TOURIST-OFFICE LJUBLJANA, MIKLOŠIČEVA CESTA 6. | BOHINJ * KRANJSKA GORA • DOVJE MOJSTRANA SAVSKA DOLINA •> KAMNIK POSTOJNSKA JAMA * TOPLICE . . . /w3 zeme rozkošnych a1pskych jezer (Bledske, Bochynske, Belapečske, sedmero Triglavskvch) a vodopddu (Peričnik, 7 Savica, Vintgar a j.). — zeme nadhery alp Julskych, ch, Karavanek a malebnych horskych udolf, proteka- zeme krapnikove baje podzemnich jeskyn (Postojnske, ma-li ktera zeme vice neb stejne lakavych puvabu, než Ta zeme, vabna a krasna, poesii pffrodni velikosti dyšici, budiž odporučena povšimnuti a navšteve, najde v ni zadost kdokoliv, jak milovnik horskčho športu, tak milovnik klidne ville- giatury v puvabu zelenych lučin a stinnych lesu, prosycenych vonnym ozonem horske svežesti. V tipati alp razložene, sousedici v nich severne na Korutany a Styrsko, opiraje se zapadne v horstvo sverazneho Gorička, usiluje skalnatym Krašem, jenž chova bachorkovy svet podzemnich jeskyn a bohatstvi' Idrijske rtute, na jih, k modri Adrie, vychodne pak vino¬ rodnimi kraji Dolenjska a Bile Krajiny ku hranicim Chorvatska, kterym nas povede v neda- lekem budoucnu draha k bfehum Dalmatskeho moi*e. Poloha tak šfastna kupi v Krajinsku zajmy tak obchodni jak kulturni a socialni celeho naroda slovinskeho, kteremuž jest Krajinsko a Lublaii co hlavni mesto stredisko jeho žiti, jeho duševni vychovy a politickeho vyznamu. O povzbuzeni n;ivštevy čestujicich usiluje uspešne již od r. 1893. »Slovinske planinske (alpske) družstvo" stavbou ochrannych chat, usnazovanim a ubezpečovanim vystupu v hory. Vzornou podružnici mu jest v Korutanskych Karavankach (Jezersko) česky odbor Pražsky. Mistni informačni spo)ky pak jsou združeny v zemskj svaz, jehož usilovani se zdafilo vytvofiti vynaloženim statnich a zemskych subvenci v Bochynske Bistrici podminky pro utešeny razvoj zeme Slovincu ? 2 Lublan. kraje v letni' sfdlo vehlasu, jakehož se teši již od davna rajsky Bled. Temuž usili dekuje Bo- chvnska Bistrice renome, jake uživa dnes co kraj zimniho športu zvlašf v Terste, Gorici a Lublani. Tu nasledujicich drobnych udaju o jednotlivem kraji všimmž si, kdo vkročil neb vkročiti zamvšh' v Krajinsko. Necht’ doprovazi jej za cestovani vedomi, že mu ze srdce volano: »dobro došel in srečno!" Hlavni mesto Lublan Belaku, Celovce, do Kamniku, Noveho mesta, (Ljubljana) nem. (Laibach), 297 m nad morem, rychlikova stanice jižni drahy Viden-Terst-Reka- Opatija, kiižovatka trati do Horeniho Kranska, Kočevska a na Vrhniku. Obyvatelu ma 42.000. Rad niče. Protekana stejnojmennou rekou, leži' v upati' malebne hradem korunovaneho vrchu. Moderni' mesto, s osvetlenim plynovym i elektrickym, širokymi ulicemi, elektrickou tramvai, vybornym vodovodem, vzornou kanalisaci. Mezimestske spojeni telefonem Viden-Terst. V meste jest sanatorium »Leoninum«, »Emona«, vodotherapie »Hygiea«. Rične, basinove a parni' koupele. Promenady v meste v sadech »Tivoli«, v Lattermanno- vem stromofadi, ve Hvezde, v lesich blizkeho vrchu »Rožnik«. Šport: rybafeni, lov, veslovani, tennis, turistika, zimm' šport, 3 kluzište. Od rijna do dubna v zemskem divadle slovinske predstavem': opera, opereta, drama. Koncertni podm'ky: »Glasbena Matica", spolek »Ljubljana« mimo jinych peveckych spolkii, Slovinska filharmonie. Zemske museum »Rudolfinum« chova znamenite sbirkyzdoby rimske. Hotely: Grand hotel Union (100 pokoju) (autogarage), »u slona« (80 pokoju), u mesta Vidne (36 pokoju), Lloyd (30 pokoju), Hotel Tratnik (18 pokoju), Ilirija (30 pokoju), u rakouskeho cisare (20 pokoju), Štrukelj (18 pokoju), »u jižniho nadraži« (12 pokoju). Park Hotel Tivoli, 5 min. vzdalen od mesta, leži ve stinnych mestskych sadech, v kranskem slohu zbudovany etablissement s letnimi byty. Hotel Bellevue etablissement s letnimi byty. V meste kavarny: Union, Prešeren, Evropa, Narodni, Ilirija, U slona. Vzdalenosti: 9 h do Vidnč, 3 1/2 h do Terstu, 5 h do Benatek, 16 h do Prahy, 22 h do Berlina, 3 h do Zahfeba, 3 h do Opatije, 9 1/2 h do Pesti. Informace podava „Tourist-Office“, Lublan. Prochazky: Promenady v Tivoli, do Šiški, na Rožnik, večna cesta, na hrad (pre- kvapujicf panorama veškereho krajinskeho pohori), mestske luhy, Golovec, Laverca, Fužine, Vevče, Ježica, Kleče, Vižmarje, Sv. Vid, Dravlje, Dolnice. Vylety: Medvode, Ško- fjaloka, Kran, Radovljica, Lesce, Jesenice, Dovje, Mojstrana, Kranj¬ ska gora, Rateče, Bled, Bochyn, Postojna, Cerknica a j. Horske tury: Šmarna gora 675 m, Sv. Katerina 730 m, Grmada 900 m, Toško čelo, Krim 1106 m. Jine tury viz pod: letni sidla. Lublan jest z nejmodernej- šich mest Rakouska. Nazyva se v na¬ rodni pisni »bela Ljubljana" (bila Lublan), vyznamenava se včru svoji čistotou. Pro svou ustredni polohu, ktera umožnuie dosahnouti v malo hodinach jak snežne Alpy, tak slunnou Adrii, pak pro sve lesnate okoli iimž jest mesto obklopeno až na samou jeho periferii, zamlouva se Lublan jako letni sidlo tim vice ježto spojuje s rozkošnym pobytem v prirodni krase i komfort a zabavy modeinilio mesta. ZprAvv na dotazy ve všech slovanskih rečich, prospekty a vyobrazeni zašila bezplatne Tourist-Office zemskeho svazu pro navštevu cizincu v Ljubljani, Miklošičeva cesta 6, naproti Grand hotelu „Union“. Lublan. 4 Škofjaloka (Bischoflack), 325 m, mesto s 2220 obyvateli. Dfive majetek Brixenskych biskupu, na upati' Ljubniku ležicf, protekane rekoti Sorou. Stredoveke malebne mesto s mnohymi starymi pamatkami a rozsahlym domačim prumyslem. Elektricke osvetleni, vodovod, letni byty. Dva lekari, lekarna, reznictvi, pekarstvi, fični i vanove koupele. Stinne prochazky a vylety. Hotely; Štemarji (14 pokoju), Guzelj (8 pokoju), Jamar (6 pok.), Deisinger. Informace poda: „Olepševalno društvo v Škofjiloki« (Okrašlovaci spolek). Prochazky: Selška souteska, Kalvarie, Vincarji, Stara loka, hrad Puštal, Loški za- mek, Crngrob atd. Vy 1 e ty: do Poljanske a Selšske doliny, do Krane, Goričane, Medvode, pfes Soricu do Podbrda a Bochvne. Horske tury: Ljubnik (1027 /zz) 2 h, Sv. Jošt (860 m) 3 h, Grmada (900 ni) 4 h, Ratitovec (1658 m) 5 h, Blegaš (1673 m) 5 h. Škofjaloka se odporočuje co klidne, prijemne letni sidlo, zvlašte rodinam. Krasne rozhledy na Alpy. Kran (Kranj, Krainburg) 385 m. Staniče statni drahy s odbočkou do Tržiče (Neumarktl). Byvale sidlo vevodu krajinskych, malebne rozložene ve skalne vyši nad bfehy Savy a Kokry. Nadherny rozhled na Alpy. 2500 obyvatelu. Zdrave alpske klima. Park, prome- nady po bfezich Savy. Elektricke osvetleni. Koupele. Vodovod. Dva lekafi, lekarna. Hotely: Stara pošta (14 pokoju), Nova pošta (12 pokoju). Letni byty. Informace: Prometno društvo v Kranju. (Turisticky spolek S. P. D. v Krahi.) Trat Lublan-Jesenice. 6 Vintgar u Bledu. Prochazky: stromoiadi, Loka, Čirčiče, Gaštaj, Primskovo, Šmarjetna gora (s hospodar- stvim), 654 m 3/ 4 h. Yylety: do Kokerske doliny, Cerklje, Škofjaloky, Podbrezje (restaurace Pavlinova), do Tržiču, k sv. Anne, do sv. Katefinske doliny, na Ljubelske sedlo, na Jezersko 3 h vozem, odtud k češke chate na Ravne pod Grintavcem. Morske tury; Sv. Jošt (860 m) 2 h, Storžič (2134 ni) 7 h, Grintavec (2559 m), Skuta (2530 m), Kočna (2541 m), Greben (2225/zz), na Kokrske sedlo. Do Julskvch alp a na Kara- vanky drahou do upati. Kokra (Kanker) (525 m). Vzdalena 1 h vozem ze stanice Kran. 440 obyv. Pošta a tele¬ graf. Turisticke vychodisko pro vystup do Sa- vinskych Alp. Hostinec s noclehem. Leskovec a Povšnar. Informace: »Prometno društvo v Kranju". Prochazky: Kokerske udoli, Dvor, Viševk. Vylety: Cerklje, Tupaliče, Velesovo, Jezersko. Horske tury: Kokerske sedlo (1799 ni) 2 1/2 h, Kočna (2541 m) 6 h, Grintavec (2559 m) 6 h, Skuta (2530 m) 7 1/2 h, Storžič (2134 tri) 5 h, češka chata 2 h nad Jezerskem. Kokra leži v romantickem kokerskem ndoli. Laciny pobyt. Radovljica (Radmannsdorf) (482 tri), slanice stalni drahy, 780 obyvatelu, malebne nad zelenym Savskvm tidolim ležici mestys. Oblibene letni si dl o: Rozhled na Kara- vanky (Stol) a Julske alpy (Triglav). Dva lekari, lekarna, rični a vanove koupele. Stromofadf, promenady, zameckv park, vodovod. Hotely: Bastl (6 pokoju), Kunstelj (6 pokoju), ruzne hostince, letni byty. Vz dal e n osti: li/ 2 h z Lublane. Informace: »Prometno društvo v Radovljici". Prochazky: Lesce, Poljčane, Begunje, zficenina Kamen (Katzenstein), Kamnagorica, Kropa, Bodešče, Zapuže. Vylety: na Bled, Podbrezje (Pavlin), Dobrava, Vrba (rodište Prešernovo). Horske tury: Dobrča (1266 m) 3 h, Begunjščica (2063 tri) 5 h, Zelenica (2180 m) 6 h, Stol (2336 m) 6 h. Radovljica, pobliže Bledskeho jezera ležici, naleza se na vysokem plateau nad Savou, obklopena horami, stredisko pro horske tury. Lesce (Lees) 491 m stanice statm' drahy; ves s 250 obyvateli. Pošta a telegrafni tirad. Oblibene letni sidlo, poloha stejna jak Radovljica. Hotel: Legat (45 pok.), Triglav (10 pok.), Wucherer (5 pok.); letni byty. Devčata v narodnim kroji. Vzdalenosti: P/jhz Lublane. Informace: »Prometno društvo v Radovljici". Mirne ceny. Prochazky, vylety horske tury, viz: Radovljica. Poljče-Begunje (Politsch Vigaun) (578 tri) vzdalene 3/4 h od stanice Lesce, vozem 20 minut, 450 obyvatelu. Oblibene letni sidlo, alpske klima, rozmanite rozhledy. Tennis, park. Lekar s domači' lekarnou. Vanove koupele. Lovecky a horsky šport. H o tel y: Šturm (45 pok.), Avsenek (8 pok.), ruzne hostince, letni' byty. Informace: »Prometno društvo v Radovljici". Prochazky: k Sv. Petru, (idoli Draga, Zgoše, do Tržiče. Vylety a horske tury viz: Radovljica. Poljče-Begunje se odporučuje rodi na m na letni pobyt. Žerovnica (560 ni), obyvatelu 250. Pošta a telegraf. Stanice statm' drahy. Hostince a noclehy: Čop, Jeglič, Kerži- šnik, Svetina. Letni byty. Informace: »Prometno društvo v Radovljici". Prochazky: Moste, Završnica, Vrba, Dosloviče, Poljče, Begunje, Breg, Zasip. Vy 1 ety: Bled, Radovljica, Lesce, Jesenice, Bochyn, Belopeška jezera. Horske tury: Stol (2236 ni) 5 h, Zelenica (2179 m) 5 h, Begunjšica (2062 m) 5 h. Žerovnica je velmi oblibene letni sidlo. Laciny pobyt. Jesenice (ABling) (578 ni) 3600 obyvatelu. Križovatka železničnich trati z Lublane, z Trbiže, z Belaku, z Celovce a Terstu. Leži mezi horami v udolf Savy. Park, stinne prochazky. Vodovod. Dva lekari s domači lekarnou. Vanove koupele. Hudebm' kapela. Hotely: Na nadraži (14 pok.), Pošta (16 pok.), Triglav (20 pok.). Hostince: Humer, Hrovat, Klinar, Krivec, Mesar, Tancar, Višnar. Hrušica (Birnbaum), vzdalena i/ 2 h od Jesenic, leži u vchodu Karavanskeho tunelu; velky počet letnich bytu, hostince: Krivec, Wergles. Planina (Alpen) (933 m) 1 h chuze nad Jesenicemi. Velkolepy pohled na Triglavske poliori. Hostinec; Razinger (Kopišar). Informace: »Prometno društvo na Jesenicah". Prochazky: Sava (s rozsahlou železnou industrii), Javornik, Dobrava, Vintgar, Baba. Vylety: po draze do všech kraju Horniho Kranska: 1/4 h do Bledu, i/ 2 h do Bo- chyne, do Mojstrany a Vratskeho udolf s vodopadem Peričniku, do Kranske gory, na Blašske a Vrbske jezero. Horske tury: vychodište pro Goliču (1835 m), na niž jsou dve utulny, dolm' nem. alpskeho spolku, horni slovinskeho alpskeho družstva: 4 h stoupani, lechka, nad miru vdečna pa rti e. klora! Jesenice jest zvlašf turistum pfihodna pro vyhodne spojeni drahou. Triglav. Dovje Mojstrana (Lengenfeld Mojstrana), (703 a 650 m). Staniče statni drahy, na 1 j upati majestatnich vrchti. 680 obyvatelu. Vchod do tidoli Vrata, svetove vyhlašeneho svoji krasoti; na konci tidoli pod severnimi stenami Triglavu alpsky hostinec „Aljažev dom“ z noclehy (21/ 2 h od Mojstrany); v tidoli (l h od Mojstrany) vodopad Peričnik. Hotely: a) v Mojstrane: Šmerc (16 pok.), Triglav (20 pok.). /t) na Dovjem: Železnik (10 pok.), Zupan (3 p.). Vzdalenosti: 21/2 h z Lublane. Informace: »Prometno društvo na Dovjem«. Vylety: do udoli' Vrata a Kočny, do Rateč, na Kranskou goru. Horske tury: a) v Julskych alpach na Triglav (2865 ni} 7 h s titulnou slovinskeho alpskeho spolku na Kredarici (2514 m) 1 h pod Triglavem, Rjovina (2457 ni) 7 h, Cmir (2393 ni) 8 h, Urbanova špica (2299 m) 7'/ 2 h, Begunjski vrh (2460 ni) 8 h, Stenar (2501 ni) 10 h, Škrlatica (Suhi plaz) (2738 ni) 9 h, Kukova špica (2417 ni) 9 h, na Luknji! 6 h a do Trenty. c) v Karavankach: na Kepu (2134 m) 5 h, Greben (1907 ni) 4’/ 2 h, na Babu (1898 ni) 4'/ 2 h, na Goliču (1835 m) 5 h. Mojstrana leži pod trati, Dovje nad ni (zde fara). Obe misfa jsou znatna velkoleposti rozhledu, ktery se od nich na Alpy rozevira, a jako vychodište k velikym horskym turam. Ubytovani dobre a lacine. Kranska Hora (Kranjska gora, Kronau) (812 ni) 800 obyv. Staniče statni drahy. Rični i vanove koupele. Lekar s domači' lekarnou. Hotely: Pošta (16 pok.), Razor (17 pok.), Slavec (15 pok.). Vice hostincu, mnoho letnich bytu. Koupele »Jasna«. Vzdalenosti: i/ 2 h leži kraj Podkoren (Wurzen), stejnč oblibeny letni pobyt jak Kranjska gora (hospoda Razinger a soukrome byty), pak Gojzd (\Vald) zde hospoda Blenkuš a soukrome byty. Informace: „Prometno društvo v Kranjski gori". Prochazky: Pišenca, Mali Rovt (vyhlidka), Brda, Pod¬ koren, Gojzd, Rateče. Vylety: Velika Pišenca- Krnica (2 h), Velika Pišenca-Vos- sova chata 3 h; Dom na Vršiču Mala Pišenca-Grlo-Planica, vodo- pad Nadiže 3 h; Gojzd-Martulk- vodopad (21/2 h). Horske tury: Moj¬ strovka (2332 m) 5 h : , Križ (2410 ni) 5 h, Prisojnik (2557 m) 7 h, Špik (2472 m) 6 h, Razor (2607 m) 8 h, Jalovec (2643 m) 8 h, Škrlatica (2738 m) 10 h. Belopečske jezero. , Kranjska gora jest [.ro al¬ pinski raz zvlašf nadherny kraj, prosluly rozhledem svym. Oblibeny pobyt jak turistu, tak i celych rodin. 13 14 Bled. | (Veldes) 501 m, 2200 obyvatelu. Rychli'kova stanice trati Jesenice-Terst; ze ■ J 1 PCI s ^ an ' ce Lesce-Bled trate Lublan-Jesenice vzdalen 20 min. vozem, 1 h pešky. Bled jest skvostem v krasnu Krajinska. Modre, jasave jeho jezero leži v tipati' okružujfcich jej pestrych vyšin, nad nimiž trum' Stol (2239 ni), v zapade pak Triglav (2865 m). Malebne črn' nad farou z jezera vyrustaji'c prima skala s stredovekym zamkem na vrchu. Venec vil a letohradku krašli brehy v zeleni zahrad a parku, radi se jak k plesu kolem jezerniho ostrova, z nebož nas zdravi kostelik Panny Marie vrchu širokych, 99 stupnu čitajicich kamennvch schodu. „Po jezeru bliz’ Triglava" plove nam lod’, vede nas k ostrovu, h „kraljici nebes": neodolame ani my, zbožny zvyk pouta, vede nas ku provazu uprostred kostela, vyprostit se chce i nam z hrudi tužba jak zvuk nami rozhoupaneho zvonu. A mekky, teply ton toho zvonu plave nad hladinou jezernf od rana do večera, konejšf utechy plne, slibne a vabi dale. Nadherny pohled se skyta udivenemu oku cestujiciho ze stanice Bledske, rozestavene vysoko nad jezerem; tu leži' pod nami jezero se svym okolim a harmonicky profilovanym horskym pozadim, zaplesaji' nam city, vynuti nam slova basnika Prešerna, jenž opevuje v Bledu „podobu raje". Bled se honosi komfortem lazenskeho mista. Jezernf koupele, thermalni a therapeu- ticke, vyhlašeny prirodni lečebni ustav Rikliho. Stinne promenady, okružni cesta kolem jezera, sady, tennis, lazensky dum. V sezone slavnosti, reuniony, plesy, tennisove zavody, regaty, osvetleni na jezere. Hotely: Parkhotel Imperial (Dfive Mallner) (50 pok.) s terasou a salonem u jezera. Louisiny laznč (62 pok.) s terasou a salonem u jezera s thermalnimi a jezernfmi koupelemi. Triglav (40 pok.), Petran (35 pok.), Evropa (36 pok.), Steidl (42 pok.), dale preš 200 vil se soukr. byty. Menši' hotely a hostince: Austria, 26 pokoju, na bfeliu, zahrada, lodi. Ažman, 12 pokoju, povozy. Burja, 12 pokoju, na brehu, zahrada, lodi, povozy. Danej, 5 pokoju. Pri lovcu, 13 pokoju, povozy. Jekler, 12 pokoju, zahrada, vyhled na jezero. Kaps (Ropret), 12 pokoju, vyhled na jezero. Lloyd, 4 pokoje. Mangart, 9 pokoju, zahrada. Potočnik, 16 po¬ koju, zahrada. Roter, 2 pokoje. Sekovanič s 2 dependancemi, 24 pokoju, vyhlfdka na jezero, zahrada. Sodja, 10 pokoju, vyhled na jezero, povozy. Štrekelj. Zrimec, 10 pokoju, veznik. 15 Bledsky hrad. Kavarna: Dependance hotelu Toplice (Louisenbad); Dependance hotelu Triglav na brehu jezera pod nadražim s terassou na jezefe a krasnou vyhlidkou. Soukrome byty a vily: Podrobny seznam ročne revidovany, v prospektu, ktery Ize bezplatne obdržeti u lazehske komise. Sezona od kvetna do rij na. Taxa pro pobvt pfes 3 dny denne 50 h. Pri pobytu nejmene tri tydny trvajicim vybira se poplatek saisonni a to lečebnf 10 K a hudebni 4 K za osobu. Saisonni poplatek plati cely jen hlava rodiny, ostatnf členove pouze polovinu. Pri zaplaceni saisonniho poplatku, započitaji se dosud zapravene poplatky denni. V zdalenosti: 9 h z Vidne, 3 h z Terstu, 2 h z Lublane, 14 hod z Prahy. Informace: »Prometno društvo" anebo »Zdraviliška komisija" obe na Bledu. Prochazky: na zamek, na Stražu, na Osojnicu, do Boch. Beli, Kupljenik, Lesce, Radovljica, Gorje, Krnica, Pokhika, Vintgar. Vylety: Jesenice, Kranjska gora, Dovje-Mojstrana (Peričnik), Rateče (Belopečska je¬ zera), Bochyn (Savica). Horske tury: Triglav (2865 ni) 10 h, Stol (2239 m) 6 h, Begttnjščica (2063 m) 51/2 h, Babji zob (1129 ni) 3 h. Kdo se chceš prijemne pobaviti, užiti pohodil, a tešiti se z rozkošne pn'rody, navštiv Bled. Bo- chyhskou drahou dostalo se Bledu vitane podpory. Lepost Hornokrajinske rasy naleza na Bledu vrchole sveho. Nesčlslne jsou priležitosti ku vyletum z Bledu. Rychllkovym spojenim a uvedenim predplatnlch listku jsou umožnčny vylety do Sv. Lucije, Gorice, Terstu, do Postojny a do Benatek. Rozmanitost vyletum dodava' tež blizkost Bochynskeho jezera. 17 18 (Bohinj, Wochein) 507 m. Rychh'kova Staniče v Bochynske Bistrici (Woch. Feistritz). V Bochyni vrcholi krasa alpinskeho Krahska. Nebetyčne hory uzavfraji' tu zemi, jak by se bala matička priroda, aby nepovolany nevkročil do jejiho raje. Již u vchodu nas pfekvapuje bizarni masiv Triglavskeho pohori na jedne a Černe prsti a Rodice na druhe strane. Do klinu Bochyn tohoto horstva vloženo jest v sni- vem zadumam' tonouci, smarag- dovou zeleni' zbarvene krišfalove Bochynske jezero. Co je tu barev, kterymi se meni v ruznych do- bach dne jezerni hladina s hor- skym svym okolim, kolik tu po- esie, jež vane nam z velebneho klidu alpskeho sveta. Jsme ve vlasti Zlatoroga (Triglavu). Zi- mni šport. Hotely: d) v Boch. By- strici: Grand Hotel Triglav s dvema depandancemi Bellevue a Bogomila 3 min. od nadraži, zde restauračni dvorana, Kavarna, kou- pele, parky, garage (60 pok.); Bochyhske jezero. Bochyhska Bistrica, 20 Bistrica (14 pok.), Markeš (12 pok.), Mencinger (20 pok.), Rodica (16 pok.). Pošta (18 pok.). b) u Boch. jezera: hotel Sv. Jana (St. Johann) (40 pok.), s restauraci' a čftarnou; lodč, koupele jezerm', hospic u Sv. Ducha (30 pok.), Zlatorog (32 pok.) (Slovensko planinsko društvo) s basinovymi a jezernimi koupelemi (nejbliže vodopadu Savice.) Informace: „Prometno društvo v Boh. Bistrici". Omnibus: v lete v červenci a srpnu fadne ze stanice Boch. Bistrice až na konec jezera se stanicemi u Sv. Jana, sv. Ducha, a Zlatorogu. Prochazky: K Bistrici, Ajdovski gradeč, Rovte, Ravne, Boch. jezero, Stare Fužine, Srednja vas, Voje, Ribnica. K vodopadu „Savica". Vylety: Na Bled, Gorice, Gradež. Hoiske tury: Črna prst (1845 m) s proslavenou kvetenou, Rodica (1964 m) 5 h, Triglav (2865 m) 12 h, k triglavskem jezerum (5 h), Bogatin (2003 »/) 6 h, Vogel (1923 m) 4 h, Možic (1604 m) 3 h. Prechody do Trenty, na Tolminsko, na Soricu. Bochyii se zamlouva jak turistovi, tak i k rodinnemu pobytu. Svčži' horsky vzduch, nadherne, na zname Knilovske upominajici jezero a uchvatne vysoke horstvo opravnuji' citati Bochyn mezi nejprednejši alpske krajiny. Turistovi jest tu dana priležitost k znamenitym horskym tunini, cestujicimu pak otevini se tu brana do slunneho Primori a dale k mori, jež modni se nedaleko v podnoži alp Krajinskych i vychla- šenych alp Julskych. Kamnik (Stein) 380/», mesto s 2300 obyvateli. Oblfbene letni' sidlo. Krasne promenady lesni i v parku. Lečebni zavod dle methody Kneippa. Zdrave klima. Hudebni kapela. Dva lekafi, lekarna. Mistni draha Lublan-Kamnik. Hotely: Krištof (10 pok.), Rode (6 pok.), Terpinc (4 pok.), Kenda (10 pok.), mnohe soukrome byty v meste a ve villach lečebniho ustavu. Vzdalenosti: Ih z Lublane. Informace: »Občin¬ ska pisarna v Kamniku". Prochazky: Mali grad, Zaprice, Mekinje, Bistricke udoli. V y 1 e t y: K pramenu Bistrice, Kraljev hrib, Souteska Bela, Predaselj, Komenda, Men¬ geš, Domžale-Palovče-Vranja peč- Brdo-Lukovica. Horske tury: Kam¬ niška planina 5 h, Kamnicke se¬ dlo (1900 /«) 6 h, Kokrske sedlo (1800 ni) 7 h, Križka planina a Krvavec (1753 m) 7 h, Planjava (2392 m) 9 h, Brana (2247 m) 8 h, Ojstrica (2350 ni) 13 h, Rinka (2276 m) 11 h, Turska- gora (2276 ni) 11 h, Skuta (2530 m) 13 h, Grintave c (2559 ni) 10 h. Kamniška Bistrica. 21 22 U podnoži Savinskych alp rozloženy, protekany potoky Bystrici a Nevlje, vabi svoji uhlednosti, svym lesnatym i, svym mohutnvm alpskym pozadim, jež poskytuje razkošne pohledy. Doporučuje se pro rodinny pobyt; lacine ceny. Postojna. J eskyn e (Adels- berg) 553 m, 1900 obyv. Rychlikova stanice. Hned za mestem, pouze 10 min. vzdalena jest jeskyne Posto- jenska (ročni navšteva 60.000 osob). Bachorkou z podsveti zdala se jeskyne rumunske kralovne Carmen Silve, i veru budi užas svymi tajemnymi, do neznatna se šificimi d6niy, chodbami a dvoranami, v jejiž ticho šumi z daleka voda, ztracejici se tu do podzemi. A vše pretkano brilianty, jimiž posety krapniky, utvofila je tu za dob davnych a nekoneč- nych priroda v nejruznejšich podobach, tu mohutnych jak balvan neb obelisk, tam jemnych jak rouclio a vzdušnych jak zavoj. Zde dojima nas jak nikde jinde velikost’ všemo- houci pfirody, zde citime šilu a nevyzpytatelnost stvofeni. Pfirodnim mohutnym portalem nad v jeskyni se ztracejici fekou Pivkou vkročime do „velkeho domu", jejž proteka šumici Pivka. Projdeme chodbami dale do „tane- čnf sine" a se stale rostoucim obdivem prochazfme se bez- Jižni draha. Postojenska jeskyne. pečnym krokem po pekne upravenych cestach 1 >/ 2 hod. až do velechramu „Tartara" a ke „Kalvarii", nejvelkolepejši' to partii jeskyne, odkud’ se vracime opačnym smerem zas nazpet do „tanečni sine, v ktere pak zavifi za narodnich slavnosti hudba ku veseli mladeže; tak zvlašf v den svatodušniho pondčli a v den 15 srpna, ve dny to hro- madnych navštev, jichž zučastnuje se na 8000 osob. Zvlašf zajimave krapnikove formace nam podavaji „kazatelna", „vodopad", „lvi hlava", „divadelni lože", „goticky sloup", „meč Damo- kluv", „briliant“, „boži hrob", pfeskvostna „opona", markantni to vytvory v nekonečne rade rozmanitych divu pfirody podzemni. — 1 na letni pobyt Ize doporučiti Postojnu malebnč ležici, honosici se krasnymi alejemi, sady a k yychazkam vabicim okolim. Hotely: Adelsberger Hof (65 pokoju), „Uherska Koruna" (32 pokoje), „Narodni hotel" (10 pokoju), ,Jama“ (10 pokoju). Informace: jamskd ' uprava v Postojni. Ni kdo, kdo meška v Kra¬ jinska, nevynechej vylet do Postojny. Navštiviti Ize je- skyni denne o 3 / 4 11 hod do- poledni vstupne 5 K, v ne- džlich a o svatcich 3 K za osobu v čase od 1. brezna do 31. rijna rovnčž odpo- , , ,, ,, ledne o 1 / 2 4 hod. Jeskynč US e jest elektricky osvčtlena. Bezpečnost iiphia. Mi ra m ar. 23 24 Toplice (Tdplitz). Od konečne 'stanice trate stalni drahy I.ublan — Nove mesto a sice od Straži pešky 1 h, vozem i/ 2 h. Thermalnf koupel 270 C, majetek knižete Auersperga. Lazensky dum, k tomu patfici rozsahle parky a lesy. Sezona kveten-fijen. Hotely: Jazensky dum (60 pokoju), „u Lfpy", „Na pošte", Ign. Sitar (10 pokoju), Ivan Sitar (18 pokoju), Šušteršič (6 pokoju), Tabor, Zupanc (10 pokoju), ruzne soukrome byty. V z dal en o s ti: 3 hod. od Lublane. Informace: „Lazehska komise v Toplicah". Prochazky: v parku a lazenskem lese, hrad Ainodt (Soteska), hrad Luegg, Roseg- gerova jama Kunčan. Vylety: Žužemberk, Nove mesto, Čermošnickvm udolfm v Semič a Bfloti Krajinu (Metliku). Horske tury: Sv. Peter 889 m, Gorjanci 1181 m, Hornwald 1100 m. Kraj Toplice leži v lesnatem okoli, odporučuje se jak pro sve thermy nemočnemu, tak pro svoji polohu odpočinku a klidu hledajicimu. Dolenske drahy. NARODNA IN UNIVERZITETNA KNJIŽNICA 00000515461 Kranjska gora.