DOBER PAJDÁS KALENDÁRIUM z lejpim pobozsnim i hasznovitnim cstenyom na 1910. návadno leto. XII. tekáj leta. Cejna: 40 filejrov (20 kr.). Stampani vu Wellisch Béla stamparnici v Szentgotthárdi. DOBER PAJDÁS KALENDÁRIUM z lejpim pobozsnim ino z hasznovitnim cstenyom na 1 9 1 0. návadno leto. XII. tekáj leta. Cejna 40 filejrov (20 kr.) SZENGOTTHÁRD. STAMPANI vu VVELLISCH BÉLA STAMPARNICI. Ta velicsánszka kralüvajócsa hizsa. Ferenc József I. (Károly) ausztriánszki caszar i apostolszki král vogrszki, rodjeni szo v Becsi, v 1830-tom leti aug. 18-toga. Kralüvati szo zacsnoli 1848. dec. 2-goga. Kak vogrszki král szo koronüvani v 1867-mon, jun. 8 moga. Vu zákon szo sztópili v 1854-tom ápr. 24-toga z Erzsébet (Amália, Eugenia) bajorszkov král. hercegovicov, kí szo rodjeni v 1837-tom dec. 24-toga. Kak vogrszka kralíca szo koronüvani v 1867-mon jun 8-moga. Vmrli szo v 1898-mon szept. 10-toga. Deca nyihovi Velicsánsztv. Gizella (Ludovika, Mária) caszárszka i král. hercegovica i. t. d., rodjeni v 1856-tom julius 12-toga, omozseni z Leopold bajorszkim hercegom v 1873-jem ápr. 20 toga. Rudolf (Ferenc Károly, József) caszárszki i král. herceg i t. d., rodjeni v Luxemburgi 1858. aug. 28-toga Vu zákon szo sztópili v Becsi 1881. máj. 10-toga z Stefánia (Klotild, Lujza, Hermina, Mária, Sarolta) král. hercagovicov, Leopolt bajorszkoga kralá cserjov. Vmrli szo v 1889. január 30-toga. Nyidva dejte: Erzsébet (Mária, Henrietta, Stefánia, Gizella) caszárszka i král. hercegovica, rodjeni v Luxenburgi 1883. szept. 2-toga. Vu zákon szo sztópili v Becsi, 1902. jan. 23-toga z Windisch-Graetz Otto herc. Mária (Mathilda, Valeria), rodjeni v 1868 ápr. 22-toga v Büdini. Omozsili szo sze v 1890. jul. 31-toga z Salvátor hercegom. Nyihovoga csasz. i král. Velicsánsztva roditelje. Ferenc (Károly, Jozsef) ausztriánszkoga caszársztva herceg i. t. d. rodjeni v 1802. dec. 7-moga. Vmrli szo v 1878. márc. 8-moga. Zsófia (Friderika, Dorottya) pokojnoga Mikso bajorszkoga kralá csí i. t. d. rodjeni v 1805. jan. 27-toga. Vu zákon szta sztópila v 1824. novemb. 4-toga. Vmrli szo v 1872. máj. 28-toga. Nyihova casz. i král. Velicsánsztva brátja. I. Miksa (Ferdinánd), rodjeni v 1832. julius 6-toga. Vmrli szo v 1867. junius 19-toga. Károly (Lajos, József), rodjeni v 1833. jul. 30-toga. Vmrli szo v 1896. máj. 19-toga. Nyihova trétja tivárisica: Mária Terézia, Dom Mignela pokojnoga portugálszkoga hercega csí. rodjeni v 1855. aug. 24-toga; omozseni v 1873. julius 23-toga. Lajos (József, Antal, Viktor), rodjeni v 1842. máj. 15-toga. József erchercega familija. József (Ágost) ercherceg, rodjeni szo 1872. aug. 9-toga. Nyihova tivárisica Auguszta bajorszka hercegovica. Nyidva deca: József (Ferenc, Lipót), rodj. 1895. márc. 28-toga, Gizella (Buguszta) rodj. 1897. jul. 5-toga, Zsófia rodj. 1899. márc. 11 -ga, László rodj. 1901. jan. 3-ga ino Mátyás rodj. 1904. jun. 26-ga. Nyihovi roditelje: József (Károly, Lajos) rodjeni 1833. márc. 2-ga, vmrli szo 1905. jun. 13-ga ino Klotild (Mária, Adél) rodjeni 1846. jul. 8-ga. Nyihova escse zsivócsa brátja: Mária rodjeni 1867. jun. 14-ga, omozsnni z Fúlöp orleánszkim hercegom; Margit, rodj. 1870. jul 6-ga, omozseni z ThurnTaxis Albert erchercegom; Erzsébet, rodjeni 1883. március 7-ga. To 1910-o leto. To 1910. leto je edno návadno leto i má 365 dnévov ali 52 tjedna i 1 dén. Ono sze zacsne z szobotov, pa sze tüdi z szobotov dokoncsa. Zacsétki ti stiraj tálov leta. I. Szprotolejtje sze zacsne márc. 21. II. Leto „ „ jun. 22. III. Jeszén „ „ szept. 23. IV. Zíma „ „ dec. 22. Presztopni szvétki etak szpádnejo. Imé Jezusovo: jan. 16-ga. Fasenszka nedela: febr. 6-ga. Pepelnica: febr. 9-ga. Vüzemszka nedela: márc. 27-ga. Krízsni dnévi: máj. 2., 3., 4. V nébozasztoplejnye Kriszt.: máj. 5. Riszálszka nedela: máj. 15-ga. Szv. Trojsztva nedela: máj. 22-ga. Tejlovo: máj. 26-ga. Prva advenszka nedela: nov. 27-ga. Fasenek. Fasenek sze zacsne jan. 7-ga i dokoncsa sze febr. 8-ga, trpo de tak 4 tjedne i 5 dní. Csetvére kvatre. I. kvatre bodo: febr. 16., 18., 19. II. „ „ jun. 18., 20., 21. III. „ „ szept. 21., 23., 24. IV. „ „ dec. 14., 16., 17. Ta letosz kralüvajócsa planeta je: JUPITER. Preminyávanye mejszeca. mlád, prvi fertao, pun mej- szec, szlejdnyi fertao. Planeta nasega szunca. 1. Merkur je szamu 1/10 táo tak velki, kak nasa zemla; nyegovo leto z 288 dnévov sztojí. 2. Venusz je 9/10 tálov tak velki, kak zemla; 255 dnévov sztojí nyegovo leto. 3. Zemla, stere leto z 365 dnévov sztojí. 4. Marsz je 1/5 táo tak velki, kak nasa zemla; nyegovo leto z 687 dnévov sztojí. 5. Jupiter je 1550-krát véksi od zemlé; nyegovo leto z 12 lejt sztojí. 6. Szaturnusz je 900-krát tak velki, kak zemla; nyegovo leta z 29 lejt i 116 dnévo sztojí. 7. Uránusz je 82-krát véksi od zemlé; leto nyegovo z 84 lejt sztojí. 8. Neptun je 108-krát tak velki, kak nasa zemla; nyegovo leto je 164 lejt ino 216 dnévov dúgo. Potemnejnye szunca i mejszeca. Vu 1910-tom leti bode dvóje potemnejnye szunca i dvóje mejszeca, prinasz de sze szamo to drűgo potemnejnye mejszeca daló viditi. 1. Celovno potemnejnye szunca bode riszálscseka mejszeca 9-ga, od 4-te vöre 55 minót do 9-te vöre i 3 minóte vgojdno (zránye); viditi de sze daló na indiskom i tihom Oceáni (mórji), na zátonaj Jáve i Celebesa, vu Nóvoj-Guinei, Ausztráliji i na podnésnyem polárnom kráji. 2. Celovno potemnejnya mejszeca bode májusa 24-ga od 5-te vöre i 3 minót do 8-me vöre 38 minót pred póldnévom; viditi de sze daló na atlánszkom i tihom Oceáni i vu póldnésnyoj Ameriki. V Budapesti mejszec pred zacsétkom potemnejnya z trífertálmi vöre dolizájde. 3. Tálno potemnejnya szunca de nov. 2-ga od 1 vöre 7 minót vnocsi do 5-te vöre 52 minót vgojdno; eto de sze viditi daló na pónocsnoszhodnom táli Ázsije i na tihom Oceáni. 4. Celovno potemnejnye mejszeca bode novembra mejszeca 17-ga od pónocsi do 3 vöre 14 minót vgojdno. To celovno potemnejnye de trpelo 17-ga od 1 vöre 11 minót do 2 vöri i 3 minót vnocsi; eto potemnejnye de sze viditi daló v Európi (z vövzétjem toga pónocsnoga tála), na szrejdnyozemelszkom mórji i na pónocsnoj polovice Afrike. Prvi mejszec je J a n u á r ali Szvecsén má 31 dnévov. Drűgi mejszec je Február ali Szűsec má 28 dnévov. Trétji mejszec je M á r c í u s ali Málitráven má 31 dnévov. Strti mejszec je Április ali Velkitráven má 30 dnévov. Péti mejszec je Május ali Riszálscsek má 31 dnévov. Sészti mejszec je Június ali Ivánscsek má 30 dnévov. Szédmi mejszec je Július ali Jakobescsek má 31 dnévov. Ószmi mejszec je Augusztus ali Mésnyek má 31 dnévov. Devéti mejszec je Szeptember ali Mihálscsek má 30 dnévov. Deszéti mejszec je Október ali Vszeszvécsek má 31 dnévov. Edennájszti mejszec je November ali Andrejscsek má 30 dnévov. Dvanájszti mejszec je December ali Prozímec má 31 dnévov. Te sztólejtni prorok od toga 1910-ga leta. Predrági moji szlovenszki brátci! Pá vam povém jasz eti na krátci, Ka máte v etom leti csiniti, Csi tü poprejk szrecsni scséte bidti. Zíma. Dobro sze pripravte na tó zimó, Ár vam ona letosz pretrda bó, Da vszi máte drv, krme povóli, I zsmajni krűh na vasem sztóli. Etak drági szinek zlehka prezsivés I té tál leta, csi prvle nemerjés. Szprotolejtje. Szprotolejtje sze vam letosz keszno odpré, Záto náj vszáki vért kak nájprvle orjé, I vu zemló szprávla vsze szvoje szeménye, Ár li tak má na dober póv vövidejnye. Keszna szejádev vam rejtkoga vgodí, Vszáki naj tak pri cájti szeja, szadí. Leto. Moker ino mrzel de leta zacsétek, Al’ tejm vugodnejsi nyega dokoncsétek. Blíszkanca, grmlanca sze vecskrát pobüdí, Eti pa tam tocsa doszta kvára vcsiní; Ogvüste záto póv goríc, drevja i zemlé, Da sze vam, csi tocsa vdári, vesz kvár poverné. Jeszén. Netróstajte sze dúge szűhe jeszéni, Ár szo nyéni dnévi navéksa dezsgyévni; Z jeszénszkim delom sze tak pascsite, Da szi kámre na zimó napunite. Pri jeszénszkoj szejátvi na tó pazte, Naj szemen v szűho zemló poszejate. Tó bi bilí oni dobri tanácsi, Stere vam dáva te sztólejtni bácsi. Vsze v Bozsem iméni oprávlajte, I li od Bogá blagoszlov csákajte. Na nóvo leto. Miloscsa bojdi z vami i mir od onoga, kí jeszte, kí je bio i kí príde. (Ozn. Ján. 1., 4.) Tó je edno blájzseno zselejnye nóvoga leta, ja nej szamo edno zselejnye, nego edna molítev, stera obecsanye má! Ka szi lüdjé dnesz z recsmí dobro zselejo, tó je edno pozdrávlanye z návade, pri sterom szi cslovek niti doszta nemíszli, v nájbógsem pripetjej edno vöpovejdanye szrcsnoga táljemánya. Ali ka za vrejdnoszt má nase zselejnye, csi je nej z ednim edna molítev, k onomi, kí jeszte, kí je bio i kí príde? On ete denésnyi dén v rokaj má, i vszo prísesztnoszt, stera je za nász, kak edne zaprejte knige. On, te vekveke veren, kí je k nasim ocsákom blűzi bio ino nyim pomágao vu hípaj, steri szo doszta tezskejsi bilí od ti nasi, on, koga jezero i jezér lűdi hváli za ta nezgovorna dobra, stera nyim je prikázao, on, te vekivecsen Ocsa Jezus Krisztusa, naj i nam dá miloscso i mir vu tom nóvom leti. Miloscsa i mir, tó je vsze, ka edno cslovecsánszko dejte potrebűje. Csi mi ednoga milosztivnoga Bogá mámo, csi zagvüsno známo, kaj je mir med nyimi i med nami, te je vsze dobro. Teda z radosztjov szmejmo idti na nase delo, vszáko űtro sze na nyega szmejmo zanásati vu vszákoj brigi, stero nam eto leto prineszé, szmejmo csakati nyegvo pomócs, mámo obrambo, csi sze pregányamo, mámo edno gvüsno vüpanye, csi bi nam eto leto to szlejdnye melo bidti, kaj nasz Ocsa nas nebeszki k szebi vzeme vu nebésza. Prími me tak za rokó i vodi me, Dokecs nebom k tebi só i vekveke! Jasz szam nemorem idti, niti ednók Brez’ tébe tü sztópiti, moj dober Bóg! Tebi porácsam moje szlabo szrce, Goszpodne, obari je v grejhi kmice! Dáj mi tihi pocsinek v tvojem kríli, Dokecs i jasz szinek tvoj prídem k cíli. Csi gli eti neváram tve zmozsnoszti, Tí me dönok pelas szam k vekvecsnoszti; Prími me tak za rokó i vodi me, Dokecs nebom k tebi só i vekveke! Za mláde i sztáre. Postampanye je zabrányeno. Zláte isztinoszti Na 1910-o leto je vküpnábró eden sztári govoritel isztine. Vüpanye i bojazen szta od endrüge nerazlócsenivi, nega bojazni brezi vüpanya, i nega vüpanya brezi bojazni. Velko szkrb zrokűje bolezen csujsza, protina, trganya, szmicanya, nóg, gláve i zobóv, csűtnic, zvínenya, influenze, omrtvice hrbta i ledevjéó, trpetanye i drűga betezsaszta sz áva. Vszáki hváli próti etim te Fellerov „Elza fluid,“ steri sze vu právoj kaksoszti szamo pri Feller V. Jeno apotekari Stubica 120 (Zágrábmegye dá zrendelüvati. 12 máli glazsóv ali 6 dupliski glazsov brez postinszki sztroskov 5 korón, 24 máli ali 12 dupliski glazsóv 8 K 60 filejrov kosta. Kí rano lézse, rano sztáne, on sze krátkoga zsítka nema bojati. Lehko szrce, zdrava krv, od pejnez, poistva vecs valá. Dosztakrát nasz pítajo, stero je to dobro vrásztvo próti kaslányi, zamuknyenoszti, náseszti, zaszlinenyi, próti bolezni gutóv, prsz, krcsa, nadale próti bolezni kotrig próti zvuzsgányi i. t. v. Próti etaksim kak dobro vrásztvo hválijo poprejk za znotrejsnye i zvönejsnye vrácsenye z popíszanyem nücanya te Fellerov právi „Elza fluid“ (12 máli ali 6 dupliski glazsóv 5 korón, 24 máli ali 12 dupliski glazsóv 8 K 60 filejrov) nadale te právi zagoriánszki szörp za prszi próti kaslányi, z steroga 2 glazsa brez postszine 5 korón i tej za prszi z steri edna dátka 1 koróno kosta. Vsza eta sze dobijo pri Feller V. Jenő vrasztvicsári Stubica 120 sz. (Zágráb megye.) Manyák sze v ednoj vöri bole za trüdí, ka te pascslívi v ednom leti. Zsalódec je zse vnogo lüdém nyihov zsítek z britkosztjov napuno, csi je nej zdrav bio. Nemócs ali szlaboszt zsalódca, neték, nekrvnoszt, tíscsanye v zsalódci, krcs, tezskócsa, nerédno prekühávanye, napnyenoszti kiszilo goririganye, pregrdnenye zazsiganye obíszt, trdi sztolec, zagatitev csrejv, tréslicsne, csűtnicsne, sztáve, nászledi tűcsave, próti vszejm etim eden vszáki te hiresni Fellerove „Elzapilule za csiscsenye csrejv kak to nájbógse vrásztvo porácsa, stero nájbole pomore. 6 Kastűl brez postníne 4 korone, 12 kastűl 7 K 60 filejrov i z ti okrepüvajócsi svédszki káplic 3 velki glazsi brez postnine sze dobíjo za 5 korón pri zgotávlori Feller V. Jenő apotekari, Stubica 120 (Zágráb megye.) Nej li dezsdzs i trák szunca, nego i radoszt i zsaloszt szo blagoszlov Bozsi. Materszko szrcé je to nájlepse i nájvernejse meszto szinóvi escse i te, gdare je obszejro. Znamenito píszmo je biló ono, stero szmo od Farkas Béla németpalankoiskoga prebiválca pred koledi dóbili i csteli. Píszmo sze je etak glászilo: Dúgi csasz szem betezsüvao, dokecs szem ednok od Fellerovoga „Elzafluid-a csteo. Tak szem szi miszlo, kaj i eto vrásztvo vardenem i nej mi je zsao biló, ár szem sze hitro zvrácso, csi gli szem celó oszlabjen bio. To nerédno odühávanye, klepanye szrcá, csütlivoszt szo pri meni zse szploj gorihejnyala i vecs nekaslám. Moji znanci szo me csüduvajócs szpitávali, ka mi je dönok pomoglo. Jasz szem vszákomi tó odgovor dao, kaj me je Fellerov „Elsa fluid,“ steri sze pri goszpon Feller V. Jeno vrasztvicsári, Stubica 120 sz. (Zágráb megye) vu právoj kaksoszti dá dobiti, tak hitro i tak popolno zvrácso. Moja szószedica Zalayca te Fellerov „Elsa-fluid“ hválijo, kaj on rane, razdrűzgance, mozole, szpüscsáje jáko hladí, ino sze csüdüjeo nad onim, kak hitro potégne vö híco i odzsené bolecsíno. Boros János, kí vu Félközségi sztojí, je dugo lejt trpo vu szlaboszti ócsi, nyega szin pa vu boleznoszti zóbi, je tüdi zrendelüvao 48 máli glazsov Fellerovoga „Elzafluid“-a za 16 korón brez postníne i za krátki cajt szta sze obadvá rejsila boleznoszti. Doszta znáncov hváli Fellerov „Elza-fluid“ próti tezskomi odühávanyi pri betegi gutóv i plűcs i. t. v. Ednomi vszákomi po nájtoplejsem porácsamo Fellerov „Elza-filuid,“ ali varmo sze ponerejeny i átreszerajmo zrendelüvanya Feller V. Jenő apotekari, Stubica 120 (Zágráb megye.) Vcsi sze na tvóji nogáj sztáti, z tvojmi ocsmí viditi, tvoje míszli na haszek obracsati i batrivno tvoje lasztivne míszli praviti. Próti Zsajdam, nekrvnoszti i szpüscsájam nücajmo to právo Fellerovo szalo z jéter scsuke, 2 glazsa brez postníne za 5 korón. Nücanye balzsama zsítka vednom cajti jáko hválijo. 12 glazsov balzsama zsitka 3 korone 24 glazsov 5 koron. Odebránye ednoga dobroga domácsega vrásztva dnesz zse bojüvanye kosta, ár od vszej krajóv ta nájrazlocsnejsa vrásztva porácsajo. Kí te Fellerov „Elza-fluid“ i „Elza-pilule“ szamo ednók nüca, nyemi za tó nigdár nede zsao, i naj sze tá vrásztva vu vszej vrsztáj lűdi razsüríjo, ono zrendelüvanye je prineseno, kaj nikseféle postinszki sztroskov nej trbej plácsati, csi ednáko pri Feller V. Jenő apotekari, Stubica 120 (Zágráb megye) zrendelűjemo. Szmejmo sze vüpati, kaj nasi jáko postüvani cstenyárje ete dobre tanácse za szvoj haszek szpoznaja ino do je naszledüvali i v prísesztnom cajti obilnej scsémo konim nazájidti. Nakonci pa to nájbógse zdrávje i blájzseno 1910-o leto zselejmo. Te veren tanácsdávec. PRIPOVESZTI. Eden neszpameten kmet. — Luk. 12., 16—20. — On nyim je edno príliko pravo (Jezus szvojim vucseníkom), govorécsi: Bio je eden bogat cslovek, koga polé je obilno rodílo. Záto sze je vu szebi csednio i etak erkao: Ka mam csiniti? Nemam meszta, kama bi póv moj notrizvozo. I pravo je: Eto bom csinio: skegnye moje razmecsem i vékse bom cimprao i v one vküpszprávlao vsze, ka mi je zraszlo i dobra moja. I eto bom pravo dűsi mojoj: Lübléna dűsa, ti vnogo dobrót más vküpszprávleni na doszta lejt; pocsívaj, jej, píj ino veszéla bojdi. Bóg nyemi pa etak ercsé: Tí norc, eto nócs do proszili od tébe dűso tvojo; i koga bode tó, ka szi szpravo? Ete szvéte recsí nasz na edno lejpo kmétsztvo pelajo. Lasztník toga kmétsztva je vszáko leto lejpe haszke notripobérao za póv i márho szvojo. On je pejnez szvoji nej po káksoj hamicsnoj spekuláciji szpravo, nego po gedrnoj delavnoszti, ár je posteni i pascslívi mózs bio. Póv szvoj je vszigdár pricájti notriszpravo, tak kaj nyemi je on na póli po vnógom dezsgyüvanyi i drűgi elementárszki vdárci na kvár nej priso; skegnyi i kámre nyegove za szilje szo naklácsene bilé z zsitom, psenicov i drűgim póvom nateliko, kaj szi je glavó mogo trejti nad tem, kama de szprávlo vküp szilje i gde bode za ono povóli meszta „Ej povéksam jasz hrambe!“ etak je szkricsao gori na ednók. I taki szo ga vidli z zidárszkim májsztrom szvojim racsúnati, na keliko more skegnye povéksati, tó je, kelko sztopájov morejo oni dúgi i kelko sztopájov sűrki bidti. Zdaj on vu szebi etak ercsé: „Csi do te nóve hrambe gotove, te vsze mam, ka mi trbej i potom vszigdár li vzsivam lehko, ka mi ocsi i vűszta zselejo. Jasz szam te nájszrecsnejsi cslovek na szvejti.“ Na tó nyemi znáglics eden glász vu vűha vdári z etov recsjóv: „Tí norc!“ — „Odked je priso té glász? Sto szmej mené, kak toga prvoga csloveka cejla krajíne ete tak zvati?“ — Ete glász: „Tí norc, eto nócs do proszili od tébe dűso tvojo!“ je Bozsi glász bio. Kaksi beteg ga je dojso i na ednók z szebom vneszo, jeli bozsi zslak ali drűgo kaj, tó mi nevejmo, zadoszta je tó, on je v onoj nocsi mró. Skegnyov szvoji je tak nigdár nej povékso. Prvle, 34 liki je to ovo sznopje vküpszprávleno biló, je on szam pozseti bio. „Cslovek nakánya, Bóg szkoncsáva“. Drűgi dén szo nej z sziljom naklajena kóla sla sz póla próti dómi, ali eden dúgi sereg lűdi je slo vö na nyegovo pokápanye. Szvejt je lehko eto szpíszao na nyegov grob: „Eti lezsí obzsalüvan od vszej szószedov eden viszikopreslimani mózs.“ Bóg je pa eden grobni napiszek z stiraj píszkov (liter) polozso na nyegov grob: „Norc!“ Te bozsánszki grobni napiszek je prav meo, ár je té mózs dúgo lejt zsívo i dönok nikaj nej vcsíno za prisesztnoszt, nego je vsze odlásao do onoga csasza, dokecs nebi véksi skegnyov meo. Ali presztor skegnyóv je nyega nej mogo szrecsnoga i blájzsenoga vcsiniti. Bogásztvo je tákse, kak oszolena voda, kejm vecs pijémo zs nyé, tejm bole szmo zsédni. „Lübléna dűsa vzsívaj zdaj zse, más vszega doszta!“ Jeli je gda eden cslovek dűso szvojo z etak tálom zadovolo? Dűsa nasa je eden düh, komi jeszti i piti nej trbej. Jeli tak nyó moremo z jelom i pilom zadovoliti? Jeli dűsa more zsito i psenico jeszti? Kak je té kmet z szvejta vöpremíno, k tomi bi jasz edno pa drűgo rad zamerkao. 1. Preszeljenye nyegvo vu vecsnoszt je szploj naópacsno biló k zsivlejnyi nyegvomi. On je vu jáko vugodni primeraj zsívo. Hizsa nyegova je lepó goríoprávlena bila; ta nájzsnejsa hrána i to nájbogse víno je prislo na sztol nyegov. Csi je zseno i deco meo, tak je onim nej falio drági i lejpi gvant. Csi ga je gdate sto pogledno pri hizsi nyegovoj, tak je on segó meo z onim vöidti ino nyemi vsze pokázati, erkócsi: „Eti mam 20 plügov psenice, 18 plügov zsita, 10 plügov kukorice, 15 plügov logá. Vidite one ovcé (birke) tam doli v dóli, one krave tam na sztrmci, tó je vsze moje! Poglednite eto puno figovo drevje! Proszim, vtrgnite szi z ti zrejli fig, vejm ji doszta jeszte gori. Vidite, kak lepó vgája eto grozdje i eta granátna jáboka!“ Z ednov recsjóv, on je vszega prevnogo meo; doszta bi lehko vzsivao, dosztakrát bi ga drűgi lehko pozdrávili pri sztoli nyegovom. Ali pri vszej eti vísesnyi dobrótaj szvoji on dönok more mrejti. O kak neszrámna je ta szmrt! Nyej bi sze bole prisztájalo, csi bi ona vu edno kucsico sla, gde edna bóharszka mati z dróbnov i szirotnov decov szvojov od gládi jócse, i tam bi eden zsítek vkrajvzéla. Ali ona necsákano priteléble, nemüdí sze ni pri puni skegnyi, ni pri velki csrejdaj márhe, niti escse neszkloncka po dveraj, na stere notrisztópi v hizso, tak da bi cejla hramba nyéna bila, i etak govori: „Poj, tí z menov mores idti!“ Szmrt je med vszejmi redármi ali policisti ta nájbole grobiánszka, ona csloveka zapré, brez toga, kaj bi nyemi razlozsila, kaj je pregrejso. Csi ji cslovek právi: „Csákaj, dokecs te nóvi skegen zgotovim!“ „Nebom!“ „Csákaj, dokecs sze z mojmi lűdmi zracsúnam!“ „Nebom!“ „Csákaj, dokecs moj testamális napísem!“ „Nebom!“ „Csákaj, dokecs bom jasz gotov!“ 35 „Nebom!“ — Szmrt eto právi: „Jasz nebom csákala. Jasz sze tebé dvakrat doteknem i teda szi tí moj; oprvim sze tvojga szrcá doteknem i potom tvoji plűcs. Tam zsilobítje gorihejnya, tü sze pa szapa zasztávi i tí szi mrtev.“ Ka bomo zs nyim csiníli? pítajo zse szoszedje. „Tó je meni vszejedno, kakoli,“ odgovorí ta szmrt, „jasz szem moje delo oprávila, opravte i ví to vase.“ „Razmimo,“ odgóvorili szo oni, „kaj szi nam tó zapovejdla, naj ga v grob polozsimo.“ „Kakda? jeli nasz pa bogásztvo i précimba próti szmrti neobráni?“ „Nej!“ odgovoríla je ta szmrt; „ár eden brat toga drűgoga szpejnezi nemore odkűpiti.“ 2. To nájbole csüdavrejdno je pri szmrti toga kmeta tó, kaj je on na ono nikaj nej bio naprejpriprávlen. Nej záto. kaj bi k tomi nej meo zadoszta pámeti. Ó nej, ár kí szi je tak hitro pejneze znao szpraviti kak on, tisztomi je csednószt nej falíla. On je vuvszem deli, ka je zacsno, dobro naprejidejnye meo. Nyegvi skegnyi szo prvle zadoszta velki bilí, ali zdaj szo premáli, ár sze te véksi tál póva escse po etomtoga more notrivoziti, gda mesztó bó zanyega. Ah kelko lűdi je szpametno za zemelszki zsítek ete, i kelko ji neszpametno za vekivecsni prebítek vu nebészi! Oni dobro razmijo to právo cejno ednoga blága, povejmo edne kravé z dlanami vözloszkati, ali edno nemrtelno dűso, stera je vecs vrejdna, kak vesz ete szvejt, za nikoj tázaprávijo. Oni szo szi vsze ogvüsili: hrame, póv escse i zsítek szvoj, szamo dűs szvoji nej. Csi ednomi szirmaskomi brati szvojemi edno vékso sumo pejnez poszódijo, té sziromák more poroke prizvati, da eti dobro sztojíjo za nyihove pejneze, ár bi oni ovak prejti znali. Ali za nebésza porokov nepotrebüjejo, da sze za nyé nebojijo tak, kak za szvoje pejneze. Oni ópravice szvoje rédno szpunyávajo, ali dúzsnoszti szvoje próti Bógi zamüdíjo. Skegnye szvoje razmetávajo i vékse cimprajo, ali za dűso szvojo nemajo tak dobroga meszta. Csi bi sto z masznimi recsmí 500 korón zs nyí scséo szcécati, oni bi nyemi etak erkli: „Nedobíte ji, jasz dobro poznam vase hamisno nakanejnye!“ Ali od satana sze vkaniti dájo za bogásztvo nebész, stero bi nyihovoj dűsi na haszek biló. Ó neópacsni szvejt tí, zakaj ides ráj po toj sürkoj póti, stera te v pekeo pela na vekivecsno szkvarjejnye, meszto toga, kaj bi po toj vószkoj só, stera bi tvojo dűso v nebésza pripelala na ono blájzsensztvo, stero konca nigdár nede melo. Oszemnájszet lejtsztotin je preteklo doli od onoga pripetjá mao, kaj je te bogat kmet z szvejta náglo vöpremíno. Nyegovo tejlo sze je szploj na práh-pepél razpűsztilo, tak kaj niscse nevej, gde je on. Ali nyegova dűsa escse vszigdár zsivé. I on sze escse dnesz szpomené, kak dabi tó pred ednov vöröv biló, z onoga sztrasnoga vtézsa, gda nyemi je vu vüha ete rűm vdaro: „Eto nócs do dűso tvojo od tébe proszili!“ Csi bi on isztinszki glász zdaj tvojoj dűsi prisao, jeli bi tebé 36 tüdi táksa groza obisla? Ka bi z tébe pósztalo? Eto tebi ta szlejdnya predga, te szlejdnyi vecsér zná bidti i teda sze ti povej: „Eto nócs do dűso tvojo od tébe proszili.“ Kama bodes te só? Gde bos to vekivecsnoszt prezsívao? Ó priprávlaj sze na nyó! Neodlásaj tó do onoga hípa, dokecs betezsen bodes; zná bidti, kaj nigdár nebos betezsen. Neodlásaj tó do onoga csasza, dokecs sztári bodes, lehko nigdár nebos sztári. Neodlásaj tó do ütrásnyega dnéva; eto nócs — ja eto nócs — sze zná dűsa tvoja od tébe prosziti! I csi bi teda pravo: „Csákaj, dokecs szem szi jasz dolipoklekno i Bogá zmolo“, te bi ti szmrt odgovorila: „Nega vecs csasza Bogá moliti“. — „Jasz pa nemorem zevszejmi grejhi mojmi vu vekivecsnoszt idti. Dáj mi csasz, pokóro csiniti!“ — Szmrt právi: „Keszno je zse pokóro csiniti! Eto nócs de dűsa tvoja prosena. Ja, eto vöro! Ja, eto minóto!“ Hvála bojdi Bógi, miloscsa je szlobodna! Po krvi Jezusa odküplen, sze tí li nyega más drzsati, tó je, vunyem vervati, tak bos blájzseni. Proszim te záto drági brat moj vu Goszpodni, vrni sze k nyemi, szpoznaj i pozsalűj grejhe tvoje i proszi ga, naj ti one z szvojov szvétov i nedúzsnov krvjóv, stero je za nász pokvarjene lüdí na drejvi krízsnom prelejao, dolizaperé. Tó pa on — vidivsi tvojo pokóro, z nájvéksov radosztjov doprineszé i tebé ednók k szebi vzeme vu nebésza na vekivecsno blájzsensztvo. Csi nemas dela, iscsi szi je. „Bogme je nevolna táksa mestríja, stera szamo v leti ide!“ tak je pravo eden szirmaski zidár vucsiteli vészi szvoje. Vucsitel: Ali sto bi vam zabráno, drági szószed moj, v zími delati? Zidár: Sto; vrejmen. Vucsitel: Viste szószed, csi vrejmen nebi stelo meni podati, jasz bi sze priglihávao k nyemi. Ali jeli sze rávno vu ti prázni zimszki dnévi nikse delo nedá nájti? Zidár: No bogme, dabi cslovek escse szamo edno razmo. Vucsitel: Nej trbej k tomi nikaksega csűdnoga razmejnya, naj szamo cslovek volo má k deli. Viste szószed, v mojoj vészi, vu székelszkoj drzséli, véksi tál lűdi vu tom na példo má szlűzsiti ednomi vszákomi. Nasi zidárje tam cejlo zimó sznájzsno poszédo, kakti noszécse kosare i korblacse pletéjo, teszácske meklé vézsejo, grable i mále páverszke sztóce rédijo, govedárje zslice i kühaoke sztrűzsejo, zsenszke pa i dekle sívajo, predéjo i tcséjo lejpo, mocsno hizsno tkálbo ali plátno. Ali má szi i kaj v szklejco zdrobiti vszáki cslovek, i niscse nebi szmeo praviti, kaj nenájde dela; ár je v mojoj vészi obcsinszka rejcs: „csi nemas dela, iscsi szi je,“ ali: „greni kurtav i meo bos tüdi tí!“ 37 Bóg poszlűne molítev. Vu tezski i zsalosztni hípi je escse tim vervajócsim na veliki haszek csi sze opomenéjo na tó, kaj te sztári Bóg escse zsivé i onoiszto csűdno zmozsnoszt má, kak jo meo za onoga csasza, gda je nyegov odícseni szin po zemli hodo i tak rad vszákomi, kí szo sze nyemi vu veri molili, pomócs podejlo, naj szi je bíla ona düsevna ali telovna. Kaj nebeszki Ocsa nas edno vu detinszkoj veri notriprikázano molítev poszlűne, tó nam poszvedocsi pripetjé, stero sze je vu N. varási pripetilo. Eden sziromaski piszárniski szluga, ocsa vecs otrokov je tó zapóved dóbo, kaj dvá pejnezniva paklina vu vrejdnoszti 500 (pétsztó) i 1100 (edenájszetsztó) korón vu edno glavno piszárnico (kanceláj) more neszti. Na póti je te nevolen mózs on paklin, vu sterom je ta véksa suma bíla, zgűbo i gda je na to dolócsevno meszto priso, szamo je eden paklin meo. — Vu velkom sztráhi je znóvics po onoj póti nazájsó ino iszkao te zgübleni paklin, ali zaman; na toj od vnogo lűdi potüvajócsoj póti sze je zse té paklin gori mogo vzéti ino je tak na nyega gledócs zgübleni bio. Zdvojécs ide on na szvoje prebiváliscse, gde blejdi i od sztráha premejnyeni obráz nyegov vidivsi zsena nyegova, sze je v szrci léknola. Zdühávajócs sze vrzse on na eden sztolec i plakajócs pripovedáva, kak je obhodo. Jávcse, sztara i cekne sze, kaj nigdár nede mogo té sume nazájpovrnóti, da je ona szkoro véksa, kak nyegova plácsa edno leto vözneszé. Ta bóharszka zsena je zs nyimvrét jókala, i deca szo na glász jókajócs tál vzéli vu britkoj zsaloszti roditelov szvoji. Za máli csasz po etom szo roditelje v pamet vzéli, kaj nyim edno dejte, edna sészt ali oszem lejt sztara deklícska falí. Ocsa je za nyó zvedávao, ali niscse nevej kama je odisla. Zdaj jo iszkati zácsa vu hrámí i nájde jo vu szpálnici na poszteli klecsécs. Ona je vu nevolnoj sóli doszta csűla od toga lübeznivoga Zvelicsitela, kak on molítvi poszlűne itv. Kak je zdaj zglédnola ocso szvojega v hizso sztópiti, z radosztjov je próti nyemi sla i etak erkla: „Nejócste sze vecs apa moj, te lübeznívi Bóg vam zagvüsno posle dnesz pódné te zgüblene pejneze vu piszárnico, jasz szam sze nyemi molila“. Ocsa sze je csüdüvao nad zavüpanyem deteta, i szkoro sze tak zdí, dabi on po tom pokojüvnejsi pósztao. csi gli je nej prav vervati mogo; on je te vu veri notriprikázane molítvi mócsi escse nej vardeno (vözprobao), i tak je tüdi vere deteta szvojga nej mogo za isztinszko szpoznati. Po pódnévi ob trétjoj vöri eden pojbár príde vu to glavno piszárnico i prineszé te zgübleni paklin z 1100 (edenájszetsztó) korónmi, steroga je pred pódnévom ob edenájsztoj vöri najso na onoj i onoj ceszti. Zakaj je nej té pojeb tej pejnez taki prineszo, kak je je najso? On je lehko tak miszlo pri szebi, 38 kaj ji nedá tá, nego je szebi obdrzsí; ali goszpon Bóg je mogo na molenye one deklícske nyegovoj düsnovejszti povedati, naj je tá neszé vu on glavni kanceláj, kama szo atreszérani bilí, i on je tak vcsíno. — Roditelom je eta vera deteta nyihovoga szrcé pokrpíla ino nyim je pót k szrci Bozsemi pokázala. Oh dabi tó pri vszej cstenyári nasi tákso mócs szkazsüvalo! Bog sze nedá ospotávati. Kaj sze Bóg nedá ospotávati, tó isztino je edna bogata nemska páverkinya vu Vízenfeldi na konci ti pétdeszeti lejt (1859) ocsiveszno szkűszila. Za csasza koszítvi je ona ednoga hípa jáko zahicana i zsédna bíla, i nepremisleno sze je ledenoga söra napíla. Po etom je tak mocsen kasel dobila, kaj sze je v nyem malonej zadüsíla. Nyé blizsányi szószedje szo ji zráven tó pravili, kaj ona pri plűcsaj má szvoj hűdi beteg. Nyé szkrb i nevola je velka bíla. To vnógo delo, od dvej lejt mao, kak je mozsá szvojga pokopati dála, na nyéni plécsaj lezsí, ona száma more pelati velko vérsztvo szvoje. Karec i Nanika nyé jedinivi deteti, szti escse szamo deszét i oszem lejt sztarivi bilí. Kak má tü idti delo, csi ona vecs tjédnov ali mejszecov nede mogla ravnati vérsztva? Nevola jo je notri do szrcá sztiszkávala i vu britkom ceknenyi szvojem je oblűbila, csi ji Bóg, pri kom nikaj nemogócsega nega, pá nazájdá dobro zdrávje nyéno, tak ona vsze, ka szo ji sziromáci dúzsni, etim odpüsztí. I naj pokázati má, kak ómurno ji je eto obecsanye, taki szi je hízsne knige, vu steri je etakse- dóbi dugoványe notriszpíszano biló, na poplan posztelé dála djáti, ino je po vszákoj sumi, stera je ednoga sziromáka dúg kázala, debeli erdécsi tég potégnola prejk. Táksi tégov je poredno biló, i tomi nájvéksemi Goszpódi v nébi sze je tá oblüba dopádnola. On je szvoj blagoszlov dao na to nücano vrásztvo zsené ete, i kasel je pomali gorihejnyao i ona celó ozdrávila prvle, kak bi megleni jeszénszki dnévi naprejprisli. Ali kak je pá mogla delati i pri vérsztvi réd goridrzsála kak pred betegom szvojim, eden vecsér szi te hizsne knige znóvics naprejvzéla, da bi te prejkpotégnyene pejnezne sume vküpzracsúnala i vönajsla, kak velka je ona suma, stero bi sziromákom senkala. — Prvo i papér szi je vróke vzéla i racsún za racsúnom vöszpíszala. Z toga ji je edna necsákana viszika suma vöprisla tak, kaj sze je ona zoszágala nad nyóv. Nyéna oblüba ali nyéno obecsanye sze ji je zdaj kak prenóro i nepremisleno delo szkázalo, pa bi sze ona nej mejla bojati velkoga zgübicska, ár bi té sume pri velkom bogásztvi szvojem niti nej obcsűtila. „Szrecso mam“ tak sze ji glászi z szrcá, „kaj szem od toga 39 nikaj nej právila, i tak sze tó delo po nóvom notriszpíszanye v knige nazájvzeme (tó je, sziromákom sze nikaj neodpüsztí)“. Szrcé ji je isztino klepalo pri toj míszli, i gda ji je tüdi te máli Karec pred dolileganyem eti lejpi govor goripravo: Dájte hválo Bógi itv. steroga bi sze on na ütrásnyi dén meo navcsiti, teda ji je pri szrci celó tezsko biló. Ali suma je dönok prevelika bila, i tak sze je ona po szkóposzti obládati dála ino je te prejkpotégnyeni dúg znóvics notriszpíszala vu te hízsne knige. Ali eto notriszpíszanye je opazo Bóg, koga ocsí szo tákse kak ognyeni plamén i té ocsí szo tak csíszte, kaj hűdoga nescsejo viditi. I kak Bóg szam nelazse, tak tüdi odürjáva ono szrcé, stero hűdo csiní i on jezik steri hamicsijo gucsí. Tó ta bogata páverkinya szkoro obcsűtiti má. Vu szprotolejtji nájblizsányega leta je ona vu eden drűgi, escse pogübelnejsi beteg, vu edno tezsko trésliko csűtnic szpádnola. Teda je szpoznala, ka tó vcsiní, Bógi kaj obecsati i ono nej zdrzsati. Ona szpozna szvoj greh, pokóro csini, moli sze Bógi za odpüscsejnye, ka je rejcs szvojo prelómila (nejzdrzsála) i ponóvila je nej szamo szvojo prvejso oblübo, nego je prilozsila k toj escse tó obecsanye, kaj de po etomtoga i násztave k razsürjávanyi králesztva Bozsega pomágala. I goszgon Bóg ji je vu szvojoj dugotrplívoszti i miloscsi pá na pomócs priso z nebész doli i odszlóbodo jo od szmrti. Ali zdaj sze je ona po ozdrávlenyi szvojem nej vecs mejsala v racsúnanye i modrüvanye, nego je szpunyávala rédno, ka je Goszpodni obecsala. Bóg ji je dopűszto, kaj sze je escse dugo lejt radüvala zdrávji szvojemi i tak je ona razsürjávanye králesztva Bozsega nej szamo znótra vu domácsi drzsélaj, nego i zvüna vu drűgi táli szvejta, vrejlo naprejpomágala. Szuzsécsi pojbícs. „Mama! kama je sla moja szesztra? Jasz sze nemrem szam eden zmejnyati Zakaj je sla zdaj, gda je zse leto I lehko je lejpo cvetje brati? Píszane peróti má metűlec, Vsze sze szvetijo na szunca tráki; Jasz nedrcsem rad brez’ nyé zanyim: Povejte ji, mama, naj ga zgrábi.“ „Drágo dejte! Zaman csákas tí nyó: Povehno je nyé obráz, kak cvejtek; V nébo je odisla ona, v nébo, Gde kak angel szvetí vecsni szvétek.“ „Ah! csi zse nyé nemam vecs viditi, I csi szem jo tü na veke zgűbo, Kak zsao mi je, dokecs je zsivejla, Kaj szem je nej escse bole lűbo!“ 40 Vótek Kata. Vótek Kata je práva radoszt i díka roditelov szvoji bíla, kí szo nyó z velikov szkrbjóv hránili i ravnali gori vu bogábojazni i lejpi, hválni návadaj. Óna je rada hodila vu sólo i tam sze je doszta lejpoga i hasznovitoga navcsíla. Za volo lejpoga oponásanya i csísztoga zsítka nyénoga szo jo vszi rázumni lüdjé radi meli, kak lübeznívo deklícsko. Ali gda bi komaj 12 lejt sztara bíla, ta nemilosztivna szmrt ji je ocso i mater porobila. Nyé mati je rávno na szmrtnoj poszteli lezsála, gda jo je eden szószed, kí je nej meo deteta, k szebi i za szvoje dejte vzéo. Pri tom szirotinszkom ocsi szvojem je ona szamo stiri lejta osztála, i teda, da bi nyemi nej bíla duzse na bremen, je k drűgim lüdém sla na szlűzsbo, gde je z lasztivnim delom vszákdenésnyi krűh i oblecsalo szvoje iszkala. Málo erbíjo szvojo, stero bi po roditeli dobiti mejla, je mlájsemi brati szvojemi püsztíla prejk, dabi sze té kákso mestrijo mogo vcsiti. — Vu szlűzsbi je ona tak verna i prílicsna bíla, da vu cejlom tekáji ali vrejmeni szlűzsbe szvoje szamo dvá vérta mejla, ár je pri tom ednom, kak pri tom drűgom dúgi csasz szlűzsila. Nyé zdrav, krepki i na delo prílicsen zsivot je k pozványi nyénomi celó szpodoben bio. Csi jo je taki vecskrát iszkala szrecsa, nej je sla k mózsi: „zadoszta je sziromákov, zakaj bi povnozsávala jasz nyí racsún“ — tó je bíla nyé rejcs. Z cejlov vernosztjov dűse szvoje sze je drzsála ona dományi vértov szvoji, zse zs nyí pogléda je zarizmila nyí zselejnye i z radosztjov je ono szpunila. Nyé sztálnoszt, gotovnoszt na szlűzsbo, krotkoszt, vernoszt vu pozványi i lübeznívo djánye z decóv hizse jo je tak prijétno vcsínolo nyé vértom, da szo jo nej kak drzsincse, nego kak kotrigo rodbine szvoje prestímali. Vótek Kata je zse sztarovicsna bíla, gda je zacsűla, kaj je ona rodbina, pri steroj je nájprvle szlűzsila, po rázlocsni vdárci na nikoj i kódisko palico prisla; i tak je polojno priiszkanya szvojega — okóli dvejsztó korón — v róke dühovnika one vészi poszlála z tóv prosnyóv, da bi oni té pejneze toj neszrecsnoj rodbini prejk dáli, stera je ednók vu obilnoszti zsivejla; ali tó ji naj nepovejo, od koga bi ji prisla tá pomócs. Gda bi Kata vu késznoj sztaroszti mrla, ona rodbina, pri steroj je szlűzsila, jo je nej szamo z postenyom pokopati dála, nego sze je na lübeznívi szpómenek nyéni v placs oblejkla i nyó do letadní zsalivala. 41 Plemenito csinejnye. Eden bogat sztári ocsa je cejlo poistvo szvoje ednáko raztálao med trejmi velkimi szinmí szvojimi; szamo eden diamant ali drági kamen je zadrzsao, steroga bi on, kak je pravo, tisztomi meo dati, steri bi po káksem plemenitom csinejnyi vrejden bio onoga. Dabi sze za vrejdne vcsinili toga kincsa, vszi trijé szo potüvat sli. Po trej mejszeci szo vszi nazájprisli, i te sztarejsi je etak erkao: „na póti mojoj je eden tühinec na mé’ zavüpao poistvo szvoje brezi vszega píszma, stero szem jasz nyemi verno obarvao i pá vróke dao. Povejte mi ocsa moj, jeli je tó nej hválevrejdno csinejnye?“ — Moj szin — veli ocsa — tí szi tak csinio, kak je trbelo; kí nacsi csiní, on je hűdi cslovek, i da nam je postenim bidti dúzsnoszt, tak je tvoje csinejnye dobro, ali escse dönok nej plemenito. Te drűgi je etak govorio: „med potüvanyem mojim je edno szirotno dejde v mlako szpadnolo; jasz szem je preci vöpotégno, i obarvao szem nyemi zsítek, stero mi cejla vész poszvedocsiti zná.“ Na tó je sztarec etak odgóvoro: Tí szi, szinek moj, tó vcsino, ka je dúzsnoszt csloveka. Te nájmlájsi je pa etak pravo: „ednók je protivník moj, pri csrejdi szvojoj globoko zászpao na kráji edne grozne globocsíne i nyega zsítek je od méne víszo; ali jasz szem ga obűdo, i celó naráj szem ga od pogübelne globocsíne na sztran potégno.“ — Tvoja je obládnoszt, lübléni szinek moj, — szkricsí z prijaznívim poglédom sztarec, — ár je ono szrce prav plemenito, stero i z protivnikom szvojim dobro csini. Bozsicsno. Díka bojdi goszpodnomi Bógi na viszíni, Kaj nam je Odküpitela poszlao v szvojem Színi! Radűjmo sze I hválo dájmo za vsze, Nyemi vu szrca vrejloszti. Ti lüdjé szo vu blódnoszti i kmici zsiveli, Ár szo vucsitelov vu Bozsi delaj nej meli; Al’ porodí Sze Jezus i preszvetí Ono nócs dűsne temnoszti. Tak, kak je dúzsnoszt, szo sze ti lüdjé nej zbívali, Nego szo bole endrűgoga odürjávali; Jezus je vcsí, Vu lübéznoszti krepí, I vnogo sze ji povrné. Dela nyegova blagoszlov Bozsi naszlednje, Tim vbógim on povszéd tróst i dűsni mir darűje; Vu nevóli Je tüdi szam povóli Tál meo v cejlom szvojem zsítki. Díka bojdi goszpodnomi Bógi na viszíni, Kaj nam je vecsno blájzsensztvo dao po szvojem Tak lűbivsi [Színi Nász pokvarjene lüdí, Kaj nam odküplejnye vdelí. Daj Bóg z miloscse, da tű i tam morem hváliti Odküpitela, i nyega z ócsvócsi glédati, I zevszejmi Blájzsenimi seregmi Imé tvoje zvisávati. 42 Matyes krao. — Prigod. — Steri vasz nebi csüo glásza Matyes králi, koga kak pravicsnoga vszi dobri lüdjé szpomínajo? Stirisztódevetnájszet lejt je preteklo, kaj je on vmró, i lüsztvo ga escse déndenésnyi naprejprináso i hváli. Jeli brátci, kaj je tó te nájlepsi nájem ednoga vrloga poglavníka? Ete Matyes krao je doszta velki bojn bojüvao i zevszej je z díkov obládnoszti só domó. Z eti bojn szo naimre one jáko dugo trpele, vu steri sze je on z Podjebrád Gyürgyom, cseszkim králom bojüvao, koga szo csehi, kak vitéznoga i módroga kralá szvojega rávno tak postüvali i lűbili, kak Matyesa vogrszki národ. Vu ednoj eti bojn je eden tühinec Matyes králi obetao, kaj Podjebráda pogübí ali od zsítka szprávi, csi nyemi Matyes za tó pétjezér zláti nájema dá. Matyes je tak stímao, kaj té tühínec vu bitki bodócso szmrt Podjebráda má v miszli i obecsao nyemi je, kaj nyemi escse vecs má dati, csi tó doprineszé; ali znati je zselo, kakda má tó vcsiniti? Ov je dugo miszlo, ali nej je mogo drűge póti nájti, kak tó, csi Podjebrádi csimér dá szpiti; ár je vido, kaj z rozsjom do poglavnika, koga szo csehi nateliko lűbili, nikak nede mogo pridti, kaj bi ga oszmrto. Kak je tó Matyesi vönazvejszto ete nyemi je ómurno prepovedav Podjebráda z csemérom z szvejta szpraviti, govorécsi: „Nej z csemérom“ velí on — „nego z rozsjom sze bojüjemo“ Z ednim je pa tüdi opómeno cseszkoga kralá, naj szkrb má na szébe, ár ga pogübiti scséjo. Víste prijátelje, za etaksega djánya volo je Matyes pravicsen zváni; ár je te prav veliki poglavnik i próti protivníkom szvojim plemeniti. Matyes krao v Gömöri. — Prigod. — Velko goscsenyé je dao ednók Matyes krao v Gömöri. Ta visesna goszpoda országa, kakti kercegje, grofevje, barónje i drűgi szo na obedi bili prinyem i lepó je teklo rezveszeljávanye med técsnov jejsztvinov i pítvinov; ali celó necsákan konec je melo. Po obedi velí krao visesnim gosztám szvojim, naj szi vszáki motiko vzeme v róke i naszledűje nyega, ki je zse v rokaj meo motiko szvojo. Goszpodi sze je tó toti nej dopadnolo, ali da szo oni segavoszt kralá zse poznali i nyemi próti gúcsati nej szmeli, vzéli szo tak szvoje motike i naszledüvali szo kralá, kí 43 je ednáko próti vrejhi só zs nyimi, gde szo rávno kopácske tezsko gorice kopali. „No, goszpoda moja, kopajmo edno malo meszto eti trűdni delavcov, dokecs szi oni pocsinéjo, nede vam skódilo edno málo gíbanye“ — velí krao, kak szo v gorice prisli — i szam je zmozsno zácsao naprej kopati, goszpoda pa, ka szo mogli nacsi, zanyim. Ali niti ednók szo nej vöszkopali, goszpoda szo sze zse tázobrnoli od trűda. „Tezsko je jeli?“ píta krao nazáj sze zglednovsi. „Tezsko je bogme i jáko trűdavno delo, velicsánszki goszpon“, odgovori goszpoda z ednim glászom. „Viste prijátelje — veli nyim milosztiven krao z kárajócsim glászom — ví po nisterom meg- nenyi dela zatrüdite i dönok szte neszmileni próti vasoj drzsini i próti vasim kmetom, ki do vecséra vlejcsti moreo tak tezski járem. Zdaj zse z lasztivnoga szkűsenya poznate tezskócso vszákdenésnyega dela; vüpati sze szmem, kaj te szi od szehmao nacsi djáli z tim vam podvrzsenim szirmaskim lüsztvom“. Vecs etaksi plemeniti péld bi sze dalo z zsitka Matyes kralá naprejprineszti. Za etaksi dejl nyegvi volo nyemi je posztavo gori zahválen národ nyegov on nemrtelen szpómenek, od steroga je ni eden národ nej postüvao odicsenejse lüblénoga kralá szvojega, gda je vu szrce vszákoga podlozsánca országa eto vrejdno i veliko rejcs isztine szpiszati dao: „Mró je Matyes krao, totá je pravica!“ Bóg moj! Bóg moj! Bóg moj! Bóg moj! jasz grejsen szin tvoj Tü pred lícom tvojim sztojim, Prevelki je vcsinyeni grejh moj, Za tróst sze ti z szrca molim: Bóg moj! Bóg moj! szmilűj sze mi Grejhe moje odpüszti mi. Ah, kak britko sze dííh moj szkuzi, Nad velikov tezskócsov zla, Kaj szem z ócsi pűszto tve póti, I odsztavo Sztvoritela! Bóg moj! Bóg moj! szmilűj i t. v. Poszlüni moje zdühávanye Ocsa grejsnikov z miloszti, Da mi tak grejhov odpüscsanye Pozdigne szrcé britkoszti: Bóg moj! Bóg moj! szmilűj i t. v. Isztina, kaj je velki moj grejh, Steroga mi zvóna tébe Odpüsztiti tű niscse nevej, O’ szmileni Ocsa nébe! Bóg moj! Bóg moj! szmilűj i t. v. Nekastigaj póleg vrejdnoszti Rúzsne moje zlocsasznoszti, O szvéti Bóg, tak jasz prejti mam, Csi me tí nepotróstas szam! Bóg moj! Bóg moj! szmilűj i t. v. Li tó edno rejcs tí zazíni, Grejsnomi tvojemi színi: Odpüszto szem ti, idi v míri, I potom grejhe odűri: Bóg moj! Bóg moj! szmilűj i t. v. Nedvojim, tí sze me potrósto, Prosnyo mojo szi poszlüno; Obcsütim v meni pomócs tvojo, Pokrejpi zse dűso mojo: Bóg moj! Bóg moj! szmilűj i t. v. 44 Szirmaska deklícska. Ednoj szirmaskoj deklícski szo rano mrli roditelje; ona je nej mejla nikoga, kí bi za nyó szkrbo, i záto, da bi zsiveti mogla, za dojko je sla k deci edne prémocsne hizse. Ednók je na podókni szedejla i britko zácsala jókati. Váravsa jo hizsna goszpá, pítala jo je: „zakaj jócses moja csí, lehko ti kaj falí?“ „Bóg moj, Bóg moj! zdehne deklicska — kak da nebi jókala, csi premiszlim tó, ka má z méne bidti! Drűga, z menom edne vrszté deca v sólo hodi i tam sze doszta dobra vcsí, jasz pa brezi návuka morem gorirászti. Kakda mam zsiveti, csi gorizrasztém i drűgi do doszta csednejsi i prilicsnejsi od méne? Sto me vzeme etak na szlűzsbo? Kak rada bi jasz i cseresz nócsi delala, da bi mi vudné szlobodno biló v sólo hoditi!“ — Nyé míloj goszpej je k szrci sla tozsba szirotice i eta plemenita miszel sze je pobüdila vu nyé prszaj: „szmilüjem sze nad etim szirotnim detetom; ár je tó Bozsa vola, da dobro csinimo z szirótami. I na dobro vcsiti koga, tó je zagvüsno najvéksa dobróta, stero nyemi prikázati moremo.“ Kak je ona miszlila, tak je i csinila: to szirotno deklicsko je od toga hipa v sólo posílala. Kejm vecs dobra i lejpoga sze je ona tam vcsíla, tejm gedrnejsa, vernejsa i delavnejsa je bila i pri dómi, i nejli od vnógoga kvára je mentüvala mílo goszpó szvojo, nego ji je i po gedrnoszti, delavnoszti i vrlom oponásanyi szvojem doszta lejpe radoszti szprávila. Tatárszki pobejg. — Prigod. — Sto nebi csüo glásza tatárszkomi pobejgi? Túzsni szo bilí oni cajti! Kak oblák sze je razlejalo jezero-jezér tatárov po nevolnoj domovini etoj! Strti Béla král je komaj eden máli tál vógrov vküp znao szpraviti, z kejmi nyim je pri tak imenüvanoj Sajó vodi na Muhi püsztíni prótisztano; ali kak dabi eden próti sztotinam só, teliko vecs je biló tatárov. I vesznoti je mogo tam cejli vogrszki sereg, escse i szam král je komaj vujso pogübeli zsítka: od vnóge krvi sze je er- décsila voda Sajóe. Tatárje szo potom cejli ország oblejali, kak mórszka povóden, robili, zsgáli, klali szo dvej cejlivi leti, tak da szo vesznice pűszte sztalé od lűdi, li vucké szo hodili gori-doli po nyi, ár koga szo nej bujli, té sze je v goráj ali vu globoki grabaj mogo szkriti. Nej je orao, nej je szejao i tak tüdi nej zseo niscse dvej cejlivi leti, ár je nej szmeo szkrivnoga meszta szvojega naprejpridti. Tak csamúrni szo bili tatárje, kak da nebi lüdjé, nego divjácsine bili, záto szo je, da 45 szo k pészkim glavom szpodobne glavé meli, za tatárszke pesztyáke zváli. Nevolen král Béla je v nemski ország k Fridrik hercegi mogo odbejzsati; ali té je tak neposténi cslovek bio, kaj je sziromák szkítara v robsztvo dao vrzsti, i tecsasz ga je nej vöpűszto, dokecs nyemi je vszej kincsov szvoji i eden tál országa tá nej dao. Jeli kaj szi je posteno biló nyemi tak djáti z onim odsztávlenim, kí je vu pregányanyi prinyem iszkao obrambo? Kama nezapela poróvnoszt gnüsznoga szrcá lűdi! No, vejm je vzéo i Fridrik szvoj nájem! Ár gda bi tatárje zse nej vecs meli opüscsávati i klati, vö szo sze odvlekli z országa; Béla král je pa domópriso, lüdsztvo, kó je vu zsítki osztalo, z gór vküp dao prizvati i vu te opüsztsene vesznice od drügec sztancsare pripelati, kim je na zsívis i grüntanye nóvoga vérsztva szilje i pejneze dao z orszacskoga kincsa podeliti, i obcsinszko dugoványe je tak prilicsno i módro v réd posztavo, da je ország szvoj vu tekáji nisteroga leta pá na vugoden cvejt podigno. Potom je nad Fridrika, hűdoga szószeda szvojega vdaro, da bi nyemi nazájdao hűdo poszódo nyegovo. I Bóg ga je pomogo vu pravicsnoj hodbi nyegovoj, ár je nej szamo vrejdnoszti szvoje nazájdóbo, nego i Fridrikovoga drzsánya eden poredni falat podzájo, nyega serege pobio, razbejszo, nyi véksi tál szpoklo i zarobo, tak da je i te hűdi herceg ete szam vu bitji najso zaszlüzseno szmrt szvojo. I vrejden je bio on etaksega zájema; ár kí sze nad nevolnim pregányenim neszmilűje, on je nej vrejden táljemánya lűdi i pomócsi Bozse. Voda, veter, postenyé. Zse v detinsztvi mojem, geto szem mál bio, Szem eto frliko od csedni lűdi csüo: Ednók szo sze voda, veter i po tenyé Szkrivaovkat sli z endrűgim vszi tríjé. Nájprvle sze voda szkríje, Ali hitro sze odkrije Med viszikmi gorami, V grabaj ino med grabami. Potom sze je veter szkrio, Ali hitro je on nájden bio, Ár je váran na vréhi plamin, I na líci veliki püsztin. Zdaj je réd szkrivanya na postenyé priso; Ali eti sze je zse rázlocsek najso, Ono je pajdásom szvojim tak pravilo: „Nenájdete me vecs, csi szam sze jasz szkrilo!“ I verte mi, tak sze godí, Kak ono eti govorí; Záto vszáki, kí nyé csűje, Naj na eto rejcs kebzüje: Drági kincs jo postenyé, I ki v nejmar zakocka nyé, On je na vek i veke zgübí, I nigdar ga nazáj nedobí. 46 Posteni cslovek zdrzsí oblübo. Prigod. Rimszki národ, steri je po diacskom jeziki gucsao i zse dávno z szvejta vöpremíno, je nigda zmozsen bio; ár je tak velki tál szvetá ládao, kaj je v onom nigdár nej dolizajslo szunce. Gda bi on szpódnyi talianszki ország podzajéti steo, Pirhus zváni král je nyemi prótisztano, i z mocsnim seregom szvojim je zbio rimlance. Rimlanci szo onoga csasza prószti ali jáko posteni lüdjé bili i domovino szvojo szo nezrecseno lűbili. Pirhus je v etom bítji doszta mládi rimszki vojnikov zarobo, i csi nyim je taki protiven bio, nyi lübézen domovíne je dönok za velko prestimao. Naszkori po etom bítji je eden veliki národni ószvetek drzsáni v Rimi, i Pirhus král je pred szébe dao prizvati rimszke robe i etak je je oberkao: „dopüscseno vam je domó idti v Rim, da na vasem národnom szvétki i vi nazócsi morete bidti. Radűjte i veszélte sze z vasimi bratmi: ali taki kak de szvétki konec, prídte pá vu moj tábor nazáj, kak robi.“ Rimszki mladénci szo Pirhus králi tó oblü- bili i posteno szo oblübo tüdi zdrzsali: domó szo sli v Rim, ali po ószvetki szo sze pá k tomi plemenitomi králi nazájvrnoli; rimszka oblászt je pa naprej szmrten szód vöpovejdala na one zmed nyimi, kí bi z káksim tálom nazáj nej sli. Za máli csasz po etomtoga szo rimlanci znóvics zacsnoli bojno z Pirhus králom. Nyí voj je Fabricius bio. Té na póti piszmo dobi od hűdodüsnovejsztnoga vrácsa Pirhusa, vu sterom nyemi obecsa, kaj je gotov za dobro plácso csemér dati Pirhusi. králi szvojemi. Ali Fabricius sze je posteno steo bojüvati z Pirhusom, plemenitim protivníkom szvojim, razcsémero sze je nad tim hűdim vrácsom i nyega liszt je Pirhus králi v róke poszlao. Ete csté líszt i z csüdom goriszkricsi: „zaisztino bi sze lezsej daló szunce z szvoje póti genoti, kak Fabricius z szteze postenyá!“ Pirhus je vrácsa szvojega trdno pokastigo za volo nevernoszti i hűdoga nakánenye nyegvoga, i z zahválnoszti je vsze vu robsztvi drzsáne rimszke vojnike z szloboscsinov odpűszto. Szpadáj toga prvoga csloveka. Vu zacsétki je tomi prvomi csloveki od edne brázde vecs nej trbalo orati, Bóg je nyemi szamo telko zapovedao, ali záto je bétva szilja nateliko blagoszlovo, da szo ona od vriha mao doli do korenyá z vlatovjom oklajena bilá. Te prvi cslovek je escse z ednov brázdov zadovolen bio, ár me je telko zraszlo, kelko je potrebüvao. Ali te hűdi nyemi je na zná- 47 nye dao tó, kaj csi vecs brázd vrejzse, escse vecs szilja má csakati; vrág je tak napuno dűso csloveka z nedopunyenim zselejnyem i na nyé ga je vzéo, kaj bi Bogá szküsávao i escse edno i drűgo brázdo vrezao. Ali Bóg je csloveka britko kastigao za volo nyegove vótloszti: vu cajti zsétve, gda bi cslovek segavo glédao te obilen póv na vnógi brazdáj, pride Bóg, prime za bétva szilja i od korenyá mao do vriha je zcsumíja, li na vrihi nihá na eden prszt dúgo vlát i etak govorí: „No cslovek, da szi nedopúnyen ali poróven grátao i rejcsi mojoj szi nej pódao, za toga volo te kastigao bodem. Ori tak po etomtoga telko, kelko sze tebi vidi, ali i jasz ti telko dam, kelko sze meni vídi.“ I od tiszti mao doszta-doszta dela cslovek, ali záto nyemi Bóg li telko dá, kelko sze nyemi vidi, i vótloszt nyegova sze nigdár nedopuni. Na betezsnikovoj i vmérajócsoj poszteli. Prigod. Z edne krajíne nemskoga országa sze nam eto naszledüvajócse szkűsenye dáva na znánye: „Jasz szem ednoga v tezskom betegi trpécsega dvávajszti lejt sztaroga mladénca pogledno, kí je vu szűsici plűcs végno. Kak szem moje ocsí na nyega vrgao, prevido szem, kaj té betezsník vecs nemore dugo zsiveti. Záto szem tüdi za potrejbno drzsao, geto szem zse nyegvo telovno trplejnye na krátci dopovedao, naj on meni povej, ka bi znao od Jezusa i nyegvoga návuka. Preci szem v pamet vzéo, kaj je on sziromák vu bozsi delaj malo znanoszti meo i z tem sze je tróstao, kaj sze on szam od szébe szpravicsati má; i z té sztráni je nikeliko isztina blizse sztao k Bógi od li drűgi lűdi, da je on — kak je návada praviti — csiszto zsivlejnye meo za szebom; on je vu tezski grejh nej szpadno. Tak szem jasz tomi betezsniki pred vszejm mogo razlozsiti, kaj bi mí vszi zse od natúre grejsnici i szkvarjejnya vrejdni bilí. Tó szem nyemi naponi vöpovedao. Po etom prvom zgovárjanyi nájnom szva vküp Bogá molila i potom szem jasz odisao od nyega. Geto szem ga escse dvakrat glédat priso, tó szo mi pripovedávali, kaj je on tihejsi i ómurnejsi grátao. Jáko rad je poszlűsao moje recsí, da szem nyemi od lübézni Zvelicsitela nasega gúcsao. Po nikeliki dnévi je szrcé moje zse veszélo biló, gda szem vu szpálnico nyegovo notrisztópo; ár je z ócsi etoga mladénca meni edno preszvecsenye i edna veszélnoszt szíjala próti, sterivi szte meni zse ózdalecs pravili, kaj je on odszlobodjeni od szkvarjejnya vecsnoga. Mati nyegova, kaj je od radoszti jókala, mi je právila, kaj jo on 48 taki po szlejdnyem poglédnenyi mojem proszo, naj bi ga eden csasz szamoga niháli i teda sze je on z Bógom boro i od té vöre mao je celó blájzseni. On szam je szpoznao pred menov, kaj on zdaj tüdi ednoga Zvelicsitela má i nyegvo szlejdnye zselejnye je li tó biló, kaj bi on za máli csasz rad prinyem bio. I tó zselejnye nyegvo sze je naszkori szpunilo; ár ga je za eden tjeden Bóg k szebi vzéo. Te szvetli blíscs ócsi nyegovi je tüdi po szmrti nyegovoj nej míno, ár je te tam sztojécsi tanácsnik zdrávsztva szam szpoznao, kaj je escse nigdár nej vido, kaj bi z ócsi ednoga mrtveca tákse blájzsensztvo szíjalo. O neszrdi sze z menov! O neszrdi sze z menov Míli ocsa grejsnikov! Ár sze jasz pred tebom nemorem szpraNa szkvarjejnye mam idti. [vicsati, Ár szem sze v utrobi zse Poprijo vu rúzsnom zle; Na szvejt szem priso v grejhi prirod- I vu pokvarjenoszti. [jenoszti Tebi grejhe vadlüjem, I nyé z szrca zsalűjem, Tí me je odpüsztiti znás moj dober Bóg, Pomócs csákam z tvoji rók. Z grejhov moji temnice I rúzsne kalísnice Oszlóbodi me i od velke tezskócse, Pomágaj mi z miloscse. Za szína tvojga vrejdnoszt, I nyega zaszlüzsenoszt, Za prelejánye szvéte krvi nyegove, I moke prevelike. Odpüszti mi szvéti Bóg! O blájzseni Ocsa Bóg! Miloscse pún dobrotiven, szmileni Bóg, O zmozsen trplívi Bóg! Tvojga szvétoga Dühá Mi nevzemi vö z szrcá, Nego ga ponóvi v onom, da te csesztim, Grejhe moje odűrim. Na té szam sze zavüpao, Tebi sze celó tádao; O pelaj me tak k zselnomi cíli próti, Po szvesztva rávnoj póti. Obészeli m'e szrce, V zsaloszti plavajócse; Nemecsi mi v ócsi grejhov moji vnógi Ni dejl hűdi i nóri. Li tebi áldov neszém, Dokecs na zemli zsivém; Znám kaj ednók pri tebi pocsinek nájGda od téc v nébo pojdem. [dem, 49 Keszno je! Keszno je — etivi dvej rejcsi doszta zdrzsávata v szebi! — „Keszno je“ — v tom je zakopano vszo docsaszno i vekivecsno blájzsensztvo! Jasz szem vu dühi pri ednoga mladénca betezsníkovoj poszteli sztao — tak velí eden bogábojécsi mózs — ino szem vido nyegov zsítek i nyegovo szmrt. Kak szin vervajócsi roditelov je on vu edno trzstvo sztópo za pomocsníka. Za volo nevernoszti v onom je v sztrahüválnico priso. Po vöpüscsejnyi z one sze je on nazájvrno k tim prezsalosztnim roditelom szvojim, kí szo me odpűsztili ino ga gorivzéli. Eden plűcsni beteg sze v nyega operi i on obcsűti, kaj de na betezsníkovoj poszteli szvojoj szkoro vmrejti mogo, kak sze je tó za nisteri tjeden tüdi tak pripetilo. Tó je tak nyegov zsítek. Meszto dúgi lejt — krátki csasz! Meszto prestímanya i postenyá — szramota i spot! Nyegov zsítek je zgübleni, on szi ga nemre podúzsati, kaj bi ga nacsi obrázo. — Tó je zse keszno! Bojdi veren! Bojdi veren! „Ocsa, ó ocsa moj! Jeli mi morete odpüsztiti? Ó da bi vasz jasz escse ednók mogo viditi, escse ednók vász za rokó prijéti!“ Tak sze tózsi jócsics na tom tihom cintori na ocsé szvojega frisnom grobi te jedíni szin, kí je rávno zdaj priso domó z tühine, csi gli sze je to za nyim pozselejnye majócse ocsinszko szrcé nyemi etak molilo: „Lüb- léni szin moj poj domó, odpüsztim i pozábim ti vsze, ka szi meni hűda vcsíno. Poj znóvics domó, ár ti jasz szkoro merjém.“ Ali te szin tak mejni, kaj je ocsi nyegvomi lehko dönok nej tak hűdó, kaj bi oni tak hitro vmrejti mogli. Zdaj tam sztojí na nyihovom grobi! Zse je keszno! Edna vervajócsa mati, gda szem ji v hizso sztópo, mi je edno píszmo od sziná szvojega v rokó dála. Mucsécs szedi te sztári ocsa póleg méne, dokecs ta vtrta, ali itak vüpanye majócsa mati pred menov sztojí. Gde je tó trí sztráni dúgo píszmo piszano? V sztrahüválnici. Edno grdo delo je pripelalo onoga eszi, kí je je píszao. Szrcé sze mi je genolo, geto szem csteo od oni znotrejsnyi manter, od one boleznoszti i caganya szrcá, stera sze vu eti recsáj na znánye dávajo: „Lübléni roditelje, nezavrzste sziná vasega, kí je nej vrejden, kaj bi sze vas szin imenüvao. Ah, lübléna mama moja, da bi sze jasz escse ednók mogo na vasem szrci vözjókati! Vszáko ütro szo mantre moje pred menov. Odpüsztite mi, ah, odpüsztite mi!“ Tak iscse ete od zmozsnoszti grejha vu to globoko neszrecso szühnyeni szin odpüscsanye pri ti odsztarani roditelaj, kim je on tak velko boleznoszt szrcá szpravo; od szvoje lübléne tivárisice, ka je zs nyim szamo níko leto omózsena bila, vecs nemore odpüscsanya prosziti, ona zse pocsiva vu grobi, od zsaloszti je mrla. Záto sze tózsi te 50 neszrecsen vu ednom pred menov lezsécsem píszmi: „Dabi sze jasz posteno oponásao, ino bi nej vu grejh szpadno, tak bi ona itak zsívela, i midva bi escse lehko blájzseniva bilá, kak do szehmao. Ali kí sze cérkvi i sóle ogíble, on vu sztrahiválnico píde, tó szem jasz k mojmi zsalüvanyi keszno mogo szkűsziti!“ „Sztante próti satani, tak bezsí on od vász!“ (Jak. 4., 7.) Tam szedi z szejrov glavóv te obtrüdjeni sztarec. Na nase pítanye: „Kak sze máte?“ odgovorí on: „Z Jezusom sze dobro mam; ali kak zsao mi je, kaj jasz nemorem vecs za nyega i za nyegvo králesztvo csiniti ali delali! Mócsi mladoszti moje szem jasz mojmi Zvelicsiteli nej poszvélo, zdaj bi rad za nyega delao, za nyegovo králesztvo áldűvao, ali zdaj nemorem vecs, zse je keszno!“ „Szmileni Bóg, dáj mi nazáj escse ednók zdrávje, potom sze jasz k tebi povrném i cejli moj zsitek tvoj má bidti!“ Tak oblűbi on betezsník na szvojoj poszteli boleznoszti, i Bóg ga poszlűne i nazáj nyemi dá zdrávje. Ali on sze je z oblübe szvoje szpozábo i znóvics je na tó prvejso pót grejha sztópo. Nyegov dühovnik szo k nyemi prislí i opómenoli szo ga na nyegvo oblübo, ali zaman! Teda ga je Bóg opómeno na ono, geto je pá beteg pűszto na nyega. Znóvics sze moli te betezsen za ozdrávlenye, znóvics oblűbi, kaj zsítek szvoj pobógsa, i znóvics ga poszlűne goszpon Bóg i podeli nyemi zdrávje, ali pá je tak zsívo, da bi sze nej mogla nebésza zadobiti i da bi sze nej trbelo pekla bojati, nika nej dávsi na opomínanye poszelnika Bozsega Lejta szo premínola. Teda pride szmrt. Oh jaj! Miloscse csasz je zasáljeni. Sztrasna bojaznoszt i moke mantrájo toga vmérajócsega. Dühovnika prizovéjo k nyemi i té ga tróstajo z tim zvelicsávnim evangéliumom, ali te vmérajócsi kricsí: „Keszno je! Keszno je!“ — I z ednim: „Keszno je!“ Tánihá eto zemló, da sze z ednim: „Keszno je!“ vu vekivecsnoszti od ti prekléti pozdrávla. Prijátel moj krcsánszki, povrni sze k Bógi, csi na toj hűdoj póti, dokecs je nej keszno. On milüvanyavrejden mózs, kí je eti na zemli, csi gli je doszta opomínyen bio na dobro, vu grejhi oszto, sze zdaj od angelov popádhe, roké i nogé sze nyemi zvézsejo, i kakdakoli de sze szűkao, metao i krícsao za miloscso i szmilüvanye — k tomi je zse keszno! — on sze brezi milüvanya vu pekeo vrzse, gde csrv mantránya ne prejde i ogen nevgászne nigdár. (Mát. 22., 13.; Mark. 8., 44.) Tam on nede meo vces prílike na tó, kaj bi sze za nebésza i za blájzseni nebeszki zsítek mogo naprejpriprávlati dati. Tam nega cérkvi ali Bozse hizse, vu steroj je evangelium predgali csüo; tam nenájde dühovnoga pasztéra, kí je nyemi oznanyüvao, kaj Krisztusova krv tim vervajócsim i pokórocsinécsim vsze grejhe dolizaperé; tam nede csüo míle peszmi, stera ga je otávila; tam ga neproszi vecs ocsa nye- 51 gov: „Moj szin, odsztavi sztezo grejha, híti k Krisztusi!“ tam nenájde szvoje molécse materé, kaj bi sze za nyegvo povrnejnye molila; tam nikoga nenájde, kí bi nyemi krícso: „Pascsi sze i odszlóbodí tvojo dűso!“ K tomi je zse keszno! Ne vszákom lanci pekla eta rejcs sztojí: „Keszno je!“ Te peklénszki ogen prejk vekivecsnoszti z plámnimi píszkmi (litervmi) píse: „Keszno je!“ Ta tozsbana peszem ti prekléti veden mér eprejk rümí po presztori pekla: „Keszno je!“ Pekeo. 1. Jeli jeszte pekeo? Szvéto píszmo nam tó právi, kaj jeszte. Poglednimo zdaj zse ona mejszta vu szvétom piszmi, stera nam od pekla szvedocsijo. Peter apostol v 2-gom líszti szvojem v 2-gom táli 4-tom versusi eto píse: „Ár csi je Bóg oni angelov, kí szo pregrejsili, nej milüvao, nego je je z lancmi kmice vu pekeo szüno i prejkdao, da sze na szkvarjejnye obdrzsíjo.“ Vu prilicsni recsí Salamona v 15-tom táli 24-tom versusi eto sztojí: „Zsitka pót toga szpametnoga tá gori pela (próti nebészam), da sze on ogible pekla, steri je tam doli.“ Lukács evangelista v 12-tom táli 5-tom versusi etak govorí: „Povem vam pa, koga sze máte bojati: Bojte sze onoga (Bogá), kí, da je vmóro, má i na tó oblászt, naj vasz v pekeo vrzse. Zaisztino velim vam, toga sze bojte.“ Mátaj evangelista v 23 tom táli 33-tom versusi etak ercsé: „Ví kacse (tó szo bilí piszmo- znanci i farizeuske), ví hűdo plemen csemárni kács, kak sze morete toga peklénszkoga szkvarjejnya rejsiti?“ V zsoltárszki knigaj v 9-tom táli 18-tom versusi pa na konci eto cstémo: „Ah, kaj ti neverni v pekeo morejo idti i vszi poganye, kí sze z Bogá szpozábijo.“ 2. Sto szo tiszti, kí v pekeo idejo? Kí sze bogá nebojijo. Luk. 12., 5. Vidi zgoraj. Szkazlívci, Mátaj 23., 13. Jaj vám, píszmoznanci i farizeuske, ví szkazlívci, kí nebeszko králesztvo dolizapréte pred lüdmí. Ví nedte notri v nyé sli i kí v nyé scséjo idti, nepüsztite ji notri. Farizeuske. Mátaj 23., 13. Vidi zgoraj. Ti brezbozsni. Zsolt. 9., 18. Vidi zgoraj. Ti neverni. Ozn. 21., 8. Ti zdvojeni pa i neverni, i grozni, i vmorci, i kurvejske, i comprnyácke i bolvancsarje (kí bolvane molijo), i vszi lazsci do tál meli vu kalísnici, stera z ognyom i zsveplom gorí; tó je ta drűga szmrt. 52 Vszi, kí iména nesztojíjo vu knigaj zsítka. Ozn. 20., 15. I csi sze je sto nej najso notriszpíszani vu knige zsítka, on je notrivrzseni vu to ognyeno kalísnico (mlako). Bláznici (neszpametni). Prílicsne recsí 15., 24. Vidi zgoraj. 3. Ka je za meszto pekeo? Edno meszto erjüvanya (na glász jókanya) i zobnoga skrípanya. Mátaj evangelista vu 13-tom táli 42-gom versusi od toga meszta eto právi: „I oni (ti hűdi) sze vu zserjávo pécs vrzsejo, tam bode erjüvanye i zobno skrípanye.“ Meszto mantreo ognya i gorécsega zsvepla. Ozn. 14., 10. Meszto edne gorécse kalísnice (mlake). Ozn. 21., 8. Vidi zgoraj. Meszto toga vekivecsnoga spota i szramote. Dániel 12., 2. I vnogo sze ji, kí pod zemlóv szpíjo, goriobüdi, nisteri na vekivecsni zsítek, nisteri pa na vekivecsni spot i szramoto. Meszto toga vekezsivócsoga csrvá i vekegorécsega ognya. Pekeo je vrági i nyegovim angelom szprávleni. Mátaj 25., 41. Teda bode on (Jezus) erkao i onim, kí do szkre lejve róke nyegove sztáli: Odíte od méne, ví prekléti vu te vekivecsen ogen (pekeo), steri je szprávleni vrági i angelom nyegovim. O blájzsen hram. O blájzsen hram, gde szo tebé gorvzéli, Goszpodne, vszej dűs právi Prijátel; Gde szi med vszejmi, ké szo tű prijéli, Tí te najdragsi gószt Zvelicsitel; Gde te vszi z lübéznosztjov pozdrávlajo I vszi z radosztjov glédajo na té; Gde vszi zapoved tvojo szpunyávajo, I vuvszem radi bógajo tebé. O blájzsen hram, gde mózs i zsena v ednoj, Vu tvojoj lübeznoszti zsivéta, Gde v zlozsnoszti i bojaznoszti Bozsoj Ednók blájzseno vöpreminéta; Gde sze nerazlocsno tebé drzsíta, Vu dobroj i tüdi hűdoj vóli, I li pri tebi osztáti zselejta Kak vu blájzsensztvi, tak i nevoli. O blájzsen hram, gde te lübléne mále Tebi na szrcé tápolozsijo, Da szo oni po tebi tü nadale Vu bojaznoszti Bozsoj vrsijo; Gde sze vszi k tebi radi vküpszprávlajo, Szlűsavsi tvoje preszladke recsí, I zse rano díko tvojo jeklajo, Tebi sze veszelécs, tebi vsze dní. O blájzsen hram, gde te drzsina pozna, Znajócs, koga ocsí glédao na nyó, Gde vsze z ednákov vrejlosztjov oprávla, Naj nyé delo tebi prijétno bó; Kak tvoji szlugi ino szlüzsbenice, Vu poníznoszti i lübéznoszti Szpunyávajo vsze szvoje ópravice, Brez morjüvanya i csamurnoszti. O blájzsen hram, gde ti vszejm radoszt delís, Gde sze v onoj neszpozábijo z tébe! O blájzsen hram, gde tí túzsne veszelís, Róne vrácsis, kak vracsitel nébe, Dokecs vszáki delo szvoje dokoncsa, I na konci sze vszi preszelijo Tá, odked je Tebé poszlao tvoj Ocsa, V to velko, lejpo hizso Ocsinszko. 53 Neverte, kaj bi beteg szam od szébe odísao, csi szte róni taki, sze more vas beteg vrácsiti, ár je te zaosztányeni beteg dupliska nevola. Kaslánye, bolecsina prsz, zaszlinenyoszt, neték, zamuknyenoszt, vsza eta predznamejnya i zroküvci betega plűcs znájo bidti; záto csi vu eteksi trpíte, necsákajte, nemilűjte 3 korón i dájte szi pripelati te právi Örkény-féle hársfaméz-szörp, steri kasel vtísáva plüvanye krvi zasztávi, rekle mecsí, nocsno znojüvanye zasztávi, ték naprej pomága, tejlo ponyem gorijemlé, olehzsi odühaványe, odzsené nesznenoszt i zasztávi gorijemánye betega. Csi na probo 1 glazs za 3 koróne, 1 velki glazs za 5 korón ali 3 velke glazse za 15 korón zrendelűjete, adreszérajte píszmo Apostol-gyógyszertárhoz Budapest, József-körut 64. Központ 82. sz. Rávno tü sze morejo zrendelüvati próti zslódcsnim betegam cascaradintabletták kak csitztilo csrejv pó doboza 1 K 20 f., kak ti próti csujsznim i protinszkim betegam te Gaultheria-kenőcs, eden tubus 1 K 60 f. Pazte, csi vöro küpüjete! Eto opomínanye szi eden vszáki k szrci more vzéti; vecskrát mámo príliko csüti, kaj szo sziromáci tónye vöre kűpili, ali stere szo nyim szamo trí-stiri dní hodile, ár sze etakse vöre li ocsám zgotávlajo. Te nájbógse i nájkrepse szo svájcarszke vöre, ali i té szamo pri táksi lüdí szmejmo kűpiti, kí k tomi razmijo, naj pokojeni bodemo. Kak szolidnoga ználca po nájtoplejsem porácsamo to Sutner H. firmo Laibach 84. numera, stere oznanüvanye sze v nasem kalendári dá nájdti. Szvoj lejpi kejpni ceník eta povszem szvejti hiresna firma szploj ksenki posle. Té ceník bi szi eden vszáki mogo pripelati dati. Eden dober tanácsnik szo vszejm roditelom, kí szvojoj deci povcseni spio i skér na példo sztran iscsejo, te kejpesne knizsice od Anker-Ládic za zídanye z kamnom i Anker-Ládic mosztóv i t. v., stere Richter F, Ad. i nyegvoga Tivárisa firma, král. dvorni i kámerni liferantje v Bécsi, I. Operngasse 16., na prosnyó ksenki posle; ár one zvüna obilnejsega popíszanya ti vnogodóbni Anker-Ládic za zídanye z kamnom i Anker Ládic mosztóv tüdi doszta kejpov za vküpszkládanye i vnogo pohválnoszti zdrzsávajo v szebi. Té pohválnoszti z ednov recsjóv tó dávajo na znánye, kaj nega bógsega spila i skéri na delo sztrán za deco vszáke vrszté, kak Richterove Anker-Ladice za zidanye z kamnom i Anker-Ladice mosztóv. Záto pa vszejm roditelom té dober tanács dámo, naj prvle kak bi szvojoj deci káksi bozsicsni senk kűpili, te znamenite Richterove knizsice cstéjo, gde tüdi muzsike i gucsécse aparátuse nájdejo. Edno dobro hizsno vrásztvo Med dimi hizsnimi vrásztvami, stere sze kak bolezen vtisajócse mázanye pri prehládjenyi kak i pri protími i bolecsíni ledevjéo i. t. v. nücajo, na prvom meszti sztojí Richterov Liniment-Capsici comp. z „Anker“-om (meszto „Anker Pain-Expeller“-a). Nyegova cejna je tónya: 80 fil., K 1.40 i 2 kor. eden glazs; vszáki glazs je vu lejpoj kastüli ino sze szpoznati dá po „Richterovoj“ firmi i po tom erdécsem „Ankeri“. Goszpon Pawlov profeszora imé je porózstvo za ono isztinoszt, kaj je ték (apetitus) te prvi i nájzmozsnejsi zbüdjávec ti szkrivni csűtnic zsalódca. Brezi téka nega prekühávanya i brezi prekühávanya nega zdrávja, nega zsítka. Ti rázlocsni betegi zsalódca, szitoszt zsítka, nekrvnoszt, blejdoszt, zsúti beteg, zláta zsila, szlaboszt, csemerószt, zaprtoszt csrejv, tezskócsa, bolezen gláve, nesznenoszt i t. v. szo z véksega tála zroki hűdoga prekühávanya i pokvarjenoga zsalódca. Ka nam etaksega hípa te Brádove kaplice zsalódca pomorejo, od toga je zse vnogo jezér zahválni lűdi potrdjáva, kaj szo Brádove kaplice zsalódca, to nájbógse domácse vrásztvo za vrácsenye i odvráscsanye etaksi betegov. Zgotávlar C. Brady apotekar Wien, I. Fleischmarkt 1/83. z povzétjem ali pri naprejnotriposlenyi pejnez za 5 korón 6 glazsóv, ali za 4 koróne 50 filejrov 3 dupliske glazse posle. 54 Prepovejdano ali zabrányeno je zdrávji skóditi, csi nam je mogócse próti betegam sze brániti. Na znánye bojdi tak ednomi vszákomi, kaj próti kaslányi, próti bolezni prsz, próti zamuknyenoszti, zaszlinyenoszti, próti mrzlomi i vrócsemi znojüvanyi ali svicanyi, próti hrklavomi odihávanyi, zaszáplenyi i próti vnógim priglihnim betegam Feller vrasztvicsára právi zagoriánszki prszni szirup próti kaslányi z tim nájvéksim haszkom nücajo. 2 glazsov cejna je 5 korón. Kak dabi tápihnoli beteg, tak sze obcsűti cslovek, csi szi pod balzsamon i zsítka eszenciov poznane práve svédcke kaplice (svéd cseppek) od Feller vrasztvicsára pripelati dáte ino je nücate, ár z szkűsenya známo, kaj eto predobro vrásztvo, pri hűdom prekühávanyi zsalódca, pri netéki, krcsi, tezskócsi, napnyenoszti, zagatítvi, blejdoszti i t. v. jáko valá. Zadrzsáva tűcsevo. Kí sze z tem predobrim vrásztvom brániti scsé, naj szi je taki zrendelüje 3 glazse za 5 korón. Obidvej vrásztvi z popiszanyem nűcanya razposle zgotávlar: Feller V. Jenő apotekar, Stubicza 120. No. (Zagrab megye). Kiss-a szrecsa je velka! Zaisztino je csüdevrejdno, kaj te vogrszke král. dopüscs. zlócsne lóze tak radi májo, ali tó sze i razmiti dá, csi premiszlimo, kaj zmed timi vödánimi 110.000 lózmi 55.000, tak zagvüsno vszáki drűgi lóz dobí. Prihodi dobícska szo brezi pára, i tó je zrok onoga, kaj vszáka vrszta lűdi vözproba szvojo szrecso. Jezero, jezér lűdi je z etak tálom z szirmastva na ednók v bogásztvo prislo Véksi tál lűdi Kissove lóze küpüje, ár bankna hizsa Kiss-a Budapest, Kossuth-Lajos-utca 15., taki po vszákom vlecsenyi vu vecs novinaj dá vözostampati te potégnyene broje i nyí dobícsek tak vszáki spilar naj hitrej i naj lezsej zozvej, csi je dóbo i kelko. Ober toga tüdi vszákomi, kí pri nyem lóz kűpi, te hivataloske liste dobícska vöposle ksenki i te vöpotégnyene dobícske taki vöplácsa. Zavüpavno i poracslívo je tak od té szrecsne bankne hizse lóze kűpiti, i tó je dnesz zse povszéd znáno, kaj je Kiss-a szrecsa velka! Zgübleni paradizsom je na csloveka gledócs, to zgübleno zdrávje. Po betegi odnemozsena dűsa nemore vzsívati zsítka nászladoszt. Právi vdárci szo szápnika betegi, te zanemárni kaseo je zse vnógokrát zrok bio tomi zacsécsemi betegi plűcs. Tej betegi sze szkoro vszigdár dájo zvrácsiti, csi nyé vu zacsétki pri zsivlejnyi lehke hráne cílavno vrácsimo, i z hitrov pomocsjóv dalecs drzsímo angela szmrti. Vszakojacsko tezsko szpádne betezsníki med timid vnógimi vrásztmi sze na to právo nameriti. Na etom meszti tak jedíno za dobro vrásztvo imenűjemo te vu vszákoj apoteki doblene Kaiserove karamelláke (Kaiser-félekaramellák), stere szo za te nájbógse szpoznane próti kasli, próti betegi szápnika i zamuknyenoszti. Obilnej gucsí od toga vu nasem kalendári vödáno oznanüvanye i zgotávlar Kaiser Fr., Bregenz (Vorarlberg). Vu cejla országi nájráj májo Kállai Lajosa motorne masíne za mlatídev, ár szo oni isztinszko med vszejmi bodócsimi motormi ti nájprosztejsi i vértje nájbole i nájlehzsi znájo zs nyimi mlátiti. Za toga zroka volo szo Kállai Lajosa motorje na vszej vöposztávlanyaj z prvimi csésztnimi diplomi, z zlátimi i szrebrnimi medálijami pocsasztüvani. Opomínamo te postüvane vérte, kaj etoga cajta z Kállai Lajosa motorne fabrike sztó pa sztó motorni masínov za mlatídev jeszte vu országi, steri vszi csíszto mlátijo. Eden vszáki za szvoj haszek csiní, csi od eti nájbógsi i nájprosztejsi benzinmotorni masínov. Za mlatídev cejnik proszi ino sze v onom, ka szi szam nevej razlozsiti, k Kállai Lajosa motornoj fabriki (Budapest, Gyár-utca 28 sz.) vrné ár sze ti hiresni, právi motorje Kállai Lajosa szamo pod Budapest Gyárutca 28. brojom dobíjo. 55 Küpüvanye pomáde, zsájfe za obráz, kak poprejk olepsavni sztvári je zavüpavno delo. Dráge goszpé nase poszebno opomínamo na to nájvékso firmo vövozsnye ino pa na Schneider Jozsefa apoteko, Resicza, Fő-tér 601 sz. (Délmagyarország.) Tá firma je zavüpavna, záto sze kak vretina küpüvanya ednomi vszákomi nájbole porácsa. Olepsavne sztvári nyéne szo po cejla szvejti za te nájbógse szpoznane. Naj cstéjo proszim vu oznanyüvnom táli vödáno ono oznanyüvanye, stero eszi szlisi. Steri sósborszesz je te nájbógsi? Na tó pítanye je nej lehko odgovoriti, ár sze dosztadóbi sósborszesza odáva i eden vszáki má szvoje lüdí, kí ga radi májo. Csi sze okóli zglednemo, v pamet vzememo, kaj Kosmosov Erősósborszesz nájráj májo lüdjé, ár té vjedína vu szebi vsze one dobre lasznoszti, stere cslovek od ednoga dobrzga domácsega vrásztva csáka. Csi ga pri csujszni i protinszki bolecsínaj, csi pri odnemozsnoszti ali szlaboszti, csi pri omedlevanyi, csi pri bolecsíni gláve, csi pri krcsi zsalódca, csi pri obhájanyi tezskócse nyega nücamo, vsze povszéd jáko valá i tak sze on za to nájbógse domácse vrásztvo má szpoznati. Eden glazs kosta 40 filejrov, 1 koróno i 2 koróni vu trzstvaj i narávno Kosmosov kejmiski laboratorium Győr 3 velke ali 6 szrejdnyi glazsóv za 6 korón posle brezi postinszki sztroskov kamakoli. Dobro csiní z szebom i szvojov familijov on, kí Erősósborszesz nesztanoma pri hizsi drzsí. Ki z haszkom scsé oznanyüvati, on sze naj vrné k toga „Poprejsnoga Naznanyüvca“ (Leopold Gyula) oznanüvanyomi zlócsi, Budapest, VII., Erzsébetkörut 41., gde sze oznanüvanya vu vszej bodócsi domácsi i zvönejsnyi novinaj i kalendáraj za poszrejdnyo cejno vö dájo zostampati. Vecs kak 200 kalendárov vözaprtno namesztüvanye, krajinszki novin centrálni oznanyüvni zlócs, vnógi novin vözaprtna manipulácija. Lejpi katalógus novin, kejpni zaznámek kalendárov i vszáko razszvetlüvanye sze tim postüvanim oznanyüvcom ksenki posle. Velko falingo je vcsíno, kí je nej bio pazlív ino je próti szvojim csujsznim i protinszkim betegam, próti szmícanyi trganyi, rejzanyi, próti bolezni hrbta, ledevjéo, kószt i t. v., meszto toga právoga Kriegnerovoga Reparator-a kákse ponerejenye nücao. Neodlásano porácsamo tak vszákomi rheumáskomi betezsníki i vszejm drúgim, kí vu zgornyi bolecsinaj i po prehládjenyi zroküvani betegaj trpíjo, naj taki nücajo Kriegnerov Reparator, steri Kriegnerovoj apotek sze v Budapesti, Baross utca 2. sz. zgotávla, eszi trbej to zrendelüvano píszmo atreszérati. Eden máli glazs kosta 1 koróno, velki glazs 2 koróni. Po posti 5 máli glazsóv brez postníne kosta 5 korón ali 3 velki glazsi 6 korón. Tó zdávnye dobro vrásztvo je od vszákoga sósborszesza bógse, ár zse po ednom namázanyi haszni i nevtisávo szamo bolezni, nego jo tüdi odzsené. Pri zrendelüvanyi pazte na átresz, naj nedobíte ponerejenya. PRÁVI I NEPRÁVI. Eto je te právi Fellerov Elsafluid z Stubice. Szploj csíszto sze dá viditi nanyem Feller-a imé. Etak je dober i právi. Ete je pa li ponerejenye toga tüdi fluid imenűjejo toti, ali té je nej Fellerov „ElsaFluid“ té je nej te právi, tak ga nazáj poslemo! Te právi i dugo lejt po cejla szvejti poznani jáko dobre mócsi Fellerov „Elsa-íluid“ sze li pri Feller V. Jenő vrasztvicsári zgotávla v Stubiczi 120. No. (Zágráb vm.), odked sze za 5 korón 12 máli, 6 dupliski ali 2 poszebniva glazsa dáta pripelati. 56 Kakda moremo gvüsno i hitro pomocsti pri vszej betegaj, steri od pokvarjenoga, prehládjenoga i poprejk od betezsasztoga zsalódca szhájajo? Mí nevejmo na tó bógsega odgóvora od toga, kaj Germanova eszencia zsítka vszejm táksim betegam konec vzeme. Overte sze nad tejm, zrendelüjte szi 2 glazsa za 2 kor. 80 fill. (pakivanye 40 fill.) pri zgotávlar K. German apotekari vu Belovári Nr. 22. (Horvátország). Dosztakrát szo na oblok vövrzseni oni pejnezi, stere za posztelo pérje i za gotove blazine i vankise plácsamo, csi sze nevrnémo k toj právoj vretini, gde sze dobro pérje dobí. Rávno pri küpüvanyi posztelnoga pérja moremo poszebno paziti ino sze li k tomi nájprvomi trzstva pérja vrnóti; k tomi porácsamo to nájbole hiresno firmo: S. Benischa vu Deschenitzi Nr. 638. Bőhmen, stera vszákomi küpci szvojemi za fál pejneze dobro blágo posle i tak one zadovolne vcsiní. (Vidi oznanüvanye.) Lejpe debele krave, szvinyé i hicnate konye májo vszi oni vértje, kí vu obrok hízsni sztvári szvoji Demeterov táppor zsivíne mejsajo. Tó je nej prószti práh, nego po premislenom vardejvanyi vküpposztávlena zmejslinga, z stere pomócsjóv szi vértje z szvoje zsivíne doszta vecs pejnez priiszkati znájo, kak do szehmao. Edna kastüla toga práha szamo 60 filejrov kosta i csi ga pri zgotávlari Demeter N. Kornél vrasztvicsári v Szászváros-i 10 kastül z povzétjem ali z naprej notriposlenyem pejnez zrendelüjemo, te nam ga brez postníne domó poslejo. Tojópor (práh za kokósi, naj ráj neszéjo) 1 kastüla 30 filejrov i tetűkenőcs (mazalo za visí) za rozseno márho, szvinyé i konye 1 kastüla 1 koróno kosta, stero sze lehko z ovim vküp szpakivano zrendelüje. Ta nájbógsa kosza je Dewett generálisa stükóvnoocelna kosza, stero szo vszi vértje za to nájbógso szpoznali. Tó koszó doszta svindlerszki trzscov ponerüje, záto sze hábajmo neprávi kósz i pázi vszáki na Devett generálisa branilno známko. Ceníke komikoli ksenki i brez postníne posle Sohr Dewett generálisa stükóvnoocelne koszé razposílavna kolónia Somogy-Szill 178. sz. Pri Wellisch Béla kompaktori v Monostri sze dobíjo velke nóve szenszke knige szlovenszke za cejno ednoga litra vína, tó je za 40 krájcarov. Eden liter vína na ednók szpijémo, ali z etimi knigami sze dugo lejt lehko lódimo naimre v zími po vecseráj, gda szo dúge nocsí i drűgoga dela nemama. Vu nyí zvön razláganya szenyéó i tó jeszte, sto v sterom mejszeci ali znamejnyi zvejzd je rojen i ka nyemi csízija prorokűje, nadale ka znamenűje tó, csi sze nam v nedelo, v pondejlek i. t. v. na tescse kíhne. Bole de nam tak za té knige 40 krájcarov vödati kak za eden liter vína. Senke k senki dobíjo etoga kalendára p. cstenyárje ino pa od te po cejlom szvejti híresne i ponasz tüdi vszigdár porácsane Feller V. Jenő apotekara firme, Stubicza 120. No. (Zágráb vm.). Eta firma szvojim küpcom, nasim postenim cstenyárom rázlocsne senke dá, med drűgimi i z právoga szrebra dugoványa. Obilnej od toga pri zezávanyi na nas kalendár rad na znánye dá szvojim küpcom Feller V. Jenő vrasztvicsár, Stubicza 120. No. (Zágráb vm.). Molitvene knige sze dobíjo za nájfalejso cejno po szlovenszkom jeziki pri Wellisch Béla kompaktori v Szentgotthárdi. Sztarisinsztva i Zvacsinsztva knige szo escse pod stampanyom, augusztusa mejszeca do gotove. SCHNEIDER JÓZSEFA apoteka v RESICZI Főtér 601. sz. (Délmagyarország.) Vecs kak edna milija devojk i zsén jedíno tomi Schneiderovomi mazali za obráz má hváliti, kaj szo splinke, zsúto-erdecsaszte krpe, grbe, obezsgáno szpókanye kózse, szpüscsáji, jétrne krpe, szpocsáji, lisájni szpüscsáji, erdécsi nósz i vszákedóbi necsisztócsa kózse tálehnole z obráza, z rók, z sinyeka i z kaksegakoli tála tejla. Postinszka zrendelüvanya sze z vrnenyem poste szkrivomá ednáko z fabkrike poslejo. Ki de szamo ednók nücao Schneiderovo mazalo za obráz, on de za nisteri dén vido, kak lejpo kózso nyemi ono dá. Vnogo zahválni píszem szam dóbo. Tó mazalo za obráz je szploj neskodlívo i da je nej maszno, obráz sze ponyem nelescsí, kak po drűgom mazali. Prvotni píszem verlívi prepíszek: Edna hizsna deklina z Becsa mi etak píse: Postüvani goszpon apotekar! Proszim ji naj z vrnenyem poste pá poslejo 3 tucate zs nyihovoga Schneiderovoga mazala i zsájfe za obráz; jasz z toga eti vu glavnom várasi vecs haszka vzemem notri vszáko leto, kak cejloga leta lon moj vözneszé, ár ta grofoszka goszpodicsina ona za lejpe pejneze od méne vszigdár doliküpijo i szvojim prijátelkinyam tázosenkajo; vcsera szo i toga szmilenoga goszpóda csí eszi prisli po trí piszkrícse mazala za obráz. Ednoga grüntnoga goszpóda zsena z Práge mi eto dájo na znánye: Od steri mao jasz i moja csí to Schneiderovo mazalo za obráz nücavi, od tiszti mao szem tak jasz kak i moja csí nyim to nájvékso zahválnoszt duzsnivi. Proszim ji, naj mi taki poslejo 12 máli piszkrícsov, da i tim ovim poznanim mojim morem z toga mazala dati. Schneiderovoga mazala za obráz cejna je: 1 máli piszkrícs kosta 1 kor. 6 „ piszkrícsov „ 5 „ 12 „ „ 10 „ 1 velki piszkrícs kosta 2 kor. 6 „ piszkrícsov „ 10 „ 12 „ „ „ 20 „ 1 falat zsájfe kosta 1 koróno. 1 kastüla ibojnoga pudera 2 koróni. Pri küpüvanyi vecs tucatov sze z cejne püsztí. Scsiszta neskodlívo! To csüdovrejdno Schneiderovo mazalo za obráz sze jedíno dobí po posti vu Schneider Józsefa apoteki v Resiczi FŐTÉR 601. sz. (Délmagyarország). Skéri za igranye i sztrüne szi ví narávnosztvo i nájpravej pri toj cseszkoj firmi FRANZ BOČEK-a in Schönbach bei Eger. Ka sze komi nedopádne, ono sze vöodmení ali nazájvzeme. Cejnik k senki. Nájbógse szüknyeno blágo, módne stofe za goszpodo i goszpé i za szabólszke cejle príprave ví nájfalej dobíte kűpiti vu toj prvoj cseszkoj hizsi velkoga trzsva Lužny & Trlica in Brünn Ecke Grossen Platz Nr. 30. Ecke Frölichergasse Nr. 8. Prelejpo mujsterszke kárte na prosnyó ksenki i brez postnine szamo szabólszkim májsztrom poslemo. — Té tak vszigdár proszte pri vasem szabóli. Ví te sztejmi vözréda zadovolni. OSZTANKE k vszemi paszane mí vszigdár mámo vu szkladárnici. Vu iméni goszpon Pawlov profeszora porózstvo dobímo za právoszt szpódnyega popíszanya. Té hiresni po cejla szvejti poznani vucseni mózs potrdi, kaj je ték (apetitus) te prvi i nájzmozsnejsi zbüdjávec ti szkrivni csűtnic zsalódca. Brezi téka nega tak prekühávanya i brezi prekühávanya zdrávja. Vnogo dosztakrát i zsivlejnya sziti lűdi, kí vu nekrvnoszti, blejdoszti, zsútom betegi, vu zlátoj zsili, szlaboszti, csemerószti, zaprtoszi csrejv, tezskócsi, bolezni gláve v keljécsem zsmaji vűszt i vu nesznenoszt i. t. v. trpíjo, nika nemíszli na szvoj zsalódec, oni szamo tó obcsűtijo, kaj szo betezsni i ti neznáni mazácsov skodlíva gorinájdenya mücajo, meszto toga, kaj bi preci te vözprobane i vu jezero jezér záhválni píszmaj pohváljene práve „Brádiske kaplice zsalódca“ (Bradyschen Magentropfen) nücali. Poszebno bi sze zsene mele za tó szkrbeti, naj ete kaplice k ódvrácsanyi ti vnógi zsalódcsni betegov decé i ti odraseni, sztálno pri hizsi bodejo. Z ti právi „Brádiski kaplic zsalódca“ dobímo 6 glazsóv za 5 korón ali 3 dupliske glazse za 4 K 50 f. szploj brezi postinszki sztroskov pri zgotávlari Apothekar C. Brady in Wien, I., Fleischmarkt 1/83. ino pa z povzétjem ali pri naprej notriposlenyi pejnez. Práve szo te Bradiske kaplice zsalódca li vu eti doliobrázsenom szpakivanyi. Pred nücanyem táppora! Po nücanyi táppora! Vértje! Precstite z pazlívosztvoj ta naszledüvajócsa i overite sze nad tem, kaj nej trbej zse nikomi idti v Ameriko doláre iszkat, ni v nemski ország márke szprávlat, ni v Klandikébo zláto iszkat, — ár vsza té kincse z potrejbnov sz pametnosztjov vszáki nájde v lasztivnoj domovíni szvojoj, pri dómi szvojem i na vérsztvinszkom dvoríscsi szvojem. Znáno je, kaj sze na szvejti pri niksoj sztvári nemoremo bole obogatiti kak pri krmlenyi márhe, szviny i konyév. Szamo kaj ji malo pozna ono szkrivnoszt, kakda more konye v krátkon csaszi tücsne i lejpe vcsiniti, tak, kaj sze na szenyi vszákoga csloveka ocsí naj nyi prímejo — i naj sze za dobre pejneze morejo odati. Malo ji zná, ka trbej csiniti, naj tele, praszé i zsrebé hitrej raszté, hitrej tücsno gracsűje i vékse raszté. Bogme ji tó malozná, ár kí zná, szvoje szkrivnoszti neovádi vö rad drűgomi, nej kabi i drűgi meo táksi lejpo márho, szvinyé i konyszko vérsztvo. Naj tak tó nebode szkrivnoszt, gori szem djao pri szebi, kaj té táppor na szvetloszt prineszém, z sterim táksa csüda more delati. Nyega imé je: „Demeterov táppor!“ Vszáki vért naj nüca nepogojno té práh, ár de lejpo, tücsno márho meo. Kí ga nenüca, on je szam szebi protivník i vkraj od szébe lücsí pejneze. Jáko haszni té práh i kravam, ár od rédnoga doszta bógse i doszta vecs mlejka dájo. Edna skatüla táppor-a szamo 60 filejrov kosta, pri zrendelüvanyi 10 kastűl ga pa brez postinszki sztroskov z povzétjem ali z naprej notriposlenyem pejnez dobíte. Lehko ga i vecs vértov vküp zrendelűje, etak na ednoga po ednom menye sztroska príde. Tojó-por. Od toga práha kokósi doszta vecs jájce neszéjo, kak redovno, escse i v zími gda ovak komaj neszéjo i dráge szo belice. Edna kastüla koste 30 filejrov, 20 kastűl sze brez postníne posle. Tetükenőcs. Té tetükenőcs (mazalo za visí) hitro propráví visí pri márhi, szvinyáj i konyij. Nezarúzsi kózse kakdrűgo mazalo. Edna kastüla 1 koróno kosta, 6 kastűl sze brez postníne posle. Vsza eta sze dobíjo pri zgotávlari: DEMETER N. KORNÉL vrasztvicsári, SZÁSZVÁROS. Nájbógsa vretina za küpüvanye v Cseszkom! TÓNYE PÉRJE ZA POSZTELO. 1 kila scsejszanoga, zsivoga 2 K, bógse 2∙40 K, 1 kila scsejszanoga, napóbejloga 2∙80 K, 1 kila scsejszanoga, bejloga 4∙— K, 1 kila scsejszanoga, méhkoga 5∙10 K, 1 kila scsejszanoga, bejloga kak sznejg 6∙40 K, 1 kila scsejszanoga, bejlo, za goszpodo 8∙— K, 1 kila nescsejszanoga, bejloga poszkübenya 4∙80 K, 1 kila nescsejszanoga, kak sznejg bejloga 5∙20, 5∙80 K, 1 kila zsivoga, fájnoméhkoga 6∙— K, 7∙— K, 1 kila sznejg bejloga, méhkoga 10∙— K, 1 kila sznejgbejloga, najlepsega 12 K. — 5 kilo sze brezi postni sztroskov posle. GOTOVE BLAZINE, VANKISKE I MATRACI z dobroszetkánoga, erdécsega, zsivoga, bejloga ali zsútoga nankinga 1 blazina, 180 cm. dúga, 116 cm. sürka z 2-ma vankisoma navküpe, vszáki 80 cm. dúgi, 58 cm. sürki, napunyeni z nóvim, zsivim, trpécsim méhkim pérjem 16 K; z mehkejsim pérjem 20 K; z nájmekejsim pérjem 24 K. Poszebne blazine kostajo 10 K, 12 K, 14 K, 16 K. Poszebni vankiske 3 K, 3∙50 K, 4 K. Dvópolne blazine 180 cm. dúge, 140 cm. sürke 14∙70 K, 17∙80 K, 21 K. Dvópolni vankiske 90 cm. dúgi, 70 cm. sürki 4∙50 K, 5∙20 K, 5∙70 K. Szpódnye blazine z lepó piszanoga gradlina za posztelo 180 cm. dúgi, 116 cm. sürki, 12∙80 K, 14∙80 K. Zsimnici ali matraci, z trej tálov sztojécsi na edno posztelo 20 K, 25 K, 36 K. Razposilanye sze godi z povzétjom pejnez, od 12 K brezi postinszki sztroskov. To blágo sze lehko vöodmini ali nazájvzeme, csi zrendelüvavec postinszke sztroske plácsa. Ka sze komi nedopádne, za tó sze pejnezi nazájdájo. — Za pakivanye sze nika neracsuna. S. BENISCH in DESCHENITZ Nr. 638. BÖHMERWALD. Prvle kak bi od drügec dáli pripelati etakse blágo za vaso potrejbcsino, proszte mojo liszto cejno ksenki. Meinl Gyula notrivozsnya káve. Zgrüntana 1862. Szredína: Budapest, IX. Dandár-utca 15. Postinszko razposílanye vu vszáki tál monarchije od 5 kilogramov v brez postinszki sztroskov. Proszte poszlánye ceníka. Riesenbergi óriáskobrejzsno tkálnoszt z rócsnim delom zgotávlano lenovo i pamucsno plátno i stofi z lejpimi damasztnimi mujstrami i gladko, nájbógse kaksoszti, trpécse i vu garantérano posztojécsi fárbaj za to nájfalejso cejno. Szolídno vöobszlüzsávanye, stero vnogo zahválni lísztov szvedocsi. Kejpesne ceníke i mujstre ksenki li táksim posle, ki szvoje nakanenye na znánye dájo. JOS. V. NECHANICKY MRICNA, posta Jilemnice (Böhmen). Proszim na atresz paziti! AMERIKA Odhájanye hajóva z Havre vszáko szoboto, z Becsa vszáki tork. Vózna kárta po francuskoj liniji amerikánszke vózne kárte po zseleznici na vszáko stácio za prvotno (originálno) cejno. Blizsánye pozvedanye brez placsila li po toj FRANCUSKOJ LINIJI WIEN, IV., WIEDENER-GÜRTEL No. 16. (Zócsi toga Südbahn i Stadbanhofa.) Poleg 113678/904-ga zrendelüvanya po miniszt. znotrejscsine dopüscseno. Proszim na atresz paziti! KÍ OZNANYÜVATI SCSÉ ino pa z nászledom ali haszkom, on sze naj vrné v toga „POPREJSNOGA NAZNANYÜVCA“ (Leopold Gyula) oznanyüvni zlócs, Budapest, VII., Erzsébet-körut 41., gde sze oznanüvanya vu vszej bodócsi domácsi i zvönejsnyi novinaj i kalendáraj za poszrejdnyo cejno vö dájo zostampati. Vecs kak 200 kalendárov vözaprtno namesztüvanye, krajinszki novin centrálni oznanyüvni zlócs, vecs novin vözaprtna manipulácija. Lejpi katalógus novin, kejpni zaznámek kalendárov i vszáko razszvetlüvanye sze tim postüvanim oznanyüvcem ksenki posle. Vorgszki král. dopüscs. spio zlócsni lózov. Pod vogr. král. kormána pazlívosztjov i kontroléranyem. P ascslivoszt, delo i sparavnoszt nasz li vu dúgom csaszi ripomore k pejnezam, ali hitro, necsákano szi li po szrecsi i véksem dobicski moremo imánye szpraviti. Záto szi nájvecs lűdi lóze kűpi, ár etak vszigdár vüpanye má hitro sze obogatiti. Poszebno vogrszke král. dopüscs. zlócsne lóze radi májo povszéd, ár zmed timi vödánimi 110.000 lózi ji 55.000 zagvüsno dobí tak vszáki drűgi lóz dobí. Prhodi dobícska nemajo pára, nega na cejlom szvejti táksi plánov za spio lózov, steri bi tak szolidni bili Tak pri vödávanyi, kak pri vlecsenyi vogrszki král. korman pázi na vszáko delo, da sze vsze póleg pravice godi, tó je zrok onoga, kaj lüsztvo popuno zavüpanye má próti vogrszkim král. zlócsnim lózam. Za volo szvojga haszka szi naj kűpi tak eden vszáki lóz, ino pa pri toj hiresnoj banknoj hizsi Kiss-a, ár je KISS-a szrecsa VELKA! Lózov hivataloske cejne szo ete: Lózi sze gdakoli lehko zrendelűjejo z naprejnotriposlenyem pejnez ali z povzétjem. Vszáki mejszec po vlecsenyi vszáki lasztnik lózov k senki dobi to hivatalosko listo vlecsenyá, dobicske pa taki vöplácsoma. Prospektust i kaksekoli raztolmacsenye k senki i brez postníne poslemo. — Bóg dáj szrecso! Kiss Károly i nyegov Tiváris. bankno tálnicsko tiváristvo, vogr. král. dopüscs. spila zlócsni lózov glávni odávec. Budapest, IV. Kossuth Lajos-utca 15. TARIFA od 55.000 dobícska vogrszkoga král. dopüscs. spila rlócsni lózov, steri dobícsek de zmed 110,000 lozoui vöspilani. pod vszákim 6 mejszecom Najveksi dobícsek 1,000.000 koron (Edna milia korón) 1 nájem 600000 1 dobicsek 400000 1 „ à 200000 2 „ „ 100000 1 „ „ 90000 2 „ „ 80000 1 „ „ 70000 2 „ „ 60000 1 „ „ 50000 1 „ „ 40000 5 „ „ 30000 3 „ „ 25000 8 „ „ 20000 8 „ „ 15000 36 „ „ 10000 67 „ „ 5000 3 „ „ 3000 437 „ „ 2000 803 „ „ 1000 1518 „ „ 500 140 „ „ 300 3?450 „ „ 200 4850 „ „ 170 4850 „ „ 130 100 „ „ 100 4350 „ „ 80 3350 „ „ 40 55 000 dobícska i nájema K14.459.000 NEOGIBNO precstite ete dober tanács! Dober glász dalecs ide. Eto govorejnye sze pasza i na te „Erősósborszesz“, steroga dober glász cejli szvejt obhodécsi, je i k nám eszi príso, záto za cílavno drzsímo i nasim cstenyárom dopovedati, zakaj trbej eto predobro vrásztvo vszigdár pri hizsi drzsati i zakaj je povszéd nateliko radi májo. „Erősósborszesz“ kak zdrávja csuvar! Csi je neozsenyen ali neomozsen ali pa familijo má te cslovik, vszákedób je potrejbno, naj pri hizsi jeszte edno tákse vrásztvo, z sterim szi vu náglom pripetjej betega pomocsti zná. Poszebno tam gde i otroci jesztejo, je potrejbno etakse naprejvldejnye. Gde je komi hüdó, gde ga gláva bolí, pa gde ga zsalódcsni krcs mantrá. Kak dober jetáksega hípa „Erősósborszesz,“ csolvik szamo poglédne, kak ga trbej nücati i hitro, gorinájde, ka more csiniti. Szkoro vu szákoj familiji naprejpríde, kaj te eden vu neszpanyej, vu csütnistvi, (idegesség) tri ali ga csújz, protin mantrá, ali ga pa hrbet, ledevjé bolijo i szmícanye má vu zsivoti, tomi drűgomi mócs szfaliváva, szebé za szlaboga i odmemozsenoga obcsűti. Ka pa omedlejnya kelkokrát príde naprej? I csovik v szili nevej, ka bi delo. Vetaksi pripetjáj je od vszega vecs vrejden „Erősósborszesz“, steri nej li krepí csűtnice í miske, naj li csloveki mócs podeli na delo, nego vu pripetjáj ti zgornyi bolecsin tákso szlűzsbo szpunyáva, stera sze nemore povrnóti, csi ga tak nücamo, kak je popiszano. Ti mládi, mocsni lüdjé od toga tezskoga dela vnógokrát tászpokáplejo od odnemozsnoszti i po odnemozsnoszti príde beteg. Záto je tanácsno, naj szi eden vszáki, ki doszta dela, vecsér i vgojdno z „Erősósborszesz“-om natere roké, nogé, prszi, ledevjé, hrbet i glavo, po tom sze obcsűti, dabi nyemi nóva mócs prisla vu míske i dvakrat telko dela oprávi zsnyóv, kak pred temptoga. Ki potűje, on naj z szebom neszé eden glazs „Erősósborszesz“-a, za tó nyemi nede zsavo. Koncsi eden glazs toga vrásztva vszigdár naj bode pri hizsi, telko je duzsen te csolvik szvojmi zdrávji. „Erősósborszesz“ kak tejla mócs goridrzsécse vrásztvo. Poznate vi koga, ki szi je z „Erősósborszesz“-om tejlo ribao? Csi ja, op tajte ga jeli sze je nej tak obcsűto, da bi ga vöodmejnili. Escse i sztarovicsni lüdjé, csi zmérom ribajo ali terejo z tem „Erősósborszesz“-om szvoje tejlo, tak obcsűtijo, kaj nyim je mócs i mladoszt nazájprisla. Vidli szte zse szühasztoga ali medlóvnoga csloveka v zimi? Kak drgecse, kak me je mrzlo! Zaisztino bi nej drgeto, csi bi szi vgojdno prszi i hrbet dobro notri zribao z „Erősósborszesz“-om, steri cejla tejlo szegreje, v leti pa hladi, i escse vsztávi znojüvanye ali svicanye. Kak nevugudno je tó csi sto pod pazdjami, na rokáj ali nogáj svica, dosztakrát malo kaj tá neszpádne od szage svicanya. Csi szi pod pazdje, roké i nogé szkrblivo peré z „Erősósborszesz“-om, teda miné svicanye i tüdi vonyüra. Ka pa z vűszt kaksa vonyüra ide vö nikomi csloveki, kaj niti nemoremo prinyem osztáti. Tó je zátó, ár sze vu ti vótli zobáj z jela máli notriosztányeni táli szkvarijo, od steroga potom novonya szama szapa, nego eta vonyüra i v zsalódec doli íde i beteg zrokűje. Záto trbej vszáko ütro i po obedi vűszta z vódóv premejsanim „Erősósborszcsz“-om grgotati, teda nemo meli vótli zobov, nedo nász zobjé boleli, vűszta do nam dober ték, dobro szago mela, zdravi do nam gutóvje, pri deci pa etak tálom odvemémo bolezen gutóv i drűge nevugudnoszti. Ki szi vu vódo za mujvanye vszáko ütro „Erősósborszesz“ vlejé, on de lejpo, csiszto kózso meo na obrázi i csi szi vlaszé peré z eteksov vodóv, nede me zlűszknata gláva, vlaszjé do nyemi lejpi, fájni i tak je do te nájvisise sztaroszti obdrzsati zná, ár „Erősósborszesz“ zadrzsí dolikápanye vlászi i rávno obszerjenye. Te právi „Erősósborszesz“ sze povszéd zna dobiti, ali hábajmo sze ponerejenya, li tak obdrzsmo onoga, csi na vszákom glazsi gori sztoji ta zgoraj obrázsena mozska szpodóba. Jedíni zgotávlar: „K0SM0S“ kejmiski laboratórium GYŐR, odkud 3 velke ali 6 szrejdnyi glazsóv za 6 korón poslejo brezi postinszki sztroskov z povzétjom ali po naprejnotriposlenyi pejnez. MOTOR! Na 1907-ga leta szepsiszentgyörgyszkom vöposztávlanyi z zlátov medálijov pocsesztüvani. Na 1905-ga leta nagyenyedskom vöposztávlanyi z velkim csésztnim diplómom pocsasztüvan. Na 1904-ga leta dicsőszentmártonszkom vöposztávlanyi z 5 csésztnimi diplómi pocsesztüvan. Na 1903-ga leta besztercskom vöposztávlanyi z 2-mi szrebrnimi medálijami pocsesztüvan. Na 1903-ga leta kolozsvárszkom vöposztávlanyi z 2-mi csésztnimi diplómami pocsesztüvan. 1902-ga leta pozsonyszkom vöposztávlanyi z 3-mi csésztnimi diplómi pocs. KÁLLAI LAJOSA motorfabrika BUDAPEST, VI., Gyár-utca 28. Na pontni átresz pazte! Na pontni atresz pazte! Popuno porózstvo za dobro mlatídev. Na cejlom szvejti nájprosztejsi i nájpopolnejsi motorni masínye za mlatídev!!! Popuno porózstvo za dobro mlatídev. Popuno porózstvo za dobro mlatídev Vérlom sze nájbole porácsajo Kállai Lajosovi nájnovejsi patentirani z elektriskov kontroléranov nápravov previdjeni benzinmotor i elektriski benzinlokomobilni masínye za mlatídev z dupliskimi résetami za csiscsenye. Jedíno bívajócsa nóvószt! Kállai Lajosovi motorje szo jáko prószti, vszáki vért je lehko oprávla i med z szlámov pokritimi hizsami tüdi lehko mlátimo zs nyimi. Benzinlokomobilje z patenteranimi dupliskimi csisztécsimi mlatci sze vszigdár dajo viditi v Budapesti pod VI, Gyárutca 28. numerov, kak mlátijo. Za volo razsürjávanya eti nájnovejsi motorov sze ti nücani szopótni masínye vöodmenijo. Eti motorni masinye za mlatídev z tim nájvéksim haszkom delajo: Pri Tóth M. Sándor Ócsa (Pest megye); pri Nagy János goszpódi, Beleg (Somogymegye); pri Alsó József János goszpódi, Hosszúfalu (Somogymegye); pri Márk Dániel goszpódi, Kiskunmajsa i pri vecs sztó ménsi, véksi vérsztvaj cejloga országa. Nájfalejsa mlatídev! Kejpni cejnik k senki i brez postinszki sztroskov. POSZEBNI VÉRSZTVINSZKI ZLÓCS MASÍNOV: Szopótni masínye, mlíni, göpelszki mlatci, szejálnice, masínye za rejzanye szecske i repe. Právi Kállai Lajosovi motorje sze li v Budapesti, pod VI. kerület Gvár-utca 28. numerov dobíjo. Právi Kállai Lajosovi motorje sze li v Budapesti, pod VI. kerület Gyár-utca 28. numerov dobíjo. Kállai Lajosovi motorni masínye za mlatídev, steri szo v nasoj domovini za nájbógse szpoznani vszepovszéd, zátok sze vogrszkim vértom nájbole porácsajo. MOTOR! Kak dugo zsivémo? Moj drági cstenyár! Zemelszki zsítek nas pri vszákom csloveki konec má, póleg Bozsega zrendelüvanya, te eden prvle, te drűgi kesznej dokoncsa tü zsítek szvoj. Záto nam je dao te vszamogócsi Bóg pamet, mogócsnoszt, naj te nám poszódjeni zsitek nam i nasoj familiji na haszek pobozsno i posteno vzsivamo. Pa bi escse na szvoj zsitek nej pazo te cslovek? Pa z véksega tála nepázi, ár— povejmo li ocsiveszno — kelko nász je zdravi? Vem szkoro vszáki drűgi cslovek kaslá, kelko jí vidimo z szübasznim i povehnyenim obrázom, z püklavim hrbtom, z trepetajócsimi kólinami! Vu neprejbrojeni lűdi prszaj sze szkrito drzsi te nájvéksi protivnik, te zsitek po szili jemlécsi beteg plűcs! Té sztrasen beteg z csaszom pride, naprej posle szvojo hűdo sztrázso to drobno kaslánye, to za neskodlivo drzsáno prehladjenye, náseszt, bolecsino prsz, to nocsno polejvanye znoja neszpanyéi i te cslovek ne vzeme v pamet, kaj za tejmi beteg plűcs sűta, steri porobi materi dejte zseni mozsá, familiji krüh. Záto opminamo vszákoga, csi kaslá, csi je zamuknyeni, csi nemore jeszti, csi je zaszlinyeni, csi v pamet jelmé kaj de tejla nyegvoga ódna-dódna menye, csi ga v nocsi znoj polejva i zsebé za szlaboga, odnemozsenoga obcsűti, ali csi eta pogübelnoszt proroküvajócsa znamejnya pri kotrigaj szvoje familije v pamet vzeme, taki szi naj dá pripelati te Őrkényov hársfamez-szörp i naj zasztávi beteg vu razsürjávanyi. Te Őrkényov hársfaméz-szörp jo med vszejmi priszpodobními vrásztmi te nájbógsi, on olejzsi kaslánye, zasztávi plüvanye krvi, mecsi szline, pobogsáva ték ali gusztus i zasztávi to nevugodno i oszlabüvajócse nocsno znojüvanye. Na engliskom vöposztávlenyi je tó vrásztvo z zlátov medálijov pocsesztilo ali za dobro szpoznano. Cejna ednogo glazsa je 3 koróne, ednoga velkoga glazsa 5 korón i 3 velki glazsov brezi postinszki sztroskov 15 korón. Z povzétjem pejnez je posle jedini zgotávlar: Örkény „APOSTOL“ gyógy- szertára BUDAPEST, József-körut 64. Központ 82. sz. Etak trbej adreszérati piszmo. Právi pekeo je te betezsen zsalódec. Bolecsína gláve i zsalódca, neték, napnyenoszt, jétrna bolecsína, zsúti beteg, zláta zsila, hüdo prekühávanje, lagoja krv, zasztávlanye krvi, vrtejnye v glavi, kiszilo goririganye, krcs, zagátenye v cservej nedovno od betesznoga zsalódca zhájao. Záto ki v taksem betegi trpí, on naj szpótoma nüca te Örkény-ove Cascaradin-tablette, kak csisztilo, stero vrásztvo sze escse deci i ómlekinyam lehko notridá. Doboz za prób 60 fill. Cejna pó edne kastülice je 1 kor. 20 fill., edne cejle kastülice 2 kor. 20 fillejrov. Etakse vrásztvo je vszigdár dobro pri hizsi. Pri zrendelüvanyi je nájbógse etak adreszérati: Sztrasno sztávo má on, koga csujsz i prótín mantráta, nyidva vu dvojnoszt znáta pripelati csloveka. Kí próti csujszi i protíni, próti rejzanyi i szmícsnyi, próti bolecsíni ledevjéo, nóg i bedréo pomócs iscse, on szi naj dá pripelati to Örkény-ovo Gaultheria-kenőcs, (mazalo), steroga rédno nücanye ga odszlobodí od manter. Ali varvati sze moremo ponorejanya i csi zrendelüjemo oden piszkrícsek za 1 kor. 60 fillejrov, ali 3 piszkrícse brezi postinszki sztroskov za 5 korón, adreszérajmo píszmo etak: Örkény „APOSTOL“ gyógyszertára, Budapest, József-kőrut 64-Központ 82. sz. Kí isztinszko dober szósborszesz scsé nücati, on naj zrendelűje „Apostol sósborszesz“ 3 glazse za probo 1 kor. 20 fill. Te nájpocsesztüvanejse i nájbógse TAMBÚRE zgotávla i razposíla ta Prva sziszekova fabrika tambúr J. STJEPUŠIN Sziszek (Horvátország). Pocsesztüvano na Páriskom vöposztávlanyi 1900. leti, v Mailandi 1906. leti. Zvön tambúr i nyihovi tálov sze tüdi drűge náprave za muzsiko zgotávlajo: Goszli, citere, gitári, mandoline, harmónike, i. t. v. od steri sze poszeben kejpni ceník posle na zrendelüvanye ksenki. Velki kejpni ceník sze ksenki i brez sztroskov posle. Vu onoj isztoj fabriki sze vszáki mejszec eden líszt od zgotávlanya tambúr pod etim titulusum: „TAMBURICA“, steri póleg szvojga vucsenoga zdrzsétka tüdi lejpe muzsikálije prineszé i na edno leto kosta szamo 8 korón. Kí szebé ali szvojo deco od Kašalj kasla, zamuknyenoszti, zaszli- nyenoszti, od gutóvnoga katára, od krcsnoga i zadüsnoga kasla odszloboditi scsé, on naj szamo te po vracsitelaj vözprobane i porácsane KAISER -féle mell-Karmellák z trejmi borámi. 5500 po vracsitelszkom poverjeni szvedocsánsztv potrdjáva, ka one nasomi pricsaküvanyi zadoszta vcsiníjo. Nikseféle priglihnoga zgotávlanya nevej táksega nászleda gorpokázati. Tó szo prijétni i dobroga téka cukrcske (bomboni). Ponerejeny sze varmo i tákse poslimo nazáj. Li z branilnim znamejnyem trej boróv szo ti právi bomboni. Dobíjo sze za 20 i 40 filejrov, kak i kustüli za 80 filejrov vu vszákoj apoteki i vu ti nájvecs drogérijaj. Gde ji nega, tam je nájbógse ednáko KAISER FR.-i Bregenz (Vorarlberg) píszati, kí taki odgovor dá, gde sze dobíjo tá vrásztva. Etoga kalendára cstenyárje szo doszta csednejsi, kak kaj bi neprávomi varsztvi i protüvanyi vervali, ti postüvani cstenyárje zse z szkűsenya znájo, ka je to dobro i právo. Obszebi sze tak razmi, kaj szo lüdjé ta pri Feller V. Jenő apotekari Stubicza 120. Nr. (Zágráb vm.) zgotávlajócsa práva vrásztva od vszej drűgi ráj májo. Záto za vrácsenye vnóge dóbi betegov szkoro pri vszákoj hizsi po cejla szvejti eta dobra vrásztva nücajo, i eti právi vrásztv vnógo zrendelüvanya vcsiníjo mogócsno tákso fál cejno, kaj na példo toga prá- voga BALZSAMA 1 tucat (12 glazsóv) 2 K i nej 5 K kosta. Za 5 K 2 tucata dobímo brez postinszki sztroskov, csi zrendelüvanye Feller V. Jenő apotekari atreszéramo, Stubicza 120. (Zágráb vm.). Nájbógsa kosza na szvejti je „DEWETT generálisa kosza z stükóvne oceli.“ SOHR PÁL, SOMOGY-SZILL 178. sz. Dewet generálisa kosza z stükóvne oceli je z te nájplemenitnejse oceli za stüke zgotovlena, stere zgotávlanye je lasztinoszti i szkrivnoszti fabrike. 500 korón plácsam onomi, kí Dewet generálisa koszó z stükóvne oceli od drűge firme zná naprejpokázati. 1000 kor. pa plácsam onomi, kí zmed Dewett generálisa 100 stükovnoocelnimi koszámi 2 bozsni zná gorpokázati. Kí szi szploj dobro koszo scsé szpraviti, on szi naj tecsasz od nikoga nekűpi i ne zrendelüje koszé, dokecs od te zgoraj hiresne firme kejpnoga ceníka nebode proszo, steroga ona komikoli ksenki i brez postinszkoga sztroska posle. Vszáki naj proszi cenik na korespodencnoj kárti. Ti zimszki mejszeci szo ti nájprilicsnejsi za vküpzbéranya zrendelüvcov. Zberitelom sze prednyoszt dá! Pri zrendelüvanyi 10 falátov kósz, sze edna ksenki dá! Düsnovejsztno vöobszlüzsávanye! Vecs je zér zahválni piszmeo i pozrendelüvanya, stera vszáki lehko poglédne. Diamantocelna brítva z 5 lejtnim porózstvom 1 hranski 50 krajcarov! BRANILO. Na vecs vöposztávlanyaj pocsesztüvano. Zgrüntano v 1894-om leti. Ta nájbogsa i nájfalejsa vretina za küpüvanye goszleo cselov, viol, citer, klarinétov, floteo, i vszej píhajócsi skéri za igranye, nadale poráisam moje po cejlom szvejti hiresne harmonike z kórusními i bombardonszkimi baszglászi. Vszákadóbi mekhániske skéri za igranye posle z porozstvom. O. Lederhofer, Prága III. Brückengasse 4. zgotávlar glászni skéri i harmónik Casz. i král. armádije, casz. i král. drzsélnicsni csesztníkov, bajc, násztav i. t. v. liferant. Ceník ksenki. Raszposílanye vu vsze országe. Ví pejneze nazáj dobíte csi szi prinasz edno B R Í T V O i vnóga drűga dugoványa za domácsi poszeo i za vérsztvo zrendelüjete, stera mí VSZÁKOMI na probo poslemo i za 8 dní nazáj vzememo, csi sze ona nedopádnejo. Proszte ksenki te bogato ilusztrérani ceník vszej skéri za hizso i za dvor. Genossenchaft Hospodár Milotice n/B. Mähren. TÁSENKATI scsé WÁGNER „krao glaszilni skéri“- firma Budapest, József-körut 15 E.) li za volo prósztonárodnoszti escse 50.000 falátov famíliski i razmislüvajócsi lepó vöposztávleni reklámgucsécsi masínov, táksa prílika szo vu etom zsítki nigdár vecs nede ponűjala. Poslite szvoj kak i vasi poznancov átresze, vszákoga z poszebnim stemplinom za odgovor. Sztálno velko szenye za harmonike i goszli. Vözrédne nóve tónye cejne! Velki kejpni ceník ksenki! Splinkam, jétrnim krpam, szpüscsájam i próti vszákedobi necsisztócsi kózse obráza je to nájbógse vrásztvo Juno-kréme és Juno-szappan. Csi z tem krémom vecsér obráz namázsemo i v gojdno (zránye) ga z Juno zsájfov dolizaperémo, te splinke za eden tjeden tálehnejo i obráz de gladki kak zsamat, csrsztvi í popunoma csíszti. Juno-kréma cejna je 1 K 20 f, Juno-zsájfe 70 filejrov. Ki 2 kor. 30 filejrov naprejnotriposle, nyemi sze obidvej brezi postinszkoga sztroska poslejo. Dobí sze v Dr. Flittner Jenőva apoteki Besztercebánya. Pod szébe cűkanye. Za hitro odszlobodjenyé ali zvrácsenye porózstvo! Zahválna i szpoznana piszna! Noj je szkrivno vrásztvo! Povracsitelaj sze ono porácsa! Sztaroszt i szpól sze more povedati. — Ksenki posle „SANITAS“-násztava VELBUBG, K. 51 S. Bayern. Próti kaslányi je nájbogse vrásztvo stájer gyógyfű-nedv . . cejna K 1∙60 Próti blejdoszti gvüsno valá Fizia-féle vasas „Jecol“ . cejna K 2∙50 Próti zsalódcsnomi krcsi jáko valá az Eucalyptuseszencia cejna K 1∙20 Próti csujsz-protini nájbole valá kenőcs dr. Wuchta. . cejna K 1∙20 Vszáki betezsnik naj vardene eta vrásztva. Ona szo z timi nájvéksimi nájemi pocsesztüvana v Londoni, Párisi, i Rími. Hirschen-Apotheke Graz, Sporgasse. Postinszko razposílanye vszákdén. Cejnik ksenki! Pazi pri küpüvanyi vör. Li práve svajcarszke vöre szo zavüpavne, dobre i trpécse, kí edno tákso scsé meti, on naj doszta ne hodi okóli nego sze naj taki k toj zavüpavnoj vretini vrné Svajcarszka náprava. Práve svajcarszke vöre, one szo te nájbógse. Szvetszka vövozsnya. Dobí sze po toj nájvéksoj szvetszkoj hizsi razposílanya. H. Suttner v Laibachi Nr. 84. Nr. 1. Nickelna cilinder remt. vöra . . K 5∙— Ona iszta vu právom szrebrnom toki K 7∙80 Z dupliskim pláscsom K 9.75 Nr. 2. Práva szrebr. cilinder remt. vöra z lejpim brojácsnikom i dobrim verkom . K 9.— Táksa goszpévna vöra mála . . K 9∙50 Nr. 3. Poszrebrna bruncsna anker remt. vöra z dupliskim plascs. K 7∙50 Ona iszta vu právom szrebr. toki z dobrim Ankerverkom K 10∙75 Nr. 4. Nickelna cilinder remt. tula z duplisk. pláscsom fájno zgotovlena kak práva szrebrna vöra K 9∙50 Ona iszta vu právom szrebrnom toki z zlozsbov zláta, z fájnim Ankeverkom i z rázlocsnimi obrázkì . . . K 18∙— Nr. 5. Navűhnice z lejpimi opálmi ali bliscsécsim kaményem z double K 2∙—, z 14 kar. zláta K 6∙50 Nr. 6. Navűhnice z 14 kar. zláta z lejpim opálkaményem i patenteranim zaklepom K 7∙— Nr. 7. Navűhnice z rázlocsnim lejpim kaményem z 14 kar. zláta K 4∙50 Nr. 8. Kreolon z double K 1∙80 Ménse . . . . K 1∙50 z 14 kar. zláta . K 3∙80 Vöre z büdilnikom od K 3∙50 vise. — Cigárne i cigaretne szipke z szrebrnim obijom. Cigaretnice z szrebra. Nozsi i vilice vu nájvéksem vöodebéranyi. Vszo zmislivo blágo zláta i szrebra, ta nájbole fájna dugoványa za vszákoga csloveka. Vsze moje blágo zláta i szrebra je od casz. i král. pejneznice vözprobano. Záto eta firma vszáko od nyé küpleno blágo, csi sze ono küpci nedopádne, vöodmeni ali pejneze nazájdá. Zahválni szo vszi lüdjé, ki szvoje potrejbcsine vu vöraj, vu zláti i szrebrni dugoványaj pri Suttneri kűpijo. Razposílanye sze z povzétjem pejnez doprinása. Ka sze nedopádne, ono sze nazájvzeme. Cejnik k senki. Primeni ednáko od mestra kűpi, nej od kákse odávajócse hizse. Vszáki náj proszi moj velki i lejpi kejpni cejnik. Blizsánya orszácska szenya i proscsenyá. V nasoj okroglíni. Alsóendva (Lendava), jan. 25., v szred oposztni csetrtek, po riszálaj na drügi pondelek, jul. 28., aug. 28., okt. 28., pred Bozsícsom v csetrtek. Bagonya (Bogojina), máj. 19. szept. 4. Battyánd (Püconci), máj. 28., jul. 10., szept. 10., nov. 10. Battyánfalva (Rakicsan), márc. 26., pred riszálmi v tork, jul. 2., aug. 16., okt. 8. Bellatincz (Beltinci), jan. 20., febr. 24., ápr. 25., jun 27., jul. 15., nov. 5. Csákány febr. 25. máj. 2. jun. 8 aug. 6. szept.. 8., 29., nov. 25. Csáktornya (Csakovci), febr. 3., na velki pondejlek, jun. 30., aug. 3., okt. 13., nov. 25. Csendlak (Tisina), február 25., jun. 5., szept. 9. Cserencsócz (Cserencsovci), na dén Szv. Krizsa. Csesztreg, jan. 19., máj. 16., aug. 25., okt. 31. Deklezsin (Doklezsovje), jun. 18., aug. 21. Dobra (Neuhaus), na prvi pondelek po Szv. Stevan králi ino po Vszejszvétcaj. Dobronak (Dobrónik), po tejlovom v pondelek, jul. 25. Dráva-Vásárhely (Nedeliscse), márc. 10. jun. 15. po Angelszkoj nedeli v pond., dec. 13. Felsőlendva (Grád), márc. 28., jun. 20.,aug. 16., szept. 29., nov 30. Felsőszölnök (Zgornyi Szanik), jan. 1., máj. 1., jun. 1. Gyanafalva (Jennersdorf, Zsenávci), febr. 14., máj. 12., aug. 23., nov. 25. Hidegkut (Cankuva), po Cvetnoj- i Szv. Trojsztva-nedeli v pondelek, na dén Ruperta v szeptemberi, nov. 11. Hodos, márc. 10., jul. 5., aug. 19., okt. 4. Kottor (Kottoriba), márc. 9., jun. 27., szept. 30., nov 30. po máj. 3-em v nedelo, po szept. 15-om v nedelo. Körmend (Kermedin), febr. 2. márc. 12. ápr. 5. máj. 10. jun. 24. jul. 20. aug. 24. szept. 21. okt. 18., nov. 11., dec. 13. Kőszeg (Güns) na dén pred Cvet. nedelov, na dén pred riszálmi, pred Jakabovom, po Egidiusa dnévi, pred Orsolov, i v pond. po 3. Advenszkoj nedeli. Kuzma, na dén Vnéboidenya G. Letenye (Letina), febr 24., jun. 2., julius 29., aug. 25., okt 6. Lenti (Lentiba), febr. 22., apr. 10., dec. 6. Mártonhely (Martyánczi), máj. 6., aug. 6. nov. 11. Mura-Szerdahely (Szerdiscse), máj. 1. jun. 2. aug. 19. okt. 26. Muraszombat (Szobota), pred Fasenkom v tork, dvá tjedna pred Vüzemszkim pond., na on pondelek, za eden mejszec po Vüzemszkom pond., jun. 24., aug. 24., okt. 15., dec. 6. Nagy-Dolincz (Velki-Dolinci), jun. 16., dec. 6. Nagykanizsa, febr. 2., pred Vüzmom, pred Riszálmi, pred aug. 15., pred. okt. 15., pred dec. 8. eden tjeden vszáki dén. Németujvár(Güssing), po dnévi Szvecsníce, na velki pondel., po dnévi Tejlovoga aug. 2., szept. 1., okt. 30., dec. 6. Őri-Szent-Péter, február 28., márc. 21., máj. 18., jun. 20., aug. 1., nov. 4. Pálmafa (Púzsovcí), na dén Margejte. Perlak, na Fasenk, po Riszálaj v tork, po Jakobovom v tork, na Mihalovo. Péterhegy (Gornyi Petróvci) jun. 4., julius 4., szept. 8., okt. 28. Rábasz.-márton, po Vüzmi na drügi pond., aug. 10. nov. 28. Rácz-Kanizsa (Raszkrs), po Vüzmi v szrejdo, máj. 16., Jun. 24. aug. 10. Strido (Strigova), márc. 19., jul. 22., szeptember 30., dec. 4. Szt-Benedek, v pondelek pred Fasenkom, v pondejlek po posztni Kvatraj, na velki pondejlek, v pondejlek po jeszénszki Kvatraj, v pondejlek pred Bozsicsom. Szentgotthárd (Monoster), na vszáki pond., márc. 18., ápr. 8., máj. 1., jun. 17., jul. 22., szept. 20., otk. 18., dec. 20. Szent-Györgyvölgye, febr. 19., április 12., junius 8., aug. 10. Szent-Ilona (Szv. Jeléna), máj. 22., szept. 22. Szent-Sebestyén (Szv. Sebescsán), na dén Szebescsána, na prvo nedelo po Vüzmi. Szombathely, pred fasenszkim torkom, pred Jürjavim, pred Tejlovom, pred Málov-mesov, pred Andrásovom vszáki tork i v szrejdo. Tótlak, (Szelo), v nedelo po Sznopnoj Maríji v nedelo po Miklosovom. Turnischa (Törniscse), csarnoga tjedna v csetrtek, po Vüzmi na drügi pondelek, pred Ríszálmi v csetrtek, na Antonovo, pred Velkovmesov v csetrtek, na dén po Máloj-Mesi, okt. 4. Zala-Egerszeg, febr. 14., po Cvetnoj nedeli ino po Jürjavom v pondelek, po Riszálaj v tork, jul. 22., szept 9., okt. 28., nov. 30., dec. 28 Na Horvatszkom. Krapina. márc. 19. máj, 5. i 16., jun. 27., jul. 16., aug. 13., szept. 10. i 29. nov. 11. dec. 6. Légrád, na Gregor pápa dén, na Bartholomeusovo, aug. 24., na dén Lucíje. Ljubesica, jan. 17., febr. 27., na Józsefovo, po Vüzmi v tork, po Riszálaj na 5. dén, na dén Szprne-Maríje, júl. 15., aug. 6. i 24., szept. 21., nov. 30. Ludbreg, ápr. 30., jul. 16., szept. szept. 8., dec. 21. Toplice (póleg Varasdina), pred Matyasovim ino pred Józsefovim v pondelek, máj. 1. ino 15., v pondelek pred Cyrill i Methodom, v pondelek pred Zvísenyom Szv. Krízsa, v pondelek pred Martinom. Varasd (Varasdin), ápril. 24., jun. 24., jul. 25., nov. 5., dec. 21. Na Stajerszkom. Fehring, na Fasenszki pondelek, prvi tork po Laetári nedeli, v tork v krízsnom tjedni, dec. 21. Fridau (Ormozs), na velki pétek, máj. 25., na prvi pondelek po Jakobovom szept. 21., nov. 11. Fürstenfeld, na 3. posztno nedelo, v pondelek po Rogáte, junius 24, aug. 28., v pondelek po Miklosovom. Luttenberg (Lotmerk), vszáki kváterni tork, v tork po Vüzmi. Pettau (Naptűj), ápr. 23., aug. 6., vszigdár tri dni po szpólom; nov. 25. Radkersburg (Radgona), 14 dni pred Fasenszkim pondelkom, v tork po prvoj nedeli po Riszálaj, na Lovrencovo, nov. 15. Kak szi moremo pomágati pri vszákom betegi zsalodca, pri netéki, napihnyenyi, goririganyi, gorécsnici, tezskócsi, pri szlaboszti zsalódca, pri bolecsíni gláve, pri ómajnici, krcsi, pri zaprtoszti csrejv, pri zlátoj zsili i poprejk pri vszej betegaj, steri od betezsasztoga, pokvarjenoga ali preládjenoga zsalódca szhájajo? Na tó nevejmo bógsega odgóvora dati od toga, kaj GERMANOVA ESZENCIA ZSITKA, csi jo nesztanoma nücamo, vszákomi betegi konec vrzse. Germanova eszencia zsítka gvüsno i hitro pomore i kí nyó nesztanoma nüca, on zdrav more osztáti, ár ona krv csisztí i tak beteg v klici zadaví i zasztávi. Csi je cslovik betezsen, te nücati more Germanovo eszencio, naj ozdrávi, csi je pa zdrav, te jo nücati more, naj betezsen nebode. Zrendelüjte szi 2 glazsa za 2 koróni 80 fillejrov (pakivanye 40 fìllejrov) pri zgotávlar K. GERMAN apotekari vu BELOVÁRI Nr. 22. (Horvátország) z povzétjem ali z naprejnotriposzlányem pejnez. Ví te za té tanács zahválni. Kí tónyo zsganico scsé meti brezi kotla, on szi naj kűpi od POPOVITS RADOVAN trzsca z Ujvidék-a edno navkazilne knige, z steri sze vszáki lehkó navcsí, kak sze má kaksakoli zsganica zgotávlati i kak sze má víno manipulérati. — Nyí cejna je 6 korón. — Rávnó eti sze dobíjo kűpiti vsze one sztvaré, stere sze k zgotávlanyi zsganice potrejbne. Ete z práhóm navküpe k 100 liter zsganici szamo 8 korón kostajo. Vszáki szi more zrendelüvati one knige, stere me pokázsejo, ka vsze trbej k zgotávlanyi zsganice. Kí szi je zrendelűje, nede nyemi zsao. I on, kí póleg eti kníg csiní, po cajti bogat cslovek zná bidti. Csi szo té kníge ednomi szamomi dráge, i vecs ji lehko zrendelűje, navküpe i etak do te menye kostalo ednomi po ednom. Vörove-fabrike zlátno i szrebrno blágo vu nájbógsoj kaksoszti i za nájfalejse cejne JOHANN ŽIVNÝ WIEN, VII., VII., Mariahilferstrasse 100.-L. posle z povzétjem li dobre garantérane vöre. Práve svajcarszke Nickel-Rosskopf za 5 kor. Eisenbahn Rosskopf vu rubinaj hodecsa za 6 kor. Extra szploscsáte moderne nickelvöre za 7 kor. One iszte z oceli za 8 kor. Doubliske lejpe, kak zláte za 9 kor. Práve szrebrne Remontoir vöre za goszpodo, goszpé i pojbáre 8 kor. — Právi szrebrni lancecke za 2 kor. — Büdilnice (Wekeruhren) za 1, 2 i 3 kor. — Pendelvöre z bítjem za 9 kor. 50 fill. Zláti prsztanki z 14 kar. zláta za 4 korón. Zláti lancecke z 14 kar. zláta za 10 korón. Szpoznano szolidno oprávlanye. Krepko porózstvo. Ilusztrérani (kejpesni) ceník ksenki. Tábla za stempelne. I. Skála. Za vekszlne do 6 mejszecov, pri trzstveni kontraktusaj, pri dúzsni píszmaj do 3 mejszecov. II. Skála. Za one dokumentuse, stere niti pod I., niti pod III. skálo ne szlísijo. III. Skála. Za küpülne i drűge kontraktuse, pri dopüscsávanyaj, pri szlüzsbeni kontraktusaj, pri kvitingaj orszácskoga spilanyá, pri obecsávanyaj, pri dúzsni píszmaj na dugse vrejmen, pri drüstveni kontraktusaj. Naj szódi lüsztvo! Da je lüsztva rejcs Bozsa rejcs, i lüsztva szód je pravicsen. Zdaj vu cajti osznovlenyá i napreidejnya, v sterom vracsitelszka znanoszt i próti táksim betegem vej gvűsno pomócs, steri szo v zdávnyem cajti poprejk nej znali vrácsiti, velím dnesz je tó velike znamenitoszti delo, kak szi míszli lüsztvo od poszebni hiresni vrásztv. Nájvékse bolezni betegi szo na példo: csujz, protin, reuma, bodláji trganye i rejzanye, bolecsína hrbta, ledevjéó kószt i. t. v. próti sterim jáko dosztafelé vrásztva nücajo, ali vu cejla országi i tüdi vu zvönejsnyi drzsélaj, zmed vszejmi za to nájbogse vrásztvo próti csujszi i protíni Kriegnerov Reparator (Spiritus pertrae camphoratus pravijo, pa je tó tüdi isztina, ár je tó Kriegnerov Reparator vözaprtno próti vrácsenyi csujszovim i protinszkim betegam, próti bodlájom, trganyi, rejzanyi, próti bolezni hrbta ledevjéo í kószt zrendelüvani. Pa tüdi haszni tak, kaj oni, kí ga nücajo, nezadolejo nyega zadoszta hváliti. Vu jezero jezér zahválni píszmaj szo popíszali kaj Kriegnerov Reparator zse po nisterom natrejnyi (namázanyi) nehaszni szamo próti onim betegam, steri z csujszovoga i protinszkoga prehládjenya szhájajo, nego i pri pozébleni nogáj, prszti, vűhaj, nószi i. t. v jáko valá. Kaj je te Kriegnerov Reparator sztanovito tó náj bógse vrásztvo tó nam szvetlo szvedocsijo ta doblena szkűsenye v budapestinszkoj Szent Rókus betezsárnici, gde sze ji je zmed 136 betezsnikmi 129 celó zvrácsilo. po Kriegnerovom Reperatori. Pri csujszi, protíni i pri hreumatiskom trganyi gláve táksega nászleda doszehmao edno vrásztro nevej gorpokázati. Od deszetín lejt mao nűcajó Kriegnerov Reparator kak gvüsne mócsi domácse vrásztvo na zvönejsnye mázanye i vszigdár, gda je bolezenvtisécse mázanye potrejbno, eto vrásztvo porácsamo, ár nega tákse gorinájdbe, stera bi nasz tak gvüsno odszlobodíla od ti mantrajócsi boleznoszt, kak Kriegnerov Reparator. Eden máli glazs kosta 1 K, velki glazs 2 K ali paziti moremo, ár jesztejo i ponerejenya, z sterimi sze cslovek britko vkani. Záto je nájbógse, csi po posti (z vecsimi navküpe) zrendelüjete 5 máli glazsóv za 5 korón, ali 3 velke glazse za 6 korón, escse prosztejse je pejneze naprej notriposzlati Kriegnerojov apoteki, Budapest, VIII., Baross-utca 2 sz., odked vszákdén razposílajo eto vrásztvo na vsze krajíne szvejta. DRÓBNA OZNANÜVANYA. Gori je vzeme póleg potrdjene cejne: LEOPOLD GYULA Budapest, Erzsébet-körüt 41. Zgotávlavec rózsni vencov domácsa mestrija Kalocsa. Dobre kaksoszti i trpécsa CSÍSZLA, naklajena z zrnya kakotinovoga, kókuszovoga, dzsünzsanoga, nadale z zrnya jeruzsálemszkoga olijovoga drejva i zrnya drágoga kaménya i. t. v. Z zseleznim, medenim i szrebrnimi prepletenyem vu velkom odebéranyi. Tónye cejne! Trpecse rócsno delo! Pocsesztüvano na pecsűjszkom vöposztávlanyi. Cejnik ksenki! Proszte onoga kak nájprvle od TANTOS FERENC kaplána, KALOCSA. TELEGRAF! Dober fonográf z 1nim valékom od 4 hraniskov vise. Gramofon z 2-mi lejpimi nótami 9 hraniskov vise. 10 lejt porózstvo Kejpni cenik k senki. Tóth Józsefa fabricsna velka szkladárnica Szeged. Könyök-utca 30. sz. 10 jezero nóvoga gorivzétja vu peszmaj i muzsiki vu szákom jezíki. Páodávczi sze iscsejo! Vnogo zahválni lisztov! Nájbógsa memba sájb. Nájfalejsi szo na cejla szvejti ! ! Nega lepsega senka od gramofona ! Nej je szlobodno faliti gramofoni ni vu ednoj familiji. Vszáka hizsna zsena vu csaszi, vu mocsi dela, vu drv zsgányi, vu nücanyi zsájfe tríkrát zaprávi telko kak kelko eden szvetszkocsüden masin za gvant pranyé kosta. Pri tom sze vu návadnom pranyej gvant hitro raztrga. Sparavna zsenszka li z etaksim masinom peré i szirmaske zsenszke szi doszta pejnez priiscsejo zs nyim. Cejna onoga je 40 korón. Proszte prospektust k senki i brez postníne. Posle ga: Oberth Vilmos Medgyes Rheuma vu csujsznom, protinszkom betegi trpécsim rad na znánye dám vu píszmi brezi plácse, kak szem sze jasz rejso mojga mokepunoga betega BADER KÁROLY Illertissen. (Bayern.) Tezski je zsítek! Nájbógse pászti szo na cejlom szvejti „MILÉNEUMSZKE PÁSZTI“. Zs nyimi sze zagvüsno zgrábijo misi i podgani. Pászt za misi 2 koróni, za podgani 2 koróni. 5 falatov na ednók sze po posli posle brez postníne. Pejnezi sze naprej morejo notriposzlati. Vrásztvo za preprávlanye 100 podgán 30 kor. Buding Károly Nagyősz. Tüdi eti sze dobijo cepike za gorice. Kí tezsko csüjeo i kí vüha bolijo, csi oblejzsenye ali cejlo ozdrávlenye scséjo nájdti szvojmi betegi, oni mojo poprávleno cejv za poszlűsanye májo nücati. Ona sze vu vühej more nosziti. 1 falat 7 K 2 falata 13 K kostata. Razposilanye z povzétjem sze godí li po Alois Schaumann-i WIEN, V, Leitgebgasse 7/L. Cejnik ksenki 1 brez postníne. Csi vasz gláva bolí, ne premislávajte szi dugo, nego taki nücajte Beretvás-pasztillo, stera v 10 minutaj te naj krepsi migraint (krcs) i bolecsíno gláve vtere i odszené. Po vracsítelaj porácsano. Cejna: 1 kor. 20 fillerov, pri 3 skatülaj sze ksenki posle po posti. Dobi sze vu vszakoj apoteki. Zgotávlar: BERETVÁS TAMÁS apotekar, KISPEST, RÁKÓCZI-UTCA 1. Szűhoszt Próti szűhoszti szamo dr. Wllliam Hartley profeszora amerikánszki erőtáppor haszni. Szűhaszti lüdjé lejpo, oblikovo tejlo dobíjo: dekline i zsenszke lejpe prszi i za 6 tjédnov 20 kil vecs mesza dobíjo na szébe, za stero sze porózstvo dá. Próti nekrvnoszti, próti bolezni v csűtnicaj, próti szlaboszti i próti bolezni zsalódca tó vrásztvo neszmi faliti. Pocsesztüvano: v Chicagoi, Berlini, Londoni i Hamburgi. Zahválna píszma zevszej országov. Cejna po faláti z popíszanyem nücanya 1 hranis 10 kr. Glávna szkladárnica: Balázs Mór L. Budapest, VII., István-ut II., II. I. SZENSZKE KNIGE po szlovenszkom jeziki szo zse gotove i sze dobijo za 40 krajcarov. Nájbógse je naprejnotriposzlati 45 krajcarov, te sze one brezi postinszki sztroskov kamakoli poslejo. Zzrendelüvanye etak adreszérajte: Tek. Wellisch Béla urnak Szentgotthárd Szmejsnice. Hüdo pítanye. Gda szo goszpon Hájasi szvoje delo vu várasi opravili, notri szo sli v edno ostaríjo sör pít, steroga nyim je eden szűhaszti kelnar prineszo na szto, kí je rávno tak vöglédao, dabi vszáki drűgi dén dúgi poszt meo i dabi szamo gdate dóbo edno bedró róscsa. Goszpon Hájasi szo tó nej mogli brezi rejcsi zatrpeti i etak szo erkli tomi kelnari: „Povejti mi dönok, jeli cslovek dobí privasz kaj jeszti?“ „Oh ja“ — odgóvoro je z globokim nanizávanyom te kelnar — „jesztejo telecse pecsénye z salátov, zavecse, fazónszke pecsénye, ka de sze nyim vidlo!“ „Zahválim, velíjo na tó goszpon Hájasi, meni nika nej trbej, ár szam nej lacsen, szamo bi tó rad znao, jeli ví eti dobite kaj jeszti?“ Pascsiti sze je potrejbno. Szluga: Goszpon vraszt- vicsár, naj delajo, da de moje vrásztvo zse ednók gotovo; zdaj zse pó vöre szedim eti — csi de tó escse duzse trpelo, potom vrásztvo lehko nikaj nede hasznilo; dokecs jasz domó prídem, tecsasz do ta plemenita goszpá nakonci zse pá zdravi. Poszebna bolecsína gláve. Kövesicza szo zse dugo betegüvali. Eden dén szo sze Kövesi na vilici szrécsali zs nyihovim hizsnim vracsitelom, kí je taki zvedávao, govorécsi: No, kak sze májo nyihova lübléna tivárisica? miszlim, kaj szo zse posztelo tániháli? „Hvála na nyihovom pítanyi“ — odgovorijo Kövesi — „telko mócsi zse má moja zsena, kaj je gori mogla sztánoti, ali zdaj jo pá gósztokrát gláva boli.“ „Tak? no za máli csasz ji poglédnem.“ „Zaman do sze trüdili goszpon doktor! próti bolezni gláve moje zsené szamo N. baotos znájo pomocsti z ednim szvilnim nóvim róbcom.“ Csemérnoga jezika zsena. — Jeli szte csüli, moji drági, kaj je Frinkasica nágló vmrla? — Vmrla? Vem ji je pa vcsera vecsér escse nika nej falílo. — Toti ji je nej, ali nicó sze je na jeziki vjejla. Kak szte szpoznali? — Kak szte szpoznali szvojo lübléno zseno? Tak, kaj szem szi nyó za zseno vzéo. Prijátel branitelsztva sztvári. Dvá potepesa vu raztrganom gvanti szta sze na ednoj med kárpátszkimi gorami pelajócsoj póti vküpszrécsala. „Kama ides?“ píta te eden. „Próti Moszkvi. Ka pa ti?“ „Jasz nad pódné idem, v Abázijo.“ „Tí norc, zakaj ides tá, vejm nam je zíma zse na prági i teda tam nede goszpodé!“ „Ne idem jasz za toga volo, nego záto, ár szam prijátel branitelsztva sztvári. Preminócse leto szam na pónocsnom prebivao vzími i vsze buhé i drűge nózsne sztvaré szo szpovesznole z méne od mraza. Tozsbene knige. Pótnik: Tózsiti sze scsém. Sztaniscsa seftar: Za tó szo tozsbene knige. — Jaj nega ji. — Od koj sze pa te scséte tózsiti? — Od toga, kaj eti nega tozsbeni kníg. Ka bi bíla ta najvéksa falinga. — Goszpá, najlepsa szenya zsítka mojga mi zsena bojili, ovak sze jasz dolisztrlím. — Za Bozso volo! tó nevcsinte! ka pa csi bi koga drügoga dojsao golombis! Prav szi míszli. Gószt: Goszpon krcsmár, píte z nami eden liter vína. Gósztova zsena (po tihoma): Tí razszipávec! Krcsmára scsés zapájati? Gószt: (nazájseptavsi): Csi do oni tüdi pilí z nasega vína, te to dobro prineszéjo. Csi je vrág lacsen, teda mühé jej. „Papa, velí te máli Stevi szvojmi ocsi, vragej zdaj dobro more bidti!“ „Zakaj, szin moj?“ „Záto, ár je eti telko műh, i on ji ne jej!“ Te cseden pohizsávec. Goszpon Köpeci: „Jasz bi vász rad doli po sztubaj lücso, ali nescsem szi z vami rók zovlácsiti!“ Pohizsávec: „Proszim ji, naj sze ne bojíjo toga! Jasz nyim k tomi deli lehko eden pár rokajíc odám. Csi. Eden mládi mózs je ocsi szvojemi, kí je velki zapravlács bio v cejlom zsítki szvojem, etakse metao v ocsí: Z sztójezérmi hraniski bi jasz zdaj bogatejsi bio, csi sze ocsa moj nemejsajo v naso famílijo. Vszigdar terpécsi „Plodjenyá-Kalendárium“ nájhasznovitejsi hizsni sztvári. Wellisch Béla stamparnica i knigovezárnica v Szentgotthárdi. Na znánye dávam postenomi szlovenszkomi lüsztvi, ka sze primeni dobijo kűpiti molitvene knige po szlovenszkom jeziki. SZRCÉ JEZUS, MÁLA MOLITVENA KNIGA, stere szo v mojoj stamparnici delane i csíszte szlovenszke, záto nyé po toplom vszákomi porácsam. Zvűn eti dvoji kníg sze dobijo JEZUS MOJE POZSELEJNYE knige tudi za to nájfalejso cejno. Vu mojoj stamparnici i knigovezárnici sze vsze delo lepó za fálo cejno oprávi. Vszáko zrendelüvanye sze hitro odposle z povzétjem ali po naprejnotriposlenyi pejnez. Z ETERNIT-SKRILAMI pokrita i záto vu tom madacsonszkom velkom pogori od ognya mentüvana hizsa. Madocsa, 1908. július 5-ga. Pri tom 27-ga júniusa vu nasem szeli vövdárjenom i velki kvár vcsinyenom ognyi, steromi je vecs kak sztó hramóv na áldov szpadnolo, szo z ciglene i plehove sztrejhe nej bilé mogócse tomi mocsnomi ognyi dugo próti sztánoti. Te cigleni i plehovni pokriv je za máli cajt te mocsen ogen celó na nikoj szpravo, po sterom szo ti dotícsni hrami taki zácsali goreti ino sze vküppodérati, dokecs je te pod 134. numerov bodócsi i z Eternit-skrilami pokriti moj hram, steri je v szredíni med ognyom bio, nikse falinge nej dóbo, i escse tüdi déndenésnyi krepko sztojí i szvoje obránenye li tim patenteranim Eternit-skrilam má hváliti. Da szo nyihove Eternit-skrile nej szamo pri etom ognyi, nego tüdi indri za te nájbógsi pokriv szpoznane zócsi drűgi pokrivov sztrejhe, tak nebom szamo jasz, nego tüdi vnogo drűgi nasi vértov de szvoje pogorjene hrame zs nyihovimi Eternit-skrilami pokrívalo. Z viszikim postenyom V. TÖRJÉK ANDRÁS. Kaj je to zgoraj popíszano delo isztinszko, tó potrdijo ti szpodi podpíszani veski poglavárje z szvojim podpíszom i szvojov pecsátjov. Veski poglavárje, Madocs. (Pozsony vm.) Z ETERNIT-SKRILAMI pokrita i záto vu tom vezekényszkom (Pozsony vármegye) velkom pogori od ognya mentüvana hizsa. Pozsonyvezekény, 1908. augusztusa 12-ga. Po tom vu nasoj vészi tekócsega leta augusztusa 6-ga pobüdjenom velki kvár vcsinenyom ognyi je te pokrivátki cigeo i drűgi pokriv sztrejhe nej bio mogócsi tim na áldov szpádnyenim hramom vu ognyi prótisztánoti. Te pokrivátki cigeo i drűgi pokriv szo vu krátkom hípi totá bilí, po sterom szo sze hizse taki vuzsgale i plámni na áldov szpadnole, próti steromi je moja pod 2-gov numerov bodócsa i z Eternit-skrilami pokrita hizsa, szploj med plámnom sztojécsa i velkoj zvönejsnyoj nevóli vöposztávlena, niksega kvára nej trpejla ni na sztenáj, ni na pokrivi. Z etoga tó szhája, kaj szo Eternit-skrile med vszejmi doszehmao poznani i za pokriv szlüzsécsi kojnami te nájbógse i kaj jasz obarvanye moje hizse li tomi mam hváliti, ka je ona z Eternit-skrilami bíla pokrita. Z ednim vöpovém i tó, kaj bom jasz on tál moji hramóv, steri je nej z Eternit-skrilami bio pokriti i dolizgoro, li z Eternit-skrilami dao pokrívati. V ednom hípi zamerkam i tó, kaj de eden velki tál sztancsarov szela mojega za pokrívanye nyihovi hízs vözaprtno Eternit-skrile nücalo. Z viszikim postüvanyem Dudás Vendel, grüntni vért. Odszpodi podpíszani z etim poszvedocsimo csésztno, kaj je to zgoraj popíszano delo vuvszem táli isztinszko, stero mí i z nasim podpíszanycm i z tov csésztnov pecsátjov potrdimo. Veski poglavárje. Vezekény. (Pozsony vm.). Branilno znamejnye: „A N K E R“ Richterov Branilno znamejnye: „ANKER“ Liniment capsici comp. „Anker-Pain-Expeller“. Eto vnogodob za dobro szpoznano hizsno vrásztvo escse vszigdár z tim nájbógsim haszkom nücajo tak pri odvodécsem i odvrnécsem kak i pri bolezen-vtisécsem mázanyi. Poszebno sze táksim lüdém preporácsa, kí sze z véksega tála pod gólov nébov drzsíjo, ino szo gósztokrátnomi preminyávanyi vrejmena i tak z lehka prehládjenyi vöposztávleni, na példo kmetje, logárje, vlóvci, polodelci, ribicsárje, medinarje, pótnici i. t. v. Edna velka prednyószt Liniment Capsici comp -pa z „Anker“-om (meszto „Anker-Pain-Expeller“-a) je nyegova tónya cejna 80 fillejrov, 1 K 40 fill. i 2 K ednoga glazsa; eden vszáki szi ga tak lehko küpi i niscse naj nezamüdí pri prehladjenyi, protini, rheumatizmusi i pri bolecsini ledevjeo, szklejp i. t. v. onoga vardenoti. To zgora popíszano hizsno vrásztvo sze po nájszkrblivnejsem naprejposztávla; eden vszáki glazs je odzgora i odszpodi z erdécsimi Ankeri zaklenyenoj skatüli, na stero pri küpüvanyi pazmo i niksega drűgoga pozgotávlanya nevzemmo! Nezaklenyeno sze Richterov Liniment neodáva! Csi sze Richterovo prvotno ali originálno zgotávlanye z nasov firmov i z tim po oblászti notrizapiszanim branilnom znamejnyem „Ankera“ na placi nemoremo dobiti, tak sze vrnmo v Apoteko TÖRÖK JÓZSEFA v BUDAPESTI Király-utca 12. i Andrássy-ut 29. ali rávno vu Dr. Richterovo Apoteko k zlátomi oroszláni Prági Elisabethstrasse 5. neu. — Vszákdenésnye razposilanye. Po cejla szvejti hiresne RICHTEROVE ANKER-LADICE za zídanye z kamnom i na dopunenye oni szlüzsécse Anker-Ladice mosztóv, kak i mozaicsne i szkládavne zmejne szo za deco vugodne zmejne. Deca sze ponyi razveszeljáva i vcsí, tó je zaisztino ta nájbógsa i nájtonyejsa skér za zmejno. To právo sze li z „Ankerom“ dobí. Cejne: od 1 koróne 50 fillejrov do 5 korón i vise. Kejpni cejnik k senki posle: RICHTER F. AD. i nyegov Tiváris, BÉCS, kral. dvorni i kamerni liferantje, I. OPERNGASSE Nr. 16. Ne terte szi gláve! nad tem, stera sztreha je ta nájbógsa. Ta nájbógsa sztrejha zdásnyega cajta je ta. SKRILNATA z ETERNIT-SKILEO ÁR SZO ETERNIT-SKRILE lehke, ETERNIT-SKRILE sze nemorejo sztrejti ETERNIT-SKRILAM mraz neskódi, ETERNIT-SKRILEO vihér nemore dolizlűcsati, ETERNIT-SKRILE ognyi próti sztánejo, ETERNIT-SKRILAM nigdár nej trbej popravka, z ETERNIT-SKRILAMI, da szo lehke, lehko pokrívamo tákse hrame, steri szo z szlámov bilí pokriti, brez toga, kaj bi nam rust trbelo pokrepiti, da szo ETERNIT-SKRILE lezsejse, kak szlamena sztrejha. ETERNIT-SKRILE szo na pokrívanye cérkev i törmov te nájbógse. Pokrívanye z ETERNIT-SKRILAMI prejkvzeme zevszim navküp OBBÁN IGNÁC v SZENTGOTTHÁRDI.