folia biologica et geologica 58/1, 59–75, ljubljana 2017 FOSILNI RIBJI ZOBJE IZ NAJDIŠČ MED TRBOVLJAMI IN LAŠKIM FOSSIL FISH TEETH FROM SITES BETWEEN TRBOVLJE AND LAŠKO, SLOVENIA Vasja MIKUŽ1, Aleš ŠOSTER2 & Špela ULAGA3 http://dx.doi.org/10.3986/fbg0021 iZVleČeK Fosilni ribji zobje iz najdišč med trbovljami in laškim V prispevku so obravnavani ribji zobje oziroma njihove krone iz miocenskih plasti Centralne Paratetide, ki izdanja- jo na območju med krajema Trbovlje in Laško oziroma na ozemlju med rekama Savo in Savinjo. Ugotovljeni so prim- erki štirih rodov hrustančnic Carcharias, Carcharoides, Co- smopolitodus in Carcharhinus ter dveh rodov kostnic Diplo- dus in Pagrus. Ključne besede: ribe, miocen, Centralna Paratetida, Tr- bovlje – Laško, Slovenija abStRact Fossil fish teeth from sites between trbovlje and laško, Slovenia In this contribution we are dealing with fish remains found in Miocene beds in the area between Trbovlje and Laško. The fossil material consists of fish teeth, belonging to fossil shark genera Carcharias, Carcharoides, Cosmopolito- dus and Carcharhinus and of two kinds of bony fish belong- ing to genera Diplodus and Pagrus. Key words: fishes, Miocene, Central Paratethys, Trbovlje – Laško, Slovenia 1 Univerza v Ljubljani, Naravoslovnotehniška fakulteta, Oddelek za geologijo, Privoz 11, SI-1000 Ljubljana, Slovenija; vasja. mikuz@ntf.uni-lj.si 2 Univerza v Ljubljani, Naravoslovnotehniška fakulteta, Oddelek za geologijo, Aškerčeva 12, SI-1000 Ljubljana; ales.soster@geo. ntf.uni-lj.si 3 Log 15a, SI-1430 Hrastnik, Slovenija; spela.ulaga@gmail.com Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 60 folia biologica et geologica 58/1 – 2017 UVOD Po večkratnem obiskovanju in pregledovanju kamnolomov Plesko – Retje in izdankov v okolici Hrastnika, Govc in Trnovega Hriba, smo v nekaj letih našli na terenu in zasebnih zbirkah več fosilnih ribjih zobnih kron hrustančnic in kostnic. Večina zob je na- jdenih v kamnolomu Plesko (1), posamezne najdbe so iz najdišč Dol pri Hrastniku (2), Govce (3) in Trnov Hrib pri Govcah (4) (slika 1). Vse zobne krone rib so najdene v miocenskih kamninah, nekaj v spodnje, največ v srednjemiocenskih – badenijskih laporovcih in biokalkarenitih. Ker omenjene ribje krone še niso bile predstav- ljene, smo se odločili, da jim določimo ustrezno tak- sonomsko mesto in jih v krajšem prispevku predočimo širši javnosti. Tako bomo obogatili zbirko fosilnih vretenčarjev iz naših najdišč, ki je trenutno na sloven- skih tleh izredno skromna in pomanjkljiva. V Sloveni- ji nimamo ustreznega fosilnega in recentnega primer- jalnega materiala za razpoznavanje fosilnih rib in drugih vretenčarjev. Zato so njihove določitve večinoma otežkočene in včasih nezanesljive. Slika 1. Geografski položaj najdišč miocenskih ribjih zob z območja med Trbovljami in Laškim 1 – kamnolom Plesko, 2 – Dol pri Hrastniku, 3 – Govce, 4 – Trnov Hrib Figure 1. Geographical position of sites of Miocene fish teeth from the area between Trbovlje and Laško 1 – Plesko quarry, 2 – Dol at Hrastnik, 3 – Govce, 4 – Trnov Hrib PALEONTOLOŠKI DEL Sistematika po: Glikman 1964a, b, Cappetta 1987 in Schultz 2013 Classis Chondrichthyes Huxley, 1880 Subclassis Elasmobranchii Bonaparte, 1838 Cohort Euselachii Hay, 1902 Subcohort Neoselachii Compagno, 1977 Superordo Galeomorphii Compagno, 1973 Ordo Lamniformes Berg, 1958 Familia Odontaspididae Müller & Henle, 1839 Genus Carcharias Rafinesque, 1810 Carcharias taurus Rafinesque, 1810 Tab. 1, sl. 1-2, 4 1810 24. Sp. Carcharias Taurus – Rafinesque, 10 1959 Odontaspis (Synodontaspis) acutissima (Agassiz, 1844) – Kruckow, 85, Taf. 1, Figs. 4, 5a-c 1960 Odontaspis acutissima Agassiz, 1843 – Pawłowska, 421, Pl. 1, Figs. 1a-1c, 2a-2c 1969 Odontaspis acutissima (Agassiz) 1843 – Menesi- ni, 10, Tav. 1, Figs. 11a-11c, 13a-13c 1972 Odontaspis (Synodontaspis) acutissima acutissi- ma (Agassiz) – Schultz, Taf. 1, Fig. 2 1973 Odontaspis (Synodontaspis) acutissima (Agassiz) 1843 – Bauzá & Plans, 76, Lám. 4, Figs. 28-30 1974 Odontaspis (Synodontaspis) acutissima Agassiz 1843 – Menesini, 127, Tav. 45 (1), Figs. 1a-1c, 6a-6c 1978 Odontaspis taurus (Rafinesque, 1810) – Antu- nes, 67, Pl. 2, Fig. 16 1981 Odontaspis taurus Rafinesque – Antunes, Jonet & Nascimento, 17, Pl. 2, Figs. 4-6 1990 Eugomphodus acutissimus (Agassiz) – Rückert- -Ülkümen, 34, Taf. 3, Figs. 7-8 1995 Synodontaspis acutissima (Agassiz, 1844) – Holec, Hornáček & Sýkora, 40, Pl. 10, Figs. 4a-b, 5a-b, Pl. 1, Figs. 1a-b 2001 Carcharias taurus Rafinesque, 1810 – Purdy et al., 101, Figs. 16. b, e-f Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 61folia biologica et geologica 58/1 – 2017 2003 Carcharias cf. taurus Rafinesque, 1810 – Vicens & Rodríguez-Perea, 120, Fig. 4. 1 2007 Carcharias acutissima (Agassiz, 1843) – Kocsis, 31, Figs. 4. 7-8, 11 2008 Carcharias taurus Rafinesque, 1810 – Portell et al., 280, Figs. 2 A-B 2011 Carcharias taurus Rafinesque, 1810 – Reinecke et al., 27, Pl. 11, Figs. 1a-c, 2a-c, 4a-c; Pl. 12, Figs. 10a-c; Text-Fig. 12. a-b 2012 Carcharias acutissima (Agassiz, 1833) – Ávila, Ramalho & Vullo, 174, Figs. 4. 1-3 2014 Carcharias cf. acutissimus Rafinesque, 1810 – Križnar & Mikuž, 99, Sl. 136-137, 139 2016 Carcharias acutissima (Agassiz, 1843) – Szabó & Kocsis, 580-582, Figs. 6. E-H Material in opis: Tri zobne krone, dve iz badenij- skih plasti kamnoloma Plesko, prva izolirana krona (tab. 1, sl. 1) in druga v laporastem apnencu (tab. 1, sl. 4) ter ena izolirana krona iz spodnjega miocena v oko- lici Govc (tab. 1, sl. 2). Za vse tri primerke je značilna labialno-lingvalna ukrivljenost ozke in suličaste krone. Njihovi rezalni robovi so gladki in ostri. Zobje so brez ohranjenih koreninskih delov. Velikosti zob: Carcharias taurus Višina in širina zoba (Height and width of tooth) mm Višina krone (crown height) mm Debelina krone (crown thickness) mm Širina krone (crown width) mm Tab. 1, sl. 1a-c 16 x 7 15,5 3,5 5 Tab. 1, sl. 2a-c 15 x 5 14,5 3 4,5 Tab. 1, sl. 4 27 x 7 24 ? 6 Najdbe v Sloveniji: Mikuž in sod. (2014b: 28-29) predstavljajo manjšo zobno krono vrste Carcharias cf. taurus iz spodnjemiocenskih plasti v okolici Govc. Mikuž in Šoster (2014: 47) poročata, da je na ozemlju med Loko in Gorenjim Mokrim poljem v turitelnem laporovcu najden zob vrste Carcharias taurus Rafine- sque, 1810. Pollerspöck in Beaury (2014: 25, 30) opi- sujeta in predstavljata ostanke vrste Carcharias acutis- simus iz ottnangijskih plasti Bavarske v Nemčiji. Szabó in Kocsis (2016: 580-581) vrsto Carcharias acutissima opisujeta iz badenijskih plasti Madžarske (Nyirád). Ista avtorja (2016: 576) še navajata, da so njihovi ostan- ki zob najdeni v badenijskih skladih Dunajske kotline, Spodnjeavstrijske molase, v Štajerskem, Savskem, Pa- nonskem in Transilvanskem bazenu ter ob vznožju Karpatov. Carcharias sp. Tab. 1, sl. 7 Material in opis: Ena manjša krona v badenijskem biokalkarenitu iz kamnoloma Plesko (tab. 1, sl. 7). Krona je nizka, asimetrična in tipično karharidno suli- časta, lingvalna stran je izbočena in izolirana, druga labialna stran je v kamnini. Koreninski del manjka. Velikost zoba: Carcharias sp. Višina in širina zoba (Height and width of tooth) mm Višina krone (crown height) mm Debelina krone (crown thickness) mm Širina krone (crown width) mm Tab. 1, sl. 7 ? 5 2,5 6 Najdbe v Sloveniji: Mikuž in Šoster (2013: 201) poročata o zelo številnih zobnih kronah rodu Carcha- rias iz spodnjemiocenskih plasti okolice Žvarulj pri Mlinšah. Šoster in Mikuž (2013a: 76) opisujeta več zobnih kron morskega psa rodu Carcharias najdenih v miocenskih plasteh Višnje vasi pri Vojniku. Šoster in Mikuž (2013b: 154) poročata o najdbi dveh karhari- dnih kron iz miocenskih peščenjakov Pristove pri Do- brni. O najdbah zob ali samo njihovih kron morskih psov rodu Carcharias poroča Šoster (2014: 17-19) iz spodnjemiocenskih plasti Višnje vasi pri Vojniku. Mikuž in sod. (2014b: 28) poročajo o najdbi vretenca iz spodnjemiocenskih plasti v okolici Govc, ki najverje- tneje pripada morskemu psu iz rodu Carcharias. Familia Lamnidae Müller & Henle, 1838 Genus Carcharoides Ameghino, 1901 Carcharoides catticus (Philippi, 1846) Tab. 1, sl. 10 1846 Otodus catticus – Philippi, 24, Tab. 2, Figs. 5-7 1968 Lamna cattica (Philippi, 1846) – Schultz, 82, Taf. 4, Fig. 58 1974 Lamna cattica (Philippi), 1846 – Menesini, 135, Tav. 1, Figs. 18a-18c 1987 Carcharoides catticus (Philippi, 1846) – Cappet- ta, 94-95 1990 Lamna cattica (Philippi, 1846) – Kruckow & Thies, 45 1995 Carcharoides catticus (Philippi, 1846) – Holec, Hornáček & Sýkora, 42, Pl. 12, Figs. 2a-b 2005 Carcharoides catticus (Philippi, 1846) – Holec & Krempaská, 560-561, Obr. 3 Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 62 folia biologica et geologica 58/1 – 2017 2005 Carcharoides catticus (Philippi, 1846) – Rei- necke et al., 28, Taf. 19, Fig. 5 2007 Carcharoides catticus (Philippi, 1851) – Kocsis, 33, Figs. 5. 3a-3b 2011 Carcharoides catticus (Philippi, 1846) – Rei- necke et al., 31, Pl. 28, Figs. 9a-b, 14a-c 2013 Carcharoides catticus (Philippi, 1846) – Schultz, 43 2016 Carcharoides cf. catticus (Philippi, 1846) – Szabó & Kocsis, 581, Figs. 7. C-G Material in opis: Ohranjen je zelo majhen zob v celoti, dobra polovica je v kamnini, drugi manjši del je izoliran (tab. 1, sl. 10). Krona je majhna, nizka in trigla- va, sestoji iz glavne in velike osrednje simetrično triko- tne konice ter dveh stranskih širokih in precej nižjih konic. Koreninski del je plitev in širok. Zob je najden v spodnjemiocenskem izdanku v Trnovem Hribu blizu Govc. Velikost zoba: Carcharoides catticus Višina in širina zoba (Height and width of tooth) mm Višina krone (crown height) mm Debelina krone (crown thickness) mm Širina krone (crown width) mm Tab. 1, sl. 10 4 x 5 3 ? 5 Najdbe v Sloveniji in drugod: Šoster in Mikuž (2013a: 77) ter Šoster (2014: 20) predstavljajo skromno zobno krono vrste Carcharoides catticus iz spodnjemi- ocenskih plasti Višnje vasi pri Vojniku. Schultz (2013: 43) omenja ostanke vrste Carcharoides catticus iz ot- tnangijskih skladov Avstrije, iz spodnjemiocenskih plasti v preostali Paratetidi, iz oligocenskih Severno- morske kotline in spodnjega miocena Mediterana. Szabó in Kocsis (2016: 576) obliko Carcharoides cf. catticus predstavljata iz badenijskih plasti najdišča Nyirád na Madžarskem. Genus Cosmopolitodus Glückman, 1964 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1843) Tab. 1, sl. 3, 5-6 1838 Oxyrhina hastalis Agass. – Agassiz, 277, Ch. 27, Tab. 34, Figs. 1-1a, 2-2a,10-10a 1849 Oxyrhina hastalis Ag. – Sismonda, 40, Tav. 1. Figs. 45-47 1850 Oxyrhina hastalis Ag. – Costa, 196, Tav. 9, Figs. 10 1855 Oxyrhina hastalis – Giebel, 116, Taf. 47, Figs. 21a-b 1861 Oxyrhina hastalis Ag. – Sismonda, 473 1896 Oxyrhina hastalis Agassiz. – De Alessandri, 269, Tav. 1, Fig. 1b 1900 Oxyrhina hastalis, Agassiz. – Woodward, 4, Pl. 1, Figs. 6, 6a 1917 Oxyrhina hastalis Agass. – Stefanini, 21 1922 Oxyrhina hastalis Ag. – Vardabasso, Tav. 1, Figs. 6, 6a-6b 1957 Oxyrhina hastalis Agassiz. – Leriche, 27, Pl. 2 (Pl.45), Figs. 1, 2a-2b 1964a Cosmopolitodus hastalis (Agassiz) – Glikman, Tabl. 5, Fig. 5 1964b Cosmopolitodus hastalis (Ag.) – Glikman, 154, Ris. 75 1965 Oxyrhina hastalis Agassiz, 1843 – Radwański, 269, Pl. 1, Figs. 3a-3c 1966 Oxyrhina hastalis Ag. – Steininger, Taf. 4 1968 Oxyrhina hastalis Agassiz, 1843 – Schultz, 77, Taf. 2, Figs. 27-29 1969 Isurus hastalis (Agassiz) 1843 – Menesini, 15, Tav. 2, Figs. 5a-5c, 7a-7c 1971 Isurus hastalis hastalis (Agassiz, 1843) – Schul- tz, 321, Taf. 2, Fig. 14 1971 Isurus hastalis escheri (L. Agassiz, 1844) – Brzo- bohatý & Schultz, 732, Taf. 3, Fig. 1 1973 Isurus oxyrhynchus hastalis (Agassiz), 1843 – Ca- retto, 42 (30), Tav. 6, Figs. 1a-1c, 4a-4b,12a-12c 1973 Isurus hastalis hastalis (L. Agassiz, 1843) – Brzo- bohatý & Schultz, 666, Taf. 3, Figs. 13-14 1974 Isurus hastalis (Agassiz), 1843 – Menesini, 129, Tav. 55 (2), Figs. 4a-4c, 10a-10c 1977 Isurus hastalis Agassiz 1843 – Landini, 107, Tav. 13 (2), Figs. 4a-4c, 6a-6c 1978 Isurus hastalis hastalis (Ag.) – Brzobohatý & Schultz, 443, Taf. 2, Fig. 19 1987 Isurus hastalis (Agassiz 1843B) – Cappetta, 96 1990 Isurus hastalis (Agassiz, 1843) – Kruckow & Thies, 44 1995 Isurus hastalis (Agassiz, 1843) – Holec, Hor- náček & Sýkora, 42, Pl. 12, Figs. 4a-b 1996 Isurus hastalis (Agassiz, 1843) – Hiden, 59-60, Abb. 7. B 1997 Isurus oxyrhynchus hastalis (Agassiz) – Majcen, Mikuž & Pohar, 115, Tab. 8, Sl. 2-4 1998 Isurus hastalis (Agassiz) – Schultz, 122-123, Taf. 55, Fig. 9 2001 Isurus hastalis (Agassiz, 1838) – Purdy et al., 116- 117, Fig. 27, Fig. 28e 2003 Isurus hastalis (Agassiz, 1843) – Vicens & Rodrí- guez-Perea, 123, Fig. 4. 2a-b, 3 2005 Isurus hastalis (Agassiz, 1843) – Mikuž, 118, Tab. 3, Sl. 1a-b, 2a-b 2005 Cosmopolitodus aff. hastalis (Agassiz, 1838) – Reinecke et al., 33, Taf. 16, Fig. 1 Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 63folia biologica et geologica 58/1 – 2017 2007 Isurus hastalis (Agassiz, 1843) – Kocsis, 34, Fig. 5. 7 2010 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1843) – Schul- tz, Brzobohatý & Kroupa, 500, Pl. 1, Figs. 9a-9b 2010 Isurus hastalis – Whitenack & Gottfried, 18, Figs. 1C 2011 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1838) – Rei- necke et al., 36, Pl. 29, Figs. 6a-6b 2012 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1833) – Ávila, Ramalho & Vullo, 177, Figs. 5. 8-9, 12, 14-15 2013a Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1838) – Šoster & Mikuž, 78, Tab. 3, Sl. 19-20 2013 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1838) – Mikuž & Šoster, 201, Tab. 2, Sl. 12-18 2013 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1838) – Mikuž, Šoster & Ulaga, 122, Tab. 1, 2a-2c 2013 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1843) – Schul- tz, 43, Taf. 4, Fig. 21 2014 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1838) – Kri- žnar & Mikuž, 100, Sl. 140 2016 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1843) – Szabó & Kocsis, 582, 584, Fig. 7. I-K Material in opis: Najdeni so trije zobje ali krone, prvi zob (tab. 1, sl. 3) je izoliran in najden v spodnjemi- ocenskih plasteh v Govcah. Krona je visoka in asime- trična, rezalna robova sta gladka. Koreninski del je odlomljen. Druga krona (tab. 1, sl. 5) je izolirana in najdena v badenijskih plasteh kamnoloma Plesko. Je tudi asimetrična z rahlo konkavno labialno stranjo in konveksno lingvalno stranjo, rezalna robova sta glad- ka, spodnji del krone širok. Koreninski del je odlo- mljen. Tretji izoliran zob (tab. 1, sl. 6) je iz spodnjega miocena Govc, našla ga je R. Verdel. Krona je asime- trična in malo ukrivljena, labialna stran je ravna do rahlo izbočena, lingvalna je bolj izbočena. Rezalna ro- bova sta gladka in zašiljena. Koreninski del manjka. Velikosti zob: Cosmopolitodus hastalis Višina in širina zoba (Height and width of tooth) mm Višina krone (crown height) mm Debelina krone (crown thickness) mm Širina krone (crown width) mm Tab. 1, sl. 3 17 x 6,5 17 3,5 5,5 Tab. 1, sl. 5 ? 35 8 24 Tab. 1, sl. 6 23 x ? 17 5 9,5 Najdbe v Sloveniji in drugod: Majcen in sod. (1997: 115) predstavljajo tri zobne krone iz okolice La- škega, ki pripadajo vrsti Cosmopolitodus hastalis. Ža- lohar in sod. (2010: 30) predstavljajo dve večji zobni kroni morskega psa iz srednjemiocenskih plasti pod Viševco v Tunjiškem gričevju. Kroni pripadata vrsti Cosmopolitodus hastalis. Majcen (2011: 27) piše, da so zobje morskih psov dokaj pogosti v peščenjakih pri Govcah in znova predstavlja tri kozmopolitodusove zobne krone. Mikuž in Šoster (2013: 201-203) poroča- ta o razmeroma pogostnih najdbah zobnih kron vrste Cosmopolitodus hastalis iz spodnjemiocenskih kamnin okolice Žvarulj pri Mlinšah. Šoster in Mikuž (2013a: 78) opisujeta dve zobni kroni iz miocenskih plasti Vi- šnje vasi pri Vojniku. Šoster in Mikuž (2013b: 155- 156) predstavljata eno izolirano kozmopolitodusovo zobno krono iz miocenskih peščenjakov Pristove pri Dobrni. Mikuž in sod. (2013: 122-125) poročajo o dveh lepše ohranjenih zobnih kronah vrste Cosmopolitodus hastalis iz badenijskih plasti kamnoloma Plesko. Šo- ster (2014: 23-24) opisuje tri zobne krone morskega psa vrste Cosmopolitodus hastalis iz spodnjemiocen- skih plasti najdišča Višnja vas pri Vojniku. Mikuž in Šoster (2014: 47) poročata, da so v badenijskih turitel- nih laporovcih na ozemlju med Loko in Gorenjim Mo- krim poljem našli zob vrste Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1838). Schultz (2013: 45-47) tovrstne ostan- ke zob omenja iz številnih oligocenskih in miocenskih najdišč Centralne Paratetide, Severnomorske kotline, Atlantske province in Mediterana. Szabó in Kocsis (2016: 576) opisujeta vrsto Cosmopolitodus hastalis iz badenijskih plasti Madžarske. Nadalje še poročata, da je ugotovljena v celotni Centralni Paratetidi: v Dunaj- ski kotlini, v Avstrijski molasi, Štajerkem, Savskem, Panonskem in Transilvanskem bazenu ter v vznožju Karpatov. Ordo Carcharhiniformes Compagno, 1973 Familia Carcharhinidae Jordan & Evermann, 1896 Genus Carcharhinus Blainville, 1816 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) Tab. 1, sl. 8-9 1843 Sphyrna prisca Agass. – Agassiz, 234, Ch. 20, Vol. 3, Tab. 26a, Fig. 44 1968 Carcharhinus (Hypoprion) acanthodon (Le Hon, 1871) – Schultz, Taf. 4, Figs. 77-78 1971 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) – Schultz, 328, Taf. 4, Figs. 18a-18c 1973 Carcharhinus plumbeus priscus (Agassiz), 1843 – Caretto, 71 (59), Tav. 12, Figs. 1a-1b, 5a-5b 1974 Sphyrna prisca Agassiz, 1843 – Menesini, Tav. 8, Figs. 4a-4c, 5a-5c 1978 Carcharhinus sp. II gr. »priscus« (Ag.) – Antu- nes, 70, Pl. 3, Figs. 85, 87 Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 64 folia biologica et geologica 58/1 – 2017 1981 Carcharhinus priscus (Agassiz) – Antunes, Jonet & Nascimento, 18, Pl. 2, Figs. 18a-18b 1990 Carcharhinus priscus (Agassiz 1843) – Kruckow & Thies, 52 1992 Carcharhinus priscus (Agassiz) – Solt, 500, Táb. 1, Fig. 5 1995 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) – Holec, Hornáček & Sýkora, 46, Pl. 18, Figs. 1a-b, 2a-b 1996 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) – Hiden, 65, Taf. 5, Fig. 2 1998 Carcharhinus priscus (Agassiz) – Schultz, 122- 123, Taf. 55, Figs. 14a-14b 2001 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) – Holec, 123, Tab. 2, 4a-4b, 6a-6b 2003 Carcharhinus priscus Agassiz, 1843 – Vicens & Rodríguez-Perea, 124, Fig. 4. 8a-b 2005 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) – Fernan- des dos Reis, 35, Figs. 4 A-B 2006 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) – Holec, 75, 7a-7b 2007 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) – Kocsis, 36, Figs. 6. 11-12 2009 Carcharhinus gibbesi (Woodward, 1889) – Cici- murri & Knight, 632-633, Figs. 5C-D 2010 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) – Schultz, Brzobohatý & Kroupa, 502-503, Pl. 2, Figs. 11a- 11b 2011 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) – Reinecke et al., 63, Text-Fig. 22. a, k-o; Pl. 72, Figs. 7a-c; Pl. 73, Figs. 7a-c; Pl. 74, Figs. 1a-c; Pl. 76, Figs. 7a-d 2013 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) – Schultz, 80, Taf. 7. Figs. 6a-6b, 7a-7b 2014 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) – Poller- spöck & Beaury, 29, 25, Taf. 1, Figs. 2a-2b 2016 Carcharhinus priscus (Agassiz, 18439 – Szabó & Kocsis, 585-586, Fig. 8. F,G Material in opis: Dva primerka, prvi je v sivem peščenem laporovcu s preseki koron morskih ježkov iz badenija kamnoloma Plesko (tab. 1, sl. 8), našla ga je Š. Ulaga. Drugi zob, ki ga je ob potoku blizu Dola pri Hrastniku našla osmošolka OŠ NH Rajka v Hrastniku (tab. 1, sl. 9) je v spodnjemiocenskem biokalkarenitu z dvema odtisoma kardiid in enim večjim delom lupine pektenidne školjke. Za oba zoba je značilna nizka tri- kotna osrednja krona, ki se razširi na vsako stran z niz- kimi in drobnimi zobci. Koreninski del je nizek s širo- ko razprtima rogljema. Velikosti zob: Carcharhinus priscus Višina in širina zoba (Height and width of tooth) mm Višina krone (crown height) mm Debelina krone (crown thickness) mm Širina krone (crown width) mm Tab. 1, sl. 8 7 x 10 5 ? 9 Tab. 1, sl. 9 7 x 7,5 5 ? 5 Najdbe v Sloveniji in drugod: Mikuž in Šoster (2013: 204) poročata o nekaj kronah in redkih celih zobeh vrste Carcharhinus priscus iz spodnjemiocenskih plasti okolice Žvarulj pri Mlinšah. Mikuž in Šoster (2014: 47) pišeta, da je na območju Šmarjete na Dolenj- skem v badenijskem laporovcu najden zob vrste Car- charhinus priscus (Agassiz, 1843). Schultz (2013: 81- 84) omenja ostanke vrste Carcharhinus priscus iz zgor- njeoligocenskih in miocenskih plasti Centralne in Za- hodne Paratetide ter miocenskih plasti Severnomorske kotline, Atlantske province in Mediterana. Poller- spöck in Beaury (2014: 29) vrsto Carcharhinus priscus predstavljajo iz ottnangijskih plasti Bavarske v Nemčiji. Szabó in Kocsis (2016: 585) pišeta, da je vrsta Carchar- hinus priscus ugotovljena v badenijskih skladih Ma- džarske, v Dunajski kotlini in okolici, na območju Av- strijske molase, v Štajerskem, Savskem, Panonskem in Transilvanskem bazenu ter na vznožju Karpatov. Sistematika po: Nelson 2006 Classis Actinopterygii Klein, 1885 Divisio Teleostei Müller, 1846 Ordo Perciformes Bleeker, 1859 Familia Sparidae Bonaparte, 1831 Genus Diplodus Rafinesque, 1810 Diplodus jomnitanus (Valenciennes, 1844) Tab. 2, sl. 1-2 1844 Sargus Jomnitanus – Valenciennes, 103, Pl. 1, Figs. 1a-1b 1957 Sargus jomnitanus Valenciennes – Leriche, 46, Pl. 4, Figs. 19-22 1960 Sargus jomnitanus Valenciennes, 1844 – Pawłowska, 425, Pl. 3, Figs. 13-16 1973 Diplodus jomnitanus Valenciennes 1844 – Bauzá & Plans, 105, Lám. 8, Figs. 65-67 1973 Diplodus jomnitanus Valenc. – Obrador & Mer- cadal, 118, Fig. 3. 10 1981 Diplodus jomnitanus (Valenciennes) – Antunes, Jonet & Nascimento, 21, Pl. 5, Figs. 7a-7b Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 65folia biologica et geologica 58/1 – 2017 2003 Diplodus jomnitanus (Valenciennes, 1844) – Vi- cens & Rodríguez-Perea, 127, Fig. 4. 19a-b 2010 Diplodus sitifensis (Valenciennes, 1844) – Schul- tz, Brzobohatý & Kroupa, 504, Pl. 3, Figs. 6-7 2011 Diplodus jomnitanus – Križnar, 40-41, Sl. 4a-4b 2013 Diplodus jomnitanus (Valenciennes, 1844) – Mikuž, Šoster & Ulaga, 125, Tab. 1, Sl. 3a-3c 2013 Diplodus jomnitanus (Valenciennes, 1844) – Sc- hultz, 300, Taf. 67, Figs. 1a-1b Material in opis: Najdeni sta dve kroni, prva je skoraj cela (tab. 2, sl. 1), druga ima poškodovano zgor- njo rezalno površino (tab. 2, sl. 2). Obe sta iz anterior- nega dela čeljustnic, najdeni v badenijskih plasteh ka- mnoloma Plesko. Velikosti zob: Diplodus jomnitanus Višina (Height) mm Širina (Width) mm Debelina (thickness) mm Tab. 2, sl. 1a-c 10,5 9 5 Tab. 2, sl. 2a-c 9 7 3 Najdbe v Sloveniji in drugod: Križnar (2011: 40) predstavlja eno zobno krono vrste Diplodus jomnita- nus iz miocenskih plasti nad Trbovljami, omenja pa tudi najdbe iz Dola pri Hrastniku. Schultz (2013: 301) omenja vrsto Diplodus jomnitanus iz miocenskih plasti Avstrije, iz srednjemiocenskih preostale Centralne Pa- ratetide in Atlantske province ter miocenskih in plio- censkih plasti Mediterana. Mikuž in sod. (2013: 125- 126) poročajo o najdbi zobne krone vrste Diplodus jo- mnitanus iz badenijskih plasti kamnoloma Plesko. Genus Pagrus Cuvier, 1817 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839) Tab. 2, sl. 3-15 1850 Sphaerodus cinctus Ag. – Costa, 197, Tav. 9, Fig. 24 1899 Chrysophrys cincta Ag. – Vinassa de Regny, 84, Tav. 2, Figs. 17a-17b 1902 Chrysophrys cincta Agass. – De Alessandri, 310, Tav. 5, Figs. 8, 8a-8b 1912 Chrysophrys cincta Ag. sp. – Gemmellaro, 142, Tav. 4, Figs. 35-43 1916 Chrysophrys cincta (Ag.) – Sacco, 173 (145) 1916 Chrysophrys cicta (Lawl.) var. astensis Sacc. – Sacco, 173 (145), Figs. 1a-1b 1917 Chrysophrys cincta (Agass.) – Stefanini, 16, Tav. 1, Figs. 9-10 1955 Sparus cinctus Agassiz – Veiga Ferreira, 37, Est. 4, Fig. 38 1960 Chrysophrys sp. (cf. Sphaerodus cinctus Münster, 1870) – Pawłowska, 426, Pl. 3, Figs. 1-6 1969 Sparus cinctus (Agassiz) 1843 – Menesini, 41, Tav. 7, Figs. 7-11 1973 Sparus cinctus (Agassiz) – Caretto, 77, Tav. 14, Figs. 5a-5b 1973 Sparus cinctus (Agassiz) 1843 – Bauzá & Plans, 102, Lám. 4, Figs. 32-33 1973 Sparus cinctus Ag. – Obrador & Mercadal, 118, Fig.3. 11 1974 Sparus cinctus (Agassiz), 1843 – Menesini, 156, Tav. 61 (8), Figs. 21-23 1981 Sparus cinctus (Agassiz) – Antunes, Jonet & Nascimento, Pl. 5, Figs. 19a-19b, 23a-23b 1998 Pagrus cinctus (Agassiz) – Schultz, 126-127, Taf. 57, Fig. 3 2002 Sparus cinctus (Agassiz, 1843) – Mas & Fiol, 110, Fig. 4. 3 2003 Sparus cinctus (Agassiz, 1843) – Vicens & Rodrí- guez-Perea, 126, Fig. 4. 16 2010 Pagrus cinctus (Agassiz, 1836) – Schultz, Brzo- bohatý & Kroupa, 504, Pl. 3, Figs. 8-9 2011 Pagrus cinctus – Križnar, 40-41, Sl. 1-3 2013a Pagrus cinctus (Agassiz, 1836) – Šoster & Mikuž, 79, Tab. 3, Sl. 21-25 2013 Pagrus cf. cinctus (Agassiz, 1839) – Mikuž & Šo- ster, 206, Tab. 4, Sl. 32-36 2013 Pagrus cinctus (Agassiz, 1836) – Mikuž, Šoster & Ulaga, 126, Tab. 1, Sl. 4a-4c, 5a-5c, 6-7 2013 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839) – Schultz, 305, Taf. 67, Figs. 7a-7b, 8a-8c, 9, 10a-10b 2014 Pagrus cinctus (Agassiz, 1836) – Križnar & Mikuž, 105, Sl. 147-148 2014 Pagrus cinctus (Agassiz, 1836) – Šoster, 26, Tab. 3, sl. 21-27 2014 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839) – Mikuž, Bartol & Šoster, 34, Tab. 1, Sl. 1a-1c Material in opis: Najdenih je več kron, osem kron je v obodu okroglih do ovalnih različnih velikosti, te so iz stranskih delov čeljustnic. Sedem je izoliranih (tab. 2, sl. 8-13, 15) in ena v kamnini (tab. 2, sl. 14). Pet zobnih kron je koničastih iz sprednjega ali anteriorne- ga dela čeljustnic, dve izolirani (tab. 2, sl 3, 5) in tri v ali s kamnino (tab. 2, sl. 4, 6-7). Tudi te so različnih oblik in velikosti. Vse so iz badenijskih plasti kamnoloma Plesko. Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 66 folia biologica et geologica 58/1 – 2017 Velikosti zob: Pagrus cinctus Višina (Height) mm Premer (Diameter) mm Tab. 2, sl. 3 9 5 x 4 Tab. 2, sl. 4 9 5 Tab. 2, sl- 5 5 5 Tab. 2, sl. 6 8,5 5,5 x 5 Tab. 2, sl. 7 9,5 7,5 x 7 Tab. 2, sl. 8a-b 8,5 12 x 10 Tab. 2, sl. 9a-b 5,5 7 Tab. 2, sl. 10a-b 5,5 11 x 10 Tab. 2, sl. 11a-b 7 12 x 10 Tab. 2, sl. 12a-b 3 6 Tab. 2, sl. 13a-b 5,5 10 x 9 Tab. 2, sl. 14a-b 5 7 Tab. 2, sl. 15a-b 8,5 13 x 12 Najdbe v Sloveniji in drugod: Križnar (2011: 40) poroča o najdbah zobnih kron vrste Pagrus cinctus iz miocenskih plasti okolice Trbovelj, peskokopov Tomc in Drtija pri Moravčah ter iz kamnoloma Lipovica. Sc- hultz (2013: 306-307) omenja tovrstne ostanke zob iz zgornjeoligocenskih in miocenskih skladov Avstrije, iz miocenskih preostale Centralne Paratetide, iz miocen- skih in pliocenskih Atlantske province ter pliocenskih Mediterana. Mikuž in Šoster (2013: 206-207) poroča- ta o redkih najdbah pagarjevih zob iz spodnjemiocen- skih plasti okolice Žvarulj pri Mlinšah. Mikuž in sod. (2013: 126-127) opisujejo zobne krone vrste Pagrus cinctus iz srednjemiocenskih badenijskih plasti ka- mnoloma Plesko. Šoster in Mikuž (2013a: 79) opisu- jeta pet pagarjevih zobnih kron iz miocenskih plasti Pristove pri Vojniku. Iz spodnjemiocenskih plasti Vi- šnje vasi pri Vojniku in Klanca nad Dobrno opisuje Šoster (2014: 26-27) najdbe zob vrste Pagrus cinctus. Mikuž in sod. (2014: 34-36) predstavljajo del pagarjeve čeljustnice z zobnimi kronami v badenijskem laporov- cu z Mastnega hriba nad Škocjanom. Križnar in Mikuž (2014: 105) predstavljata pagarjeve zobne krone iz badenijskih plasti kamnoloma Lipovica nad Briša- mi. Šoster in Kovalchuk (2016: 418, Pl. 1) predsta- vljata zobne krone sparid iz neogenskih in pleistocen- skih plasti južnovzhodnega dela Ukrajine. ZAKLJUČKI Raziskovali smo ostanke ribjih zob, najdenih v mio- censkih skladih kamnolomov Plesko-Retje nad Trbo- vljami (sl. 1, 1) ter v najdiščih Dol pri Hrastniku (sl. 1, 2), Govce (sl. 1, 3) in Trnov Hrib (sl. 1, 4). Večinoma so ohranjene samo zobne krone hrustančnic in kostnic, nekaj zob je skoraj celih, tudi z delno ohranjenimi ko- reninskimi osnovami. Med hrustančnicami so ugoto- vljeni morski psi vrst: Carcharias taurus Rafinesque, 1810 (tab. 1, sl. 1-2, 4), Carcharias sp. (tab. 1, sl. 7), Car- charoides catticus (Philippi, 1846) (tab. 1, sl. 10), Co- smopolitodus hastalis (Agassiz, 1843) (tab. 1, sl. 3, 5-6) in Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) (tab. 1, sl. 8-9). Med kostnicami sta ugotovljeni dve obliki: Diplodus jomnitanus (Valenciennes, 1844) (tab. 2, sl. 1-2) in Pa- grus cinctus (Agassiz, 1839) (tab. 2, sl. 3-15). Zobje večine vrst ugotovljenih hrustančnic in ko- stnic v najdiščih z območja med rekama Savo in Savi- njo oziroma med Trbovljami in Laškim, so najdeni tudi v nekaterih drugih slovenskih najdiščih miocen- skih skladov. Registrirane oblike rib so najbolj primer- ljive z miocenskimi in deloma z oligocenskimi ribjimi ostanki iz nekdanjih sedimentacijskih prostorov Cen- tralne Paratetide ter z območij Mediterana, Atlantika in Severnomorskega bazena, nekatere oblike tudi širše. CONCLUSIONS Fossil fish teeth from sites between trbovlje and laško, Slovenia Fish remains from several localities between Trbovlje and Laško were considered in this contribution. Lo- calities include Plesko-Retje quarry near Trbovlje (Fig. 1, 1), Dol near Hrastnik (Fig. 1, 2), Govce (Fig. 1, 3) and Trnov hrib (Fig. 1, 4). The studied material consists mostly of tooth crowns without basal parts. Entirely preserved teeth are rare. We have determined 5 species of fossil sharks: Carcharias taurus Rafinesque, 1810 (tab. 1, fig. 1-2, 4), Carcharias sp. (tab. 1, fig. 7), Carcha- roides catticus (Philippi, 1846) (tab. 1, fig. 10), Cosmo- politodus hastalis (Agassiz, 1843) (tab. 1, fig. 3, 5-6) and Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843) (tab. 1, fig. 8-9) and 2 species of bony fish Diplodus jomnitanus (Valen- ciennes, 1844) (tab. 2, fig. 1-2) and Pagrus cinctus (Agassiz, 1839) (tab. 2, fig. 3-15). Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 67folia biologica et geologica 58/1 – 2017 Teeth of most determined species of cartilaginous and bony fish from localities between Trbovlje and Laško were also found in other Slovenian Miocene fos- sil sites. The specimens are comparable with Miocene and partially Oligocene fish remains from paleogeo- graphical areas of the Central Paratethys, Mediterra- nean, Atlantic and North Sea basins. ZAHVALE Učiteljici Romani Verdel iz Hrastnika in učenki Špeli Zupančič OŠ NH Rajka Hrastnika, Podružnica Dol pri Hrastniku se zahvaljujemo za posojena in v prispevku uporabljena fosilna zoba morskih psov. LITERATURA – REFERENCES Agassiz, L., 1833-1843: Recherches sur les poissons fossiles. Tome III. Imprimerie de Petitpierre (Neuchatel, Suisse): VIII, 1-390 + Tab. 1-47. Antunes, M. T., 1978: Faunes ichthyologiques du Néogène supérieur d Àngola, leur âge, remarques sur le Pliocène marin en Afrique australe. Ciências da Terra (UNL) (Lisboa) 4: 59-90 + (Pl. 1-3). Antunes, M. T., S. Jonet & A. Nascimento, 1981: Vertébrés (Crocodiliens, Poissons) du Miocène marin de l Àlgarve occidentale. Ciências da Terra (UNL) (Lisboa) 6: 9-38 + (Pl. 1-5). Ávila, S. P., R. Ramalho & R. Vullo, 2012: Systematics, palaeoecology and palaeobiogeography of the Neogene fossil sharks from the Azores (Northeast Atlantic). Annales Paléontologie (Paris, New york, Barcelona) 98: 167- 189. https://doi.org/10.1016/j.annpal.2012.04.001 Bauzá, J. & J. Plans, 1973: Contribucion al conocimiento de la fauna ictiologica del Neogeno Catalano Balear. Bolet. Soc. Hist. Natur. Baleares (Palma de Mallorca) 18: 72-131 + (Lám. 1-8). Brzobohatý, R. & O. Schultz, 1971: Die Fischfauna der Eggenburger Schichtengruppe. In: J. Seneš (Ed.), Chron- ostratigraphie und Neostratotypen, Miozän der zentralen Paratethys. Bd. 2, M1 Eggenburgien. Vydavatelstvo Slovenskej akadémie vied (Bratislava): 719-759 + (Taf. 1-8). Brzobohatý, R. & O. Schultz, 1973: Die Fischfauna der Innviertler Schichtengruppe und der Rzehakia Formation. In: J. Seneš (Ed.), Chronostratigraphie und Neostratotypen, Miozän der zentralen Paratethys. Bd. 3, M2 Ottnangien. Vydavatelstvo Slovenskej akadémie vied (Bratislava): 652-693 + (Taf. 1-5). Brzobohatý, R. & O. Schultz, 1978: Die Fischfauna des Badenien. In: J. Seneš (Ed.), Chronostratigraphie und Neostratotypen, Miozän der Zentralen Paratethys. Bd. 4, M4 Badenien. Verlag der Slowakischen Akademie der Wissenschaften (Bratislava): 441-464 + (Taf. 1-5). Cappetta, H., 1987: Chondrichthyes II. Mesozoic and Cenozoic Elasmobranchii. In: H. P. Schultze (Ed.), Handbook of Paleoichthyology, Vol. 3B. Gustav Fischer Verlag (Stuttgart-New york): 1-193. Caretto, P. G., 1973: Osservazioni tassonomiche su alcuni Galeoidei del Miocene piemontese. Boll. Soc. Paleont. Italiana 1972 (Modena) 11 (1):14-85 (3-73) + Tav. 1-14. Cicimurri, D. J. & J. L. Knight, 2009: Late Oligocene sharks and rays from the Chandler Bridge Formation, Dor- chester County, South Carolina, USA. Acta Palaeont. Polonica (Warszawa) 54 (4): 627-647. http://dx.doi. org/10.4202/app.2008.0077 Costa, O. G., 1850: Paleontologia del Regno di Napoli contenente la descrizione e figura di tutti gli avanzi organici fossili. Parte 1. (Napoli): 1-203 + Tav. 1-15. De Alessandri, G. 1896: Avanzi di Oxyrhina hastalis del Miocene di Alba. Atti Soc. Italiana Sci. Natur. Mus. Civ. Stor. Natur. Milano (Milano) 36: 263-269 + Tav. 1-2. De Alessandri, G., 1902: Sopra alcuni odontoliti pseudomiocenici dell`istmo di Suez. Atti Soc. Ital. Sci. Natur., Mus. Civ. Stor. Natur. Milano (Milano) 41 (3): 287-312 + Tav. 5. Fernandes dos Reis, M. A., 2005: Chondrichthyan Fauna from the Pirabas Formation, Miocene of Northern Bra- zil, with Comments on Paleobiogeography. Anuário Inst. Geociências (UFRJ) (Rio de Janeiro) 28 (2): 31-58. Gemmellaro, M. 1912: Ittiodontoliti del Miocene medio di alcune regioni delle provincie di Palermo e di Girgenti. Giorn. Sci. Natur. Econ. (Palermo) 29: 117-156 + Tav. 1-4. Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 68 folia biologica et geologica 58/1 – 2017 Giebel, C. G., 1855: Odontographie. Vergleichende darstellung des Zahnsystemes der lebenden und fossilen Wir- belthiere. Verlag von Ambrosius Abel (Leipzig): XX, 1-129 + Taf. 1-52. Glikman, L. S., 1964 a: Podklass Elasmobranchii. Akylovie. In: D. V. Obručev (redaktor), Osnovi paleontologii. Spravočnik dlja paleontologov i geologov SSSR. Besčeljustnie, ribi. Izdatelstvo »Nauka« (Moskva): 196-265 + Tabl. 1-6. Glikman, L. S., 1964 b: Akuli paleogena i ih stratigrafičeskoe značenie. Akademija nauk SSSR, Otdelenie nauk o Zemle, otdel monografičeskih kollekcij. Izdatelstvo »Nauka« (Moskva – Leningrad): 1-227 + (Tabl. 1-31). Hiden, H. R., 1996: Elasmobranchier (Pisces, Chondrichthyes) aus dem Badenium (Mittleres Miozän) des Steirischen Beckens (Österreich). Mitt. Abt. Geol. Paläont. Landesmuseum Joanneum, 1994/95 (Graz) 52/53: 41-110 + (Taf. 1-10). Holec, P., 2001: Miocénne drsnokožce a kostnaté ryby (Chondrichthyes et Osteichthyes, Vertebrata) z viedenskej panvy pri Bratislave (Slovensko). Mineralia Slovaca (Bratislava) 33: 111-134. Holec, P., 2006: Žraloky (Chondrichthyes, Vertebrata) z Hajnáčky. Mineralia Slovaca (Bratislava) 38: 71-76. Holec, P., M. Hornáček & M. Sýkora, 1995: Lower Miocene Shark (Chondrichthyes, Elasmobranchii) and Whale Faunas (Mammalia, Cetacea) near Mučín, Southern Slovakia. Geologické práce (Bratislava) 100: 37-52 + Pl. 8-22. Holec, P. & Z. Krempaská, 2005: Nález zuba žraloka Carcharoides catticus (Philippi, 1846) (Chondrichthyes, Ver- tebrata) na Slovensku z lokality Hlinisko v Spišskej Novej Vsi (paleogén). Mineralia Slovaca (Bratislava) 37: 559- 562. Kocsis, L., 2007: Central Paratethyan shark fauna (Ipolytarnóc, Hungary). Geol. Carpathica (Bratislava) 58 (1): 27- 40. Križnar, M., 2011: Miocenski zobje rib kostnic iz Zasavja. Društvene novice (Tržič) 44: 40-41. Križnar, M. & V. Mikuž, 2014: Kamnolom Lipovica in njegove paleontološke zanimivosti. (Lipovica quarry and its interesting paleontological characteristics). Scopolia (Ljubljana) 82: 1-120. Kruckow, T., 1959: Eine untermiozäne Haifisch-Fauna in Schleswig-Holstein. Meyniana (Kiel) 8: 82-95 + Taf. 1-2. Kruckow, T. & D. Thies, 1990: Die Neoselachier der Paläokaribik (Pisces: Elasmobranchii). Cour. Forsch.-Inst. Senckenberg Frankfurt am Main (Frankfurt am Main) 119: 1-102. Landini, W., 1977: Revisione degli »Ittiodontoliti pliocenici« della collezione Lawley. Palaeontographia Italica (Pisa) 70, n. ser., 40: 92-134 + Tav. 12 (1)-16 (5). Leriche, M., 1957: Les Poissons Néogènes de la Bretagne de l Ànjou et de la Touraine. Mémoires Soc. Géol. France 36, Nouv. ser. Mém. (Paris) 81:1-64 + Pl. 1-4. Majcen, T., 2011: Geološka učna pot na Govce. Že spet ali še vedno? Društvene novice (Tržič) 44: 26-28. Majcen, T., V. Mikuž & V. Pohar, 1997: Okamnine v paleontološki zbirki laškega muzeja. Geološki zbornik (Lju- bljana) 13: 104-118 + (Tab. 1-11). Mas, G. & G. Fiol, 2002: Ictiofauna del Messinià de la plataforma sedimentària de Llucmajor (Illes Balears, Mediterrània occidental). Aspectes paleoambientals. Boll. Soc. Hist. Nat. Balears (Palma de Mallorca) 45: 105-116. Menesini, E., 1969: Ittiodontoliti miocenici di Terra d`Otranto (Puglia). Palaeontographia Italica 1969 (Pisa) (n. ser. 35), 65: 1-61 + Tav. 1-7. Menesini, E., 1974: Ittiodontoliti delle formazioni terziarie dell Àrcipelago maltese. Palaeontographia Italica 1971 (Pisa) (n. ser. 37), 67: 121-162 + Tav. 54-61 (1-8). Mikuž, V., 2005: Miocenski selahiji (Chondrichthyes) iz opuščenega peskokopa Tomc pri Moravčah. (Miocene sela- chians (Chondrichthyans) from abandoned sand pit Tomc near Moravče, Slovenia). Razprave 4. razreda SAZU (Ljubljana) 46 (1): 111-131 + (Tab. 1-4). Mikuž, V., M. Bartol & A. Šoster, 2014a: Zobje miocenskega špara v laporovcu z Mastnega hriba nad Škocjanom. (Porgy fish teetht in Miocene marl from Mastni hrib near Škocjan, Slovenia). Geologija (Ljubljana) 57 (1): 33-38 + (Tab. 1). Mikuž, V., M. Bartol & Š. Ulaga, 2014b: Ribje vretence iz miocenskih plasti v okolici Govc. (Fish vertebra from Miocene beds at Govce, Slovenia). Geologija (Ljubljana) 57 (1): 27-32 + (Tab. 1). Mikuž, V., & A. Šoster, 2013a: Spodnjemiocenske ribe in želva iz Žvarulj pri Mlinšah (Centralna Paratetida). (Lower Miocene fishes and turtle from Žvarulje near Mlinše, Slovenia (Central Paratethys). Geologija (Ljublja- na)56 (2): 199-218 + (Tab. 1-4). Mikuž, V., A. Šoster & Š. Ulaga, 2013b: Miocenski ribji zobje iz kamnoloma Plesko. (Miocene fish teeth from the Plesko quarry, Slovenia). Folia biologica et geologica (Ljubljana) 54 (1): 121-133 + (Tab. 1-2). Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 69folia biologica et geologica 58/1 – 2017 Mikuž, V. & A. Šoster, 2014: Miocenski neoselahiji Dolenjske in primerjava z drugimi slovenskimi najdišči. In: B. Rožič, T. Verbovšek & M. Vrabec (uredniki), 4. Slovenski geološki kongres Ankaran, 8. – 10. oktober 2014. Povzetki in ekskurzije. Univerza v Ljubljani, Naravoslovnotehniška fakulteta (Ljubljana): 1-121 (46-47). Nelson, J. S., 2006: Fishes of the World. Fourth Edition. John Wiley & Sons, Inc. (Hoboken, New Jersey): XV, 1-601. Obrador, A. & B. Mercadal, 1973: Nuevas localidades con fauna ictiológica para el Neógeno menorquín. Acta Geológica Hispánica (Barcelona) 4: 115-119. Pawłowska, K., 1960: Szczatki ryb z wapieni mioceńskich Pińczowa. Acta Palaeontologica Polonica (Warszawa) 5 (4): 421-432 + Pl. 1-3. Philippi, R. A., 1846: Ueber Tornatella abbreviata, Otodus mitis, Otodus catticus und Myliobatis Testae. Palaeon- tographica (1851) (Cassel) 1 (1): 23-25 + Tab. 2. Pollerspöck, J. & B. Beaury, 2014: Eine Elasmobranchierfauna (Elasmobranchii, Neoselachii) aus der Oberen Meeresmolasse (Ottnangium, Unteres Miozän) des Heigelsberger Grabens bei Teisendorf, Oberbayern. Zitteliana A (München) 54: 23-37, (Taf. 1-2). Portell, R. W., G. Hubbel, S. K. Donovan, J. L. Green, D. A. T. Harper & R. Pickerill, 2008: Miocene sharks in the Kendeace and Grand Bay formation of Carriacou, The Grenadines, Lesser Antilles. Caribbean Journ. Sci. (Puerto Rico) 44 (3): 279-286. http://dx.doi.org/10.18475/cjos.v44i3.a2 Purdy, R. W., V. P. Schneider, S. P. Applegate, J. H. Mc Lellan, R. L. Meyer & B. H. Slaughter, 2001: The Neogene Sharks, Rays, and Bony Fishes from Lee Creek Mine, Aurora, North Carolina. Smithsonian Contribu- tions Paleobiology (Washington) 90: 71-202. Radwański, A., 1965: A contribution to the knowledge of Miocene Elasmobranchii from Pińczów (Poland). Acta Palaeont. Polonica (Warszawa) 10 (2): 267-276 + Pl. 1-2. Rafinesque Schmaltz, C. S., 1810: Caratteri di alcuni nuovi generi e nuove specie di animali e piante della Sicilia con varie osservazioni sopra i medesimi. Stampe di Sanfilippo: 3-105. Reinecke, T., S. Louwye, U. Havekost & H. Moths, 2011: The elasmobranch fauna of the late Burdigalian, Mio- cene, at Werde-Uesen, Lower Saxony, Germany, and its relatioships with Early Miocene faunas in the North Atlantic, Central Paratethys and Mediterranean. Palaeontos (Antwerpen) 20: 1-170 + Pl. 1-101. Reinecke, T., H. Moths, A. Grant & H. Breitkreuz, 2005: Die Elasmobranchier des norddeutschen Chattiums, insbesondere des Sternberger Gesteins (Eochattium, Oberes Oligocän). Palaeontos (Antwerpen) 8: 1-135 + Taf. 1-60. Reinecke, T., H. Stapf & M. Raisch, 2001: Selachier und Chimären des Unteren Meeressandes und Schleichsandes im Mainzer Becken (Alzey- und Stadecken-Formation, Rupelium, Unteres Oligocän). Palaeontos (Antwerpen) 1: 1-73 + Taf. 1-63. Rückert-Ülkümen, N., 1990: Neue Ergebnisse zum Alter der miozänen Fisch-Schichten in Nord-Thrakien (Türkei). Stratigraphie I. Mitt. Bayer. Staatsslg. Paläont. hist. Geol. (München) 30: 27-37 + (Taf. 1-3). Sacco, F., 1916: Apparati dentali di »Labrodon« e di »Chrysophrys« del Pliocene italiano. Atti Acad. Sci. Torino (Torino) 51: 172 (144) – 177 (149) + Tav. 1. Schultz, O., 1968: Die Selachierfauna (Pisces, Elasmobranchii) aus den Phosphoritsanden (Unter-Miozän) von Plesching bei Linz, Oberösterreich. Naturkundl. Jb. Stadt Linz (Linz) 14: 61-102 + Taf. 1-4. Schultz, O., 1971: Die Selachier-Fauna (Pisces, Elasmobranchii) des Wiener Beckens und seiner Randgebiete im Badenien (Miozän). Ann. Naturhist. Mus. Wien (Wien) 75: 311-341 + Taf. 1-4. Schultz, O., 1972: Eine Fischzahn.Brekzie aus dem Ottnangien (Miozän) Oberösterreichs. Ann. Naturhistor. Mus. Wien (Wien) 76: 485-490 + Taf. 1. Schultz, O., 1998: Tertiärfossilien Österreichs. Wirbellose, niedere Wirbeltiere und marine Säugetiere. Goldsch- neck-Verlag (Korb): 1-159 + (Taf. 1-65). Schultz, O., 2013: Pisces. In: W. E. Piller (Ed.), Catalogus Fossilium Austriae. Ein systematisches Verzeichnis aller auf österreichischem Gebiet festgestellten Fossilien. Bd. 3. Verlag der Österreichischen Akademie der Wis- senschaften (Wien): I-XXXVIII, 1-411 + Taf. 1-71. Schultz, O., R. Brzobohatý & O. Kroupa, 2010: Fish teeth from the Middle Miocene of Kienberg at Mikulov, Czech Republic, Vienna Basin. Ann. Naturhist. Mus. Wien, Ser. A (Wien) 112: 489-506 + (Pl. 1-3). Sismonda, E., 1849: Descrizione dei pesci e dei crostacei fossili nel Piemonte. Memorie Reale Accad. Sci. Torino (Torino) ser. 2, 10: 1-88 + Tav. 1-3. Sismonda, E., 1861: Appendice alla descrizione dei pesci e dei crostacei fossili nel Piemonte. Memorie Reale Accad. Sci. Torino (Torino) ser. 2, 19: 453-474 + Tav. 1. Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 70 folia biologica et geologica 58/1 – 2017 Solt, P., 1992: A Kazári cápafogas réteg halmaradványai. A Magyar Áll. Földtani Intézet, Évi Jelentése 1990 (Buda- pest): 495-500 + (1 táb.). Stefanini, G., 1917: Fossili del Neogene Veneto. Mem. Ist. Geol. Univ. Padova 1916 (Padova) 4: 1-198 + Tav. 1-7. Steininger, F., 1966: Über eine Fossiliensammlung aus dem Stadtbereich von Linz. Naturkundl. Jb. Stadt Linz (Linz) 12: 7-10 + Taf. 1-4. Szabó, M. & L. Kocsis, 2016: A new Middle Miocene selachian assemblage (Chondrichthyes, Elasmobranchii) from the Central Paratethys (Nyirád, Hungary): implications for temporal turnover and biogeography. Geologica Car- pathica (Bratislava) 67/6, 573-594. https://doi.org/10.1515/geoca-2016-0036 Šoster, A., 2014: Miocenska ribja favna Hudinjskega gričevja in okolice. (Miocene fish fauna of Hudinja hills and its surroundings). Univerza v Ljubljani, Naravoslovnotehniška fakulteta, Oddelek za geologijo, Diplomsko delo (Ljubljana): 1-39 + (Tab. 1-3). Šoster, A. & O. M. Kovalchuk, 2016: Late Neogene and Pleistocene porgy fishes (Teleostei, Sparidae) of the Eastern Paratethys, with comments on their palaeoecology. Vestnik zologii (Kiev) 50 (5): 415-422 + (Pl. 1). https://doi. org/10.1515/vzoo-2016-0048 Šoster, A. & V. Mikuž, 2013a: Ostanki rib iz miocenskih plasti Višnje vasi blizu Vojnika. (Fish remains from Mio- cene beds of Višnja vas near Vojnik, Slovenia). Geologija, (Ljubljana) 56 (1): 73-86 + (Tab. 1-3). https://doi. org/10.5474/geologija.2013.006 Šoster, A. & V. Mikuž, 2013b: Ostanki rib iz miocenskih peščenjakov Pristove pri Dobrni. Geološki zbornik (Lju- bljana) 22: 154-158. Valenciennes, A., 1844: Description de quelques dents fossiles de poissons trovées aux environs de Staoueli, dans la province d Àlger. Annales sciences naturelles, 3eme ser., Zoologie (Paris) 1: 99-104 + Pl. 1. Vardabasso, S., 1922: Ittiofauna delle arenarie mioceniche di Belluno. Mem. Ist. Geol. Univ. Padova (Padova) 6: 1-23 + Tav. 1-2. Veiga Ferreira, O., 1955: A Fauna Miocénica da Ilha de Santa Maria (Açores). Comun. Serv. Geol. Portugal (Lis- boa) 36: 9-40 + Est. 1-11. Vicens, D., A. Rodríguez-Perea, 2003: Vertebrats fòssils (Pisces i Reptilia) del Burdigalià de cala Sant Vicenç (Pol- lença, Mallorca). Boll. Soc. Hist. Natur. Balears (Palma de Mallorca) 46: 117-130. Vinassa de Regny, P., 1899: Pesci neogenici del Bolognese. Rivista Italiana Paleont. (Bologna) 5: 79-84 + Tav. 2. Whitenack, L. B. & M. D. Gottfried, 2010: A morphometric approach for addressing tooth-based species delimi- tation in fossil Mako shark, Isurus (Elasmobranchii: Lamniformes). Journ. Vertebr. Paleont. (Norman, Okla- homa) 30 (1): 17-25. http://dx.doi.org/10.1080/02724630903409055 Woodward, A. S., 1900: On some Fish-remains from the Parana Formation, Argentine Republic. Ann. Mag. Nat. Hist. (London) Ser. 7, 6: 1-7 + Pl. 1. Žalohar, J., M. Križnar, T. Hitij & E. Grmšek, 2010: Fosili iz okolice Kamnika. Uredila J. Železnikar. Medobčinski muzej Kamnik (Kamnik): 1-48. Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 71folia biologica et geologica 58/1 – 2017 TABLE – PLATES Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 72 folia biologica et geologica 58/1 – 2017 TABLA 1 – PLATE 1 Sl. 1 Carcharias taurus Rafinesque, 1810; a – pogled z jezične strani, b – pogled s strani, c – pogled z ustnične strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 1 Carcharias taurus Rafinesque, 1810; a – lingual view, b – lateral view, c – labial view, Plesko quarry, enlarged Sl. 2 Carcharias taurus Rafinesque, 1810; a – pogled z jezične strani, b – pogled s strani, c – pogled z ustnične strani, Govce, povečano Fig. 2 Carcharias taurus Rafinesque, 1810; a – lingual view, b – lateral view, c – labial view, Govce, en- larged Sl. 3 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1843); a – pogled z jezične strani, b – pogled s strani, c – pogled z ustnične strani, Govce, povečano Fig. 3 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1843); a – lingual view, b – lateral view, c – labial view, Govce, enlarged Sl. 4 Carcharias taurus Rafinesque, 1810; pogled z jezične strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 4 Carcharias taurus Rafinesque, 1810; lingual view, Plesko quarry, enlarged Sl. 5 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1843); a – pogled z jezične strani, b – pogled s strani, c – pogled z ustnične strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 5 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1843); a – lingual view, b – lateral view, c – labial view, Plesko quarry, enlarged Sl. 6 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1843); a – pogled z jezične strani, b – pogled s strani, c – pogled z ustnične strani, Govce, najditeljica Romana Verdel, povečano Fig. 6 Cosmopolitodus hastalis (Agassiz, 1843); a – lingual view, b – lateral view, c – labial view, Govce, finder Romana Verdel, enlarged Sl. 7 Carcharias sp.; pogled z jezične strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 7 Carcharias sp.; lingual view, Plesko quarry, enlarged Sl. 8 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843); pogled z jezične strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 8 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843); lingual view, Plesko quarry, enlarged Sl. 9 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843); pogled z jezične strani, najditeljica Špela Zupančič, Dol pri Hrastniku, povečano Fig. 9 Carcharhinus priscus (Agassiz, 1843); lingual view, finder Špela Zupančič, Dol pri Hrastniku, enlarged Sl. 10 Carcharoides catticus (Philippi, 1846); pogled z ustnične strani, Trnov Hrib blizu Govc, povečano Fig. 10 Carcharoides catticus (Philippi, 1846); labial view, Trnov Hrib near Govce, enlarged 73folia biologica et geologica 58/1 – 2017 TABLA 1 – PLATE 1 Vasja Mikuž, aleš šoster & špela ulaga: fosilni ribji zobje iz najdišč Med trboVljaMi in laškiM 74 folia biologica et geologica 58/1 – 2017 TABLA 2 – PLATE 2 Sl. 1 Diplodus jomnitanus (Valenciennes, 1844); a – pogled z ustnične strani, b – pogled s strani, c – pogled z jezične strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 1 Diplodus jomnitanus (Valenciennes, 1844); a – labial view, b – lateral view, c – lingual view, Plesko quarry, povečano Sl. 2 Diplodus jomnitanus (Valenciennes, 1844); a – pogled z ustnične strani, b – pogled s strani, c – pogled z jezične strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 2 Diplodus jomnitanus (Valenciennes, 1844); a – labial view, b – lateral view, c – lingual view, Plesko quarry, enlarged Sl. 3 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); pogled z ustnične strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 3 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); labial view, Plesko quarry, enlarged Sl. 4 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); pogled s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 4 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); lateral view, Plesko quarry, enlarged Sl. 5 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); konica zoba s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 5 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); crown tip, lateral view, Plesko quarry, enlarged Sl. 6 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); pogled s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 6 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); lateral view, Plesko quarry, enlarged Sl. 7 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); pogled s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 7 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); lateral view, Plesko quarry, enlarged Sl. 8 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – pogled od zgoraj, b – pogled s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 8 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – occlusal view, b – lateral view, Plesko quarry, enlarged Sl. 9 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – zgornja površina zoba, b – pogled s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 9 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – occlusal view, b – lateral view, Plesko quarry, enlarged Sl. 10 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – zgornja površina zoba, b – pogled s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 10 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – occlusal view, b – lateral view, Plesko quarry, enlarged Sl. 11 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – zgornja površina zoba, b – pogled s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 11 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – occlusal view, b – lateral view, Plesko quarry, enlarged Sl. 12 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – zgornja površina zoba, b – pogled s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 12 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – occlusal view, b – lateral view, Plesko quarry, enlarged Sl. 13 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – zgornja površina zoba, b – pogled s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 13 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – occlusal view, b – lateral view, Plesko quarry, enlarged Sl. 14 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – zgornja površina zoba, b – pogled s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 14 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – occlusal view, b – lateral view, Plesko quarry, enlarged Sl. 15 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – zgornja površina zoba, b – pogled s strani, kamnolom Plesko, povečano Fig. 15 Pagrus cinctus (Agassiz, 1839); a – occlusal view, b – lateral view, Plesko quarry, enlarged Primerki ribjih zob na tabli 1, slike 1-5, 7-8 in na tabli 2, slike 1-15 so iz zbirke Špele Ulaga iz Hrastnika (The specimens of fish teeth on plate 1, figures 1-5, 7-8 and plate 2, figures 1-15 are from collection of Špela Ulaga from Hrastnik) Vse fotografije (All photos): Aleš Šoster 75folia biologica et geologica 58/1 – 2017 TABLA 2 – PLATE 2