KARLA HYNKA MACHY CESTA DO ITALIE. > OT1SKL A POZNAMKAMI OPATR1L JAN THON. (ZVLASTNi OTISK Z »LISTO FIL0L0GICKVCH“, ROČ. XXXVII.) V PRAZE. TISKEM »UNIE«. — nAkLADEM VLASTNfM. 1910. KARLA HYNKA MACHY CESTA DO ITALIE. OTISKL A POZNAMKAMI OPATRIL JAN THON. V PRAZE. TISKEM »UNIE«. — NAKLADEM VLASTN1M. 1910 . 0300^3SS V Češkem Museu zachovan jest pod sign. II. G. 20. ruko- pisny sešitek velke osmerky o šestnacti listeeh (ale jen z polo¬ vice popsanyeh), ktery nese nazev: »Dennjk na ceste do Itdlie «. Jest to nevydany dosud rukopis Machfiv.* Neznam ovšem nebyl. Již Karel Sabina ve svem »Uvodu povahopisnem« (v Praze 1846) na str. L—LI. citoval nektera vyznačnčjšl mista. ale ne- presne a nespolehlive; poradek slov si upravoval, slova zameilo- val jinymi a vykladal povrchnč (viz poznamky pripojene k vlast- nimu textu). Knižka Sabinova se pozdeji stala nejdfiležitejšlm pramenem pro poznani Machova života, bylo z ni hojne citovano, ale pfeblrany take Sabinovy chyby. To se tyka i citatu z Ma- chovy cesty italske. Ani vydanl ve sblrce »Geskych spisovatelu XIX. stoletl«, dnes pomerne nejuplnejšl. neotisklo techto zapisku, pokladajlc je »vetšinou pouze za jednotliva hesla pro prlštl vypravovanI nebo ličen!.« (DI1 II., str. 349). V ramci cele rečene edice jest to stanovisko spravne. Ale pro literarniho dejepisce a psy- chologa prave tato pamatka je nevyčerpatelnou studnicl zajlma- vych poznatkuv. A proto zde, v Listeeh IiloIogickych ; pripomlna- jlce si zarovefi ste vfročl Machova narozenl, »Dennjk na efeste do Italie« otiskujeme s vernosti diplomatickou. Vyskytuje se ovšem v textu rada obtlžl. Denjk tak subjek¬ tivni a intimni, tak usečny a skoupy na slovo, jako je Machuv, zaražl častou nejasnosti, podavaje pouha hesla pro vnitrnl hnutl, jež byla temna už i Machovym vrstevnlkum. Pri pozornem a od¬ danem studiu vsak samočinne oživa duch techto mrtvych liter a objevuje se souvislost tam, kde se drlve zraku ukazovala pouha tfišt. Jest to verny obraz Machy človeka; nic nestilisuje, nic nerovna, mluvl o svych dennlch dojmech svym dennlm ja- zykem. A pravč tato syrova bezprostrednost, neformovana kom- posičnlm usillm, ustrnula na nejprimitivnejšlm stadiu pouhych hesel, dava hluboce nahlednouti nejen do Machova nitra, do zpu- sobu Machova nazlranl a tvoren!, nybrž i do ideoveho a citoveho ustroji tehdejšl doby. Denlk tenlo je po strance vnejšl velmi sverazny. Vedle inlst, plnyeh basnicke vroucnosti a vnitrnlho rhytmu čtou se po- * Daroval jej musojni kriihovne r. 1895 Ludvik Kuba. 1 * znamky o utrate, stesky na drahotu; zajem o prirodni a historicke pamatnosti se strlda se živym pochopenim pro drobne turisticke prihody a nesnaze. A vše to zaznamenavano jest se stenogra- fickou stručnosti, chvatne, drive než dojeni vyprcha. Jest tedy prirozeno, že pozornost naše obract se nejen k lomu, co Mac-hu uchvacovalo, nybrž i ke vsemu, čeho si nevšimal. Na ducha tak dojmoveho a nadaneho obraznosti' tak pohyblivou zajiste Alpy i more pusobily velikolepe. Ale to byly dojmy trvale, ktere hlu- bcce se vryly v duši, neprišly nahle a proto nemohly ani rychle vvmizeti. Tim si vysvetlujeme, že na pr. o obrazu more se ne- dovidame nic a alpske krasy že zachyceny jsou vlastne jen na dvou mistech, jež vyvolala okamžita situace, ktera svou drama¬ tičnosti močne vzrušila Machovu mysl, pročež je Macha zazna- menal (viz vystup na Brenner a popis boure na alpskem jezefe). S horlivosti tim vetši glossuje Macha drobne prihody ce- stovni, sceny z lidu, byslre a sveže vypozorovane, opravdove genry. Jest to rys pro Machu priznačny: okamžite napady, často dost bizarni, se zalibou v protivacb, jak je zname z ostatni jeho pozustalosti a jež stavaly se zarodkem dalšiho uvedomeleho tvo- reni slovesneho. Prikladu je bojne. Text Machuv provazim nulnymi poznamkami. Jsou dvoji. Jedny vykladaji Machovy často odlehle naražky včcne, druhe snaži se pravdepodobne vystopovali, pokud Macha popudy na teto ceste prijate zpracoval ve svem pozdejšim tvofeni literarnim. Vhodnym doplnkem k temto poznamkam byly by ovšem take re- produkce tehdejšich rytin, nazorne predvadejicich krajiny, pred- mety i osoby, o nichž Macha mluvi — u nas vsak na takove vydani pomyšleti nelze. Mist, kde se Macha zminuje o zname- nitostech benatskych a videiiskych, nevysvetluji podrobnč; jsou to veci dnes obecne zname.* ^ * * Rano w \1 wyssii gsme z Prahy 1 ; w 10 gsme byli v Gjlo- wem. Scena w radnici. Cesta do hor; zblauzenj na Sazawe; doly. — Degstwj z hornictwj. Pulnočnj ssichta. Segjtj. Kragina. Modlitba. Lezenj. W tom ivola pfednj: »Nenj ho!« a spadna letj dolu. Druzj gednohlasne: »Chran Buh!« »Chran Buh!« »»Nenj ho!«« odpowjdagj \v zdalenegssj ssachty. — Prochazka na wečer — Spanj na šene. Položenj hor. Saza. * Text, jak už fečeno, otiskuji do pismene vSrnS; uchyluji sc od pfedlohy pouze v tom, že vesmgs uživam latinky, kdežto Macha latinkou psal jen vyrazy latinske a italske, jinak uživaje švabachu. — Sl. spravg knihovny musejni, jež ochotng svolila, abych rukopis Ma¬ chuv otiskl, vzdavam zde diky. 1 Machu doprov&zel Antonin Strobach (* 3. června 1814 — f 22. listopadu 1856), znamy spisovatel, pozdgjši purkmistr pražsky. Oba pfžtde vydali se na cestu v pondgli dne 4. srpna r. 1834. 5 1 « 10 . c es ta do Tabora. Kamenj prjvvoz. Kanonjr z Be- natek. Nevveklov. Marssovice a. t. d. až do Wotic, pred Milčjnem w dalce wež, hora s krjži. 2 Pasenj konj. Mytj nohau v Jordane. Tabor. Turecka muzyka. Nocleh. Rozprawky w hospode. Jarmark, §teho_ Tabor. Lužnice. Biinkl[?] na kolečkach. Mij ko w Plane. Kaupanj \v Lužnici. K. Polodnj mytj nohau. Nemec z Maineu. Gjdlo ve Wesell : — Wuz ze Sobeslawy. Nemec s nami gel. Hory, Hluboka. Budejovice. Shledanj s Machau. 3 Blatenskj. 4 * Se¬ minar. Nocleh. Ivrasnj pokog, Zverina. Hoste. Noe nepokogna. Nemec za mestem wypuc. [?] 7 ho . Železna silnice. 8 Macha s nami. Strodenice 6 . Mij ko. Towarys knihar. Fechtovanj a Arrest w Budegiejch. Krummlov. neypeknegssj poloha. Hrad pri reče. Poražka. desst. Hospoda. Wyhled na hrad, mesto a kraginu od zapadu k vychodu. Wltava, na kolmem brehu prilehagjej vzhuru ke skale domky, kostely. posleze za rekau skaliny. k pulnoci na pevne skale starj, krasnj, zachowany hrad. Nove stavenj na moste na piljrjch, most. sochy. stary djl hradu. vjklenek. balkon, strjsska, w uhlu kaple nad pul kulatau skalau; nowy zamek; opet djl stareho hradu, okna mezi nimi podobizny bjle. stara kulata welmi wysoka vež; dvogita okna. laubj; hodiny na etyry strany pak soehy. Park od zapadu na skale, na zad hory, nejweys vež na Šeningru, v levo w dalce modre wysoke hory. Mesto belalo se. Chuze po horach. 7 Žena s nussi z Rozmberka. — Napis na 2 Mil St n, mgstečko na silnici k Taboru, na jižnim upati Kal va¬ ri e (»v dalce vež, hora s križi«), ktera pfi pohledu od jihu vysoko se vypina nad ostatni krajinu. Na jejim vreholku jest velka kaple (»vSž« ?) a tfi mohutne dfevSne ktiže. 3 Jde tu o Jana Machu, nar. 30. dubna 1810 v Bavorovg, ktery studoval theologii v Č. BudSjovicich a na kngze byl vysvScen r. 1836. Byl pozdgji dSkanem ve svem rodišti a zemrel až nekdy po r. 187B. Jest zachovan list Karla H. Machy na neho ze dne 10. brezna 1835. (VISkovo vvdani spisu pod č. XIII.). Podle vyd;ini toho nebylo mezi nimi pokrevnlho pribuzenstvl. 4 Karel Blatenskj narodil se 27. ledna 1809 v Blatne, stu¬ doval theologii v Č. BudSjovicich a na kngze vysvžcen tehož roku jako Jan Macha. Pozdgji byl farafem ve Velkem Hlasivg, pak ve Včžne, posleze v Bile Hurce, kde zemfel 8. ledna r. 1873. V citovanem dopise Machv basnlka jest o Blatenskem rovnžž zmlnka. 6 Železnd. silnice — železnice. Jest to prvnl železnice v Cechach ; vedla z C. Budgjovic do Linče. Na trati Budgjovice-Leopoldschlag (v Hornlch Rakouslch) zahajena vozba 7. žari 1827, na ostatku až 2. srpna 1832. Kolejnice byly dfevSne a vlaky taženy byly pflpfežl. (Svgtozor r. 1834 z j ara v č. 20. a 21. plinesl podrobnj popis tdto jihočeske železnice s illustracemi. Viz i stat' A. V. Velfllka v lil. dlle »Sto let prače«, str. 466 sl.) 6 Strodenice (vi. Strodenitz), českv Rožnov, ves na jih od Č. Budgjovic. 7 Misto toto (od »Vyhled na hrad«) citoval ve svem »Uvodu po- vahopisngm« Karel Sabina (str. L.). Cituje ovšem nepfesng, pravopis a interpunkci mSnl, ba upravuje i pof&dek slov. Jmeno »na Šeningru« z neporozumgnf, že tu jde o horu Schoninger (Klet), piše »na Semingru«. hospode: »Pane zustah u nas, neb clice weeer byti.« Mytj no- hau. Blazniwy s retezy na kopečku pri slanpu pred audoljm. Rožmberk. Jagevviner Thurm. (Jakobiner.) Na hrade segjtj s ne¬ znanem. Nocleh w Rožmberku. 8 ho . Z Rožmberku do Leonfelden 8 po horach. PM Wein. Lobenstein. Spanj w lese. prwnj pohled do hor. Wildberg. Audolj. Nocleh pred Linčem. 6 žegdljku wjna. 9 ho . Linec. Most. Namestj dessf. Trh. Krog. Policie. Streyc. Teta. Wychod z mesta. Prevvljkanj. Holbu \vjna. z Welsu Che- vaux leger. 9 desst. Hory. Wels. Peldwebl. Wirth am Berg. Slaw- nost' in Gmunden. Inspeklor pozorny na nas. lu h0 . Gschnattelsnppen (Sakramenskau.) Leželi za Lam- pachem. 10 Pfjslowy o auteku z Lampachu. Mosst'. Holbu Mosst. chleba. Žena napomjnala muže. »Trinkst du e holbe« etc. desst' pod stro i em. Sspersspenktiw ztracen kausek. W kulne skowanj. W stodole schovvanj. Rakauska Dido. Gaky mame Metier Vokla- bruk, * 11 Pan setnjk držal na nas. Nocleh. snjdanj. Jaloufenster. Bavvorske penjze. Schwanenbacher. ll wl10 . Pohorely Voklabruk. Počty u lesa. Wartenburg. 12 Deti ssli za nami. Čessi se hlasili. Žadny obed. Na horach mljko. Baba se bala. Rakussane pod paraplem. Dobra rada Rakussana. Gezero. Salzburške horv. K večeri gitrnice. Handwerksburseh. Nocleh. Maly wandrownj s \velikym uzlem. Rakussane snjdali. Gedli z mjsy kafe a prikusowali gitrnici a zapjgeli piwem. 12 h0 . Salcburk.* Veste Wersen. Hlawnj chram. Z olowa ljte sochy. 18 Wjra. Obrazy stropnj. stary a nowy zakon, pohreb, pfed- peklj na welkem oltafi wzkrjssenj. Hroby Arcibiskupu. Hruba policie. Komedie. Wasserkunst. 14 Opustili gsme Salcburk. Geli gsme s Baworskau počtau po Baworsku. Unterssperk (Blanjk ne- mecky). 16 Pi\vo bavvorske. Reichenhall. Kirchberg zrieeniny. Krasne audolj. Kaupel. Prvvnj snih*. Hraničari. Possta. Wssecko malugj. Wsse gjm pametihodne w doljch*. Myli nohy. Ba\vorsky oficjr. Pan Wachtmistr. Čtyry Regimenty Uhru. Noe. Nocleh. Draho. 8 Leonfelden, mestys v Hor. Rakouslcb, bliže českych hranic. 9 Wels, mgsto v Hor. Rakousich nad rekou Travnou. Chevau- leger lehky jezdec, »švališer«. 10 Lambach, mčstečko v hejtm. \velskem. 11 Vocklabruck, mgsto v Hor. Rakousich nad rekou Vocklou. n \Vartenburg, zamek a zficenina na z. od jezera Atterskebo 13 PatrnS mari4nsky sloup pred domem od J. R. Hagenauera (1732—1810), zhotoveny r. 1771. 14 Studna na n&dvofi residenčniho palače, zhotovena r. 1664 od Antonia Dario. 15 Untersberg na j. z. od Salcburku, hora se tfemi vrcholy (nejvyšši 1978 m.). Vztahuji se k ni povgsti o Karlu Vidikem (takg Karlu V.), jako u nas na Blanik o sv. VAclavu. 13 who . Visilyrka \v Unken. 16 Psal s levvičkau. Zdali sstu- denti passugi? Prokleli Salcburk na mezi w desjtj rečjch. pri¬ bili na kul. Zricenin. Chcali z meznjku. Balssan. Leželi. Gedli kysele mljko. seyr. Leželi w audolj a psali. Baba drak. Mnoho jich sedelo u večere. Schmorn. Holky na nas brali. Nocleh. 14. Svaty Jan. 17 Horv a mlhy. baufe. Chleb s rozinkami. Sstudenti se s nami zastawili. Absolwo\vany Jurista chtel do Recka. Moreio. Popis Italie. Geden byl dale. Madlo: »In Italien etwas Reuss in Wasser eingekocht, stinkendes Ohl, Kaše einge- rieben kostet 50 xr. C. M. Auf Stocken v. Kukurutz schlafen, Skorpionen. Schlangen auf der Strassen. Griechld. Dkte v IJilde- brandt. Alpen bsteigen. Modray [?] Pfr. Wes. Chtel s nami gjt. »Wasser!« Weisser? si! si! — Wasser. VVasser. aqua? aqua! so. [?] (Gsicht) vino buono, vino negro. Wasser, aqua, aqua, Marsch! — aqua? Marsch. Bey Nacht t. 18 reisen auch. zti frtih t. sie ziehen einen gz nakt aus. 3‘i prissel (gak wyhljžel a karrkal. [?] »Das sd die grossten Spitzbuben, ich babe seit 18 Jahren kein grossern gsehn.« Der vor 18 Jahren. Kate v. der Alpe. 2 Uzljkv. Tabak, Gsetzbuch. Absolut. Entlassg. Rozegjtj. Hospoda. Nocleh na šene .... [nečitelne] druha. 15. Z\vonenj a strjlenj. 19 Hory w mlhach. Rattenberg. 4 Hradv. Rattenberg. S kulatau wežj. Novvegssj. Zbofeny Gert- raudy. Drahe snjdanj. 1 H 8 xr. Ratzberg neb Trotzberg. Audolj. psali. Msse s muzikau. Rano \varhany. Žadny obed. Diwne swetlo. Hnali mysliwci. Sch\vatz. Hall. Spechanj na noc. Nocleh w Milau. 20 Dobra wečere. Zamky. Chatrče wysse. Težke pefiny. Kssaft. Innsbruck [w] mesičnem s\vetle. Nachtzettel. Žid se w to wložil. Hardek [Ky]risnjci Cessi. Dragauni. 16. Snjdali wjno. (čerwene.) Ssli s Policaitem. Vidirtvvali [?] Passi. U pana Professora Weseleho 21 zanechal gsem nasledugjcj listek: »Poklonu a uctiwe pozdra\venj od Pana a Panj. Klim. z Linče, od [škrtnuto] swych pfjbuznych mel wyrjditi K« a t. d. Chodili po meste. Wyklenek od roku 1500. Pan Zacharda mel Benefiz od Panasche, 22 Mitternachtsstunde im Schlosse Loretto v Alphonso u Phillippo. Kostel u Frantisskanu. Hrob: »Andreas 16 Unken, mgstys v Solnobradech na bavorskych hranicich. 17 St Johann, tyrolska osada v udoli Velke Achy. 1» 15. srpna, mariansky svatek; v katolickšm Tyrolsku oslavuje se jako každi naboženska slavnost ranami z hmoždlru a zvončnlm. 20 Rattenberg, Schwaz, Hall, Miihlau, osady vesmSs na reče Innu. 21 Josef Wes sely (1799—1872)narozen v Cechach. Absolvovav prAva, oddal se učitelske draze sveho oboru. Zahy povolan na uni- versitu v Inšpruku; byl zvolen i dekanem. Pozdgji preložen na pražskou universitu, kde byl učitelem W. W. Tomkovym (v r. 1837; sr. Tom- kovy Pamgti, I., str. 109). Po r. 1S49 zdržoval se ve Vidni a v Uhrach ve službacb ministerskych. Za zasluhy povyšen do stavu rytirskgho. 22 Anton Pan n as c h (* 1789 v Brusselu, f 1855 ve Vidni), dustojnlk rakouske arnrady a dramaticky spisovatel. s Hofer MDCCGIX.< Hofrowa poslawa. 23 Hrob Maximiliana s nasle- dugjcimi predstavvenjmi w Mramoru. Ke dwerjm. w. I. Matrimonium eum Maria Burgundica, [I. Bohemi, qui sororium ipsius Albertum Bavariae ducem, mercede conducti, oppugnatum advenerant, memorabili praelio. prope urbem Ratispenam, plurimis illorum inlerfeclis superati. III. Fuso ad Guvnegatam vicum Gallorum exercitu, magna pars Hannoniae, unacum Imperiali urbe Camenaco recepla. IV. Obleženj Kufsteina, smetanj kaulj ch\vosstjsstem. 16. stjnano. prosba. Facl.a. Pinzenauer. Max wypaluge. V. Atrebatum Arthesiae Metropollis egregio strategemate eapta. VI. Arnbeim erobert. Gelderns. Herzog kniend. Max za Pferde. Beydenseits Herren. Hinter Karl v. Geldern ein schoner Kahlkopf. Vil. Coronatio Aquigrani adhuc vivente patre Friderico. VIII. Vbindg mit Julius II. gegen die Venetianer, IX. Vbunden mit Sigmund erkampft er Roveretum et Ve- netarum copiae unacum duce Roberto Sanseverino ad vicum Ga- liarum deletae. X. Insignes Venetorum urbes Patavium, Vicentia unacum magna Fori Julii parte in poteslatem redactae, Brixia vero auxi- liaribus Gallorum armis expugnata. XI. Ostr. u. Wien gegen Corvinus ge\vonnen. Einzug in Wien. Skt. Stephansthurm. XII. Societate cum Julio et Helvetiae oppidis inita Galli ejecti. Max. exul. XIII. Alba regalis, urbs, in qua Ilungariae reges inaugurati etc. činela magno exercitu, et toti regno terror illatus. XIV. Cum Henrico VIII. Anglico juncti et exereitus Gallo¬ rum profligatus. Spornschlacht. Kraftig d [?] u. leichtlussige Franzosen. XV. Pax cum Carolo 8. Gallorum rege. Margarita. Eine sehr schone weibl B’igur zu Pferd. Die Hand aufs Herz gelegt. XVI. Ferrovana Morinorum excisa Torna cum vero prisca bellicosi ex fortissimi Nerviorum populi gloria, insignis civitas post levem oppugnationem in fidem accepta. XVII. Turcarum multitudo ex Croatia et Slavonia, neminis ope implorata, ejecta. XVIII. Bartholomeus Livianus eum ingenti Venetarum copia parva manu Caes et Hisp fusus et fugatus. XIX. Foedus cum Alexandro VI et senatu Veneto ac Lu- dovico Sforcia. Carolus 8. ex Neapoli ejectus. 23 Hofrovy ostatky p?evezeny byly r. 1823 do dvorniho (= Fran- tiškansk^ho) chramu v Inšpruku a r. 1834 postaven mu tam nahrobek od Jana Nep. Sciiallera (1777—1842). 9 XX. Marranum oppidum captum, et Venetis eruptione indo facta cum Paulo Maufrono et Baltasare Scipione acerrimis ho- stium dueibus felieiter pugnatum. XXI. Matrimonium cum Maria Blanca Mediolana. Lud. Sfortia jur. et Mediol. sine sanguine receptura. XXII. Conventu cum Hungariae et Poloniae regibus Viennae habito, contraclisq hinc inde matrimoniis nepotibus ipsius via acquirendis amplissimis Hungariae ac Bohemiae, strata. XXIII. Phillipi Muptiae cum Johanna Hispanica. XXIV. Urbs Verona strenue defensa opera M. Antonii Co- lumnae, submissisq per Guilielmum Roggendorfium — contra Gallos. 18 u 20 von ornem fremden Meister, der t geniigte, dann tibernahm es Kollin. 24 Alesander Colinus Mechliniensis sculpsit anno. MDLXVI. 1566. SeinPortri.it u. sr Frau. Lite sochy djlem ze zwonowinv, mede, mosazu a t. d. lite. 28. nasledugjcj. 1. Albrecht v. Ostr. rom. ungarisch bechaimischer Konig, Laslais Vater. 2. Fridericus III imperat. divi imperatoris Max. pater. 3. Friedrich Herzog zu Ost. zu Steier zu Kerndten u. zu Krain, Grav zu Tyrol. 4. Leopold (d Heilige.) 5: Sohn Robts.v Sicilien, Lowenwappen. 1. Leopold. (Schlacht bei Sempach.) 2. Konig Albrecht d Erst Hzog zu Ostreich 1527. 3. Gottfried v Btillion Konig zu Jerusal. 4. Frau Elisabeth Konigs Sigmunds Tochter von Ungaren Albrechts von Ostreich Ko. v Ungarn Pehmtlschen Konigs Ge- machel Konigs Laslaw Multer 152 9. nekolik ženskych. uo eri 5. Ferd Konig zu Hispan. Kaiser u, KN MI Aldvater. 6. Frab Johanna Koniginn zu Kastilien. Konig Philipps Ge- machel. 7. Socha se lwem na šalu a na pasu. 8. Karl Herzog zn Burgund zu Brabant zu Geldern. Gave zu Flandern. 9. Frau Maria Blanka Ko Koniginn 1525 2 o. 3 ženske. [10.] Sigmund Erzhzog zu Ost. Gf zu Tyrol 11. Artur Konig v England. (1513) Krasny. 12. Theobertus Konig. Provancz. Herzog zu Burgd Graf zu Habsburg (Mich goss B. (ernand) Godi [: 1513 :] 13. Ernst Erzh. zu Ost. Graf zu Habsburg u. Tirol, 24 Alexander Colin, sochat nizozemsky (1526—1612), byl r. 1563 povolan cisarem Ferdinandem I. do Inšpruku dokončit tento nfthrobek. 10 14. Theodorich Konig' der Goot. Krasny s sklopenau hla- wau kralow. smutnf. 15. Albrecht der Weise Erzh. zu Ostr, Graf [škrtnuto] ain Sun Konigs Albrechts des Sig haflen. 1528. 16. Kaiser Rudolph v. Habsburg (nohaty, wrasky nahofe na njzk čele. 17. Philipp Konig zu Kast. Leon u Granada. Erzh. zu Ostr u Burd Graf zu Habsburg 15 R 33. 18. Glodovius ersl ehstl Konig von Frankr. Max kleči na hrobe. Maličke socby na kuru. Innsbruck w doline wideli gsme odpoledne z Hory. Sedeli na kopci. Po- zdrawenj neznamym panem a panj. »Sie wden wohl miide seyn?« — Zarostlv muž s orderem.— Kragina, dole reka. \vy- soko kosteljk Schonberg. 28 Audolj. Fialowe hory. Audolj druhe. Pan Landrath. Walscbe Spilzbiirn. Wečere slawna. Mesje pod nami z mraku wyhljdal. 17 4 ® 110 . Audolj rannj. Leželi odpoledne pod Brennerem. Lezi gsem. gedli gsme. Ssli gsme časne spat. 18. Rano \ve čtyry hodiny wstali a lehli opel. po ch\vjli \vstali zas a lezli na Brenner. Ze začatku ustawične leseni. Pak gsme se razdelili. Ga lezi pod hrebenem. Vergiss mein nicht. Hora se snehem. Slunce wychazelo. Mlhy se honilv. Oblaky kryli horu. Opet gsme se slezli. Lezli dale bljzko na hore ztratili gsme se. Oblaky pode mnau. Snehowe horv. Oblaky u mne. Ga lezi wysse imau. Na dolegssj sspjcj trna. haukal gsem. Echo. zvonky. Wjlr rachotil kostliwci. snassel zebra a kamenj. Skalina gako strassidlo, Nikde žadny. Oblakv se walili temnegi. Kamenj pa¬ dalo, St. , 26 nade mnau na hrebene. swetlo. zas trna. Lezli gsme na wrcbolek. Podruhe. Wisel gsem pod wrcholkem. Noha se Irasla. Lezli dolu. 27 Lezli s hory. Sennhiitte. Gedli mleko a seyr. Pes. Slezli gsme po prdeli. Snjdali w 1 hodinu. Ssli dale. Hrad na dole. Pusterthal krasny. 28 Sterzingen. 29 Dwa hrady na wchodu.P heim. Sterzinger. Kofel. Wzadu snehv. Wessli w auzke audolj. Ssli na nocleh. 4 Wandrownj, Geden \vssude delal. Pak Preuss. Sachs a Maggyar neumel Maggyarskv. Mluwiti o Benat- 26 Schonberg, osada na vysokem ostrohu mezi udolim štu- baiskym a zillskym. K tomu asi vztahuje se M. poznamka: »dole teka. vvsoko kostelik«. 26 Macha touto zkratkou mysli sveho pruvodce Strobacha. 27 Tento zapis (od »Rano ve 6tyry« až »dolu«) citoval Sabina ve svem »Uvodu« (na str. LL), s obvyklymi ovšem zmenami a »upra¬ vami«. Již začatek ma jinf, sloučiv dvč včty v jednu; cituje takto: »Rano ve 4 hodiny jsme vstali a lezli na Brener«. 28 Pravi-li Macha »Pusterlhal krasny«, jest to mylka; nebot Pu- sterskč lidolf počina se mnohem jižnSji u Franzensfeste za ostrymi horskymi hfbetv. 29 Sterzing, mčsto na jižnim upati Brenneru. n kach. O Čessjeh. Češke \vogsko a. t. d. Ssli gsme spat. Bis hieher u. s [?] weiter a. t. d. 19 1 ® 110 . Festung nowy u wsi Aicha pred Muhlbachem. 30 Wo- gaci tahli kamen, tesali, kopali hljnu, stavveli a. t. d. skalnate Audolj skrz ktere se feka walj, preš to most. drevvene kasarny. Wjno. zricenina. Haslach aneb Miihlbacher Klause. W: Ober Vintl. Dosfali podmaslj. St. Lorenzo (Lorezzi) Schloss a zriee- nina na prjkre skale. Na druhe strane pod audoljm hrad. Brunek hrad. 31 Wljdnv aurednjk. Ukazal nam cestu. Nocleh. Modre hory, gak gsme leželi w lese na past\vjsst.i. 20 t<5ho . Ostre skaliny na obzoru. Zricenina w kopci. No\va silnice w aužlabine. Hollenstein. 32 Kaur z kamene, hrad. Obrazy od prjrody po skale. Prwni vvlaska hospoda. Reč gako hromobjtj. Rudba. Nocleh. 21 t6ho . Audolj u Ampezzo po Recku. W Ampezzo slav¬ nost za mrtve. Wlassky zpew. Sprosty wlach vedel že, w Ce- chach hudba panuge. Nocleh u zlateho slunce pod skraucenau silnici. Mysljm w Cadore. 33 22 4 ® ho . Audolj u Longaron. 34 Hrad zo bylo gen gednau widet. Wlach w malem Wozjku. Slovaci. Gorytan. Krasne audolj. Pohled nah od Santa Croce. 35 Frazione di Farra etc. Gezero modre, zelene žlule. Oblaky po kopci. zhuru mestečka. Serra- valle. Audolj pod nami auzke, nazad gesste \vjce sestupowali 2 hory ostre se dole prohybowaly a za njmi co pruhledem w peklo, strasslivva baure hučela. Silnice, wozjky. Nesmjrny desst biroval gezero a nas. 36 Cely promoklj. Giny hlas se zdal. Ho¬ spoda w Serravalle. 37 Fočo. Welky ohen. Italiano gut. Sussili. Sedeli gsme okolo ohne. Don da Fiorenzi. Hospodsky se učil Česk [škrtnuto] Nemecky. Služebnost. Nocleh na šene. Cestovali w noči. Zriceniny vv Seravalle. 30 Zde bvl Macha svedkem stavby duležite rakouske pevnosti F r a n z en sf e s t e, vystav8ne prave v letech 1835—38. Leži u vsi Aicha, kde se Pustertal štčpi od pflčnčho udolf Eisacku, nedaleko Bri- xenu. V t.čch mistech jest*udolf obzvlaštS (izke, sevfene s obou stran strmfmi skalami, mezi kterymi se prudce žene feka Eisack. — Mii h 1- bach, mčstečko v Pustertalu. 31 Ober Vintl, St. Lorenzen a Bruneck. osady vesmčs v Pu- sterskem udolf. 32 Macha postupoval Pustertalem až k Toblachu. Tam dal se na jih uzkym udolfm (»silnice v oužlabing«) Ampezzo do Laiidro (= Hollenstein). 33 Cador e sluje vlastne cele udolf. prodlužujfcf Ampezzo až ke biehum fekv Piave. Silnice stavčna jest tam ve velkych serpentinach. 34 L o n g a r o n e, mčsto na fece Piave. 36 Santa Croce, osada u jezera tehož jmčna (Lago di_S. C.). 36 Zname mfsto (od »Oudolf u Longaron«) ze Sabinova »Uvodu« (str. Ll.) — Zda se, že M. tu mluvf o Lago Morto, ležfcfm jižng od Santa Croce. 37 S e r r a v a 1 1 e, italska osada na upati' poslednfch vybčžkfi Benatskych Alp. 12 23 t9ho . Ceneda. Conoglione a. t. d. Wiasske živobytj. Ro- •winy. zahrady. Villy krasno pred Treviso. Treviso. 38 sedeli gsme pred mestem. Na noe do Treviso. Wlassi se bali. Wečere. Nocleh w Treviso. 24. Wyssli w 5 hodin. Snjdali poljwku a holbu wjna. meli wypito 82 žegdljku. Geli s wozem. Prissli do Mestre. 39 Geli na Baree. Poneyprw wideli Benatka. Slana woda. Wlassi ssidili. wgep w Benatka. Ssli po meste, poprve Markuš Platz. o Venezia, Venezia! 40 —■ Ponle Rialto. Processj. Wlach se nas chytil. Pokog. Obed. stal 56 kr. C. M. Zpow Wlassky. Ilospoda. Treporta. Byli na Policij. Kostel sw. Marka. Campanilla. Kone Lysippove. 3 Slaupy w kosteje Relievs. Wyhljdka mezi 2 slaupy w prj- stawu. Pallazzo ducale. Socha Otheli. Schody. na hore 2 sochy. Most. Žalare. silne mrjže dwog. i trognasobne i \vjce w lewo \vchod w kostel sw Marka. Podlaha kostelnj. Kulate kno. Na- poleonoiva zahrada. Lode morske. Prodavanj knihy. owoce. Pnco- \vanj bot. Markusplatz na noc. VVečere. Morawci. Nocleh. Hranj na klarinettu. Deklamacj. Wodenj po ulicjch. Mnjši. 25. Kostel Sl. Giuliani. hrali pri nissi Ouverturu. mjsto Graduale Walzer na warhany. Kazanj. Prigjmanj. Kavvjrna. Pri- getj na korab Jamigliare. Patron Barolini. Annonee diwadelnj. Maloevanj. In vita sacra. Sedeli gsme w Palazzo ducale. Gsichtv panj hospodske. Nechali gsme tam boty. 41 Wideli gsme na po- sledy sw. Marka. Kaupili Manzony. 4a Kupo\vali seyra, Byli na lodj. Leželi wečer na lodj. Mesjc wychazel nad Benatky. 43 . Lezli do Lode. Spali na drewe. 38 C o n e g 1 i a n o a Treviso, znima mesta v severoitalska. 39 Mestre, mšslo na pevnine proti Benatkam. Život v jeho ptistavC i cesta po locfce do Benatek Macha lici ve XIV. kap. »Cikanu«. 40 Vvkfik, ktery se doslova vrači' v citovane kap. »Cikanu«. V ni vfibec užito bylo dojmu, ktere jsou v tomto deniku naznačo- vany jen jedinym siovem nebo jmenom. Neprovadim tedv podrobnejšlho pfirovnani a odkazuji na kapitolu samu. — Upozorfiuji, že z jara roka 1831 vyšly v ŠafafikovS »SvStozoru« člankv o benatskych architektu- rach, doprovazene tremi illustracemi, Zajistš je Macha pfed odchodem na jih bedlive pročetl. 41 Snad jest tomu rozumžti tak, že tam boty nechali misto pe- ngz. Aspon Sabina piše, že »vzali s sebou tak malo penSz, že bylo ku podivu, jak na tak dlouhou cestu vvdati se mohou«. (Spisy Karla Hynka Machy. Dil II., 1862, str. 427.) 42 Ježto v italskem slovniku neni tohoto vyrazu, soudim, že tu minen znamy basnik a romanopisec, zakladatel italske romantiky, A i e s s a n d r o M a n z o n i (1785 -1873). Je zajimavo, že Macha již r. 1834 vi o tomto mohutnem zjevn cizi literatury, ač u nas o nSm psal teprve r. 1811 Karel Sabina (Vlastimil, II. dil, str. 56 n.). 43 Obraz vychazejici lur,y nad Benatkami vrači se i v uvedene kapitole »Cikanu«. Celkem Ize konstatovati napadnou Micbovu mlče- livost o ben4tskych pamatkach, jmenovitS vzpomeneme-ii si na du- kladne jeho zapisky z Inlpruku. 26. Seekrankheit. Wyssli na lod’. Haupala se. Benatky na obzoru. Zas wlezl do lode, Reyže. Spal. w noči tež. Donna blela. Dite. More. 27. Daufal w Tržisste. 44 Plal se zdali ho vvidet. Wylezl. Tržisste na obzoru pohofj. Pan, co mu dossli finance. Donna s historij. Pan capitano nemlmvil se žadnym. Donna ho mallrel- tirovvala. On nebude deset let se žadnym mlmvit. Ghodil ruce na prdeli. Priplauli š rybami. Podhvne ryby. Pignoli. 40 puco- \vali ryby. raky. Stahli lod wesly. Priplauli w pfjstaw. Gedli w Tržjssli. Policje. Wypucoval gsem Praktykanta. Ssli do kopce. Wyhljdka na Tržisste. Cinkinkrl. Bambouri. Aff. Brasilianer. Meli 2 Grad, Priznal se aurednjkowi že ho mam. Pnvnj Kragin s orechy. Dobry wečer wam bude. Sssli opilj. Geli: dobry nocleh. W noči žizen. Sstrobach ho mel. Nesi gsem mu gho kalhoty. Wesele gsme srali. s Wjdenakem. Susanna. 28. Časne rano ssli. Krasne kraginy. Zrjceniny. Zle kraginy. Nerozumeli nam. Česstj wogaci. Arrestant. Pan pater zivonil. , . Pili wjno. Prwnj dobra woda. Prwnj ss\vestky na trhu. w Senšiejch. Pochwalen a. t. d. Adelsberg. 41 ’ Lesy. Wogaci w nich na straži. Zboreny hrad. Nowy zamek Auersberku. Nocleh. Kurata bez gater a. t. d. der Verschwender. Walter als chevalier a. t. d. Ich bwundre der Ntr. Ssli spat. Psal gsem. Dobrau noc. Wzal kalendaf. 29. Časne rano ssli. Krasna kragina. Negkrasnegssj na ceste we wukolj Liubliane. Giny Wjdenak. Mleko pr\vnj. Kastell Liublianskej. Neumanna gsme potkali. 47 Morawci se hlasili. Hag 44 Tržište odvozeno z lat. Tergeste t. j. Terst. V te forme vy- skytš se take ve vzpomenutem romane. 45 Pignolo, piniovy orech. Zde asi užito v ngjakem pfenesenem nebo dialektickem vyznamu (snad druh ryb?). 46 Adelsberg = Postojna. 47 Kdo asi tento Neumann byl, vysvi'ta z dopisu Janesa Čopa bratru Matijovi (o Mahovi viz niže). Janes piše dne »17. Roshniga zveta lf3i« (t. j. 17. června) z Vidnž: »Neumann bo v’ enih dneh s njegovim fholarzhikem ino s taiftiga ftarfhi v Marienbad fhel. Od tod on mifli tudi na One dni v’ Prag stopiti de bi fposnal poglavarje ali vaj vode, koko bi rekel, zhefke uzhenofti. On je she ta drugi rigoros naredil. Do 20. prih. mefza bo nasaj prifhel. On me je profil Tebe kakor njegoviga uzhenika in prijatla lepo posdraviti.« (Viz L. Pintar: »Prešeren v pismih sodobnikov«. Vyšlo v Prešernovu Album, r. 1900, str. 765). Totožnost obou osob, mysh'm, lze bez pochybnosti pfijmouti. Pokud vim, nevyskyta se jinak v tO dobž jmdno Neumann ani u Cechu ani u Slovincu. Z citovaneho mista pak vyplyvš, že N. byl Slovinec študent. S i - odinou sveho svžfence odjel do Mar. Lažni a odtud si chtžl zajeti do Prahy, aby tam poznal »pohlavary čili vejvody češke učenosti.« A 20. pfištiho mčsice t. j. července se mčl vratih. O tom, že v Praze vskutku byl, mužeme souditi z Machovy poznamky v tomto deniku. V Praze se snad obratil na nekterčho pfeddka českeho (Ce- lakovsky s Prešernem si dopisovali a jest tedy možno, že šel plimo k Celakovskemu), a ten ho uvedi i mezi mladež. — S tim, co vy- klddam v dalšich poznamkach, jest to zajimavf doklad čilych ,styku mezi Čechy a Slovinci. 14 pred mestem. Ssli na Policij. Samj Čessi. Knihy kupowali. Pan Professor. Ssli k P. dokt, Pressernowi. P. dokt. Crobath. 46 Po- z\vanj. Dostali gsme knihy. Kaupili. Hledali pokog,- Nazaraer. Cerny orel Nro 5. Kaffeehaus pred Theatrem. Promenade. Stogj na tabulce: »Zur Bequemlichkeit der Spazierenden wird ersucht das Begriissen durch Abnebmen des Hutes zu beseitigen.« Pan Pressern a P. Brauner 45 * prissli do Kawjrny pro nas. Draha ka\va za 20 kr. Ssli gsme na rakv. Zatim gsme pili wjno a gedli chleb. Pak pfissel pan doktor Ivrobath a p. dokt. Toman. 30 Tak gsme byli samj Juryste. Gedla se sstika. Pak prissli nesmjrne raky 2 kt . 4 gsem musel snjsli. Pak smaženy kapr. Pfeložowal se Kolar. Nato prisslo drahe wjno w pečetenych lahwicjch. Mluwilo se o Professorowi Wodnjkowi. 61 gak sekali sspek. Platili 48 France Prešeren (* 3. pros. 1800 —t 8. unora 1849), znam v basnlk slovinsky. R. 1828 stal se doktorem prav, od r. 1832 byl konci- pientem u Dra. Chrobata. (Rok 1832 udava prof. Murko v Ottovž Sl. Nauč. XIII. 411. Ivan Grafenauer v I. dlle sve Zgodovina novejšega slovenskega slovstva, Ljubljana 1909, str. 91. udava rok 1834.) Basnč svoje uvefejnoval jm. v almanahu Kranjska Čbelica. Znam byl s Če- lakovskym, ktery na ngho upozornil v ČČM 1832, str. 443 sl. stati velmi lichotivou, uvefejniv zaroven v pfekladu i ukazky Prešernovy poesie. Macha v Lublani navazuje s Prešernem styky asi poprve. Pozdeji, zda se, že toto pfatelstvi prodlužuje se vymSnou listu, tfeba dosud neznamfch. Soudim tak podle Prešernova nSmeckeho dopisu Čela- kovskemu ze dne 22. srpna 1836. (otiskl Fr. Levec v Ljublanskem Zvonu 1882, str. 110 sl.). Z jara tjhož roku Prešeren vvdal Krst pri Savici a ngkolik vytisku posila Čelakovskemu. Piše: »Eins der mit- gehenden Exemplare bitte ich dem Herrn Maha und die ubrigen zwei nach Ihrem Gutdunken an allfallige Kranjizophilen abzugeben.« A dale: »Der rege Eifer, der bei den Čechen nach den Berichten des Herrn Professor Pressel, H. Maha, Dr. Amerling herrscht, erfiillt uns mit Freude und Hoffnung auf eine bessere Zukunft fiir die Slaven;« timto mistem jest, tušim, jasnž potvrzena existence korrespondence mezi obSma basniky, tfeba ji dosud nelze doložiti pfimo. Vydavatel tohoto Deniku pdtral po nSjakych listech, podnes vsak bez vysledku. Na konec citovaneho dopisu jest ještš tfeti zmlnka o Machovi a — Strobachovi. ačkoliv neni jmenovan vyslovnč (snad Prešeren jmeno zapomnčl): »Indem ich Sie bei Gelegenheit eine Empfehlung an Herrn Prof. Pressel und einen Gruss an Herrn Maha und seinen Re i s egef ah r te n auszurichten bitte und Ihnen eine Empfehlung vom H. Kasteliz ver- melde, verharre ich . . .« Jako pflspčvek ke kritice »Uvodu povahopisneho« od Karla Sa- biny podotykam, že Sabina toto setkani se obou českych turistu se slovinsk^mi buditeli klade do Štyrskeho Hradce. Četi patrnš velmi po- vrchnS a nepromyšlenS. Piše: »V Štyrskšm Hradci navštivili tamnŠjši vlastence i pfipijeli sob6 na zdar Slovanu!« (Str. LI.) 49 Totožnost osoby tohoto Braunera nepodafilo se mi zjistiti ani patranim v lublahskgm archivu. A pro to, že by v te dobg byl byval v Lublani naš pozdžji prosluly Dr. Brauner, neni dokladi!, 50 MlnSn JUDr. Jan Toman, Prešeren vgnoval mu r. 1836 basen »Toast« (Deutsche Gedichte, r. 1901, str. 41,). 61 Valentin Vodnik r. (1158—1819), slovinsky kngz-bu- ditel, bvl professorem na iublahskem gymnasiu, ale již r. 1814 ra- kouskoti vladou oensionovtin. V letech 1797—1800 vydival prve slo- 15 napred. potom o Kopitarowi. 62 Pressernowa znelka nun. 68 Ab. vinske noviny Ljubljanske Novice. Bdsng jeho lpgly pfiliš na vzoru lidovych pisni. Vydal je r. 1840 Prešernu v pčftel A. Smole. 52 Jernej Kopitar (1780—1844), znamy slavista. Od r. 1810 byl ve Vidni censorem slovanskych knih. 53 Josef Penižek, ktery vydal »Basng Františka Preširna« v Ji- čing 1882, piše v uvodu ku pfekladum: »Mezi tSmi, kdož proslavili se nevelikou laskou ke Včelce, byl take Bartolomgj Kopitar, jemuž tehdy svgfovana byla censura do VIdng, pončvadž lublansky censor Čop [Matija Čop (1797 — 1835) byl od r. 1828 knihovnikem lublaiiskg lycejni knihovny; pozdčji v temž liradg pusobil Kastelic.] leccos propouštgl, co tmifum a protivnikum narodnim nebylo po chuti. Ve dvou basnich, jedng ngmecke a jedng slovinske »zrezal« . . . Preširen krajana sveho. V ngmecke znšlce zve jej zlosynem, ktery zavorou (censurou) vgzni krisku, krajinskou literaturu, jako pry trpaslici šeredni zaviravali puvabne panny do nedostupnych hradu. Ještg perngjši je znglka slovinskd, jej iž poučeni mravni je: »Ševče, ne vyš kopyla«, pfi čemž Preširen uživa velmi vhodng hry ve slovich Kopitar a kopitar — švec. Apelles — tak čteme ve znglce te — pravdu miluje vice než chvalu, vystavil obraz na odiv a jsa skryt, co lide rozumni a nerozumni o ngm pravi, slyši. Cestou došel k obrazu take švec a prohlednuv ihned obuv podotkl, že na ni je milo femeni. Co švec vytkl, Apelles opravil pozdgji. Švecjda druheho dne touž cestou, nesel mimo vida, že mu jest obuv již vhod, nybrž jal se posuzovati lytka. Malič zapudil jej prave: Jen obuv at' posuzuje Kopitar! Temato dvgma basngma je s dostatek doličeno, v jake nevuli žili k sobg basnik Preširen a censor Kopitar, a či vinou.« (Str. XX. sl.) Slovinskd znglka zni: Apgl in čevljar. Apel podobo na ogled postavi, Ker bolj resnico ljubi kakor hvalo; Zad skrit vse vprek posluša, kaj zijalo Neumno, kaj umetni od nje pravi. Pred njo s kopiti čevljarček se vstavi; Ker ogleduje smoleč obuvalo, Jermšnov meni, da imd premalo: Kar on očita, koj Apel popravi. Ko pride drugi dan spet mož kopitni, Namgst’ da bi šel dalj po svoji poli, Ker čevlji se po godi, meč se loti; Zavrne ga obraznik imenitni, In tčbe z njim, kdor napčen si očitar, Rekoč: »Le čevlje sodi naj Kopitar!« — (Puvodng v Ausserordentliche Beilage zum Illyr. Blatte Nro. 30. vom 27. Juli 1833, str. 7.). A znglka ngrnecka: Des Siingers Klage. Ihr hortet von der Zrverge argem Sinnen: Wie diese ungestalten rotbehaarten Unholde gierig Geld zusammen scharrten, Wie sie auch schiine Miidchen wollten minnen; i.6 C. Krieg . 54 Pak se mluvilo o Gorytanech. O Slarvij. Nechali gsme Slavvane žjti. Pak se zpjwalo. Pan Toman byl fidel. Poli- benj. Pan Pressern skakal Kde je mate Nemcovve. Pak gesste wjc: Co dawno giž. 5 ° a. t. d. Pan Toman bauchal na stul a ča- stegi potahowal a kričeli s nami guž čas a. t. d. Save. a bli¬ skali se oči. Plny blas. Fozwanj na druhy den na tagne mjsto. Wie sie, da stets gescheitert ihr Beginnen, Entfiihrt die Holden und auf steilen Warten Sie hinter Schloss und Riegel streng verwahrten, Dass niemand kiinnte ihre Gunst gewinnen. Was einst ersonnen miissige Gemuter, Ward heutzutage wahr; ich hab’ die Špur Von einem solchen schnoden Madchenhiiter. »Wie beisst der \Vicht?« — »»Her Barthelma Kopiter««. »Die Schone?« — »»Krainische Literatur.«« »Der Riegel, der ihm zu Gebot'?« — »»Censur«« — (Franz Prešeren: Deutsche Gedichte, Laibach 1901, str. 34. \ r ydal L. Pintar). 54 Naražka na pravopisne boje Slovineu z te doby. Macha byl 0 nich asi již dfive zpraven z citovaneho članku Celakovskeho. Pod- stata sporu tčch bvla ta: Od konce 16. stol. Slovinci uživali t. r, »bo¬ horičice« t. j. pravopisu, jak jej Adam Bohorič ustalil svou grammatikou »Arcticae horulae«, r. 1584 vydanou. Na začdtku stol. 19. s probouzejicim se všdomim nšrodnim ozyvaji se snahv uzpfisobiti la- tinskou abeeedu povaze a duchu slovinskeho jazyka. Tak r. 1824 vy- ddva kngz Peter Dajnko (1787—1873) »Lehrbuch der windischen Sprache.« Novota jeho zaležeta v tom, že zavadgl nšktere znaky uplng nsvg; tak na mlstš stargho zh (č) položil n, na mistS fh (š) zavedi 8 a za sh (ž) pfijal znak x. Naproti tomu roku nasledujiclho ozval se F r a n t. Metelko, vytisknuv sve dilo »Lehrgebaude der slovenischen Sprache« svou abecedou, ktera vsak v principu byla obdobna s Dajnkovou. Vzniklv z toho spory mezi privrženci »dančice« a »metelčice« i stare »bohori¬ čice« a na to Macha naraži. Nazev »ABC-Krieg« pochazi od Čopa, ktery r. 1833 v časopise »Illyrisches Blatt« otiskl tri polemicka čldnky »Slowenischer ABC-Krieg Nro. 1, 2, 3.« Čelakovsky v uvedenem članku s libosti si pochvaluje satirickou znglku Prešernovu na ony novotafe, srovndva vgc s tehdejšimi doma¬ čimi spory českymi a ironicky vola: »O velici reformatorovč — v abe- cedach!« (Str. 451.) Radi dale, aby se Slovinci drželi radgji stargho zpusobu psani, a dojde-li kdy k oprav®, aby užili zpusobu Gechfiv a Polakuv (s, z, c, š, ž, č). A Celakovsky zajimavč konči: »Neradil bych ale, aby takovato obnova nšjakym suchoparnym grammatikem započiti se dala; nybrž stane-li se kdy, bucf počatkem jejim nšktery dumyslny a oblibeny spisovatel — Prešeren ngjaky.< (453.) Již z toho jest patrno, jak vysoko si cenil Prešerna a jak asi rozjitfil Machovu touhu poznati tohoto pšvce, což pak vedlo k osobnimu setkani obou basniku. (Viz jednak citovany čhtnek Celakovskeho v CČM, jednak 1 stat prof. Murka v Ottovg Slov. Nauč. XIII., str. 410. Nejnovšji o tom soubornš Ivan Grafenauer 1. c. I. del. kapitola : »Cbelica« in abecedni prepir, str. 50 sl.) 56 Tušlm, že jest to znama sentimentalni pisen ngmeckd: »Lang, lang ists her.« U Ssli cbcat. Sstrobach ležel na čele. Wedli nas doma. Me pan dokt, Crobath. Motal gsem se. Gak gsme prissli domu newjm. P. Pre. a Tom. schopili dohromady postele. Nesmjrny hrmot.. Wa . . . [porušeno]. Chteli hazet židličky. Nadal swin a. t. d. Nemoe. Walel se w tom. Newedel že me strašlivre . . . yl. [po¬ rušeno]. Narek. Pamatka. Noty k znelce. Zawedenj se bala. 30. Poradek wpokogi. W poradek uwadenj. Pucovvanj. Če- kali kossili. Ssel pro snjdanj. Po druhe. Nemeli gsme nic do- stati. Sehustergsellen. Panj Presidentka. Ssenkyr se tras až do rana. Dostali gsme snjdanj. Ssel gsem hledat pana Poručnjka od Lilienberk. Policayt. P. Poručnjk me wolal. Dostal gsem exemplar. Wytahli gsme z orla. Ssli se poraučet. Kastelic. 66 Ne- ehteli nas pustit. Bunda. Cesska. Že nas dowezau až na pomezj aby chme zustali u občda, že gsme holky pobaurili. Kabat. Mu¬ sili sljbiti. Hledali pokog. djra. Ssli z Liubliane. Potkali Nemce. Leželi čekagjce bo. Slunce zapad. Modre hory. Prevoje. Konec sweta. Nocleh. Dobra poljwka. mljko. 31. Čekali. Ssli pomalu. Lide z pauti. Čtli. Brana na po¬ mezj. 57 Substrarunt animos. Immortalis memoria. Nocleh. Zadela- \vane. Giny taljr a Ubrus. Dlauha noc. Ssainy. Zrieenina. Čech se hlasil. l ho . Mljko. Kragina. Kapi. po horach: Cilli. 68 Zriceniny. Maslo. Na wečer zriceniny. Konowiz. 59 Remonar, co zpjwawal: Gott erh: 60 — co se už wjc u nas nezpjwa. 2 ho . Časne wyssli. we Weseriz gedli sswestky a z Koko- fice chleb. ssli dlauho na noc. Spali w osamele hospode; a ne- dostali drjwe pokog až gsme se legitimirowali. Vpflegsoffizier. Marek z Marku z Prachatic odporučil nam straky. 3 ho . Ssli w pul sseste. Snjdali poljwku s masem, w tom gede wozjk s dwema strakama; Sstrobach pravvj abych ssel s panem promluwit: ponewadž militairsky \vyhljžjm. Gdu. ne- cham zastavvit; a po negake reči prigmul nas pan doktor do wozu; bežjm pro weci, honem do sebe wrazjm gesste kausek masa a neco poljwky a wlegi do sebe neco wjna a pak lezu do wozu, co zatim mug compagnon welike kusy masa do sebe nutil. Po chwjli gsme geli až do Wildone 61 zriceniny rozlehie; Tam gsme zustali na obede we welmi smjssene ale wzactne společ- 66 Miha Kastelic (1796—1868),vydavatel »Čbelice« a basnik, pozdSjši lycejni knihovnik v Lublani. 67 Bližšlho vysv8tlenl a určem' nemohl jsem se dopiditi. Palackf ma ve sv^ch zapiscich z prvč cesty do Italie (1837) tuto poznamku: »Oblouk na hranici mezi Štyrskem a Korytanskem[?]< (Dr. V. J. No- vdček: Frant. Palackeho korrespondence a zdpisky, I., str. 191). 68 C el j v jižnlm Styrsku. ' 59 Go n o witz (Konice), mSsto na jihozapad od Mariboru. 60 Rozumi se »Gott erhalte Franz den Kaiser«, rak. hymna, slo- žena r. 1797 od F. J. Haydna. 61 MSstecko na Mufe, jižnž od Stvrskeho Hradce. . 2 18 nosti. Pan doktor gedl s panem setnjkem a gebo panj. My se¬ deli za stolečkem s dvema hrabaty, geden byl plessirowany na nože. Byli Maggyarove. Wesele gsme se bawili, nowy fayercaik. Mysliwec a Yokay w Maggyarskych ssateeh. Pan hrabe nam obetoval geho wuz. Pak gsme gedli. Meli gsme poljvku, maso s omačkou, červenau rjpau a kyselym zeljm. Pečenj s salatem a dobre wjno. Pak pfissel negaky se samvmi prsteny na leve race a geden s bičjkem, ten zassahl pana setnjka. Ty nemohli dlauho dostat poljvku. Po čase se vssecko rozchazelo. I my gsme geli. Co pan doktor odevzdaval kalamar, dohonili nas hra- bata. Geli po Maggyarsku s tremi koni, sami sedeli na kozljku, lokayove we voze. Pan doktor myslj, že to byl Lichtenstein. Pak gsme prigeli do Hradce a chodili gsme po meste. Na na- mestj se na nas vssecko di\vnč djvalo pro podiwnost nasseho obleku. W tom gde pan hrabe. a ga se ohljdnu aby nas nevidel, on ale, gak byl wyssnofeny, pfegde okolo a udelal nam slavnau, zustana stati, poklonu. Pak gsme hledali nocleh u Floriana gsme nenalezli s welikymi wymluvami a poklony, mjstr ['?], tak tež u Sandvirtha až u zlateho orla v peknem pokogjku co se zatjm pečene strogj, brambory \vafj a kapauni po dvore behagj, očeka- vame strassliwy aučet. Datum in nostra camera, ad aquilam au- ream, die 3 Sept. et nune: Felici notte. dfteho [pfeškrtnutoj Wečereli gsme brambory s cibulkau, panj hospodska wyprawowala gak gi ssnerovali w M. Zelli, že musila 53 fl a 24 kr platit za ^3 dne. Počjtala husu za 5 fl pokog 6 fl a gesste vvvedia gen 32 fl. Ssli gsme spat. K pul noči me probudila strelena rana z kusu. Zablfsklo se, opet rana. Prichazela strelba ze Sslosberku. Tak asi 5 ran. Pak se zvonilo a bubnowalo. Ga vstanu. Po ulici ljtali Furweznaci na [? poru¬ šeno] koni dlauhe za sebou ssmykagjce fetezy, hlomoz. Mezi tjm strelba. (Kat. messfane pro znamenj zapalili) Na veži na Sslosberku svjtil ohen. ITorelo w meste. pak behalo wogsko a. t. d. Usnul gsem opet a strassny gsem mel sen. Byl gsem w nakladnych zrjceninach velikeho mesta na noc; w polosseru gsme videli sochy a bezmasne mrtvoly nekdegssjch kralu. Slaupy preražene gsem tam sem videl rozhazene. a. t. d. ^teho. Byli gsme na Sslosberku. Wyblidka tam odsud gest gedna z neypeknegssjcb. Skvostne zrjceniny v dalce.. Pak gsme byli w obrazarne. Tam obraz od Palco, 62 z pfedessleho stoletj sskoly nemecke vyobrazuge z mrtv^ch vstavanj zemrelych pri smrti Krysta. Strasslive polosvetlo, osoby Krysta a lotru gen mjhave gsau držany gako postawy v zimničnem snu, že sowta [sic] co oko rozezna, oblaky gako skaly, plamenoruda obloha c2 Fr. X. P a 1 k o <1724—1767 n. 1770). Od r. 1752 pobyl ne¬ kolik let i v Praze, kde jest od ngho fada obrazu nastropnfch x oltaf- nicli. Z nich nejznamgjšl jest Smrt sv. Frant. Xaveria u sv. Mikulaše na Male stranS, nazad, rozpTy\vagjcj se mrtwj a. t. d. — Fak Kopie od Wachtla podle Petra Krafta; odchod a nawrat wogaka. Kočka a. t. d. — Susana od Sstarka. — Rudolf od Kurze. — Andromacha. — Mnich w žalari s nužkami. Rytjr na koni a. t. d. — Pak gsme ssli z mesta. K wečeru nas dohonili hrabata s wozykem. Ga se odwratil oni ale ivolali: »Guten Abend meine Herrn!« že gsme musili dekowat. Sstyraci Patrioti plawili se. Wideli gsme skryte zriceniny, zacho\valy hrad na ostrem hrebenu skaly, pak zflce- niny se 6 li hrannau \veži a mnoho ginyeh zrieenin a hradu den ke dni. W hospode gsme nalezli oficjra Wlacha. genž nam wy- prawowal že zavvaželi Polaky 63 a chwalil ge \velmi. Gretin sedel na mezi gako opieak, ssklebil .se a kausal chleba: mel na zadech nosjdka a. t. d. 5 who . Krasny weeer. Wzadu hory. Kapljčka. Zwjretnice. Nowy mesjc. Hammry a. t. d. Kranerisch reden. 6 ,a °. Baba nas ossidila. Za mljko 32 kr. W poledne tež se nam stalo. — Das ekelhafteste miserabelste Volk sd die Ober- steyrer. Klein, bilsslich an Kpr u Geist. gleich vkriipelt sd sie zu ts als zum Bettel u dummen Betrug. Die grosste Wohlthat ware, sie aussterben zu lassen. In Maria Zeli soll-ten liigl Messen fiir ihr sel. Absterben glesen \vden, Alle Wallfahreriden etc. — Hrozne horko. Processj. Pomezj. Widet wdalce roivinu. Silnice, dolu. Bjdna chuze. Sehottwina w skalnate kotline, 64 Zricenina nad nj. Nocleh. Mluwil o wausiskach. 7 ho . Mnoho mljka poneyprw. Ssel gsem bos. Hrad. Rovvina. Neunkirchen. Neustadt. W dalce. Kanonjfi. Leželi a nemohli se shodnaut. Maljk oteklf. Monument. Ssli na noe. Hory. Mesjc. Zwjretnice. Swetla zdalj. Noe. Zahrada nakladna. Nocleb. Strass- li\vy počet. Schnitzlen 48 kr. Salat. 30 kr. a. t. d. 2 fl. 2l kr. 8 ho . Ssli rano. Bjdna chuze. Gezdili do Baden. Spinnerinn am Kreutz. Wyhled na Wjden. Socha Jožefa. Hrad. Hralij brana. Nassli K***. Neznal me. Musili gsme zustat, Ssli do Wjdne. Glacis. Volksgarten. Lanner (Abentheurer). Strauss. (Iris Walzer.) Morelli. Nemetz. 66 Reznitschek. Panorama aller Lieblingswajzer u. Electrisir Gallope. Volksgarten. Theseus od Ganovy. 66 St. Šte- 63 PatrnS polsti' uprchlici po povstani r. 1831. 64 S c h o 11 w ie n. mčstečko v Dolnlch Rakouslch. 65 Joseph Lanner (1801—1843), proslul^ zakladatel vldeii- skeho genru valčlkove hudby. Stal v čele vlastnlho orchestru, jenž si u videnskeho publika dobyl nesmlrne popularity. Johann Strauss st. (1804—1849) byl zprvu členem Lanne- rova orchestru, ale r. 1824 zfldil si sbor vlastnl. Franz Morelly, nar. 1810 ve Vidni, zemf. r. 1859 v Bom¬ baju jako vojensky kapelnik. Skladatel podobnč lehke budby jako Lanner a Strauss. Stejng i Andreas Nemetz (* 1799 v Chvalko- viclch na Moravč, f 1846 ve Vidni), ktery byl rovnež kapelnlkem u vojska. 66 Antonio Canova (1757—1822), sochaf klassicistickeho obdobl; zde nilnčn jeho slavny »Theseus s Kentaurem«. 20 pan. Stock im Eisenplatz. eo Kcnvari a t. d. Zatlaukali hrebjky. Prater. Haupačky, konjčky. Wurstl. Pharitasmagorie. Hudba. Just angfang 2 Kabinette um 3 kr Schein. 19 Ggstde um 12 kr. W. W. — De Bach. — Pallais Arcibiskupa. Hohe Brucke. Stoss im Himmel. Liguriani. Benediktini. Bohmische Sttskzley. Prissli domu. Attesty. St. (goldene Birne). B. (im guten Hirten). L. Im Volks- garten. Geho Orchester. Mor. (Lustwandler.) 9 ho .Hrobba od Canovy. Hrobka u Kapucjnu, medene rakwe. We sw. Sstepanu. Belvedere. Zahrada. Obrazarna. (Sw. Justyna) od Licinis. Titian. Raphael d Urbino. — Raphael Mengs. (Sw. Josef. Madonna) Coreggio. (Amor. Jo u Jupiter. Christus treibt die Kaufer etc.) Michel Angiolo Bounarotti. (Masopust.) — Van Dyk. — Rubens. — Rembrandt. (Mutter). Paul Pierre Rubens. (Flucht naehAgypten Venet v. Feti) (Salvator Rosa.) — Tennier — Kadljks 67 (Sw. Lukas). Lenz. (Andromache u Hektor.) Schiifer. . . . [porušeno] Hlge . . . [načrt?] Wutky. (Landschft). Ambrasische Sammlung. Lebka Sokolovviče. Brnenj cjsare Max. I. Na čele ma kun znak a na prsau angel gak držj znak rakausky. Brnenj ■vvelkeho sedlaka z Trientu. Portrait Sigmunda cjsare. (1430) Dlauhy wyzably obličeg, wysoke auzke \vrasko\vite čelo, ssediwe oči, dlauhy nahrbately dole nos, ssede dlauhe wausy a dvvogitau bradu, \vlasy ssedhve a rozčechrane. — Obraz českeho wy- \vody — Maria Stuart. — (Obrazy z Fausta od Schnorra.) — Praha. — Priplutj Aposstolu od Kadljka. — Ženska naha — ležj a spj. — Augarten. Kettenbriieke. Saal. Strauss hral a di- rigirorval. Iriswalzer. Konec Quodlibet. — »Seht, seht auf wilden etc. — Mir ist AUes unterthan. Leben ein Tanz. — etc. Zulezt. Schlacbt — Ratschen Walzer — Schlittenfahrts- walzer. — Knallen — Kanonenschiisse — Lauten — Gott er- halte Bengal — Feuer. Finale. Ssli domu. Myli nohy w Dunagi. Oswjcenj Glacis — Wečereli — Za\vazal Maljk. Ssli ležet. Ho- worili a. t. d. — Neynowegssj gsau Elisabethenwalzer od Strausse \vydanny. — Morelli s fiezničkem hrali Schlacht bey Vittoria. — W dhvadlech bylo . .: Hofburgtheater: Portrait der Mutter. Rekau Hr. Korn. Mad Anschittz. Herzfeld. Gostenoble. La Roche. 88 — Karnthner Thor: Stumme v. Porlici. Binder Masaniello: — Jo- sephstadt. Zauberbuch Ballet u. d. »schelmische Freyer.— Adelaide v 10 Jahren aus dem Leben einer Sangerinn. Ritter Stiefeldon zum Vortheile des Kapellmeister Miiller. 69 67 P r a n t. T k a d 11 k (1787—1840) nebo, jak se sam psal, Kadilk, žil v letech 1825—32 v &mS, kde se s nim udala vnitfnl zmgna, t. j. odklon od klassicko-pohanskeho idealu k umčm' kfestansko-asketic- kemu, čehož vysledkem byl pravž jeho »Sv. Lukas«. Od r. 1832 do 1836 žil ve Vidni, kdv se stal feditelem mallfske akademie v Praze. (Sr. Dr. F. X. Jifik: Vvvoj malifstvi českeho ve stol. .XIX., str. 28. sl.) 68 Jmena hercu. Viz niže osoby kusu »Mariana«. 69 Vdclav Miiller (* 1767 na Moravč, f v Badonu u VidnS r, 1835), skladatel zprvu cirkevnich kusu, pozdčji se c(de oddal hudbč 21 10 110 . Ležel cele rano. Kerber mi zawazal maljk. Pak ssli na obed. Hrali Guitarru. Pan Tomek. Ssli do djvvadla. Chodili po meste. Divvadlo dworske. Mariana činohra. Das Stilck \vimmelt von Feblera u Effeklen. Anschutz spielte lau, Mariana konnte besser seyen, der Lovve \var herrlich. Sehade, dass dieses Stiick solche Spieler beschaftigte. Costenoble spielte vortrefflieh. Mimo toho bylo brano. »Der Sch\vur u die Falschmunzer«. »Adelheid von Frankreich«. u »Fest d Handwerker«. »Quodlibet«. Hofburgtheater. zum 3 ten Mahle. Mariana. Schauspiel in 5 Aufziigen. Nach einer Volkssage u dem Englischen des Sheridan Snoivles frev bearbeitet von F. Treitscbke. 70 Personen. Leonardo Gonzaga, Herzog von Mantua Ferrardo .... sein Vetter. Graf Florio. Don Antonio . Doktor Lorenza, Advokat von Siena. . Pierre.. Hugo, Burger in Mantua . . . . . . . Mariana, seine Miindel. Floribeila, Kammerzofe.. “dol Biil '« erin . cario i Maritua ::::::::: Cosmo, Hofherr .. Ein Advokat in Mantua ’. Ein Ritter. Pietro, Kammerdiener 1 , a Stephano Bedienter / don Al '‘ 0nl0S Anschutz Carl la Roche Weber Heurteur Lucas LOrve Mayerhofer Dlle Fournier Reichel Costenoble Schmidt Moreau Julius la Roche Pistor Eduard Anschutz Vollkomm. Mittell. Rofherren. Hitler. Wachen. Volk von Mantua. Vornehme Frauen. Edel- knabe. Diener. 71 operettni. V letech 1808—1812 pobyl v Praze, kde byla engažovana jeho dcera Teresie, proslula zpSvacka, provdana za tenoristu Griin- bauma (»Madame Griinbaum«). Miillerovfch kusu vypocMva IVurzba- chuv Lexikon na 225. 70 Georg Friedrich Treitschke (* 1776, f ve Vidni 1842), entomolog a dramaticky spisovatel, od r. 1802 ve Vidni. Vv- daval i »Musenalmanach«. 71 H e i n r i c h Anschutz (* 1785) od r. 1821 byl členem videnske dvorni činohry. Proslul hlavne v kusech Shakespearov^ch. Karl La Roche (nar. v Berline kolem r. 1797). Pčinkoval na ruz- nych jevišticb, jm. i ve Vyma.ru, kde žil v pfatelskdm svazku s Goe- them. Wurzbachuv Lexikon r. 1862 o nžm piše: »Mit Anschutz, Ficht- ner, Ludwig Lowe bildete er bis vor Kurzem die ,alte Garde 1 der Wiener Hofburg, ein mannliches KUnstlerkleeblatt, wie es zur Zeit keine Ort der Hdlg. Mantua u das Lager des Herzogs Die neuen Deko- rationen sd v. Herrn. de Pian, k. k. Hoftheatermahler. das Costume ist neu nach der Angabe des H. v. Stubenrauch, k. k. Hoftheater Co¬ stume- u Decorations-Direktor. 72 Lanner (Komet-Walzer). jlteho Byli g Sme w z brojnici cisarske. Libussa. Wlasta. Kral Luchvig co zflstal u Mohače; maljnky on prissel o dwa mesjce drjwe na swet; we dvvanactem roku se ženil; w 8 me) wausy, w ssestnactem ssedisvil, w Ž0 tl2m possel. — Dlauhy fetez. Koraubwe francauzske a polske. — Sobeskeho zbrog. — zbrog- nice mestska; brnenj rjmske a nnemecke.— z 8 ho 9 ho & 10 tho a. t. dale weku. Cesstj w brnenj oblečenj pani zli \veku. Geden ma diadema oeeliwe; — geden s kladiwem a w klobauku (Sturmhut.) same sspjce po klobauku kolem a na brnenj. Hor- wath. Nemec. WIach Uher. Ritjri na smrt bogugjcj \v sw. sau- bogi, byli w Černe brnenj oblečenj, zawrene prjlby a preš brnenj meli žlute kožene kabatv, sstjty dlauhe, w prostred na delku wypukle. — Bogugjcj pacholci. — mestske brnenj. (Leb čara Mustaphy). Blutfahnen. a. t. d. — Pan Dunder, wyda\vatel Kačiča, Horwath. 73 — Obed, odpoledne w — Naturalien Samlung. — Gi- raffa. — Ptaky. — Bunter Parkit — etc. —. —Amphibie, Rybv, hmyz. brauky — Motfli — mussle. Diwadlo am Karnthner. t.hor. Norma. — Lyrische Tragodie in 2 Akten gedichtet von F. Romani, ilbsetzt v J. R. v Seyfried. Musik vom Kapellmeister Bellini. 74 deutsche, vielleicht iiberhaupt keine andere Bilhne aufzuweisen hat.< (Bd. XIV., 164.) Niko la us H e u r t e u r (nar. r. 1781 ve Vidni, t tamt. r. 1844). Karl Wilbelm Lucas (nar. 1803 v Berlinš. r 1857 ve Vidni), byl teprve z jara r. 1834 enganžovdn u dvorni činohrv, L u d w i g L 6 we (* 1795) od r. 1811 byl po nžkolik let činny i u praž- skeho divadla zprvu v rollch komickych, pozdgji ve važnvch. Karl L u d w i g Costenoble (nar. r. 1769 ve VVestfalsku). R. 1816 poho- stinsku vystupoval i v Praze. Zemrel cestou z Ilamburku do VldnS r. 1837 v Praze. Karl P ist or (1780-1863) v letecb 1820-1826 pu- sobil na pražskem jevišti. 72 Antonio de Pian (*v Benatkach r. 1748, f 1851 ve Vidni), malir a grafik, tou dobou nejlepšl mallf scenicky. Philipp von Stubenrauch (nar. ve Vidni r. 1784, zemrel 1848) vynikl hlavne jako dekorativni mallf. 73 Vaclav J i f 1 D u n d r (1811 —1872). »Vyučiv se knihkupectvl v Praze, vedi slovansky zavod Venediktuv ve Vidni, potom vš v ak oddal se hospodafstvl a stal se reditelem panstvl celskeho a j. ve Styrsku.« Vedle jinych zabyval se i studiemi slavistickymi; vydal ve dvou dilech sblrku jihoslov. narod, pisni Andrie Kačiča Razgovor ugodni ndroda slovinskoga, ve Vidni 1836. Pfedmuva k ni datovana jest 24. června 1835. Macha Dundra již r. 1834 nazyva >vydavatelem Kačiča«. 74 Vincenzo Bellini (1802—1835) složil Normu r. 1832. 23 Personen. Sever, romischer Prokonsul in Gallien.Schaffer Orovist, Hpt der Druiden ... Staudigel Norma, dessen Tochter, eine Seherinn.Mad. Ernst Adalgisa, Dienende im Tempel Irmensuls .... Dlle Lowe Clotilde, Normas Freundinn.DlleBoudra Flavius, Severs Begleiter.Holzel 76 Druiden, Barden, Tempehvachter, Priesterinnen, Gallisches Kriegs- volk Scene: Gallien, der h. Hain u d Tempel Irmensuls. Wyzwolanj ženskych. Applaus. Smjch w noči. — Dwur. Ghodby. Museum. Bibliotheka. Zrcadlo. IIoluby. Im Hoftheater: Bekenntnisse u Gelegenht macht Diebe. — Stiefeldon. — Zum Vorlheil der abgebrannten Neustadl: das Zauberbueh. 76 ) Joseph Staudigl (1807—1861). Teprve po mnohych obtl- žich a protivenstvich podarilo se mu r. 1880 proniknouti. Johanna Sophie Lowe (* 1815), net Ludwiga Lowe, byla angažovana od r. 1832. Snad Gustav HOlzel, (* 1813), zpSvak a skladatel. NARODNA IN UNIVERZITETNA KNJIŽNICA