UDK 27-1:929Trubar P. Ihar Klimau Minsk T^XHIKA BIBHEHHArA nEPAKHA^y nP^IMA^A TPVBAPA (HAnPMKnAA3E AHAni3y M^. 13:1-23; MK. 4:1-20, 23). Na podlagi vzporednih odlomkov iz evangelija pripevek analizira sintaktično in gramatično strukturo (besedni red in prenos posebnih gramatičnih oblik in idiomov originala) Trubarjevega prevoda iz leta 1557, njegove rešitve glede izbora besedja in glede kalkiranja ter tudi stabilnost v prevajanju istih leksemov na različnih mestih besedila. On the example of parallel excerpts from a Gospel, the author analyzes the syntactic and grammatical structure (word order and rendering of particular grammatical forms and idioms from the original) in Primož Trubar's translation of 1557, his approach to the choice of lexicon and calqüs, as well as the consistency in translation of the same lexical items in various places in the text. Ključne besede: Trubarjev prevod, izbor besedja, stabilnost v prevajanju Key words: Primož Trubar's translation, choice of lexicon, consistency in translation 0 Biö^eHHH nepaK^ag npwMa^a Tpyöapa ÖHy agHHM 3 nepmax y c^aBaHCKan P^$apMa^Hi Haoryg i nepma y C^aEeHii. MeHaBiTa Tpyöap 3anaHaTKaBay y ca6e Ha pag3iMe niTapaTypHyw TpagH^^iM, sk i npaKiHKy nepax^agy Cb. nictMa (Seitz 1998: 38-47). Ha3ipaHHi Hag T^xHiKaH nepaxgagy Tpy6apa y gag3eHaH ^pa^H npaBog3igica Ha MaT^p^Iage HeBsgixix ypayKay 3 EBaHregga (^pH^aBec^b npa ceH6iTa i ae TgyMa-H^HHe, 3 HeKaTopHMi ycTynHHMi i npaMe^KaBHMi naca^aMi), axia ^ayTaparo^^a y M^. i Mk. (gageH ^^T^Ia iHg^KCH nepag giH6aH pa3g3ega He CTaBa^^a). yBara 6Hga CKaH^^HTpaBaHa Ha TT 1557, ax cnapag^iHHa napayHoyBayca 3 TE 1555 i TT 1581-821 a TaKcaMa y igMCTpa^HHHHx M^Tax - 3 DB. Ha^iHCKaa Bepcia npagcTaygeHa Vg i nepaxgagaM ^pa3Ma PaT^pgaMCKa^a 1516-35 rr. naBogge B^iganHa 1542 r. (EB)2, HaMe^Kaa - nepaxgagaM Map^iHa HwTapa (LB 1546). 1 ApwriHa^ i ^pHH^H^ nepaK^agy AcHoyHHM apariHagaM n. Tpy6apy nacgy^^iy HaMe^Ki nepaxgag M. HwTapa, mTO cTacaBagtHa EBaHreggay 6Hgo gayHO BacBeTgeHa y HaBy^H (Grafenaür 1914: 298-303; Rozman 1986: 227-240). Tpy6ap gacTaTKOBa go6pa Begay HaMe^KyM MOBy i, BeparogHa, p^^p^3eHTaBay 6igiHrBagbH^ia (HHMe^Ka-cgaBeHCKia) MamnancKia acapogxi 1 Hpu cynag3eHHi HuxaHHa Bygtraxu 3 nepaxgagaM ^pa3Ma npuKgag ^UTye^^a naBogge anomHan KpUHi^^I. 2 AgHaK npa raTUM cBae nepaKgagu eH agpacaBay xyTH3H 3a yce agHaMoyH^iM cgaBeH^aM, nepm 3a yce cagaHaM, axia HaMe^KaH mobu He Begagi (Ilešič 1908: XXV, XX; Seitz 1998: 247). CBaeH pag3iMH (Seitz 1998: 205-220).3 nepaK^ag .HMTapa g^a aro cgaseHCKlx ag^^Tay 6e3yMoyHa Mey CTaTyc ^epmaKpHHi^H. Capog iHmHx KpHHi^ ^pa^H Tpy6apa gayHO yKa3Bagica i iHm^ia nepaKgagw: BygtraTa (Grafenaür 1914: 298-299; Breznik 1917: 170), ga^iHCKi nepaKgag ^pa3Ma PaT^pgaMCKa^a (Grafenaür 1914: 299; Ahačič 2007: 271-272, 273-274) i HeKaTop^ia iHm^ia. AHagi3 ypwyKay naKa3ay, mTo y MHorix BHnagKax Tpy6ap cnapag^iHHa bh-KapHCToyBay y aKac^i gagaTKoBara ga^iHCKi nepaKgag: BygtraTy i/^i ^pa3Ma, anomHi yginBay HeKaTop^ia HHTanHi ^p^HacKa^a T^KCTy, agcyTH^ia y Bygb^a^e (i HacTKoBa npairHapaBan^ia .MTapaM). 1.1 BHKapHCTaHHe ga^iHCKa^a nepaKgagy ^paaygae^^a npa3 cnapag^iHHae yBag-3eHHe aro HHTaHHay y ..MTapaBa aTaH^HHe (aca6giBa agMeTHae y Mk.). 3p^gKy Mo^Ha 3ayBa®^I^b, mTo Tpy6ap B^iKapHCToyBay He TogtKi BygtraTy, age i nepaKgag ^pa3Ma. Biga^b, Tpy6ap iMKHyyca He CTogtKi Ha6gi3i^^a ga ^p^HacKa^a T^KCTy (npa3 ^pa3Ma-BH nepaKgag), KogtKi 3axaBa^t HeKaTop^ia HHTaHHi BygtraTH, agKlHyT^ia ..MTapaM.4 1.1.1 y naca^^i Mk. 4:1 auff dem waffer fitzen - ie na moriu fedel (Vg, EB: federet in mari) 3BapTae yBary He TogtKi nepaKgag morie 3aMecT naKanara voda (aK y DB), age i BHKapHCTaHHe $opMH MiHygara Hacy y ag^aBegHac^i 3 ga^iHCKiM T^KCTaM. y ^p^HacKiM T^KC^e TyT BHCTynae a6cagMTHyHaa KaHCTpyK^^Ia, aKyM ..MTap nepagay npa3 MagagtHH g3eacgoy 3 gByMa ^p^g^IKaT^IyHHMi iH^iTHBaMi: er mußte in ein Schiff tretten, und auff dem waffer ßitzen, mTo gaKgagHa nepagay 3agMa^iH: je on moral v'en Zholn ftopiti, inu na vodi fedeti. 1.1.2 nag ga^iHCKiM yngHBaM 3po6geHH nepaKgag naca^y y 4:18: ty ßo, kir poslushaio to beffedo - Vg, EB hißunt, qui fermonem (Vg verbum) aud(er)iunt, na-payH.: LB 1546 Die das wort hören - DB kateri to Befsedo poflufhajo. AgHaK anaga-riHHaa KaHCTpyK^^Ia KpHxy Hi®^H ^epaKgagae^^a y®o iHaKm: Die das wort hören - ty poslushaio to beffedo 4:20 (Vg, EB qui audiunt fermonem / Vg verbum). HeBagiKia npHxigeHHi ga ga^iHCKa^a nepaKgagy ag3HaHaro^^a y 4:11: Denen aber drauffen wiederferet es alles durch Gleichniffe - anpag teim kir ßo isuuna, vfe rizhi fe gode skufi perglihe. y 1-h HacT^H ^^Ta^a naca^y Tpy6ap ayHa BHKapHCToyBae ga^iHCKi T^KCT: Vg, EB illis autem qui foris ßunt, per parabolas (Vg: parabolis) omnia funt, TyT HaBaT 3agMa^iH He TpHMae^^a giTapagtHa .MTapa i nacgagoyHinae Tpy6apy: tem pak, kateri fo svunaj, fe vfe gody fkusi priglihe. y m^pa^y ig^OM Tpy6ap TaKcaMa B^ipa3Ha nepaKgagae naBogge ga^iHCKa^a T^KC-Ty HacynepaK .MTapy: mit fehenden Augen, fehen fie nicht, vnd mit hörenden Ohren, hören fie nicht - oni uideozh ne uide, inu poslushaiozh ne slishio 13:13 (TaKcaMa amH^ y TE 1555), napayH.: Vg, EB quia videntes non vident, & audientes non audiunt; Auff 3 AgHaK npu raxuM cBae nepaKnagu eH agpacaBay xyxHaH 3a yce agHaMoyH^iM cgaBeH^aM, nepm 3a yce cagaHaM, aKia HaMe^KaH mobh He Begagi (Ilešič 1908: XXV, XX; Seitz 1998: 247). 4 ,^po6Hua BtinagKi ynguBy ga^iHCKa^a xaKcxy (Ha y3poyHi cgoBa ^i cgoBa^opMu) pa3rgeg®aH^i ni^aö (rg.: 1.3.1, 3.1-3.3, 4.1, 5.2.1, 5.2.2, 5.3), 3apa3 jKa pa3^gagaro^^a BunagKi ciHxaKciHHara ^i xaKCxagarinnara y3g3eaHHa. das fie es mit fehenden augen fehen, und doch nicht erkennen, und mit hörenden ohren hören und doch nicht verftehen - de uideozh uidio, inu ne ugledaio, inu poslushaiozh poslufhaio, inu ne faftopio 4:12, napayH.: Vg, EB Ut videntes videant & non cernant (Vg non videant): & audientes audiant, & non intelligent. 1.1.3 npa 3BapTaHHe Tpyöapa ga BygtraTH CBegHH^b gagaHHe npacgoya Hana-HaTKy $pa3H y 13:11: Sakai uom ie danu, napayH.: Vg Quia vobis est datum, TagH aK LB 1546 Euch ifts gegeben nasogge EB: Vobis datum eft (TaKcaMa TE 1555 Vom ie danu, rg. 6.1). 1.1.4 naKa3agbHH BHnagaK, aKi CBegHH^b npa BHKapHCTaHHe TpyöapaM ne-paKgagy ^pa3Ma, gae naca® y 4:20: taku, de enu feime perneffe trideffet^. - i^au^ aliudgranumadferat triginta^ (BHgynaH^ia cgoBH gagag3eHH y nepaKgag ^pa3-MaM), Vg unum trigintanapayH.: LB 1546 etlicher dreiffigfeltig^ - DB nekateru famotridefset ^ 1.1.5 y HeKaTopHx BHnagKax BHKapHCTaHHe ga^iHCKa^a nepaKgagy BHrgagae cyMHeyHa: Er antwortet, undfprach - On odgouori inu praui knim 13:11, napayH.: Vg Qui responens ait illis, EB At ille refpondens dixit eis. Biga^b, KaHTaMiHa^^IM HaMe^Ka^a i ga^iHCKa^a nepaxgagay yaygae caöon HacTynHH BHnagaK 4:18: Inu eni drugi fo (DB Inu lety fo), napayH.: LB 1546 Vnd diefe finds, Vg, EB Et aliifunt. Ca-MacTOHHyM HaBa^^IM Tpyöapa aöo B^iKapHCTaHHe HenKara iHmara nepaKgagy yaygae caöon naca® 4:20: inu to ifto gori vfameio, napayn.: LB 1546 vndnemens an, DB inu jo gori vsameo, Vg, EB & fufcipiunt. 1.2 AcHoyHH npHn^Hn nepaKgagy Tpyöapa - nacgoyHH, r. 3n., mTO Sh nepaK-gagay naMe^Ki apHrinag cgoBa y cgoBa, y THnoBHM BHnagKy nagaronH ga agnaro cgoBa (y t. g. ga rpaMaT^innara cgoBa - apTHKga) apHrinagy agnacgoynH aKsiBagenT y nepaKgag3e. HanpHKgag: Vnd er fprach zu jnen, Euch ifts gegeben das Geheimnis des reichs Gottes zu wiffen - Inu on praui knim, Vo ie danu üiditi to skriunuft tiga Bohsyga [!] kraleuftua 4:11. AcaögiBa naKa3agbna BHKapHCTanne y cgaBencKiM ne-paKgag3e «apTHKgay», pogM aKix BHKonBaro^b 3B^iHanna yKa3agbn^ia 3anMenniKi. raT^ia pHCH cinTaKcica Tpyöapa ÖHgi ag3naHaH^ia y^o gayno (Kopitar 1808: 54-55; Breznik 1917: 173; Koruza 1984: 107-113; Toporišič 1987: 9-13; Seitz 1998: 64-120), mTo, naTypagbna, yKasBae na naMe^Ki t3kct aK acnoynH y3op nepaKgagy. 1.3 AgnaK nacgoynH npHn^Hn, BHxapHCTanH TpyöapaM, Mae mapar B^ipasnHx BHKgMHannay, aöyMoygenHx aöo rpaMaT^innHM agpo3nenneM naMe^Kan i cgaBen-CKan Moy (Taxia 3'aBH öogtm nacgagoyn^ia, rg. 1.3.1-3, 1.3.6), aöo CTHgicT^innan CTpaT3rian nepaxgagnHKa (Taxia 3'aBH Menm nacgagoyn^ia, rg. 1.3.4, 1.3.5). 1.3.1 Agnacgoyn^ia $opMH naMe^Kara iMnep^exry 3B^iHanna nepagaro^^a gByx-KaMnanenTHHM cgaBencxiM nep^exTaM, axi CKgagae^^a 3 ^opMay ganaMo^nara g3e-acgoBa i g3eenpHMeTniKa, nanpHKg.: er in das Schiff trat - ie on uta zheln ftopel 13:2, fi^l - ie palu /pallu 13:4, 5, 7, 8, 4:4, 7, 8; es bracht keine Frucht - neifaduperneslu 4:7, bracht Frucht - ie fad perneslu 4:8, er allein war - ie on bil fam 4:10, die vmb jn waren - ty fo okuli nega bili 4:10. Ane ag3HaHaHH i BHnagaK nepaganH HHMe^Ka^a iMnep^eKxy cnaseHCKiM n^MCKBaMnep^eKxaM - xpoxKaMnaHeHXHan ^opMan: Da nu die Sonne auffgieng - kadar iepag tu sonce gori biluprishlu 4: 6. HaMe^Kia nep^eK-xH^ia i ^p^3eHXH^Ia $opMH 3ay®gH 3axoyBaro^^a 6e3 3MeH KOflbKac^i KaMnaHeHxay, HanpHK^.: er redet - on ... gouori 13:3, fie es gehört haben - fo oni to slishali 4:15. To^bkI y agHHM BHnagKy ag3HaHaHa agxineHHe: jre Augen fchlimmern - nih ozhi fo faperte 13:15, a6yMoyfleHae 3aMeHaH aKXHyHan KaHCxpyK^i naciyHan naBogne ga^iH-CKara nepaKnagy: Vg, EB oculos fuos occluferunt / Vg clauserunt. 1.3.2 AgMoye y MiHynHM nace y ag3. n. 3niBae^^a 3 ^opMan ganaMO^Hara g3eac-noBa cnaBeHCKara nep$eKxa: a) agnaBegHae nicht, HanpHKn.: es nicht Wurtzel hatte -nei korena imeilu 13:6, korena ne imeilu 4:6, ifts nicht gegeben - nei danu 13:11 (ane y MH®. n.: habens nichtgefehen - ne fo uidili 13:17), y ^a^epamHiM nace agMoye 3 g3eacnoBaMi imeti y cnaseHCKan MoBe yxBapae ciHx^x^IHHyM $opMy: Wer aber nicht hat - kateri pag nema 13:12; 6) agnasegHae kein(e, -es): es bracht keine Frucht - nei fadu perneslu 4:7. Ag3iHKaBae agMoye HaMe^KaH mobh nepag m^pa^aM agHapogHHx g3eacnoBay 3aMaHHe^^a y cnaseHCKiM nepaKnag3e nayxopaM agMoya nepag ko®hhm 3 xaKix g3e-acnosay: Auff das fie nicht der mal eins mit den Augen fehen, vnd mit den Ohren hören, vnd mit dem Hertzen verftehen, vnd fich bekeren - De kei kadai fozhima ne ugledaio, inu fuusheffi nefaslishio, inu fteim ferzom nefaftopio, inu fe nepreoberno 13:15. 1.3.3 ®apManbHH g3eHHiK es npH g3eacnoBe y HH^^yHa-aca6oBHx CKasax (Kmxamy esgieng) y nepaKnag3e 3ay®gH a^ycKae^^a, HanpHKn.: esgieng aus - ie shal uun 13:3, ie vunkai shal 4:3; verwelcket es - ie uünilu 13:6, 4:6; ward es dürre - ie ufehlu 13:6; verdorret es - ie usehlu 4:6, werdet es nicht verftehen - ne bote refumeli 13:14, es verfamlet fich - fe sbere 13:2, 4:2. 1.3.4 ^asoni nacxa a^ycKae^^a aca6oBH 3aHMeHHiK npH g3eacnoBe, naKa3HH-KaM aco6H y nepaKnag3e xagH cny®^I^b g3eacnoyHH KaH^axaK, HanpHKn.: denn fie verstehen es nicht - inu ne faftopio 13:13, So ergert er fich balde - taku fe sdai fmoti 13:21, y HeKaxopHx BHnagKax - MarnHMa, nag na^iHCKiM ynnHsaM: das fie fehen, . das fie hören - kir uidio, . kir slishio 13:16 (napayH.: Vg, EB quia vident, . quia audiunt, ane: DB kar vy vidite, . kar vy flifhite), 3p^gKy anycKae^^a i Ha^^yHH 3aH-MeHHiK: Wenn jemand das Wort höret - kir to Beffedo poslusha 13:20, 22, 23 (napayH. Vg, EB hic eft qui verbum (EB fermonem 13:23) audit). 1.3.5 HaMe^Ki apxHKnt 3p^gKy anycKae^^a, r. 3h. He 3Haxog3i^b y nepaKnag3e neKciHHan ag^aBegHac^i: in das Steinichte - na kaminauu 13:5 (ane: na tu kamenitouu 4:5), auff das Steinichte - na kaminouu 13:20, auffs Steinichte - na kamenetouu 4:16; vnter die Dörnen - vmei Terne 4:7, (ane: umei tu terne 13:7, 22, vtu terne 4:18). AgHaK 3p3gKy Tpyöap ycTaynae y c^aBCHCKiM nepaKgag3e «apTHK^t» TaM, g3e y HHMe^KiM T^KC^e Sh agcyTHinae: durch Gleichniffe - skufi te perglihe 13:10, 4:2 (age: skufi perglihe 13:3, 4:11), trübfal - te nadluge 13:21, kakoua nadluga 4:17, der betriegliche Reichthum - tu obnoriene tiga blaga 4:19, on Frucht - pres tiga fadu 4:19, bringen Frucht - perneffo ta fad 4:20, viel ander Lüfte - te shele drufih rizhi 4:19. TaKaa npaKTHKa Myci^b aggMCTpoyBa^b, Biga^b, iHTap^epasaHae MaygeHHe (Tpyöapa i/^i aro acapogg3a). 1.3.6 Ag nacgoyHara ^pHH^H^y Tpyöap agcTynay TaKcaMa y mapary iHmax BHnagKay, aK: a) c^e^H$iHH^IH HaMe^Kia g3eacgoyH^iH KaHCTpyK^Hi (KmTagry zu + inf.), aKia y Tpyöapa 3ay®gH nepagasagica agHaKaMnaHeHTH^iM iH^iHiT^isaM (rg. 3.1); ö) HaMe^Kia npacTaBaHH^ia g3eacgoBH, aKia nacaM ^epagaro^^a cgoBa3gyH3HHeM 3 g3eacgoBaM i npacgoyeM, aöo HaagBapoT, agHHM g3eacgoBaM (rg. 4.2); b) HaMe^Kia CKgagaH^ia HasoyHiKi, aKia ^epagaro^^a anicagtHHMi KaHCTpyK^^IaMi (rg. 3.2); r) a3HaHagbHH 3aHMeHHiK, aKi Tpyöap apariHagtHa nepagae cgoBa3gyH3HHeM: alles -vfe rizhi 4:11 (Vg, EB omnia, DB vfe); g) HeKaTop^ia HaMe^Kia CKgagaH^ia 3gyHHiKi i 3gyHagbH^ia cgoBa, HanpaKg.: die weil - kadar 13:6, 4:6, der mal - kei 13:15, 4:12, Auff das - de 4:12x2, age: die finds - fo tudi ty 4:16. 2 napagaK c^oy napagaK cgoy y nepaKgag3e nacTa agnasagae ap^iriHagy (r. 3h. .HMTapy), acaögiBa y iMeHHax cgoBa3gyH3HHax, agHaK HapagKa napagaK ^apymae^^a, acaögisa agHocHa g3eacgoBay. y agHax s^magKax r3Ta aöyMoygeHa rpaMaT^iHHaMi, cicT3MHaMi $aKTa-paMi (cgaseHcKaa Mosa y agpo3HeHHe ag HaMe^KaH gassagae öogtm csaöogHa napagaK cgoy), y iHmax, Biga^b, ssasaHa ca cTagicT^iHHaMi cTpaT3riaMi nepaKgagnaKa. y ^3g^IM Tpyöap (y agposHeHHe ag 3agMa^iHa) He segtMi Kga^a^iyca npa saxasaHHe napagKy cgoy csanro apariHagy. 2.1 ^seacgosa i gseacgoyH^ia $opMa (gseenpaMeTHiKi) nacTa (age He say^ga) CTaBa^^a Ha KaH^a cKasa, HanpaKg.: Warumb rede/tu...?- Sakai gouorish? 13:10, ich /age euch - ieft uom poüim 13:17, das felbige bald auffnimpt mit freuden - to ifto sdai füselem gori u/ame 13:20, nemen fie es bald . auff - to ifto oni fdaici . gori u/ame 4:16, Wenn /ich . vmbs worts willen erhebet - kadar. fa uolo te beffede gori u/tane 4:17. P3gKia npaKgaga cynagseHHa Mec^a y cKase cgaseHcKara gseacgosa s HaMe^KiM T3KcTaM (Hanp^iKg.: es nicht viel erden hatte - nei globoke femle bilu /imeilu 13:5, 4:5) xyTH3H sanagKos^ia: es nicht tieffe erden hatte - nei globoke femle imeilu 13:5, napayH.: nei imeilu globoke femle 4:5. AgHaK saHac TpyöapaM gseacgosa Ha KaHe^ cKasa npaaygHe^^a TogtKi aK T3Hg3H^^Ia i Higse He saTpaMaHa nacgagoyHa, HanpaKg.: er mu/te in ein Schiff tretten - ie moral /topiti ven zholn 4:1, die an dem Wege find - kir /o natim Potu 4:15, So kömpt als bald der Satan - taku sdaici pride ta Hudizh 4:15, das in jr hertz ge/eet war - katera ie bila u/eiana unih ferceih 4:15, Die das wort hören - kir poslushaio to beffedo 4:18, ty poslushaio to beffedo 4:20. Aö r3TaM CBegHa^b i napagegtH^ia Mec^a, gse Tpyöap CTaBi^b gseacgoy agsogtHaM HHHaM, HanpHK^.: erjiticket das Wort - to Beffedo fadushi 13:22, a^e: erfticken das wort - fedushe to Beffedo 4:19; fie es gehört haben - fo oni to slishali 4:15, a^e: fie das Wort gehört haben - fo oni slishali to beffedo 4:16. T. h., ^a3i^^iH g3eacflOBa y nepaKflag3e HacTa npocTa He BHTpHMfliBae^^a. KaHCTpyK^^IH zu + inf. 3B^iHaHHa 3acTae^^a Ha KaH^H CKasa, sk y HaMe^KiM apariHa^e (ra. 3.1), agHaK HacaM Tpyöap ^epaHOci^b ae y cap^g3iHy: Euch ifts gegeben das Geheimnis zu wiffen - Vo le danu üiditi to skriunoft 4:11. 2.2 3BapoTHaa Hac^i^a y nepaKgag3e 3ay^gH ^a^ap^gHiHae CBaÖMy g3eacgoBy, HanpHKg.: So ergert er fich balde - taku fe sdai fmoti 13:21, fo ergern fie fich als bald - taku fefdaici sblafnio 4:17, mTO agnasagae HaMe^KaMy T^KCTy TogtKi HacTKOBa (npa iHBepciHHHM napagKy y gagaHHM CKase): Wenn fich . erhebet vmb des Worts willen - kadar . fefazhno fa uolo te Beffede 13:21. 2.3 ^asogi HacTa iMeHH^ia KaHCTpyK^^Ii-aK^aHTH ycTaygHM^^a y: a) anagiT^iHH^ia $opMH g3eacgOBa: was da gefeet ift in fein hertz - kar ie unega fercei ufianu 13:19, der an dem Wege gefeet ift - kir ie poleg tiga potu ufeian 13:19, Der aber auff das Steinichte gefeet ift - Inu tu kir ie na kaminouu ufeianu 13:20 (age: Hertz ift verftockt - ferce ie obterpnelu 13:15), es verfamletfich viel Volks zu im - fe k nemu sbere üliku ludi 4:2 (age: k nemu fe sbere dofti ludi 13:2); 6) naMi® g3eHHiKaM i BHKa3HiKaM, Ha-npHKg.: er hat nicht wurtzeln in jm - on ufebi ne ima korena 13:21 (xa^a: haben keine wurtzel in jnen - ne imaio korena ufebi 4:17). He MeHm HenacgagoyHa paccTaygHM^^a aKraHTH npa iMCHax: jre fünde jnen - nim nih grehe 4:12. 2.4 AgMoye 3ay®gH CTaBi^^a nepag g3eacgoBaM, HanpaKg.: haben keine wurtzel -ne imaio korena 4:17, nicht verftehet - ne faftopi 13:19, es nicht wurtzel hatte - korena ne imeilu 4:6 (age: nei korena imeilu 13:6), y t. g. y nHTagtHHM cKase: Verftehet jr diefe gleichniffen nicht? - Ne faftopite ui leto pergliho? 4:13. 2.5 ^asogi HenacgagoyHHM i HaycTOHgis^iM y nepaKgag3e 6Hgo Mec^a HeKaTopax Hac^i^, TaKix aKpag / anpag (rg. 5.6), a6o npacgoyay, mTO y c^agyH^HHi 3 g3eacgo-BaM KagtKasagi HaMe^Kia npHcTasaHH^ia g3eacgoBH (rg. 4.2). TogtKi y agHHM naca®y (4:10) ag3HaHaHa 3MeHa HacTaK cKasa, 3g3eHcHeHaa, Bi-ga^b, He 6e3 yng^iBy ga^iHCKa^a T^KCTy: fragten jn vmb diefe Gleichniffe, die vmb jn waren, fampt den Zwelffen - ty fo okuli nega bili fred fteimi duanaiftimi, uprashaio nega fa to Pergliho, - Vg, EB interrogaverunt eum hi qui circum illim (Vg circa eum) errant, cum duodecim, de parabola / Vg parabolas. 3 nepaga^a HeKaTopwx rpaMaTWHHwx KaHCTpyK^HH apwriHa^y ffl^pa^ rpaMaT^iHHHx KaHCTpyK^HH HaMe^KaH mobh He Margi Me^b gaKgagHax agnaBegHiKay y cgaseHcKan Mose, TaMy Tpy6ap Myciy caMacTOHHa ^epagaBa^b na-go6H^ia 3'aBH. ^a ix giKy agHOca^^a nepagana KaHCTpyK^Hi zu + inf., np^iHa3oyHiKay i reHeTHyHHx KaHCTpyK^HH. 3.1 AgHOH 3 HaHÖo^bm c^e^^I$iHH^Ix g^a cgaBCHCKan mobh 3'aygHe^^a KaHCxpyK-zu + inf. 3B^iHaHHa aHa ^epagae^^a aö'eKXHHM ^i npag^iKax^iyHHM iH^iHixHBaM: es gieng ein Seeman aus zu feen - Eden Seyüz ie shal uun feyati 13:3, en seuz ie vunkai shalJyati 4:3, haben begertzu fehen-Jo sheleli uiditi 13:17, er fieng an zu leren - on fazhne . vuzhiti 4:1, Euch iJts gegeben ...zu wiffen - Vo ie danu üiditi 4:11. I to^bki y IgaaMaT^iHHHM B^ipa3e KaHCTpyK^^IH nepaKgag3eHa agg3eacgoyHHM Ha3oyHiKaM: Wer ohren hat zu hören, der höre - Kateri ima ushefa hposlushanu, ta poflushai 13:9, Du vushefa ima hposlushanu, ta poflushai 4:9, 4:23 (nacgagoyHinae Tpyöapy Ba ycix Tpox BHnagKax i 3agMa^iH: Kateri ima uJhefsa h' poflufhanju, tapoflufhai). nepaKgag Tpyöapa TyT 3g3eHCHeHH nag yng^iBaM nepaKgagy ^pa3Ma: EB qui(s) habet aures ad audiendum, audiat, napayH.: Vg Qui habet aures audiendi, audiat. 3.2 C^e^H$iHHH HaMe^Ki reHeTHy 3 naceciBaM ^epagae^^a npa3 aTpaöyTHy-Hae cgOBa3gyH3HHe: das Geheimnis des reichs Gottes - to skriunuft tiga Bohsyga [!] kraleuftua 4:11 (öogtm giTapagtHH 3agMa^iH: Boshjiga krajleftva fkrivnofti), die weiffagung Ifaie - tu Efayouu prerokouane 13:14. AgBapoTHH BHnagaK - nepagana aTpHÖyTHyHara cgoBa3gyH3HHa HaMe^Ka^a apHriHagy npa3 reHeTHyHyw KaHCTpyK- - Ha3ipae^^a y 4:19: der betriegliche Reichthum (TaKcaMa i 3agMa^iH: goluffku blagu) - tu obnoriene tiga blaga, ayHa nag ga^iHCKiM yngHBaM: Vg, EB deceptio divitiarum. reHeTHyH^ia KaHCTpyK^Hi HaMe^Ka^a T3KCTy 3B^iHaHHa TpyöapaM nacgoyHa 3a-xoyBaro^^a, HanpHKg.: die forge diefer Welt - ta skerb tiga fuita 13:22, te skerbi tiga fuita 4:19, TaKcaMa i npH iHBepcinHHM napagKy: diefes volcks Hertz - letih ludi ferce 13:15 (DB letiga Folka ferce), umb des Worts willen 13:21, vmbs worts willen 4:17 - fa uolo te Beffede (DB fa Befsede volo, fa volo Befsede). ^acaM 3axoyBaro^^a i npHHa3oyHiKaB^ia KaHCTpyK^Hi, 3KBiBageHTH^ia reHeTHyHHM: das wort von dem Reich - to Beffedo od tiga kraleuftua 13:19 (napayn.: Vg verbum / EB fermonem regni), age: auff dem lande am Meer - na krayu tiga moria 4:1 (Vg circa mare super terram, EB juxta mare in terra), MarHHMa, nag ga^incKiM yngHBaM: die Vogel vnter dem Himel - te ptice tih nebes 4:4 (Vg volucres (caeli - gagaTaK y HeKaTopHx Kog3K-cax), EB volucres cali). 3.3 Bogbmac^b npHHasoyHiKay nepagae^^a TaKcaMa nacgoyHa i 3 3axaBaHneM Hac^inaMoynaH npHnage®Hac^i, xa^a He 3ay®gH cTaöigtHa: an ^ na (npHKgagH rg. ni®3H); auf ^ na (13:8, 4:8, iHm^ia npHKgagH rg. TaKcaMa ni®3H), age: auff ein gut Land - üno dobro femlo 4:20, ayHa nag yngHBaM ^pa3Ma: in terram bonam (Vg super); aus ^ is (13:1); durch ^ skufi (13:3, 10, 4:2, 11); in ^ u (13:2, 19, 21, 23, 4:1, 15, 4:17, iHm^ia npHKgagH rg. TaKcaMa ni®3H); mit ^ s(u) (npHKgagH rg. ni®3H); on ^ pres (4:19); fampt ^ fred (4:10); vom ^ od (13:12, 18, 19); uber ^ na (13:14); vmb ^ fa (13:21, 4:10, 17), age: vmb jn - okuli nega 4:10, napayH.: Vg circa eum, EB circum illim); vnter ^ umei (13:7, 22, 4:7), age: vnter die Dörnen -vtu Terne 4:18 (y naca^^i, mTO nepaKgagayca TpyöapaM He naBogge ^MTapa); zu ^ k (13:2, 3, 10x2, 4:1, 2, 11). nac^oyHH xapaKTap nepaK^agy npHHa3oyHiKay ^a^Bapg®ae^^a i ag^MCTpaBan-HeM npH ix po3Hara KipaBaHHa HaMe^Ka^a apHriHa^y: An dem felbigen tage - Na ta ifti dan 13:1, am vfer - na tim bregu 13:2; an den Weg - na ta pot 13:4, 4:4 i an dem Weg - na tim Potu 4:15, an dem Wege - poleg tiga potu 13:19, a^e: KaHCTpyK^Hi am Meer 4:1, an das Meer 13:1 ^epaKgagaro^^a agHO^tKaBa: poleg tiga Morya /moria (DB per Morji 4:1x2, a^e raven Morja 13:1). AgHaK He Ha3ipae^^a agpo3HeHHa npHHa3oyHiKay HaMe^Ka^a apHriHagy y KaHC-TpyK^Hi 3 cyöcTaHTHBaM kaminov / kamenitov: in das Steinichte - na kaminauu 13:5, na tu kamenitouu 4:5, auff das Steinichte - na kaminouu 13:20, auffs Steinichte - na kamenetouu 4:16. naKa3agbHa, mTO i 3agMa^iH TyT BHKapHCToyBae to^bkI npHHa-3oyHiK na: na kaminitu 13:5, na kamenitu 13:20, 4:16, na tu kaminitu 4:5. npH nepagaHH npHHa3oyHiKa mit + Dat. Tpyöap giTapagtHa nacgagoyHinay CBan-My HaMe^KaMy apHriHagy, mTO Margo ^pHBog3i^b ga Heygac^iBHx cgasaHCKan MOBe B^ipa3ay: Mit den Ohren - steimi ushefi 13:14, mit fehenden Augen - fgledazhemi ozhima 13:14, mit den Augen _ mit den Ohren _ mit dem Hertzen - fozhima _ fuusheffi _ fteim ferzom 13:15; mitfreuden -füselem 13:20, füfelem 4:16. AgHaK y ig^aMaT^IHHHx KaHCTpyK^^Iax Tpyöap nepagasay KaHCTpyK^^IM mit + Dat. g3een-pHMeTHiKaM nag yngHsaM ga^iHCKa^a nepaKgagy: mit fehenden Augen, vnd mit hörenden Ohren - uideozh inuposlushaiozh 13:13, 4:12 - Vg, EB videntes & audientes. 4 Ka^bKaBaHHC apwriHa^y Xa^a CTpyKTypHa i geKcinHa HaMe^Kaa i cgaseHCKaa mobh y 3HaHHaH CTyneHi HenagoÖH^ia, y m^pa^y sHnagKay MO^Ha ag3HaHH^b cnpoöy Tpyöapa KagbKaBa^b CBOH HaMe^Ki apHriHag aK y Map^agorii, TaK i y MiKpaciHTaKcice. TaKia cnpoÖH BHHiKagi aK 3 nacgoyHara ^pHH^H^y nepaKgagy, TaK i 3 iHT^p$epaBaHa^a MaygeHHa caMora Tpyöapa. 4.1 y aKac^i arygbHan 3ayBari MO®;Ha ag3HaHH^b rpaMaT^iHHae nagaöeHCTBa nepaKgagy 3 apHriHagaM(i), Kagi Hac^iHH mobh (Ha3oyHiK, npHMeTHiK, g3eacgoy, npHcgoye, 3gyHHiK i Hac^i^a, HasaT apTHKgb) i acoÖH^ia rpaMaT^iHH^ia $opMH (giK, acoöa, nac) csanro apHriHagy Tpyöap iMKHe^^a ^epagaBa^b THMi caMiMi Hac^iHaMi mobh gH ppaMaT^iHHHMi ^opMaMi. HanpHKgag: SO höret nu jr diefe Gleichnis von dem Seeman - Poslushaite tedai ui to pergliho od tiga Seuza 13:18. AgxigeHHi TyT p^gKia i T^IHa^^a nepasa^Ha: a) pacnacasaHHe y giKy, aöyMoygeHae ppaMaT^iHHHMi, cicT^MHHMi agpo3HeHHaMi naMi® HaMe^KaH i cgaseHCKan MosaMi: alles Volk stund - ufi ludi fo ftali 4:1, aöo CTHgicT^iHHHMi M^TaMi: die forge diefer Welt, vnd betrug des Reichthums, erfticket das Wort - ta skerb tiga fuita tar golufya tiga blaga to Beffedo fadushi 13:22, die forge diefer Welt, vnd der betriegliche Reichthum _ erfticken das wort - te skerbi tiga fuita, inu tu obnoriene tiga blaga fedujhe to beffedo 4:19 ($opMH ^MTapa i ^pa3Ma npasigtHa aggMCTpoyBaro^b ^p^HacKi T^KCT), aöo yngHsaM ga^iHCKa^a nepaKgagy: die forge diefer Welt - ta skerb tiga fuita 13:22, age: te skerbi tiga fuita 4:19, napayH.: Vg sollicitudo saeculi, EB: cuta feculi huius 13:22, Vg aerumnae saeculi, EB folicitudinesfeculi hujus 4:19; fondern findwetterwendifch - temuzh fo ne obftuiezhi 4:17, napayH.: Vg, EB fed temporarii (Vg temporales) funt 4:17; 6) 3aMeHa iMnep^exTy ^a^epamHiM nacaM y naca^ax 3 g3eacgoBaMi MaygeHHa (MarnuMa, y cTugicT^iHHux M^Tax): die Jünger tratten zu jm, vnd fprachen - ty Iogri ftopio knim, inuprauio 13:10, Er antwortet, vndfprach - On odgouori inupraui 13:11, er fprach zu jnen - on praui knim 4:11 (y 3agMa^iHa TyT ycwgu nep^eKT), b) 3MeHa aKT^iyHBH KaHCTpyK^ui cKa3a Ha naciyHyw: Aber feligfind ewer Augen - Anpag dobru ie uashim, ozhim 13:16; r) irHapaBaHHe 3BapoTHara KaMnaHeHTa g3eacgoBa: Jhefus fatzte fich - lefus . fede 13:1, BigaBonHa, nag ynguBaM ^pa3Ma: EB Jefus .^fedit, napayH.: Vg lesus . sedebat, fich erhebet - gori uftane 4:17, xa^a 3BapoTHac^b g3eacgoBay ycwgu 3B^iHaHHa 3axoyBae^^a; e) B^Ipa^^HHe 3BapoTHac^i: wiederferet - fe gode 4:11 (rg. 1.1.2), gefeet wird - fe ... feye 4:15 (rg. 5.2.4). 4.2 HaH6ogbm naKa3agbHUM npuKgagaM KagtKaBaHHa HaMe^Ka^a T^KCTy Mo^a cgy®^I^b HaMe^Ki npucTaBanHu g3eacgoy, agg3agagbHaa npucTayxa axora Marga ^epaTBapa^^a y npucgoye i a^uHa^^a Ha gucTaH^ui. Taxi gag HaMe^KaH mobu iMKHe^^a aggMCTpaBa^b y cBaiM nepaKgag3e i Tpy6ap: es gieng ein Seeman aus -Eden Seyüz ie shal uun 13:3, en seuz ie vunkai shal 4:3, Wenn jemand . auffnimpt - ie leta kir . gori ufame 13:20, die Dörnen wuchfen auff/empor - tu terne iegori fraslu /gori sraslu 13:7, 4:7, die Sonne auffgieng - ie . tu sonce gori bilu prishlu 4: 6, die da zunam vnd wuchs - kateri ie gori iemal inu raffel 4:8, nemen fie es bald . auff - to ifto oni fdaici . gori ufame 4:16, gehen hinein - prido noter 4:19, nemens an - gori vfameio 4:20. y HexaTopux Bunagxax cgaBeHcxi g3eacgoy 3 npucgoyHUM KaMnaHeHTaM BucTy-nae Ha tum Mec^u, g3e y HwTapa Taxi g3eacgoy agcyTHinae: fich . erhebet - gori uftane 4:17 (Myci^b ag^aBaga^b aufstehen), y iHmuM Mec^u TT 1557 i TE 1555 ^^Tu g3eacgoy ^epaKgage^^a iHaxm: fe fazhno 13:21, napayH. y a6ogByx Bunagxax DB pride. y iHmux BunagKax HaMe^Ki npucTaBanHu g3eacgoy ^epagae^^a agnaBegHixaM 6e3 npucgoya - npucTaBanHUM g3eacgoBaM: die Vogel . fraffens auff- teptice . fo ie pozobale /pofobale 13:4, 4:4, gieng auff- ie . ufeshlu / ufashlu 13:5, 4:5, Er antwortet - On odgouori 13:11, verjtehet es - to faftopi 13:23, der Arge . reiffet es hin - ta Hudi . isdere tu 13:19, erfieng ... an - on fazhne 4:1, Höret zu - Poslushaite 4:3 (age: SO höret nu - Poslushaite tedai 13:18). 4.3 HaMe^Ki cxgagaHu Ha3oyHiK Togbxi agHoÖHu nepagag3eHu cgoBa3gyH^HHeM: des Himelreichs - tiga nebeskiga kraleuftua 13:11 (Vg, EB regni caelorum), y iHmux BunagKax cxgagaH^ia Ha3oyHiKi ^epagae^^a agHuM cgoBaM i 3B^iHaHHa He KagbKy-M^^a: weiffagung - prerokouane 13:14 (napayH. Vg, EB prophetia). He ag3HaHaHa KagbKaBaHHa i cy^ixcagbHux HasoyHiKay: vnd betrug des Reichthums - tar golufya tiga blaga 13:22 (napayH.: Vg etfallacia divitiarum, EB deceptioqü divitarium), der betriegliche Reichthum - tu obnoriene tiga blaga 4:19, y HexaTopux B^inagxax cynag-3eHHe Map^eMHaH cTpyKTypu Mo^a 6u^b BunagKoBuM, napayH.: trübfal und/oder verfolgung - ta nadluge inu preganene 13:21, kakoua nadluga oli preganene 4:17. iHaKmH npHKgag - KagtKaBaHHe ga^iHCKa^a cgoBa (?) - MoKHa Ha3ipa^t y 4:2, g3e Mae Mec^a ^ac^HcaBH, a He nacgoyHH nepaKgag g3eacgoBa predigen (< prae-dicare): er predigt - on ie rizhi uuzhil, xa^a geKciHHaa Ma^HHMac^t gga nacgoy-Hara nepaKgagy icHaBaga, napayH.: in feiner predigt - vti nega pridigi 4:2 (DB on je predigoval v'fvoji Predigi). 5 ^eKCiHHaH CTa6i^fcHac^fc yHjTpw caMora nepaK^agy nepagaHa Ha ^pa^a^y T^KCTy ^geMeHTay apHriHagy agHogtKaBHMi ^geMeHTaMi nepaKgagy xapaKTapH3ye He TogtKi CTa6igtHac^t nepaKgagy, age i HeKaTop^ia T^x-HiHH^ia npHCMH i ncixagiHrBicT^iHH^ia MexaHi3MH nepaKgagHHKa. y ^^gHM ^pa^y Tpy6apa MoKHa axapaKTapH3aBa^t aK y ^^yHaH MepH KaHT^KCTyagtHH i He^apMagt-HH nepaKgag. 5.1 ^acTaTKoBa CTa6igtHa ^epaKgagaro^^a HasoyHiKi i npHMeTHiKi. Bagan mTo ag3iHae BHKgMH^HHe yTBapae HaMe^Ki Ha3oyHiK Volk, aKi ^epagae^^a aK ludi, age agHoÖHH aK folk, xa^a no6aH BHCTynae i nepaKgag ludi: viel Volks - dofti ludi 13:2, üliku ludi 4:2, alles Volck- ufi ludi 4:2, uus folk 13:2 (y Bygt^a^e i y ^pa3Ma Ha ^^THx Mec^ax ag3HaHaHa TogtKi turba). naKasagtHa, mTo repMaHi3M 3'aBiyca MeHaBiTa y B^igaHHi 1557 r., y TT 1555 TyT BHCTynae vfi Ludie 13:2. HeKaTopyM CKgagaHac^t y Tpy6apa (aK i y 3agMa^iHa) BHKgiKaga nepagaHa npH-MeTHiKa wetterwendisch, aKi 6Hy nepagag3eHH anicagtHa: fondern ift wetterwendißch - temuzh on kratigzhas obßtoi 13:21, temuzhßo ne objtuiezhi 4:17, HacynepaK gaBogi acHaMy ga^iHCKaMy nepaKgagy: Vg est temporales, EB fed temporarius eft 13:21; Vg, EB fed temporarii (Vg temporales)ßunt 4:17. 5.2 npHKMeTHaa He^acgagoyHac^t ag3HaHae^^a gga g3eacgoBay (i yTBopaHHx ag ix g3eenpHMeTHiKay). ^acTayK^iBagtH^ia (i y MaygeHHi, i y eBaHregtCKi T^KC^e) g3eacgoBH Maro^t p^^ygapH^Ia ag^aBegHac^i, TagH aK p^gKayK^IBagtH^Ia xapaKra-pH3yM^^a 3HaHHaH Bap^IaTHyHac^M. Biga^t, Tpy6ap nepaKgagay naBogge ^aMa^i i 3 ygiKaM KaHT^KCTy, a He naBogge HeÖKix ^apMagtHHx ag^aBegHac^ay (HanpHKgag, 3 BHKapHCTaHHeM ganaMoKHara cgoyHiHKa). 5.2.1 C^e^H$iHH^Ia gga T^MaTHKi ypHyKay g3eacgoBH, 3Ba3aH^ia 3 pacgiHaBogc-TBaM (seen, aufgehen, aufwachsen, bringen / tragen (Frucht) i iHm.), y ^^gHM Maro-^t CTa6igtH^ia nepaKgagH y po3HHx Mec^ax T^KCTy, HecTa6igtHac^t a6yMoygeHaa xyTH^H yngHBaM iHmHx KpHHi^. npH nepagaHH g3eacgoBa ca 3HaH^HHeM 'cea^t' .roTap ycrogH BHKapHCToy-Bae ag3iH g3eacgoy seen, mTo agnaBagae Bygt^a^e, g3e BHCTynae seminare. AgHaK ^pa3M y ^pH^aBec^i i HanaHaTKy TgyMaH^HHa BHKapHCToyBay seminare (13:3, 4, 18, 19x2, 4:3, 4, 14, 15x2), a Ha^pHKaH^H TgyMaH^HHa yK^iBay cgoBa3gyH^HHe semen excipere (13:20, 22, 23, 4:15, 16, 18, 20). Tpy6ap y M^. ^agKaM, a y Mk. HacTKoBa (y ^pH^aBec^i i HanaHaTKy TgyMaH^HHa) ^^TH g3eacgoy nepagaBay naBogge BygtraTH i .roTapa aK (u)sejati (13:3, 4, 19x2, 20, 22, 23, 4:3, 4, 14, 15x2).5 AgHaK gageö y Mk. (Ha^pHKaH^H TgyMaH^HHa) Tpy6ap 3BapTae^^a ga ^pa3Ma i nepagae ^^Tae Mec^a npa3 cgoBa3gyH3nne seme vzeti: die gefeet find - kir tu feime vfamo 4:16, kateri tu feime . vfameio 4:18, kir vfameio tu feime 4:20 - EB: femen excipiunt 4:16, 18, femen exceperunt 4:20, napayn.: Vg qui . seminatum 4:16, qui . seminatur 4:18, qui . seminati sunt 4:20. 33eacgoy aufgehen (npa pacginH ^i con^a) ^epagae^^a cTaöigtna ax vziti y KaHT^KC^e npa pacginH (13:5, 4:5), agnax y KaHT^KC^e npa con^a en 3a3nae BapH-aTHyHac^b vziti ~ gori priti: die Sonne auffgieng - ie . to fonce ufeshlu 13:6, age: ie . tu sonce gori bilu prishlu 4:6. CinaniMinnH g3eacgoy aufwachsen cTaöigtna nepaKgagae^^a ax gori zrasti (13:7, 4:7). y g3eacgoynan KancTpyK^Hi bringen Frucht, axaa cTaöigtna nepaKgagae^^a ax pernesti sad (13:23, 4:7, 8, 20), ag3naHana nenacgHgoynac^b: bringet nicht Frucht -pres fada rata 13:22 (DB: nepernefse fadu), Vg sine fructu efficitur, EB infrugiter redditur. nepaxgag cinaniMinnan KancTpyK^Hi trag Frucht ax ie dalu fad 13:8 3g3en-cnenH, Biga^b, nag yngHBaM BygtraTH: dabant fructum, age ne ^pa3Ma: dederunt fructum, agnaK inaxm: etlicher tregt hundert feltig - fturi nekateru famoftu 13:23, napayn.: Vg facit aliud quidem centum, EB facit alius quidem centuplum. CTaöigbna nepaKgagaro^^a g3eacgoBH verwelken - ax uveniti (13:6, 4:6), ersticken - aK zadušiti (13:7, 22, 4:7, 19), auffressen - axpozobati (13:4, 4:4). 5.2.2 rpyna g3eacgoBay pasyMenna i MenTagtn^ix npa^^cay (verstehen, vernehmen, sehen, (zu)hören, ergern sich i inm.), gaBogi m^ipoxa npagcTaygenaa y TgyMananni npHnaBec^i, Mae npHKMeTnyw necTaöigbnac^b y nepaKgag3e. 33eacgoy verstehen 3B^iHanna nepagae^^a axfastopati/fastopiti (13:13, 15, 19, 23, 4:12, 13x2), age agnoÖHH Tpyöap ganymnae agxigenne: werdet es nicht verstehen - ne bote refumeli 13:14. CinanaMinnH g3eacgoy vernehmen nepagae^^a to ax znati: jr . vernemet - vi fnate 13:11, to aK videti: werdet es nicht vernemen - ne bote uidili 13:14, y anomniM BHnagKy nag yng^iBaM, Biga^b, ^pa3Ma: non cernetis, a ne Bygb-raTH: non videbitis. 33eacgoy sehen 3B^iHanna nepaKgagae^^a ax videti / viditi (13:13x2, 16, 17x3, 4:12x2), age 3p3gKy Tpyöap aro nepagae ax (u)gledeti / (u)gledati: mitfehenden Augen werdet jr fehen - fgledazhemi ozhima bote gledali 13:14, Auff das fie nicht der mal eins mit den Augen fehen - De kei kadai fozhima ne ugledaio 13:15; agnoÖHH g3eac-goBaM ugledati Tpyöap nepaxgay erkennen: fie es mitfehenden Augen fehen, vnd doch nicht erkennen - de uideozh uidio, inu ne ugledaio 4:12 (nag yngHBaM BygtraTH: non videant, nacynepaK ^pa3My: non cernant). ffl^ipoxaa cgoBayTBapagbnaa Bap^IHT^Iynac^b na3ipae^^a npH nepaganH g3eacgo-Ba (zu)hören. "^ac^en 3a yce hören nepagae^^a axposlušati (13:13, 18, 19, 20, 22, 23, 4:9, 12x2, 18, 20, 23), TaxcaMa i zuhören (4:3), xpHxy pag3en - ax slišati (13:13, 14, 15, 16, 17x2, 4:15, 16), 3p3gKy - agg3eacgoyH^iM naaoyniKaM: zu hören - hposlushanu 13:9, 4:9, 23 (nag yng^iBaM ^pa3Ma, rg. 3.1), nap^m^e, agnoÖHH BHcTynae cinoniM zaslišati: mit den Ohren hören - fuusheffi ne faslishio 13:15. 5 Crogu TaKcaMa agneceHU BunagaK 3 agg3eacgoyHUM HaBoyHiKaM v tim feyanu 4:4 npu in dem er feet (rg. 5.5). Mo®Ha ag3HaH^i^b TaKcaMa Bap^iaT^iyHac^b nepaKgagy g3eacgoBa ergern sich - to aK zmotiti se: So ergert er fich balde - taku fe sdai fmoti 13:21, to aK zblazniti se: fo ergern fie fich als bald - taku fe fdaici sblafnio 4:17 (DB taku fe on sdajci pohujfha; taku fe ony hitru pohuifhajo). 5.2.3 rpyna g3eacgoBay MaygeHHa xapaKTapH3ye^^a CTa6igbHac^M, sigasoHHa, 3 np^iHHHH csacH HacTay®^IBagbHac^i. TaK, g3eacgoy reden p^^ygapHa ^epaKgagae^^a aK govoriti (13:3, 10, 13), g3eacgoy sprechen p^^ygapHa ^epaKgagae^^a aK praviti (13:3, 10, 11, 4:2, 9, 11, 13). AgHaK y®o g3eacgoy sagen ^epaKga^ae^^a to aK praviti: die da fagt - kirpraui 13:14, to aKpovedeti: ich fage euch - ieft uom poüim 13:17. 5.2.4 HaMe^Kia cgy®6oB^iH g3eacgoBH, npagcTaygeH^ia sa ypayKax (sein, haben, werden), ^epaKga^aro^^a gasogi cTa6igbHa, a 6ogbmac^b agxigeHHay TgyMaHH^^a cicT^MHHMi np^iHHHaMi. 33eacgoy sein y cgy®6oBaH ^i caMacToHHan $yHK^Hi ^epa^ae^^a aK biti, Ha-npaKg.: das in jr hertz gefeet war - katera ie bila ufeiana unih ferceih 4:15. 33eacgoy haben y cgy®6oBaH ^i caMacTonHan $yHK^Hi 3B^iHaHHa ^epa^ae^^a aK imeti, HanpaKg.: Denn wer da hat Wer aber nicht hat - Sakai kateri ima .^, kateripagnema 13:12. Ag3iHae agxigeHHe cKgagae nepaKgag naca®y y 13:5: es nicht viel Erden hatte - nei üliku femle bilu (TaKcaMa TT 1555, napayH.: TT 1557 nei üliku femle imeilu 4:5, es nicht tieffe erden hatte - nei globoke femle imeilu 13:5, nei imeilu globoke femle 4:5), Haypag ^i nag yngasaM ga^iHCKix KpaHi^ - y ^pa3Ma i y Bygb-^a^e sa ycix ^^Tax sanagKax CTai^b habeo. BaKgMH^HHe TaKcaMa cKgagae HaMe^Ki nep^eKT, aKi y nepaKgag3e 3aMaHae^^a cgaseHcKiM nep^eKraM 3 ^opMan g3eacgoBa biti: haben begert habens nicht gefehen habens nicht gehöret - fo sheleli ne fo uideli... ne fo slifshali 13:17; fie es gehört haben - fo oni to slishali 4:15, fie das wort gehört haben - fo oni slishali to beffedo 4:16. 33eacgoy werden y c^agyH^HHi 3 iH^iHirasaM 3B^iHaHHa ^epagae^^a aK bode / bodo, bote gga B^Ipa®^HHa ^opMa 6ygyHara Hacy, HanpaKg.: werdet jr hören, vnd werdet es nicht verftehen, vnd . werdet jr fehen, vnd werdet es nicht vernemen - bote ui slishali, inu ne bote refumeli, inu . bote gledali, tar ne bote uidili 13:14 (rg. raKcaMa 13:12, 14, 4:12). AgHaK y iHman $yHK^ai g3eacgoy werden ^epagae^^a y®o iHaKm: Wo das Wort gefeet wird - kadar fe ta Beffeda feye 4:15. y csaro Hapry, 3 ganaMoran ^opMay bodo, bote ^epaKgagaro^^a i iHm^ia g3eacgoBa: das er die fülle habe (^opMa yMoyHara gagy) - de bode obilnu imel 13:12, DB de bo obilnu imel; Wie woltjr . alle verftehen? - Koku bote ... vi ... vfe faftopili? 4:13. 5.3 He^acgagoyHac^b y nepaKgag3e 3aHMeHHiKay xapaKT^pHaa gga Ha^^yHa^a 3aHMeHHiKa. y T^KC^e ^pa^aBec^i gga M^. ygac^iBa nepagana etlichs aK nekateru / nekoteru (13:5, 7, 8x4, 23), Vg, EB alia / aliud(EB alius 13:23x3), agHaK y®o y Mk. ag-6aBae^^a 3MeHa. HananarKy ^pa^aBec^i y®^IBae^^a panenmaa $opMa neketeru 4:4, 5, 7, 8 (y Kpaxy agpo3HaH ap$arpa$ii), Vg, EB aliud (Vg alia 4:8), agHaK y raMcaM^iM Bepma 4:8x3 3'aygHe^^a Hosa ^KBiBageHT enu, aKi agnasagae ga^iHCKaMy nepaKgagy Vg, EB unum i BaKapacToyBae^^a i Hagagen (4:20x3) - raM y Hwrapa agnasagae etlicher, Vg unum, EB aliud. y^^isaHHe $opMH enu y 4:8x3, 20x3 aK agnasegHiK Vg unum (HacynepaK ^pa3MaBa^a nepaKnagy aliud 4:20x3 CBegHH^b, mxo Tpy6ap BHKapHCToyBay Byntraiy i npH ^pa^H Hag TT 1557, a He xontKi nepaKnag ^pa3Ma. 5.4 nepaKnag npHcnoyay y ^^nHM HecTa6inbHH, HanpHKn.: bald - sdaici / fdaici 4:5, 15, 16x2, balde - sdai 13:21, ane: bald - skorai 13:5; da - tu 13:19, tukai 4:4, ane nacaM ysoryne 6e3 nepaKnagy: die da fagt - kirpraui 13:14, Biga^b, nag ynnHsaM ^pa3Ma: qua dicit, napayH.: Vg dicens; die da zunam -kateri ie gori iemal 4:8; viel - üliku ~ dofti: viel Volks - dofti ludi 13:2, üliku ludi 4:1 (Vg, EB turba multa, turba multa), napayH.: viel - üliku 13:5, mancherley - üliku 13:3, lang - dofti 4:2. 5.5 Aca6giByM HecTa6igbHac^b B^iaynae nepagana 3gyHHiKay. TyT nepaKnagnHK iMKHyyca ^epagaBa^b 3gyHHiK 3gyHHiKaM, agHaK 3 np^iHHHH ix mMaT$yHK^^IaHagb-Hac^i Sh m^ipoKa sap'ipasay csae cnaseHcKia agnasegHiKi. TaK, 3gyHHiK und aManb 3ay®gH ^epagae^^a aK inu, agHaK y HeKaTopHx KaHT^K-cTax Tpy6ap nepagasay und aK tar 13:14, 22, kir 13:23. y ^^gHM nepaKnag MHorix 3gyHHiKay gasoni HecTa6igbHH, HanpHKn.: da - Inu 13:4, kir 4:5, kadar 4:10; denn -potle 13:23, sakai 13:12, inu 13:13, napayH.: warumb - sakai 13:10. Hap^gKa HecTa6igbHac^b y nepaganH 3gyHHiKay 6Hga BHKniKaHa ynn^isaM na-^iHCKa^a nepaKnagy: in dem er feet - utim kadar on feye 13:4 (napayH.: Vg dum seminat, EB quum feminaret), ane: vtim feyanu 4:4 (napayH.: Vg dum seminat, EB interfeminandum 4:4). 5.6 ^asoni HecTa6igbH^iM 6^iy nepaKnag Hac^i^. TaK, Hac^i^a so Marna a^ycKa^^a: SO höret nu - Poslushaite tedai 13:18 (napayH.: TE 1555 pagposlushaite), ane He y cKgag3e 3gyHHiKa: Wenn . So kompt - kadar . taku pride 13:19. HanpHKnag, HacTay^^iBanbHaa Hac^i^a aber 3B^iHaHHa nepaKnaganaca aK pag, pag3eH anpag: Als aber - kadar ... pag 13:6, Diefes aber - letim pag 13:11, Wer aber - kateri pag 13:12, Der aber - Letu pag kir 13:22, 23, Diefe finds aber - Lety fo pag 4:15; Aber felig -Anpag dobru 13:16, Denen aber - anpag 4:11, ane 3p^gKy Ha6HBana iHmH nepaKnag: Der aber - Inu tu kir 13:20, Aber er - Oli, on 13:21 (napayH.: oder - oli 4:17), a6o 3yciM 3acTaBagaca HenepaKgag3eHaH (^giMiHaBagaca): etlicher aber fechzigfeltig -nekateru famo shesdefett 13:23. y csaM napry, Hap^gKa Tpy6ap caMacToÖHa yBog3iy Hac^i^y pag y csan nepaKnag, 6e3 HaayHac^i y apHriHane agnasegHiKa aber: Etlichs - Nekateru pag 13:5, 7, 8, 4:5. 6 P^ga^aBaHHe TpyßapaM y^acHara nepaK^agy napayHaHHe B^igaHHay 1555, 1557 i 1581-82 rr. naKasana, mTo Tpy6ap cboh pa-HenmH nepaKnag TT 1555 KpHxy agp^ga^aBay, yHscmH y TT 1557 HeicToTH^ia, ane naycMgH^ia 3MeHH nepasa^Ha cTHnicT^iHHara xapaKTapy, TagH aK TT 1581-82 6e3 icToTHHx 3MeH nepagae paHenmH T^KCT 1557 r. 6.1 PagarasaHHe paHenmara nepaKgagy 1555 r. y ^^gaM Haciga cTagicT^iHHa xapaKTap. Tpyöap ygaKgagHay cboh nepaKgag, y öogbmac^i sanagKay - sa KomT Haögi®3HHa ga .MTapasara ^i ga^iHCKa^a T3KcTy. Haögi®3HHe ga HaMe^Ka^a nepaKgagy saysa^aHa y sMeHe nacas^ix ^opMay gseac-gosay - aHa ^paBog3a^^a y ag^aBegHac^b s T3KcTaM ..MTapa: fe ie knemu sbralu ^fe knemu sbere 13:2, napayH.: LB 1546 es verfamlet fich ... zu jm; gre vun ^ ie shal uun 13:3, napayH.: LB 1546 esgieng ... aus. AHagarinHa xapaKTap Mae ycTayKa acaöosara saHMeHiKa: bote slishali ^ bote ui slishali 13:14, napayH.: LB 1546 werdet jr höret. TaKcaMa Haögi®3HHe ga nepaKgagy ..MTapa agsHanaHa y saMeHe Eden kirfeye ^ Eden Seyüz 13:3, napayH.: LB 1546 ein Seeman, Taga aK Vg, EB qui femina(ba)t. y iHmaM BanagKy ag3HaHae^^a Haögi®3HHe Tpyöapa ga BygtraTa: Vom ie danu ^ Sakai uom ie danu 13:11 (rg. 1.1.3). MarnaMa, nag ga^iHCKiM yngasaM sgsenc-HeHa saMeHa geKceMa kraj Ha breg (na tim kraiu ^ na tim bregu 13:2, LB 1546 am ufer, Vg, EB in lit(t)ore), a TaKcaMa ygaKgagHeHHe sgynHiKay i sgynagtHax cgoy: Leta pag kir ... Ie ta, kadar _ ^ Inu tu kir ... ie leta kir _ 13:20 (LB 1546 Der aber der ifts, Wenn Vg, EB (EB At) qui hic eft qui. ), aHagarinHa: Ie ta, kadar du. ^ Ie ta kir. 13:22, 23 (LB 1546 der ifts, Wenn_, Vg, EB hic eft qui.). y acTaTHix s^magKax Mae Mec^a p3garaBaHHe cgaseHcKara nepaKgagy, He aöyMoy-geHae yngasaM HaMe^KaH ^i ga^iHCKaH sepcii: saMeHa geKceMa krat Ha samo (ftucrat ^famo ftu, shedeffetcrat ^famo shedeffet, trideffetcrat ^famo trideffet 13:8, aHaga-riHHa: famoftucrat ^ famo ftu, shesdefetcrat ^ famo shesdefett, tridefetcrat ^ famo trideffet 13:23); ygaKgagHeHHe sgynagtHara cgosa: kar ^ tukar 13:12 i rpaMaT^iHHan KaHCTpyK^ai cKasa: Leta ...ie ... vfeiana ^ Letu . ie . ufeianu 13:22, 23. AgsHa-HaHa TaKcaMa sMeHa napagKy cgoy pasaM s saMeHan npacgoya: Vi pag poslushaite to pergliho ^ Poslushaite tedai ui to pergliho 13:18 (LB 1546 SO höret nu jr diefe Gleichnis, Vg , EB Vos igitur (Vg ergo) audite parabolam); sanpaygeHa nponycK paHenmara B^igaHHa: inu faftopio ^ inu ne faftopio 13:13. 6.2 y TT 1581-82 Maro^^a HeKaTop^ia agxigeHHi ag T3KcTy TT 1557, aöyMoygeH^ia He cTogtKi n3yHan p3gaKTypan, KogtKi HayBa®giBac^M 33^apa i Kap3KTapa. Biga^t, aö r3TaM CBegHa^t acoöH^ia agposHeHHi y HanicaHHi, HanpaKg.: na moriu fedel ^ na muriu fedel 4:1, ie sdaici ufashlu ^/e fdaici vfashlu 4:5, anpag ^ Ampag 4:11, nim nih grehe - nim nih greihi 4:12. TaMy p3gKia agxigeHHi ag T3KcTy TT 1557 Mo^Ha TgyMaHa^t He cTogtKi csagoMan p3gaKTypan, KogtKi naMagKan B^Igay^oy. TaK, y naca^^i Inu vti nega pridigi praui knim ^ Inu vti nega Pridigi praui 4:2 - saKiHyTa He TogtKi acaöosa sanMeHHiK on (mTo Mo^a agnaBaga^t cTagM Tpyöapa, rg. 1.3.4), age aKTaHT k nim, aKi Mae^^a aK y .MTapa (zu jnen), TaK i y ga^iHCKiM T3KC^e (Vg, EB illis). 7 EMCHOBM y CBaen npa^a Tpyöap aöanipayca nepasa^Ha Ha HaMe^Ki nepaKgag .MTapa, agxigaMHaca ag aro y g3TagHx, ragoyHaM HaHaM, nag yngasaM ga^iHCKara nepaKgagy ^pa3Ma PaT3pgaMCKara i BygtraTa. flpyron KpaHi^an agxigeHHay (nepasa^Ha y MiKpaciHTaKcice) ÖHgi cicTSMH^ia, cTpyKTypH^ia pa3Hxog®anni naMi® naMe^KaH i cgaBeHcKaH MoBaMi. AcHoyHHM ^pHn^H^aM nepaKgagy gga Tpyöapa aMagt 3ay®-gH 3acTaBayca nacgoyHH. CaMacTOHnac^b Tpyöapa y nepaKgag3e na3ipae^^a xiöa mTo y BHÖapH Mec^a gga g3eacgoBa y cKa3e, nacaM - y napagKy cgoy, a TaKcaMa y «nepaKgwHaHHi» 3 naMe^Ka^a T3KcTy Ha ga^incKi. y toh ®a nac nepaKgag Tpyöapa Mo®Ha axapaKTapH3aBa^b aK nacgoyHH i gaKgagHH, xa^H i He BegtMi giTapagtHH -giTapagbnac^b aro MeHmaa, HanpHKgag, 3a nepaKgag 3agMa^ina. nepaKgag g3eacgo-Bay i npHcgoyay, a TaKcaMa 3gyHniKay i Hac^i^, nacTHx y eBaHregtcKiM gHcKypce, y Tpyöapa He BegtMi GTaöigbHH. ^aBogi nacTa nepaKgagn^iK nepagaBay npag^iKHTHyH^ia HacTKi cKasay KipyMHHca ygacHan MoyHan KaMneT^n^^IaH, a He HenKlMi ^apMagtH^iMi agnaBegnac^HMi. raTa CBegHH^b, mTo Sh goöpa Begay cgaBeHcKyw MoBy i Haögara Bagogay naMe^Kan i TaKcaMa ga^incKan. KptiHm,ti DB = IDp^iH ,qAJiMAL(iH. Biblia, tu ie, vse svetu pismu, stariga inu Noviga Testamenta. BiT^H6ep^, 1584 (naBogge ^aKciMintnara BHgaHna: Ljubljana; München, 1968). EB = ^a^incKi Hobh SanaBCT y nepaKnag3e 3pa3Ma PaT^pgaMCKa^a, naBogne BHganna: Novvm testamentum per D. Erasmvm Roterodamum novißime recognitum. Parisiis, 1542. LB 1546 = HaMCUKi Hobh SanaBCT y nepaKnag3e Map^ina ^roTapa, naBogne BHganna: Martin Luthers: Werke kritifche Gefamtausgabe [Die Deutfshe Bibel]. Weimar, 1929. Bd. 6. TE 1555 = Tpybap npHMax. Ta evangeli svetigaMatevsha. ^ro6in^CH. TT 1557 = Tpybap npHMax. Tapervi deil tiga noviga testamenta. ^ro6iH^CH. TT 1581-82 = Tpvbap npHMax. Ta celi Novi Testament. ^ro6in^CH. Vg = ^a^lncKaa BygtraTa naBogge BHganna: Novum Testamentum Graece et Latine / Ed. E. Nestle, K. Aland et al. Stuttgart, 1991. niTAPAXyPA Kozma Ahačič , 2007: Zgodovina misli o jeziku in književnosti na Slovenskem: Protestantizem. Ljubljana, 2007 (Linguistica et philologica 18). Anton Breznik, 1917: Literarna tradicija v »Evangelijih in listih« [1. del]. Dom in svet: Književnosti; Umetnosti. 30. 170-174. Ivan GrafenaOr, 1914: O Trubarjevem prevodu evangelijev. Dom in svet: Književnosti; Umetnosti. 27. 297-303. Fran Ilešič, 1908: Primož Trubar in njegova doba. Trubarjev zbornik. V Ljubljani. V-XXXII. Jernej Kopitar, 1808: Grammatik der Slavifchen Sprache in Krain, Kärnten und Steyermark. Laibach. Jože Koruza , 1984. Pomen protestantizma za nastanek in razvoj slovenske književnosti. XX. seminar slovenskega jezika, literature in kulture. Ljubljana. 103-121. France Rozman, 1986: Kako je Trubar prevajal Sveto pismo Nove zaveze? Bogoslovni vestnik 46/3. 227-245. Elisabeth Seitz, 1998. Primus Truber - Schöpfer der slovenischen Schriftsprache? München. (Slavistische Beiträge 363). Jože Toporišič, 1987: Zgodovinska perspektiva nemčevanja pri Trubarju. XXIII. seminar slovenskega jezika, literature in kulture. Ljubljana. 5-18. Summary Trubar's translations of Luther were consistent for the most part, yet he did from time to time rely on the Latin translation of Erasmus of Rotterdam and the Vulgata. The main principle of Trubar's translation was the word-by-word principle that was limited by grammatical differences between German and Slovenian and some other stylistic strategies. The word order is often the same as that of the original but is nevertheless dü to systemic and stylistic reasons different as far as verbs and certain particles are concerned. In some cases Trubar adopted the lexis and the syntax of the original. The translation of nouns is very stable whereas the translation of verbs, adverbs, conjunctions and particles in various parts of the text is less consistent. The translator transferred verbal phrases on the basis of his own linguistic capabilities, which proves that he had a good grasp of Slovenian, German and Latin. Trubar's translation can be seen as consistent, yet not entirely literal (as is the case with Dalmatin's translation).