An American newspaper, printed in the Windish language, promulgating American ideas and prin- ciples to liberty loving Windish race Published every Friday Nájvékse i nájbole raz- sürjene vendszke novine vu Zdrüzseni Drzsélaj, steri vszáki réd vu Ame- riki zsivoucsi vendov szlisnoszti szlüzsi. Szhája vszáki pétek AMERICAN WINDISH VOICE “ENTERED AS SECOND-GLASS MATTER JANUARY 13, 1922, AT THE POST OFFICE AT BETHLEHEM, PA UNDER THE ACT OF MARCH 3, 1879.” VOL. IV. LEJTNITECSÁJ. BETHLEHEM, PA. — PITTSBURGH, PA. — BRIDGEPORT, CONN. MÁRCIUS 7, 1924. No. 10. BETHLEHEMSZKI GLÁSZI Porgarszki gyülejs Zdaj prísesztno nedelo Már- ciusa 9-ga bode réden mesze- csen gyülejs Szlovenszkoga Ploda Amerikanszki Pörgarov vu Szlovenszkom Halli 321 E. Packer Ave., na steroga szo vsze kotrige pozváne. Na té gyülejs je vszáka ko- triga nájbole za toga volo duzs na prídti, ár sze na tom gyülej- si regule pod voutanye püsztí- jo i csi kákse poprávlanye na nyí bode, naj sze tou szkoncsa. Vence szo darüvali Preminoucsi pétek je poká- panye bilou pokojne Pörs Gi- zele, od stere szmo sze premi- noucsi keden szpomínali, ali te szmo nej oni iména naprej pri- neszli, kí szo korine i vence darüvali. Tak zdaj oni iména eti zamerkamo: Krsztna botrí- na: Császár Ferenc i zsena Császár Anna, Bohár Ádám, Seibjanics Péter, Krousecz György i zsena Gombotz Fe- renc i zsena, Skalics János z-zsenov i Sogorcov Bacsics Teréz, Mrs. Farkas, Kücsán István i zsena, Hellen Kiss, Szmodis Teréz, Skerlák István i zsena, Düh Ferenc i zsena, Bölecz Ferenc i zsena i Kati Pörs. Pokojne Pörs Gizile roditel- je vszém onim szrdcsno zahvál- noszt povejo, kí szo vence i ko- rine darüvali i pri nyuvoj zsa- loszti tao vzéli. EGERSZEG Tou je imé ednomi falati, steroga do dnesz, v-Pétek ve- csér spilali vu Vogrszkom Halli. Naprej ga dájo náj- bougsi bethlehemszki dra- maticsni spilarje, vrejdno je nájmre poglédnoti vszákomi “Egerszeg” záto, ár je v-nyem doli namálani zalaegerszegszki tábor, Vogrszkoga országa ed- na nájvéksa szramota, vu ste- rom vnozsino neduzsni lüdi mantrájo zavolo politicsne vid- me, k-steromi példe nindri na szvejti nega. Koga kolicskáj briga vogrszki delavcov zsa- loszna sztáva i Héjjasove i drüge bande besznoucsa, tiszti poglédne tou zmenybo, vu ste- rom je eden velki piszátel, Gá- bor Andor szpíszao te falat od vogrszkoga zsítka i vogrszke szmrti. Troustamo sze, ka szo sze spilárje dobro notri návcsi- li i lepuo naprejdájo. Ticketi kostajo $1.00, 75 i 50 centov. 2 col head ZSENIDEV Velke szenzácije glász sze je vrtio preminoucso szoboto nájmre vu vogrszki i szloven- szki krougaj. Té dén sze je zdála vu Bethlehemi poprejk- no poznána dáma, Mrs. Zárics z-ednim szrbszkim “millioná- rom”. Te dogotek je záto meo tákso szenzácijo, ár sze je ta zsenidev szploj nevcsákano zgodíla, Mrs. Zárics je nájmre mejla ednoga drügoga mlado- zsenca, steri je nej dávno vu eden nouvi “business” sztou- po v-Bethlehemi i kak známo, tiszti decsko sze je bole za nyé- no volo naszelo doli vu etom várasi, kak pa za tisztoga “bu- sinessa” volo. Zvön toga je pa drüga csüda v-toj zsenidvi tou, ka sze je te “blájzseni” nouvi pár komaj pred trejmi dnévami nigdar nej poznala, nej vidla i nej csüla eden od ovoga. Trétja csüda je pa tou, ka je mladozsenec, kí je zse 51 lejt sztar, trno bogat, csi je gli nej millionár, kak vszepovszé- di gucsíjo, ali brezi dvojüva- nya velko bogásztvo, doszta penez má. Vu Alabama drzséli má velke logé, odkéc na vsze- kráje, escse vu Europo prevá- zsa vszefelé trdi lejsz za nüc. — Vogrszka kolonia je zgübíla edno imenitno dámo, nikákim na velko zsaloszt, znábidti nikákim pa na radoszt. Zse- lejmo nouvomi pári doszta blájzsensztva — dokécs ta vküp zsivela ! Vu soulo bi mogla hoditi ali omouzsila sze je Bethlehemszkoj solszkoj oblászti je naznánye bilou dá- no od edne skolnikojce, ka je 14 lejt sztara Caroline Mace vö z-soule osztála ino ne hodi vecs rédno vu soulo. Na tou je Ed. Ziegenfuss, solszki szlüzsbeník gori poiszkao nyéno prebivális cse meszto, 434 Milton street, gde szo nyemi tou naznanili, ka je Caroline vecs nej prinyi, ár sze je v-Freemansburg odsze- lila. Mr. Ziegenfuss je Free- manburgszkoga solszkoga vo- ditela goriobiszkao szpíszmom ino je nyemi dugoványe naprej dao, steri je rejszan iszkati dao tou deklino, ali nej jo je mogoucsi bio nájdti, ár gde je nájobszlejdnyim prebívala, tam szo tou pravli, ka je Caro- lina nazáj v-Bethlehem odísla. Na tou szo jo eti vu bethlehe- mi pa na sztárom prebiváliscse meszti iszkali, liki ona je vecs nej tam prebívala. Vu tom vrej meni je solszkoj vládi nazná- nye bilou dáno, ka sze je mála Carolina omouzsila z-ednim Smith imenüvanim decskom, steri zdaj prebíva pod 1527 Calypso avenue. Pri toj hizsi je vertinya vadlüvala ka pri nyej jeszte eden mládi burdos poiméni Smith, ali od deklé je ona escse nika nej csüla i nej od toga iména kakti Carolina Mace. Po dugsem szpitávanyi je Ziegenfuss tou vöpozvedo, ka sze je Stmith ozseno pred pár dnévami ali zsenszka je nej znála, ka szkém. Vertinya je doli prizvála Smitha, steri je szpao. Gda je Smith doli priso, te je Mr. Ziegenfuss nyega pítao, jeli on pozna Carolina Mace. Na stero je Smith odgovoro, ka on nepozna, ali on pozna Mary Mace. Po tisztom sze je tou vözvedlo ka je Mary i Ca- rolina edna i rávno tiszta. On i “Mary” szta sze ozsenila v-tork februára 19-ga. Nyeva szta za zsenidev pravico vö- vzelá vu Allentowni na Lehigh County biroviji i potisztom szta zdániva bila tüdi tam od Rev. D. C. Meinert-a. Ali gda je Smith tou deklo domou pri- pelao, te je nyega vertinya zdeklouv nej notri püsztíla i tak je on nyej mogo drügo meszto gorivzéti. Liki zdaj vszoboto je nyéna mati nyeva vidla pri Globe Stamparíji na strtom streeti i tak vcsaszi je nyou szebov vzéla ino odposz- lála k-szvojoj materi vu Ta- magua. “Mary” Carolina je pa prv- le Smithi tou právla, ka ona nema sztarisov. Dekla je zdaj vu 15 leti. MIROVNA KOMÉDIA Kapitaliske oblászti pre- vednoma tou naglesüjejo, ka sze vsze more za tou vcsini- ti, naj mér bode na zemli, ka naj szvetszki mér sztvorí mo. Kapitaliske oblászti od armistitiuma (fegyverszü- net) mao prevednoma “mér- delajoucso” spilo nadaljáva- jo i nemíli sze nyim od té spile on trüd, penez i doszta- doszta gucsa, naj szo szamo mogoucsi pred delavcami tou notri pokázati, ka oni zaisztino scséjo mér. Zatoga volo, ka je zse edno pár tak imenüvani “razorozsenye” komedije trno ocsivesznim blamejra- nyom szkoncsano bilou, ka je nej mogoucse bilou za ta- jiti pred vnozsinov (Genova konferencia, Lausanne, Washingtonszka raz orozse- nye konferencia) mérdela- joucso zavértivanye: oblász- ti znouvics zacsinyajo tou spilo. Vu etom pripetjej je Národna Liga on médium, stera je “razorozsenye” kon- ferencio vküper pozvála, ka naj morszko razorozsenye naprej prirédi. Tam jesztejo na tej na- prejpriprávlajoucsi razprá- vlanyaj vu Romi té ménse drzséle i na morji zse “raz- orozsjeni” (washingtonszka konferencia) velki oblászti. Cslovek bi tou miszlo, ka szo té razprávlanye zse oumor- nejse, kak te prvejse, ár szo sze zse vszi návcsili od pre- minoucsi zavértivanyaj. Bloudno je tou vörtivati. Na Liginom razprávlanyi ráv- no szamo te mále — morji neznamenitne — drzséle sze vüpajo vu razorozsjenyi. I nadale pa on ország, stero- ga szo doeti mao nej scseli na razorozsjene konferencia sztouli vu Washington poz- vati: Szojvet ruszoszki or- szág. Gda je szovjetov posz- lanik vözglászo, ka za or- szacsko obránenye z-trno málov flotov zadovolen bo- de, dotícsno z-primejrno tonnadrzsétkom je tüdi za- dovolen, nyegvo vözgláse- nye je velko szásenye napra- vilo. Szásenye je záto, ár szo tou csakali, ka szovjetje z- velkim térgyanyom prídejo naprej, záto ka od nyí tou znájo, ka sze nevüpajo kapi- talistki oblásztam razorozse noszti. Gda je juzsne amerike drzsél eden poszlanik tou vözglászo ino porácso, ka naj morszko razorozsjenye nej szamo za zdajsnye vrej- men bode naprávleno, nego naj vö vszégne na prísesztni pét lejt i naj tonnadrzsétek tüdi ponizseni bode na vszá- ko morszko drzsélo — te szo velke oblászti tákso protes- tejranye prouti tomi dalé, ka je z-tisztoga vszáki lehko csíszto prevido, ka eti nega tak trno od “razorozsjenya” gucs, nego od toga, ka naj velke oblászti drüge dojraz- orozsijo, ka naj morszko szupremácio za szvoj tao ob- drzsíjo i naj potisztom med szebov nadale nadaljávajo vgájanye za tou kralüvajou- cso oblászt. — Tou je ocsi- veszno posztanolo i z-tém je ocsiveszno tüdi tou, ka z-to- ga morszkoga razorozsje- nya tüdi goriobrozsenye bo- de vu kapitalistki oblásztni seregaj. Kapitalizmus szamo z-boj nov lehko zsivé, bojno nyemi trbej, ka naj protivne prouti sztojécse lehko zatopí, ka naj szisztéma goriprevrsze- noszt, koncsno ráznoraszí- panye escse nadale vkraj szü ne. Gvüsno je, ka novejse razorozsjenye komedija tüdi neprineszé niksi drügi nász- haj, kak pa te prvejse kome- dije. Mogoucse je na eden cajt cejlo lüdsztvo za norce napraviti ino mogoucse je do vekivecs- ni hípov lüdsztva eden tao zvodjávati, ali nemre do ve- kivecsni hípov cejlo lüdsztvo za norce drzsati. ABRAHAM LINCOLN. Cigár fabrike szo zdelom hejnyale Preminoucsi keden sze je v-Bethlehemi Counsellor Cigár fabrika k-coj zaprla i tak je doszta zsenszek brezi dela posz talo. Tou k-coj zapéranje sze je tak na nágli zgoudilo kak blíszk, ár je do szlejdnye vöre niscse nej meo znánya, ka ka bode, szamo naednouk je za- pouved dána, ka zsenszke naj vu delo nezacsinyajo. Ete keden je páli Forty-four Cigár fabrika szvoje dveri za- prla pred delavcami, ali telko je delavcom zgláseno, naj v- pétek prídejo po szvojo rédno plácso i te nyim zse povejo, ka bode potomtoga. Do eti mao szmo escse nej mogoucsi bilí pozvediti, ka ka je tomi zrok, ali zakoj volo ne dájo delati vu tej fabrikaj. Tak sze csüje, ka do nister- ne drüge cigár fabrike tüdi k-coj zapérali, ali tou je escse nej sztálno, ár sze tou szamo gucsi. Ali csi sze rejszan tou zgodí, te je tü niksa falinga, znábidti, ka doszta cigárov jeszte naprej naprávleno, ali pa fabrikantov spekulácija. Opomínanye Onim kí szo várasko porcijo escse nej plácsali. Márciusa 17-ga 1924 bode szlejdjen dén, gda sze 1923 leta váraske porcije lehko plácsajo. Vsze tiszte 1923 leta váraske porcije, stere sze do odzgoraj imenüvanoga dnéva ne plácsajo, za notri pobéranye prejk bodo dáne savüpanomi porcijepobéra- joucsemi, steri de gori dáno meo, ka po právdenom zravnanyi naj té porcije vcsaszi notri poberé. Váraski tanács ne zselej nikomi neprijétnoszt, ali pa víses- vye vödávanye vcsiniti, stero z-etaksim notripobéranyom hodi i zatoga vola goripozové vszej oni pazlívoszt, steri szo escse za 1923 leto szvojo várasko porcijo nej plácsali naj szvojo duzsnoszt szpunijo, prvle, kak bi váras právdenszke sztopáje vcsíno. Zavüpani porcijopobérajoucsi plácsa je $ 1.20 , stera suma k-szákomi racsuni bode kcoj djána. Za oni volo, steri szo vudné nej mogoucsi prídti vu varasko- ga penezníka kancelajo, de kancelaja odprejta Márciusa 13-ga 14-ga i 15-ga vecsér do 8 vöre. ROBERT A. HINKLE Váraski Peneznik. Vszáko znamejnye na tou kázse, ka nouva pri- vandrajoucsa právda 2%-na bode Szenátusa privandrajoucsa komiszia je na szvojem taná- csivanyi za dobro szpoznala tiszto porácsanye, stero bi notrivandranya kvoto po nis- teri národaj kí vu 2% zravna- lo po 1910-ga leta lüdsztva cstenyej. Szenátusa komiszia je z- tém szkoncsanyom z-velkim sztopájom naprej prisla vu szvojem deli. Med rédnimi násztaji je táksa návada, ka obprvim pocsákajo kongreszu- sa poszláncov hizse szkoncsa- nye i potém, gda porácsanye pred szenátus príde, dájo vö tiszto za volo naznánye dáva- nya prípravnoj komisziji. Ali letosz szo számradno nacsi na- pravili, ár privandrajoucso právdo frisko scséjo szkousz doprineszti i po zgornyem me- tódosi doszta vrejmena prispa- rajo. Priprávi sze szenátusa pri- vandrajoucse komiszije na ono delavnoszt, ka prvle, kak szo 2%-a temeo i 1910-ga leta cen- sus szprejéli, vecs porácsanya sze je naprej dalou. Edno je tou bilou, ka naj 2%-ni temeo i 1890-ga leta census potrdijo. Tou szo z-szedmimi voutomi prouti stiram zavrgli. Potem je Harris szenátor z-onim csüd- nim porácsanyom sztoupo na- prej, ka naj privandranye na pét lejt popolno presztávijo. Tou szo zavrgli. Naszledüvajoucse presztáv- lanye je Reed szenátor zglászo notri. On je privandrajoucso kvoto na 1910-ga leta lüdsztva cstenyá pridátke nasztávleno vu ednom percenti zravnao z- onim pridányom, ka naj bi sze zvön toga escse stiri percentov püsztilo notri, ali vu toj stiri percentnoj dopüscsenoszti bi szamo oni doubili tao, steri eti zsivoucsi blízsnyi koncsimár májo prvi papér, kí scséjo vö- szpraviti szvoje blízsnye. Ráv- no tou porácsanye, ali notri- püsztécsi na dvá percenta po- nizsano je Harris szenátor tüdi porácsao. Tou szo tüdi zavrgli. Na szlejdnye je Reed szenátor napravo ono porácsanye, stero szo potem z-szedmimi voutomi prouti trém szpréjali. Potem privandranya kvote temo po 1910-ga leta lüdsztva cstenyá pridátkaj zravnajo, ali od eti zsivoucsi národov racsuna sze szamo dvá percenta püsztíjo notri, meszto vezdásnyi trej percentov. Ka szo na privandranye gledoucs do eti mao szkoncsali, tou je escse nikak nej konecs- no, ali záto li pokázse tiszto opout, stero de znábidti prev- zéta právda naszledüzvala. Z- recsjouv vszáko znamejnye na tou kázse, ka de nouva privan- drajoucsa právda meszto 3%- ov szamo 2%-na potrdjena. SZIROMASKO SZVEDOCSANSZTVO Velka szmecsenoszt je vez- daj vu amerikanszkom politics nom cirkuszi. Pri etoj príliki de od demokrátov gucs, steri szo zdaj szploj vu velkoj zmes- lingi, ár nevejo, ka sto naj bo- de po pravici nyuv kandidát na prezidentszki sztolec. Csi szi dobro premíszlimo na vsze- felé zroke, bogme je zsalosztna szkázen tou, ka Goszpodne vu 1924-tom leti demokrátje ne- majo vu szvojem serégi tákse- ga prípravnoga csloveka, ste- roga bi lehko za kandidáta posztavili, steri bi rejszan pr- voga réda z-diplomaticsnov kvalifikácijov ládao ino od steroga bi sze lehko troustali, ka de véndar ládao amerikan- szkoga lüdsztva vecsine vüpa- zen. Eden cajt je od toga bio gucs, ka de McAdoo prezident- kandidát. Ali McAdoo-ja szpa- dáji szo trno szpadnoli, ár je — csi je scseo ali nej — tálnik bio tisztoga velkoga olijovoga skandála, od steroga je do si- nyeka maszen grátao. Etoga hípa vecs demokrátski novin Daniels-a, Wilsonove vláde marinarszkoga minisztejra imé z-prezidentszkov kandidá- cijov prikapcseno. Rávno te, gda te demokrátske novine do nébe dícsijo Daniels-a, republi- kánuskoga párta stamparsztva kancelaja konstatejra od nye- ga, ka za olijove árende po pravici nyega tezsí odgovor- noszt. Ete násztaj pa nikak ne- mre naszledüvati tou, ka bi sze amerikanszko lüdsztvo z-vel- kim briganyom znásalo kre nyegove kandidácije. Ponovno je tüdi csüti Cox-a imé, kí je tisztoga hípa zse bio demokrátski prezident-kandi- dát ino vu nyegovoj politicsnoj preminoucsoti je nájbole zna- menitno tou, ka je kak gover- nor bio nigda Ohio drzséle. Ali vu Cox-i sze szamí demokrátje ne vüpajo, za toga volo, ka sto je vu nájzádnyem odebéranyi tak trno bukno, kak Cox, od tisztoga je trno negvüsno, ka bi zdaj z-káksov csüdnov mag- neticsnov mocsjouv k-szebi znao potégnoti amerikanszko lüdsztvo. Z-recsjouv demokrát- je sze trápijo, csemeríjo i ne- mrejo gori prídti, ka sto bi naj bio nyuv prezident-kandi- dát. Tou je tüdi edno sziromas- ko szvedocsansztvo od ameri- kanszkoga zsivlejnya vezdás- nyega politicsnoga nivau-ja, ka táksi neszmerni i znamenit- ni politicsen párt nemre nájdti prípravnoga politikusa na tou kandidácijo. KONEC FASENKI Preminoucsi tork sze je szkoncso vszigdár veszéli Fase- nek ino priso je tüdi poszt. Do Vüzma nede bálov, razveszel- jávanya, kak je do tej mao ná- vada. Na fasenszki tork szta dvá velkivi bála bilá v-Bethle- hemi, eden vu szlovenszkom, drügi pa vu vogrszkom halli. Obádvá szta sze lepou poszre- csila. priblizsávajoucsega prezi- denta odebéranya priprá- vlanye. Vszefelé svindlarí- je, skandáli zdaj na szvekloucso prídejo; demokrátje re- publikánuse, republikánuske pa demokráte odkríjejo vu grdili, csi je tou gli nej na eto vrejmen bilou drzsáno, dö- nok je dobro prislo. Eden od drügoga vöpovej pravico, ár je eden nej bougsi od ovoga. Tej dogotki bi naj naszle- düvali koncsimár tou, ka naj bi táksi cslovek priso vu Zdrüzseni Drzsél prezidentski sztolec, steri je csíszti i steroga imé szo escse nancs nej szpomínali i zdaj tüdi ne szpomínajo, gda je nej mogoucse szamo politicsne zamá- zance na szvekloucso prineszti. Csi prezidenta odebéranye ne szpádne na eto leto, znábidti bi sze gladko, vu szkrivnoszti opravilo vsze tou delo, ali zdaj je dupliska morálna i národna prilozsnoszt vö zdregati z-pepéla szlejdnyo prajco, stera je nájmre re- publikánusko adminisztrácijo vu isztinszkom sztáni szpo- dobno poszvejtiti. Pártov boj je tou, vu sterom eto pout szamo lüdjé vkraj szpádnejo. Máli lüdjé z-viszikim ran- gom i prestímanyom. Csi od Denby-a, ali od Daugher- ty-a, ali od McAdoo-ja, ali od Roosevelt-a jeszte gucs. Nej Harding, pa nej Collidge szta nej mela na kandidácijo vugodno imé ino obádvá szta szkoron z-nepoznáne tem- noszti prisla vu lásznoszt Zdrüzseni Drzsél nájvisise oblászti. Velka konstrukcia má dobro vidoucse ocsí, ka naj nájde szebi nájbole prípravno i nájbole potrejbno moucs. Tak sze tou zgodí z-pridoucsem prezidenta ode- béranyom tüdi. Coolidge-a imé, kaksekoli naj bode na szvekkloucso prineseni skandálov szkoncsanye, kelkokoli minisztejrom de trbelo escse doli zahváliti, szploj gvüsno sze vküper zavré z-svindlaríjov. Kakda od Denby-a je nej mogou- cse konstatejrati, ka bi tao meo vu marinarszki olijovi mezővov v-árendo dávanyi, tak od Coolidge prezidenta tüdi nedo znali notri poszvedocsiti, ka je nyemi od nyeg- voga kabineta svindlaríji káksa briga. Ali csi je stoj komi morálnoga pozványa gláva, tiszti more z-cejlim tivárist- vom, csi gli nej medszebnoszt, ali konzekvencije more na szébe vzéti. Tak buknejo miniszterje z-pártom, párti z-minisz- tejrami. Coolidge prezidenta ob príliki Lincolnovoga rojsztnoga dnéva vu drzsánom gouvori pred new yorksz- kim republikánuskim pártom zse notri jeszte, ka sze pre- zídent szam csüti szvojo szlaboszt, gda Lincolna na ono velko csinejnye pokázse, ka je vküper znao drzsati lüd- sztvo, gda je nájvékse bilou neporazmejnye. Escse nye- gov párt je nej bio zadovolen z-tém gouvorom. Jeli pomejni kaj Amerike vu veskom zsítki ednoga pártinszkoga ládanya preminyávanye ? Pomejni. Lehko pomejni z-naprej nej vözracsunajoucsi zrokov, ali pomejni dnesz zse z-konstatejrajoucsi zrokov tüdi nej szamo kaj, nego doszta. Vu Ameriki téo májo europejsz- ka pítanya tüdi. Amerika sze dnesz zse nemre popolno okouli zaprejti pred politicsnim naprejidejnya dühom, kak teda, gda je vu Europi tüdi szamo vu szvoji mrtvecaj lezsao za politicsni platform pridobítev drzsánoga boja mogoucsni nászhaj. Anglijo je nej mogoucse z-amerikan- szke zvönejsnye politike vönyáti. Anglije namesztüvanye vu MacDonald-a vládi delavszkoga párta zmejra bode, z-tém amerikanszki delavszki párt eden morálni bázis, fundament nájde na szvedousztvo szvoje politicsne bí- voszti jusa. Strájkov vérsztvena opout sze pozsmécsi z-politicsne opouti tezsávov. Ruszoszki ország sze prvle ali szledi szkázse vu Washingtoni, zsnyim valon politics- no trzstveno prikapcsenye bole intezivno, nászladno gráta ino tak de propaganda glíne chance-e mejla dollára z-küpüvajoucsov mocsjouv. Coolidge prezident sze je szploj vöogno pred Ruszosz- kim országom. Pred Anglijov sze nemre ogíbati, pa tam je bogme tüdi delavszka vláda, csi gli ne cimpra na szov- jetski szisztem szvojo vérsztveno i politicsno szisztemo. Coolidge je nancs nej prikázao escse na zglíjajoucso de- lavszko politiko nikseféle nágibnoszt. Na zvönejsnyo politiko gledoucs tak nikso volou ne- mremo csütiti kre nyega. Na znotrejsnyo politiko gle- doucs pa sze komaj kebzüje poszvedocsnoszt na kandidá- cijo. Republikánuske szamí nedo vüpali na kocko djáti nyegovo imé. Pouleg vezdásnye lüdsztva razplozsnoszti koncsimár — nej. Med etaksimi polozsáji, gda je nej republikánuski, pa nej demokrátski párt vezdaj nej prípraven na tou, ka bi 3. sztrán AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ AMERICAN WINDISH VOICE Bell Telephone 2940 Száko piszmo poslite 512 East Fourth Street, Bethlehem, Pa. SZHAJA VSZÁKI PÉTEK - PUBLISHED EVERY FRIDAY Published by the American Windish Publishing Co., Inc. John Hassai, Secretary. Joseph Korpics, Business Manager. NAPREJPLÁCSATI CEJNA: Na edno leto . . . . . . . . .$2.00 Vogrszko domovino . . . $3.00 SUBSCRIPTION RATES: For one year . . . . . . . . . $2.00 For Hungary . . . . . . . . $3.00 “Entered as second-class matter January 13, 1922, at the post office at Bethlehem, Pa. under the Act of March 3, 1879.’’ Zse sze dá csüti szvoje lüdí kandidejrali za prezidenta Zdrüzseni Drzsél, nájbougsa prílika bi sze dála neodvísenomi trétjemi párti. Ednomi táksemi párti, steri vtrgne z-do eti mao ládajou- csim odebéranszkim szisztemom. Ali tou nemre vcsiniti, ár nema vrejmena, pa nej drüge prílike na tou. Trétji párt bi szamo vu onom pripetjej bio zsítka szpodoben, csi bi za nyegovim hrbtom poredni sereg lüdsztva i edna penezna csupora sztála, ali bi pa Ford szam sztoupo za voditela ednomi táksemi párti. Ford je pa zse doli povedo z-prezident-kandidácije, i nájmre za Coolidge-a. Ali eto escse ne pomejni tou, ka bi Forda edna orszacska konven- cia nej kandidejrala ino Ford bi teda nej gori vzéo kandi- dácijo. Nego kak bi steromi politicsnomi párti ponüdo gori szvojo szlüzsbo, tak bi Ford tüdi nej pomejno drügo, kak Harding ali Coolidge prezidenta. Olijova svindlaríja je nej zavolo svindlaríje znameni- ta, nego záto, ár je vu táksem hípi prisla, gda nega szamo od pártinszkoga pítanya gucsa, nego vékse znamenitoszti politicsnoga preminyávanya. Dnesz nacsi mejrijo vrejmen, kak nigda. Dnesz dosz- ta vszega inam pela, kak pa vu steri kráj vezérje idejo. Ford na edno leto 150 million dollárov potrosi na zseleznisko vozsnyou Fordova automobilszka fa- brika na leto 500 jezero vago- nov nüca na vozsnyou szvojega pridelka. Vu cejli Zdrüzseni Drzsélaj vszevküper 2½ milli- on bremenszki vagonov jeszte, jedína Ford-fabrika te gotovi- ne popolen eden péti tao zasz- távi doli za szvoj cil. Száma detroitszka glavna kancelaja na leto 78 million dollárov plácsa za vozsnyou zseleznicam. K-tomi koncsimár rávno táksa suma prihája za za tiszte vozsnyé sztroske, ste- re máli trzsci plácsajo zselez- nicam za odvozsene automobi- le i tak Ford-fabrika direkt ino inderekt na leto 150 milli- on dollárov plácsa za bremen- szko vozsnyou zselezniskim kompanijam. Forda dvej detroitszkivi fa- briki, Higland Parka i River Rouge-a na dén 860 popolni bremenszki vagonov szkláda vzemejo prejk, ali poslejo vö. Na toj podlagi detroitszke fa- brike dnévno blüzi 50 million füntov blága vzemejo prejk, ali poslejo vö. Vu Fordovi fabrikaj na kra- lüvajoucse polozsáje je karak- teriszticsno, ka dokécs pri po- polno zgotovleni automobilov vozsnyi, na vszáki sészt masí- nov je na eden popolen zselez- niski vagon potrejbno, tecsász, vu onom pripetjej, csi szamo masínov tále prevázsajo, stere szledi trbej vküpposztaviti, na deszét automobilov materiála i tálov tüdi má meszto vu ed- nom bremenszkom vagoni. Eto tou poszvedocsi, ka szo pouleg toga dela brodjávanya pogucsávanye meli Forda lüd- jé ino tou zádnyo szisztemo do nücali vszigdár, gda je tou mogoucse. Ford-fabrike pri- pouvka poredni tao na vu szvojoj lásznoszti bodoucsoj zseleznici prevázsajo i tak z- automobilov vozsnyé vöznesz- noga bremenszkoga racsuna eden velki tao tüdi száma For- dova prilozsnoszt v-zsebko vrejzse. Fordova fabrika na Kana- de sztráni, stero szo za 10 milli- on dollárov sztroskaj poszta- vili gori, na leto priblízsno 100,000 automobilov posztávi naprej, ali ete racsun letosz koncsimár na 125,000 zdignejo gori, po prvejsem sacanyi. Na toj podlagi szo zse tüdi zacs- noli delo, stero vu konecnom nászhaji telko pomejni, ka dnévno vu Kanadi bodoucsa fabrika száma od do eti mao 410 automobilov vecs naprej posztávi. Vu Kanadi szo vu zádnyi 15 lejtaj 450 jezér Ford auto- mobilov napravili. Vu premi- noucsem 1923-tom leti szo vszáki do eti mao bodoucsi re- kord potrli z-tém, ka szo 80 je- zero masínov posztavili naprej. Po nouvoj dela predpravki po etom toga vu oszen vör delav- nom vrejmeni dnévno 50 ma- sínov vecs naprávijo, kak do eti mao. GEZA BOLEZ PARIS Potüvanye vu Drűzsbi vu sztáro domovino 1924 Áprilisa 23-ga na Francuskoj liniji, z-nájvéksim i nájmodernejsim hajouvom 5 ½ dni prejk morja “PARIS” Te hajovne kompanije agent je GEZA BOLEZ, 238 Hamilton Street, Allentown, Pa. — kí jo zse 17 lejt szlüzsi — de potüvao z-tém hajouvom ino de na szlüzsbo sztao szaksemi potüvajoucsemi, pa de szkrb noszécsi na vszáko- ga csloveka vszepovszédi. Vszáki, steri je zse 5 (pét) lejt vu Ameriki i má vö- vzéti prvi amerikanszki papér, lehko potüje domou na glédanye ino brezi vszáke zsmécsave lehko nazáj príde. Zvöntoga pa po nájnovejsoj právdi vszi tej lehko vöszprá- vijo szvojo familijo, zseno i deco OBER KVOTE, steri escse domá májo familijo ino bi jo radi dáli vöpripelati. Z-recsjouv vu vszáksem táksem ali kaksemkoli drügom poszli Geza Bolez na szlüzsbo sztojí, csi z-tanácsivanyom ali z-drügov pomocsjouv tüdi, brezi rázlocska, gdekoli je stoj küpo sifkárto, naj szamo na francuske linije Páris hajouv szlísi i na odzgoraj gláseni dén. Tá kompanija je vu szakseféle formo nájprednyejsa pri sztroski i pri csisztoucsi. K-sztroski sze dobí pítvina (víno) pri szaksem máli. Vszáki szlovenec naj gori ponüca tou rejtko príliko ! Geza Bolez, agent, 238 Hamilton St. Alentown, Pa. 5 ½ dni prejk morja Porácsanye za sör i víno pre kongreszusom Vu washingtoni szo zdaj té dní pred kongreszusom ono po- rácsanye naprej dáli stero scsé naj szlabo víno i sör szlobodno bode trzseno vu zdrüzseni drzsélaj, stero zdaj tou pomej- ni, ka Volstead právdo scséjo ponouviti. Té porácsanye jesztejo dvej. Edna tou vöpovej, ka alkako- la vszebitek naj bode 2.75 per- centa, to drügo porácsanye pa tou právi, naj sör má 4 percen- te alkoholno vszebino, víno pa most, pa naj 10 percentov mocs no bode. Opomínanye vu sztárom kráji cstejoucsim Szpostenyom goriopominémo vsze one vu sztárom kráji cstejou- cse sterim je zse na novine naprej placsilo doli priteklo, naj sze posz- krbíjo za tou, naj je nyigovi prijá- telje ali dobrocsinitelje eti vu ame- riki plácsajo vu rédnom vrejmeni, ár szmo ovak ti ednim novine pri- sziljeni presztaviti, sterim je zse naprej placsilo doli priteklo. Tak proszimo, naj szi cstejoucsi tou vu znánye vzemejo ino naj nam tou prosnyou szpunijo. z-postenyom Amerikanszki Szlovencov Glász Reditelsztvo. Szaksi szlovenec naj bode kotriga Szloven- szkoga Drüstva! CHICAGO, ILL. Naznánye Naznánye dam vszém szlo- venszkim zsenszkam, ka bi jasz trno rada bila, csi bi szlovensz- ke zsenszke mené goripoiszka- le, za stero bi niti ednoj nej zsao bilou. Jasz delam zsen- szke midere, kakti: Corsette, stere naprávim nájbougse za zsenszke, pa nájbole za tákse zsenszke stere krizsecz ali hr- bet bolí. Nej je potrejbno kmeni prídti, nego telefonej- rajte i jasz prídem kvasemi doumi, gde vam lehko mero vzemem kak velkoga de vam trbelo. Zovite gori vgojdno pred 9 vörov ali pa vecsér po 6 vöri na eto numero: Lavnda- le 9638 Mrs A. H. Beauchamp 4148 W. 22nd Street Chicago, Ill. Za delo garantéram. SZTÁBLANO POSZOJILO prvo ali drügo vu vszáksem vrejmeni dámo GRÜNTALÁSZNOSZT Mí küpimo ali odámo Grüntalásznoszt FEKETE & SON 2319-21 West Chicago Avenue, pouleg Western Avenue Telephone Seley 6050 Vu preminoucsi 20 lejtaj szmo nase dugoványe pri Küpüvanyi Sztáblenoga poszojila, Grüntalásznoszti, vu zvönnejsnye országe peneze i sifkárte posílanye znájvéksov zadovolscsinov szpunili vszákomi. Vszákomi onomi, steri scsé szvojo rodbino z-Prekmurja, z- Bánáta, z-Bácske, z-Szlavonie ali z-Vogrszkoga eszi szpraviti, mí szprávimo vsze potrejbne píszma za tou potrejbcsino brezi vsze sztroskov. PENEZPOSILANYE Mí dolláre posílamo vu Prek- murje, Bánát, Bácska, Szla- vonio i na Vogrszko. Gvüsenoszti-Kiste Mí z-árende dávamo Ogvüsa- noszti kiste za $3.00 i vise na leto AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ 3. sztrán Glászi z-Vogrszkoga országa “Az est” budapestinszke dnévnisnye novine vu nájzád- nyics prisévsoj numeri szledé- csi voditelszki ártikulus písejo, steri lepou doli namála vezdás- nyi vogrszki parlament. Nase zamerkanje na konci szpísemo. Szkuzé szo sze vlejále z-ou- csi, na telko szo sze szmejáli vcseraj na národnom gyülejsi, gda szo odebéranya dvej kravi historijo zaosütili. Zse kak bi szi pa nej préjali csrvou, — jeli je mogoucsi szi bole spáj- sznoga premiszliti, kak tou, ka je vjedínyenoga párta (vládni, kormány párt) za odebéranye gasza vöplácsala odebéranoga poszlánca právdeládne sztros- ke, steri szo dvej kravi cejne sumo zneszli vö ? ! Tejvi go- vedi tak da bi sze vdiljek klá- tile Orszacske Hizse na z-presz tralom notripotégnyenom pádi mentumi ino med sterim szte dale vlékle szvoje tejlo i szte z-frklouv píjale topeo szopout, goszpon poszláncov düh je ogen préjao, prípravne recsí szo srckale, spájszi szo plahou- tali, zamerkanye je cvikalo, ragétlinje szo sumili, — z-recs- jouv veszéli szo bilí ino szo sze razveszeljávali, kak táksi lüd- jé, steri nemajo nej nevoule, pa nej míszli, nyuvo szenou je pa vrédi. Naj nam ne zamejrijo goszpon poszlánci, csi na vi- dejnye tejvi dvej kravi ne trou bi z-vszákoga lamp hohotanye. Povejmo, ka szo tejvi dvej go- vedi pomágali pri porodjenyi národnoga gjülejsa, té krave szimbolizejrajo ete parlamen- táriske násztave ednoga-edno- ga mandátuma szhájanye ino csi bi znale gucsati, véndar bi escse od ploda bránitelszkoga vezéra píszma tüdi bole ode- bráno povedale, vu kákso for- mo szo pofárbali prejk lüdszt- va zselejnye i kak szo tálicsili parlamentárizmusa ideálno mí- szel. Oni szo zsivoucsi szvedoc- ke tomi, ka gda szo národ opí- tali, ka káksi parlament i kák- se ravnanye scsé, národ je nej mogo odgovoriti sztanovitno, ár je krávje mükanye zaglüsa- lo nyegovo rejcs. Ali zvön tejva dvá klaszics- niva szvedoka escse orszacsko- ga ravnanya delo tüdi trbej vu szpomínanye prineszti. Nazáj trbej miszliti na tou, ka szo nisterne kandidáte nancs vu nyuvo krajíno nej püsztili not- ri, gyülejse drzsati szo nyim nej dovolili ino odebérajoucse szo terrorizejrali; csi szi vsze tou vdiljek premíszlimo, sza- mo te dobímo csíszti kejp od tiszte násztave, stere okouli szo krave mele pozványe. Té nász- tave vecsina, persze, szamo sze szmejáti znála, gda je postena zsivína mímo nyé capotala. Véndar szi escse zdaj szkuzé brísejo tej goszpoudje z-szvoji oucsi, dokécs vönej vu országi szo tüdi vlazsne ocsí, ali — nej od szmeja. Tak písejo edne dománye novine od vogrszkoga parla- menta, stere szi morejo dobro premiszliti, ka písejo, ár sze vogrszka terroriszticsna vláda nedá doszta spájszati od szébe ! Ali dönok csi szamo tak malics ko pravice, kak je tou, vüpajo vöszpíszati, zse z-toga szi lehko vszáki amerikánec premíszli, káksi je sztális, kaksa je pra- vica dneszdén — escse izdak — na Vogrszkom országi. Ka naj sze nasi cstejoucsi malo bole vöpoznajo z-toga ártikulusa, ka znamenüjejo té krave, nyim na krátki razlozsimo tou histo- rijo. Eden poszlánec, po iméni Eőry Szabó Dezső, kí je ovak vu szvojem pozványi dühovnik ino Őriszentpéterszke krajíne követ, je na národnom gyülejsi med vecsim naprej dao, ka vi- szike szlüzsbe csesztnicke, med nyimi miniszterje norijo, svind lajo, krádnejo z-orszacski pe- nez i vu szvojem govorejnyi je opoumeno mládoga Bethlen grofa, miniszterszkoga pred- szednika szinü tüdi. Gda je Eőry Szabó tou vöpovedo, zdajsnye vláde podpérajoucsi poszlánci szo dünkali po sztoli- caj od csemerouv i etak krícsa- li prouti nyemi : — Ví szte pop ? Ví szamo zburkanye scséte ! — Gucsite bole od kráv, ka jeszte zsnyi- mi ? Nájmre od dvej kráv his- torijo szo metali mocsno Eőry Szabó Dezsőji v-ocsí. Tej kráv historija je pa eto : Gda szo Eőry Szabója za poszlánca odébrali — nevejmo z-káksim programom — je szamo tak sztoupo notri vu vláde podpé- rajoucsi párt, csi nyemi plácsa- jo dvej kravi cejno, ár, kak je pravo, na odebéranye je szvoji- vi dvej kravi potroso. Tou szo nyemi tüdi vöplácsali i gda je peneze gorivzéo, je grátao Bethlen-a párta. Potom je páli vösztoupo ino je grátao oppo- zícionszki. Tákso peszaríjo je nej sza- mo on vcsíno, nego tao dosz- ta i od Eőry Szabó Dezsőja escse véksi falotje tüdi szedíjo vu vogrszkom Horthy-ovom parlamenti. Na tákse lüdí je zavüpani Vogrszki ország i vogrszko lüdsztvo, táksi posz- lánci ravnajo i právde rédijo, jeli je tak csüdo, csi je na ták- sem sztáni vogrszkoga orszá- ga sors ? Nej ! Gde sze za dvej kravi eden gyünec lehko küpi vu parlamenti, tam nancs nem- re bidti nácsise vörtivanye. Ka sze zgája na národnom gyülejsi, kak eden drügoga os- potáva i nyegova grdila, svind- larijo v-ocsí mecse, písejo na dugi i vszáki dén vszáke vogr- szke novine, csi bi nej telko po- litizejrale ? Nej bi bilou, ka bi píszale, ár sze domá ne zgá- ja drügo, kak politika. Od po- litike kolejo, bombe lücsajo, v-temlice zapérajo, internejra- jo itd. Ka bi bilou z-vogrszkim národom brezi politizejrajou- csi novin, politikus brezi ná- rodnoga gvülejsa ? Eden bláj- zseni Kánaán, jeli ? Edne zalamegyővszke novi ne szo píszale nej dávno, ka sze jugoszlávi prej vöszelijo z- Dolnje Lendave v-Mörszko Szoboto, vsze kancelaje szo zse v-Szoboto predjáli. Tou telko znamenüje, ka jugoszlávi Doln- jo Lendavo z-okrouzsnimi 16- mi vesznicami vöszpráznijo ino nazáj szpádnejo pod Vogrszki ország, stero bi sze zse áprilisa 1-ga zgoudilo. Tou delo je zdaj pred velki követov tanácsom, steroga szkoncsanye sze prej vu blízsnyi dnévaj zgodí, na- prejvidoucs za vougre vugod- no. — Té glász szo nisterne amerikanszke vogrszke novine tüdi prineszle ino potrdijo te faktum. Mí bár malo vüpanya mámo v-tom, ár szo nász táksi novinszki glászi zse doszta bloudili, -steroga szmo sze leh- ko návcsili, ka nej trbej vsze vörvati, steroga véksi tao no- vin píse. V-tom glászi sze pa vsze bole lehko dvojüjemo, ár sze szpomína od áprilisa 1-ga, z-steroga de szamo blöff ! Na edno i pou leta vouze szo oszoudili v-Budapesti ednoga Schlesinger Józsefa fárbarsz- koga deticsa, ár je od neszmer- no visziko milosztivnoga ravni- tela Horthy Miklósa nikso bozsno rejccs povedo. Escse szrecso má te delavec, ka je nej na gauge priso zavolo toga sztrasnoga “grejha”. Steri bombe lücsajo i neduzsno lüd- sztvo na küpo szpokolejo, tisz- te oszoudijo na pár kédnov, nájvise pár meszecov i nancs z-tisztoga ne szpunijo doli po- lovice, ár amnesztíjo dobíjo od toga zmozsnoga vogrszkoga ravnitela. Zsivio vogrszko szloboscsina, ednákoszt, bra- tovcsina. ! VOGRSZKA PIÁNE i POPEJVKE SOULA Bethlehemszkim szlovencom z-postenyom naz- nánye dam, ka v-Bethlehemi v-blüznoj prísesztnoszti PIÁNE I POPEJVKE SOULO zacsnem. Vu akadéminszkom methodusi vcsim i vszáki 6-ti meszec z-obdrzsánim koncertom poszve- docsijo moji solárje od nyigovoga naprejidejnya, Za gorijemánye sze lehko glászijo vu Amerikanszki Szlovencov Glász Stampariji 512 E. 4th Street Nájem vcsenyá na meszec $8.00 Z-postenyom LAMPRECHT MICI Orszacske Vogrszke Král. Igroteakadémije egzáj- mena diplomejrana piáne i popejvke tanárkinya. ZA PRANYÉ MASINJE Künszkaposzouda, vszefelé zácsinba, okajeno meszou i vsze KA JE PRI HRÁMI POTREJBNO sze primeni trno fál dobí küpiti. Za prati masinje i poszouda sze ZDAJ za speciálno cejno odájo. Joseph Zrinszki 409 East 4th Street Bethlehem, Pa. Joseph Vörös Dohána i Cigárna Baota 809 E. 4th Street Vsze sze dobí, ka je deci potrejbno. Candy, Solszke potrejbcsine, Ice Cream, za Spilo skér, Patent Medecin, Szoder, itd. je vszigdár v-szkladárnici HIZSE ZA VÖDATI Prinasz sze hizse vödájo, na kédne ali na meszece. Fájn notri szprávlene hi- zse, elekrik i gáz poszvejt. PRACZKO i NÉMETH 311 E. 3rd Street Bethlehem, Pa. JOSEPH CZOPOTH szlovenszki storos 4th & Polk Street kükeo BETHLEHEM, PA Primeni dobíte nájbougse Goszecse Pérje i k-coj valon Plátno. Szákesféle szpoudjen Gvant, kak za velke tak za deco. — Lejpi stofatni Gvanti i Ka- putje za deco, na nájrédnej- so cejno. — Azsurozás tüdi delamo na szvoji masínaj. VELKO dobroto vcsiníte, drági szlo- venci, csi sze v-storaj szpome- néte, ka szte vu nasi novinaj csteli glasüvanye. Jedíni trzsci Aunt Polly i divatni Stout Obüteli za Zsenszke. — Nega tak velke ali tak mále nouge, ka bi mí nej mogoucsi bilí Obüteo dati. Velikoszt: 2½ do 12 numere sürki i vouszki. M. E. Kreidler i Szinovje NAJPOSTENEJSA OBÜTELI BAOTA 17 East Third Street BETHLEHEM, PA. LÜDSZTVO PIJÉ Prohibicia jo na velki pro- blém zrászla vu Ameriki. Jesz- te prohibicia i zsnyouv vszáke- féle kontrollni apparátus, ali prouti tomi dönok pijéjo lüdjé, pa znábidti bole, kak tisztoga hípa, gda szmo escse nej znali, ka je tou “prohibicia”. Pijé- jo víno, pijéjo pívo, palinko, konyak, sampánijo, pa escse pijéjo za palinko naprávleni csemér tüdi tiszti, sterim ne zíde na odebráno prepovejda- no pítvino. Pijéjo lüdjé prou- ti právdi, tém vise — vu trno doszta pripetjej — pouleg prav denszke aszisztácije tüdi pijé- jo. Za problém je grátalo pít- vine prepovejdanye, prohibi- cia, stera je zse vöodplejzila z- tiszti krougov, vu steri szo jo seseli drzsati nisteri trno sze- bicsni modriáske i apostolje. Tou vöplejzenye sze je palinka notri zavrtilo vu dnévno politi- ko ino csi szo do eti mao napi- to politiko rédili, zdaj pijáno politiko nadaljáva- jo na vsze kráje. Pítvina je zmoutila lüdsztva eden tao vu graft, vu svindlaríjo vu hot- lívoszt — ino csi je od bootleg- gerov gucs — vu z-morsztvom tarakszto, nesznajzsno zsivlej- nye. Od toga je gucsao preminou- cse dní Enright New York vá- rasa, kak szvejta nájvéksega metropolisa policájszki prejd- nyik, ka tak v-New Yorki, kak vu cejlom országi nega prohi- bicije, ár jo z-véksega tála nindri nezdrzíjo notri. Ino csi gyér jeszte prohibicia, tam zavolo pijánoszti, kak právde pregrejsenya doszta vecs lüdi dojzasztávijo, kak gdakoli pred etim vu prvejsi lejtaj. Pred kongreszusom je 48 poszláncov dalou notri právde porácsanye na tou, ka naj do- püsztíjo lehkoga vína i píve nücanye. Edne engliske novine na tou z-fretanyom zamerkajo, ka zakaj proszijo tákse bozsne pijacse dopüscsenoszt, gda sze doszta mocsnejsa i bougsa pít- vina rédi brezi právdenszkoga dovoljenya tüdi. — Tou szve- klo karakterizejra proliibicijo, stera je grejsenye tüdi pored- no povéksala vu tákso formo, ka je lüdsztva jezere zvodjáva- la na booleggersztvo ino z-tém vu grejh, vu mocsvar . . . NÁJBOGSE MESZTO gde Papére i vsze solszko po- trejbcsino vasoj deci lehko küpite. Vszefelé papére i drügo blágo na velkom prebéranyi nájnizsisa cejna na solszkom blági. Prinasz sze dobíjo vszefelé fárbe papérje za okincsenye. Lehigh Stationary Company, Inc 14 West Fourth Street Bethlehem, Pa. (So. Side) 3 DNÉVNA VÖODAJA Zacsnola sze v-Csetrtek, Márciusa 6-ga ino drzsála de v-Pétek i Szoboto. Dobre ponücane Piáne mo odávali od $75.00 do $195.00 Nouvi Piánov cejne szo znízsene, od $150.00 do $200.00 Fájna szamoigroucse Piáne za - - - $295.00 Vszefelé Fonográfi - - - $10.00 i vise Árkuske note, stere szo kostale 30 i 35c., zdaj 5c i 20c. Cilinderi na szamoigrocse Piáne szo kostali 80c., zdaj l0c Conorized cilinderi szo kostali $1.25 zdaj odámo za 79c. Q. R. S. cilinderi szo kostali 80c, $1. zdaj odámo za 20c. Mí mámo vszefelé cilindere i rekorde po vszej jezikaj. Vsze goszlarszki instrumenti do odáni za trno nisziko cejno vu toj vöodaji. - Prídte i küpte, prisparate peneze. Koehler Music House 26 East 3rd Street, Bethlehem, Pa. 4 sztrán AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ Jeli naj dela zsenszka? Vu Bridgeporti szhája- joucse edne vogrszke novine, “Testvériség” szo vu ednoj zádnyoj numeri eden povi- den ártikulus prineszle, ste- roga zavolo veske szlísnoszti mí tüdi objávimo. Ocsivesz- no je, ka zsenszke doszta- krát neidejo záto vu fabri- ko, ka bi ji mozsévje priszil- jávali na tou, nego sztálisov prisziljenoszt zroküje tiszto, nego záto je toga ártikulusa piszátela dobro nágibnoszt brezi dvojüvanya i tak brezi vszákoga razlozsenya poká- zsemo notri tou píszanye. “...Moj mouzs tou scsé, ka naj delam. Pa bogme on szlüzsi zadoszta, z-tisztoga lehko lepou zsivémo, vkraj tüdi lehko denemo....” (Sztr- tek z-ednoga píszma.) Jeli naj dela zsenszka ? Po mojem previdejnyi zsenszka szamo naj teda dela, csi má volou kcoj, ali pa csi je musz delati. Jesz- tejo zvönrédna pripetjá, gda je zsenszki duzsnoszt pomágati mozsá. Csi je mouzs betezsen, ali csi vsze doprineszé i dönok nemre telko szlüzsiti, ka bi lehko rédno zsivela. Ali szamo záto püsztiti zsenszko delat, ka naj na mozsá li ménsa odgovornoszt zíde, tou je barbársztvo. Zsenszke physikum (te- lovna moucs) je na doszta szlebejse sztvorjeni, kak moskoga. Eto jasz vu po- polnoszti právim i ne gu- csim od zvönrédnoga pripet- já, ár jeli jesztejo neszmer- ne, mocsne zsenszke ino jesz- tejo trno szlabi moski. Csi szkoga betega, te je leta na vszáki dén pri zdrávji prí- praven na delo. Ali zsensz- ka nej. Zsenszka dvanájszet krát plácsa doli szvoj dá- cso vu ednom leti, ka sze je za zsenszko porodíla. Z-ni- kim nevém i nemrem bole preszvejtiti, ka zsenszka vu tej kriticsni dnévaj na kelko je nej szpodobna na delo, kak csi sze zezávam na edno- ga mojega budapestinszko- ga professzor prijátela re- csí: “Csi bi zsenszka znánye mejla od toga, ka kak je be- tezsna, te bi dvá dní vu szak- so formo vu poszteli osztá- la.” Hodimo dale. Po dok- torszkom vöpokázanyi od zsenszki hüdobnyákov de- vétdeszét percentov pred menstruáciov (meszecsen beteg) blízsnyi dnévaj pre- grejsi szvoj bin. Eto tüdi tou poszvedocsi, ka zsenszka vu tej dnévaj je abnormálno (nerédno) csemeraszta, ná- turna, doszta bole razdrázs- gyena, z-recsjouv betezsna. Jezero i jezero dokázov bi znála gori prineszti pou- leg moje pravice. Zsenszka je ali dobra zsena, dobra ma- ti, dobra vertinya, ali pa dober delavec, nego obouje nemre bidti. Ka naj z-dob- rov vogrszkov prílicsnov recsjouv zsivém, z-edne le- szice nemre dvej kouzsi doli potégnoti. No csi pa od zsenszke tou zselejo, ka naj delat tüdi hodi, — nemrem za tou, ali meni dvouje kou- zse leszica príde na pamet. Kak naj bode edna zsen- szka dober delavec, csi szi zse vgojdno na tom premis- láva, ka ka naj küja na ve- csérjo ino kak bi naj letejla vecsér kak nájprvle domou, moski nema niksega orgán- ka bi mogoucse bilou vecsér- jo trno frisko zgotoviti. Cej- li dén je náturna, ár zná, ka ji doszta jeszte, stere bi tüdi tak rade kak nájprvle domá bilé, kak ona, ino zse sze na- prej bojí, ka de vu groszeri stori dugo trbelo csakati. Ka pa stera dejte má, kelko trpí tiszta szirouta cejli dén. Ka je tou tak, tou poszvedo- csi nájbole, ka trno doszta fabrik nancs ne vzeme gori omouzseno zsenszko. Pri doszta pripetjej je nej vrejdno z-vönejsnyim delom mantrati zsenszko, ár je mo- zsévni szlüzs pozitivna su- ma, ali zsenszke je vu náj- vecs pripetjej vu szakso for- mo problematicsna (píta- na). Vönej delajoucsa zsen- szka nemre kühati tiszto, stero je véndar bole blagosz- lovno i rávno tak nászitno, prisziljena je nájdragse, na hitro zgotoviti prípravno blágo küpiti. Nájvecs gvan- ta je tüdi prisziljena goto- vo küpiti, ár nema cajta za- siti. Ne peré, ne poprávla, ne stopa, tak da bi domá bilou i tou vsze peneze kos- ta. Csi je li mogoucse, lüblé- ni mozsévje, ne püsztite zsenszke delat idti, ár je fa- milije goridrzsánye mozsá duzsnoszt, zájenno zsenszke szlüzsa notrivtálanye i fa- milije v-rédi drzsánye, tou je pa rávno zadoszta. Mrs. I. Roboz. AMERICAN WINDISH PUBLISHING CO. Inc. 512 E. 4th St. BETHLEHEM, PA. Ponüdba Stero je Vrejdno Szpraviti -- pri SNEIDER’S DRUG STORE FOURTH AND NEW STREETS. Phones: Beii, 9066 ali 1559; Consolidated, 30-J. K-hrámi vam poslemo Nájvéksi csemérje szo csloveki csi má szrblive zlüszke na glavi. Ali tou sze lehko zvrácsi. AMBEROL trno hitro preprávi zlüszke, csi zsnyim vlaszé dobro notri zribamo. Po njem vlaszjé mocsnejsi i lepsi AMBEROL hitro vcsiní szvoj nászhaj. Tou je nej nevarno i vsze kouzso szprehodi, stero je kouzsi escse zdravo. grátajo. AMBEROL vu szebi má nájcsisztiejsi olive olaj, i héresen T P. A. Bay Rum pa txdi drüge dobre olije, steri vlaszám nouvi zsítek dájo ino je obvarje od dojkápanya. Escse drüge vrásztva jesztejo vnyem, po sterom sze cslovek trno dobro csüti i csi te ednok nücali trno je gvüsno, ka brezi nyega vecs neosztánete. Csi te AMBEROL nücali, vlaszjé nedo sli vö. AMBEROL je naprávleni z-tarom i brezi nyega i dobí sze küpiti pri etom trzsci: SNYDERS DRUG STORE, Fourth and New Sts., Bethlehem, Pa. Probajte ga — tou je nájbougsi shampoo. Prinesste ali poslite ete coupon k-imenüvanoj patiki i tam dobíte eden glázsek na probo — KSENKI. Name............................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................ Address.................................................................. City.................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................. Date......... Mc CALL PRINTED PATTERNS McColl Printed Pattern 3613 ETE bloomer oblejcs sze tak nalehki poskalí na tejlo i na lehki sze zgotovi, ka je tou lejpo ! Tou je McCall na stampana mouda — vsze je krédi na stam- no na formo. Záto szo pa McCall forme tak lübne ár csi szte escse nancs nej sívali perdetim, záto je lehko goriponücate ! DOMÁNYI OBLEJCSI i FÖRTOJI Prelejpe nouve moude, checked ging ham i drügi vu lejpi csíszti fárbaj. Gingham princess förtok ....... 98c Percale Bungalow förtok.......$1.00 Csarni szatin förtocje, dobro i lepou zdelani dobro blágo ........ $1.98 Gingham domácsi oblejcsi, tej szo lej pi poglednite je $1.50, $175, $1.98, $2.50, $3.00 i $3.50 Nájlepse Plátno za Szprotolejsnye Oblejcse pri DEGNANS-i SPECIÁLNE NISZIKE CEJNE Marigold Crepe vu lejpi fárbaj, 36 colov sürko szreberna, French szívo Cocoa i csarne fárbe, prí- pravno za sport kapute ali bluzse.$1.65 Yd. Procaded Crepe, 36 colov sürki ...$1.98 Yd. Prelejpo zsideno nastampano plátno. 36 colov sürko.......$2.25 i $3.25 Yd. Tricolette, yd. sürko zsuto i csarno plátno $2.25 Yd. Roshineer Crepe, erjávo i csarno plátno $3.50 Yd. Pongee.............50c, 75c, $1.25 i $1.50 Yd. English Broad Cloth, bejlo, pongee i szejro $1. Yd. NOUVI STOFI ZA OBLEJCSE Mámo dománye i importejrano blágo, stero je vrejdno poglédnoti. — Jeszte vu French szívoj, szejroj, szvekloj, orchid, zlátoj i zelénoj fárbi, 36 colov sürko .......... 50c, do $1:00 Yd. SPECIÁLNO 81x90 Na Posztelo Prt .... $1.39 Vönasite i drüge lejpe vankisnice 75c ali $1. Jeli vas szin potrebüje Obüteo ? Küpte nyemi eden pár za nosnyo WEYENBERG CIPELOV Tej szo naprávleni zdobroga mocsnoga ledra. Leder je vrejani znájprednyejse ga meszta. Tej szo nej tak naprávleni, kak doszta drügi pojbinszki cipelov z- laboga ali prejk osztányenoga ledra, ste- ri je prejk oszto od moski cipelov. Tou je te zrok Zakaj Weyenberg Pojbinszki cipeli duse trpíjo, kak zdrügi cipeli Velikoszt od 10 do 13½ $3.25 i $3,50 1, 1½ i 2 $3.50 i $3.75; 2½ do 6 $3.50 i $4. The J.M. Degnan Co. 227-229 E. 3rd St. Zavüpavnicke “ Amerikanszki Szlovencov Glász” Reditelsztvo, szposte- nyom naznánye da cstejocsim, ka, ki szi té szlovenszke novine scsé zapovedati, naj szi je sza- mo pri nasi “Zavüpavnikaj” zapovej i naprej plácsa. Ali ki bi je Zavüpavnikom nej mogocsi bio plácsati, on naj nám notri posle vu Reditelszt- vo. Bethlehem, Pa. Bölecz András Pittsburgh, Pa. Markos István Simon István 940 Vista St. Newark, N. J. Erbert István 15 Wall St. Allentown, Pa. Peter Farkas 514 N. Jordan St. New Brunswick, N. J. Louis Koszár 199 Hamilton St. Palmerton, Pa. Doncsecz Jozsef Elizabeth, N. J Gombotz Ferencz Cleveland, Ohio. Joe. Sehnedetz 9807 Kennedy Ave. Bridgeport, Conn. Tkálecz István 92 Pine Street Steelton, Pa. Kamplin József 583 4th Street Perth Amboy, N. J. Lebar Iván Akron, Ohio. Jos. Kalamár Chicago, Ill. Mike Novák 1913 W. 13th Street SZLOVENEC neszmi brezi szlovenszki novin bidti. Plá- csajte naprej na nase novine! Koppel Bier vu Hoboken, N. J. má szvojo meszárnico i tüdi dela vu nyej, csi gli, ka je zse 104 lejta sztar. Zdaj vu tej dnévaj de szvetio sztou-strto oblejtnico i zatoga volo de sou vu Washington k-President Coolidge naj njemi prejk dá pozdrav. Vu nyegovoj familiji ji jeszte 142, kí májo voutome i szo vszi republikanci. V-KOROUNAJ ali V-DOLLÁRAJ nájhitrej i nájbole rédno, brezi szaksega dojpotégne- nya plácsamo vö penezeposí- lanye tam prejk. Za vlozsbe 4 percentov inte- resa plácsamo. Sifkárte odávamo na szakse linije. KISS EMIL BANKOSZKAHIZSA 133 Second Ave. New York Jedini zasztopnik Vogrszke Trzstvene Banke vu Pesti. Jedini zasztopnik Vog. Kr Áll. Zseleznice Kárte-Kancelája. Plácsajte naprej na: “Amerikanszki Szlovencov Glász” OBVARVAJTE DECINSZKI POGLÉD z-sterov prílikov szle di doszta nevol lehko rejsite dejte. Pojeb ali deklícska zdobri zglíjanimi ocsálami vu právom vrejmeni sze lezsej vcsí, lezsej spila, jej i szpí boug- se ino je zdravejse dejte. Mí szamí brüszimo glazsojne THOMAS P. CULHANE O. D. OPTIKÁR 107 West Fourth Street Bethlehem, Pa. (So. Side) AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ 5. sztrán LANDES FURNITURE CO. 522-524 East Third Street, Bethlehem, Pa. Je odisla vu Receiverszke Roké (na árverés). VSZE MORE ODÁNO BIDTI Ka naj lehko plácsamo kak nájprvle, sterim szmo duzsni. CEJNA JE ZNIZSENA - NIKA NEOBDRZSIMO ODAJA SZE ZSE ZACSNOLA Pridte rano ino szi preberite, stero je vam potrejno! Naj vász nikaj vkraj nedrzsí od té VELKE VÖODAJE ! Fájnszkoga kvalitéta Po- histvo, Káhle, Sparhete, Na pod Presztrale itd. bode odávano za trno znizseno cejno. Vu Bethlehemi niscse nepoumli tákso dolipüscsenoszt pri Pohistvi, kak je zdaj tou. Receiverje morejo gotove peneze dobiti za on zgübícsek, steroga je Landes Furniture Co., mejla. Ona suma za stero je Pohistvo bilou küpleno sze nancs vu znánye nevzeme, ár je tiszta tá lücsena bíla - té vrejdnoszti do vam tak kak csi bi je vam voda prineszla. Drügo sze nikaj neracsuna szamo naj szmo mogoucsi $50,000.00 penez notri vzéti kelko je za pohistvo zaduzseno Od té odaje povejte vasim prijátelom. --- Oni do vam zahválni za tou. --- Pripelajte ji szebov, gda pridete k-nam. Eti vam pokázsemo nisterno blágo, stero de odáno za tou nisziko cejno! 3 FALATJE PREBIVAJOUCSE HIZSE POHISTVO 9 i 10 FALÁTOV OBEJDNISZKE HIZSE POHISTVO 4 FALATJE V SZPANYÉ HIZSO POHISTVO PREVNOGO DRÜGOGA POHISTVA PO FALATAJ ZA VSZÁKO HIZSO TEPIKE KÁRPETJE SZTOLNI POSZVETJE PODNI POSZVETJE ZSELEZNE POSZTELE DUGI SZTOLI KNIZSÁRNICE SZTOLI SPRINGI MATROCJE ZSUTOGAKUFRA POSZTELE MÉHKI SZTOUCI LINOLEUM GLEDALE KEJPI VRBOVO POHISTVO POLEJTNI SZTOUCI DAVENPORTI V OBEJDNICO SZTOUCI VOBEJDNICO SZTOLI PEPÉODRZSÁVNICKE ZA PISZANYE SZTOLI DNÉVNE POSZTELE KÁHLE SPARHETJE COMBINATION SPARHETJE OLI KÁHLE KÜNSZKI SZTOLI KÜNSZKI KASZLINJE DETECSE KOULICA FONOGRÁFJE ZA GVANT PRATI MASINJE W. W. D E G E N Receivers in Equity H. E. CAMPBELL ODAJA TECSÁSZ BODE, DOKÉCS VSZE NE ODÁMO 6 sztrán AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ 13468 ZADOVOLNI VLOZSNIKOV MÁMO. Sztoga racsuna na vszáki stiri prebi válcov eden vlozsnik szpádne i tou trno szveklo poszvedocsi, ka vöobszlüzsáva- nye, prijaznívoszt i nasi vlozsnikov za- gvüsanye je trno pripoznano. PREBIVÁLCOV DOSZTOJNOSZT nas bank vszigdár vu voditelszkom pozványi szpeláva. Ete bank je vrejden i rad vzeme vase vlozsbe Bethlehem National Bank Prejk od Market House 3-ji i Adams Sts. kükeo EDEN DÁR VSZÁKOMI Ví lehko küpite vsze dáre, stere te potrebüvali na príseszten bozsics, csi sze ví zdrüzsite k-nasemi bozsicsnomi klubi, ár je zdaj prílicsno vrejmen za zdrüzse- nye. Tak je — i escse vam osztáne za sparavnoszt tüdi. Szamo malo vszáki keden — naj ne zaosztánete. Prídte notri knam ino nász opítajte naj vam lehko raztolmacsimo vsze. Peoples Trust Company Odprejto 4th and v-Szoboto New Sts. po Vecseráj Bethlehem, E. P. WILBUR TRUST CO. FOURTH STREET and BROADWAY Vejka od Glávnoga Banka 606 W. Broad Street Tou je Nájvéksi Bank vu Bethlehemi 3% interesa plácsa na sparavnoszt polozseni penezaj Gucsímo tüdi tühinszke jezike (Pítajte za Mr. Bartosa ali pa Mr. Gasda.) PASCSITE SZE csi scséte za szvojo rodbino ali prijátele pravice i sifkárte poszlati, naj vu nouvoj kvoti vöprídejo, ár po toj kvoti doszta menye lüdi püsztijo v-Ameriko. Prídte vu nas Bank i mí vam dámo vsze preszvetlos- csenyé stero vam je potrejbno k-tomi deli. Sifkárte odávamo na vsze linije i pravico vam tüdi szprávimo. NA INTERES POLOZSENI PENEZ PLÁCSAMO 3% INTERESA. MI MÁMO PENEZE NOTRIPOLOZSENE od PENNSYLVANIA DRZSÉL VLÁDE NORTHAMPTON VÁRMEGYŐV VLÁDE CITY OF BETH. — VARASKE VLÁDE CITY OF BETH. — SOLSZKE VLÁDE Gosztonyi Savings & Trust Co. Third and Pierce Streets BTHLEHEM, S.S., PA. TOLDI VERSUSKO PRIPOVEDÁVANYE VIII. SZPEJV. Toldi Gyüri je pa zse môdro vözmiszlo, (naj ravno vöpovêm nyegovo szlêdnye zlo) vö je zmiszlo, velim, vesz cíl szvoj prekléti, kak má örocsíno brata podzajéti. Prvle tak, kak Miklos, je v-Büdini bio, da bi Lajos krála na szvoj haszek povcsio, i pred nyega je so, kak je z-konya obszeo, i nebôzse brata je etak v-mrezse pleo: “Britko je, zmozsen král ! dnesz moje pozványe, kaj naprêdati mam edno dugoványe. britko je, ár szkoro na vodô de mi krv, geto kak brat brati mam bidti szmrten csrv.” Tü je sztano, i kak da bi v-tugi kucao, ocsí szi je z-róbcsekom méno ino briszao, tak da szo nyemi vsze krváve grátale, ali szkuzé szo sze dönok nê szkázale. Král nyemi pa na tô hitro odgovorí: “Ne szem vecs nigdár csüo, kaj bi brata meo tí, zakaj szi ga v-dvor moj nigdár nêpripelao, nê notriprikázao, ni szpoznati nê dao ?” On pa odgovorí: “milosztiven král moj ! tô meni toti na spot ino tugo boj; de — (i globoko je zdehno on na té de) nevrêden bi bio on králeszke miloscse. Miklos je v-deszéto leto sztôpo rávno, gda szo náma ocsa mrli nê tak dávno, kak szirotícsa szem ga jasz pod perôt vzéo, i zs-nyega vojnika gorizhrániti steo: Ali klantosʻ bedák, na dobro nezvolen; je pri dômi veszno, kak páver nevolen; pa bi grozno velka môcs v-dévaji bíla, vsze zaman ! otvárja, na dobro necíla.” Ercsé dober král: “ej, bogme, je velki kvár, kaj szi tí od nyega dönok mucsao vszigdár, právis, ka sze vu nyem velka môcs nahája, csüdo, kaj ga k-rozsjê vola neobhája. Ali ka tá ide, celô ne odíde, csíni, da kêm hitrê k-meni goripríde, navcsí sze, vido bos, eti v-sôli mojoj, csi pa nê, dober de, kak prôszti vojník moj." “Zahválim, zmozsen král, zahválim ponizno, za tak dobro miszel k-brati szkazsüvano; ali, jaj, vsze keszno ! — totá, totá je on, ár sze je oszkruno hotécs z-lüdomorsztvom. Ah ! kaj na tô tôzsbo mam odprêti vüszta, li zdaj mi je bujo nájjaksega hlápca”, velí, i gecsécs sze na ednoga szvétca, tápüsztí; králi pa szrd oblézse líca. Zakaj pa oblézse csamur králi líca, tô nepovê Gyürgyi, i té ga nepíta; dugo szta mucsala, potom pregovorí zmozsen král i Gyürgyi ômurno tak velí: “Li pripelaj pojba, kak nájhitrê gori, eden krépek cseh sze bíje vu zátoni, doszta lêpi, vrli vitézov je meni szpadnolo od nyega rôk v-etom vrêmeni, Naj príde zse brat tvoj, i rozsjé popádne, ali ga obláda, ali i on szpádne; csi obláda, dobro, vrêden je miloscse, csi pa nê, naide lon zla szvojega, gde nescse”. Tak velí král; ali Miklosa vrli brat britko zdehne v-szrdci, on je tomi nê rad, i velí: “jaj ! nyemi je vsze tô zse keszno, odbêzsao, szkítar je, lehko je i veszno. Vszigdár dobro i frisko SZOUDO i dober SZELCER sze primeni dobí kelko koli potrebüjete. Tüdi vozsnyou prejk zemem, kak eti domá vu vá- rasi, ali pa na dalésnyo pout. Szeljenye ali pa kakso drügo zsmetno vozsnyou vam szpunim vu kaksem stécs vrejmeni. FRANK BANKO 806 E. Fourth Street Bethlehem, Pa. Bell Telephone 1609 JESZTEJO tak si politikuske, csesztnicke trzsci, steri ne glédajo z-pri- jaznívimi ocsámi nász privan- drajoucse, — tou mí dobro známo. Tákse lüdí mí tüdi ne vídimo radi okouli nász. Ali jestejo tüdi táksi, steri postü- jejo, lübijo privandrajoucse lüdsztvo, — tou szo nasi pri- játelje. Táksi szo tiszti trzsci, storosje, steri nász podpérajo, gda vu tükinski novinaj glászi- jo, záto nam je duzsnoszt tisz- te tüdi podpérati. Prvle, kak te sli küpüvat, poglednite, gla- süvanye vu nasi novinaj ! ZA ODAJO HOTEL i RESTAURANT te nájbougsi vu Eastoni, Pa., vu glávnom trzstvenom meszti, gde sze vszigdár dober szlüzs naprávi, sze zdaj dobí küpiti za DVEJ JEZERO DOLLÁ- ROV. Ali gda lehko víno i sör pa nazáj príde: te de vrejdno tou meszto dvanájszet jezér dollárov. Zrok, ka zakaj sze odáva je tou: ka je lásztnik za drzsélszko csészt odebráni. Bell Phone: 1104-J ali sze pa zglászte pri 714 Cattell Street (College Hill) Easton, Pa. SZLOVENCI ! Primeni dobíte vszigdár dobro BLÁGO, kakti na rokou vöre, prsztanke vüha- nice i vsze drügo zláto i szrebrno poszoudo. M. FINKELSTEIN 319 ½ E. 3rd Street Bethlehem, Pa. KORINE Nájlepse korine za gosztü- vanye, ali za kaksi koli drü- gi poszeo szamo prinasz leh- ko dobíte za to nájnizsiso cejno i vu nájkratsisem vrej- meni. Prídte notri, gda de vam na korine potrejbcsina. T. M. HOGAN KORINAR 331 South New Street Bethlehem, Pa. Telephone 1879-R Dober tanács Mr. Greenhut: Povejte mi, proszim, gyetá je Broad street? Mr. Greenzwig: Idte ednáko naprej sészt blakov, potem sze obrnite na lejvo ino idte oszen blakov. Potem páli ednáko sti- ri stritov i potem na pravo dvanájszet blakov i potem sze obrnite doli... Mr. Greenhut: No vej tou nebom delao. Mr. Greenzwig: Te sze pa prevrzsite gori. Za mojo volo tou tüdi lehko vcsiníte. “Gda nazáj plácsa?” Pod tém titulusom píse goszpon Moker Petek, vu pre minoucsega kédna Zablodnoj Reicsi, ka prej: “Gda nazáj plácsa ?” Korpics József bívsi predszekritár szvoj dug pri drüstvi ! Na vsze tiszti rics, steroga je on preminoucsi ke- den vu szvojoj Zablodnoj Rei- csi skrábao, jasz nyemi szamo telko ovádim ka: Moker Petek mené, kak Korpicsa niksi racsunov nema pítati ali térgyati, ár je on nej na tou zavüpani, nego Drüstva csesztnicike, sterim szam jasz duzsen szvoj dug szpuniti. Petek doszta píse od niksi dovic i szirotíc i betezníkov penez, ali tou pa ne szpíse, sto szo tej betezsnioke, ali sto szo té dovice i szirotíce, sterim szam jasz peneze odneszo. Na- prej z-iméui Petek sto szo ! Táksi kak je Moker Petek nikoga nema na odgovornoszt posztávlati i za nazáj placsilo térgyati. Liki on szi naj na szébe zmíszli prvle, kak de pa drügoga térgyao. (Ali zná bid- ti je tebi potrejbno na té pene- ze Petek ?) Jeli je tou pravica od tébe, kak eden Notary Public, ka tí sziromaske zsenszke od 15 do 20 dollárov gorivzemes i prá- vis, ka nyej pravico szprávis, gda pa nika nemres szpraviti, te nyoj pa szamo polojno penez scsés nazáj dati, ovo drügo szi pa zadrzsís za szvoj trüd, ste- roga szi nej meo ? (Tou je Szever Teréz bila.) Kama szo pa tiszti deszét dollárov, stere bi mogo fiskálisi poszlati i gda je cslovek tebé opomíno na tou. ka prej: “Ka Petek, szi tiszto deszetko nej poszlo fiskálisi?” Na stero szi tí tak pravo ka: Ja, moj cslovek, fiskális je me- ni tak píszo, naj nasz tou szebi zadrzsim. Tak szi tí pravicsen! Petek, za méne sze tí neboj, ár jasz zse szvoj dug nazáj szpunim, csi szam duzsen, ali pa szvojga vecs nemres, ár si ga zatájo. Petek tí scsés nikákomi pra- vico szlüzsiti ? Ka szi zse za krádjenoszti volo vu vouzi bio Fiskálisove peneze szi priszebi zadrzsao! Szevrojce peneze si tüdi priszebi zadrzsao ! Escse vecs jeszte táksega ali jasz nescsem doszta vrejme- na na tákse trositi. “PFUJ” Petek ! VU JEZÍKI ZSIVÉ NÁROD Tiszti cslovek, steri postüje szvojo národ- noszt, szvoji ocsákov indasnye návade, peszmi i vsze, vsze, ka je pred nyim po- % stüvanya vrejdno, - dnzsnoszt nyemi je nájbole postüvati szvoj Materni Jezik ! Mí Szlovenci szmo tüdi eden máli národ, kí moremo vsze tou postüvati. Ino csi tou nescsemo zatajiti, podpérajmo, cstimo po szvojem jeziki piszane stampe, steri csuvajo, gori drzsíjo nase národnoszti bí- voszt. Mí Szlovenci bár nemamo drüge stampe po nasem jezíki eti vu Ameriki, szamo edne novine, stere táksi cil szlüzsi- jo i té novine, stere moremo podpérati szo AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ 7 sztrán NAZNáNYE Bethlehemszkim szlovrncom spostenyom naznánye dam, ka szam ZOBÁRNO KANCELAJO oudpro, gde szlovencom vszigdár na szlüzsbo sztojim. Od nájprednyejsega vöobszlüzsávanya i nájfinejsega dela sze naprej sagvüsam szlovenszke podpérajoucse. Dr. LOUIS C. ZIEGLER 307 East Fourth Street Bethlehem, Pa. NAZNÁNYE Szpostenyom naznánye dam bethlehemszkim szlovencom, prijátelom i szpoznáncom, ka szam 1924 Februára 13-ga vu Preletz Hoteli 423 East Fourth Street RESTAURANT oudpro i od onoga dnéva mao postüvanim szlovencom vszigdár na szlüzsbo sztojim. Proszim postüvane szlovence za podpéranye. Malacsics Sándor, lásznik. NÁJDITE SZE ZVASIMI SZPOZNANCI VU NEW MERCHANTS HOTELI BETHLEHEM, PA. (4th & New Streets, South Side.) Nájboukse vöobszlüzsávauye. — Primejma cejna W. E. HOCH, Lásztník. J. Louis Bolich Pogrobnik i Balzsamérar 10 E. 4th Street 733 E. 4th Street Phone 803 Phone 1161 Primeni dobíte vszigdár nájhitrejse vöobszlüzsávanye Gda te vu potrejbcsini szemo prídte kmeni i zadovolni te zmojim vöobszlüzsávanyom. Vu potrejbnom vrejmeni eden ton vogelja million dnévov i noucsi odvrné — Nase vogelje je za obrambo prouti mrazi. Ví escse pomlite kaksa nevola je bíla za vogelje lajnszko zimou, — jeli de kaj bougse vu etom leti tou ni eden nevej. Zakaj bi szi vzéli nepotrejbno pripetjé ? Edno pár tonov NASEGA VOGELJA vu vasoj zemenici vász obráni od mraza i od nevar- noszti vu zími, ino vam hram priátelszko naprávi. Eden ton od NASEGA VOGELJA je vecs vrejdno kak pa millon füntov vrásztva. BETHLEHEM COAL CO. Third & Monroe Street — Phone 882 678 TELEPHONE 678 ZELKOV TAXI Vnocsi ali vudné vszigdár je vu szlüzsbi komistécs i kamakoli. VELKO GIBANYE POU- LEG ENRIGHTOVOGA GUCSA Enríght New York-szki po- licájszki commissioner je pred pár dnévami eden govor meo vu sterom je od pítvine gucsao i vu szvojem gucsi sze je tak notri szegröo, ka je escse tou pravo, ka nej szamo prousztni lüdjé, nego birouvje noszijo glázseke vu zádnyi zsepkaj vu steri gláskaj pijáno pítvino májo. Tou je pravo Enright vu Washington Heights Baptist- koj cérkvi v-New Yorki. Ali komaj, ka je té glász vö- razgláseni bio, vcsaszi szo popi prouti tomi sztanoli ino szo Enrighta na tou prisziljávali, naj po iménaj povej one pope, steri vu glázskaj pítvino noszi- jo, na stero je on doeti mao nej z-iménami naprej sztoupo, ne- go szamo je telko pravo, ka tou zse tüdi dobíjo csi tak zselejo. Med vecsim je Enright eto pravo: “Tou je sztálno, ka pojgye i dekline glázske noszi- jo vu zsepkaj, gda idejo na plesz, na glédanye ali vu drü- ge veszélnoszti, vu steri glázs- kaj pijáno pítvino májo, stera nyim zdrávje na nikoj dejva i tou je velka skoda na cslove- csansztvo. Ali nej szamo tej tej mládi lüdjé, nego tej glázs- ki sze tüdi nájdejo med zevcse- nimi lüdmí i escse med popa- mi tüdi.” Zdaj szo sze popi prouti tomi posztavili i tou právijo, ka je tou napádanye prouti po- pom. Tou je pravo Rev. Sa- muel L. Hamilton, kí je Anti- Saloon League superitendent vu New Yorki várasi i nyegov pomocsník Rev. A. D. Batc- helor, rávno tak právi. Ali Rev. Charles Francis Polter, Eest End Unitarian Cérkvi pasztér zse malo nacsi právi, ár je vu szvojem gucsi on etak pravo: “Tou je nej mogoucse zatajiti, ka bi táksi popév nej bilou, steri, rejszan té glázske noszijo vu steri glá- zsekaj palinko szebov noszijo, ali jasz tak míszlim, ka táksi trmo malo jeszte. ”Jeszte zdaj velka nevola med szühimi i mokrimi, ali tou je znáno vszá- komi csloveki, ka lüdsztvo pijé tou csemérno pítvino i doszta vecs kak pa prvle i ka je escse nájbole znamenito, ka zdaj doszta táksi lüdi jeszte, kí zdaj pijéjo, ali prvle szo pa nigdar nej pilí viszki, ali zakaj volo zdaj pijéjo, tou nam szamí tej lüdjé szamo lehko povejo i niscse drügi nej. Vogrszka píáne soula Szlovenszki sztarisje zagvüs- nö zveszéljom vzemejo vu znánye, ka Lamprecht Mici, stera je ete meszec 12-ga, vu Quinn souli obdrzsánom kon- certi podzajéla cejli nazoucsi národ, naszkori v-Bethlehem pírde, ka naj eti zongore i po- pejvke soulo odpré. Ta tanár- kinya je szvetlo notri poszve- docsila szvojo znanoszt na ime- nüvanom koncerti i szam on faktum ka je ona vu Orsz. Vo- grszke Král. igroteakadémiji dobíla szvojo diplomo, je zse zadoszta szvedocsansztvo tou, ka je priszpodobna na tanársz- ko csészt. Vezdaj je new yorkszke 14-toga streeta vo- grszke cérkvi organiszt i sol- saka tanárkinya na zongore, ali da ji je nyou vecs proszilo i ona tüdi vu bole tühi váras zselej príditi, tak szi je dokon- csala, ka eszi príde. Od nase sztráni toplo preporácsamo na- sim szlovencom tou príliko i kí szebé ali szvoje dejte scsé dati vcsiti, proszimo, naj sze v- nasoj stamparíji zglászijo, gde nyim trno radi dámo vékse preszvetloscsenyé od toga. BELL PHONE 1839-W VÖR POPRÁVLANYE SPECIALISZT DAVID SPILBERG VÖRAR i ZLATÁR 407 EAST THIRD ST. BETHLEHEM, PA. Gyálen baotos Mrs. Kaliberis: Povejte, za- kaj drzsíte telko cseméra za podgani ! Baotos: Vu tej bakszaj je nej za podgani csemér, nego szir. Mrs Kaliberis: Zakaj pa te máte gori cedalo djáno, ka csemér ? Baotos: Záto, ka naj misi zapelamo. Bridgeport, Conn. i Krajína Zavüpavnik: Tkálecz István 92 Pine Street, Bridgeport, Conn. Pétdeszéta oblejtnica Márciusa 2-ga, v-nedelo je nász doszta bilou pozváno na ádomás, šteroga szo Tivadar Anton drzsali, ali tou je nej bio táksi ádomás, ka bi kaj kü- pili, ali oudali, nego tou je Pétdeszéta Oblejtnica bíla ob- szlüzsávana. Nazoucsi szmo bi- lí nyuvi priátelje, poznánci i rodbina, steri szmo Tivadaro- voj tivárisici, Magdi vszi trno zahválni za tiszto dobro, i pri- jaznívo vöobszlüasávanye, ste- ro szo nam vszém dáli, ár je vsze povouli bilou, kakti do- bra pítvina i zsmajna jejsztvi- na, za stero nyim lepou zahváli mo, ka szo sze z-nász nej z-po- zábili i tüdi nyim vszi zselejmo escse dugo lejt dobro zdrávje zsnyuvim tivárisom vrét. Veszéli szmo bilí, ali ednok szamo csüjemo, ka Tivadar- ova tivárisica, Magda, idejo k-mozsévi, ino právija: “sztári ka szi pa tak zsaloszten? Na tou pa zacsütimo, ka Tivadar právijo: Ka bi pa nej bio zsa- loszten da dnesz Pétdeszéto Oblejtnico obszlüzsávamo, vej csi bi 20-to, ali 18-to oblejtni- so obszlüzsávali te bi tí zse vídla, kak bi jasz veszéli bio. Na tou pogucsávanye szmo escse bole veszéli bilí ali po- tem je prislo vrejmen, ka szmo sze vu lejpoj mirovcsini raztá- lali ino szmo z-ednim lejpim szpoumenkom domou sli. Preminoucso nedelo Márc. 2-ga je Bridgeportszko Szlov. Pejvszko Drüstvo prelejpo zsí- vo spilo naprej dalou vu Vo- grszkom Rákóczy Halli pri ste- roj príliki je pejvszko drüstvo tüdi lejpe szlovenszke peszmi popejvalo med spilov. Spila sze je zacsnola ob oszmoj vöri i dokoncsala sze je ob poudvanájsztoj, vu sterom vrejmeni je vszáki tam nazou- csi cslovek trno zadovolen bio z-tém naprejdávanyom, ár je zaisztino trno lejpa bíla spi- la ino popejvanye sze je tüdi vszákomi trno dopadnolo. Kak je spili dokoncsétek bio, potisztom sze je pá plesz zacsno, ár szo goszlarje zse pri- právleni bilí, steri szo tüdi do szlejdnyega lüdsztvo vu doli zavézanoj dobroj vouli i ve- szélji drzsali. Ali prouti gojdni okouli 8 vöre sze je velka neszrecsa zgo- díla, ár sze je primási ta náj- bole veszelejsa sztruna vtrgno- la, kontrási szo pa goszli zász- pale, trobünta je vecs glásza nej dála, cimbole szo sze pre- vrgle, tak je szamo bájsz (bőgő) szam oszto, ali nyegov vért je pri nyem tüdi zászpao, potem szam jasz tüdi szpát sou. S. T. Primeni dobite küpiti vszigdár dobro i frisko meszou OSLAI ISTVÁN SZLOVENSZKI MESZÁR 208 Spruce Street, Bridgeport. Conn. Telephone Barnum 5113 Vu mojoj groszerszkoj baoti dobite vszigdár dobro i rédno vöobszlüzsávanye. KORÉN JÓZSEF 181 Spruce Street, Bridgeport, Conn. 192 jem zsnyouv szvoj nájem. Na eto pozványe, — po- nouvim, — szam keszno priso; nego rávno szam dobroga hípa priso na drügi vrszt, steri je nej zni- csávanya, nego cimpranya; gda Vogrszki ország zacsnejo cimprati, z-ednim ga oküncsávajo, ka naj vörje porod, jeli sze je vrejdno bilou oszensztou lejt bojüvati za tou zemlou ? Attila je z-bicsüvao szvejt do Ríma ! Tam ga je isztavo krízs Szvéti Stevan je z-Rima doubo krízs i poszvecseno korouno, ka csi je ednouk nyegov ocsák z-bicsüvao národe, — zdaj on naj lübiti vcsí blízsnye, ino szvojemi lüdsztvi naj vadlüványe dá. Széchényi csi sze je na csinejnye poudao, — nyegova zásztava je nouva-novémo, ino kí nyega naszledü- jejo, notri szi je szpíszao imé nej med domovine pod- zajéte, — nego med domovine obdrzsécse. Tü sze zacsne moja diploma, — moje znamejnye je nej száb- la, lehko je edna psenicsna vlát, moje rozsjé je orát- je zselezo, vola bi mi bíla gori zvézati, csi bi ete híp prerazmo, ka káksi verburg hodi vu velkoga vougra sereg verbuválivat lüdsztvo. Po precstenyej eti kníg csütim tiszto blájzsen- sztvo, stero ne trzsijo na pláci i v-baoti, plemenitej- so nágibnoszt, ka naj jasz tüdi pomágam sztvoriti trávo, drevje, zsivíno, ka gda mo sze precsiscsávali, na mojem oltári naj debeloga ágneca i te nájlepsi szád známo notripokázati. Dnesz ne gucsí z-méne gízdoszt, ka naj od szunca trák vkrádnem, navdüse- noszt sze je nadignola gori vu meni, ka naj vrejden bodem na bozso priszpodobnoszt, stera sztvárja. Nigdar nede véksega csloveka etoj domovini, kak Széchényi. Te cslovek je teda zacsno csiniti, gda je vszáko csiniti valon pred nyim sztalou, gda je nej mogla odlásati szebicsnoszt, ka vej on tüdi lehko 189 — Ob, — ne dvojüvajte sze, poredno porcijo szam pouzsro doli. Od temena do poplát szam sze szegreo, — meni tüdi szlísi te trüdi glász, — jasz szam tüdi nej nácsisi od drügi. Touvaj szam bio, — ka szam vö vzéo od zemlé, vu zsebko szam potisz- no, kak szvojo lásznoszt; pa je lázs, — ár jasz szam notriszeo vu privilegiume, ino csi szam edno pár rajnskov völücso na álmostvo, moja jákoszt je nej vecs vrejdna, kak da szam koudisa povrgo — za koudisa. Escse szamo na koj valon cslovek szam nej bio, po sterom bi lehko povedo, ka szam nevolnyáka nazáj pomogo na cslovecso plemenitoszt. Jus szam küpo za peneze, ino csi mi vola, lehko notri idem vu vármegyővszko kizso, ka naj právdo pomágam réditi, steroj szi po lásznoszti baszek leh- ko vzemem. Jeli jeszte od toga debelejsa szebics- noszt ? Jus vu zsebki mam, z-cifrasztimi literami, z-velkim pecsatom szpíszanim mojim jusom lehko vdiljek bezsim po országi, na forsponti sze lehko fál vgányam od Kárpátov do Adrije, Lehko prekli- nyam, ka je pout bozsna, ka me na alföldszkoj püsz- tíni szunce vöszpecsé z-kouzse, ino jasz nika nevcsi- nim, ka naj tou nacsi; falejse i pripravnejse bode; ár je moj bongiláris zsegnyena zacska, k-steroj nemre szégnoti niscse. Szécbenyi ne povej zadoszta sztanovitno: mí szmo poredno szomárje tüdi. Posztavo szam sze za goszpouda, za velkoga koudisa povrzsem jasz tüdi ország, ka naj sze moje goszpodsztvo odloucsi pred vszákim, pouleg millionov koudistva. Pod piszker szkríjem szvojo pamet, ka naj nyéna szvekloucsa ne vrzse trák na drügo. Széchényi je szunce, — te pa naj te szvejti vszigdár ? Tou szam szi miszlo, gda szam ponovno precsto njegovo szpíszanye. Hohó ! 8 sztrán AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ Szád je zdravo jeszti Jesztejo, steri tou vadlüje- jo, ka je meszou jeszti na sko- do cslovecsim orgánom, za toga volo z-csiszte rasztnine ráno porácsajo. Ali tej sze szpozábi- jo z-toga, ka szo cslovecse krvajice nej szamo na rasztní- ne jejsztvino sztvorjene, — za toga volo, ár szo rasztnine jecov krvajice doszta dugse, more bidti je cslovek gda szvej ta ednouk tüdi rasztnine gye- dec bio, bole kak zdaj ár je zdaj zse bole na meszou vcsen, od steroga szo sze nyemi tüdi krvajice vküppotégnole, ali od prvejsi dugi krvajíc escse dnesz dén izda znamejnye má, vu szlejpoj krvajici, stera tel- ko nenászladnoszti csiní, ka dosztakrát trbej vöoperejrati. Záto, ka csi je cslovek me- szá gyedec, nyemi je záto trno potrejbna rasztnine rána. Náj- mre trno zdravo je szád gyesz- ti. Vu szadej bodoucse niti, rasztnine szou i cuker trno do- bro szpádnejo na ceranye orgá- num. Nájmre na prázen zsaloudec je dobro szád gyeszti, kak je tou vu angliji i v-ameriki sega. Ali dobro szpádne szád gyeszti vu drügom vrejmeni tüdi. Po jejsztvini szadovna ki szilina ocsíszti vüszta, szadov- ne niti pa ocsísztijo zabé. Szühi szád je nej tak hasz- noviti, ár zsnyega falí vlaga i zsupa, stera pomága obíszti vöoplaviti i tou je trno na velki haszek tejli. Nájbougsega nászlada szád je grozdje. Za toga volo szo grozdje zse prvejsi lüdjé tüdi nücali za vrásztvo i tüdi nüca- jo escse zdaj, steri májo za tou príliko. Ali on szád, steroga küpimo vszigdár dobro zeprati more- mo ár sze vu doszta rokaj obr- né, técsász, ka na odajo príde i tak pa te doszta hüdoube jeszte gori i na lehki skodlíve oszkrunyenoszti mertiál neszé vu zsaloudec. Michael Palásthy 827 E. 4th Street BETHLEHEM, PA. Oprávlam vszeféle lekte- risko delo z-garantéranyom. Primeni sze dobijo nájbougsi globi v-poszvejte i szaksa lekteriska náprava, stero sze pri hrámi i biznici nüca. Elektriko vszákoj farmi vu Pennsylvaniji Velka zadovolnoszt kralüje med pávrami na tou gledoucs sztran, ka na vszáko formo pri de elektrika notri vpelano, za steroga dela volo je zse Gover- nor Pinchot ednoga héresnoga csloveka na tou csészt zse vö- odébro poiméni Major Fred J. Miller, steri je vörazgláseni zavcseni cslovek pri elektrics- nom deli, ár je kak indzsener dugo bio vu szoldacskoj szlüzs- bi i kak szoldacski elektricsno- ga poszla indzsener je szlüsbo meo pri Bethlehem Steel Co., vu bojnszkom vrejmeni. Na toga csloveka je zavüpano naj on pout naprávi za tou, kak gde sze lezsej szprávi elektrika vu vszáko ono farmo, gde zdaj escse nemajo elektrike. Kak je znáno, Governor Pinchot sze jáko briga z-tém, naj pávri dobijo tou pomoucs, stera de njim na jáko velki haszek i za trno mále peneze sze nyim tou vu szlüzsbo posz- távi. Tak míslimo, ka tou csi- nejnye vszáki cslovek zadovol- nosztjouv vu znánye vzeme, ár je tou szamo na haszek cslovecsansztvi. Governor Pinc- hot, gda je Millera na csészt odébro je etak pravo: “Do eti mao je nase páver- szko lüdsztvo z-té velke pomou csi escse zvéksega tála vkraj zaprejto bilou, ár je elektrika nej vsze povszédi nyim na szlüzsbo sztála tak, kak bi tou potrejbno bilou. Tou je za toga volo tak, ár je elektriska náprava szamo po várasaj bíla notri vpelana za poszvejtno nücanye, potisztom pa za drü- go moucs po indusztrijaj, ali vö na páverszke mejszta je escse nej doraszlo, ka bi pávri tüdi szvoj tao doubili z-té tak gorécse potrejbcsine, ali zdaj sze njim tou tüdi szpuni, ár szam zse csloveka vöodébro, steromi je nyegovo pozványe tou, naj vönaprávi edno pout. po steroj pouti sze elektrika lehko k-nyim pripela.” Za krátko vrejmen sze po cejloj Pennsylvanije drzséli pávrom elektrika tüdi na po- moucs dá i escse doszta menye de je kostalo, kak pa kosta zdajsnyi váraski poszvejt. Go- vernor Pinchot z-tém csinej- nyom velko pomoucs szprávi, kak pávrom tak onim lüdém, steri peneze notri polozsijo za tou potrejbcsino. SZMEJSNO CSTENYÉ Ponizna zsenszka Julcsika : Pista mi je tou pravo, csi mo njegova zsena, on de me na dláni noszo. Mariska : I ka szi ti odgo- voríla ? Julcsika : Ka sze jasz zado- volim meszto njegove dláni z- ednim automobilom tüdi. Gda je rána nej dobra Mouzs: Vidi sze, ka je Boug nej pozno tebé, gda je csloveka sztvouro. Zsena: Kak razmis tou ? .. Mouzs: Tak, ka bi Boug z- nácsisim zsalodcom sztvouro csloveka, csi bi pozno tvoje szküjanye. Drági kincsi Eden szalonos k-szebi dá pozvati ednoga agenta, steri delavce poszredováva ino nye- mi etak dá naprej: — Ednoga zavüpnoga noucs- noga sztrázsnika scsém gori- vzéti na peovnice sztrázsenye. Trno velke vrejdnoszti blágo drzsim tam. — Kameno vougelje ? — pí- ta agent. — Tak je. Ino munsájn. Csedna sztvarína Stevan: Jasz mam ednoga psza, steri je csednejsi, kak doszta lüdi. Vsze zná, szamo gucsati nej. Miklous: Doszta lüdi jeszte, steri bi tüdi csedni bilí — csi bi nej gucsali. Zsenidveni racsun Mouzs: Tvoj ocsa je nej do- ber bizniski cslovek. Zsena: Zakaj ? Mouzs: Ár gda je od toga bio gucs, ka de náj z-5000 dol- lárami pomágao na leto, szam nyemi ponüdo 5 percentov do- püsztka, csi na deszét lejt na- prej vöplácsa... ino v-tou je nej scseo notri idti. Krotko cílanye Peter: Znás, drügi prijátel, v-nájvéksoj nevouli szam. Pre- vecs szilno mi je potrejbno na pét dollárov i nancs szi premi- szliti nemrem, ka gde vzemem. Lajcsi: Hvála Bougi, zse szam szi tak miszlo, ka szi na tou racsunas, ka ti naj jasz dam. Plemenito szrdcé Kóbi: Szpíszao szam szvoj testamális. 100 jezero dollárov szam poroucso na gmajno, 100 jezero dollárov na sziromáke, 100 jezero... Számi: No, Kóbi, vej pa tel- ko penez ti dönok nemas ? ! Kóbi: Isztina, ka nemam. Ali scseo szam pokázati, kak plemenito szrdcé mam za dob- rotivnoszt ! Jeli ví nücate potrejbcsino za Zsenszke i Deco ? MI JO MÁMO! Vsze blágo, stero mí odámo je garantérano. TOU JE NASA POUT PRI TRZSTVI ! Etoga kédna Speciálnoszt $4.00 i $4.50 Pojbinszki topli Oliver Tvisti $2.98 $5.00 Deklinszki topli oblejcsi od 2 do6 No.$2.98 $5.00 Zsenszke tople Serge Gyanke .$2.98 Gda ví glédate dobro blágo za etakso cejno küpte pri M. Bronk ZSENSZKI GVANTOV BAOTA 833 E. Ohio Street N. S. Pittsburgh, Pa. 190 Szunce gvüsne vöre má, po sterom sze na zráki eden meszec prikázse ino zvejzd vékse i ménse millione. Tou naj bode naszledüvajoucsa példa, ino posteni cslovek naj iscse pout, ka vöpriplejzi z-do eti mao bodoucse kmicsnoszti na preglédni határ, határ, ka naj lepsi bode Vogrszkoga országa zrák. — Lübléni papa ! — No káksi je, táksi je, — potem od dnéva do dnéva vecs — zdaj zacsnem sze tuzsiti i grobiansz- küvati. — Na püsztín. — Nej, notri mo sou vu vármegyővszko hizso. — Tak, tak, zvézsite szi gori száblo. — Tou nej, goszpon színek—moj ocsa sze je nej metao eti z-törkom, z-tatárom, tou bi znao povedati stoj, ka szo z-mojov száblov na lopári rejzance reza li. Meni szamo bejla krv lehko tecsé, malo pejnez, — tou ne milüjem ino vsze na vöpremislenoszt dam, na stero nam je duzsnoszt dati. Ráj mo szi pesznico kukao k-sztejni, kak pa po etom toga bi na nicsesz- noszt lücso vö eden filér. (Do eti mao szam tüdi nej trno vcsíno.) Velki dug trbej doli placsüvati, z-terim szmo domovini duzsni. Erdécsi je grátao obrász sztáromi; ár je szvéta vrejdnoszt gucsala zsnyega, stero je nej mogla lázs bidti, gda szvojemi zeti gucsí, ino nazoucsi bodoucsi gouszti nyemi nemrejo plácsati z-poukanyom, novin- piszátelje z-gotovov duzsnov hválov. Zet je sztiszno tesztüj rokou, ztém je povedo zahválnoszt kak sztá- re sztéble vejka nouvomi koréni, steri zsitka mocsne klice zdaj püscsa vu nouve domovine zemlou, ino naprej oblübi, ka szítka davajoucso je lehko na pamet vzéo na szám szebi, ka sze vcsászi prelejé 191 szrdcé vu plemenitoj obcsütnoszti i püsztí tecsti pre- velko obilnoszt, kak Nilus sze prejk zdigne szvojega brezsícsa, ka naj polejé ravnino, stera po povoud- ni na debeli i obilno pouva. Szrdcé tüdi má szapa- nico, stero povéksana plemenita obcsütnoszt pre- vrzse, ka naj vövlejé szvojo vísesznoszt i ta dá drü- gomi, ka naj tisztoga na priszpodobno nadigáva. — Moj szin, — ercsé Gerstner, — dnesz szam brbravi grátao, odpüsztite szvojemi tesztouvi, ka vász je za poszlühsávca préjao. Vszepovszédi szte lehko csüli, ka szo sze lüdjé za preminoucsoto tou- zsili, ár — tou právijo — tiszta je bougsa bíla, — ino sze troustajo vu pridoucsnoszti, ka de tiszta bougsa. Ne vörjite lüdsztvi, — tej szo neszpametni; ár szo vu preminoucsem dobro szpoznati nej znali, — vu vezdásnyem szo szvoj sors z-delom na bougatnoszt prisziliti nemárni, — gori sze naszlonijo naprídoucs- noszt, ka naj meszto szeden debeli kráv bode oszen. Ví szte escse mládi cslovek, lehko sze vcsíte od sztarejsi, v-rokou vam dam klücs k-blájzsensztvi. Gde sze zacsne cslovek ? Pri szkonesanyi, ka sztvár- jati scsé. Vu ednoj francuskoj pripoveszti szam csteo, ka Bong z-dvouje zmozsnoszti sztojí, ka sztvo- riti i znicsiti zná. Tou escse tüdi právi na dale prí- poveszt, ka cslovek vu szvojoj gízdoszti sze za málo- ga bogá stíma; ár znicsávati rejszan zná ! Jasz szam keszno priso na Vogrszki ország vu onom razmejnyi, ka je mojoj familiji pozványe osz- lalo za junáka bidti, prelejávati krv za domovino ino sze bojüvati z-törkom, z-tatárom, ka naj eto ze- mlou zdrzsíjo. Právim, ka jasz szi száble nebom gori vézao, ár tiszto je preminoucsote znamejnye, z-sterim szam sze jasz nej mogo bojüvati, ino nancs po onoj cejni szi neprivézsem gori, ka pri dánoj príliki bu- Pittsburgh, Pa. i Krajína Zavüpavnik: Markos István 940 Vista Street, N. S. Pittsburgh, Pa. Telepbone Cedar 8131-R NOVY’S CAFÉ & RESTAURANT Cor. Madison and Peralto Sts. Pittsburgh, Pa. Postüvani Szlovenci ! Sztavite sze pri John-i na kükli, ár tam dobíte nájbougso jejsztvino i pítvino. Vszáki szlovenec bo- de z-nájlepsim postenyom vö- obszlüzseni John J. Chapman, lásznik. Vi dobite primeni kü- piti vszákse féle nájbokse Cigáre i Cigaretline, steri szo sztoga nájboksega do- hána naprávleni. Jasz tr- zsim to nájprednyejse blá- go, naprebéranye vu vszáksem itnéni. Tüdi vu toj nájlepsoj posztávi decinszko spilo dobite primeni küpiti. FRANK EMBERSITS 923 Chestnut Street N. S. Pittsburgh, Pa. Primeni dobite náj bokse blágo za rédno cejno. Pridte vu S. M ALLIN, Vörarszko bauto. 729 E. Ohio Street, N. S. BITTSBURGH, PA. Zimszka Püscsena Cejna pri PATZ-i Nase blágo vu Moski i Pojbinszki Gvantaj je pri cejni trno znizseno naj sze hitro vkraj odá. Zdaj je vrejmen naj sze poszkrbíte za zimszko potrejbcsino Speciálnoszti! Moskom za delo mocsne lacse......$1.85 Moski Píszani—Csarni Zgornyikaputje $16.85 Pojbom z-dvojimi lacsami Gvanti.$18.85 Pojbinszki fájnszki Zgornyikaputje...................$8.85 Moski z-vune Union Gvanti.........$1.85 Joseph Patz MOSKOV I POJBOV BAOTA 829 East Ohio Street N. S. Pittsburgh, Pa. F. N. HOFFSTOT. Szednik GEORGE G. SCHMIDT, Peneznik T. W. FRIEND, Podszednik H. J. C. BBEKEK, Podpeneznik Penezna Vrejdnoszt $200.000.00 Cejlo Imánye $350,000.00 NATIONAL BANK OF AMERICA 709-711 East Ohio Street Pittsburgh, Pa. Safe Deposit Box-e sze dobijo z-Árende 4% Interesa plácsa na sparavnoj sumi PEOPLE MEAT MARKET JOSEPH FELKÁR, Lásztnik. Szlovenci, ki szi scsé dobro frisko meszou küpiti, on sze naj obrné vu mojo mesznico, gde sze dobi szákse féle frisko meszou za rédno cejno. 849-851 E. Ohio St., N. S. Pittsburgh, Pa. Telefon Cedar 9529 Vszigdár dobro i rédno bodete vöobszlüzseni, csi prídete vu moj Hotel, ár primeni dobíte tou náj- boukso blágo za nájrednejso cejno. Horvatski i Szlovenszki Hotel Matt. J. Bestic, lásztnik 834 E. OHIO STREET N. S. PITTSBURGH, PA. Naznánje dam vszem szlovencom, komi de potrejbno na Pogrobnika, on sze naj obrné kmeni, gde dobi náj bole postenejse vö obszlüzsenye JOSEPH A. PAPPERT, Pogrobnik. 711 Lockbart Street, N. S. PITTSBURGH, PA.