‘io Die nominale Flexion des Adjectivs im Alt- und Neuslovenischen. V011 Dr. Gregor Krek. (tuellen. Literatur. assera. Assemanov ili vatikanski evangelistar. Iznese ga na svjetlo Dr. Franjo Rački. U Za¬ grebu 1865. — busl. chr. Buslaev: Istoričeskaja christomatija cerkovno-slavjanskago i drevne rus- kago jazykov. Moskva 1861; cegn. ostr. Valenštajnov ostrog poslovenil France Cegnar v Ljubljani 1864; — cloz. I. Glagolita clozianus editus a B. Kopitario Vindobonae 1836; — cloz. II. zum Gla- golita clozianus von F. Miklosich: Denkschriften der philos.-hist. Classe der kais. Akademie der Wissenschaften. Bd. X. 195—214; conf. gen. Confessio generalis aus dem XV. saec. veroffentlicht von Fr. Miklosich (Slavische bibliothek II. 170—173 u. slovensko berilo za ošini gimn. razred 23—24); cvet. Cvetje slovanskega naroda. Izdaja A. Janežič v Celovcu 1852.— mon. frising. Monu- menta frisingensia (Kopitar: Glagolita clozianus XXXV—XLI u. Miklosich: chrestomathia palaeo- slovenica Vindobonae 1861 pg. 51—55; — kuz.: N6vi zakon zdaj oprvics z grcskoga na sztari szlovenszki jezik obrnjeni po Kuzmics Stevani v Koszegi 1848; — lex.: Lexicon palaeoslovenico- graeco-latinum emendatum auctum edidit Fr. Miklosich Vindobonae 1862—1865; — mon. serb.: Monumenta serbica spectantia historiam Serbiae, Bosniae, Ragusii edidit Fr. Miklosich, Viennae 1858;—nar. pes.: Pesmi krajnskiga narodal—V. v Ljubljani 1839—1844;— ostrom.: — Ostromirovo evangelie 1056—57goda, izdanoe A.Vostokovym. Sanktpeterburg 1843; — preš.: Poezije doktorja *) Naehfolgende Zeilen sind ein Theil einer grossern Abhandlung uber das slovenische Adjectiv, die ich zum Drucke vorbereite. Ich vverde daher seiner Zeit Gelegenheit finden, umstandlieher uber den Plan und die Anlage dieses Versuehes sprechen zu konnen. Zwei Bemerkungen jedoch muss ieh auch an diesem Orte vorausschicken. Die Satze, die ich jetzt verdffentliche, behandeln nur die Adjectiva v.o.z žlo^vjv, da ich nicht ein blosses Fragment der nominalen Declination des Adjectivs geben wollte, was eingetreten ware, wenn ich nicht die Participia, deren Gebrauch namentlich im Altslovenischen ein so vielseitiger ist, ausser Acht gelassen und lediglich dasjenige davon beruhrt hatte, was sieh nicht leicht trennen Hess. Des gering bemessenen Raumes wegen konnte es nicht anders sein. Vieles, woruber ich in der grossern Sehrift ausfnhrlicher sprechen werde, habe ieh hier entweder nur skizzirt, oder gar nicht beruhrt, sowie ich Belege aus anderen slavischen Sprachen, vornehmlich aus ihren altern Perioden, in so weit ieh es fiir nothwendig erachtete, darauf zu reflectiren, erst dort bringen werde. Die Belegstellen habe ich citirt, wie mir solche in den Quellen entgegentraten; Anderungen schienen mir nicht am Platze. Vorkommende Fehler im Drucke moge man mit meiner Entfernung vom Druckorte gutigst entschuldigen. a II Franceta Prešerna v Ljubljani 1847; — ravn.: Sgodbe svetiga pisma sa mlade ljudi iz nemshkiga prestavil Matevsh Ravnikar I. v Ljubljani 1815; — rječn.: Rječnik iz književnih starina srpskih napisao Gj. Daničič u Biogradu 1863—64; — supr.: Monumenta linguae palaeo-slovenicae e co- dice suprasliensi ed. Fr. Miklosich, Vindobonae 1851; — šišat. ap.: Apostolus e codice monasterii Šišatovac palaeo-slovenice ed. Fr. Miklosich Vindobonae 1853; — tischend.: Novum testamentum graece ed. C. Tischendorf; editio septima critica minor. Lipsiae 1859; — trub.: Ta celi novi te¬ stament. .. skusi Primosa Truberia Crainza Rastzhizheria v Tibingi M.D.LXXXII; — vodn.: Pesme Valentina Vodnika v Ljubljani 1840; — vrt.: Občna povestnica spisal Matija Vertovec I. v Ljub¬ ljani 1853; — vraž.: Narodne pesni ilirske skupio i na svet izdao Stanko Vraz u Zagrebu 1839. F. Bopp: kritische Grammatik der Sanskrita-Sprache in kiirzerer Fassung. Berlin 1863. — T. Buslaev: Istoričeskaja grammatika ruskagojazyka Moskva 1863; — Dobrowsky: Institutiones linguae slavicae dialecti veteris. Vindobonae 1822; — Jac. Grimm: Deutsche Grammatik, IV. Bd. Gottingen 1837; Geschichte der deutschen Sprache, Leipzig 1853; — A. Janežič: Slovenska slov¬ nica tretji natis v Celovcu 1864; — L. Lersch: Die Sprachphilosophie der Alten. II. Thl. Bonn 1840; — Leo Meyer: Vergleichende Grammatik der griechischen und lateinischen Sprache, I. II. Berlin 1861—65; gedrangte Vergleichung der griechischen und lateinischen Declination. Berlin 1862; iiber die Flexion der Adjectiva im Deutschen. Berlin 1863; — Fr. Miklosich: Vergleichende grammatik der slavischen sprachen. I. Bd. Lautlehre. Wien 1852; III. Bd. Formenlehre. Wien 1856;—■ A. Schleic-her: Compendium der vergleichenden grammatik der indogermanischen spra¬ chen, II.Bd. Formenlehre. Weimar 1862; — G. F. Schoemanni animadversiones ad veterum gramma- ticorum doctrinam de articulo. Gryphiswaldiae 1862—63; — H. Steinthal: Geschichte der Sprach- irissenscbaft bei den Griechen und liomern. Berlin 1863; — G. B. Winer, Grammatik des neu- testamentlichen Sprachidioms. Leipzig 1855; —A. Vostokov: Grammatika cerkovno-slovenskago jazyka. Sanktpeterburg 1863. — Im Ubrigen vergleiche man den Text. Eiue Doppelgestalt des Adjectivs liegt dem Griechischen und Lateinischen und dem Sanskrit sotvohl wie auch den indoeuropaischen Sprachen allgemein noch ferne, und weisen dieselben nur jene Flexion desselben nach, die sich unmittelbar an die der Substantiva anlehnt, wobei jedoch nicht geleugnet werden soli, dass in die Declination der Adjectiva mittelbar durch die Substantiva einiges nur der Pronominalflexion eigenthumliche (man vgl. das pronominale Suffix sma bei miinn- lichen und ungeschlechtigen Stammen der Substantiva und Adjectiva und anderes bei Bopp, vgl. gram. in den §§. 228. 248 und 274 besprochene) , herubergeholt ward, welche Erscheinung wir, nur im andern Sinne, auch im Altslovenischen werden beobachten konnen. Ilienach ist es aber auch leicht begreiflich, dass bei den alten Grammatikern, wie bei den Philosophen, die spraenliehe Untersuchungen mit in ihre philosophisehen Systeme aufnahmen, das Adjectiv nie als eine beson- dere Kategorie, als ein besonderer Redetheil angesehen ‘) (ja selbst Aristoteles kam hiebei nicht iiber das ovopa 7rpoan)fopix6v hinaus), sondern dem Nomen (Svopot) als eine besondere Abart unter- geordnet wird, dem vor andern die Eigenschaft des «&peir6p6Vov zukam. Es lag dieser Auffassung Hochstens die partes adminieulandi bei Varro (VIII. 44.) machen davon eine Ausnahme, die jedoch neben dem Adjectiv auch die Adverbia in sich begreifen, wenn man ubrigens Steinthals Erklarung folgen vvill, der hiebei das richtige erkannt zn haben seheint. (Steinth. Sprachw. 578.) III die in der grieehisehen Philosophie schon vor den Stoikern geltend gewordene sensualitisehe An- schauung des Seienden zu Grande, nach der entweder die Substanz als genau qualificirte, oder der Qualitat die Substanz als innig inharirend angesehen ward (Steinth. sprachvv. 612.), wodurch ein Ineinanderfliessen bewirkt und hiemit eine Scheidung der beiden Begriffe geradezu. unmoglich ge- macht vvard. Auch darf man es nicht iibersehen, dass Aristoteles unter dem Adjectiv (lict&etov), lediglich die epitheta xar’ l£ox'/jv, d. i. ornantia verstand, welche Auffassung Dionysios Thrax da- hin erganzte, dass es auch Tadel enthalten konne (siraivov vj (Jjoi&v), und die Definition mit Apol- lonios Dyskolos den Abschluss fand, der zu den genannten Merkmalen noch das pioov fug-te a ) (Lersch, Sprachph. II. 20. 85. 115.), wodurch man den Begriff des IztO-sn/dv (so nannte Apollo- nios das Adjectiv) weder dem Inhalte noch dem Umfange nach klar erkannte. Es lag in der Natur der Sac-he, dass in Sprachen, in denen die Adjeetiva nur einer Flexion unterliegen, die mit jener-der Substantiva zusammenfallt, mithin formell sich eine sprachliche Ein- heit bildet, diesem Redetheile nicht jene Aufmerksamkeit zugewendet vverden konnte, wie solches bei Sprachen der Fali war, in deren Organismus eine Doppelgestalt des Adjectivs sich entwickelt hat, welchen letztern Umstand wir im Slavischen, Germanischen und Litauischen zu verzeichneu haben. Sobald man eine der genannten Sprachen aus sich selbst, und nicht mittelst sclavischer Anlehnung an die Theorien anderer Sprachen zu erklaren sich entschloss (und das ist ein glan- zendes Verdienst der historischen und vergleichenden Sprachforschung gegenuber der philosophi- schen), blieb es dem beobachtenden Auge nicht verschlossen, dass die genannten Sprachen beim Adjectiv Formen aufzuvveisen haben, die nur ihnen, und gewiss als ein Vorzug vor andern Spra¬ chen, anhaften. Es sind dies im Germanischen die kurze und starke Flexion des Adjectivs, denen im Slavischen und Litauischen die nominale und zusammengesetzte (cf. fur letztere Bopp, Miklosich, Schleicher) so genau wie moglich entsprechen, wahrend die schwache des Germani¬ schen in den beiden andern Sprachen kein Aequivalent findet. s ) Von der nominalen soli allsogleich die Rede sein; die zusammengesetzte dagegen ist jene, die aus der nominalen und einem derselben artikelartig postponirten und sich damit nach den Gesetzen der Lautlehre zur Einheit verbindenden demonstrativen Pronomen h, ra, le besteht, 4 ) wobei s ) Apollonios bei Priscian: Adiectivum est, quod adiicitur propriis vel appellativis et signifieat laudem vel vituperationem vel niedium vel accidens unicnique. (cf. Lersch o. c. 115). 8 ) Ich schliesse mich hierin an die Ansicht Leo Meyer’s (cf. sein Adjectiv), der im Deutschen neben der starken und schvvachen Declination des Adjectivs noch eine dritte, kurze, von J. Grimm falsehlich fiir flexionslos gehaltene (gr. IV. 460 ff) und vornehmlich pradicativ gebrauchte Form annimmt, um so mehr an, als ich die dagegen vorgebrachten Erorterungen Holtzmann’s (Pfeifer’s Germania Vlil. 257—268), in- soweit sie das Slavische betreffen, als nicht zutreffend eraehte, was zu erhiirten theilweise ich schon heute, umstandlicher in der grossern Schrift mich bemuhen werde. Eine restitutio in integrum seiner Sehritt oder besser der dort verfochtenen Ansiehten hat Meyer selbst gegeben, obwohl ohne Riicksicht auf die von Holtzmann dagegen vorgebrachten Bedenken bezuglich des Slavischen (Pfeifer’s Germania IX. 137—145). *) Meines Erinnerns hat darauf zuerst Dobrovsky in seinen Institutionen p. 493, §• 16, hingewiesen, woselbst. er sagt: „Istud (pronomen H, la, le) in fine iilorum (adiectivorum) appositum articulum definitum aliarum linguaruin supplet“, vvahrend eine Vergleichung dieser Flexion mit dem Deutschen zuerst J. Grimm an- stellte (in der Einleitung zu der von ihm ubersetzten Vuk Stefanovič’schen serbischen Grammatik. Leipzig u. Berlin 1824, pg. XLI. ff.) und das moglichst riehtige erkannte bis auf die Behauptung, dass die casus obliqui der nominalen und zusammengesetzten Adjectivflexion tauschen sollen, was er spater selbst widerrief (d. spr. 668). Doch anderte er auch die im Jahre 1824 ausgesprochene Ansicht ebenfalls, wenn er behauptete: „Bopp hat sich verleiten lassen , die slavischen und litthauischen indefiniten adj. den a * * IV der Umstand ins Auge zu fassen ist, dass beide Elemente flectirt werden, wahrend im Gothischen die Flexion nur fur das Pronomen gilt, vom Nomen dagegen nur die Grundform hiebei verwendet wird. So der Sing. Nom. a^P^h aus AOKpm-H; AOKpa« aus ^ospa-ta; A^P 016 aus A 0 G P <>-,€ ; da- gegen (cf. mey. adj. 36) laggais aus lagga-jas; lagga aus lagga-ja; laggata aus lagga-jata. Das Litauische befolgt die Analogie des Slavischen (man vgl. Litauische Grammatik von A. Schleicher, Prag 1856, §. 95, und die in Folge der gegenseitigen Beruhrung der beiden Bestandtheile erschei- nenden Anderungen §. 27. 4). Dieses demonstrative Pronomen h, ra, 16 , das jedoch im Nominativ Sing fur alle Geschlechter nie ohne dem ihm eine relative Bedeutung verleihenden n;« (skr. gha gr. 7 s) sich findet, wie das Gothische jas, ja, jata, und Litauische jis, ji, sind sammtlich zuriickzufiihren, auf das Sansk. jas, ja, jat, dem im Griechischen das relative o? (fur jos) tj (fur ja) o (fur jod) entspricht, das ursprunglich ebenfalls eine demonstrative Bedeutung hatte * * * * 5 * ) (cf. o? 'scprj und das daraus gebildete Adverb curt. eri. zu §. 213; rj 8’ o'c, zal o?, o; xai oc, o? piv — 6? 8š schoem. de art. cap. III. pg. 5). Aus dieser Vergleichung ist es aber ersichtlicb, dass das h, ra, ie nicht vom selben Pronominalstamme gebildet wird, wie der griechische oder gothische Artikel, wie uberhaupt von einem eigentlichen Artikel hiebei nicht die Rede sein kann. Das griechische o (fur so) rj (fur so) und das gdth. sa, sd sind zuriickzufiihren auf das sansk. sa, sa"), wahrend alle ubrigen Casus mit Ausnahme des mannl. und weibl. Nom. Plur., der aber in der homerischen Sprache noch haufig toi, tat lautet, der Prono- minalstamm -ta zuGrunde liegt, der im Griechischen wie im Sanskrit als selbstandigflectirtes Wort mit demonstrativer Bedeutung (wie tam=tov; tam=t7jv; tad=ro (fur to8) sich vorfindet (mey. vgl. gr. I. 324). Diese demonstrative Bedeutung begegnet uns noch haufig in den homerischen Gesangen (t tj v 8’ efco od X6aw il. 1. 29; ttp 8’ wxa itaptotato 8to? ’08uaaso? il. 2. 244 . . . .) und einzeln bei den Tragikern (Soph. Oed. Tyr. 1082: tfj? yap itecpoza grjtpoc:) und in der Prosa, ja selbst im neu- testamentlichen Idiome (ooz Ifivtooiuv sio? ot> stszsv tov (tischend. lasst den Art. aus) otov. mat. 1. 25;) noch vorkommt, vvobei ich hervorhebe, dass der Uebersetzer diese deiktische Kraft des Art. noch gefuhlt haben muss, wenn er die Stelle so wiedergibt: nj an.uiif čh a® NkAkiJKf poA 141 ckihr ch cboh (nikoljsko jevangjelje izdao Daničic u Beogradu 1864). Nach und nach vervvischt sich jedoch diese deiktische Kraft ganz 7 ) und sinkt das Pronomen zum stehenden Begleiter des Nomens herab, ohne dass seine urspriingliche Bedeutung gefuhlt wird. deutschen schvvachen, die definiten, den deutschen slarken gleichzustellen. Es verhalt sich gerade um- gekehrt. Die indefiniten adj. dieser beiden sprachen entsprechen unseren starken, ihre definiten unsern schwachen nicht bloss der Bedeutung, auch der Form nach.“ (gr. IV. 584 ) ■') Nimirum ipsa relatio nihil aliud est nisi aut repetita rei ante indicatae demonstratio sive repraesentalio, aut rei statim indicandae quasi praenuntia quaedam et praevia designatio. schoem. de art. eap. III. 5. fi ) W. v. Humboldfs Ansieht uber den Artikel (Zeitschrift fur vergl. Sprachforschung II. 248) wornach der- selbe (auch der bestimmte) in die Kategorie der Zahlviorter zu rechnen sei, diirfte ziemlieh vereinsamt geblieben sein. 7 ) Die Grammatiker der Alten zahlten den Artikel (oipffpov) mit dem Pron. demonstr. und reiat. zu einer Kate¬ gorie, vas man nach dem Gesagten begreiflich finden vird. Dass man zvischen dem demonstr. und reiat. nicht schied, mogen einige gleiche Casus die Ursache gevesen sein, obvohl die beiden Pronomina verschiedenen Ursprungs sind, wie oben beruhrt ward. Der Grund der scheinbaren Gleichheit zveier ursprunglich ganz heterogener Pronominalstamme ist in der sprachlichen Erscheinung zu finden, dass im Griechischen sowohl an die Stelle des — j, sowie des — s der blosse Hauch getreten ist (mey. vrgl. gr. I. 52 ff- 88 ff.). Das Genauere uber die Ansichten der altdn Grammatiker uber den Art. vrgl. man bei: Steinth. 680: ff. Lersch sprachph. pg. 1.6, 41, 66, 94, 104, 108, 132, 158, 270 und besonders bei Schoem. op. e. ■f Dieses -sa istauehderjenige Pronominalstamm, von dem dife vergleichende Sprachforschung zur Erhartnng des Satzes, dass dieCasus im Indoeuropaischen aus ursprunglich nachgesetztenWurzeln gebildet wurden, behauptet, es sei dasselbe als solches beim Zeichen des Nom. -s als erhalten anzu- sehen (schl. comp. § 246), womit denn vortrefflich die Ansicht stimmt, dass das innerlich im Worte ausgedruckte spater wiederholt wird (gr. d. spr. 666), welchem Umstande die romanischen Sprachen ihren aus il-le, il-la, il-lud sich entwickelten Artikel verdanken, den wir zu einer Zeit entstehen sehen, wo das Zeichen des Nominativ -s bereits verwitterte. Die Sprache suehte an ihrem Orga- nismus ausserlich zu ersetzen, was ihr innerlich abging. In den slavischen Sprachen kann allgemein von einem eigentlichen Artikel, wie schon ervvalint, keine Rede sein, abgesehen den Uinstand, dass sicb jenes h, ra, le nur beim Adj. findet. Audi das- jenige, was beim Substantivum erscheint, ist anders zu deuten. Es findet sich namlich schon in den altslov. Quellen ersten Ranges (psalt. bonon., assem.) ein sicb ganz inniges Anschmiegen des Pron. ck(cj"k) undTT*, Ta to (tas, ta, tam) an das dabeistehende NomenfpaKOTTv fur paniv tt*: iUH- pock fur a\Hp'k ck assem. uvod), \velehe Erscheinung nur als ein Wechsel des i v mit o, ahnlich wie Tor,a,a neben TT^r^a, anzusehen ist (miki. vgl. gr. 1.83). 8 ) Man vergleiche nocb Formen wie ko (utk) /MHdv, KoOtTfRufrk assem. uvod; anderes in lex. und busl. gram. §. 27. Das Neubulgarische jedoch bedient sicb des Pron. i"k als wahren, dem Nomen postponirten Artikels (miki. vgl. gr. III. §. 378) Und dies schon im Altbulgarisehen (vgl. die Sprache der Bulgaren in Siebenburgen von Fr. Miklo- sich in den Denkschriften der philos.-histor. Classe der \Viener Akad. d. Wissensch. VII. 105—146), und findet hierin ein Analogon am Albanesischen (v. Hahn: albanesische Studien II. Hft. §§. 6. 12. 15 und die hochst vvahr scheinende Erklarung dessen miki. vgl. gr. III. §. 378), und Altnordischen (gr. gr. IV. 378—379). Das h, ra, le stand zunachst lose mit dem Adjectiv in Verbindimg und es ist gevviss, dass in vorbistorischer Zeit der Sprache ein so enger Ansc-hluss nicht bestand, dass der eine oder andere Theil verandert und jenem angepasst ward, wie dies aus dem erhaltenen Zustande der Sprache her- vorgeht. Denn abgesehen von den Formen, auf die in Folge gegenseitiger Beriihrung kein Lautgesetz zu wirken hatte, finden wir auch in unsern altesten Denkmalern noch Falle, wo beispiels^veise das Angleichungsgesetz, das hier vorzuglich wirkt, seinen Process noch nicht begonnen hat. So finden wir neben -aaro noch ein -aiero im mannl. und ungešchl. Gen. Sing.: TKpTi^^o, KpdinKaero, npik- Kafro, r*A ai l ja parem. chil. XII. saec. (busl. chrest. 66) KT^saiOKafHacro psal. XII. saec. (vost. gram. pag. 47); 9 ) c\f\ei\\oy neben ty<>yi\\ciy im mannl. und ungeschl. Sing. Dat.: c;suuTOYie/Moy 8 ) Man erinnere sich noch an eine ahnliche Stellung- des TO im Grossrussischen und des Ck und CK im Russischen in den Dialecten und Polnischen und vgl. busl. gram. §. 57. Auch das Neubulgarische kann bei der Verbindung des Nomens mit dem Art. das "k behalten oder es mit O venvechseln fA^Ak-t und A^ao-t), wo nach' W egfall des Art. sowobl das 'k vi e das O beliebig bleiben konnen. (miki. vgl. gram. III. §. 373). '*) Dieser Casus hat im Laufe der Sprachengeschichte die verschiedensten Formen erhalten. Aus der altesten losen Form- entstand aaro, neben dem sich schon' ih den altesten Denkmalern (supr. 67. 18; 86. 28; 92. 27; 176. 6; — cloz. assem.)ein aro findet, \vahrend die serbisch-slovenisehen Quellen fcf. mon. serb.) schon fruhzeitig (mit dem XIII. saec ) — ora (CKCTOra jy>y\A a. 1189). ^ aro (HapfMJHarO a. 1 198): OTO (CKfTOro Birra a. 1253) aufveisenj welch’ letztere Form uns in russisch-sloVenischen Quellen auch im XIII. saec. begegnet. (HSTi ToHKOrO Kitplcra a. 1229 busl. chr. 351. 33 ) Die Endung ora (fra) kommt im altehrvurdigen cod. supr. beim Adj. nrcht vor, sie findet sich aber, obwohl sehr spariich, beim VI ioan. exarch. 145; KiUKTiUJO^ie/MOif 146; EUT^MOifiCMOV 152; oyc;R}KA«HOtfieAioy supr. 183. 19. (miki. vgl. gr. I. 117). 10 ) Im mannl. und ungeschl. Local Sing. bildet im ostrom. doch mit Aus- nahme der Adj. auf k-die ursprungliche Form sogar die Regel, wahrend in gleiclizeitigen, ja selbst altern Denkmalern, man nehme den cod. supr. mit Ausnahme zweier Stellen: 157. 17; 216. 26 schon nur mehr die durch die Angleichung entstandene Form sich findet. Das wenigeAngefuhrte moge genugen, um zu ersehen, dass die Verbindung ursprflnglich lose bestanden und erst im Laufe der Zeit die dabei geltenden lautlichen Gesetze \virkend wurden. Ich darf es nun hier nicht unervvahnt lassen, dass in russisch-slovenischen und serbisch- slovenischen Quellen schon um die Mitte des XIII. saec. und friiher fur den mannl. und ungeschl. Sing. Gen. und Dat. Formen vorkommen, die, wenn ich Recht habe, der pronominalen Fiexion zuzu- schreiben sind. Gen.: rouKoro (r.-sl. a. 1129), busl. chr. 351. 33; AoifHkuuro (r.-sl. a. 1229), busl. chr. 349.10; cutToro (srb.-sl. a. 1253. mon. serb. 35.11.); KHCOKoro (srb.-sl.a. 1259 m. srb. 37.21); Kf/iHfra (srb.-sl. a. 1198. mon. srb. 4. 24). Dat.: (r. sl. XII. saec. busl. chr. 36. 11.); ocaaKateHO/MOV (r. sl. a 1164 busl. chr. 58. 4); c£pgckoa\8 a. 1181. (mon. srb. 1.11); TpkBAAJKfNO- A\oy a. 1198 (mon. serb. 3. 27). Oder solite hier jene Erklarung den Vorzug finden, wornach das oyoy- /uov* zu ooMoy und dieses zu oa\oy ward? Ich lege darauf ein Gewicht, dass sich in denselben oder gleichzeitigen Denkmalern die orgauischen Formen finden, sovvie dass sich Formen rvie: HA4oyi|j£- ,uoy ev. gal. a. 1143 (busl. chr.) naturlicher aus der pronominalen Declination erklaren lassen. Die Formen sind ubrigens so variirend, dass man mit Entsehiedenheit zu sprechen zogert. Man merke z. B. die Formen, die sich finden im Epilog der mstisl. evang. aus dem XII. saec. (russ.-slov.): ypk- CTOAK>EHKOWMoy busl. chr. 35. 6; HkCTHMOOA\oy 35. 7; HOR’KropOAkCKoyoA\oy 35. 10; \oyjy,o- A\oy 36. 11. Ohne Zweifel pronominal ist der weibl. Singular Dativ u. Loc. auf -oh; oy PoycKOH 3 £a\ah (russ.-slov. a. 1229 busl. chr. 351. 21); cketoh (a. 1198. mon serb. 4. 4); rpa^cKOH (a. 1200 mon. srb. 7.17); (KOJKHfH a. 1222 mon. srb. 10.32). Ebenso der mannl. und ungeschl. Singularlocal auf -oaar: ha roTCKOMR KtpRS^ (r. sl. a 1229. busl. 351. 1; 8; 23; 28); CTpanikHOAia (srb. sl. a. 1198). Endlich der duale Gen. (miki. vgl. gr. III. 79): hrcthoio dial.-šaf. und up^-OKRNiei« ca- lend.-šiš. Ob sich nach dieser Analogie nicht fur das Gothische ein Schluss zieheu liesse? Ich will es jetzt noch nicht aussprechen, werde aber auf den Gegenstand seiner Zeit ausfuhrlicher zu sprechen kommen. Die nominale Flexion des altslovenischen Adjectivs nun, um nach diesen mir nothrvendig erschienenen Bemerkungen denn zu ihr zu gelangen, folgt der Analogie der A- und JA-Stamme und mogen hieruber in formeller Beziehung nur rveuige Bemerkungen genugen: 1) Der mannliche Voeativ Sing., a-stammig fiectirt findet sich in attributiver Stellung s el ten (KOJKt . . RAAŽKf H A\HAOCpk r A,£ SUpi - . 16.6; Htnp-kllOA^GaHf H RkC'k\"k HIHkCTIlKf fiH TOHHHt supr. 126. 13; KAarkH paGf h E-kpH£ cloz. II. fol. 1. a. 19; P‘» kč KAar-kin, irkpkH£ mat. 25. 21; 23; ostrom. 1 ‘), dagegen komrat er alleinstehend hiiufiger vor: supr.: gaajkč h A\HAOcpk,\£ Pronomen. Neben den sclion von Miklosieh angefuhrten Stellen lera 392. 26; KOTA 326- 25 und H’fc Kora 202- 7, sind mir bei der Lecture dieses Denkmals noch untergekommen: KOiera 332. 2; KckKora 345. 17, die ich hier verzeichne, weil sie bei einer Streitfrage gewichiig in die Waagschale fallen. ,0 ) Eigenthumlieh sind die Formen: CUATOgO^Al (fur- oyov'A\oy) supr. 473. 19; CAKpaHTkCKOyoyA\ u supr. 447. 25; CEATOyoyAA° supr 448. 29. “) Vostokov behauptet (gramm. §. 39.), es fande sich in diesem Falle die Casusendung — £ nie, sondern VII 16. 6; iv Kt3K0>KkMi OK.udHf h oifHTUAf 44. 27; ivkaraiK h HfKOJKf 48. 15; Nino,A,OEkm h 3ARH,a,k- AHBf h noKp'kKfN£ 52. 11; OT"kMaaHt 74. 29; OKaraHt 78. 21; okaahc 84. 26; 85. 21; Htpa30ifA\k- m 120. 29; OMpastH« 166. 3; 168.28; ET^AMEkieNt 375. 20; 380.1; 381. 8; ostrom.: AUAORdipe (bkifoictcfTs) mat. 14. 31; BE3C>YAikH£ (ct, pki(H ain supr. 117. 1; K£3oyMkAW et* CAidtrk TKopHuiH 3’kAO supr. 263. 17: KE38MkAio Ikj^o supr. 318. 11. Das Casuszeichen des Voc. der weibl. a-Stamme (ahnlich sanskr. šive von šiva, Bopp §. 134) ist das aus a geschivachte o, das sich jedoch beim Adjectiv nie vorfindet. Dasselbe weist als Cha¬ rakter -a auf, das dem Nom. eigen ist. Der Voc. fallt somit mit dem Nom. zusammen, und ist das¬ selbe nicht et\va mit Sanskritformen wie amba (Nom. amba), Bopp, §. 166. oder gar nava von nava §. 216 zusammenzustellen. Man vergleiche jedoch: iv ta^bhha KoraTkCTKA supr. 220. 27; Ne np’b- AnuiTdH cene IivNA supr. 195. 19; neben iv Hioji,© supr. 310. 15; 20; E(3$AiAkK> Iio^,o supr. 318.11. Buslaev ffihrt zwar im Paradigma diesen Vocativ dem Subst. gleich, mithin mit dem Zeichen -o an, doch ivird dies nur ein Versehen sein, denn Belegstellen sind nicht angefuhrt worden. Auch das Altčechische und Altpolnische vveisen beim Adjectiv keine Form auf -o auf. 2) Die Form des mani. und ungeschl. Singularinstrumental der a-Stamme: *kA\k, die mit Miklosich (vgl. gr. I. 85) als die altere anzusehen ist, findet sich beim Adjectiv nicht selten: cti rAAC T k/iik B£AHK'kAik ostrom. mat. 24. 31; 27. 46; luc. 1. 42; 8. 28; 23. 46; ioan. 11. 43; AOKpivAik cp^TiHk/Wk h BAAfkAik ostrom. luc. 8. 15; cTpAY'kn\k BeAHKTiAik ostrom. luc. 8. 37; haat» Aip^TBTiMTv supr. 345. 20. Von einem ja-Stamme ist mir nur ein Fali untergekommen: trkifiALUTkAiTi. supr. 204. 10, der auch dem Miklosich bei seiner mikroskopischen Genauigkeit nicht entgangen ist. der Voc. gleiche dem Nom., was sich durch diese venigen Belege widerlegt. Das aber ist richtig, dass der Vocativ in vielen der hiehergehCrigen Falle wirklich dem Nom. gleicht (mat, 17 ■ 17 : marc. 9. 19; luc. 9. 4. po^e NlEdvpeN k H pa.-iup«U|lfirk ostrom. assem.; dagegen ev. nik. & belgr. an erster Stelle NfirkpAHkl (H belgr.) H pA3Bp4LUT£Nk). Man beachte die analoge Erscheinung im Grieehischen: cp(Xoj ib MsvsXas il. 4. 189; ®t'Xo; od. 17. 415 d) , wie koh», findet sicq nicht. 11 miki vgl. gr. III. §. 21. Wena in spatern, namentlich russisch-slovenischen Quellen neben dem ©m k, das sich schou in den Denkmalern altesten Datums (assem.) fur das altere T»./itk findet, ein W/Mk oder vv/M-k be- gegnet, so ist dies als ein Mechanismus. zu betrachten, welcher entstand, nachdem der lautliche Werth des k und -k nicht mehr gefuhlt vvard, und man den mannl. und ungeschl. singularen Instru- mental von dem pluralen Dativ dadurch schied, dass man letzterem das w oktroirte, \vahrend doch der Unterschied dieser beiden Casus auf der richtigen Setzung der beiden Halbvocale be- ruht. So scbieden die Schreiber auch toriv (Gen.) von Toro (Accus.); ©Tpivn-k (Gen. plur.) von den gleichlautenden Casus des Sing. und mehreres bei Vost. gr. §.1.5. busl. gr.§. 25. angefuhrte. Dass dies keinen sprachgeschicbtlichen, sondern hoehstens einen palaographischen Werth habe, braucht kaum erwahnt zu \verden, da ja die Willkur des Schreibers hiebei haufig im Spiele war, man uberhaupt dies als eine lautlich ungerecbtfertigte Nachahmung des Griechiscben ansehen muss. Man berucksicbtige noch cKiTarow A s K d a 1440 mon. serb.403. 12; MHoroiv im selben Denkmal; oder c Ti iv fur cti psalt. a. 1296 busl. chr. 86. 25; oder gar die hieher einsehlagenden Eigenheiten in einem evang. saec.XIV. (beiVostokov: opisanie N: CXII und busl. gr. §.27), wo der Schreiber zu Ende jeder Zeile nach c und o ein o und nach Cous. ein ts. setzte: Kauito-ro; leo-Atotf; Koo-rcg; i6AHHOO-MOg; n-k-aoAT».; K'k-aacki. Aucb im Auslaute o fur -k: hk>a*i€-ki h B'k3AWX' K CTO^VMH-k h ^ack kpha^ktj. 57. 2; leroJKt yE4AHT r k Bkca TBapk... A^VV 1 KOifpsHTi 57. 18; k’to sork bčahkt*, HKB KOrTv NALllk 59. 4; AHKTv rOTOBT). CAABAUITIH^Ti OTT* B*kK4 rOCnOAA 63. 12; AHITk TOTOBTj. 63. 24; lerAA aiott* rkaepTs. Baranje hc npdvCTAA supr. 67. 6; rksep^ >Kf aiott^ B’feA Bkc« 67. 12; . .. ostrom.: oht». jkč pfse ha\'k Bpark maok^kuj. (s/O-po? avOpcoiro?) to ct^tboph mat. 13. 28; ci OKAAivk CK-kTkATj. (vs'fšXrj (pMTsivTj) ochia Mi mat. 17. 5; noBA^ >ki K-kiBTviiioif, npHA« HAOBdiivk KOT ATT* (aV&ptOJTO? ukouoioc) OTI). ApllA\AO,f A mat. 27. 57; K"k »e HOAlTk OKAdiHfNTv BAACTil KfAk- b^jkah, h notark ov-CHuran k (Cwvrjv Sspp,auv7jv) o up^CAdk^Ti tero marc. 1. 6; h A c ”TX’ k CR ’k'i"k (imopa afiov) bt». Hi€A\k luc. 2. 25; HJKA HRrkUJ oy *{ leAiotf Kkca, KiviCTk taaat^ Kpdtn-kKTj. (Xip,OC la^opa) HA CTpAHdv TOH luc. 15. 14; cloz. I. H no Cp^Adi A' KK0H Y' k AtOA'i, KAAlfHk AtrkAfNlj. (X{0-o? dxpoYwvtaXoc) ačjka 868; no cp^A'^ nactokviutih jkh3hh h rpiftA^ lUT in c;ba h B-ksT^Hii. (xpir/j<; aioovto?) ckAA 874; BTk HCTINHA^k CB-kTA CBATTUkUT. ’kKO npTvK’knfHk H{liCTkA'kH£H'k (7tpCOTOTOXO£ atpdaproc) H3 Mp'kTB'kHX’’k 907 ; n03A”k JKf B r kHE'kLJUH, CATk, np!IA { MAOBdUTk KO- TAT-k (olv&pco7TOC 7tkc.uatO?) HiU!Hf/Uk HOCHtjvk 921; 936; TTOUk JKč npHA« MAOB'kKTi KOTATTi 950. 14 ) Es geschieht dies beim zus. Adj. auch; jedoch nur, wenn er nicht Begleiter des Subst. ist, mithin dasselbe substantivisch zu fassen ist. Falle wie: A <,K P rWH UAOBdvKTi .... 3 'k ATO H *IAOK'fcK'k mat. 12. 35, wo durch die zusammengesetzte attributivisch gebrauchte Form des Adjectivs eine Gattung bezeichnet wird, gehoren zu den seltensten. Man vgl. diese Erscheinung im neut, Spraehgebrauche: win. §. 18. 1. b X Nur der mannl. Singularnominativ ist es, der sich im Neuslovenischen beim Adj. auch in der nominalen Flexion erhalten hat 1S ), denn die sonstigen Uberreste sind meist adverbiellen Charac- ters oder anders zu deuten. Aber nicht nur, dass diese Lučke eintrat, es sind sich auch zvvei im Alt- slovenischen so genau gegen einander markirte Declinationen, vvie die pronominale und zusammen- gesetzte, bis auf vvenige Casus gleich geworden. Nach Lautgesetzen, die hiebei vvirkend gevvesen sind, indem das aa (zus.) und o (pron.) zu demselben Vocale e abgeschvvacht vvurden und das Aus- laut-o mit avvechselte, ist sowohl aus einem JKHK-aaro, JKHK-oifoyMOY ein živ-ega, živ-emu vvie aus dem caM-oro, caa\-0/woy ein sam-ega, sam-emu entstanden, und blieb der Unterschied nur auf jene Casus beschrankt, die in der pronominalen Flexion auf -Mm -mk enden, wobei vvieder (vvenigstens in einigen Schriften) der Umstand die Scheidung erschvverte, dass im letztern Falle das vor der genannten Casusendung stehende e (altsl. -k) zu dem mit i bezeichneten Halbvocal vvard, vvodurch die Verschiedeuheit weuigstens graphisch aufgehoben vvard. (cf. miki. vgl. gr. III. S- 309.) Daher haben sich denn unsere Grammatiker auch fiir eine der Formen entschieden und findet eine Harmonie nicht statt. So nahmen -iga, -imu auf: Bohorizh (a. 1584), Sellenko (a. 1791), Ko¬ pitar (1808), Vodnik (1811), Schmigoz (a. 1812), Metelko (a. 1825, denn sein Halbvocal liegt dem i ohne Widerrede naher als dem e), Potočnik (1848 und in der 2. Auflage a. 1880 neben-iga -imu noeh -ega und -emu eingeklammert, die einfachste Maxime, unter zvvei Dingen das richtige zu tref- fen), uud findet sich die unzvveifelhaft richtige Flexion an bei: P. Marcus (a. 1768), Murko (a. (1832), Muršec (a. 1847) Maj ar (a. 1848), Janežič (a. 1849) und seit der epochemachenden vergl. Grammatik von Miklosich auch in der Schrift so gut wie ausschliesslich. Nach dieser kurzen Erorterung rnogen denn die practischen Falle folgen: kadar še on taku govori, pole, en svital oblak nee obsenči. trub. mat. 17. a; en velik itres se.sturi. mat. 27. a. 10; en velik tres s. Pavla ledig stori. trub. act. 16; pride na nega en globok sen. trub. act. 20. b; leniga čaka stergan rokah vodn. 4. 3; povsoti se maham ko čverst korenak vodu. 7. 13; neznan svet se teb odpre. vodn. 12. 4. po steni pleza skalni sin, objema zelen.jo beršiin. vodu. 29. 5; prav očitno se vidi nebu in zemli, de jih je moder, dobrotliv i pa mogočen Bog vstvaril ravn. I. 5; obilen vir ali studenec ga je še lepšiga in prijetnišiga uelal. ravn. 1. 7; velik kos naše sreče sta prid in delo. ravn. i. 7; kaj j,e naredil, kakor prav kaki hudoben in napčen otrok. ravn. I. 16; lep sedrnir trak je, s kterim na nebd spomin te pergodbe pervezuje. ravn. I. 22; se je storil terden mrak in terdna noč. nar: pesm. I. 84; kakor vidmo, ,svet si mož. nar. pesm. II. 49; ko bo mertev petelin k dnevu pel nar. pesm. III. 6; potlej je šel droban dež. nar. pesm. IV. 41; tačas je bil grozen mraz. nar. pesm. V. 6; baron Balon je mlad gospod, vraž 8; se je strila terdna noč, terdna noč in terden mrak. vraž 167; vzamite kogar hočete; le hndiga Rošlina ne, ki velik moj sovražnik je. vraž 172;: pod belim gradom J “) Weswegen in den slovenischen Grammatiken eine richtige Einsicht in die Genesis der beiden Flexionen ersi da zu erwarten ist, wo schon das Altslovenische in seinem Adjeetiv richtig erkannt ward (1822), denn dieser eine Casus konnte die Grammatiker auf die richtige Špur nicht fuhren. Sie fiihrten die Doppelform an (schon Bohorič 1584 in seinen: arcticae horulae pg. 64), ohne ein Gewicht darauf zu legen. Zwar spricht Kopitar (a. 1808. gram. pag. 250) von einem Concretionsvocal i, der uns verleiten konnte zu glauben, als ob Kopitar divinando das richtige erfasst hatte, allein man lese nur 1. c. die Anmerkung 6 , und man wird einsehen, dass er dies nur dem Sinne abgewann. Erst bei Metelko (a. 1825 Lehrgebaude der slov. Sprache pg. 194) findet sieli das redite, ohne Zvreifel nachdem er aus dem Alt- slovenischen die Belehrung erhielt. XI vertec nov, po njem pa hodi vertnar mlad. cvet. 12; le tiho, tiho lovci vi, oj kaki čuden glas leti V cvet. 22; če se beraču terd bob v dar da, prosi potem še za .dem. cvet 89; velik pijanec dober de¬ lavec, cvet 90; na hudi gerči se slab klin skerči cvet. 91; znao sem te,, ka ši trden človek (ax)o]p6; avdpamoc) kuzm, mat, 25. 24; prišao je eden bogat človekfavO-ptoira? jcXo6at«;), koga ime je Jožef kuzm. mat. 27. 57; tebi jez, ne bom nezvesta, ljubčik! ti si tičik zrel. preš. 21. 1-7; al večkrat je na¬ zaj peršla; nje vera terden jez jn bila. preš. 52. 4; tvoj drugi je ujic učen opat; preš. 54. 3; in pozen vnuk poroma k tvojmu grobu preš. 98.; na vsacih 200 korakov je bil narejen terdin turn. vrt. I. 22; da pak molivec svoje lastne matere ni priden vladar bil, ni treba veliko spričevali, vrt. I. 28; Hero¬ dot ... je bil učen možak, vrt. 36; za vsako igro je bil pripraven, raven in zadosten prostor odločen, vrt. 82; umetnik bil je tukaj plemenit (ein edler Meister). ostr. 3; visok izgled (ein grosses Muster) posnemalee. budi. ostr. 4; odkrili ti mora ponosen te duh (ein furnehmer .Geist), ostr. 38; nikjer tak visoke nej krone svetle, da srčen skakač bi ne skočil do uje. ostr. 77. (3) vveiblich: supr.: ba^tt* jke Baavk ott* mehe ukCT r k beahka h A d P H boakiijh 53. 22; Erkauu CToyA fHK eeahka. 56. 29; hko cto^hr beahka lecrk bt* heh 66. 15; KOA-k3Hk jke HanpacHa h aiota h NEHS^pmE/ita caavk^ K A d X°A auJTH KOA-k3HkHO TBOpirrk ,v\pa 3 H;ivhJHavk. movmctko. 66. 26; ostrom.: h ce jkeha upiiBOTOHUKa (yovy) aipoppoonaa). .. npn- KOCHAt ca B'kcKpi!/\HH pH3 r ki iero mat, 9. 20; hjkaehete c r r k rpa^a bt* rpa^Tk, A a npHAfTk na B'ki KpTvKk npaBkAKHd (al[M 5’laaiov) mat. 23. 35; n ckhhae Botfpa sitTpkHa bt* £3£po. luc. 8. 23; rano a^M 1 * 1 ieA HH ^<*AA (■d-o^dtrjp govofsv)]?) Kit seAtor luc. 8. 42. y) ungeschlecht. supr. ; aP®Y _ sni »£ he rioitopaa^s; ca raaroa aiiiJTE, aK ki u kcTk BtAHKo McafA 0 - 24. 22; h Kitaun bhaJvTh moyA 0 np^CAABkHO. 48. 23; ostrom.: tako Ekcano AP'kR0 A^P* 3 (SsvSpov orfad-ov) naoA'ki AORpou TBopiiTk, mat. 7. 17. Gen.: a. mannl.: supr.: bko KAara Bora CAOYJKHT£AkHHU,a noA\oan ca Xphctoco\\ 2. 28; aaikaba KOiero ckcd. 26.2; aijJTE ah k’to TBpkAd c>YA\a he KAtaTTi.46.4; KoApanrk, H'k h beahka pc>AA lecTii. 75. 23; ostrom.: bbcbko oifEO AP r kso ejke he TEopHTk tiAOAa a ok P‘' (aaprcov -zakov) nockKdieato KTUKaieTk. mat. 3. 10; 7. 19; he HAvkauiE aOM oy OTTkAAtHEHa (obdav oupurpiapiv/jv) YpHCTOc r k. cloz. I. 262; ili ese iezem zpazal zueta vuecera mon. fris. I. 18; p. weibl.: supr.: Kora HAtaatTi, leroJKE H3 a\aaa'ki BpmcnM hhcth naBmKO^K. 184. 24; AtAtnck h^kto ott«. acmanki 3EAVkA C’kl. 215. 8; HH CkTBOpH HHMkCOJKE A<>EP'M HOKataSHH 268. 7; OHH /KE A^UIA ieMWf P' w “ K’ki hehehtiI (l/dnoci bactoo) hacttv ostrom. luc. 24. 42. grešnike isbauiti ot zlodeine oblazti. mon. fris. III. 71. •(. ungeschl .: supr.: octahh ca... ot’ KESo^atkHa o^iPBAHHia KpkCTHBHkCKa. 36. 4; T’k H3KaBHT'k A\A OTTi CAOBECE AVATSAlkHA. 51. 18; KAKO B'kHHA« cfc/HO HEHAVkl OA'kHHB EpAHkHd ostrom. mat. 22. 12; 'ickauie hoaokha RpknteHE (sikaiptav). cloz. I. 244; nikoligese petsali neimugi nislzna telezeimoki mon. fris. II. 4. Wenn im Neuslov. der mannl. und ungeschl. Singulargen. nominal vorkommt, so ist dies dem Umstande zuzuschreiben, dass es in unserm Sprachgebiete Gegenden gibt, wo das -Era in -a zusammengezogen wird (miki. vgl. gr. III. §. 290), wie dies ausser in der Ziljska dolina (Gailthal) auch in der Umgegend von Poljane (besonders in den gebirgigen Gegenden (Zetine, četena rovan, Javorje) und Cirkenj (Novake) zu treffen ist, vvas uns ein kunftiger slovenischer Dialectologe im Interesse der Physiologie der Spraehe genauer bezeichnen kann. Hort man aufmerksam zu, so vvird man in diesen Fallen stets vor dem -a einen Hauchlaut vernehmen 16 ). Beispiele: Marija se 1B ) Ich vermuthe, dass nur durch diese Zvischenstufe im Gross-Russischen der von Schleicher unerhort ge- b * XII vklonila pohlevna serca pesm. m. 32; Accus. bo rodila nam božja sinu pesm. m. 32; 67; 111; de bom konjča napojov, mam sivno trudna, vraž 191; jaz mam že zbrana ženina cvžt. 54; 56; jaz že mam zbrana ženina, cvet. 55. Dat.: a. m.: supr.: ni cmiiu kt«. rAOtfjfotf h Hfno,\BnmkHOV,' kaamhkov toahko tkophah T kuiTaHHie 20. 12; okaahi, 3TvA<>y k^cov np^o^oa-kaiv icch 85. 21; KaiiHLUToif 3aaToy hi no- KaaHiam/UTv ca 98. 9; Kkcrairk KTvHHJKkHHKT* no^KkHTv i€CTk HAomkKOtf aoaaokhtov (avdpcoirtp obioSsairorfl) ostrom. mat. 13. 52; — p.w.: supr.: K-kAOKHpH koich ovKOsdc. 31.18; noKAAH’raieAVk ca TpoHUH leA HOcaAUJTkHdi h NipasAAAUkHij. 43. 19; nocaaHTk ktuctt* pakt* cicnakTkHk kt». pa- irfc HinopoHkH-k. 178. 19; ropkipk ckaipkTH npItAdCTk iero. 288. 27; kt». HHCT-k ko JKpivTK^ npHCTAtnaieAVk. cloz. I. 455; — Y- ung-: AAHondHArk Aiktrkami ca a' 1'AO\|’ np^caaKTiHMf ktath. supr. 155. 27; hoaokkho iecTk (ipfcc kojkhic) 3kpkHOtf ropotftukHOUf. ostrom. luc. 13. 19; h T kA< lK|T o\’ ov'kA fHkW ’kA < ’ KHT 'k £ A<* «>T T kK'fc}KHAA r k. cloz. I. 67. Accus.: 17 ) a. m.: supr.: npHieMkiat Ta hko Eaara orkna. 10. 5; AM HTe ' WH aaaatti jki- A^HTi. 20. 16; OTTv TA\A®V npNNOCA HAAATj. . . flA^HTj. AAHOrk H pA3AHHIHTv. 41. 4; KH- A^V 0 '" 14 CKr b T " k kiahkTv. 59. 13; ostrom.: tkophti nAOAT* A c,CT0HH ' k (^apnov a|tov) no- kaanhio. mat. 3. 8; bha^uja ck^ttv kiahkk (Y: oi’HA £ - mat. 27. 60; — neuslovenisch: trub.: pole kateri mekak gvant nosio, so v kralovih hišah. mat. 11. a; ona (beseda) kratig čas obstoji mat. 13. c; čez en dolg čas pride ta gospod letih hlapcev, mat. 25. b; pervali en velik kamen pred dvari tiga groba. mat. 27. g; ravn. I.: odločil je poseben dan v to med tednam. 5; Bog pošle gorak veter na zemljo. 20; taki gerd greh so jima hotli storiti. 31; le Bog zamore dati kralju srečen odgovor. 61; hvaležno ti ga hočemo zavžiti slehern košček kruha, 100; fig in margaran so nannte VVechsel des r mit K (oro gesprochen OKO) sich entvvickeln musste, und dies um so mehr. als fiir das Russische eine doppelte Aussprache des r (g und h) nachgewiesen ist (miki. vgl. gr. I. 402; busl. clirest. 1630- 29.)-Man beriicksichtige auch, dass, vvahrend das Polnisehe, Slovenische (haufig) und Russische (dialectisch) vor VVbrtern wie: atroba, OTpOKTi ein v annehmen, andere siavische Spraehen, wie das Serbisehe der Lausitzer, unter gleichen Umstanden ein g aufweisen (busl. gr. §. 32) und vgl. den Werth des Digamma im Griechischen, als den Hauchlaut (Fo';-o?), als g im Dorischen und als v im Aolischen. 17 ) Fruhzeitig tritt formell der Gen. stellvertretend fiir den Accus. auf, welchen Umstand wir schon im cod. supr. ostrom. und assem. beobachten konnen. 435.26; 436. 2; 448.12; supr.— Ha HCOtfCd ma t. 22 .15; 27.1; Ha pA3K0HHHKA. mat. 26. 55; KapaRKAt AH HAH HCOtfCa, mat. 27.171; Ha niTpa lue. 22. 61 ostrom., neben: 163-7; 179-8; 19; 185. 13; 262. 13; 367.15; 401. 3; 421.18; (vgl. m. 20) supr.;— HJKI AlOKHTk CklH-R ostrom. (assem. c-klNA); AHrkriAk /WOH (ostr.-ass); HA CTiiHTv HAOK^HkCKTAH ostrom. (CkiHa-aaro assem.) mat. 12.32: rAaroAKKipk ostr. (assem-a) ioann. 1. 37; 18. 24; HAtAtipk assem. (ostrom.-A) ioann. 11. 17- Im Neuslovenischen hat dies einen solchen Umfang erreieht, dass im Accus. alle Subst. die etvvas lebendes bezeiehnen (mit Ausnahme des: za mož iti, dati), die Casusendung -a aufweisen, ja selbst leblose, wenn sie personifieirt gedacht iverden (poglej ga štora). Nicht genug, auch Neutra bekommen diesen Ausgang, wenn sie mannlich gefasst werien (sloneta, peseta), und Prešerin stimmt mit dem hinsichtlich der Bedeutung nach weibl., hinsichtlich der Flexion aber ungeschl. Subst. dekle in diesem Casus das mannl. Adj., ganz wie man dies in einigen Theilen Oberkrains unter dem Volke hort (dekleta moj’ga ženo sim najdel poročeno 22; je za druziga dekleta zdaj ljubezen tvoja vneta. 33; naj ljubezen si obeta vneti lepiga dekleta 109). Man vgl. die ganz analoge Erscheinung im Griechischen sing. Voe.: ®0.e xexvov Od. 2. 363; 3- 184; 15- 509 neben 7]Xdv) mat. 17. 1; RaarondiCTOifER RAAim. pa^ocTk re- ahka; (x«pžv p,£YdlX7)V) luc. 2. 10; uaor^kTi. hIvRtuh CkTGOpH RfSfp^ R6AHKA\ (Sshivov geYav) luc. 14. 16; cloz. I.: hao^mhca ott*. nero, kako RorooguEHAi irkcHk (0-soSt8axtov ipSrjv) EAiuH\"k 19; ckrpduuHjfk npdvAARiv KpTiRk heiiorhn ha; (alga a^coov) 212. 215; y- ung.: supr.: HORcadj npHHfCTH ,A,P'kRO REAHKO. 9. 20; 3HCT0 H npdkMHCTO HMJRUJTH ^ETiCTRO ETvSGpALUTAHJTTi CA RH^TH X3'kl MOA. 3. 25; AipE ETilCTE HmIvAH R^ip^ IAKO 3pkHO ropOlfUJkNO rAATOAAAH R'klCTE ostrom. luc. 17. 6. Vocat.: a. mannl. (fallt in dieser Stellung fast immer mit demNom. zusammen; doch vgl. oben): W MHNE KfCHHHkHTi, W 3AK0NE R£3aKOHN'k SUpr. 296. 11; W CkR^TTi HECkE^TkCTEA IlAkN-k SUpr. 296. 19; iv p«v\f HERdipkHii h pasRpaipfHTv ostr. mat. 17. 17; luc. 9. 19; 9 41; neusl. : o ti malo- veran človek trub.; kaki lep izgled. ravn. I. 77; o deklič mlad, o žlahten sad. nar. pesm. I. 8. Bog daj dobro jutro deklič mlad. I. 11: oh narod neveren i preobrnjeni, kuzm. 17. 17; dobro je sluga, dober i veren. kuzm. 1 5.21; 23.— p.weibl.: w AP^ocTk rectova^na. cloz. H- f°l. 2. a. 19; reah^ AP T k30CTk cloz.II.Fol.2.b.30;—Y.ung.: iv npHkuHCTO h jfP^CTOAiOEkHonocAOifuiaNHie supr. 39. 18. Instr.: a. mannl.: supr.: (R-kST^riHCTa ko^h ho) reahkoair rAACOMk 9. 13; 25. 18; 74. 11; 75. 17; 81. 13; 83. 9; 21; 104. 16; p^irn rnacoMk reahirmr 57. 11; ostrom^R-kumnii) rnac^Mk RfAHKTvAik (xpat>Yii [fpo>vxi] psYaXz]) luc. 1.42; luc. 7. 28; luc. 23. 46; ion. 11. 43; tako raaroAHTf H TAKO TROpHTf, OKO HAK>l|J£ SAKOHOAlk CRORO^HOMk Y<>T£LpS COlfA 1 * npHI€TH. ŠiŠ. jac. 2. 12; p.iveibl.(vomzusammengesetzten nichtunterschieden); y- ung.: supr.: HfCTJTOAik cpk,ajn£Mk Tpk3a AAHoro 30, 16; nponaaKA ca c-k ctehanhhm’ esahkcmt*. 76. 20; trmhomtv caorom-k x'°V / ' HUl,h M kHa 3a3kp-kTH. 78. 11; c-k npocTOM-k. cp^kUfM-k 92. 24; npoarkpi*. jke poka; IIhohhh cR-fcT- AOAVTi AHUEAVk OTTvR^lUTAETi p£H£. 95. 23; flOREA-k RAacHiNOMT* CCAfECNOAlTv R^kCTHpATH pAH'kl »eio. 156. 17; chh caiTk, hjke AORpn^Mk cp^AUkMk h RAar kAAk (Iv x.ap§Cg xal aY«d"n) CATUUJAIIIE CAORO ApkJKATk. OStlOm. luc. 8. 15; RkCH OtfEO frA npHCTAUlHMTv Ck... l^kAOMAl^pTi- CTRHEMk n<»4,OEnOMk cloz. I. 406; HŽKE CAOROAlk MAAOMk (pVjgau gtxpip) HERICA OTEpT^E cloz. I. 702. Loc.: a. mannl.: taue no A\AA'k nack rAaroaa i^fccapk kt>. raauiehovovmo^. supr. 144. 6; XIV JKE npaSAkHOtfJCAtk HE BTv KRAck BETkCk (iv Cup/fi ftaXdte£) HH Bik KEaC-k SaORH-fe H AOipKABkCTRA. .šiš. I. cor. 5.8; p.weibl. supr.: beacavb ms /U^iEHHKk... rk BEAHtpk a;;nu,'k ciu na¬ ša trkm. 13, 12; iabh ca Mmmk b-k oaejkah CR^Tkak 18. 17; jkhb-k A E 'k altT-k ek a^kP^ CTapOCTH H Bik CaaBkH-k JKHTHIO KOHSUk CkKOHkHA 37. 22; B'k A\AA'k U,pkKSH C r kKOp'kl TBClp k- ’kiuf 146. 14; TaKO Bik lomk Rpkci”k TpoifJKAaams ca. 205. 8; ek REAHtj/k ramEHirk 255 2; E'k c-kHH rkaipkTkH^ cloz, I. 801; hk w nhce.uk ckCTacaia wljje ce iako Komnie caoi/Tki.. b% a^V - C"k CBET”k Rk AtOEkEkl H£AHHEA\’kpkH’k. ŠiŠ. II. cor. 6. 6; aM JE Kl > SkHHAETk... AAOlfJKk 3AATk npk- CTCHk HOČE Bk pHS^v CR^iTA^ (sv Xap,7tpcp)... B'k CKBpkHkH’k pH3'k (lv p07tapCf la^f/tl) ŠIŠ. jac. 2. 2; y. ung.: supr.: o AOkpt :khthh 102. 12; aehi€ noREalj ha ETktcoipk Avkrrk np-kcTOAk nocraBHTH. 112. 4; ostrom,: OTikRmA^V naa^-k Bik noYci"k ArkcT-k (sv ip/jp.!^) pvkEk toahko. mat. 15. 33; Bik ono Bp^/MA cta hcc>y c ha AfkcT'k paRkH-k (siri totto.o rcsSivoo,) lue. 6. 17. o aokp^ A^A^ (Ttcpi XaXo5 SpfOO) KdAlEHHta HEAAEL|IEA\'k HA TA. ioaUU. 10, 33. Dual. Nora.: mannl.: MpaskHa h TkMkHa Bk3A«YY a CTkTB®piiCTa hkojke 3h m a mut thiavb CT kCAiA'kI H BCA AiJKA OTTk EkC;f>A®Y OTTkTpTkTHAkTH CA SUpr. 38. 11; Gon. : a. maunl. : HTklNia (^'CANA OVVVfc^M B r klCT1k OTTk EE3aK0H1kH0Y CTApU^'. SUpr. 102. 21; p. Weibl. i SOrtKA^^V* CA RkCH TpklTkHHKt HCO^COBO^, BHAaillTE H KpOTTkKO TpTknaiiiTA AlOK'k3dHHH EAAv\HII1kCKA H ApiktKAHHia p^Kor rp-kiukHO^. supr. 291. 27; 29; — Accus.: mannl.: BHA'kiua .. a ea A\pasna akjta supr. 38. 10; — Instr.: weibl.: h AEnte cikBa3aHaAva pekama h Horaa\a o^Kpon. supr. 233. 14; A E ’fe' v ' a REipEMA HEnpHcAOJKHAAAA (irpaYp.dTCOV dpUTaOŠTCOV), M,Ua:KE H£Bk3AtO>KNO CkAk- tath Bora, Kp^nkKO OYT r kiu£HHie H.uaAAk. šiš. hebr. 6. 18. Piur..: uom. a. mannl.: KAiAETTk }K£ BAAATk OTTk AUHE SkCTk BEAHKA H A a P M KOAkUJH Hirkyik. supr. 53. 22; p. weibl.r A\AdA'kt a^h. supr. 300. 6; cyi’k ms h hhu Aanoriki h B£AHK'ki p ku kt ((fliftosot: ®oTptp.oi). ioan. eks. 42; f. ung.: beahka iOYA tca KUBamTk OTTk neto supr. 33. 14; kec- AO\OSUA m E Alt I tA BAILIA TAArOA ^UiTAA HA ROrA HERpABkA^ SUpr. 54. 17. Geu.: a. m.: EESAlIcpkNO AtHOmkTRO OTk AAdATk Y''’kB1k np’knHT'kA1k Bik [lOlfCTTklHH supr. 359. 25; ostrom.: he AtontETk AP^Kvv a ok P® haca' 1 ' 3 r kAik (zapTcoo; 7tov'/]pou?) TKOpHTH. hh AP' kRO 3'kAO fiAOAii A°Kpik (zapjt&o; r.aXon;) TBopHTH. mat. 7. 18; cmp-kri h .i. npoKa>K£H'k AAAkJKk (Xsrtpol avO-ps;) luc 17. 12; KOpABAH TOAHiJtH C0\T1 JČ H WTK JKECTOKk lilkTpk (dv/jjJUOV oxXrjp»v) 3aTAsaieA\’kiH, umpaiiJAioTk ce uiTk aiaaa Kpk.HHAA šiš. jac. 3. 4; no TOAAk me HcnAkttk (tecTk) a\haocthhi€ h HAOAk BAArk (y.apa:cbv dxa9-(bv) šiš. jac. 3.17; p. w.: supr. HE npo- CHTk tKpTBTk KpikBABTk. 20.29; l€AHKO HiMAkTTk 3K'kpHH AlOTk H 3'kATk. 136-27; UUg.: Šiš. : HA CBpkUtEHHte BEAEAVk CE, A^ HE nAKIkl IVCHOBAHtlfA ilOAArAtOlJJE nOKAtAHHIO WTk A\pkTkBk A^ 1 '* 1 (Vizpdtv spyo)v) hebr. 6. 1; pasAamauiE ce A<’VX" iv fer<> Bh nm.AVk, KHA^ipov- iienpHid.-iHiiiik i"k- AECk HcnakHi6Kk rpAAk act. ap. 17. 16. Dat.: d. ra. supr.: iMpi^TBOAVk jke KanitLUTEMm he KAAH kt* ca. 87.9; btu ms KoyAtnpoArkEE3ik- HO^KkCTSktiO/MTk mkp^UiTE npEATk HApOAO-MTk HE CpA/Mk!ai6T£ CA. 87. 21; HE np’knkpHlIJH HAC’k KAilHlUTEAl k HEMHCTO/VVk nOKAOHHTH Ca 133. 6; RAAVk I3KO O^KOrOAlTk \'AAnOA\ 352. 10; p. W. : supr. MO\'A rE HAAVk C'k r \,liIfAArk 35. 13; BOAklllEAVk (fur AA\1k) HkCTEAMk A«*CTOHHH RSkAAkT k.53. 2 1 ; 1'OpkKAAVk H pASAHIkHAMTk MAiKA/M k 186. 22; nACTOY\'1k E’klB1k OBHA/UTk BAAATklHkHiaAVIk 409. 8. Accus : a. m.: supr.: TB03AHA 0 CTp’ki BikH03HUJa Bk ohovihta,. 13. 7; ha A ( '' Kr ' KI A fcHH IEA'm CTkKAkTAlUa OTkK'knklUHiAaA B-kcOBAHHie. 39.3; npHREA^TE A\H Atmma JKECTOKTkl. 45. 14; Aamrna B’kph’ki 60. 19; ostrom.: BkCAKO AP'> iKC ’ A^HP 0 nAtOAT 41 A^Hp'* 11 (xapj:ou? %aXou?) tbo- pHTk; A 31kA0 AP’^ ko nAOAlkl 3TkA T kl (%ap7roO? ^ovijpou;) TROpHTk. mat. 7. 17; A31k CkAHk K k BAAtik npopOK’kt np'kM^AP' w ma * ; - 23. 34; ckTEOpmi nAOAlkl A s ' CT ^ Hi k r, k | (%ap^&o? «4ioo?) no- XV KJI3HHKS. luc. 3. 8;— p. w.: supr.: kt». CA-fcnoAVk npHA£}KA CA^kmj haa«>kaa hmaujh 123. 9; NOETA H AIOTTA MKKTtl, 154. 6; pA3AHHkN'kl M*K'kl 184. 22; Al/EKU JK£CTOK'kJ AlOTTvI 3'kAO (BT^AOJKHAIT«. HA TA) 189. 19; OStrom.: H Ti NECO H3HA0CTf BH^^vTT*; HAOB^iKA AH Blv AlAKkKkl PH3TJ (sv paX«XOl?) ORm^MEHA. mat. 11. 8; cloz. I.: HECO pA^H O^EO TAKOBTvHIA BEIJUTH EE3A- KOh’hT».H CkArkčllJH TAKO TBOpHTH. 344; y. ung.: supr.: TTv CkTEOpH A^AA Hfnp-kllOAOKKHA 6. 8; beahka MOYA fca bha^oavk. 8; BpATA iwkfi,MA 233. 15; ostrom.;: eoamha (p.s(Cova> cnjp* noKA 3 Ai 6 Tk leaioif A’k aa - ioan. 5. 20; m'enota a^m A 0E P a (fca^& IpTa) raRHjp* ba/hti ioan. 10. 32; ca'EHUJH i nponoB-kjKAE EOJKH-k BEAkk hk>a«ca (bson pe-pdka fi-anpdaia) cloz. I. 833. Instr.: a. m.: noBEA'k a^P^th jkea^snu NorkTU. supr. 86. 2; p. vr.: supr,: jkea^haaih BEpHTAAlH CKBA3ATH H\"k nOBEA^. 43. 1 ; AISIKAAIH E£3AA'fcp'kHaAlH ^OCAJKAAAUIE HAATv 65. 6; nOB£A’k H BHTH JKHAAAIH CCAfpOEAAlH 75.21; AKJTAAIH AlAiKAAlH (nOrO^EkK*, TA) 119. 6; 11; COlfpOBAAlH JKHAAAIH BHIATE H ElO Mp-kROlf 119. 13; PA3AHTHAAIH KATvNAAAH MTKpijnkraiBTTk CA. 377. 5; Ck rOpKAAtH CA"k3AAlH 30B'kAlUE CBATAATO 399. 5; JKEHTvI Bk OlfKOlfUlEHHH'A^trfc Ck TO- BdvKHifiAlk H H'kAOA^OYAPHI6/Hk A a OlfKpAHJAlOTk C£ HE . . PH3AAAH /MHOTOH^HkHAA/MH (IflatiapCtp 7toXnteXši) šiš. I. tim. 2. 8; pa3ahuhaaih chaaaah (irot>dXat? 8uvdp,eatv) šil hebr. 2.4; y. ung. supr. HOBEA^ AP’fe Kfc ' KI C/S\KAT'kl BHTH A. I 33. 17; AUJTE EO H EH KTO HTvIHtA HOlf OlfMA TpAiKIvl CAO- BECkl. 300. 16; BA3AAJ(A\ H AiJKH JKEA^SH-kl (dkoGECKV) ostrom. luc. 8. 29; 3Anp-kipAH HE BklCOKC- A\ovAP kCTKOKdTH Hk kotathth če A'^''^ A 0K P kl C=TP°'-? xaXo*l) šil I. tim. 6. 18; iv BkCEAik čeke CAMk A aie iVEpA3k A® K P kl A^' Ul1 (*<&&» IpT**»v) Šiš. tit. 2. 7. Wenn man deu Umstand beriicksichtigt, dass iu den neutestamendichen Sehrifteu die Hand- schriften rucksiehtlich der Setzung des Artikels gar sehr variiren (ivin. §. 18, 9. 2.)pSo wird man es leichtbegreiflich finden und nicbt einmal der individuellen Auffassung des Ubersetzers zuschreiben, \venn wir Stellen zu verzeichnen haben, in denen uns im Altslovenischen die nominale Form des Adjectivs entgegentritt, obovohl der griecbische Text den Art. aufvveist, soivie der umgekehrte Fali, dass wir einer altslovenischen zusaminengesetzten Form des Adj. begegnen, trotzdem im Griech. der Artikel nicht steht, sogar ziemlich haufig zu finden ist. a) Altslovenisch nominal, im Griechischen mit Art.: (Apoifrote haae) ha 3£AAah a^P^ 0 r 'i v Ytjv tr,v dfafi-Tjv) luc. 8. 8. ostrom assem. nik. belgr.; (a hjke) seaiah ha A 0G P'k ! («v rfi) ostrom. assem. nik. belgr.; (aajkae aih) A° CT<>H,i;R hacte (to Š7npdXXov pipo?) luc. 15. 12, ostrom. aoctohhai assem.; aoctohhoks nik. belgr.; e^ ck^t hcthhtiHTi (to to dkVjfiavdv) ioan. 1. 9; assem. cE-kTT* HCTHHkH-kiH ostrom.; CB'kTk hcthhheih nik. belgr. 3kpkH0 nkiuEHHHk- ho (6 ?.6%%o? to5 aiton) ioan. 12. 24. ostrom., niUEHHHHOE. assem., nuiEHHUKHO nik. belgr.; Tpk- HAHT\ EdvNkHA H KAmkpAH^i pH3A? (tov axdvihvov oržffiavov %at to rtop'fopoov lp.duov) ioan. 1 9. 5:ostrom., npdcnpAiA 1111 ^ 1 *- assem v— T P kH0Bkn P an P« , YA kHC, V KI - n ^- belgr.; WTk A<> E Pk A^ Ak (® % twv xaXo)v spT“v) šiš. I. petr. 2. 12. Aber aueh im glag. cloz. L: oht^jke npdvEiiHRAiiiE st^aai boaa; (rg itovifp4 Tvcop-(j) HAiivH 402; MiipA eo pAAH EpATpkHdi (8ia T«p t^v slp^vijv t^v repo? tov d3sX- cp6v) 503; auffallend ist supr.: AipkTBA /\A3Apa 345, 20; i\A3ApA HETBpkTOA kEk HA 366,25; Tpo- HEiAi i€AH(M€CTkCTKkHX h HECkTBOpEH^ 371. 20, wo man entschieden die zusammengesetzte Form envartet. Die Intention, die der Schreiber hiebei gehabt haben mochte, vermag ich nicht hemuszu- finden, kann aber dies auch nicht als Willkiir ansehen, wenn ich beispielvveise auf eine ahnliche Erseheinung im Griechischen des neutestamentlichen Sprachgebrauches blicke (win. gr. §. 20. 1), die uns die gleiche Schwierigkeit in der Beurtheilung entgegenstellt: Mapla rj tou KXw7td ioan. 19. 25; AapiS tov ton 'l&aaaL act. ap. 13. 22; ’IdxcoPov tov ton Z$Ps§aCon mat. 4. 21; neben 3 Ion8av’Ia- xwpon luc. 6. 16; Idvuopo? ’AX^a(oo; ’Iou§a? 'Iaztopon act. ap. 1. 13. Winer’s Ansicht hieriiber XVI (§. 20. 1. 4), die dahin geht, dass der Art. nicht gesetzt wird, wo der beigefiigte Gen. keine scharfe Distinetion bezweckt, kann ich nicht theilen, weil die Distinction in diesen Fallen eine ganz gleiche ist, ob nun der Art. steht oder nicht. Vergleicht man die Stellen genau, so wird man act. ap. 1. 13 ebensowohl wie ioan. 19. 25 aus dem Umfange des Begriffes, oder besser aus dem Gattungsbegriffe, immer den bestimmt distinguirten Einzelnbegriff herausfinden miissen. Auch im Neusl. finden sich Falle, die eine nominale Form nicht envarten lassen; star meeesen redi veje vodn. 13.7; ravn..- lep se ji vidi in prijeten sad prepovodan. 1.11; še dan današen je dosto hudobnih med nami 1.32; slanijezerpaješedan današen strašno znamenje nebeške jeze. 1.33; o goluf golufen je djall.43; star oče (Jakob)pa reče 1.77; tudi dan današen zlegi niso zastonj 1.89; nar. pesm.: notri se ziblje Jezus svet I. 7; po-me je poslal Pegam hud I. 134; pa je gospod Lamberger mlad I. 135; notri se shaja Marko mlad II. 37; čeren moj klobuček II. 93; nocoj je svet večer, jutri svet bo bo dan V. 8; vraž.: ošaben Turk se mu smeji 10; glej tak mogočen Lavdon je premagal vse sovraž¬ nike. II; za njo je zveda Ivan mlad. 64; pajbič lep, Mihalek mlad 77; v zibelki leži Stefan mlad 78; Bog nam vkup priti daj v lep presvetli nebeški raj 81; po-me je poslau Pegam hud. 147; to je gospod Lambergar mlad 147; uže v svilen je žep segau 199; cvet.: on se je zlagal kakor tat, ker mi obljubil zakon zlat 16; svet Urh je zjutraj zgodaj vstal 42; svoboden mož (der freie Mann) je vojnik samb ostr. 75; vesel mu padel je žreb (sein lustig Loos) z nebes ostr. 76; če jutri zadene pa denes naj vsak posreblje še hipov ostanek sladak (die Neige der kostlichen Zeit). ostr. 75. Man tibersehe hiebei den Umstand nicht, dass die meisten Falle des Abirrens sich im Neusl. in der gebundenen Rede finden, wo der Sprache Gewalt angethan wird, und moge beriicksichtigen, dass ich bei den normalen Erscheiuungen nur so viel Beispiele anfuhre, als unumganglich noth\ven- dig erscheint, um das Vorgetragene practisch beleuchtet zu sehen, wahrend es bei den abnormalen Zustanden auf eine moglichst vollstandige Aufzahlung ankommt. Geht dem Adjectiv in seiner attributiven Stellung ein Pronomen in gleicher und mit dem Ad- jectiv auf das dasselbe Substantiv zu beziehender Stellung voraus, so findet man im Neusl. nicht selten das Gesetz beobachtet, dass das Adj. in nominaler Form erscheint, obvvohl logisch die zu- sammengesetzte zu envarten ware. cf.: ravn.: kaki lep izgled nam. je otroškiga zaupanja I. 30; taki gerd greh so jima hotli storiti I. 31; vraž: tvoj star mož se pa po morji vozi 150; 151; cvet.: je se¬ gel v svoj pisan aržet 35; potegnil je svoj ojster meč. 57. Das Altslovenische dagegen weist in die- sem Falle die zusammengesetzte Flexion des Adjectivs auf. eod. supr.: 115. 5; 115. 10; 120. 24; 123. 28; 126. 16; 130. 25; 131. 6; 133. 28; 140. 21; 160. 17; 164. 11; 12; 167. 28; 181. 6; 2Q2, 21; 319. 9; 343. 8 (ohne Subst.); 10; 13; 16; 21; 22; 24; ostrom.: mat. 26. 29. b) Altslovenisch zusammengesetzt, im Griechisehen ohne Art.; mat. 4. 16: rfemi ciwwpkTk- h^h (oxicj d-avdtoo) ostrom., assem. fehlt; čutno C/HpkTkH^. nik. belgr.; mat. 10. 1: Hd a^V - ck)fk HfUHCTiviH^Tv (7tvsojj.aTa)v dz-abaprcov) ostrom., assem. f., Hd ^o^ckjfk NfHHCTH^k. nik. belgr., mat. 19. 29: jKHBOT-kfk) K^MkttfTojH (C«W]v addmov) ostrom. assem. nik., belgrl; mat. 22. 11: evvfcNHie KpaukNoie (Iv§op.a Yap.ao) ostrom., assem., nik., belgr.; mat. 23. 4: EpiJdUHd TAJKKdtd (tpoptta (3ap£a) ostrom., TAJKKd assem., TEJKkKd'k nik., TEJKkKd belgr.; mat. 25. 46: TkiH^ B-ksn^i* ... >Kii 3 h a; B-kuH^t* (xbXaa tv aldjviov... alumov) ostrom., assem. f., B'ks- Hoto nik., BdiHkHOV belgr. B-kHHH nik. belgr.; luc. 6. 18: ott*. hehhcttoh^^ (dito 7tvso- pdtoiv dxafi-dpra)v) ostrom., HEHHCTTi assem., Ht*tHCTHYTk nik. belgr.; ioann. 2. 16: Koy- n(d)kHd(d)ro (o!xov šp.7coptoo) ostrom. assem. nik. belgr.; ioan. 3. 15; 17: JKHBOTd B^HkHddro (Ctorjv altoviov) ostrom. jKHBOTTi(k) B^uktnofkiju assem. nik., belgr.; ioan. 12. 3: iiiictiikiii/a /H'kHorou, r knkH'kii I ft (irtar.x7jc 7 :oXix 1 [j.oq) ostrom., AtHorop^HHTJfki) assem. nik., belgr.; ioan. 12. XVII 25: Eh. }KHEOT r k R'kMhH'kč/Uk (el? CtoTjV allOVLOV) OStlOm. BkMKH-kd/Mlv aSSem., E-bHhHEA\h nik., belgr.; luc. 10. 25: 5t;HKOT’h(h) K-kMkHUHChi) ostrom., nik., belgr., jkhbota B'k4kNaaro assem.; luc, 18. 18. ioan. 4. 14; 4. 36; 10. 28; 17. 2: jkhkott^O) E'kMkH'hi(n)(w) : ostrom., assem., nik., belgr.; ioan. 5. 39; jkhbot CAABENik jke natAUHEMk, ptut. 45. 26; GaRIIHm, CAaEEHTj. >K£ MAt£N£A\k. 110. 21; 12K0 ME /Kkpžh KOrO/Vl-h TBOH/VVh CO^ieTHOAtTi, raog^O/vrk, cadtnoMTi. 124. 10; RHA^kHHie akri trnast* kaat* catpkAAUJTk, MpmNT*. 127. 10; ctj. KpachHoižv ntEHOKh chnptJKE ca, 3aonpaB'kMA\ pa30yaaa 128. 12; moctabh h avb upkcapra HA\EMEA\k Oeuiaochia , ai^jka Edkp-hNa h jfpmcTOAiOEHRa h npaBOB'kpT\Ka 145. 22; H KApSKOUiA HekVaphh M-kiioro, AtxJKA hmenhta h AOEporoB-kHNa, KpoTmKA 0Epa30AVh 149. 6; rt* ep r k- /ua oho npHAE nočnih ot'k apHAta^EiA, KAarooEpaskHTi CTvR^kTkHHKTi (suapjpuiiv P&dXsOX^C), ostrom. mre. 15. 43; noaaraio Bk GhivnIj baaienb anporoiiHM, ii.-iki;paiik (ay.Xsy.zov), MhCTkHh (evrigov). šiš. I. petr. 2. 6; ravn.: Noe, vedno zvest in pokora služabnik, vse stori I. 19; Noe Bogu v vsimu podoben in torej tudi živalim dober, stegne roko. I. 20; Bog, vsaki čas dobrotliv, mu h kruhu tudi vina perda I. 22; Putifar, imeniten gospod, ga je kupil I. 56; rjavček je bil, lep v obličje in zale postave I. 50; David, dober in veliko obeten mladeneč I. 151; Barzilej, star, e XVIII spoštvan sivček I. 190; je pa le mož bil, ves bogaboječ in pravičen I. 263; pušelc lep, enmal ru- deč, enmal pa bel cvet. 30; bil nekdaj je mlad pevic, ne bogat al sloveč preš. 72. Satze vvie: pri¬ šel je k njim mladenič mlad, mladenič mlad, Jezus sam. nar. pesm. I. 16., vvie ahnliche in Na- tionalliedern sich hiiutig finden (nar. pesm. II. 65. 10; III. 116. 2; vraž: 4. 6; 6. 7; 60. 7; 77. 20; 157. 16; 160. 16; cvet: 32. 12), gehoren als blosse Wiederholungen nicht hieher. B. Das in die Rede erst eingefuhrte, mitbin unbestimmt hingestellte selbstandige oder attri- butiv gebrauchteAdjectiv erscheint nominal, wahrend es bei vviederliolter Nennung als ein bereits bekanntes die zusammengesetzte Fleiion annimmt. supr.; ukaniE roH£HHi€ beahko 50 4; npHAE kt% MdAOMOUiTk. 90. 18; npH3Rd ki avajku HHUjTk 91. 29; nark jke ottv HH)f r k K-baiue M/RAP^, nark m e ^poahaukt«. (prad.)... ajke /-KpoAHKkikft he Rksama Macaa 273. 1; 2;... naTk npj. p kma KT\ m^aP^m’. 7;.. 275. 10; 26. 27. 28; atauth H-fcicoiero ckB-feTHHKa ott* hehhcta K dica mžrhh a\a RknurauiE. 400. 29... a\oaraa)f,^ iero OT'krHATH ot k hea hemhcttjh kHcck. 401. 3; rkiH r k EAHonaAiv . . oifAVkpiiiua KkH - k rpaAa norpEEoma 417. 29 .. . oifMkpuH ckihti 418. 28; CTaTifiTi nocTdKHiua keahktv 421. 6; oifKork jke H'kK'ki raaroaaauiE 433. 16... A dCTl1 KAioca oVKorogotfMoif 20; npHimiA^iuov AP <5 Y r0 V°Y' M0 V <>Y KC ' rc 'Y’ A aCT,|i H to KAioca 433. 27; bt». Ne- iVKCEcapHi' npdimki NanpacN© rAO\'\"k h irka\k n Kckark Tkaoavk pacAAKkieHTv 434. 11 . . . h dKHie ckTKopu npocATviuiaTu rAO\'YoycnfMO\,'. 18; nopaniEHTi a®YT 0 '"’ 1, ‘ HEnpHtasHHHOAVk np^KU cdM'k ndcMTi h HEnoAKHjKH/HTi 443. 18... K 0 aaiiiT 0 Y 0 \',« 0 Y 444. 6; OBAdHkivk a^aatv iseh ca haat* hapoaoavb 449. 23; ostrom.: ovnoAOBAHR h A\;R>Koy m^apov (av&pt ) 2; 5; 7; jkeha KpT^RO- tohhba (yov/j aljtoppoooaa) mat. 9. 20; npHEEAOiuA k-r hisa\oy HAOK-kK k H-kaai^ K-fcckHT* (avdpco- tiov atocpdv 5a'.p,ovtC6pi.svov) mat. 9. 32 ... nporaaroaa H’ka\'kiH (6 atotfd?) 33; heco H3HA«cte bh- A^ttv; maokJcka ah bti aiakTiKM pH3'ki (sv p.aXaxot?) CKAkOEiiA; ce, hjke, a\AK'kKata (ra p.a- Xaxa) HOCATk btj. aom^JP* LfkcapH^^ c*Tk. mat 11. 8; mat. 13. 45; 46; 47; 52; B-k3K£A£ ia na ropa* B'kicoks» (sl? cipo? o^Tjkdv) mat. 17. 1; naTk jke ott. hh^k K'k bo^h (p.copat) h naTk MA^AP^ (©pdvip-oO mat. 25. 2 ... kovmaia (atttvs; p-copat) 3 ... a\^AP'BHA (al cppovj.jj.ot) 4 ... a BOgtAiA (al jjuopat) pEKOLUA aa^APTiiHaaTi (tat? cppovijtot?) 8 . .. OT KKdiiijaujA jks M^APi^ 1 ^ (al ppovtp.ot) 9; mat. 25. 15 . .. 28; 29; 30; npHAE maob^kt* BoraTT* (avOpcoico? itXo6ato?) mat. 27. 57; — marc.: 1. 40; 2. 3 ... 4; 5; 9; 10; 7. 32; 9. 17 ... 25; luc.: 4. 33; 5. 18. .. 24; 7. 1 ... 11; 7. 12 ... 15; 12. !6; 16. 19: 20 .. 21; 22; 21. 3; ioan.: 6. 9 .. 13; npHAE haobHskt* KoraT-k (otvO-pcoito? rcXo6csto?) hmehemb hoci^i* cloz. I. 922 . .. kopat^ah hoch^pb (doch gr. Ttkooaio?) 945; dlJJE KO BkHHAETk Bk CkHkAUILpE RdlHE AtO^JKk 3AdTk npkCTEHk HOČE (aVVjp XPnaoSaXt6XtO?) Kk pHA^ CK'kTA'k (SV lo&V]U Xap.7lpCf), BkHHAETk >K£ H HHLJJk (rtttO^d?) Kk CKBpkHkH’k pHS^L (Iv poitapcj laO-^tt) ... h Kk3pHT£ ha HOCELparo CR-kTAO^io pH3oy (eut tov popoovta trjv laO-Tjta trjv Xap.Upav), H pEHETE I6M0Y' TklH ckA H 3A'k A^KP^' A HHljJEMO^ (t(p TtTJO^p) pEHETE' TkIH CTAHH tamo. šiš. iac. 2. 2 .. 3; 6. Neuslovenisch: trub.: na večer pride en bogat mož. mat. 27. f: parvali en velik kamen. mat. 27. g; je bil en bogat človik ... potle je vmerl tudi ta bogati luc. 16. e; Corneiius en brumen ka¬ pitan act. ap. 10; en brumen bogaboječ mož act. ap. 10. b; Ananias en bogaboječ mož act. ap. 22, b; cesarja pregnala hud vojskini krik. vodn. 50. 3; ravn.: Bog je bil lep vert zasadil... v ta lepi vert pela Adama Bog. I. 7; še pa je živel brumen in bogaboječ mož I. 25; Jožef je bil berhek mladeneč... on jaki, nedolžni mladeneč. I. 56; 57; v Efri je živel mlad mož I. 127. brončen gre- benak je imel na glavi in špirast oklep pa hlače brončene na sebi. I. 156; nar. pesm.; prišel je k XIX njim mladenič mlad I. 16; pride k njim še mlad gospod I. 79; notri sta žlahten gospod, žlahtna gospa I. 103: k nji seje pripeljal čern zamorec 116; prišel kraljevič je mlad II. 10; čern zamorc po sivim morju pride II. 19; po nji pride lep vojak, prav junak II. 65; jo je snubil Turek hud III. 27; srečal jo je pobič mlad, pobič mlad oj lep junak III. 116; notri v gradu mlad kraljič IV. 29; njo bi bil rad grofič mlad IV, 43; vraž: stoji stoji en skalen grad tega Marka mlad. 4; njega pa sreje potnik star, potnik star, sam večni Bog 6; po nji priteku je enkrat turškiga čara sluga mlad ... no sluga mladi! kam pa greš? 29; prišou je Turek hud po njo. 33; cvet: pod belim gradom vertec nov, po njem pa hodi vertnar mlad. 12; gospod in gospa sta prosila da bi porod lep dobila 27; pa pride to sej lep želnir 30; po nji prijezdi pobič mlad 32; kuzm.: prišao je eden bogat človek, mat. 27. 57; bio je pa niki bogat človek, luc. 16. 19; preš.: bil nekdaj je mlad pevic 72; mlad ribič cele noči vesla 77; znan ribič pervesla od une strani 179; vrt.: na čelu tih poslancov ji bil častitljiv mož 146; serčen in prederzen naročnik mu enkrat reče 251. Wenn im Neuslovenischen von dieser Norm abgewichen \vird, indem a) das Adjectiv in der zusammengesetzten Form erscheint, obvvohl es in der Rede noch nicht genannt ward, und b) nomi- nal flectirt, trotzdem es als ein schon erwahntes und mithin bekanntes der zusammengesetzten De- clination folgen solite, so ist dies eine dialectische Erscheinung, die sich mit ziemlicher Sieherheit localisiren lasst. Wahrend namlich die erste dieser Eigenthumlichkeiten in einem Theile des ost- lichen slovenischen Sprachgebietes, vornehmlich siidlich von der Stadt Ptuje (Pettau) und bei de n ungrischen und chorvatischen Slovenen sich findet, ist letztere auf Theile von Ober- und Unterkrain beschrankt, vvelche nominatim anzufiihren der Ort hier nicht ist. Doch ist im letztern Falle die Ab- weichung haufig nur eine graphische; es wird das -i beim Adjectiv zwar vermisst, dafiir aber wird im gesproehenen Worte diese Abirrung in vielen Fallen (ich sage nicht immer) durch den Accent illusorisch gemacht, woruber noch gesprochen werden vvird. ad a. beli list so napisali, nar. pesm. II. 56; gotovo beli list mu nese. pesm. IV. 24; vraž ; tak černi klobučec ina, ravno kak ga moj lflbi ma. 8; beli list so napisali 37; neg jaz sim ti en mladi kraljič. 49; mladi junak Dunaj plava. 97; on drugo nič ne bo, kak lepi soldak ... en mladi oficer 107; oneja drugo nemata kak ograd zgrajeni, 107; služifme zove jedeu mladi gospon. 140; tam mi pa hodi jeden mladi jager 141; (narodne pripovjedke skupio Matija Kračmanov Valjavec): tak je bil jen put jen siromašni vandrač 96; tak je bil jeden siromašni ribič 120; jenkrat je bil jeden zakleti kralj. 141; išel je jeden mladi dečko vu soldate 239; bil je jeden zakleti melin 240; tak je bil jeden jako bogati kralj. 242; bil je jeden siromašni muz 248; jen put je bil jen dok tor več jako stari i jako vučen človek. 251. Bei Ravnikar findet man das Eigenthumliche fest beobachtet, dass er Worter wie: vsak (bb- cuk'k, :ra<;, omnis), kak (kukti, ttcuos, qualis) tak (tubt*, toiooto?, tališ) immer zusammengesetzt gebraucht: I.: 5. 28; 10. 6; 11. 31; 14. 23; 16. 9; 30; 22. 24; 30. 29; 44. 12; 60. 24; 68. 20; 70. 14; 77. 32; 99. 9; 116. 11; 135. 13; 158. 10; 161. 7; 176. 29; 181. 23; 190. 34; 205. 27; 206. 33; 214. 17; 217. 17; 236. 19; 240. 16; 250. 30; 253. 23; 255. 3; 4; 260. 2; 8; 262. 15; 271. 14; 282. 22. ad b. nar. pesm.: odgovor tak ji sluga da, mlad sluga čara turškiga II. 6; čern zamor’c ji reče in pravi. II. 19; jo h kraljici čern zamoric pripelje. II. 20; gori je vstal merlič mlad. IV. 46; vraž: odgovor tak ji sluga da, mlad sluga čara turškiga. 29; Čakaj, čakaj, mlinar mlad. 57; notri je djala perstan zlat. 166; pred njo pa kelih zlat stoji cvet. 56; mlad ribič od čistiga ognja vnet. preš. 77; o srečen ribič serce zvesto, preš. 77; terdokljunast kos je svoje pesmi pustil, preš. 89. Es sind bereits im vorhergehenden einige Beispiele des selbstandigen, substautivisch ge- c * XX brauchten Adjectivs in seiiien nominalen Formen angefiihrt worden. An diesem Orte inOgen noc-h einige folgen: supr.: ,A,kE-kA\A k bima« ajkkaboam 29. 13; K-k CA-knoM-k hphaeika CA-kn-ki ha- ,\e>k \a H/uauiH 123. 9; BS3RHMkNa h npaRk r /v,Na he ovfKHH. 296. 10; boae oyEO cn-k3-M o^noviu- TaseujH ra ko nag/k A\p-kTK-kAVk n p o c a -k 3 -k iu oy oy ks h a km HEnpaGkAkmni kako ©gso h k-m Tkam 4,'ka’M HEnpaKk,\k- irk!!l;UH OKAHMAieAlH TOJK^E TROpHTS. Slipr. 97. 8; XpHCTOC'k }KE YpO;V\HfM'k HgTv TEHIHkK5 poKaaiuE. supr 367. 19; h ABkie R-kcKpkcE a\pkTRkHk. supr. 419. 5; n npiiNSCs 'kKo npkR'knenk (flpMToiozoc) a^ka rpn^anuHuiTa Korog, cloz. I. 902; rtv HCTinnak CR'kTa CRATTiHAVk •kK© np-kR^MEHk (^p(OTOVOXOi;) NEHCTkAdvHENTi H3 AApTvTRTvHgTv clOZ. I. 907; (A©NkA£>K£ POA™ CTJHTi croh) nkpmRdiHkUk (itpcatoto^ov) mat. 1. 25; ostrom., npTvRdkHiu.k assem., npkRMHau,k nik. belgr.; h p©ah ctuhtsl croh nkpiiRkHkUk. luc. 2. 7; ostrom., npT^RkHEHk. assem., npkRktuvt. nik. belgr. ; K? TKE l€CTk 3AMSAO, npkRkABltk H3k MpkTKMHgk (itpMTOTOZOS £x T&V V$XpWV) KOgAfTk W RCkgk Tk npkRkCTROgie. šiš. col. 1. 18. (J. Erscheinen im Altslovenischen zwei Adjectiva oder Participia mit der Conjunction h ver- bunden, so folgt nach Vostokov’s Behauptung nur das erstere der zusammengesetzten Flexion, wahrend das andere in nominaler Form sich zeigt, analog dem Griechischen, rvoselbst. in dieser Verbindung auch nur das eine, d. i. das erste Adjectiv den Art. annimmt. 1S ) Die Quellen jedoeh, •vvenigstens die mir vorliegenden, bestatigen diesen Auspruch nicht, und ich werde, nachdem ich im folgenden eine betrachtliche Anzahl der hieher einschlagigen Belege beigebraeht haben rverde, diesen Satz anders formuliren. Vgl. supr.: NEMkCTiiRTAH h rp^inmNTUH. 7. 17. ©Tk HEnopoikfrkkft h npkuHCTTviA A’k K ' KI 8; npkATvCTOAiuTHi h nosopogijkuiTHi 10. 12; ckTRopiiR^H MAO¬ RSKA H RTiOKpASHRTvIH. 16. S; R-h CGATIKKK H KAAJKEHAnItR Tp©HU,X. 18. 24. N£n©CA©glLlkAHKH I HAOKkUH H 3kAHI 30. 12; HA CGATAU* H CAARkH&Hk flAAlATk. 31. 9; AA/S\MEHHI6 CR4T'Mg'k H CAA - R'kH'Mg'k AI^UENMKTi 39. 10. 11 ; IV AHRTj.N-MHMm H fip-kcAaRTkHTilH/HTj. A^OAVk. 40. 13; 14; TO A H KO KO K-kaUlE Gk3AK>KkieN'klH H CAARTiIVkIH rpAATv- 41. 8; MSCTkH'MHAI H RSAHKTvIHAITk p,A- POM-K AOCTOHHH KA^A^T’- 42. 20; AkCTHRTilH H H£©gKpOWT£N'MH llkCk 43. 29; 44. 1 ; W A\A\MS- HH1I.H CAARkHHI H HkCTkHHH 49. 2. 3; KE3KOJKHOK5 H HkMECTHROKJ nOR^A^NHie 63. 20; NEn©K'kAH~ AAHH H AOKAMH KOHHH gpkCTOGH. 64. 6; ESAHMARTvIH O H'k H CRfpkfrhJH. 66. 10; HCKOgCkHHH MCE H AOKHH gpHCTOCOEH p A K H 73. 13; MEHE rpklLIkHAArO H HEAOCTOHHAarO 77. 15; CAARkH'k!H H GE- AHKMH A^Nk 81. 1; K'k HEKECTiMMH/Mm H HCTHHTvITMH/Um ROHNOAlTk. 83. 4; npHAS7KkN0i6 H HE- npkKAOHkHoie HcnoRkAaNHie. 83. 27; haaii*. n©4HTai*,iuTHHAVk jke h nocAogiLiAiAUJJTHH a\Ti 93. 27; HEUkCTHRTvH H rp-kuTklTMH. 97. 13; TKOpailJTHHg'k rpkgM M JKHRAUUTHHgUv. 97. 18. Ck CMNOAVk H CRAT MH/U-k H TKHGOTKOpAUJTHHAVk. 110. 1 ; BAArOA^Tk /VUIAOCTHR'MHA\Tx II KEC k- A\p’kT'kHTvlHA\k KOrOAVk 112. 3; flOREA’kHO KS CKATUvIMMH H MkCTTiHlilH/VIH 3AK0H'kl. 113. 16: npOCAARHTk 3'kCT'kHOie H REAHK0I6 HAV4 3'K0I6. 115. 10; K "k CTOSUlTHHMTi H 3kp4lliTHH Alk 118. 2; pacnAT'MH H OgMTvpTiH 120. 13; H0KA3KA\ CA K'k CkAA^pCHOVO^AAO^ H np'knpocTOYOY MCl 'f naifAO\, r . 131. 11. ha noro Ek3kpx, H k na KpoTTvKaaro h MAkMdAHEaaro h C kArfepenaaro cpkAHf^Tj. h TpfnfuiT^iiiTaaro aaoh^’ caobsck 131. 16; ch CAinrk. HOYA tca ckAvk- pfHa’ro h np-knpocTaaro na\*AA 131. 18; pacKonaRUH h onoYCTHirkiH 134. 22; np-kcRATaaro h nOKAdHI3l€AlddrO Kp-kCTA 138. 8; AAHOrOCAAR’kH'klH JKE H A\H0r00Kpa3TvH'klH 3AUIII A HHIi, >'' r| ‘ 138.18; BT* HUHiiliIkHHH H KA^AAIITHH B^KTjl 139. 15; O KO^nH-k CA»LUTkN'kH H CBAT'kH TpOHUH 139. 24; CKBpkHTvHklH H HEHHCTklH. 139. 29 ; A a CkllOKOpETTj. 3d HCTHH'kHAVKSi H npd- RAilA\ R-kpjR. 140. 14; HCTHNTvH*!* h HEpasA^aiaieMAiiTK K^P*, 140. 22; Bkrfcjfk BO B-kKK RH- AHAVklJf H HEBHAHA\'klHJfT\ npOAAUCAkHHITk EOrk 141. 2; HO)fO^AEH klH H RkHkTEHkIH 141. 4; KTi npaRliH h KOVj”n HOCA\LiiTkH’kH Bkp-fc. 148. 26; H£pa3 r vkAafe aa^ItK h koyhhoc;ku:t;kkk t po- iin, a«. 152. 20; AiOTaia h co^pcKaia 154. 27; beahkkih Eon», raRHBMH ca h rAaroAdEUH k-k HA/ vva. 155. 2; HEHHCTaaro h ^p-KCTaHEHaBHA^Ha ro. 165. 6; tu ah icch pasopiiBUii n rkKpoif- IIIH BUH BEAHKA\ EOCklHAi. 165. 20; AApkTBdArO TOTO H H^AAAArO KAIIHUJTA. 165. 27; HEMHCT- UH H HEnp-knOAOKBHUH CkIHE AHfilKOAk. 166. 3; CkBp'kr'klH H O^KHBUH. 167. 17; HEEECkCTHI H 3SA\kCTHH KOHkl^H HE RkAvkcTATTi TEBE. 182. 25; nORHHOlfKKUUTAA JE E CA H JKkpAilUTAA. 186. 20; CTpdCTkHUHAAT. H HE TkA'fclAUUTHHAAT). HH OYKAA a f*UlTHH AVL. RiiHkl^EAVk 0V'BA301UA CA. 187. 26; HAOR-kKOMTv EOAklUHHAVk. H CkTBOpHiTkUJIIHAVk H. 192. 4; OTk MTAiOJTHIH)("k H KAd- HidKKUJTHHjpi ca CAkHU,OY- 192. 29; CA^nm h ^poahbhh 194. 28; noEEAkiua bakcbh np-kCTU IC/HOV OTTiCkHATH OEOA pAvHkHUA H HOHTkNklA. 196. 18; AAU l€CAVk CAA\H AOCAJKA a, *UJTHH H OVKApdbKUITHH IvkCApA GdBOpHia. 197. 26; KOTOpUH l€CT'k pOAHKUII H EkCRpUMUH 199 16; by3ahthhcthh jke h apaaehhcthh oto^h 204. 14; ott* k^a°V kaaat>. AOEpaia ch h beceaaia pETk h n-kcHk. 236. 15; iohah h EE3i»AOBkHata RpkCTa TBopki^a iio\'baah. 238. 23; nacTOYX"R AOEpUH H EAarUH nOAOJKHTTi A« , Y UJ;S ' C KOI* 3A OBk!J,A CBO/ft. 242. 9; pd30YAAkH'klHA^'k H AOY- UJErOlfKkKUHAATv RAkKOAVk. 242. 11; CR-kTTs.AUH TTi H EOrOA-knkHUH rAACk. 245. 6; CAAEH- /Maaro h nponoB'kA a!€Maar o. 246. 20; HAOK^kKOAiOEkCTKkHdaro n CBATaaro raaca. 251. 26; leAHOC^UJTkH^H H JKHROTEOpAlJJTHH H RkCSAP^kJKAUJTm - TpOHll,H 252. 23; IV K£C'kKA3dl€A\aarO h HECkBivAOMaaro TAHHaaro.254.6; caobecu npopoMkCKUHMH h 3aKOHkirkiHA\H.255.21; npHHC- uiaaujE ujHpoKaaro h npocTpaHaaro n*TH BOAauiTaaro Bk naroYE*-258.23; umpoirkiHAVk h npo- CTpaHUH/Wk A\opEA\k 258. 26; CKrpkuuHRTjLUiaaro h HEsp^rnkiuaaro. 261. 25; 262. 1; o aobP^ - •kA\-k jke CAA^kck h OYcn , kiukH'k r k/Hk. 263. 17; npoHupHRU pobe h a^hhbuh. 273. 22; B-kpk- Haaro posa h HEpa30YMkHaaro, 274. 3; EHBSuiJTdaro h nntaHaaro h rocnoAkct;o TpoujAUJTaaro h noroYBkiaiiEuiTaaro. 274. 11; hoy>ka'kkoi€ h noTpicBHOie. 276. 10; Aospoospasknoie h eaa- ronpnAE2KkHoi€. 278. 11; Apara ro h M^Apaafo Iivcu^a. 289. 11; Ris. MAAAkH-kH h /HA^HkH^H nHiiiTH. 295. 20; w hoyabhoi€ h AHBkHOie A^ao 299. 26; kt* rpTkAC>Y 0 V /V ' 0 'r H cTpaui'kHOYOY- AAOY KO/MkKAHHIO. 302. 16; SkAUH^T^ H AOKpUHJp* A^ECTi.. 308. 22; IV A\NOrOnAdHkHAArO H BE3nAAHkHaarO. 322. 1; ETO OYKO Tli MHOrOEOA r k3HkH'klH H A\NOrOTpOYA'KH r klH. 327. 12; BE3k- AOirkll klH H AIOEALUTHH HCTHH.^. OBpASTi 331. 5; AIOAHH5 EBpEHCTHH H HOrAHkCTHH 339. 19; A^pi* npHHMTv nHTAKEUJTaaro Bkca h BkckaaH OEAAAaižEuiTaaro. 342. 9; h’to ce beahkoic h AHEiiHoie moyao, 346. 20; B-ksknaaro h np^B^HkHaaro 348. 20; npHrBOJKA fHT fe H H npHEkieH^H HOS^ 356. 2; Ol^kTkNKHK H AtOTAiliR MAUJAi. 356. 8; C "k np^CBATUH/VVk H JKHROTROpAUJTHH/MTj. XXIII l A,OyX’°'"' k 357. 22 1 nO^KaAMI^IllTHlfMTi H CKKpMIkHkJH A\'k HA©R'kK©A\Ti. 367. 21; A<>YY' >KKH ' h,H H JKHRTvH KJMTilK’ 371. 2; puchl CAORfCkHklA H I A,« , VX < ' KkH ' K,A ‘ 380. ^ 2 ’ P^CnkpkH^KSV H Yph- CT©AI©EkRkH;EhiR. 384. 18; RT* Hf KH r A,’kKUJHHA\'h H R'kp©EaE'klUHHAH*. 389. 22; nOT^UlTARTdH CA h HcnpAKHRUH 396. 18; oy ropf A\kmk ©kjahHvii h OTTi/MHfHivH 400.3; rcahkiua h HCTHHmHkiA RAAfklA HpAR'hJ. 403. 14; Hp’kAA\KAR'klH H HCHHCTTvIH Rpark 403. 22 J HfMHCTTUH K^iCTi H CKRpk- HTilH. 405. 27; Rf AMKUH Y' rp'kY’K H AP^HOREHIv^Ti. 407. 9; RTi CO^ieTTvHTJH^Ti h nocpaaak- leNTvlHJp* ckAHHA^Ti 407. 11; HCTHHTvIH H MHAOCTHRTdH KpATTi. 409. 14; HCTOI 6 H EEAHK0I6 noK.uankie 411. 12; KAarkiH h MHAOcpk^TiiH Bork. 412. 25; aaoahtrTvHTUA h i^Raarhtua rrkcNH. 413. 10; rt* caaRX noukTrninaaro h MAOR'kRoaioKHRaaro Kora. 414. 14; cbatuv^t«. OTkUk H EHHCKOIfnk K’klR r klUHl'Y'H. 414. 19; CkAApkTOHOCkhTklH H CkAApkTkHkIH KpkCTTi. 415. 23. Ha nO^KAA^ CkA« MPKHfHTi^Ti CRATTUH^^ H np-kHkCT-kHTUHJp* A^JK-R. 416. 14; EOrOAl©- ehrtohjp* h R^vpkHUHYTi mu’. 416. 20; ©tr. npmRaar© anocToaa h RpkY<>KHraar©. 424. 4; na Bkca CAinpoTHRkHTJA h /ututtua h RiicoRkCK kiA nATj.KTd. 424. 27; BmiccKaar© paA« h A<* G P a - aro jKHTHia. 431. 8; RkCTaiaY* ©YKp’fcnkiai€AVki HcrmJHArk h npHcirkiHAM* CkAPARHiMiv. 438. 21; mehe rpiiiiikHaar© h oifEdraar©. 449. 19; H3APAA H0,e H nuTAieMcie ct iecTm.. 451. 28; — mat. 25. 21: so, Sooks d-paDš nai maže: AOGpUH pAEE, EAarkiH, R-kpkHE: ostrom., ev. theod. (a. 1358.) nik.; aokp ™ 11 pare, eaattvIH h RdvpkHc: assem., ev. milj. (a. 1230), belgr.; A (JK P' K1H P aGf : EaanviH, R^pkHTviH: ev. mstisl. (a. 1126—1132), sinod. ta. 1144.), kanci. (a. 1164.), ioan. exarch (a. 1263), novgr. (a. 1270), polier. (a. 1307), zar. (a. 1401)...; mat. 25. 23; AOSP 3 *** 1 P a &f, EAarkiH RdjpkHf: ostrom., milj., zar. nik., belgr.; AonpTiJH pare Eaana h BdtpkHE: assem., novgr.; aokptuh pacf, EAarkiH, RdtpkHmiH: mstisl., kanci., polier.; mat. 25. 26: rcovnjpe 8 o 6 ks xat oxvi]ps: smAUH pasi h A'kiiHR T kiii: ostrom., assem., mstisl., sinod., kanci., milj., ioan. exarch., novgr., pol., theod., zar., nik., belgr.; luc. 2. 13: aivoovteov xat XsYbvrcov: ykaaaiphhyti. H raar©Ai*i|JHHY'B. ostrom.; YRaAAiuTHY'k’k h rAAroAta\LUTk assem.; Y K AAEiHTHYk h raar©Ai©mTHYi». nik., belgr.; luc. 20. 46: rtov Oskovnov xat iptkoovTcov: y<>tai|jhhy'R h At©EAtpHHY'k- ostrom., YO'rAUJTHY r R h aiorauj- thy'k. assem.; YOTEiuTHYk h ai©eeiuthyI'. nik., belgr; ioan. 1. 41; kov daooadvKov xat axokoo- dijadvrcov: ca^uiaRikuio^i© h inkAiuov 1 * (sio). ostrom., caumaRmrnioi© h uitA^imoi©, assem., cAkiiuaRkuikiio h WkARUJ©Yi©. nik., uikARiucio belgr.; ioan. 5. 24: 6 axo 6 (ov xat 7 ttats 6 cov: cao^- uiaiah h R r kp^ i€a\aah (doch auch pg. 13. d. i 6 a\aa) ostrom., cao^uiaiah h R-kpai icavraa (pg. 11. 9; 11. 17) assem., cAovfuiAEH h R-kpi© EA\AETk. nik., ca©ywaeh h ndipov «a\ae. belgr.; ioan. 6 . 33: 6 xara(3atvtov xai 81806 ?: ct^oA^h h aaiah (sic pro A aiAH ) ostrom., ct^oAah h A a, AH assem., cy©A {H H A afH - nik. belgr.; ioan. 6 . 40; 6 O-stoptov xat Tttatsotov: rhaah h R'kp©Y raH (sic). ostrom., rhaah h RdcpoifiAH assem., rha«h h RdtpoifčH nik. belgr.; ioan. 6 . 54; 56: b zpdiifmv xa i it tv co v: ’kA r w h nnraH (sie). ostrom.. r kA' KHI H hhiah. assem., d^A^ H nntH. nik. belgr.; ian. 8. 50: 6 Cv]T(ov xat xptvtov: hl|iah h c^a*h. assem., hi)iah h c»a a - ostrom.; HiiiTfH h coyA {H - nik- belgr.; ioan. 20. 29: ot p.7j ISovts? xat ittarsocavis?: ne RHAdinuuHi i R^poKaRUJHi. assem., he rh- A^KT^uiEH h RdvpORaR-kuif. ostrom.. nik. belgr. cloz. I.: nacYA, h ©cpasToia^ h icTHHHa^. 331; K'k CR-kTdtH h CTpaunvHdcH Tpani 3 ’k (fg ? ptxr{j xat (po^spop rpa^šC^). 403; CR'kT"kHY'^ h CT paUU'kH’kHY’k TaHHT*. 545; CTpaUJTkHTiH H OY KO P H3H kH npilAATiHlIlATvlllf CkC^A^- 649; T’k- uiTtTTvH-kHAA-k h coYfT'kH , kHAi'k (xsva xat parata) 775; tRp-kicniH h noraHkCi^iH (6 - - b) 842. Im vorhergehenden sind der grossen Mehrzahl nach Belege angefuhrt tvorden, in denen da3 Adjectiv oder Particip als Begleiter des Substantivs auftritt, zu dessen naherer Bestimmung es dient. Es bezieben sich auch die Adjectiva in den eben angefiihrten Stellen meist auf dasselbe Ob- ject. Nicht zu ubersehen sind aber auch jene Falle (einige \rurden sebon bemerkt), in denen die XXIV Adjeetiva in ilirer substantivischen Natur erscheinea, \vobei man, wie ich glaube, den Umstand, dass aueb das z\veite Adjectiv in der zusammengesetzten Form sich zeigt, obzavar nicht immer, so doch damals beobacbten kann, wenn dieselben eine verschiedene logischo Beziehung im Satze ein- nebmen, mithin nicht beide auf denselben Einzeln- oder Gattungsbegriff hinaveisen. supr.: nocpk- Aoy npaBfA Haaro h rp-kimiaaro 7. 17; npan AHKT^H h rp-kujTvHkiH 7. 18; AfEaraujHi^k h upn- CH-kmiJHijfu. 62. 18; raoy)fkiHAVk h HEnoAKHJKuavkiHMii B kpo\,'nfiiuTMHa\'K 125. 25; ckrp-knia- KRUUTHHark H JK-KA^UJTHH^- 127. 24; CKp-kEiliJTHHJfk H HfHaKHAauiTHH^ K. 137. 23; KHAHA\aia h utKHAna\aia. 140. I; nakTkErkiHjp* n G£cnakTkH-kiH\"k. 173. 4; norarm ii hhluthh H 3TiAHH H ACKpHH OTk TCTO CACAfatGSK npHH5,VM*T’. 192. 2; OTK MTAtlUTHijfk H KA.UIIJ iAUll- thh^Ti ca 192. 29; KpiinaiiJTHH/UTi n TpeApKAAfiKiiiTHHAa-k. 216. 24; Ha np-knoAOGkH-kiH^k ch h ha OEpaiuTai^iiJTHiijfk cpA^oa kg N£A\©\f. 234. 24; npHAOuia k H£A\oy ca knun h ypoa\m<, 243. 16; KKrkKO Koabno HEEECkHTilH^k H 3£A*kH'klH)(’k H np-knCHC>A KHilH ,V' K - 2 ^4. 2 ^; TKIUTf- TUvNunavk h EEScafavkHTOHavk 338. 1; cknactHHie JKHKiiiHai h. h aapKTK'KinavK E'Kina’uie. 339. 23; no cp-kA^ JKHB'kiH\"k h aapkTR-kiHjpv. 340. 13; nponoB-fcAEHKk ncHRkniavk h a\pkT- mnHAVk. 348. 27; EkckK© noakno noKaaHHT-k ca H(K(CkCK'kiH)fK h 3£A\kHkinyk h npdiHcnoAk- nVipk. 370. 7; HocaLUToafMfaacAf h HarkKsaiHTcnfoafAVMf. 376. 24; rebecmimii h 3£A\kH-kiH. 388. 14; cloz. I.; AOEpT^HaaTi h st^at^ami (twv xaxd>v xai twv o^aOtev) 257; miETiHAaTk h aapkTRTv- Haaii (Ciovttov xai vsxpcov) caiAHTfak. 642; 848; 876; mat. 22. 10: Trovrjpoo? te xai afaOoo?: 3hA- •kHA h A^piviiA. ostrom., assem., 3kanf h a®ephe. nik., 3kaHč h a^ep^he. belgr.; marc. 7. 37; v.ai vob? xa>po6? noiel dxoosiv xaž tod? aXaXoo? XaXsIv: raoafjfTniA TKopiiTk ca r kiuiaTH H H'k- avkjia raaroaaTH. ostrom., assem., ra©y\'H£.. h^uhe. nik.. belgr.; luc. 6. 35; auto? yp7pT6? sauv eni tod? ayap£atoo? xaž irovnjpoo?: naark iecTk Ha HEEknEaarcvvkTkHTniA h st^akiia. ostrom., assem., HEKknnaaroAdtTkHEf (KEnnaaroAdvTkHHE belgr.) h 3ahe. nik., belgr.; luc. 14. 21: tod? iTT(oyoD? xai avair/jpoo? xal To' H 'k- 407. 23; mat. 24. 45: 6 ;uavo? 6ooXo? xod - assem., hujteh h coyA fH - n ik. belgr.; ioan. 9.8: 6 xa9-^psvo? xai 7tpoaait(jijv: ciiA AH H npocA. assem., cdiA* 11 (c^A* belgr.) h npocE nik. belgr.; ioan. 11. 26: 6 xal ic.otsdcov : mnK'kJsi h K^poafiA. ostrom., mnenji h Rdipo^^iAi. assem., jkhkh (h) B^poafEH. nik. belgr.; ioan. 14. 21: o sywv xai trjpdiv: narkiAH h cTiGAKvvtiA ostrom., assem., hmIvEH h CkKAtOAAE. nik. belgr.; ioan. 20. 29: paxaptot oc prj I56vte? xal TtiatsoaavTs?: bha^bujeh h b^pobar-kuie ostrom., BHA’kEUJHi i B-kpciBABiuHi. assem., nik. belgr. f.; Raarivn paEE h BdvpHE. cloz. II. fol, 1. a. 19; — eine noch seltenere, dass das erste Adj. nominal, das zvveite zusammengesetzt vorkommt: uiHpOKTv h npo- CTpaHivH mvrk supr. 258. 19; w HEpa3oyaakHa h atoyA hHaa 363. 28; H£pa 30 V\wnEH h a\oi'A HHi' XXV 364. 2; ko tatov - n ov'GoroYOV U^CdpkCKTUA, 96 - 25; ndCTOlf^ EAdrkIH flOAOJKHB-klH A^UJ^ 3A 109 - 24; /M£HČ rP^UJHddrO NEKAlOHHMddrO pOKd. 115. 5. irfecdpl« K'kHh.HC>YOVMOV, C'kTBOpHK'KlUO\'OV MC ’V NEBO. 119. 21; I^CdpedfAH Kk B-fcKTU EOfk, cICAAH Hd JftpOKHAfik. 120. 19; K-K CEATTUHAAT* B'krOAHB'KliJHHM'K TER-fc. 121. 15; HEn«*ABHJKH- AATdHAlTj. R-fcpOEfliRUJTHHAns. Bli NA. 125. 25; A*p’kTBOI€ JKE T'fcA£C’kNOI6 EHA^NHie. 127. 10; O CE/HTv MHNO\f EivCOBKCT-k-biMK NdNAABN-fe^Mk. 130. 5; STiATvIH CTdpME AA\KdK'klH. 130. 18; Tdd- ^MRdta CHId NENdCkJlilTENdlii. 130. 21; HSEdRHETjJH, CkndCTvIH, CkRpTiLUdAH, BTv3BEA1iH, A a P<* _ cTBOBdBTvii, BkCHiaB’kiH, ckBHRd/ftii. HSTvNNTd/ftH. 133. 28; 134. 1; 2; 3; 4; 5; 6; 7; 8; B r kduiE TpEflE3d OyrCiTOBdNd RkCivHkCKTvIERMH KpdMrkHkJ A^EpUH/HH. 136. 1? BTv A R HH np , fcA' K P eH£Haar0 KpkCTHBNddrO U.^fccdpd. 138. 19; OTTs. ddEgdNAPTiCK^A CEATTUA U,pkKBE. 138. 21; AvkNENddrO MkCTkNNddrO KoCTdHTHHd. 140. 2; OTTi TdKORTdA EOrOEOpNTvI A JfOlfrtTJ 140. 6; HW r V,EHCK'klA (IOAOKHTiIA EpECH. 140. 16; TdKOEdtd NEOV-T'kliJHMdld CKpkBk. 141. 20; npIv^Af pEHENdd ;ke C ddBkHdid MdiJKd. 145. 2; rpA/i,AiiiJTddro B^bpiiNddro ivkcdp-fc. 146. 23; OEfTRpkAHRT^uJE »je NHKEHCK^ItB CBATAikK npdE^IAi B r kpd». 149. 4; REAHKlvIH EOHv, IdRHRTvlH CA Nd/Ud. 155. 2; Otf- B'k4,^\' < ’ K 'l' rocnoAd hcthnt^hoks caoeo E-kAHAdoie 156. 9; d Nmjfi-k ah beahhih a\h iioa®k’noy- cyA\oy TEB-k NEHoyBCTB'knoyoyA\oy E-fccoy noJKp'kTH. 166. 13; noHORHE-kiH n,'kcdpkCKkni Bi\NkU,k. 174. 1; TdHHOie 3NAE6AA016. 178. 26; A dK,KUjiaar ®-■ • HiMA^iuTddro 188. 25; rt* np-fc- HHCTAiKR TpOHU* CkndCdliS.liJTdxkR BkCk A\HpT». 191. 8; HAE Nd CEATOI6 rddEkNOI6 ATfcCTO. 209. 24; EldA^UJHHAVk RTiCTdNHKS, BOAAUJTHHAA-k nOKOH, HEA^JKkNTvIHMTi U.HiAkBd, fipdBkATsHTU/HTi OTTiA^lUfHHie. 231. 22; KTO NdOYHHE'klH, OyA\;KAPHK’kIH, C r kB'KKOynHR r klH. 236. 16; fipHBA- 3dkBUJTddrO, EkHkATvtUddrO 237. 2; l ITO IlpOTHRAi TOMOy Tpkn-fcdHETdH, TkUJTHRTdH Hd A\H- AOCTk. 243. 26; nporrpdHNddro sixth ROAAiuTddro ndp«yB*. 258.24; o^kp-ksTv npucNddro BpdTd flENkldAAHHd BESTiAOEkNddrO, MAd^ddrO, MkHkUJddrO. 271. 28; IV rN^CkNO(6 riHTd- NOHS OyCTpOI€NHI€. 286. 22; ndKTil /MATETTv CA HiH^OBkCKTUH Hf CkAVklCAkHkll pOATv- 317. 24; 318. 1; KAE BO JKHROTTiNdia nO^CTOUJkHdlil OEfBHBdNHra. 320. 19; CTi. A\pkTB'klHAUI, OyAd T hp'k- 1JJHHMH, nOBHNTiNTvlHMH, CA\L|JHHA\H ETv TkA\'k, np^HCIlOAkNHHMH. 338. 20; A aK,|iUJ ®Y 0 Y~ A\oy. . pEKTiiuoifOEfMCAf. 345. 7; 9; np^fccKpTiSkNddro Toro oyA\HA£Nddro OBAdAdHHtd. 349. 3; NEpdSAP^UJkNdia A\JKd JKEA^SHdld. 350. 2; MHOrOOHHTTOH^Tv, NEBECTiCKTkl^k MHNOBTv. 350. 25; IV OKdNHH SdKONOnp-kCT^n NHH A\A\HHT£A£. 353. 23; OEAkKATi CA I6CH ETv CpdMkN^NB KO>Kk- NAiBf. pH3žk. 356. 22; TiMk np-k/MNordra BAdrdia BkNECENd btvIuja. 373. 29; BkH'kiUNHiyk jKHTmciVkiH^Tv rddroAi*. 376. 8; A^CTOUH-ki Ad^iuT^u™ AtOBkSNddro A aa Hkia. 378. 8; a® - BpoyoyMoy cdA«y u,pkK’kBkNoyoy/uoy. 379. 20; kti. HCBUH/UTi eohnc^mt* ^pivCTOBTiNn^H/UTi. 379.2]; B£3AOyUJkNOI6 l€CTkCTBO A®'f UJIlHad JKHBOTNdd H3HECE. 380.7; A a P^ NEAdOUJTkNTvlHAVK, CMHKdljRlUTHH/MTi CA NO 3E/UAH. 380. 26; TOAHKTdH A a P' K A aHr,aH «6/H0y. 404. 2; Bli CMpdATi- NAxl* THNX BA^AliNAiljB. 407. 15; SdKAlOMHETi nEUJTEpiv 3dTR0pH NdA^AE^KAllJTHHA\H BETTi- \"WHA^H ABkpk/HH. 410. 5; CTpdCTk CBATT^HJfk OTkUk H EnHCKCUfnk BTUBTilUHI^Ti M^MENTil- H^Tv BTi Xep’cOHH. 414. 19; EHA^R-kUKAf EAHNTs.CKAihSi OEkApT^JKALUT^I* np'kdkCTk. 417. 7; OTTk TdKOBddrO A®Y]C®KkNddrO IOHOUJA. 430. 4; OTTi A^PddrO Bp^k/VVENE CTpdCTkNddTO ndA a “ d^A np^A' 1 * NordMd cBATddro. 438. 18; CBATddro drrEAkCKddro jkhth«. 440. 27; ottv dNTHO- YHHCKddro BEAHKddro rpdAd. 442. 13; TdKOBOie npijREAHKOie moya® 444. 21; rt* antno^hh- CT-kdAT* REAHnHiAdTi rpdAii. 446. 1; NHllITd BO ECTTi. A®YV 0RrKHa ^ fRA ' ra 'fc JKpiiTBd. doz. I. 443; K Tv CB^TivH BO CT pdliJ’kH’kH JKpTiTR^ npHCTdindEUJH. doz. I. 463; mat. 25. 40: OTTv CH^T^ MdA'klHY'k BpdT"k A\OHY’k /VVkHkUJH^Ti. OStlOm., aSSem., /MdA^^ R PdTk /UOH^k MkNkOJH^Ts.. nik. belgr. ; mat. 27. 52. ; /WkNOrd T"kA£Cd nOHHBdlSlIJH^Ti CRAT r klHY r k BTkCTdllJd. ostrom., nOMHRTi- XXVII lUHijfH cuATTdp*. assem., noMHKaioiuTH^k cbeth^e. nik., belgr.; luc. 13. 17: o Kkc-kjp*' CAABk- HTdHJp* KTvIKdHK.lJlHHp* OT”k HI6rO. OStr., CAdBkHkHM^T«. K’kHKJIdU|JHY'k' aSSem., CAaBN-k^ 1 * KhJ - BdiouJTH^k. nik., belgr. Im Griechischen (auch des N. T.) lindet man die Regel beobachtet, dass, wenn die Adjectiva nicht mit der Conjunction verbunden werden nnd dieselben einander subordinirt erseheinen, nur das erste Adjectiv den Artikel besitzt, das andere dagegen ohne denselben in der Rede vorkomrat. '“) Auch im Altslovenischen findet man, jedoch selten, dass das andere der beiden Adjectiva noininal flectirt, wie nachfolgende Beispiele zeigen: supr.: riAkirk HEnpkEopEAVki, TTiHkHTk. 62. 5; TdHHote KAJNiai€/HC> 178. 27; CBATTilA li,p’kKKN ^P^CTHiaH-kCKU. 186. 18; H«tBOpC»KAEH'klA }KH4,0B r kCK'kl A^th. 289. 6: npHAp* AP'k BCl B-kukHoie Eaaro. 321. 11; Ic«nf cd etre KHAAiUTaaro, tiara, ckavfc- ptHaaro. 343. 5; ot’K A‘>YY c,BkHddr0 i>®™'kA 4 'Y' ,ikU1Td KaavkiKa 371. 3; irkcnoEAVk rrkciik eo- roHao^^fHOif 1 * KoroovrcAi^HAi (to acsp.a to dsoStSooiTov, to 0-eapeaTov) cloz. I. 28; mat. 25. 21: AOEpTdH paEE, BAaruH, B-kpkHE. ostrom., h B-kpkHE. assem., belgr., caarki, B-kpHE. nik. Das Neuslovenische folgt auch hier vollkommen der Analogie des Altslovenisehsn und sind Belege entbehrlich. D. Die nominale Declination muss unter allen Umstanden stehen beim Dat. absolutus, voll¬ kommen entsprechend dem griechischen Gen. und lateinischen Abl. absolutus. Die zusammenge- setzte Form \vird man in Quellen vergeblich suchen und musste, falls sie sich fande, dieselbe als ein arger Verstoss gegen den Sprachgeist angesehen \verden. Man vergleiche: Sing. a) mannl. : supr.: h tomoi/ - E£C'kA c ’Y kkllJTC, Y HCKonatua poni* 4. 7; ottvA^hhbtvUiov ca flA d ' UC) V Hd ^no 'VAdtCTo nopoATJ h icahh*. octakhk 1 uioy npHCTAtrm ah^koatv. 7. 5; ?lA d ' u4> Y >Ke KONEUk npHi€M’iiJO\'. 7. 13; nYP HdHiaK0 Y rAaroA^uiTCAf EEcpaAtkNara jkena ca^luth CTTUA h CA. 10- 2; CBdiTO^' JKE KTUBTiIIJO^ h IUJEATvIUE KpkCTHHNH BTiSAUlA T^fcAECfc CBATO^IO. 11. 11; uliCapkCTBOBaBTiUlO^ Ma§HA\HBHOY npHAf npdvAA^HilKTi. 11. 19; AVJAAUUTOY JKE CA 16- /W0Y A <>l W iija ha ceao. 13. 16; nprniiEAtkiUMf JKE NapoA«>Y K,R h £ ' m ®V bkch A HBd 'l')(' s ' CA - 13. 24; CSA*e»Y 5,58 KT»3ApaCTeA\k rkBpTilUENiMf K r klB'kUJC>Y POAHTS/Vk l€/HOY CkBdvllITacTA CA JKENHTH. 18. 14; BTi TT» OYKO A £ Hk CkEHpaKKU]TOY CA HapOA°V B'KHE3dan’k npHCTAtnHBTj. CEATUH Hd- HOHTi noKasa ca ha\T\ bt* tomb rpaAdt- 19. 22; oy h4U,TCi V 5,48 >«a\ 8 cnpv ripijETUBaa^at he no- KOpAllITE CA I6/M0Y 21. 27; AAHOrS JKE AAAT£JKC>Y KTklBTilljOTf- 28. 10; HaC r klTHB'klJUOY JKE CA Cl).BA3a Kp-kAAA Y«*TA Ha CKOTTv BT^SAOJKHTH. 30. 4;.... HH £AHNOA\OY E'kA AUJT,0 > HH 8 A HH0 ' V ' <, V H*,\AU1TI« (oddsvd? avo^aCovTo?) cloz.I. 368; ostrom.: chi^e jke leAAMf c^vvkiuiAkinc^ (taota §s adroo sxdo- pnrjd-svToc, haec autem eo cogitante) ce aheteaiv rocnoA^Hk bt». ckHdi iseh ca i6A\OY- ma b 1>20; HCOYC< > Y PWKkUIOY CA Ohjaoo YSVV7]d-ŽVTO?) K Tv BHftA-kEMH HOYA 8 HC'r"fcH c{ KATiCBH OTT* BTiCTOKA npHAOiUA. mat. 2. 1; OY' v ' B P' kllJ " 5,48 HpoA$Y (reksoTvpaVTo; 5s too 'HptoSoo, defuneto autem Her¬ ode) ce aHkrEAiv rocnoA^Hk e'k ckndv i3bh ca hoch^oy- mat. 2. 19; - 8. 1; 8. 5; 8. 16; h K'kicTk I€AA«Y B r k3AEJKAL(i0Y BrK (avax£tp.svoo Iv Tfj oix>lof. diseumbante eo in domo), h ce aaTvHosh rpivlHkHHHH B*k3AEJKaaYA\ Ck HCOY< :4 ''W B 9. 10; H3r'kHAH<>Y K"kC0Y (š^pklfjdsVTOS TOO Saip. 0 - vioo, eiecto daemonio) nporaaroaa H-kAA’kiH mat. 9. 33; HaikHTvUiOY 5,48 h5moy (ap|ap.£voo Sš ad- TOO) CTkTA3ATH CA fipHBEAOUlA I6/V\0Y A d kJ,4llHHI4 ' k IBA^HTi. IUat. 18. 24; N£HA\/KL|JOY 7Kl 8€ ' M0 V (|J,Yj I^OVTOC §£ aUTOO) BTiSA^TH IlOBEA^ rOCnOAHHT«. I6r0. mat. 18. 25; B£H£pC»Y >K 8 E’klB'kUJOY ,!> ) »Sine coniunctione post adiectivum cum artieulo alterum sine articulo Graeei tum demum ponunt, ubi haec duo non coordinata sed alterum alteri subordinatuin esse volunt.* schoem. op. cit. cap. IV. pars II. pag. 13 d * XXVIII (otj.1*; Ss‘Y*yo;xžy»i 5 ) rAar*u rocnoAHHk KiiuorpA^a. mat. 20. 8; HC^<-A-fti|iov Hcoifcov («*«op»o.- OUŠVOO tOO lljOOO) OTlv }IČpH\'OHA, HO til6.UK H^CIJIA HApO r V,H AVKH03H. lliat. 20. 29; BTvlirk.Vk- SliOtj* 16. U O V (čltč/.Oovto; aotoo) E'K I!£pOV'CAAHAVk IlOTpACE C/A BKCK MlAt. 21. 10; C'kAA- tjjoY hicovcoeh (/'.atlvjp.svoo §s aotoo, sedeute autem eo) na rop'k i6ažC'HKC'i”k iipHcTAviiHiiiA k’k sneAVCA' oifHčHHHH. mat. 24. 3; a\ov'v^ l l 1 -' l V :K£ (xpov(£ovto; Si to o vop/ploo,* moram autem facieute sponso) B'K 3 ,A,p'kAvaujA ca bkca h Ckiiaapi. mat. 25. 5; iiicovfcov- kkibkujov' (to5 'Jtj-joo - fsvopivooj K r K khaahhh. mat. 26. 6; ifetpt raaroAiaupov' leavoif (set aotoo XaXoovto;, atlhac eo lo- quente) cč hioaa ia^hh-k (sie) otk okobk (sic) na a £ cati upttA« rtat. 26.47; c kAAipov ;kč teavor (xafr 7 ]uivoo U aotoo, sedente autem illo) na C/&ahi|JH nockAA k-k ine.uov- Mična c k o ta. mat. 27. 19; R Iv I1ATOKS !ta ^ČCATč A'kTO BAA^TvIHkCTKUia THBfpHIA UčCApA OKAAAAKSvlIJTOVf nOHTT.CKOV/'- oiMvovf miAATOV' (r^sp-ovsoovto? Ilovtioo IItXitoo, procuraute Pontu) Pilato) HOVfAč&Hft h hčtepk- TOKaacTKOVfiAUjJdij' ruAitASKšm; HpOA°V (t£tpa'p-/o6vto; rž); raXtXata; 'lloiooooj, ijiiiAHnovf m« upa- Toij' tero o et a p K'r o b aa ctkct k oif kr. 111 ov* (<&tXwraoo S s too aoihpm aotoo tstpapvoovto;) htu- pHiefik H TpA^OHHTkCiiOBR CTpAHOtšR tl AVfCAHHIO HČTBpkTO-BAACTKCTBOVfnSvIlJOV aUHrtilHHteijS. (xai Aooavtoo ijfi A(žtXnp'?j; tstpap-/oovto;) btvIctk r.varoAK kommih kk Hoanovf 3u\'apmiHoy cki nor. luc. 3.1....p): iveiblich. supr.: ctabiiih ;ks k;h ha avkcTk, h AKHie ar r eak rociiOAKHK np'k ATvCta np'kA’iv NJt*.. 2 14; npHuič r Vkuni ten ktv cavahiujtS ruiA'kii'iv kr IIavak hchatvHH ca pa- AOCth h npoc/MHta ca. 3. 27; 0YAVEpum Mič CKATaaro Kohoha Mičtrk hh crku h ck avatephivk terc Km jsaucoUK rpou^ eioaom;h i 19. 12; irk cp-kava Mi.vndi iis k.vkiiih, .v, a ckkčpčttv kaacki ha HHU lTAv CčK’k, ilOAOMiH HA 3£AVH C'KI H a CKOierO. 31.20;... ostrom.: OKpMvHčN^ KO KTvIKTvUJH AVATžpH !6ro avaohh HWCKi|soKH (p.vr)'3t80&čžoY]? ydp rij; p.7jtpo; aotoo VI a p ta; tto Ito-app) npk.K.vp A i;kž h* ckhacta ca mat. 1. 18; Kčučpn (KžHžp'k nik. belgr.) bkitkiuh (Ssutvoo Y=vopivoo) ,v,maKOAOY ov'- ;5C£ p/KAOJKKUJor k Tv cpkAKH* iii<5A’k CHAAOHOiior h c k a p it o t k c k ov' ovm\ o y p,a Kjfo np’kAacTK. ioati 13. 2 ...y) Ungeschlechtig : supr.: A^m£A’ktuov" žke Kp'kA\6Htt KjiaKOV' ra kh ca Komomov' ap , \*ar’rfAK AlH^AHATv. 18. 16; CE.UOV' Mit K^KIUO^' 'IOV'A £ CH KkCk T KAVAAVH HajK>A’^ KčAHKOAAk rAACOAVK CK cKpttHa 25.17; o^Tpoi' Mi e kuktviuo^ Ktv n .vpvitK nouiA'k hskecth a hc TE.usimi, v h nptiKECTH. 56. 21; o\’TpoY uif miviKTvUtS npHAOCTa HEHKc rHBara AVAvHHTEAta. 59. 8;... catvHTvUio ko caviutko ( vjXloo ^ap ovto;) cT'kHK tahttv ca. eloz. I. 329; CATvHivUio npHOi£A'iviiJiO (too YjXtoo šX3-6vto;j, A a t!£ CK'kETTv CB^THAKHHKTv. doz. I. 333. Dual. a) mannlich supr.: hiusamvbičava m;č hava KTvirK rpaAa cbat kih IIa^-ak ov/Vvoah c k- 4KH&. 10. 22; TAKO OySO AV KICAAUJTčAVa HAVA K'KICT'K H ksTO CIU.E HčK r kpTvH’KlHAV!v HčH3B’kcT0. irkpivHIvlHAV K MtČ H 3'kAO H3B’kcTO. 154. 19; Cč HAVA CK BČAHKOAVK CTpAV KAV Iv rAArOASHITčAV A pa.SApa ca opnkhtvIH osaab k h cta. 155. 5: to hava pek ujeava KE3B'kcTii akhi6 k kict k okaak k. 155. 12; nptuuKA'KUJSAva ;ke hava kah3Tv Hhkoavhaha MittC/Tatmiti kk rpAA’k naA’ka\'/V\ ca 3'KAO H’kn TO nptlATH OTK N£K> CAvtUTHHAVK TOV KpKCTHSIHOAVK. 155. 15; TO HAVA pEK UlčAVA nOKEA’k KIIA3K EIITH 13 ;KTv3AHI6AVTv 110 pčKpOAVK. 156. 16: npHBtA£HOAVA Mii HAVA KTJB KUJEAVA !i CTABTvUlčMA np'kA'K CTAp'kHUIl!HAAVII BAKUI KCKAAVII rAAfOAAUJA HAVA BAKCBH. 188. 11: pOAHTč- AE VVA O XpHCTOC'k O^AVKpTvlUEAVA. 204. 22: i!E HAVSvlilTčAVA Mič HAVA B'K3,V,aTH OKTAVA OTTv,V,A. 292. 20; ckicT-k KEcdi^ovuKiUTEAva hava h CTvirknpaujahSiijjTčAva ca. mto k-kibkuiee h uto kav- v V,AiUn'Ei€, H CAAVTv CK 11A CK tlpHKAilMiK CA H^ivUJČ C NHAVA. 360. 25; OStrOffl. : T'kAVA ;KE HOfJAA- ijičAva (aottbv 3= sSsp 7 .op.ivwv, egressis autem illis) cč ripiiKč^oiU/A ktv hh.avov' maos^ktv trkavh, k^ckhtv. mat. 9. 32; mKA ks kujeava hava (Ippdotcov aottbv) Kiv KOpAGAK npiiCTA B'ki’jrK. mat. 14. 32: no ch^ k jke ^VKirk/ua ot k hh\"k h^avuiteava tacii ca. marc. 16. 12; i;EC'k,\o\'Aiun eava hava H CKT/5V3 ABSvUJTčAVA CA CAAV K ICOVCK npHKAHJKH CA. luc. 24. 15. p) Weibliell: H^.AvljJčAVA (statt XXIX -AAAA) h;E HAAA (TJOpEDOp.EVtOV 81 akliiv) CE H'kKOTOpHH OTk KC^CTOAHIA npHIUkA>UIE UK r(U;V k i:Tv3K’kcrnuJA ap^HcpEOAVK. mat. 28. 11. ostrom.; assem. 7) uugeschlechtig: npkuimAkUJSAAA jke p.kirkiua aktoma tio ckkohusjhhh cbataafo caoraii ca Kovnan^V trkuoTop^sVi^V* s upr. J 59. 20. Plural. a) mannlich: supr.:. haaaujteaa’ jke hiik n? KkCA aaHvCTA k-bika^*. 3haaas- NHSI CKAT'hlH/V\'k ElACHAKCKOAA'k 14. 7; npHmi^VKllIE/HTv JKE H/H'K Bk HEHJKE KkCH JfOTtfejfAl R’k i;oycHTH h raaroAauja Kruor 14. 10; Aoins,vk!ii£,\\m jke havk ha ogrpkia um Koaaahjk CAkima- apk oTmAAHorm, 14. 23; npHUJSA' k uj£AA'k jke HAAm Ha AA'kcTO raaroaa iiaak cbattvIH 23. 27; aihctS jke aaatejkcat K'kiBmuJOY h pas ko h m h koaa’ roTOKOAAm c,’k:i!Te,v\!v o^khth CRaraaro Bm- HE.saari K irkcoAAm AAHoroAAm cmTEKkniEAAm ca npHAOiui. 28. 10; OTmnoYUJTEHOAA'k jke HAAm KhSRUJSAAm TAKO TEKJKUJTE K'krAA\'a\ A K 'KI OTHEAAk IIAKkl rOHHAAK. 28.27; C'kllOR’k,A,AKk!H£AA’k JKE IIAAm, K5JKE CA HAATs. CkKkl, IIOyOYAH A. 29. 4; Km TEAAHHM,H JKE CJivUJTEAAk Al 5M f rK AP^V™ ' W0 ' AM11JS AAOAHTH rOCrK\A,d. 42. 15; HSA-ks KUJEAA K JKE HAAm JKSA’k3HAAAH BEpHPAA/AH C KBA3ATH H^k !!OB£A’k.42.29; ..•kASvUJTEAAm KO HAAm (laOtOVTCOV a6xv wpoosX^6vtv 81 autmv ayopdaai) npHAE JKEiii.^-m ostrom. mat. 25. 10; npHCTpauiKHAAAm jke K'kiK'kiuAAAm h.vak (sfA^OpEOV 81 •(■SVOU.SVOJV) El nOKAOHKUJA/AATv (otX'-VOUqWV) A H II, A HA 3E/AAAKK, pEKOCTA K’k HHAAk. ostrom. luc. 24.5; cau|joy n os A'k Kk Tm A k H k i€AHH r ki n csiKOTmi h AKkp/um 3ATKopEHAi\Am (za- twv 0-opibv y.s3tXsiap,švo>y) npHAE icoyc, ioan. 20. 19. Man berucksiehtige: no3A'k caalpoy (ooarj; 8(J)ta?) ostrom. ioan. 20. 19; no3A’k KmsK r kUJOY (Sili-a; 7svop.svYj;, vespere facto) ostrom. mat. 14. 23; mat. 27. 57; K’kHK’kiiJio doz. L: 935; 948. neben: n03A'k KkHK'kLiiH doz. I. 921. E. Steht das Adjeetiv pradicativiseh im Satze, so muss es die nominale Form annehmen. llieselbe steht sowohl rvenu vom Subjede, als auch wenu vom Objecte etwas ausgesagt wird, vvelch’ letzteres Pradicat wir das abhanc/ige nennen \vollen. Dass das eben ausgesprochene auch vom Particip gilt, braucht kaum ertvahnt zu A\ r erden. Auf eine scheinbare Ausnahme wie: ioan. 5. 32; ioan. 5 . 45 20 ), werde ich, da sie hieher nicht gehort, seiner Zeit aufmerksam machen. Ich ~ ’) Ich glaube, dass diese Stelle im ostrom. so zu lesen sei; KJCTk HJKE rAATOAAH HA K'k! (Jativ o xax$- yopd>y ojj.5>v) und nicht TAATOAA H HA B'kl, da keine bekannte Handsehrift ein v.al sehreibt. Es ware demnaeh ein doppeltes wiedergeben des o anzunehinen, das spiitern Schreibern nieht selten passirte, denn anders ist die Construetion eine nicht richtige. Uber die Ubersetzung des 6, -fj, xo' als Artikel mit XXX kann niimlich die Ansicht nicht theilen, dass in den angefiihrten und seltenen andern Fallen, Ver- bindungen von bestimmten Pradicaten zu unbestimmten Subjecten und Setzung von bestimmten Subjecten, wo unbestiramte erwartet \vurden, anzunehmen seien und dahin zu erklaren waren, dass hier die Qualitat als ein bestimmtes Concretum gedacht und die Person als unbestimmt angenom- men werden musse (win. gr. §. 18. 3). Wer fur das Griechische des N.T. diese Erklarung annimmt, wird aueh im Altslovenischen an genannten Stellen behaupten mussen, das Pradicat erscheine in der zusammengesetzten Flexion. Allein man nehme nur ioan. 5. 45, und \vird sich gestehen mussen, dass die Erklarung nicbt passe. Kurz, eine pradicative Stellung der Participia ist dieser Orten nicht anzunehmen und lege ich darauf ein Gewicht, dass ahnliche Falle durch einen Relativsatz auflosbar siud, was in Satzen wie: act. apost. 2. 5, wo das Particip ivirklich pradicativisch steht, nicht zu- trifft. Doch soli es bei der Ervcahnung einstweilen bleiben. Berucksichtigen wir bei Aufzahlung der Belegstellen zunachst jenes Pradicat, das von dem Subjecte etwas aussagt. Sing.: a) mannlich: supr: H-fccH o^eo 4,octohh'b ca-mhiath tahht* eojkhi 6. 19; npH4,t bah3t». CKATaarc* h cTa nporrk. 24. 16; iskojke i€CT"K caaA-K ijcthhehtv h Eaari». ctj H CBOHMTi EAArOAVk Bf AHT"k E’klTH. 24. 27; ^OBhAfTTv TH, Hf BAv^H HfdvIT-k. 30. 2; KpCfkKTv bo h EEsaoKTvi E^kauif. 34.6;Hf Edi-kiut AOKh BiipoKKH TpkndiHHieAn*.. 34.8; poet* jke eojkhi rpkHk- cKOMTi AamiKOAVK Ediauif rpa^Eii h HforcTpoiemv.SS^O;—cloz. I:^a cnfB^CH, ■kno chatvHTi (§ 6- vat0?)ckn AOlfHH ETvHTI, H{ BT\CJfOT'k. 208; H "k OBT\ B^ HfCkAlTvHCAEHTk (Žko^O?) OBTv C r kAVkHCAkHTv (XoYtx6?).325; Hf E^H HHKTOJKf A^KAKfHTvCTroVfjpOsj^OS; Hf BAv^H HfHdAkHk SpaTf. cloz.II. fol. 1. b. 35; ostrom.: leaioif jke H"kc/Uk aoctohht* (06* sigi tzavo?) canora noHECTH mat. 3. 11; Hf o jfadjs^ ie v i,HHOA\k jke žkhbtv kadete haob^kti. mat. 4. 4; ck beahk^k (pi^a?) HapfufTk ca BT\ i^HkcapkCTBHH HfEdvCkH^fMk. mat. 5. 19; H’kca\k aoctohhtv (txavos) j\a no^ kpobt* a\oh BT iHH^fUiH. mat. 8. 8; H-kcTk A\fHf ^octohhti. mat. 10. 37; 38; EAAJKf HT\ iecTk (p.ay.apto? sauv) HJKf Hf CkEAA3HHTk CA O AMiH-fc mat. 11. 6; HdO^MHTf CA OTTv MEHE, t3KO KpOTTiKTi (€CA\k (OU irpaog sipe.) h CTvM^pf htv cp^ki^E/ink (toctceivo^ jiapSicg) mat. 11. 29; frising. mon.: bose, gozpodi miloztivi, tebe ze mil tvoriv. I. 22; teh ze tebe mil tuoriv i zuetei marii i vzem zvetim. I. 24; dai mi, bose gospodi tuuoiu milozt, da bim nezramen i neztiden na zudinem dine pred tuima osima ztoial. III. 53; conf. gen.: ya se dalsan dam. 1; 2; 3; 4; 5; 6; 7; 8; 9; 10; tyga meyga blisniga neysam nykuly taku lubiga ymill ynw tak y ssvest will, kakur sam seby. 6; trub.: Josef pag nee mož, je bil brumen inu nej hotel no reznesti. mat. 1. e; kadar je on štiri desseti dni inu štiri desseti noči ispostil, potle je bil lačan. mat. 1. a; onu je pissanu, de ta človik nej živ na sa¬ mim kruhu. mat. 4. a; kateri pag sturi inu vuči, ta bode velik imenovan v nebeškim kralevstvi. mat. 5. b; kateri pag k nega bratu pravi raba; ta je velikiga svejta dolžan, kateri pag pravi, ti norec, ta je dolžan ti ga plamenskiga ogna. mat. 5. c; de tim ludem ne boš vidil se postioč, temuč tujmu očetu, kateri je skriven, mat. 6. c; reci le eno bessedo, taku bode zdrav muj služabnik; inu nega služabnik je bil zdrav postal vti isti vri. mat. 8. b; jest sem bil lačen, inu vi ste meni dali jejsti; jest sem bil žejen inu vi ste meni dali piti; jest sem bil nag inu vi ste mene oblejkli, jest sem bil bolan inu vi ste mene obijskali. mat. 25. c; vodn.: najdel jo boš, ak niti zaspan. 3. 12; nje H5KE, taiKf, iCJKf, vergleiche man dobr. inst. p. 608 ff. §. 24. und vost. gram. §. 110 und bemerke Falle, wie: Hf KAkH’kTf Cf, J^A EO^fTk ** CAOBO BALUf I6JKE I6H K5H, H HJKf HH HH to vat val xat to o8 oo) ap. šiš. jae. 5. 12. Doch berucksichtige man ioan. 5. 45, den assem., aber auch ev. nik. und belgr. XXXI šapel, jegliče, nje modric je zlat. 6. 9; od vode jih bode, je močnik neslan. 31. 4; popivka ga čivka bod’ slab al’ močan. 32. 5; milj’mu porečemo: Brančišek zdrav bod\ 48. 13; kaj sosed moj dela sim prašati sit. 53. 6; ravn.: Bog je vsigamogočen; dobrotliv je. I. 4; neskončno je moder. I. 5; kako je mogočen Bog, dober in moder I. 5; tako prijazen in dober je ljudem Bog. I. 7; lep se ji vidi in prijeten sad prepovedan. I. 11; lep se zdi od konca; vžit pa nažene smert. I. 12. bal sim se ti perkazati, ker sim nag. I. 12; Bog je vsigavedoč; pravičen je; pa tudi milostev je I. 13; ves bled je v obraz. I. 15, glej kakor tvoj brat si mi ljub in prijeten, če prav ravnaš. I. 15; nar. pesm.: si lep ino čeden, si priden fantič, pa nečeš prevzeten pogledat' me nič. 1. 23; kdor je lep, kdor je mlad, neče jik starih bab. I. 29; pa Micko bom ljubil, dokler bodem živ. I. 30; preljubi svet Le- nard kako si ti svet; imaš majhino faro pa dosti deklet. I. 32; velik ni, pa je širok. II. 30; v čelo je tri pedi širok, tri v čelo pa pedi je dolg. II. 32; srečin bode boja kon’c. II. 32; Lamberger si kranj¬ sko zvol’, kjer je srečin za dovolj. II. 36; kak hoče bit’, kaj hočva strit? ti si premlad se oženit’, jez sem prestara se možit’. II. 82; v gojzdu pa grešnik leži, bolan leži, milo ječi. III. 42; ti grešnik bolan ležiš; jez grešnik bolan ležim. III. 42; dol’ ga posedla, mu noge umila, ki je trudin bil. III. 61; ljubčik zares si lep. III. 67; on pred hišo Pegama pa zavpije ves serčen. IV. 17; oh Jaka je lep, ko nageljnov cvet. IV. 67; srečin je, kdor se v poštenju poroči. IV. 78; druziga nisem otla, ki je nekak’ skop mi bil. IV. 91; saj dober bi bil, de b’le hlače imel, naj bo kraljev al’ slep. IV. 96; lep je lep prosti stan , zvolil ga Jezus sam. V. 8; ah prošen bodi kdor je živ. V. 39; oštir je pa jezen bil. V. 40; je Jezus per meni, zat6 sim vesel. V. 44; da bi bil le popred mertev V. 49; vraž.: nesrečen bodi pekel ti ka boš zdaj moga prazen bit. 7; nesrečen bodi jezik ti ka nisi rnoga tiho bit’. 7; puna je zibelka kervi, moj sinek pa mertev leži. 67; 69; kteri je truden naj gre spat. 72: lep ti je lep brezov les. 133; težko more doživet’, de je sin star sedem let. 156; rožmarin je lep zelen, nageljČee je lep rudeč, nageljčec je lep rudeč, ne boš mene vidla več. 180; haj grevavo bo me k’ sem preboren za te. 190; cvet.: nikar ne bodi nanjga hud. 12; kako je svet širok in dolg. 44; nič več ni zdrav, kakor en dan, je ležal sedem let bolan. 53; tud’ jaz dolgo živ ne bom. 75; pred suh bo žleb Drave, prem jest teb’ nezvest. 78; pijanec ima tri lastnosti, je moder, močen in bogat 85; nag sem prišel, nag spet pojdem. 90; kdor hoče visoko priti mora terden v glavi biti. 90; mojstrov sin dostikrat ni imena vreden. 91; kuzm.: Jožef pak nje mož pravičen (Stzaioc) bodo¬ či. mat. 1. 19; ki pa za menom pride, močneši je od mene, steroga šolinčov sem nej vreden (txavo?) nositi, mat. 3. 11; šteri se srdi na brata svojega zaman, vreden (Ivo/o?) je sodbe . . . vreden bode spravišča ... vreden bode gehenskoga ognja. mat. 5. 22; vreden (bcavo?). mat. 8. 8; 10. 10; 10. 11; 10. 37; 10. 38; ka je činio David, ko je lačen bio. mat. 12. 3; preš.: zved’la de¬ klica si zala, kako znam pokoren bit’. 13.5; 9; 13; 17; soldat živi vesel v en dan. 23; le eni ljubici je zvest. 24; zraven si take zdravice pijčmo, de ni nesrečen, kdor v grobu leži. 27; mlade- neč obljubi ostati ji zvest. 53; ga prosil in silil, de bil bi vesel. 55, zvest nis’ al’ živ več Vilhelm ti. 57; al’ zdravje, kar se ločil ni pisal ne poročil. 57; vrt.: lej! kako lep le boš tudi ti enkrat. I. 38; bil je v bitvah junašk in slavno zmagavin; po neki zgubljeni bitvi postane tužen. I. 51; naj bodi ti Bog milostljiv. I. 57; delfiški tempelj je bil nedopovedljivo krasen. L 77; kdor je v Olimpii zmagal, je za pričujoče življenje popolnarmj srečen. I. 83; ostr.: jezdaril ti je skoz ognjeno bliska- nije sem ter tekaj mirnosrčan. 34; upijat je bil i nekamo lehke krvi (ein venig locker und burschi- kos) 40; poljub je svoboden. 42; živ ne pojdeš od tod. 48; ta je nagel i kratkih besed. 53; voj¬ voda je veleumen i silen (gewaltig und hochverstandig) 63; ubežen potuje po širocem sveti. 67; le v bitvi možak je vreden še kaj. 74. — P) tueiblich. supr.: oifCATdina a« a\ath npaBkAkHOtfOijVMetf h p a^a ETiirrk. 19. 7; h pactaabt* ca aiat* btuctt* boaa toiiaa. 58. 6; CTOYA tH,K bsahka XXXII ierrm r'k Hfii. 66. In; aiota i€CTm 3 ha\a, Hm cAd,vkKd nopo r \,d. 67. 28; cloz.: I. NEAtouiTmHd fCTTi r \,o\'iiia npukUddiUJTrk. 451; EAHKd orno «ctk TEdpm. 556; ostrom.: Hf apatija ah koamuh iecTk (oir/j vj 'pn-pj irXsiov iott) nnt|iA i< T’kAOC>A*>K,A,A. mat. 6 . 25; w jkeno, reahka iecTk R’kpd troh (\>.n’{&X-f\ ooo vj žlou?) mat. 15. 28; ornm rocnoAH GmicTk en n k-ctu a ,ikk ha (Han- ji.aor^) K'k ohhijk naujeItK. mat. 21. 42; OT'k c,uoKmRkiimi,A naovmhte ca npHTmsH. K-r,\,d jke otfJK e R’ku ieiA kjka jtk aaaaaa (Stav r'Sv) 6 y.Xd8o? atu - ?]? fivojtai djtaXoc). mat. 24. 32; h oy- TRpkA H CA p*Kd mro ckApdRd ('/.cul dzozaTsoTdOvj ^ /-sip dtkoo 67^?) marci 3. 5; d Kkiuimara rip’kA\orAP<>cTk npkRoie oyKO np^HHCTd iecTk, no toavr jke AviipkHa, ck/UOTpkAHEA , noKopu- ka. (ij 31 avto Us v oofla šiponov o s v d/fvrj Iot'V, litetta slp7jvtxty ljrt=ty.7jc, eojrsci)-/)?) ap. šiš. jac. 3. 17. — 7 ) ungeschl. : supr.: paJKAdi€A\oie ornm teke crato NApEHETm ca. 8. 6 ; toahko Ki HkCTk- HO IGCTk H/HA I6A\0Y OT’k KAdrOA'kTH ,V'H'WA 16/UOtf CT K CKATAdTO 29. 11; H3R0AEHHI6 KAIIIE AOGpO, Hm HJKE CmTpkmiTm j\,0 KONkll,c aVT’.|3'dXXsTS TCpo; dXX^Xoo? irspižia- topVTs? xai Iots aziodptouot). ostrom. luc. 24. 17; di|i« ike KpdTk ah CECTpd hata go^aeta (lav 81 d. 8 sX'po' vj d 8 sX'p l khr©y th cauiit©y SR^Pkaui nao^uiTa th H.^RrtdvMfHa RS.A^^k, 125. 18; oder statt des Adjectivs das Particip beim Verbum substantivum; npHRfAfN©Y ^ icaa©y RTviRTiiuov- 112. 9; 168. 20; 193. 8; 197. 16; RksrH^uJTčHO^ JKf etur-kujo^ ©rN©Y P A >»Wr©- uia CKORpaA^. 120. 5; 124. 25; K©YAtHp©CA©YJKfNHi« ©T'kRp r k/KfH©Y RTviRTiiuo^ KkCA nc>A' k HeK£c r kCKara npocR-bTHiua ca. 138. 10; at©y ETviE'kiu©Y crat©y©Y' w < i V' rirrpcnf kohnri, H R r KRp T k?K£H©Y KTvIRTillJO^ Rk TfAtNHUAl, BmiCTTs. RHA'kTH MHOlUVk. 139. 2; 4; R r kRp'kJK£H©Y JKf R'klR’kUlS HCn©K r kA HHK©Y YpHCTOCOK©Y HcaK H©Y K ’ k CTiAipRTRNAUAt IIAtHHNAi rip-kRUCTTi n-kam. 143. 15; icujt« tke ne KpkUJT£N©Y c;euit©y. 1 45. 43; RpaT©At’k rpaATvH ki- HAVk 3ATR©p£N©At'k CAtLUTEAlTi CT©li1llJ£ H AAOAHTRAi TEOpdvAUUf. 151.9; RfakR^A^V *f ©CTARf- h©y KUviRkinoif. 160. 1; npHR£A£Hoa\a tke h aia RkimkiiifAiA rAaroaauja haia rarcrh. 188. II; R'kRp'kJK£N©Y JKf E'klR r kUj8 CRAT©Y©Y' H ©Y AKHI€ H3AHH CA R’kN'k K©H©E r k H RkCk llklJ,kA1\. 197. 4; np-kTmpENS jke i6aioy etartvU^' noRtA-kma RAkCRH Tp©Yn’R mr© Rm.RpiiuJTH Rm iaaia; re- AHKAt. 197. 12. Das Praedicat erscheint einzeln in der zusammengesetzten Flexion, diese ist aber, wenn man die Natur des Praedicates im Auge belialt, ziveifelsohne als eine sprachliche Unriehtigkeit oder in einzelnen Fallen im Neuslovenischeu als dialectische Eigenheit anzusehen, indem, wie das schon kurz envahnt ward, in einigen Theilen des slovenischen Sprachgebietes im Osten in dem gewohn- liehen Umgangsidiome wie in der Schrift die zusammengesetzte Form angevvendet wird, auch wenn von nichts bestimmtem die Rede ist. Es scheint das darin seine Erklarung zu finden, dass der Werth der beiden Flexionen des Adjectivs nicht mehr gefuhlt wird, wie ahnliches Bopp fur die deutsche starke Declination des Adjectivs behauptet (vgl. gr. §. 287), woselbst z. B. blinder = blind -f- ir aus: air, nicht mehr 6 109X6?, sondern top,eV djv K^,aMiJTa h HanoH^oavk Kor^a jke ta RH,yk- yOAVk CTpaHkNa (£$VOV) H RTiRS^O^OA^-k, HAH NATA (fOgVOV) H O^dv^OM-k > K « r A a ** TA RH^-fc- j^oaatv ROAkHa (aaH-ev-jj). mat. 25. 38; 39; 44; T-ka\k jke hh cere ^octohha ckTRopn\"k (Sto ouSs Igaikov rfelovm) npHTH K k TSR-k. luc. 7. 7; oth^ouis octARA kLUE h A'k jkhra (airrjXOov, aipžvtec •žjit&av?] 'coYX^ VOVTa - ^ uu - 10 30; 3AKAa oTkgk troh teari^r o\'nHTaN'kiH rauo ck^paRa h npn- iatt* (oit uftatvovta aovov a7rs),a(3ev). luc. 15. 27; RH,/vkB'k jke hico^c npHCKp-kKkHA (I8wv 8s ao- tov 8 'Irjsoo? itsptXt>7rov) psus. luc. 18. 24; hjke aaa ckTROpn ifkna (6 jtongoas p.s oyivj), ttj AVkH-k Peme ioan. 5. 11. Plural: sUpr.: a\H'ka\'at ko a 3aata nakii ki c;rwta hah H-kuVo hho. 38. 7; iipniiiEA-kUJE JKE CHI AAAAJKH AIOTHH nOAfCTHUJi CA HA CRATIvlA, JKHRkl A nOJKkpakT. 45. 24; RTtRE^kmE JKE A HAI”kl nOCTARHLUA HO Cpli^dv E3Epa. 57. 1 ; OT'krOHHAAA KO TOHAOTA OT'k KOHEIfk T-fcaa H K"k R-krai*mTHH R-k raaARHHai hacth, OT'k hh^t^ jke ottvCTAUIhaa, AApkTRiu ocTARkiaieTTv. 67. 1; CTpaillHIVRIA AP' k 3' ki TROpdtUlE nOOAflUTAA A HE KOIdTH CA HTn pA^ORATH. 73. 23; HE R-kSAtOfk lipdvRpATHTH H/Wk O^/VAA nOREadi RECTH A RTv CROA 3EAAkA H rpA,A,'kl IR^HOro KOPOJK^O H\* k H TOAf JKHRkl A C'kJKH3ATH. 83. 28; 84. 1; ostrom.; H lUk,yk R-k TpETHHR rO^HHai RH^'k H H'ki HA XXXV TpTOKHijiH CTObftLjJA npa3AkN'i'i (s:8sv ockkoo? eatmro«; Iv rjj &yopc{ a?po6,?). mat. 20. 3; OKp-fcTt Apo^ruiA cTObfti|JA npasA^HTd. mat. 20. 6; Kanc* chia n«tCA'k,A,kfAiA kjahht* hactj. teophbtv- uja h paskHTii haavk CkTBOpnaTi bft iecH (toooc %Tv ejtobpa?) mat. 20. 12; oyrc>TC>EHTS n^Tk rocnoAEHk, ripaRia TBopuTe CTk.3A iero (solista? itoistts ra? cptpoos aoroo). mare. 1. 3; cafroTORHT« navTk rocnoAkHk, npaBki te©pht( rrk3A ierc>. luc. 3. 4. F. Es ist eine im Geiste der slavischen Sprachen begrundete Thatsache, dass dieselben Sub- stantiva, die den Begriff des belebten, besonders personliehen oder personificirten (selten sachlichen und abstraetea) involviren, ia Fallen, wo solcbe im Genitiv stehend und den Besitzer, Eigenthiimer, Urheber anzeigend 2a ) zu andern Substantiven subordinirte Attribute bilden, in Adjectiva posses- siva * 3 ) und somit die Attribute in coordinirte verwandeln, es sei de n n, dass zu den im Gen. ste- henden Substantiven eine attributive, appositionelle oder eine andere meist durch einen Relativsatz ausgedruckte niihere Bestimmung trate, in vvelchem Falle in der Regel die angedeutete Veranderung unterbleibt. Hiebei erhalten das Suffii -rt». mannliche a- und u- Stamme (fur letztere, nur in Uber- resten erhaltene vgl. man: Tpa^HORTi (dxdvfhvo?) ostrom. marc. 15. 16 von TpTiNTv, goth. thaurnus; ockAOBiv lex. (asini) von ocratv goth. asilus; mčaoktv (mellis) lex. von Mtfi/K, lit- medus, neben rkiHORAk (filii) lex. von cnuirk, lit. goth. sunus, EOAOifH (bovis) lex. von rcovk, und ocbahm lex.), sowie mannliche und selten ungeschlechtige Stamme auf -ja, vvobei hinsichtlich der mannl. ja- Stamme bemerkt vverden soli, dass sowohl die mit -k vvie mit -h dieses Suffix annehmen. Man konnte in diesem -R'k das Hauptelement des nach Schleicher (uber v (-ov -ev) vor den Casus- Endungen im Slavischen pg. 13) auch im Zend, Altpersischen, Neupersischen, Sanskrit und Grie- chischen erhaltenen Pronomens ort* erblicken und die mit diesem Suffixe im Altslovenischen ver- sehenen Adjectiva mit griechischen wie: xepao? fur xspaFo? ih 3. - 4; sopcov t) skatov xspaov v) afptov aiya und and. (cf. mey. vgl. gr. I. 83) zusammenstellen, vvill man nicht jene Erklarung vor- ziehen, nach der in diesen Bildungen nur iv als Suffix auzusehen und r nur euphonisch einge- schoben ware (Fr. Miklosich: die Bildung der Nomina im Altslovenischen §. 124 in: Denkschriften der philosophisch-historisehen Classe der kais. Akadeinie der Wissenschaften in Wien. IX. Band). — Das Suffix -h h "k nehmen an die vveiblichen a- und ja-Stamme, hh fiir Hia mitgerechnet, sowie die i- und die beiden r-Stamme; amth und A/kiu™ hh' MdTfp und .a/kiuTtp aus 0l ^ er A/krTtp (cf. /HouiTk von MorTk) welch beide letztern Substantiva nach Umstanden auch das Suffix -kHk annehmen (vgl. uber -hht\: dobr. instit. pg. 327. miki. op. e. §. 60, vost. gram. §. 35). 22 ) Fur vrelche Genitive diese und andere Adjectivirungen in der Sprache einzutretten bestiramt sind, werde ich in der grossern Schrift in einem besondern Abschnitte zu erortern versuehen, so wie ich daselbst ins einzelne untersuchen werde, welche Substantiva einer Adjeetirirung iiberhaupt fahig sind. 2a ) Fiir das Polnische stellt Mateeki (gramatyka j§zyka polskiego wi§ksza przes dra. Antoniego Malekiego. Lwow 1863), §. 650,Verbindungen wie: dziela Miekievvicza; sluga biskupa, als mustergiltig auf, und weist trotz §. 464 seiner Grammatik auf den analogen Gebrauch im Lateinischen hin, in dem Satze: »sztuki Schillera wi$cej mi si^ podobajat, aniželi te Raupacha,« nur die artikelartige Setzung des Pronomens, nicht jedoeh die unslavische Construction bemangelnd. Dass das Polnische die richtigere Gebrauchsweise seltener anwendet, als andere slavische Sprachen, wird man bei der vergleichenden Leeture bemerkt haben, doch findet sie sich nament- lich in altern Schriften dieser Sprache oft genug, um die Setzung des Substantivs im Gen. fur das posses- sive Adjectiv als eine sprachliehe Entartung, entstanden durch die Entausserung des Sprachgefuhls, an- zusehen, was wir auch im Slovenischen bei Schriftstellern des XVI. saec. (Truber, Dalmatin, Krel) genugsam beobachten, indessen aber sicher sein konnen, dass dieselben diese Eigenheit keinessvegs dem Volksmunde ablauschten, der gewiss nach wie vor des richtigen sich bediente. e XXXVI Das Suffix -k fur km endlich entsprecheud den Suffixen: sanskr. latein. und gotli. -ja u. griech. - 10 , und der Bedeutung nach dem Suffixe -srn gleichkommend, findet sich bei den mannlichen a- und ja- Stlimmen. Audi bei dem zu den u-Stiimmen zu zahlenden cmmm erscheint es, jedoch schon an das Suffix srn gefugt. Ich entseheide mich fur diese Erklarung vor jener, nach der -ob Auflosung des "k vor k sein konnte, aus dem Grande, vveil analoge Falle der doppelten Suffigirung beim Ad- jectiv im Altslovenischen gar nicht selten sind. (Uber -k fur kis. vgl. dobr. instit. pg. 321; miki. op. cit. tj. 10; vost. gram. §. 35). Es bleibt zu bemerken, dass bei Anknupfung dieses Sufifixes an das Thema des Substantivs nach den Gesetzen der Lautervveichung die fliissigen Cousonanten a, h, |i zu a, n p" vverden (miki. vgl. gr. I. 172 ff.) und die labialen k, b, aa, n vor dem -k ein euphonisclies a einschieben (op. e. I. 178 ff.), wahrend die dentalen t und & (op. c. 186. ff.), sovvie die guttura- len, r, k, (o. c. 196 ff.) und sibilanten 3, u, c (o. c. 209 ff.) in die palatalen Cousonanten, erstere in im’ und jk,a, und die beiden andern Gruppen in jk, h, oj, ubergehen. Beim Suffix -univ gilt die Erweichung der Gutturalen und Sibilanten in die entsprechenden Palatalen; auf die dentalen, labialen und flussigen Cousonanten jedoch dehnt sicli hiebei die Wir- kung des Gesetzes der Lautervveiehung nicht aus. Einige mannl. a- ja- und i-Stamme, selten weibl. a-Stamme bilden die Adjectiva possessiva mit dem Suffix -kHk (miki. bild. d. nom. §. 66 vost. gram. §. 35); Bpaimtik fratris von BpATpm. dagegen EpaTOBm (lex) von BpaTm; BAA/i,miHkHk domini (neben BAA^mnj k lex.); rocno,A,kHk •jtDploo; 3ATkHk sponsi; AiAiJKkHk mariti neben A\/R>KiBm (lex). Der u- Stamm cmmm bildet neben dem ckiNOBAk auch ein cmmoskUk. Dass die beiden r-Stamme: aaath und ,A,mujTH neben dem Suffix -HH'k dieses anf -kHk annehmen, vvard bereits ervvahnt. Das Substantiv 0 Tkii,k TrarVjp pater, bildet das Adj. poss. mit den Suffixen: -B'k, -HN'k, -k und -kHk: OTkHčBTi, OTkHHick, oTkHk, OTkMkHk und kommen očev, očetov, očin auch im Neuslovenischen, jedoch mit dem Gebrauche vor, dass očev und očin jenes očetov aussehiesst und umgekehrt. Neben .sauihhk findet sich auch 3AAHi€Bm, dieses vom rnannl. 3Aahh, jenes vom \veiblichen 3A\hia gebildet. So zeigt sich auch das Adjectiv nonoEm sacerdotis, neben nemilim (lex.), die die gleiche Erklarung beanspruehen. Die Adjectiva possessiva nun kommen nur in der nominalen Declination vor, wie aus nachfol- genden Beispielen einleuchtend vverden diirfte: Sing.: Nom.: a) mannlich: supr.: Bf ; \eA\k A\A>*ifiiHKk \'piiCTOCOBk Km Ho.MAirk maha irkTH. 13. 11; le^mim norm kohohob 0A*A'k. 25. 18; le^im’ norm KOHCHOBm. 26. 23; CTpanm- HHK'k ypHCTOBm ptuf. 44. 27; Y( ,HCTClCC ’ K ' K AiJKdaiui ha 3EA\h. 45. 11; AAAmiHHKm ^pHCTOCOBm pfMf. 75. 11; jfpHCTOcoKm poKm i6C/um. 79. 22; aob mh :Kf X’P HCTClCC ' K ' k Ko,A,pnTm IICOlfMAAUJJ KAfcfcLlJTAA CA. 82. 10; pAK'k JfPHCTOCOBk HpH3mBAK'k CAKm AAapmmm. 340.24; eni' o^ko Borm caobo HiKicm- Heie OTEHk cmiHm. 8. 1; arriAm rocno,A,kHk cta np'k,A,m hhma. 135.27; X' 0 A' K A’k KHHh - 175. 11; mkh ca I6aaoy ChN ^ arriAm rocnoAkNk. 215. 17; 334. 17; t<»y Hecnem KE3A\X/K’kHmiH A\A;jK'k (MApHiHm. cloz. I. 890; — ostrom.: hhh iecTk cmmm; rAAroAAiii a iCAACAf A ai{ »- AOBm (tod Aaost'8) mat. 22. 42; BAArocAOBAKmm Borm H3pAHAieBm (6 ffso? vod 'IapaVjk) luc. 1. 68; hi ch ah iecTk cmmm nocH^oBm (oo/E uto? loTtv Icoavjip ouToc). luc. 4. 22; BmA^m >KE XXXVII R'k K-,A,MH'R CT’k K0|tdKHH,0\f H>Kf K'k CHAtONC>R'R (6 7]V TOD Sip-toVO?) lllC. 5. 3; T'kl H-CII ll/kcdflR H 3 ()dH/U 6 K'k (6 j3aotXeos tod TapavjX). ioan. 1. 49; T’ki iecn MfMHTEAR HspaHAieRTi. ioan. 3. 10; raarodd K’k mehčat n,'kcapsR r k M^ntk (6 (3aaiXnco<;). ioan, 4. 49; hc ck ah iecTk ncc>yc r R ckiH’k nocH^OG'k (6 olo? Ttoarpf) ioan 6. 42; mocm^t* irki <>T’k apHAAdftftA, cri o^hehhktv nfccAfccm^k (p.aO-Tjtrj? too TrjaoS) ioan. 19. 38; T’ki i«ch chmohu* crinTv hohhitr (6 o Id? ’Io>va; tischend. mit einigen Ilandschrifteii: Tcodvvoo). ioan. I. 42; aHuream rcicno^RNR ($yy sXo? %op(oo) mat. 1. 20; I. 24; 2, 19; 28. 2; luc. 1. 11; 2. 9; 5. 4; C’klH'k haor^hr (6 dio? tod dvOpcozoD) mat. 9. 6; 17. 22; dagegen ioan.5.27.: MAOR'kHkCK'R (Dto? dvO-ptorcoo; 6. 27. MA<*R'kHkCK'kiH (6 oid? tod dvfrpcoTcoo); aber der codex assemanianus hat auch an beiden letztern Stellen -HAOK’k l ik); ck ctjhtv anpaaA\Ak iecTk (oio? Appaap, sauv). luc. 19. 9. udi jke Toy CT«YA fHKI l k HidKORAR (jnjTprJ tod Toraaip). ioan. 4. 6; šiSi: IlaKkAk, 3 kamr anocTOAk mcc*v ypncTORR (IIa5Xoc, xXy]toc a7tdoToXo? XptoToo Tvjaoo). I. cor. 1. 1; II.- cor. 1. 1; eolon. 1.1; ne haaaujr ko HacA'k,v,ORaTH c r kiHk paKkiNHNk (6 616? tž]<; TraiStauTfj?) Ck ckiHOA*k CROKO^kHkim gal. 4. 30; Hio^a iHCCAf ^PHctorr P aKk > KpdTR JKf HUKORAk (d8eX(pdc §s MavuopoD). iud. 1. 1; neuslovenisch: trub.: Jezusev porod od očakov, mat. 1. in summario; kir je en sin Davidov, mat. 1. a; 1. e; 9. e; 12. c; 15. e; 20. d; 22. d; Jakob Cebedeov sin. mat. 9. a; Jakobus Alfeov sin mat. 10. a; jest sem ta Bog Abraamov, inu ta Bog Jzaakov inu ta Bog Jakobov, mat. 22. e; en mlajši Jezusov, mat, 27. g; dans Mirov (personifi- eirt) je god. vodn. 48. 8; ravn.: jez sim gospod Abrahamov, Jzakov. I. 45; Putifar, kraljev dvornik ga je ondi kupil. 1.56; Bog tvojiga očeta sim jez, Bog Abrahamov, Jzakov in Jakobov. I. 85; Gedeonov poklic I. 127; meč božji in Gedeonov. I. 130; tudi lepi Samuelov izgled ni poboljšal Hel- jovih sinov. I. 142; Eljab, nar stareji Jzajov sin, je nar pervi prišel I. 149; ta -le bi vtegnil biti go¬ spodov pomazanec. I. 149;... 158; 160; 161; 16 ; 180; 182; 185; 187; 189; 203; 207; 211; 225; 228; 229; 232; 235; 250; 273; 301; 307; 332; 341; kakor ob žetvi rosin (wohl fur rosen) oblak. I. 247; narod pesm.: čurežov Jaka. 1. 98; konj grofov obsedlan stoji. I. 129; to ni tresk ne gromenje tud’ voz burovžev ne grč. II. 34; glas gospodov hlapce kliče. II. 58; dekle čin čin! sim Bornkarjev sin. II. 112; moj ljubčik je lep, ko nageljnov cvet. II. 125; županov sinje rekel. III. 15; baha se Juri županov sin. III. 15; tako je rekel Hanzelj kovačev sin. III. 17; bela kakor makov cvet. III. 86; Jaka je lep ko nageljnov cvet. IV, 67; Žigatov Primož po travniku gre. V. 79; to je Jezus Mariin sin. I. 14; Stepanj dan tud’ daleč ni I. 120; vraž: cesarov je bid, cesarov bo. 9; konj grofov osedlan stoji. 34; glas gospodov hlapce kliče, osemnajste svoje Čiče. 38; lep ti je lep bre¬ zov les. 133; Ivan kovačev sin. 176; bjewa je ko makov cvjet. 188; še pride tudi Štefauj dan. 159; cvet.: pijancov konj dobro za krčmo ve. 90; mojstrov sin dosti krat ni imena vreden. 91; kuzm.: angel gospodnov falsko? xoptoo) se je njemi skazao. mat. 1. 20; 1. 24; 2. 13; 2. 19;. .. Jakub sin Oebedevsov (6 tod Zs(3e8atooj mat. 10. 2; sin Alfevzov. mat. 10. 3; sin Davidov, mat. 12. 23; 20. 31; koga kep je ete? velijo njemi casarov. mat. 22. 21; dolgo Smoletov spomin naj živi. preš. 28; vrt.: Jafetov rod je prišel čez malo Azio v Evropo. I. 8; Noetov vnuk Nimrod I. 27; Sa¬ lomonov sin nastopi kraljestvo. I. 53; Likurgov namen je bil. I. 86; Pizistrat, Solonov prijatelj. 1. 94; Kserkses po materi Čirov vnuk. I. 104... 128; 130; 140; 141; 146; 147; 157; 200; 203; 212; 220; 240; 250; 256. 257 hrastov gojzd; 259; 261; 263; 272; 286; 299; 304; Kolatin. Lukrecjin vdovec. I. 63; ostr.: Triplatov dolgovezni Peter ste vi. 21; a nam pa Fridolančev polk se pravi. 26; kdaj bil mu cesarjev dobiček je v čisli. 33; cesarjev doglavnik je imenovan. 40; ka ti si Valenštajnov. 53; Papenhajmov nekdaj oklopnik. 53; plaši jih vojvodin obraz (des Friedlan- ders heimlich Gesicht). 18; kim vlada Trčka, vojvodin šurjak (des Ilerzogs Schwager). 18. — P) weiblich: supr.: npHAfT'k KAdr«vyk Tk jfpHCTOCORd no krcem 3ea\h. 12. 26; auth ridKRAOGd XXXVIII H TtMiHTv iero. 63. 6; A3T1 nnonoBa cccTpa iec/Wk. 105. 24; h ckp^Tf h cfcrpa (la3apoBa. 225. 9; jfa-fcKTi nAfeTk ^PHctocoba 260. 20; paiKa A fC Naia a^aa\(5Ba. 295. 5; Hf TT^KAaa M;k>KfA\Tv npiiHtct CknacfHkie crpacrk ^phctocoba ht* h JKčH.aavK. 368. 15; m* iwhhha lecrk npHTTvsa. 331. 9; H>Kf tecTk chaa h ata^pocTh otbha. 8. 1; raaBa ah* 3610 ^ tu icch. 54. 19; A a gx- AfTi^ H-kcapii boah. 119. 21; rocnoAkHia (ecTi*. sanos^AB. 150. 29; GtckAa a^kh^A a »TpoGa Hf a^khha h'k AiaTfpiv. 175. 12; to Hano A\a bba^cth cliHk aspa/vtkia. 182. 27; A a k^a-^tt* tIjao h KpiiBTv ypHCTOBa (a(p.a tod cloz. I. 415; ab^ksa^ chaa (S'.a(3oXtX7) Sovdareia) pa3opfHa B r kHBauif. cloz. I. 610; ostrom.: A^apHia 5Kt autaaauhh h Aiapma HOCHOBa (MapCa ’Iio- afj) 3 kpi;cTa kt^a* h noaaraajpi. marc. 15. 47; h ni aNHa npoponnua atijih 4 iaH0 V HA0Kd Yanjp avoorjX). lue. 2. 36; h to\( /Marn icoifcoBa (rj jirjirj p tod 'Ivjaou). ioan. 1. 1; 1. 3; m a- pnia KAfonoBa (Mapta rj tod KXw7td). ioan. 19. 25; aaapHia HiaKOBAia (rj tod ’IaxK£ A^Hf^fk 3AHATk £AH3aBf£k SitHa 3ayapHHHa (rj Ydvtj Za^aptoo) lac. 1. 24; Mapnra hukokaia. marc. 16. 1; cf paBa rocnoAkHia (rj 8o6Xy) xop(oo) luc. 1. 37; paiKa rocnoAkHia (/sip xoptoo). luc. I. 66; caasa rocnoABHra (8d£a xoploo). luc. 2. 9. T) ungeschlechtig: supr.: haxa ^PEctocobo Hf b^a^ cttb k^a^V ® K P'kTfca e-b Back. 35. 7; hjk- Af>Kf CTOiaiuf KannaiTf anoaoHOBO. 161. 18; chh jfA^BTi t^ao hjctt* jcphctocobo. 172. 7; toh- aoi€ Bk3B r kraHHie iotobo. 257. 23; Bk3BlvraHH>6 loroso. 257. 23; ico^^pHCTOCOBO oifEHTHie. 288. 25; ABHkCk pasopii ca ahiaboaobo npoTHBkCTKO. 372. 13; caobo rocnoABHf. 102. 24; AHi^f A’k- BHHf. 175. 11; OCKAAEkIBHHIC A^EIIHf. 175.12; CkKpOBHUJTf ilVAHie. 208.2; HTk GfSO^AAkf [np'fe]- Afl.Oa6V7]) HA CBOEk EfC^A^k hftSTvHKTi [hAHITv BA^jstTk. CioZ. II. fol. l.a. 30; co\toyeo abh£cb nprniifcmf rocnoABHf (tod Sso^otod) cloz. I. 793; ostrom.: Hcoy JlfPHCTOBO (TOD Se Xpt3T00) JKf poJKkCTBO CHi;f E^v. mat. 1. 18; 4HH t€CTk OEpaSTi Ck H Ha’nH- camne; raaroAauiA iea\ov KtcapoBO (xalaapo?) mat. 22. 21; kpahhhsbo AaiiCTO (xpavtoo tottoc). marc. 15. 22; h Cf ibctb c'k B'k AivT f a k ctbo hivahobo (rj p,apTopla tod ’Itoavvoo) ioan. 1. 19; cfca\A aBpaaavAie (a7rep ( u.a Appaap.) tecAATi. ioan. 8. 33. Gen: a) miinnlich: supr.: no ckKOHkHAHHii :k£ ^P^ctoba a\a^4£ hhka Toy abhic no i€a’ho- moy KorožKAO h^t«. HckKoujA. 47.9; Hkrrknaaro KpiiCTa ^PHc^cka. 48. 1; Hf OT kCTAinkKk OT-k TfKf HH OT-k pa 301 fMa ^pHCTOCOBA. 171. 19; EOra H3AP a HAfBA O^EOATTi. 239. 28; ^pHCTO- coba rposa. 341. 14; ckAA3a cnacosa. 37'. 21; ottv I^-kcap-k rpaAa. 41. 9; Goaovha rpaAa 146. 11; hh n-kcapa 3AK0HA hh 3anoB'kAHH noAAknHv CTa. 155. 21; pasa rocnoAkHia. 164.23; H3HAO)C'k H3 rpaAa fnncKOifnkia. 170. 10; bti cA'kA'B ckCTOAkHHKa kha;ka 170. 20; K^CHATHHia rpaAa. 207. 1; KOH-krraHTHHia rpaAa. 245. 3; 253. 1; 261. 20; 302. 1; 330. 1; 358. 1; 365. 5; 372. 2; 391. 15; kako obhta Bk rpos'k hc octabahh np^cToaa OT-kMa. 347. 4; Gora uspaHAf ba o^EOi^vrk ca (tov Oedv tod ’Iopa^X). cloz. 1.13; h m-bh bact». ahka A a EHAOBa. cloz. 1.49; ivkcap r k H3paHAf ba. cloz. I. 50; ostrom.: cbiha A aK HA 0Ka i cbiha ABpaaaaAia (d>.od AanetS, diod 'Afšpadp.). mat. I. 1; js,i>A\o\f H3paHAf ba (oixod ’I-px^X). mat. 10. 6; 15. 24; HA^aujf rio hM 5A\k H3 A aa{l < a AO A KC *P a apyHfp£OBa (zffi aDXfj? tod ap/tepeco?). mat. 26. 58. ott^ rpaAkita MapHHHa (lx vtjc, xwp.v]!; Mapia?) ioan. 11.1; cbiha lapkiUkHHHa (dttoCdvIod) mat. 21. 5; cbiha MAOB'kwa (tod avOpu>- ttod) assem., ostrom. MAOBirHkCKaaro. ioan. 6. 53; a° Hapoiu otema. šiš. gal. 4. 2; wtk cbiha WTk>ia šiš. II. ioan. 1. 3. P) t veildich: supr.: or'k GfMfAHA KAA’iXtatoo). mat. 16. 13; marc. 8 . 27; uaiA H3panAi€B ki ( 7 rapd 5 tXvjoiv tou ’IapaYjX) luc. 2. 25; fi ,a Hf BOYA HT£w cjkIv, mko WKAA\fiii€HMK-; WTk HfCTH H3paHAK5BH BkiCTk («710 pipou? T(f> \lapa 7 jX fžfovev) šiš. ram. 11. 25. f) ungescld.. supr.: ^a H 6 OTmKpkJKfTm CA H/HfHt JfpHCTOCORA. 33. 7; 33. 28; JKk/Vkaillt H A<*V^ c ' Kd lipHUlfCTBH«. 52. 17; Rkcnp^iiJTfNHia HcaaBORa. 57.25; a3m c«ro jkhthh Hf Tp kKOifiai ^pncTOcoBa jkhthis paA» 189. 25; ha KOHkUk i^kcapkCTBa snnoHORa. 206. 29; Hf pyAH >CP HCT, >coRa n’kcapkCTEa. 241. 28; Hf raaroAAiiuTH a^hA 08 ** CAOBfCf. 325. 22; npocA T^aa icoifcoRa. 342. 21; Hup-ksa a^osa Bknak /Hom. 349. 5; npHLiikCTRHia XpHCTOCORa. 372. 21; ovR-kujTANHia khajka. 123. 18; h a.sm n-caim oTk cfc/HfHf AiipaaAik m. 256. 9; OTMa AHuifHHta Kp kaifHf. 271. 24; 3kpn oy;Kf MAOR’k- KOAiOKkCTKkiv rocnoARMiv (SearcoTou tptXavO , pw7ciav) cloz. I. 183; npocu OTm Htro T*kaa H^coif- cosa (to adopa tou Itjcjou). cloz. I. 924; C/HATf ca oifEO 3kpA Kf30Y‘iik'k oipnt hmha (tou pa&TjTou T 7 ]v d^vopoauvijv). cloz. II. fol. 2. b. 8 ; ostrom.: KmHnrmi poJKmcTBa ic\* jfpncTOBa flvjaou Xpi- otou) mat. 1. 1; npocH THiaa HicoifcoBa, mat. 27. 58; Tk/ifct iico^cona marc. 15. 43; OTm /», 0 /Hoy h OTkHkCTBa ,A,aKHAORa (14 ol'xou [xai irarpid?] AaustS). lac. 1. 27; OTkMkCTBHi?! 4 ,aBHAOBa. Iuc. 2. 4; OTk KoaliHa acMposa (šx 90 X 71 ? AaVjp). luc. 2. 36; a3'k JKf HAiaAim ckR’k y v^ T{< ' l ' CTKC ’ KOAf HoaHORa (jxapToptav jistC« tou'I toavvou) ioan. 5. 36; OT k cfc/HtHf A dE n,A,ORa. ioau. 7. 42; H3m upivRa /HaTfpkHta (šx xoiXta? fujTpčc). mat. 19. 12; JKk,A,aTH ivirfcTOBaHHia iVTkua (ttjv iTia-ppe- X(? t rj? itapooola? tou xuptou). šiš. iac. 5. 7. Dat, a) mdnnl .: supr.: IlavAOif'icoifcoBOV 131. 8 ; \*pncTOBOY HcaK’noY. 143. 16: ivcaHHa c'mhoy A d V H A s ’ EC, 'r- 237. 17; ie,A,HN'k JKf ottv HH^m KopaBk Hf aiorki npHKAiuKHTH ca Km. boib- boahho^ KopaGkio ospaTH ca. 115. 22; noKopHTf ca Bk Korniv n-kcapor sakohoh. 50. 24; AKkpH OTHOY R’kYOAOY- 109. 23; npHUI’kA'KlUOY 0Y3fHHK0Y CTapUOY H OKpaSm H AHU,f IlOB-k- Aa OTHf. 219. 25; Kp-knmKO no/HrnHina^iA KmHK kiuf iip'kBOY/HOY u^kcaptRH H3paHAfB0Y- cloz. I. 155; oKAHHa^Tm ta Hf/t,BiJKH/Hi nfuaTii rocno ( A,kCKOYOYAioY nopoJK^fHkio yphctoboy rpo- koy (XpioTou [AV^paTo?) cloz. I. 914; ostrom.. ivcana ckjhoy A dK ’ lil A <,K,5 V’ ( T< P U “P AauslS) mat. 21. 15; h saA^kujA avh/HO^oa^I^V •€AHH<' d '<'V chmohoy KYPHHfi* (sic) hajkijjoy ck ctaa, OTkHOY aaf^aHmApoBOY h poY^OROY (tov itarlpa AXs4av8pou xai Toutpou). marc. 15. 21 ; EmicTk raaroam bojkhh k-k HoanoY 3aYapiiHHOY ckMfOY (stsvsto p^pa O-sou em Icoavvrjv rov Za^apmu ul 6 v). luc. 3. 2; ckKOHksauiA ca Rkca no 3aKOHOY rocnoAkHio (xaTa tov vopov xuptou). luc. 1. 39; caSJKHTfAio YP Hcrr<,Kl> V (XsiToupYov XptaTou). šiš. rom. 15. 16; hko Ck saR^Tk, H JKf 3aBfLpaio A oa\OY H3panaieKOY (t 01 x 9 ’IapayjX). šiš. hebr. 8 . 10; — (3) weibl.\ supr.: Hf JKmp^ h sanoB^A 11 K £ capoB'k n KoaiipkCT^ Hf noRHH/K ca 78. 16; cmnpHH/HkHHKm b^h H a^m/ifJKAUiTHH ck/iipkTH aAf^aH AP^K’^. 122. 20; Km JKtnk CH/HOHOK'k pfuf. 293. 6; KpkBH Ypnc3’ocoB r k. 314. 14; npHCTJRnaH/Hm Km Tptnf 3 r k jfpucTOCORHk. 317. 14; aiTfam A\apmi aia- Tfpn ^pncTocoBii poakctbo iero KaarOK^CTBOBa. 340. 16; auiTt Hf HauHfTf R-kpoBaTH ^pn- CTOCOBi; B-kpiv. 422. 19; Km ^ntaBOAH caoYJKkK'k. 50. 8 ; Km Tpfnfsii rocnoAkHH. 315. 26; XL Kpc»T'k CTapun. 220. 20; /uapHH a\ateph ypHCTOR'k (rjj MapEcj. tod XpiaToo) cloz. I. 880; pkiyk- Tf a^I^PH chohok^ (vfj d-uyazpi 2«6v). ostrom. mat. 21. 5; he ivGMjiEHHie ah KpkKH ypHCTOR'k (roo aijia to? tod XpiaTooJ. sp. 1. cor. 10. 16; Rk noCAoyuiaHHie h KpcriAifiHHie KpkKH wcoy \'pn- CTOK'k. šiš. I. petr. 1. 2. — 7) ungeschl.: supr. : c« so mcTm ujsctkih M-kcAUk 3ahathk> Tumho- rov’. 179. 10; po,/ykCTRoy hvahokov\ 182. 2; nouoie cmAOJKSHHie AVnpoy irkTino noKicARAMKor- OVMAOV' \'pHCTOCOKOy HAC^HHHJA 235. 5; Ck CAk.-iAAtH 'IOV'm r \AA\'A, CA RkCH Tp’k!rkllHK' IICOyC0KOy 291. 27; iipicAkUJTJHHKJ ^iiiakcaio. 8. 19; oth8 n ca« 1 k h 10. 109. 19; noJKkpH oyGO iykcapy nore A'kKHK». 100. 11: noKHHoyi6Ta ca iyfccapio HORfA-kuHto. 188. 5; rociiOAkHto caokech 270. 14; cm- KA3fHio rocnoA^Hio. 348. 15; rocnoAkHio caokech. cloz. I. 7; ^A-kKk, iijke aoahia\r, he ivkmiie- HHK- AH T r kAOy ypHCTOKOy (tod Otop.OlTO? TOD XpMTOo) ICCTk. šiš. I. cor. 10. 16; Nk KkCE TpkllHA\k, AA he npHvKpaipEHHia i€T£pa A aA ' k ieyaHkr£AHio ypHCTOKoy (to> soa 77 sX(ip tod Xpiotoo). šiš. I. cor. 9. 12; no hcakorov iVK-kTORAHnio. šiš gal. 4. 28. Accus.: a) mannl.: supr.: noREA'k m:e gokjkoaa KkRECTH mro Km ypdAVk anoAOHORm 14. 27; /M^saaiut posa ypKCTOCOKa 37. 10; jako aohA a pwcfivKm K3AE- jke. 290. 15; KHiiorpaAm HayftEWR . 300. 15; crhuaoiua ca Kkcn nm npETOpnu nHAATORm. 329. 13 ; R'k \*pHCTOCOK'k 0RpA3'k. 348. 11; 348. J 4; TAKO XpHCTOCd npHREAOUJA HA A KC> P’ k Ap’yH£- pEVVRTv. 358. 13; RkCk crpajfm KAEonoKm. 363. 22; nacToyya orkha. 134. 5; rha^uia arrEAA rocnoAH«. 137. 9; rt* KOCTAHTHHk rpaAm. 140. 8; 146. 14; Km rpAAk KOHkCTATHHk 141. 25; k Tv HTvCHATHNk rpdAm. 146. 2; 206. 27; Km Kyp£THHk rpaA k 159. 29; Kpara rocnoAHia. 180. 7; ocTARkHk A 0Ark rocnoARRk 190. 9; CTapum oyAVk uAvkbRLUTm A'k TIi \*kaax npHHocATm. 249. 2; h ocRATATm A<>A*m 1'feKORAk cloz. I. 12; ostrom.: Km A Cl,u ' k nETpoKm (sl? ttjv olxE. 234. 17; KAArOA^Tk ypHCTOCOR/k. 257. 22; ochkk ypncTOCORAi. 342. 4; KHA^m C/HpkTk ypHCTORX. 384. 9; A"k- KHHAA XTpOGX. 175. 6; CkA\pkTk A\ATEpkHA\. 183. 21 ; rOCTIOAHAi 3AnOR'kA k - 185. 7; TROpHTA roaa\ iykcap^. 188. 15; Km noycT’kiHA\ poyKHH^. 211. 26; 212. 1;. .. 235. 25; 312. 29; 313. 8; 318. 10; 314. 27; cloz. I. 348; 360; 939; cloz. II. fol. 1. a. 27; ostrom.: hah Rm 3SA\akk H3paHAK5KA» (sl? ^Tjv ’Iapa'EjX) mat. 2. 20; 2.21; /Mk3A^ npopou^; Mk3A^ npAKkAkHHHAi. mat. 10. 41; ... luc. 13. 16; ioan. 9. 11: šiš. iac. 5. 11; Rk CHWHORoy ropoy. hebr. 12. 22. y) unge¬ schl.: supr.-. nniusTm go ca, ormAATH KEcapoRO kecaperh. 80. 3; 3A ^phctocoko ncnoR^AA- HIII6. 80. 8; Km HpmKKHUJTE AnOAOHORO. 86. 20; CmTROpHKm ypHCTOKO 3HAA\EHHie Kk3AEJKE HA CROGpAA'b. 89. 9;... 106.2; 110.7; 119.8; 132.6; 161.21; 162.6; 166.11; 167.14; 215. 8; 218. 14; 290. 9; 340. 27; 342. 26; 344. 9; 351. 29; 358. 2; 365. 15; 369. 18; 372. tl; 374. 6; 383. 2; 413. 16; noREA-fc npHHtaraTH ahii,e nayAS. 9.23; ha ahus khaike 54.10; Km haaa XLI rocnoA^Ht. 59. 27; ... — 195. 4; 235. 20; 236. 2; 236. 7; 236. 8; 236. 28; 237. 20; 237. 23; 240. 19; 241. 7; 242. 8; 242. 15; 242. 17; 242. 20; 242. 24; 242. 25; 243. 1; 243. 5; 243. 7; 243.20;... 189. 18; 248. 24; 342.3; 357. 18; a a HAB'kHKN£A\k pasHkCTBkf np-fcAaKaT£AEB© (r/jv Scatpopav tod TtpoSoToo). cloz. I. 235;... 39; 46; 55; 57; Ha RkCKpkC£HHi€ ^PHCTOB©. cloz. II. f. 1. a. 55; rha^ ah icn-kHTaHk£ o^hh^casko. cloz. II. fol. 2. a. 11; ostrom.: -rorAd nn- Aa-r-k nosfA-fcE-k A a ™ T-kao i^fco^-coKO (to awp.a tod 'IrjaoD). mat. 27. 58; npHAf Ha aa-kc-ro HapH^aie/MOie KpaHHieeo. luc. 23. 33;.. ioan. 19.40; bko ©\fCA’kiiua £AH3aBfftk p-knoKanHK-; aaapHHHO (tov d<37taap.dv Tfjc Mapla?). luc. 1. 41; nprncAMAH npopoKa B'k hma npopouč, Mh3js,x> (lpOpOMAi npHICMAieTk’ H llpHHiA\AIAH UpaBkAHHKa B'k HMA npABkAkHHMC, Aak3A» npABkAHHHA; npH!6/V\Ai€Tk. (6 Se-^opisvoi; TCpoAfAVk. 257. 20; uto ca ckB-fciu-racTa HCKOifCk c-kTBO- pHTH A 0 Vy©A\-k r©cnOAH£*vik. ^68. 20; (3)weibl.= zus. Decl.; vgl.: supr.: 168. 25; 185.20; 102.16; 3aBHCTHi* ahi3boas;. 289. 2; šiš.: rom. 3. 22; phil. 3. 9; I. cor. 16. 21; y) ungeschl.: supr.: H£- BHA^HHie/Uk ap^arVfAOBoaa-k 23. 26; ypncTocoBOAVk SHaaafHHieaa-k. 126. 15; caoKoaa-k ypn- eTocoBOArk. 163. 15; 163, 22; 365. 18; noKfn£HHHA*-k ©tu£a\Ts.. 55.14; ivkcapfAVk iicbja-Ivhh- leavk. 140. 28. 146. 16; np r kA' K rocnoAkHeark npHiu-kCTBHieAVk. 179. 12; KAar©BOA£HHieAVk ©TkHfAVk. 229. 8; np'kA' k AH^kAik rocnoAEHieMk (^pd Tcpoatojioo XDptoo). ostrom. luc. 1. 76; šiš.: BkCH ro CTaHfiMk np-fcAk co\’A Hl l JČ ' v ' k ypHCTOB©AAk C T< P Pw azi XpmTOD [tischend Osod]). rom. 14. 10; II. cor. 5. 10; ieyaHkrfAHi€A^ mcoy ypHCT©B©A\k. rom. 15. 19; gal. 1.12; gal. 3. 19; H>Kf raaroaaui£ iin\£H£A\k rocnoABHieatk (Tip dvdp.au xoptoo). iac. 5. 10; ce ko Kaa\k raaroAteaak cao- B(cf/Uk rocnoABHieA\k (iv X6 y([) xopioo). I. thess. 4. 15. Loc.: a) mannl.; supr.: npHBA 3 auua cBATaaro A^u k co^cii. 13. 21; r-k OKpasi; A’ k J«Af K ' k - 183. 9; b-k raack ap^arrfAOB-k. 275. 23; b-k a«mov ^apHceum-k. 290. 24; Bk CHWH©B-fc rpaA’k. 340. 1; btj. rposiv aA« 8 ^. 348. 17; no ott^b^tov bo^boahhov- 117. 20; B'k ktvChathhh rpaAdi. 148. 12; b-k nHCKOVnn rpaA'k. 170. 1; R-k CHOHOR-k rpaA-k. cloz. 1.860; ostrom.: R-k rpaA’k AaR-KiAOR-k (sv jroXst AaDetS) luc. 2. 11; B-k 3 aK 0 HU A^ocfOR'k (sv T(p vopup Mcodoscg;). luc. 24. 44; npH Kpkc-rk niC 0 YC 0 K"k (xapd Tq> araupip tod ’Ivjood). ioan. 19. 25; B"k a®' 1 '^ hisikobah (Irci tov oixov ’IaxwP). luc. I. 33; R-k 3aKOH-k rocnoA k HH (iv vdpup xopioo). luc. 2. 23; Bk A\OHckwR-k KO 3aK0H-k. šiš. I. cor. 9. 9; p) weibl.: supr.: o B'kp-k pncTOCOK-k 12. 20; no A H|a8 ®A©E-fc cna-k. 25. 29; B-k roptcTH A«aBOAOR-k 109. 13; o s-kp-k rocnoAknn. 151. 14; B-k xTpoK'k /HaTtpHi. 166. 5; aiokaio Rki w o\-TpOR-k ihcov YP HCT<,8, t Csv oxXdY)( v &^ XptaTOD ^aoD). šiš. phil. 1. 9; XLIt 7) ungeschl.; supr.; o AOKp^Aik HcnoB’kA 4HHH YP HCTC,cc,E, fc- RrR Hcn©R'bA AHHH ^PHCTo- coR-b. 135. 7; 137. 26; Ha cAvA»wth j^pHCTOcoR-k. 283. 17; o hakasahhh rocnoAHH. 56. 21; E’k H'kcapkCTB'b rocnoAkHH. 73. 23; kt* 0V 4fHHH r©cn©AkNH. 180. 4; Ha AioifctOR-k c-kAAAHipH (liti Mouašo)? aa&ISpa?). ostrom. mat. 23. 2; ut o T-kafCH rocnoAkHH cloz. I. 434; šiš.: iv ahu,h YPHCT 0R'k (Iv Ttpoocoitci) XptOTo6) II. cor. 2. 10; II. cor. 4. 6 ; rk le^ankreaHH ^pHCTOBiv II. cor. 9. 13; II. cor. 10. 14; paA<"f K ’ JKt ct iv npHiiikCTRHii ct^ahhhok^ h ^©pki’OHaTOR'k h a^aHKOR-b (•^atpto Sš liti rjj 7tapooalei Srecpava ~ml tod Huotaotrjploo). šiš. I. cor. 10. 18;... šiš. ephes. 6. 6; šis. I. thess. 2. 6; šiš. I. cor. 6. 15; P) weibl.: RTvMtpa CA©Ynvi nHAAT©R’ki pairaa^ai ca icaio^- supr. 339. 8; R©ieR©AHH'ki cao^rivi KiipoRauJA K-k rocn©AOY- sll P r - 14. 4; utAOifioTk Kki Rkce i Ara <*Y CT ‘'- 283. 6; EpaTa ©a©ba (rcukai 48 rjl >) ©TTvRpkSAhSvTTv ca. cloz. I. 799; RpaTa aaora. ostrom. mat. 16. 18; aipt maaa ARpaaAiAia lecTt (zexza zoo APpaap,). ostrom. ioan. 8. 39; kpathks, H'kckAik paKkiHnna hsaa. šiš. gal. 4. 30. Gen.-, a) mannl.: supr.: t \o poem \'picr©R r k. 112. 19; nATk KAAi'kiK r k a a Y h A<> k ' k - 297. 17; Ht npiiA^AaraH a\h SMHihTv ©YA\ T kmjaraH h A HHK0Ak - 76. 22; crihorti HAORiiHTi.. 327. 8; ostrom.: 0T'k cmiHORm. nspauAieRTj. (ano olwv ’Iapa^X). mat. 27. 10; KTvicTk jkc ckTA3AHHK5 ©TTv ©YHtHHKTv hivahortv (sx t(5v pi.aD-iQTK£Ha iero [k’kictk] ott* a'M| jč P' k aapoNk ( h . t«v ^u^aispMV ’Aapwv). ostrom. luc. 1.5; ?) ungeschl. : supr. : hhktojke ottv n’kcapK bpatt* aACRTv oyK'k?Ka. 173. 28; ott* p£Kp'k aAamoB'k. 368. 10; hctehe ko KpkBk h Ko^a h.sapekpUj. ^pmcTOBk. 368.27; OT’k caavkjf’ Tdv^Ti a^OKTi upaTTv. 397.6 ; šiš.: ckCH ko ckoh^k ch mpoyTk a us mcoy YpncTOKk (oi itavtss fap ta laottov Cvjtooaiv, od ta Xpioto5 'Itjooo). phil. 2. 21; H 3 k Mp-kcak a^aMOBk. hebr. 7. 5. Dat.: a)mannl.: supr.: r \A ne BiiTopH laBHAVk ca MAiHEHHKO/iVk yp'kcroBO/HT^. 46. 11; EnicKOVniv >ke Ghchhhh o^MaauiE raaroaa K k jfpHCTOBoavk paKOA^-k. 161.29; 162. 1; 3ako- NOAVk iyfccapsAVk. 79. 24; šiš.: pa. 3 oyAaNO KoyA« Kkc-fcaik Kaatk n BkckAak Ak>A£Mk H 3 paHAi€- BOA\k (xai uavti tip Xaip ’IapayjX) act. ap. 4. 10; ckiHOA\k H3pAHAi6BOA\k (tol? ototc ’Iapa^X). act. ap. 10. 36; 11. cor. 3. 7; hebr. II. 22; aioasmk H3panAi«BOMk (tip Xaip ’Iapar]X). act. ap. 13. 24; A 3 k HHHECOJKE CTBOpk npOTHBkHA AlO^EA^k H WKkI*iai€Alk IVTkHEMk (odSŽV SVaVUOV TTOV/jcsa? tip Xaip tj tole sfleaiv tol? Ttatpcpoi?). act. ap. 28. 17; P) weibl.: AAOBaan* CHAJAVk. supr. 352. 2; CB'kA’kT£Ak jfpucTOBAMk MOVKap.aatv tou xupiou). ostrom. luc. 1. 6. Man beriicksiehtige noch: oifA^K'^ i€CTk BEAkKA\Aoy CKKOsii oymH httiAkhHv npoHTH heh;e KoraToy bti i^capkcn^BHie koikhic. ostrom mat. 19. 24; luc. 18. 25. Nicht selten findet sich die Setzung des possessiven Adjectivs fiir das Substantiv im Genitiv selbst dann, wenn diesem Substantiv eine nahere Bestimmung, ude solehe bereits oben erwahnt ward, beigegeben wird. cf.: h au\i kk-iih ktjI^o/mt^, nomouiTk nama bt» haxa rocnoAkNE f * XLIV cKTBOpkiuaaro hsko h 3(Aiki*. supr. 59. 25; rkKkpauiA ca ap^ncpsii h K'K;i;mi;Kiimi,ii h crapk- HH Ai©A kc ™ H N* 1 A R0 P' k apjfHep(OK’k Hapnuai€A\aaro KAiit.nju (el? ttjv aokljv tou dp/tepžio? too kefopivoo Kaiatpa). ostrom. mat. 26. 3; K’b >Ke ,f>u,uurk orii KM,\'kcan,\,Kci:a rpa^a anap«o r a m ncrpoBa. ostrom. ioan. 1. 44; rt* cpTiAkite HWA’t chmohoro^ HCKApneTkCKOifeufAioif (’Io68a? S6- pcovo? laaapiooTT]?). ostrom. ioan. 13. 2; BkuikAkiue Bk ACuvik ijiHAHnOBk mi/MHkrJAHCTA (el? tov oixov 3>tXtinroo too eoaffekiaToo). šiš. act. ap. 21. 8; nocAdvAOBABkiii« bb n©YTB BaaaaAAORk b©- coposa (e|a5(,oXoi)t)'7iootVTec i-jj oSip tou BaXadp., too Boaop). šiš. II. petr. 2. 15; Bk umbi A kHH c.viOTpk me IleTpk bbhhae bb aomb avaphhnb AidTepe iiuuhckii, h>ks n.ipunaieTk ce ittapkKk (siti T:qv oixiav Tlj? Mapia? ttj? p,ir)Tpo?'Iiaavvon too e7uxaXoop.evoo Mdpxoo). šiš. act. 12. 12; cb BHTaak I6CTB Bk A©M©Y CHiMOH©B'b (=V olxtCf Slp.lOVO? Popase*?) npH /HOpH. šiš. act. ap. 10. 32; od tih dnev Joanezovih tiga kerstnika. trub. mat. 11. 6; kadar se je Matatijov, njega ča- stitliviga belo glavčika čas vmreti približoval. ravn. I. 327; povd ji, da je Rebekini sin, sestre nje- niga očeta. ravn. I. 46; do krvi Cahariašove Barakiašovoga sina šteroga ste vmorili. kuzm. mat. 23. 35. cf. noch: cbih b aa.sopeK^k np©3B\’T6pa. evang. mstisl. a. 1125—1132. busl. chrest.35. 20; cbi- kobh rapivcAABAi© eoauičmS. a. 1047. busl. chrest. 173. 36; im Altčechischen (Šafarik: počatkowe staročeske mluvnice §. 97): 1'Sč Esaie prorokovva. Ew.; jedine znamenje Jonowa proroka EM. w domu Dawidowe detjete swčho. ŽW. dceru cesarowu Theodosie. vv tej vvojseč jeden kralovv Babylonskeho podkonje.dci slowutneho knježete Pertoldovva. Pass, na s!owaEliašowa proroka. podle Jzaiašova pro¬ roka ličinka. ŽSO. ten bješe krale Priamovv blizky pritel. tri bratri a synowe krale Priamovvi. kron. tr. Ja selbst: na cčsarowe Dioklecianovve dvvore; k dworu kralowu Sivatoplukovvu. Pass.; tu rojstvu Jezusevu Cristusevu pag seje taku godilu. trub. mat. 1. e. Dagegen unterbleibt die Adjectivirung, wo man sie ervvarten wiirde: a* cr hu,a ©tbi!,a. supr. 109. 19; noseA-kHHM/^k npABkAMHKA. supr. 167, 21; chh pešk ah^s^a. šiš. hebr. 2. 14; sinu Abraama. trub.: mat. 1. a; od te žene tiga Vria. mat. 1. b; te Marie moža. mat. 1. c; angel tiga go- spudi. mat. 2. d. e; tiga Cebedeja sinu. mat. 4. c; sin tiga človeka, mat. 10. b; 11. b; 15. b; 16. c; 18. a; 19. d; 24. c. d; 25. c; 26. a. . . v imeni tiga gospudi. mat. 21. a; tiga Joaneza kerst. mat. 21. d; tiga Barahia sinu. mat. 22. d; tiga človeka simi. mat. 26. h; . . v imenu Jezusa, Marije, nar. pesm. IV. 128; perstan Ozormana. cvet. 24; vrt. I.: človeka duh. 15; na prošnjo Mozesa 48; drugi naslednik Čira. 55; vse armade Antijoha 56; iz ust Solona 60; po svetu Miltijada. 63; mesto satra¬ pa. 63; k časti Ormuzda. 64; na sovet Odiseja. 72; znajdbe Odiseja. 63; nasledniki Alcibiada. 115; dela Temistoklja in Perikla. 115; posnemovavec Herodota. 130; zaspuščina Aleksandra. 115; na so¬ vet Fabija. 192; tempelj Belone. 219; dragotine Ptolomeja. 233; pisma Pompeja. 239; prošnja Pompeja. 239; glavo Pompeja. 239; Kleopatra, žena Ptolomeja. 240; tempelj Venere. 341; ime kralja. 344; po smerti Oezara. 345; s pomočjo Lepida. 350; v zadregah Kleopatre, 352; v naročje Jupitarja. 357; v službo izveličarja. 376; Odenata žena. 390; smert Juliana. 403. Diese und ahnliche Falle verstossen gegen den Sprachgeist und sind dieselben im Neuslove- nischen als im Munde des Volkes nie vorkommend zu betrachten. Haufig finden sie sich bei Schrift- stellern des XVI. Jahrhundertes und selbst in neuern und neuesten Schriften sucht diese unsla- vische, aus fremden Sprachen entlehnte Redevveise ihr Recht, trotzdem sich die lebende Sprache, wie ervvahnt, entschieden dagegen straubt, die sogar Bildungen wie: hiša kralja Davida, stetš in: kralj-Davidova hiša, u. a. vervvandelt, analog dem Altslovenischen, vvoselbst ebenfalls statt: k'Bnh- rhi (icoKABCTRA HC©ifC4 jfpHCTOca: pojKUvCTBa nfCM/ - jfpMCTOBa (ostrom.) u. dgl. (vgl, oben die Belege) vorkommt. Es bleibt mithin bei zvreien im gleichen Oasus stehenden und denselben Begriff ausmachcnden Substantiven (haufig nomen und cognomen), das erste unflectirt, so dass es mit dem XLV zvveiten, fiectirten nur ein Wort zu bilden scheint. Man hort im lebenden Worte: kralj Matjaževa smrt, cesar Jožefov svetovalec, stric Tomova koča (aueh der Titel einer bekannten erzahlenden Schrift), dohtar Prešernove pesmi, Juri Kobilov hlev, und anderes mehrere, vvas man in die Sehrift zu nehmen mit Unrecht zogert. Dass fiir das Adj. possessivum das Substantiv im Dativ stehen konne, sei nur kurz ervvahnt: UEcapif AP <> Y rk su P r - 123. 20 ; hč rBAVATH AOifLUA A r kKHi;H. supr. 181. 14; spomin je človeku najzvestejši prijatelj, spr.; bil je očetu naj veče veselje, ravn. Das Vorkommen der zusamraengesetzten Flexion der Adjectiva possessiva ist eine spraehliche Verirrung, die sich ubrigens auch selten findet: supr.: jfpHCTOcoBoifov/Mioif 0EpA30Y 289. 14; kaa- rOKdvCTKOKAUJA ^pHCTOCOBOie H3 AVpTiTBUAH^Tj. nopOJKAfHHie. 340. 29; ](pHCTOCOK'BH 0KpA3'B. 348. 5; KpKKk ^PHctocobaia. 369. 13; a^obaia nockAA. 372, ! 5; rocriOABHie npmiiBCTBHK;. 354. 17; YP HCT ® K <' e POJK.VBCTBO. cloz. I. 894; ]fpHCTOBOE H3 A*, -)- h h iv), vajin (aus Baw -j- hht^), njun (aus [te] to -)- hh-k), njen (aus ie[kft] -j- HN’k), wobei sich schon das gervohnliche Auge die hiebei in Folge der gegenseitigen Beriihrung der Elemente eingetretenen Veriinderungen verdeutlichen kann. Man vgl.: njegovi vržah. trub. mat. 27. e; njeni stric Mardohej. ravn. I. 303; njihni glas. tom. 86; njegovi razum. vrt. . . Unrichtig sind auch: njega drug. nar. pesm. I. 1; na njega grob. n. pesm. I. 78; njih jezik vrt. I. 25; njih magi. vrt. I. 64; v njega spomin, vrt. I. 166; . . Um auf die Adjectiva possessiva zuriick zu kommen, moge hier noch bemerkt rverden, dass sich im Neuslovenischen solche mit dem Suffixe -k uur mehr in Uberresten, meist in Ortsnamen, er- halten haben (vinj vrh, kamnja gorica, vranj konj, Martinj vrh, Pavlja vas), im ubrigen aber andere Suffixe (-BTv-kCK'k) dafiir erscheinen. Findet sich dieser Wechsel doch schon, naturlich aber ohne der Einbiissung des einen Suffixes, vereinzelt im Altslovenischen vor, wovon man sich iiberzeugt, wenn man beispielvveise die Stellen: ioan.: 6. 53; 9. 7; 12. 43. . . des Codex assemanianus mit den correspondirenden Stellen des Codex ostromirianus vergleicht. Doch ubersehe man nicht sin človeči kuz. mat. 8. 20.... Die mittelst Suffixes -hh aus den Substantiven lebender VVesen abgeleiteten Adjectiva er¬ scheinen fast ausschliesslich in nominaler Flexion, vorausgesetzt dass das bcjkhh fur die ganze Gattung dieAnalogie abgeben kann, indem ich ausQuellen,die mir zur Iland gewesen, fiir Adjectiva XLVII wie: KTviHHH, rat^hm, JKat^rhh , KpUKnii, nkCHH . .. Belege nicht bringen kana 24 ). Es entsprache dies auch der Natur dieser Adjectiva, indem man dieselbeu mit Miklosich (bildg. d. uom. §. 8) als mit jenen mit dem Suffix k ftir k"k (^t*) gebildeten fiir ursprtinglich identisch ansehen muss. Der Unterschied entstand dadurch, das bei den Adjectiven auf -hh das -ja in -ia aufgelost »mrd. Sing.: Nom.: a) mannl: rojkh cloz. I. 66; 516; 863; šiš. I. ioan. 5. 20; P) weibl: rojkhm snpr. 102. 17: 270. 25; 427. 27; 437. 23; 416. 7; ostrom. luc. 2. 40; y) ungeschl.: KOJtaiie supr. 14. 14; 71. 8; 77. 6; 220. 6; rokic cloz. I. 62; Gen.: a) mannl.: rojkhh supr. 145. 18; 183. 7; 215. 23; 236. 5; 263. 10; 290. 16; 316. 26; 401. 8; 402. 13; 413. 7; 413. 13; 415. 7; 425. II; 442. 11; 442. 25; ROJKkra 446. 19; BOJKrk cloz. 1.575; rojkhm ostrom.: mare. 1. 1; ioan. 3. 18; ioan. 5. 25; šiš.: act. ap. 20. 27; rom. 2. 5; rom. 11.33; rom. 15. 19; I. cor. 2. 14; I. petr. 4. 17; 1. ioan. 5. 12; I. ioan. 5. 13; P) weibl: rojkh a supr. 45. 28; 79. 1; 110. 2; 138. 21; 139. 16; 220. 28; 245. 23; 299. 6; 351. 4; 426. 2; 427. 25; rojkh/» ostrom. ioan. 5. 42; y) ungeschl.: ro- jkhm supr. 121.25; 210.8; 213.7; 300.25; 344. 17; 345. 12; 345. 25; 412. 23; 431. 22; ostrom.: mat. 6. 33; marc. 15. 43; lue. 8. 10; ioan. 3. 3.; Dat.: a) mannl.: rojkiiio supr. 29. 19; 52. 19; 97. 17; 152. 6; 287. 24; 386. 2; 398. 6; 400. 24; 401. 1; 412. 20; cloz. I. 80; 125; 144; KOJKiio 154; rojkhio cloz. II. fol. I. a. 14; ostrom. mat. 22. 16; šiš.: act. ap. 23. 4; rom. 7. 22; rom. 7. 25; rom. 8. 7; II. thess. 1. 5; hebr. 7. 3; II. petr. 1. 4; p) weibl: rojkh ii supr. 66. 7: 90. 11; 106. 12; 109. 21; 157. 24; 344. 26; 348. 5; y) ungeschl.: rojkhio supr 139. 26; 141. 29; 145. 21; 344. 22; .346. 3; kojkiio cloz. I. 723; Accus. a) mannl.: rojkhm (formell d. Gen.) supr. 76. 24; 163. 19; 170. 7; 165. 17; 435. 26; 436. 2; rojki cloz. I. 158; rojkhI: cloz. I. 519; rojkhm šiš. I. ioan. 5. 10; p) weibl: rojkhhk supr.: 152. 4; 161.24; 166. 12; 230. 11; 230. 13: 2.32. 6; 244. 10; 265. 8; 338. 26; 342. 18; rojkhm cloz. I. 672; ostrom. mat. 26. 61; marc. 11. 22; ioan. 11. 40; nptueMk KpkRk Tcakucuf h ko3aio šiš. hebr. 9. 19; y ) ungeschl.: rojkhi« supr. 36. 7; 206. 3; ostrom. mat. 19. 24; marc. 9. 1; Voe.: a) mannl: rojkhi (?) supr. 30. II; 36. 11; p) weibl.: rojkh^ cloz. I. 607; Instr. a) mannl.: ROJKHieAVk supr. 97. 23; 430. 28; KOJKHi€A\k šiš. rom. 10. 17; rom. 8. 14; rom. 8. 19; I. cor. 12. 3; phil. 2. 6; p) weibl.: vom zus. nicht unterschieden, cf. doch: rojkhkk supr. 9. 1; 109. 27; 123. 29; 167. 26; neben rojkhi€KK supr. 168. 6; 169, 1; 349. 21; KOJKHieio šiš. act. ap. 14. 25; t) ungeschl.: rojkhicmti supr.: 8. 28; 138. 24; 149. 22; 157. 7; 247. 25; 339. 4; KOiRifAAk cloz. I. 821; KOJKHieMk šiš. II. cor. 11. 2; Loc.: a) mannl.: rojkhh šiš. II. cor. 7. 1; p) weibl. rojkh šiš. I. thess. 4. 16; y) ungeschl: rojkhh supr. 7. 9; 213. 19; ostrom.: luc, 9. 43; luc. 13. 28; šiš. act. ap. 19. 8; rom. 3. 26; I. cor. 3. 10. Dual.: RCKiira supr. 156. 24; rojkhhiMA supr. 350. 5. Plural: a) mannl: vom zus. unuuterschieden, doch vgl: rojkh cloz. 1.515; p) ungeschl: ro- jkmh ostrom. ioan. 9. 3; šiš. rom. 3. 2; Gen.: a) vveibl; rcukhi supr. 6. 19; rojkiih supr. 377. 1 ; P) ungeschl: kojkhT supr. 378. 6; ro>khh supr. 434. 4; ostrom. mat. 4. 4.; Dat. a) mannl: kcukh- 2v ) Ueber diese Classe der Adjetiva schreibt Dobrowsky (instit. pg. 597): „Pessessiva in: OK, tK, (Hk, HH et ope k formata, respuunt tenninationem definitam exceptis ROJKIH, RpažKin, K p a KIH et paucis aliis, quae tanien in obliquis quibusdain casibus ut indeiinita inflectuntur.“ Und Kopitar (glag. cloz. pg. 65): possessiva, tain eommunia quam Slaviš propria, respuunt terminationem definitain, exceptis ROJKIH, KpajKIH, KpUKIH et paucis aliis. Die letztere Ansicht widerspricht den Quellen und ist die erstere so zu fassen dass in einigcn obliquen Casus nm- die zusammengesetzte Flexion bei diesen Adjectiven sieh findct, so ware auch das nicht riehtig, da die Belege das Gegentheil berveisen werden. XLvm M5MT«. supr. 36. 19; 74. 7; gojkhmsmk šiš. hebr. 4. 9; p) weibl.: rojkhhmt! supr. 424. 10; rojkh- 'k/MTv cloz. II. fol. 1. b. 18; KO>KHid/Mk šiš. I. cor. 7. 19; I. cor. 4. 1; I. thess. 2. 14; ■() ungeschl.: r«}KHI6/HT!. ostrom. ioan. 1. 12; Accus.: a) mannl. rojkha supr. 154. 4; 154. 15; 154. 17; rojkhia ostrom. ioan. 1. 51; P) weibl.: rojkha supr 95. 11; 141. 16; 141. 17; 166. 10; v) ungeschl.: ro- >KHia supr.339.12; 350.3; RO?KH'k cloz.1.833; ostrom. mat. 22.21; Instr.: a) mannl.: rojkhh. ostrom. lue. 12. 8; luc. 12. 9. šiš. hebr. 11. 25; p) vveibl. : koskhhmh šiš. rom. 12. 1 ; 7) ungeschl.: gojkiih supr. 206. 25; Loc.: mannl. und ung. graphiseh nicbt unterschieden; weibl.: OBkHdjfk ostrom. mat. 7. 15; ROJKHHjf 1 * šiš. II. thess. I. 4; K03Hiayk šiš. hebr. 11. 37. Dagegen sehr selten zusammengesetzt: supr.: rojkhh^Tv 156 13: 177. 3; 300. 22; 343. 26: 378. 7; ROTKHijfk 39.7. 20: ROHSHtaro 364. 9; GOJKkraro 379. 19; ROKHtdd 415. 29: šiš.: ROJKH^-k. rom. 8 . 21; gojkhih (sic) col. 4. 12. Fur deu Gebrauch der mit dem Suffixe -kCKk (sanskr. -ika, griech. -mo, lat. -icu, goth. -isk) aus Substantiven gebildeten Adjectiva lasst sich ein bestimmtes Gesetz aus den Quellen uicht erui- ren. Die Freiheit in der Anwendung bald der nominalen, bald der zusammengesetzten Form ist hie- bei eine solche, wie man sie allgemein bei den Adjectiven vergeblich suchen rvird. Man nehme Satze wie: RCSRI GpklKKklbft 3£;»Aln\ H IIO/MOpkCKSlA H IIoASUJKkCKdi H GlRMfnOrtkCK* bulg,- slov. a. 1530 .,. Was namentlich die Versionen des neuen Testamentes anlangt, so ist es nicbt un- vvahrscheinlieh, dass der sclnvankende Gebrauch des Artikels daselbst, welclier gerade bei der Gruppe von WSrtern, aus deneu die Adjectiva auf -kCKTv gebildet werden, sehr bedeutend ist (win: gr. §. 18. 6), seinen Einfluss auf den altslovenischen Sprachgebrauch ausgeiibt haben musste. Cou- sequent zusammengesetzt erscheint MAOBdvHkCKU* in Verbiudung mit ckihti ( = Xpiai6(;), wobei im Grieehischen stets der Art. gesetzt wird: 6 oto? toS avOf/untoo. Man nehme: ostrom.: mat. 8. 20; 24. 27; 24. 30; 24. 37; 24. 44; 25. 13; 26. 2; 26. 24; 26. 46; 26. 64; marc. 2. 10; 2. 28; 8. 31; 9. 31; 10. 33; 10. 45; 14. 62; lue. 5. 24; 6. 22; 9. 26; 9. 58; 11. 8; 11. 10; 12. 40; J9. 10; 21. 27; 22. 48; 24. 7; ioan. 1. 51; 3. 13; 6. 27; 6. 53; 8. 28; 12. 23; 12. 34; nur ioau. 5. 27 HAOBhukcnk. Zur Vergleichung sollen im folgenden einige Belegstellen fur die nominale Flexion dieser Adjec¬ tiva folgen: supr.: 7. 25; 8. 4; 9. 1; 11. 9; 12. 8; 12. 12; 12. 24; 12. 27; 13. 2; 15. 12; 23. 10; 25. 15; 33. 8; 35. 19; 36. 4; 36. 9; 36. 29; 37. 7; 42. 4; 42. 13; 43. 24; 46. 7; 48. 2; 48. 7; 48. 17; 55. 16; 58. 25; 63. 7; 63. 22; 68. 8; 76. 8; 76. 14; 78. 17; 79. 8; 79. 14; 82. 4; 83. 16; 87. 19; 91. 25; 94. 6; 96. 15; 97. 15; 97. 26; 27; 97. 29; 99. 18; 101. 12; 107. 3; 110. 11; 110. 19; 121. 14; 123. 7; 124. 7; 129. 28; 132. 19; 134. 22; 136. 15; 137. 29; 138. 11; 138. 16; 140.19; 141.22; 142.14; 144.11; 146.4: 147.15; 148.15; 149.8; 149.15; 151.6; 152. 22; 156. 14; 156. 25; 158. 7; 162, 12; 163. 1; 163. 27; 164. 4; 164. 8_ostrom.: mat.: 2. 2; 2. 22; 3. 1; 14. 34; 15. 21; 15. 22; 15. 39; 23. 4; 26. 30; 26. 57; 27. 11; 27.29; 27. 32; 27. 38; marc. 1. 5; 6. 21; 7. 3! ; 15. 18; 15. 25; lue. 1. 5; 1. 26; 2. 4; 2. 23; 3. 3; 4. 31; 5. 1; 5. 17; 6. 18; 7. 3; 8. 27; 13. 4; 14. 1; 23. 37; 23. 38; ioan.: 1. 13; 1. 44; 2. 6; 2. 13 (assem. zus.); 3. 2; 4. 5; 6. 1; 7. 2; 9. 7; 12. 43; 18. 1; 18. 12; 18. 33; 19. 3; 19. 38; 19. 42 . .. Im Neuslovenischen wendet Ravnikar die nominale Form an, im ubrigen ist nur die zusammenge- setzte im Gebrauche, was auch von andern slavischen Spraehen behauptet werden darf. ravn: mališek tempel I. 215; tolovajsek I. 252; perzansek I. 314 .. . Dass die Bildung eine unrichtige sei, ist leieht zu ersehen. G. Die Casus, die von Adjectiven, sei es mit oder ohne Praposition, als Adverbia angewendet vverden, kommen nur in nominaler Flexion vor: Siug. Nom. ung.: supr.: npHCHO 8. 20; 17. 17; 37. 29; 38. 25; 39. 8; 49. 29; KoifnHO 9. 13; 11. 15; 3'kao 10. 7; 27. 19; 35. 5; mam 12. 11; 13. 17; XLIX 22. 17; T'k>iHo 46. 17: TAHEkN© 48. 2; ■ AOKpo 51, 23: Akrno 52. 15; Kp-km^KO 60. 6; a©ctohn© 62. 2; Hanpacno 63. 14; A’kn© 64. 29; caabho 70. 22;.... Gen.: supr.: 113 AdRTkHA 13. 26; 247. 19; H3 A<*BkHA 247. 29; H3 a<*kna 446. 16; H3 a^sma 246. 27; 440. 1 ; H3 ahj^a 103. 9: 161. 4; C 'k npocTA 211. 10; 211. 12-neusl.: ravn.; dosti (a«* cmt-rj) I. 32; neben do sitiga I. 98; do goliga I. 135; za dosti I. 171; z davna(j) 41; . . nar pesm.-. dosti I. 17; I. 32; I. 100; II. 129; IV. 32. za dosti III. 36; dosti preš. 98: dosta (a© rkiTd) kuzm. mat. 9. 14; mat. 16. 21; za dosta mat. 10. 25; mat. 18. 21; mat. 20. 16; mat. 22. 14; mat. 28. 11; ... z nova vrt.: I. 86; I. 211; I. 217; I. 241; I. 243; za dosti I. 118; za dosti ostr.: 26; 30; 59; dosti 59; 60; s kratka 31; 63; so sind auch: z davna, z lepa, z mlada, s težka, z dobra... wofur nicht selten z lepo, z lepega ... be- gegnet: z lepo ravn. I. 84; iz mladiga ravn. I. 328; s težko nar. pesm. I. 126; z lepo n. pesm. II. 55 (dosto n. p. IV. 107; vrt. I. 135; I. 243, ist unrichtig); z lepo vraž 36; s težko vraž 156; zdavno vrt.: I 70; I. 90. (vgl. znovic I. 90; I. 193); z lepo ali gerdol. 243; Loc.: supr.: HcnpABEAktrk 10. 13; 10. 14; A\npkN-k 11. 13; 144. 14; cotfpoR-k n Nfnp-fcnoAOKkNlj 3. 14; A^sp-t h np"fcn©- AOKkN-fc. 34. 15; A©Kp*k 40. 8; 41. 13; 78. 13; TRpkA* 52. 16; AP^S^ 65. 28; 3k,vk 9. 28; 15. 2; 54. 22; 76. 3; 117. 8 ; . . . nagli kuzm. . . . Dat.: no Atano^ supr.: 67. 3; 83. 18; 201. 3; 205. 12; 220. 15; 220. 19; 232, 10; 419. 11; 429. 21; neusl.: po malu, k malu (entlehnt) rvofur in der Schrift das unrichtige kmalo: ravn. I.: 51; 58 (bis); 114; 130; 134; 168; 174; . . . kmal’ nar. pesm. II. 131;... po nemšku, po slovensku hort man, wird aber in der Schrift nicht gebraueht.. .. Pl. Instr.: supr.: ^pOA^CKiii 2. 28; AtiRHikCfrki 45. 29; 450. 3; AP^sOiU^SKkCKTA 64. 9; p©yAVk- CK'ki 108. 17; npopoMkCK'ki 237. 9; 269. 10; MtitAOB-kCKTA 245. 18; jfpairkpkCKTd h baaahVcktiI 350. 19; pAK'kCK r ki 356. 20; Rpa;KkCK r ki 427. 12; nkCkCKUu 441. 19; ntanki 65. 15; 146. 22; 214. 17; 214. 20; 215. 15 . . ., steht wohl fur a\aao, wie man neben rocn©AkCKTU auch ein rocn©AkCK© 247. 12. liest; ostrom.: erpehcktiI (sjžpatoTt) ioan. 5. 2; ioan. 19. 13; ERpcHcinu, rpkHkctrki (IXXtj- vtott) AATHHkCKTJ (popa-ott) ioan. 19. 20. Die Numeralia ordinalia kommen ebensowenig in nominaler Flexion vor, ude die Adjeetiva possessiva in der zusammengesetzten ’ 5 )- Ausgenommen davonist npkK-kiH (trpenog in Verbindung mit den Prapositionen 3 A, h 3 -k, otk , ck als adverbielle Redensart (miki. vgl. gr. III. §. 97), trk- TOpTiiH (Ssotepoc) mit noATv (rjptoi)) und diese Numeralia uberhaupt mit camti (d. selb.). Man vgl. nur wenige Beispiele: 3 a np-kRA supr.: 29. 5; 64. 25; 66. 22; 382. 5; hc npkEA supr.: 27. 12; 146. 8; 199. 7; 240. 3; 254. 16; 298. 4; 364. 10; 365. 3; 366. 3; siš.: II. thess. 2. 13; II. petr. 3. 5; I. ioan. 2. 7 (bis); I. ioan. 2. 24 (bis); I. ioan. 3. 11; I. ioan. 1. 1; hc np-kBA supr.: 112. 1; 192. 21; 198. 21; 226. 23: 247. 23; 288. 26; 380. 2; cloz. I. 18. 633; ostrom.: hc npkBA luc. 1. 3; ioan. 8. 44; hc nkpBA ioan. 6. 64; hc nkphBa ioan. 16. 4;.. ot-k npsa supr. 382. 20; OTk ncnpkKA: iex.: chrys.-duš. 48; sim. II. 10; dioptr. sabb. 45. 52. 115. 177. misc.-šaf; rječn.: WTk hc npkBA sa. 10; d. 115; d. 177; g. XV. 303; c-k np-kBA supr.: 204. 15; 444. 16; rk npkBA supr. 259. 5; In neuslovenisehen Schriften liest man schon haufig: s pervega fiir s prva: ravn. I. 272; vrt. I: 42; 44; 63; 155; 182; 271. -lex.: noA-ropa ehron. 1. 215; noAOtfrcpTU busl. 351; n©AT©pw .«) j) 0ch vgl. man: npTiRTi c%3A<»H’k BklCTT* supr. 368- 16; ©CAU H©« npaBkA* np©n©- R-kAkHHKA Ck^pAHH (ofSoov NAe S«*«too6vvj? x-qpo*a č®6Xa(ev) šiš 11. petr. i. 5. (miki. vgl. gr. III. ^ 97 lex s- v- npTvBTi.) Andere Falle sind mir bei der Leeture nicht vorgekommen, und wird die zusammengesetzte Fleiion hiehei consequent gebraueht. e L sof. 30; per. 79; chroa. 1. 153. 154. 158; noATvTopa. HOA-kTptTHM ipat.; noAoyTc*p-fc per. 85; — caMoro rpiTHia supr.: 120. 15; lex.: caA\0/Uoy ocA\oy per. 26. 34; ca^oro stTKfprA per. 60. 12; cf. noch rječn. s. v. caa\k. Verbindungen wie: Af ,,5 Y rK alius) Apoifra, AP#Y rk Ah°Y ro Y • ■ • finden sich nur in dieser, mithin nominalen Form: AP«Y riv AP*Y ra supr.: 13. 29; 21. 16; 28. 2; 41. 18; 42. 15; 45. 22; 54. 6; 55. 4; 68. 17; 95. 17; 103. 7; 187. 19; 323. 11; 342. 17; 351. 4: 353. 1; 354. 10; ostrom.-. mat. 24. 10: ioan. 13. 34 (bis); ioan. 15. 12; ioan. 15. 17: ,\poyrk AP°*f ra šiš. rom. 12. 10; rom. 14. 13; rom. 15. 7; AP^V^ AP®Vf®V S“P r - : 22. 21; 218. 28; 331. 25: 418. 13; ostrom. ioan. 13. 14; APOV 1 ' 11 AP<>Y ro Y šiš. rom. 12. 5; AP©Y nk AP^V^-k supr. 234. 13: 353. 2; AP<>Y r,K kt* AP®Y r0 Y supr,: 22. 26; 158- II; 317.6; ostrom.: marc. 9. 34: mare. 15. 31; luc. 2. 15; lue. 4. 36; AP w f ra AP^' 3 ^ supr. 43. 13: AP®Y rK 0T " K AP*Y ra ostrom.: mat. 25. 32; ioan. 5. 44; ^povrni WTtl AP$Y ra šiš. gal. 5. 15: AP*Y r,k 1,0 AP$Y 3 'k supr. 64. 20. Naelistehende indeclinable Adjeetiva sind zur nominalen Flexion zn zahleu (miki. vgl, gr. III. §. 21;. vost. gr. §. 40): HCfiAkHk supr. 103. 16; 187. 2; 237. 15; 236. 11; 432.25: 444. 14; HCiiA'kHk supr. 431. 20: ostrom. mat. 15. 37; HcuiiAHik ostrom. ioan. 1. 14: nciiAknu šiš. ap. act. 6. 3; II. petr. 2. 14: — np-fenpocTk supr. 199. 13; — p43AHHk supr.: 31. 10; 318. 23; paaAHHk supr. 222. 12; — ckokoas. supr.: 76. 12; 112. 13; 112. 14; 131. 6; 178. 19; 347. 10; 355. 20; 366. 6; 369. 23; 377. 7; c-loz. I. 603; ceoboat* ostrom.: ioan. 8. 33;. 8. 36; cKOKOAk šiš.: rom. 6. 20; rom. 7. 3; gal. 4. 26; rječn.: d. 29; d. 179; coifrotfKk supr..- 40. 7; 40. 12; 273. 17; 338.13: 14; 15; A K < ir < ) Y KK eVi dobr. mat. 23. 15 (a. 1161 cf. vost. gr. §. 40; lex. s. v.); TperoifEk (vost. 1. c.). — so sind auch im Neuslovenischen die meist entlehnte.u Adjec- tiva indeclinabilia zu beurtheilen, und man vergleiche: falš priseganjem conf. gen.; žlaht bolnike trub. mat. 14 c; z nih falš vukom trub. mat. 23. a; falš vučeniki trub. mat. 24. a; falš kristusi in falš preroki trub. mat. 24. b; falš kunšti trub. aet. ap. 12. b; falš preroka, trub-. act. ap. 14. b;. .. ofertnim so sovraž bog ino ljudje sir. (miki. ygl. gr. §. 317); Erodijada je bila nje¬ mu silno sovraž trub.; sovraž sta si bila erell. (op. c. §. 21); ravn. I.: všeč (fur voščeč) 61; 155; 156; 171; 185; 188; 190; 204; 286; 312; neben neušeče 231; hieher zu zahlen ist auch šent—sanctus das bis zum blossen -š verwittern kann (š- Marjetina gora; š- Marijna gora; š- Ma¬ rije; veliki, mali š- marijin dan): šent- Jakoba n. pesm. I. 72; šent -jurškiga n. p. III. 21; šent- marjetni dan vraž. 23; per Šempetru vr. 27; man erinnere sich noch an die Segnungsforrael im Volksmunde: Bog blagoslovi in svet šent-Janž; . . . falš serca vraž 107; ledik stan vraž 133; 190; ledik-fantiči, ledik-deklice cvet. 72; žal besede v ustih ai. preš. 15; neben zale misli 15; beseda zala 166; in kar nam všeč bo preš. 159; ostr.: žal: 36; 70; 71. Man berueksichtige noch: luterš-vera, luterš-človek im Volksmunde und vergleiche damit deutsche Adjeetiva ude: gehass, gram, gewahr und ahnl. Wie hier von einem aufgeben der Flexion die Rede sein kann, gibt es anderseits im Altsl. Worter, die neben der nominalen und zusammengesetzten Decl. auch die pronominale aufweisen konnen. Hieher zu zahlen sind die Worter; iVfkNon* (noX6;, multus), toahkti (vocjooto;, tautus) und rvohl auch ceahkii (toaooto? tantus) ksahkt* (ouos, quantus). An diesem Orte sollen nominale Formen ihren Platz finden: Sing. Gen: a) mannl.: .»nora supr.: 428. 13; 451. 18; toahka s. 53. 7; ccahka s. 115. 3; p) weibl.: auior ki supr.: 107. 7; 188. 10; 197. 29; 397. 23; AtHoru šiš. II. ©or. 2. 4; toahku supr.; 39. 22; 213. 24; 322. 13; ostrom.-. mat. 8.. 10; luc. 7. 9; y) ung.; MHOra supr.: 98. 18; 108. 24; Dat. a) m.: MHoroi,* supr.: 73. 10; 84. 19; 86. 9; 89. 23; 154. 3; 160. 21; LI 222, 11; 398. 16; toahko^ supr. 308. 9; koahkov ostrom.: luc. 15. 17; cf ahko\' ost. ioan. ®. 9; šiš. hebr. 7. 22; (3) ung.: Azorov supr.: 47. 21; 83. 16; 119. 5; 193. 7; 193. 9; 411. 16; 429. 25; šiš. act. ap.: 15. 7; 27. 9; 27. 21; toahko^ supr. 305.28; šiš. hebr. 7. 22; Aecus. weibl. : a\nota\ supr. 37. 16; 152. 5; 382. 7; toahka; supr. 305. 17; kcahka* šiš. iac. 3. 6; Instr.: a) mannl.: /WHorc>A\'k sup. 104. 2; 104. 8; 172. 14; p) ung. A\noroA\'k supr.: 38. 3; 126. 3; 150. 22; 159. 17; 377. 10; 411. 2; 411. 7; AMJoroMk cloz. I. 407; šiš.: II. cor. 3. 12; I. tbess. 1. 5; I. thess. 2. 2; I. thess. 2. 17; II. cor. 8. 4; Loc.: a) m.: A\H 03 r k sup. 81. 27; KOAHivk sup. 58. 12; (3) w.: A\H03 r k sup. 31. 4; 42. 9; 73. 15; 200. 19; 399. 6; 406. 14; ostrom. luc. 10. 40; šiš. rom. 8. 29; TOAHivfc supr. 216. 15; y) ung.: MH03-k supr.: 90. 3; 207. 24; 397. 24; 398. 11; 420. 25, 421. 7; ostrom.: mat. 25. 19; marc. 14. 70; luc. 10. 41; šiš.: rom. 28. 6; rom. 9. 22; TOAHH'k sup. 48. 6; ctamvk šiš.: hebr. 2. 3. — Plur. Gen.: a) mannl.: a^hock supr. 73. 3; 377. 11; ostrom. mc, 5. 26; AtkHork šiš. act. ap. 21. 10; rom. 5. 16; P) weibl.: /MHorm supr.: 196. 23; 213. 15; 280. 2; 366. 28; ?) ung.; AVkHork ostrom. luc. 2. 35; luc. 8. 27; 8. 29; MkHorh šiš. rom. 15. 23; Dat.: a) mannl.: mho- roAVk supr.: 31. 8; 79. 15; 110. 24; 184. 20; 291. 14; 335. 21; ostrom.: mat. 26. 16; mat. 27. 53; marc. 9. 26; luc. 2. 34; šiš. rom. 4. 18; (3) weibl.: AiNoraa^ supr. 74. 3; TOAiKdAVk cloz. I. 167; Y) ung.: /HHoroMTi supr. 215. 6; Accus.: a) m. MHorki supr. 34. 14; 35. 29; 78. 27; 94. 11; 112. 27; 134. 6; 134. 14; 143. 23; 151. 29; 152. 3; 172. 2; 172. 18; 193. 27; 243. 2; 260. 2; 279. 7; 292. 24; 302. 10; 304. 17; 313. 22; 377. 6; 403. 1; cloz. I. 379; ostrom. mat.: 3. 7; 8. 16; 8. 18; 24. 5; 24. 11; 25. 21; 25. 23; 26. 28; marc.: 6. 12; 6. 13; 10. 45; luc.: 1. 16; 14. 16; 3) weibl.: mnctuvI supr.: 31. 11: 118. 26; 175. 3; 187. 24; 204. 13; 265. 26; 291. 20; 300. 15; 397. 15; Instr.: a) mannl.: Avnoru šiš. I. tim. 6. 12; (3) weibl.: «HordA\n šiš.: act. ap. 20. 19; act. ap. 28. 10; II. cor. 2. 4; II. cor. 9. 12; y) ung.: AtHonu supr. 152. 27. Uberdies vgl. man noch uiTcapKAk (miki. vgl. gr. III. §. 83), das gleichfalls dreifach flectirt vorkommt. OhtiChua (Setva, erst in nachhomerischer Sprache im Gebrauche und immer mit dem voraus- gehenden Pronomen demonstrativum verbunden) und lerep-k (vic, quidam —, gebildet aus: h, ra, ihb und dem comparativischen Suffke -tara) werden trotz ihrer pronominalen Bedeutung nominal flectirt: S.: Gen.: (i)eTepa supr. 354. 24; šiš. a. ap. 19. 33; I. thess. 2. 9; mTfpki antch.; men.- mih. (L); oNkrmtA supr. 210. 5; Dat.: rrepov cloz. I. 150; isTtpoif ostrom. mat. 18. 12; šiš. act. ap. 7. 57; I. cor. 15. 37; ONkcngH pat. (m. v. gr. III. §. 86); Accus.: teTfpAi ostrom. luc. 10. 38; Loc.: leTtp-fc šiš.: act. ap. 8. 34; a. ap. 27. 44; Dual. Dat.: leTfpoaia pat. mih. (L); Piur. N.: leTtpki šiš. I. cor. 15. 34; Dat.: eTfpo/Wk supr. 352. 2; 352. 14; — Das M-Ttpm fiudet sieh haufi- ger in glagolitischen als cyrillischen Quellen, und so ist es erklarlich, wie die Bedeutung dieses Wortes schon dem Schreiber des cod. ostromirianus nicht klar gewesen, wenn er mat. 18. 12 ictč- po\- AP®Y ro 'f‘ v ' c ’Y (-OY c ’Y' 1 ' > ' cf - A nm - 10) uAOK-kKOg. mithin tautologisch ja unrichtig schreibt, wahrend assem. -nik.und belgr. das riehtige: mpa, iTipoif aufvveisen. Mit OHkcnua vergleiche man das altčechische onseh, onsah (šaf. poč. 73; kvet staroČ. ml. §. 140), das auch nominal decli- nirt wird. Wenn im Neuslov. die Adjectiva: starši, mlajši, duhoven, sužeuj nominal flectiren, so ist dies dem Umstande zuzuschreiben, dass sie die adjectivische Natur verloren haben und vvahre Substan- tiva geworden sind. Vgl.: such mlajšev trub.: mat. 10. a; tih starisev mat. 16; 16. d; starišem act. ap. 15. a; . . . neben: tih mlajših act. ap. 6. a; 14. c.. .; ravn. I: mlajšov 12; 24; 93; 112; 340; 341 (ter); mlajšam 76; 201; pred duhovna 125; duhoven 188; ralajš 189; duhovnam 211; starišov 227; vrt. I.: sužnja 49; 278; s sužnji 93; sužnjev 94; 135; 249; 272; 278; 287, od sužnja 121; sužnje 162; 270; po sužnju 229; neben: sužnih 221; 223; 256;.sužnim 249. Hieher zu zahlen ist Ul auch ženska (mehr im Volksmunde als in der Schrift), wahrend moški trot/ seiner substantivischea Bedeutung zusammengesetzt declinirt \vird: ženskam ropota motika (Valjavec: pesmi pg. 180. 3), jok ta je edino zavetje ženskam (Kirdžali pg. 218). Aus dem gesagten durfte es einleuchtend geworden sein, dass das Neuslovenische (und das gilt mehr oder minder far alle slavischen Sprachen) von der nominalen Deelination der Adjectiva mir sparliche Uberreste bewahrt habe. Der geistige Trieb der Sprache aber war bemdht, die im Organismus eiugetretene Liicke wenigstens phonetiseh auszufullen. Die Accentuation mithin ist es, die das verloren gegangene bei einigen Adjectiven und in einigen Casus zu ersetzen bestimmt ist. Doch — das diesen Zeilen gesteekte Ziel ist zu einem gnten Theile bereits iiberschritten und ich schliesse, um auf diesen Gegenstand, sowie auf das hier vorgetragene uberhaupt in der grbssern Schrift zuruckzukommeu. :• , ■ , j , I (. ■ . ■ .... ibitih-mv hfJII3JHO ’ i- .n-ei-jv/ine yoqm . «,»• :• -uhr. ul ildpii i I *) U\i$ z&h '(04-1 J ni .Soi&fe "■ ,5 (hi .l&ž imtebuB aailm-v hua a&ted neiohov mtoi) od- »ib »i» egeb , •»* m■ hjijr ;b .01 ;9I .3r. . važiifcie rfit .id .Jer: ; .-JinJ vsi-'«!:,: r! *£ iSJ j SfOŠjdffii .1 anm . a .f [ ,B ,qe .Joe d j -: i r-htni ; i U limuvoiiob ;tlSi žjmm ;881 mr/o trii ;čfl: ; tmii.-b b /in l£l !»nsm Jio t T8£ ;8VI: :i;TS -,i>M ;d;.f ;ib vsjiuue ibbi Dmek nnd Papier ven Leopold 8o»m*r In * S - '• ,V, S'VV . m .sefe.; ;;.a ,ft la - - - ' ■ ■, ' ‘ ■ ■ v '■ , i ■ •■■... - . '}■ ; •■ ■ : ; A »: -Mi ' ■ : ’v ' : H V j&Jfl.;... 'Mml 'M>: • S •■'■-■ S'V'-Mki .• ■' j ■' : ■' V; . >*'; ;■/MgfiV-.:•:«•■ S- L '-‘/r A.-^ --V...« /V ^VK.t •>)}%•■ *“• gglSHp .4 . ; ft? ' ■' vV. #; I J L f*‘ V* S B ,> ‘} V • V. ' m^S <■' > , . , . • >- r i. r/^' ; - ^ ft • v* ^ \ - : | " • - N t -* n , WSS&K’.^f .’‘®w§.-. v -B%V 'j? . ■,-Kk ; v V., ■ -g';:;: . ri a;v:.. •;.■ - ■ : ■•J..." 1 -, % ■-'\- ' r i ■ * .*. -" '■ ■ 1 j •/> viv . -- ' - V.-.,'•••■ - Ofj ^ >.'• i ■: ■ '•■■ - ?$$$ ''■■'•'■■S • ' • % , . ■ (,•*-»} »- A,-.- ;*.. -• -« . • f / vv ■■.?&>■ -v-%vc -. ■-' B 1 $fX-ApV’.-r '-v.fciI ; »-■• .’ ' -K h' 1 *?* mmi ,-^vV: ;- ; " • ’ v • ' r- , ,. ■ s-v“f-;-. ■. ; • J- v: 'A ££<7> -‘v % ?*'V > 5 ^ - V-' ^ ■. ' -' ;r : y V ' /"■ 1 / - ; ■ - ; r v- .- t v 1 v» ^ ij •» », . ^ ... ;r <> ■?■■> a- -v * vV^^- rr < * t ■L J 4^''-v' ■r ■ i> ; y .r.. ‘ r -.sv??; ; -a W' 'v, rWS,' . ->, i.*v? ,••••;■'• ... / ■ !•-••.- / . . .'"s ,'-'r'. -'Vrv ' .-a Ar. ' £jG*jiii§jgkj mM IlliS-si l * '%• ?l'- feSsvSrSr- i -(TJ;. :-..r : -r r|M» ,-^kr ■'• - f- >•', v -a • 5 . v ; :1 *J >■ ■ • • : ■- ' -' ■/ L < - -’i'' .-■ > . * v r»' • ■ ^ *■' '' ' : > r A ! ‘ ^ . v. ‘ y - - ' -■ ' /’ r : ''L. -,< > • -M : .s : ^. t ■ - *xl i - •:. M u :;-v a \ -v. ^ / v f r' 1 ^ .V * * . > -v,t 5 1 ^ J.--U 'v; ; . :.• ■■' • '• v ’«- i*«?p B .-• ■■■ „r ■ r■ .: '. ■..,■■■. Jr, ' v *>"• /; v : . a...';. ‘ ; 'r-''J ' -f< ' vJ 4 “''’' . > ' \ ' v- .vaaa, • w$ - 4 ^ ' 8 ^; - ‘ ■ A' ■-.. ■; •,.<■ , < r ' y 1 J h * m ■ . . ■ ' - t ' . - «* . V, gf| r .'.J, •'■* ■ -r ‘{.t «U - v ••■ • r * 'a.- $ -V . ..(Bv: s VTC b< ( - v,- t ' W y y J-r, ^ ..rWr.v;v : .■ r . r.rr' .V, -'. ■ V „ r“ ' V'/ : -^^^ 5 '^:;. a t ' ' ^ > ' “(f {>'*l j < 1 t*\S " ^ % ; ■-■: r?.;.. : f .p., r. . v ■ i«r' . .frvr’r 'j ri. - v v ' ^ - •' - „ ' . A. jSjtr’,.!' //.’ W’J v* '"S/a ' ■