An American newspaper, printed in the Windish language, promulgating American ideas and prin- ciples to liberty loving Windish race Published every Friday AMERICAN WINDISH VOICE Nájvékse i nájbole raz- sürjene vendszke novine vu Zdrüzseni Drzsélaj, steri vszáki réd vu Àme- riki zsivoucsi vendov szlisnoszti szlüzsi. Szhája vszáki pétek “ENTERED AS SECOND-GLASS MATTER JANUARY 13, 1922, AT THE POST OFFICE AT BETHLEHEM, PA. UNDER THE ACT OP MARCH 3, 1879.” VOL. IV. LEJTNITECSÁJ. BETHLEHEM, PA. — PITTSBURGH, PA. — BRIDGEPORT, CONN. FEBRUÁR 8, 1924. No. 6. BETHLEHEMSZKI GLÁSZI Zgüblene peneze je nazáj doubo od policájov Charles Mayer 502 Hayes Streeti prebívajoucsi cslovek je preminoucsi pétek policájsz- komi örmestri glászo, ka je szvojo mosnyou zgübo na Buc- hanan i strtom streeti vu ste- roj je meo 50 dollárov papérni penez . Na krátek csasz potisz- tom Harry Tavlor policáj je najso one peneze ino je prejk dao policájszkomi prejdnyiki, Halteman-i. Kak sze je Mayer glászo, tak je nazáj doubo szvo je peneze na policájszkoj stáci- ji, ino je lepou zahválo policá- jom. Eden policáj je doli za- hválo z-szlüzsbe David Barclay policáj je v- pondelek doli zahválo z-poli- cájszke szlüzsbe, steri je szvo- jemi prejdnyiki Haltemani tü- di notri zglászo. Pred doli za- hváljenosztjov je nyega Halte- man prejdnyik pred szébe dao pozvati naj ga opominé na nej dobro znásanye. Tou je nej scseo, ka bi tou delo pred vá- raske tanácsnike prislo i za toga volo je rájsi doli zahválo. Barclay je tüdi med tisztimi policáji bio, steri szo januára 20-ga zgrabili a Heightsi Car- ter imenüvanoga négera, steri je tiszti dén dvá négera sztrej- lo. Barclay je vszevküper sza- mo edno leto bio vu policájsz- koj szlüzsbi. Bethlehem S t e e l Co Stock ponüdjeni delav- com za küpivalo Prezident Grace je eden plán gori ponüdo delavcom. za pe- nezno sparavnoszt i tüdi tál- nicke lehko posztánejo pri kompaniji. Vu Buffalo, N. Y. je bio vel- ki gyülejs na sterom szo tao vzéli Lackawana fabrike za- vüpnicke i drügi pod Bethle- hem Steel Corporation szlísa- joucsi fabrik zavüpnicke, na sterom gyülejsi je glávno delo tou bilou, kak je zse od Grace prezidenta naprej bilou dáno, “ka kak sze lezsej delavcom sparavnoszt notri vtála i kak lehko tálnicke posztánejo onoj fabriki i kompaniji pri steroj delajo.” Tak te zdaj delavcom gori ponüdjeni bodejo akcie (részvényi) na odajo, stero sze imenüje “cumulative pre- fered stock” i od tej akcij sze plácsa szédmi percent pa tüdi na lehkom doli placsili bode, ár nede trbelo vsze na ednouk doli plácsati. Té sztopáj zse príde, pravo je Mr. Grace, ár sze je tou zse szkoncsalo od voditelsztva, ste- ro szo voditelje zse na csíszto vözdelali i tou sze delavcom lehko gori ponüdí zatoga volo, ár je kompanija privolna po- mocsti delavce k-tomi, naj leh- ko posztánejo tálnicke ino lásztnicke pri toj kompaniji vu tou formo, ár küpijo akcije. “Po tom pláni eden delavec telko akcij lehko küpi, kelko stiri sztou dollárov priszlüzsi. Cejna zdaj vu prvom leti za vszáko akcijo bode 94 dollára. Nouva Union Stácija de kostala $250.000 Za krátek csasz sze naznánye dá sto de zidíno gori posztávlo Zseleznepouti kompanije májo edne novine, stere sze imenüjejo “Railway Review vu steri sze je preminoucsi ke- den eto naszledüvajoucse dalou csteti: “Lehigh Valley zselezna- pout i Philadlphia & Reading zseleznepouti kompanije sze med vszebov tou szkoncsalo, ka edno stácijo v-Bethlehemi dájo gori zozídati, stera de kostala $250,000 “Racsuni za zidíno gori zr- dati sze morejo notri poszlati februára drügi keden do szobo- te.” Tak te zdaj ednouk tá dugo csákana zseleznepouti stácija tüdi zídana bode vu bethlehe- mi i vüpamo sze, ka sze táksa stácija gori posztávi, stera de szpodobna k-Bethlehem várasa iméni. Szlovenszkoga Ploda Amerikanszki Pörga- rov gyülejs Februára 6-ga vecsér je bio Szlovenszkoga Ploda Ameri- kanszki Pörgarov gyülejs, ste- ri je záto bio vküp pozváni, naj szi pogucsíjo od drzsánoga bála, steroga pörgarszki klub scsé obdrzsati februára 23-ga, v-szoboto vecsér. Csi tou szkoncsano delo po naprejoznamenyi glédamo, te té bál eden te nájlepsi bál bo- de, ár je trno velka povidnoszt na vszej krajaj, záto pa vszáki dobro vcsini csi sze zse naprej poszkrbí za notrisztoplejnya tiket, stere sze pri csesztnikaj i vu drügi mejsztaj zse vszoboto dobíjo küpiti. Maszka Bál Szlovenszko drüstvo kak vszáko leto, tak tüdi zdaj pri- rédi velki maszka bál februára 9-ga, v-szoboto vecsér. Eto pout stiri vrejdnoszti dárov bode razdeljeni med nájlepsimi i nájgrdejsimi maszkami, za stere de sze vrejdno prepérati. Bála prireditelsztvo sze z-cej- lim trüdom na tom vrsení, ka naj gousztom eden isztinszko prijéten i veszéli vecsér szprá- vijo. Tgrali do nájbole héresni bethlehemszki goszlarje. Vszá- ki szlovenec more tam bidti. Z-SZTÁROGA KRÁJA GLÁSZI Zvon poszvecsüvanye vu Velki Dolenci Nasi cstejoucsi i vszi szlo- venci sze escse nazáj szpome- néjo na tiszto pobéranye, gda szo eti v-Bethleliemi Matus János peneze pobérali na Velki Dolenszki Zvon 1922 leta. Tisz- toga hípa szmo tüdi vu eti no- vinaj vszákoga darüvnika imé vöpokázali i tüdi sumo kelko je penez bilou darüvano. Od toga dela szo zdaj Matus János píszmo doubili vu sterom sze eto szledécse dá. csteti : “Drági nasi dobro csinitel- je, steri szte na Velki Dolensz- ki Zvon darüvali vase milodá- re, eti vam zdaj scsémo notri pokázati, kak szmo ztém vel- kim delom dokoncsali. Zvon szmo doubili domou 1923 leta Decembra 30-ga. zsmécsave má 535 kil, kosto je 44,218 di- nárov tam na meszti brezi fo- ringe. Foringa je bíla z-Len- dave v-Szoboto po motori, z- Szobote v-Sálovce pa po zselez- nici i na meszto djánye nász kostalo 1000 dinárov. Tak szmo te zdaj escse duzsni na zvon 10,000 dinárov. Drági nasi darüvnicke ! Zvon szmo na meszto djáli 1924 leta Januára 13-ga v-Ne- delo popoudnévi ob 2 vöri. Z-velkov parádijov i z-velkim okincsenyom i vnozsino lüdi je bilou na té dén pri cérkvi. Drági nasi darüvnicke ! Na zvon je gori szpíszano, ka sze je küpo za nase fare Ameri- kanszki Szlovencov i Dolensz- ke fare milodárov. Marburg- szki püspek szo ga poszvétili i krscseni je na Krizs, ár je sztá- ri zvon tüdi na Krizs bio okrs- cseni. Lejpa predga je bila prv- le kak je zvon bio gorivlecseni. Plevános szo vam amerikan-sz- kim darüvnikom lepou zahvá- lil na vasi dáraj, pa szo bogá molili za vász, naj vam gosz- podin boug dá zdrávje ino bla- goszlov, po szmrti pa düsno zvelicsanye. Trno je lepou bi- lou.. Zdaj szmo zse malo ve- szelejsi, ka páli mámo zvon za steroga szmo sze telko trü- díli. Vszi darüvnicke szprímli- te té glász ino naso szrdcsno zahválnoszt zdobre voule. Bethlehem Steel Co. Blast Furnace szo vszi vu deli Poetomtoga de szeden Blast Fumance-ov zselezo delalo Naznánye je bilou dáno ob Bethlehem Steel Co., velke office, ka szo zdaj v-tork “C” Blast Furace pá notri vu delo postavili i tak zdaj vszej sze- den fánizov z-cejlov mocsjouv zselezo dela. Tou je trno dober glász, nájmre csi szi na tou míszlimo, ka je od 1919 leta mao escse nigdár szeden fánizov nej bi lou vu deli i tak nam te zdaj tou glasenyé lehko malo boug- se vüpanye pred nász posztávi. Kompanija je tüdi krédi z- drügimi open hearth fánizi na Lehigh Planti i tej sze tüdi zacsnejo vu delo vu krátkom vrejmeni, stero nam vsze tou kázse, ka sze je te dugo csáka- ni prosperitás ednouk dönok notri prikázao. Zacsne sze prísesztni pörgarov vöposzlüh- sanye Thomas A. L. Hay, Protho- notary, je vpondelek naznano, ka de A. E. Stevans, szpreglé- dávajoucsi szkoron cejli me- szec vu Eastonszkoj birovíji szvojo szlüzsbo szpunyávo, gde de prísesztne pörgare vö- poszlübso one pítanye, stere szo k-pörgarsztvi potrejbne. Doeti mao sze je zse do 200 lü- di zglászilo, steri vszi zdaj na május drzisáni szoud scséjo prídti po szvoje amerikanszke papére. Baoto szo notri vtrgnoli v-Petrouvci Petrovszkomi zsidovi szo baoto gorivtrgnoli i szo blágo vsze odneszli. Vu tisztoj nocsi szo tüdi trijé lüdjé vu Málo Dolenszko csárdo prisli pa szo krcsmára gori zgonili, on je mogo gori sztánoti i zsnyimi idti, pa tüdi víno neszti, stero szo oni trijé lüdjé vu v-goscsi szpilí, ino szo kercsmári plátno Ali, kak je k-szvojemi doumi priso, tak szo ga financje zgra- bili i szo ga na Hodos zsandá- rom odégnali, ár je tiszto plát- no Petrouvszkoga zsidova bilo stero je on doubo od oni lüdi. Pri vöposzlülvsanyi je nej znao driigo povedati, szamo tou, ka je on tou plátno küpo, liki ne- vej od koga, ár nevej kak sze píse, vej csi bi ga vido te bi ga znao pokázati, ár szo tej lüdjé z-Krádenovec ali pa z-Kondor- fa-ja bilí. Zsandárje szo ga prejk na vogrszko odegnali i tam szo ga gonili, csi bi koga pozno od koga je on plátno kü- po, ali on je nika nej steo ova- diti. Financje tak szvedocsijo, ka szo ga tiszti lüdjé za imé krícsali. Kercsmár je zse dvá meszeca v-szoboti za- prejti bio, ali zdaj szo ga v- Marburg odégnali, zdaj je nej znati, ka ka bode znyim. Velka Británia je mocsno vojszko namejsztila na meji India-Afghamisztána, ka naj zasztávi vu potrejbcsi niafghanszke razbojnike vu revoluciji, steri sze na tou priprávlajo ino obráni europejszke konzulátuse i prebívajoucse. Novine prvi klász szlüzs bo dobíjo poetomtoga Pred pár meszecami sze je zacsnolo ono zbrodjávanye ino szlejdjenye od Zdrüzseni Drzsél glávnoga posta mestra New-a, ka kak bi mogoucse bilou novinam prvi klász sz- lüzsbo dati na posti. Tou delo sze je zdaj z-dobrim nászhajom szkoncsalo, ár je zdaj tou pre- minoucso szrejdo glávni posta- mester New tou naznánye dao, ka poetomtoga do novine tak hitro vö z-poste sle kak píszma. Etakse glasenyé je escse nig- dár predetim nej prislo z-gláv ne poste kak je tou zdajsnye, stero je tüdi velke hvále vrejd- no. Tou zravnanye je jáko zna- menitno. Tou de sze na velkom presztori dalou poznati. Ár tou zravnanye rávno tákso szlüzsbo dá novinam kak pa píszmam. Tou zravnanye je nájbole záto prislo, ár szo postni ins- pektorje tou gori dáno meli od First Assisitant Pustamester Generala Bartlett-a naj tou delo vu zsítek szprávijo. Vsze sze je jáko szkrblívo i razmeto vöopítalo od postni szlüzsbeni kov kak oni posto rázno tálajo med národom i gda szo té pri- dátke vsze vküper meli te sze je od glávnoga postamestra tou szkoncsalo ka novine ráv- no tak hitro morejo pred cste- joucse prídti kak pa píszma. Rázlocsek de zdaj pri tom dugoványi táksi, ka sze novine vecs neszmijo vküper zmejsati z-parcel postov vu nyigovoj pouti od stamparíje do cstejou- csega. Novine do mogle rávno tak zouszedno poszlati od posta kak prvi klász posta, kakti: píszma i nej kak doeti mao, ka szo je na zseleznepouti szkla- dárnicaj pá zouszedno priklája li kak drügo zsmetnejse blá- go, nego tak sze morejo vöob- szlüzsiti kak prvi klász z-posta Escse edno drügo prejd- nyoszt, stero sztouv szlüzsbov zdaj dobíjo cstejoucsi tüdi tou bode, ka sze záto pri drügoj posti tou nikaj nede poznalo, ka bi zamüdjena bíla, nego rávno de vsze tak porédi slo kak zdaj ide z-tém rázlocskom ka do sze novine za prvi klász posto racsunale ino do tak vü- odnesene na posti kak píszma. Edna drüga prejdnyoszt, stera de zdaj z-toga zravnanya szhájala tou bode, ka szo sze doeti mao oni zsakli vu steri szo novine posílane bilé tak zváli kak “mixed mail”. Oni zsakli pa, steri szo tou imé meli szo vszebi meli píszma, novine i parcel posto, steri szo nájvecskrát tak vöobszlüzseni bilí kak parcel posta. Tou sze zdaj szpreminí i vsze nacsi bode. Tüdi postamestri dobíjo tou oblászt, ka do novin vödávajo- cse na szkrbi meli naj szamo na dobre átresze posílajo novi- ne i csi steri átresz nede dober, tiszto novin vödávajoucsemi vcsaszi morejo naznaniti. Potom nouvom zravnanyi do sze novine vu zouszedni zsaklaj posílale ino do z-etim naszledüvajoucsim szpíszom zamerkani ‘NEWS PAPERS’ Ali csi szamo edno pár novin bode poszláno vu edno ali drü- go meszto, tak tiszte sze notri denejo vu one zsakle gde do píszma szpakivane, ali pa csi bi tam nej meszta bilou, te sze za tákse novine tüdi za zou- szedne zsakle poszkrbíjo. Tou zravnanye znamenüje trno doszta amerikanszkomi lüdsztvi. Tou je eden nájzna- menitejsi ino trno dalecs do- szégnejoucsi sztopáj vu post- noj historiji. Tou je velka po- moucs onim, steri szvoje novi- ne tak hitro scséjo pred szébe dobiti kak nájhitrej je mogou- cse dobiti. Tou zdaj telko zna- menüje, ka de kak várasko lüd sztvo rávno tak ono lüdsztvo stero vönej prebíva na veszni- caj doszta bole vküper prikap- cseno i doszta hitrej kak pa doeti mao, gda szo sze novine po pár dnévaj na ednoj i drü- goj posti vlácsile. Ka sze toga zravnanya dosztája, zdaj do te Ameri- kanszki Szlovencov Glász novi ne tüdi bole rédno hodile vu tákse mejszta, vu steri szo zdaj do eti mao trno zamüjeno hodi le. Amerikanszki Szlovencov Glász novine sze vszigdár réd- no na posto dájo, za steroga volo bi zse v-szoboto ti nájda- lésnyi cstejoucsi szvoje novi- ne tüdi mogli vrokaj meti, ali tou sze je do eti mao nej zgou- dilo, ár szmo vecskrát tozsbé doubili od cstejoucsi, ka no- vine escse v-pondelek, v-tork i v-szrejdo vrouke dobíjo. Vu Freemansburgi i Riegelsville-i prebívajoucsi cstejoucsi szo szo vszigdár tozsbé notri posí- lali, ka novine escse szamo v-szrejdo dobíjo. Rávno tak je bilou prevnogo tozsbé z-Brid- geporta, kama szo novine tüdi keszno prisle. I csi szmo sze glászili, ka zakaj szo novine keszno vöodnesene cstejoucsim te szmo táksi odgovor doubili, ka je doszta prvi klász poste, kakti píszma, i tiszto morejo prvle vönosziti. Zdaj sze z-tém nedo mogli vögocsati, ár do no- vine tüdi prvi klász posta. Troustamo sze, zdaj, ka vu tej odzgora imenüvani mejsz- taj i vu drügi mejsztaj kama szo novine keszno prisle, ka do nasi cstejoucsi dobro vöobszlü- zseni. Zsítka szpísz od Woodrow Wilsona Narodo sze je vu Staunton, Va. Decembra 28, 1856. Akadémio je szpuno vu Prin ceton University-i 1879. Za predszednika Universi- ty-a vu Princetoni, je bio ode- bráni augusztusa 1, 1902, pred- tisztim je rávno vu tom Uni- versity-i szeden lejt profeszor bio. Imenüvani za Zdrüzsene Drzséle prezidenta je bio na demokratskoj konvenciji v- Baltimore, Juliusa 2, 1912 leta. odebráni je bio Nov. 4, 1912. Notrivpelani je bio Márciusa 4, 1913. Nazáj odebráni za pre- zidenta Nov. 4, 1916. Kongreszus je gorioproszo, naj bojno povej prouti Néms- komi országi Áprilisa 2, 1917. Odpelo sze je vu Francuski ország decembra 4, 1918 leta, kak voditeo mérdelajoucse ko- miszije od Zdrüzseni Drzsél. Mér je potpíszao vu Ver- saillesi. Juniusa 28-ga 1919 leta. Bojüvo sze je z-szenátusom za volo Národne Lige naj bi jo ete ország szpozno szeptembra 3-ga 1919. Mocsno je obetezsao pouleg Wichita, Kansas drzséle, szep- tembra 26, 1919-ga leta. Od zslaka vdárjeni vu Bej- loj Hizisi Oktobra 5, 1919 leta. Kak prezident je odsztoupo márciusa 4, 1921-ga leta. Mró je vu Washingtoni Februára 3, 1924-ga leta. 2. sztrán AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ AMERICAN WINDISH VOICE Bell Telephone 2940 Száko piszmo poslite 512 East Fourth Street, Bethlehem, Pa. SZHAJA VSZÁKI PÉTEK - PÜBLISHED EVERY FRIDAY Published by the American Windish Publishing Co., Inc. John Hassai, Secretary. Joseph Korpics, Business Manager. NAPREJPLÁCSATI CEJNA; Na edno leto . . . . . . . . . $2.00 Vogrszko domovino . . . $3.00 SUBSCRIPTION RATES: For one year . . . . . . . . . $2.00 For Hungary . . . . . . . . $3.00 “Entered as second-class matter January 13, 1922, at the post office at Bethlehem, Pa. under the Act of March 3, 1879.” Woodrow Wilson Zdrüzseni Drzsél bívsi, bojnszki predszednik je mrou. Premíno je zse ino szamo od toga sze lehko gucsí, ka sto je bio Woodrow Wilson, gda je zsívo, gda je ednoga velkoga, bogátoga i blájzsenoga országa zmozsen predszednik bio, gda sze je Amerike prestimávanyom veszelio ino csinio kak “szvejta odküpitel ino szvetszkoga mirü sztvoritel.” Wilson je zse preminoucsote, ali nyegova csinejnya, ládanya osztánki, szlaboszti i vsze tiszto, ka je imenitni i zsalosztnoga szpou- menka 14 punktov szhájalo, dotícsno ka sze je prouti tém szpunilo—: tou escse dnesz má nászladnoszt ino vu gou- zsevko zvézano drzsí lüdsztva, národov vnozsino...... Wilsona zsítka tekáj je poszvedocso nájbole ono pra- vico, ka nej persoune, nego klászov prisztojnoszti ravnajo kapitaliski, militáriski szvejt ino poprejk vszigdár szo klászov prisztojnoszti obládale zoucsi persoun z-zselej- nyom i gedrnosztjov. Ka je pod “Wilsonovimi vidmami” szvejt med bojnov i med mirovnov pogodbov szpoznao, szo lehko bilé (csi dobroga nágiba scsémo bidti k-szpou- menki ednoga mrtvoga csloveka) ideálne gedrnoszti, vu steri je Wilson vörvao, znábidti je tüdi scseo szpuniti, ali z-steroga — zdaj escse z-véksov gvüsnosztjov známo tou konstatejrati — nej szamo, ka sze je nika nej szpunilo, nego rávno tisztoga naoupacsnoszt sze je zgodíla. Stero je Wilson porácsao vu szvoji imenitni 14 punktaj, z-tisz- toga szo szvetszko zmozsnoszt ládajoucsi — kapitáliske dosztojne csupore — rozsjé dáli réditi na pokrépsanye obládanoga imperiálizmusa, na nadalno krvi prelejáva- nye. Wilsonove vidme, od steri szo tou gucsali, ka szo tiszte demokrácije sztebri, szo táksi vbougi porodi grá- tali, steri szo globoko notri gloubali z-szvojim csarnimi skramblami vu vözozsmíkano i vöponücano národov tejlo, ka naj escse osztányeno zsítka energio vöpocécajo. Za caj- ta toga preminoucsega demokrátskoga predszednika je doszégnola nájkmicsnejsa reakcia etoga országa, gda szo jezere pregányali vláde spiclinje, gda szo lüdsztva vno- zsino potisznoli vu kmicsne temlice za szvoje previdejnya volo, gda szo zoucsi z-tühincami gyajo napravili z-detektí vami, gda je korrupcia i csalámoszt pocécala vu milliárd- ni porcijaj i bojnszki poszojilaj zse vöpocécani delavcov delavno moucs itd. Wilsonovo ládanye namesztüje z-de- mokrácia recsjouv vu Amerike historiji bojnszkoga vrej- mena reakcijo. I rávno téda, gda sze je domá tak prikázao Wilsono- voga düha demokrácia, Zdrüzseni Drzsél bojnszki pred- szednik je vu Europi kak máli národov i potézsenoga lüd- sztva messiás sztoupo gori, vu isztini je pa szamo za szle- paríjo szlüzsilo nyegovo cifraszto predganye ino vu nye- govoj persouni koncentrejrano Amerike prestímanye je na tou bilou ponücano, ka naj obládni europejszki — i z-szvejta — imperiálizmus nezmejrno i zakrito gori sztou- pi na oszlableni i z-tála na proutisztanejnye neszpodobni národov sinyek. Wilson je nej bio velki cslovek, kakda tou zdaj konsta- tejrajo od nyega amerikanszke novine. Nej je bio zgodo- vinszka oszoba, ali zgodovino je napravo z-tém, ka je nej meo zadoszta mocsnoga i prestímanoga karaktera k-tomi, ka bi rejszan tou csinio i vözbojüvao, ka je vu cifraszti gouvoraj maszlaküvao lüdsztvi v-glavou. Táksi pred- szednik i politikus je bio Wilson, ki je z-buknyenosztjov napravo historio názdrk. Od nyegovi stirinájszeti punk- tov sze je niti edna nej szpunila, pa nancs od ednoga punk- ta eden tao nej, pa szo sze bogme na té punkte naszlonili zmantráni europejszki národje ino szo zacsnoli k-cimpra- nyi, ali gda szo ji zadüsili z-tejmi punktami, oszlableni szo záto li znouva k-rozsji, k-márjajoucsoj skéri, k bojni lovíli i lovíjo escse dnesz tüdi. Wilson je szvetszki mér scseo szfundálivati z-onimi 14 punktami ino szfundálivao je zsnyimi — pridoucso bojno. Tou szmo pravli, ka nej persoune, nego klásza prisz- tojnoszti ravnajo. Lehko konstatejramo Wilsoni na prejd- nyoszt tou pravico, ka je meszto velkoga csloveka, od- loucsenoga karaktera — gotove nágibnoszti, brezi vol- noszti, brezi i vöobszlüzsena figura bio zmozsnim csupo- ram, steri szo raubali ino szo sze pokrepsili pouleg nyego- voga zaglédanya i médenoga zvodjávanya. Tou je tüdi zgodovinszko pozványe, kakda je zgodovinszko pozványe szpunyávao vu nigdasnyi autokrátov dvouri eden-eden talentni dvornik, steri je lehko bio velke moudroszti, ali nika sze je nej tak zgoudilo, kak je on vözbrodo, nego kak je nyegov goszpodár scseo, kak je za nyegove prisztoj- noszti za dobro vido. Vu ednom deli je rejszan odloucseni io Wilson : tak z-prebránim govorejnyom je znao na- trejdati i vu cajti po szvejti razpüsztiti szvoje blagosz- ovne frázise, humbuge, ka szo cejli národje, országi szvo- jo prísesztnoszt na nyega djáli i sze troustali vu nyem. Ali csi bi Wilson rejszan velki cslovek, odloucseni ta- lantum bio, teda bi tüdi nej szpremejno dogotkov poréd, ár vej szo prejk vszáke oszobne voule vdrle imperiáliske prisztojnoszti ino szo dojpovlácsile vszáki gori z-oráni ideál, dobro i nouvo míszel. Wilson je vu Europi z-szvojim becsávanyom troustanye zbüdo vu kriticsni cajtaj, vu Ameriki pa — odkéc je szvoje prestímanye i zmozsnoszt zagrabo — je rávno te buknola nej szamo prestímanya po- litika, nej szamo Národne Lige ideál i csinitek, nego od nyega namesztüvana demokrácia tüdi. Tou sze tüdi lehko racsuna za tragikum vu Wilsona zsítka historiji. Národov vu velkom bojüvanyi je Wilsonova demo- krácia za szvetszkoga mirü zagvüsanye neprijétna. Liki kak na szprnyéni tram nemre maszivno zidíno posztaviti Wilson je na imperiáliski mlin gnao vodou — prisztranno je tou, ka scsejoucs ali nescsejoucs — ino z-tém szi je szko- pao szvojim frázisam, politicsnom zsmécsavi, obecsanyam i düsevnim porocsilam grob. Vu kripto ne príde szamo Woodrow Wilsona mrtvo tejlo, nego Wilsonizmus i od nyega namesztüvani ideálizmus i demokrácia tüdi. Politicsna ino indusztrijszka demokrácia Eta rejcs : “demokrácia” lüdsztva ládanye pomejni. Ali zsmetno bi bilou sztálno tou povedati, ka ka pomejni eta rejcs, ka: “lüdsztva lá- danye. Lehko pomejni náro- dov ládanye ober szébe, na drzséli, na tiváristvi, na mo- rálnom, na obcsütnosztnom szvejti i tak dale do brez- koncsnoszti. Kak z-nájvecsi- mi prílicsnimi recsámi, z- lüdsztvinszkim ládanyom rávno tak sztojímo, ka po- polno nasa vola prevrzse, ka steri ka i gda drzsí za lüdszt va ládanye. Na nisterne za- vitnoszti i nájmre na náva- de, szmo zse meli príliko ino tak priblízsno dönok známo szkoncsati, ka, — koncsimár — vu nasega pokolejnya dnévaj ka lehko drzsí za lüdsztvinszko ládanye. Ka med nasimi násztaji ka leh- ko pomejni demokrácia ? Ednákoszt pomejni. Ali nej vszepovszédi, szamo dönok pred právdov, ali tüdi nej pred vszákov právdov, nego szamo pred nisternimi práv- dami. Ta ednákoszt tüdi dvojé- csa bode, csi mo tou iszkali, ka jeli szo prestimávali ed- nákoszt teda, gda szo právde rédili, ali pa gda szo práv- dedávci nisterne cilou trno potrejbne právde zamüdili na zsítek pozvati. Tak pa te nemremo osztánoti pouleg toga, ka demokrácia edná- koszt pomejni i nájmre záto nej, ár bi na ednákoszt zsít- ka vu dosztaféle prikázanyi, formi bila potrejbcsina, do- kécs demokrácia, kak jo zdaj razmijo, na drügo kak na politicsno zsivlejnye nancs nescse szlísiti. Demokrácie vezdásnya forma je politicsna demo- krácia ino tou konstatejra- nye nász zse gorimentüje od toga, ka naj globoko bívoszt oszvojimo toj politicsnoj míszli. Vezdásnyega vrszta politika je po pravici tou, stero ocsiveszno navájajo. vu isztini je szamo komédia. Ne razpresztéra sze vö na zsítka vszáki tao, nájmre lehko bi povedali, ka komaj jeszte nisterna zsítka funk- cia, na stero ocsiveszna poli- tika nászladno moucs má. Z-amerikanszkov példov zsi- voucs v-tom lehko priglíja- mo vküper politicsne delav- noszti kroug, ka prezidenta odebéranye, szenátorov, poszláncov i veskoga ravna- nya csesztnikov odebéranye; pártov, politicsni organizá- cijov, stampov mobilizejra- nye, odebráni person i drüst va je právderédjejoucse i officiálno delo. Teoricsno vzévse bi tej krougi vugodni bilí ednomi modernomi i doszta sztrána zsítka zselejnyam tüdi, ali nasega vrszta politiki je ráv no tou tipustvo, ka ráj kak sterakoli drüga cslovecsa gedrnoszt, je dalecs, trno dalecs, vkraj szpádnola od rázumne ino ideálne pers- pektive. Nasega vrszta poli- tika je plítva i nepazlíva, tak ka na príliko szploj gvüsno bi niti eden cslovek nej csü- to zmenkanye, csi bi szvejta vszáki parlament záprli, mi- nisztersztva razpüsztili, dnévnisnye novine preszta- vili, tém vise escse dale ide- mo, vu isztini bi niscse nej meo zrok sze gyoukati, csi bi szolgabirouvam, policáj- szkim kapitánom, sherif- fam, birouvam i detektívam trbelo za drügim delom glé- dati. Vzemimo tou od rejcs: do rejcsi, ár známo pripetjé, ka lüdjé csedno, dobro i prí- pravno zsivéjo brezi vszej tej násztavov i csesztnikov, pa escse kcoj vu vezdásnyem cajti tüdi. Szvéta isztina je, ka cslovek komaj jeszte, kí politike od tej násztavov i nyuvi szlugov potrejbcsine bi sztálno zagvüsani bio. Persze minisztere, poszlán- ce, policáje sheriffe i birou- ve moremo vövzéti. Z-nister- nimi példami mí tou poszve- docsimo. Zdaj szamo telko povejmo, ka tiszto, stero na politiko sztojí, od rejcsi do rejcsi sztojí na politicsno demokrácijo tüdi. Vísesnyi szo. Te tao z-lehkim szrdcom lehko prevzememo, ali z-ste- rim szmo tou escse itak nej prepravili vö z szvejta, ka szo tej vísesnyi faktorje szploj velki faktorje ino ko cslovecsansztvo od tej víses- nyi bole viszí, kak pa od vno- zsino, potrejbni násztajov. Tou priszíli, pa nájmre na tou, ka ednouk tej dogotkov na tak zváno globocsíno zav- dárimo. Demokrácia je politika, csi je politika glí nej vszig- dár demokrácia. Pod demo- krácijov politike tiszto fajto moremo razmiti, stera sze ocsiveszno spila doli ino po- litika — kak odzgoraj opo- mínamo — sze na vékse vu právde rédjenyi i nücanyi zdigne vö. Ino na kelko falí z-politicsne demokrácije sze men, tou vcsaszi previdimo, csi tou vu znánye vzememo ka komaj jeszte politicsen párt ali opout, steri nebi pravo od szébe, ka je demo- krácia. Devetnájszte sztotine le- ta vu zádnyem deszetine leti je politicsna demokrácia vu národov ocsiveszno zsivlej- nye tak povejdano vszepov- szédi notri prirukivala i nis- (Dale na 6-tom sztráni) E. O’REILLY’S Preniszika Februárszka Vöodávanszka cejna na Drági Gvantaj Ví lehko küpite gvant za nisziko cejno sterikoli dén — szkoron vszepovszédi — ali vszigdár nedobíte príliko, ka bi lehko küpili Kuppenheimer i Michael-Stem gvante i zgornye- kapute za tou cejno, kak sze zdaj odávajo pri O’Reilly-i Ví znáte i prevídite kaksega kvalitéta i moude gvanti sze dobíjo pri O’Reilly-i — Tak pa te zse znáte ka pomejni tá püscsena cejna zdaj prinasz. Vise jezero gvantov— i na sztotine lejpi zgor- nyikaputje — sterim je cejna bíla $20 $30 do $50 FEBRUÁRSZKE VÖODAJE CEJNA JE $14 .75 $18 .75 $22 .75 do $38 .50 Na Februárszkoj Vöodaji sze moske Szrakice odávajo, stere szo bilé $2. $2.50 do $3.50 Zdaj je odávamo vszáki falat za $1.65 E. O’REILLY CO. 3rd & New Streets Nájbole postenoga Blága Baota OBVARVAJTE DECINSZKI POGLÉD z-sterov prílikov szle di doszta nevol lehko rejsite dejte. Pojeb ali deklícska zdobri zglíjanimi ocsálami vu právom vrejmeni sze lezsej vcsí, lezsej spila, jej i szpí boug- se ino je zdravejse dejte. Mí szamí brüszimo glazsojne THOMAS P. CULHANE O. D. OPTIKÁR 107 West Fourth Street Bethlehem, Pa. (So. Side) SZTÁBLANO POSZOJILO GRÜNTALÁSZNOSZT prvo ali drügo vu vszáksem Mí küpimo ali odámo vrejmeni dámo Grüntalásznoszt FEKETE & SON 2319-21 West Chicapo Avenue, pouleg Western Avenue Telephone Seley 6050 Vu preminoucsi 20 lejtaj szmo nase dugováuye pri Küpüvanyi Sztáblenoga poszojila, Grüntalásznoszti, vu zvönnejsnye országe peneze i sifkárte posílanye znájvéksov zadovolscsinov szpunili vszákomi. Vszákomi onomi, steri scsé szvoje rodbino z-Prekmurja, z- Bánáta, z-Bácske, z-Szlavonie ali z-Vogrszkoga eszi szpraviti, mi szprávimo vsze potrejbne píszma za tou potrejbcsino brezi vsze sztroskov. PENEZPOSILANYE Mí dolláre posílamo vu Prek- murje, Bánát, Bácska, Szla- vonio i na Vogrszko. Gvüsenoszti-Kiste Mí z-árende dávamo Ogvüsa- noszti kiste za $3.00 i vise na leto AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ 3. sztrán JOSEPH CZOPOTH szlovenszki storos 4th & Polk Street kükeo BETHLEHEM, PA Primeni dobíte nájbougse Goszecse Pérje i k-coj valon Plátno. Szákesféle szpoudjen Gvant, kak za velke tak za deco. — Lejpi stofatni Gvanti i Ka putje za deco, na nájrédnej- so cejno. — Azsurozás tüdi delamo na szvoji masínaj. REJTKA PRILIKA Odá sze edna blüzi 93 ake- rov farma, z-popolnov vérszt- venov skerjouv. 15 minut od Bethlehema. Brezi vérsztveni masínov i skéri sze farma tüdi odá. Edna velka kamena i pe- szecsna bajca jeszte na farmi. Logá i vretinszke vodé jeszte povouli. Dvá-trém cslovekom bi zláta bajca bila tá farma. Zvedáva sze lehko vu redi- telsztvi nasi novin. V-KOROUNAJ ali V-DOLLÁRAJ nájhitrej i nájbole rédno, brezi szaksega dojpotégne- nya plácsamo vö penezeposí- lanye tam prejk. Za vlozsbe 4 percentov inte- resa plácsamo. Sifkárte odávamo na szakse linije. KISS EMIL BANKOSZKAHIZSA 133 Second Ave. New York Jedini zasztopnik Vogrszke Trzstvene Banke vu Pesti. Jedini zasztopnik Vog. Kr Áll. Zseleznice Kárte-Kancelája. ZSENSZEK GIZDÁVOSZT JE LEJPI GVANT Csi lejpi nouvi gvant, kaput, bluz po nájnovejsem divati i primejrnoj cejni scséte dati szebi napraviti, obrnte sze zvü- paznosztjov kmeni. Nájprednyejse delo i primejr- na cejna zagvüsana Mrs. HOSTMAN 471 Verona St. Bethlehem, Pa. Joseph Vörös Dohána i Cigárna Baota 809 E. 4th Street Vsze sze dobí, ka je deci potrejbno. Candy, Solszke potrejbcsine, Ice Cream, za Spilo skér, Patent Medecin, Szoder, itd. je vszigdár v-szkladárnici VELKO dobrotb vcsiníte, drásri szlo- venci, csi sze v-storaj szpome- néte, ka szte vu nasi novinaj csteli glasüvanye. BELL PHONE 1839-W VÖR POPRÁVLANYE SPECIALISZT DAVID SPILBERG VÖRAR i ZLATÁR 407 EAST THIRD ST. BETHLEHEM, PA. KRESGE HOME FURNISHING C0., INC. Cor. 4th and New Streets, Bethlehem, So. Side, Pa. “Domovina od Postenoga Pohistva” Nájlezsejsi Kredit vu etom Várasi Nájvéksa Prilika Nájfinejse Blágo Nájvéksa Sparavnoszt Eto je vu leti ta nájcsüdovitnejsa odaja ! Tou je edno tákse vrejmen gda vszáki cslovek za tou gléda kak naj lezsej vecs vecs penez prispara i eto je rávno tá odaja. Eta Februárszka odaja de véksa kak pa gda koli predetim. Ár vszefelé blágo bode odáno za trno nisziko cejno. Vszáka potrejbcsina, stera sze vu doumi nüca sze eti nájde csi je vam potrejbno na vsze pohistvo ali pa szamo na pár fa- tov i garantejramo vam ka szi velke peneze prisparate. Mí vász z-szílov pozáva- mo. Bojdte gvüsni, ka vase szpoznáne tüdi szebov pripelate. Eto je velka fálo- csa za vszákoga. Februárszka cejna zdaj na etom Pohistvi Edna prílika, gde szi lehko küpite vu prebívajoucso hizso Pohistvo za fál peneze. Zgrabite sze za tou ponüjano príliko. 3 falate etoga lejpoga blá- ga. ODAVANSZKA CEJNA $145.00 3 falate NOTRIOBLECSENOGA PO- HISTVA, stero je fájn zdelano sze ODÁ ZA.... $219.00 Z-LEDROM OBLECSENO POHISTVO — 3 falate vu vszej fárbaj NA ODAJO JE ZA .... $98.00 PRESZTRALE Z-velkim Sparanyom Zacsnite Küpivalo Kaksokoli presztralo je vam potrejbno pri- nasz tou dobíte. Prídte i sparajte. 9x12 AXMISTER PRESZ TRALE lejpe korinaszte dober kvalitet sze ODÁJO $59.00 9x12 WILTON VELVET PRESZTRALE Kinezarszko i Perzsiansz- ko okincsanye sze ODÁJO $65.00 VSZEFELÉ PRESZTRALE, na velkom prebéranyi Axminister, Royal Wilton, Wil ton Velvet i drügi. Velka püscsenoszt vu zdajsnyoj odaji. ZA TEJ KOULICA Rasztov lejsz zdvá krája sze doli püsztí $29.50 Windsor Roc- ker i sztouci. mahogany. $12.50 Martha Washington Za Svéljo Kaszlin Mahogany finish $9.50 SPINET SZTO Plílicsen za vsze nüc; ma- hogany. $23.50 Küpte v-Szpanyé Hizso Pohistvo na Februárszkoj Odaji Telko mámo vszpanyé hizse Pohistva, ka szi vszáki cslovek lehko preberé kakse szi scsé. 4 falate VSZPANYÉ HIZSO POHISTVA Z-ROJOVOGA LESZÁ, fájn zdelano i okin cseno, tüdi trpécse. Posz- tele i trijí kaszlinje ODÁ SZE . . . . . . . . . . . . . . $245.00 5 falátov COLONLAL POHISTVA vu szpa nyé hizso Amerikanszkoga orejovoga leszá dupliska posztela, omár kaszlin szto i sztolec ODÁ SZE . . . . . . . . . . . . . $215.00 Velka Sparavnoszt na v-Obejdnice Pohistvi Csüdivali te sze na tom lejpom Pohistvi, stero prinasz dobíte. Prídte ino szi prebe- rite; peneze prisparate. 10 falátov v v-OBEJDNICO POHISTVO, stero je lepota i vrejdnoszt vu hrámi. Kak je eti pokázano ODÁ SZE............. $198.00 10 falátov v-OBEJDNICO POHISTVO — z-orejovoga leszá. Velki szto, Bufflet, za poszodo kaszlin, séczt sztoucov i eden drügi szto lec ODÁ SZE ZA.... $325.00 POSZVEJTJE Posztávleni na Szto i vszefelé drügi NA POD I DRÜGI POSZVEJTJE — Kak sega scséte jesztejo na prebéranye. $19.95 PRELEJPI NA SZTO POSZVEJTJE, vsze fárbe i velkoszti. Na prebéranye, steri sze vam vídi. Kosta ....... $16.50 Vsze drügi poszvejtje szo tak prílicsni i fál za steroga volo vam je vrejdno té posz- vejte poglédnoti. 4 sztrán amerikanszki szlovencov glász SPARAJTE VSZÁKI KEDEN K-BOZSICSI ! Edno gvüsno sumo vkraj denete vu nas Christmas Club razréd, na prísesztno leto k-bozsícsnim szvét- kom vam lejpo sumo vküper prineszé. Steri 10 centov plácsa na keden tiszti dobí $5.00 Steri 25 centov plácsa na keden tiszti dobí $12.50 Steri 50 centov plácsa na keden tiszti dobí $25.00 Steri $1.00 plácsa na keden tiszti dobí .... $50.00 Steri $2.00 plácsa na keden tiszti dobí . . . $100.00 Steri $2.50 plácsa na keden tiszti dobí . . . $250.00 Steri $10.00 plácsa na keden tiszti dobí . . $500.00 coj sze dá 3% interes, csi sze vszáki keden zré- doma notri placsüje. Bojdte prvi med tejmi i teda te k-prísesztnoga leta bozsícsnim szvétkom bole veszéli. Bethlehem National Bank 3rd & Adams Streets Bethlehem, Pa. EDEN DÁR VSZÁKOMI Ví lehko küpite vsze dáre, stere te potrebüvali na príseszten bozsics, csi sze ví zdrüzsite k-nasemi bozsicsnomi klubi, steri sze zdaj odpré. Odpré sze prísesztni Pondejlek Tak je — i escse vam osztáne za sparavnoszt tüdi. Szamo malo vszáki keden — naj ne zaosztánete. Prídte notri knam ino nász opítajte naj vam lehko raztolmacsimo vsze. Peoples Trust Company Odprejto 4th and v-Szoboto New Sts. po Vecseráj Bethlehem, E. P. WILBUR TRUST CO. FOURTH STREET and BROADWAY Vejka od Glávnoga Banka 606 W. Broad Street Tou je Nájvéksi Bank vu Bethlehemi 3% interesa plácsa na sparavnoszt polozseni penezaj Gucsímo tüdi tühinszke jezike (Pítajte za Mr. Bartosa ali pa Mr. Gasda.) PASCSITE SZE csi scséte za szvojo rodbino ali prijátele pravice i sifkárte poszlati, naj vu nouvoj kvoti vöprídejo, ár po toj kvoti doszta menye lüdi püsztijo v-Ameriko. Prídte vu nas Bank i mí vam dámo vsze preszvetlos- csenyé stero vam je potrejbno k-tomi deli. Sifkárte odávamo na vsze linije i pravico vam tüdi szprávimo. NA INTERES POLOZSENI PENEZ PLÁCSAMO 3% INTERESA. MI MÁMO PENEZE NOTRIPOLOZSENE od PENNSYLVANIA DRZSÉL VLÁDE NORTHAMPTON VÁRMEGYŐV VLÁDE CITY OF BETH. — VARASKE VLÁDE CITY OF BETH. — SOLSZKE VLÁDE Gosztonyi Savings & Trust Co. Third and Pierce Streets BETHLEHEM, S. S., PA. TOLDI VERSUSKO PRIPOVEDÁVANYE Niti sze nebojí mati, tô szlüsavsa, i obiné sziná, k-szebi ga sztisznovsa, ni iglé mészta je na nyem nê nihála, kaj ga z-szvojmi küsmi nebi oblejála. “Jaj, tak te pá vídim ! ah ! nê szem míszlila, szkoro szem zdvojíla, szkoro szmrt szküszila;— ali, bôg moj, zakaj gucsim tak naglász zdaj, tvoj goszpon brat v-ênoj hizsi szpí odzaja !” Telko právi mati, vecs nebi gucsala, csi bi sze na szkrivnoj püsztsi nahájala, i tam bi nyega li küsüvala z-szrdca, kak dzsnzsdzs ráne rosze küsüje trák szunce. Csüti Miklos, kak trepecse v-nyega rokáj, vkleknola bi, da je nebi meo v-nárocsaj; pa je i szam on tak zburkani vu dühi, da ni odgovora nezmore, kak tühi. Zadrzsávati sze je steo, ali zaman, liki dabi z-iglôv bio vu vüha szmican, ali nyemi pod nôsz rénojco ribali, tak ga prázsi bodláj v-cêlom nyega têli. Z-britkimi szkuzami nyemi mati nyegva tuzsna líca nyegva peré i polêva, i kak, gda z-dvê bregôv járci vküpbezsíjo, tak i nyidva szkuzé vedno vküpcüríjo. Naszlêdnye pa Miklos dönok obtrdi szrdcé, i obráz szvoj szkrije materi vu vlaszé, vküpe sze je pôubrao, i prizdigno sze je, ino tak zadávo jocsi szkuze szvoje. Teda sze k-materi obrné, govorécs : “dájte mir zobsztomszkim küsom, mati, hotécs li na megnenya szo dáne vöre meni, na szlobôd szem prisao vu krátkom vrêmeni. Racsun zselezne pouti delavcov Kak je znáno, Zdrüzsene Drzséle májo prevnogo zselez- nipouti. Pouleg dvej million delavcov jeszte vu knige szpí- szani pri zseleznepouti kompa- nijaj, steri plácso dobíjo od zseleznepouti. Tej lüdjé z- szvojmi familijami vö z-neszé- jo eden dvanájszti tao od cejli prebiválcov etoga országa. Od vszáki edenájszet lüdi, eden jeszte, steri je vu zseleznepouti szlüzsbi, ali eti szo nej k-coj zracsunani tiszti delavci, steri oupravo delajo za zseleznepotí, kakti: wagone, Lokomotive itd. Zseleznepotí szo 1923 leta pouleg 50 million wagonov zsmetnoga blága zvozila i telko szo delavci tüdi naklali i szpráznili — stero telko zade- ne, ka je vszáki delavec 25 wa- gonov mogo naklászti i szpráz- niti. Tou je bilou to nájbole vugodno leto vu historiji. Eden deszéti tao sze je 1923 leta vecs naklájalo kak pa 1920 leta i tiszto leto je tüdi do tiszti mao nájvékso trzstvo melo vöpoká- zati. Venizelos de mogo z- csészti odsztoupiti za volo betega Athéniszki glászi pravijo, ka de Venizelos zdajsnyi grcs- koga országa miniszterszednik z-szvoje csészti mogo doli za- hváliti, ár szo stirje vrácsitelje steri nyega vrácsijo, tou vö- najsli, ka je nej mogoucsi ták- so velko odgovorao csészt szpunyávati za svojega bolez- noga szrdcá volo. Venizelos je zdaj nej dávno nazáj domou priso z-francus- koga országa v-Grcski ország ino je prejk vzeo gori ponüd- jeno miniszterszednisztvo k- steromi deli sze je tüdi zveszél- jom k-coj vzeo, ali beteg je nyega vkraj od dela zadrzso, za steroga volo on szam tüdi tak míszli, ka de doszta bougse csi on doli zahváli i na meszto nye ga naj sze drügi cslovek dene. Plácsajte naprej na : “Amerikanszki Szlovencov Glász” Trno je doszta privand- rajoucsi Privandrajoucsa komiszia je preminoucsi pétek tou po- rácsala kongreszusi, ka naj 2% privandràjoucse právde propo- zício po 1890-ga leta cenzusi, stero z-drügov recsjouv telko pomejni, ka de doszta bole szigurna, potrdi. Pouleg toga je komiszia tou tüdi porácsala, ka naj po raz- mejnyi privandrajoucse práv- de Zdrüzsene Drzséle po szvo- jem previdejnyi zravna vu europejszki broudaj tou, ka koga je nágibna notri püsztiti vu ameriko i sterim notri van- dranye prepovej. Právdenszka propozícia, ste ra zvéksega Johnsona, privan- drajoucse komiszije predszed- nika násztaje vszebüje, zvön 2percentne kvote vszáki národ escse 200 privandrajoucsi leh- ko pozdigne oni tühincov ra- csun, steri prvle ali szledi i dönok scséjo amerikaníszki pör garje bidti. Vezdásnya trí percentna právda juniusa 30-ga dojprite- csé. KORINE Nájlepse korine za gosztü- vanye, ali za kaksi koli drü- gi poszeo szamo prinasz leh- ko dobíte za to nájnizsiso cejno i vu nájkratsisem vrej- meni. Prídte notri, gda de vam na korine potrejbcsina. T. M. HOGAN KORINAR 331 South New Street Bethlehem, Pa. Telephone 1879-R Nouvi Szprotolejsnyi Oblejcsov Blágo VOILE—40 colov sürko, vu velkom ali málom ra- csuni, prelejpo blágo nouve szprotolejsnye fárbe . . . . . . 50, 59 i 65c Yd. E PONGE—36 colov sürko, za oblej- cse vu nouvi fárbaj . . . . . . . . . . . . . . . . $1.00 Yd. FIGURED CREPE—36 colov sürko, prípravno za oblejcse i bluze vu szívoj, erjávoj i szejroj fárbi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . $1.00 Yd. MOUNTAIN PLÁTNO—36 colov sürko, vu bejloj, szívoj, rouza, zsutoj, erjávoj, szejroj i zelénoj fárbi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59c Yd. GLATEK i PISZANI CREPE—30 colov sürko, vu zsutoj, szívoj ali rouca fárbi. Za lejpi szprotolejsnyi oblejcs ali pa noucsen gvant itd. PONGEE, vsze szvilo .... $1.00 i $1.25 yd. LAKTINÁRSZKI PONGEE .........75c yd. Nouve McCall Minte szo na stampane Vsze razlozsenye je na stampano vu trno razmetnoj formi zse na mintaj. Dobí sze szamo pri Degnans-i. SPECIÁLNO EDEN CEJLI KEDEN Sürki posztelni prtouv plátno . . . . . . . . . . . . 49c yd. Moski lejpi szpoudnyi Uuion gvanti . . . . . . . $1.50 Nouvi szprotolejsnyi za oblejcse Gingham 29c yd. Doszta moski za delo mocsni cipelov . . $1.95 pár Doszta decinszki cipel . . . . . . . . . . . . . . . . $1.49 pár Doszta pojbinszki i deklinszki cipel .... $1.95 pár Doszta Zsenszki cipel i slipperov . . . . $1.95 pár Doszta moski guma cipelov vszákeféle . . 69c pár DEGNAN’S 3rd & Taylor Sts. Bethlehem, Pa. Jedíni trzsci Aunt Polly divatni Stout Obüteli Zsenszke. — Nega tak velke ali tak mále nouge, ka bi mi nej mogoucsi bilí Obütel dati. Velikoszt: 2½ do 12 numere sürki i vouszki. M. E. Kreidler i Szinovje NAJPOSTENEJSA OBÜTELI BAOTA 17 East Third Street BETHLEHEM. PA. VELKO dobroto vcsiníte, drági slo- venci, csi sze v-storaj szpome- néte, ka szte vu nasi novinaj csteli glasüvanye. VELKO VÖODÁVANYE bode vu M. KLEIN ROUCSNOGA ZDELANYA BAOTI Zacsne sze Feb. 9-ga Szoboto gojdno ob ½9-ti VSZE NASE BLÁGO SZE TRNO FÁL ODÁ Ne zamüdte tou dobro príliko goriponücati, ár szte tak fál escse nigdár nej küpili blága, kak zdaj lehko küpite, tüdi trno na lehci sze vam ne ponüdí tákse blágo za etakse mále peneze. M. KLEIN 321 E. 3RD ST., BETHLEHEM, PA. AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ 5. strán Pohistva odaja vu Fubruári VSZE NASE POHISTVO je pri cejni püs- cseno od 25% do 40% Na vszej PRESZTRALAJ je 1-3 tao cejna püscseno Prinasz sze zdaj na polojno cejne odávajo vsze POKROVCl I BLANKETJE —VAS KREDIT JE DOBER PRINASZ— Goodman Furniture Co. 305 EAST THIRD ST. BETHLEHEM, PA. J. Louis Bolich Pogrobnik i Balzsamérar 10 E. 4th Street Phone 803 733 E. 4th Street Phone 1161 Primeni dobíte vszigdár nájhitrejse vöobszlüzsávanye Gda te vu potrejbcsini szemo prídte kmeni i zadovolni te zmojim vöobszlüzsávanyom. NÁJDITE SZE ZVASIMI SZPOZNANCI VU NEW MERCHANTS HOTELI BETHLEHEM, PA. (4th & New Streets, South Side.) Nájboukse vöobszlüzsávanye. — Primejrna cejna W. E. HOCH, Lásztník. Vu potrejbnom vrejmeni eden ton vogelja million dnévov i noucsi odvrné — Nase vogelje je za obrambo prouti mrazi. Ví escse pomlite kaksa nevola je bíla za vogelje lajnszko zimou, — jeli de kaj bougse vu etom leti tou ni eden nevej. Zakaj bi szi vzéli nepotrejbno pripetjé ? Edno pár tonov NASEGA VOGELJA vu vasoj zemenici vász obráni od mraza i od nevar- noszti vu zími, ino vam hram priátelszko naprávi. Eden ton od NASEGA VOGELJA je vecs vrejdno kak pa millon füntov vrásztva. BETHLEHEM COAL CO. Third & Monroe Street — Phone 882 678 TELEPHONE 678 ZELKOV TAXI Vnocsi ali vudné vszigdár je vu szlüzsbi komistécs i kamakoli. Sztroska cejna Racsun neszmíleno vöpokázse ka sze szamo telko szlüzsi kel- ko je na sztrosek zadoszta. Sztroski je cejna zdaj pou- leg 65 percentov visisa kak pa 1914, prvle kak sze je bojna zacsmola. Tou je zdaj to náj- szlejdnye glasenyé, stero je vö- dao National Indusztrial Con- ference Board. Te racsun je tak vöposztávleni ka je na cejli ország vönavrzseni glíno, ali tou je pa trno dobro znáno, ka je vu nisterni mejsztaj cej- na visisa, vu nisterni mejsztaj nizsesa. Ali dobro de tou tüdi vu mislejnyi meti, ka je 65 percentov racsun neszmerno visziki na táksega csloveka, steri je edno petéroj familiji gláva. Vu prosztnejso formo sze z-toga tak lehko razmimo, ka zdaj etoga hípa za $1.65 telko lehko küpimo kak pa pred boj nov za $1.00. Tak te zdaj, eden cslovek more $1.65 centov priszlüzsiti meszto ednoga dol- lára, csi scsé, ka naj rávno tel- ko küpi kak je pa prvle za eden dollár lehko küpo. Dobro bode, naj szi gori zracsunamo kelko bi mogli zaszlüzsiti naj bi sze glíjalo sztisztim “kelko bi mogli zaszlüzsiti” naj bi na dobro trdo pout sztanoli znasim zaszlüskom. Jeli ví zsivéte na vöna- vrzsenoj sumi — jeli szte raz- racsunali zse naprej vase vö- dávanye, telko na árendo, na- teliko za jejsztvino, itd. ? Eti szo N. I. C. Board-a racsuni, steri pokázsejo kak sze sztros- ki morejo raztálati: Vö z $10 je Board etak ra- csuno: $4.31 za jejsztvino, $1.77 za árendo $1.32 za gvan- tanye, 56 centov za vogelje i poszvejt $2.04 pa za drügo kaj’ Te racsun kázse szamo kelko potrosimo z-té deszetke, stero szi priszlüzsimo, ali vu tom ra- csuni tou nega vkraj zracsuna- no, ka bi 10 ali 20 percent mo- go ober osztáti za sparavnoszt na sztáre dní i za naprej idej- nye. Pri tom racsuni sze zdaj pokázse, ka je delavec nika nej mogoucsi prisparati z-szvoji tesko priszlüzseni penez, ár vsze more potrosti i tou ka po- trosi, tiszto pa nazáj onim ide od steri szi je prszlüzso. Liki csi szmo po nouvom leti malo bole novine glédali, tam szmo lehko vidli tákse glasenyé, od edne ali drüge bogáte fabrike kelko million i million baszka je prislo na gori tálanye. I tou szo vsze tiszti penezje, stere bi mogli delavci dobiti ár szo oni zsmetno delali za nyé. Te ra- csun nam ocsiveszno pokázse, ka je delavec prisziljeni vszáki cent potrositi, steroga priszlü- zsi, ár je tou zse tak zracsuna- no naj delavci nemajo vkraj djáni penez, ár szi te delodáva- joucsi lezsej zsnyimi denejo. ZA ODAJO Overland—Touring Car vu dobroj posztávi Odá sze za $175 FRED A. KOEHLER 26 E. 3rd Street Bethlehem, Pa. NÁJBOGSE MESZTO gde Papére i vsze solszko po- trejbcsino vasoj deci lehko küpite. Vszefelé papére i drügo blágo na velkom prebéranyi nájnizsisa cejna na solszkom blági. Prinasz sze dobíjo vszefelé fárbe papérje za okincsenye. Lehigh Stationary Company, Inc 14 West Fourth Street Bethlehem, Pa. (So. Side) Streljeni pop vu Bridgeporti Father Dahme je sztreljeni bio od ednoga nepoznánoga csloveka. Bridgeport, Conn., — Rev. Father Hubert F. Dahme, Szv. Józsefa Némske Katholicsansz ke Cérkvi plébános je dojsztrel jeni bio od ednoga nepoznáno- ga csloveka preminoucsi pon- delek vecsér, po szédmoj vöri. Tou sze je zgodilo na Main streeti na szrdíni várasa. Father Dahme je mró vu St. Vincent spitáli, vecsér ob 10 vöri 10 minuti, brezi toga, ka bi nazáj kszebi priso od sztrlá- ja vrejmena mao. Policáji szo vcsaszi zacsnoli iszkati toga nepoznánoga v- morca po cejlom várasi, detek- tivje szo pa domou na faro sli ino szo tam szpitávali drzsino edno i drügo, ka sto je bio z- Fatherom, gda je vö sou. Sztrláj sze je zgodo vecsér ob tri fertále oszmoj. Kak eden négerszki pojeb zná pripovedá- vati policájom, on tak právì, ka je Father Dahme z-ednim nepoznánim cslovekom sou prouti szevernomi kráji na Main street. Rávno vu onom megnenyi kak szta teva dvá csloveka dojsztoupila z-pej- menta naj prejk ideta po High streeti je plébánosov pajdás szamo revolvo vöpotégno ino je plébánosa v-glavou sztrejlo. Father Dahme sze je na obráz tá prevrgao na streeti. Tou sze je zgoudilo vu ed- nom megnenyi i te nepaznáni v-morec je odbejzsao. Bridgeport, Conn. i Krajína Zavüpavnik: Tkálecz István 92 Pine Street, Bridgeport, Conn. A. DUKA DOMÁNYE VRA- SZTVO JE VSZE ZRACSUNANO POGLEDNITE DUKA FÉLE CEJNNIK OD DOMANYEGA VRÁSZ- TVA ! DUKA - FÉLE 2-ga numera. ZSELEZNO SZTÁRO VINO moucs dáva. szlabim krví 4-ta numera. REVOLATOR prouti reumi. 7- ma numera. KÁRPÉTSZKI BORO- VI MÉD, Duka-féle PROUTI KASLI, ZA DECO. 8- ma numera. Za cerati tekoucsnica, za ték réditi. 10-ta numera. Balzsam, prouti kasli, gorzrascsenim. Dobí sze vu A. DUKA poteki, 301 HANCOCK AVENUE, Kükeo Spruce Street, BRIDGEPORT, CONN. Primeni dobite küpiti vszigdár dobro i frisko meszou OSLAI ISTVÁN SZLOVENSZKI MESZÁR 208 Spruce Street, Bridgeport, Conn. Telephone Barnum 5113 Vu mojoj groszerszkoj baoti dobite vszigdár dobro i rédno vöobszlüzsávanye. KORÉN JÓZSEF 181 Spruce Street, Bridgeport, Conn. Dvej leti sztaro dejte zse csteti zná Tou csüdovitno dejte zse 22 sztvarom iména zná povedati brezi vszega brodjenya. NewYork. — Harold Lewin, dvádvajszeti meszecov sztar, je te nájmlájsi med csüdedelajou- csov decov. Tou dejte odgovorí na píta- nye brezi brodjenya. Kak je gláseno dvádvajszeti sztvarom zná iména povedati i dvádvaj- szeti rázlocsne iméne vticsov tüdi po iménaj imenüje pa es- cse k-tomi knige tüdi csté i nej szamo edne nego vecsféle knig. Nyegov ocsa je píszmanoszec. 176 szvádjeni vármegyőv do do popoudnévi 2 vöre lepou vküp pomérijo. — Oh, tou je tvoj mouzs ! — právi Irma Böski z-prestímanya zaduzsanyom, — stero je vcsászi trno dobro szpadnolo toj mládoj zsenszki; ár vu zíjanyi návadno jeszte nikaj obszvojenya, ali prav povejda- no: tálanya, — na stero gledoucs zsenszke ne nücajo politicsne szimpátije mertük. Szvejt za obládnim bezsí, — Aladárovo napáda- nye ti zazsigani szo trno lübili: ali poprejkna oblád- noszt je pokomejsega Egerszegija grátala, ino csi je z-dvoráne vö sou, ka naj szvojo zseno ua ramo vzeme, ovi szo ga pocsakali, ka ga naj z-ednim ve- szélim lícom obdarüjejo. Böske je nej bíla gizdáva vu toj odícsenoj minuti, — ona ga je odloucsila ob- prvim, gda je escse bátrivnoszt trbelo k-poznánszt- vi: nego ár je Irma od polozsájov nájblizse bíla, inc poznánsztvo je szvojega szrdcá csütejnya i csrszt- voszti z-podánosztjov razloucsila, — Böske sze je szásznola, ka nyéni jus zmenkáva, vej szamo ona je mogoucsa obdarüvanye moska zsítka bezsáji. Aladár je od lármajouosi Egerszegiove pred nyuvim prebiváliscsom zgrabo, ino ka naj nadaljá- vajo obládnoszt, escse je v-hizsi lármao, Irma sze je vu sinyek zgrábila zazsiganomi mozsévi, ino te je vu prijátelszkom prebiváliscsi popolno po domá- nyem zbríszala mozsévi z-csela znoj, razkosane vla- szé je na meszto pogládila ino z-jezeroféle naniz- nosztjov je poszvedocsila, ka je nyéni: lübéznoszti cágloszti dugoványe. Táksi dogotki szo Bösko nágli pomérili, — vej je znála, ka Irma mantre presztojí vö pod Aladáro- vim vdérjanyom, vu steri jo spot, szekejranye, ob- 173 príde vö, domá szo prvle loscsíno doj olüpali, — na szlejdnye szo küpili rázlocsneféle knige, vu steri je düsevni práh bio za sztrejlanye, ino kí je nücati znao, z-radosztjouv je poszküszo, ka dale sztrlí, kak nyegov neprílicsen szouszed. Obprvim je vzsívao vogrszki cslovek, ka vu no- vejsem hípi tüdi jeszte prílika sze vözdignoti zni- csesza, i csi gli, ka je govorejnye edno pout szamo “slefetanye”, “lármanye” imé melo, pred zevcse- nejsov pámetjov szmo krscsák zdignoli, ino szmo kostali te nouvi presztor, na sterom szo páli tálali lomber. Vu pétdeszétdvá vármegyöva sze je gvüsno namérilo sztoustiri odloucsenejsi lüdi, bojüvajoucsi pártov vezérje, stere szo naszledüvali drügi ino po ednoj okouli zglédnevsoj míszli szmo z-potrousta- nyom pripovedávali, ka je nej pogyejla pleszen. Zsiveli szo escse preminoucsote povejdano na- právleni prestímanci, — na nájvékse na cifraszti goripriprávleni, od pomáganya vise poskáljeni-pri- plezseni “sztrasni lüdjé”, — zsnyimi sze potem pri- drüzso sztarejsi k-prijétnoszti navajeni sereg, steri je liki zbantüvani oroszlán dao csüti szvoj glász, ka naj mladézen pocsáka, ka szejri gráta. Gyejdi zaman gucsíjo zadrzsávanyi pri presztrejtom sztouli, — gyejd sze zbüdí, ino “Mládi Vogrszki ország — kak je Széchenyi pravo — nouve prestímance je isz- kao, bougse glavé, i za tisztimi sze je vzéo na pout.” Konec je grátao mányoszti, vszáki cslovek je pozványe doubo, ino vu tiszti blájzseni hip szmo prisli, ka národa kolejoucse porazmejnye sze je szkoncsalo, — politicsno náglo idejnye je za hrbet popádnola primejrnoszt, i tak szmo sze nej bojali, ka bejzsajoucse nezadrzsáno vu grabo bezsíjo, ali osz- tánovsi sze vu márnoszti blato vtopíjo. Szvéto ne- 6 sztrán AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ Politicsna ino induszírij- szka demokrácia (Dale od 2-ga sztrána) cse je nej meo jusa dvojüva- ti, ka je nigda Andrássy Gyula grofa agrárni párt rávno tak bio demokrati csen, liki Zichy János grofa lüdszki párt ali szociálisztov “za isztino”, “práva” demo- krácia; száma bojna je pa rejszan temen bila demo- kráciji, ár kakda szo notri poszvedocsili, vszákomi je glíno prílika bíla szvoje cson te na szenye neszti. Jedíno bojne je pálma, ka je nez- mejrna ednákoszti pítanye vu tákso formo razlozsenye pridoubilo. K-tomi bi szlísi- lo escse, ka zemlétrousz, kolero ali gládni tifusz tüdi kak abszolutne ednákoszti predzborca szvetüjamo. Odzgoraj szmo opomína- li, ka je demokrácia víses- nyoszti szimbolum, zdaj zse bátrivno lehko kcoj denemo, ka je demokrácia szamo ko- déia, pa nájmre nevarna ko- média je tüdi. Tou je velko pítanye, ke jeli jeszte zrok i doub na tou, ka naj demo- krácijo kak ideál obdrzsímo i véndar tak, ka vu prázno moudlo vszebino vlejémo ? Spotlívi lüdjé bi na tou táksi odgovor lehko dáli, ka bi teda zse doszta csednejse bilou, csi bi vadlüványe po- nouvili, ár je nevtajeno, ka vadlüványa szvéte recsí szo sze dosztakrát nancs nej od- vrnole vkraj od pravice. Tej spotlívci isztino májo. Csi zse na tou zaprávlamo vrej- men, ka naj morálno razte- penim idálom dámo nouvo moucs, tak bi zse csednejse bilou Mózesov, Konfucijov, Krisztusov ali Mohamedov návuk k-zdajsnyemi hípi pri pravno ofrisiti. Doszta do- broga nakanejnya lüdi je zse tou tüdi probalo (tak sze je poroudo krscsanszki szo- ciálizmus, krscsartszki marxizmus, krscsanszka de- mokrácia ali vu Ameriki na telko razsürjeni Christian Science, krscsanszka zevcse- noszt) i kama szo prisli ? Tá, kama velke francuske revolucije örocsína, demo- krácia prisla. Návuki szo le- pou na csíszti osztali, ali ná- vuka csedni naszledüvajou- csi szo velke organizácije nasztavili ino na tej velki organizácijaj sze — vere szpráviscsa — návukov “ci- lavno” priglíjanye, “presz- távlanye” vlecsé vdiljek. Tak sze je pogrozíla lejpoga i csísztoga sztároga krscsan sztva vküpnoszt, glínoszt. Vadlüványe je dobroga i hü- doga zmejsani bozsidár, ali cslovecsa popolnejsa pout je száma vu szebi odícsena. “Ego sum via veritas et vita.” (Jasz szam pout, pra- vica ino zsítek). Tou poétics- no povejszt z-vadlüványa vzememo na pouszodo, nego vu isztini sze na nikoj ne priprávi na telko, kak na csloveka szebé vise szpráv- lanya zselejnye. Malo szmo dalecs odklan- tivali, ali véndar nej brezi hasznovitoszti, ár zdaj zse zdrznejse lehko právimo k- onim, kí sze escse itak trous- tajo kaj od politicsne demo- krácije ponovlenya: Povrzs- te tou szkísnyeno vodou, sztoupite vö na ravnicsnoga mourja frisko perspektívo. Tou ne právimo szamo onim kí od demokrácije csákajo ino sze troustajo blájzsenszt va, ali onim tüdi, steri vu revoluciji porodjeni na nou- vi návuk, takzváni kommu- nizmus priszégajo. Eden je nej bougsi od drügoga, záto je trbej nyáti, naj vesznejo z-szvojoj demokrácijov vrét, nájmre z-táksov demokráci- jov, kak jo zdaj navájajo. Edno drügo míszel drzsí- mo pred szvojimi ocsmí, ka naj razpresztrémo vö — nej tou pohamisüvano demokrá- cijo, — nego ednákoszti, pos- ténoszti ino pravicsnoszti vídimo materiálnoga zsivlej nya sztüdencsno vretinoszt: na vérsztvo, ali kak je náva- da bole povedati, na indusz- trijo. Tak sze je osznouvila vö neodvíseno od politicsne demokrácije — vérsztvena demokrácia ! Ali ka je politicsna ino indusztríszka demokrácia ? Ovádimo pridoucsi keden. NAZNÁNYE! Szpostenyom naznánye dámo bethlehemszkim szlovencom, prijátelom i szpoznáncom, ka 1924 FEBRUÁR 1-ga prejkvzéli pod 728 EAST FOURTH STREET bodoucso Harchara szabolijo i od onoga dnéva mao postüvanim szlovencom vszigdár na szlüzsbo szto- jímo. Nouvi gvanti, pucanye i poprávlanye za nájrednej- so cejno. —Szlovencov podpéranye zse naprej proszi. JOHN KOCZEN i CSÁKÁNY LÁSZLÓ ZA ODAJO Jasz mam dvá (2) SZALONA na North Side, Pittsburgh, Penna., ino szam privolem odati ednoga z-bizniszom i zidínov vrét, ali pa szamo biznisz, kak sze küpci vídi. Zvedávate lehko pri mojem agenti 800 EAST STREET, N. S. PITTSBURGH, PA. Pazite na Bronk-a vszáki meszec Eden keden prijétna odaja stera zdaj bode szlejdjen keden vu januári Zvönrédna fálocsa na vsze zimszkom blági Poglednite nase circuláre príseszten keden M. Bronk ZSENSZKI GVANTOV BAOTA 833 E. Ohio Street N. S. Pittsburgh, Pa. 174 porazmejnye je ednoga genolo, drügoga pa odbej- zsati je nej püsztilo. Preklinyali, ospotávali szo eden drügoga ti naturuejsi, — csednejsi szo pa modrüva- joucs pravli: gíblemo sze, tak pa te zsivémo ! Ne iscsimo, kelko lüdi gláva je grátala krváva po pravici.. Od politicsnoga zsivlejnya gucsímo, — tam zavolo gláve prebítja ne grátajo obcsütni. Baj- co szmo najsli, pouvni zlát, tou je rázum i premis- lávajoucse glavé; ár szmo vu tom hípi nej presti- mávancom vörvali, nego zroki, ino nej je prestíma- nye bilou vadlüványi zrok, nego zrok je bilou poste- nyé prestímanyi. Dugo je cejlo národno tejlo kártni küpbio, stero- ga je zmozsnoszt málala etomi i tisztomi, tiszta je mejsala, ino tiszta je tüdi vdárila zsnyim. Széchenyijovo zacsinyanye je doli zbriszalo sztáro oblajalo, küp je vö bio presztrjeti ino je gori pouzvao, ka naj dene od szébe szvedousztvo: ka po- mejni ? Vö szmo sztoupili, kukli szmo eden drügo- ga, csi szmo zoucsi sztanoli; ali napádali szo szpod- nyiske i zgornyicske, — ino od tiszti mao szmo vrejd ni nikaj. Naj mi odpüsztí, ka za szvedousztva gori opomi- ném eden híp, od 1825—30-ti lejt, gda je poviden cslovek bio tiszti zdrzen, kí je popolno odrascsene szakále meo. Vu politiki gláseni nisterni bátriven, sze je z-zvönejsnyim znamejnyom odloucso, ino steri szo bár brezi talentuma vüpali naszledüvajoucsi bid- ti, tüdi szo szi nyáli szakále mo medszebno stímanye sze je z-postüvanyom ponízilo pred nyimi. Ne szmejte sze ví : gda sze je vogrszka akadémia nasz- távila, ino piszátelsztvo je tak sziromasko bilou, ka vogrszki jezik z-toupim nozsom odérajoucsi Döbren- tei je szkrivnik lehko bio i Gebhardt doktor sze je 175 za rédno kotrigo odébrao, ka sze lüdsztva sztan naj vödopuni, Antal Mihálya pestinszkoga fiskálisa szo tüdi za akadémije kotrigo odébrali, ár je po zgo- raj opomínanom razmejnyi bátriven bio velke sza- kále nosziti. Od dnésnyega dnéva nazáj miszlévsi na tiszti híp, premislávajmo szi, ka szmo bilí te. Koudiske, kí szmo ronyavi bilí od nedelavnosz- ti; — düsevni sziromácke, ár znanoszt nemre vkráo- poti; — brezi troustanya, ár rávno vu eüropejszkom naprejidejnyi szo teda glászili, ka pecsenoga vrábla po pravici nega, nego zsívoga trbej zgrabiti, ino tisztoga je, mogoucse tüdi szpecsti. Po dugom predganyi gori vzemem moje dugo- ványe, ár oni szo tüdi pod povejdanoj obcsütnoszti sztoupili vu ocsivesznoga zsítka sümejnye, — stero je vu oznamejnyeno meszto opoutilo nisterne. Hegyfalussy Aladár je z-ocsom, sztano zoucsi pri zelénom sztoli. — Ocso jo za milosztivnoga gosz- pon kamarása titulejro ino recsí je nyemi povdâr- jao. Te sztári goszpoud je trucaszti bio vu gíbanyi, szin je odloucsanoszti vö na okno scseo toriti; nego pri obedi szta szi trno prijaznívo zgovárjala, kak sze k-dobroga osznávlanya lüdém sika. Egerszegi je zmejrni liberáliski, tészt zmejrni konzervativni, i návadno njidva szta pogoudila vö szrejdnji mertük med dvema Hegyfalussyoma. Irma je bojazno glédala doli z-balkona na mozsév- no zazsiganoszt, vcagajoucs ga je otávlala, ka naj sze ne zazsiga, Böske je zdaj zse Egerszegija zsena, mozsá i ocso zselno poszlühsa, gda te vküp zaplete- ni pak brezi trganya odvézsejo vö, ino vküp szpo- Pittsburgh, Pa. i Krajína Zavüpavnik: Markos István 940 Vista Street, N. S. Pittsburgh, Pa. SZLOVENCI! Podpérajte tiszte baotose, steri nász szlovene podpérajo. Tou szo tiszti, steri vu szloven- szki novinaj glasüjejo. Tou szo tiszti stori, stere nam nej po- trejbno zouszedno porácsati, ár vu Pittsburghi zsivoucsi na- si bratje szamí dobro znájo, ka vu tej glasüvajoucsi storaj za rédno cejno dobro blágo do- bijo i szaksega szlovena pri- jaznívo vöobszlüzsávajo. Louis Kozár Meszár i Groszeris 3178 McClure Ave. N. S. PITTSBURGH, PA. Postüvani Szlovenci ! Primeni dobíte posteno blá- go za primejrno cejno i réd- no vöobszlüzsávanye vu vszáksem vrejmeni. Telepbone Cedar 8131-R N O VY’S CAFÉ & RESTAURANT Cor. Madison and Peralto Sts. Pittsburgh, Pa. Postüvani Szlovenci ! Sztavite sze pri John-i na kükli, ár tam dobíte nájbougso jejsztvino i pítvino. Vszáki szlovenec bo de z-nájlepsim postenyom vö- obszlüzseni John J. Chapman, lásznik. Vi dobíte prtmeni kü- piti vszákse féle nájbokse Cigáre i Cigaretline, steri szo sztoga nájboksega do- hána naprávleni. Jasz tr- zsim to nájprednyejse blá- go, naprebéranye vu vszáksem iméni. Tüdi vu toj nájlepsoj posztávi decinszko spilo dobíte primeni küpiti. FRANK EMBERSITS 923 Chestnut Street N. S. Pittsburgh, Pa. Primeni dobíte naj bokse blágo za rédno cejno. Pridte vu S. M A L L I N , Vörarszko bauto. 729 E. Ohio Street, N. S. BITTSBURGH, PA. Zimszka Püscsena Cejna pri PATZ-i Nase blágo vu Moski i Pojbinszki Gvantaj je pri cejni trno znizseno naj sze hitro vkraj odá. Zdaj je vrejmen naj sze poszkrbíte za zimszko potrejbcsino Speciálnoszti! Moskom za delo mocsne lacse.$1.85 Moski Píszani—Csarni Zgornyikaputje $16.85 Pojbom z-dvojimi lacsami Gvanti......$18.85 Pojbinszki fájnszki Zgornyikaputje.$8.85 Moski z-vune Union Gvanti ........................$1.85 Joseph Patz MOSKOV I POJBOV BAOTA 829 East Ohio Street N. S. Pittsburgh, Pa. F. N. HOFFSTOT. Szednik GEORGE G. SCHMIDT, Peneznik T. W. FRIEND, Podszednik H. J. C. BREKER. Podpeneznik Penezna Vrejdnoszt $200.000.00 Cejlo Imánye $350,000.00 NATIONAL BANK OF AMERICA 709-711 East Ohio Street Pittsburgh, Pa. Safe Deposit Box-e sze dobijo z-Árende 4% Interesa plácsa na sparavnoj sumi PEOPLE MEAT MARKET JOSEPH FELKÁR, Lásztnik. Szlovenci, ki szi scsé dobro frisko meszou küpiti, on sze naj obrné vu mojo mesznico, gde sze dobi szákse féle frisko meszou za rédno cejno. 849-851 E. Ohio St., N. S. Pittsburgh, Pa. Telefon Cedar 9529 Vszigdár dobro i rédno bodete vöobszlüzseni, csi prídete vu moj Hotel, ár primeni dobíte tou náj- boukso blágo za nájrednejso cejno. Horvatski i Szlovenszki Hotel Matt. J. Bestic, lásztnik 834 E. OHIO STREET N. S. PITTSBURGH, PA. Naznánye dam vszém szlovencom, komi de potrejbno na Pogrobnika, on sze naj obrné kmenì, gde dobi náj bole postenejse vö obszlüzsenye. JOSEPH A. PAPPERT, Pogrobnik. 711 Lockhart Street, N. S. PITTSBURGH, PA.