An American newspaper, printed in the Windish language, promulgating American ideas and prin- ciples to liberty loving Windish race Published every Friday Nájvekse i nájbole raz- sürjene vendszke novine vu Zdrüseni Drzsélaj, steri vszáki réd vu Ame- riki zsivoucsi vendov szlisnoszti szlüzsi. Shája vszáki pétek AMERICAN WINDISH VOICE “ENTERED AS SECOND GLASS MATTER JANUARY 13, 1922, AT THE POST OFFICE AT BETHLEHEM, PA. UNDER THE ACT OF MARCH 3, 1879.” VOL. IV. LEJTNITECSÁJ. BETHLEHEM, PA. — PITTSBURGH, PA. — BRIDGEPORT, CONN. SZEPTEMBER 26, 1924. No. 39 BETHLEHEMSZKI GLÁSZI PÖRGARJE, V NEDELO VSZI NA GYÜLEJS! Zdaj v-nedelo, szeptembra 28-ga popoldnévi ob 2. vöri bode Szlovenszkoga Ploda Amerikanszki Pörgarov gyü- lejs vu Szlovenszkom Halli, na sterom naj vszáki pörgar vze- me tao, brezi rázlocska, csi je kotriga politicsnoga Kluba ali nej,, ár doszta znamenitoga de- la bode razprávlano na tom gvülejsi z-prezidenta odebéra- joucsim programom prikapcse- no. Kí je pörgar, tiszti nede na tou csako, ka naj ga stoj opomína ali ponízno gori opro- szi, naj bode milosztiven sze potrüditi na gyülejs, nego tisz- ti zná, ka je nyemi tou duzs noszt vcsiniti, kí pa tou nevcsi- ní, tiszti sze tak ne briga z-cej- lim szvejtom. Naznánye pörgarom ! Opomínamo vszákoga szlo- venszkoga ploda amerikansz- koga pörgara, ka escse szamo eden dén jeszte odzaja za Re- gistrácfjo i tou de OKTOBRA 4-ga, V-SZOBOTO. Vszáki pör- gar naj szpozna za duzsnoszt tou szpuniti na té dén, ár sza- mo tiszti lehko voutajo na pre- zidenta odebéranyi, steri szo regisztrejrali. Vszáki naj vu tisztom Wardi, pod steroga szlísi, sze zglászi oktobra 4-ga ino naj nede táksega szlovensz- koga pörgara, steri bi nej sou na voutanye. “SZLOBODNE REICS”-I REDITEL JE V-SPITÁLI Kardos Petra, Szlobodna Reics iména po kédni szhája- joucsega stampanoga papéra “reditela” i vödávnika je pre- mmoucso szoboto gojdno Frank Shamenek, szin Steve Shamenek szlovenszkoga sto- rosa, na korneri 3rd ino New streeta tak nevarno vdaro, ka ga je vu St. Lukes Hospital trbelo odpelati. Kardosi je laloka vu dvej meszti poucsena i 12 zobouv je naráj, za stero- ga volo de nyemi trbelo — po doktorszkom previdejnyi — 5—6 kédnov vu spitáli osztáti na vrácsenyi. Frank Shame- nek je tou csinejnye vu nav- zoucsnoszti policája i vnozsino lüdsztva vcsíno vu razburka- nyi i nágli csemeráj, ár je Kar- dos Peter znouva zacsno vu no- vinaj ospotávati Shamenikovo familijo i lüdsztvo hecati, drasztiti prouti nyim te, gda tak zadoszta nevoule májo. Kardos Peter je zse ednouk bio bit od Shamenikovi pojbov ino te nyim je oblübo na szi- gurno gordánye, ka vecs nede píszao od nyí, ali komaj je minoulo pár meszecov od tiszti mao, Kardos je zse nej mogo zdrzsati szvoje rejcsi, ka bi sze nej ospotáro z-Shamenekove familije. Kak sze je tou bítje zgoudi- lo, Shamenek Franka szo na policájsztvi pokastigali na $12.50, kí sze je vcsaszi za krí- vca szpoznao vu bítji ino je dojplácsao tou sumo. Csi de kákse naszledüvanye melo tou delo, tisztoga hípa mo zse pí- szali, brezi gorijemánya kre edne ali drüge sztráni, nego kak de práva isztina. Lamprecht Mici piáno- künstlarca je vu rádio spilala Komaj je pár meszecov szamo vu Bethlehemi Lamprecht Mici piano-künstlarca, ali zse je poz- nána vszepovszédi vu Bethle- hemi i vu Allentowni, nyéna imenitoszt je raznesena dale po Ameriki tüdi, nyéno spila- nye na piáni je popolna künst- laria. Nájzádnyics je eden kon- cert bio vu Allentowni, pri ste- roj príliki je vu rádio spilala z-velkov povidnosztjov. Od toga dogotka je Allentown Morning Call szledécse píszao: “Igranya program je bio drzsáni preminoucso szrejdo vecsér od Queen City Broad- casting stácie WCRA, 1015 Allen street, gde je Queen City Instrumental Trio igro trno povidne falate. Klaszicsni se- lectioni szo bilí naprej dáni od Albert Illiás-a ednoga 16 lejt sztaroga Bethlehemszkoga vogrszkoga pojba, kí prebíva 721 Broadway v-Bethlehemi i Mici Lamprecht Orszacske Vo- grszke Král. Igranyaakadémie egzájmena diplomérana piáne tanárkinye, prebíva 710 E. 4th Street Bethlehem, Pa. Med program szo bilí notri vtálani selectioni od Altonian Male Quarteta i drügi szpej- varje, ali violin solo je vszig- dár Miss Lamprecht szprevája- la na piáno. Kak sze je dalou viditi z- tiszti vnougi na telefoni gori- zványi, vszákomi kí je z-touv stácijov vküper bio prikapcse- ni, je trno zadovolen bio z-cej- lim programom, ali nájbole sze nyim je dönok tiszto vidlo, stero szta Mester Illiás i Miss Lamprecht produkálivala. Té mládi pojob je prelejpo naprej dao ‘Gypsy Air’ od Sarasete-a Madam Lamprecht je trno lepou szpejvala szólo vu vo- grszkom ino igrala je száma szvojo kompozício na piáni. Ona je bole zatoga volo prisla na té program, naj szprevája Mester Illiás-a, ali kak je nye- gov tao programa gotov bio, te szo nyou priszílili, naj igra ona száma i szvoje falate. Ko- maj ka szo szlejdnyi glászi na piáno zamucsali prisli szo zse telefoni, naj znouvics zacsne.” Velki Brátveni Bál Bethlehemszka evangeli- csanszka szlovenszka gmajna de zdaj v-szoboto, szept. 27-ga vecsér Velki Brátveni Bál drzsála vu Szlovenszkom Halli. Ono vnougo grozdje i rázlocs- ni drügi szád vszém bethle- kemszkim touvajom dojde. Krádnoti do de nevarno, ár já- ko büdni oucsi csuvarje i csu- varice bodejo. Prídite vszi ! Probajte ! Vouze sze nebojte, ár de rítar, szoudnik popovszki zsakel meo, prinyem sze lehko z-penezi odküpite. Véksi tou- vaj vékse postenyé i obsit dobí. Kí bi pa z-nasi lejpi mládi csu- varic edno ali ovo vkrádnoti i zsnyouv pred oltár odszkocsi- ti probao, on sze do szmrti vouze ne resí. Iván Dezsőja de sze tüdi dobro hábati, naj ko- ga vö z-kouzse ne z-trouszi. Zacsétek vecsér ob 6. vöri. Vszáki naj lacsen i zséden prí- de, ár vsze bode za gouszte. Notrisztoplejnye 35 centov. Niscse naj nezamüdí tála vzéti na toj lüsnoj velkoj veszélnici. NA GREJHSNO POUT ZABLODJENI APA Eden 54 lejt sztar ocsa je prouti lasztivnoj heséri na- pravo grejh Cleveland, O. — Eden Frank Walters iména cslovek, kí je 54 lejt sztar, je poredno gori- plácsao záto, ár je krívo zsívo z-lasztivne Mildred iména 15 lejt sztare hcséri neszküsenoszt jov. Phillips common please bi- rouv je na szmrtno vouzo oszou do toga z-szébe szpozáblenoga ocso. Walters sze je pred szod- nistvom z-tém bráno, ka je “frame up” (vküppogucsa- nya) áldov ino je nájsztalnej- se tajio na nyega povejdano krivico. Z-tém zoucsi je Walter L. Krewson namesztni právdenik popolne pridátke szpravo na- prej, po steri sze je ocsividno vöposzvedocsilo tou, ka je Wal- ters rejszan vcsíno prouti nye- mi goriprineseni grejh. Caverly birouva je lasz- tiven pop tüdi oszoudo Chicago, I11. — Rev. Willi- am J. McNamee, St. Patrick r. kath. fare plevánus je, steroga med vörnike szlísi John R. Caverly birouv, je z-osztrim glászom kritizejrao, oszoudo Caverly birouva záto, ka je nej poszlo na gauge dvá millionár- szkiva vmorca, Náthán Leopol- da i Richard Loeba. Gda je predganyi glász razneseni bio, nikák je gori zvao po telefoni plevánusa ino sze nyemi z- szmrtjouv protio. Doubo je Rev. McNamee eden telegrám tüdi, steri z-Ku Klux Klan pod- píszom szledécse tanácsivanye vszebüje : “Navcsite sze eto: Ne szoudi nikoga, ka naj tebé tüdi ne oszoudijo.” Farov zdaj policáji sztrázsijo, nej ka bi sze plevánusi káksa nevola zgo- díla. Penezje vu szmetáj York, Pa. — Eden delavec, koga imé je nej na szveklo dáno, je hram csiszto pri Cat- herine Rosenbergeri, pri ednoj sztarejsoj zsenszki, ino je med szmetámi najso $1611 i nikse drouvne peneze tüdi, za stere je tá sztára zsenszka nej znála, csi ona má té peneze. Tej pe- nezje szo bilí nájdjeni vu ednoj ponvi, stera je med szmétje bíla lücsena. Peneze szo na zsensz- kino imé vu bank polozsili. Szkopao szi je grob, ár ga je zsena nej lübila Vu Chicagi je vcsíno eden vogrin, Kapusi József tou csü- do, ár ga je zsena nej scséla lübiti, ka szi szam szkopa grob i potem sze vmorí. Ino rejszan szi je szkopao grob, potem je máglo zakőro, ka naj med ple- ménam merjé. Ali od plemé- na ga je vöpopadno eden poli- cáj, ali do tecsász je zse na- telko pozsgání grátao, ka nega vüpanya, ka bi zsítki oszto. Plácsajte solszke porcije zdaj, naj sze ognete velke sztejsz- ke i 5% kastiganya, stero sze vam kcoj zracsuna po 1-om oktobri, 1924. GOLOB PÁTERA CEJLI SEREG POLICÁJOV SZTRÁZSI Z-Bridgeporta nam glászi- jo :— Golob plevánus sze lekar nezavüpa jedíno na bozso obrambo, ka naj bi ga Goszpo- din Boug obráno od kákse ne- prijétnoszti, kak nyegovoga “szlugo”, ár szi tá dao priste- lati eden cejli sereg policájov ino tiszti sztrázsijo goszpon pátera krotko tejlo prouti kák- sim nevarnim elementom. Vszigdár 8—10 policájov sztojí okouli farova, stero je zse szmeja vrejdno delo, vej szo nancs ruszoszkoga cára nej tak mocsno, szigurno sztrázsili, steri je pa meo zrok na tou, kak toga zapletenoga popa, kí nase nevolne szlovenszke brate vu isztinszkom terrori drzsí ino ji tak vöcéca. Vu Bridgeporti, gde za Bethlehemom nájvecs szloven- cov zsivé, nemrejo niksega ti- váristvenoga zsivlejnya meti, neszmijo kotrige bidti Szlo- venszkomi Betezsne Pomága- joucsemi Drüstvi, stero pleme- niti cil szlüzsi i szpunyáva, ár ji ovak nescse szpovedati Go- lob páter. Drügo nika nedo- püsztí szvojim fárnikom, kak szamo vu cérkev hoditi, nyega vu vszákom tali bougati, kak on zapovedáva ino ka je nájbo- le glávno, nyegov neszmerni zsakeo napunyávati, Ali csi stoj vüpa edno tákso rejcs kcoj povedati, stera sze tomi “go- loubeki” nevídi, tisztoga z-bo- tom namláti. Vüpamo sze, ka nasi bridge- portszki bratje i szesztre tou sztávo zse dugo nedo trpeli ino nájdejo príliko na tou, ka sze toga popa resíjo. Szpravite szebi vas familísz- ki kejp za dár pri Csály Löwy- ji. 225 E. 3rd Street, Bethle- hem, Pa. NOUVO PRÁVDO ZA LÜBEZNIVE Lekar de sze bozsno godílo za tiszte, steri sze vu auto- mobilaj lübijo George Meacham drzsélszki poszlánec vu Seattle, Wash. je vu preminoucsi dnévaj vözglá- szo, ka edno právdenszko po- rácsanye dá notri, po steroj právdi bi naj ocsiveszno z- korbácsom zbili tiszte, steri sze vu automobilaj lübijo. — Szamo tak sze lehko trous- ta — je pravo te moderni právdedávec — ka sze tiszti nedosztojni dogotki, steri auto- mobil zse za imenitnoga dene- jo, prvle ali szledi minéjo. Ár mí moremo csuvati na oni lüdi jákoszti tüdi, steri na szvoje jákoszti nevejo paziti. Csi zse ednouk fticse i zsi- víno poprejk vu obrambo vze- memo, Zakaj bi te nej vzéli vu obrambo zsenszek dobro zná- sanye tüdi ? Právdenszko porácsanye vu prvom rédi prouti onim szlísi, steri tou míszlijo, ár automobil májo, ka sze z-zsenszkami leh- ko neposténo znásajo. Vüpam sze ka de moje právdenszko porácsanye szkousz slo ino po- tem nácsise bodejo dobre ná- vade vu Washington drzséli. Zopsztonszko predganye od razorozsenya Eden ruszoszki szpísz má ednoga pripovesztnoga junáka, steroga za Maniloff-a imenüje- jo. Te pripovejsztni tipus je od toga imenitem, ka fantasz- ticsno prijétne bívoszti zselej i moli, ali doprineszti kre szvo- je sztráni za eden vlász nescse. Maniloff tou právi, kak lüsno bi bilou, csi bi vszáki cslovek meo povouli sztroska, csi bi vu zími tüdi toplo bilou, csi bi vu tekoucsi vodáj vrnye i med te- kao, csi bi vszákomi zísla edna villa za prebiváliscse, itd. Na Maniloffa zselejnye ci- lou vküper bezsíjo szline cslo- veki vu lampaj, ali rávno tiszti Maniloff, kí je bogáti fabri- kant, zburkano sze zderé, csi nyegovi delavci kaj proszijo, niti csüti nescse od bougse plá- cse, ne pozna határa vu vöpo- nücanyi ino sze szigurno drzsí k-preminoucsoti — kak eden betezsasztoga nágiba cslovek. Z-táksimi Maniloff-karakte- rami je zdaj pun szvejt, medná- rodni politicsen zsítek. Tü szo na príliko amerikanszki politi- kuske. Ka delajo na príliko tej Maniloff-je ? Gucsíjo od mirü, predgajo od razorozsenya, po- pádnejo vszáko príliko na tou, ka naj vöpovejo, ka kak trno zselej nyegovo szrdcé lüdsztvo na eden kre drügoga porazmej- nye prineszti, národe na prijá- telszko vküpdelavnoszt ládati. Zdaj, ka szo szvejta rázlocsni politikuske vu Genfi na Náro- dov Lige gyülejsi, escse fticsi tüdi tou csiripecsejo, ka szo záto prisli tá vküper, ka do sze pouleg vekivecsnoga mirü po- gájali, tanácsivali; ka naj vö- zdelajo edno predpravko na razorozsenye. Vu toj szvetszkoj szleparí- ji amerikanszki politikuske ne- széjo glávno rejcs, rávno tak, kak je vu bojnszkom vrejmeni Wilson csinio, kí je cejli szvejt za nouroga napravo. Ali vu isztini scséjo amerikanszki po- litikuske razorozsenye domá vu Zdrüzseni Drzsélaj. Nancs gucsa nemre bidti od toga. Národov Liga je vu premi- noucsi dnévaj razprávlala tak- zváno “amerikanszko pred- pravko”, stero je vu razorozse- nya pítanyi professzor Shoth- well zgrüntao vö ino na stero sze tak zglédnejo, kak Zdrüzse- ni Drzsél pridrüzsenye k-szvet- szkoga mirü predpravki. Ali Amerika rejszan scsé razorozsi- ti szvojo vojszko ? Toga na- oupacsnoszt nam je poszvedo- cso szeptembra 12-ga obdrzsá- ni obrambni dén, stero je velka demostrácia bíla Uncle Sam-a, ka naj szvojo bojnszko priprá- vlenoszt pokázse protivníkom, stere vöpovejdano nescse zdaj escse imenüvati, ali na stere sze vszáki tak zglédne, ka za nyigovo volo more Amerika oborozsena bidti. Od domovinelübéznoszti za- zsigani patriotje szo lepou do- nécse imé dáli tomi obrozsna- tomi dnévi ino szo ga imenüva- li za “Národen Obrambni Dén”. Ali za bozso volo prouti komi sze scsé z-rozsjom brániti Amerika ? Sto szi míszli i sto scsé napádnoti na Zdrüzsene Drzséle ? Od toga je szkoron vísesnye gucsati. Ali záto má Amerika doszrta bankárov, ka naj májo tiszti prilozsnoszt ino tak Amerika tüdi má “prilozs- noszti” tam, gde szo ameri- kanszki bankárje na pouszodo dáli peneze. Kakti : vu Latin- szkoj Ameriki, vu Juzsnoj Ameriki, vu Khinéziji, itd. Ino vu tákso formo sto more zse- leti od Amerike, ka naj mirnix- dirnix razorozsi ? Záto právimo mí, ka szo té razorozsenya lázsi niti edne rejcsi nej vrejdne, ár szo szamo volne lázsi ali pa szamovolno za nouro drzsánye. Spila z- lejpimi frázisami, kak je Ma- niloff csinio, pripovejsztni ju- nák, kí je vsze povedo, ali nika je nej scseo. Kak je naj mo- goucse razorozsenye zseleti vu ednom táksem szvejti, vu ste- rom divja sztvarína jeszte, vu sterom divje sztvaríne morál besznej ? Kak szi naj gucsímo od razorozsenya, gda kralüva- joucse indusztrije ino nyé na- szitsávajoucsi kapitális je do sinyeka prilozsen vu oborozse- nyi ! Dnesz tak sztojíjo kapi- taliski riváliske, konkurencije eden prouti drügomi, kak po macedonszki pecsínaj komitács je, ali po new yorkszki stritaj obrozseni gang-i, steri tou csá- kajo, ka gda lehko napádnejo koga. Od kapitaliskoga szvejta razorozsenya gucsati je telko, kak gucsati od mrzloga ognya, od toploga ledüj : oborozsüva- joucsega kapitalizmusa od raz- orozsenya glasüvanye je zno- trejsnye prouti gucsanye, ino tou vöprepraviti je szamo tak mogoucse, csi na blízsnyem prezidenta odebéranyi nemo na Morganove agente, na olijove politikuse voutali, nego na tisz toga kandidáta, steri de vu isz- tini lüdsztva prilozsnoszti szlü- zso, nej szamo z-obecsávanyom, z-fráziskimi predgami, nego z- csinejnyom tüdi. Mládoga La Follette-a vüpazen Wheeler szenátora, progresz- szívnoga podprezident-kandi- dáta na postenyé szo preminou- csi keden bankett dáli drzsati vu New York. Na banketti je nazoucsi bio La Follette prezi- dent-kandidárta szin tüdi, kí je na gizdávi zglászo vö, ka sze nyegvoga ocso vörnikov ra- csun náglo povnozsáva po cej- lom országi ino dnesz zse Coolidge tüdi nemre meti vecs vüpazni na za prezidenta ode- bránoszt, kak La Follette má vövidejnye. Edno leto vouze i $1.00 penezene kastige za vmorsztvo W. Virginia deklina je na te- ko bíla oszojena za tou, ka je ednoga agenta sztrlíla Clarksburg, W. Va. — Miss Lucille Pierce je pred H. R. birouvom oszodjena bíla na edno leto vouze i eden dollár penezne kastige, ár je ednoga agenta sztrlíla. Miss Pierce je z-tém cslove- kom v-dobrom poznánsztvi bí- la, ár szta sze zse edno leto lü- bila eden drügoga, ali, gda je on zdaj nyej vözglászo, ka on nyou nemre vzéti za zseno, te je ona revolvo vzéla ino je nye- ga dojsztrlíla. Za toga volo je dobíla tou kastigo, zdaj de escse mogla szedeti vu vouzi 133 dní, ár je nyej birovíja tiszte dnéve vkraj zracsunala, stere je zse do eti mao od dojprijanoszti dojzaszlüzsila. 2. sztrán AMEREKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ AMERICAN WINDISH VOICE Bell Telephone 2940 Száko piszmo poslite 512 East Fourth Street, Bethlehem, Pa. SZHAJA VSZÁKI PÉTEK - PUBLISHED EVERY FRIDAY Published by the American Windish Publishing Co., Inc. John Hassai, Secretary. Joseph Korpics, Business Manager. NAPREJPLÁCSATI CEJNA: Na edno leto . . . . . . . . . $2.00 Vogrszko domovino . . . $3.00 SUBSCRIPTION RATES: For one year . . . . . . . . . $2.00 For Hungary . . . . . . . . $3.00 “Entered as second-class matter January 13, 1922, at the post office at Bethlehem, Pa. under the Act of March 3, 1879.’’ General Dawes je lekar doszta szrecsnejsi vu mednárodnoj szanáláciji, kak pa vu znotrejsnyi poli- ticsni programov rédjenyi, ár je vu preminoucsi dnévaj edno poszebno neszrécsno ino detecso politicsno obcsüt- noszt vadlüvajoucso rejcs povedo vö, z-sterov je bogme poszlabso republikánuski párt. Dawes, kí je podprezident- kandidát toga olijovoga párta, je La Follette szenátora napádao, tak neszrécsno, ka je z-tém napádanyom rávno tou poszvedocso : nakelko je potrejbno Ameriki na La- Follette-ja ino na trétji párt. Tiszta kritika, stero je General Dawes od La Follette-ja doli dao, sze je vu etoj jedínoj rejcsi zglászila vö : d e m a g ó g. Notri vad- lüjemo : kakstécs nam bár imponejra tacituska masziv- noszt, ali záto od ednoga, kí je generális tüdi, republi- kánszkoga párta prvi podprezident-kandidát tüdi, bi malo popolnejse razlozsenye csakali tomi, ka zakaj je nej dobra La Follette-a politika ino zakaj je dobra Coolidge-ova ? Ka pomejni tá rejcs, ka : demagóg ? Za demagóga májo návado imenüvati tisztoga politikusa, steri je dober gou- vornik ino — k-protivniskomi párti szlísi. Pod La Follet- te-ov demagógijov je gvüsno tou razmo General Dawes, ka je te Wisconsin dnzséle szenátor nej bio tálnik olijove svindlaríje, ka je nej szlüzso po krívoj pouti millione, kak republikánszke adminisztrácije doszta-doszta kotrig ino ka on oumoren, csíszti, popolen politicsen program má, zoucsi z-republikánszkim pártom, steroga kandidátje szo do eti mao z-nisternimi nika-nej-povejdanimi ino detecsi- mi frázisami szásznoli tiszte, kí szo sze tou troustali, ka sze národa voditelje koncsimár pred odebéranyom vöpo- kázsejo na gavalérszki z-ednim oumornim politicsnim programom. La Follette je demagóg ? Szamo telko ? Tou je vsze, ka General Dawes povedati zná od La Follet- te-a ? Na té frázis je véndar szlobodno z-tém odgovoriti, ka je zájenno nepublikánszkoga párta podprezident-kan- didát prázen cslovek ino ga vu glávi krcs trga, kí nancs te nema niti edne konstruktivne politicsne míszli, gda nyemi trbej szvojega protivnika napádati. Komaj je míno tiszti takzváni “Obrambni Dén”, steroga je Coolidge prezident szpelao notri med rázlocsni “dnévov” zse Boug zná kakso velko vnozsino, zse je doszégno szvoj cil, steroga szmo proroküvali. Odürjávanya isztinszki vihér je szkázao na Japánszkom, protivinszko obcsütnoszt je pokrepso vszepovszédi na szvejti ino je ocsiveszno poszvedocso Amerike pred pre- mislávajoucsimi pörgari, ka kralüvajoucsa politika prouti militarizmusi ríva ete ország. Tou je nászhaj toga “de- fense day”-a stero republikánszki rezsim kak “nászhajno doszégnyenoszt” lehko szpela notri, z-olijovov svindlaríjov i z-drügimi skandálami na ednom isztom líszti. Vu New Yorki na Fifth Avenue-ji je oudpro szvojo nouvo palacso Saks department store. Pri odpé- ranya príliki szo vu rázlocsni engliski novinaj pozdrávla- li toga nouvoga szouszeda nyegovi — konkurrenske. Z- recsjouv tiszti stori, od steri po vszákoj mogocsnoszti küpüvajoucse vkraj vzeme te nouvi Saks ino de ovim business kvario. Nezgovornoga imponejranya sportszt- vo je tou povidnoszkázanye, tá trzstvena elengáncia. Tou je tiszti trzstveni düh, na steroga je lehko gizdáva Ame- rika ino stero nevoscséno i bolezno preglejüvamo mí szlo- venci... Vu konkurenciji, vu prepéranyi szkoron nindri na szvejti nevídimo tiszte neszmilene, gyálne i brezi ka- raktena forme, kak vu amerikanszkom szlovenszkom zsi- vlejnyi, med amerikanszkimi szlovencami, kí szo sze vsze- ga zavolé návcsili vu Ameriki, szamo tou nej, ka je za isz- tino lejpo, vrejdnosztno i prestímanya vrejdno. Ameri- kanszki szlovenszki storos bogme nede vu novinaj poz- drávlao ednoga nouvoga szlovenszkoga storosa, nego cse- merio de sze ino tou ne szlísi szamo na storose, nego na vszáke drüge businesse tüdi. Szlovenszki businessmanje nancs od szvojega stora ne glasüjejo, nej pa ka bi drügim, konkurrensom glászili. Nisterni koutni restarantoske tüdi szamo te glasüjejo, gda sze zse szpozábijo od postenyá ino vecs nepoznajo szramote pred szvejtom, pred táksimi je bogme zaman postenyé i vsze ka je rédno i lejpo, táksi sze dájo podküpiti i oni podküpijo drüge, z-táksimi per- sounami sze je nej vrejdno posteno oponásati nego po nyi- govoj vrejdnoszti. Lepô vövídi Vogrszki ország! Ka písejo pestinszke vogrszke novine? Vu Budapesti szhájajoucse kédniske novine “Szabad Szó” vu ednoj nájzádnyoj numeri eden ártikulus písejo od edno- ga szouda, steroga mi na szlo- venszko obrnyeno prejk vzeme- mo, naj szi nasi cstejoucsi pél- do vzemejo, kakse sztáve more- jo bidti vu tisztom országi, gde sze táksa dela zgájajo i nájmre steroga tálnicke szo miniszter- je. Isztina, ka je vu táksem tuzsnom deli Vogrszki ország nej jedini, ár vu vszákom kapi- taliskom országi politikuske, miniszterje, viszike csészti szlüzsbenícke svindlajo, krád- nejo z-orszacskoga imánya. Rávno tak sze je godílo vu Ameriki tüdi, gde szo z-olijom vnozsino million zosvindlali, ali Amerika je koncsimár bogá- ta ino tam sze lehko krádne, gde jeszte, nego krádnoti na koudiskom Vogrszkom országi, za steroga nepresztanoma kou- divajo eti vu Ameriki od szi- romaski delavcov, tou je pa zse vecs, kak szamo szvetszki skan- dál. Opomínajoucsega ártikulusa cejla vszebina — steroga szo na Vogrszkom országi szhája- joucse novine píszale i nej kák- se “lazslíve” emigránske — je od rejcsi do rejcsi szledécse ; “Esküdt Lajosa vadlüvanye na szodhíji. — Preminoucsi ke- den je na szlejdnye pred szod- níjo prislo na razprávlanye Esküdt Lajosa, Nagyatádi Sza- bó Istvána polodelszkoga mi- nisztera bívsega szekretára du- goványe. Té Esküdt Lajos je 1920-ga i 1921-ga leta szekre- tár bio máli kmetov párta ino szekretár je bio vu polodelsz- kom minisztersztvi Nagyatádi Szabó István miniszteri. Ali eden dén szo ga pa völücsili z- nyegove csészti, ár sze je vö- zvedlo od nyega, ka je za ex- pertejranye dovoljenya szprá- vlao ino tiszte je za millione odávao. Peneze je pa tápote- zso. Drzsélo je z-tém csinej- nyom z-miliárdami znoro. “Esküdt Lajosa szo záprli. Ali ednozadrügim szo ga na szloboscsino püsztili. Tákse vi- dejnye je melo cejlo delo, tak da bi tou grdo dugoványe scsé- li tápogladiti. Prej szo tüdi ob- lübili Esküdt Lajosi, ka dobí vu zdajsnyoj vrejdnoszti eden milliárd koron, naj szamo od- szkocsi. Ali Esküdti sze trno mála vídla tá suma ino táksi glász je poszlo Nagyatádiji, ka csi nyemi nedájo doszta vecs, te ga vöovádi. “Za tou csinejnye je buda- pestinszko králeszko právden- sztvo tozsbo zdignolo prouti nyemi. Z-recsjouv escse nej za volo svindlaríje z-exportej- ranszkimi dovoljenyami, za ste- ro ga szamo szledi posztávijo na odgovornoszt, nego eto pout je szamo zavolo toga bilou raz- právlanye prouti nyemi, ka sze protio, csi nyemi nedájo vecs penez, te vsze vöovádi. “Pred budapestinszkov szodníjov je na szloboscsini bo- doucsi Esküdt Lajos preminou- csi keden z-dvema brániteloma, Györki Imre i Veisz Ödön fis- kálisami bio navzoucsi. Velko intereszejranye je bilou kre toga razprávlanya, tak ka sze je niti gíbati nej bilou mogou- cse od vnougi politikusov (gvüsno je szaksi svindlar tam bio) vu neszmerno velkoj raz- právlajoucsoj dvoráni. “Esküdt Laiosa je poszlüh- no vö, prvle kak bi na szvedo- ke priso réd, Töreky razprávla- nye pelajoucsi birouv. “Esküdt Lajos, kí je escse szamo 30 lejt sztar mládi cslo- vek, je na csemeraszti, z-glasz- nimi recsámi szledécse nezgo- vorne recsí povedo vu szvojem vadlüványi : —Vadlüjem, ka szam rej- szan kak polodelszkoga minisz- tersztva szekretár, kradno, svindlo. Za exportne dovolje- nya szam millione doubo. Ali jasz szam nej szebi, nego mo- jemi vérti, za Nagyatádi Szo- bó Istvána szam svindlao, kí me je zavüpao na tou. Peneze szam nyemi dao prejk. On je zavüpao mené, ka naj odávam za exportejranye dovoljenya za kmécskoga párta gaszo. Tákso pogodbo szam zvézao z-gosz- pon Nagyatádi Szabó István miniszterom, ka csi pouleg to- ga svindlanya mené kaksakoli nevola doszégne, jasz na szé- be vzemen vszáko odgovor- noszt ino miniszter mené obrá- ni. — Tak sze je tüdi zgoudilo, gda je nevola grátala, te szam jasz na szébe vzéo odgovor- noszt. Na vecs meszecov szo me záprli. Ali Nagyatádi Szabó Istvána szam nej namo- cso notri vu svindlaríjo. Iszti- na, ka je Nagyatádi Szabó doli djao za méne zagvüsenoszt, za stero szo me vöpüsztili z-vouze, ali vu drügom táli je nej zdr- zso notri szvojo oblübo ino je nej obráno moje postenyé. Záto nemam zroka dale tajiti ino vözglászim, csi szam jasz krívec, doszta véksi krívec je Nagyatádi miniszter, koga na zapouved szam kradno, noro, svindlo. “Esküdt Lajos je escse na- prej dao vu szvojem vadlüva- nyi, ka je od té svindlaríje nej szamo znao, ali z-svindlarszki penez je doubo Zeőke Antal národni poszlánec tüdi. Rávno tak je zsnyim svindlao vküpno Zákány Gyula r. kath plevá- nus, bívsi národni poszlánec, ali tisztomi szo dáli deszét mil- lionov, stero je telko bilou, kak dnesz eden milliárd, tisztoga hípa 20,000 dollárov, ka naj odszkocsi vu Ameriko. Pa tüdi je odszkocso... (Zákány páter zdaj pouleg Buffalo-ja má vo- grszko faro ino je reditel “Buffaloi Hiradó” vogrszki kédniski novin. Red.) “Vadlüvanye je Esküdt La- jos etak szkoncsao : —Jasz ne csütim szebé mo- rálno niti za eden millimeter nizse, kak Nagyatádi Szabó István, Gaál Endre ali Zeőke Antal. “Gda je Esküdt Lajos szvo- je grozno vadlüvanye tak od- krito vöpovedo, gori je sztano namesztüvajoucsi Boronkay Dénes dr., králeszki drzsélszki právdeník ino je tou pravo, ka on tak míszli, ka je Esküdt La- jos nouri. Záto je tou porá- csao, ka naj birovíjo tak zrav- na, ka naj doktorszki speciális- ti zvizitejrajo Esküdt Lajosa rázum. “Birovíja je szprejéla tou porácsanye ino szo szkoncsali, ka Esküdt Lajosa rázum dájo preglédnoti ino dokécs de tou trpelo, razprávlanye presztávi jo. Potem, gda do doktorje go- tovi z-szvojim glásenvom, do nadaljávali razprávlanye. “Tak sze je szkoncsalo tou razprávlanye, stero de lekar escse z-tezsávnim politicsnim naszledüvanyom hodilo.” Do tegamao je Szabad Szó- ja ártikulus, steri doszta ovádi od vogrszkoga kurzusa, kakse vörtivanye ide tam. Ar je Es- küdt vöovado Nagyatádi mi- nisztera i dvá drügiva politi- kusa, kí szo tüdi gláven tao vzéli vu toj svindlaríji, stero je nezgovorno neprijétno i szramotno na kurzusko kralü- vanye, na tou je vcsaszi krédi bio eden kurzuski právdeník ino je vözglászo, ka je Esküdt Lajos nouri. No ja, mí zse dobro známo, kak sze szkoncsa- jo táksi szoudi. Plácsajte solszke porcije zdaj, naj sze ognete velke sztejaz- ke i 5% kastiganya, stero sze vam kcoj zracsuna po 1-om oktobri, 1924. HVÁLA BOUGI ! Nikaj je falílo escse vu de- mokrátskoj Ameriki zsivou- csim pörgarom. Dnesz zse me- nye falí, ár je privandrajoucsa offica tak zrendelüvala, ka naj nyénoga prejdnyika, privan- drajoucsega komiszára po etom toga na notridányaj za “Hono- rable”-ja ino nej po prousznom za Mr.-a titulejrajo. No, te pa zse zacsnemo titu- le tüdi deliti. Eto pout je sza- mo te komiszár grátao “milosz- tiven” goszpoud, nájblizse zse ovi officiálni goszpoudje tüdi gorivzemejo pouleg plácse titu- lu tüdi. Bogme tak sztojímo mí z- touv amerikanszkov “demo- krácijov”, ka za krátek cajt vu Zdrüzseni Drzsélaj tüdi bodejo plemeniti i milosztivni gosz- poudje, kak na Vogrszkom. Zdaj zse dönok more zadovol- no bidti delavsztvo, zdaj sze naj vecs niscse ne touzsi. Meli do titule goszpoudje. Oh, csi bi tou zvedla vu szvojem grobi Washington i Lincoln, na koj je prisla nyigo- va amerikanszka demokrácija, gvüsno bi sze od szramote na csrvou obrnola vu skrinyi. PODPÉRAJTE tiszte store, steri glasüjejo v-nasi novinaj! FARMA Z-ÁRENDE Edna velko Farma sze z- árende dá, dvá i pou májla dalecs od Koksz Pécsov na Lower Saucon Township-i. Po vékse preszvetloscsenyé píste na ete átresz ali pa poiscsite szamí gori tou meszto. George Handlovsky R. F. D. No. 1. Hellertown, Pa. (Sept. 12,—19,—26.) HIZSE ZA VÖDATI Prinasz sze hizse vödájo, na kédne ali na meszece. Fájn notri szprávlene hi- zse, elekrik i gáz poszvejt. AMERICAN HOTEL 311 E. 3rd Street Bethlehem, Pa. AMERIKANSZKI GOTOVIPENEZ D O L L Á R E plácsamo vö tam prejk vu steromkoli várasi ali vészi, brezi dolipotégnyenoszti, po posti ali pa po telegráfi. SIFKÁRTE odávamo na stero koli linijo, za právo cejno. ZA VLOZSBE 4-ti percent interesa placsüjemo. KISS EMIL Bankhizsa 133 Second Ave New York. Piáne i Popejvke Soula Po akadémicsnom metho- dusi vcsim na Piano igra- ti i popejvati tak zacsétne, kak naprejidoucse, deco i odrascsene z-nájlepsim nászhajom. Vszáki 6-ti meszec z-korcentom posz- vedocsijo moji vucsenicke nyigovoga naprejidejnya. — Dájte notri vpíszati szvojo deco, od zadovol- noszti garantejram. LAMPRECHT MICI Orszacske Vogrszke Král. Igroteakadémije egzáj- mena diplomejrana piáne i popejvke tanárkinya 710 E. 4th Street, Bethlehem, Pa. SZTÁBLANO POSZOJILO prvo ali drügo vu vszáksem vrejmeni dámo GRÜNTALÁSZNOSZT Mí küpimo ali odámo Grüntalásznoszt FEKETE & SON 2310-21 West Chicago Avenue, pouleg Wostern Avenue Chicago, I11. Telephone Seley 6050 Vu preminoucsi 20 lejtaj szmo nase dugoványe pri Küpüvanyi Sztáblenoga poszojila, Grüntalásznoszti, vu zvönnejsnye országe peneze i sifkárte posílanye znájvéksov zadovolscsinov szpunili vszákomi, Vszákomi onomi, steri scsé szvojo rodbino z-Prekmurja, z- Bánáta, z-Bácske, z-Szlavonie ali z-Vogrszkoga eszi szpraviti, mí szprávimo veze potrejbne píszma za tou potrejbcsino brezi vsze sztroskov. PENEZPOSILANYE Mí dolláre posílamo vu Prek- murje, Bánát, Bácska, Szla- vonio i na Vogrszko. Gvüsenoszti-Kiste Mí z árende dávamo Ogvüsa- noszti kiste za $3.00 i vise na leto NE TRPITE! Nega nikaj bougsega za vase DRVÉNE ZSILE I BOLÉCSE SZKLEPI. Za vaso BOLECSINO na kraje i za HRBET ali drüge reumáske bole- csíne, kak pa BEAR BALSAM Prvle kak bi kaj drügo nücali szprobajte eto csüdovitno vrásztvo i ví nigdar nete nücali drügo. Jezero-jezer nücajoucsi tou pravi ka je tou náj- bougse na szvejti. Küpite szi eden glazs za 35c escse dnesz od va- sega patikusa ali vrásztvo trzsejoucsega, ali ne vzemite nikaj drügo. Csi nedo meli v-szkladár- nici povejte nyim naj vam szprávijo; pokázste nyim eto glasenyé. Ali pa csi ví scséte, písite zdráven knam i poslite 40c naj vam mí lehko poslemo na ednouk. Central Dmg Co. Center St., Shenandoah, Pa. Agente iscsemo vszepovszédi AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ 3. sztrán JELI ví máte zdravo veszélo deco vu vasem hrámi ? Zdobrim velkim tékom i zdobrov mocs- jouv, ka naj cipele hitro raztrga ? Tákso deco mí rávno iscsemo. Tá deca vam poszvedocsi, ka szo nasi POLL-PARROT CIPELJE naprávleni tak, ka je dugo lehko noszi. Té cipe- le zgotávlajo vcseni mestri vu táksi fabrikaj, gde szkrblívo zgotávlajo decinszke cipele. Vszáki pár je vsze z-ledra POJBINSZKI POLL-PARROT-JE Erjávi ali csarni, z- méhki poplatami i z- gumi petámi. Veli- koszt od 9 do 12 $3.50 12½ do 2, $3.75, 2½ do 5 ½ $4.00. Deklinszki Oxfordje — Zsuti, z-méhki poplatami Velikoszt od 12 do 2 $4.00, 2½ do 7 $4.50. Csarni Cipelje — Brezi káplinov z-méhki poplatami Velikoszt 2½ do 7 $4.00. Vsze z-ledra visziki Cipeli za Dekline — Csarni Velikosz 8½ do 11 ½ $2.75, od 12 do 2 $3.25. Zsuti: 8½ do 11½ $3.00, 12 do 2 $3.50, 2½ do 7 $4.00. Pojbinszki Cipeli brezi káplinov — Zsuti cipeli ali oxford-i z-méhki poplatami, od 12½ do2 $4.00; od 2½ do 5½ $4.50. Z-vszáki pár cipelami dobíte edno Liniji Poll-Parrot Shoes They Speak To Themselves DEGNAN’S THIRD & TAYLOR STS. BETHLEHEM, PA. PAZITE! VÖODÁVANYE! Postüvani Szlovenci ! Vsze ka vu mojoj Baoti mam VÖODAM za nizsiso cejno, kak szam pa küpo. Tepike, linoleume, poszoudo, ringere, posztele i escse na sztono drügi poszebni dugovány príde na vö- odajo, ár Baoto vecs nescsem meti dale. Z-postenyom ANTAL N Y Á R I 800 E. 4th Street Bethlehem, Pa. FALOCSA Stero vi neszmite vöniháti vu Howell-ovoj Pohistva Baoti. PRESZELJENYA ODAJA Mí Sze Moromo Naszkori Szeliti! Za krátko vrejmen sze moremo szeliti i nasa nouva baota ne- de krédi, tak pa zdaj vszáki falat znasega 100 jezér dollárov blá- ga moremo naednouk odati. Naj szmo tou mogoucsi vcsiniti, na- so cejno szmo nesz- merno dojpüsztili, i gda tou právimo, te je tou tüdi isztina. Cejna je niszika i za toga volo vam dámo té tanácse, ka naj szi blágo preberéte tak vcsaszi kak je mogou- cse. Mí mámo zadosz- ta blága, ali tou trno hitro odíde. Naj szte zagvüsani od nase ni- szike cejne eti je na- príliko té 4 falate po- hístva, stero odávamo zo — — $89.00 4 fal. Szpanyá Hizse Pohistvo za $89.00 Stiri falate v-Szpanyé Hizso Pohistvo med ste- rimi jeszte edna lejpa posztela, eden Dressing Szto, eden prílicsen Chifforette i eden presztoren Dreszer, zgotovleni ali z-Amerikanszkoga orejovoga ali z- Francuskoga orejovoga leszá. Toj prelejpoj vrejd- noszti je rédna cejna $125 Zdaj szamo $89.00 The HOWELL FURNITURE STORE 126 E. 3rd Street, Cor. Webster F. G. NICHOLSON, Manager. Za Cejli Hram Pohistva Ksenki! Z-toga szi ví vas tao tüdi lehko vövzemete. Za vszáki dollár ste- roga ví plácsate vu nasoj Offici vu vrej- meni té velke Szelje- nyá Odaje, ví dobíte tiket. Csi ví plácsate na prvejse küpleno blágo te tüdi dobíte tiket za vszáki dollár, steroga ví notri plá- csate. Z-tejmi tiketi vi tüdi leho odkbíma ví tüdi lehko dobíte z-tisztoga pohistva, stero mí vörazdelímo szploj ksenki. Csi vsze vecs tiket te meli vsze bougse za vász, záto je pa szprávlajte vküper pri vszáksem küpivali. ZNANOSZTNI GLÁSZI Mourja globocsína. Intereszántno je, ka mourja globocsíne szo nej oceánov na szredíni, nego vu blizsíni szühe zemlé. Tühoga oceána velke globocsíne je nájobprvim eden amerikanszki znanoszten társa- ság szlejdo, steri je 1874-ga leta tou brodo, ka gde bi bilou mogoucse podmourszki kábel (telegrafiski drod) dojdejvati med Kalifornijov i Japánom. Od japánszkoga Kurili zátona na 200 kilometrov szo najsli nájvékso, 8513 meterszko glo- bocsíno. 1896-ga leta je ameri- kanszki Pinguin iména vojszki hajouv vu blizsíni ausztráli- anszki Társaság-zátonov vu trej mejsztaj najso od 9,000 metrov vékso (9184, 9413 i 9427 metrov) globocsíno. Náj- véksa globocsína, stero szo vu Tühom oceáni do eti mao naj- sli, je 9644 metrov. Csi bi Gau- rizankár brejzsni vréjek, steri je na Himalája zréberji 8840 metrov visziki, vu tou globocsí- no posztavili, bregá vréjek bi escse izdak 800 metrov globoko bio pod mourszkov licojnov. Na Juzsnom koutnom mourji szo 4—5000, na Szevernom kout- nom mourji pa 3—400 metrov globocsíno zmerili. Atlanti oceána nájvéksa globocsína je 8341 metrov, tou meszto je blüzi Portorico zátona. Indi- ánszkoga oceána nájvéksa poz- nána globocsína je 6205 met- rov. Blüzi Europe bodoucsega mourja globocsína je nej tak velka. Na príliko Szeverno mourje je prouti k-oceánom zvönréda plítvo, tá globocsína je poprejkno 90 metrov. Csi nyéni presztor k-globocsíni pri- glíjamo, te je priblízsno tak velka globocsína prouti nyénoj velkoszti, kak ednoga trno-trno ténkoga papéra kusztoszt prou- ti ednoga árkus papéra vel- koszti. Zhodno mourje je escse bole plítvo; toga globocsína je po szrejdnyem 66 metrov. Med- zemelszkoga mourja globocsína je zse doszta véksa; na mejsztaj 4400 metrov, ali má 6300 i 7300 metrov globocsíne meszto tüdi. (Dale na 4-tom sztráni) Nolan--Concilio Hardware Co. Trzsimo rázlocsne féle zse- lezno brágo, fárbo, na auto- mobile potrejbcsino, Sport blágo i vszeféle szemen. Odprejto po vecseráj Cejna je primejrna 232 E. 3RD STREET BETHLEHEM, PA. Telephone 3094 Potrejbno Vam Je SPARHET, KÁHLE, VINSZKO PRESO, VINSZKI LAGEV ali na drügo POHISTVO. Csi vam je na tou potrejbno, te szamo prídte kmeni i vidli te, ka te zadovolni zmojim blágom. Cena je primeni nájrednejsa, stero poszvedocsijo tiszti küpci, kí szo zse primeni kü- pili edno ali drügo potrejb- csino. SAMUEL MILLER 317 E. 3RD STREET BETHLEHEM, PA. Odprejto po vecseráj Fedák Sárike GOUSZTNA ZMENYBA VU AMERIKI 1924 Oktobra 8-ga V-SZREJDO VECSÉR OB 8. VÖRI VU QUINN SCHOOL AUDITORIUMI bode naprejdáno FEDÁK SÁRI i NÁDOR JENŐ, nadale Kon- dor Ibolya, Csepreghy Erzsi, Kulinyi Ferenc, budapestinszki Theátrov povidni kotríg, ino Thury Ilona Horváth Lajos, Nyikos Zsigmond, Vámos Jenő, Rózsahegyi Andor i künstlarszke drüzsbe vszej kotríg z-gorisztoplejnyom. MÉZESKALÁCS (FIGICA) Peszmena zmenyba vu 3 tálaj. Szprávleno po Emőd Tamási i Szirmai Alberti. Ravniteo : Kouroski ravniteo : Kulinyi Fereno. Mártonfalvy György Notrisztoplejnya cejna : $2.00, $1.35, $1.10 i 85c. Zvönrédno Ponzsa- nye na Cejnaj Na vsze Hizsnom Pohistvi je cejna dojpüs- csena. Prídte ino szi küpte zdaj. Csi vam je potrejbno na SPARHET ali KÁHLE poglednite nász, prvle, kak bi pa inam sli. DOBÍTE NA PORGO, CSI JE POTREJBNO ali pa za GOTOVE PENEZE, CSI SZTE MOGOUCSI Goodman Furniture Co. 305 E. THIRD STREET BETHLEHEM, PA. Dr. Thomas P. Culhane OUCSNI SPECIALISTA Ocsí vizitejra. Ocsále dobro zglija. 127 W. 4th STREET, BETHLEHEM, PA. Vasemi Hrámi Je Potrejbna Igrouta Vas dom je brezi igroute rávno tak brezi mdoszti, kak deca brezi sztarisov DAJTE FAMILIJI IGROUTO! Ví te sze glí tak radüvali kak ona ! NOUVI COLUMBIA PHONOGRÁFI szo na szvejti nájbougsi. Tej igrajo bole glaszno i csíszto kak sterikoli drügi fonográfi i menye kos- tajo. Vszáki Columbia je garantérani. Cejna je od $25.00 vise. Plácsajte pár dollárov vszáki meszec — ali kelko szte mogoucsi. COLUMBIA REKORDJE KSENKI ! Pazite nase glasenyé vszáki keden. Csi de vase imé nastampano eti PRIDTE KNAM i preberite szi eden 10 colov Rekord vu nasoj Baoti — KSENKI ! Ne poslite deco nego prídte szamí. Eto szo iména za ete keden. Kutos István, Steven Bernath, 220 E. 5th St. 1224 E. 4th St. Joseph Horváth, Frank Závecz 203 E. Morton St. 633 Ridge St. Ádám Pécsek, 809 E. Morton St. PHILLIPS MusicShop 14 E. THIRD STREET, BETHLEHEM, PA. 4 sztrán AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ KOLETÁR JÓZSEF PENEZEPOSILAJOCSA, SIFKÁRTE, NOTÁROSKA INO SZEKOLÁCIJE KANCELAJA 401 HANCOCK AVE. BRIDGEPORT, CONN. Vsze ete zloucs prisztájajou- cse zavüpnoszti rédno i düs- novejsztno dokoncsa. Vu sztárom kráji bodoucsi dugovány sze obrnte kmeni z-cejlov zavüpnosztjouv EXEKUTORSZKA ODAJA od hizsnoga blága i personszke vrejdnoszti. V-Szoboto Szept. 27- ga, 1924 — Exekutorszka odaja od hizsnoga blága, cimermanszke ské- ri, kontraktorszke ouprave i drüge personszke vrejdnoszti pokojnoga Henry O. Trumbore. Odaja de obdrzsána pod 446 Carlton Ave., v- Szoboto, Szept. 27-ga popoldnévi ob Ednoj vöri. Z-tém hizsnim blá- gom prikapcseno sze escse odá szledécse blágo : Player Piáni i doszta rekorkov, eden Ford touring car, vszefelé cimermanszka skér, kontraktorszka ouprava med ste- rim jesztejo vouzsa, kolé itd. i dosz- ta drügoga blága, stero je eti nej mogoucse vsze zamerkati. Terménus sze vöoznani na on dén gda odaja bode. Ryan R. Raidline Auctioneer Harvey F. Trumbore Levi F. Trumbore Exekutorje. ISZKANYE Iscsemo edno zavcseno zsensz- ko, stera bi od hrama do hra- ma sla ino odávala tákse blá- go, stero je pri doumi vszig- dár potrejbno. Tá szlüzsba sze lehko dobí vu szledécsi várasaj : Bethlehem, Pa. Steelton, Pa. Pittsburgh, Pa. Bridgepart, Conn. Chicago, Ill. i Elizabeth, N. J. Zglászite sze na ete átresz : E. A. LATSHAW GEN. SALES AGENT 1813 E. Greeliaf Street Allentown, Pa. Csi vász nogé bolíjo prídte k-Csáli Löwy-ji. 225 E. 3rd Street, gde sze vam nogé z-vi- zitejrajo od vucsenoga noug vrácsitela szploj ksenki. ZDAJ JE VREJMEN naj szi hram odzvöna i od- znoutra pofárbate. Jasz odá- vam nájbougso fárbo i fér- nájsz za znotrejsnye i zvö- nejsnye fárbanye. Dobre vinszke prese sze do- bíjo primeni, pa tüdi mlin za grozdje mleti. Po vecseráj je odprejto Cantelmi Hardware Store 507 E. 4TH STREET BETHLEHEM, PA. Bell Phone 338-W KORINE Nájlepse korine za gosztü- vanye, ali za kaksi koli drü- gi poszeo szamo prinasz leh- ko dobíte za to nájnizsiso cejno i vu nájkratsisem vrej- meni. Prídte notri, gda de vam na korine potrejbcsina. T. M. HOGAN KORINAR 331 South New Street Bethlehem, Pa. Telephone 1879-R Nebésza i Pekeo LEGENDA Po Farkas Antali z-vogrszkoga Mérao je goszpon páter, pré- post-plevános. Náci, zvonár je vlejko nyemi düsevno odlocsitev, ali kakda je z-ednov rokouv cukao za ténko vouzse, briszao szi je bogme z-ovov szkuzé tak za isztino. Zvoncseka oszter glász je zsmíkao nyegovo szrd- cé ino znao je, ka zdaj sze cejla vész joucse, joucsejo sze za vi- sziko postüvanoga goszpouda, znao je, ka je zdaj zse konec vi- sziko postüvanomi goszpoudi, ár je sztári Pollák doktor, kí je z-várasa pribejzso vu farov, pravo nyemi : — Lehko zse potégnes, Náci, kak sze ti vídi. Zaszpí tvoj pop vcsaszi, pa sze szamo na drü- gom szvejti prebüdí gori. — Náci je zajoukano bejzso gori vu törem ino osztro cin- gárjenye je escse vu vesznice krcsmi pívo pijécse gouszte sztrsznolo. Na Tühi szo szedeli, vcsászi-vcsászi szo sze zgledno- li na goszpon pátera prázno meszto, főszolgabirouv je szvo- jega psza obímao, kántor je pa nancs szvoje píve nej z-pio vö, brezi rejcsi, razglaven sze je opouto prouti farofi. Sziromák goszpon páter. Escse preminoucsi keden je eti szedo pri sztouli, tü sze je isz- krio nyegov spájsz, szmejála sze nyegova dobra vola, ka sze je tak li vsze trafunilo nyego- vo cejlo tejlo ino zdaj sze tam mantrá na szmrtnoj poszteli. Sztári Pollák doktor poszlüh- sa szrdcá bítje, szouszedne vészi pop ga je szpovedo i bla- goszlovo ino zdaj je na pouti prouti nebészam. Szrecsno pout, visziko postüvani gosz- poud ! Szrecsno pout ! Skoda je bíla mrejti, za isztino skoda. Escse szo csloveka nej lübi- li tak trno vu vészi, kak szo visziko postüvanoga goszpou- da lübili. Ali drügi cslovek je tüdi bio on, kak pred nyim bívsi. Tiszti je szkoupi, szühe düse, penezlacsen cslovek bio. Vsze je vu szvoj zsakeo scseo szpraviti, pa sze je nancs dobro nej mogo naszititi nevolna per- souna. Kaplánje szo odszko- csili od nyega, na táksi komi- szen sztrosek ji préjao. Szvojo dácso je neszmileno notri z kollekto. Escse sze je exekuto zaman molo nyemi, ka naj ne licitejrajo tá tou blazino, tiszto praszé, ali sztári piskour je nej püszto. — Nej meni trbej penez. Glédajte, moji csrejvli szo raz- trgani, moja reverenda je po- noséna, zakrpana, jasz sze z-kü- novov zsupov hránim, ali trbej mojoj fari, stero za velko, za zmozsno scsém djáti. Tak szo sze vszelili vörnic- ke, gda szo sze odszloubodili od nyega ino szo toga sztáro- ga peneznoga küpca vöszpre- vodili na cintor. Tü zse nede gyülo nikoga. Naj sze z csrvá- mi i z-drügimi zemelszkimi glísztami nevouliva. Te je priso mládi plevánus Mocsen, zdrav, od zsítka voule napunyávajoucsi cslovek. Ka je sztári plevános vkraj pou- bro od vörnikov, ete je z-obou- jivi rokej tálao nazáj. Na pa- rochiji je edno za drügim do- szégno dinom-dánom. Táksega vrloga decska kak on, je iszkati trbelo vu szedméro vármegyő- vi. Sziromáki, bogátci je glíno pajdás, prijátel bio. Megyővsz ki püspek je nej zadoleo z-gla- vouv migati, gda szo píszma prisle k-nyemi za toga volo, ka naj za faro dá peneze, ovak na bobén vdárijo cérkev tüdi za vekszlinszke dugé. Predjáli szo ga. Nej je valálo nika. Tecsász je hodilo cejle vészi lüdsztvo püspeki na sinyek, dokécs szo ga nej nazáj predjáli. Ino zdaj méra te vrli cslovek. Razhládo sze ali ka sze nyemi zgoudilo, ali sztári Pollák doktor je tou pravo Náciji, zvonári, ka lehko potégne düsevno odlocsitev, kakda sze nyemi vídi. Cejla vész sze je joukala, gda szo ga pokápali ino szo tou pravli z-szvétim ogvüsanyom : — Skoda je bíla za nyega ! Goszpon prépost -plevánus sze je pa opouto na dugoj, pré- cimbnoj pouti prouti nebészam. Znao je hodbo, vej je doszta lüdém on pokázao. Nej je sou z-velkov volouv, Milosztivno, ali dvojüvajoucs je mandigao, tak da bi sze rad nazáj obrno. Escse ednouk je doli tüdi po- gledno na szvojo vész, na szvo- jo parochijo. Z-okna tak da bi edna bejli líc dekla kívala prouti nyemi. Goszpon plevá- nus je sztano ino zadrejmano je sepetao : — Kata ! Müller Kata ! Na ednouk je nyemi na pa- met prisla cejla historia. Náj- lepsa dekla je bíla vu vészi. Mláda, mlejcsni líc, lescsécsi oucsi svábszka dekla. Plészala je z-goszpon plevánusom — oh goszpodne odpüszti mi ! gosz- pon plevánus szo plészali tüdi radi — plészao je zsnyouv dva- krat ino gda szta sze zse ob- trétjim obracsala, radiva szta sze mela : na velkoga, mocsno- ga csloveka sze je gori naszlo- nila lejpa, pláva dekla ino vel- ki brnászti cslovek je küsno deklé pláve vlaszé, ocsí, vüszta. Notri sze je tüdi vkrádnola na parochije vrátaj. Goszpon ple- vánus je sou k-Müller bácsiji. Nej sze je doszta onogyao, nego je tou pravo, ka naj dájo k- nyemi Katiko vu farov. On de nyej do szmrti vören cslovek, dobrotiven szkrbuoszécsi. Deco pa, csi bodejo, za goszpoude dá vönavcsiti. Dekle za gosz- podicsine. Müller bácsi je tou pravo, ka ráj zaviné Katike bejli sinyek, kak bi jo pa za popovszko vertinyo dao. Szploj drügo bi bilou, csi bi sze zdalá. Ali tak ? Zvöntoga szo pa gosz- pon plevánus zse vöszklacsili stiridoszét lejt, ka scséjo z-touv szedenájszet lejt sztarov dekli- nov ? Vej jo k-mouzsi dámo, ino potem csi de zsenszka, leh- ko jo lübijo, kak jo scséjo, naj szamo nyéni mouzs ne zvej. Ino Katiko szo k-mouzsi dáli. Kata je escse pred gosz- tüvanyom szlejdnyo noucs tüdi na parochije vráta mefnola vö. Na drügi dén je pa tá sztoupila z-szvojim mladozsen- com, z-ednim plávim, szlouko- ga hrbta svábszkim decskom pred goszpon plevánusa, ka naj nyidva zdá. Vídla je Kata, ka szo sze z-visziko postüvanoga goszpouda oucsi prepüsztile szkuzé, na pamet je vzéla, ka nyegov glász dregecse, ali ona je nej rédila skandála. Lepou pokorno sze je zdála, domou je sla z-szvatami ino na trétji dén bi jo zse lehko pokopao visziko postüvani goszpoud, csi bi znao, ali kaplán je odpravo meszto nyega ceremonijo, ár sze je lejpa, zalüblena Müller Kata escse tiszto noucs zaprá- vila. Ka bi naj csinio goszpon plevánus? Naj ide za nyouv ? Te na ocsivesznoszt príde, ka sze je Kata za goszpon plevá- nusa zaprávila, plevánus za Kato. Pio je, razveszeljávao sze, vtisala sze nyemi bolez- noszt, ali Kato je nigdar nej pozábo. Escse med predga- nyom sze je nyemi zsmíkalo szrdcé, gda sze je na tiszto meszto zgledno, gde je Kata mejla návado szedeti. (Dale na 6-tom sztráni) ZNANOSZTI GLÁSZI (Dale od 3-g-a sztrána.) Na nouvo porodjenye. Indasnya sztvár, takzvána protozoa — z-stere sze vszáka naprej valon sztvár osznovila — je jedíno oscse (sejt). Csi zavolo brodjenya edno tákso ednoga oscsa zsivotnoszt na fa- late razrejzsemo, z-vszákoga falata poszebna zsivoszt bode znouva, ali szamo te, csi vu vszákom dojvrejzanom falati koncsimár edno oscsa szemen osztáne. Brezi szemena niti edno oscse nemre zsiveti. Polip je osznovlenejsa, doszta oscsa sztvár. Vu voudi zsivé. Rod szo nyej korall-je pa spongije, po drügom iméni cecávke. Pred 100 leti sze je zgoudilo, ka je Trembley imé- na angolszki znánec ednoga szladke vodé polipa na 50 fa- late razrezo ino z-vszákoga fa- lata sze je nouvi polip poroudo znouva. Zemelszke glíszti, pantlics- ni csrvouvje z-nájvéksov leh- kosztjov pridobíjo nazáj zgü- blene tále. Ino jesztejo zsüzsev- ke, stere nancs ne pocsákajo notri, ka bi je protivnícke raz- trgali: raztrgajo sze szamé ino z-vszákoga falata sze nouva zsüzsevka szpouva. Univerzium Známo, ka je Szunce million- krát vékse od nase Zemlé ino je 149 million kilometrov ouz- dalecs od nász. Ka naj od té dalecsíne málo znánye nasztá- vimo szebi, vzemimo za példo na príliko zseleznisko nágloszt. Povejmo, ka express cug vu vszákoj vöri 60 kilometrov pri- bezsí notri, z-nepresztannov náglosztjov, brezi sztanejnya. Pouleg táksega nágloga potü- vanya bi tüdi szamo za 283 lejt napravili tou pout na express cugi od Zemlé do Szunca. Csi bi sze zdaj napoutili po toj zrácsnoj pouti, te bi vu 2207-om leti prisli tá, vu tom vrejmeni bi sze pa na Zemli szedméro pokolejnya poroudilo i mrlou. Vandrajoucse zvejzde szo pa escse vu véksoj dalecsíni od Szunca, kak nasa Zemla. Tak je na príliko Mars 224 million, Jupiter 768 million, Szaturnusz 1408 million, Uránusz 2840 million ino Neptunusz 4440 million kilometrov dalecs od Szunca. Zvön tej zvejzd astronomci escse vecs kak 100 million zvejzd poznajo. (Vu szamoj mlejcsnoj pouti 18 million jeszte). Jeszte med nyimi sti- rinájszetkrát véksa, kak Szun- ce, na príliko Sziriusz iména zvejzda, stero po prousznom za “pészko zvejzdo” poznamo. Csi bi lehko potüvali prouti zvejzdam, pa nájmre nej z- express zselezniskov, nej glá- sza, nego z-líscsa (fény) ná- gloztjouv, stera 300 jezero ki- lometrov pribezsí notri za eden szekundum, te bi za 16 lejt do- szégnoli nájblizsánye Szunce, Sziriusza. Speciálno z-francuskoga orejo- voga leszá v-szpanyé hizso po histvo za . . . . . . . . . . . . $129.00 P. MICHELSON 223 E. 3rd St., Bethlehem, Pa. Bethlehemszki Banki stere porácsamo nasim szlovencom, kak nájpostenejsa i zavüpana mejszta za sparanye i povnozsávanye nájvék- sega kincsa : PENEZ. 13990 ZADOVOLNI VLOZSNIKOV MÁMO. Sztoga racsuna na vszáki stiri prebi- válcov eden vlozsnik szpádne i tou trno szveklo poszvedocsi, ka vöobszlüzsáva- nye, prijaznívoszt i nasi vlozsnikov za- gvüsanye je trno pripoznano. PREBIVÁLCOV DOSTOJNOST nas bank vszigdár vu voditelszkom pozványi szpeláva Po vlozsbaj trétji percent interesa plácsamo Bethlehem National Bank Prejk od Market House 3-ji i Adams Sts. kükeo Ete bank je vrejden i rad vzeme vase vlozsbe Notrivlozsbeni penez suma je vecs kak sészt million dollárov. E. P. WILBUR TRUST CO. FOURTH STREET and BROADWAY Vejka od Glávnoga Banka 606 W. Broad Street Tou je Nájvéksi Bank vu Bethlehemi 3% interesa plácsa na sparavnoszt polozseni penezaj Gucsímo tüdi tühinszke jezike (Pítajte za Mr. Bartosa ali pa Mr. Gasda.) Ne odlásajte csi scséte za szvojo rodbino ali prijátele pravice i sifkárte poszlati, naj vu nouvoj kvoti vöprídejo, ár po toj kvoti doszta menye lüdi püsztijo v-Ameriko. Prídte vu nas Bank i mí vam dámo vsze preszvetlos- cscnyé stero vam je potrejbno k-tomi deli. Sifkárte odávamo na vsze linije i pravico vam tüdi szprávimo. NA INTERES POLOZSENI PENEZ PLACSAMO 3% INTERESA. MI MÁMO PENEZE NOTRIPOLOZSENE od PENNSYLVANIA DRZSÉL VLÁDE NORTHAMPTON VÁRMEGYŐV VLÁDE CITY OF BETH. — VARASKE VLÁDE CITY OF BETH. — SOLSZKE VLÁDE Gosztonyi Savings & Trust Co. Third and Pierce Streets BETHLEHEM, S. S., PA. AMERICAN WINDISH PUBLISHING CO. INC. Z-nouvimi masinami moderno notrivpelana Stamparija. — Oprávla szakseféle stampar- szko i knigovezárszko delo vu nájkracsisem vrejmeni, vu náj- lepsem vöposztávlenyi za náj- bole rédno cejno. “Amerikanszki Szlovencov Glász” stamparija AMERIKANSZKI SZLOVEENCOV GLÁSZ 5 sztrán Jedíni trzsci Aunt Polly i divatni Stout Obüteli za Zsenszke. — Nega tak velke aü tak mále nouge, ka bi mí nej mogoucsi bilí Obüteo dati. Velikoszt: 2½ do 12 numere sürki i vouszki. M. E. Kreidler i Szinovje NÁJPOSTENEJSA OBÜTELI BAOTA 17 East Third Street BETHLEHEM, PA. Zavüpavnicke “ Amerikanszki Szlovencov Glász” Reditelsztvo, szposte- nyom naznánye da cstejocsim, ka, ki szi té szlovenszke novine scsé zapovedati, naj szi je sza- mo pri nasi “Zavüpavnikaj” zapovej i naprej plácsa. Ali ki bi je Zavüpavnikom nej mogocsi bio plácsati, on naj nám notri posle vu Reditelszt- vo. Opominamo nase szlovence, naj vszigdár proszijo odpiszek (nyugto) od onoga steromi za té szlovenszke novine plácsate i poglednite csi na tisztom od- piszki steroga dobite bode tej novin imé: “Amerikanszki Szlovencov Glász”. Csi bi pa na tom odpiszki toga iména nej bilo, tak te odnász novin tüdi nemrete csakati, ár mi tákse vu znánye nevzémemo, stero mi niti naznánye nedo- bimo. Mi szamo onim poslemo novine i nyim nyigovo plá- csano sumo vu réd zememo, ki do meli tákse odpiszke pokázati, steri szo od Ame- rikanszki Szlovencov, Glász novin szhájajocsi. Amerikanszki Szlovencov Glász novin Zavüpavnikov iména: Bethlehem, Pa. Bölecz András Pittsburgh, Pa. Markos István Simon István 940 Vista St. Newark, N. J. Erbert István 15 Wall St. Steelton, Pa. Kamplin József 583 4th Street Allentown, Pa. Péter Farkas 514 N. Jordan St. New Brunswick, N. J. Louis Koszár 199 Hamilton St. Palmerton, Pa. Doncsecz Jozsef Elizabeth, N. J. Gombotz Ferencz Bridgeport, Conn. Tkálecz István 92 Pine Street Akron, Ohio. Jos. Kalamár Chicago, Ill. Mike Novák 1913 W. 13th Street Brezi dela bodoucsi delavcov sztális Illinois drzséle Federation of Labor organizácia je kon- vencijo drzsála, na steroj je na razprávlanye priso brezdelav- noszti problém tüdi. Dvá bajcarszkiva delegátu- sa szta ednoga táksega taná- csa nasztávlanye porácsala, steroga bi tou bilou goridánye, ka naj vu prvom rédi na brezi dela bodoucsi bajcarov sztálisi pomága. Ete híp vise 40,000 brezi dela bodoucsi bajcarov jeszte vu Illinois drzséli ino tej neszrécsni delavcov sztáva je rejszan nej vrejdna na ne- voscsénoszt. Brezdelavnoszt je edno pí- tanye od oni vecsi, ksterim delodávci szamo z-ogíbanyom ino pazlívo radi k-coj gucsíjo. Persze nyim je tüdi nej pri- jétna tiszta sztáva, ka bajce i drüge indusztríszke naszelbine menye delavcov zaposzlávajo, kak bi pa trbelo, ár je brezde- lavnoszt ednoga razmejnya z- vérsztvenim krízsisom. Zájen- no je nevtajeno — ino tou zná- bidti szo escse delodávci tüdi nágibni notri szpoznati — ka je “zsmetne cajte” nyim dosz- ta lezsej szkousz prezsiveti, kak pa delavcom. Országi za pokoja i mirü prilozsnoszt je tou, ka naj kak nájmenye brezi dela bodoucsi delavcov bode. Ino tecsász szi nemremo gucsati od zdravoga i zselnoga tiváristvenoga i vérsztvenoga réda, dokécs — ka naj sze na edno znácsno pél- do zezávamo — vu ednoj drzséli szamo brezi dela bodou- csi bajcarov racsun 40,000 zne- szé vö. Ár tej bajcarje famili- jo tüdi májo, za stero sze nyim trbej szkrbeti ino csi te vnozsi- ne familije kotrige tüdi vu zuánye vzemejo, te de tiszti 40 jezérszki racsun doszta véksi. Ka jeli de na Illinois Federa- tion of Labora konvenciji pred- lozseno porácsanye melo szvoj vrejden nászhaj, tou szamo prí- sesztnoszt prevrzse. Popolno je pravicsno od delavsztva sztráni tiszta gedrnoszt, ka naj sze za brezi dela bodoucse tivári- se akcia zacsne. Tou nescse tiváristvene prevrzsenoszti ak- cia bidti, jedíno cslovecsenszka akcia, stere temelni cil je tou, ka vszáki cslovek jus má k- vszákdenésnyoj jejsztvini i prebiváliscsi. Vezdásnyi szociálni i vérszt- veni réd szi szamo tecsász zna za isztino szvojo moucs i po- polnoszt zagvüsati, dokécs sze za-zgoraj opomínane vidme do- szégnyenoszt szkrbí. Brezi dela bodoucsi delavci sze z-recsámi nemrejo naszititi ino z-obecsá- vanyom szi nemrejo vzéti pre- biváliscse. Csinejnye, isztinszko csinej- nye trbej, ino tou delavci naj necsákajo od delodávcov, od kapitalistov, nego oni szamí morejo na tom bidti ! Plácsajte solszke porcije zdaj, naj sze ognete velke sztejsz- ke i 5% kastiganya, stero sze vam kcoj zracsuna po 1-om oktobri, 1924. Vu potrejbnom vrejmeni eden ton vogelja million dnévov i noucsi odvrné — Nase vogelje je za obrambo prouti mrazi. Ví escse pomlite kaksa nevola je bíla za vogelje lajnszko zimou, — jeli de kaj bougse vu etom leti tou ni eden nevej. Zakaj bi szi vzéli nepotrejbno pripetjé ? Edno pár tonov NASEGA VOGELJA vu vasoj zemenici vász obráni od mraza i od nevar- noszti vu zími, ino vam hram priátelszko naprávi. Eden ton od NASEGA VOGELJA je vecs vrejdno kak pa millon füntov vrásztva. BETHLEHEM COAL CO. Third & Monroe Street — Phone 882 Regule, stere szo auto- mobilosom vu nevouli na pomoucs Pennsylvania Motor Fede- ration je edno pár trno prousz- ni i lehko razmeti regul prine- szo za automobilose, steri, gda vu nevolo prídejo naj sze znájo kama drzsati. Ár vu eti hípaj nega táksega dnéva, ka bi eden ali drügi automobilos nej z- szprosnyouv priso pred Penn- sylvania Motor Federation, gda pozványe dobí na szoud i vu szebi etak pravi : “Ka naj zdaj csinim ?” Pennsylvania Motor Federa- tion té regule po prousztnom etak naprej píse : “Gda auto- mobilos pozványe dobí na szoud, vu sterom nyemi nazna- nijo ka je právdo prelomo vu nisterni puntaj, kak szo za automobilose naprej szpíszani, on te zse vcsaszi zná od cejloga dela, kak sztojí. On te zse more znati jeli je krívec ali nej, z- sterim je on tozseni. Z-tém naj pazlívo szpreglédne pozvanya tozsenoszt. Vszáko pozványe more raztolmacsenye meti, ka gde i kak je právdo prelomo. Vu pozványi more sztáti dá- tom, gda sze automobilos more zglásziti pred magisztrátusom, ka naj odgovárja na tiszto, z- sterim je tozseni i tüdi tiszte iména, steri szo ga notri glászi- li. Ino vu tom pozványi tüdi more rédno raztolmacseno bid- ti, zgodjenyá násztaj i dátom gda sze je zgoudilo. Nájbole pa more paziti na tej papéraj lájznic numero csi je rédno szpíszana. Tak csi je tou vsze porédi vöposztávleno i csi automobi- los zná, ka jeszte káksi funda- ment na tozsbo, on more idti pred magisztrátusa, gde ga vö- poszlühnejo i te na szébe vze- me tozsbo ali pa szamo zagvü- sanoszt dá za szébe na vékso szodníjo. Ali csi automobilos zná, ka je on nekrivicsen vu tozsbi, ali sze pa csüti ka je tou pozványe szamo tákse, ka peneze scsé zsnyega szpraviti, te naj on ne vzeme vu znánye. Tou szamo sztojí od toga, ka szkém je to- zseni i kelko je vu tozsbi iszti- na. On mábidti dobí vöpri- szézseno pozványe na tiszti dén, gda de szoud ino do ga scseli zapreti. Gda sze tou zgo- dí, on szi lehko zvoli naj ga posztávijo pred nájblizsányega magisztrátusa, skvájera ali rí- tara, gde on lehko zagvüsa- noszt dene do prípravnoga szo- da, steri je návadno Court of Quarter Sessions, vu tisztom county-ji gde je on právdo pre- lomo. Ali csi je tozsba táksa, ka z-automobilosa szamo peneze scsé potégnoti, tak tiszti skvájer, steri je na szoud poz- ványe vöposzlo, nede vüpo pred birovíjo idti, nego de návadno tozsenoga z-tém preganyo, ka de nyemi osztre píszma posílo, naj sze pred nyega posztávi. Na tákse nej trbej nika dati. Ali csi je automobilos krív, te zse vu kaksemkoli tali, naj se niscse ne proba ognoti, liki naj plácsa kastigo i sztroske kak cslovek i potisztom naj ouszvetno oblübi, kak grejhs- nik erkoucs : “idi i ne csíni vecs grejhov.” Plácsajte solszke porcije zdaj, naj sze ognete velke sztejsz- ke i 5% kastiganya, stero sze vam kcoj zracsuna po 1-om oktobri, 1924. VU ÁRENDO SZE DÁ eden lejpi hram pod 736 5th Streetom, steri sztojí z-10 presz torni hizs. Popolnejse sze lehko zvej tüdi tam. Speciálno z-francuskoga orejo- voga leszá v-szpanyé hizso po- histvo za . . . . . . . . . . . . $129.00 P. MICHELSON 223 E. 3rd St., Bethlehem, Pa. Vszáki cslovek lehko dobí lejpi kejp, csi szi vküper pri- spara tákse tiketi, stere dobí pri Csáli Löwy-ji, gda Cipele küpi. Csáli Löwy je zdaj nej dávno napravo eden kontrakt z-ednim chicagoszkim fabrikan tom za pét jezero kejpov i z-tej vszáki küpüvajoucsi dobí szvoj kejp, kí vküper na dejva szvoje tiketi, stere dobí pri ci- pelov küpivali. Michael Palásthy 827 E. 4th Street BETHLEHEM, PA. Oprávlam vszeféle lekte- risko delo z-garantéranyom Primeni sze dobijo nájbougsi globi v-poszvejte i szaksa lekteriska náprava, stero sze pri hrámi i biznici nüca. Zimszki Gvant ino Zgomyi Kapút Szi Zdaj Dájte Napraviti. IMPORTED AND DOMESTIC FABRICS Jeszenszke i Zimszke Stofe i Minte ze Jeszensz- ke Gvante i Zgornyekapute szmo notri doubili. Tej Stofi i Minte jesztejo vu velkom prebéranyi, z-steri szi zdaj zse lehko vöpreberéte táksega kaksi de sze vam vido. Csi vam je potrejbno na Jeszénszki Gvant i Zgornyi- kaput, prvle, kak bi inam sli, prídte knam i poglednite nase Stofe i Minte. Tüdi csísztimo, pejglamo i fárbamo moski i zsenszki Gvant v-krátkom cajti i za rédno cejno John Horváth szabou 530 E. FOURTH ST., BETHLEHEM, PA. BELL TELEPHONE 2779-J Szlovenec naj ne bode brezi szlovenszki novin ! P A Z K A ! P A Z K A ! Vszi tiszti, steri prehladjenoszt, reuma, plécsnebolez- ni ledevgyé, roké, nogébolezni, kasla, obíszt; zsa- lodcnom betegi ali vu kaksem drügom betegi trpíjo, naj sze zvüpaznosztjov obrnéjo k-meni Diana Vrácsne Toplice JOSEPH HORVÁTH 809 E. 4th Street Bethlehem, Pa. (So. Side). Telephone : 2174 48 — Nevejmo. Paskál je na csemeraszti vdaro z-botom na szrtéo. — Právim vam, ne spájszajte sze z-menom, nej szam vu dobroj vouli... — Ne lármajte tak vu drügoga hizsi, — je szkrí- csao sztári Kalmár z-gübévsi szvojo trplívoszt. — Idte, odkéc szte prisli. — Nescsete mí ovaditi, gde je moja hcsí ? — píta, z-protüvajoucsim gíbanyom priblizsávajoucs k-sztáromi csloveki Paskál. — Zentai je nyemi imé ! — je szkrícsala preszt- ráseno Mari. — Ne bantüjte sztároga apo. Paskál je nezgovoren zgléd vrgao na deklo, stere je zdaj obprvim csüo glász. — Zentai, — je fíravo potisano, — Vu Buda- pesti. Dobro. Vej ga nájdem jnsz tam. Vam bi nej vörvao, ali dekla, vídim na nyéni ocsáj, je isztino právla. Ino ár szte me tak prijaznívo vidli z-jejszt- vinov, pítvinov, obfrísani lehko odhájam, idem... Po tej na spot povejdani recsáj je povrgo hizso, niti eden zgléd je vecs nej vrgo na tam bodoucse, kí szo z-olejsanim szrdcom csüli nyegove csi duzse ouzdalejse glaszécse sztopáje, dokécs je szploj tüho grátalo okouli hrama vsze. 45 pogledno v-hizsi ino je doli szeo na nájblizse szto- jécsi sztolec. Vu Kalmári szo vreli csemérje. — Idte vu bozsem iméni odkéc szte prisli, — je pravo po zadüsenom glászi. — Eti nemrete osztáti. Nemamo eden k-drügomi nikse brige. Idte vu steri kráj szte do eti mao hodili, skoda vam je bíla doli sztoupiti z-rédne pouti. — Ohó, kak zlehka vö dáte pout sziromaskomi csloveki. Ali da pa z-toga nika nede, drági moj goszpon tészt. Dájte mi jeszti, piti, kak je pri pos- tenom hrámi návada. Potem pa pripravite deklo. — Právim, ka je nej vasa hcsí, Paskál, — je právla Kalmárojca, od bojaznoszti po zajoukanom glászi. — Z-jejsztvine i pítvine pa nede nika. Niti za bougsega valon csloveka nega prínasz trakte. Sziro- maski lüdjé szmo mí. — No te mo pa sli lacsni, zsédni, ali dekla de sla z-menom, — je odgouvoro Paskál ino sze je k- trepetlívoj Máriki priblizsávao, stero je Kalmároj- ca prouti máloj hizsi vlejkla za szebom. — Ali zakaj bi sla ? Kaksa briga bi nyej bíla k-vam ? — je pítala na csemeraszti. — Ár nevörjem jasz vase pripovedávanye, drá- ga punica. Tá dekla je moja hcsí. Právim, ka sze glíja k-meni. — Idte z-szvojim spájszom, z-kém poszvedocsi- te notri, od koj poznate na nyou ? — Od koj ? No vej zse ovádim vcsaszi, — je zsebki iszkajoucs, je na szlejdnye z-edne zsebke ro- nyavi, fárbo zgübleni lederni toslin vzéo naprej, po- tem je med dosztimi zamázanimi papérami edno ozsutano píszmo vöpoiszkao. 6. sztrán AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ Nebésza i Pekeo (Dale od 4-ga sztrána.) Ino zdaj, vu idejnyi prouti nebészam, vecs deszét lejt kesz- nej, sze je tüdi Müller Kate kejp prikazsüvao pred njego- vimi ocsámi. Premislávao szi je. — Vej sze zdaj nájdeva. Ona je bíla száma neduzsnoszt, eti more prebívati vu nebészaj. Mantrník je grátala nájcsisz- tejse obcsütnoszti, kakda Krisztus szvojemi vadlüványi. Tü more ona bidti. Pascsimo sze. Na ednouk sze je na pout vzeo ino z-náglimi sztopáji sze je pascso k-nebeszkim vrátam. Notri je szklonckao. Peter apostol je vido, ka je pop, ka na ledevgyáj lilaszti cingulum noszi, na prszti szvekeo prszta- nek, brezi rejcsi ga je notri püszto. Tam notri szo zadoszta na mrzli szprejéli visziko postüva- noga goszpouda. Vcsaszi sze je z-prednyim bívsim popom naj- so, kí nyemi je v-ocsí metao, zakaj je fárno imánye zapravo. — Jasz szam nej zaprávlao, szamo szam nazáj dao tisztim, od steri szi tí vkraj poubro, sziromákom. Tiszti sze nyemi protio, ka ga obtouzsi vu pápov tanács i potem szpijé csarao zsupo. Vi- sziko postüvani goszpoud je z- plécsami z-trouszo ino je dale mandigao. Vido je angelszki sereg popejvati, na zsalosztni eszi i tá blodécse devojke, doli- nagnyeni gláv tuzsne zsenszke, nüne, ali Müller Kato je zaman iszkao, nindri jo nej najso. Sou je vu nebész notrizglá- senya kancelajo ino je zvedá- vao za Müller Kato. Korrektno je znao, gda sze je narodíla, gda je mrla. Ocsálaszti szvétec jo iszkao, potem je vküperpocso z-rokámi : — Ka ti je briga k-toj szkvar- jenoj düsi ? Tiszta nájmenye za eden tucat neszmernoga grejha má. Lübiti sze dála. Nej je bougala sztarise. Hamisno je priszégala, ár je nej lübila szvojega mozsá ino száma sze je vmoríla, stero je pred Bou- gom — tí znás, vej szi pop — trno velki grejh. Odszpodi trpí vu pékli. Visziko postüvanoga gosz- pouda szrdcé je zacsnolo mocs- no klepetati. Jaj, te pa Kata escse izda za nyega trpi ! Vzéo je szvoj bot i kolapos ino je sou k-Szvétomi Petri. — Odpri gori dveri. — Hohó ! Kí eszi notri prí- de, tiszti od etec vö nemre odíti. — Jasz szam grejhsen. — Vej szi pa tí pop. — Ne modrüj, odpri gori dveri, csi ti právim. Peter je modrüvao, na tou je goszpon páter k-nyemi szko- cse, vkraj ga je szüno ino je szam gori oudpro dveri. — Zbészno szi ! — je szkocso zanyim Peter — hodi nazáj ! — Pokázsimi vu pekeo pela- joucso pout. Trpeti, mantrati sze scsém. — Szamo idi, tí szi zse na tisztoj pouti. Ino visziko postüvani gosz- poud je najso pekeo. Vragouv- je szo ga z-velkov radosztjouv szprejéli. — Znali szmo, ka k-nam prí- des. Vrli cslovek szi bio. Hodi notri. Pocsíni szi. — Nancs je escse nej szeo doli, gda sze je nikák z-glasz- nim cvikanyom nyemi na si- nyek poveszo. Müller Kata je bíla vu sznejinszkom gvanti, z- vözajoukanimi ocsámi, tak, kak je pred oltárom sztála ino hamisno priszégala. — No, tü szva, vküpno naj zsezsgite. Vrazgé szo sze szmejáli. — Viva ? Zakaj ? Ár szta sze lübila ? Kí eszi prídejo, tiszte mí nebantüjemo, ár szo pred nasim szoudnim sztolcom nej krívci. Nego tiszte, kí szo tam gori, bi ji radi szpekli. Vu nebészaj je glász priso od te historije. Vcsaszi szo vöokádili cejlo ino szo z-szvé- tim ogviisanyom naglasüvali : — Vrág je hodo tü vu po- povszkom gvanti. Goszpodne, szmilüj sze nam ! PRIVÁTNA ODAJA Od hízsnoga blága:— Za gvant Omárje, za poszou- do Omár, Kejpi Parlor Po- hístvo, zbrüseni Glazsi, pré- cimbna Poszouda itd. Zglászite sze pri: 508 E. 4th St. Bethlehem, Pa Speciálno z-francuskoga orejo- voga leszá v-szpanyé hizso po- histvo za . . . . . . . . . . . . $129.00 P. MICHELSON 223 E. 3rd St., Bethlehem, Pa. Trém vcsiníte dobroto : szebi, glasüvajoucsemi i nam, csi sze pri küpüvanyi szpomenéte, ka szte storosov glasenyé vu nasi novinaj csteli. Bell Telephone 2678-R Naznánye Szlovenci! Szpostenyom naznánye dáva vszém postü- vanim szlovencom, ka szva balkán bottling works iména szouderszko trzstvo prejk vzelá, z-sterim va posteno i rédno szlüzsila náj podpérajoucse. Prosziva postüvane szlovence za podpéranye. Németh i Gajnik 1738 E. Mechanic Street Bethlehem, Pa. Naznánye Szlovenci ! Vszém postüvanoim szloven- com dam naznánye, ka szam na nouvom meszti Joseph Hotel oudpro, gde sze dobí vszefelé jejsztvina ino pítvina za primejmo cejno. JOSEPH GOJTAN 817 Chesnut Street N. S. Pittsburgh, Pa. SZLOVENCI ! Podpérajte tiszte baotose, steri nász szlovene podpérajo. Tou szo tiszti, steri vu szloven- szki novinaj glasüjejo. Tou szo tiszti stori, stere nam nej po- trejbno zouszedno porácsati, ár vu Pittsburghi zsivoucsi na- si bratje szamí dobro znájo, ka vu tej glasüvajoucsi storaj za rédno cejno dobro blágo do- bijo i szaksega szlovena pri- jaznívo vöobszlüzsávajo. NORTH SIDE HARDWARE CO. Prinász sze dobi száksa zselezna potrejbcsina, kakti: Sparhetje, Lampaske i száka potrejbcsina za Automobile. 855—857 East Ohio Street, N. S. Pittsburgh, Pa. Bell Phone 2508 Cedar. GDA DE VAM POTREJBCSINA NA POHISTVO, KÁRPETE ali KÁHLE prídte kmeni i vidli te, ka te zadovolni, kak zblágom tak z cejnov HARRY KRUPP 843 E. Ohio Street N. S. Pittsburgh, Pa. Phone Cedar: 5752-W Dományi za dományega, podpérajte nase novine! 46 — Precstite eto píszmo, — je pravo Kalmároj- ci, stera je naprej vzéla szvoje ocsále, dobro je doli zbríszala ino je na glász csteti zacsnola, ali bole je silabizejrala bozsno, premedlejno píszmo, stero nyej je Paskál tá dao : ‘‘Lübléni moj mouzs ! Na vszamogoucsega bogá te proszim, hodi domou . Pogledni koncsimár ednouk szvoje na nouvo porodjeno dejte. Tákse lejpo málo mlesé je, ka bi sze ti veszelíla düsa, csi bi je vido. Csarne ocsí má, kak tí, ino na sinyeki edno má- lo csarno lécse pouleg vlászi, za vüjami, stero sze trno sika k-nyénoj lejpoj bejloj kouzsi. Na krsztítji szo je goszpon dühovnik tüdi pohválili. Csi za mojo volo ne prídes, naj te prineszé nazáj ocsinszka lübézen. Zmrzüjemo i sztrádamo, ali mojim sztarisam tou nevüpam szpíszati, ár znás, ka szo me vszigdár bránili od tébe ino zdaj bi tou odgouvorili, ka naj szebé krivim, zakaj szam nej bougala nyigovo rejcs. Tvoja vörna zsena J u d i t.’’ Sztári Kalmár szi je zbriszo ocsí, gda je csüo szvoje hcséri tou zsalosztno píszmo precsteti, sztára zsenszka je pa vu gyocs szpádnolá ino ocsálov gla- zsojne szo polejále nyéne kápajoucse szkuzé, szamo je Mari sztála tak da bi sze ne kamen preobrnole, ali píszma pri ednom punti je csrsztvo gori vneszla szvojo glavou. — No, zdaj zse znáte, od koj lehko deklo szpozna, — právi zaszmejano Paskál, — od lécse, stera je za vüjov nyénov. Od maternoga znamejnya. 47 Kalmárojca je szamo zdaj prisla k-szebi z-velke pobítoszti ino zsaloszti, ino z-veszélnosztjouv je zdignola glavou. — No vej pa poglednite ví szamí Paskál, csi je tam tiszta lécsa, — je právla z-velkov radosztjov ino je k-njemi pelala Máriko, vkraj je poprávila na obá krája nyéne lejpe vlaszé, med sterim je dekla dojprignovsi szvojo glavou, nyej _z-radosztjouv na pomoucs bíla. — Nega ! — je odgovoro na csemeraszti Paskál. — Na sinjeki nema nika. Kama szte pa djáli od tisztec od nyéni vüj ? — Poglednite nyéne ocsí. Takse szíve szo kak vioulica, vlaszjé pa plávi. Kak bi pa te bíla tou vasa hcsí ? Vej pa poumlite, vasa nevolna zsena je tüdi brnászta bíla. * Paskál je preglejüvajoucs pogledno okouli. — Kama szte pa djáli mojo ? Ka je grátalo zsnyé ? — píta po bozsno szomnécsem glászi. — Mrla je ali je odszkocsila ? Sztarca szta vküpglédala. Odlásala szta z-od- govorom . . . — Isztino gucsite, tou vam právim, — je krí- csao z-csemerámi Paskál, ino nyegov glász je protü- vajoucsi bio. Nerédite me za norca ! — No vej je pa odísla od nász. Vrli i podnoseni lüdje szo jo najéli gori . . . — Gde je ? — Vu Budapesti. Ne pokvárite nyéni sors, radi bojte, ka nyej je dobro, — je právla Kalmárojca. — Ali jasz sze ne veszelim ! Potrejbno mi je na deklo. Sztári szam, obravnávkinya de mi. Ka je imé tisztomi, kí jo odpelao ? Pittsburgh, Pa. i Krajína Zavüpavnik: Markos István 940 Vista Street, N. S. Pittsburgh, Pa. Telephone Cedar 8131-R N O V Y ’ S CAFÉ & RESTAURANT Cor. Madison and Peralto Sts. Pittsburgh, Pa. Postüvani Szlovenci ! Sztavite sze pri John-i na kükli, ár tam dobíte nájbougso jejsztvino i pítvino. Vszáki szlovenec bo- de z-nájlepsim postenyom vö- obszlüzseni John J. Chapman, lásznik. Vi dobite primeni kü- piti vszákse féle nájbokse Cigáre i Cigaretline, steri szo sztoga nájboksega do- hána naprávleni. Jasz tr- zsim to nájprednyejse blá- go, naprebéranye vu vszáksem iméni. Tüdi vu toj nájlepsoj posztávi decinszko spilo dobite primeni küpiti. FRANK EMBERSITS 923 Chestnut Street N. S. Pittsburgh, Pa. Primeni dobite náj bokse blágo za rédno cejno. Pridte vu S. M A L L I N , Vörarszko bauto. 729 E. Ohio Street, N. S. BITTSBURGH. PA. SZLAMENI KOLAPOSJE Prinasz dobíte nájlepse Szlamene Kolapose Mí mámo vase mere, vaso moudo i vaso cejno. $1.50 do $3.50 Nouve féle szrakice zgolejrami, stere szo trno prípravne za letosnyo nosnyo. $1.00 $1.50 $2.00 Joseph Patz MOSKOV I POJBOV BAOTA 829 East Ohio Street N. S. Pittsburgh, Pa. Dupliske Erdécse ali Szíve Stempline dobíte z-etim glasenyom F. N. HOFFSTOT. Szednik GEORGE G. SCHMIDT, Peneznik T. W. FRIEND, Podszednik H. J. C. BREKER, Podpeneznik Penezna Vrejdnoszt $200.000.00 Cejlo Iminye $360.000.00 NATIONAL BANK OF AMERICA 709-711 East Ohio Street Pittsburgh. Pa. Safe Deposit Box-e sze dobijo z-Árende 4% Interesa plácsa na sparavnoj sumi PEOPLE MEAT MARKET JOSEPH FELKÁR, Lásztnik. Szlovenci, ki szi scsé dobro frisko meszou küpiti, on sze naj obrné vu mojo mesznico, gde sze dobi szákse féle frisko meszou za rédno cejno. 849-851 E Ohio St., N. S. Pittsburgh, Pa. Telefon Cedar 9529 Vszigdár dobro i rédno bodete vöobszlüzseni, csi prídete vu moj Hotel, ár primeni dobíte tou náj- boukso blágo za nájrednejso cejno. Horvatski i Szlovenszki Hotel Matt. J. Bestic, lásztnik 834 E. OHIO STREET N. S. PITTSBURGH, PA. Naznánye dam vszem szlovencom, komi de potrejbno na Pogrobnika, on sze naj obrné kmeni, gde dobi náj bole postenejse vö obszlüzsenye JOSEPH A. PAPPERT, Pogrobnik. 711 Lockhart Street, N. S. PITTSBURGH, PA.