Kazájôcsi broj. Buda-Pest, 1875. Szrêda, 15. mihalscsek. PRIJÁTEL. Znanoszt razserjűvajôcse mêszecsne novine. Naprêplácsna cêna: Na strtnyek leto......................90 kr. Naprêplácse pênez i novine szlisajôcse piszma szo na imé réditela v Buda-Pest poszlane. Postűvani scsitelje! Zradosztjov primem pero poszdrávlavsi vász, da ete novine vam v-rôke prido. Prva prílika je tô, po steroj sze vam ponűdi országa i szvêta na prêprihájajôcse zgodbe zvediti. Edna vretina sze z-etim odpré, z-stere szi vszáki od znanoszti ’zelenya obűdnyeno ’ziho z-lehkim odgoni. Vnogokrát eden i drügi po dokoncsanom dnésnyem deli pocsivajôcsi rad bi zazvedo od nyaga szlisejôcse dugovány, ali kak koli szi mislênye trűdi, ne more na isztinszko pôt nájti, da do etoga mao niscse nê pokázao. Eta pôt z-etími novinami sze nájde. Na glász dobíte, ka sze zvűn vase vészi godi. Csűlite od lűbeznoszti domovine, od postenyá, od kreposztí i od vsza ona, ka za du’zností more dopuniti eden domovincsar, hi’zni glávnik i vszaki za pocslovecsánsztvo delaven cslovek. Pomágavcsi eden ovaga, nepotrűdjenov mocsjov po etoj pôti vkűpidévcsi, k-cili pridemo. Vörjem po krátkom vrêmeni zadovolscsinov bom nazháj poglednoli na eto zdaj escse vôszko, ali szledi sürko pôt. Zacsnimo tak delo z-bo’zov pomocsjov. Vaso mené na gôsztom doszégnyeno pomáganye bode tak nazháj zaszlü’zeno, ka „Prijátel“ vecs i vecs nôve glászi bode razserjüvao. Buda-Pest, 1875. 14-toga mihalscseka. Agustich Imre, podgovoren réditel „Prijátel“-a. Orszácsko szpráviscse. Na eto tekôcso leto 28-toga mésnyeka od kralá vkűpzazváno orszácsko szpráviscse je odprêto. Pôleg právde vszákoga nôvoga szpráviscsa prvo szedsztvo sze more za tri dnéve od dnéva na steroga je vkűpzazváno obdr’zati. Zdanyesnyega orszácskoga szpráviscsa prvo szedsztvo sze 30-toga mésnyeka pred poldnévom ob 10-toj vöri obdr’zalo. V cêlom országi zebráni poszlavci na ete dén szo z-velikim brojom v-orszácskoj-kucsi vkűpprisli. Med poszlavci najsztaresi na predszedníka meszto sztopécsi, sészt najmlájsi poszlavcov zaperníke gorizazové i poetom szedsztvo za odprêto vöpovê. V prvom szedsztvi od kralá orszácskoj szpráviscsi poszlano piszmo sze precsté, stero na znánye dá, na steri dén, v-sterom meszti sze orszácsko szpraviscse od kralá sz-precstênyom králeszke recsih odpré. Oszvetno odprênye orszácskoga szpráviscsa 31-toga mésnyaka v- Büdini v-králeszkoj palacsi sze zgodilo. Poszlavci i velikási vogerszkem gvanti, száblyami, érseki i püspöki, ti bogáti vnogo szrbra i zláta noszécsi, szo pred krála sztôpili. Sz-Horvacskoga országa poszlani poszlavci szo horvacski gvant, z-Erdelszkoga nisteri z-nemskoga roda rodjeni szo szamíh nemski gvant noszili. Ob 11-toj vöri kral v-huszárszkom gvanti med vkűpprite poszlavce i velikáse na trónus idévcsi, sz-kalpagom pokritov glávov, na trónus doliszedécsi, na glaszno zacsévcsi csteti králeszko rêcs. Z-vüpanyom i sz-trôstom sze od kralá pozdrávla orszácsko szpráviscse, na stero vnogo dugovány oprávlanya csáka. Potom z-rédom naprênoszévcsi vsze ono, ka orszácsko szpráviscse pobogsati, ponoviti more. Na najprvo meszto je posztávlano, naj sze orszácsko vértivanye tak z-ravna, da nede v-ednoj leti vecs vödáno, kak dohodki dopüsztijo, po sterom nede vecs potrêbno nôve dugé réditi. Na poloobdelanye, tr’ztvo i rokodelavce glédôcs sze naj vsze mogocsno zgodih, ka tô naprêpomore, ár dácsa potáksem doszta leh’zé bode plácsana csibi gori obzdignoti potrêbno bilo. Vszákom drügom táli králeszka rêcs tüdi pobogsanye glászi. Naj sze tákse právde szkoncsajo, pôleg stere sze pravica lehko i na hitroma nájde, za orszácske i ’zelezne pôti sze naj vsze zgodih, ka je potrêbno. Szpominavsi od goriposztávlanya vogerszkoga banka, poetom trôst odpré, ka sze tô naszkoroma zgodi. Zádnyis krászleszka-rêcs poszlavce i velikáse na neobtrüdnyeno delo gorizazévcsi, orszácsko szpráviscse za odprêto zglászi. Z-etim ôszvetno odprênye orszácskoga szpráviscsa je dokoncsano. Poszlavci i velikási szvojo kucso idévcsi i tam 2 sze je králeszka rêcs za obcsinszkoga razserjüvanye znôvics sz-precstênyom razglászila. Pokedop poszlavcov-kucsa neima po szlavanyi zabránoga predszednika i zaperníke, tecsasz nemore szkoncsanye doprneszti. Zatoga z-roka poszlavcov prvo delo je predszednika i zaperníke zabérati i da je tô oprávlano, sze naprêpolo’zi goripísz na králeszko rêcs dáni odgovor. Goripísz je ’ze naprêpolo’zen i za nistere dnéve sze na prêvzeme vtanácsivanye i ki de kaj proti meo praviti goripíszi, i kaj ponácsisiti ’zelê, tô v-szedsztvi vöpovê. Goripísz vszigdár onoga sztrána, steri miniszterium podszlánya tô je vecsevnoszta ’zelênya more králi na znánye dati. Csibi sze od kucse vecsevnoszti táksi goripísz na rédo, steromi miniszteriuma ’zelênye neodgovárja, miniszterium more szvoje csészti dolipovedati, na stere meszto sze od kralá táksi mô’zi posztávijo, ki od poszlávcov-kucse vecsevnoszti vöoznanyene ’zelênye doprneszti obecsajo. V-Goripiszi je vöpovêdano obecsanye na zadovolscsino národa dokoncsati v-králeszkoj rêcsih naprêdáne dugoványe. Na orszácskom szpráviscsi zvűn onoga sztrána, steri miniszterium podszlánya, escse dvá sztrána sze nájdeta, tô je te szkrágnyi levi i te szkrágnyi právi sztran. Mogôcsno, ka od etiva sztrána, od vszakoga poszebno, trűdi sze goripísz na prê prilo’zi. Po dokoncsanyem goripisza miniszterium szpráviscsi na prê prilo’zi na 1876 leto szlisejôcse sztroskov potrebcsine. Eto sze pregdá od szpráviscsa zabráno nazavüpsztvi, stero szpoglédne, csi sze dohodki nebi mogli povéksati i csi sztroski v-ednom i drügom táli nebi sze mogli poménsati. Potom nazavüpsztvo pred szpráviscse polo’zi v-sze ono, ka je dokoncsalo i te szpráviscse v-tanácsivanye vzeme. Szpráviscse ete dnih zébralo ono poszlaniksztvo, stero od poglavnika drügimi országmi navküp dosztájajôcsa dugoványa vözravna. Po právde dokoncsanoga réda poszlaniksztvo eto leto v-Becsi vküprijde. Szpráviscse oprávlavsi eto, blizí do sziszvécov nede szedsztvo dr’záno. Na szpráviscsi od pênez dugovány ministera ’ze naprêprilo’zeno koliko 1876-tom leti dohodkov miniszter csáka i koliko sztroskov potrêbcsina zadene. Miniszter na szpravíscsi razkrito vöoznanovsi, ka v-preminocsih letaj naprávleni dug i drügi sztroskih ’ze tak országa te’zijo, ka odtoga bremena sze moremo rêsiti. Za toga zroka dekoli v orszácskom ravnanyi mogôcsno bilo kaj privértivati, toje doprneseno. Pôleg vsze toga v- 1876-tom leti za sztroske glíhánye szkoro 18―20 milliónov rainskih vise dohodkov pótrêbcsina sze ká’ze. Za tô sumo sze more ország szkrbeti. Od pênez dugovány miniszter nevê drügo pomôcs, kak dácso gorizdignoti i nôvi dug na réditi. Po etom zemelszki, hízni i drügi dohodkov dácsa od vszakih sztô ranskih sze stirami ranskih prezdigne i ka potom escse potrêbno bode na glihanye sztroskov, tô sze z-gorivzétom nôvom dugi zgliha. Vsze tô od minisztera 2¾ vöre dr’zánom gucsi na szpráviscsi naprêdano. Szpráviscse pôleg králeszkoga piszma do 4-toga andrêcseka nede szedsztvo dr’zalo. Do tisztoga vrêmena od poszlanikov- kucse zabráno nazavüpsztvo od minisztera na prêpolo’zene orszácske sztroske v-tanácsivanye vzeme i kak szpráviscse vküp prijde, toga nazavüpsztva szkoncsano delo sze naprêpolo’zi i szpráviscse dokoncsa jeli minisztera ’zelênye privoli ali nê. Zvelikom pascsenyom szo poszlanicke razodisli, ka naj szehanye i brátvo domá oprávio, i tak na zimszko delo nazáhj prido. Szpoznávanye. Orszácsko ládanye od szprávíscsa szkoncsani i od kralá potrdjeni právd sze more pelati. Tô je právdeládnoszt. V táksih országaj gde meszto právdeládnoszti ednoga csloveka vola sze more dopunita, tam je szamoládnoszt. V-právdeládnoszti országej, kak i trűdi prinasz, szprávlane právde miniszterium more doprneszti i ka sze právde zapôvidi gvüsno doprneszéjo, za tô je miniszterium podgovorno. Právde sze po szpráviscsi dogotovijo. Szpráviscse z-dvoje kucse sztoji. Edna poszlavcova kucsa, v-steroj od národa zabráni poszlavci szedijo, drüga velikásova-kucsa, v-steroj po rodnyeni hercegi, grofi, baroni i érseki, püspöki i főispáni od kralá pozvánom píszmom szedijo. Csi miniszterium kaj za právde ’zelê posztaviti, eto kak podsztavo more pred poszlavcov-kucso polo’ziti. Poszlavcova-kucsa na prêprilo’zeno podsztavo vtanácsivanye vzemévsi pri toj priliki vszáki poszlavce szlobodno odkrito vöpovê szvojo mislênye, kak v-gucsi sztojécso dugoványe pobogsatí ’zelê. Csi poszlavcova. kucsa tákse naprêpreneszka za pobogsanye szpozna, tô gori vzeme. Da ednomi i drügomi naprê prinesenomi dugoványi vszigdár szojo protivnicke, náj vecskrát sze vszako dugoványe po szlavanyi prevr'ze. Csi od miniszteriuma poszlavcom naprêpolo’zena právde-podsztava sze za vr’ze, miniszterium te more szcsészti doli povedati. Csi poszlavci právde-podsztave tanácsivanye dokoncsajo, eta podsztavo sze vtáksoj formi velikásom prêgposle, kak je od poszlavcov ponácsisenya. Zdaj velikási právde-podsztavo trűdi vtanácsívanye vzemejo. Csi v-právde-podsztáve nikaj ne ponácsisajo, eto sze poszlavcom nazájh prêkposle i potom sze králi zapotrdjenyé na prêpolo’zi. Po právdeládnoszti kralszki jus neobtrditi tákso naprêpolo’zenost, stero králeszka vola nescsa za právdo posztaviti. Csi pa velikási edno právdepodsztavo ponácsisajo, te sze podsztava z-etimi ponácsisnyami poszlavcom posle. Csi poszlavci velikásovo ponácsisanye zavr’zejo, i sze nadale k szvojemi dokoncsanyi dr’zijo, te eto itak velikásom naznánye dajo i csi velikási li ’zeléjo znyihovim ponácsisanyem podsztavo na právdeno môcs zdignoto, eto poszlavcom na znánye dájo, szamo ka te ono dugoványe nede v-právdo vzéto i szprávicskoga dela réda vöszpádne. Csi miniszterium dönok ono dugoványe v-právdo szklenoti ’zelé, more znôvics naprêpolo’ziti prísesznom szpráviscsi. Po táksem vszáka právda po poszlavci od národa szprávlena i od najvisesnye oblászti, od kralá potrd- 3 nyena i záto vszako právdo vszáki pörgar obdr’zati more. Právde ponácsisati, ali sz-právd réda vözéti tak sze more zgoditi, kak vise naprêdáno. Pokedob edno dugoványe kak právda sze dogotovi, vnogo tanácsivanye ’zelé. Poszlavcov sze vküp 447, z-eti je 197, ki szo zdaj oprven poszlavci. Horvacski poszlavcov je 29. Szkrágnyemi právomi sztráni sze szlisijo 25, szkrágnyemi lêvomi sztráni 42. Ovi vszi on sztran vözadévsi, steri miniszterium podszlánya, to je po szvojem imeni „szabadelvű-párt.“ Vszáki poszlavec du’zen na vszakom szedsztvi na zôcsi bidti. Ki od 15 dnévov na du’ze vöosztane, ali je dôbo od kucse szloboscsino ali né, na one dnéve sze nyemi plácsa dolipotégne. Steri poszlavec na dugo vrêmen vöosztáne, tákse kucse predszednik opomenivsi pita, jeli scsé poszlavec osztáti ali nê. Velikásov broj 700 vözadene, nego z-eti nájvéksi tao malogda pride na szedsztvo; szojo táksi, ki szo escse nê bili. Ki nescse na szedsztvo pridti, more sze vpiszmi zglásziti Velikási na szvojih sztroski szo du’zni na szpráviscsi nazôcsi bidti. Zvünski országov dugoványi. Za országe i za lüdsztvo je najvékse dobrotivnoszt mír. Stiri léta minolo, ka blizi nász nê bojna bila, stera bi nasega országa mír zburkanyom protila. Preminyen mêszeci v törszkoj dr’zeli, v-Hercegovini je prászka vövdárila i naszkoroma v-Bosnii lidjé so trűdi prôti törköm gorisztanoli. Hercegovina, Bosnia i Albánia szo ’ze od nigda törszka dr’zéla, nego mesztancsarje szo krscsánszke vöre, i szlovenszki jezik gucsécsi narod. Da v-Törszkom országi szamo törszke vöre cslovek orszacsko csészt dobih, drügih kaksoj koli vöri sze szlisih, je tak zavr’zen, ka niti za szvedoka sze neszmi vzéti, té trí dr’zél bogáti pregnyari szo mohamedánszko vöro gorivzéli i potom nyim ládanye na dale v-rokaj osztalo. Törci i tê szlovenszki gucsécsi nôvi törci szo tak te'zili i zvelikimi dácsami tak lüsztvo na nikoj szpravili, ka vnogokrát tí premárjani z-veszeljov szo sze od vsze té nevôle szmrt iszkavcsi rêsili. Vnogokrát szo sze prôti posztavili, ka bi teski törszki járem sinyeka dolivrgli. Zamán, szrecsa nyim nigdár nê szlü’zila. Zdaj ka szo znôvics prôti törkom gorisztanoli, racsunali szo, ka pomáganye dobijo od Szrbie i od Csarnegore poglavnikov, steriva naroda trűdi szlovenszki jezik gucsita. Szrbszki i Csarnegore poglavnika bi sze trűdi radiva rêsila od törszkoga poglavársztva, da szta obadva vnisterom táli pod törszko oblászt vr’zeniva. Ete szlovenszke národe ruszki vladár pömága, da bi je rad pod szvojo oblászt dôbo i tak szvojo môcs povégsao. Ali naj sze tô ne z-godih, ovi vladárje jáko paszko májo. V-Hercegovini prászke ogen escse nê vgaszení, nego ’ze sze szkoro dokoncsa. Törci vszáki dén dale naprêido, i protívnike v-brgé raztirajo. Szrbszki i Csarnegore poglavnik szta pomôcs stela datí hercegovinarom, nego ovi vladárje szo sze protili, ka csi tô vcsinita, te Szrbio i Csarnogoro szvojov vojszkov dopunijo. Hercegovinarci tô ’zelêo, da bi sze nyihov sors pobogsao. Doszta sze ’ze nyim od törka obecsalo, nego dobiti szo nikaj nê mogli. Z-Bosnie vise 40,000 lüdi na Horvatszko prislo, ki szo od törkov vujti mogli, krave, konye i drügo ka je mogôcsno bilo, szo szebov prneszli. Ka sze naj od gláda szmrti resijo od nasega országa szo hrányeni. Sztrasno je viditi kak szo tê lidjé zapüscseni, malo sze locsijo od divje sztvári. Hrambo ne poznajo i v-hisi nikak nescso osztáti, od bojaznoszti, ka sze hisa nanyih poderé. Tak je törszko ládanye pozábilo ete lidé pocslovecsiti. Hercegovinanci, kak ete dni glászi právijo, prôti törkom sze osztro dr’zijo. Törki szo z-vnogih mesztaj vöodtirani. Za törke záto tesko prôti hercegovinancom boj pelati, da med tími gôszti i vísziki bregáj nemrejo niti na eden sztopáj gvüsni bidti, csi protivnécke na nyih nevdárijo. Hercegovinanci pa szaksi grn i szakso grabo poznajo i tak lehko prôti sztojio. Z-tühinszki országov vnogo mládi bojnickov hercegovinancom na pomôcs odévsi, mogli szo nazáhj domô odidti, da vti veliki brgáj od trüda nê szo mogli prbivati i poetom szamo napôti bili. Hercegovinanci szo mocsni, viszikoga rásza i trüda lehko trpecsi lidjé. Za mir szkrblivi poglavniki Europe vszaki ednoga poszlanika k-hercegovinancom poszlo, ka bi eti poszlavci pogodbov zburkanyi konec vrgli. Szamo ka hercegovinanci tô právijo, ka sze zníkim pa vnikso pogodbo nepisztijo, da szo ’ze vecskrát vkanyeni i zdaj orosjé tecsasz nepisztijo zrôk, pokecs szvojo nepodvr’zenoszt na obládnoszt zdignejo. Na szpanyolszkoj zemli ’ze tri lêta krv tecsé. Indasnye ládanye v-Szpanyolszkom nezadovolnoszt obüdilo i edna zmeslinga drügoj vrôke szégala, pokecs po ednoj veliki prászkányi pred szedmi leti kralica z országa odtírana. Potom ország sze po szvojem zabránom prédnyási ravno. Itak vnogo zmeslingarov bilo i ország mira nê mogo nájti. Za nistera lêta talianszkoga kralá szina szo za kralá zébrali. Zobsztom. Grô’zanye li trpelo. Eto sze naszlêdnye kral navolo i sz-králesztva dolipovedavsi, odiso Spanyolszkoga, da nê vrêdno dr’zo kral bidti táksim lídim. Potom országa ravnanya z-nôvics na prednyara prislo, ali naszkoroma eden sz-králeszkoga roda rodjen boj zacsno, tak ’zelévcsi na spanyolszki trónus pridti. Nistera leta ’ze bitje tecsé, ali szrecsa da ednomi da tomi drügomi szlü’zila i v-tom cájti itak eden mládi 16 lêt sztar szin te odtirane kralíce z-lehkov prilikov na trónus sztôpo i zdaj medtema bitje tecsé za nevolo országa. Odprênye orszácskoga szpráviscsa od szvetloga kralá v-Büdinszkoj palacsi. 6 Od nôvi mertűkov. Pôleg orszácskoga szpráviscsa dokoncsane právde od 1876-toga nôvoga leta meszto zdanyesnyi mertűki nôvi vnücanye prido. Vnôgi de zvedávo, zakój sze tá prememba zgodi, da szo sztárimi mertűkami od inda nyagovi sztarisov sztarisje zadovoljeni bili. Isztina, sztári mertűki szo nam dugo szlü’zili, ali malo nisteri je zgrüntávo, jeli sze nebi táksi mertűk najso, po sterom bi vöracsunanye leh’zê bilo, kak po zdanyesnyem. Csi stoj pri dugôcsoj meri klaftre na pálece scsé vözracsunati, tô z-gláve tesko doprneszé, nego more krájdo v-rôke vzéti, da je tô jáko dugi racsun. Pri pênezih je rávno tak bilo, dokecs nôvo racsunanye nê gori prislo. Prvle v-ednom rainskih szmo 60 krajcarov racsunali, zdaj racsunamo 100. Jeli je nê leh’zesi racsun 100 krajcarmih, kak je bilo 60-timih? Rávno je tak pri nôvi mertűkaj. Zdaj eden klafter na 72 pálecov raztálani. Poetom na 100 tále bode raztálani on mertűk, steri de meszto klaftra nücani. Nôvi mertűki leh’zési bodo vracsuni csi sze lüsztvo navcsi, tô je edno, to drügo je pa tô, ka ’ze vnáj vecs zvünskih országaj ete nôve mertűke nücajo, kak v-Talianszkom, v-Francuskom, v-Nemskom i vecs drügih országaj. Eto prinasz trűdi gorivzéto nôvo mero szo francusi 1793-ga leta goriszpravili. Skéri nôvih mertűkom szo na nôve iméne krsztili. Nôvi klafter sze odnyih za méter i te nôvi pálec za centiméter imenüvo, i potom je po prêk za „méter-mertűk“ imenűvan. I. Dugôcse-mertűk. Pri dugôcsoj meri zdaj stiri razlocsne mertűke nücamo: klafter, lahkét, sztopáj i pálec. Od nôvoga leta pri dugôcsoj meri szamo dvá mertűka bodeta nücaniva: méter i centiméter. Ne de vecs potrêbno toliko v-glávi dr’zati, ka eden klafter 6 sztopájov, eden sztopáj 12 pálecov zadene. Tô de lehko vszákomi znati, ka v-ednom méter-i je toliko centiméterov, koliko v-ednom ranskih krajcarov, tô je 100. Méter od klaftra doszta kracsisi. Od polklaftra méter szkoro z-dvőma pálecoma dugsi. Od lahkéta je pa méter dugsi. Pri pét fertáli lahkéti méter szkoro z-ednim pálecom dugsi. Szedem méterov je rávno toliko, kak devét lahkétov. Eden centiméter doszta kracsisi, kak eden pálec. Eden centiméter szkoro malo dugsi od ½ páleca. Preobrácsanya sztároga mertűka na nôvoga nê je vszáki vcsen i navajen v-etom táli glavô trêti. Zatoga zroka csi stoj na hitroma zazvediti ’zelê, toliko pa toliko kláftrov koliko méterov i centiméterov zadene, edno táblo szam vkűpposztavo, stera prilicsna bode vnoge zmeslinge odvrnôti. Eta tábla na stiri razlocske razdeljena. Prvi razlocsek ká’ze, koliko centiméterov zadene toliko i toliko pálecov. Ete razlocsek szamo do 11 pálecov ká’ze, da 12 pálecov eden sztopáj zadévsi, tô sze ’ze v-drügom razlocski nájde. V-drügom razlocski sze nájde, ka toliko i toliko sztopájov koliko méterov i centiméterov zadene. Ete razlocsek sz-petimi sztopájov dokoncsa, da 6 sztopájov zadévsi eden klafter, tô sze ’ze v-trétjem razlocski nájde. Trétji razlocsek poká’ze, ka toliko i toliko klaftrov koliko méterov i centiméterov zadene. Példo denem: csibi rad zazvedo, 328 klafterov koliko méterov i centiméterov zadene, tô sze sz-táble etak nájde: 300 klaftrov je toliko kak 568 m. 95 cm. 20 „ „ „ „ 37 m. 93 cm. 8 „ „ „ „ 15 m. 17 cm. Vküp 328 klaftrov je toliko kak 622 m. 5 cm. Strti razlocsek poká’ze, ka toliko i toliko lahkétov koliko méterov i centiméterov zadene. Csi bi stoj pitao: 148 i ¾ lahkétov koliko méterov i centiméterov? eto v-razlocski etak sze nájde: 100 lahkétov je toliko kak 77 m. 70 cm. 40 ,, ,, „ „ 31 „ 8 „ 8 „ „ „ „ 6 „ 22 „ ¾ „ „ „ „ ― „ 58 „ Vküp 148¾ lahkétov je toliko kak 115 „ 58 „ Sztári dugôcsni mertűkov obracsunanye na nôve. Za zroka kratênya méter de m., centiméter pa cm. litera kázala. 1. Pálec. 3. Klafter. 4. Lahkét. Toliko pálecov Koliko Toliko klafterov Koliko Toliko lahkétov Koliko I m. cm. m. cm. m. cm. 1 ― 3 1 1 90 1/8 ― 10 2 ― 5 2 3 79 ¼ ― 19 3 ― 8 3 5 69 1/3 ― 26 4 ― 11 4 7 59 3/8 ― 29 5 ― 13 5 9 48 ½ ― 39 6 ― 16 6 11 38 5/8 ― 49 7 ― 18 7 13 28 2/3 ― 52 8 ― 21 8 15 17 ¾ ― 58 9 ― 24 9 17 7 7/8 ― 68 10 ― 26 10 18 97 1 ― 78 11 ― 29 20 37 93 2 1 56 30 56 89 3 2 33 2. Sztopáj. 40 75 86 4 3 11 50 94 82 5 3 89 60 113 79 6 4 67 Toliko sztopájov Koliko 70 132 75 7 5 44 80 151 72 8 6 22 m. cm. 90 170 68 9 7 ― 100 189 65 10 7 77 1 ― 32 200 379 30 20 15 54 2 ― 63 300 568 95 30 23 31 400 758 59 40 31 8 3 ― 95 500 948 24 50 38 85 600 1137 89 60 46 62 4 1 26 700 1327 54 70 54 39 800 1517 19 80 62 16 5 1 58 900 1706 84 90 69 93 1000 1896 48 100 77 70 7 Pri mokroj i szühoj tekôcsoj blági nücani mertűkov i od ’zmécse mertűkov szpoznávanye v-prisesztnom broji. Szlêdnyi sztrláj. — Prepovedávka. — Zaprva je metüle lôvo i na iglo bodávo. Szledi je sz-keljasztimi sibami vráble i sztrnápe lôvo. Potom je szkopcom liszice i küne lôvo. Te je ednoga letécsega jásztrepa sztrêlo. Na dale dvá závca, szrne i jelene sztrêlo, te je pa sztrêlo ― ― ― Ka je te sztrêlo? pita vnogi. Eto scsém prepovedávati. ’Zarjav Jo’zefa hrámba v-ednom lêpom dôlisztála. Cslovek je mládi i biszter bio, pa je meo edno lêpo ’zeno. Jo’zef za zvünesnyo, ’zena pa za hi’zno delo sze szkrbêla. V-lübenoszti eden ovoga bláj’zne dnéve szta ’zivela. Jo’zef sze edno pükso küpo, naj jo za lagoje lidí krédi má, da cslovek nemore naprê znati, ka sze v-ednom szamôcsnom meszti zná pripetiti. Oprven v-bli’znyem lôgi prvoga závca sztrlécsi, lovec csüj sztrláj i znao csida püksa pôcsila, ali záto nikaj nê pravo, da Jo’zefi nê kastigo ’zelo. Vidévcsi Jo’zef, ka nyegovo delo zakrito osztána, pri prvoj priliki edno szrno sztrêlo i tô velikom vehéri domo vlecsévcsi, ’zeni eto pravo: — Margêca, eto szam tebi na tvoj gód prneszo. Zaváhlo csako, ali 'zena sze zajôkalo. — Tô mené, Jo’zef, jáko ’zalosztí. Csibi tí meni szpôla korino prneszo, tô bi moje szrcé obveszelilo. Liki edno vkrádnyeno blágo senkas meni! toliko szam jesz tebi vrêdna .... ’Zenszka namilo jôkala. Jo’zef eden csasz tiho bio. — Margêca — zácso praviti, pa sze gizdavo pred nyo posztavo — ti zdaj mené poszili scsés csemeriti, csi glíh znás, ka jasz szam dobro namêno vcsiniti. — Jo’zef — právla ’zena — tô jasz dobro znam i záto sze ’ze szmejém. Oblübi meni, Jo’zef, ka ne bodes vecs kradno. Jo’zef z-glávov klomno, ona ga pa obinola i od szkuz mokrimi ocsámi sze szmejála. Po krátkom vrêmeni hi’zno bláj’zensztvo dêtice povéksalo. Margêca od materne lübéznoszti puna, tak sze nyej vidlo, da bi nyéno szrcé prédnyov v-zibeli bilo. Jo’zef z-nôvics krepko deli szégno. Liki vnogokrát sze nyemi tak zdilo, da bi tü ednoga závca, tam pa edno szrno vido. Na tô je vnyam krv ’zerjáva grátala. Bledoj materi dobra pecsénya bi sze krôto ’zmajila. Margêca pri hrámbi z-nôvics sztrêljeno sztvár vidévcsi, mo’zá od detecsega zibela odpelala v-eden kôt, pa právla: — Nas szín naj ne csüje, Jo’zef, ka tí szi tát. Ki sze na lagoje obrné, od toga odevcsiti je tesko. Jo’zef po priliki li sztrêlao závce i szrne. Edenkrát pükso pod pláscs szkrio i sze na pôto. ’Zena ga tak proszla, naj domá osztáne, na szlêdnye ’ze dête prôti nyemi dr’zála: Miskec, proszi tí tüdi tvojga ocso. Po- gládi nyemi z-rôkicov lice, vê je on tvoj lüben, dober ocsa, pa gvüsno domá osztána pri szvojem málom pojbeci. Dête sze szmejálo i ocso za brádo cukalo. — No, no — právi Jo’zef szmejom — vê jasz naszkoroma nezáj pridem. Szamo tomi jásztrebi scsém povu’zgati, steri nase küre tá noszi. Tákso zgrablivo sztvár szvêta trbê szpraviti. Szfücskáványom v-lôg odiso, de jeszenszko vrêmen lisztje zdrevja doli pometalo. Nezáj glédati nê vüpo, da znao, ka pred hrambov z-dêtetom ’zena sztoji i szkuzpunimi ocsmi za nyím gléda. Margêca z-detetom v-pôle odisla krumpise kopat, pa tak fliszano i neobtrüdjeno delala. Komi szrcé boli, on more krepko delati, pa sztem z-vrácsi. Liki ete dén sze nyej delo nikak nê pripravilo. Vszigdár na mo’zá míszlila i bogá molila, ka naj ga odhüdoga obvarva. Vecsér je grátalo, pa domô sla. Fticsi szo ’ze zatühili, kokôsi szo na drevji szedeli, Jo’zefa itak nê domô bilo. Margêca sze sztrásila. Zaszpáno dête na nárocse vzéla, v-eden veliki rôbec povila, hrambo zaklenola i v-lôg odisla. Niti edno liszt sze nê genolo; od drevja duga szénca tak tá vtégnyena le’zála, kak ta mláda deca od nôcsi. K-ednomi potoki prisla. Voda tak csopátala, miszlévsi, ka té glász razmi. Ali nê razmila, pa tô nyej ’zmetno sztanolo. Pazliva bíla, ka sze dête, stero je pol leta sztaro bilo, naj ne odbűdi. Vsze vtihomi i vmirovcsini bilo. Pa csibi v-etom lôgi edno za divjo sztvár trepetôcse szrcé klepetalo, v-etoj vecsérnoj mírovcsini bi sze ozdalecs csüti dalo. Zdaj sze dête odbüdilo; mati nyemi prszi ponüdi. Veszélo je cêcalo. ’Zenszka pa li poszlühsala, miszlévsi, ka eden glász, sztopája rogát zacsüje, pa nikaj nê csüla. Potom môdre korine glédala, stere kakti môdri plaménje szo szvetile v-mráki. Vcsászi blodécsa szvekloscsa kak môder plamén szvêti. Ali korin szvekloscsa je nê blodécsno, toje vccskrát dójka právla. Margêca sztráhom glédala szém-tam, csi nebi mogla mo’zá zavárati. Neprestetlívnimi molbami sze zdühávala bôgi naj mo’zá neszrecsa ne doszégne .... Eden trêszk zarüno ― ― ― pa ‘zenszke prszi eden ’zarjav bliszk preszmekno. ’Zenszka sze sz-kricsom oglászi, dêta pa kszebi sztisznola. Jo’zef krics obcsüo te, da je kruglo szkôsz vêk na tiszto meszto poszlo, de szrno zaglednoti namêno. Z-velikov szilov sze tá pascsévcsi, mérjavlivo ’zeno najso. Na materni prszaj dête escse cécalo. Mati sze trüdila szlêdnyov mocsjov znyé tekôcso krv tak odvrnôti, ka sze naj ne zmêsa z- máternom mlêkom, steromi sze dête obszlêdnyim veszelilo. Jo’zef vidévcsi ka sze zgôdilo, od boleznoszti nê mogo glász dati. ’Zene doli po vehnyeno glávo sztrepetécsimi rokámi gorpopadno. Margêce szlêdnyi pogléd mo’zá vidévcsi vgaszno, z-etov tühnov prosnyov: Moj — Jo’zef — jeli — nebodes vecs divjacsíno sztrêlo? Priszégno, ka nigdár nede. 8 Margêca tüho bila; escse eden pogléd vrgla na dêta ― ― potom obráza drevenênye ’zitka konca po- kázalo. Jo’zef od sztraha i od boleznoszti nikaj nê znao zacséti. Môdri korin plamén itak szveto. Dête szlatko mleko ’zelévcsi, pilô materne szrcá toplo krv. Razlocsne glászi. „Prijátel“-a kázajôcsi broj z-etim pred postűvane scsitele sztôpi. Pri vszákom dugoványi zacsétki sze vnogo zadevkov szka’züje, stere mogôcsno pro vrêmeni z-nepresztanom i neobtrűdnom deli odtirati. Eto doprneszti szkrblívnoszti moje prva du’znoszt bode i ono, vszega vecs po „Prijátel“-i naznánye dati. Vszákom bróji kêpi bodo imenitne prigodbe szpoznávali. Vsze tô doprneszti szamo tak mogôcsno, csi od vszega vecs na preplácsarov eto zacsinyanye podpérano bode. Záto proszim pri cájti na znánye dati, ki naprêplácseti ’zelejo. — Veszprémszkoga püspeka, Ranolder Jánosa je szmrt ete meszec 14. toga pokojnila. Országa crkveni prednyarov réd sze po szmrti Ranoldera po ménsao, pogübévsi ednoga z-obilnov rokôv darovitnoga i môdroga csloveka. 25 lêt noszévsi püspekszko plemenitoszt, odetoga cajta pokojni kak dobrotník je poznan. — O‘zébet vogerszka kralica od preminyenoga mêszeca prve dnéve máo po bogsanya zdrávja v-Francuskom országi v-kôpalnici sze dr’závsi, ete mészec szlêdnye dni nazej pridévsi kralice hi’zni sztan do szvétoga dnéva na kralszkom imányi v-Gödöllöi bode. Ete dnih bi sze szkoro velika neszrecsa zgodila. Kralica vszáki dén gezdevsi, kony, csi glih jáko krotki, od nikoj ze zoszago i kralico dolivrgo. Niksa neszrecsa szené zgodila i na trétji dém O’zébet kralici od vdáreca otecseno lice zacelilo. — V-Kalocsi 30-toga mésnyeka 14 vör trplevsi ogen 122 hrámbov zapelío. Nevola je nazgrűntno velika. Pogorévci szo od Haynald érseka 5000 rainskih dobili na pomôcs. — Szvetli král v-Francusko potévsi po kralico, da kralico boleznoszt ete dnih sze polagoje salo. Kralice kony bi edno ranto mogo prêgszkocsití, ali kony sze potekno i kralico prêg gláve na deszét sztopájov lücso. Omedléno kralico szo v-hintôvi domo pelali. — Sôle sze prisesznom mêszeci od préjo. Roditeljé, ki deco májo, moro szkrblivi bidtí, ka deca naj nepresztano v-sôlo hodi. Máli vért. Eto leto za nász vérte lagoje bilô. Zima dugo nê odisla i tak szprotolesnyedelo na keszno osztalo. Kak je szunca toblôcsa nárasztvo goriobüdila, pokázalo sze, ka sznêg szetvam skôdo. ’Zito szkoro v-sze povszéd vöprêslo. V-naj vecs mesztaj na szprotoletje, de ’zito bilô, je gorizoráno i járnoposzejáno. Zaprva sze lepo kázalo. Naszkoroma velika vrocsina prisla i szilje v-zrelojcsi sztisznola. Poetom psenica v-drovnom szemeni sze ozorila. Malo je zraszlo i tô je bo’zno. Po ’zétvi od szilja cêna goriszkocsila, ali zdaj pá doliszpádnola. Szaksi dober vért zdaj sze more pripraviti, ka nyemi dojde szpôvanoga i ka za odajo osztáne. Po novom leti, zná bidti escse prvle, szilje pôleg velike cêne bode iszkano. Letosz je v-Ruszkom i v-Ame- riki tüdi bo’zna letina bila. V-zvünki országaj szam v-etima dvöma meszta toliko sze pôva, ka vzvünszk tr’ztvo pride i vogerszkomi szilji na tühinszkim mesztaj cêno doli vdári. Vogerszko szilje jáko iszkano. Letosz sze nê v-Ruszkom nê v-Ameriki toliko pripôvalo, ka bi potrebcsino zadovolilo i prinasz tüdi bo’zna letina bila, tak je gvűsno, ka szilji cêna goriszkocsi. Krma sze letosz lepa pripovala i vnogih mesztaj sz-trávnikov vecs vozôv od pelano, kak v-drügih letaj. Od ’zétve mao velika szühocsa trpi i szamo nisterikrát malo de’zd’za bilô, polevavsi kukorco, proszô i hajdino. Vnogih mesztaj nikaj de’zd’za nê bilô i tan sze kukorca poszühsila i hajdina i proszô bo’zno osztalo Na nász vérte lagoja zima csáka. Moremo szkrblivi bidti i zrédom ’ziveti sztoga, ka je nam vküp szpraviti mogôcsno bilo. V dosztih mesztáj gorice lepô ká’zejo. Ki dobro vino ’zelê dobiti, more keszno brati i pri brátvi vsze csiszto i tak doprneszti, ka sze vino ne pokvari. V-nisteri mesztaj bratva ’ze zacsnyena. Prinasz sze jáko dobro vino pôva. Skoda ka goricvértovje escse nê szo vküpsztôpili, ka bi nasega kraja vino razglászili i poetom na visiso cêno szpravili. Ki v-zdájnyesnem vremeni sz-tühinszkoga meszta trsztje scsé küpiti, more paszko meti, ár vnogih mesztaj na trsztovoj korenyê máli sztvári szojo, korenyé razgrzéjo i potom trszt pohvêne. Toje po iméni trsztnavüs, stera vnogo kvára zrokűje i dosztih mesztaj cêla bregov goric záprávila. Szehjátev zacsnyena. Vnogih, ki szo sztráj, ka zimôsz pá doszta vöprêde, ráj csákajo szejanyom, ka najvelika szêtva ne zraszté, csi jeszén lepi bode. Vértovje, ki róje májo, pomali moro dokoncsati méda-brátvo, pa sze na prisesztno moro szkrbeti tákse kose küpiti, ka nede potrebno vcséle bujti za on trüd, ka szo nam szlatki méd szpravile. Jáko prilicsne kose nücajo ’ze vcselárje. Tê kosi szo tak naprávleni, kak ti edna skrinyica, odzajah dvérca szojo, eta goriodprévsi z-jarp tiszto vözememo, stero sze nam vidi i potáksem vcséle nadala v ’zitki osztáno i méd tüdi dobimo. Z-táksimi kosi jáko vrêdno róje pôvati, pa po kratkom vrêmeni vinyák doszta rójom máli bode. Zima prihaja. Zadrva moro szkrbeti ki nemajo logá. Szilje ete dnih vsze kraja jáko doszta v Buda-Pest pripelano. Psenice zdaj odáne je cêna 4 frt. 70 kr, na szprotoletje küplene je 5 frt 40 kr. ’Zita cêna 3 frt 40 kr, jecsmena 2 frt 80 kr, kukurce 2 frt 60 kr, ovsza cêna 2 frt 50 kr. Grah, na cent odáni, 4 frt 30 kr, lécsa ta velka 6 frt, ta drôbna 4 frt 50 kr, pseno 4 frt 30 kr, mak po kébli 15 — 13 frt, kün po centi 17 frt, erdécsi prpeo letosnji pôv po centi 25—35 frt. Szvinszka máscsava po centi 40 frt. Szlanina amerikanszko blago po centi 34 frt, vogerszko 40 frt. Szlive po centi 12 frt. Méd po centi 20 frt. Gubacsov pôv je letosz bo’zen, po kébli cêna 17 — 19 frt. Krumpisov cêna po centi 1 frt. „Prijátel“-a prvi broj prvoga andrêscseka bode vödáni. Proszim ki namenijo naprêplácsati naj ne zaműdijo tô vcsiniti. Podgovoren réditel: Agustich Imre. Stampano v-Buda-Pesti vu FRANKLIN-TIVARISTVE násztavi.