Slavistična revija (http://www.srl.si) je ponujena pod licenco Creative Commons. priznanje avtorstva 4.0 international.
113
UDK 81*373.7:27-23
Dana Baláková
Filozofická fakulta, Katolícka univerzita v Ružomberku dana.balakova@ku.sk
B. M. MoKueHKO
®Hflo^orHHecKHH ^aKy^bTeT, CaHKr-neTepôyprcKHH yHHBepcHTeT mokienko40@mail.ru
NIČ NIE JE NOVÉ POD SLNKOM
Čo bolo, je to, čo aj zasa bude. A čo sa už stalo, to sa opat' stane.
Nič nie je nové pod slnkom. Ak je niečo, o čom by človek povedal: »Pozri, toto je niečo nové! «, už to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.
(Kaz 1, 9-10)
The study focuses on a cognitive-pragmatic analysis of biblical phraseology. The dynamics of biblical expressions is understood as part of the common European cultural tradition vis-à-vis their functioning in a particular socio-cultural context. The younger generations of Russian, Slovak, and German speakers exhibit differences in usage, i.e., their phraseological competence as well as their knowledge and awareness of the motivational source of biblical terms in their mother tongues. The description and interpretation of the results of the study are based on an interlinguistic comparative analysis.
Keywords: biblical phraseology, source texts, biblical phraseology in spoken usage, phraseological competency, interlingustic comparison
Razprava prinaša kognitivno-pragmatično analizo slovanske izbiblične frazeologije. Dinamiko biblizmov razumemo kot del splošnoevropske kulturne tradicije v razmerju do njihovega obnašanja v določenem družbeno-kulturnem kontekstu. Pri mlajši generaciji rojenih govorcev ruskega, slovaškega in nemškega jezika ugotavljamo razlike v rabi, in sicer tako v njihovi frazeološki kompetenci kot tudi v poznavanju in ozaveščenosti motivacijskega izhodišča frazeoloških biblizmov v maternem jeziku. Predstavitev in interpretacija rezultatov sta opravljeni s primerjalno analizo.
Ključne besede: izbiblična frazeologija, biblizem, besedilo izvirnika, izbiblična frazeo-logija v pogovorni rabi, frazeološka kompetenca, medjezikovna primerjava
Dynamické spoločenskč procesy 80. - 90. rokov 20. storočia zanechali vyrazny vplyv na európskom spoločenstve, a teda aj na jeho jazykoch, vrátane jazykov slovanskych. Kniha kníh bola odjakživa predmetom záujmu vedcov - filológov nevynímajúc. Orbis pictus v diachrónno-synchrónom prístupe - európske kultúrne dedičstvo, jazyk Biblie a jeho vplyv na formovanie národov oddávna spatych s krest'anskou kultúrou zaznamenal v zmenenom spoločensko-politickom kontexte renesanciu záujmu o biblickú frazeológiu v krajinách byvalého vychodného bloku, najma v Rusku. V rámci aktuálneho návratu k biblickym textom, ktoré sú zdrojom
114
Slavistična revija, letnik 64/2016, št. 2, april-junij
internacionalizmov v jazykoch, však lingvisti popri tejto konštatacii zaroven vo svojich vyskumoch poukazuju aj na iste kvalitativne či kvantitativne rozdiely evidentne pri ich komparacii, na vzt'ah univerzalnost verzus špecifickost', priznačny pre ten-ktoiy jazyk (MoKneHKO 1995; Stepanova 2004; Banbrep 2013; Skladana 2013 a ini).
Prvoradou ulohou frazeologov sa stalo definične vymedzenie predmetu vyskumu - biblizmus, biblicka frazeologia, kedže od užšieho či širšieho chapania problematiky zavisi ich kvantifikacia a nasledny lexikograficky opis. Skusenosti pri zostaveni slovnikov ako napr. Tonmeuu cmeapb pyccKux 6u6neücKux eupawenuu u cnoe (MoKneHKO, .k^hh, Tpo^HMKHHa 2010), HeMe^KO-pyccKuü cnoeapb 6u6neu3Moe (Walter, Mokienko 2009), Deutsch-polnisches Wörterbuch biblischerPhraseologismen mit historisch-etymologischen Kommentaren (Walter, Komorowska, Krzanowska i zespol. 2010) a Schwarzes Schaf, falscher Prophet, barmherziger Samariter. Deutschtschechisches Wörterbuch biblischer Phraseologismen mit historisch-etymologischen Kommentaren (Walter, Fojtu 2012) ukazuju, že čast' spoločneho fondu biblizmov v europskych jazykoch sa vytvorila nie na zaklade priameho povodneho aforizmu či frazy, ale na zaklade frazeologizacie syntaktickeho spojenia, obrazu alebo nametu z Biblie. Pre aforizmy a vyrazy podobneho typu použiva prof. H. Walter termin „nepriame biblizmy" (BanaKOBa, Banbrep, Moderno 2015: 16) a argumentom na začlenenie do slovnika je ich uzka spätost' s biblickym textom, možnost odhalit' tuto suvislost na zaklade ich vnutornej formy.
Členenie napriame a nepriame biblizmy umožnuje vymedzit biblicku frazeologiu v širokom zmysle chapania pojmu, t. j. na jednotky, ktore su citatmi zo Stareho či Noveho zakona (priame biblizmy), a jednotky, ktore su aluziami na biblicke obrazy či podobenstva, pripadne tie, ktore pochadzaju z ludovej reči, mytologie či inych pramenov a razširili sa vd'aka Biblii (Walter, Fojtu 2012: 4). Stepanova (2004: 61) hovori o jadre a periferii, ktoraje vyrazne diferencovana. Predmetom lexikografickeho opisu autorov vykladoveho slovnika, obsahujuceho cca 2000 jednotiek Tonmeuu cmeapb 6u6neücKux eupawenuu u cnoe (MoKneHKO, .Hhoth, Tpo^HMKHHa 2010), sa stali ruske biblizmy, t. j. slova, vystižne vyrazy, aforizmy i citaty z Biblie, paremie v širokom zmysle.
Diferencovanost suboru biblizmov umožnuje skumat danu problematiku z viacerych aspektov a nasledne typologizovat' jazykove špecifika prislušnych biblizmov. Na zaklade vzt'ahu k vychodiskovemu pramennemu textu možno napr. vymedzit' nasledujuce typy biblizmov (demonštrujeme ich na troch jazykoch - dvoch slovanskych (ruštine - vychodoslovansky, slovenčina - zapadoslovansky) a nemčine:
a) slova či vyrazy, ktore sa v Biblii uplatnili v priamom vyzname, ale v literarnych a inych textoch vo vyzname prenesenom-or AgaMa // od Adama // seit Adams Zeiten; seit Adam und Eva; Ha necKe crponrb/ nocrponrb Ha necKe nmo // stavat' (postavit) na piesku [niečo] // auf Sand bauen; auf Sand gebaut; BKymarb or gpeBa no3HaHna goöpa h 3na // jest' zo stromu poznania // vom Baum der Erkenntnis essen (ugs. naschen); orgenarb / orgegnrb ngeBegbi (ngeBbi. apx.) or nmeH^bi (or 3epeH) // oddelit' plevy od zrna (zrno od pliev); oddelit' kukol od pšenice // die Spreu vom Weizen trennen (sondern, teilen); 3anperHbm nnog // zakazane ovocie // verbotene Früchte; (seltener) eine verbotene Frucht a pod.
Dana Balakova, B. M. MoKHem»: Nič nie je nove pod sinkom
115
b)	slovo či vyraz uplatnujuci sa v Biblii v priamom i prenesenom vyzname: nocbmarb nengoM rgaey // sypat' si popol na hlavu // sich Asche aufs Haupt streuen; HecTH cboh KpecT // niest' svoj križ // HeM. sein Kreuz [geduldig, tapfer] tragen; sein Kreuz auf sich nehmen; pBaTb Ha ce6e Bogocbi // trhat' si vlasy // sich die Haare raufen; OTKpbiBarb/oTKpbiTb (pacKpbiBarb/pacKpbiTb) rga3a mmy na Ko^o, na nmo // otvorit'/otvärat' niekomu oči // jmdm. die Augen öffnen; 6uTb (KogoTuTb, ygapaTb) ce6a b rpygb // bit sa do prs // sich an die Brust schlagen; cKpe^eTarb 3y6aMH // škripat zubami // mit den Zähnen knirschen; zähneknirschend; 3a6gygmaa ob^ (oBenKa) atd'.;
c)	slovä a vyrazy, ktore sa v Biblii ako ustälene jazykove jednotky nenachädzaju, status biblizmov nadobudli až v neskoršom textovom uplatneni (nepriame biblizmy - terminologicke vymedzenie H. Waltera): Bepa ropaMu gBu^eT (gBuraeT) Bepa h ropy c MecTa cgBuHeT // Viera hory prenäša // Der Glaube versetzt Berge (kann Berge versetzen); BO3Bpa^eHue 6gyygHoro cbrna // nävrat märnotratneho syna // die Heimkehr des verlorenen Sohnes; ®OMa HeBepyro^uü (HeBepHbiü ) // neveriaci Tomäš // ungläubiger (ugs. unzuverlässiger) Thomas; b KOCTMMe AgaMa // v Adamovom (Evinom) ruchu // im Adamskostüm; 3apbiBarb/3apbiTb TagaHT [b 3eMgro] // zakopat' [si] svoj talent // sein Talent vergraben; 3anpeTHbiH ngog cgagoK // Zakäzane ovocie najviac chuti // Verbotene Früchte sind süß; cogoMOHOBO pemeHue // šalamunske rozhodnutie (riešenie) // salomonische Entscheidung; cogoM [u roMoppa] // Sodoma a Gomora // Sodom und Gomorrha a pod.
d)	slovä a vyrazy, ktore sa vyskytuju ako ustälene jazykove jednotky aj v Biblii, aj v literärnych textoch či uze: BceMy CBoe BpeMH [u BpeMH bcakoh Be^u nog He6oM]; BceMy cboh nac u BpeMa BcaKOMy gegy nog He6ecaMu // Všetko mä svoj čas // Alles hat seine Zeit; Kto u^eT, tot Bcerga HangeT // Kto hl'adä, näjde // Wer sucht, der findet; B3aBmue Men - ot Mena (MenoM) noru6HyT; Kto c MenoM k HaM BOHgeT, ot Mena u noru6HeT // Kto mečom bojuje, mečom zahynie // Wer mit dem Schwert kommt, wird durch das Schwert sterben; Oko 3a oko, 3y6 3a 3y6 // Oko za oko, zub za zub // Auge um Auge, Zahn um Zahn; agb^a u OMera // alfa a omega // das A und O; o6orogoocrpbm Men; o6orogoocTpoe opy^ne // dvojsečrn zbran; dvojsečny meč // ein zweischneidiges Schwert; cgy^HTb gByM rocnogaM // služit dvom pänom // zwei Herren (gleichzeitig) dienen; He uMeTb (He 3HaTb), rge rogoBy npuKgoHuTb (cKgoHuTb); Herge rogoBy npuKgoHuTb (cKgoHuTb ) // nemat kde hlavu sklonit // sein (müdes) Haupt betten a pod.
Vyber jazykov, na ktorych sme demonštrovali možnu typologizäciu biblizmov, nie je nijako nähodny. Rusky spisovny jazyk je v protiklade k slovenskemu či nemeckemu v suvislosti s rozdielnymi prekladatel'skymi tradiciami (zäpadoslovanske a nemecke texty vychädzaju z latinskych prekladov Biblie, ruske spadaju do byzantskej tradicie); odlišne je ich sociälno-kulturne prostredie v grecko-slovanskom areäli (Slavia Orthodoxa), v slovansko-latinskom areäli (Slavia Latina) a nemeckom areäli, ako upozornuju v sulade s odbornou literaturou (Tolstoj 1988) autori nedävno vydanej monografie (BagaKOBa, BagbTep, MoKueHKO 2015: 15); osobitosti vyplyvaju aj z konfesionälnej orientäcie nositel'ov jazyka, zo vzäjomneho posobenia krest'anskych predstäv s predkrest'anskymi, ulohu zohrävaju špecifikä jazykovej situäcie v roznych
116
Slavistična revija, letnik 64/2016, št. 2, april-junij
historickych obdobiach a impulzom može byt' aj semanticky synkretizmus samotneho textu Biblie, rozdielne uplatnenie povodne spoločnych semantickych potencii, ako aj medzijazykove kontakty v ramci europskej literatury či umenia.
Napriek spoločnemu povodnemu zdroju biblizmy v jazykoch Europy teda vobec nie su totožne (pozri bližšie Ea^aKOBa, Bararep, MoKHemo 2015). Prave preto je lexikograficka interpretacia symboliky Biblie, reflektovana v sučasnych spisovnych jazykoch, jednym z aktualnych vedeckych a didaktickych problemov. Nie je preto nahodou, že sučasni lexikografi zdoraznuju potrebu zostavenia a vydania „Europskeho slovnika biblizmov", ktory „by mohol demonštrovat' europske dedičstvo Biblie v celej jeho rozmanitosti, a prispiet tak diskusiou k ozrejmeniu vzt'ahu špecificke verzus univerzalne vo frazeologii europskych jazykov" (X^e6ga 2010). Malym prispevkom (135 biblizmov) v tomto smere sa stala flenma 6u6neucmu Mydpocmu. Eu6neucKue Kpbimmbie e3pa^e»uM u a$opu3Mbi na pyccKOM, auenuucKOM, 6empyccrnM, HeMe^KOM, cnoea^oM u yKpauHCKOM %3biKax (Ea^aKOBa, Bamrep, BeH^HHOBHH, TyTOBCKaa, HMHOB, MOK^HKO 2014).
Ako však vyskumy dokazuju, z bohateho inventara frazem spatych s Biblou sa mnohe uplatnovali vo verejnej komunikacii aj v časoch politicky nepriaznivych (Mlacek 2007; MoraeHKO 1995) a pevna sučast europskeho frazeologickeho fondu žila v po/vedomi použivatel'ov jazyka kontinualne a v komunikacii sa uplatnovala mnohokrat bez uvedomenia si zretel'nych suvislosti s motivačnym pramenom (Bibliou či krestanstvom), najma ak v štrukturnom zloženi frazem neboli pritomne neželatel'ne komponenty explicitne naznačujuce ich povod; napr. v slovenčine sa prejavovali tendencie vynechavat nevhodny/inkriminovany komponent, čo viedlo k zastieraniu (stat ako sol'ny stip - vynechanie adjektiva sol'ny) či narušaniu povodneho obrazu (chudobny ako kostolna myš - vynechanie adjektiva kostolna) v snahe eliminovat nabožensky punc (Skladana 1997: 290); pri niektorych z nich (Kočiš 1993: 203) dochadzalo k vyznamovym posunom či deviaciam (napr. chudobm duchom, na duchu
-	,duševne obmedzeny'; Laska horyprenaša - namiesto Viera horyprenaša a pod.).
Vitalitu kulturneho dedičstva reflektuje napr. aj dennik Pravda, ktory bol v rokoch 1948 - 1989 tlačovym organom UV KSS. Len v priebehu jedneho mesiaca (oktober 1988) sa v 25 vytlačkoch uplatnilo 113 frazem biblickeho povodu (Markovičova 2013: 134).
A nielen v slovenskych spoločenskych pomeroch „pred" (t. j. obdobie pred 80.
-	90. rokmi minuleho storočia) biblicka frazeologia ako „akumulator" tradičnej naboženskej a knižnej kultury pretrvavala bez ohfadu na politicke kataklizmy. Dokonca aj pre idiolekt Stalina či Lenina je priznačna biblicka „patina" novatorsky implementovana vo viere socialistickej (MoKueHKO, hh^hh, Tpo^HMKHHa 2010: 3-4).
Ak teda hovorit o „dni po", nespornym prinosom časovo vymedzeneho prelomu je jeho stimul/impulz smerom k vyskumom orientovanym na tento vysek frazeologickeho fondu - v jazykoch narodnych i v medzijazykovej komparacii. Hoci jazyk Biblie europske narody zjednocuje, každy jazyk ma svoj inventar (kvalitativno-kvantitativne vymedzeny) biblickych vyrazov, charakteristicky pre ten-ktory jazyk, vyznačujuci sa istymi špecifikami (odlišne komponentove zloženie, rozsah štruktury frazemy), inventar žijuci v diachronno-synchronnom pohfade vlastnym životom -v jeho uzualnych i neuzualnych podobach (MoKHeHKO, hh^hh, Tpo^HMKHHa 2010: 8).
Dana Balakova, B. M. MoKHem»: Nič nie je nove pod sinkom
117
Frazeológia (a teda aj biblická frazeológia) ako súcasf kolektívnej pamati -akumulačnej, kultúrnej i komunikačnej (Dolník 2010: 97) - kontinuálne reflektuje spolocensko-politické zmeny, čo vyskum frazeologického fondu prirodzeného jazyka zretel'ne potvrdzuje, preto sledovanie pohybu na osi centrum - periféria (aj v kontexte internacionalizácie a globalizácie) či sledovanie reálneho života (sposobov uplatñovania) tychto jednotiek v komunikácii patrí k produktívnym prístupom registrovania vyvinovych tendencií príslušného jazyka/jazykov v širšich reláciách -v medzijazykovej komparácii. Aktuálne práce sú toho jednoznačnym svedectvom a v súlade s mottom Mšho prispevku už ničim novym pod sinkom.
Predsa len chceme upriamit' pozornost' na vysledky vyskumu, ktory bol stáast'ou projektu Biblia a krest'anstvo vo frazeológii a predstavoval isté nóvum v prístupe k danej problematike: kognitivno-pragmaticky posúdit' poznanie reálií Svatého pisma u natívnych hovoriacich. Už pilotná sondaž, uskutočnená na pode Filozofickej fakulty Katolickej unoverzity v Ružomberku na vzorke slovenskych študentov (130 filológov) a následne aj v medzigeneračnom porovnani (130 respondentov vo veku 40 - 60 rokov), preukázala zaujímavé vysledky: aktívna znalost' sledovaného súboru frazém u strednej generácie bola vyššia ako u mladej generácie, napriek tomu, že nešlo o vyprofilovanú špecifickú vzorku ako v pripade mladej generácie, t. j. o vysokoškoldkov - slovakistov (podrobnejšie Ba^aKOBa, KoBanoBa, MoKueHKO 2013). Autori projektu sa následne rozhodli upriamit pozornost na špecifikujfee a integrujúce tendencie v nadnárodnych reláciách, a to v ruštine, slovenčine a nemčine, teda v jazykoch, ktoré v diachrónnom-synchrónnom prístupe umožñujú viacrozmernú komparáciu. Zjednocujúcim faktorom sledovania relácie dynamika spoločenskych zmien konca minulého storočia a ich reflex v jazyku sa stal ich geopoliticky priestor (prislušnost' k socialistickému bloku).
Pri zostavem súboru FJ biblického povodu sa autori museli vysporiadat' so všeobecnymi teoretickymi, v úvode naznačenymi problémami definičného vymedzenia biblizmov, zvážit' ich vyber vzhl'adom na komparatívny aspekt a dotazníkovú metódu (aspekt percepčnej únosnosti), kvalitatívno-kvantitatívne vymedzit vzorku respondentov: do dotazníka bolo v zmysle širšie ponímanej biblickej frazeológie zahrnutych 80 jednotiek (frazémy i parémie, priame i nepriame biblizmy), vyskytujúcich sa vo všetkych troch jazykoch (viac či menej diferencovane sa uplatñujúce aj v stáasnej komunikácii); vzorka respondentov pozostávala z natívnych hovoriacich - 130 ruskych, 130 slovenskych a 130 nemeckych filológov-vysokoškoldkov.
Ciel'om bolo zistit' u súčasnej mladej generácie jej frazeologickú kompetenciu v rozsahu aktívna znalost - pasivna znalost - neznalost' a ked'že respondenti neboli oboznámení s tym, že ide o biblizmy, aj schopnost určit póvod posudzovanych jednotiek. Na základe odpovedí1 bolo možné identifikovat' centrum - postcentrum - perifériu úzu biblizmov z aspektu národného i internacionálneho (aspoñ vyberovo uvádzame niektoré údaje, ktorymi sa budeme dalej v našom príspevku
1 Aktívnu znalost na základe označenia: 1A (poznám, použlvam, viem vysvetlit) a 1B (poznám, po-užlvam, neviem vysvetlit); pasívnu znalost uvedením kvalifikátora: 2A (poznám, nepoužlvam, viem vysvetlit) a 2B (poznám, nepoužlvam, neviem vysvetlit); neznalost indexom 3 (nepoznám).
118
Slavistična revija, letnik 64/2016, št. 2, april-junij
zaoberat'), napr.: pri komparäcii jednotlivych närodnych respondentskych vzoriek najrozsiahlejšie centrum bolo zaznamenane u ruskych respondentov - 58 %, o niečo menšie u slovenskych študentov 56 % a nemeckych vysokoškoläkov 52, 5 %; v rämci medzijazykoveho porovnania bolo možne identifikovat' centrum v prieniku všetkych troch jazykov - 25 FJ (31 %), centrum v prieniku dvoch jazykov (rusko-slovenskom, rusko-nemeckom a nemecko-slovenskom - spolu 19 FJ (24 %), ako aj jednotky patriace do centra len jednej jazykovej vzorky (na zaklade rovnakej metodiky sa dalo vymedzit' aj postcetrum či periferiu).
Vzhl'adom na vyššie uvedenu ambiciu sledovat' vzt'ah univerzalne - špecificke z aspektu frazeologickej kompetencie upriamime pozornost na krajne poly, t. j. všimneme si jednotky, ktore patria v prieniku všetkych troch respondentskych vzoriek bud' do centra uzu, alebo, naopak, do periferie.
a) FJ patriace do centra uzu vo všetkych troch jazykoch:
-	Bo3^m6h (groön) ö^H^Hero CBoero [KaK caMoro ceöa] // Miluj svojho bližneho ako seba sameho // Liebe deinen Nächsten wie dich selbst
-	B03Bpa^eHue ögygHoro cbiHa // nävrat märnotratneho syna // die Heimkehr des verlorenen Sohnes
-	HecrH cboh KpecT // niest svoj križ // sein Kreuz tragen
-	bo BeKH BeKOB // na veky vekov // bis in alle Ewigkeit
-	b KociKMe AgaMa (Ebh)// v Adamovom (Evinom) ruchu // im Adams- (Evas-)Kostüm
-	3anpeTHHÜ ngog cgagoK // Zakäzane ovocie najviac chuti // Verbotene Früchte sind süß
-	Kto H^eT, tot Bcerga HangeT // Kto hl'adä, näjde // Wer sucht, der findet
-	Oko 3a oko, 3y6 3a 3y6 // Oko za oko, zub za zub // Auge um Auge, Zahn um Zahn
-	HcnycKaTb/ucnycTHTb (BbmycKarb/BbmycTHTb) gyx; HcnycKarb/ncnycTHTb [nocgegHee] gbixaHHe; HcnycKarb/ncnycTHTb [nocgegHHH] B3gox // vypustit' dušu // den Geist aufgeben; in den letzten Zügen liegen
-	^to noceemb, to h no^Hemb // Ako kto seje, tak žne // Was du sähst, wirst du ernten
-	BceMy cBoe BpeMa [h BpeMa bcakoh Be^H nog HeöoM]; BceMy cboh nac h BpeMa BcaKoMy gegy nog HeöecaMH // Všetko mä (chce) svoj čas // Alles hat seine Zeit
-	^hh ero conTeHbi // Jeho dni su spočitane // Jmds. Tage sind gezählt
-	Ha cegbMoM Heöe (öbiTb, nyBcTBoBarb ceöa) // (ako) v siedmom nebi (byt, citit' sa) // im siebenten Himmel sein
-	Me^gy HeöoM h 3eMgen // medzi nebom a zemou // zwischen Himmel und Erde sein
-	^ama (Mepa) [TepneHHa] nepenomeHa // Pohär (kalich/miera) utrpenia (trpezlivosti) sa prelial/a, prekypel/a // Das Fass zum Überlaufen bringen
-	Bogocbi (Bogoca) cTaHoBaTca/cTagn (BcTaroT/Bcragn, nogHHMaroTca/ nogHagncb) gbiöoM // Vlasy dupkom vstävali [na hlave] // Jmdm. stehe die Haare zu Berge
-	pBaTb Ha ceöe bo^ocm // trhat' si vlasy // sich die Haare raufen
Dana Balakova, B. M. MoKHem»: Nič nie je nove pod sinkom
119
-	0TKpbiBaTb/0TKpbiTb (pacKpbiBaTb/pacKpbiTb) raa3a KOMy Ha Ko^o, Ha nmo // otvorit' (otvarat) oči niekomu // jmdm. die Augen öffnen
-	H3^HBaTb/H3^HTb gymy KOMy, nepeg KeM // vyliat si dušu (srdce) [pred niekym, niekomu] // jmdm. sein Herz ausschütten
-	CKpe^eTaTb 3y6aMH // škripat zubami // mit den Zähnen knirschen
-	Kanga b Mope // kvapka v mori // in Tropfen im Meer
-	Kto He c HaMH (He co mhom), tot npoTHB Hac (npoTHB MeHa)// Kto nie je snami, je proti nam // Wer nicht mit uns ist, ist gegen uns
-	g^OM k gn^ // tvarou v tvar // von Angesicht zu Angesicht
-	OT Bcero (OT hhctoto) cepg^ (gegarb hto) // z celeho srdca (robit niečo) // von ganzem Herzen
-	He poH (He Konan) gpyroMy aMy, caM b Hee nonagemb // Kto druhemu jamu kope, sam do nej spadne // Wer andern eine Grube gräbt, fällt selbst hinein
b) FJ patriace do periferie uzu vo všetkych troch jazykoch
-	HecTb (HeT) npopoKa b cBoeM OTenecTBe (b OTenecrBe cBoeM) // Nikto nie je doma prorokom // Der Prophet gilt nichts in seinem Vaterlande
-	oTpacTH (oTpaxHyTb, cTpaxHyTb) npax ot Hor (c Hor) cbohx // striast prach zo svojich nöh // auf fruchtbaren Boden fallen
-	Kogocc (raraHT) Ha raHHaHbix Horax // kolos na hlinenych nohach // ein Koloss auf tönernen Füßen
Aj na zaklade spravnosti určenia povodu sme opät mohli sledovat isty prienik u všetkych troch respondentskych vzoriek. Uvadzame teda tie jednotky, ktore viac ako polovica respondentov označila za biblicke frazemy, a zoradene su podl'a najvyššej hodnoty, ktoru dosiahli v ramci prislušnej vzorky respondentov počas vyskumu (pre porovnanie uvadzame percento pri všetkych jazykovo vymedzenych vzorkach respondentov, ked'že išlo o značne diferencovane rozdiely):
-	89 % Liebe deinen Nächsten wie dich selbst // 89 % Miluj svojho bližneho ako seba sameho // 87 % Bo3gro6n (gro6n) 6gH®Hero cBoero [KaK caMoro ce6a];
-	88 % seit Adam und Eva // 79 % ot AgaMa // 74 % od Adama;
-	85 % navrat marnotratneho syna // 67 % die Heimkehr des verlorenen Sohnes // 53 % BO3Bpa^eHHe 6gygHoro cbrna;
-	82 % jest zo stromu poznania // 71 % vom Baum der Erkenntnis essen // 52 % BKymaTb ot gpeBa no3HaHHa go6pa h 3ga;
-	80 % niest svoj križ // 71 % sein Kreuz tragen // 57 % Hecra cboh KpecT.
Celkove poradie uspešnosti identifikacie pövodu posudzovanych frazem bolo nasledovne: slovenski vysokoškolaci 37 %, nemecki 30 % a ruski 18 %. Ruski vysokoškolaci si teda pri vyhodnocovani suboru frazem najmenej uvedomovali spätost posudzovaneho suboru s Bibliou - predpokladali literarne, folklorne či ine pramene.
Ak sme dosial' upriamovali pozornost na univerzalne vo vztahu k frazeologickej
120
Slavistična revija, letnik 64/2016, št. 2, april-junij
kompetencii našich respondentov, v d'alšej časti našho prispevku sa zameriame na špecificke v mezijazykovej komparacii. Ako prvu si všimneme diferenciaciu centrum - periferia. Niektore jednotky totiž u dvoch z respondentskych vzoriek figurovali v centre ich frazeologickeho uzu, kym u tretej vzorky patrili k periferii. Alebo iste FJ boli v centre uzu jednej z respondentskych vzoriek, kym situacia v dalšich dvoch bola opačna. Išlo o nasledujuce jednotky:
-	RJ/SJ centrum: ®OMa HeBepyro^HH (HeBepHbin) // neveriaci Tomaš - NJ periferia: ungläubiger Thomas
-	RJ/NJ centrum: ^emya (3aBeca, neneHa) ynana (cnana) c rna3 Hbux; noKpoB ynan (cnan) c rna3 // Die Schuppen fallen jmdm. von den Augen - SJ periferia: Bel'mo spadlo z oči niekomu
-	SJ/NJ centrum: stat' ako sol'ny stip // zur Salzsäule erstarren - RJ periferia: croaTb KaK coahhoh cronö
-	RJ centrum: BHocuTb/BHecTH [cbom] nenry - SJ/NJ periferia: prispiet [svojou] hrivnou // sein Scherflein beitragen
-	SJ centrum: padnut na urodnu podu - RJ periferia: ynacrb Ha goöpyro noHBy - NJ postcentrum: auf fruchtbaren Boden fallen
-	SJ centrum: ani pismenko (čiarka, bodka, n) - NJ periferia: kein Jota - RJ postcentrum: hh [ogHa] HOTa
-	SJ centrum: zmiest z povrchu zemskeho niekoho, niečo - NJ periferia: vom Antlitz der Erde gehen (tilgen) - RJ postcentrum: craparb / crepeTb (cMeTarb / cMecTu) c n^a 3eMnu Koro, hto
Tak, ako sme sa pristavili pri vyraznejšich rozdieloch v prislušnosti sledovanych biblickych frazem k aktivnemu či pasivnemu uzu ruskych, slovenskych a nemeckych respondentov, rovnako upozornime aj na rozlišnosti v schopnosti jednotlivych respondentskych vzoriek spravne identifikovat ich povod. Ako sme vyššie už uviedli, najvyššia uspešnost bola u slovenskych respondentov. Všimneme si však najmä vyrazne medzijazykove rozdiely (nadpolovična uspešnost verzus uspešnost menej ako 25 %), a to konkretne: a) slovensky jazyk voči zvyšnym dvom respondenstkym vzorkam (RJ a NJ); či jednotlivo - b) SJ voči RJ; c) SJ voči NJ:
a)	SJ verzus RJ aj NJ
-	SJ služit mamone - 53 % // RJ cny^HTb MaMOHe - 12 % // NJ dem Mammon dienen - 17 %
-	SJ 1'udia dobrej vole - 59 % // RJ nrogn goöpoü Bonu - 8 % // NJ Menschen guten Willens - 13 %
b)	SJ verzus RJ
-	SJ služit mamone - 53 % // RJ cny^HTb MaMOHe - 12 % // NJ dem Mammon dienen - 17 %
-	SJ Viera hory prenaša - 62 % // Bepa ropamh gBH^eT (gBHraeT); Bepa h ropy c Mecra cgBHHeT - 23 % [NJ Der Glaube versetzt Berge - 55 %]
-	SJ Mnoho je povolanych, malo vyvolenych - 61 % // MHoro 3BaHbix, [ho] Mano H3ÖpaHHbix - 12 % [Viele sind berufen, aber wenige sind auserwählt -36 % NVŠ]
-	SJ zlate tel'a - 55 % // RJ 3oaotoh (3naroH) Tene^ (3oaotoh TeneHoK) - 12%
Dana Balakova, B. M. MoKHem»: Nič nie je nove pod sinkom
121
[NJ Tanz um das goldene Kalb - 46 %]
-	SJ Nielen samym chlebom je človek živy - 52 % // RJ He xne6oM egnHbiM ®hb nenoBeK; He o xne6e eguHOM ®hb 6ygeT nenoBeK - 23 % [NJ Der Mensch lebt nicht vom Brot allein - 32 %]
c) SJ verzus NJ
-	SJ hodit' kamen (kamenom) po niekom - 55 % // NJ Stein des Anstoßes - 23 % [RJ 6pocarb/6pocHTb (Kngarb/KHHyTb, nycKarb/nycmTb) KaMeHb (KaMHeM) b Koro - 29 %]
Pri inej priležitosti (na fonde frazeologie so somatickym komponentom) sme demonštrovali (Balakova 2011) sulad s tvrdeniami P. Durča, opierajucimi sa aj o vyskumy inych lingvistov, t. j. fakt, že miera znamosti, lexikograficka registracia a textova frekvencia nemusia byt korelujuce veličiny (Durčo 2008). Na materiali biblickej frazeologie sa k tejto problematike opätovne vraciame vo vzt'ahu k slovenskym jednotkam, ktore si z uvedenych hl'adisk všimame v komparacii: odlišne komunikačne sfery (uzus slovenskych vysokoškolakov - publicisticka sfera), resp. empiricky - textovy uzus.2 Išlo o 11 FJ, ktore sa ocitli na periferii uzu slovenskych respondentov. Na materiali biblickej frazeologie sme podobne ako aj v predchadzajucich vyskumoch mohli potvrdit', že rozdielne komunikačne sfery možu (hoci nemusia) determinovat' aj odlišnu živost frazem. V publicistickej komunikačnej sfere situacia nebola identicka - frekvencia niektorych FJ bola pozoruhodne vysoka (aj nad 200 vyskytov), čo nas viedlo k ich rozčleneniu na 3 pasma:
-	FJ s vyraznym uplatnenim (viac ako 100x): duch a litera zakona // gyx h 6yKBa [3aKOHa] // nach Buchstaben und Geist (des Gesetzes); ako jeden muž (človek) // KaK oguH [ne^OBeK] // wie ein Mann; Nikto nie je doma prorokom // HecTb (HeT) npopoKa b cboöm oTenecTBe (b oTenecrBe cboöm) // Der Prophet gilt nichts in seinem Vaterlande;
-	FJ s nižšim podielom na vystavbe textu (od 20 do 40 vyskytov): prispiet [svojou] hrivnou // BHOCHTb/ BHecTH [cbom] nenry // sein Scherflein beitragen; kolos na hlinenych nohach // Konocc (raraHT) Ha ranHHHbix Horax // ein Koloss auf tönernen Füßen; Eahšie prejde t'ava uchom ihly, ako ... // .Herne Bep6^K>gy npomu CKBO3b nro^bHoe ymKO, neM... // Eher geht ein Kamel durch ein Nadelöhr...; krivat'na obe nohy // xpoMarb Ha o6e Horn // auf beiden Beinen hinken;
-	FJ s minimalnym textotvornym potencialom (menej ako 10 vyskytov): Bel'mo spadlo z oči niekomu // ^emya (3aBeca, neneHa) ynana (cnana) c raa3 Hbux; noKpoB ynan (cnan) c raa3 // Die Schuppen fallen jmdm. von den Augen; krv z krvi, kost'z kosti niekoho // nnoTb ot n^ora [h KocTb ot KocTen] ubeü, Ko^o; nnoTb ot n^ora [h KpoBb ot kpobh] ubeü, Ko^o // Fleisch von meinem Fleische; posielat niekoho, chodit' od Pontia (od Kaifaša) k Pilatovi // nocbmarb ot nornua k naraiy // von Pontius zu Pilatus schicken (laufen); striastprach zo svojich noh // orpacra (orpaxHyTb, CTpaxHyTb) npax ot Hor (c Hor) cbohx // den Staub von den Füßen schütteln.
2 Slovensky narodny korpus.
122
Slavistična revija, letnik 64/2016, št. 2, april-junij
Ako z uvedeneho prehl'adu vyplyva, textotvorny potencial prvych dvoch kategorii frazem (spolu 7 FJ) je vyrazny a ich frekvencia napoveda, že su pre danu komunikačnu sferu priznačne. Potvrdzuju to aj ich modifikovane podoby uplatnenia, resp. aktualizacie. Medialna sfera reflektuje zmeny v živote narodneho i jazykoveho spoločenstva a vyrazne vplyva na jazykove vedomie či povedomie použivatel'ov jazyka, a teda aj na ich frazeologicku kompetenciu. Da sa teda predpokladat, že frekvenčne vysoky podiel prislušnych FJ na vystavbe publicistickych textov bude mat' realny vplyv na ich živost aj v uze mladej generacie, na ktoru sme v ramci vyskumu upriamili našu pozornost - aj s ambiciou/perspektivou odstranit biele miesta v ich lingvistickej či kulturologickej kompetencii.
LlTERÄTURA
^aHa Ba^akoba, Bepa Kobatoba, Banepun M. Mokhehko, 2013: Hacnedue Bu6rnu bo $pa3eom^uu. Greifswald: Ernst-Moritz-Ardnt-Universität Greifswald.
^aHa BA^akoba, Xappu Ba^ltep, Haranua Behähhobh^, MapuHa C. TyraB-ckah, EBreHUH E. Hbahob, Banepun M. Mokhehko, 2014: flenma 6u6neücKoü Mydpocmu. BuöneücKue Kpunamue eupawenux u a$opu.3Mbi na pyccKOM, ammücKOM, öenopyccKOM, HeMe^KOM, cM0ea^K0M u yKpauHCKOM x3UKax. MoruneB: MoruneB: Mry uMeHu A.A. KynemoBa.
^,aHa Ba^akoba, Xappu Ba^ltep, Banepun M. Mokhehko, 2015: H 6u6neücmü Mydpocmu. Z biblickej mudrosti. Biblische Weisheiten. Greifswald: Ernst-Mo-ritz-Ardnt-Universität Greifswald.
Xappu Ba^ltep, 2013: Bna^eH, kto BepyeT, Tenno TOMy Ha CBeTe. Pa3nunua b 6u-önencKon $pa3eonoruu HeMe^KO^o u pyccKoro a3bmoB. Ur. H. Walter, V. M. Mokienko, D. Balakova. Die slawische Phraseologie und die Bibel. Greifswald: Ernst-Moritz-Ardnt-Universität Greifswald. 69-75.
Banepun M. Mokhehko, 1995: ®pa3eonorunecKue 6u6neu3Mbi b coBpeMeHHoM TeKCTe. Buömx u eo3powdenue dyxoenoü Kynbmypu pyccK0^0 u ^py^ux cnaexncKux napodoe. K 80-jktuk> PyccKon / CeBepo-3anagHon BuöneäcKoä Ko-muccuu (1915-1995). Ur. n.A. ^MrnpueB, r.H. Ca^poHoB. CaHKT-neTepöypr: neTpononuc. 143-58.
Banepun M. Mokhehko, ranuHa A. ^Hnnq, Onbra H. Tpoohmkhha, 2010: Tomko-euü crneapb pyccKux öuöneücKux eupawenuü u crne. MocKBa: HgarenbcTBo AcTpenb.
Bo^ex XnEBflA, 2010: K ugee eBponencKoro cnoBapa 6u6neu3MoB. // H enoeb npodonwaemcx 6oü... CöopHuK HayHHbix cTaren, nocBameHHbrä roöunero goKTopa ^unonorunecKux HayK, npo^eccopa CBeraaHbi rpuropbeBHbi fflyne^KoBon. - MarauroropcK: roy BnO «MarauToropcKun roc. yH-T». 275-79.
Dana Balakova, B. M. MoKHem»: Nič nie je nove pod sinkom
123
Dana Baläkovä, 2010: Dynamika sučasnej slovenskej frazeolögie (fondsomatickych frazem). Greifswald: Ernst-Moritz-Ardnt-Universität Greifswald.
Juraj Dolnk, 2010: Jazyk - reč - kultura. Bratislava: Kalligram.
Peter Durčo, 2008: Principy inovacii propozicnych frazem. Ur. V. M. Mokienko, H. Walter. Frazeologia, Opole: Universytet Opolski - Instytut Filologii Polskiej i Opolskie Towarzystwo Przyjaciol Nauk. 339-50.
František Kočiš, 1993: Vyznamove deviacie biblickych frazeologizmov. Ur. E. Krošlakova. Frazeologia vo vzdelavani, vede a culture, Nitra: Vysoka škola pe-dagogicka v Nitre. 201-05.
Katarina Markovicovä, 2013: Biblicka frazeologia v denniku Pravda v roku 1988. Ur. H. Walter, V. M. Mokienko, D. Balakova. Die slawische Phraseologie und die Bibel. Greifswald: Ernst-Moritz-Ardnt-Universität Greifswald. 132-38.
Jozef Mlacek, 2007: Študie a state o frazeologii. Ružomberok: Katolicka univerzita v Ružomberku.
Jana Skladanä, 1997. Biblia ako pramen slovenskej frazeologie. Ur. G. Habrajska.
Tekst sakralny. Tekst inspirowany liturgiq. Lodz: Wydawnictwo Uniwersytetu Lodzkiego. 289-294.
--, 2013: J. Fenomen Biblie v slovenskej frazeologii. Ur. H. Walter, V. M. Mokienko, D. Balakova. Die slawische Phraseologie und die Bibel. Greifswald: Ernst-Mo-ritz-Ardnt-Universität Greifswald. 178-82.
Slovak National Corpus - version prim-6.0-public-inf
Ludmila Stepanova, 2004: Ceska a ruska frazeologie. Diachronni aspekty. Olo-mouc: UP v Olomouci.
Harry Walter, Valerij M. Mokienko, 2009: Deutsch-russisches Wörterbuch biblischer Phraseologismen. Mit historisch-etymologischen Kommentaren. Greifswald: Ernst-Moritz-Ardnt-Universität Greifswald.
Harry Walter, Ewa Komorowska, Agnieszka Krzanowska i zespol., 2010: Deutsch-polnisches Wörterbuch biblischer Phraseologismen mit historisch-etymologischen Kommentaren. Szczecin - Greifswald: Ernst-Moritz-Arndt-Universität Greifswald. Philosophische Fakultät, 2010.
Harry Walter, Petra Fojtu, 2012: Schwarzes Chaf, falscher Proplet, barmherziger Samariter. Deutsch-tschechisches Wörterbuch biblischer Phraseologismen mit historisch-etymologischen Kommentaren. Greifswald: Ernst-Moritz-Ardnt-Uni-versität Greifswald.
124
Slavistična revija, letnik 64/2016, št. 2, april-junij
POVZETEK
Vpliv svetopisemskih besedil na svetovno kulturo se kaže tudi v slovanskih jezikovnih sistemih. Pri enakem izvirniku izkazujejo različni jeziki precejšnjo prekrivnost v zgradbi in funkcioniranju izbiblične frazeologije, vendar tudi nekatere razlike. Pri tem ne gre le za različno raven poznavanja biblijskih realij, temveč tudi za razlike v rabi teh zvez v vsakdanjem govoru. Avtorja raziskujeta biblizme ruskega, slovaškega in nemškega jezika s kognitivno-pragmatičnega vidika. Z rojenimi govorci treh jezikov sta opravila anketo, ki je pokazala približno enako poznavanje in rabo izbiblične frazeologije med mladimi v Rusiji, na Slovaškem in v Nemčiji. Izkazane razlike so povezane predvsem z različnimi družbeno-kulturnimi vplivi na rabo biblizmov, kar se kaže v različni frazeološki kompetenci anketiranih govorcev. Tako so rojeni govorci slovaškega in nemškega jezika natančneje označili izvor v anketi navedenih frazeoloških enot, medtem ko so rojeni govorci ruskega jezika natančneje navajali njihov preneseni pomen. Primerjava je pokazala velik kulturološki pomen in kontinuiteto biblizmov, ne glede na različne zunajjezikovne okoliščine, ki so spodbujale ali ovirale njihovo aktivacijo v različnih državah.