DOBER PAJDÁS KALENDÁRIUM PO SZLOVENSZKOM JEZIKI Z DOSZTA LEJPIM, DOBRIM I HASZNOVITNIM CSTENYOM NA 1917 NÁVADNO LETO. XIX. T E K ÁJ LETA. CEJNA 60 FILEJROV. SZENTGOTTHÁRD, 1916. STAMPANI VU W E L L I S C H B É L A STAMPARNICÍ. Svećenik Kneipp, plemeniti čovjekoljubac, združío je svoje ime s Kafhreiner- Kneippovom sladnom kavom, kad se osvjedočio, da je ova sladna kava najomiljenija nak- nada za zrnenu kavu, a pri tom je zdrava, blagoukusna i jevtina. Samo su izvorni paketi pravi, a to su oni, na kojima je slika svečenika Kneippa kao zastitni znak i zako- nito zaštičena rijeí „Kathreiner”. Stoga oprez pri kupovanju ! 1848. 1916. I. Ferenc József nas odícseno kralüvajócsi krao szo 1916. november 21-toga vecsér ob 9 vöri 5 minutaj mrli i szvojov dűsov pred vekivecsnoga kralá, nebesz- koga ocso, nasega szmilenoga Bogá sztópili. Ete zsaloszten glász je nász vszákoga szrcé sztrószo i vu velko zsaloszt szpravo, ár tak odicsenoga i dugo kralüvajócsega kralá, kak szo I. Ferenc József nas odicseni krao bili, escse nej bilo. Mér szo zseleli szebi i szvojemi národi i za mér szo Bogá molili, ali nej szo sze vcsakali onoga, Bóg je nyí prvle pózvao na vecsni mér i nebeszke vecsno blázsensztvo, kak bi na zemli med lüdmí mér nasztano. Zsnyuvov szmrtjóv szmo nasega nájbógsega kralá i národnoga ocso zgűbili, záto ji z globokoga szrcá ponízno pozsalüjemo i nyuv szpomin na veke bogolübleno obderzsímo. DOBER PAJDÁS KALENDÁRIUM PO SZLOVENSZKOM JEZIKI z doszta lejpim, dobrim i hasznovitnim cstenyom na 1917. návadno leto. XIX. T E K A J LETA. CEJNA 50 FÍLEJROV. SZENTGOTTHÁRD, 1916. Stampani vu WELL1SCH BÉLA stamparnici. Ta velicsánszka kralüvajócsa hizsa. Ferenc József I. (Károly) ausztriánszki caszar i apostolszki král Vogrszki, rodjeni szo v Becsi, v 1830-tom leti aug. 18-toga. Kralüvati szo zacsnoli 1848. dec. 2-goga. Kak Vogrszki král szo koronüvani v 1867-mon jún. 8-moga. Vu zákon szo sztópili v 1854-tom ápr. 24-toga z Erzsébet (Amália, Eugenia) bajorszkov král. hercegovicov, ki szo rodjeni v 1837-tom dec. 24-toga. Kak vogrszka kralica szo koronüvani v 1867-mon jún. 8-inoga. Mrli szo v 1898-mon Szept. 10-toga. Deca nyihovi Velicsánsztv. Gizella (Ludovika, Maria) caszárszka i král. hercegovica i tak dale, rodjeni v 1856-tom július 12-toga, omozseni z Leopold bajorszkim hercegom v 1873-jem április 20-toga. Rudolf (Ferenc, Károly, József) caszárszki i král. herceg i t. d., rod- jeni v Luxemburgi 1858. aug. 28-toga. Vu zákon szo sztópili v Becsi 1881. máj. 10-toga z Stefánia (Klotild, Lujza, Hermina, Mária, Sarolta) král. herce- govicov, Leodold bajorszkoga kralá cserjóv. Mrli szo 1889. január 30-toga. Nyidva dejte: Erzsébet (Mária, Henrietta, Stefánia, Gizella) caszárszka i král. hercegovica, rodjeni v Luxemburgi 1883. Szept. 2-goga. Vu zákon szo sztópili v Becsi, 1902. jan. 23-toga z Windisch-Graetz Otto hercegom. Mária (Mathilda, Valeria), rodjeni 1868. ápr. 22-toga v Büdini. Omó- zsili szo sze 1890. júl. 31-toga z Szalvátor hercegom. Nyihova casz. i král. Velicsánsztva roditelje. Ferenc (Károly, József) ausztriánszkoga caszársztva herceg i t. d., rodjeni 1802. dec. 7-moga. Mrli szo 1878. márc. 8-moga. Zsófia (Friderika, Dorottya) pokojnoga Mikso bajorszkoga kralá csí i t. d., rodjeni 1805. jan. 27-toga. Vu zákon szta sztópila 1824. novemb. 4-toga. Mrli szo 1872. máj. 28-toga. Nyihova casz. i král. Velicsánsztva brátja. I. Miksa (Ferdinánd), rodjeni 1832. július 6-toga. Mrli szo 1867. június 19-toga. Károly (Lajos, József),- rodjeni 1833. július 30-toga. Mrli szo 1896. május 19-toga. Nyihova trétja tivárisica: Mária Terézia, dom Mignela pokojnoka portugálszkoga hercega csí. Rodjeni 1855. augusztus 24-toga, omozseni 1873. július 23-toga. Lajos (József, Antal, Viktor), rodjeni 1842. május 15-toga. József erchercega familija. József (Ágost) ercherceg, rodjeni szo 1872. aug. 9-toga. Nyihova tivá- risica Auguszta bajorszka hercegovica. Nyidva deca: József (Ferenc, Lipót), rodj. 1895. márc. 28-toga, Gizella (Auguszta) rodj. 1897. júl. 5-toga, Zsófia rodj. 1899. márc. 11-toga, László rodj. 1901. jan. 3-ga ino Mátyás rodj. 1904. jún. 26-ga. Nyihovi roditelje: József (Károly, Lajos) rodj. 1833. márc. 2-goga, mrli szo 1905. jún. 13-toga ino Klotild (Mária, Adél), rodj. 1846. júl. 8-ga. Nyihova escse zsivócsa brátja: Mária, rodj. 1867. jún. 14-ga, omozseni z Fülöp orleánszkim hercegom; Margit, rodj. 1870. júl. 6-toga, omo- zseni z Thurn-Taxis Albert erchercegom; Erzsébet, rodj. 1883. márc. 7-ga. To 1917-to leto je návadno leto i ma 365 dnévov, ali 52 tjedna i 1 dén. Zacsne sze z pondelkom i dokoncsa sze z pondelkom. Zacsétek ti stiraj tálov leta. I. Szprotolejtjá zacsétek márc. 20. II. Leta „ jún. 22. III. Jeszéni „ Szept. 23. IV. Zíme „ dec. 22. Presztopni szvétki. Imé Jezusovo: jan. 2-goga. Fasenszka nedela: jan. 7-toga. Pepeonica: febr. 21-toga. Vüzemszka nedela: ápr. 8-moga. Krízsni dnévi: máj. 14, 15, 16. V nébozasztoplej. Kriszt. május 17. Riszálszka nedela: május 27-toga. Szv. Trojsztva nedela: jun. 3-goga. Tejlovo: junius 7-moga. Prva advenszka nedela: dec. 2-ga. Fasenek. Fasenek sze zacsne január 7-oga i dokoncsa február 20-toga, dugi de 6 tjédnov i 3 dnévov. Csetvére kvatre. I. bodo február 28, március 2, 3. II. „ május 30, június 1. 2. III. „ szeptember 19, 21, 22. IV. „ decernber 19, 21, 22. Letosz kralüvajócsa planeta je: Jupiter. Preminyávanye mejszeca. mlád, prvi fertao, puno- vo, szlejdnyi fertao. Planeta nasega szunca. 1. Merkur je szamu 1/10 tao tak velki, kak nasa zemla; nyegovo leto z 288 dnévov sztoji. 2. Venusz je 9/10 tao tak velki, kak zemla; nyegovo leto 255 dné- vov sztoji. 3. Zemla z 365 dnévov sztoji. 4. Marsz je 1/5 tao tak velki, kak nasa zemla; nyegovo leto z 687 dnévov sztoji. 5. Jupiter je 1350-krát véksi od zemlé; nyegovo leto z 12 lejt sztoji. 6. Szaturnusz je 900-krát tak velki, kak zemla; nyegovo leto z 29 lejt i 116 dnévov sztoji. 7. Uránusz je 82-krát véksi od zemlé; nyegovo leto z 84 lejt sztoji. 8. Neptun je 108-krát tak velki, kak nasa zemla; nyegovo leto je 164 lejt ino 216 dnévov dúgo. Potemnejnye szunca i mejszeca. Vu 1917-tom leti 4 szuncsevno i 3 mejszecsno potemnejnye bode. 1. Popopuno mejszecsno potem- nejnye bode január 8-moga. Pri- nasz de vu tálaj vidócse. Zacsne sze ob 6 vöri 50 ininu- taj pred pódnévom, dokoncsa sze ob 10 vöri 39 minutaj. 2. Tálovno szuncsevno potemnej- nye bode jan. 23-toga. Prinasz nede vidócse. 3. Tálovno szuncsevno potemnej- nye bode június 19-toga. Prinasz nede vidócse. 4. Popuno mejszecsno potemnej- nye bode július 4-toga. Prinasz nede vidócse. 5. Tálovno szuncsevno poteinnej- nye július 19-toga. Prinasz nede vidócse. 6. Tálovno szuncsevno potemnej- nye bode decernber 14-toga. Pri- nasz nede vidócse. 7. Popuno mejszecsno potemnej- nye bode decemb. 28-toga. Prinasz nede vidócse. ali Szvecsén má 31 dnévov. Notri- Vödávanve Dén Zamerkanye jemánye K 1 f K 1 f » t F E B R U Á R ali Szűsec má 28 dnévov. M A R C I U S ali Málitráven má 31 dnévov. Á P R I L I S ali Velkitráven má 30 dnévov. MÁJUS ali Riszálscsek má 31 dnévov. J Ú N I U S ali Ivánscsek má 30 dnévov. J Ú L I U S ali Jakobescsek má 31 dnévov. AUGUSZTUS ali Mésnyek má 31 dnévov. SZEPTEMBER ali Mihálscsek má 30 dnévov. OKTÓBER ali Vszeszvécsek má 31 dnévov. NOVEMBER ali Andrejscsek má 30 dnévov. DECEMBER ali Prozímec má 31 dnévov. Sztólejtni prorok od toga 1917-toga leta. Priklányanye. Z nova szam k tebi priso moj Iübléni szlovenec, Náj bodes moj vören i sztálen poszlüsanec I zvejs vsze ono dobro znánye porédi od méne, Stero szam vido na to pridócse leto vu zvejzdaj za tébe. Zíma. Po dugom jeszéni pride ta sztára zíma, Stera vam dosztim nede jáko povolna; Ali ki sze je med vami za zsívis i drva poszkrbo, On de szi lejko vu toploj hizsi mérno pocsivo. Mrzli bodejo jáko nistemi nyéni dnévi, Od steroga do escse mili fticski tá szpomrznoli; Ali to záto jáko dugo nede trpelo, Stero de vász poprejk vsze veszelilo. 29 Szprotolejtje. Vu márciusi pomali pride to szprotolejtje, Stero zsmetno csákano zse vszi zselejte; Dnévi szprotolejtja do lejpi i toplo posztáne, Záto med vami náj te niscse brezi dela neosztáne. Po mesztaj doszta bode dezsgya i escse povodine, I vecs zemlé vu doszta meszti bode od nyé odene; Ali záto to privasz doszta kvára ne naprávi, Ár vas kráj Bóg od toga li vszigdár obráni. Leto Leto vam li vrócse i sztálno more biti, Od steroga sze má vsze zemelszko lepó zoriti; Krme nedobite tak doszta, kak vu preminócsem leti, Steroga nancs nemrete vszigdár od Bogá zseleti. Psenica i Zsito poprejk zadoszta dobro bode placsüvala, Od steroga de sze vszákoga Szlovenszkoga vérta dűsa radüvala Vihér, dezsgy i tocso po mesztaj tüdi gda dobíte, Ali po tom znankar záto de vasz malo melo zgübícske. Jeszén. Jeszén de vam letosz jáko lübléna i lejpa, Stero de kázala escse doszta drevja obilna vejka; Szád poprejk vszi bodete meli povóli, Csi gli nej vszi, ki szte na brejgi ali vu doli. Idíne i proszá tüdi porédi poprejk dobíte, Z krumpisami i kukorcov sze tüdi domó poposcsite; Órte i szejajte jeszénszko vu vrejmeni kak te mogocsi, Náj vam nede trbelo delati keszno vu mokrócsi. Szlobod. Zdaj, gda szam vam moje recsi naprej dao, Odídem znóva na edno dugo leto. Szlobod vzemem od tébe moje vörno lüsztvo szlovenszko, Bóg dáj, kabi te kleti bole veszélo najso. Vu bojni sztojécsi országi. Náj na keliko je mogócse, vszáki. pozna vu bojni sztojécsi ország, eti z porédoma je doli popísemo. Vogrszki ország. Vogrszki ország je po orszacs- ki ravnitelsztvi koronüvajócsi ország. Od 1848-moga I. Ferenc József odícseno kralüjejo. Naró- dili szo sze 1830-toga. Presztora vogrszkoga országa je 324.857 kilometrov. Prebiválcov je 20,840.578. Zseleznice póti du- zsíne je (vu 1910-tom) 21.062 kmov, telegraf droda duzsine je 25.031 kmov, postanszki meszt je 5.986. Glávni váras je Buda- pest 881.601 z prebiválcami. Ausztrija. Ausztrija z 14 drzsél ali pro- vincij sztoji, stere szo pridócse. 1. Szpódnya-Ausztria, 2. Zgor- nya-Ausztria, 3. Salzburg, 4. Sta- jerszki ország (nas szószid), 5. Karinthia, 6. Krajna, 7. Isztria, 8. Dalmácija, pri Adrija mórji, 9. Tirol, 10. Cseszki ország,, 11. Morva, 12. Szilézia, 13. Galicia, 14. Bukovina. Ausztrija je caszar- sztvo. Kralüjejo I. Ferenc József caszar, naródili szo sze 1830-toga. Presztora Ausztrije je 500.193 kmov. Prebiválcov je 28,567.898. Zseleznice póti duzsine je 22.925 kmov, telegraf droda duzsine je 45.489 kmov, postanszki meszt je 9.287. Glávi váras je Becs z 2,030.850 prebiválcami. Nemski ország. Nemski ország je caszarsztvo, kralüjejo od 1888-moga II. Vilmos caszar, prajzoszkoga országa krao, naródili szo sze 1859-toga. Presztora nemskoga országa je 540.827 kmov, prebiválcov je bilo vu 1910-tom leti 64,925.993. Zseleznice póti duzsine je 224.794 kmov, postanszki meszt je 40.816. Glávni váras je Berlin z 2,071.257 prebiválcami, csi one zvünszke várase, steri k Berlini szo pri- kapcseni racsunamo, te cejli Berlin 3,702.962 prebiválcov má. Nemski ország zviintoga escse má zátone i pod szvojim ravni- telsztvom országe zvüna Europe, steri presztor je 2,657.452 kmov, z 13,696.120 prebiválcami. Tej zátoni ali országi szo pridócsi: Záhodne afrike nemski grünti (Togo, Kamerun, Nemska Jűzsna Afrika) z 1,417.900 km. presz- torom i 3,382.000 prebiválcami. Izhodne afrike nemskoga grünta ali tála országa je 995.000 kmov, Okoli z 10 million prebiválcami. Podnésnega mórja nemski grüntov (Vilmos caszara zemla, Bismark-zátoni, záhodni Salamon zátoni, Marschall zátoni, Karoli- nak, Marianak i Szamoa) vszev- küper 243 jezero kmra preszto- rom i 418 jezero prebiválcami. Kian-csou, stero meszto je 552 kmov presztora má, prebiválcov pa 169.120. Nemski ország 3,198.227 kmov presztora i 78,621.993 preb. má. 30 31 Ruszuszki ország. Vládar toga országa je od 1894-toga II. Miklos cár. Vu Europi bodócsi ruszuszki ország (zvün Finn országa) 5,016.380 kmov presztora má,cejli ruszuszki ország 22,556.520 kmov presz- tora má, Finn ország pa 373.600 kmov presztora má, té ország je tüdi pod ruszuszkom vládar- sztvom. Vu Europi bodócsi ru- szuszkoga országa prebiválcov je 130,819.800, Finn országa prebiválcov je 3,059.324, vu Ázsiji bodócsega országa prebi- válcov je pa 32,228.600. Cejli ruszuszki ország 22,930.120 kmov presztora i 166,097.724 prebiválcov má. Glávni váras je Szentpétervár, z 1,907.708 prebiválcami. Francuski ország. Francuski ország je republi- kánsztvo. Toga országa vládar- szki predszednik je od 1913-toga Raymond Poincaré. Presztora országa je 536.464 kmov, prebi- válcov je pa (1910-tom leti) 39,252.267. Zátonov i vu drűgi tálaj szvetov országov presztora je 11,319.400 kmov prebiválcov pa 49,286.000. Zseleznice póti duzsine je 49.531 kmov, telegraf droda duzsine je 178.878 kmov, postanszki meszt je 13.631. Francuskoga országa zátoni ali országi vu drűgi tálaj szve- tov szo pridócsi: 1. Vu Afriki: Algir, Tunisz, Szenegambia, Záhodna Afrika, Szahara, Kongó, Réunion, Mada- gaskar 10,409.700 kmov presz- torom i 32,182.000 prebiválcami. 2. Vu Ázsiji: Kokinkina, Pon- diseri, Annani, Tonking i Kanr- bodzsa 803.560 kmov presztorom i 16,598.442 prebiválcami. 3. Vu Ameriki: Záhodna India, Kajenne, St. Pierre i Mikvelon 81.900 kmov presztorom i 417.896 prebiválcami. 4. Med mórjami: Nova Kale- donia, Tahiti, Wallisz zátoni 24.2 5 kmov presztorom i 87.654 prebiválcaini. Francuski ország 11,855.864 kmov presztora i 88,538.267 pre- biválcov má. Glávni váras je Páris z 2,846.986 prebiválcami. Engliski ország. Vu Engliskom országi od 1910-toga Gyüri kralüjejo, naró- dili szo sze 1865-toga. Presztora engliskoga országa je 314.339 kmov, prebiválcov pa (vu 1911- tom) 45,365.559. Zvünszki or- szágov ali zátonov presztora je 29,852.000 pebiválcov pa 376,273.000. Engliskoga országa zátoni ali zvünszki országi szo pridócsi: 1. Vu Europi: Gibraltár i Malta z 305 kmov presztorom i 236.843 prebiválcami. 2. Vu Ázsiji: India (caszar- sztvo), Ceilon, Straits-Settlements, záhodno Borneo, Brunei, Sara- vak, Hongkong Ciprus z 5,280.282 kmov presztorom i 324,339.587 prebiválcami. 3. Vu Afriki: Gambia, Sierra, Leona, Zláti brezsec, Lagos, Brit Izhodna Afrika, Fok zemla, Oranje, Transvaal, Natal, Zanzi- 32 bar z 5,768.000 kmov preszto- rom i 36 million prebiválcami. 4. Vu Ameriki: Kanada, Novi Fundland, Labrador. Brit-Hon- duras, Bahama zátoni, Jamaica (tü delajo szvejta glászen rum), Trinidad, Brit-Gujana z 10 niil- lion 543.040 kmov presztorom i 9,461.000 prebiválcami. 5. Vu Ausztráliji: Tasmania, Novi Zéland, Pódnésnya Nova Guinea, Fidzsi zátoni z 8,258.900 kmov presztorom i 6,235.000 prebiválcami. Engliski ország vszeküper 30,166.339 kmov presztora i 421,638.599 prebiválcov má. Glávni váras je London, pre- biválcov je bilo nyega vu 1911- tom leti 4,522.961, csi nyega zvünszki k coj prikapcseni vára- sov prebiválce k coj zracsunamo te London 7,252.903 prebivál- cov meo. Japánszki ország. japánszki országje caszarsztvo, caszar je od 1912-toga leta Icsi- hito, naródo sze je 1879-toga leta. Presztora toga országa je 382.415 kmov, prebiválcov po 50,591.361 má. Zseleznice póti duzsíne je 8.255 kmov, telegraf dróda póti duzsíne je 36.815 kmov, postanszki meszt je 7.525. Glávni váras je Tokio z dvá million sztóoszendeszét jezero szedemdeszétdevét prebiválcami. Japánec zátone i zvünszke or- száge tüdi má, steri szo pridócsi: Formoza, Pódnésnya Szakha- lin, Kvantung, tej presztor je 291.252 kmov, prebiválcov je pa 17,015.312. Pod Japánszko caszarsztvo sze szlisi escse Korea, stere presztor je 217.826 kmov i 13,125.027 prebiválcov má. Montenegró, csarne gore ország, kralüje od 1850-toga leta I. Miklos narod- jeni 1841-ga leta. Cejloga or- szága presztora je 9.080 kmov,. prebiválcov pa 250.000 má. Zse- leznice póti duzsíne je 18 kmov,. stera pót je tak dúga, kak od Szobote do Sztányovec, (Kerka- szabadhegy). Belgium. Vu Belgiumi od 1909-toga leta Albert krao kralüjejo, naró- dili szo sze 1875-toga leta. Or- szága presztora je 29.456 kmov, prebiválcov pa 7,516.730 má. Zseleznice póti duzsíne je 4.709 kmov, telegraf droda duzsíne je 7.731 kmov. Postanszki meszt 1.519 je. Glávni váras je Brüszel z 195.630 prebiválcami. Belgium tüdi eden zvünejsnyi ország má, kak Kongó nasádjeno meszto, steroga presztora je 2,382.800 kmov, prebiválcov pa 15,500.000 má. Szerbia. Toga országa vládar je od 1903-jega leta 1. Peter, narodjeni 1844-toga leta. Presztora toga országa je 48.303 kmov, prebi- válcov pa 2,922.058 má. Zselez- nice póti duzsíne je 892 kmov, telegraf droda duzsíne je 3.540 kmov, postanszki meszt 1.500 33 má. Glávni váras je Belgrád, z 90.890 preblválcami. Portugália. Portugália je republikánsztvo. Predszednika imé je Arriaga M. Presztor toga országa je 91.943 kmov, prebiválcov pa 5,432.132 má. Zvünszki záton ali nadszed- jeni ország 2,092.806 kmov presztora má, prebiválcov pa 8,580.000 má. Glávni váras je Liszabon i 356.000 prebiválcov má. Törszki ország. Vu törszkom országi od 1909- toga V. Mohamed je vládar, na- rodjeni 1844-toga leta. Vu Eu- ropi bodócsega törszkoga országa presztora je 10.882 kmov, pre- biválcov pa 1,891.000 má. Vu Ázsiji bodócsi törszki or- szág, kak: Arménia 186.500 kmov presz- tora i 2,470.000 prebiválcov má. Sziria i Mezopotámia 637.800 kmov presztora i 4,288.600 prebiválcov má. Arábia 441.100 prebiválcov má. Glávni váras je Konstantiná- poly z 1,200.000 prebivalcami. Bulgária. Bulgária je pred Balkánszkov bajnov Okoli 95.000 kmov presz- tora mejla, vu toj bojni sze je povéksala. 1905-toga leta je Ok- oli 1 niillion prebiválcov mejla. Glávni váras je Szófia, z 50.000 prebiválcami. Taljanszki ország. Taljanszki ország med mórjom sze vlicsé vdiljek i tak vidi vö, kak eden csrejveö. Presztora má 286.682 kmov, prebiválcov pa 34,671.377. Zselezne póti dúgo- cse 17.000 kmov má. Glávni váras je Rim, z 552 jezero pre- biválcami. Zvün glávnoga várasa má dvá velkiva várasa: Milanó z 601 jezero i Nápoly z 669 jezero prebiválcami. Románia. Romania 139.700 kmov. presz- tora i 7,700.000 prebiválcov má. Zseleznice póti duzsíne je 3800 kmov, glávni váras je Bukarest z 340.000 prebiválcami. Bozsen pajdás i bozsno vöra vu dosztim sze glijata. Nezavüpav- niva szta i te povrzseta csloveka, gda bi nájvéksa potrebócsa bila na nyé. Jáko doszta lűdi sze je náfcsilo na szvojem kvári i varüje sze bozsni pajdásov, zsalosztno, bozsne vöre szo zse jáko razsérjene i doszta cseme- róv i kvára zroküjejo. Dobre zavüpavne vöre razposíla te poznani Sutt- ner H. trzsec z Lublane, 310, ki szvojo fabriko má vu Svájci, záto nyega dale odávcsi brezi velkoga haszka po fabricsnoj cejno odávajo. Vszáki nas cstenyár na zselo ksenki lejko dobi od Suttnera velki, lejpi cejnik, vu sterom sze ono tüdi dá viditi, ka po káksoj priliki lejko prídemo k zlátoj vöri ksenki. Dober Pajdás, 1917 3 34 Oblászti i duzsnoszti vu bojni sztojécsi országov. Gda je mér med országami, te sze vszákoga országa lüsztvo milécsi edni moski nad onim trüdíjo, náj sze bojna vö zbrise zse ednók z etoga szvejta, náj bode vecsni mér vzsívalo vszo lüsztvo. Drügi moski sze pa na onom trüdíjo, csi zse ednók de dönok mogla bojna vövdariti, náj sze szoldáki i ovo lüsztvo, kak je mogócse od nepotrejbnoga man- tránya i nevole odszlobodí. Na to gledócs je 1864-toga vu Genfi edno szpráviscse, vu sterom je szkoron cejle Europe vszáki ország poszlaníka meo, odszpodi popíszana med szebov zvézalo: Bojnszke oblászti i dúzsnoszti je prvo ono goridjánye, ka szamo pod bojno szpoznani seregi sze szlobodno vojüjejo. Tej seregi morejo pridócse dúzsnoszti szpo- nyávati: 1. Vszáki sereg more metì ednoga voja, ki je pela i ravna i za nyé duzsen racsun dati, 2. Szoldacski gvant morejo meti, steri sze lócsi od ovoga prósztoga gvanta i sze zdalecsa poznati dá, 3. Szvoje orozsjé nej szkrivno, nego vidócse more nosziti. Szamo tej seregi májo ono prvoszt, ka náj neprijátel zsnyí- mi, kak z szoldákami dene, zvün tej, csi k seregi drzsécse lüsztvo sze na neprijátela sereg posztávi ali próti sze vojüje, i onomi vu róke pride, sze lejko dori morí. Zgráblenimi szoldákami, steri neprijáteli vróke szpádnejo, je duzsen neprijátelszki ország, kak mérne lüdi postüvati i nyé nej mantrati. Prószti vojáki ali szol- dáki sze lejko vö dájo na takse delo, stero razmijo i je nyuvo tejlo na ono mogócse. Csi oblü- bijo ti zgrábleni vojáki, ka ne odszkocsijo i sze vecs nedo vo- jüvali, brezi vsze pazke lejko odijo szem-tá, ali csi odszkocsijo i vo vojüvanyi neprijáteli znóva vróke szpádnejo, te sze, kak steri cslovik szvoje rejcsi nezdrzsí, lejko deli szilijo. Drűga dűzsnoszt je ona, pri- dócse ópravi i skéri nücati sze ne szmejo, bozsnoga dela sze pa varvati trbej: 1. Nej je szlobodno csemér ali csemérno orozsjé nücati, 2. Nej je szlobodno bantüvati neprijátelszkoga országa k sere- gom nej szlisécse pörgarszko lüsztvo, 3. Prepovejdano je zgráblene vojáke, steri sze zse prejk dájo bantüvati ali doli moriti, 4. Nej je szlobodno tákso zapóvid vödati, ka sze nikomi nej szlobodno szmilüvati, 5. Prepovejdano je tákse orozsjé, krugle i ópravi nücati, stere vísesnyo bolezen szprávijo tejli, 6. Prepovejdano je z bejlov ali erdécsega krízsa zasztavov neprijátela zapelati, 7. Prepovejdano je neprijátela blágo ali vrejdnoszt vkraj vzéti, 35 to sze szamo te lejko vkraj zeme, csi ono bojnszki cio má. One várase i veszi, stere nep- rijáteli próti ne sztojíjo, je nej szlobodno zapraviti. Neprijátel more szkrb meti ali paziti, náj sze cérkvi, sóle, znanoszti i dob- roga djánya meszta, rami nesz- porüjsijo. Za naglejüvácsa sze szamo on szlobodno szpozna i od neprijátela doli morí, ki vu pörgarszkom gvanti sze k neprijátelszkomi seregi preblizsáva, náj oni szkriv- noszt vö zvej i szvojemi seregi z onim na pomócs bode. Szol- dacski naglejüvácsje, ki vu szol- dacskom gvanti neprijátela szkrov- noszti scséjo vö zvediti sze med zgornye ne racsúnajo. Zaposzlanika, követa sze szamo on duzsen szpoznati, stéri od steroga vu bojni sztojécsega serega oblászt má, ka náj sze z neprijátelszkim seregom vu gucs ali glijanye püsztí. Ali niti eden neprijátel je nej duzsen onoga poszlűnoti, ali nego ga more kak je priso, mérno nazáj püsztiti. Na vszej orni mesztaj, stere neprijáteli vu róke szpádnejo, je duzsnoszt neprijételszkoga ravni- tela, náj tam bodócse pörgarszko lüsztvo mér i szvoje zsivlejnye má, goripaziti i réd drzsati gori. Na tej mesztaj bodócse pörgar- szko lüsztvo sze neszmi na ono presziljávati, náj próti szvojega národa seregi sztoji ali od onoga za neprijátela dobre glászi ali szkrivnoszti vö ovádi. Krádjenoszt ali róparsztvo je vszákomi seregi prepovejdano. Bojnszke porcie ali sarca je szamo teliko szlo- bodno neprijátelszkomi seregi vönavrcsti, keliko je na ono meszto ravnitelsztva i seregi na potrejbcsino potrejbno. Nej je szlobodno pörgarszkoga imánya bantüvati, niti ona meszta, gde szo pörgarszki pejnezi na szrambi. Pod tém iménom sze racsúnajo sparavne gasze, záto nega véksega bedásztva, kak vö z gasze zéti pejneze i je gdér indri pokopane ali szranyene meti. Vu gaszaj bodócse pejneze szamo te lejko vzeme neprijátel pod szvoje roké, csi szo oni államszki i nej pörgarszki. Zvüntoga escse doszta oblászti i dúzsnoszti je naprej napiszano, stere bi tak, kak zgoraj dolisz- píszane vsze on cio mogle meti, ka bojna, kak nájbole je niogó- cse sze náj za natrplívo i szmi- lejse dene. Kak zdrzsíjo zdaj vu bojni to seregi, kak nej, toga nevejno, dosztakrát sze dá csteti, ka nasi neprijátelje próti tomi dosztakrát pregresíjo. Polüblena je lepota i vszáka deklina i zsenszka nyoj doszta szrecse má fáliti, ár po nyej szrecso má. To vszáka deklina i Zsenszka lejko do- szégne, csi Fellerovo „Elza“ líc i kózse poinádo nüca. To pomáda odprávi oszepnice, kope, kózse necsisztócso, grbe, líca kózso na méhko i lejpo dene i mládo fárbo dobij po nyej. Doszta jezero ji z dobrim nászledom nüca. Ne nücajmo neskodlíva vrásztvá, nego zrendelüjmo právo „Elza“ pomádo, stere 1 teglin k coj drűgomi vrásztvi szpakivani 2 K kosta, 2 teglina brezpostno 5 K. Szpodobno je jáko polüblena Fellerova borax zsájfa, 80 f.-ov, Fellerova liliom mlejcsna zsájfa 1 K. Pristela sze lejko pri Feller V. Jeno apotekári, Stubica 120. (Zágráb m.) 3* 36 Nikse drűgoféle vrásztvo, kákse stécs imé má i z káksim stécs galasznim oznanti- vanyom je ponűjajo, nema naprejpokázati teliko zaválni piszem i vracsitelszkì pórácsanyov, kak te právi Fellerov, debroga téka ■„ELSA-FLUID” Feller V. Jeno apotekárus lejko poszvedócsi, ka vecs kak 100.000 zaválni piszem i vracsitelszkì szpoznanya dóbo za to hiszno zavüpavno vrásztvo. Ka vszaki diesi, ono dobro more biti! Te fellerov. „Elsa-fluid“ sze lejko nüca: Za notrimázanye vu vszákom hipi, gda je na hitro pomágojócse notrimá- zanye potrebócse. Róki, nógi, kotrigi po zsmetnom deli, dúgoj póti, obtrüdjenoszti, szlaboszti i t. d. ozsiváva i mócs dá. Lampani dvorbi je polübleno, dober nászled má na zobé i csalüszti. V leti med mujvavno i kópavno vo- do vlejáno ladí, svicanye od- szlávi i betegom próti sztoji. Gúti vu mrzli i moko dnévaj, med vodo vlijécse vöpranye dobra dene. Kózse dvorbi próti vszákoj kózse necsisz- tócsi je dobro, kózso csiszti i za mládo dene. Vlászom dvorbi gláve kózsi mócs dá i csiszti, grinte zaprávi. Sztári i mládi za právo dobrotivnoszt dr- zsijo toga bodócsnoszt. Med 1000 prilikami sze poszvedocsilo za dobro i hasznoviino, záto niti pri ednoj hizsi nebi szmelo taliti. Nikeliko kaplic doszta bógsi i mocsnejsi nászled má, kak steri stécs sósborszesz, steroga laikos dela. Pri vszákoj familiji vu deszti hipaj.kak dobro po- mágajócse vrásztvo szlüzsi. V zimi obráni kotrige od mokrószti i mrzlócse prisenoszti. 12 niáli ali 6 dupliski ali 2 rázlocsniva glazsa szamo 6 K, 24 máli ali 12 dupliski ali 4 rázlocsni glazsi szamo 10 K 60 filérov, 48 máli ali 24 dupliski ali 8 rázlocsni glazsóv zse szamo 20 K, pejnez naprej notriposílanvi ali z povzétjom Dobro je pejneze naprej notriposzlali, ár ovak posta 12 filérov, kak povzétni nájem gori zracsúna. Ki právi „Elsa-fluid“ scsé, náj ete atresz pise: Feller V. Jeno apotekár, Stubica, 120. (Zágráb m.) 37 Te Pozdernyek nemesnyák. Vsze je tak dobro, kak je. Zse dúga lejta sze je nej na- ródo na tom Szlovenszkom kráji táksi moski, kak szo te rankószki Pozdernyek. Isztina, ka szo sze z nemeske familie naródili i vu táksoj zibeli szo ji zibali, stera je z síbja szepletana bila i stiri potácse mejla i jo te veski ko- vács vszáki mejszec stiri krát poprávlao. Za nyuvoga volo sze je lejko zgódilo kaj stécs, oni szo na vsze szamo ono pravili: — Vsze je tak dobro, kak je. Csi gli ka do onoga vrejmena, kak sze nasa prípoveszt zacsne, szo zse stiri zsene meli. Prve tri zsene szo nyim mrle, te nas cserváti Pozdernyek szo sze záto nej doszta zsalosztni, ár szo vszigdár tak pravili, ka: „vsze je tak dobro, kak je“ — i szo za drűgov — strtov — zsenov poglednoli. Nego to szo szi jáko zébrali, ár szo jo zdalecsa pripelali. Nájbole szo szi pa záto to zébrali, ár je v nedelo k obödi dobro csarno kávo znála szküjati. Té mláde sznejé — csi gli ka zse okoli 45 Iejt mejla — Manka imé bilo. Csemerászta, krejgajócsa i grzsécsega jezika je bila, záto po krátkom vrejmeni, prvle kak ki ti sészt szlatki tjéd- nov minólo, vöpokázala szvojo dobróto. Onoj je nej vsze tak dobro bilo, kak je. Vsze bi na- csik moglo biti. Zvüntoga táksi krscsák noszila, kak v Budapesti goszpé i za nyimi Szkoron vszá- ka krava bejzsala, kak za onov zsenszkov, stera na glávi trávo neszé. Vö sze escse zvedilo, ka ono dobro csarno kávo tüdi ne küja ona, nego lejpa csi nyéna, Bárica, stera je ocsinoga iména nej poznala csi gli, ka zná biti vecs ocsóv mejla, kak ta drűga deca. To deklino je tak szebov pripelao, ka je nyéne tetice csí, csi gli ka szta na obráz gledócs endáke bilé. Záto je tak bila pólek te szneje ta lejpa Bárica, kak med krplivami edna fiólica. Tá deklina je pelala kőnyo i kiijala to dobro csarno kávo, záto je tomi Pozdernyeki vsze tak dobro bilo, kak je. Na edno nedelo po obodi, gda szo zse te Pozdernyek to dobro csarno kávo szpilí, za stere volo szo to zseno tak jáko polübili, szo ta szneja, Manka tak csemerászti grátali, ka szo na sztoli bodócse stiri kupice vküper potrli. Te Pozdernyek szo pa zse toga hípa na tom lejpom, dvejsztó lejt sztárom nemeskom kanapeji szedeli, z dúgim pipaszárom pipo vu lam- paj meli i na sztejni bodócsi nemeski kejp, pravico, stero je Bóg zná steri nyuv sztári dedek dóbo zse, z osztrimi ocsmi — kak mácska, gda na mis cíla i za drűgo nemára — glédali, kak du- go szo szedécs lipó nej zászpali. Zdaj szo tüdi za Mankine cse- mére nej márali, nego zdaj, gda 38 szo zacsüli, ka sze tü zse tákse godi, stero nej valon, szo z glavóv z klumali, ka ne szpijo i záto szo nika nej pravili. Manka bi escse znankar vecs kupic vküper szpotrli, csibi nebi skolnikojcina deklina notri vu hizso sztópila i edno piszmo prineszla. Kak szo Manka to piszmo precsteo vcsaszi sze nyim na veszeljé preoberno nyuv cse- méren pogléd. Malo szo sze vöszpucali i z velkimi sztopáji szo k toj düsnoj prijátelkinyi, skolnikojci sze pascsili. Kak szo odisli, Bárica osz- rámlena notrisztópila, vküpersz- potrejte glazsojne gorpobrála, vö odneszla, nazáj prídócs sze pri ednom okni doli szejla i nikse knige zacsnola csteti, pri drügom okni pa Pozdernyekov szin, Jancsek szedo i sze nikaj globoka premislávao. Lejpi decs- ko je bio te mladénec, szamo v onom táli szo nej radi bili szvojemi szinóvi te nas veski nemeski Pozdernyek, ka varaski skolnik steo po vszoj szili biti, ár je to escse z Pozdernyekove nemeske familie nigdár nancs eden nej fesíno. Zdaj je rávno zsétva bila i te mladénec tüdi domà bio. Toga Pozdernyeka Zsalosztno, ka te nyuv jedini szin meszto onoga, kabi sze okoli zsenszek ali dek- lin kaj obracsao, szamo od na- ture znanoszti sze tró glavó i na one nikaj nej dao. Csi de to tak slo, te ta Pozdernyekova nemeska familia preminé z etoga szvejta. Zdaj szo dönok nikaj veszéloga zavárali te Pozdernyek. Bárica obrácsa knige papére, gda nap- rej, gda nazáj. Szin szi pa pre- mislávle i z ednóv okóv vecskrát na Bárico sze zglédne, ona pa na to ednók erdécse, te pá blejda posztáne, ali eden ovomi nikaj ne právi. Záto szo nikaj nej pra- vili, veszéli szo bili, ár szo znali, ka tejva lübézen pogléd vecs valá, kak pa doszta práznoga gucsa. Szvoje ocsi szo pa na te kejp obernoli i ga nateliko glé- dali, dabi onoga escse nigdár nebi vidili. Za velko szo postüvali té kejp. Csibi ga stoj drügi dao, nebi meo telko vrejdnoszti, nego rávno Rákóczy je dao ednomi nyuvomi dedeki, ár sze vu z törki boji dobro vö szkázao, kak szoldák. Taksi szpomin pa escse vnükom trbej postüvati. Szamo ka... meo mo jasz tákse vnüke... Szkrivomá pogledávajo pritim mládim i szi zadovolnosztjov miszlijo: — Nikak zse bode ! Zse sze pomali gíblejo. Bárica zse knigo naópak drzsi, szin szi pa szamo nyó glédavsi premislávle. Szamo, da nebi tak szrámen bio te Jan- csek, nej zaman, ka varasánec scsé bidti. Po vrejmeni zse znan- kar na pamet pride, za kaksi sztran je valon ta lejpa Bárica i bode vnükov, kak pri dobro le- zsécsoj kokvacsi písanec. Pomali Pozdernyeki vu pipi ogen vogaszno, pred ocsmi nyu- virni pa kmica nasztánolo i szo zászpali kak bunda. Csi oni ednók zaszpíjo, te lejko z vszejmi rankószkimi zvonmi zvonijo i sze oni záto gori ne prebüdíjo. 39 Ali kak stécs, ka szo vszigdár tak globoko szpáli, zdaj szo sze dönok na edno velko csüdo gori prebüdili. Tak szo csüli vu szne, gdabi sze ki küsüvao. Kak szvoje ocsi goriodpréjo, ka vidijo? Jancsek pred Báricov klecsí, kniga stera vu nyé rokaj bila, na pódi lezsi. Sámerli, ste- roga pod nogámi mejla, tüdi sze gori oberno vö od nyéni nóg. Erdécsiva szta obadvá i sze obí- mata. Tak je lejpo bilo to videj- nye, kak gda sze vu zórji od rosze rózsice edna na ovo nag- nejo. Pozdernyeka ocsi sze z cejla goriodpréjo i od velkoga veszeljá tak zaszmijéjo, ka malo fali, ka na pod doli ne szpádnejo i gori szkricsijo: — Tak, tak deca moja, tak je rávno dobro. Szamo szkrblivo dale oprávlajte, te escse zná biti blagoszlova nászled ttidi ne za- osztáne!! Vecs bi escse zná biti pravili te Pozdernyek, szamo ka szo sze dveri odprle. Szrecsa, ka Bárica rávno pred tém vö odisla, Jancsek pa knigo gori jemao i te sámerli gorioprávlao. Manka szo sztópili notri, zev- szov lepotov. Nej szo csemerni, nego dobre vole bili. Na glávi szo pa eden velki krscsák meli, — kak vesznicske zsenszke, gda vu krbüli krumpise noszijo, szamo ka one krbülo gori obernyeno neszéjo, — nej onoga, vu sterom szo k skolnikojci odisli. Té je escse groznejsi bio od onoga. Nyega vrí je pa tak vövido, dabi strki szvojo gnejzdo meli gori i cejla falamilija vu nyoj sztála, od tisztec glászila, ka sze jeszén priblizsáva i do sli na dűgi szvoj dom. Pozdernyek s zi ocsi dobro zbrisejo, náj vidijo to csüdo i zseno pítajo: — Ka je to, gde szi kűpila? — Jeli ka je lejpi, dobro znam jasz küpiti. Vu preminócsi dnévaj szve szi z mojov prijátelkinyov, skolnikojcov vküperzgúcsale, ka szi té móde krscsák küpiive i oni szo zdaj v Gráczi bili i tam kű- pili. Szamo dvajszeti koron kosta i tak lejko právive, ka treszeti. Vu tom kráji niscse nede meo táksega krscsáka, kak skolnikojca i jasz. Kak do sze szobocsanke csemeríle, gda náj vu tej krs- csákaj zavárajo. One pa táksi lejpi krscsákov mindri nedo znale küpiti. Na, kak sze ti vidi? Pozdernyek ga okoli pogléd- nejo, sze zaszmijéjo i právijo: — Ti právis, ka krscsák, dobro je, te ga po nedelaj noszi, jasz pa právim, ka de dober za krb- lacso, tak nede dugo, ka mo krumpise dáli vö kopati i de dekla krumpise noszila vu nyem. Manki szo na to brázde zacs- nole nasztánoti na temeni, cse- merni szo pa grátali, kak vzüni gószák, szikali szo z tim málim jezikom — steri je szpodoben bio k ednomi lopári — i krícsali próti mozsévi: — Ka je to za gucsa? Kak mores to gucsati ? Nej zaman ka szi zaosztanyeni, ka szi nej odo doszta vu varasáj szvojim pükla- vim tejlom, záto pa nevejs, ka je móda ? Szram me je, ka je táksi cslovik moj mózs... Rávno je dob- ro, ka je tak, zse tak dugo trpim, 40 Po postenoga znamejnya rejcsi csiní Suttner trzsec, gda ono sznanüje, ka „Vkraj z tim bozsnim!“ sztopi pred küpüvajócse lüsztvo. Toga djánva pravica od leta do leta povnozsáva Suttnerove küpce. Ki je nigda vidócse fálo vöro szi küpo vu káksoj bazárszkoj baoti i po onom k Suttnerovoj vöri priso, vcsaszi pre- vidi to grozno rázlocsneszt i zagvüsno, ka po etom szi szamo od Suttnerove vörarszke fabrike szprávi szvojo potrebócso. SUTTNER IKO 410. Nr. Nikel anker roskopf vöra..................4-10 K 712. „ Nikel-anker v., z 6 rub. „IKO“ rejenoszt 14-— „ 735. „ Szreb. cil. rem. z 6 rub. . . .. . . 13*— „ 720- „ Szreb. cil. rem. vöra................... 9.70 „ 776. „ Tula-szrebra vöra, z 15 rub. „IKÖ“ dupl. pokrivalom...................... 33.— „ 787. „ Tula-szrebrna vöra, z 15 rub. z dupl. pokrivalom............................ 23.— „ 813. „ Szreb. zsenszek v., zlátim zaroblenyom 12-— „ 817. .. Szrebrna zsenszek vöra dup. pokr. 13-— 1548. „ Szrebr-ta na rokó tula vöra . . . . 25-— 422. „ Nikel lanc, fíni..........................1.75 „ 83. „ Doublé zláti lane....................... 7.50 „ 1450. „ Bejli kováni lanc, drzsécsi............. 2.80 „ 1113. Nr. Oringlini pozlacseni..................5.50 K 1627. „ Oringlini pozlacseni................... 3.40 w 979. „ Szrebrni viszács, masziv................2.— ” 366. ,, Doublé zláti viszács................. 2._ ” 1149. „ Szrebrna gombosnica.................... 1.50 ” 149. „ 14 kar. zláti prsztan...................15.__ ” 149. „ Rávno té z novoga zláta................. 7.40” 205. .. 14 kar. zláti prsztan............... 11- _ ” 205. „ Rávno té z novoga zláta....................5-50 ” 1064. „ Prsztan na szrebri pozlacseni .... 2-70 „ 1673. „ Oringlini szrebra........................— 90 ” 1675. .. Szrebrni oringlini.......................1 30 1164. „ Gombosnica za olszpintlin..................1-50 „ 1316. „ Lejpa pendal vöra.........................10-50 „ Razposílanye z povzétjom ali pejnez naprejnotri posz- lányi. Lásztna fabrika vu Svájci. Lásztno puntno znamejnye „IKO“ szvejta glászno. Próti blodjenoszti vszá- koga opominamo ka té tr- zsec nindri nema odáva- jócsi mensi baot. Krscsanszka razposilajócsa hizsa Ka sze nevídi, sze vöod- mení. Doszta jezero zaválni pí- szem pridócse szvedocsijo: Moja szlüzsbena vöra, jáko dohro odi ! „Poszlana szlíizsbena vöra je dobra i puntno odi. Med mojimi poznánimi szam jo zse dosztim porácsao.“ Z pozdravom : Milivoj Mesa- rovics, szoldacski szódnik, Szíszek. Vsze vöre sze brezlüftno zapé- rajo, redno szo namázane i op- rávlene. Zláto vöro ksenki lejko dobi vszáki küpec. Popolne jse vu velkom cejniki, steri sze ksenki dobi. SUTTNER H. szamo v. LUBLANI Nr. 310. 41 ka mi na szrci szramota lezsi, jáko doszta mam povedati. Zdaj vecs nemo poszlűsala, ráj tü po- vrzsem té ram. Zsao mi je, ka szam do toga mao trpejla, to szamo meni záto más fáliti, ka szam jáko dobre nature. Pozdernyek escse lampe pozá- bijo odprejte, tak sze szpozábijo od te velke rabuke, ár je tak velka bila, dabi 10 gószek krí- csalo. Manka szo pa vszebole dale pelali to rabuko: — Zaman bi gúcsao, nancs nikaj ne gucsi, tak je, kak jasz právim. Za norca me pólek tébe escse dekla má. Za Manko i nej za goszpó me zové. Jasz szam nej Manka nego goszpá. Ti to ne zabránis dekli, jasz nyoj pa zaman právim. Ona szi z lápcom dönok tak gucsi, ka szam jasz edna sztára Manka. To nemrem duzse trpeti!. . . Zdaj nej dugo je pri skolnikojci bio nyí brat, ki je v Pesti domá i tak pravo, ka tam vszáki mózs szvojoj zseni rokó küsüje i ti pa mené nancs na lící ne küsnes. Ka szi za mozsá, zse csiszta vogaszno vu tebi moska zsitek, kak steri sze je vu boji od krugle zoszagao i tá szpadno. Nácsisi szvejt more bidti... To duzse nemo trpejla... Tebé morejo drzsina za nemes- koga goszpoda zvati, ár szi ti z nemeske familije. Jasz pa kak tvoja zsena, nemeska goszpá. Vö dam zapóvid, ka drzsina tebé od szejga mao za postüvanoga goszpoda, mené pa za postüvano goszpó morejo zvati. . . To imé sze náj dosztája i to scsém!... — Na z toga nika nede! Nemo sze za nimáka dao delati vu moji sztári dnévaj, trejcsijo po sztoli Pozdernyek i kricsimo, lica szo nyim pa erdécsa grátala od csemeróv. Ki szebi velko titulo scsé dati, náj ide vu velkom várasi ostorijo i tam nyemi kelnár za dvá krajcara velko titulo dá i escse sze globoko nanízi. Jasz pa li on osztánem, kak szam prvle bio, ár jasz ne zsivém z viszike titule, nego z onoga, ka pojém !.. . — Ja tak? Nisternoga csloveka Zaman zovéjo k sztoli on ráj osztáne pri pécsi i ti szi rávno tak, kak eden ded... — Ka, ka scsés praviti, trej- scsijo Pozdernyek z tov velkov pesznícov tak po sztoli, ka sze te szto, steri je Bóg zná po sterom dedeki bio dáni delati, sze vu dvojem meszti razpocso. — Na, na. Szamo pomenye — právijo ta zsena Manka — ár escse od drűgoga tüdi scsém gucsati! Pozdernyek escse pipo doli denejo i tak poszlűsajo, ka pride escse zdaj. Manka etak zacsnejo: — Rávno zdaj, gda szam pri skolnikojci bila, tam bio eden goszpód z Pesta i kázao vu ednoj knigi lejpe kejpe, steri szo tak velki, kak edno nase okno. Skolnikojca szo pristelali ednoga i jasz tüdi tri. Zse szam szi premiszlite ono meszto, kama je obejszimo, na príliko ednoga tá, ednoga eszi, meszto pokázsejo ednoga pa ono meszto, gde té nemeski kejp viszi... Pozdernyek kak razdrázsgyeni oroszlan szo szkocsili gori: 42 — Koga? Ka escse vüpas gucsati? Nase sztarinszko ne- mesko znaménye, stero szo Bóg zná steri nas dedek dobili za batrivnoszt ! Kak dugo mo jasz zsivo, na szvejti sze táksi cslovik ne naródí, ki bi ono od tisztec doli zéo! — Niscse ne zeme doli — szo krícsali Manka — ka té zakajéne papér? To más, na. .. K sztejni szkocsila i to ne- mesko znaménye deli vtrgnola z sztejne i mozsévi pred nogé lücsíla. Velka lárma nasztánola z toga, Pozdernyeka ocsi szo od cseme- róv erdécse grátale, vróke szo zéli dugi, debeli pipaszár i taksi vdárec szo zmerili po tom lejpom, nóvom krscsáki, ka szo strki z gnejzdov vréd doli szpadnoli, potom pa Manko párkrát po rbti zsnyim potégnoli: — Razbojnik! bozsnyák! — szo ergülili Manka. — Neosztá- nem z tebóv duzse niti edno minuto nej! Vcsaszi odídem domó. Bárica gde szi, odi pa vsze notriszpakivaj, ideve domó! Odi- ve, ár me escse búje té raz- bojnik. Mené, nemesko goszpó vüpa dvariti! Toga nemeskoga goszpoda zse szram grátalo, ka sza to nemesko goszpo — szvojo zseno — vdarali i bi zse radi odpüscsejnye proszili od nyé, ali vsze trüd je zaman bio, Manka szo szamo lármali, ka szo Pozdernyek nancs k rej- csi nej prisli. Manka szo sze obernoli pri dveraj i szo csememo nazáj kricsali: — Jasz odídem i te tü povr- zsem na szvejta szramoto. Vecs me nigdár nede nazáj. Drüge zsene pa ne dobis, ar szmo nej vu törszkom országi, kabi sze moski zsenszkami lűcsili, kak deca po ceszti z kaményem. To dobro csarno kávo szi küjaj szam. lancsek vidócsi, ka sze ta macsija ne spajszajo, zdaj on zacsno prosziti, ka náj ne odí- dejo, krscsák on escse lepsi pripela z Pesta i ti pristelani kejpi pa na onom meszti bodo víszili, gde oni scséjo. Té je tüdi zaman probao gu- csati, vsze zaman bilo i szo Manka na toga mladénca — ste- roga szo inda escse zná bidti bole lűbili, kak ocso nyegovoga, ali szvojega mozsá — krícsali; „za Bárico te zsao jeli bole, kak za méne, vej szam v pamet vzéla, ka norejs za nyó, ali z toga nikaj nede; zaman je tvoj lübez- nívi pogléd i szlatka rejcs, ona i jasz tü povrzseve to hizso, nej trbej niti sztároga, niti mládoga nemesnyáka pokolejnye. Na to lármo zse szkoron cejla vész vküper prisla i glédala z ceszté, kak sze pakivajo ta nemeska goszpá na ta kóla gori z Báricov. Pozdernyek szo escse izdak probali dolizgúcsati to zseno, ali ona szamo krícsala, csemérno glédala i te pake, stere szta z Báricov vküper szpakivale na kóla lücsala. Gda szo zse paki na kólaj bili, szo ta Manka Bá- rico na kóla rívali, za nyóv pa gori szi Szeli. Gda sze zse te kocsis gori szeo, szo Pozdernyek etak pravili toj zseni: — Csűj Manka, csi szi nacsik zmíszlis, kaksi glász mi posli, ali písi, ali pa prídi... 43 — Náj ti glász posle Pincsi. Nej jasz, szo krícsali ta nemeska goszpá nazáj Pozdernyeki, káza- jócs na toga psza. Stevan, ti pa zseni té konye, náj sze ti nancs tak ne mílijo, kak nyuv vért meni, szo pravili ta Manka tomi lápci, steri je nyé na szvoj sztári dom pelao. Pincsi pesz vidócse to delo, ka Pozdernyek za koli glédájo, sze za to debelo cservó z oba d.vöma rokania drzsijo i zdihá- vajo mocsno, Jancsek pa na konca ograda sztao i escse bole nemílo glédao za tirni kólami, kak nyegov ocsa, nej mogo prirazmeti, ka sze tü godi. Szemtá drko te pesz i szvojimi csednimi ocsmi glédao i szpitá- vao ednók Pozdernyeka, drügócs pa Jancseka, ali nancs od ed- noga niksega batrivanva nej dóbo, sze za tími kólami oberno, stere szo nyegovo vörno goszpó od- pelale. Pozdernyeka je to zsmetno sztanolo, ali záto szo sze tüdi zmérili z tém zsítkom, ár je nyim vsze edno bilo. Nego nej je vsze edno bilo Jancseki, ár sze je doszta miszlo za Bárico. Zaman szo ga ocsa bátrivali i nyemi gúcsali, ka escse doszta lejpi deklin jeszte vu vészi, ka pa escse te na tom velkom szvejti, rod je tak nej dobro za zseno vzéti. Vsze zaman bilo to, Jancsek vöpovedo, ka sze nyemi Bárica vidi, drüga ni edna nej, ona je nyemi nej rod, pa csije gli rod, je nej blizsen rod i csi szi one ne zeme za zseno, te drüge nej, nyó pozna dobro káksa je, vu vészi k szebi szpodobne ne náj- de, váraske pa nescse, ár one tak noszijo szvojo glavó, kak eden puran. Z ednov recsjov on vöpovedo, ka nyemi drügo za zseno nej trbej, kak Bárico! To je jáko sztrasno toga gosz- poda Pozdernyeka i szo sze bojali, ka sze Jancsek nigdár ne ozseni, nede vnükov i vö prejde ta nemeska Pozdernyekova fami- lia, drügi do sze za to nemesko vérsztvo trgali, steri szo zse szvoje dáven dén zapravili, záto szo oni vu taksemi velkom pos- tenyej mali to nemesko znaménye i to erbano hizso, stero zse Bóg zná steri dedek dao napraviti i sze na pó vu zemlo zse potég- nola. Nikaj morejo fcsiniti, ár je nej vrejdno to pokolejnye náj vöpreminé, nego sze more fcipiti kak dobroga száda jablanova cipika i náj sze dale glászi po cejloj szlovenszkoj krajini, ka vu Rankóvci escse izdak zsívé ona nemeska familia, steroga dedeka je Rákóczy med réd nemesnyá- kov posztavo za batrivno vojü- vanye. Nika morejo csiniti. .. Po dúgom premislávanyi szo szi zmiszlili, ka botro, stere dejte szo Manka na krszti drzsali, k Manki poslejo. Tak szo szi zgú- csali z tov botrov, ka do oni sli vu ono vész, gde szo Manka botra domá, tam májo ednoga sztricseka i onoga poglédnejo i zvejo za to Mankino, botrino hizso tüdi. Na drűgi dén po obödi sze notri posztávijo k szvojoj botri z lejpimi recsmi. Kak szta szi zgúcsala, tak szo ta botra csinili, sli szo toga sztrí- cseka glédat i szo sze ednók szamo notri k botri, Manki poszta- 44 6 skatul kosta brezpostno 4.40 K. Pri potrejbni i vrejdni recsáj cejna nancs nemre príti na gledo. Dvoje je veszélje, csi kakse potrejbno i haszno- vitno rejcs szi lejko po fáloj cejni kűpimo i eto sztoji na zsalódec krepécse, mérno pomágajócse, zsalódca preküjá- vanye pogájajócse Fellerove Rebarbara- ELSA-PILULE küpüvanyi. Na velko pomócs szo: csi nemamo teka, csi nam je vguti britko i sze nam riga, csi nam rána zsalódec tezsí, csi mamo zsgarjavico, csi nasz zsalódec boli, csi nasz gláva boli za vo- lo bolecsin zsalódca, csi po bozsnom zsalódca prekiihávanyi sztráj csűtimo, csi nasz napinya rana vu zsalódci, csi nemamo réden sztolec, csi szmo za volo bozsno- ga prekiijávanya med- lóvni i trüdni, csi nam szlabo preküjá- vanye nevolnoszt i csemerószt dá, csi krcs mámo v zsalódci, csi szmo nej dobro ráno jeli. csi je meszó trdo biló, csi szmo ráno malo zgrizli, csi szmo doszta pa hitro jeli. z ednov recsjov, csi szmo pólek káksega zroka volo nej zadovalni z nasim tékom i preküjávanyom. Tej nücanve krv csiszti i vkraj szprávi nepotrebócso blato zsalódca. One szo neskodlíve, pa gvüsno pomágaj, neodijo z po- vádjenom i zsalódec krepko. Zatogo volo szvojo prejdnyoszt májo med szejmi onimi csrejvzsenécsemi vrásztvami, stere zsalódec oszlabijo i na skodo szo nye mi. Pravi Elsa- pilul 6 skatul brezpostno 4 koróne 40 filéjrov, 12 skatul pa szamo 8 koron 40 filejrov. Ki ete práve, zse dávno szpoznane nedomesztne pilule scsé küpiti, etak naj pise atresz: Feller V. Jeno apotekár, Stubica,120. Razposílanye pólek naprej placsiia ali z povzétjom. Tanácsno je pejneze naprej poszlati, ár posta pri povzétji 12 filejrov nájema zracsúna gori. (Zágráb,m.) 45 vili, to botro szo Manka z veszél- jom gori prijali, dobrov jűzsinov i vínom ponűdili. Kak szta szi tivi botri vszefelé pogúcsale, szo ta poszlána botra naprej prineszli toga botro Pozdernyeka, Jancseka szinü nyuvoga, i vérsztvo nyuvo vsze. — Kak bi lejpo bilo, csibi sze botra zdaj vküper szpakivali i z menov nazáj sli k nam v Ran- kóvce, szo pravili ta poszlána botra. — Nigdár nej, szo odgoóvrili ta Manka botra. Kak dugo de mózs zsivo, jasz nejdem tá nazáj, po onom ja, ár sze mi Jancsek mili. — Náj tak ne gucsijo — proszim ji botra — nevejo, ka sto drügoga szmrt csáka, doszta- krát prvle merjé, kak ov. — Meni vsze edno — szo odgóvorili nazáj — nescsem z táksim cslovekom vküper zsiveti, ki mené vüpa dvariti. — Jaj proszim ji botra, ka to gucsijo, csibi vszáka szlovenszka Zsenszka tak gúcsala, tebi ji jáko malo zsivelo szvojim mozsom. Toga vecs boter nedo csinili, kak szo meni obecsali boter. Szamo odite zdaj nazáj z menov z Báricov vréd. Jasz szam sze z kocsiji pripelao i sze vsze tri lejko nazáj pelamo i kak de to lejpo, szo nagucsávali ta poszlána botra to Pozdernyakovo zseno. -— Lejpo eszi, lejpo tá, znáte botra, jasz pa nejdem nazáj. Szamo sze vi szrecsno pelajte domó szami nazáj. Pozdernyekova botra szo sze zaisztino szami pripelali domó. Pozdernyek szo ji zse zsmetno csakali i vu ogradi szemtá odili. Ta botra szo nej vüpali ovaditi szvoje poszláno oprávlanye i gda szo z tim botrom vküper prisli szo nyim etak pravili: — Botra ji lipó dájó pozdraviti i náj sze oni pelajo po nyí, ár szo ji oni razcsemerili i te sze pripelajo nazáj. — Lejpa fála na vasem trűdi botra, szo odgovorili te Poz- dernyek. Zdaj szo szi znóva premislá- vali, ka náj csinijo. Nyim je vsze edno, liki Jancseki nej. Escse ednók mo gúcsao z Jancsekom szo szi miszlili te Pozdernyek i csi on privoli, ka sze ozseni, te náj Manka osztáne tam med Markama i szi mí drűgo, mládo vertinyo k hizsi zememo. Jancseka szo pred szébe zváli i szo nyemi pravili, ka botra edno lejpo deklino poznajo, stera bi dobra bila za nyega. Jancsek na té recsi szamo znóva ono odgovori, ka nyemi drűge dekline za zseno nej trbej, náj botra szvojemi szinóvi iscsejo zseno i nej meni. — Na, na, vej drüga tüdi jeszte táksa kak Bárica. Vnozsino je deklin na szvejti. Jeszte med nyimi mála, velka, szrejgnya, pa escse ménsa i táksa, stera je nej mála i nej velka i nájbógsa za zseno, jeszte z lejpimi málimi ocsmi, z velkim nószom z de- belimi nogámi, z lejpimi velkimi vlaszámi, steri szo csarni, ali zsúti ali pá szejri i escse nájde sze taksa, ka csi je ze zsena i jo mózs za kite scsé vlácsiti je nej mogócse, ár doli z gláve szpádnejo, kak ti varasznci dosz- 46 takrát právijo, escse jesztejó zse takse dekline na vesznicaj tüdi, stere szi vudné tak lejpo líce naprávijo, kak scséjo i vecsér gda szpát idejo gólo glavó i lica pa tákse májo, kak je csarna szpókana kozsa, szamo szi trbrej pribrati, kakso csés meti, nad tebov sztojij, jasz nemáram, kakso stécs szi zemes za zseno, szamo sze za taksi koli ne pascsi, stera te nesjcsejo gorizéti, ár je zaman vsze tvoj trűd, ona tebé gori ne zemejo. Zaman je bio vsze té gucs, kak csi bi nej onomi gucsati, Jancsek nancs odgóvora nej dao. Pozdernyek szo pa na to tak csemerni grátali, ka szo escse to pipo vö zroke lücsili i sze notri vu edno hizsicsko záprli. To je pá dugi mér szprevájao. Jancsek je odiso vu váras náj szvoje zádnye vucsenyé szpuni i de te skolnik na Tisini, ali pa odide vu váras za skolnika i vsze je pá tak dobro bilo, kak je. Na edno nedelo zvecsara szo toga Pozdernyeka pajdás sztári Bedél, pálik goripoiszkali. Tiva nájbógsiva pajdása vezalo prevecs dalecs nazáj szégalo. Kak deca szta vu sólo vküper odili i vszig- dár eden pólek ovoga szidela i nej szta nájbógsiva solára bilá, ár szta naveke sze z ovimi bila, pa gde eden-drűgoga bránila. Zvüntoga szo Bedél zse dvej zseni Pozdernyeki szpravili i na onom gosztüvanyi vszigdár vu to — dobro víno drzsécso — kupico dosztakrát na dno poglednoli i zsenítvi sztális za náj szvetejse dícsili. Zdaj szta szi tüdi vszefelé po- gúcsala, kak je placsüvala pse- nica, zsito kak lejpa je kukurica, steri osterjás bógse víno má, tak pomali szo pa te Bedél za zseno zvedávali, ono dícsili i etak pra- vili : — Vszáki cslovik bi mogo lejpo példo kázati, celó pa ti, kak nemesnyák i veski goszpód — med tém szo velko kupico vina goripognali — tomi prosz- tejsemi lüsztvi. Ár csi lüsztvo dobro djánye vidi, ono naszle- düje. Vidis, od tisztoga mao, kak je tvoja zsena odisla, zse dvej szneji i eden mózs szo tü povrgli mozsé i zseno. Sztári Koszednar szo szvojo sznejó za manyico zváli, csi gli ka tak bisztra bila, kak púzs, Giderojca szo sze pa z szvojoj sznejóv szvadili, ár je kaso tak na trdo szküjala i sze mozsévi zób potro príjeli i szta obidvej szneji odisle od rama, toga Francsekovoga zeta pa ono szvadi- lo, ka szo sze zsenina brátja zsnye- ga norca delali csi gli, ka na edno nogó prevecs plantani bio, ka: Marko szkácse, Marko szkácse po ze- lénoj trati, Vrokaj noszi, vrokaj noszi szedem zsúti zláti; To de nyemi, to de nyemi vsze za de- vojke dati, Csi nescse, csi nescse plantavi decsko osztati. I je te zet odiso. Tak sze je vu zvün vasega, escse vu trójem meszti te hizsni mér prevrgo, szamo ka szo tej za pár dnévoj, ali mejszecov vszi trijé nazáj prisli, tvoja zsena pa escse izdak nej tü. — Ti bi tüdi tak mogo csiniti, kak sztári Koszednar i ovi, domó 47 jo zazvati i bi na ono veszeljé — edno velko kupico vina po- zsenéjo gori te Bedél — lejko málo gosztüvanye szlüzsili. — Náj bó, kak je, ona má dobro meszto, gda je nega nazáj i jasz pa dobro deklo mam za vertinyo. Bedél szo na té recsi nej doszta poszlüsali, szamo szo dale gú- csali: — Dobro, dobro je to, nego ka gucsi cejla vész, ka szi zseno odtirao i zdaj szi brezi zsene, kak polanszki cigan, steroga je zsena tam povrgla. Ka pa bode z familije, spot, to escse nancs eden Pozdernyek nej vcsino, kabi brezi zsené bio i rávno bi ti pri- neszo té spot na to sztáro ne- mesko pokolejnye. Z ednov recsjov tecsasz szo gúcsali Bedél tomi pajdási sztá- romi — obadvá szta pa po gosz- pon! pilá to vino, stero je od te debela osterjáskinye bilo — ka szta obadvá dobila volo náj to Manko nazáj pripelata. Na drügi dén szta szi goriszela — zvün kocsisa — na kocsüja tivi pajdása, kak csi bi vógledi sla. Te Bedél szo sze záto pelali z Pozdernyekom, ka szo oni bili sztarisina pri nyiva zsenítvi i tak sze sika, kak szo pravili, — po- isztini szo szi pa na dobro jelo i pilo miszlili. Kakszo sze pelali po vilkoj cesz- ti, sze nyim neszrecsa pripetila. Te kobile, stere szo nej vcsene bilé k hámam, szo ji jáko csigétale i szo dosztakrát tak sle szemtá, kak pijen cslovik od edne grabe do drüge. Ednok szo sze szamo na ono v pamet vzéli ti na ko- csüjaj szedécsi, ka szo vu ednoj grabi pod kucsüjami. Ti notri- szedécsi szo sze dobro szpokukli, eden potács sze nyim pa vküper szilno. Bedél szo sze jáko za roko drzsali i gúcsali, ka jo mo- rejo zsganicov ribati, ár ji jáko boli, i ono vrásztvo valá, vu szebi szo szi pa na pilo miszlili. Ta kocsüja szo vu to blizsányo vész potégnoli, kovácsi na po- pravek dáli, oni pa z kocsisom i konyi vréd vu ostorijo sli. Kak szo tam eden liter vina za ovim kostávali, Pozdernyeki na pamet prislo, ka ednoga paj- dása mátá vu onoj vészi tüdi. Kocsisa szta tam povrgla i szta sla k tomi pajdási z Bedélom Pajdás je veszéli bio, ka szta ga goripoiszkala i je dobro vino na szto pred nyiva posztavo. Dobro je bilo vino i zvűntoga escse edna lejpa dovica bila tam, stera sze je Pozdernyeki escse bole vidla, kak pa nyuva Manka i szo szkrivomá etak pravili tomi Bedéli: — Meni sze tá dovica jáko povidla, zdaj vidim, ka je nej vsze tak dobro kak je... Po tom veszélom pitji sze pódné preblizsávalo i szo tiva pajdása na obid tam zadrzsali. Nyiva szta sze nej doszta vözgu- csávala, ár szo te Pozdernyek jáko radi vidili to dovico, Bedéli sze pa vino vidlo. Escse priti vécsari, gda szta zse sze stela na pót zéti je pravo te pajdás, ka sze nej dobro po toj krajini po nocsi voziti, szta z veszélim szrcom na nócs tüdi tam osztala. Vu tákso dobro volo szo prisli vszi z timi zsensz- kami vréd, ka szo escse popej- vali tüdi: 48 „ZLÁT szam dao za ZSELEZO“ Vu eti velki vrejmenaj bi ji doszta lejko pravilo to, gda szo áldov prineszli na do- movine oltár. Nej je mogócse escse posttivati one áldove, stere szo postene trzstvene hizse doprineszle szvojim küpcom, csi szi premiszlimo, ka nisterna potrejbna blága, kak szo zsmetno bilá dobécsa. Po morszkom trzstvi gorihenyanyi, i velki szoldacski potrejbcsinaj je za pamuk sze velka cejna mogla plácsati Proti vszemi tomi dobroga glásza Miklauc trzsec brezi vszega raztrgnenya posílao szvojim küp- com gvantoszti potrebócso po tak fáloj cejni, ka je z doszta meszt záválna piszma dóbo. Po szpoznani fáli cejnaj nadale tüdi vözaprtno dobra blága má vu szkladárnici: moskov, zsen- szeki i decé gvant, sztolnice, róbcseke, na posz- telo prt, i 'vsze drűga potrebócsa, zimszki gvant strumfle, pruszleki, z rokávami pruszleki, zsen- szke pruszleki, za delo gvant, förtoji, reklini, deklinszka i pojbinszka oblecsala, moskov i pojbov zgornyi gvant, lacse, zimszki kapúti, zsenszek i deklin kapúti, vihérni kapúti, zgornyi velki lejtasnyi kapúti, janke, za deco kapúti i vsze drűga gvantna potrejbnoszti. Sparati zdaj bole potrejbno, kak gda inda ! Ne küpüjmo záto na vidócse fálo oblejko, kaputa drügi gvant i t. d., stere po krátkom nücanyi ráznok szpádnejo, nego dugo drzsécse i pólek toga fálo, dobro blágo od Miklauca. Proszte ksenkl i brezpostno kejpesni cejnik. Piste edno kárto Miklauci, csi van plátno, sifon, oxford, grádli, módne stofe, moskov i zsenszek stofe, zimszke stofe, lóden stofe i. t. v. trbeji szamo vu dobroj kaksoszti, po fáloj cejni na metre scséte küpiti. Zvüntoga sze lejko dobijo vszigdár jáko fálo lejpi osztanki za förtoje, rekline, decinszki gvant i bejli gvant zgotávlanye. Vu trzsca mesternici sze moskov i zsenszek gvant i vsze drűga oblejcsna potrebócsa po mertüki tüdi lejko dá napraviti. Povolna sztolna i posztelna oprava za osterjáse. Sznejinszka oprava, gvant od nájprosztejsega do nájlepsega. küpüje doszta familije vsze potrebócso szamo pri Miklauci, ár bogsega i falejsega notriküpüvajócsega meszta nega. Doszta blága, stero sze pri Mik- lauci küpilo je osztalo na cseri od mater i od toga má to trzstvo zse szvoje dobre imé. 47 lejt Vszáki dén pridejo szpodobna zaválna piszma: Za tak malo pejnez, kak prinyi, zaisztino sze nindri ne dobi küpiti tak dober moski gvant. Proszim ji znóva . . . Premerl Józef Stubica. Jáko mi zsao, ka szam vu preminócsem leti poszlüsao na nagucsá- vanye i szam od drűgoga kűpo, ár je gríva cota. Szrcsno sze oberném nazáj k nyim i proszim . . . Heller Berta Perchtolsdorf. Doszta jezero piszem szvedocsi toga trzstva zavüpavnoszt. R. MIKLAUC krscsanszko trzstvo LAIBACH, N r, 26. Vu velkom tüdi posíla szenyárom, trzscom, ki dobro blágo seséjo odávati. Zgrüntano 1869-oga! Nej bazár! 49 Paj tam za goroj, paj tam za goroj, Mi skvorjancseki, skvorjancseki pojó; Mi sze pa, mi sze pa veszelimo lépo, Z mládimi zsenszkami, z mládimi zsenszkami radüjemo. Tak je veszélo bilo i sze tomi Pozdernyeki povidlo, kabi ráj bili, csibi dale nikan nebi sli, ali pa to lejpo dovico szebov pelali. Nego more vszáko delo szvoj réd med — kak szo te Bedél z dobrov volov na drügi dén osz- tro tolmacsa — szo sze znóva na ta kocsüja szpravili i sze dale priti cili szvojemi pelali. Zdaj szta szi od drűgoga nej gúcsala tiva pajdása po póti, kak od te lejpe dovice i Pozdernyek szo szamo ete recsi pravili: — Zakaj szva müva pred Man- kov té dovice nej gorinajsla. Csi szo sze vsze bole priti cili preblizsávali, vsze szo bole te Bedél toga pajdása bátrivali, ka na on vecsér do sze zse szvo- jov zsenov veszelili. Kak szo sze na te Mankin dvor posztavili szo oni rávno na dvóri bili i glédali ta kocsüja, sto sze je pripelao zdaj. Kak szo ta kocsüja pósztala, szta sze zse obadvá poklonila Manki i pravila: — Pri pelala szva sze dvá, — zvün kocsisa — nego nazáj mo sze pelali trijé ali stirje! Pozdernyek vö scséjo sztópiti z ti kocsüj, i Manka szo zse kricsali; Pelajta sze nazáj, kak szta sze pripelao i z tém szo notri vu hizso sztópili i te dveri do- lizáprili. — Te szi pa boj Manka — szo Pozdernyek csememo odgóvorili i kocsisi pravili: Dober Pajdás 1917. — Nazáj po onoj poti, kak szmo sze pripelali. Kocsisi dvakrat nej trbelo pra- viti i zse szo na ceszti bili i sze na vecsér dómó pripelali. Za eden mejszec na to rávno v nedelo zvecsera, gda szta tiva pajdása vkiiper bilá i pred hizsov na ednom sztoli te debela os- terjáskinye vino zandrügim kos- távala je pribejzsao Pincsi pesz domó. Pincsi vsze okoli zobhodo nikaj iszkao, ali ka, to on nej znao povedati. Na idnók szamo na szrdíni dvora zacsno jáko grozno lajati i priti nébi glédati. — Csüj pajdás to nikaj zna- mejni — szo pravili te Bedél — té pesz niksi glász prineszo, szamo ka nevej povedati. — Kaksi glász bi prineszo te pesz — odgovorijo te Pozdernyek — Manka ga zbila i zdaj sze priso tózsit. Tak nyemi trbej nej szam ga guno, kak Manke tüdi nej. Náj laja, kak scsé, vej gda sze vözlaja, te méren gráta. Szamo ka nej tak bilo. Za pó vöre je prineszo postar edno csarno piszmo, vu sterom je Bárica píszala, ka szo Manka mrli, bozsi zslak ji je vdaro i zse szo ji pokopali. Pozdernyek szo sze malo zo- szalosztili, poton szo pa tak pravili, ka je vsze tak dobro kak je, ali zdaj dönok nej... Za dvá mejszeca sze pa zse vsze obernolo. Pri Pozdernyekovi je velko veszélje bilo. Jancsek je domó priso i szo dvoje gosz- tüvanye szlűzsili. Pozdernyek szo szi ono lejpo dovico, sterov szo sze na poti, gda szo sze za 50 zsenov vozili pri pajdási szpoz- nali, Jancsek pa Bárico za zseno vzéo. Bedél szo pa dvóji sztari- se bili i escse zvékse kupice vecskrát vívo pili i zsenídev fálili, kak je ono lejpo pred lüdmi, Bógi pa povidjeno. Pozdernyek szo na to odgó- vorili, ka je zdaj vsze tak dobro, kak je i veszéla de pa escse te nyuva dűsa nájbole, gda do sze zse z vnükami veszelili. Tak sze je tüdi zgódilo i za deszét mejszecov, gda szo krsz- titje szlűzsili szo veszélo te dedek etak pravili: — Zdaj je pacs vsze tak dobro, kak je!... Vu podvódnom hajovi.*) Po vövdárjenyi bojne dugsi csasz szam na tom na nájnovej- sem szedem-oszem lejt sztarom málim podvódnim hajóvom op- rávlao szvojo szoldacsko szlüzs- bo. Nas máli hajóv, steri 300 ton velikoszti meo — edna tonna je 10 metrov, ali 1000 kil zsmé- csave, tak sze racsúnajo hajovi, ka teliko zsmécsave ládajo — szmo szamo brejzsno szlüzsbo szponyávali. Dalecs szmo nej mogli sze pelati zsnyim, ár je szamo 700 kilometrov póti lejko opravo i po onom szmo ga znó- va mogli napuniti vszejmi pot- rebócsimi ópravini. Na szprotolejtje szo nasz not- riftálali na eden velki nóvi hajóv. Nisterne tjedne szmo sze po kracsisi potáj vozili i nas hajóv vöszprobali, po onom szmo pa zapóvid dobili na dugso pót. Vu naprej vöpovejdanom vrej- meni szmo sze malo nezavüpavni vu te hajóv szpravili. Vszefelé miszli szo nam prisle na pamet, dobra i bozsna poprejk. Méren, *) Piszano z edni novin po pripovedávanyi ednoga nemskoga szoldacskoga csasztníka. lejpi vecsér je bio na on dén, gda szmo sze na pót vzéli. Vu hajóv szkrivajócsem doki szmo sze pogrózili i tak sze pelati vö na mórje, ár je nej znati, gde nagledáva, kaksi naglejüvács. Szamo vöni dalecs na mórji szmo sze z tim hajóvom znóva pokázali. Napűsztili szmo te Di- esel motore i z cejlov mocsjov szmo sze pelali po tom mórji. Nas vószki hajóv je lipó plavao med timi velkimi valóvami. Edne lejtne bojnszke znanoszti szo ti hajóve zídajócsi tüdi dobro goriponücali na szvoj haszek. Hajóva zsmécsa je vecs, kak 1000 ton. Zmocsnimi motorami 40 kilometrov póti oprávi vu ednoj vöri. Te glászen U. 9. szamo 24, te U. 21. 33 kilo- metrov póti szpuno vu ednoj vöri. Nas hajóv pa lejko pláva zandrűgim 5000 kilometrov, brezi onoga, kabi szi szvoje potrebó- cse znóva ponovüo, stero teliko zadene, ka eden tjeden sze lejko vozimo po mórji. Ka do pa pravili englandari, csi zavárajo one stiike na nyi, steri tak glé- 51 dajo, ka oroszlan z odprejtim góbcom za szvojim porobom. Kak sze po mórji pelamo ed- nók szamo edno szveklócso za- váramo na mórji, zdalecsa eden hajóv. Zapovednik tüdi zavára, ár sze nas hajóv vu drűgi kráj oberné i pred ov hajóv pride. Na nisterne kilometre szmo da- lecs ráznok, gda zacsnemo za- póvid: pogroziti sze. Ti Diesel motori posztánejo i elektromotori — stere elektra mócs zsené — sze napüsztijo, ár bi toga zapr- toga hajóva lüft ti olijovi motori za nepremágajócsega napravili. Za tri ali Stiri minute nas ha- jóv zse pod vodóv, szamo te glazseni tören zapovedníkov obri vode sztojij. Szkóz toga vidimo na 4—5 kilometrov dalecs, kak pláva pred nami eden grozen velki hajóv. Lüsztva vozécsi ha- jóv je, lepó vöposzvejcseni. Svéd- szkoga országa znaménya kázsejo lampasi. Hajóva imé sze dobro dá viditi: Angström. Nej nepri- játeo. Mérno lejko ide dale. Ti szpajócsi pótniki szi nancs nem- rejo miszliti, kak velki nerijáteo je nej dalecs od nyí. Ta náj grozovitnejsa sztvár, stera gda plávala po mórji, k steromi szo sztáre pripoveszti, stere szo od mórszki kács, pozojov i polipov pripovedávale, nancs nej szpo- dobne. Vu tom ocelnom sztvor- jenyi — hajovi — 32 marinarov na vszo nevarjenoszt priprávleni, z telikim orozsjom, kabi sze eden váras lejko vu lüfte pűszto, vszej oszem stükov nabiti, zapovedníka szamo eden prsztni potezsáj trbej i toga hajóva szpajécsi sze vecs nigdár ne prebüdijo gori, nego vu mórji szvoj vecsni pokoj za- dobíjo.. . Hajóv je odiso, mí szmo sze goripüsztili i dale sze pelali. Cejló nócs szmo sze mérno lejko pelali. Kak sze je zorílo, szmo na neprijátelszko vodo prisli, doli szmo sze mogli znóva pog- roziti. Goridjánye nase je bilo, náj Engliske brezsíne doszégamo. Tü szmo sze z doszta bojnszkimi neprilátelszkimi hajovi najsli. One szmo mí prvle na pamet vzéli, kak oni nász, ali podvódni hajóv sze lejko tüdi posztávi pred nász i sze pogübiti známo. Doli sze nam trbelo pogroziti tak, ka sze zamo periszkóp vido vö z vode. Okoli nász zaprejti lüft, steroga pobogsáva vu glazsáj bodócsi oxigén. Zvünszkim szvejtom nase vkü- perprikapcsenoszt je periszkóp. Okoli 5 metróv viszika, kak csloveka róka debela ocevna cejv. Zgoraj na nyej dalecs vi- dócsi glazs, té nam dá na zná- nye vsze ono, ka sze zvüna godi. Escse eden dalecs kazajó- csi glazs na one szredíni, sterim lejko vu ocsi glédamo nasemi neprijáteli. Na bejlom sztoli eden szvekli prsztan, steroga periszkóp kázse, te vidócsi kráj. Prsztana znotrejsnyi kráj zeléno plávi, zvünejsnyi kráj plávo bejli. Te prvi mórje, drűgi nébo kázse. Nas zapovednik mérno toga pázi. Zdaj vidimo na vidócsem ha- tári eden máli punt, znamejnye, celó na toga zelénoga prsztana kraji. Gori odprémo te szrejdnyi dalecs kázajócsi glazs, steri toga vidócsega krája eden tao kázse. Tamtá zravnani nas hajóv i 4* 52 c s u v a j m o i bránmo kózso lica od vötra, mrzlócse, zunca pecsenyá, prája, dí- ma, könyszkoga dunsta, könyszke vrocsíne i drűgi bozsni skodlívoszti. Necsisz- ta, raplíva, oszepnicna, zpókana, bradajícsna i drűgimi necsisztócsami obvidjena kózsa nej szamo grda, nego nezdrava. Sza- mo zdrava kózso má szvoje édno zsivlejnye, záto je kózse vrácsenyé potrejbno. Voda i zsájfa nájvecs ko- se necsisztócse ne zaperé loli, próti tomi je vu doszti ezero zaválni píszmaj zpoznano, ka Fellerova „Elsa“ branilna lica i kózse omáda vsze kózsne necsi- ztócse, szpókanye, oszep- lice, grbe, jéterne krpe i t. . pocsuva i obráni lica, si- iyek i roké od skod livoszti. Elsa“ lic i rók branécsi pomádé sze teszrni zvünszki országav pomádami pasztamai vküper zmejsati. „Elsa” tomáda je scsiszta neskodlíva, po tücanyi de csiszta, bejla, méhka i drava kózsa, za toga volo vszákomi íci mládo i lejpo vövidejnye dá. Doszta moskov nüca záto, ka vu leti, vu práji, vötri i bozsnom vrej- neni, vu fabrikaj zgübleno fárbo nazáj dobijo. Deklan i zsenszkam kak lepotécse zgotávlanye jáko pot- rejbno. Doszta jezér zsenszek tomi lejko fáli szvojo lepoto i szrecso. Zszigdár pazmo na „Elsa“ branilo. teglin k drűgomi vrásztvi k coj zpakivano 2 K, szamo pristelano 2 teglina brezpostno za 5 K sze dobi pri Feller V. Jenő apotekári, Stubica, 20. (Zágráb megye). Meszto mocsne, grizsécse zsájfe, nücajmo za lica Fellerovo borax zsájfo (80 f), ali li- liom mlèjcsno zsájfo (1 K) i Fellerov mujvajócsi práj (borax práj) 1 K. *a zgotávlánya szo dosztakrát pocsesztüvana. O bramno szi vlaszé od vökápanya po szkrbnoj dvorbi. Doszta je oni zrokov, za steri volo vlaszjé rano vösz- káplejo i szejri grátajo, rejt- ki vlaszóv rascsenyé, pis- lívoszt, vlaszov trtjé. Pri vlászov dvorbi doszta ji prídócse zaműdí: gláve kó- zso nedrzsí vu csisztócsi, gószti, lüft nej coj piszté- csi krcscsák noszi, zsmetne vlászne iglé i glavníke vla- szé kundra i fárba. Toga nászled je te, ka szo vlasz- jé raplavi, terejo sze i ob- szerijo, vöszpokáplejo i ne- majo mogócse nazáj zrászti. Ete zamüdjenoszti sze lejko zmorejo z právov Fellero- vov Tannonchina vlaszóv rasztjécsov pomáde nüca- nyom, od steroga dobróte doszta jezero zaválni pí- szem szvedocsi, mláde fár- be, lejpi zdravi vlaszov rascsenyé pomore, trde vlaszé meh- ki, vugibnoszt i lejpo fárbo dá vla- szom, tak ka sze lepó dájo szpleszti, próti sztoji gláve grintavnoszti i pred vrejmenom bodócsoj obszerjenoszti. Doszta zsenszek ji jo je nücalo za lejpi vlaszov rascsenyé, doszta mos- kov pa próti pislívoszti, drűgi pa próti obszerjenyi. T. Nr. 1 teglin 1.60 K, mocsnejse II.3.— K. Za bajuszi dvorbo porácsamo Fel- lerovo bajuszno mászt, steroga teg- lin je 50 f. Fellerova vlászov dvorna zgotávlanya szo vszákomi dobra, szpodolno pa onim, ki to náj lepso naturno leposzt, vlaszé dvoriti i ob- derzsati scséjo. Zrendelüvanya sze etak náj pisejo: Feller V. Jeno apo- tekárus, Stubica, 120. (Zágráb m.). Eta zgotávlanya sze po znánom rejenyi delajo i oni, ki tomi razmijo prvoszti je med onimi pomádami i pasztami, stere sze po apotekárosaj zgotávlajo. jáko je prvotno eta zgotávlanya z Felierovim „Elsa-fluidom“ pristelatí, ár te nega postni sztroskov . 53 zaváramo eden velki hajóv. Proti nyemi sze pelamo i za pó vöre pred nyega prídemo. Vidimo, ka je on eden szrejdnyi blágo vo- zécsi hajóv brezi zasztave. Na pamet vzeme on tüdi nas hajóv i priti nam sze oberné. Zaszta- vov nyemi znamejnye dámo, náj posztáne. Neposztáne, nego z cejlov mocsjov sze priti nam pela. Zse známo, ka on namejni, nas máli hajóv doli scsé pobiti ali ga pogroziti. Nemamo zdaj vrejmena sze müditi, hitro sze doli pogroziti pod vodo nazáj na dvajszeti metrov globoko. Zgoraj edno znamejnye povrzse- mo na vodi, stero nasemi pe- riszkópi szpodobno. Obernémo sze pod vodóv i nas periszkóp sze znóva vö vidi z vode Ov hajóv priti tomi nasemi na vodi povrzseromi znamejnyi ide, stero nej bilo drűgo, kak eden máli lagev. Z trejmi kruglami bi lejko sztrejlili na ednók, ali edna de nyemi zadoszta. Za pó minute zse grozen din i plamen vdaro z toga neprijátelszkoga hajóva od nase krugle i sze escse nas hajóv sztrószo od velkoga trejs- esenya. Znankar sze escse on szam zoszagao od toga dela, kak te vojnik, gda obprvim szvoje pűkse spico neprijáteli vu tejlo szmekne i po onom vrejla krv vö tecsé. To trejcsenye je grozno, na dvoje sze potro te nebógajócsi hajóv. Edno dvá csloveka sze vidíta, kak nedvojno vu mórje szkocsita i plavati scsétá ali za pár minut nyiva valóvje pozsréjo. Z cejla sze goripüsztimo na vodo, okoli poglédnemo i zse nancs edne zsíve düse ne vidimo. Pár blány, mosznic je osztalo szamo zgoraj, ovo sze pa vsze pogrózilo szvojimi szoidákami vréd. Pólek ti osztanyeni mosznic tak plavao nas máli lagev, kak eden kvár- zselécsi cslovik, ki sze drűgomi kvári veszeli. Vö szmo ga vzéli, kapa csi de escse potrebócsa na nyega i vrejden je ono, ár zná biti té obráno nász. Vu nej nájbógsoj voli szmo sze pelali po szvojoj póti, csi gli ka onoga hajóva, steri sze pogrózo, voditel bio onomi kri- vec, dönok je grozna bila ona vidjenoszt. Zvecsara szmo sze z ednim véksim bojnszkim hajóvom najsli. Té je jáko pazo na szébe. Na tri kilometro dalecs nasz je várao i zacsno sztrejlati na nas hajóv. Krugle szo nej dalecs od nász szpadnole doli i vu vodi velke trajcsare napravile, steri szo tak visziko szégali, kak eden tören. Z toga dvója pogiibelnoszt lejko pride. Ta prva, ménsa je ona, ka sze periszkóp potere. To sze narejtkom zgodi i sze za pár minut lejko ponoví. Vékso pogü- belnoszt lejko naprávijo stükov krugle, stere okoli nász doli káplejo. Csi gli ka krugle ne vdárijo vu hajóv, od velkoga trejscsenya i szlápa hajóva sztejna sze notri potere i záto nam je nájbógse bilo sze ognoti toga. Doli szmo sze pogrozili z cejla, ali ednoga periszkópa znamejnye szmo páli povrgli zgoraj na vodi. Nikeliko kilometrov pelajócsi sze dale, szmo vöpoglednoli, ka sze godi zgoraj szkoron szmo sze z tim hajóvom ednáko pelali i on te nase goripovrzseno zna- 54 mejnye vörno sztrejlao. Priti nyemi sze obermérno, ali komaj sze pelamo pár szto metrov, znóva nej dalecs od nász doli vdári edna krugla. Znóva szo nasz zavárali. Na pomócs nyitn je to mérno mórje. Zvüntoga hajóv bejlo brázdo povrzse, stero na tnórji vucseni vcsaszi zavárajo. Tá nevarna zménba bi zná biti pogübelna bila. Pod vodo szmo sze pogrózili i pó vöre szmo tak osztali. Zaprva na méri sztajócs, po onom szmo sze pa vu drügi kráj obernoli i to nevarno meszto tam povrgli. Gda szmo znóva zgoraj na vodi bili, te hajóv zse na edno dvajszeti kilometrov dalecs bio od nász. Nej drzsao tanácsno sze znami duzse spilati, ár je znao, ka je nas hajó táksi, kak edna csemérna kacsa, ki sze ga ne ogne dalecs, ka ga na szmrt vjej szvojim csemérom. Po pódnévi szmo sze escse z dvöma velikima hajóvoma najsli. Eden je amerikánszki bio, vato je pelao vu Norvégio. Náj ide po szvojoj póti, z one znankar mí tűdi dobimo. Te drűgi hajóv je svédszki bio, steri je steinkol pelao z Anglie vu Stokholm. Na prvo nase znaménye, sterim szmo ga opomínali, náj posztáne, dale steo sze z cejlov mocsjov pelati, ali gda szmo ga z ednim sztri- lájom opomínali, ka nede dobro, Csi neposztáne, je pósztao. Jasz szam so prejk na nyega z petimi mojimi szoldákami. Vsze na nyem vrédi bilo. Lejko ide dale. Ali nigdár ne pozábim ono sztrajoto, stero szam na onoga voditela líci Vido. Tak je drgetao, kak eden líszt od vötra. Priti vécsari sze je zburkalo to mérno mórje. Zaprva máli veter, pomali pa táksi vihér nasztano, ka nas máli hajóv szemtá lücsao, ka szmo vecskrát z csiszta zgoraj bili, vecskrát pa do petnájszet metrov pod vodóv. Nasemi periszkópi szmo zse szkoron niksi haszek nej zéli. Csi gli ka je vecskrát obri vode bio, od velkoga trószenya szmo dö- nok nikaj nej znali od zvünszkoga szvejta. Med taksim velkim vihé- rom szmo sze bojali za szvoj hajóv, pa nevidócs nasz lejko doszégne bojnszki hajóv. To je na dvóji sztran zdaj pogübelno. Za ednoga sztrána volo záto, ár sze nasega hajovi viditi dájo edni táli, za drűgoga sztrána volo, pa od velkoga szemtá lű- csanya nasega hajóva, je cílav- noszt nej zagvüsna. To bodócse vojüvanye bi nedvojno bilo. Bole globoko szmo sze mogli pogro- ziti, tak ka szmo szto metróv globoko bili pod vódov. Na takso globocsíno szmo nancs nej meli potrébócso. Na stirideszét met- rov globoko szmo komaj poznali burkanye, na séstdeszét metrov globoko pa zse mér prebivao. Tii szmo posztali. Na hajovi szo vszi masíni sztáli, ali vihér glász szmo záto tak csüli, kak zgoraj. Voda escse bole pela glász, kak liifí. Szamo tak szmo szi znali zgúcsati, ka szmo eden ovomi vu vüja krícsali. Z tém menye szmodobili zvünszkeszvek- lócse. Na dvajszeti metrov globoko szmo escse lejposzveklócso dobili po periszkópi, stera je zeléno ok- rógloszt na sztoli kázala, na stiri- deszét metrov szmo zse komaj 55 vidili malo szveklócse, na sészt- deszét metrov globoko je cejla kmica bila. Pódnésnyega szunca tráka sze escse malo vido, ali vecsér zse on tüdi nej. Nikeliko vör szmo na méri vu ednom meszti osztàli z nasim hajóvom. Vihér nej kabi pomen- kao, escse bole gorisztano. Jáko nam szfalivávao te dober zvünszki lüft. Cejli dén i nócs i escse zná biti drűgi dén pod vodov biti je doszta. Pomenkávalo sze nam je odíjávanye. Gori szmo szi djáli, ka mo sze domó pelali, csi gli ka szmo escse na treszeti vör bodócse elektriske mócsi meli vu masínaj. Vu toj globocsíni jákó trbej paziti z naprejidejnyom. Doszta je kameni brezsín vu mórji, stere szo velki neprijátelje i rní szmo szamo na nase narajenoszti za- vüpani. Edno málo zablodjenye i sze pri engliski brezsínaj náj- demo. Obprvim szmo dobro mogli szpoznati ono meszto, gde nas hajóv sztao. To sze z kro- nometrom ali kráj kazsüvajócsov iglóv i z bisztrine merov godi. Rázlocsno pazko potrebüje toga podvódnoga hajóva kráj kazsü- vajócsa igla, szevernica. Vu zap- rejtom zseleznom hajovi scsiszta negiblíva próti zemle negible- noszti ali magnéziumi. Szploj na hajovi vu eden kráj kázse. Meszto té iglé na ednoj finoj náredi bodócso vrtálnico nücamo, stero elektriska mócs zsené. Té vrtál- nice náred vszigdár on kráj ali pót kázse, na stero szmo jo domá goriposztavili. Té náredi fíno goriposztávlenoszt mogócsnoszt dá, ka kak stécs sze nas haióv trószi ali mecse szemtá, szvojo ednáko pót hajóv lejko obderzsí. Tá narejenoszt je zdaj nas jedini voj vu kmicsnom, globokom meszti. Na pótimo sze po tom nejmom kazácsi, voji priti dómi. Z mejom vu pogrozécse kámre lüft fudamo i sze na treszeti metrov gorizdignemo, gde escse láda nas hajóv te zgoraj bodócsi vihér. Glédam vodno mera, stera mórja glász prineszé. Cajgar kázse, ka vihér mocsno szemtá lűcsa obri nász vodo. Pomali sze naprej gíble, z hajóvnim ravnitelom jo morem ravnati. Odpűsztili szmo eden masin i szmo escse z edne kamre vöz fudali vodo, stero je polejsánye daló nasemi hajovi, zdaj zse mérna posztáne zsmécsava i tri atmoszfére, vöre kázse. Tak sze kázse, ka nede konca tomi vrej- meni. Znankar nigdár nepridemo gori na vodo? Ednók szamo szlabo szveklócso kázse nase periszkópi cejv. Gojdna je zgoraj. Te kronometer sészt vör kázse. Od pó nocsi szmo sztósésztdeszét kilometrov póti opravili. Pomali idemo, i dönok escse pod vodóv moremo osztáti, ár je jáko mocsen vihér bio. Príti pódnévi je vihér gori henyao. Gori szmo sze na vodó püsztili. Prvle szmo dobro okoli poglednoli z periszkópom. Mórje sze escse mocsno burka, ali nej pogiibelno. Nindri nikaj nevídimo. Gori sze lejko püsztímo. Komaj, kak vö prídemo vise od vodé, gori odprémo dveri, globoko szmo szi odejnoli i dober friski lüft vzsívali. Valóvje sze prejk nasega vószkoga hajóva lücsilo 56 SUTTNER szvejta trzsec pela zdaj 1 vu preminócsem vrejmem je tüdi pelao z posilanyom dobrim i zavüpavni vör, stero szo postenyé i szvejta glász szpravile tomi trzsci. Te premislávajócsi vöre küpiivec szi pri Suttneri bode küpo vöro nej vu kaksem bazári, steri za „vörarszko hizso" imentijejo, csi gli ka zsájfo, strunfle i vsze drűgo odáva, pa póiek toga vöre tüdi odáva, stere dosztakrát tak bozsno odijo, ka szamo csemér szprávijo küpci. Nej csüda toj ne razmijo k vöri mázanyi, poglednenyi i rav- nyani ali vö probali, kak vu Suttnerovoj fabriki vu Svájci, gde vövucseni vörarje vszáko vöro pred odajom vréd denejo. Te premislávajócsi vöre küpec nigdár nede tákso ópravo kűpo, vu ste- rom med 100-tomi dugoványami escse vöro tiidi obecsávajo za 8 koron, ár po krátkom mislejnyi vszáki szi lejko premiszli, ka tá vöra je szamo z pleja, nikse vrcjdnoszti nema. Dobra i mocsna vöra za fálo cejno sze pri Suttneri dobi, stero doszta zaválni píszem szvedocsi. 410. Nr. Nikel anker vöra . . 4.10 K 705. „ Roskopf vöra z kamli . 5.90 „ 719 „ Szrebrna rem. vöra 7.80 „ 600. „ Rádium vöra vnocsi szvejti 8.50 „ 449. „ Roskopf v. z dup. pokriv. 7.20 „ 518. „ Plitva nikel gavalér vöra . 7.50 „ 803. „ Zsenszek vöra, ocel ali nikel 7.90 „ 804. „ Szrebrna Zsenszka vöra . 9.50 „ 1203 „ Dobra büdülnica . . . 3.50 „ 1316. „ Lejpa pendal vöra 10.50 „ 1325. „ 14 dni idócsi p jáko lejpa v. 20— „ 1318. „ Módna 14 dni idócsa p. v. 17.40 „ 1360. „ Lejpa vöra na sztanó . 4.80 „ 1544. Nr.Kózsnatna na rokó vöra . 10.50 K 712. „ Nikel „IKO“ vöra, 15 rub. 14— „ 145,0. „ Bejli lanc z kováni . . 2.80 , 916. „ Szrebrni lanc masivni . 1-— „ 422. „ Nikel sportlanc . . . 3.20 „ 979. , Szreb. v. z král kejpom . 1.75 „ 213. „ Szreb. prsztan z kamlom . 2— „ 211. „ Szreb. prsztan z kamlom . —90 „ 1063. „ Pozlacseni szrebrni prsztan 2.70 „ Vszáka vöra rédno oprávlena. Lejpi cej- nik ksenki i brez- postno. Razposílanye z povzétjom ali pejnez naprej posílanyom. Nevi- dócse sze vöminí. Számna fab- rika vu Svájci. Számno branilo „IKO“ nájbógsa vöra. Etak szódijo vszi küpci! Edna prílika z doszta jezér zaválni píszem ! Vöra sze jáko dobro zapéra! „Vöra sze zaisztino jáko dobro zapéra, med delom sze mi gvant vszigdár prejk namocsi, ali vöri nikaj ne skodi, ár sze szploj brez- lüftno zapéra. Z pozdravom. Suttnerove vöre na pódrügo minuto vöz- racsúnano dobro ideio. Zláto vöro ksenki lejko dobi vszáki küpec. popolnejse vu cejniki SUTTNER H. szamo LAIBACH Nr. 310. Nej fiócsno trzstvo. Krscsanszka szvejtna razposílanica. Nej fiócsno trzstvo- tak, ka szmo za pár minut z csiszta mokri grátali, ali to zdaj niksa skoda nej. Te dober Iüft i zse dávno vidócse szunce zdaj za vsze obri vszega vecs valá. Z dobrim, friskim lüftom na- punila hajóv i idemo priti dómi. To pogübelno, neprijátelszko meszto szmo za szebov povrgli i zse zdaj lejko obri vode osztá- nemo. Napűsztímo Diesel-motore i zdaj z taksov bisztrócsov idemo, kak steri stécs drtígi velki hajóvje. Na vecsérzaváramo nase brezsine, gde vöprivézsemo. Escse pó vöre mámo idti pod vodóv i szmo na gvüsnom meszti. Csüvavno sze obernémo notri, tam nasz zse csákajo, nas máli hajóv vöpri- vézsejo, rní szmo za pár minut na szüjom brejgi i med veszelé- cse i szrecso zselécse pajdáse sztópimo. Bojne sztroski. Ka keliko je pejnez pozsrla zse bojna do 1915-toga leta de- cember 31-toga, szo edne nemske novine etak vöpokázale: Vszej országov sztroski szo na nemske pejneze, márko zracsú- nani, edna rnárka po nasi pej- nezaj 1 koróno 18 filejrov valá. Millión márk*) Belgium . . 1,385.000.000 Bulgária . . 280.000.000 Nemski ország 28,500.000.000 Engliski ország 29,500.000.000 Francuski orsz. 19,200.000.000 Taljanszki orsz. 5,670.000.000 Huszt. i Vogrszki orsz. 15,470.000.000 Ruszuszki orsz. 26,900.000.000 Szerbia . 800.000.000 Törszki ország 1,000.000.000 Vküper . 128,705.000.000 Do toga vrejmena szo gori vzéli országi na államszki dúg na dugo vrejmen pridócsa poszo- jila: Millión márk. Belgium .... 240 Bulgária .... 240 *) Eden millión je deszét szto jezér eden milliárd je jezero milliónov. Nemski ország. . . 24.700 Engliski ország . . 20.750 Francuski ország . . 12.100 Taljanszki ország . . 1.700 Ruszuszki ország . . 6.500 Vküper . 66.230 Na dugo vrejmen szo gori vzéli: Millión márk. Bulgária .... 240 Nemski ország. . . 2.000 Engliski ország. . . 7.600 Francuski ország . . Il.900 Taljanszki ország . . 2 350 Ruszuszki ország . . 14'200 Szerbia................ 800 Törszki ország. . .______660 Vküper . 39.750 Kelko bi sze lejko od bojne bógsega i lepsega goriposztavilo i nasztavilo 'za teliko pejnez. Keliko je skolnikov vu boj- ni. Vörszki i solszki miniszter je na edno pítanye naprej dao, ka z Vogrszki skolnikov, steri ji 5560 államszki jeszte, tej 2860 je pri szoldákaj, cerkveni skol- nikov pa, steri ji 26 jezér jeszte, ji 13.600 je pri szoldákaj. 57 58 Drovnija. Engliski i nemški bojnszki hajóvov racsun. Z edni novin sze dá csteti, ka engliski i nemški ország, pred bojnov zacsétjom keliko hajóvov meo i keliko je prislo na nikoj ali zapravilo sze. Engliski ország 81, nemški ország 42 velki vojüvni hajóvov, engliski ország 57, nemški or- szág 21 velki sztrázsarszki hajó- vov, engliski ország 88, nemški ország 41 máli sztrázsarszki ha- jóvov, engliski ország 251, nem- ški ország 157 prvoga klásza torpedovszki hajóvov, engliski ország 117, nemški ország 70 drűgoga klásza torpedovszki ha- jóvov meo. Vu bojni do júniusa mejszeca szo sze tevja országov pridócsi hajovi zapravili: Engliski ország 13, nemeski ország 1 vojüvni hajóvov, eng- liski ország 17, nemški ország 5 velki sztrázsarszki hajóvov, engliski ország 6, nemški ország 17 máli sztrázsarszki hajóvov, engliski ország 18, nemški ország 12 prvoga klásza torpedovszki hajóvov zgűbo. Zvüntoga je vszáki ország drűgoga klásza torpedovszki ha- jóvaj tüdi meo kvár, ali ono je nej znati keliko. Zemlo trbej dati delavno- mi lüsztvi. Té recsi szo na ed- nom orszácskom szpráviscsi dr. Mikes Székesfehérvára moder püspek naprej dáli. Püspek szo vu tej recsáj ono zselo dáli nap- rej, náj sze velki grofovszki i popoyszki grünti raztálajo i opr- vim onim vu roké dájo, ki szo vu bojni bili i escse szvojega grünta ali zemlé nemajo, ár csi je dober cslovik za domovino brániti, te náj dober bode tüdi vu nyej tao meti. Z ednov recs- jov z velki grofovszki i popovszki grüntov bi mále páverszke grünte radi vidili. Od toga mo po bojni, csi de mi mogócse, doszta piszao, náj nas národ tüdi pozna té recsi. Gron vdaro vu edno cér- kev. Vu 1915 tom leti december 24-toga vu isztriji bodócsoj Hru- šica vészi gron vdaro vu cérkev. Cérkev je puna bila z lüdmí, ár sze je bozsa szlüzsba szlűzsila. Do szto lüdi je vdaro gron, 5 ji je mrlo, do 30 ji je pa orano. Sztolica sze je vuzsgála od toga i ár szo dveri naidnók nej znali od velkoga sztejszka goriodprejti, sze je med sztejszkom tüdi ji jáko doszta oranilo. Stero djánye dícsi nase szoldáke. Z Igodine szrbszke vészi, stera je vu nasega serega rókaj, szo one sztancsari 1200 koron poszlali k nam, náj sze na oni pejnezaj dvej hizsi vu Kár- pátaj gorizozidata. Té pejneze szo záto poszlali Szerbi, náj szvojo zaválnoszt pokázsejo na- sim szoldákom — kak szo pi- szali — za nyuvo dobroto, ka szo vsze vu lejpom rédi meli i nikaj nej bantüvali. Lejpo djánye szamo szebé podícsi. 59 Nóga ne potrebüje malo mócsi, náj cejloga tejla zsmécsavo láda, stera sze med 60 i 120 kilami preminyáva. Té velki teher sze med odbóv gde na edno, gde na drügo nogó potézsi. Nóga je zvéksega vu dobro sztojécsoj, mocsnoj obüteli. Med odbóv tejla velki teher k obüteli kózsi sztiszkávle nóge tá- ov. Tak nasztánejo kürecse ócsí, kózse szkórica i trdoszt, stere odbó jsmecsíjo. Doszta lűdi vu cejlom szvojem zsítki sze mantrajo z kürecsimi ocsi brezi onoga, kabi nyé odvrácsanyé szprobail. Pa kak je lejko to. Nej je szlobodno za nozs szégali, ár tak k nógi necsisztócsa pride i po nozsi vörejzanyi sze te kürecse okó razcsemerí i po leti vecs jezér lűdi szi z tém krv razcsemerí. Fellerov z „Elsa” branilnim túrista flajsterom, kürecsi ok flajster) nájsztarejse. nájtrdejse kürecsi ocsi tak naleci i brezi bolezni odprávijo, ka za pravo dobróto szpozna cslovik. Ti túristi, zsan- dári, szoldáki, piszmonoszci i malo obüteo noszécsi jezero ji nüca i po- ácsa, rávno tak, kak Felìerovo „Elsa“ branilno túristatinkturo (tekócsa kürecsi ok tinktura). To dvoje vrásztvo mekí kürecse okó, kózso , ka od szébe preminéjo. Kürecse okó po tom scsiszta vöszpádne i kózsa tak méka gráta, ka sze nazáj rascsenya nej trbej bojati, csi szamo z trdoga ledra obüteo nücajo, pri vszákom kürecsem óki ráscsenya zacs- nyeni, je náj z tém vrásztvorn odprávijo, po sterom sze doszta bolecsine odszlobodíjo i nedo kázali tak kiszili kejp, kak steri vu tom trpíjo. Fel- erov „Elsa“ túrista flajster (kürecsega oká flajster) cejna 1 K, vu ska- tuli 2 K, Fellerov „Elsa“ túrista tinktura (kürecsega oká tinktura) 2 K, profi tejla i nóg svicanyi poszipávajócsi práj 1 K. Právi sze lejko zren- lelüjejo pri Feller V. Jeno ápotekári, Stubica, 120. (Zágráb m.) Nájvecs kürecsi ok zaprávlenoszti, tak vörejzánye (stero je záto pogü- belno, ár sze krv iosztakrát razcse- meri) doli piljanye i drűga dela ono zádnyoszt májo, ka kürecsega oká sza- mo zgornyi tao od- právijo, nej pa scsiszta. Záto kü- recse okó za krá- tek csasz znóva vö- zraszté. Proti tomi zgprnyimi vrászt- vami sze kürecse okó scsiszta z ko- rénam vréd vö od- právi. Postni sztroski do falejsi! Vi ne plácsate postni sztroskov, csi té vrásztva z „Elsa-fÍuidom“ vküper zrendelüjete. Szmejsnice. Odzajaj i naprej. Cigan, ki je vu bojni bio i sze od neprijátela jáko bojao, gda bi naprej mogo iti, vszigdár odzajaj, gda bi pa nazáj mogo idti pred neprijátelem, vszigdár nájnaprej bejzsao. — Csü cigan — ga pita voj — kak je to, ka ti, gda mí na rusze idemo, szi nájbole od- zajaj i csi nasz ruszi tirajo, ti nájnaprej bezsís. — Prosim ji gospon kapitan — odgovor dá cigan — to je záto ár me lejva nőga boli, csi mí idemo na rusa, te zsáto po- mali morem odzajaj iti, csi pa nas oni tirajo, tepa zsáto náj- naprej bezsim, ka náj mi rus to právo nogó nestrili, ár me ona ne boli. Nej je vüpao. Na stelingi szo nej zéli notri za szoldáka, toga plantavoga szebeborszkoga Süteka. Domóidócsi ti sztári regeruti, szo sze norca rédili z toga Sü- teka. — Csüj Sütek — szo nyemi gúcsali — tak szi pravo, ka csi ti steri vüpa povedati, ka szi ti nej dober za szoldáka, ga zbijes, tam szi pa doktori dönök nikaj nej vüpao praviti. — Kak bi nyemi pravo, — odgovrí te Sütek — da me pravo, náj sze oberném i gda szam z rbtom bio priti nyemi obernyem te me pravo, ka szam nej dober za szoldáka. Vidite, ka me nancs doktor nej vüpao to vu ocsi po- vedati. WELLISCH BÉLA stamparnica i knigovezárnica v SZENTGOTTHÁRDI. Na znánye dávam postenomi lüsztvi, ka sze pri meni dobijo kűpiti pridócse szlovenszke molitvene knige: SZRCE JEZUS vu plátno táble zvézane za 2 koróne 60 filejrov, vu pó lederne táble zvézane za 4 koróne 50 filejrov vu cejle lederne táble zvézane, z zlátim obrejzanyom za 6 koron, vu csontene táble zvézane za 8 koron. Mála Molitvena Kniga za ménso deco vu plátno táble zvézana 1 koróno 20 filejrov. Páduánszki szv. Anton ali Krüj szirmákov za 30 filejrov. Szenszke knige za 1 kor. 20 fil. — Ki 1 kor. 40 fil. naprej notri posle, onomi sze brezpostno poslejo. Sztarisinsztvo i Zvacsinsztvo za 1 kor. — Ki 1 K 20 fil. naprej notri posle, onomi sze brezpostno poslejo. Vszáko zrendelüvanye sze hitro odposle z povzétjom ali po naprej notri- poslenyi pejnez. 60 61 Dobro je znati. Naprej vu zsítki szamo rédni, zaviipavni lüdjé lejko pridejo. K toj lásznoszti oprvinv dobra vöra trbej. Ta bozsna, dosztakrát posztojéesa, naleci na nikoj pridócsa bazárszka vöra doszta csemérov, zamtidjenoszti i nevole zroküjejo nyí vértom. Vszega toga sze lejko ogne, 'csi cslovik dobro, rédno vöro, zavüpavno svajcarszko vöro küpi od sztároga glásznoga Suttner H. trzsca v Laibachi, 310. Dobro remontor vöro, roskopf vöro zse za od 4 K 10 f-ov, nikel lancsek od 1 koróne sze dobi. Velko zbéranye vu vöraj, lancaj, zláti i szreberni blágaj i t v. sze nájde Suttner trzsca velkom cejniki. Té trzsec szvojo fabriko má vu Svájci, za toga volo nájbógse vöre razposíla za nájfalejse cejne. Neprimislini lüdjé tüdi morejo bidti, ovak bi nistemi csedni trzsci nebi mogli doszta pejnez vu róke dobiti. Csteli szmo zse na príliko tákse porácsanye, vu sterom sze 100 falátov dugovány z dobrov zsépnov vörov ponűja, Premislávajócsi cslovik csaszi právi na tó, ka je ta vöra z pleja. Te nepremisleni pa notri posle 8 koron i dobi 100 dugovány z dobrov (?) vörov i on tűdi na ono pride, ka je nikse vrejdnoszti blága dobó, szamo ka je on za 8 koron kiípo tó znanoszt, te premiszlécsi cslovik szi pa tó prispara. Na príliko 'edno bazárszko trzstvo, stero med vecsini strunfle, kijánce, lacse i vsze ponüja, vu ednom oznanüvanyi z velkim glászom sze za „vörarszko hizso” zové i fále vöre porácsa. Te premislavajócsì cstenyár taki vöpovej, ka té nemre doszta razmiti k vöram, pred razposí- lanyom je ne mázse, ne szpuca i vréd ne dene, kak stero vucseni vöravje fcsinijo. Te nepremislávajócsi szi pristela to bozsno bazárszko vöro i gda je zse vovrgo szvoje pejneze té vidi, ka sze je znoro. Ki zaisztino dobro vöro scsé kűpiti, náj sze ednáko oberné k; glásznomi Suttner H. trzsci, vu Laibach, 310. Vogrszkoj fabriki i szi pristela velki cejnik ksenki i brezpostno, od vör lancov i drűgoga blága.. Te rezréden lejpi velki cejnik náj vszáki poglédne, ki sze od kvára i csemeróv scsé obrániti. Gvant i plátno szamo on lejko küpi nájfalej, ki pred vszákim küpüvanyom edno kárto pise Miklauc R. trzsci v Laibach, 26, od koga vcsaszi i ksenki dobi velki cejnik. Vsze ono nájdemo notri, stero za moskoga, zsenszke, deco vzimì ali leti za gvant potrejbno od szrakice do zimszkoga kaputa, nadale právi stofof, tkanin, seviotov, lódenov, oxforda gotovi förtojov, reklinov, delavni kapútav, pruszlekov, nadale pérje za poszteli, poszteli” zgornyi prti, pokróvci i t. v sze vu taksoj fáloj cejni i dobroj kaksoszti dobijo, kak bógse zaisztino nindri sze nemre notri szpokűpiti. — Miklauca trzstvo zse 46 lejt sztoji gori, vecs deszét jezér sztálni küpcov má, ki zse dúga lejta prinyem küpüjejo, vszáki dén pridejo zaválna piszma od zadovolni küpcov i za togo volo je vrejden na nasi cstenyárov zavüpanye, Próti ciganiji bozsni stofov. Vu 1915-tom bojnszkom leti szmo vecskrát lejko csteli vu novinaj, ka nistemi trzsec z grejsne dűse premislejnyom bózsne, malo vrejdnoszti bodócse stofe posilao nasim szoldákom, za drágo plácsane i dobre stofe. Csi tó ciganijo vu cájti pamet ne zemejo, tebi z tej stofov sze szoldacski gvant napravo, nasi vitézni szoldáki bi pa mrzlócso trpeli, od dezsgya i sznejga bi pa té gvant od mokrócse sze na cste raztr- gao. Csi szo tej pejnez zselécsi kufári z nasimi szoldáki tak brezdíisni bili, lejko szi premiszlimo, ka káksa zanikojna blága szo te obszebni küpci dobili. Náj nam tó szlüzsi vszém na vucsenyé i ne zrendelüjmo stofov od koga stécs, ki one po jákoj niszikoj cejni ponii a, nego pri szolidnoj, postenoj i szpoznanoj baoti. Kak táksi sze lejko porácsa zse 46 lejt gorisztejécsi trzsec, steri 4 odavajócsa meszta má i 16 szkladárnicami i mesternicami je toga blága nájprvejsa hizsa. Ki dobre stofe za moski i zsenszke gvant, za moske i zsenszke módne stofe, seviot, lóden, zimszke stofe, nadale gotovi oblejcs, zimszke kapúte, lacse, zsenszke pláscse, kapute, janke, za deco gvant, rekline, strunfle, rokajice, sztólno i posztelno potrebócso, pokróvce i t. v. scsé kűpiti, náj proszi na ednoj kárti velki cejnik, steroga Miklauc R. trzsec Laibach, 26. ksenki i brezpostno posle. Szamo za dobra blága racsuna fále cejne vszákoga küpca zadovolijo. Bógse leto, kak preminócse, de vérta pridócse leto, csi de sztvári drzsánye rázlocsno na krmlenye vecs szkrbi meo. Ka náj zsivina doszta jej, lejko i hitro vu nyej sze preküja, zmejsajmo med krmo právi Fellerov „Elza“ zsivinszki práj. Krmléna zsivina de zsmetnejsa, kvare vecs mlejka dájo, kokósi do vecs neszle escse vzími tüdi, konyi do bole mocsni i vödrzsécsi, z ednim je tó nájbógse vrásztvo próti zgrablívim betegom. Doszta jezér vértov ga nüca z dobrim nászledom zse dúga lejta. Varmo sze od nevrejdni prájov, steri sze po vandrajócsi trzsci ponüjajo i zren- deliijmo ga ednáko pri Feller V. Jeno apotekári, Stubica, 120. (Zágráb m.), ki 5 skatul brezpostno za 6 koron posle. Z ednim je prilicsno pristelnti „Elza“ zsüzsevk práj tüdi, z steroga 1 skatul a k coj szpakivana 1 K. Kvár dela kéber i müja vu kőnyi, csrv vu pevníci, ogradi, goricaj, vu hizsi i stali poprejk, ár dosztakrát grdócso neszéjo na jesztvina i betege zroküjejo, molyi, lísztne visí i kébri vu hizsi doszta kvára, polóske, bujé i visí pa poprejk lüsztvi i zsivíni szo na tes- 62 Mokrócsa skodi tejli rázlocsno, csi je z mrzlócsov vküper prikapcsena i ono moremo podnásau Moremo to csütiti vu gúti, kotrigaj, na rbti ali prszaj, vu zobáj, i vüjaj, csi vu sznejgi ali dezsgyi, na mokrom meszti ali nezdravni ramaj kaksi beteg szpravili Vu táksi hipaj je dobro, csi namna pamet pride edno dobro hízsno vrásztvo, steroga nászled po mokrócsi szhájanyi, cúgi i mokrócsi szhájani betegaj jáko haszni i vecs szto jezér zaválni piszem dícsi to hízsno vrásztvo dnesz zse vszepovszédi szpoznani je Fellerov nájzavüpavnejse hízsno vrásztvo, stero vszáki dícsi, ki pozna. 12 mali, 6 dupliski ali 2 rázlocsniva glazsa brezpostno szamo 6 K, 24 máli, 12 dupliski ali 4 rázlocsni glazsi brezpostno 10 K 60 f-ov, 48 máli, 24 dupliski ali 8 rázlocsni glazsóv brezpostno szamo 20 K. Jáko je preporocsno z etoga dobroga hízsnoga vrásztva vszigdár krédi meti domá. Neszmimo pozábiti, ka náj sze na etom meszti neszpomenémo z Fellerovi csrejvzsenécsi Rebarbara Elzapilui, stere vecs jezér lüdi z dobrim nászledom nika pri zsalódca bolezni, krcsi, netécsnoszti, zaprtoszti i próti bozsnomi prekü- jàvanyi. 6 skatül brezpostno 4 K 40 f-ov i 12 skatül 8 K 40 f. Varüjmo sze ponerejenoszti, ki právi Fellerov Elzafluid i Elzapilule scsé, on more zrende- lüvanye etak piszati: FELLER V. JENO apotekar, STUBICA, 120. Zágrábm, Vu doszta jezeri zaválni piszmaj i vracsitelszki porácsanyaj sze porácsajo tá hizsno vrásztva i stere vszáki fáli, nasim cstenyárom tüdi na dobróto bodo. Razposilanye po pejnez napréjposzlánvi ali z povzétjom. Dobro pejneze naprej notriposzlali ár pri povzétji posta 12 filerov nájema racsúna. 63 kócso. Vsze té sztvaré tak vu hizsi, kak vu kőnyi, stali i ogradi vcsaszi i zagvüsno zapráví Fellerov „Elza“ zsüzsevk práj, steri je od vszákoga drügoga prája bógsi. 6 velki skatul 5 K kosta, 1 skatula k drűgonii vrásztvi k coj szpakivana 1 K kosta. Razposíla té práj jedino Feller v. Jeno apotekárus, Stubica, 120, (Zábrábm.) Bojazen je vlászi vökápanye rejtki vlaszóv rascsenyé, ali ona neszrecsa, ka vlaszjé szvojo lejpo farlo zgübijo, sztáro vövidejnye dájo, szamo onoga sztrási, ki szvojim vlaszom ne dvori. Záto porácsamo za lejpe vlasze rascsenve práve Fellerove tannonchin „Elza“ vlászne pomáde nücanye. Doszta jezero lüdi dícsi dober nászled próti gláve grintam i vlaszóv vökaplenyi. Te trtjécse i rejtke vlaszé za lejpe i méhke dene, nazáj dá vlaszóv lejpo fárbo i szveklócso i próti sztojij pred vrejmenom obszerjenoszti. 1 teglin 1 K 60 f-ov, mocsnejse, II. Nr. 3 K kosta. Za bajuszi porácsamo Fellerovo bajuszi mászt, 1 teglina 50 f-ov. Práví sze dobijo szamo pri Feller V. Jeno apotekárusi Stubica, 120. (Zágrábm.) Blázsene i veszéle szo lejko szamo zdrave, lejpe i mocsne decé matere. Csi szo itvána i betezsaszta deca, Fellerov csuke jéterni oli hitro poniore, zsmécso naprejpomore i betegom je próti sztojécsi. Malo krvna, nadale z rnozolami obterzsena deca i gori odi- cseni radi notrijemléjo, ár nema szage i dobroga téka je. Nadájajócsim materam mlejko i novó mócs dá. Csiszti i zaisztino právi csuke jéterni oli z nájbógse fajte, kak té, stero doszta vracsitelszki nazvescsenyé szvedocsi, obri vszej drűgi zgotávlany i emulzij sztojij. Té nájvecs dobroga zdrzsánya má vu szebi. 2 glazsa za 5 koron posle Feller V. Jeno apotekárus Stubica 120 (Zágráb m.) Mi plácsamo dugé próti nasim prekühávajócsim im organam z nepremislenovim de- lom, ár zsalodcne betege dobimo po bozsnom preküjávanvi. Nas zsalódec jáko mocsno delo more opraviti, ár vsze ono more preküjati. stero szo bozsno szküjano ali zgrizseno doli pozsrta. Nej csüda, csi sze dosztakrát obtersi i szvojo szlűzsbo gori povej. Vu taksem hipi je te dobro, csi mámo domá Fellerovo mocsno svédszko tinkturu, stera pod zsitka eszenciov ali balzsam iménom tüdi poznana, ár tá hitro vréd szprávi zsalódec, csisztócsi nászléd má, za bolézen ftisáva, mocsi i krv poprávla. Z etoga dobroga zsalódcnoga vrásztva 3 velke glazse 5 K, 12 máli glazsov brezpostno za 4 K posle Feller V Jeno apotekárus Stubica 120. (Zágrábm.) Z milovnosztjov szmo csteli, ka escse izdak vu krvi razcse- merenyej, ár po kürecsem oki vörejzanyi sze oblezijo. Isztina, ka dosztakrát velko bolecsíno. da kürecse okó i nemamo méra, kak dugo sze od nyé ne odszlobodímo. Ali vísesmi je nozs, lejko i gvüsno szi pomoremo z Fellerovim kürecse óki flajstrom. Za 1 i 2 K sze lejko notri szprávi pri Feller V. Jeno apotekári, Stubica 120. (Zág- ráb m.), doszta jezero túristov, zsandárov i postni poszlaníkov nüca i porácsa zse duga lejta. Rók, nóg i podpazjaj svicanyi porácsamo dobroga dihéka, svicanye pomenkajócsi Fellerov „Elzafluid“. Nogam bolezni, oszlablenyi, preládjenyi i csúzi je tüdi dober, 12 glazsóv brezpostno 6 koron. Tezska szprobanya, stera szo sze po etoj groznoj bojni na lüsztva szünola, vojü- vanva i potrejbnoszti, ranyenoszti i betegi, fálna rána i küsni dugovány potrebócsa doszta moskov i zsenszek djála za betezsne i oszlablene. Szamo po dobrom jeli lejko nazáj do- bíjó szvojo mócs, zdrávje i volo vszi oni, ki na tejlo gledócs trpíjo. Vszákomi ranyenomi, bozsno rányenomi, malo krvnomi, szlabomi, betezsasztomi szpodobno pa szlabe, szüje decé materam porácsamo Fellerov právi csuka jéterni ali i zagorszkí prszni szirup próti kasli. — Odrascseni i deca z ednákim tálom radi notrizemejo tá. Fellerov csuke jéterni oli nema bozsnoga zsmaja i szage, hitro vrácsi, mócs, zsmécsó tejli i zdrav ték dá, jáko dober, mócs dávajócsi szpodobno szlaboj, malo krvnoj deci i odrascsenim. Próti kasli, zamuknyenoszti, prszi bolezni, plécs szmícanyi, bozsnomi odihávanyi i gúta bolezni dobro szpádne szline odtáplajócsi, bolezen ftisávajócsi, dobroga zsmaja zagorszki prszni szirup próti kasli. — Z etoga zgotávlanya Feller V. Jeno apotekárus. Stubica 120. (Zágráb m.) Za 5 koron posle dvá glazsa, pri zrendelüvanyi szamo to potrejbno trbej prosziti. „Maláta je szamo maláta — náj jo Bog obdrzsí!“ eto razglasüvanye szo razsür- jávali te blázseni i pokojni postüvani ocsa Kneip pop i z tém szo po glávi vdariti cvek. Kneip pop szo jáko dobro znali, Zakaj szo tak potoploma porácsali to rnaláto, stero szo meszto skodlíve ove káve nücali. Maláta sze jáko zlejka cera, nájbógsi zsmaj má i po vnozsínom probanyi sze poszvedocsilo, ka z nikse zrnszke káve sze nedobí tak dobro coj mejsanye kávi, kak z maláte. Po tom glásznom, cejlom szvejti szpoznanom Katreinovom zgotávlanyi sze tak dobra maláta káva dobi, stero je do toga mao po etom tüdi niscse nede znao doszégnoti, ár zsmaj í rnócsi nyéne tak dobro prvoszt má, kak sze náj niscse nedá zapelati po velkom glászi porácsenye taksoj kávi od vöszprobane Katreinerove káve vszákdenésnyega nücanya, ár szamo ona prineszé zadovolnoszt k rami. Blizsánya orszacska szenya i proscsejnya. V nasoj okroglini. Alsóendva (Lendava), jan. 25., v szred oposztni csetrtek, po riszálaj na drügi pondelek, jul. 28., aug. 28., okt. 28., pred Bozsícsom v csetrtek. Bagonya (Bogojina), máj. 19. Szept. 4. Battyánd (Püconci), máj. 28., jul. 10., Szept. 10., nov. 10. Battyánfalva (Rakicsani, márc. 26., pred riszálmi v tork, jul. 2., aug. 16., okt. 8. Bellatincz (Beltinci), jan. 20., febr. 24., ápr. 25., jun 27., jul. 15., nov. 5. Csákány febr. 25. máj. 2. jun. 8. aug. 6. Szept. 8., 29., nov. 25. Csáktornya (Csakovci), febr. 8., na velki pondejlek, jun. 30., aug. 3., okt. 13., nov. 25. Csendlak (Tisina), február 25., jun. 5., Szept. 9. Cserencsócz (Cserencsovcí), na dén Szv. Krizsa. Csesztreg, jan. 19., máj. 16., aug. 25., okt 31. Deklezsin (Doklezsovje), jun. 18., aug. 21. Dobra (Neuhaus), na prvi pon- delek po Szv. Stevan králi ino po Vszejszvétcaj. Dobronak (Dobrónik), po tejlo- vom v pondelek; jut. 25. Dráva-Vásárhely (Nedeliscse), márc. 10. jun. 15. po Angel- szkoj nedeli v pond., dec. 13. Felsőlendva (Grád), márc. 28., jun. 20., aug. 16., Szept. 29., nov 30. Felsőszölnök (Zgornyi Szanik), jan. 1., máj. 1., jun. 1. Gyanafalva (Jennersdorf, Zse- návci), febr. 14., máj. 12., aug. 23., nov. 25. Hidegkut (Cankuva), po Cvet- noj i Szv. Trojsztva-nedeli v pondelek, na dén Ruperta v szeptemberi, nov. 11. Hodos, márc. 10., jul. 5 , aug. 19., okt. 4. Kottor (Kottoriba), márc. 9., jun. 27., Szept. 30., nov. 30 po máj. 3-ern v nedelo, po Szept. 15-om v nedelo. Körmend (Kermedin), febr. 2. márc. 12. ápr. 5. máj. 10. jun. 24. jul. 20. aug. 24. Szept. 21. okt.. 18., nov. 11., dec. 13. Kőszeg (Güns) na dén pred Cvet, nedelov, na dén pred riszálmi pred Jakabovom,po Egidiusa. dnévi, pred Orsolov,i vpond. po 3. Advenszkoj nedeli. Kuzma, na dén Vnóboidenya G. Letenye (Letina), febr 24., jun. 2., julius 29., aug. 25., okt 6. Lenti (Lentiba), febr. 22., apr. 10., dec. 6. Mártonhely (Martyánczi), máj. 6., aug. 6. nov. 11. Mura-Szerdahely (Szerdiscse), máj. 1. jun. 2. aug. 19. okt. 26. Muraszombat (Szobota), pred Fasenkom v tork, dvá tjedna pred Vüzemszkim pond , na on pondelek, za edenmejszec po Vüzemszkom pond., jun. 24., aug. 24., okt. 15., dec. 6. Nagy-Dolincz (Velki-Dolinci), jun. 16., dec. 6 Nagykanizsa, febr. 2., pred Vüz- mom, pred Riszálmi, pred aug. 15., pred. okt. 15., pred dec. 8. eden tjeden vszáki dén. Németujvár(Güssing), po dnévi Szvecsníce, na velld pondel., po dnévi Tejlovoga aug. 2., „ Szept. 1., okt. 30., ,dec. 6 Őri-Szent-Péter, február 28., márc. 21., máj. 18., jun. 20., aug. 1., nov. 4. Pálmafa (Púzsovcí), na dén Margejte. Perlak, na Fasenk, po Riszá- laj v tork, po Jakobovom v tork, na Mihalovo. Péterhegy (Gornyi Petróvci) jun. 4., julius 4„ Szept. 8., okt. 28. Rábasz.-márton, po Vüzmi na drügi pond., aug. 10. nov. 28. Rácz-Kanizsa (Raszkrs), po Vüzmi v szrejdo, máj. 16., jun. 24. aug. 10. Strido (Strigova), márc. 19., jul. 22., szeptember 30., dec. 4. Szt-Benedek, v pondelek pred Fasenkom, v pondejlek po posztni Kvatraj, na velki pondejlek, v pondejlek po jeszónszki Kvatraj, v pon- dejlek pred Bozsicsom. Szentgotthárd na vszáki pond , márc., jun., Szept, i dec. po kvatr. pond., velki csetrtek, máj. 1., jul. 22., okt. 18. Szent-Györgyvölgye, febr. 19,, április 12 , június 8 , aug. 10. Szent-llona (Szv. Jeléna), máj. 22., Szept. 22. Szent-Sebestyén (Szv. Sebes. csán), na dén Szebescsána, na prvo nedelo po Vüzmi. Szombathely, pred fasenszkím torkom, pred Jürjavim, pred Tcjlovom pred Málov-mesov, pred Andrásovom vszáki tork i v szrejdo. Tótlak, (Szelo), v nedelo po Sznopnoj Maríji v nedelo po Miklosovom. Turnischa (Törniscsc), csar- noga tjedna v csetrtek, po Vüzmi na drügi pondelek, pred Riszálmi v csetrtek, na Antonovo, pred Velkov- mesov v csetrtek, na dén po Máloj-Mesi, okt.. 4. Zala-Egerszog, febr. 14., po Cvetnoj nedeli ino po Jür javom v pondelek, po Ri- szálaj v tork, jul. 22., Szept. 9., okt. 28.,nov. 30., dec. 28. Na Horvatszkom. Krapina, márc. 19. máj, 5. i 16., jun. 27., jul. 16., aug. 13., Szept. 10. i 29. nov. 11. dec. 6. Lógrád, na Gregor pápa dén, na Burtbolomeusovo, aug. 24., na dén Lucíje. Ljubesica, jan. 17., febr. 27., na Józsefovo, po Vüzmi v tork, po Riszálaj na 5. dén, na dén Szprne-Maríje, júl. 15., aug. 6. i 24., Szept. 21., nov. 30. Ludbreg, ápr. 30., jul. 16., Szept. Szept. 8., dec. 21. Toplice (pólegVarasdina), pred Matyasovim ino pred Józse- fovim v pondelek, máj. 1. ino 15., v pondelek pred Cyrill i Methodom, v pon- delek pred Zvísenyom Szv. Krizsa, v pondelek pred Martinom. Varasd (Varasdin), ápril. 24., jun. 24., jul. 25., nov. 5., dec. 21. Na Stajerszkom. Fehring, na Fasenszki pon- delek, prvi tork po Laetári nedeli, v tork v krízsnom tjedni, dec. 21. Fridau (Ormozs), na velki pétek, máj. 25., na prvi pondelek po Jakobovom Szept. 21., nov. 11. Fürstenfeld, na 3. posztno nedelo, v pondelek po Ro- gáte, junius 24, aug. 28., v pondelek po Miklosovom. Luttenberg (Lótmerk), vszáki kváterni tork, v tork po- Vüzmi. Pettau (Naptűj), ápr. 23., aug, 6., vszigdár tri dni po szpo- min ; nov. 25. Radkersburg (Radgona), 14 dni pred Fasenszkim pon- delkom, v tork po prvoj nedeli po Riszálaj, na Lov- rencovo, nov. 15. 65 Káksi szo te fiskálisje. Eden vesznícski decsko, ki je domá pri ednom vérti kocsis bio — i od szvojega vérta dosztakrát csio fiskálise za nimáke zvati, ár je vszáko nepravicsno právdo zgübo, — pri szoldákaj sze pa do kapróla gori pomoga i nove regerúte vövcsio, sze etak cse- merió med ednim novini szoldá- kom, gda ga opítao, ka je on vu pörgarszkom zsítki: — Ka szte ví vu pörgarszkom zsítki ?... — Glászim milosztivno jasz szam pri ednom fiskálisi prvi piszács... — Ja, ví szte prvi piszács, ki vu ednoj kancalaji nájvecs more znati i tü dönok nikaj nevejte, szte velki bedák, zdaj zse znam kak velki nimák more biti vas gosz- pon fiskális i nej zaman moj vért fiskálisa vszigdár za nimáko zvao. Ka je bojna. Domó pride betezsen szoldák vesznícski i telko ga szpitávlejo, ka ne folga odgovárjati. Vnedelo, gda bi zse rad vu krcsmi szedo, ga na ceszti eden sereg zsenszek okoli zasztópi i szpitáva, ka kákca je bojna, ka je ta bojna. Prepovidáva eden csasz ka káksa je ta bojna i gda vidi, ka sze ji nemre obránati etak právi: — Znáte ka je bojna? Bojna je nej drügo, kak edno zmenya- nye, gde ednók mí rusze tiramo i dolizosztrejlamo, drügócs pa ruszi nász szposztrejlajo i tirajo i te mí kak szmo mogocsi be- zsijo nazáj. Dober Pajdás, 1917 Ti ocvrejti písanci. Vu ednom szoldacskom spitáli on réd drzsijo ka zsmetnim be- tezsníkom doktor ocvrejte písan- ce, dobro víno i escse dobre cigáre zrendelüje. Záto zvéksega vszigdár vu dvojnoszt szpádne on, steromi to doktor zrendelüje i ovi szi zsalosztno etak gucsijo od nyega: Szirmák jáko je betezsen, znankar nyemi veszélje scsé dok- tor pred szmrtjóv szpraviti z tém. Ednók je eden vesznícski szol- dák prejk velkoga operejranya Szrecsno szpadno i náj nyegovo tej- lo nazáj dobi szvojo zgübleno korv i mócs, nyemi etak právi doktor: — Na moj szin dobis ocvrejte písance i dobro víno k coj. Te szoldák sze zacsno jókati i lipó prosziti toga doktora: — Jaj proszim ji milosztivno goszpon doktor, náj sze mi szmi- lüjejo i ocvrejte pisance i víno ne zrendelüjejo, ár z tém moj zsitek obránijo. Ka je to. Po ednom véksem bítji, zsa- losztno odi szemtá te kapitán i fáli szvoje szoldáke. — Dobro szte sze oponásali. Tak szte nagnali rusza, kak pesz závca, ka ji vecs nancs znankar nemo vidili. Ali dönok je jáko zsalosztno. Szrcé me boli za oné tri vrle szoldáke, steri szo tam mrli. — Náj sze na zsaloszno — právi eden szoldák priti tomi kapitáni — ka je csi trijé szol- dáki vu bojni merjéjo. Prinasz je domá nej bojna na proscsejnye i dönok vszigdár vu bitji trijé ali stirje merjéjo. 5 66 Ti nej nájbógsi racsuni. Csi eden pogléd vrzsemo na one racsune, steri vogrszkoga országa lüsztva zdrávje placsüjejo, vidimo, ka nase orszacsko szprá- viscse plücs i prszni betezsnikov obvarvanve i vrácsanye na 1915- to i 1916-to leto 697 jezero ko- ron zrócsilo, steri beteg prinasz nájvecs lüsztva posle na ov szvejt, na konyszke spile, steri niksega haszka neprineszéjo lüsztvi, szamo nisternim krátko veszeljé szpravilo, je na tá lejta 500 jezér koron zrócsilo. Csi zgornye racsúne vidimo, te prirazmimo, ka mi szmo da- lecs odzajaj od doszta országov vu zdrávji dávajócsi szlűzsbaj, ár na príliko na Bajorszkom od 1871-ga do 1901-ga decé mé- ranye z 32 percentov*) doli po- menkalo na 22 percente, vu Fran- cuskom országi z 17 percentov na 13 percente, vu Hollandii z 15 per- centov na 13 percente, vu Svéd- szkom országi z 13 percentov na 9 percente, vu Svájci z 19 percen- tov na 13 percente, prinasz pa z 21 percentov na 25 percentov sze gori zdignole decé méranye. *) percenti sze tak racsúnajo, ka na prí- liko med 100 decév 32 decé merjé, tó je 32 percentov. Nemskoga országa med 65 mil- lion prebiválcami je 100 jezero 302 düs mrló vu plücsnom i prsznom betegi, vu nasem or- szági pa med 21 million prebi- válcami je 73 jezero 702 dűs mrló vu tej betegaj. Rávno takse racsúne dobimo, csi velki várasov prebiválcov vu zgoraj doli popiszani betegaj mérajócsi racsűn vküper posztá- vimo: med 10 jezermi dűsami vu Berlini 16, vu Rimi 17, vu Koppenhági 12, vu Krisztínii 19 i vu Budapesti 31 dűs mrló. Tak szmo pri rodjenyá deci tüdi. Vu zsivóte szlaboszti sze nájvecs decé prinasz narodí i prvle, kak 1 leto merjé. Na vogrszkom escse doszta taksi meszt jé, gde vracsitela, doktora nega, ki bi prebiválce vrácso. I csi escse racsúnamo, ka prinasz doszta lűdi ráj na krcsmo, kak na vrásztvo dá pejneze, stero isztina dosztakrát pomága, ali nájvecskrát csloveka na nikoj prineszé, te vidimo, ka je velki on sereg, steri brezi onoga, kabi sze vrácso, merjé. Za toga volo bi sze mogla zdrávje szlüzsécsa právda na drűgi fun- dament goriposztaviti. Ka szo gláve bolezni tak gószta, tó nej csűda. Vu glávi nej szamo ka vsze zsile vküper pridejo, nego tü szo nájbole gószte krvne kotrige edna pólek drűge. Vsze ono, stero nam zsile csemerí i krvi zburkanye zrokiije. Záto porácsamo, náj sze próti gíáve bolezni vszigdár domá drzsi Fellerov „Elzafluid“ zavüpajócse hizsno vrásztvo. 12 glazsóv z etoga dobroga vrásztva szamo 6 K. Migren palica, stero vu zsépi lejko kamastécs neszémo, gláve bolezen z toga notrimazanya ftisí, za 1 koróno k coj lejko dátno szpakivati. Csi po bozsnom ceranye ali zaprtoszti szhája gláve bolezen, tak nücajmo te práve Fellerove niérno csrejvzsenécse, zsalódec krpécse rebarbara „Elzapi!ule“, 6 skatul brezpostno 4 koróne 40 filejrov. Tó troje právo hizsno vrásztvo zrendelüjmo pri Feller V Jeno apotekári Stubica 120. (Zágrábm.) Blejda deca, krvi szirmaske dekline i drűgi táksi z dobrim nászledom nücajo te pravi scsiscseni csuke jéterni oli. 2 glazsa brezpostno za 5 ko- ron. Toga zgotovlenya je prvoszt, ka nej neprijéten, nego dober zsmaj má. 67 Ultimátov dén. Za ultimátom sze zové ono ravnitelszko ali kormánszko pisz- mo, sterim eden ország drügomi bojne glász posle. Tü vöpokázsemo do 1916 augusztus 31-toga, na steri dén szo orszàgi eden drügomi ulti- mátom poszlali: 1. Vogrszki országi i Ausztria — Szerbii 1914. július 28-toga. 2. Nemski ország — Ruszuszkomi országi 1914. augusztus l-voga. 3. Nemski ország — Francuskomi országi 1914. augusztus 3-jega. 4. Belgium — Nemskomi országi 1914. augusztus 3-jega. 5. Anglia — Nemskomi országi 1914. augusztus 4-toga. 6. Vogrszki ország i Ausztria — ruszuszkomi országi 1916. augusztus 5-toga. 7. Szerbia — Nemskomi országi 1914. augusztus 6-toga. 8. Montenegro (Csarni gorci) — Vogrszkomi országi i Ausztrii 1914. augusztus 9-toga. 9. Montenegro — Nemskomi országi 1914. augusztus 9-toga. 10. Francuski ország — Vogrszkomi országi i Ausztrii 1914. augusztus 10-toga. 11. Anglia — Vogrszkomi országi i Ausztrii 1914. augusztus 12-toga. 12. Japánszki ország — Nemskomi országi 1914. augusztus 23-toga. 13. Vogrszki ország i Ausztria — Japáncom 1914. augusztus 24-toga. 14. Vogrszk országi i Ausztria — Belgiumi 1914. augusztus 28-toga. 15 Ruszuszki ország — Törszkomi országi 1914. november 3-jega. 16. Montenegro — Törszkomi országi 1916. november 3-jega. 17. Japáncki — Törszkomi országi 1916. november 3-jega. 18. Anglia — Törszkomi országi 1914. no- vember 5-toga. 19. Francuski ország — Törszkomi országi 1914 november 5-toga. 20. Belgium — Törszkomi országi 1914. no- vember 7-moga. 21. Taljanszki ország — Vogrszkomi országi i Ausztrii 1915. május 23-toga. 22. Taljanszki ország — Törszkomi országi 1915. augusztus 20-toga. 23. Bulgária — Szerbii 1915. október 14- toga. 24. Anglia — Bulgárii 1915. október 15- toga. 25. Francuski ország — Bulgárii 1915. ok- tóber 16-toga. 26. Taljanszki ország — Bulgárii 1915. ok- tóber 18-toga. 27. Ruszuszki ország — Bulgárii 1915. ok- tóber 22-toga. 28. Nemski ország — Portugálii 1916. már- cius 9-toga. 29. Taljanszki ország — Nemskomi országi 1916. augusztus 27-toga. 30. Románia (Vlaski ország) — Vogrszkomi országi i Ausztrii 1916. augusztus 28-toga. 31. Nemski ország — Románii 1916. aug. 29-toga. 32. Bulgária — Románia 1916. augusztus 31-toga. 33. Törszki ország Románii 1916. augusztus 31-toga. Ruszuszka deklina, kak szol- dák vu nasem robsztvi. Vu pre- minócsem leti október mejszeca je edna ruszuszka deklina, stera Okoli 19 ali 20 lejt sztara bila, kak szoldák nasemi seregi vu robsztvo szpádnola. Zse edno leto je bila vu bojni. Srapnel krugla vu szrci. Z edni nemski novini sze daló csteti vu preminócsem leti, ka ednomi szoldáki, komi je krugla priletejla vu szrcé, szo doktorje prszi gori odprli, szrcé vözéli, gorivrezali i edno 12 gramov zsmetno krugló vözéli. Betezsník sze je za eden mejszec dni szrecsno zvrácso i spitao tam povrgo. Z toga sze lejko vidi, ka je mogócsa fcsiniti znanoszt. Edno dobro szpanyé je pomáganye i velka potrejbcsina za vszákoga cslovöka. Csi je bógsa posztela, tüdi je bógse szpati na nyej. Csi posztelno pérje ali gotove posz- tele szi scsétno notri szpraviti, té sze naj szamo k ednoj poznánoi i postenoj firmi obrné- mo. Tá razposíiajócsa hizsa S. Benisch v Deschenitz Nr. 638 Csehország, je zsi kak táksa, dugo szpoznána i nyéno posteno i tónye vöobszlüzsávanye vszigdár doszta i sztálne küpcov ogvüsa ino nájbole je zavüpavná. Póleg toga neszmite zamiiditi, Csi pérje ali go- tove posztele scséte ktípiti, od ete tirale szi te doszta kejpov drzsécsi cejník k senki poszlali dajte. 5* 12 glazsóv brez- postno 6 korón Zavüpavno hízsno i lüsztva vrásztvo, steroga dober nászled vnozsino vracsitelov i vecs szto jezér zaválni píszem je szvedocsi niglár nej drágo. Csloveka veszéli zsitek, zdrávje vecs valá od pejnez. Fellerov dobroga téka „Elsa-fluid“ je nej szamo dober, nego idti tüdi. 12 máli, 6 dupliski ali 2 rázlocsniva glazsa brezpostno 6 K, 24 máli, 12 dupliski ali 4 rázlocsni glazsi brezpostno szamo 10 K 60 f-ov, 48 máli, 24 dupliski ali 8 razlocsiti glazsóv brezpostno szamo 20 koron. Nikeliko kaplic zadoszta na ono, ka naj nájvéksi, mantrajócse bolezni vtisamo, stere dosztakrát vu glávi, zsalódci, zobáj gori sztópijo. Notriribanya jáko dobro denejo od cuga szhájajócsim betegam, po mokrócsi i preládjenoszti prihájajócsi be- tegaj, kak stécs szo oni mocsni, nadale pri csúzi, protini i neuralgii, lic, vüj i sinyeka bolezni, trganyi, prszi i rbta bolezni, szmícanyi, ledevjév bolezni i t. d. Vszáki sze lejko od toga pogvüsa, to szvedocsijo za zaválni píszem doszta stere vszáki lejko poglédne. Doszta ji dícsi pri oszlablenoszti, Ocsi szlaboszti, próti neszpánoszti i t. v., nadale bolezen vtisávajócse, kaseo sztávajócse, friskócso, mócs dá zsilam i tejla ozdrávi to hízsno vrásztvo. Zsalódca boleznoszti, netécsnoszti, krcsi, zaprtoszti, i pri nájvecs zsalodcni betegaj nücajmo Fellerove rebarbara „Elsa-pilule,“ steri 6 skatul brezpostno 4 koron 40 filejrov, 12 skatul brezpostno 8 koron 40 filejrov. Varmo sze ponerejeny, ki právi Fellerov „Elsa-fluid“ i „Elsa-pilule“ scse, on náj etak pise zrendelüvanye: Feller V.Jeno apotekárus Stubica, 120. (Zágrab m.) Razposílanye po pejnez naprej poszlányi ali po povzétjom. Porácsano je pejneze naprej poszlati, ár pri po vzétji posta 12 filejrov nájema racsúna. Cstenyárje, ki vszefelé vrásztva szpoznajo, nazádnye ono previdi jo, ka szo Fellerova Elsa zgotávlanya ta nájbógsa! Szrecsno vojüvanve je ono, stero Suttner trzsec od leta do leta vojüjeje próti bazáram, stere zanikojne vöre odávajo. Ta szrecsa i dober, steromi sze té trzsec veszeli, med nasimi cstenyári tüdi szpoznati i znáno ono, ka vszáki premislávajócsi cslovik gori pride na ono, ka szolidna, dugo drzsécsa fála i lejpa Suttnerova blága szo falejsa, kak gdér stécs vu bazáraj küplena krátkoga drzsánya blága. SUTTNER IKO 1264. Nr. Glazs rejzajócsi diamant . 8.50 K 1265. „ „ „ 5.50 „ 1022. „ Szrebrno csiszlo . . 5.70 „ 114. „ Dublé-zláti lanc na sinyek 5.80 „ 1546. „ Narokó szrebrno vöra na remeni..................... 17.— „ 330. „ Dublé-zláti viszács . . . 3 90 „ 468. „ „ viszács, odperajócsi 4 80 „ 446. „ 14 kar. zláti viszács . . 15 — „ 25. „ Na szrebri pozlacseni krízs 2.70 „ 463. „ Dublé-zláti krízs . . 1.50 „ 1203. „ Dobra büdilnica . 3.50 „ 410. „ Nikel-anker roskopf vöra . 4.10 „ 500. „ Roskopf v. z minutov cajg. 5.50 „ 513. „ Tula-nikel v. z dupl. pokr. 9.80 „ 1512. Nr. Nikel-ank. „Zenith“ vöra z 15 kamli.................. 26.25 K 781. „ Tula-szrebrna vöra z 15 kamli i dupl. pokr. . . . 21 — „ 916. „ Szrebrni lanc pun . . 3.20 „ 1564. „ 14 kar. zláte navujnice z opál kamlami . 13.— „ 1575. „ 14 kar. zláte navujnice 6.70 „ 212. „ Szrebrni prsztan z kamlom 1.20 „ 188. „ 14 kar. zláti prsztan . 9.50 „ 188 „ Rávno táksi z nóvoga zláta 4.90 „ 989. „ Szrebrni viszács, pun . . 1 50 „ 1360. „ ejpa vöra na sztenó . . 4 80 „ 600. „ Rád. zsépna v. onocsi szvejti 8.40 „ 1544. „ Módna vöra na rokó . . 10.50 „ Vszáka vöra rédno oprávlena, namázana i dobro sze zapéra. Práva Sutnerova vöra zadovolno i veszeljé dajócse blágo pri vszákom Velki kejpesni cejnik, kak kniga ksenki i brezpostno. Zláto vöro ksenki lejko dobi vszáki küpec. Popolojsce vu velkom cejniki Razposílanye z povzétjom ali próti naprej plácsanyi. Krscsanszka razpo- sílajócsa szvejtna hizsa. Vszáki küpec je zadovolen ! Vszáki dén etaksa piszma pridejo: Na rokó vezajócsa vöra sze mi jáko dopádnola! Odn nyí pristelana vöra je tak lejpa, ka sze je vszákomi jáko dopádnola, nisternoj mojoj poznankinyi szam dála nyu- vo imé, ár do szi je one tüdi pristelávale. Z pozdravlejnyom. Bécs, II., Práter vilica 48. Morgenstern Katinka. Stero sze nevídi, sze rado vömení. Lásztna vörarszka fabrika vu Svájci. „IKO“ znamejnye szvejta glázsno. H. SUTTNER szamo LAIBACH Nr. 310. Nej poodejno meszto. Trzsce doder olász po zadovolni vör razposilanyi násztao. Nej pöodajno meszto Szójo betezsni lüdjé i szlaba deca, gúta i prszi betezsníki, plücsni betezsníki, vu bozsnom prekühávanyi trpécsi, ki sze nigdár nemrejo popraviti, ár szo szlabi k onomi, naj vszefelé jesztvina pojejo. Ti szlabi, decé i betezsni mocsejnye morejo rázlocsno lejko prekühavajócse dobro rano, krv i mócs dá- vajócse vrásztvo nücati. Nej je potrejbno záto zvünszkj országov drága, pa po velki glázsaj porácsana vrásztva nücati. Ta dobra natúra je doszta bole ranívo doszta lezsej prekühavajócse vrásztvo, edno csiszto, nej hamisno naturno zgotávlanye doszta falej nam dá, tak, ka vszaki lejko szprávi szebi, szvoje betezsne familije kotrigi i deci. To vrásztvo je Fellerov pravi scsisztécsi csuke jéterni oli. Prigoden zsmaj má, za steroga volo te boszne szage, bozsnoga téka proszim csuke jéter olijom, kak zménsov vrejdnosztjov bodócsimi emulziami i zgotovlenyi prvoszt má. Deca radi májo. Vu zsutom betegi trpécsi, malo krvni, szlabo ránveni jedníki, gúta i prszi betezsníki, plücsni betezsníki, betezsni i szlabi, szüji, skriplavi, csont betegi, z mozola- mi obterseni, vu rascsenoszti zaosztána deca, nadájajócse matere i prejk betegov szpádnyenim persónam doszta vracsitelov csuke jéterni oli zrendelüje, kak nájbógse mócs dávajócse vrásztvo dobro dene, mócs dá odihávajócsim organom, gúti, prszam i plűcsam. Po právom Fellerovom csuke jéterni olijom k onomi dugoványi pride tejlo, na stero potrebócso má, ka naj szvojo szlaboscso pomenka i mócs nazáj dobi. Z táksim naprejpomoremo ozdrávlejnye. Vu ráscsenyi bodócsoj deci naprejpomore rascsenyé, pri solszkoj deci nücanyi bole ránivsi sze lezsej fcsíjo, malo krvni je nájbole potrebócse vrásztvo. Na rano gledócs je jáko fálo. Pri zobóv dubécsoj deci, szlaboga tejla bodó- csim, po düji oszlablenim, zsenszkam pred rojsztvom i po onom i vu nadájajócsam csaszi nájvékse vrejdnoszli mócs dá i z niksim drűgim vrásztvoin sze nemre domesztiti. Csuke jéterni oli po doszti vracsitelaj vrnozsíno betegom, vu prsz, plíics betegaj, vu szlaboszti sze porácsa, naprejpomága ték i prekühávanye, zdravo krv pripravi, i tejlo de zsmecsejse, pri doszti betegaj naprej pomága vrácsenyé, frisko, zdravo vövidjenoszt dá i tejla mócs goridrzsí profi betegom. 2 glazsa brezpostno 5 koron. Feller V. Jenő apotekari Stubica, 120. (Zágráb m.) Sparajte ! Zrendelüjte eta vrásztva z „Elsafluidom“ vküper, te szi postne sztroske prisparate. MIKLAUC DOBRA tkanina po pod velikács kázajocsoj glazsojni glédajócs ednáke niti kázse. Szamo taksa tkanina, ka kákse Miklauc trzsec ma vu szkladárnici, osztánejo drzsécsi. BOZSNA tkanina Csi jo glédamo prejk pod velikács kázajocsoj gla- zsojni, neednáke, szlabe niti kázse. Miklauc trzsec táksi stofof, tkanin nema, ár za volo szlabi nit, sze hitro raztrgajo. Ne dajmo sze zapelati po oznanüvanyaj, po cejni i minti fáli ponüvanyaj, nego prószto kárto písimo zse 46 lejt gori sztojécsemi glazsnomi Miklauc trstvi, csi strikano blágo, stofe, káksas- técs plátna, tkanina i gvantov zgotávlanye dobro, drzsécse i po fáloj cejni szi scsémo küpiti. Doszta pejnez prisparate, Zaprávlate pejneze, csi plátno, oxford, grádlí, za pranyé stof, moski i zsenszek stof, móden stof, zimszki stof i vsze drűgo notri küpilom po ednoj kárti sze k Miklauci e.bern. néte. Po fáloj cejni takse- mi dobromi blági pridete, steromi te sze escse po lejtaj radüvali, stero niti vu pranyej, niti vu niicanyi i bozsnom vrejmeni nepríde na nikoj, vszigdár lejpo, mocsno osztáne, trikrát je bole drzsécse, kak bozsni stofi. csi po niszikoj cejni ponüvano strikano blágo, stofe, osztanke i t. v. kűpite, stero sze hitro raztrga i po pranyej razpádne. Nevervano je, ka nistemi trzsec, kak szlabo, bozsno blágo ponüja. Dosztakrát je viditi, ka moski i zsen- szek gvantov stof, po nisternomi niicanyi — ciló csi sze malo namocsi — sze vidi, kak sztáro, zse dúga lejta noséno vövídi. Proszte ksenki i brezpostno doblenécsi velki kejpesni cejnik. Miklauc trzsec vu szvoji velki szabólszki i gvantni mesternicaj moskov gvanta vsze potrejbnozzti, nadale vszefelé bejli gvant, steri je pri vszákoj potrebócsi, sznejinszka oprava za krszt prip- lávleni gvant na szto, poszteo, topeo zinszki gvant, i t. v. na zrendelüvanye sze zgotovijo. — Trzsca szkladárnicaj sze tá blága vszigdár vu káksoj stécs formi, za falo cejno gotova dobijo kűpiti. — Nadale: Moski i pojbinszki oblejcsi, lacse, zimszki kapúti, zgornyi velki lejki kapúti, zsenszek i de- lin kapúti, janke. — Máli kapúti, vihérni kapúti, reklini, förtojgve, rokajice, strunfle, pruszleki. Cstite, ka pisejo zadovolni küpci: Od mojega k mozsá idejnya, ali zse 9 lejt nikam prinyi küpleno mojo belíno i es- cse je dobro. Zdaj mojoj szesztri trbej sznejinszka oprava, gvant . . . Wolfmann Frida, Bécs, II., Prater vilica 64. Fáli, dobri, velki osztanki, za förtoje rekline, mali gvantov, beline zgotávlanya, nadale za ostarjáse i gosztilnice jáko povolno notrikü- püvajócsa prílika, pólek fáli cejn. Vszáki dén pridejo etaksa piszma: Vszaki sze csüdüje nad mojim gvantom, steroga szam prinyi fálo küjpo. Náj mi poslejo dvá cejnika za moje pajdáse, oni do tüdi prinyi küpüvali. Morgenstern Z, Bécs, 11, Ausstellung vilica 9. R. Miklauc krscsanszka razposilajócsa hizsa Laibach, Nr. 26. Notrìküpüvajőcse meszto za trzsce, szenyàre tüdi, csi dobro blágo scséjo odávati. Trzstvo sztoji od 1869-oga! Vnoga jezero zaválni píszem! VELKA DOBROTIVNOSZT na vszákoga gledócs ta Fellerova „Elza“ branilna mujvanya-pasztila. Ka tej pasztil nticanye kak dosztakrát szlűzsi na nájvékso dobróto i ozsivanye csloveki, to eti dolipopíszati nemrenio, ár te nebi prisli na konec, vu etom meszti od toga dobroga zgotávlanya szamo nikeliko iásztnoszti scsémo naprej dati, ár vu probanyi ednoga sze vszáki szkűszi, ka Fellerovi „Elza“ mujvajócsi pasztil nücanye dneszdén zse nej lepotócsa, nego vszákdenésnye goridrzsánye tejla i zdrávja edna potrebócsa. Te Fellerove mujvajócse-pasztile nemajo zsele na csíidna lepotécsa vrásztva, te pasztile szo scsiszta rédne i zavüpavjócs lejko ovádimo, ka tej zdrzsétek je prósztno bo- raxa natron i nájfinejsa voda kölna, csiszto, dürsnovesztno zrejenye, sterim sze one rédijo i ona bodócsnoszt, ka z nájfinejsi csiszti tálov sztojíjo, nyí prílicsna forma, za steroga volo sze vodi hitro odtopíjo, coj pride k onom, ka náj med vszejmi drűgimi z velkim glászotn porácsanimi zvünszkimi mujvajócsim prájom i drügimi tejmi zgotávlanvi Fellerove mujvajócse pasztile szvojo prvoszt májo. Sztároj zseti povoljeno, vu vodi naleci raztáplajócsa pasztila formo zadobíla ta Fellerova mujva- jócsa narejenoszt, stera sze za toga volo na potüvanye tüdi lejko odneszé i sze lejko nüca, stero od prájov nemre sze zseleti nancs. Gvüsno csiszta borax natron lásztnoszt, ka na kózso gledócs vodo na méko dene, ta nájfinejse voda kölna (nej kákse fále ponorejanye) je za tak dobro szpoznana, ka nej potrejbno eti od toga gucsati i tak vodé kölne z nájfinijsim borax natronom bodócse vküper mejsanye za Szrecsno drzsímo, za toga volo je oboje zgotovlenoszt dobro praktisno nücanye dopüsztijo. Ta Fellerova mujvajócsa pasztila je nájbógsa za vszákdenésnye tejlo goridr- zsánye, líci rokam i cejlomi tejli, dobro nagájanye májo próti oszepnicam, jáko szo prijétne pri tejla doli pranyej, decé kópanyi, svicanyi nóg, doszta gíbanya dobécsim ranam, za zobé pranyé, za ozdrávlajócse rane szo dobre i t. v. — Nví nücanye prószto: Za mujvanye: zadoszta 1 pasztila, med vodo, pasztila sze vu vodi hitro raztopí. Próti oszepnicam: eden fertao litra toploj vodi raztopimo 1 pasztilo i z tov vodóv vecskrát szi zaperézno oszepnice. (Ta Fellerova „Elza“ kózse branilna pomáda je z ednim jáko preporocsna; 1 teglin 2 K.) Za glavó pranyé: 2 pasztili vu vódi. Deci kópanco: zadoszta 2—4 pasztile, ednomi velkomi kopanyi vu ednoj kadi vodej 10 pasztil. Próti nóg svicanyi: 2 pasztili med vodo. Rávno tak pri ra- nyeni nogáj. Lamp i zobóv pranyej: zadoszta pó pasztile vu ednoj kupice vodej. Fellerovi právi „Elza“ mujvajócsi pasztil prílicsnoszt escse doszta sztránov má. Fála cejna. 1 skatula za probo 1 K, csi je k Fellerovomi „Elza-fluidi“ dámo paki- vati. Csi Fellerove mujvajócse pasztile szamé pristelanio, te 4 skatul brezpostno 5 K. Od ponerejanya sze lejko bránimo, csi etak písemo zrendelüvanye: Feller V. Jeno apotekárus Stubica, 120 (Zágráb m.) Dobra „IKO“ vöra steroj sze vszi csüdivajo i zselejo, àr je rédno delo vöraszke mestrije. 410. Nr Nikelasta anker-roskop vöra 4.10 K 705. , Roskop vöra z kámni . . 5.90 „ 449. „ Roskop v., zdublena, z pozla- csenim dopliskim pokrivalom 7.20 „ 720. „ Szrebrna cilinder remontor v. 9 70 „ 600. „ Rád zsépna v., onocsi szvejti 8.40 „ 1450. „ Lancsek bejli 2 80 K, z niklina 1,— „ 1203. „ Dobra büdilnica .. 3.50 „ 1360. „ Lejpa sztejnszka vöra . . 4.80 „ 1142. „ Szreberna pribádnica . . 2.50 „ 1149. „ Szreberna pribádnica, trídelna 1.50 „ 468. „ Dublé zláto szrcé .. 4.80 „ 1265. „ Diam, oceo za glazsa rezanje 5.50 „ 1645. „ Navüjnice pozlacseno szrebro 2.40 „ 1022. „ Szreberno csiszlo . . . . 5 70 „ 518. , Plítva nikelna gavalerszka vöra 7.50 „ 513. „ Nikelna trda vöra z dvojim pokrivalom........................................ 9.80 „ 712 Nr. Nikel-ank. IKO vöra z 15 rub. 14. K 776. „ Szrebrno 1KO vöra z dvojim pokrivalom...........................33.— „ 804. „ Szrebrna vöra za zsenszke, z 6 rubinom............................ 9 50 „ 817. „ Szrebrna vöra za zsenszke, z dvojim pokrivalom . . . 13.— „ 556. „ Dugi szrebrna lancsek za zsenszke...............................5.— „ 1316. „ Lejpa pendel vöra . . . 10.50 „ 1544. „ Kózsnatna narokó vöra . . 10.50 „ 1545. „ SzoJdacska narokó vöra . . 32.— „ 2706 „ Szrebrno viszalo na szvéti kejp 2.— ,, 283. „ Szrebrno viszalo emalejrano 1.— „ 464. „ Dublé zláti krízs . . . . 1.— „ 211. „ Szreberni prsztan .... —.90 „ 1679. „ Szreberni oringlini . . . —.90 „ 1123. „ 14-kar. zlati krcolni oringlini 3 80 „ Razposilanye z povzétjom. Nevidócse sze vömeni ! Veliko zbérdnye vu vöraj lancaj, prsztenaj i drűgi drágo csáj vu zláti i szre Proszte ga ksenki berni dugoványaj i brezpostno. vu cejnki. Vsze vöre szo rédno oprávlene. Lasztoa vörarszka fabrika Svájci. Lasztna „IK0” vöra. Vszi küpci etak szódijo! Doszta jezero etaksi píszem : Dúga lojta nepotrebüje popravka ! „Moji poznanci sze jáko csüdivajo, ka vöra stero szam pred nisternimi lejti küjpo pri vasz za 4.10 K, escse zdaj dobro ide, pa nyoj nej trbelo popravka. Poslite mi zdaj pali takso vöro za sztrícovoga szinű 4.10 K po posta szam odposzlao.” Skaricsevo, pri Krapina. Z pozdravom Mlinárics Ferenc grüntni vért. Suttner H. krscsanszka odávajócsa hizsa Laibach Nr. 310. Nej flöcsno trzstvo. Nej flöpsno trzstvo. Zakaj sze dáte mantrati od kürecsi ók? Edno fálo, vrászto, nego od doszta jezér lűdi vösz- probano, gviisnoga valánya vrásztva za krátko vrejmen vasz odszlobodí od mantránya, stere za volo kürecsi ok morete pretrpeti. Toga je ime: Fellerova „Elza“ branilna túrista- tinkiura ikiirecsi ok tinktura), tekócse, jáko dobro vrásztvo pri kürecsi okáj i bozse trdjenoszti vrácsenyi. Prószto, lejko i povolno vrácsenyé : Vgojdno i vecsér kürecse oko, obtrdjeno bozso z etov tekócsov trbe) napiszati, za 4—5 dni toploj vodi mocsati nogé, k steroj vodi malo zsájfe zmejsamo i po tom brezi bolecsíne lejko doli potégnemo kiirecse okó í obtrdjeno kózso. Csi nam scsiszta vö neszpádne kürecse okó, zgoraj doli popiszana moremo ponoviti. 1 glazs Fellerove „Elza“ branilne túrista-tinkture cejna 2 K, 2 glazsa brezpostno kamastécs brezpostno 5 koron. Povolno je vu niicanyi, pri pötüvanyi je jáko tak dober Fellerov „Elza“ branilne túrista flajster (kürecsi ok flajster), steroga cejna je vu skatuli 1 K, vu dupliskoj skatuli 2 K k „Elzafluidi“ k coj szpa- kivani obszebi zrendelüvani 2 dupliskivi ali 4 mále skatule brezpostno kamastécs szamo 5 K. Náj sze ponerejanya obránimo, zrendelüjmo ednáko pri zgotávlari, steroga imé je : FELLER V. JENO apotekár STUBICA, 120. (Zágráb m.) Csibi lüdjé znali, ka tejla svicanye nej szamo za bozsne szage volo mantrajocse, nego z ednim na zdrávje skodlivo, ár zapré kozse lűknye i po tom zdrzsi na csloveka gledócs tak potrebüvajócse kózse odihávanye, tak bi vszáki zarazmo, ka tejia visesno svicanye pomenkávanye z ednov recsjov je duzsnoszt csloveka. Proti tejla svicanyi je nájbógsi Fellerovo „Elza“ po- szipávajócsi práj, steroga dobrota vu oliom sztoji, ka po szvojoj vküper djánoszfi odzsené po visesnom svicanyi szhájajócse rane 1 z ednim betegom próti sztojij. Z cejla goripuszisi svicanye i tak zosztávi bozsno szago. Nücanye je prószto, ár szamo te svicajocse kotrige trbej poszipati z tém prájom. Pri nogáj svicanyi zvüntoga strunfle tüdi poszíplemo. Szpodobno pri decí, steri mládo tejlo je ranyenoszt gíbavno, za toga zroka volo doszta trpíjo, dosztakrát vecs vör jócsejo brezi onoga, kabi toga jocsa zrok roditelje znali, dobro dene Feilerrov „Elza“ poszipávajócsi práj, csi po vszákom kopanyi te razranvene kotrige z tém prájom poszíplemo. Od vszega je nájbógse, csi rano vozvrácsimo i deteta svicanyi, ranyenoszti vödjáno kotrigo po vszákom kopanyi z Fellerovim „EIza“ prájom poszíplemo. Te Fellerov próti tejia svicanyi „Elza‘‘ poszipávajócsi práj z cidilom obvidjeniini skatulaj pride vu trzstvo, tak je toga nücanye jáko povolno i sparavno. Táksa skatula, Csi sze z „Elzafluidom“ priste 1 K kosta. Szam zren- delüvani 4 skatul brezpostno kama stécs 5 K. Ponorejany sze odszlobodivsi, nájbógse csi sze zrendelüje pri FELLER V. JENO apotekári STUBICA, 120. Zágráb m.) Rávno tü trbej pristelali te glászni „Elzafluid“ hízsno vrásztvo, steroga 12 máli, 6 dupliski ali 2 rázlocsniva glazsa brezpostno 6 koron kosta. Te Fellerov dobroga djánya, ladécsi, vöszprabani, zavüpavni próti rbta boleznoszti. 12 glazsóv brezpostno 6 K, 24 gla- zsóv brezpostno 10 K 60 f. Pri Feiler V. Jeno apotekári, Stubica Nr. 120. (Zágráb-m.) Csrejv- zsenécse i zsalódec krepécse Rebarbara „Elsa- pilule” 6 skatul brezpostno 4 K 40 f, 12 skatul brezpostno 8 K 40 filejrov. Vecs kak 100.000 zaválni píszem i vracsi- telszki porácsany. Dvoje dobro hízsno vrásztvo. Nezemimo zanikojna ponerejanya. Doszta ji trpi vu zaprtoszti ali bozsnom ceranvi i szamo je drüge fajte bozsnomi ceranyi ono, csi szi próti toj nevóli cslovik neíscse pomócs. Ki sze na ono zerne, ka náj csrejvzsenécsa vrásztva nüca, náj szi taksa priberé, stero je za té cio. — Toga prebéranye nemre biti, zsmetno. Zse szójo velke fab- rike, stere vküpmejsno rédijo csrejvzsenécsa zgotávlanva. Po onom szójo szkopalinszka csrejv- zsenécsa vrásztva, doszta kisziie vode, stere csrejvzsenécsa nincs májo i nazádnye rasztlinszka csrejvzsenécsa vrásztva, stere sze z rasztlin zgotávlajo. Znajócse je ono, ka sze rasztlinszka vrásztva nájbole za nájbógse szpádnejo k cslovecsim kotrigam, ár je nyuvo valánve nájbógse i tejlo ne szlabíjo. — Med rasztlinszkimi csrejvzsenécsimi vrásztvami na prvom meszti sztojijo te rebarbare-korén csrejvzsenécse Fellerova zsalódec krpécse rebarbare „Elsapilule“ z dobrim po- volejnyom. Naprejpomorejo ték, pobógsajo ceranye, pomiríjo goririganye, zsalódca krcsi, otrebine hici nikse nevugodr.oszti nedá, ne csemeríjo i ne szlabíjo esrejva, záto je zsenszke i deca tüdi radi nücajo. —6 skatul brezpostno za 4 koróne 40 filejrov posle Feller V. Jeno apotekár Stubica, 120. (Zágráb megye) Proti toj ciganiji. stero je nistemi trzsec escse próti szoldacskomi posilanyi pregrciso, ár je bozsno blago poszlao, szo od poglavársztvá szvojo kastigo zadóbili. Próti bozsnomi blága odávanvi ciganiji sze küpec lejko bráni, csi szamo po dobrom blági szvejta szpoznani, 47 lejt gori sztojécsem Miklauc trzsci kűpi. Bógse i falejse sze nindri nemre küpiti. Piste Miklauci prvle, kak ni povidócsem fálom bozsnom blági sze zapelati i indri kűpili. Kejpesni cejnik ksenki! Nájbógsa branilna zgotovlenoszt próti mrazi: Pláscs za moske, zsenszke i deco, z nájbogsega lo- dena za nájfalejso cejno. Figaro-pruszleki za zsenszke i dekline z vune, jáko toplo i fálo. Z rokávami pruszleki za moske i pojbe, topli i mocsni Za delo gvant jáko drzsécse. Lacse za delo. Jáko drzsécse lacse za pojbe. Vrajzsa tkanina, tkanine za lacse, za gvant, gotov gvant, plátna, sifóni i t. v. Zimszki kapúti, zsenszek pláscs, zimszki stofi. Vune stofi, lóden stofi. Posztel i szto pokrivalnice.Tepiki. Pokróvci za kunye. Csi gli ka je vsze drágo, Mik- lauc szvojega blága véksi tao za racsúna, z tém tüdi kazajócs szoje vrszt- no obri vszega sztojécso mogócsnoszt. sztáro fálo cejno R. Miklauc Laibach, Nr. 26. Krscsanszka razposilajócsa szvejtna hizsa. Vu velkom odáváuye trzscom í szenyárom, ki dobro blágo fálo scséjo odávati. SENKI, steri drzsécse VESZÉLJE szprávijo i stere posténoszt dájo senkajócsemi, sze nájbole lejko küpijo pri Suttner szvejta glásznoj hizsi, stere lejpo i fálo blágo sze v szvejti glásza veszelíjo. Ki vu káksi bazárszki ba- otaj kűpi senke, onomi, kom je dá szamo csemére, szebi pa szamo bozsen szpomin nasztávi. Proszte po ednoj kárti velki Kejpesni cejnik z doszta jezermi kejpami ksenki i brezpostno. 1316. Nr. Lejpa pendál vöra . 10'50 K 1325. „ Pendál vöra 14 dni ide 20— „ 1360. „ Vöra na sztenó . . 4-80 „ 1376. „ Fína kakuk vöra . . 17— „ 1203. „ Dobra büdilnica . . 3-50 „ 1204. „ Büdilnica dén kázajócsa 5-— „ 1216. „ Fáine büdilne vöre 7.80 „ 410. „ Roskopf zsépna vöra . 4.10 „ 513. „ Tula-nikel v. z dup. pokr. 9.80 „ 1512. „ Zenit nikel v. z 15 rub. 26,25 781. „ Szreb. tula v. z dup. pokr. 21.- 1546. „ Narokó szrebrna vöra . 17.—„ 916. „ Szrebrni lanc masziv . 3.20 „ 989. „ Szrebrni viszács, masziv 1.50 „ 1022. „ Szrebrno csíszlo . . 5.70 „ 114. „ Dub. zláti lanc na sinyek 5.80 „ 463. „ Dublé zláti krízs . . 1.50 „ 212. „ Szrebrni prsztan z kamli 1.20 „ 115. Nr. Lejpa vöra na sztenó . 2.35 K 845. „ 14 kar. zláti lanc, jáko fájni................... 32.„ 96. „ Duble zláti lancsek . 2318. „ Szrebrni lanc, masziv . 5.50 „ 2706. , Szreb. viszács (Szv. kejp) 2.30 „ 25. „ Krízs, na szreb. pozla- cseni .... 2,70 328. „ Zláti dublé lanc na rokó 2'70 „ 1142. „ Szrebrna gombosnica . 2.50 , 233. „ Szrebrni viszács . . 1.— „ 282. „ Szrebrni viszács zlejáno 1.10 „ 470. „ Dublézláti viszács . . 1.20 „ 1565. „ 14 kar. zláti oringlini . 12.-- 1677. „ Szrebrni oringli . . 1.-„ 1241. „ Dalíno kazajócs . . 13.— 2509. „ 12 párov óprave zajelo 19.-- 211. „ Szrebrni prsztan z kamli —.90 „ 1063. „ Prsztan, szrebra pozla- cseni . . . . 2.70 „ 182. „ 14 krat zláti prsztan . 12-50 „ Velki cejnik ksenki i brezpostno. Razposílanye z povzéíjom ali naprej pla- csilom. Zláto vöro ksenki lejko dobi vszáki küpec. Popol- nejse vu cej- niki. Nevidócsi sze lejko vöod- mení. Vszáka vöra je rédno zgotovlena i na- mázana i brezlüftno sze zapéra. Vsze zláto i szrebrno blágo je z oblásztva stemplinom obvidjeno. Lásztna szv. vörarszka fabriki vu Svájci. Doszta jezero zaválni piszem je prislo notri! Med nyimi eto edno : Jáko je zadovolna z poszlanim blágom! „ . . . nad onim szam bila nájbole ve- széla, ka za moji 19 vnük pristelano blágo szo tak rédno pred szvétim dnévon poszlali! Klanijec. Flőgel Hermina, merara dovica. Vu velkom cejniki sze na vszáki civ lejko nájdejo senki. Lásztno „IKO“ znaménye je szvej- ta glászno! SUTTNER H. krscsanszko trzstvo LAIBACH Nr. 310. Nej fiócsno trzstvo. Nej fiócsno trzstva! Kejpesni cejnik ksenki! Szüknye, stofi, seviot, kangarn, ló- den.Jákodrzsécsi, polcjtaj neraztrgliva VRAJZSA TKANINA za moske i poj- binszke lacse, (za delo lacse). Dobijo sze gotovi, fali dobro sztojécsi MOSKI I POJBINSZKI GVANT, lacse zimszki kapúti, plascsi. PLÁSCSI ZA ZSESZKE I DEKLE. Janke, kaputi, reklini, förtoji. MOSKOV, ZSENSZEK I DECÉ BEJLI GVANT. Lovszki oblejcs, pruszleki strunfle, NERAZTRGLÍVO dobro, drzsécse, lejpo osztáne, právi moskov i zsenszek stof, mode stof, reklini, förtoji i vbze drűgi gvantovje steri szo od glásznoga Miklauca. Nepre- mislenoszt bi bila indri menye vrejdne stofe küpiti, gda sze pri Miklauci tak dobro i fálo lejko kűpiti, piste edno kárto Miklauci, csi máte botrebócso na stofe, bejli gvant i t. v. rokajice, decinszki gvant, za krszt ópravilo. SZNEJINSZKO OPRAVILO od nájprosz- tejsega do naj lepsega. Vsze blágo z dobre kaksoszti i CSŰDNE FÁLE CEJNE vszákomi sze bodo povidle. Vszáki küpec je zadovolili i doszta familij zse OD 46 LEJT vören küpec te odávajócse hizse. DOSZTA JEZERO ZAVÁLNI PISZEM dicsi dobro blágo i to mogócsnoszt, stero tá odávajócsa hizsa szvojoj fálo, cejnov primore. R. MIKLAUC, LAIBACH Nr. 26. Vu velkom razposílanec szabólam, szabolicam i trzscom, ki fálo scséjo kűpiti. Po dobrom, fálom blagi szvejta glászen. Zgrüntano 1869-toga. 4 ménse baota, 16 szkladárnici 1 mesterníc Doszta lűdi szebé i szvoje blágo tak podpüszti csrvom i zsüzsevkam zaprávlanyi kak csibi sze toga nebi mogo brániti. Pa Csrvov i zsüzsevk popolno zaprávlanye je nej vecs, kak edno málo delo, stero malo pejnez potrebüje i od doszta kvára odszlobodí. Dosztakrát je nej znati, káksi kvár napvávijo té mále sztvarí. Molyi gvant na nikoj dene, lísztne vísi na nikoj szprávijo jesztvinszke recsi, műjé i drűge letécse te sztvari zgrablíve betege dale neszéjo. Polóske, bujé i visí csloveka i máro mantrajo, kébri vu könyi i spajszi necsísetócso zmótijo. Vsze té csrvé i zsüzsevke sze gvüsno i hitro lejko zaprávijo z právim Fellerovim „Elza“ csrvóv i zsüzsevk prájom. Po oni, ki szo nűcali, je zagvüsno zavüpavno i niksi drűgi práj tak nevalá. Velka dobrotivnoszt je to práj na csloveka i sztvár, ár sze té sztvari zaprávijo i od kvára odszlobodíjo. Pri vszákoj hizsi bi vszigdár krédi mogli biti. 5 velki skatul brezpostno 5 K. 1 skatula (csi sz k „Elzafluidi“ alí „Elzapilulam“ szpakiva 1 K. Vszáko zrendelüvanye sze náj etak pise: FELLER V. JENO apotekárus Feilerov „Elza“ práj bujé vsze csrvé, kébre vu kőnyi, csrvé vu pevnici, vöni na póli ali ogradi, zaprávi polóske, bujé, visí, molye i lísztne visí i t. v. Nücavno szpoznánye je vszákoj skatuli ksenki dáno. Zavüpavno i fálo! STUBICA, 120 (Zágráb m.) POSTNE SZTROSKE PRISPARATE ! Ne plácsale postnI sztroskov, csi té práj „ElzaFluidom“ pristelati. VU KMICI onocsi ali vu kmicsnoj meszti vszigdár lejko vidimo, ka keliko je vöra, brezi onoga, kabi nam, poszvejt trbelo vuzsgáti csi dobro Rádium vöro inámo! Küpino záto szamo Suttnerovo Rádium vöro, ár tej szveklos- csa je drzsécsa i neszmi sze vkiiper zglijati z drűgimi bozsnimi szveklócsimi vörami, stere po krátkom vrejmeni szvojo szlabo szvekloscso zgübíjo. SUTTNER IKO Vör, lancov, prsztanov, zlátoga i szre- brnoga blága velko zbéranye dá te velki cejnik, steroga ksenki i brezpostno lejko pro- szi vszaki na ednoj kárti. 600. Nr. Fájna nikel remontor vöra z kámli z rádium ciferpla- tom i cajgarom . . . 8.40 K 1280. „ Rádium büdilnica, vnocsi szvejti..................... 9 80 „ 1279. „ Módna rádium biidilnica . 18.— „ 712. „ „IK0“ nikel cil. vöra z 15 rub. 14— „ 735. „ Szrebrna cil vöra z 15 rub. 13.— „ 422. „ Nikel lanc 1.75 K, dugsi lanc 1.— „ 1450. „ Beli lanc, drzsécsi . . 2 80 „ 813. „ Szrebrna zsenszek vöra zlá- tím roblim................. 12,— „ 817. „ Szrebrna zsenszek vöra dup- liskim pokrivalom . . . 13.— „ 1548. „ Szrebrna vöra na rokó . . 25.— „ 1149. „ Szrebrna gombosnica . . 1.50 „ 1673. „ Szrebrni oringlini . . . — 90 „ 1675. „ Szrebrni oringlini . . . 1.30 „ 1627. „ Oringlini na szrebri pozl. . 3.40 „ 1113. , Lepsi i bógsi .... 5.50 „ 979. „ Szrebrni viszács, pun . . 2. — „ 410. „ Nikel cil. roskopf vöra 4.10 „ 1203. „ Dobra büdilnica . , . . 3.50 „ 1265. Nr. Glazs rejzajócsi diamant . 5.50 K 1264. „ Za mocsnejsi glazs . . . 8.5o „ 1316. , Lejpa pendel vöra . . . 10.50 „ 1360. „ Lejpa vöra na sztenó . . 4.80 „ 1371. „ Kakuk v., pó i cejla v. bije 9.75 „ 1781. „ Könyszka vöra, 8 dni ide . 7 25 „ 1223 „ Lejtna vöra 400 dni ide . 34,— „ 1318. „ Módna pendal vöra . . . 17.40 „ 83. „ Dublé zláti lanc, lejpi . . 7.50 „ 96 „ Módna dublé zláti lanc . 7.— „ 89. „ Dublé zláti lanc . . . . 5 90 „ 115. „ Dublé zlati lanc dugi . 2.35 „ 328. „ Dublé lanc na rokó . . . 2.70 „ 1142. „ Szrebrna gombosnica . 2.50 „ Velki cejnik ksenki i brezpostno. Razposílanye z povzétjom, ali pejnez naprejposzlányi. Nevidó- cse sze vömení! Vszáka vöra je rédno oprávlena i natnázana, pa brezlüftno sze zapéra. Lásztna vörarszka fabrika vu Svájci. Doszta jezero zaválni píszem ! Edno med doszti! Za senkano ponávlanye fála. Jáko me obveszelilo nyuvo piszmo, vu sterom zzo mi na znánye dálé, ka prsztani kamen not- ridevanye nikaj ne kosta, ár je ono falin- gászto bilo, i záto za poprávlanye nikaj neracsúnajo. Nyuvo dobróto z gósztim zren- deliivanyom bodem zaválo Waniek Maria, Zágráb, Gajeva vilica 40. Zláta vöra ksenki! Popolnejse vu cejniki! SUTTNER H. szamo LAIBACH Nr. 310. Nej flocsno trzstvo. Nej flocsno trzstvo. Lásztno puntno znamejnye „IK0“ szvejta glázsno. Krscsanszka razposilajócsa szvejtna hizsa. Ka haszni nasim cste- nyárom zdaj nájvecs? Nedvojno zdaj nájraj príme vszaki táksi tanács, steri vu etom drágom szvejti na sparavnoszt pela. Za toga cíla volo porácsamo 47 lejt gorisztojécse Miklauca trzstvo, kak nájfalejso notriküpüvajócso vretino, gde sze szamo dobro i drzsécso blágo dobi za oblejcs. Prti, plátna, flanel prti, bejla tkanina, csiszto plátno. Prtovje za postelo, pre- siti poplani, flanel pok- róvci, niairac stofi. Pérje za postzele, bejlo i drüge fárbe pérje, fino pehely perje, za sztrozs- nyaké tkanina, grádli i tepiki. Sztolni prti, sztolnice, briszacse, róbcseki, ró- bci na glabó i velki. Férunke heklana, stofi za nyévszefelé i vsze drüga potrebócsa za hizso. Zimszki gvant za moske, zsenszke i deco, jáger- szke lacse i szrakice. Lacse drzsávec, goleri, olszpintlini, narócsnice, kamaslini za moske i zsenszke. Rokajice, strunffe moske i zsenszke, pruszleki i vszedrügo strikano blágo. Stof za moske i zsen- szke, móden stofi, ló- den, zimszki stofi, plát- no, oxford, sifon i grádli. Fáli osztanki za förtoje, rekline, mále gvante, za posztelino i t. v. zgotávlanye Csi pejneze cséte prisparati piste Miklauci prvle, kak bi od drügec zrendelüvali kaj. Cejnik ksenki. Krcsanszko razpo- silajócse trzstvo. MIKLAUC R. LAIBACH Nr. 26. Falej mindri nem- rete küpeti Vu cejloj Monarchii szpoznano trzstvo pólek dobroga blága. (TE KASEO). • Zvéksega vu grli bodócsi szlinaj namrzslenyi prihája. Te mrzle szline szo jáko prigibne vu zráki bodócsimi betegom klicam i tak je toga nászled kaseo, nájvecskrát pa escse véksi beteg tüdi. Csi sze vu vrejrneni potrü- dímo ti namrzsleni szlin prejkszegrejvanye, lejko odprávimo beteg. Na té cio porácsamo Fellerov prijáten „Elzafluid“. Csi szi z tém gűt i grlo vözaperétno, pozsivijo sze tam bodócse zsile i po tom grlo znóva nazáj dobi szvojo toplócso. Po „Elzafluida“ nücanyi sze betegov klice zaprávijo. Tanácsno je pri gúta bolezni zvünszko notriribanye tüdi. 12 glazsóv z etoga dobroga vrásztva kamastécs brezpostno za 6 koron posle Feller V. Jeno apotekár, Stubica, 120. (Zágráb m.) Z ednim sze lejko pristelajo te mérno csrejvzsenécse „Elzapilule“ tüdi 6 skatul brezpostno 4 K 40 fov. Té hitro i gvüsno hasznijo. Doszta küpcov szi je szpravilo vu krátkom vrejmeni edno kürecsi ok zaprávlajócse vrásztvo, kak to Fellerov turista flajster, steri sze vu skatulaj za 1 i 2 koróni dobi. Kak vörni bregóvje bi sze lejko vküper szklali z oni vör, stere szo vu 1914—1915 i 1916-tom leti nasim vitézkim szoldákom zselo od Suttner trzsca po darüvajócsem lüsztvi sze razposzlale, ár je vszáki dobro vöro od Suttnera zselo! Mocsno potrdjávanye je to za Suttnerove vöre i onomi dobro- ga glázsa nadale pa onomi, ka te vöre niscse drügi IKO tak dobrom i fálom vöpoztávlenoszti nema odati. Poprejsnomi iszkanyi sze veszlíjo i vszepov- szédi sze dicsijo pridócse : 600. Nr. Rád. zsépna v., vnocsi szvejti 8.40 K 410 „ Nikel-anker roskopf vöra . 4.10 „ 719. „ Szrebrna remontor vöra . 7.80 „ 705. „ Roskopf vöra z kámli . . 5 90 „ 449. „ Roskopf vöra z dupl. pokr. 7.20 „ 518 „ Plitva gavalerszka nik. vöra 7.50 „ 720. „ Szrebrna remontor vöra . 9.70 „ 758. „ Szrebrna rem. vöra, 6 kamli 14— „ 748. „ Szreb. rem. v. z dupl. pokr. 13.50 „ 513. „ Nikel trda vöra z dupl. pokr. 9.80 , 712. „ IKO” nikel vöra, z 15'kamli 14.— „ 519. „ Plitva szrebrna gav. vöra . 17.50 „ 776. „ Szreb. „1K0“ v. z dupl. pokr. 33.— 1528 „ Szreb. Zeniíh v. z dupl. pokr. 64,— „ 804. „ Szreb. zsenszek v., z 6 kamli 9.50 „ 709. „ Szreb. zsen v., z dupl. pokr. 15,— „ 1544, Nr. Na remeni vöra na rokó . 10 50 K 1545. „ Na remeni szreb. v. na rokó 32.— „ 89. „ Dublé zláti lanc .... 5.90 „ 2318. „ Pun szrebrni lanc . . . 5.50 „ 1450. „ Bejli kováni lanc 2 80 K, nik. 1.— „ 916. „ Szrebrni lanc, masziv . . 3.20 „ 907. „ Szrebrni sport-lanc masziv 12.50 „ 422. „ Nikel sport-lanc . . . . 1.75 „ 845. „ 14 kar. zláti lanc . . . 32.— „ 979 „ Szreb. visz. „z krála kejpom“ 2.— „ 257. „ Szreb. visz. „bojnszki liajóv" 3.80 „ 284. „ Szrebrni szrecse viszács . 1.10 „ 264. „ Szreb visz. »bojnszki kejp“ 3.80 „ 213. „ Szrebrni prsztan z kamlom 1.40 „ 182. „ 14 kar. zláti prsztan . . 12.50 „ 1203. „ Dobra büdilna vöra . . . 3.50 „ Razposílanye z povzétjom ali pejnez naprej notriposílanyi. Nevidócse sze vömeni. Cstite pred vszákim küpüvanyom kejpesni velki cejnik steroga ksenki i berezpostno dobíte. Velko zbéranye: vu vöraj, lancaj, lepotinaj, zlátom i szrebrnom blági i senkaj i t. v. Lásztna vörarszka fabrika vu Svájci. Doszta jezero zaválni piszem szvedocsi toga trzsca szolidnoszt, eti edno z doszti: Jáko zaválno! „Zaisztino lejpo vöposztávleno i po meni zrendelüvane lepotine i szpodobno za lejpi senk, szam jáko zaválna i vszem mojim prijátelkinyam szam nyuvo trzstvo porácsala.“ Z popuniin pozdravom John Olga, Bécs, XIII. Marno vilica 1. Darüvno blága zláta KSENKI! vszákomi küpci. Popolnejse od toga vu vel- kom cejniki. SUTTNER H. krscsanszko trzstvo LAIBACH Nr. 310. Nej flöcsno trzstvo. „IK0“ lásztno znamejnye je szvejta glászno. Nej flöcsno trzstvo. PRI RÓKI NIKSI P O ST N I SZTROSKOV nej trbej plácsatl onomi ki „Elzafluid“ zrendelüje, záto je dobro vrásztva z „Elzafluidom“ vküper zrendelüvati. PRI ZÓB BOLEZNI je nájvecskrát od onoga miszeo, ka náj sze bolécsa zsila poftisa, stero sze hitro i popolno poszrecsi z Fellerovim bolezenftisávajócsim „Elzafluida“ nücanyom. Koga dosztakrát bolijo zobjé, on bi vszigdár mogo domá meti to vrásztvo. Csi lampe i zobé vszigdár rédno z „Elzafluid“om zaperémo, te sze nemamo bojati zóbov bolezni. Zób- noga meszá prnejnye i zóbni kamon (vodeni kamen) zrascsenyé sze tüdi lejko pomenka po „Elzafluid“ nücanyi, nadale lamp bozsna szaga, lamp, gúta i sinyeka zgrablívi betegi. „Elzafluid“ zaprávi vszej hűdi betegov klice, lampe vu csisztócsi, zobé pa bejle i zdrave obderzsí. Po cugi doblenom zóbe bolezni tüdi dober nászled má. 12 glazsóv etoga dobroga hízsnoga vrásztva kamastécs brezpostno za 6 koron posle Feller V. Jenő apotekárus, Stubica, 120. (Zágráb m). Z ednim sze lejko pristelajo Fellerove csrejv mérno zsenécse Rebarbara „Elzapilule“, 6 skatul brezpostno 4 K 40 fov. Tákse zsalódcno vrá- sztvo je to, stero vszáki rod notrizeme, ár je vszigdár zavüpavno i prijétnoga nászleda, ne obtersi zsalódec, napréj pomore ték i vu doszti hípaj na hobro szpádne csloveki. vszigdár i na nücanye vszigdár krédi szlüzsi Fellerova bolézenftisávajócse ment- hol-palica (migrénpalica) z „Elza“ branilom, steroga cejna je vu drzsécsom lisze- nom pikszisi 1 korona szamo. Vu zsépi noszécs sze kama stécs lejko odneszé. Nücanya, menkanya sze konaj vidi. Nikeliko poglajanya z menlholpalcov jáko dobro dene, bolézenftisa, ladi, i ozsiví. Lejko sze nüca migrén pri gláve bolezni, pri zvünszkom deli, csela notrimázanyi bole gláva trpí vrocsíno. Csloveka dober diliék obderzsi i krajdrzsí müjé i záto kózso bráni, csi szi líce i roké notrinamázsemo. Zse po vgrizsjenoszti pomenka szrblívoszt, i kózsa nede erdécsa i ne otecsé. Pri gláve bolezni i oszlablenyi z pár glajanyom sze bolezen ftisa, tejlo frisko posztáne. Nücajo to za dobroga dihéka volo tüdi. Vu doszta drügi hípaj tüdi dober nászled má, bolézen ftisáva i mócs dáva Fellerova Mentholpalica. Turiston je vszigdár dobro vszebov neszti, zsenszkom tüdi, celó csi ji na pokráji rada gláva boli. Rávno je tak zaválno tó onim, ki vu vrócsem z bozsnim lüftom punom meszti delajo. Ocsi boleznoszti, Ocsi szlaboszti i t. v. pomenkanye preporácsamo to mócs dávajócso, bolezenftisávajócso, vuzsgánoszti próti sztojécso ócsno vodó (collyrium), stere cejna je 1 K. Té, dosztakrát za dobro szpoznana zgotávlanya sze dobijo pri Feller V. Jeno apotekári, Stubica, 120. (Zágráb m.) Pri postni sztroskov sparanyi je pre- porocsno vsze oznantivajócsa vrásztva pristelati, kak mocsen sósborszesz, szlátke szkorice kaplice, kamillakaplice. Hoffman-szesz, steri tucat je 3 K, nadale svéd kaplice, balzsam-tinktura i t. v., tak vszefelé pomáde, rázlocsni teji, vszefelé szi- rupi, za kaseo práj i t. v. za apotekárusko cejno. Pakivanye nej trbej plácsati. Vihérni Pláscs za vszáko vrejmen i cio. Plascs za moske i zsenszke z gambe- linoga koszminya,lódena z kucs- mov, 122—130 cmov dúgi, szívi, csrnkaszti, Csarni, za deco 60 cmov dúgi. Vu bógsoj kak- soszti sze tiidi dobi. Proszte ksenki brezpostno doszta kejpov drzsécsi cejnik. Moskov gvant, zsenszek kaputi z csarnoga stofa. Zsenszek lejtni velki kaputi z seyiola 20 K. Razposílanye z povzétjom, od 20 koron vise brezpostno. Od 1869-toga gorisztojécsa glaszna krscsanszka odávajócsa hózsa. MIKLAUC R. LAIBACH. Nr.26. 4 voodávajócsa meszta, 16 szkladárnic i mesternic. Szvejta glászni je pósztao po dobrom blági razposílanyi. Proti gláve i líca bolezni vecs kak 100.000 zaválni píszem szve- dócsnoszti po cejlom országi z nájbógsim nászledom nücajo to dobroga djánya Fellerovo notriribaiócse vrásztvo, stero pod iménom nasi cstenyárje zse dobro poznajo. Szpoz- nano dobro hízsno vrász- tvo, hitro pomágajócse i zavüpavno próti dosztim betegom. 12 glazsóv brez- postno 6 koron, 24 glazsóv brezpostno 10 K 60 fov pri Feller V. Jeno apotekári Stubica, 120. (Zágrábme- gye.) Te csrejvzsenécse Rebarbara „Elzapilule“ 6 skatul brezpostno 4 K 40 f. Bozsnomi ceranyi netéki, zaprtoszti, hitro gvüs- no pomorejo Fellerove mérno csrejvzsenécse, zsalódec kr- pécse, têk naprejpomágajócse rebarbara „Elzapilule“ 6 ska- tul brezpostno 4 koron 40 filejrov, 12 skatul brezpostno 8 koron 40 filejrov pri Feller V. Jeno apotekári Stubica, 120. (Zágráb m.) Fellerov bolézenftisávajócsega, pri doszti betegaj hitro pomága- jócsepa „Flzafluida“ 12 gla- zsov brezpostno 6 koron. — Vecs kak 100.000 zaválni pí- szem i vracsitelszki porácsany. Doszta lüdi je odszlóbodo od veki boleznoszt. Zdravim tüdi doszta dobroga dá. Edno notriribanye po vecs kak szto jezér zaválni piszem i po doszta vracsitelaj porácsanr bolezenftisávajócsi i mocsécsi Fellerov hizsno vrásztvo od vnogo bo- leznoszti odszlobodí cslove- csánsztvo, 12 glazsóv brezpost- no 6 K. Pri Feller V. Jeno apotekári, Stubica 120. (Zágráb megye). Poprejk polübleno vrásztvo med csúzni i protinsz- kimi betezsníki i po pri pre- ládjenszti bodócsimi betegi, ár vu vszákom hípi dobro dene! Nájbógsa vretina za küpüvanve v Cseszkom! FÁLO PÉRJE ZA POSZTELO! 1 kilo szivo, scsejszano, dobro posztelno pérje 4 K 50 f, bógse 5.— K, prve vrszté napó bejlo — bejlo 6 K 50, bejlo méhko 7 K 40,1 kila sznejg bejlo scseszano, nájbógse, za goszpodo 9 K, i 10 K 20; 1 kila bejlo nescsejszano, pihe, poszkübleno pérje 6 K 20, 6 K 80. Lejpo scsejszano 8 K 20 1 kila, szivo pihe 9 K, 10 K 80 f, sznejg bejlo 15 K, nájlepse szpod- nye pihe 18 K. Pri 5 kila küpili brez postno. Gotove napunyene posztele goszto tknáno erdécse ali bejlo ali zsútoga nankinga (Inlet tkanye): 1 blazina 180 cm. dűga, 120 cm. sürka z dvö- ma vankisoma vküp, ste- roga v száki 80 cm. dugi, 60 cm. sürki, z novini, jáko drzsécsim szívim pérjom 28 K, zmekejsim 32 K, z náj- mekejsim 38 K, Poszebne blazine 18 K 50, 20 K 50, 22 K 50, 24 K 50. Poszebni vankiske 5 K, 40 f, 6 K 90,' f. Za dvej persóni blazine 200 cm. dúge, 140 cm. sürke 23 K 50, 25 K 80, 30 K 50, 21 K- Za dvej persóni vankiske 90 cm. dugi, 70 cm. sürki 8 K 70, 10 K 20. Szpódnye blazine z lejpo piszanoga grádlina 180 cm. dúga, 116 sürka 20 K 80, 23 K 60. Gotovi zgornyi táli zasiti na nücanye, z mocsnoga, fárbe drzsécse erdécse ali szive kanavász ali belo damaszt plátna velkim blazinam 12 K 70, za vankis 2 K 70, Zgornyi tao za 2 per- sónszki blazini 16 K 70, vankisi 3 K 50. Flanel pokróvci z erdsécse kaksoszti Posztele za deca, poplani, matraci za nájfalejso cejno. Razposilanye z povzétjom i od 25 korón vise brez postno. Pákivanye ksenki. Menba dopüscsena, za nedopádnyeno pejneze nazáj plácsam. S. Benisch, v Deschenitz, Nr. 638. Csehország. (Čechy.) Cejnik z dosztimi kejpami sze na prosnyó ksenki posle.