An American newspaper, printed in the Windish language, promulgating American ideas and prin- ciples to liberty loving Windish race Published every Friday Nájvékse i nájbole raz- sürjene vendszke novine vu Zdrüzseni Drzsélaj, steri vszáki réd vu Ame- riki zsivoucsi vendov szlisnoszti szlüzsi. Szhája vszáki pétek AMERICAN WINDISH VOICE ‘‘ENTERED AS SECOND-GLASS MATTER JANUARY 13, 1922, AT THE POST OFFICE AT BETHLEHEM, PA UNDER THE ACT OF MARCH 3, 1879.” VOL. IV. LEJTNITECSÁJ. BETHLEHEM, PA. — PITTSBURGH, PA. — BRIDGEPORT, CONN. JUNIUS 27, 1924. No. 26. BETHLEHEMSZKI GLÁSZI Neszrecsna szmrt Grozna szmrt je doszégnola Krosecz Károlya zdaj premi- noucso szrejdo popoudnévi pri nyegovom deli, gda je mocsno blíszkanye i grmlenca ober bethlehema sla. Pokojni je delao vu Bethlehem Steel fa- briki i naednouk je eden blíszk pri nyem doli vszejko, steri ga je na szmrt bujo. Pokopáliscse bode zdaj prísesztno szoboto predpoudnévom ob 9 vöri, pri steroj príliki Prvo Szlovenszko Bratovcsine Pomágajoucsega Drüstva kotrige tüdi tao vze- mejo, ár je pokojni kotriga bio tomi drüstvi. Popejvszkoga Drüstva Piknik Bethlehemske Szv. Ivana Evang. Szlovenszke Cérkvi Popejvszko Drüstvo juliusa 4- ga, na 4th July z-szvetszkimi peszmami vküper prikapcseni velki Piknik prirédi vu Szv. Józsefa fárnom parki (Seiders- ville), na steroga vsze szlo- venszke brate i szesztre z-lü- béznosztjov pozové prireditel- sztvo. Za prvovrszte igro, za fájno zsmajno hráno, pa tüdi za hladno medecíno ino veszel- jé nadigávajoncso tekoucsino ( za muklave guté i otecsene mandule) je poszkrbleno. Notrisztoplejnya kárta 35 cen- tov za persouno. Troustamo sze, ka szlovenci vu velkom ra- csuni vzemejo tao na tom Pik- niki, pri toj príliki poszlühne- mo szlovenszko dalárdo, kak lepou znájo popejvati szvetsz- ke veszéle peszmi. Plavati nej znajoucsega szo obránilí od zalejva- nya Zdaj preminoucso nedelo okouli deszéte vöre sze je Je- raminio Segura, mekszikánar koupo pouleg Minsi Trail Mosztá prejk od Bethlehem Steel kamene bajce, med kou- panyom ga je szamo ednouk krcs zácso vküper vlejcsti. Od sztráha je zácsao krícsati ino premíno vu voudi. Nyegovi prijátelje C. A. Fuerman i Francisco Buenaparte szta ga vö z-vodé potégnola ino szta vcsaszi glászila Bethléhemsz- kim policájom, steri szo prisli i Dr. Schnabel pa St. Lukes Hospital ambulance-om i tak szo toga 28-ti lejt sztaroga Se- guro odpelali vu spitao, gde je nyemi zse bougse, ali escse je nej szploj prejk odnevarnoszti. “Szövetségov” Piknik Delavszkoga Betezsne Pom. Drüstva 33-ta vejka, po bole poznánom imenüvanyi “Szö- vetség” juliusa 4-ga, na náj- véksega szvétka dén Amerike, prirédi letosz zse trétji velki Piknik v-Butztowni, na stero- ga vsze postüvane szlovence pozové prireditelsztvo . Za náj- bougso jejsztvino, dobro pítvi- no sze szkrbíjo drüstva cseszt- nicke. Igrala de Iván Dezsőja héresna orchestra. Notriszto- plejnya tiket 35 centov za per- souno. Zacsétek popoldnévi ob 1 vöri. Szlovenszke Kath. Jed- note Zásztave poszve- csüvanye i Piknik Zdaj v-nedelo juniusa 29-ga predpoudnévom bode Szloven- szke Katholicsanszke Jednote Amerikanszke Zásztave posz- vecsüvanye vu Szlovenszkoj Rim. Kath. Cérkvi eti vu Beth- lehemi. Popoudnévi pa rávno toga drüstva PIKNIK bode vu Szv. Józsefa Cérkevnom Parki vu Seidersville, na steroga ob etoj príliki pozáva vsze postü- vane bethlehemszke i okroglín- szke szlovence, na sterom bode vsze ka do gousztovje zseleli za razveszeljávanye. Zsmajna hrána, dobra pítvina i veszéla igrouta, za stero szo sze zse poszkrbeli prireditelje. Szlovenszkoga Drüstva Piknik Prvo Szlov. Bratovcsine Po- mágajocse Drüstvo zdaj v-ne- delo, juniusa 29-ga velki Pik- nik prirédi vu University Par- ki ( na brejgi), steroga vsze postüvane szlovenszke brate i szesztre z-postüvanyom pozo- vé prireditelsztvo. Igrala de “Barts” Dance Orchestra. Notrisztoplejnya tiket 40 cen- tov za persouno, Za dobro hrá- no i pítvino je poszkrbleno, naj sze gouszti veszélo csütijo. Piknik vu Highland Parki Juniusa 28-ga, v-Szoboto bode velki Piknik vu dobro poznánom Highland Parki, med Bethlehemom i Allentoivn- om, gde szo vu prvejsi lejtaj zse doszta veszéli Piknikov drzsali szlovenci i vogri. Té Park je zdaj na drüge roké prisao, steri sze je — kak szmo zse naznaili — juniusa 1-ga oudpro z-ednim veszélim notri- sztoplejnyom. Jun. 28-ga, v- szoboto zvönréda lejpi i veszéli Piknik bode obdrzsáni vu High land Parki, na sterom de Iván Dezső igrao z-szvojimi goszla- ri. Notrisztoplejnya cejno za zsenszke 35c, za moske 50c. Troustamo sze, ka szlovenci vu velkom racsuni vzemejo tao na toj veszélnici, za stero sze pri- reditelje szkrbíjo, ka de sze vszáki veszélo csüto. Opomínanye ! Prvo Szlovenszko Bratov- csine Pomágajocse Drüstvo vu Ameriki Materno Drüstvo Beth., Pa. Vszém postüvanim kotri- gam naznánye dámo, ka zdaj prísesztni 4-ti July de 6-ta Vejka Allentown, Pa. Ameri- kanszko Zásztavo Poszvetsü- vala, za steroga volo nájbole gori opomenémo i oproszimo Maternoga Drüstva kotrige, ka naj kak znájvéksim tálom tao vzemejo na toj velkoj parádiji! Vszáka kotriga za té poszeo dobí z-Posta Kártov pozványe, proszimo od kotríg pri tom de- li kak nájvékse podpéranye. Osztánemo z-pozdravlejnyom vu iméni nasega Drüstva Ravnitelsztvo; Frank Leposa, predszekritár. Allentoivrtszki Szloven- cov Velki Szvétek Allentownszki szlovenci do Juliusa 4-ga, na Fourth July, velki szvétek meli. Na té dén de poszvecsüvana nouva Amerikanszka Zász- tava Prvoga Szlov. Brat. Pom. Drüstva 6-te Allen- townszke vejke. Drüstva vo- ditelsztvo — tak maternoga drüstva, kak sészte vejke — sze zse duge kédne priprávla na té dén, ka naj eden zvön- réda lejpi i nepozábni dén szprávi vu toj parádiji tao vzévsim, Oboje drüstveno agilisko voditelsztvo trüda i vrejmena ne sajnáliva na tou, ka naj pokázsejo, ka oni znájo napraviti z-dobrov vo- louv i trüda nepoznánim de- lom. Toga lejpoga szvétka te- káj de vu szledécsem rédi obdrzsávani : Vgojdno z- Allentowna vu Bethlehem príde k-maternomi drüstvi Marinarszka Banda i vu Szlovenszkom Halli sze vkü- per szprávijo maternoga drüstva kotrige ino odtisz- tec do sli z-parádiskim ma- sejranyom szprevájajoucs marinarszke bande vdiljek po 4-tom streeti do New Streeta, gde goriszédejo na special káre ino sze odpela- jo vu Allentown, gde sze pri drüzsijo od allentownszke 6-te vejke kotrigami i potem do vküper sli vu némsko cér- kev, na 4-om streeti, gde zásztave poszvecsüvanya ce- remonia bode obdrzsána, stero do g. Father Veren, bethlehemszki szlovenszki plevános szkoncsávali. Popoldnévi, vcsaszi po poszvecsüvanyi, sze zacsne velki bál vu Vogrszkom Halli, 520 Union Street, gde de allentownszka College Banda igrala. Kak szmo zvedli, vecsér od 10-te vöre do gojdne de Iván Dezsőja banda igrala. Notrisztoplej- nya tiketi za moske 50 cen- tov, za zsenszke 35 centov. Dohotek sze obrné na nouvo zásztavo i nyé poszvecsüva- nya sztroske. Za nájbougso otávlajoucso pítvino i dobro hráno je poszkrbleno. Opomínamo vsze postü- vane szlovenszke brate i szesztre, nájmre drüstva ko- trige, naj vu popolnom ra- csuni vzemejo tao na toj pa- rádiji i rávno tak na báli, naj toga lejpoga szvétka ve- likoszt pozdignejo z-szvojov nazoucsnosztjov. Francuskoga minisztera opomínanye Nollet generális, nouvi fran- cuski vojszki miniszter tou mo- drüje, ka Némski ország trbej razorozsiti, ovak de za krátek cajt rávno tak neszmerno vojsz ko moucs meo, kak 1914-ga leta. Ne dvojüvamo sze, ka je Herriot vláde vojszki minisz- ter tou vözglásenye z-dobrim nakanejnyom csinio. On nász- taj, ka je Nollet mirovne sztá- ve naglasüvajoucse Herriot vlá de vojszki miniszter, na tou dá miszliti, ka je on koncsimár vu nakanejnyaj posteni. Ali dönok je poszebno, ka rávno té, gda je Nollet takse- ga razmejnya vözglásenye na- pravo prikapcseno z-Némskim- országom, je pozábo konstatej- rati tou, ka je Francuski or- szág escse itak Europe náj- mocsnejsi militariszticsen or- szág. Té razorozsenja násztaje naglasüvajoucsi diplomátov falinga je tou, ka okouli szvo- jega dvoriscsa ne poglédnejo, vszigdár szamo na drügi dvo- riscsaj. Ino kakstécs naj bode jo dobroga nakanejnya, nyigo- voga previdejnya tipus je trno edne sztráni. Edne sztráni je pa rávno záto, ár je nej mogou- cse drügomi országi razoro- zsenje preporácsati, ino med tém nasega országa razorozsen- je problem nancs nedotekne. Vu táksem pripetjej je razoro- zsenja szuggeszcija na csíszto teoricsne vrejdnoszti. Nollet tak pravi, ka je nig- dar nej bilou mogoucse konsta- tejrati, ka kelko rozsjá má Némski ország. Rávnotak je tou tüdi mogoucse povedati, jeli bi Francuski ország nági- ben bio z-vönejsnyim szvejtom naznaniti lasztivnoga rozsjá gotovino ? Nevörjemo. Razorozsenja pítanye je sza- mo vu onom pripetjej mogou- cse razlozsiti, csi té pacifiszti- csen násztaj vszáki národ za szvoje szpozna. Ali do tecsász, dokécs sze eden ország oboro- zsáva, logicsno je, ka naj sze drügi ország tüdi obrozsáva. Ino csi je gli Versailles notri zapovedo vu Némski ország zmejrno oborozsenje, z-toga escse záto ne szhája, ka vu dá- nom pripetjej — mogouese, ka je tou “dáno pripetjé” zse zdaj notri prihájalo — Némski or- szág nema jusa lasztivno za- gvüsanoszt z-dobro obrozsenov vojszkov pokrepsati. Amerika je nájbole za- pravlászti ország Vu Chicagi zdaj drzsíjo gla- süvajoucsi expertuske szvoje rédno lejtno konvencijo. Henry D. Sulcer, Vanderhoof Advertising Agency-e pred- szedník je na prvi dén velki gouvor drzsao, vu sterom je vecs iutereszántno. Med vecsi- mi eto pravo: — Drüzseni Drzsél pörgarje z-vszákoga priszlüzsenoga dol- lára 23 centov na dvá nevami- va protivníka podpéranye obrnéjo. Eden protivnik je za- právlanye, drügi pa grejsenye. — Zoucsi toga na veske vu- csevnoszti cíle rávno z-tisztoga dollára szamo 1½ cent zíde. — Z-národnoga dohotka, stero priblízsno 64,000.000,000 dollárov zneszé vö, eden strti tao odíde na vísesnye cíle. Csi bi toga “ovoga” nej bilou, ali bi pa koncsimár na minimum redukálivali, ka bi Zdrüzseni Drzsél pörgarje dvakrat tak dobro zsiveli, kak dnesz. — Na luxuske cíle 13,000,- 000,000 dollárov potrosimo na leto. Zaprávlanye je od toga szamo eden sztopáj. Nase za- právlanye sze po 11 percentnov porcijov obtézsi na nase plécsa. — Nindri na szvejti telko ne zaprávlajo, kak vu Zdrüzse- ni Dirzsélaj. Zaprávlanye je nasa národna grejsnoszt. Tou mí dobro známo. Nej szmo szamo ednouk píszali, ka delavci tesko priprávlajo, ka- pitalisti pa zaprávlajo, dokécs tiszti, kí pouvajo, glád trpíjo, vu ronyavom gvanti hodijo i v-zími vu mrzloj hizsi szpíjo. Táksi je vezdásnyega kapitalis koga razréda “odícseni” szisz- tem. Csi duzse, hüjse je za delavsztvo Preminoucsi keden szmo ob- racsunali od kriticsnoga vér- sztvenoga zsivlejnya vu Ame- riki, pri steroj príliki szmo z- pridátkami poszvedocsili, kak bozsno ide delo po cejlom or- szági, stero sze je tekoucsega leta áprilisa trno prikázalo vu nájvecsi indusztrijaj. Eto pout páli mámo príliko obra- csunati vezdásnyi polozsáj od brezdelavnoszti od májusa me- szeca, gda sze je escse bole po- hüjsilo od prvejsega meszeca, ino csi duzse, vszebole de bozs- no slo delo. Dela poszlov minisztersztva statiszticsna offica glászi, ka je országa vu fabricski indusz- trijaj májusa meszeca sze je za- poszlávanya racsun 4.2 percen- ta poménsao, placsila suma sze je pa 5.1 percentov ponízsala. Té pridátke szo po 52 mes- tríje 8,659 dela meszta vöpoká- zanyi zracsunali vö. Z-vöpoká- zanyom szlüzsécse firme szo 2,604,259 lüdi zaposzlávale vu májusi, steri plácsa je vszevkü- per 68,078,962 dollárov zneszla vö na keden. Rávno té firme szo vu áprilisi 2,717,344 lüdém dalé delo ino na keden szo vsze vküper 71,766,134 dollárov ná- jema plácsale. Na zaposzlávanye i placsila gledoucs nájvékse zmenkáva- nye sze je országa vu zhodni, szeverni i vu centrálnoga lezsá- ja tálaj prikázalo. Dela zmen- kanye je vu toj geograficsnoj kroglíni 5.7 percentov, szlüzsa ponízsanye pa 7.5 percentov zneszlo vö. Neszmerno doszta auto- mobilov rédijo 1924-ga leta vu prvi peti meszecaj szo 95,053 vecs automobilov i 4706 vecs truckov napravili, kak vu lajnszkom leti. Amerika je brezi dvojüva- nya motorazke vozsnyé domo- vina. Csi sze véndar escse stoj dvojüje v-tom zse szkoron po- prejknom konstatejranyi, tisz- ti sze lehko szpouti z-oni sta- tiszticsni pridátkov, stere je zdaj dálo vö znotrejsnyi posz- lov minisztersztvo. Tou statiszticsno vöpokáza- nye od toga szvedocsi, ka csi sze 1924-ga leta vu nadalnom tekáji tüdi telko automobilov i truckov naprej posztávi, kak toga leta vu prvi petéro me- szecaj, te do konca leta vsze- vküper 4,321,121 masínov na- právijo, stero nede menye, kak 263,882 masínov vecs od tisz- toga racsuna, steri je 1923-ga leta produkcijo pomejni. 1923-ga leta vu prvi petéro meszecaj szo 1,493,514 auto- mobilov napravili vu Zdrüzse- ni Drzsélaj. Etoga leta vu prvi petéro meszecaj pa 1,588,567 automobilov, stero je 93,053 vecs, kak prvejsega leta. 1923-ga leta vu prvi petéro meszecaj szo 159,004 truckov napravili. Vu etom leti rávno v-tom vrejmeni 165,710 tru- ckov, stero je 4,706 masínov vecs kak vu prvejsem leti. SZLOVENEC neszmi brezi szlovenszki novin bidti. Plá- csajte naprej na nase novine ! Amerikanszke vláde odgovor na japánszko protestejranye Hughes zvönejsnyi miniszter vu memorandumi nagla- süje, ka je tak csinio, kak je kongresszus zravnao. Vu mirü dühi sze je píszao memorandum. Washingtonszko zvönejsnyi poszlov minisztersztvo je pre- minoucsi keden prineszlo na ocsivesznoszt tiszti odgovor, steroga je japánszkoj vládi po- szlála na nyéno protestejranye pouleg prepovejdanoga notri- vandranya. Hughes zvönejsnyi miniszter vözdigne, ka je po kongresszusa szkoncsanyi ob- hodo, gda je vu privandrajou- csoj právdi japáne dotíkajou- cse zravnanye pravicsno od- pravo. Washingtonszkoga zvönejs- nyega minisztersztva memoran duma znamenitoszt je tou, ka vláda privandrajoucso právdo za szkoncsano dugoványe zglédne ino ka zavolo presztá- vlanya je nej nágiben sztopá- je napraviti. Hughes vu szvojem memo- randumi, steroga szo trno z- pazlívim texusom ino z-oucsmí vidoucs z-velkov prijaznívoszt- jov napíszali, je radoszti dao govorejnye nad tém, ka je má- jusa-13-ga od Hanihara velko- ga követa poszlánoga memo- randuma texus “prijaznívi i lüben” bio. “Ví szte lehko zagvüsani od toga— píse Hughes vu me- morandumi —, ka amerikansz- ka vláda vu priszpodobnom dühi posle ete memorandum.” Hughes vu szvojem memo- randumi priglaszno vözglászi, ka Amerika nadale tüdi vu pri- játelsztvi scsé bidti z-Japánom ino za szvejta prilozsnoszti vo- lo vözdigne vküpne delavnosz- ti potrejbcsino. Zvöntoga na- glasüva, ka sze Japán vu tom pítanyi lehko na priszpodoben násztaj namejszti brezi toga, ka bi Amerika k-tomi valon jus tázgucsala. Nadale Hughes vu memo- randumi vözglászi, ka Amerika té, gda privandrajoucse práv- de japánszkoga tála valániva- nye za potrejbno ino eto pout za nepremenlívo szpozna,- od szvojno ne povej prouti “gent- lemman agreement”-i, steroga je tisztoga hípa Roosenvelt zvézao z-japánszkov vládov. Na konci sze pa trousta Hug- hes zvönejsnyi miniszter, ka de japánszka vláda te memoran- dum od dobre nágibnoszti po vrejdnoszti ceníla ino po onoj vidmi postüvala, ka Amerika jus má privandranye tak regu- lejrati, kak tiszto nyéne prilozs noszti zselejo. 2. sztrán AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ AMERICAN WlNDISH VOICE Bell Telephone 2940 Száko piszmo poslite 512 East Fourth Street, Bethlehem, Pa. SZHAJA VSZÁKI PÉTEK - PUBLISHED EVERY FRIDAY Published by the American Windish Publishing Co., Inc. John Hassai, Secretary. Joseph Korpics, Business Manager. NAPREJPLÁCSATI CEJNA: Na edno leto . . . . . . . . . $2.00 Vogrszko domovino . . . $3.00 SUBSCRIPTION RATES: For one year . . . . . . . . . $2.00 For Hungary . . . . . . . . $3.00 “Entered as second-class matter January 13, 1922, at the post office at Bethlehem, Pa. under the Act of March 3, 1879.’’ Calvin Coolidge je zse sztálno republikánus- koga párta prezident-kandi- dát. Tiszti program, steroga je dao, je mrzlo i pazlívo ogíbanye nasi velki národni problémov; prílicsnoszt szkazsüvajoucse i diplomatizejra- joucse zsmíkanye je tiszto; doszta rejcsi, z-sterimi bí- vosztnoga nika nepovej. Té nicseszen, té zsujcaszti i nej mrzeo pa nej topeo politicsni program je szprejéla z-brez pára navdüsávanyom i z-dvajszti minut trpécsim pouka- nyom republikánuska konvencija, steroj je po pravici trno vszeedno, ka ka je tiszta nicseszen, za stero sze trbej navdüsávati ali na stero trbej voutomivati. Csi bi ”plat- form” gli naszprotni bio tisztomi, kak pa stero je, csi bi Calvin Coolidge-a politicsen karrier, preminoucsota, oszobnoszt popolno drüga bíla, párt bi sze te tüdi navdü- sávao, te bi tüdi doli dao voutom, kak zapouved, ár vej je nej politika tü znamenita, nej program, nego “job”, neszmerni “business”, stero párti i párta kotrigam po- mejni mogocsna odebéranszka obládnoszt. Csi bi opítao stoj, ka vu etom megnenyi ka je dönok republikuskoga párta program, z-dobrov düsov bi sze sza- mo tou lehko odgovorílo : biznisz. Biznisz réditi, kakda szo rédili z-olijom, z-Teapot Dome-om, stero je podmíta- nya, zamáza z-grdim válovjom poplavilo cejli ország. Republikánuskoga párta adminisztrácije je eto gláven “feature”: skandál i panama. Jeli sze lehko csüdiva na tom, ka panamov, graftov junák, koga szo z-velkov tes- koucsov potisznoli vö z-právdenszkoga minisztersztva sztouca, právde sztrázsnik, kí je vu szvojoj csészti nazra- csunanokrát prelomo právdo: goszpon Daugherty je vüpao nazoucsi bidti na toj republikánuskoj konvenciji. Jeli sze lehko csüdiva potáksem na tom, ka píse nájpostenejsega, nájbole progresszivnoga, najbouksega talemtuma kotrigo: Robert La Follette Wisconsin drzséle szenátora imé je vöszpíszalo tiszti pár sztou tápristelani delegátusov, kí szo na zapovednisko rejcs kandidejrali Coolidge-a, ali kí bi nágibni bilí kogakoli kandidejrati, csi bi nyim tak zapovedali ? Ino jeli je mogoucse po vszém táksim csinejnyom sze csüdivati na tom, ka je etoga vel- koga, neszmernoga országa politika naivna i detecsa, di- lettánska i szmecsena, brezi vidme i abszurdna ino ka po- liticsno zsivlejnye z-právdenszkoga i szpolojna právden- szkoga trzstva vézanya sztojí ? Bejli terror za “fascismus” imenüjejo vu Tali- anszkom országi ino ár známo, ka ka je bejli terror, ne csüdivamo sze na tom, ka sze zdaj od fascizmusa tüdi vöposzvedocsi, ka sze ne zbranyüje od politicsnoga vmorsztva. Vu Italiji szta dvá drzsélszkiva szekretára buknola nevcsákano, náglo, ár szo je z-tém krivíli oppozícionszke novine, ka szta ednoga szociálszkoga poszlánca dalá bujti. Ali bejlo- ga terrora bíni szo — kak sze kázse —dönok bole kultur- nejsi vu Italiji, kak pa indri, ár szo tü koncsimár na szlo- bodni pertraktálivale novine tou politicsno vmorsztvo ino koncsimár kríve ali potvorne officiálna persoune zburka- nye i lüdsztva zámir pometé z-drzsélszke pozícije. Sziro- máka Somogyija pa priszilnoj mrtelnoszti je na Vogrsz- kom niti eden miniszter nej bukno ino nancs dnesz je nej nagiben niti eden potvoren, drzsélszki csesztnik doliza- hváliti, kakda vu Ameriki za volo Klanov je escse niti eden drzsélszki szlüzsbenik nej bukno. Cajt je zse tü za trétji párt, csi sze je gli tak zgoudilo, — ali véndar rávno záto, — ka je republikánuska konvencija buknoti dála La Follette-ove vörnike. Prislo je vrejmen nej szamo za trétji, nego za strti i péti párt tüdi. Zgodovinszki párti szo sze vöozsiveli, bívatek, za stero- ga szo sze nasztavili, je premíno ino szamo pártov imé, pártov forme szo osztale, vu steri vsze má meszta, escse korrupcia i ocsiveszni skandáli tüdi. Amerikanszke po- litike bi sze tam zacsnolo na nouvo porodjenye„ ka sze na vidme fundamentumaj organizejrali lüdjé: zouszedno rak cionárje i zouszedso prograssisti. Toga pártovszkoga nasztávlanya je rejszan zse tü vrejmen. Amerika politics- no nezrejla osztáne szploj do tecsász, dokécs politika prou- szen business bode za politikuse i dokécs za politikusa bidti ne pomejni telko, kak za ideále sze bojüvati. Rej- szan je zse tü vrejmen, ka naj amerikanszko lüdsztvo z- politicsnoga otrocsnoga püngrada koncsimár vu národno soulo sztoupiti prejk. Normálna i Pregnána Ambicija Pregnána ambicija vnozsino moskov i zsenszek zadrzsí vu tom, ka bi doszégnoli tiszti cíl, steroga szo pred szébe poszta- vili, prouti steromi sze rávno z-szvojov ambícijov vrseníjo ! Nevejo na pamet vzéti nyi- gove vezdásnye szpadáje, ár sze z-pregnáncov náglosztjouv pascsijo prouti dalésnyim, keb- züvanim cílam, ár z-pregnánov pascslívosztjov podelíjo vö szvoje roké prouti táksim szé- nyam, stere nemrejo dopri- neszti. Kelkokrát csüjemo, ka eden eden mládi cslovek vu pregná- noj ambiciji i szilnoj gedrnosz- ti sze etak vjávla: Dvej leti delam zse na ráv- no tisztom meszti, rávno z-tisz- tov plácsov ino zse nikak neví- dim, ka kakse szpadáje mam na naprejidejnye. Tiszti mládi cslovek, kí szi tak premisláva, ne prevídi, ka nászhaj, isztinszki nászhaj od znotrejsnyega krája príde. Ka naprejidejnye z-one szpodob- noszti razklajenya posztáne, stera szo poszebno nyegova. Te szpodobnoszti pa lehko vöosznové, csi szamo scsé, kak- sekoli mále znamenitoszti dela kroug szpuni notri vezdaj. Csi je ednouk vöodmotao szvoje moucsi, na vékse delo trufi ino tá de térgyao pred szébe, gde- koli je dnesz, vu pregnáne am- bicije pascslívi minutaj. Bonaparte Napoleon je sze- den lejt kak prouszen hadnagy szlüzso. Z-Corsica zátona, z-té dojglédane francuske kolonije, kak máli, neosznovleni, bete- zsaszti pojeb je prisao vu Páris. Prejk szedméro lejt je sza- mo szvoje szpodobnoszti osz- návlao, telovne mousi i düsev- ni talantum. Vcsio sze je, ino navcso sze je bojüvanya mestrí Doszta neszrecse ga je do- szégnolo. Píszati je scseo, po vszákoj cejni je piszátel scseo bidti, ali niscse je nej scseo vödati nyegovi kníg. Theáter- szke falate je tüdi píszao, ali tiszto je niscse nej scseo na- prej dati, nyegove gedrnoszti szo teda zse szamo z-zavrzse- nosztjov pazili, ino szo tak glé- dale na nyega, kak na buknye- noga mládoga csloveka. Tak szi je míszlo, ka je isz- tinszki vojszki prestímanec, opouto sze je na vcsenyé bojü- vanya mestríje i gda je tou miszlo, ka sze nyegov karrier zdaj zacsne, nevcsákano szo ga odpüsztili od szoldacske szlüzs be. Ali on je vödrzsao. Vö je drzsao kre vszáke nevoule i vkanenya, osznávlao sze je ino je vöodmotávao szvoje moucsi i szpodobnoszti. Ednoga ca- szarsztva delo je csakalo na nyega z-velke dalecsíne, k-sze- bi je térgyao, da je prípravno megnenye prihájalo. Tou delo je szamo záto nej mogo za- drzsati, ár szo nyega na szlejd- ye tüdi zapopadnole pregnáne ambicije ino sze je prouti ták- sim cílam trou, stere cslovek gdakoli nemre doprineszti. Ali k-nyemi priszpodobno je nezracsunani oni moskov i zsenszek sereg, kí szo na videj- nye neobládajoucse zasztávke zbojüvali doli, ka naj na szlejd- nye li doszégnejo szvoj cíl. Gda cslovek prevecs blázi szvoj sors, isztinoszt je véndar tou, ka té sors szamo na probo dene, vkanenya i nevoulivanya vu ocsisztsávajoucsem ougnyi. Nikomi je nej szlobodno sze vcagati, csi sze nyegovo naprej idejnye za müdno vídi, bole kak bi pa csakao, ali pa za pra- vicsno drzsao. Osznávlanya vrszt, steri med csákanyom od- tecsé, je escse nikomi nej skou- do ino gvüsno je dobro na tou, ka na véksega goridánya nívó pozdigne gori csloveka. Neprevrzsena isztina je, ka isztinszki talentum prvle ali szledi more pridobiti szvojo valánoszt. Poétje, piszátelje, znánci, vözbrodci szo cslove- csansztva historije nájvékse, oszobe, csesztou szo cseresz de- szetinelejt trpeli krívopozna- nya i neprerazmejnya trgajou- cse mantre. Ali vu szküszov szporédi szo tüdi nej zgübili szvoje pravicsne vuszebne vü- paznoszti i navdüsávajoucse vörvanye. Velki lüdi karakter je poníznoszt. Ino z-poníznoszt- jov z-párana vuszebna vüpaz- noszt je nájvéksa nadigávajou- csa moucs, vu onom nigdár konca nej doszégajoucsem bo- jüvanyi, za stero sze borijo isztinszki zborci za cslovecsan- szkoga naprejidejnya. Komunistov Konvencija Z-Moszkve glászijo:— Juni- usa 18-ga sze je oudpro trétje- ga internationála péti kongresz szus vu velkoj Operi, na stero- ga je 60 národov poszlalo vö szvoje delegátuse. Med vecsi- mi Zdrüzsene Drzséle, Kanada, Mexico i Juzsna Amerika je tüdi namesztüvana. Trétji internationále vu vez- dásnyoj formi szo Lennin, Zi- novieff i drügi bolseviski vodi- telje nasztavili 1919-ga leta. Na nasztavitnom gyülejsi szo tisz- toga hípa vu trno málom ra- csuni vzéli tao, dokécs zdaj na eto konvencijo je vise jezero delegátusov prislo. Ameriko deszét kommunis- tov namesztüje, Némski or- szág 40, Francuski ország 20, Talianszki ország 20, Angolsz- ki ország 10, Mexico, Brazilijo, Kino, Argetino, Uruguay i Pa- raguay dvá-dvá delegátusa namesztüjeta konvencijo. Konvencija — na dekora- tivni i cslovecsi násztaj po- prejk — je zvönréda intere- szántna. Nega tisztoga fárbnat noga albuma, steri bi bole in- tereszántni bio od té konvenci- onszke panoráme. Vu rázlocsni národni nosnyaj szo szprisli de- legátuske, ino na jezike gle- ducs isztinszka bábelszka szme csenoszt kralüje vu onoj velkoj ruszoszkoj Operi. “Szíva právda” ino Ájszkrém Vu Michigan drzséle ednom málom várasi po nedelaj szamo na doktorszki recept lehko dobí ájszkrém Bad Axe je eden máli váras vu Michigan drzséli, steri ko- maj 2500 prebiválcov má, ali té máli váras példo scsé poká- zati cejloj Ameriki, na tou, kak sze trbej bornirtsztva, nor- lavoszti ono viszikoszt pozdig- noti, odkéc lehko nezmejsano vzsíva szíve právde blagosz- love. Dr. Charles B. Morden jo obetezsao. Gda je zse malo na bougsem sztáni bio, trno je pozselo ice cream. Sou je bogme vu nájblizsányi drug stor, ino je proszo ájszkrém. — Trno sajnálivam goszpon doktor — je pravo patikáros nemrem ji vöobszlüzsiti zs- nyim. Jeli nevejo, ka je dnesz nedela ? — Ka je tou, — pita szászno doktor,—dokécs szam betezsen bio, nikák je páli szkousz pri- szílo szívo právdo ? — Tak je — odgovorí na tuzsni patikáros — Paul Wood wortb-a, varaskoga právdeni- ka zaszlüzsenoszt je tou, ka vu etom várasi v-nedelo nancs ájszkrém nemre dobiti. — Zovite gori varaskoga právdenika — pravi doktor — ino nyemi povejte, ka szam jasz recept napíszao vö na ájszkrém i vu tákso formo tér- gyam. Szamo ka je tou vrág, ka tiszta zse nemre doktor naprej píszati na recept, ka po nedelaj naj koga vu moving ali na pik- nik püsztíjo ! Dober Obüteo na Nogáj je táksa vrejdnoszt, kak dobro zdrávje, ár bozsen obüteo dosz- takrát na nikoj dene zdrave nógé. Na bolézne nogé pa dosz- takrát nanájdemo prípravne obüteli vu rázlocsni storaj, ali csi knam prídete, gvüsno náj- dete na prebéranye. SZPROTOLEJSNYI I LÉTOSNYI CIPELJE za zsenszke, moske i deco vu nájlepsoj posztávi, nájno- vejsoj moudi i nájbougsega zdélanya po nájrédnejsoj cejni sze dobíjo vu nasoj nouvoj ci- pelnoj baoti. Szamo ednouk probajte küpiti, gvüsno te za- dovolni z-nasim blágom. EMIL MARKOWITZ cipelna baota 729 E. 4th Street Bethlehem, Pa. Piáne i Popejvke Soula Po akadémicsnom metho- dusi vcsim na Piano igra- ti i popejvati tak zacsétne, kak naprejidoucse, deco i odrascsene z-nájlepsim nászhajom. Vszáki 6-ti meszec z-koncertom posz- vedocsijo moji vucsenicke nyegovoga naprejidejnya. — Dájte notri vpíszati szvojo deco, od zadovol- noszti garantejram. LAMPRECHT MICI Orszacske Vogrszke Král. Igroteakadémije egzáj- mena diplomejrana piáne i popejvke tanárkinya 710 E. 4th Street, Bethlehem, Pa. ZDAJ JE SZPROTO- LEJTJE Vu edni londonszki novinaj je szledécse glasenyé vidlo sz- vekloucso: “Vu Zdrüzseni Dr- zsélaj zdaj jeszte szprotolejt- je.” No-no! London je isztina dalecs od etec, ali na telko sze je záto dönok nej mogoucse zblouditi. Ovak pa vu Zdrü- zseni Drzsélaj je vu etom leti nancs nej bilou szprotolejtja, ár je za zimouv zdaj vcsaszi velke vrocsíne leto prislo. Tou je pravico. ISZKANYE Iscsem Sinko Lajosa i Franc Amilijo, rodjeniva szta z-sztá- roga Kraja z-Rogasevec. Pro- szim nyidbva, ali pa szlovensz- ke brate i szesztre, naj mi naz- nánye dájo, gde nyidva zdaj prebívata, za stero zse naprej povém zahválnoszt. Odzgoraj imenüvaniva, po mojem znányi sze zdrzsávata okouli Pitts- burgh-a ali Bethlehem-a. Pro- szim vász glászte na ete átresz: John Gombotz, 1229 Greenliaf Ave. Roges Park Sta. Chicago, Ill. Jasz szam rodjeni z-Nusz- kove. SZTÁBLANO POSZOJILO prvo ali drügo vu vszáksem vrejmeni dámo GRÜNTALÁSZNOSZT Mí küpimo ali odámo Grüntalásznoszt FEKETE & SON 2319-21 West Chicago Avenue, pouleg Western Avenue Chicago, Ill. Telephone Seley 6050 Vu preminoucsi 20 lejtaj szmo nase dugoványe pri Küpüvanyi Sztáblenoga poszojila, Grüntalásznoszti, vu zvönnejsnye országe peneze i sifkárte posílanye znájvéksov zadovolscsinov szpunili vszákomi. Vszákomi onomi, steri scsé szvojo rodbino z-Prekmurja, z- Bánáta, z-Bácske, z-Szlavonie ali z-Vogrszkoga eszi szpraviti, mí szprávimo vsze potrejbne píszma za tou potrejbcsino brezi vsze sztroskov. PENEZPOSILANYE Mí dolláre posílamo vu Prek- murje, Bánát, Bácska, Szla- vonio i na Vogrszko. Gvüsenoszti-Kiste Mí z-árende dávamo Ogvüsa- noszti kiste za $3.00 i vise na lete NE TRPITE ! Nega nikaj bougsega za vase DRVÉNE ZSILE I BOLÉCSE SZKLEPI. Za vaso BOLECSINO na kraje i za HRBET ali drüge reumáske bole- csíne, kak pa BEAR BALSAM Prvle kak bi kaj drügo nücali szprobajte eto csüdovítno vrásztvo i ví nigdár nete nücali drügo. Jezero-jezér nücajoucsi tou právi ka je tou náj- bougse na szvejti. Küpite szi eden glazs za 35c escse dnesz od va- sega patikusa ali vrásztvo trzsejoucsega, ali ne vzemite nikaj drügo. Csi nedo meli v-szkladár- nici povejte nyim naj vam szprávijo; pokázste nyim eto glasenjé. Ali pa csi ví scséte, písite zdráven knam i poslite 40c naj vam mí lehko poslemo na ednouk. Central Drug Co. Center St., Shenandoah, Pa. Agente iscsemo vszepovszédí AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ 3. sztrán Herriot Zácsa Nevolo Réditi —Prominénski jezicke: zvolite szi prouti lejvomi kráji orientálivati.— Vej te zse vidli, proszim, ka té Herriot iména goszpoud, kí je zdaj miniszterszki predszed- ník grátao vu Francuskom or- szági, escse neszmerne neprijét noszti naprávi. Nej vu Fran- cuskom országi, ár sto sze vrág briga z-tém, ka ka sze zgodí vu Francuskom országi, nam bár ne bolí francusov gláva, — nego tak míszlim, ka vu delésnyoj nigdasnyoj nasoj rojsztnoj domovini, na Vogrsz- kom országi de vszefelé nevolo rédo té Herriot, tém vise: vu Ameriki tüdi. Ne gucsite pro- szim, ka je nam szlovencam k- tomi tüdi niksa briga nej, ár je od nász Vogrszki ország tüdi dalecs, pa mí zse nancs ne szlí- simo pod nyegovo ravnansztvo, — vu amerikanszkoj politiki sze pa mí tak nika ne racsu- namo. Csi szi Ví, drági cste- joucsi, tak premislávate, te nepoznate sztávo i nepoznate toga Herriota. Te Herriot, drá- gi prijátelje, direkt eti, vej bár nej tak trno med nami szloven- cámi, nego med amerikanszki- mi vougrami de delao nájvecs nevoule; vu Vogrszkoj-Ameri- ki, kakda tou amerikanszko- ga vogrszkoga jezika klassi- kuske májo návado gucsati, vej kí cstéjo “ Amerikai Magyar Népszavo“ ali “Szabadság”, tiszti dobro znájo. Táksa szpre- vrzsenoszt, táksi plesz bode tü za toga Herriota volo, kakse szo eti nájsztarejsi amerikánus ke nanc nej vidli doszta. Té Herriot — sze sika znati — kí je zdaj obládni radikális- ki pártov voditel vu Francus- kom országi, neprijétni, priszi- len cslovek; z-one fajte valon, kí szi notri potekne szvoj nousz vu vszákeféle tákse delo tüdi, k-steromi je nyemi niksa briga nej. Radikális, tisztoga tipusa radikális, kaksi je na príliko grof Károlyi. Vu prijátelsztvi je tüdi z-Károlyi Mihályom, kí sze vu etom cajti vü Párisi zdrzsáva, stero je tüdi karakteriszticsno nej sza- mo na Herriota, nego na Ká- rolyi grofa tüdi, kí meszto toga, ka bi gorivzéo tiszti na nyegovo ravnanye sztojécsi 16,000 dollárov, ráj vu Londo- ni i vu Párisi sztráda, med sterim Bodi Pesta i Tupas Es- tók nazáj térgyajo tiszte dol- láre, stere szo pred deszetimi lejtami brezi odpíszka lücsili notri vu Károlyi Mihálya ko- lapos (pa je pítanye, csi szo rejszan lücsili ?). Ali tou zdaj ne szlísi eszi. Eszi szlísi tou, ka je z-Herriotom radikálizmus priso na kralüvanye vu Fran- cuskom országi i tou je nepri- jétno. Dokécs je Poincaré i re- akcija bíla na ládanyi, tecsász sze je na Vogrszkom országi tüdi lehko vu zagvüsenoszti csütila; tecsász, dokécs je po vojszkom nej protíla nikseféle nevornoszt Francuskí ország ali nyegove föderativne orszá- ge od Vogrszkoga országa sztráni — i ka naj povejmo ? nej ga protíla, — tecsász je Poincaré-ji ménsa míszel tüdi véksa bíla od toga, ka csi jesztejo oszobne akcije na Vo- grszkom országi, ka jeli lehko internejrajo, dolizadrzsíjo lü- dí brezi opravicsanoga jusa ali szoudniskoga szouda; nájmén- sa briga je nyemi bíla, ka kak sze píse tiszti goszpoud, kí vu parlamenti vu minisztcr-pred- iszedníkovom sztouci szedí ali kak sze zové tiszti ov, kí vu büdinszkom grádi na trounosi szedí, pa znábidti sze gejzdi vu Gödöllő-szkom püngradi. Tém vise: vu szkrivnoszti szo sze trno veszelíli vu Párisi tomi, ka na Vogrszkom országi tüdi reakcionszki vötri fudajo. Ka je nyim od Vogrszkoga orszá- ga trbelo, csi je rávno trbelo, tiszto szo doubili; vogrszki oroszlánje szo nej bilí tak trno grizécsi ino szamo szo troubili, ali nej szo napádali, poszvedo- csili szo, ka je oroszlán tüdi szamo táksa sztvár, kak pesz: steri laja, tiszti ne vgrizé. Z- poincaré-om bi vrédi bliou de- lo. Isztina je bár, ka je Poin- caré bio eden od tiszti, kí szo Vogrszki ország razdelíli, ali záto sze je vezdásnyi Vogrszki ország dobro prerazmo zsnyim. Tak sze je vidlo zse, ka sze nig- dár ne szpreminí té szisztem ino do vekivecsni hípov sze lehko vgnejzdijo vu Büdini. Ali medtém je eden máli tuss doubilo tou delo. Vu Angliji je delavszki párt priso na kralüvanye, z-ednim Ram- say MacDonald iména gosz- poudom, kí je nigda prouszen bajcar bio, ino té Ramsay MacDonald sze je trno csrsztvo zacsno intereszejrati od vo- grszkoga delavsztva polozsája. Peidl szociáliski poszlánec ino tiváriske szo hodili vu London ino szo szi pogucsávali z-Mac- Donaldom. Károlyi-ja szo vecskrát pouzvali k-angolszko- mi premieri. V-Pesti szo sze zácsali vrticskati burzuski ve- zérje ino szo lagoje drzsali tou delo. Nisterne divje kurzuske novine szo vöpokázale, ka je MacDonald zsidovszkoga plo- da i “zbüdnicke” szo szi na tom premislávali, ka bi dobro blou edno zouszedno szekcijo nasztaviti vu Londoni. Ali prvle, kak bi na tou réd priso, Poincaré je bukno, francusko odebéranye je tápomelo cejlo reakcijo ino je priso té nepri- jétni Herriot, kí je z-tém zacs- no, ka je telegráme cséncsao z- Rupert Rezsőjom, z-vezérom vogrszke oppozícijje, kí je ok- tobrista i Károlyista i destruk- tiv i — kak bi Szomory Dezső povedo — ino vsze i ton je te- legrafejrao vogrszkoj oppozíci- ji, ka de on i Francuskí ország vszepovszédi na szvejti demo- kraticsne i radikáliske moucsi podpérao. Telegráma preminyávanye, stero je med Rupertom i Herri- otom odteklo, je szledécse: Rupertov telegrám: “Naj szprímlejo goszpon Predszednik nasa sztano- vitna szrecsezselejnya ob onoj príliki, ka szo za cslo- vecse szloboscsine juse te- koucse boj zoucsi reakcijov na obládnoszt pripelali. Vo- grszkoga národnoga gyülej- sa orszacski Kossuth-párt, steroga program sze tüdi vu francuske revolucije odí- cseni szloboscsine ideálaj korení, z-Nyigove lüsne ob- ládnoszti zájmle nouvo moucs k-nadalniomi bojüva- nyi, za vogrszko lüdsztvo i za vszáko mirü zselno lüd- sztvo, pa za cejlo cslove- csansztvo tüdi. RUPERT, predszednik.’’ Herriot-a telegrám : “Vas telegrám me je trno obveszelo. Z-vszákov mojov mocsjouv bom sze na tom vrsenio, ka naj vszepovszédi demokraticsne moucsi pod- péram ino ka naj národam szprávim po demokráciji tiszti popolen mér, steri zvrácsi rane ino csi bom bár pri pravice djányi z-cejlov vömosztjov bráno mojo lasz- tivno domovino, vu poste- nyej bom drzsao drügo do- movino tüdi HERRIOT;” Ka pomejni tou ? Tou, pro- szim, telko pomejni, ka szo vo- grszki reakcije dnévi zse zra- csunani. Prouti vötri je niti na Vogrszkom országi nej mogou- cse politiko réditi ino csi radi- káliszki vötri fudajo vu Euro- pi, té vöternice nemre na reak- cijo notri zglíjati. Od politics- ni pobegnyencov nazáj prihá- janya zse zácsajo razprávlati vu vogrszki politicsni krougaj, (Dale na 6-tom sztráni) P A Z K A ! P A Z K A ! Vszi tiszti, steri prehladjenoszt, reuma, plécsnebolez- ni ledevgyé, roké, nogébolezni, kasla, obíszt; zsa- lodcnom betegi ali vu kaksem drügom betegi trpíjo, naj sze zvüpaznosztjov obrnéjo k-meni Diana Vrácsne Toplice JOSEPH HORVÁTH 809 E. 4th Street Bethlehem, Pa. (So. Side). Telephone : 2174 NÁJDITE SZE ZVASIMI SZPOZNANCI VU NEW MERCHANTS HOTELI BETHLEHEM, PA. (4th & New Streets, South Side.) Nájboukse vöobszlüzsávanye. — Primejrna cejna W. E. HOCH, Lásztník. PAZKA ! SZLOVENCI ! Szpostenyom naznánye dam vszém szlovencam vu Aimeriki, ka sze fájno prebráno HAJDINSZKO PSENO primeni dobí küpiti. Storoske szi od méne lehko pristelajo kelko sze nyim vídi od 50 füntov vise. Ali csi stoj scsé probo meti, tiszti naj dene 25 centov stempline vu koperto szpíszmom tak tiszto- mi po posti poslemo eden paklin psena. PETER BERTALAN 458 N. Jordan Street Allentown, Pa. ZVÖNRÉDNA ADAJA pri Klein-i, 321 E. 3rd St. Szadoven Muslin za ................................. 19c Yd. Indian Gláve Plátno .................................. 24c Yd. Voile vu vszákoj fárbi ............................... 25c Yd Importálnivano za prati szvilno plátno 85c Yd. Pongee trno fájszko .................................. 35c Yd. Zsideni Pongee ......................................... 65c Yd. Szpoudjen gvant de odávani za trno znízsano cejno. — Prídte notri i poglednite okouli i za- gvüsajte sze szamí ka vsze za polojno cejne dobíte i z-toga nájbougsega kvalitéta. M. Klein 321 E. THIRD STREET BETHLEHEM, PA. AMERIKANSZKI GOTOVIPENEZ D O L L Á R E plácsamo vö tam prejk vu steromkoli várasi ali vészi, brezi dolipotégnyenoszti, po posti ali pa po telegráfi. SEFKÁRTE odávamo na stero koli linijo, za právo cejno. ZA VLOZSBE 4-ti percent interesa placsüjemo. KISS EMIL Bankhizsa 133 Second Ave New York. Opomínanye vu sztárom kráji cstejoucsim Sspostenyom goriopominémo vsze one vu sztárom kráji cstejou- cse sterim je zse na novine naprej placsilo doli priteklo, naj sze posz- krbíjo za tou, naj je nyigovi prijá- telje ali dobrocsinitclje eti vu ame- riki plácsajo vu rédnom vrejmeni ár samo ovak ti ednim novine pri- sziljeni presztaviti, sterim je zse naprej placsilo doli priteklo. Tak proszimo, naj szi cstejoucsi tou vu znánye vzemejo ino naj nam tou prosnyou szpunijo. z-postenyom Amerikanszki Szlovencov Glász Reditelsztvo. VELKO dobroto vcsiníte, drági szlo- venci, csi sze v-storaj szpome- néte, ka szte vu nasi novinaj csteli glasüvanye. HIZSE ZA VÖDATI Prinasz sze hizse vödájo, na kédne ali na meszece. Fájn notri szprávlene hi- zse, elekrik i gáz poszvejt. PRACZKO i NÉMETH 311 E. 3rd Street Bethlehem, Pa. O’REILLY’S Zacsne sze Nájvéksa Zni- zsene Cejne Odaja od Moski i Pojbinszki Gvantov, Kakso Szte Escse Nej Vidli v-Bethlehemi V-Szoboto gojdno ob 8. vöri sze odaja zacsne. Vecs kak dvej jezero nájbougsi Moski Gvantov príde na odajo — Nájvecs blága i nájvékse pre- béranye, stero je escse do eti mao v-Bethlehemi nej bilou pokázano i ta nájnizsisa cejna, stera je nigda szvejta bíla dána pred küpüvajoucse. O’Reilly-ja Bethlehemszka nájvéksa mos- koga gvanta i nájbougsega kvalitéta Gvantna Baota vam ponüdí te nájvinejse $25 $30 $40 do $55 GVANTE Za $17.75 $22.75 $31.75 do $43.75 Pojbinszke gvante od 6 do 19 velikoszti za to nájbole znizseno cejno vu etom leti. Eta velka odaja sze zacsne zdaj v-Szoboto gojdno ob 8. vöri The E. O’Reilly Co. THIRD & NEW STS. BETHLEHEM, PA. Nájbougse vrejdnoszti baota v-Bethlehemi Vzsívajte Spilo koncert, opero ali ‘movie’ popolno zdobrimi ocsámi. Tou je nájvékse trplejnye kak vam, tak drügim, csi szte vu veszélom meszti i te vam z-oucsi szkuzé te- cséjo ali vasz pecséjo ino vam erdécse grátajo. Za- vüpajte na nász naj vam ocsí vu dobro posztávo denemo naj lehko vzsívate veszélo dobre dela vu zsi- vlejnyi. Prídte escse dnesz. Mí szamí brüszimo glazsojne THOMAS P. CULHANE O. D. OPTIKÁR 127 West Fourth Street Behlehem, Pa. (So. Side) Vroucsega Vrejmena Speciálnoszti ¾ cola za ogradcseke polejvati gumi cejv (Garden Hose) 5 lejt garantérani 15c fusz 2-gorécse szívoga plamá OLI KÁHLE $5.00 ALUMINUM KANTLE za vodou 12 kvartov drzsíjo 98c Garantérane OLI KÁHLE — Náj- véksa szkladárnica vu Bethlehemi. Dangler-Lorain, Nesco-Perfect, New Perfection, Puritan, Florence i Kero- gas. Vsze za nájnizsise cejne. Elektricsna Pejgla Garantérana $3.45 Mí tüdi mámo “Hot Point” i “American Beauty” “Leonard” Refrigerator (za léd kaszlin) “Nájbougsi na szvejti” od $12.00 i vise ALUMINUM VRCS za vodou 3 kvarte drzsí. 89c Jeli szte ví zse vidli “Wodrow od- erja obvarvani” masin za gvant prati, steri je na cejlo zsivlejnye garantéra- ni. Sztoupte notri i poglednite je, ár sze vam tou plácsa poglédnoti. H. COLEMAN & SONS COMPLETE HOUSE FURNISHERS 323-27 East Third Street Bethlehem, Pa. 4 sztrán AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ Bethlehemszki Banki stere porácsamo nasim szlovencom, kak nájpostenejsa i zavüpana mejszta za sparanye i povnozsávanye nájvék- sega kincsa : PENEZ. 13990 ZADOVOLNI VLOZSNIKOV MÁMO. Sztoga racsuna na vszáki stiri prebi- válcov eden vlozsnik szpádne i tou trno szveklo poszvedocsi, ka vöobszlüzsáva- nye, prijaznívoszt i nasi vlozsnikov za- gvüsanye je trno pripoznano. PREBIVÁLCOV DOSZTOJNOSZT nas bank vszigdár vu voditelszkom pozványi szpeláva Po vlozsbaj trétji percent interesa plácsamo Bethlehem National Bank Prejk od Market House 3-ji i Adams Sts. kükeo Ete bank je vrejden i rad vzeme vase vlozsbe Notrivlozsbeni penez suma je vecs kak sészt million dollárov. E. P. WILBUR TRUST CO. FOURTH STREET and BROADWAY Vejka od Glávnoga Banka 606 W. Broad Street Tou je Nájvéksi Bank vu Bethlehemi 3% interesa plácsa na sparavnoszt polozseni penezaj Gucsímo tüdi tühinszke jezike (Pítajte za Mr. Bartosa ali pa Mr. Gasda.) Ne odlásajte csi scséte za szvojo rodbino ali prijátele pravice i sifkárte poszlati, naj vu nouvoj kvoti vöprídejo, ár po toj kvoti doszta menye lüdi püsztijo v-Ameriko. Prídte vu nas Bank i mí vam dámo vsze preszvetlos- csenyé stero vam je potrejbno k-tomi deli. Sifkárte odávamo na vsze linije i pravico vam tüdi szprávimo. NA INTERES POLOZSENI PENEZ PLÁCSAMO 3% INTERESA. MI MÁMO PENEZE NOTRIPOLOZSENE od PENNSYLVANIA DRZSÉL VLADE NORTHAMPTON VÁRMEGYŐV VLADE CITY OF BETH. — VARASKE VLADE CITY OF BETH. — SOLSZKE VLADE Gosztonyi Savings & Trust Co. Third and Pierce Streets BETHLEHEM, S. S., PA. ODSZELITEV! Z-postenyom naznánye dam vszém szlovencom, ka 1-ga Juliusa szvojo baoto od 705 E. 4-ga Streeta prejk odszelim pod 706 E. 4-ti Street, zdráven prejk streeta od zdajsnye moje baote. Primeni dobíte vszefelé vönastampane forme, sterim je fárbo nej mogoucse vö zaprati, tak tüdi konce za vö sívanye. Proszim szlovence za podpéranye OLGA MITTLEIDER 706 E. Fourth Street Bethlehem, Pa. Nega pára v-Bethlehemi i okroglíni PUROX SZOUDI Stero Horlacher Sör fabrika rédi ino je pripoznana za to nájbougso. Csresnyov, narancs, citrom, grozd- jov, gyagoden, kopüsnicen i doszta drügi zsmajov. Jedíni trzsec : HORVÁTH GYULA 519 Polk Street — Telephone 201-M Zapovejte szi edno bakszo ino te vidli rázlocsek ! Na gosztüvanye, krsztitje i drüge veszélnice vam domou posztávimo pítvino; szamo telefonejrajte. Amerike Vezdásnyi Sztális National Bureau of Eco- nomic Research naznánye, ka sze Zdrüzseni Drzsél prebiválsztvo náglo povno- zsáva. Po nájnovejsi pridát- kaj zse blüzi 113 million düs prebíva vu etom országi. Ruszoszki ország, Indijo i Khino vövzévsi nega escse ednoga országa na szvejti, steri bi telko, prebiválsztva meo, kak Zdrüzsene Drzséle. Z-recsjouv Amerika je preg- náni mertükov domovina, nej szamo vu imányi, nej szamo vu dollára vrejdnosz- ti, nej szamo vu zseleznic nágloszti, nej szamo vu zidin viszikoszti szimbulizejra, znamenüje mertükov vidmo i díko, nego vu prebiválsztva racsuni tüdi. Po tekáji szvojega oszná- vlanya je Zdrüzsene Drzsé- le prisla tá, ka je szvejta nájnevoscsenejsi ország grá tao. Prestímani i dobro ou- csi amerikanci, kí szo z-tü- hinszki országov prisli na- záj, tou právijo, ka sze zvö- nejsnyi szvejt rávno z-ták- sov nevoscsénosztjov i zbra- nyüvanyom znása prouti Zdrüzsenim Drzsélam, kak- da sze je pred bojnov prouti Némskomi országi znásao. Nedvojno je, ka té niti edne kaple nej zselen násztaj z- tühinszki országov je Ame- rike bogásztvo i zmozsnoszt pozroküvala. Kak bi znála Amerika tou od amerikancov notrávadlü- vano protivnoszt poménsa- ti ? Sztálno tak, csi bi szvo- je bogásztvo i zmozsnoszt po humaniszticsni násztaji nü- cala. Némskomi országi je tüdi tou bíla glávna falinga, ka sze je prejk mére presti- mávao i zvisávao z-szvojov zmozsnosztjov. Amerika tou bár ne csiní, ali na skodo z-táksim cílanyom sze náj- demo, stero sze szkoron na tou zvisávajoucso obcsüt- noszt dá szpoumenouti. Zakaj sze ne prebüdíjo politikuske na ono vejszt, ka humánizmus znábidti je tüdi lehko dobra politicsna vlozs- ba ? Nej je zadoszta za náj- bogatejsega országa bidti, nej je zadoszta sze na tou zezávati, ka sze Amerike prebiválsztvo náglo povno- zsáva, nej je zadoszta vö zdignoti, ka je Amerika pregnáni mertükov domovi- na, tak je pa velka. Vsze tou je szamo licojna, szamo zvönejsnyoszt. Bívatek je ona zmozsnoszt, stero szrdcé poszvedocsi. Ino csi tá zmozsnoszt va- lánoszt dobí vu amerikansz- koj znotrejsnyoj politiki té od grádusa do grádusa szpádne tiszta protivnoszt tüdi, stero zvönejsnyi orszá- gi novejse prouti Ameriki csütijo. ZA ODAJO 1 Bobén i vsze ka kcoj szlísi sze odá za trno fál cejno. KOEHLER MUSIC HOUSE 26 E. 3rd Street Bethlehem, Pa. AMERICAN WINDISH PUBLISHING CO. INC Z-nouvimi masinami moderno notrivpelana Stamparija. — Oprávla szakseféle stampar- szko i knigovezárszko delo vu nájkracsisem vrejmeni, vu náj- lepsem vöposztávlenyi za náj- bole rédno cejno. “Amcrikanszki Szlovencov Glász” stamparija JESZTEJO táksi politikuske, csesztnicke trzsci, steri ne glédajo z-pri- jaznívimi ocsámi nász privan- drajoucse, — tou mí dobro známo. Tákse lüdí mí tüdi ne vídimo radi okouli nász. Ali jestejo tüdi táksi, steri postü- jejo, lübijo privandrajoucse lüdsztvo, — tou szo nasi pri- játelje. Táksi szo tiszti trzsci, storosje, steri nász podpérajo, gda vu tühinski novinaj glászi- jo, záto nam je duzsnoszt tisz- te tüdi podpérati. Prvle, kak te sli küpüvat, poglednite, gla- süvanye vu nasi novinaj ! La-La bye Ujckance Naprávlene szo z-nájbougsega ocela, lehko sze dá zaprati i povejseno je na stiri mocsne reméne, steri drzsí- jo do sztou füntov . . . . . . . . . $1.35 No. 11 Ujckance szo naprávlene tak, ka sze szedeliscse lehko vkraj vze- me viszécse na ocelnom posztávnye- ki. Lehko sze razmecse i vküper posztávi vu ednoj minuti . . . . $2.25 Spilna posztele, lehko sze premení z-Ujckance na posztelo i za tou sze lehko nüca . . . . . . . . . . . . . . . . $2.50 Posztavnyácke . . . . . . . . . . . . . $1.88 Springi . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25c HLADNO PLÁTNO ZA OBLEJCSE Mountain Cloth — Zdaj szmo rávno doubili pre- vnougo toga lejpoga blága. Sürko je 36 colov, fár- ba je pa rouzsnata, erjáva szrebtna, zsuta szíva i bejla . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59c Yd. Piknyaszt Swiss — 40 colov sürki, vu erdécsoj, co- penhagen i nawy szívoj, csarnoj, erjávoj, zsutoj i narancs fárbi, vsze zbejlimi piknyami. Za oblejcse plátno — 36 colov sürko, vu szvekloj csarnoj szívoj, szejroj, breszkvinoj i bejloj fárbi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . $1.00 Yd. Pamucsen i zsideni Crepe — 36 colov sürki, prelejpo blágo vu lübléni fárbaj, erdécse i bejle pa drüge fárbe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . $1.25 Yd. Oblejcsi Gingham — 32 colov sürki vu prelejpi fárbaj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35c Yd. Importálnivani Zephyr Gingham, — 32 colov sürki vu vszej lejpi fárbaj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50c Yd. Lingette vu trno lejpi fárbaj z-redámi i brezi redouv . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75 i 85c Yd. DEGNAN’S THIRD & TAYLOR STS. BETHLEHEM, PA. Na Fourth July bode Szlovenszkoga Drüstva Allentownszke vejke Zásztava Poszvecsüvana Speciálna Ponüdba 88 NOUT (NÁJNOVEJSE MOUDE P L A Y E R PIÁNE Player Piáno noute, Sztolica i Pokrivalo $315.00 Lehki terminus csi je potrejbno GOODENOUGH PIANO CO. 534 MAIN STREET BETHLEHEM, PA. Szlovenec naj ne bode brezi szlovenszki novin! Vu potrejbnom vrejmeni eden ton vogelja million dnévov i noucsi odvrné — Nase vogelje je za obrambo prouti mrazi. Ví escse pomlite kaksa novola je bila za vogelje lajnszko zimou, — jeli de kaj bougse vu etom leti tou ni eden nevej. Zakaj bi szi vzéli nepotrejbno pripetjé ? Edno pár tonov NASEGA VOGELJA vu vasoj zemenici vász obráni od mraza i od nevar- noszti vu zími, ino vam hram priátelszko naprávi. Eden ton od NASEGA VOGELJA je vecs vrejdno kak pa millon füntov vrásztva. BETHLEHEM COAL CO. Third & Monroe Street — Phone 882 AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ 5 sztrán SZMEJSNO CSTENYÉ MLATIDEV Vu zsétva vrejmeni je sla k-mouzsi mála Julcsika; ali komaj pár kédnov kesznej je zse grbionszki bio zsnyouv mouzs, pa nájmre escse jo zbio tüdi. Mláda szneja je z-jouka- nyom sla domou ino sze je ob- touzsila ocsi. — Nej je tou tak trno velika nevola, drága moja hcsí, — jo potroustao ocsa, — vej vszáki zná, ka po zsétvi mlatídev na- szledüje. ZGOUDILO SZE JE. Eden butcher je nam pripo- vedávao szledécso historijo: — Jasz mam edno velko “ájszbakszo”; moj vrli “vören delavec” je nikse delo meo notri. Te decsko szi je pa bogme dvej velkivi sunki po- veszo pod kaput na plécsa ino je scseo odíti. Ali eden poredni falat je vövíszo od kaputa. K-nyemi szam sztoupo ino szam dojvre- zao sunke tiszti tao, kak je od kaputa vösztao, pa szam nye- mi tá dao z-etaksimi recsámi: Joe, csi bos drügocs kradno, te szi ménsi falat odeberi, ár bi nej rad bio, csi bi tak vdil- jek po streeti sou. Boug vari, véndar bi sze escse vöszmejáli. NEMRE SZE VCSAKATI Zsuzsika je na Fasenszkom báli naznanila Karcseki, ka de szamo té nyemi zsena, csi vkü- per prispara 1000 dollárov. Karcsi sze je zacsno malo skrá- bati po glávi, ár zdaj szlabo ide delo i dugo ne szprávi vkü- per tak velko sumo penez, ali záto je nyej oblübo, ka de trno sparo. Preminoucso nedelo sze je najso z-Zsuzsikov na Pikniki ino nyej na veszéli pravo: — Zse szam bogme prisparo od tiszti mao 100 dollárov, zdaj zse szamo 900 dollárov trbej kcoj. — Karcsi, vej bi sze pa zdaj zse tüdi lehko zdalá, ka va pa csakala zloudi na tiszti nevolni 900 dollarcsekov. HASZNOVITEN MOUZS — Nikak nemrem preraz- miti Jolánka, ka edna táksa lejpa deklina, kak szi tí, kaksa szila ti je bíla k-mouzsi idti ? — Oh, porszim te lepou Málcsika, jasz szploj dober ha- szek vzemem mojemi mozsévi, gda notriküpüvat idem k-Bus & Bull-i VELKO dobroto vcsiníte, drági szlo- venci, csi sze v-storaj szpome- néte, ka szte vu nasi novinaj csteli glasüvanye. Jedíni trzsci Aunt Polly i divatni Stout Obüteli za Zsenszke. — Nega tak velke ali tak mále nouge, ka bi mí nej mogoucsi bilí Obüteo dati. Velikoszt: 2½ do 12 numere sürki i vouszki. M. E. Kreidler i Szinovje NÁJPOSTENEJSA OBÜTELI BAOTA 17 East Third Street BETHLEHEM, PA. SZLOVENCI ! Primeni dobíte vszigdár rokou vöre, prsztanke vüha- nice i vsze drügo zláto i szrebrno poszoudo. M. FINKELSTEIN dobro BLÁGO, kakti na 319 ½ E. 3rd Street Bethlehem, Pa. BELL PHONE 1839-W VÖR POPRÁVLANYE SPECIALISZT DAVID SPILBERG VÖRAR i ZLATÁR 407 EAST THIRD ST. BETHLEHEM, PA. ISZKANYE Iscsem Gaber Ádáma, kí je rodjeni z-Vucse Gomile. Pos- tüvani prijáteo, daj glász od szébe, ár szam zse pár lejt nej csüo od tébe. Proszim szloven- szke brate i szesztre, steri te csteli vu eti novinaj i kí znáte za mojega prijátela, nazná- nye nyemi dajte, ka ga iscsem. Po mojem znányi vu Bridge- porti prebíva, ali vu kaksem streeti, tou nevém. Moj átresz: Stephan Kutos, 220 E. 5th St. Bethlehem, Pa. NAZNÁNYE Bethlehemszkim szlovencom szpostenyom naznánye dam, ka szam ZOBÁRNO KANCELAJO oudpro, gde szlovencom vszigdár na szlüzsbo sztojim. Od nájprednyejsega vöobszlüzsávanya i nájfinejsega dela sze naprej zagvüsam szlovenszke podpérajoucse. Dr. L O U I S C. ZIEGLER 307 East Fourth Street Bethlehem, Pa. Tákse KOULICA ZA DECO ksenki dámo vszákomi nouvomi naprej plácsníki, kí na cejlo leto naprej plácsa na AMERI- KANSZKI SZLOVEN- COV GLÁSZ Cejna $2.00 Norlavo Prestimávanye Dünkati sze po prszaj, ka jasz szam te nájodlocs- nejsi, jasz vsze znam i raz- mim, jasz popolno znanoszt vu málom prszti mam — tou je zvisávanye, stero sze po vogrszkoj rejcsi právi “hen- cegés”; neprijétnoga i ne- dosztojnoga nadüvanya ed- na csesztoukrátna forma. Nájmre vu táksi lüdi prí- petjej sze lehko poszküszi zvisávanya táksa forma, sterim je vcseraj escse vöví- szo jezik od gláda ino dnesz szo zse szvoji goszpodárje, pa szo szi szpravili pár dol- lárov ali káksi “business”. Od toga máloga imánya i neodvísenoszti szo pa direkt opojeni grátali ino szi tak míszlijo, ka je nyim zse vsze szlobodno csiniti. Bojdimo vszigdár pazlívi zoucsi z-táksim cslovekom, kí szamo od szvoje kebzüva- ne velkoszti zná gucsati. Csesztoukrátno pripetjé je, ka tákse fajte cslovek, gda je trejzen, escse gvüsno mo- rálno i jákosztno poníznoszt i krotkoszt ovádi vö, ali gda szvoje zvísenoszti rob posz- táne, te vöpokázse szvoji zo- bouv bejlocso. Ino sze dün- cse po prszaj: Jasz szam jasz. Jasz i Boug. Csi bi ví znali, ka ka jasz znam. Csi bi ví znali, ka ka bi jasz znao vcsiniti, szamo ka — nes- csem. Vu táksi zvisávajoucsi vözglásenyaj sze razpoucsi betezsaszta zavednoszt. Z-tákse fajte cslovekom bodoucse dotíkanye je vu onom táli nájbole neprijét- no, ka razdrázsgyeni nász- lad má na zsívce. Brezi postenoga znásanya je, ali od drügi, kí ga poszlühnejo, dobro znásanye térgya. Vu vszákom rázlocski poviszne ino kí vüpa prouti povedati, tisztoga vcsaszi za protivni- ka zglédne. Táksega zvisá- vajoucsega csloveka nature edna szprevájajocsa návada je tou tüdi, ka je hüdoga na- kanejnya. Natelko je táksi, ka je rejszan nemogoucse nyemi pravico, csiszti nász- taj povedati, ár tiszto vö- obrné z-isztinoszti té, gda naznánye k-drügomi nadal- jáva. Ka naj sze od táksega cslo- veka odszlobodímo, na tou szamo edna prílika jeszte. Trbej obcsütiti zsnyim tou, ka nyegovo affektálivanye ne vzememo za oumorno ino ga nihámo, naj sze csednüje i zvisáva. Nemáratnoszt trbej szkázati prouti nyemi. Nemáratnoszt bole bolí ták- semi csloveki, kak pa prouti gucsanye, ár je prouti ne- máratnoszti brezi Obrambe. Csi sze z-nemáratnim cslo- vekom nájde, grizé ga bár csemérnoszt, ali nemre pra- viti nika. Táksi cslovek sze nemre zvisávati, steri ne poszlühne drüge. Zoucsi ták sim cslovekom sze niscse nemre gízditi, kí ne vzeme nász oumorno. Csi bár je isztina, ka szi z-nemáratnosztjouv nepri- játela szprávimo, ali bole naj bode táksi cslovek nas protivník, kak pa prijátel, nájmre ka prijátel nikak nemre bidti. Telko je gvüsno, ka je isztinszko zsívcov mantra- joucsa prikázen táksa zvi- sávajoucsa figura. Vsze bo- le zná, k-vszákomi razmi, vu vszáko delo notri potek- ne szvoj nousz, vu vszáko akcijo vmejsz brbra, ali nika nenasztávi, nika ne sztvorí. Z-vötrom podmetana figu- ra, steroga znábidti málo razmejnye, szlaba intelligen cija tüdi zgübí szvojo vrejd- noszt vu velkom nadüvanyi i modrüvanyi. Táksi cslovek piszátela doligléda, ár bi on bole znao píszati, csi bi scseo. Piktora poménsáva, ár bi on bole znao fárbati, szamo ka nes- cse. Na doktoraj sze couni- va, ka bi on doszta bole znao vrácsiti betezsníke, csi bi on bio doktor. Na inzsenejri sze szmejé, ár nyegovo technics no znánye i gotovnozt nacsi zná. Ali medtém nyemi sza- mo vüszta hodijo, szamo sze po prszaj düncse, szamo szi glász brüszi, szamo szi za- vednoszt gáji, ali ne sztvár- ja, ne nasztávla nika. 100,000 koron edno kilo paradájsza Z-Budapesta glászijo szle- décsi glász : — Pomali szmo sze privádili vszega med boj- ne i kurzusa odícseni lejtaj. Ali vu nasoj navolécsnoszti je tüdi vrejdno premislávanye paradájsza karrier. Vogrszka korouna je bár malo vrejdna ino za ednim dale zgübí z-szvo- je vrejdnoszti, ali 100,000 ko- ron je primejmo zdaj escse záto tüdi velki penez, nájmre onim, sterim z-postenim delom trbej tou priszlüzsiti. Vu pes- tinszke markete je tüdi prihá- jao nouvi paradájsz, steromi za edno kilo szo 100,000 koron bilí bátrivni prosziti odávci. Blej- di, kak oreji kuszte parodájsz- ke glavicsice szo vu 100,000 koronszke cejne nedoszégnye- noj viszíni gizdávo kralüvali na trzscov sztolaj, kak etogá zbesznyénoga szvejta szimbo- lumje. Küpüvati zselejoucse zsenszke, od míszli grbasztoga líca, trüdne, tuzsne zsenszke szo na edno megnenye sztánole pred 100,000 koronszkim para- dájszom, bojazno szo sze na nyega zglednole ino zdüháva- joucs szo dale sle — krumpicse küpüvat —, lajnszke persze — ali pa nika . . . Trzstvo med Canadov i Zdrüzsenimi Drzsélami Vu ednom leti je Kanada za 601 million dollárov vrejdnosz- ti küpila od Zdrüzseni Drzsél. Zdrüzsena Drzséla je pa od Ca- nade küpila 431 million dollá- rov vrejdnoszti. Med rázlocs- kom je nej tou znamenitno, ka szmo dosztavecs oudali kak pa küpili, ali tou je zamerkanye vrejdno, ka sze je trzstvo trno na velko pozdignolo, vu ed- nom leti dvanájszet percentov. Kanada je te jedíni ország med vnougimi, gde szmo gvüsni do- biti nase peneze za ono blágo, stero tá odámo. Odati je trno na lehki táksim országom kak je Kanada, ali jesztejo táksi országzje, sterim csi blágo poslemo, peneze trno tesko notri dobímo, ali pa nikak nej. Záto sze pa Zdrüzsene Drzséle zvüpavnosztjouv drzsíjo pri kanada trzstvi. KORINE Nájlepse korine za gosztü- vanye, ali za kaksi koli drü- gi poszeo szamo prinasz leh- ko dobíte za to nájnizsiso cejno i vu nájkratsisem vrej- meni. Prídte notri, gda do vam na korine potrejbcsina. T. M. HOGAN KORINAR 331 South New Street Bethlehem, Pa. Telephone 1879-R Michael Palásthy 827 E. 4th Street BETHLEHEM, PA. Oprávlam vszeféle lekte- risko delo z-garantéranyom Primeni sze dobijo nájbougsi globi v-poszvejte i szaksa lekteriska náprava, stero sze pri hrámi i biznici nüca. SPECIÁLNO Vszigdár ospícseni klabájsz- je (Ever Skarp Pencils) i nájbougsa za píszanye péra sze zdaj dobíjo trno fá. Cejna je püscsena ⅓ Vszáki, kí je potrejben na dobre péra i klabájsze, naj szi zdaj küpi. Lehigh Stationary Company, Inc 14 West Fourth Street Bethlehem, Pa. (So. Side) PODPÉRAJTE tiszte store, steri glasüjejo v-nasi novinaj ! Csi lübite zsmajno jejsztvino tou szamo vu “Petőfi Restauran”-i 429 E. 4th Street, dobíte Zouszedni sztoli za zsenszke Cejna je nájrednejsa. Rédno vöobszlüzsávanye Kosta sze dobí poprejk plá- c-sano na cejli mejszec za nájrednejso cejno TÓTH MARGIT LÁSZTKINYA 256 moucsi, ino csi vecs nega, tü szam jasz, véndar od- loucsenik, da szam pa tü. — Prijátel, jasz szam ficko, mojoj sztaroszti lehko odpüsztís, ka bom te osztro opomínao, ka je tvoje familije vu vszákoj kotrigi plemén vszejkao vu késznoj sztaroszti tüdi, ino je zsítka znamejnye dála vu niksem ocsividnom deli. — Szlejdnyi tao bi rad vido vu mojem zsítki tüdi, ka kak poucsi konec ? — Bojim sze, ka gda sze cejli szvejt gene, tí od- zaja osztánes, jedino, ino cejli szvejt de sze nad te- bom szmejao. — Troustam sze, z-menom osztánes. — Nemam kcoj valon bátrivnoszti, jasz szam tiszta podgan, stera vöodszkocsi z-tisztoga hajouva, vu sterom tí szedís. — Naprézsite notri ! — kricsí sztári ednomi pri- blizsávajoucsemi inasi, ino Kérgessyov gucs je pre- lomo, pa je od drügoga dugoványa pripovedávao, potem je na kocsüj széo ino sze je z-Kérgessyom vu váras odtirao. Na drügi dén sze je popolno napunila várme- győvszka hizsa, dácsno pítanye je prislo na raz- právlanje. Govornicke szo sze priprávlali na boj, —i szo sze z-isztinszkov mocsjouv bojüvali ár je na- právlenomi prestímanyi konec, ino vszáki párt je od szvoje düsevne moucsi bio prisziljeni na prepé- ranye. Konzervativnoga párta véksi tao sze je na tou priprávlao, ka naj nouvi ideál z-gvüsnov zmér- nosztjouv zadrzsáva, ino vu orszacski bremenaj naj nigdasnye darovitno podpéranye (subsidium) dobí tao. Sztároga Hegyfalussy-a szo nej obiszkali gori tanácsnicke; ár je sztári bio primernoszti pretiranec, 253 — Te sze je pa moj szin szvojemi tesztővi vu rame vrgo, ino z-árendásove zsebke kokucse vö. — Na mojem hrbti sze noszi, prijátel, — glédaj eto zavéznico, cejli deszét lejt ga nemrem gori po- vedati. Eszi je szpíszani tekszus, pod nyim moje imé, od litere do litere z-mojov lasztivnov rokouv píszano, — ino csi bi doli posztrügo litere, zavéznico bi tüdi prelüknyo. — Troustam sze, ka je moj szin nej vüpo na tel- ko idti, ka bi te z-materiálnov zmozsnosztjouv pri- szílo na tej redouv szpíszanye. — Tvoj szin niti edne rejcsi nevej z-tisztoga, ka je mené preszílilo. — Právi Kérgessy. — Ne pítaj me sztrtke, szamo tou právim, ka szam vu mojem zsítki szamo ednouk trufo na velki lagati. Egersze- gi tou lázs zná notri poszvedocsiti; tak je vöpogou- do od méne csákanye. — Vu tákso formo je konec mojemi főispánsz- komi rangi ino znotrejsnyega szkrivnoga tanácsní- ka tituli. — Jasz bom pa na vécsar vu meszoci iszkao tiszto krajíno, steroj bom komiszár, ino tam posztá- vim eden vármegyőv, gde nemo placsüvali porcije. — Persze, tí zdaj vu zvönréda dobroj vouli gu- csís meni tou buknyenoszt, ka me naj potroustas. Gde sze trbej tü szmejáti ? — Csákaj prijátel, — sze csednüje Kérgessy, — zoszáganye szam vöprésztao, ár bi szi sinyek lehko vöprelomo, tou je pa nej vszeedno. Jasz nebom kra- jínszki komiszár, z-politike tüdi doli povém navöke; ár vej záto nebom glád trpo. Zdaj tebé pítam, pri- játel, kakso radoszt bi meo vu táksoj oblásztnoszti, stera bi tvoje imánye znicsávalo, ino csi bi bár cifer 6 sztrán AMERIKANSZKI SZLOVENCOV GLÁSZ Herriot Zácsa Nevolo Réditi (Dale od 3-ga sztrána.) Károlyi Mihálya vörnicke zse nebodejo dugo brezi domovine i domovine odávci ino kurzus zse nebode dugo dober biznisz. Stero persze tou pomejni, — i tü je tiszti punt, gde de Herri- ot neprijétnoszti delao nasim drágim vogrszkim-amerikansz- kim prominensom, — tou po- mejni, ka eti tüdi bozsen biz- nisz bode kurzusko politiko réditi z-Népszavov. Po málom dvojüványi nisterne novine i nisteri popevje vönájdejo szvo jo oktobrisko náklonoszt, radi- káliske i demokraticsne szim- patije ino od blájzsnesztva za- zsigani do glédali prouti gori dejnya szunci vu onom vüpa- nyi, ka de tiszto tüdi demokra- ticsno, neobrné sze z-mrzlívoszt jov vkraj od nyí ino na nyí de tüdi szijao eden máli szuncsni trák, steroga zlát lehko preme- níjo na dollár. Jezicke, steri szo pred ednim letom escse Nádossy orszacskoga visisega kapitána podplate iszkali ino szo najsli vu St. Regis Hoteli, zse nemirovno trepecsejo vu lampnoj votlíni, zse bi radi vö- pocsili prejk szégnoli oceána i nájdti zgübleno prikapcsenoszt z-vogrszkov radikáliskov op- pozícijov; jezicke, steri szo táksi vu Vogrszkoj-Ameriki, kak politicsen szeizmográf: ob- csütijo preminyávanye i tám- no trepecsejo, kelkokolikrát na Vogrszkom nouvo politicsno szunce jeszte vu gori idejnyi. Szamo bojdte malo potrplí- vi, lübléni bratje i szesztre ino pricsákate sze ono velko csü- do: bejloga terrora amerikan- szki trobüntarje, amerikanszki vogrszki fascisti, od vogrszke vláde vödrzsáne i mantrajou- cse amerikanszke vogrszke no- vine do sze hitro po prszaj dün- kalé, ka, szo one vszigdár oppo- zíciönszke, oktobriske i Káro- lyistke bilé. Escse sze bojüjejo prouti Károlyiovim penezam ali csi bi Károlyi mogoucse nazáj priso na Vogrszki ország ino bi nágiben bio dolipovedati za nyigove zsebke z-edno pár dollárov — táksi Károlyisti bo- dejo, ka escse prelicitejrajo szamoga Károlyi Mihálya tüdi. Tou neprijétnoszt pa vsze Herriot rédi, kí je zdaj minisz- terszki predszednik grátao vu Francuskom országi. ZA ODAJO Kí scsé pohistvo küpiti za trno fál peneze naj edno dobro príliko zdaj gori ponüca. Jeszte v-prejdnyo hizso po- hístvo, Parlor szto, sztouci, divány i Victrola. Tüdi eden szam leszeni hram na Heller- town Cross Roadi, má sészt hízs i meszto je 60x140 Zvedávajte vu reditelsztvi 512 E. 4th Street Domá osztányeno voutanye Szkoron polojno pörgarov, steri bi lehko voutali 1920 leta gda szo prezidenta odebérali je domá osztalo ino je nej vou- talo. Od vszáke sztotine je 96 vkraj osztalo ino je nikak nej voutalo. Tou je zracsuno zdaj nej dávno Simon Michelet, Washingtonszki fiskális, kí je pár lejt szlüzso kak szekritár pokojnoga szenátora Knute Nelsona z-Minnesota. Rávno tou sze má zgoditi letosz. Mic- helet právi, ka tej steri domá osztánejo ino ne voutajo, csi bi voutali, tej lehko steroga koli prezidenta denejo ali völücsí- jo. On má pravico. Tou je szveklo delo. Kak je Michelet vözracsuno i nyegov racsun kázse, tak je vecs kak 25 mil- lion voutanszki pörgarov nej vzélo tao vu voutanyi stero — kak on píse, — je trno nesz- pametno delo od pörgarov. Tiszti pörgarov racsun pa, ste- ri szo voutali je 26,713,832 tou je vküper zracsunano od tiszti voutov, kelko je dáni bilou. I tej vote-slackerje nájbole glasz no kricsíjo, csi kaj na krivicsno ide vu Washingtoni. Vu némskom országi je zdaj májusa bilou orszacsko odebé- ranye pri sterom odebéranyi je 30 million nemskim pörgarov voutalo. Tou je vecs, kak pa za Zdrüzsene Drzséle prezidenta. Liki tou tüdi neszmimo pozábi- ti ka vu zdrüzseni drzsélaj szkoron dvakrat telko národa jeszte, kak pa vu némskom or- szági. Tou sze dá viditi, ka némci szvojo vládo paziti scséjo. Na ballot voutanye je fun- dament od demokráticsne vlá- de. Eti vu Ameriki pörgarje z- szvojim ballotom zaisztino edno nezgrüntano velko moucs májo vu rokaj z-sterov lehko preminijo kakoli oni scséjo leh ko ponouvijo stero koli zrav- nanye k-steromi drügo nikaj nej trbej, szamo naj nücajo szvojo voutanye. Steri zdaj vu etoj jészeni vkraj osztáne od voutanya, tiszti zaisztino nikaj nemára pod kaksovkoli vládov de zsívo i kakoli sze zgodí z-etov Ame- rikov, steroj je on tüdi eden tálen lásztnik. VÖSZPUNI SZVOJE CSEMÉRE — Zse szam sze prevecs na- volila, ka Pista vszáki dén eszi hodi, od gojdne do polnoucsi viszí na mojem sinyeki, Mísz- lim, ka zse nemo dugo trpejla tou. — Ka bos pa te delala zsnyim ? — K-nyemi mo sla za zseno. SZLOVENCI ! Podpérajte tiszte baotose, steri nász szlovene podpérajo. Tou szo tiszti, steri vu szloven- szki novinaj glasüjejo. Tou szo tiszti stori, stere nam nej po- trejbno zouszedno porácsati, ár vu Pittsburghi zsivoucsi na- si bratje szamí dobro znájo, ka vu tej glasüvajoucsi storaj za rédno cejno dobro blágo do- bijo i szaksega szlovena pri- jaznívo vöobszlüzsávajo. Dupliske Stempline dobíte pri vszákom küpivali csi ví szebov prine- széte eto glásenyé. Mí dávamo szíve (Merc- hants) i erdécse (Security Stempline. $1.00 Zsenszke “Pointex” petámi zsidene Strunfe Speciálno, pár . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79c $1.25 Zsenszke Förtoje, steri szo zapranyé —lejpe moude . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95c $1.25 Pojbinszki szetkáni Gvanti Speciálno 98c $3.00 Deklinszki piknyaszti Swiss Oblejcsi Speciálno . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . $1.98 $5.50 Zsenszki vsze Wool Crepe Gyanke English Broadclotli Oblejcsi Speciálno . . . $4.79 $5.50 i $6.00 Zsenszki piknyaszti Swiss i vszeféle fárbe Speciálno . . . . . . . . . . . . . . . . . $3.98 BRONK’S 833 E. Ohio Street N. S. Pittsburgh, Pa. “Nájbougsi kvalitét za nájnizsiso cejno” GDA DE VAM POTREJBCSINA NA POHISTVO, KÁRPETE ali KÁHLE prídte kmeni i vidli te, ka te zadovolni, kak zblágom tak z-cejnov HARRY KRUPP 843 E. Ohio Street N. S. Pittsburgh, Pa. Phone, Cedar : 4135-M Szlovenec naj ne bode brezi szlovenszki novin ! — 254 meo, na kesznejso tvojo sztaroszt bi z-üdov zsebkov mogo boditi vu szvejti, gde je na nikoj prisévsi cslo- vek nika. Naszprotna példa je tvojega szinü tészt, Gerstner, — kí je prouszen plemeniti goszpoud, ino vu cejloin vármegyővi pred nyim zdignejo krscsák, nyegovo trdo dlan vdáno sztiszkávanye, ár je na ni- koga nej prisziljeni. Med stirami ocsmí szi gucsíva, moje recsí, niti szumics ne csüje; — ne vídis ka je té prouszen delavszki cslovek véksi goszpoud od drügi, kí escse uzsoráskoga zsidova tüdi za rano primlejo, csi drügi ne vídi: ka míszlis, dosztája tákse lüdí goszpodszka titula ? — Na tvojo sztaroszt vídim, — mouder zácsas bidti; nego tou náglo preminyávanye de skoudilo tvojemi zdrávji. — Povej vö zavüpno, ka zmejsano gucsim. Ali dopüszti mi, ka te naj na mojo sztávo szpomeném. Prouszen nemeski cslovek szam bio, i szploj do vez- dásnyega szam vu ténsem zrácsnom okrougi zsívo, z-koj ? Z-drügi szlaboszti; ino ár je tiszta velka bíla, mojo málo pamet prípravno nücavsi me je na viszi- ki drzsála. Tak csütim, ka sze je nouvi csinitel pri- tiszno vu szvetszko hodbo, vözosolárivana pamet, stera meszto sztiszne za szébe i stero niscse nevüpa z-nadütosztjov zavrzsti. Dobro pazimo, ár pamet dnesz-vütro goriszüne vszákoga, — z-mozsnoszt vu szvojo prgíseso szprávi, imánye obláda, zvönejsnyo précimbo pa vkraj szüne od szébe, stere vrejdnoszt je znücana. Nej szi csüo escse, ka tvojega sziná cejli vármegyőv hváliti zácsa ? Pri zalénom sztouli je escse prevecs zazsigani; ali na zeléni poulaj escse za plüg prímle, ino od koj gucsí, escse pregnánoga tüdi szpametno i obgvüsajoucs bráni. Csi szo Hegy- 255 — falussyje gizdávi bilí, ka szo z-ednov glavouv visise sztáli od jezéro drügi, od tvojega sziná sztálno leh- ko povém, ka sze vözdigne med ovimi drügimi, ino kama sze zdiga vu medszebnom stímanyi, z-lasztiv- ne moucsi je priplezo tá. — Tak hvális mojega sziná, kak mojega béresa, ka za plüzsni prílocs prímle. Od toga szam nyemi bole prijétno pout pokázao na pozdigávanye. — Vszáka pout vu Rim pela, tou právi klaszics- na rejcs, — zamerka Kérgessy, — ino stero pout je tvoj szin za szébe odébrao, je gvüsnejsa od sterikoli drügi; ár po nyegovoj pouti nájfalej potüjejo, po- mali ide, ino ka je nej za nikoj valon, nej nyemi trbej po csrvej pleziti. Sztári je zarazmo cílanye, véndar ga je z-tála bolelo, véndar nej; ár csi je te eden on bio, te drügi je dönok edna krv zsnyim, nyegov lasztiven szin. — Vu tákso formo gucsís, za stero bi ti vu vár- megyővszkoj hizsi gvüsno pokali. Véndar sze bojís od vecsine ? — Zavado szi, trno sze bojim; ár je tá vecsina od nasi redouv odszkocsila, ino jasz szam vu cejlom mojem zsítki mrzio szamnoszt ino csi bi vu paradi- zsomi jasz szam osztao, bogme ti povém, ráj bi sze k-Pluto-ji zselo vu podzemelszki szvejt. — Za tvoje právdeládne oblübe bi nej doszta dao, csi szi tou míszlis, ka na primejrni párt nega potrejbcsine. — Isztino más : nego príjátel, tí szi nej pri- mejrni, tí bi lancni mouszt tüdi oszoudo: ár bi na tisztom plácsati mogo. — Szamo vidmo bránim, persze do szlejdnye Pittsburgh, Pa. i Krajína Zavüpavnik: Markos István 940 Vista Street, N, S. Pittsburgh, Pa. Telephone Cedar 8131-R N O V Y ’ S CAFÉ & RESTAURANT Cor. Madison and Peralto Sts. Pittsburgh, Pa. Postüvani Szlovenci ! Sztavite sze pri John-i na kükli, ár tam dobíte nájbougso jejsztvino i pítvino. Vszáki szlovenec bo- de z-nájlepsim postenyom vö- obszlüzseni John J. Chapman, lásznik. Vi dobite primeni kü- piti vszákse féle nájbokse Cigáre i Cigaretline, steri szo sztoga nájboksega do- hána naprávleni. Jasz tr- zsim to nájprednyejse blá- go, naprebéranye vu vszáksem iméni. Tüdi vu toj nájlepsoj posztávi decinszko spilo dobite primeni küpiti. FRANK EMBERSITS 923 Chestnut Street N. S. Pittsburgh, Pa. Primeni dobite náj bokse blágo za rédno cejno. Pridte vu S. M A L L I N , Vörarszko bauto. 729 E. Ohio Street, N. S. BITTSBURGH, PA. SZLAMENI KOLAPOSJE Prinasz dobíte nájlepse Szlamene Kolapose Mí mámo vase mere, vaso moudo i vaso cejno. $1.50 do $3.50 Nouve féle szrakice zgolejrami, stere szo trno prípravne za letosnyo nosnyo. $1.00 $1.50 $2.00 Joseph Patz MOSKOV I POJBOV BAOTA 829 East Ohio Street N. S. Pittsburgh, Pa. Dupliske Erdécse ali Szíve Stempline dobíte z-etim glasenyom F. N. HOFFSTOT. Szednik GEORGE G. SCHMIDT, Peneznik T. W. FRIEND, Podszednik H. J. C. BREKER, Podpeneznik Penezna Vrejdnoszt $200.000.00 Cejlo Imánye $350,000.00 NTIONAL BANK OF AMERICA 709-711 East Ohio Street Pittsburgh. Pa. Safe Deposit Box-e sze dobijo z-Árende 4% Interesa plácsa na sparavnoj sumi PEOPLE MEAT MARKET JOSEPH FELKÁR, Lásztnik. Szlovenci, ki szi scsé dobro frisko meszou küpiti, on sze naj obrné vu mojo mesznico, gde sze dobi szákse féle frisko meszou za rédno cejno. 849-851 E. Ohio St., N. S. Pittsburgh, Pa. Telefon Cedar 9529 Vszigdár dobro i rédno bodete vöobszlüzseni, csi prídete vu moj Hotel, ár primeni dobíte tou náj- boukso blágo za nájrednejso cejno. Horvatski i Szlovenszki Hotel Matt. J. Bestic, lásztnik 834 E. OHIO STREET N. S. PITTSBURGH, PA. Naznánye dam vszém szlovencom, komi de potrejbno na Pogrobnika, on sze naj obrné kmeni, gde dobi náj bole postenejse vö obszlüzsenye JOSEPH A. PAPPERT, Pogrobnik. 711 Lockhart Street, N. S. PITTSBURGH, PA.