113 Jezikoslovni zapiski 25  2019  2
s vetlana k MeCová Reflexia nadpRiROdzených schOpnOstí 
žien vO fRazeOlóGii: slOvenskO-slOvinský 
pOROvnáv ací aspekt
Cobiss : 1.01
Odraz nadnaravnih sposobnosti žensk v frazeologiji:  
slovaško -slovenski primerjalni vidik
V prispevku se avtorica ukvarja s pojavom čarovništva in njegovim odrazom v slovaškem 
in slovenskem jeziku. Predmet primerjalne analize so sintagmatske in stavčne frazeološke 
enote, ki kot sestavino vsebujejo nekatere od leksemov, ki se uporabljajo za poimenovanje 
ženske z veščinami, kot so čaranje, prerokovanje ali zdravljenje, pa tudi nekateri drugi 
leksemi in stalne besedne zveze, povezane s podobnimi nadnaravnimi sposobnostmi. 
Take enote potem analizira z vidika izvora, motivacije nastanka, ekvivalentnosti ipd. 
s ciljem interpretirati z njimi povezane miselne vsebine.
Ključne besede: slovaška frazeologija, slovenska frazeologija, nadnaravne sposobnosti, 
čarovnica, coprnica, štriga
Reflection of Women’s Supernatural Powers in Phraseology:  
Slovak-Slovenian Comparative Aspect
The paper deals with the phenomenon of witchcraft and its reflection in the Slovak and 
Slovenian languages. The subject of the comparative analysis is syntagmatic and sentence-
like phraseological units, whose component structures include some of the lexemes 
denominating a woman skilful in practicing magic, telling fortunes, and treating illnesses, 
as well as some other lexemes and set expressions connected to similar supernatural 
powers. Such units are then analysed in terms of their motivation, origin, equivalence etc. 
with the aim to interpret mental contents linked to them.
Key words: Slovak phraseology, Slovenian phraseology, supernatural powers, witch, hex, 
sorceress
Úvod Už odpradávna boli súčasťou každej ľudskej komunity jedinci s nadprirodzený-
mi schopnosťami, ktoré využívali na liečenie či na predpovedanie budúcnosti. 
V časoch pred príchodom kresťanstva boli tiež prostredníkmi medzi svetom nad-
prirodzena, božstvami a obyčajnými ľuďmi. Schopnosť čarovať sa v minulosti 
vysoko cenila, ľudia, ktorí ju mali, boli významnými osobnosťami dedinskej ko-
munity (SEL 2011: 61), ich status bol však veľmi osobitý. Magická prax bola 
na území Slovenska neoddeliteľnou súčasťou kalendárnych a rodinných obyčají, 
1
 Príspevok vznikol v rámci riešenia grantového projektu Ministerstva školstva, vedy, výskumu 
a športu Slovenskej republiky VEGA 1/0304/18 Percepcia nadprirodzena v jazykoch a kultú-
rach Slovanov s akcentom na západoslovanský a južnoslovanský areál.
https ://doi .org /10.3986/Jz .25.2.7

114 Svetlana Kmecová  Reflexia nadpRiRodzených schopností žien vo fRazeológii ... 114
praktizovala sa v oblasti etnomedicíny a jej prvky pretrvávajú (často v pozmenenej 
forme) do súčasnosti (Melúchová 2013: 122), čo možno konštatovať aj v prípa-
de Slovinska. O existencii ľudovej mágie na Slovensku ešte počas 19. storočia 
svedčí nasledujúci postreh J. Ľ. Holubyho
1
 (1993: 291): „Ďakujme Bohu, že pre 
bosorstvo už viac nemučia, nestínajú a nepália ľudí, lebo ináč by boli naše kraje, 
aj bez vysťahovania sa do Ameriky, spustli.“ Podobne N. Kuret (1998: 379) píše: 
„Težko je celo reči, da je vera v coprnice pri nas prav povsod izginila.“ Po prícho-
de kresťanstva úlohu prostredníkov medzi ľuďmi a Bohom prevzali kňazi, funkcia 
liečiteľa, veštca, čarodejníka však nezanikla. Na Slovensku sa muži s pozitívnymi 
nadprirodzenými schopnosťami, ktoré využívali v prospech iných, často na lie-
čenie, nazývali napr. veštec, vedomec, vražec, prorok, bača, ich ženské pendanty 
boli bohyňa, vedomkyňa, veštica, vražkyňa a pod. V Slovinsku sa takéto osoby 
označovali napr. lexémami vrač, vračnik, vračin, bajavec, bogovec pre mužov 
a vračnica, vračarica, boginja pre ženy. Ľudí, ktorí sa venovali čiernej mágii, na-
zývali strigôň/striga, bosorák/bosorka (slk.)
2
 a coprnik/coprnica, štrigon/štriga, 
veščec/vešča (sln.) (pozri napr. Zajonc 1998; EĽKS 1 – 2; SEL 2011). Za neutrál-
ne môžeme považovať lexikálne jednotky čarodejník/čarodejnica (slk.) a čarov-
nik/čarovnica (sln.).
3
 Tieto hodnotenia však nie sú jednoznačné, keďže významy 
uvedených lexikálnych jednotiek sa do veľkej miery prekrývajú. Hoci z príkladov 
je zrejmé, že čarodejníkmi mohli byť aj muži, väčšinou išlo o ženy. V tejto súvi-
slosti J. Melúchová (2013: 124) píše: „Charakteristika čarodejníctva, vnímaného 
dnes prevažne v konotácii so ženami (stereotyp čarodejnice/bosorky) sa neviazala 
na biologické pohlavie, ale na gender.“ Ženy mali vždy bližšie k umeniu veštiť či 
čarovať, vykonávali činnosti a obrady spojené s narodením a smrťou, vyznali sa 
v takzvanej ľúbostnej mágii. Nie všade v Európe nájdeme typ čarodejnice, v od-
bornej literatúre nazývaný „dedinská čarodejnica“, t. j. žena (zriedkavo i muž), 
ktorá praktizuje tzv. ľudovú mágiu a viac-menej v celom spoločenstve má reputá-
ciu čarodejnice (Mencej 2005: 245), na Slovensku aj v Slovinsku to však tak bolo.
Predmetom nášho výskumu sú syntagmatické a vetné frazeologické jednotky 
v slovenskom a slovinskom jazyku, ktoré vo svojom komponentovom zložení 
obsahujú niektorú z lexém používaných na pomenovanie osoby z vyššie špecifi-
kovanými nadprirodzenými schopnosťami. Okrajovo sa budeme venovať i ďal-
ším nefrazeologickým ustáleným spojeniam či lexémam relevantným pre tému 
príspevku. Takéto jednotky budeme analyzovať z hľadiska pôvodu, motivácie 
vzniku, frazeologickej ekvivalencie a pod. Do oboch porovnávaných jazykov sa 
1  Jozef Ľudovít Holuby (1836 – 1923) bol slovenský evanjelický kňaz, botanik a etnograf, jeden 
z popredných predstaviteľov národného hnutia.
2 V texte, kde je to relevantné, budeme používať skratku slk. pre slovenské a sln. pre slovinské 
príklady.
3 HSSJ (1991: 202) uvádza i lexémy čarovník, resp. čarownjk a čarownica aj v staršej sloven-
čine.
1.1

115 Jezikoslovni zapiski 25  2019  2 115
premietlo stereotypné vnímanie pohlavia osoby praktizujúcej mágiu. Vo veľkej 
väčšine frazeologických jednotiek sa vyskytujú feminatívne tvary lexém pome-
núvajúcich osoby s nadprirodzenými schopnosťami, t. j. čarodejnica, bosorka, 
striga, ježibaba (slk.) a čarovnica, coprnica, štriga, vešča (sln.), ktoré vzhľadom 
na obsahovú náplň príspevku pokladáme za synonymá. Opierame sa o teoretické 
východiská slovenskej frazeologickej školy, preto pri interpretácii jednotlivých 
frazém používame ňou prijaté frazeologické pojmoslovie (pozri Mlacek 1984; 
Mlacek – Ďurčo 1995). Naším cieľom nie je predstaviť súbor frazeologických 
jednotiek analyzovaného sémantického poľa, ale prezentovať myšlienkové obsahy 
zakódované v  skúmaných frazémach, pričom frazeológiu chápeme ako oblasť ja-
zyka, v ktorej sa v kondenzovanej podobe reflektuje duchovný, morálny, sociálny 
a i. profil danej jazykovej komunity.
Pre pochopenie komplexnosti sledovanej problematiky vychádzame z lexikálnych 
významov niekoľkých prevažne polysémantických lexém, ktoré sa vyskytujú 
v komponentovom obsadení frazém. Čarodejnica je podľa SSSJ (2006: 468 – 
469): „1. rozprávková  bytosť, ktorej sa pripisuje magická moc čarovať, zaklínať; 
2. žena, ktorej sa pripisuje schopnosť liečiť, veštiť, bylinkárka, zelinkárka; 3. žena 
pokladaná v staroveku a v stredoveku za osobu posadnutú diablom; 4. expr. žena 
s mimoriadnymi schopnosťami alebo zručnosťami; žena schopná pritiahnuť po-
zornosť obyč. opačného pohlavia.“ Napriek zreteľnému prelínaniu jednotlivých 
významov je pre náš príspevok relevantný najmä druhý a tretí význam. V prievidz-
skom nárečí sa podľa SSN (1994: 239) lexikálnou jednotkou čarodejnica expre-
sívne označuje tiež klebetná žena.
Lexéma bosorka podľa SSSJ (2006: 343) existuje v týchto významoch: 
„1. podľa stredovekých predstáv žena s nadprirodzenými schopnosťami upí-
saná diablovi, ktorá rozličnými čarami škodila ľuďom, ničila úrodu a pod., za 
čo bola inkvizíciou odsúdená na smrť upálením; 2. zlá, škaredá rozprávková bytosť, 
ktorá vedela čarovať, napr. zaklínať ľudí do zvierat, urieknuť ich alebo im porobiť; 
3. expr. zlá alebo prefíkaná žena (často ako nadávka).“ V SSN (1994: 147) nájdeme 
okrem týchto významov informáciu, že vo viacerých slovenských nárečiach lexéma 
bosorka (podobne ako jej mužský tvar bosorák) označuje viaceré druhy nočných 
motýľov, čo korešponduje napr. s významom slovinskej lexémy vešča. V pozadí 
stojí viera, že bosorky sa na tieto živočíchy dokázali premieňať, ako aj fakt, že ich 
spoločnou doménou je noc. V nárečiach sa lexikálnou jednotkou bosorka zriedkavo 
označuje ropucha, ktorá je podľa H. Biedermanna (1994: 286) ďalším atribútom 
bosoriek. V západoslovenských dialektoch pomenúva i vzdušný alebo vodný vír, 
pričom aj tu je prepojenie s nadprirodzenom a nečistými silami zla zrejmé.
Striga je podľa KSSJ (2003: 714) „zlá čarodejnica, bosorka, ježibaba (v roz-
právkach); prenesene pejor. nadávka zlej, nepríjemnej žene.“ Podobne ježibaba 
sa v SSSJ (2011: 474) definuje takto: „1. zlá, škaredá rozprávková bytosť, ktorá 
vedela čarovať, zaklínať, čarodejnica; 2. pejor. zlá, hašterivá, stará žena (často 
1.2

116 Svetlana Kmecová  Reflexia nadpRiRodzených schopností žien vo fRazeológii ...
v nadávkach).“ Ďalšími synonymnými lexémami, pričom, samozrejme, nejde 
o absolútne synonymá, sú podľa SSS (2000: 71) ježibaba, čarodejka, vedma, vid-
ma, vedomkyňa, veštkyňa, vedomica, bohyňa, harpya (hašterivá, zlá, zlostná žena).
Slovinský SSKJ (1994: 95) je pri definíciách žien s nadprirodzenými schop-
nosťami omnoho stručnejší. Lexému čarovnica definuje ako: „1. po ljudskem ve-
rovanju ženska, ki čara; 2. slabš. grda, hudobna ženska, navadno stara“, takmer 
identický výklad sa uvádza pri lexéme coprnica, ktorá je jej hovorovým synony-
mom (SSKJ 1994: 90). V niektorých slovinských nárečiach opäť nachádzame pre-
pojenie s nočnými tvormi, napr. v KS (2014: 59) pri 3. význame lexémy coprnica 
čítame: „vešča |nočni metulj, ki rad leta okoli ognja, luči|“. Pri lexéme štriga SSKJ 
(1994: 1367) stručne uvádza, že ide o synonymum slova čarovnica používaný 
v nárečí regiónu Primorska. K. Marc Bratina (2014: 189) píše, že v tomto regióne 
sa vyskytujú aj pomenovania štrija a štroliga. Lexéma striga v slovinčine ozna-
čuje druh článkonožca, konkrétne stonôžku z triedy Chilopoda. SSSJ (2016: 109) 
uvádza aj synonymá čarobnica, čarodejka, hudičevka, vešča, veščica, vragovka, 
vragulja, zlodejka,
4
 ako rovnoznačnú tu môžeme priradiť aj lexému boginja.
Podľa SESS (2015: 100) a SES (1997: 66) lexémy čarodejnica a čarovnica pochá-
dzajú z totožného praslovanského základu *čarъ s významom ‘čary, mágia’, od-
vodeného od indouerópskeho koreňa *ku̯er- s významom ‘rezať’, resp. aj ‘robiť’ 
všeobecne. Lexikálna jednotka čarodejnica je ženským tvarom maskulína čarodej 
(*čaro-dějъ, doslova ‘kto robí čary’), čo je stará zloženina lexém *čarъ a *dějati 
‘robiť’. Domáce slovinské sú staršie lexémy čȃrnik ‘čarovnik’, čȃrati a čarkanje 
‘čierna mágia’.
Lexéma bosorka vznikla na základe maďarského boszorkány s významom ‘ča-
rodejnica’. Do maďarčiny bola prevzatá z turkických jazykov, v slovenčine sa po-
užíva od 17. storočia. „Východiskový turkický výraz je odvodený od koreňa *bas- 
‘tlačiť’; význam sa vyvíjal v smere ‘tlačiť’ > ‘dusiť’ > ‘čo dusí; nočná mora’ > ‘zlý 
duch, čarodejnica’“ (SESS 2015: 78). Tento vývoj je zdôvodnením, prečo sa v po-
verových predstavách slovenského ľudu bosorka či striga často prekrýva s morou 
(EĽKS 2: 202). J. Zajonc (1998: 38) takisto píše, že mora, sotona, gnava, prilíhač, 
sedlisko, zmor boli osobitnou kategóriou strigy, ktorá chodila gniaviť, tlačiť dospe-
lého človeka alebo dieťa v spánku, prípadne mu tiež sala krv.
5
Na rozdiel od Slovenska, ktoré v rámci Rakúsko-Uhorska patrilo do sféry 
vplyvu Uhorska, čo sa prejavilo interferenciou maďarčiny a slovenčiny, Slovinsko 
4 SEL (2011: 61) uvádza okrem toho i pomenovania veša, vračnica, vesna, štrija, striga, bajanca 
bojanca, klekarca, kvatrna baba, sveta baba, bosaruna, baba vida, švila prerokvila, lamia, 
furia, ktoré sa vyskytujú v rôznych regiónoch Slovinska.
5 To môže byť dôvod rozličných myšlienkových obsahov vyskytujúcich sa pod identickými 
názvami démonických či polodémonických bytostí, o ktorých píšu napr. Zakrzewska-Verdu-
go a Obertová (2018). V citovanom prípade ide konkrétne o pomenovanie strigy v poľskom 
a slovenskom jazyku.
1.3

117 Jezikoslovni zapiski 25  2019  2
patrilo pod správu Rakúska, čo do slovinského jazyka prinieslo mnoho germaniz-
mov. Takýmto typom prevzatia je slovinská hovorová lexéma coprnica, derivát 
verba coprati, ktorá sa od 16. storočia používa vo význame ‘čarovať’. Ide o pre-
vzatie zo stredohornonemeckého verba zoubern, resp. bavorsko-strednohornone-
meckého zoupern, ktoré sa používalo v rovnakom význame. Pôvod a etymológia 
tejto lexikálnej jednotky germánskeho pôvodu sú neznáme (SES 1997: 63).
Lexéma striga sa podľa SESS (2015: 560) používa v slovenčine od 16. sto-
ročia. Jej východiskom je latinské striga s významom ‘výr, čarodejnica’, ktoré 
vzniklo na základe latinského strix, t. j. ‘sova’ prevzatého z gréčtiny. Do slo-
venčiny sa dostalo buď priamo z latinčiny, alebo z rumunčiny počas valašskej 
kolonizácie v Karpatoch. Vznik novšieho významu feminína čarodejnica súvi-
sí s predstavou, že čarodejnice sa na sovy či iné nočné vtáky dokázali premie-
ňať a zjavovali sa v ich podobe. Ako sme už spomenuli, v slovinskom regióne 
Primorska sa na označenie ženy, ktorá vie čarovať, používa lexéma štriga.
6
 Má 
identický pôvod, rozšírila sa tu však pod vplyvom blízkeho románskeho nárečo-
vého prostredia. Napriek pomenovaniu neslovanského pôvodu patria predstavy 
o strigách zrejme k najstarším u Slovanov vôbec (EĽKS 2: 202).
čaROdejníctvO a čaROdejnice vO fRazeOlóGii
D. Dobšovičová Pintířová (2018: 101) uvádza, že mágia bola od samého počiatku 
kresťanstva v rozpore s kresťanskou cirkvou, ktorá ju chápala len ako čiernu mágiu, 
odvtedy tiež dochádzalo k ich vzájomným stretom. Činnosti súvisiace s čarovaním, 
nehľadiac na to, či prospešným alebo škodlivým, boli na prelome stredoveku a no-
voveku diabolizované. Záver stredoveku prináša fenomén, ktorý pretrval s rôznou 
intenzitou a na rozličných miestach tri storočia a dramatickým spôsobom zasiahol 
do života spoločnosti. Išlo o prenasledovanie tzv. bosorákov či bosoriek a procesy 
s nimi. Ich účastníčkami boli predovšetkým ženy, a to na zá klade poverovej predsta-
vy, že žena je diablovi omnoho prístupnejšia ako muž. Už niektoré scholastické trak-
táty spomínajú vo vzťahu k čarodejníctvu skôr mužov než ženy, čo sa zdôvodňovalo 
slabosťou pramatky Evy, pôvodkyne prvého hriechu, ako aj tvrdeniami, že ženy sú 
náchylnejšie a otvorenejšie hriechu než muži, preto majú oveľa väčší sklon k čaro-
dejníctvu (Šindelář 1986: 35). Argumentom bola tiež predstava, že „žena je v období 
menštruácie, tehotenstva a šestonedelia v magickom zmysle nečistá, čo uľahčuje 
škodlivým démonom prístup k nej [...].“ (EĽKS 2: 202). Predstavy o tom, koho mož-
no považovať za bosorku, čarodejnicu či strigu sa počas storočí menili, tresty však 
neboli v každej dobe také prísne ako v čase procesov. Kráľ Koloman (1095 – 1114) 
prenasledovanie domnelých bosoriek dokonca zakázal, jeden z jeho zákonníkov 
obsahuje takýto paragraf: „Strigy, keďže nejestvujú, nesmú byť súdené“ (Dvořák 
2005: 187). Koncom 15. storočia vydal pápež Inocent VIII. bulu, ktorá plnú moc 
6  Pleteršnik (2006: 640) uvádza i formu štrija.
2
2.1

118 Svetlana Kmecová  Reflexia nadpRiRodzených schopností žien vo fRazeológii ...
súdiť bosorky dáva do rúk inkvizícii, podobne ako v prípade heretikov. V roku 1487 
bola prvýkrát publikovaná neslávne známa kniha Malleus maleficarum (slk. Kladivo 
na čarodejnice, sln. Kladivo čarovnic), ktorú spísali dvaja nemeckí inkvizítori Jakob 
Sprenger a Heinrich Institoris.
Na Slovensku je azda prvým prípadom upálenia bosorky prípad z roku 1596 
zo Štítnika, kde katovi zaplatili deväť zlatých za upálenie ženy menom Maxinka 
(Lengyelová 2013: 142). Najviac procesov sa odohralo v 18. storočí. Známym 
„mestom bosoriek“ bola Krupina, častým dejiskom procesov boli ďalej Bratislava 
či Trenčín. Niektoré regióny, napr. Oravu, tento fenomén takmer celkom obišiel. 
Podľa dostupných informácií sa na území Slovenska uskutočnilo 364 procesov. 
Posledné tri bosorky upálili po mučení v Krupine v roku 1741.
V prvom procese v Slovinsku obžalovali Veroniku Desenišku. Známym dôvo-
dom v pozadí procesu, ktorý sa uskutočnil v meste Celje, bola jej neželaná svadba 
s Friderikom II. Celjským, oficiálnym dôvodom však malo byť jej bosoráctvo. 
Napriek oslobodzovaciemu rozsudku ju uväznili a na hrade Ojstrica pri Tabore v 
roku 1428 usmrtili utopením (Dějiny Slovinska 2011: 55). V Slovinsku sa najviac 
procesov odohralo v druhej polovici 17. storočia. J. V. Valvasor v diele Slava voj-
vodine Kranjske (Die Ehre dess Hertzogthums Crain, 1689) v časti O čarovnicah 
o tom píše: „Morda pa prileti včasih takšna iskrica pohujšanja ali nalezljiva du-
ševna kužna sapica iz kake sosednje dežele, kjer te zmajske zalege ne manjka. Na 
Kranjskem pa so tej prekleti pregrehi zelo sovražni, pravica je v tem primeru prav 
ostra in ni za milost nič kaj razpoložena“ (Branja 2008: 314). V menšej miere po-
kračovali procesy ešte aj v prvej polovici 18. storočia, posledný v roku 1746 alebo 
1752. Obžalovaných bolo spolu okolo 500 osôb, z nich minimálne 68,6 % žien 
(u 22,3 % obžalovaných je pohlavie neznáme), odsúdených a popravených bolo 
300 – 400 osôb (Tratnik Volasko – Košir 1995: 189 – 190).
Z tohto obdobia pochádzajú frazémy hon (honba, pohon) na čarodejnice 
(bosorky) v slovenčine a lov na čarovnice
7
 v slovinčine. SSSJ (2006: 469) cito-
vanú jednotku vysvetľuje ako „kruté prenasledovanie a stíhanie tých, ktorí majú 
odlišné názory; hľadanie nepriateľa, nepohodlného človeka obyčajne tam, kde vô-
bec nie je“. Podobný výklad uvádza aj SSKJ (1994: 95), a to: „fanatično iskanje, 
preganjanje koga kot domnevnega krivca za kaj nezaželenega, slabega“. Uvedené 
frazémy síce obsahujú feminatívny komponent, no zo sémantického hľadiska už 
nereferujú len o ženách, ale nadobudli všeobecnú platnosť. Údaje zo Slovenského 
národného korpusu a korpusu Gigafida svedčia o tom, že ide o frazémy s vysokou 
frekvenciou používania, a to najmä v textoch publicistického štýlu,
8
 napr.:
7 Komponenty hon, lov v oboch jazykoch súvisia s oblasťou poľovníctva, bežne sa používajú 
v spojeniach typu hon na líšku : lov na lisico a pod.
8 Frazeologické spojenie sa do povedomia používateľov jazyka dostalo napr. v súvislosti s tzv. 
mccarthizmom, radikálnym smerom vo vnútornej politike USA v 50. rokoch 20. storočia, ktorý 
prenasledoval osoby podozrivé zo sympatizovania s komunizmom. Takisto sa vyskytuje v ná-
zvoch viacerých kníh, drám či filmov.

119 Jezikoslovni zapiski 25  2019  2
Radovan Karadžič tvrdí, že pre mediálny hon na čarodejnice sa mu nedostane spravodli-
vého súdneho procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juho-
sláviu (ICTY). (Zdroj: SNK)
9
Da ni sedaj že dvomesečni lov na Toporišiča v naših občilih le lov na čarovnice, torej 
odvračanje pozornosti od tistega, kar pozornost v zadevah našega jezika in jezikoslovja 
prav zares zasluži? (Zdroj: Toporišič 2011: 225)
Ide o frazeologické internacionalizmy, nájdeme ich v mnohých ďalších eu-
rópskych jazykoch, napr. v angličtine witch-hunt, v nemčine die Hexenjagd, die 
Hexenverfolgung, v ruštine охота на ведьм, v poľštine polowanie na czarowni-
ce, v chorvátčine lov na vještice, v bulharčine лов на вещици, v srbčine лов на 
вештице, v macedónčine лов на вештерки atď. V slovenčine, ale najmä v slo-
vinčine je bežné aj spojenie lovec čarodejníc : lovec na čarovnice. Slovenské lexi-
kografické zdroje (konkrétne SSSJ 2011: 581) zaznamenávajú aj frazeologickú 
jednotku s priamym odkazom na rukoväť inkvizítorov Malleus maleficarum, a to 
kladivo na čarodejnice s uvedením rovnakého významu ako pri predchádzajúcich 
citovaných jednotkách. Z jeho výskytu v texte však vyplýva, že sa používa aj, resp. 
najmä vo význame „prostriedok na takéto prenasledovanie“, ako to potvrdzuje aj 
nasledujúci príklad:
V prípade tlačového zákona by totiž vyšlo najavo, aké kladivo na čarodejnice Maďarič 
pripravil, v prípade Lisabonskej zmluvy by ústavní sudcovia mohli rozhodnúť, že o tejto 
medzinárodnej zmluve je nutné konať referendum. (Zdroj: SNK)
10
V slovinčine sa názov inkvizičnej príručky Kladivo čarovnic za frazeolo-
gickú jednotku nepokladá. V slovenskom mediálnom diskurze sme zaznamenali 
rôzne parafrázy jej názvu, ktoré možno vnímať aj ako aktualizácie pôvodnej 
frazémy, napr.:
Tupý kôl tohto zákona sa vyostril, zameral sa na juh, obnažil svoju xenofóbnu a revan-
šistickú podstatu. Zo zákona vraj na ochranu slovenčiny sa stalo kladivo na národnostné 
menšiny. (Zdroj: SNK)
11
Napokon, kladivo na potraty je aj interetnickým svorníkom – veď sa pod ním stretli aj 
podpisy členov SNS i SMK. Čo, každý uzná, je vec málo vídaná – ak už vôbec bol pre-
cedens. (Zdroj: SNK)
11
Inými slovami, ako ukazujú viaceré príklady, obmedzenie slobody prejavu sa používa ako 
novodobé kladivo na kresťanov a kresťanské učenie. (Zdroj: SNK)
11
Z hľadiska adaptácie frazémy kladivo na čarodejnice v živom jazyku je pozo-
ruhodný nasledujúci príklad jej aktualizácie v texte:
9 Pozri https://tinyurl.com/bosorky-JZ-1a (10. 9. 2019).
10 Pozri https://tinyurl.com/bosorky-JZ-2a (9. 9. 2019).
11 Pozri https://tinyurl.com/bosorky-JZ-3a (9. 9. 2019).

120 Svetlana Kmecová  Reflexia nadpRiRodzených schopností žien vo fRazeológii ...
To je tá chvíľa, keď úraduje jemný znalec smrtičiek a strachov, ktorý otvorene vyhlasu-
je: »Neznášam mystikov a presvedčených realistov.« Keby ich znášal, kosák a kladivo 
na čarodejnice by mu zhrdzaveli v hnilobnom kúte klubu, kde sa na smrdutých sabatoch 
peleší zákerná cháska so svojím intelektuálnym melivom, aby si brúsila svoju šalamuní-
ciu: kakan a čurinda, krysánek, pahusák a ďalšia kadeháveď. Najsladšie je báť sa. (Zdroj: 
SNK)
12
Bosorky boli obviňované z toho, že uzavreli zmluvu s diablom : pogodbo 
(pakt) s hudičem. Slovenské a slovinské slovníky ich síce nezaznamenávajú, ale 
príklady z oboch korpusov jednoznačne dokladajú, že sa často používajú, a to 
vo význame „rozhodnutie, ktoré môže mať nepríjemné či nebezpečné následky“, 
napr.:
Ba ktosi aj rovno protestoval, že lízing je, prepytujem, podvod. Vraj ľudia, ktorí nemajú 
peniaze, si musia požičať na percentá, a to je zmluva s diablom... človek sa upisuje, že 
bude pracovať. (Zdroj: SNK)
13
Tudi o tem govori Bernie Sanders v predsedniški tekmi s Hillary Clinton. Ta gospa se 
je spajdašila z Wall Streetom, sedežem finančne oligarhije v ZDA. Sklenila je pogodbo 
s hudičem in hudič bo hotel, da mu po morebitni zmagi z obrestmi vrne njegov vložek. 
(Zdroj: GF 2.0)
14
S citovanými lexikálnymi spojeniami významovo súvisia frazeologické jed-
notky upísať (zapredať) dušu diablovi : prodati dušo hudiču so sémantikou „roz-
hodnúť sa pre zlé skutky“, ktoré možno hodnotiť ako parciálne frazeologické ekvi-
valenty. Pri výsluchoch podstupovali bosorky mučenie, okrem iného napr. známu 
skúšku vodou. S tým súvisí i prirovnanie staršieho dáta, ktoré zachytáva Záturecké-
ho zbierka (2005: 552) Vie plávať ako striga s významom „nevie plávať“.
Odborníci sa doteraz nevedia zhodnúť na tom, čo bolo spúšťačom honu na 
čarodejnice. Pripisuje sa zlým životným podmienkam, hladomoru, kríze cirkvi, 
ekonomickým a politickým príčinám, niektorí ho dokonca dávajú do súvisu 
s ochladením podnebia v Európe, tzv. malou dobou ľadovou v 14. – 18. storočí 
(bližšie napr. Oster 2004). Nemožno za ne viniť iba katolícku cirkev a inkvizí-
ciu, keďže ich praktizovali rovnako cirkevné, ako aj svetské súdy a konali sa bez 
rozdielu vierovyznania, veku či stavu.
15
 V našich krajinách sa s prenasledova-
ním a upaľovaním bosoriek prestalo až za vlády Márie Terézie, ktorá zakázala 
praktizovať mučenie a nijaký proces sa nesmel začať bez jej súhlasu. Jozef II. 
za svojej vlády čarodejníctvo z trestného zákonníka úplne vynechal (Lengyelová 
2013: 113).
12 Pozri https://tinyurl.com/bosorky-JZ-2a (10. 9. 2019).
13 Pozri https://tinyurl.com/bosorky-JZ-4a (1. 11. 2019).
14 Pozri https://tinyurl.com/bosorky-JZ-5a (4. 11. 2019).
15 Na Slovensku sa napr. konali procesy s príslušníčkami šľachtického stavu Uršuľou Kani zsayovou, 
manželkou palatína Tomáša Nádasdyho a manželkou ich syna Františka Nádasdyho Alžbetou 
Báthoryovou, v Slovinsku s už spomínanou Veronikou Deseniškou.

121 Jezikoslovni zapiski 25  2019  2
2.2 Podľa H. Biedermanna (1992: 286) predstavujú strigy či bosorky „imaginatívne 
stelesnenie negatívnej stránky ženskosti, spojené s rozličnými poverami“. K ich 
charakteristickým symbolom patria zo zvierat nočné vtáky (sova, kuvik), ropu-
chy, hady, potkany, netopiere či čierne mačky, ďalej mandragora, ametyst a pod. 
V niektorých prípadoch môžu byť zvodne krásne, väčšinou sú však staré a ška-
redé. Aj M. Mencej (2005: 250) ako stereotyp čarodejnice uvádza spravidla ženu 
starú, škaredú, zlú, škriepnu, asociálnu, s neobvyklým správaním, so zanedbaným 
zovňajškom, zlostným rečovým prejavom atď., čo našlo odraz aj v oboch porov-
návaných jazykoch. Lexikálne jednotky označujúce takéto ženy sú nezriedka no-
siteľkami významu ‘zlá, stará, prefíkaná, škaredá, hašterivá a pod. žena’, resp. 
i nadávka takejto žene.
Spomínané stereotypné predstavy sa premietli aj do frazeológie. Slovenské 
slovníky (SSSJ 2011: 474) uvádzajú jednotku škaredá ako ježibaba s významom 
„veľmi nepekná, vráskavá, dlhonosá, strapatá“. V slovinčine sme v SGZD (1998: 
129) zaznamenali jej parciálny nárečový ekvivalent biti grda ko coprnica s vý-
znamom „byť veľmi škaredá“, KS (2014: 485) uvádza hanlivé zvolanie Ti vešča 
grda!. Ich feminatívny tvar napovedá, že sa používajú výhradne v súvislosti so že-
nami. Slovenský frazeologický fond disponuje jednotkou zlá ako ježibaba „(obyč. 
o žene) veľmi zlá, zlomyseľná, závistlivá, pomstivá“ (SSSJ 2011: 474). V slovin-
čine sme analogické frazémy v dostupných lexikografických a paremiografických 
zdrojoch nezaznamenali, mentálne obsahy by však boli nepochybne podobné. SSN1 
(1994: 239) zaznamenáva pri lexéme čarodejnica (i čarodovnica) okrem významu 
‘žena, ktorá vie čariť, bosorka’ aj význam ‘klebetná žena’. Ak vezmeme do úvahy 
vlastnosti, ako sú staroba, škaredosť, zloba, klebetnosť, ktoré podľa uvedených cha-
rakteristík patria ku konceptu čarodejnica, odhalíme značný prienik s konceptom 
baba. Lexéma baba má podľa KSSJ (2003: 199) viacero významov, napr. „1. stará 
žena; 2. nepríjemná, zlá, protivná žena“; SSKJ (1994: 30) uvádza význam „ženska, 
navadno starejša, grda, stara baba“. Na príbuznosť týchto konceptov upozorňuje 
aj K. Marc Bratina (2014: 192), ktorá konštatuje, že v nárečí slovinskej Istrie má 
lexéma baba takisto pejoratívny význam, pričom sa vyskytuje aj ako synonymum 
lexémy štriga. Analogická myšlienková náplň feminín čarodejnica a baba vyplýva 
aj zo sémantiky frazeologických jednotiek Kam čert nemôže, pošle babu : Kamor si 
hudič sam ne upa, pošlje babo či Babe se zbirajo, dež bo.
16
 V slovinskom korpuse 
nájdeme aj nefrazeologické prirovnania typu hudobna (zlobna) kot čarovnica, imeti 
frizuro kot čarovnica, gledati kot čarovnica, izgledati kot čarovnica, imeti nos kot 
čarovnica, biti kot čarovnica, ich výskyt však nie je početný a nie je tiež isté, či 
v budúcnosti prejdú procesom frazeologizácie. V súvislosti s tradične neuprave-
ným vzhľadom bosoriek sme v SSN1 (1994: 147) zaznamenali prirovnanie takeś 
jag bosurče (zapísané v Dlhej Lúke), ktoré vypovedá o rozgajdanom, neporiadne 
16 Pranostika súvisí podľa našej mienky s poverovou predstavou o domnelom paktovaní bosoriek 
s diablom a ich schopnosťou privolať silný dážď či búrku, ktorá sa im pripisovala.

122 Svetlana Kmecová  Reflexia nadpRiRodzených schopností žien vo fRazeológii ...
oblečenom dieťati. Tradičné negatívne hodnotenie bosoriek sa premietlo aj do ďal-
ších lexikálnych spojení, napr. jednotka stridžie huby (Záturecký 2005: 540) bola 
označením jedovatých húb. V slovinskom frazeologickom fonde sme zaznamenali 
jednotku Kar coprnica priveka, to nima teka (ZPUE) s významom „čo má pôvod 
v nečistom počínaní, neprinesie nijaký úžitok“. Explicitne o statuse bosoriek vypo-
vedá jednotka z toho istého zdroja To je huji ko jalova coprnica (ZPUE).
17
 Jalo-
vosť, teda neplodnosť u žien sa v minulosti vnímala ako veľká potupa a nešťastie, tu 
v spojení s lexémou coprnica funguje ako intenzifikátor, ide teda o silne negatívne 
hodnotenie daného javu či osoby.
Neodmysliteľným atribútom bosoriek je metla,
18
 ktorú údajne používali ako do-
pravný prostriedok. Na tento účel však nepohrdli ani inými predmetmi, ako boli 
ohreblo, lopata atď. Túto predstavu reflektujú jednotky zaznamenané v zbierke 
A. P. Zátureckého (2005: 540), napr. Striga sa nosí na ohrable; Striga sa nosí 
na lopate; Striga sa nosí na trlici. Na prepojenie s diablom odkazuje jednotka 
Striga sa nosí na čertovom chvoste (Záturecký 2005: 540). Aj slovinská etnolo-
gička M. Kropej (2008: 307) uvádza, že v poverových predstavách sa bosorky 
premiestňovali na metle, zvieratách či ľuďoch. Najstereotypnejšiu predstavu však 
jednoznačne reprezentuje metla, ktorej sa oddávna pripisovala zázračná moc a má 
bohatý symbolický význam. „V ľudových poverách Európy zjavne prevládala vie-
ra v nadprirodzené sily, ktoré sa nachádzali v prútoch metly“ (Biedermann 1992: 
180). V slovenskom frazeologickom fonde nachádzame tiež slovesnú frazému 
lietať ako striga na metle s významom „pohybovať sa veľmi rýchlo sem a tam“ 
(SSSJ 2015: 208), porovnaj napr.:
Však som aj riadna nanič mama – došli mi tričká – jupiiii, a aj som (kým detičky varovala 
stará mama) mojemu drahému robila poriadnu prehliadku. Lietala som po byte ako striga 
na metle. Teda ja som behala s vysávačom od radosti. (Zdroj: Internet)
19
Bosorky sa stretávali na tajných stretnutiach, snemoch, bosorských rákošoch 
(v slovinčine sa používa lexéma shod), tzv. sabatoch,
20
 ktoré sa vraj obvykle 
17 Parémia bola zaznamenaná v tvare To je huji ko galova (? – jalova) coprnica.
18 V porovnávaných jazykoch je symbolický význam metly prítomný aj v ďalších frazémach, 
napr. nová metla <dobre metie (zametá)> : nova metla <dobro pometa> „človek na novom 
mieste, v novej funkcii a pod. neraz prejavuje prehnanú horlivosť a iniciatívu“, hnať niekoho 
<zasranou> metlou : pomesti koga z železno metlo „rázne, s potupou vyháňať, odstrániť niekoho 
(niečo) odniekiaľ“. Symbolický význam metly sa zachoval aj v niektorých poverách, napr. na 
Slovensku sa verilo, že slobodnú dievčinu neslobodno „podmiesť“ metlou, lebo sa nevydá. 
Metla sa používala ako rekvizita pri tzv. metlovom tanci na svadbách a pri rôznych magických 
úkonoch, napr. pri vyháňaní mory (EĽKS 1: 353). Podobné metlové tance, kde metla poväčšine 
symbolizuje partnera, sú známe i v Slovinsku. Metla, na ktorej obkročmo sedí nahá bosorka, sa 
často chápe ako falický symbol.
19 Pozri https://tinyurl.com/bosorky-JZ-6a (22. 10. 2019).
20 Lexikálna jednotka sabat (z hebrejského šabbat ‘deň odpočinku a bohoslužieb’ a slovesa šabat 
‘odpočívať’, SESS 2015: 518) má v oboch jazykoch totožný význam – ‘u židov siedmy, sviatočný 
⏷
2.3
2.4

123 Jezikoslovni zapiski 25  2019  2
konali na osamelých miestach, krížnych cestách,
21
 prípadne na vrchoch.
22
 Po-
užívanie lexémy sabat v súvislosti s bosorkami pochádza zjavne z obdobia antise-
mitského prenasledovania. Počnúc 13. storočím napr. francúzski králi prijímali sy-
stematické opatrenia (z dôvodu náboženskej horlivosti i potreby peňazí) na vyhnanie 
židov z kráľovstva, pričom ich často obviňovali z kacírstva či bosoráctva (Sallmann  
1994: 25). Pojem sabat sa v Európe rozšíril aj na všetky nekresťanské sviatky vo vý-
zname ‘sviatok, oslava’. O nočnom priebehu sabatov svedčí jednotka staršieho dáta 
Nočnou dobou strigy do rákoša chodia (Záturecký 2005: 540). Súčasťou sabatov 
boli hostiny, orgie, tanec, SSJ (1964: 297) uvádza v tejto súvislosti nefrazeologické 
spojenie stridží tanec s významom „divoký, bláznivý tanec“. V oboch porovnáva-
ných jazykoch existuje nefrazeologické slovné spojenie zlet bosoriek : shod čarov-
nic, ktoré posmešne, ba až hanlivo označuje „stretnutie v ženskom kruhu“.
Čarovaním sa vykonávatelia magických úkonov snažili vplývať na udalosti, príro-
du a ľudí okolo seba. Vo všeobecnosti mohla čarodejnica čarovať sympatetickým 
alebo antipatetickým spôsobom pomocou apotropných úkonov, vody, liečivých 
bylín, odvarov, urieknutí, zaklínadiel, modlitieb (SEL 2011: 61). O bosorkách sa 
verilo, že vedia ovplyvniť počasie, často sa im prisudzovala vina za silné dažde, 
búrky, krupobitie či iné katastrofy, dôsledkom čoho mohla byť i slabá úroda. O tejto 
viere svedčia v slovenčine nárečové parémie Keď sunko svieci a dešč prší, bosor-
ka mlieko múci (Záturecký 2005: 522) či jednotka Striga sa vrtí (Záturecký 2005: 
523) s vý znamom „vietor dvíha prašný vír na ceste“. V tomto zmysle vyznieva i vy-
hrážka Veď ja ťa naučím, kam fučí vietor, keď bosorky lietajú! (Záturecký 2005: 
591). V slovinčine sme zaznamenali jednotku Sladna žena je čarovnica, napravlja 
hudo uro in slabo letino v hiši (ZPUE), ktorá svedčí o uvedených schopnostiach 
čarodejníc, čo vyplýva aj so slovníkových exemplifikátov, napr. čarovnice delajo 
točo (SSKJ 1994: 95), vešča dela točo (SSKJ 1994: 1508). Bosorky údajne mohli 
kravám kradnúť mlieko alebo zapríčiniť, že nedojili, odkazy na tento fakt vo fra-
zeológii sme však nenašli.
K ďalším schopnostiam bosoriek patrilo, že vedeli pohľadom spôsobiť cho-
robu, prípadne i smrť človeku či dobytku. Veľmi často sa o urieknutí hovorilo aj 
deň v týždni pripadajúci na sobotu’ (KSSJ 2003: 651); SSKJ túto lexému nezaznamenáva, SP 
(2001: 1383) uvádza význam ‘judovska sobota’. Zdroje staršej lexiky (HSSJ 2000: 207; BSKJ 
2011: 447) uvádzajú tiež význam ‘názov mesiaca’, resp. ‘jedenásty mesiac v hebrejskom kalen-
dári, dnes február’. Sabaty sa podľa poverových predstáv konali najmä v noci z piatka na sobotu. 
Z tohto hľadiska bola najdôležitejšou nocou roka tzv. Valpurgina noc, t. j. noc z 30. apríla na 
1. mája (EĽKS 2: 136).
21 Krížne cesty, teda križovatky ciest (v slovinčine križpotje, križpot), sa dávali do súvisu s miesta-
mi, kde sa pretínali cesty živých a mŕtvych (Biedermann 1992: 145), boli teda obľúbeným 
miestom pôsobenia rozličných nadprirodzených síl a v súvislosti s tým aj vykonávania rozlič-
ných obradov ľúbostnej, liečebnej i záškodnej mágie (EĽKS 1: 277).
22 Na Slovensku to bol napr. Tokajský vrch, Rákoš, Šiance, v Slovinsku vrchy Grintavec, Klek, 
Slivnica.
⏵
2.5

124 Svetlana Kmecová  Reflexia nadpRiRodzených schopností žien vo fRazeológii ...
v spojitosti s novorodencami či malými deťmi. V slovenčine sa v kontexte s uriek-
nutím používajú verbá urieknuť, uriecť,
23
 uhranúť, počarovať, pobosorovať, poro-
biť, v slovinčine ureči, uročiti, začarati, zakleti atď. Urieknutiu sa v slovenských 
nárečiach hovorí i urečenie, úrek, úrok, ušknutí, zočina, zočí a pod., v slovinčine 
má častejšie podobu plurálu, teda uroki, veroki, vörki, rok, divjačina, spominj.
24
 Je 
pozoruhodné, že poverová predstava o schopnosti uškodiť niekomu pohľadom sa 
dodnes, najmä v dedinskom prostredí, považuje za bežnú súčasť života.
25
 Urieknutie 
mohlo spôsobiť u dobytka nižšiu dojivosť, u človeka rozličné choroby. Zátureckého 
zbierka (2005: 540) v tejto súvislosti zaznamenáva zvolanie To mi voľáka striga 
(sotona) porobila!. K. Marc Bratina (2014: 189) uvádza nárečovú frazému štriga 
zagleda (vzame, vidi, uroči) koga s významom „striga uriekne pohľadom niekoho 
(niečo), spôsobí mu zlo“, opak, teda zrušenie urieknutia, sa označuje slovným spo-
jením delati zauroke. Oba výrazy sa používajú na slovinskej Istrii, kde je známe aj 
ustálené spojenie štriga uroči koga (kaj) a dodnes sa používa ako eufemizmus na 
ospravedlnenie opitého človeka, ktorý si pod vplyvom alkoholu spôsobil odreniny 
či škrabance (Marc Bratina 2014: 189). Istrijci sa v minulosti pred strigami a uriek-
nutím chránili ge stom – zovretou päsťou a vystretým ukazovákom a malíčkom, dnes 
sprevádzaným pragmatickou frazémou Čapi rogove!, ktorá vyjadruje hnev, zúfal-
stvo, nenávisť k niekomu (Marc Bratina 2014: 190). Strigám sa veľmi často pripiso-
valo, že človeku môžu spôsobiť tzv. úsad (vyskočené platničky v krížoch, lumbago). 
Chorého čarovaním údajne „postrelili“ (EĽKS 2: 279), ako explicitne vyplýva z jed-
notky Striga ho podstrelila, ktorá sa uvádza v Zátureckého zbierke (2005: 111). So 
zdravotnými problémami, resp. nezdravým výzorom súvisí aj slovenské prirovnanie 
staršieho dáta spuchnutý ako striga (Záturecký 2005: 112).
S obrazom čarodejnice, bosorky alebo strigy sa neodmysliteľne spája čierna 
farba.
26
 Polysémantická lexéma čierny je tu prítomná svojou sémou ‘nevyho-
vujúci požiadavkám spoločenských noriem najmä z hľadiska morálky, etiky’ 
23 So slovesami uriecť/urieknuť súvisí názov rastliny úročník – silenka nadutá (Silene vulgaris), 
v slovinčine navadna pokalica, ktorá sa používala proti urieknutiu. V Slovinsku je v ľudovej 
slovesnosti známa tzv. trava uročnica (SEL 2011: 656), neuvádza sa však, o akú rastlinu presne 
ide. Proti urieknutiu sa používal i vysušený list rastliny trpotec (Plantago), v slovenčine skoro-
cel. V oboch krajinách bol za účinný prostriedok proti urieknutiu, ako aj zlým silám všeobecne, 
považovaný cesnak.
24 Viaceré z uvedených slovenských aj slovinských výrazov reflektujú fakt, že urieknutie malo sú-
vis s očami, resp. s pohľadom, často zlým či zvedavým, no mohlo byť spôsobené aj neúmyselne. 
Túto moc mal najmä pohľad ľudí so zrasteným čiernym obočím či pohľad zvedavých starých 
žien (SEL 2011: 656).
25 Na Slovensku je aj v súčasnosti bežné uväzovať malým deťom do postieľky či kočiarika proti 
urieknutiu červenú stužku. V Slovinsku takisto ako ochranu proti urieknutiu používajú okrem 
rozličných magických formuliek aj kúsok červenej látky, červenú stužku, cesnakovú vodu, vyš-
šie uvedené rastliny a pod. (SEL 2011: 656).
26 Čierna je „jedna z farieb so symbolickou hodnotou absolútna, protiklad bielej farby. V starých 
kultúrach sa bohom podsvetia prinášali ako obete čierne zvieratá, neskôr sa diablovi alebo dé-
monom obetoval čierny kohút alebo cap. [...] Sám diabol bol častejšie znázorňovaný čierny 
2.6
⏷

125 Jezikoslovni zapiski 25  2019  2
(SSSJ 2006: 506). Analogicky sa na pomenovanie súboru činností pripisovaných 
bosorkám používa združené pomenovanie čierna mágia : črna magija, ktorá sa 
definuje ako „využívanie, uskutočňovanie magických postupov, zvyčajne so za-
meraním na zlé ciele alebo na ovplyvňovanie udalostí v prospech vykonávateľa 
či objednávateľa“ (SSSJ 2006: 506). Jej opozitom je združené pomenovanie biela 
mágia : bela magija. Bosorky sa stretávali na sabatoch, kde sa údajne slúžili tzv. 
čierne omše, obrady, na ktorých sa uctieva satan (SSSJ 2006: 506). V slovinčine 
existuje ustálené spojenie črna maša, v SSKJ (1994: 527) sa definuje ako „omša, 
ktorá sa vykonáva za zomrelých v čiernom oblečení“, t. j. zádušná omša. Pod-
ľa exemplifikátov z korpusu Gigafida však vyplýva, že je známe aj v spojitosti 
s bosorkami, pozri napr.:
Na oltarju iz kamnite plošče so bili črne sveče, lobanja zločinca, na glavo obrnjen križ 
in v človeško kožo oblečena Biblija. Tudi danes so črne maše tajne, pogosto se končajo 
z orgijami. Kjer je hudič, tam mora biti tudi sredstvo zoper njega. (Zdroj: KGF)
27
Podľa SEL (2011: 61) môžu čarodejnice pri čarovaní používať okrem roz-
ličných magických predmetov
28
 aj črne bukve.
29
 SSKJ (1994: 76) slovné spoje-
nie hodnotí ako frazeologické, pričom uvádza, že v ľudovej tradícii ide o knihu, 
pomocou ktorej možno čarovať či veštiť. Slovenčina disponuje združeným po-
menovaním čierna kniha s identickým obsadením komponentov, ktoré je však 
nositeľom významu „súbor chýb, omylov, nesprávnych postupov, krívd, zločinov 
a pod.“ (SSSJ 2011: 621). V identickm význame pozná spojenie črna knjiga i slo-
vinský jazyk. Napriek tomu, že SSKJ (1994: 76) tak neuvádza, z príkladov v kor-
puse Gigafida je zrejmé, že v tomto význame sa bežne používa i vyššie uvedená 
jednotka črne bukve.
Mytologické, neskôr z mytológie do ústnej ľudovej slovesnosti (najmä rozprávok) 
prevzaté ženské bytosti s nadprirodzenými schopnosťami sú: ježibaba (identická 
podoba existuje aj v slovinčine), baba jaga (slk.) či jagababa, baba-jaga (sln.).
30
 
Lexéma ježibaba vystupuje ako komponent vo frazeologických prirovnaniach zlá 
ako ježibaba a škaredá ako ježibaba, o ktorých sme sa zmienili v predchádzajúcej 
ako červený“ (Biedermann 1992: 51). Tradičnými spoločníčkami čarodejníc boli čierne mačky, 
ktoré sa dodnes pokladajú za symbol nešťastia.
27 Pozri https://tinyurl.com/bosorky-JZ-7a (24. 10. 2019).
28 K najčastejšie používaným magickým predmetom patrila palica vnímaná ako sídlo ducha 
predkov (SEL 2011: 61).
29 M. Mencej (2005: 258) uvádza, že v Nemecku a Holandsku sa na čarovanie používala tzv. Čier-
na kniha Mágie. Mala byť zostavená zo Šiestej a Siedmej knihy Mojžišovej, pôvodných súčastí 
Biblie, ktoré boli neskôr vynechané, aby sa nemohli používať na praktizovanie čiernej mágie. 
V slovinčine sa často takejto knihe hovorí i kolomon.
30 Podľa SES (1997: 194) lexéma jagababa (resp. jaga baba) pochádza pravdepodobne z rušti-
ny a má spoločný základ v praslovanskom *jędza̋ s významom ‘zlá nálada, zlostná žena’ so 
slovinskou lexémou jeza. Domáceho, slovinského pôvodu, nie ruská výpožička, je lexéma 
baba-jaga, teda personifikácia vetra (čo je známe v Benátsku).
⏵
2.7

126 Svetlana Kmecová  Reflexia nadpRiRodzených schopností žien vo fRazeológii ...
časti príspevku. Známou slovinskou ženskou mytologickou bytosťou je pehtra 
(synonymá Kvatrna baba, kvatrnica, pehtra baba), podľa SSKJ (1994: 829) bájna 
postava, vystupujúca v podobe zlej alebo aj vľúdnej starej ženy. SEL (2011: 61) 
uvádza, že v Ziljskej doline bol zaznamenaný prípad, keď zločin ženy, obvinenej 
z čarodejníctva, pripísali Pehtre babe. Napriek početnému zastúpeniu týchto nad-
prirodzených bytostí v ústnej ľudovej slovesnosti sme okrem uvedených jedno-
tiek nezaznamenali žiadne ďalšie frazémy, v ktorých komponentovom obsadení 
by sa vyskytovali. Podľa poverových predstáv sa predpokladala zvýšená aktivita 
nepriaznivých síl čase, keď bola brána do sveta nadprirodzena otvorená, teda od 
Kataríny (25. novembra) do Tomáša (7. marca), toto obdobie sa v slovenčine na-
zýva stridžie dni
31
 (EĽKS 2: 202). Verilo sa, že predlžovanie nocí a krátenie dní 
predstavuje víťazstvo tmy, teda zla nad dobrom. Podobné slovné spojenie s alú-
ziou na daný časový úsek roka, sme v slovinčine nezaznamenali.
32
 Na druhej 
strane mytologický pôvod má slovinské ustálené spojenie noč čarovnic,
33
 ktoré sa 
vzťahuje na noc z 31. októbra na 1. novembra, pričom v slovenčine sa až v súčas-
nosti udomácnil anglický výraz halloween.
z áveR
Čarovanie, veštenie a ľudové liečiteľstvo boli vždy neoddeliteľnou súčasťou živo-
ta a kultúry každého spoločenstva. Osoby, ktoré ich ovládali a praktizovali, mali 
veľmi špeciálny status. V slovnej zásobe slovenského a slovinského jazyka o tom 
existuje mnoho svedectiev, menej ich však nachádzame vo frazeológii. Z dostup-
ných citovaných zdrojov vyplýva, že frazémy reflektujúce nadprirodzené schop-
nosti žien sa vyskytujú vo väčšom počte v slovenčine, čo by sme mohli podľa 
nášho názoru konštatovať na úrovni spisovného jazyka, predpokladáme však, že 
tak v slovenskej, ako aj slovinskej nárečovej frazeológii sa jednotky sledovaného 
typu vyskytujú v hojnom množstve, o čom nepriamo svedčí i bohatý materiál úst-
nej ľudovej slovesnosti. Niektoré jednotky sú staršieho dáta, viaceré z nich však 
patria medzi veľmi frekventované i v súčasnosti. Z lexém, ktorými sa ženy s nad-
prirodzenými schopnosťami pomenúvajú, sa vo frazeologických jednotkách ako 
komponenty vyskytujú čarodejnica, bosorka, striga, ježibaba (slk.) a čarovnica, 
coprnica, štriga (sln.). Všetky uvedené jednotky sú výrazne negatívnym hodnote-
ním daných javov či osôb, čo nie je prekvapujúce a korešponduje to so statusom 
31 Za stridžie dni sa považovali aj dni okolo Veľkej noci, deň Juraja (24. aprila), prvomájová 
noc, deň narodenia sv. Jána Krstiteľa (24. júna) a všetky dni, keď sa konali obrady prechodu 
(krsty, svadby, pohreby) a i. (EĽKS 2: 202).
32 V slovinčine sa používa spojenie volčje noči, ktoré označuje obdobie dvanástich nocí od Vianoc 
do Troch kráľov, keď sa vzduchom preháňajú duchovia predkov, niektorí premenení na vlkov 
(SSKJ 1994: 1530).
33 Spojenie noc čarodějnic sa tiež používa v češtine, so slovinským ustáleným spojením je však 
ekvivalentné len zdanlivo, keďže tu ide o iný denotát – vzťahuje sa totiž na vyššie spomínanú 
Valpurginu noc.
3

127 Jezikoslovni zapiski 25  2019  2
osôb s magickými schopnosťami v kresťanskej kultúre. Odzrkadľujú sa v nich 
vlastnosti tradične strigám pripisované, teda staroba, zloba, škaredosť, neuprave-
nosť, prípadne i jazyčnatosť. V tomto sa koncept strigy výrazne prekrýva s kon-
ceptom baby. Stereotypná predstava ženy bosorky pretrváva dodnes, v mestskom 
prostredí možno už len ako metafora, v dedinskom prostredí, kde sa takéto schop-
nosti dedili po praslici a odovzdávali z generácie na generáciu, boli čarodejnice, 
vedmy či bosorky ešte donedávna realitou.
34
l iteRat ÚRa Biedermann 1992 = Hans Biedermann, Lexikón symbolov, Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, 1992.
Branja 2008 = Branja 1: berilo in učbenik za 1. letnik gimnazij in štiriletnih strokovnih šol, Darinka 
Ambrož et al., Ljubljana: DZS, 2008.
BSKJ 2011 = Besedje slovenskega knjižnega jezika 16. stoletja, Kozma Ahačič et al., Ljubljana: 
Založba ZRC, ZRC SAZU, 2011.
Dějiny Slovinska 2011 = Jan Rychlík – Mária Tonková – Ladislav Hladký – Aleš Kozár, Dějiny 
Slovinska, Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2011.
Dobšovičová Pintířová 2018 = Dagmar Dobšovičová Pintířová, Žítkovské bohyně: lidová magie na 
Moravských Kopanicích, Brno: Masarykova univerzita, 
1
2016, 
2
2018.
Dvořák 2005 = Pavel Dvořák, Stopy dávnej minulosti 4: Slovensko v Uhorskom kráľovstve, Budme-
rice: Vydavateľstvo Rak Budmerice, 2005.
EĽKS 1 – 2 = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1 – 2, Ján Botík et al., Bratislava: VEDA, 
Vydavateľstvo SA V, 1995.
Holuby 1993 = Jozef Ľudovít Holuby, Národopisné práce, Zemianske Podhradie: Obecné zastupi-
teľstvo v Zemianskom Podhradí, 1993.
HSSJ 1991 = Historický slovník slovenského jazyka, red. Milan Majtán, Bratislava: VEDA, vydava-
teľstvo SA V, 1991.
Keber 2011 = Janez Keber, Slovar slovenskih frazemov, Ljubljana: Založba ZRC, ZRC SAZU, 2011.
KGF = Korpus slovenskega jezika Gigafida, http://www.gigafida.net (30. 11. 2019).
KGF 2.0 = Korpus pisne standardne slovenščine Gigafida 2.0, https://viri.cjvt.si/gigafida/ (30. 11. 
2019).
Kropej 2008 = Monika Kropej, Od ajda do zlatoroga: slovenska bajeslovna bitja, Ljubljana – Celo-
vec – Dunaj: Mohorjeva, 2008
KS 2015 = Jože Gregorič, Kostelski slovar, Ljubljana: Založba ZRC, ZRC SAZU, 2015.
KSSJ 2003 = Krátky slovník slovenského jazyka, red. Ján Kačala – Mária Pisárčíková, Bratislava: 
VEDA, vydavateľstvo SA V, 2003.
Kuret 1998 = Niko Kuret, Praznično leto Slovencev 2, Ljubljana: Družina, 1998.
Lengyelová 2013 = Tünde Lengyelová, Bosorky, strigy, čarodejnice, Bratislava: Trio Publishing, 
2013.
Marc Bratina 2014 = Karin Marc Bratina, Jezikovna podoba slovenske Istre: kulturna semantika 
slikovitega v slovenskoistrskem narečju, Koper: Univerzitetna založba Annales, 2014.
Melúchová 2013 = Jana Melúchová, Ženský a mužský svet v poverách a mágii, in: Muž a žena – 
vzťahové súvislosti v kontexte múzejných zbierok, ed. Katarína Nádaská, Bratislava: Zväz múzeí 
na Slovensku, Etnologická sekcia, Múzeum mesta Bratislavy, 2013, 120 – 128.
Mencej 2005 = Mirjam Mencej, Vaška čarovnica, in: Etnolog: nova vrsta (Ljubljana) 15 = 66.1 
(2005), 245 – 279.
Mlacek 1984 = Jozef Mlacek, Slovenská frazeológia, Bratislava: Slovenské pedagogické naklada-
teľstvo, 1984.
34 Pozri napr. Tučková 2012 o tzv. bohyniach žijúcich na moravsko-slovenskom pohraničí.

128 Svetlana Kmecová  Reflexia nadpRiRodzených schopností žien vo fRazeológii ...
Mlacek – Ďurčo 1995 = Jozef Mlacek – Peter Ďurčo et al., Frazeologická terminológia, Bratislava: 
Stimul, 1995.
Oster 2014 = Emily Oster, Witchcraft, Wrather and Economic Growth in Renaissance Europe, in: 
Journal of Economic Perspectives 18.1 (2004), 215 – 228, https://tinyurl.com/bosorky-JZ-8a 
(30. 11. 2019).
Pleteršnik 2006 = Maks Pleteršnik, Slovensko-nemški slovar: transliterirana izdaja 2: P – Ž, Ljub-
ljana: Založba ZRC, ZRC SAZU, 2006; 
1
1894 – 1895.
Sallmann 1994 = Jean-Michel Sallmann, Bosorky, nevesty Satanove, Bratislava: Slovart, 1994.
SEL 2011 = Slovenski etnološki leksikon, Angelos Baš et al., Ljubljana: Mladinska knjiga, 2011.
SES 1997 = Marko Snoj, Slovenski etimološki slovar, Ljubljana: Mladinska knjiga, 1997.
SESS 2015 = Ľubor Králik, Stručný etymologický slovník slovenčiny, Bratislava: VEDA, vydavateľ-
stvo SA V – Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SA V, 2015
SGZD 1998 = Peter Weiss, Slovar govorov Zadrečke doline med Gornjim Gradom in Nazarjami: 
poskusni zvezek: A – H, Ljubljana: Založba ZRC, ZRC SAZU, 1998.
SNK = Slovenský národný korpus – prim-7.0-public-all, http://korpus.juls.savba.sk (30. 11. 2019).
SP 2001 = Slovenski pravopis, Jože Toporišič et al., Ljubljana: Založba ZRC, ZRC SAZU, 2001.
SSJ 1964 = Slovník slovenského jazyka IV: S – U, red. Štefan Peciar, Bratislava: Vydavateľstvo 
Slovenskej akadémie vied, 1964.
SSKJ 1994 = Slovar slovenskega knjižnega jezika, Ljubljana: DZS, 1994.
SSN 1994 = Slovník slovenských nárečí I, red. Ivor Ripka, Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SA V, 
1994.
SSS 2000 = Synonymický slovník slovenčiny, red. Mária Pisárčiková, Bratislava: VEDA, vydavateľ-
stvo SA V, 2000.
SSSJ 2006 = Slovník súčasného slovenského jazyka: A – G, red. Klára Buzássyová – Alexandra 
Jarošová, Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SA V, 2006.
SSSJ 2011 = Slovník súčasného slovenského jazyka: H – L, red. Alexandra Jarošová – Klára Buzássyo-
vá, Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SA V, 2011.
SSSJ 2015 = Slovník súčasného slovenského jazyka: M – N, red. Alexandra Jarošová, Bratislava: 
VEDA, vydavateľstvo SA V, 2015.
SSSJ 2016 = Sinonimni slovar slovenskega jezika, red. Jerica Snoj, Ljubljana: Založba ZRC, ZRC 
SAZU, 2016.
Šindelář 1986 = Bedřich Šindelář, Hon na čarodějnice: západní a stědní Evropa v 16. – 17. století, 
Praha: Nakladatelství Svoboda, 1986.
Toporišič 2011 = Jože Toporišič, Intervjuji in polemike, Ljubljana: Založba ZRC, ZRC SAZU, 
2011.
Tratnik Volasko – Košir 1995 = Marjeta Tratnik Volasko – Matevž Košir, Čarovnice, Ljubljana: 
Znanstveno in publicistično središče, 1995.
Tučková 2012 = Kateřina Tučková, Žítkovské bohyně, Brno: Host, 2012.
Zajonc 1998 = Juraj Zajonc, Strigy, bosorky, bohyne a iné ženy, ktoré vedia, in: Žena z pohľadu 
etnológie, eds. Hana Hlôšková – Milan Leščák, Bratislava: Matičné združenie priaznivcov ľu-
dovej kultúry Prebudená pieseň, 1998, 37 – 47.
Zakrzewska-Verdugo – Obertová 2018 = Magdalena Zakrzewska-Verdugo – Zuzana Obertová, 
Striga strzydze nierówna?: słowiańska demonologia w zbiorze opowiadań Ostatnie życzenie 
A. Sapkowskiego oraz jego przekładzie na język słowacki, in: Jazyk a kultúra 9 (2018), č. 36, 
58 – 67, https://tinyurl.com/bosorky-JZ-9a (30. 11. 2019).
Záturecký 2005 = Adolf Peter Záturecký, Slovenské príslovia, porekadlá, úslovia a hádanky, Bra-
tislava: Slovenský Tatran, 2005.
ZPUE = Zbierky parémií Ústavu etnológie Slovinskej akadémie vied (ISN ZRC SAZU).

129 Jezikoslovni zapiski 25  2019  2
p ovzetek Odraz nadnaravnih sposobnosti žensk v frazeologiji:  
slovaško -slovenski primerjalni vidik
Čaranje, prerokovanje in ljudska medicina so bili od nekdaj sestavni del življenja in kultu-
re vsake človeške skupnosti. Osebe, ki so jih obvladale in izvajale, so imele čisto poseben 
status. V besediščih slovaškega in slovenskega jezika obstaja o tem veliko dokazov, manj 
pa se jih je ohranilo v frazeologiji. Iz dostopnih citiranih virov sledi, da je več s temo pri-
spevka povezanih frazemov slovaških. To lahko ugotovimo na ravni knjižnega jezika, go-
tovo pa se je veliko več podobnih frazemov ohranilo v narečjih, o čemer priča tudi bogato 
gradivo ljudskega izročila – pripovedk, pesmi, pravljic ipd. Več frazemov je starejših, 
nekateri pa se še vedno pogosto uporabljajo. Stereotip, da je oseba, ki zna čarati, večino-
ma ženskega spola, se je potrdil tudi v frazeologiji, saj velika večina najdenih frazemov 
vsebuje lekseme, ki poimenujejo osebo z nadnaravnimi sposobnostmi, v ženski obliki. Od 
leksemov, ki se uporabljajo za poimenovanje takšnih žensk, se kot komponente v fraze-
mih pojavljajo čarodejnica, bosorka, striga, ježibaba (slk.) in čarovnica, coprnica, štriga 
(sln.). Vse navedene enote se uporabljajo z namenom negativno vrednotiti dana dejstva ali 
osebe, kar ni presenetljivo in sovpada s statusom teh oseb v krščanski kulturi. Ženska-ča-
rovnica je torej arhetip starega, zlobnega, grdega, v nekaterih primerih tudi opravljivega 
in iz družbe v veliki meri izključenega bitja, v čemer se ta koncept kar precej prekriva s 
konceptom babe v obeh jezikih. Iz več besednih zvez, ki se nanašajo na čarovništvo, je 
razvidna povezava z negativno simbolike črne barve. Stereotipna podoba ženske-čarov-
nice se je v mnogih vidikih ohranila do danes, v mestnem okolju mogoče le kot metafora, 
v vaškem, kjer so se podobne sposobnosti dedovale po ženski liniji in se predajale iz roda 
v rod, pa je gotovo še vedno prisotna.