovima, tož. Quasimodova, mest. pri [káljeve], mest. [pri káljevih], or. [s‿káljevimi] Quasimodovih, or. s/z Quasimodovima; množina: srednji: ednina: im. [káljevo], rod. [káljevega], im. Quasimodovi, rod. Quasimodovih, daj. (k/h) daj. [(h‿)káljevemu], tož. [káljevo], mest. [pri Quasimodovim, tož. Quasimodove, mest. pri káljevem], or. [s‿káljevim]; dvojina: im. [káljevi], Quasimodovih, or. s/z Quasimodovimi rod. [káljevih], daj. [(h‿)káljevima], tož. [káljevi], ženski: ednina: im. Quasimodova, rod. Quasimodove, mest. [pri káljevih], or. [s‿káljevima]; množina: im. daj. (k/h) Quasimodovi, tož. Quasimodovo, mest. [káljeva], rod. [káljevih], daj. [(h‿)káljevim], tož. pri Quasimodovi, or. s/z Quasimodovo; dvojina: [káljeva], mest. [pri káljevih], or. [s‿káljevimi] im. Quasimodovi, rod. Quasimodovih, daj. (k/h) StatuS: Predlog Quasimodovima, tož. Quasimodovi, mest. pri PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Quasimodovih, or. s/z Quasimodovima; množina: im. Quasimodove, rod. Quasimodovih, daj. (k/h) Quaglio -a [káljo, rod. kálja] m; ime bitja, osebno ime Quasimodovim, tož. Quasimodove, mest. pri |priimek|; |italijanski slikar|: Zbiral je gradivo o Quasimodovih, or. s/z Quasimodovimi baročnem slikarju Giuliu Quagliu; v prenesenem srednji: ednina: im. Quasimodovo, rod. pomenu |Quaglieva/Quagliova dela|: S Quagliem/ Quasimodovega, daj. (k/h) Quasimodovemu, tož. Quagliom se je seznanil prek fresk v stolnici in Quasimodovo, mest. pri Quasimodovem, or. s/z Semeniški knjižnici v Ljubljani Quasimodovim; dvojina: im. Quasimodovi, rod. {B} Quagliev in Quagliov Quasimodovih, daj. (k/h) Quasimodovima, tož. {O} ednina: im. Quaglio, rod. Quaglia, daj. (k/h) Quasimodovi, mest. pri Quasimodovih, or. s/z Quagliu, tož. Quaglia, mest. pri Quagliu, or. s/z Quasimodovima; množina: im. Quasimodova, Quagliem in s/z Quagliom; dvojina: im. Quaglia, rod. rod. Quasimodovih, daj. (k/h) Quasimodovim, tož. Quagliev in Quagliov, daj. (k/h) Quagliema in (k/h) Quasimodova, mest. pri Quasimodovih, or. s/z Quaglioma, tož. Quaglia, mest. pri Quagliih, or. s/z Quasimodovimi Quagliema in s/z Quaglioma; množina: im. Quaglii, {I} moški: ednina: im. [kvazímodo] in rod. Quagliev in Quagliov, daj. (k/h) Quagliem in (k/h) [kazímodo], rod. [kvazímodovega] in Quagliom, tož. Quaglie, mest. pri Quagliih, or. s/z [kazímodovega], daj. [(h‿)kvazímodovemu] in [(h‿) Quaglii kazímodovemu], tož. [kvazímodo] in [kazímodo] {I} ednina: im. [káljo], rod. [kálja], daj. [(h‿) (živostno [kvazímodovega] in [kazímodovega]), kálju], tož. [kálja], mest. [pri kálju], or. mest. [pri kvazímodovem] in [pri kazímodovem], [s‿káljem]; dvojina: im. [kálja], rod. [kálje], daj. or. [s‿kvazímodovim] in [s‿kazímodovim]; 330 dvojina: im. [kvazímodova] in [kazímodova], Queensland -a [kvínslent, rod. kvínslenda] m; rod. [kvazímodovih] in [kazímodovih], daj. [(h‿) zemljepisno ime kvazímodovima] in [(h‿)kazímodovima], |zvezna država v Avstraliji|: tropski del Queenslanda; tož. [kvazímodova] in [kazímodova], mest. reforma šolstva v Queenslandu; kot prilastek, v [pri kvazímodovih] in [pri kazímodovih], or. imenovalniku poplave v avstralski zvezni državi [s‿kvazímodovima] in [s‿kazímodovima]; Queensland množina: im. [kvazímodovi] in [kazímodovi], Kje? v Queenslandu rod. [kvazímodovih] in [kazímodovih], daj. Od kod? iz Queenslanda [(h‿)kvazímodovim] in [(h‿)kazímodovim], Kam? v Queensland tož. [kvazímodove] in [kazímodove], mest. {B} Queenslandčan, Queenslandčanka; [pri kvazímodovih] in [pri kazímodovih], or. Queenslandčanov, Queenslandčankin; queenslandski [s‿kvazímodovimi] in [s‿kazímodovimi] {O} ednina: im. Queensland, rod. Queenslanda, ženski: ednina: im. [kvazímodova] in [kazímodova], daj. (k/h) Queenslandu, tož. Queensland, mest. pri rod. [kvazímodove] in [kazímodove], daj. Queenslandu, or. s/z Queenslandom [(h‿)kvazímodovi] in [(h‿)kazímodovi], {I} ednina: im. [kvínslent], rod. [kvínslenda], tož. [kvazímodovo] in [kazímodovo], mest. daj. [(h‿)kvínslendu], tož. [kvínslend], mest. [pri [pri kvazímodovi] in [pri kazímodovi], or. kvínslendu], or. [s‿kvínslendom] [s‿kvazímodovo] in [s‿kazímodovo]; dvojina: im. StatuS: Predlog [kvazímodovi] in [kazímodovi], rod. [kvazímodovih] PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) in [kazímodovih], daj. [(h‿)kvazímodovima] enot in [(h‿)kazímodovima], tož. [kvazímodovi] in [kazímodovi], mest. [pri kvazímodovih] in queenslandski -a -o [kvínslentski] prid. [pri kazímodovih], or. [s‿kvazímodovima] in poslanci queenslandskega parlamenta; queenslandski [s‿kazímodovima]; množina: im. [kvazímodove] otoki (< Queensland) in [kazímodove], rod. [kvazímodovih] in {O} moški: ednina: im. queenslandski, rod. [kazímodovih], daj. [(h‿)kvazímodovim] in queenslandskega, daj. (k/h) queenslandskemu, tož. [(h‿)kazímodovim], tož. [kvazímodove] in queenslandski (živostno queenslandskega), mest. pri [kazímodove], mest. [pri kvazímodovih] in queenslandskem, or. s/z queenslandskim; dvojina: [pri kazímodovih], or. [s‿kvazímodovimi] in im. queenslandska, rod. queenslandskih, daj. (k/h) [s‿kazímodovimi] queenslandskima, tož. queenslandska, mest. pri srednji: ednina: im. [kvazímodovo] in queenslandskih, or. s/z queenslandskima; množina: [kazímodovo], rod. [kvazímodovega] in im. queenslandski, rod. queenslandskih, daj. (k/h) [kazímodovega], daj. [(h‿)kvazímodovemu] queenslandskim, tož. queenslandske, mest. pri in [(h‿)kazímodovemu], tož. [kvazímodovo] queenslandskih, or. s/z queenslandskimi in [kazímodovo], mest. [pri kvazímodovem] in ženski: ednina: im. queenslandska, rod. [pri kazímodovem], or. [s‿kvazímodovim] in queenslandske, daj. (k/h) queenslandski, tož. [s‿kazímodovim]; dvojina: im. [kvazímodovi] queenslandsko, mest. pri queenslandski, or. s/z in [kazímodovi], rod. [kvazímodovih] in queenslandsko; dvojina: im. queenslandski, rod. [kazímodovih], daj. [(h‿)kvazímodovima] queenslandskih, daj. (k/h) queenslandskima, tož. in [(h‿)kazímodovima], tož. [kvazímodovi] queenslandski, mest. pri queenslandskih, or. s/z in [kazímodovi], mest. [pri kvazímodovih] in queenslandskima; množina: im. queenslandske, [pri kazímodovih], or. [s‿kvazímodovima] in rod. queenslandskih, daj. (k/h) queenslandskim, tož. [s‿kazímodovima]; množina: im. [kvazímodova] queenslandske, mest. pri queenslandskih, or. s/z in [kazímodova], rod. [kvazímodovih] in queenslandskimi [kazímodovih], daj. [(h‿)kvazímodovim] in srednji: ednina: im. queenslandsko, rod. [(h‿)kazímodovim], tož. [kvazímodova] in queenslandskega, daj. (k/h) queenslandskemu, tož. [kazímodova], mest. [pri kvazímodovih] in queenslandsko, mest. pri queenslandskem, or. s/z [pri kazímodovih], or. [s‿kvazímodovimi] in queenslandskim; dvojina: im. queenslandski, rod. [s‿kazímodovimi] queenslandskih, daj. (k/h) queenslandskima, tož. StatuS: Predlog queenslandski, mest. pri queenslandskih, or. s/z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) queenslandskima; množina: im. queenslandska, rod. queenslandskih, daj. (k/h) queenslandskim, tož. queenslandska, mest. pri queenslandskih, or. s/z 331 queenslandskimi queluškem, or. s/z queluškim; dvojina: im. queluški, {I} moški: ednina: im. [kvínslentski], rod. rod. queluških, daj. (k/h) queluškima, tož. queluški, [kvínslentskega], daj. [(h‿)kvínslentskemu], tož. mest. pri queluških, or. s/z queluškima; množina: im. [kvínslentski] (živostno [kvínslentskega]), mest. [pri queluška, rod. queluških, daj. (k/h) queluškim, tož. kvínslentskem], or. [s‿kvínslentskim]; dvojina: queluška, mest. pri queluških, or. s/z queluškimi im. [kvínslentska], rod. [kvínslentskih], daj. [(h‿) {I} moški: ednina: im. [kelúški], rod. [kelúškega], daj. kvínslentskima], tož. [kvínslentska], mest. [pri [(h‿)kelúškemu], tož. [kelúški] (živostno [kelúškega]), kvínslentskih], or. [s‿kvínslentskima]; množina: mest. [pri kelúškem], or. [s‿kelúškim]; dvojina: im. im. [kvínslentski], rod. [kvínslentskih], daj. [(h‿) [kelúška], rod. [kelúških], daj. [(h‿)kelúškima], tož. kvínslentskim], tož. [kvínslentske], mest. [pri [kelúška], mest. [pri kelúških], or. [s‿kelúškima]; kvínslentskih], or. [s‿kvínslentskimi] množina: im. [kelúški], rod. [kelúških], daj. [(h‿) ženski: ednina: im. [kvínslentska], rod. [kvínslentske], kelúškim], tož. [kelúške], mest. [pri kelúških], or. daj. [(h‿)kvínslentski], tož. [kvínslentsko], mest. [s‿kelúškimi] [pri kvínslentski], or. [s‿kvínslentsko]; dvojina: ženski: ednina: im. [kelúška], rod. [kelúške], daj. im. [kvínslentski], rod. [kvínslentskih], daj. [(h‿) [(h‿)kelúški], tož. [kelúško], mest. [pri kelúški], or. kvínslentskima], tož. [kvínslentski], mest. [pri [s‿kelúško]; dvojina: im. [kelúški], rod. [kelúških], kvínslentskih], or. [s‿kvínslentskima]; množina: daj. [(h‿)kelúškima], tož. [kelúški], mest. [pri im. [kvínslentske], rod. [kvínslentskih], daj. [(h‿) kelúških], or. [s‿kelúškima]; množina: im. [kelúške], kvínslentskim], tož. [kvínslentske], mest. [pri rod. [kelúških], daj. [(h‿)kelúškim], tož. [kelúške], kvínslentskih], or. [s‿kvínslentskimi] mest. [pri kelúških], or. [s‿kelúškimi] srednji: ednina: im. [kvínslentsko], rod. srednji: ednina: im. [kelúško], rod. [kelúškega], [kvínslentskega], daj. [(h‿)kvínslentskemu], daj. [(h‿)kelúškemu], tož. [kelúško], mest. [pri tož. [kvínslentsko], mest. [pri kvínslentskem], or. kelúškem], or. [s‿kelúškim]; dvojina: im. [kelúški], [s‿kvínslentskim]; dvojina: im. [kvínslentski], rod. [kelúških], daj. [(h‿)kelúškima], tož. [kelúški], rod. [kvínslentskih], daj. [(h‿)kvínslentskima], mest. [pri kelúških], or. [s‿kelúškima]; množina: im. tož. [kvínslentski], mest. [pri kvínslentskih], or. [kelúška], rod. [kelúških], daj. [(h‿)kelúškim], tož. [s‿kvínslentskima]; množina: im. [kvínslentska], [kelúška], mest. [pri kelúških], or. [s‿kelúškimi] rod. [kvínslentskih], daj. [(h‿)kvínslentskim], StatuS: Predlog tož. [kvínslentska], mest. [pri kvínslentskih], or. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih [s‿kvínslentskimi] naselbinskih/krajevnih imen) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Queluz -a [kelúš, rod. kelúša] m; zemljepisno ime pokrajin, otokov) |kraj na Portugalskem|: palača v Queluzu; podzemna železnica med Queluzem in Lizbono queluški -a -o [kelúški] prid. Kje? v Queluzu queluški parki; ogled queluške palače (< Queluz) Od kod? iz Queluza {O} moški: ednina: im. queluški, rod. queluškega, daj. Kam? v Queluz (k/h) queluškemu, tož. queluški (živostno queluškega), {B} Quelušan, Quelušanka; Quelušan, Quelušankin; mest. pri queluškem, or. s/z queluškim; dvojina: im. queluški queluška, rod. queluških, daj. (k/h) queluškima, tož. {O} ednina: im. Queluz, rod. Queluza, daj. (k/h) queluška, mest. pri queluških, or. s/z queluškima; Queluzu, tož. Queluz, mest. pri Queluzu, or. s/z množina: im. queluški, rod. queluških, daj. (k/h) Queluzem queluškim, tož. queluške, mest. pri queluških, or. s/z {I} ednina: im. [kelúš], rod. [kelúša], daj. [(h‿)kelúšu], queluškimi tož. [kelúš], mest. [pri kelúšu], or. [s‿kelúšem] ženski: ednina: im. queluška, rod. queluške, daj. (k/h) StatuS: Predlog queluški, tož. queluško, mest. pri queluški, or. s/z PravoPiSna kategorija: Imena krajev queluško; dvojina: im. queluški, rod. queluških, daj. (k/h) queluškima, tož. queluški, mest. pri queluških, Raciąż -a [ráčonš, rod. ráčonža] m; zemljepisno ime or. s/z queluškima; množina: im. queluške, rod. |kraj na Poljskem|: V okolici Raciąża so se začeli queluških, daj. (k/h) queluškim, tož. queluške, mest. pri naseljevati v 10. stoletju; kot prilastek, v imenovalniku queluških, or. s/z queluškimi železniško križišče v mestu Raciąż srednji: ednina: im. queluško, rod. queluškega, Kje? v Raciążu daj. (k/h) queluškemu, tož. queluško, mest. pri Od kod? iz Raciąża 332 Kam? v Raciąż Italijanščina {B} Raciążan, Raciążanka; Raciążanov, Raciążankin; raciąški Rai1 -a [ráj, rod. rája] m; stvarno ime {O} ednina: im. Raciąż, rod. Raciąża, daj. Raciążu, tož. |italijanska nacionalna radiotelevizija|: prenos Raciąż, mest. pri Raciążu, or. z Raciążem tekme na Raiu; kot prilastek, v imenovalniku komentator {I} ednina: im. [ráčonš], rod. [ráčonža], daj. [ráčonžu], televizijske hiše Rai (< RAI1, RAI2) tož. [ráčonš], mest. [pri ráčonžu], or. [z‿ráčonžem] {B} Raiev StatuS: Predlog {O} ednina: im. Rai, rod. Raia, daj. Raiu, tož. Rai, mest. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina pri Raiu, or. z Raiem; dvojina: im. Raia, rod. Raiev, daj. Raiema, tož. Raia, mest. pri Raiih, or. z Raiema; Radgona -e [rádgona, rod. rádgone] ž; zemljepisno ime množina: im. Raii, rod. Raiev, daj. Raiem, tož. Raie, |kraj na avstrijskem Štajerskem|: avstrijska Radgona; mest. pri Raiih, or. z Raii izviri tople in zdravilne vode v Radgoni; ◎ nem. Bad {I} ednina: im. [ráj], rod. [rája], daj. [ráju], tož. [ráj], Radkersburg; prim. Gornja Radgona mest. [pri ráju], or. [z‿rájem]; dvojina: im. [rája], Kje? v Radgoni rod. [ráje], daj. [rájema], tož. [rája], mest. [pri rájih], Od kod? iz Radgone or. [z‿rájema]; množina: im. [ráji], rod. [ráje], daj. Kam? v Radgono [rájem], tož. [ráje], mest. [pri rájih], or. [z‿ráji] {B} Radgončan, Radgončanka; Radgončanov, StatuS: Predlog Radgončankin; radgonski PravoPiSne kategorije: Stvarna lastna imena; Izkratična {O} ednina: im. Radgona, rod. Radgone, daj. Radgoni, imena in poimenovanja; Italijanščina tož. Radgono, mest. pri Radgoni, or. z Radgono StatuS: Predlog Rai2 -- [ráj, rod. ráj] ž; stvarno ime PravoPiSna kategorija: Imena krajev |italijanska nacionalna radiotelevizija|: prvi program italijanske Rai (< RAI1, RAI2) radgonski prid.; obširneje glej pri gornjeradgonski {O} ednina: im. Rai, rod. Rai, daj. Rai, tož. Rai, mest. pri Rai, or. z Rai; dvojina: im. Rai, rod. Rai, daj. Rai, Radgonsko-Kapelske gorice -ih goric tož. Rai, mest. pri Rai, or. z Rai; množina: im. Rai, rod. [rádgonsko-kápelske goríce, rod. rádgonsko- Rai, daj. Rai, tož. Rai, mest. pri Rai, or. z Rai kápelskih goríc] ž mn.; zemljepisno ime StatuS: Predlog |gričevje v Pomurju|: vinogradniki iz Radgonsko- PravoPiSne kategorije: Stvarna lastna imena; Izkratična Kapelskih goric; Kapela je hrib v Radgonsko- imena in poimenovanja; Italijanščina Kapelskih goricah; prim. radgonski, kapelski Kje? v Radgonsko-Kapelskih goricah RAI1 RAI-a tudi RAI -- [ráj, rod. rája tudi ráj] m; Od kod? iz Radgonsko-Kapelskih goric kratica Kam? v Radgonsko-Kapelske gorice |italijanska nacionalna radiotelevizija|: poročanje {O} množina: im. Radgonsko-Kapelske gorice, italijanskega RAI-a; kot prilastek, v imenovalniku rod. Radgonsko-Kapelskih goric, daj. Radgonsko- urednik slovenskih programov na italijanski Kapelskim goricam, tož. Radgonsko-Kapelske radioteleviziji RAI; ob števki navadno nesklonljivo gorice, mest. pri Radgonsko-Kapelskih goricah, or. z Oddajo lahko spremljate na italijanskem RAI 1; Radgonsko-Kapelskimi goricami ◎ it. Radiotelevisione Italiana, it. Radio Audizioni StatuS: Predlog Italiane PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij {B} RAI-ev {O} ednina: im. RAI, rod. RAI-a tudi RAI, daj. RAI-u Raffaello -a [rafaélo, rod. rafaéla] m; ime bitja, osebno tudi RAI, tož. RAI, mest. pri RAI-u tudi pri RAI, or. z ime RAI-em tudi z RAI; dvojina: im. RAI-a tudi RAI, rod. |italijansko moško ime|: Na ranču imajo živali, tako RAI-ev tudi RAI, daj. RAI-ema tudi RAI, tož. RAI-a da Raffaellu družbe ne manjka tudi RAI, mest. pri RAI-ih tudi pri RAI, or. z RAI-ema {B} Raffaellov tudi z RAI; množina: im. RAI-i tudi RAI, rod. RAI-ev {O} ednina: im. Raffaello, rod. Raffaella, daj. tudi RAI, daj. RAI-em tudi RAI, tož. RAI-e tudi RAI, Raffaellu, tož. Raffaella, mest. pri Raffaellu, or. z mest. pri RAI-ih tudi pri RAI, or. z RAI-i tudi z RAI Raffaellom {I} ednina: im. [ráj], rod. [rája] tudi [ráj], daj. [ráju] StatuS: Predlog tudi [ráj], tož. [ráj], mest. [pri ráju] tudi [pri ráj], or. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); [z‿rájem] tudi [z‿ráj]; dvojina: im. [rája] tudi [ráj], 333 rod. [ráje] tudi [ráj], daj. [rájema] tudi [ráj], tož. [rája] rakitenski -a -o in rakiški -a -o in rakitniški -a -o tudi [ráj], mest. [pri rájih] tudi [pri ráj], or. [z‿rájema] [rakítənski in rakíški in rakítniški] prid. tudi [z‿ráj]; množina: im. [ráji] tudi [ráj], rod. [ráje] rakitenski/rakiški/rakitniški gozd; rakitensko/ tudi [ráj], daj. [rájem] tudi [ráj], tož. [ráje] tudi [ráj], rakiško/rakitniško zdravilišče; prim. Rakitniško mest. [pri rájih] tudi [pri ráj], or. [z‿ráji] tudi [z‿ráj] jezero (< Rakitna) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. rakitenski in rakiški PravoPiSni kategoriji: Kratice; Italijanščina in rakitniški, rod. rakitenskega in rakiškega in rakitniškega, daj. rakitenskemu in rakiškemu in RAI2 -- [ráj, rod. ráj] ž; kratica rakitniškemu, tož. rakitenski (živostno rakitenskega |italijanska nacionalna radiotelevizija|: Premiero bo v in rakiški (živostno rakiškega in rakitniški (živostno živo prenašala italijanska RAI; ◎ it. Radiotelevisione rakitniškega), mest. pri rakitenskem in pri rakiškem Italiana, it. Radio Audizioni Italiane in pri rakitniškem, or. z rakitenskim in z rakiškim in {O} ednina: im. RAI, rod. RAI, daj. RAI, tož. RAI, z rakitniškim; dvojina: im. rakitenska in rakiška in mest. pri RAI, or. z RAI; dvojina: im. RAI, rod. RAI, rakitniška, rod. rakitenskih in rakiških in rakitniških, daj. RAI, tož. RAI, mest. pri RAI, or. z RAI; množina: daj. rakitenskima in rakiškima in rakitniškima, im. RAI, rod. RAI, daj. RAI, tož. RAI, mest. pri RAI, or. tož. rakitenska in rakiška in rakitniška, mest. pri z RAI rakitenskih in pri rakiških in pri rakitniških, or. StatuS: Predlog z rakitenskima in z rakiškima in z rakitniškima; PravoPiSni kategoriji: Kratice; Italijanščina množina: im. rakitenski in rakiški in rakitniški, rod. rakitenskih in rakiških in rakitniških, daj. rakitenskim Rakek -a [rákək, rod. rákeka in rákəka] m; zemljepisno in rakiškim in rakitniškim, tož. rakitenske in rakiške ime in rakitniške, mest. pri rakitenskih in pri rakiških in |kraj v občini Cerknica|: železniška postaja v Rakeku pri rakitniških, or. z rakitenskimi in z rakiškimi in z Kje? v Rakeku rakitniškimi Od kod? iz Rakeka ženski: ednina: im. rakitenska in rakiška in Kam? v Rakek rakitniška, rod. rakitenske in rakiške in rakitniške, {B} Rakovčan tudi Rakovec, Rakovčanka tudi daj. rakitenski in rakiški in rakitniški, tož. rakitensko Rakovka; Rakovčanov tudi Rakovčev, Rakovčankin in rakiško in rakitniško, mest. pri rakitenski in pri tudi Rakovkin; rakovški tudi rakovski rakiški in pri rakitniški, or. z rakitensko in z rakiško {O} ednina: im. Rakek, rod. Rakeka, daj. Rakeku, tož. in z rakitniško; dvojina: im. rakitenski in rakiški in Rakek, mest. pri Rakeku, or. z Rakekom rakitniški, rod. rakitenskih in rakiških in rakitniških, StatuS: Predlog daj. rakitenskima in rakiškima in rakitniškima, tož. PravoPiSna kategorija: Imena krajev rakitenski in rakiški in rakitniški, mest. pri rakitenskih in pri rakiških in pri rakitniških, or. z rakitenskima Rakhine -a [rakájn, rod. rakájna] m; zemljepisno ime in z rakiškima in z rakitniškima; množina: im. |zvezna država v Mjanmaru|: Veliko Rohingejcev rakitenske in rakiške in rakitniške, rod. rakitenskih in je moralo zapustiti domove v Rakhinu; kot prilastek, rakiških in rakitniških, daj. rakitenskim in rakiškim in v imenovalniku Ministrstvo odsvetuje vsa potovanja rakitniškim, tož. rakitenske in rakiške in rakitniške, v zvezno državo Rakhine; muslimanska manjšina v mest. pri rakitenskih in pri rakiških in pri rakitniških, zvezni državi Rakhine or. z rakitenskimi in z rakiškimi in z rakitniškimi Kje? v Rakhinu srednji: ednina: im. rakitensko in rakiško in Od kod? iz Rakhina rakitniško, rod. rakitenskega in rakiškega in Kam? v Rakhine rakitniškega, daj. rakitenskemu in rakiškemu {B} Rakhinčan, Rakhinčanka; Rakhinčanov, in rakitniškemu, tož. rakitensko in rakiško in Rakhinčankin; rakhinski rakitniško, mest. pri rakitenskem in pri rakiškem in {O} ednina: im. Rakhine, rod. Rakhina, daj. Rakhinu, pri rakitniškem, or. z rakitenskim in z rakiškim in tož. Rakhine, mest. pri Rakhinu, or. z Rakhinom z rakitniškim; dvojina: im. rakitenski in rakiški in StatuS: Predlog rakitniški, rod. rakitenskih in rakiških in rakitniških, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) daj. rakitenskima in rakiškima in rakitniškima, tož. enot rakitenski in rakiški in rakitniški, mest. pri rakitenskih in pri rakiških in pri rakitniških, or. z rakitenskima rakiški prid.; obširneje glej pri rakitenski in z rakiškima in z rakitniškima; množina: im. rakitenska in rakiška in rakitniška, rod. rakitenskih in 334 rakiških in rakitniških, daj. rakitenskim in rakiškim in tudi rakovskih, daj. rakovškim tudi rakovskim, tož. rakitniškim, tož. rakitenska in rakiška in rakitniška, rakovške tudi rakovske, mest. pri rakovških tudi mest. pri rakitenskih in pri rakiških in pri rakitniških, rakovskih, or. z rakovškimi tudi z rakovskimi or. z rakitenskimi in z rakiškimi in z rakitniškimi ženski: ednina: im. rakovška tudi rakovska, rod. StatuS: Predlog rakovške tudi rakovske, daj. rakovški tudi rakovski, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih tož. rakovško tudi rakovsko, mest. pri rakovški tudi pri naselbinskih/krajevnih imen) rakovski, or. z rakovško tudi z rakovsko; dvojina: im. rakovški tudi rakovski, rod. rakovških tudi rakovskih, Rakitna -e [rakítna, rod. rakítne] ž; zemljepisno ime daj. rakovškima tudi rakovskima, tož. rakovški tudi |kraj v občini Brezovica|: rimsko obzidje na območju rakovski, mest. pri rakovških tudi pri rakovskih, Rakitne; klimatsko zdravilišče na/v Rakitni or. z rakovškima tudi z rakovskima; množina: im. Kje? na Rakitni in v Rakitni rakovške tudi rakovske, rod. rakovških tudi rakovskih, Od kod? z Rakitne in iz Rakitne daj. rakovškim tudi rakovskim, tož. rakovške tudi Kam? na Rakitno in v Rakitno rakovske, mest. pri rakovških tudi rakovskih, or. z {B} Rakitenčan in Rakičan, Rakitenčanka rakovškimi tudi z rakovskimi in Rakičanka; Rakitenčanov in Rakičanov, srednji: ednina: im. rakovško tudi rakovsko, rod. Rakitenčankin in Rakičankin; rakitenski in rakiški in rakovškega tudi rakovskega, daj. rakovškemu tudi rakitniški rakovskemu, tož. rakovško tudi rakovsko, mest. pri {O} ednina: im. Rakitna, rod. Rakitne, daj. Rakitni, tož. rakovškem tudi pri rakovskem, or. z rakovškim tudi Rakitno, mest. pri Rakitni, or. z Rakitno z rakovskim; dvojina: im. rakovški tudi rakovski, StatuS: Predlog rod. rakovških tudi rakovskih, daj. rakovškima tudi PravoPiSna kategorija: Imena krajev rakovskima, tož. rakovški tudi rakovski, mest. pri rakovških tudi rakovskih, or. z rakovškima tudi z rakitniški prid.; obširneje glej pri rakitenski rakovskima; množina: im. rakovška tudi rakovska, rod. rakovških tudi rakovskih, daj. rakovškim tudi rakovski prid.; obširneje glej pri rakovški rakovskim, tož. rakovška tudi rakovska, mest. pri rakovških tudi pri rakovskih, or. z rakovškimi tudi z Rakovška četa -e -e [rákoška čéta, rakovskimi rod. rákoške čéte] ž; stvarno ime StatuS: Predlog |partizanska enota na Notranjskem|: ustanovitev PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Rakovške čete; borec v Rakovški četi; naselbinskih/krajevnih imen) prim. rakovški {O} Rakov Škocjan1 -ega -a [ráko škocján, rod. ednina: im. Rakovška četa, rod. Rakovške čete, rákovega škocjána] daj. Rakovški četi, tož. Rakovško četo, mest. pri m; zemljepisno ime Rakovški četi, |kraj v občini Cerknica|: hiše v Rakovem Škocjanu or. z Rakovško četo S Kje? v Rakovem Škocjanu tatuS: Predlog P Od kod? iz Rakovega Škocjana ravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena Kam? v Rakov Škocjan rakovški -a -o {B} Škocjanec, Škocjanka; Škocjančev, Škocjankin; tudi rakovski -a -o [rákoški tudi rákoski] škocjanski prid. {O} ednina: im. Rakov Škocjan, rod. Rakovega rakovški jamarji; rakovška uvala; prim. Rakovško- Škocjana, daj. Rakovemu Škocjanu, tož. Rakov Unško polje, Rakovška četa (< Rakek) Škocjan, mest. pri Rakovem Škocjanu, or. z Rakovim {O} moški: ednina: im. rakovški tudi rakovski, rod. Škocjanom rakovškega tudi rakovskega, daj. rakovškemu tudi StatuS: Predlog rakovskemu, tož. rakovški tudi rakovski (živostno PravoPiSna kategorija: Imena krajev rakovškega tudi rakovskega), mest. pri rakovškem tudi pri rakovskem, or. z rakovškim tudi z rakovskim; Rakov Škocjan2 -ega -a [ráko škocján, rod. dvojina: im. rakovška tudi rakovska, rod. rakovških rákovega škocjána] m; zemljepisno ime tudi rakovskih, daj. rakovškima tudi rakovskima, |kraška dolina med Cerkniškim in Planinskim tož. rakovška tudi rakovska, mest. pri rakovških tudi poljem|: učna pot po dolini Rakovega Škocjana; rakovskih, or. z rakovškima tudi z rakovskima; Največja znamenitost Rakovega Škocjana sta množina: im. rakovški tudi rakovski, rod. rakovških naravna mostova; potok Rak v Rakovem Škocjanu 335 Kje? v Rakovem Škocjanu {O} ednina: im. Ramazzotti, rod. Ramazzottija, Od kod? iz Rakovega Škocjana daj. Ramazzottiju, tož. Ramazzottija, mest. pri Kam? v Rakov Škocjan Ramazzottiju, or. z Ramazzottijem; dvojina: {B} škocjanski im. Ramazzottija, rod. Ramazzottijev, daj. {O} ednina: im. Rakov Škocjan, rod. Rakovega Ramazzottijema, tož. Ramazzottija, mest. pri Škocjana, daj. Rakovemu Škocjanu, tož. Rakov Ramazzottijih, or. z Ramazzottijema; množina: im. Škocjan, mest. pri Rakovem Škocjanu, or. z Rakovim Ramazzottiji, rod. Ramazzottijev, daj. Ramazzottijem, Škocjanom tož. Ramazzottije, mest. pri Ramazzottijih, or. z StatuS: Predlog Ramazzottiji PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena {I} ednina: im. [ramacóti], rod. [ramacótija], daj. [ramacótiju], tož. [ramacótija], mest. [pri ramacótiju], Rakovško-Unško polje -ega -a [rákoško-únško or. [z‿ramacótijem]; dvojina: im. [ramacótija], rod. pólje, rod. rákoško-únškega pólja] s; zemljepisno ime [ramacótije], daj. [ramacótijema], tož. [ramacótija], |kraško polje na Notranjskem|: značilnosti mest. [pri ramacótijih], or. [z‿ramacótijema]; Rakovško-Unškega polja; temperaturni obrat na množina: im. [ramacótiji], rod. [ramacótije], Rakovško-Unškem polju; prim. rakovški, unški (< daj. [ramacótijem], tož. [ramacótije], mest. [pri Rakek, Unec) ramacótijih], or. [z‿ramacótiji] Kje? na Rakovško-Unškem polju StatuS: Predlog Od kod? z Rakovško-Unškega polja PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Kam? na Rakovško-Unško polje Italijanščina {O} ednina: im. Rakovško-Unško polje, rod. Rakovško-Unškega polja, daj. Rakovško-Unškemu Ramazzotti2 -ja [ramacóti, rod. ramacótija] m; polju, tož. Rakovško-Unško polje, mest. pri stvarno ime Rakovško-Unškem polju, or. z Rakovško-Unškim |podjetje|: Pri Ramazzottiju ponujajo tako klasične poljem grenčice kot nove, sodobne pijače; |znamka|: Od S alkohola so imeli samo amaro Ramazzotti; tatuS: Predlog kot PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena prilastek, v imenovalniku reklama za prestižno znamko alkoholnih pijač Ramazzotti Rakvere -ja [rákvere, rod. rákvereja] m; zemljepisno {B} Ramazzottijev ime {O} ednina: im. Ramazzotti, rod. Ramazzottija, daj. |kraj v Estoniji|: grb Rakvereja; kip izumrlega tura Ramazzottiju, tož. Ramazzotti (živostno Ramazzottija), v Rakvereju; kot prilastek, v imenovalniku festival v mest. pri Ramazzottiju, or. z Ramazzottijem estonskem mestu Rakvere {I} ednina: im. [ramacóti], rod. [ramacótija], daj. Kje? v Rakvereju [ramacótiju], tož. [ramacóti] (živostno [ramacótija]), Od kod? iz Rakvereja mest. [pri ramacótiju], or. [z‿ramacótijem] Kam? v Rakvere StatuS: Predlog {B} Rakverejčan, Rakverejčanka; Rakverejčanov, PravoPiSni kategoriji: Znamke in izdelki; Italijanščina Rakverejčankin; rakverejski {O} ednina: im. Rakvere, rod. Rakvereja, daj. Ramovš -a [ramôš, rod. ramôša] m; ime bitja, osebno Rakvereju, tož. Rakvere, mest. pri Rakvereju, or. z ime Rakverejem |priimek|; |slovenski jezikoslovec|: Po Franu {I} ednina: im. [rákvere], rod. [rákvereja], daj. Ramovšu je poimenovan spletni portal Fran; [rákvereju], tož. [rákvere], mest. [pri rákvereju], or. korespondenca med Francetom Kidričem in Franom [z‿rákverejem] Ramovšem S {B} Ramovšev tatuS: Predlog P {O} ravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev ednina: im. Ramovš, rod. Ramovša, daj. Ramovšu, tož. Ramovša, mest. pri Ramovšu, or. z Ramazzotti1 -ja [ramacóti, rod. ramacótija] m; ime Ramovšem; dvojina: im. Ramovša, rod. Ramovšev, bitja, osebno ime daj. Ramovšema, tož. Ramovša, mest. pri Ramovših, |priimek|; |italijanski glasbenik|: Tina Turner or. z Ramovšema; množina: im. Ramovši, rod. je nastopila z italijanskim zvezdnikom Erosom Ramovšev, daj. Ramovšem, tož. Ramovše, mest. pri Ramazzottijem Ramovših, or. z Ramovši {B} Ramazzottijev {I} ednina: im. [ramôš], rod. [ramôša], daj. 336 [ramôšu], tož. [ramôša], mest. [pri ramôšu], PravoPiSne kategorije: Pravopisne zanimivosti; or. [z‿ramôšem]; dvojina: im. [ramôša], rod. Italijanščina; Imena krajev [ramôše], daj. [ramôšema], tož. [ramôša], mest. [pri ramôših], or. [z‿ramôšema]; množina: im. rapallski prid.; obširneje glej pri rapalski [ramôši], rod. [ramôše], daj. [ramôšem], tož. [ramôše], mest. [pri ramôših], or. [z‿ramôši] Rapalska pogodba -e -e [rapálska pogódba, rod. StatuS: Predlog rapálske pogódbe] ž; stvarno ime PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) |mirovna pogodba med Kraljevino Italijo in Kraljevino SHS|: Z Rapalsko pogodbo je tretjina Ramovšev -a -o [ramôše, ž. ramôševa, s. slovenskega etničnega ozemlja pripadla Italiji; ramôševo] prid. ◎ angl. The Treaty of Rapallo; prim. rapalski (< Ramovševi učenci; Ramovševo raziskovanje Rapallo) slovenskih narečij; Ramovševe razprave (< {O} ednina: im. Rapalska pogodba, rod. Rapalske Ramovš) pogodbe, daj. Rapalski pogodbi, tož. Rapalsko {O} moški: ednina: im. Ramovšev, rod. pogodbo, mest. pri Rapalski pogodbi, or. z Rapalsko Ramovševega, daj. Ramovševemu, tož. Ramovšev pogodbo (živostno Ramovševega), mest. pri Ramovševem, StatuS: Predlog or. z Ramovševim; dvojina: im. Ramovševa, rod. PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Stvarna Ramovševih, daj. Ramovševima, tož. Ramovševa, lastna imena mest. pri Ramovševih, or. z Ramovševima; množina: im. Ramovševi, rod. Ramovševih, daj. Ramovševim, rapalski -a -o in rapallski -a -o [rapálski] prid. tož. Ramovševe, mest. pri Ramovševih, or. z rapalski/rapallski grad Ramovševimi rapalska meja |meja med Kraljevino Italijo in ženski: ednina: im. Ramovševa, rod. Ramovševe, daj. Kraljevino SHS|: Vzdolž rapalske meje je Kraljevina Ramovševi, tož. Ramovševo, mest. pri Ramovševi, Jugoslavija pred vojno gradila obrambni sistem, or. z Ramovševo; dvojina: im. Ramovševi, rod. Ramovševih, imenovan Rupnikova linija; prim. Rapalska daj. Ramovševima, tož. Ramovševi, pogodba (< Rapallo) mest. pri Ramovševih, or. z Ramovševima; množina: {O} moški: im. Ramovševe, rod. Ramovševih, daj. Ramovševim, ednina: im. rapalski in rapallski, tož. Ramovševe, mest. pri Ramovševih, or. z rod. rapalskega in rapallskega, daj. rapalskemu Ramovševimi in rapallskemu, tož. rapalski in rapallski (živostno srednji: rapalskega in rapallskega), mest. pri rapalskem in ednina: im. Ramovševo, rod. Ramovševega, pri rapallskem, daj. Ramovševemu, tož. Ramovševo, mest. pri or. z rapalskim in z rapallskim; Ramovševem, or. z Ramovševim; dvojina: im. rapalska in rapallska, rod. rapalskih dvojina: im. Ramovševi, rod. Ramovševih, daj. Ramovševima, in rapallskih, daj. rapalskima in rapallskima, tož. rapalska tož. Ramovševi, mest. pri Ramovševih, or. z in rapallska, mest. pri rapalskih in rapallskih, Ramovševima; or. z rapalskima in z rapallskima; množina: im. množina: im. Ramovševa, rod. Ramovševih, rapalski daj. Ramovševim, tož. Ramovševa, mest. in rapallski, rod. rapalskih in rapallskih, daj. pri Ramovševih, rapalskim or. z Ramovševimi in rapallskim, tož. rapalske in rapallske, S mest. pri rapalskih in rapallskih, or. z rapalskimi in z tatuS: Predlog rapallskimi P ravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) ženski: ednina: im. rapalska in rapallska, rod. rapalske Rapallo -a [rapálo, in rapallske, daj. rapalski in rapallski, tož. rapalsko rod. rapála] m; zemljepisno ime |kraj v Italiji|: Nietzsche je svoje pisateljske zamisli in rapallsko, mest. pri rapalski in pri rapallski, or. zbiral v okolici Rapalla; konferenca v Rapallu z rapalsko in z rapallsko; dvojina: im. rapalski in rapallski, rod. rapalskih in rapallskih, daj. rapalskima Kje? v Rapallu in rapallskima, tož. rapalski in rapallski, mest. pri Od kod? iz Rapalla rapalskih in pri rapallskih, or. z rapalskima in z Kam? v Rapallo {B} Rapallčan, Rapallčanka; Rapallčanov, rapallskima; množina: im. rapalske in rapallske, rod. Rapallčankin; rapalski rapalskih in rapallskih, daj. rapalskim in rapallskim, in rapallski {O} tož. rapalske in rapallske, mest. pri rapalskih in ednina: im. Rapallo, rod. Rapalla, daj. Rapallu, rapallskih, or. z rapalskimi in z rapallskimi tož. Rapallo, mest. pri Rapallu, or. z Rapallom srednji: ednina: im. rapalsko in rapallsko, rod. StatuS: Predlog rapalskega in rapallskega, daj. rapalskemu in 337 rapallskemu, tož. rapalsko in rapallsko, mest. pri daj. Raševim, tož. Raševe, mest. pri Raševih, or. z rapalskem in pri rapallskem, or. z rapalskim in z Raševimi rapallskim; dvojina: im. rapalski in rapallski, rod. ženski: ednina: im. Raševa, rod. Raševe, daj. Raševi, rapalskih in rapallskih, daj. rapalskima in rapallskima, tož. Raševo, mest. pri Raševi, or. z Raševo; dvojina: tož. rapalski in rapallski, mest. pri rapalskih in im. Raševi, rod. Raševih, daj. Raševima, tož. Raševi, rapallskih, or. z rapalskima in z rapallskima; množina: mest. pri Raševih, or. z Raševima; množina: im. im. rapalska in rapallska, rod. rapalskih in rapallskih, Raševe, rod. Raševih, daj. Raševim, tož. Raševe, mest. daj. rapalskim in rapallskim, tož. rapalska in rapallska, pri Raševih, or. z Raševimi mest. pri rapalskih in pri rapallskih, or. z rapalskimi in srednji: ednina: im. Raševo, rod. Raševega, daj. z rapallskimi Raševemu, tož. Raševo, mest. pri Raševem, or. StatuS: Predlog z Raševim; dvojina: im. Raševi, rod. Raševih, PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Pridevniki daj. Raševima, tož. Raševi, mest. pri Raševih, or. (iz zemljepisnih naselbinskih/krajevnih imen) z Raševima; množina: im. Raševa, rod. Raševih, daj. Raševim, tož. Raševa, mest. pri Raševih, or. z Räpina -e [rêpina, rod. rêpine] ž; zemljepisno ime Raševimi |kraj v Estoniji|: tovarna papirja v Räpini StatuS: Predlog Kje? v Räpini PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz Od kod? iz Räpine psevdonimov) Kam? v Räpino {B} Räpinčan, Räpinčanka; Räpinčanov, Rašo -a [rášo, rod. ráša] m; ime bitja, osebno ime Räpinčankin; räpinski |okrajšano moško ime|: košarkarska kariera Raša {O} ednina: im. Räpina, rod. Räpine, daj. Räpini, tož. Nesterovića; Z Rašem se že dolgo poznava Räpino, mest. pri Räpini, or. z Räpino {B} Rašev StatuS: Predlog {O} ednina: im. Rašo, rod. Raša, daj. Rašu, tož. Raša, PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev mest. pri Rašu, or. z Rašem; dvojina: im. Raša, rod. Rašev, daj. Rašema, tož. Raša, mest. pri Raših, or. z Rastislav -a [rástisla, rod. rástislava] m; ime bitja, Rašema; množina: im. Raši, rod. Rašev, daj. Rašem, osebno ime tož. Raše, mest. pri Raših, or. z Raši |moško ime v več jezikih|: Z bratrancema Mojmirjem {I} ednina: im. [rášo], rod. [ráša], daj. [rášu], tož. in Rastislavom se že dolgo nismo videli; kot prilastek, [ráša], mest. [pri rášu], or. [z‿rášem]; dvojina: im. v imenovalniku Klicna oblika imena Rastislav je [ráša], rod. [ráše], daj. [rášema], tož. [ráša], mest. [pri Rastko; |velikomoravski knez in svetnik|: Sklenil je ráših], or. [z‿rášema]; množina: im. [ráši], rod. [ráše], zavezništvo s knezom Rastislavom; v zvezi sveti/sv. daj. [rášem], tož. [ráše], mest. [pri ráših], or. [z‿ráši] Rastislav upodobitev svetega/sv. Rastislava na ikoni StatuS: Predlog {B} Rastislavov PravoPiSna kategorija: Psevdonimi (vzdevki ter skrivna {O} ednina: im. Rastislav, rod. Rastislava, daj. in umetniška imena) Rastislavu, tož. Rastislava, mest. pri Rastislavu, or. z Rastislavom; dvojina: im. Rastislava, rod. Raud -a [ráu̯t, rod. ráu̯da] m; ime bitja, osebno ime Rastislavov, daj. Rastislavoma, tož. Rastislava, mest. |priimek|; |estonski slikar|: Na bankovcu za eno pri Rastislavih, or. z Rastislavoma; množina: im. krono je bil portret Kristjana Rauda; Nagrado so Rastislavi, rod. Rastislavov, daj. Rastislavom, tož. poimenovali po Raudu Rastislave, mest. pri Rastislavih, or. z Rastislavi {B} Raudov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Raud, rod. Rauda, daj. Raudu, tož. PravoPiSne kategorije: Lastna imena (osebna, moška); Rauda, mest. pri Raudu, or. z Raudom; dvojina: im. Slovaščina; Imena zgodovinskih osebnosti Rauda, rod. Raudov, daj. Raudoma, tož. Rauda, mest. pri Raudih, or. z Raudoma; množina: im. Raudi, rod. Rašev -a -o [ráše, ž. ráševa, s. ráševo] prid. Raudov, daj. Raudom, tož. Raude, mest. pri Raudih, or. Rašev avtogram; Rašev soigralec (< Rašo) z Raudi {O} moški: ednina: im. Rašev, rod. Raševega, daj. StatuS: Predlog Raševemu, tož. Rašev (živostno Raševega), mest. pri PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) Raševem, or. z Raševim; dvojina: im. Raševa, rod. Raševih, daj. Raševima, tož. Raševa, mest. pri Raševih, Raudov -a -o [ráu̯do, ž. ráu̯dova, s. ráu̯dovo] prid. or. z Raševima; množina: im. Raševi, rod. Raševih, Raudov spomenik; Raudove simbolistične slike (< 338 Raud) ravenskih, or. z ravenskimi {O} moški: ednina: im. Raudov, rod. Raudovega, daj. ženski: ednina: im. ravenska, rod. ravenske, daj. Raudovemu, tož. Raudov (živostno Raudovega), mest. ravenski, tož. ravensko, mest. pri ravenski, or. z pri Raudovem, or. z Raudovim; dvojina: im. Raudova, ravensko; dvojina: im. ravenski, rod. ravenskih, daj. rod. Raudovih, daj. Raudovima, tož. Raudova, mest. pri ravenskima, tož. ravenski, mest. pri ravenskih, or. z Raudovih, or. z Raudovima; množina: im. Raudovi, ravenskima; množina: im. ravenske, rod. ravenskih, rod. Raudovih, daj. Raudovim, tož. Raudove, mest. pri daj. ravenskim, tož. ravenske, mest. pri ravenskih, or. z Raudovih, or. z Raudovimi ravenskimi ženski: ednina: im. Raudova, rod. Raudove, daj. srednji: ednina: im. ravensko, rod. ravenskega, daj. Raudovi, tož. Raudovo, mest. pri Raudovi, or. z ravenskemu, tož. ravensko, mest. pri ravenskem, or. Raudovo; dvojina: im. Raudovi, rod. Raudovih, daj. z ravenskim; dvojina: im. ravenski, rod. ravenskih, Raudovima, tož. Raudovi, mest. pri Raudovih, or. z daj. ravenskima, tož. ravenski, mest. pri ravenskih, or. Raudovima; množina: im. Raudove, rod. Raudovih, z ravenskima; množina: im. ravenska, rod. ravenskih, daj. Raudovim, tož. Raudove, mest. pri Raudovih, or. z daj. ravenskim, tož. ravenska, mest. pri ravenskih, or. z Raudovimi ravenskimi srednji: ednina: im. Raudovo, rod. Raudovega, daj. StatuS: Predlog Raudovemu, tož. Raudovo, mest. pri Raudovem, or. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih z Raudovim; dvojina: im. Raudovi, rod. Raudovih, naselbinskih/krajevnih imen) daj. Raudovima, tož. Raudovi, mest. pri Raudovih, or. z Raudovima; množina: im. Raudova, rod. Raudovih, ravenski2 -a -o [ravénski] prid. daj. Raudovim, tož. Raudova, mest. pri Raudovih, or. z Ogledali so si vseh osem ravenskih Raudovimi zgodnjekrščanskih spomenikov; ravenski mozaiki (< StatuS: Predlog Ravena) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {O} moški: ednina: im. ravenski, rod. ravenskega, daj. ravenskemu, tož. ravenski (živostno ravenskega), mest. Ravena -e [ravéna, rod. ravéne] ž; zemljepisno ime pri ravenskem, or. z ravenskim; dvojina: im. ravenska, |mesto v Italiji|: Raveno so Umbri naselili že v 5. rod. ravenskih, daj. ravenskima, tož. ravenska, mest. pri stoletju pred našim štetjem; V Raveni je pokopan ravenskih, or. z ravenskima; množina: im. ravenski, italijanski pesnik Dante Alighieri; kot prilastek, navadno rod. ravenskih, daj. ravenskim, tož. ravenske, mest. pri v imenovalniku Ogledali so si Teodorikovo palačo v ravenskih, or. z ravenskimi mestu Ravena; ◎ it. Ravenna ženski: ednina: im. ravenska, rod. ravenske, daj. Kje? v Raveni ravenski, tož. ravensko, mest. pri ravenski, or. z Od kod? iz Ravene ravensko; dvojina: im. ravenski, rod. ravenskih, daj. Kam? v Raveno ravenskima, tož. ravenski, mest. pri ravenskih, or. z {B} Ravenčan, Ravenčanka; Ravenčanov, ravenskima; množina: im. ravenske, rod. ravenskih, Ravenčankin; ravenski daj. ravenskim, tož. ravenske, mest. pri ravenskih, or. z {O} ednina: im. Ravena, rod. Ravene, daj. Raveni, tož. ravenskimi Raveno, mest. pri Raveni, or. z Raveno srednji: ednina: im. ravensko, rod. ravenskega, daj. StatuS: Predlog ravenskemu, tož. ravensko, mest. pri ravenskem, or. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina z ravenskim; dvojina: im. ravenski, rod. ravenskih, daj. ravenskima, tož. ravenski, mest. pri ravenskih, or. ravenski1 -a -o [rávənski] prid. z ravenskima; množina: im. ravenska, rod. ravenskih, |nanašajoč se na Ravne na Koroškem|: ravenski grad; daj. ravenskim, tož. ravenska, mest. pri ravenskih, or. z ravenski železarji; Bil je kovač v ravenski železarni; ravenskimi |nanašajoč se na Ravne pri Cerknem|: ravenska StatuS: Predlog vremenska postaja (< Ravne na Koroškem, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Ravne pri Cerknem) naselbinskih/krajevnih imen) {O} moški: ednina: im. ravenski, rod. ravenskega, daj. ravenskemu, tož. ravenski (živostno ravenskega), mest. Raztresen -a tudi Raztresen -sna [rastrésen, rod. pri ravenskem, or. z ravenskim; dvojina: im. ravenska, rastrésena tudi rastrésən, rod. rastrésna] m; ime bitja, rod. ravenskih, daj. ravenskima, tož. ravenska, mest. pri osebno ime ravenskih, or. z ravenskima; množina: im. ravenski, |slovenski priimek|: žepni vodnik Marjana rod. ravenskih, daj. ravenskim, tož. ravenske, mest. pri Raztresena; S profesorjem Raztresenom sta obujala 339 spomine na študentska leta; V filmu je zaigral s Raztresenovim, tož. Raztresenove tudi Raztresnove, Stanetom Raztresenom mest. pri Raztresenovih tudi pri Raztresnovih, or. z {B} Raztresenov tudi Raztresnov Raztresenovimi tudi z Raztresnovimi {O} ednina: im. Raztresen, rod. Raztresena tudi srednji: ednina: im. Raztresenovo tudi Raztresnovo, Raztresna, daj. Raztresenu tudi Raztresnu, tož. rod. Raztresenovega tudi Raztresnovega, daj. Raztresena tudi Raztresna, mest. pri Raztresenu tudi Raztresenovemu tudi Raztresnovemu, tož. pri Raztresnu, or. z Raztresenom tudi z Raztresnom; Raztresenovo tudi Raztresnovo, mest. pri dvojina: im. Raztresena tudi Raztresna, rod. Raztresenovem tudi pri Raztresnovem, or. z Raztresenov tudi Raztresnov, daj. Raztresenoma tudi Raztresenovim tudi z Raztresnovim; dvojina: im. Raztresnoma, tož. Raztresena tudi Raztresna, mest. pri Raztresenovi tudi Raztresnovi, rod. Raztresenovih Raztresenih tudi pri Raztresnih, or. z Raztresenoma tudi Raztresnovih, daj. Raztresenovima tudi tudi z Raztresnoma; množina: im. Raztreseni tudi Raztresnovima, tož. Raztresenovi tudi Raztresnovi, Raztresni, rod. Raztresenov tudi Raztresnov, daj. mest. pri Raztresenovih tudi pri Raztresnovih, or. z Raztresenom tudi Raztresnom, tož. Raztresene tudi Raztresenovima tudi z Raztresnovima; množina: im. Raztresne, mest. pri Raztresenih tudi pri Raztresnih, Raztresenova tudi Raztresnova, rod. Raztresenovih or. z Raztreseni tudi z Raztresni tudi Raztresnovih, daj. Raztresenovim tudi StatuS: Predlog Raztresnovim, tož. Raztresenova tudi Raztresnova, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) mest. pri Raztresenovih tudi pri Raztresnovih, or. z Raztresenovimi tudi z Raztresnovimi Raztresenov -a -o tudi Raztresnov -a -o StatuS: Predlog [rastréseno, ž. rastrésenova, s. rastrésenovo tudi PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) rastrésno, ž. rastrésnova, s. rastrésnovo] prid. Raztresenova domačija; Raztresenova upodobitev Raztresnov prid.; obširneje glej pri Raztresenov hlapca Jerneja (< Raztresen) {O} moški: ednina: im. Raztresenov tudi Rdeči trg -ega -a [ərdéči trk, rod. ərdéčega trga] Raztresnov, rod. Raztresenovega tudi Raztresnovega, m; zemljepisno ime daj. Raztresenovemu tudi Raztresnovemu, |trg v Moskvi|: Na Rdečem trgu v Moskvi je tož. Raztresenov tudi Raztresnov (živostno potekala tradicionalna vojaška parada; častna Raztresenovega tudi Raztresnovega), mest. pri straža v mavzoleju, ki stoji sredi Rdečega trga pred Raztresenovem tudi pri Raztresnovem, or. z Kremljem; ◎ rus. Кра́ сная пло́ щадь Raztresenovim tudi z Raztresnovim; dvojina: im. Kje? na Rdečem trgu Raztresenova tudi Raztresnova, rod. Raztresenovih Od kod? z Rdečega trga tudi Raztresnovih, daj. Raztresenovima tudi Kam? na Rdeči trg Raztresnovima, tož. Raztresenova tudi Raztresnova, {O} ednina: im. Rdeči trg, rod. Rdečega trga, daj. mest. pri Raztresenovih tudi pri Raztresnovih, or. z Rdečemu trgu, tož. Rdeči trg, mest. pri Rdečem trgu, Raztresenovima tudi z Raztresnovima; množina: im. or. z Rdečim trgom Raztresenovi tudi Raztresnovi, rod. Raztresenovih StatuS: Predlog tudi Raztresnovih, daj. Raztresenovim tudi PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Raztresnovim, tož. Raztresenove tudi Raztresnove, mest. pri Raztresenovih tudi pri Raztresnovih, or. z renski -a -o [rénski] prid. Raztresenovimi tudi z Raztresnovimi rensko območje ženski: ednina: im. Raztresenova tudi Raztresnova, renski goldinar |zlatnik|: Dajatev je lahko znašala od rod. Raztresenove tudi Raztresnove, daj. Raztresenovi 6 do 8 renskih goldinarjev; renski rizling |trta|: nasadi tudi Raztresnovi, tož. Raztresenovo tudi Raztresnovo, z renskim rizlingom; |vino|: steklenica renskega mest. pri Raztresenovi tudi pri Raztresnovi, or. z rizlinga; prim. Renska zveza, Rensko skrilavo Raztresenovo tudi z Raztresnovo; dvojina: im. hribovje (< Ren) Raztresenovi tudi Raztresnovi, rod. Raztresnovih {O} moški: ednina: im. renski, rod. renskega, daj. tudi Raztresenovih, daj. Raztresenovima tudi renskemu, tož. renski (živostno renskega), mest. pri Raztresnovima, tož. Raztresenovi tudi Raztresnovi, renskem, or. z renskim; dvojina: im. renska, rod. mest. pri Raztresenovih tudi pri Raztresnovih, or. z renskih, daj. renskima, tož. renska, mest. pri renskih, Raztresenovima tudi z Raztresnovima; množina: im. or. z renskima; množina: im. renski, rod. renskih, daj. Raztresenove tudi Raztresnove, rod. Raztresenovih renskim, tož. renske, mest. pri renskih, or. z renskimi tudi Raztresnovih, daj. Raztresnovim tudi ženski: ednina: im. renska, rod. renske, daj. renski, 340 tož. rensko, mest. pri renski, or. z rensko; dvojina: im. Od kod? iz Repentabra in z Repentabra renski, rod. renskih, daj. renskima, tož. renski, mest. Kam? v Repentabor in na Repentabor pri renskih, or. z renskima; množina: im. renske, rod. {O} ednina: im. Repentabor, rod. Repentabra, daj. renskih, daj. renskim, tož. renske, mest. pri renskih, or. Repentabru, tož. Repentabor, mest. pri Repentabru, or. z renskimi z Repentabrom srednji: ednina: im. rensko, rod. renskega, daj. StatuS: Predlog renskemu, tož. rensko, mest. pri renskem, or. z PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena renskim; dvojina: im. renski, rod. renskih, daj. renskima, tož. renski, mest. pri renskih, or. z renskima; repentabrski -a -o [repəntábərski] prid. množina: im. renska, rod. renskih, daj. renskim, tož. repentabrski marmor; repentabrska cerkev (< renska, mest. pri renskih, or. z renskimi Repentabor2, Repentabor1) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. repentabrski, rod. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen voda) repentabrskega, daj. repentabrskemu, tož. repentabrski (živostno repentabrskega), mest. pri repentabrskem, Repen -pna [répən, rod. répna] m; zemljepisno ime or. z repentabrskim; dvojina: im. repentabrska, rod. |kraj na Tržaškem|: prikaz tradicionalne kraške repentabrskih, daj. repentabrskima, tož. repentabrska, ohceti v Repnu mest. pri repentabrskih, or. z repentabrskima; Kje? v Repnu množina: im. repentabrski, rod. repentabrskih, Od kod? iz Repna daj. repentabrskim, tož. repentabrske, mest. pri Kam? v Repen repentabrskih, or. z repentabrskimi {B} Repenc, Repenka; Repenčev, Repenkin; ženski: ednina: im. repentabrska, rod. repentabrske, repenski daj. repentabrski, tož. repentabrsko, mest. pri {O} ednina: im. Repen, rod. Repna, daj. Repnu, tož. repentabrski, or. z repentabrsko; dvojina: im. Repen, mest. pri Repnu, or. z Repnom repentabrski, rod. repentabrskih, daj. repentabrskima, StatuS: Predlog tož. repentabrski, mest. pri repentabrskih, or. z PravoPiSna kategorija: Imena krajev repentabrskima; množina: im. repentabrske, rod. repentabrskih, daj. repentabrskim, tož. repentabrske, Repentabor1 -bra [repǝntábor, rod. repǝntábra] m; mest. pri repentabrskih, or. z repentabrskimi zemljepisno ime srednji: ednina: im. repentabrsko, rod. |skupno ime za vasi Repen, Col, Voglje, Dol pri repentabrskega, daj. repentabrskemu, tož. Vogljah in Vrhovlje na Tržaškem|: Repentabor je repentabrsko, mest. pri repentabrskem, or. z bil nekoč pomembna prehodna pot med Jadranskim repentabrskim; dvojina: im. repentabrski, rod. morjem in notranjostjo; Skupno ime Repentabor je repentabrskih, daj. repentabrskima, tož. repentabrski, sestavljeno iz imen Repen in Tabor; zamejski del mest. pri repentabrskih, or. z repentabrskima; Repentabra; cerkev v/na Repentabru množina: im. repentabrska, rod. repentabrskih, Kje? v Repentabru in na Repentabru daj. repentabrskim, tož. repentabrska, mest. pri Od kod? iz Repentabra in z Repentabra repentabrskih, or. z repentabrskimi Kam? v Repentabor in na Repentabor StatuS: Predlog {B} Repentabrčan in Repentabrc, Repentabrčanka PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih in Repentabrka; Repentabrčanov in Repentabrčev, naselbinskih/krajevnih imen) Repentabrčankin in Repentabrkin; repentabrski {O} ednina: im. Repentabor, rod. Repentabra, daj. Ribatejo -a [ribatéžo, rod. ribatéža] m; ime bitja, Repentabru, tož. Repentabor, mest. pri Repentabru, or. osebno ime z Repentabrom |pokrajina na Portugalskem|: bikoborba v Ribateju; StatuS: Predlog trgovina z vinom med Anglijo in Ribatejem/ PravoPiSna kategorija: Imena krajev Ribatejom v 13. stoletju; kot prilastek, v imenovalniku značilnosti pokrajine Ribatejo Repentabor2 -bra [repǝntábor, rod. repǝntábra] m; Kje? v Ribateju stvarno ime Od kod? iz Ribateja |občina na Tržaškem|: vasi v Repentabru; kot prilastek, Kam? v Ribatejo v imenovalniku pobratenje med občinama Repentabor {B} Ribatežan, Ribatežanka; Ribatežanov, in Logatec; ◎ it. Monrupino Ribatežankin; ribateški Kje? v Repentabru in na Repentabru {O} ednina: im. Ribatejo, rod. Ribateja, daj. Ribateju, 341 tož. Ribatejo, mest. pri Ribateju, or. z Ribatejem in z Rienzem; dvojina: im. Rienza, rod. Rienzov redko Ribatejom Rienzev, daj. Rienzoma redko Rienzema, tož. Rienza, {I} ednina: im. [ribatéžo], rod. [ribatéža], daj. mest. pri Rienzih, or. z Rienzoma redko z Rienzema; [ribatéžu], tož. [ribatéžo], mest. [pri ribatéžu], or. množina: im. Rienzi, rod. Rienzov redko Rienzev, [z‿ribatéžem] daj. Rienzom redko Rienzem, tož. Rienze, mest. pri StatuS: Predlog Rienzih, or. z Rienzi PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin {I} ednina: im. [rjénco], rod. [rjénca], daj. [rjéncu], tož. [rjénca], mest. [pri rjéncu], or. [z‿rjéncom] redko ribateški -a -o [ribatéški] prid. [z‿rjéncem]; dvojina: im. [rjénca], rod. [rjénco] ribateška živinoreja; ribateško središče (< Ribatejo) redko [rjénce], daj. [rjéncoma] redko [rjéncema], tož. {O} moški: ednina: im. ribateški, rod. ribateškega, [rjénca], mest. [pri rjéncih], or. [z‿rjéncoma] redko daj. ribateškemu, tož. ribateški (živostno ribateškega), [z‿rjéncema]; množina: im. [rjénci], rod. [rjénco] mest. pri ribateškem, or. z ribateškim; dvojina: redko [rjénce], daj. [rjéncom] redko [rjéncem], tož. im. ribateška, rod. ribateških, daj. ribateškima, tož. [rjénce], mest. [pri rjéncih], or. [z‿rjénci] ribateška, mest. pri ribateških, or. z ribateškima; StatuS: Predlog množina: im. ribateški, rod. ribateških, daj. ribateškim, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); tož. ribateške, mest. pri ribateških, or. z ribateškimi Italijanščina ženski: ednina: im. ribateška, rod. ribateške, daj. ribateški, tož. ribateško, mest. pri ribateški, or. z Rienzov -a -o redko -a -o [rjénco, ž. rjéncova, s. ribateško; dvojina: im. ribateški, rod. ribateških, daj. rjéncovo in redko rjénce, ž. rjénceva, s. rjéncevo] prid. ribateškima, tož. ribateški, mest. pri ribateških, or. z Rienzova tiranska oblast; Ljudstvo ni bilo ribateškima; množina: im. ribateške, rod. ribateških, zadovoljno z Rienzovim/Rienzevim vladanjem (< daj. ribateškim, tož. ribateške, mest. pri ribateških, or. z Rienzo) ribateškimi {O} moški: ednina: im. Rienzov redko Rienzev, rod. srednji: ednina: im. ribateško, rod. ribateškega, daj. Rienzovega redko Rienzevega, daj. Rienzovemu redko ribateškemu, tož. ribateško, mest. pri ribateškem, or. Rienzevemu, tož. Rienzov redko Rienzev (živostno z ribateškim; dvojina: im. ribateški, rod. ribateških, Rienzovega redko Rienzevega), mest. pri Rienzovem daj. ribateškima, tož. ribateški, mest. pri ribateških, or. redko pri Rienzevem, or. z Rienzovim redko z z ribateškima; množina: im. ribateška, rod. ribateških, Rienzevim; dvojina: im. Rienzova redko Rienzeva, daj. ribateškim, tož. ribateška, mest. pri ribateških, or. z rod. Rienzovih redko Rienzevih, daj. Rienzovima redko ribateškimi Rienzevima, tož. Rienzova redko Rienzeva, mest. pri StatuS: Predlog Rienzovih redko pri Rienzevih, or. z Rienzovima redko PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, z Rienzevima; množina: im. Rienzovi redko Rienzevi, pokrajin, otokov) rod. Rienzovih redko Rienzevih, daj. Rienzovim redko Rienzevim, tož. Rienzove redko Rienzeve, mest. pri Rienza -e [rjénca, rod. rjénce] ž; zemljepisno ime Rienzovih redko pri Rienzevih, or. z Rienzovimi redko |reka v Italiji|: izvir in zgornji tok Rienze z Rienzevimi {B} rienški ženski: ednina: im. Rienzova redko Rienzeva, {O} ednina: im. Rienza, rod. Rienze, daj. Rienzi, tož. rod. Rienzove redko Rienzeve, daj. Rienzovi redko Rienzo, mest. pri Rienzi, or. z Rienzo Rienzevi, tož. Rienzovo redko Rienzevo, mest. pri StatuS: Predlog Rienzovi redko pri Rienzevi, or. z Rienzovo redko z PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Italijanščina Rienzevo; dvojina: im. Rienzovi redko Rienzevi, rod. Rienzovih redko Rienzevih, daj. Rienzovima redko Rienzev prid.; obširneje glej pri Rienzov Rienzevima, tož. Rienzovi redko Rienzevi, mest. pri Rienzovih redko pri Rienzevih, or. z Rienzovima redko Rienzo -a [rjénco, rod. rjénca] m; ime bitja, osebno ime z Rienzevima; množina: im. Rienzove redko Rienzeve, |priimek|; |rimski tribun|: Colo/Cola di Rienza rod. Rienzovih redko Rienzevih, daj. Rienzovim redko sta podpirala papež in ogrski kralj Ludvik Rienzevim, tož. Rienzove redko Rienzeve, mest. pri Ogrski; Po Rienzu je poimenovana ulica v Rimu; Rienzovih redko pri Rienzevih, or. z Rienzovimi redko nezadovoljstvo ljudstva z Rienzom/Rienzem z Rienzevimi {B} Rienzov redko Rienzev srednji: ednina: im. Rienzovo redko Rienzevo, rod. {O} Rienzovega ednina: im. Rienzo, rod. Rienza, daj. Rienzu, redko Rienzevega, daj. Rienzovemu tož. Rienza, mest. pri Rienzu, or. z Rienzom redko z redko Rienzevemu, tož. Rienzovo redko Rienzevo, 342 mest. pri Rienzovem redko pri Rienzevem, or. z srednji: ednina: im. Rilkejevo, rod. Rilkejevega, daj. Rienzovim redko z Rienzevim; dvojina: im. Rienzovi Rilkejevemu, tož. Rilkejevo, mest. pri Rilkejevem, or. redko Rienzevi, rod. Rienzovih redko Rienzevih, daj. z Rilkejevim; dvojina: im. Rilkejevi, rod. Rilkejevih, Rienzovima redko Rienzevima, tož. Rienzovi redko daj. Rilkejevima, tož. Rilkejevi, mest. pri Rilkejevih, Rienzevi, mest. pri Rienzovih redko pri Rienzevih, or. z Rilkejevima; množina: im. Rilkejeva, rod. or. z Rienzovima redko z Rienzevima; množina: Rilkejevih, daj. Rilkejevim, tož. Rilkejeva, mest. pri im. Rienzova redko Rienzeva, rod. Rienzovih redko Rilkejevih, or. z Rilkejevimi Rienzevih, daj. Rienzovim redko Rienzevim, tož. StatuS: Predlog Rienzova redko Rienzeva, mest. pri Rienzovih redko PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) pri Rienzevih, or. z Rienzovimi redko z Rienzevimi StatuS: Predlog Rilkejeva pešpot -e -i [rílkejeva péšpót, rod. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) rílkejeve péšpotí] ž; zemljepisno ime |sprehajalna pot med Sesljanom in Devinom|: Rilke -ja [rílke, rod. rílkeja] m; ime bitja, osebno ime preureditev Rilkejeve pešpoti; sprehod po Rilkejevi |priimek|; |avstrijski pesnik|: verzi Rainerja Marie/ pešpoti; ◎ it. Sentiero Rilke; prim. Rilkejev (< Maria Rilkeja; prijateljevanje z Rilkejem; v Rilke) prenesenem pomenu |Rilkejeva dela|: Maturanti so letos Kje? na Rilkejevi pešpoti brali Rilkeja Od kod? z Rilkejeve pešpoti {B} Rilkejev Kam? na Rilkejevo pešpot {O} ednina: im. Rilke, rod. Rilkeja, daj. Rilkeju, tož. {O} ednina: im. Rilkejeva pešpot, rod. Rilkejeve Rilkeja, mest. pri Rilkeju, or. z Rilkejem; dvojina: pešpoti, daj. Rilkejevi pešpoti, tož. Rilkejevo pešpot, im. Rilkeja, rod. Rilkejev, daj. Rilkejema, tož. Rilkeja, mest. pri Rilkejevi pešpoti, or. z Rilkejevo pešpotjo mest. pri Rilkejih, or. z Rilkejema; množina: im. {I} ednina: im. [rílkejeva péšpót], rod. [rílkejeve Rilkeji, rod. Rilkejev, daj. Rilkejem, tož. Rilkeje, mest. péšpotí], daj. [rílkejevi péšpóti], tož. [rílkejevo pri Rilkejih, or. z Rilkeji péšpót], mest. [pri rílkejevi péšpóti], or. [z‿rílkejevo {I} ednina: im. [rílke], rod. [rílkeja], daj. [rílkeju], péšpotjó] tož. [rílkeja], mest. [pri rílkeju], or. [z‿rílkejem]; StatuS: Predlog dvojina: im. [rílkeja], rod. [rílkeje], daj. [rílkejema], PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena tož. [rílkeja], mest. [pri rílkejih], or. [z‿rílkejema]; množina: im. [rílkeji], rod. [rílkeje], daj. [rílkejem], Rimske terme -ih term [rímske têrme, rod. rímskih tož. [rílkeje], mest. [pri rílkejih], or. [z‿rílkeji] têrm in rímskih têrəm] ž mn.; zemljepisno ime StatuS: Predlog |zdravilišče v Sloveniji|: Gostje se v Rimskih termah PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) odločajo za aktivno preživljanje dopusta; obisk Rimskih term Rilkejev -a -o [rílkeje, ž. rílkejeva, s. rílkejevo] {O} množina: im. Rimske terme, rod. Rimskih term, prid. daj. Rimskim termam, tož. Rimske terme, mest. pri branje Rilkejeve poezije; prim. Rilkejeva pešpot (< Rimskih termah, or. z Rimskimi termami Rilke) {I} množina: im. [rímske têrme], rod. [rímskih têrm] in {O} moški: ednina: im. Rilkejev, rod. Rilkejevega, [rímskih têrəm], daj. [rímskim têrmam], tož. [rímske daj. Rilkejevemu, tož. Rilkejev (živostno Rilkejevega), têrme], mest. [pri rímskih têrmah], or. [z‿rímskimi mest. pri Rilkejevem, or. z Rilkejevim; dvojina: im. têrmami] Rilkejeva, rod. Rilkejevih, daj. Rilkejevima, tož. StatuS: Predlog Rilkejeva, mest. pri Rilkejevih, or. z Rilkejevima; PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb množina: im. Rilkejevi, rod. Rilkejevih, daj. Rilkejevim, tož. Rilkejeve, mest. pri Rilkejevih, or. z Rio de Janeiro -a ~ -a tudi Rio de Janeiro ~ ~ Rilkejevimi -a [ríjo de žanêjro, rod. ríja de žanêjra tudi ríjo de ženski: ednina: im. Rilkejeva, rod. Rilkejeve, daj. žanêjra] m; zemljepisno ime Rilkejevi, tož. Rilkejevo, mest. pri Rilkejevi, or. z |zvezna država v Braziliji|: favele v Riu de Janeiru; Rilkejevo; dvojina: im. Rilkejevi, rod. Rilkejevih, daj. kot prilastek, v imenovalniku guverner države Rio de Rilkejevima, tož. Rilkejevi, mest. pri Rilkejevih, or. z Janeiro; skrajšano, manj formalno pustni karneval v Riu; Rilkejevima; množina: im. Rilkejeve, rod. Rilkejevih, |glavno mesto zvezne države Rio de Janeiro|: kip daj. Rilkejevim, tož. Rilkejeve, mest. pri Rilkejevih, or. Kristusa Odrešenika nad Riom/Riem de Janeirom; z Rilkejevimi kot prilastek, v imenovalniku Stadion Maracana je 343 poimenovan po predelu mesta Rio de Janeiro; do Sul se mesto z večinoma nemškim prebivalstvom skrajšano, manj formalno pustni karneval v Riu imenuje Novo Hamburgo Kje? v Riu de Janeiru tudi v Rio de Janeiru Kje? v Riu Grandu do Sul Od kod? iz Ria de Janeira tudi iz Rio de Janeira Od kod? iz Ria Granda do Sul Kam? v Rio de Janeiro Kam? v Rio Grande do Sul {B} Riodejaneirčan, Riodejaneirčanka; {B} Riograndčan, Riograndčanka; Riograndčanov, Riodejaneirčanov, Riodejaneirčankin; riodejaneirski Riograndčankin; riograndski {O} ednina: im. Rio de Janeiro, rod. Ria de Janeira {O} ednina: im. Rio Grande do Sul, rod. Ria Granda tudi Rio de Janeira, daj. Riu de Janeiru tudi Rio de do Sul, daj. Riu Grandu do Sul, tož. Rio Grande do Janeiru, tož. Rio de Janeiro, mest. pri Riu de Janeiru Sul, mest. pri Riu Grandu do Sul, or. z Riom Grandom tudi pri Rio de Janeiru, or. z Riom de Janeirom in z do Sul Riem de Janeirom tudi z Rio de Janeirom {I} ednina: im. [ríjo gránde do súl], rod. [ríja gránda {I} ednina: im. [ríjo de žanêjro], rod. [ríja de žanêjra] do súl], daj. [ríju grándu do súl], tož. [ríjo gránde tudi [ríjo de žanêjra], daj. [ríju de žanêjru] tudi [ríjo do súl], mest. [pri ríju grándu do súl], or. [z‿ríjem de žanêjru], tož. [ríjo de žanêjro], mest. [pri ríju de grándom do súl] žanêjru] tudi [pri ríjo de žanêjru], or. [z‿ríjem de StatuS: Predlog žanêjrom] in [z‿ríjem de žanêjrom] tudi [z‿ríjo de PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) žanêjrom] enot StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) Řitka -e [žítka, rod. žítke] ž; zemljepisno ime enot; Imena krajev |kraj na Češkem|: baročna graščina v Řitki; kot prilastek, v imenovalniku V vasi Řitka živi 1400 Rio Grande do Norte -a -a ~ ~ [ríjo gránde do prebivalcev nórte, rod. ríja gránda do nórte] m; zemljepisno ime Kje? v Řitki |zvezna država v Braziliji|: prebivalci Ria Granda Od kod? iz Řitke do Norte; karneval v Riu Grandu do Norte; meja Kam? v Řitko z Riom/Riem Grandom do Norte; kot prilastek, v {B} Řitčan, Řitčanka; Řitčanov, Řitčankin; řiški imenovalniku jame v brazilski zvezni državi Rio {O} ednina: im. Řitka, rod. Řitke, daj. Řitki, tož. Řitko, Grande do Norte mest. pri Řitki, or. z Řitko Kje? v Riu Grandu do Norte StatuS: Predlog Od kod? iz Ria Granda do Norte PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina Kam? v Rio Grande do Norte {B} Riograndčan, Riograndčanka; Riograndčanov, ro -ja [ró, rod. rója] m Riograndčankin; riograndski |grška črka ρ|: simbolika roja; kot prilastek, v {O} ednina: im. Rio Grande do Norte, rod. Ria imenovalniku Zlati rez ponazarja grška črka ro Granda do Norte, daj. Riu Grandu do Norte, tož. Rio {O} ednina: im. ro, rod. roja, daj. roju, tož. ro, mest. Grande do Norte, mest. pri Riu Grandu do Norte, or. pri roju, or. z rojem; dvojina: im. roja, rod. rojev, daj. z Riom Grandom do Norte in z Riem Grandom do rojema, tož. roja, mest. pri rojih, or. z rojema; množina: Norte im. roji, rod. rojev, daj. rojem, tož. roje, mest. pri rojih, {I} ednina: im. [ríjo gránde do nórte], rod. [ríja gránda or. z roji do nórte], daj. [ríju grándu do nórte], tož. [ríjo gránde {I} ednina: im. [ró], rod. [rója], daj. [róju], tož. [ró], do nórte], mest. [pri ríju grándu do nórte], or. [z‿ríjem mest. [pri róju], or. [z‿rójem]; dvojina: im. [rója], grándom do nórte] rod. [róje], daj. [rójema], tož. [rója], mest. [pri rójih], StatuS: Predlog or. [z‿rójema]; množina: im. [róji], rod. [róje], daj. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) [rójem], tož. [róje], mest. [pri rójih], or. [z‿róji] enot StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Črke (imena grških črk) Rio Grande do Sul -a -a ~ ~ [ríjo gránde do súl, rod. ríja gránda do súl] m; zemljepisno ime Robanov kot -ega -a [robáno kót, rod. robánovega |zvezna država v Braziliji|: prebivalci Ria Granda kóta] m; zemljepisno ime do Sul; pragozd v Riu Grandu do Sul; mejna reka |dolina v Zgornji Savinjski dolini|: Robanov kot je med Argentino in Riom/Riem Grandom do Sul; kot bil leta 1987 razglašen za krajinski park; Pot pelje prilastek, v imenovalniku V zvezni državi Rio Grande iz Robanovega kota na Ojstrico; gorske kmetije v 344 Robanovem kotu; kot prilastek, navadno v imenovalniku Rochevo; dvojina: im. Rochevi, rod. Rochevih, daj. paša v dolini Robanov kot; Ledenik z Ojstrice je Rochevima, tož. Rochevi, mest. pri Rochevih, or. z izoblikoval koritasto dolino Robanovega kota; prim. Rochevima; množina: im. Rocheve, rod. Rochevih, Robanov Kot daj. Rochevim, tož. Rocheve, mest. pri Rochevih, or. z Kje? v Robanovem kotu Rochevimi Od kod? iz Robanovega kota srednji: ednina: im. Rochevo, rod. Rochevega, daj. Kam? v Robanov kot Rochevemu, tož. Rochevo, mest. pri Rochevem, or. {O} ednina: im. Robanov kot, rod. Robanovega kota, z Rochevim; dvojina: im. Rochevi, rod. Rochevih, daj. Robanovemu kotu, tož. Robanov kot, mest. pri daj. Rochevima, tož. Rochevi, mest. pri Rochevih, or. Robanovem kotu, or. z Robanovim kotom z Rochevima; množina: im. Rocheva, rod. Rochevih, StatuS: Predlog daj. Rochevim, tož. Rocheva, mest. pri Rochevih, or. z PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Nekrajevna Rochevimi imena StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Rocha -e in Rocha -a [róša, rod. róše in róša] m; ime bitja, osebno ime Rog1 -a [rók, rod. róga] m; zemljepisno ime |priimek|; |brazilski filmski režiser|: kratki |skrajšano ime za Kočevski rog|: medvedi/medvedje filmi Glauberja Roche/Rocha; Film je posnel z na območju Roga; pragozd v Rogu; gozdne Glauberjem Rocho/Rochem železnice na Rogu; prim. Kočevski rog {B} Rochev Kje? v Rogu in na Rogu {O} ednina: im. Rocha, rod. Roche in Rocha, daj. Od kod? iz Roga in z Roga Rochi in Rochu, tož. Rocho in Rocha, mest. pri Rochi Kam? v Rog in na Rog in pri Rochu, or. z Rocho in z Rochem; dvojina: im. {B} roški Rochi in Rocha, rod. Roch in Rochev, daj. Rochama in {O} ednina: im. Rog, rod. Roga, daj. Rogu, tož. Rog, Rochema, tož. Rochi in Rocha, mest. pri Rochah in pri mest. pri Rogu, or. z Rogom Rochih, or. z Rochama in z Rochema; množina: im. StatuS: Predlog Roche in Rochi, rod. Roch in Rochev, daj. Rocham in PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Rochem, tož. Roche in Roche, mest. pri Rochah in pri Rochih, or. z Rochami in z Rochi Rog2 -a [rók, rod. róga] m; stvarno ime {I} ednina: im. [róša], rod. [róše] in [róša], daj. [róši] |podjetje|: Zaposleni v Rogu so ustanovili kolesarsko in [róšu], tož. [róšo] in [róša], mest. [pri róši] in [pri društvo; kot prilastek, v imenovalniku obnova območja róšu], or. [z‿róšo] in [z‿róšem]; dvojina: im. [róši] in nekdanje tovarne Rog; |znamka|: kot prilastek, v [róša], rod. [róš] in [róše], daj. [róšama] in [róšema], imenovalniku mestno kolo znamke Rog tož. [róši] in [róša], mest. [pri róšah] in [pri róših], or. {B} Rogov [z‿róšama] in [z‿róšema]; množina: im. [róše] in {O} ednina: im. Rog, rod. Roga, daj. Rogu, tož. Rog, [róši], rod. [róš] in [róše], daj. [róšam] in [róšem], mest. pri Rogu, or. z Rogom tož. [róše] in [róše], mest. [pri róšah] in [pri róših], or. StatuS: Predlog [z‿róšami] in [z‿róši] PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Rogaška vinska pot -e -e -i [rogáška vínska pót, rod. rogáške vínske potí] ž; zemljepisno ime Rochev -a -o [róše, ž. róševa, s. róševo] prid. |vinska pot v Rogaški Slatini|: postaje Rogaške Rochev filmski opus; Rochevi dokumentarni filmi (< vinske poti; izlet po Rogaški vinski poti; prim. Rocha) rogaški {O} moški: ednina: im. Rochev, rod. Rochevega, daj. Kje? na Rogaški vinski poti Rochevemu, tož. Rochev (živostno Rochevega), mest. Od kod? z Rogaške vinske poti pri Rochevem, or. z Rochevim; dvojina: im. Rocheva, Kam? na Rogaško vinsko pot rod. Rochevih, daj. Rochevima, tož. Rocheva, mest. pri {O} ednina: im. Rogaška vinska pot, rod. Rogaške Rochevih, or. z Rochevima; množina: im. Rochevi, vinske poti, daj. Rogaški vinski poti, tož. Rogaško rod. Rochevih, daj. Rochevim, tož. Rocheve, mest. pri vinsko pot, mest. pri Rogaški vinski poti, or. z Rochevih, or. z Rochevimi Rogaško vinsko potjo ženski: ednina: im. Rocheva, rod. Rocheve, daj. {I} ednina: im. [rogáška vínska pót], rod. [rogáške Rochevi, tož. Rochevo, mest. pri Rochevi, or. z vínske potí], daj. [rogáški vínski póti], tož. [rogáško 345 vínsko pót], mest. [pri rogáški vínski póti], or. rod. [ronsárje] in [ronsáro], daj. [ronsárjema] in [z‿rogáško vínsko potjó] [ronsároma], tož. [ronsárja] in [ronsára], mest. [pri StatuS: Predlog ronsárjih] in [pri ronsárih], or. [z‿ronsárjema] in PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena [z‿ronsároma]; množina: im. [ronsárji] in [ronsári], rod. [ronsárje] in [ronsáro], daj. [ronsárjem] Roland Garros1 -a -a in -- -a [rolán garós, rod. in [ronsárom], tož. [ronsárje] in [ronsáre], mest. rolána garósa in rolán garósa] m; zemljepisno ime [pri ronsárjih] in [pri ronsárih], or. [z‿ronsárji] in |pariško teniško središče|: Na igriščih Rolanda/ [z‿ronsári] Roland Garrosa je zmagala dvakrat; ◎ fr. stade StatuS: Predlog Roland-Garros PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Roland Garros, rod. Rolanda Garrosa in Roland Garrosa, daj. Rolandu Garrosu in Roland Ronsardev prid.; obširneje glej pri Ronsardov Garrosu, tož. Roland Garros in Roland Garros, mest. pri Rolandu Garrosu in pri Roland Garrosu, or. z Ronsardov -a -o in Ronsardev -a -o [prva oblika Rolandom Garrosom in z Roland Garrosom ronsárje/ronsáro, ž. ronsárjeva/ronsárova, s. StatuS: Predlog ronsárjevo/ronsárovo] [druga oblika ronsárje, ž. PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Imena ronsárjeva, s. ronsárjevo] prid. objektov in stavb Ronsardovi/Ronsardevi soneti; Ronsardova/ Ronsardeva poezija (< Ronsard) Roland Garros2 -a -a in -- -a [rolán garós, rod. {O} moški: ednina: im. Ronsardov in Ronsardev, rod. rolána garósa in rolán garósa] m; stvarno ime Ronsardovega in Ronsardevega, daj. Ronsardovemu |skrajšano ime za Turnir Rolanda Garrosa|: Njena in Ronsardevemu, tož. Ronsardov in Ronsardev želja je osvojiti Roland Garros; zmaga Rafaela (živostno Ronsardovega in Ronsardevega), mest. pri Nadala na Rolandu/Roland Garrosu; prim. Turnir Ronsardovem in pri Ronsardevem, or. z Ronsardovim Roland Garros in z Ronsardevim; dvojina: im. Ronsardova in {O} ednina: im. Roland Garros, rod. Rolanda Garrosa Ronsardeva, rod. Ronsardovih in Ronsardevih, daj. in Roland Garrosa, daj. Rolandu Garrosu in Roland Ronsardovima in Ronsardevima, tož. Ronsardova Garrosu, tož. Roland Garros in Roland Garros, mest. in Ronsardeva, mest. pri Ronsardovih in pri pri Rolandu Garrosu in pri Roland Garrosu, or. z Ronsardevih, or. z Ronsardovima in z Ronsardevima; Rolandom Garrosom in z Roland Garrosom množina: im. Ronsardovi in Ronsardevi, rod. StatuS: Predlog Ronsardovih in Ronsardevih, daj. Ronsardovim PravoPiSni kategoriji: Pravopisne zanimivosti; Stvarna in Ronsardevim, tož. Ronsardove in Ronsardeve, lastna imena mest. pri Ronsardovih in pri Ronsardevih, or. z Ronsardovimi in z Ronsardevimi Ronsard -a [ronsár, rod. ronsárja in ronsára] m; ime ženski: ednina: im. Ronsardova in Ronsardeva, bitja, osebno ime rod. Ronsardove in Ronsardeve, daj. Ronsardovi in |priimek|; |francoski pesnik|: Zgledoval se je po Ronsardevi, tož. Ronsardovo in Ronsardevo, mest. pri Ronsardu; Skupaj z Ronsardom/Ronsardem so Ronsardovi in pri Ronsardevi, or. z Ronsardovo in z ustanovili pesniško šolo Ronsardevo; dvojina: im. Ronsardovi in Ronsardevi, {B} Ronsardov in Ronsardev rod. Ronsardevih in Ronsardovih, daj. Ronsardovima {O} ednina: im. Ronsard, rod. Ronsarda, daj. in Ronsardevima, tož. Ronsardovi in Ronsardevi, Ronsardu, tož. Ronsarda, mest. pri Ronsardu, or. z mest. pri Ronsardovih in pri Ronsardevih, or. z Ronsardom in z Ronsardem; dvojina: im. Ronsarda, Ronsardovima in z Ronsardevima; množina: im. rod. Ronsardov in Ronsardev, daj. Ronsardoma in Ronsardove in Ronsardeve, rod. Ronsardovih in Ronsardema, tož. Ronsarda, mest. pri Ronsardih, Ronsardevih, daj. Ronsardevim in Ronsardovim, tož. or. z Ronsardoma in z Ronsardema; množina: Ronsardove in Ronsardeve, mest. pri Ronsardovih im. Ronsardi, rod. Ronsardov in Ronsardev, daj. in pri Ronsardevih, or. z Ronsardovimi in z Ronsardom in Ronsardem, tož. Ronsarde, mest. pri Ronsardevimi Ronsardih, or. z Ronsardi srednji: ednina: im. Ronsardovo in Ronsardevo, rod. {I} ednina: im. [ronsár], rod. [ronsárja] in [ronsára], Ronsardovega in Ronsardevega, daj. Ronsardovemu daj. [ronsárju] in [ronsáru], tož. [ronsárja] in [ronsára], in Ronsardevemu, tož. Ronsardovo in Ronsardevo, mest. [pri ronsárju] in [pri ronsáru], or. [z‿ronsárjem] mest. pri Ronsardovem in pri Ronsardevem, or. in [z‿ronsárom]; dvojina: im. [ronsárja] in [ronsára], z Ronsardovim in z Ronsardevim; dvojina: im. 346 Ronsardovi in Ronsardevi, rod. Ronsardovih in Röntgenovi, rod. Röntgenovih, daj. Röntgenovima, Ronsardevih, daj. Ronsardovima in Ronsardevima, tož. Röntgenovi, mest. pri Röntgenovih, or. z tož. Ronsardovi in Ronsardevi, mest. pri Ronsardovih Röntgenovima; množina: im. Röntgenova, rod. in pri Ronsardevih, or. z Ronsardovima in z Röntgenovih, daj. Röntgenovim, tož. Röntgenova, Ronsardevima; množina: im. Ronsardova in mest. pri Röntgenovih, or. z Röntgenovimi Ronsardeva, rod. Ronsardovih in Ronsardevih, daj. StatuS: Predlog Ronsardovim in Ronsardevim, tož. Ronsardova PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) in Ronsardeva, mest. pri Ronsardovih in pri Ronsardevih, or. z Ronsardovimi in z Ronsardevimi Roraima1 -e [rorájma, rod. rorájme] ž; zemljepisno ime StatuS: Predlog |gora v Južni Ameriki|: vzpon na Roraimo; kot PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) prilastek, v imenovalniku Vrh gore Roraima je dolg več kot 10 kilometrov Röntgen -a [réndgen, rod. réndgena] m; ime bitja, Kje? na Roraimi osebno ime Od kod? z Roraime |priimek|; |nemški fizik|: raziskave Wilhelma Kam? na Roraimo Röntgena o uporabi rentgenskih žarkov; Po {B} rorajmski Röntgenu se stara enota za dozo ionizirajočega {O} ednina: im. Roraima, rod. Roraime, daj. Roraimi, sevanja imenuje rentgen; prim. rentgen tož. Roraimo, mest. pri Roraimi, or. z Roraimo {B} Röntgenov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Röntgen, rod. Röntgena, daj. PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Röntgenu, tož. Röntgena, mest. pri Röntgenu, or. z Röntgenom; dvojina: im. Röntgena, rod. Röntgenov, Roraima2 -e [rorájma, rod. rorájme] ž; zemljepisno ime daj. Röntgenoma, tož. Röntgena, mest. pri Röntgenih, |zvezna država v Braziliji|: arheološko najdišče v or. z Röntgenoma; množina: im. Röntgeni, rod. Roraimi; kot prilastek, v imenovalniku glavno mesto Röntgenov, daj. Röntgenom, tož. Röntgene, mest. pri države Roraima Röntgenih, or. z Röntgeni Kje? v Roraimi StatuS: Predlog Od kod? iz Roraime PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Kam? v Roraimo {B} Roraimčan, Roraimčanka; Roraimčanov, Röntgenov -a -o [réndgeno, ž. réndgenova, s. Roraimčankin; rorajmski réndgenovo] prid. {O} ednina: im. Roraima, rod. Roraime, daj. Roraimi, Röntgenova teorija; Röntgenovo odkritje žarkov X tož. Roraimo, mest. pri Roraimi, or. z Roraimo (< Röntgen) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. Röntgenov, rod. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Röntgenovega, daj. Röntgenovemu, tož. Röntgenov enot (živostno Röntgenovega), mest. pri Röntgenovem, or. z Röntgenovim; dvojina: im. Röntgenova, rod. Roška pešpot -e -i [róška péšpót, rod. róške Röntgenovih, daj. Röntgenovima, tož. Röntgenova, péšpotí] ž; zemljepisno ime mest. pri Röntgenovih, or. z Röntgenovima; množina: |sprehajalna pot v Kočevskem rogu|: izhodišče Roške im. Röntgenovi, rod. Röntgenovih, daj. Röntgenovim, pešpoti; Na Roški pešpoti so oznake s simbolom tož. Röntgenove, mest. pri Röntgenovih, or. z medvedje šape; pohod po Roški pešpoti do roške Röntgenovimi žage; prim. roški (< Rog1) ženski: ednina: im. Röntgenova, rod. Röntgenove, daj. Kje? na Roški pešpoti Röntgenovi, tož. Röntgenovo, mest. pri Röntgenovi, Od kod? z Roške pešpoti or. z Röntgenovo; dvojina: im. Röntgenovi, rod. Kam? na Roško pešpot Röntgenovih, daj. Röntgenovima, tož. Röntgenovi, {O} ednina: im. Roška pešpot, rod. Roške pešpoti, mest. pri Röntgenovih, or. z Röntgenovima; množina: daj. Roški pešpoti, tož. Roško pešpot, mest. pri Roški im. Röntgenove, rod. Röntgenovih, daj. Röntgenovim, pešpoti, or. z Roško pešpotjo tož. Röntgenove, mest. pri Röntgenovih, or. z {I} ednina: im. [róška péšpót], rod. [róške péšpotí], Röntgenovimi daj. [róški péšpóti], tož. [róško péšpót], mest. [pri róški srednji: ednina: im. Röntgenovo, rod. Röntgenovega, péšpóti], or. [z‿róško péšpotjó] daj. Röntgenovemu, tož. Röntgenovo, mest. pri StatuS: Predlog Röntgenovem, or. z Röntgenovim; dvojina: im. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena 347 roški -a -o [róški] prid. spremljala dobrodelna dražba ustrezneje rotarijk (< oglje iz roških gozdov; roška žaga; roško brezno Zveza Rotary klubov) roška ofenziva |zgodovinski dogodek|: spomin na {B} rotarijankin roško ofenzivo; prim. Roška pešpot, Kočevski rog {O} ednina: im. rotarijanka, rod. rotarijanke, daj. (< Rog2) rotarijanki, tož. rotarijanko, mest. pri rotarijanki, {O} moški: ednina: im. roški, rod. roškega, daj. or. z rotarijanko; dvojina: im. rotarijanki, rod. roškemu, tož. roški (živostno roškega), mest. pri rotarijank, daj. rotarijankama, tož. rotarijanki, mest. roškem, or. z roškim; dvojina: im. roška, rod. roških, pri rotarijankah, or. z rotarijankama; množina: im. daj. roškima, tož. roška, mest. pri roških, or. z roškima; rotarijanke, rod. rotarijank, daj. rotarijankam, tož. množina: im. roški, rod. roških, daj. roškim, tož. roške, rotarijanke, mest. pri rotarijankah, or. z rotarijankami mest. pri roških, or. z roškimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. roška, rod. roške, daj. roški, tož. PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice roško, mest. pri roški, or. z roško; dvojina: im. roški, umetnostnih, kulturnih, subkulturnih in športnih rod. roških, daj. roškima, tož. roški, mest. pri roških, or. skupin z roškima; množina: im. roške, rod. roških, daj. roškim, tož. roške, mest. pri roških, or. z roškimi Rötkö -ja [rétke, rod. rétkeja] m; ime bitja, osebno ime srednji: ednina: im. roško, rod. roškega, daj. roškemu, |finski priimek|: pogovor z Rötköjem tož. roško, mest. pri roškem, or. z roškim; dvojina: {B} Rötköjev im. roški, rod. roških, daj. roškima, tož. roški, mest. pri {O} ednina: im. Rötkö, rod. Rötköja, daj. Rötköju, tož. roških, or. z roškima; množina: im. roška, rod. roških, Rötköja, mest. pri Rötköju, or. z Rötköjem; dvojina: daj. roškim, tož. roška, mest. pri roških, or. z roškimi im. Rötköja, rod. Rötköjev, daj. Rötköjema, tož. StatuS: Predlog Rötköja, mest. pri Rötköjih, or. z Rötköjema; množina: PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih im. Rötköji, rod. Rötköjev, daj. Rötköjem, tož. Rötköje, nenaselbinskih/nekrajevnih imen) mest. pri Rötköjih, or. z Rötköji {I} ednina: im. [rétke], rod. [rétkeja], daj. [rétkeju], rotarijanec -nca [rotarijánəc, rod. rotarijánca] m tož. [rétkeja], mest. [pri rétkeju], or. [z‿rétkejem]; |član humanitarne organizacije Zveza Rotary dvojina: im. [rétkeja], rod. [rétkeje], daj. [rétkejema], klubov|: Geslo rotarijancev je »Nesebična pomoč« tož. [rétkeja], mest. [pri rétkejih], or. [z‿rétkejema]; ustrezneje rotarijcev (< Zveza Rotary klubov) množina: im. [rétkeji], rod. [rétkeje], daj. [rétkejem], {B} rotarijančev tož. [rétkeje], mest. [pri rétkejih], or. [z‿rétkeji] {O} ednina: im. rotarijanec, rod. rotarijanca, daj. StatuS: Predlog rotarijancu, tož. rotarijanca, mest. pri rotarijancu, PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) or. z rotarijancem; dvojina: im. rotarijanca, rod. rotarijancev, daj. rotarijancema, tož. rotarijanca, mest. Rötköjev -a -o [rétkeje, ž. rétkejeva, s. rétkejevo] pri rotarijancih, or. z rotarijancema; množina: im. prid. rotarijanci, rod. rotarijancev, daj. rotarijancem, tož. Rötköjeva rojstna hiša (< Rötkö) rotarijance, mest. pri rotarijancih, or. z rotarijanci {O} moški: ednina: im. Rötköjev, rod. {I} ednina: im. [rotarijánəc], rod. [rotarijánca], daj. Rötköjevega, daj. Rötköjevemu, tož. Rötköjev [rotarijáncu], tož. [rotarijánca], mest. [pri rotarijáncu], (živostno Rötköjevega), mest. pri Rötköjevem, or. z or. [z‿rotarijáncem]; dvojina: im. [rotarijánca], rod. Rötköjevim; dvojina: im. Rötköjeva, rod. Rötköjevih, [rotarijánce], daj. [rotarijáncema], tož. [rotarijánca], daj. Rötköjevima, tož. Rötköjeva, mest. pri Rötköjevih, mest. [pri rotarijáncih], or. [z‿rotarijáncema]; or. z Rötköjevima; množina: im. Rötköjevi, rod. množina: im. [rotarijánci], rod. [rotarijánce], Rötköjevih, daj. Rötköjevim, tož. Rötköjeve, mest. pri daj. [rotarijáncem], tož. [rotarijánce], mest. [pri Rötköjevih, or. z Rötköjevimi rotarijáncih], or. [z‿rotarijánci] ženski: ednina: im. Rötköjeva, rod. Rötköjeve, daj. StatuS: Predlog Rötköjevi, tož. Rötköjevo, mest. pri Rötköjevi, or. z PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice Rötköjevo; dvojina: im. Rötköjevi, rod. Rötköjevih, umetnostnih, kulturnih, subkulturnih in športnih daj. Rötköjevima, tož. Rötköjevi, mest. pri Rötköjevih, skupin or. z Rötköjevima; množina: im. Rötköjeve, rod. Rötköjevih, daj. Rötköjevim, tož. Rötköjeve, mest. pri rotarijanka -e [rotarijánka, rod. rotarijánke] ž Rötköjevih, or. z Rötköjevimi |članica humanitarne organizacije Zveza Rotary srednji: ednina: im. Rötköjevo, rod. Rötköjevega, daj. klubov|: Prireditev rotarijcev in rotarijank je Rötköjevemu, tož. Rötköjevo, mest. pri Rötköjevem, 348 or. z Rötköjevim; dvojina: im. Rötköjevi, rod. or. [z‿ružévičem]; dvojina: im. [ružéviča], rod. Rötköjevih, daj. Rötköjevima, tož. Rötköjevi, mest. [ružéviče], daj. [ružévičema], tož. [ružéviča], mest. pri Rötköjevih, or. z Rötköjevima; množina: im. [pri ružévičih], or. [z‿ružévičema]; množina: im. Rötköjeva, rod. Rötköjevih, daj. Rötköjevim, tož. [ružéviči], rod. [ružéviče], daj. [ružévičem], tož. Rötköjeva, mest. pri Rötköjevih, or. z Rötköjevimi [ružéviče], mest. [pri ružévičih], or. [z‿ružéviči] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Rõuge -ja [ru̯ke, rod. ru̯keja] m; zemljepisno ime Rucellai -a [ručeláj, rod. ručelája] m; ime bitja, osebno |kraj v Estoniji|: jezera v Rõugeju ime Kje? v Rõugeju |priimek|; |rodbinsko ime|: Cerkev je bila zgrajena po Od kod? iz Rõugeja naročilu Giovannija di Paola Rucellaia; kot prilastek, Kam? v Rõuge v imenovalniku palača rodbine Rucellai; v množini {B} Rõugejčan, Rõugejčanka; Rõugejčanov, Rucellaii |italijanska rodbina|: Hiša je postala last Rõugejčankin; rõugejski Rucellaiev; prim. Rucellaieva palača {O} ednina: im. Rõuge, rod. Rõugeja, daj. Rõugeju, {B} Rucellaiev tož. Rõuge, mest. pri Rõugeju, or. z Rõugejem {O} ednina: im. Rucellai, rod. Rucellaia, daj. {I} ednina: im. [ru̯ke], rod. [ru̯keja], daj. [ru̯keju], Rucellaiu, tož. Rucellaia, mest. pri Rucellaiu, or. z tož. [ru̯ke], mest. [pri ru̯keju], or. [z‿ru̯kejem] Rucellaiem; dvojina: im. Rucellaia, rod. Rucellaiev, StatuS: Predlog daj. Rucellaiema, tož. Rucellaia, mest. pri Rucellaiih, PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev or. z Rucellaiema; množina: im. Rucellaii, rod. Rucellaiev, daj. Rucellaiem, tož. Rucellaie, mest. pri Roussillon -a [rusijón, rod. rusijóna] m; zemljepisno Rucellaiih, or. z Rucellaii ime {I} ednina: im. [ručeláj], rod. [ručelája], daj. [ručeláju], |pokrajina v Franciji|: obala Roussillona; V tož. [ručelája], mest. [pri ručeláju], or. [z‿ručelájem]; Roussillonu živi veliko Kataloncev; kot prilastek, v dvojina: im. [ručelája], rod. [ručeláje], daj. imenovalniku Étienne Terrus je najbolj znan po slikah [ručelájema], tož. [ručelája], mest. [pri ručelájih], pokrajine Roussillon or. [z‿ručelájema]; množina: im. [ručeláji], rod. Kje? v Roussillonu [ručeláje], daj. [ručelájem], tož. [ručeláje], mest. [pri Od kod? iz Roussillona ručelájih], or. [z‿ručeláji] Kam? v Roussillon StatuS: Predlog {B} Roussillončan, Roussillončanka; PravoPiSne kategorije: Lastna imena (priimki); Imena Roussillončanov, Roussillončankin; roussillonski vladarskih in plemiških rodbin; Italijanščina {O} ednina: im. Roussillon, rod. Roussillona, daj. Roussillonu, tož. Roussillon, mest. pri Roussillonu, or. Rucellaiev -a -o [ručeláje, ž. ručelájeva, s. z Roussillonom ručelájevo] prid. StatuS: Predlog moč Rucellaievega vpliva; prim. Rucellaieva PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin palača (< Rucellai) {O} moški: ednina: im. Ruccellaiev, rod. Różewicz -a [ružévič, rod. ružéviča] m; ime bitja, Ruccellaievega, daj. Ruccellaievemu, tož. Ruccellaiev osebno ime (živostno Ruccellaievega), mest. pri Ruccellaievem, |priimek|; |poljski pesnik, dramatik in pisatelj|: or. z Ruccellaievim; dvojina: im. Ruccellaieva, rod. poezija Tadeusza Różewicza Ruccellaievih, daj. Ruccellaievima, tož. Ruccellaieva, {B} Różewiczev mest. pri Ruccellaievih, or. z Ruccellaievima; {O} ednina: im. Różewicz, rod. Różewicza, daj. množina: im. Ruccellaievi, rod. Ruccellaievih, Różewiczu, tož. Różewicza, mest. pri Różewiczu, daj. Ruccellaievim, tož. Ruccellaieve, mest. pri or. z Różewiczem; dvojina: im. Różewicza, rod. Ruccellaievih, or. z Ruccellaievimi Różewiczev, daj. Różewiczema, tož. Różewicza, mest. ženski: ednina: im. Ruccellaieva, rod. Ruccellaieve, pri Różewiczih, or. z Różewiczema; množina: im. daj. Ruccellaievi, tož. Ruccellaievo, mest. pri Różewiczi, rod. Różewiczev, daj. Różewiczem, tož. Ruccellaievi, or. z Ruccellaievo; dvojina: im. Różewicze, mest. pri Różewiczih, or. z Różewiczi Ruccellaievi, rod. Ruccellaievih, daj. Ruccellaievima, {I} ednina: im. [ružévič], rod. [ružéviča], daj. tož. Ruccellaievi, mest. pri Ruccellaievih, or. z [ružéviču], tož. [ružéviča], mest. [pri ružéviču], Ruccellaievima; množina: im. Ruccellaieve, rod. 349 Ruccellaievih, daj. Ruccellaievim, tož. Ruccellaieve, tož. Ruohonene, mest. pri Ruohonenih, or. z mest. pri Ruccellaievih, or. z Ruccellaievimi Ruohoneni srednji: ednina: im. Ruccellaievo, rod. StatuS: Predlog Ruccellaievega, daj. Ruccellaievemu, tož. PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) Ruccellaievo, mest. pri Ruccellaievem, or. z Ruccellaievim; dvojina: im. Ruccellaievi, rod. Ruohonenov -a -o [rúohọneno, ž. rúohọnenova, s. Ruccellaievih, daj. Ruccellaievima, tož. Ruccellaievi, rúohọnenovo] prid. mest. pri Ruccellaievih, or. z Ruccellaievima; Ruohonenovo predavanje (< Ruohonen) množina: im. Ruccellaieva, rod. Ruccellaievih, {O} moški: ednina: im. Ruohonenov, rod. daj. Ruccellaievim, tož. Ruccellaieva, mest. pri Ruohonenovega, daj. Ruohonenovemu, tož. Ruccellaievih, or. z Ruccellaievimi Ruohonenov (živostno Ruohonenovega), mest. StatuS: Predlog pri Ruohonenovem, or. z Ruohonenovim; PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) dvojina: im. Ruohonenova, rod. Ruohonenovih, daj. Ruohonenovima, tož. Ruohonenova, mest. Rucellaieva palača -e -e [ručelájeva paláča, rod. pri Ruohonenovih, or. z Ruohonenovima; ručelájeve paláče] ž; zemljepisno ime množina: im. Ruohonenovi, rod. Ruohonenovih, |mestna hiša v Firencah|: Fasada Rucellaieve palače daj. Ruohonenovim, tož. Ruohonenove, mest. pri je dosežek renesančne arhitekture; ◎ it. Palazzo Ruohonenovih, or. z Ruohonenovimi Rucellai; prim. Rucellaiev (< Rucellai) ženski: ednina: im. Ruohonenova, rod. Ruohonenove, Kje? v Rucellaievi palači daj. Ruohonenovi, tož. Ruohonenovo, mest. pri Od kod? iz Rucellaieve palače Ruohonenovi, or. z Ruohonenovo; dvojina: Kam? v Rucellaievo palačo im. Ruohonenovi, rod. Ruohonenovih, daj. {O} ednina: im. Rucellaieva palača, rod. Rucellaieve Ruohonenovima, tož. Ruohonenovi, mest. pri palače, daj. Rucellaievi palači, tož. Rucellaievo Ruohonenovih, or. z Ruohonenovima; množina: palačo, mest. pri Rucellaievi palači, or. z Rucellaievo im. Ruohonenove, rod. Ruohonenovih, daj. palačo Ruohonenovim, tož. Ruohonenove, mest. pri StatuS: Predlog Ruohonenovih, or. z Ruohonenovimi PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb srednji: ednina: im. Ruohonenovo, rod. Ruohonenovega, daj. Ruohonenovemu, tož. Rumena reka -e -e [rumêna réka, rod. rumêne réke] Ruohonenovo, mest. pri Ruohonenovem, or. ž; zemljepisno ime z Ruohonenovim; dvojina: im. Ruohonenovi, |reka na Kitajskem|: Dolina Rumene reke na rod. Ruohonenovih, daj. Ruohonenovima, tož. Kitajskem je bila eno prvih velikih lončarskih Ruohonenovi, mest. pri Ruohonenovih, or. z središč; izvir Rumene reke na Tibetanski planoti; ◎ Ruohonenovima; množina: im. Ruohonenova, po pinjinu Huanghe, mong. Hatan Gol, tibet. Ma chu rod. Ruohonenovih, daj. Ruohonenovim, tož. {B} rumenoreški Ruohonenova, mest. pri Ruohonenovih, or. z {O} ednina: im. Rumena reka, rod. Rumene reke, daj. Ruohonenovimi Rumeni reki, tož. Rumeno reko, mest. pri Rumeni StatuS: Predlog reki, or. z Rumeno reko PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena voda Rüütel -a [rítel, rod. rítela] m; ime bitja, osebno ime |estonski priimek|: Rüütel je študiral na mestni šoli v Ruohonen -a [rúohọnen, rod. rúohọnena] m; ime Tartuju; predsedniški mandat Arnolda Rüütela bitja, osebno ime {B} Rüütelov |finski priimek|: operne vloge Seppa Ruohonena; {O} ednina: im. Rüütel, rod. Rüütela, daj. Rüütelu, tož. Nastopili so z Ruohonenom Rüütela, mest. pri Rüütelu, or. z Rüütelom; dvojina: {B} Ruohonenov im. Rüütela, rod. Rüütelov, daj. Rüüteloma, tož. {O} ednina: im. Ruohonen, rod. Ruohonena, daj. Rüütela, mest. pri Rüütelih, or. z Rüüteloma; množina: Ruohonenu, tož. Ruohonena, mest. pri Ruohonenu, im. Rüüteli, rod. Rüütelov, daj. Rüütelom, tož. Rüütele, or. z Ruohonenom; dvojina: im. Ruohonena, rod. mest. pri Rüütelih, or. z Rüüteli Ruohonenov, daj. Ruohonenoma, tož. Ruohonena, StatuS: Predlog mest. pri Ruohonenih, or. z Ruohonenoma; množina: PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) im. Ruohoneni, rod. Ruohonenov, daj. Ruohonenom, 350 Rüütelov -a -o [rítelo, ž. rítelova, s. rítelovo] prid. Ruzanteji Rüütelova hiša (< Rüütel) {I} ednina: im. [rudzánte], rod. [rudzánteja], daj. {O} moški: ednina: im. Rüütelov, rod. [rudzánteju], tož. [rudzánteja], mest. [pri rudzánteju], Rüütelovega, daj. Rüütelovemu, tož. Rüütelov or. [z‿rudzántejem]; dvojina: im. [rudzánteja], rod. (živostno Rüütelovega), mest. pri Rüütelovem, or. z [rudzánteje], daj. [rudzántejema], tož. [rudzánteja], Rüütelovim; dvojina: im. Rüütelova, rod. Rüütelovih, mest. [pri rudzántejih], or. [z‿rudzántejema]; množina: daj. Rüütelovima, tož. Rüütelova, mest. pri Rüütelovih, im. [rudzánteji], rod. [rudzánteje], daj. [rudzántejem], or. z Rüütelovima; množina: im. Rüütelovi, rod. tož. [rudzánteje], mest. [pri rudzántejih], or. Rüütelovih, daj. Rüütelovim, tož. Rüütelove, mest. pri [z‿rudzánteji] Rüütelovih, or. z Rüütelovimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. Rüütelova, rod. Rüütelove, daj. PravoPiSni kategoriji: Psevdonimi (vzdevki ter skrivna in Rüütelovi, tož. Rüütelovo, mest. pri Rüütelovi, or. z umetniška imena); Italijanščina Rüütelovo; dvojina: im. Rüütelovi, rod. Rüütelovih, daj. Rüütelovima, tož. Rüütelovi, mest. pri Rüütelovih, Růžička -e tudi Růžička -a [rúžička, rod. rúžičke tudi or. z Rüütelovima; množina: im. Rüütelove, rod. rúžička] m; ime bitja, osebno ime Rüütelovih, daj. Rüütelovim, tož. Rüütelove, mest. pri |češki priimek|: fotografije Adolfa Růžičke Rüütelovih, or. z Rüütelovimi {B} Růžičkov srednji: ednina: im. Rüütelovo, rod. Rüütelovega, daj. {O} ednina: im. Růžička, rod. Růžičke tudi Růžička, Rüütelovemu, tož. Rüütelovo, mest. pri Rüütelovem, daj. Růžički tudi Růžičku, tož. Růžičko tudi Růžička, or. z Rüütelovim; dvojina: im. Rüütelovi, rod. mest. pri Růžički tudi pri Růžičku, or. z Růžičko tudi Rüütelovih, daj. Rüütelovima, tož. Rüütelovi, mest. z Růžičkom; dvojina: im. Růžički tudi Růžička, pri Rüütelovih, or. z Rüütelovima; množina: im. rod. Růžičk tudi Růžičkov, daj. Růžičkama tudi Rüütelova, rod. Rüütelovih, daj. Rüütelovim, tož. Růžičkoma, tož. Růžički tudi Růžička, mest. pri Rüütelova, mest. pri Rüütelovih, or. z Rüütelovimi Růžičkah tudi pri Růžičkih, or. z Růžičkama tudi z StatuS: Predlog Růžičkoma; množina: im. Růžičke tudi Růžički, rod. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Růžičk tudi Růžičkov, daj. Růžičkam tudi Růžičkom, tož. Růžičke, mest. pri Růžičkah tudi pri Růžičkih, or. z Ruzante m; ime bitja, osebno ime; obširneje glej pri Růžičkami tudi z Růžički Ruzzante StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Ruzzante -ja in Ruzante -ja [rudzánte, rod. rudzánteja] m; ime bitja, osebno ime Ružomberok -rka in Ružomberok -a |vzdevek Angela Beolca, italijanskega igralca in [rúžomberok, rod. rúžomberka in rúžomberoka] m; dramatika|: Sloves je Ruzzanteju/Ruzanteju prinesla zemljepisno ime predvsem spretna raba jezika; tudi ob imenu, navadno za |kraj na Slovaškem|: Na severu Slovaške pomišljajem dela italijanskega komediografa Angela leži Ružomberok; univerza v Ružomberku/ Beolca – Ruzzanteja/Ruzanteja; |junak v komedijah Ružomberoku; kot prilastek, v imenovalniku Ime mesta Angela Beolca|: Glavnega junaka Ruzzanteja/ Ružemberok je povzeto po nemškem Rosenberg Ruzanteja je odigral s spretno uporabo različnih Kje? v Ružomberku in v Ružomberoku igralskih sredstev Od kod? iz Ružomberka in iz Ružomberoka {B} Ruzzantejev in Ruzantejev Kam? v Ružomberok {O} ednina: im. Ruzzante in Ruzante, rod. Ruzzanteja {B} Ružomberčan in Ružomberočan, in Ruzanteja, daj. Ruzzanteju in Ruzanteju, tož. Ružomberčanka in Ružomberočanka; Ruzzanteja in Ruzanteja, mest. pri Ruzzanteju in Ružomberčanov in Ružomberočanov, pri Ruzanteju, or. z Ruzzantejem in z Ruzantejem; Ružomberčankin in Ružomberočankin; ružomberški dvojina: im. Ruzzanteja in Ruzanteja, rod. in ružomberoški Ruzzantejev in Ruzantejev, daj. Ruzzantejema in {O} ednina: im. Ružomberok, rod. Ružomberka in Ruzantejema, tož. Ruzzanteja in Ruzanteja, mest. pri Ružomberoka, daj. Ružomberku in Ružomberoku, Ruzzantejih in pri Ruzantejih, or. z Ruzzantejema in tož. Ružomberok, mest. pri Ružomberku in z Ruzantejema; množina: im. Ruzzanteji in Ruzanteji, pri Ružomberoku, or. z Ružomberkom in z rod. Ruzzantejev in Ruzantejev, daj. Ruzzantejem in Ružomberokom Ruzantejem, tož. Ruzzanteje in Ruzanteje, mest. pri StatuS: Predlog Ruzzantejih in pri Ruzantejih, or. z Ruzzanteji in z PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev 351 ružomberoški prid.; obširneje glej pri ružomberški ružemberškimi tudi z ružemberoškimi StatuS: Predlog ružomberški -a -o tudi ružomberoški -a -o PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih [rúžomberški tudi rúžomberoški] prid. naselbinskih/krajevnih imen) ružomberška industrija (< Ružomberok) {O} moški: ednina: im. ružemberški tudi Rzeszów -a [žéšo, rod. žéšova] m; zemljepisno ime ružemberoški, rod. ružemberškega tudi |kraj na Poljskem|: Začetki Rzeszówa segajo ružemberoškega, daj. ružemberškemu tudi v srednji vek; kot prilastek, v imenovalniku bogata ružemberoškemu, tož. ružemberški tudi ružemberoški arhitektura mesta Rzeszów (živostno ružemberškega tudi ružemberoškega), mest. Kje? v Rzeszówu pri ružemberškem tudi pri ružemberoškem, or. z Od kod? iz Rzeszówa ružemberškim tudi z ružemberoškim; dvojina: im. Kam? v Rzeszów ružemberška tudi ružemberoška, rod. ružemberških {B} Rzeszówčan, Rzeszówčanka; Rzeszówčanov, tudi ružemberoških, daj. ružemberškima tudi Rzeszówčankin; rzeszówski ružemberoškima, tož. ružemberška tudi ružemberoška, {O} ednina: im. Rzeszów, rod. Rzeszówa, daj. mest. pri ružemberških tudi ružemberoških, or. z Rzeszówu, tož. Rzeszów, mest. pri Rzeszówu, or. z ružemberškima tudi z ružemberoškima; množina: im. Rzeszówom ružemberški tudi ružemberoški, rod. ružemberških {I} ednina: im. [žéšo], rod. [žéšova], daj. [žéšovu], tudi ružemberoških, daj. ružemberškim tudi tož. [žéšo], mest. [pri žéšovu], or. [z‿žéšovom] ružemberoškim, tož. ružemberške tudi ružemberoške, StatuS: Predlog mest. pri ružemberških tudi ružemberoških, or. z PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina ružemberškimi tudi z ružemberoškimi ženski: ednina: im. ružemberška tudi ružemberoška, Saaremaa -me [sárema, rod. sáreme] ž; zemljepisno rod. ružemberške tudi ružemberoške, daj. ime ružemberški tudi ružemberoški, tož. ružemberško |otok v Baltskem morju|: Saaremaa je največji tudi ružemberoško, mest. pri ružemberški tudi estonski otok; Med prvo svetovno vojno so Nemci pri ružemberoški, or. z ružemberško tudi z zasedli Saaremo; kot prilastek, v imenovalniku poselitev ružemberoško; dvojina: im. ružemberški tudi otoka Saaremaa ružemberoški, rod. ružemberških tudi ružemberoških, Kje? na Saaremi daj. ružemberškima tudi ružemberoškima, Od kod? s Saareme tož. ružemberški tudi ružemberoški, mest. pri Kam? na Saaremo ružemberških tudi pri ružemberoških, or. z {B} Saaremčan, Saaremčanka; Saaremčanov, ružemberškima tudi z ružemberoškima; množina: im. Saaremčankin; saaremski ružemberške tudi ružemberoške, rod. ružemberških {O} ednina: im. Saaremaa, rod. Saareme, daj. Saaremi, tudi ružemberoških, daj. ružemberškim tudi tož. Saaremo, mest. pri Saaremi, or. s Saaremo ružemberoškim, tož. ružemberške tudi ružemberoške, StatuS: Predlog mest. pri ružemberških tudi ružemberoških, or. z PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena otokov, ružemberškimi tudi z ružemberoškimi polotokov, otočij srednji: ednina: im. ružemberško tudi ružemberoško, rod. ružemberškega tudi ružemberoškega, daj. Saimaa -me [sájma, rod. sájme] ž; zemljepisno ime ružemberškemu tudi ružemberoškemu, tož. |jezero na Finskem|: tjulnji na Saimi; otok Hietasaari ružemberško tudi ružemberoško, mest. pri na jezeru Saimaa; kot prilastek, v imenovalniku borov ružemberškem tudi pri ružemberoškem, or. z gozd ob jezeru Saimaa ružemberškim tudi z ružemberoškim; dvojina: im. {B} saimski ružemberški tudi ružemberoški, rod. ružemberških {O} ednina: im. Saima, rod. Saime, daj. Saimi, tož. tudi ružemberoških, daj. ružemberškima tudi Saimo, mest. pri Saimi, or. s Saimo ružemberoškima, tož. ružemberški tudi ružemberoški, StatuS: Predlog mest. pri ružemberških tudi ružemberoških, or. z PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena voda ružemberškima tudi z ružemberoškima; množina: im. ružemberška tudi ružemberoška, rod. ružemberških Sajev -a -o [sáje, ž. sájeva, s. sájevo] prid. tudi ružemberoških, daj. ružemberškim tudi Sajev prijatelj; Sajeva družina (< Sajo) ružemberoškim, tož. ružemberška tudi ružemberoška, {O} moški: ednina: im. Sajev, rod. Sajevega, daj. mest. pri ružemberških tudi pri ružemberoških, or. z Sajevemu, tož. Sajev (živostno Sajevega), mest. pri 352 Sajevem, or. s Sajevim; dvojina: im. Sajeva, rod. Antonia Salierija; spor med Antoniem/Antoniom Sajevih, daj. Sajevima, tož. Sajeva, mest. pri Sajevih, Salierijem in Mozartom or. s Sajevima; množina: im. Sajevi, rod. Sajevih, daj. {B} Salierijev Sajevim, tož. Sajeve, mest. pri Sajevih, or. s Sajevimi {O} ednina: im. Salieri, rod. Salierija, daj. Salieriju, ženski: ednina: im. Sajeva, rod. Sajeve, daj. Sajevi, tož. Salierija, mest. pri Salieriju, or. s Salierijem; tož. Sajevo, mest. pri Sajevi, or. s Sajevo; dvojina: im. dvojina: im. Salierija, rod. Salierijev, daj. Salierijema, Sajevi, rod. Sajevih, daj. Sajevima, tož. Sajevi, mest. tož. Salierija, mest. pri Salierijih, or. s Salierijema; pri Sajevih, or. s Sajevima; množina: im. Sajeve, rod. množina: im. Salieriji, rod. Salierijev, daj. Salierijem, Sajevih, daj. Sajevim, tož. Sajeve, mest. pri Sajevih, or. tož. Salierije, mest. pri Salierijih, or. s Salieriji s Sajevimi {I} ednina: im. [saljêri], rod. [saljêrija], daj. [saljêriju], srednji: ednina: im. Sajevo, rod. Sajevega, daj. tož. [saljêrija], mest. [pri saljêriju], or. [s‿saljêrijem]; Sajevemu, tož. Sajevo, mest. pri Sajevem, or. s dvojina: im. [saljêrija], rod. [saljêrije], daj. Sajevim; dvojina: im. Sajevi, rod. Sajevih, daj. [saljêrijema], tož. [saljêrija], mest. [pri saljêrijih], Sajevima, tož. Sajevi, mest. pri Sajevih, or. s Sajevima; or. [s‿saljêrijema]; množina: im. [saljêriji], rod. množina: im. Sajeva, rod. Sajevih, daj. Sajevim, tož. [saljêrije], daj. [saljêrijem], tož. [saljêrije], mest. [pri Sajeva, mest. pri Sajevih, or. s Sajevimi saljêrijih], or. [s‿saljêriji] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); moških imen) Italijanščina Sajo -a [sájo, rod. sája] m; ime bitja, osebno ime salzburški -a -o [sáldzburški] prid. |moško ime v več jezikih|: Safeta prijatelji kličejo |nanašajoč se na mesto Salzburg|: Ansambel ima Sajo; Pogovor z varnostnikom Sajem na znamenitih salzburških Mozartovih serenadah {B} Sajev že vrsto let svoj ciklus šestih koncertov; nekdaj {O} ednina: im. Sajo, rod. Saja, daj. Saju, tož. Saja, |nanašajoč se na škofijo Salzburg|: Gradu Reštanj so mest. pri Saju, or. s Sajem; dvojina: im. Saja, rod. pozidali salzburški ministeriali vitezi Reštanjski Sajev, daj. Sajema, tož. Saja, mest. pri Sajih, or. s salzburški misijon |misijon salzburške nadškofije v Sajema; množina: im. Saji, rod. Sajev, daj. Sajem, tož. obdobju Karantanije|: V času salzburškega misijona, Saje, mest. pri Sajih, or. s Saji ki se je zaključil šele konec 8. stoletja, je bilo v {I} ednina: im. [sajo], rod. [sája], daj. [sáju], tož. [sája], Karantaniji posvečenih večje število cerkva (< mest. [pri sáju], or. [s‿sájem]; dvojina: im. [sája], Salzburg) rod. [sáje], daj. [sájema], tož. [sája], mest. [pri sájih], {O} moški: ednina: im. salzburški, rod. or. [s‿sájema]; množina: im. [sáji], rod. [sáje], daj. salzburškega, daj. salzburškemu, tož. salzburški [sájem], tož. [sáje], mest. [pri sájih], or. [s‿sáji] (živostno salzburškega), mest. pri salzburškem, StatuS: Predlog or. s salzburškim; dvojina: im. salzburška, rod. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) salzburških, daj. salzburškima, tož. salzburška, mest. pri salzburških, or. s salzburškima; množina: im. Salerno -a [salêrno, rod. salêrna] m; zemljepisno ime salzburški, rod. salzburških, daj. salzburškim, tož. |kraj v Italiji|: počitnice v Salernu; kot prilastek, v salzburške, mest. pri salzburških, or. s salzburškimi imenovalniku okolica mesta Salerno ženski: ednina: im. salzburška, rod. salzburške, Kje? v Salernu daj. salzburški, tož. salzburško, mest. pri salzburški, Od kod? iz Salerna or. s salzburško; dvojina: im. salzburški, rod. Kam? v Salerno salzburških, daj. salzburškima, tož. salzburški, mest. {B} Salernčan, Salernčanka; Salernčanov, pri salzburških, or. s salzburškima; množina: im. Salernčankin; salernski salzburške, rod. salzburških, daj. salzburškim, tož. {O} ednina: im. Salerno, rod. Salerna, daj. Salernu, tož. salzburške, mest. pri salzburških, or. s salzburškimi Salerno, mest. pri Salernu, or. s Salernom srednji: ednina: im. salzburško, rod. salzburškega, daj. StatuS: Predlog salzburškemu, tož. salzburško, mest. pri salzburškem, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina or. s salzburškim; dvojina: im. salzburški, rod. salzburških, daj. salzburškima, tož. salzburški, mest. Salieri -ja [saljêri, rod. saljêrija] m; ime bitja, osebno pri salzburških, or. s salzburškima; množina: im. ime salzburška, rod. salzburških, daj. salzburškim, tož. |priimek|; |italijanski skladatelj in dirigent|: opera salzburška, mest. pri salzburških, or. s salzburškimi 353 StatuS: Predlog San Giuliano di Puglia, mest. pri San Giulianu di PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Puglia, or. s San Giulianom di Puglia naselbinskih/krajevnih imen) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina Sandomierz -a [sandómješ, rod. sandómježa] m; zemljepisno ime Sannazaro -a [sanadzáro, rod. sanadzára] m; ime |kraj na Poljskem|: gotski slog mestne hiše v bitja, osebno ime Sandomierzu; kot prilastek, v imenovalniku turistične |priimek|; |italijanski pesnik|: dela Jacopa Sannazara znamenitosti mesta Sandomierz {B} Sannazarov Kje? v Sandomierzu {O} ednina: im. Sannazaro, rod. Sannazara, daj. Od kod? iz Sandomierza Sannazaru, tož. Sannazara, mest. pri Sannazaru, Kam? v Sandomierz or. s Sannazarom; dvojina: im. Sannazara, rod. {B} Sandomierzan, Sandomierzanka; Sannazarov, daj. Sannazaroma, tož. Sannazara, mest. Sandomierzanov, Sandomierzankin; sandomieški pri Sannazarih, or. s Sannazaroma; množina: im. {O} ednina: im. Sandomierz, rod. Sandomierza, Sannazari, rod. Sannazarov, daj. Sannazarom, tož. daj. Sandomierzu, tož. Sandomierz, mest. pri Sannazare, mest. pri Sannazarih, or. s Sannazari Sandomierzu, or. s Sandomierzem StatuS: Predlog {I} ednina: im. [sandómješ], rod. [sandómježa], PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); daj. [sandómježu], tož. [sandómješ], mest. [pri Italijanščina sandómježu], or. [s‿sandómježem] StatuS: Predlog Sansovino -a [sansovíno, rod. sansovína] m; ime bitja, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina osebno ime |priimek|; |italijanski kipar in arhitekt|: oltarna slika San Gimignano ~ -a [san džiminjáno, rod. san Jacopa Sansovina džiminjána] m; zemljepisno ime {B} Sansovinov |kraj v Italiji|: Na sliki sta kamnita stolpa iz San {O} ednina: im. Sansovino, rod. Sansovina, daj. Gimignana; kot prilastek, v imenovalniku Obiskovalci Sansovinu, tož. Sansovina, mest. pri Sansovinu, si lahko v mestu San Gimignano ogledajo trg s or. s Sansovinom; dvojina: im. Sansovina, rod. katedralo Sansovinov, daj. Sansovinoma, tož. Sansovina, mest. Kje? v San Gimignanu pri Sansovinih, or. s Sansovinoma; množina: im. Od kod? iz San Gimignana Sansovini, rod. Sansovinov, daj. Sansovinom, tož. Kam? v San Gimignano Sansovine, mest. pri Sansovinih, or. s Sansovini {B} Sangimignančan, Sangimignančanka; StatuS: Predlog Sangimignančanov, Sangimignančankin; PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); sangimignanski Italijanščina {O} ednina: im. San Gimignano, rod. San Gimignana, daj. San Gimignanu, tož. San Gimignano, mest. pri San Santa Catarina ~ -e [sánta katarína, rod. sánta Gimignanu, or. s San Gimignanom kataríne] ž; zemljepisno ime StatuS: Predlog |zvezna država v Braziliji|: prebivalci Santa Catarine; PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina V Santa Catarini so številna naselja s potomci nemških priseljencev ; kot prilastek, v imenovalniku San Giuliano di Puglia ~ -a ~ ~ [san džuljáno di glavno mesto zvezne države Santa Catarina púlja, rod. san džuljána di púlja] m; zemljepisno ime Kje? v Santa Catarini |kraj v Italiji|: kmetije v San Giulianu di Puglia; kot Od kod? iz Santa Catarine prilastek, v imenovalniku Posledice potresa v kraju San Kam? v Santa Catarino Giuliano di Puglia so odstranjevali gasilci in vojska {B} Santacatarinčan, Santacatarinčanka; Kje? v San Giulianu di Puglia Santacatarinčanov, Santacatarinčankin; Od kod? iz San Giuliana di Puglia santacatarinski Kam? v San Giuliano di Puglia {O} ednina: im. Santa Catarina, rod. Santa Catarine, {B} Sangiuliančan, Sangiuliančanka; daj. Santa Catarini, tož. Santa Catarino, mest. pri Santa Sangiuliančanov, Sangiuliančankin; sangiulianski Catarini, or. s Santa Catarino {O} ednina: im. San Giuliano di Puglia, rod. San StatuS: Predlog Giuliana di Puglia, daj. San Giulianu di Puglia, tož. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) enot 354 Sanziev -a -o in Sanziov -a -o [sáncje, ž. sáncjeva, rod. Sanziev in Sanziov, daj. Sanziem in Sanziom, tož. s. sáncjevo] prid. Sanzie, mest. pri Sanziih, or. s Sanzii Sanzieva/Sanziova umetniška dela (< Sanzio) {I} ednina: im. [sáncjo], rod. [sáncja], daj. [sáncju], {O} moški: ednina: im. Sanziev in Sanziov, rod. tož. [sáncja], mest. [pri sáncju], or. [s‿sáncjem]; Sanzievega in Sanziovega, daj. Sanzievemu in dvojina: im. [sáncja], rod. [sáncje], daj. [sáncjema], Sanziovemu, tož. Sanziev in Sanziov (živostno tož. [sáncja], mest. [pri sáncjih], or. [s‿sáncjema]; Sanzievega in Sanziovega), mest. pri Sanzievem in pri množina: im. [sáncji], rod. [sáncje], daj. [sáncjem], Sanziovem, or. s Sanzievim in s Sanziovim; dvojina: tož. [sáncje], mest. [pri sáncjih], or. [s‿sáncji] im. Sanzieva in Sanziova, rod. Sanzievih in Sanziovih, StatuS: Predlog daj. Sanzievima in Sanziovima, tož. Sanzieva in PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Sanziova, mest. pri Sanzievih in pri Sanziovih, or. s Italijanščina Sanzievima in s Sanziovima; množina: im. Sanzievi in Sanziovi, rod. Sanzievih in Sanziovih, daj. Sanzievim Sanziov prid.; obširneje glej pri Sanziev in Sanziovim, tož. Sanzieve in Sanziove, mest. pri Sanzievih in pri Sanziovih, or. s Sanzievimi in s São Paulo ~ -a [sáo pálo, rod. sáo pála] m; Sanziovimi zemljepisno ime ženski: ednina: im. Sanzieva in Sanziova, rod. |zvezna država v Braziliji; glavno mesto zvezne Sanzieve in Sanziove, daj. Sanzievi in Sanziovi, države São Paulo|: glasbeni festival v São Paulu; tož. Sanzievo in Sanziovo, mest. pri Sanzievi in pri polotok med São Paulom in Riom/Riem de Sanziovi, or. s Sanzievo in s Sanziovo; dvojina: im. Janeirom; kot prilastek, v imenovalniku guverner zvezne Sanzievi in Sanziovi, rod. Sanzievih in Sanziovih, daj. države São Paulo; podzemne železnice v velemestu Sanzievima in Sanziovima, tož. Sanzievi in Sanziovi, São Paulo mest. pri Sanzievih in pri Sanziovih, or. s Sanzievima Kje? v São Paulu in s Sanziovima; množina: im. Sanzieve in Sanziove, Od kod? iz São Paula rod. Sanzievih in Sanziovih, daj. Sanzievim in Kam? v São Paulo Sanziovim, tož. Sanzieve in Sanziove, mest. pri {B} Sãopaulčan, Sãopaulčanka; Sãopaulčanov, Sanzievih in pri Sanziovih, or. s Sanzievimi in s Sãopaulčankin; sãopaulski Sanziovimi {O} ednina: im. São Paulo, rod. São Paula, daj. São srednji: ednina: im. Sanzievo in Sanziovo, rod. Paulu, tož. São Paulo, mest. pri São Paulu, or. s São Sanzievega in Sanziovega, daj. Sanzievemu in Paulom Sanziovemu, tož. Sanzievo in Sanziovo, mest. pri StatuS: Predlog Sanzievem in pri Sanziovem, or. s Sanzievim in PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) s Sanziovim; dvojina: im. Sanzievi in Sanziovi, enot rod. Sanzievih in Sanziovih, daj. Sanzievima in Sanziovima, tož. Sanzievi in Sanziovi, mest. pri Sarajevčan -a [sárajẹčan, rod. sárajẹčana] m; ime Sanzievih in pri Sanziovih, or. s Sanzievima in s bitja, prebivalsko ime Sanziovima; množina: im. Sanzieva in Sanziova, rod. rojen Sarajevčan; Izvir reke Bosna/Bosne je Sanzievih in Sanziovih, daj. Sanzievim in Sanziovim, priljubljena izletniška točka Sarajevčanov (< tož. Sanzieva in Sanziova, mest. pri Sanzievih in pri Sarajevo) Sanziovih, or. s Sanzievimi in s Sanziovimi {B} Sarajevčanov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Sarajevčan, rod. Sarajevčana, daj. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Sarajevčanu, tož. Sarajevčana, mest. pri Sarajevčanu, or. s Sarajevčanom; dvojina: im. Sarajevčana, rod. Sanzio -a [sáncjo, rod. sáncja] m; ime bitja, osebno ime Sarajevčanov, daj. Sarajevčanoma, tož. Sarajevčana, |priimek|; |italijanski slikar|: Javnost je Sanzia mest. pri Sarajevčanih, or. s Sarajevčanoma; množina: poznala tudi le po rojstnem imenu Raffaello; prim. im. Sarajevčani, rod. Sarajevčanov, daj. Sarajevčanom, Rafael tož. Sarajevčane, mest. pri Sarajevčanih, or. s {B} Sanziev in Sanziov Sarajevčani {O} ednina: im. Sanzio, rod. Sanzia, daj. Sanziu, tož. StatuS: Predlog Sanzia, mest. pri Sanziu, or. s Sanziem in s Sanziom; PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (iz imen dvojina: im. Sanzia, rod. Sanziem in Sanziov, daj. krajev) Sanziema in Sanzioma, tož. Sanzia, mest. pri Sanziih, or. s Sanziema in s Sanzioma; množina: im. Sanzii, 355 Sarajevčanka -e [sárajẹčanka, rod. sárajẹčanke] |priimek|; |češki fotograf in slikar|: razstava fotografij ž; ime bitja, prebivalsko ime Jana Saudka; intervju s Saudkom V Sloveniji živeča Sarajevčanka je opisala svoje {B} Saudkov najstništvo v obleganem Sarajevu; Do leta 1994 {O} ednina: im. Saudek, rod. Saudka, daj. Saudku, tož. je Sarajevo zapustila polovica Sarajevčanov in Saudka, mest. pri Saudku, or. s Saudkom; dvojina: im. Sarajevčank (< Sarajevo) Saudka, rod. Saudkov, daj. Saudkoma, tož. Saudka, {B} Sarajevčankin mest. pri Saudkih, or. s Saudkoma; množina: im. {O} ednina: im. Sarajevčanka, rod. Sarajevčanke, Saudki, rod. Saudkov, daj. Saudkom, tož. Saudke, mest. daj. Sarajevčanki, tož. Sarajevčanko, mest. pri pri Saudkih, or. s Saudki Sarajevčanki, or. s Sarajevčanko; dvojina: im. StatuS: Predlog Sarajevčanki, rod. Sarajevčank, daj. Sarajevčankama, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina tož. Sarajevčanki, mest. pri Sarajevčankah, or. s Sarajevčankama; množina: im. Sarajevčanke, rod. Savoja -e [savója, rod. savóje] ž; zemljepisno ime Sarajevčank, daj. Sarajevčankam, tož. Sarajevčanke, |pokrajina v Franciji|: Ozemlje Savoje so v starem mest. pri Sarajevčankah, or. s Sarajevčankami veku naseljevali keltski Alobrogi; Kolišča v Savoji StatuS: Predlog so vpisana na Unescov seznam svetovne dediščine; PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (iz imen kot prilastek, navadno v imenovalniku gorati predeli krajev) pokrajine Savoja; ◎ fr. Savoie Kje? v Savoji sarajevski -a -o [sárajẹski] prid. Od kod? iz Savoje sarajevski kanton; sarajevska Baščaršija Kam? v Savojo sarajevski atentat |zgodovinski dogodek|: S {B} Savojec, Savojka; Savojčev, Savojkin; savojski sarajevskim atentatom se je začela prva svetovna {O} ednina: im. Savoja, rod. Savoje, daj. Savoji, tož. vojna (< Sarajevo) Savojo, mest. pri Savoji, or. s Savojo {O} moški: ednina: im. sarajevski, rod. StatuS: Predlog sarajevskega, daj. sarajevskemu, tož. sarajevski PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin (živostno sarajevskega), mest. pri sarajevskem, or. s sarajevskim; dvojina: im. sarajevska, rod. sarajevskih, Savojec -jca [savójəc, rod. savójca] m; ime bitja, daj. sarajevskima, tož. sarajevska, mest. pri sarajevskih, osebno ime or. s sarajevskima; množina: im. sarajevski, rod. |pripadnik vladarske rodbine v Evropi|: Cesar sarajevskih, daj. sarajevskim, tož. sarajevske, mest. pri Konrad II. je Savojo podelil v fevd prvemu Savojcu sarajevskih, or. s sarajevskimi Humbertu Belorokemu; dinastija Savojcev; v množini ženski: ednina: im. sarajevska, rod. sarajevske, daj. Savojci |vladarska rodbina v Evropi|: dediči Savojcev; sarajevski, tož. sarajevsko, mest. pri sarajevski, or. s Sicilija je za kratek čas pripadala Savojcem; ◎ it. sarajevsko; dvojina: im. sarajevski, rod. sarajevskih, Savoia (< Savoja) daj. sarajevskima, tož. sarajevski, mest. pri sarajevskih, {B} Savojec, Savojka; Savojčev, Savojkin; savojski or. s sarajevskima; množina: im. sarajevske, rod. {O} ednina: im. Savojec, rod. Savojca, daj. Savojcu, sarajevskih, daj. sarajevskim, tož. sarajevske, mest. pri tož. Savojca, mest. pri Savojcu, or. s Savojcem; sarajevskih, or. s sarajevskimi dvojina: im. Savojca, rod. Savojcev, daj. Savojcema, srednji: ednina: im. sarajevsko, rod. sarajevskega, daj. tož. Savojca, mest. pri Savojcih, or. s Savojcema; sarajevskemu, tož. sarajevsko, mest. pri sarajevskem, množina: im. Savojci, rod. Savojcev, daj. Savojcem, or. s sarajevskim; dvojina: im. sarajevski, rod. tož. Savojce, mest. pri Savojcih, or. s Savojci sarajevskih, daj. sarajevskima, tož. sarajevski, mest. {I} ednina: im. [savójəc], rod. [savójca], daj. pri sarajevskih, or. s sarajevskima; množina: im. [savójcu], tož. [savójca], mest. [pri savójcu], or. sarajevska, rod. sarajevskih, daj. sarajevskim, tož. [s‿savójcem]; dvojina: im. [savójca], rod. [savójce], sarajevska, mest. pri sarajevskih, or. s sarajevskimi daj. [savójcema], tož. [savójca], mest. [pri savójcih], StatuS: Predlog or. [s‿savójcema]; množina: im. [savójci], rod. PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz zemljepisnih [savójce], daj. [savójcem], tož. [savójce], mest. [pri naselbinskih/krajevnih imen); Poimenovanja savójcih], or. [s‿savójci] zgodovinskih dogodkov StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena vladarskih in plemiških Saudek -dka [sádək in sádek, rod. sátka] m; ime rodbin bitja, osebno ime 356 Savojske Alpe -ih Alp [savójske álpe, rod. Kam? na Savudrijski rt savójskih álp] ž mn.; zemljepisno ime {O} ednina: im. Savudrijski rt, rod. Savudrijskega rta, |gorovje v Zahodnih Alpah|: Od leta 1924 Savojske daj. Savudrijskemu rtu, tož. Savudrijski rt, mest. pri Alpe niso več samostojna gorska skupina; francoske Savudrijskem rtu, or. s Savudrijskim rtom Savojske Alpe; doline v Savojskih Alpah; ◎ fr. Alpes StatuS: Predlog Savoie; prim. savojski (< Savoja) PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Kje? v Savojskih Alpah Od kod? iz Savojskih Alp Sbragia -e in Sbragia -a [zbrádža, rod. zbrádže in Kam? v Savojske Alpe zbrádža] m; ime bitja, osebno ime {O} množina: im. Savojske Alpe, rod. Savojskih Alp, |priimek|; |italijanski igralec|: igralska kariera Mattie/ daj. Savojskim Alpam, tož. Savojske Alpe, mest. pri Mattia Sbragie/Sbragia Savojskih Alpah, or. s Savojskimi Alpami {B} Sbragiev StatuS: Predlog {O} ednina: im. Sbragia, rod. Sbragie in Sbragia, PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij daj. Sbragii in Sbragiu, tož. Sbragio in Sbragia, mest. pri Sbragii in pri Sbragiu, or. s/z Sbragio in s/z savojski -a -o [savójski] prid. Sbragiem; dvojina: im. Sbragii in Sbragia, rod. Sbragi Na znamki je upodobljen savojski križ; savojska in Sbragiev, daj. Sbragiama in Sbragiema, tož. Sbragii kraljevina in Sbragia, mest. pri Sbragiah in pri Sbragiih, or. s/z savojski piškot |jed|: Otroški piškoti savoiardi oz. Sbragiama in s/z Sbragiema; množina: im. Sbragie savojski piškoti so poimenovani po plemiški družini; in Sbragii, rod. Sbragi in Sbragiev, daj. Sbragiam in Za tiramisu savojske piškote prelijemo s kavo; prim. Sbragiem, tož. Sbragie in Sbragie, mest. pri Sbragiah Savojske Alpe (< Savoja) in pri Sbragiih, or. s/z Sbragiami in s/z Sbragii {O} moški: ednina: im. savojski, rod. savojskega, daj. {I} ednina: im. [zbrádža], rod. [zbrádže] in [zbrádža], savojskemu, tož. savojski (živostno savojskega), mest. daj. [zbrádži] in [zbrádžu], tož. [zbrádžo] in [zbrádža], pri savojskem, or. s savojskim; dvojina: im. savojska, mest. [pri zbrádži] in [pri zbrádžu], or. [z‿zbrádžo] rod. savojskih, daj. savojskima, tož. savojska, mest. pri in [z‿zbrádžem]; dvojina: im. [zbrádži] in [zbrádža], savojskih, or. s savojskima; množina: im. savojski, rod. [zbrádž] in [zbrádže], daj. [zbrádžama] in rod. savojskih, daj. savojskim, tož. savojske, mest. pri [zbrádžema], tož. [zbrádži] in [zbrádža], mest. [pri savojskih, or. s savojskimi zbrádžah] in [pri zbrádžih], or. [z‿zbrádžama] in ženski: ednina: im. savojska, rod. savojske, daj. [z‿zbrádžema]; množina: im. [zbrádže] in [zbrádži], savojski, tož. savojsko, mest. pri savojski, or. s rod. [zbrádž] in [zbrádže], daj. [zbrádžam] in savojsko; dvojina: im. savojski, rod. savojskih, daj. [zbrádžem], tož. [zbrádže] in [zbrádže], mest. [pri savojskima, tož. savojski, mest. pri savojskih, or. s zbrádžah] in [pri zbrádžih], or. [z‿zbrádžami] in savojskima; množina: im. savojske, rod. savojskih, [z‿zbrádži] daj. savojskim, tož. savojske, mest. pri savojskih, or. s StatuS: Predlog savojskimi PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); srednji: ednina: im. savojsko, rod. savojskega, daj. Italijanščina savojskemu, tož. savojsko, mest. pri savojskem, or. s savojskim; dvojina: im. savojski, rod. savojskih, Scelba -e in Scelba -a [šélba, rod. šélbe in šélba] m; daj. savojskima, tož. savojski, mest. pri savojskih, or. ime bitja, osebno ime s savojskima; množina: im. savojska, rod. savojskih, |priimek|; |italijanski politik|: vlada Maria Scelbe/ daj. savojskim, tož. savojska, mest. pri savojskih, or. s Scelba savojskimi {B} Scelbov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Scelba, rod. Scelbe in Scelba, daj. PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen držav, celin, Scelbi in Scelbu, tož. Scelbo in Scelba, mest. pri Scelbi pokrajin, otokov); Poimenovanja bolezni, iger, jedi in pri Scelbu, or. s Scelbo in s Scelbom; dvojina: im. Scelbi in Scelba, rod. Scelb in Scelbov, daj. Scelbama Savudrijski rt -ega -a [savúdrijski rt, rod. in Scelboma, tož. Scelbi in Scelba, mest. pri Scelbah in savúdrijskega rta] m; zemljepisno ime pri Scelbih, or. s Scelbama in s Scelboma; množina: |rt na Hrvaškem|: obala Savudrijskega rta; svetilnik im. Scelbe in Scelbi, rod. Scelb in Scelbov, daj. na Savudrijskem rtu; ◎ hr. Rt Savudrija Scelbam in Scelbom, tož. Scelbe, mest. pri Scelbah in Kje? na Savudrijskem rtu pri Scelbih, or. s Scelbami in s Scelbi Od kod? s Savudrijskega rta StatuS: Predlog 357 PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); schengenskim; dvojina: im. schengenski, rod. Italijanščina schengenskih, daj. schengenskima, tož. schengenski, mest. pri schengenskih, or. s schengenskima; Schengen -a tudi Schengen -gna [šéngen, rod. množina: im. schengenska, rod. schengenskih, šéngena tudi šéngən, rod. šéngna] m; zemljepisno ime daj. schengenskim, tož. schengenska, mest. pri |kraj v Luksemburgu|: grad v Schengenu schengenskih, or. s schengenskimi Kje? v Schengenu tudi v Schengnu StatuS: Predlog Od kod? iz Schengena tudi iz Schengna PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Kam? v Schengen naselbinskih/krajevnih imen) {B} Schengenčan, Schengenčanka; Schengenčanov, Schengenčankin; schengenski Sciascia -e in Sciascia -a [šáša, rod. šáše in šáša] m; {O} ednina: im. Schengen, rod. Schengena tudi ime bitja, osebno ime Schengna, daj. Schengenu tudi Schengnu, tož. |priimek|; |italijanski pisatelj in politik|: romani Schengen, mest. pri Schengenu tudi pri Schengnu, or. s siciljanskega/sicilskega pisatelja Leonarda Sciascie/ Schengenom tudi s Schengnom Sciascia o mafiji; pogovor s Sciascio/Sciasiem StatuS: Predlog {B} Sciasciev PravoPiSna kategorija: Imena krajev {O} ednina: im. Sciasia, rod. Sciasie in Sciasia, daj. Sciasii in Sciasiu, tož. Sciasio in Sciasia, mest. pri schengenski -a -o tudi šengenski -a -o [šéngenski] Sciasii in pri Sciasiu, or. s Sciasio in s Sciasiem; prid. dvojina: im. Sciasii in Sciasia, rod. Sciasi in Sciasiev, |nanašajoč se na kraj v Luksemburgu|: schengenski daj. Sciasiama in Sciasiema, tož. Sciasii in Sciasia, grad; |nanašajoč se na Schengenski sporazum|: mest. pri Sciasiah in pri Sciasiih, or. s Sciasiama in s država, schengenska novinka Sciasiema; množina: im. Sciasie in Sciasii, rod. Sciasi schengenski vizum |vizum, ki omogoča zakonito in Sciasiov, daj. Sciasiam in Sciasiem, tož. Sciasie potovanje v schengensko območje|: vloga za in Sciasie, mest. pri Sciasiah in pri Sciasiih, or. s schengenski vizum; notranja schengenska meja |meje Sciasiami in s Sciasii med državami schengenskega območja|: Prosto {I} ednina: im. [šáša], rod. [šáše] in [šáša], daj. [šáši] prehajanje notranjih schengenskih meja; zunanja in [šášu], tož. [šášo] in [šáša], mest. [pri šáši] in [pri schengenska meja |meje schengenskega območja|: šášu], or. [s‿šášo] in [s‿šášem]; dvojina: im. [šáši] in varovanje zunanje schengenske meje; schengensko [šáša], rod. [šáš] in [šáše], daj. [šášama] in [šášema], območje |območje v Evropi, kjer je dovoljeno prosto tož. [šáši] in [šáša], mest. [pri šášah] in [pri šáših], gibanje ljudi|: države schengenskega območja (< or. [s‿šášama] in [s‿šášema]; množina: im. [šáše] in Schengen, Schengenski sporazum) [šáši], rod. [šáš] in [šáše], daj. [šášam] in [šášem], {O} moški: ednina: im. schengenski, rod. tož. [šáše] in [šáše], mest. [pri šášah] in [pri šáših], or. schengenskega, daj. schengenskemu, tož. schengenski [s‿šášami] in [s‿šáši] (živostno schengenskega), mest. pri schengenskem, StatuS: Predlog or. s schengenskim; dvojina: im. schengenska, rod. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); schengenskih, daj. schengenskima, tož. schengenska, Italijanščina mest. pri schengenskih, or. s schengenskima; množina: im. schengenski, rod. schengenskih, Sciasciev -a -o [šáše, ž. šáševa, s. šáševo] prid. daj. schengenskim, tož. schengenske, mest. pri Sciasciev sloves (< Sciascia) schengenskih, or. s schengenskimi {O} moški: ednina: im. Sciasciev, rod. ženski: ednina: im. schengenska, rod. schengenske, Sciascievega, daj. Sciascievemu, tož. Sciasciev daj. schengenski, tož. schengensko, mest. pri (živostno Sciascievega), mest. pri Sciascievem, schengenski, or. s schengensko; dvojina: im. or. s Sciascievim; dvojina: im. Sciascieva, rod. schengenski, rod. schengenskih, daj. schengenskima, Sciascievih, daj. Sciascievima, tož. Sciascieva, mest. tož. schengenski, mest. pri schengenskih, or. s pri Sciascievih, or. s Sciascievima; množina: im. schengenskima; množina: im. schengenske, rod. Sciascievi, rod. Sciascievih, daj. Sciascievim, tož. schengenskih, daj. schengenskim, tož. schengenske, Sciascieve, mest. pri Sciascievih, or. s Sciascievimi mest. pri schengenskih, or. s schengenskimi ženski: ednina: im. Sciascieva, rod. Sciascieve, daj. srednji: ednina: im. schengensko, rod. Sciascievi, tož. Sciascievo, mest. pri Sciascievi, or. s schengenskega, daj. schengenskemu, tož. Sciascievo; dvojina: im. Sciascievi, rod. Sciascievih, schengensko, mest. pri schengenskem, or. s daj. Sciascievima, tož. Sciascievi, mest. pri Sciascievih, 358 or. s Sciascievima; množina: im. Sciascieve, rod. Sciutti2 -- [šúti, rod. šúti] ž; ime bitja, osebno ime Sciascievih, daj. Sciascievim, tož. Sciascieve, mest. pri |priimek|; |italijanska operna pevka|: navadno Sciascievih, or. s Sciascievimi ob ženskem imenu ali samostalniku v vlogi poklicnega, srednji: ednina: im. Sciascievo, rod. Sciascievega, daj. vljudnostnega, akademskega naziva presunljivi tenor Sciascievemu, tož. Sciascievo, mest. pri Sciascievem, Grazielle Sciutti or. s Sciascievim; dvojina: im. Sciascievi, rod. {O} ednina: im. Sciutti, rod. Sciutti, daj. Sciutti, tož. Sciascievih, daj. Sciascievima, tož. Sciascievi, mest. Sciutti, mest. pri Sciutti, or. s Sciutti; dvojina: im. pri Sciascievih, or. s Sciascievima; množina: im. Sciutti, rod. Sciutti, daj. Sciutti, tož. Sciutti, mest. pri Sciascieva, rod. Sciascievih, daj. Sciascievim, tož. Sciutti, or. s Sciutti; množina: im. Sciutti, rod. Sciutti, Sciascieva, mest. pri Sciascievih, or. s Sciascievimi daj. Sciutti, tož. Sciutti, mest. pri Sciutti, or. s Sciutti StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); moških imen) Italijanščina Sciesa -e in Sciesa -a [šéza, rod. šéze in šéza] m; ime Scola -e tudi Scola -a [skóla, rod. skóle tudi skóla] m; bitja, osebno ime ime bitja, osebno ime |priimek|; |italijanski politik|: Italijanskega politika |priimek|; |italijanski duhovnik|: namestnik kardinala Amatoreja Scieso/Sciesa so poznali tudi pod imenom Angela Scole; |italijanski scenarist in režiser|: film Antonio Sciesa slovitega Ettoreja Scole {B} Sciesov {B} Scolov {O} ednina: im. Sciesa, rod. Sciese in Sciesa, daj. {O} ednina: im. Scola, rod. Scole tudi Scola, daj. Scoli Sciesi in Sciesu, tož. Scieso in Sciesa, mest. pri Sciesi tudi Scolu, tož. Scolo tudi Scola, mest. pri Scoli tudi pri in pri Sciesu, or. s Scieso in s Sciesom; dvojina: im. Scolu, or. s Scolo tudi s Scolom; dvojina: im. Scoli Sciesi in Sciesa, rod. Scies in Sciesov, daj. Sciesama in tudi Scola, rod. Scol tudi Scolov, daj. Scolama tudi Sciesoma, tož. Sciesi in Sciesa, mest. pri Sciesah in pri Scoloma, tož. Scoli tudi Scola, mest. pri Scolah tudi pri Sciesih, or. s Sciesama in s Sciesoma; množina: im. Scolih, or. s Scolama tudi s Scoloma; množina: im. Sciese in Sciesi, rod. Scies in Sciesov, daj. Sciesam in Scole tudi Scoli, rod. Scol tudi Scolov, daj. Scolam tudi Sciesom, tož. Sciese, mest. pri Sciesah in pri Sciesih, Scolom, tož. Scole, mest. pri Scolah tudi pri Scolih, or. or. s Sciesami in s Sciesi s Scolami tudi s Scoli StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Italijanščina Italijanščina Sciutti1 -ja [šúti, rod. šútija] m; ime bitja, osebno ime sejem m; obširneje glej pri sejm |italijanski priimek|: srečanje s Sciuttijem {B} Sciuttijev sejm -a in sejem -a [sêjm in sêjəm, rod. sêjma] [druga {O} ednina: im. Sciutti, rod. Sciuttija, daj. Sciuttiju, oblika sêjəm, rod. sêjma] m tož. Sciuttija, mest. pri Sciuttiju, or. s Sciuttijem; v poljskem okolju |najvišji organ državne oblasti|: dvojina: im. Sciuttija, rod. Sciuttijev, daj. Sciuttijema, 3. maja 1791 je poljski sejm/sejem uvedel dedno tož. Sciuttija, mest. pri Sciuttijih, or. s Sciuttijema; monarhijo; obravnava zakona v sejmu množina: im. Sciuttiji, rod. Sciuttijev, daj. Sciuttijem, {O} ednina: im. sejm in sejem, rod. sejma, daj. sejmu, tož. Sciuttije, mest. pri Sciuttijih, or. s Sciuttiji tož. sejm, mest. pri sejmu, or. s sejmom; dvojina: im. {I} ednina: im. [šúti], rod. [šútija], daj. [šútiju], tož. sejma, rod. sejmov, daj. sejmoma, tož. sejma, mest. [šútija], mest. [pri šútiju], or. [s‿šútijem]; dvojina: im. pri sejmih, or. s sejmoma; množina: im. sejmi, rod. [šútija], rod. [šútije], daj. [šútijema], tož. [šútija], mest. sejmov, daj. sejmom, tož. sejme, mest. pri sejmih, or. s [pri šútijih], or. [s‿šútijema]; množina: im. [šútiji], rod. sejmi [šútije], daj. [šútijem], tož. [šútije], mest. [pri šútijih], StatuS: Predlog or. [s‿šútiji] PravoPiSna kategorija: Poljščina StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Senožeče Senožeč [senožéče, rod. senožéč] ž mn.; Italijanščina zemljepisno ime |kraj v občini Divača|: prebivalci Senožeč; avtocestni odcep v Senožečah 359 Kje? v Senožečah senožeška, mest. pri senožeških, or. s senožeškimi Od kod? iz Senožeč StatuS: Predlog Kam? v Senožeče PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih {B} Senožečan, Senožečanka; Senožečanov, naselbinskih/krajevnih imen) Senožečankin; senožeški {O} množina: im. Senožeče, rod. Senožeč, daj. Senožeško podolje -ega -a [senožéško podólje, rod. Senožečam, tož. Senožeče, mest. pri Senožečah, or. s senožéškega podólja] s; zemljepisno ime Senožečami |podolje na zahodu Slovenije|: površje Senožeškega StatuS: Predlog podolja; turizem v Senožeškem podolju; prim. PravoPiSna kategorija: Imena krajev senožeški (< Senožeče) Kje? v Senožeškem podolju Senožeška brda -ih brd [senožéška brda, rod. Od kod? iz Senožeškega podolja senožéških brt] s mn.; zemljepisno ime Kam? v Senožeško podolje |pokrajina v zahodni Sloveniji|: flišne plasti {O} ednina: im. Senožeško podolje, rod. Senožeškega Senožeških brd; vetrnice v Senožeških brdih; prim. podolja, daj. Senožeškemu podolju, tož. Senožeško senožeški (< Senožeče) podolje, mest. pri Senožeškem podolju, or. s Kje? v Senožeških brdih Senožeškim podoljem Od kod? iz Senožeških brd StatuS: Predlog Kam? v Senožeška brda PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin {O} množina: im. Senožeška brda, rod. Senožeških brd, daj. Senožeškim brdom, tož. Senožeška brda, Septimanija -e [septimánija, rod. septimánije] ž; mest. pri Senožeških brdih, or. s Senožeškimi brdi zemljepisno ime {I} množina: im. [senožéška brda], rod. |pokrajina v Franciji|: Muslimani so zasedli [senožéških brt], daj. [senožéškim brdom], tož. vizigotsko Septimanijo; ustje reke Ren v [senožéška brda], mest. [pri senožéških brdih], or. Septimaniji; ◎ lat. Septimania, fr. Septimanie [s‿senožéškimi brdi] Kje? v Septimaniji StatuS: Predlog Od kod? iz Septimanije PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Kam? v Septimanijo {B} Septimanec, Septimanka; Septimančev, senožeški -a -o [senožéški] prid. Septimankin; septimanski senožeški grad; senožeško križišče; prim. Senožeška {O} ednina: im. Septimanija, rod. Septimanije, daj. brda, Senožeško podolje (< Senožeče) Septimaniji, tož. Septimanijo, mest. pri Septimaniji, or. {O} moški: ednina: im. senožeški, rod. senožeškega, s Septimanijo daj. senožeškemu, tož. senožeški (živostno StatuS: Predlog senožeškega), mest. pri senožeškem, or. s senožeškim; PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin dvojina: im. senožeška, rod. senožeških, daj. senožeškima, tož. senožeška, mest. pri senožeških, Serafinowicz -a [serafinôvič, rod. serafinôviča] m; or. s senožeškima; množina: im. senožeški, rod. ime bitja, osebno ime senožeških, daj. senožeškim, tož. senožeške, mest. pri |priimek|; |poljski pesnik|: Vzdevek Leszka Józefa senožeških, or. s senožeškimi Serafinowicza je bil Jan Lechoń ženski: ednina: im. senožeška, rod. senožeške, daj. {B} Serafinowiczev senožeški, tož. senožeško, mest. pri senožeški, or. s {O} ednina: im. Serafinowicz, rod. Serafinowicza, senožeško; dvojina: im. senožeški, rod. senožeških, daj. Serafinowiczu, tož. Serafinowicza, mest. pri daj. senožeškima, tož. senožeški, mest. pri senožeških, Serafinowiczu, or. s Serafinowiczem; dvojina: or. s senožeškima; množina: im. senožeške, rod. im. Serafinowicza, rod. Serafinowiczev, daj. senožeških, daj. senožeškim, tož. senožeške, mest. pri Serafinowiczema, tož. Serafinowicza, mest. pri senožeških, or. s senožeškimi Serafinowiczih, or. s Serafinowiczema; množina: srednji: ednina: im. senožeško, rod. senožeškega, daj. im. Serafinowiczi, rod. Serafinowiczev, daj. senožeškemu, tož. senožeško, mest. pri senožeškem, Serafinowiczem, tož. Serafinowicze, mest. pri or. s senožeškim; dvojina: im. senožeški, rod. Serafinowiczih, or. s Serafinowiczi senožeških, daj. senožeškima, tož. senožeški, mest. {I} ednina: im. [serafinôvič], rod. [serafinôviča], pri senožeških, or. s senožeškima; množina: im. daj. [serafinôviču], tož. [serafinôviča], mest. [pri senožeška, rod. senožeških, daj. senožeškim, tož. serafinôviču], or. [s‿serafinôvičem]; dvojina: 360 im. [serafinôviča], rod. [serafinôviče], daj. Sergeevemu, tož. Sergeov in Sergeev (živostno [serafinôvičema], tož. [serafinôviča], mest. [pri Sergeovega in Sergeevega), mest. pri Sergeovem serafinôvičih], or. [s‿serafinôvičema]; množina: in pri Sergeevem, or. s Sergeovim in s Sergeevim; im. [serafinôviči], rod. [serafinôviče], daj. dvojina: im. Sergeova in Sergeeva, rod. Sergeovih [serafinôvičem], tož. [serafinôviče], mest. [pri in Sergeevih, daj. Sergeovima in Sergeevima, tož. serafinôvičih], or. [s‿serafinôviči] Sergeova in Sergeeva, mest. pri Sergeovih in pri StatuS: Predlog Sergeevih, or. s Sergeovima in s Sergeevima; PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) množina: im. Sergeovi in Sergeevi, rod. Sergeovih in Sergeevih, daj. Sergeovim in Sergeevim, tož. Sergeove Sereď -a [sêret, rod. sêredja] m; zemljepisno ime in Sergeeve, mest. pri Sergeovih in pri Sergeevih, or. s |kraj na Slovaškem|: grajske ruševine v Sereďu; kot Sergeovimi in s Sergeevimi prilastek, v imenovalniku Območje mesta Sereď spada ženski: ednina: im. Sergeova in Sergeeva, rod. med najtoplejše in najbolj suhe dele Slovaške Sergeove in Sergeeve, daj. Sergeovi in Sergeevi, Kje? v Sereďu tož. Sergeovo in Sergeevo, mest. pri Sergeovi in pri Od kod? iz Sereďa Sergeevi, or. s Sergeovo in s Sergeevo; dvojina: im. Kam? v Sereď Sergeovi in Sergeevi, rod. Sergeovih in Sergeevih, daj. {B} Sereďan, Sereďanka; Sereďanov, Sereďankin; Sergeovima in Sergeevima, tož. Sergeovi in Sergeevi, sereďski mest. pri Sergeovih in pri Sergeevih, or. s Sergeovima {O} ednina: im. Sereď, rod. Sereďa, daj. Sereďu, tož. in s Sergeevima; množina: im. Sergeove in Sergeeve, Sereď, mest. pri Sereďu, or. s Sereďem rod. Sergeovih in Sergeevih, daj. Sergeovim in {I} ednina: im. [sêret], rod. [sêredja], daj. [sêredju], tož. Sergeevim, tož. Sergeove in Sergeeve, mest. pri [sêret], mest. [pri sêredju], or. [s‿sêredjem] Sergeovih in pri Sergeevih, or. s Sergeovimi in s StatuS: Predlog Sergeevimi PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina srednji: ednina: im. Sergeovo in Sergeevo, rod. Sergeovega in Sergeevega, daj. Sergeovemu in Serge -gea [sêrš, rod. sêrža] m; ime bitja, osebno ime Sergeevemu, tož. Sergeovo in Sergeevo, mest. pri |francosko moško ime|: matematični učbeniki Sergea Sergeovem in pri Sergeevem, or. s Sergeovim in Langa; Album je posnela s Sergeom/Sergeem s Sergeevim; dvojina: im. Sergeovi in Sergeevi, Gainsbourgom rod. Sergeovih in Sergeevih, daj. Sergeovima in {B} Sergeov in Sergeev Sergeevima, tož. Sergeovi in Sergeevi, mest. pri {O} ednina: im. Serge, rod. Sergea, daj. Sergeu, tož. Sergeovih in pri Sergeevih, or. s Sergeovima in s Sergea, mest. pri Sergeu, or. s Sergeom in s Sergeem; Sergeevima; množina: im. Sergeova in Sergeeva, rod. dvojina: im. Sergea, rod. Sergeov in Sergeev, daj. Sergeovih in Sergeevih, daj. Sergeovim in Sergeevim, Sergeoma in Sergeema, tož. Sergea, mest. pri Sergeih, tož. Sergeova in Sergeeva, mest. pri Sergeovih in pri or. s Sergeoma in s Sergeema; množina: im. Sergei, Sergeevih, or. s Sergeovimi in s Sergeevimi rod. Sergeov in Sergeev, daj. Sergom in Sergeem, tož. {I} moški: ednina: im. [sêrže], rod. [sêrževega], Sergee, mest. pri Sergeih, or. s Sergei daj. [sêrževemu], tož. [sêrže] (živostno [sêrževega]), {I} ednina: im. [sêrš], rod. [sêrža], daj. [sêržu], tož. mest. [pri sêrževem], or. [s‿sêrževim]; dvojina: [sêrža], mest. [pri sêržu], or. [s‿sêržem]; dvojina: im. im. [sêrževa], rod. [sêrževih], daj. [sêrževima], tož. [sêrža], rod. [sêrže], daj. [sêržema], tož. [sêrža], mest. [sêrževa], mest. [pri sêrževih], or. [s‿sêrževima]; [pri sêržih], or. [s‿sêržema]; množina: im. [sêrži], rod. množina: im. [sêrževi], rod. [sêrževih], daj. [sêrževim], [sêrže], daj. [sêržem], tož. [sêrže], mest. [pri sêržih], tož. [sêrževe], mest. [pri sêrževih], or. [s‿sêrževimi] or. [s‿sêrži] ženski: ednina: im. [sêrževa], rod. [sêrževe], daj. S [sêrževi], tatuS: Predlog tož. [sêrževo], mest. [pri sêrževi], or. P [s‿sêrževo]; ravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) dvojina: im. [sêrževi], rod. [sêrževih], daj. [sêrževima], tož. [sêrževi], mest. [pri sêrževih], or. Sergeev prid.; obširneje glej pri Sergeov [s‿sêrževima]; množina: im. [sêrževe], rod. [sêrževih], daj. [sêrževim], tož. [sêrževe], mest. [pri sêrževih], or. Sergeov -a -o [s‿sêrževimi] in Sergeev -a -o [sêrže, ž. sêrževa, s. sêrževo] srednji: prid. ednina: im. [sêrževo], rod. [sêrževega], daj. Sergeovi/Sergeevi šansoni (< Serge) [sêrževemu], tož. [sêrževo], mest. [pri sêrževem], or. {O} moški: [s‿sêrževim]; dvojina: im. [sêrževi], rod. [sêrževih], ednina: im. Sergeov in Sergeev, rod. Sergeovega daj. [sêrževima], tož. [sêrževi], mest. [pri sêrževih], or. in Sergeevega, daj. Sergeovemu in 361 [s‿sêrževima]; množina: im. [sêrževa], rod. [sêrževih], Sergiev/Sergiov soigralec; Sergievo/Sergiovo pismo daj. [sêrževim], tož. [sêrževa], mest. [pri sêrževih], or. (< Sergio2) [s‿sêrževimi] {O} moški: ednina: im. Sergiev in Sergiov, rod. StatuS: Predlog Sergievega in Sergiovega, daj. Sergievemu in PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Sergiovemu, tož. Sergiev in Sergiov (živostno moških imen) Sergievega in Sergiovega), mest. pri Sergievem in pri Sergiovem, or. s Sergievim in s Sergiovim; dvojina: Sergiev1 -a -o in Sergiov -a -o [sêrdže, ž. sêrdževa, im. Sergieva in Sergiova, rod. Sergievih in Sergiovih, s. sêrdževo] prid. daj. Sergievima in Sergiovima, tož. Sergieva in Sergiev/Sergiov film; Živel sem v Sergievi/Sergiovi Sergiova, mest. pri Sergievih in pri Sergiovih, or. s vili (< Sergio1) Sergievima in s Sergiovima; množina: im. Sergievi in {O} moški: ednina: im. Sergiev in Sergiov, rod. Sergiovi, rod. Sergievih in Sergiovih, daj. Sergievim Sergievega in Sergiovega, daj. Sergievemu in in Sergiovim, tož. Sergieve in Sergiove, mest. pri Sergiovemu, tož. Sergiev in Sergiov (živostno Sergievih in pri Sergiovih, or. s Sergievimi in s Sergievega in Sergiovega), mest. pri Sergievem in pri Sergiovimi Sergiovem, or. s Sergievim in s Sergiovim; dvojina: ženski: ednina: im. Sergieva in Sergiova, rod. im. Sergieva in Sergiova, rod. Sergievih in Sergiovih, Sergieve in Sergiove, daj. Sergievi in Sergiovi, daj. Sergievima in Sergiovima, tož. Sergieva in tož. Sergievo in Sergiovo, mest. pri Sergievi in pri Sergiova, mest. pri Sergievih in pri Sergiovih, or. s Sergiovi, or. s Sergievo in s Sergiovo; dvojina: im. Sergievima in s Sergiovima; množina: im. Sergievi in Sergievi in Sergiovi, rod. Sergievih in Sergiovih, daj. Sergiovi, rod. Sergievih in Sergiovih, daj. Sergievim Sergievima in Sergiovima, tož. Sergievi in Sergiovi, in Sergiovim, tož. Sergieve in Sergiove, mest. pri mest. pri Sergievih in pri Sergiovih, or. s Sergievima in Sergievih in pri Sergiovih, or. s Sergievimi in s s Sergiovima; množina: im. Sergieve in Sergiove, rod. Sergiovimi Sergievih in Sergiovih, daj. Sergievim in Sergiovim, ženski: ednina: im. Sergieva in Sergiova, rod. tož. Sergieve in Sergiove, mest. pri Sergievih in pri Sergieve in Sergiove, daj. Sergievi in Sergiovi, Sergiovih, or. s Sergievimi in s Sergiovimi tož. Sergievo in Sergiovo, mest. pri Sergievi in pri srednji: ednina: im. Sergievo in Sergiovo, rod. Sergiovi, or. s Sergievo in s Sergiovo; dvojina: im. Sergievega in Sergiovega, daj. Sergievemu in Sergievi in Sergiovi, rod. Sergievih in Sergiovih, daj. Sergiovemu, tož. Sergievo in Sergiovo, mest. pri Sergievima in Sergiovima, tož. Sergievi in Sergiovi, Sergievem in pri Sergiovem, or. s Sergievim in mest. pri Sergievih in pri Sergiovih, or. s Sergievima in s Sergiovim; dvojina: im. Sergievi in Sergiovi, s Sergiovima; množina: im. Sergieve in Sergiove, rod. rod. Sergievih in Sergiovih, daj. Sergievima in Sergievih in Sergiovih, daj. Sergievim in Sergiovim, Sergiovima, tož. Sergievi in Sergiovi, mest. pri tož. Sergieve in Sergiove, mest. pri Sergievih in pri Sergievih in pri Sergiovih, or. s Sergievima in s Sergiovih, or. s Sergievimi in s Sergiovimi Sergiovima; množina: im. Sergieva in Sergiova, rod. srednji: ednina: im. Sergievo in Sergiovo, rod. Sergievih in Sergiovih, daj. Sergievim in Sergiovim, Sergievega in Sergiovega, daj. Sergievemu in tož. Sergieva in Sergiova, mest. pri Sergievih in pri Sergiovemu, tož. Sergievo in Sergiovo, mest. pri Sergiovih, or. s Sergievimi in s Sergiovimi Sergievem in pri Sergiovem, or. s Sergievim in StatuS: Predlog s Sergiovim; dvojina: im. Sergievi in Sergiovi, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih rod. Sergievih in Sergiovih, daj. Sergievima in moških imen) Sergiovima, tož. Sergievi in Sergiovi, mest. pri Sergievih in pri Sergiovih, or. s Sergievima in s Sergio1 -a [sêrdžo, rod. sêrdža] m; ime bitja, osebno ime Sergiovima; množina: im. Sergieva in Sergiova, rod. |italijansko moško ime|: Zaklical je Sergiu, naj Sergievih in Sergiovih, daj. Sergievim in Sergiovim, postreže z vinom ali pivom; sodelovanje z režiserjem tož. Sergieva in Sergiova, mest. pri Sergievih in pri Sergiem/Sergiom Leonejem Sergiovih, or. s Sergievimi in s Sergiovimi {B} Sergiev in Sergiov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Sergio, rod. Sergia, daj. Sergiu, tož. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Sergia, mest. pri Sergiu, or. s Sergiem in s Sergiom; moških imen) dvojina: im. Sergia, rod. Sergiev in Sergiov, daj. Sergiema in Sergioma, tož. Sergia, mest. pri Sergiih, Sergiev2 -a -o in Sergiov -a -o [sêrhje, ž. sêrhjeva, or. s Sergiema in s Sergioma; množina: im. Sergii, s. sêrhjevo] prid. rod. Sergiev in Sergiov, daj. Sergiem in Sergiom, tož. 362 Sergie, mest. pri Sergiih, or. s Sergii Sessa Aurunca -e -e [sésa arúnka, rod. sése {I} ednina: im. [sêrdžo], rod. [sêrdža], daj. [sêrdžu], arúnke] ž; zemljepisno ime tož. [sêrdža], mest. [pri sêrdžu], or. [s‿sêrdžem]; |kraj v Italiji|: ugasli ognjenik pri Sessi Aurunci; kot dvojina: im. [sêrdža], rod. [sêrdže], daj. [sêrdžema], prilastek, v imenovalniku Kip je med drugo svetovno tož. [sêrdža], mest. [pri sêrdžih], or. [s‿sêrdžema]; vojno izginil iz mesta Sessa Aurunca množina: im. [sêrdži], rod. [sêrdže], daj. [sêrdžem], Kje? v Sessi Aurunci tož. [sêrdže], mest. [pri sêrdžih], or. [s‿sêrdži] Od kod? iz Sesse Aurunce StatuS: Predlog Kam? v Sesso Aurunco PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); {B} Aurunčan, Aurunčanka; Aurunčanov, Italijanščina Aurunčankin; aurunški {O} ednina: im. Sessa Aurunca, rod. Sesse Aurunce, Sergio2 -a [sêrhjo, rod. sêrhja] m; ime bitja, osebno ime daj. Sessi Aurunci, tož. Sesso Aurunco, mest. pri Sessi |špansko moško ime|: gol španskega kapetana Sergia Aurunci, or. s Sesso Aurunco Ramosa; Pogovarjal se je s prijateljem Sergiem/ StatuS: Predlog Sergiom iz Argentine PravoPiSni kategoriji: Italijanščina; Imena krajev {B} Sergiev in Sergiov {O} ednina: im. Sergio, rod. Sergia, daj. Sergiu, tož. Severna Dakota -e -e [séverna dakóta, rod. séverne Sergia, mest. pri Sergiu, or. s Sergiem in s Sergiom; dakóte] ž; zemljepisno ime dvojina: im. Sergia, rod. Sergiev in Sergiov, daj. |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Sergiema in Sergioma, tož. Sergia, mest. pri Sergiih, prebivalci Severne Dakote; indijanski rezervat v or. s Sergiema in s Sergioma; množina: im. Sergii, Severni Dakoti; kot prilastek, navadno v imenovalniku rod. Sergiev in Sergiov, daj. Sergiem in Sergiom, tož. sodišče v ameriški zvezni državi Severna Dakota; ◎ Sergie, mest. pri Sergiih, or. s Sergii angl. North Dakota {I} ednina: im. [sêrhjo], rod. [sêrhja], daj. [sêrhju], tož. Kje? v Severni Dakoti [sêrhja], mest. [pri sêrhju], or. [s‿sêrhjem]; dvojina: Od kod? iz Severne Dakote im. [sêrhja], rod. [sêrhje], daj. [sêrhjema], tož. Kam? v Severno Dakoto [sêrhja], mest. [pri sêrhjih], or. [s‿sêrhjema]; množina: {B} Severnodakotčan, Severnodakotčanka; im. [sêrhji], rod. [sêrhje], daj. [sêrhjem], tož. [sêrhje], Severnodakotčanov, Severnodakotčankin; mest. [pri sêrhjih], or. [s‿sêrhji] severnodakotski StatuS: Predlog {O} ednina: im. Severna Dakota, rod. Severne PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Dakote, daj. Severni Dakoti, tož. Severno Dakoto, Španščina mest. pri Severni Dakoti, or. s Severno Dakoto StatuS: Predlog Sergiov prid.; obširneje glej pri Sergiev1 PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) enot Sergipe -ja [seržípe, rod. seržípeja] m; zemljepisno ime |zvezna država v Braziliji|: meja med Sergipejem Severna Karolina -e -e [séverna karolína, rod. in Alagoasom; kanjon v Sergipeju; kot prilastek, v séverne karolíne] ž; zemljepisno ime imenovalniku prestolnica zvezne države Sergipe |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Kje? v Sergipeju prebivalci Severne Karoline; kot prilastek, navadno Od kod? iz Sergipeja v imenovalniku guverner zvezne države Severna Kam? v Sergipe Karolina ; ◎ angl. North Carolina {B} Sergipejec, Sergipejka; Sergipejčev, Kje? v Severni Karolini Sergipejkin; sergipejski Od kod? iz Severne Karoline {O} ednina: im. Sergipe, rod. Sergipeja, daj. Sergipeju, Kam? v Severno Karolino tož. Sergipe, mest. pri Sergipeju, or. s Sergipejem {B} Severnokarolinčan, Severnokarolinčanka; {I} ednina: im. [seržípe], rod. [seržípeja], daj. Severnokarolinčanov, Severnokarolinčankin; [seržípeju], tož. [seržípe], mest. [pri seržípeju], or. severnokarolinski [s‿seržípejem] {O} ednina: im. Severna Karolina, rod. Severne StatuS: Predlog Karoline, daj. Severni Karolini, tož. Severno Karolino, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) mest. pri Severni Karolini, or. s Severno Karolino enot StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) enot 363 Severni Yorkshire -ega -ra [séverni jórkšir, rod. severnodakotskimi sévernega jórkšira] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |grofija v Angliji|: Severni Yorkshire leži med Penini PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, in Severnim morjem; narodni parki v Severnem pokrajin, otokov) Yorkshiru; kot prilastek, v imenovalniku James Cook se je rodil v grofiji Severni Yorkshire; ◎ angl. North severnokarolinski -a -o [sẹvernokarolínski] prid. Yorkshire severnokarolinski senator (< Severna Karolina) Kje? v Severnem Yorkshiru {O} moški: ednina: im. severnokarolinski, rod. Od kod? iz Severnega Yorkshira severnokarolinskega, daj. severnokarolinskemu, tož. Kam? v Severni Yorkshire severnokarolinski (živostno severnokarolinskega), {B} Severnoyorkshirčan, Severnoyorkshirčanka; mest. pri severnokarolinskem, or. s Severnoyorkshirčanov, Severnoyorkshirčankin; severnokarolinskim; dvojina: im. severnokarolinska, severnoyorkshirski rod. severnokarolinskih, daj. severnokarolinskima, tož. {O} ednina: im. Severni Yorkshire, rod. Severnega severnokarolinska, mest. pri severnokarolinskih, or. s Yorkshira, daj. Severnemu Yorkshiru, tož. Severni severnokarolinskima; množina: im. severnokarolinski, Yorkshire, mest. pri Severnem Yorkshiru, or. s rod. severnokarolinskih, daj. severnokarolinskim, tož. Severnim Yorkshirom severnokarolinske, mest. pri severnokarolinskih, or. s StatuS: Predlog severnokarolinskimi PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) ženski: ednina: im. severnokarolinska, rod. enot severnokarolinske, daj. severnokarolinski, tož. severnokarolinsko, mest. pri severnokarolinski, or. s severnodakotski -a -o [sẹvernodakótski] prid. severnokarolinsko; dvojina: im. severnokarolinski, severnodakotski guverner; severnodakotska naftna rod. severnokarolinskih, daj. severnokarolinskima, polja (< Severna Dakota) tož. severnokarolinski, mest. pri severnokarolinskih, {O} moški: ednina: im. severnodakotski, rod. or. s severnokarolinskima; množina: im. severnodakotskega, daj. severnodakotskemu, tož. severnokarolinske, rod. severnokarolinskih, daj. severnodakotski (živostno severnodakotskega), mest. severnokarolinskim, tož. severnokarolinske, mest. pri pri severnodakotskem, or. s severnodakotskim; severnokarolinskih, or. s severnokarolinskimi dvojina: im. severnodakotska, rod. severnodakotskih, srednji: ednina: im. severnokarolinsko, rod. daj. severnodakotskima, tož. severnodakotska, mest. severnokarolinskega, daj. severnokarolinskemu, tož. pri severnodakotskih, or. s severnodakotskima; severnokarolinsko, mest. pri severnokarolinskem, or. množina: im. severnodakotski, rod. severnodakotskih, s severnokarolinskim; dvojina: im. severnokarolinski, daj. severnodakotskim, tož. severnodakotske, mest. pri rod. severnokarolinskih, daj. severnokarolinskima, severnodakotskih, or. s severnodakotskimi tož. severnokarolinski, mest. pri severnokarolinskih, ženski: ednina: im. severnodakotska, rod. or. s severnokarolinskima; množina: im. severnodakotske, daj. severnodakotski, tož. severnokarolinska, rod. severnokarolinskih, daj. severnodakotsko, mest. pri severnodakotski, or. s severnokarolinskim, tož. severnokarolinska, mest. pri severnodakotsko; dvojina: im. severnodakotski, severnokarolinskih, or. s severnokarolinskimi rod. severnodakotskih, daj. severnodakotskima, tož. StatuS: Predlog severnodakotski, mest. pri severnodakotskih, or. s PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, severnodakotskima; množina: im. severnodakotske, pokrajin, otokov) rod. severnodakotskih, daj. severnodakotskim, tož. severnodakotske, mest. pri severnodakotskih, or. s Severno ledeno morje -ega -ega -a [séverno severnodakotskimi ledéno mórje, rod. sévernega ledénega mórja] s; srednji: ednina: im. severnodakotsko, rod. zemljepisno ime severnodakotskega, daj. severnodakotskemu, tož. |drugo ime za Arktični ocean|: pomorsko okolje severnodakotsko, mest. pri severnodakotskem, or. Severnega ledenega morja; otočja v Severnem s severnodakotskim; dvojina: im. severnodakotski, ledenem morju; prim. Arktični ocean rod. severnodakotskih, daj. severnodakotskima, tož. {B} severnoledenomorski severnodakotski, mest. pri severnodakotskih, or. s {O} ednina: im. Severno ledeno morje, rod. Severnega severnodakotskima; množina: im. severnodakotska, ledenega morja, daj. Severnemu ledenemu morju, tož. rod. severnodakotskih, daj. severnodakotskim, tož. Severno ledeno morje, mest. pri Severnem ledenem severnodakotska, mest. pri severnodakotskih, or. s morju, or. s Severnim ledenim morjem 364 StatuS: Predlog daj. sežanskim, tož. sežanska, mest. pri sežanskih, or. s PravoPiSna kategorija: Imena voda sežanskimi StatuS: Predlog Severno morje -ega -a [séverno mórje, rod. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih sévernega mórja] s; zemljepisno ime naselbinskih/krajevnih imen) |morje med Skandinavijo in Veliko Britanijo|: naftne ploščadi Severnega morja; plovba proti Severnemu Sežanski Kras -ega -a [sežánski krás, rod. morju; pristanišča držav ob Severnem morju; ◎ sežánskega krása] m; zemljepisno ime angl. North Sea, dan. Nordsøen, fr. Mer du Nord, nem. |pokrajina v zahodni Sloveniji|: arheološka podoba Nordsee, niz. Noordzee, norv. Nordsjøen Sežanskega Krasa; izlet na Sežanski Kras; prim. {B} severnomorski sežanski, Kras2 {O} ednina: im. Severno morje, rod. Severnega morja, Kje? na Sežanskem Krasu daj. Severnemu morju, tož. Severno morje, mest. pri Od kod? s Sežanskega Krasa Severnem morju, or. s Severnim morjem Kam? na Sežanski Kras StatuS: Predlog {B} sežanskokraški PravoPiSna kategorija: Imena voda {O} ednina: im. Sežanski Kras, rod. Sežanskega Krasa, daj. Sežanskemu Krasu, tož. Sežanski Kras, Sežana -e [sežána, rod. sežáne] ž; zemljepisno ime mest. pri Sežanskem Krasu, or. s Sežanskim Krasom |kraj v Sloveniji|: jamarsko društvo iz Sežane; V StatuS: Predlog Sežani je izhodišče Kosovelove poti PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Kje? v Sežani Od kod? iz Sežane Sforza -e redko -a [sfórca, rod. sfórce redko sfórca] m; Kam? v Sežano ime bitja, osebno ime {B} Sežanec in Sežančan, Sežanka in Sežančanka; |priimek|; |rodbinsko ime italijanske plemiške Sežančev in Sežančanov, Sežankin in Sežančankin; rodbine|: portret Francesca Sforze/Sforza; kot prilastek, sežanski v imenovalniku dvor rodbine Sforza; v množini Sforze/ {O} ednina: im. Sežana, rod. Sežane, daj. Sežani, tož. Sforzi |italijanska plemiška rodbina|: Sforze/Sforzi so Sežano, mest. pri Sežani, or. s Sežano bili znana družina v času italijanske renesanse StatuS: Predlog normativno PojaSnilo: Sklanjanje po 1. moški sklanjatvi, pri PravoPiSna kategorija: Imena krajev kateri je v orodniku pričakovana preglašena oblika, je redko. V manj formalnem knjižnem in pogovornem jeziku se pojavljajo sežanski nepreglašene oblike v zapisu in govoru, npr. s Sforzom -a -o [sežánski] prid. [s‿sfórcom]. sežanska bolnišnica; sežansko podjetje; prim. {B} Sforzev Sežanski Kras (< Sežana) {O} ednina: im. Sforza, rod. Sforze redko Sforza, daj. {O} moški: ednina: im. sežanski, rod. sežanskega, daj. Sforzi redko Sforzu, tož. Sforzo redko Sforza, mest. pri sežanskemu, tož. sežanski (živostno sežanskega), mest. Sforzi redko pri Sforzu, or. s Sforzo redko s Sforzem; pri sežanskem, or. s sežanskim; dvojina: im. sežanska, dvojina: im. Sforzi redko Sforza, rod. Sforz redko rod. sežanskih, daj. sežanskima, tož. sežanska, mest. pri Sforzev, daj. Sforzama redko Sforzema, tož. Sforzi sežanskih, or. s sežanskima; množina: im. sežanski, redko Sforza, mest. pri Sforzah redko pri Sforzih, or. rod. sežanskih, daj. sežanskim, tož. sežanske, mest. pri s Sforzama redko s Sforzema; množina: im. Sforze sežanskih, or. s sežanskimi redko Sforzi, rod. Sforz redko Sforzev, daj. Sforzam ženski: ednina: im. sežanska, rod. sežanske, daj. redko Sforzem, tož. Sforze, mest. pri Sforzah redko pri sežanski, tož. sežansko, mest. pri sežanski, or. s Sforzih, or. s Sforzami redko s Sforzi sežansko; dvojina: im. sežanski, rod. sežanskih, daj. {I} ednina: im. [sfórca], rod. [sfórce] redko [sfórca], sežanskima, tož. sežanski, mest. pri sežanskih, or. s daj. [sfórci] redko [sfórcu], tož. [sfórco] redko [sfórca], sežanskima; množina: im. sežanske, rod. sežanskih, mest. [pri sfórci] redko [pri sfórcu], or. [s‿sfórco] daj. sežanskim, tož. sežanske, mest. pri sežanskih, or. s redko [s‿sfórcem]; dvojina: im. [sfórci] redko [sfórca], sežanskimi rod. [sfórc] redko [sfórce], daj. [sfórcama] redko srednji: ednina: im. sežansko, rod. sežanskega, daj. [sfórcema], tož. [sfórci] redko [sfórca], mest. [pri sežanskemu, tož. sežansko, mest. pri sežanskem, or. sfórcah] redko [pri sfórcih], or. [s‿sfórcama] redko s sežanskim; dvojina: im. sežanski, rod. sežanskih, [s‿sfórcema]; množina: im. [sfórce] redko [sfórci], rod. daj. sežanskima, tož. sežanski, mest. pri sežanskih, or. [sfórc] redko [sfórce], daj. [sfórcam] redko [sfórcem], s sežanskima; množina: im. sežanska, rod. sežanskih, tož. [sfórce], mest. [pri sfórcah] redko [pri sfórcih], or. 365 [s‿sfórcami] redko [s‿sfórci] množina: im. [zgambátiji], rod. [zgambátije], StatuS: Predlog daj. [zgambátijem], tož. [zgambátije], mest. [pri PravoPiSni kategoriji: Imena vladarskih in plemiških zgambátijih], or. [z‿zgambátiji] rodbin; Italijanščina StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Sforzev -a -o [sfórce, ž. sfórceva, s. sfórcevo redko Italijanščina sfórče, ž. sfórčeva, s. sfórčevo] prid. Sforzeva palača (< Sforza) Shakespeare -ra in Shakespeare -rja [šékspir, rod. normativno PojaSnilo: Pri tvorbi pridevnika je pričakovana šékspira in šékspirja] m; ime bitja, osebno ime preglašena oblika. V manj formalnem knjižnem in pogovornem |priimek|; |angleški dramatik in pesnik|: Dramski jeziku se pojavljajo nepreglašene oblike v zapisu in govoru, opus Shakespeara/Shakespearja predstavlja npr. Sforzov [sfórcov-]. vrh elizabetinske in renesančne dramatike; {O} moški: ednina: im. Sforzev, rod. Sforzevega, daj. Verono velikokrat povezujemo s Shakespearom/ Sforzevemu, tož. Sforzev (živostno Sforzevega), mest. Shakespearjem; pri Sforzevem, v prenesenem pomenu |Shakespearova/ or. s Sforzevim; dvojina: im. Sforzeva, Shakespearjeva dela|: prevajalec Shakespeara/ rod. Sforzevih, daj. Sforzevima, tož. Sforzeva, mest. pri Shakespearja; uprizoritev Shakespeara/Shakespearja; Sforzevih, or. s Sforzevima; množina: im. Sforzevi, interpretacije Shakespeara/Shakespearja rod. Sforzevih, daj. Sforzevim, tož. Sforzeve, mest. pri {B} Shakespearov Sforzevih, in Shakespearjev or. s Sforzevimi {O} ženski: ednina: im. Shakespeare, rod. Shakespeara in ednina: im. Sforzeva, rod. Sforzeve, daj. Shakespearja, Sforzevi, daj. Shakespearu in Shakespearju, tož. Sforzevo, mest. pri Sforzevi, or. s Sforzevo; tož. Shakespeara in Shakespearja, mest. pri dvojina: im. Sforzevi, rod. Sforzevih, daj. Shakespearu Sforzevima, in pri Shakespearju, or. s Shakespearom tož. Sforzevi, mest. pri Sforzevih, or. s Sforzevima; in s Shakespearjem; dvojina: im. Shakespeara in množina: im. Sforzeve, rod. Sforzevih, Shakespearja, rod. Shakespearov in Shakespearjev, daj. Sforzevim, tož. Sforzeve, mest. pri Sforzevih, or. s Sforzevimi daj. Shakespearoma in Shakespearjema, tož. Shakespeara srednji: in Shakespearja, mest. pri Shakespearih ednina: im. Sforzevo, rod. Sforzevega, daj. Sforzevemu, in pri Shakespearjih, or. s Shakespearoma in s tož. Sforzevo, mest. pri Sforzevem, or. Shakespearjema; s Sforzevim; množina: im. Shakespeari in dvojina: im. Sforzevi, rod. Sforzevih, Shakespearji, rod. Shakespearov in Shakespearjev, daj. daj. Sforzevima, tož. Sforzevi, mest. pri Sforzevih, or. Shakespearom s Sforzevima; in Shakespearjem, tož. Shakespeare množina: im. Sforzeva, rod. Sforzevih, in Shakespearje, mest. pri Shakespearih in pri daj. Sforzevim, tož. Sforzeva, mest. pri Sforzevih, or. s Shakespearjih, Sforzevimi or. s Shakespeari in s Shakespearji {I} ednina: im. [šékspir], rod. [šékspira] in [šékspirja], StatuS: Predlog daj. [šékspiru] in [šékspirju], tož. [šékspira] in PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) [šékspirja], mest. [pri šékspiru] in [pri šékspirju], or. [s‿šékspirom] in [s‿šékspirjem]; Sgambati dvojina: -ja [zgambáti, rod. zgambátija] m; ime im. [šékspira] in [šékspirja], rod. [šékspiro] in bitja, osebno ime [šékspirje], daj. [šékspiroma] in [šékspirjema], tož. |priimek|; |italijanski pianist|: skladbe za klavir [šékspira] in [šékspirja], mest. [pri šékspirih] in [pri Giovannija Sgambatija šékspirjih], or. [s‿šékspiroma] in [s‿šékspirjema]; {B} Sgambatijev množina: im. [šékspiri] in [šékspirji], rod. [šékspiro] {O} ednina: im. Sgambati, rod. Sgambatija, daj. in [šékspirje], daj. [šékspirom] in [šékspirjem], tož. Sgambatiju, tož. Sgambatija, mest. pri Sgambatiju, [šékspire] in [šékspirje], mest. [pri šékspirih] in [pri or. s/z Sgambatijem; dvojina: im. Sgambatija, rod. šékspirjih], or. [s‿šékspiri] in [s‿šékspirji] Sgambatijev, daj. Sgambatijema, tož. Sgambatija, StatuS: Predlog mest. pri Sgambatijih, or. s/z Sgambatijema; množina: PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) im. Sgambatiji, rod. Sgambatijev, daj. Sgambatijem, tož. Sgambatije, mest. pri Sgambatijih, or. s/z shakespearjanski Sgambatiji prid.; obširneje glej pri {I} shakespearski ednina: im. [zgambáti], rod. [zgambátija], daj. [zgambátiju], tož. [zgambátija], mest. [pri zgambátiju], or. [z‿zgambátijem]; Shakespearjev prid.; obširneje glej pri Shakespearov dvojina: im. [zgambátija], rod. [zgambátije], daj. [zgambátijema], tož. [zgambátija], mest. [pri zgambátijih], or. [z‿zgambátijema]; shakespearjevski prid.; obširneje glej pri shakespearski 366 Shakespearov -a -o in Shakespearjev -a -o [prva Shakespearjevih, daj. Shakespearovima in oblika šékspirje/šékspiro, ž. šékspirjeva/šékspirova, Shakespearjevima, tož. Shakespearovi in s. šékspirjevo/šékspirovo] [druga oblika šékspirje, ž. Shakespearjevi, mest. pri Shakespearovih in pri šékspirjeva, s. šékspirjevo] prid. Shakespearjevih, or. s Shakespearovima in s Shakespearovi/Shakespearjevi soneti; Shakespearjevima; množina: im. Shakespearova Shakespearova/Shakespearjeva dramatika (< in Shakespearjeva, rod. Shakespearovih in Shakespeare) Shakespearjevih, daj. Shakespearovim in {O} moški: ednina: im. Shakespearov in Shakespearjevim, tož. Shakespearova in Shakespearjev, rod. Shakespearovega in Shakespearjeva, mest. pri Shakespearovih in Shakespearjevega, daj. Shakespearovemu pri Shakespearjevih, or. s Shakespearovimi in s in Shakespearjevemu, tož. Shakespearov in Shakespearjevimi Shakespearjev (živostno Shakespearovega in StatuS: Predlog Shakespearjevega), mest. pri Shakespearovem in PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) pri Shakespearjevem, or. s Shakespearovim in s Shakespearjevim; dvojina: im. Shakespearova shakespearovski prid.; obširneje glej pri in Shakespearjeva, rod. Shakespearovih in shakespearski Shakespearjevih, daj. Shakespearovima in Shakespearjevima, tož. Shakespearova in shakespearski -a -o in shakespearovski -a -o Shakespearjeva, mest. pri Shakespearovih in pri in shakespearjanski -a -o in shakespearjevski Shakespearjevih, or. s Shakespearovima in s -a -o [šékspirski in šékspiroski in šekspirjánski in Shakespearjevima; množina: im. Shakespearovi šékspirjeski] prid. in Shakespearjevi, rod. Shakespearovih in shakespearski/shakespearovski/shakespearjanski/ Shakespearjevih, daj. Shakespearovim in shakespearjevski sonet; shakespearska/ Shakespearjevim, tož. Shakespearove in shakespearovska/shakespearjanska/shakespearjevska Shakespearjeve, mest. pri Shakespearovih in metafora (< Shakespeare) pri Shakespearjevih, or. s Shakespearovimi in s {O} moški: Shakespearjevimi ednina: im. shakespearski in shakespearovski ženski: in shakespearjanski in ednina: im. Shakespearova in Shakespearjeva, shakespearjevski, rod. shakespearskega in rod. Shakespearove in Shakespearjeve, daj. shakespearovskega Shakespearovi in shakespearjanskega in in Shakespearjevi, tož. Shakespearovo shakespearjevskega, daj. shakespearskemu in in Shakespearjevo, mest. pri Shakespearovi in shakespearovskemu pri Shakespearjevi, in shakespearjanskemu in or. s Shakespearovo in s shakespearjevskemu, Shakespearjevo; tož. shakespearski (živostno dvojina: im. Shakespearovi shakespearskega in shakespearovski (živostno in Shakespearjevi, rod. Shakespearjevih in shakespearovskega Shakespearovih, in shakespearjanski (živostno daj. Shakespearovima in shakespearjanskega Shakespearjevima, in shakespearjevskega), mest. tož. Shakespearovi in pri shakespearskem Shakespearjevi, in pri shakespearovskem in mest. pri Shakespearovih in pri pri shakespearjanskem Shakespearjevih, in pri shakespearjevskem, or. s Shakespearovima in s Shakespearjevima; or. s shakespearskim in s shakespearovskim in množina: im. Shakespearove s shakespearjanskim in s shakespearjevskim; in Shakespearjeve, rod. Shakespearovih dvojina: im. shakespearska in shakespearovska in Shakespearjevih, daj. Shakespearjevim in shakespearjanska in shakespearjevska, in Shakespearovim, tož. Shakespearove in Shakespearjeve, rod. shakespearskih in shakespearovskih in mest. pri Shakespearovih in shakespearjanskih pri Shakespearjevih, in shakespearjevskih, daj. or. s Shakespearovimi in s shakespearskima Shakespearjevimi in shakespearovskima in shakespearjanskima srednji: in shakespearjevskima, ednina: im. Shakespearovo in Shakespearjevo, tož. shakespearska in shakespearovska in rod. Shakespearovega in shakespearjanska Shakespearjevega, in shakespearjevska, mest. pri daj. Shakespearovemu in shakespearskih Shakespearjevemu, in pri shakespearovskih in pri tož. Shakespearovo in shakespearjanskih Shakespearjevo, in pri shakespearjevskih, or. mest. pri Shakespearovem in s shakespearskima pri Shakespearjevem, in s shakespearovskima in s or. s Shakespearovim in shakespearjanskima s Shakespearjevim; in s shakespearjevskima; dvojina: im. Shakespearovi množina: im. shakespearski in shakespearovski in Shakespearjevi, rod. Shakespearovih in in shakespearjanski in shakespearjevski, 367 rod. shakespearskih in shakespearovskih in in shakespearovsko in shakespearjansko in shakespearjanskih in shakespearjevskih, shakespearjevsko, mest. pri shakespearskem in daj. shakespearskim in shakespearovskim in pri shakespearovskem in pri shakespearjanskem shakespearjanskim in shakespearjevskim, in pri shakespearjevskem, or. s shakespearskim tož. shakespearske in shakespearovske in in s shakespearovskim in s shakespearjanskim in shakespearjanske in shakespearjevske, mest. pri s shakespearjevskim; dvojina: im. shakespearski shakespearskih in pri shakespearovskih in pri in shakespearovski in shakespearjanski in shakespearjanskih in pri shakespearjevskih, or. shakespearjevski, rod. shakespearskih in s shakespearskimi in s shakespearovskimi in s shakespearovskih in shakespearjanskih in shakespearjanskimi in s shakespearjevskimi shakespearjevskih, daj. shakespearskima in ženski: ednina: im. shakespearska in shakespearovska shakespearovskima in shakespearjanskima in shakespearjanska in shakespearjevska, in shakespearjevskima, tož. shakespearski rod. shakespearske in shakespearovske in in shakespearovski in shakespearjanski in shakespearjanske in shakespearjevske, daj. shakespearjevski, mest. pri shakespearskih in pri shakespearski in shakespearovski in shakespearjanski shakespearovskih in pri shakespearjanskih in pri in shakespearjevski, tož. shakespearsko in shakespearjevskih, or. s shakespearskima in s shakespearovsko in shakespearjansko in shakespearovskima in s shakespearjanskima in s shakespearjevsko, mest. pri shakespearski in shakespearjevskima; množina: im. shakespearska pri shakespearovski in pri shakespearjanski in shakespearovska in shakespearjanska in in pri shakespearjevski, or. s shakespearsko in shakespearjevska, rod. shakespearskih in s shakespearovsko in s shakespearjansko in s shakespearovskih in shakespearjanskih in shakespearjevsko; dvojina: im. shakespearski shakespearjevskih, daj. shakespearskim in in shakespearovski in shakespearjanski in shakespearovskim in shakespearjanskim shakespearjevski, rod. shakespearskih in in shakespearjevskim, tož. shakespearska shakespearovskih in shakespearjanskih in in shakespearovska in shakespearjanska in shakespearjevskih, daj. shakespearskima in shakespearjevska, mest. pri shakespearskih in shakespearovskima in shakespearjanskima pri shakespearovskih in pri shakespearjanskih in in shakespearjevskima, tož. shakespearski pri shakespearjevskih, or. s shakespearskimi in s in shakespearovski in shakespearjanski in shakespearovskimi in s shakespearjanskimi in s shakespearjevski, mest. pri shakespearskih in pri shakespearjevskimi shakespearovskih in pri shakespearjanskih in pri StatuS: Predlog shakespearjevskih, or. s shakespearskima in s PravoPiSna kategorija: Pridevniki (povezani s pripadniki shakespearovskima in s shakespearjanskima in s in pripadnicami nazorskih, političnih, vojaških shakespearjevskima; množina: im. shakespearske skupin) in shakespearovske in shakespearjanske in shakespearjevske, rod. shakespearskih in Shang m; ime bitja, osebno ime; obširneje glej pri Šang shakespearovskih in shakespearjanskih in shakespearjevskih, daj. shakespearskim in Shaw -a [šó, rod. šója] m; ime bitja, osebno ime shakespearovskim in shakespearjanskim |priimek|; |angleško-irski dramatik|: komedija in shakespearjevskim, tož. shakespearske »Pigmalion« Georgea Bernarda Shawa; dopisovanje in shakespearovske in shakespearjanske in z Georgeom/Georgeem Bernardom Shawom/ shakespearjevske, mest. pri shakespearskih in Shawem pri shakespearovskih in pri shakespearjanskih in {B} Shawov in Shawev pri shakespearjevskih, or. s shakespearskimi in s {O} ednina: im. Shaw, rod. Shawa, daj. Shawu, tož. shakespearovskimi in s shakespearjanskimi in s Shawa, mest. pri Shawu, or. s Shawom in s Shawem; shakespearjevskimi dvojina: im. Shawa, rod. Shawov in Shawev, daj. srednji: ednina: im. shakespearsko in Shawoma in Shawema, tož. Shawa, mest. pri Shawih, shakespearovsko in shakespearjansko in or. s Shawoma in s Shawema; množina: im. Shawi, shakespearjevsko, rod. shakespearskega in rod. Shawov in Shawev, daj. Shawom in Shawem, tož. shakespearovskega in shakespearjanskega in Shawe, mest. pri Shawih, or. s Shawi shakespearjevskega, daj. shakespearskemu in {I} ednina: im. [šó], rod. [šója], daj. [šóju], tož. [šója], shakespearovskemu in shakespearjanskemu mest. [pri šóju], or. [s‿šójem]; dvojina: im. [šója], in shakespearjevskemu, tož. shakespearsko rod. [šóje], daj. [šójema], tož. [šója], mest. [pri šójih], 368 or. [s‿šójema]; množina: im. [šóji], rod. [šóje], daj. siena -e [sjéna, rod. sjéne] ž [šójem], tož. [šóje], mest. [pri šójih], or. [s‿šóji] |pigment|: Med zemeljskimi pigmenti za zidne barve StatuS: Predlog sta najbolj znani siena in umbra; Sieno stremo in ji PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) primešamo olje žgana siena |pigment|: Pri segrevanju pigment postane Shawev prid.; obširneje glej pri Shawov rdečkasto rjav in se imenuje žgana siena; Stavbe so v značilni barvi žgane siene; prim. Siena Shawov -a -o in Shawev -a -o [šóje, ž. šójeva, s. {O} ednina: im. siena, rod. siene, daj. sieni, tož. sieno, šójevo] prid. mest. pri sieni, or. s sieno uprizoritev Shawove/Shaweve komedije; V StatuS: Predlog Shawovih/Shawevih igrah je vedno zaslediti etično PravoPiSni kategoriji: Italijanščina; Enakozvočnice poanto (< Shaw) {O} moški: ednina: im. Shawov in Shawev, rod. Siena -e [sjéna, rod. sjéne] ž; zemljepisno ime Shawovega in Shawevega, daj. Shawovemu in |kraj v Italiji|: Srednjeveški božični kruh panforte iz Shawevemu, tož. Shawov in Shawev (živostno Siene je znan po vsem svetu Shawovega in Shawevega), mest. pri Shawovem in pri Kje? v Sieni Shawevem, or. s Shawovim in s Shawevim; dvojina: Od kod? iz Siene im. Shawova in Shaweva, rod. Shawovih in Shawevih, Kam? v Sieno daj. Shawovima in Shawevima, tož. Shawova in {B} Sienčan, Sienčanka; Sienčanov, Sienčankin; Shaweva, mest. pri Shawovih in pri Shawevih, or. s sienski Shawovima in s Shawevima; množina: im. Shawovi in {O} ednina: im. Siena, rod. Siene, daj. Sieni, tož. Sieno, Shawevi, rod. Shawovih in Shawevih, daj. Shawovim mest. pri Sieni, or. s Sieno in Shawevim, tož. Shawove in Shaweve, mest. pri StatuS: Predlog Shawovih in pri Shawevih, or. s Shawovimi in s PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina Shawevimi ženski: ednina: im. Shawova in Shaweva, rod. Sienkiewicz -a [šenkjévič, rod. šenkjéviča] m; ime Shawove in Shaweve, daj. Shawovi in Shawevi, bitja, osebno ime tož. Shawovo in Shawevo, mest. pri Shawovi in pri |priimek|; |poljski pisatelj|: Film »Quo vadis« Shawevi, or. s Shawovo in s Shawevo; dvojina: im. so posneli po istoimenskem romanu Henryka Shawovi in Shawevi, rod. Shawovih in Shawevih, daj. Sienkiewicza; Karl May je za Henrykom Shawovima in Shawevima, tož. Shawovi in Shawevi, Sienkiewiczem najpogosteje v slovenščino mest. pri Shawovih in pri Shawevih, or. s Shawovima prevajani tuji feljtonski avtor; v prenesenem in s Shawevima; množina: im. Shawove in Shaweve, pomenu |Sienkiewiczeva dela|: Na vlaku je brala rod. Shawovih in Shawevih, daj. Shawovim in Sienkiewicza Shawevim, tož. Shawove in Shaweve, mest. pri {B} Sienkiewiczev Shawovih in pri Shawevih, or. s Shawovimi in s {O} ednina: im. Sienkiewicz, rod. Sienkiewicza, Shawevimi daj. Sienkiewiczu, tož. Sienkiewicza, mest. pri srednji: ednina: im. Shawovo in Shawevo, rod. Sienkiewiczu, or. s Sienkiewiczem; dvojina: Shawovega in Shawevega, daj. Shawovemu in im. Sienkiewicza, rod. Sienkiewiczev, daj. Shawevemu, tož. Shawovo in Shawevo, mest. pri Sienkiewiczema, tož. Sienkiewicza, mest. pri Shawovem in pri Shawevem, or. s Shawovim in Sienkiewiczih, or. s Sienkiewiczema; množina: im. s Shawevim; dvojina: im. Shawovi in Shawevi, Sienkiewiczi, rod. Sienkiewiczev, daj. Sienkiewiczem, rod. Shawovih in Shawevih, daj. Shawovima in tož. Sienkiewicze, mest. pri Sienkiewiczih, or. s Shawevima, tož. Shawovi in Shawevi, mest. pri Sienkiewiczi Shawovih in pri Shawevih, or. s Shawovima in s {I} ednina: im. [šenkjévič], rod. [šenkjéviča], daj. Shawevima; množina: im. Shawova in Shaweva, rod. [šenkjéviču], tož. [šenkjéviča], mest. [pri šenkjéviču], Shawovih in Shawevih, daj. Shawovim in Shawevim, or. [s‿šenkjévičem]; dvojina: im. [šenkjéviča], rod. tož. Shawova in Shaweva, mest. pri Shawovih in pri [šenkjéviče], daj. [šenkjévičema], tož. [šenkjéviča], Shawevih, or. s Shawovimi in s Shawevimi mest. [pri šenkjévičih], or. [s‿šenkjévičema]; StatuS: Predlog množina: im. [šenkjéviči], rod. [šenkjéviče], PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) daj. [šenkjévičem], tož. [šenkjéviče], mest. [pri šenkjévičih], or. [s‿šenkjéviči] StatuS: Predlog 369 PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Sillamäe -ja [sílamee, rod. sílameeja] m; zemljepisno ime sienski -a -o [sjénski] prid. |kraj v Estoniji|: grb Sillamäeja; Na počitnice gremo Duccio di Buoninsegna je utemeljitelj sienskega v Sillamäe; bunker pod Sillamäejem slikarstva; Pred siensko katedralo je kip doječe Kje? v Sillamäeju volkulje Od kod? iz Sillamäeja sienski sonetni venec |pesniška oblika|: Tako imenovani Kam? v Sillamäe sienski sonetni venec je zahtevna pesniška oblika {B} Sillamäejčan, Sillamäejčanka; Sillamäejčanov, z zelo strogo zgradbo; sienska zemlja |pigment|: Sillamäejčankin; sillamäejski Pigmente, kot je sienska zemlja, večinoma uporablja {O} ednina: im. Sillamäe, rod. Sillamäeja, daj. za restavriranje; sienska šola |slikarska šola|: Duccio Sillamäeju, tož. Sillamäe, mest. pri Sillamäeju, or. s Di Buoninsegna je bil ustanovitelj sienske šole; prim. Sillamäejem Katarina Sienska (< Siena) {I} ednina: im. [sílamee], rod. [sílameeja], daj. {O} moški: ednina: im. sienski, rod. sienskega, daj. [sílameeju], tož. [sílamee], mest. [pri sílameeju], or. sienskemu, tož. sienski (živostno sienskega), mest. [s‿sílameejem] pri sienskem, or. s sienskim; dvojina: im. sienska, StatuS: Predlog rod. sienskih, daj. sienskima, tož. sienska, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev sienskih, or. s sienskima; množina: im. sienski, rod. sienskih, daj. sienskim, tož. sienske, mest. pri sienskih, Sillanpää -ja [sílampe, rod. sílampeja] m; osebno ime, or. s sienskimi ime bitja ženski: ednina: im. sienska, rod. sienske, daj. sienski, |priimek|; |finski pisatelj|: Sillanpääju so podelili tož. siensko, mest. pri sienski, or. s siensko; dvojina: Nobelovo nagrado za literaturo; Sigrid Mario im. sienski, rod. sienskih, daj. sienskima, tož. sienski, Salomäki se je s Sillanpääjem poročila leta 1916 mest. pri sienskih, or. s sienskima; množina: im. {B} Sillanpääjev sienske, rod. sienskih, daj. sienskim, tož. sienske, mest. {O} ednina: im. Sillanpää, rod. Sillanpääja, daj. pri sienskih, or. s sienskimi Sillanpääju, tož. Sillanpääja, mest. pri Sillanpääju, srednji: ednina: im. siensko, rod. sienskega, daj. or. s Sillanpääjem; dvojina: im. Sillanpääja, rod. sienskemu, tož. siensko, mest. pri sienskem, or. Sillanpääjev, daj. Sillanpääjema, tož. Sillanpääja, mest. s sienskim; dvojina: im. sienski, rod. sienskih, pri Sillanpääjih, or. s Sillanpääjema; množina: im. daj. sienskima, tož. sienski, mest. pri sienskih, or. Sillanpääji, rod. Sillanpääjev, daj. Sillanpääjem, tož. s sienskima; množina: im. sienska, rod. sienskih, Sillanpääje, mest. pri Sillanpääjih, or. s Sillanpääji daj. sienskim, tož. sienska, mest. pri sienskih, or. s {I} ednina: im. [sílanpe], rod. [sílanpeja], daj. sienskimi [sílanpeju], tož. [sílanpeja], mest. [pri sílanpeju], StatuS: Predlog or. [s‿sílanpejem]; dvojina: im. [sílanpeja], rod. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih [sílanpeje], daj. [sílanpejema], tož. [sílanpeja], mest. naselbinskih/krajevnih imen) [pri sílanpejih], or. [s‿sílanpejema]; množina: im. [sílanpeji], rod. [sílanpeje], daj. [sílanpejem], tož. Sikorski -ega [šikórski, rod. šikórskega] m; ime bitja, [sílanpeje], mest. [pri sílanpejih], or. [s‿sílanpeji] osebno ime StatuS: Predlog |poljski priimek|: Po drugi svetovni vojni je PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Finščina Sikorskemu uspelo izdelati vodljiv helikopter; kot prilastek, v imenovalniku Na Poljskem je več kot 25.000 Sillanpääjev -a -o [sílampeje, ž. sílampejeva, s. nosilcev priimka Sikorski; za izražanje svojine dela sílampejevo] prid. Sikorskega Sillanpääjevi romani (< Sillanpää) {O} ednina: im. Sikorski, rod. Sikorskega, daj. {O} moški: ednina: im. Sillanpääjev, rod. Sikorskemu, tož. Sikorskega, mest. pri Sikorskem, or. Sillanpääjevega, daj. Sillanpääjevemu, tož. s Sikorskim; dvojina: im. Sikorska, rod. Sikorskih, Sillanpääjev (živostno Sillanpääjevega), mest. pri daj. Sikorskima, tož. Sikorska, mest. pri Sikorskih, or. Sillanpääjevem, or. s Sillanpääjevim; dvojina: s Sikorskima; množina: im. Sikorski, rod. Sikorskih, im. Sillanpääjeva, rod. Sillanpääjevih, daj. daj. Sikorskim, tož. Sikorske, mest. pri Sikorskih, or. s Sillanpääjevima, tož. Sillanpääjeva, mest. pri Sikorskimi Sillanpääjevih, or. s Sillanpääjevima; množina: im. StatuS: Predlog Sillanpääjevi, rod. Sillanpääjevih, daj. Sillanpääjevim, PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) tož. Sillanpääjeve, mest. pri Sillanpääjevih, or. s 370 Sillanpääjevimi |zaliv na slovenski obali|: ostanki rimskega ženski: ednina: im. Sillanpääjeva, rod. Sillanpääjeve, pristanišča v Simonovem zalivu pri Izoli; podvodni daj. Sillanpääjevi, tož. Sillanpääjevo, mest. pri svet Simonovega zaliva; prim. Simonov (< Simon) Sillanpääjevi, or. s Sillanpääjevo; dvojina: Kje? v Simonovem zalivu im. Sillanpääjevi, rod. Sillanpääjevih, daj. Od kod? iz Simonovega zaliva Sillanpääjevima, tož. Sillanpääjevi, mest. pri Kam? v Simonov zaliv Sillanpääjevih, or. s Sillanpääjevima; množina: im. {B} simonovozalivski Sillanpääjeve, rod. Sillanpääjevih, daj. Sillanpääjevim, {O} ednina: im. Simonov zaliv, rod. Simonovega tož. Sillanpääjeve, mest. pri Sillanpääjevih, or. s zaliva, daj. Simonovemu zalivu, tož. Simonov zaliv, Sillanpääjevimi mest. pri Simonovem zalivu, or. s Simonovim zalivom srednji: ednina: im. Sillanpääjevo, rod. StatuS: Predlog Sillanpääjevega, daj. Sillanpääjevemu, tož. PravoPiSna kategorija: Imena voda Sillanpääjevo, mest. pri Sillanpääjevem, or. s Sillanpääjevim; dvojina: im. Sillanpääjevi, Sivkov -a -o in Sivokov -a -o [síko, ž. síkova, s. rod. Sillanpääjevih, daj. Sillanpääjevima, tož. síkovo in sívoko, ž. sívokova, s. sívokovo] prid. Sillanpääjevi, mest. pri Sillanpääjevih, or. s objava Sivkovih/Sivokovih pisem (< Sivok) Sillanpääjevima; množina: im. Sillanpääjeva, rod. {O} moški: ednina: im. Sivkov in Sivokov, rod. Sillanpääjevih, daj. Sillanpääjevim, tož. Sillanpääjeva, Sivkovega in Sivokovega, daj. Sivkovemu in mest. pri Sillanpääjevih, or. s Sillanpääjevimi Sivokovemu, tož. Sivkov in Sivokov (živostno StatuS: Predlog Sivkovega in Sivokovega), mest. pri Sivkovem in pri PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Sivokovem, or. s Sivkovim in s Sivokovim; dvojina: im. Sivkova in Sivokova, rod. Sivkovih in Sivokovih, Simonov -a -o [símono, ž. símonova, s. símonovo] daj. Sivkovima in Sivokovima, tož. Sivkova in prid. Sivokova, mest. pri Sivkovih in pri Sivokovih, or. s Simonovo pismo; prim. Simonov zaliv (< Simon) Sivkovima in s Sivokovima; množina: im. Sivkovi in {O} moški: ednina: im. Simonov, rod. Simonovega, Sivokovi, rod. Sivkovih in Sivokovih, daj. Sivkovim daj. Simonovemu, tož. Simonov (živostno in Sivokovim, tož. Sivkove in Sivokove, mest. pri Simonovega), mest. pri Simonovem, or. s Simonovim; Sivkovih in pri Sivokovih, or. s Sivkovimi in s dvojina: im. Simonova, rod. Simonovih, daj. Sivokovimi Simonovima, tož. Simonova, mest. pri Simonovih, ženski: ednina: im. Sivkova in Sivokova, rod. Sivkove or. s Simonovima; množina: im. Simonovi, rod. in Sivokove, daj. Sivkovi in Sivokovi, tož. Sivkovo Simonovih, daj. Simonovim, tož. Simonove, mest. pri in Sivokovo, mest. pri Sivkovi in pri Sivokovi, or. Simonovih, or. s Simonovimi s Sivkovo in s Sivokovo; dvojina: im. Sivkovi in ženski: ednina: im. Simonova, rod. Simonove, daj. Sivokovi, rod. Sivkovih in Sivokovih, daj. Sivkovima Simonovi, tož. Simonovo, mest. pri Simonovi, or. s in Sivokovima, tož. Sivkovi in Sivokovi, mest. pri Simonovo; dvojina: im. Simonovi, rod. Simonovih, Sivkovih in pri Sivokovih, or. s Sivkovima in s daj. Simonovima, tož. Simonovi, mest. pri Simonovih, Sivokovima; množina: im. Sivkove in Sivokove, rod. or. s Simonovima; množina: im. Simonove, rod. Sivkovih in Sivokovih, daj. Sivkovim in Sivokovim, Simonovih, daj. Simonovim, tož. Simonove, mest. pri tož. Sivkove in Sivokove, mest. pri Sivkovih in pri Simonovih, or. s Simonovimi Sivokovih, or. s Sivkovimi in s Sivokovimi srednji: ednina: im. Simonovo, rod. Simonovega, daj. srednji: ednina: im. Sivkovo in Sivokovo, rod. Simonovemu, tož. Simonovo, mest. pri Simonovem, Sivkovega in Sivokovega, daj. Sivkovemu in or. s Simonovim; dvojina: im. Simonovi, rod. Sivokovemu, tož. Sivkovo in Sivokovo, mest. pri Simonovih, daj. Simonovima, tož. Simonovi, mest. Sivkovem in pri Sivokovem, or. s Sivkovim in pri Simonovih, or. s Simonovima; množina: im. s Sivokovim; dvojina: im. Sivkovi in Sivokovi, Simonova, rod. Simonovih, daj. Simonovim, tož. rod. Sivkovih in Sivokovih, daj. Sivkovima in Simonova, mest. pri Simonovih, or. s Simonovimi Sivokovima, tož. Sivkovi in Sivokovi, mest. pri StatuS: Predlog Sivkovih in pri Sivokovih, or. s Sivkovima in s PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih Sivokovima; množina: im. Sivkova in Sivokova, rod. moških imen) Sivkovih in Sivokovih, daj. Sivkovim in Sivokovim, tož. Sivkova in Sivokova, mest. pri Sivkovih in pri Simonov zaliv -ega -a [símono zalí, rod. Sivokovih, or. s Sivkovimi in s Sivokovimi símonovega zalíva] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog 371 PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina Sivok -vka in Sivok -a [sívok, rod. síka in sívoka] m; ime bitja, osebno ime skiping -a [skípink, rod. skípinga] m |priimek|: Skupil jo je v dvoboju s Sivkom/Sivokom |dvigovanje kolen med tekom|: Ogrevanje začni s {B} Sivkov in Sivokov skipingom ali sonožnimi poskoki {O} ednina: im. Sivok, rod. Sivka in Sivoka, daj. Sivku nizki skiping |tek na mestu z nizkim dviganjem kolen|: in Sivoku, tož. Sivka in Sivoka, mest. pri Sivku in pri Učenci so v telovadnici izvajali nizki skiping; visoki Sivoku, or. s Sivkom in s Sivokom; dvojina: im. Sivka skiping |tek na mestu z dviganjem kolen do višine in Sivoka, rod. Sivkov in Sivokov, daj. Sivkoma in pasu|: Zaporedje gibov nog pri izvedbi visokega Sivokoma, tož. Sivka in Sivoka, mest. pri Sivkih in pri skipinga; ◎ angl. skipping Sivokih, or. s Sivkoma in s Sivokoma; množina: im. {O} ednina: im. skiping, rod. skipinga, daj. skipingu, Sivki in Sivoki, rod. Sivkov in Sivokov, daj. Sivkom in tož. skiping, mest. pri skipingu, or. s skipingom; Sivokom, tož. Sivke in Sivoke, mest. pri Sivkih in pri dvojina: im. skipinga, rod. skipingov, daj. skipingoma, Sivokih, or. s Sivki in s Sivoki tož. skipinga, mest. pri skipingih, or. s skipingoma; StatuS: Predlog množina: im. skipingi, rod. skipingov, daj. skipingom, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Slovaščina tož. skipinge, mest. pri skipingih, or. s skipingi StatuS: Predlog Sivokov prid.; obširneje glej pri Sivkov PravoPiSni kategoriji: Prevzeta občna poimenovanja; Pravopisne zanimivosti Sivoková -ove [sívokova, rod. sívokove] ž; ime bitja, osebno ime Skopje -a [skópje, rod. skópja] s; zemljepisno ime |priimek|; |slovaška smučarska tekačica|: Kristína |glavno mesto Severne Makedonije|: Potres leta 1963 Sivoková je nastopila na svetovnem prvenstvu v je uničil več kot 80 odstotkov Skopja; v prenesenem teku na smučeh; za izražanje svojine dobra uvrstitev pomenu |vlada, ki ima sedež v Skopju|: sporazum med Sivokove Skopjem in Beogradom; ◎ mak. Скопје {O} ednina: im. Sivoková, rod. Sivokove, daj. Kje? v Skopju Sivokovi, tož. Sivokovo, mest. pri Sivokovi, or. s Od kod? iz Skopja Sivokovo; dvojina: im. Sivokovi, rod. Sivokovih, daj. Kam? v Skopje Sivokovima, tož. Sivokovi, mest. pri Sivokovih, or. s {B} Skopjanec, Skopjanka; Skopjančev, Skopjankin; Sivokovima; množina: im. Sivokove, rod. Sivokovih, skopski daj. Sivokovim, tož. Sivokove, mest. pri Sivokovih, or. {O} ednina: im. Skopje, rod. Skopja, daj. Skopju, tož. s Sivokovimi Skopje, mest. pri Skopju, or. s Skopjem StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) PravoPiSna kategorija: Imena krajev Sizifos -fa [sízifos, rod. sízifa] m; ime bitja, osebno ime Sławomir -ja tudi Slawomir -a [slavómir, rod. |grška bajeslovna oseba|; ◎ gr. Σίσυφος, prečrkovano slavómirja tudi slavómira] m; ime bitja, osebno ime Sísyphos; gl. Sizif |poljsko moško ime|: novele Sławomirja Mrożka; S dvoboj s Sławomirjem tatuS: Predlog P {B} Sławomirjev ravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena tudi Sławomirov {O} ednina: im. Sławomir, rod. Sławomirja tudi Skalité -it [skálite, rod. skálit] ž mn.; zemljepisno ime Sławomira, daj. Sławomirju tudi Sławomiru, tož. |kraj na Slovaškem|: pohodna pot v Skalitah; kot Sławomirja tudi Sławomira, mest. pri Sławomirju tudi prilastek, v imenovalniku lega kraja Skalité ob meji s pri Sławomiru, or. s Sławomirjem tudi s Sławomirom; Poljsko dvojina: im. Sławomirja tudi Sławomira, rod. Kje? v Skalitah Sławomirjev tudi Sławomirov, daj. Sławomirjema Od kod? iz Skalit tudi Sławomiroma, tož. Sławomirja tudi Sławomira, Kam? v Skalité mest. pri Sławomirjih tudi pri Sławomirih, or. s {B} Skalitčan, Skalitčanka; Skalitčanov, Sławomirjema tudi s Sławomiroma; množina: im. Skalitčankin; skalitski Sławomirji tudi Sławomiri, rod. Sławomirjev tudi {O} Sławomirov, množina: im. Skalité, rod. Skalit, daj. Skalitam, daj. Sławomirjem tudi Sławomirom, tož. tož. Skalite, mest. pri Skalitah, or. s Skalitami Sławomirje tudi Sławomire, mest. pri Sławomirjih tudi 372 pri Sławomirih, or. s Sławomirji tudi s Sławomiri rudogorja, daj. Slovaškemu rudogorju, tož. Slovaško {I} ednina: im. [slavómir], rod. [slavómirja] tudi rudogorje, mest. pri Slovaškem rudogorju, or. s [slavómira], daj. [slavómirju] tudi [slavómiru], tož. Slovaškim rudogorjem [slavómirja] tudi [slavómira], mest. [pri slavómirju] StatuS: Predlog tudi [pri slavómiru], or. [s‿slavómirjem] tudi PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; [s‿slavómirom]; dvojina: im. [slavómirja] tudi Slovaščina [slavómira], rod. [slavómirje] tudi [slavómiro], daj. [slavómirjema] tudi [slavómiroma], tož. Slovenska smer -e -i [slovénska smér, rod. [slavómirja] tudi [slavómira], mest. [pri slavómirjih] slovénske smerí] ž; zemljepisno ime tudi [pri slavómirih], or. [s‿slavómirjema] tudi |plezalna pot v Triglavski severni steni|: Izginule [s‿slavómiroma]; množina: im. [slavómirji] tudi so našli tik pod vrhom Slovenske smeri; plezanje [slavómiri], rod. [slavómirje] tudi [slavómiro], daj. v Slovenski smeri; Začel je s Slovensko smerjo, [slavómirjem] tudi [slavómirom], tož. [slavómirje] nadaljeval pa s številnimi drugimi vzponi tudi [slavómire], mest. [pri slavómirjih] tudi [pri Kje? v Slovenski smeri slavómirih], or. [s‿slavómirji] tudi [s‿slavómiri] Od kod? iz Slovenske smeri StatuS: Predlog Kam? v Slovensko smer PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); {O} ednina: im. Slovenska smer, rod. Slovenske Poljščina smeri, daj. Slovenski smeri, tož. Slovensko smer, mest. pri Slovenski smeri, or. s Slovensko smerjo Sliač -a [sljáč, rod. sljáča] m; zemljepisno ime {I} ednina: im. [slovénska smér], rod. [slovénske |kraj na Slovaškem|: letališče v Sliaču; kot prilastek, v smerí], daj. [slovénski sméri], tož. [slovénsko smér], imenovalniku turizem v mestu Sliač mest. [pri slovénski sméri], or. [s‿slovénsko smerjó] Kje? v Sliaču StatuS: Predlog Od kod? iz Sliača PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Kam? v Sliač {B} Sliačan, Sliačanka; Sliačanov, Sliačankin; Slovenska ulica -e -e [slovénska úlica, rod. sliaški slovénske úlice] ž; zemljepisno ime {O} ednina: im. Sliač, rod. Sliača, daj. Sliaču, tož. |ime več ulic|: Maturanti so plesali na Slovenski Sliač, mest. pri Sliaču, or. s Sliačem ulici; Zavil je v Slovensko ulico; stanovanja v {I} ednina: im. [sljáč], rod. [sljáča], daj. [sljáču], tož. Slovenski ulici; prim. slovenski (< Slovenija) [sljáč], mest. [pri sljáču], or. [s‿sljáčem] {O} ednina: im. Slovenska ulica, rod. Slovenske ulice, StatuS: Predlog daj. Slovenski ulici, tož. Slovensko ulico, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev Slovenski ulici, or. s Slovensko ulico StatuS: Predlog Sĺňava -e [slnjava, rod. slnjave] ž; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena |jezero na Slovaškem|: sprehajalna pot okoli Sĺňave; jadranje na Sĺňavi; kot prilastek, v imenovalniku umetni Slovenske gorice -ih goric [slovénske goríce, rod. otok na jezeru Sĺňava slovénskih goríc] ž mn.; zemljepisno ime {B} sĺňavski |slovenska pokrajina med Dravo in Muro|: trgatev v {O} ednina: im. Sĺňava, rod. Sĺňave, daj. Sĺňavi, tož. Slovenskih goricah Sĺňavo, mest. pri Sĺňavi, or. s Sĺňavo Kje? v Slovenskih goricah StatuS: Predlog Od kod? iz Slovenskih goric PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Slovaščina Kam? v Slovenske gorice {B} Slovenskogoričan, Slovenskogoričanka; Slovaško rudogorje -ega -a [slováško rudogórje, Slovenskogoričanov, Slovenskogoričankin; rod. slováškega rudogórja] s; zemljepisno ime slovenskogoriški |gorovje v Evropi|: Raziskovali so kraško jamo v {O} množina: im. Slovenske gorice, rod. Slovenskih Slovaškem rudogorju; ◎ slš. Slovenské rudohorie goric, daj. Slovenskim goricam, tož. Slovenske gorice, Kje? v Slovaškem rudogorju mest. pri Slovenskih goricah, or. s Slovenskimi Od kod? iz Slovaškega rudogorja goricami Kam? v Slovaško rudogorje StatuS: Predlog {B} slovaškorudogorski PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij {O} ednina: im. Slovaško rudogorje, rod. Slovaškega 373 Slovensko primorje -ega -a [slovénsko primórje, sneberski/sneberški most; sneberska/sneberška rod. slovénskega primórja] s; zemljepisno ime kolesarska infrastruktura (< Sneberje) |obalno območje v Sloveniji|: Za območje {O} moški: ednina: im. sneberski in sneberški, rod. Slovenskega primorja je značilna burja; razvoj sneberskega in sneberškega, daj. sneberskemu in pomorstva v Slovenskem primorju; prim. Obala sneberškemu, tož. sneberski in sneberški (živostno Kje? v Slovenskem primorju tudi na Slovenskem sneberskega in sneberškega), mest. pri sneberskem primorju in pri sneberškem, or. z sneberskim in z sneberškim; Od kod? iz Slovenskega primorja tudi s Slovenskega dvojina: im. sneberska in sneberška, rod. sneberskih primorja in sneberških, daj. sneberskima in sneberškima, Kam? v Slovensko primorje tudi na Slovensko tož. sneberska in sneberška, mest. pri sneberskih in primorje sneberških, or. z sneberskima in z sneberškima; {O} ednina: im. Slovensko primorje, rod. Slovenskega množina: im. sneberski in sneberški, rod. sneberskih primorja, daj. Slovenskemu primorju, tož. Slovensko in sneberških, daj. sneberskim in sneberškim, tož. primorje, mest. pri Slovenskem primorju, or. s sneberske in sneberške, mest. pri sneberskih in Slovenskim primorjem sneberških, or. z sneberskimi in z sneberškimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. sneberska in sneberška, rod. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena sneberske in sneberške, daj. sneberski in sneberški, tož. snebersko in sneberško, mest. pri sneberski in pri Słowacki -ega [slovácki, rod. slováckega] m; ime sneberški, or. z snebersko in z sneberško; dvojina: im. bitja, osebno ime sneberski in sneberški, rod. sneberskih in sneberških, |priimek|; |poljski pesnik in dramatik|: Na Juliusza daj. sneberskima in sneberškima, tož. sneberski in Słowackega je močno vplival Adam Mickiewicz; za sneberški, mest. pri sneberskih in pri sneberških, izražanje svojine dela Słowackega or. z sneberskima in z sneberškima; množina: im. {O} ednina: im. Słowacki, rod. Słowackega, daj. sneberske in sneberške, rod. sneberskih in sneberških, Słowackemu, tož. Słowackega, mest. pri Słowackem, daj. sneberskim in sneberškim, tož. sneberske in or. s Słowackim; dvojina: im. Słowacka, rod. sneberške, mest. pri sneberskih in sneberških, or. z Słowackih, daj. Słowackima, tož. Słowacka, mest. pri sneberskimi in z sneberškimi Słowackih, or. s Słowackima; množina: im. Słowacki, srednji: ednina: im. snebersko in sneberško, rod. rod. Słowackih, daj. Słowackim, tož. Słowacke, mest. sneberskega in sneberškega, daj. sneberskemu in pri Słowackih, or. s Słowackimi sneberškemu, tož. snebersko in sneberško, mest. pri StatuS: Predlog sneberskem in pri sneberškem, or. z sneberskim in PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) z sneberškim; dvojina: im. sneberski in sneberški, rod. sneberskih in sneberških, daj. sneberskima in Sneberje Sneberij [snébərje, rod. snébərij] ž mn.; sneberškima, tož. sneberski in sneberški, mest. pri zemljepisno ime sneberskih in sneberških, or. z sneberskima in z |del Ljubljane|: kolesarska pot od Tacna do Sneberij; sneberškima; množina: im. sneberska in sneberška, gručasta zasnova hiš v Sneberjah rod. sneberskih in sneberških, daj. sneberskim in Kje? v Sneberjah sneberškim, tož. sneberska in sneberška, mest. pri Od kod? iz Sneberij sneberskih in pri sneberških, or. z sneberskimi in z Kam? v Sneberje sneberškimi {B} Sneberčan, Sneberčanka in Sneberčanka; StatuS: Predlog Sneberčanov, Sneberčankin; sneberski in sneberški PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih {O} množina: im. Sneberje, rod. Sneberij, daj. nenaselbinskih/nekrajevnih imen) Sneberjam, tož. Sneberje, mest. pri Sneberjah, or. s Sneberjami sneberški prid.; obširneje glej pri sneberski {I} množina: im. [snébərje], rod. [snébərij], daj. [snébərjam], tož. [snébərje], mest. [pri snébərjah], or. Solidarnost -i [solidárnost, rod. solidárnosti] ž; [s‿snébərjami] stvarno ime StatuS: Predlog |neodvisni sindikat na Poljskem|: član Solidarnosti; PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena kot prilastek, v imenovalniku vloga sindikata Solidarnost pri demokratizaciji Poljske na koncu 20. stoletja; ◎ sneberski -a -o in sneberški -a -o [snébərski in pol. Solidarność snébərški] prid. {O} ednina: im. Solidarnost, rod. Solidarnosti, daj. 374 Solidarnosti, tož. Solidarnost, mest. pri Solidarnosti, pri Söötovem, or. s Söötovim; dvojina: im. Söötova, or. s Solidarnostjo rod. Söötovih, daj. Söötovima, tož. Söötova, mest. pri StatuS: Predlog Söötovih, or. s Söötovima; množina: im. Söötovi, PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Poljščina rod. Söötovih, daj. Söötovim, tož. Söötove, mest. pri Söötovih, or. s Söötovimi Somerset -a [sámərset, rod. sámərseta] m; zemljepisno ženski: ednina: im. Söötova, rod. Söötove, daj. ime Söötovi, tož. Söötovo, mest. pri Söötovi, or. s Söötovo; |grofija v Angliji|: anglikanska stolnica v Somersetu; dvojina: im. Söötovi, rod. Söötovih, daj. Söötovima, kot prilastek, v imenovalniku V grofiji Somerset tož. Söötovi, mest. pri Söötovih, or. s Söötovima; proizvajajo žganje iz jabolčnika množina: im. Söötove, rod. Söötovih, daj. Söötovim, Kje? v Somersetu tož. Söötove, mest. pri Söötovih, or. s Söötovimi Od kod? iz Somerseta srednji: ednina: im. Söötovo, rod. Söötovega, daj. Kam? v Somerset Söötovemu, tož. Söötovo, mest. pri Söötovem, or. {B} Somersetčan, Somersetčanka; Somersetčanov, s Söötovim; dvojina: im. Söötovi, rod. Söötovih, Somersetčankin; somersetski daj. Söötovima, tož. Söötovi, mest. pri Söötovih, or. {O} ednina: im. Somerset, rod. Somerseta, daj. s Söötovima; množina: im. Söötova, rod. Söötovih, Somersetu, tož. Somerset, mest. pri Somersetu, or. s daj. Söötovim, tož. Söötova, mest. pri Söötovih, or. s Somersetom Söötovimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) enot Sorrento -a [sorénto, rod. sorénta] m; zemljepisno ime Somerset House ~ -a [sámərset háus, rod. sámərset |kraj v Italiji|: Iz Sorrenta se preprosto pride do háusa] m; zemljepisno ime bližnjih otokov; kot prilastek, v imenovalniku Zadržala se |palača v Londonu|: Osrednji del Somerset Housa je je še v mestu Sorrento južno od Neaplja bil zgrajen v 18. stoletju; kapela v Somerset Housu; Kje? v Sorrentu kot prilastek, v imenovalniku razstava v londonski palači Od kod? iz Sorrenta Somerset House (< Somerset) Kam? v Sorrento Kje? v Somerset Housu {B} Sorrentčan, Sorrentčanka; Sorrentčanov, Od kod? iz Somerset Housa Sorrentčankin; sorrentski Kam? v Somerset House {O} ednina: im. Sorrento, rod. Sorrenta, daj. Sorrentu, {O} ednina: im. Somerset House, rod. Somerset tož. Sorrento, mest. pri Sorrentu, or. s Sorrentom Housa, daj. Somerset Housu, tož. Somerset House, StatuS: Predlog mest. pri Somerset Housu, or. s Somerset Housom PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Sosnowiec -a [sosnôu̯jec, rod. sosnôu̯jeca] m; zemljepisno ime Sööt -a [sét, rod. séta] m; ime bitja, osebno ime |kraj na Poljskem|: Pianist Szpilman je bil rojen leta |priimek|; |estonski pesnik|: pesniška zbirka Karla 1911 v zgornješlezijskem Sosnowiecu; kot prilastek, Eduarda Sööta v imenovalniku Kolesarka iz mesta Sosnowiec se je {B} Söötov odločila ostati v Sloveniji {O} ednina: im. Sööt, rod. Sööta, daj. Söötu, tož. Sööta, Kje? v Sosnowiecu mest. pri Söötu, or. s Söötom; dvojina: im. Sööta, rod. Od kod? iz Sosnowieca Söötov, daj. Söötoma, tož. Sööta, mest. pri Söötih, Kam? v Sosnowiec or. s Söötoma; množina: im. Sööti, rod. Söötov, daj. {B} Sosnowiečan, Sosnowiečanka; Sosnowiečanov, Söötom, tož. Sööte, mest. pri Söötih, or. s Sööti Sosnowiečankin; sosnowieški S {O} tatuS: Predlog ednina: im. Sosnowiec, rod. Sosnowieca, daj. P Sosnowiecu, ravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) tož. Sosnowiec, mest. pri Sosnowiecu, or. s Sosnowiecem Söötov -a -o [séto, ž. sétova, s. sétovo] prid. {I} ednina: im. [sosnôu̯jec], rod. [sosnôu̯jeca], daj. Söötovo uredniško delo (< Sööt) [sosnôu̯jecu], tož. [sosnôu̯jec], mest. [pri sosnôu̯jecu], {O} moški: or. [s‿sosnôu̯jecem] ednina: im. Söötov, rod. Söötovega, daj. Söötovemu, tož. Söötov (živostno Söötovega), mest. StatuS: Predlog 375 PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina {B} Sotinčan, Sotinčanka; Sotinčanov, Sotinčankin; sotinski Soška pešpot -e -i [sóška péšpót, rod. sóške péšpotí] {O} ednina: im. Sotina, rod. Sotine, daj. Sotini, tož. ž; zemljepisno ime Sotino, mest. pri Sotini, or. s Sotino |pohodniška pot od izvira Soče do Bovca|: Pod StatuS: Predlog Kočo pri izviru Soče je začetek Soške pešpoti; Na PravoPiSna kategorija: Imena krajev Soški pešpoti so informacijske točke, ki pohodnike seznanjajo s kulturno-zgodovinskimi in naravnimi sotinski -a -o [sótinski] prid. posebnostmi; sprehod po Soški pešpoti; prim. soški sotinski mejni prehod; sotinsko kamenje; prim. (< Soča2) Sotinski breg (< Sotina) Kje? na Soški pešpoti {O} moški: ednina: im. sotinski, rod. sotinskega, daj. Od kod? s Soške pešpoti sotinskemu, tož. sotinski (živostno sotinskega), mest. Kam? na Soško pešpot pri sotinskem, or. s sotinskim; dvojina: im. sotinska, {O} ednina: im. Soška pešpot, rod. Soške pešpoti, rod. sotinskih, daj. sotinskima, tož. sotinska, mest. pri daj. Soški pešpoti, tož. Soško pešpot, mest. pri Soški sotinskih, or. s sotinskima; množina: im. sotinski, pešpoti, or. s Soško pešpotjo rod. sotinskih, daj. sotinskim, tož. sotinske, mest. pri {I} ednina: im. [sóška péšpót], rod. [sóške péšpotí], sotinskih, or. s sotinskimi daj. [sóški péšpóti], tož. [sóško péšpót], mest. [pri sóški ženski: ednina: im. sotinska, rod. sotinske, daj. péšpóti], or. [s‿sóško péšpotjó] sotinski, tož. sotinsko, mest. pri sotinski, or. s sotinsko; StatuS: Predlog dvojina: im. sotinski, rod. sotinskih, daj. sotinskima, PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena tož. sotinski, mest. pri sotinskih, or. s sotinskima; množina: im. sotinske, rod. sotinskih, daj. sotinskim, soški -a -o [sóški] prid. tož. sotinske, mest. pri sotinskih, or. s sotinskimi soška brzica; soško porečje srednji: ednina: im. sotinsko, rod. sotinskega, daj. soška fronta |zgodovinski dogodek|: tek po poteh sotinskemu, tož. sotinsko, mest. pri sotinskem, or. soške fronte; soška postrv |žival|: drstišče soške s sotinskim; dvojina: im. sotinski, rod. sotinskih, postrvi oz. glavatice; prim. Soška pešpot (< Soča2) daj. sotinskima, tož. sotinski, mest. pri sotinskih, or. {O} moški: s sotinskima; ednina: im. soški, rod. soškega, daj. množina: im. sotinska, rod. sotinskih, soškemu, tož. soški (živostno soškega), mest. pri daj. sotinskim, tož. sotinska, mest. pri sotinskih, or. s soškem, or. s soškim; sotinskimi dvojina: im. soška, rod. soških, daj. soškima, tož. soška, mest. pri soških, or. s soškima; StatuS: Predlog množina: im. soški, rod. soških, daj. soškim, tož. soške, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih mest. pri soških, or. s soškimi naselbinskih/krajevnih imen) ženski: ednina: im. soška, rod. soške, daj. soški, tož. soško, mest. pri soški, or. s soško; dvojina: im. soški, Sotinski breg -ega -a [sótinski brék, rod. sótinskega rod. soških, daj. soškima, tož. soški, mest. pri soških, bréga] m; zemljepisno ime or. s soškima; množina: im. soške, rod. soških, daj. |vzpetina v Prekmurju|: Na vrhu Sotinskega brega soškim, tož. soške, mest. pri soških, or. s soškimi stoji razgledni stolp; vzpon na Sotinski breg; prim. srednji: ednina: im. soško, rod. soškega, daj. soškemu, sotinski (< Sotina) tož. soško, mest. pri soškem, or. s soškim; dvojina: Kje? na Sotinskem bregu im. soški, rod. soških, daj. soškima, tož. soški, mest. pri Od kod? s Sotinskega brega soških, or. s soškima; množina: im. soška, rod. soških, Kam? na Sotinski breg daj. soškim, tož. soška, mest. pri soških, or. s soškimi {O} ednina: im. Sotinski breg, rod. Sotinskega brega, StatuS: Predlog daj. Sotinskemu bregu, tož. Sotinski breg, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen voda); Sotinskem bregu, or. s Sotinskim bregom Pridevniki (iz imen voda) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Sotina -e [sótina, rod. sótine] ž; zemljepisno ime |kraj v občini Rogašovci|: izvir slatine v okolici Spallanzani -ja [spalancáni, rod. spalancánija] m; Sotine; kamnolom v Sotini ime bitja, osebno ime Kje? v Sotini |priimek|; |italijanski duhovnik in biolog|: Simpozij o Od kod? iz Sotine mikroorganizmih je posvečen Lazzaru Spallanzaniju Kam? v Sotino {B} Spallanzanijev 376 {O} ednina: im. Spallanzani, rod. Spallanzanija, Spišská Kapitula daj. Spallanzaniju, tož. Spallanzanija, mest. pri Kje? v Spiški Kapituli Spallanzaniju, or. s Spallanzanijem; dvojina: Od kod? iz Spiške Kapitule im. Spallanzanija, rod. Spallanzanijev, daj. Kam? v Spiško Kapitulo Spallanzanijema, tož. Spallanzanija, mest. pri {B} Spiškokapitulčan in Kapitulčan, Spallanzanijih, or. s Spallanzanijema; množina: Spiškokapitulčanka in Kapitulčanka; im. Spallanzaniji, rod. Spallanzanijev, daj. Spiškokapitulčanov in Kapitulčanov, Spallanzanijem, tož. Spallanzanije, mest. pri Spiškokapitulčankin in Kapitulčankin; Spallanzanijih, or. s Spallanzaniji spiškokapitulski in kapitulski {I} ednina: im. [spalancáni], rod. [spalancánija], {O} ednina: im. Spiška Kapitula, rod. Spiške daj. [spalancániju], tož. [spalancánija], mest. [pri Kapitule, daj. Spiški Kapituli, tož. Spiško Kapitulo, spalancániju], or. [s‿spalancánijem]; dvojina: mest. pri Spiški Kapituli, or. s Spiško Kapitulo im. [spalancánija], rod. [spalancánije], daj. StatuS: Predlog [spalancánijema], tož. [spalancánija], mest. [pri PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina spalancánijih], or. [s‿spalancánijema]; množina: im. [spalancániji], rod. [spalancánije], daj. spiški -a -o [spíški] prid. [spalancánijem], tož. [spalancánije], mest. [pri spiške turistične znamenitosti; prim. Spiški grad, spalancánijih], or. [s‿spalancániji] Spiška Kapitula (< Spiš1) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. spiški, rod. spiškega, daj. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); spiškemu, tož. spiški (živostno spiškega), mest. pri Italijanščina spiškem, or. s spiškim; dvojina: im. spiška, rod. spiških, daj. spiškima, tož. spiška, mest. pri spiških, Spiš1 -a [spíš, rod. spíša] m; zemljepisno ime or. s spiškima; množina: im. spiški, rod. spiških, daj. |regija na Slovaškem|: V Spišu si poleg Spiškega spiškim, tož. spiške, mest. pri spiških, or. s spiškimi gradu/grada lahko ogledate staro mestno jedro ženski: ednina: im. spiška, rod. spiške, daj. spiški, Levoče tož. spiško, mest. pri spiški, or. s spiško; dvojina: im. Kje? v Spišu spiški, rod. spiških, daj. spiškima, tož. spiški, mest. Od kod? iz Spiša pri spiških, or. s spiškima; množina: im. spiške, rod. Kam? v Spiš spiških, daj. spiškim, tož. spiške, mest. pri spiških, or. s {B} Spišan, Spišanka; Spišanov, Spišankin; spiški spiškimi {O} ednina: im. Spiš, rod. Spiša, daj. Spišu, tož. Spiš, srednji: ednina: im. spiško, rod. spiškega, daj. mest. pri Spišu, or. s Spišem spiškemu, tož. spiško, mest. pri spiškem, or. s spiškim; {I} ednina: im. [spíš], rod. [spíša], daj. [spíšu], tož. dvojina: im. spiški, rod. spiških, daj. spiškima, tož. [spíš], mest. [pri spíšu], or. [s‿spíšem] spiški, mest. pri spiških, or. s spiškima; množina: im. StatuS: Predlog spiška, rod. spiških, daj. spiškim, tož. spiška, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena pokrajin spiških, or. s spiškimi StatuS: Predlog Spiš2 -a [spíš, rod. spíša] m; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih |skrajšano ime za Spiški grad|: Spiš je največji naselbinskih/krajevnih imen) srednjeevropski grad; vzpon na Spiš; kot prilastek, v imenovalniku Na/v gradu Spiš je bilo posnetih nekaj Spiški grad -ega -u in -ega -a [spíški grát, rod. prizorov filma »Braveheart«; prim. Spiški grad spíškega gradú in spíškega gráda] m; zemljepisno ime {O} ednina: im. Spiš, rod. Spiša, daj. Spišu, tož. Spiš, |grad na Slovaškem|: uvrstitev Spiškega gradu/grada mest. pri Spišu, or. s Spišem na Unescov seznam svetovne dediščine; kapela na/v {I} ednina: im. [spíš], rod. [spíša], daj. [spíšu], tož. Spiškem gradu; ◎ slš. Spišský hrad; prim. Spiš1 [spíš], mest. [pri spíšu], or. [s‿spíšem] {O} ednina: im. Spiški grad, rod. Spiškega gradu in StatuS: Predlog Spiškega grada, daj. Spiškemu gradu, tož. Spiški grad, PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena objektov in mest. pri Spiškem gradu, or. s Spiškim gradom stavb {I} ednina: im. [spíški grát], rod. [spíškega gradú] in [spíškega gráda], daj. [spíškemu grádu], tož. [spíški Spiška Kapitula -e -e [spíška kápitula, rod. spíške grát], mest. [pri spíškem grádu], or. [s‿spíškim kápitule] ž; zemljepisno ime grádom] |kraj na Slovaškem|: ogled Spiške Kapitule; ◎ slš. StatuS: Predlog 377 PravoPiSni kategoriji: Imena objektov in stavb; spišskonovoveških, or. s spišskonovoveškimi Slovaščina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Spišská Nová Ves -e -e -i [spíšska nôva vés, rod. naselbinskih/krajevnih imen) spíšske nôve vési] ž; zemljepisno ime |kraj na Slovaškem|: grad v Spišski Novi Vesi spišskopodhradski -a -o [spíšskopôthratski] prid. Kje? v Spišsko Novo Ves Sprehod na grad smo začeli s spišskopodhradskega Od kod? iz Spišske Nove Vesi parkirišča (< Spišské Podhradie) Kam? v Spišsko Novo Ves {O} moški: ednina: im. spišskopodhradski, rod. {B} Spišskonovoveščan in Novoveščan, spišskopodhradskega, daj. spišskopodhradskemu, tož. Spišskonovoveščanka in Novoveščanka; spišskopodhradski (živostno spišskopodhradskega), Spišskonovoveščanov in Novoveščanov, mest. pri spišskopodhradskem, or. s Spišskonovoveščankin in Novoveščankin; spišskopodhradskim; dvojina: im. spišskopodhradska, spišskonovoveški in novoveški rod. spišskopodhradskih, daj. spišskopodhradskima, {O} ednina: im. Spišská Nová Ves, rod. Spišske Nove tož. spišskopodhradska, mest. pri spišskopodhradskih, Vesi, daj. Spišski Novi Vesi, tož. Spišsko Novo Ves, or. s spišskopodhradskima; množina: im. mest. pri Spišski Novi Vesi, or. s Spišsko Novo Vesjo spišskopodhradski, rod. spišskopodhradskih, daj. StatuS: Predlog spišskopodhradskim, tož. spišskopodhradske, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev spišskopodhradskih, or. s spišskopodhradskimi ženski: ednina: im. spišskopodhradska, rod. spišskonovoveški -a -o [spíšskonovovéški] prid. spišskopodhradske, daj. spišskopodhradski, tož. spišskonovoveška cerkvena arhitektura (< Spišská spišskopodhradsko, mest. pri spišskopodhradski, or. s Nová Ves) spišskopodhradsko; dvojina: im. spišskopodhradski, {O} moški: ednina: im. spišskonovoveški, rod. rod. spišskopodhradskih, daj. spišskopodhradskima, spišskonovoveškega, daj. spišskonovoveškemu, tož. tož. spišskopodhradski, mest. pri spišskopodhradskih, spišskonovoveški (živostno spišskonovoveškega), or. s spišskopodhradskima; množina: im. mest. pri spišskonovoveškem, or. s spišskopodhradske, rod. spišskopodhradskih, daj. spišskonovoveškim; dvojina: im. spišskonovoveška, spišskopodhradskim, tož. spišskopodhradske, mest. pri rod. spišskonovoveških, daj. spišskonovoveškima, tož. spišskopodhradskih, or. s spišskopodhradskimi spišskonovoveška, mest. pri spišskonovoveških, or. s srednji: ednina: im. spišskopodhradsko, rod. spišskonovoveškima; množina: im. spišskonovoveški, spišskopodhradskega, daj. spišskopodhradskemu, tož. rod. spišskonovoveških, daj. spišskonovoveškim, tož. spišskopodhradsko, mest. pri spišskopodhradskem, spišskonovoveške, mest. pri spišskonovoveških, or. s or. s spišskopodhradskim; dvojina: im. spišskonovoveškimi spišskopodhradski, rod. spišskopodhradskih, daj. ženski: ednina: im. spišskonovoveška, rod. spišskopodhradskima, tož. spišskopodhradski, mest. spišskonovoveške, daj. spišskonovoveški, tož. pri spišskopodhradskih, or. s spišskopodhradskima; spišskonovoveško, mest. pri spišskonovoveški, or. s množina: im. spišskopodhradska, rod. spišskonovoveško; dvojina: im. spišskonovoveški, spišskopodhradskih, daj. spišskopodhradskim, tož. rod. spišskonovoveških, daj. spišskonovoveškima, spišskopodhradska, mest. pri spišskopodhradskih, or. s tož. spišskonovoveški, mest. pri spišskonovoveških, spišskopodhradskimi or. s spišskonovoveškima; množina: im. StatuS: Predlog spišskonovoveške, rod. spišskonovoveških, daj. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih spišskonovoveškim, tož. spišskonovoveške, mest. pri naselbinskih/krajevnih imen) spišskonovoveških, or. s spišskonovoveškimi srednji: ednina: im. spišskonovoveško, rod. Spodnja Šiška -e -e [spódnja šíška, rod. spódnje spišskonovoveškega, daj. spišskonovoveškemu, tož. šíške] ž; zemljepisno ime spišskonovoveško, mest. pri spišskonovoveškem, or. |del Ljubljane|: Središče Spodnje Šiške je bilo nekdaj s spišskonovoveškim; dvojina: im. spišskonovoveški, ob Stari cerkvi; prim. Šiška rod. spišskonovoveških, daj. spišskonovoveškima, Kje? v Spodnji Šiški tož. spišskonovoveški, mest. pri spišskonovoveških, Od kod? iz Spodnje Šiške or. s spišskonovoveškima; množina: im. Kam? v Spodnjo Šiško spišskonovoveška, rod. spišskonovoveških, daj. {B} Spodnješiškar tudi Spodnješišenc, spišskonovoveškim, tož. spišskonovoveška, mest. pri Spodnješiškarica tudi Spodnješišenka; 378 Spodnješiškarjev tudi Spodnješišenčev, večer s Srečem Spodnješiškaričin tudi Spodnješišenkin; šišenski normativno PojaSnilo: Pod vplivom pogovornega jezika se {O} ednina: im. Spodnja Šiška, rod. Spodnje Šiške, pri sklanjanju v manj formalnih knjižnojezikovnih položajih daj. Spodnji Šiški, tož. Spodnjo Šiško, mest. pri opušča preglas v zapisu in govoru, npr. s Srečom [s‿sréčom]. Spodnji Šiški, or. s Spodnjo Šiško {B} Srečev S {O} ednina: im. Srečo, rod. Sreča, daj. Sreču, tož. tatuS: Predlog P Sreča, mest. pri Sreču, or. s Srečem; dvojina: im. ravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Sreča, rod. Srečev, daj. Srečema, tož. Sreča, mest. pri Spoleto -a [spoléto, Srečih, rod. spoléta] m; zemljepisno ime or. s Srečema; množina: im. Sreči, rod. Srečev, |kraj v Italiji|: Po večerji sta se s sestro odpeljala daj. Srečem, tož. Sreče, mest. pri Srečih, or. s Sreči v Spoleto k bratrancu; {I} kot prilastek, v imenovalniku ednina: im. [sréčo], rod. [sréča], daj. [sréču], tož. gledališki festival v mestu Spoleto [sréča], mest. [pri sréču], or. [s‿sréčem]; dvojina: im. [sréča], Kje? v Spoletu rod. [sréče], daj. [sréčema], tož. [sréča], mest. [pri sréčih], Od kod? iz Spoleta or. [s‿sréčema]; množina: im. [sréči], rod. [sréče], Kam? v Spoleto daj. [sréčem], tož. [sréče], mest. [pri sréčih], {B} Spoletčan, Spoletčanka; Spoletčanov, or. [s‿sréči] Spoletčankin; spoletski StatuS: Predlog {O} PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) ednina: im. Spoleto, rod. Spoleta, daj. Spoletu, tož. Spoleto, mest. pri Spoletu, or. s Spoletom S srednjeatlantski -a -o [srédnjeatlántski] prid. tatuS: Predlog P srednjeatlantski naglas; srednjeatlantske države; prim. ravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina Srednjeatlantski hrbet Srečev -a -o [sréče, ž. sréčeva, s. sréčevo] prid. {O} moški: ednina: im. srednjeatlantski, rod. Srečev prijatelj; Srečevo ustvarjanje (< Srečo) srednjeatlantskega, daj. srednjeatlantskemu, tož. n srednjeatlantski (živostno srednjeatlantskega), mest. ormativno PojaSnilo: Pod vplivom pogovornega jezika se pri tvorbi pridevnika v manj formalnih knjižnojezikovnih položajih pri srednjeatlantskem, or. s srednjeatlantskim; opušča preglas v zapisu in govoru, npr. Srečov [sréčov-]. dvojina: im. srednjeatlantska, rod. srednjeatlantskih, {O} moški: ednina: im. Srečev, rod. Srečevega, daj. daj. srednjeatlantskima, tož. srednjeatlantska, mest. Srečevemu, tož. Srečev (živostno Srečevega), mest. pri srednjeatlantskih, or. s srednjeatlantskima; pri Srečevem, or. s Srečevim; dvojina: im. Srečeva, množina: im. srednjeatlantski, rod. srednjeatlantskih, rod. Srečevih, daj. Srečevima, tož. Srečeva, mest. pri daj. srednjeatlantskim, tož. srednjeatlantske, mest. pri Srečevih, or. s Srečevima; množina: im. Srečevi, srednjeatlantskih, or. s srednjeatlantskimi rod. Srečevih, daj. Srečevim, tož. Srečeve, mest. pri ženski: ednina: im. srednjeatlantska, rod. Srečevih, or. s Srečevimi srednjeatlantske, daj. srednjeatlantski, tož. ženski: ednina: im. Srečeva, rod. Srečeve, daj. Srečevi, srednjeatlantsko, mest. pri srednjeatlantski, or. s tož. Srečevo, mest. pri Srečevi, or. s Srečevo; dvojina: srednjeatlantsko; dvojina: im. srednjeatlantski, im. Srečevi, rod. Srečevih, daj. Srečevima, tož. Srečevi, rod. srednjeatlantskih, daj. srednjeatlantskima, tož. mest. pri Srečevih, or. s Srečevima; množina: im. srednjeatlantski, mest. pri srednjeatlantskih, or. s Srečeve, rod. Srečevih, daj. Srečevim, tož. Srečeve, srednjeatlantskima; množina: im. srednjeatlantske, mest. pri Srečevih, or. s Srečevimi rod. srednjeatlantskih, daj. srednjeatlantskim, tož. srednji: ednina: im. Srečevo, rod. Srečevega, daj. srednjeatlantske, mest. pri srednjeatlantskih, or. s Srečevemu, tož. Srečevo, mest. pri Srečevem, or. srednjeatlantskimi s Srečevim; dvojina: im. Srečevi, rod. Srečevih, srednji: ednina: im. srednjeatlantsko, rod. daj. Srečevima, tož. Srečevi, mest. pri Srečevih, or. srednjeatlantskega, daj. srednjeatlantskemu, tož. s Srečevima; množina: im. Srečeva, rod. Srečevih, srednjeatlantsko, mest. pri srednjeatlantskem, or. daj. Srečevim, tož. Srečeva, mest. pri Srečevih, or. s s srednjeatlantskim; dvojina: im. srednjeatlantski, Srečevimi rod. srednjeatlantskih, daj. srednjeatlantskima, tož. StatuS: Predlog srednjeatlantski, mest. pri srednjeatlantskih, or. s PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih srednjeatlantskima; množina: im. srednjeatlantska, moških imen) rod. srednjeatlantskih, daj. srednjeatlantskim, tož. srednjeatlantska, mest. pri srednjeatlantskih, or. s Srečo -a [sréčo, rod. sréča] m; ime bitja, osebno ime srednjeatlantskimi |moško ime|: filmske vloge Sreča Špika; pogovorni StatuS: Predlog 379 PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Staré Město -ega -a [stáre mnjésto, rod. stárega nenaselbinskih/nekrajevnih imen) mnjésta] ž mn.; zemljepisno ime |del Prage|: kulturni spomeniki Starega Města; Srednjeatlantski hrbet -ega -bta [srédnjeatlántski arheološka izkopavanja v Starem Městu; kot prilastek, hrbət, rod. srédnjeatlántskega hrpta] m; zemljepisno v imenovalniku fotografije praške mestne četrti Staré ime Město |podmorski hrbet na sredini Atlantskega oceana|: Kje? v Starem Městu zemljevid Severnoatlantskega hrbta; ◎ angl. Mid- Od kod? iz Starega Města Atlantic Ridge; prim. srednjeatlantski Kam? v Staré Město {O} ednina: im. Srednjeatlantski hrbet, rod. {B} Staroměščan, Staroměščanka; Staroměščanov, Srednjeatlantskega hrbta, daj. Srednjeatlantskemu Staroměščankin; staroměški hrbtu, tož. Srednjeatlantski hrbet, mest. pri {O} množina: im. Staré Město, rod. Starega Města, Srednjeatlantskem hrbtu, or. s Srednjeatlantskim daj. Staremu Městu, tož. Staré Město, mest. pri Starem hrbtom Městu, or. s Starim Městom StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Češčina Sromeljska pešpot -e -i [sróməl’ska péšpót, rod. Stari trg -ega -a [stári trk, rod. stárega trga] m; sróməl’ske péšpotí] ž; zemljepisno ime zemljepisno ime |pohodniška pot na Štajerskem|: otvoritev Sromeljske |ime več trgov|: selitev s Starega trga na Mestni trg; pešpoti; pohod po Sromeljski pešpoti; prim. novoletni koncert na Starem trgu; prim. Stari Trg sromeljski (< Sromlje) Kje? na Starem trgu Kje? na Sromeljski pešpoti Od kod? s Starega trga Od kod? s Sromeljske pešpoti Kam? na Stari trg Kam? na Sromeljsko pešpot {O} ednina: im. Stari trg, rod. Starega trga, daj. {O} ednina: im. Sromeljska pešpot, rod. Sromeljske Staremu trgu, tož. Stari trg, mest. pri Starem trgu, or. s pešpoti, daj. Sromeljski pešpoti, tož. Sromeljsko Starim trgom pešpot, mest. pri Sromeljski pešpoti, or. s Sromeljsko StatuS: Predlog pešpotjo PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena {I} ednina: im. [sróməl’ska péšpót], rod. [sróməl’ske péšpotí], daj. [sróməl’ski péšpóti], tož. [sróməl’sko Stari Trg -ega -a [stári trk, rod. stárega trga] m; péšpót], mest. [pri sróməl’ski péšpóti], or. zemljepisno ime [s‿sróməl’sko péšpotjó] |kraj v občini Slovenj Gradec|: arheološka najdba iz StatuS: Predlog Starega Trga; letno gledališče v Starem Trgu; prim. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Stari trg Kje? v Starem Trgu Stáňkov -a [stánʼko, rod. stánʼkova] m; zemljepisno Od kod? iz Starega Trga ime Kam? v Stari Trg |kraj na Češkem|: grb Stáňkova; jezero v Stáňkovu; {B} Starotržan, Starotržanka; Starotržanov, kot prilastek, v imenovalniku omemba trga Stáňkov iz Starotržankin; starotrški leta 1367 {O} ednina: im. Stari Trg, rod. Starega Trga, daj. Kje? v Stáňkovu Staremu Trgu, tož. Stari Trg, mest. pri Starem Trgu, Od kod? iz Stáňkova or. s Starim Trgom Kam? v Stáňkov StatuS: Predlog {B} Stáňkovčan, Stáňkovčanka; Stáňkovčanov, PravoPiSna kategorija: Imena krajev Stáňkovčankin; stáňkovski {O} ednina: im. Stáňkov, rod. Stáňkova, daj. Stari Zamość -ega -a [stári zámošč, rod. stárega Stáňkovu, tož. Stáňkov, mest. pri Stáňkovu, or. s zámošča] m; zemljepisno ime Stáňkovom |del poljskega mesta Zamość|: renesančne stavbe StatuS: Predlog Starega Zamośća; V Starem Zamośću je več kot PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina 200 spomenikov; kot prilastek, v imenovalniku ogled mestnega predela Stari Zamość Kje? v Starem Zamośću 380 Od kod? iz Starega Zamośća daj. Starobinčevim, tož. Starobinčeva, mest. pri Kam? v Stari Zamość Starobinčevih, or. s Starobinčevimi {O} ednina: im. Stari Zamość, rod. Starega Zamośća, StatuS: Predlog daj. Staremu Zamośću, tož. Stari Zamość, mest. pri PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Starem Zamośću, or. s Starim Zamośćem {I} ednina: im. [stári zámošč], rod. [stárega zámošča], Starobinec -nca [starobínǝc, rod. starobínca] m; ime daj. [stáremu zámošču], tož. [stári zámošč], mest. [pri bitja, osebno ime stárem zámošču], or. [s‿stárim zámoščem] |ruski priimek|: znanstvene objave Rigorja StatuS: Predlog Starobinca PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Poljščina {B} Starobinčev {O} ednina: im. Starobinec, rod. Starobinca, daj. Starobin -a [starobín, rod. starobína] m; zemljepisno Starobincu, tož. Starobinca, mest. pri Starobincu, ime or. s Starobincem; dvojina: im. Starobinca, rod. |kraj v Belorusiji|: muzej v Starobinu; ◎ rus. Starobincev, daj. Starobincema, tož. Starobinca, mest. Старобін pri Starobincih, or. s Starobincema; množina: im. Kje? v Starobinu Starobinci, rod. Starobincev, daj. Starobincem, tož. Od kod? iz Starobina Starobince, mest. pri Starobincih, or. s Starobinci Kam? v Starobin {I} ednina: im. [starobínǝc], rod. [starobínca], daj. {B} Starobinčan, Starobinčanka; Starobinčanov, [starobíncu], tož. [starobínca], mest. [pri starobíncu], Starobinčankin; starobinski or. [s‿starobíncem]; dvojina: im. [starobínca], rod. {O} ednina: im. Starobin, rod. Starobina, daj. [starobínce], daj. [starobíncema], tož. [starobínca], Starobinu, tož. Starobin, mest. pri Starobinu, or. s mest. [pri starobíncih], or. [s‿starobíncema]; množina: Starobinom im. [starobínci], rod. [starobínce], daj. [starobíncem], StatuS: Predlog tož. [starobínce], mest. [pri starobíncih], or. PravoPiSna kategorija: Imena krajev [s‿starobínci] StatuS: Predlog Starobinčev -a -o [starobínče, ž. starobínčeva, s. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) starobínčevo] prid. Starobinčeve raziskave (< Starobinec) starobinski -a -o [starobínski] prid. {O} moški: ednina: im. Starobinčev, rod. starobinska mestna hiša; starobinske znamenitosti (< Starobinčevega, daj. Starobinčevemu, tož. Starobinčev Starobin) (živostno Starobinčevega), mest. pri Starobinčevem, {O} moški: ednina: im. starobinski, rod. or. s Starobinčevim; dvojina: im. Starobinčeva, rod. starobinskega, daj. starobinskemu, tož. starobinski Starobinčevih, daj. Starobinčevima, tož. Starobinčeva, (živostno starobinskega), mest. pri starobinskem, mest. pri Starobinčevih, or. s Starobinčevima; or. s starobinskim; dvojina: im. starobinska, rod. množina: im. Starobinčevi, rod. Starobinčevih, starobinskih, daj. starobinskima, tož. starobinska, mest. daj. Starobinčevim, tož. Starobinčeve, mest. pri pri starobinskih, or. s starobinskima; množina: im. Starobinčevih, or. s Starobinčevimi starobinski, rod. starobinskih, daj. starobinskim, tož. ženski: ednina: im. Starobinčeva, rod. Starobinčeve, starobinske, mest. pri starobinskih, or. s starobinskimi daj. Starobinčevi, tož. Starobinčevo, mest. pri ženski: ednina: im. starobinska, rod. starobinske, daj. Starobinčevi, or. s Starobinčevo; dvojina: im. starobinski, tož. starobinsko, mest. pri starobinski, Starobinčevi, rod. Starobinčevih, daj. Starobinčevima, or. s starobinsko; dvojina: im. starobinski, rod. tož. Starobinčevi, mest. pri Starobinčevih, or. s starobinskih, daj. starobinskima, tož. starobinski, mest. Starobinčevima; množina: im. Starobinčeve, rod. pri starobinskih, or. s starobinskima; množina: im. Starobinčevih, daj. Starobinčevim, tož. Starobinčeve, starobinske, rod. starobinskih, daj. starobinskim, tož. mest. pri Starobinčevih, or. s Starobinčevimi starobinske, mest. pri starobinskih, or. s starobinskimi srednji: ednina: im. Starobinčevo, rod. srednji: ednina: im. starobinsko, rod. starobinskega, Starobinčevega, daj. Starobinčevemu, tož. daj. starobinskemu, tož. starobinsko, mest. pri Starobinčevo, mest. pri Starobinčevem, or. s starobinskem, or. s starobinskim; dvojina: im. Starobinčevim; dvojina: im. Starobinčevi, rod. starobinski, rod. starobinskih, daj. starobinskima, tož. Starobinčevih, daj. Starobinčevima, tož. Starobinčevi, starobinski, mest. pri starobinskih, or. s starobinskima; mest. pri Starobinčevih, or. s Starobinčevima; množina: im. starobinska, rod. starobinskih, daj. množina: im. Starobinčeva, rod. Starobinčevih, starobinskim, tož. starobinska, mest. pri starobinskih, 381 or. s starobinskimi Smokovec, mest. pri Starem Smokovcu, or. s Starim StatuS: Predlog Smokovcem PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih {I} ednina: im. [stári smókovəc], rod. [stárega naselbinskih/krajevnih imen) smókoca], daj. [stáremu smókocu], tož. [stári smókovəc], mest. [pri stárem smókocu], or. starosmokovški -a -o [stárosmókoški] prid. [s‿stárim smókocem] starosmokovški hotel (< Starý Smokovec) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. starosmokovški, rod. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev starosmokovškega, daj. starosmokovškemu, tož. starosmokovški (živostno starosmokovškega), mest. Stavropol -a [stáropọl, rod. stáropọla] m; pri starosmokovškem, or. s starosmokovškim; zemljepisno ime dvojina: im. starosmokovška, rod. starosmokovških, |kraj v Rusiji|: botanični vrt v Stavropolu; ◎ rus. daj. starosmokovškima, tož. starosmokovška, mest. Стaврополь pri starosmokovških, or. s starosmokovškima; Kje? v Stavropolu množina: im. starosmokovški, rod. starosmokovških, Od kod? iz Stavropola daj. starosmokovškim, tož. starosmokovške, mest. pri Kam? v Stavropol starosmokovških, or. s starosmokovškimi {B} Stavropolčan, Stavropolčanka; Stavropolčanov, ženski: ednina: im. starosmokovška, rod. Stavropolčankin; stavropolski starosmokovške, daj. starosmokovški, tož. {O} ednina: im. Stavropol, rod. Stavropola, daj. starosmokovško, mest. pri starosmokovški, or. s Stavropolu, tož. Stavropol, mest. pri Stavropolu, or. s starosmokovško; dvojina: im. starosmokovški, Stavropolom rod. starosmokovških, daj. starosmokovškima, tož. StatuS: Predlog starosmokovški, mest. pri starosmokovških, or. s PravoPiSna kategorija: Imena krajev starosmokovškima; množina: im. starosmokovške, rod. starosmokovških, daj. starosmokovškim, tož. stavropolski -a -o [stáropọlski] prid. starosmokovške, mest. pri starosmokovških, or. s stavropolski grb; stavropolska regija; prim. starosmokovškimi Stavropolski okraj (< Stavropol) srednji: ednina: im. starosmokovško, rod. {O} moški: ednina: im. stavropolski, rod. starosmokovškega, daj. starosmokovškemu, tož. stavropolskega, daj. stavropolskemu, tož. stavropolski starosmokovško, mest. pri starosmokovškem, or. (živostno stavropolskega), mest. pri stavropolskem, s starosmokovškim; dvojina: im. starosmokovški, or. s stavropolskim; dvojina: im. stavropolska, rod. rod. starosmokovških, daj. starosmokovškima, tož. stavropolskih, daj. stavropolskima, tož. stavropolska, starosmokovški, mest. pri starosmokovških, or. s mest. pri stavropolskih, or. s stavropolskima; starosmokovškima; množina: im. starosmokovška, množina: im. stavropolski, rod. stavropolskih, rod. starosmokovških, daj. starosmokovškim, tož. daj. stavropolskim, tož. stavropolske, mest. pri starosmokovška, mest. pri starosmokovških, or. s stavropolskih, or. s stavropolskimi starosmokovškimi ženski: ednina: im. stavropolska, rod. stavropolske, StatuS: Predlog daj. stavropolski, tož. stavropolsko, mest. pri PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih stavropolski, or. s stavropolsko; dvojina: im. naselbinskih/krajevnih imen) stavropolski, rod. stavropolskih, daj. stavropolskima, tož. stavropolski, mest. pri stavropolskih, or. s Starý Smokovec -ega -vca [stári smókovəc, rod. stavropolskima; množina: im. stavropolske, rod. stárega smókoca] m; zemljepisno ime stavropolskih, daj. stavropolskim, tož. stavropolske, |kraj na Slovaškem|: Vsako leto letujejo v Starem mest. pri stavropolskih, or. s stavropolskimi Smokovcu srednji: ednina: im. stavropolsko, rod. Kje? v Starem Smokovcu stavropolskega, daj. stavropolskemu, tož. Od kod? iz Starega Smokovca stavropolsko, mest. pri stavropolskem, or. s Kam? v Stari Smokovec stavropolskim; dvojina: im. stavropolski, rod. {B} Starosmokovčan, Starosmokovčanka; stavropolskih, daj. stavropolskima, tož. stavropolski, Starosmokovčanov, Starosmokovčankin; mest. pri stavropolskih, or. s stavropolskima; starosmokovški množina: im. stavropolska, rod. stavropolskih, {O} ednina: im. Starý Smokovec, rod. Starega daj. stavropolskim, tož. stavropolska, mest. pri Smokovca, daj. Staremu Smokovcu, tož. Stari stavropolskih, or. s stavropolskimi 382 StatuS: Predlog Stochov, daj. Stochom, tož. Stoche, mest. pri Stochih, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih or. s Stochi naselbinskih/krajevnih imen) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Stavropolski okraj -ega -a [stáropọlski okràj, rod. stáropọlskega okrája] m; stvarno ime Stromboli1 -ja [strómboli, rod. strómbolija] m; |upravna pokrajinska enota v Rusiji|: administrativno zemljepisno ime središče Stavropolskega okraja; V Stavropolskem |otok v Italiji|: dostop do vulkanskega kraterja na okraju so našli fosil želve; meja s Stavropolskim Stromboliju; ◎ it. Stromboli okrajem; ◎ rus. Ставропольский край; prim. Kje? na Stromboliju stavropolski (< Stavropol) Od kod? s Strombolija Kje? v Stavropolskem okraju Kam? na Stromboli Od kod? iz Stavropolskega okraja {B} Strombolijec, Strombolijka; Strombolijčev, Kam? v Stavropolski okraj Strombolijkin; strombolijski {O} ednina: im. Stavropolski okraj, rod. {O} ednina: im. Stromboli, rod. Strombolija, daj. Stavropolskega okraja, daj. Stavropolskemu okraju, Stromboliju, tož. Stromboli, mest. pri Stromboliju, or. tož. Stavropolski okraj, mest. pri Stavropolskem s Strombolijem okraju, or. s Stavropolskim okrajem {I} ednina: im. [strómboli], rod. [strómbolija], daj. {I} ednina: im. [stáropọlski okràj], rod. [strómboliju], tož. [strómboli], mest. [pri strómboliju], [stáropọlskega okrája], daj. [stáropọlskemu or. [s‿strómbolijem] okráju], tož. [stáropọlski okràj], mest. [pri StatuS: Predlog stáropọlskem okráju], or. [s‿stáropọlskim PravoPiSni kategoriji: Imena otokov, polotokov, otočij; okrájem] Italijanščina StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Stromboli2 -ja [strómboli, rod. strómbolija] m; enot zemljepisno ime |gora na otoku v Italiji|: Stromboli je visok 924 Stękała -e tudi Stękała -a [stenkála, rod. stenkále tudi metrov, na vrhu pa so trije aktivni ognjeniški stenkála] m; ime bitja, osebno ime kraterji; kot prilastek, v imenovalniku Na vzhodu se je |priimek|; |poljski smučarski skakalec|: Andrzeju videlo goro Stromboli; |ognjenik na otoku v Italiji|: Stękałi so podelili bronasto medaljo vsakodnevni izbruhi Strombolija; kot prilastek, v {B} Stękałov imenovalniku raziskave vulkana Stromboli; ◎ it. {O} ednina: im. Stękała, rod. Stękałe tudi Stękała, daj. Stromboli Stękałi tudi Stękału, tož. Stękało tudi Stękała, mest. pri Kje? na Stromboliju Stękałi tudi pri Stękału, or. s Stękało tudi s Stękałom; Od kod? s Strombolija dvojina: im. Stękałi tudi Stękała, rod. Stękał tudi Kam? na Stromboli Stękałov, daj. Stękałama tudi Stękałoma, tož. Stękałi {B} strombolijski tudi Stękała, mest. pri Stękałah tudi pri Stękałih, or. {O} ednina: im. Stromboli, rod. Strombolija, daj. s Stękałama tudi s Stękałoma; množina: im. Stękałe Stromboliju, tož. Stromboli, mest. pri Stromboliju, or. tudi Stękałi, rod. Stękał tudi Stękałov, daj. Stękałam s Strombolijem tudi Stękałom, tož. Stękałe, mest. pri Stękałah tudi pri {I} ednina: im. [strómboli], rod. [strómbolija], daj. Stękałih, or. s Stękałami tudi s Stękałi [strómboliju], tož. [strómboli], mest. [pri strómboliju], StatuS: Predlog or. [s‿strómbolijem] PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Stoch -a [stóh, rod. stóha] m; ime bitja, osebno ime |poljski priimek|: Kamila Stocha prištevajo med Strunjan -a [strunján, rod. strunjána] m; zemljepisno najuspešnejše poljske skakalce vseh časov ime {B} Stochov |kraj v občini Piran|: pešpot od Strunjana do {O} ednina: im. Stoch, rod. Stocha, daj. Stochu, tož. Portoroža; nasadi kakijev v Strunjanu Stocha, mest. pri Stochu, or. s Stochom; dvojina: im. Kje? v Strunjanu Stocha, rod. Stochov, daj. Stochoma, tož. Stocha, mest. Od kod? iz Strunjana pri Stochih, or. s Stochoma; množina: im. Stochi, rod. Kam? v Strunjan 383 {B} Strunjančan, Strunjančanka; Strunjančanov, StatuS: Predlog Strunjančankin; strunjanski PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih {O} ednina: im. Strunjan, rod. Strunjana, daj. naselbinskih/krajevnih imen) Strunjanu, tož. Strunjan, mest. pri Strunjanu, or. s Strunjanom Strunjanski križ -ega -a [strunjánski kríš, rod. StatuS: Predlog strunjánskega kríža] m; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Imena krajev |spomenik v Strunjanu|: romanje od cerkve do Strunjanskega križa; Slikali so se ob Strunjanskem Strunjanske soline -ih solin [strunjánske solíne, križu; v prenesenem pomenu |razgledna točka, kjer stoji rod. strunjánskih solín] ž mn.; zemljepisno ime Strunjanski križ|: razgled s Strunjanskega križa; prim. |soline v Strunjanu|: solni fondi Strunjanskih solin; strunjanski (< Strunjan) V/na Strunjanskih solinah so solinarske hišice, {O} ednina: im. Strunjanski križ, rod. Strunjanskega ki so etnološki spomeniki; prim. strunjanski (< križa, daj. Strunjanskemu križu, tož. Strunjanski križ, Strunjan) mest. pri Strunjanskem križu, or. s Strunjanskim Kje? v Strunjanskih solinah in na Strunjanskih križem solinah {I} ednina: im. [strunjánski kríš], rod. [strunjánskega Od kod? iz Strunjanskih solin in s Strunjanskih solin kríža], daj. [strunjánskemu krížu], tož. [strunjánski Kam? v Strunjanske soline in na Strunjanske soline kríž], mest. [pri strunjánskem krížu], or. {O} množina: im. Strunjanske soline, rod. [s‿strunjánskim krížem] Strunjanskih solin, daj. Strunjanskim solinam, tož. StatuS: Predlog Strunjanske soline, mest. pri Strunjanskih solinah, or. PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb s Strunjanskimi solinami StatuS: Predlog Strunjanski zaliv -ega -a [strunjánski zalí, rod. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena strunjánskega zalíva] m; zemljepisno ime |zaliv na severu Jadranskega morja|: obala strunjanski -a -o [strunjánski] prid. Strunjanskega zaliva; čolni v Strunjanskem zalivu; strunjanski klif; pita iz strunjanskih kakijev; prim. strunjanski (< Strunjan) strunjanska obala; prim. Strunjanski križ, Kje? v Strunjanskem zalivu Strunjanske soline, Strunjanski zaliv (< Od kod? iz Strunjanskega zaliva Strunjan) Kam? v Strunjanski zaliv {O} moški: {O} ednina: im. strunjanski, rod. ednina: im. Strunjanski zaliv, rod. Strunjanskega strunjanskega, daj. strunjanskemu, tož. strunjanski zaliva, daj. Strunjanskemu zalivu, tož. Strunjanski (živostno strunjanskega), mest. pri strunjanskem, zaliv, mest. pri Strunjanskem zalivu, or. s or. s strunjanskim; Strunjanskim zalivom dvojina: im. strunjanska, rod. strunjanskih, daj. strunjanskima, tož. strunjanska, mest. StatuS: Predlog pri strunjanskih, or. s strunjanskima; množina: im. PravoPiSna kategorija: Imena voda strunjanski, rod. strunjanskih, daj. strunjanskim, tož. strunjanske, mest. pri strunjanskih, or. s strunjanskimi Stuart2 -a [stjúart, rod. stjúarta] m; ime bitja, osebno ženski: ednina: im. strunjanska, rod. strunjanske, daj. ime strunjanski, tož. strunjansko, mest. pri strunjanski, |pripadnik angleške in škotske vladarske rodbine|: or. s strunjansko; dvojina: im. strunjanski, rod. poroka Marije Tudor z Jakobom IV. Stuartom; strunjanskih, daj. strunjanskima, tož. strunjanski, mest. kot prilastek, v imenovalniku Leta 1660 je bil na vrhu pri strunjanskih, or. s strunjanskima; množina: im. države zopet kralj iz dinastije Stuart; v množini Stuarti strunjanske, rod. strunjanskih, daj. strunjanskim, tož. |angleška in škotska vladarska rodbina|: Po smrti strunjanske, mest. pri strunjanskih, or. s strunjanskimi Elizabete I. je angleški prestol prešel na škotsko vejo srednji: ednina: im. strunjansko, rod. strunjanskega, Stuartov; ◎ angl. Stewart; prim. Stewart daj. strunjanskemu, tož. strunjansko, mest. pri {B} Stuart, Stuartka; Stuartov, Stuartkin; stuartski strunjanskem, or. s strunjanskim; dvojina: im. {O} ednina: im. Stuart, rod. Stuarta, daj. Stuartu, tož. strunjanski, rod. strunjanskih, daj. strunjanskima, tož. Stuarta, mest. pri Stuartu, or. s Stuartom; dvojina: im. strunjanski, mest. pri strunjanskih, or. s strunjanskima; Stuarta, rod. Stuartov, daj. Stuartoma, tož. Stuarta, množina: im. strunjanska, rod. strunjanskih, daj. mest. pri Stuartih, or. s Stuartoma; množina: im. strunjanskim, tož. strunjanska, mest. pri strunjanskih, Stuarti, rod. Stuartov, daj. Stuartom, tož. Stuarte, mest. or. s strunjanskimi pri Stuartih, or. s Stuarti 384 StatuS: Predlog dvojina: im. [súkreja], rod. [súkreje], daj. PravoPiSna kategorija: Imena vladarskih in plemiških [súkrejema], tož. [súkreja], mest. [pri súkrejih], or. rodbin [s‿súkrejema]; množina: im. [súkreji], rod. [súkreje], daj. [súkrejem], tož. [súkreje], mest. [pri súkrejih], or. Subiaco -a [subjáko, rod. subjáka] m; zemljepisno ime [s‿súkreji] |kraj v Italiji|: opat v Subiacu; kot prilastek, v StatuS: Predlog imenovalniku Najprej je živela v samostanu pri mestu PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Subiaco Španščina Kje? v Subiacu Od kod? iz Subiaca Sucre2 -ja [súkre, rod. súkreja] m; zemljepisno ime Kam? v Subiaco |zvezna država v Venezueli|: zgodovina Sucreja; {B} Subiačan, Subiačanka; Subiačanov, meja med Sucrejem in Monagasom; kot prilastek, v Subiačankin; subiaški imenovalniku gradovi v zvezni državi Sucre {O} ednina: im. Subiaco, rod. Subiaca, daj. Subiacu, Kje? v Sucreju tož. Subiaco, mest. pri Subiacu, or. s Subiacom Od kod? iz Sucreja StatuS: Predlog Kam? v Sucre PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina {B} Sucrejčan, Sucrejčanka; Sucrejčanov, Sucrejčankin; sucrejski Suchoň -a [súhon’, rod. súhonja] m; ime bitja, osebno {O} ednina: im. Sucre, rod. Sucreja, daj. Sucreju, tož. ime Sucre, mest. pri Sucreju, or. s Sucrejem |priimek|; |slovaški skladatelj|: Najbolj znano delo {I} ednina: im. [súkre], rod. [súkreja], daj. [súkreju], Eugena Suchoňa je opera z naslovom »V vrtincu« tož. [súkre], mest. [pri súkreju], or. [s‿súkrejem] {B} Suchoňev StatuS: Predlog {O} ednina: im. Suchoň, rod. Suchoňa, daj. Suchoňu, PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) tož. Suchoňa, mest. pri Suchoňu, or. s Suchoňem; enot; Španščina dvojina: im. Suchoňa, rod. Suchoňev, daj. Suchoňema, tož. Suchoňa, mest. pri Suchoňih, or. s Suchoňema; Sudeti1 -ov [sudéti, rod. sudéto] m mn.; zemljepisno množina: im. Suchoňi, rod. Suchoňev, daj. Suchoňem, ime tož. Suchoňe, mest. pri Suchoňih, or. s Suchoňi |gorovje v Srednji Evropi|: Najzahodnejša točka {I} ednina: im. [súhon’], rod. [súhonja], daj. Sudetov je v Dresdnu; poljski Sudeti; ◎ češ. Sudety, [súhonju], tož. [súhonja], mest. [pri súhonju], or. pol. Sudety, nem. Sudeten [s‿súhonjem]; dvojina: im. [súhonja], rod. [súhonje], Kje? v Sudetih daj. [súhonjema], tož. [súhonja], mest. [pri súhonjih], Od kod? iz Sudetov or. [s‿súhonjema]; množina: im. [súhonji], rod. Kam? v Sudete [súhonje], daj. [súhonjem], tož. [súhonje], mest. [pri {B} sudetski súhonjih], or. [s‿súhonji] {O} množina: im. Sudeti, rod. Sudetov, daj. Sudetom, StatuS: Predlog tož. Sudete, mest. pri Sudetih, or. s Sudeti PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; Češčina Sucre1 -ja [súkre, rod. súkreja] m; ime bitja, osebno ime |španski priimek|; |južnoameriški general|: V Sudeti2 -ov [sudéti, rod. sudéto] m mn.; zemljepisno osvobodilnem boju se je boril s Sucrejem; za rojstnim ime imenom s predimkom grobnica Antonia Joséja de |pokrajina ob češko-nemški meji|: priključitev Sucreja Sudetov nacistični Nemčiji pred začetkom druge {B} Sucrejev svetovne vojne; nemška manjšina v Sudetih; ◎ češ. {O} ednina: im. Sucre, rod. Sucreja, daj. Sucreju, tož. Sudety, nem. Sudetenland Sucreja, mest. pri Sucreju, or. s Sucrejem; dvojina: im. Kje? v Sudetih Sucreja, rod. Sucrejev, daj. Sucrejema, tož. Sucreja, Od kod? iz Sudetov mest. pri Sucrejih, or. s Sucrejema; množina: im. Kam? v Sudete Sucreji, rod. Sucrejev, daj. Sucrejem, tož. Sucreje, mest. {B} Sudet, Sudetinja; Sudetov, Sudetinjin; sudetski pri Sucrejih, or. s Sucreji {O} množina: im. Sudeti, rod. Sudetov, daj. Sudetom, {I} ednina: im. [súkre], rod. [súkreja], daj. [súkreju], tož. Sudete, mest. pri Sudetih, or. s Sudeti tož. [súkreja], mest. [pri súkreju], or. [s‿súkrejem]; StatuS: Predlog 385 PravoPiSni kategoriji: Imena pokrajin; Češčina or. [s‿suhadólci] StatuS: Predlog suffolk -a [sáfolk, rod. sáfolka] m PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) |ovca|: reja suffolkov; kot prilastek, v imenovalniku Pasma suffolk je ena od najstarejših britanskih Suhadolčev -a -o [suhadólče, ž. suhadólčeva, s. pasem; oven pasme suffolk; v pridevniški rabi čreda suhadólčevo] prid. suffolk ovc ustrezneje suffolških ovc; prim. Suffolk Suhadolčeva zbirka lesenih krogel; Suhadolčevo {O} ednina: im. suffolk, rod. suffolka, daj. suffolku, sodelovanje s Plečnikom (< Suhadolc) tož. suffolka, mest. pri suffolku, or. s suffolkom; {O} moški: ednina: im. Suhadolčev, rod. dvojina: im. suffolka, rod. suffolkov, daj. suffolkoma, Suhadolčevega, daj. Suhadolčevemu, tož. Suhadolčev tož. suffolka, mest. pri suffolkih, or. s suffolkoma; (živostno Suhadolčevega), mest. pri Suhadolčevem, množina: im. suffolki, rod. suffolkov, daj. suffolkom, or. s Suhadolčevim; dvojina: im. Suhadolčeva, rod. tož. suffolke, mest. pri suffolkih, or. s suffolki Suhadolčevih, daj. Suhadolčevima, tož. Suhadolčeva, StatuS: Predlog mest. pri Suhadolčevih, or. s Suhadolčevima; PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice množina: im. Suhadolčevi, rod. Suhadolčevih, daj. Suhadolčevim, tož. Suhadolčeve, mest. pri Suffolk -a [sáfolk, rod. sáfolka] m; zemljepisno ime Suhadolčevih, or. s Suhadolčevimi |grofija v Angliji|: Preselil se je na podeželje v ženski: ednina: im. Suhadolčeva, rod. Suhadolčeve, Suffolku; kot prilastek, v imenovalniku George Orwell daj. Suhadolčevi, tož. Suhadolčevo, mest. pri je svoj psevdonim izbral po reki Orwell v grofiji Suhadolčevi, or. s Suhadolčevo; dvojina: im. Suffolk in imenu tedanjega britanskega kralja; prim. Suhadolčevi, rod. Suhadolčevih, daj. Suhadolčevima, suffolk tož. Suhadolčevi, mest. pri Suhadolčevih, or. s Kje? v Suffolku Suhadolčevima; množina: im. Suhadolčeve, rod. Od kod? iz Suffolka Suhadolčevih, daj. Suhadolčevim, tož. Suhadolčeve, Kam? v Suffolk mest. pri Suhadolčevih, or. s Suhadolčevimi {B} Suffolčan, Suffolčanka; Suffolčanov, srednji: ednina: im. Suhadolčevo, rod. Suffolčankin; suffolški Suhadolčevega, daj. Suhadolčevemu, tož. {O} ednina: im. Suffolk, rod. Suffolka, daj. Suffolku, Suhadolčevo, mest. pri Suhadolčevem, or. s tož. Suffolk, mest. pri Suffolku, or. s Suffolkom Suhadolčevim; dvojina: im. Suhadolčevi, rod. S Suhadolčevih, tatuS: Predlog daj. Suhadolčevima, tož. Suhadolčevi, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) mest. pri Suhadolčevih, or. s Suhadolčevima; enot množina: im. Suhadolčeva, rod. Suhadolčevih, daj. Suhadolčevim, tož. Suhadolčeva, mest. pri Suhadolc -a [suhadólc, rod. suhadólca] m; ime bitja, Suhadolčevih, or. s Suhadolčevimi osebno ime StatuS: Predlog |priimek|; |slovenski projektant|: Anton Suhadolc PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Plečnikove učence imenuje plečnikovci; Jože Plečnik je sodeloval z Antonom Suhadolcem suna -e [súna, rod. súne] ž {B} Suhadolčev |v Koranu nezapisani muslimanski nauki|: Na suni {O} ednina: im. Suhadolc, rod. Suhadolca, daj. temelji razlikovanje med šiiti in suniti; Muslimani Suhadolcu, tož. Suhadolca, mest. pri Suhadolcu, morajo slediti pravilom v Koranu in sunah or. s Suhadolcem; dvojina: im. Suhadolca, rod. {O} ednina: im. suna, rod. sune, daj. suni, tož. suno, Suhadolcev, daj. Suhadolcema, tož. Suhadolca, mest. mest. pri suni, or. s suno; dvojina: im. suni, rod. sun, pri Suhadolcih, or. s Suhadolcema; množina: im. daj. sunama, tož. suni, mest. pri sunah, or. s sunama; Suhadolci, rod. Suhadolcev, daj. Suhadolcem, tož. množina: im. sune, rod. sun, daj. sunam, tož. sune, mest. Suhadolce, mest. pri Suhadolcih, or. s Suhadolci pri sunah, or. s sunami {I} ednina: im. [suhadólc], rod. [suhadólca], daj. StatuS: Predlog [suhadólcu], tož. [suhadólca], mest. [pri suhadólcu], PravoPiSna kategorija: Prevzeta občna poimenovanja or. [s‿suhadólcem]; dvojina: im. [suhadólca], rod. [suhadólce], daj. [suhadólcema], tož. [suhadólca], sunitinja -e [sunítinja, rod. sunítinje] ž mest. [pri suhadólcih], or. [s‿suhadólcema]; |pripadnica sunitizma|: Oče je šiit, mati pa sunitinja; množina: im. [suhadólci], rod. [suhadólce], daj. poroka alavita Bašarja in sunitinje Asme; sopomenka [suhadólcem], tož. [suhadólce], mest. [pri suhadólcih], sunitka (< suna) 386 {B} sunitinjin Svätuš -a [svêtuš, rod. svêtuša] m; zemljepisno ime {O} ednina: im. sunitinja, rod. sunitinje, daj. sunitinji, |kraj na Slovaškem|: protestantska cerkev v Svätušu; tož. sunitinjo, mest. pri sunitinji, or. s sunitinjo; kot prilastek, v imenovalniku lega vasi Svätuš na vzhodu dvojina: im. sunitinji, rod. sunitinj, daj. sunitinjama, Slovaške tož. sunitinji, mest. pri sunitinjah, or. s sunitinjama; Kje? v Svätušu množina: im. sunitinje, rod. sunitinj, daj. sunitinjam, Od kod? iz Svätuša tož. sunitinje, mest. pri sunitinjah, or. s sunitinjami Kam? v Svätuš StatuS: Predlog {B} Svätušan, Svätušanka; Svätušanov, Svätušankin; PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice svätuški jezikovnih, rasnih in verskih skupin {O} ednina: im. Svätuš, rod. Svätuša, daj. Svätušu, tož. Svätuš, mest. pri Svätušu, or. s Svätušem Suursoo -sa [súrso, rod. súrsa] m; zemljepisno ime {I} ednina: im. [svêtuš], rod. [svêtuša], daj. [svêtušu], |kraj v Estoniji|: Suursoo je majhna vas na severu tož. [svêtuš], mest. [pri svêtušu], or. [s‿svêtušem] Estonije; prebivalci Suursa StatuS: Predlog Kje? v Suursu PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina Od kod? iz Suursa Kam? v Suurso Svätý Jur -ega -a [svéti júr, rod. svétega júra] m; {B} Suursčan, Suursčanka; Suursčanov, zemljepisno ime Suursčankin; suursovski in suurski |kraj na Slovaškem|: Zgodba se odvija v Svätem {O} ednina: im. Suursoo, rod. Suursa, daj. Suursu, tož. Juru; kot prilastek, v imenovalniku vinogradi v kraju Suurso, mest. pri Suursu, or. s Suursom Svätý Jur StatuS: Predlog Kje? v Svätem Juru PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev Od kod? iz Svätega Jura Kam? v Sväti Jur svätojurski -a -o [svêtojúrski] prid. {B} Svätojurčan, Svätojurčanka; Svätojurčanov, svätojurska vina (< Svätý Jur) Svätojurčankin; svätojurski {O} moški: ednina: im. svätojurski, rod. {O} ednina: im. Svätý Jur, rod. Svätega Jura, daj. svätojurskega, daj. svätojurskemu, tož. svätojurski Svätemu Juru, tož. Sväti Jur, mest. pri Svätem Juru, or. (živostno svätojurskega), mest. pri svätojurskem, s Svätim Jurom or. s svätojurskim; dvojina: im. svätojurska, rod. StatuS: Predlog svätojurskih, daj. svätojurskima, tož. svätojurska, mest. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev pri svätojurskih, or. s svätojurskima; množina: im. svätojurski, rod. svätojurskih, daj. svätojurskim, tož. Svetilnik -a [svetílnik, rod. svetílnika] m; zemljepisno svätojurske, mest. pri svätojurskih, or. s svätojurskimi ime ženski: ednina: im. svätojurska, rod. svätojurske, daj. |plaža v Izoli|: kopališče na Svetilniku; kot prilastek, v svätojurski, tož. svätojursko, mest. pri svätojurski, imenovalniku poletna knjižnica na plaži Svetilnik; prim. or. s svätojursko; dvojina: im. svätojurski, rod. svetilnik svätojurskih, daj. svätojurskima, tož. svätojurski, mest. Kje? na Svetilniku pri svätojurskih, or. s svätojurskima; množina: im. Od kod? s Svetilnika svätojurske, rod. svätojurskih, daj. svätojurskim, tož. Kam? na Svetilnik svätojurske, mest. pri svätojurskih, or. s svätojurskimi {O} ednina: im. Svetilnik, rod. Svetilnika, daj. srednji: ednina: im. svätojursko, rod. svätojurskega, Svetilniku, tož. Svetilnik, mest. pri Svetilniku, or. s daj. svätojurskemu, tož. svätojursko, mest. pri Svetilnikom svätojurskem, or. s svätojurskim; dvojina: im. StatuS: Predlog svätojurski, rod. svätojurskih, daj. svätojurskima, tož. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena svätojurski, mest. pri svätojurskih, or. s svätojurskima; množina: im. svätojurska, rod. svätojurskih, daj. Svetokriške gore -ih gor in Svetokriške gore svätojurskim, tož. svätojurska, mest. pri svätojurskih, -ih -a [svetokríške gôre, rod. svetokríških gôr in or. s svätojurskimi svetokríških gorá] ž mn.; zemljepisno ime StatuS: Predlog |hribovje na Poljskem|: gozdovi Svetokriških gor/ PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih gora; V Svetokriških gorah naletimo na veliko naselbinskih/krajevnih imen) ledeniških balvanov; ◎ pol. Góry Świętokrzyskie Kje? v Svetokriških gorah 387 Od kod? iz Svetokriških gor in iz Svetokriških gora s Svobodoma; množina: im. Svobode tudi Svobodi, Kam? v Svetokriške gore rod. Svobod tudi Svobodov, daj. Svobodam tudi {O} množina: im. Svetokriške gore, rod. Svetokriških Svobodom, tož. Svobode, mest. pri Svobodah tudi pri gor in Svetokriških gora, daj. Svetokriškim goram, Svobodih, or. s Svobodami tudi s Svobodi tož. Svetokriške gore, mest. pri Svetokriških gorah, or. StatuS: Predlog s Svetokriškimi gorami PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina {I} množina: im. [svetokríške gôre], rod. [svetokríških gôr] in [svetokríških gorá], daj. [svetokríškim gôram] Svobodová -e [svôbodova, rod. svôbodove] ž; ime in [svetokríškim gorám], tož. [svetokríške gôre] in bitja, osebno ime [svetokríške goré], mest. [pri svetokríških gôrah] in |priimek|; |češka pisateljica|: Uredniško delo časopisa [pri svetokríških goráh], or. [s‿svetokríškimi gôrami] Lipa so zaupali Růženi Svobodovi; za izražanje svojine in [s‿svetokríškimi gorámi] dobrodelna dejavnost Svobodove; prim. Svoboda StatuS: Predlog {O} ednina: im. Svobodová, rod. Svobodove, daj. PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; Poljščina Svobodovi, tož. Svobodovo, mest. pri Svobodovi, or. s Svobodovo; dvojina: im. Svobodovi, rod. Svibenski -ega [svíbənski, rod. svíbənskega] m; ime Svobodovih, daj. Svobodovima, tož. Svobodovi, mest. bitja, osebno ime pri Svobodovih, or. s Svobodovima; množina: im. |pripadnik kranjske plemiške družine|: Po Valvasorju Svobodove, rod. Svobodovih, daj. Svobodovim, tož. naj bi grad Svibno pozidal Arnulf Svibenski; Svobodove, mest. pri Svobodovih, or. s Svobodovimi rodbina Viljema Svibenskega; v množini Svibenski StatuS: Predlog |kranjska plemiška rodbina|: Plemiče, ki so živeli na PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina gradu nad Svibnim, viri imenujejo na več načinov: po domačem kraju (Svibenski), po izvornem Świderkówna -e [šviderkôna, rod. šviderkône] ž; imenu rodbine (Scharfenbergerji) in s slovenskim ime bitja, osebno ime prevodom nemškega imena (Ostrovrharji); grobnica |priimek|; |poljska klasična filologinja|: Anno Svibenskih; monografija o Svibenskih; ◎ nem. Świderkówno so pritegnili stari rokopisi; za izražanje Scharfenberg, drugo ime Ostrovrhar; prim. svibenski, svojine dela Świderkówne Ostrovrhar {O} ednina: im. Świderkowna, rod. Świderkowne, {B} Svibenski, Svibenska; svibenski daj. Świderkowni, tož. Świderkowno, mest. pri {O} ednina: im. Svibenski, rod. Svibenskega, Świderkowni, or. s Świderkowno; dvojina: daj. Svibenskemu, tož. Svibenskega, mest. pri im. Świderkowni, rod. Świderkownih, daj. Svibenskem, or. s Svibenskim; dvojina: im. Świderkownima, tož. Świderkowni, mest. pri Svibenska, rod. Svibenskih, daj. Svibenskima, tož. Świderkownih, or. s Świderkownima; množina: Svibenska, mest. pri Svibenskih, or. s Svibenskima; im. Świderkowne, rod. Świderkownih, daj. množina: im. Svibenski, rod. Svibenskih, daj. Świderkownim, tož. Świderkowne, mest. pri Svibenskim, tož. Svibenske, mest. pri Svibenskih, or. s Świderkownih, or. s Świderkownimi Svibenskimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) PravoPiSna kategorija: Imena vladarskih in plemiških rodbin Szczebrzeszyn -a [ščebžéšin, rod. ščebžéšina] m; zemljepisno ime Svoboda -e tudi Svoboda -a [svôboda, rod. svôbode |kraj na Poljskem|: spomenik v Szczebrzeszynu; kot tudi svôboda] m; ime bitja, osebno ime prilastek, v imenovalniku omemba mesta Szczebrzeszyn |priimek|; |češki skladatelj|: pedagoška dejavnost v znani pesmi Jana Brzechwe Hanuša Svobode; prim. Svobodová Kje? v Szczebrzeszynu {B} Svobodov Od kod? iz Szczebrzeszyna {O} ednina: im. Svoboda, rod. Svobode tudi Svoboda, Kam? v Szczebrzeszyn daj. Svobodi tudi Svobodu, tož. Svobodo tudi Svoboda, {B} Szczebrzeszynčan, Szczebrzeszynčanka; mest. pri Svobodi tudi pri Svobodu, or. s Svobodo tudi Szczebrzeszynčanov, Szczebrzeszynčankin; s Svobodom; dvojina: im. Svobodi tudi Svoboda, szczebrzeszynski rod. Svobod tudi Svobodov, daj. Svobodama tudi {O} ednina: im. Szczebrzeszyn, rod. Szczebrzeszyna, Svobodoma, tož. Svobodi tudi Svoboda, mest. pri daj. Szczebrzeszynu, tož. Szczebrzeszyn, mest. pri Svobodah tudi pri Svobodih, or. s Svobodama tudi Szczebrzeszynu, or. s Szczebrzeszynom 388 StatuS: Predlog Š2 -- [š, rod. šja tudi š tudi èš, rod. êša tudi èš] m; PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina simbol |širina|: tudi z malo začetnico Š x G x V (mm) = 3 x 5 x Szczecin -a [ščéčin, rod. ščéčina] m; zemljepisno ime 4; Š = 2 m; Širina (Š) je izražena v milimetrih |kraj na Poljskem|: pristanišče v Szczecinu; kot StatuS: Predlog prilastek, v imenovalniku V mestu Szczecin je veliko PravoPiSna kategorija: Simboli zelenih površin Kje? v Szczecinu Šabac -bca [šábac, rod. šápca] m; zemljepisno ime Od kod? iz Szczecina |kraj v Srbiji|: Po drugi svetovni vojni je Šabac postal Kam? v Szczecin moderno industrijsko mesto; trdnjava v Šabcu; {B} Szczecinčan, Szczecinčanka; Szczecinčanov, prometne povezave s Šabcem Szczecinčankin; szczecinski Kje? v Šabcu {O} ednina: im. Szczecin, rod. Szczecina, daj. Od kod? iz Šabca Szczecinu, tož. Szczecin, mest. pri Szczecinu, or. s Kam? v Šabac Szczecinom {B} Šabčan, Šabčanka; Šabčanov, Šabčankin; šabski StatuS: Predlog {O} ednina: im. Šabac, rod. Šabca, daj. Šabcu, tož. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Šabac, mest. pri Šabcu, or. s Šabcem {I} ednina: im. [šábac], rod. [šápca], daj. [šápcu], tož. Szydło -- [šídlo, rod. šídlo] ž; ime bitja, osebno ime [šábac], mest. [pri šápcu], or. [s‿šápcem] |priimek|; |poljska političarka|: navadno ob ženskem StatuS: Predlog imenu nazori Beate Szydło PravoPiSna kategorija: Imena krajev {O} ednina: im. Szydło, rod. Szydło, daj. Szydło, tož. Szydło, mest. pri Szydło, or. s Szydło; dvojina: im. šabski -a -o [šápski] prid. Szydło, rod. Szydło, daj. Szydło, tož. Szydło, mest. pri šabski muzej; šabska industrija Szydło, or. s Szydło; množina: im. Szydło, rod. Szydło, šabski sir |sir|: rezina šabskega sira (< Šabac) daj. Szydło, tož. Szydło, mest. pri Szydło, or. s Szydło {O} moški: ednina: im. šabski, rod. šabskega, daj. StatuS: Predlog šabskemu, tož. šabski (živostno šabskega), mest. pri PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Poljščina šabskem, or. s šabskim; dvojina: im. šabska, rod. šabskih, daj. šabskima, tož. šabska, mest. pri šabskih, Szymborska -e [šimbórska, rod. šimbórske] ž; ime or. s šabskima; množina: im. šabski, rod. šabskih, daj. bitja, osebno ime šabskim, tož. šabske, mest. pri šabskih, or. s šabskimi |priimek|; |poljska pesnica, esejistka in literarna ženski: ednina: im. šabska, rod. šabske, daj. šabski, kritičarka|: nagrada, podeljena Wisławi Szymborski; tož. šabsko, mest. pri šabski, or. s šabsko; dvojina: im. za izražanje svojine miselna poezija Szymborske šabski, rod. šabskih, daj. šabskima, tož. šabski, mest. {O} ednina: im. Szymborska, rod. Szymborske, daj. pri šabskih, or. s šabskima; množina: im. šabske, rod. Szymborski, tož. Szymborsko, mest. pri Szymborski, šabskih, daj. šabskim, tož. šabske, mest. pri šabskih, or. or. s Szymborsko; dvojina: im. Szymborski, rod. s šabskimi Szymborskih, daj. Szymborskima, tož. Szymborski, srednji: ednina: im. šabsko, rod. šabskega, daj. mest. pri Szymborskih, or. s Szymborskima; množina: šabskemu, tož. šabsko, mest. pri šabskem, or. s im. Szymborske, rod. Szymborskih, daj. Szymborskim, šabskim; dvojina: im. šabski, rod. šabskih, daj. tož. Szymborske, mest. pri Szymborskih, or. s šabskima, tož. šabski, mest. pri šabskih, or. s šabskima; Szymborskimi množina: im. šabska, rod. šabskih, daj. šabskim, tož. StatuS: Predlog šabska, mest. pri šabskih, or. s šabskimi PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz zemljepisnih š2 -- [š, rod. šja tudi š tudi èš, rod. êša tudi èš] m; naselbinskih/krajevnih imen); Poimenovanja bolezni, simbol iger, jedi |širina|: tudi z veliko začetnico š x d =200 x 380; š = 3 m; Širino (š) smo določili v programu Šalek1 -a [šalék, rod. šaléka] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |del Velenja|: posestnik iz Šaleka; trg v Šaleku PravoPiSna kategorija: Simboli Kje? v Šaleku Od kod? iz Šaleka Kam? v Šalek 389 {B} Šalečan, Šalečanka; Šalečanov, Šalečankin; daj. šaleškima, tož. šaleški, mest. pri šaleških, or. šaleški s šaleškima; množina: im. šaleška, rod. šaleških, {O} ednina: im. Šalek, rod. Šaleka, daj. Šaleku, tož. daj. šaleškim, tož. šaleška, mest. pri šaleških, or. s Šalek, mest. pri Šaleku, or. s Šalekom šaleškimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih naselbinskih/krajevnih imen) Šalek2 -a [šalék, rod. šaléka] m; zemljepisno ime |grad v Velenju|: graščak s Šaleka; kot prilastek, v Šampanja -e [šampánja, rod. šampánje] ž; imenovalniku trikotni stolp gradu/grada Šalek zemljepisno ime {B} šaleški |pokrajina v Franciji|: grof Šampanje; peneče vino iz {O} ednina: im. Šalek, rod. Šaleka, daj. Šaleku, tož. Šampanje; vinogradi v Šampanji; kot prilastek Reims Šalek, mest. pri Šaleku, or. s Šalekom je največje mesto francoske pokrajine Šampanje/ StatuS: Predlog Šampanja; ◎ fr. Champagne PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb Kje? v Šampanji Od kod? iz Šampanje Šaleška dolina -e -e [šaléška dolína, rod. šaléške Kam? v Šampanjo dolíne] ž; zemljepisno ime {B} Šampanjčan, Šampanjčanka; Šampanjčanov, |dolina v severovzhodni Sloveniji|: Velenje je Šampanjčankin; šampanjski središče Šaleške doline; rudarji iz Šaleške doline; {O} ednina: im. Šampanja, rod. Šampanje, daj. jezera v Šaleški dolini; prim. šaleški (< Šalek1) Šampanji, tož. Šampanjo, mest. pri Šampanji, or. s Kje? v Šaleški dolini Šampanjo Od kod? iz Šaleške doline StatuS: Predlog Kam? v Šaleško dolino PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin {B} Šalečan, Šalečanka; Šalečanov, Šalečankin; šaleškodolinski in šaleški šampanjec -jca [šampánjəc, rod. šampánjca] m {O} ednina: im. Šaleška dolina, rod. Šaleške doline, |peneče vino, proizvedeno v Šampanji|: Penine daj. Šaleški dolini, tož. Šaleško dolino, mest. pri proizvajajo povsod po svetu, šampanjec pa le v Šaleški dolini, or. s Šaleško dolino Šampanji; proizvajalci šampanjca; Nazdravili smo StatuS: Predlog s šampanjcem hiše Taittinger; neštevno steklenica PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena šampanjca; nestrokovno |peneče vino|: kalifornijski šampanjec; Veliko Slovencev pravi, da pije šaleški -a -o [šaléški] prid. slovenski šampanjec, čeprav pije slovensko penino |nanašajoč se na del Velenja|: šaleški grad; otroški šampanjec |gazirana brezalkoholna pijača|: Na |nanašajoč se na dolino v severovzhodni Sloveniji|: silvestrovo smo nazdravili z otroškim šampanjcem zaloge šaleškega lignita; šaleško gospodarstvo; prim. (< Šampanja) Šaleška dolina (< Šalek1) {B} šampanjski {O} moški: ednina: im. šaleški, rod. šaleškega, daj. {O} ednina: im. šampanjec, rod. šampanjca, daj. šaleškemu, tož. šaleški (živostno šaleškega), mest. pri šampanjcu, tož. šampanjec, mest. pri šampanjcu, šaleškem, or. s šaleškim; dvojina: im. šaleška, rod. or. s šampanjcem; dvojina: im. šampanjca, rod. šaleških, daj. šaleškima, tož. šaleška, mest. pri šaleških, šampanjcev, daj. šampanjcema, tož. šampanjca, mest. or. s šaleškima; množina: im. šaleški, rod. šaleških, pri šampanjcih, or. s šampanjcema; množina: im. daj. šaleškim, tož. šaleške, mest. pri šaleških, or. s šampanjci, rod. šampanjcev, daj. šampanjcem, tož. šaleškimi šampanjce, mest. pri šampanjcih, or. s šampanjci ženski: ednina: im. šaleška, rod. šaleške, daj. šaleški, {I} ednina: im. [šampánjəc], rod. [šampánjca], daj. tož. šaleško, mest. pri šaleški, or. s šaleško; dvojina: im. [šampánjcu], tož. [šampánjəc], mest. [pri šampánjcu], šaleški, rod. šaleških, daj. šaleškima, tož. šaleški, mest. or. [s‿šampánjcem]; dvojina: im. [šampánjca], rod. pri šaleških, or. s šaleškima; množina: im. šaleške, rod. [šampánjce], daj. [šampánjcema], tož. [šampánjca], šaleških, daj. šaleškim, tož. šaleške, mest. pri šaleških, mest. [pri šampánjcih], or. [s‿šampánjcema]; or. s šaleškimi množina: im. [šampánjci], rod. [šampánjce], srednji: ednina: im. šaleško, rod. šaleškega, daj. daj. [šampánjcem], tož. [šampánjce], mest. [pri šaleškemu, tož. šaleško, mest. pri šaleškem, or. šampánjcih], or. [s‿šampánjci] s šaleškim; dvojina: im. šaleški, rod. šaleških, StatuS: Predlog 390 PravoPiSni kategoriji: Poimenovanja bolezni, iger, jedi; normativno PojaSnilo: Imena pogosteje rabljenih kitajskih Prevzeta občna poimenovanja vladarskih rodbin in po njih imenovanih pripadnikov so uveljavljena v podomačeni obliki. V sodobnih besedilih, zlasti šampanjski tistih, ki niso namenjena govornemu poustvarjanju, pa se vse -a -o [šampán’ski] prid. pogosteje uveljavlja zapis v pinjinu. |nanašajoč se na pokrajino|: šampanjski grof; {B} Šangov in Shangov šampanjski griči; |nanašajoč se na peneče vino|: {O} šampanjski kozarec; šampanjska barva; ednina: im. Šang in Shang, rod. Šanga in Shanga, v prenesenem daj. Šangu in Shangu, tož. Šanga in Shanga, mest. pri pomenu |podjetje, ki proizvaja šampanjec|: v zvezi Šangu in pri Shangu, or. s Šangom in s Shangom; šampanjska hiša/klet Približno 70 odstotkov šampanjca proizvedejo velike šampanjske hiše/kleti dvojina: im. Šanga in Shanga, rod. Šangov in Shangov, daj. Šangoma in Shangoma, tož. Šanga in Shanga, šampanjska metoda |metoda za pridelavo šampanjca|: mest. pri Šangih in pri Shangih, or. s Šangoma in s Oznako, da so pridelani po šampanjski metodi, imajo Shangom; lahko le šampanjci iz Šampanje; množina: im. Šangi in Shangi, rod. Šangov šampanjska omaka in Shangov, daj. Šangom in Shangom, tož. Šange in |jed|: brancin s šampanjsko omako; šampanjska reneta Shange, mest. pri Šangih in pri Shangih, or. s Šangi in |rastlina|: Jabolka šampanjske renete so svetlo zelene s Shangi barve (< Šampanja, šampanjec) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. šampanjski, rod. PravoPiSna kategorija: Imena vladarskih in plemiških šampanjskega, daj. šampanjskemu, tož. šampanjski rodbin (živostno šampanjskega), mest. pri šampanjskem, or. s šampanjskim; dvojina: im. šampanjska, rod. šarole m; obširneje glej pri charolais šampanjskih, daj. šampanjskima, tož. šampanjska, mest. pri šampanjskih, or. s šampanjskima; množina: Šavrin -a [šarín, rod. šarína] m; ime bitja, prebivalsko im. šampanjski, rod. šampanjskih, daj. šampanjskim, ime tož. šampanjske, mest. pri šampanjskih, or. s šampanjskimi spomini Šavrinov; Ker so se hoteli slovenski Istrani ženski: ločiti od hrvaških, italijanskih in drugih Istranov, so ednina: im. šampanjska, rod. šampanjske, daj. šampanjski, postali Šavrini (< Šavrini, Šavrinija, Šavrinska tož. šampanjsko, mest. pri šampanjski, or. s šampanjsko; brda, Šavrinsko gričevje) dvojina: im. šampanjski, rod. šampanjskih, daj. šampanjskima, tož. šampanjski, {B} Šavrinov mest. pri šampanjskih, or. s šampanjskima; {O} množina: ednina: im. Šavrin, rod. Šavrina, daj. Šavrinu, tož. im. šampanjske, rod. šampanjskih, daj. šampanjskim, Šavrina, mest. pri Šavrinu, or. s Šavrinom; dvojina: tož. šampanjske, mest. pri šampanjskih, or. s im. Šavrina, rod. Šavrinov, daj. Šavrinoma, tož. šampanjskimi Šavrina, mest. pri Šavrinih, or. s Šavrinoma; množina: srednji: ednina: im. šampanjsko, rod. šampanjskega, im. Šavrini, rod. Šavrinov, daj. Šavrinom, tož. Šavrine, daj. šampanjskemu, tož. šampanjsko, mest. pri mest. pri Šavrinih, or. s Šavrini šampanjskem, or. s šampanjskim; {I} dvojina: im. ednina: im. [šarín], rod. [šarína], daj. [šarínu], šampanjski, rod. šampanjskih, daj. šampanjskima, tož. [šarína], mest. [pri šarínu], or. [s‿šarínom]; tož. šampanjski, mest. pri šampanjskih, or. s dvojina: im. [šarína], rod. [šaríno], daj. šampanjskima; [šarínoma], množina: im. šampanjska, rod. tož. [šarína], mest. [pri šarínih], or. šampanjskih, daj. šampanjskim, tož. šampanjska, mest. [s‿šarínoma]; množina: im. [šaríni], rod. [šaríno], pri šampanjskih, or. s šampanjskimi daj. [šarínom], tož. [šaríne], mest. [pri šarínih], or. S [s‿šaríni] tatuS: Predlog P StatuS: Predlog ravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen držav, celin, pokrajin, otokov); Poimenovanja bolezni, iger, jedi PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (države, celine, pokrajine, otoki) Šang -a in Shang -a [šánk, rod. šánga] m; ime bitja, osebno ime Šavrini -ov [šaríni, rod. šaríno] m mn.; zemljepisno |kitajska dinastija|: navadno kot prilastek, v imenovalniku ime V času dinastije Šang je na Kitajskem deloval |skrajšano ime za Šavrinsko gričevje|: sprehod od Konfucij; |pripadnik kitajske dinastije|: prestolnica Šavrinov do Čičerije; prim. Šavrinsko gričevje Šangov v pokrajini Henan; Mestna civilizacija Kje? v Šavrinih kraljev svečenikov Šangov je trajala do približno leta Od kod? iz Šavrinov 1000; ◎ po pinjinu Shang Kam? v Šavrine 391 {B} šavrinski StatuS: Predlog {O} množina: im. Šavrini, rod. Šavrinov, daj. PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Šavrinom, tož. Šavrine, mest. pri Šavrinih, or. s Šavrini StatuS: Predlog šavrinski -a -o [šarínski] prid. PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin |nanašajoč se na pokrajino v slovenski in hrvaški Istri|: pohod po šavrinskih vrhovih v slovenski šavrinka -e [šarínka, rod. šarínke] ž Istri; šavrinske vasi; pogled na šavrinsko zaledje; |prodajalka kmečkih dobrin iz slovenske in hrvaške |nanašajoč se na Šavrine in Šavrinke|: šavrinska Istre|: Glavni zaslužek šavrink so prinesla jajca, zato narodna noša; šavrinska identiteta; prim. Šavrinska jim pravimo tudi jajčarice; Istra je bila znana po brda, Šavrinsko gričevje (< Šavrinija, Šavrin) mlekaricah šavrinkah; prim. Šavrinka {O} moški: ednina: im. šavrinski, rod. šavrinskega, {B} šavrinkin daj. šavrinskemu, tož. šavrinski (živostno šavrinskega), {O} ednina: im. šavrinka, rod. šavrinke, daj. šavrinki, mest. pri šavrinskem, or. s šavrinskim; dvojina: im. tož. šavrinko, mest. pri šavrinki, or. s šavrinko; šavrinska, rod. šavrinskih, daj. šavrinskima, tož. dvojina: im. šavrinki, rod. šavrink, daj. šavrinkama, šavrinska, mest. pri šavrinskih, or. s šavrinskima; tož. šavrinki, mest. pri šavrinkah, or. s šavrinkama; množina: im. šavrinski, rod. šavrinskih, daj. množina: im. šavrinke, rod. šavrink, daj. šavrinkam, tož. šavrinskim, tož. šavrinske, mest. pri šavrinskih, or. s šavrinke, mest. pri šavrinkah, or. s šavrinkami šavrinskimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. šavrinska, rod. šavrinske, daj. PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice šavrinski, tož. šavrinsko, mest. pri šavrinski, or. s šavrinsko; dvojina: im. šavrinski, rod. šavrinskih, daj. Šavrinka -e [šarínka, rod. šarínke] ž; ime bitja, šavrinskima, tož. šavrinski, mest. pri šavrinskih, or. s prebivalsko ime šavrinskima; množina: im. šavrinske, rod. šavrinskih, Zaradi revščine so Šavrinke, dekleta in žene iz daj. šavrinskim, tož. šavrinske, mest. pri šavrinskih, or. Slovenske Istre, hodile v Trst prodajati kmečke s šavrinskimi izdelke; razstava o življenju Šavrinov in Šavrink srednji: ednina: im. šavrinsko, rod. šavrinskega, daj. v Pomjanu; prim. Šavrini, Šavrinija, Šavrinska šavrinskemu, tož. šavrinsko, mest. pri šavrinskem, or. brda, Šavrinsko gričevje (< Šavrin) s šavrinskim; dvojina: im. šavrinski, rod. šavrinskih, {B} Šavrinkin daj. šavrinskima, tož. šavrinski, mest. pri šavrinskih, or. {O} ednina: im. Šavrinka, rod. Šavrinke, daj. Šavrinki, s šavrinskima; množina: im. šavrinska, rod. šavrinskih, tož. Šavrinko, mest. pri Šavrinki, or. s Šavrinko; daj. šavrinskim, tož. šavrinska, mest. pri šavrinskih, or. dvojina: im. Šavrinki, rod. Šavrink, daj. Šavrinkama, s šavrinskimi tož. Šavrinki, mest. pri Šavrinkah, or. s Šavrinkama; StatuS: Predlog množina: im. Šavrinke, rod. Šavrink, daj. Šavrinkam, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih tož. Šavrinke, mest. pri Šavrinkah, or. s Šavrinkami nenaselbinskih/nekrajevnih imen) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (države, Šavrinsko gričevje -ega -a [šarínsko gričéje, rod. celine, pokrajine, otoki) šarínskega gričéja] s |drugo ime za Koprsko gričevje|: Podolgovate hrbte Šavrinska brda -ih brd [šarínska brda, rod. Šavrinskega gričevja razmejujejo številne doline; šarínskih brt] s mn.; zemljepisno ime Pomjan je najvišje ležeča vas v Šavrinskem gričevju; |drugo ime za Koprsko gričevje|: relief Šavrinskih prim. šavrinski, Koprsko primorje brd; erozijski pojavi v Šavrinskih brdih; prim. Kje? v Šavrinskem gričevju šavrinski, Koprsko primorje Od kod? iz Šavrinskega gričevja Kje? v Šavrinskih brdih Kam? v Šavrinsko gričevje Od kod? iz Šavrinskih brd {B} šavrinskogričevski in šavrinski Kam? v Šavrinska brda {O} ednina: im. Šavrinsko gričevje, rod. Šavrinskega {O} množina: im. Šavrinska brda, rod. Šavrinskih brd, gričevja, daj. Šavrinskemu gričevju, tož. Šavrinsko daj. Šavrinskim brdom, tož. Šavrinska brda, mest. pri gričevje, mest. pri Šavrinskem gričevju, or. s Šavrinskih brdih, or. s Šavrinskimi brdi Šavrinskim gričevjem {I} množina: im. [šarínska brda], rod. [šarínskih StatuS: Predlog brt], daj. [šarínskim brdom], tož. [šarínska brda], PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij mest. [pri šarínskih brdih], or. [s‿šarínskimi brdi] 392 šengenski prid.; obširneje glej pri schengenski s Šilčevim; dvojina: im. Šilčevi, rod. Šilčevih, daj. Šilčevima, tož. Šilčevi, mest. pri Šilčevih, or. šiitka -e [šijítka, rod. šijítke] ž s Šilčevima; množina: im. Šilčeva, rod. Šilčevih, |pripadnica šiitizma|: pismo libanonske šiitke; daj. Šilčevim, tož. Šilčeva, mest. pri Šilčevih, or. s sopomenka šiitinja (< šiit) Šilčevimi {B} šiitkin StatuS: Predlog {O} ednina: im. šiitka, rod. šiitke, daj. šiitki, tož. šiitko, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) mest. pri šiitki, or. s šiitko; dvojina: im. šiitki, rod. šiitk, daj. šiitkama, tož. šiitki, mest. pri šiitkah, or. s šiitkama; Šilec -lca [šíləc, rod. šílca] m; ime bitja, osebno ime množina: im. šiitke, rod. šiitk, daj. šiitkam, tož. šiitke, |priimek|: Andrej Šilec se je preselil v London; mest. pri šiitkah, or. s šiitkami pogovor s Šilcem StatuS: Predlog {B} Šilčev PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice {O} ednina: im. Šilec, rod. Šilca, daj. Šilcu, tož. Šilca, jezikovnih, rasnih in verskih skupin mest. pri Šilcu, or. s Šilcem; dvojina: im. Šilca, rod. Šilcev, daj. Šilcema, tož. Šilca, mest. pri Šilcih, or. s Šilc -a [šílc, rod. šílca] m; ime bitja, osebno ime Šilcema; množina: im. Šilci, rod. Šilcev, daj. Šilcem, |priimek|; |slovenski literarni kritik|: Jakob Šilc je na tož. Šilce, mest. pri Šilcih, or. s Šilci Dunaju študiral slavistiko in germanistiko; pogovor {I} ednina: im. [šíləc], rod. [šílca], daj. [šílcu], tož. s Šilcem [šílca], mest. [pri šílcu], or. [s‿šílcem]; dvojina: im. {B} Šilčev [šílca], rod. [šílce], daj. [šílcema], tož. [šílca], mest. {O} ednina: im. Šilc, rod. Šilca, daj. Šilcu, tož. Šilca, [pri šílcih], or. [s‿šílcema]; množina: im. [šílci], rod. mest. pri Šilcu, or. s Šilcem; dvojina: im. Šilca, rod. [šílce], daj. [šílcem], tož. [šílce], mest. [pri šílcih], or. Šilcev, daj. Šilcema, tož. Šilca, mest. pri Šilcih, or. s [s‿šílci] Šilcema; množina: im. Šilci, rod. Šilcev, daj. Šilcem, StatuS: Predlog tož. Šilce, mest. pri Šilcih, or. s Šilci PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {I} ednina: im. [šílc], rod. [šílca], daj. [šílcu], tož. [šílca], mest. [pri šílcu], or. [s‿šílcem]; dvojina: im. šišenski -a -o [šíšənski] prid. [šílca], rod. [šílce], daj. [šílcema], tož. [šílca], mest. bolšji sejem na šišenski tržnici; tek po šišenskih [pri šílcih], or. [s‿šílcema]; množina: im. [šílci], rod. ulicah; prim. Šišenski hrib (< Šiška) [šílce], daj. [šílcem], tož. [šílce], mest. [pri šílcih], or. {O} moški: ednina: im. šišenski, rod. šišenskega, daj. [s‿šílci] šišenskemu, tož. šišenski (živostno šišenskega), mest. StatuS: Predlog pri šišenskem, or. s šišenskim; dvojina: im. šišenska, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) rod. šišenskih, daj. šišenskima, tož. šišenska, mest. pri šišenskih, or. s šišenskima; množina: im. šišenski, Šilčev -a -o [šílče, ž. šílčeva, s. šílčevo] prid. rod. šišenskih, daj. šišenskim, tož. šišenske, mest. pri |svojilni pridevnik iz priimka Šilc|: Šilčeve literarne šišenskih, or. s šišenskimi kritike; |svojilni pridevnik iz priimka Šilec|: Šilčev ženski: ednina: im. šišenska, rod. šišenske, daj. sadovnjak (< Šilc, Šilec) šišenski, tož. šišensko, mest. pri šišenski, or. s {O} moški: ednina: im. Šilčev, rod. Šilčevega, daj. šišensko; dvojina: im. šišenski, rod. šišenskih, daj. Šilčevemu, tož. Šilčev (živostno Šilčevega), mest. šišenskima, tož. šišenski, mest. pri šišenskih, or. s pri Šilčevem, or. s Šilčevim; dvojina: im. Šilčeva, šišenskima; množina: im. šišenske, rod. šišenskih, rod. Šilčevih, daj. Šilčevima, tož. Šilčeva, mest. pri daj. šišenskim, tož. šišenske, mest. pri šišenskih, or. s Šilčevih, or. s Šilčevima; množina: im. Šilčevi, rod. šišenskimi Šilčevih, daj. Šilčevim, tož. Šilčeve, mest. pri Šilčevih, srednji: ednina: im. šišensko, rod. šišenskega, daj. or. s Šilčevimi šišenskemu, tož. šišensko, mest. pri šišenskem, or. ženski: ednina: im. Šilčeva, rod. Šilčeve, daj. Šilčevi, s šišenskim; dvojina: im. šišenski, rod. šišenskih, tož. Šilčevo, mest. pri Šilčevi, or. s Šilčevo; dvojina: daj. šišenskima, tož. šišenski, mest. pri šišenskih, or. im. Šilčevi, rod. Šilčevih, daj. Šilčevima, tož. Šilčevi, s šišenskima; množina: im. šišenska, rod. šišenskih, mest. pri Šilčevih, or. s Šilčevima; množina: im. daj. šišenskim, tož. šišenska, mest. pri šišenskih, or. s Šilčeve, rod. Šilčevih, daj. Šilčevim, tož. Šilčeve, mest. šišenskimi pri Šilčevih, or. s Šilčevimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Šilčevo, rod. Šilčevega, daj. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Šilčevemu, tož. Šilčevo, mest. pri Šilčevem, or. nenaselbinskih/nekrajevnih imen) 393 Šivic -a [šívic, rod. šívica] m; ime bitja, osebno ime Od kod? iz Škocjanskega zatoka |priimek|; |slovenski skladatelj|: orkestrska dela Pavla Kam? v Škocjanski zatok Šivica; sodelovanje s skladateljem Pavlom Šivicem {O} ednina: im. Škocjanski zatok, rod. Škocjanskega {B} Šivičev zatoka, daj. Škocjanskemu zatoku, tož. Škocjanski {O} ednina: im. Šivic, rod. Šivica, daj. Šivicu, tož. zatok, mest. pri Škocjanskem zatoku, or. s Šivica, mest. pri Šivicu, or. s Šivicem; dvojina: im. Škocjanskim zatokom Šivica, rod. Šivicev, daj. Šivicema, tož. Šivica, mest. StatuS: Predlog pri Šivicih, or. s Šivicema; množina: im. Šivici, rod. PravoPiSna kategorija: Imena voda Šivicev, daj. Šivicem, tož. Šivice, mest. pri Šivicih, or. s Šivici Škofjeloško hribovje -ega -a [škọfjelóško {I} ednina: im. [šívic], rod. [šívica], daj. [šívicu], tož. hribôje, rod. škọfjelóškega hribôja] s; zemljepisno [šívica], mest. [pri šívicu], or. [s‿šívicem]; dvojina: ime im. [šívica], rod. [šívice], daj. [šívicema], tož. [šívica], |hribovje na Gorenjskem|: vrhovi Škofjeloškega mest. [pri šívicih], or. [s‿šívicema]; množina: im. hribovja; pridelava sadja v Škofjeloškem hribovju; [šívici], rod. [šívice], daj. [šívicem], tož. [šívice], mest. prim. škofjeloški (< Škofja Loka) [pri šívicih], or. [s‿šívici] Kje? v Škofjeloškem hribovju StatuS: Predlog Od kod? iz Škofjeloškega hribovja PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Kam? v Škofjeloško hribovje {O} ednina: im. Škofjeloško hribovje, rod. Šivičev -a -o [šíviče, ž. šívičeva, s. šívičevo] prid. Škofjeloškega hribovja, daj. Škofjeloškemu hribovju, Šivičev opus za simfonični orkester; Šivičeva hiša v tož. Škofjeloško hribovje, mest. pri Škofjeloškem Radovljici (< Šivic) hribovju, or. s Škofjeloškim hribovjem {O} moški: ednina: im. Šivičev, rod. Šivičevega, daj. StatuS: Predlog Šivičevemu, tož. Šivičev (živostno Šivičevega), mest. PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij pri Šivičevem, or. s Šivičevim; dvojina: im. Šivičeva, rod. Šivičevih, daj. Šivičevima, tož. Šivičeva, mest. pri škubanek -nka [škúbanək, rod. škúbanka] m Šivičevih, or. s Šivičevima; množina: im. Šivičevi, |jed|: navadno v množini Po videzu škubanki spominjajo rod. Šivičevih, daj. Šivičevim, tož. Šivičeve, mest. pri na krompirjeve cmoke; priprava škubankov Šivičevih, or. s Šivičevimi {O} ednina: im. škubanek, rod. škubanka, daj. ženski: ednina: im. Šivičeva, rod. Šivičeve, daj. škubanku, tož. škubanek, mest. pri škubanku, or. s Šivičevi, tož. Šivičevo, mest. pri Šivičevi, or. s škubankom; dvojina: im. škubanka, rod. škubankov, Šivičevo; dvojina: im. Šivičevi, rod. Šivičevih, daj. daj. škubankoma, tož. škubanka, mest. pri škubankih, Šivičevima, tož. Šivičevi, mest. pri Šivičevih, or. s or. s škubankoma; množina: im. škubanki, rod. Šivičevima; množina: im. Šivičeve, rod. Šivičevih, škubankov, daj. škubankom, tož. škubanke, mest. pri daj. Šivičevim, tož. Šivičeve, mest. pri Šivičevih, or. s škubankih, or. s škubanki Šivičevimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Šivičevo, rod. Šivičevega, daj. PravoPiSne kategorije: Prevzeta občna poimenovanja; Šivičevemu, tož. Šivičevo, mest. pri Šivičevem, or. Poimenovanja bolezni, iger, jedi; Češčina s Šivičevim; dvojina: im. Šivičevi, rod. Šivičevih, daj. Šivičevima, tož. Šivičevi, mest. pri Šivičevih, or. Škuc -a [škúc, rod. škúca] m; stvarno ime s Šivičevima; množina: im. Šivičeva, rod. Šivičevih, |skrajšano ime za Društvo Škuc|: sodelavci Škuca; daj. Šivičevim, tož. Šivičeva, mest. pri Šivičevih, or. s sodelovanje mladinskih centrov s Škucem; |skrajšano Šivičevimi ime za Galerijo Škuc|: razstava v Škucu; poletno StatuS: Predlog dogajanje pred Škucem; prim. Galerija Škuc, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Društvo Škuc normativno PojaSnilo: Pod vplivom pogovornega jezika se Škocjanski zatok -ega -oka [škocjánski zatòk, rod. pri sklanjanju v manj formalnih knjižnojezikovnih položajih škocjánskega zatóka] m; zemljepisno ime preglas opušča v zapisu in govoru, npr. s Škucom [s‿škúcom]. |mokrišče pri Kopru|: preliv Škocjanskega zatoka; {B} Škucev redko Škučev somornica v Škocjanskem zatoku; kot prilastek, {O} ednina: im. Škuc, rod. Škuca, daj. Škucu, tož. v imenovalniku prezimovanje ptic v mokrišču Škuc, mest. pri Škucu, or. s Škucem Škocjanski zatok; prim. škocjanski, Škocjan2 {I} ednina: im. [škúc], rod. [škúca], daj. [škúcu], tož. Kje? v Škocjanskem zatoku [škúc], mest. [pri škúcu], or. [s‿škúcem] 394 StatuS: Predlog Škufca -e in Škufca -a [škúfca, rod. škúfce in PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena škúfca] m; ime bitja, osebno ime |priimek|; |slovenski pisatelj|: pisateljsko delo Saše/ Škucev -a -o redko -a -o [škúce, ž. škúceva, s. Saša Škufce/Škufca; S Škufco/Škufcem je bil med škúcevo redko škúče, ž. škúčeva, s. škúčevo] prid. drugo svetovno vojno zaprt v Gonarsu Škuceve/Škučeve dejavnosti (< Škuc) {B} Škufčev normativno PojaSnilo: Pod vplivom pogovornega jezika se pri {O} ednina: im. Škufca, rod. Škufce in Škufca, daj. tvorbi pridevnika v manj formalnih knjižnojezikovnih položajih Škufci in Škufcu, tož. Škufco in Škufca, mest. pri preglas opušča v zapisu in govoru, npr. Škucov [škúcov-]. Škufci in pri Škufcu, or. s Škufco in s Škufcem; {O} moški: ednina: im. Škucev redko Škučev, rod. dvojina: im. Škufci in Škufca, rod. Škufc in Škufcev, Škucevega redko Škučevega, daj. Škucevemu redko daj. Škufcama in Škufcema, tož. Škufci in Škufca, Škučevemu, tož. Škucev redko Škučev (živostno mest. pri Škufcah in pri Škufcih, or. s Škufcama in s Škucevega redko Škučevega), mest. pri Škucevem Škufcema; množina: im. Škufce in Škufci, rod. Škufc redko pri Škučevem, or. s Škucevim redko s Škučevim; in Škufcev, daj. Škufcam in Škufcem, tož. Škufce, dvojina: im. Škuceva redko Škučeva, rod. Škucevih mest. pri Škufcah in pri Škufcih, or. s Škufcami in s redko Škučevih, daj. Škucevima redko Škučevima, Škufci tož. Škuceva redko Škučeva, mest. pri Škucevih redko {I} ednina: im. [škúfca], rod. [škúfce] in [škúfca], daj. pri Škučevih, or. s Škucevima redko s Škučevima; [škúfci] in [škúfcu], tož. [škúfco] in [škúfca], mest. [pri množina: im. Škucevi redko Škučevi, rod. Škucevih škúfci] in [pri škúfcu], or. [s‿škúfco] in [s‿škúfcem]; redko Škučevih, daj. Škucevim redko Škučevim, tož. dvojina: im. [škúfci] in [škúfca], rod. [škúfc] in Škuceve redko Škučeve, mest. pri Škucevih redko pri [škúfce], daj. [škúfcama] in [škúfcema], tož. [škúfci] Škučevih, or. s Škucevimi redko s Škučevimi in [škúfca], mest. [pri škúfcah] in [pri škúfcih], or. ženski: ednina: im. Škuceva redko Škučeva, rod. [s‿škúfcama] in [s‿škúfcema]; množina: im. [škúfce] Škuceve redko Škučeve, daj. Škucevi redko Škučevi, in [škúfci], rod. [škúfc] in [škúfce], daj. [škúfcam] tož. Škucevo redko Škučevo, mest. pri Škucevi redko pri in [škúfcem], tož. [škúfce], mest. [pri škúfcah] in [pri Škučevi, or. s Škucevo redko s Škučevo; dvojina: im. škúfcih], or. [s‿škúfcami] in [s‿škúfci] Škucevi redko Škučevi, rod. Škucovih redko Škučevih, StatuS: Predlog daj. Škucevima redko Škučevima, tož. Škucevi redko PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Škučevi, mest. pri Škucevih redko pri Škučevih, or. s Škucevima redko s Škučevima; množina: im. Škufčev -a -o [škúfče, ž. škúfčeva, s. škúfčevo] Škuceve redko Škučeve, rod. Škucevih redko Škučevih, prid. daj. Škucovim redko Škučevim, tož. Škuceve redko Škufčeva dramatizacija Grimmovih pravljic (< Škučeve, mest. pri Škucevih redko pri Škučevih, or. s Škufca) Škucevimi redko s Škučevimi {O} moški: srednji: ednina: im. Škufčev, rod. Škufčevega, ednina: im. Škucevo redko Škučevo, rod. Škucevega daj. Škufčevemu, tož. Škufčev (živostno Škufčevega), redko Škučevega, daj. Škucevemu redko Škučevemu, mest. pri Škufčevem, or. s Škufčevim; dvojina: im. tož. Škucevo redko Škučevo, mest. pri Škufčeva, Škucevem rod. Škufčevih, daj. Škufčevima, tož. redko pri Škučevem, or. s Škucevim redko Škufčeva, s Škučevim; mest. pri Škufčevih, or. s Škufčevima; dvojina: im. Škucevi redko Škučevi, množina: im. Škufčevi, rod. Škufčevih, daj. Škufčevim, rod. Škucevih redko Škučevih, daj. Škucevima redko Škučevima, tož. Škufčeve, mest. pri Škufčevih, or. s Škufčevimi tož. Škucevi redko Škučevi, mest. pri ženski: Škucevih ednina: im. Škufčeva, rod. Škufčeve, daj. redko pri Škučevih, or. s Škucevima redko Škufčevi, s Škučevima; tož. Škufčevo, mest. pri Škufčevi, or. s množina: im. Škuceva redko Škučeva, Škufčevo; dvojina: im. Škufčevi, rod. Škufčevih, daj. rod. Škucevih redko Škučevih, daj. Škucevim redko Škufčevima, Škučevim, tož. Škufčevi, mest. pri Škufčevih, or. s tož. Škuceva redko Škučeva, mest. pri Škufčevima; Škucevih množina: im. Škufčeve, rod. Škufčevih, redko pri Škučevih, or. s Škucevimi redko s Škučevimi daj. Škufčevim, tož. Škufčeve, mest. pri Škufčevih, or. s Škufčevimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Škufčevo, rod. Škufčevega, daj. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz stvarnih Škufčevemu, imen) tož. Škufčevo, mest. pri Škufčevem, or. s Škufčevim; dvojina: im. Škufčevi, rod. Škufčevih, daj. Škufčevima, tož. Škufčevi, mest. pri Škufčevih, or. Škučev prid.; obširneje glej pri Škucev s Škufčevima; množina: im. Škufčeva, rod. Škufčevih, daj. Škufčevim, tož. Škufčeva, mest. pri Škufčevih, or. 395 s Škufčevimi množina: im. [šólarji], rod. [šólarje], daj. [šólarjem], StatuS: Predlog tož. [šólarje], mest. [pri šólarjih], or. [s‿šólarji] PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) šlahta -e [šláhta, rod. šláhte] ž v poljskem okolju, nekdaj |nižje in srednje plemstvo|: Šolarjev -a -o [šólarje, ž. šólarjeva, s. šólarjevo] Poljska šlahta se je delila na višjo in nižjo šlahto, prid. imenovano šlahtiči; pomen šlahte pri izbiri poljskih Šolarjeva bibliografija; Šolarjevo slovaropisno delo kraljev (< Šolar) {O} ednina: im. šlahta, rod. šlahte, daj. šlahti, tož. {O} moški: ednina: im. Šolarjev, rod. Šolarjevega, šlahto, mest. pri šlahti, or. s šlahto; dvojina: im. šlahti, daj. Šolarjevemu, tož. Šolarjev (živostno Šolarjevega), rod. šlaht, daj. šlahtama, tož. šlahti, mest. pri šlahtah, mest. pri Šolarjevem, or. s Šolarjevim; dvojina: im. or. s šlahtama; množina: im. šlahte, rod. šlaht, daj. Šolarjeva, rod. Šolarjevih, daj. Šolarjevima, tož. šlahtam, tož. šlahte, mest. pri šlahtah, or. s šlahtami Šolarjeva, mest. pri Šolarjevih, or. s Šolarjevima; StatuS: Predlog množina: im. Šolarjevi, rod. Šolarjevih, daj. PravoPiSna kategorija: Poljščina Šolarjevim, tož. Šolarjeve, mest. pri Šolarjevih, or. s Šolarjevimi šolar -ja [šólar, rod. šólarja] m; ime bitja, osebno ime ženski: ednina: im. Šolarjeva, rod. Šolarjeve, daj. |učenec osnovne šole|: Nadobuden šolar je bil zelo Šolarjevi, tož. Šolarjevo, mest. pri Šolarjevi, or. s vesel svinčnikov, zvezkov in barvic; Ogledali smo Šolarjevo; dvojina: im. Šolarjevi, rod. Šolarjevih, daj. si razstavo šolarjev in šolark; Poklicne možnosti so Šolarjevima, tož. Šolarjevi, mest. pri Šolarjevih, or. s predstavili šolarjem in dijakom; prim. Šolar Šolarjevima; množina: im. Šolarjeve, rod. Šolarjevih, {B} šolarjev daj. Šolarjevim, tož. Šolarjeve, mest. pri Šolarjevih, or. {O} ednina: im. šolar, rod. šolarja, daj. šolarju, tož. s Šolarjevimi šolarja, mest. pri šolarju, or. s šolarjem; dvojina: im. srednji: ednina: im. Šolarjevo, rod. Šolarjevega, daj. šolarja, rod. šolarjev, daj. šolarjema, tož. šolarja, mest. Šolarjevemu, tož. Šolarjevo, mest. pri Šolarjevem, or. pri šolarjih, or. s šolarjema; množina: im. šolarji, rod. s Šolarjevim; dvojina: im. Šolarjevi, rod. Šolarjevih, šolarjev, daj. šolarjem, tož. šolarje, mest. pri šolarjih, daj. Šolarjevima, tož. Šolarjevi, mest. pri Šolarjevih, or. or. s šolarji s Šolarjevima; množina: im. Šolarjeva, rod. Šolarjevih, {I} ednina: im. [šólar], rod. [šólarja], daj. [šólarju], daj. Šolarjevim, tož. Šolarjeva, mest. pri Šolarjevih, or. tož. [šólarja], mest. [pri šólarju], or. [s‿šólarjem]; s Šolarjevimi dvojina: im. [šólarja], rod. [šólarje], daj. [šólarjema], StatuS: Predlog tož. [šólarja], mest. [pri šólarjih], or. [s‿šólarjema]; PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) množina: im. [šólarji], rod. [šólarje], daj. [šólarjem], tož. [šólarje], mest. [pri šólarjih], or. [s‿šólarji] Šťastný -ega [štjástni, rod. štjástnega] m; ime bitja, StatuS: Predlog osebno ime PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice |slovaški priimek|: Peter Šťastný je bil član češkoslovaške, slovaške in kanadske hokejske Šolar -ja [šólar, rod. šólarja] m; ime bitja, osebno ime reprezentance; za izražanje svojine zbirka znamk |priimek|; |slovenski jezikoslovec in duhovnik|: Šťastnega fonetične raziskave Jakoba Šolarja; dopisovanje med {O} ednina: im. Šťastný, rod. Šťastnega, daj. Šolarjem in Suhadolnikom; prim. šolar Šťastnemu, tož. Šťastnega, mest. pri Šťastnem, or. {B} Šolarjev s Šťastnim; dvojina: im. Šťastna, rod. Šťastnih, {O} ednina: im. Šolar, rod. Šolarja, daj. Šolarju, tož. daj. Šťastnima, tož. Šťastna, mest. pri Šťastnih, or. Šolarja, mest. pri Šolarju, or. s Šolarjem; dvojina: im. s Šťastnima; množina: im. Šťastni, rod. Šťastnih, Šolarja, rod. Šolarjev, daj. Šolarjema, tož. Šolarja, mest. daj. Šťastnim, tož. Šťastne, mest. pri Šťastnih, or. s pri Šolarjih, or. s Šolarjema; množina: im. Šolarji, rod. Šťastnimi Šolarjev, daj. Šolarjem, tož. Šolarje, mest. pri Šolarjih, StatuS: Predlog or. s Šolarji PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) {I} ednina: im. [šólar], rod. [šólarja], daj. [šólarju], tož. [šólarja], mest. [pri šólarju], or. [s‿šólarjem]; Štefánik -a [štéfanik, rod. štéfanika] m; ime bitja, dvojina: im. [šólarja], rod. [šólarje], daj. [šólarjema], osebno ime tož. [šólarja], mest. [pri šólarjih], or. [s‿šólarjema]; |priimek|; |slovaški politik, astronom|: izumi Milana 396 Rastislava Štefánika Kje? v Štôli {B} Štefánikov Od kod? iz Štôle {O} ednina: im. Štefánik, rod. Štefánika, daj. Kam? v Štôlo Štefániku, tož. Štefánika, mest. pri Štefániku, or. s {B} Štôlčan, Štôlčanka; Štôlčanov, Štôlčankin; Štefánikom; dvojina: im. Štefánika, rod. Štefánikov, štôlski daj. Štefánikoma, tož. Štefánika, mest. pri Štefánikih, {O} ednina: im. Štôla, rod. Štôle, daj. Štôli, tož. Štôlo, or. s Štefánikoma; množina: im. Štefániki, rod. mest. pri Štôli, or. s Štôlo Štefánikov, daj. Štefánikom, tož. Štefánike, mest. pri StatuS: Predlog Štefánikih, or. s Štefániki PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina {I} ednina: im. [štéfanik], rod. [štéfanika], daj. [štéfaniku], tož. [štéfanika], mest. [pri štéfaniku], Štrbské Pleso1 -ega -a [štə̀rpske pléso, rod. or. [s‿štéfanikom]; dvojina: im. [štéfanika], rod. štə̀rpskega plésa] s; zemljepisno ime [štéfaniko], daj. [štéfanikoma], tož. [štéfanika], mest. |kraj na Slovaškem|: smučarska skakalnica v [pri štéfanikih], or. [s‿štéfanikoma]; množina: im. Štrbskem Plesu [štéfaniki], rod. [štéfaniko], daj. [štéfanikom], tož. Kje? v Štrbskem Plesu [štéfanike], mest. [pri štéfanikih], or. [s‿štéfaniki] Od kod? iz Štrbskega Plesa StatuS: Predlog Kam? v Štrbské Pleso PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) {B} Štrbskoplešan, Štrbskoplešanka; Štrbskoplešanov, Štrbskoplešankin; štrbskopleški Štítnická -e [štítnicka, rod. štítnicke] ž; ime bitja, {O} ednina: im. Štrbské Pleso, rod. Štrbskega Plesa, osebno ime daj. Štrbskemu Plesu, tož. Štrbské Pleso, mest. pri |priimek|; |slovaška pisateljica|: Štítnicko je Štrbskem Plesu, or. s Štrbskim Plesom navduševalo pisanje za otroke; za izražanje svojine StatuS: Predlog lutkovne igre Štítnicke; prim. Štítnický PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina {O} ednina: im. Štítnická, rod. Štítnicke, daj. Štítnicki, tož. Štítnicko, mest. pri Štítnicki, or. s Štítnicko; Štrbské Pleso2 -ega -a [štə̀rpske pléso, rod. dvojina: im. Štítnicki, rod. Štítnickih, daj. Štítnickima, štə̀rpskega plésa] s; zemljepisno ime tož. Štítnicki, mest. pri Štítnickih, or. s Štítnickima; |jezero na Slovaškem|: Voda Štrbskega Plesa prihaja množina: im. Štítnicke, rod. Štítnickih, daj. Štítnickim, iz podvodnih izvirov tož. Štítnicke, mest. pri Štítnickih, or. s Štítnickimi {B} štrbskopleški StatuS: Predlog {O} ednina: im. Štrbské Pleso, rod. Štrbskega Plesa, PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) daj. Štrbskemu Plesu, tož. Štrbské Pleso, mest. pri Štrbskem Plesu, or. s Štrbskim Plesom Štítnický -ega [štítnicki, rod. štítnickega] m; ime bitja, StatuS: Predlog osebno ime PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Slovaščina |priimek|; |slovaški pesnik in prevajalec|: Za Štítnickega je bil osrednji medij radio; za izražanje Štuhčev -a -o [štúhče, ž. štúhčeva, s. štúhčevo] prid. svojine uredniško delo Ctiborja Štítnickega; prim. Štuhčeva orkestrska glasba; Štuhčeva prva dela so Štítnická napisana pod vplivom neoklasicizma (< Štuhec1) {O} ednina: im. Štítnický, rod. Štítnickega, daj. {O} moški: ednina: im. Štuhčev, rod. Štuhčevega, Štítnickemu, tož. Štítnickega, mest. pri Štítnickem, or. daj. Štuhčevemu, tož. Štuhčev (živostno Štuhčevega), s Štítnickim; dvojina: im. Štítnicka, rod. Štítnickih, mest. pri Štuhčevem, or. s Štuhčevim; dvojina: daj. Štítnickima, tož. Štítnicka, mest. pri Štítnickih, or. im. Štuhčeva, rod. Štuhčevih, daj. Štuhčevima, tož. s Štítnickima; množina: im. Štítnicki, rod. Štítnickih, Štuhčeva, mest. pri Štuhčevih, or. s Štuhčevima; daj. Štítnickim, tož. Štítnicke, mest. pri Štítnickih, or. s množina: im. Štuhčevi, rod. Štuhčevih, daj. Štuhčevim, Štítnickimi tož. Štuhčeve, mest. pri Štuhčevih, or. s Štuhčevimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. Štuhčeva, rod. Štuhčeve, daj. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Štuhčevi, tož. Štuhčevo, mest. pri Štuhčevi, or. s Štuhčevo; dvojina: im. Štuhčevi, rod. Štuhčevih, daj. Štôla -e [štóla, rod. štóle] ž; zemljepisno ime Štuhčevima, tož. Štuhčevi, mest. pri Štuhčevih, or. s |kraj na Slovaškem|: Nadmorska višina Štôle je 840 Štuhčevima; množina: im. Štuhčeve, rod. Štuhčevih, metrov; glamping v Štôli; kot prilastek, v imenovalniku daj. Štuhčevim, tož. Štuhčeve, mest. pri Štuhčevih, or. s Pohod smo začeli v vasi Štôla Štuhčevimi 397 srednji: ednina: im. Štuhčevo, rod. Štuhčevega, daj. Štuhečev komentar; Štuhečeva kritika vatikanske Štuhčevemu, tož. Štuhčevo, mest. pri Štuhčevem, or. diplomacije (< Štuhec2) s Štuhčevim; dvojina: im. Štuhčevi, rod. Štuhčevih, {O} moški: ednina: im. Štuhečev, rod. daj. Štuhčevima, tož. Štuhčevi, mest. pri Štuhčevih, or. Štuhečevega, daj. Štuhečevemu, tož. Štuhečev s Štuhčevima; množina: im. Štuhčeva, rod. Štuhčevih, (živostno Štuhečevega), mest. pri Štuhečevem, or. s daj. Štuhčevim, tož. Štuhčeva, mest. pri Štuhčevih, or. s Štuhečevim; dvojina: im. Štuhečeva, rod. Štuhečevih, Štuhčevimi daj. Štuhečevima, tož. Štuhečeva, mest. pri Štuhečevih, StatuS: Predlog or. s Štuhečevima; množina: im. Štuhečevi, rod. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Štuhečevih, daj. Štuhečevim, tož. Štuhečeve, mest. pri Štuhečevih, or. s Štuhečevimi Štuhec1 -hca [štúhəc, rod. štúhca] m; ime bitja, osebno ženski: ednina: im. Štuhečeva, rod. Štuhečeve, daj. ime Štuhečevi, tož. Štuhečevo, mest. pri Štuhečevi, or. s |priimek|; |slovenski skladatelj|: balet Igorja Štuhca; Štuhečevo; dvojina: im. Štuhečevi, rod. Štuhečevih, predkoncertni pogovor z Igorjem Štuhcem daj. Štuhečevima, tož. Štuhečevi, mest. pri Štuhečevih, {B} Štuhčev or. s Štuhečevima; množina: im. Štuhečeve, rod. {O} ednina: im. Štuhec, rod. Štuhca, daj. Štuhcu, tož. Štuhečevih, daj. Štuhečevim, tož. Štuhečeve, mest. pri Štuhca, mest. pri Štuhcu, or. s Štuhcem; dvojina: im. Štuhečevih, or. s Štuhečevimi Štuhca, rod. Štuhcev, daj. Štuhcema, tož. Štuhca, mest. srednji: ednina: im. Štuhečevo, rod. Štuhečevega, daj. pri Štuhcih, or. s Štuhcema; množina: im. Štuhci, rod. Štuhečevemu, tož. Štuhečevo, mest. pri Štuhečevem, Štuhcev, daj. Štuhcem, tož. Štuhce, mest. pri Štuhcih, or. s Štuhečevim; dvojina: im. Štuhečevi, rod. or. s Štuhci Štuhečevih, daj. Štuhečevima, tož. Štuhečevi, mest. {I} ednina: im. [štúhəc], rod. [štúhca], daj. [štúhcu], pri Štuhečevih, or. s Štuhečevima; množina: im. tož. [štúhca], mest. [pri štúhcu], or. [s‿štúhcem]; Štuhečeva, rod. Štuhečevih, daj. Štuhečevim, tož. dvojina: im. [štúhca], rod. [štúhce], daj. [štúhcema], Štuhečeva, mest. pri Štuhečevih, or. s Štuhečevimi tož. [štúhca], mest. [pri štúhcih], or. [s‿štúhcema]; StatuS: Predlog množina: im. [štúhci], rod. [štúhce], daj. [štúhcem], PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) tož. [štúhce], mest. [pri štúhcih], or. [s‿štúhci] StatuS: Predlog Štúr -a [štúr, rod. štúra] m; ime bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) |priimek|; |slovaški jezikoslovec, novinar in pisatelj|: vpliv Ľudovíta Štúra na podobo knjižne slovaščine Štuhec2 -a [štuhéc, rod. štuhéca] m; ime bitja, osebno {B} Štúrov ime {O} ednina: im. Štúr, rod. Štúra, daj. Štúru, tož. Štúra, |priimek|; |slovenski teolog in filozof|: knjiga Ivana mest. pri Štúru, or. s Štúrom; dvojina: im. Štúra, rod. Štuheca; pogovor z Ivanom Štuhecem Štúrov, daj. Štúroma, tož. Štúra, mest. pri Štúrih, or. s {B} Štuhečev Štúroma; množina: im. Štúri, rod. Štúrov, daj. Štúrom, {O} ednina: im. Štuhec, rod. Štuheca, daj. Štuhecu, tož. tož. Štúre, mest. pri Štúrih, or. s Štúri Štuheca, mest. pri Štuhecu, or. s Štuhecem; dvojina: {I} ednina: im. [štúr], rod. [štúra], daj. [štúru], tož. im. Štuheca, rod. Štuhecev, daj. Štuhecema, tož. [štúra], mest. [pri štúru], or. [s‿štúrom]; dvojina: im. Štuheca, mest. pri Štuhecih, or. s Štuhecema; množina: [štúra], rod. [štúro], daj. [štúroma], tož. [štúra], mest. im. Štuheci, rod. Štuhecev, daj. Štuhecem, tož. Štuhece, [pri štúrih], or. [s‿štúroma]; množina: im. [štúri], rod. mest. pri Štuhecih, or. s Štuheci [štúro], daj. [štúrom], tož. [štúre], mest. [pri štúrih], or. {I} ednina: im. [štuhéc], rod. [štuhéca], daj. [s‿štúri] [štuhécu], tož. [štuhéca], mest. [pri štuhécu], or. StatuS: Predlog [s‿štuhécem]; dvojina: im. [štuhéca], rod. [štuhéce], PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) daj. [štuhécema], tož. [štuhéca], mest. [pri štuhécih], or. [s‿štuhécema]; množina: im. [štuhéci], rod. Šuštarski most -ega -u in -ega -a [šúštarski móst, [štuhéce], daj. [štuhécem], tož. [štuhéce], mest. [pri rod. šúštarskega mostú in šúštarskega mósta] m; štuhécih], or. [s‿štuhéci] zemljepisno ime StatuS: Predlog |drugo ime za Čevljarski most|: spomenik blizu PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Šuštarskega mostu/mosta; Na Šuštarskem mostu so imeli čevljarji svoje delavnice; prim. Čevljarski Štuhečev -a -o [štuhéče, ž. štuhéčeva, s. štuhéčevo] most prid. Kje? na Šuštarskem mostu 398 Od kod? s Šuštarskega mostu in s Šuštarskega mosta {O} ednina: im. talib, rod. taliba, daj. talibu, tož. taliba, Kam? na Šuštarski most mest. pri talibu, or. s talibom; dvojina: im. taliba, rod. {O} ednina: im. Šuštarski most, rod. Šuštarskega talibov, daj. taliboma, tož. taliba, mest. pri talibih, or. s mostu in Šuštarskega mosta, daj. Šuštarskemu mostu, taliboma; množina: im. talibi, rod. talibov, daj. talibom, tož. Šuštarski most, mest. pri Šuštarskem mostu, or. s tož. talibe, mest. pri talibih, or. s talibi Šuštarskim mostom StatuS: Predlog {I} ednina: im. [šúštarski móst], rod. [šúštarskega PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice mostú] in [šúštarskega mósta], daj. [šúštarskemu nazorskih, političnih in vojaških skupin móstu], tož. [šúštarski móst], mest. [pri šúštarskem móstu], or. [s‿šúštarskim móstom] talin -a [talín, rod. talína] m StatuS: Predlog |rastlina|: Korito je zasajeno s talinom in ječmenom PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb ozkolistni talin |rastlina|: cvetenje ozkolistnega talina; prim. Talin Tablic -a [táblic, rod. táblica] m; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. talin, rod. talina, daj. talinu, tož. talin, |priimek|; |slovaški pesnik|: klasicistične pesmi mest. pri talinu, or. s talinom; dvojina: im. talina, rod. Tablica talinov, daj. talinoma, tož. talina, mest. pri talinih, or. s {B} Tabličev talinoma; množina: im. talini, rod. talinov, daj. talinom, {O} ednina: im. Tablic, rod. Tablica, daj. Tablicu, tož. tož. taline, mest. pri talinih, or. s talini Tablica, mest. pri Tablicu, or. s Tablicem; dvojina: im. StatuS: Predlog Tablica, rod. Tablicev, daj. Tablicema, tož. Tablica, PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice mest. pri Tablicih, or. s Tablicema; množina: im. Tablici, rod. Tablicev, daj. Tablicem, tož. Tablice, mest. Talin -a [tálin, rod. tálina] m; zemljepisno ime pri Tablicih, or. s Tablici |glavno mesto Estonije|: zgodovina Talina; {I} ednina: im. [táblic], rod. [táblica], daj. [táblicu], pristanišče v Talinu; kot prilastek, v imenovalniku grb tož. [táblica], mest. [pri táblicu], or. [s‿táblicem]; estonske prestolnice Talin; ◎ est. Tallinn; prim. talin dvojina: im. [táblica], rod. [táblice], daj. [táblicema], Kje? v Talinu tož. [táblica], mest. [pri táblicih], or. [s‿táblicema]; Od kod? iz Talina množina: im. [táblici], rod. [táblice], daj. [táblicem], Kam? v Talin tož. [táblice], mest. [pri táblicih], or. [s‿táblici] {B} Talinčan, Talinčanka; Talinčanov, Talinčankin; StatuS: Predlog talinski PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) {O} ednina: im. Talin, rod. Talina, daj. Talinu, tož. Talin, mest. pri Talinu, or. s Talinom Táchira -e [táčira, rod. táčire] ž; zemljepisno ime StatuS: Predlog |zvezna država v Venezueli|: V Táchiri je del Andov; PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Estonščina kot prilastek, v imenovalniku demonstracije v zvezni državi Táchira talinski -a -o [tálinski] prid. Kje? v Táchiri talinsko pristanišče; talinska mestna hiša; prim. Od kod? iz Táchire Talinski priročnik (< Talin) Kam? v Táchiro {B} Táchirec, Táchirka; Táchirčev, Táchirkin; {O} moški: ednina: im. talinski, rod. talinskega, daj. táchirski talinskemu, tož. talinski (živostno talinskega), mest. {O} pri talinskem, or. s talinskim; dvojina: im. talinska, ednina: im. Táchira, rod. Táchire, daj. Táchiri, tož. Táchiro, rod. talinskih, daj. talinskima, tož. talinska, mest. pri mest. pri Táchiri, or. s Táchiro talinskih, or. s talinskima; množina: im. talinski, StatuS: Predlog rod. talinskih, daj. talinskim, tož. talinske, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Imena upravnih (pokrajinskih) enot; Španščina talinskih, or. s talinskimi ženski: ednina: im. talinska, rod. talinske, daj. talinski, talib tož. talinsko, mest. pri talinski, or. s talinsko; dvojina: -a [talíp, rod. talíba] m im. talinski, rod. talinskih, daj. talinskima, tož. talinski, |pripadnik islamskega gibanja v Afganistanu in mest. pri talinskih, or. s talinskima; množina: im. Pakistanu|: Odgovornost za ta napad so prevzeli talinske, rod. talinskih, daj. talinskim, tož. talinske, pakistanski talibi; Za duhovnega voditelja talibov mest. pri talinskih, or. s talinskimi velja mula Omar; sopomenka taliban srednji: ednina: im. talinsko, rod. talinskega, daj. {B} talibov talinskemu, tož. talinsko, mest. pri talinskem, or. 399 s talinskim; dvojina: im. talinski, rod. talinskih, Tamarinima; množina: im. Tamarine, rod. Tamarinih, daj. talinskima, tož. talinski, mest. pri talinskih, or. daj. Tamarinim, tož. Tamarine, mest. pri Tamarinih, or. s talinskima; množina: im. talinska, rod. talinskih, s Tamarinimi daj. talinskim, tož. talinska, mest. pri talinskih, or. s srednji: ednina: im. Tamarino, rod. Tamarinega, daj. talinskimi Tamarinemu, tož. Tamarino, mest. pri Tamarinem, or. StatuS: Predlog s Tamarinim; dvojina: im. Tamarini, rod. Tamarinih, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih daj. Tamarinima, tož. Tamarini, mest. pri Tamarinih, naselbinskih/krajevnih imen) or. s Tamarinima; množina: im. Tamarina, rod. Tamarinih, daj. Tamarinim, tož. Tamarina, mest. pri Talinski priročnik -ega -a [tálinski priróčnik, rod. Tamarinih, or. s Tamarinimi tálinskega priróčnika] m; stvarno ime StatuS: Predlog |dokument|: Namen Talinskega priročnika je PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih razjasniti, kako pravila mednarodnega prava veljajo ženskih imen) pri kibernetskem bojevanju; definicija kibernetske vojne v Talinskem priročniku; ◎ angl. Tallinn Tampere -ja [támpere, rod. támpereja] m; zemljepisno Manual on the International Law Applicable to ime Cyber Warfare; prim. talinski (< Talin) |kraj na Finskem|: muzej v Tampereju; vlak med {O} ednina: im. Talinski priročnik, rod. Talinskega Porijem in Tamperejem; kot prilastek, v imenovalniku V priročnika, daj. Talinskemu priročniku, tož. Talinski mestu Tampere imajo muzej muminov priročnik, mest. pri Talinskem priročniku, or. s Kje? v Tampereju Talinskim priročnikom Od kod? iz Tampereja StatuS: Predlog Kam? v Tampere PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena {B} Tamperejčan, Tamperejčanka; Tamperejčanov, Tamperejčankin; tamperejski Tamara -e [támara in tamára, rod. támare in tamáre] {O} ednina: im. Tampere, rod. Tampereja, daj. ž; ime bitja, osebno ime Tampereju, tož. Tampere, mest. pri Tampereju, or. s |žensko ime|: Tamari izlet ni bil všeč; Prijatelji so Tamperejem presenetili Tamaro {I} ednina: im. [támpere], rod. [támpereja], daj. {B} Tamarin [támpereju], tož. [támpere], mest. [pri támpereju], or. {O} ednina: im. Tamara, rod. Tamare, daj. Tamari, tož. [s‿támperejem] Tamaro, mest. pri Tamari, or. s Tamaro; dvojina: im. StatuS: Predlog Tamari, rod. Tamar, daj. Tamarama, tož. Tamari, mest. PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev pri Tamarah, or. s Tamarama; množina: im. Tamare, rod. Tamar, daj. Tamaram, tož. Tamare, mest. pri Tantalos -la [tántalos, rod. tántala] m; ime bitja, Tamarah, or. s Tamarami osebno ime StatuS: Predlog |grška bajeslovna oseba|; gl. Tantal PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena Tamarin -a -o [támarin in tamárin] prid. predstavitev Tamarine prve pesniške zbirke (< Tapiev -a -o in Tapiov -a -o [tápije, ž. tápijeva, s. Tamara) tápijevo] prid. {O} moški: ednina: im. Tamarin, rod. Tamarinega, Tapiev/Tapiov nastop; Tapievo/Tapiovo stanovanje daj. Tamarinemu, tož. Tamarin (živostno Tamarinega), (< Tapio, Tapio) mest. pri Tamarinem, or. s Tamarinim; dvojina: im. {O} moški: ednina: im. Tapiev in Tapiov, rod. Tamarina, rod. Tamarinih, daj. Tamarinima, tož. Tapievega in Tapiovega, daj. Tapievemu in Tamarina, mest. pri Tamarinih, or. s Tamarinima; Tapiovemu, tož. Tapiev in Tapiov (živostno Tapievega množina: im. Tamarini, rod. Tamarinih, daj. in Tapiovega), mest. pri Tapievem in pri Tapiovem, Tamarinim, tož. Tamarine, mest. pri Tamarinih, or. s or. s Tapievim in s Tapiovim; dvojina: im. Tapieva in Tamarinimi Tapiova, rod. Tapievih in Tapiovih, daj. Tapievima in ženski: ednina: im. Tamarina, rod. Tamarine, daj. Tapiovima, tož. Tapieva in Tapiova, mest. pri Tapievih Tamarini, tož. Tamarino, mest. pri Tamarini, or. s in pri Tapiovih, or. s Tapievima in s Tapiovima; Tamarino; dvojina: im. Tamarini, rod. Tamarinih, daj. množina: im. Tapievi in Tapiovi, rod. Tapievih in Tamarinima, tož. Tamarini, mest. pri Tamarinih, or. s Tapiovih, daj. Tapievim in Tapiovim, tož. Tapieve 400 in Tapiove, mest. pri Tapievih in pri Tapiovih, or. s Tapiovaara -e in Tapiovaara -a [tápijovara, rod. Tapievimi in s Tapiovimi tápijovare in tápijovara] m; ime bitja, osebno ime ženski: ednina: im. Tapieva in Tapiova, rod. Tapieve |finski priimek|: stoli finskega oblikovalca pohištva in Tapiove, daj. Tapievi in Tapiovi, tož. Tapievo Ilmarija Tapiovaare/Tapiovaara; Film je posnel in Tapiovo, mest. pri Tapievi in pri Tapiovi, or. skupaj z režiserjem Tapiovaaro/Tapiovaarom s Tapievo in s Tapiovo; dvojina: im. Tapievi in {B} Tapiovaarov Tapiovi, rod. Tapievih in Tapiovih, daj. Tapievima in {O} ednina: im. Tapiovaara, rod. Tapiovaare in Tapiovima, tož. Tapievi in Tapiovi, mest. pri Tapievih Tapiovaara, daj. Tapiovaari in Tapiovaaru, tož. in pri Tapiovih, or. s Tapievima in s Tapiovima; Tapiovaaro in Tapiovaara, mest. pri Tapiovaari in množina: im. Tapieve in Tapiove, rod. Tapievih in pri Tapiovaaru, or. s Tapiovaaro in s Tapiovaarom; Tapiovih, daj. Tapievim in Tapiovim, tož. Tapieve dvojina: im. Tapiovaari in Tapiovaara, rod. in Tapiove, mest. pri Tapievih in pri Tapiovih, or. s Tapiovaar in Tapiovaarov, daj. Tapiovaarama in Tapievimi in s Tapiovimi Tapiovaaroma, tož. Tapiovaari in Tapiovaara, mest. pri srednji: ednina: im. Tapievo in Tapiovo, rod. Tapiovaarah in pri Tapiovaarih, or. s Tapiovaarama Tapievega in Tapiovega, daj. Tapievemu in in s Tapiovaaroma; množina: im. Tapiovaare in Tapiovemu, tož. Tapievo in Tapiovo, mest. pri Tapiovaari, rod. Tapiovaar in Tapiovaarov, daj. Tapievem in pri Tapiovem, or. s Tapievim in s Tapiovaaram in Tapiovaarom, tož. Tapiovaare, Tapiovim; dvojina: im. Tapievi in Tapiovi, rod. mest. pri Tapiovaarah in pri Tapiovaarih, or. s Tapievih in Tapiovih, daj. Tapievima in Tapiovima, Tapiovaarami in s Tapiovaari tož. Tapievi in Tapiovi, mest. pri Tapievih in pri StatuS: Predlog Tapiovih, or. s Tapievima in s Tapiovima; množina: PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) im. Tapieva in Tapiova, rod. Tapievih in Tapiovih, daj. Tapievim in Tapiovim, tož. Tapieva in Tapiova, Tapiovaarov -a -o [tápijovaro, ž. tápijovarova, s. mest. pri Tapievih in pri Tapiovih, or. s Tapievimi in s tápijovarovo] prid. Tapiovimi Tapiovaarovi filmi; Tapiovaarovo delo (< StatuS: Predlog Tapiovaara) PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz osebnih {O} moški: ednina: im. Tapiovaarov, rod. moških imen); Svojilni pridevniki (iz priimkov) Tapiovaarovega, daj. Tapiovaarovemu, tož. Tapiovaarov (živostno Tapiovaarovega), mest. Tapio -a [tápijo, rod. tápija] m; ime bitja, osebno ime pri Tapiovaarovem, or. s Tapiovaarovim; |finsko moško ime|: razstava finskega oblikovalca dvojina: im. Tapiovaarova, rod. Tapiovaarovih, Tapia Wirkkale/Wirkkala; Pogovarjal se je s daj. Tapiovaarovima, tož. Tapiovaarova, mest. Tapiem/Tapiom; |finski priimek|: Nastopili so skupaj pri Tapiovaarovih, or. s Tapiovaarovima; s Karijem Tapiem/Tapiom množina: im. Tapiovaarovi, rod. Tapiovaarovih, {B} Tapiev in Tapiov daj. Tapiovaarovim, tož. Tapiovaarove, mest. pri {O} ednina: im. Tapio, rod. Tapia, daj. Tapiu, tož. Tapiovaarovih, or. s Tapiovaarovimi Tapia, mest. pri Tapiu, or. s Tapiem in s Tapiom; ženski: ednina: im. Tapiovaarova, rod. Tapiovaarove, dvojina: im. Tapia, rod. Tapiev in Tapiov, daj. daj. Tapiovaarovi, tož. Tapiovaarovo, mest. pri Tapiema in Tapioma, tož. Tapia, mest. pri Tapiih, Tapiovaarovi, or. s Tapiovaarovo; dvojina: or. s Tapiema in s Tapioma; množina: im. Tapii, rod. im. Tapiovaarovi, rod. Tapiovaarovih, daj. Tapiev in Tapiov, daj. Tapiem in Tapiom, tož. Tapie, Tapiovaarovima, tož. Tapiovaarovi, mest. pri mest. pri Tapiih, or. s Tapii Tapiovaarovih, or. s Tapiovaarovima; množina: {I} ednina: im. [tápijo], rod. [tápija], daj. [tápiju], tož. im. Tapiovaarove, rod. Tapiovaarovih, daj. [tápija], mest. [pri tápiju], or. [s‿tápijem]; dvojina: Tapiovaarovim, tož. Tapiovaarove, mest. pri im. [tápija], rod. [tápije], daj. [tápijema], tož. [tápija], Tapiovaarovih, or. s Tapiovaarovimi mest. [pri tápijih], or. [s‿tápijema]; množina: im. srednji: ednina: im. Tapiovaarovo, rod. [tápiji], rod. [tápije], daj. [tápijem], tož. [tápije], mest. Tapiovaarovega, daj. Tapiovaarovemu, tož. [pri tápijih], or. [s‿tápijemi] Tapiovaarovo, mest. pri Tapiovaarovem, or. StatuS: Predlog s Tapiovaarovim; dvojina: im. Tapiovaarovi, PravoPiSne kategorije: Finščina; Lastna imena (osebna, rod. Tapiovaarovih, daj. Tapiovaarovima, tož. moška); Lastna imena (priimki) Tapiovaarovi, mest. pri Tapiovaarovih, or. s Tapiovaarovima; množina: im. Tapiovaarova, Tapiov prid.; obširneje glej pri Tapiev rod. Tapiovaarovih, daj. Tapiovaarovim, tož. 401 Tapiovaarova, mest. pri Tapiovaarovih, or. s PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev Tapiovaarovimi StatuS: Predlog tartujski -a -o [tártujski] prid. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) obisk tartujskih muzejev; tartujska univerza tartujska šola |jezikoslovna smer|: Jurij Lotman je Tarnów -a [tárno, rod. tárnova] m; zemljepisno ime ustanovitelj tartujske šole; semiotika v tartujski šoli |kraj na Poljskem|: Tarnów je prvič omenjen na (< Tartu) začetku 12. stoletja; kot prilastek, v imenovalniku {O} moški: ednina: im. tartujski, rod. tartujskega, daj. zgodovinsko jedro mesta Tarnów tartujskemu, tož. tartujski (živostno tartujskega), mest. Kje? v Tarnówu pri tartujskem, or. s tartujskim; dvojina: im. tartujska, Od kod? iz Tarnówa rod. tartujskih, daj. tartujskima, tož. tartujska, mest. pri Kam? v Tarnów tartujskih, or. s tartujskima; množina: im. tartujski, {B} Tarnówčan, Tarnówčanka; Tarnówčanov, rod. tartujskih, daj. tartujskim, tož. tartujske, mest. pri Tarnówčankin; tarnówski tartujskih, or. s tartujskimi {O} ednina: im. Tarnów, rod. Tarnówa, daj. Tarnówu, ženski: ednina: im. tartujska, rod. tartujske, daj. tož. Tarnów, mest. pri Tarnówu, or. s Tarnówom tartujski, tož. tartujsko, mest. pri tartujski, or. s {I} ednina: im. [tárno], rod. [tárnova], daj. [tárnovu], tartujsko; dvojina: im. tartujski, rod. tartujskih, daj. tož. [tárno], mest. [pri tárnovu], or. [s‿tárnovom] tartujskima, tož. tartujski, mest. pri tartujskih, or. s StatuS: Predlog tartujskima; množina: im. tartujske, rod. tartujskih, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina daj. tartujskim, tož. tartujske, mest. pri tartujskih, or. s tartujskimi Tarragona -e [taragóna, rod. taragóne] ž; zemljepisno srednji: ednina: im. tartujsko, rod. tartujskega, daj. ime tartujskemu, tož. tartujsko, mest. pri tartujskem, or. |kraj v Španiji|: letališče v Tarragoni; kot prilastek, v s tartujskim; dvojina: im. tartujski, rod. tartujskih, imenovalniku Pšenico dostavljajo v pristanišče mesta daj. tartujskima, tož. tartujski, mest. pri tartujskih, or. Tarragona s tartujskima; množina: im. tartujska, rod. tartujskih, Kje? v Tarragoni daj. tartujskim, tož. tartujska, mest. pri tartujskih, or. s Od kod? iz Tarragone tartujskimi Kam? v Tarragono StatuS: Predlog {B} Tarragončan, Tarragončanka; Tarragončanov, PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz zemljepisnih Tarragončankin; tarragonski naselbinskih/krajevnih imen); Smeri, nazori, gibanja {O} ednina: im. Tarragona, rod. Tarragone, daj. Tarragoni, tož. Tarragono, mest. pri Tarragoni, or. s Tasman -a [tasmán, rod. tasmána] m; ime bitja, osebno Tarragono ime StatuS: Predlog |priimek|; |nizozemski raziskovalec in pomorščak|: PravoPiSni kategoriji: Španščina; Imena krajev Tasmanija je poimenovana po Abelu Janszoonu Tasmanu Tartu -ja [tártu, rod. tártuja] m; zemljepisno ime {B} Tasmanov |kraj v Estoniji|: V Tartuju je bila podpisana mirovna {O} ednina: im. Tasman, rod. Tasmana, daj. pogodba med boljševiki in Estonijo; železniške Tasmanu, tož. Tasmana, mest. pri Tasmanu, or. s povezave s Tartujem; kot prilastek, v imenovalniku Tasmanom; dvojina: im. Tasmana, rod. Tasmanov, Venno je doma iz drugega največjega estonskega daj. Tasmanoma, tož. Tasmana, mest. pri Tasmanih, or. mesta Tartu s Tasmanoma; množina: im. Tasmani, rod. Tasmanov, Kje? v Tartuju daj. Tasmanom, tož. Tasmane, mest. pri Tasmanih, or. Od kod? iz Tartuja s Tasmani Kam? v Tartu {I} ednina: im. [tasmán], rod. [tasmána], daj. {B} Tartujčan, Tartujčanka; Tartujčanov, [tasmánu], tož. [tasmána], mest. [pri tasmánu], Tartujčankin; tartujski or. [s‿tasmánom]; dvojina: im. [tasmána], rod. {O} ednina: im. Tartu, rod. Tartuja, daj. Tartuju, tož. [tasmáno], daj. [tasmánoma], tož. [tasmána], mest. Tartu, mest. pri Tartuju, or. s Tartujem [pri tasmánih], or. [s‿tasmánoma]; množina: im. {I} ednina: im. [tártu], rod. [tártuja], daj. [tártuju], tož. [tasmáni], rod. [tasmáno], daj. [tasmánom], tož. [tártu], mest. [pri tártuju], or. [s‿tártujem] [tasmáne], mest. [pri tasmánih], or. [s‿tasmáni] StatuS: Predlog StatuS: Predlog 402 PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Tasmanovi, rod. Tasmanovih, daj. Tasmanovima, tož. Tasmanovi, mest. pri Tasmanovih, or. s Tasmanija -e [tasmánija, rod. tasmánije] ž; Tasmanovima; množina: im. Tasmanova, rod. zemljepisno ime Tasmanovih, daj. Tasmanovim, tož. Tasmanova, mest. |otoška zvezna država v Avstraliji|: prestolnica pri Tasmanovih, or. s Tasmanovimi Tasmanije; priseljenci na Tasmaniji; Tasmanijo StatuS: Predlog imenujejo tudi otok jabolk; kot prilastek, navadno v PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) imenovalniku hidroelektrarne na otoku Tasmanija; grb otoške države Tasmanija; ◎ angl. Tasmania Tasmanov ledenik -ega -a [tasmáno ledeník, rod. Kje? na Tasmaniji tudi v Tasmaniji tasmánovega ledeníka] m; zemljepisno ime Od kod? s Tasmanije tudi iz Tasmanije |ledenik na Novi Zelandiji|: S helikopterjem smo Kam? na Tasmanijo tudi v Tasmanijo pristali na Tasmanovem ledeniku; dolina pod {B} Tasmanec, Tasmanka; Tasmančev, Tasmankin; Tasmanovim ledenikom; prim. Tasmanov (< tasmanski tudi tasmanijski Tasman) {O} ednina: im. Tasmanija, rod. Tasmanije, daj. Kje? na Tasmanovem ledeniku Tasmaniji, tož. Tasmanijo, mest. pri Tasmaniji, or. s Od kod? s Tasmanovega ledenika Tasmanijo Kam? na Tasmanov ledenik StatuS: Predlog {O} ednina: im. Tasmanov ledenik, rod. Tasmanovega PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) ledenika, daj. Tasmanovemu ledeniku, tož. Tasmanov enot ledenik, mest. pri Tasmanovem ledeniku, or. s Tasmanovim ledenikom tasmanijski prid.; obširneje glej pri tasmanski StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena voda Tasmanijsko morje -ega -a [tasmánijsko mórje, rod. tasmánijskega mórja] s; zemljepisno ime Tasmanovo morje -ega -a [tasmánovo mórje, rod. |morje v Tihem oceanu|; gl. Tasmanovo morje tasmánovega mórja] s; zemljepisno ime StatuS: Predlog |morje v Tihem oceanu|: Zahodni vetrovi, ki pihajo s PravoPiSna kategorija: Imena voda Tasmanovega morja, so polni vlage; Reka se izliva v Tasmanovo morje; jadranje po Tasmanovem morju; Tasmanov -a -o [tasmáno, ž. tasmánova, s. prim. Tasmanov (< Tasman) tasmánovo] prid. {O} ednina: im. Tasmanovo morje, rod. Tasmanovega Tasmanovo odkritje Nove Zelandije; prim. morja, daj. Tasmanovemu morju, tož. Tasmanovo Tasmanov ledenik, Tasmanovo morje (< morje, mest. pri Tasmanovem morju, or. s Tasman) Tasmanovim morjem {O} moški: ednina: im. Tasmanov, rod. StatuS: Predlog Tasmanovega, daj. Tasmanovemu, tož. Tasmanov PravoPiSna kategorija: Imena voda (živostno Tasmanovega), mest. pri Tasmanovem, or. s Tasmanovim; dvojina: im. Tasmanova, rod. tasmanski -a -o tudi tasmanijski -a -o [tasmánski Tasmanovih, daj. Tasmanovima, tož. Tasmanova, tudi tasmánijski] prid. mest. pri Tasmanovih, or. s Tasmanovima; množina: tasmanski Aborigin/Aboridžin; tasmanska divjina im. Tasmanovi, rod. Tasmanovih, daj. Tasmanovim, tasmanski tiger |žival|: izumrtje tasmanskega tigra; tož. Tasmanove, mest. pri Tasmanovih, or. s tasmanski vrag |žival|: samica tasmanskega vraga (< Tasmanovimi Tasmanija) ženski: ednina: im. Tasmanova, rod. Tasmanove, daj. {O} moški: ednina: im. tasmanski tudi tasmanijski, Tasmanovi, tož. Tasmanovo, mest. pri Tasmanovi, rod. tasmanskega tudi tasmanijskega, daj. or. s Tasmanovo; dvojina: im. Tasmanovi, rod. tasmanskemu tudi tasmanijskemu, tož. tasmanski Tasmanovih, daj. Tasmanovima, tož. Tasmanovi, mest. tudi tasmanijski (živostno tasmanskega tudi pri Tasmanovih, or. s Tasmanovima; množina: im. tasmanijskega), mest. pri tasmanskem tudi pri Tasmanove, rod. Tasmanovih, daj. Tasmanovim, tož. tasmanijskem, or. s tasmanskim tudi s tasmanijskim; Tasmanove, mest. pri Tasmanovih, or. s Tasmanovimi dvojina: im. tasmanska tudi tasmanijska, rod. srednji: ednina: im. Tasmanovo, rod. Tasmanovega, tasmanskih tudi tasmanijskih, daj. tasmanskima tudi daj. Tasmanovemu, tož. Tasmanovo, mest. pri tasmanijskima, tož. tasmanska tudi tasmanijska, mest. Tasmanovem, or. s Tasmanovim; dvojina: im. pri tasmanskih tudi tasmanijskih, or. s tasmanskima 403 tudi s tasmanijskima; množina: im. tasmanski tudi teksaški -a -o [téksaški] prid. tasmanijski, rod. tasmanskih tudi tasmanijskih, daj. teksaški blues; teksaški šerif; Preiskavo vodijo tasmanskim tudi tasmanijskim, tož. tasmanske tudi teksaški rangerji; sod teksaške lahke nafte (< tasmanijske, mest. pri tasmanskih tudi tasmanijskih, Teksas) or. s tasmanskimi tudi s tasmanijskimi {O} moški: ednina: im. teksaški, rod. teksaškega, daj. ženski: ednina: im. tasmanska tudi tasmanijska, teksaškemu, tož. teksaški (živostno teksaškega), mest. rod. tasmanske tudi tasmanijske, daj. tasmanski tudi pri teksaškem, or. s teksaškim; dvojina: im. teksaška, tasmanijski, tož. tasmansko tudi tasmanijsko, mest. pri rod. teksaških, daj. teksaškima, tož. teksaška, mest. pri tasmanski tudi pri tasmanijski, or. s tasmansko tudi s teksaških, or. s teksaškima; množina: im. teksaški, tasmanijsko; dvojina: im. tasmanski tudi tasmanijski, rod. teksaških, daj. teksaškim, tož. teksaške, mest. pri rod. tasmanskih tudi tasmanijskih, daj. tasmanskima teksaških, or. s teksaškimi tudi tasmanijskima, tož. tasmanski tudi tasmanijski, ženski: ednina: im. teksaška, rod. teksaške, daj. mest. pri tasmanskih tudi pri tasmanijskih, or. s teksaški, tož. teksaško, mest. pri teksaški, or. s tasmanskima tudi s tasmanijskima; množina: im. teksaško; dvojina: im. teksaški, rod. teksaških, daj. tasmanske tudi tasmanijske, rod. tasmanskih tudi teksaškima, tož. teksaški, mest. pri teksaških, or. s tasmanijskih, daj. tasmanskim tudi tasmanijskim, tož. teksaškima; množina: im. teksaške, rod. teksaških, tasmanske tudi tasmanijske, mest. pri tasmanskih tudi daj. teksaškim, tož. teksaške, mest. pri teksaških, or. s tasmanijskih, or. s tasmanskimi tudi s tasmanijskimi teksaškimi srednji: ednina: im. tasmansko tudi tasmanijsko, rod. srednji: ednina: im. teksaško, rod. teksaškega, daj. tasmanskega tudi tasmanijskega, daj. tasmanskemu teksaškemu, tož. teksaško, mest. pri teksaškem, or. tudi tasmanijskemu, tož. tasmansko tudi tasmanijsko, s teksaškim; dvojina: im. teksaški, rod. teksaških, mest. pri tasmanskem tudi pri tasmanijskem, or. daj. teksaškima, tož. teksaški, mest. pri teksaških, or. s tasmanskim tudi s tasmanijskim; dvojina: im. s teksaškima; množina: im. teksaška, rod. teksaških, tasmanski tudi tasmanijski, rod. tasmanskih tudi daj. teksaškim, tož. teksaška, mest. pri teksaških, or. s tasmanijskih, daj. tasmanskima tudi tasmanijskima, teksaškimi tož. tasmanski tudi tasmanijski, mest. pri StatuS: Predlog tasmanskih tudi tasmanijskih, or. s tasmanskima PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, tudi s tasmanijskima; množina: im. tasmanska tudi pokrajin, otokov) tasmanijska, rod. tasmanskih tudi tasmanijskih, daj. tasmanskim tudi tasmanijskim, tož. tasmanska Telč -a [télč, rod. télča] m; zemljepisno ime tudi tasmanijska, mest. pri tasmanskih tudi pri |kraj na Češkem|: V Telču si lahko ogledamo lepo tasmanijskih, or. s tasmanskimi tudi s tasmanijskimi ohranjene baročne in renesančne hiše; kot prilastek, v StatuS: Predlog imenovalniku grb mesta Telč PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Kje? v Telču pokrajin, otokov) Od kod? iz Telča Kam? v Telč Ťažký -ega [tjáški, rod. tjáškega] m; ime bitja, osebno {B} Telčan, Telčanka; Telčanov, Telčankin; telški ime {O} ednina: im. Telč, rod. Telča, daj. Telču, tož. Telč, |priimek|; |slovaški pisatelj|: Ťažký je prišel v mest. pri Telču, or. s Telčem navzkrižje z režimom; Ladislavu Ťažkemu so {I} ednina: im. [télč], rod. [télča], daj. [télču], tož. v socializmu za nekaj nekaj časa onemogočili [télč], mest. [pri télču], or. [s‿télčem] objavljanje del; za izražanje svojine filmski scenarij StatuS: Predlog Ťažkega PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina {O} ednina: im. Ťažký, rod. Ťažkega, daj. Ťažkemu, tož. Ťažkega, mest. pri Ťažkem, or. s Ťažkim; dvojina: Telemahos -ha [télemahos, rod. télemaha tudi im. Ťažka, rod. Ťažkih, daj. Ťažkima, tož. Ťažka, mest. telémaha] m; ime bitja, osebno ime pri Ťažkih, or. s Ťažkima; množina: im. Ťažki, rod. |grška bajeslovna oseba|; Ťažkih, gl. Telemah daj. Ťažkim, tož. Ťažke, mest. pri Ťažkih, or. s S Ťažkimi tatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Tempeljski grič -ega -a [têmpəl’ski gríč, rod. têmpəl’skega gríča] m; zemljepisno ime |vzpetina v Jeruzalemu|: obisk Tempeljskega 404 griča; svetišče na Tempeljskem griču; votlina pod daj. Tennessee, tož. Tennessee, mest. pri Tennessee, or. Tempeljskim gričem; ◎ hebr. Har haBáyit, arab. s Tennessee; množina: im. Tennessee, rod. Tennessee, al-Haram al-Šarif; prim. tempeljski daj. Tennessee, tož. Tennessee, mest. pri Tennessee, or. Kje? na Tempeljskem griču s Tennessee Od kod? s Tempeljskega griča StatuS: Predlog Kam? na Tempeljski grič PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, ženska) {O} ednina: im. Tempeljski grič, rod. Tempeljskega griča, daj. Tempeljskemu griču, tož. Tempeljski grič, Tennessee3 -ja [ténesi, rod. ténesija in tênesi, rod. mest. pri Tempeljskem griču, or. s Tempeljskim tênesija] m; zemljepisno ime gričem |reka v Združenih državah Amerike|: jez na {I} ednina: im. [têmpəl’ski gríč], rod. [têmpəl’skega Tennesseeju; kot prilastek, v imenovalniku porečje reke gríča], daj. [têmpəl’skemu gríču], tož. [têmpəl’ski Tennessee gríč], mest. [pri têmpəl’skem gríču], or. {B} tennesseejski [s‿têmpəl’skim gríčem] {O} ednina: im. Tennessee, rod. Tennesseeja, daj. StatuS: Predlog Tennesseeju, tož. Tennessee, mest. pri Tennesseeju, or. PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij s Tennesseejem {I} ednina: im. [ténesi] in [tênesi], rod. [ténesija] in Tennessee1 -ja [ténesi, rod. ténesija in tênesi, rod. [tênesija], daj. [ténesiju] in [tênesiju], tož. [ténesi] tênesija] m; ime bitja, osebno ime in [tênesi], mest. [pri ténesiju] in [pri tênesiju], or. |ameriško moško ime|: drame Tennesseeja [s‿ténesijem] in [s‿tênesijem] Williamsa; pogovori s Tennesseejem StatuS: Predlog {B} Tennesseejev PravoPiSna kategorija: Imena voda {O} ednina: im. Tennessee, rod. Tennesseeja, daj. Tennesseeju, tož. Tennesseeja, mest. pri Tennesseeju, Tennessee4 -ja [ténesi, rod. ténesija in tênesi, rod. or. s Tennesseejem; dvojina: im. Tennesseeja, rod. tênesija] m; zemljepisno ime Tennesseejev, daj. Tennesseejema, tož. Tennesseeja, |zvezna država v Združenih državah Amerike|: mest. pri Tennesseejih, or. s Tennesseejema; množina: selitev v Tennessee; meja s Tennesseejem in im. Tennesseeji, rod. Tennesseejev, daj. Tennesseejem, Alabamo; kot prilastek, navadno v imenovalniku senator tož. Tennesseeje, mest. pri Tennesseejih, or. s zvezne države Tennessee Tennesseeji Kje? v Tennesseeju {I} ednina: im. [ténesi] in [tênesi], rod. [ténesija] in Od kod? iz Tennesseeja [tênesija], daj. [ténesiju] in [tênesiju], tož. [ténesija] Kam? v Tennessee in [tênesija], mest. [pri ténesiju] in [pri tênesiju], {B} Tennesseejec, Tennesseejka; Tennesseejčev, or. [s‿ténesijem] in [s‿tênesijem]; dvojina: im. Tennesseejkin; tennesseejski [ténesija] in [tênesija], rod. [ténesije] in [tênesije], {O} ednina: im. Tennessee, rod. Tennesseeja, daj. daj. [ténesijema] in [tênesijema], tož. [ténesija] in Tennesseeju, tož. Tennessee, mest. pri Tennesseeju, or. [tênesija], mest. [pri ténesijih] in [pri tênesijih], or. s Tennesseejem [s‿ténesijema] in [s‿tênesijema]; množina: im. {I} ednina: im. [ténesi] in [tênesi], rod. [ténesija] in [ténesiji] in [tênesiji], rod. [ténesije] in [tênesije], [tênesija], daj. [ténesiju] in [tênesiju], tož. [ténesi] daj. [ténesijem] in [tênesijem], tož. [ténesije] in in [tênesi], mest. [pri ténesiju] in [pri tênesiju], or. [tênesije], mest. [pri ténesijih] in [pri tênesijih], or. [s‿ténesijem] in [s‿tênesijem] [s‿ténesiji] in [s‿tênesiji] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) PravoPiSna kategorija: Lastna imena (osebna, moška) enot Tennessee2 -- [ténesi, rod. ténesi in tênesi, rod. Tennesseejev -a -o [ténesije, ž. ténesijeva, s. tênesi] ž; ime bitja, osebno ime ténesijevo in tênesije, ž. tênesijeva, s. tênesijevo] |ameriško žensko ime|: kandidatura Tennessee prid. Claflin Tennesseejeva drama »Tramvaj poželenja« (< {B} Tennesseejin Tennessee1) {O} ednina: im. Tennessee, rod. Tennessee, daj. {O} moški: ednina: im. Tennesseejev, rod. Tennessee, tož. Tennessee, mest. pri Tennessee, or. s Tennesseejevega, daj. Tennesseejevemu, tož. Tennessee; dvojina: im. Tennessee, rod. Tennessee, Tennesseejev (živostno Tennesseejevega), mest. 405 pri Tennesseejevem, or. s Tennesseejevim; tennesseejskim, tož. tennesseejske, mest. pri dvojina: im. Tennesseejeva, rod. Tennesseejevih, tennesseejskih, or. s tennesseejskimi daj. Tennesseejevima, tož. Tennesseejeva, mest. srednji: ednina: im. tennesseejsko, rod. pri Tennesseejevih, or. s Tennesseejevima; tennesseejskega, daj. tennesseejskemu, tož. množina: im. Tennesseejevi, rod. Tennesseejevih, tennesseejsko, mest. pri tennesseejskem, or. daj. Tennesseejevim, tož. Tennesseejeve, mest. pri s tennesseejskim; dvojina: im. tennesseejski, Tennesseejevih, or. s Tennesseejevimi rod. tennesseejskih, daj. tennesseejskima, tož. ženski: ednina: im. Tennesseejeva, rod. tennesseejski, mest. pri tennesseejskih, or. s Tennesseejeve, daj. Tennesseejevi, tož. tennesseejskima; množina: im. tennesseejska, Tennesseejevo, mest. pri Tennesseejevi, or. s rod. tennesseejskih, daj. tennesseejskim, tož. Tennesseejevo; dvojina: im. Tennesseejevi, tennesseejska, mest. pri tennesseejskih, or. s rod. Tennesseejevih, daj. Tennesseejevima, tož. tennesseejskimi Tennesseejevi, mest. pri Tennesseejevih, or. s StatuS: Predlog Tennesseejevima; množina: im. Tennesseejeve, PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen držav, celin, rod. Tennesseejevih, daj. Tennesseejevim, tož. pokrajin, otokov); Pridevniki (iz imen voda) Tennesseejeve, mest. pri Tennesseejevih, or. s Tennesseejevimi Tetija -e [tetíja, rod. tetíje] ž; zemljepisno ime srednji: ednina: im. Tennesseejevo, rod. |Saturnov satelit|: Preučevali so položaj lun Telesta Tennesseejevega, daj. Tennesseejevemu, tož. in Kalipso v odnosu do Tetije; Na Tetiji niso odkrili Tennesseejevo, mest. pri Tennesseejevem, or. vode s Tennesseejevim; dvojina: im. Tennesseejevi, Kje? na Tetiji rod. Tennesseejevih, daj. Tennesseejevima, tož. Od kod? s Tetije Tennesseejevi, mest. pri Tennesseejevih, or. s Kam? na Tetijo Tennesseejevima; množina: im. Tennesseejeva, {O} ednina: im. Tetija, rod. Tetije, daj. Tetiji, tož. rod. Tennesseejevih, daj. Tennesseejevim, tož. Tetijo, mest. pri Tetiji, or. s Tetijo; dvojina: im. Tetiji, Tennesseejeva, mest. pri Tennesseejevih, or. s rod. Tetij, daj. Tetijama, tož. Tetiji, mest. pri Tetijah, Tennesseejevimi or. s Tetijama; množina: im. Tetije, rod. Tetij, daj. StatuS: Predlog Tetijam, tož. Tetije, mest. pri Tetijah, or. s Tetijami PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih StatuS: Predlog moških imen) PravoPiSna kategorija: Imena nebesnih teles in pojavov tennesseejski -a -o [ténesijski in tênesijski] prid. Tetis1 -ide [tétis, rod. tétide tudi tetíde] ž; zemljepisno |nanašajoč se na državo|: tennesseejski viski; ime tennesseejska zasebna univerza; |nanašajoč se |grška bajeslovna oseba|; gl. Tetida1 na reko|: tennesseejski most (< Tennessee4, StatuS: Predlog Tennessee3) PravoPiSna kategorija: Religijska in mitološka imena {O} moški: ednina: im. tennesseejski, rod. tennesseejskega, daj. tennesseejskemu, tož. Tezenska dobrava1 -e -e [tézǝnska dobráva, rod. tennesseejski (živostno tennesseejskega), mest. tézǝnske dobráve] ž; zemljepisno ime pri tennesseejskem, or. s tennesseejskim; |del Maribora|: ulica na Tezenski dobravi dvojina: im. tennesseejska, rod. tennesseejskih, Kje? na Tezenski dobravi daj. tennesseejskima, tož. tennesseejska, mest. pri Od kod? s Tezenske dobrave tennesseejskih, or. s tennesseejskima; množina: im. Kam? na Tezensko dobravo tennesseejski, rod. tennesseejskih, daj. tennesseejskim, {O} ednina: im. Tezenska dobrava, rod. Tezenske tož. tennesseejske, mest. pri tennesseejskih, or. s dobrave, daj. Tezenski dobravi, tož. Tezensko tennesseejskimi dobravo, mest. pri Tezenski dobravi, or. s Tezensko ženski: ednina: im. tennesseejska, rod. tennesseejske, dobravo daj. tennesseejski, tož. tennesseejsko, mest. pri StatuS: Predlog tennesseejski, or. s tennesseejsko; dvojina: PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena im. tennesseejski, rod. tennesseejskih, daj. tennesseejskima, tož. tennesseejski, mest. pri Tezenska dobrava2 -e -e [tézǝnska dobráva, rod. tennesseejskih, or. s tennesseejskima; množina: tézǝnske dobráve] ž; zemljepisno ime im. tennesseejske, rod. tennesseejskih, daj. |avtobusno postajališče v Mariboru|: Odhod 406 s Tezenske dobrave je ob 9. uri; kot prilastek, v kot prilastek, v imenovalniku hribi okoli mesta Tisovec imenovalniku Z avtobusom se je peljal do postajališča Kje? v Tisovcu Tezenska dobrava Od kod? iz Tisovca {O} ednina: im. Tezenska dobrava, rod. Tezenske Kam? v Tisovec dobrave, daj. Tezenski dobravi, tož. Tezensko {B} Tisovčan, Tisovčanka; Tisovčanov, dobravo, mest. pri Tezenski dobravi, or. s Tezensko Tisovčankin; tisovški dobravo {O} ednina: im. Tisovec, rod. Tisovca, daj. Tisovcu, StatuS: Predlog tož. Tisovec, mest. pri Tisovcu, or. s Tisovcem PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena {I} ednina: im. [tísovǝc], rod. [tísoca], daj. [tísocu], tož. [tísovǝc], mest. [pri tísocu], or. [s‿tísocem] The New York Times ~ ~ ~ -a [d njú jórk tájms, StatuS: Predlog rod. d njú jórk tájmsa] m; stvarno ime PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina |ameriški časopis|: poročanje The New York Timesa; prebiranje člankov iz The New York Timesa; kot Tit2 -a im. tudi Titus [tít im. tudi títus, rod. títa] m; ime prilastek, v imenovalniku intervju v časniku The New bitja, osebno ime York Times; prim. New York1 |rimski cesar|: ljubezen med rimskim cesarjem Titom {B} The New York Timesov in palestinsko kraljico Bereniko; ◎ dolgo ime Tit {O} ednina: im. The New York Times, rod. The New Flavij Vespazijan, lat. Titus Flavius Vespasianus York Timesa, daj. The New York Timesu, tož. The {B} Titov New York Timesa, mest. pri The New York Timesu, {O} ednina: im. Tit tudi Titus, rod. Tita, daj. Titu, tož. or. s/z The New York Timesom Tita, mest. pri Titu, or. s Titom; dvojina: im. Tita, StatuS: Predlog rod. Titov, daj. Titoma, tož. Tita, mest. pri Titih, or. s PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena Titoma; množina: im. Titi, rod. Titov, daj. Titom, tož. Tite, mest. pri Titih, or. s Titi Tiberij2 -a im. tudi Tiberius [tibêrij im. tudi tibêrijus, StatuS: Predlog rod. tibêrija] m; ime bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Imena zgodovinskih osebnosti |rimski cesar|; |dolgo ime Tiberij Klavdij Neron|: Jupitrovo vilo na otoku Capri pripisujejo cesarju Titus m; ime bitja, osebno ime; obširneje glej pri Tit2 Tiberiju; ◎ lat. Tiberius Claudius Nero {B} Tiberijev Tivat -a [tívat, rod. títa] m; zemljepisno ime {O} ednina: im. Tiberij tudi Tiberius, rod. Tiberija, |kraj v Črni gori|: V Boko Kotorsko smo se peljali daj. Tiberiju, tož. Tiberija, mest. pri Tiberiju, or. s mimo Tivta; pristanišče v Tivtu; kot prilastek, navadno v Tiberijem; dvojina: im. Tiberija, rod. Tiberijev, daj. imenovalniku Sprehodila sem se po rivi črnogorskega Tiberijema, tož. Tiberija, mest. pri Tiberijih, or. s obmorskega mesta Tivat Tiberijema; množina: im. Tiberiji, rod. Tiberijev, Kje? v Tivtu daj. Tiberijem, tož. Tiberije, mest. pri Tiberijih, or. s Od kod? iz Tivta Tiberiji Kam? v Tivat {I} ednina: im. [tibêrij] tudi [tibêrijus], rod. [tibêrija], {B} Tivtčan, Tivtčanka; Tivtčanov, Tivtčankin; daj. [tibêriju], tož. [tibêrija], mest. [pri tibêriju], or. tivtski [s‿tibêrijem]; dvojina: im. [tibêrija], rod. [tibêrije], {O} ednina: im. Tivat, rod. Tivta, daj. Tivtu, tož. Tivat, daj. [tibêrijema], tož. [tibêrija], mest. [pri tibêrijih], or. mest. pri Tivtu, or. s Tivtom [s‿tibêrijema]; množina: im. [tibêriji], rod. [tibêrije], StatuS: Predlog daj. [tibêrijem], tož. [tibêrije], mest. [pri tibêrijih], or. PravoPiSna kategorija: Imena krajev [s‿tibêriji] StatuS: Predlog Tivtčan -a [títčan, rod. títčana] m; ime bitja, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); prebivalsko ime Imena zgodovinskih osebnosti Veliko Tivtčanov se je udeležilo dogodka ob otvoritvi prvenstva (< Tivat) Tiberius m; ime bitja, osebno ime; obširneje glej pri {B} Tivtčanov Tiberij2 {O} ednina: im. Tivtčan, rod. Tivtčana, daj. Tivtčanu, tož. Tivtčana, mest. pri Tivtčanu, or. s Tisovec -a [tísovǝc, rod. tísoca] m; zemljepisno ime Tivtčanom; dvojina: im. Tivtčana, rod. Tivtčanov, daj. |kraj na Slovaškem|: izvir mineralne vode v Tisovcu; Tivtčanoma, tož. Tivtčana, mest. pri Tivtčanih, or. s 407 Tivtčanoma; množina: im. Tivtčani, rod. Tivtčanov, Tivtčanovim, tož. Tivtčanova, mest. pri Tivtčanovih, daj. Tivtčanom, tož. Tivtčane, mest. pri Tivtčanih, or. s or. s Tivtčanovimi Tivtčani StatuS: Predlog {I} ednina: im. [títčan], rod. [títčana], daj. [títčanu], PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz tož. [títčana], mest. [pri títčanu], or. [s‿títčanom]; prebivalskih imen) dvojina: im. [títčana], rod. [títčano], daj. [títčanoma], tož. [títčana], mest. [pri títčanih], tivtski -a -o [títski] prid. or. [s‿títčanoma]; množina: im. [títčani], rod. ogled tivtske podmornice; tivtsko letališče (< Tivat) [títčano], daj. [títčanom], tož. [títčane], mest. [pri {O} moški: ednina: im. tivtski, rod. tivtskega, daj. títčanih], or. [s‿títčani] tivtskemu, tož. tivtski (živostno tivtskega), mest. pri StatuS: Predlog tivtskem, or. s tivtskim; dvojina: im. tivtska, rod. PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (iz imen tivtskih, daj. tivtskima, tož. tivtska, mest. pri tivtskih, krajev) or. s tivtskima; množina: im. tivtski, rod. tivtskih, daj. tivtskim, tož. tivtske, mest. pri tivtskih, or. s tivtskimi Tivtčanka -e [títčanka, rod. títčanke] ž; ime bitja, ženski: ednina: im. tivtska, rod. tivtske, daj. tivtski, prebivalsko ime tož. tivtsko, mest. pri tivtski, or. s tivtsko; dvojina: im. srečanje Tivtčank v središču mesta (< Tivat) tivtski, rod. tivtskih, daj. tivtskima, tož. tivtski, mest. {B} Tivtčankin pri tivtskih, or. s tivtskima; množina: im. tivtske, rod. {O} ednina: im. Tivtčanka, rod. Tivtčanke, daj. tivtskih, daj. tivtskim, tož. tivtske, mest. pri tivtskih, or. Tivtčanki, tož. Tivtčanko, mest. pri Tivtčanki, or. s s tivtskimi Tivtčanko; dvojina: im. Tivtčanki, rod. Tivtčank, daj. srednji: ednina: im. tivtsko, rod. tivtskega, daj. Tivtčankama, tož. Tivtčanki, mest. pri Tivtčankah, or. s tivtskemu, tož. tivtsko, mest. pri tivtskem, or. s Tivtčankama; množina: im. Tivtčanke, rod. Tivtčank, tivtskim; dvojina: im. tivtski, rod. tivtskih, daj. daj. Tivtčankam, tož. Tivtčanke, mest. pri Tivtčankah, tivtskima, tož. tivtski, mest. pri tivtskih, or. s tivtskima; or. s Tivtčankami množina: im. tivtska, rod. tivtskih, daj. tivtskim, tož. StatuS: Predlog tivtska, mest. pri tivtskih, or. s tivtskimi PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (iz imen StatuS: Predlog krajev) PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih naselbinskih/krajevnih imen) Tivtčanov -a -o [títčano, ž. títčanova, s. títčanovo] prid. Tocantins1 -a [tokantíns, rod. tokantínsa] m; Tivtčanova jahta (< Tivtčan) zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. Tivtčanov, rod. |reka v Južni Ameriki|: jezovi na Tocantinsu; kot Tivtčanovega, daj. Tivtčanovemu, tož. Tivtčanov prilastek, v imenovalniku elektrarna na reki Tocantins (živostno Tivtčanovega), mest. pri Tivtčanovem, {B} tocantinški or. s Tivtčanovim; dvojina: im. Tivtčanova, rod. {O} ednina: im. Tocantins, rod. Tocantinsa, daj. Tivtčanovih, daj. Tivtčanovima, tož. Tivtčanova, mest. Tocantinsu, tož. Tocantins, mest. pri Tocantinsu, or. s pri Tivtčanovih, or. s Tivtčanovima; množina: im. Tocantinsom Tivtčanovi, rod. Tivtčanovih, daj. Tivtčanovim, tož. StatuS: Predlog Tivtčanove, mest. pri Tivtčanovih, or. s Tivtčanovimi PravoPiSna kategorija: Imena voda ženski: ednina: im. Tivtčanova, rod. Tivtčanove, daj. Tivtčanovi, tož. Tivtčanovo, mest. pri Tivtčanovi, Tocantins2 -a [tokantíns, rod. tokantínsa] m; or. s Tivtčanovo; dvojina: im. Tivtčanovi, rod. zemljepisno ime Tivtčanovih, daj. Tivtčanovima, tož. Tivtčanovi, mest. |zvezna država v Braziliji|: suha savana v pri Tivtčanovih, or. s Tivtčanovima; množina: im. Tocantinsu; meja s Tocantinsom; kot prilastek, v Tivtčanove, rod. Tivtčanovih, daj. Tivtčanovim, tož. imenovalniku narodni park v zvezni državi Tocantins Tivtčanove, mest. pri Tivtčanovih, or. s Tivtčanovimi Kje? v Tocantinsu srednji: ednina: im. Tivtčanovo, rod. Tivtčanovega, Od kod? iz Tocantinsa daj. Tivtčanovemu, tož. Tivtčanovo, mest. pri Kam? v Tocantins Tivtčanovem, or. s Tivtčanovim; dvojina: im. {B} Tocantinšan, Tocantinšanka; Tocantinšanov, Tivtčanovi, rod. Tivtčanovih, daj. Tivtčanovima, tož. Tocantinšankin; tocantinški Tivtčanovi, mest. pri Tivtčanovih, or. s Tivtčanovima; {O} ednina: im. Tocantins, rod. Tocantinsa, daj. množina: im. Tivtčanova, rod. Tivtčanovih, daj. Tocantinsu, tož. Tocantins, mest. pri Tocantinsu, or. s 408 Tocantinsom Tomizza -e redko -a [tomíca, rod. tomíce redko StatuS: Predlog tomíca] m; ime bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) |priimek|; |italijanski pisatelj|: proučevanje enot književnega opusa Fulvia Tomizze/Tomizza normativno PojaSnilo: Sklanjanje po 1. moški sklanjatvi, pri tolstojanec -nca [tọlstojánəc, rod. tọlstojánca] m kateri je v orodniku pričakovana preglašena oblika, je redko. V |privrženec tolstojanstva|: Leta 1929 je izdal zgodbo manj formalnem knjižnem in pogovornem jeziku se pojavljajo nepreglašene oblike v zapisu in govoru, npr. s Tomizzom o svojem nazorskem razvoju iz tolstojanca v [s‿tomícom]. marksista; Najprej so tolstojance označili za nevarno {B} Tomizzev sekto, kasneje pa so Tolstoja izobčili iz pravoslavne {O} ednina: im. Tomizza, rod. Tomizze redko cerkve; sopomenka tolstojevec (< Tolstoj1) Tomizza, daj. Tomizzi redko Tomizzu, tož. Tomizzo {B} tolstojančev redko Tomizza, mest. pri Tomizzi redko pri Tomizzu, {O} ednina: im. tolstojanec, rod. tolstojanca, daj. or. s Tomizzo redko s Tomizzem; dvojina: im. tolstojancu, tož. tolstojanca, mest. pri tolstojancu, Tomizzi redko Tomizza, rod. Tomizz redko Tomizzev, or. s tolstojancem; dvojina: im. tolstojanca, rod. daj. Tomizzama redko Tomizzema, tož. Tomizzi redko tolstojancev, daj. tolstojancema, tož. tolstojanca, mest. Tomizza, mest. pri Tomizzah redko pri Tomizzih, pri tolstojancih, or. s tolstojancema; množina: im. or. s Tomizzama redko s Tomizzema; množina: im. tolstojanci, rod. tolstojancev, daj. tolstojancem, tož. Tomizze redko Tomizzi, rod. Tomizz redko Tomizzev, tolstojance, mest. pri tolstojancih, or. s tolstojanci daj. Tomizzam redko Tomizzem, tož. Tomizze, mest. {I} ednina: im. [tọlstojánəc], rod. [tọlstojánca], daj. pri Tomizzah redko pri Tomizzih, or. s Tomizzami [tọlstojáncu], tož. [tọlstojánca], mest. [pri tọlstojáncu], redko s Tomizzi or. [s‿tọlstojáncem]; dvojina: im. [tọlstojánca], rod. {I} ednina: im. [tomíca], rod. [tomíce] redko [tomíca], [tọlstojánce], daj. [tọlstojáncema], tož. [tọlstojánca], daj. [tomíci] redko [tomícu], tož. [tomíco] redko mest. [pri tọlstojáncih], or. [s‿tọlstojáncema]; [tomíca], mest. [pri tomíci] redko [pri tomícu], or. množina: im. [tọlstojánci], rod. [tọlstojánce], [s‿tomíco] redko [s‿tomícem]; dvojina: im. [tomíci] daj. [tọlstojáncem], tož. [tọlstojánce], mest. [pri redko [tomíca], rod. [tomíc] redko [tomíce], daj. tọlstojáncih], or. [s‿tọlstojánci] [tomícama] redko [tomícema], tož. [tomíci] redko StatuS: Predlog [tomíca], mest. [pri tomícah] redko [pri tomícih], or. PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice [s‿tomícama] redko [s‿tomícema]; množina: im. nazorskih, političnih in vojaških skupin [tomíce] redko [tomíci], rod. [tomíc] redko [tomíce], daj. [tomícam] redko [tomícem], tož. [tomíce], mest. Tomasz -a [tómaš, rod. tómaša] m; ime bitja, osebno [pri tomícah] redko [pri tomícih], or. [s‿tomícami] ime redko [s‿tomíci] |poljsko moško ime|: Poljskega slovenista Tomasza StatuS: Predlog smo popeljali po Sloveniji PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); {B} Tomaszev Italijanščina {O} ednina: im. Tomasz, rod. Tomasza, daj. Tomaszu, tož. Tomasza, mest. pri Tomaszu, or. s Tomizzev -a -o [tomíce, ž. tomíceva, s. tomícevo Tomaszem; dvojina: im. Tomasza, rod. Tomaszev, daj. redko tomíče, ž. tomíčeva, s. tomíčevo] prid. Tomaszema, tož. Tomasza, mest. pri Tomaszih, or. s Tomizzevi istrski romani in pripovedi; prevod Tomaszema; množina: im. Tomaszi, rod. Tomaszev, Tomizzevega romana (< Tomizza) daj. Tomaszem, tož. Tomasze, mest. pri Tomaszih, or. s normativno PojaSnilo: Pri tvorbi pridevnika je pričakovana Tomaszi preglašena oblika. V manj formalnem knjižnem in pogovornem {I} ednina: im. [tómaš], rod. [tómaša], daj. [tómašu], jeziku se pojavljajo nepreglašene oblike v zapisu in govoru, tož. [tómaša], mest. [pri tómašu], or. [s‿tómašem]; npr. Tomizzov [tomícov-]. dvojina: im. [tómaša], rod. [tómaše], daj. [tómašema], {O} moški: ednina: im. Tomizzev, rod. tož. [tómaša], mest. [pri tómaših], or. [s‿tómašema]; Tomizzevega, daj. Tomizzevemu, tož. Tomizzev množina: im. [tómaši], rod. [tómaše], daj. [tómašem], (živostno Tomizzevega), mest. pri Tomizzevem, tož. [tómaše], mest. [pri tómaših], or. [s‿tómaši] or. s Tomizzevim; dvojina: im. Tomizzeva, rod. S Tomizzevih, tatuS: Predlog daj. Tomizzevima, tož. Tomizzeva, mest. P pri Tomizzevih, ravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); or. s Tomizzevima; množina: im. Poljščina Tomizzevi, rod. Tomizzevih, daj. Tomizzevim, tož. Tomizzeve, mest. pri Tomizzevih, or. s Tomizzevimi 409 ženski: ednina: im. Tomizzeva, rod. Tomizzeve, daj. Tõnistejevi, tož. Tõnistejevo, mest. pri Tõnistejevi, Tomizzevi, tož. Tomizzevo, mest. pri Tomizzevi, or. s Tõnistejevo; dvojina: im. Tõnistejevi, rod. or. s Tomizzevo; dvojina: im. Tomizzevi, rod. Tõnistejevih, daj. Tõnistejevima, tož. Tõnistejevi, Tomizzevih, daj. Tomizzevima, tož. Tomizzevi, mest. mest. pri Tõnistejevih, or. s Tõnistejevima; množina: pri Tomizzevih, or. s Tomizzevima; množina: im. im. Tõnistejeve, rod. Tõnistejevih, daj. Tõnistejevim, Tomizzeve, rod. Tomizzevih, daj. Tomizzevim, tož. tož. Tõnistejeve, mest. pri Tõnistejevih, or. s Tomizzeve, mest. pri Tomizzevih, or. s Tomizzevimi Tõnistejevimi srednji: ednina: im. Tomizzevo, rod. Tomizzevega, srednji: ednina: im. Tõnistejevo, rod. Tõnistejevega, daj. Tomizzevemu, tož. Tomizzevo, mest. pri daj. Tõnistejevemu, tož. Tõnistejevo, mest. pri Tomizzevem, or. s Tomizzevim; dvojina: im. Tõnistejevem, or. s Tõnistejevim; dvojina: im. Tomizzevi, rod. Tomizzevih, daj. Tomizzevima, tož. Tõnistejevi, rod. Tõnistejevih, daj. Tõnistejevima, Tomizzevi, mest. pri Tomizzevih, or. s Tomizzevima; tož. Tõnistejevi, mest. pri Tõnistejevih, or. s množina: im. Tomizzeva, rod. Tomizzevih, daj. Tõnistejevima; množina: im. Tõnistejeva, rod. Tomizzevim, tož. Tomizzeva, mest. pri Tomizzevih, Tõnistejevih, daj. Tõnistejevim, tož. Tõnistejeva, mest. or. s Tomizzevimi pri Tõnistejevih, or. s Tõnistejevimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Tõniste -ja [tniste, rod. tnisteja] m; ime bitja, osebno Toomik -a [tómik, rod. tómika] m; ime bitja, osebno ime ime |estonski priimek|: Jadral je v ekipi s Tõnujem |estonski priimek|: razstava Jaana Toomika Tõnistejem {B} Toomikov {B} Tõnistejev {O} ednina: im. Toomik, rod. Toomika, daj. {O} ednina: im. Tõniste, rod. Tõnisteja, daj. Tõnisteju, Toomiku, tož. Toomika, mest. pri Toomiku, or. s tož. Tõnisteja, mest. pri Tõnisteju, or. s Tõnistejem; Toomikom; dvojina: im. Toomika, rod. Toomikov, dvojina: im. Tõnisteja, rod. Tõnistejev, daj. daj. Toomikoma, tož. Toomika, mest. pri Toomikih, or. Tõnistejema, tož. Tõnisteja, mest. pri Tõnistejih, or. s s Toomikoma; množina: im. Toomiki, rod. Toomikov, Tõnistejema; množina: im. Tõnisteji, rod. Tõnistejev, daj. Toomikom, tož. Toomike, mest. pri Toomikih, or. daj. Tõnistejem, tož. Tõnisteje, mest. pri Tõnistejih, or. s Toomiki s Tõnisteji {I} ednina: im. [tómik], rod. [tómika], daj. [tómiku], {I} ednina: im. [tniste], rod. [tnisteja], daj. tož. [tómika], mest. [pri tómiku], or. [s‿tómikom]; [tnisteju], tož. [tnisteja], mest. [pri tnisteju], dvojina: im. [tómika], rod. [tómiko], daj. [tómikoma], or. [s‿tnistejem]; dvojina: im. [tnisteja], rod. tož. [tómika], mest. [pri tómikih], or. [s‿tómikoma]; [tnisteje], daj. [tnistejema], tož. [tnisteja], mest. množina: im. [tómiki], rod. [tómiko], daj. [tómikom], [pri tnistejih], or. [s‿tnistejema]; množina: im. tož. [tómike], mest. [pri tómikih], or. [s‿tómiki] [tnisteji], rod. [tnisteje], daj. [tnistejem], tož. StatuS: Predlog [tnisteje], mest. [pri tnistejih], or. [s‿tnisteji] PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) Toomikov -a -o [tómiko, ž. tómikova, s. tómikovo] prid. Tõnistejev -a -o [tnisteje, ž. tnistejeva, s. snemanje Toomikovega kratkega filma (< Toomik) tnistejevo] prid. {O} moški: ednina: im. Toomikov, rod. Tõnistejeva kandidatura (< Tõniste) Toomikovega, daj. Toomikovemu, tož. Toomikov {O} moški: ednina: im. Tõnistejev, rod. (živostno Toomikovega), mest. pri Toomikovem, Tõnistejevega, daj. Tõnistejevemu, tož. Tõnistejev or. s Toomikovim; dvojina: im. Toomikova, rod. (živostno Tõnistejevega), mest. pri Tõnistejevem, Toomikovih, daj. Toomikovima, tož. Toomikova, or. s Tõnistejevim; dvojina: im. Tõnistejeva, rod. mest. pri Toomikovih, or. s Toomikovima; množina: Tõnistejevih, daj. Tõnistejevima, tož. Tõnistejeva, im. Toomikovi, rod. Toomikovih, daj. Toomikovim, mest. pri Tõnistejevih, or. s Tõnistejevima; množina: tož. Toomikove, mest. pri Toomikovih, or. s im. Tõnistejevi, rod. Tõnistejevih, daj. Tõnistejevim, Toomikovimi tož. Tõnistejeve, mest. pri Tõnistejevih, or. s ženski: ednina: im. Toomikova, rod. Toomikove, daj. Tõnistejevimi Toomikovi, tož. Toomikovo, mest. pri Toomikovi, ženski: ednina: im. Tõnistejeva, rod. Tõnistejeve, daj. or. s Toomikovo; dvojina: im. Toomikovi, rod. 410 Toomikovih, daj. Toomikovima, tož. Toomikovi, mest. |kraj na Poljskem|: Izlet po poljskih mestih so začeli pri Toomikovih, or. s Toomikovima; množina: im. v Toruńu; kot prilastek, v imenovalniku sprehod po Toomikove, rod. Toomikovih, daj. Toomikovim, tož. starem srednjeveškem mestu Toruń Toomikove, mest. pri Toomikovih, or. s Toomikovimi Kje? v Toruńu srednji: ednina: im. Toomikovo, rod. Toomikovega, Od kod? iz Toruńa daj. Toomikovemu, tož. Toomikovo, mest. pri Kam? v Toruń Toomikovem, or. s Toomikovim; dvojina: im. {B} Toruńčan, Toruńčanka; Toruńčanov, Toomikovi, rod. Toomikovih, daj. Toomikovima, Toruńčankin; toruński tož. Toomikovi, mest. pri Toomikovih, or. s {O} ednina: im. Toruń, rod. Toruńa, daj. Toruńu, tož. Toomikovima; množina: im. Toomikova, rod. Toruń, mest. pri Toruńu, or. s Toruńem Toomikovih, daj. Toomikovim, tož. Toomikova, mest. {I} ednina: im. [tórunʼ], rod. [tórunja], daj. [tórunju], pri Toomikovih, or. s Toomikovimi tož. [tórunʼ], mest. [pri tórunju], or. [s‿tórunjem] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Toompea1 -e [tómpea, rod. tómpee] ž; zemljepisno ime Toscanini -ja [toskaníni, rod. toskanínija] m; ime |vzpetina v Talinu|: grad na Toompei; kot prilastek, bitja, osebno ime v imenovalniku Stolno cerkev so na hribu Toompea |priimek|; |italijanski dirigent|: Simfonija je zgradili v 13. stoletju posvečena spominu na dirigenta Artura Toscaninija {B} tompejski {B} Toscaninijev {O} ednina: im. Tompea, rod. Tompee, daj. Tompei, {O} ednina: im. Toscanini, rod. Toscaninija, daj. tož. Tompeo, mest. pri Tompei, or. s Tompeo Toscaniniju, tož. Toscaninija, mest. pri Toscaniniju, StatuS: Predlog or. s Toscaninijem; dvojina: im. Toscaninija, rod. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena vzpetin in Toscaninijev, daj. Toscaninijema, tož. Toscaninija, gorovij mest. pri Toscaninijih, or. s Toscaninijema; množina: im. Toscaniniji, rod. Toscaninijev, daj. Toscaninijem, Toompea2 -e [tómpea, rod. tómpee] ž; zemljepisno ime tož. Toscaninije, mest. pri Toscaninijih, or. s |grad v Estoniji|: V Toompei je sedež estonskega Toscaniniji parlamenta; kot prilastek, v imenovalniku vitezi na/v {I} ednina: im. [toskaníni], rod. [toskanínija], daj. gradu Toompea; ◎ est. Toompea loss [toskaníniju], tož. [toskanínija], mest. [pri toskaníniju], {B} tompejski or. [s‿toskanínijem]; dvojina: im. [toskanínija], rod. {O} ednina: im. Tompea, rod. Tompee, daj. Tompei, [toskanínije], daj. [toskanínijema], tož. [toskanínija], tož. Tompeo, mest. pri Tompei, or. s Tompeo mest. [pri toskanínijih], or. [s‿toskanínijema]; StatuS: Predlog množina: im. [toskaníniji], rod. [toskanínije], PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena objektov in daj. [toskanínijem], tož. [toskanínije], mest. [pri stavb toskanínijih], or. [s‿toskaníniji] StatuS: Predlog Topoľčany -ov [tópol’čani, rod. tópol’čano] m mn.; PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); zemljepisno ime Italijanščina |kraj na Slovaškem|: grad v Topoľčanih; kot prilastek, v imenovalniku bogata zgodovina mesta Topoľčany Touraine1 -na [turên, rod. turêna] m; ime bitja, osebno Kje? v Topoľčanih ime Od kod? iz Topoľčanov |francoski priimek|: sociološke razprave Alaina Kam? v Topoľčane Touraina {B} Topoľčančan, Topoľčančanka; Topoľčančanov, {B} Tourainov Topoľčančankin; topoľčanski {O} ednina: im. Touraine, rod. Touraina, daj. {O} množina: im. Topoľčany, rod. Topoľčanov, daj. Tourainu, tož. Touraina, mest. pri Tourainu, or. s Topoľčanom, tož. Topoľčane, mest. pri Topoľčanih, Tourainom; dvojina: im. Touraina, rod. Tourainov, or. s Topoľčani daj. Tourainoma, tož. Touraina, mest. pri Tourainih, or. StatuS: Predlog s Tourainoma; množina: im. Touraini, rod. Tourainov, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina daj. Tourainom, tož. Touraine, mest. pri Tourainih, or. s Touraini Toruń -a [tórun’, rod. tórunja] m; zemljepisno ime {I} ednina: im. [turên], rod. [turêna], daj. [turênu], 411 tož. [turêna], mest. [pri turênu], or. [s‿turênom]; {B} Trubarjev dvojina: im. [turêna], rod. [turêno], daj. [turênoma], {O} ednina: im. Trubar, rod. Trubarja, daj. Trubarju, tož. [turêna], mest. [pri turênih], or. [s‿turênoma]; tož. Trubarja, mest. pri Trubarju, or. s Trubarjem; množina: im. [turêni], rod. [turêno], daj. [turênom], dvojina: im. Trubarja, rod. Trubarjev, daj. Trubarjema, tož. [turêne], mest. [pri turênih], or. [s‿turêni] tož. Trubarja, mest. pri Trubarjih, or. s Trubarjema; StatuS: Predlog množina: im. Trubarji, rod. Trubarjev, daj. Trubarjem, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) tož. Trubarje, mest. pri Trubarjih, or. s Trubarji {I} ednina: im. [trúbar], rod. [trúbarja], daj. [trúbarju], Touraine2 -na [turên, rod. turêna] ž; zemljepisno ime tož. [trúbarja], mest. [pri trúbarju], or. [s‿trúbarjem]; |pokrajina v Franciji|; gl. Turena dvojina: im. [trúbarja], rod. [trúbarje], daj. S [trúbarjema], tatuS: Predlog tož. [trúbarja], mest. [pri trúbarjih], PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin or. [s‿trúbarjema]; množina: im. [trúbarji], rod. [trúbarje], daj. [trúbarjem], tož. [trúbarje], mest. [pri Trbiž -a [tərbíš, rod. tərbíža] m; zemljepisno ime trúbarjih], or. [s‿trúbarji] |kraj v Italiji|: italijanski Trbiž; smučišče na/v StatuS: Predlog Trbižu; Gore nad Trbižem so priljubljena izletniška PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) točka; ◎ it. Tarvisio Kje? na Trbižu in v Trbižu Trubarjev -a -o [trúbarje, ž. trúbarjeva, s. Od kod? s Trbiža in iz Trbiža trúbarjevo] prid. Kam? na Trbiž in v Trbiž odkritje Trubarjevega kipa; Trubarjeva domačija (< {B} Trbižan, Trbižanka; Trbižanov, Trbižankin; Trubar) trbiški {O} moški: ednina: im. Trubarjev, rod. {O} ednina: im. Trbiž, rod. Trbiža, daj. Trbižu, tož. Trubarjevega, daj. Trubarjevemu, tož. Trubarjev Trbiž, mest. pri Trbižu, or. s Trbižem (živostno Trubarjevega), mest. pri Trubarjevem, {I} ednina: im. [tərbíš], rod. [tərbíža], daj. [tərbížu], or. s Trubarjevim; dvojina: im. Trubarjeva, rod. tož. [tərbíš], mest. [pri tərbížu], or. [s‿tərbížem] Trubarjevih, daj. Trubarjevima, tož. Trubarjeva, mest. StatuS: Predlog pri Trubarjevih, or. s Trubarjevima; množina: im. PravoPiSna kategorija: Imena krajev Trubarjevi, rod. Trubarjevih, daj. Trubarjevim, tož. Trubarjeve, mest. pri Trubarjevih, or. s Trubarjevimi Tŕnik -a [trnik, rod. trnika] m; ime bitja, osebno ime ženski: ednina: im. Trubarjeva, rod. Trubarjeve, daj. |slovaški priimek|: pogovor z gospodom Tŕnikom Trubarjevi, tož. Trubarjevo, mest. pri Trubarjevi, {B} Tŕnikov or. s Trubarjevo; dvojina: im. Trubarjevi, rod. {O} ednina: im. Trnik, rod. Trnika, daj. Trniku, tož. Trubarjevih, daj. Trubarjevima, tož. Trubarjevi, mest. Trnika, mest. pri Trniku, or. s Trnikom; dvojina: im. pri Trubarjevih, or. s Trubarjevima; množina: im. Trnika, rod. Trnikov, daj. Trnikoma, tož. Trnika, mest. Trubarjeve, rod. Trubarjevih, daj. Trubarjevim, tož. pri Trnikih, or. s Trnikoma; množina: im. Trniki, rod. Trubarjeve, mest. pri Trubarjevih, or. s Trubarjevimi Trnikov, daj. Trnikom, tož. Trnike, mest. pri Trnikih, srednji: ednina: im. Trubarjevo, rod. Trubarjevega, or. s Trniki daj. Trubarjevemu, tož. Trubarjevo, mest. pri {I} ednina: im. [trnik], rod. [trnika], daj. [trniku], Trubarjevem, or. s Trubarjevim; dvojina: im. tož. [trnika], mest. [pri trniku], or. [s‿trnikom]; Trubarjevi, rod. Trubarjevih, daj. Trubarjevima, tož. dvojina: im. [trnika], rod. [trniko], daj. [trnikoma], Trubarjevi, mest. pri Trubarjevih, or. s Trubarjevima; tož. [trnika], mest. [pri trnikih], or. [s‿trnikoma]; množina: im. Trubarjeva, rod. Trubarjevih, daj. množina: im. [trniki], rod. [trniko], daj. [trnikom], Trubarjevim, tož. Trubarjeva, mest. pri Trubarjevih, or. tož. [trnike], mest. [pri trnikih], or. [s‿trniki] s Trubarjevimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Trubar -ja [trúbar, rod. trúbarja] m; ime bitja, osebno Trubarjeva ulica -e -e [trúbarjeva úlica, rod. ime trúbarjeve úlice] ž; zemljepisno ime |priimek|; |slovenski protestantski pisec|: Ustavili |ime več ulic|: Naselil se je v stari vili na/v so se na Rašici, v rojstnem kraju Primoža Trubarja; Trubarjevi ulici; prim. Trubarjev (< Trubar) razvoj slovenskega knjižnega jezika od Trubarja do {O} ednina: im. Trubarjeva ulica, rod. Trubarjeve Škrabca ulice, daj. Trubarjevi ulici, tož. Trubarjevo ulico, mest. 412 pri Trubarjevi ulici, or. s Trubarjevo ulico Tübingen -a [tíbingen, rod. tíbingena] m; zemljepisno StatuS: Predlog ime PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena |kraj v Nemčiji|: zgodovina Tübingena; Primož Trubar je prevode Katekizma leta 1551 skrivaj Tržaški Kras -ega -a [təržáški krás, rod. təržáškega prepeljal iz tiskarne v Tübingenu krása] m; zemljepisno ime Kje? v Tübingenu |pokrajina v Sloveniji in Italiji|: jame Tržaškega Od kod? iz Tübingena Krasa; najdišča keramike impresso na Tržaškem Kam? v Tübingen Krasu; prim. tržaški, Kras2 {B} Tübingenčan, Tübingenčanka; Tübingenčanov, Kje? na Tržaškem Krasu Tübingenčankin; tübingenski in tübinški Od kod? s Tržaškega Krasa {O} ednina: im. Tübingen, rod. Tübingena, daj. Kam? na Tržaški Kras Tübingenu, tož. Tübingen, mest. pri Tübingenu, or. s {B} tržaškokraški Tübingenom {O} ednina: im. Tržaški Kras, rod. Tržaškega Krasa, StatuS: Predlog daj. Tržaškemu Krasu, tož. Tržaški Kras, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Imena krajev Tržaškem Krasu, or. s Tržaškim Krasom StatuS: Predlog tübingenski -a -o in tübinški -a -o [tíbingenski in PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin tíbinški] prid. tübingenska/tübinška knjižnica; Ena od Tržaški zaliv -ega -a [tržáški zalí, rod. tržáškega tübingenskih/tübinških ulic je poimenovana po zalíva] m; zemljepisno ime Primožu Trubarju (< Tübingen) |zaliv v severnem delu Jadranskega morja|: razgled {O} moški: ednina: im. tübingenski in tübinški, rod. na Tržaški zaliv; ekosistem Tržaškega zaliva; ◎ it. tübingenskega in tübinškega, daj. tübingenskemu Golfo di Trieste, hr. Tršćanski zaljev; prim. tržaški in tübinškemu, tož. tübingenski in tübinški (< Trst) (živostno tübingenskega in tübinškega), mest. pri Kje? v Tržaškem zalivu tübingenskem in pri tübinškem, or. s tübingenskim Od kod? iz Tržaškega zaliva in s tübinškim; dvojina: im. tübingenska in tübinška, Kam? v Tržaški zaliv rod. tübingenskih in tübinških, daj. tübingenskima {B} tržaškozalivski in tübinškima, tož. tübingenska in tübinška, mest. pri {O} ednina: im. Tržaški zaliv, rod. Tržaškega zaliva, tübingenskih in tübinških, or. s tübingenskima in s daj. Tržaškemu zalivu, tož. Tržaški zaliv, mest. pri tübinškima; množina: im. tübingenski in tübinški, Tržaškem zalivu, or. s Tržaškim zalivom rod. tübingenskih in tübinških, daj. tübingenskim S in tübinškim, tož. tübingenske in tübinške, mest. pri tatuS: Predlog P tübingenskih in tübinških, or. s tübingenskimi in s ravoPiSna kategorija: Imena voda tübinškimi Tržaško-komenska planota -e -e [təržáško- ženski: ednina: im. tübingenska in tübinška, kómənska planôta, rod. təržáško-kómənske planôte] rod. tübingenske in tübinške, daj. tübingenski in ž; zemljepisno ime tübinški, tož. tübingensko in tübinško, mest. pri |planota na Primorskem|: karta Tržaško-komenske tübingenski in pri tübinški, or. s tübingensko in s planote; Obiskali smo Komen na Tržaško-komenski tübinško; dvojina: im. tübingenski in tübinški, rod. planoti; tübingenskih in tübinških, daj. tübingenskima in prim. komenski, tržaški tübinškima, tož. tübingenski in tübinški, mest. pri Kje? na Tržaško-komenski planoti tübingenskih in pri tübinških, or. s tübingenskima in Od kod? s Tržaško-komenske planote s tübinškima; Kam? na Tržaško-komensko planoto množina: im. tübingenske in tübinške, {O} rod. tübingenskih in tübinških, daj. tübingenskim ednina: im. Tržaško-komenska planota, rod. Tržaško-komenske planote, in tübinškim, tož. tübingenske in tübinške, mest. pri daj. Tržaško-komenski planoti, tübingenskih in tübinških, or. s tübingenskimi in s tož. Tržaško-komensko planoto, mest. pri Tržaško-komenski planoti, tübinškimi or. s Tržaško-komensko planoto srednji: ednina: im. tübingensko in tübinško, rod. tübingenskega in tübinškega, daj. tübingenskemu in StatuS: Predlog tübinškemu, tož. tübingensko in tübinško, mest. pri PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena tübingenskem in pri tübinškem, or. s tübingenskim in s tübinškim; dvojina: im. tübingenski in tübinški, 413 rod. tübingenskih in tübinških, daj. tübingenskima rod. tunjiških, daj. tunjiškima, tož. tunjiška, mest. pri in tübinškima, tož. tübingenski in tübinški, mest. pri tunjiških, or. s tunjiškima; množina: im. tunjiški, tübingenskih in tübinških, or. s tübingenskima in s rod. tunjiških, daj. tunjiškim, tož. tunjiške, mest. pri tübinškima; množina: im. tübingenska in tübinška, tunjiških, or. s tunjiškimi rod. tübingenskih in tübinških, daj. tübingenskim ženski: ednina: im. tunjiška, rod. tunjiške, daj. tunjiški, in tübinškim, tož. tübingenska in tübinška, mest. pri tož. tunjiško, mest. pri tunjiški, or. s tunjiško; dvojina: tübingenskih in pri tübinških, or. s tübingenskimi in s im. tunjiški, rod. tunjiških, daj. tunjiškima, tož. tunjiški, tübinškimi mest. pri tunjiških, or. s tunjiškima; množina: im. StatuS: Predlog tunjiške, rod. tunjiških, daj. tunjiškim, tož. tunjiške, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih mest. pri tunjiških, or. s tunjiškimi naselbinskih/krajevnih imen) srednji: ednina: im. tunjiško, rod. tunjiškega, daj. tunjiškemu, tož. tunjiško, mest. pri tunjiškem, or. tübinški prid.; obširneje glej pri tübingenski s tunjiškim; dvojina: im. tunjiški, rod. tunjiških, daj. tunjiškima, tož. tunjiški, mest. pri tunjiških, or. Tůma -e tudi Tůma -a [túma, rod. túme tudi túma] m; s tunjiškima; množina: im. tunjiška, rod. tunjiških, ime bitja, osebno ime daj. tunjiškim, tož. tunjiška, mest. pri tunjiških, or. s |priimek|; |češki skladatelj|: poznobaročni slog tunjiškimi Františka Ignáca Antonína Tůme; Za Tůmo je bil StatuS: Predlog ključen študij na Dunaju PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih {B} Tůmov naselbinskih/krajevnih imen) {O} ednina: im. Tůma, rod. Tůme tudi Tůma, daj. Tůmi tudi Tůmu, tož. Tůmo tudi Tůma, mest. pri Tůmi tudi pri Tunjiško gričevje -ega -a [túnjiško gričéje, rod. Tůmu, or. s Tůmo tudi s Tůmom; dvojina: im. Tůmi túnjiškega gričéja] s tudi Tůma, rod. Tům tudi Tůmov, daj. Tůmama tudi |gričevje v osrednji Sloveniji|: fosili morskih Tůmoma, tož. Tůmi tudi Tůma, mest. pri Tůmah tudi konjičkov iz Tunjiškega gričevja; Skozi Tunjiško pri Tůmih, or. s Tůmama tudi s Tůmoma; množina: gričevje teče potok Tunjščica; prim. tunjiški (< im. Tůme tudi Tůmi, rod. Tům tudi Tůmov, daj. Tůmam Tunjice) tudi Tůmom, tož. Tůme, mest. pri Tůmah tudi pri Kje? v Tunjiškem gričevju Tůmih, or. s Tůmami tudi s Tůmi Od kod? iz Tunjiškega gričevja StatuS: Predlog Kam? v Tunjiško gričevje PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina {B} tunjiškogričevski {O} ednina: im. Tunjiško gričevje, rod. Tunjiškega Tunjice Tunjic [túnjice, rod. túnjic] ž mn.; zemljepisno gričevja, daj. Tunjiškemu gričevju, tož. Tunjiško ime gričevje, mest. pri Tunjiškem gričevju, or. s Tunjiškim |kraj v občini Kamnik|: V knjigi je dr. France Stele gričevjem zbral ljudske pripovedke iz Tunjic; energijsko StatuS: Predlog središče v Tunjicah PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Kje? v Tunjicah Od kod? iz Tunjic Turena -e [turéna, rod. turéne] ž; zemljepisno ime Kam? v Tunjice |pokrajina v Franciji|: gradovi v Tureni; kot prilastek {B} Tunjičan, Tunjičanka; Tunjičanov, Tunjičankin; Pokrajino Turena/Tureno so poimenovali po tunjiški galskem ljudstvu Turoni; ◎ fr. Touraine {O} množina: im. Tunjice, rod. Tunjic, daj. Tunjicam, Kje? v Tureni tož. Tunjice, mest. pri Tunjicah, or. s Tunjicami Od kod? iz Turene StatuS: Predlog Kam? v Tureno PravoPiSna kategorija: Imena krajev {B} Turenčan, Turenčanka; Turenčanov, Turenčankin; turenski tunjiški -a -o [túnjiška] prid. {O} ednina: im. Turena, rod. Turene, daj. Tureni, tož. tunjiški fosil; tunjiška cerkev; prim. Tunjiško Tureno, mest. pri Tureni, or. s Tureno gričevje, Tunjiška Mlaka (< Tunjice) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. tunjiški, rod. tunjiškega, daj. PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin tunjiškemu, tož. tunjiški (živostno tunjiškega), mest. pri tunjiškem, or. s tunjiškim; dvojina: im. tunjiška, 414 turenski -a -o [turénski] prid. Turiec2 -a [túrjec, rod. túrjeca] m; zemljepisno ime turenska graščina; turenska žitna polja ob Loari (< |regija na Slovaškem|: turistična ponudba Turieca Turena) {B} Turiečan, Turiečanka; Turiečančev, {O} moški: ednina: im. turenski, rod. turenskega, daj. Turiečankin; turieški turenskemu, tož. turenski (živostno turenskega), mest. {O} ednina: im. Turiec, rod. Turieca, daj. Turiecu, tož. pri turenskem, or. s turenskim; dvojina: im. turenska, Turiec, mest. pri Turiecu, or. s Turiecem rod. turenskih, daj. turenskima, tož. turenska, mest. pri {I} ednina: im. [túrjec], rod. [túrjeca], daj. [túrjecu], turenskih, or. s turenskima; množina: im. turenski, tož. [túrjec], mest. [pri túrjecu], or. [s‿túrjecem] rod. turenskih, daj. turenskim, tož. turenske, mest. pri StatuS: Predlog turenskih, or. s turenskimi PravoPiSni kategoriji: Imena pokrajin; Slovaščina ženski: ednina: im. turenska, rod. turenske, daj. turenski, tož. turensko, mest. pri turenski, or. s Turku -ja [túrku, rod. túrkuja] m; zemljepisno ime turensko; dvojina: im. turenski, rod. turenskih, daj. |kraj na Finskem|: katedrala v Turkuju; ladijske turenskima, tož. turenski, mest. pri turenskih, or. s povezave s Turkujem turenskima; množina: im. turenske, rod. turenskih, Kje? v Turkuju daj. turenskim, tož. turenske, mest. pri turenskih, or. s Od kod? iz Turkuja turenskimi Kam? v Turku srednji: ednina: im. turensko, rod. turenskega, daj. {B} Turkujčan, Turkujčanka; Turkujčanov, turenskemu, tož. turensko, mest. pri turenskem, or. Turkujčankin; turkujski s turenskim; dvojina: im. turenski, rod. turenskih, {O} ednina: im. Turku, rod. Turkuja, daj. Turkuju, tož. daj. turenskima, tož. turenski, mest. pri turenskih, or. Turku, mest. pri Turkuju, or. s Turkujem s turenskima; množina: im. turenska, rod. turenskih, {I} ednina: im. [túrku], rod. [túrkuja], daj. [túrkuju], daj. turenskim, tož. turenska, mest. pri turenskih, or. s tož. [túrku], mest. [pri túrkuju], or. [s‿túrkujem] turenskimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, pokrajin, otokov) Turnianska Nová Ves -e -e -e [túrnjanska nôva vés, rod. túrnjanske nôve vési] ž; zemljepisno ime Türi -ja [tíri, rod. tírija] m; zemljepisno ime |kraj na Slovaškem|: arhitekturna dediščina |kraj v Estoniji|: srednjeveška cerkev v Türiju; V Turnianske Nove Vesi muzeju je razstava, ki predstavlja ljudi, povezane s Kje? v Turniansko Novo Ves Türijem Od kod? iz Turnianske Nove Vesi Kje? v Türiju Kam? v Turniansko Novo Ves Od kod? iz Türija {B} Turnianskonovoveščan in Novoveščan, Kam? v Türi Turnianskonovoveščanka in Novoveščanka; {B} Türijčan, Türijčanka; Türijčanov, Türijčankin; Turnianskonovoveščanov in Novoveščanov, türijski Turnianskonovoveščankin in Novoveščankin; {O} ednina: im. Türi, rod. Türija, daj. Türiju, tož. Türi, turnianskonovoveški in novoveški mest. pri Türiju, or. s Türijem {O} ednina: im. Turnianská Nová Ves, rod. {I} ednina: im. [tíri], rod. [tírija], daj. [tíriju], tož. [tíri], Turnianske Nove Vesi, daj. Turnianski Novi Vesi, mest. [pri tíriju], or. [s‿tírijem] tož. Turniansko Novo Ves, mest. pri Turnianski Novi StatuS: Predlog Vesi, or. s Turniansko Novo Vesjo PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Imena krajev Turiec1 -a [túrjec, rod. túrjeca] m; zemljepisno ime |reka na Slovaškem|: povodje Turieca Turnir Roland Garros -ja ~ ~ [turnír rolán garós, {B} turieški rod. turnírja rolán garós] m; stvarno ime {O} ednina: im. Turiec, rod. Turieca, daj. Turiecu, tož. |teniško tekmovanje|: Povabljen je na Turnir Roland Turiec, mest. pri Turiecu, or. s Turiecem Garros; ◎ fr. Tournoi de Roland-Garros; prim. {I} ednina: im. [túrjec], rod. [túrjeca], daj. [túrjecu], Roland Garros2, Garros tož. [túrjec], mest. [pri túrjecu], or. [s‿túrjecem] {O} ednina: im. Turnir Roland Garros, rod. Turnirja StatuS: Predlog Roland Garros, daj. Turnirju Roland Garros, tož. PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Slovaščina Turnir Roland Garros, mest. pri Turnirju Roland 415 Garros, or. s Turnirjem Roland Garros Tyloma; množina: im. Tyli, rod. Tylov, daj. Tylom, tož. StatuS: Predlog Tyle, mest. pri Tylih, or. s Tyli PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena {I} ednina: im. [tíl], rod. [tíla], daj. [tílu], tož. [tíla], mest. [pri tílu], or. [s‿tílom]; dvojina: im. [tíla], rod. Tusk -a [túsk, rod. túska] m; ime bitja, osebno ime [tílo], daj. [tíloma], tož. [tíla], mest. [pri tílih], or. |poljski priimek|: Vnuk Józefa Tuska je bil poljski [s‿tíloma]; množina: im. [tíli], rod. [tílo], daj. [tílom], premier tož. [tíle], mest. [pri tílih], or. [s‿tíli] {B} Tuskov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Tusk, rod. Tuska, daj. Tusku, tož. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Tuska, mest. pri Tusku, or. s Tuskom; dvojina: im. Tuska, rod. Tuskov, daj. Tuskoma, tož. Tuska, mest. Tyniec -a [tínjec, rod. tínjeca] m; zemljepisno ime pri Tuskih, or. s Tuskoma; množina: im. Tuski, rod. |kraj na Poljskem|: idilična lega Tynieca ob reki Tuskov, daj. Tuskom, tož. Tuske, mest. pri Tuskih, or. Visli; kot prilastek, v imenovalniku benediktinski s Tuski samostan v mestu Tyniec {I} ednina: im. [túsk], rod. [túska], daj. [túsku], tož. Kje? v Tyniecu [túska], mest. [pri túsku], or. [s‿túskom]; dvojina: im. Od kod? iz Tynieca [túska], rod. [túsko], daj. [túskoma], tož. [túska], mest. Kam? v Tyniec [pri túskih], or. [s‿túskoma]; množina: im. [túski], rod. {B} Tyniečan, Tyniečanka; Tyniečanov, [túsko], daj. [túskom], tož. [túske], mest. [pri túskih], Tyniečankin; tynieški or. [s‿túski] {O} ednina: im. Tyniec, rod. Tynieca, daj. Tyniecu, StatuS: Predlog tož. Tyniec, mest. pri Tyniecu, or. s Tyniecem PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) {I} ednina: im. [tínjec], rod. [tínjeca], daj. [tínjecu], tož. [tínjec], mest. [pri tínjecu], or. [s‿tínjecem] tvitar -ja [tvítar, rod. tvítarja] m StatuS: Predlog |uporabnik spletnega družabnega omrežja Twitter|: PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Papežu sledi že več kot deset milijonov tvitarjev; sopomenka tviteraš (< Twitter) Uefa -e [uéfa, rod. uéfe] ž; stvarno ime {B} tviterašev |evropska nogometna zveza|: tekma za pokal Uefe; {O} ednina: im. tvitar, rod. tvitarja, daj. tvitarju, tož. Medaljo mu je slovesno izročil predsednik Uefe; kot tvitarja, mest. pri tvitarju, or. s tvitarjem; dvojina: im. prilastek, v imenovalniku izstop iz evropskega združenja tvitarja, rod. tvitarjev, daj. tvitarjema, tož. tvitarja, mest. Uefa (< UEFA) pri tvitarjih, or. s tvitarji; množina: im. tvitarji, rod. {B} Uefin tvitarjev, daj. tvitarjem, tož. tvitarje, mest. pri tvitarjih, {O} ednina: im. Uefa, rod. Uefe, daj. Uefi, tož. Uefo, or. s tvitarji mest. pri Uefi, or. z Uefo {I} ednina: im. [tvítar], rod. [tvítarja], daj. [tvítarju], StatuS: Predlog tož. [tvítarja], mest. [pri tvítarju], or. [s‿tvítarjem]; PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Izkratična dvojina: im. [tvítarja], rod. [tvítarje], daj. [tvítarjema], imena in poimenovanja tož. [tvítarja], mest. [pri tvítarjih], or. [s‿tvítarji]; množina: im. [tvítarji], rod. [tvítarje], daj. [tvítarjem], UEFA UEFE [uéfa, rod. uéfe] ž; kratica tož. [tvítarje], mest. [pri tvítarjih], or. [s‿tvítarji] |Združenje evropskih nogometnih zvez|: članica StatuS: Predlog UEFE; UEFO sestavlja 55 članov nacionalnih zvez; PravoPiSna kategorija: Pripadniki in pripadnice kot prilastek, v imenovalniku Stadion so ocenili s petimi umetnostnih, kulturnih, subkulturnih in športnih zvezdicami združenja UEFA; ◎ angl. Union of skupin European Football Associations; prim. Uefa {B} UEFIN Tyl -a [tíl, rod. tíla] m; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. UEFA, rod. UEFE, daj. UEFI, tož. |priimek|; |češki dramatik in pisatelj|: Josefa Kajetána UEFO, mest. pri UEFI, or. z UEFO; dvojina: im. Tyla poznamo kot avtorja češke himne; Gledališče UEFI, rod. UEF, daj. UEFAMA, tož. UEFI, mest. pri so poimenovali po Tylu UEFAH, or. z UEFAMA; množina: im. UEFE, rod. {B} Tylov UEF, daj. UEFAM, tož. UEFE, mest. pri UEFAH, or. Z {O} ednina: im. Tyl, rod. Tyla, daj. Tylu, tož. Tyla, UEFAMI mest. pri Tylu, or. s Tylom; dvojina: im. Tyla, rod. StatuS: Predlog Tylov, daj. Tyloma, tož. Tyla, mest. pri Tylih, or. s PravoPiSna kategorija: Kratice 416 Uefin -a -o [uéfin] prid. na meji z Ulstrom; kot prilastek, v imenovalniku grofije Stadion ni pridobil Uefine licence; uvrstitev v elitno irske province Ulster; prim. ulster skupino Uefinih sodnikov (< Uefa) Kje? v Ulstru {O} moški: ednina: im. Uefin, rod. Uefinega, daj. Od kod? iz Ulstra Uefinemu, tož. Uefin (živostno Uefinega), mest. pri Kam? v Ulster Uefinem, or. z Uefinim; dvojina: im. Uefina, rod. {B} Ulstrc, Ulstrka; Ulstrčev, Ulstrkin; ulstrski Uefinih, daj. Uefinima, tož. Uefina, mest. pri Uefinih, {O} ednina: im. Ulster, rod. Ulstra, daj. Ulstru, tož. or. z Uefinima; množina: im. Uefini, rod. Uefinih, daj. Ulster, mest. pri Ulstru, or. z Ulstrom Uefinim, tož. Uefine, mest. pri Uefinih, or. z Uefinimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. Uefina, rod. Uefine, daj. Uefini, PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin tož. Uefino, mest. pri Uefini, or. z Uefino; dvojina: im. Uefini, rod. Uefinih, daj. Uefinima, tož. Uefini, mest. ulstrski -a -o [álstərski] prid. pri Uefinih, or. z Uefinima; množina: im. Uefine, rod. ulstrski protestanti; ulstrska škotščina; ulstrsko Uefinih, daj. Uefinim, tož. Uefine, mest. pri Uefinih, or. okrožje (< Ulster) z Uefinimi {O} moški: ednina: im. ulstrski, rod. ulstrskega, daj. srednji: ednina: im. Uefino, rod. Uefinega, daj. ulstrskemu, tož. ulstrski (živostno ulstrskega), mest. Uefinemu, tož. Uefino, mest. pri Uefinem, or. z pri ulstrskem, or. z ulstrskim; dvojina: im. ulstrska, Uefinim; dvojina: im. Uefini, rod. Uefinih, daj. rod. ulstrskih, daj. ulstrskima, tož. ulstrska, mest. pri Uefinima, tož. Uefini, mest. pri Uefinih, or. z Uefinima; ulstrskih, or. z ulstrskima; množina: im. ulstrski, množina: im. Uefina, rod. Uefinih, daj. Uefinim, tož. rod. ulstrskih, daj. ulstrskim, tož. ulstrske, mest. pri Uefina, mest. pri Uefinih, or. z Uefinimi ulstrskih, or. z ulstrskimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. ulstrska, rod. ulstrske, daj. ulstrski, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz stvarnih tož. ulstrsko, mest. pri ulstrski, or. z ulstrsko; dvojina: imen) im. ulstrski, rod. ulstrskih, daj. ulstrskima, tož. ulstrski, mest. pri ulstrskih, or. z ulstrskima; množina: im. Ülemiste -ja [ílemiste, rod. ílemisteja] m; zemljepisno ulstrske, rod. ulstrskih, daj. ulstrskim, tož. ulstrske, ime mest. pri ulstrskih, or. z ulstrskimi |jezero v Estoniji|: legenda o Ülemisteju; jegulje v srednji: ednina: im. ulstrsko, rod. ulstrskega, daj. Ülemisteju; ◎ est. Ülemiste järv ulstrskemu, tož. ulstrsko, mest. pri ulstrskem, or. {B} ülemistejski z ulstrskim; dvojina: im. ulstrski, rod. ulstrskih, {O} ednina: im. Ülemiste, rod. Ülemisteja, daj. daj. ulstrskima, tož. ulstrski, mest. pri ulstrskih, or. Ülemisteju, tož. Ülemiste, mest. pri Ülemisteju, or. z z ulstrskima; množina: im. ulstrska, rod. ulstrskih, Ülemistejem daj. ulstrskim, tož. ulstrska, mest. pri ulstrskih, or. z {I} ednina: im. [ílemiste], rod. [ílemisteja], daj. ulstrskimi [ílemisteju], tož. [ílemiste], mest. [pri ílemisteju], or. StatuS: Predlog [z‿ílemistejem] PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, StatuS: Predlog pokrajin, otokov) PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena voda Unec -nca [únǝc, rod. únca] m; zemljepisno ime ulster -tra [úlstər, rod. úlstra] m |kraj v občini Cerknica|: rimsko grobišče na območju |tkanina|: plašč iz ulstra; |plašč iz ulstra|: števno Bil je Unca; Na cesti med Uncem in Logatcem prihaja oblečen v dolg, svetlo rjav ulster z dvema vrstama do zastojev; kot prilastek, v imenovalniku Sosesko so gumbov; ovratnik ulstra; prim. Ulster zgradili na obrobju naselja Unec {O} ednina: im. ulster, rod. ulstra, daj. ulstru, tož. Kje? na Uncu ulster, mest. pri ulstru, or. z ulstrom; dvojina: im. Od kod? z Unca ulstra, rod. ulstrov, daj. ulstroma, tož. ulstra, mest. pri Kam? na Unec ulstrih, or. z ulstroma; množina: im. ulstri, rod. ulstrov, {B} Unčan, Unčanka; Unčanov, Unčankin; unški daj. ulstrom, tož. ulstre, mest. pri ulstrih, or. z ulstri {O} ednina: im. Unec, rod. Unca, daj. Uncu, tož. Unec, StatuS: Predlog mest. pri Uncu, or. z Uncem PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice {I} ednina: im. [únəc], rod. [únca], daj. [úncu], tož. [únəc], mest. [pri úncu], or. [z‿úncem] Ulster -stra [álstər, rod. álstra] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |provinca v Severni Irski|: jezero v Ulstru; zapore PravoPiSna kategorija: Imena krajev 417 Unhošť -a [únhošt, rod. únhoštja] m; zemljepisno ime rod. unških, daj. unškima, tož. unški, mest. pri unških, |kraj na Češkem|: staro mestno jedro Unhošťa; kot or. z unškima; množina: im. unške, rod. unških, daj. prilastek, v imenovalniku grb mesta Unhošť unškim, tož. unške, mest. pri unških, or. z unškimi Kje? v Unhošťu srednji: ednina: im. unško, rod. unškega, daj. Od kod? iz Unhošťa unškemu, tož. unško, mest. pri unškem, or. z unškim; Kam? v Unhošť dvojina: im. unški, rod. unških, daj. unškima, tož. {B} Unhošťan, Unhošťanka; Unhošťanov, unški, mest. pri unških, or. z unškima; množina: im. Unhošťankin; unhošťski unška, rod. unških, daj. unškim, tož. unška, mest. pri {O} ednina: im. Unhošť, rod. Unhošťa, daj. Unhošťu, unških, or. z unškimi tož. Unhošť, mest. pri Unhošťu, or. z Unhošťem StatuS: Predlog {I} ednina: im. [únhošt], rod. [únhoštja], daj. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih [únhoštju], tož. [únhošt], mest. [pri únhoštju], or. naselbinskih/krajevnih imen) [z‿únhoštjem] StatuS: Predlog Urban -a [urbán, rod. urbána] m; ime bitja, osebno ime PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina |moško ime|: delo Urbana Jarnika; srečanje z Urbanom; |priimek|; |slovenski bibliograf, pisatelj in Univerza v Cambridgeu -e ~ ~ [univêrza  prevajalec|: prevodi Cecilija Urbana; prim. Urban kêmbridžu, rod. univêrze  kêmbridžu in univêrza  VII. kémbridžu, rod. univêrze  kémbridžu] ž; stvarno ime {B} Urbanov |univerza|: Diplomiral je na Univerzi v Cambridgeu; {O} ednina: im. Urban, rod. Urbana, daj. Urbanu, tož. ◎ angl. University of Cambridge Urbana, mest. pri Urbanu, or. z Urbanom; dvojina: im. {O} ednina: im. Univerza v Cambridgeu, rod. Urbana, rod. Urbanov, daj. Urbanoma, tož. Urbana, Univerze v Cambridgeu, daj. Univerzi v Cambridgeu, mest. pri Urbanih, or. z Urbanoma; množina: im. tož. Univerzo v Cambridgeu, mest. pri Univerzi v Urbani, rod. Urbanov, daj. Urbanom, tož. Urbane, mest. Cambridgeu, or. z Univerzo v Cambridgeu pri Urbanih, or. z Urbani StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Lastna imena (priimki) Unška koliševka -e -e [únška kolišéka, rod. únške kolišéke] ž; zemljepisno ime Urbanov -a -o [urbáno, ž. urbánova, s. urbánovo] |kraška kotanja|: Jamarji so vodili po rovih Unške prid. koliševke; V Unško koliševko vodi strma stezica; |nanašajoč se na moško ime|: fotografija Urbanovega prim. unški (< Unec) očeta; |nanašajoč se na priimek|: Urbanovi prevodi Kje? v Unški koliševki Cankarjevih del; prim. Urbanova pot (< Urban) Od kod? iz Unške koliševke {O} moški: ednina: im. Urbanov, rod. Urbanovega, Kam? v Unško koliševko daj. Urbanovemu, tož. Urbanov (živostno Urbanovega), {O} ednina: im. Unška koliševka, rod. Unške mest. pri Urbanovem, or. z Urbanovim; dvojina: im. koliševke, daj. Unški koliševki, tož. Unško koliševko, Urbanova, rod. Urbanovih, daj. Urbanovima, tož. mest. pri Unški koliševki, or. z Unško koliševko Urbanova, mest. pri Urbanovih, or. z Urbanovima; StatuS: Predlog množina: im. Urbanovi, rod. Urbanovih, daj. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Urbanovim, tož. Urbanove, mest. pri Urbanovih, or. z Urbanovimi unški -a -o [únški] prid. ženski: ednina: im. Urbanova, rod. Urbanove, daj. unški viadukt; unško grobišče; prim. Rakovško- Urbanovi, tož. Urbanovo, mest. pri Urbanovi, or. z Unško polje, Unška koliševka (< Unec) Urbanovo; dvojina: im. Urbanovi, rod. Urbanovih, daj. {O} moški: ednina: im. unški, rod. unškega, daj. Urbanovima, tož. Urbanovi, mest. pri Urbanovih, or. z unškemu, tož. unški (živostno unškega), mest. pri Urbanovima; množina: im. Urbanove, rod. Urbanovih, unškem, or. z unškim; dvojina: im. unška, rod. daj. Urbanovim, tož. Urbanove, mest. pri Urbanovih, unških, daj. unškima, tož. unška, mest. pri unških, or. z or. z Urbanovimi unškima; množina: im. unški, rod. unških, daj. unškim, srednji: ednina: im. Urbanovo, rod. Urbanovega, daj. tož. unške, mest. pri unških, or. z unškimi Urbanovemu, tož. Urbanovo, mest. pri Urbanovem, or. ženski: ednina: im. unška, rod. unške, daj. unški, tož. z Urbanovim; dvojina: im. Urbanovi, rod. Urbanovih, unško, mest. pri unški, or. z unško; dvojina: im. unški, daj. Urbanovima, tož. Urbanovi, mest. pri Urbanovih, 418 or. z Urbanovima; množina: im. Urbanova, rod. StatuS: Predlog Urbanovih, daj. Urbanovim, tož. Urbanova, mest. pri PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Urbanovih, or. z Urbanovimi enot StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz osebnih Utar Pradeš ~ -a [útar prádeš, rod. útar prádeša] m; moških imen); Svojilni pridevniki (iz priimkov) zemljepisno ime |zvezna država v Indiji|: hinduistično mesto v Utar Urbanova pot -e -i [urbánova pót, rod. urbánove Pradešu; kot prilastek, v imenovalniku volitve v državi potí] ž; zemljepisno ime Utar Pradeš; ◎ hind. Uttar Pradeś |pohodniška pot v Beli krajini|: Najvišja točka Kje? v Utar Pradešu Urbanove poti je Grabrovec; vinogradi na Urbanovi Od kod? iz Utar Pradeša poti; Po Urbanovi poti so se sprehodili z baklami; Kam? v Utar Pradeš prim. Urbanov (< Urban) {B} Utarpradešan, Utarpradešanka; Utarpradešanov, Kje? na Urbanovi poti Utarpradešankin; utarpradeški Od kod? z Urbanove poti {O} ednina: im. Utar Pradeš, rod. Utar Pradeša, daj. Kam? na Urbanovo pot Utar Pradešu, tož. Utar Pradeš, mest. pri Utar Pradešu, {O} ednina: im. Urbanova pot, rod. Urbanove poti, or. z Utar Pradešem daj. Urbanovi poti, tož. Urbanovo pot, mest. pri {I} ednina: im. [útar prádeš], rod. [útar prádeša], Urbanovi poti, or. z Urbanovo potjo daj. [útar prádešu], tož. [útar prádeš], mest. [pri útar {I} ednina: im. [urbánova pót], rod. [urbánove potí], prádešu], or. [z‿útar prádešem] daj. [urbánovi póti], tož. [urbánovo pót], mest. [pri StatuS: Predlog urbánovi póti], or. [z‿urbánovo potjó] PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) StatuS: Predlog enot PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena utarpradeški -a -o [útarprádeški] prid. uskok -a [uskòk, rod. uskôka] m utarpradeško gospodarstvo (< Utar Pradeš) |begunec pred Turki|: Med uskoki, živečimi na {O} moški: ednina: im. utarpradeški, rod. območju Vojne krajine, so prevladovali pravoslavni utarpradeškega, daj. utarpradeškemu, tož. utarpradeški Srbi; Naselitev uskokov v Kostelu leta 1531 je (živostno utarpradeškega), mest. pri utarpradeškem, odobril kralj Ferdinand I.; v prenesenem pomenu |kdor or. z utarpradeškim; dvojina: im. utarpradeška, rod. zapusti svojo skupino ali skupnost|: Stanka Vraza so utarpradeških, daj. utarpradeškima, tož. utarpradeška, klicali tudi slovenski uskok ustrezneje odpadnik; prim. mest. pri utarpradeških, or. z utarpradeškima; Uskok množina: im. utarpradeški, rod. utarpradeških, {B} uskoški daj. utarpradeškim, tož. utarpradeške, mest. pri {O} ednina: im. uskok, rod. uskoka, daj. uskoku, tož. utarpradeških, or. z utarpradeškimi uskoka, mest. pri uskoku, or. z uskokom; dvojina: ženski: ednina: im. utarpradeška, rod. utarpradeške, im. uskoka, rod. uskokov, daj. uskokoma, tož. uskoka, daj. utarpradeški, tož. utarpradeško, mest. pri mest. pri uskokih, or. z uskokoma; množina: im. utarpradeški, or. z utarpradeško; dvojina: im. uskoki, rod. uskokov, daj. uskokom, tož. uskoke, mest. utarpradeški, rod. utarpradeških, daj. utarpradeškima, pri uskokih, or. z uskoki tož. utarpradeški, mest. pri utarpradeških, or. z StatuS: Predlog utarpradeškima; množina: im. utarpradeške, rod. PravoPiSna kategorija: Enakozvočnice utarpradeških, daj. utarpradeškim, tož. utarpradeške, mest. pri utarpradeških, or. z utarpradeškimi Utah -a [jútah, rod. jútaha] m; zemljepisno ime srednji: ednina: im. utarpradeško, rod. |zvezna država v Združenih državah Amerike|: utarpradeškega, daj. utarpradeškemu, tož. mormoni v Utahu; kot prilastek, navadno v imenovalniku utarpradeško, mest. pri utarpradeškem, or. z narodni park v ameriški zvezni državi Utah utarpradeškim; dvojina: im. utarpradeški, rod. Kje? v Utahu utarpradeških, daj. utarpradeškima, tož. utarpradeški, Od kod? iz Utaha mest. pri utarpradeških, or. z utarpradeškima; Kam? v Utah množina: im. utarpradeška, rod. utarpradeških, {B} Utašan, Utašanka; Utašanov, Utašankin; utaški daj. utarpradeškim, tož. utarpradeška, mest. pri {O} ednina: im. Utah, rod. Utaha, daj. Utahu, tož. Utah, utarpradeških, or. z utarpradeškimi mest. pri Utahu, or. z Utahom StatuS: Predlog 419 PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Uukkivijevega, daj. Uukkivijevemu, tož. Uukkivijev pokrajin, otokov) (živostno Uukkivijevega), mest. pri Uukkivijevem, or. z Uukkivijevim; dvojina: im. Uukkivijeva, rod. utaški -a -o [jútaški] prid. Uukkivijevih, daj. Uukkivijevima, tož. Uukkivijeva, Obiskali smo utaško prestolnico ob Velikem slanem mest. pri Uukkivijevih, or. z Uukkivijevima; množina: jezeru; utaška puščava (< Utah) im. Uukkivijevi, rod. Uukkivijevih, daj. Uukkivijevim, {O} moški: ednina: im. utaški, rod. utaškega, daj. tož. Uukkivijeve, mest. pri Uukkivijevih, or. z utaškemu, tož. utaški (živostno utaškega), mest. pri Uukkivijevimi utaškem, or. z utaškim; dvojina: im. utaška, rod. ženski: ednina: im. Uukkivijeva, rod. Uukkivijeve, utaških, daj. utaškima, tož. utaška, mest. pri utaških, daj. Uukkivijevi, tož. Uukkivijevo, mest. pri or. z utaškima; množina: im. utaški, rod. utaških, daj. Uukkivijevi, or. z Uukkivijevo; dvojina: im. utaškim, tož. utaške, mest. pri utaških, or. z utaškimi Uukkivijevi, rod. Uukkivijevih, daj. Uukkivijevima, ženski: ednina: im. utaška, rod. utaške, daj. utaški, tož. Uukkivijevi, mest. pri Uukkivijevih, or. z tož. utaško, mest. pri utaški, or. z utaško; dvojina: im. Uukkivijevima; množina: im. Uukkivijeve, rod. utaški, rod. utaških, daj. utaškima, tož. utaški, mest. Uukkivijevih, daj. Uukkivijevim, tož. Uukkivijeve, pri utaških, or. z utaškima; množina: im. utaške, rod. mest. pri Uukkivijevih, or. z Uukkivijevimi utaških, daj. utaškim, tož. utaške, mest. pri utaških, or. srednji: ednina: im. Uukkivijevo, rod. Uukkivijevega, z utaškimi daj. Uukkivijevemu, tož. Uukkivijevo, mest. pri srednji: ednina: im. utaško, rod. utaškega, daj. Uukkivijevem, or. z Uukkivijevim; dvojina: im. utaškemu, tož. utaško, mest. pri utaškem, or. z utaškim; Uukkivijevi, rod. Uukkivijevih, daj. Uukkivijevima, dvojina: im. utaški, rod. utaških, daj. utaškima, tož. tož. Uukkivijevi, mest. pri Uukkivijevih, or. z utaški, mest. pri utaških, or. z utaškima; množina: im. Uukkivijevima; množina: im. Uukkivijeva, rod. utaška, rod. utaških, daj. utaškim, tož. utaška, mest. pri Uukkivijevih, daj. Uukkivijevim, tož. Uukkivijeva, utaških, or. z utaškimi mest. pri Uukkivijevih, or. z Uukkivijevimi StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) pokrajin, otokov) Uuspõld -a [úspǝlt, rod. úspǝlda] m; ime bitja, osebno Uukkivi -ja [úkivi, rod. úkivija] m; ime bitja, osebno ime ime |estonski priimek|: filmske vloge Jana Uuspõlda |estonski priimek|: nastop Iva Uukkivija; V filmu je {B} Uuspõldov igral z Uukkivijem {O} ednina: im. Uuspõld, rod. Uuspõlda, daj. {B} Uukkivijev Uuspõldu, tož. Uuspõlda, mest. pri Uuspõldu, or. z {O} ednina: im. Uukkivi, rod. Uukkivija, daj. Uuspõldom; dvojina: im. Uuspõlda, rod. Uuspõldov, Uukkiviju, tož. Uukkivija, mest. pri Uukkiviju, or. z daj. Uuspõldoma, tož. Uuspõlda, mest. pri Uuspõldih, Uukkivijem; dvojina: im. Uukkivija, rod. Uukkivijev, or. z Uuspõldoma; množina: im. Uuspõldi, rod. daj. Uukkivijema, tož. Uukkivija, mest. pri Uukkivijih, Uuspõldov, daj. Uuspõldom, tož. Uuspõlde, mest. pri or. z Uukkivijema; množina: im. Uukkiviji, rod. Uuspõldih, or. z Uuspõldi Uukkivijev, daj. Uukkivijem, tož. Uukkivije, mest. pri StatuS: Predlog Uukkivijih, or. z Uukkiviji PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) {I} ednina: im. [úkivi], rod. [úkivija], daj. [úkiviju], tož. [úkivija], mest. [pri úkiviju], or. [z‿úkivijem]; Uuspõldov -a -o [úspǝlto, ž. úspǝltova, s. dvojina: im. [úkivija], rod. [úkivije], daj. [úkivijema], úspǝltovo] prid. tož. [úkivija], mest. [pri úkivijih], or. [z‿úkivijema]; Uuspõldov nastop (< Uuspõld) množina: im. [úkiviji], rod. [úkivije], daj. [úkivijem], {O} moški: ednina: im. Uuspõldov, rod. tož. [úkivije], mest. [pri úkivijih], or. [z‿úkiviji] Uuspõldovega, daj. Uuspõldovemu, tož. Uuspõldov StatuS: Predlog (živostno Uuspõldovega), mest. pri Uuspõldovem, PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (priimki) or. z Uuspõldovim; dvojina: im. Uuspõldova, rod. Uuspõldovih, daj. Uuspõldovima, tož. Uuspõldova, Uukkivijev -a -o [úkivije, ž. úkivijeva, s. mest. pri Uuspõldovih, or. z Uuspõldovima; množina: úkivijevo] prid. im. Uuspõldovi, rod. Uuspõldovih, daj. Uuspõldovim, Uukkivijeva družina (< Uukkivi) tož. Uuspõldove, mest. pri Uuspõldovih, or. z {O} moški: ednina: im. Uukkivijev, rod. Uuspõldovimi 420 ženski: ednina: im. Uuspõldova, rod. Uuspõldove, daj. {I} ednina: im. [váldur], rod. [váldurja], daj. [váldurju], Uuspõldovi, tož. Uuspõldovo, mest. pri Uuspõldovi, tož. [váldurja], mest. [pri váldurju], or. [z‿váldurjem]; or. z Uuspõldovo; dvojina: im. Uuspõldovi, rod. dvojina: im. [váldurja], rod. [váldurje], daj. Uuspõldovih, daj. Uuspõldovima, tož. Uuspõldovi, [váldurjema], tož. [váldurja], mest. [pri váldurjih], mest. pri Uuspõldovih, or. z Uuspõldovima; množina: or. [z‿váldurjema]; množina: im. [váldurji], rod. im. Uuspõldove, rod. Uuspõldovih, daj. Uuspõldovim, [váldurje], daj. [váldurjem], tož. [váldurje], mest. [pri tož. Uuspõldove, mest. pri Uuspõldovih, or. z váldurjih], or. [z‿váldurji] Uuspõldovimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Uuspõldovo, rod. Uuspõldovega, PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (osebna, daj. Uuspõldovemu, tož. Uuspõldovo, mest. pri moška) Uuspõldovem, or. z Uuspõldovim; dvojina: im. Uuspõldovi, rod. Uuspõldovih, daj. Uuspõldovima, Valdurjev -a -o [váldurje, ž. váldurjeva, s. tož. Uuspõldovi, mest. pri Uuspõldovih, or. z váldurjevo] prid. Uuspõldovima; množina: im. Uuspõldova, rod. Valdurjevo predavanje (< Valdur) Uuspõldovih, daj. Uuspõldovim, tož. Uuspõldova, {O} moški: ednina: im. Valdurjev, rod. mest. pri Uuspõldovih, or. z Uuspõldovimi Valdurjevega, daj. Valdurjevemu, tož. Valdurjev StatuS: Predlog (živostno Valdurjevega), mest. pri Valdurjevem, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) or. z Valdurjevim; dvojina: im. Valdurjeva, rod. Valdurjevih, daj. Valdurjevima, tož. Valdurjeva, mest. Vaculík -a [váculik, rod. váculika] m; ime bitja, osebno pri Valdurjevih, or. z Valdurjevima; množina: im. ime Valdurjevi, rod. Valdurjevih, daj. Valdurjevim, tož. |priimek|; |češki pisatelj|: manifest Ludvíka Vaculíka Valdurjeve, mest. pri Valdurjevih, or. z Valdurjevimi iz časa praške pomladi ženski: ednina: im. Valdurjeva, rod. Valdurjeve, daj. {B} Vaculíkov Valdurjevi, tož. Valdurjevo, mest. pri Valdurjevi, {O} ednina: im. Vaculík, rod. Vaculíka, daj. or. z Valdurjevo; dvojina: im. Valdurjevi, rod. Vaculíku, tož. Vaculíka, mest. pri Vaculíku, or. z Valdurjevih, daj. Valdurjevima, tož. Valdurjevi, mest. Vaculíkom; dvojina: im. Vaculíka, rod. Vaculíkov, pri Valdurjevih, or. z Valdurjevima; množina: im. daj. Vaculíkoma, tož. Vaculíka, mest. pri Vaculíkih, or. Valdurjeve, rod. Valdurjevih, daj. Valdurjevim, tož. z Vaculíkoma; množina: im. Vaculíki, rod. Vaculíkov, Valdurjeve, mest. pri Valdurjevih, or. z Valdurjevimi daj. Vaculíkom, tož. Vaculíke, mest. pri Vaculíkih, or. srednji: ednina: im. Valdurjevo, rod. Valdurjevega, z Vaculíki daj. Valdurjevemu, tož. Valdurjevo, mest. pri StatuS: Predlog Valdurjevem, or. z Valdurjevim; dvojina: im. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina Valdurjevi, rod. Valdurjevih, daj. Valdurjevima, tož. Valdurjevi, mest. pri Valdurjevih, or. z Valdurjevima; Váh -a [váh, rod. váha] m; zemljepisno ime množina: im. Valdurjeva, rod. Valdurjevih, daj. |reka na Slovaškem|: pritoki Váha Valdurjevim, tož. Valdurjeva, mest. pri Valdurjevih, {B} vaški or. z Valdurjevimi {O} ednina: im. Váh, rod. Váha, daj. Váhu, tož. Váh, StatuS: Predlog mest. pri Váhu, or. z Váhom PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Slovaščina Valga1 -e [válka, rod. válke] ž; zemljepisno ime |kraj v Estoniji|: sovjetska okupacija Valge; mestna Valdur -ja [váldur, rod. váldurja] m; osebno ime, ime hiša v Valgi bitja Kje? v Valgi |estonsko moško ime|: pogovor z Valdurjem Mikito/ Od kod? iz Valge Mikitom Kam? v Valgo {B} Valdurjev {B} Valčan, Valčanka; Valčanov, Valčankin; valški {O} ednina: im. Valdur, rod. Valdurja, daj. Valdurju, {O} ednina: im. Valga, rod. Valge, daj. Valgi, tož. tož. Valdurja, mest. pri Valdurju, or. z Valdurjem; Valgo, mest. pri Valgi, or. z Valgo dvojina: im. Valdurja, rod. Valdurjev, daj. Valdurjema, StatuS: Predlog tož. Valdurja, mest. pri Valdurjih, or. z Valdurjema; PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev množina: im. Valdurji, rod. Valdurjev, daj. Valdurjem, tož. Valdurje, mest. pri Valdurjih, or. z Valdurji 421 Valga2 -e [válga, rod. válge] ž; zemljepisno ime ženski: ednina: im. Välkova, rod. Välkove, daj. |kraj v Španiji|: rekreacijski park v Valgi Välkovi, tož. Välkovo, mest. pri Välkovi, or. z Kje? v Valgi Välkovo; dvojina: im. Välkovi, rod. Välkovih, daj. Od kod? iz Valge Välkovima, tož. Välkovi, mest. pri Välkovih, or. z Kam? v Valgo Välkovima; množina: im. Välkove, rod. Välkovih, {B} Valžan, Valžanka; Valžanov, Valžankin; valški daj. Välkovim, tož. Välkove, mest. pri Välkovih, or. z {O} ednina: im. Valga, rod. Valge, daj. Valgi, tož. Välkovimi Valgo, mest. pri Valgi, or. z Valgo srednji: ednina: im. Välkovo, rod. Välkovega, daj. StatuS: Predlog Välkovemu, tož. Välkovo, mest. pri Välkovem, or. PravoPiSni kategoriji: Španščina; Imena krajev z Välkovim; dvojina: im. Välkovi, rod. Välkovih, daj. Välkovima, tož. Välkovi, mest. pri Välkovih, or. Valihora -e tudi Valihora -a [válihora, rod. válihore z Välkovima; množina: im. Välkova, rod. Välkovih, tudi válihora] m; ime bitja, osebno ime daj. Välkovim, tož. Välkova, mest. pri Välkovih, or. z |slovaški priimek|: nastop slovaškega bobnarja Välkovimi Valihore StatuS: Predlog {B} Valihorov PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih {O} ednina: im. Valihora, rod. Valihore tudi Valihora, moških imen) daj. Valihori tudi Valihoru, tož. Valihoro tudi Valihora, mest. pri Valihori tudi pri Valihoru, or. z Valihoro tudi Vancouver1 -vra [vankúvər, rod. vankúvra] m; ime z Valihorom; dvojina: im. Valihori tudi Valihora, bitja, osebno ime rod. Valihor tudi Valihorov, daj. Valihorama tudi |priimek|; |britanski pomorščak|: Mesto in otok se Valihoroma, tož. Valihori tudi Valihora, mest. pri imenujeta po britanskem raziskovalcu Georgeu Valihorah tudi pri Valihorih, or. z Valihorama tudi Vancouvru z Valihoroma; množina: im. Valihore tudi Valihori, {B} Vancouvrov rod. Valihor tudi Valihorov, daj. Valihoram tudi {O} ednina: im. Vancouver, rod. Vancouvra, daj. Valihorom, tož. Valihore, mest. pri Valihorah tudi pri Vancouvru, tož. Vancouvra, mest. pri Vancouvru, Valihorih, or. z Valihorami tudi z Valihori or. z Vancouvrom; dvojina: im. Vancouvra, rod. StatuS: Predlog Vancouvrov, daj. Vancouvroma, tož. Vancouvra, mest. PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) pri Vancouvrih, or. z Vancouvroma; množina: im. Vancouvri, rod. Vancouvrov, daj. Vancouvrom, tož. Välko -a [vêlko, rod. vêlka] m; ime bitja, osebno ime Vancouvre, mest. pri Vancouvrih, or. z Vancouvri |estonsko moško ime|: simbolistične slike Välka StatuS: Predlog Tuula PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) {B} Välkov {O} ednina: im. Välko, rod. Välka, daj. Välku, tož. Vancouver2 -vra [vankúvər, rod. vankúvra] m; Välka, mest. pri Välku, or. z Välkom; dvojina: im. zemljepisno ime Välka, rod. Välkov, daj. Välkoma, tož. Välka, mest. |kraj v Kanadi|: Leta 2010 je Vancouver gostil pri Välkih, or. z Välkoma; množina: im. Välki, rod. zimske olimpijske igre; predmestje Vancouvra Välkov, daj. Välkom, tož. Välke, mest. pri Välkih, or. z Kje? v Vancouvru Välki Od kod? iz Vancouvra StatuS: Predlog Kam? v Vancouver PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (osebna, {B} Vancouvrčan, Vancouvrčanka; Vancouvrčanov, moška) Vancouvrčankin; vancouvrski {O} ednina: im. Vancouver, rod. Vancouvra, daj. Välkov -a -o [vêlko, ž. vêlkova, s. vêlkovo] prid. Vancouvru, tož. Vancouver, mest. pri Vancouvru, or. z Välkov prijatelj (< Välko) Vancouvrom {O} moški: ednina: im. Välkov, rod. Välkovega, daj. StatuS: Predlog Välkovemu, tož. Välkov (živostno Välkovega), mest. PravoPiSna kategorija: Imena krajev pri Välkovem, or. z Välkovim; dvojina: im. Välkova, rod. Välkovih, daj. Välkovima, tož. Välkova, mest. pri Vancouvrov -a -o [vankúvro, ž. vankúvrova, s. Välkovih, or. z Välkovima; množina: im. Välkovi, vankúvrovo] prid. rod. Välkovih, daj. Välkovim, tož. Välkove, mest. pri Vancouvrov portret; Vancouvrova ekspedicija; prim. Välkovih, or. z Välkovimi Vancouvrov otok (< Vancouver1) 422 {O} moški: ednina: im. Vancouvrov, rod. (živostno vancouvrskega), mest. pri vancouvrskem, Vancouvrovega, daj. Vancouvrovemu, tož. or. z vancouvrskim; dvojina: im. vancouvrska, rod. Vancouvrov (živostno Vancouvrovega), mest. vancouvrskih, daj. vancouvrskima, tož. vancouvrska, pri Vancouvrovem, or. z Vancouvrovim; mest. pri vancouvrskih, or. z vancouvrskima; dvojina: im. Vancouvrova, rod. Vancouvrovih, množina: im. vancouvrski, rod. vancouvrskih, daj. Vancouvrovima, tož. Vancouvrova, mest. pri daj. vancouvrskim, tož. vancouvrske, mest. pri Vancouvrovih, or. z Vancouvrovima; množina: im. vancouvrskih, or. z vancouvrskimi Vancouvrovi, rod. Vancouvrovih, daj. Vancouvrovim, ženski: ednina: im. vancouvrska, rod. vancouvrske, tož. Vancouvrove, mest. pri Vancouvrovih, or. z daj. vancouvrski, tož. vancouvrsko, mest. pri Vancouvrovimi vancouvrski, or. z vancouvrsko; dvojina: im. ženski: ednina: im. Vancouvrova, rod. Vancouvrove, vancouvrski, rod. vancouvrskih, daj. vancouvrskima, daj. Vancouvrovi, tož. Vancouvrovo, mest. pri tož. vancouvrski, mest. pri vancouvrskih, or. z Vancouvrovi, or. z Vancouvrovo; dvojina: vancouvrskima; množina: im. vancouvrske, rod. im. Vancouvrovi, rod. Vancouvrovih, daj. vancouvrskih, daj. vancouvrskim, tož. vancouvrske, Vancouvrovima, tož. Vancouvrovi, mest. pri mest. pri vancouvrskih, or. z vancouvrskimi Vancouvrovih, or. z Vancouvrovima; množina: im. srednji: ednina: im. vancouvrsko, rod. Vancouvrove, rod. Vancouvrovih, daj. Vancouvrovim, vancouvrskega, daj. vancouvrskemu, tož. tož. Vancouvrove, mest. pri Vancouvrovih, or. z vancouvrsko, mest. pri vancouvrskem, or. z Vancouvrovimi vancouvrskim; dvojina: im. vancouvrski, rod. srednji: ednina: im. Vancouvrovo, rod. vancouvrskih, daj. vancouvrskima, tož. vancouvrski, Vancouvrovega, daj. Vancouvrovemu, tož. mest. pri vancouvrskih, or. z vancouvrskima; Vancouvrovo, mest. pri Vancouvrovem, or. množina: im. vancouvrska, rod. vancouvrskih, z Vancouvrovim; dvojina: im. Vancouvrovi, daj. vancouvrskim, tož. vancouvrska, mest. pri rod. Vancouvrovih, daj. Vancouvrovima, tož. vancouvrskih, or. z vancouvrskimi Vancouvrovi, mest. pri Vancouvrovih, or. z StatuS: Predlog Vancouvrovima; množina: im. Vancouvrova, rod. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Vancouvrovih, daj. Vancouvrovim, tož. Vancouvrova, naselbinskih/krajevnih imen) mest. pri Vancouvrovih, or. z Vancouvrovimi StatuS: Predlog Variskično gorstvo -ega -a [varískično gôrstvo, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) rod. varískičnega gôrstva] s; zemljepisno ime |gorovje v Srednji in Zahodni Evropi|: V karbonu Vancouvrov otok -ega -a [vankúvro ôtok, rod. je nastalo Variskično gorstvo; ◎ angl. Hercynian vankúvrovega otóka] m; zemljepisno ime mountain belt / Variscides |otok v Tihem oceanu|: prebivalci južne obale Kje? v Variskičnem gorstvu Vancouvrovega otoka; premogovništvo na Od kod? iz Variskičnega gorstva Vancouvrovem otoku; ◎ angl. Vancouver Island; Kam? v Variskično gorstvo prim. Vancouvrov {B} variskičnogorski Kje? na Vancouvrovem otoku {O} ednina: im. Variskično gorstvo, rod. Variskičnega Od kod? z Vancouvrovega otoka gorstva, daj. Variskičnemu gorstvu, tož. Variskično Kam? na Vancouvrovi otok gorstvo, mest. pri Variskičnem gorstvu, or. z {B} vancouvrovootoški Variskičnim gorstvom {O} ednina: im. Vancouvrov otok, rod. StatuS: Predlog Vancouvrovega otoka, daj. Vancouvrovemu otoku, PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij tož. Vancouvrov otok, mest. pri Vancouvrovem otoku, or. z Vancouvrovim otokom Varkaus -a [várkau̯s, rod. várkau̯sa] m; zemljepisno StatuS: Predlog ime PravoPiSna kategorija: Imena otokov, polotokov, otočij |kraj na Finskem|: mestno središče Varkausa; tovarne v Varkausu vancouvrski -a -o [vankúvərski] prid. Kje? v Varkausu vancouvrski grb; vancouvrska obala; vancouvrsko Od kod? iz Varkausa pristanišče (< Vancouver1) Kam? v Varkaus {O} moški: ednina: im. vancouvrski, rod. {B} Varkaušan, Varkaušanka; Varkaušanov, vancouvrskega, daj. vancouvrskemu, tož. vancouvrski Varkaušankin; varkauški 423 {O} ednina: im. Varkaus, rod. Varkausa, daj. varšavskega), mest. pri varšavskem, or. z varšavskim; Varkausu, tož. Varkaus, mest. pri Varkausu, or. z dvojina: im. varšavska, rod. varšavskih, daj. Varkausom varšavskima, tož. varšavska, mest. pri varšavskih, or. z StatuS: Predlog varšavskima; množina: im. varšavski, rod. varšavskih, PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev daj. varšavskim, tož. varšavske, mest. pri varšavskih, or. z varšavskimi Varšava -e [varšáva, rod. varšáve] ž; zemljepisno ime ženski: ednina: im. varšavska, rod. varšavske, daj. |glavno mesto Poljske|: Konferenca poteka v varšavski, tož. varšavsko, mest. pri varšavski, or. z Varšavi; ◎ pol. Warszawa varšavsko; dvojina: im. varšavski, rod. varšavskih, daj. Kje? v Varšavi varšavskima, tož. varšavski, mest. pri varšavskih, or. z Od kod? iz Varšave varšavskima; množina: im. varšavske, rod. varšavskih, Kam? v Varšavo daj. varšavskim, tož. varšavske, mest. pri varšavskih, {B} Varšavčan, Varšavčanka; Varšavčanov, or. z varšavskimi Varšavčankin; varšavski srednji: ednina: im. varšavsko, rod. varšavskega, daj. {O} ednina: im. Varšava, rod. Varšave, daj. Varšavi, varšavskemu, tož. varšavsko, mest. pri varšavskem, or. tož. Varšavo, mest. pri Varšavi, or. z Varšavo z varšavskim; dvojina: im. varšavski, rod. varšavskih, StatuS: Predlog daj. varšavskima, tož. varšavski, mest. pri varšavskih, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina or. z varšavskima; množina: im. varšavska, rod. varšavskih, daj. varšavskim, tož. varšavska, mest. pri Varšavska jesen -e -i [varšáska jesén, rod. varšavskih, or. z varšavskimi varšáske jeséni] ž; stvarno ime StatuS: Predlog |glasbeni festival na Poljskem|: najopaznejši PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih umetniški trendi na Varšavski jeseni; za vrstilnim naselbinskih/krajevnih imen) števnikom z malo začetnico program jubilejne 60. Varšavske jeseni; ◎ pol. Warszawska Jesień; prim. Varšavski pakt -ega -a [varšáski pákt, rod. varšavski (< Varšava) varšáskega pákta] m; stvarno ime {O} ednina: im. Varšavska jesen, rod. Varšavske |zveza držav|: razpad Varšavskega pakta; prim. jeseni, daj. Varšavski jeseni, tož. Varšavsko jesen, varšavski, pakt (< Varšava) mest. pri Varšavski jeseni, or. z Varšavsko jesenjo {O} ednina: im. Varšavski pakt, rod. Varšavskega StatuS: Predlog pakta, daj. Varšavskemu paktu, tož. Varšavski pakt, PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Stvarna lastna imena mest. pri Varšavskem paktu, or. z Varšavskim paktom StatuS: Predlog Varšavska zveza -e -e [varšáska zvéza, rod. PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Poljščina varšáske zvéze] ž; stvarno ime |drugo ime za Varšavski pakt|: napetosti v Varšavski Varšavski sporazum -ega -a [varšáski sporazúm, zvezi ustrezneje Varšavski pakt; prim. varšavski (< rod. varšáskega sporazúma] m; stvarno ime Varšava) |drugo ime za Varšavski pakt|: države Varšavskega {O} ednina: im. Varšavska zveza, rod. Varšavske sporazuma ustrezneje Varšavski pakt; prim. varšavski zveze, daj. Varšavski zvezi, tož. Varšavsko zvezo, (< Varšava) mest. pri Varšavski zvezi, or. z Varšavsko zvezo {O} ednina: im. Varšavski sporazum, rod. StatuS: Predlog Varšavskega sporazuma, daj. Varšavskemu PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Poljščina sporazumu, tož. Varšavski sporazum, mest. pri Varšavskem sporazumu, or. z Varšavskim varšavski -a -o [varšáski] prid. sporazumom varšavsko predmestje StatuS: Predlog varšavska vstaja |zgodovinski dogodek, upor|: PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Poljščina spomenik žrtvam varšavske vstaje v varšavskem getu; Nemška vojska je zatrla varšavsko vstajo; Varta -e [várta, rod. várte] ž; zemljepisno ime prim. Varšavski pakt, Varšavski sporazum, |reka na Poljskem|: mesta ob Varti; kot prilastek Varšavska jesen, Varšavska zveza (< Varšava) bregovi reke Varte/Varta; ◎ pol. Warta {O} moški: {B} Vartin; vartski ednina: im. varšavski, rod. varšavskega, daj. varšavskemu, tož. varšavski (živostno {O} ednina: im. Varta, rod. Varte, daj. Varti, tož. Varto, mest. pri Varti, or. z Varto 424 StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Poljščina PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz stvarnih imen) Vavelska stolnica -e -e [vávəlska stólnica, rod. vávəlske stólnice] ž; zemljepisno ime Velenje -a [velênje, rod. velênja] s; zemljepisno ime |stolnica v Krakovu|: Na griču Wawel si je mogoče |kraj v Šaleški dolini|: rokometaši iz Velenja; rudnik ogledati tudi bogato opremljeno Vavelsko stolnico; lignita v Velenju ◎ pol. Katedra Wawelska Kje? v Velenju {O} ednina: im. Vavelska stolnica, rod. Vavelske Od kod? iz Velenja stolnice, daj. Vavelski stolnici, tož. Vavelsko stolnico, Kam? v Velenje mest. pri Vavelski stolnici, or. z Vavelsko stolnico {B} Velenjčan, Velenjčanka; Velenjčanov, StatuS: Predlog Velenjčankin; velenjski PravoPiSni kategoriji: Imena objektov in stavb; Poljščina {O} ednina: im. Velenje, rod. Velenja, daj. Velenju, tož. Velenje, mest. pri Velenju, or. z Velenjem Vážska kaskáda -e -e [vášska káskada, rod. vášske StatuS: Predlog káskade] ž; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Imena krajev |vodne pregrade na reki Váh|: Nastanek Vážske kaskáde so spodbudile pogoste poplave reke Váh; Velenjska kotlina -e -e [velên’ska kotlína, rod. kot prilastek, v imenovalniku hidroelektrarne na sistemu velên’ske kotlíne] ž; zemljepisno ime vodnih pregrad Vážska kaskáda |drugo ime za Šaleško dolino|: Na današnjo {B} vážskokaskádski podobo Velenjske kotline je močno vplivala {O} ednina: im. Vážska kaskáda, rod. Vážske dolgoletna premogovniška in energetska dejavnost; kaskáde, daj. Vážski kaskádi, tož. Vážsko kaskádo, onesnaženost zraka v Velenjski kotlini; prim. mest. pri Vážski kaskádi, or. z Vážsko kaskádo velenjski, Šaleška dolina (< Velenje) StatuS: Predlog Kje? v Velenjski kotlini PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Slovaščina Od kod? iz Velenjske kotline Kam? v Velenjsko kotlino Večerov -a -o [večéro, ž. večérova, s. večérovo] {B} velenjskokotlinski prid. {O} ednina: im. Velenjska kotlina, rod. Velenjske Večerova javnomnenjska raziskava; Podelitev kotline, daj. Velenjski kotlini, tož. Velenjsko kotlino, Večerove nagrade večernica (< Večer) mest. pri Velenjski kotlini, or. z Velenjsko kotlino {O} moški: ednina: im. Večerov, rod. Večerovega, StatuS: Predlog daj. Večerovemu, tož. Večerov (živostno Večerovega), PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena mest. pri Večerovem, or. z Večerovim; dvojina: im. Večerova, rod. Večerovih, daj. Večerovima, tož. velenjski -a -o [velên’ski] prid. Večerova, mest. pri Večerovih, or. z Večerovima; Najbolj znan otroški festival je velenjski Pikin množina: im. Večerovi, rod. Večerovih, daj. festival; velenjska promenada; prim. Velenjska Večerovim, tož. Večerove, mest. pri Večerovih, or. z kotlina (< Velenje) Večerovimi {O} moški: ednina: im. velenjski, rod. velenjskega, ženski: ednina: im. Večerova, rod. Večerove, daj. daj. velenjskemu, tož. velenjski (živostno velenjskega), Večerovi, tož. Večerovo, mest. pri Večerovi, or. z mest. pri velenjskem, or. z velenjskim; dvojina: im. Večerovo; dvojina: im. Večerovi, rod. Večerovih, daj. velenjska, rod. velenjskih, daj. velenjskima, tož. Večerovima, tož. Večerovi, mest. pri Večerovih, or. z velenjska, mest. pri velenjskih, or. z velenjskima; Večerovima; množina: im. Večerove, rod. Večerovih, množina: im. velenjski, rod. velenjskih, daj. daj. Večerovim, tož. Večerove, mest. pri Večerovih, or. velenjskim, tož. velenjske, mest. pri velenjskih, or. z z Večerovimi velenjskimi srednji: ednina: im. Večerovo, rod. Večerovega, daj. ženski: ednina: im. velenjska, rod. velenjske, daj. Večerovemu, tož. Večerovo, mest. pri Večerovem, or. velenjski, tož. velenjsko, mest. pri velenjski, or. z z Večerovim; dvojina: im. Večerovi, rod. Večerovih, velenjsko; dvojina: im. velenjski, rod. velenjskih, daj. daj. Večerovima, tož. Večerovi, mest. pri Večerovih, velenjskima, tož. velenjski, mest. pri velenjskih, or. z or. z Večerovima; množina: im. Večerova, rod. velenjskima; množina: im. velenjske, rod. velenjskih, Večerovih, daj. Večerovim, tož. Večerova, mest. pri daj. velenjskim, tož. velenjske, mest. pri velenjskih, or. Večerovih, or. z Večerovimi z velenjskimi 425 srednji: ednina: im. velenjsko, rod. velenjskega, daj. StatuS: Predlog velenjskemu, tož. velenjsko, mest. pri velenjskem, or. z PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; velenjskim; dvojina: im. velenjski, rod. velenjskih, daj. Slovaščina velenjskima, tož. velenjski, mest. pri velenjskih, or. z velenjskima; množina: im. velenjska, rod. velenjskih, Velika Kopa -e -e [vélika kôpa, rod. vélike kôpe] ž; daj. velenjskim, tož. velenjska, mest. pri velenjskih, or. zemljepisno ime z velenjskimi |vzpetina na Pohorju|: umetno jezero pod Veliko StatuS: Predlog Kopo; smučarske proge na Mali in Veliki Kopi; prim. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Kope naselbinskih/krajevnih imen) Kje? na Veliki Kopi Od kod? z Velike Kope Velika arabska puščava -e -e -e [vélika arápska Kam? na Veliko Kopo puščáva, rod. vélike arápske puščáve] ž; zemljepisno {O} ednina: im. Velika Kopa, rod. Velike Kope, daj. ime Veliki Kopi, tož. Veliko Kopo, mest. pri Veliki Kopi, |puščava v zahodni Aziji|: Od puščave Nafud na or. z Veliko Kopo severu do Velike arabske puščave na jugu je le malo StatuS: Predlog oaz; ◎ arab. ar-Rubʿ al-Hali PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Kje? v Veliki arabski puščavi Od kod? iz Velike arabske puščave Velika ledena jama v Paradani -e -e -e ~ ~ Kam? v Veliko arabsko puščavo [vélika ledéna jáma ‿paradáni, rod. vélike ledéne {O} ednina: im. Velika arabska puščava, rod. Velike jáme ‿paradáni] ž; zemljepisno ime arabske puščave, daj. Veliki arabski puščavi, tož. |jama na Goriškem|: Pavel Kunaver je leta 1917 Veliko arabsko puščavo, mest. pri Veliki arabski narisal prvi načrt Velike ledene jame v Paradani; puščavi, or. z Veliko arabsko puščavo Vhod v Veliko ledeno jamo v Paradani je na StatuS: Predlog nadmorski višini 1100 metrov; skrajšano pot do PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Velike ledene jame; reševalne vaje v Veliki ledeni jami Velika arteška kotlina -e -e -e [vélika artéška Kje? v Veliki ledeni jami v Paradani kotlína, rod. vélike artéške kotlíne] ž; zemljepisno ime Od kod? iz Velike ledene jame v Paradani |kotlina v Avstraliji|: vodonosniki Velike arteške Kam? v Veliko ledeno jamo v Paradani kotline; črpanje vode iz Velike arteške kotline; {O} ednina: im. Velika ledena jama v Paradani, rod. sistem arteških izvirov v Veliki arteški kotlini; ◎ Velike ledene jame v Paradani, daj. Veliki ledeni angl. Great Artesian Basin; prim. arteški jami v Paradani, tož. Veliko ledeno jamo v Paradani, Kje? v Veliki arteški kotlini mest. pri Veliki ledeni jami v Paradani, or. z Veliko Od kod? iz Velike arteške kotline ledeno jamo v Paradani Kam? v Veliko arteško kotlino StatuS: Predlog {O} ednina: im. Velika arteška kotlina, rod. Velike PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena arteške kotline, daj. Veliki arteški kotlini, tož. Veliko arteško kotlino, mest. pri Veliki arteški kotlini, or. z Velika ledenica v Paradani -e -e ~ ~ [vélika Veliko arteško kotlino ledeníca ‿paradáni, rod. vélike ledeníce ‿paradáni] StatuS: Predlog ž; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena |drugo ime za Veliko ledeno jamo v Paradani|: raziskave Velike ledenice v Paradani; odprava v Velika Fatra -e -e [vélika fátra, rod. vélike fátre] ž; Veliko ledenico v Paradani; prim. Velika ledena zemljepisno ime jama v Paradani |gorovje v Evropi|: Večina Velike Fatre je pokrita z Kje? v Veliki ledenici v Paradani gozdom; doline v Veliki Fatri; ◎ slš. Veľká Fatra Od kod? iz Velike ledenice v Paradani Kje? v Veliki Fatri Kam? v Veliko ledenico v Paradani Od kod? iz Velike Fatre {O} ednina: im. Velika ledenica v Paradani, rod. Kam? v Veliko Fatro Velike ledenice v Paradani, daj. Veliki ledenici v {O} ednina: im. Velika Fatra, rod. Velike Fatre, daj. Paradani, tož. Veliko ledenico v Paradani, mest. pri Veliki Fatri, tož. Veliko Fatro, mest. pri Veliki Fatri, Veliki ledenici v Paradani, or. z Veliko ledenico v or. z Veliko Fatro Paradani 426 StatuS: Predlog mest. pri Velikem razvodnem gorovju, or. z Velikim PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena razvodnim gorovjem StatuS: Predlog Velika Viktorijina puščava -e -e -e [vélika PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij viktórijina puščáva, rod. vélike viktórijine puščáve] ž; zemljepisno ime Věra -e [vjêra, rod. vjêre] ž; ime bitja, osebno ime |puščava v Avstraliji|: Avstralsko mesto Coober |češko žensko ime|: literarna dela Věre Noskove Pedy leži na robu Velike Viktorijine puščave; ◎ angl. {B} Věrin Great Victoria Desert {O} ednina: im. Věra, rod. Věre, daj. Věri, tož. Věro, Kje? v Veliki Viktorijini puščavi mest. pri Věri, or. z Věro; dvojina: im. Věri, rod. Věr, Od kod? iz Velike Viktorijine puščave daj. Věrama, tož. Věri, mest. pri Věrah, or. z Věrama; Kam? v Veliko Viktorijino puščavo množina: im. Věre, rod. Věr, daj. Věram, tož. Věre, {O} ednina: im. Velika Viktorijina puščava, rod. mest. pri Věrah, or. z Věrami Velike Viktorijine puščave, daj. Veliki Viktorijini StatuS: Predlog puščavi, tož. Veliko Viktorijino puščavo, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); Veliki Viktorijini puščavi, or. z Veliko Viktorijino Češčina puščavo StatuS: Predlog Vermont -a [vermónt, rod. vermónta] m; zemljepisno PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena ime |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Veliki kitajski zid -ega -ega -u in -ega -ega -a smučarsko središče v Vermontu; kot prilastek, navadno [véliki kitájski zít, rod. vélikega kitájskega zidú in v imenovalniku senator iz zvezne države Vermont vélikega kitájskega zída] m; zemljepisno ime Kje? v Vermontu |niz zidov in utrdb na severu Kitajske|: razvaline Od kod? iz Vermonta Velikega kitajskega zidu/zida; maraton po Velikem Kam? v Vermont kitajskem zidu; prsobrani na Velikem kitajskem {B} Vermontec in Vermontčan, Vermontka in zidu; ◎ po pinjinu Wanli Changcheng; prim. kitajski, Vermontčanka; Vermontčev in Vermontčanov, Kitajski zid Vermontkin in Vermontčankin; vermontski Kje? na Velikem kitajskem zidu {O} ednina: im. Vermont, rod. Vermonta, daj. Od kod? z Velikega kitajskega zidu in z Velikega Vermontu, tož. Vermont, mest. pri Vermontu, or. z kitajskega zida Vermontom Kam? na Veliki kitajski zid StatuS: Predlog {O} ednina: im. Veliki kitajski zid, rod. Velikega PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) kitajskega zidu in Velikega kitajskega zida, daj. enot Velikemu kitajskemu zidu, tož. Veliki kitajski zid, mest. pri Velikem kitajskem zidu, or. z Velikim vermontski -a -o [vermóntski] prid. kitajskim zidom vermontski guverner; vermontsko smučišče (< StatuS: Predlog Vermont) PravoPiSna kategorija: Imena objektov in stavb {O} moški: ednina: im. vermontski, rod. vermontskega, daj. vermontskemu, tož. vermontski Veliko razvodno gorovje -ega -ega -a [véliko (živostno vermontskega), mest. pri vermontskem, razvódno gorôje, rod. vélikega razvódnega gorôja] or. z vermontskim; dvojina: im. vermontska, rod. s; zemljepisno ime vermontskih, daj. vermontskima, tož. vermontska, |gorovje v Avstraliji|: Najvišji vrh Velikega mest. pri vermontskih, or. z vermontskima; množina: razvodnega gorovja je Mount Kosciuszko; planote v im. vermontski, rod. vermontskih, daj. vermontskim, Velikem razvodnem gorovju; ◎ angl. Great Dividing tož. vermontske, mest. pri vermontskih, or. z Range vermontskimi Kje? v Velikem razvodnem gorovju ženski: ednina: im. vermontska, rod. vermontske, daj. Od kod? iz Velikega razvodnega gorovja vermontski, tož. vermontsko, mest. pri vermontski, Kam? v Veliko razvodno gorovje or. z vermontsko; dvojina: im. vermontski, rod. {O} ednina: im. Veliko razvodno gorovje, rod. vermontskih, daj. vermontskima, tož. vermontski, Velikega razvodnega gorovja, daj. Velikemu mest. pri vermontskih, or. z vermontskima; množina: razvodnemu gorovju, tož. Veliko razvodno gorovje, im. vermontske, rod. vermontskih, daj. vermontskim, 427 tož. vermontske, mest. pri vermontskih, or. z Versace3 -ja [versáče, rod. versáčeja] m; stvarno ime vermontskimi |podjetje|: Pri Versaceju pravijo, da se dobro srednji: ednina: im. vermontsko, rod. vermontskega, prodajajo tudi modni dodatki; kot prilastek, v daj. vermontskemu, tož. vermontsko, mest. pri imenovalniku vodstvo oblikovalskega podjetja vermontskem, or. z vermontskim; dvojina: im. Versace; |znamka|: kot prilastek, v imenovalniku moška vermontski, rod. vermontskih, daj. vermontskima, oblačila blagovne znamke Versace tož. vermontski, mest. pri vermontskih, or. z {B} Versacejev vermontskima; množina: im. vermontska, rod. {O} ednina: im. Versace, rod. Versaceja, daj. vermontskih, daj. vermontskim, tož. vermontska, mest. Versaceju, tož. Versace (živostno Versaceja), mest. pri pri vermontskih, or. z vermontskimi Versaceju, or. z Versacejem StatuS: Predlog {I} ednina: im. [versáče], rod. [versáčeja], daj. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, [versáčeju], tož. [versáče] (živostno [versáčeja]), mest. pokrajin, otokov) [pri versáčeju], or. [z‿versáčejem] StatuS: Predlog Versace1 -ja [versáče, rod. versáčeja] m; ime bitja, PravoPiSne kategorije: Stvarna lastna imena; Znamke in osebno ime izdelki; Italijanščina |priimek|; |italijanski modni oblikovalec|: modna revija Giannija Versaceja; v prenesenem pomenu Veselá -e [vêsela, rod. vêsele] ž; ime bitja, osebno ime |Versacejeva modna kreacija|: Novi Versace se ti |priimek|; |češka operna pevka|: Veseli je v karieri odlično poda; Igralka je na premieri nosila Versaceja pomagalo znanje tujih jezikov; za izražanje svojine {B} Versacejev sopran Vesele; prim. Veselý {O} ednina: im. Versace, rod. Versaceja, daj. {O} ednina: im. Veselá, rod. Vesele, daj. Veseli, tož. Versaceju, tož. Versaceja, mest. pri Versaceju, or. z Veselo, mest. pri Veseli, or. z Veselo; dvojina: im. Versacejem; dvojina: im. Versaceja, rod. Versacejev, Veseli, rod. Veselih, daj. Veselima, tož. Veseli, mest. daj. Versacejema, tož. Versaceja, mest. pri Versacejih, pri Veselih, or. z Veselima; množina: im. Vesele, rod. or. z Versacejema; množina: im. Versaceji, rod. Veselih, daj. Veselim, tož. Vesele, mest. pri Veselih, or. Versacejev, daj. Versacejem, tož. Versaceje, mest. pri z Veselimi Versacejih, or. z Versaceji StatuS: Predlog {I} ednina: im. [versáče], rod. [versáčeja], daj. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina [versáčeju], tož. [versáčeja], mest. [pri versáčeju], or. [z‿versáčejem]; dvojina: im. [versáčeja], rod. Veselý -ega [vêseli, rod. vêselega] m; ime bitja, osebno [versáčeje], daj. [versáčejema], tož. [versáčeja], mest. ime [pri versáčejih], or. [z‿versáčejema]; množina: im. |priimek|; |češki kipar|: simbolika skulptur Aleša [versáčeji], rod. [versáčeje], daj. [versáčejem], tož. Veselega; [versáčeje], prim. Veselá mest. [pri versáčejih], or. [z‿versáčeji] {B} Veselov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Veselý, rod. Veselega, daj. Veselemu, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Italijanščina tož. Veselega, mest. pri Veselem, or. z Veselim; dvojina: im. Vesela, rod. Veselov, daj. Veselima, tož. Vesela, mest. pri Veselih, or. z Veselima; Versace množina: im. 2 -- [versáče, rod. versáče] ž; ime bitja, osebno Veseli, rod. Veselih, daj. Veselim, tož. Vesele, mest. pri ime Veselih, or. z Veselimi |priimek|; |italijanska modna oblikovalka|: navadno StatuS: Predlog ob ženskem imenu ali samostalniku v vlogi poklicnega, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Češčina vljudnostnega, akademskega naziva kreacije Donatelle Versace {O} Vevče Vevč [véče, rod. véč in vêče in vêč] ž mn.; ednina: im. Versace, rod. Versace, daj. Versace, tož. Versace, mest. pri Versace, or. z Versace; zemljepisno ime dvojina: |del Ljubljane|: krajani Vevč; Domovanje sta si im. Versace, rod. Versace, daj. Versace, tož. Versace, poiskala v ljubljanskih Vevčah mest. pri Versace, or. z Versace; množina: im. Versace, rod. Versace, daj. Versace, tož. Versace, mest. pri Kje? v Vevčah Versace, or. z Versace Od kod? iz Vevč S Kam? v Vevče tatuS: Predlog {B} Vevčan, Vevčanka; Vevčanov, Vevčankin; PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Italijanščina vevški 428 {O} množina: im. Vevče, rod. Vevč, daj. Vevčam, tož. vicenškimi Vevče, mest. pri Vevčah, or. z Vevčami StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih PravoPiSna kategorija: Imena krajev naselbinskih/krajevnih imen) vevški -a -o [véški in vêški] prid. Vič -a [víč, rod. víča] m; zemljepisno ime vevška papirnica; koncert vevške pihalne godbe (< |del Ljubljane|: Gasilski dom na Viču je zasnoval Vevče) arhitekt Jože Plečnik; sprehajalna pot med Mostecem {O} moški: ednina: im. vevški, rod. vevškega, daj. in Vičem vevškemu, tož. vevški (živostno vevškega), mest. pri Kje? na Viču vevškem, or. z vevškim; dvojina: im. vevška, rod. Od kod? z Viča vevških, daj. vevškima, tož. vevška, mest. pri vevških, Kam? na Vič or. z vevškima; množina: im. vevški, rod. vevških, daj. {B} Vičan, Vičanka; Vičanov, Vičankin; viški vevškim, tož. vevške, mest. pri vevških, or. z vevškimi {O} ednina: im. Vič, rod. Viča, daj. Viču, tož. Vič, mest. ženski: ednina: im. vevška, rod. vevške, daj. vevški, pri Viču, or. z Vičem tož. vevško, mest. pri vevški, or. z vevško; dvojina: im. {I} ednina: im. [víč], rod. [víča], daj. [víču], tož. [víč], vevški, rod. vevških, daj. vevškima, tož. vevški, mest. mest. [pri víču], or. [z‿víčem] pri vevških, or. z vevškima; množina: im. vevške, rod. StatuS: Predlog vevških, daj. vevškim, tož. vevške, mest. pri vevških, PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena or. z vevškimi srednji: ednina: im. vevško, rod. vevškega, daj. Videm -dma [vídəm, rod. vídma] m; zemljepisno ime vevškemu, tož. vevško, mest. pri vevškem, or. z |kraj v Videmski pokrajini|: predmestje Vidma; izlet vevškim; dvojina: im. vevški, rod. vevških, daj. v Videm; Oglejski patriarhi so imeli sedež v Vidmu; vevškima, tož. vevški, mest. pri vevških, or. z ◎ it. Udine, furl. Udin vevškima; množina: im. vevška, rod. vevških, daj. Kje? v Vidmu vevškim, tož. vevška, mest. pri vevških, or. z vevškimi Od kod? iz Vidma StatuS: Predlog Kam? v Videm PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz zemljepisnih {B} Videmčan, Videmčanka; Videmčanov, nenaselbinskih/nekrajevnih imen); Pravopisne Videmčankin; videmski zanimivosti {O} ednina: im. Videm, rod. Vidma, daj. Vidmu, tož. Videm, mest. pri Vidmu, or. z Vidmom vicenški -a -o [vičénški] prid. StatuS: Predlog gorati vicenški predeli (< Vicenza) PravoPiSna kategorija: Imena krajev {O} moški: ednina: im. vicenški, rod. vicenškega, daj. vicenškemu, tož. vicenški (živostno vicenškega), mest. Videmčan -a [vídəmčan, rod. vídəmčana] m; ime pri vicenškem, or. z vicenškim; dvojina: im. vicenška, bitja, prebivalsko ime rod. vicenških, daj. vicenškima, tož. vicenška, mest. pri Leta 1521 je Videmčan Giovanni Candido objavil vicenških, or. z vicenškima; množina: im. vicenški, deželno zgodovino Furlanije; kulturna dejavnost rod. vicenških, daj. vicenškim, tož. vicenške, mest. pri Videmčanov (< Videm) vicenških, or. z vicenškimi {B} Videmčanov ženski: ednina: im. vicenška, rod. vicenške, daj. {O} ednina: im. Videmčan, rod. Videmčana, daj. vicenški, tož. vicenško, mest. pri vicenški, or. z Videmčanu, tož. Videmčana, mest. pri Videmčanu, vicenško; dvojina: im. vicenški, rod. vicenških, daj. or. z Videmčanom; dvojina: im. Videmčana, rod. vicenškima, tož. vicenški, mest. pri vicenških, or. z Videmčanov, daj. Videmčanoma, tož. Videmčana, vicenškima; množina: im. vicenške, rod. vicenških, mest. pri Videmčanih, or. z Videmčanoma; množina: daj. vicenškim, tož. vicenške, mest. pri vicenških, or. z im. Videmčani, rod. Videmčanov, daj. Videmčanom, vicenškimi tož. Videmčane, mest. pri Videmčanih, or. z srednji: ednina: im. vicenško, rod. vicenškega, daj. Videmčani vicenškemu, tož. vicenško, mest. pri vicenškem, or. StatuS: Predlog z vicenškim; dvojina: im. vicenški, rod. vicenških, PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (iz imen daj. vicenškima, tož. vicenški, mest. pri vicenških, or. krajev) z vicenškima; množina: im. vicenška, rod. vicenških, daj. vicenškim, tož. vicenška, mest. pri vicenških, or. z 429 Videmčanka -e [vídəmčanka, rod. vídəmčanke] ž; Videmska pokrajina -e -e [vídəmska pokrájina, ime bitja, prebivalsko ime rod. vídəmske pokrájine tudi vídəmska pokrajína, rod. obisk Videmčank (< Videm) vídəmske pokrajíne] ž; zemljepisno ime {B} Videmčankin nekdaj |pokrajina v Furlaniji – Julijski krajini|: {O} ednina: im. Videmčanka, rod. Videmčanke, daj. ukinitev Videmske pokrajine; predsednik Videmske Videmčanki, tož. Videmčanko, mest. pri Videmčanki, pokrajine; slovenska manjšina na območju or. z Videmčanko; dvojina: im. Videmčanki, rod. Videmske pokrajine; gorska vasica v Videmski Videmčank, daj. Videmčankama, tož. Videmčanki, pokrajini; ◎ it. Provincia di Udine, furl. Provincie di mest. pri Videmčankah, or. z Videmčankama; Udin; prim. videmski množina: im. Videmčanke, rod. Videmčank, Kje? v Videmski pokrajini daj. Videmčankam, tož. Videmčanke, mest. pri Od kod? iz Videmske pokrajine Videmčankah, or. z Videmčankami Kam? v Videmsko pokrajino StatuS: Predlog {B} Videmčan, Videmčanka; Videmčanov, PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (iz imen Videmčankin; videmskopokrajinski krajev) {O} ednina: im. Videmska pokrajina, rod. Videmske pokrajine, daj. Videmski pokrajini, tož. Videmsko Videmčanov -a -o [vídəmčano, ž. vídəmčanova, s. pokrajino, mest. pri Videmski pokrajini, or. z vídəmčanovo] prid. Videmsko pokrajino Poslušali smo Videmčanovo zgodbo o vojni (< StatuS: Predlog Videmčan) PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena {O} moški: ednina: im. Videmčanov, rod. Videmčanovega, daj. Videmčanovemu, tož. videmski -a -o [vídəmski] prid. Videmčanov (živostno Videmčanovega), mest. videmski konservatorij; videmska univerza; prim. pri Videmčanovem, or. z Videmčanovim; Videmski sporazum (< Videm) dvojina: im. Videmčanova, rod. Videmčanovih, {O} moški: ednina: im. videmski, rod. videmskega, daj. Videmčanovima, tož. Videmčanova, mest. daj. videmskemu, tož. videmski (živostno videmskega), pri Videmčanovih, or. z Videmčanovima; mest. pri videmskem, or. z videmskim; dvojina: im. množina: im. Videmčanovi, rod. Videmčanovih, videmska, rod. videmskih, daj. videmskima, tož. daj. Videmčanovim, tož. Videmčanove, mest. pri videmska, mest. pri videmskih, or. z videmskima; Videmčanovih, or. z Videmčanovimi množina: im. videmski, rod. videmskih, daj. ženski: ednina: im. Videmčanova, rod. Videmčanove, videmskim, tož. videmske, mest. pri videmskih, or. z daj. Videmčanovi, tož. Videmčanovo, mest. pri videmskimi Videmčanovi, or. z Videmčanovo; dvojina: ženski: ednina: im. videmska, rod. videmske, daj. im. Videmčanovi, rod. Videmčanovih, daj. videmski, tož. videmsko, mest. pri videmski, or. z Videmčanovima, tož. Videmčanovi, mest. pri videmsko; dvojina: im. videmski, rod. videmskih, daj. Videmčanovih, or. z Videmčanovima; množina: videmskima, tož. videmski, mest. pri videmskih, or. z im. Videmčanove, rod. Videmčanovih, daj. videmskima; množina: im. videmske, rod. videmskih, Videmčanovim, tož. Videmčanove, mest. pri daj. videmskim, tož. videmske, mest. pri videmskih, or. Videmčanovih, or. z Videmčanovimi z videmskimi srednji: ednina: im. Videmčanovo, rod. srednji: ednina: im. videmsko, rod. videmskega, daj. Videmčanovega, daj. Videmčanovemu, tož. videmskemu, tož. videmsko, mest. pri videmskem, or. Videmčanovo, mest. pri Videmčanovem, or. z videmskim; dvojina: im. videmski, rod. videmskih, z Videmčanovim; dvojina: im. Videmčanovi, daj. videmskima, tož. videmski, mest. pri videmskih, rod. Videmčanovih, daj. Videmčanovima, tož. or. z videmskima; množina: im. videmska, rod. Videmčanovi, mest. pri Videmčanovih, or. z videmskih, daj. videmskim, tož. videmska, mest. pri Videmčanovima; množina: im. Videmčanova, videmskih, or. z videmskimi rod. Videmčanovih, daj. Videmčanovim, tož. StatuS: Predlog Videmčanova, mest. pri Videmčanovih, or. z PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih Videmčanovimi naselbinskih/krajevnih imen) StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz Vidov izvir -ega -a [vído izvír, rod. vídovega prebivalskih imen) izvíra] m; zemljepisno ime |izvir pri Dobrovniku|: Voda iz Vidovega izvira naj 430 bi imela zdravilno moč; kapelica pri Vidovem izviru; pokrajin, otokov) prim. Vidov (< Vid) {O} ednina: im. Vidov izvir, rod. Vidovega izvira, daj. vilenica -e [vílenica, rod. vílenice] ž Vidovemu izviru, tož. Vidov izvir, mest. pri Vidovem |nagrada|: podelitev vilenice; Društvo slovenskih izviru, or. z Vidovim izvirom pisateljev je leta 1986 podelilo prvo vilenico; kot StatuS: Predlog prilastek, navadno v imenovalniku Mednarodno nagrado PravoPiSna kategorija: Imena voda vilenica Društvo slovenskih pisateljev podeljuje za izjemne literarne dosežke Viktorija3 -e [viktórija, rod. viktórije] ž; zemljepisno kristal vilenice |nagrada|: Dobitnika kristala vilenice ime izbere mednarodna žirija; prim. Vilenica1, Vilenica1 |zvezna država v Avstraliji|: teniški turnir v {O} ednina: im. vilenica, rod. vilenice, daj. vilenici, prestolnici Viktorije; slovenska skupnost v Viktoriji; tož. vilenico, mest. pri vilenici, or. z vilenico; dvojina: kot prilastek, navadno v imenovalniku hriboviti predeli im. vilenici, rod. vilenic, daj. vilenicama, tož. vilenici, avstralske zvezne države Viktorija; ◎ angl. Victoria mest. pri vilenicah, or. z vilenicama; množina: im. Kje? v Viktoriji vilenice, rod. vilenic, daj. vilenicam, tož. vilenice, mest. Od kod? iz Viktorije pri vilenicah, or. z vilenicami Kam? v Viktorijo StatuS: Predlog {B} Viktorijec, Viktorijka; Viktorijčev, Viktorijkin; PravoPiSna kategorija: Poimenovanja nagrad, viktorijski odlikovanj, častnih nazivov {O} ednina: im. Viktorija, rod. Viktorije, daj. Viktoriji, tož. Viktorijo, mest. pri Viktoriji, or. z Viktorijo Vilenica1 -e [vílenica, rod. vílenice] ž; zemljepisno ime StatuS: Predlog |jama na Krasu|: podzemne dvorane Vilenice; PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) Domačini so verjeli, da v Vilenici prebivajo dobre enot vile; kot prilastek, navadno v imenovalniku pripoved o jami Vilenica; prim. vilenica, Vilenica2 viktorijski -a -o [viktórijski] prid. Kje? v Vilenici viktorijski minister; viktorijska prestolnica Od kod? iz Vilenice Melbourne (< Viktorija3) Kam? v Vilenico {O} moški: ednina: im. viktorijski, rod. {B} vileniški viktorijskega, daj. viktorijskemu, tož. viktorijski {O} ednina: im. Vilenica, rod. Vilenice, daj. Vilenici, (živostno viktorijskega), mest. pri viktorijskem, tož. Vilenico, mest. pri Vilenici, or. z Vilenico or. z viktorijskim; dvojina: im. viktorijska, rod. StatuS: Predlog viktorijskih, daj. viktorijskima, tož. viktorijska, mest. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena pri viktorijskih, or. z viktorijskima; množina: im. viktorijski, rod. viktorijskih, daj. viktorijskim, tož. Vilenica2 -e [vílenica, rod. vílenice] ž; stvarno ime viktorijske, mest. pri viktorijskih, or. z viktorijskimi |festival|: Prva Vilenica je bila organizirana leta ženski: ednina: im. viktorijska, rod. viktorijske, daj. 1986; direktor Vilenice; okrogla miza na Vilenici; viktorijski, tož. viktorijsko, mest. pri viktorijski, za vrstilnim števnikom z veliko začetnico Na 36. Vilenici or. z viktorijsko; dvojina: im. viktorijski, rod. se je predstavilo 14 avtorjev iz 10 držav; kot prilastek, viktorijskih, daj. viktorijskima, tož. viktorijski, mest. v imenovalniku nagrajenec mednarodne pisateljske pri viktorijskih, or. z viktorijskima; množina: im. prireditve Vilenica; prim. vilenica, Vilenica1 viktorijske, rod. viktorijskih, daj. viktorijskim, tož. Kje? v Vilenici viktorijske, mest. pri viktorijskih, or. z viktorijskimi Od kod? iz Vilenice srednji: ednina: im. viktorijsko, rod. viktorijskega, Kam? v Vilenico daj. viktorijskemu, tož. viktorijsko, mest. pri {B} vileniški viktorijskem, or. z viktorijskim; dvojina: im. {O} ednina: im. Vilenica, rod. Vilenice, daj. Vilenici, viktorijski, rod. viktorijskih, daj. viktorijskima, tož. tož. Vilenico, mest. pri Vilenici, or. z Vilenico viktorijski, mest. pri viktorijskih, or. z viktorijskima; StatuS: Predlog množina: im. viktorijska, rod. viktorijskih, daj. PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena viktorijskim, tož. viktorijska, mest. pri viktorijskih, or. z viktorijskimi vileniški -a -o [víleniški] prid. StatuS: Predlog |nanašajoč se na jamo|: vileniški rovi; |nanašajoč se PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, na festival|: vileniški zbornik; vileniška nagrada; 431 |nanašajoč se na nagrado|: vileniška lavreatka (< mest. pri Villujevem, or. z Villujevim; dvojina: Vilenica1, Vilenica1, vilenica) im. Villujeva, rod. Villujevih, daj. Villujevima, tož. {O} moški: ednina: im. vileniški, rod. vileniškega, Villujeva, mest. pri Villujevih, or. z Villujevima; daj. vileniškemu, tož. vileniški (živostno vileniškega), množina: im. Villujevi, rod. Villujevih, daj. Villujevim, mest. pri vileniškem, or. z vileniškim; dvojina: tož. Villujeve, mest. pri Villujevih, or. z Villujevimi im. vileniška, rod. vileniških, daj. vileniškima, tož. ženski: ednina: im. Villujeva, rod. Villujeve, daj. vileniška, mest. pri vileniških, or. z vileniškima; Villujevi, tož. Villujevo, mest. pri Villujevi, or. z množina: im. vileniški, rod. vileniških, daj. vileniškim, Villujevo; dvojina: im. Villujevi, rod. Villujevih, daj. tož. vileniške, mest. pri vileniških, or. z vileniškimi Villujevima, tož. Villujevi, mest. pri Villujevih, or. z ženski: ednina: im. vileniška, rod. vileniške, daj. Villujevima; množina: im. Villujeve, rod. Villujevih, vileniški, tož. vileniško, mest. pri vileniški, or. z daj. Villujevim, tož. Villujeve, mest. pri Villujevih, or. vileniško; dvojina: im. vileniški, rod. vileniških, daj. z Villujevimi vileniškima, tož. vileniški, mest. pri vileniških, or. z srednji: ednina: im. Villujevo, rod. Villujevega, daj. vileniškima; množina: im. vileniške, rod. vileniških, Villujevemu, tož. Villujevo, mest. pri Villujevem, or. daj. vileniškim, tož. vileniške, mest. pri vileniških, or. z z Villujevim; dvojina: im. Villujevi, rod. Villujevih, vileniškimi daj. Villujevima, tož. Villujevi, mest. pri Villujevih, or. srednji: ednina: im. vileniško, rod. vileniškega, daj. z Villujevima; množina: im. Villujeva, rod. Villujevih, vileniškemu, tož. vileniško, mest. pri vileniškem, or. daj. Villujevim, tož. Villujeva, mest. pri Villujevih, or. z vileniškim; dvojina: im. vileniški, rod. vileniških, z Villujevimi daj. vileniškima, tož. vileniški, mest. pri vileniških, or. StatuS: Predlog z vileniškima; množina: im. vileniška, rod. vileniških, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) daj. vileniškim, tož. vileniška, mest. pri vileniških, or. z vileniškimi Vincenzev prid.; obširneje glej pri Vincenzov StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz zemljepisnih Vincenzo -a [vinčénco, rod. vinčénca] m; ime bitja, nenaselbinskih/nekrajevnih imen); Pridevniki osebno ime (povezani s poimenovanji nagrad, odlikovanj, |italijansko moško ime|: skladbe Vincenza Bellinija; častnih nazivov) Z grofom Vincenzom/Vincenzem je bil na bojnem pohodu proti Turkom Villu -ja [vílu, rod. víluja] m; osebno ime, ime bitja {B} Vincenzov redko Vincenzev |estonsko moško ime|: kaligrafsko delo Estonca {O} ednina: im. Vincenzo, rod. Vincenza, daj. Villuja Tootsa; sprehod z Villujem Vincenzu, tož. Vincenza, mest. pri Vincenzu, or. {B} Villujev z Vincenzom redko z Vincenzem; dvojina: im. {O} ednina: im. Villu, rod. Villuja, daj. Villuju, tož. Vincenza, rod. Vincenzov redko Vincenzev, daj. Villuja, mest. pri Villuju, or. z Villujem; dvojina: im. Vincenzoma redko Vincenzema, tož. Vincenza, mest. Villuja, rod. Villujev, daj. Villujema, tož. Villuja, mest. pri Vincenzih, or. z Vincenzoma redko z Vincenzema; pri Villujih, or. z Villujema; množina: im. Villuji, rod. množina: im. Vincenzi, rod. Vincenzov redko Villujev, daj. Villujem, tož. Villuje, mest. pri Villujih, Vincenzev, daj. Vincenzom redko Vincenzem, tož. or. z Villuji Vincenze, mest. pri Vincenzih, or. z Vincenzi {I} ednina: im. [vílu], rod. [víluja], daj. [víluju], tož. {I} ednina: im. [vinčénco], rod. [vinčénca], daj. [víluja], mest. [pri víluju], or. [z‿vílujem]; dvojina: [vinčéncu], tož. [vinčénca], mest. [pri vinčéncu], or. im. [víluja], rod. [víluje], daj. [vílujema], tož. [víluja], [z‿vinčéncom] redko [z‿vinčéncem]; dvojina: im. mest. [pri vílujih], or. [z‿vílujema]; množina: im. [vinčénca], rod. [vinčénco] redko [vinčénce], daj. [víluji], rod. [víluje], daj. [vílujem], tož. [víluje], mest. [vinčéncoma] redko [vinčéncema], tož. [vinčénca], [pri vílujih], or. [z‿víluji] mest. [pri vinčéncih], or. [z‿vinčéncoma] redko StatuS: Predlog [z‿vinčéncema]; množina: im. [vinčénci], rod. PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Lastna imena (osebna, [vinčénco] redko [vinčénce], daj. [vinčéncom] redko moška) [vinčéncem], tož. [vinčénce], mest. [pri vinčéncih], or. [z‿vinčénci] Villujev -a -o [víluje, ž. vílujeva, s. vílujevo] prid. StatuS: Predlog Villujeva knjiga (< Villu) PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); {O} moški: ednina: im. Villujev, rod. Villujevega, Italijanščina daj. Villujevemu, tož. Villujev (živostno Villujevega), 432 Vincenzov -a -o redko -a -o [vinčénco, ž. StatuS: Predlog vinčéncova, s. vinčéncovo redko vinčénce, ž. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) vinčénceva, s. vinčéncevo] prid. Vincenzovo/Vincenzevo življenje; pomoč Vinohrady -ov [vínohradi, rod. vínohrado] m mn.; Vincenzovi/Vincenzevi družini (< Vincenzo) zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. Vincenzov redko |del Prage|: Plečnikova cerkev na Vinohradih; kot Vincenzev, rod. Vincenzovega redko Vincenzevega, prilastek, v imenovalniku park v praški mestni četrti daj. Vincenzovemu redko Vincenzevemu, tož. Vinohrady Vincenzov redko Vincenzev (živostno Vincenzovega Kje? na Vinohradih redko Vincenzevega), mest. pri Vincenzovem Od kod? z Vinohradov redko pri Vincenzevem, or. z Vincenzovim redko Kam? na Vinohrade z Vincenzevim; dvojina: im. Vincenzova redko {B} Vinohradčan, Vinohradčanka; Vinohradčanov, Vincenzeva, rod. Vincenzovih redko Vincenzevih, Vinohradčankin; vinohradski daj. Vincenzovima redko Vincenzevima, tož. {O} množina: im. Vinohrady, rod. Vinohradov, daj. Vincenzova redko Vincenzeva, mest. pri Vincenzovih Vinohradom, tož. Vinohrade, mest. pri Vinohradih, or. redko pri Vincenzevih, or. z Vincenzovima redko z Vinohradi z Vincenzevima; množina: im. Vincenzovi redko StatuS: Predlog Vincenzevi, rod. Vincenzovih redko Vincenzevih, daj. PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Češčina Vincenzovim redko Vincenzevim, tož. Vincenzove redko Vincenzeve, mest. pri Vincenzovih redko Virginija -e [virgínija, rod. virgínije] ž; zemljepisno pri Vincenzevih, or. z Vincenzovimi redko z ime Vincenzevimi |zvezna država v Združenih državah Amerike|: ženski: ednina: im. Vincenzova redko Vincenzeva, pomorsko oporišče Norfolk v Virginiji; kot rod. Vincenzove redko Vincenzeve, daj. Vincenzovi prilastek, navadno v imenovalniku guverner zvezne redko Vincenzevi, tož. Vincenzovo redko Vincenzevo, države Virginija; ◎ angl. Virginia; prim. Zahodna mest. pri Vincenzovi redko pri Vincenzevi, or. z Virginija Vincenzovo redko z Vincenzevo; dvojina: im. Kje? v Virginiji Vincenzovi redko Vincenzevi, rod. Vincenzovih Od kod? iz Virginije redko Vincenzevih, daj. Vincenzovima redko Kam? v Virginijo Vincenzevima, tož. Vincenzovi redko Vincenzevi, {B} Virginijec, Virginijka; Virginijčev, Virginijkin; mest. pri Vincenzovih redko pri Vincenzevih, or. z virginijski Vincenzovima redko z Vincenzevima; množina: im. {O} ednina: im. Virginija, rod. Virginije, daj. Virginiji, Vincenzove redko Vincenzeve, rod. Vincenzovih tož. Virginijo, mest. pri Virginiji, or. z Virginijo redko Vincenzevih, daj. Vincenzovim redko StatuS: Predlog Vincenzevim, tož. Vincenzove redko Vincenzeve, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) mest. pri Vincenzovih redko pri Vincenzevih, or. z enot Vincenzovimi redko z Vincenzevimi srednji: ednina: im. Vincenzovo redko Vincenzevo, Virginijska deklaracija o pravicah -e -e ~ ~ rod. Vincenzovega redko Vincenzevega, daj. [virgínijska deklarácija o pravícah, Vincenzovemu rod. virgínijske redko Vincenzevemu, tož. Vincenzovo deklarácije o pravícah] ž; stvarno ime redko Vincenzevo, mest. pri Vincenzovem redko |deklaracija o človekovih pravicah Združenih pri Vincenzevem, or. z Vincenzovim redko z držav Amerike|: Leta 1776 so v Virginiji sprejeli Vincenzevim; dvojina: im. Vincenzovi redko Virginijsko deklaracijo o pravicah, ki je prva Vincenzevi, rod. Vincenzovih redko Vincenzevih, meščanska deklaracija o človekovih pravicah; daj. Vincenzovima redko Vincenzevima, tož. V francoski deklaraciji je vidno zgledovanje po Vincenzovi redko Vincenzevi, mest. pri Vincenzovih Virginijski deklaraciji o pravicah; ◎ angl. Virginia redko pri Vincenzevih, or. z Vincenzovima redko z Vincenzevima; Declaration of Rights (< Virginija) množina: im. Vincenzova redko Vincenzeva, {O} rod. Vincenzovih redko Vincenzevih, daj. ednina: im. Virginijska deklaracija o pravicah, Vincenzovim rod. Virginijske deklaracije o pravicah, daj. redko Vincenzevim, tož. Vincenzova Virginijski deklaraciji o pravicah, tož. Virginijsko redko Vincenzeva, mest. pri Vincenzovih redko pri Vincenzevih, deklaracijo o pravicah, mest. pri Virginijski or. z Vincenzovimi redko z Vincenzevimi deklaraciji o pravicah, or. z Virginijsko deklaracijo o pravicah 433 StatuS: Predlog Visla -e [vísla, rod. vísle] ž; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena |reka na Poljskem|: mostovi na Visli; kot prilastek tok reke Visle/Visla; ◎ pol. Wisła virginijski -a -o in virginski -a -o [virgínijski] prid. {B} Vislin; viselski virginijski/virginski zakon; sedež Cie v virginijskem/ {O} ednina: im. Visla, rod. Visle, daj. Visli, tož. Vislo, virginskem Langleyju mest. pri Visli, or. z Vislo virginijski/virginski nepozebnik |rastlina|: popki in StatuS: Predlog cvetovi virginijskega/virginskega nepozebnika; PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Poljščina prim. Virginijska deklaracija o pravicah (< Virginija) Viška sončava -e -e [víška sončáva, rod. víške {O} moški: ednina: im. virginijski in virginski, rod. sončáve] ž; zemljepisno ime virginijskega in virginskega, daj. virginijskemu in |soseska v Ljubljani|: gradnja Viške sončave; kot virginskemu, tož. virginijski in virginski (živostno prilastek, v imenovalniku stanovanja v soseski Viška virginijskega in virginskega), mest. pri virginijskem sončava; prim. viški in pri virginskem, or. z virginijskim in z virginskim; Kje? v Viški sončavi dvojina: im. virginijska in virginska, rod. virginijskih Od kod? iz Viške sončave in virginskih, daj. virginijskima in virginskima, Kam? v Viško sončavo tož. virginijska in virginska, mest. pri virginijskih {O} ednina: im. Viška sončava, rod. Viške sončave, in virginskih, or. z virginijskima in z virginskima; daj. Viški sončavi, tož. Viško sončavo, mest. pri Viški množina: im. virginijski in virginski, rod. virginijskih sončavi, or. z Viško sončavo in virginskih, daj. virginijskim in virginskim, tož. StatuS: Predlog virginijske in virginske, mest. pri virginijskih in PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena virginskih, or. z virginijskimi in z virginskimi ženski: ednina: im. virginijska in virginska, rod. viški -a -o [víški] prid. virginijske in virginske, daj. virginijski in virginski, Hodil sem na viško gimnazijo; viška soseska; portal tož. virginijsko in virginsko, mest. pri virginijski in pri na viškem pokopališču; prim. Viška sončava (< virginski, or. z virginijsko in z virginsko; dvojina: im. Vič) virginijski in virginski, rod. virginijskih in virginskih, {O} moški: ednina: im. viški, rod. viškega, daj. daj. virginijskima in virginskima, tož. virginijski in viškemu, tož. viški (živostno viškega), mest. pri virginski, mest. pri virginijskih in pri virginskih, viškem, or. z viškim; dvojina: im. viška, rod. viških, or. z virginijskima in z virginskima; množina: im. daj. viškima, tož. viška, mest. pri viških, or. z viškima; virginijske in virginske, rod. virginijskih in virginskih, množina: im. viški, rod. viških, daj. viškim, tož. viške, daj. virginijskim in virginskim, tož. virginijske in mest. pri viških, or. z viškimi virginske, mest. pri virginijskih in virginskih, or. z ženski: ednina: im. viška, rod. viške, daj. viški, tož. virginijskimi in z virginskimi viško, mest. pri viški, or. z viško; dvojina: im. viški, srednji: ednina: im. virginijsko in virginsko, rod. rod. viških, daj. viškima, tož. viški, mest. pri viških, or. virginijskega in virginskega, daj. virginijskemu in z viškima; množina: im. viške, rod. viških, daj. viškim, virginskemu, tož. virginijsko in virginsko, mest. pri tož. viške, mest. pri viških, or. z viškimi virginijskem in pri virginskem, or. z virginijskim in srednji: ednina: im. viško, rod. viškega, daj. viškemu, z virginskim; dvojina: im. virginijski in virginski, tož. viško, mest. pri viškem, or. z viškim; dvojina: rod. virginijskih in virginskih, daj. virginijskima in im. viški, rod. viških, daj. viškima, tož. viški, mest. pri virginskima, tož. virginijski in virginski, mest. pri viških, or. z viškima; množina: im. viška, rod. viških, virginijskih in virginskih, or. z virginijskima in z daj. viškim, tož. viška, mest. pri viških, or. z viškimi virginskima; množina: im. virginijska in virginska, StatuS: Predlog rod. virginijskih in virginskih, daj. virginijskim in PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih virginskim, tož. virginijska in virginska, mest. pri nenaselbinskih/nekrajevnih imen) virginijskih in pri virginskih, or. z virginijskimi in z virginskimi Vittoriev -a -o in Vittoriov -a -o [vitórje, ž. StatuS: Predlog vitórjeva, s. vitórjevo] prid. PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, obisk Vittorievega/Vittoriovega prijatelja (< pokrajin, otokov) Vittorio) virginski {O} moški: ednina: im. Vittoriev in Vittoriov, rod. prid.; obširneje glej pri virginijski Vittorievega in Vittoriovega, daj. Vittorievemu in 434 Vittoriovemu, tož. Vittoriev in Vittoriov (živostno {I} ednina: im. [vitórjo], rod. [vitórja], daj. [vitórju], Vittorievega in Vittoriovega), mest. pri Vittorievem tož. [vitórja], mest. [pri vitórju], or. [z‿vitórjem]; in pri Vittoriovem, or. z Vittorievim in z Vittoriovim; dvojina: im. [vitórja], rod. [vitórje], daj. [vitórjema], dvojina: im. Vittorieva in Vittoriova, rod. Vittorievih tož. [vitórja], mest. [pri vitórjih], or. [z‿vitórjema]; in Vittoriovih, daj. Vittorievima in Vittoriovima, tož. množina: im. [vitórji], rod. [vitórje], daj. [vitórjem], Vittorieva in Vittoriova, mest. pri Vittorievih in pri tož. [vitórje], mest. [pri vitórjih], or. [z‿vitórji] Vittoriovih, or. z Vittorievima in z Vittoriovima; StatuS: Predlog množina: im. Vittorievi in Vittoriovi, rod. Vittorievih PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); in Vittoriovih, daj. Vittorievim in Vittoriovim, tož. Italijanščina Vittorieve in Vittoriove, mest. pri Vittorievih in pri Vittoriovih, or. z Vittorievimi in z Vittoriovimi Vittoriov prid.; obširneje glej pri Vittoriev ženski: ednina: im. Vittorieva in Vittoriova, rod. Vittorieve in Vittoriove, daj. Vittorievi in Vittoriovi, Vittorio Veneto1 -a -a [vitórjo véneto, rod. vitórja tož. Vittorievo in Vittoriovo, mest. pri Vittorievi véneta] m; zemljepisno ime in pri Vittoriovi, or. z Vittorievo in z Vittoriovo; |kraj v Italiji|: prebivalci Vittoria Veneta; Prespal je dvojina: im. Vittorievi in Vittoriovi, rod. Vittorievih v hotelu v Vittoriu Venetu; kot prilastek, v imenovalniku in Vittoriovih, daj. Vittorievima in Vittoriovima, tož. Malo pred krajem Vittorio Veneto smo se vrnili na Vittorievi in Vittoriovi, mest. pri Vittorievih in pri beneško avtocesto Vittoriovih, or. z Vittorievima in z Vittoriovima; Kje? v Vittoriu Venetu množina: im. Vittorieve in Vittoriove, rod. Vittorievih Od kod? iz Vittoria Veneta in Vittoriovih, daj. Vittorievim in Vittoriovim, tož. Kam? v Vittorio Veneto Vittorieve in Vittoriove, mest. pri Vittorievih in pri {B} vittoriovenetski Vittoriovih, or. z Vittorievimi in z Vittoriovimi {O} ednina: im. Vittorio Veneto, rod. Vittoria Veneta, srednji: ednina: im. Vittorievo in Vittoriovo, rod. daj. Vittoriu Venetu, tož. Vittorio Veneto, mest. Vittorievega in Vittoriovega, daj. Vittorievemu in pri Vittoriu Venetu, or. z Vittoriem Venetom in z Vittoriovemu, tož. Vittorievo in Vittoriovo, mest. pri Vittoriom Venetom Vittorievem in pri Vittoriovem, or. z Vittorievim in {I} ednina: im. [vitórjo véneto], rod. [vitórja véneta], z Vittoriovim; dvojina: im. Vittorievi in Vittoriovi, daj. [vitórju vénetu], tož. [vitórjo véneto], mest. rod. Vittorievih in Vittoriovih, daj. Vittorievima in [pri vitórju vénetu], or. [z‿vitórjem vénetom] in Vittoriovima, tož. Vittorievi in Vittoriovi, mest. pri [z‿vitórjom vénetom] Vittorievih in pri Vittoriovih, or. z Vittorievima in z StatuS: Predlog Vittoriovima; množina: im. Vittorieva in Vittoriova, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Italijanščina rod. Vittorievih in Vittoriovih, daj. Vittorievim in Vittoriovim, tož. Vittorieva in Vittoriova, mest. pri Vittorio Veneto2 -a -a [vitórjo véneto, rod. vitórja Vittorievih in pri Vittoriovih, or. z Vittorievimi in z véneta] m; stvarno ime Vittoriovimi |vojaška ladja|: Naloge Vittoria Veneta kot StatuS: Predlog poveljniške ladje enot za posredovanje v Albaniji je PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih prevzela ladja San Giusto; kot prilastek, v imenovalniku moških imen) zasidranje križarke Vittorio Veneto {O} ednina: im. Vittorio Veneto, rod. Vittoria Veneta, Vittorio -a [vitórjo, rod. vitórja] m; ime bitja, osebno daj. Vittoriu Venetu, tož. Vittorio Veneto, mest. ime pri Vittoriu Venetu, or. z Vittoriem Venetom in z |italijansko moško ime|: S sinom Vittoriem/ Vittoriom Venetom Vittoriom je posnel več kot 300 filmov {I} ednina: im. [vitórjo véneto], rod. [vitórja véneta], {B} Vittoriev in Vittoriov daj. [vitórju vénetu], tož. [vitórjo véneto], mest. {O} ednina: im. Vittorio, rod. Vittoria, daj. Vittoriu, [pri vitórju vénetu], or. [z‿vitórjem vénetom] in tož. Vittoria, mest. pri Vittoriu, or. z Vittoriem in z [z‿vitórjom vénetom] Vittoriom; dvojina: im. Vittoria, rod. Vittoriev in StatuS: Predlog Vittoriov, daj. Vittoriema in Vittorioma, tož. Vittoria, PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Italijanščina mest. pri Vittoriih, or. z Vittoriema in z Vittorioma; množina: im. Vittorii, rod. Vittoriev in Vittoriov, Vittorio Veneto3 -- -- [vitórjo véneto, rod. vitórjo daj. Vittoriem in Vittoriom, tož. Vittorie, mest. pri véneto] ž; stvarno ime Vittoriih, or. z Vittorii |vojaška ladja|: Tri ladje so bile poškodovane, 435 moderna Vittorio Veneto je bila onesposobljena več mesecev Vltava2 -e [vltava, rod. vltave] ž; stvarno ime {O} ednina: im. Vittorio Veneto, rod. Vittorio Veneto, |simfonična pesnitev Bedřicha Smetane|: priredba daj. Vittorio Veneto, tož. Vittorio Veneto, mest. pri Smetanove Vltave; Na koncertu smo poslušali Vittorio Veneto, or. z Vittorio Veneto Vltavo; kot prilastek, v imenovalniku Orkester je odigral StatuS: Predlog simfonično pesnitev Vltava PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Italijanščina {O} ednina: im. Vltava, rod. Vltave, daj. Vltavi, tož. Vltavo, mest. pri Vltavi, or. z Vltavo Vladimír -ja [vládimir, rod. vládimirja] m; ime bitja, StatuS: Predlog osebno ime PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Češčina |slovaško moško ime|: eseji Vladimírja Mináča {B} Vladimírjev Vogel1 -gla [vógə, rod. vógla] m; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. Vladimír, rod. Vladimírja, daj. |priimek|; |slovenski pesnik in prevajalec|: Knjigo je Vladimírju, tož. Vladimírja, mest. pri Vladimírju, prevedel Vogel; pesniška zbirka Hermana Vogla or. z Vladimírjem; dvojina: im. Vladimírja, rod. {B} Voglov Vladimírjev, daj. Vladimírjema, tož. Vladimírja, mest. {O} ednina: im. Vogel, rod. Vogla, daj. Voglu, tož. pri Vladimírjih, or. z Vladimírjema; množina: im. Vogla, mest. pri Voglu, or. z Voglom; dvojina: im. Vladimírji, rod. Vladimírjev, daj. Vladimírjem, tož. Vogla, rod. Voglov, daj. Vogloma, tož. Vogla, mest. Vladimírje, mest. pri Vladimírjih, or. z Vladimírji pri Voglih, or. z Vogloma; množina: im. Vogli, rod. {I} ednina: im. [vládimir], rod. [vládimirja], daj. Voglov, daj. Voglom, tož. Vogle, mest. pri Voglih, or. [vládimirju], tož. [vládimirja], mest. [pri vládimirju], z Vogli or. [z‿vládimirjem]; dvojina: im. [vládimirja], rod. StatuS: Predlog [vládimirje], daj. [vládimirjema], tož. [vládimirja], PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) mest. [pri vládimirjih], or. [z‿vládimirjema]; množina: im. [vládimirji], rod. [vládimirje], daj. [vládimirjem], Vogel2 -gla [vógə, rod. vógla] m; zemljepisno ime tož. [vládimirje], mest. [pri vládimirjih], or. |gora v Julijskih Alpah|: Vogel je visok 1922 [z‿vládimirji] metrov; Planinec je hodil po planinski poti z Vogla StatuS: Predlog proti Komni; Gozdna pot poteka čez pobočja pod PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Voglom; kot prilastek, v imenovalniku pohod na goro Slovaščina Vogel; |smučišče v Julijskih Alpah|: nihalka na Vogel; Zimske počitnice so preživeli na Voglu; kot Vlhová -e [vlhova, rod. vlhove] ž; ime bitja, osebno prilastek, v imenovalniku smučarska sezona na smučišču ime Vogel |priimek|; |slovaška smučarka|: Vlhovi se je uspelo Kje? na Voglu prebiti na zmagovalne stopničke; za izražanje svojine Od kod? z Vogla uvrstitev Petre Vlhove Kam? na Vogel {O} ednina: im. Vlhová, rod. Vlhove, daj. Vlhovi, tož. {B} vogelski Vlhovo, mest. pri Vlhovi, or. z Vlhovo; dvojina: im. {O} ednina: im. Vogel, rod. Vogla, daj. Voglu, tož. Vlhovi, rod. Vlhovih, daj. Vlhovima, tož. Vlhovi, mest. Vogel, mest. pri Voglu, or. z Voglom pri Vlhovih, or. z Vlhovima; množina: im. Vlhove, StatuS: Predlog rod. Vlhovih, daj. Vlhovim, tož. Vlhove, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; Imena Vlhovih, or. z Vlhovimi objektov in stavb StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Slovaščina; Lastna imena (priimki) Vojtaššák -ška [vójtašak, rod. vójtaška] m; ime bitja, osebno ime Vltava1 -e [vltava, rod. vltave] ž; zemljepisno ime |priimek|; |slovaški rimskokatoliški škof|: pridiga |reka na Češkem|: pritok Vltave; most čez Vltavo; Jána Vojtašška kopanje v Vltavi; kot prilastek tok reke Vltave {B} Vojtašškov {B} vltavski {O} ednina: im. Vojtaššak, rod. Vojtašška, daj. {O} ednina: im. Vltava, rod. Vltave, daj. Vltavi, tož. Vojtaššku, tož. Vojtašška, mest. pri Vojtaššku, or. z Vltavo, mest. pri Vltavi, or. z Vltavo Vojtašškom; dvojina: im. Vojtašška, rod. Vojtašškov, StatuS: Predlog daj. Vojtašškoma, tož. Vojtašška, mest. pri Vojtašških, PravoPiSni kategoriji: Imena voda; Češčina or. z Vojtašškoma; množina: im. Vojtašški, rod. 436 Vojtašškov, daj. Vojtašškom, tož. Vojtašške, mest. pri daj. [fólksvagnom], tož. [fólksvagne], mest. [pri Vojtašških, or. z Vojtašški fólksvagnih], or. [s‿fólksvagni] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSne kategorije: Slovaščina; Imena zgodovinskih PravoPiSni kategoriji: Stvarna lastna imena; Znamke in osebnosti; Lastna imena (priimki) izdelki Vojtech -a [vójteh, rod. vójteha] m; ime bitja, osebno Volkswagnov -a -o [fólksvagno, ž. fólksvagnova, ime s. fólksvagnovo] prid. |slovaško moško ime|: sporočilo znanca Vojtecha Vozi se s Volkswagnovim hroščem; Volkswagnova {B} Vojtechov tovarna (< Volkswagen) {O} ednina: im. Vojtech, rod. Vojtecha, daj. {O} moški: ednina: im. Volkswagnov, rod. Vojtechu, tož. Vojtecha, mest. pri Vojtechu, or. z Volkswagnovega, daj. Volkswagnovemu, tož. Vojtechom; dvojina: im. Vojtecha, rod. Vojtechov, Volkswagnov (živostno Volkswagnovega), mest. daj. Vojtechoma, tož. Vojtecha, mest. pri Vojtechih, or. pri Volkswagnovem, or. s/z Volkswagnovim; z Vojtechoma; množina: im. Vojtechi, rod. Vojtechov, dvojina: im. Volkswagnova, rod. Volkswagnovih, daj. Vojtechom, tož. Vojteche, mest. pri Vojtechih, or. daj. Volkswagnovima, tož. Volkswagnova, mest. z Vojtechi pri Volkswagnovih, or. s/z Volkswagnovima; StatuS: Predlog množina: im. Volkswagnovi, rod. Volkswagnovih, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); daj. Volkswagnovim, tož. Volkswagnove, mest. pri Slovaščina Volkswagnovih, or. s/z Volkswagnovimi ženski: ednina: im. Volkswagnova, rod. Volkswagen -gna [fólksvagǝn, rod. fólksvagna] m; Volkswagnove, daj. Volkswagnovi, tož. stvarno ime Volkswagnovo, mest. pri Volkswagnovi, or. s/z |podjetje|: Volkswagen bo predstavil nov model Volkswagnovo; dvojina: im. Volkswagnovi, električnega avtomobila; Pri Volkswagnu razvijajo rod. Volkswagnovih, daj. Volkswagnovima, tož. električno mobilnost; kot prilastek, v imenovalniku Ime Volkswagnovi, mest. pri Volkswagnovih, or. s/z podjetja Volkswagen v prevodu pomeni »ljudsko Volkswagnovima; množina: im. Volkswagnove, vozilo«; predsednik koncerna Volkswagen; rod. Volkswagnovih, daj. Volkswagnovim, tož. avtomobili iz nemške avtomobilske tovarne Volkswagnove, mest. pri Volkswagnovih, or. s/z Volkswagen; |znamka|: kot prilastek, v imenovalniku Volkswagnovimi zastopnik za vozila znamke Volkswagen; srednji: ednina: im. Volkswagnovo, rod. Peljala sem se s kombijem znamke Volkswagen; Volkswagnovega, daj. Volkswagnovemu, tož. navadno z malo začetnico volkswagen |vozilo znamke Volkswagnovo, mest. pri Volkswagnovem, or. Volkswagen|: podvozje Volkswagna/volkswagna; s/z Volkswagnovim; dvojina: im. Volkswagnovi, Dirkač bo vozil Volkswagen/volkswagen; tudi rod. Volkswagnovih, daj. Volkswagnovima, tož. živostno Vozi Volkswagna/volkswagna Volkswagnovi, mest. pri Volkswagnovih, or. s/z {B} Volkswagnov Volkswagnovima; množina: im. Volkswagnova, {O} ednina: im. Volkswagen, rod. Volkswagna, daj. rod. Volkswagnovih, daj. Volkswagnovim, tož. Volkswagnu, tož. Volkswagen (živostno Volkswagna), Volkswagnova, mest. pri Volkswagnovih, or. s/z mest. pri Volkswagnu, or. s/z Volkswagnom; Volkswagnovimi dvojina: im. Volkswagna, rod. Volkswagnov, StatuS: Predlog daj. Volkswagnoma, tož. Volkswagna, mest. pri PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz stvarnih Volkswagnih, or. s/z Volkswagnoma; množina: im. imen) Volkswagni, rod. Volkswagnov, daj. Volkswagnom, tož. Volkswagne, mest. pri Volkswagnih, or. s/z Voranc -a [vóranc, rod. vóranca] m; ime bitja, osebno Volkswagni ime {I} ednina: im. [fólksvagǝn], rod. [fólksvagna], |moško ime|: fotografije Voranca Vogla; |umetniško daj. [fólksvagnu], tož. [fólksvagǝn] (živostno ime Lovra Kuharja, slovenskega pisatelja|: [fólksvagna]), mest. [pri fólksvagnu], or. Obiskoval je Voranca na Prežihovini nad Kotljami; [s‿fólksvagnom]; dvojina: im. [fólksvagna], rod. Vidmar se je z Vorancem sestal v Parizu; v [fólksvagno], daj. [fólksvagnoma], tož. [fólksvagna], prenesenem pomenu |dela Lovra Kuharja|: Na polici je mest. [pri fólksvagnih], or. [s‿fólksvagnoma]; opazil Voranca in Cankarja; prim. Prežihov Voranc množina: im. [fólksvagni], rod. [fólksvagno], {B} Vorančev 437 {O} ednina: im. Voranc, rod. Voranca, daj. Vorancu, |pohodniška pot na Koroškem|: zemljevid Vorančeve tož. Voranca, mest. pri Vorancu, or. z Vorancem; poti; pohod po Vorančevi poti; prim. Vorančev dvojina: im. Voranca, rod. Vorancev, daj. Vorancema, Kje? na Vorančevi poti tož. Voranca, mest. pri Vorancih, or. z Vorancema; Od kod? z Vorančeve poti množina: im. Voranci, rod. Vorancev, daj. Vorancem, Kam? na Vorančevo pot tož. Vorance, mest. pri Vorancih, or. z Voranci {O} ednina: im. Vorančeva pot, rod. Vorančeve poti, {I} ednina: im. [vóranc], rod. [vóranca], daj. [vórancu], daj. Vorančevi poti, tož. Vorančevo pot, mest. pri tož. [vóranca], mest. [pri vórancu], or. [z‿vórancem]; Vorančevi poti, or. z Vorančevo potjo dvojina: im. [vóranca], rod. [vórance], daj. {I} ednina: im. [vórančeva pót], rod. [vórančeve potí], [vórancema], tož. [vóranca], mest. [pri vórancih], daj. [vórančevi póti], tož. [vórančevo pót], mest. [pri or. [z‿vórancema]; množina: im. [vóranci], rod. vórančevi póti], or. [z‿vórančevo potjó] [vórance], daj. [vórancem], tož. [vórance], mest. [pri StatuS: Predlog vórancih], or. [z‿vóranci] PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); Vormsi -ja [vórmsi, rod. vórmsija in vórǝmsi, rod. Psevdonimi (vzdevki ter skrivna in umetniška vórǝmsija] m; zemljepisno ime imena) |otok v Baltskem morju|: Saaremaa, Muhu, Hiiumaa in Vormsi in polotok Virtsu s severne strani zapirajo Vorančev -a -o [vóranče, ž. vórančeva, s. vhod v Riški zaliv; peščene plaže Vormsija; kot vórančevo] prid. prilastek, v imenovalniku Na estonskem otoku Vormsi urednik Vorančevih zbranih del; Vorančeve živi približno 400 prebivalcev »Solzice«; prim. Prežihov Voranc, Vorančeva Kje? na Vormsiju pot (< Voranc) Od kod? z Vormsija {O} moški: ednina: im. Vorančev, rod. Kam? na Vormsi Vorančevega, daj. Vorančevemu, tož. Vorančev {B} Vormsijčan, Vormsijčanka; Vormsijčanov, (živostno Vorančevega), mest. pri Vorančevem, Vormsijčankin; vormsijski or. z Vorančevim; dvojina: im. Vorančeva, rod. {O} ednina: im. Vormsi, rod. Vormsija, daj. Vormsiju, Vorančevih, daj. Vorančevima, tož. Vorančeva, mest. tož. Vormsi, mest. pri Vormsiju, or. z Vormsijem pri Vorančevih, or. z Vorančevima; množina: im. {I} ednina: im. [vórmsi] in [vórǝmsi], rod. [vórmsija] Vorančevi, rod. Vorančevih, daj. Vorančevim, tož. in [vórǝmsija], daj. [vórmsiju] in [vórǝmsiju], tož. Vorančeve, mest. pri Vorančevih, or. z Vorančevimi [vórmsi] in [vórǝmsi], mest. [pri vórmsiju] in [pri ženski: ednina: im. Vorančeva, rod. Vorančeve, daj. vórǝmsiju], or. [z‿vórmsijem] in [z‿vórǝmsijem] Vorančevi, tož. Vorančevo, mest. pri Vorančevi, StatuS: Predlog or. z Vorančevo; dvojina: im. Vorančevi, rod. PravoPiSni kategoriji: Imena otokov, polotokov, otočij; Vorančevih, daj. Vorančevima, tož. Vorančevi, mest. Estonščina pri Vorančevih, or. z Vorančevima; množina: im. Vorančeve, rod. Vorančevih, daj. Vorančevim, tož. Võru -ja [vru, rod. vruja] m; zemljepisno ime Vorančeve, mest. pri Vorančevih, or. z Vorančevimi |kraj v Estoniji|: V Võruju se je rodil estonski pisatelj srednji: ednina: im. Vorančevo, rod. Vorančevega, Priit Aimla; Železniške povezave z Võrujem ni od daj. Vorančevemu, tož. Vorančevo, mest. pri leta 2014 Vorančevem, or. z Vorančevim; dvojina: im. Kje? v Võruju Vorančevi, rod. Vorančevih, daj. Vorančevima, tož. Od kod? iz Võruja Vorančevi, mest. pri Vorančevih, or. z Vorančevima; Kam? v Võru množina: im. Vorančeva, rod. Vorančevih, daj. {B} Võrujčan, Võrujčanka; Võrujčanov, Vorančevim, tož. Vorančeva, mest. pri Vorančevih, or. Võrujčankin; võrujski z Vorančevimi {O} ednina: im. Võru, rod. Võruja, daj. Võruju, tož. StatuS: Predlog Võru, mest. pri Võruju, or. z Võrujem PravoPiSni kategoriji: Svojilni pridevniki (iz {I} ednina: im. [vru], rod. [vruja], daj. [vruju], tož. psevdonimov); Svojilni pridevniki (iz osebnih [vru], mest. [pri vruju], or. [z‿vrujem] moških imen) StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Estonščina; Imena krajev Vorančeva pot -e -i [vórančeva pót, rod. vórančeve potí] ž; zemljepisno ime 438 Vražji kamen -ega -mna [vrážji kámən, rod. reki, or. z Vzhodno reko vrážjega kámna] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |vzpetina pri Črnomlju|: spust z Vražjega kamna PravoPiSna kategorija: Imena voda Kje? na Vražjem kamnu Od kod? z Vražjega kamna Vzhodnoavstralske Kordiljere -ih Kam? na Vražji kamen -er [shódnoastrálske kordiljêre, rod. {O} ednina: im. Vražji kamen, rod. Vražjega kamna, shódnoastrálskih kordiljêr] ž mn.; zemljepisno ime daj. Vražjemu kamnu, tož. Vražji kamen, mest. pri |drugo ime za Veliko razvodno gorovje|: kanjoni Vražjem kamnu, or. z Vražjim kamnom Vzhodnoavstralskih Kordiljer; mlečna živinoreja StatuS: Predlog v Vzhodnoavstralskih Kordiljerah; ◎ angl. East PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Australian Cordillera; prim. Veliko razvodno gorovje Vroclav -a [rócla, rod. róclava in vrócla, rod. Kje? v Vzhodnoavstralske Kordiljere vróclava] m; zemljepisno ime Od kod? iz Vzhodnoavstralskih Kordiljer |kraj na Poljskem|: V Vroclavu je rečno pristanišče Kam? v Vzhodnoavstralske Kordiljere na Odri; kot prilastek, v imenovalniku obisk največjega {B} vzhodnoavstralskokordiljerski šlezijskega mesta Vroclav; ◎ pol. Wrocław {O} množina: im. Vzhodnoavstralske Kje? v Vroclavu Kordiljere, rod. Vzhodnoavstralskih Kordiljer, Od kod? iz Vroclava daj. Vzhodnoavstralskim Kordiljeram, Kam? v Vroclav tož. Vzhodnoavstralske Kordiljere, mest. {B} Vroclavčan, Vroclavčanka; Vroclavčanov, pri Vzhodnoavstralskih Kordiljerah, or. z Vroclavčankin; vroclavski Vzhodnoavstralskimi Kordiljerami {O} ednina: im. Vroclav, rod. Vroclava, daj. Vroclavu, StatuS: Predlog tož. Vroclav, mest. pri Vroclavu, or. z Vroclavom PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Wałęsa -e in Wałęsa -a [valénsa, rod. valénse in valénsa] m; ime bitja, osebno ime Vršac -a [vәršác, rod. vәršáca] m; zemljepisno ime |priimek|; |poljski politik|: Lecha Wałęso/Wałęsa so |skrajšano ime za Vodnikov vršac|: Bakrorez Savice izvolili za predsednika leta 1991 in Bohinjskega jezera s Triglavom in Vršacem v {B} Wałęsov ozadju je narisal Vincenc Dorfmeister; v prenesenem {O} ednina: im. Wałęsa, rod. Wałęse in Wałęsa, daj. pomenu |stena Vršaca|: Leta 1968 sta brata Mihelič Wałęsi in Wałęsu, tož. Wałęso in Wałęsa, mest. pri prvenstveno preplezala Centralno smer v Vršacu; Wałęsi in pri Wałęsu, or. z Wałęso in z Wałęsom; prim. Vodnikov vršac dvojina: im. Wałęsi in Wałęsa, rod. Wałęs in Wałęsov, Kje? na Vršacu daj. Wałęsama in Wałęsoma, tož. Wałęsi in Wałęsa, Od kod? z Vršaca mest. pri Wałęsah in pri Wałęsih, or. z Wałęsama in z Kam? na Vršac Wałęsoma; množina: im. Wałęse in Wałęsi, rod. Wałęs {O} ednina: im. Vršac, rod. Vršaca, daj. Vršacu, tož. in Wałęsov, daj. Wałęsam in Wałęsom, tož. Wałęse, Vršac, mest. pri Vršacu, or. z Vršacem mest. pri Wałęsah in pri Wałęsih, or. z Wałęsami in z {I} ednina: im. [vәršác], rod. [vәršáca], daj. [vәršácu], Wałęsi tož. [vәršác], mest. [pri vәršácu], or. [z‿vәršácem] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij Waltari -ja [váltari, rod. váltarija] m; ime bitja, osebno Vzhodna reka -e -e [shódna réka, rod. shódne ime réke] ž; zemljepisno ime |priimek|; |finski pisatelj|: kratke zgodbe Mike/Mika |preliv pred New Yorkom|: Popolna zamrznitev Waltarija newyorške Vzhodne reke pozimi 1866/1867 je {B} Waltarijev ustavila ves ladijski promet; palača ob Vzhodni reki; {O} ednina: im. Waltari, rod. Waltarija, daj. Waltariju, ◎ angl. East River tož. Waltarija, mest. pri Waltariju, or. z Waltarijem; {B} vzhodnoreški dvojina: im. Waltarija, rod. Waltarijev, daj. {O} ednina: im. Vzhodna reka, rod. Vzhodne reke, daj. Waltarijema, tož. Waltarija, mest. pri Waltarijih, or. z Vzhodni reki, tož. Vzhodno reko, mest. pri Vzhodni Waltarijema; množina: im. Waltariji, rod. Waltarijev, 439 daj. Waltarijem, tož. Waltarije, mest. pri Waltarijih, or. Warwickshirčanov, Warwickshirčankin; z Waltariji warwickshirski {I} ednina: im. [váltari], rod. [váltarija], daj. [váltariju], {O} ednina: im. Warwickshire, rod. Warwickshira, tož. [váltarija], mest. [pri váltariju], or. [z‿váltarijem]; daj. Warwickshiru, tož. Warwickshire, mest. pri dvojina: im. [váltarija], rod. [váltarije], daj. Warwickshiru, or. z Warwickshirom [váltarijema], tož. [váltarija], mest. [pri váltarijih], StatuS: Predlog or. [z‿váltarijema]; množina: im. [váltariji], rod. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) [váltarije], daj. [váltarijem], tož. [váltarije], mest. [pri enot váltarijih], or. [z‿váltariji] StatuS: Predlog warwickshirski -a -o [vórikširski] prid. PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) warwickshirska zastava; warwickshirsko okrožje (< Warwickshire) Waltarijev -a -o [váltarije, ž. váltarijeva, s. {O} moški: ednina: im. warwickshirski, rod. váltarijevo] prid. warwickshirskega, daj. warwickshirskemu, tož. Waltarijev roman »Egipčan Sinuhe« (< Waltari) warwickshirski (živostno warwickshirskega), mest. {O} moški: ednina: im. Waltarijev, rod. pri warwickshirskem, or. z warwickshirskim; Waltarijevega, daj. Waltarijevemu, tož. Waltarijev dvojina: im. warwickshirska, rod. warwickshirskih, (živostno Waltarijevega), mest. pri Waltarijevem, daj. warwickshirskima, tož. warwickshirska, mest. or. z Waltarijevim; dvojina: im. Waltarijeva, rod. pri warwickshirskih, or. z warwickshirskima; Waltarijevih, daj. Waltarijevima, tož. Waltarijeva, množina: im. warwickshirski, rod. warwickshirskih, mest. pri Waltarijevih, or. z Waltarijevima; množina: daj. warwickshirskim, tož. warwickshirske, mest. pri im. Waltarijevi, rod. Waltarijevih, daj. Waltarijevim, warwickshirskih, or. z warwickshirskimi tož. Waltarijeve, mest. pri Waltarijevih, or. z ženski: ednina: im. warwickshirska, rod. Waltarijevimi warwickshirske, daj. warwickshirski, tož. ženski: ednina: im. Waltarijeva, rod. Waltarijeve, daj. warwickshirsko, mest. pri warwickshirski, or. z Waltarijevi, tož. Waltarijevo, mest. pri Waltarijevi, warwickshirsko; dvojina: im. warwickshirski, or. z Waltarijevo; dvojina: im. Waltarijevi, rod. rod. warwickshirskih, daj. warwickshirskima, tož. Waltarijevih, daj. Waltarijevima, tož. Waltarijevi, warwickshirski, mest. pri warwickshirskih, or. z mest. pri Waltarijevih, or. z Waltarijevima; množina: warwickshirskima; množina: im. warwickshirske, im. Waltarijeve, rod. Waltarijevih, daj. Waltarijevim, rod. warwickshirskih, daj. warwickshirskim, tož. tož. Waltarijeve, mest. pri Waltarijevih, or. z warwickshirske, mest. pri warwickshirskih, or. z Waltarijevimi warwickshirskimi srednji: ednina: im. Waltarijevo, rod. Waltarijevega, srednji: ednina: im. warwickshirsko, rod. daj. Waltarijevemu, tož. Waltarijevo, mest. pri warwickshirskega, daj. warwickshirskemu, tož. Waltarijevem, or. z Waltarijevim; dvojina: im. warwickshirsko, mest. pri warwickshirskem, or. Waltarijevi, rod. Waltarijevih, daj. Waltarijevima, z warwickshirskim; dvojina: im. warwickshirski, tož. Waltarijevi, mest. pri Waltarijevih, or. z rod. warwickshirskih, daj. warwickshirskima, tož. Waltarijevima; množina: im. Waltarijeva, rod. warwickshirski, mest. pri warwickshirskih, or. z Waltarijevih, daj. Waltarijevim, tož. Waltarijeva, mest. warwickshirskima; množina: im. warwickshirska, pri Waltarijevih, or. z Waltarijevimi rod. warwickshirskih, daj. warwickshirskim, tož. StatuS: Predlog warwickshirska, mest. pri warwickshirskih, or. z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) warwickshirskimi StatuS: Predlog Warwickshire -ra [vórikšir, rod. vórikšira] m; PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, zemljepisno ime pokrajin, otokov) |grofija v Angliji|: Warwickshire ima dobro razvito industrijo; Na rimskem pokopališču v Warwickshiru Wąsek -eka [vónsək, rod. vónska] m; ime bitja, osebno so izkopali 1700 let staro okostje Afričana; kot ime prilastek, v imenovalniku zastava grofije Warwickshire |priimek|; |poljski smučarski skakalec|: osebni rekord Kje? v Warwickshiru Pawła Wąska Od kod? iz Warwickshira {B} Wąskov Kam? v Warwickshire {O} ednina: im. Wąsek, rod. Wąska, daj. Wąsku, tož. {B} Warwickshirčan, Warwickshirčanka; Wąska, mest. pri Wąsku, or. z Wąskom; dvojina: im. 440 Wąska, rod. Wąskov, daj. Wąskoma, tož. Wąska, mest. ima sedež v Washingtonu|: zaveznica Washingtona; pri Wąskih, or. z Wąskoma; množina: im. Wąski, rod. stališča uradnega Washingtona do vojne v Vietnamu; Wąskov, daj. Wąskom, tož. Wąske, mest. pri Wąskih, ◎ angl. Washington, D.C. or. z Wąski Kje? v Washingtonu StatuS: Predlog Od kod? iz Washingtona PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Kam? v Washington {B} Washingtončan, Washingtončanka; Washington1 -a [vášinktọn, rod. vášinktọna] m; ime Washingtončanov, Washingtončankin; bitja, osebno ime washingtonski |priimek|; |ameriški politik|: portret predsednika {O} ednina: im. Washington, rod. Washingtona, Georgea Washingtona; pogovor z Georgeom/ daj. Washingtonu, tož. Washington, mest. pri Georgeem Washingtonom Washingtonu, or. z Washingtonom {B} Washingtonov StatuS: Predlog {O} ednina: im. Washington, rod. Washingtona, PravoPiSna kategorija: Imena krajev daj. Washingtonu, tož. Washingtona, mest. pri Washingtonu, or. z Washingtonom; dvojina: Washingtonska pogodba -e -e [vášinktọnska im. Washingtona, rod. Washingtonov, daj. pogódba, rod. vášinktọnske pogódbe] ž; stvarno ime Washingtonoma, tož. Washingtona, mest. pri |drugo ime za Severnoatlantsko pogodbo|: podpis Washingtonih, or. z Washingtonoma; množina: im. Washingtonske pogodbe ustrezneje Severnoatlantske Washingtoni, rod. Washingtonov, daj. Washingtonom, pogodbe; Z Washingtonsko pogodbo je bilo tož. Washingtone, mest. pri Washingtonih, or. z ustanovljeno medvladno vojaško zavezništvo Washingtoni ustrezneje Severnoatlantsko pogodbo; ◎ angl. The StatuS: Predlog Treaty of Washington; prim. washingtonski, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Severnoatlantska pogodba (< Washington3) {O} ednina: im. Washingtonska pogodba, rod. Washington2 -a [vášinktọn, rod. vášinktọna] m; Washingtonske pogodbe, daj. Washingtonski zemljepisno ime pogodbi, tož. Washingtonsko pogodbo, mest. pri |zvezna država v Združenih državah Amerike|: Washingtonski pogodbi, or. z Washingtonsko Glavno mesto Washingtona je Olympia; vulkani pogodbo v Washingtonu; kot prilastek, navadno v imenovalniku StatuS: Predlog poimenovanje zvezne države Washington po prvem PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena predsedniku Georgeu Washingtonu Kje? v Washingtonu washingtonski -a -o [vášinktọnski] prid. Od kod? iz Washingtona |nanašajoč se na državo|: washingtonska prestolnica; Kam? v Washington |nanašajoč se na kraj|: kongres na washingtonskem {B} Washingtončan, Washingtončanka; Kapitolu; hiša v washingtonskem predmestju Washingtončanov, Washingtončankin; washingtonski vrh |vrh zveze Nato v Washingtonu|: washingtonski dnevni red washingtonskega vrha; washingtonski {O} ednina: im. Washington, rod. Washingtona, konsenz |ekonomska teorija|: neoliberalne usmeritve daj. Washingtonu, tož. Washington, mest. pri washingtonskega konsenza (< Washington2, Washingtonu, or. z Washingtonom Washington3) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. washingtonski, rod. PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) enot washingtonskega, daj. washingtonskemu, tož. washingtonski (živostno washingtonskega), mest. pri washingtonskem, Washington or. z washingtonskim; 3 -a [vášinktọn, rod. vášinktọna] m; dvojina: im. washingtonska, rod. washingtonskih, zemljepisno ime daj. washingtonskima, tož. washingtonska, mest. |glavno mesto Združenih držav Amerike|: pri washingtonskih, or. z washingtonskima; Lincolnov spomenik v središču Washingtona; sedež množina: im. washingtonski, rod. washingtonskih, predsednika ZDA v Washingtonu; kot prilastek, daj. washingtonskim, tož. washingtonske, mest. pri navadno v imenovalniku predmestje glavnega mesta washingtonskih, or. z washingtonskimi Washington; ameriške zvezne države s prestolnico ženski: ednina: im. washingtonska, rod. Washington; v prenesenem pomenu |vlada ZDA, ki washingtonske, daj. washingtonski, tož. 441 washingtonsko, mest. pri washingtonski, or. z {O} moški: ednina: im. wengenski, rod. washingtonsko; dvojina: im. washingtonski, wengenskega, daj. wengenskemu, tož. wengenski rod. washingtonskih, daj. washingtonskima, tož. (živostno wengenskega), mest. pri wengenskem, washingtonski, mest. pri washingtonskih, or. z or. z wengenskim; dvojina: im. wengenska, rod. washingtonskima; množina: im. washingtonske, wengenskih, daj. wengenskima, tož. wengenska, mest. rod. washingtonskih, daj. washingtonskim, tož. pri wengenskih, or. z wengenskima; množina: im. washingtonske, mest. pri washingtonskih, or. z wengenski, rod. wengenskih, daj. wengenskim, tož. washingtonskimi wengenske, mest. pri wengenskih, or. z wengenskimi srednji: ednina: im. washingtonsko, rod. ženski: ednina: im. wengenska, rod. wengenske, daj. washingtonskega, daj. washingtonskemu, tož. wengenski, tož. wengensko, mest. pri wengenski, washingtonsko, mest. pri washingtonskem, or. or. z wengensko; dvojina: im. wengenski, rod. z washingtonskim; dvojina: im. washingtonski, wengenskih, daj. wengenskima, tož. wengenski, mest. rod. washingtonskih, daj. washingtonskima, tož. pri wengenskih, or. z wengenskima; množina: im. washingtonski, mest. pri washingtonskih, or. z wengenske, rod. wengenskih, daj. wengenskim, tož. washingtonskima; množina: im. washingtonska, wengenske, mest. pri wengenskih, or. z wengenskimi rod. washingtonskih, daj. washingtonskim, tož. srednji: ednina: im. wengensko, rod. wengenskega, washingtonska, mest. pri washingtonskih, or. z daj. wengenskemu, tož. wengensko, mest. pri washingtonskimi wengenskem, or. z wengenskim; dvojina: im. StatuS: Predlog wengenski, rod. wengenskih, daj. wengenskima, tož. PravoPiSni kategoriji: Pridevniki (iz imen držav, celin, wengenski, mest. pri wengenskih, or. z wengenskima; pokrajin, otokov); Pridevniki (iz zemljepisnih množina: im. wengenska, rod. wengenskih, daj. naselbinskih/krajevnih imen) wengenskim, tož. wengenska, mest. pri wengenskih, or. z wengenskimi Wawel -wla [vávəl, rod. vála] m; zemljepisno ime StatuS: Predlog |grad na Poljskem|: grobnica v Wawlu; kot prilastek, v PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih imenovalniku renesančne umetnine v gradu Wawel naselbinskih/krajevnih imen) {B} wawelski {O} ednina: im. Wawel, rod. Wawla, daj. Wawlu, tož. Wirkkala -e in Wirkkala -a [vírkala, rod. vírkale in Wawel, mest. pri Wawlu, or. z Wawlom vírkala] m; ime bitja, osebno ime StatuS: Predlog |priimek|; |finski oblikovalec|: razstava Tapia PravoPiSni kategoriji: Imena objektov in stavb; Poljščina Wirkkale/Wirkkala; Wirkkali/Wirkkalu so za njegovo delo podelili več nagrad Wengen -gna [véngǝn, rod. véngna] m; zemljepisno {B} Wirkkalov ime {O} ednina: im. Wirkkala, rod. Wirkkale in Wirkkala, |kraj v Švici|: Wengen je gorska vas v kantonu Bern; daj. Wirkkali in Wirkkalu, tož. Wirkkalo in Wirkkala, V Wengnu velja prepoved motornega prometa; vlak mest. pri Wirkkali in pri Wirkkalu, or. z Wirkkalo in iz Lauterbrunnena v Wengen; kot prilastek, navadno v z Wirkkalom; dvojina: im. Wirkkali in Wirkkala, imenovalniku Peš smo se povzpeli do vasice Wengen rod. Wirkkal in Wirkkalov, daj. Wirkkalama in Kje? v Wengnu Wirkkaloma, tož. Wirkkali in Wirkkala, mest. pri Od kod? iz Wengna Wirkkalah in pri Wirkkalih, or. z Wirkkalama in z Kam? v Wengen Wirkkaloma; množina: im. Wirkkale in Wirkkali, rod. {B} Wengenčan, Wengenčanka; Wengenčanov, Wirkkal in Wirkkalov, daj. Wirkkalam in Wirkkalom, Wengenčankin; wengenski tož. Wirkkale, mest. pri Wirkkalah in pri Wirkkalih, or. {O} ednina: im. Wengen, rod. Wengna, daj. Wengnu, z Wirkkalami in z Wirkkali tož. Wengen, mest. pri Wengnu, or. z Wengnom StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSni kategoriji: Finščina; Lastna imena (priimki) PravoPiSna kategorija: Imena krajev Wirkkalov -a -o [vírkalo, ž. vírkalova, s. wengenski -a -o [véngənski] prid. vírkalovo] prid. Glavni masivi Julijskih Alp so zgrajeni predvsem Wirkkalov svečnik; Wirkkalovo oblikovanje stekla iz wengenskih skladov in dachsteinskega apnenca; (< Wirkkala) wengenska gorska železnica; wengensko smučišče {O} moški: ednina: im. Wirkkalov, rod. (< Wengen) Wirkkalovega, daj. Wirkkalovemu, tož. Wirkkalov 442 (živostno Wirkkalovega), mest. pri Wirkkalovem, Wojtył tudi Wojtyłov, daj. Wojtyłama tudi Wojtyłoma, or. z Wirkkalovim; dvojina: im. Wirkkalova, rod. tož. Wojtyłi tudi Wojtyła, mest. pri Wojtyłah tudi Wirkkalovih, daj. Wirkkalovima, tož. Wirkkalova, pri Wojtyłih, or. z Wojtyłama tudi z Wojtyłoma; mest. pri Wirkkalovih, or. z Wirkkalovima; množina: množina: im. Wojtyłe tudi Wojtyłi, rod. Wojtył tudi im. Wirkkalovi, rod. Wirkkalovih, daj. Wirkkalovim, Wojtyłov, daj. Wojtyłam tudi Wojtyłom, tož. Wojtyłe, tož. Wirkkalove, mest. pri Wirkkalovih, or. z mest. pri Wojtyłah tudi pri Wojtyłih, or. z Wojtyłami Wirkkalovimi tudi z Wojtyłi ženski: ednina: im. Wirkkalova, rod. Wirkkalove, daj. StatuS: Predlog Wirkkalovi, tož. Wirkkalovo, mest. pri Wirkkalovi, PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) or. z Wirkkalovo; dvojina: im. Wirkkalovi, rod. Wirkkalovih, daj. Wirkkalovima, tož. Wirkkalovi, Wolny -ega [vólni, rod. vólnega] m; ime bitja, osebno mest. pri Wirkkalovih, or. z Wirkkalovima; množina: ime im. Wirkkalove, rod. Wirkkalovih, daj. Wirkkalovim, |poljski priimek|: Jakubu Wolnemu je uspelo osvojiti tož. Wirkkalove, mest. pri Wirkkalovih, or. z zlato medaljo; za izražanje svojine polet Wolnega Wirkkalovimi {O} ednina: im. Wolny, rod. Wolnega, daj. Wolnemu, srednji: ednina: im. Wirkkalovo, rod. Wirkkalovega, tož. Wolnega, mest. pri Wolnem, or. z Wolnim; daj. Wirkkalovemu, tož. Wirkkalovo, mest. pri dvojina: im. Wolna, rod. Wolnih, daj. Wolnima, tož. Wirkkalovem, or. z Wirkkalovim; dvojina: im. Wolna, mest. pri Wolnih, or. z Wolnima; množina: im. Wirkkalovi, rod. Wirkkalovih, daj. Wirkkalovima, Wolni, rod. Wolnih, daj. Wolnim, tož. Wolne, mest. pri tož. Wirkkalovi, mest. pri Wirkkalovih, or. z Wolnih, or. z Wolnimi Wirkkalovima; množina: im. Wirkkalova, rod. StatuS: Predlog Wirkkalovih, daj. Wirkkalovim, tož. Wirkkalova, mest. PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) pri Wirkkalovih, or. z Wirkkalovimi StatuS: Predlog Woods -a [vúts, rod. vútsa] m; ime bitja, osebno ime PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) |angleški priimek|: zmaga Tigerja Woodsa na mastersu; V filmu je nastopila z Jamesom Woodsom Wojciech -a [vójčeh, rod. vójčeha] m; ime bitja, {B} Woodsov osebno ime {O} ednina: im. Woods, rod. Woodsa, daj. Woodsu, |poljsko moško ime|: Wojciecha Jaruzelskega tož. Woodsa, mest. pri Woodsu, or. z Woodsom; najpogosteje omenjajo v zvezi z razglasitvijo dvojina: im. Woodsa, rod. Woodsov, daj. Woodsoma, izrednih razmer tož. Woodsa, mest. pri Woodsih, or. z Woodsoma; {B} Wojciechov množina: im. Woodsi, rod. Woodsov, daj. Woodsom, {O} ednina: im. Wojciech, rod. Wojciecha, daj. tož. Woodse, mest. pri Woodsih, or. z Woodsi Wojciechu, tož. Wojciecha, mest. pri Wojciechu, StatuS: Predlog or. z Wojciechom; dvojina: im. Wojciecha, rod. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Wojciechov, daj. Wojciechoma, tož. Wojciecha, mest. pri Wojciechih, or. z Wojciechoma; množina: im. Woodsov -a -o [vútso, ž. vútsova, s. vútsovo] prid. Wojciechi, rod. Wojciechov, daj. Wojciechom, tož. Woodsov rekord; Woodsova igra (< Woods) Wojcieche, mest. pri Wojciechih, or. z Wojciechi {O} moški: ednina: im. Woodsov, rod. StatuS: Predlog Woodsovega, daj. Woodsovemu, tož. Woodsov PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); (živostno Woodsovega), mest. pri Woodsovem, Poljščina or. z Woodsovim; dvojina: im. Woodsova, rod. Woodsovih, daj. Woodsovima, tož. Woodsova, mest. Wojtyła -e tudi Wojtyła -a [vojtíla, rod. vojtíle tudi pri Woodsovih, or. z Woodsovima; množina: im. vojtíla] m; ime bitja, osebno ime Woodsovi, rod. Woodsovih, daj. Woodsovim, tož. |priimek|; |rojstni priimek papeža Janeza Pavla II.|: Woodsove, mest. pri Woodsovih, or. z Woodsovimi Za papeža so leta 1978 imenovali Karola Józefa ženski: ednina: im. Woodsova, rod. Woodsove, daj. Wojtyło; prim. Janez Pavel II. Woodsovi, tož. Woodsovo, mest. pri Woodsovi, {B} Wojtyłov or. z Woodsovo; dvojina: im. Woodsovi, rod. {O} ednina: im. Wojtyła, rod. Wojtyłe tudi Wojtyła, Woodsovih, daj. Woodsovima, tož. Woodsovi, mest. daj. Wojtyłi tudi Wojtyłu, tož. Wojtyło tudi Wojtyła, pri Woodsovih, or. z Woodsovima; množina: im. mest. pri Wojtyłi tudi pri Wojtyłu, or. z Wojtyło tudi Woodsove, rod. Woodsovih, daj. Woodsovim, tož. z Wojtyłom; dvojina: im. Wojtyłi tudi Wojtyła, rod. Woodsove, mest. pri Woodsovih, or. z Woodsovimi 443 srednji: ednina: im. Woodsovo, rod. Woodsovega, Wyszyńskih, daj. Wyszyńskim, tož. Wyszyńske, mest. daj. Woodsovemu, tož. Woodsovo, mest. pri pri Wyszyńskih, or. z Wyszyńskimi Woodsovem, or. z Woodsovim; dvojina: im. StatuS: Predlog Woodsovi, rod. Woodsovih, daj. Woodsovima, tož. PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Woodsovi, mest. pri Woodsovih, or. z Woodsovima; množina: im. Woodsova, rod. Woodsovih, daj. Xoxe -a [dzódze, rod. dzódza] m; osebno ime, ime bitja Woodsovim, tož. Woodsova, mest. pri Woodsovih, or. |priimek|; |albanski politik|: sojenje Koçiju Xoxu; z Woodsovimi politično sodelovanje s Xoxom StatuS: Predlog {B} Xoxov PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {O} ednina: im. Xoxe, rod. Xoxa, daj. Xoxu, tož. Xoxa, mest. pri Xoxu, or. z Xoxom; dvojina: im. Xoxa, rod. Wróblewski -ega [vrubléski, rod. vrubléskega in Xoxov, daj. Xoxoma, tož. Xoxa, mest. pri Xoxih, or. z rubléski, rod. rubléskega] m; ime bitja, osebno ime Xoxoma; množina: im. Xoxi, rod. Xoxov, daj. Xoxom, |priimek|; |poljski slikar|: Motiv talcev je značilen tož. Xoxe, mest. pri Xoxih, or. z Xoxi za Andrzeja Wróblewskega; za izražanje svojine slika {I} ednina: im. [dzódze], rod. [dzódza], daj. [dzódzu], Wróblewskega tož. [dzódza], mest. [pri dzódzu], or. [z‿dzódzom]; {O} ednina: im. Wróblewski, rod. Wróblewskega, dvojina: im. [dzódza], rod. [dzódzo], daj. daj. Wróblewskemu, tož. Wróblewskega, mest. pri [dzódzoma], tož. [dzódza], mest. [pri dzódzih], or. Wróblewskem, or. z Wróblewskim; dvojina: im. [z‿dzódzoma]; množina: im. [dzódzi], rod. [dzódzo], Wróblewska, rod. Wróblewskih, daj. Wróblewskima, daj. [dzódzom], tož. [dzódze], mest. [pri dzódzih], or. tož. Wróblewska, mest. pri Wróblewskih, or. z [z‿dzódzi] Wróblewskima; množina: im. Wróblewski, rod. StatuS: Predlog Wróblewskih, daj. Wróblewskim, tož. Wróblewske, PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) mest. pri Wróblewskih, or. z Wróblewskimi StatuS: Predlog Xoxov -a -o [dzódzo, ž. dzódzova, s. dzódzovo] PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) prid. Xoxova politična kariera (< Xoxe) Wschowa -e [shôva, rod. shôve] ž; zemljepisno ime {O} moški: ednina: im. Xoxov, rod. Xoxovega, daj. |kraj na Poljskem|: staro evangeličansko pokopališče Xoxovemu, tož. Xoxov (živostno Xoxovega), mest. v Wschowi; kot prilastek, v imenovalniku Obrambni pri Xoxovem, or. z Xoxovim; dvojina: im. Xoxova, zidovi mesta Wschowa so iz 15. in 16. stoletja rod. Xoxovih, daj. Xoxovima, tož. Xoxova, mest. pri Kje? v Wschowi Xoxovih, or. z Xoxovima; množina: im. Xoxovi, Od kod? iz Wschowe rod. Xoxovih, daj. Xoxovim, tož. Xoxove, mest. pri Kam? v Wschowo Xoxovih, or. z Xoxovimi {B} Wschowčan, Wschowčanka; Wschowčanov, ženski: ednina: im. Xoxova, rod. Xoxove, daj. Xoxovi, Wschowčankin; wschowski tož. Xoxovo, mest. pri Xoxovi, or. z Xoxovo; dvojina: {O} ednina: im. Wschowa, rod. Wschowe, daj. im. Xoxovi, rod. Xoxovih, daj. Xoxovima, tož. Xoxovi, Wschowi, tož. Wschowo, mest. pri Wschowi, or. z mest. pri Xoxovih, or. z Xoxovima; množina: im. Wschowo Xoxove, rod. Xoxovih, daj. Xoxovim, tož. Xoxove, StatuS: Predlog mest. pri Xoxovih, or. z Xoxovimi PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina srednji: ednina: im. Xoxovo, rod. Xoxovega, daj. Xoxovemu, tož. Xoxovo, mest. pri Xoxovem, or. Wyszyński -ega [višin’ski, rod. višin’skega] m; ime z Xoxovim; dvojina: im. Xoxovi, rod. Xoxovih, bitja, osebno ime daj. Xoxovima, tož. Xoxovi, mest. pri Xoxovih, or. |priimek|; |poljski škof|: Stefanu Wyszyńskemu je bil z Xoxovima; množina: im. Xoxova, rod. Xoxovih, naziv kardinal podeljen leta 1953; za izražanje svojine daj. Xoxovim, tož. Xoxova, mest. pri Xoxovih, or. z pridiga Wyszyńskega Xoxovimi {O} ednina: im. Wyszyński, rod. Wyszyńskega, StatuS: Predlog daj. Wyszyńskemu, tož. Wyszyńskega, mest. pri PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Wyszyńskem, or. z Wyszyńskim; dvojina: im. Wyszyńska, rod. Wyszyńskih, daj. Wyszyńskima, Yellowstonski narodni park -ega -ega -a tož. Wyszyńska, mest. pri Wyszyńskih, or. z [jêlostónski národni párk, rod. jêlostónskega Wyszyńskima; množina: im. Wyszyński, rod. národnega párka in jêlostónski národni párk, rod. 444 jêlostónskega národnega párka] m; zemljepisno ime grofija Anglije; V grbu Yorkshira je bela vrtnica |narodni park v Združenih državah Amerike|: angleške plemiške družine York; V Yorkshiru od 11. čuvaj Yellowstonskega narodnega parka; gejzir stoletja dalje izdelujejo kremni beli sir; kot prilastek, v Yellowstonskem narodnem parku; ◎ angl. v imenovalniku Prve tri etape Dirke po Franciji so Yellowstone National Park leta 2014 potekale v okolici Londona in pokrajini Kje? v Yellowstonskem narodnem parku Yorkshire Od kod? iz Yellowstonskega narodnega parka Kje? v Yorkshiru Kam? v Yellowstonski narodni park Od kod? iz Yorkshira {O} ednina: im. Yellowstonski narodni park, Kam? v Yorkshire rod. Yellowstonskega narodnega parka, {B} Yorkshirčan in Yorkshirec, Yorkshirčanka daj. Yellowstonskemu narodnemu parku, in Yorkshirka; Yorkshirčanov in Yorkshirčev, tož. Yellowstonski narodni park, mest. pri Yorkshirčankin in Yorkshirkin; jorkširski in Yellowstonskem narodnem parku, or. z yorkshirski Yellowstonskim narodnim parkom {O} ednina: im. Yorkshire, rod. Yorkshira, daj. StatuS: Predlog Yorkshiru, tož. Yorkshire, mest. pri Yorkshiru, or. z PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Yorkshirom StatuS: Predlog Ylivieska -e [ílivijẹska, rod. ílivijẹske] m; zemljepisno PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) ime enot |kraj na Finskem|: Za gospodarski razvoj Ylivieske je bila pomembna izgradnja železnice; reka v Ylivieski yorkshirski prid.; obširneje glej pri jorkširski Kje? v Ylivieski Od kod? iz Ylivieske Zadar -dra [zádar, rod. zádra] m; zemljepisno ime Kam? v Yliviesko |kraj na Hrvaškem|: ostanki rimskega foruma v {B} Ylivieščan, Ylivieščanka; Ylivieščanov, Zadru; izlet v Zadar; kot prilastek, navadno v imenovalniku Ylivieščankin; ylivieški grb mesta Zadar {O} ednina: im. Ylivieska, rod. Ylivieske, daj. Kje? v Zadru Ylivieski, tož. Yliviesko, mest. pri Ylivieski, or. z Od kod? iz Zadra Yliviesko Kam? v Zadar StatuS: Predlog {B} Zadrčan, Zadrčanka; Zadrčanov, Zadrčankin; PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev zadrski {O} ednina: im. Zadar, rod. Zadra, daj. Zadru, tož. Ylöjärvi -ja [ílejervi, rod. ílejervija] m; zemljepisno Zadar, mest. pri Zadru, or. z Zadrom ime StatuS: Predlog |kraj na Finskem|: javna šola v Ylöjärviju; Več mest PravoPiSna kategorija: Imena krajev je pobratenih z Ylöjärvijem Kje? v Ylöjärviju Zadlaška jama -e -e [zadláška jáma, rod. zadláške Od kod? iz Ylöjärvija jáme] ž; zemljepisno ime Kam? v Ylöjärvi |jama v Tolminskih koritih|: raziskovanje Zadlaške {B} Ylöjärvijčan, Ylöjärvijčanka; Ylöjärvijčanov, jame (< Zadlaz) Ylöjärvijčankin; ylöjärvijski Kje? v Zadlaški jami {O} ednina: im. Ylöjärvi, rod. Ylöjärvija, daj. Od kod? iz Zadlaške jame Ylöjärviju, tož. Ylöjärvi, mest. pri Ylöjärviju, or. z Kam? v Zadlaško jamo Ylöjärvijem {O} ednina: im. Zadlaška jama, rod. Zadlaške jame, {I} ednina: im. [ílejervi], rod. [ílejervija], daj. daj. Zadlaški jami, tož. Zadlaško jamo, mest. pri [ílejerviju], tož. [ílejervi], mest. [pri ílejerviju], or. Zadlaški jami, or. z Zadlaško jamo [z‿ílejervijem] StatuS: Predlog StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena PravoPiSni kategoriji: Finščina; Imena krajev Zadrčan -a [zádərčan, rod. zádərčana] m; ime bitja, Yorkshire -ra [jórkšir, rod. jórkšira] m; zemljepisno prebivalsko ime ime jadralna kariera Zadrčana Fratele; Otoki so bili v |grofija v Angliji|: Yorkshire je največja zgodovinska posesti Zadrčanov; Ludvik je Zadrčanom poslal na 445 pomoč vojski dveh banov (< Zadar) tož. Zadrčanovi, mest. pri Zadrčanovih, or. z {B} Zadrčanov Zadrčanovima; množina: im. Zadrčanova, rod. {O} ednina: im. Zadrčan, rod. Zadrčana, daj. Zadrčanovih, daj. Zadrčanovim, tož. Zadrčanova, mest. Zadrčanu, tož. Zadrčana, mest. pri Zadrčanu, or. z pri Zadrčanovih, or. z Zadrčanovimi Zadrčanom; dvojina: im. Zadrčana, rod. Zadrčanov, StatuS: Predlog daj. Zadrčanoma, tož. Zadrčana, mest. pri Zadrčanih, PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz or. z Zadrčanoma; množina: im. Zadrčani, rod. prebivalskih imen) Zadrčanov, daj. Zadrčanom, tož. Zadrčane, mest. pri Zadrčanih, or. z Zadrčani Zadrska županija -e -e [zádərska županíja, rod. StatuS: Predlog zádərske županíje] ž; stvarno ime PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (iz imen |upravna pokrajinska enota na Hrvaškem|: Glavno krajev) mesto Zadrske županije je Zadar; turistična naselja v Zadrski županiji; ◎ hr. Zadarska županija; prim. Zadrčanka -e [zádərčanka, rod. zádərčanke] ž; ime zadrski (< Zadar) bitja, prebivalsko ime Kje? v Zadrski županiji Poročil se je z Zadrčanko; Pot sem prehodil v družbi Od kod? iz Zadrske županije dveh Zadrčank (< Zadar) Kam? v Zadrsko županijo {B} Zadrčankin {O} ednina: im. Zadrska županija, rod. Zadrske {O} ednina: im. Zadrčanka, rod. Zadrčanke, daj. županije, daj. Zadrski županiji, tož. Zadrsko županijo, Zadrčanki, tož. Zadrčanko, mest. pri Zadrčanki, or. z mest. pri Zadrski županiji, or. z Zadrsko županijo Zadrčanko; dvojina: im. Zadrčanki, rod. Zadrčank, daj. StatuS: Predlog Zadrčankama, tož. Zadrčanki, mest. pri Zadrčankah, PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) or. z Zadrčankama; množina: im. Zadrčanke, rod. enot Zadrčank, daj. Zadrčankam, tož. Zadrčanke, mest. pri Zadrčankah, or. z Zadrčankami zadrski -a -o [zádərski] prid. StatuS: Predlog zadrski časopis; zadrsko pristanišče; prim. Donat PravoPiSna kategorija: Prebivalska imena (iz imen Zadrski, Zadrski arhipelag, Zadrska županija krajev) (< Zadar) {O} moški: Zadrčanov ednina: im. zadrski, rod. zadrskega, daj. -a -o [zádərčano, ž. zádərčanova, s. zadrskemu, tož. zadrski (živostno zadrskega), mest. zádərčanovo] prid. pri zadrskem, or. z zadrskim; dvojina: im. zadrska, Zadrčanova hiša (< Zadrčan) rod. zadrskih, daj. zadrskima, tož. zadrska, mest. pri {O} moški: ednina: im. Zadrčanov, rod. zadrskih, or. z zadrskima; množina: im. zadrski, Zadrčanovega, daj. Zadrčanovemu, tož. Zadrčanov rod. zadrskih, daj. zadrskim, tož. zadrske, mest. pri (živostno Zadrčanovega), mest. pri Zadrčanovem, zadrskih, or. z zadrskimi or. z Zadrčanovim; dvojina: im. Zadrčanova, rod. ženski: ednina: im. zadrska, rod. zadrske, daj. zadrski, Zadrčanovih, daj. Zadrčanovima, tož. Zadrčanova, tož. zadrsko, mest. pri zadrski, or. z zadrsko; dvojina: mest. pri Zadrčanovih, or. z Zadrčanovima; množina: im. zadrski, rod. zadrskih, daj. zadrskima, tož. zadrski, im. Zadrčanovi, rod. Zadrčanovih, daj. Zadrčanovim, mest. pri zadrskih, or. z zadrskima; množina: im. tož. Zadrčanove, mest. pri Zadrčanovih, or. z zadrske, rod. zadrskih, daj. zadrskim, tož. zadrske, Zadrčanovimi mest. pri zadrskih, or. z zadrskimi ženski: ednina: im. Zadrčanova, rod. Zadrčanove, daj. srednji: ednina: im. zadrsko, rod. zadrskega, daj. Zadrčanovi, tož. Zadrčanovo, mest. pri Zadrčanovi, zadrskemu, tož. zadrsko, mest. pri zadrskem, or. or. z Zadrčanovo; dvojina: im. Zadrčanovi, rod. z zadrskim; dvojina: im. zadrski, rod. zadrskih, Zadrčanovih, daj. Zadrčanovima, tož. Zadrčanovi, daj. zadrskima, tož. zadrski, mest. pri zadrskih, or. mest. pri Zadrčanovih, or. z Zadrčanovima; množina: z zadrskima; množina: im. zadrska, rod. zadrskih, im. Zadrčanove, rod. Zadrčanovih, daj. Zadrčanovim, daj. zadrskim, tož. zadrska, mest. pri zadrskih, or. z tož. Zadrčanove, mest. pri Zadrčanovih, or. z zadrskimi Zadrčanovimi StatuS: Predlog srednji: ednina: im. Zadrčanovo, rod. Zadrčanovega, PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, daj. Zadrčanovemu, tož. Zadrčanovo, mest. pri pokrajin, otokov) Zadrčanovem, or. z Zadrčanovim; dvojina: im. Zadrčanovi, rod. Zadrčanovih, daj. Zadrčanovima, Żagań -a [žágan’, rod. žáganja] m; zemljepisno ime 446 |kraj na Poljskem|: muzej v Żagańu; kot prilastek, v PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) imenovalniku Roman se odvija v mestu Żagań enot Kje? v Żagańu Od kod? iz Żagańa Zahodni breg -ega -a [zahódni brék, rod. Kam? v Żagań zahódnega bréga] m; zemljepisno ime {B} Żagańčan, Żagańčanka; Żagańčanov, |pokrajina v Palestini|: umik vojske z ozemelj Żagańčankin; żagański Zahodnega brega; izraelske in palestinske naselbine {O} ednina: im. Żagań, rod. Żagańa, daj. Żagańu, tož. na Zahodnem bregu; ◎ arab. ad-Diffa l-Garbiya, hebr. Żagań, mest. pri Żagańu, or. z Żagańem HaGadah HaMa'aravit {I} ednina: im. [žáganʼ], rod. [žáganja], daj. [žáganju], Kje? na Zahodnem bregu tož. [žáganʼ], mest. [pri žáganju], or. [z‿žáganjem] Od kod? z Zahodnega brega StatuS: Predlog Kam? na Zahodni breg PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina {O} ednina: im. Zahodni breg, rod. Zahodnega brega, daj. Zahodnemu bregu, tož. Zahodni breg, mest. pri Zahodna Avstralija -e -e [zahódna astrálija, rod. Zahodnem bregu, or. z Zahodnim bregom zahódne astrálije] ž; zemljepisno ime StatuS: Predlog |zvezna država v Avstraliji|: Vlada Zahodne PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Avstralije je leta 1970 uvedla kvote na pridelavo žita; koralni greben v Zahodni Avstraliji; kot prilastek, Zahodni Karpati -ih -ov [zahódni karpáti, rod. v imenovalniku ministrstva zvezne države Zahodna zahódnih karpáto] m mn.; zemljepisno ime Avstralija; ◎ angl. Western Australia |gorovje v Evropi|: Visoke Tatre so del Zahodnih Kje? v Zahodni Avstraliji Karpatov; ◎ češ. Západní Karpaty, pol. Západní Od kod? iz Zahodne Avstralije Karpaty, slš. Západné Karpaty, madž. Nyugati Kam? v Zahodno Avstralijo Kárpátok, romun. Carpații de Vest {B} Zahodnoavstralec, Zahodnoavstralka; Kje? v Zahodnih Karpatih Zahodnoavstralčev, Zahodnoavstralkin; Od kod? iz Zahodnih Karpatov zahodnoavstralski Kam? v Zahodne Karpate {O} ednina: im. Zahodna Avstralija, rod. Zahodne {B} zahodnokarpatski Avstralije, daj. Zahodni Avstraliji, tož. Zahodno {O} množina: im. Zahodni Karpati, rod. Zahodnih Avstralijo, mest. pri Zahodni Avstraliji, or. z Zahodno Karpatov, daj. Zahodnim Karpatom, tož. Zahodne Avstralijo Karpate, mest. pri Zahodnih Karpatih, or. z Zahodnimi StatuS: Predlog Karpati PravoPiSna kategorija: Imena upravnih (pokrajinskih) StatuS: Predlog enot PravoPiSni kategoriji: Imena vzpetin in gorovij; Češčina Zahodna Virginija -e -e [zahódna virgínija, rod. Zahodnoavstralska planota -e -e zahódne virgínije] ž; zemljepisno ime [zahódnoastrálska planôta, rod. zahódnoastrálske |zvezna država v Združenih državah Amerike|: planôte] ž; zemljepisno ime prebivalci Zahodne Virginije; rudniške nesreče v |planota v Avstraliji|: puščava na Zahodnoavstralski Zahodni Virginiji; kot prilastek, navadno v imenovalniku planoti; ◎ angl. Western Plateau; prim. ustanovitev zvezne države Zahodna Virginija; ◎ angl. zahodnoavstralski (< Zahodna Avstralija) West Virginia; prim. Virginija Kje? na Zahodnoavstralski planoti Kje? v Zahodni Virginiji Od kod? z Zahodnoavstralske planote Od kod? iz Zahodne Virginije Kam? na Zahodnoavstralsko planoto Kam? v Zahodno Virginijo {O} ednina: im. Zahodnoavstralska planota, rod. {B} Zahodnovirginijec, Zahodnovirginijka; Zahodnoavstralske planote, daj. Zahodnoavstralski Zahodnovirginijčev, Zahodnovirginijkin; planoti, tož. Zahodnoavstralsko planoto, mest. pri zahodnovirginijski Zahodnoavstralski planoti, or. z Zahodnoavstralsko {O} ednina: im. Zahodna Virginija, rod. Zahodne planoto Virginije, daj. Zahodni Virginiji, tož. Zahodno StatuS: Predlog Virginijo, mest. pri Zahodni Virginiji, or. z Zahodno PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Virginijo StatuS: Predlog 447 zahodnoavstralski -a -o [zahódnoastrálski] prid. zahodnovirginijskih, daj. zahodnovirginijskim, tož. zahodnoavstralska prestolnica Perth; zahodnovirginijske, mest. pri zahodnovirginijskih, or. zahodnoavstralski otoki; prim. Zahodnoavstralski z zahodnovirginijskimi tok, Zahodnoavstralska planota (< Zahodna ženski: ednina: im. zahodnovirginijska, rod. Avstralija) zahodnovirginijske, daj. zahodnovirginijski, tož. {O} moški: zahodnovirginijsko, mest. pri zahodnovirginijski, or. z ednina: im. zahodnoavstralski, rod. zahodnoavstralskega, daj. zahodnoavstralskemu, tož. zahodnovirginijsko; dvojina: im. zahodnovirginijski, zahodnoavstralski (živostno zahodnoavstralskega), rod. zahodnovirginijskih, daj. zahodnovirginijskima, mest. pri zahodnoavstralskem, or. z tož. zahodnovirginijski, mest. pri zahodnovirginijskih, zahodnoavstralskim; or. z zahodnovirginijskima; dvojina: im. zahodnoavstralska, množina: im. rod. zahodnoavstralskih, daj. zahodnoavstralskima, zahodnovirginijske, rod. zahodnovirginijskih, daj. tož. zahodnoavstralska, mest. pri zahodnoavstralskih, zahodnovirginijskim, tož. zahodnovirginijske, mest. or. z zahodnoavstralskima; pri zahodnovirginijskih, or. z zahodnovirginijskimi množina: im. zahodnoavstralski, rod. zahodnoavstralskih, daj. srednji: ednina: im. zahodnovirginijsko, rod. zahodnoavstralskim, tož. zahodnoavstralske, mest. pri zahodnovirginijskega, daj. zahodnovirginijskemu, tož. zahodnoavstralskih, or. z zahodnoavstralskimi zahodnovirginijsko, mest. pri zahodnovirginijskem, ženski: or. z zahodnovirginijskim; ednina: im. zahodnoavstralska, rod. dvojina: im. zahodnoavstralske, daj. zahodnoavstralski, tož. zahodnovirginijski, rod. zahodnovirginijskih, daj. zahodnoavstralsko, mest. pri zahodnoavstralski, or. z zahodnovirginijskima, tož. zahodnovirginijski, mest. zahodnoavstralsko; pri zahodnovirginijskih, or. z zahodnovirginijskima; dvojina: im. zahodnoavstralski, rod. zahodnoavstralskih, daj. zahodnoavstralskima, množina: im. zahodnovirginijska, rod. tož. zahodnoavstralski, mest. pri zahodnoavstralskih, zahodnovirginijskih, daj. zahodnovirginijskim, tož. or. z zahodnoavstralskima; zahodnovirginijska, mest. pri zahodnovirginijskih, or. množina: im. zahodnoavstralske, rod. zahodnoavstralskih, daj. z zahodnovirginijskimi zahodnoavstralskim, tož. zahodnoavstralske, mest. pri StatuS: Predlog zahodnoavstralskih, or. z zahodnoavstralskimi PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, srednji: pokrajin, otokov) ednina: im. zahodnoavstralsko, rod. zahodnoavstralskega, daj. zahodnoavstralskemu, tož. zahodnoavstralsko, mest. pri zahodnoavstralskem, Zamość -a [zámošč, rod. zámošča] m; zemljepisno ime or. z zahodnoavstralskim; dvojina: im. |kraj na Poljskem|: filmski festival v Zamośću; zahodnoavstralski, rod. zahodnoavstralskih, daj. kot prilastek, v imenovalniku kolesarske poti v mestu zahodnoavstralskima, tož. zahodnoavstralski, mest. Zamość pri zahodnoavstralskih, or. z zahodnoavstralskima; Kje? v Zamośću množina: im. zahodnoavstralska, rod. Od kod? iz Zamośća zahodnoavstralskih, daj. zahodnoavstralskim, tož. Kam? v Zamość zahodnoavstralska, mest. pri zahodnoavstralskih, or. z {B} Zamośćan, Zamośćanka; Zamośćanov, zahodnoavstralskimi Zamośćankin; zamoški S {O} tatuS: Predlog ednina: im. Zamość, rod. Zamośća, daj. Zamośću, P tož. Zamość, mest. pri Zamośću, or. z Zamośćem ravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, pokrajin, otokov) {I} ednina: im. [zámošč], rod. [zámošča], daj. [zámošču], tož. [zámošč], mest. [pri zámošču], or. zahodnovirginijski -a -o [zahọdnovirgínijski] prid. [z‿zámoščem] zahodnovirginijski naglas; zahodnovirginijski StatuS: Predlog senator (< Zahodna Virginija) P ravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina {O} moški: ednina: im. zahodnovirginijski, rod. zahodnovirginijskega, daj. zahodnovirginijskemu, tož. Zampa1 -e in Zampa -a [dzámpa, rod. dzámpe in zahodnovirginijski (živostno zahodnovirginijskega), dzámpa] m; ime bitja, osebno ime mest. pri zahodnovirginijskem, or. |priimek|; |italijanski režiser|: Nocoj bo na sporedu z zahodnovirginijskim; film »Poslanka Angelina« Luigija Zampe/Zampa dvojina: im. zahodnovirginijska, rod. zahodnovirginijskih, daj. {B} Zampov zahodnovirginijskima, tož. zahodnovirginijska, mest. {O} ednina: im. Zampa, rod. Zampe in Zampa, daj. pri zahodnovirginijskih, or. z zahodnovirginijskima; Zampi in Zampu, tož. Zampo in Zampa, mest. pri Zampi in pri Zampu, or. z Zampo in z Zampom; množina: im. zahodnovirginijski, rod. 448 dvojina: im. Zampi in Zampa, rod. Zamp in Zampov, |priimek|; |italijanski skladatelj|: operna predstava daj. Zampama in Zampoma, tož. Zampi in Zampa, skladatelja Riccarda Zandonaia mest. pri Zampah in pri Zampih, or. z Zampama in z {B} Zandonaiev Zampoma; množina: im. Zampe in Zampi, rod. Zamp {O} ednina: im. Zandonai, rod. Zandonaia, daj. in Zampov, daj. Zampam in Zampom, tož. Zampe, Zandonaiu, tož. Zandonaia, mest. pri Zandonaiu, mest. pri Zampah in pri Zampih, or. z Zampami in z or. z Zandonaiem; dvojina: im. Zandonaia, rod. Zampi Zandonaiev, daj. Zandonaiema, tož. Zandonaia, mest. {I} ednina: im. [dzámpa], rod. [dzámpe] in [dzámpa], pri Zandonaiih, or. z Zandonaiema; množina: im. daj. [dzámpi] in [dzámpu], tož. [dzámpo] in [dzámpa], Zandonaii, rod. Zandonaiev, daj. Zandonaiem, tož. mest. [pri dzámpi] in [pri dzámpu], or. [z‿dzámpo] in Zandonaie, mest. pri Zandonaiih, or. z Zandonaii [z‿dzámpom]; dvojina: im. [dzámpi] in [dzámpa], {I} ednina: im. [dzandonáj], rod. [dzandonája], rod. [dzámp] in [dzámpo], daj. [dzámpama] in daj. [dzandonáju], tož. [dzandonája], mest. [pri [dzámpoma], tož. [dzámpi] in [dzámpa], mest. [pri dzandonáju], or. [z‿dzandonájem]; dvojina: dzámpah] in [pri dzámpih], or. [z‿dzámpama] in im. [dzandonája], rod. [dzandonáje], daj. [z‿dzámpoma]; množina: im. [dzámpe] in [dzámpi], [dzandonájema], tož. [dzandonája], mest. [pri rod. [dzámp] in [dzámpo], daj. [dzámpam] in dzandonájih], or. [z‿dzandonájema]; množina: im. [dzámpom], tož. [dzámpe], mest. [pri dzámpah] in [pri [dzandonáji], rod. [dzandonáje], daj. [dzandonájem], dzámpih], or. [z‿dzámpami] in [z‿dzámpi] tož. [dzandonáje], mest. [pri dzandonájih], or. StatuS: Predlog [z‿dzandonáji] PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); StatuS: Predlog Italijanščina PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Italijanščina Zampa2 -- in Zampa -e [dzámpa, rod. dzámpa in dzámpe] ž; ime bitja, osebno ime Zandonaiev -a -o [dzandonáje, ž. dzandonájeva, s. |priimek|: navadno ob ženskem imenu ali samostalniku v dzandonájevo] prid. vlogi poklicnega, vljudnostnega, akademskega naziva mandat Zandonaieva opera (< Zandonai) Sandre Zampa/Zampe {O} moški: ednina: im. Zandonaiev, rod. {O} ednina: im. Zampa, rod. Zampa in Zampe, Zandonaievega, daj. Zandonaievemu, tož. Zandonaiev daj. Zampa in Zampi, tož. Zampa in Zampo, mest. (živostno Zandonaievega), mest. pri Zandonaievem, pri Zampa in pri Zampi, or. z Zampa in z Zampo; or. z Zandonaievim; dvojina: im. Zandonaieva, rod. dvojina: im. Zampa in Zampi, rod. Zampa in Zamp, Zandonaievih, daj. Zandonaievima, tož. Zandonaieva, daj. Zampa in Zampama, tož. Zampa in Zampi, mest. mest. pri Zandonaievih, or. z Zandonaievima; pri Zampa in pri Zampah, or. z Zampa in z Zampama; množina: im. Zandonaievi, rod. Zandonaievih, množina: im. Zampa in Zampe, rod. Zampa in Zamp, daj. Zandonaievim, tož. Zandonaieve, mest. pri daj. Zampa in Zampam, tož. Zampa, mest. pri Zampa in Zandonaievih, or. z Zandonaievimi pri Zampah, or. z Zampa in z Zampami ženski: ednina: im. Zandonaieva, rod. Zandonaieve, {I} ednina: im. [dzámpa], rod. [dzámpa] in [dzámpe], daj. Zandonaievi, tož. Zandonaievo, mest. pri daj. [dzámpa] in [dzámpi], tož. [dzámpa] in [dzámpo], Zandonaievi, or. z Zandonaievo; dvojina: im. mest. [pri dzámpa] in [pri dzámpi], or. [z‿dzámpa] in Zandonaievi, rod. Zandonaievih, daj. Zandonaievima, [z‿dzámpo]; dvojina: im. [dzámpa] in [dzámpi], rod. tož. Zandonaievi, mest. pri Zandonaievih, or. z [dzámpa] in [dzámp], daj. [dzámpa] in [dzámpama], Zandonaievima; množina: im. Zandonaieve, rod. tož. [dzámpa] in [dzámpi], mest. [pri dzámpa] in Zandonaievih, daj. Zandonaievim, tož. Zandonaieve, [pri dzámpah], or. [z‿dzámpa] in [z‿dzámpama]; mest. pri Zandonaievih, or. z Zandonaievimi množina: im. [dzámpa] in [dzámpe], rod. [dzámpa] in srednji: ednina: im. Zandonaievo, rod. [dzámp], daj. [dzámpa] in [dzámpam], tož. [dzámpa], Zandonaievega, daj. Zandonaievemu, tož. mest. [pri dzámpa] in [pri dzámpah], or. [z‿dzámpa] in Zandonaievo, mest. pri Zandonaievem, or. z [z‿dzámpami] Zandonaievim; dvojina: im. Zandonaievi, rod. StatuS: Predlog Zandonaievih, daj. Zandonaievima, tož. Zandonaievi, PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); mest. pri Zandonaievih, or. z Zandonaievima; Italijanščina množina: im. Zandonaieva, rod. Zandonaievih, daj. Zandonaievim, tož. Zandonaieva, mest. pri Zandonai -a [dzandonáj, rod. dzandonája] m; ime Zandonaievih, or. z Zandonaievimi bitja, osebno ime StatuS: Predlog 449 PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) daj. zaporoškima, tož. zaporoški, mest. pri zaporoških, or. z zaporoškima; množina: im. zaporoške, rod. Zannone -ja [dzanóne, rod. dzanóneja] m; zemljepisno zaporoških, daj. zaporoškim, tož. zaporoške, mest. pri ime zaporoških, or. z zaporoškimi |otok v Italiji|: Ena glavnih znamenitosti Zannoneja srednji: ednina: im. zaporoško, rod. zaporoškega, daj. je narava; Danes je na Zannoneju samo svetilnik in zaporoškemu, tož. zaporoško, mest. pri zaporoškem, dotrajana vila s stebriščem ; kot prilastek, v imenovalniku or. z zaporoškim; dvojina: im. zaporoški, rod. obisk otoka Zannone zaporoških, daj. zaporoškima, tož. zaporoški, mest. Kje? na Zannoneju pri zaporoških, or. z zaporoškima; množina: im. Od kod? z Zannoneja zaporoška, rod. zaporoških, daj. zaporoškim, tož. Kam? na Zannone zaporoška, mest. pri zaporoških, or. z zaporoškimi {B} Zannonejčan, Zannonejčanka; Zannonejčanov, StatuS: Predlog Zannonejčankin; zannonejski PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih {O} ednina: im. Zannone, rod. Zannoneja, daj. naselbinskih/krajevnih imen) Zannoneju, tož. Zannone, mest. pri Zannoneju, or. z Zannonejem Zaporožje -a [zaporóžje, rod. zaporóžja] s; {I} ednina: im. [dzanóne], rod. [dzanóneja], daj. zemljepisno ime [dzanóneju], tož. [dzanóne], mest. [pri dzanóneju], or. |kraj v Ukrajini|: jedrska elektrarna v Zaporožju; [z‿dzanónejem] rusko-ukrajinsko srečanje na meji med Zaporožjem StatuS: Predlog in Doneckom; ◎ ukr. Запоріжжя PravoPiSni kategoriji: Imena otokov, polotokov, otočij; Kje? v Zaporožju Italijanščina Od kod? iz Zaporožja Kam? v Zaporožje Zapędzki -ega [zapéncki, rod. zapénckega] m; ime {B} Zaporožan, Zaporožanka; Zaporožanov, bitja, osebno ime Zaporožankin; zaporoški |priimek|; |poljski športni strelec|: Józefu {O} ednina: im. Zaporožje, rod. Zaporožja, daj. Zapędzkemu so 22-krat podelili naslov državnega Zaporožju, tož. Zaporožje, mest. pri Zaporožju, or. z prvaka; za izražanje svojine zmaga Zapędzkega Zaporožjem {O} ednina: im. Zapędzki, rod. Zapędzkega, daj. StatuS: Predlog Zapędzkemu, tož. Zapędzkega, mest. pri Zapędzkem, PravoPiSna kategorija: Imena krajev or. z Zapędzkim; dvojina: im. Zapędzka, rod. Zapędzkih, daj. Zapędzkima, tož. Zapędzka, mest. pri Zbiljski gaj1 -ega -a [zbíl’ski gáj, rod. zbíl’skega Zapędzkih, or. z Zapędzkima; množina: im. Zapędzki, gája] m; zemljepisno ime rod. Zapędzkih, daj. Zapędzkim, tož. Zapędzke, mest. |soseska pri Medvodah|: težave kupcev nepremičnin pri Zapędzkih, or. z Zapędzkimi v Zbiljskem gaju; postopek v zvezi z Zbiljskim StatuS: Predlog gajem; kot prilastek, v imenovalniku afera v naselju PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) Zbiljski gaj pri Medvodah Kje? v Zbiljskem gaju zaporoški -a -o [zaporóški] prid. Od kod? iz Zbiljskega gaja zaporoški kozak; Med najbolj znanimi zaporoškimi Kam? v Zbiljski gaj industrijskimi izdelki je avtomobil zaporožec (< {O} ednina: im. Zbiljski gaj, rod. Zbiljskega gaja, daj. Zaporožje) Zbiljskemu gaju, tož. Zbiljski gaj, mest. pri Zbiljskem {O} moški: ednina: im. zaporoški, rod. zaporoškega, gaju, or. z Zbiljskim gajem daj. zaporoškemu, tož. zaporoški (živostno {I} ednina: im. [zbíl’ski gáj], rod. [zbíl’skega gája], zaporoškega), mest. pri zaporoškem, or. z zaporoškim; daj. [zbíl’skemu gáju], tož. [zbíl’ski gáj], mest. [pri dvojina: im. zaporoška, rod. zaporoških, daj. zbíl’skem gáju], or. [z‿zbíl’skim gájem] zaporoškima, tož. zaporoška, mest. pri zaporoških, StatuS: Predlog or. z zaporoškima; množina: im. zaporoški, rod. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena zaporoških, daj. zaporoškim, tož. zaporoške, mest. pri zaporoških, or. z zaporoškimi Zbiljski gaj2 -ega -a [zbíl’ski gáj, rod. zbíl’skega ženski: ednina: im. zaporoška, rod. zaporoške, daj. gája] m; zemljepisno ime zaporoški, tož. zaporoško, mest. pri zaporoški, or. z |avtobusno postajališče pri Medvodah|: Peljati se zaporoško; dvojina: im. zaporoški, rod. zaporoških, mora do Zbiljskega gaja; kot prilastek, v imenovalniku 450 Izstopil bo na postajališču Zbiljski gaj StatuS: Predlog {O} ednina: im. Zbiljski gaj, rod. Zbiljskega gaja, daj. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Zbiljskemu gaju, tož. Zbiljski gaj, mest. pri Zbiljskem Italijanščina gaju, or. z Zbiljskim gajem {I} ednina: im. [zbíl’ski gáj], rod. [zbíl’skega gája], Zeffirellijev -a -o [cefirélije, ž. cefirélijeva, s. daj. [zbíl’skemu gáju], tož. [zbíl’ski gáj], mest. [pri cefirélijevo] prid. zbíl’skem gáju], or. [z‿zbíl’skim gájem] kostumi iz Zeffirellijevega filma (< Zeffirelli) StatuS: Predlog {O} moški: ednina: im. Zeffirellijev, rod. PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena Zeffirellijevega, daj. Zeffirellijevemu, tož. Zeffirellijev (živostno Zeffirellijevega), mest. pri Zeffirellijevem, Zdzisław -a [ždžísla, rod. ždžíslava] m; ime bitja, or. s/z Zeffirellijevim; dvojina: im. Zeffirellijeva, rod. osebno ime Zeffirellijevih, daj. Zeffirellijevima, tož. Zeffirellijeva, |poljsko moško ime|: groteskne slike Zdzisława mest. pri Zeffirellijevih, or. s/z Zeffirellijevima; Beksińskega množina: im. Zeffirellijevi, rod. Zeffirellijevih, {B} Zdzisławov daj. Zeffirellijevim, tož. Zeffirellijeve, mest. pri {O} ednina: im. Zdzisław, rod. Zdzisława, daj. Zeffirellijevih, or. s/z Zeffirellijevimi Zdzisławu, tož. Zdzisława, mest. pri Zdzisławu, ženski: ednina: im. Zeffirellijeva, rod. Zeffirellijeve, or. z Zdzisławom; dvojina: im. Zdzisława, rod. daj. Zeffirellijevi, tož. Zeffirellijevo, mest. pri Zdzisławov, daj. Zdzisławoma, tož. Zdzisława, mest. Zeffirellijevi, or. s/z Zeffirellijevo; dvojina: im. pri Zdzisławih, or. z Zdzisławoma; množina: im. Zeffirellijevi, rod. Zeffirellijevih, daj. Zeffirellijevima, Zdzisławi, rod. Zdzisławov, daj. Zdzisławom, tož. tož. Zeffirellijevi, mest. pri Zeffirellijevih, or. s/z Zdzisławe, mest. pri Zdzisławih, or. z Zdzisławi Zeffirellijevima; množina: im. Zeffirellijeve, rod. {I} ednina: im. [ždžísla], rod. [ždžíslava], daj. Zeffirellijevih, daj. Zeffirellijevim, tož. Zeffirellijeve, [ždžíslavu], tož. [ždžíslava], mest. [pri ždžíslavu], mest. pri Zeffirellijevih, or. s/z Zeffirellijevimi or. [z‿ždžíslavom]; dvojina: im. [ždžíslava], rod. srednji: ednina: im. Zeffirellijevo, rod. [ždžíslavo], daj. [ždžíslavoma], tož. [ždžíslava], mest. Zeffirellijevega, daj. Zeffirellijevemu, tož. [pri ždžíslavih], or. [z‿ždžíslavoma]; množina: im. Zeffirellijevo, mest. pri Zeffirellijevem, or. s/z [ždžíslavi], rod. [ždžíslavo], daj. [ždžíslavom], tož. Zeffirellijevim; dvojina: im. Zeffirellijevi, rod. [ždžíslave], mest. [pri ždžíslavih], or. [z‿ždžíslavi] Zeffirellijevih, daj. Zeffirellijevima, tož. Zeffirellijevi, StatuS: Predlog mest. pri Zeffirellijevih, or. s/z Zeffirellijevima; PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, moška); množina: im. Zeffirellijeva, rod. Zeffirellijevih, Poljščina daj. Zeffirellijevim, tož. Zeffirellijeva, mest. pri Zeffirellijevih, or. s/z Zeffirellijevimi Zeffirelli -ja [cefiréli, rod. cefirélija] m; ime bitja, {I} moški: ednina: im. [cefirélije], rod. osebno ime [cefirélijevega], daj. [cefirélijevemu], tož. [cefirélije] |priimek|; |italijanski filmski režiser|: film Franca (živostno [cefirélijevega]), mest. [pri cefirélijevem], Zeffirellija; Sodelovala je z mnogimi režiserji, a or. [s‿cefirélijevim]; dvojina: im. [cefirélijeva], rod. najraje je delala z Zeffirellijem [cefirélijevih], daj. [cefirélijevima], tož. [cefirélijeva], {B} Zeffirellijev mest. [pri cefirélijevih], or. [s‿cefirélijevima]; {O} ednina: im. Zeffirelli, rod. Zeffirellija, daj. množina: im. [cefirélijevi], rod. [cefirélijevih], Zeffirelliju, tož. Zeffirellija, mest. pri Zeffirelliju, daj. [cefirélijevim], tož. [cefirélijeve], mest. [pri or. s/z Zeffirellijem; dvojina: im. Zeffirellija, rod. cefirélijevih], or. [s‿cefirélijevimi] Zeffirellijev, daj. Zeffirellijema, tož. Zeffirellija, mest. ženski: ednina: im. [cefirélijeva], rod. [cefirélijeve], pri Zeffirellijih, or. s/z Zeffirellijema; množina: im. daj. [cefirélijevi], tož. [cefirélijevo], mest. [pri Zeffirelliji, rod. Zeffirellijev, daj. Zeffirellijem, tož. cefirélijevi], or. [s‿cefirélijevo]; dvojina: im. Zeffirellije, mest. pri Zeffirellijih, or. s/z Zeffirelliji [cefirélijevi], rod. [cefirélijevih], daj. [cefirélijevima], {I} ednina: im. [cefiréli], rod. [cefirélija], daj. tož. [cefirélijevi], mest. [pri cefirélijevih], or. [cefiréliju], tož. [cefirélija], mest. [pri cefiréliju], [s‿cefirélijevima]; množina: im. [cefirélijeve], rod. or. [s‿cefirélijem]; dvojina: im. [cefirélija], rod. [cefirélijevih], daj. [cefirélijevim], tož. [cefirélijeve], [cefirélije], daj. [cefirélijema], tož. [cefirélija], mest. mest. [pri cefirélijevih], or. [s‿cefirélijevimi] [pri cefirélijih], or. [s‿cefirélijema]; množina: im. srednji: ednina: im. [cefirélijevo], rod. [cefiréliji], rod. [cefirélije], daj. [cefirélijem], tož. [cefirélijevega], daj. [cefirélijevemu], tož. [cefirélije], mest. [pri cefirélijih], or. [s‿cefiréliji] [cefirélijevo], mest. [pri cefirélijevem], or. 451 [s‿cefirélijevim]; dvojina: im. [cefirélijevi], rod. Zemplínska Teplica -e -e [zémplinska téplica, rod. [cefirélijevih], daj. [cefirélijevima], tož. [cefirélijevi], zémplinske téplice] ž; zemljepisno ime mest. [pri cefirélijevih], or. [s‿cefirélijevima]; |kraj na Slovaškem|: V Zemplínski Teplici se je leta množina: im. [cefirélijeva], rod. [cefirélijevih], 1831 začel vzhodnoslovaški kmečki upor daj. [cefirélijevim], tož. [cefirélijeva], mest. [pri Kje? v Zemplínski Teplici cefirélijevih], or. [s‿cefirélijevimi] Od kod? iz Zemplínske Teplice StatuS: Predlog Kam? v Zemplínsko Teplico PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) {B} Zemplínskotepličan, Zemplínskotepličanka; Zemplínskotepličanov, Zemplínskotepličankin; Zelena jama -e -e [zelêna jáma, rod. zelêne jáme] ž; zemplínskotepliški zemljepisno ime {O} ednina: im. Zemplínska Teplica, rod. Zemplínske |del Ljubljane|: industrijski predel Zelene Teplice, daj. Zemplínski Teplici, tož. Zemplínsko jame; stanovanjska soseska v Zeleni jami; prim. Teplico, mest. pri Zemplínski Teplici, or. z Gimnastično društvo Zelena jama Zemplínsko Teplico Kje? v Zeleni jami StatuS: Predlog Od kod? iz Zelene jame PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina Kam? v Zeleno jamo {O} ednina: im. Zelena jama, rod. Zelene jame, daj. Zeno -a [dzéno, rod. dzéna] m; ime bitja, osebno ime Zeleni jami, tož. Zeleno jamo, mest. pri Zeleni jami, |priimek|; |italijanski igralec|: Glavno vlogo v filmu or. z Zeleno jamo ima Giuseppe Zeno; Argentinsko občinstvo je StatuS: Predlog navdušeno nad Italijanom Zenom; |italijanski pesnik PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena in publicist|: Med člani znane benečanske družine Zeno najdemo tudi pesnika Apostola Zena Zeleni gaj1 -ega -a [zelêni gáj, rod. zelênega gája] m; {B} Zenov zemljepisno ime {O} ednina: im. Zeno, rod. Zena, daj. Zenu, tož. Zena, |soseska v Ljubljani|: stanovanja v Zelenem gaju; kot mest. pri Zenu, or. z Zenom; dvojina: im. Zena, rod. prilastek, v imenovalniku širitev soseske Zeleni gaj Zenov, daj. Zenoma, tož. Zena, mest. pri Zenih, or. z Kje? v Zelenem gaju Zenoma; množina: im. Zeni, rod. Zenov, daj. Zenom, Od kod? iz Zelenega gaja tož. Zene, mest. pri Zenih, or. z Zeni Kam? v Zeleni gaj StatuS: Predlog {O} ednina: im. Zeleni gaj, rod. Zelenega gaja, daj. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); Zelenemu gaju, tož. Zeleni gaj, mest. pri Zelenem Italijanščina gaju, or. z Zelenim gajem {I} ednina: im. [zelêni gáj], rod. [zelênega gája], daj. Żeromski -ega [žerómski, rod. žerómskega] m; ime [zelênemu gáju], tož. [zelêni gáj], mest. [pri zelênem bitja, osebno ime gáju], or. [z‿zelênim gájem] |priimek|; |poljski romanopisec in dramatik|: Stefana StatuS: Predlog Żeromskega so posthumno nagradili z redom belega PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena orla; za izražanje svojine dela Żeromskega {O} ednina: im. Żeromski, rod. Żeromskega, daj. Zeleni gaj2 -ega -a [zelêni gáj, rod. zelênega gája] m; Żeromskemu, tož. Żeromskega, mest. pri Żeromskem, zemljepisno ime or. z Żeromskim; dvojina: im. Żeromska, rod. |avtobusno postajališče na Brdu|: Avtobus pelje do Żeromskih, daj. Żeromskima, tož. Żeromska, mest. Zelenega gaja; kot prilastek, v imenovalniku Izstopiti je pri Żeromskih, or. z Żeromskima; množina: im. treba na postajališču Zeleni gaj Żeromski, rod. Żeromskih, daj. Żeromskim, tož. {O} ednina: im. Zeleni gaj, rod. Zelenega gaja, daj. Żeromske, mest. pri Żeromskih, or. z Żeromskimi Zelenemu gaju, tož. Zeleni gaj, mest. pri Zelenem StatuS: Predlog gaju, or. z Zelenim gajem PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) {I} ednina: im. [zelêni gáj], rod. [zelênega gája], daj. [zelênemu gáju], tož. [zelêni gáj], mest. [pri zelênem Zgorzelec -lca [zgožélǝc, rod. zgožélca] m; gáju], or. [z‿zelênim gájem] zemljepisno ime StatuS: Predlog |kraj na Poljskem|: lega Zgorzelca blizu nemško- PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena poljske meje; kot prilastek, v imenovalniku železniška postaja v mestu Zgorzelec 452 Kje? v Zgorzelcu {O} ednina: im. Zlata lisica, rod. Zlate lisice, daj. Zlati Od kod? iz Zgorzelca lisici, tož. Zlato lisico, mest. pri Zlati lisici, or. z Zlato Kam? v Zgorzelec lisico {B} Zgorzelčan, Zgorzelčanka; Zgorzelčanov, StatuS: Predlog Zgorzelčankin; zgorzelski PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena {O} ednina: im. Zgorzelec, rod. Zgorzelca, daj. Zgorzelcu, tož. Zgorzelec, mest. pri Zgorzelcu, or. z Zlaté Moravce -ih Moravc [zláte mórace, rod. Zgorzelcem zlátih mórac] ž mn.; zemljepisno ime {I} ednina: im. [zgožélǝc], rod. [zgožélca], daj. |kraj na Slovaškem|: V Zlatih Moravcah se je rodil [zgožélcu], tož. [zgožélǝc], mest. [pri zgožélcu], or. slovaški pesnik Janko Kráť; kot prilastek, v imenovalniku [z‿zgožélcem] Prve pisne omembe mesta Zlaté Moravce so iz 12. StatuS: Predlog stoletja PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Kje? v Zlatih Moravcah Od kod? iz Zlatih Moravc Zielona Góra -e -e [želóna gúra, rod. želóne gúre] Kam? v Zlaté Moravce ž; zemljepisno ime {B} Zlatomoravčan, Zlatomoravčanka; |kraj na Poljskem|: satelitska fotografija Zielone Zlatomoravčanov, Zlatomoravčankin; zlatomoravski Góre; Študira na univerzi v Zieloni Góri; kot prilastek, {O} množina: im. Zlaté Moravce, rod. Zlatih Moravc, v imenovalniku vinorodno območje mesta Zielona daj. Zlatim Moravcam, tož. Zlaté Moravce, mest. pri Góra Zlatih Moravcah, or. z Zlatimi Moravcami Kje? v Zieloni Góri StatuS: Predlog Od kod? iz Zielone Góre PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina Kam? v Zielono Góro {B} Zielonogórčan, Zielonogórčanka; Zlati boben -ega -bna [zláti bóbən, rod. zlátega Zielonogórčanov, Zielonogórčankin; zielonogórski bóbna] m; stvarno ime {O} ednina: im. Zielona Góra, rod. Zielone Góre, |oglaševalski festival|: udeleženci Zlatega bobna; daj. Zieloni Góri, tož. Zielono Góro, mest. pri Zieloni prejemnik nagrade na Zlatem bobnu; za vrstilnim Góri, or. z Zielono Góro števnikom z veliko začetnico gostujoče predavanje na 13. StatuS: Predlog Zlatem bobnu; kot prilastek, v imenovalniku Ob koncu PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina festivala Zlati boben so podelili zlato vrtnico za najboljšo oglaševalsko agencijo; prim. boben Ziemski -ega [žémski, rod. žémskega] m; ime bitja, {O} ednina: im. Zlati boben, rod. Zlatega bobna, daj. osebno ime Zlatemu bobnu, tož. Zlati boben, mest. pri Zlatem |priimek|; |poljski general|: sodelovanje Karola bobnu, or. z Zlatim bobnom Ziemskega v varšavski vstaji; za izražanje svojine ukaz StatuS: Predlog Ziemskega PravoPiSna kategorija: Stvarna lastna imena {O} ednina: im. Ziemski, rod. Ziemskega, daj. Ziemskemu, tož. Ziemskega, mest. pri Ziemskem, or. Zlín -a [zlín, rod. zlína] m; zemljepisno ime z Ziemskim; dvojina: im. Ziemska, rod. Ziemskih, |kraj na Češkem|: Prvi pisni viri o Zlínu so iz leta daj. Ziemskima, tož. Ziemska, mest. pri Ziemskih, or. 1332; kot prilastek, v imenovalniku Báťova tovarna z Ziemskima; množina: im. Ziemski, rod. Ziemskih, čevljev v mestu Zlín daj. Ziemskim, tož. Ziemske, mest. pri Ziemskih, or. z Kje? v Zlínu Ziemskimi Od kod? iz Zlína StatuS: Predlog Kam? v Zlín PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) {B} Zlínčan, Zlínčanka; Zlínčanov, Zlínčankin; zlínski Zlata lisica -e -e [zláta lisíca, rod. zláte lisíce] ž; {O} ednina: im. Zlín, rod. Zlína, daj. Zlínu, tož. Zlín, stvarno ime mest. pri Zlínu, or. z Zlínom |smučarsko tekmovanje|: mariborska Zlata lisica; StatuS: Predlog Zmagala je na veleslalomskem delu Zlate lisice; PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Češčina priprave na Zlato lisico; za vrstilnim števnikom z veliko začetnico izvedba 59. Zlate lisice v Kranjski Gori; Źlinice -ic [žliníce, rod. žliníc] ž mn.; zemljepisno ime prim. lisica |kraj na Poljskem|: srednjeveško gradišče v Źlinicah; 453 kot prilastek, v imenovalniku Nemško ime gozd v bližini Zniszczoł -a [zníščol, rod. zníščola] m; ime bitja, vasi Źlinice je Zlönitz osebno ime Kje? v Źlinicah |poljski priimek|: uvrstitev Aleksandra Zniszczoła Od kod? iz Źlinic {B} Zniszczołov Kam? v Źlinice {O} ednina: im. Zniszczoł, rod. Zniszczoła, daj. {B} Źliničan, Źliničanka; Źliničanov, Źliničankin; Zniszczołu, tož. Zniszczoła, mest. pri Zniszczołu, źliniški or. z Zniszczołom; dvojina: im. Zniszczoła, rod. {O} množina: im. Źlinice, rod. Źlinic, daj. Źlinicam, Zniszczołov, daj. Zniszczołoma, tož. Zniszczoła, mest. tož. Źlinice, mest. pri Źlinicah, or. z Źlinicami pri Zniszczołih, or. z Zniszczołoma; množina: im. StatuS: Predlog Zniszczołi, rod. Zniszczołov, daj. Zniszczołom, tož. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina Zniszczołe, mest. pri Zniszczołih, or. z Zniszczołi StatuS: Predlog zlot -a [zlót, rod. zlóta] m PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) v poljskem okolju |denarna enota|: tečaj zlota; Operacija stane 1,5 milijona zlotov Zofia -e [zófja, rod. zófje] ž; ime bitja, osebno ime {O} ednina: im. zlot, rod. zlota, daj. zlotu, tož. zlot, |poljsko žensko ime|: pismo kolegice Zofie mest. pri zlotu, or. z zlotom; dvojina: im. zlota, rod. {B} Zofiin zlotov, daj. zlotoma, tož. zlota, mest. pri zlotih, or. z {O} ednina: im. Zofia, rod. Zofie, daj. Zofii, tož. Zofio, zlotoma; množina: im. zloti, rod. zlotov, daj. zlotom, mest. pri Zofii, or. z Zofio; dvojina: im. Zofii, rod. Zofij, tož. zlote, mest. pri zlotih, or. z zloti daj. Zofiama, tož. Zofii, mest. pri Zofiah, or. z Zofiama; StatuS: Predlog množina: im. Zofie, rod. Zofij, daj. Zofiam, tož. Zofie, PravoPiSna kategorija: Poljščina mest. pri Zofiah, or. z Zofiami StatuS: Predlog znalec -nca [ználəc, rod. znáca] m PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); |kdor se na kaj dobro spozna|: pomoč računalniškega Poljščina znalca {B} znalčev Zofiin -a -o [zófjin] prid. {O} ednina: im. znalec, rod. znalca, daj. znalcu, tož. darilo Zofiinega zaročenca (< Zofia) znalca, mest. pri znalcu, or. z znalcem; dvojina: im. {O} moški: ednina: im. Zofiin, rod. Zofiinega, daj. znalca, rod. znalcev, daj. znalcema, tož. znalca, mest. Zofiinemu, tož. Zofiin (živostno Zofiinega), mest. pri pri znalcih, or. z znalcema; množina: im. znalci, rod. Zofiinem, or. z Zofiinim; dvojina: im. Zofiina, rod. znalcev, daj. znalcem, tož. znalce, mest. pri znalcih, or. Zofiinih, daj. Zofiinima, tož. Zofiina, mest. pri Zofiinih, z znalci or. z Zofiinima; množina: im. Zofiini, rod. Zofiinih, {I} ednina: im. [ználəc], rod. [ználca], daj. [ználcu], daj. Zofiinim, tož. Zofiine, mest. pri Zofiinih, or. z tož. [ználca], mest. [pri ználcu], or. [z‿ználcem]; Zofiinimi dvojina: im. [ználca], rod. [ználce], daj. [ználcema], ženski: ednina: im. Zofiina, rod. Zofiine, daj. Zofiini, tož. [ználca], mest. [pri ználcih], or. [z‿ználcema]; tož. Zofiino, mest. pri Zofiini, or. z Zofiino; dvojina: množina: im. [ználci], rod. [ználce], daj. [ználcem], im. Zofiini, rod. Zofiinih, daj. Zofiinima, tož. Zofiini, tož. [ználce], mest. [pri ználcih], or. [z‿ználci] mest. pri Zofiinih, or. z Zofiinima; množina: im. StatuS: Predlog Zofiine, rod. Zofiinih, daj. Zofiinim, tož. Zofiine, mest. pri Zofiinih, or. z Zofiinimi znalka -e [znáka, rod. znáke] ž srednji: ednina: im. Zofiino, rod. Zofiinega, daj. |ženska, ki se na kaj dobro spozna|: računalniška Zofiinemu, tož. Zofiino, mest. pri Zofiinem, or. znalka z Zofiinim; dvojina: im. Zofiini, rod. Zofiinih, {B} znalkin daj. Zofiinima, tož. Zofiini, mest. pri Zofiinih, or. {O} ednina: im. znalka, rod. znalke, daj. znalki, tož. z Zofiinima; množina: im. Zofiina, rod. Zofiinih, znalko, mest. pri znalki, or. z znalko; dvojina: im. daj. Zofiinim, tož. Zofiina, mest. pri Zofiinih, or. z znalki, rod. znalk, daj. znalkama, tož. znalki, mest. pri Zofiinimi znalkah, or. z znalkama; množina: im. znalke, rod. StatuS: Predlog znalk, daj. znalkam, tož. znalke, mest. pri znalkah, or. z PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz osebnih znalkami ženskih imen) StatuS: Predlog 454 Zola -ja [zolá, rod. zolája] m; osebno ime, ime bitja Kam? v Żoliborz |priimek|; |francoski pisatelj|: romani Émila {O} ednina: im. Żoliborz, rod. Żoliborza, daj. Zolaja; biografija o Zolaju; Z Zolajem je vzniknil Żoliborzu, tož. Żoliborz, mest. pri Żoliborzu, or. z naturalistični eksperimentalni roman Żoliborzem {B} Zolajev {I} ednina: im. [žolíboš], rod. [žolíboža], daj. {O} ednina: im. Zola, rod. Zolaja, daj. Zolaju, tož. [žolíbožu], tož. [žolíboš], mest. [pri žolíbožu], or. Zolaja, mest. pri Zolaju, or. z Zolajem; dvojina: im. [z‿žolíbožem] Zolaja, rod. Zolajev, daj. Zolajema, tož. Zolaja, mest. StatuS: Predlog pri Zolajih, or. z Zolajema; množina: im. Zolaji, rod. PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Poljščina Zolajev, daj. Zolajem, tož. Zolaje, mest. pri Zolajih, or. z Zolaji Zorc -a [zórc, rod. zórca in zôrc, rod. zôrca] m; ime {I} ednina: im. [zolá], rod. [zolája], daj. [zoláju], tož. bitja, osebno ime [zolája], mest. [pri zoláju], or. [z‿zolájem]; dvojina: |slovenski priimek|: Obiskali smo Petra Zorca; im. [zolája], rod. [zoláje], daj. [zolájema], tož. pogovor z Zorcem [zolája], mest. [pri zolájih], or. [z‿zolájema]; množina: {B} Zorčev im. [zoláji], rod. [zoláje], daj. [zolájem], tož. [zoláje], {O} ednina: im. Zorc, rod. Zorca, daj. Zorcu, tož. mest. [pri zolájih], or. [z‿zoláji] Zorca, mest. pri Zorcu, or. z Zorcem; dvojina: im. StatuS: Predlog Zorca, rod. Zorcev, daj. Zorcema, tož. Zorca, mest. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) pri Zorcih, or. z Zorcema; množina: im. Zorci, rod. Zorcev, daj. Zorcem, tož. Zorce, mest. pri Zorcih, or. z Zolajev -a -o [zoláje, ž. zolájeva, s. zolájevo] prid. Zorci Zolajev roman; Zolajeva naturalistična teorija; {I} ednina: im. [zórc] in [zôrc], rod. [zórca] in Zolajevo pripovedništvo (< Zola) [zôrca], daj. [zórcu] in [zôrcu], tož. [zórca] in [zôrca], {O} moški: ednina: im. Zolajev, rod. Zolajevega, daj. mest. [pri zórcu] in [pri zôrcu], or. [z‿zórcem] in Zolajevemu, tož. Zolajev (živostno Zolajevega), mest. [z‿zôrcem]; dvojina: im. [zórca] in [zôrca], rod. pri Zolajevem, or. z Zolajevim; dvojina: im. Zolajeva, [zórce] in [zôrce], daj. [zórcema] in [zôrcema], tož. rod. Zolajevih, daj. Zolajevima, tož. Zolajeva, mest. pri [zórca] in [zôrca], mest. [pri zórcih] in [pri zôrcih], Zolajevih, or. z Zolajevima; množina: im. Zolajevi, or. [z‿zórcema] in [z‿zôrcema]; množina: im. [zórci] rod. Zolajevih, daj. Zolajevim, tož. Zolajeve, mest. pri in [zôrci], rod. [zórce] in [zôrce], daj. [zórcem] in Zolajevih, or. z Zolajevimi [zôrcem], tož. [zórce] in [zôrce], mest. [pri zórcih] in ženski: ednina: im. Zolajeva, rod. Zolajeve, daj. [pri zôrcih], or. [z‿zórci] in [z‿zôrci] Zolajevi, tož. Zolajevo, mest. pri Zolajevi, or. z StatuS: Predlog Zolajevo; dvojina: im. Zolajevi, rod. Zolajevih, daj. PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) Zolajevima, tož. Zolajevi, mest. pri Zolajevih, or. z Zolajevima; množina: im. Zolajeve, rod. Zolajevih, Zorčev -a -o [zórče, ž. zórčeva, s. zórčevo in daj. Zolajevim, tož. Zolajeve, mest. pri Zolajevih, or. z zôrče, ž. zôrčeva, s. zôrčevo] prid. Zolajevimi Zorčev poklic (< Zorc, Zorec) srednji: ednina: im. Zolajevo, rod. Zolajevega, daj. {O} moški: ednina: im. Zorčev, rod. Zorčevega, daj. Zolajevemu, tož. Zolajevo, mest. pri Zolajevem, or. Zorčevemu, tož. Zorčev (živostno Zorčevega), mest. z Zolajevim; dvojina: im. Zolajevi, rod. Zolajevih, pri Zorčevem, or. z Zorčevim; dvojina: im. Zorčeva, daj. Zolajevima, tož. Zolajevi, mest. pri Zolajevih, or. rod. Zorčevih, daj. Zorčevima, tož. Zorčeva, mest. pri z Zolajevima; množina: im. Zolajeva, rod. Zolajevih, Zorčevih, or. z Zorčevima; množina: im. Zorčevi, daj. Zolajevim, tož. Zolajeva, mest. pri Zolajevih, or. z rod. Zorčevih, daj. Zorčevim, tož. Zorčeve, mest. pri Zolajevimi Zorčevih, or. z Zorčevimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. Zorčeva, rod. Zorčeve, daj. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Zorčevi, tož. Zorčevo, mest. pri Zorčevi, or. z Zorčevo; dvojina: im. Zorčevi, rod. Zorčevih, daj. Zorčevima, Żoliborz -a [žolíboš, rod. žolíboža] m; zemljepisno ime tož. Zorčevi, mest. pri Zorčevih, or. z Zorčevima; |del Varšave|: V Żoliborzu živi približno 50.000 množina: im. Zorčeve, rod. Zorčevih, daj. Zorčevim, prebivalcev Varšave; kot prilastek, v imenovalniku ogled tož. Zorčeve, mest. pri Zorčevih, or. z Zorčevimi mestnega dela Żoliborz srednji: ednina: im. Zorčevo, rod. Zorčevega, daj. Kje? v Żoliborzu Zorčevemu, tož. Zorčevo, mest. pri Zorčevem, or. Od kod? iz Żoliborza z Zorčevim; dvojina: im. Zorčevi, rod. Zorčevih, 455 daj. Zorčevima, tož. Zorčevi, mest. pri Zorčevih, or. Zorcev, daj. Zorcem, tož. Zorce, mest. pri Zorcih, or. z z Zorčevima; množina: im. Zorčeva, rod. Zorčevih, Zorci daj. Zorčevim, tož. Zorčeva, mest. pri Zorčevih, or. z {I} ednina: im. [zôrəc] in [zórəc], rod. [zôrca] in Zorčevimi [zórca], daj. [zôrcu] in [zórcu], tož. [zôrca] in [zórca], {I} moški: ednina: im. [zórče] in [zôrče], rod. mest. [pri zôrcu] in [pri zórcu], or. [z‿zôrcem] in [zórčevega] in [zôrčevega], daj. [zórčevemu] in [z‿zórcem]; dvojina: im. [zôrca] in [zórca], rod. [zôrčevemu], tož. [zórče] in [zôrče] (živostno [zôrce] in [zórce], daj. [zôrcema] in [zórcema], tož. [zórčevega] in [zôrčevega]), mest. [pri zórčevem] in [zôrca] in [zórca], mest. [pri zôrcih] in [pri zórcih], [pri zôrčevem], or. [z‿zórčevim] in [z‿zôrčevim]; or. [z‿zôrcema] in [z‿zórcema]; množina: im. [zôrci] dvojina: im. [zórčeva] in [zôrčeva], rod. [zórčevih] in [zórci], rod. [zôrce] in [zórce], daj. [zôrcem] in in [zôrčevih], daj. [zórčevima] in [zôrčevima], tož. [zórcem], tož. [zôrce] in [zórce], mest. [pri zôrcih] in [zórčeva] in [zôrčeva], mest. [pri zórčevih] in [pri [pri zórcih], or. [z‿zôrci] in [z‿zórci] zôrčevih], or. [z‿zórčevima] in [z‿zôrčevima]; StatuS: Predlog množina: im. [zórčevi] in [zôrčevi], rod. [zórčevih] PravoPiSna kategorija: Lastna imena (priimki) in [zôrčevih], daj. [zórčevim] in [zôrčevim], tož. [zórčeve] in [zôrčeve], mest. [pri zórčevih] in [pri Źrebce -c [žrépce, rod. žrépc] ž mn.; zemljepisno ime zôrčevih], or. [z‿zórčevimi] in [z‿zôrčevimi] |kraj na Poljskem|: V Źrebcah se je rodil pesnik ženski: ednina: im. [zórčeva] in [zôrčeva], rod. Bartnik; kot prilastek, v imenovalniku sprehod po mestu [zórčeve] in [zôrčeve], daj. [zórčevi] in [zôrčevi], Źrebce tož. [zórčevo] in [zôrčevo], mest. [pri zórčevi] in [pri Kje? v Źrebcah zôrčevi], or. [z‿zórčevo] in [z‿zôrčevo]; dvojina: im. Od kod? iz Źrebc [zórčevi] in [zôrčevi], rod. [zórčevih] in [zôrčevih], Kam? v Źrebce daj. [zórčevima] in [zôrčevima], tož. [zórčevi] in {B} Źrebčan, Źrebčanka; Źrebčanov, Źrebčankin; [zôrčevi], mest. [pri zórčevih] in [pri zôrčevih], źrebški or. [z‿zórčevima] in [z‿zôrčevima]; množina: im. {O} množina: im. Źrebce, rod. Źrebc, daj. Źrebcam, [zórčeve] in [zôrčeve], rod. [zórčevih] in [zôrčevih], tož. Źrebce, mest. pri Źrebcah, or. z Źrebcami daj. [zórčevim] in [zôrčevim], tož. [zórčeve] in StatuS: Predlog [zôrčeve], mest. [pri zórčevih] in [pri zôrčevih], or. PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina [z‿zórčevimi] in [z‿zôrčevimi] srednji: ednina: im. [zórčevo] in [zôrčevo], rod. Źródła -e [žrúdla, rod. žrúdle] ž; zemljepisno ime [zórčevega] in [zôrčevega], daj. [zórčevemu] in |kraj na Poljskem|: prebivalec Źródłe; kot prilastek, v [zôrčevemu], tož. [zórčevo] in [zôrčevo], mest. [pri imenovalniku poznoromanska cerkev v vasi Źródła zórčevem] in [pri zôrčevem], or. [z‿zórčevim] in Kje? v Źródłi [z‿zôrčevim]; dvojina: im. [zórčevi] in [zôrčevi], Od kod? iz Źródłe rod. [zórčevih] in [zôrčevih], daj. [zórčevima] in Kam? v Źródło [zôrčevima], tož. [zórčevi] in [zôrčevi], mest. [pri {B} Źródełčan, Źródełčanka; Źródełčanov, zórčevih] in [pri zôrčevih], or. [z‿zórčevima] in Źródełčankin; źródełski [z‿zôrčevima]; množina: im. [zórčeva] in [zôrčeva], {O} ednina: im. Źródła, rod. Źródłe, daj. Źródłi, tož. rod. [zórčevih] in [zôrčevih], daj. [zórčevim] in Źródło, mest. pri Źródłi, or. z Źródło [zôrčevim], tož. [zórčeva] in [zôrčeva], mest. [pri StatuS: Predlog zórčevih] in [pri zôrčevih], or. [z‿zórčevimi] in PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Poljščina [z‿zôrčevimi] StatuS: Predlog Zuccalli -ja [cukáli, rod. cukálija] m; ime bitja, osebno PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) ime |priimek|; |švicarski arhitekt|: Izgradnjo dodatnih Zorec -rca [zôrəc, rod. zôrca in zórəc, rod. zórca] m; paviljonov je naročil arhitektoma Enricu Zuccalliju ime bitja, osebno ime in Antoniu Viscardiju; sodelovanje s/z Zuccallijem |slovenski priimek|: sprehod z gospodom Zorcem {B} Zuccallijev {B} Zorčev {O} ednina: im. Zuccalli, rod. Zuccallija, daj. {O} ednina: im. Zorec, rod. Zorca, daj. Zorcu, tož. Zuccalliju, tož. Zuccallija, mest. pri Zuccalliju, or. s/z Zorca, mest. pri Zorcu, or. z Zorcem; dvojina: im. Zuccallijem; dvojina: im. Zuccallija, rod. Zuccallijev, Zorca, rod. Zorcev, daj. Zorcema, tož. Zorca, mest. daj. Zuccallijema, tož. Zuccallija, mest. pri Zuccallijih, pri Zorcih, or. z Zorcema; množina: im. Zorci, rod. or. s/z Zuccallijema; množina: im. Zuccalliji, rod. 456 Zuccallijev, daj. Zuccallijem, tož. Zuccallije, mest. pri [cukálijevih], daj. [cukálijevima], tož. [cukálijevi], Zuccallijih, or. s/z Zuccalliji mest. [pri cukálijevih], or. [s‿cukálijevima]; množina: {I} ednina: im. [cukáli], rod. [cukálija], daj. [cukáliju], im. [cukálijeve], rod. [cukálijevih], daj. [cukálijevim], tož. [cukálija], mest. [pri cukáliju], or. [s‿cukálijem]; tož. [cukálijeve], mest. [pri cukálijevih], or. dvojina: im. [cukálija], rod. [cukálije], daj. [s‿cukálijevimi] [cukálijema], tož. [cukálija], mest. [pri cukálijih], srednji: ednina: im. [cukálijevo], rod. [cukálijevega], or. [s‿cukálijema]; množina: im. [cukáliji], rod. daj. [cukálijevemu], tož. [cukálijevo], mest. [pri [cukálije], daj. [cukálijem], tož. [cukálije], mest. [pri cukálijevem], or. [s‿cukálijevim]; dvojina: im. cukálijih], or. [s‿cukáliji] [cukálijevi], rod. [cukálijevih], daj. [cukálijevima], StatuS: Predlog tož. [cukálijevi], mest. [pri cukálijevih], or. PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (priimki); [s‿cukálijevima]; množina: im. [cukálijeva], rod. Italijanščina [cukálijevih], daj. [cukálijevim], tož. [cukálijeva], mest. [pri cukálijevih], or. [s‿cukálijevimi] Zuccallijev -a -o [cukálije, ž. cukálijeva, s. StatuS: Predlog cukálijevo] prid. PravoPiSna kategorija: Svojilni pridevniki (iz priimkov) Zuccallijeva baročna kupola (< Zuccalli) {O} moški: ednina: im. Zuccallijev, rod. Zucchero -a [dzúkero, rod. dzúkera] m; ime bitja, Zuccallijevega, daj. Zuccallijevemu, tož. Zuccallijev osebno ime (živostno Zuccallijevega), mest. pri Zuccallijevem, |vzdevek italijanskega glasbenika Adelma or. s/z Zuccallijevim; dvojina: im. Zuccallijeva, rod. Fornaciarija|: Adelmo Fornaciari, bolj znan kot Zuccallijevih, daj. Zuccallijevima, tož. Zuccallijeva, Zucchero, se je v okviru evropske turneje ustavil tudi mest. pri Zuccallijevih, or. s/z Zuccallijevima; v ljubljanskih Križankah; Andrea Bocelli je večkrat množina: im. Zuccallijevi, rod. Zuccallijevih, sodeloval s priznanim glasbenikom Zuccherom daj. Zuccallijevim, tož. Zuccallijeve, mest. pri {B} Zuccherov Zuccallijevih, or. s/z Zuccallijevimi {O} ednina: im. Zucchero, rod. Zucchera, daj. ženski: ednina: im. Zuccallijeva, rod. Zuccallijeve, Zuccheru, tož. Zucchera, mest. pri Zuccheru, or. z daj. Zuccallijevi, tož. Zuccallijevo, mest. pri Zuccherom Zuccallijevi, or. s/z Zuccallijevo; dvojina: im. StatuS: Predlog Zuccallijevi, rod. Zuccallijevih, daj. Zuccallijevima, PravoPiSni kategoriji: Psevdonimi (vzdevki ter skrivna in tož. Zuccallijevi, mest. pri Zuccallijevih, or. s/z umetniška imena); Italijanščina Zuccallijevima; množina: im. Zuccallijeve, rod. Zuccallijevih, daj. Zuccallijevim, tož. Zuccallijeve, Zulia -e [súlja, rod. súlje] ž; ime bitja, osebno ime mest. pri Zuccallijevih, or. s/z Zuccallijevimi |špansko žensko ime|: zmaga Kubanke Zulie srednji: ednina: im. Zuccallijevo, rod. Zuccallijevega, {B} Zuliin daj. Zuccallijevemu, tož. Zuccallijevo, mest. pri {O} ednina: im. Zulia, rod. Zulie, daj. Zulii, tož. Zulio, Zuccallijevem, or. s/z Zuccallijevim; dvojina: im. mest. pri Zulii, or. s/z Zulio; dvojina: im. Zulii, rod. Zuccallijevi, rod. Zuccallijevih, daj. Zuccallijevima, Zulij, daj. Zuliama, tož. Zulii, mest. pri Zuliah, or. s/z tož. Zuccallijevi, mest. pri Zuccallijevih, or. s/z Zuliama; množina: im. Zulie, rod. Zulij, daj. Zuliam, Zuccallijevima; množina: im. Zuccallijeva, rod. tož. Zulie, mest. pri Zuliah, or. s/z Zuliami Zuccallijevih, daj. Zuccallijevim, tož. Zuccallijeva, StatuS: Predlog mest. pri Zuccallijevih, or. s/z Zuccallijevimi PravoPiSni kategoriji: Lastna imena (osebna, ženska); {I} moški: ednina: im. [cukálije], rod. Španščina [cukálijevega], daj. [cukálijevemu], tož. [cukálije] (živostno [cukálijevega]), mest. [pri cukálijevem], Żyła -e tudi Żyła -a [žíla, rod. žíle tudi žíla] m; ime or. [s‿cukálijevim]; dvojina: im. [cukálijeva], rod. bitja, osebno ime [cukálijevih], daj. [cukálijevima], tož. [cukálijeva], |poljski priimek|: dosežki Piotra Żyłe mest. [pri cukálijevih], or. [s‿cukálijevima]; množina: {B} Żyłov im. [cukálijevi], rod. [cukálijevih], daj. [cukálijevim], {O} ednina: im. Żyła, rod. Żyłe tudi Żyła, daj. Żyłi tudi tož. [cukálijeve], mest. [pri cukálijevih], or. Żyłu, tož. Żyło tudi Żyła, mest. pri Żyłi tudi pri Żyłu, [s‿cukálijevimi] or. z Żyło tudi z Żyłom; dvojina: im. Żyłi tudi Żyła, ženski: ednina: im. [cukálijeva], rod. [cukálijeve], daj. rod. Żył tudi Żyłov, daj. Żyłama tudi Żyłoma, tož. Żyłi [cukálijevi], tož. [cukálijevo], mest. [pri cukálijevi], tudi Żyła, mest. pri Żyłah tudi pri Żyłih, or. z Żyłama or. [s‿cukálijevo]; dvojina: im. [cukálijevi], rod. tudi z Żyłoma; množina: im. Żyłe tudi Żyłi, rod. Żył 457 tudi Żyłov, daj. Żyłam tudi Żyłom, tož. Żyłe, mest. pri ženski: ednina: im. žalska, rod. žalske, daj. žalski, Żyłah tudi pri Żyłih, or. z Żyłami tudi z Żyłi tož. žalsko, mest. pri žalski, or. z žalsko; dvojina: im. StatuS: Predlog žalski, rod. žalskih, daj. žalskima, tož. žalski, mest. PravoPiSni kategoriji: Poljščina; Lastna imena (priimki) pri žalskih, or. z žalskima; množina: im. žalske, rod. žalskih, daj. žalskim, tož. žalske, mest. pri žalskih, or. z Žabniška krnica -e -e [žábniška kərníca, rod. žalskimi žábniške kərníce] ž; zemljepisno ime srednji: ednina: im. žalsko, rod. žalskega, daj. |krnica v Julijskih Alpah|: dno Žabniške krnice; koča žalskemu, tož. žalsko, mest. pri žalskem, or. z žalskim; v Žabniški krnici; ◎ furl. Carnizza di Rio Zapraha dvojina: im. žalski, rod. žalskih, daj. žalskima, tož. Kje? v Žabniški krnici žalski, mest. pri žalskih, or. z žalskima; množina: im. Od kod? iz Žabniške krnice žalska, rod. žalskih, daj. žalskim, tož. žalska, mest. pri Kam? v Žabniško krnico žalskih, or. z žalskimi {O} ednina: im. Žabniška krnica, rod. Žabniške StatuS: Predlog krnice, daj. Žabniški krnici, tož. Žabniško krnico, mest. pri Žabniški krnici, or. z Žabniško krnico Žalski hrib -ega -a [žálski hríp, rod. žálskega hríba] StatuS: Predlog m; zemljepisno ime PravoPiSna kategorija: Nekrajevna imena |vzpetina pri Kamniku|: Na Žalskem hribu je nekoč stal grad; skrivni rov pod Žalskim hribom; prim. žalski1 -a -o [žáski] prid. žalski2 žalska fontana piva; žalsko hmeljarstvo (< Žalec) Kje? na Žalskem hribu {O} moški: ednina: im. žalski, rod. žalskega, daj. Od kod? z Žalskega hriba žalskemu, tož. žalski (živostno žalskega), mest. pri Kam? na Žalski hrib žalskem, or. z žalskim; dvojina: im. žalska, rod. {O} ednina: im. Žalski hrib, rod. Žalskega hriba, daj. žalskih, daj. žalskima, tož. žalska, mest. pri žalskih, Žalskemu hribu, tož. Žalski hrib, mest. pri Žalskem or. z žalskima; množina: im. žalski, rod. žalskih, daj. hribu, or. z Žalskim hribom žalskim, tož. žalske, mest. pri žalskih, or. z žalskimi StatuS: Predlog ženski: ednina: im. žalska, rod. žalske, daj. žalski, PravoPiSna kategorija: Imena vzpetin in gorovij tož. žalsko, mest. pri žalski, or. z žalsko; dvojina: im. žalski, rod. žalskih, daj. žalskima, tož. žalski, mest. Žďár nad Sazavou -a ~ ~ [ždjár nat sázavo, rod. pri žalskih, or. z žalskima; množina: im. žalske, rod. ždjára nat sázavo] m; zemljepisno ime žalskih, daj. žalskim, tož. žalske, mest. pri žalskih, or. z |kraj na Češkem|: Smučali smo v Žďáru nad žalskimi Sazavou; vrnitev cistercijanov v Žďár nad Sazavou; srednji: ednina: im. žalsko, rod. žalskega, daj. kot prilastek, v imenovalniku baročna trnjava v mestu žalskemu, tož. žalsko, mest. pri žalskem, or. z žalskim; Žďár nad Sazavou dvojina: im. žalski, rod. žalskih, daj. žalskima, tož. Kje? v Žďáru nad Sazavou žalski, mest. pri žalskih, or. z žalskima; množina: im. Od kod? iz Žďára nad Sazavou žalska, rod. žalskih, daj. žalskim, tož. žalska, mest. pri Kam? v Žďár nad Sazavou žalskih, or. z žalskimi {B} Žďárčan, Žďárčanka; Žďárčanov, Žďárčankin; StatuS: Predlog žďárski PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz zemljepisnih {O} ednina: im. Žďár nad Sazavou, rod. Žďára nad naselbinskih/krajevnih imen) Sazavou, daj. Žďáru nad Sazavou, tož. Žďár nad Sazavou, mest. pri Žďáru nad Sazavou, or. z Žďárom žalski2 -a -o [žálski] prid. nad Sazavou |nanašajoč se na del Kamnika|: žalski osemkotni StatuS: Predlog stolp Trutzturn; |nanašajoč se na pokopališče v PravoPiSne kategorije: Imena krajev; Češčina; Imena Ljubljani|: žalske grobnice; prim. Žalski hrib (< objektov in stavb Žale2, Žale1) {O} moški: ednina: im. žalski, rod. žalskega, daj. Ždiar -a [ždjár, rod. ždjára] m; zemljepisno ime žalskemu, tož. žalski (živostno žalskega), mest. pri |kraj na Slovaškem|: narodna noša iz Ždiara; kot žalskem, or. z žalskim; dvojina: im. žalska, rod. prilastek, v imenovalniku ljudska arhitektura v vasi Ždiar žalskih, daj. žalskima, tož. žalska, mest. pri žalskih, Kje? v Ždiaru or. z žalskima; množina: im. žalski, rod. žalskih, daj. Od kod? iz Ždiara žalskim, tož. žalske, mest. pri žalskih, or. z žalskimi Kam? v Ždiar 458 {B} Ždiarčan, Ždiarčanka; Ždiarčanov, Ždiarčankin; Žumberška gora -e -e [žúmberška gôra, rod. ždiarski žúmberške gôre] ž; zemljepisno ime {O} ednina: im. Ždiar, rod. Ždiara, daj. Ždiaru, tož. |pokrajina na Hrvaškem|: depopulacija Žumberške Ždiar, mest. pri Ždiaru, or. z Ždiarom gore; gozdovi na Žumberški gori; ◎ hr. Žumberačka StatuS: Predlog gora; prim. Žumberak, žumberški PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina Kje? na Žumberški gori Od kod? z Žumberške gore Želiezovce -ovc [žéljezoce, rod. žéljezoc] ž mn.; Kam? na Žumberško goro zemljepisno ime {O} ednina: im. Žumberška gora, rod. Žumberške |kraj na Slovaškem|: gotska cerkev v Želiezovcah; kot gore, daj. Žumberški gori, tož. Žumberško goro, mest. prilastek, v imenovalniku spomeniki v mestu Želiezovce pri Žumberški gori, or. z Žumberško goro Kje? v Želiezovcah StatuS: Predlog Od kod? iz Želiezovc PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin Kam? v Želiezovce {B} Želiezovčan, Želiezovčanka; Želiezovčanov, žumberški -a -o [žúmberški] prid. Želiezovčankin; želiezovški žumberški Uskoki; žumberške vasi; prim. {O} množina: im. Želiezovce, rod. Želiezovc, daj. Žumberška gora (< Žumberak) Želiezovcam, tož. Želiezovce, mest. pri Želiezovcah, {O} moški: ednina: im. žumberški, rod. or. z Želiezovcami žumberškega, daj. žumberškemu, tož. žumberški StatuS: Predlog (živostno žumberškega), mest. pri žumberškem, PravoPiSni kategoriji: Imena krajev; Slovaščina or. z žumberškim; dvojina: im. žumberška, rod. žumberških, daj. žumberškima, tož. žumberška, mest. Žižkov2 -a [žíško, rod. žíškova] m; zemljepisno ime pri žumberških, or. z žumberškima; množina: im. |del Prage|: židovsko pokopališče v Žižkovu; kot žumberški, rod. žumberških, daj. žumberškim, tož. prilastek, v imenovalniku višina oddajnika v mestnem žumberške, mest. pri žumberških, or. z žumberškimi delu Žižkov ženski: ednina: im. žumberška, rod. žumberške, daj. Kje? v Žižkovu žumberški, tož. žumberško, mest. pri žumberški, Od kod? iz Žižkova or. z žumberško; dvojina: im. žumberški, rod. Kam? v Žižkov žumberških, daj. žumberškima, tož. žumberški, mest. {B} Žižkovčan, Žižkovčanka; Žižkovčanov, pri žumberških, or. z žumberškima; množina: im. Žižkovčankin; žižkovski žumberške, rod. žumberških, daj. žumberškim, tož. {O} ednina: im. Žižkov, rod. Žižkova, daj. Žižkovu, žumberške, mest. pri žumberških, or. z žumberškimi tož. Žižkov, mest. pri Žižkovu, or. z Žižkovom srednji: ednina: im. žumberško, rod. žumberškega, StatuS: Predlog daj. žumberškemu, tož. žumberško, mest. pri PravoPiSni kategoriji: Nekrajevna imena; Češčina žumberškem, or. z žumberškim; dvojina: im. žumberški, rod. žumberških, daj. žumberškima, tož. Žumberak -rka [žúmberak, rod. žúmberka] m; žumberški, mest. pri žumberških, or. z žumberškima; zemljepisno ime množina: im. žumberška, rod. žumberških, daj. |pokrajina na Hrvaškem|: Žumberak leži na južnih žumberškim, tož. žumberška, mest. pri žumberških, or. obronkih Gorjancev; izseljevanje Uskokov iz z žumberškimi Žumberka; arheološka odkritja v Žumberku; prim. StatuS: Predlog Žumberška gora PravoPiSna kategorija: Pridevniki (iz imen držav, celin, Kje? v Žumberku pokrajin, otokov) Od kod? iz Žumberka Kam? v Žumberak {B} žumberški {O} ednina: im. Žumberak, rod. Žumberka, daj. Žumberku, tož. Žumberak, mest. pri Žumberku, or. z Žumberkom StatuS: Predlog PravoPiSna kategorija: Imena pokrajin 459