Eva Krekovičova
Židovstvo očami inych. Reflexia Žida v slovenskom folklore
Prispevek obravnava podobo Žida v slovaški folklori. V njej odkriva tako značilne slovaške kakor tudi splošno evropske poteze.
The study deals with the image of the Jew in Slovac folklore. It reveals features which are characteristic of both Slovakia and Europe in general.
1.	Reflexia »inych- etnik vo folklore tvori organickü sučast’ sociälnej pamäte. Vyznacuje sa často vyraznou zotrvacnost’ou, dlhodobost’ou a akumulovanim informacii z röznych historickych obdobi, ako aj röznou mierou stereotypizäcie jednotlivych etnik v l’udovom mysleni. Folklor tu predstavuje cenny informativny prameft. Je v prvom rade vyrazom postojov, hodnöt, emocii a zäujmov konkretnych (na Slovensku prevažne rol’nickych) sociälnych vrstiev daneho etnickeho spoločenstva. Prostrednictvom optiky jeho nositel’ov, isteho "pohl’adu zvnütra«, näm folklor umožfiuje de.šifrovat’ röznorody Charakter a naj-mä hierarchizäciu vzäjomnych vzt’ahov röznych etnik či sociälnych skupin, osobitne interesantnych predovsetkym v etnicky zmiesanych oblastiach.
Identifikovanie jednotlivych »reälnych- a »fiktivnych» znakov sledovanych obrazov je pritom často obtiažne. Analyza potvrdzuje, že aj zdanlivo fiktivne a zjednodušene obra-zy (znaky) korenia v konkretnej historickej realite a možno tu spravidla vystopovat’ určite kauzälne süvislosti. Zärovefi však rözne fakty či atribüty obrazov vo folklore spravidla nie sü usporiadane chronologicky, vrstvia sa na seba bez ohl’adu na konkretny histor-icky čas, eventualne zmeny v čase a vnütornü näzorovü diferenciäciu obyvatel’stva.
Vyznamy jednotlivych znakov v obrazoch »inych« či »cudzich« sü vo folklore zako-dovane vo viacerych semantickych vrstväch. Je potrebne odkryvat’ ich postupne a vždy v koreläcii s konkretnou historickou realitou, ktorü reflektujü. Reflexia etnickych obrazov vo folklore zäroven predstavuje isty do seba uzavrety svet. Vymedzuje ho na jednej Strane rožna miera tolerancie voči »inym«, na Strane druhej realne existujüca bariera či bariery. Sučasflou tychto barier su i stereotypy a predsudky. Tento »svet« je zaroveft istou retrospekciou. Dokumentuje to aj obraz Žida. Jeho atribüty zaznamenä-vame bežne v sučasnom aktuälnom repertoäri, a to aj napriek skutočnosti, že tato
etnickä menšina hola na našom üzemi v dosledku tragickych udalosti holokaustu dra-sticky zredukovanä.1
2. Vo folklore sü obrazy »inych« vyrazne žanrovo determinovane. Jednotlive foklorne žanre vykazujü odlišnu frekvenciu i rözny stupen zotrvačnosti reflektovanych postojov, ako aj röznu mieru stereotypizäcie obrazov. Najsilnejšie sa stereotypizäcia a predsudky premietajü v jazykovych stereotypoch2 (napr. -ciemy si jak Cigän«, »Tie hodiny nitran-ske, vsak sü oni ciganske-). Vo viacerych semantickych vrstväch reflektuje obrazy »inych» l’udova pieseft a prislovna tradicia. Z hl’adiska koncenträcie jednotlivych znakov reflektovanych obrazov prave piesne a paremie uchovävajü postoje a stereotypy pomerne dlhe obdobie a vlastne ich akumulujü v čase.
Vel’mi frekventovane, i ked' jednofarebnejšie, su tieto obrazy v anekdotäch a humor-istickych podaniach (často vykreslene iba jednym - dvomi znakmi). Menej často sa vysky-tujü v inych druhoch l’udovej prozy. V poravnani s l’udovou piesnou mä napr. l’udova rozprävka sklon ku vyraznejsej typizäcii postav, k cyklizäcii a zjednoduSovaniu, podobne ako napr. karikatura (vytväranie »figur» typickeho Nemca: »deutsche Michel-j Žida, Cigana a pod.). Dochädza tu pripadne i ku kumulovaniu či zamieflaniu jednotlivych typov hrdinov (napr. Cigän - pastier, »Šuster», chudobny človek). Ako sučast’ obrazu »inych» či »cudzich« (najmä Ciganov a Židov) vystupujü nezriedka aktualizovane texty znäme z bežneho repertoaru. Pomerne časty je tu princip aktualizäcie (adresnosti) toho isteho textu v süvislosti s röznymi predstavitel'mi »cudzieho«. Vyskytuje sa najmä v pre-javoch smiechovej kultüry »sveta naopak« ako jeden zo sposobov demonštrovania »ina-kosti» či »cudzosti».'1
3. V procese konštituovania, ale i upevnovania a uchovävania obrazov, stereotypov a predsudkov plnili jednotlive folklorne žanre zaroven svoje špecificke funkcie. Tak napr. rozpravanie zo života služilo najmä v etnicky zmieSanych alebo konlaktovych (hraničnych) oblastiach ako uraity kanäl odovzdävania informacii o »inej» skupine (etniku).5 Na druhej Strane zase viaceri autori upozomujü na prekaračky, posmesky, rožne prejavy vysmechu v oblastiach na etnickej hranici alebo v prostredi enklävy ako na špecificku formu isteho ventilovania nahromadenych nepriatel’skych postojov, ktore sa spravidla neprejavujü pria-mo(K. Ltick, D. Klimova). Zaroven už len samotny - nezrozumitel’ny - jazyk ineho etnika vnimaju susedia často ako smiesny, pripominajüci huhnanie (K. Lück).
Sučasny stav postojov a stereotypov »inych« etnik reflektujü a istü aktualizačnu funk-ciu aj v tejto oblasti plnia präve anekdoty či humoristicke podania (hädanky), sporadicky i novovnznikajüce piesne. Vyskumy signalizujü, že len tieto folklorne druhy jednoznačne reflektujü napr. narastajücu a masmediami často i živenu antipatiu majoritneho obyvatel’stva Slovenska voči Romom/’
4. Vyskumy ukazujü, že v slovenskom folklore etnicke obrazy a stereotypy vystupujü v poravnani s inymi europskymi närodmi (Poliakmi, Mad’armi, Nemcami, Dänmi, Fin-
1 V obdobi druhej svetovej vojny bolo zo Slovenska nasilne deportovanych viac ako 60 000 Židov. V sočasnosti sa tu k židovstvu hläsi už len asi 3 000 osöb, i ked’ skutocny počet obyvatel’ov židovskeho povodu je nesporne vyšM.
2 Bartosz, A.: Wizemnek Cygana w folklorze. In: Zbornik radova XXXII Kongresa udruženja folklorista Jugoslavije I, Novi Sad 1985, s. 151 - 154.
1 Haussen, A.: Geschichte des deutschen Michel. Prag 1918. Hanak, P.: Der Garten und die Werkstatt. Ein kulturgeschichtlichen Vergleich. Wien-Köln-Weimar 1992.
1 Bachtin, M. M.: Frangois Rabelais a lidovä kultura stredovžku a renesance. Praha 1975.
’ Kiliänovä, G.: Život na hranici. In: Kontinuita a konflikt hodnöt každodennej kutlury. Zost. D. Katica, s. 90 -108.
6 Evidentne najmii v süvise s negativnymi sprievodnymi javmi prebiehajücej transformäcie spoločnosti po r. 1989, akymi sü rast nezamestnanosti a socialne problemy Romov.
mi, Švedmi atd’.) ako pomerne nevyrazne, menej frekventovane.7 Istou vynimkou sü iba Cigani a Židia. Obidva tieto obrazy vykazujü zäroven niektore spoločne črty v širšom stredoeuropskom či europskom priestore. V strednej Europe je napr. obraz Žida najviac reflektovany v 1’udovej kulture a folklore Pol’ska, kde vystupuje prevažne ako typicky predstavitel’ »cudzieho» (Bodi 1993, Mulkieuiicz-Goldberg 1980, Stomma 1989, Roth-stein 1986). Pomerne frekventovanä, najmä v prekaračkach a žartovnych piesnach je postava Žida i v nemeckom folklore." Popri Nemcovi ako najvyraznejsi obraz »ineho« etnika vystupuje Žid najmä v 19. stor. i v kulture mad’arskej (Erdelyi 1862, Hanak 1992). Naproti tomu na Slovensku sa javi vo folklore predbežne ako najfrekventovanejši a najplastickejšie prepracovany obraz Cigana (Krekovičova 1993, 1994).9
Obraz Cigana i Žida sa kontüroval v slovenskom folklore do istej miery podobne, ale zäroven (najmä v 1’udovom rozprävanQ aj kontrastne. Pokial’ sa tyka jednotlivych žanrov, predovsetkym v prisloviach, čiastočne i v I'udovom rozpravani inklinujü obrazy k negativnemu stereotypu (Bartosz 1985). Naproti tomu ako najplastickejšie vystüpili oba obrazy v l’udovej piesni, ktorä je hlavnym vychodiskom na.šej analyzy. Zistene poznatky doplmme o paremie a rozprävanie, pripadne d’alsie žanre.10
Analyza obrazu Žida potvrdila poznatok znämy aj z inych prostredi: vnimanie »inych» bolo vnütorne silne hierarchizovane, pri com autostereotypy a heterostereotypy vystu-povali ako navzäjom podmienene. Vnimanie a hodnotenie »inych« či »cudzich« bolo de-terminovane pozlciou hodnotiaceho v existujücej strukture spoločnosti a s nou üzko süvisiacim autostereotypom. Vyrazom tejto vnütornej hierarchic jednotlivych skupin bola i existencia istej skaly hodnotem od »ineho» ku »cudziemu». Obraz »cudzieho« v tejto šlale obsahoval viac negativnych znakov a vyššiu mieru stereotypizäcie. Naproti tomu obraz »inych« sa vyznačoval vyj>šim počtom konkretnych znakov danej skupiny, ktorymi sa tato odlišnost' demonštrovala."
Obraz Žida vo folklore vykazuje v porovnani s postavou Cigana menšie množstvo znakov, vyššiu mieru stereotypizäcie, ako aj nižšiu frekventovanost’ v repertoäri (predovsetkym v I’udovom razpravam a v anekdote). Vyznacuje sa tiež menšou mierou tolerancie a inklinovanim k negativnemu stereotyopu, ale aj menej vyraznymi barierami. Vyjadmje zäsadne iny postoj k tejto skupine obyvatel’ov Slovenska zo strany majoritnej spoločnosti a odlišne postavenie oboch etnik v sociälnej strukture slovenskeho vidieka. Cigänov vnimali obyvatelia Slovenska predovsetkym ako »inych». V obraze Cigana po-zorujeme istü fascinäciu »inakost’ou«, až exotičnost’ou tejto etnickej skupiny. Naproti tomu Židia boli reflektovani predovsetkym ako »cudzi«.12
7 Toto konštatovanie potvrdili i vyskumy folkloristickeho timu pracovnikov ÜE SAV a Katedry etnolögie FFUK v Bratislave v rämci grantoveho projektu -Folklor ako etnoidentifikaCny faktor slovenskeho naroda v stredoeuropskom priestore-, realizovaneho v rokoch 1991-1993.
" Petzoldt, L.: The Eternal Loser: The Jews as Depicted in German Folk Literature.International Folklore Re-wiew 4,1986, s. 24-48. Tiež archivne rnaterialy in: Deutsches Volksliedarchiv, Freiburg i. Hr., heslo: ■Jude-.
’ Ilustruje to i početne zastüpenie jednotlivych paremii s tematikou -inych« etnik v zbierke A.P. Zätureckeho (Zäturecky 1897): Poliak: 4, Mad’ar: 2, Nemec: 2, Cigän: 67, Žid: 14.
10 Piesne pochädzajü z rkp. Centrälneho piesnoveho archivu Üstavu hudobnej vedy SAV v Bratislave a Piesnoveho archivu Üstavu etnolögie SAV v Bratislave,ako aj z vlastnych terennych vyskumov. Vychodis-kovy korpus tvorilo (spolu s publikovanymi pramenmi)asi 80 000 zäznamov z obdobia od začiatku 19. stor. do sučasnosti.
" Takymto je obraz Cigana (Roma). Krekovičova, E.: A Picture of a Gypsy in Folk Songs.Human Affairs 3, 1993, s. 170-190. Pozri pozn. 9.
u Podobne ako v Pol’sku. BližSie napr. Cala, A.: Wizerunek Žyda polskiej kulturze ludowej. Warszawa 1987. Tiež viacere prispevky in: Polska sztuka ludowa 43, 1989 (autori: Fiderkiewicz, M., Pilichowska, B., Stomma, L.).
Obraz Žida vo folklore sa vyznačuje menšou znalost’ou skutocnych Specifik tejto minority. Bariery medzi Židmi a »ostatnymi* mali predovSetkym Charakter psychologicky: vychädzali z neznalosti zvykov a kultüry Židov, z istej tajomnosti židovskych komunit a z ich uzavretosti do seba. O torn, že Židia i Cigani boli vnimani ako osobitnä skupina, svedčia i prislovia, napr.: »Medzi Židov a Cigänov sa nemiešaj». (XVII/37)13
Analyza materialu
5. Obraz Žida sa kontüroval prostrednictvom nasledovnych atributov:
5.1.	Etnonym. Označovanie židovskej mensiny vo folklore vystupuje ako isty jazy-kovy stereotyp. Inklinovanie k negativnemu stereotypu zdörazftuje ojedinele použivanie označenia Žid vo funkcii nadävky:»Hutor ty mi sto razy ••ŽidzeA lem daj mi to, co mne pridze.«(XVII/28)
Neuträlny, občas i pejorativny nädych nadobüda aj bežne familiärne označovanie: Židko, Židak, Židdčik, Židiak, Židzik. Stretavame sa tiež s oslovenim prislušnika židovskej komunity jeho bežnym krstnym menom či priezviskom (Marek, Gl’azer), pripadne špe-cifickym krstnym menom, ktore vnimali ne-židia ako znak »židovstva« (Aron, Izak, Icik):
U Arona v krčmičke hoti olej v lampičke,
Ar on dvere otvära, chlapcov dmi povolava.
Pot'e, chlapci, pot'e sem, päl'enky väm nal’ejem.
(Biely Potok, Liptov, 1966)
Označenie Žid bolo zäroven synonymom krčmara, či obchodnika, a to s pozitivnym (v pripade okradnuteho Žida či Židovky), neuträlnym, alebo tiež negativnym näbojom (v pripade Žida - užernika). Stereotyp Žida - obchodnika vysvetl’uje nasledovnä etiologickä legenda zo Zemplina, znarna i z Nemecka, Srbska a d’alsich slovanskych oblasti:14
Odel rozlicnych narodov.
Kristus išiel svetom a najal do rohoty Rusina, Mad'ara a Žida, ahy prišli rano pod dedinu. Rusin cehi noc plietol krpce, Žid si zavinul hlavu šatkou a začal sa kyvat\ narahajkoval sa a len potom išiel do rohoty. Mad'ar, kalvtn, vstal rano, vzal chleha a slaninu a išiel do rohoty. Prišielprvy, pozdravil -Daj Boh št ’astia», a Boh mu dal ürod-nü, ryhnatü krajinu. Rusin prišiel druhy, Boh mu povedal, že šfastie už dostal Mad'ar, dal mu neürodny kraj, kde must t 'ažko rohit ’ a pomahat ’ ešte kalvinovi. Napokon prišiel Žid, št ’astie mal Mad’ar, rohotu Rusin, na Žida prišlo iha šudierstvo; ktipil si sirky, ihly, všelijakepapiere, farhy, stuzky, nože a chodilpo dedinach šudit’ 1’udi.
Negativne vyznenie malo označenie Žid ako synonymum sküpeho, prospechärske-ho, bezcitneho človeka: »Takti lasku i u Žida najdem." (III/670) Stretavame sa tiež s použitim označenia Žid v opozicii »Žid - krest’an».
Na na.šom uzemi bežne hlavne v strednych a vySSich vrstväch vonkajskove zmeny etnickej identity (Chorväthovä 1993) - v tomto pripade u Židov - demonštrovane aj
ls Citovane prislovia pochädzajü zo zbierky Zäturecky, A.P.: Slovenske prislovia, porekadlä a taslovia, Praha 1897. V zätvorke uvädzame čislo kapitoly a čislo prislovia.
14 Polivka, J.: Süpis slovenskych rozprävok, Martin 1930, IV., s. 546.
zmenou mena reflektuje paremia: «Dnes see Lajošem, /utre Ludvike m apreclca zostanece vše lem Lajzerem(XVII/25)
V etnonyme najviac vystupuje do popredia moment, že obraz Žida vo folklore nebol len abstraktnym obrazom a .stereotypom. Obsahoval viacere atribüty konkretnych obrazov a l’udskych osudov (Goody 1987, Kandert 1994: 48). I ked’ označovanie Židov nebolo v na.šom prostredi jednoznačne negativne (ako je tomu napr. v pripade Ciganov), inklinuje etnonym Žida viac k neutralnemu či negativnemu, v menšej miere k pozitivnemu pošto ju.
5.2. Jazyk židovskej minority bol vnimany ako nezrozumitel’ny. Bol považovany za smieSny a reflektovany v jeho zvukovej podobe.15 Neznalost’ jidiš jazyka v okolitom prostredi dokumentujü i jazykovo zmiešane texty, ktore sü spravidla vo svojej jidiš časti skomolene:
Zahrajže mi po zidovsky!
-Irašar, BenbacharP To je po zidovsky...
(Kollar, 1834:1.115)
Sučasfou verbälneho prejavu Židov bol charakteristicky sposob vzdychania, označovany ako »vajkanie- (»aj,vajj. Patril nielen k obrazu Žida v očiach "inych". Bol zäroven sučasfou autoobrazu Židov a tvori Specificky znak sprävania sa Žida v anek-dotäch o Židoch, obl’übenych aj v židovskom prostredi.
1.	Na hnoju ho krscil’i,	2.	Chana bula kresna mac,
sie ki Židzi vajkal’i:	David chodzil odrikac;
Oj, vaj, sumdy rumdy,	Oj, vaj, sumdy rumdy,
bom, bom, bom.	bom, bom, bom.
(Vel’ke Zalužice, Zemplin, 1953)
Kväzi jidiš text mä často podobu refrenu, ojedinele s pejorativnym nädychom:
/šli Žid’i cez červene more a postretli tam jedno t 'eliatko a tomu t'eliatku sa klan ali.
Ako? Nuž na moj’pravdu takto:
Refr.: Alez vaj, junkes vaj, alezjunkes vaj, vaj, vaj.
alez vaj, junkes vaj, junkez, junkez vaj, vaj, vaj. ...
(Sliače, Liptov, 1967)
V sülade s jazykovo zmiesanymi textami s jidiš z inych oblasti, kcle všeobecne až 80 % takychto piesni suvisi s naboženstvom, prevlada aj v našom materiali jednoznačne naboženska tematika (Rothstein 1994:297).
5.3. Odlišnosti podl’a pohlavia. V obraze Žida - podobne ako v pripade Cigana16 -boli židovski muži a ženy reflektovani odlišne. Vystupuje tu ovel’a častejšie Žid - muž. Naproti tomu postava Židovky je pomerne nevyraznä. V razpravam sa vyskytuje (často s
15 Podobne ako u Ciganov. Krekovičova, E.: Bilder, Stereotype und Vomrteile über Roma und ihre Reflexion in der Folklore.V tlači.
“ Pozri pozn. 15.
erotickymi motivmi) ako kontrast stareho a škaredeho muža peknä mlada Židovka.17 Ojedinele tu nachädzame i obraz veselej krcmärky, prekabätenej zbojnikmi počas tanca - motiv znämy v 1’udovej balade. Terčoni posmechu je v razpravam či v paremiäch tiež hlüpa Židovka,S; -CmarŽidovkam na rifypredäva«. (V/1066) Posmech zo Židovky (ale i zo Žida) nachädzame najmä v detskom folklore späty so smiechovou kultürou zdoraziiu-jücou obscenno, -dolu», «nečiste« (Bachtin 1975). Adresät takychto posmeškov sa často aktualizoval podl’a okolnosti. Viacere z tychto textov pritom neboli viazane iba na obraz Žida, ale vyjadrovali vyššie spominany, spravidla negativne až nepriatel’sky zafarbeny postoj k »cudziemu« všeobecne. Naproti tomu vylučne s postavou Židovky je späty nasle-dovny text, ktory sa často vyskytoval ako siičast’ tanca židovka (zidovsky)-,
Židovka, pod’že k näm, neid’em, šabes mäm, aj včera si šabes mala a preča si tancovala.
Židovka, pod'že k nam, neid’em, šabes mäm.
(Slatinske Lazy, Podpol’anie, 1972)
Častym terčom posmechu sü najmä vzt’ahy Žida a Židovky, nezriedka s erotickym podtonom:
Šehna, šelma, šelma Žid, chcel Židofku pol’ubic, ona še mu iiedala, za bradu ho cahala.
(Ordzoviany, Spiš, 1930-1955
Žid - muž je vykresleny v piesfiach i v rozprävaniach spravidla ako stary, bradaty, často sa smeje, popripade je spinavy či zapächa. V prisloviach a piesnach nachädzame sporadicky i zamieftanie Žida a čerta:
1. Umreta Židofka f čirnem cepci, prišli ej napohrep
sect cerci.
2. A ti štire, co hu nesli, boli radi, že sa zešli.
3■ A ten pati s tim križem, kukali mn onučky s čižem.
(Voderady, Bratislavskä, 1935)
Popri nie vel’mi frekventovanom motive hlüpeho Žida či Židovky sa v proze vysky-tuje obraz mudreho Žida. Krozprävani je Žid najčastejšie iba vedl’ajSou postavou deja, pričom je vel’mi často napriek svojej zdörazflovanej prefikanosti najmä pri stretnuti s Ciganom postavou porazenou. Cigan nad nim v spore vždy vyhräva. V tomto zmysle
17 WA - rkp. archiv zo zberov prof. Franka Wollmana je uloženy v ÜE SAV v Bratislave. Materiäly zozbierali a zapisali Študenti Slavistickeho seminära pod vedenim prof. F. Wollmana v rokoch 1927-1943. V zatvorke uvadzame inventarne čislo materialu (WA 85/23, 1937: -Ako nocounik spau u Žida.*)
18 Polivka, J.: c.p. 1931, V.,s. 113 ad’., tiež WA (1159/116,1941).
funguje postava Žida v l’udovom rozprävanl, predovsetkym v cykle anekdot o Cigä-noch, ako reprezentant kamevaloveho »sveta naopak«. Markantny je tento moment v sudnorn spore sedliaka a Žida, v ktorom Cigän svojou Sikovnost’ou pomože sedliakovi süd vyhrat’.'11
Žid často doplati na svoje spory so sedliakom. Je potrestny za svoju lakomost’. Tento motiv je pomerne frekventovany v pocetnych rozprävaniach a anekdotäch, ale i v legen-däch o chodeni Krista so sv. Petrom po zemi, kde Žid bud’ nahrädza postavu sv. Petra, alebo tvori d’alSiu postavil deja, spravidla spravodlivo potrestanü Kristom za svoju lakomost’ a vypočitavost’.20
5.4.	L’übostne vzt’ahy. Tematika läsky tvori doležitu zložku v reflexii obrazu Žida vo folklore. Jednotlive motivy zdörazftujü zvysenü sexuälnu potenciu Žida, čo korešponduje so všeobecne antropologickou vrstvou obrazu -cudzieho« (Isaacs 1976, Kiliänovä 1994). Tema l’übostnych vzt’ahov Žida (často s erotickymi motlvmi) sa objavuje jednak vo vzt’ahu Žid - Židovka (podobne motivy nachädzame aj v obraze Cigana):
1.	IJmrela Židofka, už ju vezu, orači, oremus.
Už za iiu židaci nepolezu, orači oremus.
S tym vel’kym bim bam glorija, orači oremus.
(Podvysokä, Kysuce, 1959)
D'alsie motivy zobrazujü l’übostny vzt’ah Žida a nežidovskeho dievcat'a (ženy), pričom tu Žid vystupuje aj ako (üspesny) sok v laske:
1. /:Z jednej strany za Dunajom /-.vad'eu sa Žid so šuhajom,:/
2. / Takti oni zvadu mal’i, oba k jednej chod'ieval'i.:/
3■ /:Ty mdššatok, ja tnäm druhy, pust 'ime ich po Dunaji.:/
4. / Kem šatka tuhšie pojde,
ten si švarno d’iouca najd’e.:/
5. /Židou šatok tuhšie išou,
ten si švarno d’iouca najšou.:/
(Brehy, Tekov, 1919)
Vel’mi frekventovany je v 1’udovej piesni, menej už v rozpravani, motiv Žida - zaletni-ka, ktory nachädzame tak v jarmočnej piesni, ako aj vo svadobnom repertoari. Najpočetnejšie sü piesftove texty vykresl’ujüce Žida ako milenca, ktory si kupuje lasku nežidovskych žien za peniaze. V tejto süvislosti často vystupuje kontrast Žid - sedliak, zdöraznujüci nerol’nicke zamestnanie da, ako i jeho socialne vyššie postavenie:
” -Cigan - fiškaris- - Gašparikova.V.: Katalog slovenskej 1’udovej prözy zo zberov F. Wollmana I. 1992, č. 543. 211 Polivka, J.: c. p. 1931, V., ako aj mnohe texty z WA.
“ Starši variant tejto piesne uvädzajü tiež Kollar.J. -Šafžrik,J.: Piesne svetske 1’udu slovenskeho v Uhorsku, 1. Pešt’ 1923, s. 129.
1. Paää ciäzä'ik, nak l’en pada, higda s a nevydäm za seliaka,
ah i seliakova žena h igda h ehud ’em, račej Židova frajerka hud’em.
2. Seliak täd’e žito kosit’,
Ženu vysikuje snopy vozit’
/a Žid tad’epiero, piero, piero kupovat’, pre toho si možem frajera držat’.:/
(Mezöbereny, Bekešska župa, Mad’arsko, 1981)
Pomerne časty je v tejto süvislosti motiv predaja dievčat Židovi (Židom):
1. Radšej ste ma mali,	2.	Židia by ma boli
mamka, Židom predat’	draho zaplatili,
ako ste ma mali	vy ste ma, mamička,
za Jantčka vydat’.	len tak zahläsili.
(Nesluša, Kysuce, I960)
5 5. Socialne postavenie, zamestnanie, remeslo. Z tohto hl adiska sa obraz Žida v sloven,skom folklore kontüruje na dvoch zäkladnych ürovniach:
1. konkretne zamestnanie, akym sa Židia prevažne zaoberali,
2. Židia ako socialna vrstva.
5.5.1.	Pomerne frekventovany je vo folklore motiv nerol’nickeho zamestnania Židov. Najčastejšie tu vystupuje krčmarstvo a obchodnictvo, v rozpravani sa ojedinele stretä-vame i s d’al,širni: lekär,22 či pekär.23
-Židovča (žid. dčvče) mä hned’ važky v rukach a Židik (Žid. chlapec)pero za uchom.«(XVII/23)
“Krčma bez Žida, kostol bez khaza.-(IV/124)
-Bez jedneho Žida hude jarmok.« (111/229)
Fasengy, harengy,
Daj, Židze, pal'enky!
Jak se nazad vraču, vtedy ci ja placu.
(Ložina, Zemplin, 1928)
Opät’ sa tu objavuje kontrast Žid krčmar — sedliak pričom k pomerne frekventova-nym patri v piesnach tema alkoholu, sedliaka-pijana, ktory si prepil majetok u židovskeho krčmara:
1. Šedlačkovi dobre je, hičherobi, l’en pije, pšehičku mlaci a do Žida vlači, a či to je hepravda, šedlaci?
2. Ked ty pridzeš, šedlačku (do karčmy), vez’ zo sebupeheži (do kapsy),
11 -Kristus Pan a Žid.- Polivka, J.: c.p. 1930, IV., s. 13.
2' -Kristus Pan a Peter. Pän Ježiš odmeAuje pohostinstvo.* PolivkaJ.: c. p. 1930, IV., s. 15.
Vypi a zaplac. Domu še navrac!
Vtecly budzeš, šedlačku, gazdovac.
(Kračunovce, Spiš, 1933)
Motivy Žida - obehodnika nachadzame tak v rozpravaniach, ako i v piesni. Možno povedat’, že vzt’ahy majoritneho obyvatel’stva a Židov boli v prvom rade obehodne. Žida - obehodnika vsak reflektuje folklor vo vüetkych sociälnych vrstväch od chudob-neho podomoveho obehodnika, ktory skupuje všetko: ženske vlasy, perie, kože, priehä-dza na voze do dediny a predava korenie, či ine drobnosti, až po bohača. Podomovi židovski obehodniei sü jednak terčom posmeehu (často deti), jednak im nemožno dövero-vat’:
Kec postretneš Žida v lese, spytaj sa ho, čo nese, či papriku, čipenize, či to čierno korenia.
Daj si pozor na reči, čo ti hude mluviti.
(Liptovska Lužna, Liptov, 1941)
Žid je dobrym obehodnikom a kupuje všetko:
-Za to, čo nenie iste, Žid nič nedij.«(IX/367)
»Krest’an po korune, Žid po hal’eru (hohatne)-.
(Seeovee, Zemplin,Chorväthovä, L’.
»Mala vlasy, vzal ich Žid,- (1/214)
rkp.)
Alebo: -Dame t’a Židom na hrebeno. (XIX/1) - komentar:
Podomovi obehodniei predavali alebo za domače predmety vymienali po dedinäch rozličny drobny tovar. Pri prvom upravovani ličesu vydatej ženy, čepčeni, odstrihli dievčat’u čast' vrkoča, za ktorii obehodnik v mest e dal hrebeh, alebo kuchynskü dosku a väl’ok.» (Kosova 1974).
Často je i užernikom. Tento stereotyp je zakladom dodnes existujücich predsudkov obyvatel’ov Slovenska voči Židom:
1. Bär som ja malunkä, drobna, preto som hospodyh dobra, čo ja mam f komori müky, šetko to Židaček kiipi.
Bär som ja malunkä, drobnä preto som hospodyh dobrä, čo ja mdim komori žita, šetko to Židdčekpytä.
(Brodske, Zähorie, 1967)
V süvise s tym ku vel’mi rozsirenym nielen na Slovensku, ale i v Pol’sku a na Ukrajine patri prislovie -Kedz bida, ta do Žida-• a jeho mutaeie (Rothstein 1986).
5.5.2.	Židovski) men.šinu ako zvlaštnu skupinu vsak vnimalo sedliaetvo vel’mi vyrazne vo vyzname sociälnom. Židia boli pren zäroven reprezentantmi socialne vyššie stojacich vrstiev spoločnosti. Tu korenia viaeere negativne stereotypy, prieom figür-ka Žida či Židovky služila vo folklore často ako zästupny nästroj vyjadrenia negativnyeh emocii a postojov rol’niekyeh vrstiev ku «vrehnosti« vobee (etnieke atribüty tu vystu-povali iba ako sekundarne).
V tejto süvislosti sa v piesnach spominaju i rabovania Židov, či bohati Židia ako obet’ zbojnikov. Zbojnici boli často za svoj čin odsudzovani:
Čerta st'e vy, chlapci, srciiečka smel’iho, keel’ väs id'e d’esat’ na Zida jedntho.
(Bartok, SL P I..115)
Porrimanie Židov ako »nepravej» vySšej vrstvy reflektuje l’udovy taneč židovka, Židov sky, ale i viacere rozprävania, kde sa zclöraznuje, že svoje postavenie ziskali Židia len na zaklade pena7.1. Zidovsky taneč je ohl’übeny najmä na zäpadnom a vychodnom Sloven-sku (Diižek 1990). Predstavuje parodiu na tance vyššich vrstiev. Patri k novšej vrstve figurativnych tancov, rozsirenych od druhej polovice 19. štor. Ponimanie Žida ako “nepravej« vyssej vrstvy mä svoje korene vo feudälnych nähl’adoch mad’arskej (uhorskej) sl’achty (Hanak 1992), ale i Sl’achty pol’skej (Bödi 1993) a v jej hodnoteni Židov. Tento obraz Žida pretrväval vo vySälch a strednych vrstväch Uhorska i v 19.stor. a zrejme prenikol i do sedliackeho prostredia. K tancu sa viazalo viacero textov, v materiali mimoriadne frekventovanych (Šla Židovka kolo krci mu^ Židovka,pod'ze k näm a d’alSie).
Postoj k Židom ako "nepravej» vySSej vrstve vystižne ilustrujü tiež citäty z rozprävania: " Ved’ čo by bol Zid bezpenazi?« alebo ~Bo Kristus Pan znal, že Žit l'enßepeheži see.«25,
5.6.	Konfesia. Popri sociälnej dimenzii obrazu Žida v slovenskom folklore ako najdoležitejši atribut vystupuje odlišne naboženstvo. V tejto sfere nachädzame najsilnejšie proklamovanü barieru, ako aj najviac vyhrad voči Židom. Často sa objavuje opozicia Žid — krest’an.
Tato opozicia üzko suvisi s autoobrazom Židov samotnych. Nema užšie regionalne či narodne korene, ale prinaleži ku všeobecne platnym atributom židovstva. Na ich sireni, upevnovani a zdörazftovam odlišnosti židovskeho naboženstva v inom ako židovskom prostredi sa podiel’ala predovsetkym krest’anskä cirkev. Potvrdzuje to aj skutočnost', že tieto motivy nachädzame najčastejšie v »polol'udovych» piesftach - legendäch, sirenych často prostrednietvom jarmocnych tlači. Tato vrstva mä prinajmenSom celoeuropsky Charakter. Inym problemom sü vsak už konkretne formy reflexie osobitneho näboženstva židovskych komunit v jednotlivych folklörnych närodnych repertoäroch. V slovenskom prostredi možno na jednej strane konštatovat’ inklinovanie k negativnemu stereotypu. Na druhej strane sa v piesftach (najmä v koledäch) stretävame s pozitivne ladenymi motiv-mi židovskeho povodu novonarodeneho Ježiška:
N o try rok beži, v jasličkach ležt /:Syn Boži:/, radujsa temu obrezanemu /Ježišku:/,
Ježišku kräsny, na sind jasny Avyslys nas:/ a daj näm hojny Novy rok pokojny!
(Krekovičova 1992:75)
V rozprävani reflektujü pozitivny obraz Žida tiež starozäkonne legendy o müdrom kräl’ovi Šalamunovi,2< nie vsak vsetky. Jeho protikladom je negativna postava Judaša (Juda) z Noveho Zakona.27
“ Piesen je obl’übenä aj na Morave. Vetterl.K,- Hrabaiova,0.: Gubernialni sbirka pisni a instrumentalni hud-by z Moravy a Slezska z roku 1819. Stražnice 1994, s. 132 - 133.
25 WA (104/11, 1940).
a -O Šalamunovi a chudobnom človeku-. WA (107,1936). Polivka, J.: c. p. 1930, IV. s. 8-11.
11 Polivka, J.: c. p. 1930,IV., s. 29.
Reflexia židovskeho naboženstva sa vyskytuje v slovenskom folklore vo viacerych navzäjom prepojenych vrstväch:
5.6.1.	Židovske obrady a prejavy konfesionalne viazanych špecifik hodnote-
ne ako »ine«, alebo tiež ako terč posmechu, či ako »trest". Ako »iny» sa (ironicky) hodnoti aj zäkaz konzumäcie bravčoveho mäsa u Židov:»Vzäcny ako sviha v židovskom dvore-. (IX/836) Tento motiv obsahuje aj viaeero etiologickych legiend na temu, prečo Židia nejedia bravčovinu:
Žid vykrmil svihu, ked' zdochla, strilal do neba a volal Boha,aby ho tiež vzal. Z trestu bol premeneny na svihu, a vozili ho po svete. Zjedol denne dvanast’ chlebov a vypilputhu vody}*
Odlisny je v süvise s konfesiou vyzor Židov (brada ako ich neodmyslitel’nä sučast’) a zdoraznuje sa odlišnost’ jednotlivych atribütov židovskej viery: »Cakä ho ako Židia Mesidša.- (IX/76) »Ine» tu zäroven nadobuda atribüty »cudzieho« s dominujücim negativ-nym nabojom. Židovske naboženstvo mä vlastneho »Boha«, či »židovskeho Krista.» Po-hybujeme sa tu opät’ v karnevalovom »svete naopak» (Bachihi 1975), kde si možno robit’ posmech zo všetkeho a z každeho. Nič nie je považovane za sväte:
1. Ked’ som išiel zhebes,	2.	Ja som mu povedal,
stavil som sa v pekle,	aby mi jennu dal
zidovsky Herodes	a on mi povedal,
/piekel tam erteple.:/	Aabych si nakopal.:/
3■ Ja som mu povedal, že motyky hemdm a on mi povedal,
/:že šak dve ruky mam.:/
(Kubrä, Trenčin, 1973)
V piesnach sa objavuje viackrät vysmech zo židovskych naboženskych obradov či ich parodie - vačšinou v už spominanych nepravych makaronskych textoch. Pomerne časte je v prozaickom podani rozprävanie o Židovi, ktory nebol schopny vyslovit’: Ježiš, Maria, Jožef-
Kedy Židzi na starodaunoho Boha
do koscela chodzili,
ta vohi na kozim rošku trubil'i.
Ref r.: A jak to bulo?
-Cici v rici, šaules machaules.-...
Narodzil se Židačok, rezel’i mu čuračok.
Vozili ho na kolcoch, ta ho bili po vajcoch.
-Aj, vaj, sajtaridy bom, bom, bom!?'*
V oblasti konfesie vystupuje do popredia psychologickä dimenzia existujücej ba-riery. Je podmienenä neznalost’ou židovskeho naboženstva a obradov a s ftou süvi-
M Tento motiv je znämy aj z Francuzska, Nemecka, Pol’ska, Ukrajiny. Polivka, c.p. 1930, IV. s. 40. " WA (89, 1938).
siacim strachom ostatnych -krest’anov« pred Židmi, Sirenym zre j me predovšetkym oficiälnou cirkvou.
5.6.2. Vo folklore nachadzame priamo motiv Židov, ktori ukrižovali Krista:» Os cipi l sa na mna ako Židia na Krista Päna• (III/849). Tato tematika je pomerne časta v legendäch:
1. VGal’il’eju na vesel’u,	2.	Nepujdzemja, mily synu,
tam muzika hrala,	s tebu na ten taneč,
Kristus Ježiš volal Matku,	bo ci Židzi na tvu hlavu
by ziiim tancovala.	siju s cirrta venec.
3■ Tancoval’i apoštol'i,	4.	A jaka to ftedy bula
Kristus Ježiš snima.	scesl'iva rodzina,
Svaty Peter tancujuci	ket se svata rodzinečka
nal’ival jim vina.	tak rozvesel'ila.
(svadobnä, Bardejovskä Nova Ves, Bardejov, 1954)
Od Slovakov z Mad'arska poznäme tzv. »Hru na Judaša«, ktorä sa viazala s chodenim chlapcov po domoeh na Bielu sobotu:
A ty,Judašu, čo si učinil, ket’si svojho majstra Židom prezrad'il?
A ty za to musiš f pekle horet’i, s Luciferom d’äblom tam byt’i, tam byt’i.
(Lami 1984.177-178)
E. Horväthovä (Horväthovä 1986:185) spomina na Bielu sobotu v niektorych oblas-tiach Slovenska tzv. pälenieJudaša, t.j. zvyskov oleja z večnej lampy.
5.6.3. Pomerne silne boli v süvislosti s opoziciou Žid — krest’an vyhrady voči Židom, tykajüce sa morälno-etickych noriem(Krekovičova 1993)- 'Židvšetkopreda, ajdušu,-(XVII/34);»Židovskd iižera krest’anov zožern.« (XVII/35); »Načo je Žid?aby šalil (klamal) lid. Načo je krest’an? Aby na tom prestal.« (XVII/29). V tejto süvislosti sa zdörazAuje aj üloha Židov pri krest’anstvom zavrhovanych negativnych spolocenskych javoch (alko-holizme, užernictve, prostitücii, pripadne i kriminalite). Vo vsetkych tychto motivoch sa koncentruje atribut Žida — vinmka:
O, Žid’e, Žid’e,
na t'ebaprid'e novina, novina,
/:pre tvoje klamania
dam t’a do vezefiia do Brna, do Brna.:/
(na svadbe, Liptovske Sliače, Liptov, 1967)
S prislušnosfou k »inemu» vierovyznaniu automaticky süvisi i vačSia hriešnost’ Žida:
"Knazovsky majetok a Židovu dušu, to všetko jeden čert berie. (Podl'a sküsenosti l’udu oboje nestatočne}’. (IV/57) K takemuto postoju voči Židom inklinuje aj už spominane zamienanie Žida a čerta, alebo vystupovanie oboch v ülohe spojencov:
-Vzal ho Žid a Žida čert, vzal ich ohoch,-(XV1/17)
-Utekä od toho ako Žid (čert) od križa-. (IX/332)
-Kde kresi'an kostolpostavi, tam čert so Židom krčmu postavia. - (IX/123/)
Popri obraze Žida — vinnika v l’udovom rozprävam, kde je frekventovanym motiv sküpeho, lakomeho Žida, sa však ešte častejšie stretavame s temou Žida — obete. Žid vystupuje v rozprävaniach vel’mi často ako poražena postava, a to nezriedka aj bez zrej-meho vlastneho zavinenia.
Samotny fakt odlišnej konfesie u Židov (»ne -krest’anstvo«) tu služil ako prostriedok ospravedlnujuci často na prvy pohl’ad zrejmü nespravodlivost’ uplatnovanü voči Židom.
5.6.4.	V prisloviach viacerych narodov Europy vystupuje do popredia tiež motiv pokrsteneho Žida. Tento nadobüda u Poliakov, Ukrajincov, Chorvätov i Čechov jednoznačne negativny naboj, pripadne až antisemitske zafarbenie (Rothstein 1986). Slovenske prislovia reflektuju takyto pripad v sülade s opoziciou hrieSny Žid - dobry krest’an v podstate pozitivne: »Žid krsteny- vik skroteny.-(XVII/31) V oblasti konfe-sionälnych odlišnosti nachädzame teda najviac negativnych atributov v obraze Žida. Demonštruju ich predovsetkym moralno - eticke vyhrady voči sprävaniu sa Židov (Žid — vinnik). Vel’mi často však Židia vystupujü i v ülohe obete. Všeobecne možno povedat’, že najsilnejšie sa bariera voči Židom pocit'ovala ako bariera konfesionalna.
5.7.	Holokaust. Napriek neurčitej časovej retrospekčnosti obrazu Žida v slovenskom folklore nachädzame v 1’udovej piesni tiež sporadicke ohlasy tragickych udalosti holokaus-tu a prenasledovania Židov v obdobi druhej svetovej vojny. Ide o aktuälnu alebo aktua-lizovanü piesnovü tvorbu, ktorä pravdepodobne vznikla v tomto obdobi, pripadne tesne pred nim a ktorä vyjadruje spoluučast’ ostatneho obyvatel’stva s osudmi Židov. Zatial’ znämy material však nedovol’uje zovšeobecnit’.
Idze Hitler/: z Nemecka,:/ here Židou /do vrečka,:/ idze Hitler/s motorom,:/ here Židou /:za šorom.:/-
(Trebišov, Zemplin, 193)
Jednym z takychto prikladov je i aktualizovanä parodia na melodiu doboveho kup-letu Slovdci sme od rodu. Refren piesne (Rež a rühaj do krve) nadobüdal podl’a mo-mentälnej politickej situäcie a nazoru rozneho adresäta (Čecha, Mad’ara, Žida):
1. Zo Žiliny id’e vlak, na rtom id’e Sano Mach, ßecia Zid’i, aj Sloväci majü zheho strach. atd’.
(Čičmany, Trenčin, 1973)
IJčast’ majoritnej spoločnosti s prenasledovanymi Židmi sa jednoznačnejšie premiet-la predovšetkym v spomienkovom rozpravani.
Zaver
6.	I ked’ sa obraz Žida v slovenskom folklore vyznačuje pomerne širokou škalou vyrazovych prostriedkov, počet hlavnych znakov, na zaklade ktorych Židov vnimalo majoritne obyvatel’stvo Slovenska ako »inych», »cudzich», je pomerne maly. V širšom
teritoriälnom poravnani možeme v prezentovanom obraze Žida zäroveft rekon.štruovat’ prevažne zložky, rozširene vo viacerych närodnych repertoäroch, iste stredoeuröpske či celoeuröpske vrstvy obrazu:
6.1. všeobecne antropologieky reflektovany stereotyp »cudzieho« (opozicia čisty — Spinavy, sexuälne normälny — sexuälne potentnejšl, pripadne pekny — Skaredy, müdry — hlüpy, atd’.). Zäsadou je tu pripisovanie »cudzim« vždy horšich vlastnosti ako »svojim« (Isaacs 1976, Kiliänovä 1994).
6.2. Vnimanie Žida prostrednictvom odlišnej konfesie, konštruovanie obrazu na zaklade opozicie Žid — krest’an, ktory mä prinajmenšom celoeuropsky Charakter (Webber 1992). Inklinuje opät’ k negativnemu obrazu a mä svoje korene v posobeni cirkvi.
6.3. Širšia stredoeuropska vrstva chäpania Žida ako »nepravej« vyššej vrstvy. Jej korene sü vo feudälnom postoji sl’achty (Pol’sko, Uhorsko) voči Židom. Taketo hod-notenie Žida preberä i meštianstvo (Uhorsko - Hanak 1992) a jeho reflexiu zaznamenä-vame tiež v sedliackych vrstväch vidieka (zidovsky taneč). O stredoeuropskom Charaktere tohto obrazu svedči obl’uba židovskeho tanca na Morave, v Čechach, v Pol’sku i v Nemecku (izv. Judentanz)?"
7.	Popri tychto šir.šie determinovanych atribütoch Žida možno predbežne hovorit’ aj o istych znakoch viazanych na teritorium Slovenska:
7.1. Okrem abstraktneho obrazu Žida reflektuje folklor tiež üroven konkretnych obrazov založenych na konkretnej osobnej sküsenosti (označovanie Židov konkretny-mi menami). Vychädza z rozlišovania jednotliv^ch konkretnych členov židovskej society s ich dobrymi i zlymi vlastnost’ami.
7.2. Aj ked’ obraz inklinoval viac k negativnemu stereotypu, material neobsahoval priamo prvky antisemitizmu (Jelinek 1993)- Popri tendencii k negativnej stereotypizäcii obrazu »cudzieho« je tu, i ked’ menej zretel’nä, tiež tendencia k ambivalentnosti. Negativny stereotyp Žida vo folklore vreholi najmä v obraze Žida - vinnika. Na druhej Strane tendencia k ambivalentnosti je do istej miery prezentovanä obrazom Žida - obete, ako aj viacerymi pozitivnymi či neuträlnymi atribütmi (müdry Žid, hodnotenie Žida -krčmara, odsudzovanie holokaustu, prekäranie Žida či Židovky bez negativnych emocii, pozitivny vzt’ah k pokrstenym Židom a pod.).
7.3- Svojou tendenciou k ambivalentnosti doklada material - na rozdiel od niekto-rych inych narodov strednej Europy - do istej miery vy,š.šiu mieru tolerancie voči Židom na našom üzemi, bežnu voči «inym« etnikäm vöbec (vrätane Ciganov - Romov -Krekovičovd 1993, 1994). Suvisi s konštatovanou špecifickou kvalitou etnocentrizmu na Slovensku (Chorväthovä 1993), vyznačujucou sa oslabenym reflektovanim vlastnej etnickej identifikäcie.
7.4. Na druhej Strane obraz Žida potvrdzuje a zdoraznuje viacere bariery. Ako najsilnejšia vystupuje bariera konfesionalna. Za doležitu možno považovat’ tiež bar-iem sociälnu (najmä vo vzt’ahu k Židom v pozicii vysfiich vrstiev). Reflektovane vy-hrady süvisia predovüetkym s prevlädajücim nerol’nickym zamestnanim Židov, ale aj s istou nevraživost’ou nemad’arskych narodov Uhorska voči Židom po r. 1867, kedy Židia zlskali ako naboženske spoločenstvo viac präv ako ostatne nemad’arske närody Uhorska nikdy nenaplnenym närodnostnym zakonom z r. 1868 (Kovačevičovd 1995). Najsilnejšie sa vyhrady premietajü v oblasti moralno — etickej.
7.5. Etnickä dimenzia obrazu - i ked’ na prvy pohl’ad doležita - je tu na jednej Strane iba prostriedkom k demonštrovaniu eventuälnych konfesionälnych a so-ciälnych barier. Prostrednictvom morälno-etickych vyhrad sa vsak na druhej strane
111 Nowak, J.K.: Wesele göralskie od Žywca. Widowisko ludowe. Warszawa-Žywiec 1993, s. 76, 85, 96.
zäroveft nepriamo demonštrovali aj odlišnosti etnicke. Evidentne je vmmanieetnickych znakov prostredmctvom jazyka a konfesie, v sühlase s autoobrazom Židov samot-nych. K doležitym atribütom možno priradit’ i obchodnictvo a krčmarstvo, teda pre-vlädajüce zamestnanie.
7.6. Kontrast Cigan - Žid v slovenskom folklore, predovšetkym v anekdote, podčiarkuje sociälnu dimenziu oboch obrazov, ako aj ich vzäjomne hierarchicke postavenie v l’udovom mysleni. Žid tu vystupuje ako prislušnik socialne vyššej, naproti tomu Cigan ako reprezentant socialne najnižšej vrstvy. Obrazom »sveta naopak« je prave opozlcia vit’azny Cigan versus porazeny Žid, alebo Žid ako obet’.
7.7. Prevažna vačšSina - najmä piesni a prejavov detskeho folkloru - zäroven prinaleži ku prekaračkam a k inym formam l'udoveho humoru, ktore sü bežne pomerne nemilos-rdne aj ku inym skupinam dedinskej society ( napr. k dievčatam, mlädencom, starym dievkam, pastierom, atd’). Nemusia byt’ preto vždy vyrazom nepriatel’skych postojov prave voči Židom či Ciganom (Romom).
Literatura:
Bachtin, M. M.: Francois Rabelais a lidovä kultura stfedovčku a renesance. Praha 1975.
Bartok, B.: Slovenske l’udove piesne 1. Bratislava 1959.
Bodi, E.: A szido kultura lengyel tükörben. (Tenyek, gondolatok, erzelmek väzlatos tökre). Referat na V. Medzinärodnej konferencii o vyskume narodnosti.[Bekescsaba 1993]. V tlači.
Caxa, A.: Wizerunek Zyda polskiej kulturze ludowej. Warszawa 1987.
Dužek, S.: Polka. Mapa a komentar, ln: Etnograficky atlas Slovenska. Bratislava 1990, s. 95.
Erdelyi,J.: Välogatott magyar közmondäsok. Budapest 1862.
Goody, J.: The Domestication of the Savage Mind. Cambridge 1987.
Hanak, P: Der Garten und die Werkstatt. Ein kulturgeschichtlicher Vergleich. Wien, Köln, Weimar 1992.
Horväthovä, E. Rok vo zvykoch näSho l’udu. Bratislava 1986.
Chorväthovä, L’.: Niekol’ko poznämok k dynamike zmien sociälnej a närodnej identity na Slovensku v 19. a 20. storoči. In: Narodopisne informäcie 1993, č. 2, zost. E. Krekovičova, s. 93-98.
Isaacs, U.R.: Basic Group Identity. The Idols of the Tribe. In: Glazer, N., Monyhan, D. P. (zost.): Ethnicity. Theory and Experience. Cambridge-London 1976, s. 29-52.
Jelinek, Y. A.: Židia na Slovensku v 19. storoči: poznämky k dejinäm. Slovensky näro-dopis 41, 1993, s. 271-296.
Kandert, J.: Predstavy stfedoslovenskych vesničanu na cizince. Etnologicke rozpravy 1994, č. 1, s. 48-n.
Kilianovä, G.: Die Reflexion von ethnischen Stereotypen im alltäglichen Erzählung. In: Kilianovä,G. - Krekovičova, E. (zost.): Etnologicke Studie I., Folklor in the identification Processes of Society. Bratislava 1994, s. 107-114.
Klimovä, D.: Fremde Völker im Schwank und Witz. In: Kiliänovä,G.-Krekovicovä, E.(zost.): c. p. s. 115-122.
Kosovä, M.(red.): Zäturecky,A.P: Slovenske prislovia, porekadlä a üslovia. 2. vyd. Bratislava 1974.
Kovačevičova, S. Židia na Slovensku. Heslo in: Encyklopedia l’udovej kultüry Slovenska. Bratislava 1995, s. 365-366.
Krekovičova, E.: Slovenske koledy. Slowakische Weihnachtslieder. Slovak Carols. Bratislava 1992.
Krekovičova, E.: A Picture of a Gypsy in Folk Songs. Human Affairs 3, 1993, s. 170-190.
Krekovičova, E.: Bilder, Stereotype und Vorurteile über Roma und ihre Reflexion in der slowakischen Folklore. 1994. V tlači.
Lami, §.: Vyročne zvyky a l’udove hry. Budapest 1984.
Lück, K.:Der Mythos vom Deutschen in der polnischen Volksüberlieferung und Literatur. Leipzig 1942.
Mulkiewicz-Goldberg, O.: Postac Zyda polskiej rzežbie ludowej.Polska sztuka ludowa 34, 1980, s. 219-226.
Rothstein, R.: Jews in Slavic eyes - the paremiological evidence. In: Ninth world congress of jewish studies. Jerusalem 1986, s. 181-190.
Webber, J.: Wspolczesne tozsamosci zydowskie. In: Prace sociologiczne, z. 15, 1992, s. 143-158.
Zäturecky, A. P.: Slovenske prislovia, porekadla a uslovia. Praha 1897.
Povzetek
Židovstvo z očmi drugih. Podoba Žida v slovaški folklori
Prispevek se začenja z analizo različnih vrst slovaške folklore (tako pesmi, pregovorov, povedk, otroške folklore, folklore v zvezi s koledarskimi šegami). Avtorica se osredotoča na podobo Žida v slovaški folklori. Izbrano gradivo je interpretirano v širšem evropskem kontekstu.
Za upodobitev Židov je v slovaški folklori v rabi precej razsežna lestvica izraznih sredstev. Vendar pa je razpon osnovnih znamenj, ki simbolizirajo Žida, omejen. Relativno nedoločna podoba "drugih- etnij, ki je značilna za slovaško folkloro, je v zvezi s precej oslabljenim procesom slovaške lastne etnične identifikacije. Izjema tega pravila sta samo podobi Cigana in Žida. Žide so zaznavali kot -tujce«, Cigane pa le kot -druge-; Cigani so bili orisani z večjim številom značilnosti.
V podobi Žida je mogoče rekonstruirati elemente, ki prevladujejo pri evropskih ali natančneje srednjeevropskih narodih ali etničnih skupinah. Po drugi strani pa je tu mogoče odkriti tudi poteze, značilne za ozemlje Slovaške. Podoba Žida ni vsebovala elementov antisemitizna; podobno kakor podoba Cigana se je nagibala k dvoumnosti in je kazala tudi nekaj znamenj večje strpnosti večine do manjšine.
Summary
Jewishness in the Eyes of Others: The Jews’ Image in Slovak Folklore
The starting point of this study is the analysis of several genres of Slovak oral folklore (such as songs, proverbs, narratives, dances, children's plays, calendar ritual folklore). The author concentrates on the Jews' image in Slovak folklore. The material focused on is interpreted in a wider European context.
A relatively wide scale of means of expression are used to portray Jews in Slovak folklore. Nevertheless, the range of basic features symbolizing a Jew is limited. The relatively vague reflection of other ethnic groups, specific to Slovak folklore, is connected to the rather feeble processes of Slovak own ethnic identification. The only exceptions to this rule are the images of Gypsies and Jews.
The Jews were perceived as “aliens”, while the Gypsies, who were depicted through a greater number of distinctive features, were only seen as the “others”. In the Jews’ image, it is possible to reconstruct some elements prevailing in European or more specifically Central European nations or ethnic groups. On the other hand, some features characteristic of the territory of Slovakia can also be found. The image of the Jew did not contain elements of anti-Semitism; similarly to the image of the Gypsy, it tended to ambiguity and exhibited some signs of a higher degree of tolerance in the relationship between the majority and the minority.