Gabriela Kiliänovä Rozprävacsky repertoar v kultürno-historickom a sociälnom
kontexte.
Na priklade vyskumov 20 Slovenska
Razprava analizira pripovedni repertoar na Slovaškem v 20. stoletju. Z uporabo podatkov, empirično pridobljenih pri terenskem delu v eni od slovaških vasi ter s pomočjo podatkov iz arhivov skuša avtorica orisati strukturo vrst ljudskega pripovedništva ter zaplete in spremembe v tej strukturi v dveh obdobjih: 1. v obdobju med obema svetovnima vojnama in neposredno po drugi svetovni vojni (začetek močne industrializacije in urbanizacije slovaških vasi), 2. v sodobnem času.
Avtoričin pregled je tudi osredotočen na družbeni in kulturni kontekst ljudskega pripovedništva. Razprava želi nekoliko osvetliti, kako se folklorne pripovedi podajajo in prenašajo: vlogo spola, generacije, družbene skupine in nosilcev ter nekdanje in sodobne funkcije folklornega pripovedništva.
The study will analyze the narrative repertoire in Slovakia in the 2öh century. Through the use of empirical data from field-work in a Slovak village and with the help of archival data the author tries to depict the structure of folk narrative genres and plots and changes in this structure during two time periods: 1. the period between the two World Wars and shortly after the Second World War (the beginning of strong industrialisation and urbanisation of Slovak villages), 2. the contemporary period.
The author's survey also is focused towards the social and cultural context of folk narrative. The study would like to shed some light on the performance and transmission of folk narrative: the role of gender, generations, social groups and bearers, the past and contemporary functions of folk narrative.
Študovat’ rozprävacsky repertoar je možne z viaeerych hl’adisk. Možeme sa poküsit’ vytvorit’ sübor lätok a motivov podl’a jednotlivych žanrov z jednej krajiny, napriklad zo Slovenska, a tento sübor poravnavat’ so sübormi v inych krajinäch. Takyto pristup osvetli vyskyt alebo naopak absenciu istych lätok, motivov, rovnako ako istych žanrov na vybranom üzerm. Zäroveft sa možeme poküsit’ zostavit' isty vseobecny model žänrovej a lätkovej staiktüry, či už v synchrönnom alebo diachrönnom reze. Tento postup vsak mä svoje üskalia. Smeruje k pomerne vel’kej abstrakcij, stiera lokalne a regionälne Specifika a mälo näm vypovie o so-
ciälnom a kultürnom kontexte rozpravačskeho repertoäai, o jeho existencii a transmisii. Svojim spösobom zbavuje Studium narativneho repertoäni »plnokrvnosti života", pretože ho prenäSa do vySSich ürovni (nadlokälne, nadregionälne) a vytrhäva ho z jeho podstaty - z mikrosociälnej ürovne, ktorä je skutodnou bäzou existencie folkloni.
Folklor, v rämci neho i rozprävanie ako spontänny a živy üstny prejav, je eminentne viazany na interpersonälny kontakt a na male socialne skupiny. Freto ciel’om tejto Studie bude analyza rozpravačskeho repertoäru jednej lokality ako pripadovä Stüdia. Na zaklade empirickych dät usilujem sa o hlbkovü analyzu v mikrosociälnom prostredi. Mojou snahou je predovSetkym postihnüt’ rozpravadsky repertoar ako zivy, kultürny jav v südasnosti. Zäroveft sa usilujem urobit’ rekonStrukciu rozpravačskeho repertoäai v minulosti s ciel’om sledovat’ zmeny jeho Struktüry.
Takyto postup vyžaduje dlhodobe a hlbkove terenne vyskumy. V tomto pristupe nad-väzujem na starsie folkloristicke präce, ako napr. L.Degh (1962), J.Pentikäinena (1978), V SirSich süvislostiach ide vlastne o analyzu rozpravačskeho repertoarni ako akehokol’vek ineho kultürneho javu a o snahu po thick description v zmysle Clifforda Geertza (1991, najmä str.20 an).
Otäzky, ktore si v tejto Stüdii kladiem, budü zniet’:
Aky je südasny rozpravadsky repertoar jedneho spoločenstva?
Akä je jeho žanrova a lätkovä/ tematicka Struktura?
Aky bol rozpravadsky repertoar vo vybranom spoločenstve v minulosti?
Akä bola jeho 2änrovä a lätkovä/ tematickä Struktura?
Aky je sociälny a kultürny kontext existencie rozpravačskeho repertoäru v sučasnosti a ake zmeny možeme pozorovat’ v porovnani so stavom v minulosti?
Vyskumny materiäl, z ktoreho vychädza moja pripadovä Stüdia, je z obce Novä Bystrica na severe Slovenska v oblasti Kysüc. Vyber obce nebol nähodny. Kysucky horsky region, v ktorom som robila terenne vyskumy üstnej slovesnosti od roku 1974, patril vždy k hospodärsky problematickym regiönom Slovenska. Silnä izolovanost’ obci po celü prvü polovicu 20. storodia, nerozvinutä doprava, nizka industrializäcia a urbanizä-cia spösobili, že na Kysuciach až do konca 50,rokov pretrvävala tradidnä kultüra rol’nicko-pastierskeho typu. K zäsadnym zmenäm v spösobe života obyvatel’ov doSlo zadiatkom 60.rokov pod vplyvom industrializäcie Kysüc, odchodom za präcou do priemyslu aj mimo regionu, rozvojom dopravy a rastom vzdelanostnej ürovne. Tieto faktory, ku ktoiym sa pridružovali postupne d’alSie ako napr. silny vplyv masovokomunikadnych prostriedk-ov, rozaiSili vel’mi vyrazne model tradičnej kultüry a vyvolali rychly sled premien. 1 ked’ podobny kultürny vyvoj možeme vSeobecne sledovat' na üzemi celeho Slovenska, v skümanej oblasti nadobudol zvläSt’ dynamicke formy. Počas vyskumov mal bädatel' možnost’ skümat’ tri generäcie, z ktorych najstaršia prežila mladost’ i cely produktivny vek v podmienkach tradičnej lokälnej kultüry rol’nicko-pastierskej. Strednä generäcia poznala tradidnü lokälnu kultüru vel'mi dobre a sama sa stala protagonistkou najzävažnejšich hospodärskych a sociälnych zmien, ktore viedli k rozruSeniu tradidneho kultürneho modelu. NajmladSiu generäciu bädatel’ siedoval, ako podstupuje podl’a vSeobecnych zäkonitosti vekovej cyklizäcie fäzu prehodnocovania zdedenych hodnot, noriem a celeho kultürneho modelu. V tomto mala najmladSia generäcia ülohu o to Faž.šiu, že sa konfrontovala s vel’kou rozkolisanost’ou postojov oboch starSich generäcii.
V	takychto podmienkach terenny vyskum umožnil zozbierat’ vel’mi zaujimavy, živy a bohaty materiäl. Koncenträcia bädania na jednu obec Novä Bystrica, na zäver vyskumu celeho regionu, umožnila zozbierat’ podetny a podrobny materiäl a preniknüt’ ako k nositel’om üstnej slovesnosti, tak i k zäkladnym zoskupeniam - rozprävadskym okruhom, v ktorych sa rozprävanie realizuje.
Pri vyskume som sledovata tri generäcie - najstaršiu, strednü a mlad.šiu. Usilovala som sa rovnomerne škumat’ mužskych i ženskych nositel’ov. Obyvatelia obce a moji informä-tori boli rol’nici alebo robotmci so zäkladnym vzdelanim.
Dve časove periody, nazyvane "minulost’« a »sučasnost’« v ktorych, ako som vyš.šie spomenula, material interpretujem, je potrebne presnejšie vymedzit’. Pod sučasnosfou rozumiem v tomto konkretnom pripade obdobie konania mojich vyskumov (1981-1987) a pod minulost’ou medzivojnove obdobie až po 50. roky 20.storočia. V pripade sučasnosti ide o synchonny rez. V pripade minulosti pracujem s dlhšim obdobim, ktore je v spod-nej hranici obmedzene ako dostupnymi archlvnymi materiälmi, tak i pamät’ou in-formätorov a v hornej hranici desafročim zäsadneho kultürneho predelu v skümanom spoločenstve. Nazdavam sa, že cele obdobie sa vyznacovalo existenciou tradičnej lokäl-nej kultüry s vel’mi malou dynamikou zmien, čo mi dovol’uje chäpat’ i tento dlhši časovy usek ako jedno, temer rovnorode obdobie pre analyzu skumaneho javu.
Rozprävacsky repertoar lokality v sučasnosti
Počas vyskumov v rokoch 1981-1987 zozbierala som v obci 485 textov. Tieto texty ukazali vyskyt 122 lätok/ tem. Nasledujüca tabul’ka predstavuje štrukturu latentneho repertoäru skümaneho spoločenstva. Pod štrukturou latentneho repertoäru rozumiem sučet vj>etkych lätok (resp. v pripade rozpravani zo života možno skor hovorit’ o te-mach) v pamäti vsetkych nositel’ov. Trochu iny obraz predstavuje Struktura manifest-neho repertoäai, čo je sührn v.setkych v sučasnosti rozprävanych lätok. Tuto štrukturu sa pokusim opisat’ v nasledujücich komentaroch. Nemožno ju tak l’ahko zhrnüt’ do tabul’ky.
Pri Studiu rozpravačskeho repertoam som zvlašt’ skümala podiel generacii na jeho interpretovani a uchovavani, čiastočne i difrenciäciu podl’a pohlavia nositel’ov ("inužske" a »ženske» repertoare).
Struktüra repertoam podl’a žanrov Rozprävania zo života
počet tem	počet	textov
humoristicke	8	88
udalosti v obci	4	56
historicke	3	33
biograficke	4	45
rožne	2	2
spolu	21	224
Rozprävania zo života sa 224 zozbieranymi textami zaradili na prve miesto v reper-toäri. Hoci zozbieranych textov je pomerne vel’a, tematicka paleta nie je natol’ko pesträ. Styri vyčlenene podskupiny prestavujü zäkladne tematicke okruhy v tomto žänri.
Najpočetnejšie sü humoristicke rozprävania zo života, ktore obsahujü rözne smiešne prihody a zäžitky rozprävačov resp. ich znämych, priatel’ov a pribuznych. čast’ rozprävan! sa viaže na vyrazne postavy z obce (miestny farär, miestny »komik« ap., Cigäni-Romovia z osady za obcou) a tieto prihody prejavuju istu tendenciu k cyklizäcii okolo postavy protagonistu, častou temou humoristickych rozprävan! je vysmech z poverčivosti. Parodie na poverove rozprävania v lokälnom kontexte vyznievajü o to komickejšie, že všetci posluchači maju silne vo vedomi ako protipol skutočne poverove rozprävania, ktore sü znäme a frekventovane.
Druhü podskupinu tvoria rozprävania o udalostiach v decline. Rozpravači spominali na rözne tragicke alebo dramaticke prihody v živote obyvatel’ov (bitky, udalosti na svadbäch, pohreboch, kradeže, pa.šovania cez hranice, automobilove nest’astia a ine tragicke ümrtia atd’).
Rozprävania s historickymi temami hovoria o udalostiach z prvej a druhej svetovej vojny a o odboji.
Biograficke rozprävania sa zameriavajü na vlastne životne prihody (detstvo, mladost’, präca, rodina, predkovia).
Rozprävania zo života sü podl’a vyskumov rovnako na prvom mieste aj v latentnom aj v manifestnom repertoäri obce a to vo vsetkych troch generäciach. Najčastejšie sa ro-zprävajü rözne humoristicke prihody a komentujü sa aktuälne udalosti v obci. Pri zvlästnych priležitostiach (vyrocia) rozprävajü sa aj historicke rozprävania o druhej svetovej vojne a odboji v Slovenskom närodnom povstani. Často sa v rozprävani objavujü biograficke temy.
V	tomto žanri je badatel’nä tematickä diferenciäcia podl’a generäcii. I<^dä generäcia mä svoj okruh tem, viazanych na historicke udalosti, prežite počas jej života, alebo via-zane na spösob života. Napr. udalosti z prvej svetovej vojny nachädzame v sučasnosti iba v repertoäroch rozpravačov z najstaršej generäcie a i to len v latetnych vrstväch. Podobne rozprävania o istych druhoch zamestnania (pltnictvo, podomovy obchod) miznü so zänikom tohto typu obživy a odchodom generäcie, ktorä ich vykonävala.
Na druhej Strane vsak treba povedat’, že zäsadnä tematickä struktüra z.änru sa nemeni, len sa naplna inym konkretnym obsahom podl’a zdžitkov rozprävaca. Vo vsetkych generäciach vždy nachädzame rozprävania zo života biograficke, humoristicke, roVnako ako historicke aj ked’ viazane na ine udalosti a striedavo v manifestnom alebo latentnom rozprävacskom repertoäri.
Pohlavnä diferenciäcia repertoärov v tomto žänri nie je vel’mi vyraznä. Všeobecne by sa dalo povedat’, že ženy maju viac sklon venovat’ sa rozprävaniam o rodine, pribuzen-stve, rodinnej historii než muži. Niektore temy, spojene s mužskymi druhmi zamestnanl, sü zasa pochopitel’ne viac domenou mužov. Celkom jednoznačne sü »mužskou« temou
pribehy o prvej alebo druhej svetovej vojne.
Poverove poviedky	počet	lätok	počet	textov
o svetlonosoch	2	27
o bosorkäch	3	21
o smrti	4	19
vodenie	1	17
o hadoch	3	15
strašenie	1	6
bytost’ bez hlavy	1	6
vily	2	5
nävrat mftveho	3	5
o černoknažnlkovi	1	4
zle znamenia	2	4
o utopencovi	1	3
o čertovi	1	3
o vodnikovi	1	2
o štvrtici	1	2
o trpaslikovi	1	1
rözne	3	3
spolu	31	143
Poverove poviedky sü v tejto oblasti vel’mi hohato zastüpene ako početnymi textami, tak i mnohymi tradicnymi lätkami. Vyskyt tradičnych lätok je viazany v tomto žanri na dlhe pretrvävanie celej süstavy tradičnej duchovnej kultüry. Viera v rözne nadprirodzene bytosti a ükazy alebo aspofl vedomost’ o tychto bytostiach a udalostiach umožftuju poverove rozprävania pochopit’. V sücasnosti tradične lätky (černoknažnik, trpaslik, vodnik, bytost’ bez hlavy atd’.) patria do latentneho repertoäru spoločenstva, zatial’ čo lätky a temy spojene so smrt’ou, ümrtim, čiastočne aj o bosorkäch a svetlonosoch sü živou zložkou manifestneho repertoäru.
Nemožeme povedat’, že by levi podiel na reprodukcij tohto žanru mala najstaršia generäcia. Na zäklade vyskumov sa javi, že diferenciäcia neprebieha natol’ko podl’a generäcii, ako skor podl’a pohlavia. Muži zo staršej a strednej generäcie poverove poviedky dobre poznajü, majü ich v latentnom repertoäri, ale až na vynimky ich mälo ro-zprävajü. Hlavnymi nositel’kami tohto žänru sü ženy, rovnako z najstaršej ako strednej generäcie. Jemny rozdiel je iba v tom, že ženy z najstaršej generäcie rozprävajü poverove poviedky üplne bez zäbran a spontänne, zatial’ čo ženy zo strednej generäcie prejavujü istü zdržanlivost’ voči vyskumnikovi. Prevdepodobne pod vplyvom vyssieho vzdelania a osvety uvedomovali si rozpor medzi svojou vypoved’ou a oficiälnymi näzor-mi vtedajšej spoločnosti (vyskum sa konal v Československu v SO.rokoch ešte za komu-nistickej vlädy) a preto sa zdrähali poverove poviedky rozprävat’.
V	rozprävani poverovych poviedok je zäsadny generacny predel v najmladšej generäcii. Rozprävaci z tejto generäcie odmietali poverove poviedky rozprävat’, zatajovali svoju znalost’ Zänru pred vyskumnikom, dokonča protestovali proti ich rozprävaniu. Hlbsi vyskum však odhalil, že čast’ najmladšej generäcie, opät’ skor ženy ako muži, je naklonenä prijat’ a rozprävat’ poverove poviedky, ako sice vynimočne a nevysvetlitel’ne, ale pravdive prihody.
Humoristicke rozprävania a anekdoty
počet lätok	počet	textov
o	Cigänoch	19	24
prihody z	obce	19	19
vtipy	5	5
spolu	43	48
Humoristicke rozprävania a anekdoty na prvy pohl’ad možu čitatel’a prekvapit’ zdan-livo nizkym počtom textov. Treba si však uvedomit’, že všetky humoristicke zažitky a spomienky rozpravačov som zaradila do rozprävania zo života, (kde tvoria vel’mi silnü podskupinu) a nie medzi humoristicke rozprävania a anekdoty, kam by podl’a niekto-rych odbornych näzorov tiež mohli patrit’. V mojom užšom chäpani som do tohto žanru zahrnula krätke humoristicke pribehy, ktore sa rozprävajü bez priameho vzt’ahu ku konkretnemu miestu alebo osobe.
V	lokälnom repertoäri je to predovsetkym vel’mi bohaty cyklus o cigänoch. Patria sem prihody ako napr.Cigänov sen ( katalogy Ga 201, 425/ AaTh 1626), CigÜn nesie husi (Ga 116), Cigän deli husi (Ga 202/ AaTh 1533). D’alej sem zarad’ujem krätke pribehy z dedinskeho prostredia, rožne posmešky, anekdoty a vtipy. Všetky texty, ktore som za-znamenala, patria do manifestneho repertoäru. Tradične lätky z cyklu o cigänoch sü tak isto vel'mi frekventovane a sü znäme vo vsetkych generäciäch aj v najmladšej.
1	ked’ sa v pripade humoristickeho rozprävania akosi automaticky dedi predstava, že je predovšetkym domenou mužskych nositel’ov, moje vyskumy ukäzali nie až takü jas-
nü pohlavnü diferenciäciu v tomto žanri. Najmä v strednej generäcii neboli vel’ke 10-zdiely medzi ženskymi a mužskymi nositel’mi.
Povesti
počet lätok	počet	textov
miestne	5	36
historicke	4	5
spolu	9	41
Povesti su zastüpene v strukture sučasneho rozpravačskeho repertoäru pomerne vys-okym počtom textov. Su to všetko varianty iba deviatich lätok, pričom miestne povesti majü niekol’konäsobnü prevahu nad historickymi.
Z miestnych povesti najfrekventovanejšie su povesti o pokladoch, o spiacom vojsku pod ned’alekym vrchom Vel’kä Rača (Ga 106/ Kr 8256), o zaniknutej osade a prepad-nutej svadbe. Tieto povesti poznajü v.šetci rozpravači, rovnako muži ako ženy, ktori maju v repertoäroch akekol’vej povest’ove lätky.
Z historickych povesti najviac lätok sa kumuluje okolo postavy zbojnika Jano.šika. Juro Janožik sa narodil v ned’alekej Terchovej a podl’a üstnej tradicie čast’ jeho zbojnick-ej družiny tvorili Kysučania (Ga 71, 72, 73, 112/ Kr 8252).
V	sučasnom repertoäri povesti patria do latentnej vrstvy a do manifestnej prechädzajü len zriedkavo. Najviac povesti ovlädajü rozpravači z najstaršej generäcie, ktori ich sprav-idla lepšie interpretujü než nositelia zo strednej generäcie. Povesti o JanoSikovi sa v strednej generäcii vyträcajü z üstneho repertoäru, ale sü vel’mi obl’übenym čitanim (podobne ako ine historicke povesti). Najmladšia generäcia poznä niektore miestne povesti. Historicke povesti z üstnej tradicie nepoznä.
Rozprävky
počet lätok	počet	textov
čarodejne	9	9
realisticke	3	3
legendärne	6	17
o zvieratäch	0	0
spolu	18	29
Rozprävky sü 2änrom, ktory je na zretel’nom üstupe zo sučasneho repertoäru. Zozbi-erala som 18 lätok interperetovanych v 29 variantoch, pričom niektore lätky sa pri vys-kume dali zaznamenat’ len ako regesty. Toto vüeobecne konštatovanie v.šak treba upres-nit’ pre jednotlive rozprävkove podskupiny.
čarodejne rozprävky
počet lätok a počet textov je totožny
Medovnikovä chalüpka (AaTh 327A)	1
O Popoluške (Ga 82/ AaTh 510A)	1
O dvanästich mesiačikoch (Ga 43/ AaTh 403B + 676)	1
Hadogašpar (Ga313/AaTh425A)	1
Služba dobrej a zlej dievčiny (Ga 345/ AaTh 480+431)	1
Sluha u bosorky (Ga 59/ Kr 3045)	1
Smela dievka (Ga 61/ AaTh 760, 882B+)	1
Čert meni kožu za peniaze	1
Čert pyta, o čom muž nevie (Ga 233/ AaTh 325)	1
9
Čarodejne rozprävky vedeli porozpravat’ iba traja rozpravači z najstaršej a strednej generäcie. Zretel’nü prevahu v interpretacij tejto rozprävkovej poskupiny mali ženy oproti mužorn. Zistila som 9 lätok, avšak iba v v 7 pripadoch lätku rozpravači interpretovali ako viac-menej uceleny text, v 2 pripadoch išlo už len o regest, čarodejne rozprävky sa dnes nachädzajü len v latentnom repertoäri nositel’ov. Rozpravači ich nerozprävajü už ani det’om.
Realisticke rozprävky
počet lätok a počet textov je totožny
Čert a starä baba (AaTh 1476+)	1
Nevinny sluha a sudca (AaTh 516)	1
Verny pes na hrobe	1
3
Realisticke rozprävky sü sice reprezentovane iba 3 lätkami, ale tieto u najstaršej gen-eräcii interpretov patria do manifestneho repertoäru. Sü to krätke texty, skoro iba razvite poučenia alebo ilusträcie poučeni (exemplä) a interpretujü sa v slede s inymi ro-zprävaniami napr. s humoristickymi pribehmi o ženach.
Legendärne rozprävky
počet lätok počet textov
Petra dvakrät nabijü (Ga 139, 153, 429/ AaTh 791+)	1	6
Lenivec a usilovnä (Ga 430/ AaTh 822)	1	4
Petrova čiapka (Ga 419/ AaTh 846+)	1	3
Petrova kosel’a (Ga 153/ AaTh 791 +)	11
Čerešne (Ga 257/ AaTh 774C)	1	1
Sibyline predpovede	1	2
6	17
Vel’mi doležitou poskupinou rozprävok sü legendärne rozprävky. K 6 lätkam som zozbierala až 17 textov. Najviac lätok je z cyklu O chodeni Krista s Petrom po zemi. Početne zastüpenie v repertoäri a ich obl’übenost’ nepochybne podporujü žartovne motivy v rozprävkach. Na druhej strane, ako l'udove apokryfy sü zdrojom poučenia. Napriek početnemu vyskytu i legendärne rozprävky sü dnes len v latentnom repertoäri obce. V manifestnej vrstve nachädzame spravidla len jednu lätku Petra dvakrät nabijü.
Rozprävky o zvieratäch som pri vyskumoch nezaznamenala.
Süüasny rozprävaüsky repertoar v skümanej obci obsahuje všetky slovesne žanre, avšak až v rädovo rozdielnom pomere. Najsilnejšie zastüpenie v reperoäri majü rozprävania zo života(224 textov), po nich nasledujü poverove poviedky (143 textov), humoristicke
rozprävanie (48 textov) a povesti (41 textov), v ovel’a menšom počte sa vyskytujü ro-zprävky (29 textov).
Takäto struktura siačasneho repertoäru nie je ničim vynimočna. Vyskumne sondy do inych oblasti na Slovensku priniesli temer totožne alebo vel’mi podobne vysledky. (Leščak 1971, Gašparikova 1986, Kiliänovä 1987-1989, Michälek 1983, Michälek-IrSa 1986). Bä-datelia všeobecne zaznamenävajü dominovanie razpravam zo života alebo humoris-tickych razpravam a anekdot, často ešte vyskyt miestnych a historickych povesti, alebo poverovych razpravam a male až minimälne zastüpenie rozprävok.
K podobnym vysledkom dospeli i vyskummci v inych europskych krajinäch, ktori sa venovali zloženiu sučasneho rozpravačskeho repertoäru (Gardoš 1968/69, Gwyndaf 1984, Neumann 1980, 1984, Pomeranceva 1976, Simonides 1978, Srämkovä 1976). Konštatuju silnü frekvenciu humoristickeho rozprävania, rozprävania zo života, pripadne i poverovych rozprävanl, ale početne menši vyskyt povesti a celkom maly vyskyt rozprävok.
Mohli by sme teda povedat’, že naše zistenia sü v zäsade v zhode s pozorovanym trendom v celej Europe. Rozdiely v jednotlivych europskych krajinäch a v jednotlivych pripa-dovych študiach sa prejavujü predovsetkym v städiach, v akych vyskummci pozorovany fenomen po druhej svetovej vojne mohli zaznamenat'. Časove posuny vo vyvojom trende možeme sledovat’ jednak medzi jednotlivymi krajinami, ale rovnako aj vo vnütri krajin.
Na Slovensku celkovo pozorujeme, že civilizacny kultürny vyvoj v 20.storoči postu-poval zhruba od zäpadu na vychod. Napriek tomuto koštatovaniu vsak vel’mi zävažnä deliaca čiara prebiehala aj medzi severom a juhom Slovenska - rozdielom medzi horsky-mi oblast’ami (prevažne s dlhšie pretrvavävajucou tradičnou kultürou) a nižinymi oblast’ami. Obraz kultürneho vyvoja d’alej silne ovplyvnovali male i vačšie mesta, s pos-tupne sa rozvijajücim priemyslom v 20.storoči, a to rovnako na severe ako i na juhu Slovenska. Preto, pri detailnom pohl’ade sa Slovensko, rovnako ako i na ine krajiny Europy, rozpadä na množstvo mikroregionov podl’a druhu skümaneho kultürneho fenomenu. Časove posuny röznych štadii, v akych je skümany jav zaznamenany, možu byt’ až prekvapivo rozdielne.
Rozdielom v .strukture rozprävacskeho repertoäai z obce Nova Bystrica oprati celko-vemu v.šeobecnemu obrazu na Slovensku je ta skutočnost’, že ešte v 80. rokoch vys-kumy priniesli pomerne stabilni) a bohatü tradičnu žänrovü štrukturu. V obci sa mi podarilo zozbierat’ vel’a textov a v rozprävacskom repertoäri sa nachädza pomerne vel’a tradicnych lätok. Vidime, že i napriek väžnym premenäm v spösobe života obyvatel’ov, ba dovolila by som si hovorit’ až o zlomoch, ktore priniesli zmeny v 60.rokoch näSho storočia, rozpravačsky repertoär sa prejavuje ako dost’ rezistetny. Tento jav suvisi so skutocnost’ou, že v pripade rozprävania mäme do činenia s fenomenom, ktory mä dlhy čas trvania. Budovanie repertoäru začina v detstve, v mladosti, reprodukcia sa rozvinie spravidla až v dospelom veku. Už vzhl’adom na životny cyklus jednotlivca je rozprävanie viazane na proces s dlhotrvajücim vyvojom. Rovnako mechanizmus transmisie orälnej tradicie može zaručovat’ jej dlhšie pretrvävanie. Napr. transmisia repertoäru často preskakuje jednu generäciu, pretože vel’kä čast’ rozprävani sa odovzdäva nie z rodičov na deti, ale zo starych rodičov, resp. z nositel’ov v tejto generäcii, na deti. Na slovenskom vidieku najstaršia, strednä i mladä generäcia často zostävajü v každodennom styku, aj ked’ už nebyvajü v jednom dome. V takychto podmienkach je transmisia orälnej tradicie v podstate zaruCenä.
Štmktura rozpravačskeho repertoäru v minulosti
Na zäklade archivneho a publikovaneho materiälu i vyskumu v Novej Bystrici pokusim sa o rekonštrukciu Struktüry rozpravačskeho repertoäru v medzivojnovom obdobi až po
50.roky 20.storočia podl’a žanrov i lätok. Ako hlavny archivny material mi služili vys-kumy 1’udovej'slovesnosti L’. Šimoviča (1934-36) , terenne materiäly S.Kovačevičovej (1954) a K.Andela (1957), v ktorych holi informäcie aj o l’udovej slovesnosti. Z publiko-vanych präc som použila vsetky dostupne materiäly z tohto obdobia a z tejto oblasti (P.Sochäft 1922, J. Porod 1930).
Terenny vyskum, ktory sa zameral na rekonštaikciu rozpravačskeho repertoäru v minulosti, sa opieral o vypovede informätorov z najstaršej a strednej generäcie. Pri ankete som klädla otäzky o vyskyte lätok a o ich interpretäcii. Na zäklade tohto materialu som urobila potom rekonštrukciu žanrovej struktüry, čo je Struktura vna.šana zvonku.
Samotni nositelia prozaickej tradicie žanre nepoznajü. Napr. v tejto obci informatori rozlišovali a rozli.šuju len rospmfki (pr e folkloristov čarodejne, legendarne, niektore re-alisticke rozprävky, čast’ humoristickeho rozprävania ). Ostatne žanre ako rozprävanie zo života, povesti, poverove poviedky a väCsina humoristickeho rozprävania nemajü zvlästne označenie. Hovori sa o nich ako to, čo sa rospravjalo, resp. čo sa rospravja. Rozprävaci nedelia rozprävania podl’a žänrov, ale skör podl’a nämetov. Napr. rozprävania o cigänoch, o strasidläch atd’.
Pri rekonštrukcii som sa usilovala ziskat’ od informätorov üdaje i o frekvencii lätok a o hierarchii žänrov v celkovej Strukture repertoäru.
Na zäklade vsetkych ziskanych dät pokusim sa teraz načrtnut’ štrukturu rozpravačskeho repertoäru. VzhPadom na existujüce pramene, nemožem uvädzat’ kvantitativne üdaje.
Rozprävanie zo života lätky
o l.svetovej vojne chodenie za präcou zažitky z präce miestne prihody miestne postavy biograficke temy
Poverovä poviedka lätky
o smrti o vilach o vodnikovi o štvrtici o svetlonosovi o bytosti bez hlavy o bosorkäch o čertovi
o černoknažnikovi o vodeni, prilihani
Humor, rozprävanie lätky
cyklus o cigänoch cyklus o židoch komicke prihody z obce komicke postavy z obce parodie na povery
historickä lätky
cyklus ojänosikovi Kr 8252 o obroch o prepadnutej svadbe zänik osady
Rozprävka
čarodej nä lätky
O princeznej v skale
Povest’
miestna
lätky
spiace vojsko Ga 106/Kr 8256 o pokladoch
Medovnikovä chalüpka AaTh 327A Čert pyta, o čom muž nevie AaTh 325 O Popoluške AaTh 510A O dvanästich mesiačikoch AaTh 403B Vartäs a čert
Služba dobrej a zlej dievčiny AaTh 480+431
Hadogašpar AaTh 425A
Sluha u gazdinej-bosorky Ga 59/ Kr 3045
realistickä
lätky
Čert a stara baba AaTh 1476+
Nevinny sluha a sudca AaTh 516 Sikovny zbojnlk Ga 157/ AaTh 1525
Tri rady vyslužilemu vojakovi Ga 223/ AaTh 592+1061 + 1159+330
legendarna
lätky
cyklus o chodeni Krista s Petrom po zemi AaTh 791+, 774, 822, 846 Sybiline proroctvä
o zvieratäch 0
NajvačSie zastüpenie v repertoäri mali tri žanre - rozprävanie zo života, poverovä poviedka a humoristicke rozprävanie. Zastüpenie tychto troch žanrov v struktüre reper-toäru bolo asi v rovnakom pomere. Najdoležitejšie temy rozprävani zo života boli zäžitky z l.svetovej vojny, o chodeni za präcou (emigräcia do Ameriky, sezonne präce mimo Slovenska), rožne zažitky z präce ^žitky pltnikov, drevoaibačov, furmanov, atd’.), mi-moriadne udalosti v obci (tragicke, dramaticke prihody), spomienky na zvlästne postavy z obce, biograficke rozprävania (detstvo, mladost’, rodinne prihody, rozprävania o pred-koch ap.).
Z poverovych poviedok sa podl a informätorov i podl’a pisomnych pramenov (a tieto venovali tomuto žanru skutočne iba okrajovü pozornost’) najviac rozprävali pribehy o vilach, o smrti, o privolävani mftveho a o svetlonosoch.
V	humoristickych rozprävaniach dominoval cyklus o cigänoch (Cigänov sen, Cigän pri spovedi, Cigän a farär ap.) a o židoch (Žid fiSkäl, Gazda oklame pri predaji Žida ap.).
Rozprävky a povesti stali na druhom stupni v hierarchii žanrov. Tvorili sučast’ reper-toäru spoločenstva, avšak sa menej rozprävali než predchädzajüce tri žänre. Čarodejne rozprävky patrili aj do manifestneho repertoäru, ale rozprävali sa už len det’om. Medzi dospelymi bolo obl’übene predčitavanie rozprävok. NajrozSirenejSie rozprävky boli leg-endärne z cyklu o chodeni Krista s Petrom po zemi (Petra dvakrät nabijü, Petrova košcTa, Petrova čiapka, Lenivec a usilovnä ap.).
Povesti patrili tak isto i do manifestneho repertoäru. Miestne povesti zjavne prevažovali nad historickymi.
Celkovo možno povedat’, že v minulosti sa najčastejšie rozprävali tieto lätky/ temy (teraz bez ohl’adu na žänrove triedenie): o cigänoch humorne i väžne pribehy, biograficke rozprävania, zäZitky z vojny, zäžitky z präce, tajomne a neobvykle stretnutia s iracionäl-nymi bytost’ami alebo ükazmi, smiešne prihody o domnelych straSidläch.
Tažko sa zostavuje obraz pohlavnej diferenciäcie rozpravačskeho repertoäru v minulosti. Na zaklade vypovedi informatorov v sučasnosti a podl’a ojedinelych zmienok v archivnych pramenoch vsak sa nelišila vel’mi od stavu zistenemu v sučasnosti. Muži sa často süstred’ovali na rozprävania zo života s temou vojny, pracovnych zažitkov, humori-sticke pribehy. Domenou žien i v minulosti boli poverove poviedky a rodinne biograficke rozprävania. Rozprävky a povesti reprodukovali rovnako mužski a ženski nositelia.
Rozpravačsky repertoar v sučasnosti a v minulosti - porovnanie
Ak porovnavame stičasny rozpravačsky repertoar s repertoarom v minulosti vidime v našom pripade skör viacere zhody než rozdiely, hoci pracujeme v ranici Slovenska s pomerne staršou vrstvou lokälnej orälnej kultüry. Z hl’adiska žanrovej struktüry je v tejto mikroanalyze zaujimavä kvantitativna prevaha troch žanrov - rozpravani zo života, humoristickych rozpravani a poverovych poviedok - nad rozpravkami a povest’ami a to v repertoäri v minulosti i v sučasnosti. Takyto stav v minulosti si vysvetl’ujeme nedostatkom vyraznych rozpravačov rozprävok v tejto lokalite, lebo už len zo sused-nych dedin existujü terenne vyskumy z polovice 30.rokov, ktore prinašaju i dost’ rozprävok (Šimovič 1934-36). V sučasnosti je to všeobecne znämy üstup rozprävok z orälnej tradicie a transmisia i reprodukcia rozprävok temer vylučne už len cez liter-atüru. Ostatne tento proces nastal už ovel’a skor a zachytila som ho aj vo vyskumoch zameranych na stav v minulosti.
Ukäzalo sa, že už v podmienkach tradičnej rol'nickej kultüry, akou bola lokälna kultura v Novej Bystrici v minulosti, existovala slovesnost’, ktorä mala rovnako orälnu ako pi-somnü zložku. Rozširenim lacnej »1’udovej« tlače - kalendärov, knih 1’udoveho čitania, zbierok rozprävok, povesti ap. - v slovenskom jazyku od druhej polovice 19. storočia na Slovensku vSeobecne, z.änre rozprävka (najnvä čarodejnd, ale i realistickä) a povest’ (na-jmä historickä) postupne začali plynüt’ cez ine kanäle ako orälne.Novym kanälom bola literatura a pribehy sa predčitavali širšiemu okruhu posluchädov, pretože vzhl’adom na vtedajSiu edukäciu čitanie v slovenskom jazyku nebolo samozrejmost’ou pre celü pop-uläciu. Vzäjomne prelinanie orälnej a pisomnej tradicie bolo neustäle. Napr. v Novej Bystrici legendärne rozprävky najmä z cyklu O chodeni Krista s Petrom po zemi sa Sirili üstne, ale tiež sa predčitavali z kalendärov pre posluchädov pri rozprävadskych priležitostiach. Takto vzäjomne oralne a literarne formy v rovnakej miere stabilizovali vyskyt istych lätok a žanrov aj v lokälnom rozprävacskom (orälnom) repertoäri.
Ak sledujeme lokälnu slovesnü kultüru obyvatel’ov Novej Bystrice v celej sirke aj v sučasnosti, evidujeme nad’alej zäujem o literatüai, zameranü na rozprävky a povesti, alebo "nove" rozprävky (t.j. dobrodmžmi literatura) a -nove" povesti (t.j. historicke romäny). Takyto literärny vkus obyvatel’ov je komplementärny k oralnemu repertoäru lokality.
Porovnävanie repertoäru sučasneho a minuleho v mikrosociälnych podmienkach näs však privädza i na myslienku, aby sme nepreceftovali »lokälny« pohl’ad na problem a nevysvetl’ovali v.šetko z vyvoja v konkretnych podmienkach.
L. Honko (1986) v svojej üvahe o folkornom žanri sa vyjadril i k existencii globälnych žanrov. Podl’a neho sa texty grupujü do skupin podl’a dvoch zäkladnych kriterii: 1. či sü pravdive alebo vymyslene, teda či sa im veri alebo nie, 2. či sa pribehy stali v neurčitom (nestanovenom minulom) čase, v minulosti alebo v sučasnosti. Preto by sme mohli hov-orit’ o trojuholniku globälnych žanrov mytus - rozprävka - povest’, alebo ešte širšie svetonäzorove rozprävanie - fiktivne pribehy — pravdive pribehy. Ak pripüSt’ame tento näzor na globälne žanre v orälnej tradicii, potom musime predpokladat’, že podl’a tohto pravidla bude pravdepodobne možne näjst’ rozprävania troch kategorii (a ich kombinäcii) v akomkol'vek repertoäri.
Prlpadovä studia s materialom, ktory siaha asi 60-70 rokov naspät’ iste eilte nie je vel’mi hlboky casovy ponor. Je to však časove obdobie, v ktorom lokalna kultura prešla važnymi zmenami, ba až zlomami. Ak pri dynamickych premenäch v sposobe života nachädzame zaujlmavy, bohaty rozprävacsky repertoar s röznymi, podl’a folkloristu, tradicnymi lätkami, je otäzne, či to možeme pripisovat’ len rezistentnosti skümaneho javu.
Potreba vyjadrit’ v rozprävaniach nazor na minulost’, dävnu i nedävnu, individuälnu i skupinovu, alebo vyslovit’ svoj postoj k sücasnym udalostiam, zostäva. Rovnako ako üsilie vysporiadat’ sa s »pradivym“ a »iracionälnym« obrazom sveta. Zäklady pre štrukturu orälneho reprtoäru sü dane, cez určite kanäly plynü určite texty. Z takehoto pohl’adu už t'ažko možeme sücasny stav vysvetlovat’ len z rezistentnosti skümanej rozpravačskej Struktury, ale musime uvažovat’ aj o plynulej kontinuite orälneho repertoäru v jeho zäk-ladnych zložkach.
V	skümanom materiali to možno dobre ukazat’ na poverovych poviedkach. Ich vys-oky vyskyt v sučasnom repertoäri je naozaj prekvapujüci, najmä ak tento žaner nechapeme len v limitoch tradicnych tem a lätok. Ukazuje sa, že hod iste nämety, poslavy sa vyträca-jü, žaner ako taky - to jest pribehy na hranici »reälneho" a »iradonalneho“ sveta, na hrani-ci "pravdiveho" a »nepravdiveho« zostävajü.
Prelinanie racionälneho a iracionälneho je, ako sa zdä, nie otäzkou vzdelania ani osvety, ale vecou psychickej potreby ako jednotlivca, tak i skupiny. Preto poverove rozprävania nie sü temporälnym javorn, ale zäkladnym žanrom. Žaner len zdanlivo zanika, pretože vymiena starych protagonistov a stare rekvizity za nove, v skutočnosti rovnako tajuplne, iracionalne ako tie stare. Z tohto pohl’adu sa asi nevel’mi lišia od seba »moderna" urbänna povest’ o zmiznutom stopärovi (the vanishing hitchhiker, Brunvand 1981) a poverovä poviedka z Novej Bystrice o tajomnej žene, v noci odvezenej na voze, z ktorej sa vykl’ula Smrt’.
Sociälny a kultürny kontext rozprävacskeho repertoäai
Komentare k žanrovej strukture v prechädzajücich častiach naznačili niekol'ko sürad-nic, v rämci ktorych existovalo a existuje rozprävanie v skümanom pripade. Pri analyze repertoäru som uviedla, pokial’ som o tom mala informäcie, podiel generäcii a pohlavi na reprodukcii i transmisii slovesnosti. V tejto časti Stüdie by som sa rada zamerala na zoskupenia, v ktorych rozprävanie fungovalo a funguje. Pojde mi teda o rozprävacske okruhy a ich zloženie. Potom, čo sa poküsim zodpovedat’ na otäzku ako, t.j. ako funguje reprodukcia a transmisia, budem chciet’ hl’adat’ odpoved’ aj na prečo. Budem sa usilovat’ vyjadrit’ k funkciam, ake rozprävanie v minulosti splnalo a ake splfta dnes, t.j. prečo a načo si l’udia rozprävajü.
Už Dagmar Klimovä (1964,1965, 1966) na materiäli z moravskeho Hornäcka vel’mi pekne ukäzala, ako rozprävanie prebieha v istych viac- menej ustälenycli zoskupenia-ch, ktore nazvala rozpravačske okruhy.
Pri vyskume v Novej Bystrici sa ukäzalo, že zachytit’ tieto zoskupenia je najlepšie cez vyskum primärnych sociälnych skupin, čo sü: rodina a prlbuzenstvo, zäkladnä rezidenünä skupina (susedia), spolupracovnlci a priatelia. Sledovanie rozprävania cez primärne skupiny prinieslo materiäl ako o rozprävaüskych priležitostiach, tak i o ich intenzite.
Informätori uvädzali, že najčastejšlmi rozprävaüskymi priležitosfami v minulosti boli posedki, čiže rozpravačske besedy, na ktorych sa schädzali susedia z okolitych domov, z jedneho dvora. V tejto obci dvor, čo je skupina domov, často oddelenych od inej skupiny vol’nym priestranstvom, tvori zäkladnü sldelnü jednotku. Obyvatelia jedneho dvora sa pokladajü za susedov a späjajü ich silnejšie putä, než s inymi obyvatel’mi tej istej obce.
Rozpravačske besedy v jednom dvore, medzi susedmi, ktore sa podl’a informätorov konali 2-3 krat do tyždfla, no predovsetkym v nedel’u aleho vo sviatok, spajali rožne generäcie, rovnako mužov ako ženy. Posetki svojou pravidelnost’ou, intenzitou, Sirkou posluchačov a ich vekovym zloženim zaručovali transmisiu horizontalne, v rovnakych vekovych skupinäch, i vertikalne, medzi vsetkymi generäciami. Okrem toho vyznamny-mi rozpravačskymi priležitostiami v minulosti boli pre ženy a deti driapanie peria v zim-nyeh mesiacoch, a pri inych präcach ako pradenie, spracovävanie vlny, v lete hrabanie sena, okopävanie, zber lesnych plodin ap.
Niektore rozpravačske priležitosti boli vyhradene len pre mužov napr. besedy v krčme, spoločne stretävanie pri hre v karty ap. Mladež mala tiež niektore svoje priležitosti a to pri spoločnom paseni dobytka, pri zäbaväch. VSetky generäcie sa stretali pri rodinych a vyročnych oslaväch, pri slävnostiach.
Pravidelne rozpravačske priležitosti v minulosti boli üzko zviazane s tradičnym rol’mckym spösobom života v lokalite. Jednota byvania a prače umožnovala obyvatel’om časty, stäly styk s istym okruhom l’udi, a tym vytvärala podmienky pre rozpravačske priležitosti a transmisiu repertoaru. Oralna a zčasti pisomna lokalna slovesna kultura hrala pomerne doležitu ülohu v živote. Nebolo inych možnosti, okrem tychto, na širenie informäcn i na zäbavu. Preto rozprävanie a predčitavanie plnilo vel’a funkcil počnuc spravodajskou (širenie informäcii), cez zäbavnü, vychovnü až po estetickü a kreativnu. Vzäjomne prekryvanie primärnych skupin - od susedskej, ktorä bola najdoležitej.šia, k rodine, ktorä sa stala hlavnou, ak v rodine bol dobry rozpravač, až po spolupracovnikov a priatel’ov - zaručovalo dlhodobe sužitie v jednej obci.
Zmeny v spösobe života obyvatel'ov zmenili aj rozpravačske priležitosti. Posetki vo dvoroch trvajü až podnes, ale nezučastftuju sa ich už posluchäCi zo vSetkych generäcii, pretože pracujü v priemysle mimo obce. Najmä muži , no aj niektore ženy v produk-tivnom veku chodia domov neskoro večer, alebo len raz za tyžden na sobotu a nedel’u. Nad’alej sa muži stretajü v miestnej krčme, alebo pri hre v karty a ženy - susedy zasa v nedel’u poobede, aby sa porozprävali, zabavili. Už sa nekonaju spoločne präce na poli-ach a v lesoch, ale l’udia sa stretajü na pracoviskäch pri spoločnej präci.
Sučasny spösob zamestnania obyvatel’ov skümanej obce neposkytuje s takou samozrejmost’ou pravidelny cyklus rozprävaCskych priležitosti, ako tomu bolo, zdä sa, v minulosti. No dlhodobe spoločne byvanie v jednej lokalite a predovSetkym v menšich lokälnych jednotkäch v dvoroch, ešte stäle däva možnost' pre stäle a pravidelne kontak-ty l’udi, čo je prvy predpoklad na vytvorenie rozprävacskeho okruhu.
Doteraz som mälo hovorila o ülohe interpretov - rozprävacov v reprodukcii a transmisij. Je všeobecne znäme, že pri prednese hrajü kl’učovfi ülohu.
Vyskumy v Novej Bystrici ma doviedli k niekol’kym dobrym interpretom. S vynimočnou osobnost’ou som sa v tejto obci nestretla. Nakoniec som sa süstredila na 10 nositel’ov zo strednej a najstaršej generäcie, z toho boli 7 muži a 3 zeny. Vekove rozpätie sa pohy-bovalo od 40 do 80 rokov. Hoci tito muži a ženy nemali rovnake zamestnanie, niektori boli len rol’nici, ini robotnici, ktori vo vol’nom čase obräbali aj čast’ pol’a, nezaznamena-la som z tohto dovodu rozdielne repertoäre. Všetci sa identifikovali s lokälnou kultürou, ak aj cely život pracovali cez tyždeft mimo obce v priemysle a domov chodili len na vikendy. Tito rozpravači sü znämymi interpretmi v niekol’kych skupinäch - napr. medzi susedmi, v rodine, medzi priatel’mi. Ak sü znämi v celej obci, tak nie iba pre rozprävanie, ale aj preto, že sü ešte muzikantami na svadbäch, alebo figliarmi v dedine, alebo vystu-pujü s miestnou folklornou skupinou ap.
Rozsah repertoäru dnesnych rozprävacov nie je vel’ky - pohybuje sa od 20 do 50 textov a u väCsiny prevažujCi humoristicke rozprävania a rozprävania zo života, pripadne
aj poverove poviedky (ženy). Individualna skladba repertoärov viac-menej zodpovedä .strukture celeho lokälneho repertoäru.
O interpretoch v minulosti nemäm vel’a informäcii. Informätori si spominali len na niekol’ko rozpravačov, ktori boli z okruhu l’udl často len z jedneho dvora. Vyrazne os-obnosti, znäme povedzme v celej lokalite, som nezistila. Aj ked’ musime počltat’ s krätk-ou pamät’ou potomkou, ako to pri opakovanych vyskumoch zistila V.GaSparlkovä (1986, 105), predsa len je možne, že na mimoriadneho rozpravača može spommat’ nie jedna, ale až dve generäcie. O tom mäm doklad z Riečnice, čo je susednä obec Novej Bystrice. Tu na rozprävkara a humoristu, kovača Michala Buchu-Hajnech, u ktoreho v rokoch 1934-36 zapisoval L’. Šimovič, spominali informätori z najstaršej a strednej generäcie počas mojich vyskumov v rokoch 1973-77. Zdä sa, že v Novej Bystrici oproti jednej alebo viac vyraznych osobnostl existovala siet’ röznych menej vyraznych rozprävacov, süstredenych na menšie rezidenčne jednotky.
V	tomto nie je rozdiel medzi rozprävaäni v minulosti a v sučasnosti v skümanej lokalite. Podstatnejšie rozdiely sü dnes asi vo vyzname ülohy rozpravača pre spoločenstvo. Ak v minulosti rozprävanie (alebo ešte k tomu predčltavanie - v každom pripade ale oralne formy komunikäcie) boli hlavne možnosti obyvatel’ov, ako sa venovat’ slovesnej kulture, v sfičasnosti je pole posobnosti ovel’a šir.šie. Masovokomunikačne prostriedky, rozmach tlače a silnejšl zästoj literatüry zmenili vzäjomne pomery sil medzi lymito kultür-nymi aktivitami. Avšak napriek tomu, že rozpravačske priležitosti sü rozdrobenejšie, nezahrftajü take široke auditorium ako v minulosti, nie sü vždy pravidelne, predsa ne-miznü zo života.
Zdä sa, že rozpravači smerujü k dvom typom - rozpiivač- pamätnlk a rozpravač-humorista. Tito interpreti najlepšie možu totiž splnat' tie ülohy, ktore sa na rozprävanie dnes kladü: je to priama komunikäcia, dövernä a "Zasvätenä“ v malej skupine, ktorej hlavnym ciel’om je zabavit’ alebo odovzdat’ pütavou formou niektore informäcie. Take informäcie o miestnych udalostiach, osobäch, staršieho aj novšieho data, ktore posluchäCom ani masovokomunikačne prostriedky, často ani literatüra nemožu dat’. Rozprävanie l’udia potrebujü ako protivähu institucionälnej, oficiälnej alebo technickej komunikäcie.
Zaver
Rozprävat’ si rözne prlbehy patri k vel’mi starym l’udskym činnostiam. Je to vylučne l’udskä vec. Zvieratä si slce vedia odovzdat’ niektore informäcie, ale rozprävat’ si nemožu.
Rozprävanie je jeden z najlepšlch prostriedkov, ako sa l’udia možu zbllžit’. Vždy malo tüto ülohu. Ked’ si l’udia sadnü, aby sa porozprävali, uvol’nia sa a oddychnu si. Sikovny, vtipny, obratny rozprävaC može širit’ okolo seba dobrü näladu a pohodu. Takto rozprävanie dokaže sociälne integrovat’ skupinu.
Rovnako vieme, že šlrenie informäcii v malej skupine pomocou rozprävania može mat’ silny üCinok, silnejšl než masovokomunikačne prostriedky. L’udskä pamät’ je už takä, že si často Pahšie zapamätä tü informäciu, ktorä je spojenä s pütavym pribehom, než suchy fakt. Üstne šlrenie, priama komunikäcia tvärou v tvär mä tiež zvačša silnejšl emocionälny vplyv na posluchača než technickä, neosobnä komunikäcia. Freto l’udia rozprävanie možu vyhl’adävat’ a dävat’ mu prednost’ pred inymi sposobmi.
A napokon l’udl späjajü nielen spoločne životne osudy, ale aj prlbehy, ktore si o nich rozprävajü. Z takychto pribehov vznikä malä historia skupiny bllzkych l’udl. Prlbehy si l’udia opakujü, odovzdävajü d’alej. Možu mat’ vyznam len pre členov skupiny a inych 1’udia nemusia zaujlmat’, pretože neboli pri tom, alebo pretože nemajü k udalosti, k
osohe žiadny vzt’ah. Možu vsak nadobudnüt’ aj 5ir5t vyznam. Často sa tak stane potom, čo zozbierane rozprävania boli publikovane.
Pre tieto dövody, ako ukazala aj tato pripadovä studia, rozpravanie mä svoje stäle mies-to v 1’udskom živote. Menia sa len rozpravačske priležitosti, možno ich frekvencia a inten-zita, menia sa nämety rozprävani, uprednostftujü sa ine žanre. Avšak podstata tejto 1’udskej činnosti sa nemeni, zostäva pre človeka nad’alej nutnä a nenahraditel’nä ničim inym.
Literatura:
K. Andel 1957: Vedomosti l'udu, zvykoslovie. Textovy archiv Üstavu etnologie SAV, inv. č. 251.
K. Andel 1957: Zvykoslovie, odev, stavitel’stvo, statistika. Textovy archiv Üstavu etnologie SAV, inv. č. 251.
J. H. Brunvand 1981: The Vanishing Hitchhiker. American Urban Legends and Their Meaning. New York.
L. Degh 1962: Märchen, Erzähler, Erzählgemeinschaften. Berlin
I. Gardoš 1968/69: Das Repertoire einer heutigen obersorbischen Erzählgemeinschaft. In: Lčtopis Reihe C, Vokskunde, Nr.11/12, 86-93-
V. Gasparikovä 1986: Slovenska l’udovä proza a jej sučasne vyvinove tendencie. Bratislava.
R. Gwyndaf 1984: Memorates, Chronicates and Anecdotes in Aktion. In: The 8"’ Congress of ISFNR, Bergen. Papers I., 217-224.
C. Geertz 1991: Dichte Beschreibung. Beiträge zum Verstehen kultureller Systeme. Frankfurt am Main. 2.vydanie
L. Honko 1986: Gattungsprobleme. In: Enzyklopädie des Märchens. Band 5, Lieferung 2/3, Berlin - New York, 744-769.
G. Kiliänovä 1987-1989: Vyskum l’udovej prozy v obciach na Kysuciach, na Zähori a v Šarisi. Vyskumne materiäly v archive Üstavu etnologie SAV.
D. Klimovä 1964: Vypravččsky repertoar narodopisne oblasti ve svetle hospodärskych a společenskych stykü. In: Česky lid 51, 65-72.
D. Klimovä 1965: Prispevčk ke studiu vypravečskych okruhü. In: Česky lid 52, 14-24.
D. Klimovä 1966: Vyprävöni: In: Horftäcko. Brno, 466 an.
S. Kovačevičov4 1954: Život v rodine, l’udovy odev. Textovy archiv Üstavu etnologie SAV, inv. Č. 58.
M. Leiteäk 1971: Sučasny stav humoristickeho rozprävania na Spiši. Kandidätska dizertačnä präca. Bratislava.
J. Michälek 1983: L’udove rozprävanie. In: Starä Turä. Stüdie o histörii l’udovej kultüry a ^reči. Bratislava, 178-189.
J. Michälek - R. Irša 1986 L’udovä prozaickä tradicia. In: Zähorskä Bystrica. Bratislava, 182-190.
S. Neumann 1980: Volkserzählung heute. In: Jahrbuch f. Volkskunde und Kulturgeschichte, 92-126.
S. Neumann 1984: Erlebnis Alltag. In: The 8"’ Cogress of ISFNR., Bergen. Papers II., 97-106.
J. Pentikäinen 1978: Depth Research. In: Acta ethnographica Academiae Scienciarum Hungaricae 21, 127-151.
E. V. Pomeranceva 1976: Fol’klornyj repertoar odnogo sela za sto let. In: Russkij fol’klor 16, 236-240.
J. Porod 1930: Kysucke povesti. Bratislava.
D. Simonides 1978: O procesie zmian w folklorze slownym. In: Tradycja i przemiana. Z. Jasiewicz Ed., 267-277.
F.	Sochän 1922: Janošlkove poklady. In: Slovenske pohl’ady, 294-298, 516-520.
L’. Šimovič 1934-1936: L’udovä proza. Textovy archiv Üstavu etnologie SAV, (čast’ Wollmanov archiv), inv.č.95 a 127.
M. Srämkovä 1976: Promčny a soucasny stav lidoveho vyprävönl. In: Slovensky näro-dopis 24, 379-386.
Katalögy:
A. Aarne - St.Thomson: The Types of the Folktale. FFC 184. Helsinki 1961, 1964. (skracovane AaTh).
V. Gasparikovä: Katalog slovenskej l’udovej prozy I. Bratislava 1991, II. Bratislava 1992. (skracovane Ga).
J. Krzyzanowski: Polska bajka ludowa w ukladzie systematycznym I. Wroclaw-Warszawa-Krakow 1962, II. 1963. (skracovane Kr).
Povzetek
Folklorni pripovedni repertoar v kulturnozgodovinskem in družbenem kontekstu
Študija je vzorčna analiza pripovedniškega repertoarja določenega področja. Na podlagi empiričnih dejstev je bila izdelana globinska analiza mikrosocialnega okolja s ciljem predstaviti pripovedni repertoar kot živ kulturni pojav današnjega časa. Avtorica izhaja iz vprašanj a) kakšen je današnji pripovedniški repertoar določene družbe; b) kako to pripovedovanje vsebinsko/tematsko in žanrsko označiti; c) kako je bilo pripovedništvo razvito v določenem okolju v preteklosti in č) kakšen je socialni in kulturni kontekst obstoja pripovedništva danes, in kakšne spremembe lahko pričakujemo v primerjavi s stanjem v preteklosti.
Predstavljeno je raziskovano gradivo iz občine Nova Bystrica s področja Kysüc na severu Slovaške. To je gospodarsko nerazvito področje, ki je bilo celo prvo polovico 20. stoletja izolirano od ostalih slovaških pokrajin. Prav zato pa je bilo mogoče zbrati zelo zanimivo, živo in bogato gradivo. Starostni razpon pripovedovalcev je bil od 40 do 80 let. Zbrani in analizirani pripovedniški repertoar pa obsega 224 povedk: humorističnih (88), priložnostnih (56), zgodovinskih (33), biografskih (45) in drugih (2); 143 pravljic in bajk; 48 humorističnih pripovedi in anekdot; pa še 36 krajevnih in 5 zgodovinskih pripovedi. Vse to zbrano pripovedno gradivo je vsebinsko analizirano in tudi starostno določeno; tudi s stališča današnjega pripovedništva in pripovedništva v preteklosti.
Summary
Folk Narrative Repertoire in a Social and Cultural and Historical Context
This study is a sample analysis of the narrative repertoire in a specific area. An in-depth analysis of the micro-social environment was done on the basis of empirical data, with the aim of presenting the narrative repertoire as a cultural phenomenon which is still alive today. The author uses the following questions as starting points: a) What is the narrative repertoire in a particular society today? b) How to define this repertoire by theme and genre? c) To what extent did narration develop in a particular environment in the past? d) What is the social and cultural context ensuring the survival of narration today and what changes can be expected compared to the situation in the past?
The researched material presented in the study is from Nova Bystrica, in the Kysuce region in northern Slovakia. This economically underdeveloped region spent the first half of the 20th century isolated from the rest of Slovakia, which made it possible to gather very interesting, lively and rich material. The narrators' age ranged from 40 to 80. The analyzed narrative material encompasses 224 tales: humoristic (88), ritual (56), historical (33), biographical (45) and others (2); 143 fairy-tales and myths; 48 humoristic stories and anecdotes and 36 local and historical stories. All this material has been thematically analyzed and historically located - from both the point of view of today’s narrative and narrative in the past.